TP 2012

11.3.
2012
epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie
Zkon . 301 / 2005 Z. z. Tre stn poriadok

(v zne n . 650/2005 Z. z., 692/2006 Z. z., 342/2007 Z. z., 643/2007 Z. z., 61/2008 Z. z., 491/2008 Z. z., 498/2008 Z. z., 5/2009 Z. z., 59/2009 Z. z., 70/2009 Z. z., 97/2009 Z. z., 290/2009 Z. z., 291/2009 Z. z., 305/2009 Z. z., 576/2009 Z. z., 93/2010 Z. z., 224/2010 Z. z., 346/2010 Z. z., 547/2010 Z. z., 220/2011 Z. z., 262/2011 Z. z., 331/2011 Z. z.) Zo da: 24. 5. 2005 Platn od: 2. 7. 2005 inn od: 1. 1. 2012
301 ZKON z 24. mja 2005 TRESTN PORIADOK Nrodn rada Slove nske j re publiky sa uznie sla na tomto zkone : PRV AS VEOBECN USTANOVENIA PRV HLAVA ZKLADN USTANOVENIA 1 Pre dme t zkona Tre stn poriadok upravuje postup orgnov innch v tre stnom konan a sdov tak, aby tre stn iny boli nle ite ziste n a ich pchate lia poda zkona spravodlivo potre stan, priom tre ba re pe ktova zkladn prva a slobody fyzickch osb a prvnickch osb. 2 Zkladn zsady tre stn ho konania (1) Nikto ne me by sthan ako obvine n inak ne zo zkonnch dvodov a spsobom, ktor ustanovuje te nto zkon. (2) Do zkladnch prv a slobd osb v prpadoch dovole nch zkonom mono zasahova le n v mie re ne vyhnutne j na dosiahnutie e lu tre stn ho konania, priom tre ba re pe ktova dstojnos osb a ich skromie . (3) Ak te nto zkon ne ustanovuje inak, pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan o zsahoch do zkladnch prv a slobd poda tohto zkona rozhoduje sudca pre prpravn konanie ; sudca pre prpravn konanie rozhoduje aj v inch prpadoch ustanove nch tmto zkonom. (4) Kad, proti komu sa ve die tre stn konanie , povauje sa za ne vinn ho, km sd ne vyslov prvoplatnm odsudzujcim rozsudkom je ho vinu. (5) Prokurtor v tre stnom konan zastupuje tt. Ak te nto zkon, me dzinrodn zmluva vyhlse n spsobom ustanove nm zkonom (ale j le n me dzinrodn zmluva) ale bo rozhodnutie me dzinrodne j organizcie , ktorm je Slove nsk re publika viazan, ne ustanovuje inak, prokurtor je povinn stha ve tky tre stn iny, o ktorch sa dozve de l. (6) Ak te nto zkon ne ustanovuje inak, orgny inn v tre stnom konan a sdy konaj z radne j povinnosti. Vzobn ve ci s povinn vybavova pre dnostne a urchle ne . Na obsah pe tci zasahujcich do plne nia tchto povinnost orgny inn v tre stnom konan ani sd ne prihliadaj. (7) Kad m prvo, aby je ho tre stn ve c bola spravodlivo a v prime rane j le hote pre je dnan ne zvislm a ne strannm sdom v je ho prtomnosti tak, aby sa mohol vyjadri ku ve tkm vykonvanm dkazom, ak te nto zkon ne ustanovuje inak. (8) Nikoho ne mono tre stne stha za in, za ktor bol u prvoplatne odsde n ale bo oslobode n spod obaloby. Tto zsada ne vyluuje uplatne nie mimoriadnych opravnch prostrie dkov v slade so zkonom. (9) Kad, proti komu sa ve die tre stn konanie , m prvo na obhajobu. (10) Orgny inn v tre stnom konan postupuj tak, aby bol ziste n skutkov stav ve ci, o ktorom nie s dvodn pochybnosti, a to v rozsahu ne vyhnutnom na ich rozhodnutie . Dkazy obstarvaj z radne j povinnosti. Prvo obstarva dkazy maj aj strany. Orgny inn v tre stnom konan s
www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TPrintWithHeader.ascx&zzsrlnkid=10024964&phC 1/154
11.3.2012
rovnakou starostlivosou objasuj okolnosti sve diace proti obvine n mu, ako aj okolnosti, ktor sve dia v je ho prospe ch, a v oboch sme roch vykonvaj dkazy tak, aby umonili sdu spravodliv rozhodnutie . (11) Sd me vykona aj dkazy, ktor strany ne navrhli. Strany maj prvo nimi navrhnut dkaz zabe zpe i. (12) Orgny inn v tre stnom konan a sd hodnotia dkazy zskan zkonnm spsobom poda svojho vntorn ho pre sve de nia zaloe n ho na starostlivom uve n ve tkch okolnost prpadu je dnotlivo i v ich shrne ne zvisle od toho, i ich obstaral sd, orgny inn v tre stnom konan ale bo nie ktor zo strn. (13) Orgny inn v tre stnom konan a sd spolupracuj so zujmovmi zdrue niami obanov a vyuvaj ich vchovn psobe nie . (14) Strany s si v konan pre d sdom rovn . (15) Tre stn sthanie pre d sdom je mon le n na zklade nvrhu ale bo obaloby podane j prokurtorom, ktor v konan pre d sdom obalobu ale bo nvrh zastupuje . (16) V tre stnom konan pre d sdom rozhoduje se nt, samosudca ale bo sudca pre prpravn konanie . Pre dse da se ntu, samosudca ale bo sudca pre prpravn konanie rozhoduj sami, ak to zkon vslovne ustanovuje . (17) Tre stn ve ci pre je dnva sd ve re jne . Z hlavn ho poje dnvania ale bo ve re jn ho zasadnutia me by ve re jnos vyle n le n v prpadoch ustanove nch tmto zkonom. Rozsudok mus by vdy vyhlse n ve re jne . (18) Konanie pre d sdom je stne , vnimky ustanovuje te nto zkon. Dokazovanie riadi sd, ktor vak vsluch obalovan ho, sve dkov, pokode n ho a znalcov spravidla pone chva stranm, najprv te j, ktor dkaz navrhla i obstarala. (19) Pri rozhodovan na hlavnom poje dnvan, na ve re jnom zasadnut ale bo na ne ve re jnom zasadnut smie sd prihliadnu le n na tie dkazy, ktor boli v tomto konan vykonan , ak zkon ne ustanovuje inak. (20) Ak obvine n, je ho zkonn zstupca, pokode n, zastne n osoba ale bo sve dok vyhlsi, e ne ovlda jazyk, v ktorom sa konanie ve die , m prvo na tlmonka a pre kladate a. 3 Sinnos ttnych orgnov, prvnickch osb a fyzickch osb (1) ttne orgny, vyie ze mn ce lky, obce a in prvnick osoby a fyzick osoby s povinn poskytn sinnos orgnom innm v tre stnom konan a sdu pri plne n ich loh, ktor svisia s tre stnm konanm. Inm prvnickm osobm a fyzickm osobm pre ukzan ve cn nklady s tmto spoje n hrad tt, pokia osobitn zkon ne ustanovuje inak. Na konanie a rozhodovanie sa prime rane pouij ustanove nia 553 ods. 5 a 6; tak nvrh me poda te n, komu ve cn nklady vznikli. (2) ttne orgny, vyie ze mn ce lky, obce a in prvnick osoby s povinn be z me kania oznamova orgnom innm v tre stnom konan skutonosti nasve dujce tomu, e bol spchan tre stn in a vas vybavova doiadania orgnov innch v tre stnom konan a sdov. (3) Orgny inn v tre stnom konan a sdy s povinn si navzjom pomha pri plne n loh vyplvajcich z tohto zkona. Psomnosti a informcie sa mu doruova me dzi orgnmi innmi v tre stnom konan a sdom aj v e le ktronicke j forme . (4) Ustanove niami odse kov 1 a 2 nie je dotknut povinnos zachovva utajovan skutonos, obchodn tajomstvo, bankov tajomstvo, daov tajomstvo, potov tajomstvo ale bo te le komunikan tajomstvo. (5) daje , ktor s pre dme tom obchodn ho tajomstva, bankov ho tajomstva ale bo daov ho tajomstva, ale bo daje z e vide ncie zaknihovanch ce nnch papie rov me poadova pre d zaatm tre stn ho sthania a v prpravnom konan prokurtor a s je ho pre dchdzajcim shlasom aj policajt, v konan pre d sdom pre dse da se ntu. Spoluprca so zujmovmi zdrue niami obanov a s dve ryhodnou osobou 4 (1) Orgny inn v tre stnom konan a sd v zujme vchovn ho psobe nia tre stn ho konania, zame dzovania a pre dchdzania tre stne j innosti mu, ak to povauj za vhodn a e ln , spolupracova aj so zujmovmi zdrue niami obanov. (2) Zujmovmi zdrue niami obanov sa na e ly tohto zkona rozume j najm obianske zdrue nia, odborov organizcie , kole ktv spolupracovnkov a ttom uznan cirkvi a nboe nsk spolonosti; za zujmov zdrue nia obanov sa ne povauj politick strany a
11.3.2012
hnutia. (3) Dve ryhodn osoba je osoba, ktor je schopn priaznivo ovplyvova sprvanie obvine n ho. Dve ryhodnos osoby posdi sd a v prpravnom konan prokurtor. (4) Zujmov zdrue nie obanov me ponknu pre vzatie zruky za npravu obvine n ho, ak s pre dpoklady, e obvine n sa je ho psobe nm naprav; v nvrhu na pre vzatie zruky tre ba vdy uvie s aj konkr tne spsoby psobe nia na obvine n ho. Sd, ktor mu bol podan tak nvrh, me pre je dna ve c na hlavnom poje dnvan pre d zstupcami zujmov ho zdrue nia obanov, a ak sa rozhodne zruku prija, be rie na u zre te pri rozhodovan o tre ste . Me , najm pokia to Tre stn zkon pripa, povoli podmie ne n odklad vkonu tre stu ale bo uloi tak druh tre stu, ktor nie je spoje n s odatm slobody, ale bo me upusti od potre stania. (5) Zujmov zdrue nie obanov m prvo vysla na pre je dnanie ve ci pre d okre snm sdom ale bo krajskm sdom zstupcu, ktor sa na zklade rozhodnutia sdu zastn poje dnvania, na ktorom poda tohto zkona oznmi sdu stanovisko zujmov ho zdrue nia obanov k pre je dnvane j tre stne j ve ci, k osobe pchate a a k monostiam je ho npravy. 5 (1) Zujmov zdrue nie obanov ale bo dve ryhodn osoba mu ponknu pre vzatie zruky za dove nie npravy odsde n ho a iada o je ho podmie ne n pre puste nie z vkonu tre stu odatia slobody ale bo o podmie ne n upuste nie od vkonu zvyku tre stu zkazu innosti ale bo zkazu pobytu; v nvrhu na pre vzatie zruky tre ba vdy uvie s aj konkr tne spsoby psobe nia na obvine n ho. Na zskanie podkladov na tak iados sa mu informova o stave pre vchovy odsde n ho. (2) Zujmov zdrue nie obanov ale bo dve ryhodn osoba mu tie navrhn, aby vzba obvine n ho bola nahrade n ich zrukou a podva za odsde n ho iados o milos ale bo iados o zahlade nie odsde nia. (3) Zujmov zdrue nie obanov ale bo dve ryhodn osoba, ktor pre vzali zruku za pre vchovu obvine n ho ale bo odsde n ho, maj povinnos psobi na osobu, za ktor sa zaruili. 6 Poskytovanie informci o tre stnom konan (1) Orgny inn v tre stnom konan a sd informuj ve re jnos o tre stnom konan poda tohto zkona poskytnutm informci oznamovacm prostrie dkom. Pri tomto informovan vak musia dba na ochranu utajovane j skutonosti, obchodn ho tajomstva, bankov ho tajomstva, daov ho tajomstva, potov ho tajomstva ale bo te le komunikan ho tajomstva. (2) Pri poskytovan informci s orgny inn v tre stnom konan a sd oprvne n utaji tie skutonosti, ktor by mohli zmari ale bo sai objasne nie a vye tre nie ve ci. Pritom s povinn dba na zsadu pre zumpcie ne viny. Dbaj aj na to, aby ne zve re jovali chrne n osobn daje ani skutonosti skromn ho charakte ru, najm rodinn ho ivota, obydlia a kore ponde ncie , ktor priamo s tre stnou innosou ne svisia. Osobitne dbaj na zujmy malole tch, mladistvch a pokode nch, ktorch osobn daje sa ne zve re juj. (3) V konan pre d sdom rozsah poskytovanch informci vyplva zo zsady ve re jnosti. V prie be hu sdne ho konania ne mono astnkom zakza zhotovovanie psomnch poznmok ale bo nkre sov, ak sa touto innosou ne naruuje prie be h konania. (4) Ak by poskytnutie informcie poruilo ale bo ohrozilo zujmy uve de n v odse ku 1 ale bo 2, orgn inn v tre stnom konan a sd odmie tnu poskytnutie informcie . (5) Ak orgny inn v tre stnom konan poskytuj informcie z tre stn ho konania orgnom le nskch ttov Eurpske j nie , ktor s oprvne n poda svojho vntrottne ho prva na pre dchdzanie a odhaovanie tre stne j innosti, zisovanie pchate ov tre stnch inov a na vye trovanie tre stnch inov, vykonva prvomoci a prijma donucovacie opatre nia v svislosti s takmito inmi poda osobitn ho pre dpisu, prime rane sa pouij aj odse ky 1, 2 a 4. 7 Posudzovanie pre dbe nch otzok (1) Orgny inn v tre stnom konan a sd posudzuj samostatne pre dbe n otzky, ktor sa v konan vyskytn; ak je o take j otzke prvoplatn rozhodnutie sdu, stavn ho sdu Slove nske j re publiky (ale j le n stavn sd), Sdne ho dvora Eurpske j nie ale bo in ho ttne ho orgnu, orgny inn v tre stnom konan a sd s takm rozhodnutm viazan , ak ne jde o posde nie viny obvine n ho.
11.3.2012
(2) Orgny inn v tre stnom konan a sd nie s oprvne n samostatne rie i pre dbe n otzky tkajce sa osobn ho stavu, o ktorch sa rozhoduje v inom sdnom konan. Ak o take j otzke ne bolo e te rozhodnut , orgny inn v tre stnom konan a sd s povinn poka na vydanie rozhodnutia. (3) Otzky, o ktorch m rozhodn Sdny dvor Eurpske j nie , sa ne mu posudzova ako pre dbe n otzky. 8 Osoby vyat z psobnosti orgnov innch v tre stnom konan a sdu (1) Psobnosti orgnov innch v tre stnom konan a sdu ne podlie haj osoby, ktor povaj imunity a vsady poda zkona ale bo poda me dzinrodn ho prva. (2) Na tre stn sthanie poslanca Nrodne j rady Slove nske j re publiky je potre bn shlas Nrodne j rady Slove nske j re publiky. Na tre stn sthanie sudcu, sudcu stavn ho sdu a ge ne rlne ho prokurtora Slove nske j re publiky (ale j le n ge ne rlny prokurtor) je potre bn shlas stavn ho sdu. (3) Ak vznikne pochybnos, i je in osoba vyat z psobnosti orgnov innch v tre stnom konan a sdu, mus orgn inn v tre stnom konan ale bo sd poiada o stanovisko Ministe rstvo spravodlivosti Slove nske j re publiky (ale j le n ministe rstvo spravodlivosti). Ministe rstvo spravodlivosti, ak ide o cudzch ttnych prslunkov, zale stanovisko po vyjadre n Ministe rstva zahraninch ve c Slove nske j re publiky. 9 Ne prpustnos tre stn ho sthania (1) Tre stn sthanie ne mono zaa, a ak u bolo zaat , ne mono v om pokraova a mus by zastave n , a) ak je tre stn sthanie pre mlan , b) ak ide o osobu, ktor je vyat z psobnosti orgnov innch v tre stnom konan a sdu, ale bo o osobu, na ktore j sthanie je potre bn shlas, ak tak shlas ne bol oprvne nm orgnom dan, c) ak ide o osobu, ktor pre ne dostatok ve ku nie je tre stne zodpove dn, d) proti tomu, kto zomre l ale bo bol vyhlse n za mtve ho, e ) ak ide o osobu, proti ktore j sa skorie sthanie pre te n ist skutok skonilo prvoplatnm rozsudkom sdu ale bo bolo prvoplatne zastave n , podmie ne ne zastave n a obvine n sa osve dil ale bo sa skonilo schvle nm zmie ru a zastave nm tre stn ho sthania, ak rozhodnutie ne bolo v pre dpsanom konan zrue n , f) ak je tre stn sthanie podmie ne n shlasom pokode n ho a ne bol shlas dan ale bo bol vzat sp, ale bo g) ak tak ustanovuje me dzinrodn zmluva. (2) Ak sa tka dvod uve de n v odse ku 1 le n nie ktor ho z iastkovch tokov pokraovacie ho tre stn ho inu, ne brni to, aby sa vo zvyne j asti tak ho inu vie dlo tre stn sthanie . (3) V tre stnom sthan, ktor bolo zastave n z dvodu uve de n ho v odse ku 1 psm. a), sa vak pokrauje , ak vyhlsi obvine n do troch dn odvte dy, o mu bolo uzne se nie o zastave n tre stn ho sthania oznme n , e na pre je dnan ve ci trv. O tom tre ba obvine n ho poui. (4) V tre stnom sthan, ktor bolo zastave n z dvodu uve de n ho v odse ku 1 psm. b), sa pokrauje po zniku mandtu poslanca Nrodne j rady Slove nske j re publiky, funkcie sudcu stavn ho sdu, funkcie sudcu a funkcie ge ne rlne ho prokurtora za podmie nok uve de nch v 215 ods. 8. 10 Vklad nie ktorch pojmov (1) Orgny inn v tre stnom konan s prokurtor a policajt. (2) Sdnictvo vykonvaj ne zvisl a ne strann sdy na ve tkch stupoch odde le ne od inch ttnych orgnov prostre dnctvom sudcu pre prpravn konanie , samosudcu, pre dse du se ntu, se ntu ale bo v prpadoch ustanove nch zkonom aj vym sdnym radnkom, probanm a me dianm radnkom a sdnym tajomnkom. (3) Sudca pre prpravn konanie je sudca sdu prv ho stupa, ktor je rozvrhom prce sdu pove re n rozhodova o a) zsahoch do zkladnch prv a slobd pre d zaatm tre stn ho sthania a v prpravnom konan, b) sanostiach proti rozhodnutiam prokurtora, ak tak ustanovuje te nto zkon,
11.3.2012
c) v inch prpadoch ustanove nch tmto zkonom. (4) Na e ly tohto zkona sa sdom rozumie okre sn sd, krajsk sd, pe cializovan tre stn sd a Najvy sd Slove nske j re publiky (ale j le n najvy sd). (5) Krajskm sdom sa na e ly tohto zkona rozumie aj pe cializovan tre stn sd, ak te nto zkon ne ustanovuje inak; odvolacm sdom je krajsk sd a najvy sd. (6) Pre dse dom se ntu sa na e ly tohto zkona rozumie aj samosudca, ak z je dnotlivch ustanove n tohto zkona ne vyplva nie o in . (7) Krajskm prokurtorom sa na e ly tohto zkona rozumie , ak te nto zkon ne ustanovuje inak, aj prokurtor radu pe cilne j prokuratry, ak ide o ve ci patriace do je j psobnosti. (8) Policajtom sa na e ly tohto zkona rozumie a) vye trovate Policajn ho zboru, b) vye trovate finanne j sprvy, ak ide o tre stn iny spchan v svislosti s porue nm colnch pre dpisov ale bo daovch pre dpisov v oblasti dane z pridane j hodnoty pri dovoze a spotre bnch dan, c) pove re n prslunk Policajn ho zboru, d) pove re n prslunk voje nske j polcie v konan o tre stnch inoch prslunkov ozbroje nch sl, e ) pove re n prslunk Zboru vze nske j a justine j stre v konan o tre stnch inoch prslunkov Zboru vze nske j a justine j stre a v obje ktoch Zboru vze nske j a justine j stre aj je ho zame stnancov a o tre stnch inoch osb vo vkone tre stu odatia slobody ale bo vo vzbe , f) pove re n pracovnk finanne j sprvy, ak ide o tre stn iny spchan v svislosti s porue nm colnch pre dpisov ale bo daovch pre dpisov v oblasti dane z pridane j hodnoty pri dovoze a spotre bnch dan, g) ve lite nmorne j lode v konan o tre stnch inoch spchanch na te jto lodi. (9) Policajtom sa na e ly tohto zkona rozumie v rozsahu pove re nia konov vye trovania aj zstupca prslun ho orgnu in ho ttu, orgnu Eurpske j nie ale bo orgnu vytvore n ho spolone le nskmi ttmi Eurpske j nie , ktor je zarade n do spolon ho vye trovacie ho tmu vytvore n ho na zklade dohody. Spolon vye trovac tm sa me zriadi najm, ak vye trovanie tre stn ho inu vyaduje vykona zloit kony aj v inom tte ale bo vye trovanie tre stn ho inu uskutouje nie koko ttov, priom okolnosti prpadu vyaduj ich koordinovan a spolon postup. Ve dci spolon ho vye trovacie ho tmu je vdy zstupca orgnu inn ho v tre stnom konan Slove nske j re publiky; ostatn podmie nky innosti spolon ho vye trovacie ho tmu uprav dohoda o je ho vytvore n. Orgnom oprvne nm uzavrie dohodu o vytvore n spolon ho vye trovacie ho tmu je Ge ne rlna prokuratra Slove nske j re publiky (ale j le n ge ne rlna prokuratra) po pre dchdzajcom pre rokovan s ministrom spravodlivosti Slove nske j re publiky (ale j le n ministe r spravodlivosti). (10) Policajtom sa na e ly tohto zkona rozumie aj prslunk Policajn ho zboru, ktor nie je vye trovate om Policajn ho zboru ale bo pove re nm prslunkom Policajn ho zboru uve de nm v odse ku 8 psm. a) a c) v rozsahu ure nom ve obe cne zvznm prvnym pre dpisom, ktor vyd Ministe rstvo vntra Slove nske j re publiky na vykonvanie rozhodnut, opatre n a konov tre stn ho konania vo vye trovan ale bo v skrte nom vye trovan. (11) Subje kt tre stn ho konania je kad, kto m a vykonva vplyv na prie be h konania a komu te nto zkon na uskutone nie tohto vplyvu priznva urit proce sn prva ale bo uklad povinnosti. V konan pre d sdom je stranou te n, proti komu sa ve die tre stn konanie , pokode n, zastne n osoba a prokurtor; rovnak postave nie ako strana m aj zstupca obianske ho zdrue nia, dve ryhodn osoba, ako aj in osoba, na ktore j nvrh ale bo iados sa konanie ve die ale bo ktor podala opravn prostrie dok a v konan proti mladistv mu aj orgn socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly. Ak sa v tomto zkone pouva poje m strana, rozumie sa tm v pre dsdnom konan aj subje kt tre stn ho konania, ak z je dnotliv ho ustanove nia ne vyplva nie o in . (12) Ak z povahy ve ci ne vyplva nie o in , obvine nm sa rozumie aj obalovan a odsde n. (13) Po nariade n hlavn ho poje dnvania sa obvine n oznauje ako obalovan. (14) Odsde n je te n, proti ktor mu bol vydan odsudzujci rozsudok, ktor u nadobudol prvoplatnos. (15) Tre stn konanie je konanie poda tohto zkona, tre stn sthanie se k od zaatia tre stn ho sthania a do prvoplatnosti rozsudku, prpadne in ho rozhodnutia orgnu inn ho v
11.3.2012
tre stnom konan ale bo sdu vo ve ci same j a prpravnm konanm sa rozumie se k od zaatia tre stn ho sthania do podania obaloby, nvrhu na schvle nie dohody o uznan viny a prijat tre stu (ale j le n dohoda o vine a tre ste ) ale bo prvoplatnosti rozhodnutia orgnu inn ho v tre stnom konan vo ve ci same j. (16) Skutkom sa rozumie aj iastkov tok pokraovacie ho tre stn ho inu, ak nie je vslovne ustanove n inak. (17) Ne odkladn kon je tak kon, ktor ho vykonanie vzhadom na ne be zpe e nstvo zmare nia ale bo znie nia ne zne sie z hadiska e lu tre stn ho konania odklad na as, km sa zane tre stn sthanie . (18) Ne opakovate n kon je tak kon, ktor v alom konan u ne mono vykona. (19) Opatre nia s ne formlne stne ale bo psomn rozhodnutia te chnicko-organizane j ale bo ope ratvne j povahy. (20) Age nt je prslunk Policajn ho zboru ale bo prslunk polcie in ho ttu, ktor na zklade prkazu prokurtora ale bo sdu prispie va k odhaovaniu, zisovaniu a usve dovaniu pchate ov zloinu, tre stnch inov uve de nch v tre om die le sme j hlavy osobitne j asti Tre stn ho zkona (ale j le n korupcia), tre stn ho inu zne uvania prvomoci ve re jn ho inite a a tre stn ho inu le galizcie prjmu z tre stne j innosti. Pri odhaovan, zisovan a usve dovan pchate ov korupcie me by age ntom aj in osoba ako prslunk Policajn ho zboru ustanove n prokurtorom na nvrh policajta ale bo prslunka Policajn ho zboru pove re n ho ministrom vntra Slove nske j re publiky (ale j le n ministe r vntra). (21) Informano-te chnickmi prostrie dkami sa na e ly tohto zkona rozume j e le ktrote chnick , rdiote chnick , fotote chnick , optick , me chanick , che mick a in te chnick prostrie dky a zariade nia ale bo ich sbory pouit utajovanm spsobom pri odpovan a zzname pre vdzky v e le ktronickch komunikanch sie ach (ale j le n odpovanie a zznam te le komunikane j pre vdzky), obrazovch, zvukovch ale bo obrazovo-zvukovch zznamov ale bo pri vyhadvan, otvran a skman zsie lok, ak sa ich pouitm zasahuje do zkladnch udskch prv a slobd. Na spracvanie informci zskanch pouitm informano-te chnickch prostrie dkov, ich e vide nciu, dokume ntciu, ukladanie a vyraovanie sa vzahuj osobitn pre dpisy, ak te nto zkon ne ustanovuje inak. Pre vdzkovate lia ve re jnch te le fnnych sie t, poskytovate lia e le ktronickch te le komunikanch sie t, poskytovate lia e le ktronickch te le komunikanch sluie b, potov podnik, dopravcovia a in zasie late lia a ich zame stnanci s povinn poskytn ne vyhnutn sinnos pri pouit informano-te chnickch prostrie dkov; pritom sa ne mu dovolva povinnosti mlanlivosti poda osobitnch zkonov. (22) Prostrie dkami ope ratvno-ptrace j innosti sa na e ly tohto zkona rozume j kontrolovan dodvka, zme na obsahu zsie lok, age nt, pre dstie ran pre vod, sle dovanie osb a ve c. (23) Organizciou na pomoc pokode nm sa na e ly tohto zkona rozumie mimovldna organizcia zriade n poda osobitn ho zkona, ktor poskytuje be zodplatn pomoc pokode nm. DRUH HLAVA SD A OSOBY ZASTNEN NA KONAN Prv diel Psobnos a prslunos sdov 11 Vkon tre stn ho sdnictva Sstavu sdov, ktor vykonvaj sdnictvo v tre stnch ve ciach, ustanovuje osobitn zkon.
- 31. 3. 2009
12- 13 boli zrue n pre dpisom 59/2009 Z. z. s innosou od 1. 4. 2009 14 Psobnos pe cializovan ho tre stn ho sdu sa vzahuje na a) tre stn in kladne j vrady, b) tre stn in machinci pri ve re jnom obstarvan a ve re jne j drabe poda 266 ods. 3 Tre stn ho zkona, c) tre stn in falovania, pozme ovania a ne oprvne ne j vroby pe az a ce nnch papie rov poda 270 ods. 4 Tre stn ho zkona, d) tre stn in zne uvania prvomoci ve re jn ho inite a poda 326 ods. 3 a 4 Tre stn ho
11.3.2012
zkona v sbe hu s tre stnmi inmi poda psme n b), c), e ), f), g), h), k) ale bo l), e ) tre stn iny prijmania platku poda 328 a 331 Tre stn ho zkona, f) tre stn iny podplcania poda 332 a 335 Tre stn ho zkona, g) tre stn in ne priame j korupcie poda 336 Tre stn ho zkona, h) tre stn in vole bne j korupcie poda 336a Tre stn ho zkona, i) tre stn in zaloe nia, zosnovania a podporovania zloine cke j skupiny a tre stn in zaloe nia, zosnovania a podporovania te roristicke j skupiny, j) obzvl zvan zloiny spchan zloine ckou skupinou ale bo te roristickou skupinou, k) tre stn iny proti maje tku poda tvrte j hlavy osobitne j asti Tre stn ho zkona ale bo tre stn iny hospodrske poda piate j hlavy osobitne j asti Tre stn ho zkona, ak takm tre stnm inom bola spsobe n koda ale bo zskan prospe ch dosahujci najme ne j dvadsaptiscnsobok male j kody poda Tre stn ho zkona, ale bo ak tak in bol spchan v rozsahu dosahujcom vku najme ne j dvadsaptiscnsobku male j kody poda Tre stn ho zkona, l) tre stn in pokodzovania finannch zujmov Eurpskych spoloe nstie v, m) tre stn iny svisiace s tre stnmi inmi uve de nmi v psme nch a) a k) ale bo l), ak s splne n podmie nky na spolon konanie . Ve cn prslunos 15 Konanie v prvom stupni vykonva okre sn sd, ak te nto zkon ne ustanovuje inak. 16 (1) Okre sn sd v sdle krajsk ho sdu vykonva v prvom stupni konanie a) o obzvl zvanch zloinoch, za ktor zkon ustanovuje tre st odatia slobody s dolnou hranicou tre stne j sadzby najme ne j dvans rokov, ale bo b) ak bol skutok spchan organizovanou skupinou, zloine ckou skupinou ale bo te roristickou skupinou. (2) Okre sn sd uve de n v osobitnom zkone v prvom stupni a krajsk sd uve de n v osobitnom zkone v druhom stupni vykonvaj konanie o tre stnch inoch a) vojakov poda 128 ods. 3 psm. a), b) a d) Tre stn ho zkona; to ne plat, ak ide o tre stn iny uve de n v 14, b) vojnove j zrady, sluby v cudzom vojsku a ne nastpe nia sluby v ozbroje nch silch. (3) Sdy uve de n v odse ku 2 vykonvaj konanie aj o spolupchate ovi a astnkovi tre stn ho inu. (4) Odse kmi 2 a 3 nie je vyle n prslunos uve de n v 15 a v odse ku 1. (5) Ustanove nia odse kov 1 a 4 sa ne vzahuj na tre stn iny, ktor patria do psobnosti pe cializovan ho tre stn ho sdu. pe cializovan tre stn sd vykonva konanie o tre stnch inoch patriacich do je ho psobnosti v prvom stupni. 17 Mie stna prslunos (1) Konanie vykonva sd, v ktor ho obvode bol tre stn in spchan. (2) Obvodom okre sn ho sdu v sdle krajsk ho sdu pre konanie o tre stnch inoch uve de nch v 16 ods. 1 je obvod tohto krajsk ho sdu. (3) Ak mie sto inu ne mono zisti ale bo bol in spchan v cudzine , konanie vykonva sd, v ktor ho obvode obvine n bva, pracuje ale bo sa zdriava; ak sa ne daj tie to mie sta zisti ale bo s mimo ze mia Slove nske j re publiky, konanie vykonva sd, v ktor ho obvode in vyie l najavo. Spolon konanie 18 (1) O ve tkch tre stnch inoch toho ist ho obvine n ho a proti ve tkm obvine nm, ktorch tre stn iny spolu svisia, sa me vykona spolon konanie , ak to zre jme ne bude brni ukone niu ve ci v prime rane j le hote . (2) Spolon konanie o tre stnom ine , o ktorom by mal kona samosudca, a o tre stnom ine , o ktorom by mal kona se nt, vykonva se nt. (3) Ak je osoba, ktor podlie ha psobnosti sdov poda 16 ods. 2, sasne sthan pre tre stn in, ktor ve cne svis s tre stnm inom, na ktor sa vzahuje psobnos sdov poda 16 ods. 2, sd poda 16 ods. 2 ve c pre je dn a rozhodne aj o svisiacom
11.3.2012
tre stnom ine . (4) Ak je osoba podlie hajca psobnosti okre sn ho sdu sasne sthan pre in tre stn in, ktor ve cne svis s tre stnm inom, na ktor sa vzahuje prvomoc pe cializovan ho tre stn ho sdu, pe cializovan tre stn sd ve c pre je dn a rozhodne , aj pokia ide o svisiaci tre stn in. In sa ustanove nie odse ku 1 v pome re me dzi okre snm sdom na je dne j strane a pe cializovanm tre stnm sdom na druhe j strane ne pouije . (5) Ustanove nie o spolonom konan proti viace rm obvine nm sa ne pouije , ak okolnosti prpadu a postoj obvine n ho umouj vykona le n u nie ktor ho z nich konanie o dohode o vine a tre ste . 19 (1) Spolon konanie vykonva okre sn sd v sdle krajsk ho sdu, ak je prslun vykonva konanie aspo o je dnom z tre stnch inov poda 16 ods. 1. Ak vak o le n je de n z tre stnch inov patr do psobnosti pe cializovan ho tre stn ho sdu, spolon konanie vykonva pe cializovan tre stn sd. (2) Spolon konanie vykonva sd, ktor je prslun vykonva konanie proti pchate ovi zloinu ale bo konanie o najaom zloine . 20 Prslunos nie kokch sdov Ak je poda pre dchdzajcich ustanove n dan prslunos nie kokch sdov, konanie vykonva te n sd, na ktorom podal prokurtor obalobu ale bo ktor mu bola ve c postpe n ne prslunm sdom. 21 Vyle nie a spoje nie ve ci (1) Na urchle nie konania ale bo z inch dle itch dvodov mono konanie o nie ktorom z tre stnch inov ale bo proti nie ktor mu z obvine nch vyli zo spolon ho konania. (2) Prslunos sdu, ktor ve c vylil, sa ne me n. Ak vak a) okre sn sd v sdle krajsk ho sdu vyli ve c, o ktore j by in patrilo kona in mu okre sn mu sdu, me ju postpi tomuto sdu, b) pe cializovan tre stn sd vyli ve c, o ktore j by in patrilo kona okre sn mu sdu ale bo krajsk mu sdu, me ju postpi tomuto sdu. (3) Ak s podmie nky spolon ho konania, me sd spoji na spolon pre je dnanie a rozhodnutie ve ci, v ktorch boli podan samostatn obaloby. 22 Spory o prslunos (1) Spory o prslunos me dzi sdmi rozhoduje sd im najbliie spolone nadriade n. (2) Najbliie spolone nadriade n sd okre sn ho sdu ale bo krajsk ho sdu na je dne j strane a pe cializovan ho tre stn ho sdu na druhe j strane je najvy sd. 23 Odatie a prikzanie ve ci (1) Z dle itch dvodov me by ve c prslun mu sdu odat a prikzan in mu sdu toho ist ho druhu a stupa; o odat a prikzan rozhoduje sd, ktor je obom sdom najbliie spolone nadriade n. (2) Ak sdom uve de nm v odse ku 1 je pe cializovan tre stn sd, inm sdom toho ist ho druhu a stupa sa rozumie krajsk sd poda osobitn ho pre dpisu. (3) Nvrh strany na odatie a prikzanie ve ci ne brni vykonaniu nariade n ho konu tre stn ho konania, ak poda sdu nvrh ne obsahuje dle it dvod poda odse ku 1. O nvrhu strany, ktor je zaloe n na tch istch dvodoch, pre ktor u bolo rozhodnut , sa ne kon. 24 Prslunos sdu na kony pre d zaatm tre stn ho sthania a v prpravnom konan (1) kony pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan vykonva sd, ktor by bol prslun na konanie o obalobe ; ak je takch sdov viac, kony vykonva sd, v ktor ho obvode je inn prokurtor, ktor podal prslun nvrh. (2) Vo ve ciach uve de nch v 16 ods. 1 je na vykonanie konov pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan prslun okre sn sd v sdle krajsk ho sdu, ktor by bol prslun na konanie o obalobe ; ak je takch sdov viac, kony vykonva sd, v
11.3.2012
ktor ho obvode je inn prokurtor, ktor podal prslun nvrh. (3) Vo ve ciach uve de nch v 16 ods. 5 je na vykonvanie konov pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan prslun pe cializovan tre stn sd. (4) Na vydanie prkazu na sle dovanie osb a ve c poda 113 ods. 4, prkazu na vyhotovovanie obrazovch, zvukovch ale bo obrazovo-zvukovch zznamov poda 114, prkazu na odpovanie a zznam te le komunikane j pre vdzky poda 115 ale bo 116 a prkazu na pouitie age nta poda 117 je pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan prslun okre sn sd v sdle toho krajsk ho sdu, v ktor ho obvode je sd, ktor by bol prslun na konanie o obalobe , a pe cializovan tre stn sd, ak ide o ve ci patriace do je ho psobnosti; ak je takch sdov viac, kony vykonva sd, v ktor ho obvode je inn prokurtor, ktor podal prslun nvrh. Ak ide o ve ci poda 16 ods. 2, je prslun okre sn sd, ktor by bol prslun na konanie o obalobe . Druh diel Pomocn osoby 25 Proban a me dian radnk (1) Proban a me dian radnk pln lohy probcie a me dicie uloe n sdom ale bo inm prslunm orgnom a in lohy ustanove n v tomto zkone ale bo v osobitnom zkone . (2) Ak probcia ne pln e l, ktor bol rozhodnutm sdu ale bo in ho prslun ho orgnu ustanove n, proban a me dian radnk pod sdu podne t na nariade nie vkonu tre stu odatia slobody ale bo pod podne t na pokraovanie tre stn ho sthania proti osobe , u ktore j bolo rozhodnut o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania. 26 Vy sdny radnk, sdny tajomnk a asiste nt prokurtora (1) Vy sdny radnk v tre stnom konan pln lohy poda tohto zkona a osobitn ho zkona. Vy sdny radnk me vyda rozhodnutie ale bo vykonva in kony v tre stnom konan, ak tak ustanovuje te nto zkon ale bo osobitn zkon. (2) Sdny tajomnk v tre stnom konan pln lohy poda tohto zkona a osobitn ho zkona. Sdny tajomnk me vykonva kony v tre stnom konan, ak tak ustanovuje te nto zkon ale bo osobitn zkon. (3) Asiste nt prokurtora v tre stnom konan pln lohy poda tohto zkona a osobitn ho zkona. Asiste nt prokurtora me vyda rozhodnutie ale bo vykonva in kony v tre stnom konan, ak tak ustanovuje te nto zkon ale bo osobitn zkon. 27 Zapisovate Na spsanie zpisnice o konoch orgnov innch v tre stnom konan a sdu sa spravidla pribe rie zapisovate , ktor zloil pre dpsan sub. Ak zapisovate ne bol pribran, spe zpisnicu osoba, ktor kon vykonva. Na e ly tohto zkona sa zapisovate om rozumie aj te chnick asiste nt. Tlmonk a pre kladate 28 (1) Ak je potre bn pre tlmoi obsah vpove de ale bo ak osoba uve de n v 2 ods. 20 vyhlsi, e ne rozumie jazyku, v ktorom sa konanie ve die , ale bo ne hovor tmto jazykom, pribe rie sa tlmonk opatre nm. Tlmonkom me by vnimone aj zapisovate . (2) Ak si osoba poda 2 ods. 20 zvol jazyk, na ktor nie je v zozname tlmonkov zapsan iadny tlmonk, ale bo ve c ne zne sie odklad a zapsan tlmonci s ne dosiahnute n, pribe rie orgn inn v tre stnom konan ale bo sd tlmonka na radn jazyk ttu, ktor mu tto osoba rozumie . (3) Ak je potre bn pre loi zpisnicu o vpove di ale bo in psomnos, pribe rie sa pre kladate opatre nm. Ustanove nie odse ku 2 sa pouije prime rane . 29 (1) O ustanove n tlmonka ale bo pre kladate a, o spsobilosti na tto funkciu a o vyle n z ne j, o prve odoprie uskutone nie tlmoncke ho ale bo pre kladate sk ho konu, o sube a pripome nut povinnost pre d uskutone nm tlmoncke ho ale bo pre kladate sk ho konu, ako aj o nhrade hotovch vdavkov a odme ne za tlmoncky ale bo pre kladate sk kon platia osobitn pre dpisy.
11.3.2012
(2) Vku nhrady a odme ny tlmonka a pre kladate a ur te n orgn, ktor tlmonka ale bo pre kladate a pribral, a v konan pre d sdom pre dse da se ntu. Ak te nto orgn ale bo pre dse da se ntu ne shlas s vytovanm nhrady hotovch vdavkov a odme ny tlmonka ale bo pre kladate a, rozhodne o ich vke uzne se nm. Proti tomuto rozhodnutiu je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 30 Ne zastne n osoba a figurant (1) Na vykonanie konu tam, kde to zkon ustanovuje , sa pribe rie ne zastne n osoba. Ne zastne n osoba m prvo na nhradu ne vyhnutnch vdavkov a ule j mzdy ale bo in ho pre ukzate n ho ul ho prjmu. Nrok zanik, ak ho ne zastne n osoba ne uplatn do troch dn po svoje j prtomnosti na kone , ale bo po tom, o je j bolo oznme n , e k konu ne djde ; na to mus by ne zastne n osoba upozorne n. (2) Ne zastne n osoba je osoba spsobil na prvne kony, u ktore j nie s pochybnosti o je j ne zaujatosti vo vzahu k pre je dnvane j ve ci ale bo osobm, ktorch sa kon priamo dotka, k ich obhajcom, zkonnm zstupcom a splnomocne ncom ale bo k orgnu inn mu v tre stnom konan ale bo sdu. (3) Na vykonanie re kogncie , re kontrukcie , vye trovacie ho pokusu, pre vie rky vpove de na mie ste a inch konov, ktor svisia s obhliadkou, mu by pribrat figuranti. Figurant m nrok na nhradu ne vyhnutnch vdavkov a ule j mzdy ale bo in ho pre ukzate n ho ul ho prjmu. Nrok zanik, ak ho figurant ne uplatn do troch dn po svoje j prtomnosti na kone , ale bo po tom, o mu bolo oznme n , e k konu ne djde ; na to mus by figurant upozorne n. (4) Ne vyhnutnmi vdavkami poda odse kov 1 a 3 sa rozumie ce stovn , stravn a nocan . Tret diel Vylenie orgnov innch v trestnom konan, sdu a inch osb 31 (1) Z vykonvania konov tre stn ho konania je vyle n sudca ale bo prse diaci sudca (ale j le n prse diaci), prokurtor, policajt, proban a me dian radnk, vy sdny radnk, sdny tajomnk, asiste nt prokurtora a zapisovate , u ktor ho mono ma pochybnos o ne zaujatosti pre je ho pome r k pre je dnvane j ve ci ale bo k osobm, ktorch sa kon priamo tka, k obhajcovi, zkonn mu zstupcovi, splnomocne ncom ale bo pre pome r k in mu orgnu inn mu v tomto konan. (2) Sudca, prse diaci, proban a me dian radnk, vy sdny radnk a sdny tajomnk je vyle n z vykonvania konov tre stn ho konania, ak bol v pre je dnvane j ve ci inn ako prokurtor, policajt, spoloe nsk zstupca, obhajca, splnomocne ne c zastne ne j osoby ale bo pokode n ho, zstupca pokode n ho ale bo spolon zstupca pokode nch. (3) Z rozhodovania na sde vyie ho stupa je okre m vyle nia poda odse ku 2 vyle n sudca, prse diaci, proban a me dian radnk, vy sdny radnk a sdny tajomnk, ktor sa zastnil na rozhodovan na sde niie ho stupa, a naopak. Z rozhodovania o dovolan je vyle n te n, kto sa v pre je dnvane j ve ci zastnil na rozhodovan ako sudca ale bo prse diaci sdu in ho stupa. Z rozhodovania o sanosti na nadriade nom orgne je vyle n prokurtor, ktor napadnut rozhodnutie vydal ale bo dal na shlas ale bo pokyn. (4) Nmie tku zaujatosti je strana povinn vznie s be z me kania, le n o sa dozve de la o dvodoch vyle nia. kon, ktor vykonala vyle n osoba, ne me by podkladom na rozhodnutie v tre stnom konan s vnimkou ne odkladn ho ale bo ne opakovate n ho konu. 32 (1) Ak z dvodov uve de nch v 31 ods. 1 oznmi svoju zaujatos sudca ale bo prse diaci, o vyle n rozhodne nadriade n sd v se nte . O vyle n sudcu odvolacie ho sdu ale bo dovolacie ho sdu rozhodne in se nt tohto sdu, o vyle n sudcu pre prpravn konanie rozhodne pre dse da se ntu nadriade n ho sdu. Ak sudca ale bo prse diaci je vyle n z dvodov uve de nch v 31 ods. 2 ale bo 3, nahrad ho in sudca ure n na zastupovanie rozvrhom prce ; prse diace ho nahrad in prse diaci poda pokynu pre dse du se ntu. Ak z dvodov uve de nch v 31 ods. 1 oznmi svoju zaujatos proban a me dian radnk, vy sdny radnk, sdny tajomnk ale bo asiste nt prokurtora ale bo ak je tak pomocn osoba vyle n z dvodov uve de nch v 31 ods. 2 ale bo 3, ale bo ak z dvodov uve de nch v 31 vzne sie nmie tku zaujatosti take j osoby strana, o vyle n rozhodne pre dse da se ntu ale bo v
11.3.2012
prpravnom konan prokurtor, v ktor ho ve ci je tak osoba inn. Ak z dvodov uve de nch 31 ods. 1 oznmi svoju zaujatos prokurtor, o vyle n rozhodne be zprostre dne nadriade n prokurtor. Ak z dvodov uve de nch v 31 ods. 1 oznmi svoju zaujatos policajt, o vyle n rozhodne be zprostre dne nadriade n tohto policajta; proti tomuto uzne se niu sanos nie je prpustn. (2) Ak z dvodov uve de nch v 31 oznmi svoju zaujatos zapisovate ale bo vzne sie nmie tku je ho zaujatosti strana, o vyle n rozhodne orgn, ktor ho na spsanie zpisnice o kone pribral, v konan pre d sdom pre dse da se ntu. (3) O vyle n z dvodov uve de nch v 31 na zklade nmie tky vzne se ne j nie ktorou zo strn v inch prpadoch ako poda odse ku 2 rozhoduje orgn, ktor ho sa tie to dvody tkaj. O tom, i je vyle n sudca ale bo prse diaci, ktor rozhoduje v se nte , rozhodne te nto se nt. (4) Proti rozhodnutiu poda odse kov 2 a 3 je prpustn sanos, po je j podan sa vykon le n nariade n kon tre stn ho konania s vnimkou rozhodovania vo ve ci same j a kon, ktor ho ne vykonanie by mohlo ohrozi e l tre stn ho konania. Ak je vsle dkom tohto konu uzne se nie a proti tomuto uzne se niu je prpustn sanos, m sa za to, e strana podala sanos popri sanosti proti rozhodnutiu poda odse ku 2 ale bo 3; vzia sp mono le n obe sanosti spolone . O sanosti proti uzne se niu, ktor je vsle dkom konu, sa rozhodne a po rozhodnut o sanosti proti rozhodnutiu poda odse ku 2 ale bo 3. (5) O sanosti proti rozhodnutiu poda odse kov 2 a 3 rozhoduje a) be zprostre dne nadriade n policajta, ak ide o rozhodnutie policajta, b) be zprostre dne nadriade n prokurtor, ak ide o rozhodnutie prokurtora, c) nadriade n sd v se nte , ak ide o rozhodnutie samosudcu, pre dse du se ntu, se ntu sdu prv ho stupa ale bo sudcu pre prpravn konanie , ale bo d) in se nt odvolacie ho sdu, dovolacie ho sdu ale bo nadriade n ho sdu konajce ho o sanosti proti rozhodnutiu sudcu pre prpravn konanie , ak ide o rozhodnutie se ntu odvolacie ho sdu ale bo dovolacie ho sdu, ale bo se ntu nadriade n ho sdu. (6) O nmie tke zaujatosti strany, ktor je zaloe n na tch istch dvodoch, pre ktor u raz bolo o take j nmie tke rozhodnut , ale bo ktor ne bola vzne se n be zodkladne poda 31 ods. 4 ale bo ak je dvodom nmie tky le n proce sn postup orgnov innch v tre stnom konan ale bo sdu v konan, sa ne kon; to plat aj o nmie tke , ktor je zaloe n na inch dvodoch ako dvodoch poda 31. tvrt diel Obvinen 33 Obvine n Toho, kto je podozriv zo spchania tre stn ho inu, mono povaova za obvine n ho a poui proti ne mu prostrie dky ure n tmto zkonom proti obvine n mu a vte dy, ak bolo proti ne mu vzne se n obvine nie . 34 Prva a povinnosti obvine n ho (1) Obvine n m prvo od zaiatku konania proti svoje j osobe vyjadri sa ku ve tkm skutonostiam, ktor sa mu klad za vinu, a k dkazom o nich, m vak prvo odoprie vypove da. Me uvdza okolnosti, navrhova, pre dklada a obstarva dkazy sliace na je ho obhajobu, robi nvrhy a podva iadosti a opravn prostrie dky. M prvo zvoli si obhajcu a s nm sa radi aj poas konov vykonvanch orgnom innm v tre stnom konan ale bo sdom. S obhajcom sa vak v prie be hu svojho vsluchu ne me radi o tom, ako odpove da na poloe n otzku. Me iada, aby bol vypovan za asti svojho obhajcu a aby sa obhajca zastnil aj na inch konoch prpravn ho konania. Ak je obvine n zadran, vo vzbe ale bo vo vkone tre stu odatia slobody, me s obhajcom hovori be z prtomnosti tre te j osoby; to ne plat pre te le fonick rozhovor obvine n ho s obhajcom poas vkonu vzby, ktor ho podmie nky a spsob vkonu ustanovuje osobitn pre dpis. M prvo v konan pre d sdom vypova sve dkov, ktorch sm navrhol ale bo ktorch s je ho shlasom navrhol obhajca, a kls sve dkom otzky. Obvine n me uplatova svoje prva sm ale bo prostre dnctvom obhajcu. (2) Obvine n me u na zaiatku konania pre d sdom prv ho stupa uplatni ve tky dkazy, ktor s mu znme a ktor navrhne vykona. Ak po podan obaloby pod obvine n nvrh na vykonanie dkazov pre d zaatm konania na sde prv ho stupa, sd je povinn takto
11.3.2012
nvrh be z me kania dorui prokurtorovi a pokode n mu. (3) Obvine n, ktor ne m dostaton prostrie dky na hradu trov obhajoby, m nrok na be zplatn obhajobu ale bo na obhajobu za zne n odme nu; nrok na be zplatn obhajobu ale bo obhajobu za zne n odme nu mus obvine n pre ukza najne skr pri rozhodovan o nhrade trov tre stn ho konania a ak ide o ustanove nie obhajcu poda 40 ods. 2, najne skr do 30 dn po tom, o mu bolo dorue n opatre nie o ustanove n obhajcu. (4) Orgny inn v tre stnom konan a sd s povinn vdy obvine n ho o je ho prvach poui vrtane vznamu priznania a poskytn mu pln monos na ich uplatne nie . (5) Obvine n je povinn na zaiatku prv ho vsluchu uvie s adre su, na ktor sa mu maj psomnosti doruova, vrtane psomnost ure nch do vlastnch rk, ako aj spsob doruovania s tm, e ak tto adre su ale bo spsob doruovania zme n, mus tak skutonos be z me kania oznmi prslun mu orgnu; o doruovan a nsle dkoch s tm spoje nch orgn inn v tre stnom konan ale bo sd obvine n ho pou. 35 Zkonn zstupca obvine n ho (1) Zkonn zstupca obvine n ho, ktor je pozbave n spsobilosti na prvne kony ale bo ktor ho spsobilos na prvne kony je obme dze n, je oprvne n obvine n ho zastupova, najm zvoli mu obhajcu, robi za ne ho nvrhy, podva za ne ho iadosti a opravn prostrie dky; je tie oprvne n zastni sa na tch konoch, na ktorch sa poda zkona me zastni obvine n. V prospe ch obvine n ho me zkonn zstupca tie to prva vykona aj proti vli obvine n ho. (2) V prpadoch, v ktorch zkonn zstupca obvine n ho ne me vykonva svoje prva uve de n v odse ku 1 ale bo je ne be zpe e nstvo z ome kania, v prpravnom konan me na vkon tchto prv na nvrh prokurtora ustanovi obvine n mu opatrovnka sudca pre prpravn konanie a v konan pre d sdom pre dse da se ntu aj be z nvrhu. Proti rozhodnutiu o ustanove n opatrovnka je prpustn sanos. Piaty diel Obhajca 36 Obhajca (1) Obhajcom me by le n advokt. (2) Pri konoch tre stn ho konania sa me da obhajca zastpi advoktskym koncipie ntom, ak s tm obvine n shlas a) v prpravnom konan, ak ide o konanie o pre ine a zloine s vnimkou obzvl zvan ho zloinu, b) v konan pre d sdom, ak ide o konanie o pre ine . (3) Obhajcom ne me by advokt, ktor u bol pribrat ako znale c, tlmonk ale bo pre kladate ale bo ktor bol ako sve dok pre je dnvan ho skutku. Obhajca ne me by vypovan ako sve dok o skutonostiach, ktor sa dozve de l pri vkone obhajoby. (4) Za vasnos zvole nia obhajcu, ako aj za vasnos podania iadosti o ustanove nie obhajcu poda 40 ods. 2 zodpove d obvine n; pri zme ne obhajcu nie je zvole nie obhajcu ale bo ustanove nie obhajcu poda 40 ods. 2 dvodom na zme nu te rmnu u nariade n ho konu tre stn ho konania. (5) inky zastupovania obhajcom nastvaj okamihom dorue nia splnomocne nia ale bo opatre nia o ustanove n obhajcu konajce mu orgnu inn mu v tre stnom konan ale bo sdu. Povinn obhajoba 37 (1) Po vzne se n obvine nia mus ma obvine n obhajcu u v prpravnom konan, ak a) je vo vzbe , vo vkone tre stu odatia slobody ale bo na pozorovan v zdravotnckom stave , b) je pozbave n spsobilosti na prvne kony ale bo je ho spsobilos na prvne kony je obme dze n, c) ide o konanie o obzvl zvanom zloine , d) ide o konanie proti mladistv mu, e ) ide o konanie proti ul mu. (2) Obvine n mus ma obhajcu aj vte dy, ak to povauje sd a v prpravnom konan prokurtor ale bo policajt za ne vyhnutn najm pre to, e maj pochybnos o spsobilosti
11.3.2012
obvine n ho nle ite sa obhajova. (3) Obvine n mus ma obhajcu aj v konan o vydanie do cudziny a v konan, v ktorom sa rozhoduje o uloe n ochrann ho lie e nia s vnimkou protialkoholick ho lie e nia ale bo protitoxikomanick ho lie e nia. (4) Ak ide o prpad poda odse ku 1 psm. c), obvine n sa me po prve j porade s obhajcom vslovnm vyhlse nm vzda prva na povinn obhajobu. Toto vyhlse nie me vzia sp. kony vykonan po vslovnom vyhlse n o vzdan sa prva na povinn obhajobu do spvzatia tohto vyhlse nia sa ne musia opakova. 38 (1) Vo vykonvacom konan, v ktorom sd rozhoduje na ve re jnom zasadan, mus ma odsde n obhajcu, ak a) je pozbave n spsobilosti na prvne kony ale bo ak je je ho spsobilos na prvne kony obme dze n, b) ide o podmie ne n pre puste nie z vkonu tre stu odatia slobody mladistv ho, ktor v ase konania ve re jn ho zasadania ne dovil ose mnsty rok, c) je vo vzbe , ale bo d) s pochybnosti o je ho spsobilosti nle ite sa obhajova. (2) V konan o mimoriadnych opravnch prostrie dkoch mus ma odsde n obhajcu, ak a) ide o prpady uve de n v 37 ods. 1 psm. a), b) ale bo c), b) je mladistv a v ase konania ve re jn ho zasadania o mimoriadnom opravnom prostrie dku ne dovil ose mnsty rok, c) s pochybnosti o je ho spsobilosti nle ite sa obhajova, d) ide o konanie proti odsde n mu, ktor zomre l. (3) Ak ide o prpad poda 37 ods. 1 psm. c), obvine n sa me po prve j porade s obhajcom vslovnm vyhlse nm vzda prva na povinn obhajobu. Toto vyhlse nie me vzia sp. kony vykonan po vslovnom vyhlse n o vzdan sa prva na povinn obhajobu do spvzatia tohto vyhlse nia sa ne musia opakova. 39 Zvole n obhajca (1) Obvine n ale bo in oprvne n osoba zvol obhajcu tm, e psomne splnomocn obhajobou advokta. (2) Ak si obvine n ne zvol obhajcu sm a ak mu ho ne zvol ani je ho zkonn zstupca, me mu ho zvoli prbuzn v priamom rade , srode ne c, osvojite , osvoje ne c, mane l, druh ale bo zastne n osoba. Orgny inn v tre stnom konan a sd s na iados obvine n ho povinn obvine n mu umoni, aby v ure ne j le hote poiadal oprvne n osobu, aby mu zvolila obhajcu vo vlastnom me ne . Orgny inn v tre stnom konan a sd s povinn o iadosti obvine n ho be z me kania upove domi oprvne n osobu. (3) Ak je obvine n pozbave n spsobilosti na prvne kony ale bo ak je je ho spsobilos na prvne kony obme dze n, mu mu oprvne n osoby zvoli obhajcu i proti je ho vli. (4) Obvine n ale bo oprvne n osoba mu zvoli v te j iste j ve ci aj viace rch obhajcov. (5) Obvine n me namie sto obhajcu, ktor ho si zvolil ale bo ktor ho mu zvolila oprvne n osoba uve de n v odse ku 1, zvoli in ho obhajcu. 40 Ustanove n obhajca (1) Ak obvine n ne m obhajcu v prpade , v ktorom ho mus ma, ur sa mu le hota na zvole nie obhajcu. Ak v te jto le hote ne bude obhajca zvole n, mus mu by obhajca be z me kania ustanove n. Obhajcu ustanov a ustanove nie obhajcu zru v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie a v konan pre d sdom pre dse da se ntu. (2) Obvine n mu, ktor ne m dostaton prostrie dky na hradu trov obhajoby a poiada o ustanove nie obhajcu, je povinn v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie a v konan pre d sdom pre dse da se ntu ustanovi obhajcu z advoktov aj v prpade , e ne e xistuj dvody povinne j obhajoby. Skutonos, e ne m dostaton prostrie dky, mus obvine n pre ukza. (3) Ak je obvine nch nie koko, ustanov sa tm, ktorch zujmy si v tre stnom konan ne odporuj, spravidla spolon obhajca. (4) Ak djde k spoje niu ve ci na spolon konanie a obvine n mu sa v kade j z tchto ve c ustanovil obhajca poda odse ku 1, pre dse da se ntu v sdnom konan a sudca pre
11.3.2012
prpravn konanie v prpravnom konan zru ustanove nie tch obhajcov, ktor boli ustanove n ne skr. Ak dolo k ustanove niu obhajcov sasne , zru sa ustanove nie tch obhajcov, ktor boli ustanove n v konan o me ne j zvanom pre ine ale bo zloine . (5) Obvine n si me namie sto obhajcu, ktor mu bol ustanove n, sm zvoli obhajcu poda 39. Ustanove nie obhajcu zru te n, kto obhajcu ustanovil. (6) Ak sa u v prie be hu konania zist, e obvine n m dostaton prostrie dky, aby uhradil trovy obhajoby ale bo ak obvine n ne pre uke nrok na be zplatn obhajobu v le hote poda 34 ods. 3, obhajcu ustanove n ho poda odse ku 2 zru te n, kto ho ustanovil. 41 Pre vzatie obhajoby (1) Ustanove n obhajca je povinn obhajobu be z me kania pre vzia. (2) Ak djde k spoje niu ve c na spolon konanie a rozhodnutie a v je dne j z nich je obhajca zvole n poda 39 a v ine j obhajca ustanove n poda 40, ustanove nie obhajcu poda 40 zru v prpravnom konan na nvrh prokurtora ale bo policajta sudca pre prpravn konanie , ktor obhajcu ustanovil, a v sdnom konan pre dse da se ntu, ktor vo ve ci kon. 42 Nhradn obhajca (1) Ak je dvodn obava, e by mohol by zmare n v prpravnom konan vsluch obvine n ho, ktor trv na prtomnosti obhajcu, hlavn poje dnvanie ale bo ve re jn zasadnutie pre ne prtomnos zvole n ho obhajcu ale bo ustanove n ho obhajcu, me by obvine n mu popri zvole nom obhajcovi ale bo ustanove nom obhajcovi ustanove n nhradn obhajca. (2) Nhradn obhajca m rovnak prva a povinnosti ako zvole n obhajca ale bo ustanove n obhajca; na hlavnom poje dnvan a ve re jnom zasadnut ich vak me vykonva iba v prpade ne asti zvole n ho obhajcu ale bo ustanove n ho obhajcu. (3) Ustanove nia 40 a 41 sa na nhradn ho obhajcu vzahuj prime rane . 43 Oslobode nie od povinnosti obhajovania (1) Zo zvanch dvodov me by ustanove n obhajca na svoju iados ale bo iados obvine n ho oslobode n od povinnosti obhajovania a namie sto ne ho zvole n ale bo ustanove n in obhajca. In obhajca me by obvine n mu ustanove n aj vte dy, ak si ustanove n obhajca dlhodobo ne pln svoje povinnosti. (2) O oslobode n ustanove n ho obhajcu rozhodne pre dse da se ntu a v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie . (3) Skr zvole n ale bo ustanove n obhajca je vak povinn plni svoje povinnosti a do skuton ho pre vzatia obhajoby inm zvole nm ale bo ustanove nm obhajcom. 44 Prva a povinnosti obhajcu (1) Obhajca je povinn poskytova obvine n mu potre bn prvnu pomoc, na obhajovanie je ho zujmov e lne vyuva prostrie dky a spsoby obhajoby uve de n v zkone , najm stara sa o to, aby boli v konan nle ite a vas objasne n skutonosti, ktor obvine n ho zbavuj viny ale bo je ho vinu zmie ruj. (2) Obhajca je oprvne n u v prpravnom konan robi v me ne obvine n ho nvrhy, podva v je ho me ne iadosti a opravn prostrie dky, naze ra do spisov a zastni sa poda ustanove n tohto zkona v konan pre d sdom konov, ktorch m prvo zastni sa obvine n, a vo vye trovan ale bo v skrte nom vye trovan konov poda 213 ods. 2 a 4. (3) Ak je obvine n pozbave n spsobilosti na prvne kony ale bo ak je je ho spsobilos na prvne kony obme dze n, me obhajca oprvne nia poda odse ku 2 vykonva aj proti vli obvine n ho. (4) Ak ne bolo splnomocne nie obhajcu pri je ho zvole n ale bo ustanove n vyme dze n inak, zanik pri skone n tre stn ho sthania. Aj ke splnomocne nie takto zaniklo, je obhajca oprvne n poda za obalovan ho e te iados o milos a o odklad vkonu tre stu. (5) Obhajca m prvo vo ve tkch tdich tre stn ho konania vyiada si vopre d kpiu
11.3.2012
ale bo rovnopis zpisnice o kadom kone tre stn ho konania. Orgny inn v tre stnom konan a sd s povinn mu vyhovie ; odmie tnu mu le n vte dy, ak to nie je z te chnickch dvodov mon ; po odpadnut te chnickch pre kok s povinn iadosti obhajcu vyhovie . Nklady spoje n s vyhotove nm kpie ale bo rovnopisu je obhajca povinn ttu uhradi. (6) Obhajca je oprvne n na nklady obhajoby zaobstarva a pre dklada dkazy. (7) Ak si obvine n zvolil viace rch obhajcov v te j iste j ve ci, povinnosti a prva poda tohto zkona patria kad mu z nich. Pri konoch poda tohto zkona sta prtomnos le n je dn ho z nich, ak zkon ne ustanovuje inak. (8) Ak m obvine n viace rch obhajcov, doru sa psomnos tomu z nich, koho si urili na doruovanie psomnost. Ak ne bol ure n iade n z obhajcov, doru sa psomnos tomu, ktor bol zvole n za obhajcu ako prv. Ak bolo naraz zvole nch viac obhajcov, doru sa psomnos tomu, ktor ho ur obvine n. iesty diel Zastnen osoba 45 (1) Zastne n osoba je osoba, ktore j me by, poda nvrhu m by ale bo bola zhaban ve c, pe an iastka ale bo maje tok. (2) Zastne n osoba m prvo a) po podan nvrhu na uloe nie ochrann ho opatre nia vyjadri sa ku ve tkm skutonostiam a dkazom, o ktor sa nvrh opie ra, b) by prtomn na hlavnom poje dnvan a ve re jnom zasadnut, robi na nich nvrhy, pre dklada dkazy a naze ra do spisov, c) podva v prpadoch ustanove nch tmto zkonom opravn prostrie dky, a to pri zaiste n maje tku v rozsahu poda 461b u pre d podanm nvrhu na uloe nie ochrann ho opatre nia. (3) Orgny inn v tre stnom konan a sd s povinn zastne n osobu o je j prvach poui a poskytn je j monos ich uplatne nia vrtane poue nia o doruovan a nsle dkoch s tm spoje nch. (4) Ak je zastne n fyzick osoba pozbave n spsobilosti na prvne kony ale bo ak je je j spsobilos na prvne kony obme dze n, vykon je j prva poda tohto zkona je j zkonn zstupca. (5) V prpravnom konan sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora a v konan pre d sdom pre dse da se ntu ustanov opatre nm zastne ne j osobe splnomocne nca zo zoznamu advoktov, ak je to potre bn na ochranu je j zujmov. Ak dvod ustanove nia odpadne , opatre nm ho v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora a v konan pre d sdom pre dse da se ntu zru. (6) Zastne n osoba je povinn pri prvom kone s ou uvie s adre su, na ktor sa je j maj psomnosti doruova vrtane psomnost ure nch do vlastnch rk, ako aj spsob doruovania s tm, e ak tto adre su ale bo spsob doruovania zme n, mus tak skutonos be z me kania oznmi prslun mu orgnu; o doruovan a nsle dkoch s tm spoje nch orgn inn v tre stnom konan ale bo sd zastne n osobu pou. Siedmy diel Pokoden Oprvne nia pokode n ho a uplatne nie nroku na nhradu kody 46 (1) Pokode n je osoba, ktore j bolo tre stnm inom uble n na zdrav, spsobe n maje tkov, morlna ale bo in koda ale bo boli porue n i ohroze n je j in zkonom chrne n prva ale bo slobody. Pokode n m prvo v prpadoch ustanove nch tmto zkonom sa vyjadri, i shlas s tre stnm sthanm, m prvo uplatni nrok na nhradu kody, robi nvrhy na vykonanie dkazov ale bo na ich doplne nie , pre dklada dkazy, naze ra do spisov a pre tudova ich, zastni sa na hlavnom poje dnvan a na ve re jnom zasadnut konanom o odvolan ale bo o dohode o priznan viny a prijat tre stu, vyjadri sa k vykonanm dkazom, m prvo zve re ne j re i a prvo podva opravn prostrie dky v rozsahu vyme dze nom tmto zkonom. (2) Pokode n je povinn najne skorie na zaiatku prv ho vsluchu uvie s adre su, na ktor sa mu maj psomnosti doruova vrtane psomnost ure nch do vlastnch rk,
11.3.2012
ako aj spsob doruovania s tm, e ak tto adre su ale bo spsob doruovania zme n, mus tak skutonos be z me kania oznmi prslun mu orgnu; o doruovan a nsle dkoch s tm spoje nch orgn inn v tre stnom konan pokode n ho pou. (3) Pokode n, ktor m poda zkona proti obvine n mu nrok na nhradu kody, ktor mu bola spsobe n tre stnm inom, je tie oprvne n navrhn, aby sd v odsudzujcom rozsudku uloil obalovan mu povinnos nahradi tto kodu; nvrh mus pokode n uplatni najne skorie do skone nia vye trovania ale bo skrte n ho vye trovania. Z nvrhu mus by zre jm , z akch dvodov a v ake j vke sa nrok na nhradu kody uplatuje . (4) Nvrh poda odse ku 3 ne mono poda, ak bolo o nroku u rozhodnut v obianskom sdnom konan ale bo inom prslunom konan. (5) Ak pokode n chce uplatni dkazy, ktor s mu znme , nvrh na ich vykonanie mus pre dloi v prpravnom konan prokurtorovi ale bo policajtovi a pre d sdom prv ho stupa sdu najne skorie v prie be hu dokazovania na hlavnom poje dnvan. Ak pokode n nvrh na vykonanie dkazov pre dlo skr, sd je povinn takto nvrh be z me kania dorui prokurtorovi a obvine n mu. (6) Pokode n m prvo uplatova konkr tne nvrhy na e ly uzavre tia zmie ru ale bo dohody s pchate om; tie to nvrhy me uplatova aj prostre dnctvom proban ho a me dian ho radnka. (7) Pokode n sa me vslovnm vyhlse nm psomne ale bo stne do zpisnice pre d orgnom innm v tre stnom konan ale bo sdom vzda proce snch prv, ktor mu te nto zkon ako pokode n mu priznva. (8) Ak orgn inn v tre stnom konan ale bo sd zist, e pokode n mu hroz ne be zpe e nstvo v svislosti s pobytom obvine n ho ale bo odsde n ho na slobode , poskytne mu informciu o tom, e a) obvine n bol pre puste n z vzby ale bo z ne j uie l, b) odsde n bol pre puste n z vkonu tre stu odatia slobody ale bo z ne ho uie l. (9) Pokode n u v prpravnom konan me poiada prokurtora a v konan pre d sdom sd, aby bol informovan o skutonostiach uve de nch v odse ku 8. Ak je odsde n vo vkone tre stu odatia slobody, iados sa podva na sde , ktor rozhodol v prvom stupni. 47 (1) Oprvne nie pokode n ho ne me vykonva te n, kto je v tre stnom konan sthan ako spoluobvine n. (2) Ak je v te j iste j ve ci v poe t pokode nch a je dnotlivm vkonom ich prv by mohol by ohroze n e l a rchly prie be h tre stn ho sthania a pokode n sa ne dohodn na spolonom zstupcovi, sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora ustanov opatre nm v prpravnom konan na vkon tchto prv spolon ho zstupcu pokode nch, spravidla nie ktor ho z pokode nch po je ho pre dchdzajcom shlase . Prokurtor oznmi opatre nie pokode nm, ktor si u uplatnili nrok na nhradu kody, a opatre nie sa vhodnm spsobom uve re jn. Spolonch zstupcov me by najviac de sa. Spolon zstupca vykonva prva pokode nch, ktorch zastupuje , vrtane uplatne nia nroku na nhradu kody v tre stnom konan a m rovnak proce sn postave nie ako splnomocne ne c; be z psomn ho shlasu pokode n ho ne mono vzia sp uplatne n nrok na nhradu kody. (3) Ak je v te j iste j ve ci ve k poe t pokode nch, spravidla pre vyujci sto, a je dnotlivm vkonom ich prv by mohol by zvanm spsobom ohroze n e l a rchly prie be h tre stn ho sthania, rozhodne v prpravnom konan na nvrh ge ne rlne ho prokurtora o asti pokode nch v tre stnom konan najvy sd uzne se nm, ktor sa doru navrhovate ovi. Ak nvrh ne bol zamie tnut, ge ne rlny prokurtor zabe zpe , aby bolo uzne se nie vhodnm spsobom zve re jne n . (4) K nvrhu ge ne rlne ho prokurtora poda odse ku 3, ktor mus by odvodne n, tre ba pripoji dosia zskan ce l spisov mate ril. (5) Ak je v te j iste j ve ci v poe t pokode nch a je dnotlivm vkonom ich prv by mohol by ohroze n e l a rchly prie be h sdne ho konania, priom pokode nm ne bol v prpravnom konan ustanove n spolon zstupca poda odse ku 2, rozhodne o asti pokode nch v sdnom konan sd; ak sd povauje za e ln ustanovi pokode nm,
11.3.2012
ktor si uplatnili nrok na nhradu kody, spolon ho zstupcu, postupuje prime rane poda odse ku 2. (6) Pokode n mu, ktor uplatuje nrok na nhradu kody a ne m dostaton prostrie dky, aby uhradil nklady s tm spoje n , me v prpravnom konan po vzne se n obvine nia na nvrh prokurtora sudca pre prpravn konanie a v konan pre d sdom aj be z nvrhu pre dse da se ntu ustanovi zstupcu z radov advoktov, ak to povauje za potre bn na ochranu zujmov pokode n ho; posle dn ve ta odse ku 2 plat prime rane . Skutonos, e ne m dostaton prostrie dky, mus pokode n pre ukza. (7) Ak sa u v prie be hu konania zist, e pokode n m dostaton prostrie dky, aby uhradil nklady spoje n s uplatovanm nroku na nhradu kody v tre stnom konan, zstupcu ustanove n ho poda odse ku 6 zru orgn, ktor zstupcu ustanovil. Po podan obaloby ale bo nvrhu na dohodu o vine a tre ste o tom rozhodne pre dse da se ntu. 48 (1) Ak je pokode n osoba pozbave n spsobilosti na prvne kony ale bo ak je je j spsobilos na prvne kony obme dze n, vykonva je j prva poda tohto zkona je j zkonn zstupca, ktor me splnomocni zastupovanm aj organizciu na pomoc obe tiam tre stnch inov. (2) V prpadoch, v ktorch zkonn zstupca pokode n ho ne me vykonva svoje prva uve de n v odse ku 1 a je ne be zpe e nstvo z ome kania, pre dse da se ntu a v prpravnom konan na nvrh prokurtora sudca pre prpravn konanie ustanovia na vkon tchto prv pokode n mu opatrovnka. V prpade tre stnch inov spchanch voi blzke j osobe ale bo zve re ne j osobe , ak je pokode nm malole t osoba, sa za opatrovnka ustanov najm ttny orgn ale bo pove re n zstupca organizcie na pomoc pokode nm. Proti rozhodnutiu o ustanove n opatrovnka je prpustn sanos. (3) Ak pokode n, ktor je fyzickou osobou, ale bo tatutrny orgn pokode n ho, ktor je prvnickou osobou, ne me vykonva prva pokode n ho poda tohto zkona ale bo je ne be zpe e nstvo z ome kania, pre dse da se ntu a v prpravnom konan na nvrh prokurtora sudca pre prpravn konanie ustanov na vkon tchto prv pokode n mu opatrovnka. Proti rozhodnutiu o ustanove n opatrovnka je prpustn sanos. (4) Ak ide o uplatne nie nroku na nhradu kody, pre chdzaj prva, ktor te nto zkon priznva pokode n mu, aj na je ho prvne ho nstupcu. 49 (1) Orgn inn v tre stnom konan je povinn pri prvom kontakte s pokode nm poskytn mu v psomne j forme informcie o je ho prvach v tre stnom konan a o organizcich na pomoc pokode nm vrtane sluie b nimi poskytovanch. (2) Orgn inn v tre stnom konan a sd je povinn pokode n ho o je ho prvach poui a poskytn mu pln monos na ich uplatne nie . Zaiste nie nroku pokode n ho 50 (1) Ak je dvodn obava, e uspokoje nie nroku pokode n ho na nhradu kody spsobe ne j tre stnm inom bude mare n ale bo saovan , mono nrok a do pravde podobne j vky kody zaisti a) na maje tku obvine n ho, b) na maje tkovch prvach obvine n ho v prvnicke j osobe , v ktore j m obvine n maje tkov as, c) na maje tkovch prvach prvnicke j osoby, v ktore j obvine n 1. m maje tkov as, ale bo 2. je tatutrnym orgnom, le nom tatutrne ho orgnu, le nom in ho orgnu, prokuristom, ve dcim organizane j zloky podniku, ktor je zapsan do obchodn ho re gistra, ale bo ve dcim podniku zahranine j osoby, ktor je zapsan do obchodn ho re gistra, ak je na podklade ziste nch skutonost dostatone odvodne n zve r, e tre stn in, za ktor je tre stne sthan obvine n, bol spchan v me ne ale bo v prospe ch te jto prvnicke j osoby, d) na maje tkovch prvach prvnicke j osoby, v ktore j m priamu ale bo ne priamu maje tkov as prvnick osoba, v ktore j obvine n 1. m maje tkov as, ale bo
11.3.2012
2. je tatutrnym orgnom, le nom tatutrne ho orgnu, le nom in ho orgnu, prokuristom, ve dcim organizane j zloky podniku, ktor je zapsan do obchodn ho re gistra, ale bo ve dcim podniku zahranine j osoby, ktor je zapsan do obchodn ho re gistra, ak je na podklade ziste nch skutonost dostatone odvodne n zve r, e tre stn in, za ktor je tre stne sthan obvine n, bol spchan v me ne ale bo v prospe ch te jto prvnicke j osoby, e ) na ostatnch maje tkovch prvach obvine n ho. (2) asti maje tku ure n na zaiste nie nroku sa v uzne se n o zaiste n opu a obvine n mu a prvnicke j osobe uve de ne j v odse ku 1 sa zake s nimi naklada. Hnute n ve ci sa uloia do schovy u orgnu, ktor o ich zaiste n rozhodol. Ak ich schovu ne me sm zabe zpe i, zabe zpe ju prostre dnctvom in ho ttne ho orgnu ale bo prvnicke j osoby, ale bo fyzicke j osoby, ktor vykonva v takom odbore podnikate sk innos. Ak ide o ne hnute nos, me psomne pove ri tak osobu sprvou ne hnute nosti a uzne se nie o zaiste n ne hnute nosti doru prslun mu orgnu ttne j sprvy na se ku katastra ne hnute nost. (3) Zaisti poda odse ku 1 ne mono nrok, ktor ne mono v tre stnom konan uplatni. Na zaiste nie nroku ne mono poui ve ci, ktor ne mono poda obianskoprvnych pre dpisov postihn vkonom sdne ho rozhodnutia, ani pohadvky obvine n ho na vplatu odme ny z pracovn ho pome ru ale bo obdobn ho pome ru, pohadvky na vplatu vivn ho a na vplatu dvok z ne moce nsk ho poiste nia a dvok socilne ho zabe zpe e nia. (4) O zaiste n rozhoduje sd na nvrh prokurtora ale bo pokode n ho, v prpravnom konan prokurtor na nvrh pokode n ho; v prpravnom konan me prokurtor nrok zaisti aj be z nvrhu pokode n ho, ak si to vyaduje ochrana je ho zujmov, najm ak hroz ne be zpe e nstvo z ome kania. (5) Sd a v prpravnom konan prokurtor zamie tne nvrh pokode n ho, ak zist, e nvrh nie je dvodn. (6) Pokode n ho tre ba o zaiste n je ho nroku vdy upove domi s upozorne nm na dvody, pre ktor sa zaiste nie poda 51 ods. 1 zru. 51 (1) Zaiste nie sa zru, a) ak zanikne dvod, pre ktor bolo o zaiste n rozhodnut , b) ak bolo tre stn sthanie prvoplatne zastave n ale bo ak sa skonilo prvoplatnm oslobodzujcim rozsudkom, ale bo c) ak uplynuli dva me siace odo da, v ktorom nadobudol prvoplatnos rozsudok, ktorm bol obalovan uznan za vinn ho, ale bo odo da, v ktorom nadobudlo prvoplatnos uzne se nie , ktorm bola ve c postpe n in mu orgnu. (2) Zaiste nie tre ba obme dzi, ak sa uke , e nie je potre bn v rozsahu, v akom bolo nariade n . Ak boli zaiste nm postihnut ve ci patriace ine j osobe ako obvine n mu ale bo prvnicke j osobe uve de ne j v 50 ods. 1, vyjm sa zo zaiste nia. 52 Proti rozhodnutiu poda 50 a 51 je prpustn sanos, ktor m, ak ide o zrue nie zaiste nia, je ho obme dze nie ale bo vyatie zo zaiste nia, odkladn inok. smy diel Splnomocnenec zastnenej osoby a pokodenho 53 (1) Zastne n osoba a pokode n sa mu da zastupova splnomocne ncom. Splnomocne ncom pokode n ho me by aj pove re n zstupca organizcie na pomoc pokode nm. (2) Splnomocne ncom zastne ne j osoby a pokode n ho me by le n osoba, ktore j spsobilos na prvne kony nie je obme dze n; na hlavnom poje dnvan a ve re jnom zasadnut ne me by splnomocne ncom te n, kto je na pre dvolan ako sve dok, znale c, tlmonk ale bo pre kladate . (3) Splnomocne ncom zastne ne j osoby ale bo pokode n ho v tre stnom konan, v ktorom sa pre je dnvaj utajovan skutonosti, me by iba advokt ale bo osoba, ktor sa me oboznamova s utajovanou skutonosou na prslunom se ku.
