ŽSR Pezinok - Záchytné Parkovisko Zámer EIA

KF - Kohzny fond Investcia do Vaej budcnosti
VYPRACOVAL RNDr. DOROTA MARTINKOV` KONTROLOVAL ING. IVAN KAO OBJEDN`VATE
ZODP. PROJEKTANT RNDr. DOROTA MARTINKOV` OKRES (OBVOD) STAVBY Pezinok
HL.IN.PROJEKTU
R
DOPRAVOPROJEKT
ING. IVAN KAO
DOPRAVOPROJEKT a.s.
DIVZIA BRATISLAVA I
832 03 Bratislava, Kominrska 2,4
ELEZNICE SLOVENSKEJ REPUBLIKY, BRATISLAVA
SR, Zchytn parkovisk pre integrovan dopravn systm (alej len IDS") Bratislavskho samosprvneho kraja v dopravnch bodoch Zohor, Nov Koarisk, Ivanka pri Dunaji a Pezinok
STUPE FORM`T
STAVBA:
D`TUM
Z`MER EIA
.Z`KAZKY
A4
04.2013
8617-00
.ARCH.
ST Pezinok - zchytn parkovisko pre IAD
MIERKA
8617-00
AS DOKUMENT`CIE
A
PRLOHA: Z`MER (poda zkona NRSR .24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie)
. PRLOHY .SPRAVY
SR, Zchytn parkovisk pre integrovan dopravn systm Bratislavskho samosprvneho kraja v dopravnch bodoch Zohor, Nov Koarisk, Ivanka pri Dunaji a Pezinok Pezinok Zmer
OBSAH
I. II. III.
ZKLADN DAJE O NAVRHOVATEOVI ZKLADN DAJE O NAVRHOVANEJ INNOSTI ZKLADN INFORMCIE O SASNOM STAVE IVOTNHO PROSTREDIA DOTKNUTHO ZEMIA III.1. CHARAKTERISTIKA PRRODNHO PROSTREDIA VRTANE CHRNENCH ZEM III.1.1. Geomorfologick pomery III.1.2. Geologick pomery III.1.3. Klimatick pomery III.1.4. Voda III.1.5. Pdne pomery III.1.6. Flra a vegetcia, ivostvo KRAJINA, KRAJINN OBRAZ, STABILITA, OCHRANA III.2.1. Krajina a jej truktra III.2.2. Scenria krajiny III.2.3. Chrnen zemia poda zkona . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny III.2.4. zemn systm ekologickej stability OBYVATESTVO, JEHO AKTIVITY, INFRATRUKTRA, KULTRNO HISTORICK HODNOTY ZEMIA III.3.1. Obyvatestvo a jeho aktivity III.3.2. Ekonomick truktra obce III.3.3. Ponohospodrstvo III.3.4. Lesn hospodrstvo III.3.5. Infratruktra III.3.6. Rekrecia a cestovn ruch III.3.7. Kultrnohistorick pamiatky SASN STAV KVALITY IVOTNHO PROSTREDIA VRTANE ZDRAVIA III.4.1. Sasn stav kvality ivotnho prostredia III.4.2. Sasn zdravotn stav obyvatestva ZKLADN DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI NA IVOTN PROSTREDIE VRTANE ZDRAVIA A O MONOSTIACH OPATREN NA ICH ZMIERNENIE IV.1. POIADAVKY NA VSTUPY IV.1.1. Zber plch IV.1.2. Spotreba vody IV.1.3. Ostatn surovinov a energetick zdroje IV.1.4. Dopravn a in infratruktra IV.1.5. Nroky na pracovn sily IV.1.6. In nroky DAJE O VSTUPOCH IV.2.1. Zdroje zneistenia ovzduia
1 1 12
12 12 13 14 14 15 16 17 17 17 18 19 19 19 20 20 21 21 26 26 27 27 28 30
III.2.
III.3.
III.4.
IV.
30 30 36 37 37 37 37 38 38
IV.2.
IV.2.2. IV.2.3. IV.2.4. IV.2.5. IV.2.6. IV.3.
Hluk Odpadov vody Odpady iarenie, in fyziklne polia, teplo, zpach a in vstupy Vyvolan investcie
38 39 39 40 40 41
DAJE O PREDPOKLADANCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA IVOTN PROSTREDIE HODNOTENIE ZDRAVOTNCH RIZK DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI NA CHRNEN ZEMIA POSDENIE OAKVANCH VPLYVOV Z HADISKA ICH VZNAMNOSTI A ASOVHO PRIEBEHU PSOBENIA IV.6.1. Vplyvy na obyvatestvo IV.6.1.1. Zneistenie ovzduia IV.6.1.2. Ovplyvnenie obyvatestva hlukom IV.6.1.3. Naruenie pohody a kvality ivota IV.6.1.4. Socilne a ekonomick dsledky a svislosti IV.6.1.5. Vplyvy na sdla IV.6.1.6. Vplyv na kultrne a historick pamiatky IV.6.1.7 Vplyvy na ponohospodrsku vrobu IV.6.1.8 Vplyvy na lesn hospodrstvo IV.6.1.9. Vplyvy na priemysel IV.6.1.10. Vplyvy na dopravu IV.6.1.11. Vplyvy na rekreciu IV.6.1.12. Vplyvy na infratruktru IV.6.2. Vplyvy na prrodn prostredie IV.6.2.1. Horninov prostredie IV.6.2.2. Vplyvy na kvalitu ovzduia, zmeny miestnej klmy IV.6.2.3. Vplyvy na vodu IV.6.2.4. Vplyvy na pdu IV.6.2.5. Vplyvy na biotu IV.6.2.6. Vplyvy na krajinu a zemn systm ekologickej stability PREDPOKLADAN VPLYVY PRESAHUJCE TTNE HRANICE VYVOLAN SVISLOSTI, KTOR MU SPSOBI VPLYVY S PRIHLIADNUTM NA SASN STAV P V DOTKNUTOM ZEM ALIE MON RIZIK SPOJEN S REALIZCIOU INNOSTI OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVCH VPLYVOV INNOSTI IV.10.1. Organizan opatrenia IV.10.2. Kompenzan opatrenia POSDENIE OAKVANHO VVOJA ZEMIA, AK BY SA NAVRHOVAN INNOS NEREALIZOVALA (NULOV VARIANT) POSDENIE SLADU NAVRHOVANEJ PLNOVACOU DOKUMENTCIOU INNOSTI S PLATNOU ZEMNO-
IV.4. IV.5.
41 42
IV.6.
42 43 43 44 45 46 46 47 47 48 48 49 52 52 53 53 53 54 54 55 55 55 55
IV.7. IV.8.
IV.9. IV.10
56 56 56 60 60
IV.11
IV.12
60
IV.13
AL POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S OKRUHOV PROBLMOV
UVEDENM NAJZVANEJCH
61
V.
POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ INNOSTI A NVRH OPTIMLNEHO VARIANTU V.1. V.2. V.3. TVORBA SBORU KRITRI VBER OPTIMLNEHO VARIANTU ZDVODNENIE NVRHU OPTIMLNEHO VARIANTU MAPOV A IN OBRAZOV DOKUMENTCIA DOPLUJCE INFORMCIE K ZMERU VII.1. ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTCIE, KTOR SA VYPRACOVALA PRE ZMER A ZOZNAM HLAVNCH POUITCH MATERILOV ZOZNAM VYJADREN A STANOVSK VYPRACOVANM ZMERU POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV VIII.1. VIII.2. SPRACOVATELIA ZMERU POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV PODPISOM OPRVNENHO ZSTUPCU NAVRHOVATEA K NAVRHOVANEJ INNOSTI PRED
62
62 62 64 65 65 65
VI. VII.
VII.2.
66
VIII.
66 66 67
I. I.1. I.2. I.3. I.4.
ZKLADN DAJE O NAVRHOVATEOVI NZOV : IDENTIFIKAN SLO : SDLO : OPRVNEN ZSTUPCA : eleznice Slovenskej republiky Bratislava IO: 31 364 501 Klemensova 8, 813 61 Bratislava DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominrska 2,4, 832 03 Bratislava Ing. Igor Jakubk len predstavenstva a.s. DOPRAVOPROJEKT, a.s. Kominrska 2,4, 832 03 Bratislava
Ing. arch Gabriel Koczk predseda predstavenstva a generlny riadite a.s. DOPRAVOPROJEKT, a.s. Kominrska 2,4, 832 03 Bratislava I.5.
OSOBA OPRVNEN POSKYTOVA RELEVANTN INFORMCIE O NAVRHOVANEJ INNOSTI : RNDr. Dorota Martinkov (hlavn rieite zmeru) DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominrska 2,4, 832 03 Bratislava martinkova@dopravoprojekt.sk tel..: 02/ 502 34 284
Ing. Ivan Kao (hlavn ininier projektu) DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominrska 2,4, 832 03 Bratislava kaco@dopravoprojekt.sk tel..: 02/ 502 34 478
II. ZKLADN DAJE O NAVRHOVANEJ INNOSTI

