RRZ Dochodky

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten
Schvlen zkon . 252/2012 Z.z., ktorm sa men a dopa zkon . 461/2003 Z.z. o socilnom poisten a ktorm sa menia a dopaj alie zkony
Kancelria Rady pre rozpotov zodpovednos, 2012 Pri reprodukcii asti textu je potrebn uvies okrem organizcie aj nzov materilu. Text nepreiel jazykovou korektrou.
www.rozpoctovarada.sk
Predslov _________________________________________________________________ 4 Zhrnutie _________________________________________________________________ 5 vod _____________________________________________________________________ 7 1.

1.1 1.2 1.2.1 1.2.2 1.2.3 1.2.4 1.2.5 1.2.6
Legislatva____________________________________________________________ 8
Ciele opatren z pohadu predkladatea _________________________________________ 8 Prehad opatren ______________________________________________________________ 8 Zmeny v odvodovom zaaen __________________________________________________ 8 prava dchodkovho veku____________________________________________________ 9 Posilnenie solidarity v dchodkovom systme ____________________________________ 9 prava spsobu valorizcie dchodkovch dvok _________________________________ 10 Kapitalizan pilier prspevky, vstup, otvorenie __________________________________ 10 Kapitalizan pilier odplaty, typy fondov, garancie _______________________________ 11
2.
2.1
Vplyv na domcnosti a podnikatesk subjekty_________________________ 12

2.1.1 2.1.2 2.1.3 Daovo-odvodov zaaenie a disponibiln prjmy _______________________________ 12 Zamestnanci_________________________________________________________________ 13 Prca na dohodu _____________________________________________________________ 15 Samostatne zrobkovo inn osoby _____________________________________________ 17
2.2 Vplyv na dvky zo socilneho poistenia _________________________________________ 18 2.2.1 Dka poberania dchodku ____________________________________________________ 18 2.2.2 Vka dchodkov ____________________________________________________________ 18 2.2.3 Dvky v nezamestnanosti a dvky z nemocenskho poistenia ______________________ 20 2.3 Zmeny v 2.pilieri ______________________________________________________________ 21 2.3.1 Vstup do 2.piliera ____________________________________________________________ 21 2.3.2 Sprva fondov _______________________________________________________________22 2.3.3 prava odplt poplatkov _____________________________________________________22 2.3.4 Znenie prspevkov __________________________________________________________ 23
3.
3.1
Vplyv na makroekonomick vvoj _____________________________________ 24

Krtkodob vplyvy ___________________________________________________________ 24 Dlhodob vplyvy ______________________________________________________________ 25 3.2
4.
4.1
Vplyv na verejn financie _____________________________________________ 28

