RTVS BEZ BARIR

PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVZIE SLOVENSKA

Vclav Mika Bratislava, 16.7.2012

Vclav MIKA

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

OBSAH
MOJA MOTIVCIA ................................................................................................................................... 2 PREDSTAVENIE PROJEKTU ....................................................................................................................... 4 1. POSLANIE VEREJNOPRVNYCH MDI............................................................................................. 5 1.1. Verejnoprvne mdi vo svete............................................................................................ 5 1.2 Verejnoprvne mdi na Slovensku .................................................................................... 6 2. ANALZA SASNHO STAVU VEREJNOPRVNYCH MDI NA MEDILNOM TRHU ...................... 8 2.1. Financovanie verejnoprvnych mdi globlny kontext ................................................... 8 2.2. Financovanie verejnoprvnych mdi Slovensko............................................................ 11 3. ROZVOJ PROGRAMOVCH SLUIEB SLOVENSKEJ TELEVZIE ......................................................... 16 3.1. Analza sasnho stavu Slovenskej televzie................................................................... 16 3.2. truktra programovch sluieb Slovenskej televzie ....................................................... 17 3.3. Hodnotenie medilnej pozcie a programu Slovenskej televzie ....................................... 18 ROZVOJ PROGRAMOVCH SLUIEB SLOVENSKHO ROZHLASU ................................................... 20 4.1. Analza sasnho stavu Slovenskho rozhlasu ............................................................... 20 4.2. truktra programovch sluieb Slovenskho rozhlasu .................................................... 21 4.3. Hodnotenie medilnej pozcie a programu Slovenskho rozhlasu ................................... 22 CIELE PROGRAMOVCH SLUIEB RTVS.......................................................................................... 25 ROZVOJ PROGRAMOVCH SLUIEB NOVCH MDI ..................................................................... 27 6.1. Analza sasnho stavu v oblasti novch mdi .............................................................. 27 6.2. Vzvy v oblasti novch mdi ............................................................................................. 28 FINANCOVANIE RTVS ..................................................................................................................... 29 7.1. Analza sasnho stavu v oblasti financovania RTVS ...................................................... 29 7.2. Vzvy v oblasti financovania RTVS..................................................................................... 30 UDSK ZDROJE RTVS .................................................................................................................... 31 8.1. Analza sasnho stavu v oblasti udskch zdrojov ........................................................ 31 8.2. Vzvy v oblasti manamentu udskch zdrojov ................................................................. 32

4.

5. 6.

7.

8.

9.

KOMUNIKCIA A MARKETING RTVS .............................................................................................. 33 9.1. Analza sasnho stavu v oblasti komunikcie a marketingu RTVS................................ 33 9.2. Vzvy v oblasti komunikcie a marketingu RTVS .............................................................. 33 10. TECHNIKA RTVS ............................................................................................................................. 34 10.1. Analza sasnho stavu v oblasti technickho vybavenia RTVS ..................................... 34 10.2. Vzvy v oblasti technickho vybavenia RTVS .................................................................... 34 11. ORGANIZCIA A RIADENIE RTVS ................................................................................................... 35 11.1. Analza stavu organizcie a riadenia RTVS........................................................................ 35 11.2. Vzvy v oblasti organizcie a riadenia RTVS ...................................................................... 36 12. ZVER ............................................................................................................................................ 37 Zdroje ........................................................................................................................................... 38

Vclav MIKA

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

MOJA MOTIVCIA
Sta sa riaditeom RTVS je pravdepodobne moja posledn profesionlna a osobn vzva na slovenskom medilnom trhu. Zapjam sa do tejto sae projektov, resp. do boja o budcnos verejnoprvnych mdi hlavne kvli tomu, e som znepokojen aktulnym vvojom najm v oblasti televzneho trhu a vnmam tto vzvu aj ako ancu zmeni sasn trendy v tejto oblasti. Uvedomujem si silu a potencil rdia a televzie v dlhodobom horizonte a mm ambciu priamo sa podiea na procese rozvoja verejnoprvnych mdi so vetkou zodpovednosou. Som presveden, e vaka viac ako desaronmu psobeniu v skromnom rdiu a televzii na vedcich pozcich, dokem vemi presne definova presah a rozdiel medzi verejnoprvnym a privtnym poslanm televzie a rdia. Nakoniec, Slovensk televzia, kde som strvil takmer osem rokov v jej najprelomovejom obdob, zostva pre ma skutonou profesionlnou a medilnou alma mater. Toto obdobie mi prinieslo okrem neocenitench profesionlnych sksenost aj prleitos pozna ud, s ktormi ma dodnes viau pevn osobn, priatesk a partnersk vzby. Slovensk televzia je dnes vo vemi nepriaznivej situcii strca divka i prest. Verm, e aj napriek tomuto kontatovaniu m stle ancu postavi sa pred vek vzvy a nov prleitosti. Skromn televzie sa v podstate logicky vzdvaj priestoru bohatch a truktrovanch televznych formtov. Trendy jasne ukazuj, e sa sstredia najm na formty z hadiska ich medilnej vkonnosti. Uplatuje sa fenomn zskania divka a sledovanosti za akkovek cenu. Vsledkom je bulvarizcia televzie a dominancia vulgrnych reality show v hlavnom vysielacom ase. V tomto sboji o divka vidm ancu vyui prleitos, ktor m verejnoprvna televzia. Prve ona svojm obsahom a kvalitou me potencilne oslovi a postupne zska divka aj z pohadu hodnt, ktor ako jedin televzia na slovenskom medilnom trhu ponka. Preto priestor televzie a rdia vnmam nielen ako svet biznisu, divckej a posluchskej priazne, ale najm ako svet hodnt a emci. Na druhej strane si dovolm neskromne uvies: ako sksen medilny manar ponkam rovnako svoj potencil a sksenosti z manarskej praxe, ktor som pripraven vyui na zefektvnenie riadenia a fungovania intitcie a oboch mdi. Napriek mjmu sebavedomiu a viere vo vlastn schopnosti a relnej prleitosti zostavi siln profesionlny tm, ctim vek pokoru pred touto misiou. Je mimoriadne zodpovedn, nron, dlhodob, nezaruuje jasn spech a je spojen s rizikami. Preto neponkam zzran rieenia, ktor by zaruovali v krtkom asovom horizonte iadan cie vytvori bezchybn a efektvne fungujcu verejnoprvnu intitciu. Ale v dlhodobom horizonte verm v spech a som pripraven koncentrova vetky svoje sily na splnenie tejto nronej, ale dosiahnutenej misie vybudova spen, sledovan, divcky obben, hodnotovo vyprofilovan intitciu verejnej sluby, ktor rozvja svoju innos vo vlastnom efektvnom a stabilnom ekonomickom prostred. Predkladan projekt analyzuje situciu, definuje lohy, prina vzie a koncepciu meratench a dosiahnutench cieov v krtkodobom aj v dlhodobom horizonte s akcentom na to podstatn, o

Vclav MIKA

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

predstavuje obsah a zmysel fungovania verejnoprvnych mdi, na ich dominantn produkt program. Len vaka tomuto fenomnu plnia obe mdi svoje poslanie a prostrednctvom programovch sluieb spaj vetky svoje zkonom stanoven lohy a svoju misiu - verejn slubu. Preto, prosm, neakajte z mojej strany ako dominantn tmu naprklad o s vkovou budovou? alebo ako rchlo a i vznikne medilne centrum?, pretoe aj napriek atraktvnosti a populrnosti tchto tm ich nepovaujem za kov z pohadu stratgie, budcnosti a samotnej opodstatnenosti existencie verejnoprvnosti v mdich. Tieto tmy maj nepochybne vznamn intitucionlny a ekonomick obsah a prirodzene ich budem riei. Samy osebe vak netvoria podstatn hodnotu, ktorou je public value verejn pridan hodnota v mdich.

Vclav MIKA

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

PREDSTAVENIE PROJEKTU
Cieom predkladanho projektu je prinavrti verejnoprvnej slube miesto, ktor m zo zkona stanoven, a ku ktormu mus svojou innosou smerova. Aktulne sa vak od neho odkla. Srdcom projektu je produkt t.j. program, programov sluby oboch intitci, ich fungovanie, poslanie a vzah k divkom a posluchom. Projekt prirodzene smeruje k obsahovmu pomenovaniu zmyslu fungovania verejnoprvnych mdi, vecne pomenva ich poslanie a zameranie, porovnva ich postavenie v zahrani aj u ns. Analyzuje a hodnot ich funknos, vkonnos s jasnm akcentom na ich zkladn atribt slubu verejnosti. alej hodnot a porovnva aj spsoby financovania a kredibilitu verejnch spolonost. Kontatujeme, e tradcia a miera ich spenosti plni verejn funkciu m zku vzbu aj na medilnu vkonnos oboch mdi. Ambciou projektu je navies na cestu, ktor umon reflexiu potrieb a oakvan divkov a posluchov. Tto cesta je cestou bez barir a reprezentuje vziu budova verejnoprvnu intitciu bez barir vo vetkch rovniach jej innosti. Koncepcia projektu v analytickej asti sa zameriava na konkrtne nvrhy na formtov a obsahov opatrenia programovch sluieb s cieom zvenia ich medilnej vkonnosti, kvality a zskania divckej a posluchskej priazne. Vzvy a ciele s formulovan na zklade hodnotenia programovch sluieb, hodnotenia kovch funkci organizcie a analzy funknosti truktry a riadenia organizcie. Navrhovan opatrenia a rieenia smeruj k vyej efektvnosti intitcie a koncentrcii synergickho silia vetkch zloiek organizcie ako aj k naplneniu strategickch programovch cieov. Osobitne hodnotenie ekonomiky podniku a hospodrenia je zameran na naplnenie dlhodobej stratgie alokcie zdrojov primrne do programovej oblasti a eliminciu neproduktvnych innost a s tm spojench nkladov. Analzy, hodnotenia a vzvy smeruj k jedinmu cieu prostrednctvom programovch sluieb, ich truktry, medilnej vkonnosti a najm kvality zodpovedne a spene plni funkciu verejnej sluby.

