Sloveni - najgermnskej Germni.

http://www.tajnedejiny.sgo.sk Copyright Oskr Cvengrosch Text je mon vone koprova a rozirova na nekomern ely. prava obsahu je mon len zo shlasom autora.

Kto s Germni, i germnske nrody dozvieme sa v kadom lexikne, i v detskej encyklopdii. Germni zaberaj svisl zemie od severu a po stred Eurpy, hovoria germnskymi jazykmi, ktor s si navzjom prbuzn a maj spolon, vzjomne previazan histriu. Na severe ij Nri a vdi, s nimi susedia z juhu Dni, na zpade s Flmi, na juhu Rakania a iastone vajiari a medzi nimi v strede sa rozklad zemie najvieho nroda spomedzi Germnov - Nemci. Prevlda nzor, e predkovia tchto Germnov osdlili jun kandinviu zhruba okolo roku 2000 pred nam letopotom, odkia potom expandovali smerom na juh k Alpm, pozd Dunaja, neskr do Talianska a panielska. V 1. storo u zaberali pomerne rozahl zemia Erpy od severu a po Dunaj, a od ierneho mora po Rn, priom v nasledujcich storoiach postupne ovldli zemie a po Jadransk more a Peloponz, obsadili Apeninsk polostrov (Ostrogti, neskr Longobardi) a temer cel Pyrenejsk poloostrov (Visigti, Suebi) a severn Afriku (Vandali).

Germnia poda Tacita v 1. storo po K. Poda jeho opisu Suebi zaberaj vznamn zemn pozcie v rmci celej Eurpy.

Koncom 5. a zaiatkom 6. storoia sa kdesi strcaj, akoby sa prepadli pod zem, a na ich vsostnch teritrich sa akoby zo da na de objavuj Slovania.

zemie preukzatene obvan Slovanmi v obdob od 6. do 9. storoia.

V sasnosti najv germnsky nrod - Nemci, odvodzuj svoj pvod od u spomnanch Germnov, ktor pokorili Rm i mnoh nrody Eurpy, avak ich skuton pvod je tak trochu zhadn. c Arabsk historik a zemepisec Al-Mas d (pravdepodobne 890-956) vo svojej knihe Kitb at-tanbh va 48 l-irf (Kniha pouenia a oprv), na poudovanie, opisuje Nemcov ako Slovanov : Z inch vekch riek treba spomen Dunaj, ktor sa v rei Slovanov nazva aj Morava. Je to vek rieka, irok okolo troch m. Z Kontantnopolu trv cesta k jej brehom niekoko dn. Na jej brehoch s sdla slovanskch Nemcov a slovanskch Moravanov. Odkedy sa Bulhari stali kresanmi, tie sa usadili na Dunaji. c Al-Mas d ide pekne po poriadku. Pri prameni a na zaiatku slovensk Nemci, v strede Moravania (Maravania alebo Muravania) a pri jej sti Bulhari. c V knihe Kitb murd az-zahab vama din al-dauhar (Ryovisk zlata a bane na drahokamy) c 49 v asti opisujcej Slovanov Al-Mas d sa vyjadruje ete jednoznanejie : Potom treba spomen Slovanov, ktor sa volaj Ustutrna (prekladan ako Stodorania). Ich vldca sa vol Basklbid. Potom kme Dlba (alebo Dlna - kme Dudlebov), ktorho vldcom je v sasnosti Vnd-slf (Vclav I.; 926-935). Potom kme Nmadn (Nemci), ktorho kr sa vol Garna. Tento kme je najstatonej a najrchlej spomedzi Slovanov... Archeologick nlezy z oblasti vchodnho Nemecka i mnostvo topografickch nzvov prtomnos Slovanov potvrdzuj. Koniec - koncov nepopieraj to ani samotn Nemci, ktor sebavedomo dokumentuj zakladanie nemeckch misijnch biskupstiev a arcibiskupstiev na obsadench slovanskch zemiach: Hamburg, Bremen, Hildesheim, Halberstadt, Magdeburg v roku 968; Koln, Mainz, Wrzburg, Bamberg v roku 1007, at. V roku 983, za panovania cisra Ota Vekho, vypuklo na slovanskom zem medzi riekami Labe a Odra vek povstanie Slovanov, ktor zvrhli sask panstvo a zniili budovan cirkevn organizciu.

Protinemeck povstania zpadnch Slovanov s zdokumentovan nemeckmi historikmi i na alch okupovanch zemiach: Starigrad (dnes Oldenburg) 973, Lenzen 929, Havelberg 948, 1 Magdeburg 968, Merseburg 968, Brandenburg 948, at. Sprvy arabskho historika s teda zd sa pravdiv. Boli teda Nemci naozaj Slovania? Sasn predstavu o pojme Germn m na svedom nemeck filozof, Prus Johan Gottfried von 2 Herder (1744 - 1803), ktor rozdelil Eurpu medzi Germnov a Slovanov . V 19. storo nastal rozmach nacionlneho povedomia eurpskych nrodov. Politika Nemeckho cisrstva, ktor sa chystalo na aliu expanziu na vchod, potrebovala tak doktrnu, ktor by dokazovala pvodnos Nemcov na stredoeurpskych a vchodoeurpskych zemiach a odvodovala tak oprvnenos nrokov na tieto zemia. Bola vyfabrikovan teria o masvnom sahovan nrodov, poda ktorej sa dozvedme, e a v obdob od konca 4. do konca 6. storoia zaujali Slovania svoje sasn domovy v strednej a zpadnej Eurpe. Naproti tomu je zdokumentovan, e Slovansk kmene v 8. storo obvali prevan as dnenho Nemecka, echy, vchodn Raksko, sever a juh Talianska a odtia samozrejme vetko na vchod. Poda tejto terie Slovansk kmene v priebehu ani nie dvoch storo opustili moarist zemie a obsadili polovicu Eurpy, priom o tom neexistuje jedin hodnovern historick zznam. Dokonca to dokzali bez kvalitnch zbran, i bojovch sksenost, pretoe oboje v moarinch mohli nadobudn len vemi ako. Tto romantick predstava pokojnho obsadenia obrovskho zemia (polovice Eurpy) pokornmi ronkmi nara na niekoko zsadnch problmov. 1. Na tchto zemiach existovalo mnostvo pvodnch kmeov, prevane Germnskych, pomerne detailne opsanch grckymi i rmskymi zemepiscami a historikmi. Mali rozvinut remeseln vrobu vrobu zbran a prsluenstva, obrann systm sie hradsk a pevnost a vlastn kultru tvoren spolonm jazykom. Slovania toto poda osdovacch predstv historikov dokzali prekona nie ojedinele, ale plone na rozsiahlom zem do takej miery, e pvodn obyvatestvo sa nielen plne odnrodnilo, ale dokonca prevzalo kompletn kultru Slovanov. Takto nieo sa mohlo uskutoni len za predpokladu, e by Slovania boli agresvni njazdnci, ktor systematicky vyvraovali cel mest, alebo boli na kultrne vyej rovni, o sa vak o obyvateov moarsk ned poveda. 2. Za dvesto rokov museli Slovania pochdzajci spoza Visly obsadi zemie 2500 kilometrov na zpad, juhozpad a juh. Viac ako 7 milinov kilometrov tvorcovc h. Vade ich zjavne vtali s otvorenou nruou a dychtili po ich ronckych zrunostiach. Otzkou je, kedy sa vlastne nauili roni, ke v podstate dvesto rokov nerobili ni, len zaberali cudzie zemia? 3. Popri tom vetkom, slovansk osdlenie bolo tak siln a intenzvne, e zanikli vetky pvodn nzvy riek, hr a krajov a ostali len slovansk. T sila a intenzita bola priam mystick, pretoe Germni obvajci zemie Germnie, v silnej predtuche bliacej sa budcnosti, pomenvali svoje mest a dediny slovanskmi nzvami niekoko storo pred prchodom Slovanov, o v onch bjnych 3 asoch (2. stor. po K.) zdokumentoval vo svojom Zemepise Ptolemaios . Ten na zem Germnie opisuje mnostvo miest s rdzo slovanskmi nzvami ako Bogadion (mesto boga), Kalaigia (kali, kalite, Kali), Budoris (budova, budova), Cravionarion [Kravionarion] (to nepotrebuje ani komentr), Mnosgada (meno gada, hada), Dvona, Riusiava (Rusovce, Rusk), Brodentia (brod), Medoslanion (med a slanina), at., priom tam niet ani len stopy po nemine i nemeckch dialektoch. Slovansk nzvy vak nachdzame nielen na dnench slovanskch zemiach, ale i na zemiach sasnho Nemecka, Rakska, Talianska a alch. Vojensk vpravy Ota III. v 10. storo a jeho cirkevn kolonizcia, narala na odpor domceho slovanskho obyvatestva, nie na odpor vldnucej slovanskej vrstvy, ktor dajne obsadila zemie dnenho Nemecka niekedy v 6. storo. Avak ete v 16. storo bola predstava o Germnii plne odlin. Dokazuje to aj Johannes 4 Aventinus (*1477 - 1534) vo svojej prci Letopisy Bavorov IV, XX 13 , kde v svislosti s prchodom Maarov (latinsky Ugros) uvdza, e: ..ti bldiaci po tri roky po zem vchodnej asti Vekej Germnie a po zem oboch Sarmati, preli medzi vemi divokmi nrodmi po rozsiahlych pustinch i hvozdoch a hadali si obivu v koristen, lpeen a lovu. A v tvrtom roku dosiahli od Arnulfa stlych sdel. Vtedy vpadn do Dkie t sa tiahne spolu s Dunajom na vchod za rieku Tisu. Aventinus zretene popisuje zemie za Karpatskm oblkom ako zemie Vekej Germnie. V alom texte opisuje Dkiu, o ktorej hovor, e Dkiu a doposia nazvaj Uhorskom vo Vekej Germnii. Z tejto nenpadnej poznmky vyplva, e ete v 16. storo, za ias Aventinusa, existoval a pretrvval pojem Vek Germnia. Poda veobecne uznvanch predstv toto zemie obvali

Slovania u minimlne tisc rokov. Za ten as sa pojmy Germnia a Vek Germnia museli strati, ibae by Germni ete stle obvali tto as Eurpy, a obvaj ju a dodnes. Tacitus v 1. storo nho letopotu vymedzil Germniu vchodne od rieky Rn a severne od rieky Dunaj. Vzhadom na dleit fakt, e starovekmi historikmi a geografmi nebol zaznamenan iaden vek pohyb Slovanov smerom na zpad (smerom od rieky Pripja), musme skontatova, e Germni ili na zem Germnie i v 6. storo, i v storoiach nasledujcich, a podnes. Dnen Nemecko nazvan v niektorch jazykoch aj Germnia, dostalo toto pomenovanie nie preto, e tam ij len Germni a v ostatnej Germnii nie, ale preto, e toto zemie bolo kedysi sasou Vekej Germnie. zemie dnenho Nemecka postupne, ponc zhruba 1. storom zo zpadu postupne smerom na vchod obsadzovali, a prenikali do domcej komunity, Kelti a neskr i cudzojazyn severania (Normani), priom toto zemie neobsadili plne ani dodnes, oho ivm dkazom je sce mal, ale stle jestvujca enklva Luickch Srbov i mnostvo miest a obc nescich slovansk nzvy. 5 Tieto migran vlny Keltov smerom na vchod zretene opisuje Tacitus vo svojej Germnii . V nej sa dotame, e keltsk kmene prekraovali rieku Rn a postupne prenikali medzi Germnov, take u za jeho ias v zpadnej asti Germnie (dnen Nemecko) nachdza keltskch Helvetov, Bjov, alej Treverov a Nerviov, ktor sa vak u poda neho, aj ke maj pvod keltsk, hlsia ku Germnom. Druh migran skupinu umiestuje do Karpatskej kotliny, kde popisuje keltsk kmen e Osov a Kotnov. Tieto Tacitove opisy Germnie s v slade s geneticko geografickm vskumom poslednch rokov, vaka ktormu je mon preveri terie o pvode a migranch vlnch jednotlivch populci. Pre sbor genetickch mutci, ktor sa vytvraj v populcii, bol zaveden termn haplotyp. Skupiny podobnch haplotypov, odvodench od spolonho predka tvoria haploskupiny. V genetike s predmetom vskumu haploskupiny chromozmu Y a mitochondrilnej DNA. Y-DNA sa prena vhradne v otcovskej lnii a poskytuje informcie o predkoch v nepreruovanej paternlnej lnii, mtDNA 6 (mitochondrilnu DNA) maj vetci, avak ded sa len po matke . Dnes s vedci schopn popsa rzne mutcie chromozmu Y, ktor sa vyskytuj u ud na celom svete. Na zklade zoznamu vetkch znmych mutci udskho chromozmu Y, zaviedlo Konzorcium YCC (z angl. Y-Chromosome Consortium) systm oznaovania haploskupn Y-DNA psmenami v rozsahu A a R s alm delenm do podskupn pomocou sel a malch psmen 7 abecedy .

Rozloenie poetnosti Y-DNA slovanskej haploskupiny R1a (rozumej germnskej) v Eurzii 8 (poda http://www.eupedia.com/europe/origines_haplogroupes_europe.shtml)

Vaka tmto vlastnostiam chromozmov Y, mono zostavi priblin scenr migrcie pravekch obyvateov. Tento scenr je mon rekontruova i na zklade mitochondrilnej DNA (vsledky oboch s v hrubch rysoch podobn), no analza chromozmov Y je jednoduchia, pretoe musk populcia m pri migrcich v predpoklad plne nahradi predchdzajcu, vaka omu s nsledky migrcie v muskom chromozme Y omnoho itatenejie. Na zklade rozsiahleho vskumu, ktor priebene pokrauje, s v Eurpe znme dve dominantn Y-DNA lnie - R1a a R1b. Obe s si vemi blzke a pochdzaj od spolonho predka, ktor il asi 6 pred 35-40 000 rokmi (Vladimr Ferk) . R1a sa povauje za mierne stariu vetvu a je prisudzovan Slovanom, alej sa vyskytuje v junom Nrsku, Strednej zii (Kyrgyzi), Irne, Indii a na Sr Lanke. Prevlda mylienka, e R1a tvorili dominantn haploskupinu medzi jazykovmi skupinami Indoeurpanov, ktor sa vyvinuli do skupn Indo-Irnskej, Myknskych Grkov, Thrkov, Baltov 8 a Slovanov . R1b je oznaovan ako Kelto-germnska a okrem bohatho rozrenia v zpadnej Eurpe sa vyskytuje v zpadnej zii v nskej provincii Sin-iang a severnom Kamerune. Prechodov oblas medzi tmito dominantnmi haploskupinami v strednej Eurpe tvoria zemia Nemecka a Rakska. Vo vchodnom a severnom Nemecku Slovansk haploskupina R1a sa vyskytuje v 24%, R1b je o osi rozrenejia, m podiel v populcii vo vke cca 37%. V Raksku je slovansk R1a na prvom mieste s podielom 26%, hne za ou tesne zaostva R1b s podielom 23%.

