KANCELRIA NRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY PARLAMENTN INTITT ODDELENIE PARLAMENTNHO VSKUMU A VZDELVANIA ___________________________________________________________________________

PARLAMENTN TDIE 01/2013

F UNKCI E NROD NEJ RAD Y S LOVEN SK EJ REPUBLI KY V V. VOLEBNOM OBDOB

Materil sa predklad v svislosti s ukonenm skrtenm V. volebnm obdobm (8. 7. 2010-10. 3. 2012) a informuje o zkladnch funkcich Nrodnej rady Slovenskej republiky o jej legislatvnej, kontrolnej a kreanej innosti a jej zahranino-politickej innosti. Sasne sa popri prehade vsledkov prce Nrodnej rady Slovenskej republiky v uplynulom volebnom obdob venuje spsobu vykonvania zkladnch funkci slovenskho parlamentu vo veobecnosti a poskytuje informcie aj o ich vkone v sasnosti.

VI. volebn obdobie

Obsah A Zkonodarn funkcia Nrodnej rady Slovenskej republiky v V. volebnom obdob

1. Prvny rmec zkonodarnej funkcie .............................................................................. 6 2. Legislatvna innos Nrodnej rady Slovenskej republiky tatistick prehad ...... 7 2.1 Zmeny v zkonoch svisiacich s Nrodnou radou Slovenskej republiky ................... 8 2.2 Zmeny v stave Slovenskej republiky a stavnch zkonoch .................................... 9 2.3 alie schvlen zkony ..............................................................................................10 2.4 Legislatvna innos poslancov NR SR ..................................................................... 19 2.5 Nvrhy zkonov predkladan vldou Slovenskej republiky ...................................... 20 2.6 Zkony vrten prezidentom Slovenskej republiky ................................................... 20 2.7 Skrten legislatvne konanie ..................................................................................... 20 3. stavn sd Slovenskej republiky a legislatvna innos Nrodnej rady Slovenskej republiky ........................................................................................................ 21 Aktulne problmy zkonodarnej innosti Nrodnej rady Slovenskej republiky ............. 33

B Kontroln funkcia Nrodnej rady Slovenskej republiky v V. volebnom obdob

1. Prvny rmec vkonu kontrolnej funkcie ..................................................................... 37 2. Kontrola innosti vldy a jej lenov ............................................................................... 38 2.1. Programov vyhlsenie vldy a vyslovenie dvery vlde ......................................... 39 2.2. Nvrh na vyslovenie nedvery vlde a lenovi vldy ............................................... 39 2.3. Sprvy (informcie, nvrhy, podnety a vyhlsenia) predkladan Nrodnej rade Slovenskej republiky vldou, ministerstvami a ostatnmi strednmi orgnmi ttnej sprvy ............................................................................................................ 39 2.3.1 Sprvy predkladan Nrodnej rade Slovenskej republiky vldou SR .............. 40 2.3.2 Sprvy predkladan Nrodnej rade Slovenskej republiky ministerstvami a ostatnmi strednmi orgnmi ttnej sprvy na zklade iadosti resp. odporania Nrodnej rady Slovenskej republiky ............................................. 41 3. Vzah Nrodnej rady Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky ...... 42 4. Kontrola innosti orgnov ustanovench stavou ....................................................... 43 4.1 Najvy kontroln rad Slovenskej republiky ........................................................... 43 4.2 Generlny prokurtor .................................................................................................. 43 4.3 Verejn ochranca prv ................................................................................................ 44 4.4 Nrodn banka Slovenska ......................................................................................... 44 5. Kontrola innosti Slovenskej informanej sluby, Vojenskho spravodajstva a Nrodnho bezpenostnho radu .............................................................................. 45 5.1 Slovensk informan sluba ...................................................................................... 45 5.2 Vojensk spravodajstvo .............................................................................................. 45 5.3 Nrodn bezpenostn rad ........................................................................................ 46 6. Kontrola a in prvnick osoby ...................................................................................... 46 6.1 Fond nrodnho majetku ............................................................................................. 46 6.2 Exportno-importn banka ............................................................................................ 47 6.3 stav pamti nroda .................................................................................................... 47 6.4 Socilna poisova ...................................................................................................... 48 6.5 rad pre dohad nad zdravotnou starostlivosou ........................................................ 48
3

6.6 rad na ochranu osobnch dajov ............................................................................ 49 6.7 rad pre regulciu sieovch odvetv ....................................................................... 49 6.8 Rada pre regulciu ..................................................................................................... 49 6.9 Rada pre vysielanie a retransmisiu ............................................................................ 50 6.10 Rozhlas a televzia Slovenska (RTVS) .................................................................... 50 6.11 Tlaov agentra Slovenskej republiky ................................................................... 50 6.12 Pikov fond pre zanajcich pedaggov .......................................................... 51 6.13 tudentsk pikov fond ..................................................................................... 51 6.14 Nrodn jadrov fond ............................................................................................. 51 6.15 ttny fond rozvoja bvania .................................................................................... 52 6.16 Slovensk pozemkov fond .................................................................................... 52 6.17 Telekomunikan rad ............................................................................................ 53 6.18 rad pre regulciu elezninej dopravy .................................................................. 53 6.19 Potov regulan rad ........................................................................................... 53 6.20 Politick strany a politick hnutia ........................................................................... 53 7. Vybavovanie petci ........................................................................................................ 54 PRLOHY ...................................................................................................................... 55

C Krean funkcia Nrodnej rady Slovenskej republiky v V. volebnom obdob

1. Prvny rmec kreanej funkcie Nrodnej rady Slovenskej republiky ..................... 71 2. Intitcie spadajce pod krean psobnos Nrodnej rady Slovenskej republiky ...................................................................................................... 73 2.1 Najvy kontroln rad ....................................................................................... 73 2.2 stavn sd ............................................................................................................... 73 2.3 Sdna Rada SR ......................................................................................................... 74 2.4 Generlny prokurtor ................................................................................................ 74 2.5 Verejn ochranca prv .............................................................................................. 75 2.6 pecilny prokurtor ................................................................................................. 76 2.7 Najvy sd SR Disciplinrny sd ........................................................................ 76 2.8 Nrodn banka Slovenska ......................................................................................... 78 2.9 Fond nrodnho majetku .......................................................................................... 78 2.10 Rada pre vysielanie a retransmisiu ......................................................................... 78 2.11 Rozhlas a televzia Slovenska ................................................................................. 79 2.12 Nrodn bezpenostn rad NB ....................................................................... 84 2.13 Telekomunikan rad ............................................................................................ 84 2.14 Potov regulan rad ........................................................................................... 85 2.15 rad pre regulciu sieovch odvetv ..................................................................... 86 2.16 stav pamti nroda ................................................................................................ 87 2.17 rad na ochranu osobnch dajov .......................................................................... 88 2.18 rad pre dohad nad zdravotnou starostlivosou .................................................... 89 2.19 Socilna poisova .................................................................................................. 90 2.20 Slovensk pozemkov fond .................................................................................... 91 2.21 Tlaov agentra Slovenskej republiky .................................................................. 91 2.22 Kandidti na lenov vberovch komisi uskutoujcich vberov konanie na miesta sudcov ...................................................................................... 92 3. Krean funkcia Nrodnej rady SR gescia, rozsah zodpovednos.......................... 93 4. Vkon kreanej funkcie Nrodnej rady SR v V. volebnom obdob .......................... 97

D Zahranino-politick innos Nrodnej rady Slovenskej republiky v V. volebnom obdob

1. Prvny rmec zahranino-politickej funkcie ............................................................... 101 2. Teoretick vchodisk .................................................................................................... 102 3. Zahranino-politick innos Nrodnej rady Slovenskej republiky poas V. volebnho obdobia prehad ........................................................................ 104 3.1 Medzinrodn zmluvy prerokovan Nrodnou radou Slovenskej republiky ............ 104 3.2 Schvlen vyhlsenia Nrodnej rady Slovenskej republiky...................................... 106 3.3 Parlamentn diplomacia ............................................................................................. 107 3.4. Zleitosti Eurpskej nie ......................................................................................... 111

A Zkonodarn funkcia Nrodnej rady Slovenskej republiky v V.

volebnom obdob
V asti Zkonodarn funkcia Nrodnej rady Slovenskej republiky informujeme o legislatvnej innosti Nrodnej rady Slovenskej republiky v uplynulom V. volebnom obdob. Na vod sme zaradili strun opis zkonodarnej funkcie nrodnej rady, za ktorm nasleduje tatistick prehad zkonodarnej innosti v nrodnej rade. V alej asti sa venujeme prijatm zkonom, ktor mali zsadnej vznam, resp. rezonovali u odbornej i laickej verejnosti. Na zver uvdzame rozhodovaciu innos stavnho sdu Slovenskej republiky (alej stavn sd) v svislosti s legislatvnym procesom v nrodnej rade, t.j. najvznamnejie rozhodnutia v konan o slade prvnych predpisov (zkonov prijatch nrodnou radou) s stavou Slovenskej republiky (alej stava).

1. Prvny rmec zkonodarnej funkcie

Nrodn rada Slovenskej republiky (alej nrodn rada) je jedinm stavodarnm a zkonodarnm orgnom Slovenskej republiky. Toto postavenie vyplva nrodnej rade z l. 72 stavy. Uzna sa na stave, stavnch a ostatnch zkonoch a kontrolova, ako sa dodriavaj je jednou z stavnch psobnost nrodnej rady, ktor ustanovuje l. 86 psm. a) stavy. almi ustanoveniami svisiacimi s legislatvnym procesom s: l. 7 ods. 1, 4 a 5; l. 59 ods. 2; l. 72 a nasl.; l. 102 ps. b), d), f), o); l. 113, . 114; . 125 a l. 125a. Podrobnosti zkonodarnho procesu ustanovuje zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov (alej rokovac poriadok). Prvny rmec zkonodarnho procesu dopa zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 1/1993 Z .z. o Zbierke zkonov Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov. Zkonodarn proces je osobitnm druhom stavnho procesu, ktorho prava je uren na to, aby rokovanie o nvrhoch zkonov malo ustanoven relatvne pevn pravidl umoujce poslancom nrodnej rady na konci tohto procesu hlasova za alebo proti nvrhu zkona.1 Je to postup navrhovania, prerokovvania, schvaovania a zverejovania stavnch zkonov a zkonov. Rmec zkonodarnho procesu dopaj v zmysle ustanovenia 1 ods. 2 rokovacieho poriadku Podrobnejie pravidl rokovania Nrodnej rady Slovenskej republiky schvlen uznesenm nrodnej rady 2a Legislatvne pravidl tvorby zkonov . 19/1997 Z. z.3
1
2

Z uznesenia stavnho sdu SR, sp. zn. PL. S 48/03 z 11. decembra 2003. V zmysle 1 ods. 2 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky si nrodn rada a jej vbory mu v medziach tohto zkona upravi svoje vntorn pomery a podrobnejie pravidl svojho rokovania uznesenm. 3 Legislatvne pravidl tvorby zkonov schvlila nrodn rada svojim uznesenm z 18. decembra 1996 . 519, prijatm v zmysle 69 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 350/1996 Z. z.

Nrodn rada vykonva svoju psobnos v tejto oblasti aj prerokvanm a vyslovovanm shlasu a medzinrodnmi zmluvami, optovnm prerokvanm zkonov, vrtench prezidentom Slovenskej republiky (alej prezident) ako aj v alch innostiach, ak to ustanovuje zkon.

2. Legislatvna innos Nrodnej rady Slovenskej republiky tatistick prehad

Na vod ponkame tatistick prehad zkonov schvlench v V. volebnom obdob: Tabuka . 1 Nvrhy zkonov predloen v V. volebnom obdob (2010 - 2012) rok 2010 (1.-11. schdza) 2011 (12.27.schdza) 2012 (28.29. schdza) celkom celkom 106 253 vldou 79 145 poslancami 25 105 vbormi 2 3

5 364

5 229

130

5
Tabuka . 2

Zkony schvlen v V. volebnom obdob (2010 - 2012) poet schvlench vldnych nvrhov zkonov poet schvlench poslaneckch nvrhov zkonov a nvrhov vborov 6 (11 %) poet zkonov schvlench v skrtenom legislatvnom konan 7 (13 %) poet zkonov vrtench prezidentom na optovn prerokovanie 4 (7 %)

rok --schdze

poet schvlench zkonov

rok 2010 --1. 11. schdza rok 2011 --12.-27. schdza rok 2012 --28.-29. schdza celkom

53

47 (88%)

138

121 (87%)

17 (12 %)

16 (12%)

23 (17 %)

17 208

10 (58%) 178 (86 %)

7 (41%) 30 (14 %)

2 (12 %) 25 (12 %)

2 (12 %) 29 (14 %)

Tabuka . 3 Priemern poet zkonov prijatch za 1.rok v V. volebnom obdob (2010 - 2012) volebn obdobie I. II. III. IV. V. celkov poet prijatch zkonov 313 532 550 530 208 priemern poet prijatch zkonov za rok 78 133 137 132 104

roky 1994 1998 1998 2002 2002 2006 2006 2010 2010 2012

Pre posdenie dynamiky legislatvnej innosti nrodnej rady v V. volebnom obdob je nutn, vzhadom k dke V. volebnho obdobia ((jn 2010 a marec 2012), vychdza pri hodnoten tendencie legislatvnej innosti z priemernho potu zkonov prijatch za jeden volebn rok (tab..3). Na zklade tohto mono kontatova, e legislatvna innos si udruje dynamiku z predchdzajcich rokov. Najviac schvlench zkonov poda ich predloenia jednotlivmi rezortmi bolo v tomto porad: Ministerstvo financi SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR, Ministerstvo vntra SR a Ministerstvo hospodrstva a Ministerstvo zdravotnctva SR. 2.1 Zmeny v zkonoch svisiacich s Nrodnou radou Slovenskej republiky Nrodn rada schvlila dva stavn zkony svisiace s nrodnou radou, a to stavn zkon . 330/2011 Z. z. o skrten volebnho obdobia Nrodnej rady Slovenskej republiky, ktor bol prijat vzhadom k tomu, e 11. oktbra 2011 nebola vlde Slovenskej republiky vysloven dvera. Vzniknut situcia viedla k dohode o predasnch vobch do nrodnej rady , ktorch konanie stavn zkon stanovil na 10. marca 2012. Prijatie stavnho zkona . 356/2011 Z. z., ktorm sa dopa stava Slovenskej republiky . 460/1992 Zb. bolo reakciou na aktulny prvny a faktick stav, ktor vznikol vyslovenm nedvery vlde Slovenskej republiky, kee v texte stavy absentovala monos, aby vlda, ktorej nebola vysloven dvera, bola poveren vykonvanm jej funkcie a d o vymenovania novej vldy. Prijat stavn zkon doplnil prvnu pravu l. 102 stavy o nov psmeno u) a l. 115 o nov odsek 3 tak, aby prezident mohol poveri vldu, ktor odvol, vykonvanm jej funkcie a do vymenovania novej vldy v ustanovenom rozsahu a sasne v urench prpadoch dva shlas na vkon jej psobnosti. Zkon . 153/2011 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov a o zmene niektorch zkonov upravuje spsob hlasovania nrodnej rady v prpadoch menovania a odvolvania tch funkcionrov, pri ktorch to zkon o rokovacom poriadku ustanovuje. Zkon ustanovuje zkonn pravidlo, e nrodn rada hlasuje tajne v tch prpadoch, ktor vslovne upravuje stava, teda poda l. 89 ods. 1, l. 90 ods. 1 a l. 92 ods. 1 . Okrem toho je ustanovuje monos, aby sa nrodn rada uzniesla na tajnej vobe aj v inch prpadoch, ke by inak rozhodovala verejne. Vo vetkch ostatnch

personlnych rozhodnutiach, ktor nie s priamo upraven na stavnej rovni hlasuje nrodn rada verejne, ak sa neuznesie na tajnej vobe Zkon . 79/2012 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon Slovenskej nrodnej rady . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov a o doplnen niektorch zkonov dopa platn zkon o priestupkoch a alie zkony tak, e roziruje jeho psobnos kona, prejednva a postihova konanie, ktor jav znaky priestupku aj v prpadoch, ak je podozrenie, e sa takho konania mal alebo mohol dopusti niektor z stavnch initeov Slovenskej republiky. V sasnosti sa pouva na prejednanie skutkov, ktor by mohli by priestupkami a na vyvodenie zodpovednosti voi stavnm initeom in postup, ne voi ostatnm obanom. Nvrh novely vychdza z toho, e v sasnosti takto osobitn postup vo vzahu k vine stavnch initeov nie je potrebn a e navrhovan zmena neohroz psobenie tchto stavnch initeov v stavnch funkcich. Zkon . 532/2011 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 120/1993 Z. z. o platovch pomeroch niektorch stavnch initeov Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov ustanovuje vzhadom na sasn ekonomick situciu a stav verejnch financi Slovenskej republiky neuplatni v roku 2012 zvenie platu poda 2 zkona NR SR . 120/1993 Z. z. o platovch pomeroch niektorch stavnch initeov Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov, ale ponecha platy na rovni roku 2011 tm stavnm initeom, ktorch plat sa odvodzuje z platu poslanca. Prijatie zkona . 187/2011 Z .z., ktorm sa men a dopa zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov svis s blanketovou normou obsiahnutou v stavnom zkone . 397/2004 Z. z. o spoluprci Nrodnej rady Slovenskej republiky a vldy Slovenskej republiky v zleitostiach Eurpskej nie a upravuje podrobnejie pravidl pre rokovanie Vboru Nrodnej rady pre eurpske zleitosti. 2.2 Zmeny v stave Slovenskej republiky a stavnch zkonoch Okrem spomnanej zmeny v stavnom poriadku Slovenskej republiky uskutonenej prijatm stavnho zkona . 356/2011 Z. z., ktorm sa dopa stava Slovenskej republiky . 460/1992 Zb. a stavnho zkona . 330/2011 Z. z. o skrten volebnho obdobia nrodnej rady, prijala nrodn rada v V. volebnom stavn zkon . 493/2011 Z. z o rozpotovej zodpovednosti. Jeho zkladnm cieom je dosiahnu dlhodob udratenos hospodrenia Slovenskej republiky. Zkon m posilni transparentnos a efektvnos vynakladania verejnch prostriedkov v snahe podpori dlhodob konkurencieschopnos Slovenskej republiky s prihliadnutm na poiadavku ekonomickej a socilnej spravodlivosti a solidarity. Zriauje sa nov nezvisl intitcia Rada pre rozpotov zodpovednos ako nezvisl orgn monitorovania a hodnotenia vvoja hospodrenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpotovej zodpovednosti. Okrem uvedench schvlench stavnch zkonov bolo do nrodnej rady podanch alch 8 nvrhov na zmenu stavy alebo stavnch zkonov, ktor neboli schvlen resp. ich predkladatelia vzali sp. Z nich tri nvrhy sa tkali otzky zenia imunity poslancov, resp. dobrovonho vzdania sa imunity, alie nvrhy stavnch zkonov sa tkali znenia potu poslancov nrodnej rady, zruenia amnestie udelenej bvalm predsedom vldy V. Meiarom a novelizcie stavnho zkona . 357/2004 Z. z. o ochrane verejnho zujmu pri vkone funkci verejnch funkcionrov, ktor svisela so zavedenm intittu superhrubej mzdy,
9

vyplvajceho z Koncepcie reformy daovo-odvodovho systmu. Poslednm neschvlenm nvrhom na zmenu stavy v V. volebnom obdob nrodnej rady bol nvrh stavnho zkona, ktor mal vytvori legislatvne podmienky na zamedzenie prelnania vkonnej moci a sdnej moci v podobe oddelenia funkcie predsedu Sdnej rady Slovenskej republiky od funkcie predsedu Najvyieho sdu Slovenskej republiky. 2.3 alie schvlen zkony V tejto asti uvdzame niektor zkony (novely) schvlen nrodnou radou v V. volebnom obdob, ktor predstavuj vznamn zmeny v prvnom poriadku, a to: -zkon . 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybranch finannch intitci a o doplnen niektorch zkonov, ktor zavdza odvody pre vybran finann intitcie, m prispieva k vytvoreniu mechanizmov podieania sa tchto finannch intitci na nkladoch budcich finannch krz v bankovom sektore, k zabezpeeniu spravodlivho rozdelenia zae a k predchdzaniu vzniku rozsiahlych vdavkov pre daovch poplatnkov; -zkon . 331/2011 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 563/2009 Z. z. o sprve dan (daov poriadok) a o zmene a doplnen niektorch zkonov a ktorm sa menia a dopaj niektor zkony, ktor je novm procesnm predpisom, prijatm ktorho dolo k zaveniu prvej fzy reformy daovej a colnej sprvy za elom jej zmeny tak, aby bola efektvnejia v zmysle znenia vlastnch nkladov, innejia z pohadu vberu ttnych prjmov a zrove proklientsky orientovan a pripraven na prevzatie lohy miesta zjednotenho vberu dan a cla Tento nov daov poriadok roziruje zsady pri sprve dan tak, aby sa zkladn zsady sprvy dan vzahovali nielen na daov subjekty, ale aj na in osoby (napr. svedkovia, znalci), alej sa v zkone ustanovuje, aby sprvca dane oboznamoval daov subjekty a tretie osoby o procesnch prvach a povinnostiach a aby postupoval pri sprve dan bez zbytonch prieahov a nedvodne nezaaoval daov subjekty. V svislosti s prijatm novho procesnho zkona v daovej oblasti, ktorm je zkon . 563/2009 Z. z. o sprve dan (daov poriadok) a o zmene a doplnen niektorch zkonov nrodn rada prijala: -zkon . 546/2011 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerlneho oleja v znen neskorch predpisov a ktorm sa menia a dopaj niektor zkony (tzn. zkon . 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakovch vrobkov v znen neskorch predpisov a zkon . 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemnho plynu a o zmene a doplnen zkona . 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerlneho oleja v znen neskorch predpisov v znen neskorch predpisov) a -zkon . 530/2011 Z .z. o spotrebnej dani z alkoholickch npojov shrnne rieiaci problematiku zdaovania alkoholickch npojov a novm spsobom upravujci zdaovanie jednotlivch druhov alkoholickch npojov ustanovenm jednotnej sadzby spotrebnej dane na alkoholick npoj, priom sadzba dane na jednotliv druhy alkoholickho npoja, t. j. vno, lieh a pivo zohaduje obsah alkoholu v konenom vrobku. almi zkonmi, ktor schvlila nrodn rada v V. volebnom obdob s: -zkon . 333/2011 Z. z. o orgnoch ttnej sprvy v oblasti dan, poplatkov a colnctva, ktorm sa realizuje prv fza reformy daovej a colnej sprvy s vhadom zjednotenia vberu dan, cla a poistnch odvodov, vytvorenm novho Finannho riaditestva Slovenskej republiky, pri zachovan daovch a colnch radov. V sasnosti existujci Coln kriminlny rad sa tmto zkonom transformoval na Kriminlny rad finannej sprvy, ktor

10

zabezpeuje plnenie irokho spektra pecifickch loh s primrnym zameranm na boj proti poruovaniu colnch a vybranch daovch prvnych predpisov; -zkon . 354/2011 Z. z. o finannej sprve, ktorm sa realizuje druh fza reformy daovej a colnej sprvy s vhadom zjednotenia vberu dan, cla a poistnch odvodov, ktor ustanovuje nov truktru finannej sprvy, ktor predstavuje spojenie pvodne oddelenej daovej sprvy a colnej sprvy. Hlavnou zmenou je znenie potu finannch radov a ich centralizcia na rovni kraja, avak bez potencilneho negatvneho vplyvu na prstup subjektov k finannej sprve; -zkon . 69/2012 Z .z., ktorm sa men a dopa zkon . 523/2004 Z. z. o rozpotovch pravidlch verejnej sprvy a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov upravuje prslun vzbov ustanovenia na prijat stavn zkon . 493/2011 Z. z o rozpotovej zodpovednosti a zabezpeuje eliminciu rizika pri erpan prostriedkov E v ase rozpotovho provizria, zavdza nov terminolgiu a novo vymedzuje obsah dokumentov, ktormi sa hodnotia vsledky hospodrenia verejnej sprvy Slovenskej republiky v prslunom rozpotovom roku; -zkon . 381/2011 Z. z. o zruen kolkovch znmok a o zmene a doplnen niektorch zkonov zavdza v zujme hospodrnosti konania na prslunch orgnoch a zjednoduenia platenia poplatkov na tchto orgnoch povinnos orgnov prijma platby do 300 eur v hotovosti a nov spsob platenia poplatkov, a to platobnou kartou, ak poplatok v jednotlivom prpade prevyuje 100 eur. Ako monos platenia poplatkov do budcnosti sa navrhuje aj al spsob, a to prostrednctvom krtkej textovej sprvy (SMS). Platba potovm poukazom a prevodom z tu v banke zostvaj zachovan tak ako doposia; -zkon . 102/2011 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 231/1999 Z. z. o ttnej pomoci v znen neskorch predpisov a ktorm sa men a dopa zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 233/1995 Z. z. o sdnych exektoroch a exekunej innosti (Exekun poriadok) a o zmene a doplnen alch zkonov v znen neskorch predpisov reformuje mechanizmus vymhania neoprvnenej ttnej pomoci z dvodu zlepenia stavu verejnch financi efektvnejm vracanm protiprvne poskytnutch prostriedkov ttneho rozpotu a predchdzanm zvanm finannm sankcim hroziacim Slovenskej republike v prpade nevymoitenosti neoprvnenej ttnej pomoci. Kee rozhodnutie Komisie o neoprvnenej ttnej pomoci m zo svojej defincie prednos pred akmikovek ustanoveniami vntrottneho prva a je vylen z preskmavania pred vntrottnymi orgnmi, navrhuje sa, aby predstavovalo priamo exekun titul. V nadvznosti na zkon .176/2004 Z. z. o nakladan s majetkom verejnoprvnych intitci a o zmene zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesnckej komore v znen zkona . 464/2002 Z. z. v znen neskorch predpisov, ktor ustanovuje cel rad obmedzen pri nakladan s majetkom verejnoprvnej intitcie a pri jeho prenechvan do njmu alebo vpoiky, ktor vytvral prekky pri realizcii projektov verejno-skromnho partnerstva (podstatou ktorch je predpoklad, e poas trvania koncesnej zmluvy bude koncesionr majetok uva a bra z neho itky a na zklade dohd bude prenechva majetok do uvania tretm osobm, aby tak efektvnejie zabezpeil prevdzku majetku, ku ktorej sa na zklade koncesnej zmluvy zaviazal) boli nrodnou radou prijat tieto svisiace zkony: -zkon . 506/2010 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 176/2004 Z. z. o nakladan s majetkom verejnoprvnych intitci a o zmene zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesnckej komore v znen zkona . 464/200 2 Z. z. v znen zkona . 581/2004 Z. z. obsahujci ustanovenia, tkajce sa vlune nakladania s majetkom verejnoprvnej intitcie, ktor bude koncesionr uva na zklade koncesnej

11

zmluvy uzatvorenej poda zkona . 25/2006 Z. z. verejnom obstarvan a o zmene a doplnen niektorch zkonov; - zkon . 507/2010 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon Slovenskej nrodnej rady . 138/1991 Zb. o majetku obc v znen neskorch predpisov, - zkon . 509/2010 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 446/2001 Z. z. o majetku vych zemnch celkov v znen neskorch predpisov, - zkon . 510/2010 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 278/1993 Z. z. o sprve majetku ttu v znen neskorch predpisov. Nrodn rada schvlila alej: -zkon . 527/2010 Z. z. , ktorm sa men a dopa zkon . 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunlne odpady a drobn stavebn odpady v znen neskorch predpisov sa splnomocuj sprvcovia dane na urenie sadzieb dane z nehnutenost na svojom zem, a to vo vke 5-nsobku najniej ronej sadzby dane, a to rovnako v prpade sadzieb dane z pozemkov, dane zo stavieb i dane z bytov. innos tejto zmeny je ponc zdaovacm obdobm roku 2012 v zujme zabezpeenia dostatonho asovho priestoru na prehodnotenie sadzieb dane z nehnutenost; -zkon .154/2011 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 253/1994 Z. z. o prvnom postaven a platovch pomeroch starostov obc a primtorov miest v znen neskorch predpisov upravuje platov pomery (nastaven v roku 1994) verejnm funkcionrom, ktormi s aj starostovia obc a primtori miest, v snahe zamedzi neprimeranmu zadlovaniu samosprv aj cez systm zniovania platov a vekch odmien, ktor si schvaovali starostovia a primtori cez zastupitestv, a tm zabezpei princp zsluhovosti pri vykonvan funkcie presunutm navyovania platu primtorov prpadne starostov na ich zastupitestv; - zkon . 490/2010 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znen neskorch predpisov ustanovuje zmeny v sadzbch dane z pridanej hodnoty a s innosou od 1. janura 2011 doasne zvyuje zvenie zkladnej sadzby dane z 19 % na 20 % a zruuje znen sadzbu dane 6 % na tzv. predaj potravn z dvora. Zvenie zkladnej sadzby dane o 1 % je doasnm opatrenm, ktorho platnos skon, ke schodok verejnej sprvy dosiahne rove menej ako 3 %; -zkon . 397/2011 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televzii Slovenska a o zmene a doplnen niektorch zkonov a ktorm sa menia niektor zkony v rmci zmeny systmu financovania verejnoprvneho vysielania na Slovensku ru dva sasn prjmy Rozhlasu a televzie Slovenska a nahrdza ich novm prjmom, a to kadorone poskytovanm prspevkom zo ttneho rozpotu, ktorho vka sa bude odvja od vky hrubho domceho produktu Slovenskej republiky. Zkon zrove garantuje minimlnu sumu, ktor je tt povinn Rozhlasu a televzii Slovenska poskytn. Prspevok zo ttneho rozpotu bude Rozhlas a televzia Slovenska oprvnen poui len na hradu nkladov na zabezpeenie sluby verejnosti v oblasti vysielania; -zkon . 221/2011 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 167/2008 Z. z. o periodickej tlai a agentrnom spravodajstve a o zmene a doplnen niektorch zkonov (tlaov zkon) a ktorm sa men zkon . 308/2000 Z. z. o vysielan a retransmisii a o zmene zkona . 195/2000 Z. z. o telekomunikcich v znen neskorch predpisov ustanovuje zsadn zmenu, ktorou je obmedzenie prva na odpove pre verejnch funkcionrov a predsedov a podpredsedov politickch strn a politickch hnut vo vzahu k skutkovmu tvrdeniu svisiacemu s vkonom ich funkcie. Toto obmedzenie sa teda nebude vzahova na skutkov tvrdenia, ktor by sa tkali osoby, vykonvajcej funkciu verejnho funkcionra alebo predsedu i podpredsedu politickej strany alebo hnutia, ako skromnej osoby. Odpove je mon uplatni iba voi nepravdivmu, neplnmu alebo pravdu skresujcemu
12

skutkovmu tvrdeniu, ktor sa zrove dotka cti, dstojnosti alebo skromia fyzickej osoby alebo nzvu alebo dobrej povesti prvnickej osoby. Roziruje sa okruh dvodov, ke vydavate periodickej tlae a tlaov agentra nie s povinn uverejni opravu, odpove a dodaton oznmenie na prpady, ak by bol ich uverejnenm spchan trestn in, priestupok alebo in sprvny delikt, a ak by ich uverejnenie bolo v rozpore s dobrmi mravmi alebo s prvom chrnenmi zujmami tretej osoby. Zkon ru prvo na uplatnenie primeranej peanej nhrady v prpade neuverejnenia opravy, odpovede alebo dodatonho oznmenia, alebo nedodrania niektorch z podmienok na ich uverejnenie, ktorej vku uroval sd; -zkon . 35/2011 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 270/1995 Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov odstrauje niektor pretrvvajce nedostatky v texte zkona o ttnom jazyku, ktor spsobuj interpretan akosti pri jeho praktickej aplikcii, a to najm v svislosti s pouvanm jazykov nrodnostnch menn poda osobitnho predpisu, a zruuje navenie povinnost, ktor pribudli novelou zkona z roku 2009 a ktor sa dotkli aj prslunkov nrodnostnch menn. Zmeny zkona o ttnom jazyku umouj plni jeho zkladn cie, ktorm je ochrana ttneho jazyka za sasnej garancie prva prslunkov nrodnostnch menn na pouvanie vlastnho jazyka v rozsahu vymedzenom veobecne zvznmi prvnymi predpismi. pravou zkona o ttnom jazyku sa takto dosahuje posilnenie prvnej istoty obanov patriacich k nrodnostnm meninm ijcim na zem Slovenskej republiky; -zkon . 96/2012 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 281/1997 Z. z. o vojenskch obvodoch a zkon, ktorm sa men zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 222/1996 Z. z. o organizci miestnej ttnej sprvy a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov vytvra legislatvne podmienky na to, aby zemie vojenskho obvodu mohli vyuva aj alie ozbrojen a zchrann zloky, ktor zabezpeuj plnenie loh v oblasti bezpenosti ttu, a takisto v ustanovenom rozsahu aj verejnos, a to bez povolenia vstupu na zemie vojenskho obvodu a bez povinnosti hrady sprvneho poplatku. Zkon alej ustanovuje dvody, na zklade ktorch mono doasne alebo trvale zakza vstup na zemie vojenskho obvodu. Nov prvna prava zrove ustanovuje povinnosti osb pred vstupom a poas pobytu na zem vojenskho obvodu s cieom vytvori podmienky na to, aby pri irom vyuvan tohto zemia verejnosou nedochdzalo k saovaniu alebo zabrneniu plnenia loh ozbrojench a zchrannch zloiek pri vyuvan vojenskch obvodov na ely, na ktor boli zriaden. V rmci prpravy legislatvneho prostredia pre rieenie e-Governmentu a v svislosti so zavdzanm elektronickch sluieb s cieom zabezpeenia elektronizcie agendy, kee prvne predpisy vyaduj psomn podania iadost a akceptuj len psomn oznmenia rozhodujcich skutonost, sa umouje oprvnenm osobm komunikova aj elektronickmi prostriedkami v slade so zkonom o sprvnom konan. V tejto svislosti prijala nrodn rada: -zkon . 49/2012 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 224/2006 Z. z. o obianskych preukazoch a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov a ktorm sa dopa zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 145/1995 Z. z. o sprvnych poplatkoch v znen neskorch predpisov a -zkon . 41/2011 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 395/2002 Z. z. o archvoch a registratrach a o doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Zkon . 311/2001 Z. z. Zkonnk prce bol v V. volebnom obdob novelizovan dvakrt, a to -zkonom . 48/2011 Z. z. , ktorm sa men a dopa zkon . 311/2001 Z. z. Zkonnk prce v znen neskorch predpisov a ktorm sa menia a dopaj niektor zkony ,
13

ktor ustanovil osobitn ochranu biologickho stavu eny v ase tehotenstva, krtko po prode a v ase dojenia v kontexte odvodnenho stanoviska Eurpskej komisie, poda ktorho po uplynut tohto obdobia u nie je potrebn chrni tento stav a vzah osobitnm spsobom, a tak uprednostova tto enu pred inmi enami a mumi a -zkonom . 257/2011 Z. z. , ktorm sa men a dopa zkon . 311/2001 Z. z. Zkonnk prce v znen neskorch predpisov a ktorm sa menia a dopaj niektor zkony , ktor zavdza prunejie pracovn vzahy a zavdza pravidlo, e ak dochdza pri prevode podniku k podstatnm zmenm nleitost pracovnej zmluvy a zamestnanec so zmenami neshlas, pracovn pomer sa skon. Zkon zavdza diferencovan trvanie skobnej doby v prpade niektorch skupn vedcich zamestnancov, zakotvuje intitt tzv. delenho pracovnho miesta, zavdza zkladn vpovedn lehotu v dke jeden mesiac, ktor umon flexibilitu a znenie nkladov zamestnvatea pri pracovnch pomeroch, ktor trvaj len krtku dobu, a umouje vkon prce niektorm zamestnancom nad rozsah 48 hodn tdenne v priemere. K vznamnm procesnoprvnym pravm, ktor prijala nrodn rada v V. volebnom obdob patria: -zkon . 388/2011 Z .z., ktorm sa men a dopa zkon . 99/1963 Zb. Obiansky sdny poriadok v znen neskorch predpisov a ktorm sa menia a dopaj niektor zkony, ktor ustanovuje posilnenie nstrojov na zjednoduenie zaatia konania, nstrojov na urchlenie konania, ako aj nstrojov na zamedzenie obtrukci astnkov konania. V odvolacom konan sa roziruje okruh vec, v ktorch odvolac sd nariadi vdy pojednvanie o veci, svisiace s poruenm zsady rovnakho zaobchdzania. V sprvnom sdnictve sa navrhuje umoni zmenu rozhodnutia o nesprstupnen informcie; -zkon . 262/2011 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 301/2005 Z. z. Trestn poriadok v znen neskorch predpisov a ktorm sa menia a dopaj niektor zkony obsahuje ustanovenia, ktor zrchuj trestn konanie, eliminuj monosti obtruknho sprvania zo strany obvinench, roziruj oprvnenia ministra spravodlivosti podva dovolanie v trestnch veciach, zlepuj ochranu oznamovateov zvanej kriminality a zefektvuj intittu spolupracujceho obvinenho. V otzke pravy postavenia prokuratry a sudcov nrodn rada prijala: -zkon . 220/2011 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 153/2001 Z. z. o prokuratre v znen neskorch predpisov a ktorm sa menia a dopaj niektor zkony vytvra legislatvne podmienky pre zlepenie relneho intitucionlneho fungovania prokuratry v Slovenskej republike. Nstrojmi s transparentnos vberu prokurtorov prostrednctvom monosti verejnej kontroly procesu ich vberu, prehadnos rozhodovacej innosti prokuratry prostrednctvom zverejovania jej rozhodnut. Zkon zamedzuje ukladaniu tzv. negatvnych pokynov ako v trestnch, tak aj v civilnch veciach. Navrhuje sa zverejnenie majetkovch priznan prokurtorov. Dochdza k systmovej zmene spovajcej v nahraden doterajieho intittu prvnych akateov prokuratry intittom asistenta prokurtora. Jeho postavenie bude analogick ako postavenie vyieho sdneho radnka. Zkon zrove zluuje vojensk a civiln prokuratru; -zkon . 467/2011 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 385/2000 Z. z. o sudcoch a prsediacich a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov a ktorm sa menia a dopaj niektor zkony zlepuje relne fungovanie intittu hodnotenia sudcov a disciplinrneho konania sudcov. Vo vzahu k disciplinrnemu konaniu sa navrhuje zavedenie nhodnho vberu disciplinrneho sentu zvl pre kad disciplinrne konanie. Zkon sasne zavdza do systmu volieb lenov Sdnej rady Slovenskej republiky sudcami regionlny (zemn) princp;
14