Vclav MIKA

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

1. POSLANIE VEREJNOPRVNYCH MDI

1.1. Verejnoprvne mdi vo svete

Mdi verejnej sluby s prirodzenou sasou komunikcie kultrnych reginov vo svete, a to napriek kontinulne prebiehajcim diskusim o ich pozcii, financovan a lohch. V Eurpe k ostatnm dokumentom pojednvajcim o mdich verejnej sluby patr Doporuenie CM/REC (2012) 1 Vboru ministrov lenskm ttom na sprvu mdi verejnej sluby z februra tohto roku. Pojednva o: 1. 2. 3. 4. zabezpeen optimlnej rovne nezvislosti na tte transformcii z verejnoprvneho vysielatea na verejnoprvne mdium obhajovan a zachovan dulneho systmu aj na dnenom silne rozdrobenom trhu zohadnen aj irch svislost s poskytovanm verejnch sluieb

Hlavnm dvodom existencie verejnoprvneho mdia rozhlasu a televzie je verejn zujem o udranie dulneho systmu. Teda obe mdi by sa mali primrne sstredi na vytvranie kvalitnch audiovizulnych obsahov a nie na on-line a alie sluby novch mdi. Tie by sa mali sta iba doplnkom. Stratgia tchto mdi sa m, i u krtkodobo alebo dlhodobo, sstredi najm na priestor ponuky a podpory pvodnej nrodnej tvorby. Verejnoprvna sluba okrem inho znamen aj poskytovanie orientcie v politickom dian doma aj vo svete, zachytenie dleitch spoloenskch trendov, snahu o o najiriu ponuku pre relevantn skupiny ako vekov, vzdelanostn, socilne, nrodnostn, zujmov, at. Misia verejnoprvnych mdi je stla a nemenn: informova, vzdelva a zabva divcku a posluchsku obec prostrednctvom programov vysokej kvality, originality a hodnoty.

Verejn sluba bez barir

Verejn priestor predstavuje otvoren a obohacujce prostredie. Vo verejnom priestore neexistuj iadne platen hranice. Neexistuj bariry medzi verejnosou a informciami, ktor verejnos potrebuje na to, aby si spravila vlastn nzor na dleit udalosti da, alebo medzi verejnosou a vzdelvacmi a kultrnymi zdrojmi, ktor mu obohati ich vlastn ivot a ivot ich rodn. Km komern medilne spolonosti musia prideova rzne hodnoty rznym cieovm skupinm napr. uprednostova bohatch alebo mladch vo verejnom priestore je kad rovnako dleit. A verejn priestor je nezvislm priestorom. Neexistuje tu priestor na cenzru alebo predsudky. Vo verejnom priestore maj obania prvo zska nestrann a presn sprvy, maj prvo stretva sa s plnm spektrom nzorov. Vldne a ttne perspektvy sa vo verejnom priestore skmaj a podliehaj kritike ako okovek in a nemaj iadne pecilne privilgi alebo vet. Diskusia o verejnoprvnych mdich v zahrani sa nevedie na tmu ich opodstatnenosti, ale zaober sa kontinulnym hodnotenm ich ponuky, vymedzenm ich innosti z hadiska novch technolgi a trendov na trhu a kontrolou vyuvania zskanch prostriedkov na rozvoj programovej tvorby a vytvrania hodnt.

Vclav MIKA

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

Verejn priestor v digitlnom veku

Digitlny vek by mal by zlatm vekom pre verejn priestor. Prostriedky vytvrania a rozirovania obsahu kadho druhu s zdemokratizovan. Bariry vstupu do globlnej komunikcie sa zrtili a kadodenne maj obania dosah na tisce inch a mu zdiea svoje npady a nzory. Nov kategrie poskytovateov verejnho obsahu sa vynorili na komunitnch, nrodnch aj medzinrodnch rovniach. Wikipedia, Twitter, Facebook a vea inch socilnych siet roziruje a obohacuje verejn priestor novmi spsobmi, ktor s svojim charakterom vemi blzke vysielaniu vo verejnom zujme. Ale digitalizcia zrove hroz rozloenm tradinho verejnho priestoru. Fragmentcia publika a spotreba oslabuj tradin medilne biznis modely, vrtane ich schopnosti podporova kvalitn obsah od medzinrodnho zskavania sprv a po vlastn dramatick a komedilnu tvorbu. Tradin podpory, ktor umoovali komerne zaloenm vysielateom vytvra socilne a kultrne hodnotn obsah zlyhvaj. Tu je priestor prve pre verejnoprvne mdi, ktor boli vytvoren na to, aby takto hodnotn obsah tvorili a vysielali.

1.2

Verejnoprvne mdi na Slovensku

Je viac ne zrejm, e loha verejnoprvnych mdi neustle porastie. Pre udranie kultrnej identity a pre rozvoj autentickej nrodnej kultry je existencia a efektvne fungovanie verejnoprvneho mdia absoltne nevyhnutnou podmienkou. V naich podmienkach je nevyhnutn zobra do vahy vekos slovenskho medilneho priestoru. m je men, tm v kultrny, socilny a hodnotov vznam zskava funkcia verejnoprvnych mdi. V systme socilnych, hospodrskych a kultrnych prv sluba verejnosti v oblasti vysielania nadvzuje na prvo tzv. druhej genercie - prvo na prstup k veobecne prospenm slubm. Hodnotiacim kritriom innosti v slube verejnosti je jej prospenos pre spolonos a jednotlivca. Legislatva poskytuje mdim verejnej sluby na Slovensku legitimitu, jasne definovan postavenie, poslanie, lohy a innosti. RTVS sa strategicky mus vrti do pozcie vznamnej kultrnej a normotvornej nrodnej intitcie, ktor bude ma repekt ako u svojich divkov, tak aj u odbornej verejnosti. V sasnej dobe rozkolsanch morlnych hodnt slovensk verejnoprvna televzia a rozhlas mus nielen v oblasti spravodajstva a publicistiky, ale aj vo sfre umeleckej tvorby plni lohy, ktor komern mdi z povahy a charakteru ich fungovania nikdy plni nemu a nebud. Verejnoprvne mdi stoja na prahu novej digitlnej ry. Preli procesom digitalizcie a maj nevyhnutn lohu obhji svoju existenciu a naalej napa svoje poslanie, ktorm je sluba verejnosti. V tejto hektickej dobe mus potvrdi svoju rolu vznamnej kultrnej nrodnej intitcie s presahom a nezamenitenm vplyvom na sprvanie, vkus a kultrne zzemie ako svojich divkov a posluchov, tak aj celej spolonosti.

Vclav MIKA

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

Medilny trh je vemi dynamick kategria. Ako sa menia podmienky trhu, charakter mdi a divcke preferencie a vkus, mus sa tie meni RTVS. Mus artikulova svoju misiu verejnej sluby ovea jasnejie ako kedykovek predtm. Mus obhajova nov spsoby dosiahnutia tejto misie a jej zabezpeenia. Mus preukza, e vhody digitalizcie mu sli vetkm, ale zrove mus bra na vedomie vzvy, ktorm elia in mdi a adresova legitmne obavy o svojom rozsahu a ambcich. Problmom, ktor mus osobitne riei RTVS, a to nielen v kontexte dynamiky rozvoja novch mdi, je krza programov, a najm krza vlastnej tvorby. Sem smeruj najvie obavy o televznu budcnos.

Vclav MIKA

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

2. ANALZA SASNHO STAVU VEREJNOPRVNYCH MDI NA MEDILNOM TRHU

2.1. Financovanie verejnoprvnych mdi globlny kontext

Eurpa - EBU
Mdi verejnej sluby s spravidla financovan z viacerch zdrojov: z koncesionrskych poplatkov, z priamych ttnych dotci, prostrednctvom pecilnych dan pre komern mdi alebo telekomunikan spolonosti, z reklamy a inch komernch zdrojov (napr. predaja licenci a vysielacch prv, sponzoringu, merchandisingu a inch). Vo veobecnosti sa uplatuj tri modely financovania: jedinm alebo primrnym zdrojom s koncesionrske poplatky (Dnsko, Fnsko, Nrsko, vdsko, Spojen krovstvo), zmiean model kombinujci koncesionrske poplatky a prjmy z reklamy (Franczsko, Nemecko, rsko) a zmiean model kombinujci ttne dotcie a prjmy z reklamy (Belgicko, Kanada, Holandsko). Poda vronej sprvy EBU 2011 sa finann situcia jej lenskch stanc zhorila. V prjmovom mixe televzi sa zvil podiel koncesionrskych poplatkov i verejnch dotci a klesla vka prjmov z reklamy, oho prinou bol okrem ekonomickej krzy i trend limitovania objemu i plnho zkazu reklamy vo verejnoprvnych mdich. U viny lenov EBU tak prjmy z reklamy tvoria menej ne 30% prjmov. U ns je tento podiel ete podstatne ni a predstavuje menej ako 5% prjmov. Technologick vvoj, meniace sa zvyklosti obyvatestva a v niektorch krajinch i snaha vyhn sa koncesionrskym poplatkom vak maj za nsledok zostrenie neutchajcej diskusie o funkcich a financovan verejnoprvnych mdi. V mnohch krajinch u dolo, alebo v blzkej budcnosti djde k zmene systmu financovania. Hadaj sa aj spsoby, ako zohadni fakt, e divci stle astejie vyuvaj na sledovanie televzie in prostriedky ne televzor, t.j. predovetkm potae a mobiln zariadenia nov mdi. Viacer krajiny pristpili k zavedeniu pecilnych dan i poplatkov, bu paulnych, alebo progresvnych poplatkov za verejnoprvne mdi (napr. Fnsko a rsko). alie krajiny (napr. Nrsko) zvauj zavedenie priamych ttnych dotci. Ukzalo sa vak, e v krajinch, kde s verejnoprvne televzie vo vyej miere odkzan na vldne financovanie takmer vdy dolo k rozpotovm krtom a viemu politickmu tlaku a vka ttnych dotci asto nestaila dra krok s rastcimi nkladmi, v dsledku oho klesla rove ponkanho programu. Podiely zdrojov na financovan lenskch krajn EBU 1% 13% 10% 16% 60% verejn zdroje koncesionrske poplatky reklama sponzoring ostatn

Vclav MIKA

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

Celkov prjmy vysielateov poskytujcich verejno-prvnu slubu v lenskch krajinch EBU v mil. EUR/rok 2010 a podiel televznych sluieb na divckom trhu
Vek trhy Prjem (v mil. ) Vek Britnia Nemecko Franczsko Taliansko panielsko vajiarsko priemer 9 560 8 508 3 769 2 821 1 149 1 295 4 517 Seversk trhy 719 610 518 420 567 Podiel verejnoprvnych TV na divckom trhu v % 33 44 32 41 19 31 33 Stredn trhy Prjem (v mil. ) Raksko Holansko Belgicko Fl. Belgicko Fr. rsko Portugalsko priemer 971 857 760 372 309 654 Podiel verejnoprvnych TV na divckom trhu v % 38 35 43 21 33 31 33

vedsko Nrsko Dnsko Fnsko priemer

35 38 34 45 38

Zdroj: Funding of PSM, November 2011 Sumy s za rok 2010 konvertovan poda kurzov platnch k jlu 2010

Vchodn a stredomorsk trhy Posko 509 40 esk rep. 371 23 Grcko 353 15 Chorvtsko 204 38 Srbsko 153 30 Maarsko 135 11 Slovinsko 134 28 Slovensko 102 17 Cyprus 45 30 Lotysko 23 15 Litva 17 12 priemer 186 24

Objem financi na realizciu verejnej sluby v rozhlase a televzii v EBU - 2010

10 000 9 000 8 000 7 000 6 000 5 000 4 000 3 000 2 000 1 000 0 Vek Britnia Nemecko Franczsko Taliansko vajiarsko panielsko Raksko Holansko Belgicko Fl. vedsko Nrsko Dnsko Posko Bielorusko Fnsko rsko esk rep. Grcko Portugalsko Chorvtsko Srbsko Maarsko Slovinsko Slovensko Cyprus Lotysko Litevsko Belgicko Fr.

