Program Stability

;
Program stability Slovenskej republiky na roky 2013 a 2016
aprl 2013
MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY
PROGRAM STABILITY NA ROKY 2013 A 2016
OBSAH
VOD ...................................................................................................................................................................... 5 I. RMCE A CIELE HOSPODRSKEJ POLITIKY ............................................................................................ 6 I.1. I.2. I.3. I.4. II. II.1. II.2. II.3. II.4. II.5. III. III.1. III.2. III.2.1. III.2.2. III.2.3. III.3. III.3.1. III.3.2. III.4. III.5. IV. IV.1. IV.2. V. V.1. V.2. VI. VI.1. VI.2. VII. Fiklna politika ..................................................................................................................................... 6 Menov politika ...................................................................................................................................... 6 trukturlne politiky ................................................................................................................................ 6 Slovensko v procedre nadmernho deficitu ......................................................................................... 7 Vonkajie prostredie .............................................................................................................................. 8 Ekonomick vvoj na Slovensku v roku 2012 ...................................................................................... 10 Strednodob prognza vvoja ekonomiky ........................................................................................... 12 Cyklick vvoj ekonomiky..................................................................................................................... 14 Porovnanie prognz MF SR s prognzami ostatnch intitci ............................................................ 16 Ciele a stratgia politiky ....................................................................................................................... 18 Vvoj salda verejnej sprvy v roku 2012 a vplyv na rozpoet v roku 2013 .......................................... 21 Saldo verejnej sprvy v roku 2012................................................................................................... 21 Rozpoet verejnej sprvy na rok 2013 a prijat opatrenia ............................................................... 23 Aktulny vvoj v roku 2013 .............................................................................................................. 26 Strednodob rozpotov vhad ........................................................................................................... 27 Scenr za predpokladu nezmenench politk .................................................................................. 27 Popis a kvantifikcia opatren na dosiahnutie fiklnych cieov....................................................... 28 trukturlna bilancia, fiklna pozcia, fiklny impulz ......................................................................... 30 rove a vvoj verejnho dlhu ............................................................................................................. 34 ANALZY SENZITIVITY A POROVNANIE S PREDCHDZAJCOU AKTUALIZCIOU ....................... 38 Rizikov scenre vvoja....................................................................................................................... 38 Porovnanie s predchdzajcou aktualizciou ...................................................................................... 40 Stratgia politiky................................................................................................................................... 41 Dlhodob rozpotov vhady v kontexte starnutia obyvatestva......................................................... 41 KVALITA VEREJNCH FINANCI ............................................................................................................ 48 Vvoj na strane prjmov ....................................................................................................................... 48 Vvoj na strane vdavkov .................................................................................................................... 50 INTITUCIONLNE ASPEKTY VEREJNCH FINANCI ......................................................................... 54
EKONOMICK VHAD A PREDPOKLADY ................................................................................................. 8
POZCIA VEREJNCH FINANCI ................................................................................................................ 18
UDRATENOS VEREJNCH FINANCI .................................................................................................. 41
PRLOHY ............................................................................................................................................................... 55
ZOZNAM BOXOV BOX 1 - Metodick rozdiely pri vpote potencilneho produktu EK vs. MF SR ................................................... 15 BOX 2 - Uplatnenie ustanoven zkona o rozpotovej zodpovednosti pri aktulnej prognze dlhu ...................... 21 BOX 3 - Konsolidan silie a fiklny impulz prstup MF SR ............................................................................ 33 BOX 4 - Legislatvne zmeny v oblasti dchodkovho systmu - dchodkov reforma 2012................................. 42 BOX 5 - Vplyv dchodkovej reformy na verejn financie ....................................................................................... 44 BOX 6 - Metodick rozdiely pri vpote indiktorov udratenosti EK vs. MF SR ................................................. 45 ZOZNAM TABULIEK TAB 1 - Reakcia vldy SR na odporania Rady E .............................................................................................. 7 TAB 2 - Predpoklady vonkajieho prostredia pre aktulnu prognzu ...................................................................... 8 TAB 3 - Prognza vybranch indiktorov vvoja ekonomiky SR pre vchodisk rozpotu pre rok 2014 .............. 12 TAB 4 - Prspevky vrobnch faktorov k rastu potencilneho produktu................................................................. 14 TAB 5 - Vvoj produknej medzery ....................................................................................................................... 15 TAB 6 - Prspevky vrobnch faktorov k rastu potencilneho produktu................................................................. 16 TAB 7 - Vvoj produknej medzery ....................................................................................................................... 16 TAB 8 - Porovnanie prognz MF SR a ostatnch intitci .................................................................................... 17 TAB 9 - Zkladn fiklne ukazovatele v rokoch 2012 a 2018 ............................................................................ 19 TAB 10 - Saldo verejnej sprvy v roku 2012 ......................................................................................................... 22 TAB 11 - Opatrenia obsiahnut v RVS na rok 2013 .............................................................................................. 23 TAB 12 - Vvoj v roku 2013 ................................................................................................................................... 26 TAB 13 Bilancia verejnej sprvy scenr bez zmien politk v rokoch 2014 2016 ........................................... 27 TAB 14 - Porovnanie scenra bez zmien politk s cieovmi hodnotami ............................................................... 28 TAB 15 - Opatrenia zapracovan do nvrhu vchodsk rozpotu VS 2014 2016 ............................................... 29 TAB 16 Bilancia verejnej sprvy Vchodisk rozpotu VS 2014 2016 ......................................................... 29 TAB 17 - Porovnanie dajov z vchodsk RVS s cieovmi hodnotami ................................................................. 30 TAB 18 - Konsolidan silie................................................................................................................................. 31 TAB 19 - Agregt vdavkov oisten o prjmov opatrenia ................................................................................... 32 TAB 20 - Jednorazov opatrenia ........................................................................................................................... 33 TAB 21 - Konsolidan silie a fiklny impulz .................................................................................................... 33 TAB 22 - Vvoj dlhu verejnej sprvy v rokoch 2012 a 2016 ................................................................................ 35 TAB 23 - Medziron zmena hrubho dlhu verejnej sprvy poda prspevkov ...................................................... 36 TAB 24 - Zosladenie dlhu a deficitu..................................................................................................................... 37 TAB 25 - Scenr 1 - Spomalenie rastu zahraninho dopytu o 1 p. b. v roku 2013 .............................................. 38 TAB 26 - Scenr 2 Pokles nominlnej spotreby vldy o 1 p.b. v roku 2013 ....................................................... 39 TAB 27 - Scenr 3 - Rast krtkodobch a dlhodobch rokovch sadzieb o 2 p. b. v rokoch 2013 a 2014 .......... 39 TAB 28 - Porovnanie predchdzajcej a aktualizovanej prognzy ........................................................................ 40 TAB 29 - Zmena prjmov a vdavkov verejnej sprvy vplyvom demografickch zmien ......................................... 43 TAB 30 - Indiktory udratenosti .......................................................................................................................... 45 TAB 31 - Indiktory udratenosti S1 a S2 ............................................................................................................ 46 TAB 32 - Predpoklady pri vpote indiktorov ....................................................................................................... 46 TAB 33 - Indiktor udratenosti S1- poadovan dodaton silie k 47 % dlhu .................................................. 47 TAB 34 - Predpoklady pri vpote indiktora S1 ................................................................................................... 47 TAB 35 - Vdavky na prioritn oblasti ................................................................................................................... 53 ZOZNAM GRAFOV GRAF 1 - Index cien potravinrskych komodt FAO a index cien potravn v SR ..................................................... 9 GRAF 2 - Ropa BRENT a vvoj kurzu eura............................................................................................................. 9 GRAF 3 - HDP, oisten o seznne a jednorazov efekty .................................................................................... 10 GRAF 4 - Prspevky k rastu HDP v rokoch 2011-2016.......................................................................................... 10 GRAF 5 - very v ekonomike a very podnikom................................................................................................... 10 GRAF 6 - Anualizovan medzikvartlny rast zamestnanosti v privtnom sektore a HDP ..................................... 10 GRAF 7 - truktra vvoja zamestnanosti poda vybranch sektorov ................................................................... 11 GRAF 8 - Miera nezamestnanosti, seznne oisten ........................................................................................... 11 3
GRAF 9 - Extern nerovnovhy zloky salda B PB ......................................................................................... 12 GRAF 10 - truktra spotrebiteskej inflcie.......................................................................................................... 12 GRAF 11 - Extern nerovnovhy zloky salda B PB ....................................................................................... 14 GRAF 12 - truktra spotrebiteskej inflcie medziron prspevky zloiek CPI ................................................ 14 GRAF 13 - Prspevky vrobnch faktorov k rastu potencilneho produktu............................................................ 14 GRAF 14 - Vvoj produknej medzery .................................................................................................................. 15 GRAF 15 - Prspevky vrobnch faktorov k rastu potencilneho produktu............................................................ 16 GRAF 16 - Vvoj produknej medzery .................................................................................................................. 16 GRAF 17 - Prognza hrubho dlhu verejnej sprvy .............................................................................................. 20 GRAF 18 - Konsolidan silie 2012 a 2016 ...................................................................................................... 34 GRAF 19 - Fiklny impulz ................................................................................................................................... 34 GRAF 20 - Prspevky faktorov k zmene hrubho dlhu verejnej sprvy ................................................................. 37 GRAF 21 - Vdavky na dchodkov dvky ........................................................................................................... 44 GRAF 22 - Prspevky jednotlivch opatren k zmene vdavkov ............................................................................ 44 GRAF 23 - Saldo dchodkovho systmu............................................................................................................. 44 GRAF 24 - Prspevky jednotlivch opatren k zmene salda dchodkovho systmu ............................................ 44 GRAF 25 - Vvoj dlhu verejnej sprvy (PS scenr) - porovnanie s limitom dlhovej brzdy pre vyrovn. rozp. ......... 47 GRAF 26 - Vvoj dlhu verejnej sprvy (MTO scenr) - porovnanie s limitom dlhovej brzdy pre vyrovn. rozp. ...... 47 GRAF 27 - Vdavky verejnej sprvy a ttneho rozpotu ..................................................................................... 51 GRAF 28 - Efektvnos slovenskho zdravotnctva ............................................................................................... 52
VOD
Hlavnm cieom fiklnej politiky Slovenska je zabezpeenie efektvnych a dlhodobo udratench verejnch financi, v kontexte starnutia obyvatestva a pri zohadnen podmienench zvzkov. Tento cie je zakotven aj v stavnom zkone o rozpotovej zodpovednosti. V sasnosti sa Slovensko, spolu s almi 19 lenskmi krajinami E, nachdza v procedre nadmernho deficitu, ktor mus odstrni do roku 2013. Konsolidcia verejnch financi prebieha v slade s plnom vldy. Odhadovan deficit verejnej sprvy v roku 2012 dosiahol 4,3 % HDP, o je v porovnan s rozpotovm cieom 4,6 % HDP zlepenie o 0,3 % HDP. Na rok 2013 je naplnovan deficit verejnej sprvy vo vke 2,9 % HDP . Na zklade aktulnych informci a niektorch dodatone prijatch opatren sa oakva naplnenie tohto ciea. Program stability prezentuje rozpotov stratgiu, ktor by mala vysti do zruenia procedry nadmernho deficitu u v budcom roku a vies k dosiahnutiu fiklnej pozcie, ktor vytvor podmienky pre dosiahnutie dlhodobej udratenosti verejnch financi. To si vyaduje pokraovanie v konsolidcii verejnch financi aj po roku 2013 v slade s nrodnmi aj eurpskymi rozpotovmi pravidlami tak, aby Slovensko smerovalo k svojmu strednodobmu rozpotovmu cieu. Program stability Slovenskej republiky sleduje dosiahnutie nasledujcich cieov: Zkladnm cieom je udratenm spsobom zni deficit verejnej sprvy na rove 2,9 % HDP v roku 2013 a splni tak poiadavky vyplvajce z procedry nadmernho deficitu. V nasledujcich rokoch sa predpoklad pokraovanie zniovania deficitu v slade s ustanoveniami Paktu stability a rastu a pri repektovan obmedzen danch nrodnmi rozpotovmi pravidlami. Cieov hodnota deficitu v roku 2014 bola preto stanoven na 2,6 % HDP, v roku 2015 na 2,0 % HDP a v roku 2016 na 1,3 % HDP. Dosiahnutie tchto cieov zastav nrast podielu verejnho dlhu na HDP a umon jeho postupn zniovanie od roku 2015. Vekos konsolidanch opatren potrebn na splnenie cieov dosahuje 1,0 % HDP v roku 2014, 1,6 % HDP v roku 2015 a 1,8 % HDP v roku 2016. as opatren je zahrnutch u v nvrhu vchodsk rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016. Ostatn opatrenia bud pecifikovan v priebehu prpravy nvrhu rozpotu. Pokraovanie v konsolidcii verejnch financi aj po roku 2016 a splnenie strednodobho rozpotovho ciea v podobe trukturlneho deficitu verejnej sprvy vo vke 0,5 % HDP do roku 2018.
Program stability je v roku 2013 zaloen na rozpote verejnej sprvy na roky 2013 2015 prerokovanom v Nrodnej rade SR v decembri 2012 a aktulnom odhade salda. V rokoch 2014 a 2016 vychdza z nvrhu vchodsk rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 2016. daje za roky 2017 a 2018 potrebn pre navrhnutia harmonogramu konvergencie smerom k strednodobmu rozpotovmu cieu predstavuj hrub odhady ministerstva financi. Program stability SR schvauje vlda a je predkladan na rokovanie Nrodnej rady SR. Programy stability a konvergenn programy s poiadavkou Paktu stability a rastu a predkladaj sa kadorone Eurpskej komisii (EK) a Rade E. Ich cieom je prezentova vvoj fiklnej pozcie, predpokladan vvoj ekonomiky a popis opatren rozpotovej a hospodrskej politiky na dosiahnutie stanovench cieov v strednodobom horizonte. Predkladaj sa Eurpskej komisii v rmci eurpskeho semestra, ktorho cieom je lepia koordincia rozpotovej politiky a trukturlnych politk, zohadujc pravidl Paktu stability a rastu a stratgie Eurpa 2020. Tohtoron proces zaal publikovanm Ronho prieskumu rastu na rok 2013, v ktorom Eurpska komisia nartla p hlavnch priort. Prvou z nich je diferencovan fiklna konsolidcia s minimalizciou negatvnych vplyvov na ekonomick rast. Odporaniami v prioritnch oblastiach by sa mali lensk krajiny riadi pri tvorbe programov stability a nrodnch programov reforiem. Obsah a formlna strnka dokumentu v plnej miere vychdzaj z usmernen Eurpskej komisie. Zkladom usmernen s dokumenty pecifikcia implementcie Paktu stability a rastu a Smernica o formte a obsahu programov stability a konvergennch programov. Program stability zohaduje posledn revziu tchto dokumentov zo septembra 2012. Zohaduje aj diskusiu, materily a odporania Hospodrskeho a finannho vboru. 5
I.
RMCE A CIELE HOSPODRSKEJ POLITIKY
Ciele hospodrskej politiky vldy SR prune reaguj na aktulnu hospodrsku situciu, priom prioritou je aj naalej zabezpeenie dlhodobo udratenho rastu ekonomiky, ktor je podmienkou pre rchly rast ivotnej rovne a dobiehanie rozvinutch lenskch ttov E. lenstvo v eurozne a integrcia menovej politiky zvili vznam zodpovednej fiklnej politiky zameranej na zdrav a udraten verejn financie a efektvne psobenie automatickch stabiliztorov a trukturlnych politk zameranch na zvyovanie potencilneho rastu ekonomiky.
I.1.
Fiklna politika
Cieom fiklnej politiky Slovenska je dosiahnu tak fiklnu pozciu, ktor vytvor podmienky pre dlhodob udratenos verejnch financi. Nevyhnutnm krokom k naplneniu tohto ciea je znenie deficitu verejnej sprvy udratenm spsobom pod 3 % HDP v roku 2013, o by vystilo do zruenia procedry nadmernho deficitu. V alom obdob sa predpoklad pokraovanie v konsolidcii verejnch financi tak, aby Slovensko splnilo svoj strednodob rozpotov cie v podobe trukturlneho deficitu vo vke 0,5 % HDP do roku 2018 pri repektovan ustanoven Paktu stability a rastu a obmedzen danch nrodnmi rozpotovmi pravidlami. Vzhadom na makroekonomicky retriktvny charakter fiklnej politiky v rokoch 2014 a 2016 bude dleit prija opatrenia s o najmenej negatvnym vplyvom na ekonomick rast, a pokraova v trukturlnych reformch podporujcich rast. Dleitm impulzom pre ekonomiku me by erpanie prostriedkov z fondov E. Zrove zvenie efektivity vberu dan a efektivity alokcie vdavkov rozpotu mu pomoc zmierni negatvne vplyvy konsolidcie verejnch financi. Vzhadom na budci demografick vvoj je popri zlepen sasnej fiklnej disciplny potrebn venova pozornos aj oblastiam citlivm na starnutie obyvatestva, najm dchodkovho systmu a zdravotnctva. Aj z tohto dvodu bola v roku 2012 prijat dchodkov reforma, ktor vznamnm spsobom zlepuje dlhodob udratenos verejnch financi.
I.2.
Menov politika
Po vstupe Slovenska do eurozny zostva hlavnm cieom v menovej oblasti naalej cenov stabilita. Eurpska centrlna banka definuje cenov stabilitu ako medziron nrast harmonizovanho indexu spotrebiteskch cien (HICP) eurozny ni ako, ale zrove blzko ku 2 %. Je vak zrejm, e v obdob pokraovania relnej a nominlnej konvergencie Slovenska mono v dsledku absencie kurzovho kanla oakva mierne vyiu mieru inflcie. Z dlhodobho hadiska bude pre zabezpeenie cenovej stability na Slovensku kov predovetkm zodpovedn fiklna politika a trukturlne politiky zameran na zlepenie fungovania trhu prce a trhov tovarov a sluieb, najm ich vysokej miery konkurencie, prunosti a nzkych informanch asymetri.
I.3.
trukturlne politiky
Cieom trukturlnych reforiem vldy je dosiahnutie trvalo udratenho ekonomickho rastu, zvenie zamestnanosti a kvality ivota. Priority a opatrenia potrebn na dosiahnutie tchto cieov boli zvolen na zklade dekompozcie HDP a analzy najvznamnejch prekok rastu a po zohadnen alch faktorov rastu ivotnej rovne. Takto identifikovanmi prioritami s vzdelvanie, veda a inovcie, zamestnanos a socilna inklzia, podnikatesk prostredie, dopravn a telekomunikan infratruktra, modern a efektvna verejn sprva, zdravie, environmentlna udratenos a energetika. 6
Konkrtne opatrenia s bliie pecifikovan v Nrodnom programe reforiem SR (NPR SR), ktor vlda SR predklad EK spolone s programom stability. trukturlne opatrenia s doplnen o krtkodob nstroje s cieom zabrni strate kapact priemyslu a situcii, kedy prevajce podniky nemu investova do zvyovania vlastnej konkurencieschopnosti. Tieto opatrenia maj zrove zabrni strate zrunost pracovnej sily udranm zamestnanosti. Niektor krtkodob vdavkov politiky podporuj dlhodob ekonomick rast. Patr sem naprklad vzdelvanie nezamestnanch alebo budovanie dopravnej infratruktry.
I.4.
Slovensko v procedre nadmernho deficitu
Rada ECOFIN 2. decembra 2009 v slade s l. 126 (6) Zmluvy o fungovan Eurpskej nie (ZFE) prijala Rozhodnutie Rady, e na Slovensku existuje nadmern deficit verejnej sprvy, m bolo Slovensko zaraden do procedry nadmernho deficitu. Sasne v slade s l. 126 (7) ZFE boli zo strany Rady E schvlen odporania pre Slovensko, ktor s uveden spolu s reakciou vldy v nasledovnej tabuke:
TAB 1 - Reakcia vldy SR na odporania Rady E
Odporanie Nadmern deficit by mal by odstrnen do roku 2013. V roku 2010 by mali by uskutonen opatrenia na znenie deficitu v slade s rozpotom verejnej sprvy na roky 2010 a 2012. Priemern ron konsolidan silie by malo dosiahnu 1 % HDP v obdob rokov 2010 a 2013. Vlda SR by mala pecifikova opatrenia potrebn na odstrnenie nadmernho deficitu do roku 2013 a v prpade lepieho ako oakvanho makroekonomickho vvoja zrchli tempo konsolidcie. Za elom znenia rizk vyplvajcich z konsolidcie by sa mala posilni zvznos strednodobho rozpotovho rmca a zlepi monitorovanie plnenia rozpotu v priebehu rozpotovho roku, aby sa zabrnilo preerpaniu vdavkov. Reakcia Cieom vldy SR je zni deficit verejnej sprvy na rove 2,9 % HDP v roku 2013 udratenm spsobom a pokraova v konsolidcii verejnch financi v alch rokoch. Prv balk konsolidanch opatren bol prijat s innosou od roku 2011, alia vrazn konsolidcia je prebieha v roku 2013. Vlda oproti scenru nezmenench politk znila deficit o viac ne 1 % HDP u v roku 2012. Priemern ron konsolidan silie v rokoch 2010 a 2012 dosiahlo 1,0 % HDP. V roku 2013 sa konsolidan silie odhaduje vo vke 1,2 % HDP, o by za cel obdobie rokov 2010 a 2013 predstavovalo priemern ron konsolidciu vo vke 1,1 % HDP. Opatrenia na odstrnenie nadmernho deficitu boli pecifikovan v schvlenom rozpote verejnej sprvy na roky 2013-2015 (popsan v asti III.2.2). Aj v prpade nepriaznivho vvoja je vlda odhodlan priebene prija dodaton opatrenia na naplnenie rozpotovho ciea na rok 2013. V roku 2011 bol irokm konsenzom prijat stavn zkon o rozpotovej zodpovednosti. Pripravuje sa zavedenie hornch limitov vdavkov, m sa posiln viacron plnovac horizont rozpotu a smerovanie k strednodobmu rozpotovmu cieu. Vdavkov limity bud pravdepodobne prepojen s fiklnym kompaktom prostrednctvom automatickho koreknho mechanizmu (t.j. po jeho aktivcii sa upravia limity vdavkov).
II.
EKONOMICK VHAD A PREDPOKLADY
Rok 2012 znamenal pre slovensk ekonomiku vrazn spomalenie. Napriek celkovej nepriaznivej situcii v dsledku prehlbovania dlhovej krzy v eurozne vzrstla slovensk ekonomika o 2 %, o bol jeden z najrchlejch rastov v rmci E. Hlavnm dvodom bolo spustenie novch vrob v automobilovom priemysle, ktorch rast pomohol kompenzova vrazn spomalenie zahraninho dopytu. truktra ekonomickho rastu tak bola vrazne ahan istm exportom. Naopak domci dopyt zaznamenal pokles.
II.1. Vonkajie prostredie

