NOV NOVINY CENTRUM

Ronk 2, slo 71, 17. oktber 2012

www.novenovinycentrum.sk noviny o spolonosti pre vetkch cena tlaench novn 0,40 s DPH
Pvodn slovo Sloven z logickch a politologickch dvodov pouvame ekvivalentne so slovom Slovk (vi NOV NOVINY CENTRUM .9/2011).

V CENTRE pozornosti:

Ven itatelia, tto otzku si poloil Jn Fige na seminri o eurpskej politike KDH. Svet je v hospodrskej krze, Eurpa aj v menovej krze a na Slovensku mme vldu jednej strany, ktor vo vobch subovala obanom istoty. Dnes je realita in. Aby si Smer zachoval ak-tak tvr, berie druhm v podobe zvyovania dan. Domnieva sa, e bohat Slovci a fungujce firmy zvia istoty chudobnm voliom. Nestane sa. Vetci bud ma menej. Sta si pripomen zkonitosti spojench ndob... Preto je namieste otzka: Ako alej v KDH? Odpove je potrebn hada aj preto, lebo na naej politickej scne s strany, a vznikaj alie, v ele s ldrami, ktor doku ohri svojich voliov populistickmi reami. Maj jednoduch rieenia, subuj prosperitu a bezpen istoty. Vidina spechu na politickom javisku ich doenie do stavu, kedy klamstvo sa stva pravdou a mysel hazardom. Takto politici mu vyhra voby, no nedoku zmeni svet. Kresanstvo, a to je historick fakt, svet menilo. Meni svet k lepiemu by malo by aj ambciou Kresanskodemokratickho hnutia. Politika KDH mus by za kadch okolnost kresansk a kad politik hnutia by mal etick hodnoty, obsiahnut v kresanskom kdexe, nielen pozna, ale ich aj vlastni. Je to in rovina vzahov, ktor prina aj in istoty. Akokovek sa zd, e dvadsadva rokov je dlh doba, KDH je na zaiatku svojho poslania a i sa nm to pi alebo nie, hnutie bude musie s v niektorch hodnotovch tzach do konfliktu s mylienkami liberlneho sveta. Jn Oparty

Dolores O'Riordan - svetoznma spevka Ako alej v KDH... a obdivovateka Jna Pavla II. v Bratislave
Poas uplynulho vkendu sa v bratislav- ko svojich skladieb, ale jej krat koncert za skej Inchebe konal koncert svetoznmej ro- vystpenm hlavnej hviezdy veera v niom kovej skupiny The Cranberries, na ele ktorej nezaostal a mnohm divkom bolo to, e v presne naasovanom programe veera nemohla Katarna Knechtov zaspieva o pr svojich ndhernch piesn viac. V zkulis sa s naou spevckou hviezdou pozdravil Jn Fige, predseda KDH a podpredseda NR SR, ktor neetril slovami uznania. alm dleitm dvodom jeho pohybu v zkulis bolo stretnutie s hlavnou hviezdou veera.

Dolores O'Riordan zo skupiny The Cranberries a Jn Fige v rozhovore pred bratislavskm koncertom (hore) a poas udeovania ceny Eurpskej nie v roku 2008 (vpravo). Foto: Agentra Amadeus a archv KDH.

u od roku 1990 stoj rska spevka Dolores O'Riordan. Jej osobnos spja na prv pohad ako zliten prvky. Je uznvanou rokovou hviezdou, nrovo sa pohybujcou v oblasti pomerne "tvrdho" roku, je matkou troch det, obdivovatekou Jna Pavla II. a vo svojich anglickch pesnikch nechva vrazne zaznie nielen svoj rsky przvuk, ale aj prezentan motvy typicky rskej udovej hudby. Tiscky slovenskch divkov ocenilo jej npadit spev, hru na nstroje i to, e napriek svojmu veku (vye 40 rokov!) len zriedka postla na jednom mieste a neustle hrila pohybom. Prirodzene, najvieho brlivho ocenenia divkov sa dokali jej svetov hity ako LINGER alebo ZOMBIE. alm vemi pozoruhodnm bodom koncertu bolo to, e ako predspevka vystpila Katarna Knechtov, ktor zaspievala nieko-

V roku 2008 bola Dolores O'Riordan medzi tmi umelcami, ktor si z rk Jn Figea ako eurokomisra zodpovednho o. i. za kultru prevzali EUROPEAN BORDERS BREAKER AWARD - cenu Eurpskej nie, ktor inicioval prve Jn Fige. Na zver ete jedno poakovanie. Patr komernej Agentre Amadeus, ktor cel koncert, napriek problmom s presunom termnu, na Slovensku spene zrealizovala. Jozef Baa

NOV NOVINY CENTRUM

www.novenovinycentrum.sk

17. oktber 2012

POLITOLGIA

Strana 2

NaplNeN vzia Felixa BaumgartNera

a doBr politick program
dil by asi na drahom a vekom aute, mal by ako vina zbohatlkov nepotrebne vek a luxusn dom, cestoval by na exotick dovolenky a mono by u ni uiton pre svojich blnych nerobil. T, o by ho poznali, by mu asi vinou zvideli, a pre tch, ktor tr ndzu, by bol pohorenm. Asi nikto by sa s nm nejako vemi neradoval zo zisku kadho alieho milinu. Lene Felix Baumgartner mal spoiatku vek vziu. Pre inch zdanlivo nadbyton. Ve ako sa d prakticky vyui, ak dakto prekon rekord v nieom, o i tak iaden priamy osoh nikomu neprinesie? A predsa je to o hranici udskch monost. O schopnosti ruva sa s prekkami, pochdzajcimi z oblasti materilneho sveta. A toto u m pre udstvo vek, ba zsadn vznam. Jednou z tch prekok nepochybne bolo, e na cel podujatie boli potrebn i dostaton finann zdroje. Pre naplnenie svojej vzie potreboval Felix Baumgartner zohna pdesiat milinov. Nie preto, aby robil frajerinu tm, e sa bude producrova, o vetko m. Ukzal sa ako skuton frajer tm, e naplnil svoju vziu. Za to ho dnes miliny ud obdivuj. A prvom. Lebo ako pred rokmi napsal in Rakan, filozof Karl R. Popper, k vekm veciam vedie sen o nich, ...a nie, ako by nm asi navrhovalo Marxovo a Engelsovo materialistick chpanie dejn, sen zarobi tm peniaze... Mnoh snvali o lietan a vedome nasadili svoj ivot kvli svojmu snu. Neinpirovala ich ndej na Osem milinov ud z celej naej planty pozorovalo na portli YouTube v nedeu odvny skok mladho Rakana Felixa Baumgartnera zo stratosfry. Mnoh al sme to pozorne sledovali aj cez in mdi. A pritom, ako by mohla poveda jedna z hrdiniek eskho kultovho filmu Pelky, ...je to takov blbost. Vynies sa balnom takmer do vky maratnskej trate, a potom odtia zoskoi dolu. Riskova i ivot a vyhodi za to pdesiat milinov dolrov! A predsa sme mu so zatajenm dychom drali palce a teili sa s nm, ke bezpene a na rovn nohy doskoil do piesku americkej pte. Spolone s nm sme tak trochu poctili osi, o loveka rob vekm. Nie preto, lebo to stlo vea nmahy. Pretoe namhaj sa aj mnoh in udia, a kvli tomu ich ete neobdivujeme. A ani nie preto, lebo staila len mal technick chybika a mlad mu by skonil tragicky. S takmto rizikom ije vea ud, obas musme vetci. Ani to nie je dvod na plesanie. To, o je fascinujce, je vzia, ktorou sa cel podujatie zaalo a ktor Felix Baumgartner cieavedome sledoval, a km ju nenaplnil. osi, o nepatr do tohto materialistickho sveta, ale prichdza odinakadia. s za vekou mylienkou a naplni ju, to je od vekov osi, o je hodn obdivu! Keby si Felix Baumgartner pred rokmi povedal, e chce zska pdesiat milinov dolrov, a potom sa uvid, i keby sa mu to potom podarilo, dnes by sme o om pravdepodobne ni nevedeli. Jazzisk, ale sen o novej slobode o rozren nho priestoru... (Karl R. Popper: Hadanie lepieho sveta, ARCHA, s. r. o., Bratislava 1995, str. 34). Vzie maj pre ivot loveka zsadn vznam. Dobre je ma to na pamti, a to hlavne v demokratickej spolonosti. Teda tam, kde sa na jej usporiadan mme monos podiea vetci. Ak budeme uvaova iba o tom, aby sme mali viac, aby sme zarobili, i sa nm to podar, i nepodar, nebudeme ani pre seba hodn obdivu. A hlavne, povedan slovami filozofa, n priestor sa nm tm nebude rozirova. Ani si mono nevimneme, ako sa postupne zamotme do novch a stle mocnejch zvislost na kadeom. Prdeme i o t slobodu, ktor sme u mali. Preto politick program, o bude kls na prv miesto ekonomick prospech, je boh a neme vies spolonos k niomu inmu, ne k tomu, o bval vek esk prezident oznail za blb nladu. A nejde iba o nladu. Je to cesta k rafinovanmu a ovea neviditenejiemu obmedzovaniu udskej slobody, ne to bolo za komunistickej diktatry. Dobr politick program, tak, za ak chcem v naej vlasti hlasova, mus zana vziou. Mus hada nov obzory ozajstnej udskej slobody. Na jeho naplnenie bude, samozrejme, potrebn ma aj ekonomick zdroje. Ale tie maj by iba nstrojom, nie cieom. Naplnenie vzie Felixa Baumgartnera tak me by dobrou inpirciou i pre koncipovanie dobrho politickho programu.