Vclav MIKA

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

Na porovnanie USA
Na rozdiel od komernch mdi, ktor v USA podliehaj stle vej centralizcii pokia ide o ich vlastnctvo i programov skladbu, sektor verejnoprvneho vysielania zostva znane decentralizovan. Mdi verejnej sluby zriedkavo psobia na zem viac ne jednho federlneho ttu a v drvivej vine ich vlastnia loklne samosprvne orgny - napr. rady pre vzdelvanie, neziskov organizcie a intitcie - univerzity. Funkciu nrodnej verejnoprvnej televzie iastone pln PBS (Public Broadcasting Service), skromn neziskov organizcia, ktor zdruuje sie viac ako 350 regionlnych stanc. Verejn mdi zskavaj finann prostriedky zo ttnych dotci prideovanch prostrednctvom CPB (Corporation for Public Broadcasting), z prspevkov lenov (v prpade siet platia prspevok lensk stanice), prostrednctvom darov od divkov (hoci televzie nevysielaj reklamu, na darovanie vyzvaj prostrednctvom pecilnych on-air a on-line kampan), i sponzorstva. Okrem dotci od ttu a prjmov z distribcie celonrodnho verejnoprvneho obsahu znan as prjmov PBS tvoria prspevky od divkov a zo sponzoringu. Najvou mierou staniciam prispievaj individulni darcovia a predplatitelia (28%) a loklne firmy (16%). almi zdrojmi financi s vldy jednotlivch ttov (12%), koly a univerzity (10,9%), nadcie (7,9%), samosprvne orgny (3,8 %) a federlne granty a kontrakty (3%). alie prjmy zahaj predaj vysielacch prv a licenci, merchandising i prenjom vybavenia a priestorov. Odlinos modelu financovanie v USA je najm v tom, e pouvaj ovea irie spektrum diferencovanch zdrojov prjmov, od ttnych a verejnch a po individulnych prispievateov a darcov. Podiel zdrojov na celkovch prjmoch mdi verejnej sluby v USA
3% 4% 3% 8% 11% 12% 15% 28%

predplatitelia skromn firmy dotcie CPB vldy federlnych ttov 16% koly a univerzity nadcie samosprvne orgny ostatn federlne granty a zmluvy

Vclav MIKA

10

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

2.2. Financovanie verejnoprvnych mdi Slovensko

Eurpsky model financovania verejnej medilnej sluby: 60% koncesionrske poplatky 20% verejn fondy 10% reklama 10% in zdroje, nemono samozrejme uplatni vo vetkch reginoch. V jednotlivch krajinch zohrva rolu historick a kultrny kontext, celkov vkonnos krajiny (HDP), komern prostredie (tolerovanie reklamy), spoloensko-politick prostredie (akceptovanie koncesionrskych poplatkov). Financovanie RTVS v roku 2011 4% 2% koncesionrske poplatky verejn fondy 29% 65% reklama in

Nemono oakva, e v sasnej ekonomickej situcii na Slovensku bude ttny rozpoet akoukovek formou dotcii plnohodnotne saturova potreby RTVS z hadiska jej celkovch potrieb a nahrad prjmy z koncesionrskych poplatkov. Pritom ich vka patr k najnim v Eurpe porovnanie s Poskom, kde je vka poplatku niia, je neadekvtne vzhadom na to, e v Posku je niekokonsobne viac divkov platiacich koncesionrske poplatky. Podmienky financovania verejnoprvneho mdia na Slovensku prirodzene vychdzaj aj z vekosti trhu, ekonomickej situcie a priznajme si, aj z kredibility verejnoprvneho mdia samotnho. Problm financovania je dan aj historicky. Roky sa ved diskusie ako ho legislatvne nastavi, a na druhej strane, ako ho ekonomicky z pohadu intitcie efektvne riadi.

Vclav MIKA

11

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

2.3. Pozcia a vplyv verejnoprvnych mdi na trhu v Eurpe

Vina televznych a rozhlasovch mdi verejnej sluby vo vyspelejej asti Eurpy obsadzuje viac ako 30% podiel na sledovanosti/povanosti. Vnimkou s menej ne 30% podielu na televznom trhu je panielsko, v rdich Franczsko a Taliansko. Vina televznych a rozhlasovch mdi verejnej sluby vo vchodnej asti Eurpy (vnimkou je spen Posko, Rusko, Chorvtsko) obsadzuj ni ne 30% podiel na trhu. ia, tak je to aj u ns. Vkonnos mdi verejnej sluby v EBU: Podiel na divckom trhu vs celkov prjem v EUR .

Podiel na divckom trhu televzi verejnej sluby v EBU - 2010

45 40 35 30 25 20 15 10 5 0 Fnsko Nemecko Belgicko Fl. Taliansko Posko Chorvtsko Raksko Nrsko vedsko Holansko Dnsko rsko Vek Britnia Franczsko vajiarsko Portugalsko Cyprus Srbsko Slovinsko esk rep. Belgicko Fr. panielsko Slovensko Grcko Lotysko Litevsko Maarsko

Vclav MIKA

12

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

2.4. Pozcia a vplyv verejnoprvnych mdi na slovenskom medilnom trhu

Celkov konzumcia mdi
V oakvan expanzie internetu a novch mdi medilni analytici modelovali budcnos klasickch konzervatvnych mdi ovea viac pesimisticky, ne ukzala skutonos. Mdia rzneho typu uvaj obyvatelia Slovenska minimlne ostatnch 5 rokov s vemi malmi odchlkami. Vraznej pokles tanosti maj tdennky, a samozrejme, poda oakvan najdynamickej nrast zava internet. Rovnako ako celkov spotreba, ani pozcie na trhu sledovanosti jednotlivch mdi sa vcelku nemenia. Elektronick mdi v zsade nestratili svojich divkov a posluchov, zmenila sa vak ich skladba uvateov v prospech starch vekovch kategri. Mlad divci pozeraj televziu menej asto, no pri obrazovkch zotrvvaj dlhie (ATS) a sleduj najm zahranin programy v dostupnom jazyku. Priemern doba sledovanosti televzie (ATS) je globlny trend a zvyuje sa na celom svete. Obdobn situcia je u ns, kde za nrastom sledovanosti mono vidie viacero faktorov: zlepenie vybavenosti domcnost prijmacmi zariadeniami, zlepenie kvality divckeho zitku vaka HD a postupn zrchlenie a zvenie pokrytia (penetrcie) irokopsmovho pripojenia. Na druhej stane k zveniu asu sledovania prispelo aj nelinerne asovo posunut sledovanie (time-shift). DVR sluby, ktor poskytuj divkom monos sledova to, o zmekali, maj rastci trend, najm pri prime-timovch formtoch a porte. A nakoniec je to digitalizcia, ktor priamo prispela k zveniu sledovanosti - priniesla a prina potencilne rozrenie televznej ponuky a rozmanitosti obsahov. Celkov sledovanos televzie v rokoch 20-2011 (14-79)

TV denne v tis.

2007 3947

2008 3939

2009 3955

2010 4051

2011 4067

Zdroj: MEDIAN SK/MML-TGI

Celkov povanos rdi v rokoch 2007-2011 (14-79)

Rdi vera v tis.

2007 3185

2008 3211

2009 3302

2010 3250

2011 3265

Zdroj: MEDIAN SK/MML-TGI

Vclav MIKA

13

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

Verejnoprvne mdi
Predpoklad dlhodobch trendov v kontexte oslabovania pozcie, vplyvu a vkonnosti verejnoprvnych mdi sa v eurpskych podmienkach nenapa v takej miere, ako sa oakvalo. Nrastom celkovej sledovanosti televzi je pozcia verejnoprvnych vysielateov viac-menej stabiln, a to aj napriek dynamickejiemu rastu komernch vysielateov. Toto hodnotenie psob vcelku optimisticky, ale, ia, v naich podmienkach neplat. Aj u ns sa predpokladalo, e celkov sledovanos televzie bude vrazne klesa najm vaka vplyvu novch mdi a aktvnejiemu ivotnho tlu. Ale v dsledku krzy, ponajc rokom 2008 a vyie spomenutm faktorom ako digitalizcia, nrast televznej ponuky a technologickch monost sa tento oakvan negatvny trend neprejavil. Naopak, dolo k zveniu celkovej sledovanosti televzi. No napriek tomu, e vvoj je pre televzny trh ako tak priazniv, televzia verejnej sluby strca divcku obec naalej, a to vemi dynamicky. Rdi si tie udriavaj svojich posluchov a celkov povanos vetkch rdi nekles. A na rozdiel od STV verejnoprvny rozhlas m stabilnejiu posluchsku zkladu. Na rozdiel od SRo s 27 % podielom na trhu, STV je na 13 % divckeho trhu! Slovensk televzia v priebehu piatich rokov stratila prakticky takmer polovicu svojich divkov. Podiel TV stanc na divckom trhu (Share 12+)

2007 Markiza TV JOJ Jednotka DOMA JOJ Plus Dvojka TA3 Trojka Ostatn TV 24,5 5,1 1,4 35,5 15,8 17,7

2008 35,1 16,9 16,4 0,3 5,8 1,6 0,2 23,8

2009 31,2 20,0 15,0 0,7 2,8 4,0 1,6 1,0 23,8

2010 29,9 20,7 13,7 2,4 3,2 2,8 2,1 1,5 23,8

2011 30,2 19,6 9,6 4,0 4,3 2,4 2,0 0,6 27,3

1/2 2012 25,2 20,7 9,7 7,3 4,7 3,1 2,3 27,1

Zdroj: PMT/TNS SK

Vclav MIKA

14

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

Povanos rdi (poval vera v % 14-79)

Rdio Expres Rdio Slovensko Fun Rdio Jemn Meldie Rdio Regina Rdio Europa 2 Rdio Viva Rdio_FM

2007 21 18 11 9 7 6 3 3

2008 22 18 14 8 7 7 4 2

2009 22 18 15 8 7 6 4 2

2010 21 17 14 7 6 6 4 2

2011 19 17 13 8 7 7 4 2

Zdroj: MEDIAN SK/MML TGI

Vclav MIKA

15

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

3. ROZVOJ PROGRAMOVCH SLUIEB SLOVENSKEJ TELEVZIE

3.1. Analza sasnho stavu Slovenskej televzie
Jedin mdium, ktor zailo prepad pozcie na divckom trhu a kontinulny pokles divkov je STV.. Jednotka stratila pozciu dvojky na televznom trhu ete v roku 2008 a napriek tomu, e celkov sledovanos televzi ako celku stpa, STV svoju sledovanos kontinulne strca! Slovenskej televzii oderpal divkov nstup kadho novho komernho hra. V 90-tych rokoch to bola Markza, ktor iastone prebrala funkciu aj nositea spektra programov vo verejnom zujme. V roku 2008 sa prejavila aktvnejia programov politika TV JOJ, nasledujci rok doplnila svoje portflio o programy na JOJ plus, v roku 2009 pribudla TV DOMA. Vetky tieto udalosti kontinulne oslabovali a oslabuj slovensk televziu. Najviu za televzneho trhu a definitvny prepad STV ale priniesla digitalizcia terestrilnych distribunch siet. Domcnosti poas vypnania analgovho vysielania dali prednos viackanlovej ponuke od satelitnch opertorov pred DVBT. Dsledkom je viac ako 90% multikanlovch domcnost s desiatkami jazykovo zrozumitench televznych stanc vrazn je najm nrast skupiny eskch televznych stanc a prechod najmladch divkov na zahranin tematick kanly. V kontraste s rozirujcou sa programovou ponukou na trhu, STV svoju energiu stratila. Programy STV s na konci rebrkov sledovanosti s prestarnutm publikom a ani nvrat osvedench formtov nepriniesli STV elan efekt v celkovom zisku divkov. Presun hlavnch sprv na 19:00 sce zastavil pokraujci dramatick prepad sledovanosti, no na predchdzajcu rove divckeho zujmu sa u Sprvy STV nedostali.

