Biblick almy vo svetle ugaritskej pozie

Jaroslav Mudro SJ
MUDRO, Jaroslav: Biblick almy vo svetle ugaritskej pozie. [Diplomov prca] / Jaroslav
Mudro. - Trnavsk univerzita v Trnave. Teologick fakulta. Katedra biblickch
a historickch vied. kolite: SSLic. Ing. Peter Dubovsk SJ, ThD. Komisia pre obhajoby:
Katolcka teolgia. Stupe odbornej kvalifikcie: Bakalr zkladov kresanskej filozofie
a katolckej teolgie. Bratislava : TFTU, 2010, 58 s.
Vydanm Ugaritskch nboenskch textov (O. Stehlk, Vyehrad, 2003) sa konene
dostal aj do rk naich itateov vek kultrny poklad starokannskej a severosemitskej
literatry. Ve o jej vzname pre biblick tdia sa vedelo u od r. 1929, kedy sa v lokalite
Ras amra odkryli pozostatky vekho mesta Ugarit a franczsky orientalista Virolleaud
vyslovil domnienku, e za neznmym jednoduchch klinovm psmom sa skrva aksi
semitsk jazyk (Syria, X, s 304n). Po jeho rchlom rozlten (Bauer-Dhorme-Virolleaud) sa
vynorili alie zarajce podobnosti a paralely medzi poziou ugaritskch mtov a biblickou
poziou, o vyvolalo mnoh otzky o vplyve kannskej literatry pri formovan Biblie.
Boli to hlavne dve paraleln miesta, ktor boli podnetom pre diskusie medzi
biblistami a orientalistami a viedli k vytvoreniu hebrejsko-ugaritskej komparatvnej metdy:
KTU 1.5i
(1)
km.ltn.bn.br
(2)
tkly.bn.qltn
(3)
lyt.d.bt.ram

Kee si rozdrvil Ltn, hada vinutho,
Skoncoval si (s) hadom skrtenm.
(S) tyranon, ktor (m) sedem hlv.
Iz 27,1+ 74,14a
: :. - .
- . :. - .
- :s -s s -s


Leviatana, unikajceho hada,
Leviatana, skrtenho hada.
Rozdrvil si hlavy Leviatana.
KTU 1.4.vii
(29)
qlh.qd[.]bl[.]ytn
(31)
qlh.qs[.yt]r.r
Hlas svoj svt Baal vydal,

hlas jeho svt otriasa zemou.
29, 3.8a
:. ...::.


: :
Hlas PNOV nad vodami... zahrmel PN...
Hlas PNOV otriasa pou...