Krtkodob rozpotov vplyvy ________________________________________________ 28 Dlhodob rozpotov vplyvy __________________________________________________ 30 Dlhodob udratenos verejnch financi_______________________________________ 32 4.2 4.3
Referencie ______________________________________________________________ 35 Prloha . 1 - Doplujce informcie k legislatvnym zmenm _______________ 37 Prloha . 2 - Daovo-odvodov zaaenie po zmench v dani z prjmov ______ 38
Predslov
Rada pre rozpotov zodpovednos (RRZ) vznikla v roku 2012 ako nezvisl orgn monitorovania a hodnotenia vvoja hospodrenia Slovenskej republiky. Poskytova verejnosti odborn, komplexn a politicky neprifarben informcie o vvoji verejnch financi je dleitou sasou novho fiklneho rmca tak na nrodnej ako aj na eurpskej rovni. Zkladn vstupy RRZ s definovan v stavnom zkone o rozpotovej zodpovednosti 1. Prvm je sprva o dlhodobej udratenosti, ktor m za cie kvantitatvne vyhodnoti presvanie finannho bremena na alie genercie, ako aj posdi rizik, ktor vyplvaj z fenomnu starnutia populcie vo vyspelch krajinch sveta, Slovensko nevynmajc. Prv sprva o dlhodobch vzvach pre slovensk verejn financie bude prezentovan 17. decembra 2012. Druhou dleitou sasou mandtu RRZ je vyhodnotenie rozpotu za predchdzajci rok. Sprva, ktor sa predklad aj na rokovanie nrodnej rady, m posdi, do akej miery sa podarilo splni rozpotov ciele, i boli dodran pravidl rozpotovej zodpovednosti a transparentnosti. Prv hodnotiacu sprvu za rok 2012 predlo RRZ do konca jna 2013. Treou kovou lohou rady je vypracovva a zverejova stanovisk k legislatvnym nvrhom predkladanm na rokovanie nrodnej rady najm z hadiska dsledkov na rozpoet verejnej sprvy a dlhodob udratenos verejnch financi. Stanovisk pripravuje RRZ bu z vlastnej iniciatvy alebo z podnetu poslaneckho klubu. Stanovisk k legislatvnym nvrhom by mali hada odpovede na tri zkladn otzky. Po prv, ktor ekonomick subjekty (domcnosti, podnikatelia) s najviac ovplyvnen navrhovanou legislatvou a v akej miere? Druhou otzkou je, ako ovplyvnia legislatvne zmeny makroekonomick vvoj v krtkodobom ale aj dlhodobom horizonte? Pozna odpovede na prv dve otzky je nevyhnutnm predpokladom na to, aby sa dali kvantifikova rozpotov vplyvy legislatvy, o bude vlastne aiskom stanovsk RRZ. Ide teda najm o to, ako ovplyvnia opatrenia ukazovatele verejnch financi na strednodobom horizonte a o prines z pohadu dlhodobej udratenosti. Hlavnmi nstrojmi na hodnotenie dopadov na prjmy a vdavky domcnost a firiem bud mikrosimulan modely prepojen na rzne makroekonomick modely. Dlhodob udratenos sa bude tandardne skma prostrednctvom osobitnho modelu na penzie a zdravotnctvo. Vzhadom na to, e RRZ ete nem vybudovan vetky potrebn modelov aparty a nem k dispozcii vetky individulne dta, prv stanovisk s viac v kvalitatvnej rovine a niektor odhady maj len indikatvny charakter. Napriek tmto poiatonm obmedzeniam verme, e stanovisk RRZ sa postupne stan uitonm pomocnkom pri rozhodovan v nrodnej rade. Rada pre rozpotov zodpovednos
stavn zkon . 493/2011 Z.z. o rozpotovej zodpovednosti.
Zhrnutie
Rada pre rozpotov zodpovednos na zklade stavnho zkona o rozpotovej zodpovednosti vypracovva a zverejuje stanovisk k legislatvnym nvrhom predkladanm na rokovanie nrodnej rady bu z vlastnej iniciatvy alebo na podnet poslaneckho klubu. RRZ v auguste obdrala list, v ktorom klub SDK-DS poiadal o stanovisko k novele zkona . 461/2003 Z.z. o socilnom poisten. Napriek tomu, e RRZ vznikla len pred niekokmi mesiacmi a stle prebieha proces tvorby databz a modelov, rada shlasila s vypracovanm stanoviska do konca novembra 2012. Tento materil hodnot konen znenie novely, ktor bolo schvlen v nrodnej rade 10. augusta 2012 a zrove v zkladnom texte neberie do vahy in zkony, ktor boli medzitm schvlen. Predmetn legislatvna prava vznikla poda predkladatea predovetkm z troch dvodov. Po prv, novela mala za cie zlepi dlhodob udratenos dchodkovho systmu. Po druh, niektor opatrenia mali prispie k okamitej konsolidcii verejnch financi. Po tretie, snahou bolo aj zruenie vnimiek a pecilnych reimov pri platen odvodov (ide najm o samostatne zrobkovo inn osoby (SZO) a ud pracujcich na zklade dohody o pracovnej innosti). RRZ hodnotila legislatvne zmeny z troch hadsk: vplyvu na domcnosti a podnikatesk subjekty z krtkodobho hadiska, dsledkov pre makroekonomick vvoj z krtkoa dlhodobho hadiska a z pohadu implikci pre verejn financie. Prijat opatrenia vplvaj na ist prjmy poistencov tak v krtkodobom ako aj v dlhodobom horizonte. Z krtkodobho hadiska maj rozhodujci vplyv zmeny v odvodovch povinnostiach. V prpade zamestnancov m novela negatvny vplyv pre tch, ktor maj hrub mzdu nad rovou 1,5-nsobku priemernej mzdy (12% zamestnancov). Znenie istej mzdy je vraznejie pre mzdy nad 3-nsobkom (2% zamestnancov) a ete viac nad 4-nsobkom priemernej mzdy (1% zamestnancov). Daov klin sa v tchto psmach zvi o 2 a 7 p.b., o je nrast zaaenia o 5 a 16%. Z hadiska hraninch daovch sadzieb dolo k vznamnmu nrastu takisto pre tieto skupiny osb a to z 19% na pribline 50%. Podobne siln nrasty marginlnych efektvnych daovch sadzieb je mon zdokumentova aj u viacerch skupn dohodrov a SZO. Z dlhodobho hadiska m novela najvznamnej vplyv na dchodcov. Prvou kovou zmenou je naviazanie dchodkovho veku na vvoj strednej dky ivota v seniorskom veku. Zrove sa men aj valorizan mechanizmus vyplcanch dchodkov na isto inflan, priom za inflciu sa bude pre tento el povaova rast cien v domcnostiach dchodcov vykzanch tatistickm radom. Treou dleitou zmenou je posilnenie solidarity v dchodkovom systme pravou existujcich koreknch koeficientov. Simulcie RRZ ukazuj, e ak bude stredn dka ivota rs poda oakvan Eurostatu, dchodkov vek by mal postupne nars na takmer 68 rokov v roku 2060. Zrove je mon oakva pokles miery nhrady z prvho piliera predovetkm pre ud s vyou mzdou. ist miera nhrady pre ud s prjmom na rovni minimlnej mzdy vzrastie o 3,3 p.b., naopak pre ud s prjmom na hranici 5-nsobku priemernej mzdy poklesne o 3,9 p.b. Zmenen valorizan mechanizmus m vak negatvny vplyv na vetky penzie s postupnm efektom do 11% a 12%. Efekt novely na celkov dchodky
prostrednctvom zmien v druhom pilieri je ak kvantifikova. Vea zvis od nastavenia investinch politk a poplatkov, rizikovej averzie sporiteov a od vkonnosti globlnych kapitlovch trhov. Novela sa nepriaznivo dotka najm sporiteov v indexovch fondoch. Zrove je mon skontatova, e cez znenie odvodov do druhho piliera sa obmedzuje diverzifikcia zdrojov v starobe. Zmeny v daovo-odvodovom systme vplvaj na ekonomick rast najm cez motivcie jednotlivch skupn daovnkov pracova, spori alebo investova. Z krtkodobho pohadu je mon oakva vplyvy predovetkm cez zmeny v dopyte, km v dlhodobom horizonte prostrednctvom ponuky prce alebo zsoby kapitlu. Indikatvne simulcie RRZ ukazuj, e novela zkona o socilnom poisten zni hospodrsky rast v krtkodobom horizonte o 0,1% a 0,2%, km v dlhodobom horizonte odhadujeme pokles potencilneho produktu o 0,4% a 1,1% (cez znenie potu odpracovanch hodn, o predstavuje 18 a 47 tisc osb na bze plnho vzku). V strednodobom horizonte sa odhaduje, e samotn novela zlep hospodrenie verejnch financi o viac ako 1% z HDP. Mnostvo legislatvnych zmien zapracovanch v prognze bude ma vplyv na sprvanie daovnkov (dynamick efekty), priom konen vplyv na daov a odvodov prjmy je ak odhadn a predstavuj riziko kvantifikcie. Druhou neistotou je predpokladan poet sporiteov, ktor sa vrtia sp do isto priebenho systmu. Z pohadu dlhodobej udratenosti verejnch financi ide o novelu, ktor zlepuje pozciu Slovenska. Samotn znenie odvodov do druhho piliera nem pozitvny efekt, avak zvenie veku odchodu do dchodku, znenie priemernch mier nhrad a zmeny vo vymeriavacch zkladoch jednoznane zlepuj dlhodob bilanciu verejnch financi. Celkov vplyv novely na dlhodob udratenos bol potan pomocou indiktora dlhodobej udratenosti verejnch financi S2, ktor definuje Eurpska komisia. Poda prepotov RRZ, vsledkom novely by malo by znenie potreby trvalho zlepenia salda rozpotu na to, aby dlh zostal udraten na nekonenom horizonte, z rovne 8,5% HDP na 6,3% HDP.
vod
Poda stavnho zkona o rozpotovej zodpovednosti Rada pre rozpotov zodpovednos (RRZ) me vypracovva a zverejova z vlastnho podnetu alebo z podnetu poslaneckho klubu stanovisk k legislatvnym nvrhom predkladanm na rokovanie nrodnej rady. Schvlen zkon . 252/2012 Z.z., ktorm sa men a dopa zkon . 461/2003 Z.z. o socilnom poisten a ktorm sa menia a dopaj alie zkony obsahuje viacero vznamnch opatren, ktor maj podstatn vplyv na hospodrenie verejnch financi a ekonomick rast. RRZ obdrala list poslanca Ivana tefanca zo da 10. augusta 2012, ktor v mene poslaneckho klubu SDK-DS poiadal o vypracovanie stanoviska k tomuto zkonu, najm s ohadom naposdenie dsledkov prijatho zkona na rozpoet verejnej sprvy a dlhodob udratenos verejnch financi. Vzhadom na dleitos prijatho zkona z pohadu dlhodobej udrateosti verejnch financi povaovala RRZ za potrebn svoje stanovisko vypracova. Z objektvnych dvodov, ktor sviseli s prpravou plnohodnotnho fungovania Kancelrie Rady pre rozpotov zodpovednos, nebolo mon pripravi stanovisko v skorom termne. Hodnotenie je rozdelen do tyroch ast. Prv as m za cie prezentova zmer predkladatea pri tvorbe legislatvy a poskytn prehad o najdleitejch legislatvnych opatreniach, ktor bud v alch astiach alej analyzovan. Druh as kvantitatvne a kvalitatvne popisuje vplyv opatren na domcnosti 2 s drazom na zmenu a rozloenie daovo-odvodovho zaaenia a poukazuje na zmenu nrokov zo socilneho systmu. Okrem toho sa v tejto asti popisuj aj pravy v kapitalizanom pilieri v oblasti poplatkov a typov fondov, ktor maj taktie vplyv na budcu vku dchodkov. Tretia as sa venuje vplyvu vetkch opatren na ekonomick vvoj, najm na trh prce a sna sa ilustrova pravdepodobn efekt opatren na hospodrsky rast v strednodobom a dlhodobom horizonte. Posledn tvrt as je venovan kvantifikcii vplyvu prijatch opatren na verejn financie. Cieom bolo posdi nielen krtkodob vplyvy na rozpoet, ale najm dlhodob efekty pouitm tandardnch indiktorov udratenosti.
Presnejie na jednotliv typy daovnkov (pre zjednoduenie sa pojem daovnkov pouva v celom materili aj v tch prpadoch, ke sa text tka poistencov v zmysle zkona o socilnom poisten). V budcnosti je vak ambciou RRZ pota simulcie aj na reprezentatvnej vzorke domcnost.
1. Legislatva
V tejto asti je uveden strun prehad najdleitejch opatren, ktor priniesla nov legislatva. Pre lepie posdenie opatren s sumarizovan aj zmery a ciele, ktor navrhovanmi opatreniami predkladatelia sledovali. Informcie v tejto asti erpaj z oficilnych dokumentov schvlench vldou 3 a nrodnou radou4. Zdvodnenia niektorch opatren neboli v oficilnych dokumentoch explicitne uveden, v tch prpadoch sa vychdzalo zo samotnej rozpravy v parlamente 5 alebo medilne komunikovanch vyhlsen a postojov.
1.1
Ciele opatren z pohadu predkladatea
Vlda v rmci predloenho zkona explicitne deklaruje svoj hlavn cie, ktorm je zabezpeenie dlhodobej finannej udratenosti dchodkovho systmu. Popri zabezpeen dlhodobej udratenosti by vak mali opatrenia prispie aj k okamitej konsolidcii verejnch financi v roku 2012 a v roku 2013. as opatren, najm v oblasti SZO a prc na zklade dohody o pracovnej innosti (alej len dohodu), je motivovan na jednej strane snahou odstrni pecilne reimy a vnimky pri platen odvodov a na druhej strane zvenm rovne dchodkovho zabezpeenia tchto osb v budcnosti, ktor by tak neboli v takej miere odkzan na socilnu pomoc v dchodkovom veku. Z pohadu zmien parametrov dchodkovho systmu bolo zmerom aj posilni solidaritu a zmierni rozdiely medzi vysokmi a nzkymi dchodkami. V samotnom fungovan kapitalizanho piliera bolo zmerom zrelni vku niektorch odplt a liberalizova prvne prostredie pre truktru dchodkovch fondov pri zachovan monosti rozloenia dchodkovch spor medzi rozdielne fondy.
1.2
1.2.1
Prehad opatren
Zmeny v odvodovom zaaen
Pri platen socilnych a zdravotnch odvodov dochdza ku zveniu a zjednoteniu maximlnych vymeriavacich zkladov zo sasnej rovne 1,5 / 3 / 4 nsobku priemernej mzdy v zvislosti od typu poistenia na rove 5-nsobku priemernej mzdy (viac v prlohe .1). Zvenie maximlnych vymeriavacich zkladov sa nepremietne do zvench nrokov na dvky zo socilneho poistenia, ktorch maximlna vka zostva zachovan s vnimkou poistenia v nezamestnanosti. V prpade poistenia v nezamestnanosti dochdza naopak ku
3 4 5
Dokumenty schvlen vldou da 6.7.2012, 8. bod programu. 6. Schdza, Parlamentn tla 141, 6.volebn obdobie. Textov prepis rozpravy, 6. volebn obdobie, 6. schdza, osoba Richter, Jn (minister prce socilnych vec a rodiny, predkladate zkona).
zneniu maximlneho nroku z 3-nsobku priemernej mzdy na 2-nsobok priemernej mzdy, o zabezpe, aby nebola vyplcan vyia dvka v nezamestnanosti ako priemern mesan mzda (miera nhrady je vo vke 50% vymeriavacieho zkladu). V prpade SZO sa okrem zvenia maximlnych vymeriavacch zkladov upravuje od 1.7.2013 spsob vpotu vymeriavacieho zkladu a zvyuje sa minimlny vymeriavac zklad zo sasnej rovne 44,2% priemernej mzdy na rove 50 % priemernej mesanej mzdy (PM). Nov defincia vymeriavacieho zkladu neumouje zniovanie zkladu o zaplaten socilne a zdravotn odvody a zrove postupne zniuje sasn koeficient 6 2 pre socilne poistenie a 2,14 pre zdravotn poistenie na jednotn rove 1,486 od 1.7.2015 7. Prjmy z prce na dohodu bud po novelizcii zaaen rovnakmi odvodmi ako zamestnanci v pracovnom pomere (48,6%) o bude v plnej miere plati v prpade pravidelnho prjmu8 z dohd. V prpade, e z dohd plynie fyzickej osobe nepravideln prjem ten bude podlieha rovnako vetkm odvodom ako v prpade zamestnanca s vnimkou krtkodobch poisten (nemocensk poistenie a poistenie v nezamestnanosti). Ponechvaj sa vnimky pre tudentov a invalidnch dchodov (neplatia zdravotn odvody), starobnch dchodov a poberateov vsluhovho dchodku v dchodkovom veku (neplatia invalidn a zdravotn poistenie) a pre iakov strednch kl s prjmami z dohd vo vke najviac 66 eur (podlieha bud rovnakm odvodom ako v sasnosti a to garannmu a razovmu poisteniu). Podrobnej prehad sadzieb je v prlohe .1.
1.2.2
prava dchodkovho veku
Od roku 2017 sa naviae zmena dchodkovho veku na vvoj strednej dky ivota. Dchodkov vek sa bude kadorone automaticky meni v zvislosti od zmeny pronch priemerov strednej dky ivota v aktulnom dchodkovom veku 9. Tmto spsobom sa dchodkov vek bude upravova postupne v zvislosti od demografickch dajov. Opatrenie sa nedotkne obanov, ktorch sa tka prechodn obdobie zvyovania dchodkovho veku na 62 rokov.
1.2.3
Posilnenie solidarity v dchodkovom systme
Zmer dlhodobo posilni solidaritu v dchodkovom systme je realizovan prostrednctvom postupnej zmeny koeficientov pravy priemernho osobnho
7 8 9
Vymeriavacm zkladom SZO je pomern as zkladu dane z prjmov fyzickch osb. V prpade socilneho poistenia sa krti vykzan zklad dane na polovicu (koeficietn 2) a v prpade zdravotnho poistenia sa del koeficientom 2,14. Od 1.7.2013 koeficient 1,9 a od 1.7.2014 koeficient 1,6. Pravideln prjem je definovan ako pravideln mesan prjem, ak prjem nie je vyplcan pravidelne mesane, u ide o nepravideln prjem. Referennm vekom bude vdy aktulny dchodkov vek zaokrhlen na cel slo smerom dole.
mzdovho bodu (POMB 10) naplnovanej na obdobie rokov 2013 a 2018. Koeficient pravy POMB pre hodnotu vyiu ako 1,25 sa v pravidelnch krokoch (po 4 p.b. rone) zmen z hodnoty 84% pre rok 2012 na 60% pre rok 2018 a nasledujce roky. Koeficient pravy POMB pre hodnotu niiu ako 1 sa v pravidelnch krokoch (po 1 p.b. rone) zmen na konen hodnotu 22% pre rok 2018 a nasledujce roky. Zmeny v koeficientoch znamenaj, e naprklad loveku, ktorho priemern vymeriavac zklad pre platenie odvodov dosiahnut poas pracovnho ivota bude po roku 2018 vy ako 1,25-nsobok priemernej mzdy sa zredukuje nrok na dchodok zo sumy zarobenej nad tto hranicu o 24 p.b v porovnan s rokom 2012. Nrok na dchodok sa sleduje do POMB vo vke maximlne 3. Pri zrobkoch pod rovou priemernej mzdy sa naopak nroky na dchodkov dvku zvia.
1.2.4
prava spsobu valorizcie dchodkovch dvok
Dchodkov dvky sa bud v rokoch 2013 a 2017 zvyova o pevn sumu vypotan v zvislosti od medzironho rastu inflcie a medzironho rastu priemernej mzdy a priemernho vyplcanho mesanho dchodku. V priebehu rokov 2014-2017 sa postupne bude zvyova vha spotrebiteskej inflcie zo sasnch 50% na 90%. Od roku 2018 sa prejde optovne na tandardn spsob valorizcie percentom pre vetkch (pevn suma sa u nebude uplatova), priom valorizova sa bude o rast dchodcovskej inflcie.
TAB 1: Vhy pre stanovenie objemu valorizcie o pevn sumu (prechodn obdobie)
2013 rast spotrebiteskch cien rast priemernej nominlnej mesanej mzdy 50% 50% 2014 60% 40% 2015 70% 30% 2016 80% 20% 2017 90% 10% 2018* 100% 0%
* Od roku 2018 sa kon prechodn obdobie indexcie o pevn sumu a dchodky sa bud valorizova len dchodcovskou inflciou
Valorizcia pevnou sumou je jednm z deklarovanch nstrojov na odstrnenie rozdielov v existujcich dchodkoch. Jej pouitie spsob relatvne vy nrast dchodkov, ktor s niie ako priemern dchodok a naopak, ni nrast vych dchodkov. Zvyovanie vhy inflcie zniuje celkov rove valorizcie a predstavuje spory z pohadu verejnch financi. Zmena zo spotrebiteskej na dchodcovsk inflciu repektuje skutonos, e dchodcovia maj pecifick spotrebu tovarov a sluieb, ktor dlhodobo rast rchlejie ako ben spotrebitesk inflcia 11. Prechod na indexciu len poda inflcie zabezpe zachovanie relnej kpnej sily dchodkovej dvky poas celej dky jej poberania.
1.2.5
Kapitalizan pilier prspevky, vstup, otvorenie
Od septembra 2012 dolo k zneniu prspevkov do kapitalizanho piliera z 9% na 4%. Od roku 2017 sa predpoklad kadoron nrast sadzby do II. piliera o 0,25 p.b. pokia sa
10 11
POMB je priemerom celoivotnch vymeriavacich zkladov z ktorho sa platilo poistn vyjadren vo vzahu k priemernej mzde. Dvodom je vyia vha potravn a energi.
10
nedosiahne sadzba 6% v roku 2024. Nroky na dchodky v prvom pilieri boli upraven alikvtne rovnakm spsobom akm boli krten do znenia sadzby (tzn. podiel prspevkov do 2.piliera na celkovej sadzbe 18%) .
TAB 2: Prehad zmien prspevkovej sadzby do II. piliera a nroky z I. piliera
2012 celkov sadzba I.+II. pilier (%) sadzba do II. piliera (%) krtenie nroku sporitea z I. piliera (%) krtenie nroku sporitea z I. piliera (zlomok) 18,00 9,00 50,0 1/2 2013 18,00 4,00 22,2 2/9 2014 18,00 4,00 22,2 2/9 2015 18,00 4,00 22,2 2/9 2016 18,00 4,00 22,2 2/9 2017 18,00 4,25 23,6 17/72 2018 18,00 4,50 25,0 1/4 2019 18,00 4,75 26,4 10/72 2020 18,00 5,00 27,8 5/18 2021 18,00 5,25 29,2 7/24 2022 18,00 5,50 30,6 11/36 2023 18,00 5,75 31,9 23/72 2024 18,00 6,00 33,3 1/3
Zdroj: RRZ
alm opatrenm sa zmenil legislatvou preferovan dchodkov systm pre novovstupujcich na trh prce. Znamen to, e v prpade zujmu o sporenie v kapitalizanom pilieri bude potrebn vyvin dodaton aktivituV opanom prpade zostva poistenec v priebene financovanom systme. Monos rozhodn sa pre vstup do kapitalizanho piliera bola ohranien vekom do 35 rokov. Sasou opatren bolo aj otvorenie kapitalizanho piliera od 1.9.2012 do 31.1.2013, o umouje sporiteom vystpi z dvojpilierovho dchodkovho systmu a zosta len v priebenom systme. Na druhej strane sa umouje aj vstup pre tch, ktor tak v minulosti neuskutonili a poda sasnej legislatvy by u tak nemohli urobi.
1.2.6
Kapitalizan pilier odplaty, typy fondov, garancie
Zkon definuje povinnos ma minimlne 2 typy fondov, jeden garantovan a jeden negarantovan. V garantovanom fonde (mus ma slovo garantovan vo svojom nzve) m povinnos sprvcovsk spolonos doplni majetok fondu ak jeho hodnota v sledovanom obdob poklesne. Sledovan obdobie sa zvilo z piatich na desa rokov, v prpade alch garantovanch fondov me sledovan obdobie dosiahnu maximlne 15 rokov. Vka odplaty za sprvu fondov sa zjednotila na rove 0,3% rone z priemernej hodnoty aktv, o znamen efektvne zvenie odplaty len pre indexov fondy s pvodnou sadzbou 0,2%. Odplata za vedenie osobnho dchodkovho tu bola ponechan na rovni maximlne 1% z pripsanch prspevkov. Motivan odplata za vkonnos fondu sa naopak zvila z 5,6% na 10%. Okrem priamych poplatkov v 2.pilieri sa znila aj tvorba sprvneho fondu (poplatok) Socilnej poisovne z postupovanch prspevkov na dchodkov sporenie z 0,5% na 0,25%.
11
2. Vplyv na domcnosti a podnikatesk subjekty

