Nominovan na cenu Kritov krdlo za rok 2012 ARCHITEKTRA Ing. arch.

Peter Abonyi Architekt Peter Abonyi je nominovan za svoju architektonick tvorbu, ktorou sa zaradil medzi osobnosti slovenskej architektry poslednch desaro. V roku 2012 dokonili jeho dielo, sdlo firmy Gas Oil engineering, a.s. na okraji Spiskej Teplice pri Poprade. Tto stavbu ocenila medzinrodn porota sae Stavba roka najvyou cenou. Podobne aj medzinrodn porota architektonickej sae CEZAR udeovanej Slovenskou komorou architektov jej udelila jednu z cien. Architekt Abonyi tu predstavil svoje dielo, kde je itaten jeho expresvny a vtvarn rukopis. Tak ako na predchdzajcich dielach sakrlneho charakteru aj tu had hbku psobenia svojej architektry na uvateov. Ako sa sm vyjadril Jeho snom je, aby udia architektru milovali, aby si nali k nej vzah. Stavba sa nachdza v uniktnom kontexte s vhadom na panormu Vysokch Tatier. Je to abstraktn kompozcia osaden do ndhernej krajiny so silnm prbehom investora a astnou rukou architekta. Peter Abonyi zskal v roku 1997 najvyie architektonick ocenenie, Cenu Duana Jurkovia, ktor udeuje Spolok architektov Slovenska za kostol v Lomnej. Aj al kostol v Liptovskch Sliaoch rozvja jeho expresvny tl. Svoj rukopis nezaprel ani pri svetskch stavbch Vily v Starej Lesnej, rekreanch lod pri autocampingu v Liptovskom Trnovci a zvoniciach... Architekt Abonyi je vnimon typ tvorcu naplno odhaujceho a rozvjajceho podstatu a gnia loci reginu v ktorom ije a tvor. Ing. arch. Andrea Klimkov Architektka Andrea Klimkov patr medzi vnimon osobnosti slovenskej architektonickej scny. Poas svojej praxe pracovala vo viacerch ateliroch a s viacermi spoluautormi a si v roku vytvorila vlastn atelir. Jej architektra je charakteristick hadanm expresvnych foriem s vraznm vtvarnm akcentom. V roku 2012 bol dokonen dom Leonardo v Trnave. Jeho realizcia bola spojen s mnostvom diskusi o hadan metd vkladania novch kultrnych vrstiev do historickho mesta. U jeho nzov naznauje blzkos autorkinej kreativity s genilnym maliarom. Dom vstine charakterizuje jej tvoriv metdy a ambcie. Jej nvrh priniesol do zstavby projekt, ktor rozvja archetyp mestskho domu so sedlovou strechou, ale v sasnej materilovej a nzorovej interpretcii. San nvrh z roku 2007 preiel viacermi fzami. Zail metamorfzy po dlhch diskusich s konzervativizmom pamiatkovch radov, ale si zachoval svoju tvr a mestotvorn prstup. V zaiatkoch svojej tvorby dostala ancu realizova obytn objekty a komplexy ako Mendelsohn, Mondrian, Jesensk vok v B. Bystrici i Raany Bianco v Rai. Vznamnm architektonickm poinom bola reralizcia portovo relaxanho centra Relaxx za ktor zskala nominciu na Cenu Duana Jurkovia. Tu sa najvraznejie d sledova jej tba po vnimonsti a dynamike sasnej architektry. K irokmu diapaznu tvorby Klimkovej patr aj design interirov. Jej prce s citovan, publikovan a oceovan i v zahrani. V sasnosti roziruje svoje tvoriv aktivity aj v juhovchodnej zii a na Cypre. Ing. arch. Ivan Kubk Architekt Ivan Kubk dokonil na jese tohto roku vznamn polyfunkn komplex CENTRL. Logo prevzali investori od pvodnch kpeov, ktorch ruinu bolo potrebn sanova. Je to typ vyieho viacfunknho mestskho centra s

garami, obchodmi, administratvou, hotelom, bytmi, wellness centrom, baznom a verejnou terasou na streche, ak by mali vznikn v centre, aby sa nerozptyovala zstavba mesta a nenarastala doprava do satelitov. Je to komplex kde s premiean funkcie. Je to mesto v meste. Centrl dotvoril jednu vznamn as bvalho Centrlneho trhoviska. Je to prv zelen multifunkn komplex na Slovensku s certifiktom LEED. Atelir Ivana Kubka sdli na Panenskej ulici v Bratislave. Prve v tejto mestskej asti realizoval rekontrukcie historickch dvorov. Realizciou arelu Centrl Kubk zavil a zhodnotil svoje dlhoron sksenosti z vstavby obchodnch a administratvnych centier i u na Prievozskej ulici alebo Auparku v Bratislave. Centrl je z hadiska mestotvornosti vznamnm krokom k urbanizcii centrlnych ast Bratislavy. Je to komplex, ktor napln irok klu poiadaviek obyvateov mesta. DIVADLO A AUDIOVIZULNE UMENIE Jana Ohov za postavu Matky v inscencii hry Georga Taboriho Matkina Gur na javisku tdia Slovenskho nrodnho divadla Bratislava (premira 7. 12. 2012) a za postavu Zory v dramatizcii romnu Jna Roznera Sedem dn do pohrebu na scne Slovenskho komornho divadla Martin (premira 25. 5. 2012). Obe postavy spja epick charakter textov. V interpretcii Jany Ohovej obsahuj Matka aj Zora (Jesensk) vntorn dramatickos. Hereka vykreslila siln eny v hraninch situcich ivota minimalistickmi prostriedkami. Z nich najvraznejie zaujme intoncia, melodika, frzovanie vety, mimika a vznamov prca Ohovej rk, ktor vypovedaj o vntornom napt oboch postv Matky i Zory. Mgr. Peter Dubeck za proces zchrany a obnovy audiovizulneho dedistva Slovenskej republiky. Generlny riadite Slovenskho filmovho stavu m podstatn zsluhu na zskan a realizovan projektu obnovy a zchrany mnostva slovenskch filmov. Poas svojho psobenia v tejto funkcii zachrnil slovensk filmov archv a SF do roku 2012 s tmom spolupracovnkov sa podarilo zabezpei zretaurovanie 43 celoveernch a 34 animovanch filmov a 18 dokumentov a ich digitalizciu. V roku 2012 zskali v rmci eurpskeho programu niekokomilinov grant na digitalizciu audio video objektov a vybudovanie digitalizanch pracovsk. Systematickou a koncepnou prcou sa podarilo predbehn eskch kolegov, ktor na takomto projekte pracuj dlhie. Reisr Jaroslav Vojtek za dlhometrny dokumentrny film Cigni id do volieb (2012), ktorm nadviazal na rad predchdzajcich svojich dokumentov (My zdes, 2005, Hranica, 2009) a in. Vojtekov film, ktor pribliuje prpravy a nespen volebn kampa Rma Vlada Sendreia roku 2010, je obrazom udskho prbehu v zrkadle slovenskej spolonosti. Popri rii aj kamera, strih i hudba prinaj siln autenticitu, s mnostvo humornch a vnych situci. Film na pozad socilnych a kultrnych rovn rmskeho etnika kladie viacer spoloensk a politick otzky nielen v kontexte tejto komunity. FILANTROPIA Mgr. Art Viera Dubaov