Sprvy STV - mesan priemer Rtg v tis.; 12+

300 250 200 150 100 50 0 1 3 5 7 9 11 1 3 5 7 9 11 1 3 5

2010

2011

2012

Strata imidu a vkonnostnch ukazovateov televzie toti zaprinili, e divci stratili nvyk prepna na programy STV. Mnoh divci by v tejto chvli zaprotestovali, pretoe nemono opomen aj vemi kvalitn, zaujmav programy, ktor nhodn divk vo vysielan televzie njde. Problmom je, e je vemi ako odhadn ich zsah, mieru a hbku zujmu.

Vclav MIKA

16

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

Vvoj sledovanosti programovch sluieb STV v rokoch 2007-2011 (podiel na trhu 12+)

2007 Jednotka Dvojka Trojka 17,7 5,1

2008 16,4 5,8 0,2

2009 15,0 4,0 1,0

2010 13,7 2,8 1,5

2011 9,6 2,4 0,6

1/2 2012 9,7 3,1

Z televzie vymizli, resp. boli zruen komplexn metdy a nstroje na sledovanie sptnej vzby, ktor najm verejnoprvny svet poklad za tandard, na zklade ktorho funguje programov sluba.

3.2. truktra programovch sluieb Slovenskej televzie

Jednotka STV penetrcia (pokrytie) 99% 24-hodinov vysielanie programov Jednotky je ren v digitlnej kvalite. Vysiela spravodajsk, publicistick, dokumentrne, dramatick, hudobn, portov, zbavn a vzdelvacie programy, programy pre deti a mlde a in programy v slade so znenm zkona .532 / 2010 Z.z. pre vetky vekov a socilne skupiny obyvateov Slovenskej republiky. Cieov skupina Jednotky je zameran na univerzlnych divkov. Ambciou manamentu televzie bolo stabilizova programov truktru Jednotky, zska si dveru divka a zastavi pokles sledovanosti. Rovnako ambicizne bola modelovan aj navrhovan vysielacia truktra, ktor mala zabezpeova zvenie kvality a pestrosti programovej ponuky poas celho da. Zkladnm atribtom mal by rozvoj programov v kvalitatvnej dimenzii. Manament si stanovil cie stabilizova medilnu vkonnos Jednotky na rovni 12% divckeho podielu v kategrii 12+ (vi Koncepcia riadenia a rozvoja RTVS zo septembra 2011). Na druhej strane bolo kontatovan, e rozvoj programu je koncipovan vlune v slade s vvojom ekonomickej situcie RTVS a repektovanm jeho finannch, technickch a technologickch podmienok vroby a vysielania programu. Dvojka STV penetrcia (pokrytie) 99% Z pvodne 24-hodinovho vysielania v sasnosti Dvojka vysiela 16 17 hodn denne s ambciou nvratu k celodennmu vysielaniu. Programov sluba je koncipovan ako program pre pecifickho divka a zrove ako alternatva k Jednotke a ostatnm televzim na slovenskom medilnom trhu. Vo veernom ase je program Dvojky orientovan na kvalitn dokument, filmy s nronejou dramaturgiou a programy s hlbm posolstvom, pribliujce osudy rodn i prbehy osobnost. Osobitnou divckou skupinou s divci nboenskch programov, milovnci folklru a udovch tradci, umelecky zaloen skupiny divkov a portov fanikovia. Ciele stanoven vo vysielan Dvojky smerovali k fragmentovaniu divckej ponuky a zameran sa na divcke minority a nronejch divkov. Tu vak narame op na vyie uveden problm limitov

Vclav MIKA

17

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

vo vzbe na meranie a kvantitatvne a kvalitatvne vyhodnocovanie spenosti tchto formtov voi cieovm skupinm, ktor sasn systm monitorovania programu v STV neumouje. Ambciou vo vzahu k sledovanosti Dvojky bolo dosiahnu stabiln sledovanos v intervale 2-4% na divckom trhu. Vchodiskom bol predpoklad, e sa programov formty Jednotky a Dvojky bud navzjom dopa a nie kanibalizova. To by malo umoni stabilizova podiely oboch stanc, resp. ich zvi, a to napriek nrastu pozcie monotematickch programovch sluieb na slovenskom televznom trhu. Trojka zruen (vysielala od 8.8.2008 do 30.6.2011)

3.3. Hodnotenie medilnej pozcie a programu Slovenskej televzie

Podiel televznych stanc na divckom trhu v roku 2011 (CS 12+)
27% 1% 2% 10% 4% 20% 4% 2% 30%
Markiza DOMA TV JOJ JOJ Plus Jednotka Dvojka Trojka TA3 Ostatn TV

Jednotka Hlavn program STV dosahuje podiel na divckom trhu 10% u populcie 12+ (vek), u mladch divkov (12 54), ktor s cieovou skupinou komernch televzi je podiel len 7%. Tento vsledok je sasou dlhodobho negatvneho trendu, resp. poklesu divkov. Jednotke sa nepodarilo za posledn roky tento trend nijakm spsobom zvrti a dlhodobejie udra divka, ktor jej patril. Jednotka - podiel na divckom trhu u mladch divkov

2006 2007 2008 2009 2010 2011 Jednotka 12-54 17,7 15,2 12,8 11,2 Zdroj: PMT/TNS SK 9,9 6,9

Cie dosiahnu 12% podiel na trhu sa v tomto roku zatia nepodarilo naplni, ani sa k nemu pribli, napriek vnimonej sledovanosti exkluzvnych portovch podujat, ktor krtkodobo vrazne zvili podiel na trhu Jednotky (hokej, futbal).

Vclav MIKA

18

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

V tomto polroku voi porovnatenmu obdobiu minulho roka Jednotka stratila 15% svojho vkonu (z 11,5% na 9,7% podielu na divckom trhu). Divcka lojalita STV je natoko nzka, e ani pri uniktnych vsledkoch vaznch podieloch na trhu pri portovch prenosoch, divk na Jednotke po programe neostva, ale posiluje sledovanos komernch televzi. STV tak pri celkovo vyom pote divkov ich po skonen prenosov nechcene odovzdva ostatnm televzim. Tento takmer kritick stav je vsledkom dramatickho etrenia na formte stanice, extrmne vysokej miere reprz, etreniu a poklesu vlastnej tvorby najm v oblastiach dramatickej, zbavnej a hudobnej, ktor tvoria zsadn charakter Jednotky. Cie - Jednotka mus zlepi svoj programov vkon a posilni tvoriv zloku v oblasti vlastnej produkcie, aj prirodzenou alokciou vych zdrojov pre tto oblas.

Dvojka Dosiahnut 2-percentn podiel na trhu verejnoprvnej Dvojky je prirodzene ni, ako ambcie a oakvan vsledok. V tomto prpade to nie je a natoko podstatn. Dvojka svojm charakterom m plni lohy, ktor s ovea pecifickejie vo vzahu k typu divka a formtu stanice. Napriek tomu, e v jej truktre njdeme aj kvalitn formty a divcky hodnotn programy, charakter programovej sluby je nrovo nevyven, trukturlne chaotick a stva sa priestorom pre zvykov programy z Jednotky. Hlavn programov lnie nie s zachovan a defincia programovej sluby je tak irok (vi vyie), e zahrnie vetko - od folklru po port. Takto formt stanice neznesie kritri iadneho typovho hodnotenia programovch sluieb. spenos programovej sluby na jednotliv cieov skupiny, pecifick kategrie divka a celkov hodnotov prnos i u kultrny, umeleck, vzdelvac, motivan, at. vo vzahu k jednotlivm kategrim divkov zostva iba na rovni subjektvneho hodnotenia. Je to stav, ktor je nevyhnutn zvrti, kritri objektivizova a pracova s nstrojmi vskumu a analz, ktor pouvaj vetky televzie, vrtane komernch. V STV vak absentuj. Kvalitatvny vsledok spenosti Dvojky je ale nemeraten najm preto, e televzia ho nemeria a mera nevie. Manament plne rezignoval na ambciu mera a vyhodnocova kvalitatvne parametre programu vo vzahu k cieovm skupinm, divckym minoritm alebo nronejm divkom. Vo svojej sprve kontatuje, e aktulny systm monitorovania televznej sledovanosti v STV to neumouje! Sumrne hodnotenie Dvojky nezodpoved ani kritrim medilnej vkonnosti (6. pozcia na trhu pri najvyom pokryt), ani kritrim kvality. Cie jasn formt nronej Dvojky funkcia odpadovho koa Jednotky sa mus postupne eliminova.