Hodnoten zkon m z povahy prijatch opatren podstatn vplyv na domcnosti aj podnikatesk subjekty. as opatren sa prejav okamite alebo v strednodobom horizonte, vznamn as, najm v oblasti dchodkov, vak a v horizonte jednej genercie. V tejto asti hodnotenia sa sstreuje pozornos na tri oblasti: prvou je zmena daovho zaaenia s vplyvom na prjmy domcnost a nklady prce podnikateskch subjektov; druhou oblasou je posdenie vplyvu opatren na priznan nroky zo socilneho systmu, najm v dchodkoch; poslednou asou je vplyv prav vo fungovan 2.piliera z pohadu sporiteov. Vetky grafy a texty ber do vahy len zmeny vyplvajce z novely zkona o socilnom poisten a s tm svisiacich zmien v inch zkonoch. S innosou od 1.1.2013 dochdza k niektorm zmenm aj v oblasti dani z prjmov, ktor vak nie s predmetom hodnotenia. Celkov obraz aj po zapracovan vetkch zmien zkona o dani z prjmov je mon vidie v prlohe . 2.
2.1
Daovo-odvodov zaaenie a disponibiln prjmy
K tandardnm a medzinrodne pouvanm ukazovateom pre ilustrovanie vky daovho zaaenia patria indiktory ako daov klin a hranin sadzba dane. Km daov klin meria percentulny podiel zaplatench dan a odvodov z celkovch nkladov prce, hranin sadzba dane meria podiel dan a odvodov zaplatench z dodatone zarobenho eura. Tieto indiktory, aj ke sa tandardne pouvaj len na prjmy zo zvislej innosti (v naom prpade zamestnanci a dohodri), boli upraven a pouit aj pre prjmy zo samostatne zrobkovej innosti.
BOX 1: Daov klin a hranin sadzba dane
12
Daov klin vyjadruje percento z celkovch nkladov prce, ktor pracujci nedostane vo forme istej mzdy. Pouva sa na vyjadrenie (absoltnej) miery daovo-odvodovho zaaenia. Pri tejto defincii nezohadujeme skutonos, e prspevky do kapitalizanho piliera nemusia by povaovan za da (viac v boxe 2). Hranin (marginlna) efektvna miera zdanenia (METR - z angl. marginal effective tax rate) uruje daovo-odvodov zaaenie poslednho eura celkovch nkladov na prcu. Pouva sa na meranie motivcie zvyova si svoj prjem. m vy METR tm menej zostane z dodatone zarobenho eura vo forme istho prjmu.
12
Priemern sadzba dane je dleit predovetkm z pohadu monho prjmovho efektu, km hranin sadzba dane pre substitun efekt (viac v kapitole . 3).
12
2.1.1
Zamestnanci
Daovo-odvodov zaaenie sa v prpade zamestnancov zvyuje z dvodu zjednotenia a zvenia maximlnych vymeriavacch zkladov (MVZ) na hodnotu 5-nsobku priemernej mzdy (pre rok 2013 na rovni 3 930 eur). Vekos zvenia zvis od konkrtneho mzdovho psma a rastie s postupnm prekraovanm pvodnch hranc maximlnych vymeriavacch zkladov. Vyie zaaenie tak poctia zamestnanci s hrubou mzdou nad rovou 1,5-nsobku priemernej mzdy (pribline 12% zamestnancov) z dvodu vych platieb do fondu nemocenskho a garannho poistenia. Od prjmovej hranice 3-nsobku priemernej mzdy (2% zamestnancov) sa klin zmen vraznejie z dvodu vych platieb na zdravotn poistenie. Ete viac poctia zmeny zamestnanci, ktorch mzda bude v roku 2013 nad rovou 4-nsobku priemernej mzdy. Ide o hodnotu pvodnho MVZ pre vinu socilneho poistenia. Nrast daovho zaaenia sa zastav na rovni 5-nsobku priemernej mzdy (cca 3 930 eur v roku 2013). Po dosiahnut tejto hodnoty sa bud daov kliny mierne pribliova. Na zaaenie toti bude vplva u iba da z prjmu. Zmena daovho klinu dosahuje najviac 7 p.b., o je zmena daovho zaaenia pre dotknut osoby o pribline 16%.
Graf 1: Zamestnanci - daov klin
60%
Graf 2: Zamestnanci zmena daovho klinu (v %)

18% 16%
50%
14% 12% 10%
40%
30%
daov klin - legislatva 2012
8% 6% 4% 2%
hrub mesan mzda
20%
10%
1 080
1 800
2 040
4 200
4 440
1 080
1 800
2 040
4 200
4 440
Zdroj: RRZ
4 680
4 920
3 000
3 480
2 760
1 320
2 280
3 240
1 560
600
2 520
3 960
3 720
Zdroj: RRZ
Pri pohade na marginlne efektvne zdanenie je zrejm, e nov legislatva zvila zdanenie dodatonch prjmov pomerne vrazne, najm nad 3-nsobkom a 4-nsobkom primernej mzdy, kde vzrstlo zdanenie a 2,4-nsobne. Kee viu as socilnych a zdravotnch odvodov odvdza zamestnvate, zvenie maximlnych vymeriavacich zkladov sa proporne dotkne aj nkladov prce u dotknutch zamestnancov. Graf . 4 ukazuje krtkodob efekt, v dlhodobom horizonte sa as nkladov me cez pravu miezd prenies na zamestnancov. V akej miere sa to udeje zvis najm od intitucionlneho nastavenia trhu prce (kolektvne vyjednvanie, truktra ponuky a dopytu, at.).
4 680
840
13
4 920
3 000
3 480
2 760
1 320
2 280
3 240
1 560
600
2 520
360
840
3 960
120
360
3 720
0%
0%
hrub mesan mzda
120
Graf 3: Zamestnanci - METR

60%
Graf 4: Zamestnanci zmena disp. prjmov a nkladov prce (v %)

10% 8%
50%
6%
40%
4% 2% 0%
1 080 1 800 4 200 2 040 4 440
METR - legislatva 2012
30%
-2% -4%
hrub mesan mzda
10%
zmena disp. prjmov zmena nkladov prce

hrub mesan mzda
0%
-6%
440
3 080
3 800
3 320
1 400
4 040
680
2 600
4 760
2 360
3 560
1 160
1 640
2 840
4 280
4 520
1 880
200
2 120
Zdroj: RRZ
5 000
920
Zdroj: RRZ
BOX 2: Alternatvny spsob vyslenia indiktorov daovho zaaenia tandardn koncept merania daovo-odvodovho zaaenia zaha oficilne dane a odvody a ich vplyv na okamit zmenu disponibilnch prjmov. Predpoklad sa tak, e daovnci neber do vahy, i existuje zvislos medzi niektormi platbami a budcimi benefitmi 13. Niektor skupiny obyvatestva vak nemusia vnma daovo-odvodov zaaenie iba z pohadu ich dnench disponibilnch prjmov. Pokia existuje mern vzah medzi zaplatenmi odvodmi a nrokmi zo socilneho poistenia, ich vnmanie zmien na strane odvodovch prjmov me by menej vznamn v porovnan so stavom, kedy by zo zaplatench odvodov neexistovali iadne nroky zo socilneho systmu. Prstup k vpotu upravench indiktorov spova v rozdelen tandardne definovanho klinu na platby, ktor zakladaj nrok na dvky a platby, ktor je mon povaova za da. Pri interpretcii je potrebn vzia do vahy aj skutonos, e vnmanie solidrnych platieb me by rozdielne aj pri jednotlivch typoch poistenia v zvislosti od toho, i jednotlivec oakva erpanie dvok. Za platby z ktorch vyplvaj nroky je mon povaova vetky platby v dchodkovom, nemocenskom zabezpeen a poistenie v nezamestnanosti do hranice pre vpoet dvok (pozri tabuku). V prpade dchodkovho zabezpeenia sa zohaduje koeficient pravy POMB pre vpoet dchodku. Za dane sa rezidulne povauj dane z prjmov (nie je zohadnen monos poukza 2% z dane z prjmov na verejnoprospen el), razov, garann poistenie a zdravotn poistenie v plnom rozsahu a platby odvodov u ostatnch poisten nad stropom pre vpoet dvok.
13
Doterajia prax na Slovensku naznauje vrazn presun od statusu zamestnanca k inm prvnym formm e ud viac zaujma ist mzda ako prvky zsluhovosti v odvodovom systme.
4 680
14
4 920
3 000
3 480
2 760
1 320
2 280
3 240
1 560
600
2 520
360
840
3 960
120
3 720
20%
TAB 3: Vzah vymeriavacch zkladov a nrokov na dvky Definovan Rok 2012 miera MVZ Nrok nhrady Dchodkov poistenie* 50%* 4 3 Rezervn fond solidarity* Nemocensk poistenie Poistenie v nezamestnanosti 50%* 55% 50% 4 1,5 4 3 1,5 3
Rok 2013 Rozdiel 1,0 1,0 0,0 1,0 MVZ 5 5 5 5 Nrok 3 3 1,5 2 Rozdiel 2,0 2,0 3,5 3,0
Zdroj: RRZ
*V tchto prpadoch sa do solidarity zahrnul aj odklon od definovanej miery nhrady z dvodu prav koeficientov POMB
Niie uveden grafy prezentuj rozdiel medzi tandardnm klinom a upravenm klinom poda legislatvy 2012 a 2013. Vekos isto solidrnej daovej zloky klinu medzirone narstla o 10 p.b najm pre vyie prjmov skupiny (tandardn klin len o 6 p.b.) ako dsledok zvenia maximlnych vymeriavacich zkladov a posilnenia solidarity v dchodkovom systme. Zmena je lepie viditen pri pohade na METR, kedy dodaton zdanenie plynule rastie od 1,5-nsobku priemernej mzdy a tesne k hranici tandardnho METR (mal rozdiel vyplva z existencie 2.piliera).
Graf 5: Zamestnanci v 2. pilieri - daov klin
60% 50% 40% 30% 20% 10% 0%
daov klin - legislatva 2012 dane a solidrne odvody 2012 daov klin - legislatva 2013 dane a solidrne odvody 2018
hrub mesan mzda
Graf 6: Zamestnanci v 2. pilieri - METR

60% 50%
40%
30%
20%
METR - legislatva 2012 METR - dane a solidrne odvody 2012 METR - legislatva 2013 METR - dane a solidrne odvody 2018
hrub mesan mzda
10%
1 080
1 800
2 040
4 200
4 440
4 680
4 920
3 000
3 480
2 760
1 320
2 280
3 240
1 560
600
2 520
360
840
3 960
120
3 720
0%
440 3 080 3 800 3 320 1 400 4 040 680 2 600 2 360 3 560 1 160 1 640 1 880 2 840 200 2 120 920
4 760
4 280
4 520
-10%
Zdroj: RRZ
Zdroj: RRZ
Prklad zahrnutia solidarity v prpade starobnho poistenia: Odvody na starobn poistenie sa bud v roku 2013 plati a do mzdy na rovni 5-nsobku priemernej mzdy. Vpoet dchodku vak vezme do vahy len ako keby sa platilo z 3-nsobku priemernej mzdy. Pre poistenca to znamen, e z prjmu presahujceho 3-nsobok priemernej mzdy (v tomto prpade od 3 do 5-nsobku) plat zo svojho pohadu solidrne (zohaduje sa POMB max. vo vke 3). Zrove plat, e ani z prjmu presahujceho 1,25-nsobok priemernej mzdy sa pre ely vpotu dchodku neberie cel suma, ale len 80% (koeficient pravy POMB). Za da je teda mon povaova 20% z takto zaplatench odvodov. Naopak v prpade nzkoprjmovho poistenca sa pomocou pravy koeficientov POMB nrok na dchodok zvyuje nad rove, ktor by zodpovedala zaplatenm odvodom.
2.1.2
Prca na dohodu
Zmena v daovo-odvodovom zaaen dohodrov je zo vetkch zmien najzsadnejia. Dvodom je rozrenie doterajieho povinnho poistenia na rove poistenia
15
5 000
zamestnancov. Urit zvhodnenie ostane len tudentom, starobnm, vsluhovm a invalidnm dchodcom. Pvodn legislatva vrazne zvhodovala dohodrov, kee celkov nklady na prcu boli iba o 1,05% vyie oproti hrubej odmene pracovnka, priom samotn dohodr pokia nebol samoplatite zdravotnho poistenia neplatil iadne odvody 14. Daov klin a METR s poda novej legislatvy takmer toton so zamestnaneckmi.
Graf 7: Dohody - daov klin (pravideln prjem)
60% 50%
Graf 8: Dohody zmena daovho klinu (v %)

175% 150% 125%
40%
100% 75% 50% 25%

hrub mesan odmena
30%
20%
10%
hrub mesan odmena
0%
1 080
1 800
2 040
4 200
4 440
0%
1 800
1 080
2 040
4 200
4 440
4 680
4 920
3 000
3 480
2 760
1 320
2 280
3 240
1 560
600
2 520
360
840
3 960
120
3 720
-25%
Zdroj: RRZ
Zdroj: RRZ
Odstrnenie tchto zvhodnen pre prce na dohody zvyuje daovo-odvodov zaaenie o pribline 20 a 28 p.b, o predstavuje nrast zaaenia o 125 a 150%. Vvoj marginlneho zdanenia kopruje po celej mzdovej distribcii zmenu daovho klinu, priom sa dotkne viny dohodrov (podiel dohd s odmenou presahujcou 3 000 EUR na vetkch dohodch je pribline 6%) Podobne ako u zamestnancov aj v tomto prpade bud ma prijat zmeny vplyv na nklady prce zamestnvateov. Efekt je vak v prpade dohd ovea vraznej, kee nrast dosahuje rove a 34%. Zamestnvatelia tak bud ma okamit motivciu zniova svoje nklady, priom spsob ako sa tieto nklady rozdelia medzi zamestnvateov a dohodrov (pokles istej odmeny, menej dohd) je v sasnosti vemi ak odhadn.
Graf 9: Dohody METR (pravideln prjem)
60%
Graf 10: Dohody - zmena disp. prjmov a nkladov prce (v %)