NOV NOVINY CENTRUM

www.novenovinycentrum.sk

SPOLONOS

17. oktber 2012

Strana 3

Postrehy bez CENZRY

Tak a je to tu! Mj prv lnok v printovom mdiu a obrovsk odozva! Poviete si, ve me by chalan rd. No, som rd aj nie som rd. Priznm sa, vedel som, e mj prspevok nezostane bez odozvy, ale to, o sa udialo v uplynulch doch, ma trochu zaskoilo. Som rd z dvoch dvodov: 1. Som rd, lebo cez FCB a email sa ku mne dostalo vea pozitvnej sptnej vzby a vyjadrenia podpory, aby som pokraoval v tom, o som zaal. Vaa podpora ma te, lebo viem, e nie som sm, a to mi dodva energiu a chu psa. 2. Som rd, lebo na adresu vydavatea sa val lavna, ktor ma chce urchlene vytlai z pozcie prispievatea do tohto periodika. To je dobre. Znamen to, e rubrika Postrehy bez CENZRY m svoje opodstatnenie. Nenechva pokojnch nielen itateov, ale aj ud, ktor sa v Postrehoch... njdu. Lipicovi a Milanovi Krajniakovi. To, e tchto dvoch pnov nemusm, je postoj obana SR, za ktor nemem by perzekvovan z verejnho ivota. Dokonca bolo vyjadren podozrenie z toho, e som antisemita. V mojom Postrehu... ni tak nenjdete. Antisemita urite nie som. Prepte, ale ke lovek povie "rusk mafia", nikoho nenapadne obviova ho z rusofbie. Ja som sce raz pouil nevhodn vraz, o mi je to, ale to bolo v hneve. Bolo to v de, ke ma SME zablokovalo. Ale to neznamen, e som antisemita... Aj toto je prklad "dvojakho metra" slovenskej demokracie... Demokratick Peter Sivk

si nzor spravia. Myslm, e s dos kompetentn. Alebo m niekto potrebu im v tom pomc...? Moje lnky si itatelia mu preta na www.lipsic. blogspot.sk a posdi sami. 2. Nie som rd, lebo mj prspevok skomplikoval ivot vydavateovi, ktor mi dal priestor. Nesmierne si vim jeho postoj v tchto doch. On aj ja sme si vedom, e niekedy nemusme by nzorovo jednotn, ale napriek tomu ponechvame itateom slobodu ma svoj nzor. Postoj vydavatea vnmam ako udsky Nie som rd z dvoch dvoa profesionlne odvny. Osdov: tatn by si mohli bra prklad... Na zver chcem vyjadri 1. Nie som rd, lebo v tejto odhodlanie, e moje Prkrajine sme ani po 23 rokoch spevky bez CENZRY slobody nedospeli do ozajstbud aj naalej ostr, prianej demokracie. Vydavate bol sme dovtedy, km nm to vyho- me a adresn (mete sa pni spoupozornen, e vyjadrujem vuje. Ja osobne som za to, aby si ahn...), ale postojovo a dajoagresvne toky voi Danielovi kad robil svoju prcu, a udia vo korektn.

CENZRA naa kadodenn ...

NOV NOVINY CENTRUM

www.novenovinycentrum.sk

SPOLONOS

17. oktber 2012

Strana 4

vajiarsko je jednm z najbohatch ttov Eurpy. Vetci mu zvidia - prrodu, poriadok, neutralitu, vye 150 rokov ivota v mieri. 6.7.1991 som sa zastnil v St. Moritzi oslv 700. vroia jeho zaloenia. Bol trojhodinov vekolep program, aj vlak priiel na pdium. Pri okrhlom stole som sedel veda princa Charlesa (predtm sme sa stretli 8.5.1991 v Prahe na koncerte a na recepcii, bol aj s princeznou Dianou). Pod veliknskym stanom v St. Moritzi sme sa zaujmavo pozhovrali, hovoril aj o svojich charitatvnych projektoch, obdivovali sme jubilujcu krajinu. Sbil, e ma v decembri v Prahe navtvi pri prleitosti 200-tho vroia premiry Don Giovanniho. Ke som mal lstky sben, ospravedlnil sa, jeho rukou psan list mm odloen. Temer o 10 rokov neskr som navtvil v Luzerne Emila Smidaka, zaujmavho a bohatho temer 90-ronho filantropa eskho pvodu. Nekonen rozhovory s nm, je to in tma, preruila iba prechdzka pri prekrsnom jazere... Je pokojn, chladn rno. Kaky sa v slnench loch noria do vody, labute s dlhmi krkmi prehadvaj plytk dno. Kdle divokch kac vytartuj ako na povel a v pravidelnom ku preletia na sn lepie miesto. In letkom pochoduj po hladine, dvojica labut v asnej harmnii let pre, ich krdla sa temer dotkaj nehybnho zrkadla. Nad nm sa ti majestt zasneench hr, fuje im Pilatus. V diake vykkaj alie tritiscovky, je kud. Aleje stromov na pobre s preczne vystrihan, tria z nich iba pahle. Prebuden zele onedlho skrli promendu. Bahniatka u vykvitli, v parku prebleskuj prv kvety, veslri rezko zaberaj, inie sa lo bez cestujcich. Sirna ru rozprvkov pohodu, bud nevea det v kokoch. Vek