II.1. NZOV:
SR, Zchytn parkovisko pre integrovan dopravn systm BSK v dopravnom bode Pezinok
II.2. EL: Cieom vstavby zchytnch parkovsk je prispie k zmene chovania sa obyvateov obc a miest nachdzajcich sa v regine okolo Hlavnho mesta SR Bratislavy, ktor dochdzaj z miesta bydliska do Bratislavy. Jedn sa hlavne o obyvateov pravidelne dochdzajcich za prcou a vzdelanm, ale napr. aj za kultrnymi, portovmi alebo aj inmi podujatiami. Zmena chovania spova v tom, e takto obyvatelia nebud vyuva v rmci svojich ciest automobil ale eleznin dopravu. Vybudovanie parkoviska pre aut a bicykle so vetkmi jeho podpornmi nleitosami (stren kamerovm systmom, s informanm systmom, s premietnutm vyuitia elezninej dopravy do ceny parkovacieho lstka, parkovisko pre bicykle oploten) m by popudom ktor k takejto zmene chovania dochdzajcich prispeje. Sasne je vak potrebn pripomen, e v cieovom priestore takchto cestujcich v Bratislave dochdza k zmene parkovacej politiky (vrazn obmedzenie neplatench parkovsk, vyhradenie parkovsk len pre rezidentov), o predstavuje vznamn retrikn opatrenie, ktor m zni poet automobilov zaaujcich komunikan kostru Bratislavy a tm aj ivotn prostredie. Navrhovan parkovisko je jednm z viacerch parkovsk, ktor sa v rmci celkovej koncepcie posilnenia vyuvania elezninej dopravy navrhuj aj v inch obciach a mestch okolo Bratislavy. V zmysle prlohy . 8 k zkonu . 24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie, tabuky . 9 Infratruktra, mono navrhovan innos zaradi do poloky 16b. II.3. II.4. II.5. UVATE: Uvateom bude navrhovate stavby a cestujca verejnos
CHARAKTER NAVRHOVANEJ INNOSTI: novostavba UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ INNOSTI: kraj: Bratislavsk, okres: Pezinok, katastrlne zemie: Pezinok
DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava
II.6.
PREHADN SITUCIA UMIESTNENIA NAVRHOVANEJ INNOSTI: Polohu navrhovanej stavby znzoruje erven bod na priloenom obrzku: obr. . 1
II.7.
TERMN ZAATIA A SKONENIA VSTAVBY A PREVDZKY NAVRHOVANEJ INNOSTI: Plnovan termn zaatia innosti : 2014 Plnovan termn ukonenia innosti: 2015 STRUN OPIS TECHNICKHO A TECHNOLOGICKHO RIEENIA:
II.8.
Koncepcia, umiestnenie a technick rieenie parkoviska Na zklade poiadavky objednvatea dokumentcie je nvrh zchytnho parkoviska pre cieov stav 300 parkovacch stojsk rieen variantne. Variantn rieenie je vyvolan na jednej strane snahou o optimalizciu jeho umiestnenia oproti nvrhu spracovanmu v citovanej tdii a na druhej strane snahou njs efektvne rieenie jeho vstavby ktor me overi a zohadni reakciu na skuton zujem obyvateov spdovho zemia na vyuvan koncepcie integrovanho dopravnho systmu. Skuton zujem je podmienen aj realizciou uvedench retriknch opatren v Bratislave a podpornch akci eleznc Slovenskej republiky a prevdzkovateov elezninej dopravy, priom skuton termny a skuton rozsah realizcie podpornch akci a stavieb nie je dnes znmy. Veobecne sa navrhuje kapacita parkoviska pre aut realizovan v 1. asovej etape do cca 30 - 40 % z celkovho potu parkovacch stojsk. Tto kapacita je limitovan monosami priestoru ktor v prslunej lokalite vychdza zo zkladnej mylienky umiestni toto parkovisko o najbliie ku konkrtnej stanici alebo zastvke. Parkovisk pre bicykle bud u v 1. asovej etape realizovan v pote 50 bicyklov o predstavuje u ich cieov stav.
Z tohto dvodu je okrem nvrhu variantnho umiestnenia parkoviska navrhovan aj jeho rozsah ktor bude realizovan v 1. asovej etape a v nslednej dostavbe do cieovho stavu. Okrem variantov umiestnenia je predmetom rieenia aj alternatva vstavby povrchovho parkoviska a vstavby parkovacieho domu resp. ich kombincie.
Umiestnenie parkoviska Zchytn parkovisko Pezinok je situovan v slade so spracovanou Technicko-ekonomickou tdiou Implementcia integrovanho dopravnho systmu na zem Bratislavy s dosahom na priahl reginy (spracoval REMING CONSULT, a.s., 2009) vpravo od koajiska elezninej stanice Pezinok. Parkovisko je prstupn z miestnej komunikcie ulica Za drhou, ktor je veden sbene so elezninou traou a pripja sa na zpadnej strane na ulicu Drevrska a na vchodnej strane na ulicu Teheln. Spracovan dokumentcia navrhuje k posudzovaniu vplyvov stavby na ivotn prostredie nasledovn varianty a alternatvy: Variant A.1: parkovisko povrchov, vybudovan v rozsahu 296 stojsk cieovho stavu, prstup na parkovisko rieen predenm existujceho podchodu na nstupisko stanice a vystenm a za komunikciu priamo na parkovisko; (vkresov prloha .1); Variant A.2: parkovisko povrchov, vybudovan v rozsahu 298 stojsk cieovho stavu, prstup na parkovisko rieen predenm existujceho podchodu na nstupisko stanice a vystenm pred existujcou komunikciou, chodci s nten poui rovov priechod medzi parkoviskom a vstupom do podchodu; (vkresov prloha .2); Variant B.1: parkovac dom s rozsahom cca 140 stojsk, prstup k parkovaciemu domu rieen predenm existujceho podchodu na nstupisko stanice a vystenm a za komunikciu priamo k parkovaciemu domu; (vkresov prloha .3); Variant B.2: parkovac dom s rozsahom cca 140 stojsk, prstup na parkovisko rieen predenm existujceho podchodu na nstupisko stanice a vystenm pred existujcou komunikciou, chodci s nten poui rovov priechod medzi parkoviskom a vstupom do podchodu; (vkresov prloha .4);
Variant C.1: parkovac dom s rozsahom cca 140 stojsk a povrchov parkovisko s rozsahom 222 stojsk ako dostavba na cieov stav, prstup na parkovisko rieen predenm existujceho podchodu na nstupisko stanice a vystenm a za komunikciu priamo na parkovisko; (vkresov prloha .5); Variant C.2: parkovac dom s rozsahom cca 140 stojsk a povrchov parkovisko s rozsahom 222 stojsk ako dostavba na cieov stav, prstup na parkovisko rieen predenm existujceho podchodu na nstupisko stanice a vystenm pred existujcou komunikciou, chodci s nten poui rovov priechod medzi parkoviskom a vstupom do podchodu (vkresov prloha .6); Parkovisko pre bicykle v tejto stavbe navrhovan nie je nakoko v rmci stavby Terminl integrovanej dopravy ktorej investorom je Mesto Pezinok a stavba by mala by zaat vo februri 2013 sa m realizova parkovisko pre cca 40 bicyklov. Parkovisko je situovan pri staninej budove. Vetky navrhovan polohy a technick rieenia parkovsk (povrchov alebo parkovac dom) je mon navzjom kombinova priom iadna alia kombincia nem vplyv na jej posudzovanie vzhadom na ivotn prostredie. Definitvne rozhodnutie o prijat niektorej z navrhovanch variant a alternatv bude predmetom posudzovania v dokumentcii stavebnho zmeru (DSZ). Variant A.1 V rmci tohto variantu sa navrhuje vybudova povrchov parkovisko s rozsahom cieovho stavu 296 stojsk. Parkovisko je situovan oproti existujcej staninej budove vpravo od elezninej trate v smere do iliny. Parkovisko je umiestnen na ponohospodrsky vyuvanej pde. Poloha parkoviska je na severnej strane limitovan existujcou mestskou komunikciou ulica Za drhou, z ostatnch strn neexistuj iadne limity. Parkovacie stojisk s navrhovan pre skupinu vozidiel O2 (STN 736056/O1), stojisk kolm, dopravn reim zabezpeuj dvojpruhov, obojsmern komunikcie. Spolon vjazd a vjazd je regulovan parkovacm systmom. Parkovisko bude oploten s cieom obmedzi von prstup mimo kontrolovanho vstupu. Pre motorov vozidl bude parkovisko prstupn z mestskej komunikcie ulica Za drhou. Prstup cestujcich z parkoviska k staninej budove a na nstupisk je rieen predenm existujceho podchodu ktor v sasnej dobe vedie od staninej budovy na ostrovn nstupisko . 2. Podchod bol vybudovan v rmci stavby SR, Modernizcia trate Bratislava Raa - Trnava pre traov rchlos 160 km/h. Vystenie podchodu je navrhovan priamo na plochu parkoviska. Predenie podchodu vyaduje odstrni eleznin zvrok, doasne preloi kblov vedenia a po vstavbe podchodu tieto objekty obnovi. Navrhovan stavebn rieenie repektuje poiadavky na uvanie stavby imobilnmi osobami. Na parkovisku je vylenench celkom 12 stojsk pre vozidl pouvan imobilnmi osobami. V sasnom stave je pre imobilnch podchod prstupn vahmi, na strane navrhovanho parkoviska sa navrhuje vybudovanie rampy, alebo osadenie vahu. Variant A.2 V rmci tohto variantu sa navrhuje vybudova povrchov parkovisko s rozsahom cieovho stavu 296 stojsk. Prstup na parkovisko je rieen predenm existujceho podchodu na nstupisko stanice ale s vystenm ete pred existujcou komunikciou. Koncepn, dopravn a stavebno-technick rieenie je rovnak ako u variantu A.1 s jedinm rozdielom v tom, e navrhovan predenie podchodu je len pod koajiskom stanice. Schodisko, rampa alebo vah bud situovan medzi koajiskom a ulicou za Drhou. To znamen, e cestujci s nten poui rovov priechod medzi parkoviskom a vstupom do podchodu. Variant B.1 V rmci tohto variantu sa navrhuje vybudova parkovac dom s rozsahom 140 stojsk. Parkovac dom je situovan na tej istej ploche ako povrchov parkovisko navrhovan vo variante A.1 take priestorov podmienky a obmedzenia s prakticky rovnak. Parkovacie stojisk s navrhovan pre skupinu vozidiel O2 (STN 73 6056/O1), stojisk kolm, dopravn reim zabezpeuj dvojpruhov, obojsmern komunikcie. Spolon vjazd a vjazd do objektu je regulovan parkovacm systmom.
Parkovac dom bude pre motorov vozidl prstupn z miestnej komunikcie z ulice Za drhou. Prstup cestujcich z parkoviska k staninej budove a na nstupisk je rieen predenm existujceho podchodu priom vystenie podchodu je a pri parkovacom dome. Cestujci bud prechdza a k parkovaciemu domu mimorovovo. Navrhovan stavebn rieenie repektuje poiadavky na uvanie stavby imobilnmi osobami. Na 1. nadzemnom podla s vylenen celkom 4 stojisk pre vozidl pouvan imobilnmi osobami. Variant B.2 V rmci tohto variantu sa navrhuje vybudova parkovac dom s rozsahom cca 140 stojsk. Parkovac dom je situovan na tej istej ploche ako je navrhovan vo variante B.1. Jedin rozdiel je v tom, e navrhovan predenie podchodu je len pod koajiskom stanice. Schodisko, rampa alebo vah bud situovan medzi koajiskom a ulicou za Drhou. To znamen, e cestujci s nten poui rovov priechod medzi parkoviskom a vstupom do podchodu. Koncepn, dopravn a stavebno-technick rieenie parkovacieho domu rovnak ako u variantu B.1 s jedinm rozdielom v tom, e navrhovan predenie podchodu je len pod koajiskom stanice. Variant C.1 Tento variant predstavuje kombinciu povrchovho parkoviska a parkovacieho domu tak, e vsledn poet parkovacch stojsk je 326 miest. Prestup cestujcich z priestoru parkoviska na eleznin stanicu je navrhovan predenm existujceho podchodu pre pech priom vystenie podchodu je navrhovan priamo na plochu parkoviska. Koncepn, dopravn a stavebno-technick rieenie tak povrchovho parkoviska ako aj parkovacieho domu je rovnak ako u predchdzajcich variantov. Variant C.2 Tento variant predstavuje kombinciu povrchovho parkoviska a parkovacieho domu tak, e vsledn poet parkovacch stojsk je 326 miest. Jedn sa o obdobu variantu C.2 s tm rozdielom, e predenie podchodu je len pod koajiskom stanice a vystenie z podchodu je navrhovan medzi koajiskom a ulicou za Drhou. To znamen, e cestujci s nten poui rovov priechod medzi parkoviskom a vstupom do podchodu Koncepn, dopravn a stavebno-technick rieenie tak povrchovho parkoviska ako aj parkovacieho domu je rovnak ako u predchdzajcich variantov. Technick rieenie Prprava zemia V rmci prpravy zemia bud realizovan ternne pravy spovajce v odstrnen orninej (humznej) a podorninej vrstvy. Na zklade realizovanho pedologickho prieskumu navrhuje sa na plochch predpokladanch doasnch a trvalch zberov stavby skrvka humusovho horizontu v hrbke 30 cm. Humusov horizont je zhodn s ornicou a prakticky sa jedn o vetky plochy s ponohospodrskou pdou. S ornicou a podorninmi vrstvami sa bude hospodri samostatne, aby nedolo k premieseniu jednotlivch vrstiev. Skldky bud doasne umiestnen na ploche mimo vlastnho parkoviska na ploche doasnho zberu. Pri ukonovan stavby bude skrvka pouit ako podklad pre vegetan pravy. S prebytonm materilom bude nakladan poda poiadavky vlastnka pozemku. Pred zaatm stavby je potrebn preloi ininierske siete nachdzajce sa na pozemkoch dotknutch stavbou. Parkovisko Z hadiska dopravnho rieenia parkovisko m spolon napojenie na ulicu Za drhou. Vjazd a vjazd z parkoviska repektuje pravostrann prevdzku a je zabezpeen zvorou. V priahlom seku pred a za zvorou je rka jazdnho pruhu 3,50 m pre umonenie vjazdu nkladnch automobilov pri drbe parkoviska a tie pre prpadn vjazd poiarnej techniky. Komunikcie zabezpeujce obsluhu parkovacch plch s obojsmern so zkladnou rkou 6,0 m. Parkovacie stojisk s navrhovan s kolmm radenm. Zkladn rozmer parkovacieho stojiska je 2,50 x 5,30 m. Pri stojiskch ktor s umiestnen elne k zatrvnenej ploche je mon uvaova s previsom ela vozidla. Na parkoviskch s veobecne vyhraden stojisk pre imobilnch v rozsahu 4 % z celkovho potu a maj rozmer 3,50 x 5,30 m. Stojisk pre imobilnch s sstreden hlavne pri vjazde/vjazde z parkoviska. V prpade,
e medzi parkoviskom a objektom stanice/zastvky je navrhovan chodnk ktor nie je sasou vjazdu a vjazdu z parkoviska s stojisk pre imobilnch situovan v nadvznosti na takto chodnk. Na parkovisku sa navrhuje vyhradi 4 stojisk ktor bud v budcnosti patri k dobjacm staniciam pre dvojstopov a jednostopov elektrovozidl. Z hadiska stavebno-kontruknho rieenia je povrch parkoviska navrhovan ako ivin, povrch chodnkov a ostatnch spevnench plch je navrhovan variantne zo zmkovej dlaby alebo ivin. Prstup k staninej budove (k nstupiskm el. stanice) je navrhovan predenm existujceho podchodu s variantnm rieenm jeho ukonenia a to za alebo pred komunikciou. Odvedenie daovch vd z povrchu parkoviska je zabezpeen prienym a pozdnym sklonom do novo navrhovanch vpustov, s odvedenm vd do vsaku cez odluovae ropnch ltok. Vzhadom k rovinatmu charakteru zemia nedochdza k vstavbe vch nsypov a zrezov. rove nivelety parkoviska je naviazan na vku existujcich komunikci na ktor sa parkovacie plochy pripjaj. Zemn prce pozostvaj z vkopu po rove zemnej plne repektujcu hrbku kontruknch vrstiev spevnench plch a ich niveletu naviazan na rove komunikcie na ktor sa parkovisko pripja. Technologick domek Objekt bude sli pre umiestnenie zariaden rdiovho prenosu dt do dispeingu sprvcu parkoviska a pre umiestnenie zariaden nhradnho zdroja pre kamerov systm, rdiov prenos a PSN. Stavebne sa jedn o jednoduch, przemn, nepodpivnien objekt s rovnou strechou. Vyroben je priemyselne ako elezobetnov prefabrikt dovezen na stavbu vcelku a kotven do pripravenej zkladovej elezobetnovej dosky. Vonkajie rozmery domeka s cca 2,50 x 2,38 m, svetl vka 3,20 m. Vstupn dvere s vyhotoven z pozinkovanho oceovho plechu. Objekt bude vybaven kblovmi rozvodmi, umelm osvetlenm a zsuvkovm okruhom. Vykurovanie bude zabezpeen klimatizanm zariadenm s funkciou vykurovania, prpustn rozsah teplt v objekte +5 a +30C. Objekt bude napojen na prvod NN a prvod kblov bude cez podlahu objektu. Oplotenie Za elom podstatnho znenia prstupu cudzch osb na parkovisko navrhuje sa jeho oplotenie. Oplotenie bude pozostva z oceovch poplastovanch stpikov osadench v betnovch ptkch. Pletivo poplastovan s vkou 180 cm. Trasa oplotenia bude veden v hranici trvalho zberu. Oplotenie bude preruen v mieste vjazdu a vjazdu na parkovisko. Vegetan pravy Vegetan pravy bud riei vsadbu stromov v ostrovekoch na parkovisku, vsadbu stromov a krkov po obvode parkoviska s cieom plni hygienick ochranu a estetick funkciu a zatrvnenie nespevnench plch vo vntri parkoviska a po jeho obvode. V ostrovekoch bud vysaden listnat stromy menieho vzrastu alebo stromy s guovitm tvarom koruny. Plocha pod stromami bude vysypan rienym trkom. Na plochch po obvode parkoviska sa vysadia zahusten skupiny krkov s funkciou oddelenia parkoviska od okolia. Na vonkajej strane parkoviska bud okrem krovn vysaden aj stromy vyieho vzrastu. Podchod pre pech Podchod pre pech zaisuje bezpen priechod medzi parkoviskom alebo parkovacm domom a staninou budovou nachdzajcou sa na opanej strane koajiska a nstupiskami elezninej stanice. Jedn sa o predenie u existujceho nstupiska popod koaje, ktor bol vybudovan v rmci modernizcie el. trate. Vstup z podchodu na parkovisko je v zsade rieen v dvoch alternatvach. V jednej alternatve je vystenie z predenho podchodu umiestnen medzi koajiskom stanice a ulicou Za drhou. Cestujci prechdzaj z parkoviska do podchodu rovovm priechodom cez predmetn komunikciu. V druhej alternatve je vystenie z predenho podchodu umiestnen a za komunikciou a cestujci prechdzaj popod komunikciu mimorovovo. Pred zaatm vkopovch prc pre vstavbu predenia podchodu bude zdemontovan koaj . 5 v dke cca 30,0 m, bude zdemontovan vhybka . D1 a D3 na vlekovom odovzdvkovom koajisku. Kblov vedenie osvetlenia bude doasne preloen mimo stavebnej jamy. Existujca kanalizcia DN 150 zabezpeujca odvedenie daovch vd z koajiska bude preruen a vody bud v prpade potreby doasne preerpvan.
Po vstavbe kontrukcie podchodu bude v rmci objektu podchodu vykonan zsyp stavebnej jamy. Pre zamedzenie deformcie novho zemnho telesa bud po oboch stranch uloen geomree po vrstvch 500 a 300 mm, priom posledn z nich bude prechdza priebene aj nad stropom podchodu. Nsledne sa vybuduje nov zvrok z koajnc tv. 49 E1 na elezobetnovch podvaloch s prunm podkladnicovm upevnenm skrutkovitho typu a rozdelenm podvalov UIC. Na vlekovom koajisku sa vloia pvodn vhybky. Parkovac dom S cieom zvi kapacitu parkoviska pri sasnom znen rozsahu trvalho zberu navrhuje sa alternatvne vybudovanie parkovacieho domu. Parkovac dom je kontrukne navrhnut z oceovej, povrchovo upravenej kontrukcie. Medzi vhody nosnej kontrukcie z oceovch prvkov oproti kontrukcii zo elezobetnovch prvkov je mon uvies kontrukcia je priestorovo sporn, uvatesky prjemn, cel objekt je vnman prostrednctvom thlych, ahkch oceovch kontrukci, kontrukcia je 100 % recyklovaten, realizcia vyaduje krtku dobu vstavby. Jednotliv podlaia parkovacieho domu s dopravne prstupn rampami s kontrolovanm vstupom, ktor sa pripja na existujcu komunikciu. Spolon vjazd a vjazd je opatren zvorami. Okrem rmp pre vozidl s jednotliv podlaia prepojen aj schodiskami. Po obvode s jednotliv podlaia otvoren bez obvodovch stien. Kontrukne s parkovacie domy rieen ako trojloov parkovacia ploina. Kontrukn vka podla je 2,80 m. Stropn kontrukcia parkovacieho domu pozostva z plechodosky, nosn trapzov plech s betnovou zlievkou, dimenzovanou na rozpon 7,50 m. Prestreenie obslunch rmp bude rieen trapzovmi plechmi uloenmi na nosnej oceovej rmovej kontrukcii. Hlavn nosn oceov rmov kontrukcia bude zaloen na prefabrikovanch bodovch zkladoch - ptkch. Vka zbradlia je 1,10 m. Najvyie podlaie parkovacieho domu nie je zastreen. Zastreen s len vertiklne komunikcie (schodisk) a rampy. Vetranie jednotlivch podla je prirodzen. V rmci vntornej technickej infratruktry parkovacieho domu s navrhovan elektrointalcie osvetlenie a bleskozvod, elektrick poiarna signalizcia a prpadne aj kontrola obsadenosti parkovacch stojsk. V rmci elektrointalcie bude navrhnut umel osvetlenie, bleskozvod a uzemnenie. Osvetlenie parkovacch stojsk bude navrhnut iarivkovmi svietidlami osadenmi na strope resp. stench objektu. Kble bud uloen v pancierovch rrkach a kblovch aboch. Osvetlenie bude ovldan automaticky smrakovm snmaom a prpadne snmami pohybu. Kontrola obsadenosti parkovacch stojsk me by rieen snmami obsadenosti jednotlivch stojsk. Za najspoahlivejie snmae sa pokladaj snmae ultrazvukov a po nich magnetick. Zrkov vody z podlh parkovacch domov s rieen vyspdovanm do horizontlnych odtokovch abov a vertiklnymi zvodmi s zrkov vody zveden pod podlahu 1.NP s prepojenm do leatej kanalizcie, ktor mus by v rmci predistenia odpadovch vd zasten do odluovaa ropnch ltok. Predisten vody bud odvdzan do vsakovacch zariaden, ktor mu by umiesten bu priamo pod parkovacm domom, resp. v terne popri objekte. Odvodnenie parkovacch plch Odkanalizovanie parkoviska je rieen sstavou ulinch vpustov, kanalizanch potrub, odluovaov ropnch ltok (ORL) a vsakovacch zariaden. Daov vody zachyten na spevnench parkovacch plochch s vzhadom na platn predpisy o ochrane ivotnho prostredia (Zkon o vodch .364 z r. 2004, STN 75 6101) klasifikovan ako vody zneisten a musia by pred vypanm do ternu a podpovrchovch vrstiev predisten v odluovaoch ropnch ltok. Cel kanalizan systm je navrhnut v slade s STN 73 6103 pre hodnoty pri trvan 15 - mintovho daa (stanica Bratislava) a periodicitu daa p=0,5 s intenzitou pre dan oblas q =142 l/s/ha. Potrubn rozvod kanalizcie navrhujeme v celom rozsahu zrealizova z PVC (PP) hladkch rr, v dimenzich DN 200 a DN 400 mm, ktor zabezpeuj dokonal a trval vodotesnos. Potrubn rozvod bude zasten do ORL s prietokom Q=30 l/s a Q=100 l/s. Stupe odlenia ropnch ltok je stanoven do 0,1 mg.l-1 NEL v slade s nariadenm vldy Slovenskej republiky slo 491/2002 Zb.z., ktorm sa stanovuj ukazovatele prpustnho stupa zneistenia vd. Odluovae s navrhnut v typovom preveden z vodostavebnho elezobetnu, v plnoprietokovom vyhotoven. Prevdzka navrhovanch ORL je plnoautomatick bez potreby zsahu obsluhy do technologickho procesu. Z
odluovaa RL bud vyisten zrkov vody odvdzan do vsakovacieho zariadenia umiestnenho mimo parkovacej plochy. Vsakovacie zariadenie pozostva z polyetylnovch rr DN 355 mm so pecilnou perforciou, ktor s osaden v trkovom obsype obalenom geotextliou. Cel systm je navrhovan tak, aby k jeho vyprzdneniu dolo v priebehu 12 - 24 hodn. Optick kbelizcia Optick kbelizcia bude zabezpeova prenos dt medzi jednotlivmi technologickmi zariadeniami navrhovanmi v rmci parkoviska a v parkovacch domov a technologickm domekom umiestnenm na parkovisku a prenos dt medzi technologickm domekom a zariadeniami SR. Osvetlenie Parkovisko bude osvetlen svietidlami LED osadenmi na osvetovacch stoiaroch umiestnench v chodnkoch, v trvnatch plochch alebo na spevnenej ploche na rozhran vyznaench radov stojsk. Ovldanie osvetlenia bude rieen automaticky smrakovm spnaom resp. spnacmi hodinami. Stoiare bud napojen zo samostatnho rozvdzaa RVO. Kblov rozvody bud navrhnut medenmi kblami uloenmi v chodnkoch alebo v spevnench plochch. Rozvody NN V rmci vonkajch rozvodov NN bud napojen vetky el. zariadenia navrhnut v rmci parkoviska ako s: informan systmy, zvory, platobn terminly, kamerov systm, nabjacie stojany pre elektromobily a pre elektrobicykle. Prpojka NN Pre napjanie elektrickch zariaden navrhnutch v rmci tohto projektu bude navrhnut nov kblov prpojka z existujcej trafostanice SR. Nakoko tto sa nachdza na opanej strane koajiska popod koaje sa pretla chrnika Parkovac systm Parkovac systm (zvorov) pozostva zo sborov samostatnch technologickch zariaden: parkovac automat s vjazdovm a vjazdovm terminlom, samoobslunej automatickej pokladne a informanho systmu. Parkovac automat Parkovac automat pozostva z vjazdovho a vjazdovho terminlu. Vjazdov a aj vjazdov terminl pracuje plne autonmne. Vjazdov terminl pozostva z automatickej zvory, terminlu a induknho detektoru zabudovanho vo vozovke. Vdaj parkovacieho lstka je podmienen prtomnosou vozidla pri stojane, ktor je kontrolovan induknm detektorom. Po odobrat karty je dan pokyn na otvorenie vjazdovej rampy. Terminl mus by schopn ta aj abonentn, alebo predplaten karty. Terminl mus by vybaven zariadenm na prenos nevyhnutnch informci o funknosti zariadenia prevdzkovateovi parkoviska. Vjazdov terminl pozostva z automatickej zvory, terminlu a induknho detektoru zabudovanho vo vozovke. Obsahuje taku jednorzovch, predplatench alebo abonentnch parkovacch kariet. innos terminlu je podmienen prtomnosou vozidla pri stojane, ktor je kontrolovan induknm detektorom. Terminl mus by vybaven zariadenm na prenos nevyhnutnch informci o funknosti zariadenia prevdzkovateovi parkoviska. Parkovacia poklada Sasou komplexu parkovacieho systmu je aj parkovacia samoobslun automatick poklada pre plne automatick pouitie a platby za parkovacie poplatky je zaloen na bze lstkov, platobnch kariet alebo inch kariet vydvanch prevdzkovateom BID, a.s. alebo prevdzkovateom elezninej dopravy. Platby s uskutoniten mincami, prpadne volitene bankovkami alebo bezhotovostne platbami pomocou kariet. Poklada mus vydva potvrdenky ktor bud akceptova zavy z poplatku za parkovanie pri vyuit elezninej dopravy. Samoobslun pokladne s v robustnom nerezovom preveden, s viacstupovm zabezpeenm proti neoprvnenmu vniknutiu. Kad poklada je riaden vlastnm priemyselnm potaom, ktor zabezpeuje funknos pokladne aj pri vpadku komunikanho spojenia s riadiacim potaom. Zlon zdroj v pokladni umouje riadne ukonenie prebiehajcej platby a kontrolovan vypnutie v prpade vpadku napjania.
Poklada me by volitene vybaven sirnou alarmu, ktor sa spust pri neoprvnenom vniknut do vntra zariadenia a mus by vybaven zariadenm na prenos informci prevdzkovateovi parkoviska. Do pokladne mono zabudova tie CCTV kameru, pomocou ktorej mono identifikova i sledova zkaznka. Informan systm o obsadenosti parkoviska Informan systm bude podva motoristovi informciu i parkovisko v relnom ase ponka von miesta na parkovanie. Systm pozostva z umiestnenia snmaov na vjazde a vjazde, z vyhodnocovacej jednotky a premenlivej dopravnej znaky s uvdzanm informcie VON a OBSADEN. V parkovacch domoch me by kontrola obsadenosti parkovacch stojsk zabezpeen aj snmami obsadenosti jednotlivch stojsk. Za najspoahlivejie snmae sa pokladaj ultrazvukov a po nich magnetick. Vyhodnocovacia jednotka bude nsledne informova o pote vonch miest alebo o obsadenosti parkoviska. Prenos informcie z vyhodnocovacej jednotky na informan panel me by realizovan pomocou kbla, siete mobilnch opertorov. daj o obsadenosti parkoviska bude prenan aj prevdzkovateovi parkoviska a prevdzkovateovi integrovanej dopravy. Komplex technologickch zariaden parkovacieho systmu bude napojen na rozvody NN. Informan systm elom informanho systmu je poskytova cestujcim elezninej dopravy a uvateom parkoviska informcie o vlakovej doprave, informcie prevdzkovatea integrovanho systmu a informcie o obsadenosti parkoviska (riei samostatn sbor Parkovac systm). Kad as informanho zariadenia me by tie doplnen aj o monos poskytovania reklm. Kad zo systmov odchod vlakov a informcie prevdzkovatea integrovanej dopravy bude prevdzkovan vlastnm zariadenm. Informan tabua o odchode vlakov Jedn sa o vizulny systm sliaci pre informovanie cestujcej verejnosti. Systm me poskytova informcie v rozsahu - druh vlaku, slo vlaku, cieov stanica, smer jazdy, pravideln odchod, mekanie. daj me by doplnen o zobrazenie aktulneho asu. Vetky daje bud preberan z informanho systmu SR vybudovanho na prslunej stanici alebo zastvke. Informan tabua prevdzkovatea integrovanho systmu Vizulny systm bude sli pre poskytovanie hlavne dopravnch ale aj veobecnch informcii prevdzkovatea integrovanho systmu dopravy a prpadne prevdzkovateov elezninej osobnej dopravy na prslunch tratiach ale aj prevdzkovatea mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Jedn sa napr. o informcie o nadvznch spojoch mestskej hromadnej dopravy, daje o zmench v doplnkovej doprave (napr. vluky, nehody, obmedzenia), veobecn daje o dopravnej situcii v Bratislave, daje o vonosti zchytnch alebo inch parkovsk v Bratislave a pod. daje mu bud preberan z informanch systmov jednotlivch prevdzkovateov. Veobecne Informan tabule s vekoplon programovaten zobrazovacie zariadenia jednostrann, pre umiestnenie vo vonkajom priestore. Tabule bud umiestnen pri vjazde na parkovisko a bud osaden na oceovej kontrukcii so zkladom. Kabelizcia k informanm tabuliam o vlakovej doprave je tvoren dtovmi kblami pre prenos potrebnch dajov z dtovho rozvodu informanho zariadenia v objekte zastvky alebo stanice. Ostatn komunikan spojenia je mon riei poda potreby kblovo (RS485, ethernet alebo kontakty), prpadne bezdrtovm prenosom (wifi, GSM, GPRS). Informan zariadenia nevyaduj riadenie technologickch procesov a pracuj plne automaticky. Napojenie na el. sie je navrhovan z NN rozvodu. Kamerov systm Kamerov systm sli na monitorovanie priestoru zchytnho parkoviska. Parkovisko je umiestnen v lokalite ktor je mimo astho a intenzvnejieho pohybu obyvateov prslunej obce, m sa strca monos akejsi prirodzenej, priebenej a celodennej obianskej kontroly danho priestoru. Cieom vybudovania kamerovho systmu je teda poskytn potencilnym cestujcim ktor pouij na presun medzi bydliskom a zchytnm parkoviskom vy stupe pocitu bezpenosti pri celodennom odstaven svojho vozidla na parkovisko. Okrem toho kamerov systm bude dohliada na technologick zariadenia navrhovan na parkovisku. Navrhovan systm m prispie k odstrneniu alebo podstatnmu zneniu vandalizmu.
Priestory parkoviska bud monitorovan kamerovm systmom pomocou statickch, digitlnych exterirovch kamier. Kamery bud pripojen do digitlnych videorekordrov s monosou ukladania zznamov na intern HDD. Videorekordry bud pripojen do siete prenosovho systmu jednak za elom sledovania zberov z kamier, sledovania zznamov, ale aj za elom monitorovania stavu kamerovho systmu pre potreby vasnej detekcie poruchy. Kamerov systm nevyaduje riadenie technologickch procesov a ani technologick procesy neriadi. Prenos zznamov z kamier bude realizovan do centrly prevdzkovatea integrovanho systmu pomocou systmu rdiovho prenosu dt GPRS alebo optickou sieou. Napjanie videokamier je navrhnut z rozvodu NN a zlohovan pomocou zlonho zdroja UPS osadenho akumultormi. Poplachov systm naruenia Cieom poplachovho systmu naruenia (PSN) je ochrana vntornch priestorov objektov pred neoprvnenm vniknutm do objektu. Chrnen priestory sa vybavia priestorovmi snmami PIR, detektormi rozbitia skla, okn a dvere magnetickmi kontaktmi. Chrnenmi priestormi je technologick domek v prpade povrchovho parkoviska alebo miestnos umiestnen v parkovacom dome. Detektory PSN sa pripoja na stredu PSN umiestnen v technologickom domeku, v prpade vybudovania parkovacieho domu v samostatnej miestnosti. Pre prenos signlov z stredne PSN do dispeingu prevdzkovatea integrovanho systmu sa vyuije navrhovan systmu rdiovho prenosu dt GPRS alebo optick sie. Dobjacia stanica pre vozidl s elektrickm pohonom Na parkovisku sa predpoklad osadenie dobjacch stanc pre dvojstopov a jednostopov vozidl s elektrickm pohonom. Navrhuje sa umiestnenie 2 dobjacch stanc pre dvojstopov vozidl (aut) a jeden nabjac stojan pre jednostopov vozidl (motorky, bicykle). Dobjacie stanice bud umiestnen na stojiskch nachdzajcich sa v blzkosti vjazdu na parkovisko alebo vjazdu do parkovacieho domu. Dobjacia stanica uren pre verejn priestory me by stojanov (plastov, alebo nerezov skria pdorysn rozmer cca 55 x 40 cm, vka cca 170 cm osaden na betnovom zklade. V parkovacom dome sa me poui dobjacia stanica nstenn s rozmermi cca 30 x 60 cm, vka cca 80 cm. Dobjacie stanice s vybaven prslunmi zsuvkami 2 x 230 V, 50 Hz a 2 x 400 V 50 Hz, elektromermi, dotykovm displejom za elom komunikcie s uvateom a takou bankovch a inch kariet. Zariadenie umouje prenos dt pomocou systmov UMTS, WLAN, LWL, GPRS, M-BUS. Dobjacia stanica pre jednostopov vozidl umouje sasn pripojenie a 6-ich vozidiel. Predmetom stavby je vytvorenie priestoru pre osadenie stanc a vybudovanie elektrickej prpojky pre ich pripojenie na elektrick sie. Vlastn dobjacie stanice v prpade zujmu motoristov dod a osad prevdzkovate takchto dobjacch stanc. Prenosov systm GPRS Prenosov (rdiov) systm bude zabezpeova prenos dt zo vetkch zabudovanch technologickch zariaden do sdla prevdzkovatea zchytnho parkoviska. Jedn sa o prenos dt z jednotlivch zariaden parkovacieho systmu, z informanch systmov, z kamerovho systmu, z poplachovho systmu naruenia a prpadne z nabjacch stanc. Za tm elom sa v technologickom domeku osadia stojany RACK osaden PATCH panelmi pre pripojenie signlov z jednotlivch zariaden. Okrem toho tam bude umiestnen zlon zdroj UPS. Pri domeku bude osaden stoiar s antnnym systmom Vyvolan preloky ininierskych siet Vzhadom na umiestnenie stavby je potrebn realizova preloky ininierskych siet, ktor sa nachdzaj v zem dotknutom stavbou. Na zklade predbenho prieskumu jedn sa o preloky siet verejnch prevdzkovateov ininierskych siet, siet v sprve eleznc Slovenskej republiky (Oblastn riaditestvo Trnava) a sasti aj siet v majetku a sprve skromnch spolonost sdliacich bezprostredne pri navrhovanom parkovisku. Prekladaj sa: vonkajie osvetlenie SR v dke cca 75 m, silnoprdov kble NN SR v dke cca 140 m, kanalizcia SR DN 150 v dke cca 70 m, verejn osvetlenie v dke cca 70 m, kanalizcia DN 400 v dke cca 70 m.
10
Preloky tchto siet bud realizovan v nevyhnutnom rozsahu a bud veden tak, aby obchdzali plochu budceho staveniska. Predpokladan objektov sstava Spracovan koncepcia zchytnho parkoviska a jeho technick rieenie bude v alom stupni projektovej dokumentcie predmetom rieenia nasledovnch prevdzkovch sborov a v stavebnch objektov. Prevdzkov sbory PS 21-01 Parkovac automat PS 22-01 Informan systm PS 22-02 Kamerov systm PS 22-03 Poplachov systm naruenia PS 22-04 Prenosov systm GPRS Stavebn objekty SO 02-01 Prprava zemia SO 05-01 eleznin spodok SO 05-02 eleznin zvrok SO 07-01 Parkovisko SO 07-02 Oplotenie SO 07-04 Rekontrukcia ulice Za drhou SO 07-05 Kblov chrnikov trasa SO 07-06 Obslun komunikcia k parkovaciemu domu SO 09-01 Odkanalizovanie SO 09-02 Rekontrukcia kanalizcie SR SO 09-03 Preloka kanalizcie DN400 SO 10-01 Vegetan pravy II.9. ZDVODNENIE POTREBY NAVRHOVANEJ INNOSTI V DANEJ LOKALITE:
V rmci Technicko ekonomickej tdie: Implementcia integrovanho dopravnho systmu na zem Bratislavy s dosahom na priahl reginy (Reming Consult, a.s., 2009) bola pre traov sek Trnava Pezinok Bratislava ako prestupn body vytipovan stanice Cfer, enkvice a Pezinok. Predpokladom pre spen fungovanie systmu integrovanej dopravy je vybudovanie zchytnho parkoviska individulnej automobilovej dopravy v o najkratej vzdialenosti k nstupnej elezninej zastvke. II.10. CELKOV NKLADY:
Celkov nklady bez DPH () 2 900 981 2 689 315 2 485 821 2 265 023 4 155 411 3 911 947
Variant Variant A.1 Variant A.2 Variant B.1 Variant B.2 Variant C.1 Variant C.2
Predpokladan nklady zohaduj nklady na stavebn a technologick as, zariadenie staveniska, vkup pozemkov, odvody za vyatie pdy ako aj prpravu verejnej prce, priom vek as nkladov (okolo 1/3) tvoria prve vkupy pozemkov. II.11. II.12. DOTKNUT OBEC: Dotknutou obcou je mesto Pezinok DOTKNUT SAMOSPRVNY KRAJ: Bratislavsk
11
II.13.
DOTKNUT ORGNY:
Dotknutm orgnom, v zmysle zkona . 24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie, je orgn verejnej sprvy, ktorho zvzn posudok, shlas, stanovisko, alebo vyjadrenie, vydvan poda osobitnch predpisov, podmieuj povolenie innosti. V tejto svislosti je to: Obvodn pozemkov rad Pezinok Obvodn rad Bratislava Obvodn rad ivotnho prostredia Bratislava Obvodn rad Pezinok Obvodn rad ivotnho prostredia Pezinok Regionlny rad verejnho zdravotnctva, Bratislava Okresn riaditestvo hasiskho a zchrannho zboru Obvodn rad pre cestn dopravu a pozemn komunikcie Bratislava Mesto Pezinok II.14. POVOUJCI ORGN :
Povoujcim orgnom, v zmysle zkona . 24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie, je obec alebo orgn ttnej sprvy prslun na vydanie rozhodnutia o povolen navrhovanej innosti poda osobitnch predpisov. V zmysle zkona . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov sa pripravovan stavba me realizova iba poda stavebnho povolenia stavebnho radu. Povoujcim orgnom je Mesto Pezinok II.15. REZORTN ORGN:
Rezortnm orgnom je v zmysle zkona NR SR . 24/2006 Z. z. je stredn orgn verejnej sprvy, do ktorho psobnosti patr navrhovan innos. V zmysle prlohy . 8 k zkonu . 24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie, tabuky . 9 Infratruktra, mono navrhovan innos zaradi do poloky 16b). Pre tieto innosti je rezortnm orgnom Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja SR II.16. DRUH POADOVANHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ INNOSTI PODA OSOBITNCH PREDPISOV
zemn rozhodnutie a stavebn povolenie v zmysle zkona c.50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov.. II.17. VYJADRENIE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI PRESAHUJCICH TTNE HRANICE: Vplyvy innosti na ivotn prostredie presahujce ttne hranice sa nepredpokladaj.
III. ZKLADN INFORMCIE O SASNOM STAVE IVOTNHO PROSTREDIA DOTKNUTHO ZEMIA III.1. CHARAKTERISTIKA PRRODNHO PROSTREDIA VRTANE CHRNENCH ZEM III.1.1. Geomorfologick pomery
Na zklade geomorfologickho lenenia SR patr skman zemie k celku Podunajsk pahorkatina, podcelku Trnavsk pahorkatina, asti Podmalokarpatsk pahorkatina. Sledovan zemie sa nachdza na rozhran Podmalokarpatskej pahorkatiny a Malch Karpt.
12
Podmalokarpatsk pahorkatina m typick pahorkatinn relif s plochmi irokmi chrbtami a roztvorenmi valinovmi dolinami. Pod ptm Malch Karpt s asti Podmalokarpatskej pahorkatiny tektonicky poklesnut a prejavuj sa ako mokraov zneniny, tzv. ry. V sasnosti s u odvodnen. A na nevek lesn remzky a hje je pahorkatina odlesnen. Vznamn je podiel vinohradov a ovocnch sadov. Nadmorsk vka zemia sa pohybuje od 172 200 m n. m. III.1.2. Geologick pomery
Nasledujce kapitoly o geologickch pomeroch s prevzat z Projektu geologickej lohy, ktor vypracoval GEOFOS (Mgr. amaj, 2013). Na geologickej stavbe irieho okolia sa podieaj dve jednotky prvho rdu: jadrov pohoria, vntrohorsk panvy a kotliny. Jadrov pohoria s zastpen Malmi Karpatmi. Predstavuj vrazn klenbohras medzi Viedenskou a Podunajskou panvou. Ich jadro tvoria krytalick bridlice, granitoidn horniny, na ktorch miestami le mladopaleozoick obal. Na tieto jednotky bolo poas vyvrsnenia nasunut prkrovy prevane mezozoickch hornn (najm vpence a dolomity, menej kremence, pieskovce a slieovce). Ako pohorie sa osamostatnili popaleognnymi horotvornmi pohybmi, priom neognne zlomy SV-JV smeru urili teraj smer pohoria a jeho ohranienie voi ninnm oblastiam. Podunajsk panva je zastpen iastkovou trnavsko-dubnickou stavbou. Na geologickej stavbe Podunajskej panvy sa podieaj kvartrne a neognne sedimenty. Neogn (sarmat pann) je budovan prevane vpnitmi lmi, jemnozrnnmi lovito-prachovitmi a piesitmi sedimentami, zriedkavo aj trkovitmi. Na povrch vystupuj pozd JV okraja Malch Karpt. V podlo vystupuj pliocnne piesito-trkovit sedimenty (blatnianska priehlbina). V hodnotenom zem sa nachdzaj kvartrne proluvilne sedimenty. Nplavov sedimenty predstavuj najm rozsiahle ale nzke nplavov kuele, ktor vznikli poas periglacilnych procesov. Do zujmovho zemia zasahuje rozsiahly rissky proluvilny dejekn kue. Mocnos sedimentov tu dosahuje prevane 4 a 5 m a tvoria ich mlo vytrieden zasiltovan trky, piesky, silty a trkopiesky s pestrm granulometrickm zloenm Povrchov vrstva, overen archvnym prieskumom (Fabian M., 2001) do hbky 1,2 - 3,9 m p.t., je budovan piesitmi lmi a lovitmi pieskami, pevnej konzistencie, v ktorch sa vyskytuj polohy vysokoplastickho lu. Podloie tvor neogn, znane vyzdvihnut k povrchu, zastpen plastickmi lovitmi zeminami a sliemi s bridlinatm uloenm vrstiev a s prtomnosou vpnitch konkrci, ojedinele zuhonatelho dreva. Zvltnosou tchto zemn je ich pomerne mal obsah lovitch frakci, avak s vysokmi hodnotami plasticity (silty). Loklne s prtomn slabo zvodnen piesky (mocnosti 0,1-2,2 m) a jemn trky oovkovitho vvoja. Poda Ininierskogeologickej rajonizcie Slovenska (Atlas krajiny SR, 2002) sa dotknut zemie nachdza v zem tvorenom rajnom dolnch rienych nplavov (F). Geodynamick javy Na zklade nzkej energie rovinatho relifu sa v hodnotenom zem geodynamick javy nevyskytuj. Ide o geodynamicky stabiln relif bez vskytu svahovch, alebo erznych javov. Z hadiska stability je posudzovan zemie stabiln. Poda prlohy STN EN 1998-1/NA/Z2 (73 0036) - zemie zaraujeme do zdrojovej oblasti seizmickho rizika 4, hodnota referennho pikovho seizmickho zrchlenia agR je 0,86 m.s-2. zemie sa nachdza v seizmickej oblasti so 7 MSK - 64 (Seizmotektonick mapa Slovenska). Z loklnych ohnsk zemetrasen sa vyskytuj ohnisk Raa, Svt Jur a Modra Loisk nerastnch surovn V blzkosti zujmovho zemia, JV smerom sa nachdza loisko Pezinok vyhraden loisko tehliarskych surovn s rozvinutou abou (organizcia: Pezinsk tehelne Panelre, a.s.). Priamo dotknut zemie nezasahuje do dobvacch priestorov. Hydrologick a hydrogeologick pomery zemie lokality patr k vrchovinovo-ninnej oblasti, s daovo-snehovm reimom odtoku, s max. prietokmi v mesiaci februr a aprl, s minimlnymi prietokmi v mesiacoch august a september. Najvznamnejm tokom irieho okolia je tok Blatina. Najblim tokom k hodnotenmu zemiu je Viniiansky potok, ktor vznik
13
stokom Mahulianky, Mlynskho a Grfskeho kanla a kanla Kratiny. Cel zemie je odvodovan do rskeho kanla, ktor zbiera vody Malch Karpt a odvdza ich do Malho Dunaja. Hydrogeologick pomery s odrazom geologickch charakteristk v danom zem. Podzemn voda je akumulovan prevane v piesitch vlokch neognneho svrstvia, s monosou ich vzjomnho horizontlneho aj vertiklneho nepravidelnho prepojenia III.1.3. Klimatick pomery
Poda lenenia Slovenska na klimatick oblasti patr hodnoten zemie do teplej klimatickej oblasti, do okrsku T4 tepl, mierne such, s miernou zimou. Priemern teploty v januri neklesaj pod -3 C (Atlas krajiny SR 2002, mapa . IV/27 Klimatick oblasti). Poda klimaticko-geografickch typov patr zemie do typu ninnej klmy s miernou inverziou teplt, suchej a mierne suchej subtypu teplho (suma teplt nad 10 C a viac je 3000 3200, teplota v januri -1 a -4 C, teplota v jli 20 a 21 C, ron amplitda priemernch mesanch teplt vzduchu je 20 a 24 C). Teplota Priemern ron teploty sa pohybuj okolo 8 a 9 C, vo vegetanom obdob 16,2 C. Vegetan obdobie charakterizovan teplotami nad 5 C trv priemerne 220 a 250 dn. Priemern teplota 10 C a viac (uie vegetan obdobie) je 184 dn v roku. Letn obdobie s teplotou nad 15 C trv priemerne 125 dn. Zrky Zrkov pomery Bratislavy s podmienen postupom cyklnu. Za takejto situcie barira Malch Karpt spsobuje, e nvetern severozpadn svahy s v porovnan s juhovchodnmi o nieo vlhkejie. V priemere najmenej zrok spadne v aprli a v septembri, km najbohatie na zrky s mesiace jl a november, na ktor pripad vye 16 % zrok z celoronho hrnu, na o najvmi vplva loklna brkov innos. Priemern poet dn so zrkami 1 mm a viac predstavuje 105 dn, zrkov hrn vo vegetanom obdob 453 mm a v zimnom obdob 428 mm. Hlavn zrkov deficit je vo vegetanom obdob, kee vtedy je najv vpar a spotreba vody rastlinami. Vetern pomery Orografick znenie medzi Alpami a Karpatmi podmieuje v celej tejto oblasti charakteristick cirkulciu vzduchu s prevldajcimi smermi vetra pozd osi SZ JV a celkovo rchlejiu vmenu vzduchu oproti okolitm oblastiam. Ako vznamn orografick prekka v posudzovanom zem vystupuj Mal Karpaty, poloen medzi Podunajskou a Zhorskou ninou kolmo na prevldajce smery vetra. Charakteristick je premenliv cirkulcia vzduchu s prevldajcou zlokou zpadnho prdenia, s pomerne nzkym podielom vskytu bezvetria od 3,6 8,5 %, o zabezpeuje dostaton vetranos zemia avak aj zven nchylnos na vetern erziu. Priemern rchlos vetra je 1,2 m/s. III.1.4. Voda
Povrchov vody Dotknut zemie patr do povodia rieky Dunaj. V sledovanom zem sa nachdzaj vodn toky Blatina s plochou povodia 18,760 km2. Do potoka Blatina (alebo tie Pezinsk potok) zasuje Viniiansky potok, ktor je tvoren stokom potoka Mahulianka, Mlynskho a Grfskeho kanla a kanla Kratiny. zemie je odvodovan do rskeho kanla, ktor zbiera povrchov vody Malch Karpt a odvdza ich do Malho Dunaja. Typ reimu odtoku v predmetnej oblasti je daovo snehov vo vrchovinovo ninnej oblasti, s maximlnymi prietokmi v mesiaci februr a aprl a s minimlnymi v mesiacoch august a september. Z vodnch tokov je sledovan len Pezinsk potok v jeho prirodzenom seku v oblasti Stupov. V lokalite plnovanej vstavby zchytnho parkoviska sa iadne vodn toky nenachdzaj. Podzemn vody Hydrogeologick pomery s vo veobecnosti podmienen geologickou a tektonickou stavbou zemia, lonmi, litologickmi, klimatickmi, hydrologickmi aj geomorfologickmi pomermi a vo vekej miere pozciou priepustnch polh k monm zdrojom dotcie zsob podzemnej vody. V prevanej asti zemia s nepriazniv. V granitoidnch horninch sa nachdzaj mal pramene puklinovho alebo suovho charakteru s plytkm
14
obehom vd, s vdatnosou 0,3 0,5 l.sek-1. Vdatnejie bvaj pramene druhotne suov v dolinch vyplnench mocnmi suami sstreujcich mnostvo malch puklinovch prameov. Ide o vody mkk, asto s obsahom agresvneho CO2. V neogne s to najm polohy pieskov, prpadne trkov sarmatu, ktor akumuluj podzemn vodu. V svrstv pannu prevldaj ly, polohy alebo oovky pieskov sa vyskytuj len sporadicky, m sa vytvraj mlo priazniv podmienky pre vskyt podzemnej vody. Vdatnos jednotlivch vrtov sa obyajne pohybuje pod 1,0 l.s-1, zriedkavejie do 2,0 l.s-1. Sedimenty kvartru s pre vytvranie vch akumulci podzemnej vody, vzhadom na mal mocnos, nevhodn a granulometrick zloenie a rozloha s mlo priazniv. Vie zvodnenie a praktick vznam maj fluvilne nplavy potokov v miestach vskytu priepustnch trkov. Vdatnosti vrtov dosahuj v priaznivch prpadoch 1,0 2,0 l.s-1. Vodohospodrsky chrnen zemia Zujmov zemie nezasahuje do iadnej vodohospodrsky chrnenej oblasti (CHVO). Poda Vyhlky ministerstva ivotnho prostredia SR . 211/2005 Z.z. s vodn toky Blatina (slo hydrologickho poradia 4-2115-002) a rsky kanl (4-21-15-005), zaraden medzi vodohospodrsky vznamn vodn toky. Kvalita vd Sledovanm vodnm tokom v oblasti je len potok Blatina (Saulak alebo tie Pezinsk potok), ktor patr v profile pod mestom Pezinok poda zkladnho chemickho zloenia a poda doplujcich chemickch ukazovateov do III. a IV. triedy istoty a poda ukazovateov kyslkovho reimu a mikrobiologickho oivenia do V. triedy istoty. V dsledku dlhoronej ponohospodrskej innosti sa predpoklad ovplyvnenie kvality podzemnch vd najm v blzkosti zdrojov zneistenia priemyselnch a ponohospodrskych objektov a skldky odpadov. III.1.5. Pdne pomery
Poda Atlasu krajiny SR (2002, mapa .IV/78 Pdy) sa v irom okol navrhovanej stavby vyskytuj fluvizeme, iernice a kambizeme. fluvizeme sa vyskytuj v nivch vodnch tokov, priom prevldaj fluvizeme glejov. Zrnitostne s stredne ak. Humusov horizont je hrub 0,30 0,45 m so strednm a vysokm obsahom humusu. Pdy s hlbok, bez skeletu. Pdna reakcia je slabo kysl. Loklne, v depresnch polohch, sa mu vyskytova gleje (trvalo zamokren pdy). Menej sa vyskytuj fluvizeme s vysokm obsahom skeletu u v povrchovom horizonte. Tieto pdy maj tenk humusov horizont s nzkym obsahom humusu. iernice kultizemn maj humusov horizont do 0,35 m so strednm a vysokm obsahom humusu. Zrnitostne s stredne ak, loklne sa vyskytuje skelet u v povrchovom horizonte, hlbie v pdnom profile jeho obsah stpa. kambizeme s zrnitostne prevane stredne ak, menej ak. Humusov horizont je hrub 0,20 0,35 m s nzkym obsahom humusu. Pdna reakcia je slabo kysl a kysl. Pdy s stredne hlbok a hlbok. V povrchovom horizonte obsahuj nzky a stredn obsah skeletu, ktorho obsah s hbkou stpa. pecilnou klasifikanou jednotkou pouvanou v systme bonitcie pd SR je Hlavn pdna jednotka (HPJ). HPJ predstavuje elov zoskupenie pd rovnakej alebo podobnej kvality, vymedzuje sa najastejie na rovni pdnych subtypov a ich kombinci, niekedy aj substrtu, hbky pdy, textry a obsahu skeletu. Niou taxonomickou jednotkou bonitcie je Bonitovan pdno-ekologick jednotka - BPEJ, ktor je vymedzen na zklade klimatickho reginu, HPJ, sklonu a expozcie svahu, skeletovitosti a hbky pdy a pdneho druhu (zrnitosti). Pdy v zujmovom zem stavby s poda bonitanho informanho systmu VPOP zaraden do BPEJ 0105001 a 0022002. BPEJ 0105001: Klimatick regin : 01 tepl, vemi such, ninn, suma priemernch dennch teplt (TS>100 C) 2800 - 3000, priemern teplota vzduchu v januri je -10 a -30 C, za vegetan obdobie (aprl a september) 16 a 170. (Datko a kol., 1996).
15
Hlavn pdna jednotka : 05 Fluvizeme typick nekarbontov, ahk Svahovitos a expozcia: 0 - Rovina bez prejavov plonej vodnej erzie Skeletovitos a hbka pdy : 0 pdy hlbok, bez skeletu Zrnitos pdy : 1 ahk pdy hlinitopiesonat a piesonat- s obsahom frakcie <0,01 mm do 20 %. BPEJ 0022002: Klimatick regin : 00 vemi tepl, vemi such, ninn, suma priemernch dennch teplt (TS>100 C) nad 3000, priemern teplota vzduchu v januri je -10 a -20 C, za vegetan obdobie (aprl a september) 16 a 170. (Datko a kol., 1996). Hlavn pdna jednotka : 22 iernice typick, stredne ak Svahovitos a expozcia: 0 - Rovina bez prejavov plonej vodnej erzie Skeletovitos a hbka pdy : 0 pdy hlbok, bez skeletu Zrnitos pdy : 2 stredne ak pdy hlinit - s obsahom frakcie <0,01 mm 30 - 45 %. Z hadiska kvality v zmysle Prlohy 3 k Zkonu 220/2004 o ochrane pdy s dotknut pdy zaraden poda kdu BPEJ prevane do 6. skupiny (0105001), len juhovchodn okraj zberu zasahujci do BPEJ 0022002 je zaraden do 1. skupiny. III.1.6. Flra a vegetcia, fauna
Vegetcia
Poda fytogeografickho lenenia Slovenska - Futk (1984) patr flra hodnotenho zemia do oblasti zpadokarpatskej kveteny (Carpaticum occidentale) obvodu predkarpatskej flry (Praecarpaticum), okresu Mal Karpaty. Hodnoten zemie je v blzkej nvznosti, kontakte, s flrou obvodu pannskej xerotermnej flry (Eupannonicum), okresu Podunajsk nina. Na zklade rekontruovanej vegetanej mapy (Michalko et. al. 1984) mono predpoklada, e v slade s prrodnmi podmienkami v zkych nivch potokov sa fragmentrne vyskytovali lun lesy podhorsk, t.j. jelov lun lesy Alnenion glutinoso incanae Oberd. 1953. Na pt Malch Karpt, v obvode Podunajskej niny prevaovala asocicia Salicetum triandrae Malcuit 1929, v ktorej boli okrem druhov vbovo-topoovch lesov pravidelne zastpen aj prvky podhorskch lunch lesov. V alvich vodnch tokov vak prevaovali spoloenstv jaseovo-brestovch a dubovo-brestovch lesov, klasifikane patriacich do podzvzu Ulmenion Oberd. 1953. V zem plone dominovali dubovo - hrabov lesy karpatsk Carici pilosae-Carpinenion betuli J. et. M. Michalko 1984. Fragmentrne na teplch expozcich pt Malch Karpt sa vyskytovali dubovo-hrabov lesy pannske Querco robori-Carpinenion betuli J. et. M. Michalko 1984 a dubov xerotermofiln lesy zvzu Quercion pubescentis- petreae Br.-Bl. 1931 predstavovan spoloenstvom asocicie Quercetum petreae-cerris So 1957. Sasn charakter vegetcie predmetnho zemia je vsledkom flrogenetickch pomerov a vraznch dlhodobch a extenzvnych antropognnych zsahov, najm vak spsobmi a charakterom vyuvania krajiny. Vegetcia v sledovanom zem je vrazne pozmenen antropognnou innosou. Pvodn lesn porasty boli v minulosti odstrnen a nahradila ich ponohospodrska pda, ktor sa v sasnosti vekoblokovo obrba. V dnenej dobe v hodnotenom zem njdeme nhradn rastlinn spoloenstv, priom dominuj ponohospodrske kultry, polia, vinohrady, opusten vinohrady a sprievodn segetlne a ruderlne spoloenstv.