Vvoj slovenskej ekonomiky bol vo vekej miere ovplyvovan nepriaznivm vvojom vonkajieho prostredia. Svetov ekonomika v roku 2012 spomalila predovetkm kvli prehlbovaniu dlhovej krzy v eurozne. Celkovo sa ekonomika eurozny prepadla o 0,6 %, vvoj v jednotlivch lenskch krajinch bol vak nerovnomern. Ekonomika Nemecka vzrstla o 0,7 %, ke predovetkm zo zaiatku roka profitovala z oivenej priemyselnej vroby a poklesu nezamestnanosti. Na strane druhej perifrne krajiny eurozny naplno pociovali dsledky dlhovej krzy a ich ekonomiky zaznamenali vrazn pokles ekonomickej aktivity (ekonomiky Grcka a Portugalska poklesli o 6,4 % resp. 3,2 %). Koniec roka vak u naznaoval, e krza z perifrie zana dolieha aj na ekonomiku Nemecka, ktor v poslednom kvartli zaznamenala medzikvartlny pokles. Ekonomika USA v roku 2012 zaznamenala rast o 2,2 % (oproti rastu o 1,8 % v roku 2011), v druhej polovici roka vak dolo k vraznmu spomaleniu ekonomiky. Napriek vyiemu ekonomickmu rastu sa nezamestnanos v roku 2012 iba mierne znila, navye koniec roka priniesol stagnciu ekonomiky. Celkov nepriazniv vvoj z konca minulho roka sa premietol aj do prvch mesiacov roka 2013. Na zklade predstihovch indiktorov (PMI) a indiktorov ekonomickho sentimentu sa v prvom kvartli roka 2013 oakva mierny prepad HDP v krajinch eurozny aj Nemecka. Naopak soft-indiktory v eurozne a predovetkm v Nemecku (IFO, ZEW) naalej naznauj vraznejie oivenie nemeckej ekonomiky v druhej polovici roka 2013. Celkovo sa oakva, e oivenie ekonomk naich najvznamnejch obchodnch partnerov by malo by v roku 2013 len pomal. Hlavnm dvodom je oakvan simultnna konsolidcia vo viacerch krajinch eurozny. Negatvne bude v tomto roku na rast v eurozne psobi tie postupn proces oddlovania domcnost, ktor spolu s pretrvvajcou niou dverou bud brzdi spotrebu. Eurpska komisia zhorila vo svojej zimnej prognze z februra 2013 oakvania rastu krajn eurozny aj E pre rok 2013. Eurozna by sa poda prognzy mala dosta v roku 2013 do miernej recesie (-0,3 %). Znenie odhadu postihlo aj Nemecko, kde sa oakva u len mierny rast na rovni 0,5 %. V roku 2013 by USA malo zaznamena iba mierne ni ekonomick rast ako v roku 2012 na rovni pribline 1,9 %. Aj napriek zhoreniu vhadu s predpoklady zo zimnej prognzy EK v slade s predpokladmi vvoja externho prostredia pouitmi v aktulnej prognze MF SR. Prpadn mierne odchlky s zanedbaten.
TAB 2 - Predpoklady vonkajieho prostredia pre aktulnu prognzu
MF SR 2012 Ekonomick rast E Eurozna Nemecko USA na Dovozy obchodnch partnerov Slovenska Dlhodob rokov miery (10r.) Eurozna Zkladn sadzba ECB Kurz (USD/EUR) Cena ropy (Brent, USD/barel) Cena ropy (Brent. EUR/barel) -0,3 -0,6 0,7 2,2 7,8 0,5 1,6 0,9 1,29 112,0 87,1 2013 0,2 -0,1 0,5 1,9 8,0 2,4 1,7 0,8 1,30 111,7 85,7 2014 1,5 1,2 1,8 2,6 8,1 4,5 2,3 1,0 1,25 114,5 91,3 2012* -0,3 -0,6 0,7 2,2 7,8 0,5 1,6 1,28 111,8 87,0 EK 2013* 0,1 -0,3 0,5 1,9 8,0 2,1 1,7 1,35 113,7 84,2 2014* 1,6 1,4 2,0 2,6 8,1 5,4 2,0 1,35 106,4 78,8
Zdroj: MF SR janur 2013 *EK Winter Forecast februr 2013
V protiklade s makroekonomickm vvojom sa situcia na medzinrodnch finannch trhoch sa v roku 2012 vrazne zlepila. Na trhu bolo cti prebytok likvidity a po verblnych intervencich zo strany ECB pretrvvali pozitvne nlady. Jej guvernr viackrt jasne podporil jednotu eura a zdraznil, e ECB urob vetko potrebn na jeho zchranu. ECB zrove ohlsila, e v prpade potreby je pripraven spusti program alch nkupov ttnych dlhopisov na sekundrnom trhu. Kurz eura voi dolru aj vine ostatnch mien pokraoval v posilovan a dostal sa na dlhie obdobie nad rove 1,3 voi USD. Vnosy dlhopisov panielska a Talianska, ktor vzhadom na svoju vekos predstavuj najvnejie rizik pre osud eurozny, pokraovali a na krtkodob vkyvy v prudkom poklese a dostali sa pod 5,0 % v prpade panielska a 4,7 % pri Taliansku (oproti 7,5 % resp. 6,5 % v jli 2011). V roku 2012 bol vvoj cien ropy relatvne stabiln okolo hranice 110 USD/bl (ropa Brent) s niekokmi krtkodobmi vkyvmi. Cena ropy vzrstla na jar roku 2012 nad 125 USD/bl, tento rast bol nsledne vystriedan prudkm poklesom a pod 90 USD/bl v lete 2012. Odtia sa ropa vrtila k spomnanej hranici 110 USD/bl. Jej vplyv na inflciu bol v roku 2012 viac menej neutrlny. Na krajiny eurozny m vak okrem rastu cien ropy v dolroch aj pohyb kurzu EUR/USD. Na rozdiel od roku 2011 kedy dolr voi euru trvalejie posilnil v roku 2012 bol vplyv kurzu na cenu ropy v eurch a tm na inflciu takisto neutrlny. Aj ke sa dolr priblil na pre s eurom v lete 2012 a k hranici 1,2 EUR/USD, tento posun nebol trval a po verblnych intervencich ECB sa euro trvalejie posunulo k hranici 1,3 EUR/USD. V priebehu roka 2012 bola vo svete inflcia prevane na stupe a tempo rastu cien sa v zvere roka vrazne spomalilo predovetkm z dvodu relatvne stabilnch cien ropy a klesajcich cien komodt, ale aj v dsledku pomalieho oivenia ekonomickej aktivity v Eurpe. I napriek postupnmu spomaleniu rastu cien v eurozne najm v druhej polovici roka, priemern medziron rast v roku 2012 cien dosiahol 2,5 % (v roku 2011 dosiahla 2,7 %) a dostala sa tak nad inflan cie 2 %. Ceny potravn na svetovch trhoch sa v zvere roka 2012 stabilizovali a oakvan vka inflcie v eurozne by sa v roku 2013 mala poda prognz EK zni na 1,8 % m by sa dostala tesne pod inflan cie ECB.
GRAF 1 - Index cien potravinrskych komodt FAO a index cien potravn v SR
5.16 Ceny potravn bez vplyvu dan FAO upraven jednoptinovou elesticitiou, 4- mesan oneskorenie
GRAF 2 - Ropa BRENT (USD/bl) a vvoj kurzu eura

140 130 120 110 100 90 80 70 60 50 40 30
V.09 V.10
5.13
5.10 5.07
Brent v USD (av os) Brent v EUR (av os) EURUSD (prav os)
1.50 1.45 1.40

1.35 1.30
5.04
5.01 4.98
O akvan pokles
1.25 1.20
V.11
4.95
Jan-09
Jan-07
Jan-08
Jan-10
Jan-11
Jan-12
Jan-13
Jul-07
Jul-08
Jul-09
Jul-10
Jul-11
Jul-12
IX.10
IX.09
IX.11
V.12
IX.12
I.09
I.10
I.11
I.12
Zdroj: MF SR, SR, FAO UN
Zdroj: Bloomberg
Menov politika viny hlavnch centrlnych bnk bola v roku 2012 naalej expanzvna s udriavanm zkladnch sadzieb na rekordnch minimch. Kov centrlna banka, americk FED, ponechal rokov sadzby na rekordne nzkych rovniach bez zmeny poas celho roku 2012. Zkladn rokov sadzba FED-u sa tak nezmenila od decembra 2008 a zotrvala na rovni 0,25 %. Okrem toho, po dvoch kolch kvantitatvneho uvoovania a opercii twist1, FED ohlsil a zaal realizova tretie kolo kvantitatvneho uvonovania, (QE3). Stanovil v om minimlny objem cennch papierov, ktor nakpi na sekundrnom trhu a na rozdiel od QE2 nestanovil konkrtny termn ukonenia nkupov. Na rozdiel od FEDu, ktorho zkladn sadzba je prakticky na
1
Opercia twist cez predaj krtkodobch cennch papierov a nsledn reinvestciu zskanch prostriedkov do dlhopisov s dlhmi splatnosami slila FEDu na prelome 2011-2012 k potlaeniu dlhodobch rokovch sadzieb.
I.13
nule, ECB m v zniovan sadzieb ete mal priestor. Ten sa v roku 2012 rozhodla raz vyui a pristpila k jednmu zneniu sadzby o 0,25 p.b. na aktulnu rove 0,75 %, ktor predstavuje jej historick minimum.
II.2. Ekonomick vvoj na Slovensku v roku 2012

Rast slovenskej ekonomiky v roku 2012 spomalil na 2,0 % z 3,2 % v 2011. Napriek nepriaznivej situcii v eurozne sa Slovensko zaradilo medzi najrchlejie rastce ekonomiky v rmci E. Pod spomalenie rastu sa podpsalo zhorenie vonkajieho prostredia, ktor spolu s celkovou neistotou zniovali domci dopyt. Rast HDP bol ahan vlune zahraninm obchodom. Nov vroba v automobilovom priemysle, podmienen investciami najvch vrobcov, znamenala, e aj napriek poklesu zahraninho dopytu Slovensko neskonilo v recesii. Prspevok istho exportu k rastu HDP v roku 2012 bol na rovni 5,5 p.b. Vetky ostatn zloky ahali rast HDP nadol. Najviac negatvne k ekonomickmu rastu prispela zmena stavu zsob (1,7 p.b.). Spotreba domcnost pokraovala v poklese u tret rok za sebou, odrajc tak slab vvoj na trhu prce. Napriek investinej aktivite v automobilovom priemysle celkov investcie zaznamenali v roku 2012 pokles. Pod pokles spotreby verejnej sprvy sa podpsali dodaton konsolidan opatrenia.
GRAF 3 - HDP, oisten o seznne a jednorazov efekty* GRAF 4 - Prspevky k rastu HDP v rokoch 2011-2016
*HDP oisten o vplyv predzsobenia cigaretami a jednorazov platby DPH po odovzdan sekov rchlostnej cesty R1 do pouvania Zdroj: SR, prepoet MF SR
Zdroj: SR
GRAF 5 - very v ekonomike a very podnikom (stav ku koncu mesiaca, mld. eur)
36.0 35.0 34.0 14.9 33.0 32.0 14.6 very v ekonomike (av os) very podnikom (prav os) 15.8 15.5
GRAF 6 - Anualizovan medzikvartlny rast zamestnanosti v privtnom sektore a HDP, (v %)

6% 4% 2% 14% 12%
10%
8%
15.2
0% -2% -4%
-6% -8% Zamestnanos v privtnom sektore, av os HDP, SA, prav os
14.3
Sep-10
Nov-10
Sep-11
Nov-11
Jan-10
Jan-11
May-10
May-11
Mar-10
Mar-11
Jan-12
31.0
14.0
Jul-10
Jul-11
6% 4% 2% 0% -2% -4% -6% -8% -10%
Zdroj: NBS
Ekonomick rast nebol v roku 2012 dostaton, aby dokzal vytvra vy poet novch pracovnch miest. Koniec roka bol navye ovplyvnen neistotou okolo budceho vvoja v zahranii a oakvanch vplyvov fiklnej 10
2000Q3 2001Q1 2001Q3 2002Q1 2002Q3 2003Q1 2003Q3 2004Q1 2004Q3 2005Q1 2005Q3 2006Q1 2006Q3 2007Q1 2007Q3 2008Q1 2008Q3 2009Q1 2009Q3 2010Q1 2010Q3 2011Q1 2011Q3
Zdroj: MF SR
konsolidcie. Zamestnanos v roku 2012 stagnovala, priom bolo vytvorench okolo tisc pracovnch miest (rast 0,1 %). Ekonomick rast bol tak ahan zvyovanm produktivity prce existujcej pracovnej sily. Napriek tomu, e produkn strnka ekonomiky dosiahla svoju predkrzov rove u v roku 2010, zamestnanos je stle niia o viac ako 35 tisc osb. Poet pracujcich v roku 2012 poklesol najm v stavebnctve a v priemysle, na strane druhej rast zamestnancov zaznamenal predovetkm sektor sluieb. Miera nezamestnanosti (poda metodiky VZPS) stpla na 14,0 % a Slovensko sa naalej zarauje medzi krajiny s najvyou mierou nezamestnanosti v E. Navye alej pretrvval problm dlhodobej nezamestnanosti, jej podiel na celkovej nezamestnanosti bol v roku 2012 skoro 64 %.
GRAF 7 - truktra vvoja zamestnanosti poda vybranch sektorov (ESA 95, medziron zmeny v %) 2,0 Stavebnctvo 1,5 1,0 0,5 0,0 -0,5 -1,0 -1,5 2011q4 2012q1 2012q2 2012q3 2012q4
Zdroj: SR Zdroj: SR
GRAF 8 - Miera nezamestnanosti, seznne oisten (%)

16 14 12 10 8 6 11,3 10,1 13,9 12,7 14,7 14,5 14,3 13,9 13,4 13,3 13,4 13,9 13,6 13,7 14,0 14,5
0,9
0,6 0,2
Priemysel Trhov sluby Verejn sprva Zamestnanos
-0,1 -0,6
4 2 0 2009q1 2009q2 2009q3 2009q4 2010q1
Priemern nominlna mesan mzda zamestnanca v hospodrstve dosiahla v roku 2012 hodnotu 805 eur. Medzirone sa zvila o 2,4 %, o predstavuje mierne rchlej rast oproti predchdzajcemu roku. Rast miezd v privtnom sektore sa mierne spomalil v dsledku neistoty ohadom dlhovej krzy. Naopak, mzdy vo verejnej sprve v roku 2012 priemern mzdu zvyovali. Hlavnm dvodom bolo zvenie miezd lekrov a zdravotnch sestier. Relna mzda poklesla o 1,2 %. Saldo obchodnej bilancie v roku 2012 skonilo na rovni 5,1 % HDP, o 4,6 p.b. vyie ako v predchdzajcom roku. Hlavnm dvodom pre tieto historicky najvyie hodnoty je spustenie novej vroby v automobilovom priemysle, ktor podporila export, zatia o import tovarov zostal utlmen pre slab domci dopyt. Export tovarov vzrstol o 10,7 %, priom najviac rstol prve export dopravnch prostriedkov. Import stpol len o 6,7 %. Najvy rast importu zaznamenali kapitlov tovary. Dovoz spotrebiteskch tovarov vzrstol len minimlne (0,3 %). Saldo benho tu platobnej bilancie v roku 2012 bolo prvkrt v prebytku na rovni 2,2 % HDP, km v roku 2011 dosiahol deficit -2,0 % HDP. Pod zlepenie sa podpsalo najm lepie saldo obchodnej bilancie, do pozitvnych sel sa vak dostalo aj saldo bilancie sluieb. Export sluieb stpol a o 17,2 %, zatia o import narstol len o 3,3 %. K miernemu zlepeniu dolo aj pri bilancii bench transferov, bilancia vnosov sa naopak mierne zhorila.
2010q2
2010q3
2010q4
2011q1
2011q2
2011q3
2011q4
2012q1
2012q2
2012q3
2012q4
11

GRAF 9 - Extern nerovnovhy zloky salda B PB (% HDP poslednch 12 mesiacov)

GRAF 10 - truktra spotrebiteskej inflcie (medziron rast v %)
Zdroj: NBS, MF SR
Zdroj: SR
V poslednch dvoch rokoch sa na Slovensku zaznamenali relatvne vyie rovne inflcie. Spotrebitesk ceny rstli porovnatenm tempom ako v roku 2011. V tom roku bol zaznamenan priemern medziron rast cien na rovni 3,9 %. V roku 2012 inflcia mierne spomalila na hodnotu 3,6 %. Rast regulovanch cien spolu s rastom cien potravn patria medzi spolon menovatele podporujce dynamiku rastu inflcie poas oboch rokov. Razantn zvenie cien plynu a tepla spsobilo, e regulovan ceny rstli na rovni 6,3 %. Ceny potravn rstli hlavne v reakcii na vvoj cien ponohospodrskych vrobkov na zahraninch trhoch. V lete roku 2012 atakovali ceny ponohospodrskych komodt na svetovch burzch historick maxim. ist inflcia (medziron rast o 2,5 %), ktor reflektuje domce dopytov tlaky, klesala nepretrite od marca minulho roka. Tento vvoj len potvrdzuje slab spotrebitesk dveru, ktor je mon pozorova na klesajcich maloobchodnch trbch. V porovnan s ostatnmi krajinami eurozny patrilo Slovensko do skupiny krajn s vyou ne priemernou mierou inflcie.
II.3. Strednodob prognza vvoja ekonomiky

Aktulna oficilna prognza MF SR z 30. janura 2013 predpoklad v roku 2013 rast ekonomiky na rovni 1,2 %. Podobne ako v roku 2012, aj v 2013 by mal by ekonomick vvoj najvznamnejch obchodnch partnerov Slovenska negatvne ovplyvnen pokraujcou globlnou ekonomickou krzou. Na rozdiel od predchdzajceho roku slab zahranin dopyt v 2013 nebude kompenzovan spustenm novej vroby v automobilovom sektore. Vplyv istho exportu na rast by tak mal by aj naalej pozitvny, ale men ne v 2012. K spomaleniu ekonomiky prispeje aj niia spotreba vldy v slade s plnovanou fiklnou konsolidciou. Spotreba domcnost by mala op mierne klesn kvli nepriaznivej situcii na trhu prce. Pri pomalom globlnom ekonomickom raste a pretrvvajcej neistote by aj napriek pokraujcej investinej aktivite v automobilovom sektore mal by pozitvny prspevok investci na rast ekonomiky len mierny.
TAB 3 - Prognza vybranch indiktorov vvoja ekonomiky SR pre vchodisk rozpotu pre rok 2014
P.. Ukazovate 1 2 3 4 5 6
2
Skutonos m.j. mld. eur % % % % % 2011 69,1 3,2 -0,5 -4,3 14,2 12,7 2012 71,5 2,0 -0,6 -0,6 -3,7 8,6 2013 73,8 1,2 -0,1 -0,9 2,3 3,3
Prognza 2014 2015 77,5 2,9 1,5 -1,4 3,3 4,9 81,7 3,3 2,6 0,4 2,4 4,8 2016 86,3 3,6 3,2 0,7 2,0 4,7
HDP, ben ceny HDP, stle ceny Konen spotreba domcnost a NISD2 Konen spotreba verejnej sprvy Tvorba hrubho fixnho kapitlu Export tovarov a sluieb
V nasledujcom texte budeme pod spotrebou domcnost rozumie spotrebu domcnost a neziskovch intitci sliacim domcnostiam (ozn. NISD).
12

7 8 9 10 11 12 13 14 15 Import tovarov a sluieb Produkn medzera (podiel na potencilnom produkte) Priem. mesan mzda za hospodrstvo (nominlny rast) Priemern rast zamestnanosti, poda VZPS Priemern rast zamestnanosti, poda ESA95 Priemern miera nezamestnanosti, poda VZPS Priemern evidovan miera nezamestnanosti Harmonizovan index spotrebiteskch cien (HICP) Bilancia benho tu (podiel na HDP) % % % % % % % % % 10,1 -0,4 2,2 1,5 1,8 13,5 13,2 4,1 -2,0

2,8 -0,4 2,4 0,6 0,1 14,0 13,6 3,7 2,5 3,5 -1,4 2,3 -0,5 -0,5 14,3 14,1 2,4 1,2 4,1 -0,9 3,5 0,7 0,5 13,8 13,5 2,5 1,7 4,0 -0,6 4,4 1,0 0,7 13,0 12,7 2,5 2,4 4,3 0,1 4,7 1,0 0,8 12,1 12,5 2,3 2,8
Zdroj: MF SR
V nasledujcich rokoch predpokladme postupn zlepovanie ekonomickej situcie u obchodnch partnerov SR, vaka omu by mal rast HDP SR postupne akcelerova k hodnote 3,6 % v roku 2016. Vzhadom na pomal vvoj ekonomiky sa oakva, e nepriazniv vvoj na trhu prce z konca roka 2012 bude pokraova aj v tomto roku. Neistota ohadom budceho vvoja v eurozne, fiklna konsolidcia a nzky oakvan rast ekonomiky na rovni 1,2 % bud psobi proti rastu zamestnanosti. Celkovo by mal poet pracujcich v roku 2013 poda metodiky ESA 95 klesn o 0,5 % (vye 11 tisc pracovnch miest). Vraznej rast zamestnanosti by mal prs a s rchlejm rastom HDP v roku 2014. Pokraovanie rastu zamestnanosti v alch rokoch by malo pribli poet pracujcich na Slovensku v roku 2016 k predkrzovm rovniam. Zhorenie vvoja zamestnanosti v roku 2013 sa automaticky prejav aj na prognze vvoja nezamestnanosti. Poda VZPS sa miera nezamestnanosti zvi v roku 2013 na rove 14,3 % a v alch rokoch bude postupne klesa. Poet ekonomicky aktvnych obyvateov by v roku 2013 nemal zaznamena iadnu vrazn zmenu, nakoko sa na jednej strane oddiali vek odchodu do dchodku a zrove prdu slabie populan ronky, teda bude men prtok mladch ud do ekonomicky aktvneho obyvatestva. Oakvan rast miezd v roku 2013 by mal by podobn ako v predchdzajcom roku. Bude sa pohybova na rovni 2,3 %. Vrazn vplyv na rast miezd m ohlsen zniovanie mzdovch vdavkov vo verejnom sektore (okrem kolstva). Priemern nominlna mesan mzda by mala dosiahnu 823 eur, o je o 18,8 eura viac ako v predchdzajcom roku. V alch rokoch by sa na vyom raste miezd v skromnom sektore mal postupne oraz viac prejavova rast produktivity prce a mzda by sa mala zvyova rchlejm tempom. Relna mzda by v roku 2013 u nemala klesa vaka vrazne pomaliemu rastu cien. V roku 2016 by mal rast relnej mzdy presiahnu 2 %. Rast cenovej hladiny bude v tomto roku vrazne ni ako v roku 2012. Predpokladan medziron rast spotrebiteskch cien je na rovni 2,3 %. Hlavnm determinantom pomalieho rastu je stabilizcia cien regulovanch tovarov a slab domca spotreba, ktor tlm rast istej inflcie. Regulovan ceny bud rs len vemi mierne a ceny energi sa bud pohybova pribline na minuloronch hodnotch. V porovnan s rokom 2012 sa ist inflcia mierne spomal vplyvom stagnujcej domcej spotreby (v roku 2013 oakvame priemern medziron rast 2,2 %). Vzhadom k stabilizcii a nslednmu poklesu cien potravn na svetovch trhoch v poslednom kvartli 2012 sa znil odhad potravinovej inflcie v roku 2013 na 3,5 %. Napriek tomu bud ceny potravn najrchlejie rastcou zlokou spotrebnho koa a priemern medziron rast me v prvom polroku prekona hranicu 5 %. Vhad na nasledujce roky 2014-2016 je pozitvny a priemern rast spotrebiteskch cien bude vrazne ni ne poas uplynulch dvoch rokov. V nasledujcom obdob by sa miera inflcie mala pohybova pribline na rovni tohtoronho odhadu. Negatvny efekt nrastu istej inflcie prameniaci z prognzovanho oivenia svetovej ekonomiky bude kompenzovan pomalm rastom cien potravn a regulovanch tovarov. Ben et platobnej bilancie Slovenska by sa mal zni na 1,2 % HDP, najm pre spomalenie vonkajieho dopytu. Po rekordnch rastoch svisiacich s novmi investciami v automobilovom priemysle by export tovarov mal v roku 2013 rs v bench cench len o 5,6 %, v nasledujcich rokoch jeho rast mierne zrchli v slade s vvojom rastu HDP najvznamnejch obchodnch partnerov Slovenska. Rast importu by mal v roku 2013 takisto mierne spomali na 6,1 %, avak bude rs rchlejie ako export. V alch rokoch by mal import, 13
podobne ako export, zrchli. Prebytok obchodnej bilancie tak dosiahne v roku 2013 rove 4,1 % HDP. Pod pokles prebytku platobnej bilancie v roku 2013 na 1,2 % HDP by sa mal najviac podpsa oakvan rast deficitu v bilancii vnosov. Po poklese v roku 2013 sa vak prebytok salda platobnej bilancie bude op zvyova.
GRAF 11 - Extern nerovnovhy zloky salda B PB (% HDP)
8.0
6.0 4.0 2.0 0.0 -2.0 -4.0 -6.0 -8.0 2008 2009 Tovary 2010 2011F 2012F Sluby 2013F 2014F 2015F 2016F
GRAF 12 - truktra spotrebiteskej inflcie medziron prspevky zloiek CPI (v p.b.)