Viera Dubaov je divadeln reisrka, ktor prostrednctvom divadelnej tvorby upozoruje a pomha riei socilne problmy, ktor s prtomn v spolonosti. Pred 18. rokmi zaloila prv a zatia jedin profesionlne divadlo - Divadlo z Pase, v ktorom hraj udia s mentlnym postihnutm. Tmto uom vrazne pomha pri ich zaleovan sa do spolonosti. Zaloila chrnen bvanie, kde mu samostatne a plnohodnotne i. Podiea sa na tvorbe vzdelvania pre dospelch ud s mentlnym postihnutm. Je riaditekou Medzinrodnho festivalu komunitnho divadla Arteterapia, za ktor dostala ako prv ocenenie od predsedu Eurpskeho parlamentu Hansa Gerta Potteringa za aktivitu, ktor pomha k rozvjaniu socilneho dialgu krajn Eurpskej nie. V roku 2010 sa stala ambasdorkou Eurpskeho roka boja proti chudobe. Aktvne sa podiea na rieen rmskej otzky. Za rok 2012 je nominovan za sasn prcu s dchodcami nehercami, s ktormi naskala inscenciu Stoliky, na motvy Eugenia Ionesca a zrove za to, e si pod svoje ochrann krdla zobrala dievat z domu Sv. Vincenta, ktor vyrastali v detskch domovoch. Tieto mlad eny zaili traumy, ktor im brnia slobodne sa zaradi do spolonosti. Spolone s nimi pripravuje divadeln krajrsku dielu kde tieto dievat zamestn a zrove s nimi pripravuje inscenciu, prostrednctvom ktorej bud vypoveda o preitch traumch. Toto je len zlomok aktivt, ktormi inicitorkou a realiztorkou je Viera Dubaov. Tento rok pani Dubaov oslvila svoje 50. narodeniny. Nikdy sa nepala do pomoci inm pre pocit uznania alebo ohodnotenia - ale z istej lsky k uom. Ing. Mgr. KUFFA Marin, Dr.h.c. Predstaven a tatutr Intittu Krista Vekaza Ing. Mgr. KUFFA Marin, Dr.h.c. Zdvodnenie: Je kazom, ktor vedie Intitt Krista Vekaza, kde sa star o cca 200 zverencov. Prostrednctvom svojej prce pomha mladm matkm s demi, starm, sirotm, chorm, prostittkam a osamotenm uom. Dva monos na preitie aj na prevchovu bvalm vzom, narkomanom, bezdomovcom a alkoholikom. Sm s Boou pomocou prispel tvrdou prcou pri vstavbe budov, kde s tmito umi v obci akovce ije. Peter Krlik V minulosti bol riaditeom Appoyniho poovnckeho mzea. Zhromadil v om vye 2 500 expontov. Zbierku stle roziruje. Je dlhoronm odbornkom a nadencom mzea Apponyiovcov najm znovunavrtenia slvnej kninej zbierky ale aj znovuzrodenia sdla rodu Apponyiovcov v Oponiciach. Sprievodca a zanieten historik Peter Krlik z Oponc je presveden, e sa narodil na sprvnom mieste, ale v zlom ase. Vemi rd by toti il v obdob, ke v Oponickom katieli bvala budca albnska krovn a jej strko nosil poovncke trofeje z Himalj. Krlik nie je vytudovan historik, m hotelov kolu. O rodine Apponyiovcov vie vak toko, akoby bol sm jej lenom. Za rok 2012 je nominovan za zchranu a znovuvybudovanie nrodnej kultrnej pamiatky - vzcnej kninice v katieli v Oponiciach a za sstavn propagciu tohto celoslovenskho klenotu.

HOSPODRSTVO Michal tencl zakladate a predseda predstavenstva spolonosti Sygic- jednej z najrchlejie rastcich IT spolonos v strednej Eurpe za posledne roky Svoju karieru odstartoval ako 20 rocny, kedy vytvoril operan systm Qube OS, vaka omu bol pozvan pracova do Silicon Valey pre firmu Be, Inc. Este pocas vysokej skoly zaloil spolonost Interactive Studio, s.r.o. prostrednctvom ktorej predval produkt GamePort, ktor vyvinul. V roku 2004, vo veku 25 rokov zaloil spolonos Sygic. Sygic od roku 2004 vvja navigan softvr, ktor sa predva takmer vo vetkch krajinch sveta. V roku 2009 bol Sygic prvou spolonosou na svete, ktor vytvorila gps navigciu pre Apple iPhone a druhou firmou na svete, ktor uviedla navigciu pre Google Android. Od tej doby si uvatelia stiahli vye 13.000.000 kpii aplikcie a denne ju pouva viac ako 2.300.000 ud na celom svete. Za svoje uspechy vdaci najma podpore svojej rodiny, ktora ho podporuje pri plneni jeho snov. Vladimr Slezk Generlny riadite Siemens s.r.o. a predstavite koncernu Siemens AG na Slovensku (1963) vytudoval na Slovenskej vysokej kole technickej (dnen Slovensk technick univerzita),zameranie na stroje pre chemick a potravinrsky priemysel. V 80. rokoch psobil v spolonostiach TECHNOPOL, a.s., a WAVO Trans, s.r.o. V spolonosti CSK IMS, s.r.o., zastval do roku 1994 funkciu vedceho obchodno-technickho oddelenia. Nasledujcich p rokov bol vedcim technickho a obchodnho oddelenia, neskr prokuristom spolonosti Schenck Slovakia, s.r.o. Z firmy ABB Elektro, s.r.o., kde psobil ako obchodn manar, preiel v roku 1999 do spolonosti Siemens s.r.o. Najskr zastval funkciu akvizitra, neskr bol vedcim divzie Automatizanej techniky a pohonov. V roku 2002 sa stal technickm riaditeom a konateom spolonosti. Od decembra 2008 je jej generlnym riaditeom a predstaviteom koncernu Siemens AG na Slovensku. V sasnosti je inn aj ako viceprezident Zvzu elektrotechnickho priemyslu SR, podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, prezident Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory, len Predstavenstva Slovensko-rakskej obchodnej a priemyselnej komory a ako len HLG nrodnej technologickej platformy ManuFuture SK. Ing. ubo Lopatka, PhD. vytudoval Strojncku fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde neskr zskal doktort. Do roku 1991 pracoval v trnavskom podniku Pozemnch stavieb. V rokoch 1991 a 1992 bol nmestnkom ministra privatizcie. Potom viedol podnik Slovensk kartografia i tuzemsk obchodn dcru fnskeho vrobcu vahov Kone. Neskr sa rozbehla jeho karira v papierenskom biznise. Na

