Professional Documents
Culture Documents
V CENTRE pozornosti:
Ven itatelia, tto otzku si poloil Jn Fige na seminri o eurpskej politike KDH. Svet je v hospodrskej krze, Eurpa aj v menovej krze a na Slovensku mme vldu jednej strany, ktor vo vobch subovala obanom istoty. Dnes je realita in. Aby si Smer zachoval ak-tak tvr, berie druhm v podobe zvyovania dan. Domnieva sa, e bohat Slovci a fungujce firmy zvia istoty chudobnm voliom. Nestane sa. Vetci bud ma menej. Sta si pripomen zkonitosti spojench ndob... Preto je namieste otzka: Ako alej v KDH? Odpove je potrebn hada aj preto, lebo na naej politickej scne s strany, a vznikaj alie, v ele s ldrami, ktor doku ohri svojich voliov populistickmi reami. Maj jednoduch rieenia, subuj prosperitu a bezpen istoty. Vidina spechu na politickom javisku ich doenie do stavu, kedy klamstvo sa stva pravdou a mysel hazardom. Takto politici mu vyhra voby, no nedoku zmeni svet. Kresanstvo, a to je historick fakt, svet menilo. Meni svet k lepiemu by malo by aj ambciou Kresanskodemokratickho hnutia. Politika KDH mus by za kadch okolnost kresansk a kad politik hnutia by mal etick hodnoty, obsiahnut v kresanskom kdexe, nielen pozna, ale ich aj vlastni. Je to in rovina vzahov, ktor prina aj in istoty. Akokovek sa zd, e dvadsadva rokov je dlh doba, KDH je na zaiatku svojho poslania a i sa nm to pi alebo nie, hnutie bude musie s v niektorch hodnotovch tzach do konfliktu s mylienkami liberlneho sveta. Jn Oparty
Dolores O'Riordan - svetoznma spevka Ako alej v KDH... a obdivovateka Jna Pavla II. v Bratislave
Poas uplynulho vkendu sa v bratislav- ko svojich skladieb, ale jej krat koncert za skej Inchebe konal koncert svetoznmej ro- vystpenm hlavnej hviezdy veera v niom kovej skupiny The Cranberries, na ele ktorej nezaostal a mnohm divkom bolo to, e v presne naasovanom programe veera nemohla Katarna Knechtov zaspieva o pr svojich ndhernch piesn viac. V zkulis sa s naou spevckou hviezdou pozdravil Jn Fige, predseda KDH a podpredseda NR SR, ktor neetril slovami uznania. alm dleitm dvodom jeho pohybu v zkulis bolo stretnutie s hlavnou hviezdou veera.
Dolores O'Riordan zo skupiny The Cranberries a Jn Fige v rozhovore pred bratislavskm koncertom (hore) a poas udeovania ceny Eurpskej nie v roku 2008 (vpravo). Foto: Agentra Amadeus a archv KDH.
u od roku 1990 stoj rska spevka Dolores O'Riordan. Jej osobnos spja na prv pohad ako zliten prvky. Je uznvanou rokovou hviezdou, nrovo sa pohybujcou v oblasti pomerne "tvrdho" roku, je matkou troch det, obdivovatekou Jna Pavla II. a vo svojich anglickch pesnikch nechva vrazne zaznie nielen svoj rsky przvuk, ale aj prezentan motvy typicky rskej udovej hudby. Tiscky slovenskch divkov ocenilo jej npadit spev, hru na nstroje i to, e napriek svojmu veku (vye 40 rokov!) len zriedka postla na jednom mieste a neustle hrila pohybom. Prirodzene, najvieho brlivho ocenenia divkov sa dokali jej svetov hity ako LINGER alebo ZOMBIE. alm vemi pozoruhodnm bodom koncertu bolo to, e ako predspevka vystpila Katarna Knechtov, ktor zaspievala nieko-
V roku 2008 bola Dolores O'Riordan medzi tmi umelcami, ktor si z rk Jn Figea ako eurokomisra zodpovednho o. i. za kultru prevzali EUROPEAN BORDERS BREAKER AWARD - cenu Eurpskej nie, ktor inicioval prve Jn Fige. Na zver ete jedno poakovanie. Patr komernej Agentre Amadeus, ktor cel koncert, napriek problmom s presunom termnu, na Slovensku spene zrealizovala. Jozef Baa
POLITOLGIA
Strana 2
SPOLONOS
si nzor spravia. Myslm, e s dos kompetentn. Alebo m niekto potrebu im v tom pomc...? Moje lnky si itatelia mu preta na www.lipsic. blogspot.sk a posdi sami. 2. Nie som rd, lebo mj prspevok skomplikoval ivot vydavateovi, ktor mi dal priestor. Nesmierne si vim jeho postoj v tchto doch. On aj ja sme si vedom, e niekedy nemusme by nzorovo jednotn, ale napriek tomu ponechvame itateom slobodu ma svoj nzor. Postoj vydavatea vnmam ako udsky Nie som rd z dvoch dvoa profesionlne odvny. Osdov: tatn by si mohli bra prklad... Na zver chcem vyjadri 1. Nie som rd, lebo v tejto odhodlanie, e moje Prkrajine sme ani po 23 rokoch spevky bez CENZRY slobody nedospeli do ozajstbud aj naalej ostr, prianej demokracie. Vydavate bol sme dovtedy, km nm to vyho- me a adresn (mete sa pni spoupozornen, e vyjadrujem vuje. Ja osobne som za to, aby si ahn...), ale postojovo a dajoagresvne toky voi Danielovi kad robil svoju prcu, a udia vo korektn.