Jozef Mikloko, poslanec NR SR za KDH

Spomienka na mal a pekn, bohat ale drah, neutrlne ale chladn

mylienky o ivote lietaj vzduchom, len ich treba zapsa - poznmkov zoity vak nevidno. udia vetkch rs, cudzinci, tvoria 21 % obyvatestva, chodia po pobre a opauj sa na bezzubom slnku. Vedia si t ndheru oceni - majestt vody a hr, dar letu divch hus? S astnej ako t, o ij v zasmogovanch mestch Jazero Lugano, vajiarsko. (www.en.wikipedia.org) a betnovch panelkoch? Jazero lemuj vysoko oploten vily. Bvaj disciplinovane akaj na zelen, nehlune sa v nich najm star udia, deti v krsnych z- in tam a sp. hradch nevidno. Aj tto spolonos vymiera. Noblesn retaurcie a kasna, aj rno vyPo udriavanch parkoch behaj udrovan svieten, akaj na zkaznkov, ktorch niet. psy, majitelia nosia hned vreck. Skrinky na Ceny s obrovsk, vetko je aksi chladn, doich odloenie, s nvodom v tyroch reiach, s predu vypotan, bezpen a pripraven, bez vade. Psov je viac ako det, ktor po trvni- spontnnosti a bez radosti. Kostoly s zavret, chod do nich mlo ud. koch beha nesm. vajiarsky priate mi s smevom povedal: Ke sa uom dar, Boha nepotrebuj. Star ijem s drukou, sob a deti nechceme, sme pn mi povedal: Boh zmizol, m in starosti. V kostoloch je ou, Boha v nich nepociujem. spokojn. Mramorov banky sa dotkaj oblakov, zlat- Ke sa tam chcem porozprva s rodimi, ktonctva a hodinrstva od vmyslu sveta stria r s v nebi, stle ma vyruuj, musm vstva bezpenostn zariadenia. Aj burza, kde bez a kaka. Stmieva sa skoro. Pilatus faj, na budovch sa zapauj svetl. Kaky sa tlaia k sebe, spolu lepie znes mrz. Niektor u spia s hlavou pod krdlom, de pln zhania potravy ich unavil. udia sa vracaj z prechdzok. Ochladilo sa, ovzduie je jasn, aj zajtra bude krsne. More hviezd sa strca v svetle reklm. Pri rozlke mi star pn povedal: Peniaze s najkrajou vecou na svete. Iba mlo ud ich vie ovlda, eneva. (www.en.wikipedia.org) skr ony ovldaj ud. Vidprce mono zska vek peniaze, je aksi me sa asi poslednkrt. Hrozm sa asu, ke apatick. Luxusn aut s jednm pasaierom zostanem sm, rchlo sa to bli.

NOV NOVINY CENTRUM

www.novenovinycentrum.sk

SPOLONOS

17. oktber 2012

Strana 5

www.EurActiv.sk

Eurpski farmri by mali ma rovnak konkurenn pozcie

Otzka spravodlivch tartovnch pozci farmrov v E dominovala na diskusnom fre obanov venovanom reforme spolonej agropolitiky, ktor zorganizovala Informan kancelria Eurpskeho parlamentu na Slovensku.
Aktulna reforma prebieha paralelne s rokovaniami o novom finannom rmci pre rozpoet E na obdobie 2014 2020. Eurpska komisia svoj nvrh predstavila 12. oktbra 2011. Odvtedy na nrodnej aj eurpskej rovni prebieha intenzvna diskusia. Zsadn lohu v nej hr Eurpsky parlament, ktor m na zklade Lisabonskej zmluvy prvo spolurozhodova o podobe budcej agropolitiky. Ako upozornil Rbert Hajel, nemono pota s tm, e sa nieo bez Eurpskeho parlamentu prijme a bude aplikova. Zkladnmi poiadavkami europoslancov je, aby bol rozpoet na agropolitiku siln, udraten a aby jej opatrenia nepredstavovali administratvnu i finann za. Poda prieskumu, ktor predstavila Oga Gyrfov z Intittu pre verejn otzky (IVO), tri tvrtiny respondentov uviedli, e za najdleitej z cieov Spolonej ponohospodrskej politiky povauj zabezpeenie pravidelnej dostupnosti kvalitnch potravn. Zvyok preferoval pracovn prleitosti na vidieku a vrobu etrn k ivotnmu prostrediu. Takmer polovica (48 %) optanch si mysl, e rozdiely v platbch medzi starmi a novmi lenskmi ttmi by sa mali o najrchlejie odstrni alebo vrazne zni, 23 % tvrd, e rozdiely by sa mali zniova postupne a 12 %, e rozdiely by sa mali zachova. Prioritami Eurpskeho parlamentu by poda prieskumu mali by v prvom rade vysok kvalita potravn a potravinov bezpenos, vyrovnanie dotci a vroba etrn k ivotnmu prostrediu. Kvalita potravn pritom rezonuje najm v skupine s vysokokolskm vzdelanm. Europoslankya Anna Zborsk (ES, KDH) poas svojho prspevku nartla viacero otzok spojench s reformou spolonej agropolitiky. Naprklad i zelen opatrenia vyplvajce z nvrhu nebud vies k vej administratvnej zai. Zrove poznamenala, e dosiahnutie rovnovhy medzi starmi a novmi lenskmi ttmi vo vke dotci bude vemi ak. Okrem toho poukzala, e Eurpsky parlament sa aktvne zapja do diskusie a predloil 7400 pozmeovacch a doplujcich nvrhov. ttna tajomnka Ministerstva pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR Magdalna Lacko-Bartoov vysvetlila nov osi rozvoja vidieka. V sasnom obdob m tri ekonomick, environmentlnu a socilnu. Po novom ich m by es podpora prenosu poznatkov a inovci; podpora konkurencieschopnosti; podpora tvorby potravinovch reazcov a manament rizk; obnova, zachovanie a posilnenie ekosystmov; podpora efektvneho vyuvania zdrojov a prechod na nzkouhlkov ekonomiku; podpora socilnej inklzie, zniovanie chudoby a hospodrsky rozvoj vidieka. Ako zdraznila, budci program rozvoja vidieka m vies k prospechu pre cel spolonos, kee nebude vplva len na ponohospodrov. Bval minister pdohospodrstva a sasn len Vboru NR SR pre pdohospodrstvo a ivotn prostredie Zsolt Simon upozornil, e kad reforma sa deje na chrbte sedliaka. Venoval sa reforme z roku 2003, ktor odviazala ponohospodrsku politiku od produkcie. Viedlo to k poklesu produkcie vrazne v novch lenskch t-

toch a v menej miere v starch lenskch ttoch. Politika sa viac orientovala na obnoviten zdroje energie, ivotn prostredie a ivotn podmienky zvierat. Takto krok vak je poda jeho slov mon urobi, a ke si to mono dovoli, a E to spravila vtedy, ke si to ete nemohla dovoli. Poukzal alej na najdiskutovanejie body zotieranie rozdielov v dotcich, zastropovanie, zazelenanie a definciu aktvneho farmra. Nerovnovhy v platbch poda neho bude vemi ak odstrni pre rzne prrodn podmienky lenskch krajn. Okrem toho stle nie je zjednoten miera spolufinancovania z nrodnch rozpotov. Udratenos v podmienkach Slovenska v rmci spolonej agropolitiky na obdobie 2014 2020 si poda jeho slov bude vyadova dostaton adaptabilnos politiky, previazanos platieb na sektory (ivona vroba, ochrana prrody), definciu aktvneho farmra v zmysle m vyieho prjmu z ponohospodrstva a zameranie sa prioritne na produkciu potravn. Predseda Slovenskej ponohospodrskej a potravinrskej komory Milan Semank zdraznil najm, e sektor oakval do roku 2014 rovn podmienky pre podnikanie. Rozdiely vak zrejme bud pretrvva ovea dlhie. Poukzal najm na fakt, e ak me by konkurenn pozcia slovenskho farmra voi naprklad rakskemu, ke podpora slovenskho dosahuje 31 % rakskeho. Dotkol sa aj citlivej otzky zastropovania dotci pre vek farmy, ktor vak u tradine na Slovensku dominuj, a viedlo by teda k strate. Jeho prijatie by poda jeho slov malo negatvne dsledky nielen pre Slovensko, ale aj pre E. V hre je toti konkurenn schopnos nie voi zvyku sveta v ase globalizcie. Ako uzavrel, sasne navrhovan reforma nebude vies k zjednodueniu politiky, ale k pravmu opaku.

NOV NOVINY CENTRUM

www.novenovinycentrum.sk

SPOLONOS
Prochzkovu dveru sa z hodiny na hodinu stal lovek neschopn vies politick stranu. Radoslav Prochzka sa vyjadril, e "Jn Fige v om vzbudzuje scit a to je emcia, ktor lder politickej strany vyvolva nesmie". Vo mne vtedy naopak vzbudzoval scit Radoslav Prochzka, a to preto, lebo mi a prli pripomnal namyslen diea, ktormu zobrali jeho obben hraku a ktor sa kvli tomu hde od zlosti po zemi a kope rukami, nohami, kde sa len d a koho sa len d. Po tomto emotvnom vystpen sa Radoslav Prochzka z rokovacej sly kdesi vytratil. Na-

17. oktber 2012

Strana 6

Jn atko

doslava Prochzku s lenmi KDH nm ponka on sm v svislosti s prpravou jeho programovej platformy. Na sneme v Ruomberku Jn Fige vyhlsil ambciu hnutia pripravi nov zkladn program KDH, ktor nahrad program Lepie Slovensko z roku 1993. Na programe bude pracova cel hnutie, bude prediskutovan na kluboch, okresnch snemoch a schvlen na sneme KDH o dva roky. To, na om bude cel hnutie pracova dva roky, to stihol Radoslav Prochzka za dva mesiace. Vypracoval vo svojej pracovni platformu, ktor m poda jeho slov "nzov, logo,

O o vlastne ide Radoslavovi Prochzkovi?