Slovensku i esku pracoval v tunajch dcrach vdskeho AssiDomn, holandskej Kappy, rskeho Smurfitu i fnskych Myllykoski a Metslitto. fom Socilnej poisovne bol od jesene 2010 do tohtoronho jla. ubo Lopatka svojm rozhodnutm prija miesto riaditea Socilnej poisovne potvrdil, e viac ako v zrobok v zabehnutom koncerne ho lkala monos ozdravi intitciu, ktor je dleit pre kadho obana. Do ttnej pokladnice preniesol manarske metdy riadenia v skromnch firmch a spolu so svojimi bohatmi sksenosami priniesol Socilnej poisovni nemal spory. Jeho schopnosti potvrdzuje aj fakt, e aj po zmene vldnej garnitry si ho na pote riaditea Socilnej poisovne chceli ponecha. Za jeho manarske schopnosti ho ocenil aj tdennk TREND. K jeho zsadm patr aj nema energiu na rieenie minulosti, ale pracova pre budcnos firmy. Dleit je poda neho ma vdy jasn ciele s ich jasnm asovm plnenm. HUDBA Dalibor Jenis Z minulho roka: U 25 rokov reprezentuje Slovensko po najvch opernch divadlch od Viedenskej t. opery cez La Scalu Londynsku Coven Garden, Par ,Madrid, Amerika. Prve sa vrtil z LA kde mu tlieskal sm Plasodo Domingo. V panielsku debutoval Trubadura, v Hamburgu Otella, svetov premiru opery Tuttino : Senso v Palerme, v Berlne Makarny bl, v Hanoveri La Traviata. V slovenskej filharmnii prve odpremieroval D. Jenis vemi spene postavu Jaga v opere G. Verdiho Ottelo. Mimo Slovenska zskal mnoh dleit ocenenia. Vemi spene reprezentuje nau vlas! Rok 2012 V roku 2012 najdleitejie povaujem inkovanie v Krovskej opere v Londne v plne novej inscenci Falstafa, ktor inscenoval svetoznmi reisr Robert Carsen a dirigoval Daniele Gatti. V ttnej opere Hamburg inkoval v inscenci Don Giovanni, Lucia di Lamermoor, La Traviata... V Berlinskej Deutsche Oper to bo Makarn bl a tie Trovatre a Barbiere di Seviglia... Quasars Ensemble V roku 2012 sbor Quasars Ensemble spene reprezentoval slovensk interpretan a skladatesk umenie na vznamnch a prestnych domcich aj zahraninch festivaloch. Vaka presvedivej interpretcii sa zujem o spoznvanie slovenskej hudby vrazne zvil. Najdleitejie domce podujatie: BHS - prv slovensk scnick uvedenie diela Pierrot Lunaire Arnolda Schnberga popri dielach Ilju Zeljenku a Alexandra Albrechta Slistick vystpenie so Slovenskou filharmniou na festivale Nov slovensk hudba

Najdleitejie zahranin podujatie: Rezidenn pobyty na festivaloch v nemeckom Darmstadte, na Varavskej jeseni, vo Flagey v Bruseli, a na festivale Arcus Temporum v maarskej Pannonhalme V roku 2012 premirovo uviedol sbor Quasars Ensemble niekoko desiatok diel najm slovenskch, ale aj zahraninch skladateov. Zrove pomhal pri zchrane mnostva diel slovenskch skladateov objavovanm zabudnutch i stratench partitr ako aj ich okamitm natudovanm. Na Slovensku Quasars Ensemble uvdza dleit diela svetovej hudobnej literatry 20. storoia, ktor na Slovensku nikdy nezazneli. Rok 2012 : CD Posledn slov ako vmimon a posledn projekt legendrneho Sergeja Kopka s Quasars Ensemble s hudbou vlune slovenskch skladateov I. Zeljenka, M. Bzlik, V. Bokes, R. Berger september 2012 : ocenenie TIP EDITORA a "6 hviezdiiek" - ako vnimon CD od eskho odbornho asopisu Harmonie za CD Quasars Ensemble Mahler, Debussy, Albrecht, Poulenc Popritom uvdzanm hudby Alexandra Albrechta v zahrani Quasars Ensemble vyvolal mnostvo nadench reakci na jeho diela ako aj vny zujem o komplexn reflexiu jeho tvorby. Darmstadt 2012 : V termnoch 14 28 jl 2012 sa slovensk komorn sbor Quasars Ensemble zastnil na legendrnych 46. medzinrodnch kurzoch sasnej hudby v nemeckom Darmstadte (46th International Summer Course 2012. Ako jedin zstupca z vchodnej Eurpy bol slovensk sbor Quasars Ensemble pozvan ako jeden z 5 vybranch rezidennch sborov v konkurencii 35 sborov z celho sveta. Stalo sa tak v kategrii "rezidenn komorn sbor" po prv krt v histrii, e sa slovenskmu komornmu sboru dostalo takej pocty a je to len po druh krt po 50 - ronej prestvke, kedy inkoval slovensk sbor v Darmstadte. November 2012 - Organizovanie 3. ronka festivalu Quasars Ensemble & Koice, ktor uvdzanm najdleitejch diel hudby 20. storoia pomha pripravova koick kultrne prostredie na paralelne prebiehajce historick kultrne udalosti SR : Eurpske hlavn mesto kultry a ISCM Music World Days Od svojho vzniku v roku 2008 vylo 5 CD titulov, ktor nahral Quasars Ensemble pre rzne vydavatestv : 2009 Vladimr Bokes Chamber Music - vydavatestvo Hudobn fond 2010 - Contemporary Reflections vydavatestvo Hevhetia 2011 - Quasars Ensemble Mahler, Debussy, Albrecht, Poulenc - vydavatestvo Hevhetia 2011 - Luk Borzk Cantico delle Creature vydavatestvo Hudobn fond 2012 Posledn slov Sergej Kopk - Vydavatestvo Hudobn centrum Marin ekovsk Znmy slovensk multiintrumentalista, herec, glostor, spevk, muzikant a modertor v jednej osobe Marin ekovsk (*12. aprl 1977) je absolventom hudobno-dramatickho odboru a odboru hra na klavri na Konzervatriu v Koiciach.