-zkon . 192/2011 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 757/2004 Z. z. o sdoch a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov a ktorm sa menia a dopaj niektor zkony vytvra podmienky na ochranu zkladnch prv a slobd fyzickch osb a ich prva na skromie v prpade prenosu alebo poskytovania ich osobnch dajov prslunm orgnom lenskch ttov alebo do informanch systmov medzi lenskmi ttmi, a to na ely predchdzania trestnm inom, ich vyetrovania, odhaovania alebo sthania alebo vkonu trestu; -zkon . 33/2011 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 385/2000 Z. z. o sudcoch a prsediacich a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov a ktorm sa menia a dopaj niektor zkony vytvra legislatvne podmienky pre zlepenie relneho intitucionlneho fungovania nezvislho sdnictva v Slovenskej republike nstrojmi ako transparentnos vberu sudcov a predsedov sdov prostrednctvom monosti verejnej kontroly procesu ich vberu, prehadnos a predvdatenos rozhodovacej innosti sdov prostrednctvom zverejovania sdnych rozhodnut ako aj zavedenie intittu odlinho stanoviska sudcov sentu, skvalitnenia monosti lepej pecializcie a v neposlednom rade vytvorenm prekok na obchdzanie nhodnho pridelenia zkonnho sudcu; -zkon . 495/2010 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 185/2002 Z. z. o Sdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov vytvra zkonn predpoklady pre zvenie transparentnosti a dveryhodnosti Sdnej rady Slovenskej republiky. S tmto cieom bola prvna prava doplnen o intitt nezluitenosti funkcie lena sdnej rady s funkciou predsedu sdu a podpredsedu sdu, ktor vykonvaj na sdoch sprvu sdov. Novela posiluje tie prvok obianskej kontroly nad innosou sdnej rady ako orgnu verejnej moci doplnenm ustanovenia o verejnom charaktere zasadnut sdnej rady; -zkon . 546/2010 Z .z., ktorm sa dopa zkon . 40/1964 Zb. Obiansky zkonnk v znen neskorch predpisov a ktorm sa menia a dopaj niektor zkony zavdza pravidl, ktor zabezpeia transparentn a hospodrne nakladanie s verejnm majetkom a s verejnmi prostriedkami. Ustanoven mechanizmus nti povinn osoby, aby pri nakladan s verejnmi prostriedkami dbali najm na prvnu a ekonomick vhodnos alebo aspo vyvenos prv a povinnost vyplvajcich zo zmluvy. Zrove sa pravou posiluje informovanos daovnkov a poplatnkov o nakladan s ich prspevkami, ktor sa stvaj sasou verejnch prostriedkov; -zkon . 372/2010 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 575/2001 Z. z. o organizcii innosti vldy a organizcii strednej ttnej sprvy v znen neskorch predpisov optovne zriauje Ministerstvo ivotnho prostredia Slovenskej republiky ako samostatn stredn orgnu ttnej sprvy. Vzhadom na zvan okolnosti tkajce sa extrmnych povodn z poslednho obdobia, ktor zasiahli cel zemie Slovenskej republiky koncom mja a zaiatkom jna 2010, a ktor spsobili znan hospodrske kody obanom Slovenskej republiky, obciam a ttu, existoval naliehav spoloensk zujem na optovnom zriaden samostatnho ministerstva psobiaceho v tejto oblasti; -zkon . 324/2011 Z .z. o potovch slubch a o zmene a doplnen niektorch zkonov , ktorm sa liberalizuje potov trh pri sasnom zabezpeen poskytovania univerzlnej potovej sluby a jej financovania. Zkon obsahuje tie novelu zkona nrodnej rady . 145/1995 Z. z. o sprvnych poplatkoch v znen neskorch predpisov vo vzahu k sprvnemu poplatku za registrciu potovho podniku. V nadvznosti na zmenu spsobu vzniku oprvnenia na poskytovanie potovch sluieb sa men aj ivnostensk zkon. V otzke problematiky vzahov skromnch vlastnkov bytovch domov a njomcov bytov, v ktorch sa uplatovala regulovan cena njmu, a ktor boli dotknut deregulciou cien njmu
15

bytov prijala nrodn rada v zujme usporiadania njomnch vzahov, ktor vznikli pred rokom 1989, dva zkony, a to: -zkon . 206/2011 Z. z. o ukonen a spsobe usporiadania niektorch njomnch vzahov a o zmene a doplnen zkona . 18/1996 Z. z. o cench v znen neskorch predpisov, ktor ustanovuje ukonenie njomnch vzahov k bytom v domoch vydanch pri nprave krvd poda osobitnch predpisov, kde bolo urovacou alobou navrten vlastnctvo oprvnenej osobe, povaovan predtm za vlastnctvo ttu, a nsledne obce, ktor nadobudla od retituenta alebo jeho prvneho nstupcu in osoba, ktor boli sasou prevodu majetku ttu na in osoby poda osobitnch predpisov a v bytoch v domoch (aj rodinnch domoch) vo vlastnctve skromnch osb, do ktorch pridelili za bvalho spoloenskho zriadenia vtedajie nrodn vbory njomcov svojm direktvnym rozhodnutm a v ktorch sa doposia uplatuje regulovan cena njmu a -zkon . 261/2011 Z. z. o poskytovan dotci na obstaranie nhradnch njomnch bytov vecne a procesne rieiaci obstaranie nhradnch njomnch bytov prostrednctvom elovch dotci pre tto oblas, ako aj zkladn charakteristiky a tandardy tchto bytov. Dotcie pritom mu iadatelia dosta nielen na obstaranie nhradnch njomnch bytov, ale aj na obstaranie prislchajcej technickej vybavenosti a obstaranie pozemkov pod objekty s njomnmi bytmi. Medzi alie dleit zkony, ktor prijala nrodn rada v V. volebnom obdob mono zaradi: -zkon . 207/2011 Z. z. o zruen zkona . 140/2010 Z. z. o neprimeranch podmienkach v obchodnch vzahoch medzi odberateom a dodvateom tovaru, ktorm s potraviny, ktorm zkonodarca reaguje na skutonos, e zruen zkon neplnil svoj cie a javil sa ako neefektvny. Nosnm princpom normatvnej prvnej pravy obchodnch zvzkovch vzahov je okrem inch aj princp zmluvnej slobody, ktor sa opiera o veobecn zsadu, a to, e skromnoprvne subjekty maj oprvnenie samostatne rozhodova o svojom prvnom postaven i uzatvoria zmluvu a s km ju uzatvoria, o bolo v rozpore s princpom kontraktanej povinnosti uzatvori urit zmluvu, prpadne uzatvori ju len s uritou zmluvnou stranou. Pre okruh obchodnch zvzkovch vzahov je teda sloboda v uren obsahu zmluvy dan, avak platia ist zkonn obmedzenia, ako nemonos uri obsah zmluvy v rozpore so zkonom. Poruenie rovnovhy astnkov prostrednctvom zmluvnch dojednan zakladajcich nerovnos zmluvnch strn sa obvykle povauje za to kritrium, uplatnenm ktorho sa astnci sporu mu doadova ochrany pred sdom; -zkon . 529/2010 Z. z. o environmentlnom navrhovan a pouvan vrobkov (zkon o ekodizajne) ustanovil potrebu podporova nepretrit zlepovanie celkovho vplyvu energeticky vznamnch vrobkov na ivotn prostredie, a to predovetkm zistenm hlavnch zdrojov negatvnych vplyvov na ivotn prostredie a zabrnenm prenosu zneistenia, ak toto zlepovanie nespsobuje nadmern nklady; -zkon . 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televzii Slovenska a o zmene a doplnen niektorch zkonov, ktor predstavuje prv etapu tvorby novho legislatvneho rmca v rmci ktorho sa zriauje nov verejnoprvna intitcia s nzvom Rozhlas a televzia Slovenska, ktor bude nrodnou, nezvislou, kultrnou, informanou a vzdelvacou intitciou, a ktor bude poskytova slubu verejnosti v oblasti rozhlasovho a televzneho vysielania, priom majetok Slovenskho rozhlasu a Slovenskej televzie sa stva jej majetkom. Nvrh zkona ru vobu generlneho riaditea lenmi rady; generlneho riaditea bud voli a odvolva poslanci nrodnej rady; -zkon .335/2011 Z. z. o tabakovch vrobkoch vyleuje tabakov vrobky zo zkona . 152/1995 Z. z. o potravinch v znen neskorch predpisov a upravuje poiadavky na

16

vrobu tabakovch vrobkov, ich umiestovanie na trh, oznaovanie, ako aj organizciu radnej kontroly tabakovch vrobkov; -zkon .383/2011 Z.Z. o zastpen Slovenskej republiky v Eurojuste vytvra podmienky pre posilnenie boja proti zvanm trestnm inom, upravuje podmienky vymenovania nrodnho lena do funkcie zstupcu Slovenskej republiky v Eurojuste a monosti jeho odvolania, zavdza funkciu zstupcu nrodnho lena a novm spsobom definuje funkciu asistenta nrodnho lena. Zkon zefektvuje vkon prvomoc nrodnho lena v oblasti justinej spoluprce rozrenm jeho oprvnen smerom k vntrottnym orgnom zabezpeenm systematickho spracvania a odovzdvania relevantnch informci a podpory zo strany Nrodnho koordinanho systmu Eurojustu a vymedzenm spsobu jeho kreovania; -zkon . 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestnku a o zmene a doplnen niektorch zkonov nastavuje pravidl pre elektronick vydvanie Obchodnho vestnka tak, aby bol bezplatne prstupn irokej verejnosti. Zverejovanie Obchodnho vestnka, ako aj komunikcia s vydavateom Obchodnho vestnka bude prebieha vlune elektronicky, s vnimkou dajov, ktor zverejuj osoby poda 5a ods. 5 a 6 zkona . 211/2000 Z. z. o slobodnom prstupe k informcim a o zmene a doplnen niektorch zkonov (zkon o slobode informci) v znen neskorch predpisov; -zkon . 404/2011 Z. z. o kontrole hranc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnen niektorch zkonov nahradil zkon . 477/2003 Z. z o ochrane ttnej hranice a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov, ktor nie je terminologicky v slade s Kdexom schengenskch hranc a nereflektoval ani na fakt, e Slovensk republika sa da 21. decembra 2007 zalenila do schengenskho priestoru. Zkladnm cieom novho zkona o kontrole hranc a pobyte cudzincov je repektovanie medzinrodnej prvnej pravy kontroly hranc, skvalitovanie mechanizmov riadenia migrcie a integrcie cudzincov s drazom na zosladenie a harmonizciu jednotlivch postupov a politk v dotknutch oblastiach s vvojom a trendmi v rmci lenskch ttov Eurpskej nie, garantovanie dodriavania prv a slobd obanov Eurpskej nie a ich rodinnch prslunkov a ttnych prslunkov tretch krajn pri vstupe na zemie Slovenskej republiky; -zkon .406/2011 Z. z. o dobrovonctve a o zmene a doplnen niektorch zkonov predstavuje veobecn prvnu prava dobrovonctva, ktor doposia v prvnom poriadku Slovenskej republiky (okrem iastkovch prav, ktormi s napr. zkon . 282/2008 Z. z. o podpore prce s mldeou a o zmene a doplnen zkona . 131/2002 Z. z. o vysokch kolch) chbala. Tento zkon zavdza do prvneho poriadku nov pravy so snahou maximlne odbra administratvne prekky, ktor by saovali vkon dobrovonckej innosti. Hlavnou ambciou predloenho nvrhu je predovetkm stransparentni dobrovonctvo ako veobecne uznvan innos vykonvan fyzickmi osobami vo verejnoprospenom zujme. Dleit lohu pri tvorbe nvrhu zkona zohrala aj Eurpska nia, ktor vyhlsila rok 2011 za eurpsky rok dobrovonctva; -zkon . 45/2011 Z. z. o kritickej infratruktre skvalituje doterajiu ochranu kritickej infratruktry, najm voi silnejcej hrozbe teroristickch tokov pravou procesu urovania prvkov kritickej infratruktry, ktormi s najm stavby dleit z hadiska riadneho hospodrskeho chodu ttu, niektor z nich s cezhraninm vznamom. Zkon alej ustanovuje truktru a psobnos orgnov ttnej sprvy na seku kritickej infratruktry a ustanovuje sektory kritickej infratruktry v psobnosti strednch orgnov ttnej sprvy, do ktorch sa zarauj jednotliv prvky kritickej infratruktry; -zkon . 547/2010 Z. z. o zalenen elezninej polcie do Policajnho zboru a o zmene a doplnen niektorch zkonov predpoklad zlepenie terajieho stavu bezpenostnej situcie nielen v oblasti elezninej dopravy, ale aj v inch oblastiach, pretoe zalenenm elezninej polcie do Policajnho zboru djde k zjednoteniu obidvoch ozbrojench
17

bezpenostnch zborov, ktor umon operatvnejie pouvanie sl a prostriedkov na plnenie loh uloench zkonom, a posiln vkonn zloiek ozbrojenho bezpenostnho zboru na kor jeho riadiaceho apartu; -zkon .62/2012 Z. z. o minimlnych mzdovch nrokoch sestier a prodnch asistentiek a o zmene a doplnen niektorch zkonov predstavuje riei minimlnu mzdov rove sestier a prodnch asistentiek. Neriei vak odmeovanie sestier, ktor s v postaven samostatne zrobkovo innch osb. Samostatn prvny predpis, ktor v podmienkach Slovenskej republiky upravuje minimlne mzdov nroky vetkch sestier a prodnch asistentiek, ktor doteraz v slovenskom prvnom poriadku neexistoval a ich odmeovanie bolo rieen veobecnou pravou Zkonnka prce, a pre sestry u zamestnvateov vykonvajcich prcu vo verejnom zujme, zkonom . 553/2003 Z. z. o odmeovan niektorch zamestnancov pri vkone prce vo verejnom zujme; -zkon . 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach hrady liekov, zdravotnckych pomcok a dietetickch potravn na zklade verejnho zdravotnho poistenia a o zmene a doplnen niektorch zkonov odstrauje stav, ke sa rozhodovalo o rozsahu vynakladania prostriedkov verejnho zdravotnho poistenia bez priamej asti zdravotnch poisovn ako astnkov konan; -zkon .362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotnckych pomckach a o zmene a doplnen niektorch zkonov upravuje prehadnejm spsobom zaobchdzanie s liekmi a so zdravotnckymi pomckami, men a dopa doterajie ustanovenia o poskytovan lekrenskej starostlivosti a v slade so zkladnmi princpmi jednotnho trhu liberalizuje podnikanie v tejto oblasti; -zkon .409/2011 Z. z. o niektorch opatreniach na seku environmentlnej zae a o zmene a doplnen niektorch zkonov riei vemi aktulnu problematiku environmentlnych za ako samostatn environmentlny systm a v rmci systmovho rieenia tejto problematiky dopa tento legislatvneho rmec. Prijat zkon ustanovuje pvodcu environmentlnej zae, uruje povinn osobu v prpade nemonosti stanovenia pvodcu a stanovuje jeho prva a povinnost v svislosti s odstraovanm environmentlnej zae; -zkon . 121/2011 Z. z. o zruen Protidrogovho fondu reaguje na skutonos, e tento fond neplnil el, na ktor bol zriaden (sstreovania a poskytovania peanch prostriedkov na prevenciu drogovch zvislost, na liebu a resocializan pomoc drogovo zvislm osobm) a tie na jeho zadlenos. Zverom uvdzame zkony, predkladateom ktorch bola vlda, a ktorch spolonm menovateom je splnenie povinnosti ustanovenej zkonom . 523/2004 Z. z. o rozpotovch pravidlch verejnej sprvy a o zmene a doplnen niektorch zkonov poskytova dotcie vylenen rozpotovou kapitolou na prslun rok a schvlen zkonom o ttnom rozpote a poda zkona . 523/2004 Z. z. v rozsahu, spsobom a za podmienok nm ustanovench alebo ustanovench v predpisoch, vydanch na jeho vykonanie. Ide o: -zkon . 181/2011 Z. z. o poskytovan dotci v psobnosti Ministerstva hospodrstva Slovenskej republiky, -zkon . 443/2010 Z. z. o dotcich na rozvoj bvania a o socilnom bvan, -zkon . 434/2010 Z. z. o poskytovan dotci v psobnosti Ministerstva kultry a cestovnho ruchu Slovenskej republiky, -zkon . 435/2010 Z. z. o poskytovan dotci v psobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, -zkon . 544/2010 Z. z. o dotcich v psobnosti Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny Slovenskej republiky,

18

-zkon . 526/2010 Z. z. o poskytovan dotci v psobnosti Ministerstva vntra Slovenskej republiky, -zkon . 545/2010 Z. z. o poskytovan dotci v psobnosti Ministerstva zahraninch vec Slovenskej republiky a o zmene a doplnen zkona . 617/2007 Z. z. o oficilnej rozvojovej pomoci a o doplnen zkona . 575/2001 Z. z. o organizcii innosti vldy a organizcii strednej ttnej sprvy v znen neskorch predpisov, -zkon . 525/2010 Z. z. o poskytovan dotci v psobnosti Ministerstva zdravotnctva Slovenskej republiky a -zkon . 524/2010 Z. z. o poskytovan dotci v psobnosti radu vldy Slovenskej republiky. 2.4 Legislatvna innos poslancov NR SR Pre porovnanie uvdzame tatistiky schvlench nvrhov zkonov predloench poslancami v IV. a V. volebnom obdob. Tabuka . 4 Poet schvlench poslaneckch nvrhov v V. volebnom obdob
spolon nvrhy poslancov koalcie a opozcie 2 2

predloen vbormi rok 2010: 1.- 11. schdza rok 2011: 12.-27. schdza rok 2012: 28.-29. schdza celkom

predloen poslancami

predloen koalinmi poslancami 8 14 22

predloen opozinmi poslancami 2 2

4 4

10 16 26

Tabuka . 5 Poet schvlench poslaneckch nvrhov v IV. volebnom obdob predloen vbormi predloen koalinmi poslancami 15 19 21 19 predloen opozinmi poslancami 0 0 0 spolon nvrhy poslancov koalcie a opozcie 0 1 0

rok 2006: 1. - 6. schdza rok 2007: 7. -17. schdza rok 2008:

0 1 1

18. - 31. schdza rok 2009: 32. - 44. schdza rok 2010: 45. - 53. schdza celkom

0 2 4

18 8 81

1 1 2

0 0 1

2.5 Nvrhy zkonov predkladan vldou Slovenskej republiky Tabuka .6 Pomer schvlench vldnych a poslaneckch nvrhov zkonov poslaneck vetky schvlen nvrhy zkonov nvrhy zkonov v% 313 17,5 532 23,5 550 16,7 530 15,5 208 14,0

volebn obdobie I. (1994 1998) II. (1998 - 2002) III. (2002 - 2006) IV. (2006 - 2010 V. (2010-2012)

vldne nvrhy poslaneck zkonov nvrhy zkonov 258 406 458 442 178 55 126 92 84 30

2.6 Zkony vrten prezidentom Slovenskej republiky Tabuka . 7 Poet zkonov vrtench prezidentom republiky volebn obdobie II. (1998 - 2002) III. (2002 - 2006) IV. (2006 - 2010) V. (2010-2012) vetky schvlen zkonov 532 550 530 208 nvrhy poet vrtench zkonov prezidentom (%) 72 (13 %) 60 (11 %) 28 (5 %) 29 (14%)

2.7 Skrten legislatvne konanie Skrten legislatvne konanie je jednm z najviac kritizovanch intittov rokovacieho poriadku. Je to nstroj zrchlenho (a vnimonho) prerokovania nvrhu zkona, ke nvrh zkona je mon prerokova, schvli a publikova za pr hodn. Je to intitt, ktor me vyui len vlda pri predkladan vldnych nvrhov zkonov, resp. pri poslaneckch nvrhoch zkonov ho me navrhn len vlda, kee m stavn prvomoci rozhodova o zsadnch opatreniach na zabezpeenie hospodrskej a socilnej politiky, a tak posdi mon hospodrske kody alebo ohrozenie udskch prv, ktor podmieuj nvrh na skrten

20

legislatvne konanie, a tak pripravi prslun zmenu legislatvy a predloi ju nrodnej rade. V konenom dsledku vak schvauje nvrh na skrten legislatvne konanie nrodn rada.
Tabuka . 8 Poet zkonov schvlench v skrtenom legislatvnom konan volebn obdobie II. III. IV. V. (1998 - 2002) (2002 - 2006) (2006 - 2010) (2010-2012) vetky schvlen nvrhy zkonov 532 550 530 208 poet zkonov schvlench v skrtenom legislatvnom konan (%) 104 (19%) 36 (6 %) 52 (10 %) 25 (12 %)

3. stavn sd Slovenskej republiky a legislatvna innos Nrodnej rady Slovenskej republiky

Strcom stavnosti v Slovenskej republike je stavn sd. Je to tie jedin orgn, ktor me ex post zasiahnu do zkonodarnej innosti nrodnej rady a kontatova rozpor prijatho zkona sstavou. Z hadiska zkonodarnho procesu rozhoduje stavn sd o slade zkonov s stavou, s stavnmi zkonmi a s medzinrodnmi zmluvami, s ktormi vyslovila shlas nrodn rada a ktor boli ratifikovan a vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom (konanie poda l. 125 ods. 1 psm. a) stavy). Ak stavn sd prijme nvrh na konanie o slade prvnych predpisov,4 me pozastavi innos napadnutch prvnych predpisov, ich ast, prpadne niektorch ich ustanoven, ak ich alie uplatovanie me ohrozi zkladn prva a slobody, ak hroz znan hospodrska koda alebo in vny nenapraviten nsledok. stavn sd me rozhodn o pozastaven innosti napadnutch prvnych predpisov, ich ast, prpadne niektorch ich ustanoven aj na nvrh astnka konania. Tieto rozhodnutia stavnho sdu s veobecne zvzn odo da ich vyhlsenia v Zbierke zkonov. stavn sd nerozhoduje o slade nvrhu zkona s stavou, s medzinrodnou zmluvou, ktor bola vyhlsen spsobom ustanovenm zkonom alebo s stavnm zkonom. Poda l. 125 ods. 3 stavy ak stavn sd svojm rozhodnutm vyslov, e medzi prvnymi predpismi uvedenmi v odseku 1 je neslad, strcaj prslun predpisy, ich asti, prpadne niektor ich ustanovenia innos. Orgny, ktor tieto prvne predpisy vydali, s povinn do iestich mesiacov od vyhlsenia rozhodnutia stavnho sdu uvies ich do sladu s stavou, s stavnmi zkonmi a s medzinrodnmi zmluvami vyhlsenmi spsobom ustanovenm
4

Bliie 37 a nasl. zkona . 38/1993 Z. z. o organizcii stavnho sdu SR o konan pred nm a o postaven jeho sudcov

21

zkonom. Ak tak neurobia, tak predpisy, ich asti alebo ustanovenia strcaj platnos po iestich mesiacoch od vyhlsenia rozhodnutia. Poda l. 125 ods. 6 stavy rozhodnutie stavnho sdu vydan poda odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spsobom ustanovenm na vyhlasovanie zkonov. Prvoplatn rozhodnutie stavnho sdu je veobecne zvzn. Vychdzajc z citovanho je lohou nrodnej rady do iestich mesiacov od vyhlsenia tohto nlezu v Zbierke zkonov Slovenskej republiky uvies prslun ustanovenia o ktorch neslade stavn sd rozhodol do sladu s prslunmi lnkami stavy, ako aj s znaenmi ustanoveniami medzinrodnch dokumentov. ustanoveniami Ak tak nrodn rada v tejto lehote neurob, stratia oznaen ustanovenie zkona h po uplynut tejto lehoty platnos. Vybran rozhodnutia stavnho sdu v konan o slade prvnych predpisov5 stavn sd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnut 30. jna 2010 rozhodol o neslade ustanovenia 123g ods. 2 zkona . 43/2004 Z. z. o starobnom dchodkovom sporen a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen zkona . 555/2007 Z .z., ktorm sa men a dopa zkon . 461/2003 Z .z. o socilnom poisten v znen neskorch predpisov a o zmene a doplnen niektorch zkonov s l. 1 ods. 1 v spojen s l. 39 ods. 1 a l. 13 ods. 4 v spojen s l. 20 ods. 1 a l. 12 ods. 1 a 2 v spojen s l. 39 ods. 1 stavy Slovenskej republiky. Poda ustanovenia 123g ods. 2 zkona . 43/2004 Z. z. o starobnom dchodkovom sporen, fyzickej osobe, ktor bola do 31. decembra 2007 povinne zastnen na starobnom dchodkovom sporen z dvodu poberania invalidnho dchodku poda zkona . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten, zanik od 1. janura 2008 povinn as na starobnom dchodkovom sporen z tohto dvodu. stavn sd vychdzal z ustanoven l. 1 ods. 1 stavy, poda ktorho je Slovensk republika prvny tt. Poda l. 12 ods. 1 stavy udia s slobodn a rovn v dstojnosti i v prvach. Zkladn prva a slobody s neodaten, nescudziten, nepremlaten a nezruiten. Poda l. 20 ods. 1 stavy kad m prvo vlastni majetok. Vlastncke prvo vetkch vlastnkov m rovnak zkonn obsah a ochranu. Dedenie sa zaruuje. Poda l. 39 ods. 1 stavy obania maj nrok na primeran hmotn zabezpeenie v starobe a pri nespsobilosti na prcu, ako aj pri strate ivitea. Na zklade tchto ustanoven stavn sd kontatoval, e: -zruenie povinnej asti na dchodkovom poisten na ely starobnho poistenia za podmienky platenia poistnho Socilnou poisovou nemono povaova za zsah do nadobudnutch prv v takom rozsahu a kvalite, ktor by zakladala protistavnos tohto prvneho rieenia bez zohadnenia alch relevantnch skutonost; -je vecou zkonodarcu (l. 39 ods. 3 stavy Slovenskej republiky), ak prvny reim zabezpeenia jednotlivch skupn fyzickch osb na ich zabezpeenie v slade s l. 39 ods. 1 stavy zvol; vdy vak mus s o tak prvne rieenie, ktor koreponduje predovetkm s l. 1 ods. 1, l. 12 a l. 13 stavy; -nemonos nakladania s nasporenmi prostriedkami sporiteov druhho piliera socilneho poistenia - starobnho dchodkovho sporenia, ktor s ich vlastnctvom a s
5

Rozhodnutia stavnho sdu s uvdzan v irom rozsahu, je to vak z dvodu monosti lepieho oboznmenia sa s argumentciou stavnho sdu.

22

vsledkom preferencie uplatnenia princpu individulnej zsluhovosti v tomto pilieri, je neodvodnenm obmedzenm ich vlastnckeho prva; -nov prvnu pravu nemono povaova za rozporn s princpom prvnej istoty, t.j. s l. 1 ods. 1 stavy len z toho dvodu, e ide o prvnu pravu odlin od predchdzajcej, aj ke je "tvrdia" z hadiska ustanovench podmienok (v danom prpade podmienok tkajcich sa vzniku nroku na starobn dchodok). In prstup by vylil do budcnosti akkovek zmenu prvnej pravy dosia prvne upravench otzok. stavn sd alej kontatoval, o sa tka namietanho nesladu 123g ods. 2 zkona o starobnom dchodkovom sporen s l. 1 ods. 1 v spojen s l. 39 ods. 1, l. 13 ods. 4, l. 20 ods. 1 a l. 12 ods. 1 a 2 v spojen s l. 39 ods. 1 stavy, e v zkone o starobnom dchodkovom sporen absentuj akkovek alie prechodn ustanovenia nadvzujce na rieenie situcie po zruen povinnej asti poberateov invalidnch dchodkov na starobnom dchodkovom sporen. Zkonodarca ponechal bez akhokovek normatvneho "povimnutia" nadobudnut nroky zo starobnho dchodkovho sporenia tchto osb, ktor maj svoj zklad v l. 39 ods. 1 stavy. Podstata 2. piliera socilneho poistenia (starobnho dchodkovho sporenia) je vak zaloen prve na akumulovan prostriedkov v prospech individulne urench sporiteov tohto piliera, prostriedkov, ktor s ich vlastnctvom a s vsledkom preferencie uplatnenia princpu individulnej zsluhovosti v tomto pilieri. Poda nzoru stavnho sdu je nerieenie otzky monho nakladania s nasporenmi prostriedkami neodvodnenm obmedzenm vlastnckeho prva sporitea (l. 13 ods. 4 v spojen s l. 20 ods. 1 stavy) a v porovnan s ostatnmi sporitemi tohto piliera sa tto skupina sporiteov dostala do nerovnakho postavenia, ktor je v rozpore s l. 12 ods. 1 a 2 stavy. stavn sd Slovenskej republiky na verejnom zasadnut 26. janura 2011 rozhodol o neslade ustanovenia 15 ods. 6 zkona . 581/2004 Z. z. o zdravotnch poisovniach, dohade nad zdravotnou starostlivosou a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov s l. 1 ods. 1, l. 20 ods. 1 a 4 a l. 35 ods. 1 v spojen s l. 13 ods. 4 stavy Slovenskej republiky, ako aj s l. 1 Dodatkovho protokolu k Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd. Z napadnutho 15 ods. 6 zkona . 581/2004 Z. z. o zdravotnch poisovniach, dohade nad zdravotnou starostlivosou a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov vyplva obligatrny spsob pouitia kladnho hospodrskeho vsledku (zisku) zdravotnej poisovne dosiahnut v okruhu verejnho zdravotnho poistenia. Poda 15 ods. 6 zkona o zdravotnch poisovniach, ak po splnen zkonnch povinnost poda osobitnch predpisov35aaa) a povinnosti uvedenej v odseku 1 psm. b), je pri verejnom zdravotnom poisten vsledkom hospodrenia kladn vsledok, mono ho poui len na hrady v rozsahu ustanovenom osobitnm predpisom,25) a to najneskr do konca kalendrneho roka nasledujceho po kalendrnom roku, za ktor sa kladn hospodrsky vsledok vytvoril, a spsobom, ktor by neohrozoval sstavn a inn plnenie povinnosti zdravotnej poisovne zabezpeova pre poistencov dostupnos zdravotnej starostlivosti poda tohto zkona [odsek 1 psm. a)] a nebol by v rozpore s povinnosou zdravotnej poisovne uhrdza poskytnut zdravotn starostlivos riadne a vas. Ustanovenie 86d sa stalo sasou zkona o zdravotnch poisovniach na zklade zkona . 594/2007 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 580/2004 Z. z. o zdravotnom poisten a o
23

zmene a doplnen zkona . 95/2002 Z. z. o poisovnctve a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov a o doplnen zkona . 581/2004 Z. z. o zdravotnch poisovniach, dohade nad zdravotnou starostlivosou a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov, a to taktie s innosou od 1. janura 2008. Ide o nov prechodn ustanovenie bezprostredne svisiace s namietanm 15 ods. 6 zkona o zdravotnch poisovniach. Zo spojenia 15 ods. 6 a 86d zkona o zdravotnch poisovniach vyplva, e 15 ods. 6 tohto zkona ustanovujci obligatrny spsob pouitia kladnho hospodrskeho vsledku (zisku) zdravotnej poisovne, dosiahnut v okruhu verejnho zdravotnho poistenia, sa mal uplatni prvkrt v roku 2009 pri rozhodovan o pouit zisku za kalendrny rok 2008, ktorm sa men a dopa zkon . 580/2004 Z .z. o zdravotnom poisten a o zmene a doplnen zkona . 95/2002 Z. z. o poisovnctve a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov a o doplnen zkona . 581/2004 Z. z. o zdravotnch poisovniach, dohade nad zdravotnou starostlivosou a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov stavn sd vychdzal z ustanoven l. 1 ods. 1 stavy, poda ktorho je Slovensk republika zvrchovan, demokratick a prvny tt. Neviae sa na nijak ideolgiu ani nboenstvo. Poda l. 12 ods. 2 stavy zkladn prva a slobody sa zaruuj na zem Slovenskej republiky vetkm bez ohadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a nboenstvo, politick i in zmanie, nrodn alebo socilny pvod, prslunos k nrodnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo in postavenie. Nikoho nemono z tchto dvodov pokodzova, zvhodova alebo znevhodova. Poda l. 13 ods. 1 psm. a) stavy povinnosti mono uklada zkonom alebo na zklade zkona, v jeho medziach a pri zachovan zkladnch prv a slobd. Poda l. 13 ods. 3 stavy zkonn obmedzenia zkladnch prv a slobd musia plati rovnako pre vetky prpady, ktor spaj ustanoven podmienky. Poda l. 13 ods. 4 stavy pri obmedzovan zkladnch prv a slobd sa mus dba na ich podstatu a zmysel. Takto obmedzenia sa mu poui len na ustanoven cie. Poda l. 20 ods. 1 stavy kad m prvo vlastni majetok. Vlastncke prvo vetkch vlastnkov m rovnak zkonn obsah a ochranu. Dedenie sa zaruuje. Poda l. 20 ods. 4 stavy vyvlastnenie alebo nten obmedzenie vlastnckeho prva je mon iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom zujme, a to na zklade zkona a za primeran nhradu. Poda l. 35 ods. 1 stavy kad m prvo na slobodn vobu povolania a prpravu na, ako aj prvo podnika a uskutoova in zrobkov innos. Poda l. 55 ods. 1 stavy hospodrstvo Slovenskej republiky sa zaklad na princpoch socilne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Poda l. 55 ods. 2 stavy Slovensk republika chrni a podporuje hospodrsku sa. Podrobnosti ustanov zkon. Poda l. 1 dodatkovho protokolu kad fyzick alebo prvnick osoba m prvo pokojne uva svoj majetok. Nikoho nemono zbavi jeho majetku s vnimkou verejnho zujmu a za podmienok, ktor ustanovuje zkon a veobecn zsady medzinrodnho prva. Predchdzajce ustanovenie nebrni prvu ttov prijma zkony, ktor povauj za nevyhnutn, aby upravili uvanie majetku v slade so veobecnm zujmom a zabezpeili platenie dan a inch poplatkov alebo pokt. Poda l. 14 dohovoru uvanie prv a slobd priznanch tmto dohovorom sa mus zabezpei bez diskrimincie zaloenej na akomkovek dvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, nboenstvo, politick alebo in zmanie, nrodnostn alebo socilny pvod, prslunos k nrodnostnej menine, majetok, rod alebo in postavenie. Poda l. 18 Zmluvy o fungovan E v rmci psobnosti zmlv a bez toho, aby boli dotknut ich osobitn ustanovenia. akkovek diskrimincia na zklade ttnej prslunosti je zakzan. Eurpsky parlament a Rada mu v slade s riadnym legislatvnym postupom prija pravidl o zkaze takejto diskrimincie. Poda l. 49 Zmluvy o fungovan E v rmci nasledujcich ustanoven sa zakazuj obmedzenia slobody usadi sa ttnych prslunkov jednho lenskho ttu na zem inho
24

lenskho ttu. Zakazuj sa aj obmedzenia, ktor sa tkaj zakladania obchodnch zastpen, organizanch zloiek a dcrskych spolonost ttnymi prslunkmi jednho lenskho ttu na zem inho lenskho ttu. Sloboda usadi sa zaha aj prvo zahji a vykonva samostatn zrobkov innos, zaloi a vies podniky, najm spolonosti v zmysle druhho pododseku lnku 54, za podmienok stanovench pre vlastnch ttnych prslunkov prvom ttu, v ktorom dochdza k usadeniu sa, pokia ustanovenia kapitoly o pohybe kapitlu nestanovuj inak. Poda l. 54 Zmluvy o fungovan E so spolonosami zaloenmi poda zkonov lenskho ttu. a ktor maj svoje sdlo, stredie alebo hlavn miesto podnikateskej innosti v nii, sa pre el tejto kapitoly zaobchdza rovnako ako s fyzickmi osobami, ktor s ttnymi prslunkmi lenskch ttov. Spolonosami sa rozumej spolonosti zaloen poda obianskeho alebo obchodnho prva vrtane drustiev a inch prvnickch osb poda verejnho alebo skromnho prva s vnimkou neziskovch spolonost. Poda l. 63 bodu 1 Zmluvy o fungovan E v rmci ustanoven tejto kapitoly s zakzan vetky obmedzenia pohybu kapitlu medzi lenskmi ttmi navzjom a lenskmi ttmi a tretmi krajinami. Poda l. 63 bodu 2 Zmluvy o fungovan E v rmci ustanoven tejto kapitoly s zakzan vetky obmedzenia platieb medzi lenskmi ttmi navzjom a lenskmi ttmi a tretmi krajinami. stavn sd kontatoval, e ustanovenm 15 ods. 6 zkona o zdravotnch poisovniach. -dolo k zsadnmu obmedzeniu majetkovch prv skromnch (nettnych) zdravotnch poisovn, ktor m charakter ntenho obmedzenia vlastnckeho prva tchto zdravotnch poisovn, resp. ich akcionrov formou zsadnho obmedzenia ich monosti disponova s vlastnmi akciami ako majetkovmi hodnotami, ktor tvoria integrlnu sas ich vlastnckeho prva. Zrove dolo aj k zsadnej modifikcii obsahu ich povolenia na vykonvanie verejnho zdravotnho poistenia (licencie), priom ilo o tak legislatvny zsah, ktor zsadnm spsobom zasiahol do ich legitmnych oakvan spojench s vkonom ich majetkovch prv. Zkonodarca pritom vykonal tento zsah do majetkovch prv skromnch zdravotnch poisovn bez toho, aby im poskytol primeran nhradu, priom ide o prvnu pravu, ktor m charakter nepravej retroaktivity, ktor v okolnostiach, za ktorch bola schvlen, nebola poda nzoru stavnho sdu nevyhnutn z hadiska ciea, ktor ou zkonodarca sledoval, a je z hadiska svojich dsledkov zjavne neprimeran k obmedzeniam prv poda l. 20 ods. 1 stavy a l. 1 dodatkovho protokolu skromnch zdravotnch poisovn a ich akcionrov; -dolo k stavne neakceptovatenmu zsahu do zkladnho prva skromnch (nettnych) zdravotnch poisovn podnika poda l. 35 ods. 1 stavy vo sfre verejnho zdravotnho poistenia, ktor im bolo priznan pvodnm znenm zkona o zdravotnch poisovniach, omu zodpovedala do nadobudnutia innosti novelizcie zkona o zdravotnch poisovniach vykonanej zkonom . 530/2007 Z. z. aj prvno-aplikan prax, a to formou odatia monosti autonmne rozhodova o pouit kladnho hospodrskeho vsledku (zisku) vytvorenho vo sfre verejnho zdravotnho poistenia, priom ide o legislatvne opatrenie, ktor m charakter nepravej retroaktivity nerepektujce podstatu a zmysel zkladnho prva poda l. 35 ods. 1 stavy a ktor zrove nebolo nevyhnutn z hadiska ciea, ktor nm zkonodarca sledoval, a je z hadiska svojich dsledkov zjavne neprimeran vo vzahu k legitmnym zujmom a leglne nadobudnutm prvam skromnch (nettnych) zdravotnch poisovn a ich akcionrov; -dolo k stavne neprpustnmu zsahu do generlneho princpu prvneho ttu vyjadrenho v l. 1 ods. 1 stavy, ktorho sasou je tak princp prvnej istoty, ako aj princp proporcionality. stavn sd toti pripa, e zkonodarca me v zujme ochrany legitmneho verejnho
25

zujmu (napr. ochrany poistencov) pristpi aj k zsadnejej zmene systmu verejnho zdravotnho poistenia, mus to vak primeranm spsobom odvodni a realizova v stavou ustanovench limitoch, priom mus okrem inho prihliadnu aj na ujmu, ktor tm spsob prvnym subjektom, ktor sa v dobrej viere na vykonvan verejnho zdravotnho poistenia do nadobudnutia innosti novej prvnej pravy podieali, a stavne akceptovatenm spsobom sa s ou vysporiada. Pre alie vahy stavnho sdu je podstatn zver, e aj pri akceptcii uritej miery legislatvnej nedokonalosti pvodnho znenia zkona o zdravotnch poisovniach, v ase jeho schvlenia nikto zsadnm spsobom nespochyboval skutonos, e v jeho zmysle s zdravotn poisovne prvne subjekty, ktor s zaloen (zakladaj sa) na ely vykonvania verejnho zdravotnho poistenia. a ktor s z hadiska prvnej formy akciovmi spolonosami, ktor plnia lohy (povinnosti) uloen im zkonom o zdravotnch poisovniach (najm 15), priom vykonvaj verejn zdravotn poistenie v konkurennom prostred (aj) pre ely dosiahnutia zisku, teda s nepochybne aj podnikateskmi subjektmi. Prve takto interpretcia prvneho postavenia zdravotnch poisovn na zklade pvodnho znenia zkona o zdravotnch poisovniach predstavovala kov motivan faktor pre zakladanie akciovch spolonost zdruujcich skromnch akcionrov (a ich kapitlov investcie), uchdzajcich sa zkonom ustanovenm postupom o vydanie povolenia na vykonvanie verejnho zdravotnho poistenia ( 33 a nasl. zkona o zdravotnch poisovniach). stavn sd nem dvod spochybova takto interpretciu prvneho postavenia zdravotnch poisovn vychdzajcu z pvodnho znenia zkona o zdravotnch poisovniach o to viac, e v takejto podobe sa uplatovala aj v prvno-aplikanej praxi minimlne do schvlenia napadnutej novelizcie zkona o zdravotnch poisovniach. Zdravotnm poisovniam sa prostrednctvom 15 ods. 6 tohto zkona prikazuje poui kladn vsledok hospodrenia v okruhu verejnho zdravotnho poistenia len na hrady zdravotnej starostlivosti. Napadnut novela zkona o zdravotnch poisovniach tak uznva prvne skutonosti zaloen predchdzajcou prvnou pravou, avak men zrove prvne nsledky spt s tmito prvnymi skutonosami, a to pro futuro, po nadobudnut innosti neskorej prvnej pravy. stavn sd m za to, e v danom prpade ide o neprav retroaktivitu.Z uvedenho vyplva, e prvna prava, ktor nesie znaky nepravej retroaktivity, me by povaovan z stavnho hadiska za prpustn okrem inho len vtedy, ak na jej prijatie v danom prpade existovali (existuj) zvan dvody veobecnho zujmu (legitmny verejn zujem), ktor by ju ospravedlovali (odvodovali). stavn sd aj po zohadnen bona fidea zkonodarcu povauje za potrebn zdrazni, e zkonodarca nedokzal presvedivm spsobom preukza verejn zujem, ktor ho viedol k takej zmene pvodnho znenia zkona o zdravotnch poisovniach, prostrednctvom ktorej odal zdravotnm poisovniam prvo autonmne rozhodova o pouit kladnho hospodrskeho vsledku (zisku) vytvorenho vo sfre verejnho zdravotnho poistenia, m nepochybne zhoril ich prvne postavenie a zrove vo svojej podstate ak u nie vylil, tak aspo zsadnm spsobom obmedzil psobenie princpov trhovej regulcie vo sfre verejnho zdravotnho poistenia. Za zsah do takchto legitmnych oakvan zdravotnch poisovn a ich akcionrov mono povaova tak zmenu prvnej pravy, v dsledku ktorej bud zdravotn poisovne musie poui svoj zisk vlune na hradu zdravotnej starostlivosti, t.j. nebude mon prpadn zisk zdravotnej poisovne z verejnho zdravotnho poistenia rozdeli medzi akcionrov (a to v iadnom, ani minimlnom rozsahu).... Ak je atribt legitmneho oakvania zko prepojen
26