4,5 4 3,5 3 2,5 2 1,5 1 0,5 0 Regulovan ceny Ceny potravn ist inflcia
Prjmy
Ben transfery
Ben et
Zdroj: NBS, MF SR
Hlavn rizik prognzy Hlavn rizik ostatnej prognzy sa odvjaj od vvoja vonkajieho prostredia a s v sasnosti na negatvnej strane. Dlhov krza v eurozne nie je zatia vyrieen a makroekonomick nerovnovhy jej lenov pretrvvaj. Napriek sasnej stabilizcii na finannch trhoch prevlda riziko monho zhorenia situcie s negatvnym dopadom na naich najvznamnejch obchodnch partnerov. Pozitvne rizik sa odvjaj od relatvne pozitvneho vvoja predstihovch ukazovateov v Nemecku (IFO, ZEW).
II.4. Cyklick vvoj ekonomiky

Poda odhadu MF SR sa rast potencilneho produktu v roku 2012 oproti predchdzajcemu roku vemi mierne spomalil. Znil sa rast rovnovnej zamestnanosti a produktivity faktorov, naopak mierne stpol prspevok zsoby kapitlu. Zrchovanie potencilneho rastu v nasledujcich rokoch by malo by zaprinen zrchovanm rastu celkovej produktivity faktorov a rastu rovnovnej zamestnanosti.
GRAF 13 - Prspevky vrobnch faktorov k rastu potencilneho produktu (p. b.)
7.0 6.0 5.0
TAB 4 - Prspevky vrobnch faktorov k rastu potencilneho produktu

Pot. HDP (rast, %) 2008 2009 2010 2011 2012 2013F 2014F 2015F 2016F 5,6 1,3 1,0 2,3 2,2 2,3 2,7 2,9 3,0 TFP* 3,3 0,5 0,6 1,0 0,9 0,9 1,1 1,2 1,3 Zsoba kapitlu 1,4 0,8 0,6 0,9 1,1 1,0 1,1 1,1 1,1 Rovnov. zamestnan. 0,8 0,0 -0,2 0,4 0,2 0,3 0,6 0,6 0,6
Zdroj: MF SR
celkov produktivita faktorov zsoba kapitlu zamestnanos
4.0
3.0
2.0
1.0 0.0 -1.0 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 2016
* celkov produktivita vrobnch faktorov
V roku 2012 rast relneho HDP spomalil a ekonomika rstla mierne pomalie ako odhadovan potencilny produkt. Produkn medzera vak zostala na rovni -0,4 % potencilneho HDP, rovnako ako v roku 2011. Spomalenie rastu v roku 2013 v dsledku oslabenia vonkajieho dopytu vak op povedie k otvoreniu medzery na rove 1,4 % potencilneho HDP. Ponc rokom 2014 zane relny HDP rs vrazne rchlejie ako potencilny produkt, o povedie k uzavretiu produknej medzery v roku 2016. 14
Jan-12 Feb-12 Mar-12 Apr-12 May-12 Jun-12 Jul-12 Aug-12 Sep-12 Oct-12 Nov-12 Dec-12 Jan-13 Feb-13
Zdroj: SR, MF SR
GRAF 14 - Vvoj produknej medzery (% potencilneho HDP)

3.0
2.0 1.0
TAB 5 - Vvoj produknej medzery

HDP*) (relny rast, %) Potencilny HDP (rast, %) Produkn medzera (% pot. HDP)
0.0 -1.0
-2.0 -3.0
-4.0 -5.0
2008 2009 2010 2011 2012 2013F 2014F 2015F 2016F
6,6 -4,9 4,4 3,2 2,0 1,2 2,9 3,3 3,6
5,6 1,3 1,0 2,3 2,2 2,3 2,7 2,9 3,0
2,0 -4,2 -1,2 -0,4 -0,4 -1,4 -0,9 -0,6 0,1

Zdroj: MF SR
2000
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
*) Produkn medzera sa pota vzhadom na HDP oisten od vplyvu predzsobenia cigaretami a in jednorazov efekty.
Odhad potencilneho produktu zo strany MF SR sa v uritch ohadoch odliuje od odhadu EK poda spolonej metodiky. Kee pri hodnoten vvoja trukturlneho salda verejnej sprvy s rozhodujce odhady EK, v nasledujcej asti s uveden aj tieto hodnoty. Vzhadom na charakter a ciele tohto materilu sa v nasledujcich astiach pri vpote trukturlneho salda pouva prve prstup EK.
BOX 1 - Metodick rozdiely pri vpote potencilneho produktu EK vs. MF SR Rozdiely v metodikch MF SR a EK sa tkaj takmer vetkch zloiek vpotu, aj ke zkladn metda je toton. Obe intitcie potaj potencilny produkt pomocou Cobb-Douglasovej produknej funkcie. Km vak MF SR pota potencilny produkt zo tvrronch dajov, EK pouva ron dta. al rozdiel vyplva z rznych podielov vrobnch faktorov. EK pouva spolon podiely pre vetky nov lensk krajiny 0,63 pre elasticitu prce a 0,37 pre elasticitu kapitlu. Na druhej strane MF SR odvodzuje podiely faktorov z nrodnch tov - prca ako podiel kompenzci zamestnancov (bez ivnostnkov) na HDP na rovni 0,43 a kapitl analogicky na rovni 0,57 (priemern hodnoty za roky 1995-2010). Pri zsobe kapitlu spova hlavn rozdiel v pvodnej hodnote a v miere odpisov. EK pre vetky nov lensk krajiny (s vnimkou R) odhadla zsobu kapitlu v roku 1995 ako dvojnsobok HDP a pouva spolon mieru deprecicie na rovni 5 %. MF SR pouva skuton odhad zsoby kapitlu z roku 1999 od tatistickho radu a miera odpisov je zskan z ronch nrodnch tov. Odhad rovnovnej zamestnanosti obe intitcie zskavaj z obyvatestva v pracovnom veku pouitm trendu miery participcie, NAIRU a trendu odpracovanch hodn. Rozdiel vak nastva pri vstupe MF pouiva obyvatestvo vo veku 15 rokov a vyie, km EK obyvatestvo vo veku 15 a 64 rokov. Rozdiel pri produktivite faktorov (TFP) spova najm v historickch dtach. MF SR zvyuje potencilny produkt v rokoch 2005-8, aby tak odral trukturlne zmeny v ekonomike, ktor spolon metda EK nedoke zachyti. Nadmerne vysok produkn medzeru v rokoch 2007-8, ktor vyplva z metdy EK, pritom nepotvrdzuj in ukazovateov nerovnovhy saldo B PB, ist inflcia, jednotkov nklady prce.
Poda ostatnhp odhadu EK (februr 2013) rast potencilneho produktu v roku 2012 mierne spomalil na 2,5 %. Mierne klesol prspevok produktivity faktorov a zsoby kapitlu, km prspevok prce k potencilnemu produktu sa mierne zvil. Rast potencilneho produktu by mal v roku 2014 dosiahnu rove 3,0 %, okolo ktorej by sa mal pohybova a do konca prognzovanho obdobia.
2016
2001
15

GRAF 15 - Prspevky vrobnch faktorov k rastu potencilneho produktu (p. b.)
7.0 6.0 5.0 4.0 3.0 2.0 1.0 0.0 -1.0 -2.0 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 2016

TAB 6 - Prspevky vrobnch faktorov k rastu potencilneho produktu
Pot. HDP (rast, %) 2008 2009 2010 2011 2012 2013F 2014F 2015F 2016F 5,4 3,0 2,1 2,6 2,5 2,8 3,0 3,0 2,9 TFP* 2,5 2,3 2,1 2,0 1,9 1,9 1,9 1,9 2,0 Zsoba kapitlu 1,5 0,3 0,4 0,8 0,6 0,6 0,6 0,8 0,9 Rovnov. zamestnan. 1,2 0,3 -0,5 -0,2 0,0 0,4 0,5 0,2 0,0
Zdroj: MF SR
celkov produktivita faktorov zsoba kapitlu zamestnanos
* celkov produktivita vrobnch faktorov
Produkn medzera bola v tomto prpade vypotan pouitm poslednho odhadu potencilneho produktu od EK a prognzy relneho rastu HDP MF SR3. Spomalenie rastu HDP v roku 2012 sa prejavilo v uzatvran pozitvnej produknej medzery, a alie spomalenie v roku 2013 v dsledku zhorenia vonkajieho prostredia bude znamena otvorenie negatvnej produknej medzery a na rovni -1,5 %. Zrchlenie rastu v nasledujcom roku nebude stai na dobehnutie rastu potencilneho produktu, a produkn medzera sa mierne rozri. Zmenovanie produknej medzery zane a s vym zrchlenm rastu HDP v rokoch 2015, avak ani do roku 2016 nebude medzera uzavret.
GRAF 16 - Vvoj produknej medzery (% potencilneho HDP)
8.0 7.0 6.0 5.0 4.0 3.0 2.0 1.0 0.0 -1.0 -2.0 -3.0
TAB 7 - Vvoj produknej medzery

HDP*) (relny rast, %) Potencilny HDP (rast, %) Produkn medzera (% pot. HDP)
2008 2009 2010 2011 2012 2013F 2014F 2015F 2016F
6,6 -4,9 4,4 3,2 2,0 1,2 2,9 3,3 3,6
5,4 3,0 2,1 2,6 2,5 2,8 3,0 3,0 2,9
6,0 -2,2 0,0 0,5 0,1 -1,5 -1,6 -1,2 -0,6

Zdroj: MF SR
2000
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
*) Produkn medzera sa pota vzhadom na HDP oisten od vplyvu predzsobenia cigaretami a in jednorazov efekty.
II.5. Porovnanie prognz MF SR s prognzami ostatnch intitci

Nasledujca tabuka porovnva prognzy vybranch makroekonomickch ukazovateov slovenskej ekonomiky v rmci vybranch domcich a zahraninch intitci. Oproti prognzam vydanm v tvrtom kvartli 2012 (OECD a MMF) predpovedaj prognzy publikovan v tomto roku (IFP, EK, NBS) pomal rast HDP SR v rokoch 20132014. Hlavnm dvodom je najm negatvnej pohad na vvoj externho prostredia (oproti predpokladom z jesene 2012), ktor v vode roka negatvne ovplyvn investcie a exportn vkonnos ekonomiky SR. Prognza MF SR je v slade so zimnou prognzou EK z februra 2013.
Dvodom je skutonos, e ostatn prognza EK (februr 2013) pokrva iba obdobie do roku 2014.
2016
2001
16

TAB 8 - Porovnanie prognz MF SR a ostatnch intitci
Rok 2013 Relny rast HDP (%) MF SR NBS EK OECD MMF MF SR NBS EK OECD MMF MF SR NBS EK OECD MMF 1,2 0,7 1,1 2,0 2,8 HICP (%) 2,4 1,9 1,9 2,5 2,3 Ben et (% HDP) 1,2 2,9 0,8 1,8 0,3 1,7 3,8 2,0 3,1 2,4 4,6 2,5 1,6 2,0 2,4 2,5 1,9 2,9 2,8 2,9 3.4 3,3 3,8 Rok 2014 Rok 2015
Zdroj: MF SR (janur 2013), NBS marec 2013), EK (februr 2013), OECD (november 2012) a MMF (oktber 2012)
17
III.
POZCIA VEREJNCH FINANCI
Po vstupe do eurozny a integrcii menovej politiky sa rozpotov politika stala spolu so trukturlnymi politikami hlavnm nstrojom na vyrovnvanie vplyvu vntornch alebo vonkajch okov na relnu ekonomiku. Globlna hospodrska krza viedla k zhoreniu fiklnej pozcie slovenskej ekonomiky, na zklade oho bolo potrebn pristpi k rozsiahlej fiklnej konsolidcii. Pokraovanie v konsolidcii je zkladnm predpokladom pre stabilizciu dlhu verejnej sprvy, ktor je nevyhnutn pre vytvorenie podmienok na dosiahnutie dlhodobej udratenosti verejnch financi.
III.1. Ciele a stratgia politiky

Stratgia rozpotovej politiky vychdza zo zkladnho ciea, ktorm je zabezpeenie efektvnych a dlhodobo udratench verejnch financi, v kontexte starnutia obyvatestva a pri zohadnen podmienench zvzkov. Tento cie je zakotven aj v stavnom zkone o rozpotovej zodpovednosti4. Hlavnm krtkodobm cieom pri zkladnom ekonomickom scenri prezentovanom v tomto programe je zni deficit verejnej sprvy na rove 2,9 % HDP v roku 2013 udratenm spsobom a splni tak poiadavky vyplvajce z procedry nadmernho deficitu. Pre dosiahnutie dlhodobej udratenosti verejnch financi je potrebn pokraova v konsolidcii verejnch financi aj po roku 2013 tak, aby Slovensko smerovalo k svojmu strednodobmu rozpotovmu cieu v podobe trukturlneho deficitu vo vke 0,5 % HDP. V nasledujcich rokoch sa predpoklad pokraovanie zniovania deficitu v slade s ustanoveniami Paktu stability a rastu a pri repektovan obmedzen danch nrodnmi rozpotovmi pravidlami. Cieov hodnota deficitu v roku 2014 bola preto stanoven na 2,6 % HDP, v roku 2015 na 2,0 % HDP a v 2016 na 1,3 % HDP. Ciele salda verejnej sprvy na roky 2014 a 2015 s v porovnan s predchdzajcim programom stability odlin, najm v dsledku horieho makroekonomickho vvoja. Napriek tomu si ich dodranie vyiada vyie konsolidan silie, ne je referenn hodnota poda eurpskych pravidiel 0,5 % HDP rone. Zrove plat, e aj predpokladan rast vdavkov v obdob rokov 2013 a 2016 bude v slade s referennou hodnotou definovanou preventvnou asou Paktu stability a rastu. Dvodom takto navrhnutch cieov na roky 2014 a 2016 je aj repektovanie obmedzen nrodnch rozpotovch pravidiel, najm stavnm zkonom definovanch limitov dlhu verejnej sprvy. V prpade, ak by ciele rozpotu na roky 2014 a 2015 predpokladali konsolidan silie len na rovni referennej hodnoty paktu vo vke 0,5 % HDP rone, dlh by v roku 2015 prekroil rove 57 % HDP. To by poda uvedenho zkona znamenalo povinnos zostavenia vyrovnanho rozpotu v roku 2017 spojen s vraznou fiklnou retrikciou. Aby sa predilo takmto prudkm vkyvom vo fiklnej politike, potrebn dodaton konsolidcia sa rozlo medzi roky 2014 a 2015. V roku 2014 by malo djs k zlepeniu trukturlnej bilancie o 0,8 % HDP a v nasledujcom roku o 0,9 % HDP. Program stability obsahuje aj harmonogram konvergencie smerom k strednodobmu rozpotovmu cieu5. V obdob po roku 2016 sa uvauje s konsolidciou vo vke 0,5 % HDP rone, o umon splni strednodob rozpotov cie v roku 2018. V porovnan so situciou, ak by bola cel konsolidcia navrhnut iba na rovni referennej hodnoty pre konsolidan silie, sa tento cie napln o rok skr. V dsledku pokraujcej konsolidcie verejnch financi a externe vyvolanej negatvnej produknej medzery, ktor sa vak bude postupne uzatvra, bude vplyv rozpotovej politiky vldy v obdob rokov 2013 a 2016 retriktvny a procyklick. Vnimkou bude rok 2013, kedy by vyie erpanie prostriedkov z fondov E mohlo previ retriktvny vplyv konsolidcie. Retriktvny vplyv fiklnej politiky na agregtny dopyt dosiahne v obdob rokov 2013 a 2016 hodnotu v priemere 0,9 % HDP rone.
4 5
stavn zkon . 493/2011 Z. z. o rozpotovej zodpovednosti Tabuky s dajmi potrebn pre posdenie realistickosti harmonogramu konvergencie smerom k strednodobmu rozpotovmu cieu s uveden v prlohe . 2.
18

TAB 9 - Zkladn fiklne ukazovatele v rokoch 2012 a 2018 (ESA95, % HDP)
2012O 1. Saldo verejnej sprvy6 -4,3 0,0 0,1 -4,5 52,1 2. Cyklick zloka 3. Jednorazov efekty 4. Cyklicky upr. saldo bez jednoraz. efektov (MTO) (1-2-3) 5. Konsolidan silie (medziron zmena 4)** 6. Rast vdavkov oistench o zmeny v prjmoch (%) 7. Referenn hodnota rastu vdavkov (%) 8. Hrub dlh verejnej sprvy 2013O -2,9 -0,5 0,8 -3,3 1,2 -7,7 1,8 54,8 2014V -2,6 -0,5 0,4 -2,5 0,8 -0,8 1,5 56,3
2015V -2,0 -0,4 0,0 -1,6 0,9 -0,1 1,5 56,7
2016V -1,3 -0,2 0,0 -1,1 0,5 -0,6 1,5 55,9
2017* -0,7 -0,1 0,0 -0,6 0,5 0,3 53,7
2018* -0,5 0,0 0,0 -0,5 0,1 2,3 51,6
p.m. Saldo VS pri kons. sil vo vke 0,5 % HDP rone -4,3 -2,9 -2,9 -2,7 -2,0 -1,3 -0,8 Pozn.: * Odhad salda verejnej sprvy v roku 2017 vyplva z mechanickho prepotu zlepenia trukturlneho salda o 0,5 % HDP rone a splnenia strednodobho rozpotovho ciea v podobe trukturlneho deficitu vo vke 0,5 % HDP v roku 2018. Zjednoduen vpoet plat aj pre hrub dlh VS, kde sa predpoklad priamy vplyv deficitu na hrub dlh (t.j. nulov poloka zosladenia deficitu a dlhu).
** (+) retrikcia, (-) expanzia O odhad, V - vchodisk rozpotu Zdroj: MF SR
Konsolidcia verejnch financi prebieha v slade s predpokladmi. Odhaduje sa, e v roku 2012 dosiahol deficit verejnej sprvy hodnotu 4,3 % HDP, o je v porovnan s rozpotovanm deficitom vo vke 4,6 % HDP zlepenie o 0,3 p.b. Hlavn negatvne faktory, najm vpadok daovch a odvodovch prjmov v dsledku horieho makroekonomickho vvoja a prevzatie zvzkov nemocnc, boli kompenzovan legislatvnymi zmenami v oblasti dan a odvodov prijatmi v rmci konsolidanho balka na rok 2013 s vplyvom u v druhej polovici roku 2012 a almi pozitvami, ako naprklad lepm hospodrenm zemnch samosprv a nimi vdavkami socilneho poistenia. Odhaduje sa, e hrub dlh verejnej sprvy dosiahol na konci roku 2012 rove 52,1 % HDP. Naplnenie cieovej hodnoty deficitu verejnej sprvy na rok 2013 vo vke 2,9 % HDP si v rmci schvlenho rozpotu verejnej sprvy v porovnan so scenrom nezmenench politk vyiadalo prijatie opatren v celkovej vke 3,3 % HDP. Na zklade aktulneho vvoja sa jav, e sa tento cie podar dosiahnu. Ni aktulny odhad daovch a odvodovch prjmov najm v dsledku zhorenho vhadu makroekonomickho vvoja je kompenzovan predpokladanm pozitvnym vvojom nedaovch prjmov, vyuitm existujcej rozpotovanej rezervy a prijatm dodatonch vdavkovch opatren. o sa tka vvoja v alch rokoch, za predpokladu, e by vlda neprijala iadne dodaton opatrenia a na saldo verejnej sprvy by mal vplyv len makroekonomick vvoj teda za predpokladu nezmenench politk by sa deficit verejnej sprvy v roku 2014 najm v dsledku poklesu daovch prjmov medzirone zhoril o 0,7 p. b. na rove 3,6 % HDP. V alom roku by zostal na rovni 3,6 % HDP a v roku 2016 by dosiahol 3,1 % HDP. Potrebu konsolidanch opatren zobrazuje niie uveden tabuka. Na rok 2014 je pre dosiahnutie stanovenho ciea deficitu verejnej sprvy na rovni 2,6 % HDP potrebn uskutoni opatrenia s celkovm vplyvom 1,0 % HDP, z oho 0,8 % HDP by mali predstavova opatrenia s trvalm vplyvom (za predpokladu dodrania plnovanho konsolidanho silia). V roku 2015 by malo s o dodaton trval opatrenia vo vke 1,0 % HDP. V takomto prpade by v roku 2016 u nebolo potrebn prijma iadne dodaton opatrenia.
TAB 10 - Potreba fiklnych opatren oproti scenru bez zmien politk (ESA95, % HDP) 2014
1. Primrne saldo VS - nvrh vchodsk RVS 2014-2016 - cie 2. Primrne saldo VS - nvrh vchodsk RVS 2014-2016 - bez vetkch opatren 3. Primrne saldo VS - scenr bez zmien v politikch (NPC) 4. Rozdiel (1-3) - potreba opatren s trvalm vplyvom voi NPC (po oisten o jednorazov vplyvy)* -0,7 -1,4 -1,7 1,0 0,8
2015
0,0 -1,2 -1,7 1,6 1,8
2016
0,8 -0,3 -1,0 1,8 1,8
Poda ESA 95 ide o poloku ist poiky poskytnut/prijat.
19

- medziron zmena (potreba dodatonch trvalch opatren) 5. Rozdiel (1-2) - medziron zmena (potreba dodatonch opatren) Rozdiel (v mil. eur) - medziron zmena (potreba dodatonch opatren) p.m. * jednorazov opatrenia (rozdiel oproti NPC scenru)