Radoslav Prochzka ete donedvna patril k ndejnm mladm politikom KDH. Jeho vstup na parlamentn pdu v roku 2010 bol skutone impozantn. oskoro po zloen poslaneckho subu si zskal poves odbornka na stavn prvo a mdi jeho vyjadrenia priam vyhadvali. A treba prizna, e jeho nzory mali hlavu a ptu. Jeho konkrtne kroky po tohtoronch vobch vak stle viac a viac vzbudzuj rozpaky. Prvkrt Radoslav Prochzka prekvapil potom, ke Daniel Lipic vystpil v mji tohto roku spolone s Janou itanskou z KDH s myslom zaloi nov politick stranu. Veobecne sa oakvalo, e bude pri nich st aj on. V pamti voliov je ete vemi iv ich spolon krkovacia kampa v parlamentnch vobch 2012 a niektor si urite spomnaj aj na spolon trik tejto trojice z kampane 2010. Radoslav Prochzka vak zaelal Danielovi Lipicovi vea astia a zostal v KDH. Vtedy ete lenovia KDH jasali. Druhkrt Radoslav Prochzka prekvapil na sneme KDH v Ruomberku. Tam u jeho konanie hraniilo s iracionalitou. Najdleitejou lohou snemu bolo zvoli nov vedenie KDH na tvorron obdobie. Hoci sa Radoslav Prochzka netajil svojm nzorom, e vina vedenia KDH je pre neho problematick, neponkol na sneme iadnu alternatvu. Medilne umy o tom, e by sa mohol uchdza o stoliku predsedu hnutia verejne, odmietol s tm, e Jn Fige m jeho dveru. Za svoj jedin cie na sneme oznail presadenie vlastnho nvrhu na zmenu stanov KDH. Na sneme vak bolo napokon vetko inak. Jn Fige nepodporil Prochzkov nvrh na zmenu stanov a nvrh nepreiel. Z loveka, ktor mal priek tomu, e astnci snemu ete dlh hodiny diskutovali o problmoch hnutia, Radoslav sa do diskusie nezapojil. A na druh de som zistil, e prve vtedy dval tlaov vyhlsenie o vzniku novej programovej platformy. Informoval o tom mdi, nie delegtov snemu vlastnej strany. O dva tdne, na Rade KDH, expertn zzemie, prvrencov a predovetkm m program." A ete dodal: "Pracoval som na om cel leto s umi, ktor vo svojich odboroch predstavuj prv ligu." Posledn vetu povaujem za vemi podstatn. Ponka sa tu vemi logick otzka. Ak m by KDH budcnosti? M to by

Radoslav Prochzka - na sneme KDH v Ruomberku. (www.flickr.com/kdh)

mu to lenovia Rady vytali a iadali ho, aby ich aspo dodatone informoval o svojich zmeroch s programovou platformou. Radoslav Prochzka mlal ako sovietsky partizn, radej sa potichu vytratil z rokovacej sly a u sa nevrtil. To mu vak nebrnilo da pre televziu TA3 vyhlsenie, e "bol tvrdo kritizovan za to, e prli otvorene komunikuje s mdiami". Radoslav, to nie je pravda! Neboli ste kritizovan za to, e prli otvorene komunikujete s mdiami, ale za to, e vbec nekomunikujete s lenmi svojej vlastnej strany! Krsny prpad zvltnej komunikcie Ra-

udov strana zastupujca bench ud a opierajca sa o irok lensk zkladu po celom Slovensku alebo to m by strana intelektulnych elt? Elt, ktor sa obas na dva mesiace zatvoria do svojich pracovn a vytras z rukva ako na pokanie genilne rieenie vetkch problmov krajiny, ktor uasnut lenovia strany u iba s otvorenmi stami poslune schvlia. Irniou je, e Prochzka rob presne to, o otvorene kritizuje: "Aby sa neopakovala kabinetn politika, e sa pr funkcionrov rozhodne za dverami, Pokraovanie na strane . 7.

NOV NOVINY CENTRUM

www.novenovinycentrum.sk

SPOLONOS

17. oktber 2012

Strana 7

Pokraovanie zo strany . 6. tch 350 ud tam prde na cel de a jedin, o sa od nich oakva, je manifestan shlas s tm, o t funkcionri dohodli za dverami, a to aby odmvali u dopredu dohodnut veci." Radoslav Prochzka chce predstavi svoj program na najbliej Rade KDH. Ale hne dodva: "Chcem si tto politick povinnos splni napriek tomu, e ambcie platformy prekrauj rmec KDH a pre jej program sa budem snai zska vinu nielen v KDH, ale v alej fze aj mimo neho." Pripomeme si: platforma m nzov, logo, expertn zzemie, prvrencov, vlastn program a bude zskava priaznivcov nielen v KDH, ale aj mimo neho. O om to vlastne Radoslav hovor? Nie nhodou o zakladan alej pravicovej strany? Ak no, bolo by od neho estn, keby to otvorene povedal. Radoslav Prochzka je milikom mdi. To sa ned poprie. Na druhej strane Jn Fige je pravidelnm terom mdi. To sa tie ned poprie. A tak si hovorm, ke tie nae liberlne a avicov mdi tak tvrdoijne a vytrvalo bij do Jna Figea, asi vedia, preo je pre nich tak dleit tohto loveka zlikvidova. A ak ten lovek napriek vedrm piny, ktor na neho dennodenne lej nielen jeho oponenti, ale niekedy aj t, ktor by ho mali podpori, doke so vztenou hlavou a s lskou v srdci vetkm tokom odolva, tak nieo siln v tom loveku bude. A preto som jednoznane na strane toho, ktorho bij, a nie na strane toho, ktorho oslavuj. Mm rd prirovnania zo portu. Jedno sa tu priam ponka. Ak osoh m hokejov tm z tonka, ktor nepochopil, e na vazstvo je potrebn shra celho tmu a nestaia na to iba jeho krsne kuky? Ak osoh m hokejov tm z tonka, ktor ke sa sperovi hri vrhn na jeho kapitna a strhn ho na ad, tak ho nejde brni, ale prid sa k nim a nalo svojmu vlastnmu leiacemu kapitnovi, o sa do neho zmest? Odpovedzte si sami. Poslanec Alojz Hlina povedal nedvno v rozhovore pre SME zaujmav vetu: "Bu vedie, nasleduje alebo cho pre." Radoslav Prochzka prepsol ancu vies, odmieta nasledova, nu zostva mu u iba to posledn. A ja mu pri tom prajem vea astia. Mimochodom, Radoslav, ak ste si nevimli, na Slovensku sa okrem prvej ligy hr aj extraliga. Jn atko

hlas z vajnr
Mil priatelia, itatelia NNC, je mi cou op sa pripomen a predstavi nae aktivity v rmci okresu Bratislava III. V snahe pribli politiku KDH bliie k obanom, a nielen pred vobami, zaloili sme Vajnorsk vzdelvaciu spolonos. Prv predstavenie tejto spolonosti verejnosti sa uskutonilo 23. septembra 2012 v priestoroch vinotky Regius vo Vajnoroch. Cieom spolonosti je kultrne a ideovo nadviaza na generciu slovenskch intelektulov, kazov i laikov. Chceme rozirova a podporova rozvoj najm miestnych sprostredkovacch truktr, ako s vajnorsk cechy, spolky. Zameriavame sa na obianske iniciatvy v oblasti vzdelvania, literatry, divadla, kultry, portu, tradinch remesiel a umenia. Nie menej podstatnm cieom je podpora participcie det a mldee v obci a motivcia k aktvnemu obianstvu. Tento cie chceme dosiahnu najm v spoluprci s miestnymi spolkami a kolami. Radi by sme zdruili kresansk inteligenciu, kazov i laikov, a tm podporili innejiu komunikciu medzi nimi. Chceme sa tie orientova na podporu dobrovonctva ako prirodzenej formy angaovanosti mladch ud a prejav iniciatvy a solidarity. Preto chceme rozirova medzigeneran dialg