11.3.2012
54 (1) Splnomocne ne c zastne ne j osoby ale bo pokode n ho je oprvne n robi za zastne n osobu ale bo pokode n ho nvrhy na vykonanie dkazov, podva iadosti a opravn prostrie dky; je tie oprvne n zastni sa ve tkch konov, na ktorch sa me zastni zastne n osoba ale bo pokode n. Splnomocne ne c pokode n ho m prvo uplatova konkr tne nvrhy na e ly uzavre tia zmie ru ale bo dohody s obvine nm o nhrade kody; tie to nvrhy me uplatova aj prostre dnctvom proban ho a me dian ho radnka. (2) Ak splnomocne ne c zastne ne j osoby ale bo pokode n ho chce navrhn dkazy, ktor s mu znme , mus nvrh na ich vykonanie pre dloi sdu prv ho stupa najne skorie v prie be hu dokazovania na hlavnom poje dnvan. Ak splnomocne ne c zastne ne j osoby ale bo pokode n ho nvrh na vykonanie dkazov pre dlo psomne sdu, sd je povinn s takmto nvrhom oboznmi prokurtora a obvine n ho. TRETIA HLAVA VEOBECN USTANOVENIA O KONOCH TRESTNHO KONANIA 55 Spsoby vykonvania konov tre stn ho konania a odstrne nie prie ahov v sdnom konan (1) Pri vykonvan konov tre stn ho konania musia orgny inn v tre stnom konan, sd a osoby prslun vykonva kony tre stn ho konania zaobchdza s osobami zastne nmi na kone tak, ako to vyaduje e l tre stn ho konania; vdy sa mus re pe ktova ich dstojnos a ich stavou zarue n zkladn prva a slobody. (2) kony vykonvaj orgny inn v tre stnom konan a sd zsadne v ase me dzi 7.00 hod. a 20.00 hod. a v radnch mie stnostiach. V odvodne nch prpadoch mu by kony vykonan aj mimo radnch mie stnost a mimo uve de n ho asu. (3) Ak je dvodn pre dpoklad, e dolo k prie ahom v prprave pre je dnania ve ci sdom, v ure n te rmnu konania a rozhodnutia ale bo k prie ahom vo vyhotovovan sdne ho rozhodnutia, ktorkove k zo strn me poda prostre dnctvom tohto sdu sanos pre ne innos na nadriade n sd, aby uril prime ran le hotu na uskutone nie namie tan ho konu; ak sa ne postupuje poda odse ku 4, sd mus be z me kania tto sanos pre ne innos zasla spolu so spisom a svojm stanoviskom a so stanoviskom pre dse du sdu nadriade n mu sdu. (4) Ak sd urob kony tre stn ho konania uve de n v sanosti pre ne innos do ptnstich pracovnch dn po je j obdran a informuje o tom saovate a, had sa na takto sanos pre ne innos ako na vzat sp, ak te nto saovate v prie be hu piatich pracovnch dn od dorue nia oznme nia ne vyhlsi, e na svoje j sanosti pre ne innos trv. O tom ho tre ba poui. (5) O sanosti pre ne innos uve de ne j v odse ku 3 mus rozhodn se nt nadriade n ho sdu do piatich pracovnch dn od pre vzatia ve ci. Ak a) zo strany sdu ne dolo k prie ahom, sanos pre ne innos sa zamie tne , b) je sanos pre ne innos opodstatne n, nadriade n sd ur prime ran le hotu na uskutone nie namie tan ho konu. (6) Proti rozhodnutiu poda odse ku 5 sanos nie je prpustn. (7) Za kodu, ktor bola spsobe n ne zkonnm rozhodnutm ale bo ne sprvnym radnm postupom zodpove d tt poda osobitn ho zkona. Doiadanie 56 (1) Pre dse da se ntu, sudca pre prpravn konanie , prokurtor, policajt, proban a me dian radnk,vy sdny radnk, sdny tajomnk a asiste nt prokurtora vykonvaj je dnotliv kony tre stn ho konania vo svojom obvode spravidla osobne . Mimo svojho obvodu vykonvaj je dnotliv kony tre stn ho konania doiadanm okre sn ho sdu, prokurtora ale bo policajta, v ktor ho obvode m by kon vykonan; ak ve c ne pripa odklad ale bo ak to je na riadne posde nie ve ci ne vyhnutn , vykonaj vak kon i mimo svojho obvodu sami. (2) Najvy sd, pe cializovan tre stn sd a krajsk sd mu je dnotliv kony i vo svojom obvode vykona doiadanm okre sn ho sdu, v ktor ho obvode m by kon vykonan; najvy sd a pe cializovan tre stn sd to me urobi aj doiadanm krajsk ho sdu. 57 (1) V doiadan tre ba uvie s spisov daje vrtane skutkovch okolnost inu, ktorch sa doiadanie tka, a je ho prvnu kvalifikciu. Ak tre ba, pripoj doadujci orgn spisy a pouke na tie ich asti, v ktorch s potre bn daje uve de n . Doiadan orgn je poda povahy ve ci a poda toho, o pri vykonvan konu vylo najavo, oprvne n a povinn vykona i alie
11.3.2012
ne vyhnutn kony, najm vypou alie osoby a objasova okolnosti uve de n v doiadan, ak to me prispie k rchle mu a sprvne mu rozhodnutiu ve ci. (2) kony doiadan ho sdu vykonva sudca; m pritom prva a povinnosti pre dse du se ntu. (3) Doiadanie sa vybavuje spravidla do sie dmich dn odo da je ho dorue nia. Ak doiadanie ne mono vykona v te jto le hote , doiadan orgn o tom vyrozumie doadujci orgn. 58 Zpisnica (1) O kadom kone tre stn ho konania sa spe , a to spravidla pri kone ale bo be zprostre dne po om, zpisnica, ktor mus obsahova a) oznae nie sdu, prokuratry ale bo in ho orgnu vykonvajce ho kon, b) mie sto, as a pre dme t konu, c) me no a prie zvisko radnch osb a ich funkcie , me no a prie zvisko, dtum narode nia a bydlisko ale bo sdlo osb, ktor sa na kone zastnili, a u obvine n ho, pokode n ho ale bo sve dka aj adre su, ktor uve die na e ly doruovania, d) strun , ale vstin opsanie prie be hu konu, z ktor ho je zre jm i zachovanie zkonnch ustanove n upravujcich vykonvanie konu, ale j podstatn obsah rozhodnut vyhlse nch pri kone , a ak bol pri kone dorue n rovnopis rozhodnutia, osve de nie o tomto dorue n, e ) nvrhy strn, poskytnutie poue nia, prpadne vyjadre nie poue nch osb, f) nmie tky strn ale bo vypovanch osb proti obsahu zpisnice . (2) V slove nskom jazyku sa spe aj zpisnica o vpove di osoby, ktor ne ovlda slove nsk jazyk. (3) Pre dse da se ntu rozhodne opatre nm o tom, i sa o hlavnom poje dnvan ale bo ve re jnom zasadnut vyhotov zpisnica diktovanm pre dse dom se ntu, rchlopisnm zznamom ale bo sa na vyhotove nie zpisnice pouije in vhodn zznamov zariade nie . O vyhotovovan rchlopisn ho zznamu ale bo o pouit in ho vhodn ho zznamov ho zariade nia sa prtomn upove domia. (4) Ak sa vyhotovuje o hlavnom poje dnvan ale bo ve re jnom zasadnut zpisnica diktovanm pre dse dom se ntu, zapisuje sa podstatn obsah vpove de obalovan ho, sve dkov, znalcov a inch osb. Ak tie to osoby u boli vypout spsobom zodpove dajcim tomuto zkonu, ich vpove za zape le n v rozsahu odchlok ale bo doplne n k pre dchdzajcim vpove diam. Ak vpove take j osoby ne obsahuje odchlky a doplne nia k pre dchdzajcim vpove diam, v zpisnici sa pozna le n dtum pre dchdzajce j vpove de a slo listov spisu, v ktorom sa nachdza. Pre dse da se ntu vak me v takom prpade sasne nariadi aj vyhotove nie zvukov ho zznamu. (5) Ak sa zpisnica o hlavnom poje dnvan ale bo ve re jnom zasadnut vyhotovuje rchlopisnm zznamom ale bo pouitm in ho vhodn ho zznamov ho zariade nia, sasou zpisnice s aj daje poda odse ku 1 psm. a) a c) a obsah zznamu zskan ho pouitm in ho vhodn ho zznamov ho zariade nia tak, aby poskytol pre had o vykonanch konoch a rozhodnutiach. Tto sas zpisnice sa vyhotovuje poas vykonvan ho konu. Rchlopisn zznam ale bo nosi, na ktorom je zachyte n kpia zznamu zskan ho pouitm in ho vhodn ho zznamov ho zariade nia, tre ba oznai a pripoji k zpisnici o kone . Ak sa nosi, na ktorom je zachyte n kpia zznamu, uchovva mimo spisu, v zpisnici sa pozna, kde je uloe n. (6) Ak sa vyhotovuje o hlavnom poje dnvan ale bo ve re jnom zasadnut zpisnica rchlopisnm zznamom ale bo pouitm in ho vhodn ho zznamov ho zariade nia, vpove de obalovan ho, sve dkov, znalcov a inch osb sa zazname nvaj v plnom zne n. Ak to nariadi pre dse da se ntu, rchlopisn zznam ale bo zznam zskan pouitm in ho vhodn ho zznamov ho zariade nia sa be zodkladne pre pe do obyajn ho psma a pripoj sa k sasti zpisnice vyhotovovane j poas vykonvan ho konu. Ak to nariadi pre dse da se ntu sm ale bo na iados strany, vyhotov sa alia kpia zznamu. Nklady na vyhotove nie kpie zznamu hrad s vnimkou prokurtora te n, kto o kpiu poiadal. (7) O pouit in ho vhodn ho zznamov ho zariade nia me v prpravnom konan rozhodn aj policajt ale bo prokurtor. V takom prpade sa prime rane pouij odse ky 3 a 6, vdy sa vak vyhotov pre pis do obyajn ho psma. 59
11.3.2012
Podpisovanie zpisnice (1) Zpisnicu o hlavnom poje dnvan a o ve re jnom zasadnut podpisuje pre dse da se ntu a zapisovate ; in zpisnice podpe te n, kto kon vykonal, a osoba, ktore j sa kon tka, zapisovate , tlmonk, znale c, pre kladate , prpadne in osoba pribrat k konu. Ak m zpisnica o vsluchu viac strn, mus vypovan osoba podpsa kad stranu zpisnice . Ak vypovan ale bo in osoba pribrat k konu odmie tne zpisnicu podpsa, uve die sa to do zpisnice s pozname nanm dvodu odmie tnutia. (2) Ak ne me pre dse da se ntu pre pre kku dlhie ho trvania podpsa zpisnicu o hlavnom poje dnvan ale bo o ve re jnom zasadnut, podpe ju in sudca prslun ho sdu. Ak je tto pre kka u in ho sudcu, pozname n sa v zpisnici dvod, pre o zpisnica ne bola podpsan. (3) Ak osoba, ktore j sa kon tka, ne vie ta ale bo psa, zpisnicu je j pre ta te n, kto kon vykonal; tto skutonos sa pozname n v zpisnici. 60 Oprava a doplne nie zznamu ale bo zpisnice (1) O oprave , doplne n a nmie tkach proti zznamu ale bo proti zpisnici rozhodne orgn, o ktor ho zznam ale bo zpisnicu ide . Proti tomuto rozhodnutiu je prpustn sanos. (2) Te n, kto vie dol poje dnvanie ale bo vykonanie konu, me i po podpise zpisnice nariadi ale bo vykona opravu pisrskych chb ale bo inch zre jmch ne sprvnost. Oprava sa vykon tak, aby pvodn zpis zostal itate n, opravu podpe te n, kto ju nariadil. 61 Zpisnica o hlasovan (1) V zpisnici o hlasovan sa uve die okre m ve obe cnch nle itost a) postup pri je dnotlivch hlasovaniach, ich vsle dok a vrok rozhodnutia, b) mie nka odlin od nzoru viny, a to v ce lom zne n i so strunm odvodne nm. (2) Zpisnicu o hlasovan podpisuj ve tci le novia se ntu a zapisovate . (3) Zpisnica o hlasovan sa zale p a pripoj k zpisnici o poje dnvan. Otvori ju smie le n pre dse da se ntu na nadriade nom sde pri rozhodovan o opravnom prostrie dku a pre dse da se ntu najvyie ho sdu pri rozhodovan o dovolan, ako aj sudca pove re n vyhotove nm rozsudku; po nazre t ju op zale p a otvore nie potvrd svojm podpisom. (4) Zpisnica o hlasovan sa ne spe , ak ide o je dnoduch rozhodnutia, na ktorch sa se nt uznie sol je dnomyse ne a ktorm pre dchdzala porada iba v poje dnvace j sie ni be z pre rue nia poje dnvania; v zpisnici o poje dnvan sa v takom prpade pozname n, e k uzne se niu dolo be z pre rue nia poje dnvania. 62 Podanie (1) Podanie sa posudzuje vdy poda obsahu, aj ke je ne sprvne oznae n . Mono ho urobi psomne , stne do zpisnice , te le graficky, te le faxom, e le ktronickmi prostrie dkami podpsan so zarue nm e le ktronickm podpisom poda osobitn ho zkona ale bo be z zarue n ho e le ktronick ho podpisu. Podanie urobe n te le graficky, te le faxom ale bo e le ktronickmi prostrie dkami be z zarue n ho e le ktronick ho podpisu tre ba potvrdi psomne ale bo stne do zpisnice do troch pracovnch dn, inak sa o podan ne kon. (2) Ak sa oznme nie o skutonostiach, e bol spchan tre stn in (ale j le n tre stn oznme nie ) podva stne , tre ba oznamovate a poui o zodpove dnosti za uve de nie ve dome ne pravdivch dajov vrtane nsle dkov kriv ho obvine nia a vypou o okolnostiach, za ktorch bol in spchan, o osobnch pome roch toho, na koho sa oznme nie podva, o dkazoch a vke kody a inch nsle dkoch, ktor boli spsobe n tre stnm inom; ak je oznamovate sasne pokode nm ale bo je ho splnomocne ncom, mus sa vypou aj o tom, i iada, aby sd rozhodol o je ho nroku na nhradu kody v tre stnom konan. Vsluch osoby, ktor podva oznme nie , sa m vykona tak, aby sa zskali podklady na alie konanie . (3) Ak bola zpisnica o stnom podan tre stn ho oznme nia spsan na sde , pole ju sd be z odkladu prokurtorovi. 63 Potanie le ht (1) Le hoty poda tohto zkona sa potaj na hodiny, dni, tdne , me siace a roky. (2) Le hota ure n poda hodn zana plyn zaatm konu. (3) Do le hoty ure ne j poda dn sa ne zapotava de , v ktorom sa stala udalos urujca zaiatok le hoty.
11.3.2012
(4) Le hota ure n poda tdov, me siacov ale bo rokov sa skon uplynutm toho da, ktor svojm pome novanm ale bo se lnm oznae nm zodpove d du, v ktorom sa stala udalos urujca zaiatok le hoty. Ak chba te nto de v posle dnom me siaci le hoty, kon sa le hota uplynutm posle dn ho da tohto me siaca. (5) Ak pripadne konie c le hoty na de pracovn ho pokoja ale bo pracovn ho vona, poklad sa za posle dn de le hoty najbli budci pracovn de ; to ne plat pre le hotu vzby. (6) Le hota je zachovan aj vte dy, ak podanie bolo v le hote a) podan na pote a adre sovan sdu, prokurtorovi ale bo policajtovi, u ktor ho sa m poda ale bo ktor m vo ve ci rozhodn, b) urobe n na sde ale bo u prokurtora, ktor m vo ve ci rozhodn, c) urobe n prslunkom ozbroje nch sl, ozbroje n ho zboru ale bo prslunkom v sluobnom pome re u je ho nadriade n ho ale bo sluobn ho orgnu, d) urobe n u riadite a stavu, v ktorom je te n, kto urob podanie , vo vzbe ale bo vo vkone tre stu odatia slobody, ale bo e ) urobe n stne do zpisnice na ktoromkove k okre snom sde ale bo u okre sn ho prokurtora. 64 Navrte nie le hoty (1) Ak obvine n, je ho obhajca, pokode n ale bo zastne n osoba zme k z dle itch dvodov le hotu na podanie opravn ho prostrie dku, povol je j orgn, ktor mu patr rozhodova o opravnom prostrie dku, navrte nie le hoty. O navrte nie le hoty me oprvne n osoba poiada do troch dn od odpadnutia pre kky. Ak ne bol opravn prostrie dok e te podan, je potre bn ho so iadosou spoji. Ak ide o odvolanie proti rozsudku, mono odvolanie odvodni e te v le hote smich dn od dorue nia uzne se nia o povole n navrte nia le hoty. (2) Ak bol opravn prostrie dok u zamie tnut ako ome kan, zru orgn pri povole n navrte nia le hoty i svoje rozhodnutie o zamie tnut opravn ho prostrie dku. (3) Ustanove nia odse kov 1 a 2 sa pouij prime rane aj vte dy, ak sa uke , e le hota na podanie opravn ho prostrie dku, ktor bol zamie tnut ako ome kan, zme kan ne bola. 65 Doruovanie (1) Ak ne bola psomnos dorue n pri kone tre stn ho konania, doru sa spravidla potou. Ak je adre stom obvine n ale bo pokode n, doruuje sa mu na adre su, ktor uvie dol na te nto e l. Ak je potre bn opakova kon ale bo odroi hlavn poje dnvanie ale bo ve re jn zasadnutie , sta prtomnm osobm, ktor sa maj na om znova zastni, oznmi nov te rmn. Obsah oznme nia, ako aj skutonos, e tie to osoby nov te rmn vzali na ve domie , sa pozna v zpisnici. (2) V prpade potre by, najm pri nariade nom pre dve de n, pri ne spe nosti pokusu dorui inm spsobom do vlastnch rk adre stovi zsie lku, ale bo pri ne be zpe e nstve , e prie ahom v doruovan sa poje dnvanie zmar, mono o dorue nie poiada tvar Policajn ho zboru ale bo obe c. (3) Ak ne bol adre st zsie lky zastihnut na adre se , ktor na tie to e ly uvie dol, doru sa ine j dospe le j osobe bvajce j v tom istom byte ale bo v tom istom dome , ale bo zame stnane j na tom istom pracovisku, ak je ochotn psomnos pre vzia a je j odovzdanie obstara. Ak nie t take j osoby, psomnos sa ulo u orgnu, ktor zsie lku doruuje , a adre st sa vhodnm spsobom vyrozumie , kde a ke dy si ju me vyzdvihn. Psomnos sa povauje za dorue n dom, ke bola uloe n, aj ke sa adre st o uloe n ne dozve de l. (4) Psomnos sa povauje za dorue n adre stovi aj vte dy, ak sa zsie lka vrti z adre sy, ktor na tie to e ly uvie dol, s tm, e adre st je ne znmy, a to dom, ke bola zsie lka vrte n orgnu inn mu v tre stnom konan ale bo sdu, aj ke sa adre st o tom ne dozve de l. (5) Ak si adre st vyhrad doruovanie zsie lok do potov ho prie inka, pota adre stovi oznmi prchod zsie lky, monos pre vzatia a odbe rn le hotu na pre dpsanom tlaive , ktor vlo do potov ho prie inka. Ak si adre st na zklade dohody pre be r zsie lky na pote a ne m pride le n potov prie inok, pota tie to zsie lky ne oznamuje . V oboch prpadoch sa dtum prchodu zsie lky povauje za dtum uloe nia. Ak si adre st zsie lku ne vyzdvihne do troch pracovnch dn od uloe nia, posle dn de te jto le hoty sa povauje za de dorue nia, aj ke sa adre st o uloe n ne dozve de l.
11.3.2012
(6) Psomnosti ure n osobm povajcim vsady a imunity poda me dzinrodn ho prva ale bo osobm v ich bytoch sa pre dloia Ministe rstvu zahraninch ve c Slove nske j re publiky, ktor zariadi ich dorue nie . (7) Orgny inn v tre stnom konan a sd s oprvne n vlastnmi prostrie dkami a na vlastn nklady vykonva doruovanie . (8) Orgny inn v tre stnom konan a sd mu psomnosti doruova obvine n mu, obhajcovi, pokode n mu a je ho splnomocne ncovi, oznamovate ovi, zkonn mu zstupcovi, zastne ne j osobe a je j splnomocne ncovi, stavu na vkon vzby a stavu na vkon tre stu odatia slobody aj e le ktronickmi prostrie dkami podpsanmi zarue nm e le ktronickm podpisom. 66 Doruovanie do vlastnch rk (1) Do vlastnch rk sa doruuje a) obvine n mu obaloba a pre dvolanie , b) osobm oprvne nm poda proti rozhodnutiu opravn prostrie dok rovnopis tak hoto rozhodnutia, c) in psomnos, ak to sudca, prokurtor, policajt, proban a me dian radnk, vy sdny radnk, sdny tajomnk ale bo asiste nt prokurtora z dle itch dvodov nariadi. (2) Zsie lky do vlastnch rk doru pota le n adre stovi ale bo ich vyd osobe , ktor sa pre uke ove re nm splnomocne nm nie starm ako e s me siacov ale bo splnomocne nm vydanm potou na pre be ranie takch zsie lok za adre sta. (3) Ak ne bol adre st zsie lky, ktor tre ba dorui do vlastnch rk, zastihnut na adre se , ktor na tie to e ly uvie dol, zsie lka sa ulo u orgnu, ktor zsie lku doruuje , a adre st sa vhodnm spsobom upove dom, e mu zsie lku prde dorui znovu v urit de a hodinu. Ak zostane i nov pokus o dorue nie be zvsle dn, ulo sa psomnos na pote ale bo orgne obce a adre st sa vhodnm spsobom upove dom, kde a ke dy si me zsie lku vyzdvihn. Ak si adre st zsie lku ne vyzdvihne do troch pracovnch dn od uloe nia, povauje sa posle dn de te jto le hoty za de dorue nia, aj ke sa adre st o uloe n ne dozve de l; toto ne plat, ak ide o dorue nie obaloby, uzne se nia o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania a tre stn ho rozkazu. (4) Psomnos sa povauje za dorue n adre stovi aj vte dy, ak sa zsie lka vrti z adre sy, ktor na tie to e ly uvie dol, s tm, e adre st je ne znmy, a to dom, ke bola zsie lka vrte n orgnu inn mu v tre stnom konan ale bo sdu, aj ke sa adre st o tom ne dozve de l; to ne plat, ak ide o dorue nie obaloby, uzne se nia o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania a tre stn ho rozkazu. (5) Ak si adre st vyhrad doruovanie zsie lok do potov ho prie inku, pota adre stovi oznmi prchod zsie lky, monos pre vzatia a odbe rn le hotu na pre dpsanom tlaive , ktor vlo do potov ho prie inku. Ak si adre st na zklade dohody pre be r zsie lky na pote a ne m pride le n potov prie inok, pota tie to zsie lky ne oznamuje . V oboch prpadoch sa dtum prchodu povauje za dtum uloe nia. Ak si adre st zsie lku ne vyzdvihne do troch pracovnch dn od uloe nia, posle dn de te jto le hoty sa povauje za de dorue nia, aj ke sa adre st o uloe n ne dozve de l. 67 Odopre tie prijatia (1) Ak odoprie adre st psomnos prija, pozna sa to na dorue nke spolu s dtumom a dvodom odopre tia a psomnos sa vrti. (2) Ak sudca, prokurtor, policajt, proban a me dian radnk, vy sdny radnk, sdny tajomnk ale bo asiste nt prokurtora, ktor psomnos odoslal, uzn, e prijatie bolo odopre t be zdvodne , povauje sa psomnos za dorue n dom, ke bolo prijatie odopre t ; na te nto nsle dok mus doruovate adre sta upozorni. 68 Doruovanie prvnickm osobm (1) Psomnosti, ktor s ure n orgnom ale bo prvnickm osobm, doruuj sa pracovnkom oprvne nm za orgny ale bo prvnick osoby prijma psomnosti. Ak ich nie t, doruuje sa psomnos, ktor je ure n do vlastnch rk, tomu, kto je oprvne n za orgn ale bo prvnick osobu kona, ostatn psomnosti ktor mukove k ich pracovnkovi, ktor psomnosti prijme .
11.3.2012
(2) Ak ne mono dorui psomnos prvnicke j osobe na adre su je j sdla uve de n v obchodnom re gistri ale bo v inom re gistri, v ktorom je zapsan, a je j in adre sa nie je sdu znma, psomnos sa povauje po troch doch od vrte nia ne dorue ne j zsie lky sdu za dorue n, a to aj vte dy, ak sa te n, kto je oprvne n kona za prvnick osobu, o tom ne dozvie . (3) Ustanove nie 66 sa pri doruovan orgnom ale bo prvnickm osobm pouije prime rane . 69 Naze ranie do spisov (1) Obvine n, obhajca, pokode n a zastne n osoba, splnomocne ne c, ustanove n opatrovnk a v konan pre d sdom prokurtor, proban a me dian radnk, vy sdny radnk, sdny tajomnk a asiste nt prokurtora maj prvo naze ra do spisov s vnimkou zpisnice o hlasovan a asti spisu obsahujce j daje o totonosti chrne n ho sve dka, ohroze n ho sve dka ale bo sve dka, ktor ho totonos je utaje n, a krycie daje o totonosti age nta, robi si z nich vpisky a poznmky a obstarva si na svoje trovy kpie spisov a ich ast; tak trovy ne uhrdza prokurtor, proban a me dian radnk, vy sdny radnk, sdny tajomnk a asiste nt prokurtora. Tak ist prvo m zkonn zstupca obvine n ho, pokode n ho a zastne ne j osoby, ak tie to osoby s pozbave n spsobilosti na prvne kony ale bo ich spsobilos na prvne kony je obme dze n. In osoby tak mu urobi so shlasom pre dse du se ntu a v prpravnom konan so shlasom orgnu inn ho v tre stnom konan, le n ak je to potre bn na uplatne nie ich prv. (2) V prpravnom konan orgn inn v tre stnom konan me prvo naze ra do spisu a s nm spoje n prva poda odse ku 1 zo zvanch dvodov odmie tnu, najm ak v spise ne mono urobi tak opatre nia, ktor by zabrnili zmare niu ale bo podstatn mu sae niu dosiahnutia e lu tre stn ho sthania. Zvanos dvodov, z ktorch orgn inn v tre stnom konan toto prvo odmie tol, na iados osoby, ktore j sa odmie tnutie tka, je prokurtor povinn urchle ne pre skma. Ak prvo nahliada do spisu a s nm spoje n ostatn prva uve de n v odse ku 1 zo zvanch dvodov odmie tol prokurtor, na iados osoby, ktore j sa odmie tnutie tka, je nadriade n prokurtor povinn urchle ne pre skma dvodnos odmie tnutia. Tie to prva ne mono odoprie obvine n mu a obhajcovi a pokode n mu po tom, o boli upozorne n na monos pre tudova spisy. (3) Tomu, kto m prvo by pri kone prtomn, ne mono odoprie nazre tie do zpisnice o tomto kone . Obvine n mu a je ho obhajcovi ne mono odoprie nazre tie do uzne se nia o vzne se n obvine nia. V konan pre d sdom ne mono odoprie nazre tie do spisov prokurtorovi, obvine n mu a je ho obhajcovi, pokode n mu, zastne ne j osobe a ich splnomocne ncom. (4) Prva ttnych orgnov naze ra do spisov poda osobitn ho zkona nie s ustanove niami pre dchdzajcich odse kov dotknut . (5) Pri povoovan naze ra do spisov je ne vyhnutn urobi tak opatre nia, aby boli zachovan utajovan skutonosti, obchodn tajomstvo, bankov tajomstvo, daov tajomstvo, potov tajomstvo ale bo te le komunikan tajomstvo. Ak by v svislosti s nazre tm do spisov hrozila obava z prie ahov konania, je v prpravnom konan orgn inn v tre stnom konan a v konan pre d sdom pre dse da se ntu oprvne n ustanovi prime ran le hotu. (6) Rovnak prva ako orgn inn v tre stnom konan m aj sudca pre prpravn konanie , ak v ase konania v rmci svoje j prvomoci naklad so spisom. Ak vak sudca pre prpravn konanie v konan o vzbe pre d rozhodnutm o ne j odmie tne obvine n mu ale bo obhajcovi prvo nazrie do ce l ho spisu, zrove s odmie tnutm tohto prva ozna a umon sprstupni na nazre tie obvine n mu ale bo je ho obhajcovi tie asti spisu, ktor obsahuj skutonosti ale bo dkazy, na ktor sa poda 71 a 87 a 339 pri rozhodovan o vzbe prihliada. 70 Poriadkov pokuta (1) Kto naprie k pre dchdzajce mu napome nutiu ru konanie ale bo kto sa voi sdu, prokurtorovi, ale bo policajtovi sprva urlivo, ale bo kto be z dostaton ho osprave dlne nia ne poslchne prkaz, ale bo ne vyhovie vzve ale bo pre dvolaniu poda tohto zkona, toho me sudca a v prpravnom konan prokurtor ale bo policajt potre sta poriadkovou pokutou do 1 650 e ur; ak ide o prvnick osobu, a do 16 590 e ur. Na monos uloe nia poriadkove j
11.3.2012
pokuty musia by dotknut osoby vopre d upozorne n . (2) Ak sa konania poda odse ku 1 dopust prokurtor, obhajca ale bo prslunk v sluobnom pome re , me sa je ho pre je dnanie pre ne cha prslun mu orgnu na disciplinrne konanie . Ak sa tak ho konania dopust osoba, ktor je vo vzbe ale bo vkone tre stu odatia slobody, me sa pre ne cha riadite ovi stavu na vkon vzby ale bo stavu na vkon tre stu odatia slobody na disciplinrne potre stanie . Prslun orgn ale bo riadite je povinn o vsle dku upove domi orgn inn v tre stnom konan ale bo sd. (3) Proti rozhodnutiu poda odse kov 1 a 2 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. TVRT HLAVA ZAISTENIE OSB A VEC Prv diel Vzba 71 Dvody vzby (1) Obvine n me by vzat do vzby le n vte dy, ak dote raz ziste n skutonosti nasve duj tomu, e skutok, pre ktor bolo zaat tre stn sthanie , bol spchan, m znaky tre stn ho inu, s dvody na podozre nie , e te nto skutok spchal obvine n a z je ho konania ale bo alch konkr tnych skutonost vyplva dvodn obava, e a) ujde ale bo sa bude skrva, aby sa tak vyhol tre stn mu sthaniu ale bo tre stu, najm ak ne mono je ho totonos ihne zisti, ak ne m stle bydlisko ale bo ak mu hroz vysok tre st, b) bude psobi na sve dkov, znalcov, spoluobvine nch ale bo inak mari objasovanie skutonost zvanch pre tre stn sthanie , ale bo c) bude pokraova v tre stne j innosti, dokon tre stn in, o ktor sa poksil, ale bo vykon tre stn in, ktor pripravoval ale bo ktorm hrozil. (2) Ak bol obvine n pre puste n z vzby, me by v te j iste j ve ci vzat do vzby, ak a) je na te ku ale bo sa skrva, aby sa tak vyhol tre stn mu sthaniu ale bo tre stu, ne zdriava sa na adre se , ktor uvie dol orgnom innm v tre stnom konan ale bo sdu, ne pre be r zsie lky ale bo ne re pe ktuje prkazy orgnov innch v tre stnom konan ale bo sdu, ale bo inak ve dome mar vykonvanie nariade nch konov, b) psob na sve dkov, znalcov, spoluobvine nch ale bo inak mar objasovanie skutonost zvanch pre tre stn sthanie , c) pokrauje v tre stne j innosti, dokon tre stn in, o ktor sa poksil, ale bo vykon tre stn in, ktor pripravoval ale bo ktorm hrozil, d) bol pre puste n z vzby pre to, e nastpil do vkonu tre stu odatia slobody a s konkr tne skutonosti, ktor odvoduj nie ktor z dvodov vzby poda odse ku 1, ale bo e ) je obvine n pre al myse ln tre stn in, ktor mal by spchan po pre puste n z vzby. 72 Rozhodnutie o vzbe (1) Rozhodnutm o vzbe sa rozumie rozhodnutie o a) vzat ale bo ne vzat obvine n ho do vzby; za rozhodnutie o ne vzat do vzby sa povauje aj rozhodnutie o pone chan obvine n ho na slobode pri nahrade n vzby, b) pre puste n z vzby a o zamie tnut iadosti o pre puste nie obvine n ho z vzby; za takto iados sa povauje aj iados o nahrade nie vzby, c) zme ne dvodov vzby obvine n ho, d) nvrhu na pre de nie le hoty vzby obvine n ho, e ) pone chan obvine n ho vo vzbe , ale bo pre de n ce lkove j le hoty vzby v tre stnom konan, f) pre puste n zatknut ho obvine n ho na slobodu; za tak to rozhodnutie sa povauje aj rozhodnutie o pone chan obvine n ho na slobode pri nahrade n vzby. (2) Kona a rozhodova mono le n o vzbe osoby, proti ktore j bolo vzne se n obvine nie . Odvodne nie rozhodnutia o vzbe obsahuje aj uve de nie skutkovch okolnost, o ktor sa vrok rozhodnutia o vzbe opie ra. O vzbe kon a rozhoduje sd a v prpravnom konan na nvrh prokurtora sudca pre prpravn konanie , ktor nie je pri vyme dze n dvodov vzby nvrhom prokurtora viazan. O sanosti proti rozhodnutiu sdu ale bo sudcu pre prpravn
11.3.2012
konanie o vzbe kon a rozhoduje nadriade n sd. Pre d rozhodnutm o vzbe mus by obvine n vypout; o ase a mie ste vsluchu sa vhodnm spsobom upove dom prokurtor, obvine n a je ho obhajca, ak je dosiahnute n. Pre dse da se ntu ale bo sudca pre prpravn konanie vypouje obvine n ho a potom umon prse diacim ale bo sudcom, prokurtorovi a obhajcovi poloi obvine n mu otzky tkajce sa rozhodnutia o vzbe ; be z vsluchu obvine n ho mono rozhodn o vzbe le n vte dy, ak obvine n vslovne poiadal, aby sa konalo v je ho ne prtomnosti ale bo ak zdravotn stav obvine n ho ne umouje je ho vsluch. Zstupca zujmov ho zdrue nia ale bo in osoba ponkajca zruku ale bo pe an zruku sa upove dom o vsluchu, ak je to potre bn . Nvrhy a iadosti prokurtora sa be zodkladne doruia obvine n mu a iadosti obvine n ho ale bo inch osb, podan v je ho prospe ch prokurtorovi tak, aby sa k nim prokurtor a obvine n mali monos pre d rozhodnutm o vzbe vyjadri; to plat aj o dvodoch, pre ktor m sd rozhodn o pre de n ce lkove j le hoty vzby poda 76a. (3) Ak v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie ne vyhovie nvrhu prokurtora vzia obvine n ho do vzby, rozhodne o ne vzat do vzby uzne se nm, ktor v plnom zne n s odvodne nm a poue nm uve die v zpisnici o kone ; to plat aj pre rozhodnutie o vzbe , ak sd ale bo sudca pre prpravn konanie rozhoduje poda 76 ods. 3 ale bo 4. Prokurtor me v prpravnom konan vzia nvrh na vzatie obvine n ho do vzby sp a do vyhlse nia uzne se nia sudcu pre prpravn konanie , ktorm sa o tomto nvrhu rozhoduje ; sudca pre prpravn konanie uzne se nm ve zme na ve domie spvzatie nvrhu prokurtora na vzatie obvine n ho do vzby. (4) K nvrhu na vzatie obvine n ho do vzby, ako aj k alm nvrhom prokurtora, na ktorch zklade sa m v prpravnom konan rozhodn o vzbe tre ba vdy pripoji originl ale bo orgnom innm v tre stnom konan ove re n rovnopis ce l ho doposia zskan ho spisov ho mate rilu s oslovanmi listami a s pre hadom obsahu spisu. Pre dloe nie spisu prslun mu orgnu ne smie by pre kkou pre plynul konanie vo ve ci. (5) Sudca pre prpravn konanie ale bo pre dse da se ntu sdu, ktor o nvrhu ale bo sanosti kon, me v prpadoch zvl rozsiahle ho spisov ho mate rilu shlasi s pre dloe nm le n prslune j asti spisu. (6) Obvine n ho, ktor bol vzat do vzby ale bo u ktor ho bolo nariade n dodanie na al vkon vzby, dodaj do mie sta vkonu vzby prslunci Policajn ho zboru, Voje nske j polcie ale bo colnci a v sdnom obje kte aj prslunci Zboru vze nske j a justine j stre . 73 Prkaz na zatknutie (1) Ak je dan nie ktor z dvodov vzby a obvine n ho ne mono pre dvola, pre dvie s ale bo zadra a zabe zpe i je ho prtomnos na vsluchu ale bo na inom kone , vyd pre dse da se ntu a v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora prkaz, aby bol obvine n zatknut. (2) Prkaz na zatknutie mus popri dajoch zabe zpe ujcich, e obvine n ne bude zame ne n s inou osobou, obsahova opis skutku, pre ktor je obvine n sthan, prvnu kvalifikciu tohto skutku a dvody, pre ktor sa prkaz na zatknutie vydva. (3) Zatknutie vykonvaj na podklade prkazu prslunci Policajn ho zboru, Voje nske j polcie a colnci, ktor s tie povinn, ak je to na vykonanie prkazu potre bn , vyptra pobyt obvine n ho. (4) Orgn, ktor obvine n ho na podklade prkazu zatkol, je povinn ho be z me kania, najne skr vak do 24 hodn, doda sdu, ktor ho sudca prkaz vydal. Ak sa tak ne stane , mus by obvine n pre puste n na slobodu. (5) Pre dse da se ntu ale bo v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie , ktor pre vzal zatknut ho obvine n ho, mus do 48 hodn a pri obzvl zvanch zloinoch do 72 hodn od je ho pre vzatia obvine n ho vypou a rozhodn o je ho vzat do vzby ale bo ho pre pusti na slobodu; pritom postupuje prime rane poda 72 ods. 2. Ak ne bolo uzne se nie o vzne se n obvine nia obvine n mu v konan doposia oznme n , doru mu rovnopis uzne se nia sudca pre prpravn konanie pre d vsluchom; dorue nie sudcom pre prpravn konanie m rovnak inky ako oznme nie uzne se nia orgnom, ktor uzne se nie o vzne se n obvine nia vydal a sanos proti ne mu me obvine n poda aj do zpisnice o vsluchu pre d sudcom pre prpravn konanie . Ak prokurtor ne bol pri vsluchu prtomn, doru mu sudca pre prpravn konanie zpisnicu o vsluchu obvine n ho.
11.3.2012
(6) O vzbe zatknut ho obvine n ho rozhoduje pre dse da se ntu a v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie uzne se nm. (7) Pre dse da se ntu rozhodne o pre puste n zatknut ho obvine n ho na slobodu prkazom, ktor mus by vydan psomne a mus by prime rane odvodne n. V prpravnom konan sudca pre prpravn konanie rozhodne o pre puste n zatknut ho obvine n ho na slobodu z dvodu uplynutia le ht poda odse ku 5 prkazom, ktor mus by vydan psomne a mus by prime rane odvodne n; o pre puste n zatknut ho obvine n ho na slobodu z inch dvodov rozhodne uzne se nm, ktor v plnom zne n s odvodne nm a poue nm uve die v zpisnici o kone . 74 Upove dome nie o vzat do vzby, pre puste n z vzby ale bo o te ku z vzby (1) O vzat do vzby sd a v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie be z prie ahov vyrozumie rodinn ho prslunka obvine n ho ale bo in osobu, ktor obvine n ozna, a je ho obhajcu; in osobu, ktor ozna obvine n, mono vyrozumie le n vte dy, ak sa tm ne zmar e l vzby. O vzat do vzby prslunka ozbroje nch sl ale bo ozbroje n ho zboru, ale bo prslunka v sluobnom pome re tre ba upove domi aj je ho nadriade n ho ale bo sluobn orgn. Ak je obvine n zarade n v e vide ncii ne zame stnanch, tre ba o vzat do vzby upove domi prslun rad, v ktor ho e vide ncii sa nachdza. Ak ne ustanovuje inak vyhlse n me dzinrodn zmluva, vyrozumie sd a v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie o vzat cudzinca do vzby tie konzulrny rad ttu, ktor ho je cudzine c obanom ale bo na ktor ho ze m m trval pobyt. (2) Orgn inn v tre stnom konan ale bo sd vhodnm spsobom vyrozumie pokode n ho ale bo sve dka v prpadoch poda 46 ods. 8 a 9 a 139 o pre puste n obvine n ho z vzby ale bo o je ho te ku z vzby najne skr v de , v ktor sa o te jto skutonosti dozve de l. 75 Upove dome nie stavu na vkon vzby o vzbe (1) Prslun stav na vkon vzby tre ba ihne vyrozumie o a) vzat obvine n ho do vzby, b) zme ne dvodov vzby, c) rozhodnut o pone chan obvine n ho vo vzbe , d) rozhodnut o pre puste n obvine n ho z vzby, e ) prvne j kvalifikci tre stnch inov, pre ktor je obvine n sthan, ale bo o ich zme ne , f) me ne , prie zvisku a adre se obhajcu, ktor obvine n ho zastupuje , g) osobnch dajoch spoluobvine n ho, ak sa nachdza vo vzbe , h) postpe n ve ci in mu orgnu inn mu v tre stnom konan ale bo in mu sdu, i) podan obaloby, podan nvrhu na schvle nie dohody o vine a tre ste , spvzat obaloby prokurtorom, prvoplatnom rozhodnut sdu o vrte n ve ci prokurtorovi na doe tre nie a o odmie tnut obaloby. (2) Vyrozume nie poda odse ku 1 vykon prokurtor ale bo sd, ktor ve die konanie v ase , ke nastala skutonos, ktor tre ba stavu na vkon vzby oznmi; vrte nie ve ci prokurtorovi na doe tre nie ale bo odmie tnutie obaloby oznamuje sd, v konan pre d ktorm sa toto rozhodnutie stalo prvoplatnm. Trvanie vzby 76 (1) Vzba v rmci zkladne j ale bo pre de ne j le hoty vzby v prpravnom konan a vzba v konan pre d sdom me trva le n ne vyhnutn as. (2) Zkladn le hota vzby v prpravnom konan je se de m me siacov; prokurtor je povinn pre pusti obvine n ho na slobodu najne skr v posle dn de te jto le hoty, ak ne pod najme ne j dvadsa pracovnch dn pre d je j uplynutm obalobu, nvrh na schvle nie dohody o vine a tre ste ale bo sudcovi pre prpravn konanie nvrh na pre de nie te jto le hoty. (3) Sd ale bo sudca pre prpravn konanie rozhodne o vzbe ale bo o nvrhu prokurtora na pre de nie le hoty vzby v prpravnom konan tak, aby v prpade podania sanosti proti rozhodnutiu mohol by spis pre dloe n nadriade n mu sdu najne skr p pracovnch dn pre d uplynutm le hoty, ktor by bola le hotou vzby v prpravnom konan ale bo pre d uplynutm le hoty vzby v prpravnom konan; nadriade n sd rozhodne do uplynutia le hoty, ktor by bola le hotou vzby v prpravnom konan ale bo
11.3.2012
le hoty, ktor sa m pre di, inak pre dse da se ntu nadriade n ho sdu pre pust obvine n ho z vzby na slobodu psomnm prkazom, ktor mus by prime rane odvodne n. Pre di le hotu vzby mono le n vte dy, ak nvrh poda odse ku 2 bol podan vas a ak ne bolo mon pre obtianos ve ci ale bo z inch zvanch dvodov tre stn sthanie skoni a pre puste nm obvine n ho na slobodu hroz, e bude zmare n ale bo podstatne sae n dosiahnutie e lu tre stn ho konania. Pre de nie le hoty vzby me trva a se de m me siacov, le hota vzby v prpravnom konan vak ne smie pre siahnu dku poda odse ku 7. Pri spvzat nvrhu prokurtora na pre de nie le hoty vzby sa postupuje prime rane poda 72 ods. 3. (4) Ak bolo rozhodnut , e le hota vzby obvine n ho sa pre dluje , je v prpravnom konan prokurtor po kadom takomto rozhodnut povinn op postupova poda odse ku 2 a sd ale bo sudca pre prpravn konanie poda odse ku 3. (5) Ak bola podan obaloba ale bo nvrh na schvle nie dohody o vine a tre ste be z pre dchdzajce ho pre puste nia obvine n ho prokurtorom na slobodu a le hota dvadsa pracovnch dn poda odse ku 2 ale bo 4 ne bola dodran, pre dse da se ntu be zodkladne pre pust obvine n ho z vzby na slobodu psomnm prkazom, ktor mus by prime rane odvodne n; rovnako postupuje sudca pre prpravn konanie , ak bol podan nvrh na pre de nie le hoty vzby v prpravnom konan a ne bola dodran le hota dvadsa pracovnch dn poda odse ku 2 ale bo 4. (6) Ce lkov le hota vzby v prpravnom konan spolu s vzbou v konan pre d sdom ne smie pre siahnu a) dvans me siacov, ak je ve de n tre stn sthanie pre pre in, b) tridsae s me siacov, ak je ve de n tre stn sthanie pre zloin, c) tyridsaose m me siacov, ak je ve de n tre stn sthanie pre obzvl zvan zloin. (7) Z le hoty uve de ne j v odse ku 6 pripad na prpravn konanie najviac a) se de m me siacov, ak je ve de n tre stn sthanie pre pre in, b) de vtns me siacov, ak je ve de n tre stn sthanie pre zloin, c) dvadsap me siacov, ak je ve de n tre stn sthanie pre obzvl zvan zloin. Ustanove nie 78 tm nie je dotknut . (8) Ak je obvine n v tom istom konan sthan za viac tre stnch inov, na ure nie le hoty uve de ne j v odse ku 6 je rozhodujci in najprsne jie tre stn; rozhodnutie o vzbe sa vak na te nto in mus pri vyme dze n dvodov vzby skutkovo vzahova. Ak je to potre bn na dosiahnutie tohto e lu, me sd a v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora rozhodn o zme ne dvodov vzby. (9) Ak v prie be hu konania vyjde najavo, e skutok, pre ktor bolo vzne se n obvine nie , je inm tre stnm inom a dka vykonane j vzby u pre siahla le hotu uve de n v odse ku 6 ale bo 7, obvine n mus by pre puste n z vzby na slobodu psomnm prkazom pre dse du se ntu a v prpravnom konan prokurtora, ktor mus by odvodne n, najne skr do 24 hodn od upozorne nia na zme nu prvne j kvalifikcie skutku, aj ke trv nie ktor z dvodov vzby; pre dse da se ntu kon na podklade rozhodnutia se ntu. (10) Le hoty uve de n v odse koch 6 a 7 zanaj plyn odo da zadrania ale bo zatknutia obvine n ho; ak ne pre dchdzalo zatknutie ale bo zadranie obvine n ho, odo da obme dze nia osobne j slobody obvine n ho na zklade rozhodnutia o vzbe . V prpadoch odmie tnutia obaloby a vrte nia ve ci prokurtorovi, vrte nia ve ci prokurtorovi na konanie o dohode o vine a tre ste , vrte nia ve ci prokurtorovi do prpravn ho konania poda 334 ods. 3, odmie tnutia nvrhu dohody o vine a tre ste poda 331 ods. 1 psm. b) ale bo v prpadoch vrte nia ve ci prokurtorovi do prpravn ho konania, ale bo ak prokurtor vzal obalobu ale bo nvrh na schvle nie dohody o vine a tre ste sp, plynie nov zkladn se de mme san le hota vzby v rmci le hoty uve de ne j v odse ku 7 odo da, ke bol spis dorue n prokurtorovi. 76a Ak sa ve die tre stn sthanie pre obzvl zvan zloin, za ktor mono uloi tre st odatia slobody na 25 rokov ale bo tre st odatia slobody na doivotie , ktor ne bolo mon pre obanos ve ci ale bo z inch zvanch dvodov skoni do uplynutia ce lkove j le hoty vzby v tre stnom konan a pre puste nm obvine n ho na slobodu hroz, e
11.3.2012
bude zmare n ale bo podstatne sae n dosiahnutie e lu tre stn ho konania, me sd rozhodn o pre de n ce lkove j le hoty vzby v tre stnom konan na ne vyhnutn dobu, a to aj opakovane . Ce lkov le hota vzby v tre stnom konan spolu s je j pre de nm poda pre dchdzajce j ve ty vak ne smie pre siahnu e sde siat me siacov. 77 (1) Do plynutia le ht poda 76 ods. 6 a 7 sa ne zapotava doba, poas ktore j sa obvine n ne mohol zastni na konoch tre stn ho konania v dsle dku toho, e a) bol vo vzbe v cudzine ale bo tam bol zadran, b) myse lne si pokodil ale bo ne chal pokodi zdravie , ale bo c) myse lne vyvolal in pre kku, ktor mu v take j asti brnila ale bo brnila riadne mu vykonaniu konu tre stn ho konania. (2) Uzne se nie poda odse ku 1 vyd pre dse da se ntu a v prpravnom konan na nvrh prokurtora sudca pre prpravn konanie . Proti tomuto rozhodnutiu je prpustn sanos. (3) Dka trvania vzby, o ktore j bolo rozhodnut v konan o mimoriadnych opravnch prostrie dkoch poda 380 ods. 2 ale bo 403, sa posudzuje samostatne a ne zvisle od dky trvania vzby v pvodnom konan. 78 Pre trvanie vzby z dvodov poda 71 ods. 2 sa pouije 76 ods. 1 a 5 a ods. 8 a 10. Doba trvania vzby z dvodov poda 71 ods. 2 spolu s u vykonanou vzbou poda 71 ods. 1 me v prpravnom konan pre siahnu le hoty uve de n v 76 ods. 7 le n v rozsahu nove j zkladne j se de mme sane j le hoty vzby z dvodov poda 71 ods. 2; ce lkov doba trvania vzby z dvodov poda 71 ods. 2 spolu s u vykonanou vzbou poda 71 ods. 1 ne smie pre siahnu le hoty uve de n v 76 ods. 6, okre m pre de nia poda 76a. 79 (1) Ak pominie dvod vzby, dvod na je j alie trvanie ale bo uplynie le hota uve de n v 76 ods. 6 ale bo 7 ale bo 78, mus by obvine n ihne pre puste n na slobodu. V prpravnom konan o tom rozhodne prokurtor. (2) Policajt, prokurtor, sudca pre prpravn konanie a sd s povinn skma v kadom obdob tre stn ho sthania, i dvody vzby trvaj, ale bo i sa zme nili. Sudca pre prpravn konanie tak kon iba pri rozhodovan o nvrhu prokurtora na pre de nie le hoty vzby ale bo o zme ne dvodov vzby a pri rozhodovan o iadosti obvine n ho o pre puste nie z vzby poda odse ku 3. Ak v prpravnom konan prokurtor zist, e dvody vzby sa zme nili, pod nvrh sudcovi pre prpravn konanie na rozhodnutie o zme ne dvodov vzby. Sudca pre prpravn konanie o takom nvrhu rozhodne be z me kania. Ak sd vyhlsil oslobodzujci rozsudok, pre dse da se ntu be zodkladne vyd prkaz na pre puste nie obvine n ho z vzby s uve de nm dvodu pre puste nia a uve die tto okolnos v zpisnici; takto postupuje pre dse da se ntu aj vte dy, ak v sdnom konan uplynula le hota vzby poda 76 ods. 6. (3) Obvine n m prvo ke dykove k iada o pre puste nie na slobodu. Ak v prpravnom konan prokurtor take j iadosti ne vyhovie , pre dlo ju be z me kania so svojm stanoviskom a s nvrhom na rozhodnutie sudcovi pre prpravn konanie , o om upove dom obvine n ho a je ho obhajcu. O take j iadosti sa mus be z me kania rozhodn. Ak sa iados zamie tla, me ju obvine n, ak v ne j ne uve die in dvody, opakova a po uplynut tridsiatich dn odo da, ke rozhodnutie o je ho pre dchdzajce j iadosti nadobudlo prvoplatnos. (4) Ak prokurtor shlas s pre puste nm obvine n ho na slobodu, me v konan pre d sdom obvine n ho z vzby pre pusti pre dse da se ntu prkazom, ktor mus by vydan psomne a mus by prime rane odvodne n; rovnako rozhodne aj prokurtor, ak postupuje poda druhe j ve ty odse ku 1. Druh diel Nahradenie vzby 80 Nahrade nie vzby zrukou, subom ale bo dohadom (1) Ak je dan dvod vzby poda 71 ods. 1 psm. a) ale bo c), me sd a v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie pone cha obvine n ho na slobode ale bo pre pusti ho na
11.3.2012
slobodu, ak a) zujmov zdrue nie obanov ale bo dve ryhodn osoba ponkne pre vzatie zruky za alie sprvanie obvine n ho a za to, e obvine n sa na vyzvanie dostav k policajtovi, prokurtorovi ale bo na sd a e vdy vopre d oznmi policajtovi, prokurtorovi ale bo sdu vzdiale nie sa z mie sta pobytu, a sd ale bo v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie povauje zruku vzhadom na osobu obvine n ho a na povahu pre je dnvan ho prpadu za dostaton a prijme ju, b) obvine n d psomn sub, e pove die riadny ivot, najm e sa ne dopust tre stne j innosti a e spln povinnosti a dodr obme dze nia, ktor sa mu uloia, a sd ale bo v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie povauje sub vzhadom na osobu obvine n ho a na povahu pre je dnvan ho prpadu za dostaton a prijme ho, ale bo c) s ohadom na osobu obvine n ho a povahu pre je dnvan ho prpadu mono e l vzby dosiahnu dohadom proban ho a me dian ho radnka nad obvine nm. (2) Sd a v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie oboznmi toho, kto ponka pre vzatie zruky poda odse ku 1 psm. a) a spa podmie nky na je j prijatie , s podstatou obvine nia a so skutonosami, ktor odvoduj vzbu; obvine n ho oboznmi s obsahom zruky. Sasne me obvine n mu sd a v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie uloi splne nie prime ranch povinnost a dodranie obme dze n. Ak je obvine n sthan pre obzvl zvan zloin, je dan dvod vzby poda 71 ods. 2 psm. a) a c) ale bo e ), ale bo obvine n bol vzat do vzby poda odse ku 3 ale bo poda 81 ods. 4, mono zruku ale bo sub prija ale bo uloi dohad, le n ak to odvoduj vnimon okolnosti prpadu. Obvine n mu sa vdy ulo povinnos oznmi policajtovi, prokurtorovi ale bo sdu, ktor ve die konanie , kad zme nu mie sta pobytu. (3) Ak bol obvine n pone chan na slobode ale bo pre puste n na slobodu poda odse ku 1 a zujmov zdrue nie obanov ale bo dve ryhodn osoba, ktor ponkla pre vzatie zruky, dvodne odstpi od zruky, obvine n poru dan sub ale bo ne spln povinnosti ale bo poru obme dze nia, ktor mu uloil sd a v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie , ale bo proban a me dian radnk oznmi, e dohad ne pln svoj e l, me sd, ak je dan dvod vzby poda 71, vzia obvine n ho do vzby a na te n e l pre dse da se ntu prpadne i vyda prkaz na zatknutie ; v prpravnom konan postupuje policajt a prokurtor poda 86 a 87 ods. 1 a sudca pre prpravn konanie poda 87 ods. 2, ale bo sa postupuje poda 73. Ak bol obvine n vzat do vzby po pre dchdzajcom pre puste n z vzby na slobodu, pre alie trvanie vzby sa pouije 78. (4) Ak obvine n bol poas vkonu dohadu proban ho a me dian ho radnka vzat do vzby v ine j ve ci, vkon dohadu sa pre ruuje . To sa ne tka postupu sdu ale bo na nvrh prokurtora sudcu pre prpravn konanie poda odse ku 3. 81 Pe an zruka (1) Ak je dan dvod vzby poda 71 ods. 1 psm. a) ale bo c), me sd a v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie rozhodn o pone chan obvine n ho na slobode ale bo o je ho pre puste n na slobodu aj vte dy, ak obvine n zloil pe an zruku a sd ale bo sudca pre prpravn konanie ju prijme . Ak je obvine n sthan pre obzvl zvan zloin, je dan dvod vzby poda 71 ods. 2 psm. a) a c) ale bo e ), ale bo obvine n bol vzat do vzby poda odse ku 4 ale bo poda 80 ods. 3, mono pe an zruku prija, le n ak to odvoduj vnimon okolnosti prpadu. Obvine n mu sa vdy ulo povinnos oznmi policajtovi, prokurtorovi ale bo sdu zme nu mie sta pobytu. So shlasom obvine n ho me pe an zruku zloi aj in osoba, ale pre d je j prijatm mus by oboznme n s podstatou obvine nia a so skutonosami, v ktorch sa nachdza dvod vzby. Na dvody, pre ktor pe an zruka me pripadn ttu, mus sa obvine n a osoba, ktor pe an zruku zloila, vopre d upozorni. (2) S prihliadnutm na osobu a maje tkov pome ry obvine n ho ale bo toho, kto za ne ho zloe nie pe ane j zruky ponka, povahu inu, je ho nsle dok a in okolnosti prpadu pre dse da se ntu ale bo v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie a) v rmci postupu poda 72 ods. 2 ale bo 302 ods. 2 opatre nm ur vku pe ane j zruky a spsob je j zloe nia a doru opatre nie tomu, kto m pe an zruku zloi, ale bo b) postupuje poda 72 ods. 2 ale bo 302 ods. 2 be z vydania tohto opatre nia.
11.3.2012
(3) Sd a v prpravnom konan na nvrh prokurtora sudca pre prpravn konanie rozhodne , e pe an zruka pripad ttu, ak obvine n a) ujde , skrva sa ale bo ne oznmi zme nu svojho pobytu a zne mon tak dorue nie pre dvolania ale bo ine j psomnosti policajta, prokurtora ale bo sdu, b) psob na sve dkov, znalcov, spoluobvine nch ale bo inak mar objasovanie skutonost zvanch pre tre stn sthanie , c) zavine ne sa ne dostav na pre dvolanie na kon tre stn ho konania, ktor ho vykonanie je be z je ho prtomnosti vyle n , d) pokrauje v tre stne j innosti ale bo sa poksi dokona tre stn in, ktor prv ne dokonal ale bo ktor pripravoval, ale bo ktorm hrozil, e ) ne spln povinnosti ale bo ne dodr obme dze nia, ktor mu uloil sd a v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie , ale bo f) sa vyhba vkonu uloe n ho tre stu odatia slobody ale bo pe an ho tre stu, ale bo vkonu nhradn ho tre stu odatia slobody za pe an tre st. (4) Ak bol obvine n pone chan na slobode ale bo pre puste n na slobodu poda odse ku 1 a nastane nie ktor z okolnost poda odse ku 3, me sd, ak je dan dvod vzby poda 71, vzia obvine n ho do vzby a na te n e l pre dse da se ntu prpadne aj vyda prkaz na zatknutie ; v prpravnom konan postupuje policajt a prokurtor poda 86 a 87 ods.1 a sudca pre prpravn konanie poda 87 ods. 2, ale bo sa postupuje poda 73. Ak bol obvine n vzat do vzby po pre dchdzajcom pre puste n z vzby na slobodu, pre alie trvanie vzby sa pouije 78. (5) Pe an zruku zru na nvrh prokurtora ale bo obvine n ho, ale bo osoby, ktor ju zloila, ale bo aj be z nvrhu sd a v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie , ktor o je j prijat rozhodol, ak pominuli ale bo sa zme nili dvody, ktor k je j prijatiu vie dli. Ak bol obvine n prvoplatne odsde n na tre st odatia slobody ale bo pe an tre st, ale bo tre st povinne j prce , me sd rozhodn, e pe an zruka trv do da, ke odsde n nastpi vkon tre stu odatia slobody ale bo zaplat pe an tre st, ale bo vykon tre st povinne j prce , ale bo uhrad nklady tre stn ho konania. Obvine n, ktor bol prvoplatne odsde n na pe an tre st, me tie poiada, aby sa zruka, ktor zloil, pouila na zaplate nie pe an ho tre stu ale bo uspokoje nie priznan ho nroku na nhradu kody. (6) Proti rozhodnutiu poda odse ku 3 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 82 Prime ran povinnosti a obme dze nia (1) Ak sudca pre prpravn konanie ale bo sd rozhodol poda 80 ale bo 81, e sa obvine n pone chva na slobode ale bo e sa z vzby pre pa na slobodu, na posilne nie e lu, ktor by sa inak dosiahol vzbou, me orgn rozhodujci o vzbe zrove uloi je dno ale bo viac prime ranch obme dze n ale bo povinnost, najm a) zkaz vyce stovania do zahraniia, b) zkaz vykonva innos, pri ktore j dolo k spchaniu tre stn ho inu, c) zkaz nvte v ure nch mie st, d) povinnos odovzda le glne dran zbra, e ) zkaz vzaova sa z mie sta pobytu ale bo z obydlia okre m vyme dze nch podmie nok, f) povinnos pravide lne sa dostavi na ttny orgn ure n sdom, g) zkaz ve de nia motorov ho vozidla a odovzdanie vodisk ho pre ukazu, h) zkaz styku s uritmi osobami ale bo zkaz myse lne sa pribli k urite j osobe na vzdiale nos me niu ako p me trov, ale bo i) povinnos zloi pe an prostrie dky na e ly zabe zpe e nia nroku pokode n ho na nhradu kody. (2) Povinnosti ale bo obme dze nia zru ale bo zme n na nvrh prokurtora, obvine n ho ale bo proban ho a me dian ho radnka v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie a v konan pre d sdom aj be z tak ho nvrhu sd. (3) Plne nie a kontrolu uloe nch povinnost ale bo obme dze n vykonva sdom ure n proban a me dian radnk. 83 Sanos proti rozhodnutiu o vzbe (1) Proti rozhodnutiu o vzbe je prpustn sanos. Sanos nie je prpustn, ak o vzbe rozhoduje odvolac sd ale bo dovolac sd, ak te nto zkon ne ustanovuje inak.
11.3.2012
(2) Proti uzne se niu o ne vzat do vzby ale bo uzne se niu o pre puste n zatknut ho obvine n ho na slobodu me prokurtor poda sanos le n ihne po vyhlse n uzne se nia; to plat aj pre podanie sanosti obvine nm, obhajcom mladistv ho obvine n ho ale bo prokurtorom proti rozhodnutiu o vzbe , ak sd ale bo sudca pre prpravn konanie rozhodoval poda 76 ods. 3 ale bo 4, ustanove nie 186 ods. 2 sa v tomto prpade ne pouije . (3) Odkladn inok m sanos prokurtora proti rozhodnutiu o pre puste n obvine n ho z vzby ale bo proti rozhodnutiu, ktorm ne bola pre de n le hota vzby. Ak vak bol prokurtor prtomn pri vyhlse n tak ho rozhodnutia, m je ho sanos odkladn inok iba vte dy, ak bola podan ihne po vyhlse n rozhodnutia. 84 Obme dze nie obvine n ho vo vkone tre stu odatia slobody (1) Ak sa ve die tre stn sthanie proti obvine n mu vo vkone tre stu odatia slobody a ak je dan nie ktor z dvodov vzby, rozhodne o dvodoch, obsahu a trvan ne vyhnutnch obme dze n, ktor sa proti ne mu uplatnia, sd a v prpravnom konan na nvrh prokurtora sudca pre prpravn konanie . (2) Uloe n obme dze nia ne sm by zvane jie ako tie , ktorm by bol inak obvine n podrobe n vo vzbe . (3) Na konanie o obme dze niach a o ich trvan sa pouij prime rane ustanove nia 76 a 78 a 82. Tret diel Zadranie 85 Zadranie a obme dze nie osobne j slobody podozrive j osoby (1) Osobu podozriv zo spchania tre stn ho inu me policajt zadra, ak je tu nie ktor z dvodov vzby poda 71 ods. 1 ale bo ak ide o podozriv osobu poda 204 ods. 1, aj ke proti ne j dote raz ne bolo vzne se n obvine nie . Na zadranie je potre bn pre dchdzajci shlas prokurtora. Be z tak ho shlasu mono zadranie vykona, le n ak ve c ne zne sie odklad a shlas vopre d ne mono dosiahnu, najm ak bola tak osoba pristihnut pri tre stnom ine ale bo zastihnut na te ku. (2) Osobn slobodu osoby, ktor bola pristihnut pri tre stnom ine ale bo be zprostre dne po om, me obme dzi ktokove k, ak je to potre bn na ziste nie je j totonosti, zabrne nie te ku, zabe zpe e nie dkazov ale bo na zabrne nie alie mu pchaniu tre stne j innosti. Je vak povinn tak osobu be zodkladne odovzda tvaru Policajn ho zboru, tvaru Voje nske j polcie ale bo tvaru Colne j sprvy. (3) Policajt, ktor zadranie vykonal ale bo ktor mu bola odovzdan zaiste n osoba poda osobitn ho zkona ale bo odovzdan osoba pristihnut pri tre stnom ine poda odse ku 2, be zodkladne oznmi vykonan zadranie prokurtorovi a spe o om zpisnicu, v ktore j ozna mie sto, as zadrania ale bo pre vzatia take j osoby a bliie okolnosti zadrania, ako aj je ho podstatn dvody a uve die osobn daje zadrane j osoby. Rovnopis zpisnice doru be zodkladne prokurtorovi. (4) Policajt, ktor zadranie vykonal ale bo ktor mu bola odovzdan zaiste n osoba poda osobitn ho zkona ale bo odovzdan osoba pristihnut pri tre stnom ine poda odse ku 2, tak osobu be zodkladne oboznmi s dvodmi zadrania a vypouje ju; v prpade , e podozre nie ne bude naale j dvodn ale bo dvody zadrania z ine j priny odpadn, pre pust ju psomnm opatre nm ihne na slobodu. Ak zadran osobu ne pre pust na slobodu, vzne sie je j obvine nie a vypouje ju. Po je j vsluchu odovzd spis prokurtorovi, aby te n mohol prpadne poda nvrh na vzatie do vzby ale bo na postup poda 204 ods. 1. Policajt ale bo prokurtor postupuj pri tom tak, aby zadran osobu bolo mon odovzda sdu najne skr do 48 hodn od je j zadrania ale bo zaiste nia poda osobitn ho zkona ale bo pre vzatia poda odse ku 2, inak mus by zadran osoba pre puste n na slobodu psomnm prkazom prokurtora s prime ranm odvodne nm. Zadran osobu me pre pusti na slobodu so shlasom prokurtora psomnm prkazom s prime ranm odvodne nm aj policajt. (5) Ustanove nia 34, 121 a 124 sa prime rane pouij aj vte dy, ak je zadran osoba vypovan v ase , ke proti ne j e te ne bolo vzne se n obvine nie . (6) Zadran osoba m prvo zvoli si obhajcu a radi sa s nm u v prie be hu zadrania be z prtomnosti tre te j osoby; m prvo poadova, aby obhajca bol prtomn pri je j vsluchu poda odse ku 4, ibae je obhajca v le hote uve de ne j v odse ku 4 ne dosiahnute n.
11.3.2012
86 Zadranie obvine n ho policajtom (1) Ak je tu nie ktor z dvodov vzby poda 71 a pre ne odkladnos ve ci ne mono rozhodnutie o vzbe vopre d zadovi, me policajt obvine n ho zadra pre dbe ne sm. Zadran ho obvine n ho policajt be z me kania oboznmi s dvodmi zadrania a vypouje ho. Sasne je povinn vykonan zadranie prokurtorovi be z me kania oznmi a odovzda mu rovnopis zpisnice , ktor spsal pri zadran, ako aj al spis na rozhodnutie o podan nvrhu na vzatie do vzby. Nvrh sa mus poda tak, aby obvine n mohol by najne skr do 48 hodn od zadrania odovzdan sdu, inak mus by pre puste n na slobodu. (2) Ak sa po zadran zist, e dvod vzby poda 71 pominul, me obvine n ho pre pusti na slobodu so shlasom prokurtora psomnm opatre nm aj policajt, inak sa postupuje poda 87 ods.1. 87 Rozhodnutie o zadrane j osobe (1) Ak prokurtor odovzd zadran osobu sdu poda 85 ods. 4 ale bo poda 86 ods. 1, pripoj k zrove podane j obalobe ale bo k nvrhu na vzatie do vzby ce l doposia zskan spisov mate ril; inak nariadi pre puste nie zadrane j osoby na slobodu psomnm prkazom s prime ranm odvodne nm. (2) Sudca pre prpravn konanie je povinn do 48 hodn a pri obzvl zvanch zloinoch do 72 hodn od pre vzatia zadrane j osoby poda odse ku 1 a dorue nia nvrhu prokurtora na vzatie do vzby tto osobu vypou a rozhodn o je j vzat do vzby ale bo ju pre pusti na slobodu, ak rozhodne uzne se nm o ne vzat do vzby poda 72 ods. 3, inak ju prkazom, ktor mus by psomn a prime rane odvodne n, pre pust na slobodu. Ak sudca pre prpravn konanie pre vzal obvine n ho pri postupe poda 204 ods. 1 a prokurtor ne podal sasne s obalobou nvrh na vzatie obvine n ho do vzby, sudca pre prpravn konanie po pre dnostnom a urchle nom vykonan konov poda 348 ods. 1 psm. a) ale bo b), najne skr do 48 hodn od pre vzatia obvine n ho a dorue nia obaloby pre pust zadran osobu na slobodu psomnm prkazom s uve de nm dvodu pre puste nia; ak bol prokurtorom sasne s obalobou podan aj nvrh na vzatie obvine n ho do vzby, postupuje sudca pre prpravn konanie urchle ne a pre dnostne poda 348 ods. 1 psm. a) a d). 88 Zabe zpe e nie sve dka (1) Sve dkovi, ktor sa naprie k riadne mu pre dvolaniu na konanie pre d sdom be z osprave dlne nia ne dostavil, minulo sa inkom aj nariade nie je ho pre dve de nia a je ho prtomnos ne mono inak zabe zpe i, me by na te n e l uzne se nm sdu nariade n , aby bola obme dze n je ho osobn sloboda a aby bol pre dve de n prslunkom Policajn ho zboru ale bo Voje nske j polcie ; uzne se nie sdu sa v plnom zne n uve die v zpisnici o kone a sve dkovi sa oznmi pri je ho vsluchu. (2) Pre d rozhodnutm poda odse ku 1 poiada pre dse da se ntu stranu, ktor navrhla sve dka vypou, aby uvie dla skutonosti a otzky, na ktor m by sve dok vypout. (3) Obme dze nie osobne j slobody sve dka poda odse ku 1 me trva le n as ne vyhnutne potre bn na vykonanie konu, najviac 72 hodn, z ktorch 24 hodn pripad na je ho pre dve de nie a 48 hodn na je ho vsluch pre dse dom se ntu, ktor o tom rozhodol poda odse ku 1. O vsluchu sa vhodnm spsobom upove dom prokurtor a obvine n, a ak m obvine n obhajcu, je ho obhajca. (4) Po vsluchu sve dka sa sve dkovi doru pre dvolanie na sdne konanie ale bo vyiada sa je ho adre sa, na ktor tre ba pre dvolanie zasla. Ak sa sve dok optovne ne dostav na konanie pre d sdom, me pre dse da se ntu namie sto je ho vsluchu pre ta vpove urobe n poda odse kov 1 a 2 aj be z podmie nok poda 263; to ne plat, ak o vsluchu ne bol upove dome n prokurtor a obvine n, a ak m obvine n obhajcu, je ho obhajca, iba ak by upove dome nie ne bolo mon zabe zpe i. O tomto kone sa urob zznam, ktor sa zalo do spisu. (5) Ak ne mono sve dka, ktor mu bola obme dze n osobn sloboda, pre dvie s pre d pre dse du se ntu poda odse ku 3, pre dve die sa pre d in ho sudcu toho ist ho sdu, ktor postupuje poda odse kov 1, 3 a 4. (6) Proti rozhodnutiu poda odse ku 1 je prpustn sanos. tvrt diel Vydanie, odatie a prevzatie veci, uchovanie a vydanie potaovch dajov
11.3.2012
89 Povinnos na vydanie ve ci (1) Kto m pri se be ve c dle it pre tre stn konanie , je povinn ju na vyzvanie pre dloi policajtovi, prokurtorovi ale bo sdu; ak ju tre ba na e ly tre stn ho konania zaisti, je povinn ve c na vyzvanie tmto orgnom vyda. Pri vyzvan ho tre ba upozorni na to, e ak ne vyhovie vzve , me mu by ve c odat, ako aj na in nsle dky ne vyhove nia. (2) Povinnos poda odse ku 1 sa ne vzahuje na listinu ale bo in ve c, ktore j obsah sa tka okolnosti, o ktore j plat zkaz vsluchu, okre m prpadu, ke dolo k oslobode niu od povinnosti zachova ve c v tajnosti ale bo k oslobode niu od povinnosti mlanlivosti. (3) Vyzva na vydanie ve ci je oprvne n pre dse da se ntu pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan prokurtor ale bo policajt. 90 Uchovanie a vydanie potaovch dajov (1) Ak je na objasne nie skutonost zvanch pre tre stn konanie ne vyhnutn uchovanie uloe nch potaovch dajov vrtane pre vdzkovch dajov, ktor boli uloe n prostre dnctvom potaov ho syst mu, me pre dse da se ntu a pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan prokurtor vyda prkaz, ktor mus by odvodne n aj skutkovmi okolnosami, osobe , v ktore j drbe ale bo pod je j kontrolou sa nachdzaj tak daje , ale bo poskytovate ovi takch sluie b, aby a) tak daje uchovali a udriavali v ce listvosti, b) umonili vyhotove nie a pone chanie si kpie takch dajov, c) zne monili prstup k takm dajom, d) tak daje odstrnili z potaov ho syst mu, e ) tak daje vydali na e ly tre stn ho konania. (2) V prkaze poda odse ku 1 psm. a) ale bo psm. c) mus by ustanove n as, po ktor bude uchovvanie dajov vykonvan , te nto as me by a na 90 dn, a ak je potre bn ich optovn uchovanie , mus by vydan nov prkaz. (3) Ak uchovvanie potaovch dajov vrtane pre vdzkovch dajov na e ly tre stn ho konania u nie je potre bn , vyd pre dse da se ntu a pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan prokurtor be z me kania prkaz na zrue nie uchovvania tchto dajov. (4) Prkaz poda odse kov 1 a 3 sa doru osobe , v ktore j drbe ale bo pod je j kontrolou sa nachdzaj tak daje , ale bo poskytovate ovi takch sluie b, ktorm sa me uloi povinnos zachova v tajnosti opatre nia uve de n v prkaze . (5) Osoba, v ktore j drbe ale bo pod je j kontrolou sa nachdzaj potaov daje , vyd tie to daje , ale bo poskytovate sluie b vyd informcie tkajce sa tchto sluie b, ktor s v je ho drbe ale bo pod je ho kontrolou, tomu, kto vydal prkaz poda odse ku 1 ale bo osobe uve de ne j v prkaze poda odse ku 1. 91 Odatie ve ci (1) Ak ve c dle it pre tre stn konanie ale bo potaov daje na vyzvanie ne vyd te n, kto ju m pri se be , me mu by na prkaz pre dse du se ntu a v prpravnom konan na prkaz prokurtora ale bo policajta odat. Policajt potre buje na vydanie tak ho prkazu pre dchdzajci shlas prokurtora. (2) Ak ne vykon orgn, ktor prkaz na odatie ve ci vydal, odatie ve ci sm, vykon ho na podklade prkazu policajt. (3) Be z pre dchdzajce ho shlasu poda odse ku 1 me policajt vyda prkaz le n vte dy, ak pre dchdzajci shlas ne mono dosiahnu a ve c ne zne sie odklad. (4) K odatiu ve ci sa poda monosti pribe rie ne zastne n osoba. 92 Pre vzatie zaiste ne j ve ci Ak tre ba ve c, ktor bola zaiste n poda osobitn ho zkona, zaisti na e ly tre stn ho konania, pre ve zme ju prokurtor ale bo policajt. 93 Spolon ustanove nia (1) Zpisnica o konoch poda 89 a 92 mus obsahova aj dostatone pre sn opis vydane j ve ci, odate j ve ci, pre vzate j ve ci ale bo potaovch dajov, ktor umon uri ich totonos. (2) Osobe , ktor ve c ale bo potaov daje vydala ale bo ktore j boli ve c ale bo potaov
11.3.2012
daje odat , ale bo od ktore j boli ve c ale bo potaov daje pre vzat , vyd orgn, ktor kon vykonal, ihne psomn potvrde nie o pre vzat ve ci ale bo potaovch dajov ale bo rovnopis zpisnice . Osobu, ktore j ve c ale bo potaov daje boli zaiste n , o tom psomne vyrozumie orgn, ktor ve c ale bo potaov daje pre vzal. 94 schova vydanch, odatch a pre vzatch ve c (1) schovu ve c vydanch, odatch a pre vzatch v prpravnom konan zabe zpe uje policajt ale bo prokurtor, ak te nto zkon ne ustanovuje inak. Sd zabe zpe uje schovu ve c, ak boli vydan ale bo odat v sdnom konan, ale bo ak si ve ci vydan , odat ale bo pre vzat v prpravnom konan sd vyiada od policajta ale bo prokurtora z dvodu, e na e ly dokazovania ne postauje ich fotodokume ntcia, vypracovan znale ck posudky ale bo in dkazn prostrie dky, pouit v prpravnom konan; k obalobe ale bo nvrhu na schvle nie dohody o vine a tre ste sa ako ve cn dkaz pripjaj le n drobn ve ci, ktorch schovu zabe zpe tie sd. (2) Ak sd, prokurtor ale bo policajt ne me sm zabe zpe i schovu vydanch, odatch ale bo pre vzatch ve c, zabe zpe ju prostre dnctvom in ho ttne ho orgnu ale bo prvnicke j osoby, ale bo fyzicke j osoby, ktor vykonva v takom odbore podnikate sk innos. Ak ide o ne hnute nos, me psomne pove ri tak osobu sprvou ne hnute nosti a uzne se nie o zaiste n ne hnute nosti doru prslun mu orgnu ttne j sprvy na se ku katastra ne hnute nost. 95 Zaiste nie pe anch prostrie dkov (1) Ak skutonosti nasve duj tomu, e pe an prostrie dky na te v banke ale bo v poboke zahranine j banky ale bo in pe an prostrie dky s ure n na spchanie tre stn ho inu, na je ho spchanie boli pouit ale bo s vnosom z tre stne j innosti, me pre dse da se ntu a v prpravnom konan prokurtor vyda prkaz, aby pe an prostrie dky boli zaiste n . Prkaz na zaiste nie poda prve j ve ty sa me tka aj pe anch prostrie dkov dodatone dolch na e t vrtane prslue nstva, ak sa dvod zaiste nia vzahuje aj na ne . (2) Ak ve c ne zne sie odklad, prokurtor me vyda prkaz poda odse ku 1 aj pre d zaatm tre stn ho sthania. Tak prkaz mus najne skr do 48 hodn potvrdi sudca pre prpravn konanie , inak strca platnos. (3) Prkaz mus by vydan psomne a mus by odvodne n. Uve die sa v om aj suma v prslune j me ne , na ktor sa zaiste nie vzahuje , pokia ju v ase rozhodovania o zaiste n mono vysli. V prkaze , ak ne rozhodne pre dse da se ntu a v prpravnom konan prokurtor inak, sa zaku ak kove k dispozcie so zaiste nmi pe anmi prostrie dkami a do vky zaiste nia. (4) Zaiste nie sa ne me vzahova na pe an prostrie dky, ktor s potre bn na uspokojovanie ne vyhnutnch ivotnch potrie b obvine n ho ale bo osoby, ktore j boli zaiste n , na uspokojovanie ivotnch potrie b osoby, o ktore j vchovu ale bo vivu s obvine n ale bo osoba, ktore j boli pe an prostrie dky zaiste n , povinn sa poda zkona stara. (5) Ak pominuli dvody na zaiste nie pe anch prostrie dkov, zaiste nie sa zru. Ak pominuli dvody na zaiste nie pe anch prostrie dkov v ustanove ne j sume , zaiste nie sa obme dz. O zrue n a obme dze n zaiste nia rozhodne prkazom pre dse da se ntu a v prpravnom konan prokurtor. (6) Prkaz poda odse ku 1 ale bo 2 sa vdy doru banke , poboke zahranine j banky ale bo ine j prvnicke j osobe , ale bo fyzicke j osobe , ktor disponuje pe anmi prostrie dkami, a po uskutone n prkazu aj osobe , ktore j pe an prostrie dky boli zaiste n . (7) So zaiste nmi pe anmi prostrie dkami mono naklada le n po pre dchdzajcom psomnom shlase pre dse du se ntu a v prpravnom konan prokurtora. Pokia trv zaiste nie , s ne inn ve tky prvne kony a uplatne nia nrokov voi zaiste nm pe anm prostrie dkom. (8) Osoba, ktore j pe an prostrie dky boli zaiste n , m prvo iada o zrue nie ale bo obme dze nie zaiste nia. O take j iadosti mus pre dse da se ntu a v prpravnom konan prokurtor be zodkladne rozhodn. Proti tomuto rozhodnutiu je prpustn sanos. Ak sa iados zamie tla, osoba, ktore j pe an prostrie dky boli zaiste n , ju me , ak v ne j ne uve die in dvody, opakova a po uplynut 30 dn odo da, ke rozhodnutie o je ho pre dchdzajce j iadosti nadobudlo prvoplatnos; inak sa o ne j ne kon.