0,8 0,7 566 0,2 1,0 1,2 0,5 969 403 -0,2 0,0 1,1 -0,1 947 -22 0,0
Zdroj: MF SR
as z potrebnch opatren je u zapracovan v nvrhu vchodsk rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 2016. Zapracovan opatrenia predstavuj najm spory mzdovch vdavkov verejnej sprvy, spory v dotcich a vyie nedaov prjmy najm jednorazovho charakteru. Naplnenie rozpotovho ciea na rok 2014 si nad rmec uvedench opatren vyiada alie opatrenia v celkovej vke 0,7 % HDP a dodatonch 0,5 % HDP v roku 2015. Sasne plat, e naplnenie stanovenho konsolidanho silia a rovne trukturlneho salda si vyaduje opatrenia, ktor na vplvaj, t.j. opatrenia trvalho, nie jednorazovho charakteru. Konkrtne opatrenia bud pecifikovan v rmci tvorby rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016. Naplnenie rozpotovanch cieov je zkladnm predpokladom pre stabilizciu podielu dlhu verejnej sprvy na HDP. Hrub dlh verejnej sprvy vzrastie z rovne 52,1 % HDP na konci roku 2012 na svoju maximlnu rove 56,7 % HDP ku koncu roka 2015 (z oho 2,5 p. b. tvor podiel zvzkov SR na pomoci Grcku, Portugalsku a rsku prostrednctvom Eurpskeho nstroja finannej stability a 0,8 p. b. vklady do Eurpskeho mechanizmu stability). V roku 2016 djde k jeho miernemu poklesu pod 56 % HDP. Znamen to, e poas celho obdobia bude dlh verejnej sprvy pod rovou referennej hodnoty stanovenho paktom, ako aj hornm limitom dlhovej brzdy. Takto vvoj vak povedie k spusteniu viacerch sanknch mechanizmov v rmci stavnho zkona o rozpotovej zodpovednosti (bliie popsan v boxe . 2).
GRAF 17 Prognza hrubho dlhu verejnej sprvy (% HDP)
V % HDP
65 60 55 50 45 40 35 30 25 20
2011 2012 2013 2014 2015 2016
Zdroj: MF SR
60% vyslovenie dvery vlde 57% vyrovnan rozpoet 55% zmrazenie vdavkov
52,1 43,3
54,8
56,3
56,7
55,9
Dlhov brzda predstavuje vznamn prvok novho fiklneho intitucionlneho rmca zakotvenho v stavnom zkone o rozpotovej zodpovednosti. Jej naviazanie na ukazovate hrubho dlhu vak moe by z dvoch dvodov problematick. Pravidlo pre hrub dlh nezohaduje fzu hospodrskeho cyklu, a moe preto sposobova prisiln procyklick fiklnu retrikciu, o potvrdzuj stanoven ciele na roky 2014 a 2015. Zrove nezohaduje vvoj objemu aktv verejnej sprvy, a teda naprklad sasn vyiu hotovostn rezervu potrebn kvoli neistej situcii na finannch trhoch.
20
BOX 2 - Uplatnenie ustanoven zkona o rozpotovej zodpovednosti pri aktulnej prognze dlhu Na zklade aktulneho odhadu hrub dlh verejnej sprvy dosiahol na konci roku 2012 rove 52,1 % HDP. Znamen to, e po zverejnen a potvrden jeho skutonej vky da 22. aprla 2013 ministerstvo financi zale nrodnej rade psomn zdvodnenie vky dlhu vrtane nvrhu opatren na jeho znenie. Prognza dlhu na roky 2013 a 2016 predpoklad prekroenie alch hranc stavnho zkona spojench so sankciami. Na konci roku 2013 by mal dlh dosiahnu rove 54,8 % HDP, o znamen prekroenie 53% hranice dlhu. Po zverejnen tejto hodnoty v aprli roku 2014 by vlda mala predloi na rokovanie nrodnej rady nvrh opatren, ktormi navrhuje zabezpei znenie dlhu a sasne sa znia platy lenov vldy na rove predchdzajceho roku. Hranica 55 % HDP by mala by prekroen na konci roku 2014, kedy sa odhaduje dlh vo vke 56,3 % HDP, o by bolo zverejnen pravdepodobne v aprli roku 2015. Znamen to, e okrem predchdzajceho postupu (prekroenie hranice 53 %) ministerstvo financi od mesiaca nasledujceho po zverejnen vky dlhu viae 3 % z celkovch vdavkov ttneho rozpotu znench o vdavky na obsluhu ttneho dlhu, prostriedky EU a spolufinancovanie, odvody do rozpotu EU, transfery Socilnej poisovni a vdavky na likvidciu kd spsobench ivelnmi pohromami. Vlda zrove nesmie predloi nrodnej rade nvrh rozpotu na rok 2016, ktor obsahuje medziron nominlny rast vdavkov verejnej sprvy (okrem vdavkov na sprvu ttneho dlhu, prostriedkov EU a spolufinancovania, odvodov do rozpotu EU a vdavkov na likvidciu kd spsobench ivelnmi pohromami) a zemn samosprvy s povinn schvli vdavky rozpotu maximlne vo vke vdavkov rozpotu predchdzajceho roka (okrem prostriedkov EU a spolufinancovania a vdavkov na likvidciu kd spsobench ivelnmi pohromami). Zrove nie je mon poskytova prostriedky z rezervy predsedu vldy a z rezervy vldy. rove dlhu by mala by aj v nasledujcich rokoch nad hranicou 55 % HDP, o by znamenalo povinnos predklada rozpoty bez medzironho nominlneho rastu vdavkov a km dlh neklesne pod uveden hranicu (povinnos viazania vdavkov sa u neuplatn).
Program stability je zaloen na makroekonomickch a daovch prognzach do roku 2016 z janura resp. februra 2013. Makroekonomick scenr ako i prognzovan daov prjmy podliehaj kontrole zo strany odbornej verejnosti prostrednctvom vborov, ktorch lenmi s domci experti z verejnho i skromnho sektora, priom termny na zverejovanie prognz s zakotven v stavnom zkone o rozpotovej zodpovednosti. Program stability prezentuje aj odhady vybranch dajov po roku 2016 (harmonogram konvergencie smerom k strednodobmu rozpotovmu cieu). Ide vlune o odhady ministerstva financi, priom tieto neboli posudzovan uvedenmi vbormi.
III.2. Vvoj salda verejnej sprvy v roku 2012 a vplyv na rozpoet v roku 2013
Zkladnm predpokladom pre stanovenie adekvtnych a realistickch cieov v rozpote verejnej sprvy je posdenie aktulnej situcie vo verejnch financich. Tto kapitola preto obsahuje zkladn informcie o vvoji salda verejnej sprvy v roku 2012. Okrem toho s tu popsan aj opatrenia, ktor sa prijali v priebehu roku 2012 so zmerom naplni konsolidan cie v roku 2013 a vytvori podmienky na alie pokraovanie v konsolidcii. Na zver s poskytnut aktulne informcie o vvoji v roku 2013.
III.2.1.
Saldo verejnej sprvy v roku 2012
Hlavn rozpotov cie vldy na rok 2012 bol stanoven v rmci rozpotu verejnej sprvy na roky 2012 a 2014 v podobe deficitu verejnej sprvy vo vke 4,6 % HDP. Odhaduje sa, e deficit dosiahol rove 4,3 % HDP, o znamen zlepenie v porovnan s rozpotom o 0,3 % HDP.
21

TAB 10 - Saldo verejnej sprvy v roku 2012 (ESA 95)
1. Saldo VS - rozpoet Daov prjmy a odvody verejnej sprvy - vpadok prjmov - legislatvne zmeny (balek 2013) Jednorazov nedaov prjmy (licencie, digitlna dividenda) Transakcie svisiace s rozpotom E - spora na spolufinancovan - spora vdavkov svisiaca s erpanm OP Doprava - odvod do rozpotu E zemn samosprva - nedaov prjmy a transfery zemnch samosprv - vdavky zemnch samosprv Zdravotnctvo - niie erpanie vdavkov zdravotnho poistenia - spltka zvzku voi akcionrom a spltka skromnho veru - prevzatie dlhu zdravotnckych zariaden Socilna poisovna - niie vdavky poistenia Ostatn zmeny 2. Saldo VS - odhad z toho: vplyv zmeny nominlneho HDP (p. b.)
Pozn.: (+) indikuje zlepenie a (-) zhorenie salda verejnej sprvy
mil. eur -3 324 -393 -682 288 -64 365 221 120 24 241 190 51 -18 138 -76 -80 69 16 -3 107
% HDP -4,64 -0,55 -0,95 0,40 -0,09 0,51 0,31 0,17 0,03 0,34 0,27 0,07 -0,02 0,19 -0,11 -0,11 0,10 0,02 -4,35 -0,01
Zdroj: MF SR
Daov a odvodov prjmy verejnej sprvy7 sa v porovnan s rozpotom znili o 393 mil. eur (0,6 % HDP). Tento negatvny vplyv bol zmiernen legislatvnymi zmenami prijatmi s predstihom v rmci konsolidanho balka na rok 2013 (znenie sadzby odvodov do II. piliera dchodkovho systmu a jeho otvorenie, zvenie osobitnho a zavedenie mimoriadneho odvodu v bankovom sektore a zavedenie osobitnho odvodu z podnikania v regulovanch odvetviach). Odhaduje sa, e dodaton prjmy z tchto opatren dosiahli 288 mil. eur (0,4 % HDP). Trval zvenie prjmov predstavovalo 171 mil. eur. Znamen to, e vpadok daovch a odvodovch prjmov po oisten o vplyvy uvedench legislatvnych zmien, dosiahol v porovnan s rozpotom 682 mil. eur (1,0 % HDP). Na tomto vpadku sa v najvej miere podieali vnosy dane z pridanej hodnoty (pokles o 389 mil. eur, t.j. 0,5 % HDP), da z prjmov prvnickch osb (pokles o 171 mil. eur, t.j. 0,2 % HDP) a spotrebn dane (pokles o 99 mil. eur, t.j. 0,1 % HDP). V rmci jednorazovch nedaovch prjmov dolo v porovnan s rozpotom k vpadku vo vke 64 mil. eur (0,1 % HDP). Nenaplnil sa rozpotovan prjem z predenia licenci telekomunikanm opertorom vo vke 24 mil. eur, kee k zaplateniu dolo u na konci roku 2011. Rovnako sa nenaplnil prjem z digitlnej dividendy vo vke 40 mil. eur, kee v roku 2012 sa neuskutonil predaj vonch frekvenci. Transakcie svisiace s rozpotom E mali pozitvny vplyv na saldo vo vke 365 mil. eur (0,5 % HDP). Vzhadom k niiemu erpaniu fondov E, iba na rovni 65 % oproti predpokladom v rozpote sa znil objem vdavkov na spolufinancovanie o 221 mil. eur. V nadvznosti na to dolo aj k sporm v investinch vdavkoch nad rmec spolufinancovania v Operanom programe Doprava vo vke 120 mil. eur. Zrove sa dosiahol ni odvod do rozpotu E o 24 mil. eur. V prpade zemnch samosprv8 dolo k sporm vdavkov v sume 51 mil. eur a sasne sa zvili ich nedaov prjmy a prjmy z transferov (najm prjmy z grantov a administratvnych poplatkov) v porovnan s rozpotom o 190 mil. eur.
Porovnvaj sa iba odvody od ekonomicky aktvneho obyvatestva a dln poistn, vzhadom k tomu, e len tieto maj vplyv na saldo verejnej sprvy. 8 Vvoj daovch prjmov zemnch samosprv je zachyten v poloke daov prjmy verejnej sprvy.
7
22
Dolo k niiemu erpaniu vdavkov zdravotnho poistenia vo vke 138 mil. eur (0,2 % HDP). Toto pozitvum vak bolo kompenzovan zapotanm hrady zvzku voi akcionrom vo vke 50 mil. eur a spltky istiny skromnho veru vo vke 25,8 mil. eur do vdavkov verejnej sprvy. Sasne dolo k prevzatiu zvzkov zdravotnckych zariaden v celkovej vke 130 mil. eur. Vzhadom na to, e v rozpote sa uvaovalo s prevzatm zvzkov vo vke 50 mil. eur, vsledn negatvny vplyv v porovnan s rozpotom dosiahol 80 mil. eur (0,1 % HDP). Socilna poisova dosiahla v porovnan s rozpotom niie vdavky poistenia vo vke 69 mil. eur (0,1 % HDP) z dvodu nich nrokov na predasn starobn dchodky. Znenie vdavkov je spsoben nim potom a niou priemernou vkou novopriznvanch predasnch starobnch dchodkov oproti predpokladom pri tvorbe rozpotu.
III.2.2.
Rozpoet verejnej sprvy na rok 2013 a prijat opatrenia
V rozpote verejnej sprvy bola na rok 2013 stanoven cieov hodnota deficitu verejnej sprvy vo vke 2,9 % HDP. Pri zostavovan rozpotu a nvrhu konsolidanch opatren sa vychdzalo z vvoja verejnch financi za predpokladu nezmenench politk (postup zostavenia scenra bez zmien v politikch bol popsan v Programe stability 2012 a 2015). V takomto prpade by deficit verejnej sprvy dosiahol v roku 2013 hodnotu 6,3 % HDP. Rozdiel medzi rovou za predpokladu nezmenench politk a cieovou hodnotou predstavuje 3,3 % HDP, o vymedzilo rozsah opatren potrebnch na splnenie rozpotovho ciea.
TAB 11 - Opatrenia obsiahnut v RVS na rok 2013 (ESA 95, rozdiel voi NPC scenru*)
v mil. eur 1. Zvenie a zosladenie MVZ socilneho a zdravotnho poistenia 2. Zvenie odvodovej povinnosti SZO a in zmeny 3. Zavedenie odvodovej povinnosti na prjmy z dohd 4. Zmeny v II. pilieri 5. Rozrenie osobitnho odvodu v bankovom sektore 6. Zavedenie doasnho odvodu z podnikania v regul. odvetviach 7. Zmeny v sadzbch dan z prjmov 8. Ponechanie hrady za sluby verejnosti poskytovan Rozhlasom a televziou Slovenska 9. Ostatn daov zmeny 10. Granty obc a VC 11. Prjem z digitlnej dividendy 12. Znenie osobnch vdavkov v ttnom rozpote 13. Mzdy v regionlnom kolstve 14. Znenie vdavkov ttneho rozpotu na tovary a sluby 15. Ostatn zmeny v ttnom rozpote (ben transfery a kapitlov vdavky) 16. spora vdavkov v zemnej samosprve 17. Zvenie vdavkov v zdravotnctve v nadvznosti na zvenie prjmov 18. Nov systm financovania zsob ropy 19. spory vdavkov ostatnch subjektov VS 20. Rezerva na krytie nenaplnenia predpokladu prjmov spojench s otvorenm II. piliera Spolu p.m. Nominlne HDP v mil. eur
Pozn. : *Ide o NPC scenr pripraven v ase finalizcie rozpotu verejnej sprvy v novembri 2012, t.j. vychdzal z v tom ase aktulneho odhadu salda verejnej sprvy na rok 2012.
v % HDP 0,2 0,1 0,2 1,0 0,1 0,1 0,5 0,1 0,1 -0,2 0,2 0,1 -0,1 0,3 0,2 0,6 -0,2 0,3 0,1 -0,3 3,3
Zdroj: MF SR
126 69 132 737 85 77 351 74 69 -134 130 91 -68 230 143 427 -137 198 101 -229 2 470 73 826
23
1. Zvenie a zosladenie maximlneho vymeriavacieho zkladu Od 1. janura 2013 sa zosladili a zvili maximlne vymeriavacie zklady pre platenie poistnho na socilne (s vnimkou razovho poistenia, ktor nem strop) a zdravotn poistenie vo vke 5 -nsobku priemernej mzdy. Zvenie maximlnych vymeriavacch zkladov sa neprejav vo vych nrokoch na dvky. 2. Zvenie odvodovej povinnosti samostatne zrobkovo innch osb (SZO) a in zmeny Od 1. janura 2013 sa zrove zvil aj minimlny vymeriavac zklad SZO zo sasnej rovne 44,2 % priemernej mzdy na rove 50 % priemernej mesanej mzdy. Zvil sa aj vymeriavac zklad na zdravotn poistenie pre samoplatiteov zdravotnho poistenia. 3. Zavedenie odvodovej povinnosti na prjmy z dohd Zamestnanci s prjmom z dohd platia od 1. janura 2013 rovnak odvody ako zamestnanci v pracovnom pomere. Vnimky sa vzahuj na tudentov a invalidnch dchodcov, ktor s zaaen symbolickmi odvodmi na garann a razov poistenie. Oslobodenie sa vzahuje aj na poberateov starobnch dchodkov. 4. Zmeny v II. pilieri Vraznejie zmeny sa udiali v II pilieri, kde sa od 1. septembra 2012 znili sa prspevky z 9 % na 4 %. Od roku 2017 sa predpoklad kadoron nrast sadzby do II. piliera o 0,25 p. b., pokia prspevky nedosiahn rove 6 % v roku 2025. Rovnako dolo od 1. septembra 2012 do 31. janura 2013 k otvoreniu II. piliera. S cieom kompenzova znenie sadzby sa umonilo aj dobrovone prispieva do II. piliera z vlastnch prostriedkov. Tieto prspevky boli daovo zvhodnen do vky 2 % z maximlneho vymeriavacieho zkladu. 5. Rozrenie osobitnho odvodu v bankovom sektore Od 1. septembra 2012 sa rozrila zklada pre vpoet osobitnho odvodu aj o hodnotu chrnench vkladov, ktor boli doposia vyat. Sadzba odvodu sa bude postupne zniova v zvislosti od vky naakumulovanch odvodov a celkovch aktv bankovho sektora. V prvom kroku (ak celkov suma uhradench odvodov dosiahne 500 mil. eur) sa sadzba odvodu zni z 0,4 % na 0,2 %, priom sadzba me klesn aj na nulu. Zkon zrove predpoklad, e ak klesn celkov aktva bankovho sektora pod ist hranicu, sadzba sa nsledne zvi. 6. Zavedenie doasnho odvodu z podnikania v regulovanch odvetviach Od 1. oktbra 2012 sa zaviedol odvod z podnikania v regulovanch odvetviach. Tka sa spolonost, ktorch vnosy z regulovanej innosti dosiahli aspo 50 % jej celkovch vnosov a ktorch hospodrsky vsledok prevyuje 3 mil. eur. Opatrenie plat doasne na roky 2012 a 2013. 7. Zmeny v sadzbch dan z prjmov Od 1. janura 2013 plat druh sadzba dane z prjmov fyzickch osb vo vke 25 %. Tto sadzba dane sa v roku 2013 uplatn od hrubho mesanho prjmu na rovni pribline 3 311 eur. Pri dani z prjmu prvnickch osb sa zvila sadzba dane z 19 % na 23 %. 8. Ponechanie hrad za sluby verejnosti poskytovan Rozhlasom a televziou Slovenska Rozhlas a televzia Slovenska bude naalej financovan z hrad za sluby verejnosti poskytovan Rozhlasom a televziou Slovenska. V roku 2011 bola schvlen zmena, ktor predpokladala vlun financovanie zo ttneho rozpotu. V rmci konsolidanch opatren dolo k ponechaniu pvodnho systmu hrad. 9. Ostatn daov zmeny Ostatn zmeny sa tkaj najm zvenia minimlnej sadzby spotrebnej dane z cigariet a pravy ostatnch sadzieb tabakovch vrobkov. V oblasti sprvnych poplatkov sa zvenie dotklo poplatku pri registrcii automobilov a viacerch sprvnych a sdnych poplatkov. Opatrenie zaha aj zvenie odvodov z selnch lotri a zmeny v zdaovan hazardnch hier. alie zmeny sa tkaj zavedenia osobitnej sadzby pre vybranch stavnch initeov vo vke 5 %, obmedzenie nezdanitenej asti zkladu dane na manelku resp. manela, oslobodenie deputtov (uritch nepeanch prjmov), oslobodenie prjmov z predaja majetku zemnch samosprv a zmeny v spsobe zdaovania dlhopisov.
24
10. Granty obc a VC Sasou prjmov verejnej sprvy s aj prjmy zemnch samosprv z grantov (ide o zahranin granty okrem fondov E), ktor sa vak nerozpotuj pri tvorbe rozpotu. V prpade skutonho erpania grantov dochdza k pozitvnemu vplyvu. 11. Prjem z digitlnej dividendy Vyie nedaov prjmy sa v rmci rozpotu predpokladali aj z digitlnej dividendy, t. j. predaja frekvenci uvonench po prechode z analgovho na digitlne televzne vysielanie v sume 130 mil. eur. Ide o jednorazov prjem ttneho rozpotu. 12. Znenie osobnch vdavkov v ttnom rozpote V kapitolch ttneho rozpotu dolo v porovnan s rozpotom na rok 2012 ku zneniu osobnch vdavkov o 5 %, ktor sa tka viny zamestnancov v ttnozamestnaneckom pracovnom pomere. Pokles sa netka zamestnancov regionlneho kolstva, Finannej sprvy SR a stavnch initeov. V prpade stavnch initeov (s vnimkou stavnch sudcov, sudcov a prokurtorov) a ttnych zamestnancov vo verejnch funkcich dolo k zmrazeniu platov na rovni roka 2012. stavn sudcovia, sudcovia a prokurtori maj zabezpeen zmenu miezd v slade s predpokladanm vvojom priemernej nominlnej mesanej mzdy. 13. Zvenie miezd v regionlnom kolstve Od 1. janura 2013 schvlila vlda 5% zvenie tarifnch platov pedagogickm aj nepedagogickm zamestnancom regionlneho kolstva. 14. Znenie vdavkov ttneho rozpotu na tovary a sluby V prpade vdavkov ttneho rozpotu na tovary a sluby dolo k plonmu 10% zneniu z rovne schvlenho rozpotu roka 2012. 15. Ostatn zmeny v ttnom rozpote Ostatn zmeny zahaj najm spory kapitlovch vdavkov, v menej miere ide o spory z bench transferov ttneho rozpotu. 16. spora vdavkov v zemnej samosprve Vlda SR podpsala so Zdruenm miest a obc Slovenska (ZMOS) a Zdruenm samosprvnych krajov (SK8) Memorandum o spoluprci pri uplatovan rozpotovej politiky orientovanej na zabezpeenie finannej stability verejnho sektora na rok 2013. V zmysle memoranda by malo djs k poklesu vdavkov v rozpotoch obc a VC na rok 2013 oproti schvlenm rozpotom na rok 2012. Predpokladan spora je v rozsahu 5 % osobnch vdavkov a 10 % vdavkov na tovary a sluby. V rozpotoch miest a obc sa tto spora dotka obc s potom obyvateov nad 2 000. Ostatn obce s menm potom obyvateov by mali ma vdavky maximlne na rovni ich schvlench rozpotov na rok 2012. 17. Zvenie vdavkov v zdravotnctve v nadvznosti na zvenie prjmov Legislatvne zmeny v rmci novely zkona o socilnom poisten (najm zvenie maximlnych vymeriavacch zkladov) by mali zvi prjmy zdravotnch poisovn o 137 mil. eur. V rozpote sa predpoklad, e tieto dodaton prjmy bud sprevdzan aj vymi vdavkami, t.j. celkov vplyv na saldo bude neutrlny. 18. Nov systm financovania zsob ropy Predpoklad sa postupn nbeh na nov systm spravovania ndzovch zsob ropy a ropnch produktov. Ilo by o prechod innost vykonvanch Sprvou ttnych hmotnch rezerv na spolonos mimo sektora verejnej sprvy. Pozitvne vplyvy v porovnan so scenrom nezmenench politk vchdzaj z predpokladu predaja naakumulovanch zsoby ropy tomuto subjektu a spor na strane vdavkov, kee na zklade smernice Rady . 2009/119 sa zaviedol nov spsob vpotu ndzovch zsob, ktor by znamenal povinnos navi ndzov zsoby nad rmec sasnho stavu. 19. Zmeny vdavkov ostatnch subjektov VS Ide o spory vdavkov ostatnch subjektov verejnej sprvy, priom v najvej miere sa na nich podiea Environmentlny fond, Socilna poisovna a prspevkov organizcie. 25
20. Rezerva na krytie nenaplnenia predpokladu prjmov spojench s otvorenm II. piliera V rozpote je zahrnut rezerva, ktor sli na krytie prpadnch vpadkov prjmov spojench s otvorenm II. piliera. Vznikla najm v dsledku neistoty ohadom potu ud, ktor sa rozhodn prestpi vlune do priebenho dchodkovho piliera a jeho rozloenia medzi rokmi 2012 a 2013.
III.2.3.
Aktulny vvoj v roku 2013
Aktulny vvoj v roku 2013 bol odhadnut na zklade aktualizcie makroekonomickej a daovej prognzy a vvoja ostatnch zloiek rozpotu verejnej sprvy, vrtane u uskutonench opatren. Na zklade neho mono kontatova, e vldou stanoven cie deficitu verejnej sprvy vo vke 2,9 % HDP by mal by dodran. Existuj vak urit rizik spojen s plnenm rozpotu, o si vyaduje jeho dsledn monitoring a prpadn reakciu vldy. Vzhadom na dleitos tohto ciea je vlda odhodlan prija v prpade potreby v priebehu roka dodaton opatrenia, ktor poved k naplneniu rozpotovho ciea na rok 2013.
TAB 12 - Vvoj v roku 2013 (ESA 95)
mil. eur 1. Saldo VS - rozpoet - Znenie odhadu daovch prjmov - Skuton vsledok z otvorenia II piliera (dodaton prjmy) - Vyie dividendy z SPP - Vyie dividendy z SEPS - Zruenie rezervy na otvorenie II. piliera - Kompenzcia hotovostnho vpadku odvodov verejnho zdravotnho poistenia na vdavkoch - spora vdavkov svisiacich s OP Doprava - Ostatn spory vdavkov - Vdavky na opravy ciest 2. Saldo VS - aktulny odhad p.m. zmena salda v dsledku zmeny nominlneho HDP (2-1)
Pozn.: (+) znamen pozitvny vplyv a (-) negatvny vplyv na saldo VS
% HDP -2,94 -0,49 0,01 0,08 0,01 0,31 0,05 0,06 0,01 -0,02 -2,94 0,02
Zdroj: MF SR
-2 187 -361 4 60 9 229 39 42 10 -16 -2 170 16
Aktualizcia makroekonomickej a daovej prognzy viedli k zneniu odhadu daovch prjmov v porovnan s rozpotom o 361 mil. eur9. Tento vpadok bol iastone zmiernen skutonm vplyvom otvorenia II. piliera na verejn financie10, a to dodatonmi prjmami vo vke 4 mil. eur. Sasne vplyvom znenia odhadu nominlneho HDP si zachovanie totonho ciea deficitu verejnej sprvy vyjadrenho v pomere k HDP vyiada dodaton opatrenia vo vke 16 mil. eur. Celkovo v dsledku uvedench zmien vznikla potreba opatren vo vke 373 mil. eur. V prpade nedaovch prjmov sa oakva pozitvny vplyv vo vke 69 mil. eur. Pozitvom pre rozpoet by mali by vyie prjmy z dividend z podnikov s majetkovou asou ttu (SPP a SEPS) v celkovej vke 69 mil. eur. Ostatn spory v celkovej vke 304 mil. eur sa tkaj vdavkovej strany rozpotu. Ide o: zruenie rezervy rozpotu svisiacu s otvorenm II. piliera dchodkovho systmu vo vke 229 mil. eur, znenie vdavkov verejnho zdravotnho poistenia v nadvznosti na znenie odhadu prjmov zo zdravotnho poistenia vo vke 39 mil. eur,
Negatvny vplyv aktualizcie konsolidanho balka na rok 2013 najm v nadvznosti na makroekonomick vvoj predstavuje 92 mil. eur z uvedenej sumy. 10 Vplyv otvorenia II. piliera dchodkovho systmu je zahrnut v odhade daovch prjmov. V ase aktualizcie daovej prognzy vak ete neboli k dispozcii skuton daje, t.j. dodaton prjmy vo vke 4 mil. eur predstavuj rozdiel voi vplyvu, ktor sa oakval v ase aktualizcie daovej prognzy.
9
26
sporu vdavkov na vyvolan investcie svisiace s projektmi Operanho programu Doprava vo vke 42 mil. eur, ostatn sporn opatrenia v celkovej vke 10 mil. eur, sasne dolo k naveniu vdavkov na opravy ciest v psobnosti zemnch samosprv vo vke 16 mil. eur.
Okrem rizk vyplvajcich z makroekonomickho vvoja s vplyvom na prjmy verejnej sprvy spovaj rizik rozpotu najm v potencilnom negatvnom vplyve presunutch limitov vdavkov z predchdzajceho roka a hospodrenia nemocnc a zemnej samosprvy.
III.3. Strednodob rozpotov vhad