U poas tdia na Konzervatriu sa prejavil ako vestrann umelec. Ako hr na klvesy zanal v hudobnej skupine konzervatoristov, pokraoval v populrnej skupine No Name, od roku 1999 bol lenom skupiny The Big H znmeho gitaristu Henryho Ttha, s ktorm dodnes spolupracuje na vznamnch hudobnch produkcich. Marin je o.i. aj vyhadvanm tdiovm hrom. Participoval na mnohch nahrvkach v spoluprci so skupinou Free Faces, IMT Smile, Henry Tth Band, Burian Band, s Richardom Mllerom a inmi vznamnmi osobnosami slovenskej scny populrnej hudby. Vznamn je aj jeho hudobn spoluprca s V. Patejdlom, A. Bartoovou, P. Hammelom, R. Grigorovom, D. Rolins, D. Brtom, A. ebanom, z ktorej vzili pozoruhodn hudobn projekty. Niekoko rokov psobil aj ako hudobn redaktor Slovenskho rozhlasu v Koiciach. Okrem komponovania, ktor povauje za svoje ivotn poslanie, sa venuje aj hudobnm aranmnom a skladaniu filmovej, televznej a divadelnej hudby. Za svoju scnick hudobn tvorbu bol na festivale Divadeln Nitra ocenen cenou Dosky 2008/2009 za hudbu k Euripidovej drme Medea, uveden v inohre ttneho divadla v Koiciach. Z ocenen je nutn spomen aj prestnu hudobn cenu Aurel, udeovan Akadmiou populrnej hudby, ktor Marin zskal v r. 2004 ako najlep intrumentalista roka, ale aj soku OTO, ktor v kategrii spevk Zskal v r. 2012. Pozoruhodn s aj jeho aktivity v lohe modertora v spench zbavnch televznych formtoch predovetkm pre Rozhlas a televziu Slovenska. Vemi vzcna je aj Marinova nenavn podpora mladch talentovanch hudobnkov. Okrem toho, e vemi asto psob ako porotca mnohch interpretanch sa det a mldee, venuje sa aj hudobnej a produknej spoluprci s mladmi zanajcimi hudobnkmi, pre ktorch je aj vekou morlnou oporou a priateskou autoritou. Jeho asn vzah k malm deom v spojen s primnou lskou a obdivom sveta klasickej hudby u niekoko rokov mimoriadne spene zrouje na autorskch hudobnch projektoch v Slovenskej filharmnii, ktor s venovan detskmu a mldenckemu publiku. Koncertn projekty s nzvom Marin ekovsk a jeho hostia sa stali kadoronou neodmyslitenou sasou koncertnho cyklu Slovenskej filharmnie pre deti Rodinn koncerty a koncertnho cyklu vchovnch koncertov pre kolopovinn mlde Hudobn akadmia Slovenskej filharmnie. Marina ekovskho nominujem na Kritov krdlo za rok 2012 za didakticky, umelecky i udsky prnosn vchovn hudobn projekty pre deti a mlde, ktor aj v koncertnej sezne 2011/2012 realizoval v Slovenskej filharmnii. Ako jedna z mla osobnost zo sveta slovenskho oubiznisu toti nezabda na to, e modern vzilo z klasickho, a e i ten najv technick pokrok sa nezaobde bez udskho faktora. Svojou udskosou a umeleckmi kvalitami majstrovsky prepja dva zdanlivo neprepojiten svety vnej a populrnej hudby, m neopakovatenm a originlnym spsobom doke privies mlad generciu k poznaniu, e hudba, a to aj t klasick, v dnenej dobe mladou generciou asto nepochopen a zaznvan, je asn, nadasov a ven. Marin ekovsk je pre mladch nvtevnkov Slovenskej filharmnie symbolom prirodzenej, priateskej a srdenej muzikantskej autority, ktor doke zlomi aj tie najpevnejie predsudky voi klasickej hudbe a urobi zo svojich filharmonickch koncertov vyhadvan koncertn udalos sezny. Je pre ns cou spolupracova s nm. MEDICNA A VEDA