11.3.2012
(9) Ak v tre stnom konan je potre bn zaisti pe an prostrie dky na zabe zpe e nie nroku pokode n ho na nhradu kody, postupuje sa prime rane poda odse kov 1 a 8. 96 Zaiste nie zaknihovanch ce nnch papie rov (1) Ak ziste n skutonosti nasve duj tomu, e zaknihovan ce nn papie r je ure n na spchanie tre stn ho inu, na je ho spchanie bol pouit ale bo je vnosom z tre stne j innosti, me pre dse da se ntu a v prpravnom konan prokurtor vyda prkaz na re gistrciu pozastave nia prva naklada s ce nnm papie rom. (2) Ak ve c ne zne sie odklad, me vyda prkaz poda odse ku 1 prokurtor aj pre d zaatm tre stn ho sthania. Tak prkaz mus najne skr do 48 hodn potvrdi sudca pre prpravn konanie , inak strca platnos. (3) Prkaz sa doru tomu, kto re gistruje zaknihovan ce nn papie re , a po vykonan prkazu aj majite ovi zaknihovanch ce nnch papie rov. Majite zaknihovan ho ce nn ho papie ra m prvo iada o zrue nie zaiste nia; tak iados mus odvodni. (4) Ak zaiste nie zaknihovan ho ce nn ho papie ra na e ly tre stn ho konania u nie je potre bn , vyd pre dse da se ntu a v prpravnom konan prokurtor be z me kania prkaz na re gistrciu zrue nia pozastave nia prva naklada s ce nnm papie rom. (5) Prkaz poda odse kov 1 a 2 mus by vydan psomne a mus by odvodne n. (6) Ak je v tre stnom konan potre bn zaisti zaknihovan ce nn papie r na zabe zpe e nie nroku pokode n ho na nhradu kody, postupuje sa prime rane poda odse kov 1 a 5. Vrte nie ve ci 97 (1) Ak ve c, ktor bola poda 89 vydan, poda 91 odat ale bo poda 92 pre vzat, na alie konanie nie je potre bn a ak ne prichdza do vahy je j pre padnutie ale bo zhabanie , ve c sa vrti tomu, kto ju vydal, komu bola odat ale bo u koho bola zaiste n poda osobitn ho zkona. Ak si na u uplatuje prvo in osoba, vyd sa vlastnkovi ve ci ale bo je j oprvne n mu drite ovi, ktor ho prvo na ve c je ne pochybn . Pri pochybnostiach sa ve c pone ch v schove poda 94 a osoba, ktor si na ve c rob nrok, sa upozorn, aby ho uplatnila v obianskom sdnom konan. Ak osoba, ktor je vlastnkom ve ci ale bo je j oprvne nm drite om, naprie k vzve ju ne pre ve zme , ale bo osoba, ktor si na ve c rob nrok, si te nto ne uplatn v obianskom sdnom konan v prime rane j le hote , ve c sa pre d a suma za u ute n sa ulo do schovy sdu. Na monos tak ho postupu sa mus osoba upozorni. Ve c pre d orgn poda odse ku 4 ale bo na zklade je ho opatre nia in ttny orgn ale bo prvnick osoba poda 94 ods. 2, priom pri pre daji s povinn postupova s nle itou starostlivosou tak, aby ve c pre dali za ce nu, za ktor sa rovnak ale bo porovnate n ve c v ase a v mie ste schovy obvykle pre dva; orgn poda odse ku 4 me rozhodn opatre nm o pre daji ve ci inm ttnym orgnom ale bo prvnickou osobou poda 94 ods. 2 le n na zklade ich pre dchdzajce ho shlasu. (2) Na vrte nie vydanch potaovch dt sa pouije prime rane postup poda odse ku 1. (3) Ak je ne be zpe e nstvo, e sa ve c, ktor ne mohla by vrte n ale bo vydan poda odse ku 1, skaz, pre d sa a suma za u ute n sa ulo do schovy. Na pre daj sa prime rane pouije odse k 1. (4) Rozhodnutia poda odse kov 1 a 3 rob pre dse da se ntu a v prpravnom konan prokurtor ale bo policajt. Proti uzne se niu o vrte n a vydan ve ci je prpustn sanos, ktor m odkladn inok; proti ostatnm uzne se niam sanos nie je prpustn. 98 (1) Ak obvine n vydal ale bo mu bola odat ve c, ktor zskal ale bo pravde podobne zskal tre stnm inom, ale bo bola pouit na spchanie tre stn ho inu, a bu nie je znme , komu ve c patr, ale bo nie je znmy pobyt pokode n ho, vyhlsi sa ve re jne opis ve ci. Vyhlse nie sa urob spsobom na vyptranie pokode n ho naje lne jm, a to spolu s vzvou, aby sa pokode n prihlsil do ie stich me siacov od vyhlse nia. Prime rane sa postupuje aj pri pre vzate j zaiste ne j ve ci. (2) Ak uplatnil v le hote poda odse ku 1 nrok na ve c nie kto in ako obvine n, postupuje sa poda 97 ods. 1. Ak nrok na ve c ne uplatnil nikto in, vyd sa ve c, ale bo ak bola me dzitm pre ne be zpe e nstvo skazy u pre dan, suma za u ute n obvine n mu na je ho iados, ak ne jde o ve c, ktor zskal tre stnm inom. Ak obvine n ne poiadal o
11.3.2012
vrte nie ve ci, postupuje sa poda 97 ods. 1. Tm nie je dotknut prvo vlastnka iada vydanie sumy ute ne j za ve c. (3) Ak ide o be zce nn ve c ale bo ve c ne patrne j hodnoty, mono ju znii, a to aj be z pre dchdzajce ho vyhlse nia opisu. (4) Opatre nia a rozhodnutia uve de n v odse koch 1 a 3 rob pre dse da se ntu a v prpravnom konan prokurtor ale bo policajt. (5) Proti uzne se niu o vydan ve ci, odovzdan ve ci orgnu prslun mu poda osobitnch pre dpisov na re alizciu ale bo o znie n ve ci je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. Piaty diel Domov a osobn prehliadka, prehliadka inch priestorov a pozemkov, vstup do obydlia, inch priestorov a na pozemky 99 Dvody domove j pre hliadky a osobne j pre hliadky a pre hliadky inch prie storov a poze mkov (1) Domov pre hliadku mono vykona, ak je dvodn podozre nie , e v byte ale bo v inom prie store sliacom na bvanie ale bo v prie storoch k nim patriacim (ale j le n obydlie ) je ve c dle it pre tre stn konanie ale bo e sa tam skrva osoba podozriv zo spchania tre stn ho inu, ale bo je potre bn vykona zaiste nie hnute nch ve c na uspokoje nie nroku pokode n ho na nhradu kody. (2) Z dvodov uve de nch v odse ku 1 mono vykona aj pre hliadku prie storov ne sliacich na bvanie (ale j le n in prie story) a pre hliadku poze mku, ktor nie s ve re jne prstupn . (3) Osobn pre hliadku mono vykona, ak je dvodn podozre nie , e nie kto m pri se be ve c dle it pre tre stn konanie . (4) U zadrane j osoby a u osoby, ktor bola zatknut ale bo ktor sa be rie do vzby, mono vykona osobn pre hliadku aj vte dy, ak je tu podozre nie , e m pri se be zbra ale bo in ve c, ktorou by mohla ohrozi ivot ale bo zdravie osoby. 100 Prkaz na domov pre hliadku (1) Nariadi domov pre hliadku je oprvne n pre dse da se ntu a pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan na nvrh prokurtora sudca pre prpravn konanie . V ne odkladnch prpadoch tak me namie sto prslun ho pre dse du se ntu a v prpravnom konan sudcu pre prpravn konanie urobi pre dse da se ntu a v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie , v ktor ho obvode sa m pre hliadka vykona. Prkaz na domov pre hliadku mus by vydan psomne a mus by odvodne n. V prkaze sa uve die opis ve ci ale bo opis osoby, ktor sa m zaisti pri domove j pre hliadke , ak je znma. Doru sa vlastnkovi ale bo uvate ovi obydlia pri pre hliadke , a ak to nie je mon , najne skr do 24 hodn po odpadnut pre kky, ktor brnila dorue niu. (2) Domov pre hliadku be z me kania vykon orgn, ktor ju nariadil, ale bo na je ho prkaz policajt. 101 Prkaz na pre hliadku inch prie storov a poze mkov (1) Pre hliadku inch prie storov ale bo pre hliadku poze mku je oprvne n nariadi pre dse da se ntu, pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan prokurtor ale bo s je ho shlasom policajt. Prkaz mus by vydan psomne a mus by odvodne n. Doru sa vlastnkovi ale bo uvate ovi prie storov ale bo poze mku, ale bo je ho zame stnancovi pri pre hliadke , a ak to nie je mon , najne skr do 24 hodn po odpadnut pre kky, ktor brnila dorue niu. (2) Pre hliadku inch prie storov ale bo poze mkov vykon be z me kania orgn, ktor ju nariadil, ale bo na je ho prkaz policajt. (3) Be z prkazu ale bo shlasu poda odse ku 1 me policajt vykona pre hliadku inch prie storov ale bo poze mkov le n vte dy, ak prkaz ale bo shlas ne mono dosiahnu vopre d a ve c ne zne sie odklad ale bo ak ide o osobu pristihnut pri tre stnom ine , ale bo o osobu, na ktor bol vydan prkaz na zatknutie , ale bo o pre nasle dovan osobu, ktor sa ukrva v tchto prie storoch. O vykonan tohto konu mus vak be z me kania upove domi orgn, ktor je oprvne n vyda prkaz ale bo shlas poda odse ku 1. 102 Prkaz na osobn pre hliadku
11.3.2012
(1) Osobn pre hliadku je oprvne n nariadi pre dse da se ntu a pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan prokurtor ale bo s je ho shlasom policajt. (2) Ak osobn pre hliadku ne vykon orgn, ktor ju nariadil, vykon ju na je ho prkaz policajt. (3) Osobn pre hliadku vykonva vdy osoba rovnak ho pohlavia. (4) Be z prkazu ale bo shlasu poda odse ku 1 me policajt vykona osobn pre hliadku le n vte dy, ak prkaz ale bo shlas ne mono vopre d dosiahnu a ve c ne zne sie odklad ale bo ak ide o osobu pristihnut pri tre stnom ine , ale bo o osobu, na ktor bol vydan prkaz na zatknutie . O vykonan tak ho konu mus vak be z me kania upove domi orgn, ktor je oprvne n vyda prkaz ale bo shlas poda odse ku 1. Be z prkazu ale bo shlasu mono tie vykona osobn pre hliadku poda 99 ods. 4. 103 Vstup do obydlia, inch prie storov a na poze mok (1) Policajt me vstpi do obydlia, inch prie storov ale bo na poze mok le n vte dy, ak ve c ne zne sie odklad a vstup je ne vyhnutn na ochranu ivota ale bo zdravia osb ale bo na ochranu ttu, udranie ve re jn ho poriadku, ochranu maje tku, ale bo ochranu prv a slobd inch a na vyme dze nch ze miach aj v zujme ochrany prrody, najm ak ide o obydlie ale bo in prie story, ale bo poze mok osoby pristihnute j pri tre stnom ine . (2) Na mie sta uve de n v odse ku 1 me vstpi policajt, prslunk Policajn ho zboru, Voje nske j polcie ale bo coln ho orgnu v prpade , ak bol vydan prkaz na zatknutie ale bo prkaz na dodanie do vkonu tre stu odatia slobody osoby, ktor sa tam zdruje , ale bo ak tre ba pre dvie s obvine n ho ale bo sve dka, ktor sa tam zdruje . (3) Po vstupe na mie sta uve de n v odse ku 1 mono vykona iba tak kony, ktor ne zne s odklad, ale bo kony na pre dve de nie osoby vrtane postupu poda 99 ods. 4. 104 Pre dchdzajca vzva (1) Domov pre hliadku, osobn pre hliadku ale bo pre hliadku inch prie storov, ale bo pre hliadku poze mku mono vykona le n po pre dchdzajce j vzve toho, u koho ale bo na kom sa m tak kon vykona, a to le n vte dy, ak sa vzvou ne dosiahlo dobrovon vydanie hadane j ve ci ale bo odstrne nie in ho dvodu, ktor vie dol k tak mu konu. (2) Postup poda odse ku 1 sa ne vyaduje , ak tomu brni zvan pre kka a ve c ne zne sie odklad ale bo ak by pre dchdzajca vzva bola zjavne ne spe n. Vkon pre hliadky a vstupu do obydlia, inch prie storov a na poze mky 105 (1) Orgn vykonvajci domov pre hliadku ale bo pre hliadku inch prie storov, ale bo pre hliadku poze mku je povinn umoni osobe , u ktore j sa tak kon vykonva, ale bo nie ktor mu dospe l mu le novi je j domcnosti ale bo v prpade pre hliadky inch prie storov aj je j zame stnancovi as pri pre hliadke . O prve asti pri pre hliadke je povinn tie to osoby poui. (2) K vkonu domove j a osobne j pre hliadky tre ba pribra ne zastne n osobu. Orgn vykonvajci pre hliadku pre uke svoje oprvne nie . (3) as osb uve de nch v odse ku 1 pri domove j pre hliadke ale bo pre hliadke inch prie storov, ale bo pre hliadke poze mku mono odoprie a osobu uve de n v odse ku 2 ne pribra, ak okolnosti prpadu odvoduj pre dpoklad, e by mohlo prs k ohroze niu je j ivota ale bo zdravia. (4) V zpisnici o pre hliadke tre ba tie uvie s, i boli dodran ustanove nia o pre dchdzajce j vzve , prpadne oznai dvody, pre o ne boli dodran . Ak pri pre hliadke dolo k vydaniu ale bo odatiu ve ci, tre ba uvie s do zpisnice aj daje uve de n v 93. (5) Osobe , u ktore j bola pre hliadka vykonan, vyd orgn, ktor tak kon vykonal, ihne , a ak to nie je mon , najne skr do 24 hodn po vykonan pre hliadky ale bo odpadnut pre kky, ktor brnila splne niu te jto povinnosti, psomn potvrde nie o vsle dku konu, ako aj o pre vzat ve c, ktor boli pritom vydan ale bo odat , ale bo rovnopis zpisnice . (6) Pri vstupe do obydlia, inch prie storov a na poze mky sa pouij prime rane ustanove nia odse kov 1 a 5. 106 (1) Osoba, u ktore j sa m vykona domov pre hliadka, pre hliadka inch prie storov ale bo
11.3.2012
pre hliadka poze mku, osobn pre hliadka, pre hliadka te la a in podobn kony ale bo vstup do obydlia, je povinn tie to kony strpie . (2) Ak osoba, voi ktore j sme ruje kon uve de n v odse ku 1, ale bo in osoba ne umon vykonanie tak ho konu, s orgny vykonvajce kon oprvne n po pre dchdzajce j mrne j vzve pre kona odpor take j osoby ale bo ou vytvore n pre kku. O tom urobia zznam do zpisnice . 107 Vykonvanie dkazu v obydl, v inch prie storoch a na poze mku Ustanove nia 100, 101, 104 a 106 sa pouij aj vte dy, ak na mie stach uve de nch v tchto ustanove niach tre ba vykona obhliadku mie sta, re kontrukciu, re kognciu, pre vie rku vpove de na mie ste inu ale bo vye trovac pokus, ale bo in kon, ak z povahy konu vyplva, e ho ne mono vykona na inom mie ste a te n, u koho sa m tak kon vykona, na ne dal shlas. iesty diel Zadranie, otvorenie a zmena obsahu zsielok, kontrolovan dodvka a predstieran prevod 108 Zadranie zsie lok (1) Ak je na objasne nie skutonost zvanch pre tre stn konanie ne vyhnutn zisti obsah ne dorue nch te le gramov, listov ale bo inch zsie lok, ktor pochdzaj od obvine n ho ale bo s mu ure n , pre dse da se ntu a pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan prokurtor ale bo s je ho shlasom policajt vyd prkaz, aby mu ich pota ale bo prvnick osoba, ktor vykonva ich pre pravu, vydali. (2) V tre stnom konan o zloinoch, korupcii, tre stnom ine zne uvania prvomoci ve re jn ho inite a a tre stnom ine le galizcie prjmu z tre stne j innosti me pre dse da se ntu a pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan na nvrh prokurtora sudca pre prpravn konanie vyda prkaz, aby mu pota ale bo prvnick osoba, ktor vykonva pre pravu zsie lok, vydala zsie lku, pri ktore j je dvodn podozre nie , e ou bol spchan tak tre stn in ale bo s takm tre stnm inom svis, ak je na objasne nie skutonost zvanch pre tre stn konanie ne vyhnutn zisti je j obsah. (3) Be z prkazu poda odse ku 2 mono pre pravu zsie lky zadra na prkaz prokurtora ale bo policajta, ale le n vte dy, ak ne mono prkaz poda odse ku 2 vopre d zadovi a ve c ne zne sie odklad. Ak v takom prpade ne djde pote ale bo prvnicke j osobe vykonvajce j pre pravu zsie lok do troch dn prkaz pre dse du se ntu a v prpravnom konan sudcu pre prpravn konanie , aby sa mu zsie lky vydali, ne smie pota ale bo prvnick osoba pre pravu zsie lok ale j zadriava. Listov zsie lku ale bo in nosi informci me dzi obhajcom a obvine nm ne mono zadra. (4) Prkaz na vydanie zsie lok poda odse ku 1 ale bo 2 sa mus vyda psomne a vdy sa doru pote ale bo prvnicke j osobe vykonvajce j ich pre pravu. Prkaz na vydanie zsie lok poda odse ku 2 sa mus odvodni. 109 Otvore nie zsie lok (1) Zsie lku vydan poda 108 ods. 1 ale bo 2 smie otvori le n pre dse da se ntu a v prpravnom konan prokurtor ale bo policajt s pre dchdzajcim shlasom sudcu pre prpravn konanie . (2) Otvore n zsie lka so zznamom o je j otvore n sa odovzd adre stovi, a ak nie je je ho pobyt znmy, nie ktore j z je ho blzkych osb; inak sa zsie lka vrti odosie late ovi. Ak je vak zsie lka ve cou dle itou pre tre stn konanie ale bo je obava, e by je j odovzdanm ale bo vrte nm mohlo djs k zmare niu ale bo podstatn mu sae niu tre stn ho konania, pripoj sa zsie lka k spisu, ak to je j rozme ry a charakte r umouj; inak sa ulo do schovy. Adre stovi sa oznmi obsah zsie lky; to ne plat, ak by to ohrozilo tre stn konanie . Ak nie je pobyt adre sta znmy a ak tomu ne brnia in pre kky, oznmi sa obsah zsie lky nie ktore j z je ho blzkych osb ale bo sa zni, ke nie je potre bn pre alie konanie a ne mono ju vrti. (3) Ak je obsahom zsie lky ve c uve de n v 110, nalo sa s ou poda osobitn ho zkona. (4) Zsie lka, ktore j otvore nie sa ne uznalo za potre bn , sa ihne odovzd adre stovi ale bo sa vrti pote ale bo organizcii, ktor ju vydala. 110 Zme na obsahu zsie lok
11.3.2012
(1) Na e ly ziste nia osb, ktor sa zastuj na nakladan so zsie lkou obsahujcou omamn ltky, psychotropn ltky, je dy, pre kurzory, jadrov ale bo in obdobn rdioaktvny mate ril, vysokorizikov che mick ltku, falovan ale bo pozme ne n pe niaze , falovan ale bo pozme ne n ce nn papie re , falovan , pozme ne n ale bo ne dovole ne vyrobe n kolkov znmky, potov ce niny, nle pky a potov pe iatky, stre ln ale bo hromadne inn zbrane , stre livo, vbuniny, kultrne pamiatky, in ve ci, na nakladanie s ktormi je potre bn osobitn povole nie , ve ci ure n na spchanie tre stn ho inu ale bo ve ci pochdzajce z tre stn ho inu, pre dse da se ntu a pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan prokurtor ale bo s je ho shlasom policajt me nariadi, aby bol obsah take j zsie lky vydane j poda 108 ods. 1 ale bo 2 zame ne n za in a takto uprave n zsie lka bola dan na aliu pre pravu. (2) Zme nu vykon orgn pove re n a) ministrom vntra, ak ide o Policajn zbor, b) ministrom spravodlivosti Slove nske j re publiky, ak ide o Zbor vze nske j a justine j stre , c) ministrom financi Slove nske j re publiky, ak ide o coln orgny, d) ministrom obrany Slove nske j re publiky, ak ide o Voje nsk polciu. (3) Orgn uve de n v odse ku 2 o zme ne spe zznam, zabe zpe je ho zaloe nie do spisu a zabe zpe schovu zame ne nch ve c ale bo mate rilov. So zame ne nmi ve cami sa naklad ako s odatmi ve cami. (4) Na nakladanie s ve cami zskanmi zme nou obsahu zsie lok sa prime rane pouij ustanove nia 109. (5) Ak je to potre bn , pri postupe poda odse ku 1 sa pouije prostrie dok na zazname nanie prie be hu konu. 111 Kontrolovan dodvka (1) Kontrolovanou dodvkou sa rozumie sle dovanie pohybu zsie lky od odosie late a k adre stovi pri je j dovoze , vvoze ale bo pre voze , ak okolnosti prpadu odvoduj pre dpoklad, e zsie lka be z prslun ho povole nia obsahuje omamn ltky, psychotropn ltky, je dy, pre kurzory, jadrov ale bo in obdobn rdioaktvny mate ril, ale bo vysokorizikov che mick ltku, falovan ale bo pozme ne n pe niaze a falovan ale bo pozme ne n ce nn papie re , falovan , pozme ne n ale bo ne dovole ne vyrobe n kolkov znmky, potov ce niny, nle pky a potov pe iatky, e le ktronick platobn prostrie dok ale bo in platobn kartu, ale bo pre dme t spsobil plni tak funkciu, stre ln ale bo hromadne inn zbrane , stre livo a vbuniny, kultrne pamiatky ale bo in ve ci, na nakladanie s ktormi je potre bn osobitn povole nie , ale bo ve ci ure n na spchanie tre stn ho inu, ale bo ve ci pochdzajce z tre stn ho inu na e ly ziste nia osb, ktor maj as na nakladan s touto zsie lkou. (2) Prkaz na postup poda odse ku 1 vydva pre dse da se ntu, pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan prokurtor. (3) Sle dovanie dodvky vykonva Policajn zbor v sinnosti s orgnmi colne j sprvy, ktor sa musia o takom postupe vopre d vyrozumie . (4) Be z prkazu poda odse ku 2 me Policajn zbor zaa sle dovanie zsie lky, ak ve c ne zne sie odklad a prkaz ne mono vopre d zadovi. O tomto kone Policajn zbor be z me kania vyrozumie prokurtora. Ak prokurtor do 48 hodn ne vyd prkaz poda odse ku 2, mus sa sle dovanie zsie lky ukoni a zskan informcie ne mono v alom konan poui a musia sa pre dpsanm spsobom be z me kania znii. (5) V prie be hu sle dovania zsie lky me Policajn zbor vykonva ne vyhnutn opatre nia na to, aby sa s ve domm a pod kontrolou orgnov colne j sprvy dostala zsie lka ale bo ve ci ju nahradzujce z ze mia Slove nske j re publiky do cudziny ale bo naopak, ale bo z cudziny ce z ze mie Slove nske j re publiky do tre tie ho ttu. (6) Sle dovanie zsie lky ukon Policajn zbor na psomn prkaz prokurtora, a ak je zre jm , e disponovanm zsie lkou vznik vne ne be zpe e nstvo ohroze nia ivota ale bo zdravia, znane j kody na maje tku, ale bo ak hroz vne ne be zpe e nstvo, e takto zsie lku ne bude mon ale j sle dova aj be z psomn ho prkazu. Poda potre by sasne s ukone nm sle dovania zsie lky Policajn zbor vykon kon sme rujci proti alie mu draniu ve c, ktor tvoria obsah zsie lky; to ne plat, ak sle dovan zsie lka pre chdza ttnou hranicou a v rmci me dzinrodne j spoluprce je j sle dovanie pre ve zme prslun orgn cudzie ho ttu.
11.3.2012
(7) Pri postupe poda odse ku 1 mono, ak je to potre bn , poui prostrie dok na zazname nanie prie be hu konu. 112 Pre dstie ran pre vod (1) Pre dstie ranm pre vodom sa rozumie pre dstie ranie kpy, pre daja ale bo in ho spsobu pre vodu pre dme tu plne nia, na ktor ho dranie sa vyaduje osobitn povole nie , ktor ho dranie je zakzan , ktor pochdza z tre stn ho inu ale bo ktor je ure n na spchanie tre stn ho inu. Pre dstie ran pre vod mono vykona v tre stnom konan pre myse ln tre stn in, na ktor zkon ustanovuje tre st odatia slobody s hornou hranicou tre stne j sadzby pre vyujcou tri roky, korupciu ale bo pre in myse ln tre stn in, o ktorom na konanie zavzuje me dzinrodn zmluva, ak mono dvodne pre dpoklada, e nm bud ziste n skutonosti vznamn pre tre stn konanie . (2) Prkaz na pre dstie ran pre vod vydva psomne pre dse da se ntu, pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan prokurtor. (3) Pre dstie ran pre vod vykon orgn uve de n v 110 ods. 2. (4) Prkaz na pre dstie ran pre vod me by vydan le n na zklade psomne j iadosti policajta ale bo orgnu uve de n ho v odse ku 3. iados mus by odvodne n podozre nm z konkr tne j tre stne j innosti a tie dajmi o osobch a ve ciach, ktorch sa pre dstie ran pre vod tka, ak s tie to daje znme . (5) Be z prkazu poda odse ku 2 sa me uskutoni pre dstie ran pre vod le n vte dy, ak ve c ne zne sie odklad a psomn prkaz ne mono zska vopre d; orgn uve de n v odse ku 3 je vak povinn o prkaz be z me kania poiada. Ak ne bude prkaz do 48 hodn vydan, orgn uve de n v odse ku 3 je povinn pre dstie ran pre vod skoni. Ak sa pri tomto kone zskala informcia, ne mono ju poui a mus sa pre dpsanm spsobom be z me kania znii. (6) Ak sa m zznam vyhotove n pri pre dstie ranom pre vode poui ako dkaz, postupuje sa prime rane poda 115 ods. 6. (7) Pri postupe poda odse ku 1 mono, ak je to potre bn , poui prostrie dok na zazname nanie prie be hu konu. PIATA HLAVA ZABEZPEOVANIE INFORMCI 113 Sle dovanie osb a ve c (1) Sle dovanm osoby a ve ci (ale j le n sle dovanie ) sa rozumie zskavanie informci o pohybe a innosti osoby ale bo pohybe ve ci, ktor sa vykonva utajovanm spsobom; sle dovanie mono vykona v tre stnom konan o myse lnom tre stnom ine , ak mono dvodne pre dpoklada, e nm bud ziste n skutonosti vznamn pre tre stn konanie . (2) Prkaz na sle dovanie vydva psomne pre dse da se ntu, pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan prokurtor. (3) Sle dovanie vykonva prslun orgn Policajn ho zboru. Ak sa pri sle dovan zist, e obvine n komunikuje so svojm obhajcom, takto zskan informcie ne mono poui na e ly tre stn ho konania a musia sa pre dpsanm spsobom be z me kania znii; to ne plat, ak ide o informcie , ktor sa vzahuj na ve c, v ktore j advokt ne zastupuje obvine n ho ako obhajca. (4) Ak je ne vyhnutne potre bn , aby sa sle dovanie vykonalo v inch prie storoch ale bo na poze mkoch, ktor nie s ve re jne prstupn , ale bo ak sa m popri sle dovan sasne poui informano-te chnick prostrie dok a sle dovanie nie je spoje n so vstupom do obydlia, prkaz na sle dovanie vydva pre dse da se ntu, pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora, ak skutonosti vznamn pre tre stn konanie ne mono zska pri vykonan sle dovania inm spsobom; v prkaze sa uve d in prie story ale bo poze mky, ktor nie s ve re jne prstupn , v ktorch sa m vykona sle dovanie , a druh informanote chnick ho prostrie dku, ktor sa m poui. Ak ve c ne zne sie odklad, me namie sto prslun ho sudcu pre prpravn konanie vyda prkaz sudca pre prpravn konanie sdu, v ktor ho obvode sa m vykona sle dovanie . Pri vstupe do prie storov ne sliacich na bvanie ale bo na poze mky, ktor nie s ve re jne prstupn , sa ne sm vykona in kony ako tie , ktor s ne vyhnutn na vykonanie sle dovania. (5) Prkaz na sle dovanie poda odse ku 2 sa me vyda le n na zklade psomne j iadosti policajta ale bo prslun ho orgnu Policajn ho zboru a v konan pre d sdom na psomn iados prokurtora. iados sa mus odvodni podozre nm z konkr tne j tre stne j innosti a tie dajmi o
11.3.2012
osobch a ve ciach, ktor maj by sle dovan , ak s tie to daje znme . V prkaze sa mus ustanovi as, v ktorom sa bude sle dovanie vykonva, a to najviac e s me siacov. Te n, kto vydal prkaz na sle dovanie , me dobu sle dovania psomne pre di najviac o alch e s me siacov, a to aj opakovane . Ak sle dovanie trv dlhie ako dvans me siacov, prkaz na sle dovanie pre d zaatm tre stn ho sthania a v prpravnom konan vydva sudca pre prpravn konanie . (6) Policajt ale bo prslun tvar Policajn ho zboru je povinn sstavne skma trvanie dvodov, ktor vie dli k vydaniu prkazu na sle dovanie . Ak dvody pominuli, sle dovanie sa mus skoni, a to aj pre d uplynutm asu uve de n ho v odse ku 5. Tto skutonos be z me kania psomne oznmi tomu, kto vydal prkaz, v prpravnom konan tie prokurtorovi. (7) Ak ve c ne zne sie odklad a psomn prkaz ne mono zska vopre d, sle dovanie mono zaa aj be z prkazu, ak ne jde o prpady uve de n v odse ku 4. Policajt ale bo prslun tvar Policajn ho zboru je vak povinn be z me kania dodatone poiada o vydanie prkazu. Ak prkaz ne bude do 24 hodn vydan, mus sa sle dovanie skoni a takto zskan informcie ne mono poui a musia sa pre dpsanm spsobom be z me kania znii. (8) Ak sa m zznam vyhotove n pri sle dovan poui ako dkaz, postupuje sa prime rane poda 115 ods. 6. (9) V ine j tre stne j ve ci, ako je t, v ktore j bolo sle dovanie vykonan , mono zznam ako dkaz poui le n vte dy, ak sa sasne aj v te jto ve ci ve die tre stn konanie pre myse ln tre stn in. (10) Ak pri sle dovan ne boli ziste n skutonosti dle it pre tre stn konanie , mus sa vyhotove n zznam pre dpsanm spsobom be z me kania znii. (11) Pri postupe poda odse ku 1 mono, ak je to potre bn , poui prostrie dok na zazname nanie prie be hu konu a prostrie dok te chnick ho sle dovania. 114 Vyhotovovanie obrazovch, zvukovch ale bo obrazovo-zvukovch zznamov (1) V tre stnom konan pre myse ln tre stn in, na ktor zkon ustanovuje tre st odatia slobody s hornou hranicou tre stne j sadzby pre vyujcou tri roky, korupciu ale bo pre in myse ln tre stn in, o ktorom na konanie zavzuje me dzinrodn zmluva, mono vyhotovi obrazov, zvukov ale bo obrazovo-zvukov zznam, ak mono dvodne pre dpoklada, e nm bud ziste n skutonosti vznamn pre tre stn konanie . (2) Prkaz na vyhotove nie obrazovch, zvukovch ale bo obrazovo-zvukovch zznamov vydva psomne pre dse da se ntu, pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora. Nvrh mus by odvodne n podozre nm z konkr tne j tre stne j innosti a tie dajmi o osobch a ve ciach, ktorch sa vyhotovovanie obrazovch, zvukovch ale bo obrazovo-zvukovch zznamov tka, ak s tie to daje znme . Ak ide o ve c, ktor ne zne sie odklad a vyhotovovanie obrazovch, zvukovch ale bo obrazovo-zvukovch zznamov nie je spoje n so vstupom do obydlia a psomn prkaz sudcu pre prpravn konanie ne mono zska vopre d, me pre d zaatm tre stn ho sthania a v prpravnom konan vyda prkaz prokurtor; takto prkaz mus najne skr do 24 hodn od je ho vydania potvrdi sudca pre prpravn konanie , inak strca platnos a takto zskan informcie ne mono na e ly tre stn ho konania poui a musia sa pre dpsanm spsobom be z me kania znii. Vyhotovovanie obrazovch, zvukovch ale bo obrazovo-zvukovch zznamov spoje nch s priamym vstupom do obydlia je prpustn le n v tre stnom konan o zloine , korupcii, tre stnom ine zne uvania prvomoci ve re jn ho inite a, tre stnom ine le galizcie prjmu z tre stne j innosti ale bo pre in myse ln tre stn in, o ktorom na konanie zavzuje me dzinrodn zmluva, a le n s pre dchdzajcim shlasom pre dse du se ntu, pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan sudcu pre prpravn konanie . (3) V prkaze poda odse ku 2 mus by ustanove n as, v ktorom bude vykonvan vyhotovovanie obrazovch, zvukovch ale bo obrazovo-zvukovch zznamov; te nto as me trva najviac e s me siacov. Te n, kto vydal prkaz na vyhotovovanie obrazovch, zvukovch ale bo obrazovozvukovch zznamov, me as ich trvania psomne pre di vdy najviac o dva me siace , a to aj opakovane . (4) Vyhotovovanie obrazovch, zvukovch ale bo obrazovo-zvukovch zznamov vykonva prslun tvar Policajn ho zboru. Ak sa pri vyhotovovan obrazovch, zvukovch ale bo obrazovozvukovch zznamov zist, e obvine n komunikuje so svojm obhajcom, takto zskan informcie ne mono poui na e ly tre stn ho konania a musia sa pre dpsanm spsobom be z me kania znii; to ne plat, ak ide o informcie , ktor sa vzahuj na ve c, v ktore j advokt ne zastupuje obvine n ho ako obhajca.
11.3.2012
(5) Policajt ale bo prslun tvar Policajn ho zboru je povinn sstavne skma trvanie dvodov, ktor vie dli k vydaniu prkazu na vyhotovovanie obrazovch, zvukovch ale bo obrazovozvukovch zznamov. Ak dvody pominuli, mus sa vyhotovovanie obrazovch, zvukovch ale bo obrazovo-zvukovch zznamov skoni, a to aj pre d uplynutm asu uve de n ho v odse ku 4. Tto skutonos be z me kania psomne oznmi tomu, kto vydal prkaz, v prpravnom konan tie prokurtorovi. (6) Ak sa m obrazov, zvukov ale bo obrazovo-zvukov zznam poui ako dkaz, postupuje sa prime rane poda 115 ods. 6. (7) V ine j tre stne j ve ci, ako je t, v ktore j boli vyhotove n obrazov , zvukov ale bo obrazovozvukov zznamy, mono zznam ako dkaz poui le n vte dy, ak sa sasne aj v te jto ve ci ve die tre stn konanie pre myse ln tre stn in, na ktor zkon ustanovuje tre st odatia slobody s hornou hranicou tre stne j sadzby pre vyujcou tri roky, korupciu, tre stn in zne uvania prvomoci ve re jn ho inite a, tre stn in le galizcie prjmu z tre stne j innosti ale bo pre in myse ln tre stn in, o ktorom na konanie zavzuje me dzinrodn zmluva. (8) Ak sa pri vyhotovovan obrazovch, zvukovch ale bo obrazovo-zvukovch zznamov ne zistili skutonosti vznamn pre tre stn konanie , orgn inn v tre stnom konan ale bo prslun tvar Policajn ho zboru mus zskan zznam pre dpsanm spsobom be z me kania znii. Zpisnica o znie n zznamu sa zalo do spisu. O znie n zznamu osobu uve de n v odse ku 2, ktor ne m monos naze ra do spisu poda tohto zkona, upove dom orgn, ktor ho rozhodnutm sa ve c prvoplatne skonila, a v konan pre d sdom pre dse da se ntu sdu prv ho stupa do troch rokov od prvoplatn ho skone nia tre stn ho sthania v dane j ve ci; to ne plat, ak sa kon o obzvl zvanom zloine ale bo zloine spchanom organizovanou skupinou, zloine ckou skupinou ale bo te roristickou skupinou ale bo ak sa na tre stnom ine podie alo viac osb a vo vzahu aspo k je dn mu z nich ne bolo tre stn sthanie prvoplatne skone n , ale bo ak by poskytnutm take j informcie mohol by zmare n e l tre stn ho konania. Odpovanie a zznam te le komunikane j pre vdzky 115 (1) V tre stnom konan o zloine , korupcii, tre stnom ine zne uvania prvomoci ve re jn ho inite a, tre stnom ine le galizcie prjmu z tre stne j innosti ale bo pre in myse ln tre stn in, o ktorom na konanie zavzuje me dzinrodn zmluva, mono vyda prkaz na odpovanie a zznam te le komunikane j pre vdzky, ak mono dvodne pre dpoklada, e bud ziste n skutonosti vznamn pre tre stn konanie . Ak sa pri odpovan a zazname nvan te le komunikane j pre vdzky zist, e obvine n komunikuje so svojm obhajcom, takto zskan informcie ne mono poui na e ly tre stn ho konania a musia sa pre dpsanm spsobom be z me kania znii; to ne plat, ak ide o informcie , ktor sa vzahuj na ve c, v ktore j advokt ne zastupuje obvine n ho ako obhajca. (2) Prkaz na odpovanie a zznam te le komunikane j pre vdzky vydva pre dse da se ntu, pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora. Ak ide o ve c, ktor ne zne sie odklad, a prkaz sudcu pre prpravn konanie ne mono zska vopre d, me tak prkaz pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan vyda prokurtor, ak odpovanie a zznam te le komunikane j pre vdzky nie je spoje n so vstupom do obydlia, ktor vak mus najne skr do 24 hodn od je ho vydania potvrdi sudca pre prpravn konanie , inak strca platnos a takto zskan informcie ne mono poui na e ly tre stn ho konania a musia sa pre dpsanm spsobom be z me kania znii. (3) Prkaz na odpovanie a zznam te le komunikane j pre vdzky sa mus vyda psomne a odvodni aj skutkovmi okolnosami, a to osobitne na kad astncku stanicu ale bo zariade nie . V prkaze mus by ure n astncka stanica ale bo zariade nie a osoba, ak je znma, ktore j sa odpovanie a zznam te le komunikane j pre vdzky tka, a as, po ktor sa bude odpovanie a zznam te le komunikane j pre vdzky vykonva. as odpovania a zznamu me trva najviac e s me siacov. Te nto as me v prpravnom konan na nvrh prokurtora sudca pre prpravn konanie pre di vdy o alie dva me siace , a to aj opakovane . Odpovanie a zznam te le komunikane j pre vdzky rob prslun tvar Policajn ho zboru. (4) Policajt ale bo prslun tvar Policajn ho zboru je povinn sstavne skma trvanie dvodov, ktor vie dli k vydaniu prkazu na odpovanie a zznam te le komunikane j pre vdzky. Ak dvody pominuli, odpovanie a zznam te le komunikane j pre vdzky sa mus
11.3.2012
skoni, a to aj pre d uplynutm le hoty uve de ne j v odse ku 3. Tto skutonos sa be z me kania psomne oznmi tomu, kto vydal prkaz na odpovanie a zznam te le komunikane j pre vdzky, v prpravnom konan tie prokurtorovi. (5) V tre stnom konan pre in myse ln tre stn in, ako je uve de n v odse ku 1, me vyda prkaz na odpovanie a zznam te le komunikane j pre vdzky pre dse da se ntu, pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora iba so shlasom uvate a odpovan ho ale bo zazname nvan ho te le komunikan ho zariade nia. (6) Ak sa m zznam te le komunikane j pre vdzky poui ako dkaz, tre ba k ne mu pripoji, ak to vyhotove n zznam umouje , doslovn pre pis zznamu, ktor vyhotov prslunk Policajn ho zboru vykonvajci odpovanie , v rozsahu ziste nch skutonost vznamnch pre tre stn konanie , s uve de nm dajov o mie ste , ase , orgne , ktor zznam vyhotovil, a zkonnosti vykonvania odpovania. Zznam te le komunikane j pre vdzky sa na vhodnch e le ktronickch nosioch uchovva v ce losti v spise , ktorch kpie si me vyiada prokurtor a obvine n ale bo obhajca. Po ukone n odpovania a zznamu te le komunikane j pre vdzky si obvine n ale bo obhajca mu na svoje nklady vyhotovi pre pis zznamu te le komunikane j pre vdzky v rozsahu, v akom to uznaj za vhodn . Povinnosti uve de n v prve j ve te sa na nich vzahuj prime rane . Hodnove rnos pre pisu posudzuje sd. Ak bol pre pis zznamu vyhotove n v prpravnom konan, pre dse da se ntu me nariadi je ho doplne nie , ktor vyhotov prslunk Policajn ho zboru uve de n v prve j ve te . Do spisu sa zaklad pre pis zznamu te le komunikane j pre vdzky, ktor sa ne utajuje , podpsan prslunkom Policajn ho zboru, ktor ho vyhotovil; ak doslovn pre pis zznamu obsahuje utajovan skutonos, utajuje sa poda pre dpisov o ochrane utajovanch skutonost. Zznam te le komunikane j pre vdzky sa me poui ako dkaz a po skone n odpovania a zznamu te le komunikane j pre vdzky. V prpravnom konan, ak to odvoduj okolnosti prpadu, mono pre dloi zznam te le komunikane j pre vdzky sdu aj be z pre pisu tohto zznamu, ak zo sprie vodne j sprvy vyplvaj daje o mie ste , ase , orgne , ktor zznam vyhotovil, a zkonnosti vykonvania odpovania, ako aj o osobch, ktorch sa zznam te le komunikane j pre vdzky tka, a zznam te le komunikane j pre vdzky je zrozumite n. (7) V ine j tre stne j ve ci, ako je t, v ktore j sa odpovanie a zznam te le komunikane j pre vdzky vykonal, mono zznam ako dkaz poui le n vte dy, ak sa sasne aj v te jto ve ci ve die tre stn konanie pre tre stn in uve de n v odse ku 1. (8) Ak sa pri odpovan a zzname te le komunikane j pre vdzky ne zistili skutonosti vznamn pre tre stn konanie , orgn inn v tre stnom konan ale bo prslun tvar Policajn ho zboru mus zskan zznam pre dpsanm spsobom be z me kania znii. Zpisnica o znie n zznamu sa zalo do spisu. O znie n zznamu osobu uve de n v odse ku 3, ktor ne m monos naze ra do spisu poda tohto zkona, upove dom orgn, ktor ho rozhodnutm sa ve c prvoplatne skonila, a v konan pre d sdom pre dse da se ntu sdu prv ho stupa do troch rokov od prvoplatn ho skone nia tre stn ho sthania v dane j ve ci; to ne plat, ak sa kon o obzvl zvanom zloine ale bo zloine spchanom organizovanou skupinou, zloine ckou skupinou ale bo te roristickou skupinou, ale bo ak sa na tre stnom ine podie alo viac osb a vo vzahu aspo k je dn mu z nich ne bolo tre stn sthanie prvoplatne skone n , ale bo ak by poskytnutm take j informcie mohol by zmare n e l tre stn ho konania. (9) Ustanove nia odse kov 1 a 8 sa prime rane vzahuj na obsahov daje ale bo pre vdzkov daje , ktor s v re lnom ase pre nan prostre dnctvom potaov ho syst mu. 116 (1) V tre stnom konan pre myse ln tre stn in mono vyda prkaz na ziste nie a oznme nie dajov o uskutone ne j te le komunikane j pre vdzke , ktor s pre dme tom te le komunikan ho tajomstva ale bo na ktor sa vzahuje ochrana osobnch dajov, ktor s potre bn na objasne nie skutonost dle itch pre tre stn konanie . (2) Prkaz na ziste nie a oznme nie dajov o uskutone ne j te le komunikane j pre vdzke vydva psomne pre dse da se ntu, pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora, ktor mus by odvodne n aj skutkovmi okolnosami; prkaz sa doru osobm uve de nm v odse ku 3. (3) Prvnick osoby ale bo fyzick osoby, ktor zabe zpe uj te le komunikan pre vdzku, oznmia pre dse dovi se ntu a v prpravnom konan prokurtorovi ale bo policajtovi daje o
11.3.2012
uskutone ne j te le komunikane j pre vdzke . (4) Ustanove nia odse kov 1 a 3 sa prime rane vzahuj na obsahov daje ale bo pre vdzkov daje pre nan prostre dnctvom potaov ho syst mu. 117 Age nt (1) Na odhaovanie , zisovanie a usve dovanie pchate ov zloinov, korupcie , tre stn ho inu zne uvania prvomoci ve re jn ho inite a ale bo tre stn ho inu le galizcie prjmu z tre stne j innosti mono poui age nta. Je ho pouitie je prpustn le n vte dy, ak odhaovanie , zisovanie a usve dovanie pchate ov uve de nch tre stnch inov by bolo inm spsobom podstatne sae n a zskan poznatky odvoduj podozre nie , e bol spchan tre stn in ale bo m by spchan tak tre stn in. (2) Konanie age nta mus by v slade s e lom tohto zkona a mus by me rn protiprvnosti konania, na odhaovan, zisovan ale bo usve dovan ktor ho sa zastuje . Age nt ne smie iniciatvne navdza na spchanie tre stn ho inu; to ne plat, ak ide o korupciu ve re jn ho inite a ale bo zahranin ho ve re jn ho inite a a ziste n skutonosti nasve duj, e pchate by spchal tak tre stn in aj vte dy, ak by prkaz na pouitie age nta ne bol vydan. (3) Age nt kon pod doasnou ale bo trvalou le ge ndou ale bo be z le ge ndy. Le ge nda je shrn krycch dajov o osobe age nta, najm o je ho totonosti, rodinnom stave , vzde lan a zame stnan. (4) Ak je to na vytvore nie ale bo zachovanie le ge ndy ne vyhnutn , mono za podmie nok uve de nch v osobitnom zkone vyda, vyhotovi a pouva krycie doklady. (5) Prkaz na pouitie age nta vydva pre dse da se ntu, pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora, ktor mus by odvodne n aj skutkovmi okolnosami. (6) Ak ide o ve c, ktor ne strp odklad, me prokurtor, ak pouitie age nta nie je spoje n so vstupom do obydlia in ho, prkaz uve de n v odse ku 5 vyda pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan pre dbe ne aj stne . Tak prkaz vak v psomne j podobe mus najne skr do 72 hodn od vydania prkazu potvrdi sudca pre prpravn konanie , inak strca platnos. To ne plat pre postup poda odse ku 2, ke prkaz na pouitie age nta me vyda le n sudca pre prpravn konanie . (7) Prkaz poda odse kov 5 a 6 mus by psomn a mus by v om ure n as, poas ktor ho bude age nt pouit. as pouitia age nta ne smie trva dlhie ako e s me siacov. Te nto as me pre dse da se ntu a v prpravnom konan na nvrh prokurtora sudca pre prpravn konanie pre di vdy o alie dva me siace , a to aj opakovane . (8) Psomnosti tkajce sa pouitia age nta sa do spisu zaloia le n vte dy, ak prokurtor v obalobe navrhne vykonanie dkazu skutonosami ziste nmi age ntom. (9) Age nt me pri pouit svoje j le ge ndy so shlasom oprvne ne j osoby vstpi do obydlia. Tak shlas sa vak ne smie zska na zklade pre dstie ran ho prva vstupu. (10) Prav totonos age nta vystupujce ho pod le ge ndou mus by aj po skone n je ho pouitia utaje n. Prokurtorovi ale bo sudcovi pre prpravn konanie , ktor s prslun rozhodova poda odse kov 5 a 6, ako aj pre dse dovi se ntu v konan pre d sdom mus sa na ich iados oznmi prav totonos age nta. (11) O skutonostiach dle itch pre tre stn konanie me age nta v prpravnom konan vypou prokurtor pri prime ranom pouit ustanove nia 134 ods. 1 tak, aby je ho totonos ne mohla by odhale n; age nt me by vnimone vypovan na sde iba pri prime ranom pouit ustanove n 134 ods. 1, 136 a 262, aby je ho totonos ne mohla by odhale n. Na sdne konanie sa age nt pre dvolva prostre dnctvom Pre zdia Policajn ho zboru. Dorue nie pre dvolania age ntovi zabe zpe prslunk Policajn ho zboru pove re n pre zide ntom Policajn ho zboru. Ak je age ntom in osoba ako prslunk Policajn ho zboru ale bo prslunk polcie in ho ttu a shlas s tm, aby bola je ho totonos odhale n, pouij sa na alie konanie ustanove nia 127 a 134 o sve dkovi. (12) Skutonosti tkajce sa tre stnch inov ne svisiacich s ve cou, v ktore j bol age nt pouit, mu sa v inom konan poui ako dkaz iba vte dy, ak ide o zloin, korupciu, tre stn in zne uvania prvomoci ve re jn ho inite a ale bo tre stn in le galizcie prjmu z tre stne j innosti. (13) Pri postupe poda odse ku 1 mono poui informano-te chnick prostrie dky. Pritom sa
11.3.2012
prime rane postupuje poda odse ku 8. (14) Age nt me plni svoje lohy i na ze m in ho ttu. O je ho vyslan do zahraniia po pre dchdzajcom shlase prslunch orgnov ttu, na ktor ho ze m m psobi, a na zklade prkazu poda odse ku 5 rozhoduje pre zide nt Policajn ho zboru, ak me dzinrodn zmluva ne ustanovuje in postup. Rovnako sa postupuje , ak m na ze m Slove nske j re publiky psobi ako age nt prslunk in ho ttu. 118 Porovnvanie dajov v informanch syst moch (1) V tre stnom konan pre myse ln tre stn in, na ktor zkon ustanovuje tre st odatia slobody s hornou hranicou tre stne j sadzby pre vyujcou tri roky, korupciu ale bo pre in myse ln tre stn in, o ktorom na konanie zavzuje me dzinrodn zmluva, mono vykona porovnvanie dajov v informanch syst moch, ktor obsahuj charakte ristick , prpadne vyluujce znaky tkajce sa osb ale bo ve c dle itch pre tre stn konanie , s dajmi v inch informanch syst moch, ak je to ne vyhnutn pre objasne nie tre stn ho inu. (2) Prkaz na porovnvanie dajov v informanch syst moch vydva psomne pre dse da se ntu, pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan prokurtor. (3) Prkaz poda odse ku 1 mus obsahova oznae nie pre vdzkovate a informan ho syst mu, ktor je povinn poskytn daje , a vyme dze nie dajov a skobnch znakov potre bnch na porovnanie . (4) Osoba poda odse ku 3 je povinn poskytn daje potre bn na porovnvanie . Ak ne mono poadovan daje odde li od inch dajov, poskytn sa aj in daje . Tie to in daje ne mono poui ako dkaz. (5) Ak boli daje poskytnut na nosioch informci, musia sa tie to po ukone n porovnvania be z me kania vrti. daje , ktor sa pre nali na in nosie dajov, mus be z me kania vymaza orgn inn v tre stnom konan, sd ale bo prslunk Policajn ho zboru, ktor porovnvanie vykonal, ak u pre tre stn konanie nie s potre bn . (6) Ak sa m zznam z porovnvania dajov poui ako dkaz, postupuje sa prime rane poda 115 ods. 6. (7) V ine j tre stne j ve ci, ako je t, v ktore j sa vykonalo porovnanie dajov, mono zznam ako dkaz poui le n vte dy, ak sa sasne aj v te jto ve ci ve die tre stn konanie pre tre stn in uve de n v odse ku 1. (8) Ak sa pri porovnvan dajov ne zistili skutonosti vznamn pre tre stn konanie , orgn inn v tre stnom konan, sd ale bo prslunk Policajn ho zboru, ktor vykonval porovnvanie , mus zskan zznamy pre dpsanm spsobom be z me kania znii. IESTA HLAVA DOKAZOVANIE Prv diel Dokazovanie 119 Ve obe cn ustanove nia (1) V tre stnom konan tre ba dokazova najm a) i sa stal skutok a i m znaky tre stn ho inu, b) kto te nto skutok spchal a z akch pohntok, c) zvanos inu vrtane prin a podmie nok je ho spchania, d) osobn pome ry pchate a v rozsahu potre bnom na ure nie druhu a vme ry tre stu a uloe nie ochrann ho opatre nia a in rozhodnutia, e ) nsle dok a vku kody spsobe n tre stnm inom, f) prjmy z tre stne j innosti a prostrie dky na je j spchanie , ich umie stne nie , povahu, stav a ce nu. (2) Za dkaz me sli ve tko, o me prispie na nle it objasne nie ve ci a o sa zskalo z dkaznch prostrie dkov poda tohto zkona ale bo poda osobitn ho zkona. Dkaznmi prostrie dkami s najm vsluch obvine n ho, sve dkov, znalcov, posudky a odborn vyjadre nia, pre vie rka vpove de na mie ste , re kogncia, re kontrukcia, vye trovac pokus, obhliadka, ve ci a listiny dle it pre tre stn konanie , oznme nie , informcie zskan pouitm informano-te chnickch prostrie dkov ale bo prostrie dkov ope ratvno-ptrace j innosti. (3) Dkazy mu obstarva aj strany na vlastn nklady. V prpade oslobode nia spod obaloby poda 285 psm. a), b) ale bo c) nahrad e lne vynaloe n nklady obvine n mu
11.3.2012
tt. (4) Dkaz zskan ne zkonnm donte nm ale bo hrozbou tak ho donte nia sa ne smie poui v konan okre m prpadu, ke sa pouije ako dkaz proti osobe , ktor tak donte nie ale bo hrozbu donte nia pouila. 120 Pre dvolanie a pre dve de nie obvine n ho (1) Ak sa obvine n, ktor bol riadne a vas pre dvolan na vsluch ale bo in kon, be z dostaton ho osprave dlne nia ne dostav, mono ho na te nto kon pre dvie s. Na to, ako aj na alie nsle dky ne dostave nia sa mus by obvine n v pre dvolan upozorne n. (2) V prpade osprave dlne ne j ne asti obvine n ho na kone orgnu inn ho v tre stnom konan ale bo sdu zo zdravotnch dvodov je obvine n povinn pre dloi vyjadre nie oe trujce ho le kra, e mu je ho zdravotn stav ne umouje as na kone , na ktor bol pre dvolan, be z ohroze nia ivota ale bo zvan ho zhore nia zdravotn ho stavu ale bo z dvodu ne be zpe e nstva rozre nia ne be zpe ne j nkazlive j udske j choroby. (3) Obvine n me by pre dve de n aj be z pre dchdzajce ho pre dvolania, ak je to potre bn na spe n vykonanie konu, najm ak sa skrva, ne m trval bydlisko, ak mu nie je mon dorui pre dvolanie na adre se , ktor uvie dol. (4) O pre dve de nie obvine n ho poiada orgn inn v tre stnom konan ale bo sd tvar Policajn ho zboru. O pre dve de nie vojaka ale bo prslunka ozbroje n ho zboru poiada orgn inn v tre stnom konan ale bo sd je ho nadriade n ho. Vsluch obvine n ho 121 (1) Vsluch obvine n ho vykonva orgn inn v tre stnom konan ale bo sd tak, aby zistil podstatn skutonosti dle it pre tre stn konanie . K vpove di ani k priznaniu ne smie by obvine n nijakm ne zkonnm spsobom donucovan a pri vsluchu tre ba re pe ktova je ho osobnos. (2) Pre d vsluchom mus by obvine n poue n: Ako obvine n mte prvo vypove da ale bo odoprie vypove da. K priznaniu vs nikto ne smie nti. Mte prvo zvoli si obhajcu. Ak ne mte prostrie dky na zaplate nie obhajcu, mte prvo iada, aby vm bol obhajca ustanove n. Mte prvo iada, aby sa obhajca zastnil na vaom vsluchu a be z je ho prtomnosti ne vypove da.. (3) Obvine n ho vzhadom na konkr tne okolnosti prpadu tre ba poui aj o monosti a podmie nkach podmie ne n ho zastave nia tre stn ho sthania, uzavre tia zmie ru a zastave nia tre stn ho sthania, o konan o dohode o vine a tre ste , ako aj o podmie nkach uloe nia tre stu pre padnutia maje tku, ak bude vzne se n obvine nie za nie ktor z tre stnch inov uve de nch v 58 ods. 2 Tre stn ho zkona. (4) Obvine n, ktor mu je poskytovan ochrana a pomoc poda osobitn ho pre dpisu o ochrane sve dka, me by vypovan prostre dnctvom te chnickch zariade n ure nch na pre nos zvuku a obrazu. 122 (1) Pre d prvm vsluchom tre ba vdy zisti totonos obvine n ho, je ho osobn , rodinn , maje tkov a zrobkov pome ry a pre dchdzajce tre stn sthania a tre sty, ktor mu boli uloe n . Poue nie uve de n v 121 ods. 2 sa mu pre ta a v prpade potre by e te aj prime rane vysve tl a obvine n podpisom potvrd, e poue niu porozume l. Tre ba ho poui aj o alch prvach obvine n ho uve de nch v 34 ods. 1 a 3 a tie o podmie nkach doruovania psomnost a nsle dkoch s tm spoje nch. Potom tre ba obvine n ho oboznmi so skutkom, ktor sa mu kladie za vinu, a s je ho prvnou kvalifikciou. (2) Obvine n mu mus by dan monos podrobne sa k obvine niu vyjadri, najm svisle opsa skutonosti, ktor s pre dme tom obvine nia, uvie s skutonosti, ktor obvine nie zoslabuj ale bo vyvracaj, a ponknu o nich dkazy. (3) Obvine n mu sa mu kls otzky na doplne nie vpove de ale bo na objasne nie ne plnost, ne jasnost ale bo rozporov. Otzky sa musia kls ohaduplne a zrozumite ne . Obvine n mu sa vak ne sm kls otzky, v ktorch je obsiahnut , ako na otzku odpove da, otzky klamliv ani otzky, ktor by obsahovali skutonosti, ktor sa maj zisti a z je ho vpove de . Otzky ne sm ne odvodne ne zasahova do skromia vypovan ho okre m zisovania pohntky inu.
11.3.2012
123 (1) Obvine n mu mono dovoli, aby skr, ne odpovie , nazre l do svojich poznmok. Tto okolnos sa mus v zpisnici pozname na. (2) Ak tre ba zisti pravos rukopisu, mono obvine n ho vyzva, aby napsal potre bn poe t ure nch slov. Ak tre ba ide ntifikova hlas obvine n ho, mono ho vyzva, aby poskytol hlasov vzorku. K tomu ho vak ne mono nijakm spsobom donucova. Obvine n je vak povinn strpie kony potre bn na ziste nie totonosti. 124 (1) Vpove obvine n ho sa do zpisnice zape spravidla poda dikttu vypovajce ho v priame j re i a pokia mono doslova. (2) Ak ne jde o zpisnicu o hlavnom poje dnvan ale bo o ve re jnom zasadan, mus sa zpisnica po skone n vsluchu pre dloi obvine n mu na pre tanie , ale bo ak o to poiada, mus sa mu pre ta. Obvine n m prvo iada, aby bola zpisnica doplne n ale bo aby sa v ne j vykonali opravy v slade s je ho vpove ou. O tom tre ba obvine n ho poui. (3) Zpisnicu o vsluchu, ktor sa vykonal be z pribratia zapisovate a, tre ba obvine n mu pre d podpisom pre ta ale bo na pre tanie pre dloi v prtomnosti ne zastne ne j osoby. Ak m obvine n proti obsahu zpisnice nmie tky, tre ba ich pre je dna v prtomnosti pribrane j osoby a vsle dok pre je dnania zahrn do zpisnice . 125 Konfrontcia (1) Ak vpove obvine n ho v zvanch okolnostiach ne shlas s vpove ou spoluobvine n ho ale bo sve dka a rozpor ne mono vyjasni inak, me by obvine n postave n te jto osobe tvrou v tvr. (2) Osoby postave n tvrou v tvr si mu kls navzjom otzky le n so shlasom vypovajce ho. (3) Ustanove nia odse kov 1 a 2 sa ne pouij v prpade age nta, ohroze n ho sve dka, chrne n ho sve dka a sve dka, ktor ho totonos je utaje n; to ne plat v prpade age nta, ktor shlasil s odhale nm svoje j totonosti. 126 Re kogncia (1) Ak sa m vsluchom zisti totonos ne jake j osoby ale bo ve ci, vyzve sa obvine n, aby ju opsal. A potom sa mu m osoba ale bo ve c ukza, a to me dzi viace rmi osobami podobn ho zovajku ale bo ve cami toho ist ho druhu. (2) Re kognciu mono vykona aj poda fotografi, prpadne s pouitm te chnickch prostrie dkov. (3) K re kogncii tre ba vdy pribra ne zastne n osobu. Druh diel Svedkovia 127 Povinnos sve di (1) Kad je povinn dostavi sa na pre dvolanie orgnov innch v tre stnom konan a sdu a vypove da ako sve dok o tom, o mu je znme o tre stnom ine a o pchate ovi ale bo o okolnostiach dle itch pre tre stn konanie . (2) Kad je povinn napomha splne nie te jto povinnosti. 128 Pre dvolanie , pre dve de nie a zabe zpe e nie sve dka (1) Sve dok, ktor bol riadne pre dvolan a be z dostaton ho osprave dlne nia sa k konu ne ustanov, me by pre dve de n. V konan pre d sdom na zklade uzne se nia sdu me by sve dok zabe zpe e n spsobom uve de nm v 88, ak s splne n podmie nky pre tak postup. Na nsle dky ne dostave nia sa mus v pre dvolan upozorni. (2) V prpade osprave dlne ne j ne asti sve dka na kone orgnu inn ho v tre stnom konan ale bo sdu zo zdravotnch dvodov je sve dok povinn pre dloi vyjadre nie oe trujce ho le kra, e mu je ho zdravotn stav ne umouje as na kone , na ktor bol pre dvolan, be z ohroze nia ivota ale bo zvan ho zhore nia zdravotn ho stavu ale bo z dvodu ne be zpe e nstva rozre nia ne be zpe ne j nkazlive j udske j choroby. (3) Ak sa ne dostav prslunk ozbroje nch sl ale bo ozbroje n ho zboru, poiada orgn inn v
11.3.2012
tre stnom konan ale bo sd je ho nadriade n ho, aby oznmil dvod, pre o sa pre dvolan ne dostavil, prpadne aby ho dal pre dvie s ale bo ho zabe zpe il. V ostatnch prpadoch poiada orgn inn v tre stnom konan ale bo sd o pre dve de nie ale bo zabe zpe e nie sve dka tvar Policajn ho zboru. (4) Ak je ako sve dok pre dvolan zstupca orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly, adre sou na doruovanie pre dvolania je adre sa sdla orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly. 129 Zkaz vsluchu sve dka (1) Sve dok ne smie by vypovan o okolnostiach, ktor tvoria utajovan skutonos, okre m prpadu, e bol od te jto povinnosti prslunm orgnom oslobode n. Oslobode nie mono odoprie le n vte dy, ke by bola ohroze n obrana ale bo be zpe nos ttu ale bo hrozila in rovnako vna koda; dvody na odopre tie oslobode nia tre ba vdy uvie s. (2) Sve dok ne smie by vypovan ani vte dy, ke by svojou vpove ou poruil zkonom ale bo me dzinrodnou zmluvou uloe n ale bo uznan povinnos mlanlivosti okre m prpadu, e by bol od te jto povinnosti oslobode n prslunm orgnom ale bo tm, v ktor ho zujme m tto povinnos. (3) Zkaz vsluchu poda odse ku 2 sa ne vzahuje na sve de ck povinnos tkajcu sa tre stn ho inu, ktor m sve dok povinnos pre kazi poda Tre stn ho zkona. 130 Prvo sve dka odoprie vpove (1) Prvo odoprie vpove ako sve dok m prbuzn obvine n ho v priamom rade , je ho srode ne c, osvojite , osvoje ne c, mane l a druh. Ak je obvine nch viac a sve dok je v uve de nom pome re le n k nie ktor mu z nich, m prvo odoprie vpove ohadne inch obvine nch le n vte dy, ke ne mono odde li vpove , ktor sa ich tka, od vpove de tkajce j sa obvine n ho, s ktorm je sve dok v tomto pome re . (2) Sve dok je oprvne n odoprie vypove da, ak by vpove ou spsobil ne be zpe e nstvo tre stn ho sthania se be , svojmu prbuzn mu v priamom rade , svojmu srode ncovi, osvojite ovi, osvoje ncovi, mane lovi ale bo druhovi, ale bo inm osobm v rodinnom ale bo obdobnom pome re , ktorch ujmu by prvom pocioval ako vlastn ujmu. Sve dok je oprvne n odoprie vypove da aj vte dy, ak by vpove ou poruil spove dn tajomstvo ale bo tajomstvo informcie , ktor mu bola zve re n stne ale bo psomne pod podmie nkou mlanlivosti ako osobe pove re ne j pastoranou starostlivosou. Vsluch sve dka 131 (1) Pre d vsluchom sve dka tre ba vdy zisti je ho totonos a pome r k obvine n mu, poui ho o vzname sve de cke j vpove de a o prve odoprie vpove , a ak tre ba, aj o zkaze vsluchu. Sve dok mus by vdy poue n o tom, e je povinn vypove da pravdu, ni ne zamla, a o tre stnch nsle dkoch krive j vpove de . (2) Ak sa vypova ako sve dok pre zide ntom Policajn ho zboru pove re n prslunk Policajn ho zboru o skutonostiach zskanch age ntom, sd do zpisnice uve die prslun krycie daje age nta a me no, prie zvisko a pracovisko pove re n ho prslunka Policajn ho zboru. (3) Pri vsluchu na hlavnom poje dnvan ale bo ve re jnom zasadan je sve dok povinn zloi prsahu s vnimkou vsluchu sve dka poda odse ku 2. 132 (1) Na zaiatku vsluchu sa tre ba sve dka opta na je ho pome r k pre rokovvane j ve ci, ako aj k stranm a poda potre by aj na in okolnosti potre bn na ziste nie je ho ne zaujatosti a hodnove rnosti. Sve dkovi sa mus da monos, aby svisle vypove dal ve tko, o sm o ve ci vie , a odkia sa dozve de l nm uvdzan skutonosti. (2) Sve dka mono vypova le n do mie ry ne vyhnutne j pre tre stn konanie . Mu sa mu kls otzky na doplne nie vpove de ale bo na objasne nie ne plnost, ne jasnost ale bo rozporov. Otzky sa musia kls ohaduplne a zrozumite ne . Sve dkovi sa ne sm kls otzky, v ktorch je obsiahnut , ako na otzku odpove da, otzky klamliv ani otzky, ktor by obsahovali skutonosti, ktor sa maj zisti a z je ho vpove de . Otzky ne sm ne odvodne ne zasahova do skromia vypovan ho s vnimkou zisovania pohntky obvine n ho, obzvl ak ide o sve dka chor ho ale bo sve dka pokode n ho
11.3.2012
tre stnm inom proti udske j dstojnosti. 133 (1) Ak tre ba zisti pravos rukopisu, sve dkovi sa me prikza, aby napsal potre bn poe t ure nch slov. (2) Ak tre ba ide ntifikova hlas, me sa sve dkovi prikza, aby poskytol hlasov vzorku. 134 (1) Sve dok, ktor sa pre svoj ve k, chorobu, te le sn ale bo due vn poruchu, ale bo z inch vnych dvodov ne me dostavi na vsluch, me by vypout pomocou te chnickch zariade n ure nch na pre nos zvuku a obrazu. (2) Ustanove nie odse ku 1 sa prime rane pouije aj vte dy, ak sa sve dok pre svoj pobyt v cudzine ne me ale bo ne chce dostavi na vsluch, ale je ochotn vypove da a prslun orgn cudzie ho ttu mu poskytne potre bn prvnu pomoc. (3) Ustanove nie odse ku 1 sa prime rane pouije aj pri vsluchu ohroze n ho sve dka ale bo chrne n ho sve dka, ktor mu sa poskytuje pomoc poda osobitn ho zkona. Rovnako sa postupuje v prpade , ak tak sve dok m by vypovan v ine j ve ci. 135 (1) Ak je ako sve dok vypovan osoba mladia ako 15 rokov o ve ciach, ktorch oivovanie v pamti by vzhadom na je j ve k mohlo ne priaznivo ovplyvova je j due vn a mravn vvoj, tre ba vsluch vykonva obzvl ohaduplne a po obsahove j strnke tak, aby sa vsluch v alom konan u ne muse l opakova. K vsluchu sa pribe rie pe dagg, socilny pracovnk, psycholg ale bo znale c, ktor so zre te om na pre dme t vsluchu a stupe due vn ho vvoja vypovane j osoby prispe je k sprvne mu ve de niu vsluchu. Ak to me prispie k sprvne mu vykonaniu vsluchu, prizve sa k vsluchu aj zkonn zstupca. (2) V alom konan m by tak osoba vypovan znova le n v ne vyhnutnch prpadoch, v prpravnom konan le n so shlasom prokurtora. V konan pre d sdom mono na podklade rozhodnutia sdu vykona dkaz pre tanm zpisnice i be z podmie nok uve de nch v 263. Osoba, ktor bola pribran k vsluchu, sa poda potre by vypouje na sprvnos a plnos zpisnice ale bo na spsob, akm bol vsluch vykonan, ako aj na spsob, akm vypovan osoba vypove dala. (3) Ak je ako sve dok vypovan osoba mladia ako 15 rokov a ak ide o tre stn in spchan voi blzke j osobe ale bo zve re ne j osobe ale bo je zre jm z okolnost prpadu, e optovn vpove osoby mlade j ako 15 rokov me by ovplyvne n, ale bo je odvodne n pre dpoklad, e vsluch by mohol ne priaznivo ovplyvova due vn a mravn vvoj osoby mlade j ako 15 rokov, vsluch sa vykon s vyuitm te chnickch zariade n ure nch na zznam zvuku a obrazu tak, aby osoba mladia ako 15 rokov mohla by v alom konan vypout le n vnimone . Ak tre ba zopakova vsluch osoby mlade j ako 15 rokov po vzne se n obvine nia, vykon sa spsobom uprave nm v prve j ve te ; al vsluch osoby mlade j ako 15 rokov sa v prpravnom konan me vykona le n so shlasom je j zkonn ho zstupcu a v prpadoch poda 48 ods. 2 so shlasom opatrovnka. (4) Ak bola vypout osoba mladia ako 15 rokov poda odse ku 3, v konan pre d sdom sa pri vykonvan tohto dkazu postupuje poda 270 ods. 2; vsluch tohto sve dka mono v konan pre d sdom vykona le n vnimone . 136 (1) Ak je dvodn obava, e sve dok ale bo je mu blzka osoba s pre uve de nie bydliska sve dka ohroze n, me sa sve dkovi povoli, aby namie sto bydliska uvie dol pracovisko ale bo in adre su, na ktor sa mu me dorui pre dvolanie . Ak sa ako sve dok vypova zstupca orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly o skutonostiach, ktor sa dozve de l v svislosti s vykonvanm opatre n socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly, orgn inn v tre stnom konan a sd uve die do zpisnice adre su sdla orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly. (2) Ak je dvodn obava, e oznme nm totonosti, bydliska, prpadne mie sta pobytu sve dka je ohroze n je ho ivot, zdravie , te le sn inte grita ale bo ak tak ne be zpe e nstvo hroz je mu blzke j osobe , me sa sve dkovi povoli, aby ne uvdzal daje o svoje j osobe . Na hlavnom poje dnvan vak mus uvie s, ako sa oboznmil so skutonosami, o ktorch vypove dal. Mate rily, ktor umouj ziste nie totonosti tak ho sve dka, sa
11.3.2012
ukladaj na prokuratre a v konan pre d sdom u pre dse du se ntu. Do spisu sa zakladaj le n vte dy, ak ohroze nie pominie . Aj tak mu sve dkovi v prpade potre by mono poloi otzky o okolnostiach, ktor sa tkaj je ho hodnove rnosti, a tie otzky tkajce sa je ho vzahu k obvine n mu ale bo pokode n mu. (3) Pre d vsluchom sve dka, ktor ho totonos m zosta utaje n, vykon orgn inn v tre stnom konan a sd v zujme ochrany sve dka poda potre by opatre nia, ako s najm zme na vzhadu a hlasu sve dka, prpadne vykon je ho vsluch s vyuitm te chnickch zariade n vrtane zariade n ure nch na pre nos zvuku a obrazu. (4) Shlas na postup poda odse kov 1 a 2 dva pre dse da se ntu a v prpravnom konan prokurtor. (5) Pri odhaovan, zisovan a usve dovan pchate ov zloinov, korupcie , tre stn ho inu zne uvania prvomoci ve re jn ho inite a ale bo tre stn ho inu le galizcie prjmu z tre stne j innosti mono vnimone pri sve dkovi poui le ge ndu poda 117 ods. 3, ak pre dse da se ntu a v prpravnom konan na nvrh prokurtora sudca pre prpravn konanie vyd prkaz, ktorm ur sve dkovi pouitie le ge ndy poda 117 ods. 3. 137 Ak policajt ne uzn dvod na postup poda 136 ods. 1 ale bo 2, hoci sa sve dok toho domha a uvdza konkr tne skutonosti, ktor tak postup odvoduj, policajt pre dlo ve c prokurtorovi, aby pre skmal sprvnos je ho postupu. Ak ne hroz ne be zpe e nstvo z ome kania, odlo vsluch sve dka dovte dy, km prokurtor o ve ci ne rozhodne . Inak sve dka vypouje a do rozhodnutia prokurtora so zpisnicou o vsluchu zaobchdza tak, aby totonos sve dka zostala utaje n. 138 Ustanove nia 123 a 126 o vsluchu obvine n ho sa prime rane pouij aj na vsluch sve dka, na konfrontciu me dzi sve dkami, ktor u boli vypout, a na re kognciu. 139 (1) Ak orgn inn v tre stnom konan ale bo sd zist, e sve dkovi hroz ne be zpe e nstvo v svislosti s pobytom obvine n ho ale bo odsde n ho na slobode , poskytne mu informciu o tom, e a) obvine n bol pre puste n z vzby ale bo z ne j uie l, b) odsde n bol pre puste n z vkonu tre stu odatia slobody ale bo z ne ho uie l. (2) Sve dok u v prpravnom konan me poiada prokurtora a v konan pre d sdom sd, aby bol informovan o skutonostiach uve de nch v odse ku 1. Ak je odsde n vo vkone tre stu odatia slobody, iados sa podva na sde , ktor rozhodoval v prvom stupni. (3) Sve dok sa me vslovnm vyhlse nm psomne ale bo stne do zpisnice vzda prva poda odse ku 1 a 2. 140 Sve don (1) Sve dok m nrok na nhradu ne vyhnutnch vdavkov a ule j mzdy za prcu ale bo in ho pre ukzate n ho ul ho prjmu. Nrok zanik, ak ho sve dok ne uplatn do troch dn po svojom vsluchu, ale bo po tom, ako mu bolo oznme n , e k vsluchu ne djde , ale bo ak ho ne vysli do 15 dn od uplatne nia nroku. Na to mus by sve dok upozorne n. (2) Vku sve don ho ur te n, kto sve dka pre dvolal, a v konan pre d sdom pre dse da se ntu. Tret diel Odborn innos a znaleck innos 141 Odborn innos (1) Ak s na objasne nie skutonosti dle ite j pre tre stn konanie potre bn odborn znalosti, vyiada orgn inn v tre stnom konan a v konan pre d sdom pre dse da se ntu odborn vyjadre nie mimo znale ck innos vykonvan poda osobitn ho zkona. V je dnoduchch prpadoch sa mono uspokoji s psomnm potvrde nm, o ktor ho sprvnosti nie s pochybnosti. (2) O vyiadan odborn ho vyjadre nia ale bo psomn ho potvrde nia poda odse ku 1 sa rozhodne opatre nm. (3) Orgn inn v tre stnom konan ale bo sd vyiada odborn vyjadre nie ale bo psomn
11.3.2012
potvrde nie pre dove tkm od organizcie pe cializovane j na innos, ktor je obsahom odborn ho vyjadre nia ale bo psomn ho potvrde nia. Tto organizcia v odbornom vyjadre n ale bo psomnom potvrde n uve die me no osoby, ktor mono vypou ako sve dka k obsahu odborn ho vyjadre nia ale bo psomn ho potvrde nia. (4) Ak to okolnosti prpadu vyaduj, tomu, kto spracovva odborn vyjadre nie , sa umon, aby sa v potre bnom rozsahu oboznmil s obsahom spisu, najm s vykonanmi dkazmi. Na je ho nvrh mono tie vykona dkazy, ktor potre buje na e ly podania odborn ho vyjadre nia. (5) Odborn vyjadre nie ale bo psomn potvrde nie mono vyiada aj od ttne ho orgnu, ktor odborn vyjadre nie ale bo psomn potvrde nie pre dlo vdy be z nhrady. Znale ck innos 142 (1) Ak pre zloitos objasovane j skutonosti nie je postup poda 141 postaujci, pribe rie orgn inn v tre stnom konan a v konan pre d sdom pre dse da se ntu znalca na podanie znale ck ho posudku. Ak ide o objasne nie skutonosti obzvl zloite j, pribe r sa dvaja znalci. Dvoch znalcov tre ba pribra vdy, ak ide o vye tre nie due vn ho stavu a pitvu mtvoly. (2) Na pre hliadku a pitvu mtvoly ne smie by ako znale c pribrat le kr, ktor zomre l ho oe troval poas choroby, ktor smrti pre dchdzala. (3) O pribrat znalca sa rozhodne uzne se nm. Proti uzne se niu mono poda sanos pre ve cn dvody ale bo pre osobu znalca. 143 (1) Orgn inn v tre stnom konan ale bo sd pribe rie do tre stn ho konania na podanie znale ck ho posudku poda 142 pre dove tkm znale ck organizciu pe cializovan na innos, ktor je obsahom znale ck ho posudku. Tto organizcia v znale ckom posudku uve die me no znalca, ktor ho mono vypou k obsahu znale ck ho posudku. (2) Ak v prslunom odbore ale bo odve tv nie je zapsan iadna osoba ale bo osoba zapsan v zozname znalcov ne me poda znale ck posudok, ale bo podanie znale ck ho posudku by bolo spoje n s ne prime ranmi akosami ale bo nkladmi, mono do konania pribra aj in osobu s potre bnmi odbornmi a obianskymi pre dpokladmi, ak s tm shlas. Tak osoba je povinn pre d vykonanm znale cke j innosti zloi sub poda osobitn ho zkona; ak ide o prvnick osobu, sub zlo fyzick osoba pove re n touto prvnickou osobou vykonanm znale cke j innosti. 144 (1) Znale c mus by pri pribrat upozorne n na povinnos be z odkladu oznmi skutonosti, pre ktor by mohol by vyle n ale bo ktor mu vo ve ci brnia by inn ako znale c. Mus by tie poue n o vzname znale ck ho posudku z hadiska ve obe cn ho zujmu a o tre stnch nsle dkoch ve dome ne pravdiv ho znale ck ho posudku. (2) Ak znale ck posudok obstar nie ktor zo strn, pou prslun orgn inn v tre stnom konan ale bo sd znalca na okolnosti uve de n v odse ku 1. 145 Prprava znale ck ho posudku a vsluch znalca (1) lohy, ktor m znale c rie i z hadiska svoje j odbornosti, sa mu uria spravidla v uzne se n o pribrat znalca, a to formou otzok. Tre ba dba pritom na to, e znale c nie je oprvne n rie i prvne otzky ani hodnoti vykonan dkazy, ani robi prvne zve ry. Znalcovi tre ba umoni, aby sa v potre bnom rozsahu oboznmil s obsahom spisu, najm s vykonanmi dkazmi. Mono mu tie dovoli, aby sa zastnil na vsluchu obvine n ho, sve dkov ale bo pri vykonvan inch dkazov. Na nvrh znalca mono tie vykona dkazy, ktor potre buje na e ly podania posudku. Pri takom dokazovan m prvo by prtomn a vypovanm osobm me kls otzky. Znalcovi mono zapoia spis. (2) Znale c pod posudok spravidla psomne . Le n vnimone , v je dnoduchch prpadoch, mono dovoli, aby ho nadiktoval do zpisnice o vsluchu. Ak znale c spracoval posudok psomne , sta, aby sa pri vsluchu na odvolal. Posudok sa doruuje aj obhajcovi, a to na trovy obhajoby. (3) Ak sa pribralo viac znalcov, ktor dospe li po vzjomne j porade k shlasnm zve rom,
11.3.2012
sta, ak pod posudok te n z nich, ktor ho sami urili. Ak sa zve ry znalcov odliuj, pod posudok kad z nich samostatne . (4) V prpravnom konan mono upusti od vsluchu znalca, ak policajt ale bo prokurtor ne m o spoahlivosti a plnosti podan ho posudku pochybnosti. (5) Ak posudok obstaral obvine n, pokode n ale bo zastne n osoba, doru ho prokurtorovi a ostatnm stranm, ktorch zujmov sa dotka. 146 Chyby znale ck ho posudku Ak vznikn pochybnosti o sprvnosti znale ck ho posudku ale bo ak je znale ck posudok ne jasn ale bo ne pln, tre ba poiada znalca o vysve tle nie ale bo doplne nie posudku. Ak by to ne vie dlo k odstrne niu pochybnost ale bo ne jasnost znale ck ho posudku ale bo k plnosti znale ck ho posudku, tre ba pribra in ho znalca. 147 Posudok znale ck ho stavu (1) Vo vnimonch a obzvl zvanch prpadoch vyadujcich osobitn ve de ck posde nie ale bo na pre skmanie posudku znalca me orgn inn v tre stnom konan ale bo sd pribra na podanie znale ck ho posudku znale ck stav. (2) Ak v prslunom odbore ale bo odve tv nie je iadna prvnick osoba zapsan ako znale ck stav ale bo znale ck stav zapsan v zozname ne me poda znale ck posudok, ale bo podanie znale ck ho posudku by bolo spoje n s ne prime ranmi akosami ale bo nkladmi, mono do konania pribra na podanie znale ck ho posudku in prvnick osobu, ktor je pe cializovanm ve de ckm a odbornm pracoviskom ale bo pe cializovanm odbornm pracoviskom. (3) Znale ck stav ale bo prvnick osoba pribrat na podanie znale ck ho posudku poda odse ku 2 je povinn spracova znale ck posudok psomne , v ktorom uve die osoby, ktor sa na spracovan znale ck ho posudku podie ali, a ich prpadn rozdie lne zve ry. Ak pri spracovan znale ck ho posudku dospe li k zhodnm zve rom, ur sa v znale ckom posudku osoba, ktor me by ako znale c vypout na e ly tre stn ho konania. Vye tre nie due vn ho stavu obvine n ho 148 (1) Due vn stav vye truj vdy dvaja znalci z odboru psychiatrie . (2) Na vye tre nie due vn ho stavu obvine n ho je potre bn prkaz sdu a v prpravnom konan sudcu pre prpravn konanie . (3) Ak na vye tre nie due vn ho stavu ne posta ambulantn vye tre nie , me sd a v prpravnom konan na nvrh prokurtora sudca pre prpravn konanie nariadi, aby obvine n bol pozorovan v zdravotnckom stave ale bo, ak je vo vzbe , v ne mocnici pre obvine nch a odsde nch. (4) Proti uzne se niu v odse ku 3 mono poda sanos, ktor m odkladn inok. 149 (1) Pozorovanie due vn ho stavu v zdravotnckom stave me trva najviac dva me siace . Na odvodne n iados me sd a v prpravnom konan sudca pre prpravn konanie na nvrh prokurtora tto le hotu pre di, avak nie viac ako o je de n me siac. Proti tomuto uzne se niu je prpustn sanos. (2) Ak znalci u obvine n ho zistia prznaky nasve dujce je ho ne pre tnosti ale bo zme ne ne j pre tnosti, musia zauja stanovisko aj k tomu, i je je ho pobyt na slobode ne be zpe n. 150 Vye tre nie due vn ho stavu sve dka Ak s zvan pochybnosti, i nie je u sve dka, ktor ho vpove je pre rozhodnutie obzvl dle it, podstatne zne n schopnos sprvne vnma ale bo vypove da, mono znale cky vye tri aj due vn stav sve dka. V takom prpade je vdy potre bn prkaz sdu, v prpravnom konan sudcu pre prpravn konanie . Vye tre nie due vn ho stavu sve dka pozorovanm v zdravotnckom stave nie je prpustn . 151 Odborn konzultant (1) V odborne nronch ve ciach mu orgny inn v tre stnom konan a sd vyui
11.3.2012
pomoc odborn ho konzultanta, ktor, opie rajc sa o svoje odborn znalosti, porad v odborne j proble matike pre je dnvane j ve ci. O nvrh na vbe r urite j osoby ako odborn ho konzultanta mono poiada stre dn orgn ttne j sprvy, in ttny orgn, ve de ck ale bo vskumn intitciu. So shlasom orgnov innch v tre stnom konan ale bo sdu me odborn konzultant v potre bnom rozsahu naze ra do spisu a by prtomn pri vykonvan konov tre stn ho konania. Do vykonvania konov vak ne me zasahova. O skutonostiach, o ktorch sa dozve de l v prie be hu tre stn ho konania, je povinn zachovva mlanlivos. as odborn ho konzultanta ne vyluuje , aby sa na posde nie odbornch otzok pribral znale c, ktor pod znale ck posudok. (2) Kto psobil ako konzultant, ne me by v te j iste j ve ci znalcom a ne me poda ani psomn vyjadre nie . (3) Odborn konzultant sa pribe rie opatre nm. Na odme ovanie odborn ho konzultanta sa pouije prime rane ustanove nie 152 ods. 3. 152 Spolon ustanove nie (1) Na ustanove nie znalca, spsobilos na tto funkciu a vyle nie z ne j, o prve odoprie vykonanie znale ck ho posudku, o sube znalca pre d vykonanm znale cke j innosti, o pribrat konzultanta, ako aj nhrade hotovch vdavkov a o odme ne za znale ck kon sa vzahuj osobitn pre dpisy. (2) Vku odme ny za znale ck kon ur te n, kto znalca pribral. Ak te n, kto znalca pribral, ne shlas s vkou odme ny vytovane j za znale ck innos, rozhodne o odme ne uzne se nm. Proti tomuto uzne se niu je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. (3) Kto podal odborn vyjadre nie ale bo psomn potvrde nie , m nrok na nhradu ne vyhnutnch vdavkov a ule j mzdy, ale bo in ho pre ukzate n ho ul ho prjmu. Ak te n, kto odborn vyjadre nie ale bo psomn potvrde nie vyiadal, ne shlas s vkou vytovane j nhrady, rozhodne o nhrade uzne se nm. Proti tomuto uzne se niu je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. Nrok na nhradu vak zanik, ak nie je uplatne n do troch dn od vypracovania odborn ho vyjadre nia ale bo psomn ho potvrde nia, ale bo po tom, o mu bolo oznme n , e vyiadanie odborn ho vyjadre nia ale bo psomn ho potvrde nia sa ru; na to mus by te n, kto podal odborn vyjadre nie ale bo psomn potvrde nie , upozorne n. (4) Ak znale ck posudok, odborn vyjadre nie ale bo psomn potvrde nie pod pre orgn inn v tre stnom konan ale bo sd organizcia zriade n na znale ck ale bo odborn innos Ministe rstvom vntra Slove nske j re publiky, pod ju vdy be z nhrady. tvrt diel Ostatn dkazn prostriedky 153 Listinn a ve cn dkazy (1) Listinnmi dkazmi s listiny, ktor svojm obsahom dokazuj ale bo vyvracaj skutonos vzahujcu sa na objasovan skutok, na obvine n ho ale bo in osoby, ktor maj k ve ci vzah. (2) Ve cnmi dkazmi s pre dme ty, ktormi ale bo na ktorch bol tre stn in spchan, ktor dokazuj ale bo vyvracaj dokazovan skutonos a mu by prostrie dkom na odhale nie ale bo ziste nie tre stn ho inu ale bo je ho pchate a, ako aj stopy tre stn ho inu. (3) Ve cnmi dkazmi s aj zvukov , obrazov ale bo obrazovo-zvukov zznamy. 154 Obhliadka (1) Obhliadka sa vykonva, ak maj by priamym pozorovanm objasne n skutonosti dle it pre tre stn konanie , najm ak by mohli by ziste n ale bo zaiste n ak kove k stopy. Obhliadky sa me zastni osoba, ktor vykonva odborn innos, ale bo pribrat znale c. (2) Pri vykonan obhliadky sa vdy spe zpisnica, ktor mus obsahova pln opis pre dme tu obhliadky. K zpisnici tre ba pripoji zvukov , obrazov ale bo obrazovo-zvukov zznamy, nrty a in vyhotove n dokume nty a pomcky. (3) Obhliadku vykonva orgn inn v tre stnom konan a v konan pre d sdom sd. 155 Pre hliadka te la a obdobn kony
11.3.2012
(1) Pre hliadke te la je povinn podrobi sa kad, ak tre ba zisti, i s na je ho te le stopy ale bo nsle dky tre stn ho inu. Ak pre hliadku te la ne rob le kr, me ju vykona le n osoba toho ist ho pohlavia. (2) Ak na dkaz tre ba vykona odbe r krvi ale bo in obdobn kon, je osoba, o ktor ide , povinn strpie , aby je j le kr ale bo odborn zdravotn pracovnk odobral krv ale bo vykonal in obdobn kon, ak nie je spoje n s ne be zpe e nstvom pre je j zdravie . Odbe r biologick ho mate rilu, ktor nie je spoje n so zsahom do te le sne j inte grity osoby, ktore j sa kon tka, me uskutoni aj tto osoba ale bo s je j shlasom orgn inn v tre stnom konan. (3) Osoba podozriv zo spchania tre stn ho inu a obvine n s povinn strpie odobratie daktyloskopickch odtlakov, ktor vykon policajt, a odobratie vzorky na e l analzy de oxyribonukle ove j kyse liny; pri odbe re vzorie k na e l analzy de oxyribonukle ove j kyse liny sa postupuje poda osobitn ho pre dpisu. V prpade , e podozriv osoba ale bo obvine n po mrne j vzve odmie tne dobrovone strpie kony uve de n v tomto odse ku, mu by tie to vykonan proti ich vli na zklade prkazu poda odse ku 4. (4) Prkaz na pre hliadku te la, na odbe r krvi ale bo na in obdobn kon vyd pre dse da se ntu a pre d zaatm tre stn ho sthania ale bo v prpravnom konan prokurtor ale bo s je ho shlasom policajt. Prkaz mus by vydan psomne a mus by odvodne n. (5) Ak na e ly dokazovania tre ba zisti totonos osoby, ktor sa zdriavala na mie ste inu, je osoba, o ktor ide , povinn strpie kony potre bn na tak ziste nie vrtane odobratia daktyloskopickch odtlakov. (6) O povinnosti poda pre dchdzajcich odse kov tre ba tto osobu poui a upozorni ju na nsle dky ne vyhove nia vzve ale bo prkazu na je j splne nie . 156 Pre hliadka a pitva mtvoly a je j e xhumcia (1) Ak vznikne podozre nie , e smr love ka bola spsobe n tre stnm inom, mus by mtvola pre hliadnut a pitvan. Pre hliadku a pitvu mtvoly nariadi prokurtor ale bo policajt uzne se nm. Pochova mtvolu mono v takch prpadoch le n so shlasom prokurtora, ktor shlas vyd po pre hliadke a pitve be z me kania. (2) Ak vznikne podozre nie , e smr love ka bola spsobe n tre stnm inom, me pre dse da se ntu a v prpravnom konan prokurtor nariadi uzne se nm e xhumciu mtvoly; e xhumciu mtvoly mono nariadi aj vte dy, ak je to potre bn na zabe zpe e nie dkazu odobratm vzorky na e l analzy de oxyribonukle ove j kyse liny. 157 Vye trovac pokus (1) Vye trovac pokus sa vykon, ak maj by pozorovanm vo vytvore nch ale bo, obmie anch podmie nkach pre ve rovan ale bo upre sovan skutonosti ziste n v tre stnom konan, prpadne ak maj by ziste n nov skutonosti dle it pre tre stn konanie . (2) Vye trovac pokus sa ne vykon, ak je to vzhadom na okolnosti prpadu ale bo osobu podozriv ho, obvine n ho, pokode n ho ale bo sve dka ne vhodn ale bo ak e l vye trovacie ho pokusu mono dosiahnu inak. (3) Ak je to vzhadom na povahu ve ci a na skutonosti, ktor dote raz vyli v tre stnom konan najavo, potre bn , pribe rie sa k vye trovacie mu pokusu znale c. Poda potre by sa na vye trovacom pokuse zastn podozriv, obvine n, pokode n a sve dok. Ich as sa na vye trovacom pokuse riadi zsadami platnmi pre ich vsluch. (4) K konom, ktor svisia s vye trovacm pokusom, ne smie by obvine n, podozriv ale bo sve dok, ktor m prvo odoprie vpove , iadnym spsobom donucovan. 158 Pre vie rka vpove de na mie ste inu (1) Pre vie rka vpove de na mie ste inu sa vykon, ak je to potre bn na doplne nie ale bo ove re nie dajov dle itch pre tre stn konanie , ktor sa vzahuj k tomuto mie stu. (2) Na postup pri pre vie rke vpove de na mie ste inu sa prime rane pouij ustanove nia o vye trovacom pokuse . 159 Re kontrukcia (1) Re kontrukcia sa vykon, ak m by napodobne n situcia a okolnosti, za ktorch bol spchan tre stn in ale bo ktor maj k ne mu podstatn vzah, ale bo ak m by pre ve re n vpove obvine n ho, pokode n ho ale bo sve dka, ak in dkazy vykonan v tre stnom konan
11.3.2012
ne postauj na objasne nie ve ci. (2) Na postup pri re kontrukcii sa prime rane pouij ustanove nia o vye trovacom pokuse . 160 Hlasov skka a hlasov vzorka Ak je v tre stnom konan potre bn ide ntifikova hlas obvine n ho ale bo sve dka, mono na e ly pre ve re nia hlasove j vzorky vykona hlasov skku. Za hlasov vzorku me sli aj zvukov zznam z vsluchu obvine n ho ale bo sve dka. Piaty diel Mlanlivos 161 Vyhlse nie o mlanlivosti Orgny inn v tre stnom konan a sd musia osobu, ktor sa v prie be hu konania oboznamuje ale bo je dnorazovo oboznmila s utajovanmi skutonosami, poui o povinnostiach poda osobitnch pre dpisov a musia je j da podpsa psomn vyhlse nie o mlanlivosti; vyhlse nie o mlanlivosti je sasou spisu orgnu inn ho v tre stnom konan ale bo sdu. Orgn inn v tre stnom konan a sd je povinn be z me kania o te jto skutonosti informova prslun ttny orgn poda osobitnch pre dpisov. SIEDMA HLAVA ROZHODNUTIA 162 Spsob rozhodovania (1) Sd rozhoduje rozsudkom, tre stnm rozkazom ale bo prkazom, kde to zkon vslovne ustanovuje ; v ostatnch prpadoch rozhoduje , ak zkon ne ustanovuje nie o in ale bo ak rozhodnutie ne m te chnicko-organizan ale bo ope ratvnu povahu, uzne se nm. (2) Orgny inn v tre stnom konan rozhoduj, ak zkon ne ustanovuje nie o in ale bo ak rozhodnutie ne m te chnicko-organizan ale bo ope ratvnu povahu, uzne se nm. Prkazom rozhoduj, kde to zkon vslovne ustanovuje . Prv diel Rozsudok Obsah rozsudku 163 (1) Rozsudok po vodnch slovch V me ne Slove nske j re publiky mus obsahova a) oznae nie sdu, o ktor ho rozsudok ide , me n a prie zvisk sudcov a prse diacich, ktor sa na rozhodnut zastnili, b) dtum a mie sto vyhlse nia rozsudku, c) vrok rozsudku s uve de nm zkonnch ustanove n, ktor sa pouili, d) odvodne nie , ak zkon ne ustanovuje nie o in , e ) poue nie o opravnom prostrie dku. (2) Obalovan mus by v rozsudku oznae n svojm me nom a prie zviskom, dtumom a mie stom narode nia a bydliska, prpadne inmi dajmi potre bnmi na to, aby ne mohol by zame ne n s inou osobou. Ak ide o osobu podlie hajcu psobnosti sdov poda 16 ods. 2, uve die sa i hodnos obalovan ho a tvar, ktor ho je prslunkom. (3) Vrok, ktorm sa obalovan uznva za vinn ho ale bo ktorm sa spod obaloby oslobodzuje , mus pre sne oznaova tre stn in, ktor ho sa vrok tka, a to nie le n zkonnm pome novanm a uve de nm prvne j kvalifikcie , ale aj uve de nm mie sta, asu a spsobu spchania, prpadne aj s uve de nm inch skutonost potre bnch na to, aby skutok ne mohol by zame ne n s inm, ako aj uve de nm ve tkch zkonnch znakov vrtane tch, ktor odvoduj urit tre stn sadzbu. 164 V rozsudku, ktorm sa rozhoduje o vine , uve die sd aj vrok o a) nhrade kody, ak bol nrok na je j nhradu riadne a vas uplatne n, b) ochrannom opatre n, ak o om bolo na hlavnom poje dnvan ale bo na ve re jnom zasadnut konanom o odvolan rozhodnut . 165 (1) Odsudzujci rozsudok mus obsahova vrok o tre ste s uve de nm zkonnch ustanove n, poda ktorch bol tre st uloe n ale bo poda ktorch bolo od potre stania upuste n , a to prpadne s poukazom na prijat zruku. Ak bol uloe n tre st odatia
11.3.2012
slobody, ktor ho vkon mono podmie ne ne odloi ale bo podmie ne ne odloi s probanm dohadom, mus rozsudok obsahova aj vrok o tom, i bol podmie ne n odklad povole n, a prpadne , na ak podmie nky je viazan. Ak bol uloe n tre st odatia slobody na doivotie ale bo in ne podmie ne n tre st odatia slobody, rozsudok mus obsahova vrok o spsobe vkonu tohto tre stu. (2) Vo vroku oslobodzujce ho rozsudku sa mus uvie s, o ktor z dvodov uve de nch v 285 sa oslobode nie spod obaloby opie ra uve de nm zkonn ho ustanove nia a slovnm vyjadre nm tohto dvodu. 166 Sd, ktor rozhoduje znovu vo ve ci, v ktore j skor rozsudok bol na zklade odvolania, dovolania ale bo nvrhu na obnovu zrue n le n iastone , uve die v novom rozsudku iba tie vroky, pre ktor o ve ci znovu rozhoduje . Na svislos tchto vrokov s vrokmi, v ktorch zostal skor rozsudok ne dotknut, pritom pouke . 167 V rozsudku, ktorm sa uklad shrnn tre st, mus sd oznai tie skorie rozsudky, v ktorch nov rozsudok zruuje vrok o tre ste a nahrdza ho vrokom o shrnnom tre ste . 168 (1) Ak rozsudok obsahuje odvodne nie , sd v om strune uve die , ktor skutonosti vzal za dokzan , o ktor dkazy svoje skutkov ziste nia opie ra a akmi vahami sa spravoval pri hodnote n vykonanch dkazov, najm ak si navzjom odporuj. Z odvodne nia mus by zre jm , ako sa sd vyrovnal s obhajobou, pre o ne vyhove l nvrhom na vykonanie alch dkazov a akmi prvnymi vahami sa spravoval, ke posudzoval dokzan skutonosti poda prslunch ustanove n zkona v otzke viny a tre stu. Ak rozsudok obsahuje alie vroky, tre ba odvodni aj tie to vroky. (2) V odvodne n rozsudku, ktorm sa schvlila dohoda o vine a tre ste , sd strune uve die najm prie be h konania o dohode a je ho vsle dok, odpove de obvine n ho na otzky uve de n v 333 ods. 3; ak je obvine n mladistv a v ase konania ne dovil ose mnsty rok svojho ve ku, aj vyjadre nie je ho obhajcu a zkonn ho zstupcu. Porada a hlasovanie o rozsudku 169 (1) Pri porade o rozsudku posdi sd najm, i a) sa stal skutok, pre ktor je obalovan sthan, b) te nto skutok m ve tky znaky nie ktor ho tre stn ho inu a ak je je ho prvna kvalifikcia, c) te nto skutok spchal obalovan, d) je obalovan za te nto skutok tre stne zodpove dn, e ) tre stnos skutku ne zanikla, f) prijma ponknut zruku zujmov ho zdrue nia obanov ale bo dve ryhodne j osoby, g) m by obalovan mu uloe n tre st a ak, h) m by obalovan mu uloe n povinnos nahradi pokode n mu kodu a v akom rozsahu, i) m by uloe n ochrann opatre nie a ak . (2) Ak sa rozhoduje o rozsudku, ku ktor mu strany dospe li dohodou o vine a tre ste , okre m skutonost uve de nch v odse ku 1 posdi tie odpove de na otzky poda 333 ods. 3. 170 (1) Na porade o hlasovan ne smie by okre m pre dse du se ntu, sudcov, prse diacich a zapisovate a, ktor sa zastnili na hlavnom poje dnvan ale bo ve re jnom zasadnut, ktor rozsudku be zprostre dne pre dchdzalo, prtomn nikto in. So shlasom pre dse du se ntu sa na porade o hlasovan me zastni aj nhradn sudca, nhradn prse diaci a vy sdny radnk, ktor vak ne hlasuj. (2) O obsahu porady s astnci povinn zachova mlanlivos. (3) Pri hlasovan rozhoduje vina hlasov. Ak ne mono vinu dosiahnu, pripotavaj sa hlasy obalovan mu najme ne j priazniv k hlasom po nich priaznive jm tak dlho, a sa dosiahne vina. Ak je sporn , ktor mie nka je pre obalovan ho
11.3.2012
priaznive jia, rozhodne sa o tom hlasovanm. (4) Kad le n se ntu mus hlasova, aj ke bol v nie ktore j pre dchdzajce j otzke pre hlasovan. Pri hlasovan o tre ste ale bo o ochrannom opatre n, ale bo o nhrade kody sa vak mu hlasovania zdra t, ktor hlasovali za oslobode nie spod obaloby; ich hlasy sa pripotaj k hlasu pre obalovan ho najpriaznive jie mu. (5) Prse diaci a sudcovia hlasuj pre d pre dse dom se ntu. Prse diaci a sluobne mlad sudcovia hlasuj pre d sluobne starmi. Pre dse da se ntu hlasuje posle dn. (6) Odlin nzor sudcov a prse diacich, ktor sa zastuj na hlasovan o vine ale bo tre ste ale bo o ochrannom opatre n, ale bo o nhrade kody, sa zape do zpisnice o hlasovan. (7) O hlasovan sa spe osobitn zpisnica, ktor mus by be zprostre dne po je j podpsan osobami, ktor hlasovali, a zapisovate om vloe n do oblky, zale pe n a opatre n odtlakom pe iatky a podpisom zapisovate a. 171 Vyhlse nie rozsudku (1) Rozsudok tre ba vdy vyhlsi ve re jne ; vyhlasuje ho pre dse da se ntu. (2) Vyhlasuj sa vodn slov V me ne Slove nske j re publiky, pln zne nie vroku tak, ako bol odhlasovan, aspo podstatn as odvodne nia a poue nie o opravnom prostrie dku. Pri vyhlasovan vodnch slov a vroku rozsudku prtomn povstan. (3) V poue n sa uve die , proti ktorm vrokom rozsudku me poda odvolanie oprvne n osoba a v ake j le hote . Zrove sa v om uve die , e rozsudok mono napadn odvolanm le n v nie ktore j je ho asti ale bo sa odvolania vslovne vzda. (4) Rozsudok sa vyhlsi spravidla ihne po skone n poje dnvania, ktor rozsudku pre dchdzalo; ak to nie je mon , mono pre vyhlse nie rozsudku poje dnvanie odroi, najviac vak o tri pracovn dni. 172 Vyhotove nie rozsudku (1) Kad rozsudok tre ba vyhotovi psomne . Vyhotove nie rozsudku mus by v zhode s obsahom rozsudku tak, ako bol vyhlse n. (2) Ak sa po vyhlse n rozsudku prokurtor aj obvine n vzdali odvolania ale bo tak pre jav urobili v le hote troch pracovnch dn od vyhlse nia rozsudku, me sa vyhotovi zje dnodue n psomn rozsudok, ktor ne obsahuje odvodne nie . Ak ide o mladistv ho obvine n ho, tak to vyhlse nie tre ba vyiada aj od zkonn ho zstupcu a zstupcu orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly. (3) Rozsudok tre ba psomne vyhotovi vo vzobnch ve ciach najne skr do 10 pracovnch dn, v ostatnch ve ciach do 30 pracovnch dn odo da je ho vyhlse nia; ak ho zo zvanch dvodov ne mono v te jto le hote vyhotovi, pre dse da sdu me povoli dlhiu le hotu, najviac vak dvojnsobok uve de nch le ht; o tomto sd upove dom strany. (4) Ak ne me pre dse da se ntu ale bo sudca vyhlse n rozsudok psomne vyhotovi pre pre kku dlhie ho trvania, vyhotov ho na prkaz pre dse du sdu in sudca. (5) Vyhotove n rozsudok podpe pre dse da se ntu a te n, kto ho vypracoval. Ak ne me pre dse da se ntu podpsa vyhotove nie rozsudku pre pre kku dlhie ho trvania, podpe ho za ne ho in le n se ntu; dvod tre ba na vyhotove n rozsudku pozname na. 173 Dorue nie rozsudku (1) Rovnopis rozsudku sa doru obalovan mu, prokurtorovi, pokode n mu, ktor uplatnil nrok na nhradu kody, zastne ne j osobe , a to aj ke boli pri vyhlse n rozsudku prtomn. (2) Ak m obalovan obhajcu ale bo zkonn ho zstupcu, doru sa rovnopis rozsudku aj je mu. (3) U mladistv ho obalovan ho sa rovnopis rozsudku doru vdy aj orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly a zkonn mu zstupcovi, s ktorm obalovan ije spolone v domcnosti. (4) Ak m zastne n osoba ale bo pokode n zkonn ho zstupcu, doru sa rovnopis rozsudku le n zkonn mu zstupcovi; ak maj splnomocne nca, doru sa le n splnomocne ncovi.