SPOLONOS
vajiarsko je jednm z najbohatch ttov Eurpy. Vetci mu zvidia - prrodu, poriadok, neutralitu, vye 150 rokov ivota v mieri. 6.7.1991 som sa zastnil v St. Moritzi oslv 700. vroia jeho zaloenia. Bol trojhodinov vekolep program, aj vlak priiel na pdium. Pri okrhlom stole som sedel veda princa Charlesa (predtm sme sa stretli 8.5.1991 v Prahe na koncerte a na recepcii, bol aj s princeznou Dianou). Pod veliknskym stanom v St. Moritzi sme sa zaujmavo pozhovrali, hovoril aj o svojich charitatvnych projektoch, obdivovali sme jubilujcu krajinu. Sbil, e ma v decembri v Prahe navtvi pri prleitosti 200-tho vroia premiry Don Giovanniho. Ke som mal lstky sben, ospravedlnil sa, jeho rukou psan list mm odloen. Temer o 10 rokov neskr som navtvil v Luzerne Emila Smidaka, zaujmavho a bohatho temer 90-ronho filantropa eskho pvodu. Nekonen rozhovory s nm, je to in tma, preruila iba prechdzka pri prekrsnom jazere... Je pokojn, chladn rno. Kaky sa v slnench loch noria do vody, labute s dlhmi krkmi prehadvaj plytk dno. Kdle divokch kac vytartuj ako na povel a v pravidelnom ku preletia na sn lepie miesto. In letkom pochoduj po hladine, dvojica labut v asnej harmnii let pre, ich krdla sa temer dotkaj nehybnho zrkadla. Nad nm sa ti majestt zasneench hr, fuje im Pilatus. V diake vykkaj alie tritiscovky, je kud. Aleje stromov na pobre s preczne vystrihan, tria z nich iba pahle. Prebuden zele onedlho skrli promendu. Bahniatka u vykvitli, v parku prebleskuj prv kvety, veslri rezko zaberaj, inie sa lo bez cestujcich. Sirna ru rozprvkov pohodu, bud nevea det v kokoch. Vek
SPOLONOS
www.EurActiv.sk
toch a v menej miere v starch lenskch ttoch. Politika sa viac orientovala na obnoviten zdroje energie, ivotn prostredie a ivotn podmienky zvierat. Takto krok vak je poda jeho slov mon urobi, a ke si to mono dovoli, a E to spravila vtedy, ke si to ete nemohla dovoli. Poukzal alej na najdiskutovanejie body zotieranie rozdielov v dotcich, zastropovanie, zazelenanie a definciu aktvneho farmra. Nerovnovhy v platbch poda neho bude vemi ak odstrni pre rzne prrodn podmienky lenskch krajn. Okrem toho stle nie je zjednoten miera spolufinancovania z nrodnch rozpotov. Udratenos v podmienkach Slovenska v rmci spolonej agropolitiky na obdobie 2014 2020 si poda jeho slov bude vyadova dostaton adaptabilnos politiky, previazanos platieb na sektory (ivona vroba, ochrana prrody), definciu aktvneho farmra v zmysle m vyieho prjmu z ponohospodrstva a zameranie sa prioritne na produkciu potravn. Predseda Slovenskej ponohospodrskej a potravinrskej komory Milan Semank zdraznil najm, e sektor oakval do roku 2014 rovn podmienky pre podnikanie. Rozdiely vak zrejme bud pretrvva ovea dlhie. Poukzal najm na fakt, e ak me by konkurenn pozcia slovenskho farmra voi naprklad rakskemu, ke podpora slovenskho dosahuje 31 % rakskeho. Dotkol sa aj citlivej otzky zastropovania dotci pre vek farmy, ktor vak u tradine na Slovensku dominuj, a viedlo by teda k strate. Jeho prijatie by poda jeho slov malo negatvne dsledky nielen pre Slovensko, ale aj pre E. V hre je toti konkurenn schopnos nie voi zvyku sveta v ase globalizcie. Ako uzavrel, sasne navrhovan reforma nebude vies k zjednodueniu politiky, ale k pravmu opaku.