50% 40% 30%
50%
40%
20%
30%
10%
20%
0%
1 080 1 800 2 040 4 200 4 440
METR - legislatva 2012 METR - legislatva 2013
hrub mesan odmena
4 680 4 680
10%
-10% -20%
zmena nkladov prce zmena disponibilnch prjmov

hrub mesan odmena
0%
440
3 080
3 800
3 320
1 400
4 040
680
2 600
4 760
2 360
3 560
1 160
1 640
4 280
2 840
4 520
1 880
200
2 120
Zdroj: RRZ
14
5 000
920
Zdroj: RRZ
Ako samoplatite mal povinnos plati zdravotn odvody zo zkonom stanovenho minima, nie z odmeny.
16
4 920
3 000
3 480
2 760
1 320
2 280
3 240
1 560
600
2 520
360
840
3 960
120
3 720
4 920
3 000
3 480
2 760
2 280
3 240
1 320
1 560
600
2 520
360
840
3 960
120
3 720
2.1.3
Samostatne zrobkovo inn osoby
V prpade SZO nastva viacero zmien v oblasti vymeriavacch zkladov. Prvou je zvenie minimlneho VZ, o sa dotkne viny SZO (viac ako 86% SZO plat odvody z minima). alou vznamnou zmenou je prava koeficientov a celkov zmena vpotu VZ. Rovnako ako aj pri ostatnch skupinch ekonomicky aktvneho obyvatestva sa menia a zjednocuj maximlne VZ. Celkov efekt opatren po ukonen prechodnho obdobia na dosiahnutie konenho koeficientu pre urenie VZ zvyuje daov klin o pribline 10 p.b., o je v zvislosti od pridanej hodnoty 15 viac o 25 a 30%.
Graf 11: SZO - daov klin
70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0%
pridan hodnota
16
Graf 12: SZO zmena daovho klinu (v %)

35% 30% 25% 20% 15% 10% 5% 0%
pridan hodnota
daov klin - legislatva 2012 daov klin - legislatva 2013 daov klin - legislatva 2014 daov klin - legislatva 2015
3 950
1 325
3 200
4 325
575
6 200
6 950
5 450
2 825
2 450
5 075
5 825
950
3 575
4 700
2 325
3 450
1 200
4 200
3 075
6 450
6 825
6 075
4 575
5 700
4 950
Zdroj: RRZ
7 200
2 700
3 825
7 575
1 575
450
825
5 325
1 950
Zdroj: RRZ
Pri pohade na METR je zrejm, e hranin daov zaaenie sa pri viacerch prjmovch kategrich pribliuje k hranici 50%. Celkov pokles disponibilnch prjmov sa pohybuje do 16%. Pri SZO s vemi nzkou pridanou hodnotou je vplyv vy v dsledku nrastu minimlnych odvodov. V ich prpade je pokles prjmov a o 60%, priom v tchto prpadoch SZO generuje u stratu a podnikanie nevytvra zisk.
Graf 13: SZO - METR
60% 50%
Graf 14: SZO zmena disp. prjmov (v %)

30% 20% 10% 0%
3 950 1 325 3 200 4 325 575 6 200 6 950 5 450 5 075 5 825 950 4 700 7 700 2 450 2 075 2 825 3 575 200 6 575 7 325 1 700
40%
-10%
30%
-20% -30% -40% -50% -60%

pridan hodnota
20%
METR - legislatva 2013 METR - legislatva 2014 METR - legislatva 2015
10%
0%
-70%
pridan hodnota
3 950
1 325
3 200
4 325
575
6 200
6 950
5 450
2 450
2 825
5 075
5 825
950
3 575
4 700
Zdroj: RRZ
7 700
2 075
200
6 575
7 325
1 700
Zdroj: RRZ
15 16
Pridan hodnota predstavuje rozdiel prjmov a vdavkov, priom vdavky neobsahuj zaplaten odvody a dane. Vpoet predpoklad stabiln rove pridanej hodnoty v rokoch T-2 a T, oho vsledkom je rovnak rove zaplatench odvodov, meniacich sa len v zvislosti od minimlnych a maximlnych vymeriavacich zkladov.
17
7 700
2 075
200
6 575
7 325
1 700
75
2.2
2.2.1
Vplyv na dvky zo socilneho poistenia

Dka poberania dchodku
Naviazanie dchodkovho veku na vvoj strednej dky ivota postupne a plynule malmi krokmi upravuje dchodkov vek. Pri pouit aktulnych demografickch predpokladov Eurostatu dochdza k zvyovaniu dchodkovho veku tempom pribline 40 a 50 dn rone. Ku koncu projektovanho obdobia v roku 2060 by dchodkov vek mal dosiahnu pribline 68 rokov pre muov aj eny. Takto nastaven mechanizmus by mal fixova priemern poet rokov strvench v dchodku na pribline 19 a 20 rokov 17. Implicitne tak podiel rokov strvench v dchodku voi pracovnej karire mierne kles.
Graf 15: Dchodkov vek
68 66 64 62 60 58 56 54 52
mu ena (0 det) ena (1 diea) ena (2 deti) ena (3 a 4 deti) ena (5 a viac det)
Graf 16: Obdobie v dchodku

48% 47% 46% 45% 44% 43% 42% 41%
2060 2050 2020 2026 2028 2040 2046 2048 2044 2056 2024 2042 2058 2054 2022 2030 2036 2038 2034 2052 2016 2018 2032
20,2 20,0 19,8 19,6 19,4 19,2 19,0 18,8 18,6 18,4
2 015
2 045
2 018
2 006
2 009
2 048
2 003
2 012
2 042
2 030
2 033
2 036
2 039
2 060
2 051
2 054
2 024
2 027
2 057
2 021
Podiel obdobia dchodku voi produktvnemu veku % dka poberania starobnho dchodku (prav os)
Zdroj: RRZ
Zdroj: RRZ
2.2.2 Vka dchodkov

Jednm z cieov opatren bolo poda predkladatea posilnenie solidarity v dchodkovom systme. Niie uveden graf 17 ukazuje vzah vymeriavacieho zkladu z ktorho sa platia odvody voi nrokom zo socilneho zabezpeenia. Pri prjmoch medzi 1 a 1,25-nsobkom priemernej mzdy existuje priama mera medzi vymeriavacm zkladom a vkou dchodku. To znamen, e priemern osobn mzdov bod (POMB) sa pre vpoet dchodku berie v plnej vke. Pri prjmoch pod hodnotou 1 sa vka POMB zvyuje o korekn koeficient. Naprklad pri vymeriavacom zklade vo vke 25% priemernej mzdy (0,3 na osi x) sa pre vpoet dchodku zvyuje POMB vaka korekcim na sasnch 0,37. Posilnenie solidarity v novele zkona zvyuje rove POMB ete viac, na rove 0,42. Dchodca takto zskava dchodok ako keby zarbal 42% priemernej mzdy. Naopak, v prpade vysokch prjmov sa na vymeriavac
17
Do roku 2060 sa zvi obdobie o pribline 1 rok z 19 na 20 rokov len z toho dvodu e pri zvyovan dchodkovho veku sa po prekroen celho roka posva aj prepoet z demografickch tabuliek na nov dchodkov vek.
18
zklad presahujci 3-nsobok priemernej mzdy neprihliada, o v kombincii s koreknmi koeficientami zniuje maximlny strop pre vpoet dchodku zo sasnej rovne 2,7-nsobku na 2,3-nsobok priemernej mzdy.
Graf 17: Koeficienty korekcie POMB (solidarita) Graf 18: Hrub miera nhrady novopriznanch dchodkov (v % priemernej
mzdy)
3,0 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 0,42 0,37 0,3 0,5 0,8 2013 2017 2014 2012 2015 2018 2016
Vka POMB (nrokov) pre vpoet dchodku vyjadren v nsobkoch priemernej mzdy
140% 130% 120% 110%
Vka dchodku vyjadren v % priemernej mzdy v hospodrstve
2,7
Hrub prjem jednotlivca vyjadren v nsobkoch priemernej mzdy 1,00 0,50 0,25 1,50 2,00 3,00 5,00
2,30
100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10%
2 010 2 013 2 015 2 011 2 005 2 008 2 004 2 016 2 018 2 014 2 012 2 006 2 009 2 007 2 019 2 017
rok
vymeriavac zklad (mzda) vyjadren v nsobkoch priemernej mzdy
1,0
1,3
1,5
1,8
2,0
2,3
2,5
2,8
3,0
3,3
3,5
Zdroj: RRZ
Zdroj: RRZ
Hrub miera nhrady vyjadruje podiel dchodku voi vke prjmov. V prpade ak dchodok porovnvame voi hrubej priemernej mzde v ekonomike (graf 18), zskame prehad o rozdieloch v absoltnej vke dchodkov v zvislosti od vky hrubch prjmov jednotlivcov. Najvyie prjmov skupiny (s vymeriavacm zkladom 3 a viac nsobok priemernej mzdy) zskaj nrok na dchodok vo vke do 110% priemernej mzdy, jednotlivci s prjmom na rovni pribline minimlnej mzdy pribline 30% priemernej mzdy. Ak vak porovnme vku dchodkov voi ich vlastnm pracovnm prjmov (graf 19), relatvne najni dchodok vo vke 20% zskaj najvyie prjmov skupiny. Naopak pri prjmoch na rovni minimlnej mzdy dosiahne dchodok rove 56% ich predolch hrubch prjmov.
Graf 19: Hrub miera nhrady novopriznanch dchodkov (v % individulnej mzdy)
140% 120% 100% 80% 60% 40% 20% 0%
rok
Graf 20: ist miera novopriznanch dchodkov

individulnej istej mzdy)
100,0% 90,0% 80,0% 70,0% 60,0% 50,0% 40,0% 30,0% 20,0% 10,0% 0,0%
2 013 2 015 2 016 2 018 2 014 2 012
Vka dchodku vyjadren v % individulnej mzdy
nhrady
(v
2,00 3,00
%
5,00
Vka dchodku vyjadren v % individulnej mzdy
Hrub prjem jednotlivca vyjadren v nsobkoch priemernej mzdy
1,00
0,50
0,25
1,50
2,00
3,00
5,00
Hrub prjem jednotlivca vyjadren v nsobkoch priemernej mzdy
1,00
0,50
0,25
1,50
2 019
2 017
2 020
rok
2 010
2 005
2 008
2 004
2 016
2 018
2 014
2 006
2 009
2 007
2 019
Zdroj: RRZ
2 020
Zdroj: RRZ
Najvhodnejm ukazovateom na ilustrciu toho ako dchodok doke nahradi ist prjem z pracovnej innosti je ist miera nhrady (graf 20, tabuka 4). Definovan je ako podiel
19
2 020
2 013
2 012
2 015
2 011
2 017
dchodku na istom prjme. Vaka koeficientom solidarity dochdza k zvyovaniu istej miery nhrady pri prjme na rovni minimlnej mzdy na rovni 3,3 p.b. (nrast o 5,2%). Naopak pre vyie prjmov skupiny ist miera nhrady kles do 9 p.b. (pokles v priemere o 10%). Relatvne men pokles istej miery nhrady pre najvyie prjmov skupiny napriek poklesu absoltnej vky dchodku je z dvodu vieho poklesu istch prjmov vaka prijatm legislatvnym opatreniam.
TAB 4: ist miera nhrady (v % individulnej istej mzdy)
Nominlna mzda ako % z priemernej mzdy 0,25 0,50 1,00 1,50 2,00 3,00 5,00 2012 77,0 62,9 59,4 59,6 58,3 57,7 34,0 2013 78,6 63,4 59,4 59,2 57,6 56,7 34,6 2014 80,2 64,0 59,4 58,8 56,7 55,2 33,7 2015 81,7 64,5 59,4 58,4 55,8 53,7 32,8 2016 83,3 65,1 59,4 58,0 54,8 52,2 31,9 2017 84,8 65,6 59,4 57,6 53,9 50,7 31,0 2018 86,4 66,1 59,4 57,2 53,0 49,2 30,1 Zmena 2018 2012 (p.b) 9,4 3,3 0,0 -2,4 -5,4 -8,5 -3,9
Zdroj: RRZ
Okrem vky prvho dchodku m na vku dchodkov vplyv aj spsob ich indexcie. Postupn prechod na dchodcovsk inflciu spsob relatvny pokles dchodkov voi ivotnej rovni ostatnch pracujcich. Miera v akej sa to udeje zvis od relneho rastu miezd v ekonomike. m rchlej bude relny rast v ekonomike tm relatvne niie bud vnman dchodky. Oproti pvodnmu systmu valorizcie poda polovice rastu nominlnych miezd a polovice rastu spotrebiteskej inflcie je mon oakva redukciu vky dchodku v poslednom roku poberania vo vke 11 a 12% (tab 5).
Graf 21: Hrub miera nhrady poas poberania dchodku (v % aktulnej priemernej mzdy)
140% 130% 120% 110% 100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18
rok
TAB 5: Rozdiel vo vke poslednho dchodku (v % oproti dchodku poda