s poiadavkou prvneho ttu na zachovvan prvnej istoty, tak by zkonodarca mal za kadch okolnost v procese prijmania zkonov a zvl pri prijman ich novelizci zohadova doteraj prvny stav a vetky jeho zmeny vykonva uvene a len v takej miere, ktor je nevyhnutn na dosiahnutie vytenho ciea regulcie spoloenskch vzahov v kontexte s legitmnym verejnm zujmom. stavn sd kontatoval, e v danom prpade dolo poda jeho nzoru napadnutou prvnou pravou k ntenmu obmedzeniu vlastnckeho prva skromnch zdravotnch poisovn, resp. ich akcionrov formou zsadnho obmedzenia ich monosti disponova s vlastnmi akciami ako majetkovmi hodnotami, ktor tvoria integrlnu sas ich vlastnckeho prva. Zkonodarca pritom vykonal tento zsah do vlastnckeho prva nettnych zdravotnch poisovn bez akejkovek kompenzcie (primeranej nhrady). Tieto skutonosti naznauj, e ilo o zsah, ktor nerepektoval limity vyplvajce z l. 20 ods. 1 a 4 stavy ani prva garantovan l. 1 dodatkovho protokolu. Ak sa napadnutm 15 ods. 6 zkona o zdravotnch poisovniach zdravotnm poisovniam ako subjektom oprvnenm vykonva aj podnikatesk innos odala monos autonmne rozhodova o pouit kladnho hospodrskeho vsledku (zisku) vytvorenho vo sfre verejnho zdravotnho poistenia, resp. ustanovil prkaz poui ho len na hrady zdravotnej starostlivosti, tak v danom prpade nepochybne ide o zsah do prva na podnikanie, ktor je zrove zsahom do jeho podstaty a zmyslu. stavn sd zrove kontatuje, e zkonodarca odatie monosti autonmne rozhodova o pouit kladnho hospodrskeho vsledku (zisku) vytvorenho vo sfre verejnho zdravotnho poistenia skromnm zdravotnm poisovniam iadnym spsobom nekompenzoval. K namietanmu nesladu napadnutch ustanoven zkona o zdravotnch poisovniach s niektormi ustanoveniami Zmluvy o fungovan E a prvomoci stavnho sdu rozhodova o om v konan poda l. 125 stavy stavn sd kontatoval, e ete nebol konfrontovan s takm nvrhom, v zmysle ktorho by mal uplatni svoju prvomoc aj vo vzahu k namietanmu nesladu vntrottnej prvnej normy s medzinrodnou zmluvou, ktor tvor sas primrneho prva Eurpskej nie. Za sasnho platnho prvneho stavu je stavn sd oprvnen v konan o slade prvnych predpisov preskma slad vntrottneho zkona s medzinrodnou zmluvou, ktorej definin znaky s uveden v l. 125 ods. 1 v spojen s l. 7 ods. 2 stavy, t. j. v danom prpade rozhodn aj o neslade napadnutch ustanoven s prslunmi lnkami Zmluvy o fungovan E. Na tomto zklade stavn sd zastva nzor, e v prpade, ak v konan poda l. 125 ods. 1 psm. a) stavy zist a rozhodne, e napadnut zkon, jeho as alebo niektor jeho ustanovenia nie s v slade s stavou alebo stavnm zkonom, nie je v zsade u potrebn preskmava aj ich neslad s prvom Eurpskej nie (aj napriek tomu, e to navrhovatelia navrhuj), pretoe aj ich prpadn neslad by viedol len k rovnakmu vsledku a rovnakm prvnym inkom, ak sa dosiahli rozhodnutm, poda ktorho napadnut prvna prava nie je v slade s stavou alebo stavnm zkonom. Takto samo obmedzujci prstup k vkonu svojej prvomoci stavn sd odvoduje v podstate tm, e po vysloven nesladu s stavou alebo stavnmi zkonmi zanik predmet konania o slade prvnych predpisov vo vzahu k namietanmu nesladu s prvom Eurpskej nie, naprklad so Zmluvou o fungovan E, tak ako to je aj v tejto veci. stavn sd Slovenskej republiky na verejnom zasadnut 26. janura 2011 v plne rozhodol o neslade ustanoven 2 ods. 1 psm. a) slov ,,alebo i bol uroben kon na jeho zskanie, 2 ods. 2 psm. a) slov ,,inak doklady a 2 ods. 2 psm. a) prvho bodu a druhho bodu zkona . 669/2007 Z. z. o jednorazovch mimoriadnych opatreniach v prprave niektorch stavieb dianic a ciest pre motorov vozidl a o doplnen zkona Nrodnej rady Slovenskej
27

republiky . 162/1995 Z. z. o katastri nehnutenost (katastrlny zkon) v znen neskorch predpisov s l. 12 ods. 1 v spojen s l. 20 ods. 1, s l. 13 ods. 4 v spojen s l. 20 ods. 1, s l. 20 ods. 4 stavy Slovenskej republiky a s l. 1 Dodatkovho protokolu k Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd. Poda ustanovenia 2 ods. 1 zkona . 669/2007 Z. z. v iadosti o stavebn povolenie stavebnk okrem veobecnch nleitost podania a nleitost poda stavebnch predpisov uvedie zoznam pozemkov, na ktorch sa m uskutoni stavba dianice, s uvedenm parcelnho sla a druhu pozemku a daj o tom, i ku du zaatia stavebnho konania bolo zskan vlastncke prvo alebo in prvo k nim, alebo i bol uroben kon na jeho zskanie. Poda 2 ods. 2 citovanho zkona prlohou iadosti o stavebn povolenie s doklady preukazujce vlastncke prvo alebo in prvo stavebnka k jednotlivm pozemkom, inak doklady 1. o prsube zska vlastncke prvo alebo in prvo k pozemku, najm kpie uzavretch kpnych zmlv, zmennch zmlv, darovacch zmlv alebo zmlv o budcej zmluve, 2. o nemonosti zska vlastncke prvo alebo in prvo k pozemku zmluvou, najm doklady o prebiehajcich dediskch konaniach alebo o inch konaniach pred sdmi alebo sprvnymi orgnmi. Poda novely . 540/2008 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 669/2007 Z. z. o jednorazovch mimoriadnych opatreniach v prprave niektorch stavieb dianic a ciest pre motorov vozidl a o doplnen zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 162/1995 Z. z. o katastri nehnutenost (katastrlny zkon) v znen neskorch predpisov v znen zkona . 86/2008 Z. z. a o zmene a doplnen niektorch zkonov na pozemok, na ktorom sa m uskutoni stavba dianice alebo cesty pre motorov vozidl, vznik zo zkona predkupn prvo ttu dom prvoplatnosti zemnho rozhodnutia. Tto novela taktie zaviedla vyplatenie nhrady za vkup pozemku alebo stavby vo vke 1,2-nsobku nhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie poda ustanoven stavebnho zkona. Pvodn znenie prlohy k citovanmu zkonu vak potalo s aplikciou zkona o jednorazovch mimoriadnych opatreniach len v troch sekoch dianice D1 a jednom seku R1, nslednmi novelami zkona dolo k jej podstatnmu rozreniu. Sasn znenie prlohy zkona o jednorazovch mimoriadnych opatreniach je teda tak irok, e zaha v podstate vetky dianice, ktorch vstavba v Slovenskej republike je dlhodobo plnovan. Poda ustanovenia l. 12 ods. 1 druhej vety stavy zkladn prva a slobody s neodaten, nescudziten, nepremlaten a nezruiten. Poda l. 13 ods. 4 stavy pri obmedzovan zkladnch prv a slobd sa mus dba na ich podstatu a zmysel. Takto obmedzenia sa mu poui len na ustanoven cie. Poda l. 20 ods. 1 stavy kad m prvo vlastni majetok. Vlastncke prvo vetkch vlastnkov m rovnak zkonn obsah a ochranu. Poda l. 20 ods. 4 stavy vyvlastnenie alebo nten obmedzenie vlastnckeho prva je mon iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom zujme, a to na zklade zkona a za primeran nhradu. Poda l. 1 ods. 1 dodatkovho dohovoru kad fyzick alebo prvnick osoba m prvo pokojne uva svoj majetok. Nikoho nemono zbavi jeho majetku s vnimkou verejnho zujmu a za podmienok, ktor ustanovuje zkon a veobecn zsady medzinrodnho prva. Sumarizujc dosia uveden stavn sd kontatoval, e napadnut ustanovenia zkona o jednorazovch mimoriadnych opatreniach -hlavne vzhadom na skutonos, e umouj stavbu na cudzom pozemku bez riadneho prvneho titulu, umouj vyvlastnenie de facto, s vgne a zniuj neakceptovatenou

28

mierou tandard procesnej ochrany, nie s v slade s l. 20 ods. 1 a l. 20 ods. 4 stavy v spojen s l. 13 ods. 4 a l. 1 dodatkovho protokolu. - vzhadom na skutonos, e s diskriminan voi vlastnkom dotknutch pozemkov v svislosti s ich prvom na ochranu vlastnctva, resp. pokojn uvanie majetku, nie s tie v slade ani s l. 12 ods. 1 v spojen s l. 20 ods. 1 stavy. stavn sd napokon upresuje a dopa, e z kontatovanej stavnej nesladnosti napadnutch ustanoven vyplva aj neaplikovatenos 9 ods. 2 zkona o jednorazovch mimoriadnych opatreniach, poda ktorho sa v konaniach poda tohto zkona nepouije 58 ods. 2 stavebnho zkona. stavn sd vo veobecnosti kontatoval, e s ohadom na vznam ochrany pozemkovho vlastnctva v prvnom tte, berc do vahy koncepciu oddelenho vlastnctva pozemkov a stavieb, nemono stavnoprvne akceptova vstavbu trvalej stavby bez hmotnoprvneho titulu k pozemku, ktor mus by preukzan pred zaatm vstavby. Vnimkou mu by len mimoriadne situcie svisiace so zabezpeenm bezpenosti ttu. Zkonodarca sce neodstrnil podmienku hmotnoprvneho titulu, jeho preukzanie vak odloil a na okamih kolaudcie. Tm vak okrem inch negatv fakticky redukoval vyvlastovacie konanie na konanie o vke nhrady za vyvlastnenie pozemku. stava dovouje vyvlastni len na zklade zkona (nie zkonom) v nevyhnutnej miere (rozsahu) a vo verejnom zujme, ktor mus by preukzan osobitne v kadom jednotlivom vyvlastovacom konan s procesnou ochranou. Finann nhrada po formlnom vyvlastnen neme ospravedlni prvne neohadupln okupciu (v zmysle terminolgie, ktor pouva ESP, pozn.) pozemkov, ktor trvala od vydania stavebnho povolenia a do vyvlastnenia. Napadnut ustanovenia v kontexte s celm obsahom zkona . 669/2007 Z. z. zamieaj poradie a el (podstatu) stavebnho a vyvlastovacieho konania. Vytvraj myln dojem, e je mon stava na cudzom pozemku, kee neskr bude pozemok predsa len vyvlastnen. Dochdza tak k tzv. vyvlastneniu de facto, o nie je zluiten s stavou ani s Dohovorom o ochrane udskch prv a zkladnch slobd (alej len dohovor). Stavebn rad ministerstvo dopravy u vydanm stavebnho povolenia de facto vyvlastuje nehnutenos a krajsk stavebn rad vo vyvlastovacom konan u len uruje vku nhrady. Stavebn rad vykonva uveden de facto vyvlastnenie a nemus v stavebnom konan posudzova iaden verejn zujem. stavn sd povaoval za dleit tie preskma zmysel napadnutch ustanoven v irom kontexte prvnej pravy stavebnho konania tkajceho sa dianic. Ustanovenie, poda ktorho na vydanie stavebnho povolenia postauj doklady o nemonosti zska vlastncke prvo alebo in prvo k pozemku zmluvou, najm doklady o prebiehajcich dediskch konaniach alebo o inch konaniach pred sdmi, alebo sprvnymi orgnmi, by mohlo naznaova, e je rieenm pre situciu, ke vlastnk pozemku nie je znmy, resp. nevedno, kto bude napokon dediom. i vecne legitimovanm v sporovch konaniach. stavn sd vak upozoruje, e veobecn prava vyvlastnenia pamt na tieto situcie v 113a stavebnho zkona. Z uvedenho vyplva, e elom napadnutch ustanoven zkona o jednorazovch mimoriadnych opatreniach je urchli vstavbu na kor procesnej, a tak aj hmotnoprvnej ochrany vlastnckeho prva. stavn sd vyslovil podrobnejiu argumentciu smerujcu k vysloveniu nesladu napadnutch ustanoven zkona o jednorazovch mimoriadnych opatreniach s oznaenmi ustanoveniami stavy a dodatkovho protokolu a uviedol ju vchodiskovou tzou, ktorou je zsada, e na pozemku, ku ktormu stavebnk nem hmotnoprvny titul, sa nestavia. Veobecnejie povedan, vlastnctvo m by pokojne uvan, neruen. Jednotlivec sa neme cti prvne a ani udsky bezpene, ak je to naopak. Z stavnoprvneho hadiska je v
29

zsade neakceptovaten, ak na skromnom pozemku stavia v podstate ttna moc. Zsahy do vlastnckeho prva, zvl ak s nezvratn, musia repektova vznam a podstatu vlastnckeho prva a musia by vykonan v riadnej procedre, Vnimky s mon len v extrmnych prpadoch, predovetkm, ak dochdza k ohrozeniu bezpenosti ttu alebo k zsadnmu ohrozeniu zkladnch prv a slobd. stavn sd pripomna, e vlastnctvo pozemku je vecnm prvom k nehnutenej veci pde, priom v obianskoprvnom (civilistickom) zmysle ide o prvo absoltne, psobiace voi vetkm, omu zodpoved povinnos vetkch nerui vlastnka vo vkone jeho prva. Ak subjekt k nejakej veci nem iadne prvo, m povinnos necha ju na pokoji (neminem leadere). Ide o bezprostredn prvne panstvo nad vecou. Prve vzah osoby k pde me asto presahova len prvny a ekonomick rozmer vlastnckeho prva. Pokia ide o hnuten vec i majetok, v irom zmysle je navrtenie do pvodnho stavu po zsahu omnoho jednoduchie, ne je to pri vlastnctve pdy, i pozemku. Eurpsky sd pre udsk prva preto naznail, e nemonos navrtenia pozemkov potom, ako sa zistilo, e ich okupcia bola nezkonn, nie je priatesk k l. 1 dodatkovho protokolu. stavn sd kontatuje, e posudzovan zsah do vlastnckeho prva, resp. prva na pokojn uvanie majetku nem dostaton zkonn zklad. Zsah napriek tomu, e m ist prvny zklad vo forme zkona, hrani s faktickm bezprvnym zsahom, lebo titul k vykonvaniu stavby je len procesn, tvriaci sa doasne, ale v skutonosti m trval efekt. Takto zkon, ktor obchdza hmotnoprvnu ochranu, ktor je konkretizciou stavnho prva na vlastnctvo, resp. pokojn uvanie majetku, nespa kvality zkona, ktor by mohol obmedzova vlastncke prvo. Pokia ide o procesn ochranu dotknutch subjektov, stavn sd poukazuje na to, e preskmavan vec je z perspektvy obmedzitenosti zkladnch prv pecifick. Uveden pecifickos je dan jednak skutonosou, e napadnut ustanovenia zkona o jednorazovch mimoriadnych opatreniach sa tkaj jednotlivcov vlastnkov, t. j. nositeov prv na ochranu majetku, ktor si v rmci zkonom predvdanch procedr vrtane sdnej ochrany chrnia svoje vlastncke prva, a zrove skutonosou, e predmetom ich vlastnckeho prva je nehnuten vec, ktor je po ukonen vstavby dianice nemon navrti do pvodnho stavu. Z uvedenho vyplva, e v danej veci je bezprostredne previazan prvo na ochranu majetku s prvom na sdnu a in prvnu ochranu. stavn sd vychdza z toho, e komponentom podmienky zkonnho zkladu zsahu do zkladnch prv je aj procedurlna ochrana proti arbitrrnym zsahom orgnov verejnej moci. Zkonnos zsahu a princp prvneho ttu v demokratickej spolonosti vyaduj, aby zsahy do zkladnch prv boli v uritch prpadoch predmetom sporovho konania pred nezvislm orgnom, ktor je oprvnen preskma dvody zsahu a vykona v tejto svislosti dkazy. stavn sd u v nleze sp. zn. I. S 23/01 uviedol, e slovn spojenie prvo na ochranu, ktor je pouit aj v l. 20 ods. 1 stavy, implikuje v sebe aj potrebu minimlnych garanci procesnej povahy, ktor s ustanoven priamo v l. 20 ods. 1 stavy a ktorch nedodranie me ma za nsledok jeho poruenie popri poruen prva na sdnu a in prvnu ochranu poda l. 46 a nasl. stavy. Je dleit upozorni na ustanovenie 114 ods. 3 stavebnho zkona, poda ktorho odkladn inok odvolania proti rozhodnutiu o vyvlastnen nemono vyli. Vo vzahu k sdnej ochrane stavn sd uviedol, e ochrana udskch prv a zkladnch slobd je v naom stavnom systme v prvom rade lohou sdov, a to tak veobecnch sdov, ako aj stavnho sdu. Pri preskmavan napadnutch ustanoven nemono v danom prpade prehliadnu ani stavnoprvnu poiadavku uritosti, prstupnosti, presnosti a predvdatenosti tch prvnych noriem, prostrednctvom ktorch sa m zasiahnu do zkladnch prv. Tto poiadavka je dleitm komponentom vldy prva, prvneho ttu. stavn sd kontatuje, e slovn
30

spojenia uroben kon na jeho zskanie, a inak doklady o prsube zska a zvl inak doklady o nemonosti zska s v danom kontexte prli neurit, nejednoznan, vymykajce sa obvyklej prvnickej terminolgii a pripajce rozmanit vklady, take ich ani z hadiska presnosti a predvdatenosti nemono akceptova na ely zsahu do vlastnckeho prva k pozemkom. Obdobn prvnu neistotu predstavuje aj astica najm, ktor otvra dan prvnu normu v neprospech vlastnkov pozemkov. stavn sd ete pripomna, e preskmavan prvna prava nie je stavne konformn ani k princpu deby moci, ktor je tie implicitnou sasou l. 1 ods. 1 stavy (pozri u uveden). iadne konanie vak nem vopred uren vsledok, in by bolo zbyton. V situcii, ke u prebieha vstavba, je vlastne u determinovan vsledok vyvlastovacieho konania. Zkonodarca tak z pohadu deby moci neprpustne eliminoval lohu ttnej sprvy orgnov moci vkonnej, ktorm patr prvomoc posudzova existenciu verejnho zujmu pri rozhodovan o vyvlastnen, ale do uritej miery aj pri udeovan stavebnho povolenia. Deba moci pritom v danch svislostiach nie je hodnotou samou osebe, ale reflektuje prvnu ochranu jednotlivcov, ktor m by poskytovan sprvnymi a sdnymi orgnmi. V preskmavanej veci vak zkonodarca eliminciou exekutvy a justcie eliminoval ochranu vlastnctva smerom k iluzrnosti a neinnosti. stavn sd alej uvdza, e cieom prvnej pravy nie je len urchlenie vstavby dianic, ale vytvorenie tlaku na vlastnkov pozemkov pri vyjednvan so stavebnkom. Prvny tt vychdza z priority obana pred ttom. stavn sd v nleze sp. zn. PL. S 10/04 uviedol, e aiskom stavnho systmu je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemono arbitrrne zasahova. Zkonodarca nevykonva voi obanom neobmedzen moc a oban nie je len pasvnym adrestom vrchnostenskch predpisov. Z tohto pohadu nemono ako cie zsahu do prva na ochranu majetku akceptova vytvranie tlaku na vlastnkov dotknutch pozemkov, aby tto rezignovali na autentick uzatvranie dohd o predaji pozemkov alebo na vyuvanie prvnych monosti ochrany svojich pozemkov. Z aplikanej praxe je zrejm, e tt nevyklad pojem nemonos zska vlastncke prvo alebo in prvo k pozemku zmluvou len tm spsobom, e by ilo o problm identifikcie vlastnka, ale vyklad to tm spsobom, e ide o tch vlastnkov, ktor odmietaj dohodu. Tu je cie vytvori tlak na vlastnka vemi zreten. V danch svislostiach je potrebn vnma l. 18 dohovoru, poda ktorho obmedzenia, ktor tento dohovor pripa pre uveden prva a slobody, nesm sa vyuva na in el, ne na ten, na ktor boli uren. stavn sd kontatuje, e v danom prpade nie je dan iadny dvod, ktor by ospravedloval zkonn vylenenie predmetnej skupiny pozemkov z riadneho reimu vyvlastnenia vzhadom na absenciu zkonnho zkladu vylenenia a e napadnut ustanovenia s diskriminan voi dotknutm vlastnkom. Priamou diskriminciou je prvna prava urujca, e s uritou skupinou osb sa zaobchdza v porovnatenej situcii menej vhodnm spsobom ako s inou skupinou osb, ak sa tak deje na zklade tzv. kvalifikovanho kritria. stavn sd vak dodva, e napadnut ustanovenia s nesladn so zkladnm prvom na ochranu vlastnctva a s prvom na pokojn uvanie majetku, t. j. s l. 20 ods. 1 a 4 a l. 1 dodatkovho protokolu aj bez ohadu na ich diskriminan charakter, to znamen, e napadnut ustanovenia by boli stavne nesladn, aj keby sa tkali vetkch dianic, prpadne ciest. Napadnutm ustanovenm dolo k vyleneniu skupiny vlastnkov vo vzahu k slobode vlastnctva tm, e niektor vlastnci pozemkov podliehajci reimu zkona . 669/2007 Z. z. s s ohadom na plnovan vstavbu konkrtnych dianic vylenen voi vlastnkom ostatnch pozemkov, na ktorch sa maj stava in dianice alebo cesty, a taktie

31

voi vlastnkom inch pozemkov na zem Slovenskej republiky. priom vylenenie me by na pra z hadiska ochrany ich vlastnckeho prva stavn sd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnut 20. aprla 2011 rozhodol o neslade ustanovenia 86 ods. 1 zkona . 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov s l. 6 ods. 1 a l. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd. Poda 86 ods. 1 manel me do troch rokov odo da, ke sa dozvie, e sa jeho manelke narodilo diea zaprie na sde, e je jeho otcom. Poda l. 6 ods. 1 dohovoru kad m prvo na to, aby jeho zleitos bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednan nezvislm a nestrannm sdom zriadenm zkonom, ktor rozhodne o jeho obianskych prvach alebo zvzkoch alebo o oprvnenosti akhokovek trestnho obvinenia proti nemu. Poda l. 8 dohovoru kad m prvo na repektovanie svojho skromnho a rodinnho ivota, obydlia a korepondencie (odsek 1). ttny orgn neme do vkonu tohto prva zasahova okrem prpadov, ke je to v slade so zkonom a nevyhnutn v demokratickej spolonosti v zujme nrodnej bezpenosti, verejnej bezpenosti, hospodrskeho blahobytu krajiny, predchdzania nepokojom a zloinnosti, ochrany zdravia alebo morlky alebo ochrany prv a slobd inch (odsek 2). Vzahy medzi rodimi a demi spadaj pod ochranu l. 8 dohovoru. Ochrana vzahov medzi rodimi a demi je pritom zabezpeen nielen povinnosou zdra sa zsahov do tchto vzahov zo strany orgnov verejnej moci, ale aj pozitvnou povinnosou ttu prija opatrenia v zujme ich ochrany a zabezpeenia ich stability, t. j. v zujme dodriavania l. 8 dohovoru. stavn sd dospel k zveru, e napadnut ustanovenia neposkytuj dostaton ochranu zujmom vetkch dotknutch subjektov, resp. nezohaduj dostatone prvo prvneho otca na zosladenie biologickho a prvneho otcovstva. Prvny otec nem opravn prostriedok, ktorm by sa mohol brni proti neprimeranmu zsahu do svojich prv. Napadnut ustanovenia neprimerane zasahuj do jeho prva na skromie poda l. 8 ods. 1 dohovoru, ako aj do prva na prstup k sdu poda l. 6 ods. 1 dohovoru. stavn sd v shrne kontatoval, e prvnou pravou ustanoven lehota na podanie zapieracej aloby (zapieracia lehota) nie je v rozpore s oznaenmi lnkami dohovoru. Vymedzenie tejto lehoty a podmienok jej plynutia vak mus vyvenm spsobom repektova prva vetkch v tchto prvnych vzahoch zastnench osb. Zkonom . 94/1963 Zb. ustanoven 6-mesan zapieracia lehota poskytovala dotknutm osobm neprimerane krtky asov priestor na uplatnenie ich prv, a preto bola repektujc prva priznan stavou i dohovorom novou zkonnou pravou zkonom . 36/2005 Z. z. preden na 3 roky. Z hadiska vyvenia vetkch dotknutch zujmov pri usporiadan prvnych vzahov svisiacich s prvnym otcovstvom je potrebn zobra do vahy predovetkm moment zaatia plynutia zapieracej lehoty, ktor mus zohadova okamih, v ktorom sa prvny otec dozvedel o skutonostiach spochybujcich jeho otcovstvo. Prvnou pravou ustanoven zaatie plynutia zapieracej lehoty od momentu, ke sa manel matky dozvedel o naroden dieaa, toti neprimerane oslabuje jeho zujmy.

32

Prvnemu otcovi po uplynut zapieracej lehoty, nie je poskytnut iadny inn prostriedok npravy na zapretie otcovstva, inak povedan, prvny otec po uplynut zapieracej lehoty nem monos uplatni svoje argumenty tkajce sa zapretia otcovstva na sde napriek tomu, e napr. disponuje biologickm dkazom, ktor tto skutonos preukazuje. Poiadavka vytvorenia innho prostriedku npravy vo vntrottnom prvnom poriadku je pritom spojen s prvom kadho domha sa ochrany svojich subjektvnych prv poda l. 6 ods. 1 dohovoru. Poda intertemporlneho ustanovenia 114 zkona . 36/2005 Z. z. prvne vzahy, ktor vznikli pred 1. aprlom 2005, sa posudzuj poda ustanoven tohto zkona. Vznik tchto prvnych vzahov, ako aj prva a povinnosti z nich vzniknut sa vak posudzuj poda doterajch predpisov. Takto formulovan veobecn prechodn ustanovenie nie je v rmci legislatvy nim neobvyklm kee v tchto prpadoch nejde o tzv. prav (zakzan) retroaktivitu, ale o neprav retroaktivitu, ktor slovami spova v tom, e prvne vzahy, ktor vznikli za platnosti starej prvnej normy, sa spravuj tmto prvom a do momentu innosti novho prva, potom sa u vak riadia novm prvom. Z analytickho hadiska nie je mon opomen, e vdy mus s o tak konkrtne prva a povinnosti, ktor vznikli zo zkladnho rodinnoprvneho vzahu (slovn spojenie z nich vzniknut). Akkovek in, aj ke svisiace prva, ktor sa uplatuj po nadobudnut innosti zkona . 36/2005 Z. z. a ktor nespadaj do rmca obsahu tohto zkladnho vzahu vyplvajceho z prvnej pravy zkona . 94/1963 Zb., nemono posudzova poda tohto zkona, ale poda zkona . 36/2005 Z. z. Prvo na zapretie otcovstva manelom matky, ktor, s vnimkou dky lehoty, je identicky upraven v obidvoch citovanch zkonoch, je bez akchkovek pochybnost tm prvom, ktor sa z uvedenho rmca obsahu rodinnoprvneho vzahu otec diea jednoznane vymyk. Toto prvo sce v uritej potencilnej rovine existuje, ale rozhodne nejde o prvo hmotnoprvnej povahy, ktor by bolo mon zahrn do prv vzniknutch z rodinnoprvneho vzahu otec diea. Tu skr mono hovori o uritej podobe tzv. alobnho prva, ktor vak, ak je uplatnen za innosti zkona . 36/2005 Z. z., treba posudzova poda tohto novho zkona. Na zklade uvedenho rozboru a vetkch podstatnch skutonost, ktor maj vplyv na posdenie nastolenej otzky, stavn sd kontatuje, e, sa pri rozhodovan o zapieracej alobe sa zkon . 94/1963 Zb. nepouije a je potrebn aplikova zkon . 36/2005 Z. z. Aktulne problmy zkonodarnej innosti Nrodnej rady Slovenskej republiky Poda nlezu stavnho sdu (PL.S 15/1998) Nrodn rada je viazan stavou v rovnakej miere ako vetky ostatn ttne orgny Slovenskej republiky (l. 2 ods. 2 stavy). Pri uplatnen svojej zkonodarnej psobnosti me prija ubovon zkon, pokia takmto zkonom neprekro rmec dan stavou.. A alej Jednou z nevyhnutnch sast obsahu princpu prvneho ttu je poiadavka prvnej istoty. S uplatovanm tohto princpu sa spja nielen poiadavka po veobecnej platnosti, trvcnosti, stabilite, racionalite a spravodlivom obsahu prvnych noriem a ich
33

dostupnosti obanom (publikovatenos), no rovnako aj poiadavka predvdatenosti konania orgnov verejnej moci, (prvna istota), ktorej zkladom je jednoznan jazyk a zrozumitenos prvnych noriem (poiadavka, aby priemern oban dokzal porozumie obsahu prvnej normy.. V zmysle ustanovenia 69 zkona NR SR . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky Spsob tvorby zkonov, podrobnosti o postupe pri ich prprave, predkladan a prerokvan a o ich forme, upravia legislatvne pravidl, ktor s pre navrhovatea zkona zvzn.. Tieto Legislatvne pravidl tvorby zkonov ustanovuj, e cieom legislatvnych prc je pripravi a schvli tak zkon, ktor sa stane prirodzenou sasou vyvenho, prehadnho a stabilnho prvneho poriadku. Poiadavka vyv enosti prvneho poriadku spova v sladnom psoben vetkch jeho sast, o predpoklad slad zkona s prvnym poriadkom, s stavou, stavnmi zkonmi, s medzinrodnmi zmluvami a inmi medzinrodnmi dokumentmi, ktormi je Slovensk republika viazan. stavn norma prvneho ttu ustanoven v l. 1 ods. 1 stavy sa premieta aj do kritri tvorby prvnych predpisov. Sasou poiadavky na tvorbu prva, v ktorej zkon neodporuje stave, nie je iba poiadavka, aby zkon neporuil prva uren stavou. Sasou tejto poiadavky je aj formulan kvalita prvnej normy. stavn sd to vyjadril v nasledujcom prvnom nzore: Princp prvneho ttu proklamovan v l. 1 stavy Slovenskej republiky je zkladnm stavnoprvnym princpom v Slovenskej republike. Ak prvna norma obsiahnut v ustanoven zkona nie je formulovan jednoznane a pre je adresta nie je dostatone zrozumiten, priom tento nedostatok nie je mon odstrni ani vkladom poda l. 152 ods. 4 stavy Slovenskej republiky, jej obsah nie je v slade s obsahom princpu prvneho ttu vyjadrenm v l. 1 stavy Slovenskej republiky. (PL. S 19/1998). Zkladom materilneho prvneho ttu je veobecn zvznos prva pre vetkch. Okolnosou zsadnho vznamu je jednoznan identifikcia veobecne zvznch prameov prva poda 1 zkona . 1/1993 Z. z. o Zbierke zkonov Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov a identifikcia a spsob uverejovania ich plnho znenia poda 4 tohto zkona. Uveden prvne nzory stavnho sdu bez pochybnost slia na zabezpeenie sladu schvlenho zkona s stavou v hmotnoprvnej rovine. Za otvoren mono oznai prvnu relevanciu procesnch noriem. Pokia ide o stavnos zkonodarnho procesu v nrodnej rade, poda rozhodnutia stavnho sdu k tejto tme (P.L. S 48/03) nemono preskma rozpor napadnutho zkona s stavou (oznaenmi lnkami) iba z dvodu, e nrodn rada uritm spsobom poruila zkon o rokovacom poriadku, resp. e nepostupovala striktne poda jeho ustanoven upravujcich prerokovanie nvrhov zkonov, ak sa netvrd a nepreuke tak chybn postup a kony v legislatvnom procese, ktor s napadnuten samy osebe, bez ohadu na vecn obsah napadnutho zkona. Poda stavnho sdu je dleit, aby boli dodran vetky zkladn zruky riadneho legislatvneho procesu v prvnom tte, aby nrodn rada nekonala v procese prijmania napadnutho zkona svojvone, a aby zkonodarn proces v zkladnch poiadavkch spal stavn garancie legitmneho a leglneho zkonodarnho procesu.

34

Proti procesnmu postupu nrodnej rady a jej orgnov pri prerokovan nvrhov zkonov nie je prpustn iaden opravn prostriedok. Rieenie takch pochyben je vo vlunej kompetencii nrodnej rady (jej orgnov a poslancov), o je dsledok jej postavenia v sstave orgnov verejnej moci (l. 72 stavy). Poda nzoru stavnho sdu je nvrh na zaatie konania o slade prvnych predpisov zjavne neopodstatnen vtedy, ak napadnut zkon (jeho as alebo jednotliv ustanovenie) a oznaen lnky stavy, s ktormi by sa mal dosta do nesladu, vbec spolu nesvisia, pretoe ich neslad sa vyvodzuje iba z nepodstatnho poruenia procedurlnych pravidiel pri prerokovan nvrhu zkona. stavn sd alej uviedol, e poslednou monosou na npravu procedurlnych pochyben nrodnej rady a jej orgnov pri prerokovan nvrhu zkona je hlasovanie poslancov o nvrhu zkona (najm poda 86 zkona o rokovacom poriadku). Ak poas tohto hlasovania djde k schvleniu nvrhu zkona napriek pretrvvajcim procedurlnym pochybeniam v predolch tdich zkonodarnho procesu, treba vychdza z toho, e zkon bol riadne schvlen. Zverenm hlasovanm poslancov poda nzoru stavnho sdu me djs ku konvalidcii takchto procesnch chb, ak sa v spojitosti s tmto hlasovanm nevyskytn u alie chybn postupy, naprklad opakovan hlasovanie, napriek tomu, e predol hlasovanie bolo v slade so zkonom o rokovacom poriadku a opakovanie by malo len odstrni zjavn omyl alebo vecn chybu v zkone. Takto nzor zodpoved poda nzoru stavnho sdu nielen suvernnemu postaveniu nrodnej rady, ale aj princpom prvneho ttu vyjadrenm v l. 1 ods. 1 stavy. Z hadiska l. 2 ods. 2 stavy je v posudzovanom prpade podstatn to, e nrodn rada aj pri prerokovan nvrhu napadnutho zkona konala v slade s tmto lnkom, pretoe neprekroila rmec stavne vymedzenej innosti jedinho zkonodarnho a stavodarnho orgnu v Slovenskej republike (l. 72 stavy). Z uvedenho uznesenia vyplva, e na jednej strane zverenm hlasovanm poslancov me djs ku konvalidcii procesnch chb, ak v podstatnom rmci boli dodran vetky zkladn zruky riadneho legislatvneho procesu v prvnom tte a nejde o nepodstatn poruenie pravidiel prerokvania nvrhu zkona, ale na strane druhej poruenie noriem stavnho procesu (teda zkonodarnho procesu) nrodnou radou, je v prpadoch hrubho a svojvonho nerepektovania pravidiel zkonodarnho postupu zsadne spsobil vysti do rozporu prijatho zkona s stavou. V prpade pochybnost by stavn sd musel rozhodn, i v konkrtnom prpade poruenie rokovacieho poriadku zaklad neslad zkona s stavou. Predovetkm sa mus preukza tak chybn postup a kony v legislatvnom procese, ktor s napadnuten samy osebe. K princpom prvneho ttu patr aj predvdatenos spsobu, akm ttny orgn prvnu normu uplatn. Pri aplikcie tohto princpu stavn s vyslovil: Znakom prvneho ttu je vytvranie prvnej istoty tak pri prijman zkonov a alch veobecne zvznch prvnych predpisov, ako aj pri ich uplatovan ttnymi orgnmi(II. S. 34/95). Uplatovanie materilneho prvneho ttu vo fze aplikcie prva formuloval stavn sd v nzore: Orgny ttu s povinn zabezpei efektvnu ochranu prv garantovanch stavou a prslunmi medzinrodnmi zmluvami o udskch prvach a zkladnch slobodch. Tejto ich povinnosti mus zodpoveda aj vklad a uplatovanie zkonov a inch veobecne zvznch prvnych predpisov. (I. S 22/01).

35

Zkonodarn proces sa vo veobecnosti vyznauje viacermi pretrvvajcimi nedostatkami, ktor ovplyvuj vsledn podobu zkonov. Spomenieme aspo tie najvraznejie. Nrodn rada a jej vbory nevyuvaj oprvnenie vyplvajce im z ustanovenia 73 ods. 3 psm. a) a 82 ods. 1 zkona o rokovacom priadku nrodnej rady a nevracaj nvrh zkona jeho navrhovateovi na dopracovanie. Navrhovatelia subuj v svislosti s vhradami k ich nvrhu zkona dodatone odstrni namietan nedostatky v druhom tan, o sa vdy prejav v rozsahu spolonej sprvy vborov, ktor je podstatne rozsiahlejia ako nvrh zkona. Problmy spsobuje aj predkladanie vekho potu pozmeovacch nvrhov k nvrhu zkona, ktor s asto rozsiahle a dokonca v konenom dsledku meniace pvodn filozofiu nvrhu zkona. Mnohokrt ide o samostatn lnky obsahujce novelizciu (aj rozsiahlu) inch zkonov, ktor s pvodnm nvrhom zkona nesvisia a mali by sa riei samostatnmi novelami prslunch zkonov. Ustanovenie 94 ods.2 poda ktorho Pri prerokvan nvrhu zkona, ktorm sa men a dopa in zkon, mono podva nvrhy, ktor predloen nvrh zkona roziruj, len vtedy, ak s tm navrhovate vyjadr shlas najneskr pred hlasovanm. podmieuje podanie takho nvrhu len shlasom navrhovatea. Medzi alie problmy slovenskho zkonodarnho procesu patr novelizcia zkonov, ktor ete nenadobudli platnos a predkladanie viacerch noviel jednho zkona na jednu schdzu parlamentu. Niektor predkladan poslaneck nvrhy zkonov s pvodne vldnymi nvrhmi zkonov, ktor sa takto mu vyhn zdhavmu pripomienkovmu konaniu. Za pomerne vny, no napriek tomu asto sa vyskytujci nedostatok, povaujeme nedostatone dlh legisvakann lehotu zkona, ktor ukracuje adresta prvnej normy o monos dkladne sa zoznmi s obsahom zkona, a to v dostatonom asovom predstihu pred nadobudnutm jeho innosti. ast pouvanie poznmok pod iarou s normatvnym obsahom je tie v rozpore s ustanovenm bodu 17. Legislatvno-technickch pokynov Legislatvnych pravidiel tvorby zkonov poda ktorho poznmky pod iarou k prslunm odkazom nie s sasou prvneho predpisu a majc len informatvnu hodnotu, nesm obsahova ustanovenia, ktor maj normatvnu povahu. Ako uvdza prvna teria, jednm z monch rieen tchto legislatvnych problmov by mohla by prprava a schvlenie stavnho zkona, ktor by upravoval pravidl tvorby prvnych predpisov, ako sa uvauje v niektorch krajinch Eurpskej nie. Spracovala: JUDr. Eva Panenkov Spoluprca: Bc. Monika Fekulov, stistka Podrobn prehad a tatistick daje o legislatvnej innosti nrodnej rady sa nachdzaj v publikcii Organizanho odboru K NR SR Prehad legislatvnej innosti Nrodnej rady Slovenskej republiky, V. volebn obdobie.