Doc. Ing. Fedor Gmry, DrSc. Doc. Ing. Fedor Gmry, DrSc. je medzinrodne uznvan slovensk fyzik, ktor psob v Elektrotechnickom stave SAV v Bratislave a vo vskume sa venuje najm supravodiom a ich vyuit v elektrotechnike. V rokoch 2005-2009 bol podpredsedom SAV, od roku 2009 zastva funkciu vedeckho sekretra SAV. Je vedcim vskumnho tmu a prvm autorom tdie Experimentlna realizcia magnetickho pla, ktor vyla 23. marca 2012 v pikovom vedeckom asopise Science, o mono povaova za vnimon spech slovenskej vedy. V tejto tdii doc. Gmry so spolupracovnkmi potvrdil, e pl neviditenosti je uskutoniten. Vsledky jeho prce s vynikajcim prspevkom k rozvoju zkladnho poznania, pretoe pochopi neviditenos je rovnako dleit, ako pochopi, z oho sa sklad hmota. Maj vak aj praktick vyuitenos naprklad v medicne, kde by mohol takto pl ochrni pacientov s implanttni z magnetickch materilov pred pokodenm pri vyetren pomocou magnetickej rezonancie. Uplatnenie by mohli njs aj vvoji vkonnejch potaov a v inch oblastiach. Doc. Gmry svojou vedeckou pcou vraznou mierou prispel k reniu dobrho mena slovenskej vedy v celosvetovom kontexte. Doc. MUDr. Oga erveov, CSc. Doc. erveov patr medzi navznamnejie osobnosti slovenskej pediatrie. Psob ako prednostka Kliniky pediatrickej urolgie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou. Venuje sa svojmu odboru v celej rke, osobitne vak problematike skrningu vrodench chb obliiek a moovch ciest u novorodencov. Jej prca viedla ku zavedeniu vasnej modernej diagnostiky a adekvtnej lieby det postihnutch tmito vnymi zdravotnmi problmami, m pripela k zchrane zdravia a kvality ivota mnohch det. Vsledky svojej prce systematicky a kriticky analyzuje, predna a publikuje v domcich aj zahraninch odbornch a vedeckch asopisoch. Je aktvna vo vchove mladej genercie lekrov a pediatrov. Jej profesionlny a udsk prstup oceuj nielen odbornci ale najm rodiia malch pacientov. Mgr. Drahoslav Hulnek, PhD. Archeolg, hitorik, vedec, vskumnk, spoluzakladate a riadite Slovenskho archeologickho a historickho intittu (SAHI), vznamnej slovenskej intitcie zaoberajcej sa vskumom dvnovekch dejn. Od roku 2006 je fredaktorom mesanka Historick revue, ktor sa pod jeho vedenm zmenil na na najvznamnej populrno-vedeck asopis ptavou formou pribliujci vsledky archeologickch a historickch vskumov nielen na Slovensku, ale aj v zahrani. V poslednch rokoch sa znanou mierou podieal na archeologickej expedcii nemeckej Freie Universitt v Srii, kde viedol slovensk as. Tu dosiahli vznamn objavy pri vskume lokality z doby bronzovej v severnej Mezopotmii Tell Fecherye. Pravdepodobne prve tu kedysi stlo Vaukanni, hlavn mesto re Mitanni, ktor donedvna vedci mrne hadali. Ako odborn riadite sa vekou mierou zaslil o spen archeologick expedciu v severovchodnom Petne v Guatemale. Ide o doposia najviu slovensk archeologick expedciu na americkom kontinente. Medzinrodn ohlas maj neilen jeho tdie o hradiskch vasnho stredoveku na Slovensku, nov vskumy opevnenej osady zo starej doby bronzovej v Budmericiach, ale aj tdie a monografie prezentujce vsledky jeho zahraninch vskumov.

PUBLICISTIKA A LITERATRA Miroslava Kernov je novinrkou, ktor sa takmer od zaiatku svojej novinrskej drhy venuje tme, ktor je pre kadho novinra vemi akou informuje o situcii v naich mdich.n Pe o kolegoch. V minulosti bola redaktorkou dennka SME, neskr psala pre vydavatestvo Trend. Teraz je novinrkou na vonej nohe, a tak nie je zmluvne ani inak viazan na iadne vydavatestvo i medilny dom. To je zabezpeuje na jednej strane nezvislos od najrznejch vplyvov, ale na druhej strane sa mus vo vetkom spoahn iba na vlastn sksenosti a vlastn sily. Ako jedna z mla z naich novinrov mala odvahu vytvori svoj vlastn blog, ktor nazvala O mdich. Cieom tohto blugu je prispie k vej etike a profesionalite slovenskch mdi. Blog upozoruje na nedostatky a vzorov poiny urnalistiky, zsadn zmeny tkajce sa mdi, i neadekvtne zsahy do prce novinrov. Jeho nvtevnos aj reputcia sved o tom, e ilo o sprvne rozhodnutie. Cenn je, e Miroslava Kernov pracuje s novmi komunikanmi technolgiami a .

Timotej Kubi Znie to skutone neuveritene alebo ako prbeh z filmu, ale vzcny rukopis tohto rozsiahleho diela Jona Zborskho akal nepovimnut v Nrodnom mzeu v Prahe na vydanie neuveritench 137 rokov. V roku 2002 zaal po rukopise ptra Timotej Kubi. Pomoc hadal v Matici slovenskej, kde nepochodil. V Slovenskej nrodnej kninici sa dozvedel, e si m rukopis pohada sm. Ptral teda alej, a km rukopis nenaiel v Prahe. Osem mesiacov text prepisoval do elektronickej podoby, mnoh, v rukopise zle itaten alebo u vyblednut pase prcne overoval. Vaka nemu vylo v tomto roku vo vydavatestve Slovart po 137 rokoch prvkrt knine rozsiahle dielo, poklad slovenskej literatry Dejiny krovstva uhorskho od poiatkov do asov igmundovch. Doslovn prepis Zborskho rukopisu Dejn, ktor s datovan rokom 1875, umouje plnohodnotne zai dielo tak, ako ho autor dokonil v sedemdesiatych rokoch 19. storoia. Tri predchdzajce pokusy o vydanie stroskotali, a tak sa sasnmu itateovi ponka premira tohto jedinenho diela. Dielo vychdza v roku 2012 symbolicky pri prleitosti 200. vroia Zborskho narodenia. Doteraz bolo dostupn iba v rukopise. Aj preto je laick, ale i odborn verejnos o om pomerne mlo informovan. Kniha zaznamenala na naom trhu pomerne nebval ohlas. Napriek tomu, e ide o knihu, ktor sa venuje dejinm, sa stala vemi vyhadvanou a u sa realizovali dotlae. Na ceste k samostatnosti Rozhlasov cyklus diskusi s nzvom Na ceste k samostatnosti - s historikmi, politolgmi, ale aj priamymi astnkmi rozdelenia esko-lovenskej federcie alebo vzniku samostatnho Slovenska sa stal v roku 2012 jedinenm medilnym projektom, kde slovo exkluzvnos nem sprofanovan podobu. Cyklus v 48 dieloch zaznamenal dejiny slovenskej spolonosti od prvch zmienok o obyvateoch Karpatskej kotliny po sasn spolonos s plne inmi ako ttoprvnymi problmami. Zvolen model diskusi dvoch poprednch

