2008: TINAN NE’EBÉ INSTITUISAUN ESTADU NAKSOBU

 
 
 
 
 

by TATOLI

Value This
Doc
Scribd
Average
     
Pages: 15 43
Words: 5946 13640
Characters: 36600 81678
Lines: 64 623
     
     
Letters per word: 6.16 5.99
Words per line: 92.91 21.89
Words per page: 396.4 317.21

Add to your reading list

Flag_red Flag this document

Document Information

268 Reads | 0 Comments

Description

...

Lia loos mak ne’e: iha tinan ida de’it sira gasta ósan hanesan governasaun FRETILIN nian gasta iha tinan lima nia laran, ósan ne’ebé natón ba hahú programa no garante:

* Hadia eskolas hotu-hotu iha Timor-Leste laran no harii eskolas barak liu ta’an;
* Hato’o hahán manas loron ida dala ida ba eskolas hotu-hotu;
* Harii uma ba professor no pesoal saúde nian iha distritus, sub-distritus, sukus no aldeias;
* Hadia asisténsia ba saúde , ho infra-estruturas barak liu, ekipamentu no meius diak liu ba halo diagnóstiku móras nian no tratamentu;
* Hahú no halao polítika nutrisaun iha nasaun tomak ne’ebé liga ho dezenvolvimentu produsaun nasional agro-pekuária;
* Hato’o liu ta’an be moos;
* Halo aproveitamentu diak liu ba be nu’udar fonte renovável ba produz energia;
* Hadia liurón tuan no halo liurón foun kilómetru barabarak;
* Hadia no harii sistema irrigasaun;
* Hadia no harii liurón foun barak liu ta’an;
* Harii uma diak liu iha zona rurál sira no ba ema ne’ebé presiza liuliu;
* Dezenvolve agrikultura nível famíla nian no komunitáriu ho teknolojia natón loloos ba faze dezenvolvimentu iha ida-idak ninia área ;
* Dezenvolve peska semi-artezanal;
* Implementa projetu hadia fila fali sidade Dili no sentru urbanu sira seluk no resolve problema saneamentu báziku;
* Harii indústria ba prosesa produtus agríkultura no peskas nian;
* Harii rede transporte diak liu ba públiku;
* Dezenvolve turismu ho eskala ki’ik no boot no komunitáriu;
* Harii Akademia Múzika no Kultura nian;
* Harii Institutu Médiu ba Desportu;
* Harii Banku ba Kréditu Rurál, etc.;

Karik halao duni, buat sira ne’e hotu kontribui ba fó oportunidade servisu ba ema rihun ba rinhun iha rai laran no fó insentivu ba sector kooperativu no privadu iha área agro-pekuária, peskas nian no produsaun artezanal, ne’ebé presiza hodi hadia kualidade vida sidadaun sira nian no atu iha ekilíbriu balansa komersial diak liu ta’an, tamba produsaun moos aumenta no liu hosi dalan ida ne’e, ita bele hamenus importasaun.

...

Word_16x16 15 Pages


Date Added

01/15/2009

Category
Tags
Groups
Copyright

Attribution Non-commercial

More info »

 

or use Facebook Connect