Rozloenie poetnosti keltskej Y-DNA haploskupiny R1b (v sasnosti nesprvne oznaovanej ako kelto8 germnska) v Eurpe (poda http://www.eupedia.com/europe/origines_haplogroupes_europe.shtml)

Uveden genetick vsledky v celku zodpovedaj archeologickm nlezom i historickm zdrojom. Vekm prekvapenm je vak vysok vskyt slovanskej haploskupiny v kandinvii, pretoe o prtomnosti Slovanov v tchto oblastiach eurpske historick anly (resp. ich interpretcia) zaryto mlia. V Nrskej populcii m R1a rovnak zastpenie ako R1b, a to vo vke 28%. Vo vdsku je R1a dokonca na druhom mieste hne za nordickou I1 s podielom 23,5 %. V oboch tchto severskch krajinch (dokonca aj na Islande) m R1a vyie zastpenie v populcii ako naprklad v Bulharsku (14%), i Srbsku (15%). A tu je na mieste otzka: Odkia a kedy sa tam Slovania vzali?

Rozloenie poetnosti Y-DNA haploskupiny I1 (nordickej) v Eurpe 8 (poda http://www.eupedia.com/europe/origines_haplogroupes_europe.shtml)

Dobrodrun predstavy o lpen a kradnut ien Slovanom neprichdza do vahy, pretoe ide o YDNA, ktor sa prena vhradne v otcovskej lnii. o v laickej rei znamen, e zhruba 30% dnenej populcie kandinvie zaloili musk predkovia Slovanov, nositelia R1a. A kee o systematickom obsadzovan Eurpy Slovanmi nie je nikde ani len zmienky, a kee na obsadzovanie kandinvie doposia nikto ani len nepomyslel, musme vychdza z toho, e Slovania tvorili pvodn obyvatestvo kandinvie. Inak povedan, prve nositelia R1a boli t, ktor boli starovekmi historikmi a zemepiscami oznaovan ako Germni. Na strnkach Eupdie, kde meme njs priebene aktualizovan vsledky geneticko 8 geografickho vskumu Eurpanov, sa na tto tmu dotame : ...R1a pravdepodobne prili do kandinvie skr (pred R1b), poas obdobia Povrzkovej keramiky. Nositelia R1a sa premieali s domcou Nordickou I1 haploskupinou a odtartovali tak Nordick bronzov vek (1800-500 p. K.). Majitelia haploskupiny R1b dosiahli zemie kandinvie neskr, severnou migrciou v obdob Haltatskej kultry (1200 - 500 p. K.). V tomto bode nastva rozpor medzi DNA (Eupdia) a historickmi dokumentmi, pretoe poda nich Slovanov v kandinvii nieto. Boli a s tam iba Germni. Klam historick dokumenty? Je to mon. Hlavnou prinou je vak zjavn nepochopenie toho, kto bol Germn a o to slovo v skutonosti kedysi znamenalo. Na strnke www.eupedia.com je mon vidie hypotetick mapu Y-DNA haploskupn rozrench v Eurpe pred 2000 rokmi. Mapa bola zostaven poda sasnej hustoty obyvatestva a sahovania v zvislosti od migrcie v poslednch 2000 rokoch. Zretene tu meme vidie siln zastpenie R1a na juhu kandinvie, v strednej Eurpe (Posko, Slovensko, echy, Morava, vchodn Nemecko), na zemiach dnenho Srbs ka i Chorvtska, Macednie (vrtane tej grckej) a Trkie. Po pripiaskch moiaroch niet ani len stopy, naopak, paradoxne na toto zemie autori umiestnili haploskupinu I2a. Na mape je evidentn dominantn postavenie slovanskej R1a na lnii jun kandinvia, echy, Chorvtsko, Srbsko, severn Grcko a odtia alej na vchod. Sasn poetnos Slovanov pri dodran logiky a prrodnch zkonov predpoklad pribline rovnako siln poetnos (v pomere s ostatnmi haploskupinami) i pred 2000 rokmi i pred almi tisckami rokov, dokonca, haploskupina R1a tu bola evidentne skr ako R1b. Ak je naozaj pravda, e nai predkovia prili do Eurpy zo strednej zie (pomerne asto sa uvdza Kaspick more), potom mono jednoznane poveda, e sem prili pred nositemi haploskupiny R1b, pred vetkmi tmi, ktor by ns najradej videli ponorench v bahne pripiaskch moiarov, pred tmi, ktor si privlastnili pomenovanie Germn.

Hypotetick mapa Y-DNA haploskupn rozrench v Eurpe pred 2000 rokmi. Na mape s zobrazen iba dominantn haploskupiny reprezentujce kad regin. Haploskupiny E a R1b zahaj aj varicie. Vek psmen charakterizuj viac ne 25 % populcie, mal psmen oznauj poet medzi 10 a 25 % populcie 8 (poda http://www.eupedia.com/europe/origines_haplogroupes_europe.shtml) .

Odvja pvod a rozrenie Slovanov, nositeov haploskupiny R1a, od mlopoetnej skupiny pokornch ronkov ijcich v moaristch oblastiach, je nielene logick nezmysel (moiare a ronenie nejde vemi dokopy), ale priam osudov omyl historikov konajcich na politick objednvku, vrtane ich dverivch nasledovnkov. Omyl, z ktorho boli exaktne usveden pomocou DNA, omyl, z ktorho by mali vemi rchlo vycva, pretoe im u zakrtko nebude nik veri. SLOVENI Najvznamnejm a zrove i najvm germnskym kmeom boli Suebi. Tacitus o nich hovor: Teraz musm prehovori o Sueboch. Nie je to jedin nrod ako Chatti alebo Tencteri, pretoe zaberaj viu as Germnie a delia sa na menie kmene s vlastnm menom, avak vetci dohromady si hovoria Suebi. Zhruba o sto rokov neskr Ptolemaios vo svojej Geografii hovor o Venedskch horch, o s 2 severn Karpaty, priom medzi inmi uvdza aj nrod menom Suobeni . 9 esk preklad znie Suebov, Svbov latinsk text pozn vraz Suebi , v anglickom preklade 10 njdeme slovo Suevi . Do sloveniny je pomenovanie tohto vekho nroda prekladan ako Svbi. Rozdiel v nzvoch Suebi a Suevi je v zmene psmen B a V. Tto zmena nie je nim ojedinel 11 a vyskytuje sa v pomerne vekom mnostve slov, ako naprklad Dnuvius Dnubius , Velehrad 12 Belehrad, Vulgarii (Bavorsk geograf) Bulgari ( - Bulhar), Vratislaburgium Bratislava,

Frgovia Brigovia (Trcky kme), al-Abar Avar, Venezia - Bentky (Benecia), S(a)klaba Sklavi, Wallachi - Blachi ale i farba barva (es.), kde F sa men na B a naopak, B na V at. O zmene B za V je potrebn uvaova i v prpade tajomnho mesta Wogastisburg, ktor je vedtormi mrne hadan po vetkch ktoch strednej Eurpy, priom bolo vymyslench mnostvo teri o pvode jeho nzvu. Wogastizburg je v skutonosti Bogastisburg, mesto boga, teda boha. Tacitovi Suebi a Ptolemaiovi Suobeni s zjavne jeden a ten ist nrod nielen na zklade zretenej podobnosti v nzve (rozdiel v koncovke), ale i vzhadom na to, e obvali t ist lokalitu. Zd sa, e Tacitus (prpadne neskor prepisovatelia jeho diela) si zjednoduil prcu a skrtil pvodn Suobeni na Suebi. Nie je vak vylen, e sa pouvali vrazy obe. Suebi (Suevi) pouvali cudzinci, pretoe zvyok slova povaovali za koncovku (bol pre nich zloit). Suobeni (Suoveni) nazvali Suobeni sami seba, vediac, e o koncovke neme by ani rei. Mocenskm aj nboenskm jadrom Suebov(Suevov) / Suobenov(Suovenov) bolo dnen zpadn Slovensko, Morava, severovchodn Raksko a severozpadn Maarsko s pravdepodobnm politicko-mocenskm centrom v dnenej Bratislave. Nreia na zem Moravy a Slovenska (napr. Zhorie, Novohrad) si do dnench ias uchovali pecifick vrazov rtu, ktorou je zmena spoluhlsky -l za -u (). Tto zmena vak nie je uplatnen plone, tka sa len uritej kly slov, take naprklad Zhorci poznaj nielen da (dla), avica (lavica), koa (kola), ale i chvla, koela, strela, ladvina, leat, pleica at. V nre na Zhor je spoluhlska bilabilna, inov, tren, znel. Pri jej artikulcii je jazyk vzadu hore ako pri hlske u, ale trocha vyie, bliie k stredu. Pery s zaokrhlen a medzi nimi ostva mal otvor. Pri artikulcii sa pery priblia k sebe, ale sa nedotkn a vzdun prd sa otrie 15 o pery a vychdza inou medzi nimi von . Spoluhlska [zjednoduene mono ta aj ako -u] sa pouva naprklad v slovch ako: chap (chlap), mcit (mlcit), kt (klt), kst (klst), dtko (dltko), sbnt (slabn), mdnt (mladn), a (la), pia (pla), ia (ila), voat (vola), posat (posla), dabat (dlaba), akom (lakom), sab (slab), poede (poledne, poludnie), ma (mal), veso (veslo), ido (idlo), sko (sklo), straido (straidlo), veseo (veselo), tko (ltko), z (zl), zmrz (zmrzl), kote (kotel), mka (mlka) at. Ale i v slovch sunko (slnieko), sunko (slnko), sabina (slabina), sauk (sladuk), sma (slama), samjen (slamen), san (slan), satk (sladk), sobodk (slobodk), sopat (slopa-pi), sovensk (slovensk), Suevi Suebi (Slevi - Slebi), Suobeni Suoveni (Slobeni - Sloveni). Zmena u zal vak nie je pecifikom iba zpadoslovenskch nre. V roku 1842 Janko 16 Kaliniak napsal do Prostonrodnho zbornka poves Zl brat v podnre liptovskom . V povesti nachdzame slov ako mau (mal), dau (dal), dorstou (dorstol), volau (volal), odpoviedau (odpovedal), pokrtiu (pokrtil), povedau (povedal), iou (iel), iou (iiel), zakriau (zakrial), utreu (utrel), nevideu (nevidel), zaraduvau (zaradoval), vyiou (vyiel), zavolau (zavolal), nechceu (nechcel), prosiu (prosil), umieniu (umienil), plakau (plakal), spau (spal), prebudiu (prebudil), at. Obdobne Jn Botto zaznamenal artovn poviestku v nre ako na Rimavskej doline hovoria 16 (stredn Slovensko) . Aj tu nachdzame obdobn koncovky ako bou (bol), vybrau (vybral), smieu (smial), preou (preiel), preplovau (preplval), vedeu (vedel), zaau (zaal), proseu (prosil), zatopeu (zatopil). Sloveni sami seba teda nazvali Suoveni resp. Suobeni, cudz prebrali skrten podobu Suevi resp. Suebi. Je zjavn, e pomenovanie Suebi sa do sloveniny preklad nesprvne ako Svbi. Sprvny preklad slov Suebi Suobeni znie SLEVI - SLOVENI! V svislosti so vzahom Suebi Sloveni je dleit vysvetli vraz Slovan/Slovania. Oznaenie 17 Slovan je novotvar vyfabrikovan neslovenskmi dejepiscami v 19. storo . Pvodn vraz Sloven zjavne nepasoval do emancipanho rozvoja najmladieho zo Slovenskch nrodov (echov), bol prekrten a upraven na Slovan, ktor sa v duchu Herderovej filozofie zaal pouva plone pre vetky jazykovo prbuzn nrody strednej a vchodnej Eurpy, ktor s dnes znme pod pomenovanm Slovania. Len ten, kto nechce vidie, nevid, e vra zy Slovan, Slovien, Slovn s iba variantmi jednho a toho istho pomenovania SLOVEN. Nekompromisne to potvrdzuje samotn jazykov varicia nre na Slovensku. Pre porovnanie: kle(zah.) - kliete - klie(ar.), esc(ar.) zjes, vac(ar.) vzia, viac(ar.) vylia, erdeko(ar.) - srdieko, svaty(ar.) svt, nesc(ar.) nies, hreda(ar.) - hrada, eky(ar.) ak, mec(ar.) mlie, drapac(ar.) driapa, vrieska - vrea vriskac(ar.), svtek (es.) - sviatok - veto(ar.), ern(zah.) - ierny - arny(ar.), epica(zah.) iapka - apka(ar.), ce(zah.) - cel - caly(ar.), visat(zah.) - visie - viec(ar.), at. a samozrejme i Sloveni -Slovieni - Slovani. Potvrdzuje to aj existencia dvoch krajn s rovnakm nzvom Slovensko

