jazyku. No čítanie ju po čase neuspokojovalo úplne, a tak sa rozhodla začať savenovať aj vlastnej tvorbe a vážne uvažovala nad tým, že by sa mohla staťspisovateľkou.V roku 1875 sa táto osemnásťročná dievčina vydala za Jána Vansu z malejdedinky pri Kežmarku - Lomničky, ktorý bol taktiež ako jej otec evanjelickýmfarárom. Spoločne sa v roku 1822 presťahovali do Rimavskej Píly, odkiaľ jej manžel pochádzal. Tam, v národne rušnom prostredí v neďalekom Tisovci, sa zúčastňovala narozličných spoločenských, kultúrnych a literárnych podujatiach. Jej snaha vyvrcholilavydávaním a redigovaním Dennice. (od roku 1898), ktorá bola prvým slovenskýmženským časopisom. Vo svojej činnosti pokračovala aj naďalej v Banskej Bystrici, kdesa presťahovala v roku 1911. „Prekonávala mnohé prekážky, vyvolané jednak konzervatívnymi predsudkami voči postaveniu a poslaniu ženy v spoločnosti, jednak ťažkosťami v rodinnom živote.“
V roku 1876 sa manželom Terézii a Jánovi narodil syn Ľudovít, z ktorého však milujúci rodičia nemali dlhodobú radosť, pretože v dôsledku viacnásobných ochoreníich na jar v roku 1881 navždy opustil vo veku štyroch rokov. Zarmútená matka svojžiaľ vložila do tvorivej činnosti a smrť jej dieťaťa bola pre ňu akýmsi zvláštnymdruhom inšpirácie pri písaní. Tieto prózy a básne súvisiace so stratou blízkej osobyuverejňovala po nemecky v časopise spišských Nemcov Karpathenpost – Karpatská pošta.Po tragickej smrti manžela Jána bývala Terézia u svojej chovanice OľgyVranej, ktorú si manželia adoptovali ako dvojročnú. Terézia Vansová zomrela 10.októbra 1942 v Banskej Bystrici.3.Literárne dielo Terézie VansovejDo literárneho života na Slovensku skutočne aktívne vstúpila až po tom, čo sa smanželom rozhodli presťahovať do Rimavskej Píly. Jej tvorbu spája úsilie vytvoriťtaké diela, ktoré by čitateľov jej spoločenského prostredia (a hlavne tú ženskú časť)odvrátili od čítania maďarskej či nemeckej beletrie.Vystupovala aj pod pseudonymami Johanka Georigiadesová; M.; Milka S.;Milka Žartovnícka; Nemophila; Neznáma veličina; P. Kronikár; P. Rokytovský;Reseda; Terézka M.; T.V.; T.V-á; V-á.
2PIŠÚT, Milan a kolektív.: Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava: Obzor, 1989, s. 357
Leave a Comment