Juraj Lauko

psobiskom spolonosti v zmysle stanov je cel zemie Slovenskej republiky. Vime si pomoc i partnerstv, a preto budeme radi spolupracova a pomha aj na projektoch inch aktivistov, zdruen i obc. V tomto smere som u ako zakladajci len VVS oslovil o spoluprcu napr. Raiansky spolok v Bratislave Rai, ale aj alch aktivistov, napr. z mesta Bardejov. Vieme a chceme pomha, aby sa tu na Slovensku lepie ilo! Sasou predstavenia Vajnorskej vzdelvacej spolonosti, bolo aj premietanie 1. Vajnorskho filmovho klubu. Veer sme otvorili filmom Obiansky preukaz. Klub bude premieta raz do mesiaca, vstup je von, resp. vstupn je dobrovon. Premieta budeme od rozprvok pre deti, a po filmy pre mlde, ale i seniorov. Najbliie 10. novembra 2012 o 16:30 premietame rozprvky pre deti v cykle Pre rodiny pote si k nm oddchnu. Detiky bud ma mal oberstvenie. Prtomnch prili pozdravi aj len Predsednctva KDH a predseda Konzlia KDH Peter Mach, vicestarostka mestskej asti Soa Molnrov a poslankya za BSK Anna Foto: archv autora Zemanov.

od det a mldee po seniorov. Vajnorsk vzdelvacia spolonos oslovila a pozvala do svojho lenstva nielen predstaviteov mestskej asti, ale aj miestnu farnos a koly psobiace na zem Vajnr. VVS by postupne mala zdrui a trns spolonost, ktor psobia v rozmanitch oblastiach. Avak

NOV NOVINY CENTRUM

www.novenovinycentrum.sk

SPOLONOS

17. oktber 2012

Strana 8

NOV RA CIVILIZCIE
Vzva na zmenu organizci a manamentu
druhej svetovej vojny a do zaiatku devdesiatych rokov prichdzali zmeny do podnikania postupne, predvdatenm spsobom. Ale potom odrazu nastal neoakvan zlom. Nepouten revolcia poda nej prebehla na piatich frontoch: nesmierne sa zrchlil pohyb informci, vbune sa rozrila geografick psobnos firiem a zkaznkov, demografick predpoklady boli postaven na hlavu, zkaznci prevzali kontrolu nad firmami, padli steny vymedzujce vntro firmy a vonkajok firmy. Profesor JAN TRUNEEK, psobiaci na Vysokej kole ekonomickej v Prahe, opsal nov zmeny tmito slovami: Sme svedkami zvanch, komplikovanch javov: v celospoloenskej rovine dochdza k posunu paradigmy od industrilnej spolonosti k vedomostnej spolonosti... a podnikov okolie sa men zo spojitho na nespojit (turbulentn)... Turbulencia sa prehlbuje a po hranicu chaosu. V tejto svislosti sa odvolva na svetovho klasika teri manamentu P. F. DRUCKERA, ktor odvodil poatie turbulencie v podnikateskom prostred a vysvetuje ho takto: Turbulencia, diskontinuita je v kontraste s minulm spojitm Charles Handy prostredm. Dnes sa u neme pota s benm a predvdatenm priebehom konjukturlneho cyklu tak, ako to bolo predtm, t. j. najskr prosperita, potom recesia a zasa prosperita. V sasnom podnikateskom prostred ni nie je kontantn alebo predvdaten. Aj ivotn cykly vrobkov sa menia tak, e u o ich priebehu v budcnosti nememe usudzova poda minulosti. Takisto P. F. Drucker truktru a povahu konkurencie meme do budcnosti len vemi ako a s dostatonou mierou pravdepodobnosti zvldnu. Podobn hodnotenie existujcej spoloenskej a ekonomickej situcie vo svete prezentuj

1. Budcnos podnikania nebude pokraovanm minulosti

znmi americk autori Philip Kotler a John A. Caslione, ktorch vahy tie ovplyvnili mylienky Petra Druckera, oznaovanho za otca manamentu. Poda nich tradin pohad manarov na existenciu dvoch zkladnch trhovch podmienok (striedanie prosperity a recesie) vo svete a im zodpovedajcich dvoch hernch plnov na vedenie firiem ...je u neaktulny. Okrem dvojice zkladnch trhovch podmienok jestvuj i alie. Podmienky sa mu pritom neakane meni, prelieva jedna do druhej, a potom do alej... Vek otrasy sa dej astejie a s nsledkom rastcej prepojenosti globlnej ekonomiky... Prichdzaj v najrznejch vekostiach a tvaroch. ijeme vo vemi zloitej dobe, ke mnoh veci, ktor boli sasou nho bytia, mizn, km nov sa ete nezrodili a nezaujali svoju pozciu. Musme sa naui existova v chaose a neistote a njs v nich vlastn toisko bezpeia. V tchto podmienkach sme zrove svedkami obrovskho kvasu tvorivho myslenia a hadania vchodsk a alternatv. Treba si preto uvedomi a bra do vahy to, o tvrd CH. HANDY, povaovan za najvieho britskho filozofa podnikatestva, ktor psob ako profesor na London Business School. Poda neho sa na budcnos nememe dva ako na pokraovanie minulosti, e veci, ktor ns dostali tam kde sme, s zriedkakedy toton s vecami, ktor ns na tomto mieste mu udra, ale na budcnos musme hadie ako na rad diskontinut a naui sa poklada tto skutonos za samozrejm. Profesor Handy vid jedin monos ako da budcnosti zmysel v organizcich, v spolonosti i vo vlastnom ivote v tom, e vezmeme budcnos do vlastnch rk, a nielen v nsilnom reagovan na u. Odvolva sa na spisovatea G. B. SHAWA, ktor kedysi napsal, e rozumn lovek reaguje na svet, zatia o nerozumn sa sna svet printi, aby reagoval na neho.

Nachdzame sa na konci jednej cesty vvoja udskej civilizcie, t. j. jej druhej vlny, a pripravujeme sa na zajtrajok, ie na ivot v tretej vlne civilizcie. ALVIN TOFFLER vo svojej knihe Powershift (Mocensk posun) oznail toto obdobie ako terra incognita nezmapovan krajina zajtrajka. ROWAN GIBSON, editor svetovho bestselleru venovanho novm pohadom na budcnos, opsal oakvan vvoj takto: Ke dnes hadme do budcnosti, ani trochu nie sme si ist tm, kam mme vlastne namieren a ako sa tam dostaneme... Vydvame sa do plne inho sveta dvadsiateho prvho storoia, preto musme prehodnoti budcnos... Neexistuje pritom iadna pohodlne vydlden cesta do budcnosti, iadna jedin najlepia cesta. Nov doba si preto vynti zmeny v podnikan, a tm aj zmeny v charaktere organizci a manamentu. Diskontinuita v podnikateskom prostred Jednou z najdleitejch poslednch zmien vo vyspelch ttoch, ktor ovplyvn budcnos, je prechod spolonosti a ekonomiky industrilnej ry k spolonosti a ekonomike, v ktorch najvznamnejiu lohu bud ma vedomosti. Paralelne s nimi vak vo svete nastali, prp. nastvaj i alie podstatn zmeny, ktor spsobuj jeho turbulenciu. Je to predovetkm proces globalizcie, informatizcie, aktvna loha zkaznka pri navrhovan produktov a ich zlepovan, multikulturalizmus. V dsledku novch trendov oakvame zsadn zmeny v ekonomike a v oblasti podnikania zvl. Elizabeth Haas Edersheimov, konzultantka pre stratgie v poradenskch firmch USA, ktor pracuje pre vek firmy a investorov skromnho kapitlu, charakterizovala prebiehajci zvrat v podnikan takto: Ustlen svet podnikania, t. j. svet, ktor som skmala a o ktorom som sa domnievala, e som ho v priebehu 20 rokov prce... vemi dobre spoznala, prevrtila hore nohami nepouten revolcia... V obdob od konca
Mikul Sedlk

NOV NOVINY CENTRUM

www.novenovinycentrum.sk

ArchitektrA v dejinch udstvA XX.