pvodnej legislatvy)
Spotrebitesk Dchodcovsk Nominlne mzdy inflcia 3% inflcia 1% 2% 0% 0,3% -3,5 -11,8 -19,3 1% 1,3% 5,5 -3,5 -11,7 2% 2,3% 5,4 -3,5 5,4 3% 3,3% 4% 4,3% 5% 5,3% 4% -26,1 -19,1 -11,6 -3,4 5,3 5% -32,3 -25,9 -18,9 -11,4 -3,4 5,3 6% -38,0 -32,1 -25,7 -18,8 -11,3 -3,4 7% -43,2 -37,7 -31,8 -25,5 -18,6 -11,2
Vka dchodku vyjadren v % priemernej mzdy v hospodrstve
Hrub prjem jednotlivca vyjadren v nsobkoch priemernej mzdy 1,00 0,50 0,25 1,50 2,00 3,00
5,00
Rozdiel vo vke poslednho dchodku (po 19 rokoch poberania). V prklade sa predpokladala dchodcovsk inflcia vyia oproti spotrebiteskej o 0,3 p.b.
19
Zdroj: RRZ
Zdroj: RRZ
2.2.3
Dvky v nezamestnanosti a dvky z nemocenskho poistenia
Dvky v nezamestnanosti a dvky z nemocenskho poistenia legislatva definuje ako percento z vymeriavacieho zkladu. Existuje tam teda priama vzba medzi tm, z akho prjmu bolo platen poistn a vkou dvky.
20
V prpade nemocenskho poistenia sa v roku 2012 dvky poskytovali najviac z 1,5-nsobku priemernej mzdy, o bol aj maximlny vymeriavac zklad pre platenie poistnho. Od roku 2013 sa maximlny vymeriavac zklad zvyuje na 5-nsobok priemernej mzdy, priom maximlna dvka bude aj naalej vypotavan z pvodnej rovne 1,5-nsobok priemernej mzdy (Graf 22). Pvodn miera nhrady z vymeriavacieho zkladu vo vke 55% sa tak pre najvyie prjmov skupiny zni na 17%. Pri poisten v nezamestnanosti sa v roku 2012 platili odvody maximlne zo 4-nsobku priemernej mzdy, priom nroky u boli stropovan na rovni 3-nsobku priemernej mzdy. V roku 2013 djde k zveniu maximlneho vymeriavacieho zkladu na 5-nsobok a zrove k zneniu stropu pre nrok na dvky na 2-nsobok priemernej mzdy. Pvodn miera nhrady z vymeriavacieho zkladu pre najvyie prjmov skupiny vo vke 38% sa tak zni na 20%.
Graf 22: Nemocensk poistenie vzah vymeriavacieho zkladu a stropu pre vpoet dvok
5,5 5,0 4,5 4,0 3,5 3,0 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0
Hrub prjem jednotlivca vyjadren v nsobkoch priemernej mzdy Vka stropu (nrokov) pre vpoet dvok vyjadren v nsobkoch priemernej mzdy
Graf 23: Poistenie v nezamestnanosti vzah vymeriavacieho zkladu a stropu pre vpoet dvok
5,5 5,0 4,5 4,0 3,5 3,0 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0
Hrub prjem jednotlivca vyjadren v nsobkoch priemernej mzdy Vka stropu (nrokov) pre vpoet dvok vyjadren v nsobkoch priemernej mzdy
Strop pre dvky 2012 Strop pre dvky 2013 MVZ 2012 MVZ 2013
Strop pre dvky 2012 Strop pre dvky 2013 MVZ 2012 MVZ 2013
0,25 0,50 0,75 1,00 1,25 1,50 1,75 2,00 2,25 2,50 2,75 3,00 3,25 3,50 3,75 4,00 4,25 4,50 4,75 5,00 5,25 5,50 5,75 6,00
Zdroj: RRZ
2.3
2.3.1
Zmeny v 2.pilieri
Vstup do 2.piliera
Pred zmenou legislatvy bol nov astnk na trhu prce automaticky zapojen do dvojpilierovho dchodkovho systmu s monosou vyviaza sa v stanovenej lehote, po zmene legislatvy to bude naopak. Z pohadu obana zostva as v druhom piliera stle dobrovon a m tak monos ovplyvni druh svojho dchodkovho zabezpeenia. Na zklade historickej sksenosti je mon kontatova, e vina novovstupujcich na trh prce aktvne neriei svoje dchodkov zabezpeenie a zostva v systme, ktor bol legislatvou nastaven ako vchodz. Dsledkom tohto nastavenia je mon pokles potu
0,25 0,50 0,75 1,00 1,25 1,50 1,75 2,00 2,25 2,50 2,75 3,00 3,25 3,50 3,75 4,00 4,25 4,50 4,75 5,00 5,25 5,50 5,75 6,00
Zdroj: RRZ
21
novch sporiteov pod 20% zo vetkch, ktor maj monos sa rozhodn 18. Na druhej strane, stanovenie hranice pre vstup do druhho piliera vekom 35 rokom vytvra dostaton priestor na to, aby si obania aj v neskorom veku zvili svoj spsob zabezpeenia. Zrove je mon oakva aktvnejiu kampa zo strany DSS s dodatonmi nkladmi pre cel systm. Jednm z cieov zavedenia kapitalizanho piliera bolo pvodne aj zvenie priemernch dchodkov. To plat v sasnosti najm pre vyie prjmov skupiny, ktor v druhom pilieri nie s limitovan obmedzeniami na strane dvok stropom vo vke 3-nsobku priemernej mzdy a posilnenm solidarity v celom priebenom systme. Pre tto skupinu me znamena neskorie zapojenie sa do dvojpilierovho systmu znenie ich priemernho dchodku.
2.3.2 Sprva fondov

V oblasti sprvy fondov dolo k zmene definovania minimlnych poiadaviek. Zkon definuje, e sprvcovsk spolonos mus ma minimlne jeden garantovan a jeden negarantovan fond. Zkon teda umouje sprvcovskm spolonostiam ma aj alie fondy (aj garantovan), m mu vytvori dostatone vek vber pre sporiteov z pohadu miery rizika a potencilneho vnosu. Dochdza aj k predeniu sledovanho obdobia pre garantovan fondy z 5 na 10 rokov (max. 15 rokov pre alie garantovan fondy), ktor tak umon sprvcovskm spolonostiam zvoli z ich pohadu lepiu optimalizciu stratgie pre dosahovanie vych vnosov. Na druhej strane zkon nestanovuje povinnos ma indexov fond, ktor by bol z pohadu sporitea zvhodnen oproti ostatnm napr. v oblasti poplatkov (kee ide o pasvnu formu manamentu portflia). Vzhadom na charakter indexovho fondu s minimlnymi poiadavkami na sprvu fondu a historicky porovnatenmi vnosmi ako aktvne riaden fondy je to mon povaova za opatrenie, ktor relatvne zniuje dchodok tm, ktor si vyber tento typ fondu.
2.3.3
prava odplt poplatkov
V oblasti poplatkov dolo k dvom zmenm. Zjednotenie odplt za sprvu vo vke 0,3% sa negatvne dotklo len indexovch fondov, ktor nov legislatva u pecilne nedefinuje. Zvenie odplaty za dosiahnut vkonnos sleduje zvenie motivcie sprvcovskch spolonost k dosahovaniu vych vnosov. Niie uveden tabuka ukazuje zmenu vo vke naakumulovanch aktv u sporitea, ktor je v systme 40 rokov v porovnan s fondom nezaaenm poplatkami. Z vpotov vyplva, e pri rovnakch predpokladoch o vvoji miezd a zhodnoten fondov je najlacnejm indexov fond. Niie poplatky za sprvu fondu a nulov za vkonnos znia hodnotu aktv o polovicu menej
18
Poda analzy Intittu finannej politiky (Analza dlhodobej udratenosti a nvrhy na zmenu dchodkovho systmu SR, 2012), sa podiel sporiteov na celkovom pote novovstupujcich na trh prce pohyboval v rokoch 2008-2010 (obdobie, kedy bolo prvotn nastavenie do priebenho piliera) na rovni pribline 13%.
22
ako tandardn fond poda pravidel v roku 2012. prava poplatkov v roku 2013 na prv pohad indikuje nrast, o svis najm so zvenm odplaty za vkonnos. Pokles odplaty Socilnej poisovne tento nrast nekompenzuje. Na druhej strane, pokia by sa zvenie odplaty za vkonnos pretavilo aj do vych vnosov, vplyv na aktva me by aj pozitvny. Z pohadu sporitea teda nedolo v celkovej vke odplaty k zsadnejm zmenm. Jedin zmena sa teda dotkne sporiteov, ktor preferuj indexov fondy, kde dochdza k zveniu poplatkov s negatvnym vplyvom na vytvoren aktva.
TAB 6: Vplyv poplatkov na aktva sporitea
2012 Neindexov fond 0,50% 0,30% 1% 5,60% -11,6 -16,2 -7,7 2012 Indexov fond 0,50% 0,20% 1% 0,00% -5,3 -6,3 -4,4 2013 Vetky fondy 0,25% 0,30% 1% 10,0% -14,3 -21,0 -8,8
Zdroj: RRZ
Odplata SP Odplata za sprvu Odplata za vedenie tu Odplata z vnosu Aktva (5/5)* Aktva (3/7)* Aktva (7/3)*
sla v ztvorke predstavuje predpoklad rastu miezd a predpoklad zhodnotenia fondu v %
2.3.4 Znenie prspevkov

Z pohadu konenej vky penzi je otzka, ak zhodnotenie doke generova druh pilier v dlhodobom horizonte a za cenu akho rizika. Doterajie historick vnosy boli na svetovch akciovch trhoch vznamn na horizonte desaro, avak pri kratej dobe investovania je mon vidie vznamn volatilitu. Zrove s ist vnosy vemi citliv na investin stratgie (vrtane preferenci sporiteov), truktru poplatkov alebo na zkonn rmec (naprklad garancie). Znenie prspevkov do druhho piliera prve preto nie je mon jednoznane vyhodnoti ako negatvum pre dchodky vetkch sporiteov. Na druhej strane, posilnenie solidarity v prvom pilieri spolu s nimi odvodmi do druhho piliera s negatvne pre vyie prjmov skupiny s dlhm investinm horizontom a agresvnejou investinou stratgiou.
23
3. Vplyv na makroekonomick vvoj