13

14

14

a Slovenija (od Sloven), ktorch obyvatestvo si ponechalo pvodn pomenovanie tak, ako sami seba Sloveni (Suebi) pvodne nazvali. Je paradoxn, e e sa men na a iba v slove Slovk, i Slovcko (Slovensko sa men na Slovk, Slovcko). Tu je dobr zna, e obe boli vyfabrikovan v 14. storo ako hanliv vraz pre Slovenov na vchod od Prahy. Vrazy sa vili do takej miery, e sme sa s tmto pomenovanm stotonili, napriek tomu, e nae eny ostali Slovenky (nie Slovky) a vetci ijeme na Slovensku (nie na Slovsku). Sloveni (kedysi aj Suebmi nazvan) tvorili siln, a d sa poveda, dominantn nrodn celok v Eurpe, jazykovo pomerne kompaktn. Slabosou Slovenov vak bola decentralizovan moc, rozdroben na vek poet kmeov, ktor medzi sebou s perili. Poukazuje na to i panielsky c 18 obchodnk a diplomat Ibrhm ibn Ja kb at-Turt (zhruba polovica 10. storoia), ktor uvdza : Slovania s odvni a bojovn. Keby neboli rozdroben na vea kmeov a rodov, nijak nrod by ich nemohol porazi. A tak vaka vzjomnm nevrom, cielenej intrignskej politike Frankov a stredovekej rmskej cirkvi sa podarilo postupom asu jednotliv kmeov celky rad radom pokori. Ponc cca. 18. storom sa rozklad zavil vymazanm dleitch ast histrie a Sloveni sa postupne stali zatracovanmi Slovanmi, ktorch pravlasou sa stali Pripjask moiare. Oznaenie Suebov Suebenov za Slovenov a zrove Slovenov za najsilnej a najpoetnej kme Germnov (dnes Slovanov), znie tak fantasticky, e hne pri prvom pout nastane rzne odmietnutie. Tu vak treba ma na zreteli dva dleit fakty. Po prv, tto fantastinos nesiaha ani po pty fikcim o Pripiaskch moiaroch, a po druh, neexistuje ni, o by toto tvrdenie popieralo, naopak, jestvuje obrovsk mnostvo dkazov, ktor toto tvrdenie priamo i nepriamo podporuj. Pvod slova GERMAN. Nemci ako najpravej Germni pre pomenovanie Germn na poudovanie nemaj jednoznan vysvetlenie. Odpove je hadan v latinine, kde slovo germanus znamen: z tch istch rodiov, rodn, vlastn resp. prav, opravdiv, skuton. Ako pojmov prienik tchto vrazov meme poui slov pvodn sprbuznen a mono ho chpa tak, e Germni bolo oznaenie pre pvodnch obyvateov Eurpy, ktor boli navzjom v prbuzenskom pomere, o by sme z dnenho vnmania truktry obyvatestva mohli pokojne oznai, e ilo o mnostvo kmeov tvoriacich jeden nrod. Avak latinsk termn germanus je dsledkom, nie pvodnm slovom, poda ktorho boli Germni pomenovan, to znamen, e slovo german bolo prevzat do latininy, priom v jazyku Germnov muselo znamena osi konkrtne. Cudz pvod (z pohadu Rimanov) priamo potvrdzuje Tacitus vo 5 svojej Germnii, kde v druhej kapitole uvdza : Nzov Germnia je vraj nov, dan len nedvno, preto e si t, ktor prv prekroili Rn a zahnali Galov, dnen Tungri, vtedy hovorili Germni. Toto meno patriace jednmu kmeu, nie celmu nrodu, sa pomaly rozrilo, take potom sa menom Germni oznaovali vetci porazen, myslm, e zo strachu pred vazmi a oskoro si tak hovorili i oni sami. Tacitus sa netaj neistotou v pvode mena German, priom predpoklad, e pochdza od nzvu kmea menom Tungri. Tungri je vak ich dnen nzov (v ase Tacita), priom kedysi, ke predkovia Tungrov prekroili Rn, si Tungri hovorili Germni. Samotn Germnske kmene sa delili na niekoko zkladnch skupn. Plinius Star v Prrodovede 19 4,9 uvdza: Je p germnskych kmeov: Vandali, ku ktorm patria Burgodiani, Varini, Charini a Gutni; druh kme tvoria Inguaeni, ku ktorm patria Kimbri, Teutni a Chaukovia; najbliie k Rnu sdlia Istiaeni, ku ktorm patria Sikambri; najbliie k Stredomoriu s Hermini, ku ktorm patria Svbi, Hermunduri, Chatti a Cheruskovia... 5 Zhruba to ist tvrd i Tacitus : Manno mal troch synov, poda ktorch sa nazvaj Ingaevones sdliaci najbliie k Ocenu, Hermiones vo vntrozem a Istaevones, o s vetci ostatn. Niektor tvrdia, ve s dvnymi asmi mono naklada ubovone, e bolo viac boch synov a viac nzvov kmeov Marsos, Gambrivios, Suebos, Vandilios, to s vraj tie prav starobyl men. Vo vntrozem a najbliie k stredomoriu teda sdlili Hermini. K tmto Herminom patrili Suebi 5 (Sloveni), Hermunduri (Tacitus ich rad k Suebom), Chatti a Cheruskovia. Tacitus tie uvdza :

Starobylmi piesami, ktor s ich jedinm prostriedkom ako si pripomen minulos, oslavuj Germni boha Tuistona, zrodenho zo zeme. Prisudzuj mu syna Manna, praotca zakladatea ich nroda... Germni svoj pvod odvodzovali od vnukov boskho Tuistona, ktor boli zakladatelia ich kmeov. Ich men (Ingaevon, Hermion a Istaevon) sa stali oznaenm akhosi irieho zoskupenia kmeov (poda Tacita). Avak tento daj je mon vnma aj inak. Skrz bosk pvod je skr pravdepodobn, e men Ingaevon, Hermion a Istaevon s men bostiev, ktor jednotliv kmene uctievali. Nepriamo to potvrdzuje i samotn Tacitus, ktor toto delenie spomna iba raz a to hne na zaiatku, v druhej kapitole, kde uvdza bosk pvod. Neskr, pri opise lenenia jednotlivch germnskych kmeov, men Ingaevon, Hermion a Istaevon u nespomna. Tie naopak, aj ke nepriamo, nachdzame v asti, kde opisuje ich nboenstvo. Nenpadn poznmka o tom, e bolo viac boch synov a viac nzvov kmeov Marsos, Gambrivios, Suebos, Vandilios, a e to s vraj tie prav starobyl men, cel tento obraz bostiev dotvra. Zretene tu mono vidie nboensk nejednotu, kde takmer kad kme uctieval bostvo inho mena, priom vak ich pvod bol rovnak, odvodzovan od toho istho Manna. V tch asoch, poda vetkho, v Eurpe jestvoval typ nboenstva, ktor je mon prirovna k sasnmu hinduizmu. Samotn germnsky Manno m v hinduizme svojho dvojnka v podobe svtca menom Manu. Manu bola postava pokraovatea udstva - prvho mua, ktor mal urova smer sveta po jeho zniku. V prbehu podobnom biblickmu Noemovi, zachrnil as stovrenia pred zniujcou potopou. Germnsky Manno bol zakladateom nroda, rovnako ako hinduistick Manu. Hermion, ako bo syn Manna, bol pravdepodobne strednm bostvom vetkch Hermionov, uctievaov boha Hermiona, od ktorho tto odvodzovali svoj pvod. K tmto Hermionom patrili i Suebi (Sloveni). Hermini, inak povedan Hermani, teda uctievali boha Hermiona, i Hermana, boha, ktormu Grci hovorili Hermes. Grci sa nachdzali v bezprostrednej blzkosti Germnskej vetvy Hermionov, nachdzajcich sa najbliie k Stredomoriu, preto uctievanie toho istho bostva je vemi pravdepodobn (rovnak haploskupina R1a). Tento Hermes/Herman/Hermion bol zjavne pomerne rozrenm bostvom v strednej a juhovchodnej Eurpe, v oblasti obvanej aj v sasnosti potomkami uctievaov boha Hermiona Slovanmi. Pome sa pozrie, v akch formch sa vraz Hermes vyskytuje v sasnch Slovanskch jazykoch: [Germes] (rus.), [Germes] (ukr.), [Chermes] (Bul.), [Chermes] (srb.), [Chermes] (mac.), Hermes (chor.), Hermes (slov.), Hermes (es.) , Hermes (pol.), Hermes (slovi.). Hermes m teda v slovanskch jazykoch tri varianty: Hermes, Germes, Chermes, obdobne ako Hadi, Gadi (Goti), Chadi (Chati). V tomto duchu by sme Germnske kmene mohli rozdeli poda ich nzvov (poda Tacita) do troch zkladnch jazykovch skupn. TYP-H: pouvali Germni ijci v strednej Eurpe v povod Dunaja, a severovchodne od Tatier. Mono to odvodi od pomenovania jednotlivch kmeov ako Hermunduri, Harios, 9 Helveconas, Helisios TYP-CH pouvali Germni na severozpade Germnie Chatti (Hadi), Chamavos, Chasuarii, Chauci, Cherusci. Tento typ mono chpa aj ako variantu i podskupinu typu H. TYP-G pouvali kmene na severe a neskr aj na juhu Gotones, Goti (Gadi), Ostrogti, Visigti Urite nie je nhodou, e toto lenenie zodpoved aj jazykovmu leneniu sasnch Slovanov. TYP-H sa okrem sloveniny v sasnosti pouva, v etine, hornej luickej srbine (Chatti), v ukrajinine a Bielorutine (Harios, Helveconas, Helisios) i v asti ruskch nre. TYP-G je typick pre Srbov, Bulharov a Rusov. Poliaci, Chorvti a Slovinci s niekde medzi oboma typmi, oho prinou je historicky preukzaten migrcia a prienik jazykovej skupiny TYP G (Goti) na zemia, ktor boli obvan obyvatestvom pouvajcim jazyk TYP H. TYP-CH je isto hypotetick, a pravdepodobne ani nikdy neexistoval. Spoluhlsky H, K, G, CH maj v slovanskch jazykoch (a nielen v tch) zvltne postavenie. Mnostvo slov jednotlivch slovanskch jazykov sa od seba navzjom lia prve zmenou tchto psmen. Vzjomn variabilita je tak obrovsk, e je nemon njs exaktn pravidlo zmeny. Na druhej strane, znalos tohto fenomnu a jeho aplikovanie pri porovnvacch analzach prina nov, priam neuveriten, pohady, na svzanos slov a hlavne pojmov, ktor reprezentuj.

10

Bulharsk, srbsk a macednsky urite nem ni spolon s hypotetickou jazykovou skupinou TYP-CH. S najvou pravdepodobnosou sa jedn o situciu, kedy sa v jazyku TYP-G jeho pouvatelia snaili foneticky o najviac pribli k psmenu H, k slovu Hermes, vsledkom oho bol Chermes, take vraz Chermes je s najvou pravdepodobnosou novotvar odvoden od Hermes. Pri vzniku tohto novotvaru bolo len foneticky prevzat slovo (obdobne ako Suebi), priom sa nikto nezamal hada paralely s pojmom Germn. A tak vznikla podivuhodn realita, v ktorej kedysi jeden a ten ist pojem: Hermes/Germes sa stal zkladom dvoch odlinch slov. Slova Chermes oznaujceho starogrckeho boha a slova Germn oznaujceho prslunka starovekho nroda. A najbizarnejie na tom vetkom je, e ako Srbi a Macednci (vrtane grckych), tak i Bulhari s z vznamnej asti priami potomkovia tchto severskch Germnov nositeov jazyka TYP-G, priom o spojen Chermes - German dnes ani len netuia. Jazykov skupina Germnov TYP-G (poda historickej verzie, ktor je veobecne uznvan), v zosobnen Gtov obsadila Rm. T v minulosti oznaovali Hermesa Germesom (Rusi si ponechali vraz Germes doposia), Hermiona vrazom Germion, teda German a to z celkom prozaickho dvodu: nemali a ani dnes nemaj vo svojej abecede psmeno H. Tto jazykov skupina v sasnosti sdli v dolnej asti bvalho Uhorska, no za ias Rimanov sa ich teritrium rozahovalo pravdepodobne viac na sever a k Matre a do Slovenskho Rudohoria v stelesnen Gtskeho kmea Gotnov inak aj Kotnmi nazvanmi. German bolo pomenovanie toho istho bostva jazykovej skupiny TYP -G ako Herman i Hermes jazykovej skupiny TYP-H. German je teda toton s pomenovanm Herman, priom prina zmeny G a H je zjavn. Dleitou otzkou zostva, o znamenal vraz Herman /German? Herman je pomerne asto vyskytujce sa meno na zem Nemecka, Rakska, iech i na Slovensku. Herman je odvodzovan od nemeckho mena Hermann, ktor, ako inak, pochdza zo staronemeckho HERI-MAN, o dajne znamen bojovnk. Takchto logickch vysvetlen na germnske nzvy njdeme nespoetn mnostvo. Slov German i Herman boli doposia spjan s nemecky hovoriacou jazykovou skupinou, ako dajne tmi najpravejmi potomkami starovekch Germnov. Zo Slovanmi ako s Germnmi