Vlda SR pripravila nvrh vchodsk rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016, v ktorom definovala rozpotov ciele na toto obdobie. Na rok 2014 sa predpoklad deficit verejnej sprvy vo vke 2,6 % HDP. Na roky 2015 a 2016 boli stanoven rozpotov ciele v podobe deficitu verejnej sprvy vo vke 2,0 % HDP a 1,3 % HDP. Cieom tejto asti je vysli vplyv opatren zapracovanch do vchodsk rozpotu a stanovi vekos potrebnch dodatonch opatren, ktor by umonili naplnenie rozpotovch cieov. Zkladnou podmienkou je splnenie rozpotovho ciea v roku 2013, ktorm je deficit verejnej sprvy vo vke 2,9 % HDP. Nsledne mono na zklade scenra, ktor nepredpoklad iadne zmeny v hospodrskych politikch, odhadn, ak by boli hodnoty salda verejnej sprvy v strednodobom horizonte. Pri porovnan tohto scenra s cieovmi hodnotami salda verejnej sprvy mono vysli potrebu prijatia dodatonch opatren.
III.3.1. Scenr za predpokladu nezmenench politk

Vchodiskom pre odhad scenra nezmenench politk bol aktulny odhad deficitu verejnej sprvy v roku 2013 vo vke 2,9 % HDP. Za predpokladu, e by nedolo k iadnym zmenm v hospodrskych politikch, deficit verejnej sprvy by dosiahol v rokoch 2014 a 2015 rove 3,6 % HDP, priom v roku 2016 by klesol na 3,1 % HDP. Ak odhliadneme od zmien v rokovch nkladoch, primrny deficit by sa za predpokladu nezmenench politk najprv zhoril z hodnoty 1,0 % HDP v roku 2013 na 1,7 % HDP v rokoch 2014 a 2015. V roku 2016 by dolo k jeho zlepeniu na 1,0 % HDP.
TAB 13 Bilancia verejnej sprvy scenr bez zmien politk v rokoch 2014 2016 (ESA95, % HDP) 2013 O 2014 2015
CELKOV PRJMY* Daov prjmy Da z prjmu fyzickch osb Da z prjmu prvnickch osb Da z prjmov vyberan zrkou Da z pridanej hodnoty Spotrebn dane Dane z medzinrodnho obchodu a transakci Majetkov dane a ostatn dane Poistn na zdravotn a socilne poistenie Nedaov prjmy Granty a transfery VDAVKY SPOLU* Ben vdavky Vdavky na mzdy vrtane poistnho Tovary a sluby - Zdravotncke zariadenia 32,5 15,5 2,6 2,7 0,3 5,9 2,7 0,0 1,4 13,3 3,7 0,1 35,5 33,3 5,9 9,2 5,1 31,0 15,1 2,7 2,7 0,2 5,8 2,6 0,0 1,1 12,7 3,1 0,1 34,6 32,5 5,9 8,8 4,9 30,4 14,7 2,7 2,7 0,3 5,5 2,5 0,0 1,1 12,6 3,0 0,1 34,0 32,2 5,9 8,6 4,9
2016
30,0 14,7 2,7 2,7 0,3 5,5 2,4 0,0 1,0 12,6 2,7 0,0 33,1 31,7 5,9 8,5 4,8
27

Dotcie a transfery Splcanie rokov Kapitlov vdavky Obstaranie kapitlovch aktv Kapitlov transfery Spolufinancovanie SALDO VEREJNEJ SPRVY PRIMRNE SALDO VEREJNEJ SPRVY
p. m. Saldo VS cie Primrne saldo VS cie * Bez E fondov Pozn.: O - odhad

16,3 2,0 1,3 0,8 0,5 0,8 -2,9 -1,0
-2,9 -1,0 4,8
15,9 1,9 1,4 0,8 0,6 0,8 -3,6 -1,7

-2,6 -0,7 4,3
15,7 2,0 1,3 0,8 0,5 0,5 -3,6 -1,7

-2,0 0,0 3,2
15,2 2,1 0,9 0,8 0,2 0,4 -3,1 -1,0

-1,3 0,8 2,7 Zdroj: MF SR
Pri porovnan tohto scenra s cieovmi hodnotami salda verejnej sprvy mono vidie rozsah opatren, ktor je potrebn uskutoni. Sledovanie vky salda verejnej sprvy me by skreslen, kee v prpade dosiahnutia cieovch hodnt djde aj k sasnmu zneniu rokovch nkladov dlhu v porovnan so scenrom bez zmien v politikch. Z tohto dvodu je vhodnejie porovnva primrne saldo, t.j. saldo verejenej sprvy oisten o rokov nklady dlhu. Na zklade toho je mon kontatova, e bude potrebn prija opatrenia na zlepenie primrneho salda verejnej sprvy celkovo o 811 mil. eur v roku 2014, o 1 346 mil. eur v roku 2015 a o 1 571 mil. eur v roku 2016. Ide o ilustrciu kumulatvnej sumy opatren voi scenru bez zmien politk, o znamen, e v prpade prijatia trvalch (trukturlnych) opatren sa potreba dodatonch opatreni v nasledujcih obdobiach zniuje o sumu u prijatch opatren.
TAB 14 - Porovnanie scenra bez zmien politk s cieovmi hodnotami (ESA95, % HDP) 2014
1. Primrne saldo VS nvrh vchodsk RVS 2014-2016 - cie 2. Primrne saldo VS scenr bez zmien v politikch Celkov potreba opatren (1-2) - v mil. eur -0,7 -1,7 1,0 811
2015
0,0 -1,7 1,6 1 346
2016
0,8 -1,0 1,8 1 571
Zdroj: MF SR
III.3.2.
Popis a kvantifikcia opatren na dosiahnutie fiklnych cieov
Predchdzajca as kvantifikovala rozsah opatren, ktor je potrebn prija, aby sa naplnili rozpotov ciele. Na ich zklade bol pripraven nvrh vchodsk rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016, v ktorom s zapracovan nasledovn hlavn opatrenia: 1. Prjmy z predaja ndzovch zsob ropy Vo vchodiskch rozpotu dochdza k zmene v plnovanom odpredaji ndzovch zsob ropy subjektu mimo verejnej sprvy, ktor ich bude spravova. V rozpote verejnej sprvy na roky 2013-2015 sa predpokladalo, e tieto zsoby sa predaj v priebehu rokov 2013 a 2015. V sasnosti sa oakva ich odpredaj u v priebehu rokov 2013 a 2014. Pre rok 2013 to znamen prjem na rovnakej rovni ako predpoklad schvlen rozpoet verejnej sprvy. V roku 2014 sa oproti scenru nezmenench politk zvia prjmy o 160 mil. eur. Naopak v roku 2015 sa zaznamen vpadok v rovnakej vke. 2. Ostatn zmeny v prjmoch Ostatn zmeny v prjmoch svisia najm s nrastom administratvnych prjmov v porovnan so scenrom nezmenench politk v prpade verejnch vysokch kl a zemnej samosprvy. 3. spory v mzdch vo verejnej sprve V nvrhu vchodsk rozpotu verejnej sprvy sa v rokoch 2014 a 2016 uvauje so zmrazenm miezd na rovni rozpotu roku 2013. Z tohto opatrenia sa oakvaj najvznamnejie spory v porovnan so 28
scenrom nezmenench politk, t.j. v rozpt pribline od 100 mil. eur v roku 2014 a po 500 mil. eur v roku 2016. 4. Znenie vybranch dotci V rokoch 2014 a 2016 sa v porovnan so scenrom nezmenench politk predpokladaj niie dotcie v sume pribline 50 a 66 mil. eur rone. 5. Zmeny v kapitlovch vdavkoch obc V roku 2014 sa uskutonia voby na komunlnej rovni, o sa vo vchodiskch rozpotu odra vo vych kapitlovch vdavkoch v danom roku. Naopak v roku 2015 sa oakva mierne utlmenie investinch aktivt tchto subjektov.
TAB 15 - Opatrenia zapracovan do nvrhu vchodsk rozpotu VS 2014 2016 (ESA95)*
mil. eur 2014 Prjmov opatrenia - prjmy z predaja ndzovch zsob ropy - ostatn zmeny Vdavkov opatrenia - spory na mzdch - ttny rozpoet - ostatn subjekty VS - znenie vybranch dotci - zmeny v kapitlovch vdavkoch obc - ostatn zmeny SPOLU - jednorazov opatrenia - ostatn opatrenia 181 160 21 63 104 78 27 50 -93 2 245 160 85 2015 -113 -160 47 489 302 164 138 60 94 33 376 -160 536 2016 78 0 78 546 507 252 255 66 -51 24 624 0 624 2014 0,2 0,2 0,0 0,1 0,1 0,1 0,0 0,1 -0,1 0,0 0,3 0,2 0,1 % HDP 2015 -0,1 -0,2 0,1 0,6 0,4 0,2 0,2 0,1 0,1 0,0 0,5 -0,2 0,7 2016 0,1 0,0 0,1 0,6 0,6 0,3 0,3 0,1 -0,1 0,0 0,7 0,0 0,7
Zdroj: MF SR
Pozn.: (+) indikuje zlepenie a (-) zhorenie salda v metodike ESA 95 * voi scenru bez zmeny politk (tzv. no-policy change scenr) vychdzajceho z aktulneho odhadu salda verejnej sprvy na rok 2013 (prezentovan v asti III.2.3)
Celkov vplyv tchto opatren na saldo verejnej sprvy dosahuje 0,3 % HDP v roku 2014, 0,5 % HDP v roku 2015 a 0,7 % HDP v roku 2016 v porovnan so scenrom bez zmien v politikch.
TAB 16 Bilancia verejnej sprvy Vchodisk rozpotu VS 2014 2016 (ESA95, % HDP) 2013 O
CELKOV PRJMY* Daov prjmy Da z prjmu fyzickch osb Da z prjmu prvnickch osb Da z prjmov vyberan zrkou Da z pridanej hodnoty Spotrebn dane Dane z medzinrodnho obchodu a transakci Majetkov dane a ostatn dane Poistn na zdravotn a socilne poistenie Nedaov prjmy Granty a transfery VDAVKY SPOLU* 32,5 15,5 2,6 2,7 0,3 5,9 2,7 0,0 1,4 13,3 3,7 0,1 35,5
Vchodisk RVS 2014 2015 2016

31,2 15,1 2,7 2,7 0,2 5,8 2,6 0,0 1,1 12,7 3,4 0,1 34,6 30,2 14,7 2,7 2,7 0,3 5,5 2,5 0,0 1,1 12,6 2,8 0,1 33,4 30,0 14,7 2,7 2,7 0,3 5,5 2,4 0,0 1,0 12,6 2,8 0,0 32,4
Rozdiel oproti NPC 2014 2015 2016

0,2 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,2 0,0 -0,1 -0,1 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 -0,1 0,0 -0,6 0,1 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,1 0,0 -0,6
29

Ben vdavky Vdavky na mzdy vrtane poistnho Tovary a sluby - Zdravotncke zariadenia Dotcie a transfery Splcanie rokov Kapitlov vdavky Obstaranie kapitlovch aktv Kapitlov transfery Spolufinancovanie SALDO VEREJNEJ SPRVY PRIMRNE SALDO VEREJNEJ SPRVY
* Bez E fondov Pozn.: O - odhad

33,3 5,9 9,2 5,1 16,3 2,0 1,3 0,8 0,5 0,8 -2,9 -1,0
4,8
32,3 5,8 8,8 4,9 15,8 1,9 1,5 1,0 0,5 0,8 -3,3 -1,4
4,3
31,7 5,5 8,6 4,9 15,6 2,0 1,2 0,7 0,5 0,5 -3,2 -1,2
3,2
31,1 5,3 8,5 4,8 15,2 2,1 0,9 0,8 0,1 0,4 -2,4 -0,3
2,7
-0,2 -0,1 0,0 0,0 -0,1 0,0 0,1 0,2 0,0 0,0 0,3 0,3
0,0
-0,5 -0,4 0,0 0,0 -0,1 0,0 -0,1 -0,1 0,0 0,0 0,5 0,5
0,0
-0,6 -0,6 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,1 0,0 0,0 0,7 0,7
0,0
Zdroj: MF SR
Po zapracovan uvedench opatren do nvrhu vchodsk rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 sa suma potrebnch opatren znila.
TAB 17 - Porovnanie dajov z vchodsk RVS s cieovmi hodnotami (ESA95, % HDP) 2014
1. Primrne saldo VS nvrh vchodsk RVS 20142016 - cie 2. Primrne saldo VS nvrh vchodsk RVS 20142016 - bez vetkch opatren Potreba opatren nad rmec vchodsk rozpotu (1-2) - v mil. eur -0,7 -1,4 0,7 566
2015
0,0 -1,2 1,2 969
2016
0,8 -0,3 1,1 947
Zdroj: MF SR
Znamen to, e dodranie rozpotovho ciea na rok 2014 si vyiada prijatie opatren (nad rmec opatren zapracovanch do nvrhu vchodsk rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016) v celkovej vke 566 mil. eur (0,7 % HDP).
III.4. trukturlna bilancia, fiklna pozcia, fiklny impulz