rozhlasovch modertorov so pikami slovenskej historiografie (Richard Marsina, Karol Pieta, Martin Homza, Milan Zemko, Duan Kov...) a s priamymi astnkmi snh slovenskho etnika najprv o partnerstvo s eskm nrodom (Jn arnogursk, Frantiek Mikloko, Petr Pithart...) a neskr aj o dotiahnutie emancipanho procesu do prvho demokratickho projektu slovenskej samostatnosti (Vladimr Meiar, Milan Kako, udovt ernk, Marin Tk, Ivan Gaparovi...) je ucelenm a medilne psobivm zznamom prbehu jednho nroda na asovej lnii dvoch tiscro. Kde koncovkou bol rok 1992 a zrchlen as v situcii, ke t, ktor si rozumeli, sa nedokzali dohodn na spsobe partnerskho spoluitia, a t druh sa vedeli dohodn jedine na rozchode. Dodajme vak, e na rozchode korektnom, civilizovanom a viac-menej aj frovom, ktor poloil zklady neopakovatenho susedstva a priatestva dvoch etnk, ktor mali k sebe vdy blzko a dokzali si nakoniec odpusti aj obasn podrazy a nedorozumenia v minulosti. Nebva ast, ak mal mu by prkladom aj pre vekch prbeh priatestva, spoluitia a rozchodu eskho a slovenskho nroda patr k nim. PORT DANKA BARTEKOV portov streba Zabodovala aj ako diplomatka Skeetarka Danka Bartekov m za sebou vnimon seznu. "Na o som tento rok siahla, to sa skonilo dobre. A sa bojm bilancova, aby to pokraovalo aj budci rok," kontatovala s smevom pri bilancovan svojich spechov v roku 2012. Vetko sa zaalo u v prestnej srii Svetovho pohra, v ktorom vyhrala preteky v Lonate a na predolympijskej generlke v Londne skonila druh. Na londnskej strelnici sa jej zapilo do takej miery, e si na nej vystrieala aj olympijsk bronz. Pre u mal vak priam prchu zlata, pretoe si ho vybojovala v dodatonom k. o. rozstrele, v ktorom zdolala Rusku Belikovov. V dejisku hier vak sympatick Malenianka neala slvu iba s brokovnicou, ale aj na diplomatickom poli. De pred ich skonenm sa toti dozvedela, e ju zvolili do komisie portovcov Medzinrodnho olympijskho vboru! Jej zsluhou bude ma Slovensko po ase znova zastpenie v najvplyvnejej svetovej portovej organizcii. spen jazda o tri minty mladej zo streleckch dvojiiek sa vak tm neskonila. Koncom septembra sa ako tretia reprezentantka Slovenska v strebe v histrii stala celkovou vazkou Svetovho pohra, ke suvernne vyhrala finlov preteky v slovinskom Pragersku. Po poslednom vstrele si vyistila zbra, na tri mesiace ju zavrela do trezoru a po trnstich rokoch v neustlom streleckom kolotoi si dopriala dlhiu, no vemi zaslen prestvku. JN RIAPO stoln tenis Najspenej paralympionik v histrii Na vozku preil takmer polovicu ivota. Dnes 44-ron Jn Riapo zostal na om priptan po akej autohavrii v roku 1993. Vo svetovom paralympijskom hnut je unikt, ke ako jedin f nrodnho paralympijskho vboru zbiera ocenenia aj ako aktvny portovec. K titulu majstra sveta i desiatim zlatm medailm z eurpskych ampiontov pridal na letnej paralympide v Londne dva najcennejie kovy a celkovo so tyrmi zlatmi a s jednou striebornou paralympijskou medailou sa zaradil na elo rebrka najspenejch slovenskch paralympionikov v histrii. V Londne Riapo dosiahol priam neprekonaten veci. V dvojhre i vo tvorhre vyhral vetkch svojich desa zpasov a domov si priviezol zlat "dupu". Ako jedin zo Slovkov sa zrove me pochvli asou na piatich paralympidach, na ktorch tartoval nepretrite od Atlanty 1996.

"Medaila vs astnm neurob. Dleitejia je cesta, po ktorej idete za spechom, a to, o sa z vs stane. Keby mi niekto v roku 1993, ke som sedem mesiacov po autohavrii nemohol hba rukami, povedal, e raz vyhrm na paralympide zlato, tak mu neuverm. Malo by to by povzbudenie pre tch, ktor lmu palicu pri jednoduchch prekkach. Netreba sa vzdva, ale s za svojm cieom," zdraznil rodk z Hepy.

PETER SAGAN cyklistika V premire zelen a do Para Pre mnohch cyklistov i pre viacer pikov tmy je spech na Tour de France asto viac, ako prpadn dobr vsledok na majstrovstvch sveta. Km o tituly majstrov planty sa bojuje len es-sedem hodn v jeden de, pod spech na Tour sa podpisuj tri tdne saenia v pekelnch stpaniach, na nekonench rovinch i v neprjemnch asovkch. Za 21 sanch dn absolvuj cyklisti na svojich ttooch v ste takmer tyri dni a noci... Krtko predtm, ne sa 22ron slovensk supertalent Peter Sagan postavil na tart 99. ronka Tour de France v belgickom Lige, povedal, e rd by bojoval aspo o jeden etapov vavrn a zelen triko v bodovacej sai. Svoje plny nielene splnil, ale aj prekroil. Vyhral tri etapy a zelen triko len na dva dni "pustil" sperom a doviezol ho a do ciea v Pari. Vo svojom premirovom vystpen ako jeden z najmladch v histrii. "Som vemi astn, e to tak vylo, e som naplnil nielen svoje predsavzatia, ale aj oakvania vedenia tmu. Nebolo to ahk, ale vylo to," povedal po svojom spechu na belgickch a franczskych cestch ilinan Peter Sagan. Jeho purty s takmi svetovmi esami ako Cavendish i Greipel udivovali cel cyklistick svet. Dnes Peter Sagan u mysl na al svoj tart na Tour de France. Momentlne sa pripravuje v Taliansku, seznu by mal odtartova v Argentne a op bude jednm z ldrov tmu. Obhji prvenstv z premirovho vystpenia nebude ahk, ale mladk z tmu Cannondale si ver: "Stle sa d posva vyie..."