Vclav MIKA

19

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

4. ROZVOJ PROGRAMOVCH SLUIEB SLOVENSKHO ROZHLASU

4.1. Analza sasnho stavu Slovenskho rozhlasu
Pozcia rozhlasu
Situcia na rdiovom trhu je vrazne stabilizovanejia ako na televznom trhu. Vychdza to i z povahy a charakteru mdia, ale aj z vntornch podmienok na slovenskom rozhlasovom trhu. Nakoniec aj podmienky merania vkonnosti rdi odraj skr dlhodob trendy ako aktulny denn vkon televzi a formtov (pozn. peoplemetre kontra MML). V tomto kontexte hodnotenia vkonnosti rdiovho trhu meme skutone povaova pozciu okruhov verejnoprvneho rozhlasu za relatvne stabilizovan. Vedcu pozciu si dlhodobo udruje Rdio Expres, ktormu sa dar udra si priaze irieho univerzlneho poslucha rozhlasovho publika. Rdio Slovensko ako nosn program verejnho rozhlasu si pln svoju misiu plnoformtovej rozhlasovej sluby viac-menej spene. Od straty lderskej pozcie v roku 2004 sa mu sce nepodarilo vrti na prv prieku, ale zachovva si stabiln posluchsku obec. Ostatn programov sluby, ktor meme hodnoti ako tematick, maj za cie zamera sa na pecifick publikum a tomu zodpovedaj aj ich ciele a zsah. Z tohto hodnotenia sa vymyk Rdio FM, ktor si od straty svojej vedcej pozcie hudobnho rdia pre irie cieov skupiny a mladie publikum, stle had svoju tvr. Ako z hodnotenia jasne vidme nenachdza si svoj vlastn priestor. Navye, je potrebn zdrazni, e pri exkluzvnom pokryt programovch sluieb, resp. jednotlivch okruhov Slovenskho rozhlasu je tento vsledok alostne nzky. Hodnotenie vkonnosti programovch sluieb rozhlasu tak balansuje medzi, na prv pohad relatvnou stabilitou, avak pri dslednejej analze pokia ide o pokrytie, povanos a zsah posluchov, nie je u toto hodnotenie a natoko presvediv. Ponka pomerne vek priestor na prcu s formtmi rdi s cieom viditenho zlepenia ponuky a zskania presvedivejej medilnej pozcie. Vvoj SRo v rokoch 2007-2011 (podiel na trhu u CS 14-79)

2007 Rdio Slovensko Rdio Regina Rdio_FM Rdio Devn Rdio Patria 18,1 7,3 3,0 0,8 0,5

2008 17,6 6,9 1,7 0,4 0,5

2009 17,8 6,6 2 0,5 0,4

2010 17,1 6,4 1,9 0,4 0,7

2011 16,6 6,8 2 0,7 0,7

Programov sluby SRo obsadzuj stabiln 28% podiel na celkovej povanosti rdi.

Vclav MIKA

20

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

4.2. truktra programovch sluieb Slovenskho rozhlasu

Rdio Slovensko penetrcia (pokrytie) 93% Vo svojom 24-hodinovom programe je prioritne zameran na prd vysielania s dominantnou orientciou na aktulne spravodajstvo a analytick publicistiku doplnen blokmi umeleckho programu. Je vlajkovou loou rozhlasovho verejnoprvneho vysielania a spen konkurent skromnmu sektoru. Rdio Slovensko prelo na dynamick, kontaktn formu prdovho vysielania, ktor mu umouje flexibilne reagova na aktulne udalosti. Tto schma je postaven na kvalite modertorov a rovni spracovanch doplnkovch materilov, rovnako na zdrojoch informci a na spsobe ich prezentcie. Okrem troch moderovanch blokov vysielania, ktor uruj charakter stanice - Dobr rno, Slovensko, Dobr de, Slovensko, Popoludnie na Slovensku a dvoch hlavnch spravodajskch relci Rdio Slovensko ponka mnostvo tradinch a kvalitnch programov ako Non pyramda, Hudba, ktor mm rd a mnoho alch. Rdio Regina penetrcia (pokrytie) 91% Programov sluba je vytvran tromi regionlnymi tdiami (Rdio Regina Bratislava, tdio RTVS Bansk Bystrica a tdio RTVS Koice) s 24-hodinovm vysielanm, v ktorom sa strieda prdov vysielanie s blokovmi programami. Regina prechdzala rznymi metamorfzami - od troch samostatnch vysielacch centier v Bratislave, Banskej Bystrici a Koiciach a po sasn podobu / 2011/, ktor preferuje tri informan zdroje v jednom vysielacom prde. Regina stmelila regionlne informcie do globlneho vysielania a sprstupnila ich vetkm. Paradoxne vyaila aj z novho formtovania Rdia Slovensko, take vea vec sa presunulo na Reginu - od obbench Kontaktov a po folklr. Regina prevzala posluchov nad 50 rokov a dala im aj evergreeny, pomalie tempo moderovanch prspevkov i umeleck program ako napr. tanie na pokraovanie. Tto globalizcia a inventarizcia posunula Reginu na vznamn miesto a potvrdila viacer funkcie verejnoprvneho rozhlasu i fakt, e seniori stle zostvaj vern rozhlasu. Rdio Devn penetrcia (pokrytie) 92% Umelecko-kultrna programov sluba s 24 hodinovm vysielanm a orientciou na nronho, intelektulnejie zameranho poslucha. Toto rdio bolo kedysi vkladnou skriou rozhlasovch tvorcov, domnou nronejch posluchov a ozou umeleckej inteligencie Slovenska. Povanos rozhlasovch stanc takhoto typu sa v Eurpe pohybuje na rovni 3 - 5 % a potrebnos ich existencie je nespochybniten. Je to reprezentatvny obraz verejnoprvnosti, zrkadlo nrodnej kultry a vrcholn ukka majstrovstva rozhlasovch tvorcov. Rdio FM penetrcia (pokrytie) 82% Hudobno-kultrna programov sluba s 24 hodinovm vysielanm, so zberom na nronejieho mladho poslucha. Rdio Patria ren na strednch vlnch Vysiela v maarskom jazyku na samostatnej programovej slube denne 12 hodn a v ukrajinskom, rusnskom, rmskom, nemeckom, poskom a eskom jazyku vysiela 14 hodn tdenne na programovej slube Rdio Regina. Program maarskho vysielania tvor Redakcia maarskho vysielania a program v ostatnch jazykoch Redakcia nrodnostnho vysielania v Koiciach. Radio Slovakia International (RSI) ren internetom Je vznamnm prostriedkom prezentcie spoloenskho a kultrneho ivota na Slovensku v zahrani a zrove prostriedkom komunikcie s krajanmi. Denne vysiela v premire magazn v jazyku anglickom, franczskom, nemeckom, ruskom, slovenskom a panielskom v rozsahu 30 mint v kadej

Vclav MIKA

21

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

jazykovej mutcii. RSI je vznamnm vkladom do komunikcie materskej krajiny so zahraninmi Slovkmi. Rdio Klasika ren internetom a satelitom 24 hodinov rozhlasov programov sluba prstupn cez internet a satelitn prjem SkyLink na druici Astra 3A, tie retransmisiou, uren posluchom klasickej hudby. Rdio Litera ren internetom a satelitom Digitlna umeleck programov sluba s 24 hodinovm reprzovm vysielanm, prstupn cez internet a satelitn prjem SkyLink na druici Astra 3A, tie v retransmisii, zameran na intelektulnejch posluchov. Rdio Junior ren internetom a satelitom 24 hodinov rozhlasov programov sluba prstupn cez internet a satelitn prjem SkyLink na druici Astra 3A, uren pecilne pre detskho poslucha, hlavnou cieovou skupinou s deti predkolskho a rannho kolskho veku.

4.3. Hodnotenie medilnej pozcie a programu Slovenskho rozhlasu

Podiel rdi na posluchskom trhu v roku 2011 (CS 14-79)
Rdio Expres Rdio Slovensko

8%
13% 1% 1% 2% 7% 17%

7% 4% 3% 1% 17%

Rdio Regina Rdio_FM Rdio Patria Rdio Devn Fun rdio Jemn meldie

19%

Rdio Europa 2 Rdio Viva Rdio Lumen Rdio Hey! Ostatn rdi

Rdio Slovensko Rdio Slovensko denne pova takmer 800 tisc posluchov / 16,9 % /, m sa pribliuje k vedcej stanici v rozhlasovom teri - Rdiu Expres. Pokia Rdiournl je asi najkvalitnejia spravodajsk relcia v rozhlasovom priestore SR, moderovan bloky maj kolsav rove, rovnako ako systm dodvania a spracovvania informci, ktor s asto technicky nekvalitn. Problmom je nedorieen hudobn formt Rdia Slovensko. Ambcia oslovi mladiu cieov skupinu a pribli sa k formtom komernch stanc malo za nsledok zenie hudobnej dramaturgie na obmedzen poet skladieb v play-liste. Citen je najm bytok pvodnej slovenskej hudobnej zloky a prava hudobnho formtu by mala podstatne viac akcentova hudobn vkus mladej strednej genercie posluchov.

Vclav MIKA

22

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

Rdio Slovensko reprezentuje stabilne vyven formt programovej sluby, ktor svojou medilnou vkonnosou spa kritri masmdia, spene prezentuje tradin hodnoty a predstavuje kvalitatvnu alternatvu komernm vysielateom. Cie - nevyhnutn je postupn revitalizcia a zvenie dynamiky stanice, nie vak formou experimentu.

Rdio Regina Rdio Regina pova v sasnosti takmer 300 tisc obanov Slovenska, m takmer 7% mieru povanosti a teda je 5. najpovanejou stanicou v SR. Cielen formtovanie Rdia Regina mus smerova k skvalitneniu informanch tokov z reginov a podpori kultru vo vetkch vznamnch oblastiach SR. Regina potrebuje skvalitni aj modertorsk a hlsatesk team a da v priestor osobitne hudobnej dramaturgii, ktor m tesnejiu vzbu na cieov skupinu a posluchov reginov. Sasne je potrebn prehbi jej spoluprcu s regionlnymi tdiami zahraninch rozhlasov zdruench v EBU. Rdio Regina je formt, ktor svojou podstatou pln verejno-prvnu funkciu a m svoje pevn miesto v truktre programovch sluieb SRo. Cie - formtov pecializcia a celkov obsahov zlepenie, kvalita prezentcie a vyia flexibilita zapojenia regionlneho kontextu. Rdio Devn Postupn trval zniovanie posluchskej priazne rdia Devn je vznamnm varovnm signlom. Aktulna medilna vkonnos jasne preukazuje, e cielen posluch rdia Devn stanicu opa. Povanos hlboko pod 1% rozhodne nereprezentuje ambciu oslovi vberov publikum a ponknu mu tak truktru, ktor ho hodnotovo oslov a ktor prjme. Devn - zabudnut v zvetr vch rozhlasovch problmov, sa stal odkladacm priestorom zamestnancov, upadol programovo, technicky i posluchsky. Formt rdia Devn si zasli podrobn analzu a prcu s formtom, ktor povedie k mobilizcii cieovho publika, ktor nepochybne takto formt stanice na Slovensku oakva. Cie Rdio Devn nepochybne mus by bliie k svojmu cieovmu publiku, predstavuje to vyiu angaovanos vo vzbe na analzu, potreby a oakvania tohto typu vberovho poslucha. Rdio ROCK FM - z kedysi spenho rdia s vye 20 % povanosou dnes zostalo torzo, ktor si nalad 2% populcie SR. Vzhadom na jeho renie na FM vysielaoch je tento vvoj u roky mimoriadne drah experiment. Vzhadom na jeho pokrytie a nklady je to jednoznane neefektvna programov sluba. Pri najlepom pokryt v porovnan s komernmi stanicami sa ledva zmest do prvej desiatky rdi v povanosti a atakuj ho stanice s regionlnym pokrytm. Rdio Rock FM sa nachdza v etape experimentov a hadania sa v ase a priestore a nezodpoved ani programovm ani ekonomickm kritrim spenej programovej sluby Slovenskho rozhlasu. Cie Rdio Rock FM nevyhnutne akaj zsadn formtov a obsahov rozhodnutia.