36

B Kontroln funkcia Nrodnej rady Slovenskej republiky v V. volebnom obdob

1. Prvny rmec vkonu kontrolnej funkcie
Oblas kontroly je jedna z psobnost nrodnej rady, ktor s uren stavnm postavenm nrodnej rady v systme vkonu moci. stavn zsada deby moci je zaloen na vzjomnej vyvenosti jednotlivch druhov moci tak, aby sa tm zabrnilo zneuitiu ktorejkovek z nich. stava zveruje nrodnej rade kontrolu innosti vldy, nem vak iadne ustanovenie, ktor by umoovalo zasahova do rozhodovacej innosti sdov inou zlokou ttnej moci. Vzahy medzi nrodnou radou a vldou s zaloen v zmysle l. 114 stavy na princpe stavnej zodpovednosti vldy voi nrodnej rade. V rmci vymedzenia psobnosti nrodnej rady poda l. 72 a 92 stavy jej v rmci kontrolnej funkcie patr: poda l. 86 psm. a) uzna sa na stave, stavnch zkonoch a ostatnch zkonoch a kontrolova, ako sa dodriavaj, a to - prerokvanm sprv prezidenta Slovenskej republiky o stave Slovenskej republiky a o zvanch politickch otzkach, - kontrolou innosti vldy a ostatnch ttnych orgnov, ktor nrodn rada kreuje resp. pri ktorch krecii spolupsob a s jej zodpovedn, poda l. 80 a l. 86 psm. f), g), h) kontrolova innos vldy (rokovanm o programe vldy a o dvere vlde alebo lenovi vldy, interpelciami a kladenm otzok, schvaovanm rozpotu a ttneho zverenho tu a pod.). stava neupravuje spsob vykonvania kontrolnej psobnosti nrodnou radou. Kontroln prvomoc nrodnej rady vyplva aj z 2 a 127 rokovacieho poriadku, osobitnch predpisov. Formami uplatovania kontrolnej psobnosti nrodnej rady voi vlde s rokovanie o programe vldy, rokovanie o dvere vlde alebo lenovi vldy, interpelcie (l. 80 stavy a 129 rokovacieho poriadku), hodina otzok ( 131 rokovacieho poriadku), rokovanie o ttnom rozpote a ttnom zverenom te a ich schvaovanie. V kontrolnej innosti nrodnej rady maj osobitn postavenie vbory nrodnej rady, ktor nrodn rada zriauje poda l. 92 ods. 1 stavy a 45 ods. 1 rokovacieho poriadku, ako svoje iniciatvne a kontroln orgny. I ke poet vborov nrodnej rady nie je stanoven, poda 45 ods. 2 rokovacieho poriadku sa zriauje Mandtov a imunitn vbor, Vbor pre nezluitenos funkci ttnych funkcionrov, Vbor pre eurpske zleitosti a stavnoprvny vbor. Popri uvedench vboroch si nrodn rada zriauje Vbor na preskmavanie rozhodnut Nrodnho bezpenostnho radu poda l. 2 stavnho zkona . 254/2006 Z. z. o zriaden
37

a innosti vboru Nrodnej rady Slovenskej republiky na preskmavanie rozhodnut Nrodnho bezpenostnho radu a osobitn kontroln vbory na kontrolu innost a sluieb vykonvanch poda osobitnch predpisov, ktor reguluj vzahy tchto vborov a kontrolovanch subjektov, a to: Osobitn kontroln vbor na kontrolu innosti Slovenskej informanej sluby poda 5 a 6 zkona NR SR . 46/1993 Z. z. o Slovenskej informanej slube v znen neskorch predpisov, Osobitn kontroln vbor na kontrolu innosti Vojenskho spravodajstva poda 5 a 6 zkona . 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znen neskorch predpisov, Osobitn kontroln vbor na kontrolu innosti Nrodnho bezpenostnho radu poda 72 zkona . 215/2004 Z. z. o ochrane utajovanch skutonost a o zmene niektorch zkonov. alie vbory zriauje nrodn rada poda potreby na ustanovujcej schdzi nrodnej rady a zrove uruje seky ich innosti ( 45 ods. 2 rokovacieho poriadku). Vbory nrodnej rady si mu poda 61 rokovacieho poriadku zriaova stle alebo doasn komisie na konzultovanie otzok a na prpravu stanovsk k veciam, ktor patria do ich psobnosti. Tieto komisie nie s v zmysle rokovacieho poriadku orgnom nrodnej rady, s pomocnm pracovnm tvarom vboru nrodnej rady. Vzah kontrolnej psobnosti nrodnej rady k vlde, ministerstvm a ostatnm ttnym orgnom a k inm prvnickm osobm je uveden v Prlohe . 1.

2. Kontrola innosti vldy a jej lenov

Nrodn rada uplatuje svoju kontroln psobnos voi vlde, lenom vldy alebo vedcim inch strednch orgnov poda l. 80 stavy vo veciach ich psobnosti. Nrodn rada vykonva kontrolu vldy prostrednctvom skupiny poslancov alebo prostrednctvom svojich orgnov; kontrolu vldy me vykona aj poslanec nrodnej rady. Kovmi intittmi parlamentnej kontroly vldy a najvyou stavnou zrukou zodpovednosti vldy voi nrodnej rade je vyslovenie dvery alebo vyslovenie nedvery vlde a jej jednotlivm lenom. Kontrolu innosti vldy a jej jednotlivch lenov nemono obmedzova len na tak kontrolu, dsledkom ktorej je vyslovenie nedvery vlde alebo jej lenovi. Poda 47 rokovacieho poriadku mu vbory zasiela svoje nvrhy, podnety a stanovisk prslunm lenom vldy alebo vedcim alch strednch orgnov a lenovia vldy a vedci alch strednch orgnov s povinn vboru do 30 dn, ak vbor neur dlhiu lehotu, oznmi, ak opatrenia prijali na jeho odporanie. Ak vbor nedostal v urenej lehote odpove alebo ak s ou neshlas, me svoje odporanie predloi nrodnej rade. Na schdzach vborov mu poslanci v zmysle 132 rokovacieho poriadku podva podnety a pripomienky lenom vldy vo veciach ich psobnosti, a ak sa podnety a pripomienky poslancov poas rokovania vboru nevysvetlili, zale ich predseda vboru
38

prslunm lenom vldy a poiada ich, aby do 30 dn oznmili, ak opatrenia na ich zklade prijali. S tmito opatreniami sa poslanci oboznmia na alej schdzi vboru. Vznamnm mechanizmom efektivity vkonu kontrolnch prvomoc nrodnej rady je povinnos lena vldy alebo vedceho inho orgnu ttnej sprvy poda l. 85 stavy a 20 rokovacieho poriadku zastni sa na poiadanie nrodnej rady alebo jej orgnu n a jej schdzi alebo na schdzi jej orgnu a poskytn informcie, vysvetlenia alebo podklady. 2.1. Programov vyhlsenie vldy a vyslovenie dvery vlde V zmysle l. 113 stavy a 107 ods. 1 rokovacieho poriadku je vlda povinn do 30 dn po svojom vymenovan predloi nrodnej rade svoj program a poiada ju o vyslovenie dvery. Shlas nrodnej rady s vldnym programom je podmienkou ujatia sa stavnch psobnost vldy; legitimita vldy tkvie v kontrole vldy parlamentom. Vzah nrodnej rady a vldy je zaloen na domnienke dvery parlamentu k vlde; vyslovenie dvery vlde parlamentom je jednou z foriem, ktorou sa tato domnienka potvrdzuje. Vlda me kedykovek poiada nrodn radu o vyslovenie dvery, priom hlasovanie o dvere me spoji s hlasovanm o prijat zkona alebo s hlasovanm o inej veci. V V. volebnom obdob predstpila na 3. schdzi nrodnej rady vlda za asti prezidenta Slovenskej republiky pred nrodn radu so svojm programovm vyhlsenm, ktor predniesla predsednka vldy Iveta Radiov a poiadala nrodn radu o vyslovenie dvery. Programov vyhlsenie vldy sa predklad poda l. 113 stavy Slovenskej republiky a 107 ods. 1 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov. Nrodn rada poda l. 86 psm. f) stavy prerokovala programov vyhlsenie vldy a uznesenm . 39 zo da 10. 8. 2010 schvlila programov vyhlsenie vldy a vyslovila vlde dveru. 2.2. Nvrh na vyslovenie nedvery vlde a lenovi vldy Konanie o vysloven nedvery vlde je druhou formou, ktorou sa na nvrh nrodnej rady preveruje existencia domnienky dvery parlamentu k vlde. V zmysle l. 88 stavy a 109 rokovacieho poriadku nrodn rada prerokuje nvrh na vyslovenie nedvery vlde alebo jej lenovi, ak o to poiada najmenej ptina jej poslancov. Nvrh sa podva predsedovi nrodnej rady; tento nvrh mus by vyhotoven psomne a odvodnen. Predseda nrodnej rady zvol na prerokovanie tohto nvrhu schdzu nrodnej rady, a to do 30 dn odo da, ke nvrh dostal, ak najmenej ptina poslancov neiada zvola schdzu nrodnej rady do siedmich dn. Na vyslovenie nedvery vlde alebo jej lenovi je potrebn shlas nadpolovinej viny vetkch poslancov. V V. volebnom obdob zvolal predseda nrodnej rady Richard Sulk, na nvrh skupiny poslancov NR SR, 23. schdzu NR SR na vyslovenie nedvery predsednke vldy Slovenskej republiky Ivete Radiovej. Nrodn rada da 14. 9. 2011 vyslovila nedveru vlde.

39

2.3. Sprvy (informcie, nvrhy, podnety a vyhlsenia) predkladan Nrodnej rade Slovenskej republiky vldou, ministerstvami a ostatnmi strednmi orgnmi ttnej sprvy Prerokvanie sprv predkladanch vldou je jednm zo zkladnch nstrojov kontroly, ktormi nrodn rada sleduje predovetkm plnenie Programovho vyhlsenia vldy, Plnu legislatvnych loh vldy a plnenie vecnch kompetenci jednotlivch strednch orgnov ttnej sprvy. Vlda, ministerstv a ostatn stredn orgny ttnej sprvy predkladaj nrodnej rade poda 2 ods. 2 psm. f ) a l ) rokovacieho poriadku sprvy - pravidelne a v termnoch poda platnch prvnych predpisov (Prloha . 2), - na zklade platnch prvnych predpisov bez urenia termnov, - na poiadanie orgnov nrodnej rady do 30 dn, resp. v kratej lehote, ak o tom rozhodne nrodn rada, nie vak v lehote kratej ako 15 dn, - ak sa zistia zvan skutonosti (Prloha . 3). 2.3.1. Sprvy predkladan Nrodnej rade Slovenskej republiky vldou SR Vlda zodpoved nrodnej rade za hospodrenie s prostriedkami ttneho rozpotu; s vnimkou kapitoly Najvyieho kontrolnho radu SR, ktor je zapojen do tohto procesu vypracvanm stanoviska k nvrhu ttneho rozpotu Slovenskej republiky, v ktorom hodnot aj nvrh rozpotu verejnej sprvy a stanoviska k nvrhu ttneho zverenho tu. V procese kontroly finannho hospodrenia maj dleit postavenie vbory nrodnej rady, ktor prerokvaj jednotliv kapitoly ttneho rozpotu poda svojho vecnho zamerania a nsledne aj ich plnenie predloen vo forme zverenho tu kapitol. Vlda predklad: najneskr do iestich mesiacov po uplynut rozpotovho roka nrodnej rade nvrh ttneho zverenho tu za predchdzajci rozpotov rok a na informciu zveren et verejnej sprvy, V V. volebnom obdob predloila vlda nvrhy zverench tov spolu so stanoviskom Najvyieho kontrolnho radu SR k nvrhu ttneho zverenho tu na rokovanie 5. a 20. schdze nrodnej rady. najneskr do 90 dn po uplynut prvho polroka je vlda povinn predloi sprvu o plnen ttneho rozpotu v rmci sprvy o plnen rozpotu verejnej sprvy za prv polrok; sasou sprvy je aj informcia o vykonanch opatreniach vldy na preklenutie nesladu medzi prjmami a vdavkami ttneho rozpotu a o povolenom prekroen vdavkov dosiahnutm vych prjmov, V V. volebnom obdob zobrala nrodn rada na vedomie : - Sprvu o makroekonomickom vvoji a vvoji verejnch financi Slovenskej republiky za I. polrok 2010 a predikcia vvoja do konca roka na 7. Schdzi - Sprva o makroekonomickom vvoji a vvoji verejnch financi za prv polrok 2011 a predikcia vvoja do konca roka na 22. schdzi

40

do 15.10. benho roka, ak nrodn rada nerozhodne inak, je vlda povinn predloi nvrh rozpotu verejnej sprvy, Vo V. volebnom obdob prerokovala nrodn rada nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2012 a 2014 spolu so stanoviskom Najvyieho kontrolnho radu SR k nvrhu ttneho rozpotu na 26. schdzi. Vlda vo vzahu k finannmu hospodreniu ttu a verejnej sprvy predloila na rokovanie schdze nrodnej rady aj Program stability na roky 2011-2014. Tento program, zaloen na rozpote verejnej sprvy zobrala nrodn rada na vedomie na 18. schdzi. do 31.3. predklad vlda za predchdzajci kalendrny rok sprvu o zleitostiach, ktor svisia s lenstvom Slovenskej republiky v ES a E, ak nrodn rada nerozhodne inak, Vzhadom na zapojenie nrodnch parlamentov do legislatvnych a pracovnch procesov prebiehajcich na rovni Eurpskej nie a v slade s l. 1 stavnho zkona . 397/2004 Z . z o spoluprci Nrodnej rady Slovenskej republiky a vldy Slovenskej republiky v zleitostiach Eurpskej nie vlda predloila - Sprvu o prioritch vyplvajcich z Legislatvneho a pracovnho programu Eurpskej komisie na rok 2011 pre Slovensk republiku na 18. Schdzi - Nrodnej rade a Vboru pre eurpske zleitosti Sprvu o siedmom roku lenstva SR v E, ktor nrodn rada prerokovala na svojej 22. Schdzi vlda informuje polrone nrodn radu o vydanch aproximanch nariadeniach za uplynul polrok a o alom zmere ich prijmania v nasledujcom obdob v oblastiach, v ktorch je vlda splnomocnen takto nariadenia vydva poda zkona . 19/2002 Z.z., ktorm sa ustanovuj podmienky vydvania aproximanch nariaden vldy Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov. V V. volebnom obdob predloila vlda nrodnej rade tyri informcie o vydanch aproximanch nariadeniach vldy v rokoch 2010, 2011 a 2012 a o zmere prijmania aproximanch nariaden vldy. Od II. polroku roku 2010 bolo vydanch celkom 89 aproximanch nariaden a v zmere bolo prija 43 aproximanch nariaden vldy. vlda predklad kadorone sprvy o ttnej politike starostlivosti o Slovkoch ijcich v zahrani a o poskytnutej ttnej podpore Slovkom ijcim v zahrani spolu s nvrhom programu ttnej politiky starostlivosti o Slovkoch ijcich v zahrani na al rok, ktor uvdza predpokladan sumu rozpotovch prostriedkov potrebnch na jej realizciu, Nrodn rada prerokovala a zobrala na vedomie: - Sprvu o ttnej politike starostlivosti o Slovkov ijcich v zahrani a o poskytnutej ttnej podpore Slovkom ijcim v zahrani za rok 2009 spolu s nvrhom programu ttnej politiky starostlivosti o Slovkov ijcich v zahrani na rok 2011 na 7. schdzi - Sprva o ttnej politike starostlivosti o Slovkov ijcich v zahrani a o poskytnutej ttnej podpore Slovkom ijcim v zahrani za rok 2010, aktualizcia vkonu ttnej politiky na rok 2011 a nvrh programu ttnej politiky starostlivosti o Slovkov ijcich v zahrani na rok 2012 na 24. schdzi

41

2.3.2. Sprvy predkladan Nrodnej rade Slovenskej republiky ministerstvami a ostatnmi strednmi orgnmi ttnej sprvy na zklade iadosti resp. odporania Nrodnej rady Slovenskej republiky Kontroln psobnos nrodnej rady sa vzahuje aj na ministerstv a ostatn stredn orgny ttnej sprvy, ktor nrodn rada zriauje v zmysle l. 86 psm. e) stavy. Ministerstvo pdohospodrstva a rozvoja vidieka predkladalo : - Sprvy o ponohospodrstve a potravinrstve v Slovenskej republike - Sprvy o lesnom hospodrstve v SR Ministerstvo ivotnho prostredia predloilo Sprvu o vodnom hospodrstve v Slovenskej republike v roku 2009 na 9. schdzi Ministerstvo zahraninch vec predloilo : - Sprvu o plnen loh zahraninej politiky Slovenskej republiky v roku 2010 - Materily o zameran zahraninej politiky Slovenskej republiky na rok 2011 Ministerstvo zdravotnctva predloilo na 18. schdzi Sprvu o strednodobom vyhodnoten plnenia Nrodnej protidrogovej stratgie za obdobie 2009 - 2010

3. Vzah Nrodnej rady Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky

Vzah prezidenta Slovenskej republiky a nrodnej rady sa riadi stavou a rokovacm poriadkom. Vobu prezidenta Slovenskej republiky vyhlasuje predseda nrodnej rady. Prezidenta Slovenskej republiky volia obania Slovenskej republiky, ktor maj prvo voli do nrodnej rady v priamych vobch tajnm hlasovanm na p rokov. Schvlenie tejto formy voby prezidenta Slovenskej republiky predstavovalo najzvanejiu zmenu stavy od jej prijatia. Zvolen kandidt sa ujma funkcie prezidenta Slovenskej republiky zloenm subu, ktor sklad pred nrodnou radou do rk predsedu stavnho sdu. Ak nie je prezident Slovenskej republiky zvolen alebo ak sa funkcia prezidenta Slovenskej republiky uvon a ete nie je zvolen nov prezident Slovenskej republiky alebo ak bol zvolen nov prezident Slovenskej republiky, ale ete nezloil sub, alebo ak prezident Slovenskej republiky neme svoju funkciu vykonva pre zvan dvody, oprvnenia prezidenta Slovenskej republiky poda l. 102 ods. 1 psm. d), g), h), l), m), s) a t) stavy prechdzaj v tom ase na predsedu nrodnej rady. Predseda nrodnej rady vyhlasuje aj udov hlasovanie o odvolan prezidenta Slovenskej republiky na zklade uznesenia nrodnej rady prijatho najmenej trojptinovou vinou vetkch poslancov. Ak prezident Slovenskej republiky nebol v udovom hlasovan odvolan, rozpust prezident nrodn radu. Nrodn rada rozhoduje na nvrh najmenej ptiny poslancov 3/5 vinou hlasov vetkch poslancov o podan obaloby na prezidenta Slovenskej republiky za myseln poruenie stavy alebo za vlastizradu. Kontroln funkcia nrodnej rady voi prezidentovi Slovenskej republiky spova alej v stavne zakotvenej povinnosti prezidenta predklada nrodnej rade sprvy o stave Slovenskej republiky a o zvanch politickch otzkach [l. 102 ods. 1 psm. p) stavy] , ktor o nich rokuje [ 2 ods. 2 psm. m) rokovacieho poriadku].
42

4. Kontrola innosti orgnov ustanovench stavou

4.1 Najvy kontroln rad Slovenskej republiky

Najvy kontroln rad Slovenskej republiky (alej len rad) je poda ustanovenia 1 ods. 1 zkona NR SR . 39/1993 Z. z. o Najvyom kontrolnom rade Slovenskej republiky ttnym orgnom, ktor je vo svojej kontrolnej innosti nezvisl a viazan len zkonom. Nvrh rozpotu kapitoly radu predklad tento na schvlenie prslunmu vboru nrodnej rady. rad zodpoved nrodnej rade za hospodrenie s prostriedkami ttneho rozpotu kapitoly radu a nrodn rada kontroluje hospodrenie radu s majetkom ttu vrtane prostriedkov ttneho rozpotu kapitoly radu. Nrodn rada prerokva sprvy radu o vsledkoch kontrolnej innosti - v termnoch ustanovench osobitnmi predpismi, - predloen na poiadanie nrodnej rady. Kontroln psobnos radu sa v zmysle l. 60 ods. 2 stavy a 4 zkona . 39/1993 Z. z. vzahuje na vldu, ministerstv a ostatn stredn orgny ttnej sprvy a orgny im podriaden, ttne orgny ako aj prvnick osoby, ktorch s tieto zakladateom alebo zriaovateom, obce a vyie zemn celky, ttne elov fondy, verejnoprvne intitcie zriaden zkonom, Fond nrodnho majetku, fyzick osoby a prvnick osoby. rad poda 5 ods. 4 zkona . 39 /1993 Z. z. vykon na zklade uznesenia nrodnej rady pre jej potreby kontrolu v rozsahu svojej psobnosti. Poda 13 zkona . 39 /1993 Z. z. predseda radu informuje nrodn radu o osobitne dleitch zisteniach a poznatkoch vyplvajcich z psobnosti radu. Nrodn rada prerokva stanovisk radu k nvrhu ttneho rozpotu a k nvrhu ttneho zverenho tu. V V. volebnom obdob predloil rad nrodnej rade Stanovisko k Nvrhu ttneho zverenho tu Slovenskej republiky za rok 2010 na 20 schdzi a stanovisko k nvrhu ttneho rozpotu na 26. schdzi. Na 18. Schdzi nrodn rada prerokovala Sprva o vsledkoch kontrolnej innosti Najvyieho kontrolnho radu Slovenskej republiky za rok 2010.
4.2 Generlny prokurtor

Generlny prokurtor podva nrodnej rade v zmysle 11 zkona . 153/2001 Z. z. o prokuratre raz za rok sprvu o innosti prokuratry, z ktorej vyplvaj jej poznatky o stave zkonnosti. Predsedovi nrodnej rady predklad podnety na prijatie zkonov, ich zmeny a doplnenia. Nrodn rada rokuje o sprvach generlneho prokurtora o stave zkonnosti [ 2 ods. 2 psm. k) rokovacieho poriadku]. Poda l. 149 stavy prokuratra chrni prva a zkonom chrnen zujmy fyzickch a prvnickch osb a ttu. Postavenie a psobnos prokuratry, postavenie a psobnos generlneho prokurtora, organizciu a riadenie prokuratry upravuje zkon . 153/2001 Z .z. Prokuratra je samostatn hierarchicky usporiadan jednotn sstava ttnych orgnov na ele
43

s generlnym prokurtorom. Generlny prokurtor m postavenie vedceho strednho ttneho orgnu. V V. volebnom obdob predloil generlny prokurtor sprvu o innosti prokuratry za rok 2009 a za rok 2010 na 20 schdzi. Uveden sprvy schvlila nrodn rada uznesenm.
4.3. Verejn ochranca prv

Verejn ochranca prv predklad nrodnej rade kad rok v prvom tvrroku sprvu o innosti, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodriavan zkladnch prv a slobd fyzickch osb a prvnickch osb orgnmi verejnej sprvy a jeho nvrhy a odporania na npravu zistench nedostatkov. Ak zist skutonosti nasvedujce, e poruenie zkladnho prva alebo slobody je zvan alebo sa tka vieho potu osb, me predloi nrodnej rade mimoriadnu sprvu, ktorej sasou me by aj nvrh, aby bola prerokovan na najbliej schdzi nrodnej rady ( 23 a 24 zkona . 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi prv). Verejn ochranca je poda l. 151a stavy nezvisl orgn, ktor v rozsahu a spsobom ustanovenm zkonom . 564/2001 Z. z. chrni zkladn prva a slobody fyzickch osb a prvnickch osb v konan pred orgnmi verejnej sprvy a almi orgnmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo neinnos v rozpore s prvnym poriadkom alebo princpmi demokratickho a prvneho ttu. V V. volebnom obdob predloil verejn ochranca prv nrodnej rade sprvu o innosti verejnho ochrancu prv na 18. schdzi za obdobie od 1.3.2010 do 28.2.2011.
4.4 Nrodn banka Slovenska

Nrodn banka Slovenska je nezvisl centrlna banka Slovenskej republiky (l.56 ods. 1 stavy), ktorej hlavnm cieom je udriavanie cenovej stability ( 2 ods. 1 zkona . 566/1992 Zb. o Nrodnej banke Slovenska). V oblasti finannho trhu prispieva Nrodn banka Slovenska k stabilite finannho systmu ako celku a k fungovaniu finannho trhu vykonvanm dohadu nad finannm trhom. Nrodn rada poda 2 ods. 2 psm. ch) rokovacieho poriadku prerokva sprvy Nrodnej banky Slovenska o menovom vvoji a sprvy o vsledku hospodrenia Nrodnej banky Slovenska. Nrodn banka Slovenska predklad nrodnej rade na prerokovanie - ron sprvu o vsledku svojho hospodrenia do troch mesiacov po skonen kalendrneho roka, a ak o to nrodn rada poiada. Nrodn banka Slovenska je povinn do iestich tdov doplni informcie alebo poda vysvetlenie k predloenej ronej sprve o vsledku hospodrenia Nrodnej banky Slovenska ( 39 ods. 5 zkona . 566/1992 Zb.), - ron sprvy o stave a vvoji finannho trhu do iestich mesiacov po skonen prslunho kalendrneho roka.

44

V V. volebnom obdob predloila Nrodn banka Slovenska nrodnej rade sprvu o vsledku hospodrenia za rok 2010 na 18. schdzi a sprvy o stave a vvoji finannho trhu za rok 2009 na 5. schdzi a za rok 2010 na 20. schdzi.

5. Kontrola innosti Slovenskej informanej sluby, Vojenskho spravodajstva a Nrodnho bezpenostnho radu
5.1. Slovensk informan sluba Slovensk informan sluba (alej len SIS) je ttnym orgnom Slovenskej republiky, ktor pln lohy vo veciach ochrany stavnho zriadenia, vntornho poriadku a bezpenosti ttu v rozsahu vymedzenom zkonom ( 1 ods. 2 zkona . 46/1993 Z. z. o Slovenskej informanej slube). SIS poskytuje nrodnej rade, prezidentovi Slovenskej republiky, vlde a jej lenom informcie vznamn pre ich innos a rozhodovanie. Kontrolu innosti informanej sluby vykonva nrodn rada, ktor na tento el zriauje z poslancov nrodnej rady osobitn kontroln orgn - Vbor na kontrolu innosti SIS. Vbor sa schdza najmenej raz za tvrrok a jeho schdze s neverejn. Riadite SIS predklad nrodnej rade poda 4 zkona . 46/1993 Z. z. raz rone sprvu o plnen loh a v urenej lehote a poadovanom rozsahu informciu, o ktor psomne poiada predseda nrodnej rady, a na poiadanie osobitnmu kontrolnmu orgnu sprvu o innosti informanej sluby a jej vsledkoch. V V. volebnom obdob zasadal tento osobitn kontroln vbor celkom 9-krt ( z toho tyrikrt v roku 2010, tyrikrt v roku 2011 a raz v roku 2012); riadite SIS predloil dvakrt nrodnej rade sprvy o innosti SIS, a to na 8. a 18. schdzi nrodnej rady. 5.2 Vojensk spravodajstvo Vojensk spravodajstvo je poda 1 ods. 1 zkona . 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve pecilna sluba, ktor pln lohy spravodajskho zabezpeenia obrany Slovenskej republiky v psobnosti Ministerstva obrany SR. Kontrolu innosti Vojenskho spravodajstva vykonva nrodn rada, ktor na tento el zriauje z poslancov nrodnej rady poda 5 ods. 1 zkona . 198/1994 Z. z. osobitn kontroln orgn - Vbor na kontrolu innosti Vojenskho spravodajstva . Vojensk spravodajstvo riadi a za jeho innos zodpoved minister obrany SR, ktor poda 2 ods. 4 zkona . 198/1994 Z. z. poskytuje nrodnej rade informcie zskan Vojenskm spravodajstvom, ktor s vznamn pre jej rozhodovanie a innos a predklad poda 5 ods. 3 zkona . 198/1994 Z. z. osobitnmu kontrolnmu orgnu sprvu o innosti Vojenskho spravodajstva a o jeho vsledkoch.
45

V V. volebnom obdob Vbor na kontrolu Vojenskho spravodajstva zasadal celkom 15-krt ( eskrt v roku 2010, osemkrt v roku 2011, raz v roku 2012). Minister obrany SR predloil nrodnej rade Sprvu o plnen loh Vojenskho spravodajstva za rok 2010 na 18. schdzi nrodnej rady. 5.3 Nrodn bezpenostn rad Nrodn bezpenostn rad poda 70 ods.1 zkona . 215/ 2004 Z. z. o ochrane utajovanch skutonost a o zmene a doplnen niektorch zkonov psob na seku ochrany utajovanch skutonost, zahraninch informci a ifrovej ochrany informci. Kontrolu innosti radu vykonva nrodn rada, ktor na tento el zriauje z poslancov osobitn kontroln vbor. Nrodn rada vol na zaiatku kadho volebnho obdobia lenov osobitnho kontrolnho vboru, uruje poet lenov, zloenie a spsob prce tohto orgnu. Schdze osobitnho kontrolnho vboru s neverejn. Poruenia, ktor osobitn kontroln vbor zist pri vkone svojej prvomoci, je povinn oznmi nrodnej rade a generlnemu prokurtorovi, poda povahy veci informuje aj vldu. V V. volebnom obdob zasadal osobitn kontroln vbor na kontrolu innosti NB celkom 10krt (tyrikrt v roku 2010, pkrt v roku 2011, raz v roku 2012).

6. Kontrola a in prvnick osoby

6.1 Fond nrodnho majetku Fond nrodnho majetku je prvnick osoba zriaden zkonom, ktor vykonva innos vo verejnom zujme. Poslanm fondu je realizova schvlen privatizan projekty a in prvne kony. Zmer a postupu privatizcie sa mus prerokova v nrodnej rade, ktor sa mus vyjadri k nvrhu do 30 dn od jeho predloenia; ak tto lehota uplynula mrne, nvrh sa povauje za prerokovan ( 10 ods. 2 zkona . 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku ttu na in osoby). Fond poda 27 ods. 3 zkona . 92/1991 Zb. uhrdza nklady spojen so svojou innosou zo svojho majetku, a to v rmci rozpotu schvlenho nrodnou radou. Nvrh rozpotu fondu sa predklad na schvlenie nrodnej rade v termne ustanovenom na predloenie nvrhu ttneho rozpotu na prslun rozpotov rok; ron tovn zvierku a vron sprvu o innosti fondu predklad fond na schvlenie nrodnej rade po prerokovan vo vlde.

46

Fond, jeho orgny a organizan zloky s povinn do 15 dn odo da poiadania poskytn poadovan informcie na ely kontroly nrodnej rade a prslunmu vboru nrodnej rady a rovnako poskytn na poiadanie vsledn materily o vykonanej kontrole ( 40 ods. 3 zkona . 92/1991 Zb.). V V. volebnom obdob nrodn rada schvlila : nvrh na ron tovn zvierku fondu a vron sprvu o innosti fondu za rok 2009 na 5. schdzi, za rok 2010 na 20. schdzi, nvrh doplnku . 1 k nvrhu na pouitie majetku Fondu nrodnho majetku SR v roku 2010, nvrh na pouitie majetku Fondu nrodnho majetku SR v roku 2011 a nvrh rozpotu nkladov na innos Fondu nrodnho majetku SR na roky 2011 a 2013 na 9. Schdzi; nvrh doplnku . 1 k nvrhu na pouitie majetku Fondu nrodnho majetku SR v roku 2011 na 22. schdzi; nvrh rozpotu nkladov na innos Fondu nrodnho majetku SR na roky 2012 a 2014 a nvrh na pouitie majetku Fondu nrodnho majetku SR v roku 2012

6.2 Exportno-importn banka Exportno-importn banka Slovenskej republiky (alej len Eximbanka) nie je bankou, poisovou ani zaisovou poda osobitnch predpisov a nie je zriaden na el podnikania. tatutrnym orgnom Eximbanky SR je Rada banky, ktor predklad nrodnej rade poda 6 ods. 6 a 31 ods. 1 a ods. 3 zkona . 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky na schvlenie nvrh rozpotu Eximbanky na nasledujci rozpotov rok po jeho prerokovan vo vlde spolu so stanoviskom vldy v termnoch ustanovench na predkladanie nvrhu ttneho rozpotu na kad rozpotov rok. Sasou nvrhu rozpotu Eximbanky na rozpotov rok je nvrh obchodno-finannho plnu Eximbanky na prslun rozpotov rok. V V. volebnom obdob predloila Eximbanka nrodnej rade nvrh rozpotu na rok 2011 na 9. schdzi a nvrh rozpotu na rok 2012 na 26. Schdzi, ktor nebol schvlen. 6.3 stav pamti nroda stav pamti nroda (alej len stav) je poda 7 zkona . 553/2002 Z. z. o sprstupnen dokumentov o innosti bezpenostnch zloiek ttu 1939 - 1989 a o zaloen stavu pamti nroda a o doplnen niektorch zkonov (zkon o pamti nroda) verejnoprvnou ustanovizou. Jednm z predmetov innosti stavu je sprstupovanie dokumentov. Na vyatie zo sprstupnenia je potrebn nvrh Slovenskej informanej sluby alebo Ministerstva obrany SR, s ktorm vyjadril shlas uren vbor nrodnej rady. Tento uren vbor predklad nrodnej rady raz rone sprvu o innosti. Dozorn rada, ako najvy kontroln orgn stavu, upozoruje poda povahy veci nrodn radu na zisten nedostatky. stav predklad nrodnej rade vron sprvu a po prerokovan vo vlde nvrh rozpotu a ron tovn uzvierku na schvlenie.
47

V V. volebnom obdob predloil stav nrodnej rade vron sprvy stavu pamti nroda za rok 2009 na 5. schdzi a za rok 2010 na 20. schdzi, ktor nrodn rada zobrala na vedomie. 6.4. Socilna poisova Socilna poisova je poda 120 zkona . 461/2003 Z . z . o socilnom poisten verejnoprvnou intitciou zriadenou na vkon socilneho poistenia. Na ele Socilnej poisovne je generlny riadite. almi orgnmi Socilnej poisovne s dozorn rada a riadite poboky. Generlny riadite poda 122 ods. 4 psm. c) zkona . 461/2003 Z. z. predklad nrodnej rade na schvlenie: - vron sprvu o innosti Socilnej poisovne po jej schvlen dozornou radou, - nvrh rozpotu Socilnej poisovne na prslun kalendrny rok s predpokladanm vvojom prjmov a vdavkov na obdobie nasledujcich dvoch rokov so stanoviskom dozornej rady po schvlen vldou, a to v termne urenom na predloenie nvrhu ttneho rozpotu, - nvrh tovnej zvierky Socilnej poisovne so stanoviskom dozornej rady k tomuto nvrhu a po schvlen vldou v termne urenom na predloenie nvrhu ttneho zverenho tu, - nvrh strategickch zmerov innosti Socilnej poisovne so stanoviskom dozornej rady po schvlen vldou. V V. volebnom obdob nrodn rada schvlila: - nvrh tovnej zvierky so stanoviskom dozornej rady k tomuto nvrhu za rok 2009 (5. schdza) a za rok 2010 (20. schdza), ktorch sasou boli v slade s 123 ods. 2 psm. f) zkona . 461/2003 Z.z. sprvy o kontrolnej innosti dozornej rady za roky 2009 a 2010, - nvrh rozpotu Socilnej poisovne na rok 2011 na 9. schdzi, na rok 2012 na 26.schdzi - nvrh strategickch zmerov innosti Socilnej poisovne na obdobie rokov 2011 a 2016 uznesenm . 455 zo da 24.5.2011 (18. schdza) 6.5 rad pre dohad nad zdravotnou starostlivosou rad pre dohad nad zdravotnou starostlivosou (alej len rad) bol zriaden zkonom . 581/2004 Z. z. o zdravotnch poisovniach, dohade nad zdravotnou starostlivosou a o zmene a doplnen niektorch zkonov a v oblasti verejnej sprvy mu bola zveren innos dohadu nad zdravotnmi poisovami a verejnm zdravotnm poistenm a nad poskytovanm zdravotnej starostlivosti. rad predklad nrodnej rade na schvlenie do 15. augusta benho roka rozpoet radu.

48

V V. volebnom obdob predloil rad na schvlenie nvrh rozpotu na rok 2011 2013 na 9. schdzi, na rok 2012 -2014 na 26. schdzi. 6.6 rad na ochranu osobnch dajov rad na ochranu osobnch dajov (alej len rad) poda 33 ods.1 zkona . 428/2002 Z. z. o ochrane osobnch dajov je orgnom ttnej sprvy s celoslovenskou psobnosou. Ako ttny orgn vykonva dozor nad ochranou osobnch dajov a podiea sa na ochrane zkladnch prv a slobd fyzickch osb pri spracvan ich osobnch dajov. Ak osobn daje spracvaj spravodajsk sluby, dozor nad ochranou osobnch dajov vykonva nrodn rada poda rokovacieho poriadku. rad pri vkone dozoru nad ochranou osobnch dajov predklad nrodnej rade sprvu o stave ochrany osobnch dajov najmenej raz za dva roky. Schvlen rozpoet radu me zni v priebehu kalendrneho roku iba nrodn rada. V V. volebnom obdob predloil rad nrodnej rade Sprvu o stave ochrany osobnch dajov 2009 - 2010 (schdza 18), ktor nrodn rada zobrala na vedomie uznesenm . 457 zo da 24.5.2011. 6.7 rad pre regulciu sieovch odvetv rad pre regulciu sieovch odvetv (alej len rad) bol zriaden zkonom . 276/2001 Z. z. o regulci v sieovch odvetviach a o zmene a doplnen niektorch zkonov ako orgn ttnej sprvy, v psobnosti ktorho je zabezpeova najm transparentn, nediskriminan a efektvnu hospodrsku sa v sieovch odvetviach so zreteom na ochranu spotrebitea a vykonva cenov regulciu v tejto oblasti. 6.8 Rada pre regulciu Rada pre regulciu ako druh orgn ttnej sprvy cenovej regulcie v sieovch odvetviach bola zriaden ako nezvisl kolektvny ttny orgn stratgie a riadenia regulcie v sieovch odvetviach. rad predklad nrodnej rade kadorone do 31. mja nasledujceho roka sprvu schvlen Radou pre regulciu; ak nrodn rada poiada o doplnenie tejto sprvy, rad je povinn predloi doplnen sprvu, schvlen Radou pre regulciu, do 15 dn od doruenia tejto iadosti. V V. volebnom obdob predloil rad nrodnej rade Sprvu o innosti a hospodren radu pre regulciu sieovch odvetv za rok 2010 (20. schdza), ktor nrodn rada zobrala uznesenm . 531 zo da 6.7.2011 na vedomie.

49

6.9 Rada pre vysielanie a retransmisiu Postavenie a psobnos Rady pre vysielanie a retransmisiu (alej len rada) upravuje zkon . 308/2000 Z. z. o vysielan a retransmisii a o zmene zkona . 195/2000 Z. z. o telekomunikcich. Poslanm rady je presadzova zujmy verejnosti pri uplatovan prva na informcie, slobody prejavu a prva na prstup ku kultrnym hodnotm a vzdelaniu a vykonva ttnu regulciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizulnych medilnych sluieb na poiadanie. Rada m pri vkone ttnej sprvy postavenie orgnu ttnej sprvy s celottnou psobnosou. Do psobnosti rady patr predklada nrodnej rade do 90 dn po skonen kalendrneho roka vron sprvu o stave vysielania a o svojej innosti a alej - predklada nrodnej rade informcie o stave vysielania a o svojej innosti, ak o to nrodn rada poiada, - predklada prslunmu vboru nrodnej rady na posdenie nvrhy tattu rady, rokovacieho poriadku rady a ich zmien, ktor tento vbor predklad predsedovi nrodnej rady na schvlenie, - navrhova svoj rozpoet a zveren et vboru nrodnej rady; rozpoet rady po predchdzajcom prerokovan v prslunom vbore nrodnej rady schvauje nrodn rada. V V. volebnom obdob predloila rada nrodnej rade Sprvu o stave vysielania v Slovenskej republike a o innosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2010 na 18. schdzi. 6.10 Rozhlas a televzia Slovenska (RTVS) Rozhlas a televzia Slovenska je v zmysle zkona . 532/2010 Z. z. o RTVS verejnoprvna, nrodn, nezvisl, informan, kultrna a vzdelvacia intitcia, ktor poskytuje slubu verejnosti v oblasti rozhlasovho vysielania a televzneho vysielania. Orgnmi Rozhlasu a televzie Slovenska s rada a generlny riadite. Rada Slovenskej televzie je povinn predloi nrodnej rade kadorone do 31.5. sprvu o jej innosti a spolu so svojm stanoviskom aj vron sprvu o innosti Rozhlasu a televzie Slovenska v predchdzajcom kalendrnom roku. Vo V. volebnom obdob Vbor pre kultru a mdi prerokoval na svojich schdzach - vron sprvy o innosti RTVS za jednotliv roky, - sprvy o innosti Rady RTVS. 6.11 Tlaov agentra Slovenskej republiky Tlaov agentra je v zmysle 2 ods.1 zkona . 385/2008 Z. z. o Tlaovej agentre Slovenskej republiky a o zmene niektorch zkonov verejnoprvna, nrodn, nezvisl, informan intitcia, ktorej hlavnou innosou je poskytova slubu verejnosti v oblasti spravodajstva.