Byzantsk ra (476 - 1453)

SPOLONOS

17. oktber 2012

Strana 9

nik preByzantsk dovetkm ra zaila rozvoj kol- svoj vek stva, z vied rozkvet prenajm filo- dovetkm Anton umichrast zofia a deje- za vldy pisectvo. cisra Justinina I. (527 565). B y z a n t - Tento prevzal, ale i upravil rmsk historik ske prvo, o sa prejavilo vydaProkopios nm obianskeho zkonnka, zav diele His- bezpeil hranice re, ktor mala trie (6. sto- v tom ase kontrolu nad obchoroie) pe dom v Stredozemnom i iernom aj o Slo- mori. So svojou manelkou boli v a n o c h : zakladatemi a vekmi podporo..Vzrastom vatemi byzantskej kultry. Cisr a ohromnou Justinin I. dal postavi vea chrPvodn Hagia Sofia v Carihrade. (Foto: www.byzantines.net) silou lia sa mov, z ktorch vrcholnm prejaPo zniku Zpadormskej re r. od ostatnch, kou a vlasy nemaj vom byzantskej architektry 476 prevan kontrolu nad Stre- ani prli svetl, ani ierne, ale s sa stal kontantinopolsk chrm domorm prevzala postupne By- skr gatanov. Spsob ich ivota Hagia Sofia (Boej Mdrosti), zantsk ra, ako pokraovateka je drsn, bez pohodlia. postaven v rokoch 532 a 537. Na kultru Byzantskej re Patr medzi najvie kupolovit Vchodormskej re so svojm hlavnm mestom Kontantino- mala vplyv grcko-rmska antika, stavby na svete s celkovou dkou pol (pvodn Byzantion), ktor orientlny Blzky vchod a rano- hlavnej lode 81 m. dal ete r. 330 postavi cisr Kon- kresansk umenie. Pokraovanie v budcom vydan. tantn. Na rozdiel od zpadormskych miest (ktorch vznam upadal v 6. stor. pod vplyvom tonch germnskych kmeov) si naalej svoj obchodn i kultrny vznam udriavali Kontantinopol (Slovanmi nazvan Carihrad), Alexandria, Antiochia, Efez i Soln. Svetovou menou s v tomto obdob zlat byzantny a radnm jazykom grtina. Hlavn mesto Kontantinopol sa stva centrom vtedajej Kontantinopol, zrekontruovan as theodosinskych hradieb. (Foto: www.cs.wikipedia.org) kultry a vzdelanosti. Vy-

NOV NOVINY CENTRUM

www.novenovinycentrum.sk

17. oktber 2012

HISTRIA - ZAUJMAVOSTI

Strana 10

Ako sa tvorili dejiny...

ESTN STR PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY HISTRIA, VZBROJ A PRSLUENSTVO V.

zadaniu objednvky. EPILG tri mesiace pred odovzdaVroba historickch zbran a prsluenstva do- nm zkazky, nakoko Inicitorom mylienky zabudova do Pluku stala zelen. Nastala zloit cesta ku konenej precenil svoje monosti. estnej stre preziden- realizcii vtvarnch nvrhov. Puku, bodk, al, ktorho sme nata republiky jednotku patrntaku i abu bolo potrebn rozkresli na li v echch, ns obral Juraj Hradsk, v historickch unifor- desiatky jednotlivch ast. Vroba kadej as- o dva mesiace asu, aby FINS, vtvarnk, mch bol vtedaj pre- ti, mimoriadne nronej na presnos, si vyado- nakoniec vyrobil pr ku- Prslunk estnej publicista zident Rudolf Schuster. vala zloit individulne technologick procesy. sov paieb plne nevyho- stre so abou M - 2009 Sm bol inpirovan takmito historickmi Run vroba jednotlivch komponentov bola vujcich naej predstave mimoriadne nron. Bolo ich potrebn zloi a potrebe. Neserizne prstupy niektorch kojednotkami, ktor psobili v Anglicku, Francdo fungujceho mechanizmu, overi ho, vy- operujcich vrobcov ohrozili termn dodania zsku a napokon aj u susedov v Maarsku. alej prce sa u zhostili kostmov v- ska, rozobra a z kadej siastky vyrobi objednvky, priom vznikali neprjemn stresotvarnky a onedlho bola na svete historick formu. Z hotovej formy boli zhotoven voskov v situcie, z ktorch sa muselo kontruktvne uniforma estnej stre prezidenta Slovenskej i lukoprnov odliatky, z ktorch sa odliali u a hlavne rchlo hada vchodisko. Pracovalo republiky Historickej jednotky. Ns vak za- samotn jednotliv sasti, ktor bolo potrebn sa nielen v ateliri a v dielni, ale na dielu sa opracova, prebrsi premenil aj interir domu Toma Achsa, ktor ujal problm spovajci vo vzbroji Kresadlov a doleti do kone- dodnes nesie stopy po tomto hektickom, ale tvoHistorickej jednotky. Uniforma bola zmka, detail nho tvaru. Nelo rivom a krsnom obdob. inpirovan odevom dobrovonckych zborov z roku 1848, ale, paradoxne, Nronou bola i vroba able, ale vojaci k nej pouvali puku vzor toto meme kontatova pri kadej 1952 a sovietsku abu, ktor pouz vyrobench zbran a prsluenstva. vali dstojnci estnej stre v asoch Bola to individulna vroba, ako sa hlbokho socializmu. Bolo potrebn zosladi teda o aksi fabrick hovor od A po Z. Run prca, vstroj s vzbrojou, aby napokon celok so soci- vrobu, ale o rukodielnu na ktorej bola otestovan remeseln prcu, na ktorej sa pre alistickou vzbrojou nepsobil groteskne. zrunos nielen autorskho zhotojej zloitos, a hlavne pre Zaala sa prca na nvrhoch zbran a dovitea a konenho dodvatea hoplnkov, ktor som absolvoval v spolonosti nedostatok potrebnho tovch zbran a prsluenstva, umeperspektvneho vrobcu, asu, ktor bol ohranileckho kova Toma Achsa, ale Patrntaky v rmci koopercie aj celho radu umeleckho kova a znal- en termnom dodania ca historickch zbran, To- zkazky, podiealo viacero subdodvateov domcich a zahraninch odbornkov. ma Achsa. Po vyselek- nielen zo Slovenska, ale aj z iech, Rakska i sa toto dielo podarilo, dosvedia v prvom tovan mnostva podnetov a Talianska. Ilo hlavne o potaov programy rade jeho pouvatelia lenovia Historickej a nvrhov boli vypracova- s 3D technolgiami na vrobu jednotlivch fo- jednotky estnej stre prezidenta SR. V nen konen vtvarn nvr- riem pre siastky na odlievanie do ocele, mo- poslednom rade bude hlavnm posudzovateom hy spolu s popismi, s kto- sadze, bronzu, vrobu koench sast, dreve- verejnos, pod drobnohadom ktorej bude tto rmi sme v roku 2004 nch paieb, drevench korpusov patrntaiek reprezentatvna sas prezidentskho radu, predstpili pred prezidenta i drevench poiev na bodky a able, ako aj odet do historickch uniforiem, s prslunou SR Rudolfa Schustera. N- rukovt na able. Bolo potrebn koordinova vzbrojou vystupova. vrhy ho zaujali a rozhodol procesy vroby jednotlivch komponentov o ich realizcii za pred- tak, aby boli vetky vas vyhotoven a pripokladu, e bud vedie praven na finlne skompletovanie. Zrove na tento zmer uvoni fi- je ale potrebn doloi, e z cenovch ponk nann prostriedky. Po p jednotlivch programtorov a vrobcov boli ronom akan sme boli vybrat tie najprijatenejie a boli to hlavvyzvan k predloeniu v- ne firmy a vrobcovia, ktor boli schopn tvarnch nvrhov a kom- predloen poiadavky aj finalizova, o pletnej dokumentcie na bol hlavn problm pri zadvan vroby Prslunk estnej konen schvlenie, ktor subdodvateom. Naprklad dohodnut dostre s pukou predchdzalo samotnmu dvate paieb na puky od dohody odstpil
M - 2009 Autorsk zhotovite a dodvate Tom Achs. (Foto: autor)