Vclav MIKA

23

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

Radio Slovakia International - napriek vznamnmu prspevku k reniu naej kultry v zahrani a prostriedku komunikcie s naimi krajanmi, bude vyvstva opodstatnenos tejto programovej sluby a bude konfrontovan s alternatvami novch mdi, ktor primrnu slubu propagcie Slovenska v zahrani u plnia a zaznamenvaj prudk rozvoj.

Rdio Patria prina vysielanie pre nrodnostn meniny a etnick skupiny, v om je jeho funkcia vnimon a nenahraditen. V jeho vysielan plne logicky dominuje maarina, ale jednotliv relcie s aj v ukrajinine, rusnine, rmine, as je vysielan aj esky, nemecky a posky. Pri skvalitnen a zatraktvnen programovej truktry me ma ambciu oslovi viu as posluchskej zkladne minort, v ktorch jazyku vysiela.

Rdio Klasika, Rdio Litera a Rdio Junior - v prpade tchto programovch sluieb, ktor s v podstate derivtmi programovej sluby z inch vysielacch okruhov ide skr o tvoriv experiment a vzhadom k tomu nememe hodnoti ich kvalitatvnu spenos vo vzbe na ich cieov skupiny as uke, ako sa bud profilova.

Vclav MIKA

24

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

5. CIELE PROGRAMOVCH SLUIEB RTVS

Prleitos pre RTVS spova jednoznane v jej programovch slubch. spenos plnenia verejnej funkcie cez program znamen plnenie misie verejnoprvnosti. Iba spen, hodnotov, cielen, inovatvne, nrovo pestr programy otvoren verejnosti mu prinies pri pohade za horizont elan efekt. Televzia a rozhlas sa tak cielene a systematicky musia otvori podnetom zvonku. Musia sa zamera na vvoj programovch typov, ktor odraj trendy v audiovzi, ale zrove aj potreby domceho publika, a to nielen v kontexte irch cieovch skupn, ale aj zujmovch skupn a minort.

Princpy programovej stratgie RTVS

1. Multikanlov stratgia RTVS
Rozvoj jednotlivch programovch sluieb, od rovne univerzlneho divka a poslucha a po vraznejiu podporu diferencicie divckych a posluchskych skupn. Osobitne stratgia rozvoja televzie v dlhodobom horizonte mus smerova k novm tematickm programovm slubm.

2. Formtovanie jednotlivch programovch sluieb

Programov sluby rdia ak uia nrov a obsahov pecializcia. Televzia mus uplatni princp aktvnej dramaturgie programov dopyt vychdza vlune z potrieb televzie.

3. Kvalita
Zkladn atribt tvorivho procesu a vroby jednotlivch televznych a rozhlasovch formtov priama zodpovednos voi divkovi za kvalitu obsahu. Nedeliten zodpovednos programovho manamentu za obsah vo vzbe na stanoven a jasne definovan kritri v celkovej truktre programu

4. Sptn vzba
Na atribt kvality nadvzuje kontinulne hodnotenie spenosti jednotlivch formtov z hadiska ich vkonnosti a kvality. Zavedenie hodnotiacich parametrov, ako s CPMT (cost per minute and thousand viewers), PVC (public value cost), AI (adequacy index).

5. Zujmov skupiny a minority

Spoluprca a otvorenie sa voi spoloenskm skupinm vo vzbe na tvorbu programovch typov osobitnho charakteru ako vhradn atribt verejnej sluby. Identifikcia charakteru programovej sluby so spoloenskou objednvkou.

6. Tvoriv procesy a kreatvne postupy

Uplatni jedinen prstup, vlastn verejnoprvnemu vysielateovi, ktor vytvra cielen priestor pre vvoj formtov a vyhadvanie talentov. Uplatuje overen postupy a schmy tvorivch procesov.

Vclav MIKA

25

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

7. Programov vkonnos nosnch programovch sluieb

Zvenie divckej atraktvnosti - sledovanosti a povanosti programov ako atribt udrania pozcie mdia masovej komunikcie. Stabilizcia a postupn zvenie medilnej vkonnosti prostriedok udrania charakteru masovho mdia.

8. Dobr meno intitcie

Vytvorenie silnch znaiek jednotlivch programovch sluieb - programovch typov a po rove znaiek (brandov) jednotlivch relci. Nastavenie otvorenej a transparentnej komunikcie.

9. Retrukturalizcia a systmov procesy

Systmovmi opatreniami zladi programov dopyt a programov ponuku za elom o najefektvnejieho vyuitia dostupnch prostriedkov pre strategick rozvoj programu.

10. Nov mdi

Nov prstup a rozvoj interaktvnych sluieb, ktor vytvraj priestor v oblastiach, ktor nezastupuj komern prevdzkovatelia a s nositemi synergickho efektu s programom televzie a rozhlasu.

Slovensk rozhlas a Slovensk televzia BEZ BARIR.

Vclav MIKA

26

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

6. ROZVOJ PROGRAMOVCH SLUIEB NOVCH MDI

6.1. Analza sasnho stavu v oblasti novch mdi
Rozvoj novch mdi nepatr k zkonnm prioritm verejnoprvnych sluieb a s iba ich nevyhnutnm doplnkom. V kontexte vvoja medilneho trhu, ale i samotnch priort programovch sluieb rozhlasu a televzie ich vak nememe opomen. Samotn spojenie rozhlasu, televzie s internetom je vznamn, dnes u nenahraditen marketingov nstroj na podporu ich programovch sluieb a prieniku televzneho a rozhlasovho obsahu do interaktvnej formy. Rozvoj internetu a novch mdi je hladn po relnom obsahu, ktor televzia a rozhlas tvoria. Komern televzie vo svete, ale aj u ns, rozvjaj vlastn platformy renia svojho medilneho obsahu na internete a vytvraj aj nov pecifick vhradne internetov obsah, ktor nem priamu vzbu na programov sluby a ich obsah. Rozvoj takchto platforiem je prakticky bezbarirov. Trend dynamicky rastcej nvtevnosti internetu na Slovensku (v sasnosti viac ako 60%) znamen nevyhnutn aktvne zapojenie verejnoprvnej medilnej sluby do tohto procesu, a to aj vo vzbe na personlne, technologick, finann a in obmedzenia.

Nvtevnos internetu v rokoch 2007-2012 (14-79 v tis.)

2 849

1761

1947

2140

2317

2541

2007

2008

2009

2010

2011

2012

Zdroj: iab slovakia/AIM Monitor, data mj 2012 a resp.

RTVS ma k dispozcii tri webov sdla s vlastnmi domnami (www.rtvs.sk, www.rozhlas.sk, www.stv.sk). Tieto s rozdelen nielen obsahovo, ale aj vizulne a kvalitatvne, o zodpoved prstupom pvodnch intitci a ich zameraniu na webov komunikciu. Kad z tchto portlov m inho dodvatea, o me spsobova problmy pri ich aktualizcii a toku informci. RTVS nie je zaraden do AIM monitoringu a nem iadne relevantn informcie o nvtevnosti portlu.

Vclav MIKA

27

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

Web nevyuva potencil TV a rozhlasu ani v rovni spravodajskch informci alebo informci o relcich a pod. Prkladom na ilustrciu je situcia, ke STV m v sekcii spravodajstvo posledn spravodajsk informciu z februra tohto roku. Systm diskusie neexistuje, chba prvok riadenejmoderovanej diskusie a rozirovanie socilnej interakcie s monmi cieovmi skupinami. Absoltne absentuje uvatesk rozhranie neexistuj databzy uvateov. Dizajn je nekonzistentn, chbaj jednotiace prvky strnok, strnky s prakticky uvatesky nekomfortn, graficky zle spracovan, podklady v poliach s neitaten kvli podkladu, umiestnenie loga je chaotick a nara kompaktnos. Celkov prepojenie webu a televzie ako aj rozhlasu nefunguje, chba interakcia webu s hlavnmi projektmi televzie a rozhlasu a podpora formtov televzie a rozhlasu je neinn.

6.2. Vzvy v oblasti novch mdi

Stratgia tejto oblasti je mimo diskusie a polemiky. Televzia nem prakticky funkn web a poskytuje len najniiu technick, obsahov a kvalitatvnu rove servisu archvu svojich relci. Prelomi toto obdobie doby kamennej je nevyhnutnou lohou a vzvou. V krtkodobom horizonte zabudnime na porovnvanie sa s trendmi ostatnch komernch mdi. Rozvoj novch mdi bude ale sasou rozvoja programovch sluieb a v dlhodobom horizonte sa mus sta suvernnym konkurencieschopnm prostredm komunikcie a sluieb verejnosti. Nevyhnutnm predpokladom kvality komunikcie je zsadn obnova webovch sdiel rozhlasu aj televzie, a to nielen jeho servisnej funkcie pre vysielan program, ale ako suvernneho mdia s plnohodnotnmi tmami zo spravodajstva, publicistiky, zbavy a spoloenskej komunikcie. Prioritou slo jeden je plnenie zkladnch uvatesky komfortnch funkci webovch sdiel televzie a rozhlasu, minimlne v rozsahu archvu a podpory vlastnch formtov, vrtane spravodajstva, ktor m v sasnosti na webe nedstojn priestor. Je nevyhnutn upravi dizajn webovch sdiel, sprehadni ich, zabezpei jednoduch uvatesk rozhranie a otestova teplotn mapy webu. Stanovi priority obsahov jednotlivch webov a najm zabezpei efektvnejie narbanie s obsahom televzie, rozhlasu, priom synergia webovho obsahu spravodajskch formtov rozhlasu a televzie je dominantn v zmysle digitlnej ry kad sa me sta novinrom a me dokumentova dianie okolo seba.

Cieom rozvoja novch mdi je zabezpeenie bezbarirovho prstupu k interaktvnemu obsahu rozhlasu a televzie Slovenska.