16
ivostvo Poda zoogeografickho lenenia zemia Slovenska (epelk, 1980) le sledovan as na rozhran zpadnho okrsku vntornho obvodu zpadnch Karpt provincie Karpaty a pahorkatinovho dunajskho okrsku Pannskej oblasti provincie Vntrokarpatsk zneniny. Sasn druhov zloenie ivochov je v dsledku intenzvneho vyuvania zemia sformovan do tchto zkladnch typov ivonych spoloenstiev zoocenz: zoocenzy ponohospodrskej krajiny, kultrnej stepi (na ornej pde, vinohrady), zoocenzy intravilnu obce (Pezinok, Vinosady, Modra), zoocenzy nelesnej stromovej a krovitej zelene v ponohospodrskej krajine zoocenzy vd (reprezentovan potokmi a kanlmi) zoocenzy lesa (nadvzujce vo vych polohch na vinohrady). ivostvo irieho zzemia stavby je druhovo pestr. Znmy je naprklad vskyt modlivky zelenej alebo sgy stepnej. Zistilo sa tu doteraz 700 druhov motov a okolo 20 druhov mravcov. Z vemi bohato zastpenho vtctva je mono z okolia hradnch zrcann Malch Karpt spomen skaliara pestrho a skaliarika sivho. Z dravcov a sov sa v Malch Karpatoch vyskytuje sokol rroh, vr skaln, plamienka driemav, kuvik obyajn, myiarka uat. Cicavce s zastpen druhmi srnec lesn, jele lesn, zajac pon. Z chrnench druhov sa v Malch Karpatoch vyskytuje mufln lesn, daniel kvrnit a in. ivone spoloenstv ponohospodrskej krajiny s v sledovanej asti zemia reprezentovan predovetkm druhmi, ktor s na ponohospodrsku krajinu viazan potravnmi vzahmi, pretoe na intenzvne obhospodarovanch poliach a trvnych porastoch nemaj vhodn hniezdne monosti. Typickmi predstavitemi tchto biotopov s kovrnok pon (Alauda arvensis), jarabica pon (Perdix perdix) a prepelica pon (Coturnix coturnix), hniezdiace vinou v obilninch, resp. v trvnych porastoch.Viacer druhy hniezdia v krovinch, v roztrsenej nelesnej vegetcii, na okrajoch pohoria alebo v zhradch, napr. hrdlika zhradn (Streptopelia turtur), myiak hrny (Buteo buteo), sokol myiar (Falco tinnunculus), a i. Vznamn rolu v tomto zem hr roztrsen stromov a krovinn vegetcia, ktor pln okrem funkcie topickho (hniezdneho) biotopu pre niektor druhy vtkov (napr. skorky, atle) aj funkciu biotopu krytovho pre lovn zver. III.2. KRAJINA, KRAJINN OBRAZ, STABILITA, OCHRANA Mesto Pezinok je star vinohradncke mesto leiace pod svahmi Malch Karpt. Blzkos hlavnho mesta Bratislavy, ahk dostupnos cestnou a elezninou dopravou, pretrvvajca tradcia vinohradnctva a vinrstva, ako aj pecifick gastronmia s atraktvne pre turistov a kadodennch nvtevnkov mesta. III.2.1. Krajina a jej truktra
Z hadiska sasnej krajinnej truktry sledovan zemie predstavuje lovekom silne pozmenen krajinu s vysokm podielom obhospodarovanch plch, zastavanch zem s dominantnmi prvkami bvania, dopravnej infratruktry, arelov obchodu, sluieb, skladovch priestorov, administratvno prevdzkovch arelov. V krajinnej truktre dominuj zastavan plochy s rznym funknm vyuitm. Z hadiska vyuitia plch na zem okresu najv podiel predstavuje ponohospodrsky intenzvne vyuvan pda (a 45,7%), 6% plochy okresu predstavuj zastavan plochy, lesy zaberaj z okresu 42,9%, vodn plochy a toky 1,2%, a ostatn plochy 4,2%. Dotknut lokalita a jej bezprostredn okolie predstavuje eleznin tra so stanicou, s mnostvom prvkov technickej infratruktry, komunikcia s chodnkom a po pravej strane obrban plocha ponohospodrskej pdy olemovan rozptlenou zeleou. Vo vzdialenejch astiach je mestsk zstavba, priemyseln arely a v diake v pozad pohorie Malch Karpt. III.2.2. Scenria krajiny
Scenriu krajiny reprezentuje jej obraz. Sledovan zemie je posudzovan na zklade hodnotenia jeho vizulnej charakteristiky vnmanej lovekom. Najastejie hodnotenmi parametrami s rozmanitos, truktra, prrodnos a jedinenos krajiny.
17
Za pozitvne nosn prvky scenrie krajiny v dotknutom zem mono povaova v prvom rade vetky typy lesov, remzok, vetrolamov a brehovch porastov, vodn plochy a vodn toky, vegetciu a pod. Negatvnymi prvkami scenrie s mestsk a vidiecke osdlenia tvoren svislou plochou zastavanch zem, priemyseln a ponohospodrske arely, technick prvky, skldky a in negatvne javy a prvky, ktor negatvne ovplyvuj celkov scenriu krajiny. Scenriu Pezinka vrazne ovplyvuje okolit pohorie Malch Karpt s junmi svahmi s vinohradmi a lesmi, ktor vytvraj charakteristick pozadie mestu s mnostvom historickch pamiatok a vekou tradciou. Pre mesto je charakteristick historick centrum s typickmi metianskymi domami, ulicami v pravidelnom sieovom pdoryse a zvykami pvodnch hradieb. III.2.3. Chrnen zemia poda zkona . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny
Navrhovan stavba je lokalizovan v zem, v ktorom poda zkona . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny plat 1. (najni) stupe ochrany. Poda platnch legislatvnych predpisov (zkon NR SR . 543/2002 o ochrane prrody a krajiny) sa v irom zzem sledovanej stavby nachdzaj nasledovn chrnen zemia: CHKO (Chrnen krajinn oblas) Mal Karpaty (rozloha 64 610 ha) bola vyhlsen Vyhlkou MK SSR . 64/1976 Zb. a novelizovan Vyhlkou MzP SR . 138/2001 Z.z. zo da 30.marca.2001. Je jedinm vekoplonm chrnenm zemm vinohradnckeho charakteru. Rznorod geologick podklad a geomorfologick lenitos sa odra v pestrosti vegetanho krytu, ktor zahruje lesn porasty od dubovch, cerovodubovch, dubovohrabovch lesov a po buiny na hrebeni. Vemi pestr s lesostepn a stepn spoloenstv junch svahov s vskytom teplomilnch druhov: hlavik jarn, zlatofz jun, poniklec vekokvet, klinek Lumnitzerov. Aj ivostvo zemia je druhovo pestr. Znmy je naprklad vskyt modlivky zelenej, alebo sgy stepnej. Zistilo sa tu doteraz 700 druhov motov a okolo 20 druhov mravcov. Z vemi bohato zastpenho vtctva je mono z okolia hradnch zrcann spomen skaliara pestrho a skaliarika sivho. Z dravcov a sov sa v Malch Karpatoch vyskytuje sokol rroh, vr skaln, plamienka driemav, kuvik obyajn, myiarka uat. NPR (nrodn prrodn rezervcia) r vznikla poklesom zemia pozd vchodnch svahov Malch Karpt v dsledku tektonickej innosti v obdob mladch tvrtohr pribline pred desatisc rokmi. zemie bolo postupne zaplavovan vodou pritekajcou z Malch Karpt aj z Dunaja. Plytk voda poskytovala optimlne podmienky pre ivot vodnm rastlinm. Ich odumret asti asom vytvorili vrstvu raeliny. Pvodn jazero sa tak zmenilo na moiar porasten typickou vegetciou. r je (od roku 1952) jedinenou prrodnou rezervciou so slatinnojelovm lesom a mnohmi chrnenmi rastlinnmi a ivonymi druhmi, pravdepodobne najrozsiahlej pvodn ekosystm tohto druhu v strednej Eurpe. Hlavnou drevinou v stromovom poschod je jela lepkav (Alnus glutinosa). Z alch drevn sa k jeli pridruuj breza previsnut (Betula pendula), vba krehk (Salix fragilis), zriedkavejie dub letn (Quercus robur), vba biela (Salix alba) a jase zkolist podunajsk (Fraxinus angustifolia subsp. danubialis). NATURA 2000 Natura 2000 je nzov sstavy chrnench zem lenskch krajn Eurpskej nie a hlavnm cieom jej vytvorenia je zachovanie prrodnho dedistva, ktor je vznamn nielen pre prslun lensk tt, ale najm pre E ako celok. Tto sstava chrnench zem m zabezpei ochranu najvzcnejch a najviac ohrozench druhov vone rastcich rastln, vone ijcich ivochov a prrodnch biotopov vyskytujcich sa na zem ttov Eurpskej nie a prostrednctvom ochrany tchto druhov a biotopov zabezpei zachovanie biologickej rznorodosti v celej Eurpskej nii. Sstavu NATURA 2000 tvoria 2 typy zem: chrnen vtie zemia vyhlasovan na zklade smernice o vtkoch (Special Protection Areas, SPA); zemia eurpskeho vznamu vyhlasovan na zklade smernice o biotopoch (Special Areas of Conservation, SAC). Za elom zachovania biotopov druhov vtkov eurpskeho a nrodnho vznamu s v okol navrhovanej stavby navrhovan v rmci sstavy chrnench zem NATURA 2000 chrnen vtie zemia a zemia eurpskeho vznamu: SKCHVU 014 (chrnen vtie zemie) Mal Karpaty,
18
III.2.4.
SKUEV 0276 (zemie eurpskeho vznamu) Kuchynsk hornatina (rozloha 3382,11 ha; k.. Kuchya, Pernek, Pezinok), SKUEV 0279 r (rozloha 433,71 ha, k., Svt Jur, Chorvtsky Grob), zemn systm ekologickej stability
zemn systm ekologickej stability (SES) je tak celopriestorov truktra navzjom prepojench ekosystmov, ich zloiek a prvkov, ktor zabezpeuj rozmanitos podmienok a foriem ivota v krajine. Zklad tohto systmu predstavuj biocentr, biokoridory a interakn prvky nadregionlneho, regionlneho a miestneho vznamu. V okolitom zem sa nachdzaj menie svisl plochy lesnch porastov, ktor v krajine plnia vznamn funkciu biocentier. V zujmovom zem boli vylenen nasledovn prvky zemnho systmu ekologickej stability: Biocentr Predstavuj ekosystm alebo skupinu ekosystmov, ktor vytvraj trval podmienky pre rozmnoovanie, kryt, vivu ivch organizmov a na zachovanie a prirodzen vvoj ich spoloenstiev. LBc1 loklne biocentrum Trenanov mlyn, LBc2 loklne biocentrum rozrenie biocentra Trenanov mlyn nvrh, LBc3 loklne biocentrum stok Saulaku (Blatina) a Viniianskeho potoka nvrh, LBc4 loklne biocentrum - lesk pri ihrisku nvrh, LBc5 loklne biocentrum - rozrenie existujcich drevinnch porastov nvrh, LBc6 loklne biocentrum - Pri Raelinovch zvodoch, LBc7 loklne biocentrum - Lesk JV od Vinosadov, LBc8 loklne biocentrum - Zmock park v centre mesta Pezinok poda M-SES Pezinok. Biokoridory Predstavuj priestorovo prepojen sbor ekosystmov, ktor spjaj biocentr. Umouj migrciu a vmenu genetickch informci ivch organizmov a ich spoloenstiev, na ktor priestorovo nadvzuj interakn prvky. Najvznamnejm nadregionlnym biokoridorom je terestrick biokoridor veden hrebeom Malch Karpt. RBk regionlny biokoridor Pezinsk potok (Blatina, Saulak) (M-SES Pezinok), RBk regionlny biokoridor rsky kanl Vininiansky potok (M-SES Pezinok), RBk regionlny biokoridor Trniansky potok (ertov kopec Trnianska dolina Doln ady) poda RSES), LBk loklny biokoridor Limbask potok, LBk loklny biokoridor Vininiansky potok (kanl zpadne od Vinosadov), LBk loklny biokoridor Mahulianka, LBk loklny biokoridor Vininiansky kanl, LBk loklny biokoridor Stolin potok. III.3. OBYVATESTVO, JEHO AKTIVITY, INFRATRUKTRA, KULTRNO HISTORICK HODNOTY ZEMIA Navrhovan investcia je umiestnen v Bratislavskom kraji, v okrese Pezinok v katastrlnom zem Pezinok. Okres Pezinok je okres v Bratislavskom kraji na Slovensku. M rozlohu 375,5 km a ije tu 57 975 obyvateov. Sprvne sdlo okresu je mesto Pezinok. III.3.1 Obyvatestvo a jeho aktivity
Okres Pezinok (375,5 km2) sa potom obyvateov zarauje medzi menie okresy Slovenska (57 975), hustotou zaudnenia ale vysoko prevyuje priemer (154 obyv/1 km2). Husto osdlen je hlavne JV polovica
19
okresu. Najvie sdla s pozd komunikcie II/502 pod ptm Malch Karpt. Oblasti SV od komunikcie s osdlen riedko. Okresn mesto Pezinok, ktor je sasou Bratislavskho samosprvneho kraja, je situovan 18 km severovchodne od hlavnho mesta Bratislavy. Rozklad sa na dvoch katastrlnych zemiach Grinava a Pezinok na ploche 7276 ha na pt Malch Karpt, vo vke 156 m n. m. Okres sused s okresmi Senec, Bratislava, Malacky a Trnava. Poloha mesta Pezinok je vhodn okrem inho aj z hadiska blzkosti k dvom ttnym hraniciam (k rakskej a k maarskej). Severovchodne od Pezinka sa nachdza Trnava. Najbliie susedn obce s Modra (SV), Limbach (Z je z Pezinka dobre viditen, lebo le na svahu Malch Karpt), Vinin (J) a enkvice (V). Rozloha mesta je 72 755 000 m2 (k 31.12.2011). Poet obyvateov ku 31.12.2011 je 21 263. Hustota obyvateov je 292 obyv /km2. Vvoj potu obyvateov v obci v rokoch 2007 2011 znzoruje tabuka: Rok Poet obyvateov 2007 21656 2008 21839 2009 22068 2010 22324 2011 21263
Z predchdzajcej tabuky je zrejm postupn nrast potu obyvateov v meste a na roky 2010 2011, kedy dolo k miernemu poklesu potu obyvateov. Z dajov tatistickho radu SR vyplvaj aj alie skutonosti, tkajce sa obyvatestva: Z celkovho potu obyvateov v roku 2011 21 263 bolo 10 112 muov a 11 151 ien. V predproduktvnom veku bolo 3334 obyvateov, v produktvnom veku 13 308 a v poproduktvnom veku 4 621 obyvateov. V uvedenom roku 2011 sa narodilo v meste 288 obyvateov, z toho bolo 143 chlapcov a 145 dievat. Celkov prrastok obyvateov v roku 2011 predstavuje 173. Poda dosia dostupnch vsledkov stania obyvateov, domov a bytov z roku 2001 tvorila ekonomicky aktvna zloka obyvatestva a 56,4% z celkovho potu obyvateov. Do tejto skupiny sa vak zarauj aj nezamestnan, eny na materskej dovolenke ale aj pracujci dchodcovia. Najviu skupinu zamestnanch tvorili zamestnanci pracujci za mzdu, plat resp. in druh odmeny. Z celkovho potu ekonomicky aktvneho obyvatestva a 1400 obyvateov (51,9%) odchdzalo denne za prcou mimo obce. Blzkos hlavnho mesta a vek ponuka pracovnch prleitost je dvodom toho, e a 46,99% EAO obyvateov odchdzalo za prcou do Bratislavy. Do obc mimo okresu odchdzalo za prcou 3,64% obyvateov a 1,78% obyvateov odchdzalo za prcou do zahraniia. Naopak, za prcou do obce dochdzalo 1 070 obanov, priom najv podiel tvorili obyvatelia dochdzajci z inch okresov (38,87%). Z Bernolkova dochdzalo do Ivanky pri Dunaji 11,2% obyvateov a zo Senca 11,4% obyvateov. Z hlavnho mesta Bratislava dochdzalo do obce a 33,36% zamestnancov. III.3.2. Ekonomick zklada mesta Vrobn sfra je v sledovanom zem najviac rozvinut v meste Pezinok, kde sa sstreuje hlavne na vrobu stavebnch hmt, drevospracujci priemysel a potravinrsky priemysel a drobn remeseln vroba. Najvmi pezinskmi podnikmi s Drevokombint, .p. Vitis Pezinok, Rudn bane, ZDRAVZAR, Stavebn podnik, pekre, Pezinsk tehelne Panelre, a.s , a alie. Rozvinut je aj skladov hospodrstvo, ktor je v zem zastpen vekoskladmi zameranmi napr. na predaj npojov, potravn, ovocia a zeleniny, stavebnch materilov a pod. Vinohradnctvo a vinrstvo u roky uruj ivotn tl vekej asti obyvatestva. Okrem u zaniknutho zlatho banctva je v Pezinku znma a stle prosperujca tehliarska vroba a z nej odvoden vroba itkovej a umeleckej keramiky III.3.3. Ponohospodrstvo V Bratislavskom kraji obhospodaruj ponohospodrske subjekty pdu s celkovou vmerou 80 812,47 ha. Najviu as z nej tvor orn pda (65 427,85 ha). V Bratislavskom kraji je stupe zornenia z
20
ponohospodrskej pdy vrazne nad priemerom Slovenskej republiky. V okrese Senec dosahuje tento ukazovate vye 90 %. V Bratislavskom kraji je rastlinn vroba zameran na pestovanie penice, jamea, kukurice na zrno, olejnn, cukrovej repy, zemiakov, zeleniny a krmovn na ornej pde. Najviu zberov plochu z tchto ponohospodrskych plodn m penica. Vmera obhospodarovanej pdy v okrese Pezinok (poda PN Reginu BSK, AUREX 2012): Druh pozemku Orn pda Lky a pasienky Ovocn sady Vinice Obhospodarovan pda spolu Okres Pezinok 10 061,58 ha 278,91 ha 21,58 ha 2055,4 ha 12515,9 ha
V katastri mesta Pezinka hospodria PD Pezinok, PD Grinava a stredisk ivonej vroby a skromne hospodriaci vlastnci. Z pestovanch plodn najvznamnejie miesto patr obilovinm, krmovinm, zemiakom a cukrovej repe. Rozvinut je vinohradnctvo. V ivonej vrobe sa zameriavaj na chov hovdzieho dobytka, opanch, kon a hydiny. JZ svahy Malch Karpt patria ku tradinm oblastiam pestovania vinia a vroby vna. Pezinok je jednm z centier Malokarpatskej vinohradnckej a vinrskej oblasti. Vinohrady v irom okol s registrovan ako vinohradncke hony. Na zem Bratislavskho kraja s stredisk ivonej vroby priestorovo rovnomerne rozloen v kraji, s menmi kapacitami hospodrskych zvierat. Sstredenie vieho potu hospodrskych zvierat na jednom mieste (farme, dvore, areli alebo majeri) spsobuje nepriazniv vplyv na okolit ivotn prostredie, ktor je treba eliminova vylepovanm pouitej technolgie, celkovm usporiadanm stredsk a dodriavanm psma hygienickej ochrany. III.3.4. Lesn hospodrstvo Vmera lesnch porastov v Bratislavskom kraji poda evidencie Nrodnho lesnckeho centra vo Zvolene je 49 746,03 ha, t. j. cca 30 % celej plochy zemia SR. V okrese Pezinok tvor vmera lesov z celkovej plochy 42,9 %. Poda vlastnctva a 59,13% lesov patr ttu a 30,18% s mestsk lesy. V slade so zkonom SNR . 138/1991 Zb. o majetku obc v znen neskorch noviel prelo na Mesto vlastnctvo asti LHC (Lesnho hospodrskeho celku) Pezinok v k.. Pezinok o vmere cca 1171,87 ha. V sasnosti platnom desaronom (2009-2018) Lesnom hospodrskom plne (LHP) tvoria lesn celok (LC) Mestsk lesy Pezinok (MLP). Nachdzaj sa na bo Malch Karpt a s ohranien od severu lesnou cestou lbek, zanajcou nad kameolomom, a po Pezinsk Babu, od vchodu a juhovchodu katastrlnou hranicou k.. Pezinok. Na juhozpade siahaj a po vinohrady. V sasnosti s lesn porasty tvoren najm istmi buinami, v spodnch partich na hranici s vinohradmi sa vyskytuj dubiny s prmesou alch drevn a v hrebeovch partich suov vrcholov buiny. Mestsk lesy sa nachdzaj na zem Chrnenej krajinnej oblasti Mal Karpaty. III.3.5. Infratruktra III.3.5.1. Dopravn infratruktra Doprava v meste Bratislava predstavuje uzlov bod zbiehajcich sa dopravnch trs, o je rozhodujcim faktorom ovplyvujcim cel Bratislavsk kraj. Cestn komunikan sie bez miestnych komunikci predstavuje dku 1 676 km, z toho na zemie Bratislavy pripad 795 km cestnej siete. Z celkovej dky cestnej siete pripad na dianin seky 92 km. Dka elezninej siete predstavuje v sasnosti cca 196 km, z toho 79 km pripad na bratislavsk eleznin uzol. elezninou dopravou sa zabezpeuje cca 25 % prepravench osb z prmestskch obc a spdovho zemia Bratislavskho kraja do Bratislavy.
21
Kapacita sasnej elezninej siete a jestvujcich elezninch zariaden m dostaton rezervu v svislosti s dnenm ale i oakvanm vyuvanm elezninho systmu. Dleitm prvkom pri alom rozvoji eleznice je jej prebiehajca modernizcia. Stanovenie priort budceho dopravnho systmu BSK vychdza z Koncepcie BID a priort stanovench BSK v nvrhu stratgie rozvoja BSK. Navrhnut Pln dopravnej obslunosti BSK sa tka reginu BSK vrtane zemia Hlavnho mesta SR Bratislavy. Vybudovanie funknho dopravnho systmu na celom zem BSK s nosnou elezninou osobnou dopravou a doplnkovou autobusovou dopravou vyaduje od prepravcov: koordinciu cestovnch poriadkov vetkch dopravcov, eliminciu sbenosti spojov, zaruenie prpojovosti v miestach prestupu cestujcich, zavedenie intervalovej vlakovej dopravy. V sasnosti vyuva verejn hromadn dopravu na zem Bratislavy a Bratislavskho kraja pribline 55 percent obyvatestva. Po zaveden integrovanho dopravnho systmu by ich poet mal vrazne vzrs. Kostrou pre modern integrovan dopravn systm by mala by koajov (eleznin) doprava, ktor by zabezpeovala dopravn obslunos mesta Bratislavy, miest a obc na zem Bratislavskho kraja a obc Rakska a Maarska priahlch k hlavnmu mestu Bratislava. Ostatn druhy verejnej dopravy maj tvori obslun systm a bud nadvzova na nosn (koajov) systm ktor je prevdzkovan elektrickou trakciou a vykazuje vetky podstatn atribty pre dodranie tvorby a ochrany ivotnho prostredia. Koncepcia vybudovania integrovanho dopravnho systmu vychdza z viacerch samostatnch loh, ktor s predmetom rieenia viacerch projektov. Prioritnmi s: Pln dopravnej obsluhy BSK Koncepcia bratislavskej integrovanej dopravy Projekt TEN-T 17 na zem Bratislavy (prepojenie elezninch koridorov) tdia modernizcie elezninej trate Kty Bratislava trovo Nvrh parkovacej politiky v Bratislave Sasn stav dopravy na zem Bratislavy a v priahlch reginoch eleznin infratruktra je tvoren: medzinrodnmi traami t. hranica R/SR Kty Bratislava trovo t. hr. SR/MR, Bratislava Trnava ilina, Bratislava Marchegg Viede, Bratislava Kittsee Viede, regionlnou traou Bratislava Dunajsk Streda Komrno miestnymi traami Zohor Zhorsk Ves, Plaveck Mikul Jablonica Zohor. eleznin uzol Bratislava tvor 13 elezninch stanc, trate a spojky spjajce jednotliv dopravne, dve odboky a dve eleznin zastvky. Do uzla je zapojench 7 traovch smerov: smer Kty (dvojkoajn tra) do el. stanice Devnska N. Ves, smer Trnava (dvojkoajn tra) do el. stanice Bratislava-Raa, smer Galanta (dvojkoajn tra) do el. stanice Bratislava-Vajnory, smer Dunajsk Streda (jednokoajn tra) do el. stanice Podunajsk Biskupice, smer Rajka (Maarsko) (jednokoajn tra) do el. stanice Rusovce, smer Kittsee (Raksko) (jednokoajn tra) do el. stanice Bratislava-Petralka, smer Marchegg (Raksko) (jednokoajn tra) do el. stanice Devnska N. Ves, Pre osobn dopravu, t.j. pre vstup a nstup cestujcich, slia okrem uvedench stanc aj eleznin stanice Bratislava - Lama, Bratislava hlavn stanica, Bratislava predmestie, Bratislava Nov Mesto, Bratislava NS a zastvky Bratislava - Vinohrady a Bratislava - elezn studienka. Pre eleznin dopravu je minimlnym cieom zachovanie doterajieho podielu elezninej dopravy na celkovom objeme prepravnho vkonu v podmienkach liberalizovanho dopravnho trhu.
22
Stratgia bratislavskej integrovanej dopravy Koncepcia BID rozdeuje Bratislavsk samosprvny kraj na 9 oblast : oblas 1 mesto Bratislava, oblas 2 Zhorie zpad, oblas 3 Zhorie vchod, oblas 4 Mal Karpaty, oblas 5 Pezinok, Modra, oblas 6 Senec, oblas 7 Rovinka, oblas 8 Maarsko (prihranin oblas), oblas 9 Raksko (prihranin oblas). Uveden oblasti s alej lenen na psma (reprezentujce vzdialenos od Bratislavy). Prioritou budceho dopravnho systmu BSK je vybudovanie funknho dopravnho systmu na celom zem BSK s nosnou elezninou osobnou dopravou a doplnkovou autobusovou dopravou. Pln dopravnej obslunosti BSK prihliadajc na rozdiely medzi jednotlivmi oblasami rozdeuje zemie BSK na p mikroreginov: Zhorie, Pezinok, Senec, Dunajsk Lun, Bratislava. Predpoklad sa, e v mikroreginoch Zhorie a Pezinok bude nosnm dopravnm systmom eleznin doprava. V mikroreginoch Senec a Dunajsk Lun bude v I. etape nosnm dopravnm systmom autobusov doprava s vhadom na posilnenie elezninej dopravy v mikroregine Senec na rove nosnho dopravnho systmu. V Bratislave je ako nosn dopravn systm uvaovan koajov dopravn systm (elektrika a eleznica). Predpokladan linky regionlnej a mestskej dopravy zabezpeovan elezninou dopravou poda koncepcie BID (z r. 2007) : R2 Devnska Nov Ves Bratislava hl. st. Bratislava Raa/Bratislava Vajnory, R5 Bratislava Raa/Bratislava Vajnory Bratislava predmestie Bratislava fililka Bratislava Petralka, R7 Podunajsk Biskupice Bratislava Nov Mesto Bratislava hl. st. Devnska Nov Ves, R9 Rusovce Bratislava Petralka Bratislava Nov Mesto Bratislava hl. st. Devnska Nov Ves, R20 Bratislava Malacky, R21 Bratislava Marchegg, R25 Zohor Zhorsk Ves, R30 Zohor Plaveck Mikul, R50 Bratislava Trnava, R60 Bratislava Senec (Galanta Nov Zmky), R70 Bratislava Dunajsk Streda, R80 Bratislava Rajka, S7 Bratislava Petralka Wolfsthal, S60 Bratislava Petralka Viede, S80 Bratislava Devnska Nov Ves Viede. Stratgia nosnho dopravnho systmu MHD na zem Bratislavy Stratgia je stanoven v zemnom plne mesta a je spracovan pre dva scenre : scenr A vychdza z trendu prudkho rozvoja automobilizcie pri sasnom zaostvan rozvoja hromadnch doprv, pota s vm vyuvanm osobnho vozidla pre skromn i podnikatesk ely, predpoklad prioritu v oblasti budovania zariaden pre automobilov dopravu (komunikan sie, parkovisk, sluby). V doprave cez hranice mesta sa predpoklad stagncia elezninej a autobusovej dopravy a nrast automobilovej dopravy. Scenr B sleduje variant preferovania systmov hromadnej dopravy, ktor bud schopn svojou kvalitou konkurova automobilovej doprave v slade s dokumentom Stratgia rozvoja hl. m. SR Bratislavy.
23
Scenr zrove pota so spoloensky prijatenmi monosami rozvoja komunikanho systmu mesta. V doprave cez hranice mesta sa predpoklad presun cestujcich na hromadn dopravy, predovetkm na eleznin dopravu. V technickom rieen sa jedn o nvrh 4-och dostredne vedench smerov ktor maj by dopravne obsluhovan dvoma trasami nosnho systmu, ktor s pracovne oznaovan A a B: Trasa A : zpado-vchodn, zaiatok tejto trasy je v M Dbravka, prechdza Ktikmi, Dlhmi dielmi, Karlovou Vsou, prechdza centrom mesta a pokrauje cez Ruinov s ukonenm na Letisku M.R.tefnika, Trasa B : juho-severovchodn, zaiatok m v junej asti Petralky, prechdza na sever v sbehu s Jantrovou cestou a po prekonan Dunaja smeruje do Karadiovej ulice a v trase bvalej elezninej stanice Fililka pokrauje na Predmestie a do Rae. Kov priority vzahujce sa k projektu Projekt IDS na zem Bratislavskho samosprvneho kraja podporuje trvalo udraten mobilitu prostrednctvom rozvoja jednotlivch dopravnch systmov, ktor s integrovan do jednho systmu, v ktorom na zklade ich charakteristk je preferovan jeden ekologicky a kapacitne najvhodnej systm koajov doprava. Koncepcia rieenia elezninej dopravy eleznin doprava bude v rmci IDS plni tieto zkladn funkcie : zabezpeova aiskov funkciu v prmestskej verejnej hromadnej dopravy zo smerov - Kty, Pezinok, Senec, Viede, zabezpeova doplnkov a vhadovo aiskov funkciu v prmestskej verejnej hromadnej doprave zo smeru Dunajsk Streda, podiea sa na vkonoch v MHD na zem Bratislavy v smeroch vedenia elezninch trat o to najm: Petralka centrum mesta Raa/Vajnory t. j. eleznin spojenie Jankov Dvor odboka Dunaj Bratislava fililka Bratislava predmestie Bratislava Raa/Bratislava Vajnory a Devnska Nov Ves Bratislava Nov mesto Podunajsk Biskupice. Pre zabezpeenie uvedench funkci a vkonov bud : na zastench tratiach : Kty Bratislava, Trnava Bratislava, Galanta Bratislava, Dunajsk Streda Bratislava, Viede Kittsee Bratislava, Viede Marchegg Bratislava, veden prmestsk vlaky v intervale pokrvajcom vhadov poty cestujcich v prmestskej doprave. Tieto vlaky bud iastone plni aj vkony v rmci MHD, m sa zni v sasnosti vysok percento cestujcich, ktor okrem vlaku musia poui na dosiahnutie svojho ciea aj MHD. na vybranch tratiach nachdzajcich sa na zem Bratislavy : Devnska Nov Ves Bratislava hl. st. Bratislava Nov Mesto Podunajsk Biskupice, Bratislava Petralka (Jankov dvor) odboka Dunaj Bratislava fililka Bratislava predmestie Bratislava Raa/Bratislava Vajnory, Bratislava Petralka (Jankov dvor)- Bratislava fililka odboka Slovany Bratislava Nov Mesto Bratislava Letisko/Podunajsk Biskupice, bud veden mestsk vlaky v intervale pokrvajcom vhadov poty cestujcich v mestskej hromadnej doprave. Mesto Pezinok le na kriovatke vznamnch regionlnych dopravnch ciest II. triedy. Cesta II/502 Bratislava Pezinok Modra sa tiahne pozd svahov Malch Karpt (malokarpatsk vnna cesta), ktorej sasou je aj mesto Pezinok. Cesta II/503 spja smer Malacky Pezinok Senec amorn (prepojuje dianin trasy D61 a D2). S najblimi obcami je Pezinok spojen ttnymi cestami: Limbach (III/502004), enkvice (III/502005) a Slovensk Grob (III/502002).
24
Mestom Pezinok prechdza mimoriadne frekventovan cesta II/502, po ktorej denne prejde viac ako 20 000 vozidiel. Dlhodobo nerieen problm vysokch intenzt v centre mesta by mal vyriei projektovan obchvat mesta. Spomnan obchvat na ceste II/502 m tranzitn vznam nielen v smere od Bratislavy, ale aj smerom na Malacky, Senec, i Modru. V meste funguje mestsk hromadn doprava, ktor zabezpeuj linky vntromestskej prepravy a medzimestsk preprava (SAD) hlavne do Bratislavy, alebo do Modry. Cyklistika v oblasti Pezinka nem doposia vytvoren vhodn podmienky. V sasnosti existuje cyklistick trasa v sbehu s cestou II/502, v prepojen Pezinka s Myslenicami a cyklochodnk z Pezinka do Senca, ktor bol otvoren v roku 2004. Pezinkom prechdza elektrifikovan eleznin tra Bratislava Trnava ilina Koice. eleznice Slovenskej republiky modernizovali koridor ..5, do ktorho patr medzistanin sek Svt Jur Pezinok (3366m) a medzistanin sek Pezinok enkvice (5290m), a ktor bol modernizovan na rchlos160km/h. III.3.5.2. Zsobovanie elektrickou energiou Rieen zemie je orientovan na 110 kV sie, ktorej vkon je 2x40 MVA. Distribun sie v dotknutch sdlach je 22 kV. III.3.5.3. Zsobovanie plynom Mesto Pezinok je zsobovan plynom prostrednctvom VTL plynovodov VTL DN 150, PN 25 Bratislava Pezinok Modra. III.3.5.4. Zsobovanie pitnou vodou PEZINSK SKUPINOV VODOVOD zsobuje pitnou vodou sdla Pezinok a jeho miestnu as Grinava, Svt Jur, Vinosady, Vinin, Slovensk Grob, Limbach a obec Chorvtsky Grob z okresu Senec. Podiel obyvateov zsobovanch z tohto vodovodu dosiahol 90,6 %. III.3.5.5. Odvdzanie a znekodovanie odpadovch vd Stokov sie v meste Pezinok je jednotn, gravitan, odkanalizovva cel mesto a as oblasti Kuidorfsk dolina. V miestnej asti Grinava kanalizcia nie je vybudovan. Na stokovej sieti je 6 zberaov (A,B,C,D,E,F) a 11 odahovacch komr, z ktorch s daov vody zasten do potoka Saulak. Kanalizan sie je zasten na OV Pezinok. Stokov sie bola budovan a rozirovan od roku 1969 a dodnes. Stav stokovej siete zodpoved veku a opotrebovanosti materilu. Vo vhade je potrebn pristpi k opravm kanalizcie na zamedzenie prtoku balastnch vd, ktor je znan. OV Pezinok bola dobudovan a uveden do prevdzky v roku 1970 typu usadzovacie ndre a aktivcia s plnch kalovm a plynnm hospodrstvom. V roku 1988-1990 bola realizovan dostavba biologickch filtrov. Recipientom vyistench odpadovch vd je Saulak. OV je v technickom stave primerane k svojmu veku a opotrebovanosti materilu. V sasnosti je hydraulicky preaen, nakoko do existujcej verejnej kanalizcie, ktor je zasten na OV Pezinok, presakuje znan mnostvo balastnch vd. istenie odpadovch vd z mesta Pezinok je koncepne uvaovan odvedenm na OV Bratislava Vrakua v rmci projektu Malokarpatsk regin, odkanalizovanie. III.3.5.6. Nakladanie s odpadmi Mesto zabezpeuje likvidciu komunlnych odpadov prostrednctvom zmluvy s firmou Petmas spol. s r.o., ktor sa zrove star o vyuitie vytriedench druhotnch surovn a likvidciu zvynho netriedenho odpadu uloenm na skldku odpadov v Dubovej. V zmysle platnho VZN . 13/2011, ktorm sa men a dopa veobecne zvzn nariadenie . 5/2001 o nakladan s komunlnymi odpadmi a drobnmi stavebnmi odpadmi, v znen VZN . 5/2004 sa v meste uplatuje separovanie odpadov, triedia sa sklo, papier, plasty, obyvatelia v rodinnch domoch triedia aj biologick odpad.Vvoz odpadu sa rob poda vvoznho kalendra; obyvatelia rodinnch domov dostvaj kalendr do domcnosti. Mesto zabezpeuje pre svojich obanov najmenej 2 x rone zber objemnho odpadu (t. j. takho, ktor prea smetn ndobu alebo sa do nej nevojde, napr. drobn stavebn odpad, nbytok, koberce, okn, pneumatiky, konre a haluzovina...). Pre obanov mesta Pezinok funguje v pracovnch doch a v sobotu na enkvickej ul. . 12 Zbern miesto nebezpench odpadov. Pracovnci fy Petmas odober od obyvateov nebezpen odpady, ktor nepatria medzi komunlne odpady. Tto sluba je pre fyzick osoby bezplatn, pre firmy je za hradu.Napriek tomu, e vetci s zapojen do systmu zberu odpadov, nachdzaj sa v meste
25
neleglne skldky odpadov. Mesto raz rone (zvyajne na jar) likviduje tieto skldky. Skldky sa zvyajne tvoria na tch istch miestach, napr. na konci Vininianskej cesty, na Fajgalskej ceste, Glejovka - pri koajniciach...). III.3.6. Rekrecia a cestovn ruch Pezinok je sasou turistickho projektu Malokarpatsk vnna cesta, ktor spja obce a mest Malokarpatskho reginu s vinohradnckymi a vinrskymi tradciami od Bratislavy a po Smolenice. Mesto je zaujmav pre turistov jednak vaka svojim historickm pamiatkam (o. i. s z nich vytvoren dva produkty cestovnho ruchu: Historick okruh po centre mesta a Bansk nun chodnk), znmym kultrnym podujatiam nadmestskho vznamu, jedinenm muzelnym a umeleckm expozcim (vinohradncko-vinrska expozcia v Malokarpatskom mzeu, expozcia predmetov zskanch archeologickm vskumom Pezinka a prv a jedin Galria insitnho umenia na Slovensku, ktor sa nachdza v zrekontruovanom Schaubmarovom mlyne so zachovalou mlynskou technikou) a v neposlednom rade svojm programom tzv. vnneho turizmu - ochutnvkami vna a gastronomickch pecialt ako aj tradinmi vinrskymi podujatiami (Vnne trhy v aprli, Vinobranie v septembri, Svtomartinsk poehnanie mladho vna (11. novembra) a De otvorench pivnc (v novembri). Okolie Pezinka ponka prleitosti pre zimn i letn turistiku a relax - znakovan turistick chodnky v Malch Karpatoch, v Areli zdravia Rozlka tenis a jazda na kooch, mestsk kryt plavre, squashov hala a v zime snkrske a lyiarske (zjazdrske i bekrske) terny s umelm zasneovanm a 5 vlekmi na vrchu Baba. III.3.7. Kultrnohistorick pamiatky zemie, na ktorom sa dnes rozklad mesto Pezinok, sa v psomnch materiloch prvkrt spomna v listine z roku 1208 ako "terra Bozin". V nasledujcich storoiach sa mesto postupne zmenilo z banskej osady na vinohradncke mesteko po druhej vlne nemeckej kolonizcie na zaiatku 16. stor. Snaha meanov a obyvateov Pezinka o zskanie prv slobodnho krovskho mesta vyvrcholila 14. jna 1647, kedy kr Ferdinand III. udelil Pezinku tieto privilgi. V 17. - 18. storo zaval Pezinok svoj najv rozkvet a patril medzi najbohatie mest Uhorska. Jeho slva a bohatstvo bolo zaloen na produkcii kvalitnch vn. V 19. storo zaalo postupn spriemyselovanie mesta; bola tu zaloen prv tovre na vrobu kyseliny srovej v Uhorsku, tovre na vrobu ihiel a taktie vek tehela. Doasn konjunktru v 19. stor. spsobilo predovetkm obnovenie aby zlata v chotri Pezinka a zavedenie eleznice, m sa Pezinok stal najdleitejm mestom Malokarpatskej vinohradnckej oblasti. Prv polovica 20. stor. predstavovala padok mesta. V tomto ase nebolo v Pezinku vieho priemyselnho podniku, o zrove s poklesom vinohradnckej produkcie spsobilo masvne vysahovalectvo do Ameriky. Postupn zlepenie zaalo a po skonen II. svetovej vojny. V meste Pezinok sa nachdza mnostvo stavebnch a architektonickch pamiatok, z nich niektor s evidovan strednom zozname pamiatok na Slovensku (vek poet). V Pezinku sa nachdzaj: Marinsky stp na Radninom nmest Radnica z 17. Storoia na Radninom nmest Renesann dom na ul. M.R. tefnika 2 Kaviakov dom na ul. M. R. tefnika 4 Gotick dom na ul. M. R. tefnika 3 z polovice 15. Storoia Palugyayovsk kria, tie Petersovsk, na Ulici M. R. tefnika 9 zo 16. Storoia Rmskokatolcky Farsk kostol na Farskej ulici zo zaiatku 14. Storoia Kapucnsky kostol a kltor na Holubyho ulici 91 zo 17. Storoia Habnsky dvor na Kupeckho ulici Plffyovsk papiere - za Pinelovou nemocnicou pri Fabinovom mlyne zo 17. Storoia V okrese Pezinok bolo objavench v okol mesta Modra a v blzkosti Vinosadov niekoko archeologickch lokalt z vekomoravskho obdobia (sdlisko, zvyky studne a pod.). Evidovan s nasledovn archeologick nlezisk: Sumberg zaniknut stredovek dedina s kostolom a cintornom (pri Pinelovej nemocnici), Cajla stopy banskej innosti z 18. 19. storoia, Slnen dolie stredovek bansk innos Star zmok I. (nad Pinelovou nemocnicou) stredovek fortifikcia zo zaiatku 14. Storoia Star zmok II. (pri kameolome) stredovek fortifikcia z 13. 15. storoia
26
Dlh Pole (Grinava) pravek osdlenie na zem medzi Grinavou a Slovenskm Grobom Lazrna pravek osdlenie na poliach za Hliniskom smerom na Vinin
VZN . 2/2007 o pamtihodnostiach mesta Pezinok obsahuje zoznam alch cca 35 poloiek, ktor maj historick, architektonick, umeleck alebo umelecko remeseln a urbanistick hodnotu avak zatia nie s vyhlsen za kultrne pamiatky. III.4. SASN STAV KVALITY IVOTNHO PROSTREDIA VRTANE ZDRAVIA III.4.1. Sasn stav kvality ivotnho prostredia Stav ivotnho prostredia v rznych astiach zemia Slovenska je diferencovan. Reginy SR vykazuj rzny stav zaaenia jednotlivch zloiek ivotnho prostredia a v rznej miere sa v nich uplatuj rizikov faktory. Tieto vplyvy, zae, i rizik maj (popri rznorodosti prrodnch pomerov) predovetkm antropognny charakter. V procese environmentlnej regionalizcie sa poda zvolench kritri a postupov, hodnotiacich ivotn prostredie a vplyvy na, vyleuj reginy s uritou kvalitou alebo ohrozenosou ivotnho prostredia. zemie SR je poda environmentlnej kvality prostredia rozdelen do 5 kategri: 1. Stupe prostredie vysokej rovne 2. Stupe prostredie vyhovujce 3. Stupe prostredie mierne naruen 4. Stupe prostredie naruen 5. Stupe prostredie silne naruen Pezinsk regin patr k zemiam, ktorho sasn zneistenie ovzduia neprekrauje pri hodnoten jednotlivch zloiek zneistenia povolen hygienick limity a preto ani nespad do oblasti riadenia kvality ovzduia. Produkcia zneisujcich ltok je v porovnan s celottnym priemerom podpriemern a sasn zneistenie zodpoved benmu stredoeurpskemu pozadiu. Umouj to priazniv prrodn podmienky, ktor zabezpeuj v oblasti dostaton cirkulciu vzduchu a dobr rozptylov podmienky. Najvmi zdrojmi zneisovania ovzduia s v regine najm kotolne, zdrojom pranosti s ponohospodrske plochy, mimo vegetanho obdobia, kedy nie s pokryt vegetciou a lniovmi zdrojmi zneistenia ovzduia s aj komunikcie s intenzvnou automobilovou dopravou cesta II/502 Bratislava Trstn a II/503 Senec Malacky. Hluk je neiadci a kodliv jav, ktor nepriaznivo psob na zdravotn stav obyvatestva, ako aj na prrodn prostredie. Hlukov za sa prejavuje hlavne v priemyselnch centrch, pozd dopravnch lni, pozd nletovch plch leteckch kueov, pri abe surovn a pod. Hodnotiacim kritriom rovne hluku dopravy je v sasnosti ekvivalentn hladina hluku, u leteckej dopravy sa bude znovu uplatova i maximlna hladina hluku. Legislatvne je hluk v sasnosti upraven vyhlkou Ministerstva zdravotnctva SR .549/2007, ktorou sa upravuj podrobnosti o prpustnch hodnotch hluku, infrazvuku a vibrci a o poiadavkch na objektivizciu hluku, infrazvuku a vibrci v ivotnom prostred. Z hadiska hodnotenia stupa zneistenia povrchovch vd je jedinm sledovanm povrchovm tokom potok Blatina (Pezinsk potok). V profile Pezinok patr poda zkladnho chemickho zloenia a poda doplujcich chemickch ukazovateov do III. a IV. triedy istoty a poda ukazovateov kyslkovho reimu a mikrobiologickho oivenia do V. triedy istoty. K jeho najvm zneisovateom patria Rudn bane, kanalizcia mesta Pezinok a Modra, Vojensk tvar Pezinok, Vinrske zvody a drevrsky podnik v Pezinku. Kvalita podzemnch vd v sledovanej oblasti je ovplyvnen dlhodobou ponohospodrskou innosou. Radnov riziko. iarenie z prrodnch zdrojov, uvdzan ako radnov riziko, patr k stresovm faktorom, ktor negatvne psobia na zdravotn stav obyvateov reginu. Kozmick iarenie a prirodzen rdioaktivita hornn, hydrosfry a atmosfry s podmienen prtomnosou rdioaktvnych prvkov K, U, Th v horninch. K najvznamnejm zdrojom prrodnho iarenia patr radn, ktor je prtomn v stopovch mnostvch v horninch (horninov podloie budov, stavebn materil) a je zdrojom radicie predovetkm v budovch a vo vode. Za oblasti s najvym potencilnym radnovm rizikom mono poklada zny nachdzajce sa v blzkosti tektonickch lni, mladch zlomov a v miestach kriovania tektonickch lni. Najrizikovejie oblasti sa pritom nachdzaj vo vzdialenosti do 10 km od tchto lni. Vaka svojim vlastnostiam
27
radn a produkty jeho rdioaktvneho rozpadu prenikaj na povrch z relatvne vekch hbok. Ich renie umouj najm tektonick poruchy a zny, ako aj provitos hornn a sedimentov. Z podloia domov sa cez rzne netesnosti a pukliny dostva priamo do domu, a tm vystavuje jeho obyvateov svojim inkom. Pre loveka nie je ani tak nebezpen samotn radn ako produkty jeho premeny, ktor s u tuh rdioaktvne ltky a viau sa na aerosoly a prachov astice vo vzduchu. Po vdchnut sa zachytvaj v hlienovej vrstve, ktor tvor svisl vrstvu v dchacch cestch, a tak dochdza k priamemu oarovaniu buniek. Toto oarovanie je povaovan za jednu z prin vzniku rakoviny pc pretoe me djs k nekontrolovanmu deleniu buniek a k vzniku zhubnho ndoru. Jedn sa vak o dlhodob zleitos priom riziko je tm vyie, m vyia je koncentrcia radnu v prostred. Stupe radnovho rizika vyjadruje riziko prenikania radnu z geologickho podloia do stavebnch objektov. Stredn a vysok stupe radnovho rizika zisten pri podrobnom premeran stavebnho pozemku je podnetom na uskutonenie protiradnovch opatren pred vstavbou. Mapa Prognza radnovho rizika (Atlas krajiny, mapa . IX/57, MP SA, SAP 2002) ukazuje, e v oblasti Malch Karpt prevlda stredn kategria radnovho rizika. Vysok radnov riziko bolo zisten JZ od Ply v okrese Pezinok a v samotnom meste Pezinok a jeho najbliom okol. Zneistenie horninovho prostredia a pd Extraviln obce je ponohospodrsky intenzvne vyuvan. Realizovanie ponohospodrskych a vrobnch aktivt potencilne zvyuje nebezpeenstvo kontamincie pd. Potencilnymi bodovmi zdrojmi zneistenia pd mu by ierne (prp. riaden) skldky odpadov na ponohospodrskej ako aj lesnej pde. V rmci Plonho prieskumu kontamincie pd (PPKP) na Slovensku s sledovan obsahy kontaminujcich ltok v pdach vo vybranch katastrlnych zemiach. V Bratislavskom kraji bolo v rmci PPKP 2005 sledovanch 3 096,0 ha ponohospodrskych pd. Neboli na nich zisten iadne nadlimitn obsahy akch kovov (olovo, kadmium, chrm, nikel, ortu, arzn a zinok). Z hadiska pdnej reakcie takmer 42,6% vmery pd v okrese Pezinok m slabo kysl reakciu, t.j. pH 5,6 6,5. Ponohospodrske pdy v oblasti katastra nie s nchyln na acidifikciu. III.4.2. Sasn zdravotn stav obyvatestva Poda dajov tatistickho radu SR k 31. decembru 2011 mala Slovensk republika 5 404 322 obyvateov. Narodilo sa 60 813 ivch det (o 403 viac ako v roku 2010) a zomrelo 51 903 osb (o 1 542 menej ako v roku 2010). Tento pozitvny vvoj spsobil, e ivorodenos sa medzirone zvila na 11,3 promile (o 0,2 bodu) a mrtnos klesla na 9,6 promile (o 0,2 bodu). Uzavretch bolo 25 621 manelstiev a rozviedlo sa 11 102 manelskch dvojc. V porovnan s rokom 2010 bol poet sobov vy o 206. Na 100 uzavretch manelstiev pripadlo 43 rozvodov (47 v roku 2010). Trend zvyovania prirodzenho prrastku obyvatestva, ktor sa v roku 2010 pozastavil, op pokrauje. Dosiahol hodnotu 8 910 a bol o 1 945 osb vy ne v roku 2010. Zahraninou migrciou zskala Slovensk republika 2 966 osb, o 417 osb menej v porovnan s rokom 2010. Trend poklesu sa udriava od roku 2009 (prisahovalo sa 4 829, vysahovalo 1 863 osb). Celkov prrastok obyvatestva dosiahol 11 876 osb (o 1 528 viac ako v roku 2010).
Obyvatestvo ivonaroden k 31.12.2011 Slovensk rep. 5 404 322 60 813 Bratislavsk kraj 606 537 7 787 Okres Pezinok 57 975 696 Zdroj :Stav a pohyb obyvatestva v SR, SR 2011 zemie Zomret 51 903 5 718 536 Prirodz. prrastok 8 910 2 069 160 Prisahoval 2 966 7 714 1 078 Celkov prrastok 11 876 6 606 757
Zdravotn stav obyvatestva je vsledkom psobenia viacerch faktorov ekonomick a socilne situcia, vivov nvyky, ivotn tl, rove zdravotnckej starostlivosti, ale aj ivotn prostredie. V roku 2011 zomrelo na Slovensku 51 903 osb, vysok mrtnos je najm u muov v strednch vekovch kategrich (30 55 rokov). Podstatn as mrtnosti obyvatestva sa sstreuje do 5 hlavnch kapitol prin smrti. Najviac mrt bolo v roku 2011 v muskej asti populcie v dsledku chorb obehovej sstavy, alej novotvarov a aj v dsledku vonkajch prin mrtnosti, vrtane dopravnch nehd. Aj u ien bola mrtnos na choroby obehovej sstavy najvyia, za nimi nasleduj ndorov ochorenia a choroby trviacej sstavy. U muov je viac ako 3-krt vyia mrtnos v dsledku vonkajch prin. Je to aj dsledok vysokho podielu mrt pri
28
dopravnch nehodch. Vyia mrtnos muov je aj v dsledku rznych poplenn, otrv a mrtnosti z dvodu nsilia. mrtnos (poet zomretch na 100 000 obyvateov) poda prin smrti v okrese Pezinok v porovnan so stavom v celej SR a Bratislavskom kraji dokumentuje nasledovn tabuka :
Ochorenie mui 12 289 7 027 1 869 2 133 vonkajie priny mrtnosti (kap. XX.) 363* choroby trviacej sstavy (kap. XI) 1 725 Zdroj : Stav a pohyb obyvatestva v SR, SR 2011 choroby obehovej sstavy (kap. IX) ndorov ochorenia (kap. II) choroby dchacej sstavy (kap. X) SR eny 15 017 5 044 1 400 688 99* 1 145 mrtnos poda prin smrti Bratislavsk kraj Okres Pezinok mui eny mui eny 122 146 1 268 1 481 86 54 801 657 23 18 231 197 211 72 17 7 1* 0* 37* 8* 20 11 208 151 * - poet zomrelch pri dopravnch nehodch
Z dajov uvedench v tabuke je zrejm, e aj v okrese Pezinok, tak ako v celej SR, je na prvom mieste mrtnos na choroby obehovej sstavy, na druhom mieste s ndorov ochorenia. Dopravn nehodovos Jednm z vnych argumentov pre vyuvanie hromadnej osobnej dopravy je neustly nrast potu dopravnch nehd na cestch. Dopravn nehodovos sa tie vznamne podiea na nepriaznivch tatistickch dajoch o mrtnosti obyvatestva. Dopravnou nehodou rozumieme udalos, ku ktorej dolo pohybom vozidla v cestnej premvke a mala za nsledok kody na ivotoch, zdrav alebo na majetku, bez ohadu na to, i bola klasifikovan ako trestn in, resp. priestupok a i bola prejednvan sdom alebo trestnou komisiou dopravnho inpektortu. Patria sem i dopravn nehody, ku ktorm dolo na miestach obmedzene prstupnch pre cestn premvku (napr. na ponch a lesnch cestch, v zvodoch, dvoroch a pod.). Pri kadej dopravnej nehode sa zisuje len hlavn prina vzniku nehody. K nehodm zaprinenm inou prinou patria najm zrky s lesnou zverou, pd osoby z vozidla za jazdy, nehody zavinen spolujazdcom a pod. Kritick nehodov lokalita (KNL) je lokalita s evidentne vysokm potom dopravnch nehd. Na to, aby sa nehodov lokalita stala kritickou mus by splnen podmienka, e skuton poet dopravnch nehd na nej vzniknut je v ako kritick poet nehd. Kritick poet dopravnch nehd sa ur exaktnm postupom. Za opakujcu sa kritick nehodov lokalitu sa povauje tak KNL, kde sa poas uplynulch 5 rokov sstavne vyskytoval vysok poet dopravnch nehd, presahujci stanoven hranicu kritickho potu dopravnch nehd. Prehad KNL na cestch I. a II. triedy v SR v roku 2010 poda ukazovatea hustota nehd (poet DN na dke cesty 1 km [DN.km-1]) Na ceste II/502 v extravilne v km 23,8 24,3 sa nachdza kriticky nehodov lokalita, na ktorej dolo v roku 2010 ku 5 dopravnm nehodm. Boli pri nich 4 osoby ahko zranen, 1 osoba bola zranen ako , materilne kody dosiahli vku 15 500 .
Sprva a drba Bratislava - vidiek . cesty 502 KNL (km) od 23,800 do 24,300 Dka (km) 0,500 IN/ EX EX Zvanos DN DN SDN 5 0 VDN 1 ODN 2 Nsledky DN SZ Z Z 0 1 4 M 15500
Zvanos DN: SDN smrten dopravn nehoda pri ktorej dolo k smrtenmu zraneniu astnka nehody, VDN vna dopravn nehoda pri ktorej bol smrtene alebo ako zranen aspo jeden astnk nehody, ODN osobn dopravn nehody pri ktorej vznikne ujma na zdrav ud (djde k smrtenmu, akmu alebo ahkmu zraneniu). Nsledky DN: SZ smrtene zranen osoba, Z ako zranen osoba, Z ahko zranen osoba, M materilna koda v tis. Sk. poda odhadu polcie.
29
IV. ZKLADN DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI NA IVOTN PROSTREDIE VRTANE ZDRAVIA A O MONOSTIACH OPATREN NA ICH ZMIERNENIE IV.1. POIADAVKY NA VSTUPY IV.1.1. Zber plch Predmetn navrhovan stavba sa nachdza v katastrlnom zem Pezinok, okres Pezinok. Okres Pezinok je sasou Bratislavskho kraja. Stavba je umiestnen na pozemkoch v blzkosti elezninej trate . M 130 Bratislava trovo, v rozsahu poda jednotlivch alternatv. Predmetn stavba si vyiada trval a doasn zber plch. Doasn zber ponohospodrskej pdy bude po ukonen stavby rekultivovan a vrten na jej pvodn vyuvanie. Variant A.1 Povrchov parkovisko, vybudovan v rozsahu 296 stojsk cieovho stavu, prstup na parkovisko rieen predenm existujceho podchodu na nstupisko stanice a vystenm a za komunikciu priamo na parkovisko. Plochy s v sasnosti vyuvan ako orn pda, len v malej miere s v zbere zastavan plochy a ndvoria. Celkov plocha zberu je 9 112,41 m2.
Parcela . List vlastnctva Majite SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR Uvate Zber PPF (m2) Zber Ostatn (m2) Kultra
2895/45
769
278,00
orn pda
2895/86
4027
Slovensk republika
8,43
orn pda
2895/76
4027
Slovensk republika
8,50
orn pda
2895/77
4027
2895/10 2895/56
769 9672
2895/55
8800
2895/54
8801
2895/53
769
Slovensk republika SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko Sandrock Trans s.r.o., 1.mja 29/A, Pezinok, 90201, Slovensko Ptoprst Anna r. eborov, Suvorovova 41, Pezinok, Slovensko Ptoprst Igor Ing., Ppavova 20, Bratislava, Slovensko Gergelyov Renta r. Ptoprst, Skalick cesta 6, Bratislava, Slovensko Ptoprst Tom r. Ptoprst, Suvorovova 41, Pezinok, PS 90201, Slovensko Ptoprst Anna r. eborov, Suvorovova 41, Pezinok, Slovensko Ptoprst Igor Ing., Ppavova 20, Bratislava, Slovensko Gergelyov Renta r. Ptoprst, Skalick cesta 6, Bratislava, Slovensko Ptoprst Tom r. Ptoprst, Suvorovova 41, Pezinok, PS 90201, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko
57,32
orn pda
1 301,95 682,81
orn pda orn pda
727,93
orn pda
1 325,10
orn pda
605,59
orn pda
30
Herdov Margita r. Badovsk, Moyzesova 16. Pezinok, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko Hanusek Kazimir Ing., Sladkovicova 23, Slovensko Malokarpatsk vinohradncka spolonos, a.s., Za drhou 21, Pezinok, Slovensko eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR
2895/81
9507
592,73
orn pda
2895/52
769
826,78
orn pda
2895/51 2898/22
769 2497
2 672,21 3,28
orn pda orn pda
2898/23
4027
Slovensk republika
16,57
zastavan plochy a ndvoria zastavan plochy a ndvoria
2898/24
4027
Slovensk republika Zber plch spolu
5,21 9090,63 21,78 9 112,41 m2
Variant A.2 Povrchov parkovisko, vybudovan v rozsahu 298 stojsk cieovho stavu, prstup na parkovisko rieen predenm existujceho podchodu na nstupisko stanice a vystenm pred existujcou komunikciou, chodci s nten poui rovov priechod medzi parkoviskom a vstupom do podchodu; Plochy s v sasnosti vyuvan ako orn pda, len v malej miere s v zbere zastavan plochy a ndvoria. Celkov plocha zberu je 8 916,6 m2.
Parcela . List vlastnctva Majite SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR Uvate Zber PPF (m2) Zber Ostatn (m2) Kultra
2895/45
769
356,87
orn pda
2895/76
4027
Slovensk republika
42,73
orn pda
2895/77
4027
2895/10
769
2895/55
8800
2895/54
8801
Slovensk republika SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko Ptoprst Anna r. eborov, Suvorovova 41, Pezinok, Slovensko Ptoprst Igor Ing., Ppavova 20, Bratislava, Slovensko Gergelyov Renta r. Ptoprst, Skalick cesta 6, Bratislava, Slovensko Ptoprst Tom r. Ptoprst, Suvorovova 41, Pezinok, PS 90201, Slovensko Ptoprst Anna r. eborov, Suvorovova 41, Pezinok, Slovensko Ptoprst Igor Ing., Ppavova 20, Bratislava, Slovensko
101,38
orn pda
1 104,61
orn pda
688,25
orn pda
1 178,50
orn pda
31