11.3.2012
(5) Ak bola prijat ponknut zruka, doru sa rovnopis rozsudku aj tomu, kto zruku ponkol. (6) Pri tre stnom ine zane dbania povinne j vivy sa doru rovnopis rozsudku aj osobe , do ktore j rk je obalovan povinn plni povinnos vyivova ale bo zaopatrova in ho. 174 Oprava vyhotove nia rozsudku a je ho rovnopisu (1) Pre dse da se ntu me osobitnm uzne se nm ke dykove k opravi pisrske chyby a in zre jm ne sprvnosti, ku ktorm dolo pri vyhotove n rozsudku a v je ho rovnopisoch, tak, aby vyhotove nie bolo v plne j zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlse n. Opravu me nariadi aj sd vyie ho stupa. (2) Rovnopis uzne se nia o oprave sa doru ve tkm osobm, ktorm bol dorue n rovnopis rozsudku. (3) Proti rozhodnutiu o oprave poda odse ku 1 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. (4) Po prvoplatnosti uzne se nia o oprave sa uzne se nie o oprave stva sasou pvodn ho rozsudku, o sa uve die pri vyznae n prvoplatnosti uzne se nia. 175 inky opravy Ak sa oprava vyhotove nia rozsudku ale bo oprava rovnopisu rozsudku podstatne dotkla obsahu nie ktor ho z vrokov rozsudku, plynie prokurtorovi a osobe priamo dotknute j oprave nm vrokom le hota na odvolanie od dorue nia rovnopisu uzne se nia o oprave a ak bola proti uzne se niu o oprave podan sanos, od dorue nia rozhodnutia o sanosti. O tom tre ba osobu vrokom priamo dotknut poui. Druh diel Uznesenie 176 Obsah uzne se nia (1) Uzne se nie mus obsahova a) oznae nie orgnu, o ktor ho rozhodnutie ide , me n a prie zvisk osb, ktor sa na rozhodnut zastnili, b) dtum a mie sto rozhodnutia, c) vrok uzne se nia s uve de nm zkonnch ustanove n, ktor boli pouit , a ak ide o rozhodnutie vo ve ci same j, aj skutok a je ho prvnu kvalifikciu, d) odvodne nie , ak zkon ne ustanovuje nie o in , e ) poue nie o opravnom prostrie dku. (2) V odvodne n tre ba, ak to prichdza poda povahy ve ci do vahy, uvie s najm skutonosti, ktor sa povauj za dokzan , dkazy, o ktor sa skutkov ziste nia opie raj, vahy, ktormi sa rozhodujci orgn spravoval pri hodnote n vykonanch dkazov, ako aj prvne vahy, na ktorch zklade poda prslunch ustanove n zkona posudzoval dokzan skutonosti. (3) Ak sa po vyhlse n uzne se nia obvine n ale bo in oprvne n osoba a prokurtor vzdali sanosti ale bo tak pre jav urobili v le hote troch pracovnch dn od vyhlse nia uzne se nia, me sa vyhotovi zje dnodue n psomn uzne se nie , ktor ne obsahuje odvodne nie ; to ne plat, ak ide o rozhodnutie o vzbe . Ak ide o mladistv ho obvine n ho, tak pre jav je potre bn aj od zkonn ho zstupcu a zstupcu orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly. 177 Vyhlse nie uzne se nia Vyhlsi tre ba le n tie uzne se nia, ktor boli urobe n a) pri kone vykonvanom za asti osoby, ktore j sa uzne se nie dotka, b) na hlavnom poje dnvan, c) na ve re jnom zasadnut, d) na ne ve re jnom zasadnut. 178 Vyhotove nie uzne se nia (1) Ne tre ba vyhotovova uzne se nia, ktormi sa upravuje prie be h konania ale bo spsob vykonania dkazov ale bo ktormi sa nariauje ale bo pripravuje hlavn poje dnvanie ale bo
11.3.2012
zasadnutie sdu. (2) Rovnako ne tre ba vyhotovova uzne se nia, ktor s zapsan v plnom zne n v zpisnici o kone okre m prpadu, ak by bolo tre ba rovnopis tak ho uzne se nia doruova nie ktore j osobe . Ak sa m v takom prpade dorui iba prokurtorovi, mono mu dorui rovnopis zpisnice . 179 Oznamovanie uzne se nia (1) Uzne se nie tre ba oznmi osobe , ktore j sa priamo dotka, ako aj osobe , ktor na dala svojm nvrhom podne t; uzne se nie sdu sa oznmi aj prokurtorovi. Oznme nie sa rob bu vyhlse nm uzne se nia v prtomnosti toho, komu tre ba uzne se nie oznmi, ale bo dorue nm rovnopisu uzne se nia. (2) Ak m osoba, ktore j tre ba uzne se nie oznmi, obhajcu, prpadne splnomocne nca, posta, ak sa uzne se nie vyhlsi bu te jto osobe , ale bo je j obhajcovi, prpadne splnomocne ncovi; ak sa oznamuje uzne se nie dorue nm rovnopisu, doru sa le n obhajcovi, prpadne splnomocne ncovi. Ak ide o osobu pozbave n spsobilosti na prvne kony ale bo osobu, ktore j spsobilos na prvne kony je obme dze n a ktor obhajcu, prpadne splnomocne nca ne m, oznmi sa uzne se nie je j zkonn mu zstupcovi. (3) Ak sa vak oznamuje obvine n mu, ktor je pozbave n spsobilosti na prvne kony ale bo ktor ho spsobilos na prvne kony je obme dze n, uzne se nie , proti ktor mu me poda sanos, tre ba ho oznmi obvine n mu, je ho obhajcovi a zkonn mu zstupcovi. Ak je obvine n vo vzbe , vo vkone tre stu odatia slobody ale bo na pozorovan v zdravotnckom stave , tre ba uzne se nie , proti ktor mu je prpustn sanos, oznmi obvine n mu a je ho obhajcovi aj vte dy, ak obvine n ne m obme dze n spsobilos na prvne kony. (4) Ak ne bol zstupca orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly prtomn pri vyhlse n uzne se nia, proti ktor mu je prpustn sanos ale bo ktorm bolo tre stn sthanie zastave n ale bo pre rue n ale bo ve c postpe n, doru sa orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly rovnopis tohto uzne se nia, ak v ase vyhlse nia uzne se nia mladistv obvine n ne dovil ose mnsty rok svojho ve ku. (5) Uzne se nie , ktorm sa rozhodlo o opravnom prostrie dku, sa prokurtorovi, osobe , ktore j sa rozhodnutie priamo tka, a osobe , ktor svojm nvrhom dala na uzne se nie podne t, vdy v rovnopise doru. (6) Ustanove nia odse kov 1 a 5 sa ne pouij na prpad poda 47 ods. 3; ak najvy sd ne zamie tne nvrh, uzne se nie doru ge ne rlne mu prokurtorovi, ktor zabe zpe , aby bolo uzne se nie oznme n je ho zve re jne nm vhodnm spsobom. 180 Pouitie ustanove n o rozsudku Ak te nto die l ne ustanovuje nie o in , pouij sa na uzne se nie prime rane ustanove nia prv ho die lu te jto hlavy o rozsudku. Tret diel Prkaz 181 Obsah prkazu (1) Prkaz mus obsahova a) oznae nie orgnu, o ktor ho rozhodnutie ide , b) dtum a mie sto rozhodnutia, c) vrok prkazu s uve de nm zkonnch ustanove n, ktor boli pouit , d) skutok s uve de nm prvne j kvalifikcie tre stn ho inu, ak z povahy ve ci ne vyplva nie o in . (2) Psomn vyhotove nie prkazu mus obsahova odvodne nie vte dy, kde to zkon vslovne ustanovuje . (3) Proti prkazu opravn prostrie dok nie je prpustn. 182 Pouitie ustanove n o rozsudku Ak te nto die l ne ustanovuje nie o in , pouij sa na prkaz prime rane ustanove nia prv ho die lu te jto hlavy o rozsudku. tvrt diel Prvoplatnos a vykonatenos rozhodnut 183
11.3.2012
Prvoplatnos a vykonate nos rozsudku (1) Rozsudok je prvoplatn, a ak ne ustanovuje te nto zkon nie o in , aj vykonate n, ak a) zkon proti ne mu ne pripa odvolanie , b) zkon sce proti ne mu pripa odvolanie , ale 1. odvolanie v le hote podan ne bolo, 2. oprvne n osoby sa odvolania vslovne vzdali ale bo ho vslovne vzali sp, ale bo 3. podan odvolanie bolo zamie tnut . (2) Odvolanie podan le n pokode nm proti vroku o nhrade kody a odvolanie podan le n zastne nou osobou ne brni tomu, aby ostatn asti rozsudku nadobudli prvoplatnos a boli vykonan . Ani odvolanie tkajce sa le n nie ktor ho z viace rch obalovanch ne brni tomu, aby rozsudok u ostatnch obalovanch nadobudol prvoplatnos a bol vykonan. (3) Ak bola le hota na podanie odvolania zme kan, ale oprvne nou osobou bola podan iados o navrte nie le hoty, ne mono rozsudok vykona a do prvoplatnosti rozhodnutia o te jto iadosti. 184 Prvoplatnos a vykonate nos uzne se nia (1) Uzne se nie je prvoplatn , a ak ne ustanovuje te nto zkon nie o in , aj vykonate n , ak a) zkon proti ne mu ne pripa sanos, b) zkon sce proti ne mu pripa sanos, ale 1. sanos v le hote podan ne bola, 2. oprvne n osoby sa sanosti vslovne vzdali ale bo ju vslovne vzali sp, ale bo 3. podan sanos bola zamie tnut. (2) Uzne se nie je vykonate n , aj ke dote raz ne nadobudlo prvoplatnos, ak zkon proti ne mu sce pripa sanos, ale ne priznva je j odkladn inok. (3) Sanos, ktor sa tka le n nie ktore j z viace rch osb ale bo le n nie ktore j z viace rch ve c, o ktorch bolo rozhodnut tm istm uzne se nm, ne brni ani v prpade , e m odkladn inok, tomu, aby uzne se nie nadobudlo prvoplatnos a bolo vykonan v ostatnch astiach, ak ich mono odde li. (4) Ak bola le hota na podanie sanosti, ktor m odkladn inok, zme kan, ale oprvne nou osobou bola podan iados o navrte nie le hoty, ne mono uzne se nie vykona a do prvoplatn ho rozhodnutia o te jto iadosti. SMA HLAVA SANOS A KONANIE O SANOSTI 185 Prpustnos a inok sanosti (1) Opravnm prostrie dkom proti uzne se niu je sanos. (2) Sanosou mono napadn kad uzne se nie policajta okre m uzne se nia o zaat tre stn ho sthania. Uzne se nie sdu ale bo prokurtora mono sanosou napadn le n v tch prpadoch, v ktorch to zkon vslovne pripa, a ak rozhoduje vo ve ci v prvom stupni. (3) Proti uzne se niu pre dse du se ntu odvolacie ho sdu, ktorm uloil poriadkov pokutu, je prpustn sanos, o ktore j rozhodne in se nt tohto sdu, ktor pri tomto rozhodovan m postave nie nadriade n ho orgnu. (4) Proti uzne se niu odvolacie ho sdu o vzat obvine n ho do vzby je prpustn sanos, o ktore j rozhodne in se nt tohto sdu, ktor pri tomto rozhodovan m postave nie nadriade n ho orgnu. (5) Proti uzne se niu ge ne rlne ho prokurtora mono poda sanos, iba ak ide o uzne se nie o zaiste n maje tku poda 191. O sanosti rozhoduje najvy sd. (6) Sanos m odkladn inok, le n kde to zkon vslovne ustanovuje . 186 Oprvne n osoby (1) Ak ne ustanovuje zkon nie o in , me sanos poda osoba, ktore j sa uzne se nie priamo tka ale bo ktor na uzne se nie dala nvrh, na ktor ju zkon oprvuje ; proti uzne se niu sdu me poda sanos aj prokurtor, a to aj v prospe ch obvine n ho. V prospe ch mladistv ho obvine n ho mu poda sanos, a to aj proti je ho vli, zkonn zstupca, obhajca, orgn socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly; le hota na podanie opravn ho prostrie dku im plynie samostatne . (2) Proti uzne se niu o vzbe a o ochrannom lie e n mu poda sanos v prospe ch obvine n ho aj
11.3.2012
osoby, ktor by mohli poda v je ho prospe ch odvolanie . 187 Le hota a mie sto na podanie (1) Sanos sa podva orgnu, proti ktor ho uzne se niu sme ruje , a to do troch dn od oznme nia uzne se nia, s vnimkou sanosti proti uzne se niam poda 83 ods. 2; ak sa kon poda 204 ods. 1, sanos sa podva do skone nia skrte n ho vye trovania. Ak sa uzne se nie oznamuje tak obvine n mu, ako aj je ho zkonn mu zstupcovi ale bo obhajcovi, plynie le hota od toho oznme nia, ktor bolo vykonan najne skorie . (2) Osobm, ktor mu poda sanos v prospe ch obvine n ho, kon sa le hota na podanie sanosti tm istm dom ako obvine n mu; prokurtorovi vak plynie le hota vdy samostatne . 188 Vzdanie sa a vzatie sanosti sp (1) Oprvne n osoba sa me sanosti vslovne vzda. (2) Oprvne n osoba me podan sanos vzia vslovne sp, km sa o ne j ne rozhodlo. Sanos prokurtora me vzia sp aj nadriade n prokurtor. (3) Sanos podan v prospe ch obvine n ho inou oprvne nou osobou ale bo za obvine n ho obhajcom ale bo zkonnm zstupcom me by vzat sp le n s vslovnm shlasom obvine n ho. Prokurtor vak me vzia tak sanos sp aj be z shlasu obvine n ho. V tom prpade plynie obvine n mu nov le hota na podanie sanosti od upove dome nia, e sanos bola vzat sp. (4) Vzatie sanosti sp ve zme , ak nie t pre kok, uzne se nm na ve domie orgn prslun na rozhodnutie o sanosti a ak ne bola ve c dote raz tomuto orgnu pre dloe n, orgn proti ktor ho rozhodnutiu sanos sme ruje ; v konan pre d sdom o tom rozhoduje pre dse da se ntu. 189 Dvody sanosti (1) Uzne se nie mono napadn pre a) ne sprvnos nie ktor ho je ho vroku, b) zre jm rozpor vroku s odvodne nm, ale bo c) porue nie ustanove n o konan, ktor uzne se niu pre dchdzalo, ak toto porue nie mohlo spsobi ne sprvnos nie ktor ho vroku uzne se nia. (2) V sanosti mono uvie s skutonosti a dkazy, ktor ne boli znme v prvostupovom konan. (3) Ak podva sanos prokurtor, orgn socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly ale bo obhajca za obvine n ho ale bo vo vlastnom me ne , mus by sanos zrove odvodne n, s vnimkou sanosti prokurtora proti uzne se niu o ne vzat obvine n ho do vzby. 190 Konanie pre d orgnom, proti ktor ho uzne se niu sanos sme ruje (1) Orgn, proti ktor ho uzne se niu sanos sme ruje , me je j sm vyhovie , ak sa zme na pvodn ho uzne se nia ne dotkne prv ine j strany tre stn ho konania. Ak ide o uzne se nie policajta, ktor bolo vydan s pre dchdzajcim shlasom prokurtora ale bo na je ho pokyn, me policajt sm sanosti vyhovie le n s pre dchdzajcim shlasom prokurtora. (2) Ak le hota na podanie sanosti u ve tkm oprvne nm osobm uplynula a sanosti sa ne vyhove lo poda odse ku 1, pre dlo ve c na rozhodnutie a) policajt prokurtorovi, ktor vykonva dozor nad zachovvanm zkonnosti v prpravnom konan, a ak ide o sanos proti uzne se niu, ku ktor mu te nto prokurtor dal shlas ale bo pokyn, je ho prostre dnctvom nadriade n mu prokurtorovi, b) prokurtor ale bo sd nadriade n mu prokurtorovi ale bo sdu, c) vy sdny radnk ale bo sdny tajomnk pre dse dovi se ntu a v prpravnom konan sudcovi pre prpravn konanie , ktor maj pri tomto rozhodovan postave nie nadriade n ho orgnu, d) asiste nt prokurtora prokurtorovi, ktor vykonva ale bo vykonval dozor nad zachovvanm zkonnosti v prpravnom konan a ktor m pri tomto rozhodovan postave nie nadriade n ho prokurtora. (3) Ak bola podan sanos proti uzne se niu o ne vzat obvine n ho do vzby, sudca pre prpravn konanie be z me kania pre dlo ve c nadriade n mu sdu na rozhodnutie . Pre dloe nie spisu zabe zpe sudca pre prpravn konanie ale bo na je ho iados Policajn zbor najne skr v nasle dujci pracovn de . Rovnako sa postupuje , ak pod sanos obvine n proti uzne se niu o vzat do vzby v konan poda 204 ods. 1 ale bo bola podan sanos proti uzne se niu o vzbe , ak
11.3.2012
sd ale bo sudca pre prpravn konanie rozhoduje poda 76 ods. 3 ale bo 4. 191 Rozhodovanie o sanosti proti rozhodnutiam o zaiste n maje tku O sanosti proti rozhodnutiu, ktorm prokurtor a) zaistil maje tok obvine n ho na zaiste nie nroku pokode n ho poda 50 ods. 1, b) zamie tol nvrh pokode n ho na zaiste nie je ho nroku poda 50 ods. 5, c) zruil ale bo obme dzil zaiste nie nroku pokode n ho poda 51 ods. 1 a 2 ale bo vyal ve ci zaiste n na nrok pokode n ho poda 51 ods. 2, d) zaistil maje tok obvine n ho poda 425 ods. 1, rozhoduje sudca pre prpravn konanie sdu, ktor je prslun na konanie v prvom stupni, a to spravidla do piatich pracovnch dn od pre dloe nia ve ci sdu. Rozhodnutie nadriade n ho orgnu 192 (1) Pri rozhodovan o sanosti pre skma nadriade n orgn a) sprvnos vrokov napadnut ho uzne se nia, proti ktorm saovate podal sanos, a b) konanie pre dchdzajce tmto vrokom napadnut ho uzne se nia. (2) Ak sa tka sanos le n nie ktore j z viace rch osb ale bo le n nie ktore j z viace rch ve c, o ktorch sa rozhodlo tm istm uzne se nm, pre skma nadriade n orgn le n sprvnos vrokov tkajcich sa te jto osoby ale bo te jto ve ci a konanie pre dchdzajce pre skmavane j asti uzne se nia. (3) O sanosti poda 190 ods. 3 proti uzne se niu o ne vzat obvine n ho do vzby rozhodne nadriade n sd na ve re jnom zasadnut a o sanosti proti uzne se niu o vzat obvine n ho do vzby na ne ve re jnom zasadnut do piatich pracovnch dn od pre dloe nia ve ci na rozhodnutie . O sanosti proti uzne se niu o pre puste n zatknut ho obvine n ho na slobodu rozhodne nadriade n sd na ve re jnom zasadnut, ktor mono vdy kona aj be z prtomnosti obvine n ho, ak bol na toto ve re jn zasadnutie riadne a vas pre dvolan a be z prtomnosti obhajcu, ak bol o tomto ve re jnom zasadnut riadne a vas upove dome n; sudca pre prpravn konanie pri vsluchu zatknut ho obvine n ho vdy zist adre su na doruovanie psomnost. (4) O sanosti proti uzne se niu, ktorm bolo rozhodnut o nvrhu na pre de nie le hoty vzby, rozhodne nadriade n sd najne skr do uplynutia le hoty, ktor sa m pre di. O sanosti proti rozhodnutiu o vzbe po podan obaloby ale bo nvrhu na schvle nie dohody o vine a tre ste poda 76 ods. 3 ale bo 4 rozhodne nadriade n sd najne skr do uplynutia le hoty, ktor by bola le hotou vzby v prpravnom konan. 193 (1) Nadriade n orgn zamie tne sanos, ak a) nie je prpustn, b) bola podan one skore ne , ne oprvne nou osobou, osobou, ktor sa je j vslovne vzdala ale bo ktor znovu podala sanos, ktor u pre dtm vslovne vzala sp, ale bo c) nie je dvodn. (2) Ako one skore n ne mono zamie tnu sanos, ktor oprvne n osoba podala one skore ne le n pre to, e sa spravovala ne sprvnym poue nm, ktor je j bolo dan pri oznme n uzne se nia. 194 (1) Ak ne zamie tne nadriade n orgn sanos, zru napadnut uzne se nie , a ak je poda povahy ve ci potre bn nov rozhodnutie , a) rozhodne vo ve ci sm, ale bo b) ulo orgnu, proti ktor ho rozhodnutiu sanos sme ruje , aby vo ve ci znovu konal a rozhodol, s vnimkou rozhodovania o sanosti proti rozhodnutiu o vzbe poda 72 ods. 1 psm. a), d) a f), rozhodovania o sanosti proti rozhodnutiu o vzbe , ak sd prv ho stupa rozhodol o vzbe po podan obaloby ale bo nvrhu na schvle nie dohody o vine a tre ste poda 76ods. 3 ale bo 4, rozhodovania o sanosti proti rozhodnutiu o pokraovan v ochrannom lie e n, pre puste n z ochrann ho lie e nia ale bo ukone n ochrann ho lie e nia, ak pre dse da se ntu rozhodoval pre d ukone nm vkonu tre stu poda 446a ods. 3 ale bo 4 a rozhodovania o sanosti proti rozhodnutiu o nvrhu na umie stne nie odsde n ho v de te nnom stave poda 462.
11.3.2012
(2) Ak je chybn le n as napadnut ho uzne se nia a mono ju odde li od ostatnch ale bo ak sa tka sanos le n asti uzne se nia, obme dz nadriade n orgn svoje rozhodnutie poda odse ku 1 le n na tto as. (3) Ak ne dostatok spova v tom, e v napadnutom uzne se n nie ktor vrok chba ale bo je ne pln, me nadriade n orgn be z toho, aby vyslovil zrue nie napadnut ho uzne se nia, bu ho sm doplni, ale bo uloi orgnu, proti ktor ho rozhodnutiu sanos sme ruje , aby o chbajcom vroku rozhodol ale bo ne pln vrok doplnil. (4) Sd rozhodujci o sanosti me , ak to poklad za ne vyhnutn , nariadi, aby ve c bola znovu v prvom stupni pre je dnan a bolo o ne j rozhodnut v inom zloe n se ntu ale bo inm sdom toho ist ho druhu a toho ist ho stupa v je ho obvode . (5) Orgn, ktor mu bola ve c vrte n na nov pre je dnanie a rozhodnutie , je pri novom rozhodovan viazan prvnym nzorom, ktor vo ve ci vyslovil nadriade n orgn, a je povinn vykona kony, ktorch vykonanie te nto orgn nariadil. (6) Ak nadriade n sd rozhodne o vzat obvine n ho do vzby, ihne nariadi, aby ho dodal do mie sta vkonu vzby tvar Policajn ho zboru, Voje nske j polcie ale bo Zboru vze nske j a justine j stre . 195 (1) Orgn rozhodujci o sanosti ne me z je j podne tu zme ni uzne se nie v ne prospe ch osoby, ktor sanos podala ale bo v ktore j prospe ch bola sanos podan. (2) Ak zme n nadriade n orgn uzne se nie v prospe ch obvine n ho z dvodu porue nia je ho prva na obhajobu a je to na prospe ch aj nie ktor mu spoluobvine n mu, zme n uzne se nie aj v prospe ch tohto spoluobvine n ho. (3) Ustanove nie odse ku 1 plat prime rane aj pre orgn, ktor mu bola ve c prikzan na nov pre je dnanie a rozhodnutie . DRUH AS PREDSDNE KONANIE PRV HLAVA POSTUP PRED ZAATM TRESTNHO STHANIA 196 (1) Tre stn oznme nie sa podva prokurtorovi ale bo policajtovi. Prokurtor a policajt be z me kania upove domia rad pe cilne j prokuratry o podanom tre stnom oznme n, ak sa tka psobnosti pe cializovan ho tre stn ho sdu. (2) Ak prokurtor ale bo policajt po prijat tre stn ho oznme nia zist, e je potre bn ho doplni, doplne nie vykon vsluchom oznamovate a ale bo pokode n ho ale bo vyiadanm psomnch podkladov od oznamovate a ale bo od ine j osoby ale bo orgnu prslun prokurtor ale bo prslun policajt tak, aby mohol rozhodn poda 197 ale bo 199 v le hote do 30 dn od prijatia tre stn ho oznme nia. Prokurtor ale bo policajt me vypou osobu, ktor na zklade tre stn ho oznme nia ale bo in ho podne tu je potre bn vypou k okolnostiam nasve dujcim, e mala spcha tre stn in. Tto osoba m prvo odoprie vpove , ak by vpove ou spsobila ne be zpe e nstvo tre stn ho sthania se be , ale bo svojmu prbuzn mu v priamom rade , svojmu srode ncovi, osvojite ovi, osvoje ncovi, mane lovi ale bo druhovi, ale bo inm osobm v rodinnom ale bo obdobnom pome re , ktorch ujmu by prvom pociovala ako vlastn ujmu, ne smie vak by vypovan v prpadoch ustanove nch v 129. Tto osobu tre ba poui o nsle dkoch kriv ho obvine nia. Vypovan osoba m prvo na prvnu pomoc advokta. Na pre dvolanie a pre dve de nie te jto osoby ale bo oznamovate a sa prime rane pouij ustanove nia 128. (3) Pokode n tre stnm inom, ktor bol spchan v inom le nskom tte Eurpske j nie ako v tom, kde m bydlisko, je oprvne n poda tre stn oznme nie prslun mu orgnu ttu, kde m bydlisko, ak to ne mohol urobi ale bo ne chce l urobi v tte , v ktorom bol tre stn in spchan. (4) Prokurtor ale bo prostre dnctvom prokurtora policajt, ktor mu bolo tre stn oznme nie poda odse ku 3 dorue n a nie je prslun vo ve ci kona, be z me kania postpi tre stn oznme nie prslun mu orgnu toho le nsk ho ttu Eurpske j nie , na ktor ho ze m bol tre stn in spchan. 197 (1) Ak nie je dvod na zaatie tre stn ho sthania ale bo na postup poda odse ku 2, prokurtor ale bo policajt uzne se nm ve c a) odovzd prslun mu orgnu na pre je dnanie prie stupku ale bo in ho sprvne ho de liktu, b) odovzd in mu orgnu na disciplinrne konanie ,
11.3.2012
c) odlo, ak je tre stn sthanie ne prpustn ale bo ak zanikla tre stnos inu, ale bo d) odmie tne . (2) Prokurtor ale bo policajt pre d zaatm tre stn ho sthania uzne se nm me odloi ve c, ak je tre stn sthanie ne e ln vzhadom na okolnosti uve de n v 215 ods. 2. (3) Uzne se nie poda odse ku 1 ale bo 2 sa doru oznamovate ovi a pokode n mu. Oznamovate a pokode n mu proti uzne se niu poda sanos. Policajt doru tak uzne se nie prokurtorovi najne skr do 48 hodn. 198 (1) Prokurtor po prijat tre stn ho oznme nia me postupova poda 197 ods. 1 ale bo 2 ale bo odovzda tre stn oznme nie policajtovi. O odovzdan tre stn ho oznme nia policajtovi be z me kania psomne upove dom oznamovate a a pokode n ho. (2) Prokurtor pre skma postup policajta poda 197, ak ho o to poiada oznamovate ale bo pokode n najne skr do 30 dn, a vsle dok pre skmania im oznmi be z me kania. DRUH HLAVA PRPRAVN KONANIE Prv diel Zaatie prpravnho konania 199 Zaatie tre stn ho sthania (1) Ak nie je dvod na postup poda 197 ods. 1 ale bo 2, policajt zane tre stn sthanie be z me kania, najne skr vak do 30 dn od prijatia tre stn ho oznme nia, ak ho tre ba doplni. Tre stn sthanie sa zane vydanm uzne se nia. Ak hroz ne be zpe e nstvo z ome kania, zane policajt tre stn sthanie vykonanm zaisovacie ho konu, ne opakovate n ho konu ale bo ne odkladn ho konu. Po ich vykonan vyhotov ihne uzne se nie o zaat tre stn ho sthania, v ktorom uve die , ktorm z tchto konov u bolo zaat tre stn sthanie . O zaat tre stn ho sthania policajt upove dom oznamovate a a pokode n ho. Policajt doru tak uzne se nie prokurtorovi najne skr do 48 hodn. (2) Policajt postupuje prime rane poda odse ku 1, ak sa o skutonostiach odvodujcich zaatie tre stn ho sthania dozvie inak ako z tre stn ho oznme nia. (3) Uzne se nie o zaat tre stn ho sthania mus obsahova opis skutku s uve de nm mie sta, asu, prpadne inch okolnost, za akch k ne mu dolo, o ak tre stn in v tomto skutku ide , a to je ho zkonnm pome novanm a uve de nm prslun ho ustanove nia Tre stn ho zkona. Uzne se nie ne obsahuje odvodne nie . (4) Tre stn sthanie sa zane vykonanm zaisovacie ho konu, ne odkladn ho konu ale bo ne opakovate n ho konu aj vte dy, ak ho vykonal mie stne ne prslun policajt, ak ne bolo mon dosiahnu, aby ho vykonal prslun policajt, a najne skr do troch dn od je ho vykonania odovzd ve c prslun mu policajtovi spolu s uzne se nm o zaat tre stn ho sthania. (5) Policajt je oprvne n po zaat tre stn ho sthania vykonva ve tky kony poda tohto zkona. Druh diel Vyetrovanie a skrten vyetrovanie 200 Rozsah vye trovania (1) Vye trovanie sa vykonva o zloinoch. (2) Vye trovanie sa vykonva aj o pre inoch, ak a) je obvine n vo vzbe , vo vkone tre stu odatia slobody ale bo na pozorovan v zdravotnckom stave okre m pre inov spchanch vo vkone vzby ale bo vo vkone tre stu odatia slobody, b) ide o nhle mrtie obvine n ho vo vkone vzby ale bo odsde n ho vo vkone tre stu odatia slobody, ale bo c) to nariadi prokurtor. (3) Ak je potre bn vykona vye trovanie aspo o je dnom z tre stnch inov, vykon sa vye trovanie o ve tkch tre stnch inoch toho ist ho obvine n ho aj proti ve tkm obvine nm, ktorch tre stn iny svisia. (4) Vye trovanie vykonva policajt uve de n v 10 ods. 8 psm. a) a b). (5) Prslunos policajta poda 10 ods. 8 psm. a) a b), ktor vykonva vye trovanie o zloine
11.3.2012
ale bo pre ine , sa ne kon, ak v prie be hu vye trovania zist, e dvody, pre ktor bol prslun vo ve ci kona, odpadli. 201 Spolon postup vo vye trovan a v skrte nom vye trovan (1) Policajt vykonva vye trovanie ale bo skrte n vye trovanie spravidla osobne . kony, ktormi sa zaalo tre stn sthanie ale bo ktor boli vykonan po zaat tre stn ho sthania mie stne ne prslunm policajtom, nie je potre bn opakova, ak boli vykonan poda tohto zkona. (2) Policajt postupuje vo vye trovan ale bo v skrte nom vye trovan tak, aby o najrchle jie zadovil podklady na objasne nie skutku v rozsahu potre bnom na posde nie prpadu a ziste nie pchate a tre stn ho inu. (3) Okre m prpadu, na ktor je potre bn rozhodnutie ale bo shlas sudcu pre prpravn konanie ale bo prokurtora, vykonva policajt ve tky kony samostatne a je povinn ich vykona v slade so zkonom a vas. (4) Policajt zadovauje dkazy be z ohadu na to, i sve dia v prospe ch ale bo v ne prospe ch obvine n ho; pritom postupuje poda odse ku 3. Obvine n ne smie by nijakm spsobom k vsluchu a k priznaniu ne zkonne nte n. Odopre tie vpove de sa ne smie poui ako dkaz proti obvine n mu. (5) Spory o prslunos me dzi orgnmi innmi v tre stnom konan rozhoduje prkazom s prime ranm odvodne nm a) ich najbliie spolone nadriade n orgn, b) prokurtor vykonvajci dozor poda 230, ak ide o spory o prslunos me dzi orgnmi innmi v tre stnom konan uve de nmi v 10 ods. 8, ktor s v psobnosti rznych ministe rstie v. (6) O odat a prikzan ve ci me dzi orgnmi innmi v tre stnom konan rozhoduje prkazom s prime ranm odvodne nm a) ich najbliie spolone nadriade n orgn, b) prokurtor vykonvajci dozor poda 230, ak ide o odatie a prikzanie ve ci me dzi orgnmi innmi v tre stnom konan uve de nmi v 10 ods. 8, ktor s v psobnosti rznych ministe rstie v. 202 Rozsah skrte n ho vye trovania (1) Skrte n vye trovanie sa vykonva o pre inoch, ak ne jde o konanie poda 200 ods. 2. (2) Skrte n vye trovanie o pre inoch, pre ktor zkon ustanovuje tre st odatia slobody, ktor ho horn hranica ne pre vyuje tri roky, vykonva policajt uve de n v 10 ods. 8 psm. c) a h); o ostatnch vykonva skrte n vye trovanie policajt uve de n v 10 ods. 8 psm. a) a b). (3) Prslunos policajta poda 10 ods. 8 psm. a) a b), ktor vykonva skrte n vye trovanie o pre ine , sa ne kon, ak v prie be hu skrte n ho vye trovania zist, e odpadli dvody, pre ktor bol prslun vo ve ci kona. Postup pri skrte nom vye trovan 203 (1) Pri skrte nom vye trovan postupuje policajt poda ustanove n tohto zkona o vye trovan s tmito odchlkami: a) vsluch sve dka vykon, ak ide o ne opakovate n kon, ne odkladn kon ale bo ak ide o sve dka, ktor bol osobne prtomn pri pchan tre stn ho inu; v ostatnch prpadoch vyiada iba vysve tle nie , o ktorom spe zznam, b) vyhad a zabe zpe dkazy, aby mohli by vykonan v alom konan, o om urob zznam, c) skrte n vye trovanie tre ba skoni spravidla do dvoch me siacov od vzne se nia obvine nia. (2) Ak sa skrte n vye trovanie ne skon do dvoch me siacov od vzne se nia obvine nia, policajt prokurtorovi psomne oznmi, pre o ne bolo mon skrte n vye trovanie skoni a ak kony je potre bn e te vykona. Prokurtor me policajtovi pokynom zme ni rozsah konov, ktor maj by e te vykonan , ale bo vo ve ci nariadi vye trovanie . 204
11.3.2012
(1) Ak bola prokurtorovi odovzdan spolu so spisom osoba, ktor bola zadran ako podozriv pri pchan pre inu, na ktor zkon ustanovuje tre st odatia slobody, ktor ho horn hranica ne pre vyuje p rokov, ale bo be zprostre dne po om a prokurtor ju ne pre pust na slobodu, odovzd ju najne skr do 48 hodn od zadrania sdu, ktor mu tie pod obalobu spolu so spisom. Ak prokurtor zist dvody vzby, sasne navrhne , aby bol obvine n vzat do vzby. (2) Ak prokurtor pre pust psomnm a odvodne nm prkazom obvine n ho uve de n ho v odse ku 1 na slobodu, me vrti spis policajtovi s pokynom na doplne nie skrte n ho vye trovania. Ak doplne nie skrte n ho vye trovania nie je potre bn , prokurtor pod obalobu, pokia ne rozhodne inak. 205 Doasn odloe nie vzne se nia obvine nia (1) Ak by vzne se nie obvine nia podstatne sailo objasne nie korupcie , tre stn ho inu zaloe nia, zosnovania a podporovania zloine cke j skupiny, tre stn ho inu zaloe nia, zosnovania a podporovania te roristicke j skupiny ale bo zloinu spchan ho organizovanou skupinou, zloine ckou skupinou ale bo te roristickou skupinou, tre stn ho inu kladne j vrady ale bo ziste nie pchate a tohto tre stn ho inu, me policajt s pre dchdzajcim shlasom prokurtora na ne vyhnutn dobu doasne odloi vzne se nie obvine nia pre tak tre stn in, ale bo pre in tre stn in osobe , ktor sa vznamnou mie rou podie a na objasne n nie ktor ho z tchto tre stnch inov ale bo na ziste n pchate a. Doasne odloi vzne se nie obvine nia sa ne smie voi organiztorovi, nvodcovi ale bo obje dnvate ovi tre stn ho inu, na ktor ho objasne n sa podie a. (2) O doasnom odloe n vzne se nia obvine nia policajt vyhotov zznam, ktor ho rovnopis do 48 hodn zale prokurtorovi. (3) Ak pomin dvody na doasn odloe nie vzne se nia obvine nia, policajt na pokyn prokurtora be z me kania vzne sie obvine nie . Vzne se nie obvine nia 206 (1) Ak je na podklade tre stn ho oznme nia ale bo ziste nch skutonost po zaat tre stn ho sthania dostatone odvodne n zve r, e tre stn in spchala urit osoba, policajt be z me kania vyd uzne se nie o vzne se n obvine nia, ktor ihne oznmi obvine n mu a doru najne skr do 48 hodn prokurtorovi a ak je obvine nm sudca, sdny e xe ktor, notr, znale c, tlmonk ale bo pre kladate , aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvine nm advokt, aj Slove nske j advoktske j komore ; o tomto kone upove dom be z me kania oznamovate a a pokode n ho. Ak bolo uzne se nie o vzne se n obvine nia oznme n je ho vyhlse nm, je policajt povinn vyda obvine n mu rovnopis tohto uzne se nia be z me kania. (2) O zaat tre stn ho sthania a vzne se n obvine nia mono rozhodn je dnm uzne se nm, ktor policajt oznmi be z me kania obvine n mu a doru ho najne skr do 48 hodn prokurtorovi. O tomto kone upove dom oznamovate a a pokode n ho. Ak bolo zaatie tre stn ho sthania a vzne se nie obvine nia oznme n vyhlse nm uzne se nia, policajt je povinn vyda obvine n mu je ho rovnopis. (3) Uzne se nie o vzne se n obvine nia mus obsahova oznae nie osoby, voi ktore j sa vzna obvine nie , opis skutku s uve de nm mie sta, asu, prpadne inch okolnost, za ktorch k ne mu dolo tak, aby skutok ne mohol by zame ne n s inm skutkom, zkonn ho pome novania tre stn ho inu, o ktor v tomto skutku ide , a to aj s uve de nm prslun ho ustanove nia Tre stn ho zkona a skutonost, ktor odvoduj vzne se nie obvine nia. (4) Ak v prie be hu vye trovania ale bo skrte n ho vye trovania vyjde najavo skutonos, ktor dostatone odvoduje zve r, e obvine n spchal al skutok, na ktor sa uzne se nie o vzne se n obvine nia ne vzahovalo, vzne sie policajt obvine nie aj pre te nto al skutok. Ak pre te nto skutok ne bolo zaat tre stn sthanie , najskr sa rozhodne poda 199 ods. 1. (5) Ak v prie be hu vye trovania ale bo skrte n ho vye trovania vyjde najavo skutonos, ktor dostatone odvoduje zve r, e obvine n spchal pre d oznme nm uzne se nia o vzne se n obvine nia al iastkov tok pokraovacie ho tre stn ho inu, na ktor sa uzne se nie o vzne se n obvine nia ne vzahovalo, rozri uzne se nm policajt obvine nie aj
11.3.2012
pre te nto al iastkov tok pokraovacie ho tre stn ho inu. Ak pre te nto iastkov tok ne bolo zaat tre stn sthanie , nie je potre bn postupova poda 199 ods. 1. (6) Ak v prie be hu vye trovania ale bo skrte n ho vye trovania vyjde najavo, e skutok, pre ktor bolo vzne se n obvine nie , je inm tre stnm inom ale bo aj alm tre stnm inom, ako bol v uzne se n o vzne se n obvine nia prvne kvalifikovan, policajt obvine n ho na tto okolnos psomne upozorn; upozorne nie me uvie s aj v zpisnici. Rovnopis upozorne nia ale bo zpisnice doru do 48 hodn prokurtorovi. 207 (1) Ak ne mono hodnove rne zisti totonos osoby, ktore j m by vzne se n obvine nie , namie sto osobnch dajov sa k uzne se niu o vzne se n obvine nia priloia je j daktyloskopick odtlaky, obrazov zznamy, daje o vonkajom me ran te la, zvltnych te le snch zname niach a uve die sa aj je j pre zvka ale bo in oznae nie a podrobn opis osoby. (2) Ak sa v prie be hu vye trovania ale bo skrte n ho vye trovania zist totonos obvine n ho oznae n ho poda odse ku 1 ale bo ak v prie be hu vye trovania vyjde najavo, e daje o totonosti obvine n ho s in , ako je uve de n v uzne se n o vzne se n obvine nia, policajt o tom upove dom obvine n ho a zazna to v zpisnici. Rovnopis zpisnice doru do 48 hodn prokurtorovi a ak je obvine n vo vzbe , aj sdu, ktor o vzbe rozhodol, stavu, v ktorom sa vzba vykonva, a obhajcovi obvine n ho. kony, ktor boli vykonan po oznae n obvine n ho poda odse ku 1 ale bo pre d ziste nm je j prave j totonosti, nie je potre bn opakova. Skone nie vye trovania a skrte n ho vye trovania 208 (1) Ak policajt povauje vye trovanie ale bo skrte n vye trovanie za skone n a je ho vsle dky za postaujce na podanie nvrhu na obalobu ale bo na in rozhodnutie , umon obvine n mu, obhajcovi, pokode n mu, je ho splnomocne ncovi ale bo opatrovnkovi, zastne ne j osobe a je j splnomocne ncovi v prime rane j le hote pre tudova spisy a poda nvrhy na doplne nie vye trovania ale bo skrte n ho vye trovania; tchto prv sa mu tie to osoby vslovne vzda, o om musia by poue n . Ak ne jde o konanie poda 204 ods. 1, obvine n ho a obhajcu upozorn policajt na prva poda prve j ve ty najme ne j tri dni vopre d. Tto le hotu mono s ich shlasom skrti. Nvrh na doplne nie vye trovania ale bo skrte n ho vye trovania me policajt odmie tnu, ak ho ne povauje za potre bn. (2) O konoch, vyuit ale bo odmie tnut prv poda odse ku 1 vykon policajt zznam do spisu. 209 (1) Po skone n vye trovania ale bo skrte n ho vye trovania policajt pre dlo spis prokurtorovi s nvrhom na podanie obaloby ale bo na in rozhodnutie , ak ne rozhodne poda 214 ods. 2 ale bo 215 ods. 4. Nvrh na podanie obaloby mus obsahova zoznam vykonanch a navrhovanch dkazov a odvodne nie , pre o ne vyhove l nvrhom na vykonanie alch dkazov ale bo odmie tol pre dloe n dkazy. So spisom pre dlo aj oslovan ve cn dkazy a ich zoznam, ak to ich povaha umouje . (2) Vye trovanie obzvl zvanch zloinov je potre bn skoni do ie stich me siacov od vzne se nia obvine nia; v ostatnch prpadoch do tyroch me siacov. (3) Ak nie je vye trovanie skone n v le hotch uve de nch v odse ku 2, policajt prokurtorovi psomne oznmi, pre o ne bolo mon vye trovanie skoni v ustanove nch le hotch, ak kony tre ba e te vykona a ak as bude e te vye trovanie pokraova. Prokurtor me policajtovi pokynom zme ni rozsah konov, ktor maj by e te vykonan . Me tie uri in le hotu, ak m vye trovanie e te trva. (4) Ustanove nia odse kov 2 a 3 sa ne vzahuj na skrte n vye trovanie . 210 iados o pre skmanie postupu policajta Obvine n, pokode n a zastne n osoba maj prvo ke dykove k v prie be hu vye trovania ale bo skrte n ho vye trovania iada prokurtora, aby bol pre skman postup policajta, najm aby boli odstrne n prie ahy ale bo in ne dostatky vo vye trovan ale bo skrte nom vye trovan. Policajt mus iados prokurtorovi be z me kania pre dloi. Prokurtor je povinn iados pre skma a o vsle dku iadate a
11.3.2012
upove domi. Tret diel Shlas pokodenho 211 (1) Tre stn sthanie pre tre stn in uble nia na zdrav poda 157 a 158, ohrozovania pohlavnou chorobou poda 167, ne poskytnutia pomoci poda 177 a 178, krde e poda 212, spre ne ve ry poda 213, ne oprvne n ho uvania cudze j ve ci poda 215, ne oprvne n ho pouvania cudzie ho motorov ho vozidla poda 216 a 217, podvodu poda 221, podie lnictva poda 231 a 232, e ry poda 235, zataje nia ve ci poda 236, poruovania povinnost pri sprve cudzie ho maje tku poda 237 a 238, pokodzovania ve rite a poda 239, zvhodovania ve rite a poda 240, pokodzovania cudze j ve ci poda 245 a 246, pokode nia a zne uitia zznamu na nosii informci poda 247, poruovania autorsk ho prva poda 283, kriv ho obvine nia poda 345, ne be zpe n ho pre nasle dovania poda 360a, ohovrania poda 373, pokodzovania cudzch prv poda 375 Tre stn ho zkona proti tomu, kto je vo vzahu k pokode n mu osobou, voi ktore j by mal pokode n ako sve dok prvo odoprie vpove , ako aj pre tre stn in opilstva poda 363 Tre stn ho zkona, ak inak vykazuje znaky skutkove j podstaty nie ktor ho z tchto tre stnch inov, mono zaa a v u zaatom tre stnom sthan pokraova iba so shlasom pokode n ho. Ak je pokode nch je dnm skutkom nie koko, sta shlas le n je dn ho z nich. (2) Ustanove nie odse ku 1 sa ne pouije , ak takm inom bola spsobe n smr ale bo pokode nm je tt, obe c, vy ze mn ce lok, prvnick osoba s maje tkovou asou ttu ale bo prvnick osoba, ktor hospodri s ve re jnmi financiami. 212 (1) Pokode n oznmi pre jav vle poda 211 ods. 1 prokurtorovi ale bo policajtovi psomne ale bo stne do zpisnice . (2) Shlas s tre stnm sthanm me pokode n vslovnm vyhlse nm vzia ke dykove k sp, a to a dovte dy, km sa odvolac sd odobe rie na zve re n poradu. (3) Shlas vslovne odopre t ale bo vzat sp mono znovu ude li, iba ak z okolnost prpadu je zre jm , e odopre tie shlasu ale bo spvzatie shlasu bolo vykonan v tie sni pod vplyvom vyhrky, ntlaku, odkzanosti ale bo podriade nosti. (4) Ak je z okolnost prpadu ne sporn , e shlas ne bol dan ale bo znovu ude le n iba pre to, e pokode n je v tie sni, je mu vyhran , je pod ntlakom, v zvislosti ale bo podriade nosti, m sa za to, e shlas bol ude le n. (5) O prpustnosti znovuude le nia shlasu ale bo o stave poda odse ku 4 rozhodne te n orgn inn v tre stnom konan ale bo sd, ktor vo ve ci kon. tvrt diel as obvinenho a obhajcu na konoch vo vyetrovan a v skrtenom vyetrovan 213 (1) Policajt me povoli as obvine n ho na vye trovacch konoch a umoni mu kls vypovanm sve dkom otzky. Postupuje tak najm vte dy, ak obvine n ne m obhajcu a kon spova vo vsluchu sve dka, pri ktorom je dvodn pre dpoklad, e ho ne bude mon vykona v konan pre d sdom, iba ak by zabe zpe ovanie je ho prtomnosti ale bo je ho prtomnos mohli ohrozi vykonanie tohto konu. (2) Obhajca m prvo od vzne se nia obvine nia zastni sa konov, ktorch vsle dok me by pouit ako dkaz v konan pre d sdom, iba ak vykonanie konu ne mono odloi a obhajcu o om vyrozumie . Obvine n mu a inm vypovanm osobm me obhajca kls otzky potom, ke policajt vsluch skon. (3) Ak obhajca oznmi policajtovi, e sa chce zastni vye trovacie ho konu poda odse ku 2, policajt je povinn vas mu oznmi as, mie sto konania konu a druh konu okre m prpadu, ke vykonanie konu ne mono odloi a vyrozume nie obhajcu ne mono zabe zpe i. O tomto postupe policajt vyhotov zznam, ktor zalo do spisu. (4) Ak sa obhajca ale bo nm splnomocne n obhajca ne dostav na nariade n kon, policajt vykon te nto kon aj be z je ho asti okre m vsluchu obvine n ho, ktor trv na prtomnosti obhajcu. (5) Ak sa obhajca zastn vsluchu sve dka, ktor ho totonos m by utaje n poda 136 ods. 3, policajt vykon potre bn opatre nia, aby skuton totonos sve dka ne bola ziste n. Piaty diel
11.3.2012
Rozhodnutia v prpravnom konan 214 Postpe nie ve ci (1) Prokurtor ale bo policajt postpi ve c in mu orgnu, ak vsle dky vye trovania ale bo skrte n ho vye trovania pre ukazuj, e ne jde o tre stn in, ale ide o skutok, ktor by mohol by prie stupkom ale bo inm sprvnym de liktom ale bo by mohol by pre je dnan v disciplinrnom konan. (2) Policajt postpi ve c in mu orgnu, iba ak vo ve ci ne bolo vzne se n obvine nie . (3) Uzne se nie o postpe n ve ci sa doruuje obvine n mu a pokode n mu a ak oznamovate nie je pokode nm, aj oznamovate ovi; uzne se nie policajta sa najne skr do 48 hodn doru aj prokurtorovi. (4) Proti uzne se niu poda odse ku 1 me obvine n a pokode n poda sanos, ktor m odkladn inok. 215 Zastave nie tre stn ho sthania (1) Prokurtor zastav tre stn sthanie , ak a) je ne pochybn , e sa ne stal skutok, pre ktor sa ve die tre stn sthanie , b) nie je te nto skutok tre stnm inom a nie je dvod na postpe nie ve ci, c) je ne pochybn , e skutok ne spchal obvine n, d) je tre stn sthanie ne prpustn poda 9, e ) obvine n ne bol v ase inu pre ne pre tnos tre stne zodpove dn, f) obvine n mladistv, ktor v ase inu ne pre kroil ptnsty rok ve ku, ne dosiahol tak rove rozumove j a mravne j vyspe losti, aby mohol rozpozna je ho protiprvnos ale bo ovlda svoje konanie , g) sa schvli zmie r me dzi obvine nm a pokode nm, ale bo h) zanikla tre stnos inu. (2) Prokurtor me zastavi tre stn sthanie , ak a) je tre st, ku ktor mu me tre stn sthanie vie s, ce lkom be z vznamu popri tre ste , ktor bol obvine n mu pre in in u prvoplatne uloe n, ale bo b) o skutku obvine n ho bolo u prvoplatne rozhodnut disciplinrne inm orgnom ale bo orgnom prslunm na konanie o prie stupku ale bo o inom sprvnom de likte , cudzoze mskm sdom ale bo inm cudzoze mskm orgnom prslunm na konanie o tre stnom ine , prie stupku ale bo o inom sprvnom de likte a toto rozhodnutie mono povaova za dostaujce , c) o skutku odovzdanom na tre stn sthanie do cudziny bolo prvoplatne rozhodnut cudzoze mskm sdom ale bo inm cudzoze mskm orgnom prslunm na konanie o tre stnom ine , prie stupku ale bo o inom sprvnom de likte a toto rozhodnutie mono povaova za dostaujce . (3) Prokurtor me zastavi tre stn sthanie proti obvine n mu, ktor sa vznamnou mie rou podie al na objasne n korupcie , tre stn ho inu zaloe nia, zosnovania a podporovania zloine cke j skupiny, tre stn ho inu zaloe nia, zosnovania a podporovania te roristicke j skupiny ale bo zloinu spchan ho organizovanou skupinou, zloine ckou skupinou ale bo te roristickou skupinou ale bo na ziste n ale bo usve de n pchate a tohto tre stn ho inu a zuje m spolonosti na objasne n tak ho tre stn ho inu pre vyuje zuje m na tre stnom sthan tohto obvine n ho pre tak tre stn in ale bo pre in tre stn in; zastavi tre stn sthanie nie je mon voi organiztorovi, nvodcovi ale bo obje dnvate ovi tre stn ho inu, na ktor ho objasne n sa podie al. (4) Zastavi tre stn sthanie poda odse ku 1 je oprvne n aj policajt, ak ne bolo vzne se n obvine nie . (5) Uzne se nie o zastave n tre stn ho sthania tre ba dorui obvine n mu a pokode n mu. Uzne se nie policajta tre ba dorui prokurtorovi najne skr do 48 hodn. (6) Obvine n a pokode n mu proti uzne se niu o zastave n tre stn ho sthania okre m odse ku 1 psm. f) a obvine n aj odse ku 3 poda sanos, ktor m odkladn inok. (7) V tre stnom sthan, ktor bolo zastave n poda odse ku 2 psm. a), sa pokrauje , ak obvine n vyhlsi do troch dn od dorue nia uzne se nia, e na pre je dnan ve ci trv. O tom je potre bn obvine n ho poui. (8) V tre stnom sthan, ktor bolo zastave n z dvodu uve de n ho v 9 ods. 1 psm. b), sa
11.3.2012
pokrauje po zniku mandtu poslanca Nrodne j rady Slove nske j re publiky, funkcie sudcu stavn ho sdu, funkcie sudcu a funkcie ge ne rlne ho prokurtora, a to vydanm uzne se nia o pokraovan v tre stnom sthan, ak skutonosti nasve duj tomu, e takto postup je odvodne n. Podmie ne n zastave nie tre stn ho sthania 216 (1) V konan o pre ine , na ktor zkon ustanovuje tre st odatia slobody, ktor ho horn hranica ne pre vyuje p rokov, me prokurtor so shlasom obvine n ho po vzne se n obvine nia do podania obaloby na nvrh policajta ale bo aj be z nvrhu podmie ne ne zastavi tre stn sthanie , ak a) vyhlsi, e spchal skutok, za ktor je sthan, a nie s odvodne n pochybnosti o tom, e je ho vyhlse nie bolo vykonan slobodne , vne a zrozumite ne , b) nahradil kodu, ak bola inom spsobe n, ale bo s pokode nm o je j nhrade uzavre l dohodu ale bo urobil in potre bn opatre nia na je j nhradu, a c) vzhadom na osobu obvine n ho, s prihliadnutm na je ho dote raj ivot a na okolnosti prpadu mono tak to rozhodnutie povaova za dostaujce . (2) V uzne se n o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania sa ur obvine n mu skobn doba na je de n rok a p rokov. Skobn doba sa zana prvoplatnosou uzne se nia o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania. (3) Obvine n mu, ktor uzavre l s pokode nm dohodu o nhrade kody, sa v uzne se n o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania ulo, aby kodu v prie be hu skobne j doby uhradil. (4) Obvine n mu mono tie poda odse ku 2 uloi, aby v skobne j dobe dodriaval prime ran obme dze nia a povinnosti sme rujce k tomu, aby vie dol riadny ivot ale bo aby sa zdral innosti, ktor vie dla k spchaniu pre inu. (5) Uzne se nie o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania sa doruuje obvine n mu a pokode n mu; obvine n a pokode n me proti ne mu poda sanos, ktor m odkladn inok. (6) Podmie ne n zastave nie tre stn ho sthania nie je mon , ak a) tre stnm inom bola spsobe n smr osoby, b) je ve de n tre stn sthanie pre korupciu, ale bo c) je ve de n tre stn sthanie proti ve re jn mu inite ovi ale bo zahranin mu ve re jn mu inite ovi pre tre stn in spchan v svislosti s vkonom ich prvomoci a v rmci ich zodpove dnosti. 217 (1) Ak obvine n v prie be hu skobne j doby vie dol riadny ivot, splnil povinnos nahradi spsobe n kodu a vyhove l aj alm uloe nm obme dze niam a povinnostiam, prokurtor rozhodne , e sa obvine n osve dil. Inak rozhodne , a to aj poas skobne j doby, e sa v tre stnom sthan pokrauje . O osve de n ale bo o pokraovan v tre stnom sthan vyd uzne se nie . (2) Ak do dvoch rokov od uplynutia skobne j doby ne bolo vydan rozhodnutie poda odse ku 1 be z zavine nia obvine n ho, m sa za to, e sa osve dil. (3) Uzne se nie poda odse ku 1 sa doruuje obvine n mu a pokode n mu; obvine n a pokode n mu proti ne mu poda sanos, ktor m odkladn inok. (4) Prvoplatnosou uzne se nia o tom, e sa obvine n osve dil, ale bo uplynutm le hoty poda odse ku 2 nastvaj inky zastave nia tre stn ho sthania poda 9 ods. 1 psm. e ). Podmie ne n zastave nie tre stn ho sthania spolupracujce ho obvine n ho 218 (1) Prokurtor me podmie ne ne zastavi tre stn sthanie obvine n ho, ktor sa vznamnou mie rou podie al na objasne n korupcie , tre stn ho inu zaloe nia, zosnovania a podporovania zloine cke j skupiny, tre stn ho inu zaloe nia, zosnovania a podporovania te roristicke j skupiny ale bo zloinu spchan ho organizovanou skupinou, zloine ckou skupinou ale bo te roristickou skupinou, ale bo na ziste n ale bo usve de n pchate a tohto tre stn ho inu a zuje m spolonosti na objasne n tak ho tre stn ho inu pre vyuje zuje m na tre stnom sthan obvine n ho pre tak tre stn in ale bo pre in tre stn in; podmie ne ne zastavi tre stn sthanie sa ne smie voi organiztorovi, nvodcovi ale bo obje dnvate ovi tre stn ho inu, na ktor ho objasne n sa podie al.
11.3.2012
(2) V uzne se n o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania sa ur obvine n mu skobn doba na dva roky a de sa rokov. Skobn doba sa zana prvoplatnosou uzne se nia o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania. Obvine n mu sa v uzne se n ulo, aby v skobne j dobe plnil podmie nky uve de n v odse ku 1. (3) Uzne se nie o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania sa doruuje obvine n mu a pokode n mu; obvine n a pokode n mu proti ne mu poda sanos, ktor m odkladn inok. 219 (1) Ak obvine n v prie be hu skobne j doby splnil podmie nku poda 218 ods. 1, prokurtor rozhodne , e sa obvine n osve dil. Inak rozhodne , a to aj poas skobne j le hoty, e sa v tre stnom sthan pokrauje . O osve de n ale bo pokraovan v tre stnom sthan vyd uzne se nie . (2) Ak do dvoch rokov od uplynutia skobne j doby ne bolo vydan rozhodnutie poda odse ku 1 be z zavine nia obvine n ho, m sa za to, e sa osve dil. (3) Uzne se nie poda odse ku 1 sa doruuje obvine n mu a pokode n mu; obvine n a pokode n mu proti ne mu poda sanos, ktor m odkladn inok. (4) Prvoplatnosou uzne se nia o tom, e sa obvine n osve dil, ale bo uplynutm doby poda odse ku 2 nastvaj inky zastave nia tre stn ho sthania poda 9 ods. 1 psm. e ). Zmie r 220 (1) V konan o pre ine , na ktor zkon ustanovuje tre st odatia slobody, ktor ho horn hranica ne pre vyuje p rokov, me prokurtor so shlasom obvine n ho a pokode n ho rozhodn o schvle n zmie ru a zastavi tre stn sthanie , ak obvine n a) vyhlsi, e spchal skutok, za ktor je sthan, a nie s odvodne n pochybnosti o tom, e je ho vyhlse nie bolo vykonan slobodne , vne a urito, b) nahradil kodu, pokia bola inom spsobe n, ale bo urobil in opatre nia na nhradu kody, ale bo inak odstrnil ujmu vzniknut tre stnm inom, a c) zlo na e t sdu a v prpravnom konan na e t prokuratry pe an sumu ure n konkr tne mu adre stovi na ve obe cne prospe n e ly, a tto pe an suma nie je zre jme ne prime ran zvanosti spchan ho tre stn ho inu a vzhadom na povahu a zvanos spchan ho inu, na mie ru akou bol tre stnm inom dotknut ve re jn zuje m, na osobu obvine n ho a na je ho osobn a maje tkov pome ry povauje takto spsob rozhodnutia za dostaujci. (2) Schvli zmie r poda odse ku 1 ne mono, ak a) tre stnm inom bola spsobe n smr osoby, b) je ve de n tre stn sthanie pre korupciu, ale bo c) je ve de n tre stn sthanie proti ve re jn mu inite ovi ale bo zahranin mu ve re jn mu inite ovi pre tre stn in spchan v svislosti s vkonom ich prvomoci a v rmci ich zodpove dnosti. 221 (1) Ak to okolnosti prpadu vyaduj, pre d rozhodnutm o schvle n zmie ru prokurtor vypouje obvine n ho a pokode n ho, najm na spsob a okolnosti uzavre tia zmie ru, i zmie r me dzi nimi bol uzavre t dobrovone a i shlasia so schvle nm zmie ru; vsluchom obvine n ho zist, i rozumie obsahu obvine nia a i si je ve dom dsle dkov schvle nia zmie ru. Sasou vsluchu obvine n ho mus by vyhlse nie , e spchal skutok, za ktor je sthan. (2) Pre d vsluchom tre ba obvine n ho a pokode n ho poui o ich prvach a o podstate zmie ru. 222 Ak je pokode nm prvnick osoba, mono namie sto vsluchu tatutrne ho zstupcu ale bo ine j osoby oprvne ne j kona v je j me ne , zabe zpe i psomn vyhlse nie prvnicke j osoby k okolnostiam uve de nm v 220 ods. 1. 223 (1) Rozhodnutie o schvle n zmie ru a zastave n tre stn ho sthania mus obsahova opis skutku, ktor ho sa tka zmie r, je ho prvne posde nie , obsah zmie ru zahrujci vku nahrade ne j kody ale bo kody, k nhrade ktore j sa obvine n zaviazal, ale bo in opatre nia na odstrne nie ujmy vzniknute j tre stnm inom, pe an sumu ure n na
11.3.2012
ve obe cne prospe n e ly s uve de nm je j adre sta vrtane sumy odovzdane j ttu na pe an pomoc pokode nm tre stnmi inmi a vrok o zastave n tre stn ho sthania pre skutok, ktor ho sa zmie r tka. (2) Pri ure n adre sta pe ane j sumy ure ne j na ve obe cne prospe n e ly je sd a v prpravnom konan prokurtor viazan obsahom dohody o zmie ri me dzi obvine nm a pokode nm. 224 (1) Pe an sumu na ve obe cne prospe n e ly mono uri obciam a inm prvnickm osobm so sdlom na ze m Slove nske j re publiky na financovanie ve dy, vzde lania, kultry, kolstva, poiarne j ochrany, podporu a ochranu mlde e , socilne , zdravotncke , e kologick , humanitrne , charitatvne e ly, re gistrovanm cirkvm a nboe nskm spolonostiam, portovm a te lovchovnm spolonostiam, ako aj ttu na pe an pomoc pokode nm poda osobitn ho zkona. (2) Z pe ane j sumy ure ne j na ve obe cne prospe n e ly mus obvine n uri aspo 50 % ttu na pe an pomoc pokode nm poda osobitn ho zkona. 225 Prva pokode n ho poda 220 ne prislchaj tomu, na koho pre ie l nrok na nhradu kody; to ne plat, ak ide o de diov pokode n ho. 226 Ak prokurtor zmie r ne schvlil, hoci obvine n uskutonil vyhlse nie poda 220 ods. 1, e spchal skutok, pre ktor je sthan, nie je mon v alom konan prihliadnu na toto vyhlse nie ako na dkaz. 227 (1) Le n o sa stane vykonate nm uzne se nie , ktorm prokurtor schvlil zmie r, zabe zpe , aby pe an suma ure n obvine nm na ve obe cne prospe n e ly bola poukzan adre stovi uve de n mu v rozhodnut. (2) Ak nie je mon pe an sumu poda odse ku 1 odovzda ale bo ju adre st odmie tne prija, rozhodne o je j odovzdan ttu na pe an pomoc pokode nm tre stnmi inmi poskytovan poda osobitn ho zkona. (3) Ak prokurtor ne rozhodne o schvle n zmie ru, zrove zabe zpe , aby pe an suma zloe n na ve obe cne prospe n e ly bola vrte n obvine n mu. (4) Proti uzne se niu poda odse ku 2 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. Pre rue nie tre stn ho sthania 228 (1) Policajt pre ru tre stn sthanie , ak sa ne zistili skutonosti oprvujce vykona tre stn sthanie proti urite j osobe . (2) Policajt pre ru tre stn sthanie , ak a) ne mono pre ne prtomnos obvine n ho ale bo sve dka ve c nle ite objasni, b) ne mono obvine n ho pre ak chorobu postavi pre d sd, c) obvine n pre due vn chorobu, ktor nastala a po spchan inu, nie je schopn chpa zmyse l tre stn ho sthania, d) sa navrhuje odovzdanie tre stn ho sthania do cudziny ale bo obvine n je vydan do cudziny ale bo vyhoste n, e ) stavn sd ale bo Sdny dvor Eurpske j nie pozastav innos prvne ho pre dpisu ale bo je ho asti, ktor ho pouitie je rozhodujce pre konanie ale bo rozhodnutie vo ve ci same j, ale bo f) obvine n je doasne odovzdan na vykonanie konov do cudziny. (3) Policajt s pre dchdzajcim shlasom prokurtora me pre rui tre stn sthanie , ak sa obvine n vznamnou mie rou podie a na objasne n korupcie , tre stn ho inu zaloe nia, zosnovania a podporovania zloine cke j skupiny, tre stn ho inu zaloe nia, zosnovania a podporovania te roristicke j skupiny ale bo zloinu spchan ho organizovanou skupinou, zloine ckou skupinou ale bo te roristickou skupinou, tre stn ho inu kladne j vrady ale bo na ziste n ale bo usve de n pchate a tohto tre stn ho inu, a to pre tak tre stn in ale bo pre in tre stn in; pre rui tre stn sthanie sa ne smie voi organiztorovi, nvodcovi ale bo obje dnvate ovi tre stn ho inu, na ktor ho objasne n sa podie a. (4) Prokurtor pre ru tre stn sthanie , ak podal nvrh na zaatie konania o otzke , ktor
11.3.2012
nie je v tomto konan oprvne n rie i. (5) Ak pominie dvod na pre rue nie , prokurtor ale bo policajt o pokraovan v tre stnom sthan rozhodne uzne se nm. (6) Uzne se nie poda odse kov 1 a 5 sa doruuje obvine n mu a pokode n mu; obvine n a pokode n maj prvo proti ne mu poda sanos. Uzne se nie policajta sa doruuje najne skr do 48 hodn prokurtorovi. (7) Pre d pre rue nm tre stn ho sthania tre ba urobi ve tky kony potre bn na zabe zpe e nie vykonania tre stn ho sthania a dosiahnutia je ho e lu. 229 Po pre rue n tre stn ho sthania mono vykonva le n kony poda tvrte j, piate j a ie ste j hlavy prve j asti tohto zkona na e ly ziste nia, i ne pominul dvod pre rue nia, ale bo zaiste nia osoby obvine n ho. TRETIA HLAVA DOZOR A KONY PROKURTORA Prv diel Dozor prokurtora 230 (1) Dozor nad dodriavanm zkonnosti pre d zaatm tre stn ho sthania a v prpravnom konan vykonva prokurtor. (2) Pri vkone tohto dozoru je prokurtor oprvne n a) dva zvzn pokyny na postup poda 197, vye trovanie a skrte n vye trovanie tre stnch inov a urova le hoty na ich vybave nie ; tak pokyny s sasou spisu, b) vyadova od policajta spisy, dokume nty, mate rily a sprvy o stave konania vo ve ciach, v ktorch bolo zaat tre stn sthanie , na ziste nie , i policajt vas zaal tre stn sthanie a riadne v om postupuje , c) zastni sa na vykonvan konov policajta, osobne vykona je dnotliv kon ale bo aj ce l vye trovanie , ale bo skrte n vye trovanie a vyda rozhodnutie v ktore jkove k ve ci; pritom postupuje poda tohto zkona; proti tak muto rozhodnutiu prokurtora je prpustn sanos rovnako ako proti rozhodnutiu policajta, d) vrti ve c policajtovi na doplne nie vye trovania ale bo skrte n ho vye trovania s pokynmi a urova le hotu na ich doplne nie ; o vrte n ve ci upove dom obvine n ho a pokode n ho, e ) zrui ne zkonn ale bo ne opodstatne n rozhodnutia policajta, ktor me nahradi vlastnmi rozhodnutiami; pri uzne se n o zastave n tre stn ho sthania, pre rue n tre stn ho sthania ale bo o postpe n ve ci to me urobi do 30 dn od ich dorue nia; ak rozhodnutie policajta nahradil vlastnm rozhodnutm inak, ne na podklade sanosti oprvne ne j osoby, proti je ho rozhodnutiu je prpustn sanos, rovnako ako proti rozhodnutiu policajta, f) oda ve c policajtovi a prikza ju in mu, a to aj mie stne ne prslun mu policajtovi, ale bo urobi opatre nie , aby ve c bola prikzan in mu policajtovi ale bo policajtom, g) nariadi, aby sa vo ve ciach uve de nch v 202 konalo vye trovanie . (3) Prokurtor v prpadoch ustanove nch v odse ku 2 psm. a), d), f) ale bo g) rozhoduje opatre nm a v prpade ustanove nom v odse ku 2 psm. e ) rozhoduje uzne se nm, ktor sa doruuje obvine n mu a pokode n mu. Druh diel kony prokurtora 231 Iba prokurtor je oprvne n v prpravnom konan a) poda obalobu, b) uzavrie s obvine nm dohodu o vine a tre ste a poda nvrh sdu na je j schvle nie , c) postpi ve c poda 214 ods. 1, d) pre rui tre stn sthanie poda 228 ods. 4, e ) zastavi tre stn sthanie poda 215 ods. 1 psm. c), e ), f) a g) a ods. 2 a 3 ale bo podmie ne ne zastavi tre stn sthanie poda 216 ods. 1, ale bo podmie ne ne zastavi tre stn sthanie spolupracujce ho obvine n ho poda 218 ods. 1, f) schvli zmie r a zastavi tre stn sthanie poda 220 ods. 1, g) nariadi zaiste nie maje tku obvine n ho a uri, na ktor prostrie dky a ve ci sa toto zaiste nie
11.3.2012
ne vzahuje , ale bo zrui tak zaiste nie , h) vykona zaiste nie nroku pokode n ho na nhradu kody, zrui toto zaiste nie , a to aj iastone , ale bo ve c z ne ho vya, i) nariadi e xhumciu mtvoly, j) vyiada shlas na tre stn sthanie ale bo na podanie nvrhu na vzatie do vzby osoby, v ktore j prpade je na tak kon potre bn shlas Nrodne j rady Slove nske j re publiky, Sdne j rady Slove nske j re publiky, stavn ho sdu ale bo Eurpske ho parlame ntu, k) navrhn sdu vzatie obvine n ho do vzby a pre de nie doby trvania vzby, l) navrhn vyiadanie obvine n ho z cudziny, m) vykona pre dbe n vye tre nie v konan o vydanie do cudziny, ak te nto zkon ne ustanovuje inak, n) navrhn sdu, na zklade iadosti prslun ho cudzie ho orgnu, pre dbe n zaiste nie maje tku patriace ho osobe , proti ktore j sa ve die v cudzine tre stn sthanie ale bo asti tohto maje tku nachdzajce ho sa na ze m Slove nske j re publiky. Konanie o dohode o vine a tre ste 232 (1) Ak vsle dky vye trovania ale bo skrte n ho vye trovania dostatone odvoduj zve r, e skutok je tre stnm inom a spchal ho obvine n, ktor sa k spchaniu skutku priznal, uznal vinu a dkazy nasve duj pravdivosti je ho priznania, me prokurtor zaa konanie o dohode o vine a tre ste na podne t obvine n ho ale bo aj be z tak ho podne tu. (2) Na konanie o dohode o vine a tre ste prokurtor pre dvol obvine n ho; o ase a mie ste konania upove dom obhajcu obvine n ho a pokode n ho. Ak je obvine n v ase konania mladistv, postupuje sa prime rane aj poda ustanove nia 340, dohodu vak ne mono uzavrie , ak s ou ne shlas zkonn zstupca mladistv ho ale bo je ho obhajca. (3) Ak dolo k dohode o vine , tre ste a alch vrokoch, prokurtor pod na sd v rozsahu dohody nvrh na schvle nie dohody o vine a tre ste ; dohodou o tre ste sa rozumie aj dohoda o upuste n od potre stania a ak ide o mladistv ho, aj podmie ne n upuste nie od potre stania vrtane vchovnch opatre n, ak s zkonn dvody na ich uloe nie . Ak ne dolo k dohode o nhrade kody, prokurtor navrhne , aby sd pokode n ho odkzal s nrokom na nhradu kody ale bo je j asti na obianske sdne konanie ale bo in konanie . (4) Ak v rmci konania o dohode o vine a tre ste obvine n uzn vinu zo spchania sthan ho skutku v ce lom rozsahu, ale ne djde k dohode o tre ste , prokurtor pod obalobu, v ktore j uve die obvine nm priznan skutok, je ho prvnu kvalifikciu, uznanie viny a poiada sd, aby vykonal hlavn poje dnvanie a rozhodol o tre ste a alch vrokoch, ktor maj podklad vo vroku o vine . (5) Ak v rmci konania o dohode obvine n uzn vinu le n sasti, pod prokurtor obalobu, v ktore j uve die obvine nm priznan skutok, je ho prvnu kvalifikciu a uznanie viny v tomto rozsahu, ako aj skutok a je ho prvnu kvalifikciu, ktor obvine n ne priznal, a poiada sd, aby vykonal hlavn poje dnvanie v rozsahu, v ktorom obvine n spchanie skutku ne priznal, a v alom potre bnom rozsahu a aby rozhodol o vine , tre ste a alch vrokoch, ktor maj podklad vo vroku o vine . (6) Ak ne dolo k dohode o ochrannom lie e n, ochranne j vchove , ochrannom dohade ale bo zhaban ve ci, postupuje prokurtor poda 236 ods. 1. (7) Dohoda o vine a tre ste obsahuje a) oznae nie astnkov dohody, dtum, mie sto a as je j spsania, b) opis skutku s uve de nm mie sta, asu, prpadne inch okolnost, za ktorch k ne mu dolo tak, aby skutok ne mohol by zame ne n s inm skutkom, prvnu kvalifikciu tre stn ho inu, ktor bol skutkom spchan, a to aj s uve de nm prslun ho ustanove nia Tre stn ho zkona, c) druh, vme ru a spsob vkonu tre stu, d) rozsah a spsob nhrady kody, ak bola inom spsobe n, a e ) ochrann opatre nie , ak prichdza do vahy je ho uloe nie . (8) Dohodu o vine a tre ste podpu na znak shlasu prokurtor, obvine n, obhajca a pokode n, ak spe ne uplatnil nrok na nhradu kody a zastnil sa konania.