11

minimlne poslednch dvesto rokov nikto serizne neuvaoval (aj ke v niektorch nemeckch zdrojoch s Slovania oznaovan ako vchodn Germni), preto obe tieto pomenovania doposia nikto nespjal so slovenskmi nreiami (slovanskmi jazykmi). o bolo na kodu, pretoe naprklad v slovenine a jej nreiach, ako typickom jazykom typu H, slovo Herman oznauje niekoho, kto spsobuje hrmenie, hermavicu (ar.). Hromy a blesky boli odjakiva vnman ako bo hnev, besnenie ivlov vzbudzovalo hrzu a pokoru. Hrom bol jednm z vznamnch bostiev Germnov (rozumej Slovanov), dokonca takm vznamnm, e sa stal nositeom ich mena. Vo vchodoslovenskch nreiach sa pre slovo hrmie pouva vraz hermic, ke hrm tak herm, a hrmavica je hermavica, chorvtsky grmavica. Ten kto spsobuje hrmavicu je hromiak i hermiak (ar.) a Hromiak je dokonca meno, ktor sa vyskytuje len na zem Slovenska. Samotn pvodca hromu sa dochoval na naom zem v podobe vekho mnostva priezvisk vetkch nreovch skupn Slovenska, take okrem priezviska Hromiak, Hromjak tu mme Hromnik, Hrmel, Hrmo, Harman, Harmaniak, Harmaek, Harmanin, Harmadi, Harmady, Harmansk, Harmanovsk, Harmat, Harmath, Harmati, Harmaty, Harmatta, Harmatha, Harmanc, Harmanec, Harmar, Harmo, Harmao, Harmek, Harmk, Harmeck, Harmeko, Harmen, Harminc, Harmoci, Herman, Hermanovsk, Hermansk, Hermak, Hermnek, Hermely, Hermel, Hermiak a pokojne by medzi nich zapadol aj Hermion i Hermes, ktorho ke mierne poslovenme na Herme, znie takmer na nerozoznanie od Harmo. Vkladanie samohlsky do slov vo vchodoslovenskch nreiach, v porovnan so spisovnou sloveninou, je pomerne ben. Rovnako ako slovo hrm - hermi, harmi (ar.) rozoznvame cel plejdu slov ako hrb harba, mudrc muderec, vba verba, mrkva marchev, krma karma, krmr kamar, hrniar harar, hrniarik hararik, hrd hardo, hraniiar harniar, vrtie vercic, tra - tirec alebo tiric, trha tarhac, slzy solzy, srnec sarak, opret - oparti, prv peri, prstienok perscinek, krsti kerscic, hrdlo harlo, hrn harnuc, hrniec harek at. Take Hrman (od hrmie), i Hromjak znamen to ist o Herman, i Hermjak. Herman je teda len jednou z nreovch variant oznaenia pvodcu hromu (Hrman Harman Herman). S psmenom G na zaiatku sa na Slovensku vyskytuj priezvisk ako Grom, Grman (Grman German), Greman, Groman, German, Germi i Gromo (Grmi - Germi). V Posku sa vyskytuje prezvisko Germiak, v Srbsku Geremi, v Rusku [Grom], [Germ], [Gorm], [Groman], [Gromo], [Gromenko], [Gromov], [Gromovenko], [Gromovik], [Gromovikov], [Gromovi], [Gromovoj], [Gromovskij], [Gromoglasov], [Gromozov], [Gromokovskij], [Gromojuk], [Gromskij], [Gromuk], [Gromut], [Gromcev], [Gromcik], [Gromakov], [Gromevskij], [Gromenko], [Gromykin], [Gromyko], [Gromychalov], [Gromychin], [Gromyenko], [Gromy], [Gromyev], [Gromjuk], [Gromjak]. Zdanlivo problematickou sa jav koncovka man, ktor na prv pohad oividne nie je slovenskho (slovanskho) pvodu. Tu vak je potrebn jednoznane rozliova, o tvor koncovku v prpade slova Herman/German, pretoe jadrom slova je Herm/Germ (Hrm/Grm) v zmysle hrom/grom a skutonou koncovkou je iba an. Potvrdzuje to variabilita mien, u ktorch nemenn zostva prve as Herm/Germ : Herm -ion, Herm-es, Herm-an, Herm-el, Herm-iak, Harm-o/Germ-an, Germ-i, Germ-iak, Ger(e)m-i at. Samotn slovo Herm v nemine neznamen ni, avak v podobe priezviska sa v nemecky hovoriacich krajinch vyskytuje pomerne asto. Naopak, ak by sme uvaovali v slade s nemeck m variantom vysvetlenia pvodu slova Herman, vraz by sme rozdelili na dve asti, na HER a MAN. Pouitm iba neslovanskch ekvivalentov: Hermes Hermion Hermun, dostali by sme na jednej strane vraz HER a na strane druhej ni nehovoriace slov MES, MION, MUN. Vidie v tchto slovch staronemeck MAN je i pri najlepej vli dos obtiane. V slovenine sa v slovnej zsobe, v slovch vyjadrujcich vzah k nejakej innosti i predmetu, u dnes nevyskytuje vea slov koniacich na an. V prevanej miere vak ide o slov vemi star, siahajce a do ias Germnov. S to slov: krajan, upan, dvoran, mean, zeman, ivan (ar.), pijan, herman at. Zeman je vemi dobrm prkladom, ktor meme poui pri skman vvoja slova herman. Zeman nie je, ako by sa niekto mimo Slovenska nazdval, odvoden od slova ZE resp. ZEM a MAN, teda mu zeme, vlastnk tejto zeme, ale ide o ZEM-AN, kde an je prpona vyjadrujca osobu loveka

12

svojm postavenm v priamom vzahu k slovnmu zkladu ZEM. Obdobne je to i v slovch kraj-an (kraj, oblas), upa-an (upa, sprvna jednotka), dvor-an (dvor, priestor), me-an (mesto), iva-an (iv, hrav, potmehd - ar. ), pij-an (pi, napi sa), hrm-an i herm-an (hrmie; herm - hrom, hermic arisky hrmie, hermi hrm, hermavica hrmavica; herman ten kto spsobuje hermavicu, hrmenie). Omnoho viac slov s prponou an sa zachovalo v slovenskch mench a priezviskch, z ktorch mnoh, vzhadom na sasn spisovn sloveninu, znej nespisovne, no na druhej strane s jasnm dkazom hojnejieho vyuvania tvaru an v minulosti. Men Duan (dua -an), Milan (u ien mil: Mile -na, mu mil: Mil -an), Radovan (radova sa, Radov -an). alej v priezviskch Bubn, Bocn, Bian, Gajan, Caban, Cicman, Cervan, akan, ernan, ekan, Goban, Golian, Hlodan, Hyben, Huan, Chovan, Kacian, Koan, Kohan, Kochan, Krian, Kurian, Molan, Pakan, Stojan, tofan, Toman, Turan, Zbojan, Zahorjan, Trojan, Trochan, Truban, Poruban, Straan, atan, Seman at. Koncovka an sa vak v hojnej miere zachovala v slovch vyjadrujcich zemn pvod ako arian, Preovan, Koian, Zemplnan, ilinan, Bratislavan, Povaan, ale u Spiiak, Tatranec, Oravec; ale i v obyajnch slovch ako arkan, pohan, pagan, fagan, satan, baran, kahan, chalan, havran, oplan, krp at. Mimo Slovenska sa vyskytuje v mench na zem bvalej Juhoslvie Goran, Dragan, Slobodan at. V chorvtine pomocou prpony an vyjadrujeme prdavn men ako vaan (dleit), vjeran (vern), vredan (pracovit), zabavan (zbavn), zatitan (ochrann), zaseban (oddelen), zlatan (zlat), dockan (neskoro), hladan (chladn), koristan (uiton), ljubomoran (iarliv), ljubazan (lskav), malian (chlapek), mastan (mastn), mraan (temn, tmav), okretan (zrun), prazan (przdny), straan (stran), rodan (rodn), ogroman (obrovsk, ohromn), rumen (erven). Slov ogroman (obrovsk, ohromn) i gromobran (hromozvod) znej vemi podobne ako German. Sasn spisovn slovenina je odvoden od stredoslovenskch nre. Stredosloveninou sa pvodne hovorilo na zem severnho Maarska v oblasti Matry a Bukovch hr, z vchodu ohranienm riekou Tisou, na zpade Dunajom a severne pravdepodobne po Slovensk Rudohorie. Bolo to zemie obvan Kotnmi, ktorm Tacitus priradil keltsk pvod, pretoe na rozdiel od domcich Germnov hovorili odlinm jazykom. ...galsk jazyk usveduje Kotnov a pannskych Osov, e nie s Germni, rovnako ako okolnos, e znaj poplatky. Tieto poplatky im ako cudzincom ukladaj jednak Sarmati, jednak Qudi. Kotni 20 doluj elezo, aby bola ich hanba ete via. Je zaujmav, e v anglickom preklade Tacitovho diela sa Kotni (Cotini lat.) uvdzaj ako Gotni. 10 The Gotini and Osi are proved by their respective Gallic and Pannonian tongues... Kotni i Gotni boli v priestore Svbov Germnov poda Tacita cudzm elementom. Galsk jazyk, bol pravdepodobne jazyk TYP G, ktorm hovorili Gti na juhu v oblasti Srbska (Gadi), Bulharska a juhovchodnej asti Rumunska, omu nasveduje aj ich pomenovanie Gotni, zjavne odvoden od Gti, aj fakt, e Tacitus Gtov (Gadov) na juhu nepovaoval za Germnov, pretoe by ich inak vo svojom diele spomenul. 21 Poda jazykovedcov sa v 12. storo v slovenine uskutonila zmena z TYP G na TYP H , ako k tomu dolo vak vysvetli nevie nik. Zmena sa vak tkala len stredosloveniny, nakoko vchodoslovensk i zpadoslovensk nreia boli pvodn (TYP H), ktor pouvali vetky S ubske kmene. Vchodoslovensk i zpadoslovensk nreia nemaj so strednou sloveninou genetick prbuznos a s s ou absoltne nekompatibiln. Stredoslovenina obsahuje vea juhoslovanizmov, o sved o jej prieniku z juhu. Gotnska stredoslovenina sa postupne prispsobovala s ubskemu dominantnmu H TYPU, m sa odlenila od dnenej srbtiny. Tristoron tureck okupcia Uhorska vyhnala vek masy obyvatestva z zemia osdlenho Gotnmi (Kotnmi) viac na sever, m dnen stredoslovenina zaujala svoje konen miesto, rozdeliac pri tom celistv pvodn jazykov truktru (TYP H) na zem dnenho Slovenska. Boha hromu Hermana mal vo svojom nzve aj jeden z germnskych kmeov - Hermunduri. Tacitus radil Hermundurov k Subom. Plinius Star spomna Subov a Hermundurov samostatne, obe kmene vak rad k Herminom. Pomenovanie Hermunduri pochdza prve z prslunosti tohto kmea k Hermionom - uctievaom, potomkom boha hromu. Vraz HERMUN je len alou z varici pomenovania (v slovenskch a slovanskch jazykoch to nie je ni ojedinel) pvodcu hrmenia -

13

Herman, Hermun, Herme, Hermel, Harman, Hroman at. DUR je pravdepodobne vo vzname TUR bk. V spojen obe vrazy tame ako Hermun-turi v zmysle hromov turi, hromov bci. Dnen Durnsko, nemecky Thuringia, je vchodnou asou zemia Hermun-turov, ktor je sasou Nemecka. zemie Hermundurov sa rozprestieralo kedysi od prameov Vltavy (Tacitus ju opisuje ako Labe) a po Durnsko (vrtane). S Durnskom na zpade sused spolkov tt Hessen, a v rmci toho sa pri durnskych hraniciach rozklad kraj Hersfeld-Rotenburg. Hersfeld-Rotenburg m erb s dvojkrom a s lipovou ratolesou (trojlstok), ktor mono vidie i na Biatekoch. V samotnom kraji Hersfeld-Rotenburg sa nachdza niekoko miest, ktor maj v erboch dvojkre.

Erb kraja Hersfeld-Rotenburg

Priezvisko Herman vyskytujce sa na zem strednej Eurpy, je s najvou pravdepodobnosou importovan nemeckmi prisahovalcami, ktor od 12. storoia v niekokch vlnch kolonizovali zemie dnenho Slovenska. Herman bola varicia pouvan na zem dnenho Nemecka, c obyvatestvom, ktor Al-Mas d v 10. storo oznauje ako Slovanov. alej smerom k Dunaju, k prameu rieky Vltava sa pouval vraz Hermun, ktor nachdzame v nzve Hermundurov. Potom nasleduje zemie dnenej Moravy a Slovenska, kde sa v priebehu poslednch dvoch tiscro premiealo mnostvo germnskych (rozumej slovanskch) kmeov, take tu rozoznvame vek mnostvo varici od Hrmel cez Hromiak, Hermel a Harman a po Gromo. Niie nasleduj jun Germni (Slovania - Ostrogti a Visigti), ktor ako klin naruili kontinuitu medzi Subskym Harmanom a grckym Hermesom, pouvajci namiesto H spoluhlsku G. Tu nachdzame German, Geremi, Grmi at.

Hypotetick mapa Y-DNA haploskupn rozrench v Eurpe pred 2000 rokmi v porovnan s vskytom jednotlivch viarantov mena Hroman.