SPOLONOS
Prochzkovu dveru sa z hodiny na hodinu stal lovek neschopn vies politick stranu. Radoslav Prochzka sa vyjadril, e "Jn Fige v om vzbudzuje scit a to je emcia, ktor lder politickej strany vyvolva nesmie". Vo mne vtedy naopak vzbudzoval scit Radoslav Prochzka, a to preto, lebo mi a prli pripomnal namyslen diea, ktormu zobrali jeho obben hraku a ktor sa kvli tomu hde od zlosti po zemi a kope rukami, nohami, kde sa len d a koho sa len d. Po tomto emotvnom vystpen sa Radoslav Prochzka z rokovacej sly kdesi vytratil. Na-
Jn atko
doslava Prochzku s lenmi KDH nm ponka on sm v svislosti s prpravou jeho programovej platformy. Na sneme v Ruomberku Jn Fige vyhlsil ambciu hnutia pripravi nov zkladn program KDH, ktor nahrad program Lepie Slovensko z roku 1993. Na programe bude pracova cel hnutie, bude prediskutovan na kluboch, okresnch snemoch a schvlen na sneme KDH o dva roky. To, na om bude cel hnutie pracova dva roky, to stihol Radoslav Prochzka za dva mesiace. Vypracoval vo svojej pracovni platformu, ktor m poda jeho slov "nzov, logo,
mu to lenovia Rady vytali a iadali ho, aby ich aspo dodatone informoval o svojich zmeroch s programovou platformou. Radoslav Prochzka mlal ako sovietsky partizn, radej sa potichu vytratil z rokovacej sly a u sa nevrtil. To mu vak nebrnilo da pre televziu TA3 vyhlsenie, e "bol tvrdo kritizovan za to, e prli otvorene komunikuje s mdiami". Radoslav, to nie je pravda! Neboli ste kritizovan za to, e prli otvorene komunikujete s mdiami, ale za to, e vbec nekomunikujete s lenmi svojej vlastnej strany! Krsny prpad zvltnej komunikcie Ra-
udov strana zastupujca bench ud a opierajca sa o irok lensk zkladu po celom Slovensku alebo to m by strana intelektulnych elt? Elt, ktor sa obas na dva mesiace zatvoria do svojich pracovn a vytras z rukva ako na pokanie genilne rieenie vetkch problmov krajiny, ktor uasnut lenovia strany u iba s otvorenmi stami poslune schvlia. Irniou je, e Prochzka rob presne to, o otvorene kritizuje: "Aby sa neopakovala kabinetn politika, e sa pr funkcionrov rozhodne za dverami, Pokraovanie na strane . 7.
SPOLONOS
Pokraovanie zo strany . 6. tch 350 ud tam prde na cel de a jedin, o sa od nich oakva, je manifestan shlas s tm, o t funkcionri dohodli za dverami, a to aby odmvali u dopredu dohodnut veci." Radoslav Prochzka chce predstavi svoj program na najbliej Rade KDH. Ale hne dodva: "Chcem si tto politick povinnos splni napriek tomu, e ambcie platformy prekrauj rmec KDH a pre jej program sa budem snai zska vinu nielen v KDH, ale v alej fze aj mimo neho." Pripomeme si: platforma m nzov, logo, expertn zzemie, prvrencov, vlastn program a bude zskava priaznivcov nielen v KDH, ale aj mimo neho. O om to vlastne Radoslav hovor? Nie nhodou o zakladan alej pravicovej strany? Ak no, bolo by od neho estn, keby to otvorene povedal. Radoslav Prochzka je milikom mdi. To sa ned poprie. Na druhej strane Jn Fige je pravidelnm terom mdi. To sa tie ned poprie. A tak si hovorm, ke tie nae liberlne a avicov mdi tak tvrdoijne a vytrvalo bij do Jna Figea, asi vedia, preo je pre nich tak dleit tohto loveka zlikvidova. A ak ten lovek napriek vedrm piny, ktor