11.3.2012
(9) Ak ne djde k dohode o vine a tre ste , prokurtor o tom vykon zznam do spisu. 233 (1) Ak osoby uve de n v 232 ods. 2 uzavre li dohodu o vine a tre ste , prpadne o alch vrokoch, prokurtor pod sdu nvrh na schvle nie te jto dohody. (2) Nvrh poda odse ku 1 obsahuje a) oznae nie osb uve de nch v 232 ods. 2, dtum a mie sto spsania nvrhu, b) nvrh dohodnut ho rozsudku prime rane poda 163 ods. 1 psm. c) a e ) a ods. 2 a 3 a 164. (3) Prokurtor s nvrhom poda odse ku 1 pre dklad sdu dohodu o vine a tre ste , ce l spisov mate ril, je ho prlohy a zoznam ve cnch dkazov. 234 Obaloba (1) Ak vsle dky vye trovania ale bo skrte n ho vye trovania dostatone odvoduj postave nie obvine n ho pre d sd, prokurtor pod obalobu prslun mu sdu, pripoj k ne j spisy, ich prlohy a dkazn pre dme ty. O podan obaloby, ak ne jde o konanie poda 204 ods. 1, upove dom prokurtor obvine n ho, je ho obhajcu a pokode n ho a ak je obvine n vo vzbe , aj stav na vkon vzby. (2) Obaloba sa me poda le n pre skutok, pre ktor sa vznie slo obvine nie . Ak prokurtor mie ni te nto skutok posudzova ako in tre stn in, ne ako ho posudzoval policajt, upozorn na to pre d podanm obaloby obvine n ho, obhajcu a pokode n ho a zist, i so zre te om na zaman zme nu navrhuj doplni vye trovanie ale bo skrte n vye trovanie . Ak prokurtor ne povauje navrhovan doplne nie za potre bn , odmie tne ho, urob o tom zznam do spisu a vyrozumie osobu, ktor nvrh podala. (3) Spis obaloby obsahuje najm rozhodnutia orgnov prpravn ho konania o konoch, zpisnicu o vsluchu obvine n ho, pokode n ho, sve dka a ve tky dkazy tkajce sa ve ci. (4) Po podan obaloby me prokurtor uloi policajtovi zabe zpe i dkaz, ktor potre buje vykona v konan pre d sdom. Nle itosti obaloby 235 Obaloba mus obsahova a) oznae nie prokurtora, dtum a mie sto spsania obaloby, b) me no a prie zvisko obvine n ho, dtum a mie sto je ho narode nia, bydlisko, prpadne in daje potre bn na to, aby sa ne mohol zame ni s inou osobou; ak ide o osobu podlie hajcu psobnosti sdov poda 16 ods. 2, uve die sa aj hodnos obvine n ho a tvar, ktor ho je ale bo bol prslunkom, c) obalobn nvrh, v ktorom mus by oznae n skutok, pre ktor je obvine n sthan, s uve de nm mie sta, asu a spsobu je ho spchania, prpadne s uve de nm inch skutonost, ak ich tre ba na to, aby skutok ne mohol by zame ne n s inm a aby bolo odvodne n pouitie urite j tre stne j sadzby; ale j sa uve die prvna kvalifikcia skutku s uve de nm zkonn ho pome novania tre stn ho inu, o ktor v tomto skutku ide , aj prslun ustanove nie Tre stn ho zkona a ve tky zkonn znaky vrtane tch, ktor odvoduj urit tre stn sadzbu, d) ak sa vo ve ci konalo vye trovanie , odvodne nie obalobn ho nvrhu, ktor obsahuje opsanie skutkov ho de ja s uve de nm dkazov, ktor odvoduj podanie obaloby, obhajobu obvine n ho a stanovisko prokurtora k ne j, ako aj prvne vahy, ktormi sa prokurtor spravoval, e ) dkazy, ktor prokurtor navrhuje vykona na hlavnom poje dnvan, a zoznam ve cnch dkazov, ktor pre dklad sdu s obalobou, spismi a ich prlohami, a f) nvrh na uloe nie ochrann ho opatre nia, ak s na to splne n zkonn podmie nky. 236 (1) Ak prokurtor obalobu ne pod, urob nvrh na uloe nie ochrann ho opatre nia poda 235 psm. f) samostatne . Takto nvrh ne mono poda samostatne ani ako sas obaloby a sd ne me ochrann opatre nie uloi, ak v svislosti s tm istm skutkom u sd o nvrhu na uloe nie ochrann ho opatre nia zhabania pe ane j iastky ale bo zhabania maje tku te j iste j zastne ne j osobe ale bo je j prvne mu pre dchodcovi v tre stnom konan rozhodol ale bo ak bola te j iste j prvnicke j osobe ale bo je j prvne mu
11.3.2012
pre dchodcovi v svislosti s tm istm skutkom u uloe n sankcia v inom konan a tto sankcia je dostaton. Ak ide o rozhodnutie cudzoze msk ho sdu ale bo in ho cudzoze msk ho orgnu, ne mono nvrh poda a sd ne me ochrann opatre nie uloi, ak tak ustanovuje me dzinrodn zmluva. (2) Rovnako ako v odse ku 1 sa postupuje u zastne ne j osoby, ak prokurtor podal nvrh na konanie o dohode o vine a tre ste . TRETIA AS SDNE KONANIE PRV HLAVA VEOBECN USTANOVENIA 237 (1) Tre stn sthanie pre d sdom sa kon le n na podklade obaloby ale bo nvrhu na dohodu o vine a tre ste , ktor podva a pre d sdom zastupuje prokurtor. (2) Pri podan a zastupovan obaloby ale bo nvrhu na dohodu o vine a tre ste sa prokurtor spravuje zkonom a vntornm pre sve de nm zaloe nm na uve n ve tkch dkazov a okolnost prpadu. (3) O obalobe ale bo o nvrhu na dohodu o vine a tre ste kon a vo ve ci rozhoduje a) sudca pre prpravn konanie , ak ide o skrte n vye trovanie poda 204; pritom m rovnak prva a povinnosti ako samosudca, b) samosudca o pre inoch a zloinoch, na ktor zkon ustanovuje tre st odatia slobody, ktor ho horn hranica ne pre vyuje ose m rokov, pokia te nto zkon ne ustanovuje inak, c) pre dse da se ntu ale bo se nt v ostatnch prpadoch. 238 (1) Podan obalobu, ako aj nvrh na dohodu o vine a tre ste pre dse da se ntu najskr pre zrie z toho hadiska, i pre alie konanie poskytuj spoahliv podklad, najm pre ve r, i prpravn konanie , ktor im pre dchdzalo, bolo vykonan spsobom zodpove dajcim tomuto zkonu a i ju tre ba pre skma ale bo pre dbe ne pre je dna. (2) Po podan obaloby ale bo nvrhu na dohodu o vine a tre ste sd rozhoduje samostatne ve tky otzky svisiace s alm konanm a je povinn, ne akajc na alie nvrhy, urobi ve tky rozhodnutia a opatre nia uprave n tmto zkonom, ktor s potre bn na skone nie ve ci a na vkon sdne ho rozhodnutia. (3) Ak je obvine n vo vzbe , rozhodne sd o vzbe pre dnostne a urchle ne a ak to okolnosti prpadu umouj, tak sasne s rozhodnutm poda 239 ods. 1, 241, 244 ale bo 331 ods. 1, najne skr vak tak, aby postupom poda 76 ods. 3 ale bo 4 dolo k prvoplatn mu rozhodnutiu o vzbe do uplynutia le hoty, ktor by bola zkladnou ale bo pre de nou le hotou vzby v prpravnom konan. 239 Spvzatie obaloby ale bo nvrhu dohody o vine a tre ste a ustpe nie od obaloby (1) Prokurtor me vzia sp obalobu a do zaatia hlavn ho poje dnvania a nvrh na dohodu o vine a tre ste do zaatia ve re jn ho zasadania nariade n ho na je ho pre je dnanie ; ve c sa tm vracia do stavu prpravn ho konania. Pre dse da se ntu uzne se nm ve zme na ve domie spvzatie obaloby ale bo spvzatie nvrhu prokurtora na dohodu o vine a tre ste . (2) Ak prokurtor na hlavnom poje dnvan oznmi, e ustupuje od obaloby v ce lom rozsahu ale bo pre nie ktor zo skutkov uve de nch v obalobe , sd obalovan ho oslobod v ce lom rozsahu ale bo pre nie ktor zo skutkov uve de n v obalobe . Ak obaloba obsahuje nvrh na uloe nie ochrann ho opatre nia zhabania pe ane j iastky ale bo zhabania maje tku a prokurtor na hlavnom poje dnvan oznmi, e od tohto nvrhu ustupuje , sd postupuje poda 362a ods. 4. 240 Dorue nie obaloby (1) Po dorue n obaloby sd be z me kania nariadi dorui rovnopis obaloby a) obvin mu a je ho obhajcovi, b) pokode n mu, c) zastne ne j osobe , d) zkonn mu zstupcovi obvine n ho, ak te n nie je spsobil na prvne kony ale bo ak je ho spsobilos na prvne kony bola obme dze n, e ) zstupcovi zujmov ho zdrue nia obanov, ak bolo kladne rozhodnut o je ho asti na hlavnom poje dnvan,
11.3.2012
f) pri tre stnom ine zane dbania povinne j vivy osobe , do ktore j rk je obvine n povinn plni povinnos vyivova ale bo zaopatrova in ho. (2) Ak m obalovan viace rch obhajcov, doru sa rovnopis obaloby tomu z nich, koho si urili na doruovanie psomnost. Ak ne bol ure n iade n z obhajcov, doru sa obaloba kad mu z nich. Ak m pokode n ale bo zastne n osoba zkonn ho zstupcu ale bo splnomocne nca, doru sa rovnopis obaloby le n zkonn mu zstupcovi ale bo splnomocne ncovi. (3) Spolu s rovnopisom obaloby sa osobm uve de nm v odse ku 1 doru vzva, aby be z me kania psomne oznmili sdu a ostatnm stranm nvrhy na vykonanie dkazov. Vo vzve sa zrove upozornia na to, e vykonanie ne skr navrhnutch dkazov, ktor stranm boli znme v ase dorue nia vzvy, me sd odmie tnu. Obvine n sa upozorn aj na to, e ak na hlavnom poje dnvan navrhuje vypou sve dkov, ktorch vpove de navrhol prokurtor v obalobe iba pre ta, je povinn to be z me kania psomne oznmi sdu, inak ich sd na hlavnom poje dnvan bude mc pre ta aj be z je ho shlasu; to ne plat, ak nastala nov okolnos, ktor ne bola obvine n mu v ase dorue nia vzvy znma. (4) V nvrhu na vykonanie dkazov poda odse ku 3 tre ba uvie s okolnosti, ktor sa maj nimi objasni, a ak ide o sve dka, tre ba uvie s skutonosti, na ktor m by vypout. Dkazy musia by oznae n tak, aby ich bolo mono na hlavnom poje dnvan vykona okre m prpadov, ke vykonanie dkazu zabe zpe te n, kto je ho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje vsluch sve dka ale bo znalca a navrhovate oznmi, e ne me zabe zpe i je ho prtomnos na hlavnom poje dnvan a iada pre to sd o je ho pre dvolanie , tre ba uvie s daje o je ho totonosti a bydlisku, inak sd vykonanie tohto dkazu spravidla odmie tne . (5) Sve dkov a znalcov, ktorch navrhuje obvine n ale bo prokurtor vypou na hlavnom poje dnvan, tre ba prokurtorovi ale bo obvine n mu oznmi najne skr tri pracovn dni pre d hlavnm poje dnvanm, pokia tie to skutonosti ne boli oznme n v obalobe ale bo pri pre dbe nom pre je dnan obaloby. Be z zachovania uve de ne j le hoty ich na hlavnom poje dnvan mono vypou, le n ak prokurtor a obvine n s tm shlasia. DRUH HLAVA PRESKMANIE A PREDBEN PREJEDNANIE OBALOBY Pre skmanie obaloby 241 (1) Obalobu podan na sde pre pre in a zloin s hornou hranicou tre stne j sadzby ne pre vyujcou ose m rokov pre skma samosudca a poda je j obsahu a obsahu spisu a) postpi ve c prslun mu sdu, ak nie je sm na je j pre je dnanie prslun, b) postpi ve c in mu orgnu, ak s tu okolnosti uve de n v 214 ods. 1, c) tre stn sthanie zastav, ak s tu okolnosti uve de n v 215 ods. 1, d) tre stn sthanie pre ru, ak s tu okolnosti uve de n v 228 ods. 2 ale bo 3 ale bo 283 ods.5, e ) me zastavi tre stn sthanie , ak s tu okolnosti uve de n v 215 ods. 2 a 3, f) obalobu odmie tne a vrti ve c prokurtorovi, ak zist zvan proce sn chyby, najm porue nie prva na obhajobu, g) tre stn sthanie podmie ne ne zastav poda 216 ods. 1, h) me podmie ne ne zastavi tre stn sthanie spolupracujce ho obvine n ho poda 218 ods. 1, i) rozhodne o asti zujmov ho zdrue nia obanov v konan pre d sdom, j) vyd tre stn rozkaz, k) nariadi hlavn poje dnvanie , ur je ho te rmn a rozsah dokazovania. (2) Ak samosudca djde k zve ru, e skutok, ktor je pre dme tom obaloby, pri sprvnom pouit zkona tre ba posudzova poda in ho ustanove nia zkona, ako ho posudzuje obaloba, oboznmi s touto skutonosou osoby, ktorm sa doruuje rovnopis obaloby a prokurtora. (3) Samosudca pre ru tre stn sthanie , ak poiada Sdny dvor Eurpske j nie o vydanie pre dbe n ho rozhodnutia. (4) Proti rozhodnutiu uve de n mu v odse ku 1 psm. a) a h) me prokurtor a obvine n poda sanos, ktor m, ak ne jde o pre rue nie tre stn ho sthania, odkladn inok. (5) Ak je to potre bn na rozhodnutie poda odse kov 1 a 2, me samosudca vyslchnu obvine n ho aj pokode n ho a zadovi aj alie potre bn vysve tle nia. (6) Ak po podan obaloby oprvne n osoba ponkla skone nie ve ci zmie rom ale bo z obsahu
11.3.2012
spisu takto monos vyplva, me samosudca nariadi konanie o zmie ri, schvli zmie r a zastavi tre stn sthanie ; pritom postupuje poda 220 a 227. (7) Proti rozhodnutiu poda odse ku 6 me prokurtor poda sanos, ktor m odkladn inok.
- 31. 1. 2009
242 bol zrue n pre dpisom 5/2009 Z. z. s innosou od 1. 2. 2009 243 Pre dbe n pre je dnanie obaloby (1) Obalobu podan na sde pre zloin s hornou hranicou tre stne j sadzby pre vyujcou ose m rokov pre skma pre dse da se ntu a poda je j obsahu a obsahu spisu posdi, i ju tre ba pre dbe ne pre je dna na zasadnut se ntu ale bo i o ne j me nariadi hlavn poje dnvanie . (2) Pre dse da se ntu nariadi pre dbe n pre je dnanie obaloby vte dy, ak m za to, e ve c tre ba vybavi rozhodnutm poda 244 ods. 1 psm. a) a i) ale bo ak skutok, ktor je pre dme tom obaloby, pri sprvnom pouit zkona tre ba posudzova poda in ho ustanove nia zkona, ako ho posudzuje obaloba. (3) Pre dbe n pre je dnanie obaloby sa kon na ve re jnom zasadnut; aj na ne ve re jnom zasadnut sa me obaloba pre dbe ne pre je dna, ak prichdza do vahy rozhodnutie poda 244 ods. 1 psm. a) a i). (4) Pri pre dbe nom pre je dnan obaloby sd pre skma obalobu a zkonnos dkazn ho mate rilu; pre dse da se ntu ale bo nm pove re n le n se ntu z tohto hadiska pod sprvu, priom sa zame ria na otzky, ktor tre ba rie i. (5) Pri pre dbe nom pre je dnan obaloby me sd vypou obvine n ho aj pokode n ho a zadovi aj alie potre bn vysve tle nia. Sd zrove zist, i prokurtor a obvine n ne chc uzavrie dohodu o vine a tre ste ; ak sa prokurtor a obvine n vyjadria, e chc kona o dohode o vine a tre ste , postupuje poda 244 ods. 1 psm. g), le n ak to navrhne prokurtor. Inak sd ve re jn zasadnutie na potre bn as pre ru a umon prokurtorovi a obvine n mu uzavrie dohodu o vine a tre ste ; prokurtor v takom prpade postupuje prime rane poda 232 a 233. Ak djde k dohode o vine a tre ste , sd postupuje prime rane poda 331, 333 a 334; ak mie ni pre je dna nvrh dohody o vine a tre ste , pokrauje vo ve re jnom zasadnut. Ak k dohode o vine a tre ste ne djde ale bo sd nvrh dohody o vine a tre ste odmie tne , ale bo dohodu o vine a tre ste v navrhnutom rozsahu ne schvli, ale bo ak obvine n odpove dal na nie ktor otzku nie , pokrauje sd vo ve re jnom zasadnut na podklade pvodne j obaloby. 244 Rozhodnutie pri pre dbe nom pre je dnan obaloby (1) Pri pre dbe nom pre je dnan obaloby sd a) postpi ve c prslun mu sdu, ak nie je sm na je j pre je dnanie prslun, b) postpi ve c in mu orgnu, ak s tu okolnosti uve de n v 214 ods. 1, c) tre stn sthanie zastav, ak s tu okolnosti uve de n v 215 ods. 1, d) tre stn sthanie me zastavi, aj ak s tu okolnosti uve de n v 215 ods. 2 ale bo 3 ale bo 283 ods. 5, e ) tre stn sthanie pre ru, ak s tu okolnosti uve de n v 228 ods. 2 ale bo 3 ale bo 283 ods. 5, f) me podmie ne ne zastavi tre stn sthanie spolupracujce ho obvine n ho poda 218 ods. 1, g) vrti ve c prokurtorovi na konanie poda 232 a 233, ak s splne n podmie nky uve de n v 243 ods. 5 druh ve ta, h) obalobu odmie tne a vrti ve c prokurtorovi, ak zist zvan proce sn chyby, najm e boli porue n ustanove nia zabe zpe ujce prva obhajoby, i) postpi ve c samosudcovi, j) rozhodne o asti zstupcu zujmov ho zdrue nia obanov, k) nariadi hlavn poje dnvanie , ur je ho te rmn, rozsah a spsob dokazovania, ktor oznmi osobm, ktorm sa doruuje rovnopis obaloby. (2) Ak sd djde k zve ru, e skutok, ktor je pre dme tom obaloby, pri sprvnom pouit zkona tre ba posudzova poda in ho ustanove nia zkona, ako ho posudzuje obaloba, oboznmi s touto skutonosou osoby, ktorm sa doruuje rovnopis obaloby a prokurtora, a vyzve obvine n ho a prokurtora, aby psomne oznmili sdu a se be navzjom nvrhy na vykonanie dkazov, ktor dosia ne navrhli. Zrove ich upozorn na ustanove nie 252 ods. 2
11.3.2012
a 5. (3) Proti uzne se niam poda odse ku 1 psm. a) a h) mu prokurtor aj obvine n poda sanos, ktor m, ak ne jde o pre rue nie tre stn ho sthania, odkladn inok. (4) Pre dse da se ntu pre ru tre stn sthanie , ak poiada Sdny dvor Eurpske j nie o vydanie pre dbe n ho rozhodnutia. 245 Nov pre skmanie ale bo pre dbe n pre je dnanie obaloby (1) Ak sa rozhodne prokurtor vo ve ci, ktor bola odmie tnut, op pre podanie obaloby, t sa za podmie nok uve de nch v 241 znovu pre skma ale bo za podmie nok 243 znovu pre dbe ne pre je dn. (2) Za podmie nok uve de nch v 241 ale bo 243 sa obaloba znovu pre skma ale bo pre dbe ne pre je dn aj na sde , ktor mu bola ve c postpe n poda 241 ods. 1 psm. a) ale bo 244 ods. 1 psm. a). TRETIA HLAVA HLAVN POJEDNVANIE Prv diel Prprava hlavnho pojednvania 246 Nhradn sudca (1) Ak mono dvodne pre dpoklada, e hlavn poje dnvanie bude trva dlh as ale bo ak sa navrhuje vsluch age nta, ohroze n ho sve dka, chrne n ho sve dka ale bo sve dka, ktor ho totonos je utaje n, a ak sa pota s vyuitm te chnickch zariade n na pre nos zvuku a obrazu, zariadi pre dse da sdu na nvrh pre dse du se ntu, aby sa na hlavnom poje dnvan zastnili je de n ale bo dvaja nhradn sudcovia ale bo prse diaci. (2) Nhradn sudca ale bo prse diaci m postave nie le na se ntu. Hlasovania sa vak zastn le n v tom prpade , ak do konania nastpil namie sto sudcu ale bo prse diace ho, ktor mu v ale j asti na hlavnom poje dnvan zabrnila ne jak pre kka. Sudca ale bo prse diaci, za ktor ho nastpil nhradn sudca ale bo prse diaci, sa hlavn ho poje dnvania u ale j ne zastuje . (3) Ak sa vykonva vsluch age nta, ohroze n ho sve dka, chrne n ho sve dka ale bo sve dka, ktor ho totonos je utaje n s vyuitm te chnickch zariade n ure nch na pre nos zvuku ale bo obrazu mimo poje dnvace j sie ne , zastn sa ho nhradn sudca. Nariade nie hlavn ho poje dnvania 247 (1) Te rmn hlavn ho poje dnvania ur pre dse da se ntu tak, aby obalovan od dorue nia pre dvolania, prokurtor a obhajca od upove dome nia mali le hotu aspo p pracovnch dn. Tto le hotu mono skrti le n s ich shlasom a tie vte dy, ak obalovan odmie tol as na hlavnom poje dnvan ale bo poiadal, aby sa hlavn poje dnvanie konalo v je ho ne prtomnosti. U ostatnch osb, ktor sa na hlavn poje dnvanie pre dvolvaj ale bo o om upove domuj, tre ba spravidla zachova aspo trojdov le hotu. Ak sa pri skrte nom vye trovan postupovalo poda 204, le hoty uve de n v tomto ustanove n sa ne pouij. (2) O hlavnom poje dnvan sa upove dom aj zkonn zstupca, pokode n a zastne n osoba. Ak m zastne n osoba ale bo pokode n splnomocne nca, upove dom sa o hlavnom poje dnvan le n splnomocne ne c. Ak m obalovan viac obhajcov, na ich upove dome nie o hlavnom poje dnvan sa pouije prime rane ustanove nie 44 ods. 8. (3) Pokode n ho tre ba v upove dome n upozorni, e ak sa na hlavn poje dnvanie ne dostav, bude sa o je ho nroku na nhradu kody rozhodova na podklade je ho nvrhov obsiahnutch v spise . (4) Ak sd pripustil as zstupcu zujmov ho zdrue nia obanov na hlavnom poje dnvan, upove dom sa o hlavnom poje dnvan tie zujmov zdrue nie obanov, ktor ho vyslalo. (5) Pri nariade n hlavn ho poje dnvania urob pre dse da se ntu ve tky opatre nia potre bn na zabe zpe e nie je ho riadne ho prie be hu a na to, aby ve c bolo mon pre je dna a rozhodn be z je ho odroe nia. Ak je to odvodne n pre je dnvanou ve cou, pre dse da se ntu vykon ne vyhnutn opatre nia, aby v budove sdu pre d hlavnm
11.3.2012
poje dnvanm ne dolo ku kontaktu obalovan ho s pokode nm, sve dkom a znalcom. (6) Ak je zre jm , e sa na hlavnom poje dnvan pre je dnaj utajovan skutonosti, pre dse da se ntu je povinn najne skr po otvore n hlavn ho poje dnvania sudcov, prse diacich a ostatn osoby, ktor sa zastnia na konan a oboznmia sa s utajovanmi skutonosami, poui o zsadch utaje nia, ako aj o prvnych nsle dkoch ich porue nia; o poue n tre ba urobi zznam do zpisnice o hlavnom poje dnvan. 248 (1) Hlavn poje dnvanie sa kon spravidla v sdle sdu a v je ho radnch mie stnostiach. Ak je to vhodn a e ln , hlavn poje dnvanie sa me kona priamo a be zodkladne na mie ste , kde bol spchan pre in, s uplatne nm skrte n ho vye trovania ( 203, 204 tohto zkona). Te nto postup mono uplatni iba v prpade , ke nie s dan podmie nky povinne j obhajoby poda 37 Tre stn ho poriadku. (2) V zujme zabe zpe e nia ochrany osb, ktor sa zastnia konania, ale bo ak to vyaduj in okolnosti prpadu, mono nariadi vykonanie hlavn ho poje dnvania aj mimo sdla sdu a je ho radnch mie stnost, ale spravidla v rmci ze mn ho obvodu sdu. (3) Ak sa hlavn poje dnvanie m vykona v inch ne radnch mie stnostiach sdu, tre ba osobm, ktor sa na hlavn poje dnvanie pre dvolvaj ale bo sa o je ho konan upove domuj, oznmi daje o mie ste konania v potre bnom rozsahu v pre dvolan ale bo upove dome n a prpadne vykona aj alie ne vyhnutn opatre nia, aby sa ho mohli zastni. Ve re jnos hlavn ho poje dnvania 249 (1) Hlavn poje dnvanie kon sd zsadne ve re jne , aby ve re jnosti bola poskytnut v o najire j mie re monos sle dova pre je dnanie ve ci a aby sa tak o najinne jie pre javilo vchovn psobe nie tre stn ho sthania na ve re jnos. (2) Hlavn poje dnvanie mu sle dova le n ne ozbroje n osoby, ak ne jde o osoby povinn nosi zbra z dvodu plne nia sluobnch loh. (3) Ve re jnos na hlavnom poje dnvan me by vyle n le n vte dy, ak by ve re jn pre je dnvanie ve ci ohrozilo tajomstvo chrne n osobitnm zkonom, ve re jn poriadok, mravnos ale bo be zpe nos ale bo ak to vyaduje in dle it zuje m obalovan ho, pokode n ho, je ho blzkych osb ale bo sve dkov. Ve re jnos mus by vyle n poas vsluchu age nta a ak ide o ochranu utajovanch skutonost. Ve re jnos mono vyli aj na as hlavn ho poje dnvania. (4) O vyle n ve re jnosti rozhodne sd z radne j povinnosti ale bo na nvrh prokurtora, obalovan ho ale bo pokode n ho v ktoromkove k tdiu sdne ho konania po vypout strn uzne se nm, ktor ve re jne vyhlsi. Po vyhlse n uzne se nia, proti ktor mu nie je prpustn opravn prostrie dok, s osoby, ktor hlavn poje dnvanie ako ve re jnos sle duj, povinn opusti poje dnvaciu mie stnos. (5) Vyli ne mono prokurtora, obalovan ho a je ho obhajcu, pokode n ho, ani radn osobu, ktore j lohou je zabe zpe i riadny prie be h poje dnvania. (6) Rozsudok mus by vyhlse n vdy ve re jne . 250 (1) Sd me odoprie prstup na hlavn poje dnvanie malole tm a tm, u ktorch je obava, e by ruili dstojn prie be h hlavn ho poje dnvania. Me tie urobi ne vyhnutn opatre nia proti pre paniu poje dnvace j sie ne . (2) Ak bola ve re jnos vyle n poda 249 ods. 3, me sd z dle itch dvodov povoli je dnotlivm osobm prstup na hlavn poje dnvanie . Na iados obalovan ho mus by povole n prstup je ho dvom dve rnkom; to ne plat pri vsluchu age nta. Ak je obalovanch viac, m prvo na vobu dve rnkov kad z nich. Ak by ce lkov poe t dve rnkov vzrstol na viac ako e s a obalovan by sa me dzi se bou ne dohodli, vykon vbe r sd. Ak bola ve re jnos vyle n pre ochranu utajovanch skutonost, ohroze nie tajomstva chrne n ho zkonom, prpadne be zpe nosti ale bo in ho dle it ho zujmu sve dkov, mu by za dve rnkov zvole n le n tak osoby, voi ktorm ne m sd vhrady. Pre d tmto rozhodnutm si vyiada vyjadre nie prokurtora. (3) Ak bola ve re jnos vyle n pre ochranu utajovanch skutonost ale bo ohroze nie tajomstva chrne n ho zkonom, upozorn pre dse da se ntu prtomnch na nsle dky
11.3.2012
toho, ke by ne povolanm osobm pre zradili skutonosti, o ktorch sa na poje dnvan dozve dia. Me tie zakza, aby si prtomn robili zvukov ale bo obrazov zznamy ale bo psomn poznmky. 251 (1) Ak sd rozhodol o vyle n ve re jnosti poda 249 ods. 3 a hlavn poje dnvanie je v dsle dku toho ne ve re jn , je zakzan zve re jova z ne ho informcie tkajce sa skutonost a okolnost, pre ktor bola ve re jnos vyle n. (2) Prtomnm osobm sd me uloi povinnos zachovva mlanlivos o skutonostiach, ktor povaj ochranu poda zkona a o ktorch sa v prie be hu poje dnvania dozve de li. Sd o tom rozhodne uzne se nm, proti ktor mu sanos nie je prpustn. (3) Uzne se nie sa uve die v zpisnici o hlavnom poje dnvan s uve de nm ide ntifikanch dajov osb, ktor sa ho zastnili. (4) Pre dse da se ntu me nariadi, aby opatre nia, ktor vydal na zabe zpe e nie ne rue n ho prie be hu hlavn ho poje dnvania, boli vykonan prostre dnctvom Zboru vze nske j a justine j stre . Druh diel Zaatie hlavnho pojednvania 252 Prtomnos na hlavnom poje dnvan (1) Hlavn poje dnvanie sa kon za stle j prtomnosti ve tkch le nov se ntu, zapisovate a a prokurtora. (2) V ne prtomnosti obalovan ho me sd hlavn poje dnvanie vykona, le n ak sd m za to, e ve c mono spoahlivo rozhodn a e l tre stn ho konania dosiahnu aj be z prtomnosti obalovan ho a pritom a) obaloba bola obalovan mu riadne dorue n a obalovan bol na poje dnvanie riadne a vas pre dvolan, b) obalovan mal monos vyjadri sa o skutku, ktor je pre dme tom obaloby, pre d orgnom innm v tre stnom konan a boli dodran ustanove nia o vye trovan ale bo skrte nom vye trovan a obvine n bol upozorne n na monos pre tudova spis a urobi nvrhy na doplne nie vye trovania ale bo skrte n ho vye trovania, c) obalovan bol na monos vykona hlavn poje dnvanie v je ho ne prtomnosti upozorne n, d) obhajca obalovan ho, ktor je pozbave n spsobilosti na prvne kony ale bo ktor ho spsobilos na prvne kony je obme dze n, vyhlsi, e ne trv na osobnom vsluchu obalovan ho. (3) Hlavn poje dnvanie v ne prtomnosti obalovan ho ne mono kona, ak je vo vzbe ale bo vo vkone tre stu odatia slobody ale bo ak ide o tre stn in, na ktor zkon ustanovuje tre st odatia slobody, ktor ho horn hranica pre vyuje de sa rokov. To ne plat, ak obalovan vslovne odmie tol as na hlavnom poje dnvan ale bo vslovne poiadal, aby sa hlavn poje dnvanie konalo v je ho ne prtomnosti. (4) V prpadoch povinne j obhajoby ne mono kona hlavn poje dnvanie be z prtomnosti obhajcu. Ak ne jde o prpad povinne j obhajoby a obalovan m obhajcu, mono vykona hlavn poje dnvanie v ne prtomnosti obhajcu, le n ak s tm obalovan shlas. (5) Ak sd rozhodne , e sa hlavn poje dnvanie vykon v ne prtomnosti obalovan ho, mono za podmie nok uve de nch v 263 ods. 3 pre ta zpisnice o vsluchu spoluobalovanch, sve dkov a znalcov aj be z shlasu obalovan ho. Ve de nie hlavn ho poje dnvania 253 (1) Hlavn poje dnvanie ve die a ve tky opatre nia sme rujce na zabe zpe e nie je ho riadne ho prie be hu nariauje pre dse da se ntu. Pritom prihliada na oprvne n zujmy strn. (2) Ak zkon ne ustanovuje inak, dkazy tanm vpove d, listn, posudkov, sprv ale bo oboznamovanie ve cnch dkazov vykonva pre dse da se ntu. Ich vykonanm me pove ri le na se ntu ale bo toho, kto vykonanie dkazu navrhol. (3) Pre dse da se ntu je povinn dba na to, aby hlavn poje dnvanie ne bolo zdrovan vkladmi a pre javmi, ktor ne maj vzah k pre je dnvane j ve ci, a aby bolo zame ran o
11.3.2012
najinne jie na objasne nie ve ci v rozsahu ne vyhnutnom pre spravodliv rozhodnutie . (4) Ak te nto zkon ne ustanovuje inak, z prie be hu hlavn ho poje dnvania mu fyzick osoby a prvnick osoby vyhotovova zvukov zznam a so shlasom pre dse du se ntu aj zvukov pre nos. Zvukov zznam a zvukov pre nos z hlavn ho poje dnvania ne mono vyhotovova pri vsluchu age nta ale bo ak sa pre be raj okolnosti tvoriace utajovan skutonos. (5) Pre dse da se ntu me vyhotovovanie zvukovch zznamov zakza, a) ak by to ruilo prie be h hlavn ho poje dnvania, b) ak sa na hlavnom poje dnvan pre be raj okolnosti tvoriace tajomstvo chrne n osobitnm zkonom, c) ak by zvukovm zznamom z prie be hu hlavn ho poje dnvania mohla by ohroze n mravnos, ve re jn poriadok ale bo dle it zuje m strn ale bo sve dkov, ale bo d) pri vsluchu ohroze n ho sve dka, chrne n ho sve dka ale bo sve dka, ktor ho totonos je utaje n. (6) Zvukov pre nos z hlavn ho poje dnvania pre dse da se ntu ne povol z dvodov uve de nch v odse ku 5. To ne plat o vyhlasovan vroku rozsudku. (7) Vyhotovovanie obrazovch zznamov ale bo obrazovozvukovch zznamov z hlavn ho poje dnvania nie je prpustn . (8) Ustanove niami odse kov 4 a 7 nie je dotknut monos vyhotovovania zvukovch, obrazovch ale bo obrazovozvukovch zznamov pre potre by sdu. (9) Pre dse da se ntu db, aby proti nikomu ne boli pre dnan urliv vroky ale bo zjavne ne odvodne n a s ve cou ne svisiace obvine nia. Ak sa obalovan, pokode n a zastne n osoba ale bo ich splnomocne nci, sve dok ale bo znale c takch vyjadre n dopust, me mu by uloe n poriadkov pokuta. Ak sa tak ho konania dopust obhajca ale bo prokurtor, pre dse da se ntu me poda prslun mu orgnu podne t na zaatie tre stn ho sthania ale bo disciplinrne ho konania ale bo ulo poriadkov pokutu. (10) Kto sa cti by opatre nm pre dse du se ntu pri ve de n hlavn ho poje dnvania ukrte n, me iada, aby rozhodol se nt, proti ktor ho rozhodnutiu sanos nie je prpustn. Tak iados aj rozhodnutie o ne j tre ba zazname na v zpisnici. (11) Za porue nie rozhodnutia poda odse ku 1 a odse kov 4 a 7 me pre dse da se ntu uloi poriadkov pokutu fyzickm osobm aj prvnickm osobm na hlavnom poje dnvan ale bo rozhodnutm mimo hlavn ho poje dnvania. (12) Proti rozhodnutiu poda odse ku 11 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 254 (1) Osoby, ktor ruia poriadok, me pre dse da se ntu z poje dnvace j sie ne vykza. Toho, kto ne uposlchne vzvu pre dse du se ntu na opuste nie poje dnvace j sie ne , mono opatre nm pre dse du se ntu vyvie s; opatre nie vykon Zbor vze nske j a justine j stre . (2) Obalovan ho mono z poje dnvace j sie ne vykza pri vsluchu age nta ale bo na zklade rozhodnutia se ntu, ak naprie k pre dchdzajce j vstrahe ru poriadok, vdy vak le n na ne vyhnutne potre bn as. Le n o bol obalovan mu znovu povole n vstup do poje dnvace j sie ne , oznmi mu pre dse da se ntu podstatn obsah poje dnvania konan ho v je ho ne prtomnosti a umon mu, aby sa k ne mu vyjadril. (3) Ak obalovan ale bo sve dok be z shlasu pre dse du se ntu opust poje dnvaciu sie , me by pre dve de n. (4) Prijatie opatre nia poda odse kov 1 a 3 ne vyluuje monos uloe nia poriadkove j pokuty. Zaiatok hlavn ho poje dnvania 255 (1) Hlavn poje dnvanie zana pre dse da se ntu oznme nm ve ci, ktor bude pre je dnvan. Potom zist, i sa ustanovili osoby, ktor boli na hlavn poje dnvanie pre dvolan ale bo o om upove dome n , a ove r ich totonos. U osb, u ktorch tre ba zachova le hotu na prpravu, zist, i tto le hota bola zachovan. (2) Ak sa nie ktor z pre dvolanch osb ne ustanovila, rozhodne sd po vyjadre n prtomnch strn, i mono poje dnvanie naprie k tomu vykona, ale bo i ho tre ba odroi.
11.3.2012
(3) Po vykonan konov poda odse kov 1 a 2 pre dse da se ntu zist, i prokurtor a obalovan ne chc uzavrie dohodu o vine a tre ste . Ak sa prokurtor a obalovan vyjadria, e chc kona o dohode o vine a tre ste , vrti ve c prokurtorovi na postup poda 232 a 233 le n ak to navrhne prokurtor. Inak sd hlavn poje dnvanie na potre bn as pre ru a umon prokurtorovi a obvine n mu uzavrie dohodu o vine a tre ste ; prokurtor v takom prpade postupuje prime rane poda 232 a 233. Ak djde k dohode o vine a tre ste , sd postupuje prime rane poda 331, 333 a 334; ak mie ni pre je dna nvrh dohody o vine a tre ste , pokrauje v hlavnom poje dnvan. Ak k dohode o vine a tre ste ne djde ale bo ak sd nvrh dohody o vine a tre ste odmie tne , ale bo v navrhnutom rozsahu ne schvli, ale bo ak obvine n odpove dal na nie ktor otzku nie , pokrauje sd v hlavnom poje dnvan na podklade pvodne j obaloby. 256 (1) Po vykonan konov uve de nch v 255 pre dse da se ntu vyzve prokurtora, aby pre dnie sol obalobu. Ak m obalovan obhajcu, po pre dne se n obaloby ho pre dse da se ntu vyzve , aby zaujal k obalobe stanovisko. (2) Pokode n ho, ktor si uplatuje nrok na nhradu kody, sd vyzve , aby sa vyjadril, i navrhuje , aby sa obalovan mu uloila povinnos na nhradu kody a v akom rozsahu. Ak sa pokode n ale bo je ho splnomocne ne c ne dostavil na hlavn poje dnvanie a je ho nvrh je u zazname nan v spise , pre dse da se ntu te nto nvrh pre ta. (3) Ak uplatuje prva pokode n ho osoba, ktore j toto prvo zre jme ne patr, vyslov sd uzne se nm, e tto osobu ako pokode n ho na hlavn poje dnvanie ne pripa. Tak rozhodnutie ne brni uplatne niu nroku na nhradu kody pre d prslunm orgnom. (4) Poda odse ku 3 postupuje sd aj vte dy, ak brnia asti pokode n ho okolnosti uve de n v 46 ale bo 47. (5) Ak sd rozhodol, aby sa pri pre je dnvan ve ci na hlavnom poje dnvan ale bo ve re jnom zasadan zastnil zstupca zujmov ho zdrue nia obanov, pre dse da se ntu ho pou o je ho prvach a postave n pre d sdom, najm o prve pre dnie s zve re n re . 257 Vyhlse nie obalovan ho (1) Po pre dne se n obaloby pre dse da se ntu pou obalovan ho o je ho prve urobi nie ktor z vyhlse n, e a) je ne vinn, b) je vinn zo spchania skutku ale bo nie ktor ho zo skutkov uve de nch v obalobe , c) ne popie ra spchanie skutku ale bo nie ktor ho zo skutkov uve de nch v obalobe . (2) Pre dse da se ntu sasne obalovan ho pou o nsle dkoch vyhlse nia poda odse ku 1 psm. b) ale bo psm. c), a to v rozsahu poda odse kov 5 a 8. (3) Ak m obalovan obhajcu, me sa s nm pre d vyhlse nm poda odse ku 1 radi. (4) Ak to vyaduj okolnosti prpadu, zuje m ve re jnosti ale bo obalovan ho, me sd obalovan mu povoli, aby namie sto vyhlse nia, e je vinn, vyhlsil, e ne popie ra spchanie skutku uve de n ho v obalobe , ktor sd pre potre by alie ho konania a rozhodnutia bude povaova za priznanie spchania skutku. O tom mus by obalovan poue n. (5) Ak obalovan na hlavnom poje dnvan vyhlsil, e je vinn zo spchania skutku ale bo nie ktor ho zo skutkov uve de nch v obalobe ale bo urobil vyhlse nie poda odse ku 4, sd v tomto rozsahu postupuje prime rane poda 333 ods. 3 psm. c), d), f), g) a h) a zrove obalovan ho pou, e sdom prijat vyhlse nie o vine , ako aj sdom prijat vyhlse nie , e ne popie ra spchanie skutku uve de n ho v obalobe , je ne odvolate n a v tomto rozsahu ne napadnute n odvolanm ani dovolanm okre m dovolania poda 371 ods. 1 psm. c). (6) Pre d rozhodnutm sdu o prijat vyhlse nia obalovan ho, e je vinn zo spchania skutku ale bo nie ktor ho zo skutkov uve de nch v obalobe , ako aj pre d rozhodnutm o prijat vyhlse nia obalovan ho poda odse ku 4 sd zist stanovisko prokurtora, pokode n ho a zastne ne j osoby, ak s prtomn na hlavnom poje dnvan. (7) Sd po vyhlse n obalovan ho poda odse ku 5 rozhodne uzne se nm, i toto
11.3.2012
vyhlse nie obalovan ho prijma ale bo ne prijma. (8) Ak sd rozhodol, e vyhlse nie obalovan ho poda odse ku 5 prijma, zrove vyhlsi, e dokazovanie v rozsahu, v akom obalovan priznal spchanie skutku, sa ne vykon, a vykon dkazy svisiace s ne priznanm skutkom, vrokom o tre ste , nhrade kody ale bo ochrann ho opatre nia. To ne vyluuje monos vsluchu obalovan ho o asti ine j osoby na alovane j tre stne j innosti. Tret diel Dokazovanie Vsluch obalovan ho 258 (1) Ak obalovan po pre dne se n obaloby a vyjadre n pokode n ho ne urobil vyhlse nie uve de n v 257 ods. 1 psm. b) ale bo c), pre dse da se ntu potom, ako zist podmie nky na vykonanie hlavn ho poje dnvania, zist osobn daje obalovan ho a pou ho o je ho prvach. Potom umon prokurtorovi vyslchnu obalovan ho. Obalovan ho tre ba vyslchnu na obsah obaloby, a ak bol uplatne n nrok na nhradu kody, aj na te nto nrok. Pritom sa postupuje poda 122 ods. 2 a 3. (2) Vsluch me pre dse da se ntu pre rui le n vte dy, ak vsluch nie je ve de n v slade so zkonom ale bo ak je vsluch ve de n inak ne vhodnm spsobom, ale bo ak pre dse da ale bo le n se ntu povauj za ne vyhnutn poloi obalovan mu otzku, ktor ne mono odloi na dobu po skone n vsluchu. (3) Po skone n vsluchu obalovan ho prokurtorom m prvo vypou obalovan ho je ho obhajca. Ustanove nie odse ku 2 tu plat prime rane . So shlasom pre dse du se ntu s prokurtor, obhajca, pokode n ale bo zastne n osoba oprvne n po skone n vsluchov kls obalovan mu doplujce otzky. O ich porad rozhodne pre dse da se ntu. (4) Na nvrh prokurtora ale bo obhajcu sa zpisnica o skore j vpove di obalovan ho ale bo je j as pre ta, ak sa kon v ne prtomnosti obalovan ho, obalovan vyuije svoje prvo ne vypove da ale bo sa objavia podstatn rozpory me dzi je ho skorou vpove ou a dajmi na hlavnom poje dnvan a ak bol skor vsluch vykonan spsobom zodpove dajcim ustanove niam tohto zkona. V prpade rozporov vo vpove diach sa pre ta t as zpisnice o skorom vsluchu obalovan ho, ktore j sa namie tan rozpory priamo tkaj. Na tie to rozpory tre ba obalovan ho upozorni a spta sa ho na ich prinu. Zpisnicu pre ta t zo strn, ktor ur pre dse da se ntu, pokia zpisnicu ne pre ta sm ale bo nm pove re n le n se ntu. 259 Strany mu namie ta spsob vykonvania vsluchu, najm mu namie ta prpustnos otzky poloe ne j vypovajcim. O nmie tke rozhodne pre dse da se ntu. Ak nmie tke vyhovie , vypovan nie je povinn na otzku odpove da a tto otzka sa do zpisnice ne zape ale bo sa zo zpisnice vyiarkne . O nmie tke proti otzke pre dse du se ntu, sudcu ale bo prse diace ho rozhodne se nt. 260 Ak je obalovanch nie koko, pre dse da se ntu me urobi opatre nia, aby obalovan bol vypovan v ne prtomnosti ostatnch spoluobalovanch. Poradie vsluchu obalovanch ur po vypout nvrhov strn pre dse da se ntu. Obalovan ho vak tre ba e te v prie be hu dokazovania oboznmi s obsahom vpove de spoluobalovanch, ktor boli vypovan v je ho ne prtomnosti. Vsluch sve dka 261 (1) Poradie vsluchu sve dkov ur pre dse da se ntu spravidla tak, e ako prv bud vypout sve dkovia navrhnut prokurtorom a po nich sve dkovia navrhnut obalovanm. Obdobne sa postupuje aj pri vykonvan ostatnch dkazov. Obalovan me poiada, aby poradie vsluchov bolo zme ne n . O te jto iadosti rozhodne pre dse da se ntu. Ak obalovan s rozhodnutm pre dse du se ntu ne shlas, rozhodne se nt. (2) Pre dse da se ntu db na to, aby e te ne vyslchnut sve dok ne bol prtomn pri vsluchu obalovan ho a inch sve dkov. Ak obalovan uznal zklad aj vku kody pokode nm vas a riadne uplatne n ho nroku na nhradu kody, vykon sa alie
11.3.2012
dokazovanie o vke kody iba vnimone , najm ak s o ne j dvodn pochybnosti ale bo je to potre bn pre zve r o prvnom posde n skutku. (3) Vsluch sve dka vykon te n, kto navrhol vykonanie tak ho dkazu; ak o vykonan dkazu rozhodol sd, vsluch sve dka vykon pre dse da se ntu, pri zachovan prva prokurtora, obalovan ho a obhajcu vykona nsle dne vsluch sve dka a kls mu otzky. Ak vsluch sve dka ale bo znalca navrhol obalovan, je ho obhajca ale bo prokurtor, rozhodne pre dse da se ntu po vypout strn o tom, ktor z nich vsluch vykon, pri zachovan prva druhe j strany vykona nsle dne vsluch sve dka ale bo znalca a kls mu otzky. Pritom sa postupuje poda 132. (4) Ustanove nia 258 ods. 2 a 3 a 259 sa pouij prime rane aj na vykonanie dkazu vsluchom sve dka. Pre dse da se ntu me rozhodn, e vsluch sve dka vykon sm, ak m by ako sve dok vypovan osoba mladia ako ptns rokov, ak ide o chor ho, zrane n ho sve dka ale bo sve dka pokode n ho tre stnm inom proti udske j dstojnosti ale bo ak by vsluch sve dka stranou ale bo obhajcom ne bol z inch dvodov vhodn ale bo pln. 262 Ak je obava, e sve dok v prtomnosti obalovan ho ne vypovie pravdu, prpadne ak ide o vsluch sve dka, ktor mu ale bo je ho blzke j osobe z podan ho sve de ctva hroz ujma na zdrav, smr ale bo in zvan ne be zpe e nstvo, age nta ale bo o sve dka, ktor ho totonos mus zosta zo zvanch dvodov utaje n, urob pre dse da se ntu vhodn opatre nia na zaiste nie be zpe nosti ale bo utaje nie totonosti sve dka, prpadne vyli obalovan ho, je ho dve rnkov a ve re jnos po dobu vsluchu tak ho sve dka z poje dnvace j mie stnosti. Po nvrate do poje dnvace j mie stnosti mus by obalovan oboznme n s obsahom vpove de sve dka, me sa o ne j vyjadri aj be z toho, aby sa so sve dkom stre tol, a me mu prostre dnctvom pre dse du se ntu kls aj otzky. 263 (1) Namie sto vsluchu sve dka na hlavnom poje dnvan mono ta zpisnicu o je ho vpove di ale bo je j podstatn as, ak s tm shlas prokurtor a obalovan a sd ne povauje osobn vsluch za potre bn. (2) Shlas obalovan ho nie je potre bn, ak sa vslovne vyjadril, e sa na hlavnom poje dnvan ne zastn, ale bo vslovne poiadal, aby sa hlavn poje dnvanie konalo v je ho ne prtomnosti, ale bo ak sa na hlavn poje dnvanie naprie k riadne mu pre dvolaniu be z osprave dlne nia ne dostavil, ale bo sa be z vne ho dvodu vzdialil z poje dnvace j sie ne , ale bo ak prokurtor navrhol v obalobe ta vpove sve dka a obalovan po dorue n vzvy poda 240 ods. 3 tak ho sve dka ne navrhol vypou osobne . V uve de nch prpadoch sta shlas prokurtora. O te jto skutonosti mus by obalovan v pre dvolan poue n. (3) Zpisnica o vpove di spoluobalovan ho ale bo sve dka sa me pre ta aj vte dy, ak bol vsluch vykonan spsobom zodpove dajcim ustanove niam tohto zkona a a) tak osoba zomre la ale bo sa stala ne zve stnou, pre dlhodob pobyt v cudzine ale bo na ne znmom mie ste ne dosiahnute nou, ale bo ochore la na chorobu, ktor natrvalo ale bo na dlh as zne mouje je j vsluch ale bo ak sa tak osoba ani na optovn pre dvolanie sdu k vsluchu be z dvodn ho osprave dlne nia ne dostav a je j pre dve de nie bolo ne spe n ; ak ide o vpove sve dka, u ktor ho bol v ase je ho vpove de v prpravnom konan, ktor sa m pre ta, dvodn pre dpoklad, e na hlavnom poje dnvan ho ne bude mon vypou, mono je ho vpove pre ta le n vte dy, ak bol o kone riadne upove dome n obvine n, a ak m obhajcu, je ho obhajca, b) ilo o ne odkladn kon ale bo ne opakovate n kon, ale bo c) tak osoba na hlavnom poje dnvan be z oprvne nia odopre la vypove da. (4) Zpisnicu o vpove di sve dka, ktor na hlavnom poje dnvan vyuil svoje prvo odoprie vpove poda 130, mono pre ta le n za pre dpokladu, e bol pre d vsluchom, ktor ho sa zpisnica tka, o svojom prve odoprie vpove riadne poue n a vslovne vyhlsil, e toto prvo ne vyuva, ak bol vsluch vykonan spsobom zodpove dajcim ustanove niam tohto zkona. (5) Strany mu namie ta spsob vykonvania vsluchu, najm mu namie ta prpustnos otzky poloe ne j vypovajcim. O nmie tke rozhodne pre dse da se ntu.
11.3.2012
Ak nmie tke vyhovie , vypovan nie je povinn na otzku odpove da a tto otzka sa do zpisnice ne zape ale bo sa zo zpisnice vyiarkne . O nmie tke proti otzke pre dse du se ntu, sudcu ale bo prse diace ho rozhodne se nt. 264 (1) Ak sa sve dok odchli v podstatnch bodoch od svoje j skore j vpove de , me mu by na nvrh prokurtora, obalovan ho ale bo obhajcu zpisnica o je ho skore j vpove di pre dloe n na vysve tle nie rozporov v je ho vpove diach. (2) Pre dloe nie skore j vpove de poda odse ku 1 spova v pre tan tch ast zpisnice o skorom vsluchu, ku ktorm sa m vyslchan vyjadri a vysve tli rozpory me dzi svojimi vpove ami. Zpisnicu pre ta t zo strn, ktor ur pre dse da se ntu, ak zpisnicu ne pre ta sm ale bo nm pove re n le n se ntu. 265 (1) Sve dok pre d vsluchom na sde je povinn zloi prsahu. (2) Pre d prsahou mus by sve dok upozorne n na vznam sve de cke j vpove de a na nsle dky krive j prsahy. Prsaha znie : Prisahm na svoju e s a sve domie , e bude m vypove da pravdu, ni in le n pravdu a ve dome ni ne zamlm.. 266 (1) Sve dok, ktor m sluchov ale bo re ov vadu, vykon prsahu tak, ak je to mon , e opakuje slov prsahy, ktor mu pre ta pre dse da se ntu. Psomn te xt prsahy sve dok pre d sdom podpe . (2) Ne poujci sve dok po pre tlmoe n zne nia prsahy do posunkove j re i prtomnm tlmonkom posunkove j re i podpe te xt je j zne nia s vyznae nm, e tto mu bola pre tlmoe n do posunkove j re i a e je j obsahu porozume l. 267 Do prsahy ne mono vzia sve dka, a) ktor pri svojom vsluchu ne dovil trnsty rok svojho ve ku, b) ak je dvodn pre dpoklad, e pre te le sn ale bo due vn chorobu ne muse l vnma okolnosti, o ktorch m vypove da, ale bo ak tak okolnosti nie je schopn uvie s, c) ktor vzhadom na svoje psychick a fyzick pre dpoklady nie je schopn nle ite pochopi podstatu a dle itos prsahy, d) ktor je zaviazan mlanlivosou spoje nou s vkonom je ho povolania, ak te n, kto ho zaviazal mlanlivosou, ho mlanlivosti ne zbav. 268 Znale ck dokazovanie (1) Ak znale c e te ne podal vo ve ci psomn znale ck posudok ale bo sa od ne ho odchyuje , ale bo ho dopa, me mu pre dse da se ntu uloi, aby znale ck posudok ale bo je ho doplne nie nadiktoval do zpisnice . (2) Pri vsluchu znalca na hlavnom poje dnvan sa pouij ustanove nia 258 ods. 3 a 4 a 259 prime rane . Namie sto vsluchu znalca mono ta zpisnicu o je ho vpove di ale bo je ho psomn znale ck posudok, ak znale c bol pre d podanm znale ck ho posudku poue n poda 144, nie s pochybnosti o sprvnosti a plnosti znale ck ho posudku a prokurtor i obalovan s tm shlasia, ale bo ak sa znale c na odvol. (3) Ak bol posudok znalca obstaran nie ktorou zo strn a pre dklad sa v konan ako dkaz, ustanove nie odse ku 1 sa pouije prime rane . (4) Ak bol posudok pre dloe n stranou a osoba podvajca posudok nie je zapsan v zozname znalcov, pre d sdom zlo sub poda osobitn ho zkona a pre dse da se ntu ju pou o tre stnch nsle dkoch ve dome ne pravdiv ho znale ck ho posudku. Potom sa znale c vyjadr, i posudok podal v zmysle zloe n ho subu. (5) Ustanove nia odse kov 1 a 4 sa prime rane pouij aj na odborn vyjadre nie . 269 Listinn dkazy Psomn vyjadre nia, posudky, sprvy ttnych orgnov a alie listiny, ktormi sa vykonva dkaz na hlavnom poje dnvan, sa pre taj ce l ale bo ich as, ktor sa tka dokazovane j skutonosti, a umon sa do nich nazrie stranm, a ak je to potre bn , aj sve dkom a znalcom. 270 Ve cn dkazy a dokazovanie zvukovm, obrazovm a obrazovo-zvukovm zznamom
11.3.2012
(1) Ve cn dkazy sd pre dlo stranm, a ak je to potre bn , aj sve dkom a znalcom. (2) Zvukov, obrazov ale bo obrazovo-zvukov zznam sa ako dkaz vykon na te chnickom zariade n. Ak to povaha dkazu pripa, me sa vykona aj oboznme nm je ho psomn ho pre pisu. Sasou vkonu tohto dkazu je aj sprva o tom, akm spsobom a km bol zznam vyhotove n ale bo zskan. Sinnos strn pri dokazovan 271 (1) Obalovan ho, pokode n ho a zastne ne j osoby sa tre ba po vykonan kad ho dkazu opta, i sa chc k ne mu vyjadri, a vyjadre nie kad ho sa zape do zpisnice . (2) Na konfrontciu ale bo re kognciu sa pouij prime rane ustanove nia 125 a 126. 272 (1) Po skone n vsluchu prokurtorom, obalovanm, je ho obhajcom ale bo pre dse dom se ntu me zkonn zstupca obalovan ho, v rozsahu uplatne nch prv pokode n ale bo je ho splnomocne ne c, zastne n osoba ale bo je j splnomocne ne c so shlasom pre dse du se ntu kls vypovanm otzky, ke u le novia se ntu otzky ne maj. (2) Po vykonan ve tkch dkazov zist pre dse da se ntu, i strany ne maj nvrhy na doplne nie dokazovania. (3) Sd odmie tne vykona dkaz, ktor sa tka okolnosti ne podstatne j pre rozhodnutie ale bo okolnosti, ktor mono zisti inmi, u skr navrhnutmi dkazmi. Rozhodnutie o odmie tnut vykona dkaz sa oznmi tomu, kto nvrh na je ho vykonanie podal, a to spravidla stne po otvore n hlavn ho poje dnvania; sd je vak oprvne n, ak sa to uke potre bnm v prie be hu alie ho poje dnvania, tak to rozhodnutie zme ni a vykonanie dkazu pripusti. 273 Osobitn ustanove nie o vykonvan dkazov (1) Obalovan, ktor mu je poskytovan ochrana a pomoc poda osobitn ho pre dpisu a v svislosti s je ho prtomnosou v konan pre d sdom je tu dvodn obava z ohroze nia je ho ivota ale bo zdravia, i ivota ale bo zdravia je ho blzke j osoby, me by vypout s vyuitm te chnickch zariade n ure nch na pre nos zvuku a obrazu. (2) Spsob vykonania dkazu ale bo oboznme nia s obsahom dkazu me by namie tnut ale bo doplne n stranou. Na rozhodovanie o nmie tke a nvrhu na doplne nie vykonania dkazu sa prime rane pouije ustanove nie 263 ods. 5. tvrt diel Zver hlavnho pojednvania Zve re n re i 274 (1) Ak nie t alch dkaznch nvrhov ale bo ak sd rozhodol, e sa alie dkazy vykonva ne bud, vyhlsi pre dse da se ntu dokazovanie za skone n a ude l slovo na zve re n re i. (2) Po zve re ne j re i prokurtora, zstupcu zujmov ho zdrue nia obanov pre hovor pokode n, zastne n osoba, obhajca obalovan ho a obalovan. Ak m pokode n ale bo zastne n osoba splnomocne nca, pre hovor le n splnomocne ne c. Ak tre ba, ur pre dse da se ntu poradie , v ktorom sa po zve re ne j re i prokurtora ujm slova je dnotliv oprvne n osoby. Obhajca obalovan ho a obalovan hovoria vak vdy posle dn; zstupca zujmov ho zdrue nia obanov, pokode n a zastne n osoba ale bo ich splnomocne ne c mu pre hovori le n v rozsahu uplatne nch nrokov. (3) Ak sa po zve re ne j re i obhajcu ale bo obalovan ho ujal slova na zklade shlasu pre dse du se ntu znovu prokurtor, obhajca a obalovan maj prvo sa k tomu vyjadri. (4) Zve re n re i me pre dse da se ntu pre rui le n vte dy, ke vybouj zre jme z rmca pre je dnvane j ve ci. 275 Po skone n zve re nch re a pre d odchodom na zve re n poradu ude l pre dse da se ntu obalovan mu posle dn slovo. Poas tohto pre javu ne sm obalovan mu ani sd, ani nikto in kls otzky. 276 Doplne nie dokazovania
11.3.2012
(1) Ak zist sd so zre te om na zve re n re i ale bo pri zve re ne j porade , e tre ba e te nie ktor okolnos objasni, rozhodne uzne se nm, e dokazovanie bude doplne n , a v hlavnom poje dnvan pokrauje . (2) Po doplne n dokazovania tre ba vdy znova da slovo na zve re n re i. Piaty diel Odroenie hlavnho pojednvania 277 (1) Ak sa objav pre kka, pre ktor ne mono hlavn poje dnvanie vykona ale bo v om pokraova, sd odro hlavn poje dnvanie a ur te rmn, ke dy sa bude kona alie hlavn poje dnvanie ; odroi hlavn poje dnvanie na ne urito mono le n vte dy, ak to vyaduje povaha konu. Ak odpadne pre kka, pre ktor muse lo by hlavn poje dnvanie odroe n na ne urito, tre ba be z zbyton ho odkladu, najne skr v le hote dvoch tdov po je j odpadnut, nariadi te rmn hlavn ho poje dnvania ale bo vykona in kon sme rujci k skone niu ve ci. (2) Skr ako pre dse da se ntu hlavn poje dnvanie odro, zist, i strany ne navrhuj alie dkazy, ktor by bolo tre ba na budce poje dnvanie zadovi. Ne dvodn nvrhy sd odmie tne uzne se nm, proti ktor mu sanos nie je prpustn. (3) Pri odroe n hlavn ho poje dnvania sd me uloi, aby dkaz zabe zpe ila strana, ktor ho navrhla vykona ale bo na je ho vykonan trv, ale bo z ktore j nvrhu takto potre ba vyplynula. To ne plat, ak dkaz priamo ale bo ne priamo navrhol obalovan a z charakte ru dkazu je zre jm , e obalovan ho sm zabe zpe i ne me . (4) Ak sd zist, e navrhovan dkaz ne mono vykona, rozhodne , e sa te nto dkaz ne vykon. Me tie rozhodn, aby bol sve dok zabe zpe e n a pre dve de n poda 88. (5) Ak nie je pre podstatn chybu konania ale bo z in ho dle it ho dvodu potre bn vykona hlavn poje dnvanie znova, oboznmi pre dse da se ntu pri pokraovan v odroe nom hlavnom poje dnvan podstatn obsah dote rajie ho poje dnvania. Ak od odroe nia hlavn ho poje dnvania uplynula dlhia doba, pre ta pre dse da se ntu podstatn obsah zpisnice o hlavnom poje dnvan. Ak dolo k zme ne samosudcu ale bo sa zme nilo zloe nie se ntu, mus sa hlavn poje dnvanie vykona znova; to ne plat, ak so zme nou samosudcu ale bo zme nou v zloe n se ntu obalovan shlas. iesty diel Rozhodnutie sdu na hlavnom pojednvan 278 Podklad na rozhodnutie (1) Sd me rozhodova le n o skutku, ktor je uve de n v obalobnom nvrhu. (2) Ak ne jde o prpad podania obaloby po konan o nvrhu na dohodu o vine a tre ste poda 232 ods. 4 ale bo 5, sd me pri svojom rozhodnut prihliada le n na skutonosti, ktor boli pre brat na hlavnom poje dnvan, a opie ra sa o dkazy, ktor boli na hlavnom poje dnvan vykonan . (3) Sd nie je viazan prvnym posde nm skutku v obalobe . 279 Vrte nie ve ci prokurtorovi (1) Sd vrti ve c prokurtorovi uzne se nm na doe tre nie le n vte dy, ak poas hlavn ho poje dnvania vyjde najavo, e obalovan spchal e te al skutok, ktor je tre stnm inom, a prokurtor o vrte nie ve ci poiadal so zre te om na potre bu spolon ho pre je dnania. (2) Proti rozhodnutiu poda odse ku 1 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 280 Postpe nie ve ci (1) Ak zist sd v alovanom skutku tre stn in, na ktor ho pre je dnanie nie je prslun, postpi ve c prslun mu sdu. Je vak povinn rozhodn ve c sm, ak ide iba o mie stnu ne prslunos a obalovan ju ne namie tal; rovnako je povinn sm ve c rozhodn, ak by mala by ve c postpe n sdu toho ist ho druhu, avak niie ho stupa, ale bo ak by mala by ve c postpe n z okre sn ho sdu v sdle krajsk ho sdu na in okre sn sd. Postpi ve c in mu sdu ne me sd, ktor mu bola ve c postpe n nadriade nm sdom, okre m prpadu, e by sa skutkov podklad na posde nie prslunosti me dzitm podstatne zme nil. (2) Sd postpi ve c in mu orgnu, ak zist, e ne jde o tre stn in, ale alovan skutok by mal in orgn pre je dna ako prie stupok, sluobn pre vine nie ale bo disciplinrne pre vine nie , o ktorch je te nto orgn prslun rozhodova.
11.3.2012
(3) Proti uzne se niu o postpe n ve ci poda odse ku 2 me prokurtor poda sanos, ktor m odkladn inok. 281 Zastave nie tre stn ho sthania (1) Sd zastav tre stn sthanie , ak na hlavnom poje dnvan zist, e je tu nie ktor z okolnost uve de nch v 9 ods. 1. (2) Sd me zastavi tre stn sthanie aj vte dy, ak zist na hlavnom poje dnvan nie ktor z dvodov uve de nch v 215 ods. 2 ale bo 3. (3) Ak sd rozhodne poda odse ku 1 ale bo 2, odke pokode n ho, ktor uplatnil nrok na nhradu kody, na obianske sdne konanie ale bo na konanie pre d inm prslunm orgnom. (4) Rozhodnutie poda odse kov 1 a 2 sa me tka tie le n nie ktor ho zo skutkov, pre ktor bola podan obaloba. (5) Proti rozhodnutiu poda odse kov 1 a 2 me prokurtor a pokode n poda sanos, ktor m odkladn inok. 282 Podmie ne n zastave nie tre stn ho sthania a zmie r (1) Sd me podmie ne ne zastavi tre stn sthanie , ak na hlavnom poje dnvan zist, e s splne n podmie nky uve de n v 216 ods. 1. (2) Sd me podmie ne ne zastavi tre stn sthanie spolupracujce ho obvine n ho, ak na hlavnom poje dnvan zist, e s splne n podmie nky uve de n v 218 ods. 1. (3) Sd me schvli zmie r a zastavi tre stn sthanie , ak na hlavnom poje dnvan zist, e s splne n podmie nky uve de n v 220; pritom postupuje poda ustanove n 221 a 227. (4) Proti rozhodnutiu poda odse kov 1 a 3 o schvle n zmie ru me prokurtor a proti rozhodnutiu o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania aj obalovan a pokode n poda sanos, ktor m odkladn inok. 283 Pre rue nie tre stn ho sthania (1) Sd pre ru tre stn sthanie , ak zist na hlavnom poje dnvan, e je tu nie ktor z okolnost uve de nch v 228 ods. 2, 241 ods. 3 ale bo 244 ods. 4, ale bo me pre rui tre stn sthanie , ak na hlavnom poje dnvan zist, e je tu nie ktor z okolnost uve de nch v 228 ods. 3. (2) Sd pre ru tre stn sthanie aj vte dy, ke ne mono obalovan mu dorui pre dvolanie na hlavn poje dnvanie . (3) Ak odpadne dvod pre rue nia, sd v tre stnom sthan pokrauje . (4) Proti rozhodnutiu, ktorm sd tre stn sthanie pre ruil ale bo ktorm nvrh na pokraovanie v om zamie tol, me prokurtor a obalovan poda sanos. (5) Sd pre ru tre stn sthanie aj vte dy, ak sa domnie va, e ve obe cne zvzn prvny pre dpis nie j prvne j sily, ktor ho pouitie je v dane j tre stne j ve ci rozhodujce pre rozhodovanie o vine a tre ste , je v rozpore so ve obe cne zvznm prvnym pre dpisom vye j prvne j sily ale bo s me dzinrodnou zmluvou, a pod nvrh na zaatie konania pre d stavnm sdom. Nle z stavn ho sdu je pre sd zvzn. Rozsudok 284 (1) Ak ne bude ve c vrte n prokurtorovi na doe tre nie poda 279, postpe n poda 280 ods. 1 ale bo 2, ak ne djde k zastave niu tre stn ho sthania poda 281 ale bo 282 ods. 3, k podmie ne n mu zastave niu tre stn ho sthania poda 282 ods. 1 ale bo 2 ale bo k je ho pre rue niu poda 283, rozhodne sd rozsudkom, i sa obalovan uznva za vinn ho ale bo i sa spod obaloby oslobodzuje . (2) Uzna obalovan ho za vinn ho z tre stn ho inu poda prsne jie ho ustanove nia zkona, ako poda ktor ho posudzovala skutok obaloba, me sd le n vte dy, ak obalovan ho na monos tohto prsne jie ho posudzovania skutku upozornil skr, ako sd vyhlsil dokazovanie za skone n . Ak o to obalovan ale bo je ho obhajca poiada, tre ba mu poskytn znova le hotu na prpravu obhajoby a hlavn poje dnvanie na te n e l odroi najme ne j o p pracovnch dn. 285 Sd oslobod obalovan ho spod obaloby, ak a) ne bolo dokzan , e sa stal skutok, pre ktor je obalovan sthan,
11.3.2012
b) skutok nie je tre stnm inom, c) ne bolo dokzan , e skutok spchal obalovan, d) obalovan nie je pre ne pre tnos tre stne zodpove dn, e ) tre stnos inu zanikla, ale bo f) prokurtor na hlavnom poje dnvan ustpil od obaloby poda 239 ods. 2. 286 Ak bolo tre stn sthanie zastave n v dsle dku pre mlania ale bo z dvodov uve de nch v 215 ods. 2 a v konan sa pokraovalo le n pre to, e obalovan na pre je dnan ve ci trval, sd, ak ne zist iadny in dvod na oslobode nie obalovan ho, vyslov vinu, tre st vak ne ulo. 287 (1) Ak sd odsudzuje obalovan ho pre tre stn in, ktorm spsobil in mu kodu uve de n v 46 ods. 1, ulo mu spravidla v rozsudku, aby ju pokode n mu nahradil, ak bol nrok riadne a vas uplatne n. Ak tomu ne brni zkonn pre kka, sd ulo obalovan mu vdy povinnos nahradi kodu, ak je je j vka sasou popisu skutku uve de n ho vo vroku rozsudku, ktorm bol obalovan uznan za vinn ho ale bo ak ide o nhradu morlne j kody spsobe ne j myse lnm nsilnm tre stnm inom poda osobitn ho zkona, pokia koda ne bola dosia uhrade n, pokia koda v tam uve de ne j vke ne bola dosia uhrade n. (2) Vrok o povinnosti obalovan ho na nhradu kody mus pre sne oznaova osobu oprvne n ho a nrok, ktor mu bol prisde n. V odvodne nch prpadoch me sd vyslovi, e zvzok m by splne n v spltkach, a sasne ur podmie nky ich splatnosti, pritom be rie na zre te aj vyjadre nie pokode n ho. (3) Vrok rozsudku o nhrade kody me by na nvrh pokode n ho vyjadre n v pe anch prostrie dkoch v cudze j me ne , ak to ne odporuje okolnostiam prpadu a koda bola spsobe n na pe anch prostrie dkoch v cudze j me ne ale bo na ve ciach zakpe nch za tak pe an prostrie dky ale bo ak obalovan ale bo pokode n je de vzovm cudzoze mcom. 288 (1) Ak poda vsle dku dokazovania nie je podklad na vyslove nie povinnosti na nhradu kody ale bo ak by bolo tre ba na rozhodnutie o povinnosti na nhradu kody vykona alie dokazovanie , ktor pre sahuje potre by tre stn ho sthania a pre dilo by ho, sd odke pokode n ho na obianske sdne konanie , prpadne na konanie pre d inm prslunm orgnom. Pokode n ho tre ba oznai je ho me nom a prie zviskom, dtumom a mie stom narode nia a mie stom bydliska. Ak je pokode nm prvnick osoba, tre ba ju oznai je j obchodnm me nom ale bo nzvom, sdlom a ide ntifikanm slom poda zznamu v obchodnom re gistri, ivnoste nskom re gistri ale bo inom re gistri. (2) Na obianske sdne konanie ale bo na konanie pre d inm prslunm orgnom odke sd pokode n ho tie so zvykom je ho nroku, ak mu nrok z ak hokove k dvodu prizn le n sasti. (3) Ak sd obalovan ho spod obaloby oslobod, odke pokode n ho s je ho nrokom na nhradu kody vdy na obianske sdne konanie , prpadne na konanie pre d inm prslunm orgnom. 289 (1) Ak sd rozhoduje vo ve ci same j a ak te nto zkon ne ustanovuje inak, vdy rozhodne o nvrhu prokurtora na uloe nie ochrann ho opatre nia; to plat aj v prpade , ak rozhoduje mimo hlavn ho poje dnvania. Ak ide o nvrh na uloe nie ochrann ho opatre nia zhabania pe ane j iastky ale bo zhabania maje tku, sd nie je viazan nvrhom prokurtora, pokia ide o druh ochrann ho opatre nia a vku pe ane j iastky. Ak sd zistil u obalovan ho dvod na uloe nie ochrann ho opatre nia, me ho uloi i be z nvrhu prokurtora. (2) Ak sd potre buje na rozhodnutie o ochrannom opatre n vykona e te alie dokazovanie , ktor ne me by vykonan ihne , vyhrad rozhodnutie o ochrannom opatre n ve re jn mu zasadnutiu. (3) Postupova poda odse ku 2 mono aj vte dy, ke prokurtor urobil nvrh na zhabanie ve ci ne patriace j obalovan mu. (4) Ak sd vylil rozhodnutie o ochrannom opatre n zhabania pe ane j iastky ale bo
11.3.2012
zhabania maje tku poda odse ku 2, postupuje ale j prime rane poda 362a, ak te nto zkon ne ustanovuje inak; prokurtor ne me v tomto konan vzia nvrh sp. Ak o obalobe rozhodoval se nt, pokrauje v konan pre dse da se ntu ako samosudca. (5) Ak sd rozsudkom uklad ochrann opatre nie zhabania pe ane j iastky, na dobrovon plne nie zastne ne j osoby ur le hotu prime ran vke ure ne j pe ane j iastky, nie vak kratiu ako 30 dn od prvoplatnosti rozhodnutia. Prvoplatn vrok o uloe n ochrann ho opatre nia zhabania pe ane j iastky sa stane vykonate nm a mrnym uplynutm te jto le hoty; to plat i pre ochrann opatre nie zhabania pe ane j iastky uloe n uzne se nm ale bo tre stnm rozkazom. Siedmy diel Rozhodnutie sdu mimo hlavnho pojednvania 290 (1) Ak vyjde najavo mimo hlavn ho poje dnvania nie ktor z okolnost odvodujcich zastave nie tre stn ho sthania poda 281 ods. 1 ale bo 2 ale bo pre rue nie tre stn ho sthania poda 283 ods. 1 ale bo 2, sd tre stn sthanie zastav ale bo pre ru. (2) Mimo hlavn ho poje dnvania rozhoduje sd na ne ve re jnom zasadan; ak to vak pre dse da se ntu povauje za potre bn , me na rozhodnutie poda odse kov 1, 3 a 5 nariadi ve re jn zasadnutie . (3) Rozhodnutie o schvle n zmie ru me sd urobi aj na ne ve re jnom zasadan. (4) Proti rozhodnutiu poda odse ku 1 me prokurtor poda sanos, ktor m, ak ne jde o pre rue nie tre stn ho sthania, odkladn inok. (5) Ak vyjd najavo mimo hlavn ho poje dnvania okolnosti odvodujce zastave nie tre stn ho sthania poda 215 ods. 3, podmie ne n zastave nie tre stn ho sthania poda 216 ods. 1 ale bo 218 ods. 1 ale bo schvle nie zmie ru a zastave nie tre stn ho sthania poda 220 ods. 1, sd me zastavi tre stn sthanie , podmie ne ne zastavi tre stn sthanie ale bo schvli zmie r a zastavi tre stn sthanie . (6) Proti rozhodnutiu poda odse ku 5 me prokurtor, proti rozhodnutiu o zastave n tre stn ho sthania aj pokode n a proti rozhodnutiu o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania aj obvine n a pokode n poda sanos, ktor m odkladn inok. TVRT HLAVA VEREJN ZASADNUTIE 291 Ve obe cn ustanove nie Na ve re jnom zasadnut rozhoduje sd, ak to zkon vslovne ustanovuje . 292 Prprava ve re jn ho zasadnutia (1) Pre dse da se ntu pre dvol na ve re jn zasadnutie osoby, ktorch osobn as na om je ne vyhnutn. O ve re jnom zasadnut upove dom prokurtora, ako aj osobu, ktor svojm nvrhom dala na ve re jn zasadnutie podne t, a osobu, ktor me by priamo dotknut rozhodnutm. Ak mladistv obvine n v ase konania ve re jn ho zasadnutia ne dovi de vtnsty rok svojho ve ku, upove dom sa aj orgn socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly. Pre dse da se ntu o ve re jnom zasadnut upove dom aj obhajcu, splnomocne nca a zkonn ho zstupcu. K pre dvolaniu ale bo upove dome niu pripoj rovnopis nvrhu, ktorm bol na ve re jn zasadnutie dan podne t. (2) Ustanove nie odse ku 1 sa ne vzahuje na konanie o sanosti proti uzne se niu o ne vzat obvine n ho do vzby. (3) Ak na hlavnom poje dnvan pre d okre snm sdom vystupoval zstupca zujmov ho zdrue nia obanov, upove dom pre dse da se ntu krajsk ho sdu o ve re jnom zasadnut konanom o odvolan aj zujmov zdrue nie obanov, ktor zstupcu vyslalo. (4) De , as a mie sto ve re jn ho zasadnutia ur pre dse da se ntu tak, aby osobe , ktor na ve re jn zasadnutie dala svojm nvrhom podne t, osobe , ktor me by rozhodnutm priamo dotknut, obhajcovi a prokurtorovi zostala od dorue nia pre dvolania na ve re jn zasadnutie ale bo od upove dome nia le hota aspo p pracovnch dn na prpravu; to ne plat pri sanosti proti uzne se niu o ne vzat obvine n ho do vzby. Skrti le hotu mono le n so shlasom toho, v zujme koho je le hota ustanove n. U ostatnch osb, ktor sa na ve re jn zasadnutie pre dvolvaj ale bo o om upove domuj, tre ba zachova spravidla trojdov le hotu. (5) De ve re jn ho zasadnutia, na ktorom sa bude rozhodova o sanosti prokurtora proti uzne se niu o ne vzat obvine n ho do vzby, oznmi obvine n mu, je ho obhajcovi a prokurtorovi
11.3.2012
sudca pre prpravn konanie , ktor rozhodol o ne vzat obvine n ho do vzby, be zprostre dne po tomto kone a urob o tom zznam v zpisnici. Postupuje pritom tak, aby sa zachovala le hota uve de n v 192 ods. 3. Z dn vopre d ure nch v rozvrhu prce sdom prslunm na rozhodnutie o sanosti proti uzne se niu o ne vzat do vzby sd oznmi ako de ve re jn ho zasadania posle dn de le hoty poda 192 ods. 3. (6) Ve re jn zasadnutie o sanosti prokurtora proti uzne se niu o ne vzat obvine n ho do vzby sa me vykona v ne prtomnosti obvine n ho ale bo je ho obhajcu, ak o te rmne konania ve re jn ho zasadnutia boli upove dome n spsobom uve de nm v odse ku 5. Prtomnos na ve re jnom zasadnut 293 (1) Ve re jn zasadnutie sa kon za stle j prtomnosti samosudcu a zapisovate a ale bo ve tkch le nov se ntu a zapisovate a. (2) Prokurtor sa zastn ve re jn ho zasadnutia, ak svojm nvrhom dal na ve re jn zasadnutie podne t; vdy sa vak zastn ve re jn ho zasadnutia, na ktorom sa kon o odvolan ale bo o mimoriadnom opravnom prostrie dku. (3) Ve re jn zasadnutie sa kon za prtomnosti obvine n ho. (4) Ve re jn zasadnutie sa me vykona v ne prtomnosti obvine n ho, ak nie je mon dorui mu pre dvolanie na ve re jn zasadnutie a z toho dvodu ustanove n obhajca bol o ve re jnom zasadnut riadne upove dome n. (5) Ve re jn zasadnutie sa vykon v ne prtomnosti obvine n ho aj vte dy, ak mu upove dome nie o ve re jnom zasadnut bolo riadne a vas dorue n a bol poue n o monosti konania ve re jn ho zasadnutia be z je ho prtomnosti ale bo za podmie nok uve de nch v 292 ods. 5. (6) Ve re jn zasadnutie v ne prtomnosti obvine n ho ne mono kona, ak je obvine n vo vzbe ale bo vo vkone tre stu odatia slobody ale bo ak ide o tre stn in, na ktor zkon ustanovuje tre st odatia slobody, ktor ho horn hranica pre vyuje de sa rokov. (7) Ustanove nie odse ku 6 sa ne pouije , ak sa obvine n odmie tol zastni ve re jn ho zasadnutia ale bo vslovne poiadal, aby sa ve re jn zasadnutie konalo v je ho ne prtomnosti. (8) Ak obvine n hodnove rnm spsobom osprave dln svoju ne as na ve re jnom zasadnut a sasne psomne poiada sd, aby sa ve re jn zasadnutie uskutonilo za je ho prtomnosti, sd odro ve re jn zasadnutie a ur de , as a mie sto alie ho ve re jn ho zasadnutia. (9) V prpadoch povinne j obhajoby ne mono kona ve re jn zasadnutie be z prtomnosti obhajcu. Osprave dlne nie a iados poda odse ku 7 me pre dnie s aj obhajca obvine n ho, ak je na to osobitne splnomocne n. (10) Obhajca obvine n ho sa vdy zastn ve re jn ho zasadnutia, na ktorom sa kon o odvolan, ako aj ve re jn ho zasadnutia, na ktor dal podne t svojm nvrhom obvine n. 294 (1) Ustanove nie 293 sa pouije prime rane , ak ide o osobu, ktor svojm nvrhom dala na ve re jn zasadnutie podne t, ale bo o osobu, ktor me by priamo dotknut rozhodnutm. (2) O konan ve re jn ho zasadnutia v ne prtomnosti alch osb, ktor boli na ve re jn zasadnutie pre dvolan ale bo boli o om upove dome n , rozhodne sd uzne se nm. Prie be h ve re jn ho zasadnutia 295 (1) Po otvore n ve re jn ho zasadnutia pod pre dse da se ntu ale bo nm ure n le n se ntu na podklade spisu sprvu o stave ve ci zame ran na otzky, ktor tre ba na ve re jnom zasadnut rie i; to ne plat, ak sa kon o nvrhu na ochrann opatre nie zhabania pe ane j iastky ale bo o nvrhu na ochrann opatre nie zhabania maje tku po vyle n poda 289 ods. 4. Nsle dne osoba, ktor dala svojm nvrhom na ve re jn zasadnutie podne t, nvrh pre dne sie . Osoba, ktor me by priamo dotknut rozhodnutm, ako aj prokurtor sa k nvrhu vyjadria, ak nie s sami navrhovate mi. (2) Ak sa na ve re jnom zasadnut vykonvaj dkazy, pouij sa prime rane ustanove nia o dokazovan na hlavnom poje dnvan. Obme dze nia vo vykonan dkazu tanm zpisnice o vpove di sve dka ale bo znalca platia iba pre ve re jn zasadnutie konan o odvolan. (3) Po vykonan dkazov ude l pre dse da se ntu slovo na kone n nvrhy. Ak je osobou, ktor me by priamo dotknut rozhodnutm, obvine n, m prvo hovori posle dn. Ak je obvine n mladistv, kone n nvrh me pre dnie s aj zstupca orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly a zkonn zstupca. 296
11.3.2012
Rozhodnutie sdu sa vdy vyhlsi ve re jne . 297 Podklad na rozhodnutie Ak ne jde o prpady konania o dohode o vine a tre ste ale bo priznania spchania skutku pri konan o dohode o vine a tre ste , sd me pri svojom rozhodovan prihliada le n na skutonosti, ktor boli pre brat na ve re jnom zasadnut, a opie ra sa o dkazy, ktor boli na ve re jnom zasadnut vykonan . 298 Pouitie ustanove n o hlavnom poje dnvan Na ve re jnos, konanie , zaiatok a odroe nie ve re jn ho zasadnutia sa pouij prime rane ustanove nia o hlavnom poje dnvan. Ochrann opatre nia 299 (1) Ak ne jde o prpad, ke si sd rozhodnutie o ochrannom lie e n, ochranne j vchove , ochrannom dohade , zhaban ve ci vyhradil poda 289 ods. 2, me tie to ochrann opatre nia uloi na ve re jnom zasadnut le n vte dy, ak to navrhne prokurtor. (2) O nvrhu na umie stne nie odsde n ho v de te nnom stave rozhoduje sd na ve re jnom zasadnut. (3) Proti rozhodnutiu o ochrannom opatre n poda odse kov 1 a 2 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 300 (1) Ak v konan o zhaban ve ci ne mono spoahlivo zisti vlastnka ve ci, ktor sa m zhaba, ale bo ak je ho pobyt nie je znmy, ustanov mu pre dse da se ntu ale bo sudca uzne se nm opatrovnka. Opatrovnk m v konan o zhaban ve ci rovnak prva ako je j vlastnk. (2) Ve tky psomnosti ure n pre vlastnka ve ci sa doruuj iba opatrovnkovi. Pre dvolanie vlastnka ve ci na ve re jn zasadnutie sa vhodnm spsobom uve re jn. Ve re jn zasadnutie sa potom vykon aj v ne prtomnosti vlastnka ve ci, a to be z ohadu na to, i sa vlastnk ve ci o om dozve de l. (3) Proti rozhodnutiu o ustanove n opatrovnka je prpustn sanos. PIATA HLAVA NEVEREJN ZASADNUTIE 301 Na ne ve re jnom zasadnut rozhoduje se nt tam, kde nie je zkonom pre dpsan , e sa rozhoduje na hlavnom poje dnvan ale bo na ve re jnom zasadnut. 302 (1) Ne ve re jn zasadnutie sa kon za stle j prtomnosti ve tkch le nov se ntu a zapisovate a. (2) In osoby s z asti na ne ve re jnom zasadnut vyle n ; pri rozhodovan o vzbe m prvo zastni sa na ne ve re jnom zasadnut aj prokurtor, obvine n a je ho obhajca; pri rozhodovan o sanosti proti rozhodnutiu o vzbe me pre dse da se ntu as tmto osobm umoni. Pre dse da se ntu postupuje pri zabe zpe ovan asti prokurtora, obvine n ho a obhajcu poda 72 ods. 2. Ak je to potre bn , pre dse da se ntu pri rozhodovan o vzbe ale bo o sanosti proti rozhodnutiu o vzbe upove dom o ne ve re jnom zasadnut aj zstupcu zujmov ho zdrue nia ale bo in osobu ponkajcu zruku ale bo pe an zruku a umon ich as. 303 Samosudca ne ve re jn zasadnutie ne vykonva. 304 (1) Ak tre ba na ne ve re jnom zasadnut vykona dkaz, vykon sa pre tanm zpisnice ale bo inch psomnost ale bo oboznme nm ve cn ho dkazu ale bo zvukov ho, obrazov ho ale bo obrazovozvukov ho zznamu, v prpade potre by aj je ho pre dve de nm na te chnickom zariade n. Sasou tohto dkazu je aj sprva o tom, akm spsobom a km bol zznam vyhotove n ale bo zskan. (2) Ak sa m rozhodn o vzbe ale bo ak sa m rozhodn o sanosti proti rozhodnutiu o vzbe a pre dse da se ntu umonil as osobm uve de nm v 302 ods. 2, pre dse da se ntu vypouje obvine n ho, postupuje pritom prime rane poda 72 ods. 2; ak ide o zstupcu zujmov ho zdrue nia ale bo osobu ponkajcu zruku ale bo pe an zruku, postupuje pre dse da se ntu poda povahy ponkane j nhrady vzby a okolnost prpadu. 305 Rozhodnutie sa vdy vyhlsi.