Pojem HROM mal teda bosk pvod, a toto slovo museli nai predkovia vnma obdobne ako sasn slovo BOH. A napodiv to zrejme aj tak bolo, pretoe napriek tomu, e slov BOH a HROM

14

maj v sasnosti rozdielne vznamy, slov od nich odvoden s navzjom synonymick. K vrazu HROMI poznme synonym nadva, klia, hrei a BOHOVA. Bohatiersky, BOHOVSK chpeme rovnako ako OHROMN, v zmysle asn, oarujci, vynikajci spomedzi ostatnch, nadpriemern; ale i ohromn v zmysle rozsiahly, nesmierny nadudsk teda bosk. alej bohatstvo (vea nieoho, naprklad majetku) - hromada (vea nieoho), ale i obohati sa a nahromadi nieo. Avak i protiklady: bohatstvo a pohroma. Vraz hrom v svislosti s uctievanm boha nachdzame i v slove chrm, ktor do chorvtiny prekladme ako hram (hram - hrom). V potine pre slovo chrm medzi inmi nachdzame i slovo bnica. Grci uctievali Herma (Hermes) od najstarch ias, Rimania prevzali jeho kult a stotonili ho so svojm bohom obchodu a zisku Mercuriom (Merkrom). Poda jeho mena pomenovali najbliiu 22 plantu Slnka . 5 Tacitus v asti, kde opisuje nboenstvo Germnov uvdza : Spomedzi bohov si ctia najviac Mercuria.... Tu si je potrebn uvedomi, e Tacitus bol radnkom v rmskej sprve. U za cisra Flavia Vespasiana sa venoval radnckej karire, ktor vyvrcholila jeho konzultom r. 97 po Kr. za vldy cisra Nervu a radom miestodritea provincie zia za Traiana. Preto jeho opisy je nutn vnma ako opisy Rimana, take ke tvrd, e Germni uctievaj Mercuria (Merkra), m na mysli germnskeho Hermiona, i Harmana v grcku Hermesom nazvanm. Toto je pomerne zreten dkaz toho, e pomenovanie Herman nebolo odvoden zo staronemeckho HERI-MAN, v zmysle bojovnk, ako nm to ponkaj zpadn zdroje, ale jeho pvod je potrebn vidie v svislosti s bostvom menom Hermes/Hermion/Herman/Harman/Hromiak. A zrove je potrebn si uvedomi, e uctievatelia tohto boha boli nositelia haploskupiny R1a, dnen Slovania, v tch asoch Germnmi nazvan. Avak boh menom Harman i Hromjak sa v doposia znmom slovanskom pantene bohov nenachdza. Poznme iba boha hromu Perna, na Slovensku Paromom nazvanm. Tu treba otvorene poveda, e okrem udovej slovesnosti, kde sa vyskytuje Parom a Morena sa men pvodnch slovenskch bostiev vo vekom pote nedochovali. Okrem tchto dvoch je u ns znmy 23 ete boh menom Veles, ktorho nachdzame v chotrnych nzvoch, kde boli svtyne hje . Ostatn men poznme prevane z Ruskch zdrojov, ktor mu by do uritej miery deformovan, respektve nie je vylen, e na naom zem boli uctievan bostv s odlinmi menami. Nboenstvo z obdobia pred prijatm kresanstva do znanej miery pripomna dnen hinduizmus, ktorho charakteristickou rtou je jeho nehomognnos. V rznych oblastiach sa pre oznaenie toho istho boha pouvaj rozlin, navzjom i nepodobn pomenovania, avak jednotliv denomincie sa navzjom repektuj a niet medzi nimi nenvis (v masovom meradle) ako napr. v rsku medzi protestantmi a katolkmi. Hinduizmus ako celok nie je dogmatick a m tendenciu prijma aj in myslenie, priom rzne kontroverzn nzory sa vzjomne repektuj a mu koexistova (pre jednch je napr. Skanda prvm Bohom, pre druhch je to Gane ). Prvotn dvod, preo je mon uvaova o spojen hinduizmu so slovenskmi a germnskymi (slovanskmi) bohmi je spolon genetick pvod - haploskupina R1a. Tam, kde je pvod genetick, musia by i spolon zvyky, i prbuzn (ak nie identick) nboenstvo a ivotn filozofia. Tacitus nm zanechal stopu v podobe Manna, ktorho mono stotoni s hinduistickm svtcom menom Manu. K slovenskmu bohovi hromu - Paromovi nachdzame v hinduizme ekvivalent 24 v podobe vdskeho boha daa menom Parjana. Poda W. R. S. Ralstona , Parjana (Parjanya) zna nielen d ale vraz mono chpa i ako Hromovldca. Konkrtnejie o tom vypoved Rig 25 Veda 5:63 Ke Ty, s hromom a hrmenm, Parjanya, skol hrienikov, vesmr bude jasa... . Hromovldca menom Parjana je mimoriadne horca stopa! Ptolemaios vo svojom Zemepise z 2. stor. po K. umiestuje na zemie Germnie mesto Pariena, ktor sa nachdzalo na ceste medzi mestami Kelemantia (Ia pri Komrne) a Leukaristos (Trenn). Pariena a Parjana s oividne identick pomenovania, z oho vyplva, e mesto nazvan poda tohto boha daa (hromu) bolo s najvou pravdepodobnosou i nboenskm centrom okolitej krajiny. Poda rekontrukcie Ptolemajovej mapy tomuto mestu (len s malou odchlkou) zodpoved sasn mesto Nitra! Presne t Nitra, ktor bola u oddvna znma ako nboensk centrum Slovenov. A e Nitra (latinsky Nittria) svis s hromom, jednoznane dokazuje latinina, kde pod heslom hrom njdeme vraz tonitrus, v ktorom je zretene itaten as nitrus teda Nitra (to)nitrus. W. R. S. Ralston vak alej uvdza a god called Parjana, or Pargana, kde poukazuje, e Parjana bol oznaovan aj ako PARGANA, o m vemi blzko k slovu PAGANA, o v latinine znamen pohan (pgnus - lat.). Je pravdepodobn, e tu je zdroj pvodu latinskho slova pgnus - pohan. V sanskrite pod slovom hrom nachdzame ekvivalenty - meghagarjana, garjana, meghanaada, vajra - Indrova zbra, vaatagulma a azani. Slovo meghagarjana sa sklad z dvoch slov megha, o

15

zna oblak, a garjana je zvuk, ktor vychdza z oblaku, i hocijak in hlasn zvuk. Rozdiel medzi sanskritskm garjana a german je iba v spoluhlske j m. Obe slov maj takmer identick vslovnos a rovnak vznam - hrom a hroman. Spojitos je oividn. Vdskeho boha daa a hromobitia menom Parjana, uctievanho v posvtnom meste Pariena meme jednoznane da do svisu s javom, ktor sa deje pri brke - s hromom, teda s so sanskritskm garjana. Inak povedan, tch o uctievali boha Parjana (Paroma), nazvali poda hrozivch prejavov tohto bostva, poda hromu, respektve poda garjana teda garmana i germana(i). V slovch : Par(om) - hr(om) a Par(jana) - gar(jana) si nemono nevimn rovnak truktru skladby slov. Par(om) a Par(jana) maj rovnak vznam, rovnak zklad (PAR) s odlinou koncovkou. Presne to ist pozorujeme v slovch hr(om) a gar(jana), respektve gr(om) a gar(jana). c c Pomenovanie garjana spomna aj Al-Mas d v knihe Kitb murd az-zahab vama din aldauhar (Ryovisk zlata a bane na drahokamy). Pri vymenvan jednotlivch kmeov Slovanov, spomna aj men vldcov tchto kmeov. Na ele kmea Nmadn (Nemci), ktor bol poda neho najstatonej a najrchlej spomedzi Slovanov, udva kra menom Garna, ktor je a na psmeno -j zhodn s vrazom garjana znamenajcim v sanskrite hromobitie. Znmy vrok Kontantna Porfyrogenetosa megal Morabia (v grckom originli), ktor je prekladan do latininy ako Magna Moravia, teda Vek Morava, je poda vetkho nesprvny. V sanskrite slovo megha, zna oblak a oblak m k bohu daa menom Parjana (Parom) vemi blzko. Grcke megal, pravdepodobne pochdza od vrazu megha, take megal Morabia by sprvne malo znie v preklade oblan Morava, respektve Morava zasvten bohu daa a hromu i Paromova Morava. Za pozornos stoj i samotn zpis slova Morava - Morabia, v ktorom zretene vidie zmenu -v za -b, obdobne ako v slovch Suevi (Slevi) - Suebi. Typ hromu menom meghanaada, pozostva tie z dvoch slov megha (oblak) a naada o zna zvuk. Je iba nhodou, e rovnocenn synonm k slovm HROMI a BOHOVA je slovo NADVA, ktor je do detailov (samozrejme bez koncovky) toton so sanskritskm naada? al vraz v sanskrite pre hrom - vajra - Indrova zbra, nachdzame v pomenovan severskch Varjagov oznaovanch ako kme germnsky (slovansk). V byzantskch prameoch s spomnan ako Varangoi. Varjagovia sa preslvili ako bojovnci v slubch vznamnch panovnkov, varjagsk gardu mali naprklad i byzantsk cisri, preto odvodenie ich pvodu pomenovania od sanskritskho slova vajra - Indrova zbra, je naozaj vstin. Variagovia boli poda zpadnch historikov (germnskych Varjagov spjaj s dnenmi germnskymi nrodmi) pvodcami ttu Kyjevsk Rus, poda ruskch historikov to vak nie je pravda. Ak budeme vnma starovekch Germnov ako dnench Slovanov, prtomnos Varjagov na zem Ruska nadobudne nov rozmer. BIATEKY Boha hromu nachdzame na naom zem aj v psomnej podobe na slovenskej minci s npisom AINORIX. Minca patr do sady minc znmych ako mince bratislavskho typu, nazvan aj biateky.

16

Na reverze mince sa nachdza vyobrazenie harpye. Pvod Harpy je odvodzovan z grckej mytolgie. S povaovan za okrdlen bohyne dmonov, ktor mali za lohu kmi draka, striaceho Zlat rno. V starovekom Grcku vak v prvopoiatkoch boli akmsi zosobnenm brky 26 a mraien a zamestnvali sa tm, e odnali due zomrelch do podsvetia . V antickom Grcku boli zobrazovan ako eny s krdlami, neskr ako vtci s udskou hlavou, spravidla enskou alebo dievou, v neskorom obdob sa jej hlava zmenila na hlavu starej karedej eny. Minca AINORIX pochdza z obdobia, kedy Harpyje boli ete zosobnenm brky a mraien. Brka to znamen hrom, hromobitie, blesky, tmav mran, d - typick podmienky vdskeho boha daa Parjana (Paroma). V slove Harpyja nemono nevidie podobnos so slovenskm slovom hrmie. Drobnou zmenou psmen p m dostaneme z Harpyje vraz Harmyja resp. Harmija i Harmia. Slovo Harpyja je vak mono rozdeli i na dve slov, na HAR(m) a PYJA, o zna : HARM BIJA inak povedan - hromobitie (hrom bije). Tto interpretcia v iadnom prpade nie je samoeln, pretoe slovo Harmija resp. Ham-bija je vznamovo identick s poslanm Harpyje, ktor bola zosobnenm brky a mraien, teda hrmenia (v aritine slovo harmi znamen hrm). Harpyja zobrazen na slovenskej minci sved o tesnom kultrnom prepojen so starovekm Grckom a jeho mytolgiou. Sasou tejto mytolgie bol i boh Hermes. Preukzaten existencia Harpyje na Slovensku nepriamo potvrdzuje i prtomnos Hermesa, na naom zem, popri inch, i Hromiakom nazvanm. V staroveku sa domnievali, e harpyje s oplodovan vetrami a ich demi s potom najrchlejie a najlepie kone. V rumunine pod slovom rebec nachdzame vraz armsar (npis na minci). Ohniv, divok, nesptan k sa v slovenine oznauje vrazom PARIPA (hinduistick Parjana i germnska Pariena). A toho taktie nachdzame i v grckej mytolgii pod menom Pegasos. 50 PEGASOS okrdlen k, ktor vedel lieta rchlo ako vietor , m pomerne blzko k PARGANA, resp. PAGANA. Potom u urite neprekvap, e Parom bol bohom oha, hromu, sporu, hr, lesov a zvere. Kultov 28 zviera KANEC, respektve biely k . A kanec a k maj osi spolon, osi, o nm momentlne unik, pretoe okrem toho, e obaja s symbolom boha Paroma, maj rovnak slovn zklad: KON KAN (k - kanec). K ako symbol hromu a brky je stvrovan na minciach bratislavskho typu (Biatekoch) pomerne asto (na minciach s npisom COVIOMARVS a BIATEC je zobrazen kanec), bu samostatne alebo spolu s jazdcom. Ohniv k ako posvtn zviera m zreten prepojenie s hadom drakom, o meme vidie i na jednom z biatekov, kde hlava koa pripomna draiu.

Biatek reverz, hlava koa je zobrazen ako hlava draka. Jazdec dr v ruke aksi krk i konrik. Tento germnsky zvyk opisuje Tacitus slovami :...a aksi obrazy a odznaky vzat z hjov, nes do 5 boja...[kap.7]

17

Spojenie drak-k v hojnom pote nachdzame i v bohatej udovej slovesnosti. Slovensk rozprvky sa priam hmria prbehmi, v ktorch sa vyskytuje drak letiaci na ttoovi. V jednej z nich, 29 v rozprvke o Vintalkovi, ktor podal Samko Jamrika z Malohontu , sa dotame: Vintalko pod eleznm mostom sa uloil spa i usnul. Tu ale o polnoci strhol sa stran vietor, huk a tresk, a to prve nad mostom, kde Vintalko odpoval, na sa i on prebudil a hne svoju zbroj zhal. A to letel jeden drak na ttoovi, ktor sa mu nad tm mostom potkol... Pod alm mostom pri strete s alm drakom, jeho let sprevdza hrmot, treskot (drak - hrom) a o je zaujmav, meno hlavnho hrdinu - Vintalko, meme po miernej prave vyslovi aj ako Vantalko i Vandalko, teda Vandal.