Zmeny vo fiklnej politike, i u formou daovej legislatvy alebo vdavkovch politk, mu ma tak krtkodob ako aj dlhodob efekty na ekonomick vvoj krajiny. Z krtkodobho hadiska sa me ekonomick vkonnos krajiny vrazne odliova od svojho dlhodobho potencilu. Legislatvne zmeny potom psobia predovetkm cez dopytov kanly, t.j. ako sa men dopyt domcnost, firiem, vldy a zahraniia po tovarov a slubch. V dlhodobom horizonte sa zvyajne predpoklad, e ekonomika sa vrti na svoj potencil, ktor vyjadruje tak vyuitie prce a kapitlu, ktor nespsobuje nerovnovhy 19. rove potencilu zvis od vekosti a kvality pracovnej sily, zsoby produktvneho kapitlu a od efektvnosti vyuitia tchto vstupov. Zmeny v daniach alebo na vdavkovej strane maj potom vplyv na dlhodob rast krajiny najm cez verejn investcie a motivcie pracova, spori a investova. RRZ ete nem vybudovan modelov apart, cez ktor by prepjal mikrosimulan modely s rznymi makroekonomickmi modelmi a nem ani odhadnut kov parametre na slovenskch dtach. Preto s kvantifikcie vplyvov legislatvnej zmeny potan na zklade jednoduchch prepotov s pouitm odhadov z inch zdrojov (multipliktory alebo elasticity z inch tdi). Z tohto dvodu je potrebn povaova kalkulcie za indikatvne.
3.1
Krtkodob vplyvy
Z krtkodobho hadiska s v novele zkona o socilnom poisten najvznamnejie opatrenia v daovo-odvodom systme. Zmeny v kapitalizanom pilieri s sce vznamnejie z pohadu rozpotovch dsledkov, avak vzhadom na mal zmeny v okamitom istom prjme, nie je mon oakva vrazn zmeny v motivcich daovnkov. Na druhej strane, pravy v priebenom systme dchodkovho zabezpeenia sa prejavia v plnej miere a v dlhodobom horizonte. Na hrub domci produkt (HDP) Slovenska bud v najblich rokoch vplva predovetkm vyie odvodov povinnosti dohodrov, SZO a zamestnancov s prjmom nad rovou 1,5nsobku priemernej mzdy. Ako uvdza tabuka 8 v asti 4.1. tieto opatrenia by mali poda MF SR ma finlny rozpotov vplyv na rovni 0,41 a 0,46% z HDP (t.j. u po zohadnen negatvnych efektov na makroekonomick vvoj). V akademickej literatre existuje pomerne rozsiahla literatra ohadom fiklnych multipliktorov 20. Ich vka vo vekej miere zvis naprklad od konkrtnej truktry konsolidanch opatren, aktulnej produknej medzery, reakcie menovej politiky, voby kurzovho reimu alebo od otvorenosti ekonomk. Naprklad Congressional Budget Office v USA pota s dopytovmi 21 multipliktormi medzi 0,4 a 1,9, ak menov politika nie je obmedzovan nulovou dolnou hranicou a s intervalom 0,5 a 2,5 ak tak obmedzenie existuje. MMF (2012a) m kvalitatvne podobn zvery.
19 20 21
Inflan tlaky alebo vysok deficit na benom te platobnej bilancie. Vi. naprklad sumr od Ramey (2011) alebo Ilzetzki a spol. (2010) CBO rozliuje okamit multipliktor (impact multipliers) a dopytov multipliktory.
24
Na Slovensku existuje pomerne mlo odhadov na vku multipliktorov. Z literatry vyplva, e mal a otvoren ekonomika by mala ma multipliktory skr pod jednotkou, bliie k hranici 0,5. Ministerstvo financi vo svojich odhadoch na rok 2013 pota s hodnotou 0,32 (len opatrenia s priamym vplyvom na HDP). tdia Benka z roku 2009 22 odhaduje poiaton multipliktor na rovni 0,4 s rchlym poklesom na nulu. Tabuka . 7 ukazuje multipliktory, ktor vo svojom referennom scenri pouila OECD pre Slovensko v roku 2009 (doln hranica v tabuke vyjadruje znenie multipliktorov kvli monmu zveniu miery spor).
Tab. 7: Multipliktory pre Slovensko z ekonomickho vhadu OECD (2009)
Spotreba vldy 0,3 0,4/0,7 1. 2. rok rok Vldne investcie 0,7 0,9/1,1 Transfery 0,2 0,4/0,6 Da z prjmov FO 0,1/0,2 0,2/0,6 Nepriame dane 0,1 0,1/0,3
Zdroj: OECD, Economic Outlook (2009)
Rada pre rozpotov zodpovednos bude v poiatonej fze pota s multipliktorom v daovo-odvodovej oblasti na rovni 0,3 a 0,5 v prvom roku a s podobnmi hodnotami v druhom. Ak tieto hodnoty aplikujeme na zmeny v odvodovch povinnostiach, dostaneme negatvny vplyv novely zkona na rast HDP v roku 2013 na rovni 0,1 a 0,2 percentulneho bodu.
3.2
Dlhodob vplyvy
Pri vobe i pracova a ako intenzvne udia reaguj na motivcie, ktor s sasti dan daovmi zkonmi, ktormi s ich pracovn prjmy ovplyvnen a prspevkami a dvkami, na ktor m nrok. Reakcie obanov na zmeny v daniach a dvkach s zkladnm kameom pri vyhodnoten legislatvnych zmien v dlhodobom horizonte. Druhm kovm determinantom s motivcie, ktor ovplyvuj vku investci a nsledne zsobu kapitlu. Ak poznme tieto parametre, je mon nsledne cez odhad produknej funkcie pota vplyvy na rastov potencil krajiny. Novela zkona o socilnom poisten men predovetkm motivcie ohadom ponuky prce 23. Preto je potrebn pozrie sa v prvom kroku na zmeny v hraninch a priemernch sadzbch dane pre jednotliv skupiny daovnkov a v druhom kroku odhadn elasticitu ponuky prce na zmeny v prjmoch po zdanen. RRZ plnuje v budcnosti tieto prepoty uskutoova na bze prepojenia mikrosimulanch a makroekonomickch modelov a elasticity odhadn na slovenskch dtach. V tejto fze s vak k dispozcii iba elasticity, ktor s pouvan v akademickej literatre a v medzinrodnch intitcich. V dsledku zmeny daovo-odvodovho zaaenia mono oakva prispsobenie sa aktrov trhu prce novm podmienkam. Na rozhodovanie jednotlivcov ohadom ponuky prce sa meme pozera cez rzne optiky. Najtandardnejm prstupom je pohad na konkrtny bod
22 23
Benk: WP 2/2009: Analza vplyvu fiklnej politiky na hospodrsky cyklus - aplikcia truktrneho VAR modelu; NBS, Odbor vskumu, 2009 Zvyovanie dchodkovho veku tie me ma efekty na vku participcie, tie s vak predmetom kapitoly 4. Takisto sa nepota s efektom z monho znenia rizikovch prirok.
25
v ase, kedy sa zvyajne rozliuje medzi substitunm a prjmovm efektom. Substitun efekt hovor o tom, e ak sa niekomu zni naprklad hranin sadzba dane, prca sa stva pre neho viac hodnotnou oproti inm formm vyuitia asu a lovek by mal zvi poet odpracovanch hodn. Na druhej strane, prjmov efekt hovor, e ak niekomu klesne priemern daovoodvodov zaaenie, sta odpracova menej hodn na to, aby si dotyn zachoval svoj ivotn tandard. Substitun a prjmov efekt zvyajne psobia opane a preto z teoretickho hadiska nie je mon predpoveda, ktor vplyv je silnej. Ak opustme konkrtny bod v ase, meme sa pta aj na to, do akej miery s udia ochotn meni prcu a spotrebu v jednom roku za prcu a spotrebu v inom roku. Potom sa meme dosta k otzkam ohadom zmien v sprvan po doasnch opatreniach. V tejto sprve je draz kladen predovetkm na vsledn elasticitu vyplvajcu z psobenia substitunho a prjmovho efektu bez kvantifikcie vplyvov na distribciu prjmov. Efekty sa okrem toho rozliuj medzi rozhodnutm pracova (tzv. extensive margin) a zmenou potu odpracovanch hodn (tzv. intensive margin). Elasticita ponuky prce vyjadruje o koko percent sa zmen poet odpracovanch hodn pri jednopercentnej zmene istho prjmu. V prpade, e m elasticita vysok hodnotu, mono predpoklada, e reakcia ud na znenie mzdy bude relatvne vek, inmi slovami, prejav sa vraznejie na ich ochote pracova alebo na pote odpracovanch hodn. Vo veobecnosti sa d poveda, e m vyia je monos substituova pracovn prjem za in innos (napr. zosta v domcnosti, ods do predasnho dchodku), tm vyiu elasticitu meme oakva. V analze vplyvu novely na zamestnancov sa vychdzalo z viacerch zdrojov. Po analze literatry CBO aktualizoval svoje elasticity ponuky prce 24. Pri tvorbe tohto dokumentu sa brali do vahy aj vsledky diskusnej tdie vypracovanou Intittom pre vskum prce (IZA), ktor uvdza detailn prehad elastict zamestnancov pre 17 krajn Eurpskej nie a USA ako aj niektor tdie z Maarska. Literatra zvyajne neudva osobitn hodnoty elasticity pre SZO a tto skupina bva asto vyluovan zo skmanej vzorky 25. Dostupn odhady elasticity pre SZO vak bvaj konzistentne vyie ako u zamestnancov26. V hodnote elasticity sa me odra vyia nezvislos pri manaovan prce, prpadne via monos daovej a odvodovej optimalizcie. Novela zkona o socilnom poisten bude ma vrazn vplyv aj na skupinu ud pracujcich na zklade dohody. 27. Nebezpeenstvo niej participcie sa me prejavi najm u tudentov a dchodcov, teda skupn, ktor mu ma monos erpania inho ako pracovnho prjmu. Na zklade literatry bude RRZ pota v prvch analzach vplyvu legislatvnych opatren s celkovou elasticitou ponuky prce zamestnancov na celej vzorke na rovni 0,1 a 0,3. U dohodrov a SZO s vymi hodnotami na rovni 0,4 a 1,0.
24 25
26
27
Review of Recent Research on Labor Supply Elasticities, CBO, 2012. Dvodom je, e kvli odlinmu charakteru prce s vysokou samostatnosou nezaznamenva elasticita ponuky prce zmenu silia a rovnako tak je obtiane uri skuton mnostvo odpracovanch hodn. lnok H. Klevena a E.Schultza (2011) naprklad udva elasticitu nahlsenho zdanitenho prjmu zamestnancov na rovni 0,04 a 0,06 a elasticitu SZO na rovni 0,08 a 0,1, o je dvakrt viac. Kee je vak intitt prce na dohodu pre Slovensko pecifick, elasticity ponuky prce tejto skupiny sa v porovnatench krajinch neodhaduj.
26
BOX 3: Elasticity ponuky prce empirick tdie
Nedvne tdie naznauj, e elasticity ponuky prce maj pomerne nzke hodnoty (MMF, 2012b a Saez a kol. 2012) avak s vraznmi rozdielmi medzi jednotlivmi sledovanmi skupinami. Diskusn tdia vypracovan Intittom pre vskum prce (IZA), ktor uvdza detailn prehad elastict pre 17 krajn Eurpskej nie a USA, nachdza elasticity v zkom rozmedz 0,05 a 0,15 pre enatch muov a v rozmedz 0,2 a 0,6 pre vydat eny. V kategrii enatch muov je zaznamenan mal variabilita. Spsobuje to najm skutonos, e mui s asto povaovan za primrnych iviteov a teda zvenie alebo znenie ich mzdy nem tak vek dopad na zmenu ich sprvania. Vraznej odklon od priemernch hodnt elastict tdia zaznamenala v prpade krajn s nzkou participciou ien a mladch slobodnch ud na trhu prce, priom obidva faktory zvyuj elasticitu. Hodnota elastict sa men aj v zvislosti na prjme, priom pre slobodnch muov a eny mierne kles s rastom prjmu a pre vydat eny mierne rastie. Tento poznatok je v slade s interpretciou, poda ktorej eny v nzkoprjmovch domcnostiach sa musia astejie podiea na rodinnom rozpote, km vyie prjmov skupiny ien viac reaguj na zmenu v mzde (Blundell a kol., 2012). Vo veobecnosti sa d poveda, e m vyia je monos substituova pracovn prjem za in innos (napr. zosta v domcnosti, ods do predasnho dchodku), tm vyiu elasticitu meme oakva. Dleitm poznatkom je, e, v slade s obvyklm zistenm v literatre, elasticita na tzv. extensive margin je vyia ako elasticita na intensive margin. Tento vzah plat s malmi rozdielmi pre vetky skupiny a krajiny, ale so stpajcim prjmom m tendenciu elasticita na extensive margin klesa. Vo svojich analzach CBO predpoklad prjmov elasticitu na rovni -0,1 a 0,0, km substitun elasticitu medzi 0,1 a 0,3 s mierne vyou hodnotou pre vydat eny. Elasticitu participcie CBO pouva medzi 0 a 0,2 a rovnak interval sa aplikuje aj na elasticitu potu odpracovanch hodn. V regine V4 s detailn odhady elastict predovetkm v prpade Maarska. Bakos a kol. (2008) a Kiss a Mosberger (2011) identifikovali vyiu elasticitu odpracovanch hodn predovetkm pre vyie prjmov skupiny na rovni 0,2 a 0,3. Benczr a kol. (2011) odhadovali elasticitu pracova pre rzne kategrie obyvateov medzi 0,1 a 0,4. Novela zkona o socilnom poisten men prjem po zdanen predovetkm pre dohodrov, SZO a zamestnancov s vymeriavacm zkladom vym ako 1,5 nsobok priemernej mzdy. V prpade zamestnancov sa ven ist hranin mzda zni v priemere o 0,5% (tka sa to najm vych prjmovch skupn, ale v ich prpade ide o vrazn pokles). U dohodrov sa tento ukazovate zni o pribline 30%, km u SZO o 5%. Ak aplikujeme elasticity a vhy jednotlivch skupn daovnkov, dostaneme, e v dlhodobom horizonte by malo s k poklesu ponuky prce o 0,8% a 2,0% (od 18 do 47 tisc osb na bze plnho vzku). Ak to prensobme podielom prjmov z prce na celkovom produkte 28 dostaneme vsledn negatvny vplyv na potencilny produkt vo vke 0,4% a 1,1%.
28
Pri predpoklade jednoduchej Cobb-Douglasovej produknej funkcie.
27
4. Vplyv na verejn financie

Kovm cieom opatren zahrnutch v novele zkona o socilnom poisten bolo zabezpeenie dlhodobej udratenosti verejnch financi. Okrem toho sa sledovali aj krtkodob ciele z dvodu potreby znenia deficitu verejnch financi do roku 2013 pod 3% HDP. V tejto asti materilu s prezentovan okrem krtkodobch vplyvov zahrnutch v rozpote verejnej sprvy na roky 2013-2015 aj vplyvy jednotlivch opatren na prjmy a vdavky dchodkovho systmu, priom celkov vplyv na dlhodob udratenos vrtane ostatnch opatren je ilustrovan pomocou indiktorov udratenosti S1 a S2, ktor vo svojich analzach pouva Eurpska komisia.
4.1
Krtkodob rozpotov vplyvy
Novela zkona a svisiace zmeny boli prijat ako sas konsolidanch opatren pre znenie deficitu verejnch financi v horizonte rokov 2013 a 2015. innos asti opatren sa posunula u na rok 2012 z dvodu zskania prjmov pre aktulny rozpotov rok. Celkov pozitvny vplyv na rozpoet sa oakva v roku 2012 na rovni 0,3% HDP, priom najv vplyv sa predpoklad v roku 2013 vo vke 1,4% HDP a pribline 1,1% a 1,2% HDP v rokoch 2014 a 2015. V roku 2012 a 2013 je vnos ovplyvnen jednorazovm presunom aktv z 2.piliera (0,1% HDP v roku 2012 a 0,3% HDP v roku 2013). Z hadiska truktry opatren maj najv vplyv opatrenia v kapitalizanom pilieri, najm znenie prspevkovej sadzby z 9% na 4% (0,7% HDP) a otvorenie piliera s jednorazovmi prjmami v rokoch 2012 a 2013. Pribline rovnak efekt vo vke 0,2% HDP m zjednotenie a zvenie maximlnych vymeriavacch zkladov a opatrenia tkajce sa prc na dohody. Poslednm vznamnejm opatrenm z krtkodobho hadiska s opatrenia tkajce sa SZO vo vke 0,1% HDP. Ostatn opatrenia na strane vdavkov maj zanedbaten vplyv so spolonm vplyvom menm ako 0,1% HDP. Pri absencii vlastnch krtkodobch modelov RRZ a vzhadom na diskusiu vplyvu opatren aj vo Vbore pre daov prognzy, v tejto fze neprezentujeme vlastn sla, ale len upozorujeme na niektor rizik svisiace s odhadmi uvedenmi v tabuke . 8. Mnostvo legislatvnych zmien zapracovanch v prognze bude ma vplyv na sprvanie daovnkov (dynamick efekty), priom konen vplyv na daov a odvodov prjmy je ak odhadn a predstavuj riziko kvantifikcie. Odhady daovo-odvodovch prjmov vak boli pripraven opatrne, potajc aj s vplyvom z titulu monch zmien v sprvan sa subjektov. Z pohadu na nrast v daovo-odvodovom zaaen je potrebn pota s vznamnmi dynamickmi efektmi predovetkm u samostatne zrobkovo innch osobch a dohodrov s cieom minimalizova tento nrast.
28
Druhm rizikom kvantifikcie je predpoklad vplyvu otvorenia kapitalizanho piliera29. Poas asovo vymedzenho seku mu sporitelia z 2.piliera vystpi a naopak nov sa mu do sporenia zapoji. Vzhadom na neistotu ohadne potu sporiteov, ktor vystpia z 2.piliera doloka vplyvov uvdza viacero monch scenrov. V konenom ste predpoklad, e efektvne z 2.piliera vystpi 50 000 ud 30.
Tab. 8: Krtkodob vplyv opatren novely zkona o socilnom poisten a alch zkonov
ESA 95, tis. eur 1. Zmeny v II. pilieri
v % HDP - znenie prspevkovej sadzby do II. piliera - zavedenie dobrovonho vstupu - otvorenie II. piliera z toho: jednorazov efekt z toho: trval efekt - daov zvhodnenie dobrovonch prspevkov (2%) do II. piliera - znenie prspevkovej sadzby do II. piliera (ttom platen poistn) 2. Zavedenie odvodovej povinnosti na prjmy z dohd v % HDP - zavedenie odvodovej povinnosti na prjem z dohd - vznik nroku na dvky z platenho poistnho - samoplatitelia ZP - vnimka pre tudentov s prjmom do 66 eur 3. Zvenie a zosladenie MVZ na rovni 5-nsobku PM v % HDP 4. Zvenie v odvodovej povinnosti SZO a in vyvolan zmeny v % HDP - zvenie min. VZ, zmena kontnt, neodpotatenos odvodov pre urovania VZ - zvenie min. VZ - vznik nroku na dvky z platenho poistnho - in (zvenie pravdepodobnho VZ, dobrovone poisten osoby) - in - vznik nroku na dvky 5. Zmeny vo valorizcii dvok (dchodky, razov a nesystmov dvky) v % HDP 6. Zmeny v dvkach (dvka v nezamestnanosti a predasn starobn dchodok) v % HDP - znenie stropu na vpoet dvky v nezamestnanosti - sprsnenie PSD pre sporiteov P/V P V P V V P V P P P P P P p p P P P/V
P/V
2012 223 683

0,3 143 364 0 71 638 68 309 3 329 0 8 680 0 0,0 0 0 0 0 0 0,0 0 0,0 0 0 0 0 0 0,0
2013 737 021

1,0 467 117 5 855 229 202 212 244 16 958 -810 35 658 132 045 0,2 141 322 -1 877 -5 615 -1 785 129 977 0,2 46 434 0,1 49 235 -136 2 282 -4 948 -225 0,0 4 491 0,0 4 427 65
2014 541 901