Odhadovan vvoj trukturlneho salda verejnej sprvy a referenn hodnota jeho medzironej zmeny (konsolidan silie), definovan v preventvnej asti Paktu stability a rastu, slili ako zklad pre stanovenie cieov fiklnej politiky. Ako podporn ukazovate bol odhadnut rast vdavkovho agregtu oistenho o opatrenia na strane prjmov, o v porovnan s referennou hodnotou rastu vdavkov umon posdi pokrok vo fiklnej konsolidcii. V oboch prpadoch s daje uveden a do roku 2018, o je predpokladan rok splnenia strednodobho rozpotovho ciea. Kee pre plnenie pravidiel preventvnej asti Paktu stability a rastu je rozhodujce vyhodnotenie Eurpskej komisie, prezentovan ukazovatele zodpovedaj o najviac ich prstupu. V boxe 3 je uveden aj prstup ministerstva financi k oisovaniu salda verejnej sprvy. V porovnan s postupom odhadu trukturlneho salda poda Paktu stability a rastu je tento prstup detailnej a zohaduje aj nrodn pecifik pri odhade produknej medzery a jednotlivch poloiek, o ktor sa saldo oisuje. Sasne je v uvedenom boxe odhadnut aj vplyv fiklnej politiky na agregtny dopyt prostrednctvom odhadu fiklneho impulzu. Pre ely vpotu trukturlneho salda verejnej sprvy je v prvom kroku potrebn oisti skuton (oficilne vykzan) saldo verejnej sprvy o cyklick zloku. Cyklick zloka vyjadruje reakciu prjmov a vdavkov verejnch financi a samotnho HDP na zmeny v produknej medzere. Vekos cyklickej zloky zvis od vekosti produknej medzery a od elastict vybranch prjmovch a vdavkovch kategri, ktor reaguj na vkyvy v ekonomickej aktivite. Produkn medzera sa odhadla na zklade prognzy relneho rastu HDP MF SR 30
a aktulnej prognzy potencilneho produktu EK (as II.4). Vekos citlivosti salda verejnej sprvy na zmeny v produknej medzere preber MF SR v plnej miere z odhadov Eurpskej komisie vychdzajcich z metodiky OECD11. Druhou polokou, o ktor je potrebn saldo verejnej sprvy upravi, s jednorazov a doasn opatrenia vldy. Pri ich identifikcii sa zohadnili princpy definovan EK12 (naprklad vplyv len v jednom alebo vemi obmedzenom pote rokov alebo vznamn vplyv, za ktor mono povaova vplyv dosahujci 0,1 % HDP aspo v jednom roku). Na zklade dostupnch informci mono identifikova nasledovn jednorazov vplyvy v rokoch 2012 a 2014, priom v ostatnch prognzovanch rokoch sa neuvauje so iadnymi jednorazovmi opatreniami: Zavedenie doasnho osobitnho odvodu z podnikania v regulovanch odvetviach v rokoch 2012 a 2013. V rmci zmien v kapitalizanom pilieri sa na prelome rokov 2012 a 2013 doasne otvoril II. pilier dchodkovho systmu, t.z. sporitelia mali monos vystpi alebo naopak vstpi do II. piliera. V prpade vstupov poistencov vznikli jednorazov prjmy Socilnej poisovni, ktor zodpovedaj naakumulovanm aktvam sporiteov. Km v roku 2012 prjmy dosiahli 0,1 % HDP, v roku 2013 boli zaznamenan prjmy vo vke 0,3 % HDP. Jednorazov nedaov prjem sa predpoklad aj z digitlnej dividendy vo vke 0,2 % HDP v roku 2013. V rmci novho systmu spravovania ndzovch zsob ropy djde k odpredaniu existujcich zsob ropy a ropnch produktov subjektu mimo verejnej sprvy, o bude ma pozitvny vplyv na prjmy vo vke 0,2 % HDP v roku 2013 a 0,4 % HDP v roku 2014.
TAB 18 - Konsolidan silie (ESA95, % HDP)
2012 1. Saldo verejnej sprvy 2. Cyklick zloka 3. Jednorazov efekty - doasn odvod z podnikania v regul. odvetviach (vrtane DPPO) - monos vstupu z II. piliera - digitlna dividenda - predaj ropnch zsob mimo sektora VS 4. trukturlne saldo (1-2-3) Konsolidan silie (medziron zmena 4) -4,3 0,0 0,1 0,0 0,1 -4,5 0,2 2013 -2,9 -0,5 0,8 0,1 0,3 0,2 0,2 -3,3 1,2 2014 -2,6 -0,5 0,4 0,4 -2,5 0,8 2015 -2,0 -0,4 0,0 -1,6 0,9 2016 -1,3 -0,2 0,0 -1,1 0,5 2017 -0,7* -0,1 0,0 -0,6 0,5 -0,2 2018 -0,5* 0,0 0,0 -0,5 0,1 0,0
p.m. Produkn medzera 0,1 -1,5 -1,6 -1,2 -0,6 * Odhady salda verejnej sprvy v roku 2017 vyplvaj z mechanickho prepotu zlepenia trukturlneho salda o 0,5 % HDP rone a splnenia strednodobho rozpotovho ciea v podobe trukturlneho deficitu vo vke 0,5 % HDP v roku 2018.
Zdroj: MF SR
Za predpokladu naplnenia rozpotovho ciea a pri danom odhadovanom vplyve hospodrskeho cyklu a jednorazovch vplyvoch sa v roku 2013 odhaduje konsolidan silie vo vke 1,2 % HDP. V alch rokoch sa v nadvznosti na obmedzenia dan stavnm zkonom o rozpotovej zodpovednosti (hrozba prekroenia rovne dlhu vo vke 57 % HDP v roku 2015 a z neho vyplvajca potreba zostavenia vyrovnanho rozpotu v roku 2017) sa stanovili ciele, ktor si vyaduj konsolidan silie vo vke 0,8 % HDP v roku 2014 a 0,9 % HDP v roku 2015. V roku 2016 sa u uvauje s konsolidciou vo vke benchmarku definovanho Paktom stability a rastu, o zodpoved konsolidanmu siliu vo vke 0,5 % HDP. Revidovan Pakt stability a rastu kladie draz aj na analyzovanie fiklnej pozcie prostrednctvom rastu vdavkov verejnej sprvy v porovnan s referennou mierov rastu. Tento prstup je zachyten tzv. vdavkovm benchmarkom.
11 12
Girouard, N., Andr, Ch.: Measuring cyclically-adjusted budget balances for OECD countries. OECD Economics department working papers, no. 434, 2005 Public finances in EMU 2006
31
V prpade Slovenska, ako krajiny, ktor v sasnosti nepln svoj strednodob rozpotov cie, by upraven primrne vdavky verejnej sprvy oisten o opatrenia na strane prjmov mali v relnom vyjadren rs pomalie ako priemern potencilny rast ekonomiky, a to v takej miere, aby zabezpeili medziron zlepenie cyklicky oistenho salda upravenho o jednorazov vplyvy o 0,5 % HDP. Vdavkov benchmark je prevzat z podkladov EK13 . Vdavkov benchmark sa neporovnva s celkovmi vdavkami, ale s vdavkami, ktor s analyticky oisten o faktory, ktor s mimo kontroly vldy a ktor nemaj vplyv na saldo verejnej sprvy. Ide o rokov vdavky, zmeny vo vdavkoch na dvky v nezamestnanosti nesvisiace s politikami vldy, vdavky financovan z fondov E a vdavky, ktor s kryt opatreniami na strane prjmov. Zrove sa vzhadom na vysok medziron volatilitu investci vldy (najm v mench lenskch krajinch E) berie do vahy priemern vka investci za posledn tri roky a aktulny rok. Nominlny rast takto upravench vdavkoch sa prostrednctvom defltor a HDP prepota na relny rast, aby bol porovnaten s vdavkovm benchmarkom.
TAB 19 - Agregt vdavkov oisten o prjmov opatrenia (ESA 95, mil. eur)
2012
1. Celkov vdavky* 2. rokov nklady 3. Tvorba hrubho fixnho kapitlu 4. Tvorba hrubho fixnho kapitlu (priemer za t-3 a t) 5. Vdavky na EU programy plne kryt prjmami z EU fondov 6. Cyklick vdavky na dvky v nezamestnanosti 7. Vdavky plne kryt automatickm zvenm prjmov 8. Primrny vdavkov agregt (1-2-3+4-5-6-7) 9. Medziron zmena primrneho vdavkovho agregtu (8) 10. Zmena v prjmoch z titulu opatren 11. Nom. rast agregtu vd. oist. o prjmov opatrenia ((9t-10t)/8t-1) 12. Relny rast agregtu vd. oist. o prjmov opatrenia (%) 13. Referenn miera rastu vdavkov (%) 14. Plnenie vdavkovho benchmarku (12<13) p. m. defltor HDP**
2013O 27 314 1 416 1 255 1 481 1 484 26 0 24 613 -195 1 271 -5,9 -7,7 1,8 no 1,9
2014V 26 687 1 443 1 011 1 304 1 035 30 0 24 473 -140 -434 1,2 -0,8 1,5 no 2,0
2015V 26 644 1 584 581 1 053 543 24 0 24 965 492 9 2,0 -0,1 1,5 no 2,1
2016V 28 454 1 775 540 847 1 646 13 0 25 327 363 26 1,3 -0,6 1,5 no 2,0
2017 28 638 1 847 569 675 983 5 0 25 909 582 0 2,3 0,3 2,0
2018 30 073 1 870 597 572 1 179 1 0 26 998 1 089 0 4,2 2,3 1,9
Zdroj: MF SR
26 768 1 322 1 365 1 532 807 -2 0 24 808 -
* za predpokladu naplnenia rozpotovch cieov, t.j. znen o objem opatren potrebnch na splnenie cieov ** Do roku 2013 prognza EK a od roku 2014 prognza MF SR O - odhad, V - vchodisk rozpotu
Pri zohadnen vdavkov verejnej sprvy a prjmovch opatren zahrnutch rozpote verejnej sprvy na rok 2013, v nvrhu vchodsk rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 by relny rast upravench vdavkov mal by negatvny. Takto miera rastu vdavkov je v kadom roku niia ako referenn hodnota, o znamen, e sasn nvrh vky vdavkov verejnej sprvy na roky 2013 a 2016 je v slade s vdavkovm benchmarkom.
13
Updated reference rates for the assessment against the expenditure benchmark. Note for AEFC, 4 March 2013, Brussels.
32
BOX 3 - Konsolidan silie a fiklny impulz prstup MF SR Prstup ministerstva financi k vpotu konsolidanho silia je v porovnan s EK mierne odlin a bol prezentovan v predchdzajcich aktualizcich programu stability. Zohaduje nrodn pecifik, i u pri odhade produknej medzery, ale aj pri faktoroch, o ktor sa saldo oisuje (naprklad vplyv II. piliera dchodkovho systmu, vstavba dianic a rchlostnch ciest mimo bilancie verejnej sprvy). V prpade jednorazovch vplyvov je detailnej, kee zachytva aj tak opatrenia, ktorch vplyv aspo v jednom roku dosiahne 0,05 % HDP. Takisto sa oisuj opatrenia, ktor maj v strednodobom a dlhodobom horizonte neutrlny vplyv na saldo (naprklad bod 2b niie). Saldo pre ely vpotu konsolidanho silia (medziron zmena upravenho salda) sa v prstupe MF SR analyticky oisuje o: 1. Cyklick zloku vyuitm prognzy produknej medzery zo strany MF SR a semi-elasticity (rozpotu voi produknej medzery) odhadnutej EK 2. Jednorazov vplyvy v porovnan s vplyvmi uvedenmi v hlavnej asti ide o nasledovn dodaton jednorazov opatrenia: a) Doasn zvenie zkladnej sadzby DPH z 19 % na 20 % v roku 2011 a do roku kedy notifikovan saldo verejnej sprvy klesne pod 3 % HDP. Na zklade aktulny ch cieov rozpotu by sadzba optovne klesla od roku 2015. b) Splcanie nvratnch finannch vpomoc, ktor boli v minulosti zaznamenan ako kapitlov transfer s negatvnym vplyvom na saldo verejnej sprvy. V prpade, e djde k ich splcaniu, zaznamenaj sa s pozitvnym vplyvom na saldo. Takmito prpadmi s spltky od spolonost Cargo (kapitlov transfer v roku 2009) a Vodohospodrska vstavba (kapitlov transfer spred roku 2002). TAB 20 - Jednorazov opatrenia (ESA95, v % HDP)
2012 - doasn odvod z podnikania v regulovanch odvetviach (vrtane DPPO) - monos vstupu z II. piliera - mimoriadny odvod v bankovom sektore - zvenie DPH z 19 % na 20 % - digitlna dividenda - predaj ropnch zsob mimo sektora VS - splcanie NFV (Cargo a VHV) Spolu 0,0 0,1 0,1 0,3 0,1 0,5 2013 0,1 0,3 0,3 0,2 0,2 0,1 1,2 2014 0,3 0,4 0,1 0,8 2015 0,1 0,1 2016 0,0 0,0
Zdroj: MF SR
3. 4. 5.
Nklady spojen s druhm pilierom dchodkovho systmu druh pilier ako vznamn trukturlna zmena m okamit vplyv na saldo VS v prognzovanch rokoch, ale nemen vplyv na dlhodob udratenos. Platen roky vka rokovch nkladov sa odvja najm od vky dlhu verejnej sprvy v minulom obdob, potreby jeho prefinancovania a podmienkach na finannch trhoch. Tto poloka nie je pod priamou kontrolou vldy. Vstavba dianic a rchlostnch ciest mimo bilancie verejnej sprvy - prostrednctvom PPP projektov a verovho financovania Nrodnej dianinej spolonosti, a.s. (alej len NDS), ktor je klasifikovan mimo sektora verejnej sprvy.
alm analytickm indiktorom je fiklny impulz, ktor meria prspevok verejnch rozpotov k medzironej zmene agregtneho dopytu. Inmi slovami, fiklny impulz informuje o tom i je rozpotov politika vldy expanzvna alebo retriktvna. V kombincii s produknou medzerou charakterizuje rozpotov politiku, t.j. analyzuje i prispieva stabilizane (proticyklicky) na ekonomiku alebo sa naopak sprva procyklicky. Pre vpoet fiklneho impulzu sa vychdza z upravenho salda pre vpoet konsolidanho silia, ktor je upraven aj o finann vzahy s rozpotom E. Ide o odvody do rozpotu E, ktor nezvyuj agregtny dopyt a prjmy z E, ktor sce nezhoruj saldo (s tak na prjmovej, ako aj na vdavkovej strane), ale maj expanzvny vplyv na ekonomiku. TAB 21 - Konsolidan silie a fiklny impulz (ESA95, % HDP)
2012 1. Saldo verejnej sprvy 2. Cyklick zloka -4,3 -0,1 2013 -2,9 -0,5 2014 -2,6 -0,4 2015 -2,0 -0,3 2016 -1,3 0,0
33

3. Jednorazov efekty 4. Vplyv zavedenia 2.piliera dchodkovho systmu 5. Vplyv platench rokov 6. Vstavba dianic a rchlostnch ciest mimo bilancie VS 7. Upraven saldo pre vpoet konsolidanho silia (1-2-3-4-5-6) Konsolidan silie (medziron zmena 7) p.m. Konsolidan silie neoisten o II. pilier 8. Vplyv vzahov s E - prjmy z rozpotu E - odvod do rozpotu E 9. Upraven saldo pre vpoet fiklneho impulzu (7-8) Fiklny impulz (medziron zmena 9) p.m. Produkn medzera
Pozn: (+) retrikcia, (-) expanzia

0,5 -1,0 -1,7 -0,1 -1,8 0,5 0,7 1,9 2,8 -0,9 -3,7 1,0 -0,4 1,2 -0,5 -1,9 -0,2 -0,9 0,9 1,4 3,8 4,8 -1,0 -4,8 -1,0 -1,4 0,8 -0,6 -1,9 -0,1 -0,5 0,4 0,4 3,4 4,3 -0,9 -4,1 0,9 -0,9 0,1 -0,6 -1,9 -0,1 0,8 1,3 1,3 2,2 3,2 -0,9 -1,4 2,4 -0,6 0,0 -0,6 -2,1 -0,1 1,4 0,6 0,6 1,8 2,7 -0,9 -0,3 1,1 0,1
Zdroj: MF SR
Oakva sa, e v roku 2013 bude konsolidcia verejnch financi vyven expanzvnym impulzom z erpania fondov E (odhaduje sa medziron zvenie erpania fondov E o 2,0 % HDP). V alch rokoch sa oakva pokraovanie vo fiklnej konsolidcii a v dsledku spomaovania erpania prostriedkov z fondov E v nadvznosti na postupn vyerpanie disponibilnch prostriedkov za programov obdobie 2007 a 2013 previ retriktvny vplyv fiklnej politiky pri postupnom uzatvran produknej medzery. Procyklick fiklna retrikcia v rokoch 2014 a 2015 je do vekej miery ovplyvnen dodriavanm eurpskych a nrodnch fiklnych pravidiel. Km eurpske pravidl vyaduj pokraovanie vo fiklnej konsolidcii uritm t empom (0,5 % HDP rone), dodranie nrodnch pravidiel si vyiada vraznejiu retrikciu v uvedenom obdob. Z tohto pohadu mono kontatova, e dlhov brzda (naviazan na ukazovate hrubho dlhu) zosiluje procyklick fiklnu retrikciu. GRAF 18 - Konsolidan silie (v % HDP)
1,4 1,2 1,0 0,8 0,6 0,4 0,2 0,0 2012 2013 2014 2015 2016 Zdroj: MF SR
GRAF 19 - Fiklny impulz (v % HDP)

3,5
Procyklick fiklna retrikcia 2015 Proticyklick fiklna retrikcia Fiklny impulz
1,3 0,9
2,5
2012
0,6 0,5 0,4 -2,0 -1,5

2013
1,5 0,5
2014
2016
-1,0
-0,5
-0,5 0,0 -1,5
0,5
Proticyklick fiklna expanzia
produkn medzera Zdroj: MF SR
III.5. rove a vvoj verejnho dlhu

Odhaduje sa, e hrub dlh verejnej sprvy14 dosiahol na konci roku 2012 rove 52,1 % HDP. Za predpokladu dodrania rozpotovch cieov vzrastie dlh v nasledujcom roku na rove 54,8 % HDP. V roku 2014 sa oakva rove dlhu vo vke 56,3 % HDP, priom nrast dlhu sa postupne spomal a od roku 2016 zane klesa. Takto vvoj dlhu by znamenal dosiahnutie viacerch limitov definovanch zkonom o rozpotovej zodpovednosti, s ktormi s spojen sankcie (box 2). Poas celho obdobia bude dlh verejnej sprvy pod rovou referennej
14
Vetky uvdzan hodnoty s potan v metodike, ktor sa pouva pri posudzovan plnenia maastrichtskho kritria pre vku hrubho dlhu verejnej sprvy tzv. maastrichtsk hrub dlh verejnej sprvy.
34
hodnoty maastrichtskho kritria. ist finann dlh verejnej sprvy dosiahne na konci prognzovanho obdobia rove 49,9 % HDP.
TAB 22 - Vvoj dlhu verejnej sprvy v rokoch 2012 a 2016 2012
Hrub dlh (mil. eur) Hrub dlh (% HDP) Zmena hrubho dlhu (p. b.) rast nominlneho HDP primrne saldo roky zosladenie dlhu a deficitu Likvidn finann aktva (% HDP) ist finann dlh* (% HDP) p.m. Implicitn rokov miera (%) Vplyv ESM a EFSF na hrub dlh
* Hrub dlh znen o hotovos na toch subjektov verejnej sprvy
2013
40 431 54,8 2,6 -1,7 1,0 1,9 1,4 4,6 50,2 3,8 3,2
2014
43 622 56,3 1,5 -2,6 0,7 1,9 1,5 4,9 51,4 3,6 3,5
2015
46 319 56,7 0,4 -2,9 0,1 1,9 1,3 5,5 51,1 3,6 3,3
2016
48 204 55,9 -0,8 -3,0 -0,8 2,1 0,9 5,9 49,9 3,8 3,1
Zdroj: MF SR
37 245 (1) 52,1 8,8 -1,4 2,5 1,9 5,9 (2) (1-2) 4,8 47,3 4,4 2,5
Hrub dlh verejnej sprvy sa v roku 2012 v nominlnom vyjadren zvil o 7 334 mil. eur, na om sa v najvej miere podieal hotovostn schodok ttneho rozpotu vo vke 3 811 mil. eur. alm vznamnm faktorom nrastu hrubho dlhu bolo zvenie aktv verejnej sprvy spsoben najm potrebou doplnenia rezerv sliacich pre ely riadenia likvidity. Nepriazniv podmienky na finannch trhoch na konci roku 2011 neumoovali emistova dlhopisy v danom obdob a potreby financovania ttneho dlhu boli kryt na kor zniujcich sa rezerv. V priebehu roku 2012 nastal obrat na finannch trhoch, o sa vyuilo na doplnenie nzkej rovne rezerv (dozsobenie) a ich vrazn navenie pre ely budcich potrieb financovania dlhu (predzsobenie). Celkov vplyv tchto faktorov bol vo vke 2 161 mil. eur. Tretm najvznamnejm faktorom nrastu dlhu bolo zvenie podielu Slovenska na dlhu EFSF o 1 321 mil. eur. V prpade ostatnch subjektov verejnej sprvy dolo k poklesu dlhu o 79 mil. eur najm z dvodu znenia dlhu vych zemnch celkov a obc. Dolo vak aj k prevzatiu zvzkov zdravotnckych zariaden v celkovej vke 130 mil. eur. V prognzovanom obdob k zmene dlhu verejnej sprvy prispieva najm vka deficitu ttneho rozpotu. Za predpokladu naplnenia rozpotovch cieov sa tento negatvny prspevok bude postupne zniova. V prpade hospodrenia ostatnch subjektov verejnej sprvy sa odhaduje, e zemn samosprva bude s vnimkou roka 2014 prispieva k poklesu dlhu. alm z faktorov ovplyvujcich vku dlhu je systm ttnej pokladnice (P). V prognzovanom obdob sa predpoklad zvyovanie prostriedkov pouitch pre financovanie potrieb ttu, o bude prispieva k poklesu dlhu najm v roku 2013. V menej miere zvyuj dlh diskonty pri emisii novch dlhovch nstrojov. Kee v okamihu emisie dlhopisov narast zvzky ttu o nominlnu hodnotu dlhopisov, avak tt zskava v hotovosti niiu sumu (znen prve o diskont), potom emisn diskont je faktorom, ktor prispieva k nrastu dlhu. V ase splatnosti dlhopisov je vka platenho diskontu sasou hotovostnch vdavkov ttneho rozpotu, avak tto suma neprispieva k nrastu dlhu. Ak hotovostn deficit ttneho rozpotu v plnej vke zvyuje ttny dlh, potom diskont pri splaten ttnych dlhopisov m pozitvny vplyv na dlh. Dvodom je skutonos, e k nrastu dlhu dochdza u pri emisii dlhopisov, a to v nominlnej hodnote dlhopisu a nie pri ich splaten.
35
Na vku hrubho dlhu maj vplyv aj vklady Slovenska do ESM. Na zklade rozhodnutia Eurostatu15 nie s zvzky ESM, na rozdiel od EFSF, priamo presmerovan do dlhu verejnej sprvy lenskch ttov. Samotn vklady Slovenska do ESM s vak faktorom, ktor zhoruje dlh. Vklady toti zniuj disponibiln prostriedky P vyuiten pre financovanie potrieb ttu, m prispievaj k nrastu hrubho dlhu. V prognze dlhu sa uvauje aj s vplyvom podielu Slovenska na zvzkoch EFSF vznikajcimi v svislosti s poskytnutm finannej pomoci rsku, Portugalsku a Grcku. EFSF nebude vstupova do novch finannch programov, ale bude pokraova v spravovan splcania zvzkov dlnckych krajn do ich plnho splatenia. A do tejto doby bud zvzky EFSF priamo ovplyvova vku dlhu poda podielu Slovenska na EFSF. Prognza uvauje aj s vplyvom kurzovch rozdielov z asti dlhu denominovanho v zahraninej mene, ktor nie je zabezpeen voi kurzovm zmenm.
TAB 23 - Medziron zmena hrubho dlhu verejnej sprvy poda prspevkov (mil. eur)
2012 O Hrub dlh verejnej sprvy (stav k 31.12.) Medziron zmena hrubho dlhu VS spolu (1+2+3) 1. ttny dlh Deficit ttneho rozpotu Emisn diskont Diskont pri splaten dlhopisov Systm ttnej pokladnice (P) ESM Prevzat zvzky za zdravotncke zariadenia Kurzov rozdiely Vklady klientov v P nepatriacich do VS16 In 37 245 7 334 6 091 3 811 141 -311 2 161 264 130 -64 -8 -33 2013 O 40 431 3 186 2 952 3 085 55 -65 -383 264 0 -3 0 0 2014 O 43 622 3 191 2 964 2 746 200 -64 -47 132 0 -3 0 0 38 189 2015 O 46 319 2 697 2 752 2 593 202 -79 39 0 0 -2 0 0 -55 0 2016 O 48 204 1 885 1 934 1 899 116 -14 -67 0 0 0 0 0 -50 0
Zdroj: MF SR
2. Zmena dlhu ostatnch subjektov VS -79 -107 3. Podiel SR na dlhu EFSF 1 321 341 Pozn.: Plusov poloky zvyuj dlh verejnej sprvy, mnusov poloky dlh zniuj, O Odhad
Pri pohade na prspevky jednotlivch faktorov k zmene dlhu najvznamnejm faktorom nrastu dlhu v prognzovanom obdob bud plnovan deficity verejnej sprvy. Okrem zvench rokovch nkladov sa v tomto obdob oakva aj relatvne vysok, avak v dsledku uskutoovania plnovanej fiklnej konsolidcie klesajci primrny deficit. Prspevok faktora zosladenia dlhu a deficitu k nrastu hrubho dlhu bude takisto pozitvny, priom jeho vka je najm v roku 2012 vrazne ovplyvnen nrastom rezerv sliacich pre ely riadenia dlhu a likvidity a nrastom podielu SR na zvzkoch EFSF. Jedinm faktorom, ktor prispieva k poklesu dlhu na HDP od roku 2012, je rast nominlneho HDP, ktor v roku 2016 previ ostatn vyie spomenut negatvne faktory.
Eurostat vo svojom stanovisku z 30. janura 2013 potvrdil, e ESM spa kritria intitucionlnej finannej jednotky a tm pdom me samostatne zaklada zmluvn vzahy. Na zklade tohto rozhodnutia nebud zvzky ESM pripsan lenskch ttom, ale priamo ESM. 16 Ide naprklad o prspevkov organizcie, ktor poda ESA95 nesplaj kritri na zaradenie do sektora verejnej sprvy, ale ved dobrovon vklady v ttnej pokladnici.
15
36
GRAF 20 - Prspevky faktorov k zmene hrubho dlhu verejnej sprvy (p. b.)
12 10 8 6 4 2 0 -2 -4 2012 2013 2014 2015 Vplyv EFSF a ESM * Rast nominlneho HDP Primrne saldo Zdroj: MF SR 2016 Ostatn * Zmena hotovosti na toch VS * roky Zmena hrubho dlhu *Poloky tvoria zosladenie dlhu a deficitu
Hodnota zosladenia dlhu a deficitu bude v roku 2013 ovplyvnen najm istm nrastom finannch aktv, ktor je ovplyvnen predpokladanm vvojom vonch zdrojov systmu ttnej pokladnice a kladnou hotovostnou bilanciou ostatnch subjektov verejnej sprvy. Rozdiel medzi hotovostnm a akrulnym zaznamenanm v utovnctve takisto vplva na zosladenie dlhu a salda verejnej sprvy. K nrastu dlhu prispievaj aj podiely v EFSF a vklady do ESM. Kurzov rozdiely zohrvaj zanedbaten vplyv, kee vysok podiel hrubho dlhu je denominovan v eurch.
TAB 24 - Zosladenie dlhu a deficitu (% HDP)
2012 Zosladenie dlhu a deficitu Rozdiel medzi hotovostnmi a akrulnymi tokmi ist nrast finannch aktv - z toho: zmena hotovosti na toch VS - z toho: vplyv ESM a EFSF Kurzov rozdiely Ostatn 5,9 0,0 5,9 3,5 2,1 -0,1 0,1 2013 1,4 0,5 0,8 -0,1 0,8 0,0 0,1 2014 1,5 0,5 1,0 0,5 0,4 0,0 0,0 2015 1,3 0,4 1,0 0,9 0,0 0,0 -0,1 2016 0,9 0,2 0,7 0,7 0,0 0,0 -0,1
Zdroj: MF SR
37
IV.
ANALZY SENZITIVITY A POROVNANIE S PREDCHDZAJCOU AKTUALIZCIOU
Program stability SR je zaloen na zkladnom scenri ekonomickho vvoja s exognnymi predpokladmi o vvoji externho prostredia tak ako bolo popsan v tabuke 2. V tejto asti s prezentovan rizikov scenre, ktor s zaloen na modelovch simulcich predpokladajcich spomalenie zahraninho dopytu, niiu nominlnu spotrebu vldy SR a zvenie rokovch sadzieb. Sasou podkapitoly je aj simulcia zaloen na externch predpokladoch EK pripravovanch pre jarn prognzu EK.
IV.1. Rizikov scenre vvoja