NOV NOVINY CENTRUM

www.novenovinycentrum.sk

HISTRIA

17. oktber 2012

Strana 11

tt, ktormu vldli Arpdovci, bol viacjazyn a s dvoma cirkevnmi obradmi: byzantskm (grckym, staroslovenskm) ako pozostatkom po sv. Metodovi a postupne prevane latinskm (rmskym). Na svtotefanskej korune a na vrecku, v ktorom nosieval sv. tefan strieborn peniaze, aby chudobnm v kadej chvli mohol poskytn almunu, s slovansk npisy v cyrilike (uvdza Josef Ruika: ivot a zvyky slovanskch nrod. Praha, 1928, s. 292). Mikul Hako (Bratislavsk korunovcie a pvod korunovanch klenotov. Slovk v Amerike, november december 2007) uvdza obsah npisov: Budi Hospodi miloste Tvoja na nas nynja i vo viki a Boe, uedri ny i blahoslovi ny prosviti lice tvoje na ny i pomiluj ny. V roku 1043 umrel muenckou smrou sv. Bystrk, posledn znmy nitriansky biskup, podporujci (staro)slovensk cirkev. Poda Sasinka kr Belo I. (1060 1063) bol priateom slovenskej vchodnej cirkvi tak, e od carihradskho cisra Kontantna Monomacha (1042 1054) obdral i korunu. Ilo o Monomachovu korunu, ktorou korunovali nitrianske knieat a ktor zo zeme vykopan bola

komu to vldli Arpdovci?

r. 1860 v Klii pri Nitre. Na cirkevnej synode v Saboli v roku 1092 prijal dokonca kr (svt) Ladislav nariadenie, e t prslunci latinskho obradu (kazi a veriaci), o sa nedria uhorskch, to znamen vchodnch zvykov, bud z krajiny vykzan (Michal Boka, Grckokatolcky kalendr na rok 2009). Poloslovensk Arpdovec Belo Historick znak Uhorska. (Foto: www.sk.wikipedia.org) III. (1171 1196), ktor sa ukzal ako mimoriadne nadan ttnik a vojvodca, aj vaka desaronmu pobytu 1096 poznamenal staton zpas Nitrav Byzantsku do smrti ostal dom byzant- nov za zchranu idov, ktor boli terom skej cirkvi, tvrd Titus Kolnk. Zlom kriiakov. Kriiacke vpravy zrodili rd v prospech latininy nastal a po nstu- templrov. pe Anjouovcov na uhorsk trn. V marci 1241 vpadli do Uhorska TaMedzitm krovstvo preilo obdobie tri. V krvavej bitke pri rieke Slan kriiackych vprav po tom, o ich 27. no- s obrovskou invznou armdou Dingisvembra 1095 na synode v Clermonte vy- chnovho vnuka Baruchana 11. aprla hlsil ako svt vojnu proti moslimom 1241 padlo len na uhorskej strane viac ako ppe Urban II. Do vprav s cieom oslo- 45 000 ud a templri pod vedenm Jakuba bodi Bo hrob v Jeruzaleme z moci Tur- de Mont Royal do konca kryli stup kra, kov sa zapojilo aj Uhorsko. Poddan, ktor a zomreli do poslednho mua, kontatusa vpravy zastnia, mali dosta slobodu j autori publikcie Po stopch templrov a pdu, feudli zase to, po om najviac na Slovensku. Kr Belo sa zachrnil iba tili, majetok. U prv vpravu v roku tekom cez Bratislavu (tu mu pomohli domci idia) na dalmatnske ostrovy. Po nhlom odchode Tatrov sa zaalo s vstavbou kamennch hradov, kr zaal udeova vsady achte a posilnila sa kolonizcia. Medzi pvodnch obyvateov Slovenska sa vklinili predovetkm Nemci, ale aj Valasi, ktorm domci vldcovia a aj cirkev poskytli rozsiahle osobitn prva a povolili im prinies si aj vlastn prvne a hospodrske intitcie. Zaalo sa osudov vchodn silie Nemcov, ke po prv raz zaal ich pochod na vchod: do dnenho Poska, eska, Slovenska, Maarska a Litvy. Tto invzia poznaila i budce iny, ale aj ideolgie. Dokonenie. Marin iavsk

NOV NOVINY CENTRUM

www.novenovinycentrum.sk

MARKETING
ZASTPENIE EURPSKEJ
KOMISIE NA

17. oktber 2012

Strana 12
SLOVENSKU

INFORMAN KANCELRIA EURPSKEHO PARLAMENTU NA SLOVENSKU a ZDRUENIE KRESANSKCH SENIOROV SLOVENSKA

U S P O R I A D A J A P O Z V A J N A CELOTTNY SEMINR

Aktvne starnutie a krza Eurpy

Hotel Echo, Preovsk 39, Bratislava
PROGRAM
18. oktber 2012 (tvrtok): 18:00 20:00 Panelov diskusia spojen s veerou (Modertori: Ivan imko, Jn Holk, Jozef Mikloko) 19. oktber 2012 (piatok): 9:00 9:30 Registrcia , Otvorenie seminra 9:30 10:45 vystpenia prednajcich (Duan Chrenek, vedci Zastpenia Eurpskej komisie v SR; Rbert Hajel, riadite Informanej kancelrie Eurpskeho parlamentu v SR; Jozef Mikloko, predseda Zdruenia kresanskch seniorov a poslanec NR SR; Jn Fige, predseda KDH a podpredseda NR SR; Anna Zborsk, poslankya Eurpskeho parlamentu; Miroslav Mikolik, poslanec Eurpskeho parlamentu) 10:45 11:15 Diskusia, Prestvka oberstvenie 11:15 12:30 vystpenia prednajcich (ubo Jurk Tvorivosou proti starnutiu, spisovate ; Milo Moravk Krza v Eurpe, podpredseda KDH pre verejn financie; Jn Holk Morlka a etika v podnikan, exminister vldy SR; Ivan imko Politika a etika, hodnoty alebo zujmy? exminister vldy SR; Anton Hykisch Strieborn ekonomika, spisovate) 12:30 14:00 Diskusia; Obed 14:00 15:30 vystpenia prednajcich (Branislav kripek ivot biblickch postv ako ili, starli, umierali..., poslanec NR SR; Jozef Mikloko ml. loha starch rodiov pri zchrane rodiny, predseda spolonosti smev ako dar; Milo Nemeek Solidarita a spoluprca generci, vedci pracovnej skupiny Vboru pre seniorov pre tvorbu NPAS; Ivan Plander Mj ivot s potami, akademik vysokokolsk pedagg; Vladimr Bren skalia a ance starnutia, medzinrodn poradca, trner; ubo Olach So portom a perom k dlhmu veku, riadite Aurum, bsnik) 15:30 15:45 Oberstvenie 15:45 16:15 Zveren diskusia 16:15 Zver seminra (Dionz Hochel, Informan kancelria Eurpskeho parlamentu na Slovensku)

Bratislava, 18. - 19. 10. 2012

Prihlky na seminr zalite do 15. 10. 2012 na mikloskojozef@gmail.com Nklady za konferenciu hrad organiztor.