50

Tlaov agentra vypracva vron sprvu o innosti a hospodren, ktor zverejuje po prerokovan nrodnou radou na svojej internetovej strnke. Orgny tlaovej agentry s sprvna rada a generlny riadite. Sprvna rada prerokva a schvauje vron sprvu o innosti a hospodren Tlaovej agentry a predklad ju na prerokovanie nrodnej rade v termne do 30. aprla nasledujceho kalendrneho roka. 6.12 Pikov fond pre zanajcich pedaggov Pikov fond pre zanajcich pedaggov (alej len fond) je v zmysle zkona . 471/ 2002 Z. z. o Pikovom fonde pre zanajcich pedaggov nettny elov fond na poskytovanie piiek pre zanajcich pedaggov, ktor ukonili vysokokolsk tdium. Orgnmi fondu s rada fondu, riadite fondu a dozorn rada. Do psobnosti rady fondu patr schvaova vron sprvu o hospodren a innosti fondu za predchdzajci rok, ktor sa predklad nrodnej rade. V V. volebnom obdob Vbor pre vzdelanie, mlde, vedu a port na zklade rozhodnutia predsedu nrodnej rady prerokoval vron sprvu o innosti a hospodren Pikovho fondu pre zanajcich pedaggov vrtane tovnej zvierky za rok 2009 a zobral ju na vedomie. 6.13 tudentsk pikov fond tudentsk pikov fond (alej len fond) je v zmysle zkona . 200/1997 Z. z. o tudentskom pikovom fonde nettny elov fond na poskytovanie piiek tudentom vysokch kl. Orgnmi fondu s rada fondu, riadite fondu a dozorn rada. Do psobnosti rady fondu, ako najvyieho orgnu fondu, patr aj schvaova vron sprvu o hospodren a innosti fondu za predchdzajci rok, ktor sa predklad nrodnej rade, ministrovi kolstva SR a tudentskej rade vysokch kl. V V. volebnom obdob Vbor pre vzdelanie, mlde, vedu a port na zklade rozhodnutia predsedu nrodnej rady prerokoval vron sprvu o innosti a hospodren tudentskho pikovho fondu vrtane tovnej zvierky za rok 2009. 6.14 Nrodn jadrov fond Nrodn jadrov fond (alej len fond) je v zmysle 1 zkona . 238/2006 Z. z. o Nrodnom jadrovom fonde na vyraovanie jadrovch zariaden a na nakladanie s vyhoretm jadrovm palivom a rdioaktvnymi odpadmi (zkon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnen niektorch zkonov ttny elov fond, ktor sa zriauje na vyraovanie jadrovch zariaden a na nakladanie s vyhoretm jadrovm palivom a rdioaktvnymi odpadmi. elom zriadenia a innosti jadrovho fondu je sstreova a spravova v dostatonom mnostve
51

finann prostriedky uren na zveren as jadrovej energetiky a poskytova tieto prostriedky oprvnenm osobm transparentnm a nediskriminanm spsobom. Sprvu jadrovho fondu vykonva Ministerstvo hospodrstva SR. Sprvy o stave jadrovej bezpenosti jadrovch zariaden na zem Slovenskej republiky a o innosti radu jadrovho dozoru Slovenskej republiky prerokva Vbor pre hospodrsku politiku. Predmetom rokovania vboru s aj nvrhy rozpotu fondu na vyraovanie zariaden a na nakladanie s vyhoretm jadrovm palivom a rdioaktvnymi odpadmi na rozpotov roky. 6.15 ttny fond rozvoja bvania ttny fond rozvoja bvania (alej len fond) bol zriaden zkonom . 607/2003 Z. z. o ttnom fonde rozvoja bvania na financovanie ttnej podpory pri rozirovan a zveaovan bytovho fondu. Sprvu fondu vykonva Ministerstvo vstavby a regionlneho rozvoja SR, na ktorho rozpoet je zapojen rozpoet fondu finannmi vzahmi. Ministerstvo vstavby a regionlneho rozvoja SR predklad nvrh rozpotu fondu na nasledujci rozpotov rok Ministerstvu financi SR a prslunmu orgnu nrodnej rady ako sas svojho rozpotu. 6.16 Slovensk pozemkov fond Slovensk pozemkov fond (alej len pozemkov fond) v zmysle zkona Slovenskej nrodnej rady . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, obvodnch pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch spravuje ponohospodrske nehnutenosti vo vlastnctve ttu a podiely spolonej nehnutenosti vo vlastnctve ttu. Pozemkov fond naklad s pozemkami, ktorch vlastnk nie je znmy; nie je zriaden na podnikanie a svoju innos vykonva vo verejnom zujme. Pozemkov fond hospodri poda rozpotu prjmov a vdavkov, ktor schvauje vlda; rozpoet pozemkovho fondu nie je sasou ttneho rozpotu. tovn zvierku pozemkovho fondu overen audtorom a rozdelenie jeho hospodrskeho vsledku schvauje vlda po prerokovan vo Vbore pre pdohospodrstvo, ivotn prostredie a ochranu prrody. Pozemkov fond predklad vron sprvu na rokovanie nrodnej rady do konca aprla nasledujceho kalendrneho roka. V priebehu V. volebnho obdobia predloil Slovensk pozemkov fond vron sprvu za rok 2009 (5. schdza), ktor nrodn rada zobrala na vedomie uznesenm . 70 zo da 9.9.2010 a vron sprvu za rok 2010 (18. schdza), ktor nrodn rada zobrala na vedomie uznesenm . 456 zo da 24.5.2011.

52

6.17 Telekomunikan rad Telekomunikan rad Slovenskej republiky (alej len telekomunikan rad) je v zmysle zkona . 610/2003 Z. z. o elektronickch komunikcich orgnom ttnej sprvy v oblasti elektronickch komunikci. Telekomunikan rad je nrodn regultor a cenov orgn v oblasti elektronickch komunikci, ktor poda uvedenho zkona zabezpeuje svoje informan povinnosti voi nrodnej rade a Eurpskej komisii. 6.18 rad pre regulciu elezninej dopravy rad pre regulciu elezninej dopravy (alej len rad pre regulciu) je v zmysle zkona . 513/2009 Z. z. o drhach a o zmene a doplnen niektorch zkonov orgnom ttnej sprvy s celottnou psobnosou. rad je bezpenostnm orgnom pre eleznin drhy, pecilne drhy a lanov drhy a pre eleznin vozidl, vyetrovacm orgnom pre nehody a mimoriadne udalosti, ku ktorm dolo na pecilnych drhach a lanovch drhach a je pecilnym stavebnm radom pre stavby drh. rad kadorone do 31. mja poskytuje nrodnej rade sprvu o innosti a o hospodren za uplynul kalendrny rok. 6.19 Potov regulan rad Potov regulan rad (alej len regulan rad) je poda zkona . 507/2001 Z. z. o potovch slubch orgnom ttnej sprvy na vykonvanie ttnej regulcie a ttny dohad potovch sluieb. Potov regulan rad je nrodn regulan orgn pre odvetvie potovch sluieb. Vo V. volebnom obdob predkladali telekomunikan rad, rad pre regulciu a regulan rad Vboru pre hospodrsku politiku vron sprvy o svojej innosti za jednotliv roky a regulan rad aj sprvu o innosti a hospodren za uplynul kalendrny rok, ktor vbor uzneseniami zobral na vedomie. 6.20 Politick strany a politick hnutia Politick strany a politick hnutia (alej len politick strana), podmienky ich vzniku, hospodrenia, financovania a zniku ustanovuje zkon . 85/2005 Z. z. o politickch stranch a politickch hnutiach. Politick strana je povinn vyhotovova vron sprvu za predchdzajci kalendrny rok, ktor predklad kadorone nrodnej rade najneskr do 30. aprla v listinnej a elektronickej podobe. Vron sprva politickej strany je verejn a mono do nej nahliadnu, robi z nej vpis, odpis alebo kpiu. Vron sprvy politickch strn zverejn Kancelria nrodnej rady na svojej internetovej strnke na zklade rozhodnutia nrodnej rady alebo jej poverenho orgnu najneskr do 31. jla kalendrneho roka. Sprva audtora o vronej sprve je sasou vronej sprvy predkladanej nrodnej rade politickou stranou.

53

Ak vron sprva poda oznmenia nrodnej rady alebo jej poverenho orgnu neobsahuje vetky daje alebo ak daje nie s pln alebo pravdiv, Ministerstvo financi SR pozastav vyplatenie prspevku na innos a prspevku na mandt a do oznmenia nrodnej rady alebo jej poverenho orgnu o odstrnen nedostatkov v urenom termne. Ak politick strana odstrni nedostatky vronej sprvy v urenom termne, pouke Ministerstvo financi SR politickej strane prspevok na innos a prspevok na mandt dodatone aj za obdobie pozastavenia jeho vyplcania. Informcia o predloen vronch sprv politickch strn a politickch hnut za rok 2009 bola predmetom rokovania na 5. schdzi nrodnej rady, za rok 2010 na 20. schdzi nrodnej rady. Tieto informcie zobrala nrodn rada uznesenm na vedomie.

7. Vybavovanie petci
Poda zkona . 85/1990 Zb. o petinom prve, m kad prvo obraca sa vo veciach verejnho alebo inho spolonho zujmu na ttne orgny a orgny zemnej samosprvy so iadosami, nvrhmi a sanosami (alej len petcia). Poda 133 a 134 rokovacieho poriadku, petcie doruen nrodnej rade, jej vborom, predsedovi a podpredsedom nrodnej rady sa odovzdvaj kancelrii, ktor vedie ich evidenciu. Predseda nrodnej rady postpi petciu gestorskmu vboru, ktor ju prerokuje a zaujme k nej stanovisko. Ak petcia patr do psobnosti viacerch vborov, prslun vbor psob na koordinciu jej vybavenia. Nrodn rada prerokuje petciu, ktor podpsalo aspo 100 000 obanov. Vbory podvaj aspo raz za kalendrny rok nrodnej rade sprvu o doruench petcich. V priebehu V. volebnho obdobia nrodn rada prerokovala a zobrala na vedomie: - Petciu proti vstavbe megakasna na Slovensku (8. Schdza) - Petciu proti diskrimincii slovenskho piva (9. Schdza) - Petciu proti zsahom do systmu doplnkovho dchodkovho sporenia (9. schdza) - Petciu na zachovanie slovenskho ponohospodrstva a potravinrstva (9.schdza) - Petciu vyhlsen Slovenskou komorou sestier a prodnch asistentiek (20. schdza) - Petciu Jednoty dchodcov na Slovensku za spravodliv valorizciu dchodkov ( 22. schdza)

54

PRLOHY
Prloha .1 Kontroln innos Nrodnej rady Slovenskej republiky

KONTROLN SYSTM SR VONKAJIA KONTROLA

Nrodn rada Slovenskej republiky Najvy kontroln rad SR Nezvisl audtori Sprvne sdnictvo Prokuratra SR Verejn ochranca udskch prv a slobd Verejn kontrola

VNTORN KONTROLA
Vlda Slovenskej republiky rad vldy SR Ministerstvo financi SR Sprvcovia rozpotovch kapitol tvary kontroly verejnoprvnych intitci Kontrola na rovni samosprvy

55

Prloha . 2 Predkladanie materilov orgnom Nrodnej rady SR v termnoch ustanovench platnmi prvnymi predpismi

mesiac : marec
NR SR Predkladate Nzov materilu Predseda NR SR NR Vbory SR lnok 62 stavy SR 5 ods. 5 zkona . 39/1993 Z. z. o NK SR 114 zkona . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR 23 ods. 1 zkona . 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi prv 39 ods. 5 zkona . 566/1992 Zb. o NBS 5 ods. 2 psm. h zkona . 308/2000 Z. z. o vysielan a retransmisii a o zmene zkona o telekomunikcich 58a ods. 3 a 12 zkona . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR l. 2 ods. 6 stavnho zkona . 397/2004 Z. z. o spoluprci NR SR a vldy SR v zleitostiach E Termn predloenia, prvny predpis

NK SR

Sprva o vsledkoch konkrtnej innosti za uplynul kalendrny rok

do 31.3.

Verejn ochranca prv

Sprva o innosti Ron sprva o vsledkoch svojho hospodrenia Vron sprva o stave vysielania a o svojej innosti Sprva o zleitostiach svisiacich s lenstvom SR v ES a E za predchdzajci kalendrny rok, ak NR nerozhodla inak

do 31.3.

NBS

do 31.3.

Rada pre vysielanie a retransmisiu

do 90 dn po skonen kalendrneho roka

Vlda SR

do 31.3.

56

mesiac : aprl
NR SR Predkladate Nzov materilu Predseda NR SR NR SR Vbory Termn predloenia, prvny predpis 4 ods. 1 psm. h zkona . 541/2004 Z. z. o mierovom vyuvani jadrovej energie (atmov zkon) 30 ods. 1 zkona . 85/2005 Z. z. o politickch stranch a politickch hnutiach 34a ods. 4 zkona . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch 12 ods.1 psm. f) zkona . 385/2008 Z. z. o TA SR

rad jadrovho dozoru SR

Sprva o stave jadrovej bezpenosti jadrovch zariaden na zem SR a o svojej innosti za uplynul rok

vdy k 30.4. 1x/rok

Politick strany a politick hnutia

Vron sprva za predchdzajci rok v listovej a elektronickej podobe

najneskr do 30.4.

Slovensk pozemkov fond Tlaov agentra SR

Vron sprva

do 30.4.

Vron sprvu o innosti a hospodren

do 30 4.

mesiac : mj
NR SR Predkladate Nzov materilu Sprva o jej innosti, a spolu so svojim stanoviskom aj vron sprvu o innosti RTVS v predchdzajcom kalendrnom roku Predseda NR SR NR Vbory SR 8 ods. 2 zkona . 532/2010 Z. z. o RTVS a o zmene a doplnen niektorch zkonov Termn predloenia, prvny predpis

Rada RTVS

kadorone do 31.5.

rad pre regulciu elezninej dopravy

Sprva o innosti a hospodren za uplynul kalendrny rok

kadorone do 31.5.

103 ods.4 zkona . 513/2009 Z. z. o drhach

57

mesiac : jn
NR SR Predkladate Nzov materilu Predseda NR Vbory NR SR SR 29 ods. 7, 8 zkona . 523/2004 Z. z . o rozpotovch pravidlch verejnej sprvy a o zmene a doplnen niektorch zkonov 5 ods. 1 zkona. . 39/1993 Z. z. o NK SR 1 ods. 3 psm. f2 zkona . 747/2004 Z. z. o dohade nad finannm trhom a o zmene a doplnen niektorch zkonov 2 ods. 3 psm. d zkona . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR 122 ods. 4. psm. c3 zkona . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten Termn predloenia, prvny predpis

Vlda SR

Nvrh ttneho zverenho tu za predchdzajci rozpotov rok a na informciu zveren et verejnej sprvy

najneskr do 6 mes. po uplynut rozpotovho roka

NK SR

Stanovisko k nvrhu Z SR

NBS

Ron sprva o stave a vvoji finannho trhu

V lehote 30 dn po rozhodnut vldy SR do 6 mes. po skonen prslunho kalendrneho roka

Socilna poisova

Nvrh tovnej zvierky SP stanoviskom DR k tomuto nvrhu a po schvlen vldou Sprva o innosti a hospodren radu a uskutoovan regulanej politiky a o vsledkoch plnenia loh a jeho psobnosti

najneskr do 6 mes. po uplynut rozpotovho roka

rad pre regulciu sieovch odvetv

do 31.5.

10 ods.3,4 zkona . 274/2001 Z.z. o regulciu v sieovch odvetviach a o zmene a doplnen niektorch zkonov

A 58

stredn volebn komisia

Zpisnica o vsledku volieb do NR SR

po rozdelen mandtov 43 z. . 333/2004 Z .z .

15 ods. 3 psm. g zkona . 333/2004 Z. z. o vobch do NR SR

mesiac : jl
NR SR Predkladate Nzov materilu Predseda NR Vbory NR SR SR l. 113 stavy SR 2 ods. 2 d, 107 do 30 dn zkona . po svojom 350/1996 Z. vymenovan z.o rokovacom poriadku NR SR Termn predloenia, prvny predpis

Vlda SR

Programov vyhlsenie

mesiac : august
Predkladate Nzov materilu NR SR Predseda NR SR NR SR Vbory 28 ods. 4 zkona . 581/2004 Z. z. o zdravotnch poisovniach, dohadu nad zdravotnou starostlivosou zkon . 523/2004 Z. z . o rozpotovch pravidlch verejnej sprvy a o zmene a doplnen niektorch zkonov 2 ods. 2 psm. h zkona . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR Termn predloenia, prvny predpis

rad pre dohad nad zdravotnou starostlivosou

Rozpoet radu

do 15.8. benh roka

59

mesiac: september
NR SR Predkladate Nzov materilu Sprva za predchdzajci kalendrny rok o ttnej politike starostlivosti o Slovkoch ijcich v zahrani a o poskytnutej ttnej podpore Slovkom ijcim v zahrani spolu s nvrhom programu ttnej politiky starostlivosti o Slovkov ijcich v zahrani na al rok obsahujcim predpokladan sumu rozpotovch prostriedkov potrebnch na jej realizciu Sprva o plnen ttneho rozpotu v rmci sprvy o plnen rozpotu verejnej sprvy za I. polrok. Sasou sprvy o plnen R je aj informcia o vykonanch opatreniach vldy SR na preklenutie nesladu medzi prjmami SR a vdavkami SR a o povolenom prekroen vdavkov SR dosiahnutm vych prjmov SR Sprvy o plnen rozpotu jednotlivch kapitol Predseda NR Vbory NR SR SR 3 ods. 2 zkona . 474/2005 Z. z. o Slovkoch ijcich v zahrani a o zmene a doplnen niektorch zkonov 2 ods. 2 psm. i zkona . 350/1996 Z. z . o rokovacom poriadku NR SR 30 ods. 1 zkona. . 530/2004 Z. z . o rozpotovch pravidlch verejnej sprvy a o zmene a doplnen niektorch zkonov 30 ods. 2 zkona . 530/2004 Z. z . 1 ods. 3 psm. f1 zkona . 747/2004 Z. z. o dohade nad finannm trhom a o zmene niektorch zkonov Termn predloenia, prvny predpis

Vlda SR

do 1.9. kadorone

Vlda SR

najneskr do 90 dn po uplynut polroka

Sprvcovia kapitol

NBS

Prieben polron sprvy o stave a vvoji finannho trhu

do 3 mes. po skonen I. polroka prslunho kalendrneho roka

60

mesiac : oktber
NR SR Predkladate Nzov materilu Predseda NR SR NR Vbory SR do 15.10. benho roka ak NRSR nerozhodla inak 4 ods. 3, 14 ods. 5 zkona . 523/2004 Z. z. o rozpotovch pravidlch VS a o zmene a doplnen niektorch zkonov 5 ods. 1 zkona . 39/1993 Z. z. o NK SR 87 zkona . 350/1996 Z .z . o rokovacom poriadku NR SR Termn predloenia, prvny Predpis

Vlda SR

Nvrh rozpotu verejnej sprvy (VNZ o R na prslunho rozpotov rok a na informciu Rozpoet VS)

NK SR

Stanovisko k nvrhu R SR, v ktorom hodnot aj nvrh rozpotu VS

do 15.10. benho roka ak NRSR nerozhodla inak

Socilna poisova

Exportnoimportn banka SR (EXIMBANKA)

Nvrh rozpotu SP na prslun kalendrny rok s predpokladanm vvojom prjmov a vdavkov na obdobie nasledovnch dvoch rokov so stanoviskom dozornej rady k tomuto nvrhu a po schvlen vldou Nvrh rozpotu na rozpotov rok so stanoviskom vldy na schvlenie. Jeho sasou je aj nvrh obchodno-finannho plnu Eximbanky na prslunho rozpotov rok

do 15.10. benho roka ak NRSR nerozhodla inak

112ods. 4 psm. c) zkona . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten

do 15.10. benho roka ak NRSR nerozhodla inak

6 ods. 6, 31 ods. 1 s 32 ods. 1 zkona . 80/1997 Z. z. o Exportnoimportnej banke SR

61

Predkladanie materilov do orgnov Nrodnej rady SR v termnoch urench poda ustanovenia platnch prvnych predpisov Predkladate 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 Vlda SR Najvy kontroln rad SR Nrodn banka Slovenska Socilna poisova Verejn ochranca prv rad jadrovho dozoru SR rad pre regulciu sieovch odvetv rad pre dohade nad zdravot. starostlivosou Exportno-importn banka Rada pre vysielanie a retransmisiu Rada RTVS Politick strany a politick hnutia stredn volebn komisia Slovensk pozemkov fond rad pre regulciu elezninej dopravy Tlaov agentra Slovenskej republiky | | I I I | | | | | | | Rok VII |

II

III | | |

IV

VI | | | |

VIII

IX ||

X | |

XI

XII

| |

62

Prloha . 3 Predkladanie materilov a informci orgnom Nrodnej rady SR na poiadanie orgnov NR SR (psomn, uznesenm) a vtedy ak prslun ttny orgn zist zvan skutonosti v zmysle prvnych predpisov
NR SR Predkladate Nzov materilu Sprvy o zkladnch otzkach vntornej, medzinrodnej, hospodrskej, socilnej a inej politiky Sprvy vldy o kontrolnej innosti vldy, ministerstiev a ostatnch strednch orgnov Vedci strednch orgnov Prezident Prezdia FNM SR Vy ttny funkcionri lenovia vldy SR Vedci ostatnch O S Vy ttny funkcionri Generlny prokurtor Vedeck stavy a in ustanovizne Predseda NR SR NR Vbory SR Prvny predpis 2 ods. 2 psm. i 128 ods.1 2 ods. 2 psm. l 128 ods. 1

Vlda SR

Sprvy o otzkach patriacich do ich psobnosti

128 ods. 1

Zkon . 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku NRSR v znen neskorch predpisov

Sprvy a potrebn podklady

53 ods. 2 128 ods. 2 54 ods. 1, 2

Ostatn posudky a stanovisk

NR SR Predkladate Nzov materilu Predklad nvrhy prvne zvznch aktov a inch aktov ES a E o ktorch bud rokova zstupcovia vld lenskch ttov E Informovanie o ostatnch zleitostiach svisiacich s lenstvom SR v ES a E. Predseda NR SR NR Vbory SR Prvny predpis stavn zkon . 397/2004 Z .z . o spoluprci NR SR a vldy SR v zleitostiach Eurpskej nie l. 1 ods. 1, 2

Vlda SR (alebo poveren len vldy)

63

Vlda SR

Predklad v dostatonom predstihu nvrh stanoviska SR k nvrhom aktov, ktorch sasou je najm odklad ich vplyvu a dosahu na SR. Na poiadanie predloenie sprvy, podanie informcie, odvodnenia alebo vysvetlenia v zleitostiach svisiacich s lenstvom v E a Zoznamy podnikov a zoznamy majetkovch s lenstvom SR podnikan v ES a E ast ttu nad inch prvnickch osb, ktor bud zahrnut do privatizcie. Zrove predloia zoznamy podnikov a zoznamy majetkov na podnikan inch prvnickch osb, ktor nebud zahrnut so privatizcie. Informcia o aproximanch nariadeniach vydanch poda zkona . 19/2002 Z .z . ktorm sa ustanovuj podmienky vydvania aproximanch nariaden vldy SR

Zkon . 350/1996 Z .z . o rokovacom poriadku NRSR v znen neskorch predpisov 58a ods. 3, 8, 9, 13

Zkon . 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku ttu na in osoby 41 ods. 1

Vlda SR

Zkon . 19/2002 Z.z. ktorm sa ustanovuj podmienky vydvania aproximanch nariaden vldy SR 4 ods. 1 polrone

NR SR Predkladate Nzov materilu Mimoriadnu sprvu ak zist skutonosti nasvedujce, e poruenie zkladnho prva alebo slobody je zvan alebo sa tka vieho potu osb. Systm o stave ochrany osobnch dajov najmenej 1x/2 roky. Vron sprva o hospodren a innosti fondu za predchdzajci rok (po schvlen v Rade fondu). Predseda NR SR NR Vbory SR Prvny predpis

Verejn ochranca prv

Zkon . 564/2001 o verejnom ochrancovi prv 24 Zkon . 428/2002 Z .z . o ochrane osobnch dajov 38 ods. 1 psm. O Zkon . 200/1997 Z .z . o tudentskom pikovom fonde 4 ps. L

rad na ochranu osobnch dajov SR tudentsk pikov fond

64

Pikov fond pre zanajcich pedaggov

Vron sprva o hospodren a innosti fondu za predchdzajci rok (po schvlen v Rade fondu).

Zkon . 471/2002 o Pikovom fonde pre zanajcich pedaggov 4

NR SR Predkladate Nzov materilu Predseda NR SR NR Vbory SR Prvny predpis Zkon . 540/2001 Z .z . o ttnej tatistike 9, 12, 31 ods. 1 psm. B Zkon 39/1993 Z .z . o NK SR 5 ods. 4 stava SR, l. 62 Zkon . 350/1996 Z .z . o rokovacom poriadku NR SR 114 Zkon . 39/1993 Z .z . o NK SR 13 ods. 1 Zkon . 153/2001 Z . z . o prokuratre 11 ods. 1

tatistick rad SR

Poskytuje tatistick informcie bezplatne. Vykonva na zklade uznesenia NR SR pre jej potreby kontrolu v rozsahu svoje psobnosti.

Najvy kontroln rad SR Predseda NK

Sprvu o vsledkoch innosti Predklad vdy, key o to NR SR poiada. Informcia o osobitne dleitch zisteniach a poznatkoch. Sprvu o vsledku innosti prokuratry z ktorej vyplvaj jej poznatky o stave zkonnosti. Podnety na prijatie zkonov, ich zmeny a doplnenia.

Generlny prokurtor

NR SR Predkladate Nzov materilu Sprva o plnen loh najmenej 1x rone. Riadite Slovensk informan sluba Informcie vznamn pre innos a rozhodovanie NR SR Informcie na psomn poiadanie v urenej lehote a rozsahu Predseda NR SR NR Vbory SR A Prvny predpis 4 ods. 1 2 ods. 4 4 ods. 2 psm. B

Zkon . 46/1993 Z. z . o SIS

65

tatt, intern predpisy... na poiadanie. Psomn sprva o plnen loh Vojenskho spravodajstva (VS) najmenej 1x/rok. Informcie v urenej lehote a rozsahu na psomn poiadanie.

Minister obrany SR

tatt VS, intern predpisy, sprva o innosti VS an o jeho vsledkoch na poiadanie. Sprva o vsledkoch verejnho obstarvania a fungovan verejnho obstarvania na poiadanie. Na poiadanie NR SR informcie o stave vysielania a svojej innosti.

rad pre verejnej obstarvanie

Rada pre vysielanie a retransmisiu

Na posdenie nvrh tattu rady...

5 ods .3 psm. a, b, c, d 4 ods. 1 4 ods. Zkon . 2 198/1994 Z psm. .z . B o Vojenskom 5 spravodajstve ods. 3 psm. a ,b ,c, d Zkon . 25/2006 Z .z . o verejnom obstarvan a o zmene a doplnen niektorch zkonov 112 psm. E 5 ods. 3 Zkon . Psm. 308/2007 Z. a) Z. 5 o vysielan a ods. retransmisii 3 psm. c)

NR SR Predkladate Nzov materilu Vron sprva o innosti SP po schvlen dozornou radou Nvrh strategickch zmerov innosti SP so stanoviskom dozornej rady po schvlen radou Predseda NR SR NR Vbory SR A Prvny predpis 122 ods. 4 psm. c1 122 ods. 4 psm. c4

Socilna poisova a.s. Generlny riadite

Zkon . 461/2003 Z .z . o socilnom poisten

66

Vron sprvu a po prerokovan vo vlde nvrh rozpotu a ron tovn zvierku na schvlenie stav pamti nroda Dozorn rada PN upozoruje NR SR na zisten nedostatky

12 ods. 5

14 ods. 2

Fond nrodnho majetku SR

Dozornej rada FNM SR

FNM SR

Zmer a postup privatizcie podniku alebo jeho asti s charakterom prirodzenho monopolu a privatizcie majetkovch ast ttu alebo majetkovej asti fondu na podnikan inej prvnickej osoby, ktor m charakter prirodzenho monopolu. Nvrh na pouitie majetku Fondu poda 28 ods. 3 psm. b, sprva o vsledkoch kontroly poda 40 ods. 2, nvrh rozpotu fondu ron tovn zvierka a vron sprva o innosti fondu po prerokovan vo vlde v termnoch stanovench v tatte. Upozoruje NR SR na zisten nedostatky. Je povinn do 15 dn od poiadania NR SR poskytn informcie na ely kontroly respektve vsledn materily o vykonanej kontrole.

Zkon . 553/2002 Z .z. o sprstupnen dokumentov o innosti bezpenostnch zloiek ttu 19391989 a o zaloen PN a o doplnen niektorch zkonov (zkon o pamti nroda)

10 ods. 2, 41 Zkon . 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku ttu na in osoby 34 ods. 5

36 ods. 1 40 ods. 3

67

Prloha . 5 Hodina otzok - Prehad o pote otzok podanch poslancami poda poslaneckch klubov v V. volebnom obdob

Poslaneck klub SMER SD SDK DS SaS KDH MOST HD SNS Poslanci, kt. nie s lenmi iadneho poslaneckho klubu SPOLU

Poet poloench otzok 473 326 99 20 10 27 955

Predsednka vldy, lenovia vldy SR, generlny prokurtor SR a predseda NK SR I.Radiov, predsednka vldy M.Dzurinda, podpredseda vldy a minister zahraninch vec SR I.Miklo, podpredseda vldy a minister financi SR D.Lipic, podpredseda vldy a minister vntra SR R.Chme, podpredseda vldy pre udsk prva a meniny SR E.Jurzyca, minister kolstva, vedy, vskumu a portu SR .Gako, minister obrany SR D.Krajcer, minister kultry SE J.Fige, minister dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja Z.Simon, minister pdohospodrstva a rozvoja vidieka L.itansk, ministerka spravodlivosti SR J.Mihl, minister prce, socilnych vec a rodiny I.Uhliarik, minister zdravotnctva SR J.Mikov, minister hospodrstva SR J.Nagy, minister ivotnho prostredia Vlda SR spolu Generlny prokurtor NK predseda SPOLU

Poet poloench otzok 452 23 48 17 2 44 26 27 141 22 18 80 28 17 10 955 955

68

Hodina

o t z o k poet zodpovedanch otzok 2010 2011 2012 SPOLU 15 4 2 2 1 25 1 2 5 2 59 21 6 8 3 6 1 4 8 4 4 17 7 2 3 94 1 1 36 6 13 3 8 3 5 33 5 6 22 7 4 3 154

Predsednka vldy, lenovia vldy SR I.Radiov, predsednka vldy M.Dzurinda, podpredseda vldy a minister zahraninch vec SR I.Miklo, podpredseda vldy a minister financi SR D.Lipic, podpredseda vldy a minister vntra SR R.Chme, podpredseda vldy pre udsk prva a meniny SR E.Jurzyga, minister kolstva, vedy, vskumu a portu SR .Gako, minister obrany SR D.Krajcer, minister kultry SE J.Fige, minister dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja Z.Simon, minister pdohospodrstva a rozvoja vidieka L.itansk, ministerka spravodlivosti SR J.Mihl, minister prce, socilnych vec a rodiny I.Uhliarik, minister zdravotnctva SR J.Mikov, minister hospodrstva SR J.Ngy, minister ivotnho prostredia SPOLU

Poznmka : Hodina otzok sa uskutonila 5 krt v roku 2010 a 8 krt v roku 2011. Celkom 13 krt Adresovanie otzok Predseda vldy SR len vldy SR SPOLU Poet poloench otzok 452 504 956 Poet zodpovedanch otzok 36 118 154

69

Prehad o pote podanch interpelci poslancov Nrodnej rady SR v V. volebnom obdob k 21.2.2012 Predsednka vldy SR, lenovia vldy SR, Vedci inch O S SR I.Radiov, predsednka vldy SR J. Fige, podpredseda vldy SR a minister dopravy, vstavby a reg. rozvoja R. Chme, podpredseda vldy SR pre udsk prva a nrodnostn meniny I.Miklo, podpredseda vldy SR a minister financi J. Mihl, minister prce, socilnych vec a rodiny M. Dzurinda, podpredseda vldy SR a minister zahraninch vec I.Radiov, poveren vedenm MO SR (od 28.11.2011) . Gako, minister obrany SR D. Lipic, minister vntra SR L. itansk, ministerka spravodlivosti J. Mikov, minister hospodrstva SR E. Jurzyga, minister kolstva, vedy, vskumu a portu J. Uhliarik, minister zdravotnctva SR D. Krajcer, minister kultry SR Z. Simon, minister pdohospodrstva a rozvoja vidieka SR J. Nagy, minister ivotnho prostredia (od 2.11.2010) Vedci inch O S SR In stavn initelia SPOLU Poet podanch interpelci SPOLU 2010 2011 2012 5 5 1 2 2 3 2 2 4 26 11 19 3 4 5 4 2 5 2 5 18 7 9 7 4 9 4 118 1 1 2 1 1 1 1 8 16 24 3 6 8 4 2 2 7 3 6 21 9 12 11 5 9 4 152

Spracoval: Ing. Martin Korek, MSc. Spoluprca: Bc. Miriama Brutovsk, stistka

70

C Krean funkcia Nrodnej rady Slovenskej republiky v V.

volebnom obdob 1. Prvny rmec kreanej funkcie NR SR
Krean innos nrodnej rady predstavuje vznamn oblas jej psobnosti a meme ju rozdeli na krean innos smerom dovntra a smerom navonok. Kreanou innosou smerom dovntra rozumieme vobu funkcionrov nrodnej rady predsedu, podpredsedov a inch funkcionrov nrodnej rady, vytvranie vborov nrodnej rady a vobu ich funkcionrov. Smerom navonok sa pod ou rozumie zriaovanie inch orgnov ustanovench stavou a almi zkonmi, a taktie vobu ich funkcionrov. Krean innos nrodnej rady definuje stava SR. Do psobnosti Nrodnej rady Slovenskej republiky patr: zriaova zkonom ministerstv a ostatn orgny ttnej sprvy, voli a odvolva predsedu a podpredsedu Najvyieho kontrolnho radu Slovenskej republiky a troch lenov Sdnej rady Slovenskej republiky.6 Krean innos smerom dovntra upravuje taktie stava SR. Predsedu Nrodnej rady SR vol a odvolva v tajnom hlasovan Nrodn rada SR nadpolovinou vinou hlasov vetkch poslancov. Predseda je zodpovedn len Nrodnej rade SR. Predseda Nrodnej rady SR ostva vo funkcii aj po uplynut volebnho obdobia, km si Nrodn rada SR nezvol novho predsedu7. Predsedu Nrodnej rady Slovenskej republiky zastupuj podpredsedovia. Tajnm hlasovanm ich vol a odvolva Nrodn rada Slovenskej republiky nadpolovinou vinou hlasov vetkch poslancov. Podpredseda Nrodnej rady Slovenskej republiky je zodpovedn Nrodnej rade Slovenskej republiky8. Nrodn rada Slovenskej republiky zriauje z poslancov vbory ako svoje iniciatvne a kontroln orgny; ich predsedov vol tajnm hlasovanm9. Zkon . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady SR stanovuje, e Nrodn rada vykonva psobnos poda stavy Slovenskej republiky v zkonodarnej a kontrolnej innosti, v oblasti zahraninch vzahov a v zriaovan vlastnch a inch orgnov, ako aj v alch innostiach, ak to ustanovuje zkon.10 Nrodn rada Slovenskej republiky okrem inch oblast psobnosti najm: podva prezidentovi republiky nvrhy na vymenovanie sudcov stavnho sdu Slovenskej republiky

6 7

l. 86 stavy Slovenskej republiky. l. 89 stavy Slovenskej republiky. 8 l. 90 stavy Slovenskej republiky. 9 l. 92 stavy Slovenskej republiky. 10 2 ods. 1 zkona . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky.

71

podva prezidentovi republiky nvrhy na vymenovanie a odvolanie generlneho prokurtora.11

Nrodn rada vykonva svoju psobnos aj tm, e: vol a odvolva predsedu Nrodnej rady Slovenskej republiky a podpredsedov Nrodnej rady Slovenskej republiky, zriauje vbory, osobitn kontroln vbory a komisie nrodnej rady, uruje ich poty a vol a odvolva ich predsedov a lenov.12

Nrodn rada vykonva svoju psobnos aj vobami, ktor jej patr poda osobitnch predpisov.13 Nrodn rada schvli volebn poriadok, v ktorom sa upravia podrobnosti o hlasovan a o vobch na ustanovujcej schdzi. Tento volebn poriadok sa uplatn aj poas volebnho obdobia.14 Volebn poriadok o vobe a odvolvan funkcionrov bol naposledy schvlen uznesenm NR SR zo da 17. jna 2011 . 498. Podrobnejie pravidl voby predsedu a podpredsedov NR SR, predsedov a podpredsedov vborov NR SR stanovuje Rokovac poriadok NR SR - 13-16. Detaily a presn postup jednotlivch druhov volieb stanovuje Volebn poriadok, ktor spravidla schvauje NR SR na zaiatku novho volebnho obdobia. Rokovac poriadok NR SR a zkony, upravujce jednotliv alie oblasti, presnejie definuj funkcionrov jednotlivch orgnov a intitci, ktorch vol, navrhuje, alebo schvauje NR SR. Tieto zkony upravuj kritri, ktor tto kandidti musia spa, dku ich funknho obdobia, ako aj spsob a podmienky, za akch mu predasne ukoni svoje funkn obdobie, alebo by odvolan zo svojej funkcie. V 15. asti rokovacieho poriadku je stle upraven Voba a odvolvanie sudcov. Tto prvomoc nrodnej rady bola zruen stavnm zkonom . 90/2001 Z. z., ktorm sa men a dopa stava Slovenskej republiky . 460/1992 Zb. v znen neskorch predpisov. Nvrhy kandidtov na vymenovanie sudcov a nvrhy na odvolanie sudcov predklad prezidentovi Slovenskej republiky Sdna rada Slovenskej republiky.15 Prezident Slovenskej republiky na nvrh Sdnej rady Slovenskej republiky vymenva a odvolva sudcov16. Vymenva ich bez asovho obmedzenia17. V V. volebnom obdob dolo k novelizcii zkona o rokovacom poriadku (Zkon . 153/2011 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon NR SR . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR v znen neskorch predpisov), tkajcej sa aj voby funkcionrov, volench nrodnou radou.

11

2 ods. 2 psm. n , p) zkona . 350/1996 Z .z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky. 12 2 ods. 3 zkona . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky. 13 2 ods. 4 zkona . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky. 14 6 zkona . 350/1996 Z .z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky. 15 l. 141a ods. 4 psm. a) stavy Slovenskej republiky. 16 l. 102 ods. 1 psm. t) stavy Slovenskej republiky. 17 l. 145 a ods. 1 stavy Slovenskej republiky

72

V prpade voby sudcov stavnho sdu a voby a odvolvania generlneho prokurtora bolo tajn hlasovanie nahraden verejnm.

2. Intitcie spadajce pod krean psobnos NR SR

2.1 Najvy kontroln rad Nvrhy kandidtov na predsedu a podpredsedov Najvyieho kontrolnho radu mu podva poslanci, a to psomne, predsedovi nrodnej rady najneskr do desiatich dn pred urenm dom voby. Sasou nvrhu je prehad o vzdelan a praxi navrhovanch a ich psomn shlas s kandidatrou. Za predsedu a podpredsedu Najvyieho kontrolnho radu je zvolen kandidt, ktor zskal v hlasovan nadpolovin vinu hlasov prtomnch poslancov. Ak predseda alebo podpredseda Najvyieho kontrolnho radu nebol zvolen, vykon sa opakovan voba. Na opakovanej vobe sa zastnia t dvaja kandidti, ktor zskali najv poet hlasov; v prpade rovnosti potu hlasov sa na opakovanej vobe zastnia vetci kandidti, ktor tento poet zskali. Ak predseda alebo podpredseda Najvyieho kontrolnho radu nebol zvolen, vykonaj sa nov voby.18 Voby predsedu a podpredsedov Najvyieho kontrolnho radu sa konaj najneskr 30 dn pred uplynutm ich funknho obdobia. De voby predsedu a podpredsedov Najvyieho kontrolnho radu uruje predseda nrodnej rady.19 Nvrh na odvolanie predsedu a podpredsedu Najvyieho kontrolnho radu mu podva poslanci; nvrhy sa podvaj predsedovi nrodnej rady, ktor ich predlo nrodnej rade na jej najbliej schdzi. Nvrhy musia by podan psomne a odvodnen. Predsedovi alebo podpredsedovi najvyieho kontrolnho radu sa mus umoni vyjadri sa o nvrhu na jeho odvolanie. Nvrh na odvolanie predsedu a podpredsedu Najvyieho kontrolnho radu je schvlen, ak za hlasovala nadpolovin vina poslancov.20 2.2 stavn sd Nrodn rada navrhuje prezidentovi republiky 20 obanov ako kandidtov na sudcov stavnho sdu; navrhnut s t kandidti, ktor zskaj v tajnej vobe najviac hlasov, najmenej vak nadpolovin vinu hlasov prtomnch poslancov. Ak sa nenavrhne 20 kandidtov na vymenovanie sudcov stavnho sdu, tajn voba alch kandidtov do uvedenho potu sa opakuje.
18 19

110 zkona . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky. 111 zkona . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky. 20 112 zkona . 350/1996 Z .z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky.

73

Ak v opakovanej vobe nebol navrhnut zostvajci poet kandidtov na sudcov stavnho sdu, vykonaj sa nov voby; v nich sa zvol zostvajci poet kandidtov. Nvrhy sa podvaj stavnoprvnemu vboru, ktor ich predlo so svojm stanoviskom predsedovi nrodnej rady. Predseda nrodnej rady navrhne zaradenie voby kandidtov na sudcov stavnho sdu na najbliiu schdzu nrodnej rady.21 Nvrhy na vobu kandidtov na sudcov stavnho sdu mu poda nrodnej rade a) poslanci Nrodnej rady Slovenskej republiky, b) vlda Slovenskej republiky, c) predseda stavnho sdu Slovenskej republiky, d) predseda Najvyieho sdu Slovenskej republiky, e) generlny prokurtor Slovenskej republiky, f) zujmov organizcie prvnikov, g) vedeck intitcie.22 Ak sa sudca stavnho sdu vzd svojej funkcie sudcu stavnho sdu alebo ak je z tejto funkcie odvolan, prezident republiky vymenuje inho sudcu stavnho sdu na nov funkn obdobie z dvoch kandidtov navrhnutch nrodnou radou.23 2.3 Sdna Rada SR Nrodn rada vol troch zo 17 lenov Sdnej rady. Za lena Sdnej rady Slovenskej republiky mono ustanovi osobu, ktor je bezhonn a m vysokokolsk prvnick vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Funkn obdobie lenov Sdnej rady Slovenskej republiky je p rokov. T ist osobu mono zvoli alebo vymenova za lena Sdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujcich obdobiach.24 Predseda nrodnej rady oznmi predsedovi Sdnej rady meno, priezvisko, akademick titul, rodn slo a trval pobyt lena Sdnej rady zvolenho nrodnou radou do 60 dn po zniku funkcie lena sdnej rady zvolenho nrodnou radou. Tieto daje predseda Nrodnej rady Slovenskej republiky oznmi aj prezidentovi a predsedovi vldy Slovenskej republiky. 25 2.4 Generlny prokurtor Nvrhy na vymenovanie generlneho prokurtora podvaj poslanci predsedovi nrodnej rady psomne a odvodnen v termne, ktor ur predseda nrodnej rady; predseda nrodnej rady pridel nvrhy na prerokovanie stavnoprvnemu vboru. Sasou nvrhu na vymenovanie je ivotopis a shlas navrhovanho s kandidatrou. stavnoprvny vbor predlo nvrh so svojm stanoviskom predsedovi nrodnej rady, ktor ho so stanoviskom stavnoprvneho vboru navrhne na program najbliej schdze nrodnej rady.