11.3.2012
IESTA HLAVA ODVOLANIE A KONANIE O OM 306 Prpustnos a inok (1) Opravnm prostrie dkom proti rozsudku sdu prv ho stupa je odvolanie . (2) Odvolanie m odkladn inok. Oprvne n osoby 307 (1) Ak te nto zkon ne ustanovuje inak, rozsudok me odvolanm napadn a) prokurtor pre ne sprvnos ktor hokove k vroku, b) obalovan pre ne sprvnos vroku, ktor sa ho priamo tka okre m vroku o vine v rozsahu, v ktorom sd prijal je ho vyhlse nie , e je vinn, ale bo vyhlse nie , e ne popie ra spchanie skutku uve de n ho v obalobe , c) pokode n pre ne sprvnos vroku o nhrade kody, d) zastne n osoba pre ne sprvnos vroku o zhaban ve ci. (2) Osoba oprvne n poda odvolanie proti nie ktor mu vroku rozsudku me ho napadn aj pre to, e tak vrok ne bol urobe n, ako aj pre porue nie ustanove n o konan, ktor pre dchdzalo rozsudku, ak toto porue nie mohlo spsobi, e vrok je ne sprvny ale bo e chba. 308 (1) V ne prospe ch obalovan ho me rozsudok napadn odvolanm prokurtor; le n o do povinnosti na nhradu kody m toto prvo aj pokode n, ktor uplatnil nrok na nhradu kody. (2) V prospe ch obalovan ho mu rozsudok odvolanm napadn okre m obalovan ho a prokurtora i prbuzn obalovan ho v priamom rade , je ho srode nci, osvojite , osvoje ne c, mane l a druh. Prokurtor me tak urobi i proti vli obalovan ho. Ak je obalovan pozbave n spsobilosti na prvne kony ale bo ak je je ho spsobilos na prvne kony obme dze n, me i proti vli obalovan ho za ne ho v je ho prospe ch odvolanie poda aj je ho zkonn zstupca ale bo je ho obhajca. Le hota a mie sto podania 309 (1) Odvolanie sa podva na sde , proti ktor ho rozsudku sme ruje , a to do 15 dn od oznme nia rozsudku. Oznme nm rozsudku je je ho vyhlse nie v prtomnosti toho, komu tre ba rozsudok dorui. Ak sa rozsudok vyhlsil v ne prtomnosti take jto osoby, oznme nm je a dorue nie rozsudku. (2) Ak sa rozsudok oznamuje tak obalovan mu, ako aj je ho obhajcovi a zkonn mu zstupcovi, plynie le hota od toho oznme nia, ktor bolo vykonan najne skorie . (3) Orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly plynie le hota samostatne . (4) Inm osobm uve de nm v 308 ods. 2 okre m prokurtora sa kon le hota tm istm dom ako obalovan mu. 310 (1) Ak osoba oprvne n poda odvolanie je prtomn pri vyhlse n rozsudku sdu prv ho stupa a poue n poda 309, pre dse da se ntu umon osobm oprvne nm poda odvolanie vyjadri sa a ich vyhlse nie o opravnom prostrie dku sa zazname n do zpisnice o hlavnom poje dnvan. Ak m obalovan obhajcu, me urobi tak vyhlse nie po porade s obhajcom. Osoba oprvne n poda odvolanie me oznmi, e zatia sa k monosti vyuitia odvolania ne vyjadruje . Do zpisnice o hlavnom poje dnvan sa zazname n, proti ktor mu vroku rozsudku odvolanie sme ruje , ale bo e odvolanie sme ruje aj proti konaniu, ktor rozsudku pre dchdzalo. (2) Z odvolania prokurtora, ktor podal na hlavnom poje dnvan, mus by zre jm , i odvolanie sme ruje v prospe ch ale bo ne prospe ch obalovan ho. 311 Obsah odvolania (1) V psomne podanom odvolan tre ba uvie s, proti ktorm vrokom odvolanie sme ruje , a i sme ruje aj proti konaniu, ktor rozsudku pre dchdzalo. (2) Odvolanie prokurtora, odvolanie , ktor podva za obalovan ho je ho obhajca, ako aj odvolanie , ktor podva za pokode n ho ale bo za zastne n osobu ich splnomocne ne c,
11.3.2012
mus by zrove odvodne n tak, aby bolo zre jm , v ktore j asti sa rozsudok napda a ak chyby sa vytkaj rozsudku ale bo konaniu, ktor rozsudku pre dchdzalo. (3) Ak odvolanie ne spa podmie nky uve de n v odse ku 2, pre dse da se ntu vyzve odvolate a, aby ne dostatok odstrnil. Ak take jto vzve ne vyhovie in osoba ako obalovan, me sd postupova poda 70. (4) Odvolanie mono oprie o nov skutonosti a dkazy. Vzdanie sa odvolania a vzatie odvolania sp 312 (1) Po vyhlse n rozsudku sa me oprvne n osoba odvolania vslovne vzda. Obalovan me vslovne vyhlsi, e ne shlas s podanm odvolania v svoj prospe ch osobami uve de nmi v 308 ods. 2. (2) Osoba, ktor odvolanie podala, me ho vslovnm vyhlse nm vzia sp, a to a do doby, ne sa odvolac sd odobe rie na zve re n poradu. Odvolanie prokurtora me vzia sp i nadriade n prokurtor. (3) Odvolanie podan v prospe ch obalovan ho obhajcom, inou oprvne nou osobou ale bo zkonnm zstupcom me by vzat sp le n s vslovnm shlasom obalovan ho. Prokurtor me vzia tak odvolanie sp i be z shlasu obalovan ho. V tom prpade plynie obalovan mu nov le hota na podanie odvolania od upove dome nia, e odvolanie bolo vzat sp. (4) Vzatie odvolania sp ve zme uzne se nm na ve domie pre dse da se ntu odvolacie ho sdu, a ak ne bola ve c dote raz tomuto sdu pre dloe n, pre dse da se ntu sdu prv ho stupa. 313 Odvolanie podan v prospe ch mladistv ho obalovan ho proti je ho vli prokurtorom, zkonnm zstupcom, obhajcom ale bo orgnom socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly me by vzat sp aj be z shlasu mladistv ho obalovan ho. V tom prpade plynie mladistv mu obalovan mu nov le hota na podanie odvolania od upove dome nia, e odvolanie bolo vzat sp. 314 Konanie na sde prv ho stupa Pre dse da se ntu doru rovnopis odvolania ostatnm stranm, ktor by mohli by rozhodnutm o odvolan priamo dotknut , s upozorne nm, e sa mu k odvolaniu vyjadri; le n o le hota na podanie odvolania ve tkm oprvne nm osobm uplynula, pre dlo spisy odvolacie mu sdu. 315 Odvolac sd O odvolan proti rozsudku okre sn ho sdu rozhoduje krajsk sd. O odvolan proti rozsudku pe cializovan ho tre stn ho sdu rozhoduje najvy sd. Rozhodnutie odvolacie ho sdu 316 (1) Odvolac sd zamie tne odvolanie , ak bolo podan one skore ne , osobou ne oprvne nou ale bo osobou, ktor sa odvolania vslovne vzdala ale bo znovu podala odvolanie , ktor v te j iste j ve ci u pre dtm vslovne vzala sp ale bo bolo podan proti vroku, proti ktor mu nie je prpustn . (2) Ako one skore n ne me by zamie tnut odvolanie , ktor oprvne n osoba podala one skore ne le n pre to, e sa riadila ne sprvnym poue nm sdu. (3) Odvolac sd zru napadnut rozsudok a ve c vrti sdu prv ho stupa, aby ju v potre bnom rozsahu znovu pre je dnal a rozhodol, ak zist, e a) sd rozhodol v ne zkonnom zloe n, b) obalovan ne mal obhajcu, hoci ilo o prpad povinne j obhajoby, ale bo c) hlavn poje dnvanie bolo vykonan v ne prtomnosti obalovan ho, hoci na to ne boli splne n zkonn podmie nky. 317 (1) Ak ne zamie tne odvolac sd odvolanie poda 316 ods. 1 ale bo ne zru rozsudok poda 316 ods. 3, pre skma zkonnos a odvodne nos napadnutch vrokov rozsudku, proti ktorm odvolate podal odvolanie , ako aj sprvnos postupu konania, ktor im pre dchdzalo. Na chyby, ktor ne boli odvolanm vytkan , prihliadne le n vte dy, ak by odvodovali podanie dovolania poda 371 ods. 1.
11.3.2012
(2) Ak bolo podan odvolanie v prospe ch obalovan ho proti vroku, ktorm bol uznan za vinn ho, a odvolac sd te nto vrok ne zruuje , pre skma v ce lom rozsahu aj zkonnos a odvodne nos vroku o tre ste a alch vrokov, ktor maj vo vroku o vine svoj podklad. (3) Ak bola odvolanm napadnut as rozsudku tkajca sa le n nie ktore j z viace rch osb, o ktorch bolo rozhodnut tm istm rozsudkom, pre skma odvolac sd poda odse ku 1 le n t as rozsudku a pre dchdzajce ho konania, ktor sa tka te jto osoby. 318 (1) Odvolac sd pre ru tre stn sthanie , ak v odvolacom konan vyjde najavo, e po vyhlse n napadnut ho rozsudku nastala nie ktor z okolnost uve de nch v 228 ods. 2, 241 ods. 3, 244 ods. 4 ale bo 283 ods. 5 ale bo ak ne mono obalovan mu dorui pre dvolanie na ve re jn zasadnutie odvolacie ho sdu. (2) Ak zanikne dvod pre rue nia tre stn ho sthania, sd v tre stnom sthan pokrauje . 319 Odvolac sd odvolanie zamie tne , ak zist, e nie je dvodn . 320 (1) Odvolac sd napadnut rozsudok zru a a) ve c postpi, ak mal tak urobi u sd prv ho stupa poda 280 ods. 1 ale bo 2, b) tre stn sthanie podmie ne ne zastav poda 282 ods. 1, ak tak mal urobi u sd prv ho stupa, c) tre stn sthanie zastav, ak zist, e je tu nie ktor z okolnost, ktor by odvodovali zastave nie tre stn ho sthania sdom prv ho stupa poda 281 ods. 1 ale bo 2, ale bo d) tre stn sthanie pre ru, ak mal tak urobi u sd prv ho stupa poda 283 ods. 1, 2 ale bo 5. (2) Ak zanikne dvod pre rue nia tre stn ho sthania, sd v tre stnom sthan pokrauje . 321 (1) Odvolac sd zru napadnut rozsudok aj a) pre podstatn chyby konania, ktor napadnutm vrokom rozsudku pre dchdzali, najm pre to, e boli porue n ustanove nia, ktormi sa m zabe zpe i objasne nie ve ci ale bo prvo obhajoby, b) pre chyby v napadnutch vrokoch rozsudku, najm pre ne jasnos ale bo ne plnos je ho skutkovch ziste n ale bo pre to, e sa sd ne vysporiadal so ve tkmi okolnosami vznamnmi pre rozhodnutie , c) ak vznikn pochybnosti o sprvnosti skutkovch ziste n napadnutch vrokov, na ktorch objasne nie tre ba dkazy opakova ale bo vykona alie dkazy, d) ak bolo napadnutm rozsudkom porue n ustanove nie Tre stn ho zkona, e ) ak je uloe n tre st ne prime ran, ale bo f) ak je rozhodnutie o uplatne nom nroku pokode n ho na nhradu kody v rozpore so zkonom. (2) Ak bolo odvolanie obme dze n poda 317 ods. 1 ale bo 3, odvolac sd z dvodu uve de n ho v odse ku 1 zru le n napadnut vrok rozsudku. Ak vak odvolac sd zru hoci i le n sasti vrok o vine , zru vdy sasne ce l vrok o tre ste , ako aj alie vroky, ktor maj vo vroku o vine svoj podklad. (3) Ak pre skmava ve tky vroky, ale je chybn le n as napadnut ho rozsudku a mono ju odde li od ostatnch, zru odvolac sd rozsudok le n v te jto asti; ak vak zru hoci aj le n sasti vrok o vine , zru vdy sasne ce l vrok o tre ste , ako aj alie vroky, ktor maj vo vroku o vine svoj podklad. 322 (1) Ak po zrue n napadnut ho rozsudku ale bo nie ktore j je ho asti tre ba urobi vo ve ci nov rozhodnutie , vrti odvolac sd ve c sdu prv ho stupa, aby ju v potre bnom rozsahu znovu pre je dnal a rozhodol, le n vte dy, ak by doplne nie konania odvolacm sdom bolo spoje n s ne prime ranmi akosami ale bo by mohlo vie s k inm skutkovm zve rom. (2) Ak napadnut rozsudok je chybn le n v tom, e nie ktor vrok v om chba ale bo je ne pln, me odvolac sd be z zrue nia napadnut ho rozsudku ve c sdu prv ho stupa vrti s nariade nm, aby o chbajcom vroku rozhodol ale bo ne pln vrok doplnil. (3) Odvolac sd rozhodne sm rozsudkom vo ve ci, ak mono nov rozhodnutie urobi na podklade skutkov ho stavu, ktor bol v napadnutom rozsudku sprvne ziste n ale bo doplne n dkazmi vykonanmi pre d odvolacm sdom. V ne prospe ch obalovan ho me
11.3.2012
odvolac sd zme ni napadnut rozsudok le n na zklade odvolania prokurtora, ktor bolo podan v ne prospe ch obalovan ho; vo vroku o nhrade kody tak me urobi aj na podklade odvolania pokode n ho, ktor uplatnil nrok na nhradu kody. (4) Odvolac sd ne me sm a) uzna obalovan ho za vinn ho zo skutku, pre ktor bol napadnutm rozsudkom oslobode n, b) uzna obalovan ho za vinn ho z aie ho tre stn ho inu, ne z ak ho ho mohol v napadnutom rozsudku uzna za vinn ho sd prv ho stupa. 323 Odvolac sd me po zrue n rozsudku vyslovi, e sa ve c vracia prokurtorovi do prpravn ho konania za splne nia podmie nok uve de nch v 279 ods. 1. 324 Ak je dvod, na ktor ho zklade rozhodol odvolac sd v prospe ch nie ktor ho obalovan ho, na prospe ch aj alie mu spoluobalovan mu ale bo zastne ne j osobe , ktor ne podala odvolanie , rozhodne odvolac sd vdy aj v ich prospe ch. Rovnako rozhodne v prospe ch obalovan ho, ktor mu je na prospe ch dvod, na ktor ho zklade rozhodol v prospe ch zastne ne j osoby. 325 Ak rozhodne odvolac sd, e sa ve c vracia na nov pre je dnanie a rozhodnutie sdu prv ho stupa, me sasne nariadi, aby bola pre je dnan a rozhodnut v inom zloe n se ntu. Z dle it ho dvodu me tie nariadi, aby ju pre je dnal a rozhodol in sd toho ist ho druhu a toho ist ho stupa v je ho obvode . 326 Konanie na odvolacom sde (1) O odvolan rozhoduje odvolac sd na ve re jnom zasadnut. Aj na ne ve re jnom zasadnut me urobi rozhodnutie a) poda 316 ods. 1 ale bo 3, b) poda 318, 320 ods. 1, 321 ods. 1 ale bo 2, ak je zre jm , e chybu ne mono odstrni na ve re jnom zasadnut. (2) as prokurtora na ve re jnom zasadnut je povinn. (3) Na ve re jnom zasadnut konanom o odvolan mus ma obalovan obhajcu vo ve tkch prpadoch, v ktorch ho mus ma na hlavnom poje dnvan. (4) Po otvore n ve re jn ho zasadnutia pre dse da se ntu ale bo nm ure n le n se ntu pre dne sie najskr napadnut rozsudok, uve die , ktor chyby rozsudku ale bo konania sa vytkaj, a oznmi podstatn obsah dote rajie ho konania. (5) Odvolac sd me konanie doplni dkazmi ne vyhnutnmi na to, aby mohol o odvolan rozhodn. Konanie na sde prv ho stupa po zrue n rozsudku 327 (1) Sd, ktor mu ve c bola vrte n na nov pre je dnanie a rozhodnutie , je viazan prvnym nzorom, ktor vyslovil vo svojom rozhodnut odvolac sd, a je povinn vykona kony a dkazy, ktorch vykonanie odvolac sd nariadil. (2) Ak bol napadnut rozsudok zrue n le n v dsle dku odvolania podan ho v prospe ch obalovan ho, ne me v novom konan djs k zme ne rozhodnutia v je ho ne prospe ch. 328 (1) Na zklade postupu odvolacie ho sdu poda 322 ods. 2 sd prv ho stupa na ve re jnom zasadnut rozhodne rozsudkom. (2) Sd prv ho stupa poda odse ku 1 rozhodne v rovnakom zloe n se ntu ale bo rozhodne te n ist samosudca, iba ak by to pre zvan pre kky ne bolo mon . (3) Proti rozsudku poda odse ku 1 je prpustn odvolanie , ktor m odkladn inok. (4) Ak sa rozsudok poda odse ku 1 stal prvoplatnm, stva sa sasou pvodn ho rozsudku. 329 Dsle dky zrue nia vroku o nhrade kody Ak zru odvolac sd napadnut rozsudok le n vo vroku o nhrade kody a ak ne rozhodne sm vo ve ci rozsudkom, odke pokode n ho na obianske sdne konanie , prpadne na konanie pre d inm prslunm orgnom.
11.3.2012
SIEDMA HLAVA OSOBITN SPSOBY KONANIA 330 Ve obe cn ustanove nie Ak tto hlava ne obsahuje osobitn ustanove nia, pouij sa na konanie poda te jto hlavy ve obe cn ustanove nia. Prv diel Dohoda o vine a treste 331 (1) Nvrh dohody o vine a tre ste na sde pre skma pre dse da se ntu a poda je ho obsahu a poda obsahu spisu a) ur te rmn ve re jn ho zasadnutia na rozhodnutie o nvrhu dohody o vine a tre ste , ale bo b) nvrh dohody o vine a tre ste odmie tne , ak zist zvan porue nie proce snch pre dpisov, najm porue nie prva na obhajobu, ale bo ak navrhovan dohoda o vine a tre ste je zre jme ne prime ran. (2) Ak sa kon o zloine , na ktor zkon ustanovuje tre st odatia slobody, ktor ho horn hranica pre vyuje ose m rokov, rozhodnutie o zre jme j ne prime ranosti dohody o vine a tre ste rob se nt na ne ve re jnom zasadnut. (3) V uzne se n poda odse ku 1 psm. b) tre ba uvie s, o ktor konkr tne ziste nia sa rozhodnutie opie ra. Proti tomuto uzne se niu je prpustn sanos. (4) Ak uzne se nie o odmie tnut nvrhu dohody o vine a tre ste nadobudlo prvoplatnos, vracia sa ve c do tdia prpravn ho konania, ak te nto zkon ne ustanovuje inak. 332 (1) Nvrh dohody o vine a tre ste sa pre je dn na ve re jnom zasadnut, ak te nto zkon ne ustanovuje inak. (2) Ak sd ne odmie tol nvrh prokurtora na dohodu o vine a tre ste poda 331 ods. 1 psm. b), doru nvrh obvine n mu, je ho obhajcovi, pokode n mu a je ho splnomocne ncom. Ak mladistv v ase konania ve re jn ho zasadnutia ne dovi de vtnsty rok svojho ve ku, doru sa nvrh aj je ho zkonn mu zstupcovi a orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly. (3) Rovnopis nvrhu na dohodu o vine a tre ste spolu s upove dome nm ale bo s pre dvolanm na ve re jn zasadnutie tre ba dorui tak, aby prokurtor, obvine n a je ho obhajca mali na prpravu na ve re jn zasadnutie od dorue nia nvrhu na dohodu o vine a tre ste aspo p pracovnch dn. Tto le hotu mono skrti le n s ich shlasom. U ostatnch osb, ktor sa na ve re jn zasadnutie pre dvolvaj ale bo sa o om upove domuj, tre ba zachova aspo trojdov le hotu. 333 (1) Ve re jn zasadnutie o nvrhu na dohodu o vine a tre ste sa vykon za stle j prtomnosti ve tkch le nov se ntu, zapisovate a, prokurtora, obvine n ho, a ak m obvine n obhajcu, aj za stle j prtomnosti obhajcu. (2) Po otvore n ve re jn ho zasadnutia prokurtor pre dne sie nvrh na dohodu o vine a tre ste . (3) Po pre dne se n nvrhu dohody o vine a tre ste pre dse da se ntu zist formou otzok, i obvine n a) rozumie podan mu nvrhu na dohodu o vine a tre ste , b) shlas, aby sa je ho tre stn ve c pre je dnala touto skrte nou formou, m sa vzdva prva na ve re jn sdny proce s, c) rozumie , o tvor podstatu skutku, ktor sa mu kladie za vinu, d) bol ako obvine n poue n o svojich prvach, najm o prve na obhajobu, i mu bola dan monos na slobodn vobu obhajcu a i sa s obhajcom mohol radi o spsobe obhajoby, e ) rozume l podstate konania o nvrhu na dohodu o vine a tre ste , f) rozumie prvne j kvalifikcii skutku ako tre stn ho inu, g) bol oboznme n s tre stnmi sadzbami, ktor zkon ustanovuje za tre stn iny je mu klade n za vinu, h) sa dobrovone priznal a uznal vinu za spchan skutok, ktor sa v nvrhu dohody o vine a tre ste kvalifikuje ako urit tre stn in,
11.3.2012
i) shlas s navrhovanm tre stom, tre st prijma a v stanove nch le hotch sa podriadi vkonu tre stu a ochrann mu opatre niu a nahrad kodu v rozsahu dohody, j) si uve domuje , e ak sd prijme nvrh na dohodu o vine a tre ste a vyne sie rozsudok, ktor nadobudne prvoplatnos vyhlse nm, ne bude mon proti tomuto rozsudku poda odvolanie . (4) Ak sd dohodu o vine a tre ste odmie tne poda 331 ods. 4 a po podan obaloby sa kon hlavn poje dnvanie , priznanie spchania skutku obvine nm v konan o dohode o vine a tre ste ne mono na hlavnom poje dnvan poui ako dkaz. (5) Ak mladistv v ase konania ne dovil ose mns rokov svojho ve ku, sd zist, i je ho obhajca a zkonn zstupca shlasia s dohodou o vine a tre ste . (6) Po vyjadre n obvine n ho ku ve tkm otzkam, ako aj po vyjadre n strn k otzkam, ktor sa ich priamo tkaj, sd sa odobe rie na zve re n poradu. Rozhodnutie o nvrhu na dohodu o vine a tre ste 334 (1) Sd me rozhodova le n o skutku, je ho prvne j kvalifikcii, prime ranosti tre stu, ochrannom opatre n vo vzahu k obvine n mu, ako aj o vroku na nhradu kody v rozsahu uve de nom v nvrhu na dohodu o vine a tre ste , ak obvine n odpove dal na ve tky otzky no. (2) Ak sd dohodu o vine a tre ste , ktor v navrhnutom zne n nie je zre jme ne prime ran, ale ju ne povauje za spravodliv, oznmi svoje vhrady stranm, ktor mu navrhn nov zne nie dohody o vine a tre ste . Na te n e l sd pre ru ve re jn zasadnutie na potre bn as. Ak sa strany dohodn, postupuje sa prime rane poda odse ku 4; ak s dohodou o vine a tre ste ne shlas pokode n, postupuje sa prime rane poda 232 ods. 3 posle dn ve ta. Ak sa strany ne dohodn, postupuje sd poda odse ku 3. (3) Ak sd dohodu o vine a tre ste v navrhnutom rozsahu ne schvli ale bo obvine n odpove dal na nie ktor otzku nie , uzne se nm vrti ve c prokurtorovi do prpravn ho konania, ak te nto zkon ne ustanovuje inak; ak je obvine n vo vzbe a sd zrove ne rozhodol o pre puste n obvine n ho na slobodu, pokrauje vzba v prpravnom konan, ktor vak ne smie spolu s vzbou u vykonanou v prpravnom konan pre siahnu le hotu uve de n v 76 ods. 7. (4) Ak sd dohodu o vine a tre ste schvli, potvrd to rozsudkom, ktor ve re jne vyhlsi. Proti tomuto rozsudku nie je prpustn odvolanie ani dovolanie okre m dovolania poda 371 ods. 1 psm. c). (5) Rozsudok nadobudne prvoplatnos vyhlse nm. 335 Ak je obvine n vo vzbe , po vyhlse n rozsudku sd urob be z me kania opatre nia na vkon tre stu; ak obvine n nie je vo vzbe , postupuje sa poda ustanove n prve j a druhe j hlavy tvrte j asti tohto zkona. Druh diel Konanie proti mladistvm 336 Obhajoba mladistv ho Mladistv mus ma obhajcu po vzne se n obvine nia. Ziste nie pome rov mladistv ho 337 V konan proti mladistv mu tre ba o najdkladne jie zisti aj stupe rozumov ho a mravn ho vvoja mladistv ho, je ho povahu, pome ry a prostre die , v ktorom il a bol vychovvan, je ho sprvanie pre d spchanm inu, z ktor ho je obvine n, a po om a in okolnosti dle it pre vobu prostrie dkov vhodnch na je ho npravu, najm na posde nie , i m by nariade n ochrann vchova mladistv ho. Zisovanie pome rov mladistv ho sa ulo aj orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly a obci. 338 U mladistv ho, ktor v ase inu ne pre kroil ptnsty rok svojho ve ku, tre ba vdy skma, i bol spsobil rozpozna protiprvnos inu a i bol spsobil ovlda svoje konanie . 339 Vzba mladistv ho
11.3.2012
Aj ke e xistuj dvody vzby poda 71, smie by obvine n mladistv vzat do vzby, le n ak ne mono e l vzby dosiahnu inak. Konanie pre d sdom 340 U mladistv ho sd obalobu ale bo nvrh na dohodu o vine a tre ste doru aj orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly, zkonn mu zstupcovi mladistv ho, prpadne aj te j osobe , s ktorou mladistv ije v spolone j domcnosti; ak m ustanove n ho opatrovnka, obaloba sa doru aj je mu. Ak mladistv v ase hlavn ho poje dnvania ale bo ve re jn ho zasadnutia dovil de vtnsty rok svojho ve ku, toto ustanove nie sa ne pouije . 341 Ak to vyaduje prospe ch mladistv ho, me prslun sd postpi ve c sdu, v ktor ho obvode m mladistv trval pobyt, ale bo sdu, na ktorom z inch dvodov je vykonanie tre stn ho konania so zre te om na zujmy mladistv ho naje lne jie . 342 Spolon konanie pre d sdom proti mladistv mu a osobe stare j ako ose mns rokov mono vykona le n vte dy, ak je to potre bn na ve strann a obje ktvne objasne nie ve ci ale bo ak s na to in dle it dvody. Pokia ide o mladistv ho, pouij sa i v spolonom konan ustanove nia tohto die lu. 343 (1) Hlavn poje dnvanie a ve re jn zasadnutie o dohode o vine a tre ste ne mono kona v ne prtomnosti mladistv ho. (2) O hlavnom poje dnvan a ve re jnom zasadnut tre ba upove domi aj orgn socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly. Prokurtor mus by vdy prtomn na ve re jnom zasadnut. (3) Na hlavnom poje dnvan a ve re jnom zasadnut proti mladistv mu a) na nvrh mladistv ho, je ho obhajcu ale bo zkonn ho zstupcu sd vyli ve re jnos aj vte dy, ak je to na ochranu zujmov mladistv ho, b) pre dse da se ntu me mladistv mu prikza, aby sa pri nie ktore j asti hlavn ho poje dnvania vzdialil z poje dnvace j sie ne , ak je obava, e by tto as konania mohla ne priaznivo psobi na je ho mravn vvoj; po nvrate mladistv ho do poje dnvace j sie ne pre dse da se ntu mu oznmi podstatn obsah poje dnvania konan ho za je ho ne prtomnosti, aby sa mohol k ne mu vyjadri. (4) Zstupca orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly m prvo robi nvrhy a dva vypovanm otzky; po zve re ne j re i zstupcu orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly, zkonn ho zstupcu m prvo pre dnie s zve re n re mladistv. 344 Oznamovanie rozhodnut (1) Rovnopis rozsudku sa vdy doru aj orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly a zkonn mu zstupcovi, s ktorm mladistv ije v spolone j domcnosti. (2) Ak ne bol zkonn zstupca uve de n v odse ku 1 ale bo orgn socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly prtomn pri vyhlasovan uzne se nia, proti ktor mu je prpustn sanos ale bo ktorm bolo tre stn sthanie zastave n , podmie ne ne zastave n ale bo pre rue n ale bo ve c postpe n, doru sa mu aj rovnopis tohto uzne se nia, ak v ase vyhlse nia uzne se nia mladistv ne dovil ose mnsty rok svojho ve ku. 345 Osoby oprvne n poda opravn prostrie dky (1) Opravn prostrie dky v prospe ch mladistv ho me poda, a to i proti je ho vli, aj orgn socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly; le hota na podanie opravn ho prostrie dku mu plynie samostatne . (2) Sanos v prospe ch mladistv ho mu poda aj je ho prbuzn v priamom pokole n, je ho srode ne c, mane l a druh; le hota na podanie sanosti sa im kon tm istm dom ako mladistv mu. 346 Uloe nie ochranne j vchovy
11.3.2012
(1) Ak ne jde o prpad, v ktorom si sd rozhodnutie o ochranne j vchove vyhradil, me ju uloi na ve re jnom zasadnut, le n ak to navrhne prokurtor. (2) Proti rozhodnutiu o ochranne j vchove je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 347 Spolon ustanove nie (1) V konan proti mladistvm tre ba dba na to, aby sa vye trovanie , skrte n vye trovanie a rozhodovanie zve rilo osobm, ktorch ivotn skse nosti, ako aj skse nosti s vchovou mlde e zaruuj splne nie vchovn ho e lu tre stn ho konania. Orgny inn v tre stnom konan a sd postupuj v najue j spoluprci so zariade niami, ktorm je zve re n starostlivos o mlde , prpadne so zariade niami psychologicke j starostlivosti. (2) Ustanove nia tohto die lu sa ne pouij a) v konan o tre stnch inoch, ktor obvine n spchal je dnak pre d dove nm ose mnste ho roku, je dnak po je ho dove n, ak zkon na in spchan po dove n ose mnste ho roku ustanovuje tre st rovnak ale bo prsne j, ale bo b) ak djde k vzne se niu obvine nia a po dove n ose mnste ho roku ve ku obvine n ho. (3) Ustanove nia tohto die lu o asti orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly sa ne pouij a) v odbore voje nsk ho sdnictva, b) vo vykonvacom konan, ak sa kon vykonva po dove n ose mnste ho roku ve ku mladistv ho. Tret diel Konanie pred sudcom pre prpravn konanie a pred samosudcom 348 (1) Ak sa kon po odovzdan osoby sdu poda 204 ods. 1, sudca pre prpravn konanie vypouje obvine n ho, najm na okolnosti zadrania a skutonosti odvodujce nvrh na vzatie do vzby, ak je podan, a a) pre dnostne , najne skr v le hote poda 87 ods. 2, ur te rmn vykonania hlavn ho poje dnvania spravidla do ptnstich pracovnch dn od podania obaloby, ak ve c ne vybav tre stnm rozkazom ale bo ne urob nie ktor z rozhodnut poda 241 ods. 1 psm. a) a g); te rmn be zodkladne oznmi prokurtorovi a obalovan mu, ktor mu zrove doru obalobu, a ak je prtomn obhajca, oznmi te rmn hlavn ho poje dnvania a doru obalobu aj obhajcovi, b) so shlasom obalovan ho vykon hlavn poje dnvanie be zodkladne po je ho vsluchu, ak ho okolnosti prpadu umouj vykona v le hote poda 87 ods. 2 od podania obaloby, c) rozhodne o nvrhu na vzatie do vzby, ak prokurtor podal tak nvrh, a to v le hotch poda 87 od podania tohto nvrhu a spsobom poda 72, a d) umon obalovan mu, ktor bol vzat do vzby a ne m obhajcu, aby si v prime rane j le hote obhajcu zvolil; ak tak ne urob, obhajcu mu ustanov sudca pre prpravn konanie . (2) Sudca pre prpravn konanie m v konan poda odse ku 1 rovnak postave nie ako samosudca. (3) Sudca pre prpravn konanie ne ve re jn zasadnutie ne vykonva; ak rozhoduje o vzbe , postupuje poda 72 ods. 2. 349 (1) Samosudca vykonva konanie o pre inoch a zloinoch, na ktor zkon ustanovuje tre st odatia slobody, ktor ho horn hranica ne pre vyuje ose m rokov. (2) Ustanove nie odse ku 1 sa ne pouije , ak m by uloe n shrnn tre st ale bo spolon tre st a skor tre st bol uloe n v konan pre d se ntom. (3) Samosudca m rovnak prva a povinnosti ako se nt a je ho pre dse da. (4) Ne ve re jn zasadanie samosudca ne vykonva; ak rozhoduje o vzbe , postupuje poda 72 ods. 2 aj vte dy, ke ne rozhoduje na hlavnom poje dnvan ale bo ve re jnom zasadnut. 350 Samosudca obalobu pre dbe ne ne pre je dnva, pre skma vak, i poskytuje spoahliv podklad na alie konanie a i prpravn konanie , ktor je j pre dchdzalo, bolo vykonan
11.3.2012
spsobom zodpove dajcim tomuto zkonu. 351 Postpi ve c in mu sdu ne me sd, ktor mu bola ve c postpe n poda 320 ods. 1 psm. a) nadriade nm sdom, okre m prpadu, e by sa skutkov podklad na posde nie prslunosti me dzitm podstatne zme nil. 352 Ak samosudca ne urob iadne z rozhodnut uve de nch v 241 ods. 1 psm. a) a h) ale bo j) ale bo poda 241 ods. 6, nariadi hlavn poje dnvanie ; ak je podan nvrh na dohodu o vine a tre ste , nariadi ve re jn zasadnutie na konanie o tomto nvrhu. tvrt diel Trestn rozkaz 353 (1) Samosudca me be z pre je dnania ve ci na hlavnom poje dnvan vyda tre stn rozkaz, ak je skutkov stav spoahlivo pre ukzan vykonanmi dkazmi. (2) Tre stnm rozkazom mono uloi a) tre st odatia slobody do troch rokov, b) tre st zkazu innosti, c) pe an tre st, d) tre st pre padnutia ve ci, e ) tre st povinne j prce , ak s tm obvine n shlas, f) tre st domce ho vze nia, g) tre st vyhoste nia, h) tre st zkazu pobytu, i) ochrann opatre nie ; tre stnm rozkazom vak ne mono uloi ochrann opatre nie zhabania maje tku a ochrann opatre nie zhabania pe ane j iastky vye j ako 331 930 e ur; samosudca postupuje poda 289 ods. 1, a ak uklad ochrann opatre nie zhabania pe ane j iastky, postupuje poda 289 ods. 5. (3) Nhradn tre st odatia slobody za pe an tre st ne smie ani s uloe nm tre stom odatia slobody pre sahova tri roky. (4) Ak samosudca potre buje na rozhodnutie o ochrannom opatre n vykona e te alie dokazovanie , vyhrad rozhodnutie o ochrannom opatre n ve re jn mu zasadnutiu. Ve re jn mu zasadnutiu ne me vyhradi rozhodnutie o zhaban pe ane j iastky a zhaban maje tku. (5) Tre stn rozkaz nie je mon vyda a) v konan proti osobe , ktor je pozbave n spsobilosti na prvne kony ale bo ktore j spsobilos na prvne kony je obme dze n, b) v konan proti mladistv mu, ak v ase je ho vydania mladistv ne dovil ose mnsty rok svojho ve ku. (6) Tre stn rozkaz m povahu odsudzujce ho rozsudku. inky spoje n s vyhlse nm rozsudku nastvaj dorue nm tre stn ho rozkazu obvine n mu. 354 (1) Tre stn rozkaz obsahuje a) oznae nie sdu, me no a prie zvisko samosudcu, ktor tre stn rozkaz vydal, b) dtum a mie sto vydania tre stn ho rozkazu, c) oznae nie obvine n ho, d) vrok o vine a o uloe nom tre ste , e ) vrok o ochrannom opatre n, ak bolo uloe n , f) vrok o nhrade kody, ak bol nrok na je j nhradu riadne uplatne n, g) poue nie o prve poda odpor. (2) Tre stn rozkaz sa doruuje obvine n mu, ak m obvine n obhajcu, aj je ho obhajcovi, prokurtorovi, zastne ne j osobe a pokode n mu, ktor uplatnil nrok na nhradu kody; ak m pokode n ale bo zastne n osoba zkonn ho zstupcu ale bo splnomocne nca, doru sa tre stn rozkaz le n zkonn mu zstupcovi ale bo splnomocne ncovi pokode n ho ale bo zastne ne j osoby. (3) Pri tre stnom ine zane dbania povinne j vivy sa doru tre stn rozkaz aj osobe , do ktore j rk je obvine n povinn plni povinnos vyivova ale bo zaopatrova in ho. 355 Odpor proti tre stn mu rozkazu
11.3.2012
(1) Obvine n a osoby, ktor s oprvne n poda v je ho prospe ch odvolanie , ako aj prokurtor mu poda proti tre stn mu rozkazu odpor. Odpor sa podva na sde , ktor tre stn rozkaz vydal, a to do smich dn od je ho dorue nia. Osobm, ktor mu poda odvolanie v prospe ch obvine n ho okre m prokurtora, sa le hota kon tm dom ako obvine n mu. Ak sa tre stn rozkaz doruuje obvine n mu a aj je ho obhajcovi, plynie le hota od toho dorue nia, ktor bolo vykonan ne skr. Na navrte nie le hoty sa prime rane pouije ustanove nie 64. (2) Proti vroku o nhrade kody, ktorm bola priznan nhrada kody, me pokode n poda odpor; ak pokode n podal odpor, tre stn rozkaz sa ru vo vroku o nhrade kody. Samosudca odke uzne se nm pokode n ho na obianske sdne konanie , prpadne na konanie pre d inm prslunm orgnom. Rovnako sa postupuje aj vte dy, ak odpor proti vroku o nhrade kody pod in oprvne n osoba. (3) Ak proti tre stn mu rozkazu podala oprvne n osoba poda odse ku 1 v le hote odpor, samosudca nariadi vo ve ci hlavn poje dnvanie ; pri pre je dnvan ve ci na hlavnom poje dnvan nie je samosudca viazan prvnou kvalifikciou ani druhom a vme rou tre stu, ani vrokom o ochrannom opatre n obsiahnutmi v tre stnom rozkaze . Inak sa tre stn rozkaz stane prvoplatnm a vykonate nm poda 356; prvoplatn vrok o uloe n ochrann ho opatre nia zhabania pe ane j iastky sa stane vykonate nm poda 289 ods. 5. (4) Proti vroku, ktorm bolo uloe n ochrann opatre nie , me zastne n osoba poda odpor. Odpor sa podva na sde , ktor tre stn rozkaz vydal, a to do smich dn od je ho dorue nia. Ak zastne n osoba podala odpor a nie je dvod na postup poda odse ku 3, pre je dn samosudca nvrh na uloe nie ochrann ho opatre nia na ve re jnom zasadnut. Ak ide o nvrh na uloe nie ochrann ho opatre nia zhabania pe ane j iastky ale bo zhabania maje tku, postupuje sa ale j poda 362a, prokurtor vak ne me v tomto konan vzia nvrh sp; takto sa postupuje aj vte dy, ak zastne n osoba podala odpor a zrove vznikol dvod na postup poda odse ku 3, ale v dsle dku vzatia odporu oprvne nou osobou sp sa stal tre stn rozkaz prvoplatnm a vykonate nm vo vroku o vine a tre ste . (5) Ak samosudca po dorue n odporu ne nariadi hlavn poje dnvanie z dvodu, e odpor podala ne oprvne n osoba ale bo bol podan one skore ne , odmie tne odpor uzne se nm. Proti tomuto uzne se niu je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. (6) Ak bol obvine n sthan pre tre stn in uve de n v 211, me pokode n vzia shlas s tre stnm sthanm sp a dovte dy, km sa tre stn rozkaz ne doru nie ktore j z osb uve de nch v odse ku 1. Spvzatm shlasu sa tre stn rozkaz ru a samosudca tre stn sthanie zastav. (7) Ak bol vydan tre stn rozkaz, me prokurtor vzia sp obalobu dovte dy, km sa tre stn rozkaz ne doru nie ktore j z osb uve de nch v odse ku 1. Spvzatm obaloby sa tre stn rozkaz ru a ve c sa vracia do prpravn ho konania. (8) Obvine n a osoby, ktor s oprvne n poda v je ho prospe ch odvolanie , pokode n, zastne n osoba, ako aj prokurtor sa mu vslovnm vyhlse nm vzda prva poda odpor a okre m pokode n ho mu vslovnm vyhlse nm vzia podan odpor sp, a to a dovte dy, km prokurtor ne pre dne sie na hlavnom poje dnvan obalobu; po tomto vyhlse n u ne mu odpor poda. Osoba, ktor je oprvne n poda v prospe ch obvine n ho odvolanie , me vzia podan odpor sp le n s je ho vslovnm shlasom. (9) Vzatie odporu sp, ak nie t pre kok, ve zme samosudca uzne se nm na ve domie . (10) Ak bol odpor podan v le hote a ne bol vzat sp poda odse ku 8, tre stn rozkaz sa pre dne se nm obaloby prokurtorom na hlavnom poje dnvan ru. Ak na hlavnom poje dnvan sd postupuje poda 255 ods. 3 a prokurtor ne pre dne sie obalobu, tre stn rozkaz sa ru vyhlse nm uzne se nia o vrte n ve ci prokurtorovi na postup poda 232 a 233 ale bo vyhlse nm rozsudku, ktorm sd schvlil dohodu o vine a tre ste . 356 Prvoplatnos a vykonate nos tre stn ho rozkazu Tre stn rozkaz sa stane prvoplatnm, a ak ne ustanovuje te nto zkon nie o in , aj vykonate nm, ak a) odpor ne bol podan, uplynutm le hoty na podanie odporu, b) odpor bol vzat sp, dom je ho spvzatia, c) sa oprvne n osoba vzdala prva poda odpor a obvine n sasne vyhlsil, e ne shlas, aby odpor podala v je ho prospe ch in oprvne n osoba, dom vzdania sa prva poda odpor.
11.3.2012
357 Oprava tre stn ho rozkazu a je j inky Na opravu vyhotove nia a rovnopisu tre stn ho rozkazu sa prime rane vzahuj ustanove nia 174; na inky opravy sa prime rane vzahuje ustanove nie 175. Piaty diel Konanie proti ulmu 358 (1) Konanie poda ustanove n tohto die lu mono vykona proti tomu, kto sa vyhba tre stn mu konaniu pobytom v cudzine ale bo tm, e sa skrva (ale j le n ul). (2) Proti osobe mladistve j toto konanie ne mono poui, ak v ase konania ne dovila de vtnsty rok svojho ve ku. 359 Obvine n mus ma v konan proti ul mu vdy obhajcu. Te n m rovnak prva ako obvine n. 360 Konanie pre d sdom sa vykonva poda ustanove n tohto die lu na nvrh prokurtora, ktor ho me poda u v obalobe , ale bo i be z tak ho nvrhu na zklade opatre nia pre dse du se ntu. 361 (1) Ve tky psomnosti ure n obvine n mu sa doruuj iba obhajcovi. (2) Pre dvolanie na hlavn poje dnvanie a na ve re jn zasadnutie sa tie vhodnm spsobom uve re jn. Hlavn poje dnvanie ale bo ve re jn zasadnutie sa potom vykon aj v ne prtomnosti obvine n ho, a to be z ohadu na to, i sa obvine n o om dozve de l. 362 (1) Odsde n v konan poda tohto die lu m prvo poda nvrh na optovn pre je dnanie svoje j ve ci sdom v je ho prtomnosti pre ne splne nie podmie nok poda 358 ods. 1 do uplynutia ie stich me siacov odo da, ke sa dozve de l o tre stnom sthan ale bo odsde n, najne skr vak v prslune j pre mlace j dobe ustanove ne j v Tre stnom zkone . (2) Ak sd zist splne nie podmie nok poda odse ku 1, zru skorie rozhodnutia a pokrauje v konan na podklade pvodne j obaloby; inak nvrh zamie tne . (3) Proti uzne se niu poda odse ku 2 je prpustn sanos. IESTY DIEL KONANIE O NVRHU NA ZHABANIE PEANEJ IASTKY A O NVRHU NA ZHABANIE MAJETKU 362a (1) Ak podal prokurtor nvrh na uloe nie ochrann ho opatre nia zhabania pe ane j iastky ale bo zhabania maje tku samostatne , pre skma ho samosudca, a ak je to potre bn , postupuje prime rane poda 241 ods. 1 psm. f). (2) Ak samosudca nvrh poda odse ku 1 ne odmie tol, pre je dn ho na ve re jnom zasadnut. (3) Nvrh poda odse ku 1 me prokurtor vzia sp a do zaatia ve re jn ho zasadnutia. Vzatie nvrhu sp, ak nie t pre kok, ve zme samosudca uzne se nm na ve domie . (4) Od nvrhu poda odse ku 1 me prokurtor na ve re jnom zasadnut ustpi; v tom prpade samosudca nvrh zamie tne . (5) Samosudca nie je viazan nvrhom prokurtora v rozsahu poda 289 ods. 1; ak uklad ochrann opatre nie zhabania pe ane j iastky, postupuje poda 289 ods. 5. (6) Proti uzne se niu, ktorm samosudca rozhodol o nvrhu prokurtora poda odse ku 1, je prpustn sanos. Sanos m odkladn inok. Ak bolo uloe n ochrann opatre nie , prvoplatn uzne se nie sa stva vykonate nm poda 289 ods. 5. SIEDMY DIEL KONANIE O ZRUEN ROZHODOVANIA NLEZOM STAVNHO SDU 362b (1) Po dorue n nle zu stavn ho sdu, ktorm bolo zrue n rozhodnutie orgnu inn ho v tre stnom konan ale bo sdu ale bo je ho as, pokrauje orgn inn v tre stnom konan ale bo sd v tom tdiu tre stn ho konania, ktor be zprostre dne pre dchdzalo vydaniu zrue n ho rozhodnutia, ak zkon ale bo nle z stavn ho sdu ne ustanov inak. Orgn inn v tre stnom konan ale bo sd, ktor ho rozhodnutie bolo zrue n , je viazan prvnym nzorom, ktor vyslovil vo ve ci stavn sd.
11.3.2012
(2) Ustanove nie odse ku 1 sa pouije prime rane , ak stavn sd nle zom zakzal orgnu inn mu v tre stnom konan ale bo sdu, aby pokraoval v poruovan stavou zarue n ho zkladn ho prva ale bo slobody, a prikzal mu, aby, ak je to mon , obnovil stav pre d ich porue nm. 362c Ak bolo nle zom stavn ho sdu zrue n rozhodnutie orgnu inn ho v tre stnom konan ale bo sdu le n v prospe ch obvine n ho, a) as od prvoplatnosti pvodn ho rozhodnutia vo ve ci same j do dorue nia nle zu stavn ho sdu sa do pre mlace j doby ne zapotava, b) ne me v novom konan djs k zme ne rozhodnutia v je ho ne prospe ch; ak ide o in rozhodnutie , plat prime rane 195, c) ne pre ka je ho smr ale bo vyhlse nie za mtve ho vykonaniu alie ho konania a tre stn sthanie ne mono zastavi pre to, e obvine n zomre l ale bo bol vyhlse n za mtve ho. 362d Ak nle z stavn ho sdu zruil rozsudok, le n ak ide o nie ktor z tre stnch inov, za ktor bol prvoplatne uloe n hrnn ale bo shrnn tre st, ur prslun sd be zodkladne po dorue n nle zu na ve re jnom zasadnut rozsudkom prime ran tre st za ostvajce tre stn iny. 362e (1) Ak obvine n vykonva tre st odatia slobody uloe n mu rozsudkom, rozhodne prslun sd po dorue n nle zu stavn ho sdu, ktorm bol zrue n vrok o tomto tre ste , be zodkladne o vzbe poda 71 a 72. (2) Ak sa vykonva in rozhodnutie zrue n nle zom stavn ho sdu, rozhodne po dorue n nle zu stavn ho sdu prslun orgn inn v tre stnom konan ale bo sd o zastave n ale bo pre rue n je ho vkonu, prpadne urob in vhodn opatre nie , ak zkon ale bo nle z stavn ho sdu ne ustanov inak. SMA HLAVA MIMORIADNE OPRAVN PROSTRIEDKY Prv diel Zruenie prvoplatnch rozhodnut v prpravnom konan 363 (1) Ge ne rlny prokurtor zru prvoplatn rozhodnutie prokurtora ale bo policajta, ak takm rozhodnutm ale bo v konan, ktor mu pre dchdzalo, bol porue n zkon. Porue nm zkona sa rozumie podstatn pochybe nie , ktor mohlo ovplyvni rozhodnutie vo ve ci. (2) Ak sa tka rozhodnutie ale bo konanie uve de n v odse ku 1 viace rch osb ale bo skutkov, me ge ne rlny prokurtor zrui le n t as rozhodnutia ale bo konania, ktor sa tka nie ktore j z tchto osb ale bo skutkov. (3) Ge ne rlny prokurtor v konan poda odse ku 1 rozhodne uzne se nm, proti ktor mu nie je prpustn opravn prostrie dok. 364 (1) Nvrh na postup poda 363 ods. 1 mu poda do troch me siacov od prvoplatnosti napadnut ho rozhodnutia a) obvine n vo svoj prospe ch, b) v prospe ch obvine n ho osoby, ktor by mohli poda v je ho prospe ch odvolanie , c) pokode n v ne prospe ch obvine n ho, d) zastne n osoba. (2) Ge ne rlny prokurtor me rozhodn poda 363 ods. 1 aj be z nvrhu poda odse ku 1, a to v prospe ch ale bo v ne prospe ch obvine n ho, pritom nie je viazan nvrhom podanm poda odse ku 1. (3) Ge ne rlny prokurtor, ak rozhoduje be z nvrhu poda odse ku 1, me zrui rozhodnutie poda 363 ods. 1 do troch me siacov od prvoplatnosti napadnut ho rozhodnutia; ak rozhoduje na zklade nvrhu poda odse ku 1, me rozhodnutie poda 363 ods. 1 zrui do ie stich me siacov od prvoplatnosti napadnut ho rozhodnutia. 365 (1) Ak ge ne rlny prokurtor po pre skman ve ci na zklade nvrhu oprvne ne j osoby uve de ne j v 364 ods. 1 ne zist dvody na zrue nie napadnut ho rozhodnutia ale bo ak uplynula le hota uve de n v 364 ods. 1 ale bo 3, upove dom o tom osobu, ktor nvrh podala. (2) Ak nvrh bol podan ne oprvne nou osobou, ge ne rlny prokurtor nie je povinn kona; o
11.3.2012
tom tak osobu upove dom. 366 (1) Ak ge ne rlny prokurtor zist, e zkon bol porue n, vyslov uzne se nm, e napadnutm rozhodnutm ale bo je ho asou, ale bo v konan, ktor rozhodnutiu pre dchdzalo, bol porue n zkon v prospe ch ale bo v ne prospe ch obvine n ho. (2) Ak bol zkon porue n, ge ne rlny prokurtor sasne s vrokom poda odse ku 1 zru napadnut rozhodnutie ale bo je ho as, prpadne aj chybn konanie , ktor mu pre dchdzalo. Ak je ne zkonn le n nie ktor vrok rozhodnutia a ak ho mono odde li od ostatnch, zru le n te nto vrok. Zru aj alie rozhodnutia policajta a prokurtora, ktor na zrue n rozhodnutie obsahovo nadvzuj, ak vzhadom na zme nu, ku ktore j dolo zrue nm, stratili podklad. 367 (1) Po zrue n napadnut ho rozhodnutia ale bo je ho asti ge ne rlny prokurtor a) rozhodne vo ve ci sm, ale bo b) prike orgnu, o ktor ho rozhodnutie spravidla ide , aby o ve ci znovu konal a rozhodol. (2) Ak porue nie zkona spova le n v tom, e v napadnutom rozhodnut nie ktor vrok chba ale bo je ne pln, me ge ne rlny prokurtor be z toho, aby rozhodnutie zruil, prikza orgnu, o ktor ho rozhodnutie ide , aby o chbajcom vroku rozhodol ale bo ne pln vrok doplnil. (3) Orgn, ktor mu ve c bola prikzan, je povinn vykona kony, ktorch vykonanie ge ne rlny prokurtor nariadil, a je viazan je ho prvnym nzorom, ktor vo ve ci vyslovil, okre m ak sa zme nili skutkov ale bo prvne okolnosti, z ktorch prvny nzor ge ne rlne ho prokurtora vychdzal. Druh diel Dovolanie 368 (1) Dovolanie mono poda proti prvoplatn mu rozhodnutiu sdu, ktorm bol porue n zkon ale bo ak boli porue n ustanove nia o konan, ktor mu pre dchdzalo, ak je toto porue nie dvodom dovolania poda 371. (2) Ak te nto zkon ne ustanovuje inak, rozhodnutm poda odse ku 1 sa rozumie a) rozsudok a tre stn rozkaz, b) uzne se nie o postpe n ve ci okre m uzne se nia o postpe n ve ci in mu sdu, c) uzne se nie o zastave n tre stn ho sthania, d) uzne se nie o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania, e ) uzne se nie o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania spolupracujce ho obvine n ho, f) uzne se nie o schvle n zmie ru a zastave n tre stn ho sthania, g) rozhodnutie o uloe n ochrann ho opatre nia, h) rozhodnutie , ktorm bol zamie tnut riadny opravn prostrie dok podan proti rozhodnutiu poda psme n a) a g), ale bo rozhodnutie , ktorm odvolac sd na zklade riadne ho opravn ho prostrie dku vo ve ci sm rozhodol. (3) Smr obvine n ho ale bo vyhlse nie obvine n ho za mtve ho ne pre ka uskutone niu dovolacie ho konania, ak dovolanie m by ale bo bolo podan v prospe ch obvine n ho. Ak tak dovolanie podala osoba uve de n v 369 ods. 5, psomn shlas obvine n ho nie je potre bn. Ak sa v dovolacom konan zru napadnut rozhodnutie , smr obvine n ho ale bo je ho vyhlse nie za mtve ho ne pre ka vykonaniu alie ho konania a tre stn sthanie ne mono zastavi pre to, e obvine n zomre l ale bo bol vyhlse n za mtve ho. (4) Dovolanie ne m odkladn inok. 369 Oprvne n osoby (1) Dovolanie z dvodov uve de nch v 371 pod ministe r spravodlivosti le n na podne t. Podne t me poda osoba, ktore j te nto zkon ne priznva prvo na podanie dovolania okre m osoby, ktor ne spa podmie nku dovolania uve de n v 372 ods. 1. (2) Proti prvoplatn mu rozhodnutiu sdu druh ho stupa me poda dovolanie z dvodu uve de n ho v 371 ods. 1 a) ge ne rlny prokurtor proti ktor mukove k vroku, b) obvine n vo svoj prospe ch proti vroku, ktor sa ho priamo tka.
11.3.2012
(3) Osoba oprvne n poda dovolanie proti nie ktor mu vroku napadnut ho rozhodnutia me poda dovolanie aj pre to, e tak vrok ne bol urobe n. (4) Ak sa tka rozhodnutie uve de n v 368 ods. 1 viace rch osb, mono dovolanie poda tie le n proti te j asti rozhodnutia, ktor sa tka nie ktore j z tchto osb. (5) V prospe ch obvine n ho, s je ho vslovnm psomnm shlasom, me dovolanie poda aj prbuzn obvine n ho v priamom pokole n, je ho srode ne c, osvojite , osvoje ne c, mane l ale bo druh. Ak je obvine n mladistv, osoba pozbave n spsobilosti na prvne kony ale bo osoba, ktore j spsobilos na prvne kony je obme dze n, me i proti vli obvine n ho za ne ho v je ho prospe ch poda dovolanie aj je ho zkonn zstupca ale bo je ho obhajca. (6) Ak podne t poda odse ku 1 podala osoba, ktore j te nto zkon prvo na je ho podanie ne priznva, ministe r spravodlivosti o podne te ne kon; toho, kto podne t podal, o tom upove dom. 370 Le hota a mie sto podania (1) Ak sa dovolanie podva v ne prospe ch obvine n ho, mono ho poda do ie stich me siacov od dorue nia rozhodnutia sdu prokurtorovi. Ak sa dovolanie podva v prospe ch obvine n ho, mono ho poda do troch rokov od dorue nia rozhodnutia obvine n mu; ak sa rozhodnutie doruuje obvine n mu aj je ho obhajcovi ale bo zkonn mu zstupcovi, plynie le hota od toho dorue nia, ktor bolo vykonan najne skr. (2) Ministrovi spravodlivosti plynie le hota od toho dorue nia, ktor bolo vykonan najne skr. (3) Dovolanie sa podva na sde , ktor rozhodol v prvom stupni. 371 Dvody dovolania (1) Dovolanie mono poda, ak a) vo ve ci rozhodol ne prslun sd, b) sd rozhodol v ne zkonnom zloe n, c) zsadnm spsobom bolo porue n prvo na obhajobu, d) hlavn poje dnvanie ale bo ve re jn zasadnutie bolo vykonan v ne prtomnosti obvine n ho, hoci na to ne boli splne n zkonn podmie nky, e ) vo ve ci konal ale bo rozhodol orgn inn v tre stnom konan, sudca ale bo prse diaci, ktor mal by vyle n z vykonvania konov tre stn ho konania, f) tre stn sthanie bolo vykonan be z shlasu pokode n ho, hoci je ho shlas sa poda zkona vyaduje , g) rozhodnutie je zaloe n na dkazoch, ktor ne boli sdom vykonan zkonnm spsobom, h) bol uloe n tre st mimo zkonom ustanove ne j tre stne j sadzby ale bo bol uloe n tak druh tre stu, ktor zkon za pre je dnvan tre stn in ne pripa, i) rozhodnutie je zaloe n na ne sprvnom prvnom posde n ziste n ho skutku ale bo na ne sprvnom pouit in ho hmotnoprvne ho ustanove nia; sprvnos a plnos ziste n ho skutku vak dovolac sd ne me skma a me ni, j) bolo uloe n ochrann opatre nie , hoci na to ne boli splne n zkonn podmie nky, k) proti obvine n mu sa vie dlo tre stn sthanie , hoci bolo ne prpustn , l) odvolac sd zamie tol odvolanie poda 316 ods. 1, hoci na to ne boli splne n zkonn dvody, ale bo zobral na ve domie spvzatie odvolania obhajcom ale bo osobou uve de nou v 308 ods. 2 naprie k tomu, e obvine n ne dal vslovn shlas na spvzatie odvolania, m) pre d podanm obaloby ge ne rlny prokurtor zruil prvoplatn rozhodnutie prokurtora po le hote uve de ne j v 364 ods. 3, n) bol obvine n mu uloe n tre st odatia slobody na doivotie a sd rozhodol, e podmie ne n pre puste nie z vkonu tohto tre stu nie je prpustn . (2) Ministe r spravodlivosti pod dovolanie okre m dvodov uve de nch v odse ku 1 aj vte dy, ak napadnutm rozhodnutm bolo porue n ustanove nie Tre stn ho poriadku ale bo osobitn ho pre dpisu o vzbe , Tre stn ho zkona ale bo Tre stn ho poriadku o podmie ne nom pre puste n odsde n ho z vkonu tre stu odatia slobody, o vkone tre stu, ktor ho vkon bol podmie ne ne odloe n, o vkone zvyku tre stu po podmie ne nom pre puste n ale bo o vkone nhradn ho tre stu odatia slobody, ktor bol uloe n popri pe anom tre ste . (3) Ministe r spravodlivosti pod dovolanie aj proti prvoplatn mu rozhodnutiu
11.3.2012
vychdzajce ho zo skutkov ho stavu, ktor bol na zklade vykonanch dkazov v podstatnch okolnostiach ne sprvne ziste n, ale bo ak boli pri zisovan skutkov ho stavu zvanm spsobom porue n ustanove nia, ktormi sa m zabe zpe i objasne nie ve ci. (4) Dvody poda odse ku 1 psm. a) a g) ne mono poui, ak tto okolnos bola tomu, kto podva dovolanie , znma u v pvodnom konan a ne namie tal ju najne skr v konan pre d odvolacm sdom; to ne plat, ak dovolanie podva ministe r spravodlivosti. Podne t poda odse ku 3 ne mono poui na podanie dovolania, ak ho podala osoba uve de n v 369 ods. 2 ale bo 5, namie tan okolnos bola te jto osobe znma u v pvodnom konan a ne bola namie tan najne skr v konan pre d odvolacm sdom. (5) Dvody poda odse ku 1 psm. i) a poda odse ku 3 ne mono poui, ak ziste n porue nie zkona zsadne ne ovplyvnilo postave nie obvine n ho. (6) Dovolanie v ne prospe ch obvine n ho ne mono poda le n z toho dvodu, e sd postupoval poda 391 ods. 2 ale bo 405 psm. b). (7) Dovolanie le n proti odvodne niu rozhodnutia nie je prpustn . 372 (1) Oprvne n osoby okre m ministra spravodlivosti mu poda dovolanie le n vte dy, ak vyuili svoje zkonn prvo poda riadny opravn prostrie dok a o om bolo rozhodnut . Obvine n a osoby uve de n v 369 ods. 5 mu poda dovolanie aj vte dy, ak riadny opravn prostrie dok podal prokurtor ale bo pokode n a odvolac sd rozhodol v ne prospe ch obvine n ho. Ge ne rlny prokurtor me poda dovolanie aj vte dy, ak riadny opravn prostrie dok podal obvine n a odvolac sd rozhodol v je ho prospe ch. (2) Te n, koho dovolanie bolo zamie tnut , ne me v te j iste j ve ci poda alie dovolanie ; obvine n a osoby uve de n v 369 ods. 5 ne mu poda dovolanie ani vte dy, ak u bolo zamie tnut dovolanie podan v prospe ch obvine n ho. 373 (1) Obvine n ale bo osoby uve de n v 369 ods. 5 mu poda dovolanie le n prostre dnctvom obhajcu. (2) Obvine n mus by v konan o dovolan zastpe n obhajcom. (3) Ak obvine n ale bo osoby uve de n v 369 ods. 5 podali dovolanie inak ako prostre dnctvom obhajcu, sd, ktor rozhodol vo ve ci v prvom stupni, pou dovolate a poda odse kov 1 a 2 a nasle dujce j ve ty a ur prime ran le hotu na odstrne nie tohto ne dostatku s tm, e ak tto le hota mrne uplynie , pre dlo ve c na alie konanie dovolacie mu sdu. Ak vak obvine n v le hote poda pre dchdzajce j ve ty pre uke , e ne m dostaton prostrie dky na hradu trov obhajoby, ustanov mu obhajcu pre dse da se ntu sdu, ktor vo ve ci rozhodoval v prvom stupni. (4) Ak dovolac sd po pre dloe n dovolania zist, e dovolate nie je zastpe n obhajcom, pou dovolate a poda odse ku 2 a ur prime ran le hotu na odstrne nie tohto ne dostatku. Ak tto le hota mrne uplynie , rozhodne poda 382 psm. d). (5) Ak dovolanie pod ministe r spravodlivosti ale bo ge ne rlny prokurtor, spolu s dorue nm rovnopisu dovolania oprvne ne j osobe vyzve sd uve de n v odse ku 3 tto osobu, aby si zvolila obhajcu, a ur na to prime ran le hotu. Ak tto le hota mrne uplynie , obhajcu je j ustanov pre dse da se ntu sdu, ktor vo ve ci rozhodoval v prvom stupni. 374 Obsah dovolania (1) Dovolanie u pri je ho podan mus by odvodne n tak, aby bolo zre jm , v ktore j asti sa rozhodnutie napda a ak chyby sa vytkaj rozhodnutiu ale bo konaniu, ktor rozhodnutiu pre dchdzalo. (2) V dovolan sa mus uvie s dvod dovolania poda 371. (3) V dovolan mono uplatova ako dvod dovolania aj konanie na sde prv ho stupa, ak vytkan pochybe nia ne boli naprave n v konan o riadnom opravnom prostrie dku. 375 Vzatie dovolania sp (1) Osoba, ktor podala dovolanie , me ho vslovnm vyhlse nm vzia sp, a to a dovte dy, ne sa dovolac sd odobe rie na zve re n poradu. (2) Dovolanie podan v prospe ch obvine n ho s je ho shlasom inou oprvne nou osobou
11.3.2012
me by touto osobou vzat sp le n s vslovnm psomnm shlasom obvine n ho. Ak dovolanie inou oprvne nou osobou v prospe ch obvine n ho mono poda aj proti vli obvine n ho, je ho vslovn psomn shlas k vzatiu dovolania sp nie je potre bn. (3) Vzatie dovolania sp ve zme uzne se nm na ve domie pre dse da se ntu dovolacie ho sdu, a ak ne bola ve c tomuto sdu pre dloe n, pre dse da se ntu sdu prv ho stupa. 376 Konanie na sde prv ho stupa Pre dse da se ntu sdu prv ho stupa doru rovnopis dovolania ostatnm stranm, ktor by mohli by rozhodnutm o dovolan priamo dotknut , s upozorne nm, e sa mu k dovolaniu vyjadri, priom na to ur prime ran le hotu, najviac vak 30 dn; rovnopis dovolania podan ho ministrom spravodlivosti sa doru vdy aj ge ne rlne mu prokurtorovi. Le n o uplynula le hota ure n na vyjadre nie sa k dovolaniu ve tkm stranm, pre dlo spisy dovolacie mu sdu; ne skr dorue n vyjadre nie oprvne nch osb zale dovolacie mu sdu be zodkladne . 377 Dovolac sd O dovolan rozhoduje najvy sd. Pre dbe n pre skmanie dovolania 378 Dovolanie a pre dloe n spisy pre dbe ne pre skma pre dse da se ntu dovolacie ho sdu. 379 (1) Ak podanie nie je pln ale bo m in odstrnite n chyby, pre dse da se ntu vyzve osobu oprvne n poda dovolanie ale bo obhajcu obvine n ho, aby tie to ne dostatky odstrnil. Pre dse da se ntu zrove ur prime ran le hotu na ich odstrne nie . Ustanove nie 311 ods. 3 plat prime rane . (2) Ak na rozhodnutie o dovolan tre ba objasni ne jak okolnos, vykon potre bn vye trovanie pre dse da se ntu ale bo nm ure n le n se ntu dovolacie ho sdu, ale bo na je ho iados in orgn inn v tre stnom konan. Pre tak vye trovanie platia ustanove nia ie ste j hlavy prve j asti. V nalie havch prpadoch ne odkladnch ale bo ne opakovate nch konov mono na zaiste nie dkazn ho mate rilu poui na zklade rozhodnutia pre dse du se ntu dovolacie ho sdu aj prostrie dky uve de n v tvrte j hlave prve j asti tohto zkona. 380 Vzba a pre rue nie vkonu tre stu (1) Ak ministe r spravodlivosti ale bo ge ne rlny prokurtor spolu s dovolanm podanm v ne prospe ch obvine n ho navrhne zaisti osobu obvine n ho vydanm prkazu na zatknutie a tohto vzia do vzby, dovolac sd obvine n ho ve zme do vzby, ak je dan dvod vzby poda 71 a ak je to ne vyhnutn vzhadom na zvanos tre stn ho inu a nalie havos dvodov vzby. (2) Ak sa vykonva na obvine nom tre st odatia slobody uloe n mu pvodnm rozsudkom a dovolac sd na dovolanie vrok o tomto tre ste zru, rozhodne sasne o vzbe . (3) Dka trvania vzby poda odse ku 1 ale bo 2 sa posudzuje samostatne a ne zvisle od vzby v pvodnom konan. (4) Ministe r spravodlivosti ale bo ge ne rlny prokurtor me vkon rozhodnutia, proti ktor mu podal dovolanie , odloi ale bo pre rui a do rozhodnutia. Po podan dovolania me tak urobi aj dovolac sd. 381 Postup na ne ve re jnom zasadnut Pre dse da se ntu dovolacie ho sdu nariadi ne ve re jn zasadnutie , na ktorom on ale bo pove re n le n se ntu pod sprvu o stave ve ci zame ran na otzky, ktor tre ba rie i, vrtane vsle dkov prpadn ho postupu konania poda 379. Rozhodnutie o dovolan na ne ve re jnom zasadnut 382 Dovolac sd na ne ve re jnom zasadnut uzne se nm, be z pre skmania ve ci, odmie tne dovolanie , ak a) bolo podan one skore ne ,
11.3.2012
b) bolo podan ne oprvne nou osobou, c) je zre jm , e nie s splne n dvody dovolania poda 371, d) nie s splne n podmie nky dovolania poda 372 ale bo 373 ani po postupe poda 379 ods. 1, e ) dovolanie ani po postupe poda 379 ods. 1 ne obsahuje nle itosti uve de n v 374 ods. 1 ale bo 2, f) bolo podan proti rozhodnutiu, proti ktor mu dovolanie nie je prpustn . 382a Dovolac sd me rozhodn aj na ne ve re jnom zasadnut o dovolan, ak zist, e dvody dovolania, ktor bolo podan v prospe ch obvine n ho, s zjavne pre ukzan a je zre jm , e vytkan ne dostatky pove d k postupu poda 386 a 388 ods. 1. 383 Ak dovolac sd zistil, e s dan dvody dovolania uve de n v nvrhu ale bo pre dbe ne ziste n sdom v prospe ch obvine n ho a s splne n podmie nky na je ho podanie , ur te rmn ve re jn ho zasadnutia. Postup a rozhodnutie na ve re jnom zasadnut 384 (1) Na ve re jnom zasadnut sd pre skma zkonnos a odvodne nos vrokov napadnut ho rozhodnutia, proti ktorm dovolate podal dovolanie , ako aj sprvnos postupu konania, ktor pre dchdzalo rozhodnutiu, so zame ranm na dvody dovolania poda 371 a 374, ktor s uve de n v dovolan. (2) Ak bola dovolanm napadnut as rozhodnutia tkajca sa le n nie ktore j z viace rch osb, o ktorch bolo rozhodnut tm istm rozhodnutm, pre skma dovolac sd poda odse ku 1 le n t as rozhodnutia a pre dchdzajce ho konania, ktor sa tka te jto osoby. 385 (1) Dovolac sd je viazan dvodmi dovolania, ktor s v om uve de n . (2) Dovolac sd ustanove nie odse ku 1 ne pouije , ak by dvod dovolania bol v ne prospe ch obvine n ho a dovole nie je podan v prospe ch obvine n ho. 386 (1) Ak bol dovolacm sdom ziste n dvod dovolania poda 371, vyslov rozsudkom porue nie zkona v prslunch ustanove niach, o ktor sa te nto dvod opie ra. (2) Sasne s vrokom uve de nm v odse ku 1 dovolac sd zru napadnut rozhodnutie ale bo je ho as, ale bo aj chybn konanie , ktor napadnut mu rozhodnutiu pre dchdzalo. Po zrue n rozhodnutia odvolacie ho sdu dovolac sd poda okolnost prpadu zru aj pre dchdzajce rozhodnutie sdu prv ho stupa. Ak je ne zkonn le n nie ktor vrok napadnut ho rozhodnutia ale bo rozhodnutia sdu prv ho stupa a ak ho mono odde li od ostatnch, zru dovolac sd le n te nto vrok. Ak vak zru hoci le n sasti vrok o vine , zru vdy sasne ce l vrok o tre ste , ako aj alie vroky, ktor maj vo vroku o vine svoj podklad. Zru aj alie rozhodnutia na zrue n rozhodnutie obsahovo nadvzujce , ak vzhadom na zme nu, ku ktore j dolo zrue nm, stratili podklad. 387 Ak je napadnut rozhodnutie ne sprvne le n v tom, e nie ktor vrok v om chba ale bo je ne pln, me dovolac sd be z vyslove nia vroku poda 386 ods. 1 a zrue nia rozhodnutia poda 386 ods. 2 uzne se nm prikza sdu, o ktor ho rozhodnutie ide , aby o chbajcom vroku rozhodol ale bo ne pln vrok doplnil. 388 (1) Dovolac sd po zrue n napadnut ho rozhodnutia ale bo nie ktor ho je ho vroku prike spravidla sdu, o ktor ho rozhodnutie ide , aby ve c v potre bnom rozsahu znovu pre rokoval a rozhodol. (2) Ak prikazuje dovolac sd ve c poda odse ku 1 na nov pre rokovanie a rozhodnutie , me sasne nariadi, aby ju sd rozhodol v inom zloe n se ntu ale bo aby ju rozhodol in sudca. Z dle itch dvodov me tie ve c prikza na pre rokovanie a rozhodnutie in mu sdu toho ist ho druhu a stupa. 389 (1) Dovolac sd me po rozhodnut poda 386 ods. 1 a 2 vrti ve c do prpravn ho konania, ak o vrte nie ve ci poiadal ge ne rlny prokurtor.
11.3.2012
(2) Dovolac sd ustanove nie odse ku 1 ne pouije , ak kon o dovolan podanom v prospe ch obvine n ho a vrte nie ve ci do prpravn ho konania by bolo v ne prospe ch obvine n ho. 390 Ak ne mono upove dome nie o ve re jnom zasadnut dorui osobe , ktor rozhodnutm o dovolan me by priamo dotknut, sta o konan ve re jn ho zasadnutia upove domi je j obhajcu ale bo splnomocne nca. 391 (1) Orgn, ktor mu bola ve c prikzan, je viazan prvnym nzorom, ktor vyslovil vo ve ci dovolac sd, a je povinn vykona kony, ktorch vykonanie dovolac sd nariadil. (2) Ak bolo napadnut rozhodnutie zrue n le n v dsle dku dovolania podan ho v prospe ch obvine n ho, ne me v novom konan djs ku zme ne rozhodnutia v je ho ne prospe ch. 392 (1) Ak dovolac sd zist, e dvody dovolania nie s pre ukzan , dovolanie zamie tne . (2) Proti rozhodnutiu o dovolan opravn prostrie dok nie je prpustn. Tret diel Obnova konania 393 Ve obe cn ustanove nia (1) Ak sa skonilo tre stn sthanie ve de n proti urite j osobe prvoplatnm rozsudkom, prvoplatnm tre stnm rozkazom ale bo prvoplatnm uzne se nm, mono v tre stnom sthan te j iste j osoby pre te n ist skutok pokraova, le n ak bola povole n obnova konania. (2) Pre d povole nm obnovy konania mono na zaiste nie dkazn ho mate rilu ale bo na zaiste nie osoby obvine n ho vykonva kony le n v me dziach ustanove n tohto die lu. Podmie nky obnovy konania 394 (1) Obnova konania, ktor sa skonilo prvoplatnm rozsudkom ale bo prvoplatnm tre stnm rozkazom, sa povol, ak vyjd najavo skutonosti ale bo dkazy sdu skr ne znme , ktor by mohli samy ose be ale bo v spoje n so skutonosami a dkazmi u skr znmymi odvodni in rozhodnutie o vine ale bo vzhadom na ktor by pvodne uloe n tre st bol v zre jmom ne pome re k zvanosti inu ale bo k pome rom pchate a, ale bo uloe n druh tre stu by bol v zre jmom rozpore s e lom tre stu, ale bo vzhadom na ktor upuste nie od potre stania ale bo upuste nie od uloe nia shrnn ho tre stu by bolo v zre jmom ne pome re k zvanosti inu ale bo k pome rom pchate a, ale bo by bolo v zre jmom rozpore s e lom tre stu. (2) Obnova konania, ktor sa skonilo prvoplatnm uzne se nm sdu o zastave n tre stn ho sthania, podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania ale bo podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania, spolupracujce ho obvine n ho sa povol, ak vyjd najavo skutonosti ale bo dkazy sdu skr ne znme , ktor by mohli samy ose be ale bo v spoje n so skutonosami a dkazmi u skr znmymi vie s k zve ru, e dvody na zastave nie ale bo podmie ne n zastave nia tu ne boli a e je namie ste v konan o obalobe pokraova. (3) Obnova konania, ktor sa skonilo prvoplatnm uzne se nm prokurtora o zastave n tre stn ho sthania, prvoplatnm uzne se nm prokurtora o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania ale bo o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania, spolupracujce ho obvine n ho sa povol, ak vyjd najavo skutonosti ale bo dkazy prokurtorovi skr ne znme , ktor by mohli samy ose be ale bo v spoje n so skutonosami a dkazmi u skr znmymi vie s k zve ru, e dvody na zastave nie ale bo podmie ne n zastave nie tu ne boli a e je namie ste poda proti obvine n mu obalobu, ale bo kona o dohode . (4) Skutonosou skr ne znmou poda odse kov 1 a 3 je aj rozhodnutie Eurpske ho sdu pre udsk prva, poda ktor ho rozhodnutm prokurtora ale bo sdu Slove nske j re publiky ale bo v konan, ktor mu pre dchdzalo, boli porue n zkladn udsk prva ale bo slobody obvine n ho, ak ne gatvne dsle dky tohto rozhodnutia ne mono inak napravi. (5) Obnova konania, ktor sa skonilo nie ktorm zo spsobov uve de nch v
11.3.2012
pre dchdzajcich odse koch, sa povol aj vte dy, ak sa prvoplatnm rozsudkom zist, e policajt ale bo prokurtor, sudca ale bo prse diaci v pvodnom konan porue nm povinnosti spchal tre stn in. 395 Obnova konania v ne prospe ch obvine n ho je vyle n, ak a) tre stnos inu zanikla, b) sa na tre st vzahuje amne stia pre zide nta Slove nske j re publiky, c) obvine n zomre l ale bo bol vyhlse n za mtve ho. 396 Osoby oprvne n na nvrh na povole nie obnovy konania a spvzatie nvrhu (1) Obnovu konania mono povoli le n na nvrh oprvne ne j osoby. (2) V ne prospe ch obvine n ho me nvrh na povole nie obnovy konania poda le n prokurtor. (3) V prospe ch obvine n ho mu nvrh na povole nie obnovy konania poda okre m obvine n ho aj osoby, ktor by mohli poda v je ho prospe ch odvolanie . Ak by tak mohli urobi i proti vli obvine n ho, mu proti je ho vli poda i nvrh na povole nie obnovy konania. Tak nvrh mu urobi aj po smrti obvine n ho. (4) Ak sa dozvie sd ale bo in ttny orgn o okolnosti, ktor by mohla odvodni nvrh na povole nie obnovy konania, je povinn oznmi ju prokurtorovi. Ak ide o okolnos, ktor by mohla odvodni nvrh na povole nie obnovy konania v prospe ch obvine n ho, je prokurtor povinn upove domi o ne j be z odkladu obvine n ho, ale bo ak to nie je mon , in osobu oprvne n na podanie nvrhu, ak tak nvrh ne pod sm. (5) Osoba, ktor nvrh na obnovu konania podala, me ho vslovnm vyhlse nm vzia sp, a to a dovte dy, km sa sd, ktor vo ve ci kon, odobe rie na zve re n poradu. (6) Nvrh na obnovu konania podan prokurtorom me vzia sp aj nadriade n prokurtor. (7) Nvrh na obnovu konania podan v prospe ch obvine n ho inou oprvne nou osobou ale bo za obvine n ho obhajcom me by vzat sp le n s vslovnm shlasom obvine n ho. (8) Vzatie nvrhu na obnovu konania sp ve zme , ak nie t pre kok, uzne se nm na ve domie pre dse da se ntu sdu, ktor vo ve ci kon. 397 Prslunos sdu na rozhodnutie o obnove konania (1) O nvrhu na povole nie obnovy konania, ktor sa skonilo prvoplatnm uzne se nm prokurtora o zastave n tre stn ho sthania, podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania ale bo podmie ne nm zastave nm tre stn ho sthania, spolupracujce ho obvine n ho rozhoduje sd, ktor by bol prslun kona o obalobe . (2) O nvrhu na povole nie obnovy konania, ktor sa skonilo prvoplatnm rozhodnutm sdu, rozhoduje in samosudca ale bo in se nt sdu, ktor vo ve ci rozhodol v prvom stupni. Konanie o nvrhu na povole nie obnovy konania 398 (1) Ak pre rozhodnutie o nvrhu na povole nie obnovy konania tre ba na pre ve re nie je ho dvodnosti nie ktor okolnos vopre d objasni, vykon potre bn vye tre nie pre dse da se ntu ale bo na je ho iados nie ktor in orgn inn v tre stnom konan. Pre tak to vye tre nie platia ustanove nia o dokazovan poda ie ste j hlavy prve j asti. (2) V prpadoch obzvl nalie havch mono na zaiste nie dkazn ho mate rilu na podklade uzne se nia pre dse du se ntu poui aj prostrie dky uve de n v tvrte j hlave prve j asti. Zaisti osobu obvine n ho vydanm prkazu na zatknutie a vzatm do vzby mono vak pre d povole nm obnovy konania le n vte dy, ke to navrhne prokurtor, podvajc nvrh na obnovu konania v ne prospe ch obvine n ho, a ke to povauje sd za ne vyhnutn vzhadom na povahu novch skutonost a dkazov, ktor vyli najavo, na zvanos tre stn ho inu a na nalie havos vzobnch dvodov. (3) Ak bol podan nvrh na povole nie obnovy konania v prospe ch obvine n ho, me sd vzhadom na povahu skutonost a dkazov, ktor novo vyli najavo, odloi ale bo pre rui vkon tre stu, prvoplatne uloe n ho v pvodnom konan.
11.3.2012
399 (1) Sd nvrh na povole nie obnovy konania odmie tne , ak a) bol podan ne oprvne nou osobou, b) sme ruje le n proti rozhodnutiu ale bo vroku, ohadne ktor ho obnova konania nie je prpustn, c) ak je obnova konania vyle n poda 395. (2) Sd nvrh na povole nie obnovy konania zamie tne , ak ne zist podmie nky obnovy konania poda 394. 400 (1) Ak vyhovie sd nvrhu na povole nie obnovy konania, zru napadnut rozhodnutie ce lkom ale bo v asti, v ktore j je nvrh dvodn. Ak zru o i le n sasti vrok o vine , zru vdy sasne ce l vrok o tre ste , ako aj alie vroky, ktor maj vo vroku o vine svoj podklad. Zru aj alie rozhodnutia na zrue n rozhodnutie obsahovo nadvzujce , ak vzhadom na zme nu, ku ktore j zrue nm dolo, stratili podklad. (2) Ak sd povol obnovu konania, ktor sa skonilo prvoplatnm uzne se nm sdu o zastave n tre stn ho sthania, prvoplatnm uzne se nm sdu o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania, prvoplatnm uzne se nm sdu o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania spolupracujce ho obvine n ho, ale bo ak povol v otzke viny obnovu konania, ktor sa skonilo prvoplatnm rozsudkom, me sasne so zrue nm rozhodnutia ve c vrti prokurtorovi do prpravn ho konania, ak to povauje za potre bn na objasne nie ve ci a doplne nie dokazovania pre d sdom by bolo spoje n s ne prime ranmi akosami. 401 Ak sd povol obnovu konania v prospe ch obvine n ho z dvodov, ktor s na prospe ch aj nie ktor mu spoluobvine n mu ale bo zastne ne j osobe , povol sasne obnovu konania aj v ich prospe ch. 402 (1) O nvrhu na povole nie obnovy konania rozhoduje sd na ve re jnom zasadnut. (2) Odmie tnu nvrh z dvodov uve de nch v 399 ods. 1 me aj na ne ve re jnom zasadnut. Z dvodu uve de n ho v 399 ods. 2 me nvrh odmie tnu na ne ve re jnom zasadnut iba v tom prpade , ak nvrh uvdza tie ist skutonosti a dkazy, ktor u boli skr prvoplatne zamie tnut , a nvrh nanovo podan je le n je ho opakovanm. (3) Proti uzne se niu o nvrhu na povole nie obnovy konania je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. Konanie po povole n obnovy konania 403 Ak obvine n vykonva tre st odatia slobody uloe n mu v pvodnom rozsudku, rozhodne sd po nadobudnut prvoplatnosti uzne se nia, ktorm spolu s povole nm obnovy konania zruil vrok o tomto tre ste , be z odkladu o vzbe . 404 (1) Ak bola prvoplatne povole n obnova konania, ktor sa skonilo prvoplatnm uzne se nm prokurtora o zastave n tre stn ho sthania, podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania ale bo o podmie ne nom zastave n tre stn ho sthania spolupracujce ho obvine n ho, pokrauje sa v prpravnom konan. (2) V ostatnch prpadoch pokrauje sd po prvoplatnom povole n obnovy konania v konan na podklade pvodne j obaloby, ak sa ne vyslovilo, e ve c sa vracia prokurtorovi do prpravn ho konania. Ak sd zruil prvoplatn rozsudok, ktor bol vyhlse n na zklade konania o dohode o vine a tre ste , vdy vrti ve c prokurtorovi do prpravn ho konania. (3) Ak bola povole n obnova konania a ide o nie ktor z tre stnch inov, za ktor bol prvoplatne uloe n hrnn ale bo shrnn tre st, a sd vrtil ve c prokurtorovi do prpravn ho konania, ur po nadobudnut prvoplatnosti uzne se nia povoujce ho obnovu konania na ve re jnom zasadnut rozsudkom prime ran tre st za ostvajce tre stn iny. 405 Ak bola povole n obnova konania le n v prospe ch obvine n ho, a) as od prvoplatnosti pvodn ho rozsudku do prvoplatnosti uzne se nia
11.3.2012
povoujce ho obnovu konania sa do pre mlace j doby ne zapotava, b) ne smie mu by novm rozsudkom uloe n tre st prsne j, ne ak mu bol uloe n v pvodnom rozsudku, c) ne pre ka je ho smr vykonaniu alie ho konania a tre stn sthanie ne mono zastavi pre to, e obvine n zomre l. 405a (1) Obnova konania, ktor sa skonilo prvoplatnm rozhodnutm sdu v konan o nvrhu prokurtora na uloe nie ochrann ho opatre nia zhabania pe ane j iastky ale bo zhabania maje tku podanom poda 236 ods. 1, sa povol, ak vyjd najavo skutonosti ale bo dkazy sdu skr ne znme , ktor by mohli samy ose be ale bo v spoje n so skutonosami ale bo s dkazmi u skr znmymi odvodni in rozhodnutie o ochrannom opatre n; to ne plat, ak by mohli odvodni le n zve nie zhabane j pe ane j iastky. Na konanie o nvrhu na povole nie obnovy konania a na konanie po povole n obnovy tohto konania sa prime rane pouij ostatn ustanove nia tohto die lu, ak nie je v odse koch 2 a 3 ustanove n inak. (2) V ne prospe ch zastne ne j osoby me poda nvrh na povole nie obnovy konania le n prokurtor. V prospe ch zastne ne j osoby me poda nvrh na povole nie obnovy konania prokurtor, zastne n osoba ale bo je j prvny nstupca. Nvrh ne mono poda, a ak bol podan, sd ho odmie tne , ak zastne n osoba zanikla be z prvne ho nstupcu. (3) Nvrh na povole nie obnovy konania v ne prospe ch zastne ne j osoby ne mono poda, a ak bol podan, sd ho odmie tne , ak od posle dn ho rozhodnutia v pvodnom konan do podania nvrhu na povole nie obnovy konania u uplynula doba, ktor zodpove d pre mlace j dobe ustanove ne j na tre stn in uve de n v 83a ods. 1 ale bo 83b ods. 1 Tre stn ho zkona, v svislosti s ktorm bolo v pvodnom konan uloe n ochrann opatre nie ale bo podan nvrh na je ho uloe nie ; rovnako postupuje sd, ak bol podan nvrh na obnovu konania v ne prospe ch zastne ne j osoby a v om uve de n skutonosti ale bo dkazy by mohli odvodni le n zve nie zhabane j pe ane j iastky. TVRT AS VYKONVACIE KONANIE PRV HLAVA VKON TRESTOV Prv diel Veobecn ustanovenie 406 Prslunos vo vykonvacom konan (1) Rozhodnutie vykonva, prpadne je ho vkon zariauje te n orgn, ktor rozhodnutie vydal. V prpravnom konan me vkonom rozhodnutia ale bo zariade nm je ho vkonu prokurtor pove ri asiste nta prokurtora. V konan pre d sdom rozhodnutie se ntu vykonva ale bo je ho vkon zariauje pre dse da se ntu, ktor tm me pove ri vyie ho sdne ho radnka. (2) Rozhodnutia svisiace s vkonom tre stov a ochrannch opatre n rob, ak nie je ale j ustanove n inak, sd, ktor vo ve ci rozhodol v prvom stupni. (3) Opatre nia potre bn na vkon tre stov a ochrannch opatre n a na vymhanie trov tre stn ho konania rob, ak nie je ale j ustanove n inak, pre dse da se ntu sdu, ktor vo ve ci rozhodol v prvom stupni. (4) Vykonvacie ho konania sa zastuj tie orgny ttne j sprvy, obce a zujmov zdrue nia obanov, a to poda povahy vykonvacie ho konania. Druh diel Vkon trestu odatia slobody 407 Ve obe cn ustanove nia o vkone tre stu odatia slobody (1) Spsob vkonu tre stu odatia slobody upravuje osobitn zkon. (2) U osb, ktor s vo vkone tre stu odatia slobody, rob rozhodnutie svisiace s vkonom tohto tre stu sd, v ktor ho obvode sa tre st odatia slobody vykonva. (3) Ak je pri postupne uloe nch tre stoch odatia slobody ustanove n rzny spsob vkonu tre stu, ur spolon spsob vkonu postupne uloe nch tre stov sd, v ktor ho obvode sa tre st odatia slobody vykonva.