POZVNKA NA REKREAN POBYT PRE RODINY

Spisk Jeruzalem pod tmto nzvom sa ukrva
jedinen slovensk fenomn, akm je religizna krajina na Paici, vrtane Spiskej Kapituly a Sivej Brady. Nachdza sa v blzkosti svetovho kultrneho a prrodnho dedistva UNESCO Spisk hrad a okolie a na Spisko-Gemerskej vetve historickej gotickej cesty (Spisk Vlachy Spisk Podhradie Levoa). Je tie sasou zemia eurpskeho vznamu Travertny pri Spiskom Podhrad. M aj vznamn religizny vznam Spisk Kapitula je sdlom biskupstva. Prve toto zemie pripomna symbolick Jeruzalem. Samotn Paica i kaplnky, ktor sa tam nachdzaj, predstavuj pdorys skutonho Jeruzalema v mierke1:1. S rozmiestnenm objektov v Jeruzaleme koreponduje poloha religiznych objektov na Spii, o urite nie je nhoda, ale zmer tvorcov. Ide o kaplnky sv. Rozlie, sv. Frantika Xaverskho, ptnickej kaplnky sv. Kra na Sivej Brade, ktor zjavne pripomna Golgotu, i samotn Dm sv. Martina. Jedna z lokalt na Spii, inpirovan Getsemanskmi zhradami, ia, u zanikla. Bola zisten iba archvnym prieskumom. Nachdza sa v dedinke Jablonov v podobe zhrady pri rybnku. Poda archeolgov a historikov mali tieto miesta umoni veriacim v asoch, ke pre vojnu s Turkami boli pte do Svtej zeme problematick, o najvernejie prei krov cestu. Podobn symbolick krajina sa nikde na Slovensku nenachdza (najbliia je posk Kalvria Zebrzydowska). Spisk Jeruzalem tak me prispie aj k rozvoju ekumenizmu, k zachovaniu kultrneho dedistva a zatraktvneniu zemia. Uprostred tejto ndhernej a historicky vzcnej oblasti sa nachdza jedin hotel pod Spiskm hradom Hotel Kapitula, ktor ponka prjemn, duchovn a kultrne prostredie svojim nvtevnkom. V priestoroch hotelovej retaurcie, historickej spky, vnnej pivnice a barokovej zhrady pre Vs ochotne zorganizujeme svadby, promcie, oslavy vro, ale aj firemn stretnutia, recepcie a mnoho inho.

Spisk Jeruzalem

Vs pozva na
10.11.2012 17:00 - 22:00 Hotel Kapitula, Spisk Kapitula 15
o Vs ak? Prezentcia a degustcia Svtomartinskch vn a mladho ervenho vna, kulinrske peciality, prjemn atmosfra.

Vstupn: 18,50 / osoba

Rezervcia vstupeniek, info: +421 905 539 926 +421 53 45 42 583 recepcia@hotelkapitula.sk

Kontakt: Garni Hotel Kapitula Tel..: +421-53 45 42 583, +421-53 45 42 581 Spisk Kapitula 15 Fax: +421-53 45 42 582 053 04 Spisk Podhradie E-mail: recepcia@hotelkapitula.sk Web: www.hotelkapitula.sk, www.hk.3-d.sk

NOV NOVINY CENTRUM

www.novenovinycentrum.sk

MARKETING

17. oktber 2012

Strana 13

NOV NOVINY CENTRUM

www.novenovinycentrum.sk

MARKETING

17. oktber 2012

Strana 14

NOV NOVINY CENTRUM

1. Predplatn na rok 2013:
Ron predplatn: 21,- eur na et vydavatea - OSTRAICA s.r.o.: 401 222 1108 / 7500 (SOB) (v prpade potreby IBAN formt sla tu: SK 23 7500 0000 0040 1222 1108) kontantn symbol: 8 variabiln symbol: 2013 Do sprvy pre prijmatea uvete MENO a PRIEZVISKO, svoju adresu, prosm, zalite e-mailom na: jozef@baca.sk alebo potou na adresu: NOV NOVINY CENTRUM OSTRAICA s. r. o. Strakova 5 811 01 Bratislava
NE BEZPLAT

Monos predplatenia PAPIEROVHO vydania nho tdennka

Hypotekrna porada Auxerre finann sluby

PONKA KOMPLEXN HYPOTEKRNE A VEROV PORADENSTVO
Aj v ase rastcich rokovch sadzieb njdeme pre Vs najoptimlnejiu hypotku. Sta jedno stretnutie s nami a zskate prehad o verovch produktoch viacerch bnk. Ako licencovan partner vetkch hypotekrnych bnk v SR poskytujeme n hypotekrny a verov servis fyzickm osobm BEZPLATNE.

tel. .: 0905 953 886 I www.auxerre.sk I info@auxerre.sk

A4_Auxerre_final.indd 3

BRATISLAVA
Kpen ulica

9/4/12 10:52 AM

Ubytovanie v centre za udov ceny!

2. Predplatn na rok 2012:

V prpade zujmu o predplatn na aktulny rok 2012 zaplate, prosm, predplatn vo vke 40 centov za kad tde do konca roka.

Napr. 1-izbov apartmn, od 40 , kad alia osoba +10 , parkovanie pred apartmnom 0,70 /hod., mimo prac. hodn a cez vkendy zadarmo.

akujeme za Vau dveru a podporu!

Kontakt:

www.bratislava-travel.sk tel. 0911 458 458

NOV NOVINY CENTRUM

www.novenovinycentrum.sk

MARKETING

17. oktber 2012

Strana 15

rozmAte nAd kpou prvesnho vozkA?

Tak nevhajte a prte do predajne
S S S

na Raianskej ulici . 184 v Bratislave a urite si vyberiete!

Prvesy skladom a okamite k odberu.

ADAL Bratislava, s. r. o.

Ponkame irok vber vozkov zn. Pongratz najvyej kvality...

LPA

GPA

PHL

A alie typy: 3 SKS 3-strann sklpa,

s s s s s s s s s

L-AT 400 T-K autotrasportry, L-PAT, Typov rada FPA, GPA a LPA

www.adalbratislava.com Raianska 184/B, 831 54 Bratislava t. : 0948 471 172, 02/381 012 83

NOV NOVINY CENTRUM

www.novenovinycentrum.sk

RELAX A ZBAVA

17. oktber 2012

Strana 16

Osemsmerovka
Naa vaka za osemsmerovku patr Mgr. Marekovi Patakymu z Bardejova. V prpade zujmu o overenie tajniky Vm jej vyrieenie zaleme na zklade Vaej e-mailovej iadosti na adresu redakcie, t. j.: jozef@baca.sk.
K I K N P D A O N A V B O R O E A U A E S L E L T O S A N T V I N I C A S V I L N A E N C S B O S I
V

AFORIZMUS
Kto nepozn minulos, nepochop budcnos. (G. Mann) Kto je to tovnk? Osoba, ktor vyriei v problm, o ktorom neviete, spsobom, ktor nechpete.

N A R T E L A B S O T C

S L B O D A A L U I E

S P T V J K E I V E D A

Y D O N N E S L T Y

R I C V L

O I C E L

E L E I L A

S E K B A V N E N V R

I R A V R A E A I

Y R Z U A T R S F N C

E E I N B A A A

T S A J T P O
V

K K O A O

A O

O O O K N E E O S L S L S

NOV NOVINY CENTRUM

- noviny o spolonosti pre vetkch
Vydva OSTRAICA s. r. o. IO: 36 701 106. Sdlo vydavatea a adresa redakcie: Strakova 5, 811 01 Bratislava. E EPT MK SR: EV 4676/12, ISSN 1338-5453. Celkov slo vydania 0071. Vychdza tdenne v elektronickej aj printovej podobe.

M R M L A D I

A O

E O O A

V O

A K

E L A

K O

K O

Tajniku osemsmerovky tvor 39 nevykrtanch psmen. Legenda: AKOS, ANANSY, BALET, CELOK, CIELE,
CVIKLA, FENOL, IKRA, KABARET, KEKS, KOLIBA, KOICE, KOTVA, LSKA, LIEKY, MALINA, MAMONA, MASLO, NEROVNOS, OBRANA, OLOVRANT, OSIVO, OSOBA, OSUDY, OVOCIE, POTA, RIEKA, SAVANA, SLOBODA, SPOLONOS, STOPR, KORICA, TELEVZIA, ABA, ULICA, VALEC, VELA, VIANOCE, VINICA, VLDA, VOLI, VTOK.

Nov noviny CENTRUM si

v prpade zujmu mete objedna telefonicky alebo e-mailom (vi kontakt fredaktora). fredaktor: Jozef Baa, tel. 0907 711 117, e-mail: jozef@baca.sk, redaktorka: Anetta Gnidov. Nzory prispievateov lnkov nemusia nutne zodpoveda nzorom redakcie.