Vclav MIKA

28

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

7. FINANCOVANIE RTVS
7.1. Analza sasnho stavu v oblasti financovania RTVS
Sasn stav financovania verejnoprvnych mdi je vsledkom viacerch faktorov - v kontexte historickho vvoja a snm spojench legislatvnych a personlnych zmien. Tento vvoj ovplyvnil nielen charakter financovania, ale aj priority v hospodren a ekonomickch cieoch jednotlivch manamentov (najm v televzii). Tento nevyven spsob financovania a ekonomickch cieov priamo ovplyvnil vsledky televzie najm v jej hlavnej innosti - vrobe a vysielaniu programu. Televzia dlhodobo artikuluje svoje potreby a nedofinancovanie nielen v oblasti programu, ale aj v oblasti investci a infratruktry. Hospodrenie rozhlasu, op zo znmych dvodov, ktormi s vyia personlna a tm aj strategick stabilita, vykazuje lepie vsledky a ekonomiky podniku. Na druhej strane m rozhlas vo vzahu k svojim lohm a poslaniu ovea primeranejie zdroje a charakter financovania. To je skutonos, na ktor sa akosi pozabda rozhlas m viac ako tretinu stabilnch prjmov oproti televzii (cca 30mil EUR) o predstavuje k typu sluby a lohm rozhlasu pre rozhlas mimoriadne priazniv pomer. truktra vnosov a hospodrenia televzie a rozhlasu za roky 2007-2011
STV VNOSY HOSPODRSKY VSLEDOK rok 2007 74 637 522 -5 334 429 rok 2008 76 318 564 -9 522 842 rok 2009 71 023 088 -5 625 876 rok 2010 72 110 898 -25 318 110 rok 2011 87 109 467 23 132 991

SRo VNOSY HOSPODRSKY VSLEDOK

Zdroj: RTVS

rok 2007 28 800 924 -373 115

rok 2008 27 617 476 -377 134

rok 2009 32 213 084 3 504 513

rok 2010 29 948 450 -467 287

rok 2011 27 375 886 -905 617

erpanie rozpotu prjmov a vdavkov k 30.6.2012 - Rozhlas a televzia Slovenska

Ekonomick klasifikcia Prjmy RTVS spolu Vdavky RTVS spolu Skutonos k 30.6.2012 RTVS 115 810 084 67 755 765 113 136 197 48 634 583 Rozpoet 2012 RTVS % plnenia 58,51 42,99

RTVS za doterajie obdobie roku 2012 m predpoklady udra ukazovatele rozpotu a hospodrsky vsledok v rmci celoronho rozpotu intitcie. Prirodzene, v tomto v celku pozitvnom trende vznamn lohu tvoria dodaton zdroje financovania zo ttneho rozpotu na oddlenie. Oddlenie intitcie tak mus by v rmci tchto zdrojov vyrieen a proces oddlovania ukonen.

Vclav MIKA

29

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

Bilancia rozpotu RTVS na rok 2012 v truktre celkovch prjmov a vdavkov

Ekonomick klasifikcia Prjmy RTVS spolu Vdavky RTVS spolu Rozpoet 2012 OZ SRo 30 529 456 30 212 088 Rozpoet 2012 OZ STV 85 280 628 82 924 109 Rozpoet 2012 RTVS Predpoklad 2013 115 810 084 93 029 122 113 136 197

Rok 2012 nie je z pohadu financovania kritick. Rozpotov situciu v roku 2012 mono v tomto smere povaova za uniktnu a pre finann hospodrenie intitcie priazniv. Nemono predpoklada, e sa tento scenr financovania zopakuje aj v budcich obdobiach a intitcia zska dodaton zdroje takou formou, ako pre tento rok.

7.2. Vzvy v oblasti financovania RTVS

Prirodzenou a zmysluplnou ambciou manamentu RTVS je a zostva udranie vyrovnanho hospodrenia a zamedzenie vytvrania alch strt. V roku 2012 je v tomto smere i z hadiska dodatonch zdrojov financovania tto ambcia jednoznan a splniten. Pre udranie finannho hospodrenia a efektvneho fungovania spolonosti je nevyhnutn prija systmov opatrenia, ktor vytvoria efektvne predpoklady udrania financovania pri nraste programovch loh spojench s vyou alokciou zdrojov do oblasti vroby a vysielania programu. Pre poslanie RTVS nie je udraten stav spory nkladov, ktor sa viau najm na programov oblas vlastn tvorbu, tvoriv innos a investcie do programu tak, ako tomu bolo doposia. Systmov opatrenia musia by zameran prvotne na identifikciu vetkch typov neproduktvnych nkladov, ktor nesvisia s hlavnou innosou. Elimincia takho typu nkladov, ktor predstavuj aj nkladov dedistvo oboch mdi je nevyhnutn realizova v krtkodobom aj dlhodobom horizonte. Scenre takchto zdrojov spor s namodelovan a zahaj tak oblas televzie ako rdia. Cie - financovanie programu bez barir!

Vclav MIKA

30

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

8. UDSK ZDROJE RTVS

8.1. Analza sasnho stavu v oblasti udskch zdrojov
Poda vronej sprvy RTVS za rok 2011 bol poet zamestnancov a celkov evidenn stav nasledovn: Prijatie zkona . 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televzii Slovenska a o zmene a doplnen niektorch zkonov, ktorm bol 1. 1. 2011 zriaden Rozhlas a televzia Slovenska, legislatvne spojilo Slovensk rozhlas a Slovensk televziu do jednej verejnoprvnej intitcie. Sasou procesu fzie bolo aj zjednotenie organizanch truktr, nastavenie jednotnho riadenia a realizcia celho radu krokov fzie v postupnosti navrhnutej v Projekte riadenia a rozvoja RTVS, s ktorm bola do funkcie zvolen GR RTVS.
Priemern evidenn prepotan poet zamestnancov RTVS OZ SRo OZ STV Skutonos Rozdiel Skutonos Skutonos Skutonos Skutonos 2011 skut. pln rok 2011 rok 2010 rok 2011 rok 2010 1 456,8 -113,0 601,4 629,7 855,4 1 002,6

Pln k 1. 1. 2011 1 569,8

Plnovan poet zamestnancov RTVS k 1. 1. 2011 bol 1.569,8. Skuton priemern evidenn prepotan poet za rok 2011 bol 1.456,8 zamestnancov, o je oproti plnu menej o 113 zamestnancov.
Evidenn poet zamestnancov vo fyzickch osobch RTVS OZ SRo OZ STV Skutonos k 31.12.2011 Skutonos Skutonos Skutonos Skutonos k 31.12.2011 k 31.12.2010 k 31.12.2011 k 31.12.2010 1 413,0 630,0 678,0 783,0 981,0

Poet zamestnancov pochopitene vypoved iba o kvantitatvnych parametroch udskch zdrojov. Aktvna prca s personlom je najm o chpan truktry a vzahov vo firemnej kultre. V rmci RTVS po fzii je nevyhnutn kontatova, e vychdza z dvoch dos rozdielnych firemnch kultr rozhlasu a televzie, ktor nie s navzjom prepojen. Kritick je najm situcia v televzii, kde s pracovnci dlhodobo konfrontovan s neustlymi zmenami vedenia a s tm svisiacou neistotou. Strcaj tak vemi dleit motivciu pre zmyslupln prcu. Podstatnou mierou sa na tom podieaj aj alie faktory, akm je naprklad aj nevhodn pracovn prostredie (chtrajca budova, neuteen przdne priestory...). Je preto nevyhnutn podpori zmenu firemnej kultry, ale to je proces systmov a dlhodob.

Vclav MIKA

31

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

8.2. Vzvy v oblasti manamentu udskch zdrojov

Pre spen implementciu novej vzie a cieov spolonosti je nevyhnutn, aby ich zamestnanci podporovali. A udia podporuj najm to, o sami pomhaj vytvori ! Pokladm preto za potrebn a nevyhnutn zavies systm kvality aj do oblasti udskch zdrojov. Hodnotenie zamestnancov a uplatovanie sptnej vzby je vznamn nstroj motivcie zamestnancov, o speje k budovaniu silnho firemnho povedomia a urite aj cesta k zlepeniu komunikcie medzi podriadenmi a nadriadenmi. Ak je vak systm hodnotenia nekvalitn, prpadne ak je neprofesionlne realizovan, resp. neexistujci, me by jeho efekt opan. pecilne navrhnut hodnotiaci systm bude bra do vahy pecifik intitcie, pokryje rozlin kategrie zamestnancov a typy prce. Naim cieom je vybudova efektvny systm hodnotenia a naui manarov vies hodnotiace rozhovory, prostrednctvom ktorch dostan zamestnanci jasn informcie o tom, o od nich oakvame. Zrove sa tak vytvor monos poskytn aj zamestnancom sptn vzbu, ktor bude kritriom na vypracovanie plnov na alie obdobie, identifikovanie rozvojovch potrieb a trningovho i rozvojovho plnu v slade s vkonovmi ciemi. O spenosti podniku rozhoduje jeho schopnos vyti stratgiu a dosiahnu vyiu innos riadiacich procesov. Oboje zabezpeuj udia na kovch pozcich. Cieom je ma na kovch pozcich ud lepch, ne m konkurencia. K tejto ambcii potrebujeme hodnoti udsk potencil, systematicky uplatova sptn vzbu a otvori sa talentom z vonkajieho prostredia bez barir!

Vclav MIKA

32

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

9. KOMUNIKCIA A MARKETING RTVS

9.1. Analza sasnho stavu v oblasti komunikcie a marketingu RTVS
Pojem a najm obsah marketingu a marketingovch aktivt nikdy nebol - najm v televzii - viditene udomcnen. Obsahovo sa zuuje na styk s verejnosou a chaotick hadanie znaky je u tradine spojen so zmenou dizajnu loga a grafiky. V rozhlase sa, naopak, postupovalo vemi uvlivo a marketingov zmeny a aktivity sa niesli v duchu hesla iadne revolun zmeny . Princp bol hlavne neexperimentova a nebra dlhodobo vytvran hodnoty. Tento rozdielny prstup tie vypoved o rozdielnosti kultry intitci, ale aj o personlnych trendoch v oboch firmch. Preto dnes mono hovori o relatvne personlne stabilizovanom rozhlase voi personlne nestabilnej STV. Strategick a cielen marketing v kadom prpade v RTVS, ale i oboch mdich absentuje.

9.2. Vzvy v oblasti komunikcie a marketingu RTVS

Len nemnohm spolonostiam sa podar vytvori skuton vzah a puto so svojimi zkaznkmi. Znaka toti predstavuje ovea viac ne samotn produkt. Zaha prostredie, komunikciu, ale aj postoje a sprvanie sa jej predstaviteov. Ak proces budovania znaky neriadime, rozvja sa nhodne a asto vytvra v mysli adresta zmtok. Vybudova spen znaku vyaduje dobre pochopi potreby a tby publika a cieovej skupiny. Kad marketingov rozhodnutie, ktor sa uplatuje na trhu, m svoj vplyv na znaku. Vetky prvky dizajnu, grafickho stvrnenia, pouvanej kly farieb a rovnako jazyka i prezentcie spolonosti v brandingu spolupsobia. Je nesmierne dleit hovori rovnakou reou, pouva konzistentn stratgiu a taktiku, ktor podiarkuje elan vnmanie znaky pri kadom jednom kontakte s verejnosou. Budova znaku, a v prpade RTVS to plat dvojnsobne, je mon len cez jej produkty. Sami o sebe predstavuj dve najtradinejie a najstarie medilne znaky na trhu SRo a STV so irokou klou programovch sluieb a ich obsahom. K nim patria nielen formty, ale aj tvre a hlasy osobnosti teru a obrazovky. Cieom je strategick a otvoren marketingov komunikcia, ktor je efektvna v prpade, ak je profesionlne riaden, pouva modern marketingov nstroje a v prpade verejnoprvnych mdi je kov komunikcia bez barir!