11.3.2012
(4) Nvrh na rozhodnutie sdu poda odse ku 3 je povinn poda riadite stavu na vkon tre stu odatia slobody, v ktorom odsde n vykonva tre st odatia slobody, be zodkladne po tom, o sa o postupne uloe nch tre stoch odatia slobody s rznym spsobom ich vkonu dozvie . O nvrhu rozhodne sd najne skr do 60 dn od je ho dorue nia. 408 Nariade nie vkonu tre stu (1) Le n o sa rozhodnutie , poda ktor ho sa m vykona tre st odatia slobody, stalo vykonate nm, pre dse da se ntu prslun ho sdu prv ho stupa ale bo odvolacie ho sdu ihne vyd prkaz na zadranie odsde n ho na e l je ho dodania do vkonu tre stu odatia slobody a zrove nariadi vkon tre stu odatia slobody a dodanie odsde n ho do vkonu tre stu odatia slobody, ak a) je vo vzbe , b) bol mu uloe n tre st odatia slobody pre vyujci dva roky, c) je obava, e ujde , ale bo sa bude skrva, aby sa tak vyhol vkonu tre stu. (2) V prpadoch ne uve de nch v odse ku 1, le n o sa rozhodnutie , poda ktor ho sa m vykona ne podmie ne n tre st odatia slobody, stalo vykonate nm, pre dse da se ntu pole prslun mu stavu na vkon vzby nariade nie vkonu tre stu a vyzve odsde n ho, ak je na slobode , aby do vkonu tre stu nastpil. Ak ide o te hotn e nu ale bo matku novonarode n ho die aa mladie ho ako je de n rok, postupuje sd poda 409 ods. 3. (3) Ak nie t obavy, e odsde n, ktor je na slobode , ujde , ale bo sa bude skrva, me mu pre dse da se ntu na nastpe nie do vkonu tre stu poskytn prime ran le hotu, aby si mohol obstara svoje zle itosti. Tto le hota ne smie by dlhia ako je de n me siac odo da, ke rozhodnutie uve de n v odse ku 1 nadobudlo prvoplatnos. (4) Ak odsde n ne nastpi do vkonu tre stu v le hote , ktor mu bola poskytnut, ale bo ak je obava, e ujde , ale bo sa bude skrva, nariadi pre dse da se ntu, aby bol do vkonu tre stu dodan. Ak nie je znme mie sto pobytu odsde n ho, pouije sa na prkaz na je ho dodanie do vkonu tre stu ustanove nie 73 ods. 3 prime rane . Ak je mie sto pobytu odsde n ho znme , mono poui na je ho dodanie do vkonu tre stu ustanove nie 103 ods. 2. (5) V prpadoch poda 46 ods. 8 a 9 a 139 zale pre dse da se ntu prslun mu stavu na vkon vzby spolu s nariade nm vkonu tre stu potre bn informcie o pokode nom ale bo sve dkovi. Prslun stav je povinn informova tak ho pokode n ho a sve dka o pre puste n ale bo te ku odsde n ho z vkonu tre stu. Ak podal pokode n ale bo sve dok iados poda 46 ods. 8 a 9 ale bo 139 a odsde n je u vo vkone tre stu odatia slobody, zale sd informcie o pokode nom ale bo o sve dkovi be z me kania prslun mu stavu, v ktorom odsde n vykonva tre st odatia slobody. Prslun stav je povinn vhodnm spsobom informova pokode n ho ale bo sve dka o pre puste n odsde n ho z vkonu tre stu ale bo o je ho te ku z vkonu tre stu najne skr v de , v ktor tto skutonos nastala. Odklad vkonu tre stu 409 (1) Ak odsde n pre d nstupom vkonu tre stu odatia slobody ochorie na tak vnu chorobu, e doasne nie je spsobil nastpi vkon tre stu, pre toe je v stavne j zdravotne j starostlivosti, zale sdu iados o odklad vkonu tre stu spolu s le krskou sprvou o svojom zdravotnom stave nie starou ako 30 dn; v iadosti je povinn uvie s aj adre su zdravotncke ho zariade nia, ktor mu poskytuje zdravotn starostlivos. Ak iados ne obsahuje uve de n nle itosti, pre dse da se ntu vyzve odsde n ho, aby iados doplnil v le hote 10 dn; inak sa o iadosti ne kon, o om pre dse da se ntu vo vzve odsde n ho pou. (2) Na iados pre dse du se ntu oznmi ne mocnica pre obvine nch a odsde nch, i zdravotncke zariade nie Zboru vze nske j a justine j stre me poskytn odsde n mu, ktor poiadal o odklad vkonu tre stu poda odse ku 1, potre bn zdravotn starostlivos, ale bo na ak as navrhuje odloi vkon tre stu. Pre dse da se ntu na potre bn as odlo vkon tre stu odatia slobody, ak v zdravotnckom zariade n Zboru vze nske j a justine j stre ne mono poskytn potre bn zdravotn starostlivos. (3) Vkon tre stu odatia slobody na te hotne j e ne ale bo na matke novonarode n ho die aa pre dse da se ntu odlo na je de n rok po prode . (4) Proti rozhodnutiu poda odse kov 2 a 3 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok.
11.3.2012
(5) Ak odsde n zne uva povole n odklad ale bo ak je obava, e ujde , ale bo sa bude skrva, pre dse da se ntu odklad vkonu tre stu uzne se nm odvol. 410 (1) Vkon tre stu odatia slobody ne pre vyujce ho je de n rok me pre dse da se ntu z dle itch dvodov odloi, a to na as najviac troch me siacov odo da, ke nadobudlo prvoplatnos rozhodnutie poda 408 ods. 1. (2) al odklad vkonu tak ho tre stu ale bo je ho odklad na dlh as ako na tri me siace me povoli pre dse da se ntu, a to le n vnimone z obzvl dle itch dvodov, najm ak by vkon tre stu mohol ma pre odsde n ho ale bo pre je ho rodinu mimoriadne ak nsle dky. Odklad vak mono povoli najviac na as ie stich me siacov odo da, ke nadobudlo prvoplatnos rozhodnutie uve de n v 408 ods. 1. (3) Ak je obava, e odsde n ujde , ale bo ak zne uva povole n odklad, pre dse da se ntu odklad odvol. (4) Proti rozhodnutiu, ktorm bol povole n odklad vkonu tre stu poda odse ku 2, me prokurtor poda sanos. 411 Rozhodovanie o zme ne spsobu vkonu tre stu (1) O zme ne spsobu vkonu tre stu odatia slobody rozhoduje na ve re jnom zasadnut sd, v ktor ho obvode sa tre st odatia slobody vykonva, na nvrh prokurtora, riadite a stavu na vkon tre stu odatia slobody ale bo odsde n ho, ale bo aj be z tak ho nvrhu. O nvrhu rozhodne sd najne skr do 60 dn od je ho dorue nia. (2) Pre d rozhodnutm o zme ne spsobu vkonu tre stu odatia slobody sa mus odsde n vyslchnu. (3) Proti uzne se niu poda odse ku 1 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 412 Pre rue nie vkonu tre stu (1) Ak odsde n, na ktorom sa vykonva tre st odatia slobody, ochorie na ak chorobu, me pre dse da se ntu vkon tre stu na potre bn as pre rui; vdy vak pre ru vkon tre stu na te hotne j e ne ale bo matke die aa mladie ho ako je de n rok. (2) Ak je obava, e odsde n ujde , ale bo sa bude skrva, ale bo ak zne uva povole n pre rue nie vkonu tre stu, pre dse da se ntu pre rue nie vkonu tre stu odvol. (3) Proti uzne se niu poda odse ku 1 je prpustn sanos. 413 Upuste nie od vkonu tre stu (1) Ministe r spravodlivosti me upusti od vkonu tre stu odatia slobody ale bo je ho zvyku, ak odsde n bol, ale bo m by vyhoste n. Ak ne djde k vyhoste niu ale bo ak sa vrti vyhoste n, rozhodne sd, e tre st odatia slobody ale bo je ho zvyok sa vykon. (2) Sd me upusti od vkonu tre stu odatia slobody ale bo je ho zvyku, ak zist, e odsde n ochore l na ne vylie ite n ivotu ne be zpe n chorobu ale bo ne vylie ite n due vn chorobu. (3) Proti uzne se niu poda odse ku 2 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 414 Zapotanie vzby a tre stu (1) O zapotan vzby a tre stu rozhodne pre dse da se ntu uzne se nm. Vzba sa zapotava poda stavu ku du nariade nia vkonu tre stu, a to od asu, ke osobn sloboda obvine n ho bola obme dze n. (2) Proti uzne se niu poda odse ku 1 je prpustn sanos. (3) O nvrhu prokurtora, aby sa do vkonu tre stu odatia slobody ne zapotal as, na ktor sa odsde n mu pre ruil vkon tre stu odatia slobody na e l lie e bne j starostlivosti v zdravotnckom zariade n mimo stavu na vkon tre stu odatia slobody, ak sa tak stalo pre to, e si odsde n spsobil ujmu na zdrav myse lne , rozhoduje sd na ve re jnom zasadnut. (4) Proti uzne se niu poda odse ku 3 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. Podmie ne n pre puste nie z vkonu tre stu odatia slobody 415 (1) O podmie ne nom pre puste n z vkonu tre stu odatia slobody rozhoduje sd na nvrh prokurtora, riadite a stavu na vkon vzby ale bo riadite a stavu na vkon
11.3.2012
tre stu odatia slobody, v ktorom sa tre st vykonva, zujmov ho zdrue nia obanov ale bo na nvrh odsde n ho na ve re jnom zasadnut. Ak bol nvrh odsde n ho o podmie ne n pre puste nie zamie tnut, me ho odsde n opakova a po uplynut je dn ho roka od zamie tnutia okre m prpadu, e nvrh bol zamie tnut le n pre to, e ho odsde n podal pre dasne . (2) Ak podmie ne n pre puste nie navrhne riadite stavu na vkon vzby ale bo riadite stavu na vkon tre stu odatia slobody, v ktorom odsde n vykonva tre st, ale bo sa k tak mu nvrhu pripoj, me rozhodnutie o tom, e odsde n sa podmie ne ne pre pa, urobi so shlasom prokurtora aj pre dse da se ntu. (3) O nvrhu poda odse kov 1 a 2 rozhodne sd najne skr do 60 dn od je ho dorue nia. 416 O tom, i sa podmie ne ne pre puste n osve dil ale bo i sa zvyok tre stu vykon, rozhoduje sd na ve re jnom zasadnut. Rozhodnutie , e sa podmie ne ne pre puste n osve dil, me so shlasom prokurtora urobi aj pre dse da se ntu. 417 (1) Na rozhodnutie poda 415 je prslun okre sn sd, v ktor ho obvode sa tre st odatia slobody vykonva, a na rozhodnutie poda 416 sd, ktor odsde n ho z vkonu tre stu podmie ne ne pre pustil. (2) Pre d rozhodnutm o podmie ne nom pre puste n mus by odsde n vyslchnut; to ne plat, ak sd postupuje poda 415 ods. 2. (3) Proti uzne se niu poda 415 ods. 2 je prpustn sanos proti vroku o ure n dky skobne j doby. Proti ostatnm rozhodnutiam poda 415 a 416 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. Vkon podmie ne n ho tre stu odatia slobody s probanm dohadom 418 (1) Sd sle duje sprvanie osoby odsde ne j na tre st odatia slobody, ktor ho vkon bol podmie ne ne odloe n s probanm dohadom poas skobne j doby. Zisuje najm, ako odsde n pln povinnosti a obme dze nia vyplvajce z uloe n ho proban ho dohadu; na te n e l rob najm psomn doiadania na orgny ttne j sprvy ale bo obe c a zujmov zdrue nie obanov v mie ste bydliska odsde n ho a zame stnvate a odsde n ho. Pre d vydanm rozhodnutia si sd vdy vyiada z re gistra tre stov odpis re gistra tre stov odsde n ho od tvaru Policajn ho zboru, v ktor ho obvode m odsde n pobyt, sprvu o tom, i sa ne ve die proti ne mu tre stn sthanie , a od orgnu, ktor pre je dnva prie stupky, i ne bol v skobne j dobe postihnut za obdobn prie stupok. (2) Zisovanm poda odse ku 1 pre dse da se ntu pove r proban ho a me dian ho radnka. 419 (1) O tom, i sa odsde n v skobne j dobe osve dil ale bo i sa nariadi vkon tre stu odatia slobody, rozhodne sd na ve re jnom zasadnut. Na ve re jnom zasadnut rozhodne tie o prpadnom pre de n skobne j doby u mladistv ho. (2) Proti uzne se niu poda odse ku 1 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. (3) Rozhodnutie o tom, e sa odsde n v skobne j dobe osve dil, me so shlasom prokurtora urobi pre dse da se ntu. (4) Ak sd rozhodne , e odsde n sa v skobne j dobe ne osve dil, nariadi vkon tre stu odatia slobody a rozhodne sasne aj o zarade n odsde n ho do stavu na vkon tre stu odatia slobody. ale j sd pokrauje poda 408. 420 Vkon podmie ne n ho tre stu odatia slobody Pri vkone tre stu odatia slobody, ktor ho vkon bol podmie ne ne odloe n, postupuje sd prime rane ako pri vkone tre stu odatia slobody, ktor ho vkon bol podmie ne ne odloe n s probanm dohadom. 421 Vkon podmie ne ne zastave n ho tre stn ho sthania Ak bolo tre stn sthanie podmie ne ne zastave n ale bo ak bolo podmie ne ne zastave n tre stn sthanie splupracujce ho obvine n ho, ustanove nia 418 a 419 sa pouij prime rane .
11.3.2012
Tret diel Vkon ostatnch druhov trestov 422 Vkon tre stu povinne j prce Vkon tre stu povinne j prce upravuje osobitn zkon. Vkon tre stu pre padnutia maje tku 423 Le n o sa stal rozsudok, ktorm bol uloe n tre st pre padnutia maje tku, vykonate nm, zale pre dse da se ntu konkurzn mu sdu, v ktor ho obvode m sdlo sd, ktor vo ve ci rozhodol v prvom stupni, rovnopis rozsudku be z odvodne nia na postup poda osobitn ho zkona.
- 31. 8. 2010
424 bol zrue n pre dpisom 224/2010 Z. z. s innosou od 1. 9. 2010 Zaiste nie vkonu tre stu pre padnutia maje tku 425 (1) Ak je obvine n sthan pre tre stn in, za ktor vzhadom na povahu a zvanos inu a na pome ry obvine n ho tre ba oakva uloe nie tre stu pre padnutia maje tku, a je obava, e vkon tohto tre stu bude zmare n ale bo sae n, me sd a v prpravnom konan prokurtor po vypout obvine n ho maje tok obvine n ho zaisti. Sd zaist maje tok obvine n ho vdy, ak uloil tre st pre padnutia maje tku rozsudkom, ktor zatia ne nadobudol prvoplatnos. Pri zaiste n maje tku obvine n ho sa postupuje prime rane poda 50 ods. 2 a 3, 94 a 96. Po vyhlse n konkurzu sa pri vkone tre stu pre padnutia maje tku postupuje poda osobitn ho pre dpisu upravujce ho konkurzn konanie ; pre vzatm maje tku sprvcom konkurzne j podstaty zaiste nie zanik. (2) Proti uzne se niu o zaiste n maje tku je prpustn sanos. 426 (1) Zaiste nie sa vzahuje na ce l maje tok obvine n ho, ako aj na maje tok, ktor obvine n nadobudne po zaiste n; ne vzahuje sa vak na prostrie dky a ve ci, na ktor sa poda zkona ne vzahuje pre padnutie maje tku. (2) Pokia trv zaiste nie , s ne platn ve tky prvne kony obvine n ho, ktor sa tkaj zaiste n ho maje tku, okre m konov sme rujcich k odvrte niu be zprostre dne hroziace j kody. (3) Kto m vo svoje j moci ve c, ktor patr do zaiste n ho maje tku, je povinn, le n o sa o zaiste n dozvie , oznmi to prokurtorovi ale bo sdu, ktor maje tok zaistil; inak zodpove d za kodu spsobe n opome nutm oznme nia. 427 Pre dse da se ntu a v prpravnom konan prokurtor uzne se nm zru zaiste nie , ak zanikne dvod, pre ktor bol maje tok zaiste n. 428 Vkon tre stu pre padnutia ve ci (1) Le n o sa stal rozsudok, ktorm bol uloe n tre st pre padnutia ve ci, vykonate nm, zale pre dse da se ntu orgnu, ktor poda osobitn ho pre dpisu vykonva sprvu maje tku ttu, rovnopis rozsudku be z odvodne nia na pre vzatie maje tku do sprvy. (2) Ak je obvine n sthan pre tre stn in, za ktor vzhadom na povahu a zvanos inu a na pome ry obvine n ho mono oakva uloe nie tre stu pre padnutia ve ci, a je obava, e vkon tohto tre stu bude zmare n ale bo sae n, me sd a v prpravnom konan prokurtor ve c obvine n ho zaisti. Pri zaiste n sa postupuje prime rane poda 50 ods. 2. (3) Proti rozhodnutiu o zaiste n je prpustn sanos. (4) Pre dse da se ntu a v prpravnom konan prokurtor zru zaiste nie , ak zanikne dvod, pre ktor bola ve c zaiste n. Vkon pe an ho tre stu 429 (1) Le n o sa stal vykonate nm rozsudok, poda ktor ho je odsde n povinn zaplati pe an tre st, vyzve pre dse da se ntu odsde n ho, aby ho zaplatil do ptnstich dn, a upozorn ho, e inak bude nariade n vkon nhradn ho tre stu odatia slobody. (2) Ak je odsde n vojak, upove dom pre dse da se ntu o okolnostiach uve de nch v
11.3.2012
odse ku 1 je ho sluobn orgn. 430 (1) Na nvrh odsde n ho me pre dse da se ntu z dle itch dvodov a) odloi vkon pe an ho tre stu, a to na as najviac troch me siacov odo da, ke rozsudok nadobudol prvoplatnos, ale bo b) povoli splca pe an tre st po astiach tak, aby bol ce l zaplate n najne skr do je dn ho roka, a ak bol pe an tre st uloe n vo vye j sume ako 16 590 e ur, do dvoch rokov odo da, ke rozsudok nadobudol prvoplatnos. (2) Ak zanikn dvody, pre ktor bol vkon pe an ho tre stu odloe n, ale bo ak odsde n ne dodriava be z zvan ho dvodu spltky, me pre dse da se ntu povole nie odkladu ale bo spltok pe an ho tre stu odvola.
- 31. 8. 2011
431 bol zrue n pre dpisom 262/2011 Z. z. s innosou od 1. 9. 2011 432 (1) Sd uzne se nm upust od vkonu pe an ho tre stu ale bo je ho zvyku, ak sa odsde n v dsle dku okolnost ne zvislch od je ho vle stal dlhodobo ne schopnm pe an tre st zaplati, ale bo by vkonom tre stu bola vne ohroze n viva ale bo vchova osoby, o vivu ale bo vchovu ktore j je odsde n poda zkona povinn sa stara. (2) Ak pe an tre st ne bol zaplate n a ak ne prichdza do vahy postup poda odse ku 1 ale bo poda 430 ods. 1, nariadi sd na ve re jnom zasadnut uzne se nm vkon nhradn ho tre stu odatia slobody ale bo je ho pome rne j asti; pritom rozhodne o spsobe vkonu nhradn ho tre stu. (3) Odsde n me ke dykove k odvrti vkon nhradn ho tre stu ale bo je ho pome rne j asti tm, e pe an tre st ale bo je ho pome rn as zaplat. O tom, ak as nhradn ho tre stu tre ba vykona, rozhodne pre dse da se ntu uzne se nm. (4) Proti uzne se niu poda odse kov 1 a 3 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 433 Vlastncke prvo tre te j osoby k prostrie dkom a ve ciam postihnutm vkonom tre stu pre padnutia maje tku mono uplatni le n v obianskom sdnom konan. 434 Vkon tre stu zkazu pobytu (1) O prvoplatnom uloe n tre stu zkazu pobytu upove dom pre dse da se ntu obe c a tvar Policajn ho zboru, na ktorch obvod sa zkaz vzahuje , ako aj obe c a tvar Policajn ho zboru, v ktorch obvode m odsde n trval bydlisko. (2) Ak odsde n pracuje v obvode , na ktor sa vzahuje zkaz pobytu, upove dom pre dse da se ntu aj zame stnvate a, u ktor ho je obvine n v pracovnom pome re ale bo v inom obdobnom pracovnom vzahu. (3) Z dle itch dvodov me tvar Policajn ho zboru, v ktor ho obvode m odsde n bydlisko ale bo pobyt, povoli odsde n mu nvte vu mie sta ale bo obvodu, na ktor sa vzahuje zkaz pobytu. (4) Po dobu, po ktor odsde n vykonva voje nsk slubu, sa tre st zkazu pobytu ne vykonva. Ak odsde n ne spchal vo vkone te jto sluby tre stn in a riadne vykonval voje nsk slubu, sd od vkonu tre stu zkazu pobytu ale bo je ho zvyku upust. (5) Proti uzne se niu poda odse ku 4 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. (6) Na konanie o podmie ne nom upuste n od vkonu zvyku tre stu zkazu pobytu, ako aj na konanie o nariade n vkonu zvyku tohto tre stu sa prime rane pouij ustanove nia 415 a 417. (7) O uloe n prime ranch obme dze n a povinnost poda Tre stn ho zkona osobe , ktore j sa tre st zkazu pobytu ne uloil popri ne podmie ne nom tre ste odatia slobody, rozhodne uzne se nm na ve re jnom zasadnut sd, v ktor ho obvode sa tre st odatia slobody naposle dy vykonval. (8) Proti uzne se niu poda odse ku 7 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 435 Vkon tre stu domce ho vze nia
11.3.2012
(1) Vkon tre stu domce ho vze nia nariadi sd be z me kania po tom, ako sa rozsudok, ktorm bol uloe n, stal vykonate nm. Sd sasne odsde n ho upozorn na obme dze nia a povinnosti, ktor z uloe n ho tre stu vyplvaj, ako aj na hrozbu pre me ny tohto tre stu na tre st odatia slobody. Kontrolou vkonu tre stu domce ho vze nia pre dse da se ntu pove r orgn spravujci te chnick prostrie dky kontroly odsde n ho ale bo proban ho a me dian ho radnka. (2) Ak odsde n ne pln obme dze nia ale bo povinnosti vyplvajce z tre stu domce ho vze nia, sd na ve re jnom zasadnut uzne se nm pre me n te nto tre st ale bo je ho zvyok na ne podmie ne n tre st odatia slobody; pre d tmto rozhodnutm mus by odsde n vypout. (3) Ak odsde n po vkone polovice tre stu domce ho vze nia poiada o upuste nie od vkonu zvyku tohto tre stu, sd najne skr do 30 dn o tom rozhodne uzne se nm. (4) Proti uzne se niu sdu poda odse kov 2 a 3 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. (5) Na nvrh odsde n ho me orgn pove re n kontrolou vkonu tre stu domce ho vze nia ale bo proban a me dian radnk povoli odsde n mu vnimky z tre stu na ne vyhnutne potre bn as. Vkon tre stu zkazu innosti 436 (1) Le n o sa rozsudok, ktorm bol uloe n tre st zkazu innosti, stal prvoplatnm, zale pre dse da se ntu na zabe zpe e nie vkonu tre stu zkazu innosti rovnopis vroku rozsudku a) zame stnvate ovi, u ktor ho je odsde n v pracovnom pome re ale bo v inom obdobnom vzahu, b) ministe rstvu spravodlivosti, ak ide o znalca, tlmonka ale bo pre kladate a, c) prslun mu ttne mu orgnu poda bydliska odsde n ho, ak ide o oprvne nie na ve de nie motorov ho vozidla, d) prslun mu tvaru Policajn ho zboru poda bydliska odsde n ho, ak ide o oprvne nie na dranie a nose nie stre lne j zbrane , e ) re gistrov mu sdu, ivnoste nsk mu radu a profe sijne j komore , ak bol uloe n tre st zkazu podnikate ske j innosti. (2) Ak bol uloe n tre st zkazu innosti na as dlh ako je de n rok, pre dse da se ntu spravidla raz rone poiada organizciu ale bo orgn, ktor je uve de n v odse ku 1 psm. c), d) a e ), o oznme nie , i odsde n poruil sdom uloe n zkaz. 437 (1) Pre dse da se ntu me pove ri kontrolou vkonu tre stu zkazu innosti proban ho a me dian ho radnka. (2) Ak sd zist poruovanie ale bo mare nie vkonu tre stu zkazu innosti, pre dse da se ntu to be z me kania oznmi okre sn mu prokurtorovi. (3) Ak sd rozhodol o podmie ne nom upuste n od vkonu zvyku tre stu zkazu innosti, pre dse da se ntu to be z me kania oznmi ttne mu orgnu ale bo ine j osobe prslune j poda 436 ods. 1, a to zaslanm rovnopisu prvoplatn ho uzne se nia. (4) Na konanie o podmie ne nom upuste n od vkonu zvyku tre stu zkazu innosti, ako aj na konanie o nariade n vkonu zvyku tohto tre stu sa prime rane pouij ustanove nia 415 a 417. Prslunm na vydanie rozhodnut je sd, ktor vo ve ci konal v prvom stupni. 438 (1) Pre dse da se ntu po prvoplatnosti rozsudku, ktorm bol uloe n tre st zkazu innosti, be z me kania rozhodne o zapotan asu, po ktor bolo odsde n mu pre d prvoplatnosou rozsudku odat oprvne nie na innos, ktor je pre dme tom zkazu, do vkonu tre stu zkazu innosti. (2) Proti uzne se niu poda odse ku 1 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 439 Vkon tre stu straty e stnch titulov a vyzname nan (1) O prvoplatnom uloe n tre stu straty e stnch titulov a vyzname nan pre dse da se ntu psomne upove dom orgn, ktor spravuje ve ci tkajce sa prslunch e stnch titulov a vyzname nan, ale bo orgn, ktor ich ude lil.
11.3.2012
(2) V upove dome n poda odse ku 1 sa uve die me no a prie zvisko odsde n ho, dtum narode nia, povolanie , bydlisko, nzov sdu, dtum a spisov znaka rozsudku a oznae nie e stnch titulov a vyzname nan. (3) Ak sa e stn tituly a vyzname nania, na ktor sa vzahuje uloe n tre st straty e stnch titulov a vyzname nan, ne zadovili s prslunmi dokladmi u v prie be hu tre stn ho sthania a ne vzali sa do schovy, zist sd, kde s, zadovi ich a po prvoplatnosti rozsudku ich zale prslun mu orgnu spolu s upove dome nm poda odse ku 1. Ak sa ne podar zadovi doklad o e stnom titule ale bo vyzname nan, pozname n sd v upove dome n dvod, pre o nie s priloe n . 440 Vkon tre stu straty voje nske j a ine j hodnosti O uloe n tre stu straty voje nske j a ine j hodnosti upove dom pre dse da se ntu ze mn voje nsk sprvu, v ktore j obvode m odsde n vojak v zlohe ale bo mimo inne j sluby pobyt, a to zaslanm rovnopisu prvoplatn ho rozsudku. U vojakov v inne j slube a u prslunkov ozbroje nch zborov sa upove dom prslun sluobn orgn. Vkon tre stu vyhoste nia 441 (1) Po prvoplatnosti rozsudku, ktorm bol uloe n tre st vyhoste nia, sd, ktor te nto tre st uloil, zale je ho rovnopis na e ly vykonania tre stu vyhoste nia spolu s nariade nm vkonu tre stu ministe rstvu spravodlivosti, tvaru Policajn ho zboru, ktor zabe zpe uje vkon tohto tre stu, a ak je odsde n vo vkone vzby ale bo vo vkone tre stu odatia slobody, aj prslun mu stavu na vkon vzby ale bo stavu na vkon tre stu odatia slobody. (2) Ak nie t obavy, e odsde n, ktor je na slobode , sa bude skrva ale bo inak mari vkon tre stu vyhoste nia, me mu pre dse da se ntu poskytn prime ran le hotu na obstaranie je ho zle itost; tto le hota ne smie by dlhia ako je de n me siac odo da prvoplatnosti rozsudku. Zrove ho vyzve , aby sa v ure nom te rmne , ktor oznmi aj tvaru Policajn ho zboru poda odse ku 1, prihlsil na tomto tvare . (3) Ak je obava, e odsde n sa bude skrva ale bo inak mari vkon tre stu vyhoste nia, me pre dse da se ntu vzia odsde n ho do vzby, ak ne rozhodne o je j nahrade n zrukou, subom ale bo pe anou zrukou; na konanie o te jto vzbe a je j nahrade n sa prime rane pouij ustanove nia prv ho a druh ho die lu tvrte j hlavy prve j asti. (4) Ak bol odsde n mu uloe n samostatn tre st vyhoste nia a ne bol vzat do vzby, tvar Policajn ho zboru poda odse ku 1 po nariade n vkonu tre stu vyhoste nia zabe zpe je ho vykonanie v te rmne ure nom poda odse ku 2. (5) Ak je odsde n, ktor mu bol uloe n tre st vyhoste nia, vo vzbe ale bo vo vkone tre stu odatia slobody, stav, v ktorom sa nachdza, oznmi tvaru Policajn ho zboru poda odse ku 1 pre dpokladan dtum je ho pre puste nia a dobu platnosti je ho ce stovn ho dokladu. Ak odsde n ne m platn ce stovn doklad ale bo te nto doklad strat platnos pre d pre dpokladanm dom pre puste nia odsde n ho na slobodu, zale ho tvaru Policajn ho zboru najne skr tri me siace pre d pre puste nm odsde n ho spolu s nle itosami potre bnmi na vydanie nov ho ce stovn ho dokladu. (6) V prpade zme ny pre dpokladan ho dtumu pre puste nia odsde n ho na slobodu ale bo ine j zme ny tkajce j sa vkonu tre stu vyhoste nia orgn, ktor o zme ne rozhodol, be z me kania oznmi tak zme nu ministe rstvu spravodlivosti, sdu poda odse ku 1, stavu, v ktorom sa odsde n nachdza, a tvaru Policajn ho zboru poda odse ku 1. 442 (1) tvar Policajn ho zboru poda 441 ods. 1 ur de , as a mie sto vyhoste nia odsde n ho a oznmi to najne skr p dn pre d pre dpokladanm dom vyhoste nia ministe rstvu spravodlivosti, a ak je odsde n vo vzbe ale bo vo vkone tre stu odatia slobody, aj stavu, v ktorom sa nachdza, a vykon ve tky opatre nia, aby odsde n bol v ure n de vyhoste n. (2) O pre puste n z vzby odsde n ho, ktor m by vyhoste n, rozhodne sd tak, aby v ase je ho odovzdania tvaru Policajn ho zboru bola vzba skone n. (3) Ak sd rozhodne o upuste n od vkonu tre stu odatia slobody ale bo je ho zvyku, o podmie ne nom pre puste n z vkonu tre stu odatia slobody ale bo o asti na amne stii, ktorou sa odpa zvyok tre stu odatia slobody odsde n mu, ktor mu bol uloe n
11.3.2012
tre st vyhoste nia, oznmi be z me kania tto skutonos sdu prslun mu na vkon tre stu vyhoste nia a tvaru Policajn ho zboru, a to be z ohadu na prvoplatnos tak ho rozhodnutia; rovnako postupuje ministe rstvo spravodlivosti v prpade , ak o upuste n od vkonu tre stu odatia slobody ale bo je ho zvyku rozhodol ministe r spravodlivosti. (4) V rozhodnut ministra spravodlivosti o upuste n od vkonu tre stu odatia slobody ale bo je ho zvyku poda 413 ods. 1 sa te rmn odovzdania odsde n ho tvaru Policajn ho zboru mus zhodova s te rmnom pre puste nia z vkonu tre stu odatia slobody; rovnako to plat aj pre prpad, e odsde n bol pre d vyhoste nm podmie ne ne pre puste n z vkonu tre stu odatia slobody, ale bo mu bola ude le n milos, ale bo sa na ne ho vzahuje amne stia. (5) Ak je odsde n vo vzbe ale bo vo vkone tre stu odatia slobody, Zbor vze nske j a justine j stre odovzd odsde n ho tvaru Policajn ho zboru poda 441 ods. 1 v prime ranom ase pre d ure nm te rmnom vkonu tre stu vyhoste nia. (6) Ak tvar Policajn ho zboru poda 441 ods. 1 v ure nom ase ne zabe zpe vkon tre stu vyhoste nia a ne zabe zpe pre vzatie odsde n ho ani inm tvarom Policajn ho zboru, Zbor vze nske j a justine j stre pre pust odsde n ho na slobodu, ak je vo vzbe , o om be z me kania upove dom ministe rstvo spravodlivosti, sd, ktor tre st vyhoste nia nariadil, a tvar Policajn ho zboru poda 441 ods. 1. Ak od upuste nia vkonu tre stu odatia slobody ale bo je ho zvyku rozhodol ministe r spravodlivosti, stav na vkon vzby ale bo stav na vkon tre stu odatia slobody, oznmi tto skutonos mie stne prslun mu sdu na e l postupu poda 413 ods. 1. 443 Ak sd zist, e v ase , ke nariadil vkon tre stu vyhoste nia, sa odsde n na ze m Slove nske j re publiky u ne nachdza, pre dse da se ntu zale nariade nie vkonu tre stu tvaru Policajn ho zboru poda 441 ods. 1 a alie kony sa poda tohto zkona ne vykonvaj. 444 (1) O vykonan tre stu vyhoste nia vyhotov tvar Policajn ho zboru poda 441 ods. 1 zpisnicu, ktore j rovnopis zale ministe rstvu spravodlivosti, sdu, ktor vkon tohto tre stu nariadil, a Zboru vze nske j a justine j stre . (2) Vdavky spoje n s odovzdanm odsde n ho, ktor je vo vzbe ale bo vkone tre stu odatia slobody, tvaru Policajn ho zboru poda 441 ods. 1 uhrdza Zbor vze nske j a justine j stre . (3) Osobn vdavky a ce stovn nklady spoje n s vkonom tre stu vyhoste nia uhrdza odsde n; ak odsde n ne m pe an prostrie dky, uhrdza ich Policajn zbor. DRUH HLAVA VKON OCHRANNCH OPATREN Prv diel Vkon ochrannho lieenia 445 Nariade nie vkonu ochrann ho lie e nia (1) Vkon ochrann ho lie e nia nariadi pre dse da se ntu lie e bn mu stavu, v ktorom sa m ochrann lie e nie vykona. Ak vak bolo ochrann lie e nie uloe n popri ne podmie ne nom tre ste odatia slobody a v stave na vkon tre stu odatia slobody ale bo v ne mocnici pre obvine nch a odsde nch s na vkon tak ho lie e nia dan podmie nky, me pre dse da se ntu nariadi, aby sa ochrann lie e nie vykonvalo v prie be hu vkonu tre stu odatia slobody. (2) Ak je osoba, ktore j bolo uloe n ochrann lie e nie , pri pobyte na slobode ne be zpe n pre svoje okolie , zariadi pre dse da se ntu be z me kania je j dodanie do lie e bn ho stavu; in je j me poskytn prime ran le hotu na obstaranie je j zle itost. (3) Ak ide o prslunka ozbroje nch sl ale bo ozbroje n ho zboru, poiada pre dse da se ntu je ho nadriade n ho ale bo sluobn orgn, aby zariadil je ho doprave nie do lie e bn ho stavu. (4) Pre dse da se ntu poiada lie e bn stav, aby oznmil sdu, ktor ochrann lie e nie uloil, ke dy sa zaalo s vkonom ochrann ho lie e nia. Sasne poiada stav, aby okre sn mu sdu, v ktor ho obvode sa ochrann lie e nie vykonva, podal be z odkladu sprvu, ak zanikn dvody na alie trvanie ochrann ho lie e nia. 446
11.3.2012
Zme na spsobu vkonu ochrann ho lie e nia (1) O zme ne spsobu vkonu ochrann ho lie e nia rozhoduje na nvrh prokurtora, obvine n ho, je ho zkonn ho zstupcu, osoby, ktor by mohla za obvine n ho v je ho prospe ch poda odvolanie , ale bo ak obvine n me dzitm nastpil ale bo absolvoval uloe n odvykaciu ale bo in lie bu v nie ktorom zdravotnckom zariade n, na nvrh oe trujce ho le kra ale bo aj be z tak ho nvrhu sd, v ktor ho obvode je lie e bn zariade nie , v ktorom sa ochrann lie e nie vykonva, na ve re jnom zasadnut; pre dtm mus by odsde n vyslchnut. (2) Proti uzne se niu poda odse ku 1 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 446a Pokraovanie v ochrannom lie e n (1) O pokraovan v ochrannom lie e n po skone n vkonu tre stu odatia slobody rozhoduje pre dse da se ntu okre sn ho sdu, v ktor ho obvode sa ochrann lie e nie poas vkonu tre stu vykonva na ve re jnom zasadnut; zrove rozhodne o spsobe alie ho vkonu ochrann ho lie e nia. Pre d rozhodnutm mus by odsde n vypout; to ne plat, ak to je ho zdravotn stav ne umouje ale bo ak poiadal, aby sa ve re jn zasadnutie konalo v je ho ne prtomnosti. stav na vkon tre stu odatia slobody, v ktorom odsde n vykonva te st odatia slobody, na te nto e l oznmi sdu s dostatonm pre dstihom pre dpokladan skone nie vkonu tre stu a zrove zale sdu le krsku sprvu o dosiahnutom vsle dku ochrann ho lie e nia tak, aby bolo mon rozhodn do skone nia vkonu tre stu odatia slobody. (2) Proti uzne se niu poda odse ku 1, ktorm pre dse da se ntu rozhodol o pokraovan v ochrannom lie e n a spsobe je ho vkonu je prpustn sanos. (3) Ak pre dse da se ntu rozhodol o pokraovan v ochrannom lie e n, ktor sa m vykona v zariade n stavne j zdravotne j starostlivosti, a u odsde n ho mono dvodne pre dpoklada, e je ho pobyt na slobode je ne be zpe n, ale bo sa s prslunm zariade nm dohodlo prijatie odsde n ho, dodaj prslunci Zboru vze nske j a justine j stre na podklade psomn ho prkazu pre dse du se ntu a po pre dchdzajcom oznme n zariade niu stavne j zdravotne j starostlivosti najme ne j 30 dn vopre d odsde n ho do tohto zariade nia tak, aby po skone n vkonu tre stu odatia slobody ihne pokraoval vkon ochrann ho lie e nia aj v prpade , ak proti rozhodnutiu o pokraovan v ochrannom lie e n bola podan sanos a nadriade n sd o ne j do ukone nia vkonu tre stu odatia slobody ne rozhodol; ak nadriade n sd zru rozhodnutie pre dse du se ntu o pokraovan v ochrannom lie e n a rozhodne poda odse ku 4 a odsde n bol u pre ve ze n do zariade nia stavne j zdravotne j starostlivosti, pre dse da se ntu nadriade n ho sdu nariadi je ho pre puste nie z tohto zariade nia psomnm prkazom, ktor doru be zodkladne zariade niu stavne j zdravotne j starostlivosti. Ak odsde n ne bol dodan do zariade nia stavne j zdravotne j starostlivosti, postupuje sa po je ho pre puste n z vkonu tre stu odatia slobody prime rane poda odse ku 5. (4) Ak pre dse da se ntu ne rozhodne o pokraovan v ochrannom lie e n, rozhodne poda 448 ods. 1. Ak pod prokurtor proti uzne se niu o pre puste n z ochrann ho lie e nia ale bo skone n ochrann ho lie e nia sanos poda 448 ods. 3, ide o ochrann lie e nie , ktor sa m vykona v zariade n stavne j zdravotne j starostlivosti a poda rozhodnutia o uloe n ochrann ho lie e nia ale bo zme ne spsobu je ho vkonu by u odsde n ho bolo mon dvodne pre dpoklada, e je ho pobyt na slobode je ne be zpe n, ale bo sa s prslunm zariade nm dohodlo prijatie odsde n ho, dodaj prslunci Zboru vze nske j a justine j stre na podklade psomn ho prkazu pre dse du se ntu ale bo pre dse du se ntu nadriade n ho sdu a po pre dchdzajcom oznme n zariade niu stavne j zdravotne j starostlivosti najme ne j 30 dn vopre d odsde n ho do tohto zariade nia tak, aby po skone n vkonu tre stu odatia slobody ihne pokraoval vkon ochrann ho lie e nia; ak nadriade n sd zamie tne sanos prokurtora a odsde n bol u pre ve ze n do zariade nia stavne j zdravotne j starostlivosti, pre dse da se ntu nadriade n ho sdu nariadi je ho pre puste nie z tohto zariade nia psomnm prkazom, ktor doru be zodkladne zariade niu stavne j zdravotne j starostlivosti. Ak odsde n ne bol dodan do zariade nia stavne j zdravotne j starostlivosti, postupuje sa po je ho pre puste n z vkonu tre stu odatia slobody prime rane poda odse ku 5. (5) Ak pre dse da se ntu rozhodne o pokraovan v ochrannom lie e n, ktor sa m vykona v ambulantnom zariade n, vykonva po prvoplatnosti uzne se nia o pokraovan v ochrannom lie e n kony sme rujce k alie mu vkonu ochrann ho lie e nia sd, ktor vkon ochrann ho lie e nia nariadil.
11.3.2012
(6) Ak bol podan nvrh poda 448 ods. 1, o ktorom pre dse da se ntu e te ne rozhodol, rozhodne o om uzne se nm poda odse ku 1 ale bo 4 v rmci rozhodovania o pokraovan v ochrannom lie e n. (7) Ak sa naprie k nariade niu ne zaalo s vkonom ochrann ho lie e nia poas vkonu tre stu odatia slobody, oznmi to stav na vkon tre stu s dostatonm pre dstihom sdu, ktor nariadil vkon ochrann ho lie e nia. Ak sa ochrann lie e nie m vykona v zariade n stavne j zdravotne j starostlivosti a u odsde n ho mono dvodne pre dpoklada, e je ho pobyt na slobode je ne be zpe n, ale bo sa s prslunm zariade nm dohodlo prijatie odsde n ho, dodaj prslunci Zboru vze nske j a justine j stre na podklade psomn ho prkazu pre dse du se ntu sdu, ktor nariadil vkon ochrann ho lie e nia a po pre dchdzajcom oznme n zariade niu stavne j zdravotne j starostlivosti najme ne j 30 dn vopre d odsde n ho do tohto zariade nia; inak sa po pre puste n odsde n ho z vkonu tre stu odatia slobody postupuje prime rane poda odse ku 5. 447 Upuste nie od vkonu ochrann ho lie e nia (1) O upuste n od vkonu ochrann ho lie e nia pre d je ho zaiatkom rozhodne sd, ktor ochrann lie e nie uloil, a to na ve re jnom zasadnut na nvrh prokurtora, obvine n ho, je ho zkonn ho zstupcu, osoby, ktor by mohla za obvine n ho v je ho prospe ch poda odvolanie , ale bo ak obvine n me dzitm nastpil ale bo absolvoval uloe n odvykaciu ale bo in lie bu v nie ktorom zdravotnckom zariade n, na nvrh oe trujce ho le kra ale bo aj be z tak ho nvrhu. (2) Proti uzne se niu poda odse ku 1 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 448 Pre puste nie z ochrann ho lie e nia a je ho ukone nie (1) O pre puste n z ochrann ho lie e nia ale bo o je ho ukone n rozhodne na nvrh prokurtora, obvine n ho ale bo lie e bn ho zariade nia ale bo aj be z tak ho nvrhu pre dse da se ntu sdu, v ktor ho obvode sa ochrann lie e nia vykonva; ak rozhoduje na nvrh, rozhodne najne skr do 30 dn od dorue nia nvrhu sdu. (2) Pre dse da se ntu sdu, v ktor ho obvode sa ochrann lie e nie v zariade n stavne j zdravotne j starostlivosti vykonva, najme ne j raz rone pre skma, i dvody ochrann ho lie e nia trvaj. Ak dvody ochrann ho lie e nia pominuli, postupuje poda odse ku 1, inak rozhodne , e vo vkone ochrann ho lie e nia sa bude pokraova. (3) Proti uzne se niu poda odse kov 1 a 2 je prpustn sanos, ktor m v prpade , ak ju pod prokurtor proti uzne se niu o pre puste n z ochrann ho lie e nia ale bo ukone n ochrann ho lie e nia, odkladn inok. 448a Prkaz na vyptranie osoby na e l rozhodovania o ochrannom lie e n a prkaz na vyptranie a pre dve de nie osoby na e l rozhodovania o ochrannom lie e n Na zklade psomn ho prkazu pre dse du se ntu na vyptranie ale bo vyptranie a pre dve de nie osoby, o ktore j ochrannom lie e n sa m rozhodn a ktor ne mono pre dvola ale bo pre dvie s ale bo o ktore j mono dvodne pre dpoklada, e je pri pobyte na slobode ne be zpe n pre svoje okolie , prslunci Policajn ho zboru poda obsahu prkazu oznmia sdu bydlisko ale bo pobyt te jto osoby ale bo ju pre dve d pre dse dovi se ntu, ktor prkaz vydal. Pre dse da se ntu ur te rmn ve re jn ho zasadnutia, na ktorom sa rozhodne o ochrannom lie e n, a doru pre dve de ne j osobe pre dvolanie ; za rozhodnutie o ochrannom lie e n sa na e l tohto ustanove nia rozumie rozhodnutie o uloe n ochrann ho lie e nia a rozhodnutia poda tohto die lu. Ak tie to kony sdu ne me vykona pre dse da se ntu, vykon ich v je ho zastpe n sudca pre prpravn konanie sdu, ktor ho pre dse da se ntu prkaz vydal. Druh diel Vkon ochrannej vchovy 449 Nariade nie vkonu ochranne j vchovy (1) Vkon ochranne j vchovy nariadi pre dse da se ntu vchovn mu zariade niu, v ktorom sa m vkon zaa. (2) Ak mladistv nie je vo vzbe a nie t obavy, e ujde , me mu pre dse da se ntu poskytn pre d nstupom prime ran le hotu na obstaranie je ho zle itost.
11.3.2012
450 Upuste nie od vkonu ochranne j vchovy (1) O upuste n od vkonu ochranne j vchovy pre d je j zaatm rozhodne na ve re jnom zasadnut sd, ktor ochrann vchovu uloil, a to na nvrh prokurtora, orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly ale bo mladistv ho ale bo aj be z tak ho nvrhu. (2) Proti uzne se niu poda odse ku 1 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 451 Podmie ne n umie stne nie mimo vchovn ho stavu (1) O podmie ne nom umie stne n mladistv ho mimo vchovn ho zariade nia rozhoduje na ve re jnom zasadnut sd, v ktor ho obvode sa ochrann vchova vykonva, uzne se nm na nvrh prokurtora, orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly, riadite a vchovn ho zariade nia ale bo mladistv ho ale bo osoby, ktor by v je ho prospe ch mohla poda odvolanie , ale bo aj be z tak ho nvrhu. (2) Sd uve de n v odse ku 1 rovnako rozhoduje aj o zrue n podmie ne n ho umie stne nia mladistv ho mimo vchovn ho zariade nia. (3) Proti uzne se niu poda odse kov 1 a 2 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 452 Pre puste nie z ochranne j vchovy (1) O pre puste n z ochranne j vchovy rozhoduje na ve re jnom zasadnut sd, v ktor ho obvode sa ochrann vchova vykonva, a to na nvrh prokurtora, orgnu socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly, mladistv ho ale bo vchovn ho zariade nia ale bo aj be z tak ho nvrhu. Ak nvrh ne podalo vchovn zariade nie , tre ba pre d rozhodnutm vyslchnu zstupcu tohto zariade nia. (2) Sd, v ktor ho obvode sa ochrann vchova vykonva, najme ne j je de nkrt rone na ve re jnom zasadnut pre skma, i dvody ochranne j vchovy trvaj. Ak dvody ochranne j vchovy pominuli, sd mladistv ho z vkonu ochranne j vchovy pre pust, inak rozhodne , e vo vkone ochranne j vchovy sa bude pokraova. (3) Proti uzne se niu poda odse kov 1 a 2 je prpustn sanos, ktor m v prpade , ak ju pod prokurtor proti uzne se niu o pre puste n z ochranne j vchovy, odkladn inok. 453 Pre de nie ochranne j vchovy (1) O pre de n ochranne j vchovy rozhoduje na ve re jnom zasadnut sd, v ktor ho obvode sa ochrann vchova vykonva, a to na nvrh prokurtora, prslun ho ttne ho orgnu ale bo vchovn ho zariade nia, ale bo aj be z tak ho nvrhu. (2) Ak nvrh poda odse ku 1 ne podalo vchovn zariade nie , pre d rozhodnutm tre ba vyslchnu zstupcu tohto zariade nia. (3) Pre di ochrann vchovu mono le n vte dy, ak sa je j vkon u zaal. (4) Proti uzne se niu poda odse ku 1 je prpustn sanos. Tret diel Vkon ochrannho dohadu 454 Nariade nie vkonu ochrann ho dohadu (1) Vkon ochrann ho dohadu nariadi pre dse da se ntu sasne s nariade nm vkonu tre stu odatia slobody poda 408 ods. 1 s tm, e s vkonom ochrann ho dohadu sa zane po vkone tre stu odatia slobody. (2) Ak pre dse da se ntu odlo vkon tre stu odatia slobody na as dlh ako tri me siace , rozhodne zrove o tom, i sa m s vkonom ochrann ho dohadu zaa pre d nstupom do vkonu tre stu odatia slobody. (3) Ak pre dse da se ntu pre ru vkon tre stu odatia slobody na as dlh ako tri me siace , rozhodne zrove o tom, i sa m ochrann dohad vykonva poas pre rue nia vkonu tre stu odatia slobody. 455 Osoby zabe zpe ujce vkon ochrann ho dohadu Ochrann dohad vykonva proban a me dian radnk okre sn ho sdu, v ktor ho obvode je mie sto pobytu osoby, ktore j bol ochrann dohad uloe n, a to v rozsahu ure nom v rozhodnut sdu. Pritom db, aby sa do prv odsde n ho zasahovalo le n v mie re ne vyhnutne
11.3.2012
potre bne j na dosiahnutie e lu ochrann ho dohadu. 456 Pre rue nie vkonu ochrann ho dohadu Vkon ochrann ho dohadu sa pre ruuje poas vkonu vzby a tre stu odatia slobody, poas ochrann ho lie e nia uskutoovan ho v lie e bnom stave . 457 Upuste nie od vkonu ochrann ho dohadu (1) Od vkonu ochrann ho dohadu, ktor bol uloe n poda 76 ods. 2 Tre stn ho zkona, sd upust, ak pomin pre d je ho zaatm okolnosti, pre ktor bol uloe n. (2) Nvrh na upuste nie od vkonu ochrann ho dohadu me poda prokurtor ale bo riadite stavu na vkon tre stu odatia slobody, kde odsde n, ktor mu bol uloe n ochrann dohad, naposle dy vykonva tre st odatia slobody. (3) O upuste n od vkonu ochrann ho dohadu poda odse ku 1 rozhoduje okre sn sd, v ktor ho obvode sa ochrann dohad vykonva, na ve re jnom zasadnut. (4) Proti uzne se niu poda odse ku 3 je prpustn sanos, ktor m, ak ju podal prokurtor, odkladn inok. 458 Pre puste nie z vkonu ochrann ho dohadu (1) Sd pre pust osobu z vkonu ochrann ho dohadu na ve re jnom zasadnut, ak sa uke , e sa dosiahol je ho e l. (2) Nvrh na pre puste nie z vkonu ochrann ho dohadu me poda a) proban a me dian radnk, ktor ochrann dohad vykonva, b) prokurtor, c) osoba, ktore j bol ochrann dohad uloe n, po uplynut polovice asu, na ktor bol ochrann dohad uloe n, najskr vak po uplynut je dn ho roka vkonu ochrann ho dohadu; ak sa je j nvrhu ne vyhovie , me nvrh opakova a po uplynut je dn ho roka. (3) Proti uzne se niu poda odse ku 1 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 459 Znik ochrann ho dohadu Ochrann dohad zanik uplynutm asu, na ktor bol uloe n, smrou odsde n ho ale bo dom, ke sd pre pust osobu z vkonu ochrann ho dohadu poda 458 ods. 1. 460 Uloe nie ochrann ho dohadu mimo hlavn ho poje dnvania (1) O uloe n ochrann ho dohadu mimo hlavn ho poje dnvania rozhoduje sd, v ktor ho obvode sa naposle dy vykonva tre st odatia slobody. (2) O pre puste n osoby z vkonu ochrann ho dohadu rozhoduje okre sn sd, v ktor ho obvode sa ochrann dohad vykonva. (3) O nvrhu na rozhodnutie uve de n v odse ku 1 ale bo 2 rozhoduje sd na ve re jnom zasadnut; na ne ve re jnom zasadnut rozhoduje v prpade , e nvrh podala ne oprvne n osoba, ale bo ak sa nvrh poda odse ku 2 podal pre d uplynutm le hoty poda 458 ods. 2. (4) Proti uzne se niu poda odse kov 1 a 2 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. tvrt diel Vkon zhabania veci, vkon zhabania peanej iastky, vkon zhabania majetku a vkon detencie 461 Vkon zhabania ve ci Le n o sa stal rozsudok, ktorm bolo uloe n zhabanie ve ci, vykonate nm, zale pre dse da se ntu rovnopis rozsudku be z odvodne nia na pre vzatie maje tku do sprvy orgnu, ktor poda osobitn ho pre dpisu vykonva sprvu maje tku ttu, v ktor ho obvode mal odsde n ale bo in osoba naposle dy bydlisko, a ak nie je ich bydlisko znme , v ktor ho obvode sa zhaban ve c nachdza. 461a Vkon zhabania pe ane j iastky Le n o nadobudlo prvoplatnos rozhodnutie , ktorm bolo uloe n zhabanie pe ane j iastky, zale pre dse da se ntu je ho rovnopis be z odvodne nia orgnu ttne j sprvy prslun mu poda osobitn ho pre dpisu o sprve a vymhan sdnych pohadvok. Te nto orgn je oprvne n prija pe an plne nie zodpove dajce nroku ttu zo zhabania pe ane j iastky ale bo v prpade ome kania zastne ne j osoby s je ho dobrovonm plne nm
11.3.2012
v le hote ure ne j v rozhodnut je oprvne n s nrokom ale bo s je ho asou naklada spsobom ustanove nm osobitnm pre dpisom o sprve a vymhan sdnych pohadvok. 461b Vkon zhabania maje tku (1) Na vkon zhabania maje tku sa prime rane pouij ustanove nia 423 a 427, ak te nto zkon ne ustanovuje inak. (2) Ak sa zaisuje maje tok prvnicke j osoby pouvan na e ly podnikania ale bo zabe zpe e nia ve re jn ho zujmu, me sd na nvrh prokurtora ale bo zastne ne j osoby a v prpravnom konan prokurtor aj be z nvrhu sasne s rozhodnutm o zaiste n maje tku ale bo v prie be hu tohto zaiste nia rozhodn, e zastne n osoba je oprvne n zaiste n maje tok pouva na ure n e l v rmci be ne j innosti prvnicke j osoby; prvne kony zastne ne j osoby pre kraujce te nto rozsah s ne platn . (3) Ak zastne n osoba ne dodriava podmie nky poda odse ku 2, sd na nvrh prokurtora a v prpravnom konan prokurtor oprvne nie poda odse ku 2 zru. (4) Proti uzne se niu poda odse kov 2 a 3 je prpustn sanos. Vkon de te ncie 462 (1) Pre d skone nm vkonu tre stu odatia slobody odsde n ho, ktor znovu spchal obzvl zvan zloin ale bo zloin zo se xulne ho motvu, me ministe r spravodlivosti navrhn je ho umie stne nie do de te nn ho stavu po vkone tre stu odatia slobody. V ostatnch prpadoch nvrh na umie stne nie odsde n ho v de te nnom stave me poda prokurtor ale bo riadite stavu na vkon tre stu, v ktorom odsde n vykonva tre st odatia slobody. (2) Pri rozhodovan o nvrhu poda odse ku 1 sa postupuje prime rane poda 446a ods. 1. (3) Proti uzne se niu poda odse ku 2 je prpustn sanos. Ak pre dse da se ntu rozhodne o umie stne n odsde n ho v de te nnom stave , postupuje sa prime rane poda 446a ods. 3; ak je potre bn pre pravi odsde n ho sp do stavu na vkon tre stu odatia slobody, pre pravu zabe zpe ia prslunci Zboru vze nske j a justine j stre . Ak pre dse da se ntu nvrh poda odse ku 1 zamie tne a nadriade n sd je ho rozhodnutie zru a rozhodne o umie stne n odsde n ho v de te nnom stave a odsde n bol u po skone n vkonu tre stu pre puste n na slobodu, postupuje pre dse da se ntu sdu prv ho stupa prime rane poda 445 ods. 2. 463 (1) Sd, v ktor ho obvode sa de te ncia vykonva, najme ne j je de nkrt rone , ale vdy na nvrh de te nn ho stavu ale bo na iados odsde n ho na ve re jnom zasadnut, pre skma, i dvody de te ncie trvaj. Odsde n me iados o pre skmanie dvodnosti de te ncie poda najskr po uplynut ie stich me siacov od rozhodnutia o umie stne n v de te nnom stave ale bo do ie stich me siacov od rozhodnutia o pokraovan v de te ncii. Ak dvody de te ncie pominuli, sd odsde n ho z vkonu de te ncie uzne se nm pre pust, inak uzne se nm rozhodne , e vo vkone de te ncie sa bude pokraova. (2) Proti uzne se niu poda odse ku 1 je prpustn sanos, ktor m v prpade , ak ju podal prokurtor proti uzne se niu o pre puste n z de te ncie , odkladn inok. Piaty diel Dozor nad vkonom ochrannch opatren 464 Prokurtor, v ktor ho obvode sa vykonva ochrann lie e nie , ochrann vchova, ochrann dohad ale bo de te ncia, doze r na ich vkon poda osobitn ho zkona. TRETIA HLAVA VKON NIEKTORCH INCH ROZHODNUT 465 Upuste nie od potre stania a podmie ne n upuste nie od potre stania (1) Ak sd prijal zruku zujmov ho zdrue nia uve de n ho v 4 ods. 2 a v dsle dku toho upustil od potre stania, doru zujmov mu zdrue niu rovnopis rozsudku. Sasne ho poiada, aby v zmysle zruky vzalo na se ba starostlivos o npravu odsde n ho a dbalo na to, aby nahradil kodu, ktor spsobil tre stnm inom, ak sa tak ne stalo u skr. (2) Pri vkone podmie ne n ho upuste nia od uloe nia tre stu postupuje sd prime rane ako pri
11.3.2012
vkone tre stu odatia slobody, ktor ho vkon bol podmie ne ne odloe n s probanm dohadom. (3) O tom, e sa odsde n v skobne j dobe ne osve dil a ulo sa mu tre st, rozhodne sd na ve re jnom zasadnut rozsudkom. (4) O tom, e sa odsde n v skobne j dobe osve dil, rozhodne sd na ve re jnom zasadnut uzne se nm, proti ktor mu me prokurtor poda sanos. So shlasom prokurtora me tak rozhodnutie urobi pre dse da se ntu. (5) Pre dse da se ntu po prvoplatnosti rozhodnutia, ktorm bolo upuste n od potre stania ale bo rozhodnutia o osve de n sa odsde n ho v skobne j dobe podmie ne n ho upuste nia od uloe nia tre stu, be z me kania doru rovnopis rozhodnutia orgnu, ktor ve die re giste r tre stov. 466 Vkon vzby Spsob vkonu vzby upravuje osobitn zkon. Vymhanie poriadkove j pokuty a trov tre stn ho konania 467 Le n o sa stane rozhodnutie , ktorm bola uloe n poriadkov pokuta, vykonate nm, vyzve policajt, prokurtor, pre dse da se ntu, ktor pokutu uloil, osobu, ktore j bola uloe n, aby pokutu zaplatila do ptnstich dn, a upozorn ju, e inak sa bude zaplate nie vymha. Zaplate n poriadkov pokuta pripad ttu. 468 Trovy tre stn ho konania ure n paulnou sumou vymhaj orgny ttne j sprvy sdov. TVRT HLAVA ZAHLADENIE ODSDENIA 469 O zahlade n odsde nia rozhoduje sd na iados odsde n ho, osb, ktor by mohli v prospe ch odsde n ho poda odvolanie , ale bo na nvrh zujmov ho zdrue nia obanov uve de n ho v 4 ods. 2; pre d uplynutm doby uve de ne j v 92 ods. 1 Tre stn ho zkona me poda iados o zahlade nie odsde nia le n odsde n. O zahlade n odsde nia mladistv ho rozhodne sd aj be z nvrhu ale bo iadosti. 470 (1) O zahlade n odsde nia rozhoduje pre dse da se ntu okre sn ho sdu, v ktor ho obvode odsde n v ase podania nvrhu m bydlisko ale bo kde naposle dy mal bydlisko. (2) Pre dse da se ntu okre sn ho sdu uve de n ho v odse ku 1 rozhoduje aj o zahlade n odsde nia cudzoze mskm sdom, ktor je zazname nan v e vide ncii re gistra tre stov; inky v cudzine me tak to rozhodnutie ma le n vte dy, ak tak ustanovuje me dzinrodn zmluva. (3) O zahlade n odsde nia mladistv ho rozhodne pre dse da se ntu sdu, ktor rozhodoval vo ve ci v prvom stupni. (4) Proti rozhodnutiu o zahlade n odsde nia je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 471 (1) Le n o rozhodnutie o zahlade n odsde nia nadobudlo prvoplatnos, pre dse da se ntu o tom upove dom odsde n ho, navrhovate a a orgn, ktor ve die re giste r tre stov. (2) Ak bola iados o zahlade nie odsde nia zamie tnut, mono ju znovu poda a po uplynut je dn ho roka, okre m prpadu, ak by bola zamie tnut le n pre to, e dote raz ne uplynula doba zkonom ustanove n na zahlade nie . iados podan naprie k tomu zamie tne sd be z pre skmania. PIATA HLAVA UDELENIE MILOSTI A POUITIE AMNESTIE 472 Ude le nie milosti Pre zide nt Slove nske j re publiky (ale j le n pre zide nt) na zklade prva dan ho mu stavou ude uje milos. 473 Konanie o ude le n milosti (1) Podklady na rozhodovanie pre zide nta v konan o ude le n milosti zabe zpe uje ministe r spravodlivosti. (2) Ak to nariadi poas konania poda odse ku 1 pre zide nt, vkon tre stu sa odlo ale bo pre ru. Tie to kony poda nariade nia pre zide nta zabe zpe uje ministe r spravodlivosti. 474 Rozhodnutie o pouit amne stie
11.3.2012
Rozhodnutie o tom, i a do ake j mie ry je osoba, ktore j bol prvoplatne uloe n tre st, astn amne stie , urob sd, ktor rozhodol v prvom stupni. Ak je tak osoba v ase rozhodovania vo vkone tre stu odatia slobody, urob rozhodnutie sd, v ktor ho obvode sa tre st vykonva. Proti tomuto rozhodnutiu je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 475 Podmie ne n ude le nie milosti (1) Ak bol tre st ale bo je ho zvyok pri ude le n milosti odpuste n le n pod ure nmi podmie nkami, plne nie podmie nok a pre vchovu odsde n ho sle duje sd, ktor vo ve ci rozhodol v prvom stupni. (2) O tom, i odsde n, ktor mu sa tre st odpustil ude le nm milosti pre zide ntom, splnil uloe n podmie nky, rozhoduje pre zide nt. (3) Podklady na rozhodnutie pre zide nta zabe zpe uje ministe r spravodlivosti. (4) Ak do je dn ho roka od uplynutia doby, na ktor sa vzahuj uloe n podmie nky, ne bolo urobe n rozhodnutie poda odse ku 2 be z zavine nia odsde n ho, m sa za to, e uloe n podmie nky splnil. 476 Zme na vme ry tre stu (1) Ak bol amne stiou ce lkom ale bo sasti odpuste n tre st le n za nie ktor z tre stnch inov, za ktor bol uloe n hrnn ale bo shrnn tre st, ktor ne bol dote raz ce lkom vykonan, ur sd poda vzjomn ho pome ru zvanosti prime ran tre st za tre stn iny amne stiou ne dotknut . Proti tomuto rozhodnutiu je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. (2) Rozhodnutie poda odse ku 1 rob na ve re jnom zasadnut sd, ktor tre st uloil v prvom stupni. PIATA AS PRVNY STYK S CUDZINOU PRV HLAVA ZKLADN USTANOVENIA 477 Vklad nie ktorch pojmov Na e ly te jto asti a) me dzinrodnou zmluvou sa rozumie vyhlse n me dzinrodn zmluva, ktorou je Slove nsk re publika viazan, b) cudzm orgnom sa rozumie orgn in ho ttu, ktor je poda vntrottne ho prvne ho poriadku tohto ttu ale bo poda me dzinrodne j zmluvy oprvne n kona, poda ale bo prija iados, ale bo vykona in kony poda te jto asti, a me dzinrodn sd, c) me dzinrodnm sdom sa rozumie me dzinrodn tre stn sd zriade n me dzinrodnou zmluvou ale bo rozhodnutm me dzinrodne j organizcie , ktor je zvzn pre Slove nsk re publiku, a je ho organizan zloky, d) slove nskm orgnom sa rozumie orgn Slove nske j re publiky prslun kona vo ve ciach uprave nch v te jto asti; o iadosti o vydanie do cudziny ale bo o uznan a vkone cudzie ho rozhodnutia je prslun kona krajsk sd aj vo ve ciach, ktor patria do psobnosti pe cializovan ho tre stn ho sdu, e ) doiadanm ttom ale bo orgnom sa rozumie tt ale bo orgn, ktor mu bola zaslan iados o vykonanie konu uprave n ho v te jto asti, f) doadujcim ttom ale bo orgnom sa rozumie tt ale bo orgn, ktor zaslal iados o vykonanie konu uprave n ho v te jto asti, g) tre stom odatia slobody sa rozumie aj ochrann opatre nie spoje n s obme dze nm osobne j slobody, ak z povahy ve ci ne vyplva nie o in . 478 Me dzinrodn zmluvy Ustanove nia te jto asti sa pouij, ak me dzinrodn zmluva ne ustanovuje inak. 479 Vzjomnos (1) Ak doadujci tt nie je viazan me dzinrodnou zmluvou, slove nsk orgny bud kona o je ho iadosti, ak doadujci tt zaru, e vyhovie porovnate ne j iadosti slove nsk ho orgnu, a ak ide o iados, ktore j vybave nie nie je poda te jto asti viazan na e xiste nciu me dzinrodne j zmluvy. Pri iadosti cudzie ho orgnu o dorue nie psomnosti osobe na ze m Slove nske j re publiky sa splne nie podmie nky uve de ne j v prve j ve te ne skma. (2) Ak doiadan tt, ktor nie je viazan me dzinrodnou zmluvou, poaduje na vybave nie
11.3.2012
iadosti slove nsk ho orgnu vzjomnos, me ministe rstvo spravodlivosti zarui doiadan mu ttu vzjomnos na vybave nie porovnate ne j iadosti doiadan ho ttu za pre dpokladu, e ide o iados, ktore j vybave nie nie je poda te jto asti viazan na e xiste nciu me dzinrodne j zmluvy. 480 Me dzinrodn sdy (1) Poda te jto asti sa postupuje aj v konan o iadostiach me dzinrodn ho sdu. (2) Na konanie a rozhodovanie o odovzdan osoby me dzinrodn mu sdu sa pouije prime rane postup poda druhe j hlavy te jto asti o e xtradcii. (3) Na vkon rozsudku me dzinrodn ho sdu na ze m Slove nske j re publiky sa pouij prime rane ustanove nia tre te j hlavy te jto asti o uznan a vkone cudzch rozhodnut. 481 Ochrana zujmov ttu iadosti cudzie ho orgnu ne mono vyhovie , ak by je j vybave nm bola porue n stava ale bo tak ustanove nie prvne ho poriadku Slove nske j re publiky, na ktorom je potre bn be z vhrady trva, ale bo ak by vybave nm iadosti bol pokode n in vznamn chrne n zuje m Slove nske j re publiky. 482 Ochrana a pouitie informci (1) Pri poskytovan informci slove nskmi orgnmi o svoje j innosti poda te jto asti sa postupuje prime rane poda 6. (2) Slove nsk orgny ne zve re jnia ani ne poskytn ale j informcie ale bo dkazy zskan od cudzie ho orgnu na zklade iadosti prijate j ale bo zaslane j poda te jto asti ale bo v svislosti s ou, ani ich ne pouij na in e ly, ne na ktor boli zaslan ale bo vyiadan , ak ich k tomu zavzuje me dzinrodn zmluva ale bo ak sa informcie ale bo dkazy poskytli iba na zklade prsubu splne nia te jto podmie nky; to ne plat, ak cudz orgn ude l shlas na zve re jne nie ale bo in pouitie informci ale bo dkazu. 483 Zaatie konania Slove nsk orgny mu zaa kona poda te jto asti aj na zklade iadosti cudzie ho orgnu, ktor im bola dorue n te le faxom ale bo inou e le ktronickou formou, ak ne maj pochybnosti o je j hodnove rnosti a ak ve c ne zne sie odklad. Originl iadosti sa mus nsle dne pre dloi v le hote ure ne j doiadanm orgnom, ak te nto orgn od pre dloe nia originlu iadosti ne upust. 484 Zasie lanie iadost a informci ce z Inte rpol a SIRENE (1) iadosti poda te jto asti mono zasie la do cudziny ale bo prijma z cudziny aj prostre dnctvom Me dzinrodne j organizcie kriminlne j polcie (ale j le n Inte rpol), a ak ide o zasie lanie ale bo prijmanie iadost vo vzahu k ttom, ktor pouvaj Sche nge nsk informan syst m aj prostre dnctvom osobitn ho tvaru Policajn ho zboru SIRENE. (2) Prostre dnctvom Inte rpolu ale bo osobitn ho tvaru Policajn ho zboru SIRENE mono vymie a aj daje a informcie o ase a alch podrobnostiach odovzdania, pre vzatia ale bo pre vozu osoby ale bo ve ci poda 485. 485 Pre vzatie a odovzdanie osb a ve c (1) Osobu vydvan ale bo odovzdvan z cudziny na zklade iadosti poda te jto asti pre ve zme od cudzch orgnov tvar Policajn ho zboru ure n ministrom vntra. Ak nie je v te jto asti ustanove n inak, pre vzat osobu odovzd tvar Policajn ho zboru najbliie mu stavu na vkon vzby ale bo stavu na vkon tre stu odatia slobody, ktor be z me kania informuje prslun sd. (2) Osobu vydvan ale bo odovzdvan do cudziny na zklade iadosti poda te jto asti pre ve zme tvar Policajn ho zboru ure n ministrom vntra od stavu na vkon vzby ale bo stavu na vkon tre stu odatia slobody a odovzd ju cudzm orgnom. (3) Pre voz osoby ze mm Slove nske j re publiky poda 543 vykon tvar Policajn ho zboru ure n ministrom vntra. Poas pre vozu sa obme dz osobn sloboda pre vane j osoby na zabrne nie je j te ku. Na obme dze nie osobne j slobody pre vane j osoby sa pouij donucovacie prostrie dky poda osobitn ho pre dpisu. (4) tvar Policajn ho zboru ure n ministrom vntra vykon tie odovzdanie a vrte nie ve ci poda 550 a pre vzatie a vrte nie ve ci odovzdane j z cudziny na iados slove nskch orgnov, ak ve c nie je mon ale bo vhodn zasla potou, ako aj pre voz ve ci ze mm Slove nske j re publiky na iados
11.3.2012
cudzch orgnov. 486 Ce stovn doklady Osoby, ktor sa poda ustanove n te jto asti odovzdvaj cudzm orgnom ale bo ktor sa od cudzch orgnov pre be raj, ne potre buj na pre kroe nie ttnych hranc ce stovn doklad ani povole nie na vstup ale bo vzum. 487 Spsob rozhodovania sdu Ak v konan poda te jto asti rozhoduje sd, rozhoduje uzne se nm, ak nie je v te jto asti uve de n inak. 488 Nklady (1) Nklady, ktor vznikli slove nsk mu orgnu pri vybave n iadosti cudzie ho ttu poda te jto asti, zna tt a uhrad orgn, ktor mu vznikli. (2) Ak me dzinrodn zmluva umouje hradu nkladov uve de nch v odse ku 1 ale bo ich asti od doadujce ho ttu, ako aj v prpade abse ncie me dzinrodne j zmluvy, pre dlo orgn, ktor mu nklady vznikli, ministe rstvu spravodlivosti vysle nie tchto nkladov, ich odvodne nie a daje o bankovom spoje n na e l uplatne nia ich hrady od doadujce ho ttu. (3) Nklady, ktor vznikli cudzie mu orgnu v svislosti so iadosou slove nsk ho orgnu a ktorch hradu si doiadan tt uplatnil v slade s me dzinrodnou zmluvou ale bo z dvodu abse ncie me dzinrodne j zmluvy, zna tt a uhrad te n slove nsk orgn, pre ktor sa kon v cudzine vykonal. Nklady, ktor vznikli cudzie mu orgnu pri pre voze osoby ale bo ve ci ze mm je ho ttu z in ho ttu na ze mie Slove nske j re publiky v svislosti so iadosou slove nsk ho orgnu a ktorch hradu te nto orgn iada, uhrad Ministe rstvo vntra Slove nske j re publiky. DRUH HLAVA EXTRADCIA Prv diel Vyiadanie z cudziny 489 (1) Vyiada obvine n ho z cudziny me ministe rstvo spravodlivosti na iados sdu, ktor vydal zatkac rozkaz poda 490. (2) Ministe rstvo spravodlivosti me od vyiadania upusti, ak vydanie z cudziny ne mono oakva. O te jto skutonosti informuje sd, ktor vydal zatkac rozkaz poda 490. 490 (1) Ak sa obvine n zdriava v cudzine a ak je potre bn ho vyiada, vyd proti ne mu pre dse da se ntu prslun ho sdu zatkac rozkaz (ale j le n me dzinrodn zatkac rozkaz). V prpravnom konan vyd sudca pre prpravn konanie me dzinrodn zatkac rozkaz na nvrh prokurtora. Me dzinrodn zatkac rozkaz m na ze m Slove nske j re publiky rovnak inky ako prkaz na zatknutie . (2) Sd vyd me dzinrodn zatkac rozkaz najm, ak a) ne mono zabe zpe i prtomnos obvine n ho na konoch tre stn ho konania inm spsobom, ale bo b) odsde n sa zdriava v cudzine a vkon nariade n ho tre stu odatia slobody ne nastpil naprie k tomu, e mu bola riadne dorue n vzva na nstup tohto tre stu, ale bo ak sa pobytom v cudzine vyhba vkonu prvoplatne uloe n ho tre stu odatia slobody ale bo je ho zvyku. (3) Me dzinrodn zatkac rozkaz na e ly vyiadania obvine n ho z cudziny na tre stn sthanie mus obsahova a) me no a prie zvisko obvine n ho, dtum a mie sto je ho narode nia, ttne obianstvo, adre su trval ho pobytu v Slove nske j re publike a alie dostupn daje uahujce je ho ide ntifikciu vrtane je ho popisu a fotografie ale bo ziste nie mie sta je ho pobytu v cudzine , b) prvnu kvalifikciu tre stn ho inu s uve de nm prslunch zkonnch ustanove n a opsanie skutkov ho de ja s pre snm vyznae nm asu, mie sta a spsobu spchania, c) doslovn zne nie zkonnch ustanove n, poda ktorch sa tre stn in posudzuje , s uve de nm zkonne j sadzby, ktor je na v zkone ustanove n, spolu s ustanove nm o pre mlan,
11.3.2012
d) opis konov ovplyvujcich plynutie pre mlace j doby, ak od spchania tre stn ho inu do vydania me dzinrodn ho zatkacie ho rozkazu uplynuli viac ako tri roky. (4) Me dzinrodn zatkac rozkaz na e ly vyiadania odsde n ho z cudziny na vkon tre stu odatia slobody mus okre m dajov uve de nch v odse ku 3 psm. a) a c) obsahova a) daj, ktorm sdom a na ak tre st bol odsde n, a b) daje o spsobe zabe zpe e nia prv obhajoby obvine n ho v konan, ak bol rozsudok vydan v konan proti ul mu, ale bo v ne prtomnosti, a zne nie ustanove nia 495. (5) K me dzinrodn mu zatkacie mu rozkazu poda odse ku 4 sa pripoj originl ale bo rovnopis rozsudku s dolokou o prvoplatnosti. (6) Ak od spchania tre stn ho inu ale bo prvoplatn ho odsde nia uplynuli do vydania me dzinrodn ho zatkacie ho rozkazu viac ako tri roky, uve d sa v zatkacom rozkaze ale bo v je ho samostatne j prlohe kony sme rujce k tre stn mu sthaniu osoby ale bo k vkonu prvoplatne uloe n ho tre stu. (7) Me dzinrodn zatkac rozkaz mus by potvrde n podpisom sudcu, ktor ho vydal, a odtlakom okrhle j pe iatky sdu. Ak sa vo vzahu k doiadan mu ttu vyaduje pre klad me dzinrodn ho zatkacie ho rozkazu do cudzie ho jazyka, sd k ne mu pripoj pre klad vyhotove n radnm pre kladate om. To ist sa vzahuje aj na pre klad rozsudku, ak ide o vyiadanie na vkon tre stu. (8) Ak v prpade vydania osoby bude potre bn vykona je j pre voz na ze mie Slove nske j re publiky ce z ze mie alie ho ttu ale bo ttov, pre dlo sd doklady ministe rstvu spravodlivosti v potre bnom pote vyhotove n s pre kladmi do poadovanch cudzch jazykov. 491 (1) Me dzinrodn zatkac rozkaz strca platnos a) odovzdanm vydane j osoby sdu poda 494 ods. 1 ale bo sdu, ktor vydal prkaz na zatknutie poda 73 ods. 1, b) odvolanm; sd, ktor me dzinrodn zatkac rozkaz vydal, ho odvol, ak zanikli dvody, pre ktor bol vydan, ale bo ak nsle dne zist, e tak dvody ne e xistovali; ak bol me dzinrodn zatkac rozkaz vydan na nvrh prokurtora, sd ho odvol na je ho nvrh, c) vydanm nov ho me dzinrodn ho zatkacie ho rozkazu v te j iste j tre stne j ve ci. (2) Po podan obaloby v tre stne j ve ci, v ktore j bol vydan me dzinrodn zatkac rozkaz v prpravnom konan, vyd sd, ktor mu napadla obaloba, nov me dzinrodn zatkac rozkaz, ak naale j trvaj dvody na je ho vydanie . Inak zatkac rozkaz vydan v prpravnom konan odvol. Rovnako sa postupuje v prpade , ak poas tre stn ho konania djde k zme ne ve cne j ale bo mie stne j prslunosti sdu. (3) Odvolanie me dzinrodn ho zatkacie ho rozkazu ne vyluuje vydanie nov ho zatkacie ho rozkazu v te j iste j tre stne j ve ci. (4) Sd o odvolan ale bo o vydan nov ho me dzinrodn ho zatkacie ho rozkazu ihne informuje ministe rstvo spravodlivosti a prokuratru. 492 (1) Sd me dzinrodn zatkac rozkaz ne vyd, ak a) sa pre dpoklad uloe nie in ho tre stu ne ne podmie ne n ho tre stu odatia slobody ale bo ne podmie ne n ho tre stu odatia slobody kratie ho ako tyri me siace , b) tre st odatia slobody, ktor m by vykonan, ale bo je ho zvyok je krat ako tyri me siace , c) vydanm by boli Slove nske j re publike spsobe n nklady ale bo dsle dky ne prime ran ve re jn mu zujmu na tre stnom sthan ale bo vkone tre stu odatia slobody osoby, o ktore j vydanie ide , d) by vyiadanm z cudziny bola osobe , o ktore j vydanie ide , spsobe n ujma ne prime ran vznamu tre stn ho konania ale bo nsle dkom tre stn ho inu, najm s ohadom na je j ve k, socilne postave nie ale bo rodinn pome ry. (2) Ak nie ktor zo skutonost uve de nch v odse ku 1 nastane po vydan me dzinrodn ho zatkacie ho rozkazu, me ho sd odvola. 493 (1) Ak ve c ne zne sie odklad, me ministe rstvo spravodlivosti ale bo sd prslun na vydanie me dzinrodn ho zatkacie ho rozkazu poiada cudzie orgny o pre dbe n vzbu obvine n ho. V prpravnom konan tak sd urob na nvrh prokurtora. iados mus
11.3.2012
obsahova daje uve de n v 490 ods. 3 psm. a) a b), ako aj vyhlse nie , e proti obvine n mu bol ale bo bude vydan me dzinrodn zatkac rozkaz a bude nsle dne iadan o je ho vydanie . (2) Sd o podan iadosti informuje obratom ministe rstvo spravodlivosti a urchle ne mu pre dlo me dzinrodn zatkac rozkaz vypracovan poda 490. 494 (1) tvar Policajn ho zboru pre vzat osobu be z odkladu odovzd sdu, ktor ho sudca vydal me dzinrodn zatkac rozkaz. Ak sa osoba vydva na zklade me dzinrodnch zatkacch rozkazov viace rch sdov, odovzd sa osoba sdu poda pokynu ministe rstva spravodlivosti. Ak vkon tre stu, na ktor ho vykonanie bola osoba z cudziny vydan, bol u nariade n, odovzd sa osoba prslun mu stavu na vkon vzby. (2) Ak ne jde o vydanie na vkon tre stu, sudca je povinn obvine n ho do 48 hodn a pri obzvl zvanch zloinoch do 72 hodn od odovzdania vypou a rozhodn o vzbe . (3) Doba strve n pre vozom do Slove nske j re publiky sa ne zapotava do dky le ht poda 76. Rozhoduje o tom sd a v prpravnom konan na nvrh prokurtora sudca pre prpravn konanie . (4) Doba uve de n v odse ku 3 sa vak zapota do dky vkonu tre stu vykonvan ho v Slove nske j re publike . 495 (1) Ak doiadan tt vydal osobu s vhradou, mus sa vhrade vyhovie . (2) Ak doiadan tt vyd osobu na tre stn sthanie do Slove nske j re publiky le n s podmie nkou, e slove nsk orgny umonia, aby tto osoba vykonala prpadn tre st uloe n pre d slove nskm sdom na ze m doiadan ho ttu, ministe rstvo spravodlivosti ne me v takom prpade odmie tnu ude li shlas s odovzdanm poda 522 ods. 1. Ustanove nie 522 ods. 2 sa ne pouije . (3) Ak bola osoba vyiadan ale bo vydan na vkon tre stu odatia slobody le n pre nie ktor z tre stnch inov, pre ktor je j bol skr uloe n hrnn ale bo shrnn tre st, ur sd na ve re jnom zasadnut prime ran tre st za tre stn iny, na ktor sa vydanie vzahuje . (4) Ak doiadan tt vyd na vkon tre stu odatia slobody osobu, ktore j bol tre st uloe n prvoplatnm rozsudkom, s vhradou voi konaniu, ktor vydaniu rozsudku pre dchdzalo, sd na ve re jnom zasadnut vydan osobu vypouje a a) ak vydan osoba proti vkonu uloe n ho tre stu ne namie ta, sd rozhodne , e sa rozsudok vykon, ale bo b) ak vydan osoba s vkonom ne shlas, sd v potre bnom rozsahu rozsudok zru a sasne rozhodne o vzbe . Ak tre ba doplni skutkov ziste nia, me ve c vrti prokurtorovi na doe tre nie , v ostatnch prpadoch pokrauje sd po prvoplatnosti rozhodnutia v konan na podklade pvodne j obaloby. (5) Na konanie poda odse ku 4 je prslun sd, ktor vo ve ci rozhodol v prvom stupni. (6) Proti rozhodnutiu poda odse ku 4 psm. b) je prpustn sanos, ktor m, ak ne jde o rozhodnutie o vzbe , odkladn inok. Zsada pe ciality 496 (1) Proti vydane j osobe ne bude ve de n tre stn sthanie pre in tre stn iny spchan pre d je j vydanm ne pre tie , pre ktor bola vydan. (2) Odse k 1 sa ne pouije , ak a) vydan osoba po svojom pre puste n z vzby ale bo vkonu tre stu odatia slobody sa zdriava na ze m Slove nske j re publiky viac ako 15 dn naprie k tomu, e ho mohla opusti, b) vydan osoba opust ze mie Slove nske j re publiky a dobrovone sa vrti sp, ale bo je na ze mie Slove nske j re publiky doprave n z tre tie ho ttu zkonnm spsobom, c) doiadan tt sa vzd uplatne nia zsady pe ciality, ale bo ude l dodaton shlas na tre stn sthanie pre alie tre stn iny, ale bo d) vydvan osoba sa v konan o je j vydanie vslovne vzd uplatne nia zsady pe ciality ve obe cne ale bo vo vzahu ku konkr tnym tre stnm inom spchanm pre d je j vydanm. (3) Odse k 1 ne brni slove nskm orgnom robi opatre nia, ktor pre ruuj plynutie
11.3.2012