21 22

115 zkona . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky. 11 ods. 1 zkona . 38/1993 o organizcii stavnho sdu Slovenskej republiky o konan pred nm a o postaven jeho sudcov. 23 116 zkona . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky. 24 lnok 141a stavy Slovenskej republiky. 25 24 ods. 2 zkona . 185/2002 o Sdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnen niektorch zkonov

74

Kandidta na vymenovanie generlneho prokurtora navrhuje prezidentovi republiky nrodn rada. Navrhnut je kandidt, ktor zskal vo vobch nadpolovin vinu hlasov prtomnch poslancov. Ak kandidt nebol zvolen, vykon sa opakovan voba. Na opakovanej vobe sa zastnia dvaja navrhovan, ktor zskali najv poet hlasov. V prpade rovnosti potu hlasov sa na opakovanej vobe zastnia vetci navrhovan, ktor tento poet zskali. Ak kandidt na vymenovanie generlneho prokurtora nebol zvolen, vykonaj sa nov voby.26 Nvrh na odvolanie generlneho prokurtora me psomne poda najmenej ptina poslancov. Nvrh sa podva stavnoprvnemu vboru, ktor ho so svojm stanoviskom predlo predsedovi nrodnej rady. Predseda nrodnej rady zarad nvrh na odvolanie generlneho prokurtora so stanoviskom stavnoprvneho vboru na program najbliej schdze nrodnej rady. Generlnemu prokurtorovi mus by umonen vyjadri sa o nvrhu na jeho odvolanie. Nvrh na odvolanie generlneho prokurtora je schvlen, ak za hlasovala nadpolovin vina prtomnch poslancov. Nvrh na odvolanie generlneho prokurtora podva nrodn rada prezidentovi republiky.27 2.5 Verejn ochranca prv Verejnho ochrancu prv vol nrodn rada z kandidtov, ktorch jej navrhne najmenej 15 poslancov. Za verejnho ochrancu prv mono zvoli obana Slovenskej republiky, ktor a) v de voby dosiahol vek 35 rokov, b) m spsobilos na prvne kony v plnom rozsahu, c) je bezhonn a jeho vzdelanie, schopnosti, sksenosti a morlne vlastnosti dvaj zruku, e funkciu verejnho ochrancu prv bude riadne vykonva, d) nie je lenom politickej strany ani politickho hnutia, e) m trval pobyt na zem Slovenskej republiky, f) shlas s vobou za verejnho ochrancu prv. Splnenie tchto podmienok overuje nrodn rada pred hlasovanm o nvrhu na vobu.28 Funkn obdobie verejnho ochrancu prv je p rokov; zana plyn dom zloenia subu. T ist osobu mono zvoli za verejnho ochrancu prv najviac v dvoch po sebe nasledujcich funknch obdobiach.29 Nrodn rada me odvola z funkcie verejnho ochrancu prv, ak mu zdravotn stav dlhodobo, najmenej vak poas troch mesiacov, nedovouje riadne vykonva povinnosti vyplvajce z jeho funkcie. Verejn ochranca prv je odvolan z funkcie dom nasledujcim po dni, ke mu bolo doruen rozhodnutie nrodnej rady o odvolan z funkcie.30

26 27

123 zkona . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky. 124 zkona . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky. 28 4 zkona .564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi prv. 29 5 zkona .564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi prv. 30 10 zkona .564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi prv.

75

Pri zniku funkcie verejnho ochrancu prv pred ukonenm funknho obdobia z inho dvodu uvedenho v zkone, existuje povinnos oznmi tto skutonos predsedovi nrodnej rady31. 2.6 pecilny prokurtor pecilneho prokurtora vol do funkcie nrodn rada na nvrh generlneho prokurtora na zklade vberovho konania. Funkn obdobie pecilneho prokurtora je sedem rokov. Za pecilneho prokurtora me by zvolen iba prokurtor generlnej prokuratry.32 pecilny prokurtor me by, okrem prpadov uvedench v zkone, z funkcie odvolan iba nrodnou radou na nvrh generlneho prokurtora, ak zo zdravotnch dvodov nevykonva svoju funkciu viac ako es mesiacov.33 2.7 Najvy sd SR Disciplinrny sd Sudcov disciplinrneho sdu vol Sdna rada na obdobie troch rokov z kandidtov navrhnutch sudcovskmi radami, ministrom a nrodnou radou zo sudcov veobecnch sdov alebo z inch osb, ktor spaj stanoven podmienky. Sudcovsk rady, minister a nrodn rada navrhuj sdnej rade kandidtov na sudcov disciplinrneho sdu na zklade iadosti sdnej rady. V iadosti na predloenie nvrhov na kandidtov Sdna rada ur poet sudcov disciplinrneho sdu, ktorch bude voli na zklade nvrhu jednotlivch navrhovateov, a lehotu na predloenie nvrhov na kandidtov, ktor nesmie by kratia ako 45 dn od doruenia iadosti. Sudcovsk rady, minister a nrodn rada predloia sdnej rade dvojnsobn poet kandidtov na sudcov disciplinrneho sdu, ktorch bude sdna rada voli. Ak bol ten ist kandidt navrhnut viacermi navrhovatemi na sudcu disciplinrneho sdu, sdna rada si od toho, koho nvrh bol doruen neskr, bez zbytonho odkladu vyiada nov nvrh na kandidta. Za sudcu disciplinrneho sdu me by zvolen len sudca, a) ktor vo funkcii sudcu psob najmenej p rokov, b) proti ktormu sa nevedie disciplinrne konanie, c) ktormu nebolo uloen disciplinrne opatrenie, d) ktor nie je lenom sdnej rady, predsedom sdu alebo podpredsedom sdu. Sudca disciplinrneho sdu, ktor je sudca, neme by lenom disciplinrneho sentu, ktor rozhoduje o jeho osobe. Sudca me by zvolen za sudcu disciplinrneho sdu najviac dve po sebe nasledujce funkn obdobia. Sudca disciplinrneho sdu sa me tejto funkcie vzda. Za sudcu disciplinrneho sdu me by zvolen aj in osoba ako sudca, ktor a) spa podmienky na vymenovanie za sudcu , b) vykonva prvnick prax najmenej desa rokov, c) nie je lenom sdnej rady. In osoba ako sudca me by zvolen za sudcu disciplinrneho sdu najviac dve po sebe nasledujce funkn obdobia.
31 32

9 zkona .564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi prv. 24a ods.1 zkona .154/2001 Z. z. o prokurtoroch a prvnych akateoch prokuratry. 33 24d ods.4 zkona .154/2001 Z .z. o prokurtoroch a prvnych akateoch prokuratry.

76

Disciplinrny sent prvho stupa je trojlenn; jeden len disciplinrneho sentu je zvolen z kandidtov navrhnutch sudcovskou radou, jeden len z kandidtov navrhnutch nrodnou radou a jeden len z kandidtov navrhnutch ministrom. Odvolac disciplinrny sent je plenn; jeden len je zvolen z kandidtov navrhnutch sudcovskou radou, dvaja lenovia z kandidtov navrhnutch ministrom a dvaja lenovia z kandidtov navrhnutch nrodnou radou. Funkcia disciplinrneho sudcu zanikne a) znikom funkcie sudcu, b) ustanovenm sudcu za predsedu alebo podpredsedu sdu, c) zvolenm sudcu za lena sdnej rady, d) prvoplatnosou rozhodnutia o uloen disciplinrneho opatrenia, e) vzdanm sa funkcie sudcu disciplinrneho sdu.34 2.8 Nrodn banka Slovenska Guvernra a viceguvernrov vymenva a odvolva prezident Slovenskej republiky na nvrh vldy schvlen Nrodnou radou Slovenskej republiky; ak neboli vymenovan zo zamestnancov Nrodnej banky Slovenska, dom vymenovania im vznik pracovn pomer k Nrodnej banke Slovenska. Funkn obdobie lenov bankovej rady je pron. T ist osoba me by vymenovan za lena bankovej rady optovne, najviac vak na dve po sebe nasledujce funkn obdobia. Za lena bankovej rady me by vymenovan fyzick osoba s nleitmi odbornmi vedomosami a sksenosami v menovej oblasti alebo v oblasti finannctva, ktor m spsobilos na prvne kony v plnom rozsahu a ktor je bezhonn. Za nleit odborn vedomosti a sksenosti sa povauje pln vysokokolsk vzdelanie univerzitnho zamerania a najmenej p rokov praxe v riadiacej, vedeckej alebo pedagogickej funkcii v menovej oblasti alebo v oblasti finannctva. Za bezhonn sa povauje fyzick osoba, ktor nebola prvoplatne odsden za myseln trestn in; bezhonnos sa preukazuje vpisom z registra trestov. Funkcia lena bankovej rady je nezluiten s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Nrodnej rady Slovenskej republiky, lena vldy, sudcu, prokurtora a s inou funkciou, povolanm alebo so zamestnanm v ttnom orgne, orgne zemnej samosprvy alebo v inom orgne verejnej moci, s lenstvom alebo inou funkciou v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom orgne prvnickej osoby vykonvajcej podnikatesk innos, s podnikanm a s inou hospodrskou alebo zrobkovou innosou, ktor me by v rozpore s vkonom funkcie lena bankovej rady. len bankovej rady nesmie vykonva ani iadnu in funkciu alebo nezrobkov innos, ktor me by v rozpore s vkonom funkcie lena bankovej rady. Ak len bankovej rady v ase jeho vymenovania do tejto funkcie zastva alebo vykonva funkciu, povolanie, zamestnanie alebo innos, ktor je nezluiten s funkciou lena bankovej rady, je povinn bezodkladne preukzatene urobi prvny kon smerujci k ukoneniu kadej takej funkcie, povolania, zamestnania alebo innosti a je povinn bezodkladne zanecha kad tak funkciu, povolanie, zamestnanie alebo innos.35

34 35

119 zkona . 385/2000 Z. z. o sudcoch a prsediacich a o zmene a doplnen niektorch zkonov. 7 zkona . 566/1992 Z. z. o Nrodnej banke Slovenska.

77

2.9 Fond nrodnho majetku Dozorn rada sa sklad z troch lenov. Predsedu a alch dvoch lenov vol a odvolva na nvrh vboru Nrodnej rady Slovenskej republiky Nrodn rada Slovenskej republiky. lenmi dozornej rady nemu by zamestnanci fondu.36 lenom dozornej rady neme by len vldy Slovenskej republiky a poslanec Nrodnej rady Slovenskej republiky. Vkon funkcie lena dozornej rady sa skon a) vzdanm sa funkcie, b) odvolanm, c) obmedzenm alebo pozbavenm spsobilosti na prvne kony, d) smrou. 37 2.10 Rada pre vysielanie a retransmisiu Rada m dev lenov, ktorch vol a odvolva Nrodn rada. Nvrhy kandidtov na lenov rady mu vboru nrodnej rady predklada poslanci, profesijn intitcie a obianske zdruenia psobiace v oblasti audiovzie, hromadnch informanch prostriedkov, kultry, vedy, vzdelvania, portu, registrovan cirkvi a nboensk spolonosti a obianske zdruenia obanov so zdravotnm postihnutm prostrednctvom Koordinanho vboru pre otzky zdravotne postihnutch obanov Slovenskej republiky.38 Za lena rady mono zvoli obana Slovenskej republiky s trvalm pobytom na zem Slovenskej republiky, ktor dosiahol vek 25 rokov, m spsobilos na prvne kony v celom rozsahu a je bezhonn. Za bezhonnho sa povauje ten, kto nebol prvoplatne odsden za myseln trestn in; bezhonnos sa preukazuje vpisom z registra trestov. Funkcia lena rady je nezluiten s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca nrodnej rady, lena vldy Slovenskej republiky, ttneho tajomnka a vedceho radu ministerstva, vedceho inho strednho orgnu ttnej sprvy a jeho tatutrneho zstupcu, zamestnanca orgnu ttnej sprvy, starostu (primtora), sudcu, prokurtora, lena rady Rozhlasu a televzie Slovenska. len rady nesmie a) vykonva funkciu v politickej strane alebo v politickom hnut, vystupova v ich mene alebo psobi v ich prospech, b) by vydavateom periodickej tlae, vysielateom, prevdzkovateom retransmisie alebo lenom tatutrneho orgnu, riadiaceho orgnu, kontrolnho orgnu, tatutrnym orgnom alebo zamestnancom tchto osb; toto obmedzenie sa vzahuje aj na osoby blzke lenovi rady, c) ma podiel na zkladnom iman alebo podiel na hlasovacch prvach osoby, ktor je vysielateom alebo prevdzkovateom retransmisie; toto obmedzenie sa vzahuje aj na osoby blzke lenovi rady,

36 37

37 zkona . 92/1991 Z. z. o podmienkach prevodu majetku ttu na in osoby 38, 39 zkona . 92/1991 Z .z. o podmienkach prevodu majetku ttu na in osoby 38 6 zkona . 308/2000 Z .z. o vysielan a retransmisii a o zmene zkona . 195/2000 Z .z. o telekomunikcich.

78

d) by lenom tatutrneho orgnu, riadiaceho orgnu alebo kontrolnho orgnu, alebo tatutrnym orgnom osoby, ktor poskytuje sluby svisiace s vrobou programov, reklamou alebo technickm zabezpeenm vysielania a retransmisie, e) poskytova vysielateom alebo prevdzkovateom retransmisie priamu alebo sprostredkovan poradensk alebo odborn slubu alebo pomoc za odplatu alebo in protihodnotu. Funkcia lena rady je verejn funkcia. Funkcia predsedu rady je nezluiten s inm pracovnm pomerom alebo s obdobnm pracovnm pomerom; toto obmedzenie sa nevzahuje na vedeck, pedagogick, publicistick, literrnu alebo umeleck innos. Ostatn lenovia rady mu vykonva svoju funkciu ako jedin innos alebo popri pracovnom pomere pri dodran vyie spomenutch obmedzen.39 Funkn obdobie lena rady je esron. lena rady mono zvoli najviac na dve funkn obdobia. Jedna tretina rady sa obnovuje kad dva roky. Na miesta uvonen uplynutm funknho obdobia sa volia nov lenovia rady. Na miesta uvonen z inho dvodu sa volia nov lenovia rady na zostvajci as do konca funknho obdobia toho lena rady, ktorho miesto sa uvonilo.40 lenstvo v rade sa skon a) uplynutm funknho obdobia, b) vzdanm sa funkcie; lenstvo zanik odo da doruenia oznmenia lena rady o vzdan sa funkcie predsedovi nrodnej rady, c) odvolanm lena rady z funkcie alebo d) smrou lena rady. Nrodn rada lena rady odvol len ak a) prestal spa predpoklady na vkon funkcie, b) bol prvoplatne odsden za myseln trestn in, c) bol prvoplatne pozbaven spsobilosti na prvne kony alebo jeho spsobilos na prvne kony bola prvoplatne obmedzen, d) nevykonva svoju funkciu viac ako es po sebe nasledujcich kalendrnych mesiacov alebo e) kon v rozpore so tattom rady.41 2.11 Rozhlas a televzia Slovenska Rada m dev lenov. lenov rady vol a odvolva nrodn rada nadpolovinou vinou prtomnch poslancov; lenov rady vol z kandidtov na lenov rady, ktorch jej navrhuje prslun vbor nrodnej rady tak, aby v rade boli zastpen: a) traja odbornci v oblasti rozhlasovho vysielania, b) traja odbornci v oblasti televzneho vysielania,

39

7 zkona . 308/2000 Z. z. o vysielan a retransmisii a o zmene zkona . 195/2000 Z .z. o telekomunikcich. 40 8 zkona . 308/2000 Z .z. o vysielan a retransmisii a o zmene zkona . 195/2000 Z .z. o telekomunikcich. 41 9 zkona . 308/2000 Z. z. o vysielan a retransmisii a o zmene zkona . 195/2000 Z. z. o telekomunikcich.

79

c) dvaja odbornci v oblasti ekonmie a d) jeden odbornk v oblasti prva. Nvrhy kandidtov na lenov rady predkladaj prslunmu vboru nrodnej rady prvnick osoby psobiace v oblasti audiovzie, mdi, kultry, ekonmie, prva, hospodrstva, vedy, vzdelvania, rozvoja a ochrany duchovnch hodnt, udskch prv a ivotnho prostredia, ochrany zdravia, reprezentujce alebo zastupujce zujmy nrodnostnch menn alebo etnickch skupn, inch menn alebo registrovan cirkvi a nboensk spolonosti. Vzvu na predkladanie nvrhov kandidtov na lenov rady zverejuje prslun vbor nrodnej rady prostrednctvom vysielania Rozhlasu a televzie Slovenska, na webovom sdle Rozhlasu a televzie Slovenska, na webovom sdle nrodnej rady a najmenej v jednom dennku celottnej periodickej tlae.42 Za lena rady mono zvoli obana Slovenskej republiky, ktor m spsobilos na prvne kony v plnom rozsahu a je bezhonn. Funkcia lena rady je nezluiten s funkciou a) prezidenta Slovenskej republiky, b) poslanca nrodnej rady, c) lena vldy Slovenskej republiky, d) ttneho tajomnka, e) vedceho sluobnho radu ministerstva, f) predsedu, vedceho alebo riaditea ostatnho strednho orgnu ttnej sprvy, g) lena Rady pre vysielanie a retransmisiu, h) lena rady Audiovizulneho fondu,28) i) v orgnoch ttnej sprvy, j) v orgnoch zemnej samosprvy, k) prokurtora, l) sudcu, m) sudcu stavnho sdu Slovenskej republiky. Funkcia lena rady je nezluiten s pracovnoprvnym vzahom alebo inm prvnym vzahom k Rozhlasu a televzii Slovenska. Toto obmedzenie sa vzahuje aj na lena rady, ktorho blzka osoba je v riadiacej funkcii Rozhlasu a televzie Slovenska. len rady nesmie vykonva funkciu v politickej strane alebo politickom hnut, nesmie by v pracovnoprvnom vzahu s politickou stranou alebo politickm hnutm, vystupova v ich mene alebo psobi v ich prospech. len rady nesmie by vysielateom programovej sluby alebo prevdzkovateom retransmisie, tatutrnym orgnom alebo lenom tatutrneho orgnu, riadiaceho orgnu, kontrolnho orgnu, dozornho orgnu alebo zamestnancom tchto osb, ani v tejto oblasti podnika; toto obmedzenie sa vzahuje aj na osoby blzke lenovi rady s vnimkou zamestnancov tchto osb. len rady nesmie by vydavateom periodickej tlae, prevdzkovateom tlaovej agentry, tatutrnym orgnom alebo lenom tatutrneho orgnu, riadiaceho orgnu, kontrolnho orgnu alebo dozornho orgnu takch osb, by majiteom, spolumajiteom ani tatutrnym orgnom alebo lenom tatutrneho orgnu, riadiaceho
42

9 zkona .532/2010 Z .z. o Rozhlase a televzii Slovenska a o zmene a doplnen niektorch zkonov

80

orgnu, kontrolnho orgnu alebo dozornho orgnu osoby, ktor poskytuje sluby svisiace s vrobou programov, s medilnou komernou komunikciou, technickm zabezpeenm vysielania programovej sluby a prevdzkovania retransmisie, s vrobou alebo distribciou audiovizulnych diel, zvukovch zznamov alebo zvukovo-obrazovch zznamov.43 Funkn obdobie lena rady je es rokov. lena rady mono zvoli optovne, najviac vak na dve po sebe nasledujce funkn obdobia. Kad dva roky sa obmiea jedna tretina lenov rady. Ak sa skon vkon funkcie vetkch lenov rady, nov lenovia rady si na prvom zasadnut, po zvolen vetkch lenov rady, rebom uria troch lenov rady, ktorch funkn obdobie je dva roky, a troch lenov rady, ktorch funkn obdobie je tyri roky. Ak sa lenstvo v rade skon pred uplynutm funknho obdobia, nov len rady je zvolen na zvyok funknho obdobia toho lena rady, ktorho vo funkcii nahradil.44 Vkon funkcie lena rady sa skon a) uplynutm funknho obdobia lena rady, b) vzdanm sa funkcie lena rady; lenstvo zanik dom doruenia oznmenia o vzdan sa funkcie predsedovi rady; lenstvo predsedu rady zanik dom doruenia oznmenia o vzdan sa funkcie predsedovi nrodnej rady, c) odvolanm lena rady z funkcie, d) odvolanm vetkch lenov rady alebo e) smrou lena rady. Nrodn rada lena rady odvol, ak a) vykonva funkciu alebo innos nezluiten s funkciou lena rady, b) bol prvoplatne odsden za myseln trestn in alebo za trestn in, pri ktorom vkon trestu odatia slobody nebol podmienene odloen, c) bol prvoplatne pozbaven spsobilosti na prvne kony alebo jeho spsobilos na prvne kony bola prvoplatne obmedzen, alebo d) nevykonva funkciu lena rady najmenej tri po sebe nasledujce kalendrne mesiace. Ak sa lenovi rady skon funkn obdobie, nrodn rada je povinn vykona vetky potrebn opatrenia na to, aby 15 dn pred skonenm funknho obdobia bol zvolen nov len rady. Predseda nrodnej rady zarad rokovanie o odvolan lena rady na najbliiu schdzu nrodnej rady. Ak nrodn rada rozhodne o odvolan lena rady, predseda nrodnej rady zarad vobu novho lena rady na najbliiu schdzu nrodnej rady od rozhodnutia o odvolan, a ak to nie je mon, zarad vobu novho lena rady na schdzu nasledujcu po najbliej schdzi nrodnej rady. Nrodn rada odvol vetkch lenov rady, ak a) svojm uznesenm dvakrt v priebehu iestich mesiacov kontatuje, e rada nepln povinnosti ustanoven tmto zkonom, alebo
43 44

10 zkona .532/2010 Z .z. o Rozhlase a televzii Slovenska a o zmene a doplnen niektorch zkonov 11 zkona .532/2010 Z. z. o Rozhlase a televzii Slovenska a o zmene a doplnen niektorch zkonov

81

b) svojm hlasovanm nerozhodla o odvolan generlneho riaditea z dvodu, e rada najmenej trikrt za sebou neschvlila jeho nvrh a predloila prslunmu vboru nrodnej rady podnet na podanie nvrhu na odvolanie generlneho riaditea. Ak boli odvolan vetci lenovia rady, predseda nrodnej rady zarad vobu novch lenov rady na najbliiu schdzu nrodnej rady od rozhodnutia o odvolan, a ak to nie je mon, zarad vobu na schdzu nasledujcu po najbliej schdzi nrodnej rady.45 Za generlneho riaditea mono zvoli fyzick osobu, ktor a) sa prihlsila za kandidta na funkciu generlneho riaditea na vzvu prslunho vboru b) nrodnej rady; kandidt nesmie by lenom rady, c) m spsobilos na prvne kony v plnom rozsahu a je bezhonn, d) m vysokokolsk vzdelanie druhho stupa, e) m najmenej pron odborn prax v oblasti riadenia a f) nevykonva funkcie a innosti uveden ako nezluiten s funkciou lena rady. Funkn obdobie generlneho riaditea zana plyn odo da nasledujceho po skonen vkonu funkcie generlneho riaditea, na miesto ktorho bol zvolen, najskr vak dom jeho zvolenia nrodnou radou, a trv p rokov. Generlneho riaditea mono zvoli optovne, najviac vak na dve po sebe nasledujce funkn obdobia.46 Generlneho riaditea vol nrodn rada na nvrh prslunho vboru nrodnej rady na zklade verejnho vypoutia prihlsench kandidtov. Verejn vypoutie kandidta zabezpeuje prslun vbor nrodnej rady a jeho sasou je prezentcia projektu riadenia a rozvoja Rozhlasu a televzie Slovenska. Verejn vypoutie je vysielan naivo na webovom sdle nrodnej rady. Prslun vbor nrodnej rady zverejn najneskr 90 dn pred uplynutm funknho obdobia generlneho riaditea vzvu na prihlsenie kandidtov, a to prostrednctvom vysielania Rozhlasu a televzie Slovenska, na webovom sdle Rozhlasu a televzie Slovenska, na webovom sdle nrodnej rady a najmenej v jednom dennku celottnej periodickej tlae. Ak sa vkon funkcie generlneho riaditea skon pred uplynutm jeho funknho obdobia, prslun vbor nrodnej rady zverejn do 15 dn od skonenia vkonu funkcie generlneho riaditea vzvu na prihlsenie kandidtov. Po verejnom vypout vetkch kandidtov zaujme prslun vbor nrodnej rady stanovisko a nsledne predlo v lehote najviac 120 dn od zverejnenia vzvy skompletizovan nvrh na vobu generlneho riaditea spolu so svojm stanoviskom nrodnej rade. Hlasovanie o vobe generlneho riaditea zarad predseda nrodnej rady do programu najbliej schdze nrodnej rady. Zvolen je kandidt, ktor zskal vo vobe nadpolovin vinu hlasov prtomnch poslancov nrodnej rady. Ak iaden z kandidtov nebol zvolen, vykon sa opakovan voba. Na opakovanej vobe sa zastnia dvaja kandidti, ktor zskali najvy poet hlasov. V prpade rovnosti potu hlasov
45 46

12 zkona .532/2010 Z .z. o Rozhlase a televzii Slovenska a o zmene a doplnen niektorch zkonov 16 zkona .532/2010 Z. z. o Rozhlase a televzii Slovenska a o zmene a doplnen niektorch zkonov

82

sa na opakovanej vobe zastnia vetci kandidti, ktor tento poet zskali. Opakovan voba sa nevykon, ak sa hlasovalo len o jedinom kandidtovi, ktor z dvodu, e nezskal potrebn vinu hlasov, nebol zvolen. Ak generlny riadite nebol zvolen, vykon sa nov voba. Vzvu na prihlasovanie kandidtov do novej voby generlneho riaditea zverejn prslun vbor nrodnej rady do piatich dn od nespenej opakovanej voby.47 Vkon funkcie generlneho riaditea sa skon a) uplynutm funknho obdobia generlneho riaditea, b) vzdanm sa funkcie generlneho riaditea, c) odvolanm generlneho riaditea z funkcie alebo d) smrou generlneho riaditea. Generlny riadite sa me vzda svojej funkcie psomnm oznmenm predsedovi nrodnej rady; vkon funkcie sa skon dom doruenia oznmenia o vzdan sa funkcie predsedovi nrodnej rady. Nrodn rada na nvrh prslunho vboru nrodnej rady odvol generlneho riaditea, ak a) bol prvoplatne odsden za myseln trestn in alebo za trestn in, pri ktorom vkon trestu odatia slobody nebol podmienene odloen, b) bol prvoplatne pozbaven spsobilosti na prvne kony alebo jeho spsobilos na prvne kony bola prvoplatne obmedzen, alebo c) vykonva funkciu alebo innos nezluiten s funkciou generlneho riaditea aj po uplynut 30 dn od jeho zvolenia. Nrodn rada me na nvrh prslunho vboru nrodnej rady odvola generlneho riaditea, ak a) nevykonva svoju funkciu najmenej tri po sebe nasledujce kalendrne mesiace, b) rada poas iestich po sebe nasledujcich kalendrnych mesiacov svojm uznesenm opakovane kontatuje, e Rozhlas a televzia Slovenska si nepln lohy a povinnosti ustanoven tmto zkonom alebo povinnosti ustanoven osobitnmi predpismi, na o bola opakovane upozornen Radou pre vysielanie a retransmisiu, a generlny riadite napriek uzneseniu rady nevykonal iadne kony smerujce k nprave, c) nesplnil si niektor z povinnost explicitne definovanch zkonom, d) nedodral zvzn ukazovatele schvlenho rozpotu Rozhlasu a televzie Slovenska na prslun rozpotov rok, e) rada najmenej trikrt za sebou neschvlila jeho nvrh a predloila prslunmu vboru nrodnej rady podnet na podanie nvrhu na odvolanie generlneho riaditea. O predloen nvrhu na odvolanie generlneho riaditea prslunm vborom nrodnej rady rozhoduje prslun vbor nrodnej rady uznesenm. Nrodn rada rozhoduje o odvolan generlneho riaditea nadpolovinou vinou prtomnch poslancov.48
47 48

17 zkona .532/2010 Z .z. o Rozhlase a televzii Slovenska a o zmene a doplnen niektorch zkonov 18 zkona .532/2010 Z. z. o Rozhlase a televzii Slovenska a o zmene a doplnen niektorch zkonov

83

2.12 Nrodn bezpenostn rad - NB Riaditea Nrodnho bezpenostnho radu (alej bezpenostn rad), ak spa stanoven predpoklady, vol a odvolva nrodn rada na nvrh vldy Slovenskej republiky. Funkn obdobie riaditea bezpenostnho radu je sedem rokov a zana plyn odo da zvolenia do funkcie riaditea bezpenostnho radu. T ist osobu mono zvoli za riaditea bezpenostnho radu najviac na dve funkn obdobia. Funkcia riaditea bezpenostnho radu sa nezluuje s vkonom funkcie v inom orgne verejnej moci, s pracovnm pomerom alebo s obdobnm pracovnm vzahom, s podnikateskou innosou, s lenstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgne prvnickej osoby, ktor vykonva podnikatesk innos, ani s inou hospodrskou alebo zrobkovou innosou okrem sprvy vlastnho majetku, vedeckej, pedagogickej, publicistickej, literrnej alebo umeleckej innosti. Vkon funkcie riaditea bezpenostnho radu sa kon uplynutm jeho funknho obdobia. Pred uplynutm funknho obdobia zanik vkon funkcie riaditea radu len a) vzdanm sa funkcie, b) odvolanm z funkcie, c) smrou alebo vyhlsenm za mtveho. Riadite bezpenostnho radu sa me vzda svojej funkcie psomnm oznmenm predsedovi nrodnej rady. Nrodn rada me odvola riaditea bezpenostnho radu z funkcie na zklade nvrhu 30 poslancov alebo na nvrh vldy, alebo ak riadite bezpenostnho radu a) do troch mesiacov od vymenovania do funkcie neodstrnil dvody nezluitenosti vkonu funkcie, b) zaal vykonva funkciu alebo innos, ktor je nezluiten s vkonom jeho funkcie, c) bol prvoplatnm rozhodnutm sdu odsden za spchanie trestnho inu, d) bol prvoplatne pozbaven spsobilosti na prvne kony alebo jeho spsobilos na prvne kony bola obmedzen, e) stratil ttne obianstvo, f) stal sa lenom politickej strany alebo politickho hnutia, g) nie je spsobil zo zdravotnch dvodov poda lekrskeho posudku, rozhodnutia orgnu ttnej zdravotnej sprvy alebo orgnu socilneho zabezpeenia vykonva svoju funkciu dlhie ako jeden rok, h) nem trval pobyt na zem Slovenskej republiky, i) stratil oprvnenie na oboznamovanie sa s utajovanmi skutonosami.49 2.13 Telekomunikan rad Na ele Telekomunikanho radu je predseda, ktor je tatutrnym orgnom a ktorho na nvrh vldy vol a odvolva nrodn rada. Funkn obdobie predsedu Telekomunikanho radu je esron. T ist osoba me vykonva funkciu predsedu Telekomunikanho radu najviac dve po sebe nasledujce funkn obdobia.
49

71 zkona . 215/2004 Z. z. o ochrane utajovanch skutonost a o zmene a doplnen niektorch zkono v.

84

Predseda Telekomunikanho radu nesmie poas funknho obdobia a) vykonva funkciu v inom ttnom orgne alebo v orgne prvnickej osoby zriadenej zkonom ako verejnoprvna intitcia, b) by zamestnancom, spolonkom alebo konateom prvnickej osoby, lenom jej tatutrneho orgnu, riadiaceho orgnu, kontrolnho orgnu alebo zamestnancom fyzickej osoby - podnikatea, ani ma podiel na zkladnom iman alebo podiel na hlasovacch prvach tchto osb, ak s tieto osoby prevdzkovateom siete, poskytovateom sluby alebo prevdzkovateom siete a poskytovateom sluby, c) podnika alebo vykonva in zrobkov innos okrem prpadov ustanovench osobitnm predpisom. Vkon funkcie predsedu Telekomunikanho radu sa skon a) uplynutm funknho obdobia, b) vzdanm sa funkcie, c) odvolanm z funkcie, d) smrou alebo vyhlsenm za mtveho. Predseda Telekomunikanho radu sa me vzda funkcie psomnm oznmenm predsedovi nrodnej rady. Funkn obdobie predsedu Telekomunikanho radu zanik dom doruenia oznmenia o vzdan sa funkcie. Predsedu Telekomunikanho radu odvol nrodn rada, ak a) nastala niektor z vyie uvedench skutonost, b) bol prvoplatne odsden za myseln trestn in, ako obvinen uzavrel zmier v konan o myselnom trestnom ine, trestn sthanie pre myseln trestn in bolo podmienene zastaven alebo bol prvoplatne odsden za trestn in spchan z nedbanlivosti na nepodmienen trest odatia slobody, c) bol pozbaven spsobilosti na prvne kony alebo jeho spsobilos na prvne kony bola obmedzen, d) poas najmenej iestich po sebe nasledujcich mesiacov nevykonva svoju funkciu.50 2.14 Potov regulan rad Na ele Potovho regulanho radu je predseda Potovho regulanho radu, ktorho na nvrh vldy vol a odvolva nrodn rada. Funkn obdobie predsedu je esron; funkciu me vykonva najviac dve po sebe nasledujce funkn obdobia. Predseda nesmie poas vkonu funkcie a) vykonva funkciu v politickej strane alebo v politickom hnut, b) vykonva funkciu v inom ttnom orgne ani by lenom orgnu prvnickej osoby, ktor bola zkonom zriaden ako verejnoprvna intitcia alebo verejnoprvna ustanovize alebo

50

7 zkona . 351/2011 Z. z. o elektronickch komunikcich.

85

c) by zamestnancom, ma as na podnikan, by orgnom alebo lenom orgnu potovho podniku ani psobi v jeho prospech alebo neprospech. Pred uplynutm funknho obdobia zanik vkon funkcie predsedu len a) vzdanm sa funkcie, b) odvolanm z funkcie, c) smrou alebo vyhlsenm za mtveho. Predsedu mono odvola, ak a) Potov regulan rad nepln lohy poda tohto zkona, b) nastala niektor z vyie uvedench skutonost, c) bol prvoplatne odsden za myseln trestn in alebo za in trestn in svisiaci s vkonom funkcie, d) nevykonva funkciu najmenej es po sebe nasledujcich mesiacov.51 2.15 rad pre regulciu sieovch odvetv Prezident Slovenskej republiky vymenva troch (zo iestich) lenov Rady pre regulciu na nvrh nrodnej rady a troch lenov Rady pre regulciu na nvrh vldy Slovenskej republiky. Na kad miesto lena Rady pre regulciu sa navrhuj aspo dvaja kandidti. len Rady pre regulciu mus by obanom Slovenskej republiky a mus spa odborn a morlne predpoklady, ktormi s: a) vysokokolsk vzdelanie druhho stupa technickho, ekonomickho alebo prvnickho smeru, b) 10 rokov praxe, z toho 5 rokov v riadiacej funkcii, c) spsobilos na prvne kony v plnom rozsahu, d) bezhonnos; za bezhonnho sa povauje ten, kto nebol prvoplatne odsden za trestn in. Funkn obdobie lenov Rady pre regulciu je es rokov. Rada pre regulciu sa z jednej tretiny obnovuje kad dva roky. S lenstvom v Rade pre regulciu je nezluiten funkcia poslanca Nrodnej rady Slovenskej republiky, lena vldy, funkcia alebo zamestnanie v strednom alebo miestnom orgne ttnej sprvy, funkcia alebo lenstvo v orgne zemnej samosprvy alebo zamestnanie v orgne zemnej samosprvy. lenstvo v regulanej rade je alej nezluiten s podnikanm a s lenstvom v riadiacich, dozornch a kontrolnch orgnoch podnikateskch subjektov a s pracovnm pomerom alebo s obdobnm pracovnm vzahom v regulovanch subjektoch. len Rady pre regulciu neme by zamestnancom regulovanch subjektov, predsedom, podpredsedom, ani zamestnancom radu, neme ma majetkov as na podnikan regulovanch subjektov, neme podnika v regulovanch innostiach vo vlastnom mene alebo prostrednctvom zdruenia osb; toto obmedzenie trv ete rok po zniku funkcie lena Rady pre regulciu.

51

14 zkona . 324/2011o potovch slubch a o zmene a doplnen niektorch zkonov.

86

lenstvo v Rade pre regulciu zanik a) uplynutm funknho obdobia, b) vzdanm sa funkcie, c) odvolanm z funkcie, d) smrou alebo vyhlsenm za mtveho. Prezident Slovenskej republiky odvol lena Rady pre regulciu, ak a) prestal spa vyie uveden podmienky b) jeho blzka osoba sa stane zamestnancom radu, zamestnancom regulovanch subjektov, nadobudne majetkov as na podnikan regulovanch subjektov, zane podnika v regulovanch innostiach vo vlastnom mene alebo v cudzom mene, alebo prostrednctvom zdruenia osb, alebo sa stane lenom riadiacich, dozornch alebo kontrolnch orgnov regulovanch podnikateskch subjektov, c) po as dlh ako dva mesiace nevykonva svoju funkciu; tto lehota zana plyn od prvho da kalendrneho mesiaca nasledujceho po tom, ako sa po prvkrt nezastnil na zasadnut Rady pre regulciu. Prezident Slovenskej republiky me odvola lena Rady pre regulciu, ak a) sa preuke nezkonnos konania alebo radnho postupu radu; uveden plat, ak ide o lena Rady pre regulciu, ktor bol jej lenom v ase nezkonnho konania alebo radnho postupu a jeho odvolanie navrhne ten, kto navrhol jeho vymenovanie za lena Rady pre regulciu, b) len Rady pre regulciu kon v rozpore s regulanou politikou a jeho odvolanie navrhne ten, kto navrhol jeho vymenovanie za lena Rady pre regulciu. inky odvolania z funkcie nastvaj dom vymenovania novch lenov Rady pre regulciu. Na uvonen miesto lena Rady pre regulciu navrhuje novch kandidtov ten orgn, ktor navrhol lena, ktorho lenstvo zaniklo; tento orgn predlo nvrh na vymenovanie novho lena Rady pre regulciu prezidentovi Slovenskej republiky do dvoch mesiacov odo da, ke zaniklo lenstvo doterajieho lena.52 2.16 stav pamti nroda Sprvna rada stavu m deviatich lenov. Predsedu a tyroch lenov na nvrh urenho vboru vol nrodn rada, po dvoch menuj vlda Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky. Funkn obdobie lenov sprvnej rady je esron. Pri prvej vobe lenov sprvnej rady da 21.5.2003 sa lsom urili men polovice zo tyroch lenov ustanovench nrodnou radou, dvoch vldou Slovenskej republiky a dvoch prezidentom Slovenskej republiky, funkn obdobie ktorch skon po troch rokoch. Po zniku lenstva lena sprvnej rady vol novho lena ten orgn, ktor volil predchdzajceho, a to na cel funkn obdobie. Prv funkn obdobie predsedu je es rokov.

52

9 zkona . 276/2001 o regulcii v sieovch odvetviach a o zmene a doplnen niektorch zkonov.