Detailn zbery na npis. Zretene na nich vidie jednotliv psmen - ARMO. Na averze mince AINORIX je hlava, pravdepodobne mua, s vrkoom (eny s na biatekoch zobrazovan inak), priom na opanej strane sa nachdza hadovit truktra ako protiklad vrkoa. Hadovit tvar me by blesk, prpadne had. Pokia hadovit truktra nie je vsledkom nhody (pravdepodobne nie je, pretoe sa vyskytuje aj na minci s npisom FARIARIX), tak sa tu rt zreten symbolika, medzi muom, ktor m zopnut vlasy do tvaru vrkoa a hadom-drakom ako strednm bostvom - reprezentovanm ohnivm kazom na oblohe, sprevdzan hrmenm. Symbolika spova v prave vlasov do tvaru vrkoa, ktorm je dvan najavo cta, dvern vzah i doslova stotonenie sa z bostvom formou vrkoa. Vlasy zopnut na samom temene hlavy do uzla spomna Tacitus v Germnii, pri opise Suebov. alej uvdza, e tm sa odliuj Suebi od ostatnch Germnov. Ako prinu udva nie pardivos, ale zdvoduje to ako praktick potrebu: pretoe oni sa vyesvaj pre oi nepriatea, ke sa chystaj do vojny, aby vyzerali vy a stranej, aby vyzerali ako bostvo, v ktor veria, ktor je s nimi v spojen, ktor im dodva sily a odvahy. Ako si vak vysvetli npis AINORIX? Na to existuje na prv pohad nezvyajn odpove Nijako. Takto interpretcia npisu je poda vetkho chybn. Pri podrobnejom preskman textu AINORIX je mon vidie, e npis na minci je v skutonosti odlin. Pri patrinom zven pomerne zretene vidie namiesto AINO slovo ARMO. V spodnej asti sa nachdza XIR (tame odzadu ako RIX), take text by sa mal sprvne ta ako ARMORIX. Npis ARMORIX v slovenine nem vznam. Ke vak vlome na zaiatok psmeno H, dostaneme HARMORIX (Harmorik?), v ktorom prv as HARMO je zretene toton s menami

18

Harman, Harmaniak, Harmaek, Harmat, Harmanc, Harmar, Harmo, Harmk, Hermes at. V prpade doloenia psmena G dostaneme GARMORIX. Vkladanie H pred psmeno A resp. vynechvanie H na zaiatku v slovch je pomerne ben jav a netka sa len Sloveniny. Poznme mnostvo podobnch prkladov, medzi ktormi mono spomen ANNA - HANNA, Elena - Helena, Enrico - Henrik, Eravisci - Heravisci, Irmioni - Hermioni, 4 27 27 Ermunduri (tal.) Hermunduri, Ungaria - Hungaria, Alani Halani , Ister - Hister , arna - harna 46 46 46 (zpasite - lat.) , Aedu - Haedu (Haeduovia) , Adria - Hadria (Adriatick more) , ermta 46 46 46 hermta (pustovnk - lat.) , erlis - herlis (musk - lat.) , Iberi - Hibr , Jeruzalem 46 Hierosolyma , at. Npis ARMORIX je blzke menu Arminius, ktor spomna Plinius vo svojej Prrodovede. Arminius bol vodca germnskych Cheruskov, ktor porazil rmskeho vojvodcu Vara (vajra - Indrova zbra) a jeho odseknut hlavu poslal Marobudovi, vodcovi Markomanov (kme Suebov). V anglickom 30 preklade z roku 1851 sa uvdza meno cheruskho vojvodcu ako Arminius or Hermann, Arminius 31 alebo Herman . V tejto nepatrnej poznmke nachdzame zreten odkaz na vznam mena Arminius. Arminius je latinsk vraz, take jeho pvodn germnske meno znelo pravdepodobne Armin (ARMO), resp. Harmin, a Harmin je op alm variantom k menm Hermion, Hermes, Harman, Harmaniak, Harmaek, Harmat, Harmar, Harmo, Harmk at. Vraz podobn slovu ARMO nachdzame i v kandinvii, v vdine, v podobe slova Ormar, o v preklade znamen HAD. Tento vraz sa vyskytuje i v nrtine v jazyku nynorsk, pochdzajci z dedinskch nre, ktor si uchovali staronorsk prvky. Druh oficilny jazyk Nrska Bokml, je vekou mierou ovplyvnen dntinou, ktor bola viac ne 400 rokov radnm jazykom v Nrsku. V jazyku Bokml slovo had prelome obdobne ako do dntiny - Slanger (dnsky Slange). Star Nrtina sa pouva na juhu Nrska, prve v oblasti s najvym podielom (okolo 30 %) germnskej (rozumej slovanskej) haploskupiny R1a v kandinvii.

Mapa Nrska s vyznaenm obc, kde sa ako radn jazyk pouva (2007): bokml, nynorsk, neutrlny

Had, resp. had-drak, a hrom maj k sebe vemi blzko. Dalo by sa poveda, e hrom je jeden z prejavov hada-draka. e nejde o nhodu, i elov slovn hraku, dosveduje susedn fntina, v ktorej pod heslom HAD nachdzame vraz Krmeet (- vyslovujeme medzi -a a -e) o ma vemi blzko ku garmet, germet teda garmie, harmie, harmic i harmec (ar.), hrmie. e je mono ta K ako G napoved fnske slovo Unkarilainen, o v preklade znamen Maar, 32 priom as Unkari bolo prevzat z latinskho Hungarus, resp. Ungros . Obdobne je to i v slove

19

pakanuus (fin.) a pagnits (lat.), o v oboch jazykoch znamen pohanstvo. Pagnus (identick s pakanuus) v latinine zna pohan a Pakan je i priezvisko vyskytujce sa na Slovensku. kandinvskeho hada menom Ormar, na poudovanie nachdzame v Zoroastrizme. Zoroastrizmus je povaovan za najstarie monoteistick nboenstvo, ktor malo vek vplyv na neskr vzniknut nboenstv ako Judaizmus, Kresanstvo a Islam. Ujal sa v Irne (haploskupina R1a) a v niektorch astiach Afganistanu. Tieto zemia boli obvan Protoirncami, ktor tu zostali pri presune kmeov do Indie (haploskupina R1a). Zoroastrizmus je stle iv nboenstvo s koncentrciou stpencov v okol mesta Yazd. Bolo to jedno z prvch nboenstiev, ktor uctievalo vemohceho, neviditenho boha menom Ahura Mazdu, v zoroastrinskych chrmoch reprezentovanho venm plameom. Jadro uenia spova v dualizme, v odvekom boji protikladnch bostiev reprezentujcich dobro a zlo. Spenta Mainja (svt duch Ahura Mazdu) alebo Ormazd i Ohrmazd podmieuje jestvovanie, Angra Mainja (zl duch) alebo Ahriman i Ahreman stelesuje jeho popretie. K druhotnm praprincpom ako al existencilny prejav Ormazda patr neobmedzen trvanie ie as a nikdy nehasnce svetlo; existencilnou negciou zo strany Ahrimana je znovu nijakou mierou nepostihnut priestor a bez poiatku a bez konca ho vyplujce temnoty. Zoroastrinsky Ormazd a kandinvsky Ormar (had-drak) maj zhodn nielen pomenovanie, ale i nikdy nehasnce svetlo reprezentovan ohom, i venm plameom (drak je ohnivm znamenm). Ormazd v perzskom jazyku Pahlavi nachdzame ako Ohrmazd, o m napodiv vemi blzko k slovenskmu ohromi so zkladom hrom, v zmysle Boh (ohromn - bosk). O-hrmazd je pozitvna zloka, a-hriman je negatvna zloka, jedinho boha Ahura Mazdu. Hrmazd a Hriman psobia ako alie varicie Herma (Hermes) - Hrman, Hrmel, Hrmo, Harmar, Harmo, Herman, Hermion at. Na zklade vskytu haploskupiny R1a, na zem, kde vzniklo uenie Zoroastrianizmu, by toto kontatovanie bolo logick, avak popravde treba poveda, e je nutn podrobn ana lza (bez predsudkov) tohto mylienkovho smeru. Urit jazykov a historick svislosti napovedaj, e ns mono v tejto oblasti bdania akaj vek prekvapenia. Pvod zoroastrianizmu je v hinduizme. Hinduizmus alebo Sanatana Dharma je vemi zrnit, pestrofarebn viera v Boha, ktor pripa rzne cesty k Nemu; je to systm podobn zhrade, ktor je sce jedna, avak s rznymi stromami i rastlinami. Opiera sa o zkladn udsk hodnoty dobra a lsky, ktor maj aj kresania; toto nboenstvo ver vo ven prevteovanie sa, z ktorho sa mono oslobodi a dospie do stavu, ktor sa vol moka (moksha), kedy sa osloboden jednotlivec dostane 33 do vych sfr (kde s Bohovia) . Moka doposia existuje vo Fnsku u niektorch etnickch skupn ako bohya ivota. V ruskom pantene nachdzame Moko, ktor v hierarchii slovanskch nadprirodzench bytost stoj v prvej 34 trojici spolu s Dmonom Drakom a Bohom-Krakom, ako matka tiel ivej prrody vek matka . Moko - Moka je vodn bohya a slovo moko me ma dvnovek pvod v slove mokr. Vodou sa krst, oslobodzuje a sanskritsk slovo moka chpeme i vo vzname - spsa, sloboda, uvonenie. Tto Moku - Moko nachdzame aj na slovenskej minci bratislavskho typu s nzvom MACCIUS (Makiu). Na reverze tejto mince je vyobrazenie tvornohej elmy, ktorej poda sasnch predstv, tria z papule udsk nohy. Na averze mince sa nachdza do klbka skrten okrdlen had drak (arkan). aliu paralelu s hinduizmom nachdzame v pomenovan severnej asti Eurpy. k andinvia je vraz absoltne identick s menom indickho boha menom Skandu. Skanda, je lom svetla, ktor vznikol zo ivovej iskry. Je ivovou energiou a Jeho slom je slo es. Svojm oddanm odovzdva 35 materilnu i duchovn energiu, ale aj spech . Na Sr Lanke (haploskupina R1a) je vemi znmy pod 25 menom Murugan . Meno Murugan rozoznvame na Slovensku v mench Murga, Murga, i Murga. V strednej Eurpe, na zem Karpatskej kotliny nachdzame mnostvo riek, ktor nes nzov Mur, Mura, Mure (slovensky Marua). Al-Mascud, arabsk historik a zemepisec vo svojom encyklopedickom diele Kitm murd az-zahab va macdin al-dauhar (Ryovisk zalata a bane na drahokamy) pomerne 36 obrne opisuje Slovanov. Medzi inmi spomna : ...Potom je tu kme, ktor sa vol Murva, potom kme Churvatn (Chorvti), potom Ssn, potom kme Chunn a napokon kme Barndbn... Je mon, eby vetky Maravy - slovensk, rumunsk a srbsk boli zemia, kde bol uctievan boh Murugan, i Murga? Vylen to nie je, najm ke si uvedomme, e Gti (Srbi a Bulhari) dorazili na svoje dnen zemie so kandinvie, z zemia, kde uctievali boha Skandu (Murugan).

20

Bavorsk geograf v diele Descriptio civitatum et regionum ad septemtrionalem plagam Danubii spomnal (okolo roku 817) severne nad Dunajom Moravu, ktor obvaj Marhari. V nej sa nachdzalo 37 11 miest. Druh Moravu obvali Merehani, ktor mali 30 miest . Marharov a Merehanov sasn historici svorne povauj za Moravanov. Pomenovanie Marhari a Merehani vak vysvetli nevedia. Kme menom Merehani, singulr Merehan je identick s hinduistickm bostvom menom Murugan, resp. Muruhan (TYP H). Zhoda je vo vetkch tyroch spoluhlskach, vrtane koncovky, jedin rozdiel je zmena samohlsky -u za -e. Ide o tak zhodu, e o totonosti tchto dvoch vrazov len ako mono pochybova. Obdobne je to i s kmeom menom Marhari. Kme Hari, opisuje Tacitus v Germnii, ako jeden z kmeov Suebov (Slevov). Latinsky ich nazva Harios a umiestuje ich do oblasti niekde za Karpatsk oblk, na zemie dnenej zpadnej Ukrajiny. Marhar (singular od Marhari) pozostva z dvoch slov, zo slova MAR v zmysle Marava a zo slova HAR. V slove HAR je mono vidie dvojit interpretciu - sanskritsk vrazy HARA, prpadne HARI. HARA je alie meno pre vlasatho indickho boha ivu, HARI je meno boha Vinu, ktor mal taktie dlh vlasy. Vrazy HARA, HARI nachdzame v sasnej nemine v slove haar, o znamen - vlas, vlasy, chlp, chlpy, srs a v slove haarig vo vzname vlasat. V aritine sa pre oznaenie dlhch vlasov pouva slovo haro. Tu je treba popravde poveda, e pvod slova haro nie je znmy. Me s o slovo pvodn, avak nie je vylen, e vraz bol prevzat od nemeckch prisahovalcov. Pomenovanie Marhar oznaovalo teda obyvatea Maravy uctievajceho boha s dlhmi vlasmi, ktorho oni sami napodobovali pestovanm dlhch vlasov, ktor zvzovali do vrkoov. Pre takto typ vlasov sa v sanskrite pouva vraz VENI, od ktorho sa odvja pomenovanie MARaVENI, inak Maravania nazvan. Starovek slovensk minca s npisom ARMORIX (AINORIX) m mincu - dvojiku s npisom FARIARIX. Na averze oboch minc je zobrazen hlava s dlhm vrkoom, na reverze je taktie rovnak motv Harpyje, avak tu u vidie oproti minci ARMORIX urit odlinosti. Najmarkantnej rozd iel je v texte vyrazenom na pravej strane. Text je interpretovan ako FARIARIX, a poda neho dostala minca i pomenovanie. Npis je rozdelen na dve asti. Prv as tvor FARIARI, druh - samostatne stojace X, nachdzajce sa medzi nohami Harpyje.

FARIARIX.

V odbornej literatre je zklad mena povaovan za germnsky, prpona rix je dajne keltsk. Text je rozdeovan na dve asti, na FARA a RIX. Fara je odvodzovan z nemeckho fhre, o znamen prievoz, prievoznk je fhrmann. Vznam slova FARIARIX je poda toho vykladan ako kr prievoznkov. Meno sa v tomto vzname nikde inde nezaznamenalo, a je otzne ako sa k tomuto vsledku odbornci dopracovali.