VTVARN UMENIE I. Atelir T R I K A M E N E. Martin Pala, Ondrej Zimka, Stanislav Kia traja mlad umelci, ktor s ojedinelm zjavom na slovenskej sochrskej scne. Kvalitou a kreativitou, ale i neobyajne rozsiahlou produkciou svojej tvorby Bilanciu svojej doterajej tvorby zahjili nedvno vekolepou vstavou, ktor v magickej atmosfre renesannho hradu, prostrednctvom diel alch 14 vnimonch osobnost rodiov a uiteov prina nekonvenn pohad na slovensk sochrsku tvorbu Vyvrcholenm projektu sa stala ich tohtoron knin publikcia TRI KAMENE, ktor vtla nov optiku pohadu na vonkajie i vntorn svislosti doterajieho tvorivho programu troch mladch umelcov. Martin Pala, Ondrej Zimka. i Stanislav Kia nespia na vavrnoch. V ich najnovej tvorbe dochdza k alm vraznm posunom. Rozvjaj nov jazyk v sochrskej rei foriem a tvarov a skmaj alie monosti novch materilov, najm dreva a kamea. Niekoko tohtoronch

vstav v Bratislave, iline, Banskej Bystrici je toho vraznm svedectvom. Martin Pala a Ondrej Zimka. ete ako tudenti spolone zaloili v roku 1998 v starom stupavskom mlyne sochrsky atelir. Stanislav Kia sa neskr k nim pridal. Atelir, ktor symbolicky nazvali Tri kamene sa postupne rozrastal a v priebehu niekokch rokov sa zmenil na modern a vkonn sochrsku dielu spojen s galriou. Diela priahuje pozornos nielen vaka kreativite a spenosti svojich zakladateov, ale aj ako miesto, kde sa finlne realizuj i diela inch umelcov. Vldne tu porozumenie, pocit spolupatrinosti i zodpovednosti. Mlad autori sa vzjomne dopaj, ale zrove kad rozvja svoju vlastn individualitu a kreativitu. A t je v prpade kadho z nich autentick a jedinen. Ich komorn i monumentlne diela s nezameniten, s dokonale itatenou stopou vlastnho sochrskeho jazyka i rukopisu.Martin Pala, Ondrej 4. i Stanislav Kia patria v sasnosti k znmym a spenm mladm vtvarnkom. Maj za mnostvo diel, komornch i monumentlnych, realizovanch v nronch sochrskych materiloch. Martin Pala Narodil sa 28. aprla 1975 v Bratislave. V rokoch 1989 1993 tudoval na SUP v Bratislave (Jn icko, Marin Mudroch) a po odbornej prprave v sochrskom ateliri Antona uteka tudoval v rokoch 1993 1994 na Hochschule fur Angewandte Kunst vo Viedni u prof. Rona Arada. V roku 1994 zskal Wiener Borse Preis. V rokoch 1994 1999 tudoval na Vysokej kole vtvarnch umen v Bratislave u prof. Petra Rollera, Jna Hoffstdtera a u prof. Juraja Melia. V roku 1998 zaklad s Ondrejom Zimkom ml. tdio Tri kamene. V roku 2009 zskal Prmiu Kolomana Sokola, udelen Nadciou Matice Slovenskej. ije v Bratislave a venuje sa komornej a monumentlnej sochrskej tvorbe. M za sebou poetn individulne i kolektvne vstavy doma aj v zahrani a as na sochrskych sympzich. Ondrej Zimka. Narodil sa 28. augusta 1975 v Bratislave. Po skromnej prprave u sochra Andreja Rudavskho tudoval v rokoch 1989 1993 na Strednej kole umeleckho priemyslu v Bratislave (prof. Jozef Hobor a prof. Viliam Lovika). V rokoch 1993 1999 tudoval na Vysokej kole vtvarnch umen v Bratislave u prof. Petra Rollera , Jna Hoffstdtera u prof. Jozefa Jankovia. V roku 1997 absolvoval semester na University of Newcastle vo Vekej Britnii u prof. Henriho Burtona. V roku 1998 zaklad s Martinom Palom tdio Tri kamene. V roku 1999 poas tipendijnho pobytu v Montgomery Trust v Londne vytvra kamenn monument De zatmenia slnka, ktor sa dnes nachdza v Broomhil Sculpture Park vo Vekej Britnii. V roku 2005 zskava ako prv mlad autor Cenu Gerarda H. Meuelensteena. ije v Bratislave a venuje sa komornej i monumentlnej sochrskej tvorbe a v poslednom obdob i mabe. Pracuje v technikch bronz, zvran elezo, drevo. M za sebou desiatky individulnych i kolektvnych vstav doma aj v zahrani (Londn, Rm, eneva, Modena, Par, anghaj, Peking). Stanislav Kia Narodil sa 12. jla 1981 v Bratislave. Po odbornej prprave u Andreja Rudavskho tudoval v rokoch 1995 1999 na SUP v Bratislave (Jozef Hobor, Viliam Lovika, Vojtech Pohnka) a v rokoch 1999 2006 tudoval na Vysokej kole vtvarnch