na neho dennodenne lej nielen jeho oponenti, ale niekedy aj t, ktor by ho mali podpori, doke so vztenou hlavou a s lskou v srdci vetkm tokom odolva, tak nieo siln v tom loveku bude. A preto som jednoznane na strane toho, ktorho bij, a nie na strane toho, ktorho oslavuj. Mm rd prirovnania zo portu. Jedno sa tu priam ponka. Ak osoh m hokejov tm z tonka, ktor nepochopil, e na vazstvo je potrebn shra celho tmu a nestaia na to iba jeho krsne kuky? Ak osoh m hokejov tm z tonka, ktor ke sa sperovi hri vrhn na jeho kapitna a strhn ho na ad, tak ho nejde brni, ale prid sa k nim a nalo svojmu vlastnmu leiacemu kapitnovi, o sa do neho zmest? Odpovedzte si sami. Poslanec Alojz Hlina povedal nedvno v rozhovore pre SME zaujmav vetu: "Bu vedie, nasleduje alebo cho pre." Radoslav Prochzka prepsol ancu vies, odmieta nasledova, nu zostva mu u iba to posledn. A ja mu pri tom prajem vea astia. Mimochodom, Radoslav, ak ste si nevimli, na Slovensku sa okrem prvej ligy hr aj extraliga. Jn atko
hlas z vajnr
Mil priatelia, itatelia NNC, je mi cou op sa pripomen a predstavi nae aktivity v rmci okresu Bratislava III. V snahe pribli politiku KDH bliie k obanom, a nielen pred vobami, zaloili sme Vajnorsk vzdelvaciu spolonos. Prv predstavenie tejto spolonosti verejnosti sa uskutonilo 23. septembra 2012 v priestoroch vinotky Regius vo Vajnoroch. Cieom spolonosti je kultrne a ideovo nadviaza na generciu slovenskch intelektulov, kazov i laikov. Chceme rozirova a podporova rozvoj najm miestnych sprostredkovacch truktr, ako s vajnorsk cechy, spolky. Zameriavame sa na obianske iniciatvy v oblasti vzdelvania, literatry, divadla, kultry, portu, tradinch remesiel a umenia. Nie menej podstatnm cieom je podpora participcie det a mldee v obci a motivcia k aktvnemu obianstvu. Tento cie chceme dosiahnu najm v spoluprci s miestnymi spolkami a kolami. Radi by sme zdruili kresansk inteligenciu, kazov i laikov, a tm podporili innejiu komunikciu medzi nimi. Chceme sa tie orientova na podporu dobrovonctva ako prirodzenej formy angaovanosti mladch ud a prejav iniciatvy a solidarity. Preto chceme rozirova medzigeneran dialg
Juraj Lauko
psobiskom spolonosti v zmysle stanov je cel zemie Slovenskej republiky. Vime si pomoc i partnerstv, a preto budeme radi spolupracova a pomha aj na projektoch inch aktivistov, zdruen i obc. V tomto smere som u ako zakladajci len VVS oslovil o spoluprcu napr. Raiansky spolok v Bratislave Rai, ale aj alch aktivistov, napr. z mesta Bardejov. Vieme a chceme pomha, aby sa tu na Slovensku lepie ilo! Sasou predstavenia Vajnorskej vzdelvacej spolonosti, bolo aj premietanie 1. Vajnorskho filmovho klubu. Veer sme otvorili filmom Obiansky preukaz. Klub bude premieta raz do mesiaca, vstup je von, resp. vstupn je dobrovon. Premieta budeme od rozprvok pre deti, a po filmy pre mlde, ale i seniorov. Najbliie 10. novembra 2012 o 16:30 premietame rozprvky pre deti v cykle Pre rodiny pote si k nm oddchnu. Detiky bud ma mal oberstvenie. Prtomnch prili pozdravi aj len Predsednctva KDH a predseda Konzlia KDH Peter Mach, vicestarostka mestskej asti Soa Molnrov a poslankya za BSK Anna Foto: archv autora Zemanov.