47

21

Priemern Slovk (Sloven) nepotrebuje tituly pred ani za menom, dokonca ani vek fantziu k tomu, aby npisu jednoznane porozumel. V slovenine je FARA miesto, kde bva duchovn mu farr. Slov farr i fara s ist slovensk vrazy bez akejkovek pravy. FARIARIX teda tame ako FARIARIK, resp. FARARIK. Pvod slova farr je v sasnosti nesprvne odvodzovan od nemeckho der Pfarer. Poda eskch etymolgov (1967), zkladn slovo fara pochdza zo staronemeckho pharre, a to zo strednelatinskho parochia, a to zo strednegrckeho parokia a to od paroikos. A paroikos je vraj zloen z para, o zna veda, a z oikos (dom). Poda tohto teda katolcky farr je bydlci vedle, respektve osoba nachdzajca sa veda domu. Avak grcke slovo pre farra je papas a iadny papas nebydl vedle. Farri vo vetkch kultrach obyajne ij na fare. Anglicky sa fare hovor parish, nemecky pfare portugalsky paroquia, grcky paroikia, slovensky farsk dom alebo fara, a nikto nevie odkia sa to slovo vzalo. Urite vak nie od bydlciho vedle. Pritom fara je domovom alebo oddychovm miestom duchovnho mua, ktor vid a vie viacej ne kto in. Takmu svtcovi sa v dravidskej Indii hovor pr (plural prar) alebo pramaan ie Brahman a jeho miestom oddychu je paroikai, odkia potom grcke paroikia at. Ten kto bva na paroikai je pr alebo prar. [Dr. Cyril Hromnk] Farr teda odvodzujeme od prar (tamilina nepozn F), ktor ak nm naozaj prilo, tak len z vchodu, a od ns sa dostalo alej do neminy a nie naopak. FARIARIX teda mohlo by pvodne PARIARIX, s rovnakm vznamom. PARIARIX respektve as PARIAR, PARIA je identick s bohom menom Pariana (Parom) ako aj s mestom PARIENA (Nitra). Obe mince, FARIARIX a (H)ARMORIX s teda nielen dizajnovo identick, ale priamo na seba nadvzuj PARIARIX (Pariarik, Parjana) ako boh Parom, boh hromu a bleskov, s hlavnm nboenskm sdlom v meste Pariena a (H)ARMORIX (Harmorik) ako pvodca hromu (hrmenia), teda op hromov bostvo. Avak samotn interpretcia textu mince FARIARIX nesie so sebou urit pochybnosti, pretoe je pomerne benevolentn k odchlkam. Pri podrobnejom preskman nzvu je zretene vidie, e F nie je F, ale podoba sa skr ruskmu, i grckemu G. Prvmu R chba noika, take ak to chceme ta ako R musme op siahnu za grckou resp. ruskou abecedou. Druh R dokeme ta ako latinsk, len v prpade, ak budeme uvaova, e je obrten. Je zjavn, e text je mon ta nielen v latinine, ale i v grtine, dokonca, grcka stopa sa jav ako pravdepodobnejia. Aplikovanm grckej abecedy dostaneme npis ? , o je omnoho bliie vyrazenmu textu ako text psan latinkou, tan ako FARIARIX. ? tame ako GARIA?ICH resp. GARIA?IKH. Otznik oznauje psmeno, ktor v grckej abecede nie je jednoznane identifikovaten. Psmeno sa nepodob iadnemu vekmu psmenu grckej abecedy, avak mono ho prirovna k malmu gama (), upsilon () alebo n ().

Text na minci vykazuje prvky psma antickej grtiny, kde mono zretene preta U [GARIAUI]. X (tame ako kh resp. ch) sa nachdza trochu niie, medzi nohami Harpyje.

Dostvame tak tri varianty: GARIAGICH, GARIAUICH, GARIANICH. Prv monos meme hne zavrhn, pretoe psmeno G () je zobrazen zretene na zaiatku textu. GARIANICH zavrhujem tie, aj ke tento variant je lkav (GARJANA). Najpravdepodobnej je variant s psmenom upsilon, pretoe zobrazen znak sa jav ako aksi medzitvar medzi vekm ( ) a malm () ypsilonom. Vzhadom na rzne varianty starogrckej abecedy, ktorej pouvanie bolo zvisl od miestneho dialektu, je tto odchlka prpustn.

22

Grcka abeceda - starogrcka vslovnos

Dvojhlsky - grcka abeceda (starogrcka vslovnos). Dvojhlsku (alpha upsilon) tame ako au.

Znak na minci vykazuje rty upsilon. ( v porad zava: vek upsilon, znak na minci, mal upsilon) Upsilon je v sasnej grckej abecede tan ako Ypsilon, teda -y. Starogrcka vslovnos je vak v niektorch prpadoch odlin od tej sasnej. Konkrtne v prpade upsilon sa v starovekej grtine pouval na zpis samohlsky -u. Vzhadom na to, e npis na minci urite nie je nov, mali by sme ho ta ako GARIAUICH, respektve GARIAUIKH. Doposia bolo njdench a zdokumentovanch 23 minc s npisom FARIARIX, vetky v nlezoch 43 v Bratislave a v Raksku, teda na zem, kde ete v 5. storo sdlili Suebi (Slevi), ktor sami sebe hovorili Sloveni, a ktor tak ako vtedy, tak i dnes v svojom nre pouvaj spoluhlsku - (zjednoduene tame ako -u). Z toho je zrejm, e v slove GARIAUICH, nejde o tyri po sebe idce samohlsky I - A - U - I (GARIAUICH), ale e domnel samohlska U je v skutonosti spoluhlska -, v sasnosti typick pre Zhorie a Slovcko, kedysi vak hojne pouvan i v inch reginoch Slovenska a na Morave. Ako prklad sasnej Zhortiny mono uvies slov ako v (vl), veseo (veselo), pia (pla), ia (ila), voat (vola), poede (poledne, poludnie), kat (kla, drevo rba na polienka), kaa (dreven pomcka pri odkrovan prtia), spoem (spolu), poede (poludnie), e (lel), dopoi (dopoly), koa (kola), sia (sila), mo (mlo), ma (vasn), aoch (lalok). Tto spoluhlska -, je v ostatnch krajoch Slovenska, ako i v spisovnej slovenine, nahrdzan spoluhlskou -L, take po drobnej gramatickej prave dostaneme vraz u pomerne znmy GARIALICH respektve GARIALIKH. S prihliadnutm na urit jazykov zkonitosti slovenskch nre, je sasnmu slovenskmu uchu prirodzen druh variant, teda GARIALIKH, sprvnejie GARIALIK. A tento GARIALIK je slovo vemi zaujmav hne z viacerch dvodov, z ktorch zatia uvediem len jedno. GARIALIK je a na koncovku zhodn so sanskritskm slovom GARJANA, GARJANA v sanskrite zna zvuk - hrom, i hromov zvuk. Tento poznatok vytvra mimoriadne zaujmav situciu. Mme tu dve mince s rovnakm motvom (a na zopr drobnch detailov) na averze i reverze s dvoma rznymi npismi, jeden zobrazen latinkou, druh grckou abecedou, jeden itaten v slovenine, druh v sanskrite so slovenskou koncovkou (-LIK), obe vak vyjadrujce vsah k jednmu fenomnu - k hromu, hromovmu duneniu, GARIALIK a (H)ARMORIX.

23

Porovnanie varici rannogrckych typov psma z rznych lokalt (Ionia, Athens, Corinth, Argos, Euboea) so sasnou grckou abecedou (Modern). Stpec AP zobrazuje starovek vslovnos, MP modern vslovnos.

24

Vyvstva tu otzka, o tm chceli autor i autori poveda. Jedn sa sn o pomenovanie jednho bostva, ktorho uctievali pod dvoma rozlinmi menami dve rozlin nboensk skupiny, i dva slovensk kmene? T pvodn (domci) a t o prili zo severu? Alebo to bolo inak? Bol ako prv razen GARIALIK a po om, mono i vplyvom prisahovaleckej vlny, (H)ARMORIX u v novo zavedenej latinine? Je vari existencia tchto minc dkaz kultrnej (nie vmeny obyvatestva!) reformy, vrtane psma? Mohlo s v prpade mince GARIALIK o pvodn psmo, pouvan na naom zem, naimi predkami? Ve nemono si nevimn, e jednotliv znaky vykazuj v porovnan s ostatnmi zemiami, kde vldol Hermes (Ionia, Atny, Korint, Argos - vi. tabuka) nepatrn odlinosti (psmen -A, -, -). Samotn gamma ( - ) m v starom obdob tak vek variabilitu zpisu (tvarov), e je na mieste pochybnos, i mono vbec uvaova o prvom psmene npisu ako o psmene G. Samotn tvar sce pripomna aksi skrten - ( G ), avak rovnako tomu zodpoved i starovek zpis psmena p (vi. tabuku), dokonca to zatoenie smerom dole i zemn rozsah pouvania, psmeno p posva do role favorita. V tom prpade by sme npis nemali ta ako GARIALIK, ale sprvnejie - PARIALIK, teda PARIANA. A kruh sa uzatvoril. Boh menom PARIANA (Parjana) a boh menom (H)ARMORIK, maj na minciach rovnak motvy. Tento samotn fakt vypoved za vetky argumenty. Otzkou na zamyslenie zostva, i by sme pomocou starogrckych znakov nemali ta i npis (H)ARMORIX. V takom prpade by text RIX nebol itaten ako RIX, ale obrtene, v slade s orientciou textu ARMO, take by vsledn text znel : ARMO-UICH respektve ARMOUIKH, teda ARMOLIK (HARMOLIK). Znak A spolu so znakom R s odlin od znakov A ()a R (P) pouitch v prpade mince PARIALIK /GARIALIK, avak v slade s typom psma pouvanm naprklad v Korinte, Atnach i v Argose. Rieen i interpretci sa nka hne niekoko a njs tu najsprvnejiu je dnes vemi ak ak nie nemon. Kadopdne vak mono jednoznane poveda, e nech pouijeme akkovek abecedu, vsledkom bud vdy len slov itaten v slovenine a jej nreiach. A tie s kom k odhaleniu pvodu vetkch biatekov i naej skutonej histrie. kandinvski SLOVENI. Nzov vdska je odvodzovan od germnskeho kmea Suebov (vdsky svear), ktor obval oblas centrlneho vdska (Svealand). Pvodn oznaenie znelo - Swerige (Svea rike, ra Suebov). V junom vdsku, pri hraniciach s Nrskom, sa nachdza provincia Bohusln, ktor je znma vysokou koncentrciu nstennch malieb. Bohusln v slovenine znie ako zemie zasvten Bohu (obdobne ako Bohuslav). Krajinu s podobnm pomenovanm nachdzame i v strednej Eurpe, ktorej starobyl nzov znie Bohemia. Obe maj spolon jadro v slove BOH. Bohusln ako Bohu slva a Bohmia ako krajina bohmov, uctievateov bostva menom Boh. Vraz Bohmia je v sasnosti odvodzovan od slova Boiohaemum, vo vzname zemie Bjov. Presvedenie v tto pravdu je tak siln, e sa v tomto prpade to ani len nepokam spochybova. Bohusln a Bohmiu vak nespja len ich nzov. Spojitos medzi strednou a severnou Eurpu mono objavi aj v historickch zdrojoch. Kanonik brmskeho biskupstva zo zaiatku 13. storoia, vo svojom popise severskch krajn Descriptio insularum Aquilonis roku 1210 uvdza poznatky misionrov, obchodnkov a plavcov, a potom kontatuje, e spodok vtedajieho vdska maj 38 v rukch vdi, stred Gti a sever Vandali. A t Vandali rozprvali slovanskm jazykom . 39 A.F. Zvrkovec vo svojom lnku Vandalizmus a Vandali spomna vdsku krovn Kristnu, ktor ukonila svoj ivot v Rme a na jej nhrobnom kameni je napsan, e skonala ako krovn Vandlie. alej spomna existenciu mapy junho vdska z 12. storoia, na ktorej sa nachdza mesto Morvia, z ktorho vytek rieka Netra. K tejto mape som sa nedostal, avak informcia zd sa by hodnovern, pretoe mesto Moravia sa nachdza ete i na mape kandinvie pochdzajcej zo 40 16. storoia . Nemusme vak hne siaha po starovekch mapch. Na tch sasnch njdeme naprklad mest ako Harmanger, Sala, Kovland, Mora, Trna, Grssjn (Krasjon - Krsna, Krasno, Krosno), Mrkri (Mokr, Mokra), Vindeln (Vinidi, Vandali), Gran (Gran - starovek nzov pre Hron, prpadne Grad), Rdn, Rdns (Rodn), Lemesj (Leme, na Slovensku - Lemeany), Bysstrsk (Bystrica), Hornmyr (Horn mir obdobne ako Budimr), Bellvik (belav, belij, biely), Drevdagen, Drevsj (drevo, chorvtsky drevni - star), Galabodarna (Gala bodarna, Kala vodarna - kaln voda), Drobak (Drobn), Dragsvik (drag chorvtsky drah, draga - ztoka); i vrchy menom Ravnsen (Ravn - Rovn, Rovina), Bogajell (Bog - Boh), Skla, Gervenkko (ervenako - erevnk, i ervenako - erav), jazero Bysstrsket (Bystrick), rieka Granan (Gron - Gron) at.

25

Prevan as tchto geografickch lokalt sa nachdza na severe vdska, prve v oblasti, kde sdlili Vandali, ktorch spomna k anonik brmskeho biskupstva zo zaiatku 13. storoia. Vandali, znmi ako kme germnsky, boli oividne Slovania, a potvrdzuj to nielen historick dokumenty a zemepisn nzvy, ale i fntina, v ktorej pod oznaenm Rus nachdzame vraz Venlinen Ven(d)ala(inen).

as mapy kandinvie zo 16. storoia. V strede (pod npisom GOTHIA) zretene vidie mesto MORAVIA ( http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Carta_Marina-lightened.jpg) . Jazykov odlinos obyvateov sasnch severskch krajn a novodobch slovanskch jazykov je zaprinen dvoma faktormi. Prvm je vplyv Normanov (haploskupina I1) migrujcich zo severu z Grnska a severnej Ameriky do strednej a junej kandinvie a Dnska a odtia na Britsk ostrovy a na zemie dnenho Nemeck a a do Stredomoria. Druhm je latinina, ktor ponc stredovekom, postupne prekryla nielen pvodn jazyk sasnch romnskych nrodov, ale vznamnm spsobom ovplyvnila aj jazyky sasnch nrodov germnskych. Slovania (Germni), a na zopr vnimiek (Maari, Rumuni), si dokzali svoj jazyk uchova v takmer nezmenenej podobe a do sasnosti. Tomuto zodpoved i prbuznos sloveniny a sanskritu - staroindickho jazyka, i sasnej tamiliny, na o poukazuje Dr. Cyril Hromnk. Takzvan proto-indoeurpsky jazyk, od ktorho je v sasnosti odvdzan prevan as jazykov Eurpanov, je umelm elementom rekontruovanm pomocou komparatvnej lingvistiky, o ktorho hodnovernosti a relnosti u v ase jeho vzniku boli vek pochybnosti. Obsadzovanie severnej Eurpy cudzincami zo severu, opisuje panielsky obchodnk a diplomat c 42 Ibrhm ibn Ja kb at-Turt (zhruba polovica 10. storoia) : Sdlia (Slovania - Suebi) v najrodnejch krajoch, najbohatch na rozlin prostriedky obivy. Vemi usilovne obrbaj pdu a zabezpeuj si poive. V tomto ohade prekonvaj vetky severn nrody. Ich tovary putuj po si, ale aj po mori k Rusom a do Kontantnopolu. Vina severnch nrodov hovor po slovansky, lebo sa pomieali so Slovanmi. Medzi nich patria kmene at -Tudikjn (prekladan ako Nemci), al-Ankalajn (niektor nadenci v tom slove vidia slovo Maari)...