pre mlace j doby. (4) Ak sa vydan osoba ne vzdala uplatne nia zsady pe ciality poda odse ku 2 psm. d) a ak to me dzinrodn zmluva pripa, sd, ktor vydal me dzinrodn zatkac rozkaz, tak osobu za prtomnosti je j obhajcu vypouje a pou ju o monosti vzda sa uplatne nia zsady pe ciality a o dsle dkoch tak ho postupu. Ak sa vydan osoba vzd uplatne nia zsady pe ciality, sd s ou spe zpisnicu, v ktore j uve die tre stn iny, ktorch sa tka vzdanie sa uplatne nia te jto zsady. (5) Za dodaton shlas poda odse ku 2 psm. c) sa povauje aj iados vydvajce ho ttu o pre vzatie tre stn ho sthania vydane j osoby pre tre stn iny spchan na je ho ze m pre d je j vydanm. To ist plat aj ohadne tre stn ho oznme nia podan ho doiadanm ttom. (6) Na podanie iadosti o dodaton shlas doiadan ho ttu s tre stnm sthanm pre in tre stn in, ne ktor bol pre dme tom pvodne j iadosti o vydanie , sa pouij prime rane ustanove nia 489 a 490. (7) Odse ky 1 a 4 a 6 sa pouij prime rane aj na vkon tre stu odatia slobody, ktor bol vydane j osobe uloe n sdom Slove nske j re publiky (ale j le n slove nsk sd) pre d je j vydanm a ktor ne bol pre dme tom pvodne j iadosti o vydanie . 497 (1) Ak doiadan tt po povole n vydania ne odovzd vydvan osobu na ze mie Slove nske j re publiky z dvodu, e je tre stne sthan orgnmi tohto ttu, ale bo m vykona tre st odatia slobody uloe n je ho orgnmi v svislosti s inm tre stnm inom, ne ktor bol pre dme tom iadosti o vydanie , sd, ktor ho sudca vydal me dzinrodn zatkac rozkaz, me poiada ministe rstvo spravodlivosti o zabe zpe e nie doasn ho pre vzatia vyiadane j osoby na ze mie Slove nske j re publiky na vykonanie konov ne vyhnutnch na ukone nie tre stn ho sthania. (2) Sd v iadosti, ktor pre dlo ministe rstvu spravodlivosti, uve die , na ak kony je prtomnos vyiadane j osoby potre bn. Sasne ozna de ale bo asov obdobie , na ktor je potre bn zabe zpe i je j prtomnos. (3) Na konanie o zabe zpe e n doasn ho pre vzatia vyiadane j osoby sa prime rane pouij ustanove nia 549. Druh diel 498 Vydanie do cudziny (1) Na prijatie iadosti cudzch orgnov o vydanie osoby zo Slove nske j re publiky do cudziny je prslun ministe rstvo spravodlivosti. (2) iados pod cudz orgn psomne a pripoj k ne j a) originl ale bo osve de n kpiu odsudzujce ho rozsudku, zatkacie ho rozkazu ale bo in ho prkazu, ktor m rovnak inok, b) opis tre stnch inov, pre ktor sa vydanie iada, vrtane asu a mie sta ich spchania a prvne j kvalifikcie , c) zne nie prslunch prvnych pre dpisov doadujce ho ttu. (3) Ak k iadosti ne boli pripoje n listiny a daje uve de n v odse ku 2 ale bo ak informcie poskytnut doadujcim ttom nie s dostaton , vyiada si ministe rstvo spravodlivosti doplujce informcie a me uri le hotu na ich pre dloe nie . 499 Extradin tre stn iny (1) Vydanie osoby do cudziny je prpustn , ak skutok, pre ktor sa vydanie iada, je poda prvne ho poriadku Slove nske j re publiky tre stnm inom a horn hranica tre stu odatia slobody, ktor sa me uloi pre te nto tre stn in poda prvne ho poriadku Slove nske j re publiky, je najme ne j je de n rok. (2) Vydanie osoby do cudziny na vkon u uloe n ho tre stu odatia slobody pre tre stn in poda odse ku 1 je prpustn , ak uloe n tre st, ktor m by vykonan, ale bo je ho zvyok je najme ne j tyri me siace . Viace r tre sty ale bo ne vykonan zvyky viace rch tre stov sa spotavaj. 500 Doplnkov vydanie Ak cudz orgn poiadal o vydanie osoby pre nie koko tre stnch inov, z ktorch aspo je de n
11.3.2012
spa podmie nky uve de n v 499 ods. 1, vydanie je prpustn aj na tre stn sthanie inch tre stnch inov ale bo na vykonanie inch tre stov, pre ktor by inak z dvodu vme ry tre stu ale bo zvyku tre stu ne bolo prpustn . 501 Ne prpustnos vydania Vydanie osoby do cudziny je ne prpustn , ak a) ide o obana Slove nske j re publiky, okre m prpadu, ak povinnos vyda vlastn ho ttne ho obana ustanovuje zkon, me dzinrodn zmluva ale bo rozhodnutie me dzinrodne j organizcie , ktorm je Slove nsk re publika viazan, b) ide o osobu, ktor poiadala v Slove nske j re publike o ude le nie azylu, ale bo je j bol ude le n azyl ale bo poskytnut doplnkov ochrana, v rozsahu ochrany poskytnute j take j osobe osobitnm pre dpisom ale bo me dzinrodnou zmluvou; to ne plat, ak ide o osobu, ktor poiadala v Slove nske j re publike o ude le nie azylu opakovane a o je j iadosti o ude le nie azylu u bolo prvoplatne rozhodnut , c) tre stn sthanie ale bo vkon tre stu odatia slobody s poda prvne ho poriadku Slove nske j re publiky pre mlan , d) in, pre ktor sa vydanie iada, je tre stnm inom le n poda prvne ho poriadku doadujce ho ttu, nie vak poda prvne ho poriadku Slove nske j re publiky, e ) tre stn in, pre ktor sa vydanie iada, m vlune politick ale bo voje nsk charakte r, f) tre stn in bol spchan na ze m Slove nske j re publiky, okre m prpadov, ke s ohadom na osobitn okolnosti spchania tre stn ho inu tre ba da pre dnos vykonaniu tre stn ho sthania v doadujcom tte z dvodov nle it ho ziste nia skutkov ho stavu, vme ry tre stu ale bo je ho vkonu, g) osoba bola pre tre stn in, pre ktor sa vydanie iada, u prvoplatne odsde n ale bo oslobode n slove nskm sdom, ale bo h) vyiadan osoba ne bola za tre stn in poda prvne ho poriadku Slove nske j re publiky v ase je ho spchania tre stne zodpove dn, ale bo s in dvody vyluujce je j tre stn zodpove dnos. 502 Pre dbe n vye trovanie (1) Prokurtor krajske j prokuratry, ktore j ministe rstvo spravodlivosti pre dloilo iados cudzie ho orgnu o vydanie osoby do cudziny ale bo v ktore j obvode bola zadran ale bo bva osoba, o ktore j vydanie by mohol in tt iada, vykon pre dbe n vye trovanie . Ak sa zaalo pre dbe n vye trovanie pre d dorue nm iadosti o vydanie , informuje prokurtor o je ho zaat be z odkladu ministe rstvo spravodlivosti. (2) e lom pre dbe n ho vye trovania je zisti, i s dan podmie nky na vyslove nie prpustnosti vydania do cudziny. (3) V konan o vydanie do cudziny mus ma vyiadan osoba obhajcu. (4) Prokurtor vyiadan osobu vypouje a oboznmi ju s obsahom iadosti o je j vydanie . Doru je j kpiu iadosti a odsudzujce ho rozsudku, me dzinrodn ho zatkacie ho rozkazu ale bo in ho prkazu, ktor je podkladom iadosti. (5) Ak bola vyiadan osoba vzat do pre dbe ne j vzby ale bo do vydvace j vzby, na styk s obhajcom, na kore ponde nciu vo vzbe a na nvte vy vo vzbe sa prime rane pouij pre dpisy o vkone vzby. 503 Zje dnodue n vydvacie konanie (1) O monosti vykonania zje dnodue n ho vydvacie ho konania za pre dpokladu shlasu vyiadane j osoby s je j vydanm do cudziny, o dsle dkoch tak ho je j shlasu a o monosti shlas odvola a do rozhodnutia o povole n vydania do cudziny ministrom spravodlivosti pou prokurtor vyiadan osobu poas vsluchu v rmci pre dbe n ho vye trovania. (2) Ak vyiadan osoba shlas s vydanm do cudziny a ak to umouje me dzinrodn zmluva, pou ju prokurtor aj o monosti vzda sa uplatne nia zsady pe ciality a o dsle dkoch tak ho postupu. (3) Ak vyiadan osoba shlas s vydanm do cudziny, prokurtor s ou spe v prtomnosti je j obhajcu zpisnicu, v ktore j sa zazname n je j shlas s vydanm, ako aj je j vyjadre nie o tom, i sa vzdva, ale bo ne vzdva uplatne nia zsady pe ciality a v akom rozsahu. (4) Ak vyiadan osoba shlas s vydanm do cudziny, prokurtor po skone n pre dbe n ho
11.3.2012
vye trovania pod nvrh sdu na vzatie osoby do vydvace j vzby poda 506 ods. 2 a po rozhodnut sdu ve c pre dlo ministe rstvu spravodlivosti s nvrhom na rozhodnutie . Ustanove nie 509 sa ne pouije . (5) Ak vyiadan osoba odvol svoj shlas s vydanm ke dykove k do rozhodnutia ministra spravodlivosti, ve c sa po skone n pre dbe n ho vye trovania pre dlo sdu na rozhodnutie poda 509. (6) Aj v prpade , e vyiadan osoba vyjadrila shlas s vydanm, me ministe r spravodlivosti, skr ne rozhodne o povole n vydania, pre dloi ve c na rozhodnutie sdu poda 509. 504 Zadranie (1) Na iados cudzch orgnov me prokurtor prslun na vykonanie pre dbe n ho vye trovania da prkaz tvaru Policajn ho zboru na zadranie osoby, o ktore j vydanie bud cudzie orgny iada. Dvodmi vzby poda 71 nie je pritom viazan. (2) Osobu, po ktore j vyhlsili cudzie orgny ptranie na e l je j e xtradcie , me tvar Policajn ho zboru zadra po pre dchdzajcom shlase prokurtora. Be z tak ho shlasu mono osobu zadra le n vte dy, ak ve c ne pripa odklad a shlas ne mono vopre d zabe zpe i. (3) Zadranie sa oznmi be z odkladu prokurtorovi. Ak prokurtor do 48 hodn od zadrania ne pre pust zadran osobu, pod v te jto le hote sdu nvrh na je j vzatie do pre dbe ne j ale bo vydvace j vzby. 505 Pre dbe n vzba (1) Pre dse da se ntu krajsk ho sdu rozhodne do 48 hodn od dodania zadrane j osoby o nvrhu prokurtora na je j vzatie do pre dbe ne j vzby. Dvodmi vzby poda 71 nie je pritom viazan. Ak pre dse da se ntu v uve de ne j le hote zadran osobu ne ve zme do pre dbe ne j vzby, pre pust ju na slobodu. (2) Na konanie poda odse ku 1 je prslun krajsk sd, v ktor ho obvode bola osoba zadran ale bo v ktor ho obvode bva. (3) e lom pre dbe ne j vzby je zabe zpe i prtomnos zadrane j osoby na ze m Slove nske j re publiky, km tt, ktor m zuje m na je j vydan, ne pre dlo iados o je j vydanie poda 498. (4) Pre dbe n vzba ne smie trva viac ako 40 dn odo da zadrania osoby. Pre dse da se ntu krajsk ho sdu na nvrh prokurtora vykonvajce ho pre dbe n vye trovanie me rozhodn o pre puste n osoby z pre dbe ne j vzby. (5) Ak poas trvania pre dbe ne j vzby djde iados cudzie ho orgnu o vydanie , ministe rstvo spravodlivosti o tom upove dom prokurtora vykonvajce ho pre dbe n vye trovanie . Na je ho nvrh me pre dse da se ntu tto osobu vzia do vydvace j vzby, ak s splne n podmie nky uve de n v 506 ods. 1. (6) Pre puste nie osoby z pre dbe ne j vzby ne vyluuje opakovan vzatie do pre dbe ne j vzby ale bo je j vzatie do vydvace j vzby. Vydvacia vzba 506 (1) Ak je to potre bn na zabe zpe e nie prtomnosti vyiadane j osoby v e xtradinom konan na ze m Slove nske j re publiky ale bo na zabrne nie , aby ne dolo k zmare niu e lu tohto konania, ve zme ju pre dse da se ntu krajsk ho sdu do vydvace j vzby. Urob tak na nvrh prokurtora vykonvajce ho pre dbe n vye trovanie . (2) Ak vyiadan osoba shlas s vydanm ale bo ak bolo rozhodnut , e vydanie do cudziny je prpustn , ve zme krajsk sd tto osobu do vydvace j vzby, ak tak u ne urobil pre dse da se ntu poda odse ku 1. (3) Pre dse da se ntu krajsk ho sdu nariadi prkazom pre puste nie osoby z vydvace j vzby dom, ke djde k vydaniu osoby cudzm orgnom, najne skr vak v e sde siaty de po rozhodnut ministra spravodlivosti o povole n vydania do cudziny; v prpade uve de nom v 507 najne skr v e sde siaty de odo da nastpe nia vkonu vydvace j vzby, ak ministe r spravodlivosti o povole n vydania rozhodol pre d tmto dom. Okre m toho pre dse da se ntu nariadi pre puste nie z vydvace j vzby tie , ak a) tt, ktor poiadal o vydanie , svoju iados odvolal,
11.3.2012
b) najvy sd rozhodol, e vydanie je ne prpustn , ale bo ministe r spravodlivosti vydanie ne povolil, ale bo c) inak zanikli dvody vydvace j vzby, vydania ale bo je ho re alizcie . 507 (1) Ak sa vyiadan osoba nachdza vo vzbe v svislosti s je j tre stnm sthanm slove nskmi orgnmi ale bo sa nachdza vo vkone tre stu odatia slobody prvoplatne uloe n ho slove nskm sdom, ve zme sd vyiadan osobu do vydvace j vzby, tto vzba bude spova. (2) Ak pomin dvody vzby ale bo vkonu tre stu uve de n v odse ku 1, spovanie vydvace j vzby zanik a vyiadan osoba nastpi vkon vydvace j vzby. (3) Na konanie poda odse ku 1 je prslun krajsk sd, v ktor ho obvode je vyiadan osoba vo vzbe ale bo vo vkone tre stu odatia slobody. (4) Pre dbe n vye trovanie poda odse ku 1 vykon prokurtor prslun poda 502 ods. 1. 508 (1) Proti rozhodnutiu o vzbe poda 505, 506 ods. 1 a 507 je prpustn sanos, ktor ne m odkladn inok. (2) O ve tkch rozhodnutiach tkajcich sa vzby informuje sd ministe rstvo spravodlivosti. 509 Rozhodnutie sdu (1) Po skone n pre dbe n ho vye trovania rozhodne sd na nvrh prokurtora o prpustnosti vydania vyiadane j osoby do cudziny a po prvoplatnosti svojho rozhodnutia pre dlo ve c ministe rstvu spravodlivosti. (2) Na konanie poda odse ku 1 je prslun krajsk sd, ktor rozhodoval o pre dbe ne j ale bo vydvace j vzbe ; ak sa o pre dbe ne j ale bo vydvace j vzbe ne konalo, krajsk sd, v ktor ho obvode vyiadan osoba bva. (3) O prpustnosti vydania rozhoduje sd na ne ve re jnom zasadnut. Pre d rozhodnutm umon vyiadane j osobe a je j obhajcovi vyjadri sa psomne k iadosti o vydanie . Ak v tomto vyjadre n vyiadan osoba ale bo je j obhajca o to poiada ale bo ak to povauje sd za potre bn , o prpustnosti vydania rozhodne sd na ve re jnom zasadnut. (4) Proti rozhodnutiu krajsk ho sdu, ktorm bola vyslove n prpustnos vydania, je prpustn sanos prokurtora a vyiadane j osoby le n pre nie ktor z dvodov ne prpustnosti vydania poda 501; sanos m odkladn inok. Proti rozhodnutiu, ktorm bola vyslove n ne prpustnos vydania, m prvo poda sanos le n prokurtor; sanos m odkladn inok. (5) O sanosti rozhoduje najvy sd. Odvolac sd na ne ve re jnom zasadnut sanos zamie tne , ak zist, e nie je dvodn. Ak sanos ne zamie tne , zru napadnut rozhodnutie a po doplne n konania, ak je potre bn , sm rozhodne uzne se nm, i je vydanie prpustn ale bo ne prpustn . Ustanove nie 506 ods. 2 sa pouije prime rane . 510 Povole nie vydania (1) Vydanie osoby do cudziny povouje ministe r spravodlivosti; vydanie ne povol, ak krajsk sd ale bo najvy sd poda 509 rozhodol, e vydanie nie je prpustn . (2) Ak sd vyslovil, e vydanie osoby do cudziny je prpustn , me ministe r spravodlivosti rozhodn, e vydanie vyiadane j osoby ne povol, ak a) je dvodn obava, e tre stn konanie v doadujcom tte ne zodpove dalo ale bo by ne zodpove dalo zsadm lnkov 3 a 6 Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd ale bo tre st odatia slobody uloe n ale bo pre dpokladan v doadujcom tte by ne bol vykonan v slade s poiadavkami lnku 3 tohto dohovoru, b) je dvodn obava, e vyiadan osoba by v doadujcom tte bola vystave n pre nasle dovaniu z dvodu je j pvodu, rasy, nboe nstva, prslunosti k urite j nrodnostne j ale bo ine j skupine , je j ttne ho obianstva ale bo pre je j politick nzory ale bo e by sa z tchto dvodov zhorilo je j postave nie v tre stnom konan ale bo pri vkone tre stu odatia slobody, c) vyiadan osoba by vzhadom na je j ve k a osobn pome ry pri zohadne n
11.3.2012
zvanosti tre stn ho inu, z ktor ho je obvine n, bola vydanm do cudziny zre jme ne prime rane tvrdo postihnut, d) za tre stn in, pre ktor sa vydanie iada, mono uloi v doadujcom tte tre st smrti okre m prpadov, ak sa doadujci tt zaru, e tre st smrti ne bude uloe n, ale bo e ) doadujci tt iada o vydanie na vykonanie tre stu smrti. (3) Ak ministe r spravodlivosti vydanie ne povol, pre dlo ministe rstvo spravodlivosti ve c ge ne rlne j prokuratre na tre stn sthanie v slade s prvnym poriadkom Slove nske j re publiky. 511 Odklad vydania a doasn odovzdanie (1) Ak prtomnos vyiadane j osoby je potre bn v Slove nske j re publike na e ly ukone nia tre stn ho sthania ale bo vkonu tre stu odatia slobody v svislosti s inm tre stnm inom, ne ktor je pre dme tom iadosti o je j vydanie do cudziny, ministe r spravodlivosti po rozhodnut o povole n vydania me odloi vydanie te jto osoby doadujce mu ttu. (2) Ministe r spravodlivosti me rozhodn, e povol doasn odovzdanie vyiadane j osoby do doadujce ho ttu na vykonanie ne vyhnutnch konov. Doasn odovzdanie sa me vykona aj opakovane . (3) Na doasn odovzdanie sa prime rane pouij ustanove nia 545 ods. 2 psm. b) a c), 546 ods. 2 a 547. (4) Ak bola poas doasn ho odovzdania vyiadan osoba na ze m doadujce ho ttu prvoplatne odsde n pre tre stn in, pre ktor bolo vydanie povole n , me ministe r spravodlivosti na nvrh doadujce ho ttu rozhodn o odklade je j nvratu na ze mie Slove nske j re publiky do doby, km sa ne ukon vkon tre stu odatia slobody na ze m doadujce ho ttu. Takto rozhodn ne me , ak tre stn sthanie vyiadane j osoby v Slove nske j re publike ne bolo prvoplatne skone n . (5) Doba, po ktor bola osoba poas doasn ho odovzdania vo vzbe v cudzine , sa zapota do doby vkonu tre stu vykonvan ho v Slove nske j re publike le n v rozsahu, v ktorom ne bola zapotan do vkonu tre stu uloe n ho na ze m doadujce ho ttu. Doba strve n vo vkone tre stu uloe n ho na ze m doadujce ho ttu sa do doby vkonu tre stu vykonvan ho v Slove nske j re publike ne zapota. 512 Stre t iadost o vydanie do cudziny (1) Ak boli slove nskm orgnom dorue n iadosti viace rch ttov o vydanie te j iste j osoby, podmie nky prpustnosti vydania sa posdia vo vzahu ku kad mu z tchto ttov samostatne . (2) Ak sd rozhodol, e vydanie je prpustn do viace rch ttov, ale bo ak vyiadan osoba vyjadr shlas s vydanm do viace rch ttov, sasne s povole nm vydania rozhodne ministe r spravodlivosti aj o tom, ktor mu ttu bude vyiadan osoba vydan ako prv mu. 513 Upuste nie od vkonu zvyku tre stu odatia slobody (1) Ministe r spravodlivosti me upusti od vkonu tre stu odatia slobody ale bo je ho zvyku, ak povolil vydanie odsde n ho do cudziny. Ak nsle dne ne djde k vydaniu do cudziny, rozhodne sd, e sa tre st ale bo je ho zvyok vykon. (2) Proti rozhodnutiu sdu poda odse ku 1 je prpustn sanos. 514 Dodaton shlas a shlas s alm vydanm (1) Ustanove nia tohto die lu sa pouij prime rane aj na konanie o iadosti ttu, ktor mu bola osoba vydan, o shlas, aby mohol vydan osobu a) stha pre in tre stn in, ne pre ktor bolo vydanie povole n , ale bo aby mohol by vykonan aj in tre st odatia slobody, ne pre ktor bolo vydanie povole n , ale bo b) vyda ale j tre tie mu ttu na tre stn sthanie ale bo vkon tre stu odatia slobody. (2) Prslunmi na konanie s orgny, ktor konali vo ve ci pvodne j iadosti o vydanie
11.3.2012
te jto osoby do cudziny. (3) Zje dnodue n vydvacie konanie poda 503 nie je mon . (4) Sd rozhoduje o prpustnosti vydania vdy na ne ve re jnom zasadnut. Sd kon vo ve ci s obhajcom vyiadane j osoby a je mu doruuje aj ve tky psomnosti. Sanos proti rozhodnutiu o prpustnosti vydania me poda obhajca. TRETIA HLAVA VKON ROZHODNUT VO VZAHU K CUDZINE Prv diel Uznanie a vkon cudzieho rozhodnutia 515 Cudzie rozhodnutie (1) Rozhodnutie sdu in ho ttu v tre stne j ve ci (ale j le n cudzie rozhodnutie ) m prvne inky na ze m Slove nske j re publiky le n vte dy, ak tak ustanovuje me dzinrodn zmluva ale bo zkon. Vykona cudzie rozhodnutie , ktorm sa uloil tre st, mono na ze m Slove nske j re publiky, le n ak bolo uznan slove nskm sdom. (2) Cudzie rozhodnutie mono uzna vo vroku, ktorm a) bola vyslove n vina, ale uloe nie tre stu bolo podmie ne ne odloe n , b) bol uloe n tre st odatia slobody ale bo podmie ne n tre st odatia slobody, c) bol uloe n pe an tre st ale bo zkaz innosti, d) bol pre me ne n podmie ne n tre st ale bo pe an tre st na tre st odatia slobody, ale bo e ) bolo vyslove n pre padnutie maje tku ale bo je ho asti, ale bo ve ci ale bo zhabanie ve ci, ak sa nachdzaj na ze m Slove nske j re publiky (ale j le n cudzie maje tkov rozhodnutie ). (3) Cudzie rozhodnutie , ktorm sa zme nilo u uznan cudzie rozhodnutie vo vroku o vine , m inky na ze m Slove nske j re publiky be z uznania. (4) Vo vzahu k prvnicke j osobe mono na ze m Slove nske j re publiky vykona cudzie rozhodnutie iba v prpade , ak je j bola tmto cudzm rozhodnutm uloe n pe an sankcia ale bo je j bolo vyslove n pre padnutie maje tku. Vkon tak hoto cudzie ho rozhodnutia voi prvnicke j osobe sa uskutouje be z je ho uznania slove nskm sdom, ak tak ustanovuje osobitn pre dpis ale bo me dzinrodn zmluva. 516 Podmie nky uznania (1) Cudzie rozhodnutie sa uzn na ze m Slove nske j re publiky, ak a) me dzinrodn zmluva obsahuje monos ale bo povinnos uznvania ale bo vkonu cudzch rozhodnut, b) v odsudzujcom tte je prvoplatn ale bo ak tam proti ne mu u ne mono poda riadny opravn prostrie dok, c) in, pre ktor bol tre st uloe n, je tre stnm inom poda prvne ho poriadku odsudzujce ho ttu aj poda prvne ho poriadku Slove nske j re publiky, d) rozhodnutie bolo vydan v konan, ktor zodpove d zsadm obsiahnutm v lnku 6 Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd, e ) osoba ne bola odsde n pre tre stn in, ktor m vlune politick ale bo voje nsk charakte r, f) vkon tre stu nie je poda prvne ho poriadku Slove nske j re publiky pre mlan, g) osoba ne bola pre te nto skutok u odsde n slove nskm sdom, h) ne bolo na ze m Slove nske j re publiky uznan cudzie rozhodnutie in ho ttu voi te j iste j osobe pre te n ist skutok, a i) uznanie ne odporuje zujmom chrne nm ustanove nm 481. (2) Ak dvodom na konanie o uznanie je postup poda druh ho ale bo tre tie ho die lu te jto hlavy, nie je pre kkou uznania cudzie ho rozhodnutia, ak ke dykove k poas konania odsde n odvol svoj shlas s odovzdanm, ak sa je ho shlas vyaduje ale bo ak zanikne nie ktor z inch podmie nok pre postup poda druh ho die lu ale bo tre tie ho die lu te jto hlavy. Pre inky takto uznan ho rozhodnutia sa pouije prime rane 519 ods. 4. 517 Pre me na tre stu (1) Cudzie rozhodnutie sa uzn tak, e tre st v om uloe n slove nsk sd nahrad tre stom,
11.3.2012
ktor by mohol uloi, ak by v konan o spchanom tre stnom ine rozhodoval. Slove nsk sd ne smie pritom uloi tre st prsne j, ako bol tre st uloe n v cudzom rozhodnut, ani ho pre me ni na in druh tre stu. (2) Ak dka trvania a druh tre stu odatia slobody uloe n ho uznvanm cudzm rozhodnutm s zluite n s prvnym poriadkom Slove nske j re publiky, sd v rozhodnut o uznan sasne rozhodne , e sa bude vo vkone tre stu uloe n ho cudzm rozhodnutm pokraova be z je ho pre me ny poda odse ku 1. Te nto postup je vyle n, ak sd uzn cudzie rozhodnutie le n pre nie ktor z viace rch tre stnch inov, ktorch sa cudzie rozhodnutie tka. (3) V rozhodnut o uznan cudzie ho maje tkov ho rozhodnutia slove nsk sd tie vyslov, komu pre padnut maje tok, je ho as ale bo ve c pripadne . Ak ne vyslov inak, prvoplatnosou rozhodnutia o uznan sa vlastnkom maje tku, je ho asti ale bo ve ci stva Slove nsk re publika. 518 Uznvacie konanie (1) Nvrh na uznanie cudzie ho rozhodnutia pre dklad ministe rstvo spravodlivosti sdu, ktor rozhoduje po psomnom vyjadre n prokurtora na ne ve re jnom zasadnut. (2) Na konanie poda odse ku 1 je prslun krajsk sd, v ktor ho obvode odsde n bva. Ak odsde n ne m na ze m Slove nske j re publiky bydlisko, je na konanie prslun Krajsk sd v Bratislave . Ak ide o cudzie maje tkov rozhodnutie , je na konanie prslun krajsk sd, v ktor ho obvode sa nachdza maje tok ale bo ve c, ktorch sa cudzie rozhodnutie tka. (3) Krajsk sd rozhoduje rozsudkom, ktor sa doruuje odsde n mu, prokurtorovi a ministe rstvu spravodlivosti. (4) Proti rozsudku o uznan cudzie ho rozhodnutia je prpustn odvolanie , ktor me poda odsde n, prokurtor ale bo ministe r spravodlivosti. Odvolac sd na ne ve re jnom zasadnut odvolanie zamie tne , ak zist, e nie je dvodn . Ak odvolanie ne zamie tne , zru napadnut rozhodnutie a po doplne n konania, ak je potre bn , sm rozhodne rozsudkom, i sa cudzie rozhodnutie uznva ale bo ne uznva. (5) Po prvoplatnosti rozsudku o uznan cudzie ho rozhodnutia krajsk sd be z me kania spolu s rozsudkom vrti ministe rstvu spravodlivosti prlohy je ho nvrhu, iados cudzie ho orgnu a je j prlohy a zale ge ne rlne j prokuratre ve tky informcie o odsde nom potre bn na zpis v re gistri tre stov. 519 inky uznan ho cudzie ho rozhodnutia (1) Uznan cudzie rozhodnutie m rovnak prvne inky ako rozsudok slove nsk ho sdu. (2) Ak sa cudzie rozhodnutie tka viace rch odsde nch, m uznanie inky le n vo vzahu k odsde n mu, ktor ho sa tkal nvrh na uznanie . (3) Ak sa uznan cudzie rozhodnutie vzahuje iba na iastkov konanie pokraovacie ho tre stn ho inu spchan na ze m in ho ttu, nie je uznan cudzie rozhodnutie pre kkou tre stn ho sthania odsde n ho pre ostatn iastkov konania pokraovacie ho tre stn ho inu spchan na ze m Slove nske j re publiky. (4) Ak odsde n po uznan cudzie ho rozhodnutia odvolal shlas s odovzdanm na vkon tre stu, ak sa na postup poda druh ho ale bo tre tie ho die lu te jto hlavy tak shlas vyaduje , ale bo k odovzdaniu ne dolo z in ho dvodu, mono uznan cudzie rozhodnutie vykona na ze m Slove nske j re publiky, le n ak odsde n tre st odatia slobody v odsudzujcom tte ne vykonal v plnom rozsahu, ale bo v prpade , e bol z je ho vkonu podmie ne ne pre puste n, le n ak odsudzujci tt poiada o vkon zvyku uloe n ho tre stu z dvodu, e sa odsde n v skobne j dobe ne osve dil. 520 Vzba (1) Ak je to potre bn na zabe zpe e nie vkonu cudzie ho rozhodnutia, me sd prslun poda 518 ods. 2 ke dykove k po podan nvrhu na uznanie cudzie ho rozhodnutia do nariade nia vkonu uznan ho cudzie ho rozhodnutia rozhodn o vzat do vzby osoby, ktore j bol cudzm rozhodnutm uloe n tre st odatia slobody a ktor sa nachdza na ze m Slove nske j re publiky; dvodmi vzby poda 71 nie je sd viazan. (2) Proti rozhodnutiu o vzat do vzby je prpustn sanos, ktor ne m odkladn inok. 521 Vykonvacie konanie (1) Uznan cudzie rozhodnutie mono vykona v Slove nske j re publike v prpadoch uve de nch
11.3.2012
v 522 a 524 a potom, o ministe rstvo spravodlivosti ude lilo shlas. (2) Vkon uznan ho cudzie ho rozhodnutia nariadi okre sn sd, v ktor ho obvode odsde n bva. Ak odsde n ne m bydlisko na ze m Slove nske j re publiky, je na nariade nie vkonu prslun Okre sn sd Bratislava 1. (3) Vkon uznan ho cudzie ho maje tkov ho rozhodnutia nariadi okre sn sd, v ktor ho obvode sa nachdza maje tok ale bo ve c, ktorch sa rozhodnutie tka. (4) Sd prslun poda odse kov 1 a 2 rozhoduje o ve tkch alch otzkach vykonvacie ho konania vrtane nvrhu na zahlade nie odsde nia z uznan ho cudzie ho rozhodnutia. (5) Ak sa odsde n nachdza vo vkone tre stu odatia slobody v cudzine na zklade cudzie ho rozhodnutia, ktor bolo uznan slove nskm sdom, sd nariadi vkon uznan ho cudzie ho rozhodnutia pre d te rmnom odovzdania odsde n ho na vkon tre stu odatia slobody na ze mie Slove nske j re publiky. (6) Sasne s nariade nm vkonu tre stu odatia slobody ale bo v prpade uve de nom v odse ku 5 po odovzdan odsde n ho na ze mie Slove nske j re publiky sd rozhodne o zapotan vzby poda 520, ako aj vzby u zapotane j a tre stu odatia slobody u vykonan ho v cudzine a tie doby pre vozu odsde n ho do dky tre stu, ktor m by vykonan. (7) Sd ukon vkon tre stu z uznan ho cudzie ho rozhodnutia, le n o ho tt, o ktor ho rozhodnutie ide , informoval o amne stii, milosti ale bo inom rozhodnut i opatre n, v ktorch dsle dku sa cudzie rozhodnutie stalo ale j ne vykonate nm. Ak amne stiou, milosou ale bo inm rozhodnutm ale bo opatre nm bol tre st odpuste n iba sasti, sd rozhodne o tom, ak tre st odsde n e te vykon. Proti rozhodnutiu sdu je prpustn sanos. (8) Inak sa na vkon uznan ho cudzie ho rozhodnutia pouij prime rane ustanove nia tohto zkona tkajce sa vykonvacie ho konania. 521a Vkon cudzie ho rozhodnutia voi prvnicke j osobe (1) Nvrh na vkon cudzie ho rozhodnutia poda 515 ods. 4 pre dklad ministe rstvo spravodlivosti sdu, ktor rozhoduje na ve re jnom zasadnut. Sd pre skma, i vkon cudzie ho rozhodnutia nie je v rozpore so zujmami chrne nmi ustanove nm 481. Ak takto rozpor ne zist, po vyjadre n prokurtora uzne se nm rozhodne o vkone cudzie ho rozhodnutia; inak nvrh zamie tne . (2) Na rozhodnutie poda odse ku 1 je prslun okre sn sd, v ktor ho obvode sa nachdza maje tok prvnicke j osoby; ak je dan prslunos viace rch sdov, je na konanie prslun te n sd, ktor mu ministe rstvo spravodlivosti pre dloilo nvrh. (3) Proti uzne se niu poda odse ku 1 me prokurtor, ministe rstvo spravodlivosti a zastne n osoba poda sanos. Sanos m odkladn inok. (4) Na vkon cudzie ho rozhodnutia sa po prvoplatnosti uzne se nia poda odse ku 3 prime rane pouij ustanove nia tohto zkona o vkone ochrannch opatre n zhabania maje tku a zhabania pe ane j iastky. Druh diel Prevzatie a odovzdanie odsdenho na vkon trestu odatia slobody 522 Pre vzatie odsde n ho na vkon tre stu odatia slobody z cudziny (1) O pre vzat osoby na vkon tre stu odatia slobody uloe n ho cudzm rozhodnutm na ze mie Slove nske j re publiky na zklade me dzinrodne j zmluvy rozhoduje ministe rstvo spravodlivosti na nvrh odsudzujce ho ttu ale bo odsde n ho. (2) Ministe rstvo spravodlivosti me da shlas s pre vzatm odsde n ho ale bo poiada odsudzujci tt o je ho odovzdanie a po tom, o bolo cudzie rozhodnutie uznan poda prv ho die lu te jto hlavy. (3) Toto ustanove nie sa pouije prime rane aj na odovzdanie osoby na vkon tre stu odatia slobody uloe n ho cudzm orgnom, ak sa odsde n nachdza na ze m Slove nske j re publiky. 523 Odovzdanie odsde n ho na vkon tre stu odatia slobody do cudziny (1) O odovzdan osoby odsde ne j slove nskm sdom na vkon tre stu odatia slobody na ze mie in ho ttu na zklade me dzinrodne j zmluvy rozhoduje ministe rstvo spravodlivosti. (2) Odovzdanie mono povoli na nvrh odsde n ho, ttu, do ktor ho m by odovzdan, ale bo sdu, ktor vydal odsudzujci rozsudok v prvom stupni. Ak nvrh ne podval prslun
11.3.2012
sd, je je ho shlas s odovzdanm podmie nkou povole nia. (3) Po povole n odovzdania prkaz na odovzdanie odsde n ho cudzm orgnom, prkaz na pre mie stne nie odsde n ho do cudziny vyd okre sn sd, v ktor ho obvode je osoba vo vkone tre stu odatia slobody. (4) Odovzdanm odsde n ho na vkon tre stu do in ho ttu strcaj slove nsk orgny monos pokraova vo vkone tre stu; to ne plat, ak sa odsde n vrti na ze mie Slove nske j re publiky be z toho, aby tre st v tte , do ktor ho bol odovzdan, vykonal v plnom rozsahu ale bo aby bol z je ho vkonu v tomto tte podmie ne ne pre puste n. Ak sa po nvrate odsde n ho pokrauje vo vkone tre stu na ze m Slove nske j re publiky, vykonan tre st v cudzine sa mu zapota do vkonu tre stu. (5) S vnimkou odse ku 3 sa toto ustanove nie pouije prime rane aj na odovzdanie osoby na vkon tre stu odatia slobody, ktor uloil slove nsk sd, do in ho ttu, ak sa odsde n u nachdza na je ho ze m. Tret diel Prevzatie a odovzdanie vkonu podmienenho trestu s dohadom 524 Rozhodnutie o pre vzat vkonu podmie ne n ho tre stu s probanm dohadom z cudziny (1) Ak to umouje me dzinrodn zmluva, me na iados cudzie ho orgnu ministe rstvo spravodlivosti rozhodn, e slove nsk orgny a) bud sle dova sprvanie odsde n ho v skobne j dobe uloe ne j cudzm rozhodnutm, ale bo b) okre m sle dovania sprvania odsde n ho v skobne j dobe rozhodn aj o tom, i sa odsde n v skobne j dobe osve dil ale bo i sa podmie ne ne uloe n ale bo odloe n tre st odatia slobody ale bo je ho zvyok vykon. (2) Rozhodnutiu poda odse ku 1 mus pre dchdza uznanie cudzie ho rozhodnutia poda prv ho die lu te jto hlavy. 525 Postup slove nskch orgnov (1) Po rozhodnut poda 524 sle duje sprvanie odsde n ho v skobne j le hote v slade s uloe nmi podmie nkami okre sn sd, v ktor ho obvode odsde n bva prostre dnctvom proban ho a me dian ho radnka. (2) Sd informuje ministe rstvo spravodlivosti o ve tkch skutonostiach, ktor mu ma vplyv na posde nie , i sa odsde n v skobne j dobe osve dil. (3) Ak bolo rozhodnut poda 524 ods. 1 psm. a), sd po uplynut skobne j doby pod ministe rstvu spravodlivosti sprvu o sprvan odsde n ho poas skobne j doby. Sd ne rozhoduje o tom, e sa odsde n osve dil ale bo e sa tre st vykon, ani ne nariadi vkon tohto tre stu. (4) Ak bolo rozhodnut poda 524 ods. 1 psm. b), je sd poda odse ku 1 prslun rozhodn o tom, i sa odsde n osve dil ale bo i sa tre st vykon. Ak rozhodne , e tre st sa vykon, nariadi sd je ho vkon. Ustanove nie 521 sa pouije prime rane . 526 iados o odovzdanie vkonu podmie ne n ho tre stu do cudziny Ak to umouje me dzinrodn zmluva, me sd, ktor uloil podmie ne n tre st odatia slobody osobe , ktor m bydlisko v cudzine , ale bo takto osobu podmie ne ne pre pustil z vkonu tre stu odatia slobody, pre dloi ministe rstvu spravodlivosti nvrh, aby tt, v ktorom m odsde n bydlisko, rozhodol, e je ho orgny a) bud sle dova sprvanie odsde n ho v skobne j dobe , ale bo b) okre m sle dovania sprvania odsde n ho aj rozhodn o tom, i sa odsde n osve dil, ale bo nariadia vkon tre stu, ak sa odsde n v skobne j dobe ne osve dil. 527 Dsle dky odovzdania vkonu podmie ne n ho tre stu (1) Ak doiadan tt rozhodol poda 526 psm. a), je slove nsk sd naale j prslun rozhodn o tom, i sa odsde n v skobne j dobe osve dil ale bo i sa tre st vykon. Prvoplatn rozhodnutie o tom, e tre st sa vykon, pre dlo v prpade potre by ministe rstvu spravodlivosti na e l podania iadosti o vkon tohto rozhodnutia v doiadanom tte . (2) Ak doiadan tt rozhodol o pre vzat aj vkonu tre stu pre prpad, e sa odsde n v skobne j dobe ne osve d, al vkon tre stu odatia slobody na ze m Slove nske j re publiky
11.3.2012
nie je mon, ak a) cudz orgn rozhodol, e tre st sa vykon, a odsde n ho vykonal v plnom rozsahu, ale bo b) cudz orgn rozhodol, e odsde n sa v skobne j dobe osve dil. (3) Cudzie rozhodnutia poda odse ku 2 maj na ze m Slove nske j re publiky rovnak prvne inky, ako by ich vydal slove nsk sd. TVRT HLAVA PREVZATIE A ODOVZDANIE TRESTNEJ VECI 528 Pre vzatie tre stne j ve ci (1) O iadosti cudzie ho orgnu, aby tre stn konanie , ktor ve d tie to orgny, pre vzali slove nsk orgny, rozhoduje ge ne rlna prokuratra, ktor o tom informuje ministe rstvo spravodlivosti. (2) V prpade kladn ho rozhodnutia o iadosti poda odse ku 1 d ge ne rlna prokuratra be z me kania podne t ve cne a mie stne prslune j prokuratre na postup poda tohto zkona. (3) kon urobe n orgnmi doadujce ho ttu v slade s prvnym poriadkom tohto ttu m rovnak platnos v Slove nske j re publike , ako by ho urobili slove nsk orgny, za podmie nky, e je ho prijatie ne d tomuto konu viu dkazn hodnotu, ako m v doadujcom tte . (4) Ak doadujci tt odvol svoju iados o pre vzatie tre stne j ve ci z dvodu, e bude sm v tre stne j ve ci pokraova, slove nsk orgny strcaj prvomoc pokraova v tre stnom konan. 529 Odovzdanie tre stne j ve ci (1) Ak obvine n, proti ktor mu sa ve die v Slove nske j re publike tre stn konanie , je ttnym obanom in ho ttu ale bo m bydlisko na je ho ze m, mu slove nsk orgny da podne t, aby bolo tre stn sthanie odovzdan tomuto ttu. (2) O podan iadosti o odovzdanie tre stn ho konania do cudziny rozhoduje ministe r spravodlivosti; ak je ve c v tdiu pre d podanm obaloby, rozhoduje na nvrh ge ne rlne j prokuratry. (3) Podne t na odovzdanie tre stn ho konania mono poda najm, ak a) vydanie obvine n ho na tre stn sthanie z doiadan ho ttu nie je mon , bolo tmto ttom odmie tnut ale bo ak sa od vyiadania z cudziny upustilo z inch dvodov, b) tre stn sthanie v doiadanom tte sa jav hospodrnym a e lnm najm v zujme obje ktvne ho ziste nia skutkov ho stavu ale bo vkonu tre stu, c) obvine n bol ale bo m by vydan do doiadan ho ttu ale bo ak z inch dvodov mono pre dpoklada, e tre stn sthanie v tomto tte mono vykona v je ho prtomnosti, d) vydanie osoby, ktor bola slove nskm sdom prvoplatne odsde n na tre st odatia slobody, nie je mon ale bo bolo doiadanm ttom odmie tnut , a uloe n tre st nie je v doiadanom tte mon vykona. (4) Ak doiadan tt rozhodol, e pre be r tre stn konanie , ne mono na ze m Slove nske j re publiky pokraova v tre stnom sthan obvine n ho pre tre stn in, pre ktor bolo tre stn konanie odovzdan , ale bo nariadi vkon tre stu uloe n ho pre tre stn in, pre ktor bolo tre stn konanie odovzdan . (5) Slove nsk orgny mu v tre stnom sthan pokraova ale bo nariadi vkon tre stu, ak doiadan tt a) oznmi, e vo ve ci ne bude kona, b) dodatone odvol svoje rozhodnutie o pre vzat tre stn ho konania, ale bo c) oznmi, e v konan ne bude pokraova. 530 Informovanie o vkone subsidirne j tre stne j prvomoci Na zklade iadosti cudzie ho orgnu, ktor kon ale bo zama kona o tre stnom ine spchanom v cudzine , informciu o tom, i te nto tre stn in sthaj aj slove nsk orgny, pod ge ne rlny prokurtor. PIATA HLAVA PRVNA POMOC VO VZAHU K CUDZINE Prv diel Predmet prvnej pomoci 531 Vyme dze nie pre dme tu Prvnou pomocou sa rozume j kony po zaat tre stn ho konania v Slove nske j re publike
11.3.2012
vykonvan v cudzine na zklade doiadania slove nskch orgnov ale bo tak to kony vykonvan na ze m Slove nske j re publiky na zklade doiadania cudzch orgnov, najm doruovanie psomnost, vsluch osb a vykonvanie alch dkazov. Druh diel Doiadania slovenskch orgnov 532 Spsob zasie lania doiadania (1) Doiadania slove nskch orgnov prpravn ho konania o prvnu pomoc sa do cudziny zasie laj prostre dnctvom ge ne rlne j prokuratry. Doiadania slove nskch sdov sa do cudziny zasie laj prostre dnctvom ministe rstva spravodlivosti. Diplomatick ce sta tm nie je vyle n. (2) Ak to umouje me dzinrodn zmluva, mu slove nsk orgny zasie la svoje doiadania do cudziny aj inm spsobom ne uve de nm v odse ku 1. Policajt me doiadanie zasla do cudziny vdy le n prostre dnctvom prokurtora. 533 Obsah a forma doiadania (1) Doiadanie mus okre m pre sn ho vyme dze nia poadovan ho konu prvne j pomoci obsahova opis skutkovch okolnost inu, ktor ho sa doiadanie tka, prvnu kvalifikciu s uve de nm doslovn ho zne nia zkonnch ustanove n, daje o obvine ne j osobe , prpadne pokode nom ale bo sve dkovi, ak sa iada ich vypoutie , a alie daje potre bn na riadne poskytnutie poadovane j prvne j pomoci. (2) Doiadanie mus obsahova pre sn oznae nie doadujce ho orgnu, spisov znaku tre stne j ve ci, dtum a mus by potvrde n podpisom zodpove dne j radne j osoby a odtlakom okrhle j pe iatky tohto orgnu. (3) K doiadaniu a priloe nm psomnostiam sa pripoj pre klad do cudzie ho jazyka vyhotove n radnm pre kladate om, ak sa vo vzahu k doiadan mu ttu pre klad vyaduje . 534 Doruovanie v cudzine potou Doruovanie psomnosti osobe v cudzine potou je mon , iba ak to dovouje me dzinrodn zmluva. 535 Platnos konov Dorue nie vykonan na iados slove nsk ho orgnu cudzm orgnom, ako aj dkazy pre d nm vykonan s inn , ak boli vykonan v slade s prvnym poriadkom doiadan ho ttu ale bo ak vyhovuj prvne mu poriadku Slove nske j re publiky. 536 Pre dvolanie osb z cudziny (1) Ak je na kone potre bn prtomnos osoby, ktor sa zdriava v cudzine , tre ba je j pre dvolanie dorui formou doiadania. Prtomnos te jto osoby sa ne smie vynucova pouitm donucovacch opatre n. (2) Osoba, ktor sa na ze mie Slove nske j re publiky dostav na zklade pre dvolania, ne smie by tre stne sthan, odsde n ale bo je j osobn sloboda obme dze n pre tre stn in, ktor spchala pre d vstupom na ze mie Slove nske j re publiky. (3) Tre stn sthanie , odsde nie ale bo obme dze nie osobne j slobody pre dvolane j osoby je vak prpustn a) pre tre stn in, pre ktor bola osoba pre dvolan ako obvine n, b) ak sa pre dvolan osoba po vykonan konu zdriava na ze m Slove nske j re publiky po dobu dlhiu ako 15 dn naprie k tomu, e ho mohla opusti, c) ak sa pre dvolan osoba po opuste n ze mia Slove nske j re publiky dobrovone vrti sp ale bo je na ze mie Slove nske j re publiky doprave n z cudziny zkonnm spsobom. Tret diel Doiadania cudzch orgnov 537 Spsob a forma vybave nia doiadania (1) Slove nsk orgny vykonvaj prvnu pomoc poadovan cudzmi orgnmi spsobom uprave nm v tomto zkone ale bo v me dzinrodne j zmluve . Ak sa poskytuje prvna pomoc
11.3.2012
poda me dzinrodne j zmluvy postupom, ktor nie je uprave n v tomto zkone , rozhodne prslun prokurtor, akm spsobom sa prvna pomoc vykon. (2) Na iados cudzie ho orgnu mono poadovan prvnu pomoc vykona poda prvne ho pre dpisu doadujce ho ttu, ak iadan postup nie je v rozpore so zujmami chrne nmi ustanove nm 481. (3) Na vykonanie doiadania poda 539 ods. 1 sa vyaduje , aby in, ktor ho sa doiadanie tka, bol tre stnm inom nie le n poda prvne ho poriadku doadujce ho ttu, ale aj prvne ho poriadku Slove nske j re publiky. 538 Prslunos na vybave nie doiadania (1) Doiadania cudzie ho orgnu o prvnu pomoc sa zasie laj ministe rstvu spravodlivosti. (2) Na zabe zpe e nie vybave nia doiadania cudzie ho orgnu o prvnu pomoc je prslun okre sn prokuratra, v ktore j obvode sa poadovan kon prvne j pomoci m vykona. Ak je dan mie stna prslunos viace rch prokuratr, zale ministe rstvo spravodlivosti doiadanie ge ne rlne j prokuratre na rozhodnutie , ktor prokuratra zabe zpe je ho vybave nie . (3) Ak cudz orgn poiada o vykonanie vsluchu ale bo in ho konu prvne j pomoci sdom z dvodu pouite nosti konu v tre stnom konan v doadujcom tte , pre dlo prokurtor v te jto asti doiadanie cudzie ho orgnu na vybave nie okre sn mu sdu, v ktor ho obvode sa kon prvne j pomoci m vykona. Ak pre dme tom doiadania je vlune kon, ktor m vykona sd, zale ministe rstvo spravodlivosti doiadanie priamo prslun mu sdu. 539 Povole nie konu prvne j pomoci sdom (1) Ak sa poda tohto zkona vyaduje na vykonanie dkazu poadovan ho cudzm orgnom prkaz sdu, vyd prkaz sd na nvrh prokurtora zabe zpe ujce ho vybave nie doiadania. (2) Ak sa kon prvne j pomoci m vykona poda cudzie ho pre dpisu, rozhodne sd na nvrh prokurtora, i postup poda cudzie ho pre dpisu nie je v rozpore so zujmami chrne nmi ustanove nm 481. Ak takto rozpor ne zist, kon povol a sasne rozhodne , akm spsobom sa vykon. Proti rozhodnutiu sdu me prokurtor poda sanos, ktor m odkladn inok. Rozhodnutie sdu o rozpore postupu poda cudzie ho pre dpisu sa ne vyaduje , ak ide o dorue nie psomnosti ale bo poue nie osoby poda cudzie ho pre dpisu. (3) Na rozhodnutie poda odse kov 1 a 2 je prslun okre sn sd, v ktor ho obvode sa kon prvne j pomoci m vykona. 540 kony cudzch orgnov (1) Cudzie orgny ne mu na ze m Slove nske j re publiky samostatne vykonva kony prvne j pomoci. (2) Cudz konzulrny rad s psobnosou pre ze mie Slove nske j re publiky me vykona z pove re nia orgnov vysie lajce ho ttu kon na e ly tre stn ho konania pre tie to orgny le n na zklade shlasu ministe rstva spravodlivosti. Na dorue nie psomnosti obanovi vysie lajce ho ttu ale bo na vsluch osoby, ak sa osoba dostav dobrovone , shlas ministe rstva spravodlivosti ne tre ba. (3) Prtomnos zstupcov cudzch orgnov a inch osb na kone prvne j pomoci vykonvanom slove nskm orgnom je mon iba na zklade shlasu prokurtora. Sd ude uje takto shlas v prpade , ak bude kon sm vykonva. 541 Doruovanie psomnost (1) Ak je psomnos ure n na dorue nie adre stovi v Slove nske j re publike vyhotove n v slove nskom jazyku ale bo v jazyku, o ktorom je pre dpoklad, e vzhadom na ve tky okolnosti prpadu je adre stovi zrozumite n, ale bo je k ne j pripoje n pre klad do tohto jazyka a ne iada sa osobn dorue nie , doru sa adre stovi psomnos poda ustanove n tohto zkona na doruovanie do vlastnch rk. Dorui zsie lku uloe nm mono le n pri opakovanom pokuse o dorue nie . (2) Ak psomnos nie je vyhotove n v jazyku poda odse ku 1 a nie je k ne j pripoje n ani pre klad do tohto jazyka, priom doadujci orgn ne bol povinn zabe zpe i poda me dzinrodne j zmluvy takto pre klad, vyhotove nie pre kladu do slove nsk ho jazyka zabe zpe orgn vykonvajci prvnu pomoc a nsle dne psomnos doru poda odse ku 1. Inak bude psomnos adre stovi dorue n le n vte dy, ak po poue n o monosti odoprie je j
11.3.2012
pre vzatie je adre st ochotn ju pre vzia. (3) Ak doadujci orgn poiada o osobn dorue nie psomnost, doruia sa psomnosti adre stovi osobne . Doruova poda odse ku 1 v takom prpade nie je mon , a ak sa ani pri opakovanom pokuse ne podar psomnosti dorui osobne , doruujci orgn vrti doiadanie ne vybave n sp a v sprie vodnom liste uve die dvody ne vybave nia. Pre vzatie psomnosti adre st potvrd podpisom na dorue nom liste doadujce ho orgnu ale bo do zpisnice doruujce ho orgnu. Ak adre st odoprie psomnosti pre vzia z dvodov uve de nch v odse ku 2, uve die doruujci orgn tto skutonos v dorue nom liste doiadan ho orgnu ale bo v sprie vodnom liste , ktorm doiadanie vrti doadujce mu orgnu. 542 Vsluch pod prsahou (1) Ak o to iada cudz orgn, mono sve dkov, znalcov a strany vypou pod prsahou; pre d prsahou musia by upozorne n na vznam vpove de a na nsle dky krive j prsahy. (2) Prsaha pre sve dkov a astnkov znie : Prisahm na svoju e s a sve domie , e bude m vypove da pravdu a ni ve dome ne zamlm.. (3) Prsaha pre znalcov znie : Prisahm na svoju e s a sve domie , e posudok podm poda svojho najle pie ho ve domia a sve domia. Vyhlasuje m, e som si ve dom tre stnch nsle dkov podania ne pravdiv ho znale ck ho posudku.. tvrt diel Niektor osobitn formy prvnej pomoci 543 Pre voz (1) O povole n pre vozu osoby ze mm Slove nske j re publiky na e ly tre stn ho sthania ale bo vkonu tre stu odatia slobody v cudzine na zklade iadosti cudzch orgnov rozhoduje ministe r spravodlivosti. Poas pre vozu sa obme dz osobn sloboda pre vane j osoby na zabrne nie je j te ku; na obme dze nie osobne j slobody pre vane j osoby sa pouij donucovacie prostrie dky poda osobitn ho pre dpisu. (2) Povole nie pre vozu na e ly, ktor pre dpokladaj sptn pre voz ce z ze mie Slove nske j re publiky po vykonan konu v cudzine , je sasne aj povole nm pre te nto sptn pre voz. 544 Ce zhranin sle dovanie (1) Za podmie nok ustanove nch v me dzinrodne j zmluve me tvar Policajn ho zboru pri sle dovan osoby vstpi na ze mie in ho ttu a pokraova v sle dovan osoby aj na ze m tohto ttu. (2) Prkaz na postup poda odse ku 1 vydva pre dse da se ntu a v prpravnom konan prokurtor. (3) Ak ve c ne zne sie odklad, je postup poda odse ku 1 mon aj be z prkazu na zklade shlasu pre zide nta Policajn ho zboru ale bo nm pove re ne j osoby. O te jto skutonosti mus by ihne informovan orgn, ktor by bol inak oprvne n vyda prkaz poda odse ku 2. (4) Cudzie orgny mu ce zhranin sle dovanie na ze m Slove nske j re publiky vykona za podmie nok ustanove nch v me dzinrodne j zmluve . Ak me dzinrodn zmluva ne uruje , ktor orgn Slove nske j re publiky je prslun ude li shlas s vykonanm ce zhranin ho sle dovania na ze m Slove nske j re publiky, ude uje takto shlas prokurtor a v nalie havch prpadoch pre zide nt Policajn ho zboru ale bo nm pove re n osoba. Pre zide nt Policajn ho zboru ale bo nm pove re n osoba be zodkladne informuje o ude le nom shlase prslun ho prokurtora, ktor rozhodne o pokraovan sle dovania. Doasn odovzdanie osoby na vykonanie konov do cudziny 545 (1) Na iados cudzie ho orgnu mono osobu nachdzajcu sa vo vzbe ale bo vo vkone tre stu odatia slobody na ze m Slove nske j re publiky doasne odovzda do cudziny na e ly dokazovania. (2) Osobu uve de n v odse ku 1 mono doasne odovzda le n vte dy, ak a) ne m v konan v cudzine postave nie obvine n ho a s doasnm odovzdanm shlas, b) je j ne prtomnosou sa ne zme n e l vzby ale bo vkonu tre stu vykonvan ho na ze m Slove nske j re publiky, a c) doasn odovzdanie ne prime rane ne pre di trvanie vzby, ktor sa vykonva
11.3.2012
na ze m Slove nske j re publiky, ale bo doasn odovzdanie ne pre di vkon tre stu odatia slobody vykonvan ho na ze m Slove nske j re publiky. 546 (1) O povole n doasn ho odovzdania osoby rozhoduje ministe r spravodlivosti. V rozhodnut ur prime ran le hotu, v ktore j mus by doasne odovzdan osoba vrte n na ze mie Slove nske j re publiky. (2) Po povole n doasn ho odovzdania prkaz na pre mie stne nie osoby do cudziny vyd okre sn sd, v ktor ho obvode je osoba vo vzbe ale bo vkone tre stu odatia slobody. 547 (1) Doba, po ktor bola osoba vo vzbe v cudzine , sa ne zapotava do le ht poda 76. Rozhodnutie o tom urob pre dse da se ntu a v prpravnom konan na nvrh prokurtora sudca pre prpravn konanie . (2) Doba uve de n v odse ku 1 sa zapota do dky vkonu tre stu vykonvan ho v Slove nske j re publike . (3) Proti rozhodnutiam poda odse ku 1 ale bo 2 je prpustn sanos. 548 Ustanove nia 545 a 547 sa pouij prime rane aj na odovzdanie osoby do cudziny, aby sa mohla zastni konu prvne j pomoci vykonvan ho na ze m in ho ttu na iados slove nskch orgnov. 549 Doasn pre vzatie osoby z cudziny na vykonanie konov (1) Ak je v tre stnom konan na ze m Slove nske j re publiky potre bn as ine j osoby ako obvine n ho na e ly dokazovania a tto osoba je v cudzine vo vzbe ale bo vo vkone tre stu odatia slobody, poiada prokurtor ale bo sd ministe rstvo spravodlivosti o zabe zpe e nie doasn ho odovzdania te jto osoby na ze mie Slove nske j re publiky. V iadosti uve die , na ak kony je prtomnos osoby potre bn, a ozna de ale bo asov obdobie , na ktor je prtomnos potre bn zabe zpe i. (2) Ak doiadan tt povol doasn odovzdanie osoby na ze mie Slove nske j re publiky, rozhodne pre dse da se ntu a v prpravnom konan na nvrh prokurtora sudca pre prpravn konanie , e tto osoba bude poas doasn ho odovzdania na ze m Slove nske j re publiky vo vzbe . V uzne se n sa uve die , e vzba sa zana dom pre vzatia te jto osoby na ze mie Slove nske j re publiky. (3) Ustanove nia odse kov 1 a 2 sa pouij prime rane aj na odovzdanie osoby z cudziny, aby sa mohla zastni konu prvne j pomoci vykonvan ho na ze m Slove nske j re publiky na iados cudzch orgnov. 550 Odovzdanie ve ci (1) Na iados cudzie ho orgnu mono vykona zaiste nie ve ci a je j nsle dn odovzdanie do cudziny. (2) Doiadan orgn me odloi odovzdanie zaiste ne j ve ci, ak ju slove nsk orgny potre buj v tre stnom konan. (3) Pri odovzdvan zaiste ne j ve ci doiadan orgn poiada cudz orgn o je j vrte nie . Tohto prva sa vak vslovne me vzda ale bo me shlasi s tm, aby ve c bola vrte n priamo je j vlastnkovi. (4) Tie to ustanove nia sa pouij prime rane aj na odovzdanie ve ci, ktor bola zaiste n u vydvane j osoby. Ak je to mon , takto ve c sa odovzd cudzm orgnom sasne s vydvanou osobou. 551 Zaiste nie maje tku (1) Za podmie nok ustanove nch v me dzinrodne j zmluve me sd na zklade iadosti cudzie ho orgnu na nvrh prokurtora rozhodn o pre dbe nom zaiste n hnute nch ve c, ne hnute nch ve c, pe anch prostrie dkov na te v banke , v poboke zahranine j banky, ce nnch papie rov ale bo in ho maje tku, ktor sa nachdza na ze m Slove nske j re publiky, je ure n na spchanie tre stn ho inu, na je ho spchanie bol pouit ale bo je vnosom z tre stne j innosti a pre dpoklad sa je ho pre padnutie ale bo zhabanie . Ustanove nia 95 ods. 3, 4 a 6 a 96 ods. 3 a 5 sa pouij prime rane . (2) O nvrhu poda odse ku 1 je prslun rozhodn okre sn sd, v ktor ho obvode sa
11.3.2012
nachdza maje tok, ktor sa m zaisti. (3) Ak ve c ne zne sie odklad, prokurtor me vyda prkaz poda odse ku 1, ktor mus najne skr do 48 hodn potvrdi sudca prslun poda odse ku 2, inak strca platnos. (4) Okre sn sd zru pre dbe n zaiste nie na zklade podne tu cudzie ho orgnu, ktor o pre dbe n zaiste nie poiadal, ale bo na zklade podmie nok uve de nch v me dzinrodne j zmluve . Okre sn sd me pre dbe n zaiste nie zrui aj v prpade , e cudz tt v prime ranom ase ne poiada o vkon cudzie ho maje tkov ho rozhodnutia tkajce ho sa zaiste n ho maje tku. 552 Informcie z re gistra tre stov Na prijatie iadosti cudzie ho orgnu o poskytnutie informcie z re gistra tre stov je prslun ge ne rlna prokuratra. IESTA AS TROVY TRESTNHO KONANIA Trovy tre stn ho konania, ktor zna tt 553 (1) Trovy ne vyhnutn na vykonanie tre stn ho konania vrtane trov vykonvacie ho konania zna tt; ne zna vak vlastn trovy obvine n ho, zastne ne j osoby a pokode n ho ani vdavky spoje n so zvole nm obhajcu a splnomocne nca. tt vak zna trovy na povinn obhajobu, ktor vznikli obvine n mu v dsle dku dovolania podan ho ministrom spravodlivosti ale bo ge ne rlnym prokurtorom. (2) Obhajca, ktor bol obvine n mu ustanove n, m voi ttu nrok na odme nu a nhradu poda tarify ure ne j osobitnm pre dpisom, ak zkon ne ustanovuje inak. (3) O nvrhu poda odse ku 2 orgn inn v tre stnom konan ale bo sd rozhodne do 30 dn od je ho podania. Priznan odme nu a nhradu hotovch vdavkov orgn inn v tre stnom konan ale bo sd vyplat najne skr do 90 dn od prvoplatnosti tohto rozhodnutia. (4) Zstupca z radov advoktov, ktor bol ustanove n pokode n mu poda 47 ods. 6, m voi ttu nrok na odme nu a nhradu poda tarify ure ne j osobitnm pre dpisom pre konanie o obianskoprvnych ve ciach. (5) O vke odme ny a nhrady rozhodne na nvrh obhajcu ale bo zstupcu z radov advoktov, ktor bol ustanove n pokode n mu poda 47 ods. 6, orgn inn v tre stnom konan, ktor ho rozhodnutm sa tre stn sthanie prvoplatne skonilo; v prpravnom konan me rozhodnutm pove ri prokurtor asiste nta prokurtora a v konan pre d sdom rozhodne pre dse da se ntu sdu prv ho stupa ale bo nm pove re n vy sdny radnk. (6) Proti rozhodnutiu poda odse ku 4 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 554 (1) Ak obvine n, sve dok ale bo in osoba, ktor bola o kone riadne upove dome n ale bo na kon pre dvolan, be zdvodnou ne asou spsob, e kon sa v prpravnom konan ne mohol vykona ale bo hlavn poje dnvanie ale bo ve re jn zasadanie sa muse lo odroi, je povinn uhradi nklady spoje n s opakovanm konu ale bo s novm hlavnm poje dnvanm ale bo ve re jnm zasadnutm, ako aj nklady, ktor vznikli osobe , ktor sa na kone zastnila, ak ne m nrok na nhradu nkladov ttom. O tom musia by obvine n, sve dok a ostatn osoby poue n. (2) O vke nhrady poda odse ku 1 rozhodne orgn inn v tre stnom konan ale bo sd, ktor ho kon bol zmare n ale bo ktor vykonal konanie na zklade ve dome ne pravdiv ho oznme nia. V prpravnom konan takm rozhodnutm me prokurtor pove ri asiste nta prokurtora. V konan pre d sdom rozhodne pre dse da se ntu ale bo nm pove re n vy sdny radnk. (3) Vku a spsob hrady zve nch trov tre stn ho konania poda odse ku 1 ustanov ve obe cne zvzn pre dpis, ktor vyd ministe rstvo spravodlivosti. (4) Proti rozhodnutiu poda odse ku 2 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. Povinnos na nhradu trov tre stn ho konania 555 (1) Ak bol obalovan prvoplatne uznan za vinn ho, je povinn nahradi ttu a) trovy spoje n s vkonom vzby, b) trovy spoje n s vkonom tre stu odatia slobody, c) vyplate n odme nu a nhradu ustanove n mu obhajcovi a ustanove n mu zstupcovi z radov advoktov poda 47 ods. 6, ak ne m nrok na be zplatn obhajobu ale bo na obhajobu za zne n nhradu,
11.3.2012
d) paulnou sumou ostatn trovy, ktor zna tt. (2) hradu trov spoje nch s vkonom vzby a s vkonom tre stu odatia slobody upravuje osobitn pre dpis. (3) Paulnu sumu poda odse ku 1 psm. d) ustanov ve obe cne zvzn prvny pre dpis, ktor vyd ministe rstvo spravodlivosti. (4) Ak pokode n ne pre ukzal, e ustanove nie zstupcu poda 47 ods. 6 bolo odvodne n , je povinn nahradi ttu trovy spoje n s uplatovanm je ho nroku. 556 (1) Kto podal ce lkom be zvsle dne dovolanie ale bo nvrh na obnovu konania, je povinn nahradi ttu trovy konania o tomto dovolan ale bo nvrhu na obnovu konania, a to paulnou sumou, ktor ustanov ministe rstvo spravodlivosti ve obe cne zvznm prvnym pre dpisom. ale j je povinn nahradi ttu odme nu a nhradu obhajcovi, ak bol v svislosti s tmto konanm ustanove n, ak obvine n ne m nrok na be zplatn obhajobu ale bo na obhajobu za zne n odme nu. (2) Povinnos na nhradu poda odse ku 1 ne postihuje prokurtora a orgn socilnoprvne j ochrany de t a socilne j kurate ly. 557 Povinnos na nhradu trov pokode n ho (1) Ak bol pokode n mu aspo sasti priznan nrok na nhradu kody, je odsde n, ktor mu bola povinnos na nhradu kody uloe n, povinn nahradi mu trovy potre bn na e ln uplatne nie je ho nroku v tre stnom konan vrtane trov vzniknutch pribranm splnomocne nca. (2) Sd me poda okolnost prpadu rozhodn na nvrh pokode n ho o tom, e odsde n mu uklad povinnos nahradi pokode n mu ce l trovy ale bo ich as, ktor svisia s asou pokode n ho v tre stnom konan, a to aj v prpade , ak pokode n mu ne bol priznan nrok na nhradu kody ani sasti. Rozhodovanie o povinnosti na nhradu trov tre stn ho konania a o ich vke 558 (1) O povinnosti na nhradu trov pokode n ho a ich sume , ako aj o povinnosti na nhradu trov spoje nch s vkonom vzby a o povinnosti na nhradu odme ny a hotovch vdavkov, ktor boli uhrade n ttom ustanove n mu obhajcovi a ustanove n mu zstupcovi z radov advoktov poda 47 ods. 6, rozhodne po prvoplatnosti rozsudku pre dse da se ntu sdu prv ho stupa ale bo nm pove re n sdny radnk. (2) Pre d rozhodnutm o povinnosti na nhradu trov tre stn ho konania poda 555 ods. 1 psm. c) tre ba zisti, i nie s splne n podmie nky na be zplatn obhajobu, be zplatn zastupovanie pokode n ho, obhajobu za zne n nhradu ale bo zastupovanie za zne n nhradu. (3) Proti rozhodnutiu poda odse ku 1 je prpustn sanos, ktor m odkladn inok. 559 Ak trovy ure n paulnou sumou ne boli zaplate n kolkovmi znmkami, rozhodne o povinnosti na ich nhradu po prvoplatnosti rozsudku pre dse da se ntu sdu prv ho stupa ale bo nm pove re n vy sdny radnk. SIEDMA AS SPOLON, PRECHODN A ZVEREN USTANOVENIA 560 Tmto zkonom sa pre be raj prvne zvzn akty Eurpske j nie uve de n v prlohe . 561 (1) Podrobnosti o organizcii prce a postupe pri vybavovan tre stnch ve c okre snmi sdmi a krajskmi sdmi ustanov ve obe cne zvzn prvny pre dpis, ktor vyd ministe rstvo spravodlivosti. (2) Podrobnosti o podmie nkach a postupe prokurtora pri konan o dohode o vine a tre ste ustanov ve obe cne zvzn prvny pre dpis, ktor vyd ministe rstvo spravodlivosti. (3) Podrobnosti o tvorbe spisu vrtane slovania listov a vyhotovovania je ho obsahu orgnmi innmi v tre stnom konan a sdmi ustanov ve obe cne zvzn prvny pre dpis, ktor vyd ministe rstvo spravodlivosti po dohode s Ministe rstvom vntra Slove nske j re publiky. 562 (1) V sdle Krajsk ho sdu v Bratislave a Krajsk ho sdu v Koiciach sa okre snm sdom poda 16 ods. 1 rozumie Okre sn sd Bratislava I a Okre sn sd Koice I. Vo ve ciach poda 16 ods. 2 sa okre snm sdom v sdle krajsk ho sdu rozumie okre sn sd uve de n v osobitnom zkone . (2) Okre sn sd v sdle krajsk ho sdu je prslun vykona v prvom stupni konanie aj o tre stnch inoch
11.3.2012
poda skr innch pre dpisov, ktor svojou povahou a zvanosou zodpove daj tre stnm inom uve de nm v 16 ods. 1. (3) Rozhodnutia a opatre nia tkajce sa vkonu rozsudkov vyhlse nch najvym sdom ako sdom prv ho stupa vydva Okre sn sd Bratislava I. 563 Ak sa vo ve obe cne zvznch prvnych pre dpisoch vyhlse nch do innosti tohto zkona pouva poje m orgn inn v tre stnom konan, rozumie sa tm prokurtor, policajt a sd poda tohto zkona, pokia z povahy ve ci ne vyplva, e sa nm rozumie iba prokurtor ale bo policajt. 563a Ak sa vo ve obe cne zvznch prvnych pre dpisoch pouva poje m pe cilny sd vo ve tkch tvaroch, rozumie sa tm pe cializovan tre stn sd v prslunom tvare . 564 (1) Tre stn sthanie zaat pre d dom nadobudnutia innosti tohto zkona a kony v om vykonan maj rovnak inky ako tre stn sthanie zaat a kony vykonan poda tohto zkona. (2) Le hoty na vye trovanie poda tohto zkona zanaj plyn odo da nadobudnutia innosti tohto zkona. (3) Vo ve ciach, v ktorch bola podan obaloba na okre sn sd pre d dom nadobudnutia innosti tohto zkona, vykon konanie okre sn sd poda dote rajch pre dpisov. Konanie o riadnom opravnom prostrie dku proti tak mu rozhodnutiu vykon krajsk sd poda dote rajch pre dpisov. Rovnako sa postupuje , ak ve c postpil okre sn mu sdu na vykonanie konania ne prslun sd. (4) Vo ve ciach, v ktorch bola podan obaloba na krajsk sd na vykonanie konania v prvom stupni pre d dom nadobudnutia innosti tohto zkona, vykon konanie v prvom stupni prslun krajsk sd poda dote rajch pre dpisov. Konanie o riadnom opravnom prostrie dku proti tak mu rozhodnutiu vykon najvy sd poda dote rajch pre dpisov. Rovnako sa postupuje , ak ve c postpil krajsk mu sdu na vykonanie konania v prvom stupni ne prslun sd. (5) Konanm poda odse kov 3 a 4 sa rozumie aj konanie o dvodoch a le hotch vzby poda dote rajch pre dpisov vrtane konania o nvrhu na pre de nie le hoty vzby najvym sdom. (6) Ustanove nia odse kov 3 a 4 ne platia pre alie konanie v take j ve ci, ak sd za innosti tohto zkona prvoplatne vrtil ve c prokurtorovi na doe tre nie . (7) Vo ve ciach, v ktorch sa zaala vzba pre do dom nadobudnutia innosti tohto zkona, zan plyn le hoty, v ktorch tre ba rozhodn v prpravnom konan o pre de n le hoty vzby odo da nadobudnutia innosti tohto zkona; tm nie s dotknut ustanove nia o prpustnom trvan vzby okre m prpadov, ak bolo prvoplatne rozhodnut o pre de n le hoty vzby pre d dom nadobudnutia innosti tohto zkona na as dlh, ako s le hoty uve de n v 76 ods. 6 ale bo 7; v tchto prpadoch sa skon le hota vzby najne skr uplynutm troch me siacov odo da nadobudnutia innosti tohto zkona. Le hoty rozhodn pre dku vzby poda 76 ods. 6 a 7 sa uria poda tre stne j sadzby ustanove ne j na sthan skutok Tre stnm zkonom innm v ase rozhodovania. Rovnako sa uria le hoty rozhodn pre dku vzby, ak je pchate obvine n po dni nadobudnutia innosti tohto zkona za tre stn in spchan pre d dom nadobudnutia innosti tohto zkona. 565 Oznamovacia povinnos orgnov innch v tre stnom konan a sdu poda 114 ods. 8 a 115 ods. 8 vznik vo ve ciach, v ktorch bol vydan prkaz na vyhotovovanie obrazovch, zvukovch ale bo obrazovo-zvukovch zznamov poda 114 ods. 2 a prkaz na odpovanie a zznam te le komunikane j pre vdzky poda 115 ods. 3 po nadobudnut innosti tohto zkona. 566 (1) V konan o sanosti pre porue nie zkona podane j pre d dom nadobudnutia innosti tohto zkona sa postupuje poda dote rajie ho zkona. (2) Vo ve ciach, ktor nadobudli prvoplatnos do 31.de ce mbra 2005, me ministe r spravodlivosti ale bo ge ne rlny prokurtor na podne t poda sanos pre porue nie zkona do 31. marca 2006, pokia le hota uve de n v 272 dote rajie ho zkona ne uplynie skr; konanie sa vykon poda dote rajie ho zkona. (3) Dovolanie poda tohto zkona mono poda le n proti rozhodnutiam, ktor nadobudli prvoplatnos po nadobudnut innosti tohto zkona. 567 (1) Ak bola prvoplatne povole n obnova konania pre d dom nadobudnutia innosti tohto zkona, na pokraovanie konania sa pouij ustanove nia tohto zkona, ak s pre obvine n ho priaznive jie . (2) Ak sa o podanom nvrhu na obnovu konania e te ne konalo ale bo do da nadobudnutia innosti tohto zkona ne bolo o nvrhu na povole nie obnovy konania prvoplatne rozhodnut , kon sa poda
151/154
www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TPrintWithHeader.ascx&zzsrlnkid=10024964&phC
11.3.2012
tohto zkona, ak je to pre obvine n ho priaznive jie . (3) Ak rozhodnutie , proti ktor mu sme ruje nvrh na obnovu konania, vydal v prvom stupni u ne je stvujci sd, rozhoduje o nvrhu na obnovu konania te n sd, ktor by bol poda tohto zkona ve cne a mie stne prslun; ak rozhodoval v prvom stupni bval ttny sd, rozhoduje o nvrhu na obnovu konania okre sn sd v sdle krajsk ho sdu, ktor by bol poda tohto zkona vo ve ci mie stne prslun. 567a Pre chodn ustanove nie inn od 1. marca 2008 Konanie vo ve ciach osb uve de nch v dote rajom 12 ods. 1 psm. b), v ktorch bola do 29. fe brura 2008 podan obaloba, dokon sd s psobnosou poda dote rajch pre dpisov. 567b Pre chodn ustanove nia k pravm innm od 1. janura 2009 Ak tre stn in bol ale bo mal by spchan do 31. de ce mbra 2008, uve die sa v rozhodnutiach vydanch ale bo vyhlse nch od 1. janura 2009, ktor obsahuj popis skutku, pre ktor sa ve die konanie poda tohto zkona, vka kody, vka prospe chu, hodnota ve ci a rozsah inu zrove v slove nskch korunch a tie v e urch po pre pote poda konve rzn ho kurzu a zaokrhle n poda pravidie l zaokrhovania a alch pravidie l pre chodu na e uro ustanove nch ve obe cne zvznm prvnym pre dpisom. 567c Pre chodn ustanove nia k pravm innm od 1. fe brura 2009 (1) Ustanove nia 31 a 32 sa po 31. januri 2009 pouij aj v konaniach poda 564 ods. 3 a 5; ustanove nia 30 a 31 Tre stn ho poriadku v zne n innom do 31. de ce mbra 2005 sa v tchto prpadoch ne pouij. (2) Ak le hota vzby zaala plyn pre d 1. fe brurom 2009, pouij sa ustanove nia 76, 78, 80 ods. 3 a 81 ods. 4 v zne n innom do 31. janura 2009. 567d Pre chodn ustanove nia k pravm innm od 1. aprla 2009 (1) V konaniach zaatch pre d 1. aprlom 2009 na bvalch voje nskch sdoch pokrauj sdy uve de n v osobitnom zkone . (2) O riadnych opravnch prostrie dkoch proti rozhodnutiam bval ho Vyie ho voje nsk ho sdu a o mimoriadnych opravnch prostrie dkoch proti rozhodnutiam bvalch voje nskch sdov kon a rozhoduje najvy sd. 567e Pre chodn ustanove nie k 76a Ustanove nie 76a sa pouije aj na le hotu vzby, ktor zaala plyn pre d dom nadobudnutia innosti tohto zkona vrtane le hoty vzby v konan pre d sdom poda 78 ods. 1 v zne n innom do 31. janura 2009, ne pouije sa vak v prpade , ak by sa mala pre di le hota vzby v prpravnom konan. 567f Pre chodn ustanove nia k pravm innm dom vyhlse nia nle zu stavn ho sdu Slove nske j re publiky PL.S 17/08 z 20. mja 2009 v Zbie rke zkonov Slove nske j re publiky (1) Vo ve ciach, ktor patria do psobnosti pe cializovan ho tre stn ho sdu, v ktorch bolo zaat tre stn sthanie pre d nadobudnutm innosti tohto zkona, je prslun na konanie pe cializovan tre stn sd, ak ale j nie je ustanove n inak. (2) Na konanie vo ve ciach, ktor patria do psobnosti pe cializovan ho tre stn ho sdu, v ktorch bola podan obaloba, nvrh na schvle nie dohody o vine a tre ste ale bo nvrh na uloe nie ochrann ho opatre nia pre d nadobudnutm innosti tohto zkona na in ako pe cilny sd, je prslun sd ure n poda 15, 16 ods. 1 a 4 a 17. (3) O opravnch prostrie dkoch proti rozhodnutiam pe cilne ho sdu vydanm pre d nadobudnutm innosti tohto zkona rozhoduje najvy sd. 567g Pre chodn ustanove nia k pravm innm od 1. se pte mbra 2009 Ak sa zaalo tre stn sthanie vo ve ciach uve de nch v 10 ods. 8 psm. b) pre d 1. se pte mbrom 2009, vye trovanie ale bo skrte n vye trovanie dokon vye trovate prslun poda pre dpisov innch do 31. augusta 2009. 567h Pre chodn ustanove nia k pravm innm od 1. se pte mbra 2010 (1) Na konanie , v ktorom bol vydan tre stn rozkaz pre d 1. se pte mbrom 2010, sa pouij ustanove nia tvrt ho die lu sie dme j hlavy tre te j asti v zne n innom do 31. augusta 2010.
152/154
11.3.2012
(2) Ustanove nia 515 ods. 4 a 521a sa pouij le n vte dy, ak cudzie rozhodnutie , ktor sa m vykona, bolo vydan po 31. auguste 2010. 567i Pre chodn ustanove nie k pravm innm od 1. nove mbra 2011 V konaniach poda 16 ods. 2 a 3 zaatch pre d 1. nove mbrom 2011 pokrauj prokurtori uve de n v osobitnom zkone . 567j Pre chodn ustanove nia k pravm innm od 1. se pte mbra 2011 (1) kony vykonan v tre stnom konan pre d 1. se pte mbrom 2011 maj rovnak inky ako kony vykonan poda tohto zkona. (2) Sdne konanie , okre m konania o mimoriadnych opravnch prostrie dkoch, zaat pre d 1. se pte mbrom 2011 sa dokon poda dote rajch pre dpisov; to ne plat, ak sd vrtil ve c prokurtorovi ale bo ak prokurtor vzal obalobu sp po 1. se pte mbri 2011. (3) Ak sa odsde n dozve de l o tre stnom sthan ale bo odsde n pre d 1. se pte mbrom 2011, pouije sa ustanove nie 362 ods. 1 v zne n innom do 31. augusta 2011. (4) Ak rozhodnutie v prpravnom konan nadobudlo prvoplatnos pre d 1. se pte mbrom 2011, pouije sa ustanove nie 364 ods. 1 a 3 v zne n innom do 31. augusta 2011. (5) Ak bol podne t na podanie dovolania podan pre d 1. se pte mbrom 2011, pouije sa ustanove nie 369 v zne n innom do 31. augusta 2011. (6) Ak rozhodnutie sdu bolo dorue n pre d 1. se pte mbrom 2011, pouije sa ustanove nie 370 v zne n innom do 31. augusta 2011. (7) Ak rozhodnutie sdu nadobudlo prvoplatnos pre d 1. se pte mbrom 2011, pouije sa 371 v zne n innom do 31. augusta 2011. (8) Ak bol pre d 1. se pte mbrom 2011 odsde n poda 429 ods. 1 vyzvan na zaplate nie pe an ho tre stu, konanie sa dokon poda dote rajch pre dpisov. (9) Ak dve ryhodn osoba ale bo osoba, ktor me za odsde n ho poda odvolanie v je ho prospe ch, podala nvrh na podmie ne n pre puste nie odsde n ho pre d 1. se pte mbrom 2011, pouije sa ustanove nie 415 ods. 1 v zne n innom do 31. augusta 2011. 567j Pre chodn ustanove nie k pravm innm od 1. janura 2012 Ak tre stn sthanie zaal vye trovate colne j sprvy pre d 1. janurom 2012, vye trovanie ale bo skrte n vye trovanie dokon vye trovate finanne j sprvy. Ak tre stn sthanie zaali pove re n coln orgny pre d 1. janurom 2012, skrte n vye trovanie dokon pove re n pracovnk finanne j sprvy. 568 Zruuje sa zkon . 141/1961 Zb. o tre stnom konan sdnom (Tre stn poriadok) v zne n zkona . 57/1965 Zb., zkona . 58/1969 Zb., zkona . 149/1969 Zb., zkona . 48/1973 Zb., zkona . 29/1978 Zb., zkona . 43/1980 Zb., zkona . 159/1989 Zb., zkona . 178/1990 Zb., zkona . 303/1990 Zb., zkona . 558/1991 Zb., zkona Nrodne j rady Slove nske j re publiky . 6/1993 Z. z., zkona Nrodne j rady Slove nske j re publiky . 156/1993 Z. z., zkona Nrodne j rady Slove nske j re publiky . 178/1993 Z. z., zkona Nrodne j rady Slove nske j re publiky . 247/1994 Z. z., nle zu stavn ho sdu Slove nske j re publiky . 222/1998 Z. z., zkona . 256/1998 Z. z., zkona . 272/1999 Z. z., zkona . 173/2000 Z. z., zkona . 366/2000 Z. z., zkona . 253/2001 Z. z., zkona . 182/2002 Z. z., zkona . 215/2002 Z. z., zkona . 422/2002 Z. z., zkona . 457/2003 Z. z., zkona . 458/2003 Z. z., zkona . 403/2004 Z. z., zkona . 537/2004 Z. z., zkona . 652/2004 Z. z. a zkona . 122/2005 Z. z. 569 Te nto zkon nadobda innos 1. janura 2006. Ivan Gaparovi v. r. Pavol Hruovsk v. r. Mikul Dzurinda v. r. Prloha k zkonu . 301/2005 Z. z. ZOZNAM PREBERANCH PRVNE ZVZNCH AKTOV EURPSKEJ NIE 1. Rmcov rozhodnutie Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postave n obe t v tre stnom konan (. v. ES L 82, 22. 2. 2001). 2. Rmcov rozhodnutie Rady 2002/465/SVV z 13. jna 2002 o spolonch vye trovacch tmoch (. v. ES L 162, 20. 6. 2002). 3. Rmcov rozhodnutie Rady 2006/960/SVV z 18. de ce mbra 2006 o zje dnodue n vme ny informci a spravodajskch informci me dzi orgnmi le nskch ttov Eurpske j nie innmi v tre stnom konan (. v.
11.3.2012
E L 386, 29. 12. 2006).
154/154

TP 2012

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

TP 2012

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

11.3.

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

Zkon . 301 / 2005 Z. z. Tre stn poriadok

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie

epi.sk - najr chlejie ekonomick a prvne informcie