od det a mldee po seniorov. Vajnorsk vzdelvacia spolonos oslovila a pozvala do svojho lenstva nielen predstaviteov mestskej asti, ale aj miestnu farnos a koly psobiace na zem Vajnr. VVS by postupne mala zdrui a trns spolonost, ktor psobia v rozmanitch oblastiach. Avak
SPOLONOS
NOV RA CIVILIZCIE
Vzva na zmenu organizci a manamentu
druhej svetovej vojny a do zaiatku devdesiatych rokov prichdzali zmeny do podnikania postupne, predvdatenm spsobom. Ale potom odrazu nastal neoakvan zlom. Nepouten revolcia poda nej prebehla na piatich frontoch: nesmierne sa zrchlil pohyb informci, vbune sa rozrila geografick psobnos firiem a zkaznkov, demografick predpoklady boli postaven na hlavu, zkaznci prevzali kontrolu nad firmami, padli steny vymedzujce vntro firmy a vonkajok firmy. Profesor JAN TRUNEEK, psobiaci na Vysokej kole ekonomickej v Prahe, opsal nov zmeny tmito slovami: Sme svedkami zvanch, komplikovanch javov: v celospoloenskej rovine dochdza k posunu paradigmy od industrilnej spolonosti k vedomostnej spolonosti... a podnikov okolie sa men zo spojitho na nespojit (turbulentn)... Turbulencia sa prehlbuje a po hranicu chaosu. V tejto svislosti sa odvolva na svetovho klasika teri manamentu P. F. DRUCKERA, ktor odvodil poatie turbulencie v podnikateskom prostred a vysvetuje ho takto: Turbulencia, diskontinuita je v kontraste s minulm spojitm Charles Handy prostredm. Dnes sa u neme pota s benm a predvdatenm priebehom konjukturlneho cyklu tak, ako to bolo predtm, t. j. najskr prosperita, potom recesia a zasa prosperita. V sasnom podnikateskom prostred ni nie je kontantn alebo predvdaten. Aj ivotn cykly vrobkov sa menia tak, e u o ich priebehu v budcnosti nememe usudzova poda minulosti. Takisto P. F. Drucker truktru a povahu konkurencie meme do budcnosti len vemi ako a s dostatonou mierou pravdepodobnosti zvldnu. Podobn hodnotenie existujcej spoloenskej a ekonomickej situcie vo svete prezentuj
Nachdzame sa na konci jednej cesty vvoja udskej civilizcie, t. j. jej druhej vlny, a pripravujeme sa na zajtrajok, ie na ivot v tretej vlne civilizcie. ALVIN TOFFLER vo svojej knihe Powershift (Mocensk posun) oznail toto obdobie ako terra incognita nezmapovan krajina zajtrajka. ROWAN GIBSON, editor svetovho bestselleru venovanho novm pohadom na budcnos, opsal oakvan vvoj takto: Ke dnes hadme do budcnosti, ani trochu nie sme si ist tm, kam mme vlastne namieren a ako sa tam dostaneme... Vydvame sa do plne inho sveta dvadsiateho prvho storoia, preto musme prehodnoti budcnos... Neexistuje pritom iadna pohodlne vydlden cesta do budcnosti, iadna jedin najlepia cesta. Nov doba si preto vynti zmeny v podnikan, a tm aj zmeny v charaktere organizci a manamentu. Diskontinuita v podnikateskom prostred Jednou z najdleitejch poslednch zmien vo vyspelch ttoch, ktor ovplyvn budcnos, je prechod spolonosti a ekonomiky industrilnej ry k spolonosti a ekonomike, v ktorch najvznamnejiu lohu bud ma vedomosti. Paralelne s nimi vak vo svete nastali, prp. nastvaj i alie podstatn zmeny, ktor spsobuj jeho turbulenciu. Je to predovetkm proces globalizcie, informatizcie, aktvna loha zkaznka pri navrhovan produktov a ich zlepovan, multikulturalizmus. V dsledku novch trendov oakvame zsadn zmeny v ekonomike a v oblasti podnikania zvl. Elizabeth Haas Edersheimov, konzultantka pre stratgie v poradenskch firmch USA, ktor pracuje pre vek firmy a investorov skromnho kapitlu, charakterizovala prebiehajci zvrat v podnikan takto: Ustlen svet podnikania, t. j. svet, ktor som skmala a o ktorom som sa domnievala, e som ho v priebehu 20 rokov prce... vemi dobre spoznala, prevrtila hore nohami nepouten revolcia... V obdob od konca
Mikul Sedlk
SPOLONOS
nik preByzantsk dovetkm ra zaila rozvoj kol- svoj vek stva, z vied rozkvet prenajm filo- dovetkm Anton umichrast zofia a deje- za vldy pisectvo. cisra Justinina I. (527 565). B y z a n t - Tento prevzal, ale i upravil rmsk historik ske prvo, o sa prejavilo vydaProkopios nm obianskeho zkonnka, zav diele His- bezpeil hranice re, ktor mala trie (6. sto- v tom ase kontrolu nad obchoroie) pe dom v Stredozemnom i iernom aj o Slo- mori. So svojou manelkou boli v a n o c h : zakladatemi a vekmi podporo..Vzrastom vatemi byzantskej kultry. Cisr a ohromnou Justinin I. dal postavi vea chrPvodn Hagia Sofia v Carihrade. (Foto: www.byzantines.net) silou lia sa mov, z ktorch vrcholnm prejaPo zniku Zpadormskej re r. od ostatnch, kou