0,7 481 108 15 580 17 644 0 17 644 -8 950 36 520 138 710 0,2 148 338 -1 957 -5 795 -1 876 138 985 0,2 64 901 0,1 72 252 -4 249 2 366 -5 467 8 540 0,0 6 188 0,0 6 047 142
2015 573 295

0,7 500 493 25 855 18 562 0 18 562 -9 360 37 745 147 025 0,2 157 290 -2 249 -6 027 -1 989 150 040 0,2 82 787 0,1 91 702 -5 649 2 468 -5 733 25 541 0,0 6 258 0,0 6 103 155
V V V
3 0,0 0 3
Celkov vplyv opatren Celkov vplyv opatren v % HDP

P prjmy, V- vdavky; (+) a (-) predsavuj vplyv opatren na saldo rozpotu
223 685 0,3
1 049 742 1,4
899 225 1,1
984 946 1,2

Zdroj: MF SR
29 30
Rozpoet VS na roky 2013 a 2015 m voi prjmom z otvorenia 2.piliera vytvoren rezervu. Celkov vplyv na saldo rozpotu je preto nulov (neprispieva ku konsolidcii). Doloka vplyvov predpokald vstup 10 000 novch sporiteov a vstup 60 000 sporiteov.
29
4.2
Dlhodob rozpotov vplyvy
Dlhodob vplyvy sa simulovali na horizonte do roku 2060 na zkladnch demografickch projekci Eurostatu a ekonomickch prognz Eurpskej komisie. Tie vak neber do vahy dlhodob mon pozitvny vplyv z vyej miery participcie pri posvan dchodkovho veku, ale na druhej strane ani negatvne vplyvy na rast z prijatia zmien v daovo-odvodovom systme prezentovan v tretej asti tohto materilu. Scenre nepotaj ani so sptnou vzbou fiklneho vvoja na makroekonomick ukazovatele. Bilancia priebenho dchodkovho systmu sa prijatm opatren v dlhodobom horizonte do roku 2060 zlepila o 2,6% HDP. Najviac k zlepeniu prispela zmena valorizcie dchodkov poda dchodcovskej inflcie (1,6% HDP) a naviazanie dchodkovho veku na stredn dku ivota (0,9% HDP) 31. Pozitvny vplyv na bilanciu v tomto horizonte mala aj zmena prvotnho nastavenia dchodkovho systmu pre novovstupujcich na trh prce (0,4% HDP). Zanedbaten pozitvny vplyv m posilnenie solidarity, o len potvrdzuje, e toto opatrenie nem konsolidan charakter, ale len men prerozdelenie dchodkov medzi jednotlivmi skupinami jednotlivcov. Trvale pozitvny vplyv mala prava vymeriavacch zkladov, najm zvenie maximlnych vymeriavacich zkladov, ktor malo vplyv len na prjmov strnku bilancie.
Graf 24: HDP)
0,0% -1,0% -2,0% -3,0% -4,0% -5,0% -6,0% -7,0% -8,0% -9,0% -10,0% Scenr bez zmien 1. prava vymeriavacch zkladov 2. prava prspevkov do 2.piliera 3. Zmena povinnho prvho vstupu 4. prava spsobu valorizcia dvok 5. Naviazanie dchodkovho veku na stredn dku ivota 6. Posilnenie solidarity
1,0%
Bilancia priebenho systmu (v %
Graf 25: Prspevky k zmene priebenho systmu (v % HDP)

2,0% 1. prava vymeriavacch zkladov 2. prava prspevkov do 2.piliera 3. Zmena povinnho prvho vstupu 4. prava spsobu valorizcia dvok 5. Naviazanie dchodkovho veku na stredn dku ivota 6. Posilnenie solidarity
bilancie
2012 2014 2016 2018 2020 2022 2024 2026 2028 2030 2032 2034 2036 2038 2040 2042 2044 2046 2048 2050 2052 2054 2056 2058 2060
1,5%
0,5%
0,0%
-0,5%
Zdroj: RRZ
Krtkodobo pozitvny a v dlhodobom horizonte negatvny prspevok na bilanciu m znenie prspevkov do kapitalizanho piliera. Vyie prjmy Socilnej poisovne z dvodu znenia prspevkov bud znamena v budcnosti nrast vdavkov na dchodky zo Socilnej poisovne.
31
Vka prspevkov jednotlivch oaptren zvis od poradia v akom sa prezentuj. Z uvedenho dvodu s v grafoch uveden ich poradov sla.
2012 2014 2016 2018 2020 2022 2024 2026 2028 2030 2032 2034 2036 2038 2040 2042 2044 2046 2048 2050 2052 2054 2056 2058 2060
Zdroj: RRZ
30
Graf 26: Prjmy priebenho systmu (v % HDP)

1,8% 1,6% 1,4% 1,2% 1,0% 0,8% 0,6% 0,4% 0,2% 0,0% 3. Zmena povinnho prvho vstupu 2. prava prspevkov do 2.piliera 1. prava vymeriavacch zkladov
Graf 27: Prspevky k zmene priebenho systmu (v % HDP)

1,5% 1,0% 0,5% 0,0% -0,5% -1,0% -1,5%
vdavkov
2012 2014 2016 2018 2020 2022 2024 2026 2028 2030 2032 2034 2036 2038 2040 2042 2044 2046 2048 2050 2052 2054 2056 2058 2060
-2,0%
Zdroj: RRZ
Pri interpretci pozitvneho vplyvu znenia prspevkov do 2.piliera a zmeny prvotnho nastavenia pre novovstupujcich na bilanciu dchodkovho systmu za cel sledovan obdobie (kumulatvny vplyv za roky 2012-2060) je potrebn si uvedomi tieto skutonosti: Samotn 2.pilier m zo svojej podstaty neutrlny vplyv na dlhodob udratenos verejnch financi, kee nroky na dchodky s vyplcan len z naakumulovanch aktv (akturne frovo) a nezaauj sa tm verejn financie. Nepriamy negatvny efekt na verejn financie me vznikn, ak dchodky z druhho piliera v dsledku vemi nzkeho zhodnocovania nedosiahnu ani alikvtnu as ivotnho minima. Prve preto je kov pri kapitalizanch schmach zabezpei aj adekvtnu dlhodob investin stratgiu. Take samotn znenie prspevkov nezlepuje ani nezhoruje dlhodob udratenos verejnch financi. Na druhej strane, znenie prspevkov do druhho piliera sa nedeje tak, e oban dostva vy ist prjem, ale zvyuje sa odvod do prvho piliera a zrove aj penzijn nroky v budcnosti. A tu sa dostvame k alm otzkam: prvotnho nastavenia prvho piliera, demografickch zmien a asovho horizontu. Prvotn nastavenie prvho piliera hovor o tom, i z akturneho hadiska dostva oban v dchodku rovnak hodnotu prostriedkov, ako suma odvodov, ktor ako ekonomicky aktvny odvdzal. Analza IFP ukazuje 32, e pri sasnch demografickch parametroch plat oban o nieo viac, ne dostva z prvho piliera. To znamen, e zvenie odvodov a prislchajcich nrokov by mali zlepova dlhodob udratenos pri predpoklade nezmenenej demografie. Na prv pilier vak bude samozrejme vplva aj demografick zmena bude sa predlova obdobie v dchodku o zhoruje ukazovate akturnej frovosti. Na prepoty dlhodobej udratenosti vplva aj horizont vpotov. Keby sme naprklad dnes zaviedli akturne frov prv pilier pre dvadsaronch, ten by bol v najblich tyridsiatich rokoch jednoznane prebytkov (40 rokov zachytva len fzu platenia odvodov a nie dostvania dchodkov). Prepoty sasnch zmien (zvenie odvodov) do roku 2060 preto skresuj skuton nastavenie prvho piliera pre rozpoet pozitvnym smerom.
32
Intitt finannej politiky (Ministerstvo financi SR): Analza dlhodobej udratenosti a nvrhy na zmenu dchodkovho systmu SR (aprl 2012), Ekonomick analza 26, strana 23.
2012 2014 2016 2018 2020 2022 2024 2026 2028 2030 2032 2034 2036 2038 2040 2042 2044 2046 2048 2050 2052 2054 2056 2058 2060
2. prava prspevkov do 2.piliera 3. Zmena povinnho prvho vstupu 4. prava spsobu valorizcia dvok 5. Naviazanie dchodkovho veku na stredn dku ivota 6. Posilnenie solidarity
Zdroj: RRZ
31
Ako uvdza box . 4, hlavnou vhodou viacpilierovch systmov je diverzifikcia rizika medzi domcu a zahranin ekonomiku a rozloenie fiklneho bremena zo starnutia populcie medzi viacer genercie. Na druhej strane, kapitalizan schmy s citliv na finann krzy alebo na zmeny v pravidlch investovania.
4.3
Dlhodob udratenos verejnch financi
Pre posdenie, i prijat opatrenia mali pozitvny vplyv na dlhodob udratenos verejnch financi sa pouvaj indiktory dlhodobej udratenosti. RRZ m vlastn metodiku vpotu indiktora udratenosti verejnch financi. Tento indiktor bude prvkrt zverejnen v Sprve o dlhodobej udratenosti verejnch financi 17. decembra 2012. Pri hodnoten novely zkona o socilnom poisten sme vychdzali z metodiky Eurpskej komisie (EK). Z uvedenho dvodu s pre hodnotenie pouit indiktory S1 a S2 tak ako ich definovala EK. Indiktor S1 vyjadruje potrebu permanentnho zlepenia primrneho trukturlneho salda, aby hrub dlh dosiahol k predmetnmu dtumu (naprklad 2060) nejak cieov hodnotu (naprklad 60% z HDP). Indiktor S2 vyjadruje potrebu permanentnej konsolidcie na to, aby dlh neexplodoval na nekonenom horizonte. Vku indiktora S2 ovplyvuje predovetkm aktulna rozpotov situcia (dlh a trukturlne saldo) a oakvan zvenie nkladov zo starnutia na dlhodobom horizonte (prjmy sa vo vine prpadov modeluj ako kontantn podiel na HDP, pokia tam nie je legislatvna zmena). Vchodiskovm rokom pre vpoet indiktorov je rok 2011 ako posledn znmy daj za vku dlhu (43,3% HDP) a primrneho trukturlneho salda (-2,8% HDP). Nsledne bol vypracovan scenr bez prijatch opatren (zkladn scenr) a scenr s prijatmi opatreniami. Opatrenia zahaj vetky zmeny v oblasti socilnych a zdravotnch odvodov a opatrenia na strane dchodkovch dvok s vnimkou otvorenia druhho piliera. Indiktor S2 dosiahol v zkladnom scenri hodnotu 8,5% HDP. Prijatm novely zkona o socilnom poisten a alch zmien sa zlepil indiktor udratenosti o 2,2% HDP na rove 6,3% HDP. Z hadiska prspevkov je mon kontatova, e vetky prijat opatrenia mali na indiktor pozitvny vplyv, z toho najv vplyv mala zmena valorizcie a nsledne rovnak vplyv naviazanie dchodkovho veku na stredn dku ivota a celkov prava vymeriavacch zkladov. Pri vpote indiktora S2 sa abstrahovalo od vplyvu zmien v 2.pilieri (zmena vstupu, znenie prspevkov). Dvodom je metodologick obmedzenie pri samotnom vpote indiktora 33, ktor neumouje spoahlivo vyhodnoti vplyv tchto zmien.
33
S2 indiktor je potan na nekonenom horizonte. Vzhadom na dostupnos demografickch projekci len do roku 2060, bilancia dchodkovho systmu sa pre ely vpotu nekonena fixuje na hodnotch roku 2060. Z uvedenho vyplva aj vysok citlivos indiktora na aktulnu bilanciu dchodkovho systmu v roku 2060. V prpade Slovenska a alch krajn, ktor zaviedli kapitalizan piliere je charakteristick, e v roku 2060 sa
32
Tab.9: Indiktory udratenosti S1 a S2 bez 2.piliera