umen v Bratislave u prof. Petra Rollera a u prof. Juraja Melia. Ete poas tdia sa pripojil k Martinovi Palovi a Ondrejovi Zimkovi, s ktormi spolupracuje v ateliri Tri kamene. Stanislav Kia ije v Bratislave a venuje sa komornej i monumentlnej sochrskej tvorbe. Pracuje s kovom v rozmanitch podobch a asto ho spja v nezvyajnch kombincich s prirodzenm neopracovanm kameom. II. Profesor Jozef J a n k o v i je vnimon osobnos slovenskho sochrstva, ktor aleko presiahla hranice naej krajiny. Rok 2012 pre neho nie je len rokom vznamnho ivotnho jubilea a udelenej Ceny Fondu vtvarnch umen, ale prina i asn a prekvapiv posun autora k novej vtvarnej technike ku sklu. V tomto jedinenom mdiu s technickou podporou sklrskeho vtvarnka Pavla Macha vytvoril Jozef Jankovi vnimon, vzruujcu a nadasov kolekciu relifov, sklench objektov a sch, ktor posvaj jeho nezameniten sochrsky prejav k novm mtam, a ktor nadchli divkov i odbornkov. Svoju najnoviu tvorbu prezentoval Jozef Jankovi na dvoch sbench jesennch vstavch v prestnych bratislavskch galrich. Neobyajne rozsiahle dielo Jozefa Jankovia patr k najvznamnejm hodnotm slovenskho povojnovho i sasnho umenia. Nie je to len pre autentick a neopakovaten vtvarn prejav a aktulnu obsahov vpove tvorby, ale urite i pre to, e tento charizmatick zjav a nekompromisn a nezdoln rebel slovenskho sochrstva na svojej pti napriek neustlym prekkam nikdy neustrnul, vdy hadal nov impulzy a podnety, a e i kad jeho obzretie sa i nvrat k ranm vchodiskm znamenal v konenom dsledku nielen experiment, ale i alie vznamn obohatenie irokej kly jeho prejavu. V poiatkoch Jankoviovej tvorby stoj ako vek vzva nefiguratvny prejav , od ktorho viedla cesta k technike asamble a k prci s njdenmi predmetmi. Vemi skoro ho vak ovldla udsk postava vo svojej torzovitej fragmentlnej podobe, ako vchodisko vetkch vekch tm, ktorm sa rozhodol venova. Ich centrom sa stala autorova ivotn sksenos a obraz spolonosti, ktor ho obklopovala. Reagujc na aktulne podnety pop-artu, novej figurcie, novho realizmu, postmodernizmu a neskr i niektorch polh umenia konceptu, Jozef Jankovi definoval vlastn a nezameniten vtvarn re a tvaroslovie. Jeho zkladnm znakom je deformcia figry, jej lenenie na fragmenty a torz najm konatiny, preklpanie a prelnanie tvarov, ist brutalita a expresvno-dramatick vrazovos umocnen pouvanmi materilmi, ale najm farbou, ktor asto zohrva dominantn lohu. Jozef Jankovi Narodil sa 8. novembra 1937 v Bratislave. V rokoch 1956 1962 tudoval na Vysokejj kole vtvarnch umen v Bratislave (prof. Jozef Kostka). V roku 1968 zskal Grand Prix Danuvius a ukonil realizciu monumentlneho ssoia Obete varuj v Pamtnku SNP v Banskej Bystrici. V roku 1969 zskal jednu z cien na VIe biennale de Paris a v roku 1970 reprezentoval Slovensko na Bienle umenia v Bentkach. Ako jeden z najvznamnejch predstaviteov Nstupu 1961 bol poas normalizcie odsden do vntornej emigrcie a mal zkaz vystavova. Sstredil sa preto na komorn disciplny, najm, kresbu, grafiku, perk, neskr potaov grafiku, v ktorej patril k priekopnkom. A po iastonom uvonen spoloenskej situcie v polovici osemdesiatych rokov, ke v roku 1983 zskal prestnu

Herderovu cenu, sa mohol postupne zaleni do vtvarnho diania, vystavova a zastova sa na sympzich. V roku 1990 sa stal pedaggom, profesorom a prvm rektorom (1990 1994) Vysokej koly vtvarnch umen, kde a do roku 2010 viedol atelir sochrstva. Jozef Jankovi ije v Bratislave, venuje sa komornej i monumentlnej sochrskej tvorbe, sochrskym intalcim, kresbe, mabe, koli, grafike a perku. Vystavoval na nespoetnch individulnych i kolektvnych vstavch doma a v zahrani a zskal mnoho vznamnch ocenen (1997 Cena Martina Benku, 2004 Rad udovta tra II. triedy, 2007 Cena predsedu Nrodnej rady SR a alie). Zastnil sa na mnohch vznamnch sympzich a jeho diela s zastpen v nespoetnch verejnch a skromnch zbierkach v celom svete. Jeho monumentlne plastiky sa nachdzaj v exteriri v Dfense v Pari, v Olympijskom parku v Soule, ale i v Chorvtsku, Slovinsku, Nemecku. III. Docent Tibor H u s z r je jednm z najvznamnejch slovenskch fotografov, ktor zskal uznanie i vo svete. Rok 2012 je preho vnimon prve tm, e okrem zbierky svojich najlepch fotografi Zhmotnen as, vydva i vnimon publikciu symbolicky nazvan Nvrat sp. Je to kniha fotografi, ktor vznikli poas jeho niekokomesanho pobytu v nemocnici, kedy bojoval s vnymi zdravotnmi problmami. Je to najvntornejia spove loveka i umelca vnimon i tm, e autor prvkrt fotografoval digitlnym fotoapartom. Fotografie, ktor vytvoril, s svedectvom odhodlania i sily, ale i neobyajnej kreativity a talentu. Nvrat sp m svoje pokraovanie v Huszrovom najnovom projekte, ktor sa rod v Ateliri slovenskch umelcov v parskom Cit Internationale des Arts. Tibor Huszr je medzinrodne uznvan slovensk fotograf. Venuje sa iernobielej autorskej fotografi, ktorej zasvtil cel svoj ivot. Fotografovanie je preho vou i poslanm, ktormu podriadil vetko ostatn. Pochodil cel svet a u roky ho pribliuje divkom prostrednctvom fotografi i kninch publikci, ktor v poslednom ase vydva vo svojom vlastnom vydavatestve Harmnia. Dokumentrna fotografia v strohej ierno - bielej rei je obrazom reality, svedectvom asu, udalost, udskch osudov, radost i drm. Tibor Huszr je majstrom v zachyten nlad, v zdraznen detailov, popsan atmosfry a vystihnut ducha doby. Tibor Huszr Narodil sa 16. jna 1952 v Rci. V rokoch 1976-1983 tudoval na FAMU v Prahe na Katedre umeleckej fotografie u prof. Jna moka a hne na zaiatku sa zaradil k vznamnm osobnostiam slovenskej fotografie. M sa sebou nespoetn mnostvo zberov, stovky vstav, domce i zahranin ocenenia, bohat prednkov innos v Spojench ttoch americkch i v eskej republike, na bratislavskej Vysokej kole vtvarnch umen, na Akadmii umenia v Banskej Bystrici a Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vydal mnostvo rozsiahlych kninch publikci, ktor mono njs i na pultoch zahraninch knhkupectiev a galerijnch butikov . ije v Modre Harmnii, odkia podnik svoje poetn cesty do celho sveta. Cez jeho objektv spoznvame realitu vednch dn, socilne i ekonomick i aspekty dneka vzruujci svet a tvre osobnost spoloenskho i politickho ivota.