Gergelyov Renta r. Ptoprst, Skalick cesta 6, Bratislava, Slovensko Ptoprst Tom r. Ptoprst, Suvorovova 41, Pezinok, PS 90201, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko Herdov Margita r. Badovsk, Moyzesova 16. Pezinok, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR
2895/53
769
579,83
orn pda
2895/81
9507
600,45
orn pda
2895/52
769
851,74
orn pda
2895/51
769
2 711,90
orn pda zastavan plochy a ndvoria
2898/24
4027
Slovensk republika
9,88
2895/79 2895/50
4027 2497
Slovensk republika Hanusek Kazimir Ing., Sladkovicova 23, Slovensko Malokarpatsk vinohradncka spolonos, a.s., Za drhou 21, Pezinok, Slovensko
8,73 673,37
orn pda orn pda
2898/25
4027
eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR
8898,36 8916,6 m2
8,36 18,24
zastavan plochy a ndvoria
Variant B.1 Parkovac dom s rozsahom cca 140 stojsk, prstup k parkovaciemu domu rieen predenm existujceho podchodu na nstupisko stanice a vystenm a za komunikciu priamo k parkovaciemu domu. Plochy s v sasnosti vyuvan ako orn pda, len v malej miere s v zbere zastavan plochy a ndvoria. Celkov plocha zberu je 3669,03 m2.
Parcela . List vlastnctva Majite SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR Uvate Zber PPF (m2) Zber Ostatn (m2) Kultra
2895/45
769
237,31
orn pda
2895/77
4027
2895/54
8801
Slovensk republika Ptoprst Igor Ing., Ppavova 20, Bratislava, Slovensko Gergelyov Renta r. Ptoprst, Skalick cesta 6, Bratislava, Slovensko Ptoprst Tom r. Ptoprst, Suvorovova 41, Pezinok, PS 90201, Slovensko Ptoprst Anna r. eborov, Suvorovova 41, Pezinok, Slovensko Ptoprst Igor Ing., Ppavova 20, Bratislava, Slovensko
48,79
orn pda
34,90
orn pda
32
Gergelyov Renta r. Ptoprst, Skalick cesta 6, Bratislava, Slovensko Ptoprst Tom r. Ptoprst, Suvorovova 41, Pezinok, PS 90201, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko Herdov Margita r. Badovsk, Moyzesova 16. Pezinok, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko Hanusek Kazimir Ing., Sladkovicova 23, Slovensko Malokarpatsk vinohradncka spolonos, a.s., Za drhou 21, Pezinok, Slovensko eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR
2895/53
769
149,66
orn pda
2895/81
9507
210,29
orn pda
2895/52
769
745,69
orn pda
2895/51 2898/22
769 2497
2 217,33 3,28
orn pda orn pda
2898/23
4027
Slovensk republika
16,57
2898/24
4027
5,21 3647,25 21,78 3669,03 m2
Variant B.2 Parkovac dom s rozsahom cca 140 stojsk, prstup na parkovisko rieen predenm existujceho podchodu na nstupisko stanice a vystenm pred existujcou komunikciou, chodci s nten poui rovov priechod medzi parkoviskom a vstupom do podchodu. Plochy s v sasnosti vyuvan ako orn pda, len v malej miere s v zbere zastavan plochy a ndvoria. Celkov plocha zberu je 3483,78 m2.
Parcela . List vlastnctva Majite SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko Herdov Margita r. Badovsk, Moyzesova 16. Pezinok, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko Uvate Zber PPF (m2) Zber Ostatn (m2) Kultra
2895/45
769
247,87
orn pda
2895/53
769
0,92
orn pda
2895/81
9507
97,15
orn pda
2895/52
769
269,57
orn pda
2895/51
769
2 459,35
orn pda
33

eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR 384,58
2898/24 2895/50
4027 2497
9,88
zastavan plochy a ndvoria orn pda
2898/25 2895/49
4027 8280
Slovensk republika Hansek Ondrej, Drieova 11,Bratislava, Slovensko Zber plch spolu
eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR
8,36 6,10 3465,54 18,24 3483,78 m2
zastavan plochy a ndvoria orn pda
Variant C.1 Parkovac dom s rozsahom cca 140 stojsk a povrchov parkovisko s rozsahom 222 stojsk ako dostavba na cieov stav, prstup na parkovisko rieen predenm existujceho podchodu na nstupisko stanice a vystenm a za komunikciu priamo na parkovisko. Plochy s v sasnosti vyuvan ako orn pda, len v malej miere s v zbere zastavan plochy a ndvoria. Celkov plocha zberu je 9621,51 m2.
Parcela . List vlastnctva Majite SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR Uvate Zber PPF (m2) Zber Ostatn (m2) Kultra
2895/45
769
235,96
orn pda
2895/86
4027
Slovensk republika
23,31
orn pda
2895/76
4027
Slovensk republika
18,51
orn pda
2895/77
4027
2895/10 2895/56
769 9672
2895/55
8800
2895/54
8801
Slovensk republika SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko Sandrock Trans s.r.o., 1.mja 29/A, Pezinok, 90201, Slovensko Ptoprst Anna r. eborov, Suvorovova 41, Pezinok, Slovensko Ptoprst Igor Ing., Ppavova 20, Bratislava, Slovensko Gergelyov Renta r. Ptoprst, Skalick cesta 6, Bratislava, Slovensko Ptoprst Tom r. Ptoprst, Suvorovova 41, Pezinok, PS 90201, Slovensko Ptoprst Anna r. eborov, Suvorovova 41, Pezinok, Slovensko Ptoprst Igor Ing., Ppavova 20, Bratislava, Slovensko Gergelyov Renta r. Ptoprst, Skalick cesta 6, Bratislava, Slovensko Ptoprst Tom r. Ptoprst, Suvorovova 41, Pezinok, PS 90201, Slovensko
85,42
orn pda
2 136,36 831,20
orn pda orn pda
733,55
orn pda
1 333,76
orn pda
34
SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko Herdov Margita r. Badovsk, Moyzesova 16. Pezinok, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko Hanusek Kazimir Ing., Sladkovicova 23, Slovensko Malokarpatsk vinohradncka spolonos, a.s., Za drhou 21, Pezinok, Slovensko eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR
2895/53
769
609,76
orn pda
2895/81
9507
597,07
orn pda
2895/52
769
836,93
orn pda
2895/51 2898/22
769 2497
2 154,62 3,28
orn pda orn pda
2898/23
4027
Slovensk republika
16,57
2898/24
4027
5,21 9599,73 21,78 9 621,51 m2
Variant C.2 Parkovac dom s rozsahom cca 140 stojsk a povrchov parkovisko s rozsahom 222 stojsk ako dostavba na cieov stav, prstup na parkovisko rieen predenm existujceho podchodu na nstupisko stanice a vystenm pred existujcou komunikciou, chodci s nten poui rovov priechod medzi parkoviskom a vstupom do podchodu.Plochy s v sasnosti vyuvan ako orn pda, len v malej miere s v zbere zastavan plochy a ndvoria. Celkov plocha zberu je 9285,33 m2.
Parcela . List vlastnctva Majite SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR Uvate Zber PPF (m2) Zber Ostatn (m2) Kultra
2895/45
769
331,07
orn pda
2895/76
4027
Slovensk republika
42,73
orn pda
2895/77
4027
2895/10
769
2895/55
8800
Slovensk republika SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko Ptoprst Anna r. eborov, Suvorovova 41, Pezinok, Slovensko Ptoprst Igor Ing., Ppavova 20, Bratislava, Slovensko Gergelyov Renta r. Ptoprst, Skalick cesta 6, Bratislava, Slovensko Ptoprst Tom r. Ptoprst, Suvorovova 41, Pezinok, PS 90201, Slovensko
101,38
orn pda
1 363,41
orn pda
684,74
orn pda
35