87

lena sprvnej rady me odvola ten orgn, ktor ho ustanovil, len vtedy, ak bol prvoplatne odsden za trestn in alebo ak po dobu najmenej iestich mesiacov nevykonva svoju funkciu.53 Dozorn rada stavu je najvym kontrolnm orgnom stavu. M troch lenov. Dvoch lenov vol a odvolva na nvrh urenho vboru nrodn rada a jednho lena vymenva a odvolva minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Dozorn rada si spomedzi svojich lenov vol predsedu. Funkn obdobie lenov dozornej rady je esron.54 2.17 rad na ochranu osobnch dajov Predsedu radu na ochranu osobnch dajov (alej len rad) na nvrh vldy Slovenskej republiky vol a odvolva nrodn rada. Nvrh na vobu predsedu radu na nov funkn obdobie predklad vlda Slovenskej republiky nrodnej rade najneskr 60 dn pred uplynutm funknho obdobia radujceho predsedu radu. Funkn obdobie predsedu radu je p rokov a mono ho zvoli najviac na dve po sebe nasledujce obdobia. Predseda radu ostva vo funkcii aj po uplynut funknho obdobia, km Nrodn rada Slovenskej republiky nezvol predsedu radu na nov funkn obdobie. Za predsedu radu mono zvoli obana, ktor je voliten za poslanca do nrodnej rady, je bezhonn, m vysokokolsk vzdelanie, m najmenej 10 rokov odbornej praxe v oblasti informatiky alebo prva a dosiahol vek najmenej 35 rokov. Za bezhonnho obana sa povauje oban, ktor nebol prvoplatne odsden za myseln trestn in alebo za trestn in, za ktor mu bol uloen nepodmienen trest odatia slobody. Bezhonnos sa preukazuje vpisom z registra trestov, ktor nie je star ako tri mesiace. Predseda radu neme by lenom politickej strany ani politickho hnutia. Poas vkonu funkcie nesmie predseda radu podnika ani vykonva in zrobkov innos s vnimkou vedeckej, pedagogickej, publicistickej, literrnej alebo umeleckej innosti a sprvy vlastnho majetku a majetku svojich maloletch det. Nrodn rada me odvola z funkcie predsedu radu, a) ak mu zdravotn stav dlhodobo, najmenej vak poas jednho roka, nedovouje riadne vykonva povinnosti vyplvajce z jeho funkcie, b) ak poruil povinnos zachovva mlanlivos o skutonostiach tkajcich sa obsahu osobnch dajov, o ktorch sa dozvedel v svislosti s vkonom svojej funkcie. Predseda radu je odvolan z funkcie dom nasledujcim po dni, ke mu bolo doruen rozhodnutie nrodnej rady o odvolan z funkcie.55

53

12 zkona .553/2002 Z .z. o sprstupnen dokumentov a innosti bezpenostnch zloiek ttu 1939-1989 a zaloen stavu pamti nroda a o doplnen niektorch zkonov (zkon o pamti nroda). 54 14 zkona .553/2002 Z. z. o sprstupnen dokumentov a innosti bezpenostnch zloiek ttu 1939-1989 a zaloen stavu pamti nroda a o doplnen niektorch zkonov (zkon o pamti nroda). 55 35 zkona . 428/2002 Z. z. o ochrane osobnch dajov.

88

2.18 rad pre dohad nad zdravotnou starostlivosou Nrodn rada vol a odvolva piatich lenov dozornej rady radu pre dohad nad zdravotnou starostlivosou na nvrh vldy. Funkn obdobie lenov dozornej rady je pron. Zana plyn dom zvolenia do funkcie. lenstvo v dozornej rade je obmedzen najviac na dve za sebou nasledujce funkn obdobia. Za lena dozornej rady me by zvolen fyzick osoba, ktor a) m spsobilos na prvne kony v plnom rozsahu, b) je dveryhodn, c) m trval pobyt na zem Slovenskej republiky, d) m diplom o absolvovan vysokokolskho tdia v tudijnch programoch druhho stupa, e) m najmenej trojron prax v oblasti zdravotnho poistenia, v oblasti prva, v oblasti finannho trhu alebo v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Funkcia lena dozornej rady je nezluiten s funkciou prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Nrodnej rady Slovenskej republiky, lena vldy, prokurtora, sudcu, ttnych tajomnkov ministerstiev, vedcich sluobnch radov ministerstiev, predsedov (vedcich alebo riaditeov) alch strednch orgnov ttnej sprvy a ich tatutrnych zstupcov a s funkciou, povolanm alebo zamestnanm v orgne zemnej samosprvy. lenmi dozornej rady nesm by ani predseda radu, lenovia sprvnej rady a zamestnanci radu. Ak len dozornej rady v ase jeho zvolenia do tejto funkcie zastva alebo vykonva funkciu, povolanie, zamestnanie alebo innos, ktor je nezluiten s funkciou lena dozornej rady, je povinn bez zbytonho odkladu skoni kad tak funkciu, povolanie, zamestnanie alebo innos. lenovia dozornej rady s povinn bez zbytonho odkladu po svojom zvolen dorui predsedovi Nrodnej rady psomn oznmenie, v ktorom uved, i spaj podmienky nezluitenosti. Vkon funkcie lena dozornej rady sa kon uplynutm jeho funknho obdobia. Pred uplynutm funknho obdobia vkon funkcie lena dozornej rady zanik a) vzdanm sa funkcie na psomn iados lena dozornej rady doruen Nrodnej rade; vkon funkcie v takom prpade zanik dom doruenia psomnho oznmenia, ak v om nie je uveden neskor de vzdania sa funkcie, b) odvolanm z funkcie Nrodnou radou, c) smrou alebo vyhlsenm za mtveho. lena dozornej rady odvol Nrodn rada z jeho funkcie, ak a) bol prvoplatnm rozsudkom sdu odsden za myseln trestn in alebo bol prvoplatne odsden za trestn in a sd nerozhodol o podmienenom odloen vkonu trestu odatia slobody, b) bol prvoplatne pozbaven spsobilosti na prvne kony alebo jeho spsobilos na prvne kony bola obmedzen, c) nepriazniv zdravotn stav mu dlhodobo nedovouje, najmenej poas jednho roka, vykonva funkciu,

89

d) zaal vykonva funkciu, povolanie, zamestnanie alebo innos, ktor je nezluiten s funkciou lena dozornej rady, alebo ak nesplnil povinnos dorui predsedovi nrodnej rady psomn oznmenie o splnen podmienky nezluitenosti funkci. lena dozornej rady me nrodn rada odvola z jeho funkcie aj z inch dvodov, na nvrh vldy.56 2.19 Socilna poisova lenov dozornej rady s vnimkou predsedu vol a odvolva nrodn rada. Dozorn rada Socilnej poisovne m 11 lenov. Predsedom dozornej rady je minister prce socilnych vec a rodiny Slovenskej republiky. Dozorn rada sa alej tvor a) z troch zstupcov navrhnutch reprezentatvnymi zdrueniami odborovch zvzov b) z troch zstupcov navrhnutch reprezentatvnymi zdrueniami zamestnvateov, c) z jednho zstupcu ministerstva prce, socilnych vec a rodiny a z dvoch zstupcov ministerstva financi navrhnutch vldou, d) z jednho zstupcu navrhnutho zujmovmi zdrueniami obanov reprezentujcimi poberateov dchodkovch dvok. Za lena dozornej rady me by navrhnut a zvolen fyzick osoba, ktor m spsobilos na prvne kony v plnom rozsahu, je bezhonn a m skonen vysokokolsk vzdelanie druhho stupa. Bezhonn fyzick osoba je fyzick osoba, ktor nebola prvoplatne odsden za trestn in. Bezhonnos sa preukazuje vpisom z registra trestov nie starm ako tri mesiace. Funkn obdobie lena dozornej rady je pron. lenstvo v dozornej rade zanik a) uplynutm funknho obdobia lena dozornej rady, b) vzdanm sa funkcie psomnou iadosou lena dozornej rady doruenou nrodnej rade, a to najskr odo da doruenia iadosti, ak v nej nie je uveden neskor de vzdania sa funkcie, c) odvolanm alebo smrou. Nrodn rada odvol lena dozornej rady, ak a) sa neodvodnene nezastnil najmenej na troch zasadnutiach dozornej rady, b) zaal vykonva innos nezluiten s lenstvom v dozornej rade, c) si nepln povinnosti lena dozornej rady ustanoven zkonom a ostatnmi veobecne zvznmi prvnymi predpismi, d) bol prvoplatne odsden za trestn in. lena dozornej rady me Nrodn rada odvola z jeho funkcie aj z inch dvodov, na zklade nvrhu toho, kto podal nvrh na zvolenie lena dozornej rady, alebo na nvrh Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR alebo Ministerstva financi SR.57

56

26 zkona . 581/2004 Z. z. o zdravotnch poisovniach, dohade nad zdravotnou starostlivosou a o zmene a doplnen niektorch zkonov. 57 123 zkona . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten.

90

2.20 Slovensk pozemkov fond Orgny pozemkovho fondu s: a) rada pozemkovho fondu, b) generlny riadite a nmestnk generlneho riaditea. Funkcie lena rady, generlneho riaditea a nmestnka s navzjom nezluiten. lenmi rady nemu by zamestnanci pozemkovho fondu. innos a hospodrenie pozemkovho fondu kontroluje jedenslenn rada. lenov rady vol a odvolva Nrodn rada Slovenskej republiky, a to iestich lenov na nvrh vldy Slovenskej republiky a piatich lenov na zklade princpu pomernho zastpenia politickch strn a politickch hnut, za ktor boli poslanci zvolen do Nrodnej rady Slovenskej republiky, na nvrh vboru. Funkn obdobie lenov rady je tri roky. lenstvo v rade, ako aj funkcia predsedu alebo podpredsedu zanikaj a) uplynutm funknho obdobia, b) dom doruenia oznmenia o vzdan sa lenstva vboru, c) dom odvolania Nrodnou radou Slovenskej republiky, d) prvoplatnm odsdenm za myseln trestn in, e) smrou alebo vyhlsenm za mtveho.58 2.21 Tlaov agentra Slovenskej republiky Sprvna rada TASR m p lenov a je zloen z a) odbornka v oblasti prva, odbornka v oblasti ekonmie, odbornka v oblasti urnalistiky a odbornka v oblasti informanch technolgi, ktorch vol a odvolva Nrodn rada z kandidtov na lenov sprvnej rady navrhnutch prslunm vborom Nrodnej rady, b) jednho lena, ktorho volia a odvolvaj zamestnanci tlaovej agentry zo zamestnancov tlaovej agentry v pracovnom pomere; lenom sprvnej rady neme by generlny riadite. Kandidtov na lenov sprvnej rady predkladaj prslunmu vboru nrodnej rady poslanci alebo prvnick osoby psobiace v oblasti mdi, kultry, audiovzie, vedy, vzdelvania, informanch technolgi, rozvoja a ochrany duchovnch hodnt, udskch prv, reprezentujce alebo zastupujce profesijn zdruenia, nrodnostn meniny alebo etnick skupiny, in meniny alebo registrovan cirkvi a nboensk spolonosti. Za odbornka sa povauje fyzick osoba, ktor m vysokokolsk vzdelanie druhho stupa, najmenej p rokov odbornej praxe a tri roky riadiacej praxe v poadovanej oblasti. lenom sprvnej rady me by ttny oban Slovenskej republiky, ktor m spsobilos na prvne kony v plnom rozsahu a je bezhonn. len sprvnej rady nesmie vykonva funkciu v politickej strane alebo politickom hnut, vystupova v ich mene alebo psobi v ich prospech. len sprvnej rady nesmie by
58

35a zkona . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch

91

a) vydavateom periodickej tlae, osobou, ktor vyhadva a spracva informcie s cieom sprostredkova ich odplatne v agentrnom spravodajstve verejnosti, tatutrnym orgnom alebo lenom tatutrneho orgnu, riadiaceho orgnu, kontrolnho orgnu, dozornho orgnu tchto osb, alebo zamestnancom tchto osb, ani v tejto oblasti podnika, b) vysielateom programovej sluby alebo prevdzkovateom retransmisie, tatutrnym orgnom alebo lenom tatutrneho orgnu, riadiaceho orgnu, kontrolnho orgnu, dozornho orgnu alebo zamestnancom tchto osb, ani v tejto oblasti podnika alebo c) vlastnkom, spoluvlastnkom, ani tatutrnym orgnom alebo lenom tatutrneho orgnu, riadiaceho orgnu, kontrolnho orgnu alebo dozornho orgnu osoby, ktor poskytuje sluby svisiace s reklamou a propagciou alebo marketingovou komunikciou.59 Funkn obdobie lena sprvnej rady je p rokov. lena sprvnej rady mono zvoli optovne, najviac na dve po sebe nasledujce funkn obdobia. Ak sa lenstvo v sprvnej rade skon pred uplynutm funknho obdobia, nov len sprvnej rady je zvolen na zvyok funknho obdobia toho lena sprvnej rady, ktorho vo funkcii nahradil.60 Vkon funkcie lena sprvnej rady sa skon a) uplynutm funknho obdobia, b) vzdanm sa funkcie lena sprvnej rady; lenstvo sa skon dom doruenia oznmenia o vzdan sa funkcie predsedovi sprvnej rady, ak ide o predsedu sprvnej rady, dom doruenia oznmenia o vzdan sa funkcie podpredsedovi sprvnej rady, c) odvolanm lena sprvnej rady z funkcie, d) smrou lena sprvnej rady alebo jeho vyhlsenm za mtveho, e) skonenm pracovnho pomeru lena sprvnej rady. Nrodn rada odvol lena sprvnej rady, alebo zamestnanci tlaovej agentry odvolaj lena sprvnej rady ak a) vykonva funkciu alebo innos nezluiten s funkciou lena sprvnej rady, b) bol prvoplatne odsden za myseln trestn in alebo za trestn in, pri ktorom vkon trestu odatia slobody nebol podmienene odloen, c) bol prvoplatne pozbaven spsobilosti na prvne kony alebo jeho spsobilos na prvne kony bola prvoplatne obmedzen, d) nevykonva funkciu lena sprvnej rady najmenej tri po sebe nasledujce kalendrne mesiace alebo e) stratil ttne obianstvo Slovenskej republiky.61 2.22 Kandidti na lenov vberovch komisi uskutoujcich vberov konanie na miesta sudcov Vberov konanie na miesta sudcov uskutouje plenn vberov komisia. lenov vberovej komisie vymenuje predseda sdu z databzy kandidtov na lenov vberovej komisie vdy po vyhlsen vberovho konania, a to tak, aby jeden len bol z kandidtov zvolench nrodnou radou, jeden len z kandidtov zvolench sdnou radou a dvaja lenovia
59 60

9 zkona .385/2008 Z. z. o Tlaovej agentre Slovenskej republiky a o zmene niektorch zkonov 10 zkona .385/2008 Z. z. o Tlaovej agentre Slovenskej republiky a o zmene niektorch zkonov 61 11zkona .385/2008 Z. z. o Tlaovej agentre Slovenskej republiky a o zmene niektorch zkonov

92

z kandidtov vymenovanch ministrom. Jednho lena vberovej komisie zvol na iados predsedu sdu sudcovsk rada sdu, na ktorom sa von miesto obsadzuje. Na ely vytvorenia databzy kandidtov na lenov vberovej komisie nrodn rada a sdna rada volia aspo po dvoch kandidtoch a minister vymenva aspo tyroch kandidtov; databza sa zverejuje na webovom sdle nrodnej rady, sdnej rady a ministerstva. Za kandidta na lena vberovej komisie mono zvoli alebo vymenova len osobu, ktor m morlne a odborn predpoklady na nestrann vkon funkcie lena vberovej komisie, ktor je spsobil posdi uchdzaa a ktor psob najm v sektore vysokch kl, neziskovom sektore alebo vykonva prvnick povolanie; to plat aj pre vobu lena vberovej komisie volenho sudcovskou radou.62 Na zver tejto kapitoly uvdzame prehadn tabuku kreanej innosti nrodnej rady, v ktorej s uveden orgny a intitcie, do ktorch vol alebo schvauje kandidtov nrodn rada, strune popsan loha nrodnej rady v tomto procese, oznaen subjekt, ktor podva nvrh na dan funkciu a taktie prslun vbor nrodnej rady, ktor sa tm zaober.

3. Krean funkcia NR SR gescia, rozsah a zodpovednos

Intitcia stavn sd SR loha NR SR/ funkn obdobie voba kandidtov na sudcov S SR funkn obdobie 12 rokov Kto podva nvrh Vbor NR SR

11 z. . 38/1993 Z. z. stavnoprvny - poslanci NR SR vbor - vlda Slovenskej republiky - predseda stavnho sdu SR - predseda Najvyieho sdu SR - generlny prokurtor SR - zujmov organizcie prvnikov - vedeck intitcie vol 3 lenov 126 ods. 2 z. . 350/1996 Sdna rada funkn obdobie 5 Z .z. poslanci a vbory NR rokov SR navrhuje vymenovanie 123 ods. 1 z. . 350/1996 Generlny a odvolanie kandidta Z. z. poslanci NR SR prokurtor SR funkn obdobie 7 rokov Vbor NR SR Verejn ochranca voba a odvolvanie 4 z. . 564/2001 Z. z. verejnho ochrancu skupina 15 poslancov NR pre udsk prva prv prv SR a nrodnostn funkn obdobie 5 meniny rokov
62

29 z. . 385/2000 Z. z. o sudcoch a prsediacich a o zmene a doplnen niektorch zkonov

93

voba, odvolvanie a pozastavenie vkonu funkcie predsedu a podpredsedov NK funkn obdobie 7 rokov vol pecilneho pecilny prokurtora prokurtor funkn obdobie 7 rokov Najvy sd SR navrhuje sdnej rade Disciplinrny sd kandidtov na sudcov disciplinrneho sdu funkn obdobie 3 roky schvauje nvrh vldy Nrodn banka na vymenovanie Slovenska guvernra a 2 viceguvernrov funkn obdobie 5 rokov Fond Nrodnho vol a odvolva troch lenov Dozornej rady majetku FNM funkn obdobie na neurit as (poda tattu FNM SR schvlenho NR SR) Najvy kontroln rad Rada pre vysielanie a retransmisiu vol 9 lenov Rady funkn obdobie 6 rokov

110 z. . 350/1996 Z. z. poslanci NR SR

24a ods. 1 z. . 154/2001 Z. z. na nvrh generlneho prokurtora na zklade vberovho konania 119 ods. 3 z. . 385/2000 Z. z. na zklade iadosti sdnej rady

stavnoprvny vbor

7 ods. 2 z. . 566/1992 Z. Vbor NR SR pre z. vlda SR financie a rozpoet

37 z. . 92/1991 Zb.

Vbor NR SR pre hospodrstvo, vstavbu a dopravu

6 ods. 2 z. . 308/2000 Z. z. poslanci, profesijn intitcie a obianske zdruenia psobiace v oblasti audiovzie, hromadnch informanch prostriedkov, kultry, vedy, vzdelvania, portu, registrovan cirkvi a nboensk spolonosti a obianske zdruenia obanov so zdravotnm postihnutm prostrednctvom Koordinanho vboru pre otzky zdravotne postihnutch obanov Slovenskej republiky

94

Rozhlas a televzia Slovenska RTS Rada vol 9 lenov rady funkn obdobie je 6 rokov; kad 2 roky sa obmiea tretina lenov rady 9 ods.1 z. . 532/2010 Z. z. prslun vbor nrodnej rady, 9 ods.3 z . 532/2010 Z. z. nvrhy kandidtov na lenov rady predkladaj prslunmu vboru nrodnej rady prvnick osoby psobiace v oblasti audiovzie, mdi, kultry, ekonmie, prva, hospodrstva, vedy, vzdelvania, rozvoja a ochrany duchovnch hodnt, udskch prv a ivotnho prostredia, ochrany zdravia, reprezentujce alebo zastupujce zujmy nrodnostnch menn alebo etnickch skupn, inch menn alebo registrovan cirkvi a nboensk spolonosti. 17 ods.1 z. . 532/2010 Z. z. prslun vbor NR SR 7 z. . 351/2011 Z. z. vlda SR Vbor NR SR pre vzdelvanie, vedu, mlde a port; Vbor NR SR pre kultru a mdi

Generlny riadite

vol NR SR funkn obdobie 5 rokov

Vbor NR SR pre vzdelvanie, vedu, mlde a port; Vbor NR SR pre kultru a mdi

Telekomunikan vol a odvolva predsedu rad funkn obdobie 6 rokov

Potov regulan rad

vol a odvolva predsedu funkn obdobie 6 rokov

14 z. . 324/2011 Z. z. vlda SR

Vbor NR SR pre hospodrstvo, vstavbu a dopravu

95

navrhuje 3 lenov rad pre regulanej rady regulciu sieovch odvetv funkn obdobie 6 rokov vol predsedu a 4 stav pamti lenov sprvnej rady a nroda 2 lenov dozornej rady funkn obdobie 6 rokov rad na ochranu vol a odvolva osobnch dajov predsedu funkn obdobie 5 rokov rad pre dohad vol a odvolva 5 nad zdravotnou lenov dozornej rady funkn obdobie 5 starostlivosou rokov vol a odvolva lenov Socilna dozornej rady poisova funkn obdobie 5 rokov

126 ods. 2 z. . 350/1996 Z. z. poslanci a vbory NR SR 12 ods. 1, 14 ods. 1 z. . 553/2002 Z. z. uren vbor NR SR 126 ods. 2 350/1996 Z. z. poslanci a vbory NR SR 35 ods.2 z. . 428/2002 Z. Vbor NR SR z. pre udsk prva na nvrh vldy SR a nrodnostn meniny 26 ods. 3 z. . 581/2004 Z. z. vlda SR

Slovensk pozemkov fond

123 ods. 4 z. . 461/2003 Z. z. - reprezentatvne zdruenia odborovch zvzov troch zstupcov - reprezentatvne zdruenia zamestnvateov troch zstupcov - ministerstvo prce... jednho zstupcu a ministerstvo financi dvoch zstupcov navrhnutch vldou, - zujmov zdruenia obanov reprezentujcich poberateov dchodkovch dvok jednho zstupcu. vol a odvolva lenov 35a ods. 1 z . 330/1991 Rady fondu Z. z. funkn obdobie 3 - iestich lenov na nvrh roky vldy Slovenskej republiky - piatich lenov na zklade princpu pomernho zastpenia politickch strn a politickch hnut, za ktor boli poslanci zvolen do Nrodnej rady Slovenskej republiky, na nvrh vboru.

Vbor NR SR pre pdohospodrstvo a ivotn prostredie

96

Tlaov agentra vol a odvolva lenov rady Slovenskej funkn obdobie 5 republiky rokov

Nrodn bezpenostn rad

vol a odvolva riaditea NB Funkn obdobie riaditea NB je 7 rokov

10 zkona .385/2008 Z. z. - poslanci alebo prvnick osoby psobiace v oblasti mdi, kultry, audiovzie, vedy, vzdelvania, informanch technolgi, rozvoja a ochrany duchovnch hodnt, udskch prv, reprezentujce alebo zastupujce profesijn zdruenia, nrodnostn meniny alebo etnick skupiny, in meniny alebo registrovan cirkvi a nboensk spolonosti 71 zkona . 215/2004 Z. z. o ochrane utajovanch skutonost a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen zkona . 638/2005 Z. z. na nvrh vldy SR

Vbor NR SR pre vzdelvanie, vedu, mlde a port; Vbor NR SR pre kultru a mdi

Osobitn kontroln vbor NR SR na kontrolu innosti NB

4. Vkon kreanej funkcie Nrodnej rady SR v V. volebnom obdob

Voby funkcionrov v intitcich urench osobitnmi zkonmi prehad
Intitcia funkcionr (orgn) stavn sd SR NR SR navrhuje 20 kandidtov na sudcov stavnho sdu funkn obdobie: 12 rokov Predpokladan termn volieb: 2014, Predpokladan termn volieb: september 2018 december 2018 janur 2019 Sdna rada NR SR vol 3 lenov zo 17 lenov Sdnej rady 28. schdza (februr 2012); riadna voba funkn obdobie: 5 rokov Predpokladan termn volieb: marec 2012 Voba a odvolvanie funkcionrov na schdzach NR SR V. volebn obdobie Funkn obdobie, Predpokladan termn volieb

97

Generlny prokurtor SR Nvrhy na generlneho prokurtora podvaj poslanci NR SR

8. schdza (november 2010) voba GP 9. schdza (december 2010) voba GP 18. schdza (mj 2011) voba GP 19. schdza (17.6. 2011) voba GP

funkn obdobie: 7 rokov Predpokladan termn volieb: 2011

Verejn ochranca prv NR SR vol verejnho ochrancu prv z kandidtov, ktorch navrhne najmenej 15 poslancov NR SR Najvy kontroln rad Predsedu a podpredsedov NKU vol a odvolva NR SR pecilny prokurtor NR SR vol pecilneho prokurtora na nvrh generlneho prokurtora Najvy sd SR Disciplinrny sd NR SR vol kandidtov na sudcov na zklade iadosti sdnej rady, sdna rada ur poet kandidtov Nrodn banka Slovenska Guvernra a viceguvernra NBS vymenva a odvolva prezident SR na nvrh vldy schvlen NR SR, ak neboli vymenovan zo zamestnancov NBS Fond Nrodnho majetku Dozorn rada 3 lenov (predseda plus al dvaja lenovia)

26. schdza (december 2011); riadna voba, zvolen

funkn obdobie: 5 rokov Predpokladan termn volieb: janur 2012

26. schdza (december 2011) voba podpredsedu

funkn obdobie: 7 rokov Predpokladan termn volieb: 2012 funkn obdobie: 7 rokov Predpokladan termn volieb: aprl 2014

7. schdza (oktber 2010) voba kandidtov na sudcov Disciplinrneho sdu (12) riadna voba 9. schdza (december 2010) voba kandidtov na sudcov Disciplinrneho sdu nov voba 12. schdza (februr 2011) voba kandidta na sudcu Disciplinrneho sdu nov voba

funkn obdobie: 3 roky Predpokladan termn volieb: mj 2010, aprl 2012, jn 2012, december 2012 funkn obdobie: 5 rokov Predpokladan termn volieb: december 2014

4. schdza (11.8.2010) odvolvanie lenov Dozornej rady; voba novch lenov Dozornej rady a predsedu Dozornej rady 5. schdza (9.9. 2010) voba predsedu Dozornej rady opakovan voba 7. schdza (oktber 2010) voba predsedu Dozornej rady nov voba funkn obdobie na neurit as

Rada pre vysielanie a retransmisiu Rada m 9 lenov, ktorch vol

12. schdza (februr 2011) voba lenov Rady (2) riadna voba 18. schdza (mj 2011) voba lena Rady riadna voba

funkn obdobie: 6 rokov Predpokladan

98

a odvolva NR SR 1/3 lenov Rady sa obnovuje kad 2 roky Slovensk pozemkov fond Rada fondu m 11 lenov, ktorch vol a odvolva NR SR

26. schdza (december 2011) voba lena Rady riadna voba; opakovan voba

termn volieb: december 2010 december 2012 december 2014 funkn obdobie: 3 roky Predpokladan termn volieb: oktber 2011

7. schdza (oktber 2010) odvolvanie lenov Rady SPF; voba lenov Rady SPF

Slovensk televzia Rada STV lenovia (15)

(zanikla zkonom .532/2010 Z. z. o Rozhlase a televzii Slovenska a o zmene a doplnen niektorch zkonov)
7. schdza (26.10.2010) voba lena Rady STV

funkn obdobie: 6 rokov (kad 2 roky sa obnovuje 1/3 lenov Rady) predpokladan termn volieb: september 2010, september 2012, september 2014

Dozorn komisia STV 1 len z 3

funkn obdobie: 3 roky predpokladan termn volieb: marec 2010

Slovensk rozhlas Rozhlasov rada lenovia (15)

(zanikol zkonom .532/2010 Z. z. o Rozhlase a televzii Slovenska a o zmene a doplnen niektorch zkonov)
7. schdza (26.10. 2010) odvolvanie troch lenov Rozhlasovej rady

funkn obdobie: 6 rokov (kad 2 roky sa obnovuje 1/3 lenov Rady) predpokladan termn volieb: februr 2012, februr 2014

Dozorn komisia 1 len z 3

funkn obdobie: 3 roky predpokladan termn volieb: janur 2013

Rozhlas a televzia Slovenska 12. schdza (10.2. 2011) voba lenov Rady RTS Rada (9 lenov) 26. schdza (december 2011) voba lena rady RTS riadna voba 28. schdza (februr 2012) - voba lena rady RTS nov voba 12. schdza (10.2. 2011) voba generlneho riaditea RTS generlny riadite Nrodn bezpenostn rad riadite riadite naposledy volen v r. 2006 funkn obdobie: 5 rokov funkn obdobie: 7 rokov predpokladan termn volieb: jlseptember 2013 funkn obdobie: 6 rokov (kad 2 roky sa obmiea 1/3 lenov Rady)

99

Telekomunikan rad - predseda

funkn obdobie: 6 rokov predpokladan termn volieb: februr 2015

Potov regulan rad - predseda

funkn obdobie: 6 rokov predpokladan termn volieb: februr 2014

rad pre regulciu sieovch odvetv lenovia Rady pre regulciu (3 zo 6)

26. schdza (december 2011) voba lena Rady, riadna voba; opakovan voba

funkn obdobie: 6 rokov (obnovuje sa 1/3 lenov kad 2 roky) predpokladan termn volieb: aprl 2011, aprl 2013

stav pamti nroda Predseda Sprvnej rady

funkn obdobie: 6 rokov predpokladan termn volieb: rok 2013

Sprvna rada lenovia (4 z 8)

funkn obdobie: 6 rokov (kad 3 roky sa obnovuje lenov) predpokladan termn volieb: rok 2012, 2015/2016

Dozorn rada lenovia (2 z 3)

funkn obdobie: 6 rokov predpokladan termn volieb: rok 2015

rad na ochranu osobnch dajov predseda

predseda naposledy volen v r. 2004

funkn obdobie: 5 rokov predpokladan termn volieb: rok 2010

rad pre dohad nad zdravotnou starostlivosou Dozorn rada (predseda a 4 lenovia)

9. schdza (14.12. 2010) odvolanie predsedu a lenov Dozornej rady; voba predsedu a lenov Dozornej rady mimoriadna voba 12. schdza (9.2.2011) odvolanie lena Dozornej rady; voba lena dozornej rady funkn obdobie: 5 rokov predpokladan termn volieb: jl 2013 (predseda + 2 lenovia)

100

Socilna poisova Dozorn rada (11 lenov) 5. schdza (9.9. 2010) odvolvanie 3 zstupcov navrhnutch vldou SR za lenov Dozornej rady; voba 3 zstupcov navrhnutch vldou SR za lenov Dozornej rady 28. schdza (februr 2012) voba lenov Dozornej rady SP; riadna voba predpokladan termn volieb: janur 2012 Tlaov agentra SR Sprvna rada (4 lenov z 5) funkn obdobie: 5 rokov predpokladan termn volieb: februr 2014 Vberov komisie na vber sudcov kandidti na lenov komisi 26. schdza (december 2011) voba kandidtov na lenov vberovej komisie; riadna voba 28. schdza (februr 2012) voba kandidtov na lenov vberovej komisie; nov voba funkn obdobie: 5 rokov

Spracovala: RNDr. Katarna Kubiov

101

D Zahranino-politick innos Nrodnej rady Slovenskej Republiky v V. volebnom obdob

1. Prvny rmec zahranino-politickej funkcie
pecifick postavenie nrodnej rady v oblasti zahraninej politiky je stanoven stavou, ktor sstreuje psobnos danej problematiky predovetkm na exekutvu, teda predovetkm na vldu (vlda rozhoduje o zsadnch otzkach vntornej a zahraninej politiky l. 119 psm. i/ stavy) a prezidenta Slovenskej republiky (zastupuje Slovensk republiku navonok, dojednva a ratifikuje medzinrodn zmluvy, a. i. l. 102 ods. 1 psm. a/). V zmysle uvedenho, lohou parlamentu, ako jedinho stavodarnho a zkonodarnho orgnu Slovenskej republiky, je v rmci zahranino-politickch aktivt schvaova a sptne potvrdzova rozhodnutia vldy, teda dodva legitimitu danm rozhodnutiam, ktor zsadnm spsobom ovplyvuj charakter ttu a mu ma dopad na obanov. Inak povedan nrodn rada zahranin politiku neriadi priamo. Z hadiska prehadnejej klasifikcie zapjania sa nrodnej rady v oblasti zahraninej politiky je mon identifikova dva zkladn rozmery tejto problematiky: 1) stavno-prvny rozmer; 2) aspekt parlamentnej diplomacie. stavno-prvny rozmer predmetnej problematiky zaha predovetkm aspekty vyplvajce z legislatvnej funkcie a kontrolnej innosti nrodnej rady. Legislatvny aspekt svis najm s asou nrodnej rady, ako jedinho zkonodarnho a stavodarnho orgnu, na procese tvoriacom predpoklad pre ratifikciu medzinrodnch zmlv (t.j. vo vymedzench prpadoch vyslovovanie shlasu s medzinrodnmi zmluvami) a na legislatvnom procese zkonov tkajcich sa zahranino-politickej oblasti. Aspekty vyplvajce z kontrolnej innosti nrodnej rady obsahuj primrne monos zamerania sa na zahranino-politick otzky v rmci kontrolnch prvomoc nrodnej rady napr. kontrolnch prvomoc, ktor mu uplatova individulni poslanci nrodnej rady (interpelcie, hodina otzok). pecifickou kompetenciou v tejto oblasti je napr. aj prerokvanie nvrhu zamerania innosti diplomatickej misie alebo stlej misie, ktor pred nstupom na vkon funkcie predklad vedci misie, na pde Zahraninho vboru nrodnej rady v zmysle 8 ods. 7 zkona . 151/2010 Z. z. o zahraninej slube a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Ako odvoden aspekt kontrolnej innosti nrodnej rady v rmci vyie uvedenho stavnoprvneho rozmeru problematiky je mon vnma aj rokovanie nrodnej rady o zameran zahraninej politiky na prslun kalendrny rok, kee ide o rozpracovanie zahraninopolitickej asti Programovho vyhlsenia vldy SR. A rovnako aj rokovanie o sprve o plnen loh zahraninej politiky Slovenskej republiky za predchdzajci kalendrny rok. V rmci stavno-prvneho rozmeru zapjania sa nrodnej rady v oblasti zahraninej politiky je mon popri vyie naznaench legislatvnych kompetencich a kontrolnej innosti nrodnej rady identifikova aj iriu politick funkciu parlamentu. V tomto kontexte je mon uvaova predovetkm o prijman politickch deklarci - vyhlsen a uznesen v nrodnej rade.

102

V rmci aspektu parlamentnej diplomacie je mon vymedzi tri zkladn typy diplomatickej innosti nrodnej rady: 1. bilaterlna diplomacia, ktorej cieom je posilni spoluprcu so zahraninmi parlamentmi na bilaterlnej rovni. Tento typ diplomacie napomha k celkovmu posilovaniu vzahov medzi Slovenskou republikou a ostatnmi ttmi. Neoddelitenou sasou bilaterlnej diplomacie je aj zriadenie a innos tzv. skupn priatestva. 2. multilaterlna diplomacia zameran na zvenie vzjomnho porozumenia medzi ttmi na multilaterlnej rovni a to aj prostrednctvom posilnenia demokratickej legitimity v rmci medzinrodnch organizci. Nrodn rada vnma vznam medzinrodnch aktivt predovetkm v tom, e stle delegcie nrodnej rady do medziparlamentnch truktr jednotlivch medzinrodnch organizci s kreovan poda princpu pomernho zastpenia politickch strn v nrodnej rade na nvrh poslaneckho grmia na zaiatku kadho volebnho obdobia. To umouje viu flexibilitu, a to aj napriek skutonosti, e tieto aktivity s komplementrne k vldnej zahraninej politike. 3. eurpska diplomacia, ktor nesie znaky konferennej diplomacie, avak m zvltny charakter v tom zmysle, e je vykonvan na zklade postupov a procedr EU (konferencie predsedov parlamentov, stretnutia vborov pre eurpske zleitosti).

2. Teoretick vchodisk
Z historickho hadiska mono vo veobecnom meradle zapjanie sa nrodnch parlamentov do zahranino-politickch aktivt ttnych tvarov povaova za limitovan. Uveden skutonos nie je prekvapujca, nakoko zahranino-politick innos bola vo vej miere sstreden na vzjomn vzahy medzi ttnymi tvarmi, priom tto psobnos bola zveren prevane exekutvnej zloke ttnej moci a nie zriedkavo sa uskutoovala prostrednctvom skrytch diplomatickch komunikanch kanlov. Na druhej strane je dleit pripomen, e nrodn parlamenty sa u v minulosti spolupodieali na procese ratifikcie bilaterlnych a multilaterlnych medzinrodnch zmlv a dohd, ktor vyplynuli z vyie nartnutho silia exekutvy. Vo vine prpadov vak psobnos nrodnch parlamentov v oblasti zahraninej politiky tkvela predovetkm v asti na ratifikanom procese. Uritou vnimkou boli Spojen tty americk a Mexiko, kde horn komory parlamentov (senty) zohrvali v oblasti zahraninej politiky vznamn lohu. Dvadsiate storoie prinieslo dve zsadn zmeny s nepriamym ale aj s priamym inkom na psobenie nrodnch parlamentov v zahranino-politickej oblasti. Po prv, poznanie, e nrody s vzjomne zko prepojen, viedlo k zakladaniu mnostva medzinrodnch organizci. V sasnosti vo svete psobia medzinrodn organizcie vykonvajce psobnos takmer vo vetkch oblastiach udskej aktivity udsk prva, zamestnaneck politika, liberalizcia trhu, finann politika, tandardy ochrany ivotnho prostredia a mnoho alch. V uvedenom prpade sa psobnos nrodnch parlamentov zo zaiatku sstredila vlune na spoluas na ratifikanom procese prslunch zmlv a dohd, nakoko pri vzniku ilo z hadiska kompetenci prevane o negocian fra, kde zstupcovia exekutvy prijmali rozhodnutia a vyjednvali medzinrodn zmluvy. Na druhej strane s postupom asu a medzinrodnho prepojenia m alej tm irie spektrum otzok prerokovvanch v nrodnch parlamentoch m svoje korene v medzinrodnopolitickom vvoji a truktre. Pochopenie, e expandujcu innos vld v medzinrodnch organizcich je dleit sledova sa odzrkadlilo v zakladan medziparlamentnch truktr v rmci medzinrodnch organizci. Po druh, dvadsiate storoie prinieslo aj potrebu kreovania regionlnych
103

integranch zoskupen apirujcich prekonva historick traumy nrodov a posilova tak stabilitu a mier s presvedenm, e v jednote je sila. Z tohto dvodu tty zaali postupne na princpe subsidiarity integrova svoje trhy, ekonomiky a alie sasti ivota ttu. Tento proces sprevdzal prenos kompetenci z nrodnej na nadnrodn rove, priom postupne vyplynulo pochopenie, e je z hadiska demokracie a legitimity moci potrebn, aby nrodn parlamenty vykonvali nad supranacionlnymi rozhodnutiami dohad a kontrolu. Z hadiska demokracie sa tak v oboch prpadoch (v prpade medzinrodnej spoluprce, ako aj v prpade regionlnej integrcie ttov) objavuje urit paradox zatia o podstata politiky sa rchlo globalizuje (napr. v oblasti trhu, ekonomiky, ivotnho prostredia apod.), proces tvorby politiky a jeho kov intitcie resp. intitty (voby, parlament, politick strany) ostvaj zakotven na nrodnej alebo loklnej rovni. Nedostaton vplyv tradinej demokracie na oblas medzinrodnej sprvy je jednm z dvodov, preo dochdza k poiadavke vej demokratickej zodpovednosti medzinrodnch organizci zdola (prostrednctvom obanov). Medzera medzi nrodnou rovou, odkia demokratick intitcie z historickho hadiska pochdzaj, a globlnym alebo regionlnym levelom je podstatou zauvanho pojmu demokratick deficit. Ako u bolo naznaen vyie kovou vzvou v oblasti psobenia nrodnch parlamentov v multilaterlnych zleitostiach ostva adaptova sa na podmienky tradine exkluzvneho postavenia exekutvy v zahraninej politike. Vzdialenos medzi vntrottnymi a nadnrodnmi zleitosami sa postupne stiera, nakoko m alej tm viac vntropolitickch otzok je ovplyvnench a svis aj s medzinrodnopolitickch dianm. Nrodn parlamenty sa postupom asu snaia spolupodiea na kedysi tradinej vsade exekutvnej zloky moci vytvra a realizova zahranin politiku a dohliadaj na exekutvu rovnako intenzvne v oblasti zahraninej politiky ako v oblasti domcej politiky. Spsob, akm by sa nrodn parlamenty mohli zapja do zahranino-politickej innosti ttu rmcovo zadefinovali predsedovia parlamentov v Deklarcii prvej konferencie predsedov parlamentov (rok 2000). V uvedenej deklarcii bolo kontatovan, e parlamentn dimenzia medzinrodnej spoluprce by mala by realizovan nrodnmi parlamentmi samostatne a to v prvom rade na nrodnej rovni prostrednctvom tyroch vzjomne prepojench spsobov, a to prostrednctvom: a) vplvania na politiku prslunho ttu v zleitostiach prerokvanch na pde Organizcie spojench nrodov a inch medzinrodnch negocianch frach, b) dbania na vlastn informovanos o postupe a vsledkoch tchto rokovan, c) spoluasti v medziach stavnosti prslunho ttu na procese ratifikcie zmlv a rozhodnut, d) aktvneho prispievania v rmci implementanho procesu tchto rozhodnut.63 Na zklade uvedench odporan tak predsedovia parlamentov implicitne vyhlsili, e vyjednvanie na medzinrodnej pde prenechvaj do psobnosti exekutvy, priom parlamenty bud kontrolova tieto negocicie. Za tmto elom je nevyhnutn presne zadefinova spsob zapojenie sa nrodnch parlamentov v oblasti zahraninej politiky v rmci stavy a zkonov prslunho ttu. Na to, aby mohli parlamenty efektvne vykonva kontrolu nad exekutvou, je potrebn, aby boli plne, vas a systematicky informovan a mali monos vyiada si dodaton informcie od exekutvy prostrednctvom kontrolnej funkcie parlamentu. Imanentnou sasou a zrove nevyhnutnm predpokladom je aj as poslancov nrodnch parlamentov v delegcich do medzinrodnch organizci.
63

Meziparlamentn nia. An effective parliament (II): Parliament's involvement in international affairs. Dostupn on-line On: http://www.ipu.org/dem-e/guide/guide-7.htm, citovan 22.1.2013

104

Spolonou rtou regionlnych integranch procesov je vytvranie truktr inpirovanch organizciou moci v nrodnch ttoch. Hoci niektor zloky podobn exekutve a legislatve s v tchto integranch zoskupeniach kreovan odline. Konkrtne napr. regionlne parlamenty (napr. Eurpsky parlament) psobia popri nrodnch parlamentoch, priom ich el a psobnos s komplementrne. Regionlny parlament reprezentuje zujmy spoloenstva (resp. organizcie) a nrodn parlamenty zastupuj nrodn zujmy.