a vlasy nemaj vom byzantskej architektry 476 prevan kontrolu nad Stre- ani prli svetl, ani ierne, ale s sa stal kontantinopolsk chrm domorm prevzala postupne By- skr gatanov. Spsob ich ivota Hagia Sofia (Boej Mdrosti), zantsk ra, ako pokraovateka je drsn, bez pohodlia. postaven v rokoch 532 a 537. Na kultru Byzantskej re Patr medzi najvie kupolovit Vchodormskej re so svojm hlavnm mestom Kontantino- mala vplyv grcko-rmska antika, stavby na svete s celkovou dkou pol (pvodn Byzantion), ktor orientlny Blzky vchod a rano- hlavnej lode 81 m. dal ete r. 330 postavi cisr Kon- kresansk umenie. Pokraovanie v budcom vydan. tantn. Na rozdiel od zpadormskych miest (ktorch vznam upadal v 6. stor. pod vplyvom tonch germnskych kmeov) si naalej svoj obchodn i kultrny vznam udriavali Kontantinopol (Slovanmi nazvan Carihrad), Alexandria, Antiochia, Efez i Soln. Svetovou menou s v tomto obdob zlat byzantny a radnm jazykom grtina. Hlavn mesto Kontantinopol sa stva centrom vtedajej Kontantinopol, zrekontruovan as theodosinskych hradieb. (Foto: www.cs.wikipedia.org) kultry a vzdelanosti. Vy-
HISTRIA - ZAUJMAVOSTI
Strana 10
zadaniu objednvky. EPILG tri mesiace pred odovzdaVroba historickch zbran a prsluenstva do- nm zkazky, nakoko Inicitorom mylienky zabudova do Pluku stala zelen. Nastala zloit cesta ku konenej precenil svoje monosti. estnej stre preziden- realizcii vtvarnch nvrhov. Puku, bodk, al, ktorho sme nata republiky jednotku patrntaku i abu bolo potrebn rozkresli na li v echch, ns obral Juraj Hradsk, v historickch unifor- desiatky jednotlivch ast. Vroba kadej as- o dva mesiace asu, aby FINS, vtvarnk, mch bol vtedaj pre- ti, mimoriadne nronej na presnos, si vyado- nakoniec vyrobil pr ku- Prslunk estnej publicista zident Rudolf Schuster. vala zloit individulne technologick procesy. sov paieb plne nevyho- stre so abou M - 2009 Sm bol inpirovan takmito historickmi Run vroba jednotlivch komponentov bola vujcich naej predstave mimoriadne nron. Bolo ich potrebn zloi a potrebe. Neserizne prstupy niektorch kojednotkami, ktor psobili v Anglicku, Francdo fungujceho mechanizmu, overi ho, vy- operujcich vrobcov ohrozili termn dodania zsku a napokon aj u susedov v Maarsku. alej prce sa u zhostili kostmov v- ska, rozobra a z kadej siastky vyrobi objednvky, priom vznikali neprjemn stresotvarnky a onedlho bola na svete historick formu. Z hotovej formy boli zhotoven voskov v situcie, z ktorch sa muselo kontruktvne uniforma estnej stre prezidenta Slovenskej i lukoprnov odliatky, z ktorch sa odliali u a hlavne rchlo hada vchodisko. Pracovalo republiky Historickej jednotky. Ns vak za- samotn jednotliv sasti, ktor bolo potrebn sa nielen v ateliri a v dielni, ale na dielu sa opracova, prebrsi premenil aj interir domu Toma Achsa, ktor ujal problm spovajci vo vzbroji Kresadlov a doleti do kone- dodnes nesie stopy po tomto hektickom, ale tvoHistorickej jednotky. Uniforma bola zmka, detail nho tvaru. Nelo rivom a krsnom obdob. inpirovan odevom dobrovonckych zborov z roku 1848, ale, paradoxne, Nronou bola i vroba able, ale vojaci k nej pouvali puku vzor toto meme kontatova pri kadej 1952 a sovietsku abu, ktor pouz vyrobench zbran a prsluenstva. vali dstojnci estnej stre v asoch Bola to individulna vroba, ako sa hlbokho socializmu. Bolo potrebn zosladi teda o aksi fabrick hovor od A po Z. Run prca, vstroj s vzbrojou, aby napokon celok so soci- vrobu, ale o rukodielnu na ktorej bola otestovan remeseln prcu, na ktorej sa pre alistickou vzbrojou nepsobil groteskne. zrunos nielen autorskho zhotojej zloitos, a hlavne pre Zaala sa prca na nvrhoch zbran a dovitea a konenho dodvatea hoplnkov, ktor som absolvoval v spolonosti nedostatok potrebnho tovch zbran a prsluenstva, umeperspektvneho vrobcu, asu, ktor bol ohranileckho kova Toma Achsa, ale Patrntaky v rmci koopercie aj celho radu umeleckho kova a znal- en termnom dodania ca historickch zbran, To- zkazky, podiealo viacero subdodvateov domcich a zahraninch odbornkov. ma Achsa. Po vyselek- nielen zo Slovenska, ale aj z iech, Rakska i sa toto dielo podarilo, dosvedia v prvom tovan mnostva podnetov a Talianska. Ilo hlavne o potaov programy rade jeho pouvatelia lenovia Historickej a nvrhov boli vypracova- s 3D technolgiami na vrobu jednotlivch fo- jednotky estnej stre prezidenta SR. V nen konen vtvarn nvr- riem pre siastky na odlievanie do ocele, mo- poslednom rade bude hlavnm posudzovateom hy