Ptoprst Anna r. eborov, Suvorovova 41, Pezinok, Slovensko Ptoprst Igor Ing., Ppavova 20, Bratislava, Slovensko Gergelyov Renta r. Ptoprst, Skalick cesta 6, Bratislava, Slovensko Ptoprst Tom r. Ptoprst, Suvorovova 41, Pezinok, PS 90201, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko Herdov Margita r. Badovsk, Moyzesova 16. Pezinok, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko SR - Ministerstvo hospodrstva SR, Mierov 17, Bratislava, 82715, Slovensko eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR 291,66
2895/54
8801
1 161,02
orn pda
2895/53
769
571,41
orn pda
2895/81
9507
591,71
orn pda
2895/52
769
862,98
orn pda
2895/51
769
2 616,87
orn pda zastavan plochy a ndvoria orn pda
2898/24 2895/50
4027 2497
9,88
2898/25
4027
Slovensk republika
2895/86 2895/56
4027 9672
Slovensk republika Sandrock Trans s.r.o., 1.mja 29/A, Pezinok, 90201, Slovensko Zber plch spolu
eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR
8,36
zastavan plochy a ndvoria
46,03 602,08 9267,09 18,24 9285,33 m2
orn pda orn pda
Najmen zber plch (3483,78 m2) predstavuje variant B.2 s parkovacm domom 140 stojsk a vystenm podchodu pred komunikciou, najv zber predstavuje variant C.1 s parkovacm domom, povrchovm parkoviskom s 222 parkovacmi miestami a s vystenm podchodu a na parkovisku. Vina zabranch plch je evidovan ako orn pda. IV.1.2. Spotreba vody Poas vstavby Poas vstavby parkoviska a parkovacieho domu sa bude voda vyuva na stavebn innos najm na vrobu betnov a na hygienick ely pracovnkov stavby. Predpoklad sa, e na pitn ely pre zamestnancov stavby sa bude vyuva balen voda. S napojenm na vodn zdroje je potrebn pota v miestach situovania stavebnch dvorov. Voda pre stavebn ely sa bude erpa z miestnych zdrojov. Stavebn innos nesmie ohrozi kvalitu a reim vodnch zdrojov v dotknutej oblasti.
36
Poas prevdzky Projektov dokumentcia nepota s prvodom pitnej a poiarnej vody na objekt povrchovho parkoviska ani parkovacieho domu. Poas prevdzky mu vznikn nroky na odber vody pri drbe zelene vysadenej na povrchovch parkoviskch v rmci vegetanch prav. IV.1.3. Ostatn surovinov a energetick zdroje Stavebn materil Pre obdobie vstavby parkoviska, parkovacieho domu a svisiacich stavieb bud potrebn tieto hlavn suroviny: trkopiesky a kamenivo, asfalty na povrchov pravu vozovky, oce (parkovac dom, oplotenie a pod.), cement. Presn druhy a mnostv potrebnch materilov bud pecifikovan a na rovni realizanch projektov. Energetick zdroje Nroky na odber elektrickej energie vznikaj poas prevdzky parkoviska a parkovacieho domu v svislosti s potrebou osvetlenia parkoviska a parkovacieho domu a napojenia vetkch elektrickch zariaden. V rmci vonkajch rozvodov NN bud napojen vetky el. zariadenia navrhnut v rmci parkoviska ako s: informan systmy, zvory, platobn terminly, kamerov systm, nabjacie stojany pre elektromobily a pre elektrobicykle. Pre napjanie elektrickch zariaden navrhnutch v rmci tohto projektu bude navrhnut nov kblov prpojka z existujcej trafostanice SR. Nakoko tto sa nachdza na opanej strane koajiska popod koaje sa pretla chrnika. IV.1.4. Dopravn a in infratruktra Poas vstavby Poas vstavby zchytnho parkoviska ako aj svisiacich alch objektov stavby bud vyuvan cesty I., II. aj III. triedy ako aj miestne komunikcie a pon cesty na dovoz stavebnho materilu a odvoz nepotrebnho materilu, zemn a odpadu z lokality vstavby. Poas prevdzky Z hadiska dopravnho rieenia parkovisko m spolon napojenie na ulicu Za drhou. Vjazd a vjazd z parkoviska repektuje pravostrann prevdzku a je zabezpeen zvorou. V priahlom seku pred a za zvorou je rka jazdnho pruhu 3,50 m pre umonenie vjazdu nkladnch automobilov pri drbe parkoviska a tie pre prpadn vjazd poiarnej techniky. Komunikcie zabezpeujce obsluhu parkovacch plch s obojsmern so zkladnou rkou 6,0 m. IV.1.5. Nroky na pracovn sily Poas vstavby Poas vstavby bude potrebn poet zamestnancov v poadovanch profesich zabezpeovan dodvateskou organizciou vybranou na zklade verejnho obstarvania. Poas prevdzky Prevdzka povrchovho parkoviska ani parkovacieho domu si nevyaduje vytvorenie stleho pracovnho miesta. IV.1.6. In nroky V rmci prpravy zemia bud realizovan ternne pravy spovajce v odstrnen orninej (humznej) a podorninej vrstvy. Na zklade realizovanho pedologickho prieskumu navrhuje sa na plochch predpokladanch doasnch a trvalch zberov stavby skrvka humusovho horizontu v hrbke 30 cm.
37
Stavba parkoviska vyaduje len minimlny vrub nletovch drevn na rozhran chodnka a ponohospodrskej plochy. Pred zaatm stavby je potrebn preloi ininierske siete nachdzajce sa na pozemkoch dotknutch stavbou. IV.2. DAJE O VSTUPOCH
IV.2.1. Zdroje zneistenia ovzduia Exhalan tdia pre navrhovan innos nebola v rmci zmeru vypracovan, preto pri posudzovan vplyvu exhaltov sa opierame o odborn odhad a o sksenosti z posudzovania inch dopravnch stavieb. Poas vstavby Zdrojom zneistenia ovzduia poas vstavby bude predovetkm nkladn doprava a stavebn prce, ktor spsobia zven koncentrciu exhaltov a najm pranos. A to hlavne na trasch prevozu stavebnch materilov (cesta II/502, Ulica Za drhou) a v lokalite vstavby. Tto innos vak bude len doasn, bude trva poas obdobia vstavby. Hlavnm plonm zdrojom zneistenia ovzduia pri vetkch variantoch s predovetkm innosti na plochch svisiacich s vstavbou: odstraovanie zelene a mainy, odstraovanie humusovho horizontu z ponohospodrskej plochy, odstraovanie technickch vrstiev na v sasnosti spevnench plochch prstupov cesty pre dopravu a prepravu materilu, samotn stavebn prce. Poas prevdzky Poas prevdzky zchytnho parkoviska sa plocha parkoviska stane plonm zdrojom zneistenia ovzduia vfukovmi plynmi automobilov, ktor bud vo zvenej miere oproti sasnmu stavu prispieva k celkovej rovni zneistenia ovzduia v lokalite spolu s prstupovou komunikciou Za drhou, po ktorej sa bude naalej realizova aj ben premvka. D sa predpoklada, e najvia premvka bude v nvznosti na eleznin spoje a to najm v rannch hodinch pri odchode za prcou a do kl a potom v popoludajch hodinch pri nvrate domov. IV.2.2. Hluk Hlukov tdia pre navrhovan innos nebola v rmci zmeru vypracovan, preto pri posudzovan vplyvu hluku sa opierame o odborn odhad a o sksenosti z posudzovania inch dopravnch stavieb. Poas vstavby Lokalita vstavby navrhovanej innosti sa nachdza mimo zemie s obytnou funkciou, v blzkosti priemyselnej zny a na ponohospodrsky vyuvanch plochch. Poas vstavby me by nepriaznivm inkom hluku vystaven obyvatestvo v obvanch astiach mesta v blzkosti prstupovch komunikci ku stavbe, po ktorch sa bude realizova dovoz a odvoz materilov akmi nkladnmi vozidlami. Atak hlukom bude dan polohou zdrojov nsypovho materilu a limitovan pracovnou dobou a celkovou dkou stavebnch prc. Vhodnou organizciou prce, vylenm nonch prc a prc v doch pracovnho vona je mon tento negatvny inok iastone eliminova. Poas prevdzky Prevdzka parkoviska a parkovacieho domu predpoklad zven pohyb najm osobnch vozidiel a bicyklov, nie hlunch nkladnch ut. Zvenie hladiny hluku z dvodu prjazdu a odjazdu motorovch vozidiel sa predpoklad najm v rannch a popoludajch pikovch hodinch v svislosti s odchdzkou do zamestnania a kl a pri nvrate. Popri prevdzke eleznice nebude v tejto asti zemia plnovan parkovisko dominantnm zdrojom hluku.
38
IV.2.3. Odpadov vody Poas vstavby Mnostvo odpadovch vd poas vstavby nie je mon v sasnosti pecifikova, nepredstavuj vak podstatn zsah do sasnho stavu reimu vd. V etape vstavby bud vznika odpadov vody v svislosti s pouvanm technologickej, itkovej i pitnej vody pri stavebnch prcach, pri drbe a prevdzke stavebnho dvora (vrtane socilnych zariaden pre zamestnancov). Urit kontaminciu vd meme predpoklada z niku pohonnch hmt, olejov, mazadiel a inch pouvanch zneisujcich ltok. Ich vplyv je mon eliminova vhodnmi organizanmi opatreniami pri nakladan s nimi. Poas prevdzky Poas prevdzky bud vznika odpadov vody najm ako zrkov vody z povrchu parkoviska, resp. z povrchov parkovacieho domu. Daov vody zachyten na spevnench parkovacch plochch s vzhadom na platn predpisy o ochrane ivotnho prostredia (Zkon .364/2004 Z.z. o vodch , STN 75 6101) klasifikovan ako vody zneisten a musia by pred vypanm do ternu a podpovrchovch vrstiev predisten v odluovaoch ropnch ltok. Odvedenie daovch vd z povrchu parkoviska je zabezpeen prienym a pozdnym sklonom do novonavrhovanch vpustov, s odvedenm vd do vsaku cez odluovae ropnch ltok. Zrkov vody z podlh parkovacch domov s rieen vyspdovanm do horizontlnych odtokovch abov a vertiklnymi zvodmi s zrkov vody zveden pod podlahu 1.NP s prepojenm do leatej kanalizcie, ktor mus by v rmci predistenia odpadovch vd zasten do odluovaa ropnch ltok. Predisten vody bud odvdzan do vsakovacch zariaden, ktor mu by umiesten priamo pod parkovacm domom, resp. v terne popri objekte. IV.2.4. Odpady Poas vstavby S odpadmi, vznikajcimi poas vstavby parkoviska bude nakladan v slade s novelou zkona . 223/2001 Z.z o odpadoch, ktor nadobudol innos 1.1.2013 pod slom 343/2012 Z.z. Odpady s kategorizovan v zmysle vyhlky MP SR . 284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalg odpadov, v znen vyhlky MP SR 409/2002 (O - ostatn odpad, N - nebezpen odpad) a vyhlky MP SR . 129/2004. V priebehu vstavby parkoviska bud vznika predovetkm odpady, ktor s vo Vyhlke MP SR . 284/2001 Z.z. ktorou sa stanovuje Katalg odpadov charakterizovan ako stavebn odpady a odpady z demolci (vrtane vkopovej zeminy z kontaminovanch miest) skupiny 17. Do tejto skupiny patria odpady z odstraovania drevn v trase stavby, z obalovch materilov pouitch stavebnch materilov, z brania rekultivovanch sekov starch ciest a odpady, ktor vznikn poas samotnej vstavby a to tak na stavenisku ako aj na stavebnch dvoroch: 13 02 05 nechlrovan minerlne motorov, prevodov a mazacie oleje N 13 02 06 syntetick motorov, prevodov a mazacie oleje N 13 05 02 kaly z odluovaov oleja z vody N 13 05 06 olej z odluovaov oleja z vody N 15 01 10 obaly zneisten nebezpenmi ltkami (obaly z farieb, oleja...) N 16 01 03 opotrebovan pneumatiky O 16 01 07 olejov filtre N 16 01 13 brzdov kvapaliny N 16 01 15 nemrznce kvapaliny in ako uveden 160114 O 16 06 01 oloven batrie N 20 03 01 zmesov komunlny odpad O 15 01 01 obaly z papiera a lepenky O 15 01 02 obaly z plastov O 15 01 03 obaly z dreva O 15 01 04 obaly z kovu O
39
15 01 06 zmiean obaly O 17 01 01 betn O 17 01 06 zmesi betnu alebo oddelen zloky betnu obsahujce nebezpen ltky N 17 01 07 zmesi betnu O 17 02 01 drevo O 17 02 03 plasty O 17 03 01 bitmenov zmesi obsahujce uhon decht N 17 03 02 bitmenov zmesi in ako uveden v 17 03 01 O 17 05 03 zemina a kamenivo obsahujce nebezpen ltky N 17 05 04 zemina a kamenivo in ako uveden v 17 05 03 O 17 05 05 vkopov zemina obsahujca nebezpen ltky N 17 05 06 vkopov zemina in ako uveden v 17 05 05 (neobsahujca nebezpen ltky) O 17 09 03 in odpady zo stavieb a demolci vrtane zmieanch odpadov obsahujcich nebezpe. ltky N 17 09 04 zmiean odpady zo stavieb a demolci in ako uveden v 17 09 01-17 09 03 O S odpadom, ktor bude vznika poas vstavby parkoviska bude nakladan v slade so znenm zkona o odpadoch, priom v rmci stavby sa bud materily maximlne zhodnocova a o nebude mon v rmci stavby zhodnoti, bude uloen na niektorej zo skldok v rmci okresu, alebo v blzkom okol. Do vahy prichdzaj skldky:
Okres Pezinok Pezinok Pezinok Pezinok Senec Senec Nzov skldky Pezinsk tehelne Skldka odpadov Dubov Skldka Pezinok Skldka odpadov Budmerice erven majer Skldka odpadov Senec, 3. etapa Obec Pezinok Dubov Pezinok Budmerice Senec Senec
Poas prevdzky Poas prevdzky sa nepredpoklad vznik vieho mnostva odpadov, mu vznika odpady z drby povrchov parkoviska resp. parkovacieho domu a z drby zelench plch parkoviska, prpadne zmesov komunlny odpad. IV.2.5. iarenie, in fyziklne polia, teplo, zpach a in vstupy Poas vstavby a prevdzky parkoviska a parkovacieho domu nie je predpoklad produkcie iarenia ani inch fyziklnych pol. IV.2.6. Vyvolan investcie Vzhadom na umiestnenie stavby je potrebn realizova preloky ininierskych siet, ktor sa nachdzaj v zem dotknutom stavbou. Na zklade predbenho prieskumu jedn sa o preloky siet verejnch prevdzkovateov ininierskych siet, siet v sprve eleznc Slovenskej republiky (Oblastn riaditestvo Trnava) a sasti aj siet v majetku a sprve skromnch spolonost sdliacich bezprostredne pri navrhovanom parkovisku. Prekladaj sa: vonkajie osvetlenie SR v dke cca 75 m, silnoprdov kble NN SR v dke cca 140 m, kanalizcia SR DN 150 v dke cca 70 m, verejn osvetlenie v dke cca 70 m, kanalizcia DN 400 v dke cca 70 m. Preloky tchto siet bud realizovan v nevyhnutnom rozsahu a bud veden tak, aby obchdzali plochu budceho staveniska.
40
IV.3.
DAJE O PREDPOKLADANCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA IVOTN PROSTREDIE
V nasledujcej tabuke uvdzame strun prehad najzvanejch monch vplyvov projektovanej innosti. Jednotliv vplyvy bud v alch astiach zmeru (kap. IV.6.) charakterizovan podrobnejie. Poas vstavby
Zloka ivotnho prostredia horninov prostredie ovzduie podzemn vody pda biota vplyv na dopravu rozvoj zemia pohoda a kvalita ivota Charakteristika vplyvu riziko kontamincie zaaenie exhaltmi z dopravy a prachom riziko kontamincie trval a doasn zber likvidcia drevn obmedzenie, spomalenie in rozvojov zmery - vplyv na rekrean vyuitie zemia - majetkov ujma obyvateov - hluk - pohoda poas vstavby Vznamnos vplyvu bezvznamn vplyv mlo vznamn mlo vznamn mlo vznamn bezvznamn vplyv mlo vznamn bezvznamn vplyv bezvznamn vplyv mlo vznamn mlo vznamn mlo vznamn
Poas prevdzky
Nepriame vplyvy Vznamnos vplyvu riziko kontamincie bezvznamn vplyv zaaenie emisiami, prachom vznamn riziko kontamincie mlo vznamn ovplyvnenie ponohosp. innosti bezvznamn vplyv vsadba zelene bezvznamn vplyv plynulos, bezpenos dopravy vznamn in rozvojov zmery vznamn rozvoj zemia rozvoj reginu vznamn -vplyv na rekrean vyuitie zemia bezvznamn vplyv bezvznamn vplyv -majetkov ujma obyvateov bezvznamn vplyv pohoda a kvalita ivota -hluk mlo vznamn vznamn - pohoda stredne vznamn vznamn - pozitvny vplyv - negatvny vplyv stupnica hodnotenia bezvznamn vplyv, mlo vznamn vplyv, stredne vznamn vplyv, vznamn vplyv, vemi vznamn vplyv Charakteristika vplyvu Zloka ivotnho prostredia horninov prostredie ovzduie podzemn vody pda biota vplyv na dopravu Priame vplyvy Vznamnos vplyvu bezvznamn vplyv mlo vznamn mlo vznamn mlo vznamn mlo vznamn mlo vznamn bezvznamn vplyv
IV.4. HODNOTENIE ZDRAVOTNCH RIZK Realizcia zmeru sa bude riadi predovetkm stavebnmi a technologickmi predpismi a normami. Rizik poas vstavby vyplvaj z charakteru prce stavebn prce, prca s plynovmi, elektrickmi zariadeniami, stavebnmi a dopravnmi mechanizmami. V tomto smere s rizik obdobn ako pri kadej inej stavebnej innosti a bud ich zna zamestnanci dodvateskch firiem. V etape vstavby bude v priestore stavby, hlavne na ulici Za drhou, zven pohyb stavebnch mechanizmov. Vzhadom na blzkos elezninej stanice existuje ist riziko razu obyvateov najm v svislosti s dopravou po tejto ulici, s vjazdom a vjazdom na stavenisko. Vstavba si bude vyadova zven pozornos a opatrnos vodiov pri prejazde tmto sekom ulice. Poas prevdzky parkoviska sa me nepriazniv vplyv dopravy na zdravie obyvateov prejavi bu priamo, alebo nepriamo - sprostredkovane cez zloky ivotnho prostredia. Priamym negatvnym vplyvom je vplyv hluku z dopravy. Hluk mono definova ako neiadci zvuk, vyvolvajci pocit ruivho a neprjemnho vnemu, ktor m vo veobecnosti nepriazniv inok. V urbanizovanom prostred psobia kodliv inky hluku prakticky bez asovho obmedzenia na vetky asti populcie bez ohadu na vek, pohlavie, i zdravotn stav. Zdroje hluku
41
z dopravy pritom nie s bodov, ale lniov, zasahujce obyvateov rozsiahleho zemia pozd dopravnch ciest. inky zdanlivo znesitench hladn hluku sa prejavuj a po dlhom psoben, kedy u vyvolaj trval naruenie organizmu. Vysok hladiny hluku sa prejavia okamite. Zkladnmi dsledkami hluku s: aktne alebo chronick organick pokodenie sluchovho orgnu s nslednm ireverzibilnm pokodenm sluchu - funkn pokodenie sluchu s posunom sluchovho prahu nahluchlos - zven nchylnos na ke a poruchy spnkovho cyklu - prejavy subjektvneho pocitu obaovania, rozmrzenos, akosti so sstreovanm sa, znenie produktivity prce a alie. Optimlne rozmedzie hlukovej hladiny z hadiska pohody pri prci a odpoinku je v rozsahu od 40 dB do 60 dB. Poda materilu zemn pln mesta Pezinok (koncept, 2011) situcia z hadiska hlukovej zae v rieenom zem je nepriazniv najm v blzkom okol cestnch a elezninch sekov. Na mnohch lokalitch s prekroen prpustn koncentrcie hlukovej zae o 25 a 30 dB. Poda poznatkov zdravotnctva hlukov hladina 65 dB(A) predstavuje hranicu, od ktorej zana by negatvne ovplyvovan nervov systm. Hlavnm zdrojom hluku je doprava, o negatvne psob aj v oblasti hranc niektorch chrnench zem v tesnom kontakte so zastavanm zemm. Za stacionrne zdroje hluku okrem existujcich a navrhovanch parkovsk, mono povaova tie priemyseln prevdzky a aobn lokality (kameolom). V meste Pezinok s najvm zdrojom hluku z dopravy cesta II/502 Bratislava Pezinok - Modra, II/503 Malacky Pezinok Senec amorn, kde boli zisten hladiny hluku na rovni a 75 dB. Poda Hlukovej strategickej mapy Bratislavskej aglomercie dosahuje hluk z cestnej dopravy v lokalite plnovanej vstavby zchytnho parkoviska hladinu 50 55 dB. Pri nepriamom negatvnom vplyve ide najm o zneistenie ovzduia exhaltmi z dopravy, kde hlavne zven pranos sa me prejavova vskytom vyieho potu ochoren dchacieho systmu, najm alergickmi reakciami a astmou. Exhalty z dopravy obsahuj kodliv komponenty, ktor mu rznou mierou a rznym spsobom ovplyvova niektorch ud. Hlavn kodliviny, ktor s emitovan do ovzduia z dopravy s oxidy duska, oxid uhonat, oxidy sry, polycyklick aromatick uhovodky, tuh astice, sadze a zpach. Kad z tchto kodlivn m in nepriazniv inok na organizmus loveka a prrodn prostredie. Vo vzahu k zneisteniu ovzduia z dopravy sa vyhodnocuj len niektor kodliviny, najm s to oxidy duska, oxid uhonat, tuh zneisujce ltky a benzn. Emisie tchto kodlivn s zvisl od intenzity dopravy a d sa predpoklada, e prspevok emisi bude, obdobne ako pri hluku, najv pri variante s maximlnym predpokladanm potom vozidiel. Ani pri jednom z variantov vak nepredpokladme prekroenie povolench krtkodobch ani dlhodobch limitov. IV.5. DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ INNOSTI NA CHRNEN ZEMIA V lokalite navrhovanej stavby parkoviska a parkovacieho domu sa nenachdzaj chrnen zemia v zmysle zkona NR SR . 543/2002 Z.z o ochrane prrody a krajiny. V zem vstavby navrhovanej innosti vo vetkch navrhovanch variantoch plat I. stupe ochrany zemia. IV. 6. POSDENIE OAKVANCH VPLYVOV Z HADISKA ICH VZNAMNOSTI A ASOVHO PRIEBEHU PSOBENIA Z hadiska asovho priebehu psobenia oakvanch vplyvov navrhovanej innosti na ivotn prostredie uvaujeme : 1. etapu vstavby innosti 2. etapu prevdzky innosti -
42
IV.6.1. Vplyvy na obyvatestvo a jeho aktivity IV.6.1.1. Zneistenie ovzduia Poas vstavby V obdob vstavby bude krtkodobm zdrojom zneistenia ovzduia pranos zo stavebnch prc a pohybu dopravnch mechanizmov. Tento vplyv vak bude lokalizovan len na oblas staveniska. Vplyvy nedosiahnu tak intenzitu, aby mohli psobi na prrodn prostredie mimo arelu stavby. Ak by sme chceli porovna jednotliv varianty z hadiska emisi exhaltov a prachu poas vstavby, potom najviac emisi ltok zneisujcich prostredie bude pri variante s najvou plochou zberu, t.j. variant A.1, A.2 a C.1 a C.2. Svis to s najvou plochou odstrnenia ornice, pranosou, vm potom nkladnch vozidiel potrebnch pri prpravnch prcach a stavbe. Najmen prspevok emisi a prachu bude pri variante s najmenou plochou, t.j. pri variante B.1 a B.2. Poas prevdzky Poas prevdzky bud emisie ltok zneisujcich ovzduie a pranos zvisl na intenzite dopravy, najvia bude pri variantoch s cieovm potom 326 miest za predpokladu vyuitia plnej kapacity. Pritom treba uvaova o krtkodobej zai rozloenej do obdobia rannch a popoludajch piiek. Zneistenie ovzduia je jednm z najsledovanejch ukazovateov kvality ivotnho prostredia. Vyhlka Ministerstva pdohospodrstva, ivotnho prostredia a regionlneho rozvoja .360/2010 Z.z. o kvalite ovzduia harmonizovan s prvnymi predpismi E udva nasledovn limitn hodnoty kodlivch ltok v ovzdu:
Zneisujca ltka SO2 Priemerovan obdobie 1 hod Limitn hodnota 350 g/m3 (nesmie sa prekroi viac ako 24x za kalendrny rok) 125g/m3 (nesmie sa prekroi viac ako 3x za kalendrny rok) 20 g/m3 200 g/m3 (nesmie sa prekroi viac ako 18x za kalendrny rok) 40 g/m3 30 g/m3 50 g/m3 (nesmie sa prekroi viac ako 35x za kalendrny rok) 40 g/m3 0,5 g/m3 10 000 g/m3 5 g/m3 Medza tolerancie
150 , t.j. 43%
SO2 SO2 NO2 NO2 NOx PM10 PM10 Pb CO Benzn
24 hod 1 rok, zimn obdobie 1 hod Kalendrny rok Kalendrny rok 24 hod Kalendrny rok Kalendrny rok max denn 8hod stredn hodnota Kalendrny rok
iadna iadna iadna iadna iadna 50% 20% 100% 60% iadna Kritick rove na ochranu vegetcie Kritick rove na ochranu vegetcie
Imisn limity s stanoven s takm bezpenostnm faktorom, e pri ich dodran je vedecky odvodnen, e zneisujce ltky nebud ma negatvny (rozumie sa nestochastick, prahov inok) vplyv na zdravie loveka. Ber sa do vahy i citlivej jedinci a dlhodob, rozumie sa celoivotn vskyt zneisujcich ltok v ovzdu. Na zklade naich sksenost z inch dopravnch stavieb sa hodnoty pikovch maximlnych krtkodobch imisnch prspevkov z dopravy pohybuj v blzkom okol cestnho ahu pri bench rozptylovch podmienkach pre NOx na rovni desatn g.m-3 a pre CO na rovni niekokch jednotiek g.m-3. Hodnoty imisnch prrastkov z dopravy bud pod stanovenmi limitnmi hodnotami. Imisn prrastky plynnch kodlivn zo svisiacej nkladnej automobilovej dopravy je mon povaova za zanedbaten.
43
Vzhadom na nzke intenzity dopravy a dostaton vzdialenos obytnej zny od lokality vstavby sa nepredpoklad jej ovplyvnenie emisiami ltok zneisujcich ovzduie a prachom prekraujce hygienick limity. IV.6.1.2. Ovplyvnenie obyvatestva hlukom Poas vstavby V etape vstavby bud nasaden rzne zemn stroje a mechanizmy rpadl, buldozry, vyrovnvae, nkladn ternne automobily, nakladae, zhutovacie stroje a pod. pecifikcia tchto strojov je niie uveden preto, lebo tieto uruj hlavn zdroje hluku v etape vstavby objektov. alej uveden hlukov parametre s zskan z meran pri analogickch stavebnch prcach (meran v stanovenej vzdialenosti 7 m od obrysu strojov, rozsah hladn hluku je uren stupom vyuitia vkonu danho stroja a jeho zaaenm) - Nkladn automobily typu Tatra 87 89 dB(A) - Buldozr 86 90 dB(A) - Zhutovacie stroje zeminy a trku 83 86 dB(A) - Vyrovnvae ternu 86 88 dB(A) - Bager 83 87 dB(A) - Nakladae zeminy 86 89 dB(A) Je veobecne znme, e hluk v okol zemnch strojov v innosti dosahuje pomerne vysok hladiny. Hluk m vrazne premenn, alebo a preruovan charakter zvis od druhu vykonvanej opercie a od bezprostrednej prve realizovanej technolgie, napr. bagrovanie, sypanie trku, pluhovanie, zhutovanie, nakladanie a pod. Mon je aj superpozcia jednotlivch zdrojov hluku, t.j. sinn technolgia niekokch strojov naraz. Hluk zo zkladnch zemnch prc, stavby objektov je hluk doasn, obmedzen na obdobie vstavby. Vhodnou organizciou prce, vylenm nonch prc a prc v doch pracovnho vona je mon negatvny inok hluku minimalizova na nosn mieru. V lokalite vstavby zchytnho parkoviska sa nenachdzaj trvalo obvan objekty, psobenie hluku na obytn znu je nepravdepodobn. Poas prevdzky Ako u bolo spomnan v predchdzajcich astiach zmeru, v lokalite vstavby navrhovanej innosti sa u v sasnosti pohybuje ekvivalentn hladina hluku z cestnej dopravy na rovni 50 55 dB cez de. Dominantnm zdrojom hluku je tu eleznin a cestn doprava a priemysel. Je vhodou, e uvaovan varianty s umiestnen v blzkosti elezninej trate, ale predsa dostatone vzdialen od obytnej zny. V zmysle vyhlky Ministerstva zdravotnctva Slovenskej republiky . 549/2007 Z.z. zo 16. augusta, ktorou sa ustanovuj podrobnosti o prpustnch hodnotch hluku, infrazvuku a vibrci a o poiadavkch na objektivizciu hluku, infrazvuku a vibrci v ivotnom prostred s stanoven limitn hodnoty hluku nasledovne:. Prpustn hodnoty urujcich velin hluku vo vonkajom prostred
Kategria zemia Opis chrnenho zemia alebo vonkajieho priestoru Ref. asov interval
de veer noc de veer noc de veer
Prpustn hodnoty [dB] Hluk z dopravy