S1 Scenr 2011 bez opatren Scenr 2011 s opatreniami Zmena - zmeny vo vymer. zkladoch - valorizcia - vek - solidarita 6,4 4,7 -1,7 -0,5 -0,8 -0,3 -0,1 S2 8,5 6,3 -2,2 -0,5 -1,1 -0,5 0,0
Zdroj: RRZ
BOX 4: Vhody a nevhody priebenho a kapitalizanho piliera Prieben dchodkov pilier je naviazan na domcu ekonomiku a jeho vnosovos sa odvja od potu zamestnanch a relnej mzdy. Kapitalizan pilier v prpade malej a otvorenej ekonomiky je predovetkm o monosti generova dlhodob spory na svetovch kapitlovch trhoch. Dvojpilierov systmy preto rozkladaj riziko medzi domcu a zahranin ekonomiku. Sasn nastavenie priebenho piliera na Slovensku poskytuje niie dchodky ak mali by pri 34 sasnej rovni poistnch sadzieb . Mohlo by sa teda javi, e prieben pilier nem zsadnej problm s udratenosou. Prieben pilier je vak silno previazan na vvoj demografie, o znamen, e ak dochdza k vraznejm vkyvom v demografii, prieben pilier sa dostva do nerovnovhy. Za predpokladu, e by ilo o izolovan a uzavret systm, v asoch priaznivej demografie by systm generoval prebytky (spory), ktor by sa mohli poui na financovanie nkladov v asoch nepriaznivej demografie. Priazniv demografick pomery v minulosti sa vak na Slovensku a aj vo vine krajn vyspelej Eurpy nevyuili na tvorbu spor a boli pouit na ben vdavky, vrtane tedrejieho socilneho systmu (napr. aj formou skorho veku odchodu do dchodku). Historick sksenos so zlyhanm tvori spory v dobrch asoch je argumentom v prospech kapitalizanho piliera. Jeho zavedenie toti nti k rozpotovej disciplne u v sasnosti, m sa nklady spojen s budcimi vdavkami rozkladaj rovnomerne v ase. Alternatvou voi kapitalizanmu pilieru je dlhodob a konzistentn zodpovedn rozpotov politika, ktor berie do vahy aj budce nklady formou znenia dlhu. Pri znen prspevkov do druhho piliera je preto kov predpoklad, ako sa pouij dodatone zskan prostriedky na celom horizonte. Zanedbanie rizk vyplvajcich z demografickho vvoja by pravdepodobne viedlo k prudkmu zveniu dan a odvodov a/alebo k zneniu dchodkov. Navye meni parametre priebenho systmu v asoch vysokho podielu obanov (a teda voliov) v poproduktvnom veku je politicky nron. Rozdielny pohad na jednotliv piliere mu ma aj samotn obania. V ich prpade je rozhodujcim faktorom vka dchodku. Napriek tomu, e v priebenom pilieri existuje legislatva s pomerne jasnmi
34
ete v plnej miere neprejavili benefity zavedenia kapitalizanho piliera, oho dsledkom je podhodnocovanie pozitvneho vplyvu kapitalizanho piliera na dlhodob udratenos. Intitt pre finann politiku (Ministerstvo financi SR): Analza dlhodobej udratenosti a nvrhy na zmenu dchodkovho systmu SR (aprl 2012), Ekonomick analza 26, strana 23.
33
pravidlami, vemi ahko je ju mon v budcnosti zmeni. In spsob generovania dchodku v porovnan s kapitalizanm pilierom doke zabezpei ochranu nrokov pred inflciou, avak pri niej vkonnosti ekonomiky v porovnan so zahranim to nemus garantova vyie dchodky ako v kapitalizanom pilieri, ktor zvisia nie len od vloench spor, ale aj od ich zhodnotenia na medzinrodnch finannch trhoch a od nastavenia investinch pravidiel. Oakvania o vke dchodku s tak zvisl od stability legislatvy a dvery v politick smerovanie v krajine. Navye, rozdielne vnmanie vhod a nevhod oboch pilierov mu ma rzne skupiny. Kapitalizan pilier vrazne zniuje skryt redistribciu medzi mumi a enami aj bohatmi a chudobnmi. Posilnenie solidarity v priebene financovanom pilieri zvhoduje nzkoprjmovch jednotlivcov, km naopak, vym prjmovm skupinm sa umouje spori v kapitalizanom pilieri a z 5-nsobku priemernej mzdy (v priebenom pilieri sa nroky potaj len z 3-nsobku priemernej mzdy). Nastavenie parametrov multipillierovho systmu je preto aj politick otzka. Z pohadu udratenosti je vak kov, aby systm bol predikovaten a stabiln a aby existoval ir politick konsenzus aspo o zkladnch princpoch celkovho dchodkovho zabezpeenia.
34
Referencie
Bakos a kol. (2008), The Elasticity of Taxable Income: Estimates and Flat Tax Predictions Using the Hungarian Tax Changes in 2005, MNB Workin Paper 2008/7 Bargain, O., Orsini, K., a A. Peichl (2011), Labor Supply Elasticities in Europe and the US, IZA Discussion Paper Series No. 5820 (Bonn: Institute for the Study of Labor) Bargain, O., Orsini, K., a A. Peichl (2012), Comparing Labor Supply Elasticities in Europe and the US: New Results, IZA Discussion Paper Series No. 6735 (Bonn: Institute for the Study of Labor) Benczur a kol. (2011), Income Taxation, Transfers and Labor Supply at the Extensive Margin, Working Paper Benk, M. (2009), Analza vplyvu fiklnej politiky na hospodrsky cyklus - aplikcia truktrneho VAR modelu, NBS, Odbor vskumu Blundell, R. W., Pistaferri, L. a I. Saporta-Eksten (2012), Consumption Inequality and Family Labor Supply. IZA Discussion Paper No. 6900 CBO (2001), CBOs method for Estimating potential Output: An Update CBO (2012a), Review of Recent Research on Labor Supply Elasticities, Working Paper 2012/12 CBO (2012b), How the Supply of Labor Responds to Changes in Fiscal Policy CBO (2012c), Assessing the Short-Term Effects on Output of Changes in federal Fiscal Policies, Working paper 2012/8 Ethan Ilzetzki & Enrique G. Mendoza & Carlos A. Vgh, (2010). "How Big (Small?) are Fiscal Multipliers?," NBER Working Papers 16479, National Bureau of Economic Research, Inc. Eurpska Komisia (2009), Sustainability Report, Brussels Eurpska Komisia (2012), The 2012 Ageing Report: Economic and budgetary projections for the 27 EU Member States (2010-2060), European Economy, 2/2012 Intitt finannej politiky (Ministerstvo financi SR) (2012), Analza dlhodobej udratenosti a nvrhy na zmenu dchodkovho systmu SR, Ekonomick analza 26, Kiss, A. a P. Mosberger (2011), The elasticity of taxable income of high earners: Evidence from Hungary, MNB Working Paper, 2011/11
35
Kleven H.J. a E.A. Schultz (2011), Estimating Taxable Income Responses using Danish Tax Reforms, EPRU Working Paper Series Ministerstvo financi SR (2012) Prognza vvoja ekonomiky SR na roky 2012-2015, prezentcia na Vbore pre makroekonomick prognzy, september 2012 MMF (2012a) World Economic Outlook, October 2012, Box 1.1. MMF (2012b), Fiscal Policy and Employment in Advanced and Emerging Economies, IMF Policy Paper, 15 June OECD (2009), OECD Economic Outlook, Interim Report April 2010 Ramey, Valerie A. (2011). "Can Government Purchases Stimulate the Economy?." Journal of Economic Literature, 49(3): 673-85. Saez, E., Slemrod, J. a S. H. Giertz (2012), The Elasticity of Taxable Income with Respect to Marginal Tax Rates: A Critical Review, Journal of Economic Literature, American Economic Association, vol. 50(1), strana 3-50
36
Prloha . 1 zmenm
- Doplujce informcie k legislatvnym
1. Zvenie a zjednotenie maximlneho vymeriavacieho zkladu (MVZ) na rovni 5-nsobku PM Zjednotenie a zvenie MVZ pre platenie poistnho na socilne (s vnimkou razovho poistenia, ktor nem strop) a zdravotn poistenie vo vke 5-nsobku priemernej mzdy s innosou od 1.1.2013. Tab. 10: Porovnanie vky maximlnych VZ (nsobok priemernej mzdy)
Sasnos Nemocensk poistenie Garann poistenie Starobn poistenie Invalidn poistenie Rezervn fond solidarity Poistenie v nezamestnanosti Zdravotn poistenie razov poistenie 1,5 1,5 4 4 4 4 3 Od 1.1.2013 5 5 5 5 5 5 5 -
2. Zavedenie odvodovej povinnosti na prjmy z dohd

Tab. 11: Sadzby poistnho pre dohody o prcach vykonvanch mimo prac. pomeru s innosou od roku 2013 Starobn tudent (do Pravideln Nepravideln Invalidn tudent (vsluhov) 18 rokov a 66 prjem* prjem* dchodca Druh poistenia dchodca eur) Zc Z Zc Z Zc Z Zc Z Zc Z Zc Z
- zdravotn - starobn - invalidn - nemocensk - poistenie v nezam. - RFS - garann - razov SPOLU SPOLU (Zc + Z) 4,00 4,00 3,00 1,40 1,00 13,40 10,00 14,00 3,00 1,40 1,00 4,75 0,25 0,80 35,20 4,00 4,00 3,00 11,00 10,00 14,00 3,00 4,75 0,25 0,80 32,80 4,00 3,00 7,00 14,00 3,00 4,75 0,25 0,80 22,80 4,00 3,00 7,00 14.00 3.00 4,75 0,25 0,80 22,80 4,00 4,00 14,00 4,75 0,25 0,80 19,80 0,00 1,05 0,25 0,80 1,05
48,60
43,80
29,80
29,80
23,80
* V prpade predasnho starobnho dchodcu, pri pozastaven vyplcania predasnho starobnho dchodku z dvodu zamestnania sa na dohodu, bude odvdza aj zamestnvate aj zamestnanec rovnak poistn ako v prpade benho zamestnanca, s vnimkou invalidnho poistenia, ktor sa v tomto prpade neplat. Poznmka: Zc - zamestnanec, Z - zamestnvate
37
Prloha . 2 - Daovo-odvodov zaaenie po zmench v dani z prjmov

Niie uvdzane grafy daovch klinov a METR zohaduj aj zmeny vyplvajce z novely zkona o dani z prjmov. V prpade zamestnancov a dohodrov ide o zavedenie alej sadzby dane z prjmov vo vke 25% od hrubho prjmu pribline 3300 EUR (zkon definuje hranicu ako zklad dane vo vke 176,8nsobok iv. minima). U SZO okrem druhej sadzby dane je podstatn vplyv obmedzenia uplatovania si paulnych vdakov na 40% pre vetkch SZO uplatujcich si paulne vdavky, najviac vak v sume 5 040 EUR rone.
Graf 28: Zamestnanci - daov klin (pravideln prjem)
60% 50%
Graf 29: Zamestnanci METR

60%
50%
40%
40%
30%
30%
20%
20%
10%
10%
440 680 200 920
hrub mesan mzda

hrub mesan mzda
0%
3 080
3 800
3 320
1 400
4 040
2 600
4 760 4 760
2 360
3 560
1 160
1 640
4 280
2 840
4 520
1 880
2 120
0%
1 800
1 080
2 040
4 200
4 440
Zdroj: RRZ
4 680
4 920
3 000
3 480
2 760
1 320
2 280
3 240
1 560
600
2 520
360
840
3 960
120
3 720
Zdroj: RRZ
Graf 30: Dohody - daov klin (pravideln prjem)

60% 50%
Graf 31: Dohody METR

60%
50%
40%
40%
daov klin - legislatva 2012 daov klin - legislatva 2013
30%
30%
20%
20%
10%

hrub mesan odmena
10%
440 1 400 680 1 160 1 640 200 920
hrub mesan odmena
0%
3 080
3 800
3 320
4 040
2 600
2 360
3 560
2 840
4 280
4 520
1 880
2 120
0%
1 080
1 800
2 040
4 200
4 440
Zdroj: RRZ
4 680
4 920
3 000
3 480
2 760
1 320
2 280
3 240
1 560
600
2 520
360
840
3 960
120
3 720
Zdroj: RRZ
38
5 000
5 000
Graf 32: SZO - daov klin

70% 60% 50%
Graf 33: SZO METR

60% 50%
40% 40% 30% 30%

daov klin - legislatva 2012 METR - legislatva 2012
20% 10% 0%
daov klin - legislatva 2013 daov klin - legislatva 2014 daov klin - legislatva 2015
pridan hodnota
20%
10%

pridan hodnot
0%
2 325
3 450
1 200
4 200
3 075
6 450
6 825
2 700
6 075
4 575
5 700
4 950
7 200
3 825
7 575
1 575
450
825
5 325
1 950
75
3 950
1 325
3 200
4 325
575
6 200
6 950
5 450
5 075
5 825
950
4 700
Zdroj: RRZ
Zdroj: RRZ
Graf 34: SZO paualista - daov klin

100,0% 90,0% 80,0% 70,0% 60,0% 50,0% 40,0% 30,0% 20,0% 10,0% 0,0%
pridan hodnota
Graf 35: SZO paualista METR

70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0%
3 950 1 325 3 200 4 325 575 5 450 6 200 2 450 2 825 5 075 5 825 950 3 575 2 075 200 4 700 1 700 6 575
pridan hodnota
daov klin 2012, paul 420 daov klin 2015, paul 420
METR 2012, paul 420 METR 2015, paul 420
2 325
3 450
1 200
4 200
3 075
6 450
6 825
2 700
6 075
4 575
5 700
4 950
7 200
3 825
7 575
1 575
450
825
5 325
1 950
75
6 950
Zdroj: RRZ
Zdroj: RRZ
39
7 700
7 325
7 700
2 450
2 075
2 825
3 575
200
6 575
7 325
1 700
40

RRZ Dochodky

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

RRZ Dochodky

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

Predslov _________________________________________________________________ 4 Zhrnutie _________________________________________________________________ 5 vod _____________________________________________________________________ 7 1.

Vplyv na domcnosti a podnikatesk subjekty_________________________ 12

Vplyv na makroekonomick vvoj _____________________________________ 24

Vplyv na verejn financie _____________________________________________ 28

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

stavn zkon . 493/2011 Z.z. o rozpotovej zodpovednosti.

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

Ciele opatren z pohadu predkladatea

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

prava dchodkovho veku

Posilnenie solidarity v dchodkovom systme

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

prava spsobu valorizcie dchodkovch dvok

Kapitalizan pilier prspevky, vstup, otvorenie

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

Kapitalizan pilier odplaty, typy fondov, garancie

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

2. Vplyv na domcnosti a podnikatesk subjekty

Daovo-odvodov zaaenie a disponibiln prjmy

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

Graf 2: Zamestnanci zmena daovho klinu (v %)

14% 12% 10%

daov klin - legislatva 2013

hrub mesan mzda

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

Graf 3: Zamestnanci - METR

Graf 4: Zamestnanci zmena disp. prjmov a nkladov prce (v %)

METR - legislatva 2013

zmena disp. prjmov zmena nkladov prce

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

Graf 6: Zamestnanci v 2. pilieri - METR

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

Graf 8: Dohody zmena daovho klinu (v %)

100% 75% 50% 25%

daov klin - legislatva 2013

Graf 10: Dohody - zmena disp. prjmov a nkladov prce (v %)

zmena nkladov prce zmena disponibilnch prjmov

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

Samostatne zrobkovo inn osoby

Graf 12: SZO zmena daovho klinu (v %)

Graf 14: SZO zmena disp. prjmov (v %)

-20% -30% -40% -50% -60%

METR - legislatva 2013 METR - legislatva 2014 METR - legislatva 2015

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

Vplyv na dvky zo socilneho poistenia

Graf 16: Obdobie v dchodku

2.2.2 Vka dchodkov

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

vymeriavac zklad (mzda) vyjadren v nsobkoch priemernej mzdy

Graf 20: ist miera novopriznanch dchodkov

Vka dchodku vyjadren v % individulnej mzdy

Hrub prjem jednotlivca vyjadren v nsobkoch priemernej mzdy

Hrub prjem jednotlivca vyjadren v nsobkoch priemernej mzdy

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

TAB 5: Rozdiel vo vke poslednho dchodku (v % oproti dchodku poda

Vka dchodku vyjadren v % priemernej mzdy v hospodrstve

Dvky v nezamestnanosti a dvky z nemocenskho poistenia

Stanovisko k novele zkona o socilnom poisten

Predslov _________________________________ 4 Zhrnutie _ 5 vod _____________________________________ 7 1.