Scenr 1. Spomalenie zahraninho dopytu V scenri 1 by sa mal spomali rast ekonomk obchodnch partnerov Slovenska, o predstavuje ni dopyt po exporte SR. Podobnmu vvoju svedia mierne pesimistick odhady ekonomickej aktivity v eurozne v zvere roka 2012. V simulcii sa predpoklad jednorazov spomalenie rastu venho indiktoru zahraninho dopytu o 1 p. b. v roku 2013 oproti pvodnej prognze. Prepad dynamiky zahraninho dopytu sa odraz v nich exportoch oproti zkladnmu scenru. Niie vyuitie vrobnch kapact v exportne orientovanch odvetviach zabrzd investin vdavky podnikov. Zrove djde aj k prepaniu zamestnancov, v dsledku oho domcnosti obmedzia svoju spotrebu. Kee agregtny dopyt je slab, znia sa aj inflan tlaky v domcej ekonomike. Bilancia benho tu sa prehbi kvli slabiemu exportu. Tento vplyv vak iastone tlm pomalia dynamika importu v svislosti s negatvnym vvojom domceho dopytu. Niia ekonomick aktivita sa premietne do negatvneho vplyvu na saldo verejnej sprvy, v kadom roku sa zhor o 0,2 % HDP, dlh sa na konci obdobia zvi o 0,8 p.b.
TAB 25 - Scenr 1 - Spomalenie rastu zahraninho dopytu o 1 p. b. v roku 2013 Kumulatvna zmena hodnoty jednotlivch premennch oproti zkladnmu scenru je v p. b.
Spotreba domcnost 2013 2014 2015 2016 -0,6 -0,4 -0,4 -0,4 Hrub fixn investcie -0,7 -0,5 -0,5 -0,4 HDP -0,7 -0,6 -0,5 -0,5 Miera nezamestna nosti 0,1 0,2 0,2 0,3 CPI -0,2 -0,4 -0,6 -0,8 Bilancia benho tu (% HDP) -0,1 -0,1 0,0 0,1 Saldo verejnej sprvy (% HDP) -0,2 -0,2 -0,2 -0,2 Dlh verejnej sprvy (% HDP) 0,3 0,5 0,6 0,8
Zdroj: MF SR
Scenr 2. Niia spotreba vldy Motivciou pre druh scenr je pokraujca globlna dlhov krza, ktor negatvne ovplyvuje ekonomick rast a asto nti vldy hada dodaton opatrenia potrebn pre plnenie ich fiklnych cieov. V scenri sa sleduj vplyvy znenia tempa rastu nominlnej spotreby vldy o 1 p. b. v roku 2013 v zmysle dopytu vldy po hotovch vrobkoch. Sasne sa predpoklad, e mzdov vdavky vo verejnom sektore zostan nezmenen oproti zkladnmu scenru ekonomickho vvoja. Znenie dopytu vldy sa premietne do mierneho spomalenia rastu HDP a nsledne aj do niej spotreby domcnost a investci. Slab domci dopyt sa v nasledujcich rokoch premietne aj do menej tvorby pracovnch miest a mierneho zvenia nezamestnanosti. V dsledku niieho dopytu sa spomal aj inflcia. Pozitvne sa ni domci dopyt cez niie dovozy prejav na bilancii benho tu. K zlepeniu bilancie benho tu prispeje iastone aj mierne zvenie exportu vaka rastu cenovej konkurencieschopnosti. Primrny efekt znenia spotreby vldy v roku 2013 posunie saldo verejnej sprvy smerom ku kladnm hodnotm, avak sekundrne vplyvy cez utlmen ekonomick aktivitu iastone kompenzuj tento pozitvny vplyv. Celkovo sa 38
saldo verejnej sprvy zlep o vke 0,1 % HDP v kadom roku. Dlh verejnej sprvy bude na konci obdobia ni o 0,2 p.b.
TAB 26 - Scenr 2 Pokles nominlnej spotreby vldy o 1 p.b. v roku 2013 Kumulatvna zmena hodnoty jednotlivch premennch oproti zkladnmu scenru je v p. b.
Spotreba domcnost 2013 2014 2015 2016 -0,2 -0,1 -0,1 -0,1 Hrub fixn investcie -0,2 -0,1 -0,1 -0,1 HDP -0,2 -0,1 -0,1 -0,1 Miera nezamestna nosti 0,0 0,0 0,1 0,1 CPI 0,0 -0,1 -0,1 -0,2 Bilancia benho tu (% HDP) 0,1 0,1 0,1 0,1 Saldo verejnej sprvy (% HDP) 0,1 0,1 0,1 0,1 Dlh verejnej sprvy (% HDP) 0,0 -0,1 -0,1 -0,2
Zdroj: MF SR
Scenr 3. Zvenie rokovch sadzieb Tret scenr popisuje vyplvy posunu krtkodobej aj dlhodobej rokovej miery o 2 p. b. smerom nahor v rokoch 2013-14. Posun rokovch mier je chpan v zmysle zveni a rizikovej prirky na rokovch sadzbch skromnho aj verejnho dlhu. K rastu rizikovch prirok by mohlo djs v prpade zvenia neistoty ohadom rieenia dlhovej krzy a jej monch dopadov na finann trhy. Vyie rokov sadzby znamenaj drahie financovanie spotreby a investci cez very a zrove aj a prstup k verom pre domcnosti a podniky, o by spsobilo pomal rast spotreby domcnost a investci. Niia spotreba a investcie sa premietnu aj do mierneho spomalenia ekonomickho rastu. Spomalenie domceho dopytu mierne zni inflciu a zrove cez men import spotrebnch a investinch tovarov povedie k miernemu zlepeniu bilancie benho tu. Celkov negatvny vplyv na saldo verejnej sprvy po zapotan priamych rokovch nkladov dlhu verejnej sprvy je na rovni 0,1 % HDP a 0,3 % HDP. Dlh verejnej sprvy bude na konci obdobia vy o 0,9 p.b.
TAB 27 - Scenr 3 - Rast krtkodobch a dlhodobch rokovch sadzieb o 2 p. b. v rokoch 2013 a 2014 Kumulatvna zmena hodnoty jednotlivch premennch oproti zkladnmu scenru je v p. b.
Spotreba domcnost 2013 2014 2015 2016 -0,1 -0,1 0,0 0,0 Hrub fixn investcie -0,2 -0,3 -0,3 -0,3 Bilancia benho tu (% HDP) 0,0 0,1 0,0 0,0 rok. nklady verejnej sprvy (% HDP) 0,1 0,2 0,3 0,3 Saldo verejnej sprvy (% HDP) -0,1 -0,2 -0,3 -0,3 Dlh verejnej sprvy (% HDP) 0,1 0,4 0,6 0,9
Zdroj: MF SR
HDP
CPI
0,0 -0,1 0,0 0,0
0,0 0,0 -0,1 -0,1
39
IV.2. Porovnanie s predchdzajcou aktualizciou

Program stability SR na roky 2013 a 2016 obsahuje aktualizovan makroekonomick a rozpotov ciele. V porovnan s minuloronou aktualizciou z aprla 2012 dolo k zhoreniu prognzy dlhu verejnej sprvy a v rokoch 2014 a 2015 aj zhoreniu cieovch hodnt salda verejnej sprvy, priom tieto odchlky s vysvetlen v kapitole III.
TAB 28 - Porovnanie predchdzajcej a aktualizovanej prognzy
ESA kd Relny rast HDP (%) Predchdzajca aktualizcia* Skutonos a sasn aktualizcia Rozdiel Saldo verejnej sprvy (% HDP) Predchdzajca aktualizcia* Skutonos a sasn aktualizcia Rozdiel Hrub dlh verejnej sprvy (% HDP) Predchdzajca aktualizcia* Skutonos a sasn aktualizcia Rozdiel
Pozn.: * Program stability SR na roky 2012 - 2015
Rok 2012 1,1 2,0 0,9
Rok 2013 2,7 1,2 -1,5 -2,9 -2,9 0,0 52,0 54,8 2,8
Rok 2014 3,6 2,9 -0,7 -2,3 -2,6 -0,3 53,0 56,3 3,3
Rok 2015 3,7 3,3 -0,4 -1,7 -2,0 -0,3 52,3 56,7 4,4
Rok 2016 3,6 -1,3 55,9 Zdroj: MF SR
EDP B.9 -4,6 -4,3 0,3 50,2 52,1 1,9
40
V.
UDRATENOS VEREJNCH FINANCI
Dlhodob udratenos verejnch financi m ekonomick aj etick rozmer. Z ekonomickho hadiska s zdrav verejn financie nevyhnutnm predpokladom vysokho a udratenho ekonomickho rastu. Eticky rozmer spova v zabezpeen medzigeneranej spravodlivosti. Prostrednctvom verejnch rozpotov sa toti zdroje prerozdeuj nielen medzi jednotlivmi skupinami obyvatestva (solidrnos), ale aj medzi generciami. Vies politiku dlhodobo vysokch deficitov a nrastu dlhu automaticky znamen vystavi et budcim genercim.
V.1. Stratgia politiky

Sprva Eurpskej komisie z roku 201217 potvrdila, e vetky lensk krajiny E bud eli podstatnm demografickm zmenm v obdob najblich 30 a 50 rokov s nslednm negatvnym vplyvom na systmy dchodkovho a zdravotnho zabezpeenia. Slovensko patr medzi krajiny, v ktorch bud demografick zmeny jedny z najvch18. Dleitos reforiem dchodkovch systmov zvraznila aj hospodrska krza, ktor zsadnm spsobom zhorila fiklne pozcie krajn E a prerstla do tzv. dlhovej krzy. Zkladnm cieom politk sa stala fiklna konsolidcia vedca ku stabilicii i zneniu dlhu verejnej sprvy. Napriek spenej konsolidcii vak zlepenie hospodrenia verejnch financi nemus by pre zabezpeenie dlhodobej udratenosti postaujce (krajina by musela trvale hospodri s vysokmi prebytkami), a preto je potrebn pristpi k reformm v oblasti dchodkovch systmov a systmov zdravotnej starostlivosti, ktor predstavuj najvznamnejiu zloku vdavkov verejnej sprvy citlivch na starnutie obyvatestva. Vlda SR v roku 2012 prijala vznamn zmeny v dchodkovom systme, ktor komplexne zlepuj jeho dlhodob udratenos. Medzi hlavn zmeny s pozitvnym vplyvom na verejn financie patr automatick predlovanie dchodkovho veku v zvislosti od strednej dky ivota, zmena indexcie dchodkovch dvok, posilnenie solidarity pri vpote novopriznanch dchodkovch dvok ako aj zmena maximlneho vymeriavacieho zkladu pre platbu poistnho. Zmeny v druhom pilieri na jednej strane zvyuj prjmy dchodkovho systmu, na strane druhej zvyuj jeho budce vdavky. V sledovanom horizonte do roku 2060 je vak ich kumulatvny vplyv na saldo verejnej sprvy pozitvny19. Negatvne vplyvy vyplvajce zo starnutia populcie musia by popri parametrickch i systmovch reformch tlmen aj trukturlnymi reformami podporujcimi rast a zamestnanos. Vyia zamestnanos, produktivita a vy ekonomick rast s nielen jedinm udratenm zdrojom rastu ivotnej rovne obyvateov, ale mu vrazne napomc aj udratenosti dchodkovho systmu a celkovej konsolidcii verejnch financi. Primeran, efektvne daov zaaenie, inteligentn regulcia trhu prce a flexibiln trhy tovarov a sluieb s predpokladom vyej zamestnanosti a produktivity.
V.2. Dlhodob rozpotov vhady v kontexte starnutia obyvatestva

Starnutie obyvatestva je celosvetov fenomn, ktor sa momentlne dotka najm rozvinutch priemyselnch ekonomk. Vnimkou nie je ani Slovensko. Na pde E sa tejto otzke venuje mimoriadna pozornos. Zaober sa ou pecilna pracovn skupina pre starnutie obyvatestva (AWG Ageing Working Group), ktorej lohou je v spoluprci s Eurpskou komisiou pripravi a pravidelne aktualizova dlhodob projekcie vdavkov citlivch na demografick vvoj a ich vplyv na vvoj celch verejnch financi. Jej cieom je zska porovnaten a o najplnejie informcie o rizikch vyplvajcich z oakvanch demografickch zmien.
17
European Commission (DG ECFIN) and the Economic Policy Committee (AWG) (2012) The 2012 Ageing report: Economic and budgetary projections for the EU27 Member States (2010-2060), European Economy, No 2, 2012 18 Poda poslednch demografickch projeckc Eurostatu (EUROPOP) bude Slovensko krajinou s druhou najvou zmenou vekovej truktry obyvatestva v rmci E po Posku. Index zvislosti v starom veku sa zhor z 5,3 v roku 2010 na 1,5 v roku 2060. 19 Pre objektvne posdenie tohto opatrenia je horizont do roku 2060 prli krtky vzhadom k tomu, e jeho negatvne vplvyvy sa prejavuj s dlhm oneskorenm.
41
Tto podkapitola sa sklad z dvoch ast. Prv as popisuje vekos problmu, s ktorm sa bud musie verejn financie na Slovensku v budcnosti vyrovna, km druh as sa zaober dlhodobou udratenosou meranou pomocou ukazovateov udratenosti poda metodiky EK. Dlhodob projekcia prjmov a vdavkov citlivch na starnutie obyvatestva V rmci AWG boli identifikovan vdavky verejnej sprvy, ktor mu by pozitvne alebo negatvne ovplyvnen demografickmi zmenami. Ide o vdavky na dchodkov dvky20, zdravotn starostlivos, dlhodob starostlivos, kolstvo a dvky v nezamestnanosti. Okrem vdavkovej strany boli na strane prjmov zohadnen zmeny v prjmoch z majetku (aktv)21 a za niektor krajiny vrtane Slovenska zmeny vplyvom opatren v dchodkovch systmoch. V prpade Slovenska ide o vpadok prjmov verejnej sprvy vplyvom kapitalizanho piliera dchodkovho systmu. Posledn oficilne projekcie do roku 2060 predstavilo AWG spolu s EK v roku 2012. V zmysle poiadaviek na obsah programov stability22 s lensk krajiny povinn prezentova v nich prognzy vyprodukovan v rmci AWG. Vzhadom k tomu, e dchodkov reforma (box . 4) bola prijat a po zverejnen tchto projekci, MF SR ako len skupiny AWG pripravilo nov dchodkov projekcie a poiadalo o ich posdenie a schvlenie zo strany AWG a EK23. Aktualizovan projekcie boli 6. marca 2013 prezentovan a schvlen v rmci AWG, priom definitvne schvlenie je podmienen shlasom EPC (Economic Policy Committee) v aprli 2013. Z tohto dvodu s v programe stability uveden aktualizovan projekcie (zohadujce dchodkov reformu), zatia ich vak mono oznai iba ako predben.
BOX 4 - Legislatvne zmeny v oblasti dchodkovho systmu - dchodkov reforma 2012 1. Zmeny v druhom pilieri dchodkovho systmu Sadzba prspevkov do druhho piliera sa od 1. septembra 2012 znila z 9 percent na 4 percent. Od roku 2017 sa prspevkov sadzba bude zvyova rone o 0,25 p.b. a do roku 2024, kedy dosiahne konen rove 6 percent. Zrove sa od toho istho dtumu do konca janura 2013 umonil vstup resp. vstup do tohto piliera. Vzhadom na to, e as prspevkov odvdzanch do skromnch dchodkovch sprvcovskch spolonost sa presmeruje do sektora verejnej sprvy, djde tm k okamitmu naveniu prjmov poda ESA95. Vraznou zmenou je zrove zmena pravidiel pre vstup novch astnkov na trhu prce, kedy sa automaticky nestvaj astnkmi druhho piliera, ale o vstup musia sami iada (rozhodn sa mu do veku 35 rokov). Naviazanie indexanho mechanizmu dchodkov na dchodcovsk inflciu Sasn spsob zvyovania dchodkov (50 percent inflcia a 50 percent rast priemernej nominlnej mzdy v ekonomike) sa bude v priebehu rokov 2014 a 2018 meni, priom vha inflanej indexcie sa bude kad rok zvyova o 10 percentulnych bodov sasne so zniovanm vhy mzdovej indexcie o rovnak percentulne body. Od roku 2018 sa teda dchodky bud indexova o vku inflcie za domcnosti dchodcov (dchodcovsk inflcia). Zrove sa v obdob rokov 2013 a 2017 bud dchodky doasne zvyova o fixn sumu vypotan ako percento indexcie pre priemern vku danho typu dchodkovej dvky. Zvenie maximlnych vymeriavacch zkladov Od roku 2013 sa zvili maximlne vymeriavacie zklady pre platenie socilneho a zdravotnho poistenia na 5nsobok priemernej mzdy v ekonomike, o znamen zvenie prjmov tohto systmu aj v dlhodobom horizonte. Toto opatrenie nebude ma vplyv na vdavky, kee uveden zvenie nebude znamena zvenie dchodkovch nrokov poistenca.
2.
3.
Dchodkov dvky obsahuj okrem starobnch, predasnch starobnch a pozostalostnch dchodkov aj vplyv dvok v hmotnej ndzi. Dvodom je fakt, e sasn systm priamo negarantuje vku minimlneho dchodku a vsledky vplyvu starnutia by tak mohli by podhodnoten o tch dchodcov, ktor bud pobera doplatok ku svojmu dchodku vo forme socilnej dvky. Vdavky na dchodkov dvky nezahaj vdavky na vsluhov dchodky silovch rezortov, ktor tvoria pribline 0,3 % HDP. Rovnako vdavky na vianon dchodky neboli v nadvznosti na schvlen metodiku AWG zahrnut. 21 Pokles prjmov z majetku v pomere k HDP v projekcich AWG nie je zaprinen demografickmi faktormi. Dvodom je predpoklad, e dynamika vvoja dlhu (ako % HDP) je okrem vplyvu vzjomnho vzahu vvoja priemernej rokovej miery a ekonomickho rastu determinovan vhradne primrnym saldom verejnej sprvy. Vzhadom k tomuto predpokladu sa implicitne predpoklad fixn nominlna suma aktv verejnej sprvy v ase a z nej vyplvajce klesajce prjmy v pomere k HDP. 22 Smernica o formte a obsahu programov stability a konvergennch programov. 23 Ide o tandardn procedru, tzv. peer review, kedy lensk krajina me poiada pracovn skupinu AWG a EK o posdenie aktualizcie projekci z dvodu prijatia vznamnej reformy.
20
42
4.
Naviazanie dchodkovho veku na vvoj strednej dky ivota Vzhadom na stle prebiehajci proces zvyovania dchodkovho veku pre eny sa vzba medzi pravou dchodkovho veku a strednou dkou ivota zavedie a po tom, ako bezdetn eny dosiahnu rovnak dchodkov vek ako mui (od roku 2017). Aby boli zmeny hladk a rovnomern, bude sa zohadova pron kzav priemer strednej dky ivota. Pri sasnch demografickch projekcich by to znamenalo ron nrast dchodkovho veku o pribline 50 dn. Naviazanie vvoja dchodkovho veku na stredn dku ivota je automatick a nie je podmienen am schvaovanm vldy alebo nrodnej rady. Posilnenie solidarity pri priznvan dchodkovch dvok z priebenho piliera Tento cie sa dosiahne pravou koeficientov solidarity, kde sa nzke dchodky mierne zvyuj a vyie dchodky naopak mierne redukuj. Toto opatrenie bude ma postupn nbeh od roku 2013 do roku 2018 tak, aby nedochdzalo k vytvraniu vekch rozdielov vo vkach dchodkov ud s identickmi parametrami (odpracovan roky, karirny prjem).
5.
Do roku 2060 bud ma na saldo verejnej sprvy negatvny vplyv vdavky na dchodkov dvky, zdravotn a dlhodob starostlivos, ako aj pokles prjmov z majetku. Naopak, pozitvny je vplyv druhho piliera a vdavkov na kolstvo a dvky v nezamestnanosti.
TAB 29 - Zmena prjmov a vdavkov verejnej sprvy vplyvom demografickch zmien (% HDP)
2010 A. Vpadok prjmov do II. piliera B. Vdavky citliv na starnutie populcie - dchodkov dvky - zdravotn starostlivos* - dlhodob starostlivos* - kolstvo* - dvky v nezamestnanosti* C. Prjmy z majetku Vplyv na saldo verejnej sprvy -1,1 17,8 8,0 6,2 0,3 3,1 0,2 1,4 2020 -0,6 18,0 8,0 6,8 0,3 2,8 0,1 1,3 2030 -0,6 18,7 8,1 7,3 0,4 2,8 0,1 1,1 2040 -0,4 19,5 8,5 7,8 0,5 2,7 0,1 1,1 2050 -0,2 21,1 9,5 8,1 0,6 2,8 0,1 1,0 2060 -0,2 22,7 10,6 8,3 0,7 3,0 0,1 1,0 Zmena 2010-2060 0,9 4,9 2,7 2,1 0,4 -0,1 -0,1 -0,3 -4,3
* Vplyvom prijatia dchodkovej reformy sa v porovnan s Ageing Report 2012 zmenili aj makroekonomick predpoklady, kee nrast dchodkovho veku pozitvne ovplyvn participciu na trhu prce. V nadvznosti na tto zmenu djde zo strany EK k prepotaniu ostatnch vdavkovch poloiek (zatia s vak v tabuke uveden pvodn sla z Ageing Report 2012). Zdroj: Ageing report 2012, MF SR
Ak sa nepodnikn npravn opatrenia v dotknutch oblastiach, negatvny demografick vvoj spolu s poklesom prjmov verejnej sprvy zhoria do roku 2060 primrne saldo verejnej sprvy o 4,3 % HDP.
43