Pozemn a vodn dopravab) c) LAeq,p 45 45 40 50 50 45 60 60 eleznin drhy c)
Leteck doprava LAeq,p

50 50 40 55 55 45 60 60
LAeq,p
45 45 40 50 50 45 60 60
LASmax,p
60 65 -
Hluk z inch zdrojov LAeq,p

45 45 40 50 50 45 50 50
I.
zemie s osobitnou ochranou pred hlukom, napr. kpen miesta, kpen a lieebn arely Priestor pred oknami obytnch miestnost bytovch a rodinnch domov, priestor pred oknami chrnench miestnost kolskch budov, zdravotnckych zariaden a inch chrnench objektov, d) rekrean zemie zemie ako v kategrii II v okol dianic, ciest I. a II. triedy, miestnych komunikci s hromadnou dopravou, elezninch
II.
III.
44
drh a letsk, mestsk centr zemie bez obytnej funkcie a bez chrnench vonkajch priestorov, vrobn zny, priemyseln parky, arely zvodov noc de veer noc 50 70 70 70 55 70 70 70 50 70 70 70 75 95 45 70 70 70
IV.
Poznmky k tabuke: a) Prpustn hodnoty platia pre such povrch vozovky a nezasneen tern. b) Pozemn doprava je doprava na pozemnch komunikcich vrtane elektrikovej dopravy. c) Zastvky miestnej hromadnej dopravy, autobusovej, elezninej, vodnej dopravy a stanovitia taxisluieb uren na nastupovanie a vystupovanie osb sa hodnotia ako sas pozemnej a vodnej dopravy. d) Prpustn hodnoty pred fasdou nebytovch objektov sa uplatuj v ase ich pouvania, napr. koly poas vyuovania
Referenn asov interval je asov interval, na ktor sa vzahuje posudzovan alebo prpustn hodnota. Referenn asov interval je pre de od 600 do 1800 h (12 hod), pre veer od 1800 do 2200 h (4 hod), pre noc od 2200 do 600 h (8 hod). Prrastok hluku z predpokladanej dopravy bude najv pri variante s maximlnym potom stojsk za predpokladu vyuitia maximlnej kapacity parkoviska a to bu vo variante C.1. alebo pri variante C.2. Pritom hluk bude zven len v pikovch rannch a popoludajch hodinch, v noci nebude parkovisko zdrojom hluku vbec. Nie je predpoklad, e prrastok hluku z dopravy bude prekraova povolen limitn hodnoty, ktor v zmysle uvedenej tabuky pre zemie kategrie III dosahuj 60 dB cez de a veer a 55 dB v noci. . Faktom pritom ostva, e sa jedn o lokalitu, v ktorej nie je primrna funkcia bvania a v ktorej hluk z cestnej dopravy nem dominantn charakter. Zmyslom vstavby zchytnho parkoviska v Pezinku je spolu s almi zchytnmi parkoviskami v Ivanke Pri Dunaji, Novch Koariskch a Zohore podpori vie vyuvanie elezninej dopravy pri pravidelnom cestovan do hlavnho mesta. Zavedenm integrovanho dopravnho systmu sa sleduje zvenie vyuvania hromadnej dopravy cestujcimi na kor individulnej automobilovej dopravy, o m v konenom dsledku pozitvny vplyv najm na znenie rovne zneistenia ovzduia a tie znenie emisi hluku z dopravy v meste. Meme teda kontatova, e vstavba zchytnch parkovsk bude ma nepriamy pozitvny vplyv na znenie zneistenia ovzduia z dopravy a znenie hladiny hluku z dopravy v hlavnom meste. IV.6.1.3. Naruenie pohody a kvality ivota Poas vstavby Pohoda a kvalita ivota obyvateov bude vraznejie naruen najm poas obdobia vstavby navrhovanej innosti, ktor je spojen s doasnm nepriaznivm vplyvom v tch astiach mesta, ktor bud ovplyvovan obmedzovanm dopravy a akou nkladnou dopravou pozd prstupovch komunikci ku stavbe a na trasch medzi zdrojmi materilov a stavbou. V sasnosti nedokeme presne poveda, konkrtne ktor cesty bud za tmto elom vyuvan. Bude to zvisie od zdrojov materilov, ktor pri sasnej rozpracovanosti PD nie s znme a bud zvisie od vberu dodvatea stavby. Predpoklad sa, e bud vyuvan sasn cesty I., II., aj III. triedy v o najkratch vzdialenostiach od lokality vstavby. Stavba vyvol doasn ovplyvnenie kvality a pohody ivota obyvateov z dvodu runej stavebnej innosti. Stavebn innos bude ovplyvova obyvatestvo hlukom a zvenou pranosou najm na zaiatku vstavby poas prpravy zemia na stavbu, kedy je potrebn pripravi stavenisko, odstrni vegetciu, prpadn stavby a aj oda humusov horizont pd. Hluk z prejazdu akch motorovch vozidiel bude potom pretrvva poas celho obdobia vstavby. K negatvnym vplyvom na pohodu a kvalitu ivota obyvateov patr strata majetku v dsledku nevyhnutnosti zberu pozemkov pod samotn stavbu. Pri vstavbe parkoviska bud dotknut aj zujmy individulnych vlastnkov (parcely . 2895/56, 2895/55, 2895/54, 2895/81, 2898/22 maj skromnch majiteov), o me spsobova prieahy pri vkupe pozemkov.
45
Poas prevdzky Navrhovan varianty rieenia parkoviska alebo parkovacieho domu ponkaj monos vstavby s podchodom, ktor bude vysten bu pred komunikciou (varianty A2, B2, C2), alebo a za ou, priamo na parkovisku (varianty A1,B1,C1). Z hadiska bezpenosti a aj pohodlia uvateov s vhodnejie varianty, ktor maj podchod vysten priamo na parkovisko a prepojen s nstupiskom. zka komunikcia si vyaduje zriadenie priechodu pre chodcov. Zavedenie IDS m za cie posilni eleznin a hromadn dopravu na kor individulnej automobilovej, oho dsledkom je cel rad svisiacich vplyvov. Tieto vplyvy sa prejavia jednak v miestach, kde bud lokalizovan zchytn parkovisk a jednak priamo v Bratislave, ktor je cieom tchto preprv. V Bratislave sa pota so zavedenm opatren v parkovacej politike, ktor sa tkaj vraznho obmedzenia potu neplatench parkovacch miest., m vznikne situcia, kedy parkovanie v meste bude natoko problematick a finanne nevhodn, e to printi aj obyvateov mesta, nielen dochdzajcich, uprednostni radej hromadn dopravu oproti individulnej a as obyvatestva to bude urite vnma ako obmedzujce a nepohodln. Vie vyuvanie MHD by ale malo vies postupne k alm dsledkom ako je znenie intenzity dopravy, zvenie bezpenosti, znenie potu dopravnch nehd, spory prostriedkov na drbu a opravy komunikci, zlepenie stavu ivotnho prostredia. Na druhej strane v Pezinku vybavenos parkoviska a parkovacieho domu by mala prispie k pohodovmu vyuvaniu tohto spsobu prepravy obyvatestva. Pohodln a bezpen prstup cez podchod priamo z parkoviska na nstupisko troku zvhoduje varianty s tmto rieenm oproti variantom, v ktorch podchody vysuj pred ulicou Za drhou. Pota sa s tm, e parkovisko bude oploten a stren kamerovm systmom, bude ma intalovan informan systm, v cene parkovnho bude zahrnut u aj cena cestovnho elezninou dopravou a MHD v Bratislave. Parkovacie stojisk v parkovacom dome bud osvetlen, zabezpeen je aj elektrick protipoiarna signalizcia. Cestujci, ktor bud vyuva tento systm prepravy bud mc ma istotu, e svoje auto po smich a viac hodinch njdu nepokoden na rovnakom mieste, kde ho rno nechali. To s dostaton dvody na to, aby cestujci zmenili svoje sprvanie a pred individulnou dopravou pomalou, nervznou, oraz menej bezpenou, uprednostnili pohodln, rchlu, spoahliv a bezpen eleznin dopravu. V konenom dsledku sa m dosiahnu pomocou na jednej strane retriknch a na druhej strane podpornch opatren vie vyuvanie hromadnej prepravy (elezninej ekologickejej) pred individulnou (automobilovou), o by malo ma za nsledok celkov znenie nepriaznivch inkov dopravy na ivotn prostredie. IV.6.1.4. Socilne a ekonomick dsledky a svislosti Socilno-ekonomick prnosy zavedenia IDS v regine (a v tej svislosti zchytn parkovisk ako nevyhnutn predpoklad pre fungovanie IDS) sa prejavia: - sporami prevdzkovch nkladov vozidiel v individulnej doprave z dvodu presunu asti dopravy na eleznicu, - zvenm bezpenosti, znenm dopravnej nehodovosti, - sporami na drbu a opravy cestnch komunikci z dvodu presunu asti dopravy na eleznicu, - sporami asu cestujcich, - menou zaou zloiek ivotnho prostredia. IV.6.1.5. Vplyvy na sdla zemn rozvoj obc a miest je usmerovan zemnoplnovacovacou dokumentciou, ktor uruje umiestnenie plch obytnej zstavby, portu, rekrecie, priemyslu, ponohospodrstva a aj dopravnch plch. zemn rozvoj mesta Pezinok je usmerovan platnm zemnm plnom z roku 1996 (spracovate SANHUMA90, s.r.o., Nitra), ktorho zvzn as bola vyhlsen Nariadenm . 2/97. Tento zemn pln bol viackrt aktualizovan zmenami a doplnkami, ktor boli vyhlsen veobecnmi zvznmi nariadeniami mesta Pezinok . 15/2000, . 5/2002, . 15/2004, . 2/2005, . 9/2005, . 2/2006, . 3/2006 a . 1/2010. V sasnosti je v schvaovacom konan nvrh ZaD . 1/2012. Dotknut plochy s ponohospodrsky vyuvan. V zmysle zemnho plnu mesta Pezinok - Zmeny a doplnky . 1/2010" vak tvoria sas zemno-priestorovho celku 7-7. Pozemky C-KN parc. . 2899/1 2898/16, 2898/17, 2898/18, 2898/19, 2898/20, 2898/22, 2898/23, 2898/24, 2898/25, 2898/26, 2898/27, 2895/45, 2895/86, 2895/48, 2895/34, 2895/33 a 2893/2, k.. Pezinok
46
Z hadiska funknho vyuitia je pozemok parc.. 2899/1 zaraden medzi plochy dopravnch arelov a zariaden. as pozemkov parc.. 2898/16, 2898/17, 2898/18, 2898/19, 2898/20, 2898/22, 2898/23, 2898/24, 2898/25, 2898/26 a 2898/27 je zaraden medzi plochy dopravnch arelov a zariaden a as medzi plochy komunikci. as pozemku parc.. 2895/45 je zaraden medzi plochy komunikci, as medzi plochy lniovej zelene popri komunikcii a as medzi plochy s vyou mierou poly funknosti komernej vybavenosti a podnikateskch aktivt. Pozemok parc.. 2895/86 je zaraden medzi plochy s vyou mierou polyfunknosti komernej vybavenosti a podnikateskch aktivt. as pozemku parc.. 2895/56 je zaraden medzi plochy s vyou mierou polyfunknosti komernej vybavenosti a podnikateskch aktivt, as medzi plochy komunikci a as medzi plochy arelov a zariaden priemyselnej vroby a skladovho hospodrstva. as pozemkov parc.. 2895/10, 2895/48, 2895/34 a 2895/33 je zaraden medzi plochy s vyou mierou polyfunknosti komernej vybavenosti a podnikateskch aktivt, as medzi plochy komunikci, as medzi plochy arelov a zariaden priemyselnej vroby a skladovho hospodrstva a as medzi plochy lniovej zelene. Uvaovan vstavba zchytnho parkoviska nebude ma negatvny vplyv na al rozvoj sdla, parkovisko je navrhovan na plochch, ktor s ZaD .1/2012 v Komplexnom vkrese priestorovho usporiadania a funknho vyuitia zemia definovan ako plochy priemyselnej a stavebnej vroby a skladovho hospodrstva a s sasou Priemyselnej zny Juh . V rmci tejto zny, v jej severnom cpe, je navrhovan aj parkovisko. Z loklneho hadiska teda uvaovan stavba nebude ma negatvny vplyv na rozvoj mesta Pezinok. Na druhej strane pri zaveden IDS sa pota s tm, e bude ma vrazn pozitvny vplyv na Bratislavu a to sprostredkovane hne v niekokch oblastiach: vm vyuvanm elezninej dopravy oproti automobilovej sa zni zaaenie komunikci v bratislavskom regine, vm vyuvanm hromadnej dopravy oproti individulnej sa znovu zni zaaenie komunikci, to bude ma pozitvny vplyv na bezpenos premvky, znenie dopravnej nehodovosti, niie intenzity dopravy a s tm svisiace etrenie finannch prostriedkov na drbu a opravy ciest, ktor sa daj poui v inch oblastiach. IV.6.1.6. Vplyv na kultrne a historick pamiatky V lokalite vstavby navrhovanho parkoviska sa nenachdzaj iadne historick pamiatky a nie je nm znmy vskyt archeologickch nlezsk v danej lokalite. Vzhadom na povrchov stavbu nenron na vkopy, nie je predpoklad zsahu do hlbch vrstiev, v ktorch by sa (teoreticky) mohli nachdza zatia neobjaven archeologick artefakty. IV.6.1.7. Vplyvy na ponohospodrsku vrobu Poas vstavby Najzvanejm vplyvom vstavby objektov parkoviska je samotn zber ponohospodrskej pdy a nsledne znenie ponohospodrskej produkcie z dvodu trvalho zberu pdy. Poda Pedologickho prieskumu (RNDr. Silvia Lazrov, 2013) pdy v zujmovom zem stavby s poda bonitanho informanho systmu VPOP do BPEJ 0105001 a 0022002. Tieto pdy sa vyskytuj v klimatickch reginoch vemi teplch, vemi suchch, ninnch, so sumou priemernch dennch teplt (TS>100 C) nad 3000, priemernou teplotou vzduchu v januri -10 a -20 C, za vegetan obdobie (aprl a september) 16 a 170. (Datko a kol., 1996). Na vine plochy hlavnou pdnou jednotkou s fluvizeme typick nekarbontov, ahk na rovine bez prejavov plonej vodnej erzie, hlbok a bez skeletu, poda zrnitosti s to pdy ahk hlinitopiesonat a piesonat s obsahom frakcie<0,01 mm do 20%. Na malej ploche hlavnou pdnou jednotkou s iernice typick, stredne ak na rovinch bez prejavov plonej vodnej erzie , hlbok a bez skeletu. Z hadiska zrnitosti s to stredne ak pdy hlinit s obsahom frakcie <0,01 mm 30 - 45 %. Z hadiska kvality s poda kdu BPEJ tieto pdy zaraden do 6. skupiny kvality v zmysle Prlohy 3 k Zkonu . 220/2004 Z.z. o ochrane pdy, len juhovchodn okraj je zaraden do 1. skupiny. Na vine plochy teda nepatria medzi tzv. osobitne chrnen pdy najvyej kvality.
47
Predpokladan zber ponohospodrskej pdy jednotlivmi variantmi rieenia (bez rozlenia trvalho a doasnho zberu):
Zber PPF / Variant PPF ( m2 ) A.1 9 090,63 m2 A.2 8 898,36 m2 B.1 3 647,25 m2 B.2 3 465,54 m2 C.1 9 599,73 m2 C.2 9 267,09 m2
Najv zber ponohospodrskeho pdneho fondu je vyslen pri variante C.1., ktor predstavuje 9599,09 m2 a jedn sa o parkovac dom so 140 miestami a povrchov parkovisko s 222 miestami. V zmysle zkona NR SR .220/2004 Z.z o ochrane a vyuvan ponohospodrskej pdy, 12 ich mono doasne alebo trvale poui na neponohospodrske ely iba v nevyhnutnch prpadoch, ak nie je mon alternatvne rieenie. Ten, kto navrhne neponohospodrske pouitie ponohospodrskej pdy je povinn zabezpei skrvku humusovho horizontu ponohospodrskych pd odnmanch natrvalo a zabezpei ich hospodrne a eln vyuitie na zklade bilancie skrvky humusovho horizontu. Na zklade realizovanho pedologickho prieskumu navrhuje sa na plochch predpokladanch doasnch a trvalch zberov stavby skrvka humusovho horizontu v hrbke 30 cm. Humusov horizont je zhodn s ornicou a prakticky sa jedn o vetky plochy s ponohospodrskou pdou. S ornicou a podorninmi vrstvami sa bude hospodri samostatne, aby nedolo k premieseniu jednotlivch vrstiev. Skldky bud doasne umiestnen na ploche mimo vlastnho parkoviska na ploche doasnho zberu. Pri ukonovan stavby bude skrvka pouit ako podklad pre vegetan pravy. S prebytonm materilom bude nakladan poda poiadavky vlastnka pozemku. Poas prevdzky tandardn prevdzka parkoviska je potencilnym zdrojom kontamincie pd v bezprostrednom okol plochy parkoviska zlokami vfukovch splodn, ale aj prostrednctvom zneistenej zrkovej vody rozstrekovanej autami jazdiacimi po obvode plochy. Z toho hadiska je dleit sprvne odvedenie zrkovej vody z plochy parkoviska. Poda vsledkov vskumov obsah kodlivn v pde so vzdialenosou od zdroja exponencilne kles a nie je predpoklad prekraovania hygienickch limitov. Rozsah kontamincie pdy vfukovmi splodinami je mon obmedzi vytvorenm zelench psov po obvode parkoviska, ktor sasne obmedzuj pranos a psobia ako protihlukov barira. Z hadiska vplyvu na ponohospodrstvo sa ako najvhodnejie rieenie javia varianty, ktor maj len minimlny dopad na ponohospodrsku pdu, t.j. varianty B.1. a B.2. IV.6.1.8. Vplyvy na lesn hospodrstvo Varianty parkoviska s navrhovan mimo lesn pdny fond a nebud ma iadny vplyv na hospodrenie na lesnom pdnom fonde. IV.6.1.9. Vplyvy na priemysel Poas vstavby Vstavba parkoviska ani v jednom z navrhovanch variantov nebude ma priamy vplyv na existujce arely vrobnch prevdzok. Vzhadom na to, e vstavba parkoviska je v slade s P, neovplyvn rozvoj plnovanej priemyselnej zny Juh. Poas prevdzky Poas prevdzky sa neoakva iadny vplyv na priemyseln arely, ani na arely skladov a objekty sluieb.
48
IV.6.1.10. Vplyvy na dopravu Poas vstavby Za elom prepravy stavebnho materilu, zemn, odpadov zo stavby a aj akch stavebnch strojov bud musie by vyuit vetky dostupn cesty miestneho komunikanho systmu a to za predpokladu sasnej plnej premvky na tchto cestch. Je zrejm, e poas obdobia vstavby bude doprava na tchto cestch viac zahusten, navye pribudn v dopravnom prde pomal ak nkladn vozidl, o povedie pravdepodobne k celkovmu spomaleniu dopravy. Tento nepriazniv vplyv bude obmedzen len na krtke asov obdobie poas vstavby, cca 4 mesiace. Poas prevdzky Pri efektvnom vyuvan dopravnho systmu sa d predpoklada, e v rannch a popoludajch hodinch bud na prjazdovch komunikcich k zchytnmu parkovisku v Pezinku mierne zven intenzity dopravy. zemie Hlavnho mesta SR Bratislava predstavuje mestsk aglomerciu ktor je najudnatejm a rozlohou najvm mestom Slovenska. Je aj sdlom Bratislavskho samosprvneho kraja. M rozlohu 367,584 km, ije tu 465 327 obyvateov, v bratislavskej aglomercii s rozlohou 853,15 km ije 546 300, v Bratislavskom kraji okolo 623 000 a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavskm krajom, ktor ho obklopuje, 1,15 milina. Predpoklad sa, e na zem mesta sa doasne nachdza 180 210 tisc obyvateov. Pohyb kulminuje v rmci seznnych prc, vznamnch kultrnych a portovch podujat, ronch obdob s rozptylom 5 8 % t.j. 30 35 tisc obyvateov smerom hore. Z tohto potu pripad na denn pravideln dochdzku 76 80 tisc ekonomicky aktvnych obyvateov z okolitho reginu. Za tdiom do strednch a vysokch kl dochdza v priemere 45 tisc tudentov. Spolu to predstavuje asi 120 150 tisc. Koncentrcia pracovnch prleitost v Bratislave predstavuje zdroj pracovnch prleitost nielen pre obyvateov mesta ale aj pre obyvateov reginu a tak vytvra odchdzku z obc okolitho reginu. Dochdzka do Bratislavy sa realizuje jednak prostrednctvom hromadnch doprv (vlakov a autobusov doprava) a individulnou automobilovou dopravou (IAD). Stav hromadnch doprv (kvalita, pravidelnos a i.) a ich zl alebo iadna koordincia spsobuje, e podiel hromadnch doprv na objeme dopravy je vemi nzky a mnostvo obyvateov reginu vyuva na presun medzi zdrojom a cieom vlastn automobil. Mestsk hromadn doprava (MHD) v Bratislave je dlhodobo nerieen problm a podiel obyvateov mesta vyuvajcich MHD v porovnan s obyvatemi vyuvajcimi IAD klesol z pomeru 70:30 (rok 1990) na sasnch 52:48. Uveden skutonos je dvodom, e mestsk komunikcie kapacitne nie s schopn zvldnu intenzitu dopravy vyvolanej tak vntromestskou dopravou ako aj dopravou prichdzajcou z reginu. Priepustnos komunikci a kriovatiek je nzka, vznikaj kongescie, cestn doprava je pomal a akkovek dopravn nehoda spsobuje dopravn zpchy. K zlmu stavu dopravnej situcie sa pridva aj nedostaton kapacita parkovacch miest. Nrast automobilizcie a stle viac zaaen dopravn sie v Bratislave prina so sebou aj prehlbovanie problmov v prevdzke MHD, ktor je v sasnosti zabezpeen tromi subsystmami elektrikami, trolejbusmi a autobusmi. Nosnm systmom hromadnej dopravy v Bratislave je v sasnosti autobusov doprava. eleznin doprava je veden vinou mimo hlavnch zdrojov a cieov rozhodujcich ciest tak obyvateov mesta ako aj reginu. Dotknut je tak hlavne nekoajov doprava, ktor pouva rovnak cestn sie ako individulna automobilov doprava. Charakteristickm znakom poslednch rokov je tak pokles podielu celkovho objemu prepravovanch osb verejnou dopravou voi nrastu podielu individulnej automobilovej dopravy. Vetky uveden skutonosti brnia aliemu rozvoju mesta, priom sasne dochdza aj k zhoreniu ivotnho prostredia v Bratislave. Zabezpeenm verejnho zujmu vo verejnej hromadnej osobnej doprave, vychdzajc z prstupu E, sa rozumie zabezpeenie zkladnch prepravnch potrieb obyvatestva, predovetkm prepravy do zamestnania, kl, radov, zdravotnckych zariaden a na zabezpeenie spoloenskch, kultrnych a portovch potrieb obanov. Pre zvenie vyuvania MHD (aj v IDS) je potrebn urobi urit opatrenia, ktor by zvili jej atraktivitu a pouvanie na kor IAD. Takto opatrenia by mali by motivanm prvkom a mali by predstavova sporu tak asov, ako aj ekonomick pre pouvatea. Ako mon opatrenia by zamedzenie alieho zvyovania negatvneho stavu by tak mohli by:
49
integrcia dopravnch systmov s cieom presun podstatn as cestujcich na koajov (eleznin) dopravu, pravidelnos a taktovos liniek, znenie asovej straty vplyvom plynulosti a rchlosti dopravy, dostupnos liniek aj do okrajovch ast mesta s dobrou nadvznosou v prestupovch uzloch, ponuka zchytnch parkovsk na prstupoch do mesta s dobrou vzbou na MHD, ponuka zchytnch parkovsk v nadvznosti na el. stanice situovan na tratiach vchdzajcich do Bratislavy, dobudovanie siete elezninch zastvok na zem Bratislavy, ekonomicky nosn cena cestovnho lstka na MHD (aj v rmci IDS). Pri sprvnej realizcii a prepojenosti jednotlivch dopravnch odborov, mu v systme IDS postupne profitova vetky zastnen strany dopravnho systmu. Predovetkm uvatelia systmu cestujci, pre ktorch je systm tvoren za elom uspokojenia prepravnch potrieb udratenm spsobom, alej intitcie zodpovedn za zabezpeenie dopravnej obsluhy (objednvatelia dopravnch vkonov) a v neposlednom rade dopravcovia. Vhody pre cestujcich: atraktvna ponuka dopravy (nadvznosti liniek, vedenie liniek), sprehadnenie dopravnho systmu, jednotn prepravn a tarifn podmienky, jednotn tarifno-vybavovac systm, zaruen kvalita poskytovanch dopravnch sluieb na zklade jednotnch tandardov kvality. Vhody pre intitcie zodpovedn za zabezpeenie dopravnej obsluhy (objednvateov dopravnch vkonov): zlepenie dopravnej obsluhy reginu hromadnou dopravou, hospodrnejie vyuitie verejnch prostriedkov pri zabezpeovan dopravnej obsluhy reginu, systmov dopravn a tarifn rieenia v regine, zabezpeenie mobility obanov udratenm spsobom (vyie vyuvanie hromadnej dopravy pred individulnou automobilovou dopravou). Vhody pre dopravcov: zvenie atraktivity hromadnej dopravy, zvyovanie potencilu prepravnho trhu (vy poet prepravench cestujcich) a s tm spojen perspektva alieho rozvoja aktivt, istota zmluvnho vzahu s objednvatemi dopravnch vkonov (garancia lukratvnosti vzahu), koordincia dopravcov v regine. Vzhadom na technick a aj ekonomick nronos zavedenia plne novho konceptu dopravnej obsluhy zemia Bratislavskho kraja sa IDS bude realizova etapovite. I. etapa predstavuje prv krok dopravcov psobiacich v regine Dopravn podnik Bratislava, a. s. (DPB), RegioJet a. s. (RJ-SK), Slovak Lines,a. s. (SL) a eleznin spolonos Slovensko, a. s. (ZSSK) na ceste harmonizcie a koordincie v oblasti tarifnej a dopravnej optimalizcie v Bratislave a v regine. II. etapa IDS bude zaveden za podmienky spenej realizcie projektov z Operanho programu Bratislavsk kraj a bude zaha zvyn zemie Bratislavskho kraja (okres Pezinok, Senec). V dopravnej oblasti prde k zavedeniu dopravnej obsluhy reginu v zmysle Plnu dopravnej obslunosti Bratislavskho kraja, o z pohadu cestujceho znamen sprehadnenie linkovho vedenia prmestskej autobusovej dopravy, zruenie sbenej dopravy vlak - autobus, v tch relcich, kde existuje v danom ase dostaton kapacita vo vlakovej doprave a prijaten interval medzi vlakmi, vytvorenie nadvznost medzi regionlnou elezninou dopravou a prmestskou autobusovou dopravou v prestupovch bodoch na elezninch staniciach, zavedenie pravidelnch intervalov. V tarifnej oblasti bude zaveden ponuka predplatnch cestovnch lstkov. Navye, od tohto termnu bud k dispozcii aj jednorazov cestovn lstky, ktor s uren predovetkm pre nepravidelnch cestujcich. Zabezpeovanie dopravnej obsluhy zemia hromadnou osobnou dopravou formou IDS je najefektvnej spsob, ktor je v sasnosti znmy. V sasnosti vyuva verejn hromadn dopravu na zem Bratislavy a Bratislavskho kraja pribline 55 percent obyvatestva. Po zaveden integrovanho dopravnho systmu by ich poet mal vrazne vzrs.
50
Kostrou pre modern integrovan dopravn systm by mala by koajov (eleznin) doprava, ktor by zabezpeovala dopravn obslunos mesta Bratislavy, miest a obc na zem Bratislavskho kraja a obc Rakska a Maarska priahlch k hlavnmu mestu Bratislava. Ostatn druhy verejnej dopravy maj tvori obslun systm a bud nadvzova na nosn (koajov) systm ktor je prevdzkovan elektrickou trakciou a vykazuje vetky podstatn atribty pre dodranie tvorby a ochrany ivotnho prostredia. eleznin prevdzka na tratiach zastench do bratislavskho uzla po zaveden IDS Poda dajov uvdzanch v Technicko-ekonomickej tdii Implementcia integrovanho dopravnho systmu na zem Bratislavy s dosahom na priahl reginy sa predpoklad, e na jednotlivch smeroch djde k prerozdeleniu potu cestujcich medzi jednotlivmi prepravnmi systmami tak, e poet cestujcich vyuvajcich eleznin dopravu vzrastie a sasne klesne poet cestujcich autobusovej a individulnej dopravy. Zkladnou podmienkou pre vznik, fungovanie a ekonomicko-ekologick prnosy z takhoto stavu je tarifn a technick integrcia vetkch subsystmov hromadnej dopravy na zem BSK vr. hlavnho mesta Bratislava. Traov sek (Kty) Malacky Bratislava hl. st. V smere od Malaciek bude z hadiska dopravnej obsluhy aiskovou eleznin doprava. Autobusov linky z Malaciek do Bratislavy veden sbene so elezninou traou bud zruen. Poda dopravnho modelu cestujci prejd na eleznin dopravu. Celkov poet cestujcich, ktor sa presun z autobusovej dopravy na eleznin, predstavuje v cieovom stave 558 cestujcich/pracovn de. alie monosti prestupu na eleznin dopravu s v Zohore a v Devnskej Novej Vsi. Zavedenie IDS a taktovej elezninej dopravy s vzbou na realizciu alch projektov elezninej infratruktry (modernizcia trate Kty Bratislava, projekt TEN-T 17, zahustenie elezninch zastvok na zem Bratislavy) prinesie v dopravnch pikch presun cestujcich z IAD na verejn hromadn dopravu. Celkov poet tchto cestujcich predstavuje pre cieov stav 744 cestujcich/pracovn de. Traov sek (Trnava) Pezinok Bratislava hl. st. V smere od Pezinka bude z hadiska dopravnej obsluhy aiskovou eleznin doprava. V cieovom stave bud vetky regionlne autobusov linky z Pezinka do Bratislavy zruen (prechod na cieov stav bude po etapch a je zvisl aj od podmienok vytvorench pre prestup cestujcich, ktor v sasnosti vyuvaj autobusov dopravu na eleznin dopravu). Poda dopravnho modelu cestujci prejd na eleznin dopravu. Celkov poet cestujcich, ktor sa presun z autobusovej dopravy na eleznin, predstavuje v cieovom stave 8 370 cestujcich/pracovn de. Ako prestupn body na eleznin dopravu bud sli Cfer, enkvice, Pezinok. Zavedenie IDS, taktovej elezninej dopravy s vzbou na alie projekty elezninej infratruktry (modernizcia trate Kty Bratislava, projekt TEN-T 17, zahustenie elezninch zastvok na zem Bratislavy) prinesie v dopravnch pikch aj presun cestujcich z IAD na verejn hromadn dopravu. Celkov poet tchto cestujcich predstavuje 398 cestujcich/pracovn de. Traov sek (Galanta) Senec Bratislava hl. st. V smere od Senca bude z hadiska dopravnej obsluhy v prvej etape aiskovou dopravou autobusov doprava. A po splnen podmienok pre presun (modernizcia elezninej trate a vybudovanie prestupnch uzlov) me by aiskovou dopravou eleznin doprava. V cieovom stave uvaujeme, e vetky autobusov regionlne linky zo Senca do Bratislavy bud zruen. Poda spracovanho dopravnho modelu cestujci z autobusovej dopravy prejd na eleznin dopravu. Celkov poet cestujcich, ktor sa presun z autobusovej dopravy na eleznin, predstavuje v cieovom stave v seku Senec Bratislava 9 950 cestujcich/pracovn de. Ako prestupn body na eleznin dopravu bud sli Senec, Bernolkovo a Ivanka pri Dunaji. Zavedenie IDS, taktovej elezninej dopravy s vzbou na alie projekty elezninej infratruktry (modernizcia trate Kty Bratislava, projekt TENT 17, zahustenie elezninch zastvok na zem Bratislavy) prinesie v dopravnch pikch aj presun cestujcich z IAD na verejn hromadn dopravu. Celkov poet tchto cestujcich predstavuje 1 320 cestujcich/pracovn de. Traov sek Dunajsk Streda Bratislava Nov Mesto V smere od Dunajskej Stredy bude z hadiska dopravnej obsluhy aiskovou dopravou v 1. etape autobusov doprava, eleznin doprava m plni len doplnkov funkciu. Vzhadom na polohu elezninej trate ktor prechdza len okrajmi jednotlivch obc, nie je mon oakva vraznej nrast cestujcich. Poty cestujcich poda dopravnho modelu sa v zsade nezmenia oproti sasnosti (mal nrast me zabezpei lepia koordincia medzi autobusovou a elezninou dopravou, t. j. najm v ase mimo dopravnch piiek, ke ide
51
vlak, nie je veden aj sben autobusov spoj). Presun cestujcich z IAD na eleznin dopravu je mon len poas dopravnch piiek (pri zabezpeen parkoviska v blzkosti vhodnch elezninch stanc a zastvok (Nov Koarisk, P. Biskupice). Podporn projekty zavedenia Integrovanho dopravnho systmu Okrem zkladnch projektov ktor rieia dobudovanie el. trat v Bratislavskom elezninom uzle, vybudovan novch stanc a zastvok, zdvojkoajnenie trat ktor s predmetom Projekt-u TEN-T (Prepojenie elezninho koridoru TEN-T s letiskom a elezninou sieou v Bratislave pozostvajci z 9-ich samostatnch stavieb) a modernizcie elezninej trate Kty Bratislava trovo navrhuje sa v samostatnej stavbe aj vybudovanie novch elezninch zastvok v Bratislave, ktorch cieom je pribli nov dopravn body k zdrojom a cieom ciest obyvateov reginu a mesta. Jedn sa o nov zastvky: Devnska Nov Ves zastvka, Bratislava-Lamask brna, Bratislava-Patrnka, Bratislava-Mlad garda, Bratislava-Trnvka, Bratislava-Ruinov, Bratislava-Vrakua. S cieom zatraktvnenia vyuvania elezninej dopravy a presunu obyvateov ktor v sasnosti vyuvaj individulnu automobilov dopravu hlavne pri pravidelnch cestch z reginu do Bratislavy navrhuje sa v koncepcii IDS vybudovanie zchytnch parkovsk. Tieto s poda technicko-ekonomickej tdie Implementcia integrovanho dopravnho systmu na zem Bratislavy s dosahom na priahl reginy navrhovan v lokalitch tchto elezninch stanc a zastvok: Zohor, Pezinok, Ivanka pri Dunaji a Nov Koarisk ktor s predmetom tejto dokumentcie. Vhadovo v inej samostatnej stavbe bud dobudovan parkovisk aj v lokalitch Lamask Brna, Podunajsk Biskupice, Pezinok zastvka a Vek Biel. V sasnosti sa v Pezinku v lokalite elezninej stanice realizuje vstavba Terminlu integrovanej dopravy. Jej hlavnm cieom je vytvori dopravn uzol, ktor umon cestujcim kontinulne vyuva viac druhov dopravy (vlakov, autobusov, individulnu automobilov, cyklistick, peiu), ktor bud na seba nadvzova prve v priestore Terminlu a umonia cestujcim jednoduch presun v rmci reginu. V rmci vstavby Terminlu ID djde k plnej prestavbe komunikcii, bude vybudovan jedno hlavn parkovisko a pridruen parkovacie plochy v celkovom pote 64 parkovacch miest, vybuduje sa nove verejn osvetlenie, kamerov bezpenostn systm, informan systm s elektronickmi tabuami, nov zastvky autobusovej dopravy s prstrekami, kryt stojisk pre bicykle, osadia sa nov laviky, odpadkov koe, tabule dopravnho znaenia a realizovan bude aj vsadba zelene. Vstavba zchytnho parkoviska v lokalite Pezinok bude alm doplnenm potu parkovacch miest a v ktoromkovek z navrhovanch variantov spolu s vstavbou zchytnch parkovsk v ostatnch dopravnch bodoch bude ma pozitvny vplyv na rozvoj modernejieho spsobu prepravy cestujcich v rmci regionlnych dopravnch vzahov. Zrove sa oakva znenie potu dopravnch nehd na cestch z dvodu presunu asti individulnej automobilovej dopravy na eleznicu a spory na drbu a prevdzku cestnch komunikci z toho istho dvodu. IV.6.1.11. Vplyvy na rekreciu Vstavba parkoviska nebude ma negatvny vplyv na rekrean aktivity v zem. IV.6.1.12. Vplyv na infratruktru V dotknutom zem navrhovanch variantov vstavby zchytnho parkoviska sa nachdzaj siete technickej infratruktry, ktorch preloky a prpadn ochrana s v rmci technickej asti projektovej dokumentcie stavby rieen ako vyvolan investcie stavby. Na zklade predbenho prieskumu sa jedn o preloky siet verejnch prevdzkovateov ininierskych siet, siet v sprve eleznc Slovenskej republiky (Oblastn riaditestvo Trnava) a sasti aj siet v majetku a sprve skromnch spolonost sdliacich bezprostredne pri navrhovanom parkovisku. Prekladaj sa: silnoprdov kble 6 kV SR v dke cca 180 m, silnoprdov kble NN SR v dke cca 50 m, silnoprdov kble VN 22 kV, vo vlastnctve Zpadoslovensk energetika - Distribcia a.s. v dke cca 150 m, slaboprdov kble, vo vlastnctve Slovak Telekom, a.s v dke cca 180 m. Preloky tchto siet bud realizovan v nevyhnutnom rozsahu a bud veden tak, aby obchdzali plochu budceho staveniska.
52
IV.6.2. Vplyvy na prrodn prostredie IV.6.2.1. Horninov prostredie Poas vstavby Vzhadom k rovinatmu charakteru zemia nedochdza k vstavbe vch nsypov a zrezov. rove nivelety parkoviska je naviazan na vku existujcich komunikci na ktor sa parkovacie plochy pripjaj. Zemn prce pozostvaj z vkopu po rove zemnej plne repektujcu hrbku kontruknch vrstiev spevnench plch a ich niveletu naviazan na rove komunikcie na ktor sa parkovisko pripja. Ani vstavba parkovacieho domu si nevyaduje vkopy, ktorch realizcia by mohla by potencilnym zdrojom ohrozenia horninovho prostredia. Poas prevdzky Poas normlnej prevdzky parkoviska nie je predpoklad zneistenia horninovho prostredia . IV.6.2.2. Vplyvy na kvalitu ovzduia, zmeny miestnej klmy Doprava vo veobecnosti je vznamnm producentom plynnch emisi najm oxidov duska a oxidu uhonatho. V roku 2010 sa v SR vetky druhy dopravy podieali na celkovom zneisten ovzduia oxidom uhonatm a 25% a oxidmi duska a 51%. Vplyvom automobilovej dopravy dochdza k emisim ltok zneisujcich ovzduie, o m negatvny vplyv na celkov stav ivotnho prostredia. Vfukov plyny vozidiel obsahuj okrem produktov dokonalho spaovania (CO2, H2O) zneisujce ltky oxid uhonat, uhovodky, oxidy duska, oxid siriit, aldehydy, ketny, nesplen uhovodky, polycyklick aromty, sadze a in zloky. Na zneisovan ovzduia sa okrem kodlivn z vfukovch plynov cestnch vozidiel podiea aj zven pranos, ktor je spsoben vrenm usadench astc na povrchu vozovky a v jej bezprostrednej blzkosti. Uveden vplyvy sa loklne prejavuj poas vstavby aj poas prevdzky, ale prspevky emisi nebud prekraova povolen limitn hodnoty. Ku zmenm miestnej klmy me djs len pri stavbch vieho rozsahu, pokia pri nich djde k vrubom vekch plch s vegetciou, o v prpade vstavby parkoviska nehroz. Z globlneho hadiska vyia miera vyuvania elezninej dopravy oproti automobilovej prispeje k zneniu rovne zneistenia ovzduia v regine a v Bratislave. IV.6.2.3. Vplyv na vodu Povrchov voda Povrchov vody sa v lokalite plnovanej vstavby zchytnho parkoviska nenachdzaj. Podzemn voda Miera zranitenosti podzemnej vody zvis od priepustnosti a hrbky pokryvnch tvarov, hydrogeologickch vlastnost a pozcie zvodnenho kolektora ako aj rovne hladiny podzemnej vody. Zven miera priepustnosti kolektora vytvra veobecne vhodnejie podmienky pre relatvne rchlu migrciu kontaminantov prostrednctvom prdenia podzemnej vody. Poas vstavby Geologick prieskum v lokalite vstavby zchytnho parkoviska preukzal, e podzemn voda sa vyskytuje v hbke u 2,20 a 3,3 m pod ternom. Zvodnen horizont tvor trk, prpadne lovit trk s prmesou jemnozrnnej zeminy. Priepustn podloie umouje rchly prienik zneisujcich ltok do vch hbok a ohrozenie kvality podzemnch vd. K ohrozeniu kvalitatvnych vlastnost podzemnch vd me djs pri vom niku zneisujcich ltok zo stavebnej techniky poas vstavby. Je preto nevyhnutn, aby poas vstavby boli dsledne dodriavan bezpenostn predpisy a technick normy. Poas prevdzky Poas prevdzky zneistenie podzemnch vd me by spsoben nesprvnym odvdzanm zneistench zrkovch vd z povrchovho odtoku, jednorazovo vo vej miere aj havarijnmi nikmi. Za
53
elom ochrany kvality podzemnch vd je navrhnut odkanalizovanie tak povrchovho parkoviska ako aj parkovacieho domu. Odkanalizovanie parkoviska je rieen sstavou ulinch vpustov, kanalizanch potrub, odluovaov ropnch ltok (ORL) a vsakovacch zariaden. Daov vody zachyten na spevnench parkovacch plochch s vzhadom na platn predpisy o ochrane ivotnho prostredia (Zkon o vodch .364 z r. 2004, STN 75 6101) klasifikovan ako vody zneisten a musia by pred vypanm do ternu a podpovrchovch vrstiev predisten v odluovaoch ropnch ltok. Cel kanalizan systm je navrhnut v slade s STN 73 6103 pre hodnoty pri trvan 15 - mintovho daa (stanica Bratislava) a periodicitu daa p=0,5 s intenzitou pre dan oblas q =142 l/s/ha. Potrubn rozvod kanalizcie sa navrhuje v celom rozsahu zrealizova z PVC (PP) hladkch rr, v dimenzich DN 200 a DN 400 mm, ktor zabezpeuj dokonal a trval vodotesnos. Potrubn rozvod bude zasten do ORL s prietokom Q=30 l/s a Q=100 l/s. Stupe odlenia ropnch ltok je stanoven do 0,1 mg.l-1 NEL v slade s nariadenm vldy Slovenskej republiky slo 491/2002 Zb.z., ktorm sa stanovuj ukazovatele prpustnho stupa zneistenia vd. Odluovae s navrhnut v typovom preveden z vodostavebnho elezobetnu, v plnoprietokovom vyhotoven. Prevdzka navrhovanch ORL je plnoautomatick bez potreby zsahu obsluhy do technologickho procesu. Z odluovaa RL bud vyisten zrkov vody odvdzan do vsakovacieho zariadenia umiestnenho mimo parkovacej plochy. Vsakovacie zariadenie pozostva z polyetylnovch rr DN 355 mm so pecilnou perforciou, ktor s osaden v trkovom obsype obalenom geotextliou. Cel systm je navrhovan tak, aby k jeho vyprzdneniu dolo v priebehu 12 - 24 hodn. Zrkov vody z podlh parkovacch domov s rieen vyspdovanm do horizontlnych odtokovch abov a vertiklnymi zvodmi s zrkov vody zveden pod podlahu 1.NP s prepojenm do leatej kanalizcie, ktor mus by v rmci predistenia odpadovch vd zasten do odluovaa ropnch ltok. Predisten vody bud odvdzan do vsakovacch zariaden, ktor mu by umiesten bu priamo pod parkovacm domom, resp. v terne popri objekte. Pri dodran stanovench postupov nie je predpoklad ohrozenia kvality podzemnch vd ani v jednom z navrhovanch rieen. IV.6.2.4. Vplyvy na pdu Poas vstavby V priebehu vstavby parkoviska mono vzhadom na ast prejazdy motorovch vozidiel a intenzvne vyuvanie akch stavebnch mechanizmov oakva nasledovn vplyvy na kvalitu a stabilitu pd (resp. pdnych vlastnost), nachdzajcich sa najm na ponohospodrsky obrbanch plochch: Degradcia (rozpad) truktrnych agregtov v humusovom horizonte pd, po ktorch bud prechdza vozidl stavby a stavebn mechanizmy a v stavebnch dvoroch. Degradcia truktrnych agregtov m vratn charakter, po ukonen vstavby je potrebn realizova biologick rekultivciu dotknutch pozemkov. Zhutnenie (kompakcia) pdneho profilu v koreovej zne, majce nepriazniv dopad na celkov fyziklny stav pdy, biologick a chemick procesy a celkov vodno-vzdun reim. V extrmnych prpadoch me tento vplyv spsobi a sekundrne zamokrenie pd povrchovou vodou a obmedzenie infiltrcie. Antropick zhutnenie pdneho profilu m tie vratn charakter, je mon ho odstrni mechanickou rekultivciou (hbkovm kyprenm). Intoxikcia pd zlokami vfukovch splodn a ropnmi ltkami pozd budovanho parkoviska a v stavebnch dvoroch. V prpade vfukovch splodn je mon intoxikcia humusovho horizontu pd a do vzdialenosti 60 m od zdroja. Charakter tchto zmien zvis od mnostva a kvality humusu, acidity humusovho horizontu a textry pdy. V prpade niku ropnch ltok (paliv, motorov a hydraulick oleje) me djs k bodovmu zneisteniu pdy. Tto zmena m tie vratn charakter, jej nsledky mono odstrni tak, e sa zneisten pda doasne vyrad z ponohospodrskeho vyuvania a realizuje sa na nej prslun biologick rekultivcia. Poas prevdzky Poas prevdzky parkoviska vznikaj rovnak rizik ako boli popsan pri vplyvoch na ponohospodrstvo.
54
IV.6.2.5. Vplyvy na biotu Vplyvy na biotu sa najvraznejie prejavuj predovetkm v obdob poas vstavby innosti a najm vo vonej krajine. Vo veobecnosti sa nepriazniv vplyvy na biotu prejavuj: - priamou likvidciou biotopov, - zsahmi a ovplyvnenm funkcie biotopov (napr. pravy vodnch tokov) - vytvorenm resp. posilnenm bariry v migranom koridore, - vplyvom hluku, exhaltov a posypovch ltok na biotopy v blzkosti komunikcie a parkoviska. Poas vstavby Variantn rieenia parkovacch plch sa navrhuj v zem, ktor je dlhodobo poznaen antropognnou innosou, ponohospodrskou vrobou a vstavbou priemyselno skladovacch objektov a dopravou. V lokalite vstavby neboli identifikovan hodnotnejie biotopy, ktor by boli vstavbou priamo zasiahnut. V lokalite vstavby sa nenachdza ani rozptlen krajinotvorn zele, len nlety invznych drevn na rozhran chodnka a ponohospodrskej plochy. Zele v sasnosti nedosahuje parametre potrebn na shlas orgnu ochrany prrody s vrubom. Ovplyvnenie vegetanej zloky je minimlne vo vetkch navrhovanch variantoch rieenia. Z hadiska vplyvu na ivostvo sa v lokalite nepredpoklad vskyt vch druhov cicavcov, maximlne drobn zemn cicavce, z nich tried stavovcov sa mu vyskytova sporadicky obojivelnky a plazy. Najpoetnejie zastpenou triedou stavovcov v zem je trieda vtkov. Vzhadom na to, e sa tu nevyskytuje stromov a krovit drevinn vegetcia, nedochdza ani k ohrozeniu hniezdnych monost vtctva. Poas prevdzky Poas prevdzky navrhovanej innosti sa neoakva negatvny vplyv na biotu. Vegetan pravy parkoviska mu prispie k naveniu mnostva drevinnej vegetcie vhodnch druhov v zem. IV.6.2.6. Vplyvy na krajinu a zemn systm ekologickej stability Varianty zchytnho parkoviska s navrhovan v krajine, v ktorej z hadiska ochrany plat 1. stupe, t.j. veobecn ochrana. V lokalite navrhovanej vstavby, ani v jej blzkom okol sa nenachdzaj osobitne chrnen zemia v zmysle zkona NRSR . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny, ktor by vyadovali ochranu s vym stupom. V lokalite ani v jej blzkosti sa nenachdzaj ani zemia siete NATURA 2000. Z hadiska truktry krajiny, vstavbou parkoviska na ponohospodrskej ploche djde k zmene v podiele prvkov sasnej krajinnej truktry (SK) v prospech spevnench plch na kor ponohospodrskej ornej pdy. V lokalite plnovanej vstavby sa poda zemnho plnu pota s lniovou zeleou popri elezninej trati a komunikcich, relne je vak potrebn tieto interakn prvky zemnho systmu v tejto lokalite ete dobudova. IV.7. DAJE O PREDPOKLADANCH VPLYVOCH PRESAHUJCICH TTNE HRANICE Negatvne ovplyvnenie zloiek ivotnho prostredia presahujce hranice naej krajiny je nepravdepodobn. IV.8. VYVOLAN SVISLOSTI, KTOR MU SPSOBI VPLYVY S PRIHLIADNUTM NA SASN STAV P V DOTKNUTOM ZEM. Stavba a prevdzkovanie zchytnho parkoviska nebude predstavova tak innos, ktor by nsledne vyvolala stav zhorovania ivotnho prostredia, naopak, v svislosti s vstavbou alch zchytnch parkovsk a so zavedenm integrovanho dopravnho systmu sa oakva pozitvne ovplyvnenie ivotnho prostredia.
55
IV.9. ALIE MON RIZIK SPOJEN S REALIZCIOU INNOSTI Z hadiska vplyvov na jednotliv zloky ivotnho prostredia sa neoakvaj in vplyvy, ako boli kontatovan v asti o oakvanch vplyvoch stavby na ivotn prostredie. S realizciou navrhovanej innosti je spojen riziko, e integrovan dopravn systm, resp. eleznin dopravu nebude vyuva dostaton poet cestujcich, prpadne bude trva ist dobu, km sa zmen zauvan spsob cestovania viny obyvateov. Tto zmena je zvisl od realizcie svisiacich podpornch projektov, najm modernizcie elezninch trat, realizcie nosnho systmu MHD v Bratislave a pod., takch, ktor zvia atraktivitu elezninej dopravy oproti individulnej automobilovej doprave. Aj preto je eln, e sa v tomto projekte uvauje s etapovitosou, kedy v 1. etape sa vybuduje parkovisko v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpeenie jeho funkci a bezpenosti a a v 2. etape po preveren elnosti a funknosti sa dobuduje do cieovho stavu. IV.10. OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVCH VPLYVOV JEDNOTLIVCH VARIANTOV NAVRHOVANEJ INNOSTI NA IVOTN PROSTREDIE V danej fze projektovej prpravy stavby bude nutn repektova poas prpravy, realizcie a prevdzky stavby nasledovn opatrenia: IV.10.1. Organizan a technick opatrenia Organizan opatrenia Sasou organizcie vstavby zhotovitea stavby bude havarijn pln pre vstavbu, ktor bude riei eliminciu negatvneho vplyvu stavby na ivotn prostredie (pranos, nik kodlivn, technick stav vozidiel stavby, odstavn plochy, komunikcie, sklady pohonnch hmt, dopravn trasy a in). Nleitosti plnu bud vypracovan v zmysle platnej legislatvy. Havarijn pln poas vstavby vypracuje zhotovite stavby, pre prevdzku vypracuje havarijn pln prevdzkovate v termne ku kolaudcii stavby. Poas vstavby bude potrebn na vyhradench komunikcich v maximlnej miere vykona opatrenia na zabezpeenie plynulosti a bezpenosti cestnej premvky prslunmi dopravnmi znakami (obmedzenie rchlosti, vjazdu, obchdzky a pod.). Bezpenos poas prc Poas stavebnch prc je vybran dodvate, resp. zastnen dodvatelia povinn repektova a dodriava normy, technick a technologick postupy a riadi sa Vyhlkou . 374/90 Zb., SBP a SB o bezpenosti prce a ostatnmi svisiacimi predpismi. Poas stavebnch prc je vybran dodvate, resp. zastnen dodvatelia, povinn repektova a dodriava i podmienky obsiahnut v predpisoch o bezpenosti a ochrane zdravia pri prci. Pre oblas bezpenosti prce bude musie vybran dodvate repektova vetky prvne nariadenia platn v SR. Hospodrenie s odpadmi S odpadmi, vznikajcimi poas vstavby parkoviska bude nakladan v slade s novelou zkona . 223/2001 Z.z o odpadoch, ktor nadobudol innos 1.1.2013 pod slom 343/2012 Z.z. Novela zkona zavdza pojem hierarchia a ciele odpadovho hospodrstva v 3, poda ktorho sa v odpadovom hospodrstve so zvznosou poradia priort a s cieom predchdzania alebo zniovania nepriaznivch vplyvov vzniku odpadu a nakladania s odpadom a zniovania celkovch vplyvov vyuvania zdrojov a zvyovanm efektvnosti takho vyuvania sa uplatuje tto hierarchia odpadovho hospodrstva: a) predchdzanie vzniku odpadu, b) prprava na optovn pouitie, c) recyklcia, d) in zhodnocovanie, naprklad energetick zhodnocovanie, e) znekodovanie.
56
Predchdzanie vzniku odpadu s opatrenia, ktor sa prijm predtm, ako sa ltka, materil alebo vrobok stan odpadom, a ktor zniuj a) mnostvo odpadu aj prostrednctvom optovnho pouitia vrobkov alebo predenia ivotnosti vrobkov, b) nepriazniv vplyvy vzniknutho odpadu na ivotn prostredie a zdravie ud alebo c) obsah kodlivch ltok v materiloch a vo vrobkoch. Prprava na optovn pouitie s innosti zhodnocovania svisiace s kontrolou, istenm alebo opravou, pri ktorej sa vrobok alebo as vrobku, ktor sa stali odpadom, pripravia, aby sa optovne pouili bez akhokovek inho predbenho spracovania. Recyklcia je kad innos zhodnocovania, ktorou sa odpad optovne spracuje na vrobky, materily alebo ltky uren na pvodn el alebo in ely; zaha aj optovn spracovanie organickho materilu, ale nezaha energetick zhodnocovanie a optovn spracovanie na materily, ktor sa maj poui ako palivo alebo na innosti sptnho zasypvania. Zhodnocovanie odpadu je innos, ktorej hlavnm vsledkom je prospen vyuitie odpadu za elom nahradi in materily vo vrobnej innosti alebo v irom hospodrstve alebo pripravenos odpadu na plnenie tejto funkcie Znekodovanie odpadu je kad innos, ktor nie je zhodnocovanm, aj vtedy, ak je druhotnm vsledkom innosti sptn zskanie ltok alebo energie. Technick opatrenia Cieom technickch opatren je o najvie zmiernenie, prpadne elimincia, negatvnych vplyvov vstavby a prevdzky innosti na jednotliv zloky ivotnho prostredia, prostrednctvom dostupnch a technicky realizovatench postupov. Vina technickch opatren m charakter tandardnch postupov, ktor vyplvaj z potrieb zosladenia danej innosti s platnou legislatvou a zahaj postupy: - na ochranu obyvatestva pred hlukom, - na znenie pranosti, - na ochranu chrnench zem, objektov a ochrannch psiem, - na zabezpeenie vegetanch prav, - na ochranu povrchovch a podzemnch vd pred zneistenm. Zabezpeenie ochrany obyvateov poas vstavby v intravilne bude predmetom programu organizcie vstavby. Z tohto programu u bud znme trasy prevozov materilov a teda aj oblasti, ktor bud najviac zasiahnut tmito prevozmi. K zkladnm opatreniam na znenie nepriaznivho vplyvu tchto innost na obyvateov bude dsledn dodriavanie Plnu bezpenosti pri prci, v rmci neho naprklad aj vylenie prc v nonch hodinch a v ase pracovnho pokoja, ktorm sa d obmedzi psobenie hluku na znesiten mieru tolerovan poas obdobia vstavby diela, udriavanie prjazdovch komunikci v istom stave, t.j. kropenm poas sucha, aby sa zabrnilo nadmernej pranosti, prpadne naopak odstraovanm nnosov blata poas vlhkch dn. Opatrenia na ochranu obyvatestva pred nepriaznivmi inkami zneistenho ovzduia Poas vstavby sa oakva najm zneisovanie ovzduia vplyvom zvenej pranosti a vyieho obsahu vfukovch plynov z nkladnej dopravy priamo na stavbe a trasch prevozu zemn a materilov. Vo vyom stupni projektovej dokumentcie sa pre vybran variant vypracuje postup a organizcia vstavby, ktor bude obsahova zsady starostlivosti o ivotn prostredie poas vstavby. Zkladn opatrenia na zmiernenie nepriaznivch vplyvov pranosti a zvench koncentrci z dopravy v intravilne obce s: organizane zabezpei stavbu tak, aby sa realizovala len poas pracovnch dn a dsledne sa dodriavali dni pracovnho pokoja, dodvate stavby mus zabezpei dsledn drbu prstupovch komunikci, staveniska, stavebnch dvorov i depni najm dslednm odpraovanm zametanm, v prpade sucha kropenm a odstraovanm blata z plch.
57
Zven mnostvo exhaltov zo staveniskovej dopravy poas vstavby sa ned eliminova. Vyie spomenutmi organizanmi opatreniami a istmi obmedzeniami sa d dosiahnu stav, akceptovaten obyvatemi poas uritho asovo obmedzenho obdobia. Opatrenia na eliminciu nepriaznivch inkov hluku Poas etapy vstavby projektovanej innosti nebude mon plne ochrni obyvatestvo pred neprjemnm hlukom z dopravy stavebnch mechanizmov, prpadne z innost, ktor sprevdzaj stavebn postupy najm v bezprostrednom okol trs prevozu materilov. Dobrou organizciou prce na stavenisku, zabezpeenm bezporuchovho stavu strojov a mechanizmov, alebo vylenm prc v nonch hodinch sa d len obmedzi psobenie hluku na znesiten mieru tolerovan poas obdobia vstavby diela. Stavebnk je povinn zabezpei meranie hluku, ktor pri stavebnej innosti vznik a neprekraova prpustn hodnoty. Sanosti obyvateov riei prslun odbor ivotnho prostredia, na jeho podnet sa robia merania hluku. V prpade, e sa obyvatelia bud saova na nadmern hluk, prslun stavebn rad v sinnosti s Regionlnym radom verejnho zdravotnctva me da hlunos premera. Opatrenia na ochranu horninovho prostredia K zkladnm opatreniam na ochranu horninovho prostredia patr maximlne vyuvanie materilu vyaenho pri zemnch prcach svisiacich s vstavbou zvolenho variantu a minimalizcia dovozu nsypovho materilu zo zemnkov. V prpade nutnosti dovozu materilu zo zemnkov je potrebn vyuva u otvoren zemnky v okol navrhovanej stavby. Opatrenia na ochranu podzemnch vd Proti prpadnmu negatvnemu vplyvu na podzemn vodu poas realizcie navrhovanej innosti je nutn sa sstredi na eliminciu alebo aspo na zmiernenie vplyvov spojench s vlastnou stavbou: pouva a preferova tak technologick postupy, ktor s etrn k vodm, zemn prce uskutoova v takom rozsahu, aby nedochdzalo k narueniu kvality podzemnej vody a vodnho reimu, vyui obdobie nzkych vodnch stavov, zabezpei v priebehu vstavby dodriavanie bezpenostnch predpisov a technickch noriem pri manipulcii s ropnmi produktmi a pravidelne kontrolova technick stav mechanizanch prostriedkov a vozidiel, nezriaova stavebn dvor v zem, kde priepustnejie horninov prostredie vychdza priamo na povrch alebo je tesne pri povrchu, vybavi stavebn dvor a mechanizmy ochrannmi pomckami a dostatonm mnostvom sorbnch materilov, ktor bude mon poui v prpade havrie, resp. niku vodm nebezpench ltok do prostredia. Poas prevdzky parkoviska zhorenie kvality podzemnch a povrchovch vd prichdza do vahy len v havarijnch situcich. Proti prpadnmu negatvnemu vplyvu na podzemn a povrchov vody je potrebn sa sstredi na eliminciu, alebo aspo na zmiernenie negatvneho vplyvu prpadnej havrie. Opatrenia na ochranu pdy Negatvny vplyv na pdu je predovetkm v nevyhnutnom trvalom zbere ponohospodrskej pdy, ktor bude minimalizovan vberom vhodnho variantu a technickm rieenm. Doasn zber je navrhovan v minimlnej vmere a nevyhnutnom mnostve so zreteom na PPF . Poda zkona o ochrane pdy ponohospodrsku pdu mono poui na stavebn a in neponohospodrske ely iba v nevyhnutnch prpadoch a v odvodnenom rozsahu. Pred samotnou vstavbou komunikcie je nevyhnutn vykona odobratie ornice zabezpei jej eln a hospodrne vyuitie v zmysle metodickch pokynov Ministerstva pdohospodrstva. Orgn ochrany ponohospodrskej pdy ustanovuje spsob ochrany humusovho horizontu ponohospodrskych pd (HHPP) v zmysle Metodickho usmernenia Ministerstva pdohospodrstva . 2341/2006-910, s ktorm mus by naloen tak, aby nedolo k znehodnoteniu vlastnost a funkci ponohospodrskej pdy a aby bolo zabezpeen jeho hospodrne a eln vyuitie. Hospodrnym a elnm vyuitm skrvky HHPP z plch trvalho odatia ponohospodrskej pdy sa rozumie jej zhrnutie, odvoz a rozhrnutie na in ponohospodrske pozemky zodpovedajcej kvality, zrodnenie menej rodnch ponohospodrskych pd a jej pouitie na vrobu kompostu alebo zhradnej pdy, alebo na vylepenie
58
kvalitatvnych vlastnost neponohospodrskych pd, ktor neboli vyraden z biologickho ltkovho kolobehu s rastlinstvom, ako je ponohospodrska zele, ekologick zele a okrasn zele. HH PP je vlastnctvom vlastnka ponohospodrskej pdy. Ak s vlastnk a investor dve rozdielne osoby, investor me naklada so skrvkou len so shlasom vlastnka. HH PP me by pouit na zrodnenie vlastnch ponohospodrskych pozemkov, vlastnk ho me preda alebo darova s cieom zrodnenia inch ponohospodrskych pozemkov, nesmie vak djs k znehodnoteniu kvalitatvnych vlastnost ponohospodrskej pdy, ani inej likvidcii HH PP. Investor, ako iadate o trval odatie ponohospodrskej pdy pre neponohospodrsky el je povinn zabezpei spracovanie a vykonanie bilancie skrvky HH PP, priom je treba vykona skrvku z plch trvalho odatia a jej odvezenie a rozprestretie na inch pozemkoch, prpadne zrodnenie menej rodnch pd. Ak je skrvka HH PP na urit as uloen na depniu (skldku) investor je povinn zabezpei ochranu pred znehodnotenm a nsledne rozprestretie na vopred uren pozemky poda bilancie skrvky HH PP. Tto zkonom ustanoven povinnos uklad orgn ochrany ponohospodrskej pdy prslun na rozhodnutie poda 17 zkona o ochrane prrody. Skrvka HHPP z plch doasnho odatia ponohospodrskej pdy predstavuje jej vykonanie, uloenie na skldku, oetrovanie skldky a nsledn vrtenie pdy do pvodnho stavu sptnou rekultivciou. Skrvka HHPP sa vykonva oddelene poda jednotlivch ast (ornica, podornica) so zreteom na hbku biologicky aktvnej pdy. Poas vstavby sa opatrenia musia sstredi na eliminciu alebo aspo na zmiernenie vplyvov spojench s vlastnou stavbou: zhutnenie pdy pri vstavbe je vratn proces a je mon ho odstrni pouitm mechanickej rekultivcie v podobe hbkovho kyprenia pdy, poas stavby minimalizova dku otvorenia vkopovch rigolov, aby nedochdzalo k vyplavovaniu a odnosu jemnch astc zrkami resp. vetrom, v prpade intoxikcie pdy je potrebn ju doasne vyradi z ponohospodrskeho vyuvania a realizova biologick rekultivciu, v prpade degradcie pdy je po ukonen stavby potrebn realizova biologick rekultivciu dotknutho pdneho fondu. Ochrana pred kontaminciou pd ropnmi ltkami zo stavebnch mechanizmov je mon len dslednou drbou stavebnch strojov, aby sa zabrnilo kvapom do pdy. Stavebn dvory je potrebn situova na spevnench plochch. Po skonen vstavby je potrebn na plochch doasnch zberov PPF vykona dsledn rekultivciu pd. Opatrenia na ochranu bioty V etape vstavby a prevdzky bud opatrenia na ochranu bioty zameran na : poas vstavby obmedzi vruby drevn na nevyhnutn mieru v zmysle podmienok shlasu vydanho prslunm orgnom ochrany prrody, za nevyhnutn vrub nelesnej drevinnej vegetcie v lokalite navrhovanej innosti realizova nhradn vsadbu zelene v zmysle podmienok rozhodnutia orgnu ochrany prrody a projektu spracovanho odborne spsobilou osobou, ostatn dreviny v blzkosti stavby chrni pred monm mechanickm pokodenm, nevyhnutn vrub nelesnej krovitej a stromovej zelene uskutoni vlune v mimohniezdnom a mimovegetanom obdob, po ukonen stavebnch prc vykona nov vegetan pravy na plochch. Opatrenia na ochranu krajiny, zalenenie technickho diela do krajiny K opatreniam na zlepenie estetickho inku stavby a na zalenenie technickho diela do krajiny patria vegetan pravy. Vegetan pravy bud riei vsadbu stromov v ostrovekoch na parkovisku a v pozdnych lnich oddeujcich psy stojsk, vsadbu stromov a krkov po obvode parkoviska s cieom plni hygienick ochranu a estetick funkciu a zatrvnenie nespevnench plch vo vntri parkoviska a po jeho obvode. Vber druhovej skladby stromov a krov sa mus orientova na pvodn typick druhy sledovanho zemia a musia by doladen k u existujcej vsadbe v blzkom okol tak, aby tvorili estetick celok.
59
V ostrovekoch bud vysaden listnat stromy menieho vzrastu alebo stromy s guovitm tvarom koruny. Plocha pod stromami bude vysypan rienym trkom. Na plochch po obvode parkoviska sa vysadia zahusten skupiny krkov s funkciou oddelenia parkoviska od okolia. Na vonkajej strane parkoviska mu by okrem krovn vysaden aj stromy vyieho vzrastu. alm krokom, ktor napome pri zalenen diela v krajine, je rekultivcia pokodenho zemia, ktorou sa vytvoria vhodn podmienky pre nsledn revitalizciu, t.j. obnovenie biotickej zloky krajiny a to tak po strnke fyzickej ako aj funknej. IV.10.2. Kompenzan opatrenia Kompenzcie za majetkov ujmy sa bud riei v zmysle platnch prvnych predpisov (Vyhlka Ministerstva spravodlivosti SR . 492/2004 o stanoven veobecnej hodnoty majetku), individulne v zkej sinnosti investora stavby, dotknutch subjektov a obecnho zastupitestva. V prpade zchytnho parkoviska v Pezinku sa nepota s kompenzanmi opatreniami v svislosti s vrubom drevn, nakoko dreviny, nachdzajce sa v lokalite predpokladanej vstavby nedosahuj v sasnosti parametre, ktor by vyadovali shlas orgnu ochrany prrody s vrubom. IV.11. POSDENIE OAKVANHO VVOJA ZEMIA, AK BY SA NAVRHOVAN INNOS NEREALIZOVALA V prpade, e sa navrhovan zchytn parkovisko v Pezinku spolu s ostatnmi navrhovanmi zchytnmi parkoviskami v Zohore, Novch Koariskch a v Ivanke pri Dunaji nezrealizuj, nebud vytvoren nevyhnutn zkladn podmienky pre spen fungovanie integrovanho dopravnho systmu. A to znamen zachovanie sasnho stavu bez monosti aplikova vhody IDS ako je zlepenie dopravnej obsluhy reginu hromadnou dopravou, vyie vyuvanie hromadnej dopravy pred individulnou automobilovou dopravou, zatraktvnenie ponuky dopravy, sprehadnenie dopravnho systmu, vyuvanie jednotnch prepravnch a tarifnch podmienok. Zrove sa aj naalej bude uplatova viac individulna automobilov doprava so vetkmi sprievodnmi negatvnymi javmi ako v sasnosti. IV.12. POSDENIE SLADU NAVRHOVANEJ INNOSTI S PLATNOU ZEMNO-PLNOVACOU DOKUMENTCIOU A ALMI RELEVANTNMI STRATEGICKMI DOKUMENTMI Projekty integrovanch dopravnch systmov s preferovan na vetkch rovniach od celoeurpskej po regionlnu. Projekt Bratislavskej integrovanej dopravy BID repektuje strategick ciele a priority formulovan: V Operanom programe Doprava (2007 2013) Globlnym cieom OPD je podpora trvalo udratenej mobility prostrednctvom rozvoja dopravnej infratruktry a rozvoja verejnej osobnej dopravy. Z tohto globlneho ciea vychdzaj jednotliv pecifick ciele pre IDS je to pecifick cie 4 Rozvoj verejnej osobnej dopravy. pecifick cie bude dosiahnut realizciou projektov prioritnch os, z ktorch sa projektu IDS dotkaj : prioritn os 4 infratruktra integrovanch dopravnch systmov, prioritn os 6 eleznin verejn osobn doprava V Operanom programe Bratislavsk kraj (2007 2013) Projektu BID sa dotka prioritn os 1 Infratruktra opatrenie 1.2 Regionlna a mestsk hromadn doprava. Cieom opatrenia je zvenie potu prepravench osb prostrednctvom vylepenej hromadnej dopravy. V Stratgii rozvoja Bratislavskho samosprvneho kraja : Strategick cie 2 rozvoj dopravy a technickej infratruktry priorita 2.1 Zvenie technickej rovne a modernizcia cestnej a elezninej dopravnej infratruktry. Strategick cie 5 ochrana ivotnho prostredia
60
Stratgia rozvoja hlavnho mesta SR Bratislavy Strategick cie zameran na vysok kvalitu dopravnej sstavy, osobitne v hromadnej preprave osb. Preferencia scenru B t.j. podpora systmov hromadnej dopravy. zemn pln Vekho zemnho celku Bratislavskho kraja v shrnnom znen zmien a doplnkov 2000, 2002, 1/2003 a 1/2005 (AUREX 2008) odpora riei prmestsk dopravu osb ako integrovan systm, zohadujci vetky hlavn faktory majce vplyv na rchlos, kapacitu a jednotnos prmestskej osobnej (hromadnej) dopravy. V cieovom rieen sa navrhuje aj koordincia cestovnch poriadkov, trs, tarifnch psiem, ale aj monos vzjomnho a jednotnho tarifnho systmu na celom zem kraja vtane MHD v Bratislave s vzbami na reginy Viede a Gyr. Kontatujeme, e navrhovan innos je v slade s zemnm plnom VC Bratislavskho kraja. zemn pln hlavnho mesta SR Bratislava (Magistrt hlavnho mesta SR Bratislavy, 2007) Odpora v rmci elezninej dopravy podpori osobn eleznin dopravu ako sas integrovanho systmu hromadnch doprv v domcich aj medzinrodnch regionlnych vzbch. Pre vie vyuitie prmestskej elezninej dopravy na obsluhu mesta sa navrhuje vstavba elezninej zastvky Petralka centrum a zahustenie elezninch zastvok na zem mesta pre ely integrovanho dopravnho systmu. Mesto Pezinok m schvlen zemn pln z roku 1996 (spracovate SAN-HUMA90, s.r.o., Nitra), ktorho zvzn as bola vyhlsen Nariadenm . 2/97. Tento zemn pln bol viackrt aktualizovan zmenami a doplnkami, ktor boli vyhlsen veobecnmi zvznmi nariadeniami mesta Pezinok . 15/2000, . 5/2002, . 15/2004, . 2/2005, . 9/2005, . 2/2006, . 3/2006 a . 1/2010. Dvodom obstarania Zmien a doplnkov zemnho plnu mesta Pezinok . 1/2012 (alej aj ZaD .1/2012) bolo zosladenie aktulnych rozvojovch zmerov na zem mesta s platnou zemno-plnovacou dokumentciou mesta Pezinok. Spracovateom Zmien a doplnkov zemnho plnu mesta Pezinok . 1/2012 je AUREX s.r.o. - Ing. arch. Vojtech Hrdina, PhD. V ZaD .1/2012 je navrhovan innos uveden v zozname verejnoprospench stavieb a lokalizovan je pribline v rovnakom zem ako navrhovan variantn rieenia. IV.13. AL POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENM NAJZVANEJCH OKRUHOV PROBLMOV
Predmetn elabort prina opis a charakteristiku dotknutho zemia. Analzou rozsahu stavebnej innosti boli identifikovan najzvanejie vplyvy na jednotliv zloky ivotnho prostredia a nie je predpoklad zskania vznamnch novch poznatkov. Vypracovan dokumentcia stavebnho zmeru (DSZ) bude postpen na expertzu na Ministerstvo dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja, ktor rozhodne, ktor z variantov bude rozpracovan do vych stupov projektovej dokumentcie. V rmci vych stupov projektovej dokumentcie, v DR, sa na vybran variant vypracuje prieskum Inventarizcia a spoloensk ohodnotenie drevn, ktor, pokia sa v lokalite bud vyskytova dreviny, bude potrebn pre vydanie shlasu orgnu ochrany prrody s vrubom drevn. Vzhadom na vyie uveden skutonosti mono odpora, aby prslun orgn v zisovacom konan rozhodol, e navrhovan innos: SR, Zchytn parkovisko pre integrovan dopravn systm BSK v dopravnom bode Pezinok, sa nebude posudzova poda zkona . 24/2006 Z.z. o posudzovan vplyvov na ivotn prostredie a o zmene a doplnen niektorch zkonov.
61
V.
POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ INNOSTI A NVRH OPTIMLNEHO VARIANTU
V. 1. TVORBA SBORU KRITRI Proces hodnotenia vplyvu navrhovanej innosti na obyvatestvo, prrodn prostredie a socio ekonomick sfru obsahuje zistenie tohto vplyvu, posdenie jeho dsledkov a nvrh npravnch opatren tam, kde dsledky vplyvu presahuj stanoven limitn hranicu. Pre vber optimlneho variantu navrhovanej innosti boli stanoven nasledujce kritri : 1. Technicko-ekonomick kritri investin nklady, technick nronos 2. Kritri vplyvov na obyvatestvo bezpenos bvajceho obyvatestva, zaaenie hlukom a emisiami, vplyvy na jednotliv aktivity obyvatestva, 3. Kritri vplyvov na jednotliv zloky prrodnho prostredia horninov prostredie, ovzduie, voda, pda, biota, krajina. V.2. VBER OPTIMLNEHO VARIANTU 1. Technicko-ekonomick kritri Navrhovan innos si vyiada investin nklady vo vke : Variant A.1 2 900 981 Variant A.2 2 689 315 Variant B.1 2 485 821 Variant B.2 2 265 023 Variant C.1 4 155 411 Variant C.2 3 911 947 Z pohadu investinch nkladov je najlacnej variant B.2, t.j. variant s parkovacm domom so 140 parkovacmi miestami a s vystenm podchodu medzi koajiskom a ulicou Za drhou. Ako investine najmenej vhodn vychdza variant C.1 parkovac dom s rozsahom cca 140 stojsk a povrchov parkovisko s rozsahom 222 stojsk ako dostavba na cieov stav s prstupom na parkovisko rieenm predenm existujceho podchodu na nstupisko stanice a vystenm a za komunikciu priamo na parkovisko. Ani jeden z posudzovanch variantov rieenia zchytnho parkoviska nevyaduje budovanie nronch a rozsiahlych objektov, ale oproti vstavbe parkovacieho domu s technicky menej nron varianty povrchovch parkovsk. 2. Kritri vplyvov na obyvatestvo
Vplyv exhaltov a hluku na obyvatestvo Emisie exhaltov a hluku z dopravy s zvisl od intenzity dopravy. Z toho dvodu bud najvyie prrastky emisi a pri vyuvan predpokladanch maximlnych kapact parkovacch miest a to vo variantoch C.1. a C.2. Najmenie mnostvo exhaltov a hluku sa vyprodukuje pri realizcii variantov A.1.a A.2. Pri tom plat, e zven mnostvo emisi zneisujcich ltok a hluku sa nebude vyskytova kontinulne, ale len v ase rannej a popoludajej dopravnej piky v rozmedz cca 3 hodn. Sksenosti z dopravnch stavieb ns oprvuj predpoklada, e prrastky emisi ltok a hluku nebud prekraova povolen hygienick limity pri iadnom z variantov. Vplyv na aktivity v zem ponohospodrstvo, priemysel, rekrecia, doprava, bezpenos Vstavba si vyiada nevratn zber ponohospodrskej pdy a zni vmeru ponohospodrskej pdy jej majiteom. Z hadiska zberu ponohospodrskej pdy s najmenej vhodn varianty umiestnen na plochch s ornou pdou v porad poda plochy zberu. Najmenej vhodn je variant povrchov, t.j. C.1, ktor zaber najviac ponohospodrskej pdy. Najmen zber PPF predstavuje variant B.2. Prevdzka zchytnho parkoviska nem negatvny vplyv na alie aktivity v zem nezasahuje do priemyselnch arelov, neobmedzuje innos v zem, neohrozuje iadne kultrno-historick pamiatky,
62
neovplyvuje rekreciu v zem, v zmysle platnho zemnho plnu mesta je innos v slade s funkciami dotknutho zemia. V loklnych podmienkach vo vzahu k doprave zvenie intenzity dopravy na dotknutom seku cesty - bud ma najv negatvny vplyv varianty s najvym potom parkovacch miest t.j. C.1 a C.2 za predpokladu vyuvania plnej kapacity, ale len v ase obmedzenom na dopravn piky v rannch a popoludajch hodinch. Vo vzahu k doprave vstavba a prevdzka zchytnho parkoviska sleduje regionlne ciele, je nevyhnutnm predpokladom pri realizovan dlhoronch projektov, ktorch cieom je zvi podiel hromadnej dopravy oproti individulnej doprave a zrove zvi podiel elezninej dopravy oproti cestnej doprave. V tomto zmysle m vstavba zchytnch parkovsk vznamn pozitvny vplyv v ktoromkovek variante. K vyiemu komfortu cestovania prispieva aj bezpen prstup priamo na parkovisko, alebo do parkovacieho domu cez podchod (len vo variantoch A.1, B.1 a C.1), oplotenie parkoviska, kamerov bezpenostn systm, informan systm, osvetlenie a alie detaily. Z hadiska vplyvu na pohodu a kvalitu ivota sa po zaveden IDS so vetkmi podpornmi projektami pota s tm, e sa vrazne zvi kvalita cestovania elezninou hromadnou dopravou, o prinesie komfort cestujcim a nepriamo aj obyvateom Bratislavy prostrednctvom dokonalejieho dopravnho systmu, ale aj ozdravenho ivotnho prostredia. 3. Kritri vplyvov na jednotliv zloky prrodnho prostredia
Vplyvy na ovzduie Poas prevdzky zchytnho parkoviska v ktoromkovek navrhovanom variante sa vzhadom na predpokladan intenzity dopravy svisiace s navrhovanou stavbou neoakvaj prrastky emisi kodlivch ltok do ovzduia, ktor by prekraovali hodnoty hygienickch limitov. Loklne sa bud maxim emisi viaza na obdobie s najvyou intenzitou dopravy, t.j. v ase rannej a popoludajej dopravnej piky a nebud prekraova krtkodob emisn limity. Zavedenie integrovanho dopravnho systmu, ktorho predpokladom je vybudovanie zchytnch parkovsk, m globlne z hadiska vplyvu na ovzduie vznamn pozitvny vplyv. Predpoklad sa vie vyuvanie hromadnej dopravy na kor individulnej a vie vyuvanie elezninej ekologickejej dopravy na kor cestnej. Z toho vyplva pokles emisi ltok zneisujcich ovzduie z individulnej automobilovej dopravy, ktor by malo vies k postupnmu zlepovaniu celkovho stavu ovzduia najm v Bratislave a v Bratislavskom regine. Vplyvy na podzemn vody Nakoko v zem sa predpoklad relatvne vysok hladina podzemnej vody, je na eliminciu monho negatvneho vplyvu navrhnut systm odkanalizovania parkoviska aj parkovacieho domu. V slade s platnmi predpismi na ochranu vd bud pred vypustenm do ternu a podpovrchovch vrstiev zneisten vody z parkoviska aj z parkovacieho domu predisten v odluovaoch ropnch ltok. Predisten vody bud odveden do vsakovacch zariaden a z nich sa postupne vsiaknu do podpovrchovch vrstiev. Pri dodran navrhnutch opatren na ochranu podzemnch vd je riziko negatvneho vplyvu na vody minimlne vo vetkch variantoch rieenia. Vplyv na horninov prostredie a pdu Stavba zchytnho parkoviska, prpadne parkovacieho domu si nevyaduje tak rozsah zemnch prc, ktorch realizcia by mohla by potencilnym zdrojom ohrozenia horninovho prostredia. Za predpokladu normlnej prevdzky parkoviska (vo vetkch navrhovanch variantoch) sa nepredpoklad negatvne ovplyvnenie horninovho prostredia. Okrem trvalho zberu ponohospodrskej pdy (vyhodnoten vo vzahu k ponohospodrskej innosti) sa poas vstavby predpoklad aj doasn zber, na ktorom me djs k ovplyvneniu vlastnost pd. Vplyvy maj vratn charakter a dslednou technickou a biologickou rekultivciou je mon navrti ich do pvodnho stavu. Vplyv na biotu Stavba parkoviska je umiestnen v zem, ktor je poznaen dlhodobm antropognnym psobenm loveka. V lokalite vstavby neboli identifikovan iadne vzcne biotopy, ani chrnen, i ohrozen druhy rastln a ivochov. Samotn stavba si v sasnosti nevyiada vrub drevn.
63
Vplyv na krajinu truktru, ochranu, SES Z hadiska prvkov sasnej krajinnej truktry (SK) vstavbou parkoviska na ponohospodrskej ploche djde k zmene v podiele ponohospodrskych plch ku spevnenm plochm v neprospech ponohospodrskej pdy. V prpade variantu s povrchovm parkoviskom pri elezninej trati sa pomer jednotlivch prvkov SK nezmen. Stavba parkoviska je lokalizovan v zem, pre ktor, poda zkona . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny, plat 1. stupe, t.j. veobecn ochrana. V najbliom okol sa nenachdzaj iadne chrnen zemia, chrnen stromy, ani zemia, chrnen eurpskou sieou chrnench zem NATURA 2000. Poloha navrhovanch parkovsk nem iadny vplyv na prvky zemnho systmu ekologickej stability. Vber optimlneho variantu Na zklade predchdzajcej analzy vplyvov na prrodn prostredie, obyvatestvo a jeho aktivity, orientanch investinch nkladov pri zohadnen rizk a monosti etapovitosti vstavby do cieovho stavu kontatujeme, e optimlnym variantom pre vstavbu zchytnho parkoviska je variant B.1, t.j. parkovac dom s rozsahom cca 140 stojsk, prstup na parkovisko rieen predenm existujceho podchodu na nstupisko stanice a vystenm priamo na parkovisko. Tento variant m druh najmeniu plochu zberu, druh najniie orientan nklady, avak oproti variantu B.2, ktor je v tchto parametroch na prvom mieste, je vzhadom na umiestnenie vchodu z podchodu za komunikciou priamo na parkovisku vhodnej z hadiska bezpenosti jeho uvateov. V.3. ZDVODNENIE NVRHU OPTIMLNEHO VARIANTU Bratislava je centrom vroby, obchodu, sluieb, kultry a kolstva celho reginu. Poskytuje mnostvo pracovnch prleitost a do kl chod mnostvo tudentov z celho okolia. Kadodenn dochdzka do Bratislavy predstavuje cca 120 tisc 150 tisc osb, ktor na prepravu vyuvaj prostriedky hromadnej prepravy a individulnu automobilov dopravu. Vzhadom na neuteen stav hromadnej dopravy je podiel hromadnch doprv v celkovom objeme dopravy vemi nzky a mnoho obyvateov reginu vyuva na presun medzi zdrojom a cieom vlastn automobil. Presun takho vekho potu ud osobnmi automobilmi spsobuje v Bratislave dlhodobo znme problmy s prehustenosou dopravy, vznikajcimi kongesciami, dopravnou nehodovosou a nedostatkom parkovacch miest. Jedinm skutone koncepnm rieenm stavu je vytvorenie takch podmienok pre vyuvanie hromadnej dopravy, ktor bud zaruova cestujcej verejnosti spoahlivos, plynulos a rchlos, vhodn dostupnos a najm ekonomick vhodnos. Takmto systmom sa jav integrovan dopravn systm, teda systm, kde viacer dopravcovia vzjomnou spoluprcou vytvraj pre cestujceho spolon dopravn a tarifn ponuku. Cestujcemu tak ponkaj spolon cestovn lstok, po zakpen ktorho me ubovone kombinova viacer druhy dopravy bez ohadu na to, ktor dopravca ich prevdzkuje. Pre zvenie vyuvania MHD (aj v IDS) je potrebn urobi urit opatrenia, ktor by zvili jej atraktivitu a pouvanie na kor individulnej automobilovej dopravy. K takmto opatreniam patr aj ponuka zchytnch parkovsk na prstupoch do mesta s dobrou vzbou na MHD. Zrove dochdza v Bratislave k zavedeniu novej parkovacej politiky (s vraznm obmedzenm neplatench parkovsk, vyhradenm parkovanm len pre rezidentov), o predstavuje opatrenie, ktor sleduje znenie potu automobilov na komunikanej sieti v meste. Sasne s vstavbou zchytnch parkovsk pripravuj eleznice Slovenskej republiky alie podporn akcie svisiace so snahou zmeni chovanie obyvateov a to je vybudovanie novch elezninch zastvok v Bratislave tak, aby sa tieto rovnomerne rozdelili vzhadom na ciele a zdroje ciest. V rmci tejto koncepcie aj prevdzkovatelia elezninej dopravy v sasnosti eleznin spolonos Slovensko a.s. a spolonos RegioJet, a.s. pripravuj zvenie prepravnej ponuky a zavedenie novch vlakov. Cieom je dosiahnu, aby cestujca verejnos viac vyuvala hromadn dopravu a v nej najm eleznin dopravu, na kor individulnej automobilovej dopravy, m by sa dosiahol vsledn efekt, ktor presahuje loklne hranice a m vznam regionlny. Dokumentcia stavebnho zmeru, obsahujca technick rieenie vetkch navrhovanch variantov, bude predloen na expertzu, na zklade ktorej bude stanoven, ktor z variantov bude rozpracovan v alch stupoch projektovej dokumentcie. Z hadiska vplyvov na ivotn prostredie a obyvatestvo sa ani pri jednom z navrhovanch variantov rieenia nepredpokladaj negatvne inky, ktor prekrauj povolen limitn hodnoty v zmysle v sasnosti platnch legislatvnych predpisov. Pri dodran tandardnch opatren nie je predpoklad negatvneho ovplyvnenia niektorej zo zloiek prrodnho prostredia v takom rozsahu, ktor by vyadoval alie podrobnejie hodnotenie.
64
Vstavba zchytnch parkovsk, ako podporn projekt pre zven vyuvanie hromadnej dopravy (a z toho najm elezninej) na kor individulnej automobilovej dopravy je v porovnan s nulovm stavom, t.j. stavom, kedy by sa navrhovan investcia nerealizovala, priaznivejm rieenm so irokm dopadom v oblasti dopravnej, ekonomickej a ivotnho prostredia. Ako kad novinka v systme dopravy vyaduje ist as na to, aby sa overila sprvnos predpokladov a tie aby bola verejnosou prijat a zaala sa vo vej miere vyuva. Je preto eln uvaova s vstavbou v 2 asovch etapch, kedy sa v 1.etape vybuduje parkovisko s poadovanm vybavenm v menom rozsahu a a po overen skutonho zujmu verejnosti, alebo v prpade neoakvane vekho zujmu sa dobuduje parkovisko s cieovm potom parkovacch miest. Z tchto dvodov spracovate zmeru odpora ako optimlny variant rieenia variant B.1. VI. MAPOV A IN OBRAZOV DOKUMENTCIA Prloha . 1: Variant A.1, situcia M 1:1 000 Prloha . 2: Variant A.2, situcia M 1:1 000 Prloha . 3: Variant B.1, situcia M 1:1 000 Prloha . 4: Variant B.2, situcia M 1:1 000 Prloha . 5: Variant C.1, situcia M 1:1000 Prloha . 6: Variant C.2, situcia M 1:1000 Prloha . 7: Fotodokumentcia VII. DOPLUJCE INFORMCIE K ZMERU
VII.1. ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTCIE, KTOR SA VYPRACOVALA PRE ZMER A ZOZNAM HLAVNCH POUITCH MATERILOV Zmer bol vypracovan na podklade dokumentcie stavebnho zmeru v rozpracovanosti, ktor v sasnosti pripravuje DOPRAVOPROJEKT, a.s. . Ako podklady boli vypracovan tdie: SR, zchytn parkovisk pre IDS BSK v dopravnch bodoch Zohor, Nov Koarisk, Ivanka pri Dunaji a Pezinok, Podrobn ininierskogeologick a hydrogeologick prieskum, Projekt geologickej lohy (GEOFOS, s.r.o., Mgr. amaj, 2013) Zastvka Pezinok - zchytn parkovisko pre IAD, Pedologick prieskum (PEDOCONSULT, RNDr. S. Lazrov, 2013) alie pouit podklady Atlas krajiny, SAV Bratislava, 2002 Cesta II/502 Pezinok Modra, Zmer (DOPRAVOPROJEKT, a.s., 2007) Generel nadregionlneho zemnho systmu ekologickej stability SR (1992) Klimatick pomery na Slovensku - vybran charakteristiky, Zbornk prc SHM v Bratislave Kraje a okresy Slovenska Nov administratvne lenenie, Q111 Bratislava (1997) Nariadenie vldy . 183/1998 Z.z. zo 7.4.1998, ktorm sa vyhlasuje zvzn as PN VC Bratislavskho kraja Program hospodrskeho a socilneho rozvoja mesta Pezinok 2007 Pln dopravnej obsluhy BSK, (Bratislavsk integrovan doprava, s. r. o. v spoluprci so ilinskou univerzitou, november 2007 Regionlny zemn systm ekologickej stability Bratislava vidiek, SAP poboka Bratislava, 1994 Sprva o kvalite ovzduia a podiele jednotlivch zdrojov na jeho zneisovan v Slovenskej republike, SHM, MP (2010) Stav a pohyb obyvatestva Slovenskej republiky, tatistick rad SR (2012) Technicko ekonomick tdia: Implementcia integrovanho dopravnho systmu na zem Bratislavy s dosahom na priahl reginy (REMING Consult, a.s. 2010)
65
PN VC Bratislavskho kraja zemn pln mesta Pezinok ( AUREX, marec 2011, koncept), zemn pln Vekho zemnho celku Bratislavskho kraja v shrnnom znen zmien a doplnkov 2000, 2002, 1/2003 a 1/2005 (AUREX 2008)
Internetov strnky: Pdne mapy, SHM, Enviroportl, SAZP, katastrlny portl, OP SR oficilna strnka mesta Pezinok, strnka VUC Bratislavskho kraja , VII.2. ZOZNAM VYJADREN A STANOVSK K NAVRHOVANEJ INNOSTI PRED VYPRACOVANM ZMERU K posudzovanm variantom poskytli zemno-plnovaciu informciu: Bratislavsk samosprvny kraj, Mesto Pezinok Informcie s sasou nedokladovanej dokumentcie spracovatea zmeru.
VIII. POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV VIII. 1. SPRACOVATELIA ZMERU Zmer vypracovali: RNDr. Dorota Martinkov Ing. Ivan Kao DOPRAVOPROJEKT, a.s. Kominrska 2,4 832 03 Bratislava
66
VIII.2. POTVRDENIE SPRVNOSTI DAJOV PODPISOM OPRVNENHO ZSTUPCU NAVRHOVATEA
SR, Zchytn parkovisko pre integrovan dopravn systm BSK v dopravnom bode Pezinok
ZMER
Za spracovatea zmeru: V Bratislave, 8.4.2013
RNDr. Dorota Martinkov