spolu s popismi, s kto- sadze, bronzu, vrobu koench sast, dreve- verejnos, pod drobnohadom ktorej bude tto rmi sme v roku 2004 nch paieb, drevench korpusov patrntaiek reprezentatvna sas prezidentskho radu, predstpili pred prezidenta i drevench poiev na bodky a able, ako aj odet do historickch uniforiem, s prslunou SR Rudolfa Schustera. N- rukovt na able. Bolo potrebn koordinova vzbrojou vystupova. vrhy ho zaujali a rozhodol procesy vroby jednotlivch komponentov o ich realizcii za pred- tak, aby boli vetky vas vyhotoven a pripokladu, e bud vedie praven na finlne skompletovanie. Zrove na tento zmer uvoni fi- je ale potrebn doloi, e z cenovch ponk nann prostriedky. Po p jednotlivch programtorov a vrobcov boli ronom akan sme boli vybrat tie najprijatenejie a boli to hlavvyzvan k predloeniu v- ne firmy a vrobcovia, ktor boli schopn tvarnch nvrhov a kom- predloen poiadavky aj finalizova, o pletnej dokumentcie na bol hlavn problm pri zadvan vroby Prslunk estnej konen schvlenie, ktor subdodvateom. Naprklad dohodnut dostre s pukou predchdzalo samotnmu dvate paieb na puky od dohody odstpil
M - 2009 Autorsk zhotovite a dodvate Tom Achs. (Foto: autor)
HISTRIA
tt, ktormu vldli Arpdovci, bol viacjazyn a s dvoma cirkevnmi obradmi: byzantskm (grckym, staroslovenskm) ako pozostatkom po sv. Metodovi a postupne prevane latinskm (rmskym). Na svtotefanskej korune a na vrecku, v ktorom nosieval sv. tefan strieborn peniaze, aby chudobnm v kadej chvli mohol poskytn almunu, s slovansk npisy v cyrilike (uvdza Josef Ruika: ivot a zvyky slovanskch nrod. Praha, 1928, s. 292). Mikul Hako (Bratislavsk korunovcie a pvod korunovanch klenotov. Slovk v Amerike, november december 2007) uvdza obsah npisov: Budi Hospodi miloste Tvoja na nas nynja i vo viki a Boe, uedri ny i blahoslovi ny prosviti lice tvoje na ny i pomiluj ny. V roku 1043 umrel muenckou smrou sv. Bystrk, posledn znmy nitriansky biskup, podporujci (staro)slovensk cirkev. Poda Sasinka kr Belo I. (1060 1063) bol priateom slovenskej vchodnej cirkvi tak, e od carihradskho cisra Kontantna Monomacha (1042 1054) obdral i korunu. Ilo o Monomachovu korunu, ktorou korunovali nitrianske knieat a ktor zo zeme vykopan bola
r. 1860 v Klii pri Nitre. Na cirkevnej synode v Saboli v roku 1092 prijal dokonca kr (svt) Ladislav nariadenie, e t prslunci latinskho obradu (kazi a veriaci), o sa nedria uhorskch, to znamen vchodnch zvykov, bud z krajiny vykzan (Michal Boka, Grckokatolcky kalendr na rok 2009). Poloslovensk Arpdovec Belo Historick znak Uhorska. (Foto: www.sk.wikipedia.org) III. (1171 1196), ktor sa ukzal ako mimoriadne nadan ttnik a vojvodca, aj vaka desaronmu pobytu 1096 poznamenal staton zpas Nitrav Byzantsku do smrti ostal dom byzant- nov za zchranu idov, ktor boli terom skej cirkvi, tvrd Titus Kolnk. Zlom kriiakov. Kriiacke vpravy zrodili rd v prospech latininy nastal a po nstu- templrov. pe Anjouovcov na uhorsk trn. V marci 1241 vpadli do Uhorska TaMedzitm krovstvo preilo obdobie tri. V krvavej bitke pri rieke Slan kriiackych vprav po tom, o ich 27. no- s obrovskou invznou armdou Dingisvembra 1095 na synode v Clermonte vy- chnovho vnuka Baruchana 11. aprla hlsil ako svt vojnu proti moslimom 1241 padlo len na uhorskej strane viac ako ppe Urban II. Do vprav s cieom oslo- 45 000 ud a templri pod vedenm Jakuba bodi Bo hrob v Jeruzaleme z moci Tur- de Mont Royal do konca kryli stup kra, kov sa zapojilo aj Uhorsko. Poddan, ktor a zomreli do poslednho mua, kontatusa vpravy zastnia, mali dosta slobodu j autori publikcie Po stopch templrov a pdu, feudli zase to, po om najviac na Slovensku. Kr Belo sa zachrnil iba tili, majetok. U prv vpravu v roku tekom cez Bratislavu (tu mu pomohli domci idia) na dalmatnske ostrovy. Po nhlom odchode Tatrov sa zaalo s vstavbou kamennch hradov, kr zaal udeova vsady achte a posilnila sa kolonizcia. Medzi pvodnch obyvateov Slovenska sa vklinili predovetkm Nemci, ale aj Valasi, ktorm domci vldcovia a aj cirkev poskytli rozsiahle osobitn prva a povolili im prinies si aj vlastn prvne a hospodrske intitcie. Zaalo sa osudov vchodn silie Nemcov, ke po prv raz zaal ich pochod na vchod: do dnenho Poska, eska, Slovenska, Maarska a Litvy. Tto invzia poznaila i budce iny, ale aj ideolgie. Dokonenie. Marin iavsk
MARKETING
ZASTPENIE EURPSKEJ
KOMISIE NA
Prihlky na seminr zalite do 15. 10. 2012 na mikloskojozef@gmail.com Nklady za konferenciu hrad organiztor.