Prv paralelu si vimol Virolleaud (Sria, XII, s. 357; XV, s. 308), avak bez
vyvodenia nejakch zverov ohadom biblickho textu sstredil sa vlune na filologick
analzu postavy Ltn/Leviatana. Celkom inak si ponal americk biblista Ginsberg, ktor na
kongrese orientalistov (Rm, 1935), odvolvajc sa na druh paralelu, oznail cel alm 29 za
kannsky. Poda neho tento kannsky alm zostal zjahvizovan a vlenen do izraelskej
liturgie (Atti del XIX Congresso, s. 472n). V lnii Ginsberga li viacer biblisti ako Albright,
Gaster, Cross a. i., z ktorch sa rozsahom prce zvl vynma Mitchell Dahood.
Dahood si vzal za cie systematicky vyui nov poznatky z ugaritskch vkumov
a aplikova ich na nejasn miesta biblickej pozie, konkrtne na almy, v ktorch sa asto
objavuj ako zrozumiten vrazy a vzby (Psalms III, 1970, s. XXV). Naprklad takou
nejasnou kontrukciou je predloka . v 32,5b: .: e . s -: s.
Slovensk preklad (ako aj mnoh inojazyn) tto predloku vypa: Povedal som
si: Vyznm PNOVI svoju neprvos. Dahood vak, opierajc sa o ugaritsk texty,
opravuje tento tradin preklad na verziu: Povedal som: Vyznm, Najvy, mj hriech,
Jahve!. (Psalm I, 1966, s. 322). Postupuje tak na zklade trojakho ka: vo svetle
ugaritskej gramatiky, ugaritskej lexiky a foriem ugaritskej pozie.
Ugaritsk gramatika pozn tzv. lamedh vocativum, napr. m. laliyn bl Pouj,
Vazn Baal! (KTU 1.4.v.59), a ke Izraeliti preberali mtick hymny od Kanncov, mohli
predsa zameni laliyn bl za Jahve!. Dahood aplikuje do svojej Gramatiky altra
(Psalms III, s. 370n) aj mnoh alie poznatky z ugaritskej gramatiky: pozostatky pdovch
koncoviek; enklitick mem; beth a lamedh vo vzname od, z; emfatick kaph; yod
vocativum; mnohorak vyjadrenie asu deja pri pouit foriem qtl a yqtl.
Vo svetle ugaritskej lexiky meme alej v problematickej predloke . vidie
ugaritsk homofnne slovo ly najvy (KTU 1.16.iii.6), pokladajc cel vraz za
oslovenie: . Najvy!. Podobne navrhuje Dahood pozmeni v desiatkach prpadov
tradin vznamy hebrejskch slov poda slovnej zsoby z tabuliek z Ras amry zvl, ak
sa jedn o hapax legomenon (Psalms I, s. 114, 137, 232, 277 a i.).
Tretm a najdleitejm kom Dahoodovej revzie je forma ugaritskej pozie,
ktor sa vyznauje vekou symetriou (A + B + C // A' + B' + C') a vytvranm provch slov
(A // A' ; A... A'; A + A'). Biblick pozia tie pozn tieto bsnick techniky, hoci sa ich nie
vdy verne prida. V 32,5b dosahuje Dahood ist symetriu identifikujc spomnan
oslovenia: ..., Najvy, ..., Jahve! Sasne tieto oslovenia vytvraj paraleln dvojicu
(A // A'). alie dva vrazy: vyznm a moja neprvos poda zsad symetrie nemaj
odpovedajcu dvojicu.
Ugaritsk pozia (ako aj staroegyptsk a i.) pozn techniku elipsy vypustenia istho
vetnho lena. V naom prpade akoby sa vypustil predmet prvho a prsudok druhho lena:
Povedal som: Vyznm (moju vinu), Najvy, (vyjavm) mj hriech, Jahve!.
Zarajce pri tomto treom ki je, e niektor pouvan slovn pry maj svoje
presn ekvivalenty v ugaritskej pozii, napr. pru . // :: ( 29,11) odpoved spojenie lm
// zz (KTU 55:5-6). Dahood sa stal hlavnm protagonistom vyhadvania takchto hebrejsko-
ugaritskch paralelnch slov. V troch vydaniach Ras Shamra Parallels (1972, 1975, 1981)
klasifikoval 1019 slovnch paralel, priom niektorm prom odpovedaj viacer miesta
vskytu v Biblii 922 miest pochdza z knihy almov.
Ale ani jeden metodologick k Dahoodovej komparatvnej analzy nezostal bez
vnej kritiky neskorch odbornkov. Miller a Emerton spochybuj skuton prpad vskytu
lamedh vocativum v hebrejskej Biblii ako aj inch gramatickch javov ugaritiny (Ugarit and
the Bible, s. 61n).
Pri vyuit ugaritskej lexiky mono Dahoodovi zasa vytkn nekonzekventn postup
(. preklad raz ako predloku nad, pred, od, inokedy ako prslovku blzko alebo
prvlastok najvy) a erpanie z nepresnch prekladov a pokodench tabuliek.
Hlavnm odporcom Dahoodovho tretieho ka paralelnch slov je Oswald Loretz,
ktor upozoruje, e zkladnou truktrou staroorientlnej pozie nie s pry slov, ale cel
ver - colon (Psalmstudien: Kolometrie..., 2002, s. 4n). Preto vyhadvanie samotnch
slovnch prov nemus vies k elatenmu cieu komparatvnej metdy.
Podobne aj vskumy Loewenstamma a Avishura z Hebrejskej univerzity svedili
o jednostrannosti Dahoodovho prstupu a domhali sa vleni do komparatvnej metdy aj
porovnania s akkadskou a fenickou literatrou. Poda nich pri formovan Biblie nedolo len
k jednoduchmu prebraniu a zjahvizovaniu kannskej pozie, ale skr k autentickmu
pokraovaniu kannskej literatry, ktorej prv etapy s predstaven v ugaritskch textoch
(Studies in Hebrew and Ugartic Psalms, 1994, s. 34).
Mono shlasi s tvrdenm Loretza a Avishura, e biblick almy obsahuj na
mnohch miestach citty z inch, nm neznmych poetickch diel, izraelskch aj
neizraelskch; a ugaritsk texty prve ponkaj pohad do tch najspodnejch vrstiev, kde sa
hebrejsk Biblia stretva s mimobiblickou literatrou.