DOPRAVOPROJEKT,a.s.,Bratislava oprvnen zstupca spracovatea zmeru
Za navrhovatea zmeru: eleznice Slovenskej republiky v zastpen DOPRAVOPROJEKT,a.s. poveren
Ing. Jozef Harvank

DOPRAVOPROJEKT,a.s.,Bratislava riadite divzie Bratislava I.
V Bratislave, 8.4.2013
67
Priestor elezninej stanice Pezinok s ulicou Za drhou, vpravo plocha v sasnosti vyuvan na pestovanie ponohospodrskych plodn
Fotografia vystihuje charakter lokality vstavby ponohospodrska plocha dostatone vzdialen od lokalt s obytnou funkciou
Prloha .5 Fotografick prloha

ŽSR Pezinok - Záchytné Parkovisko Zámer EIA

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

ŽSR Pezinok - Záchytné Parkovisko Zámer EIA

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

KF - Kohzny fond Investcia do Vaej budcnosti

VYPRACOVAL RNDr. DOROTA MARTINKOV` KONTROLOVAL ING. IVAN KAO OBJEDN`VATE

ZODP. PROJEKTANT RNDr. DOROTA MARTINKOV` OKRES (OBVOD) STAVBY Pezinok

ING. IVAN KAO

ELEZNICE SLOVENSKEJ REPUBLIKY, BRATISLAVA

ST Pezinok - zchytn parkovisko pre IAD

IV.2.2. IV.2.3. IV.2.4. IV.2.5. IV.2.6. IV.3.

AL POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S OKRUHOV PROBLMOV

I. I.1. I.2. I.3. I.4.

II. ZKLADN DAJE O NAVRHOVANEJ INNOSTI

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

orn pda orn pda

orn pda orn pda

zastavan plochy a ndvoria zastavan plochy a ndvoria

Slovensk republika Zber plch spolu

5,21 9090,63 21,78 9 112,41 m2

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

orn pda zastavan plochy a ndvoria

orn pda orn pda

Slovensk republika Zber plch spolu

eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR

zastavan plochy a ndvoria

orn pda orn pda

zastavan plochy a ndvoria zastavan plochy a ndvoria

Slovensk republika Zber plch spolu

5,21 3647,25 21,78 3669,03 m2

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

zastavan plochy a ndvoria orn pda

eleznice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, 813 61, SR

8,36 6,10 3465,54 18,24 3483,78 m2

zastavan plochy a ndvoria orn pda

orn pda orn pda

orn pda orn pda

zastavan plochy a ndvoria zastavan plochy a ndvoria

Slovensk republika Zber plch spolu

5,21 9599,73 21,78 9 621,51 m2

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

orn pda zastavan plochy a ndvoria orn pda

zastavan plochy a ndvoria

46,03 602,08 9267,09 18,24 9285,33 m2

orn pda orn pda

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

DAJE O PREDPOKLADANCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA IVOTN PROSTREDIE

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

150 , t.j. 43%

SO2 SO2 NO2 NO2 NOx PM10 PM10 Pb CO Benzn

DOPRAVOPROJEKT, a.s. Bratislava

Prpustn hodnoty [dB] Hluk z dopravy