Spisk Jeruzalem
Vs pozva na
10.11.2012 17:00 - 22:00 Hotel Kapitula, Spisk Kapitula 15
o Vs ak? Prezentcia a degustcia Svtomartinskch vn a mladho ervenho vna, kulinrske peciality, prjemn atmosfra.
Kontakt: Garni Hotel Kapitula Tel..: +421-53 45 42 583, +421-53 45 42 581 Spisk Kapitula 15 Fax: +421-53 45 42 582 053 04 Spisk Podhradie E-mail: recepcia@hotelkapitula.sk Web: www.hotelkapitula.sk, www.hk.3-d.sk
MARKETING
MARKETING
A4_Auxerre_final.indd 3
BRATISLAVA
Kpen ulica
9/4/12 10:52 AM
Napr. 1-izbov apartmn, od 40 , kad alia osoba +10 , parkovanie pred apartmnom 0,70 /hod., mimo prac. hodn a cez vkendy zadarmo.
Kontakt:
MARKETING
ADAL Bratislava, s. r. o.
LPA
GPA
PHL
L-AT 400 T-K autotrasportry, L-PAT, Typov rada FPA, GPA a LPA
www.adalbratislava.com Raianska 184/B, 831 54 Bratislava t. : 0948 471 172, 02/381 012 83
RELAX A ZBAVA
Osemsmerovka
Naa vaka za osemsmerovku patr Mgr. Marekovi Patakymu z Bardejova. V prpade zujmu o overenie tajniky Vm jej vyrieenie zaleme na zklade Vaej e-mailovej iadosti na adresu redakcie, t. j.: jozef@baca.sk.
K I K N P D A O N A V B O R O E A U A E S L E L T O S A N T V I N I C A S V I L N A E N C S B O S I
V
AFORIZMUS
Kto nepozn minulos, nepochop budcnos. (G. Mann) Kto je to tovnk? Osoba, ktor vyriei v problm, o ktorom neviete, spsobom, ktor nechpete.
N A R T E L A B S O T C
S L B O D A A L U I E
S P T V J K E I V E D A
Y D O N N E S L T Y
R I C V L
O I C E L
E L E I L A
S E K B A V N E N V R
I R A V R A E A I
Y R Z U A T R S F N C
E E I N B A A A
T S A J T P O
V
K K O A O
A O
O O O K N E E O S L S L S
M R M L A D I
A O
E O O A
V O
A K
E L A
K O
K O
Tajniku osemsmerovky tvor 39 nevykrtanch psmen. Legenda: AKOS, ANANSY, BALET, CELOK, CIELE,
CVIKLA, FENOL, IKRA, KABARET, KEKS, KOLIBA, KOICE, KOTVA, LSKA, LIEKY, MALINA, MAMONA, MASLO, NEROVNOS, OBRANA, OLOVRANT, OSIVO, OSOBA, OSUDY, OVOCIE, POTA, RIEKA, SAVANA, SLOBODA, SPOLONOS, STOPR, KORICA, TELEVZIA, ABA, ULICA, VALEC, VELA, VIANOCE, VINICA, VLDA, VOLI, VTOK.
v prpade zujmu mete objedna telefonicky alebo e-mailom (vi kontakt fredaktora). fredaktor: Jozef Baa, tel. 0907 711 117, e-mail: jozef@baca.sk, redaktorka: Anetta Gnidov. Nzory prispievateov lnkov nemusia nutne zodpoveda nzorom redakcie.