Vclav MIKA

33

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

10. TECHNIKA RTVS

10.1. Analza sasnho stavu v oblasti technickho vybavenia RTVS
Vetky dlhodob i aktulne analzy technickho stavu rozhlasu a televzie kontatuj priam kritick technick stav osobitne v televzii. Ide najm o dsledok dlhodobo podhodnotenho financovania technickho rozvoja. Pritom v podmienkach STV v minulosti nedolo ani k jednoduchmu financovaniu obmeny technolgi. Tto skutonos prirodzene vedie k sasnmu stavu opotrebovania technologickch a technickch celkov, a teda odpisu hmotnho a nehmotnho majetku , ktor in takmer 75%. STV tak dosiahla u v minulosti kritick bod morlnej a technickej zastaranosti. Ambiciznej investin rozpoet po dlhch rokoch m RTVS mono po prvkrt v roku 2012, a to najm vaka oddleniu a prjmom zo ttneho rozpotu. Investin pln tak dva ancu zabezpei aspo zkladn z pohadu vroby a vysielania programu rozhodujce investcie, ktor maj vies k udraniu technickej spsobilosti vyrba a vysiela program. Aktulne sa ale v prvom polroku 2012 na tento rozhodujci el preinvestovalo iba 20% celkovho investinho rozpotu. Nesystmovm, priam elovm dopanm technolgi, ku ktorm dochdzalo v minulosti, sa prehbila technologick nekompatibilita a chbali primrne zdroje na investcie vo vzbe na prechod televzie od analgovch k digitlnym technolgim. Komplexn sprva techniky kontatuje, e analgov zariadenia s dodnes v televzii dominantn. Alarmujca situcia bola, ale iastone pretrvva v spravodajstve, kde sa nevyuval bezpskov proces vroby a nosnm zostva analgov zznam technolgie betacam. Pri hodnoten stavu vysielacej, tdiovej a prenosovej techniky je spolonm menovateom vysok vek zariaden, ich nzka prevdzkov spoahlivos a technick nekompatibilita s modernmi technolgiami.

10.2. Vzvy v oblasti technickho vybavenia RTVS

Vzhadom na to, e RTVS nem a s najvou pravdepodobnosou nevytvor zdroje na pln technologick obnovu, (ktor sa odhaduje na 40 mil. EUR), prioritou je definovanie dlhodobej programovej stratgie rozhlasu a televzie v ich kvantitatvnej a kvalitatvnej truktre. Presn defincia programovch priort sa stva fundamentom investinch zmerov. Programov stratgia a jej ciele jasne dominuj v uren priort technickej a technologickej obnovy v budcom obdob s akcentom na prevdzkov spoahlivos a sledovanie technologickch trendov pri vrobe a vysielan programu. Opustenie analgovch technolgi pri vrobe spravodajstva a dennch formtov je nevyhnutn uskutoni u v najbliom obdob. Cieom je dosiahnu stav, kedy si technick a technologick progres a investin zmery njdu primrne cestu do programu bez barir!

Vclav MIKA

34

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

11. ORGANIZCIA A RIADENIE RTVS

11.1. Analza stavu organizcie a riadenia RTVS
RTVS ako intitcia nem jasn vziu a koncept. To sa pochopitene prejavilo aj v jej zlokch v rozhlase a v televzii. Neurilo sa a nedefinovalo ich dlhodob smerovanie a nestanovili sa iadne viditen parametre hodnotenia ich innosti ako vkonnostn, tak hodnotov. Ambcia manamentu udra ekonomiku podniku a vyven hospodrenie nie je koncepcia rozhlasu a televzie! Oakvan synergie fzie rozhlasu a televzie sa prejavili iba v ekonomicko-administratvnej rovine, medilna oblas fziou doposia skr utrpela. Na spojenie oboch intitci z tohto pohadu doplatila televzia. Koncept spor pokodil televziu a prejavil sa v dramatickch krtoch a etren v oblasti programu. To prirodzene malo vplyv na vkonnos a kvalitu programu, o v praxi znamen, e meraten parametre programovej vkonnosti klesaj a vsledky s horie ako pred spojenm. Toto sa deje v situcii, kedy, op pripomname, celkov sledovanos televzie rastie, divci trvia pri obrazovkch stle viac asu. Priemern denn objem mint spotreby mdi (ATS v mintach)

rdi celkom televzia celkom

2007 153 193

2008 160 185

2009 158 195

2010 150 211

2011 153 213

Zdroj: MEDIAN/MML TGI, PMT/TNS SK

O kvalitatvnych kritrich programu zodpovedne hovori nememe ako vieme, televzia ich nemeria a nevyhodnocuje. Princp produktovho riadenia, ktor je vlastn takmto typom intitci, bol nahraden projektovm riadenm. Je mon, e ilo len o doasn zmer, v praxi je to vemi citen a znamen to napr., e v niektorch prpadoch manament z rozhlasu riadi programov oblas v televzii z pohadu audiomdia. Je zrejm, e takto typ manamentu bez odbornosti a emprie m v konkrtnej oblasti dsledky v truktre a kvalite produktu. Aj tm sa prehlbuje priepas medzi programovmi pracovnkmi a divkmi. Podmienkam tohto typu riadenia zodpoved aj aktulna organizan truktra. Je nekonzistentn, kombinuje rzne typy riadenia lniov a tbnu truktru, obsahuje prvky duplicity v riaden. Nejasn s prvomoci a zodpovednos v rovni jednotlivch stupov riadenia.

Vclav MIKA

35

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

V truktre plne absentuj primrne funkcie organizcie tohto typu, akm s vskum a analzy programov, vvoj televznych formtov, alebo interaktivita nov mdi. Jedna z dominantnch funkci audiovizulneho mdia kreativita je straten v tvare strategickho a technickho rozvoja. Tento typ organizanej truktry nem oporu v porovnatench organizcich.

11.2. Vzvy v oblasti organizcie a riadenia RTVS

Od novho manamentu sa oakva, e prde s jasnou vziou stratgie a poslania verejnoprvnych mdi. Koncept riadenia rozhlasu a televzie mus vychdza primrne z ich loh. Tie sme pomenovali. Definovanie programovej stratgie rozhlasu a televzie ako vziev manamentu umon vytvori podmienky podpory zapojenia profesionlneho tvorivho a programovho prostredia a odbornej obce. Manament intitcie si mus stanovi strednodob koncepciu rozvoja na roky 2013-2018 a podmienky jej implementcie na jednotliv obdobia. Okamit zmeny bud zameran na zefektvnenie organizanej truktry a sfunknenie kovch innost, ktor v nej nie s zastpen. Samotn retrukturalizcia intitcie RTVS z hadiska zefektvnenia organizanej truktry sa bude riadi projektom retrukturalizcie, ktor m obsahova aj tieto principilne ciele: posiln vkonn zloku manamentu zriadi nov pozciu vkonnho riaditea, posiln programov zloku - produktovo oddel riadenie rozhlasu a televzie, posiln tvoriv zloku televzie zriadi samostatn tvar vvoja televznych formtov, podpor formtov stratgiu rozhlasovej asti v psobnosti riaditea programu rozhlasu, vytvor nevyhnutn podmienky pre riadenie programu a jeho stratgie - zriadi samostatn tvar vskumu a analzy programu, podpor funkcie kreatvnych innost - samostatn tvar kreativity podpor funkcie novch mdi a interaktivity programu v podobe samostatnho tvaru posiln truktru a funkcie tvaru komunikcie a marketingu na druhej strane navrhovan truktra bude akcentova zluovanie spolonch funkci servisnch a obslunch procesov, ktor povaujeme za zmyslupln. Opatrenia na zefektvnenie riadenia organizcie smeruj k zeniu a zothleniu administratvnych innost a sluieb s vhadom na potencilny outsourcing asti z nich.

Spoluprca medzi televziou a rozhlasom bude prebieha v prirodzenom procese tvorby programov, priom intitcie mu vzjomne erpa sksenosti a vedomosti k obsahu svojich programov - nie formtov, ktor s odlin vo svojej audio-vizulnej podstate. Zlenie intitcii rozhlasu a televzie m vznam prve z pohadu zjednotenia obslunch innost, ktor sa daj spoji, ale nie je vhodn zluova a nsilne prepja tvary, ktorch nplou s plne odlin produkty a programy. Cieom je vytvori funkn organizan truktru, ktor oddel funkn zodpovednos samostatnho produktovho riadenia rozhlasu a televzie.

Vclav MIKA

36

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

12. ZVER
Pri hlbej analze a poznan komplexnosti problmov intitcie RTVS, oboch mdi, ale najm kritickej situcie v televzii, je ambcia uchdza sa o tento post pri zrelej vahe takmer ialenstvom. Situcia me psobi bezvchodiskovo, ale nie je tak, ak poznme okolnosti, celkov trh, vidme prleitosti a hlavne mme ancu oslovi a mobilizova schopnch profesionlov a zaplench ud, ktor ete stle veria v televznu a rozhlasov budcnos vo verejnoprvnom sektore. Zvyajne som mal astie na ud nielen v profesionlnom, ale aj v osobnom ivote. Myslm si, e viem komu a omu za to vam. Kad spen prbeh nie je dielom jednotlivca. A ja verm v ud, v ich spolon ciele a ambcie, pre ktor sa spjaj aj pre tie najaie vzvy. Nepredstpil by som pred vs a nepripravil tento projekt s plnou vnosou, ak by mi tto viera v astn koniec chbala. Viem, e to bude dlh cesta...

Vclav Mika Bratislava 16.7.2012

Vclav MIKA

37

Bratislava 2012

RTVS BEZ BARIR

Zdroje
EBU Annual Report 2011, http://www.ebu.ch/ Ofcom Internation Communications Market Report 2010, http://stakeholders.ofcom.org.uk Public service broadcasting: An international comparison of funding models and performance, Nordicity 2011 Benson R., Powers M. : Public Media and Political Independence: Lessons for the Future of Journalism from Around the World, http://www.savethenews.org Corporation for Public Broadcasting, Appropriation Request and Justification FY 2012 and FY 2014 (www.cpb.org) Verejn zujem a verejn prospenos v legislatve a v praxi orgnov verejnej sprvy (Uen prvnick spolonos, NOS-OSF); www.jeden svet.sk

Vclav MIKA

38

Bratislava 2012