3. Zahranino-politick innos Nrodnej rady Slovenskej republiky poas V. volebnho obdobia prehad
V nasledujcej asti textu bude pozornos venovan predovetkm nasledujcim tyrom oblastiam: 1) vyslovenie shlasu s medzinrodnmi zmluvami; 2) prijmanie politickch deklarci - vyhlsen a uznesen; 3) parlamentn diplomacia; 4) zleitosti Eurpskej nie. 3.1. Medzinrodn zmluvy prerokovan Nrodnou radou Slovenskej republiky Do psobnosti nrodnej rady patr aj vyslovovanie shlasu s medzinrodnmi zmluvami. V zsade ide o zmluvy v zmysle l. 7 ods. 2,3,4 a 5 stavy. Kategorizcia zmlv prerokovvanch nrodnou radou je uveden v l. 7 ods. 4 a l. 86 psm. d/ stavy. V zmysle uvedench lnkov nrodn rada pred ratifikciou (prezidentom Slovenskej republiky) vyslovuje shlas s medzinrodnmi zmluvami o udskch prvach a zkladnch slobodch, s medzinrodnmi politickmi zmluvami, s medzinrodnmi zmluvami vojenskej povahy, s medzinrodnmi zmluvami z ktorch vznik Slovenskej republike lenstvo v medzinrodnch organizcich, s medzinrodnmi hospodrskymi zmluvami veobecnej povahy, s medzinrodnmi zmluvami, na ktorch vykonanie je potrebn zkon, ako aj s medzinrodnmi zmluvami, ktor priamo zakladaj prva fyzickch alebo prvnickch osb. Poda l. 7 ods. 5 stavy nrodn rada zrove rozhoduje o tom, i ide o medzinrodn zmluvy, ktor maj prednos pred zkonmi Slovenskej republiky (tzv. prednostn zmluvy). Vzah prezidenta Slovenskej republiky, nrodnej rady a vldy Slovenskej republiky v oblasti vyslovovania shlasu nrodnej rady s medzinrodnmi zmluvami je nasledovn: pokia ide o prvomoc dojednva a ratifikova medzinrodn zmluvy, jej jedinm nositeom je prezident Slovenskej republiky. Ratifikcia, v zmysle l. 102 ods. 1 psm. a) stavy, ako samostatn proces, je vykonvan vlune prezidentom Slovenskej republiky, priom vyslovenie shl asu nrodnej rady tvor predpoklad na zaatie tohto procesu. Prprava a prerokvanie nvrhov medzinrodnch zmlv, na ktor je potrebn shlas nrodnej rady bola prezidentom Slovenskej republiky prenesen na vldu Slovenskej republiky (Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 29. jna 2001 o prenesen prvomoci dojednva niektor medzinrodn zmluvy . 250/2001 Z .z.). Pre plnos poznamenvame, e v zmysle tohto rozhodnutia bola prvomoc dojednvania, schvaovania a nslednho uzatvorenia vldnych a rezortnch medzinrodnch zmlv, prenesen na vldu a rezortnch ministrov.

105

tatistick prehad medzinrodnch zmlv prerokovanch nrodnou radou (V. volebn obdobie k 9. 3. 2012) Rok Celkov poet medzinrodnch zmlv, ktor prerokovala nrodn rada 9 26* 3 38 Poet medzinrodnch zmlv, s ktormi nrodn rada vyslovila shlas 8 25 3 36

2010 2011 2012 Spolu

Zdroj: Autor na zklade zoznamu vygenerovanho prostrednctvom Systm u sledovania legislatvneho procesu (resp. vyhadvania v nvrhoch zkonov). * Nvrh na vyslovenie shlasu nrodnej rady s dodatkom k Rmcovej zmluve o EFSF je zapotan dvakrt, nakoko po prvotnom nevysloven shlasu s tmto dodatkom bol nvrh optovne predloen do nrodnej rady pod novm slom parlamentnej tlae a rovnako bol aj nanovo prerokovan.

tatistick prehad medzinrodnch zmlv, s ktormi nrodn rada vyslovila shlas (kritrium prednosti pred zkonmi Slovenskej republiky) (V. volebn obdobie k 9. 3. 2012) Rok Poet medzinrodnch zmlv, s ktormi nrodn rada vyslovila shlas 8 25 3 36
Z toho poet medzinrodnch zmlv, ktor maj prednos pred zkonmi

2010 2011 2012 Spolu

7 22 3 32

Zdroj: Autor na zklade zoznamu vygenerovanho prostrednctvom Systmu sledovania legislatvneho procesu (resp. vyhadvania v nvrhoch zkonov).

Z hadiska potu subjektov spomedzi medzinrodnch zmlv, s ktormi nrodn rada vyslovila shlas v roku 2010 v rmci V. volebnho obdobia, mierne prevaovali multilaterlne medzinrodn zmluvy, priom najviu as z nich tvorili multilaterlne medzinrodn zmluvy iniciovan intitciami Eurpskej nie. Spomedzi uvedench multilaterlnych medzinrodnch zmlv ilo prevane o hospodrsku spoluprcu a pomoc ttom tretieho (rozvojov tty) a druhho (postkomunistick tty) sveta. Vnimkou v tomto kontexte bolo vyslovenie shlasu s rmcovou zmluvou v rmci Eurpskeho finannho stabilizanho nstroja. Bilaterlne medzinrodn zmluvy sa tkali pecifickch tm vychdzajcich z konkrtnych bilaterlnych vzahov SR s druhou stranou napr. Protokol medzi Slovenskou republikou a Holandskm krovstvom, ktorm sa men a dopa Zmluva medzi eskoslovenskou socialistickou republikou a Holandskm krovstvom o zamedzen dvojakho zdanenia a zabrnen daovmu niku v odbore dan z prjmu a z majetku a protokol k nej. Z hadiska dky platnosti vrazne prevaovali medzinrodn zmluvy s neobmedzenou dkou platnosti. Po vecno-obsahovej strnke dominovali finannohospodrske tmy. Z hadiska potu subjektov spomedzi medzinrodnch zmlv, s ktormi nrodn rada vyslovila shlas v roku 2011, prevaovali bilaterlne medzinrodn zmluvy, priom viu
106

as z nich tvorili medzinrodn hospodrske zmluvy veobecnej povahy, konkrtne bilaterlne investin dohody zameran na vytvranie priaznivch ekonomickch podmienok pre rozvoj vzjomnej spoluprce medzi zainteresovanmi stranami. Vzhadom na zvzky vyplvajce z lenstva SR v Eurpskej nii bolo potrebn v roku 2011 zabezpei aj slad bilaterlnych dohd o leteckch dopravnch slubch s prvom Eurpskej nie. Popri uvedench medzinrodnch zmluvch nrodn rada v roku 2011 vyslovila shlas s viacermi multilaterlnymi medzinrodnmi zmluvami iniciovanmi intitciami E orientovanmi na zaatie a prehbenie hospodrskej spoluprce s rchlo rozvjajcimi sa ekonomikami sveta. Vznamnm momentom bolo aj vyslovenie shlasu s najnovou udskoprvnou zmluvou koncipovanou na pde OSN tzv. Opnm protokolom k Medzinrodnmu paktu o hospodrskych, socilnych a kultrnych prvach. Rovnako dleitm sa stalo aj vyslovenie shlasu s Dohodou o zriaden Medzinrodnej protikorupnej akadmie ako medzinrodnej organizcie, ktorej cieom je odstrni existujce nedostatky v poznatkoch a v praxi v protikorupnej oblasti. Ide o prv verejnoprvnu intitciu tohto druhu na medzinrodnej rovni. Z hadiska dky platnosti prevaovali medzinrodn zmluvy s neobmedzenou dkou platnosti. Po vecno-obsahovej strnke dominovali finanno-hospodrske tmy. Skrtenie V. volebnho obdobia bolo spt s prvotnm nevyslovenm shlasu s dodatkom k Rmcovej zmluve medzi lenskmi ttmi eurozny a Eurpskym finannm stabilizanm nstrojom (Dodatok k Rmcovej zmluve o EFSF). Dodatok k Rmcovej zmluve EFSF bol nakoniec schvlen 13.10.2011. V roku 2012 nrodn rada vyslovila v rmci V. volebnho obdobia shlas so zmluvou o pristpen Chorvtskej republiky k Eurpskej nii. 3.2 Schvlen vyhlsenia Nrodnej rady Slovenskej republiky Podstatn je subjektvna tvorba a realizcia zahraninej politiky, vyplvajca predovetkm z procesu pozorovania a vnmania medzinrodnho okolia. Tento proces je dan historickmi tradciami, sksenosami, politickou kultrou a systmom hodnt, ktor v spolonosti dominuj. Prostrednctvom vyhlsen a uznesen parlamentu sa ovplyvuj zahraninopolitick rozhodnutia vldy, zrove ide o deklarcie, prostrednctvom ktorch sa komunikuje s verejnosou. V tejto svislosti prijala nrodn rada v V. volebnom obdob nasledovn vyhlsenia a uznesenia: Uznesenie Nrodnej rady Slovenskej republiky . 467 zo da 27. mja 2011 k Vyhlseniu Nrodnej rady Slovenskej republiky k prijatiu Zkladnho zkona Maarska reakcia na prijatie Zkladnho zkona Maarska schvlenho 18. aprla 2011 Nrodnm zhromadenm Maarskej republiky Uznesenie Nrodnej rady Slovenskej republiky . 385 zo da 29. marca 2011 k Vyhlseniu Nrodnej rady Slovenskej republiky k politickej situcii v Bielorusku reakcia na vvoj politickej situcie v Bielorusku po prezidentskch vobch v roku 2010 Uznesenie Nrodnej rady Slovenskej republiky . 384 zo da 29. marca 2011 k Vyhlseniu Nrodnej rady Slovenskej republiky k aktom nsilia a prenasledovania prslunkov kresanskch komunt na viacerch miestach vo svete reakcia na vzrastajci poet aktov nsilia a prenasledovania voi prslunkom kresanskch komunt na viacerch miestach vo svete.

107

3.3 Parlamentn diplomacia Parlamentn diplomaciu meme vnma ako aktivity parlamentu v oblasti medzinrodnch vzahov vykonvan v rmci intitucionlnych a legislatvnych obmedzen. Existuj tri zkladn typy diplomatickej innosti, ktor meme v zahraninopolitickom psoben nrodnej rady vymedzi: 1. bilaterlna diplomacia, ktorej cieom je posilni spoluprcu so zahraninmi parlamentmi na bilaterlnej rovni. Tento typ diplomacie napomha k celkovmu posilovaniu vzahov medzi Slovenskou republikou a ostatnmi ttmi. Neoddelitenou sasou bilaterlnej diplomacie je aj zriadenie a innos tzv. skupn priatestva. 2. multilaterlna diplomacia zameran na zvenie vzjomnho porozumenia medzi ttmi na multilaterlnej rovni prostrednctvom posilnenia demokratickej legitimity v rmci medzinrodnch organizci. Nrodn rada vnma vznam medzinrodnch aktivt predovetkm v tom, e stle delegcie nrodnej rady do medziparlamentnch truktr jednotlivch medzinrodnch organizci s kreovan poda princpu pomernho zastpenia politickch strn v nrodnej rade na nvrh poslaneckho grmia na zaiatku kadho volebnho obdobia. To umouje viu flexibilitu, a to aj napriek skutonosti, e tieto aktivity s komplementrne k vldnej zahraninej politike. 3. eurpska diplomacia, ktor nesie znaky konferennej diplomacie, avak m zvltny charakter v tom zmysle, e je vykonvan na zklade postupov a procedr EU (konferencie predsedov parlamentov, stretnutia vborov pre eurpske zleitosti). Poas V. volebnho obdobia sa aktivity parlamentnej diplomacie uskutoovali v zhode s programovm vyhlsenm vldy. V rmci bilaterlnych a multilaterlnych vzahov bolo akcentovan prehlbovanie partnerstva a strategickej spoluprce najm v rmci Eurpskej nie a NATO s cieom podporova mierov, bezpen a socilne zodpovedn Eurpu. Parlament u tradine rokoval o zkladnch otzkach zahraninej politiky a na presadzovanie tchto cieov vyuval svoje zastpenie v parlamentnch truktrach medzinrodnch organizci. V rovnakom kontexte boli zacielen oficilne a pracovn nvtevy a prijatia zahraninch partnerov, ako aj vystpenia delegci funkcionrov parlamentu na rozlinch medzinrodnch podujatiach. Osobit draz na euroatlantick vzahy sa odzrkadlil aj vo viacerch nvtevch a koleniach poslancov nrodnej rady v Spojench ttoch americkch. Komponentom parlamentnej dimenzie medzinrodnch vzahov bola v V. volebnom obdob tie innos vborov nrodnej rady. Uskutonili sa viacer vzjomn pracovn a tudijn nvtevy partnerov, a to tak v rmci E, ako aj krajn, s ktormi Slovensk republika udriava intenzvne politick a hospodrske kontakty. Osobitn draz bol kladen na vzahy s krajinami Vyehradskej tvorky. innosti parlamentnej diplomacie odzrkadovali aj tradin historicky sformovan nadtandardn vzah s eskou republikou. Celkovo boli zahraninopolitick aktivity NRSR ovplyvnen skrtenm volebnho obdobia a rozhodnutm o vyhlsen predasnch volieb na jar roku 2012. Spomedzi zahraninopolitickch aktivt na rovni predsedu parlamentu, ktor sa uskutonili v V. volebnom obdob v roku 2010, nesporne najvznamnejou bola historicky prv nvteva panovnka Nrskeho krovstva v Slovenskej republike, Jeho Velienstva kra Haralda V s manelkou Soniou. Na pde slovenskho parlamentu prijal predseda nrodnej rady poas V. volebnho obdobia v roku 2010 aj inch elnch politickch predstaviteov, naprklad
108

predsedu vldy eskej republiky J. E. Petra Neasa, predsedu Sentu Kanady J. E. Noela Kinsellu, prezidenta Cyperskej republiky J. E. Demetrisa Christofiasa, predsedu Sdneho dvora Eurspkej nie Vassiliosa Skourisa a generlneho tajomnka OECD Angela Gurra. V rmci medziparlamentnej spoluprce nrodnej rady sa pod ztitou predsedu nrodnej rady uskutonilo da 30. septembra a 1. oktbra 2010 na hrade erven kame stretnutie predsedov parlamentov Vyehradskej tvorky (V4), ktorho hlavnou tmou bola socilna inklzia Rmov. Spomedzi vznamnch prijat na rovni predsedu nrodnej rady, ktor sa uskutonili v roku 2011, mono spomen najm prijatie prezidenta Maarskej republiky J. E. Pla Schmitta, predsedu vldy Maarskej republiky J. E. Viktora Orbna, generlneho tajomnka Severoatlantickej aliancie Andersa Fogha Rasmussena, prezidenta Poskej republiky J. E. Bronisawa Komorowskeho, prezidenta eskej republiky J. E. Vclava Klausa, predsedu Eurpskej rady J. E. Hermana Van Rompuya a prezidenta Spolkovej republiky Nemecko J. E. Christiana Wulffa. Rok 2010 bol z hadiska spoluprce v rmci Vyehradskej tvorky vznamn okrem inho aj kvli skutonosti, e v jli 2010 sa Slovensk republika ujala predsednctva v tomto zoskupen, ktor potrvalo a do jna 2011. Okrem u spomenutho vrcholnho stretnutia predsedov parlamentov lenskch ttov V 4 na Hrade erven kame sa uskutonili aj alie tri stretnutia na rovni vborov. V doch 23. a 25. februra 2010 sa v Budapeti uskutonilo stretnutie vborov pre eurpske zleitosti parlamentov lenskch ttov v 4 s asou krajn Vchodnho partnerstva na tmu energetickej bezpenosti a novho prstupu k zveniu konkurencieschopnosti v re post-lisabonskej stratgie. V doch 23. a 24. februra 2010 sa v Krakove uskutonilo stretnutie vborov pre verejn sprvu a regionlny rozvoj lenskch ttov V 4 na tmu lohy regionlnej politiky pri prekonvan finannej a hospodrskej krzy a pouitia fondov E v procese ochrany kultrneho dedistva. A v doch 13. a 15. septembra 2010 sa v Prahe uskutonilo stretnutie vborov pre eurpske zleitosti lenskch ttov V 4 na tmu klimatickch zmien, spoluprce v rmci COSAC-u a budcnosti spoluprce v oblasti justcie a vntra E. Celkov tatistick prehad zahraninopolitickej innosti vborov nrodnej rady predkladme v tabukch niie. tatistick prehad zahraninch pracovnch ciest vborov nrodnej rady (V. volebn obdobie k 9. 3. 2012) Vbor NR SR Mandtov a imunitn vbor NR SR Vbor NR SR pre nezluitenos funkci Vbor NR SR pre eurpske zleitosti stavnoprvny vbor NR SR Vbor NR SR pre financie a rozpoet Vbor NR SR pre hospodrske zleitosti Vbor NR SR pre pdohospodrstvo a ivotn prostredie Vbor NR SR pre verejn sprvu a regionlny rozvoj Vbor NR SR pre socilne veci Vbor NR SR pre zdravotnctvo Vbor NR SR pre obranu a bezpenos Zahranin vbor NR SR Vbor NR SR pre vzdelvanie, vedu, mlde a port Vbor NR SR pre kultru a mdi Vbor NR SR pre udsk prva a nrodnostn meniny
109

2010 0 0 3 0 1 0 0 1 0 0 1 0 0 0 0

2011 1 0 3 3 3 0 1 3 0 1 2 2 1 1 0

2012 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0

Spolu 1 0 6 3 4 0 1 4 0 1 3 2 1 1 0

Osobitn kontroln vbor NR SR na kontrolu innosti NB Osobitn kontroln vbor NR SR na kontrolu innosti SIS Osobitn kontroln vbor NR SR na kontrolu innosti Vojenskho spravodajstva Vbor NR SR na preskmavanie rozhodnut NB Spolu

0 0 0 0 6

0 0 0 0 21

0 0 0 0 0

0 0 0 0 27

Zdroj: daje boli do tabuky dosaden na zklade informci uvedench v kalendri zverejnenom na webovom sdle NR SR a na zklade vronch sprv K NR SR za roky 2010 a 2011. Tabuka uvdza prehad zahraninch pracovnch ciest vborov NR SR t.j. aspo dvoch lenov prslunho vboru, a teda zahranin pracovn cesty predsedov vborov NR SR samostatne nie s v tabuke zapotan.

tatistick prehad pracovnch nvtev vborov zahraninch parlamentov vo vboroch nrodnej rady (V. volebn obdobie k 9. 3. 2012) Vbor NR SR Mandtov a imunitn vbor NR SR Vbor NR SR pre nezluitenos funkci Vbor NR SR pre eurpske zleitosti stavnoprvny vbor NR SR Vbor NR SR pre financie a rozpoet Vbor NR SR pre hospodrske zleitosti Vbor NR SR pre pdohospodrstvo a ivotn prostredie Vbor NR SR pre verejn sprvu a regionlny rozvoj Vbor NR SR pre socilne veci Vbor NR SR pre zdravotnctvo Vbor NR SR pre obranu a bezpenos Zahranin vbor NR SR Vbor NR SR pre vzdelvanie, vedu, mlde a port Vbor NR SR pre kultru a mdi Vbor NR SR pre udsk prva a nrodnostn meniny Osobitn kontroln vbor NR SR na kontrolu innosti NB Osobitn kontroln vbor NR SR na kontrolu innosti SIS Osobitn kontroln vbor NR SR na kontrolu innosti Vojenskho spravodajstva Vbor NR SR na preskmavanie rozhodnut NB Spolu 2010 0 0 1 0 0 0 0 0 0 0 1 2 0 0 0 0 0 0 0 4 2011 1 1 3 0 1 0 0 1 0 0 0 1 0 2 2 0 1 1 0 14 2012 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Spolu 1 1 4 0 1 0 0 1 0 0 1 3 0 2 2 0 1 1 0 18

Zdroj: daje boli do tabuky dosaden na zklade informci uvedench v kalendri zverejnenom na webovom sdle NR SR a na zklade vronch sprv K NR SR za roky 2010 a 2011. Tabuka uvdza prehad pracovnch nvtev vborov zahraninch parlamentov vo vboroch NR SR. V prpade, ak sa delegcie vborov zahraninch parlamentov rokovali s viacermi vbormi NR SR, s tieto stretnutia zapotane pri kadom z prslunch vborov NR SR, s ktorm zahranin delegcia rokovala.

Dleit sas parlamentnej diplomacie tvor, ako u bolo uveden, aj bilaterlna diplomacia. V rmci Slovenskej skupiny Medziparlamentnej nie (MP) sa zriauj dvojstrann skupiny priatestva, ktorch cieom je nadvzovanie osobnch kontaktov s lenmi parlamentov inch ttov alebo skupn ttov a prehlbovanie poznatkov o tchto krajinch v politickej, hospodrskej a kultrnej oblasti. Predsedov skupn priatestva vol Valn zhromadenie Slovenskej skupiny MP t.j. plnum nrodnej rady. Predseda skupiny priatestva riadi jej innos, zvolva poda potreby jej schdze a podva Valnmu
110

zhromadeniu Slovenskej skupiny MP vron sprvu o innosti prslunej skupiny priatestva. lenovia kadej skupiny priatestva si volia zo svojho stredu podpredsedu. Dvojstrann skupiny priatestva sa vytvraj so vetkmi lenskmi ttmi MP, priom interne sa zluuj do regionlnych skupn, ktor vak voi zahraniiu vystupuj jednotlivo. Kad poslanec nrodnej rady sa me prihlsi do ubovonho potu regionlnych skupn priatestva. Doplova lenstvo v skupinch mono do 1 mesiaca od ustanovujcej schdze Slovenskej skupiny MP v novom volebnom obdob a v dni konania Valnch zhromaden Slovenskej skupiny MP.

tatistick prehad regionlnych skupn priatestva v nrodnej rade (V. volebn obdobie k 9. 3. 2012) Nzov skupiny Skupina priatestva s eskou republikou Skupina priatestva s Dnskym krovstvom, Fnskou republikou, Islandskou republikou, Nrskym krovstvom, vdskym krovstvom, Estnskou, Litovskou a Lotyskou republikou Skupina priatestva s Ukrajinou Skupina priatestva so Spojenm krovstvom Vekej Britnie a Severnho rska a s rskom Skupina priatestva s krajinami Afriky Skupina priatestva s krajinami Latinskej Ameriky Skupina priatestva s Austrlskym zvzom, Republikou fidijskch ostrovov, Republikou Marshallovch ostrovov, Novm Zlandom, Papuou - Novou Guineou a Samojskm nezvislm ttom Skupina priatestva s Maarskou republikou Skupina priatestva s Poskou republikou Skupina priatestva s Rakskou republikou, Lichtentajnskm knieatstvom, vajiarskou konfederciou a Slovinskou republikou Skupina priatestva so Spolkovou republikou Nemecko Skupina priatestva s Talianskou republikou a Sanmarnskou republikou Skupina priatestva so ttom Izrael Skupina priatestva s Cyperskou republikou, Helnskou republikou, Maltskou republikou a Tureckou republikou Skupina priatestva s Franczskou republikou a Monackm knieatstvom Skupina priatestva s Andorrskm knieatstvom, panielskym krovstvom a Portugalskou republikou Skupina priatestva s Belgickm krovstvom, Holandskm krovstvom a Luxemburskm vekovojvodstvom Skupina priatestva s Ruskou federciou Skupina priatestva s Japonskom Skupina priatestva s Filipnskou republikou, Indonzskou republikou, Krejskou republikou, Malajziou, Singapurskou republikou a Thajskm krovstvom Skupina priatestva s nskou udovou republikou Skupina priatestva s Indickou republikou a Srlanskou demokratickou
111

Poet lenov 50 19

15 18 3 11 12

16 21 22 20 26 26 26 14 6 10 37 15 11

18 18

socialistickou republikou Skupina priatestva s Kambodskm krovstvom, Krejskou udovodemokratickou republikou, Laoskou udovodemokratickou republikou, Mongolskom, Vietnamskou socialistickou republikou, Bangladskou udovou republikou, Irnom, Neplom a Pakistanom Skupina priatestva s arabskmi krajinami Skupina priatestva s Bieloruskou, Moldavskou, Armnskou, Azerbajdanskou, Kazaskou, Kirgizskou, Tadickou a Uzbeckou republikou, Turkmnskom a Gruznskom Skupina priatestva s Albnskou republikou, Bosnou a Hercegovinou, Bulharskou republikou, iernou Horou, Chorvtskou republikou, Srbskou republikou, Macednskou republikou a Rumunskom Skupina priatestva so Spojenmi ttmi americkmi a Kanadou

19

6 37

16

24

Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa nrodn rada aktvne zapja do innosti medzinrodnch organizci a ich parlamentnch orgnov. V rmci V. volebnho obdobia psobili poslanci nrodnej rady v nasledujcich medzinrodnch intitcich: Parlamentn zhromadenie Rady Eurpy Parlamentn zhromadenie Organizcie pre bezpenos a spoluprcu v Eurpe Medziparlamentn nia Parlamentn zhromadenie Severoatlantickej aliancie Stredoeurpska iniciatva a jej parlamentn dimenzia Organizcia pre hospodrsku spoluprcu a rozvoj Zhromadenie Zpadoeurpskej nie Euro-stredomorsk parlamentn zhromadenie. Zhromadenie Zpadoeurpskej nie ukonilo svoju innos v jni 2011 na zklade modifikovanej Bruselskej zmluvy. Na poslednom, slvnostnom ukonujcom zasadnut Zhromadenia Zpadoeurpskej nie sa zo stlej delegcie nrodnej rady nikto nezastnil pre kolidujce plenrne zasadnutie nrodnej rady. Vo vetkch uvedench organizcich psobili stle delegcie nrodnej rady v rmci medziparlamentnej spoluprce, t. j. poslanci boli, ako u tradine, zapojen do innosti jednotlivch vborov a podieali sa na rieen rozlinch aktulnych problmov, v mnohch prpadoch i ako spravodajcovia. Funkcie tajomnkov delegci tradine vykonvaj odborn zamestnanci Kancelrie Nrodnej rady Slovenskej republiky. 3.4. Zleitosti Eurpskej nie Snaha legitimizova Eurpsku niu na obianskom princpe viedla k tendencii posilni obiansku dimenziu E zdraznenm zastupiteskho princpu a delegovanej suverenity intitci. l. 10 Zmluvy o Eurpskej nii deklaruje, e fungovanie E je zaloen na zastupiteskej demokracii. V uvedenom kontexte tak rovnako aj postavenie vntrottnych parlamentov vychdza z konceptu zastupiteskej demokracie na eurpskej rovni po prvkrt definovanho v stave pre Eurpu a v nezmenenej podobe prevzatho do Lisabonskej zmluvy v l. 10 Zmluvy o Eurpskej nii (alej len ZE). Formulcia uvedenho l. 10 ZE reflektuje hodnoty E premietajc ich do vzjomnho usporiadania vzahov medzi orgnmi E vo svetle deby moci a princpov prvneho ttu na platforme nie plnho normatvneho
112

vznamu. Na eurpskej rovni sa zastupitesk demokracia prejavuje na dvoch rovniach na rovni Eurpskeho parlamentu a na rovni vntrottnych (nrodnch) parlamentov delegujcich as prvomoc na E. Vo vzahu k nrodnm parlamentom by sa k oncept zastupiteskej demokracie poda Ptrovej mal okrem inho prejavova aj v kontrole asti lenov nrodnch vld na rozhodovan v E prostrednctvom nrodnch parlamentov.64 Lisabonsk zmluva zakotvila aj komplementrne mechanizmy priamo prepjajce vntrottne parlamenty a intitcie E. Ide o vrazn kvalitatvny posun v postaven nrodnch parlamentov, ktor predpoklad seba aktivizciu nrodnch parlamentov. Primrnym prvkom uvedench komplementrnych mechanizmov je zapojenie nrodnch parlamentov do kontroly dodriavania zsady subsidiarity. Predpokladom efektvnej kontroly dodriavania zsady subsidiarity je logicky vasn a systematick informovanos nrodnch parlamentov. Napriek tomu, e po odmietnut stavy pre Eurpu, bola poiadavka alieho posilnenia postavenia nrodnch parlamentov predmetom negocici pri prprave textu Lisabonskej zmluvy, vsledkom tohto silia je v porovnan s stavou pre Eurpu skr formlne a symbolick zviditenenie lohy nrodnch parlamentov v E.65 Navrhovan princpy lohy nrodnch parlamentov boli Lisabonskou zmluvou zakotven priamo do textu zmluvy v podobe l. 12 ZE definujceho spsoby, akmi nrodn parlamenty aktvne prispievaj k dobrmu fungovaniu E. Uveden ustanovenia priamo odkazuje na pecifikujcu pravu v Protokole o lohe nrodnch parlamentov v E a Protokole o pouvan zsad subsidiarity a proporcionality. Motivciou posilnenia postavenia nrodnch parlamentov sa stal dovtedy eskalujci kompetenn transfer smerom na nadnrodn rove. V zmysle Lisabonskej zmluvy bolo postavenie nrodnch parlamentov posilnen predovetkm v nasledujcich oblastiach: posilnenie vasnej a plnej informovanosti vntrottnych parlamentov o innosti orgnov E a pripravovanej legislatve (upraven v Protokole (. 1) o lohe nrodnch parlamentov v Eurpskej nii) zapojenie sa vntrottnych parlamentov do kontroly dodriavania zsady subsidiarity vytvorenm mechanizmu predbenej kontroly alebo nslednej sdnej kontroly dodriavania zsady subsidiarity (upraven v Protokole (. 2) o uplatovan zsad subsidiarity a proporcionality) povinnos informova nrodn parlamenty o realizcii politiky v rmci oblasti slobody, bezpenosti a prva a zakotvenie asti vntrottnych parlamentov na kontrole innosti Europolu a hodnoten innosti Eurojustu zapojenie sa vntrottnych parlamentov do rokovania o nvrhoch na zmenu Zmlv a as zstupcov vntrottnych parlamentov v Konvente k ich prorokovaniu (l. 48 ZE), vrtane monosti jedinho vntrottneho parlamentu vetova zjednoduen revziu Zmlv spovajcu v prechode na rozhodovanie kvalifikovanou vinou zapojenie sa nrodnch parlamentov do kontroly vyuvania klauzule flexibility (l. 352 ZE) povinnos Rady informova vntrottne parlamenty o iadostiach o lenstvo v E (l. 49 ZE).66

64

SYLLOV, J. PTROV, L. PALDUSOV, H. a kol. Lisabonsk smlouva. Koment. Praha: C.H. Beck, 2010, s. 73 65 Tame, s. 74 66 Tame, s. 73 74

113

Lisabonsk zmluva m v kontexte posilnenia prvomoc vntrottnych parlamentov dopad aj na postavenie nrodnej rady ako na nrodn parlament lenskho ttu E. V zmysle rozrenia kompetenci vntrottnych parlamentov po nadobudnut platnosti Lisabonskej zmluvy bolo nevyhnutn tieto zmeny premietnu aj do prvneho poriadku Slovenskej republiky. Prve v rmci V. volebnho obdobia predloil Vbor NR SR pre eurpske zleitosti v tejto veci dva nvrhy po prv ilo o nvrh na zmenu a doplnenie rokovacieho poriadku nrodnej rady a po druh nvrh na zmenu a doplnenie stavnho zkona . 397/2004 Z. z. o spoluprci Nrodnej rady Slovenskej republiky a vldy Slovenskej republiky v zleitostiach Eurpskej nie. Uveden novela rokovacieho poriadku bola schvlen, zatia o nvrh na zmenu spomenutho stavnho zkona nebol schvlen, nakoko nedosiahol potren kvalifikovan vinu hlasov vetkch poslancov. V novele rokovacieho poriadku ilo predovetkm o pravu obsolentnej terminolgie (Eurpske spoloenstv boli v dsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy nahraden Eurpskou niou; nvrhy prvne-zvznch aktov boli nahraden nvrhmi prvnych aktov E), rozrenie kompetencii Vboru pre eurpske zleitosti o posudzovanie sladu nvrhov prvnych aktov E so zsadou subsidiarity, zakotvenie ustanoven o prerokvan aloby vo veci poruenia zsady subsidiarity legislatvnym aktom E a predenie lehoty na predkladanie predbenho stanoviska vldy k nvrhu prvneho aktu z 3 na 4 tdne. Nvrh novely rokovacieho poriadku bol v treom tan prerokovan na 18. schdzi NR SR, uznesenie slo 492 zo da 2. 6. 2011; nvrh novely rokovacieho poriadku bol schvlen. V neschvlenej novele stavnho zkona . 397/2004 Z. z. o spoluprci Nrodnej rady Slovenskej republiky a vldy Slovenskej republiky v zleitostiach Eurpskej nie sa nad rmec vyie uvedench zmien navrhovalo implementova pouitie tzv. prechodovej klauzule (veobecn passarela) pri zmene schvaovacej procedry na eurpskej rovni. Poda veobecnej prechodovej klauzule Eurpska rada me tzv. zjednoduenm postupom so shlasom EP jednomysene rozhodn o prechode od jednomysenho rozhodovania v Rade k rozhodovaniu kvalifikovanou vinou alebo o prechode od mimoriadneho legislatvneho postupu k riadnemu legislatvnemu postupu. Veobecn prechodov klauzula tak umouje zmenu potrebnho kvra pre prijatie rozhodnutia v Rade bez priamej zmeny dotknutej zmluvy a jej nslednej ratifikcie v nrodnch parlamentoch. Ak sa proti rozhodnutiu o pouit veobecnej prechodovej klauzule v polronej lehote vyslov niektor nrodn parlament, rozhodnutie je vetovan (mechanizmus ervenej karty). Uplatnenie tohto intittu sce podlieha shlasu zo strany EP, sasne vak zostva v platnosti kontrola na rovni lenskch ttov zo strany nrodnch parlamentov. V neschvlenej novele stavnho zkona sa navrhovalo implementova reim vetovania zmeny schvaovacej procedry na eurpskej rovni ex ante. To znamen, e poda uvedenej novely by predseda vldy SR mal povinnos predloi do nrodnej rady nvrh na pouitie prechodovej klauzule. Kee pri uplatnen passarely sa v Eurpskej rade vyaduje jednomysenos, nrodn rada by tak mala monos zaviaza predsedu vldy SR k uritmu stanovisku v tejto oblasti (bu no, alebo nie za nvrh uplatnenia prechodovej klauzule). Nvrh novely stavnho zkona bol v treom tan prerokovan na 18. schdzi NR SR, uznesenie slo 491 zo da 1. 6. 2011; nvrh nebol schvlen, nakoko nedosiahol potren kvalifikovan vinu hlasov vetkch poslancov. Po schvlen vyie uvedenej novely rokovacieho poriadku m Vbor NR SR pre eurpskej zleitosti v kompetencii najm: a) prerokva nvrhy prvnych aktov Eurpskej nie, nvrhy na postup poda Zmluvy o Eurpskej nii, nvrhy legislatvnych iniciatv Eurpskej nie a nvrhy na postup
114

b) c) d) e) f)

poda Zmluvy o fungovan Eurpskej nie, o ktorch bud rokova prslun orgny Eurpskej nie, schvaova stanovisk Slovenskej republiky k nvrhom poda psmena a), o ktorch bud rokova prslun orgny Eurpskej nie, posudzova slad nvrhov legislatvnych aktov Eurpskej nie so zsadou subsidiarity, prerokva nvrhy alb vo veci poruenia zsady subsidiarity legislatvnym aktom Eurpskej nie, prerokva sprvy a informcie predkladan nrodnej rade vldou a lenmi vldy a akty predkladan nrodnej rade orgnmi Eurpskej nie, poiada ostatn vbory nrodnej rady o nvrhy stanovsk k nvrhom poda psmen a) a b),

V dsledku nevyhnutnosti zabezpeenia plnenia loh Kancelrie NR SR, ktor jej vyplynuli z novely rokovacieho poriadku (implementcia posudzovania sladu nvrhu prvneho aktu E so zsadou subsidiarity na pde Vboru pre eurpske zleitosti) bol prijat Mechanizmus prpravy odvodnenho stanoviska v Kancelrii NR SR.67 Inicitorom na zaatie skmania sladu nvrhu prvneho aktu E so zsadou subsidiarity mu by: a) poslanci NR SR b) Odbor pre eurpske zleitosti Kancelrie NR SR c) in nrodn parlamenty lenskch ttov E. Mechanizmus prpravy odvodnenho stanoviska sa sklad s nasledujcich krokov: v rmci informcie o novch nvrhoch prvnych aktov Eurpskej nie a o predbench stanoviskch sa v rmci lehoty 8 tdov (tzv. systm vasnho varovania) Odbor pre eurpske zleitosti Kancelrie NR SR vyjadr k sladu nvrhu legislatvneho aktu E so zsadou subsidiarity; Vbor NR SR pre eurpske zleitosti (alej len VEZ) prijme uznesenie, v ktorom pover svojho predsedu o zabezpeenie nvrhu odvodnenho stanoviska; korepondent IPEX zverejn informciu ohadom zaatia skmania nvrhu legislatvneho aktu so zsadou subsidiarity na webovom sdle IPEX; vecne prslun zamestnanec Odboru pre eurpske zleitosti vypracuje odborn stanovisko, v ktorom okrem veobecnch informci uvedie argumenty tkajce sa sladu / nesladu nvrhu legislatvneho aktu so zsadou subsidiarity; vecne prslun zamestnanec Odboru pre eurpske zleitosti spolupracuje s Odborom legislatvy Kancelrie NR SR; v prpade, ak bude poas uvedenej lehoty doruen aj stanovisko prslunho rezortnho ministerstva, zamestnanec Odboru pre Eurpske zleitosti zohadn pri prprave podkladu aj tento nvrh; podkladov materil sa najneskr 48 hodn pred zasadnutm VEZ zale tajomnkovi VEZ; tajomnk VEZ vypracuje na zklade zaslanch podkladov uznesenie, ktorho prlohou je odvodnen stanovisko; VEZ zaujme stanovisko k predloenmu materilu jednoduchou vinou prtomnch lenov;
67

Kompletn znenie Mechanizmu prpravy odvodenho stanoviska v Kancelrii Nrodnej rady SR je mon njs na intranete Kancelrie NR SR v rmci sekcie Vntorn predpisy in.

115

v prpade pozmeujcich nvrhov lenov VEZ tieto tajomnk VEZ dopln do textu odvodnenho stanoviska; korepondent IPEX zverejn vsledok rokovania VEZ na webovom sdle IPEX; schvlen uznesenie so sprievodnch listom podpsanm predsedom nrodnej rady je nsledne doruen diplomatickou potou prslunm orgnom E; okrem toho s predmetn dokumenty zasielan aj elektronicky na pecifick adresy Rady, Eurpskej komisie a Eurpskeho parlamentu.

V rmci V. volebnho obdobia boli vo Vbore NR SR pre eurpske zleitosti schvlen tri odvoden stanovisk. Da 12. mja 2011 bolo schvlen odvodnen stanovisko k nvrhu smernice Rady o spolonom konsolidovanom zklade dane z prjmu prvnickch osb (CCCTB). Da 10. novembra 2011 bolo prijat odvodnen stanovisko k nvrhu nariadenia Eurpskeho parlamentu a Rady, ktorm sa men a dopa nariadenie (ES) . 562/2006 s cieom stanovi spolon pravidl pri doasnom obnoven kontroly vntornch hranc za mimoriadnych okolnost. A da 2. februra 2012 bolo schvlen odvodnen stanovisko k nvrhu nariadenia Eurpskeho parlamentu a Rady o osobitnch poiadavkch tkajcich sa tatutrneho auditu subjektov verejnho zujmu KOM (2011) 779. Ani v jednom prpade vak na eurpskej rovni nebolo dosiahnut potrebn kvrum pre aktivciu tzv. ltej karty. tatistick prehad o innosti Vboru NR SR pre eurpske zleitosti (V. volebn obdobie k 9. 3. 2012) 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. Poet schdz Poet rokovacch dn Poet prijatch uznesen Poet neprijatch uznesen Nvrhy stanovsk SR Nvrhy prvnych aktov E iadosti o nvrh stanoviska k nvrhom prvnych aktov E od ostatnch vborov poda 58a iados o stanovisko vecnho vboru k subsidiarite Poet in 10. z toho gestor 56 56 198 14 764 577 22 1 2 0 8 2

Poet prerokovanch zmlv z toho gestor

116

11.

Poet prerokovanch sprv z toho gestor

2 1 3 3 0 0 0

12. 13. 14. 15. 16.

Poet spolonch sprv vborov Poet prerokovanch vlastnch materilov (odvodnen stanovisko) Poet poslaneckch prieskumov Poet prijatch petci Poet poslaneckch prieskumov

Zdroj: Vbor NR SR pre eurpske zleitosti.

Spracovala: Mgr. Natlia vecov Spoluprca: Bc. Peter tevkov, stista

117