26

Al-Ankalajn pripomna skr germnsky kme menom Anglii (lat.), ktorch spomna Tacitus vo svojej Germnii. Angliovia, latinsky Anglii - Ankalajn resp. Angalaj(n), ktor sdlili na Jutskom polostrove, resp. v dnenom severnom Nemecku. c 42 Ja kb at-Turt alej opisuje zemie Slovanov : Slovansk krajiny sa rozprestieraj od Stredozemnho mora a po Severn more. Severn nrody sa vak niektorch tchto krajn zmocnili a bvaj medzi Slovanmi dodnes. Ak krajiny m na mysli? Ide o zemie dnenho Nemecka? Pravdepodobne no, avak nielen o to. Poznmka: Ich tovary putuj po si, ale aj po mori k Rusom a do Kontantnopolu, naznauje smer obchodnej trasy - cez more k Rusom a potom alej do Kontantnopolu. Na zklade uvedenho, je mon sa domnieva, e severn nrody sa zmocnili nielen Nemecka a Dnska, ale i celej kandinvie, obvanej Suebmi (Slovenmi). Tomuto scenru do detailov zodpoved genetick zlo enie obyvateov kandinvskych krajn, s vysokm podielom Slovanskej Y-DNA haploskupiny (R1a) a dominantnej Nordickej (severn nrody) Y-DNA haploskupiny (I1). Avak slovansk jazyky sa v severnej Eurpe intenzvne pouvali ete v druhej polovici 17. storoia! Ke v roku 1697 umrel vdsky kr Karol XI, bola pri tejto prleitost napsan pohrebn re, ktor v tokholme 24 novembra 1697 na zhromaden vdskeho dvora pretal oficilny 44 krovsk ceremonir. Tu je as z nej : Placzewnaja recz na pogrebenie togho prez segho welemozneiszago i wysokorozdennagho knjazja i ghossudarja Karolusa odinatsetogho swidskich, gothskich i wandalskich (i proczaja) korola, slavnagho, blaghogowennagho i milostiwagho naszego ghossudaja (!), nynjeze u bogha spasennagho. Kogda jegho korolewskogo weliczestwa ot duszi ostawlennoe tjelo, s podobajuszczjusae korolewskoju scestju, i serserdecznym wsich poddannych rydaniem byst pogrebenno w Stokolnje (!) dwatset-scetwertago nowemrja ljeta ot woploszczenia bogha slowa 1697... alej nasleduje es strn taktie v miestnom slovanskom jazyku, ukonench oslavnou bsou o zomrelom krovi. Tento text sa dochoval a je umiestnen v sbore kdexu univerzity v Uppsale, ponajc stranou 833 (tohto kdexu), zaberajc 8 strn. Znmy je ete jeden exemplr, uloen 45 v Krovskej kninici v tokholme . Dleitm bodom tejto pohrebnej rei je poznatok, pre koho bola tto re uren! Kto bola cieov skupina? Neboli to drobn poddan, ale prtomn achta, vysokopostaven vrstva spolonosti! To zna, e za poslednch tristo rokov muselo prebehn v severnej Eurpe siln odnrodovanie, obdobn maarizcii a ponemovaniu, ktor z tohto obdobia dverne poznme v naich koninch. Zaujmav paralely dostaneme porovnanm germnskeho osdlenia strednej a severovchodnej Eurpy (poda Tacita) s neskormi slovanskmi zemiami. Pomerne znan mnostvo nzvov Germnskych a Slovanskch kmeov vykazuj podobn, ak nie identick skladbu, i toton vznam a dokonca, niektor sa nachdzaj na pribline rovnakom teritriu (vi tabuka). Germnske kmene Chatti Goti Ostrogti Cherusci Helisios, Halani (Alani) Lygii Manimos Rugii Lemovii Nemetes Helveconas Marcomani / Marhari Suebi (Suevi), Suobeni Slovansk kmene Hadi (Srbi) Gadi, Hadi (Srbi, Bulhari) Ustutrna (Al-Mas di - O Slovanoch) Chorvti Haliania Ulii (Luani) Manbin (Al-Mas di - O Slovanoch) Rusi Lemkovia Nemci Havolania Maraveni (Moravania) Slevi, Sloveni
c c

27

Pre pomenovania mnohch alch germnskych kmeov jestvuje ist a logick vysvetlenie v jazykoch sasnch Slovanov, i v jazykoch inch sasnch eurpskych jazykov so zjavnm prepojenm na Slovanov. Pri pohade na obe mapy (Tacitova Germnia a zemia Slovanov), je na prv pohad zjavn, e ide temer o identick zemia a je takmer nemon uvaova o tom, e k takejto rozsiahlej vmene obyvatestva dolo v priebehu niekokch storo, aj vzhadom na to, e Suebi s na zem Slovenska 43 opisovan ete v 5. storo . Na ich ele v roku 468 stl subsky kr Hunimund opisovan ako Hunimundus Suavorum dux, o by sme sprvne (pomocou jazyka Suevov - dnenej Zhortiny) mali ta ako Hunimundus Slavorum dux, teda Hunimundus Slovensk vldca (kniea). Pojem German za poslednch dvesto rokov dsledkom politickej objednvky zmeni l svoj skuton vznam. Stal sa symbolom nadradenosti a osobitosti, stal sa kultom. V skutonosti vak znane utrpel. Utrpel tm, e stratil historick kontinuitu, zmenou jazyka a nboenstva stratil svoj pvodn vznam a stal sa oznaenm pre zku skupinu modernch nrodov, ktorch pvod je sce germnsky, avak z pohadu genetiky len v minimlnej miere, neprekraujc hranicu 30 percent. Vzhadom na historick kontinuitu, preruen iba v poslednch dvoch i troch storoiach, by sme mali sprvne pouva pomenovanie Germni nielen pre kandinvske nrody a Nemcov, ale i pre vetkch sasnch Slovanov, a oznaenie Sloveni pre vetkch Suebenov (Suebov), priom to nie s len dnen Slovci, ale i Moravci, Maari, Slovinci, esi, minimlne vchodn as Rakska, Hal, zpadn as Ukrajiny, Sedmohradsko a Chorvtsko (poda Tacita i cel Posko a as kandinvie). Sasn pomenovanie Suebov v podobe vrazu Svbi bolo na Slovensko importovan z eskho Svbov. Popri inom aj na tomto slove zretene vidie, v akej otrockej zvislosti sa nachdza historick veda na Slovensku. Poslune sme preberali nielen mylienky a terie, ale i nzvy a pomenovania. A len tak sa mohlo sta, e slovo Suebi, ktor v nre zpadnho Slovenska a Moravy, Liptova i Rimavskej doline znamen Slevi, teda Slvi, len tak sa mohlo sta, e to nai historici premenovali na ni nehovoriace Svbi. e nejde v iadnom prpade o nhodu, i slovn hraku, dokazuje jednoznan fakt, e historikmi spomnan Suebi (rozumej Slevi), ili a pracovali prve na zem dnench Moravkov, Zhorkov, i Rimavanov, a e tto s ich priami potomkovia, o aj v svojom rodnom nre dosveduj tm, e rozumej slovu Suev. Oskr Cvengrosch

1. Jlius Handrik, Maarsk podvody, Eko-konzult 2009, str.30 2. Marin Tk, Kedy sa zanaj slovensk dejiny, Literrny tdennk 24. jl 2009 3. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc., Pramene k dejinm Slovenska a Slovkov I., Literrno informan centrum, Bratislava 1999, str. 117-119 4. MAGNAE MORAVIAE FONTES HISTORICI I, Sttni pedagogick nakladatelstv PRAGAE-BRUNAE, 1964, str. 367 5. Tacitus, Z dejn csaskho ma, Svoboda 1976 6. Vladimr Ferk, o hovor DNA o genetickch koreoch slovenskej populcie, Katedra molekulrnej biolgie, Prrodovedeck fakulta UK. https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaASpolocnost/NCPVaT/Stranky/CoHovoriDNAoGenetickychKorenochSlovenskejPopulacie .aspx 7. The Y Chromosome Consortium, The university of Arizona, http://ycc.biosci.arizona.edu/ 8. Origins, age, spread and ethnic association of European haplogroups and subclades, http://www.eupedia.com/europe/origines_haplogroupes_europe.shtml 9. Publius Cornelius Tacitus, De origine et situ Germanorum, anno domini XCVIII, kap. XXXVIII, E Wikisource 10. Publius Cornelius Tacitus, Germania, translation based on A.J.Church and W.J.Brodribb (1876), from Wikisource 11. Jlius par/Jozef Hrabovsk, Latinsko/slovensk a Slovensko/latinsk slovnk, SPN 1962, str. 156 12. MAGNAE MORAVIAE FONTES HISTORICI I, Sttni pedagogick nakladatelstv PRAGAE-BRUNAE, 1964, str. 342 13. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc., Pramene k dejinm Slovenska a Slovkov I., Literrno informan centrum, Bratislava 1999, str. 142 14. Pramene k dejinm Slovenska a Slovkov II., Literrno informan centrum, Bratislava 1999 , str. 232 15. Kontantn Palkovi, Zhorcky slovnk, Vydavatestvo HEVI, s.r.o. 1997, str. 177 16. Pavol Dobinsk, Prostonrodn slovensk povesti, zvzok II, Tatran, Bratislava 1974, str. 223, 297, 157 17. Cyril A. Hromnk, Vsup dajnch Slovanov-Zablatencov do eurpskych dejn, KULTRA 15/09; Tajne dejiny http://www.tajnedejiny.sgo.sk/?p=68 18. Pramene k dejinm Slovenska a Slovkov II., Literrno informan centrum, Bratislava 1999, str. 245

28

19. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc., Pramene k dejinm Slovenska a Slovkov I., Literrno informan centrum, Bratislava 1999, str. 52 20. Tacitus, Z dejn csaskho ma, Svoboda 1976, str. 43 21. Dejiny sloveniny, Wikipdia 22. Vojtech Zamarovsk, Bohovia a hrdinovia antickch bj, Vydavatestvo PERFEKT 1998, Bratislava, str. 182 23. Rudo Ira, osobn korepondencia autora 24. W. R. S. Ralston, Songs of the Russian People, 1872, str. 87, http://www.sacred-texts.com/neu/srp/srp00.htm 25. Juraj po, osobn korepondencia autora 26. Vojtech Zamarovsk, Bohovia a hrdinovia antickch bj, Vydavatestvo PERFEKT 1998, Bratislava, str. 158 27. AMMIANI MARCELLINI HISTORIAE LIBER XXXI, http://www.thelatinlibrary.com/ammianus/31.shtml 28. Rudolf Ira, Slovo a Oslovanoch ich dmonoch a bohoch, str. 145 29. Pavol Dobinsk, Prostonrodn slovensk povesti, zvzok I, Tatran, Bratislava 1974, str. 379 30. NATURAL HISTORY OF PLINY, TRANSLATED BY THE LATE JOHN BOSTOCK, M.D., F.R.S. AKD H. T. RILEY, Esq, B.A., LATE SCHOLAR OF CLAEE HALL, CAMBRIDGE, LONDON; HENRY G. BOIIN, YORK STREET, COVENT V MDCCCLI.str 348 31. Jlius par/Jozef Hrabovsk, Latinsko/slovensk a Slovensko/latinsk slovnk, SPN 1962, str. 757 32. ubomr u r o v i , ZPRWA PJSMA SLOWENSKHO TOBIA MASNICIA* A PROBLM SLOVENSKEJ IDENTITY 33. George Nandana Sipos (Juraj ipo), Gane a Kumara - vod do hinduizmu, http://www.freebsd.nfo.sk/hinduizmus/ganesh.htm 34. Rudolf Ira, Slovo a Oslovanoch ich dmonoch a bohoch, str.128 35. George Nandana Sipos (Juraj ipo), Boh Skanda, http://www.freebsd.nfo.sk/hinduizmus/skanda.htm 36. Pramene k dejinm Slovenska a Slovkov II., Literrno informan centrum, Bratislava 1999, str. 238 37. Pramene k dejinm Slovenska a Slovkov II., Literrno informan centrum, Bratislava 1999, str. 154 38. Recenzia : Slovensk dejiny I., Anton Seme, recenzia bola uverejnen v dvojtdennku Kultra 16/2009 39. A.F. Zvrkovec, Vandalizmus a Vandali asopis Tempo - 5.jn 2006 40. Carta Marina-lightened.jpg, http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Carta_Marina-lightened.jpg 41. Publius Cornelius Tacitus, De origine et situ Germanorum, anno domini XCVIII, kap. XL, E Wikisource 42. Pramene k dejinm Slovenska a Slovkov II., Literrno informan centrum, Bratislava 1999, str. 245, 242 43. Jn Steinhbel Nitrianske knieatstvo, vydavatestvo RAK, Bratislava 2004, str. 17 44. XI, ?, http://gorod.tomsk.ru/index-1228868796.php 45. NORDISK TIDSKRIFT fr BOK OCH BIBLIOTEKSVSEN, UPSALA & STOCKHOLM, ALMQVIST &WIKSELLS BOKTRYCKERI-A.-B., RG. I. 1914, str. 368, http://runeberg.org/bokobibl/1914/0003.html 46. Jlius par/Jozef Hrabovsk, Latinsko/slovensk a Slovensko/latinsk slovnk, SPN 1962, str. 267, 266, 270, 271 47. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc., Pramene k dejinm Slovenska a Slovkov I., Literrno informan centrum, Bratislava 1999, str. 133 48. Pramene k dejinm Slovenska a Slovkov II., Literrno informan centrum, Bratislava 1999, str. 241 49. Pramene k dejinm Slovenska a Slovkov II., Literrno informan centrum, Bratislava 1999, str. 238 50. Vojtech Zamarovsk, Bohovia a hrdinovia antickch bj, Vydavatestvo PERFEKT 1998, Bratislava, 236

29