BOX 5 -Vplyv dchodkovej reformy na verejn financie
Nasledujce grafy znzoruj vplyv dchodkovej reformy na verejn financie, vrtane prspevkov jednotlivch opatren. Dchodkov reforma ako celok znila vdavky na dchodkov dvky v roku 2060 o 2,6 % HDP (v porovnan so scenrom pred reformou). GRAF 21 - Vdavky na dchodkov dvky (% HDP) GRAF 22 - Prspevky jednotlivch opatren k zmene vdavkov (% HDP)
3,0%
2,5%
2,0% 1,5% 1,0% 0,5% Zmeny v II. pilieri Indexcia Solidarita Dchodkov vek
0,0%
-0,5% -1,0% -1,5% -2,0%
-2,5%
2036
2010
2012
2014
2016
2018
2020
2022
2024
2026
2028
2030
2032
2034
2038
2040
2042
2044
2046
2048
2050
2052
2054
2056
2058
Zdroj: MF SR
Zdroj: MF SR
Najv pozitvny vplyv na penzijn vdavky m predlovanie dchodkovho veku, ako aj zmena indexcie dchodkovch dvok. Zmena solidarity ma iba mierne pozitvny vplyv, km zmeny uskutonen v druhom pilieri maj naopak negatvny vplyv na vdavky. GRAF 23 - Saldo dchodkovho systmu (% HDP) GRAF 24 - Prspevky jednotlivch opatren k zmene salda dchodkovho systmu (% HDP)
Zdroj: MF SR
Zdroj: MF SR
Vzhadom k tomu, e zmeny v druhom pilieri sa netkaj iba strany vdavkov, je potrebn pozrie sa na saldo prjmov a vdavkov dchodkovho systmu. Z grafu je mon vidie, e uveden zmena m do roku 2050 pozitvny vplyv na bilanciu dchodkovho systmu. Po roku 2050 previa negatvne efekty vyplvajce jednak zo znenia prspevkovej sadzby (z 9 % na 6 %), najm vak fakt, e systm sa stal dobrovonm. Pre plnohodnotn posdenie vplyvov je vak horizont do roku 2060 prli krtky.
Hodnotenie dlhodobej udratenosti pomocou indiktorov udratenosti Zmyslom hodnotenia dlhodobej udratenosti je, v nadvznosti na budci rast vdavkov verejnch financi (resp. pokles prjmov) spojench so starnutm obyvatestva prezentovanch v predolej asti, posdi aktulnu situciu vo verejnch financich, t.j. i aktulne nastavenie politk (fiklna disciplna, dchodkov systm, zdravotncky
2060
44
systm) je pri dnenej vke dlhu vldy dlhodobo udraten (aby dlh nekontrolovane nenarastal a dral sa na stabilnej rovni). EK pre tieto ely pouva tzv. indiktory udratenosti24: S1 a S2 indiktor. S1 indiktor (strednodob horizont) - predstavuje hodnotu, o ktor sa mus trvale zmeni primrne trukturlne saldo, aby hrub dlh v roku 2030 dosiahol rove 60 % HDP. Indiktor pvodne zachytval zmenu primrneho salda do roku 2060. Zmena oproti minulosti nastala aj v tom, e konsolidcia potrebn pre dosiahnutie cieovho dlhu je rozloen do viacerch rokov (v sprve EK na roky 20152020). Na zklade hodnoty indiktora s krajiny zaraden do rizikovch skupn ak je S1 indiktor men ako 0, s oznaovan ako nzko rizikov. Hodnota indiktora medzi 0 a 3 rad prslun krajiny medzi stredne rizikov a hodnota via ako 3 rad prslun krajiny medzi vysoko rizikov. S2 indiktor (dlhodob horizont) - predstavuje hodnotu, o ktor sa mus trvale zmeni primrne trukturlne saldo, aby sa sasn hodnota budcich primrnych sld rovnala sasnej rovni hrubho dlhu. Krajiny, ktorch S2 indiktor je men ako 2 s oznaovan ako nzko rizikov. Ak je hodnota via ako 6, tak krajina je oznaovan za vysoko rizikov.
MF SR pri hodnoten udratenosti pouva indiktory dlhodobej udratenosti poda metodiky EK, na rozdiel od EK vak do vpotu zaha aj vplyv II. piliera na prjmy, nielen na vdavky. Poda nzoru MF SR je takto prstup ekonomicky sprvnej, kee v prpade kapitalizanch systmov maj jeho zmeny vplyv nielen na vdavky, ale aj na prjmy dchodkovho systmu.
BOX 6 Metodick rozdiely pri vpote indiktorov udratenosti EK vs. MF SR Tabuka niie porovnva hodnoty indiktorov po zapotan vplyvu II. piliera na prjmy. Vpoet vychdza z roku 2014 kedy na zklade odhadov EK sa oakvalo trukturlne primrne saldo -0,8 % HDP a dlh vo vke 55,9 % HDP. Vyia hodnota indiktora poda prstupu MF SR vyplva z faktu, e ide o prepoet pred dchodkovou reformou (a zmenami v druhom pilieri), kedy sa oakval pokles odvodovch prjmov dchodkovho systmu (najm vplyvom povinnho vstupu). Po zohadnen reformy bude naopak indiktor MF SR ni ako EK, vzhadom na fakt, e vplyvom znenia prspevkovej sadzby a dobrovonho vstupu sa oakva postupn rast odvodovch prjmov. TAB 30 - Indiktory udratenosti
S1 Sprva Komisie MF prstup
PRP - poiaton rozpotov pozcia NOK - nklady odkladu konsolidcie PD - poiadavka na dlh v koncovom roku DV - dlhodob vdavky (nklady starnutia)
PRP 0,8 0,8
NOK 0,3 0,3
PD -0,2 -0,2
DV 1,3 1,3
2P 0,2
S2 6,9 7,3
PRP 1,8 1,8
VP 3,5 3,5
ZDS 1,7 1,7
VDN -0,1 -0,1
2P 0,4
2,2 2,3
Zdroj: Ageing report 2012, MF SR 2P - vpadok prjmov kvli druhmu pilieru VP - vdavky na penzie ZDS - zdravotn a dlhodob starostlivos VDN - vdavky na vzdelanie a dvky v nezamestnanosti
Z kvantifikcie MF SR vyplva, e pri splnen konsolidanch cieov (dosiahnutie primrneho trukturlneho prebytku vo vke 1 % HDP a dlhu verejnej sprvy 55,9 % HDP) stanovench v programe stability (PS) v roku 2016 bude, aj napriek prijatiu dchodkovej reformy, pre dosiahnutie trvalej dlhodobej udratenosti verejnch financi (indiktor S2) potrebn dodatone zlepi primrne trukturlne saldo o 3 % HDP. Prinou s stpajce vdavky na dchodkov dvky, zdravotn a dlhodob starostlivos najm po roku 2030. Takto hodnota indiktora S2 vak bude pravdepodobne zrove znamena preradenie Slovenska medzi krajiny so strednm rizikom. Vraznm faktorom pre zlepenie hodnoty S2 (napr. v porovnan s hodnotou 7,3) je okrem samotnej konsolidcie verejnch financi dchodkov reforma, ktor jeho hodnotu zniuje o dodatonch 2,4 p.b. Bez nej by bolo potrebn verejn financie dodatone konsolidova okamite o 5,4 % HDP. Rovnako v prpade, ak Slovensko dosiahne strednodob rozpotov cie (MTO) v roku 2018, bola by bez alch reforiem dlhodobch segmentov verejnch financi pre dosiahnutie dlhodobej udratenosti v nekonenom horizonte potrebn dodaton konsolidcia okamite o 2,4 % HDP.
24
European Commission-DG ECFIN (2012) Fiscal Sustainability Report 2012, European Economy, No 8, 2012
45
Zo strednodobho pohadu (indiktor S1) plat, e pre dosiahnutie 60% hranice dlhu v roku 2030, nie s potrebn dodaton konsolidan opatrenia, pokia vlda spln ciele SCP (2016) resp. MTO (2018), kee hodnoty S1 vychdzaj zporn.
TAB 31 - Indiktory udratenosti S1 a S2 S1 Scenr
1. PS (scenr bez reformy) 2. PS (scenr s reformou) 3. MTO 0,4 -0,5 -1,5
PRP -0,6 -0,7 -1,2
NOK 0,0 -0,1 -0,1
PD -0,3 -0,3 -0,7
DV 1,2 0,4* 0,3*
2P 0,1 0,1 0,1
S2 5,4 3,0 2,4
PRP 0,1 0,1 -0,4
VP 3,5 1,5 1,5
ZDS 1,6 1,6* 1,5*
VDN -0,1 -0,1* 0,0*
2P 0,3 -0,2 -0,2
* Hodnoty sa vplyvom dch. reformy znia (vy dch. vek znamen vyie HDP) Zdroj: MF SR PRP - poiaton rozpotov pozcia 2P - vpadok prjmov kvli druhmu pilieru NOK - nklady odkladu konsolidcie VP - vdavky na penzie PD - poiadavka na dlh v koncovom roku ZDS - zdravotn a dlhodob starostlivos DV - dlhodob vdavky (nklady starnutia) VDN - vdavky na vzdelanie a dvky v nezamestnanosti
TAB 32 - Predpoklady pri vpote indiktorov bzov rok (t0) Scenr

1.-2. PS 3. MTO
PS - trukturlne primrne saldo
PS v t0 1,0 1,5
DLH v t0 55,9 51,6
koncov rok (t1) 2030 2030
DLH v t1 60 60
konsolidcia 2017- 2020 2019 - 2020
2016 2018
Indiktor S1 nie je v slovenskch podmienkach z dvodu existencie nrodnch fiklnych pravidiel vemi praktick indiktor. Dvodom je fakt, e poda ustanoven tzv. dlhovej brzdy mus vlda v prpade dosiahnutia rovne dlhu vo vke 57 % HDP predloi do parlamentu vyrovnan rozpoet. Navye spomnan hranica 57 % sa od roku 2018 do roku 2027 linerne zniuje (rone o 1 p.b.) na rove 47 %. Vzhadom na to, e dnen rove dlhu je blzko spomnanej hranice dlhovej brzdy, je dleit odhadn, i splnenie cieov programu stability resp. MTO bude postaujce pre vyhnutie sa spomnanej hranici dlhovej brzdy do roku 2027, kedy dosiahne konen hranicu 47 %. V nasledujcej asti je preto kvantifikovan modifikovan indiktor udratenosti S1 pre oba spomnan scenre (PS a MTO), ktor cieuje dosiahnutie vky dlhu 47 % HDP v roku 2027. Z vsledkov vyplva, e aj napriek dosiahnutiu fiklnych cieov stanovench v programe stability bude potrebn dodaton konsolidcia, aby sa vlda vyhla limitu dlhovej brzdy pre zostavenie vyrovnanho rozpotu. Ak vlda toto zlepenie rozlo postupne do v rokov 2017-2027, dodaton potreba konsolidcie bude na rovni 0,8 % HDP. V prpade, ak by sa rozhodla konsolidova razantnejie v kratom asovom horizonte, potreba konsolidcie by bola niia. Naopak, pokia by nedolo k dodatonej konsolidcii, rove dlhu, pri ktorej bude vlda povinn zostavi vyrovnan rozpoet, bude dosiahnut v roku 202325.
25
Treba si uvedomi, e ide o zjednoduen vpoet hrubho dlhu VS, kde sa predpoklad iba priamy vplyv salda na hrub dlh (t.j. predpoklad sa nulov poloka zosladenia deficitu a dlhu).
46

GRAF 25 - Vvoj dlhu verejnej sprvy (PS scenr) porovnanie s limitom dlhovej brzdy pre vyrovnan rozpoet

GRAF 26 - Vvoj dlhu verejnej sprvy (MTO scenr) porovnanie s limitom dlhovej brzdy pre vyrovnan rozpoet
Zdroj: MF SR
Zdroj: MF SR
V prpade scenra MTO kles hrub dlh dostatone na to, aby sa vlda vyhla povinnosti zostavi vyrovnan rozpoet (obrzok niie), a teda nie s potrebn iadne dodaton konsolidan opatrenia.
TAB 33 - Indiktor udratenosti S1- poadovan dodaton silie k 47 % dlhu S1 PRP NOK Scenr
1. PS - dlh 47 % v roku 2027 2. MTO - dlh 47 % v roku 2027 0,8 -0,8 -0,8 -1,3 0,4 -0,3 PD 0,8 0,5 DV 0,3* 0,2* 2P 0,1 0,1
* Hodnoty nezahaj vplyv dchodkovej reformy, ktor v najblich doch kvantifikuje EK
Zdroj: MF SR
TAB 34 - Predpoklady pri vpote indiktora S1 bzov rok (t0) Scenr

1. SCP - dlh 47 % v roku 2027 2. MTO - dlh 47 % v roku 2027 2016 2018
PS v t0 1,0 1,5
DLH v t0 55,9 51,6
koncov rok (t1) 2027 2027
DLH v t1 47 47
konsolidcia 2017 - 2027 2019 - 2027

Zdroj: MF SR
47
VI.
KVALITA VEREJNCH FINANCI
Pre dosiahnutie ekonomickho oivenia Eurpska komisia v Ronom prieskume rastu na rok 2013 odpora, aby sa krajiny E tak na loklnej aj celoeurpskej rovni zamerali a sstredili na tieto hlavn priority: pokraovanie vo fiklnej konsolidcii neobmedzujcej ekonomick rast, obnovenie normlneho verovania ekonomiky, podporu rastu a konkurencieschopnosti prostrednctvom realizcie trukturlnych reforiem, rieenie nezamestnanosti a socilnych dsledkov krzy, a modernizciu verejnej sprvy.
Draz sa pritom kladie na fiklnu konsolidciu ako nevyhnutn predpoklad pre obnovu makroekonomickej a finannej stability a dvery na finannch trhoch. Eurpska komisia tie odpora zvyova efektvnos verejnch financi. V prpade zniovania vdavkov odpora postupova selektvne. krty by sa nemali tka vzdelania, vedy, vskumu a inovci, energetiky a aktvnych politk trhu prce. V zujme podpory rastu a zamestnanosti by sa nemalo zvyova zdanenie nzkoprjmovej prce. Komisia odpora presun daov zaaenie na spotrebu, majetok a environmentlne dane.
VI.1. Vvoj na strane prjmov

Konsolidcia verejnch financi sa v roku 2013 uskutouje najm zmenami na strane prjmov, o ovplyvuje aj kvalitatvnu strnku prjmov verejnej sprvy. Za najvznamnejiu zmenu mono povaova priblenie daovoodvodovho zaaenia rznych foriem prce. Vlda zrove vykonala prv kroky v boji proti daovm nikom zameranm najm na zvenie vberu dane z pridanej hodnoty. V najbliom obdob sa oakva pokraovanie boja proti daovm nikom, alie kroky v zjednocovan vberu dan, ciel a odvodov, ako aj zlepovanie mixu dan vedce k spravodlivejiemu zdaovaniu. Priblenie daovo-odvodovho zaaenia rznych foriem prce U schvlen novely zkonov o socilnom a zdravotnom poisten platn od roku 2013 zrovnoprvuj odvodov zaaenie prjmov z dohd a prjmov SZO s prjmami zo zamestnania. Vnimkou v odvodovom zaaen prjmov z dohd bud aj naalej iaci strednch kl a tudenti dennho tdia vysokej koly, ktorch prjem u jednho zamestnvatea za mesiac nepresiahne 155 eur (resp. 66 eur do 18 rokov). iaston vnimky v odvodovom zaaen prjmov z dohd zostan aj u poberateov starobnch a invalidnch dchodcov, ktor bud okrem inho osloboden aj od platenia zdravotnch odvodov. V prpade SZO sa schvlili pravy pri vpote vymeriavacch zkladov pre platenie odvodov, ktor rovnako prispej k zrovnoprvneniu zaaenia prjmov z prce. Uveden zmeny spolu s pravou minimlneho vymeriavacieho zkladu (tka sa cca 87 % SZO) prispej k zveniu ich budcich dchodkovch nrokov. Pozitvne k zrovnoprvneniu by mala prispie aj schvlen novela zkona o dani z prjmov, ktor zaviedla maximlny strop pre uplatovanie paulnych vdavkov. Boj proti daovm nikom Vlda v mji 2012 prijala Akn pln boja proti daovm podvodom, ktor obsahuje 50 konkrtnych opatren zameranch hlavne na zvenie vberu dane z pridanej hodnoty a schvlila niekoko novelizci svisiacich zkonov. Akn pln je rozvrhnut do troch fz realizcie: V rmci u realizovanej prvej fzy aknho plnu boli zruen registrcie nekomunikujcich a nekontaktnch osb v registri platiteov a zaveden spolon a nerozdielne ruenie za da. Novelou zkona bola zaveden povinnos sklada finann zbezpeku rizikovmi osobami pri registrcii DPH. Zaviedla sa podmienka zakladania novch spolonost a prevodu vinovho obchodnho podielu v spolonosti z pohadu daovej spoahlivosti a na zklade potvrdenia sprvcu dane. Boli definovan nov trestn iny daovho podvodu a marenia vkonu sprvy dan. alie legislatvne opatrenia, ktor s v innosti zahruj: povinn mesan zdaovacie obdobie pre novch platiteov DPH po dobu 12 mesiacov, znenie potu tvrronch platiteov DPH, povinn registrcia za platitea DPH pred prvm predajom nehnutenosti, 48
rozrenie mechanizmu tuzemskho prenesenia daovej povinnosti na prjemcu plnenia, sprsnenie podmienok pre uplatovanie osobitnej pravy pri obchodovan s pouitm tovarom, sprsnenie podmienok pre daovho zstupcu pri dovoze tovaru, zavedenie povinnosti preukazovania intrakomunitrnych dodvok tovaru, znenie limitu pre doklad, ktor sli ako zjednoduen faktra pri hotovostnch platbch cez ERP, zabezpeenie dane pri dovoze tovaru z tretch krajn. Medzi alie hlavn opatrenia, ktor u boli zrealizovan v rmci aknho plnu patria zavedenie povinnosti bezhotovostnej platby v obchodnom styku nad urit limit so zmerom zabrni fiktvnemu vystavovaniu prjmovch a vdavkovch pokladninch dokladov bez relneho toku finannch prostriedkov. Finann riaditestvo spustilo program boja proti korupcii vo finannej sprve s cieom eliminova korupn sprvanie vo vntri finannej sprvy. Bola zriaden Daov kobra, pecilna jednotka na rieenie zvanej daovej trestnej innosti a zmenila sa organizan truktra policajnho zboru s cieom vytvorenia pecializovanch pracovsk pre boj so zvanou hospodrskou trestnou innosou. V druhej a tretej plnovanej fze Aknho plnu boja proti daovm podvodom sa zavedie povinnos predklada daje o tuzemskch dodvkach tovarov a sluieb sprvcovi dane elektronickou formou (kontroln vkaz). Toto rieenie umon efektvnej vber dan prostrednctvom analzy detailnch dajov z podnikateskej sfry v relnom ase a cielenejch daovch kontrol. Pribudne povinn rating daovch subjektov informujci o ich finannej stabilite a daovej spoahlivosti. Finann riaditestvo zabezpe prepojenie svojich databz so systmami bnk, stavebnch radov, registrami motorovch vozidiel a obyvateov, a mtnym systmom a nsledne vykon identifikciu a analzu rizk v sprve dan a vberu subjektov na daov kontrolu. Zavedie sa pecializcia sdov na daov oblas.
Napriek tomu, e vetky opatrenia Aknho plnu boja proti daovm podvodom na roky 2012 2016 sa plnia v zmysle stanovenho harmonogramu, nemono povaova silie smerujce na boj proti podvodom za ukonen. Spolonou ambciou MF SR a Finannej sprvy SR v sasnosti je postupn rozirovanie u schvlench opatren na boj proti podvodom o nov tak, ako ich prijatie vyaduj zistenia z aplikanej praxe. V sasnosti sa posudzuje pouitie nstrojov na ochranu vntrottneho zkladu dane pred erziou spsobenou cezhraninm daovm plnovanm v nadvznosti na o sa priprav prslun legislatva s predpokladanou innosou od roku 2014 a organizan zmeny platn u v priebehu roka 2013. Opatrenia dopln analza monost zabezpeenia automatickho nahlasovania informci zo strany finannch intitci v SR finannej sprve o vykonanch transakcich nad urit hodnotu plyncich do inch krajn. Pripravuje sa vhern lotria pokladninch dokladov, s cieom zvi motivciu zkaznkov poadova za svoje platby doklad z elektronickej registranej pokladne a tm predchdza daovm nikom. Lotriu bude organizova ttna lotriov spolonos Tipos, a.s. prostrednctvom svojej siete a osvedench komunikanch kanlov. Finann sprva a MF SR realizuj kampa na zainteresovanie vetkch zamestnancov ttu a verejnej sprvy, aby pomhali pri zlepovan vberu dan, od ktorho bude zvisie aj rast ich miezd. Poskytovanie informci fyzickm osobm a prvnickm osobm je jednm zo strategickch cieov Finannej sprvy SR, ktor prispeje k zlepeniu plnenia povinnost fyzickch osb a prvnickch osb vyplvajcich z daovch a colnch predpisov. Jednotn vber dan, ciel a odvodov - UNITAS Vychdzajc z Koncepcie reformy daovej a colnej sprvy prijatej vldou v roku 2008 rozbehol program UNITAS aktivity v oblasti zjednotenia vberu dan a ciel na technologickej, organizanej aj procesnej rovni (UNITAS I). Organizan zmeny potrebn pre zjednotenie dan a ciel boli zaven na zaiatku roku 2012 zlenm Colnho riaditestva a Finannho riaditestva pod Finann sprvu. Na efektvnej vber dan dohliada Kriminlny rad finannej sprvy. V rmci projektu bude do polovice roku 2014 spusten skobn prevdzka integrovanho informanho systmu Finannej sprvy. Systm by mal riadne fungova do konca roku 2015. Komunikciu s verejnosou a podnikateskmi subjektmi vrazne zefektvnia vzjomne prepojen elektronick portly Colnho riaditestva (Centrlny elektronick prieinok) a Finannho riaditestva (Portl Finannej sprvy). V oblasti zjednotenia 49
odvodov (druh etapa programu UNITAS II.) sa v sinnosti so vetkmi astnkmi, predovetkm Socilnou poisovou, aktulne pripravuj harmonogramy prc a aktivt. Daov mix Jednou z vziev v rmci daovho systmu je reforma zdaovania nehnutenost, ktor by viedla k spravodlivejiemu zdaneniu a zrove by umonila zvi daov prjmy verejnej sprvy, prpadne vytvorila priestor pre znenie niektorch dan s vm negatvnym vplyvom na hospodrsky rast. Vzhadom na sksenosti v okolitch krajinch, ich meniemu negatvnemu vplyvu na ekonomick rast, vysokej efektivite vberu a malmu priestoru na vyhbanie sa daovej povinnosti, by mohli zohrva v rmci daovho systmu vznamnejiu lohu ako tomu je v sasnosti. Dane z nehnutenost na Slovensku v porovnan s ostatnmi krajinami OECD alebo E predstavuj takmer bezvznamn as daovch prjmov zemnch samosprv a administratvne nklady na sprvu tchto dan s zrejme asto len mierne niie ako samotn daov vnosy. Sasn nastavenie systmu (sadzba dane v eur poda rozlohy obytnej plochy) je vak nespravodliv, pretoe zklad dane neodzrkaduje skuton hodnotu nehnutenosti (definovan polohou nehnutenosti, vekom, prsluenstvom prislchajcim k nehnutenosti a almi charakteristikami), ale iba vmeru. Z toho nsledne vychdza rzne efektvne daov zaaenie jednotlivch nehnutenost (podiel zaplatenej dane voi cene nehnutenosti) a regresivita systmu. Z pohadu daovej spravodlivosti je optimlnym rieenm nastavi systm tak, aby bol zklad dane naviazan na trhov hodnotu nehnutenosti. Takto nastaven systm by zabezpeil, e daov zklada by sa menila spolu s trhovou cenou nehnutenosti a efektvne zdanenie pri nezmenenej sadzbe by bolo kontantn. Ministerstvo financi v sasnosti analyzuje mon alternatvy nastavenia systmu zdaovania, ktor by bol zaloen na trhovej hodnote nehnutenost. Konkrtne nvrhy bud hotov v priebehu roku 2013 a nov systm bude zaveden najneskr od roku 2015. alou z monost zvyovania kvality verejnch financi prostrednctvom zmeny daovho mixu je zvenie podielu energetickch dan na celkovom daovom zaaen v krajine. V kontexte zvyovania daovho zaaenia foslnych palv existuje v prpade SR obmedzen priestor na zvyovanie samotnej sadzby tchto dan z nasledujcich dvodov: o V prpade spotrebnej dane z pohonnch hmt (predovetkm benznu a nafty) je limitujcim prvkom konen cena, ktor by mala by konkurencieschopn v rmci reginu. U dnes je cena benznu vyia ako priemern cena v okolitch krajinch. Cena nafty, ktorej spotreba je vemi cenovo elastick, u dnes dosahuje priemern rove v rmci reginu. Privysok daov zaaenie pohonnch hmt by preto v prpade SR vzhadom na jeho geografick pecifik predstavovalo riziko nenaplnenia oakvanho vnosu dane. o Vraznejie zvenie sadzieb u ostatnch energetickch dan (elektrina, uhlie, zemn plyn) by psobilo mimoriadne regresvne, t.j. dochdzalo by k nemernmu zaaeniu nzkoprjmovch domcnost, nakoko v podmienkach Slovenska v sasnosti na zklade samotnej spotreby predovetkm zemnho plynu nie je mon dostatone spoahlivo odhadn relne bohatstvo domcnosti. V prpade SR vak zvyovanie sadzieb nepredstavuje jedin alternatvu zvenia podielu energetickch dan na daovom mixe krajiny. o Na Slovensku v sasnosti existuje relatvne vysok poet fakultatvnych (t.j. dobrovonch) osloboden u spomenutch energetickch dan (elektrina, uhlie, zemn plyn). Ich zruenie by prispelo k zveniu vnosu o pribline 50 mil. eur rone.
VI.2. Vvoj na strane vdavkov

Vvoj na strane vdavkov reflektuje aktulnu konsolidciu verejnch financi, ke vdavky v roku 2013 vrazne klesaj voi predchdzajcemu roku aj scenru nezmenench politk. V roku 2013 dosiahnu vdavky verejnej sprvy 25,9 mld. eur, do roku 2015 by mali vzrs na 27,3 mld. eur. Podiel vdavkov verejnej sprvy na HDP ale bude v rozpotovanom obdob klesa z 34,8 % na 33 %. Vdavky ttneho rozpotu (R) v roku 2013 mierne
50
vzrast a dosiahnu 23,2 % HDP, avak ich rast bude dosiahnut len vraznm zvenm podielu zdrojov E (alej len E fondy26) a spolufinancovania.
GRAF 27 - Vdavky verejnej sprvy a ttneho rozpotu (v mil. eur) 30 000 28 000 26 000 24 000 22 000 20 000 18 000 16 000 14 000 12 000 10 000 2010 2011 2012 2013 2014 2015
Zdroj: MF SR Oisten o E a spolufinancova nie Vdavky R Scenr nezmenench politk Rozpoet verejnej sprvy
Okrem fiklnej politiky s prioritami vldy SR na dosiahnutie udratenho ekonomickho rastu, zamestnanosti a kvality ivota definovanmi v NPR SR aj vzdelvanie, veda a inovcie, zamestnanos a socilna inklzia, podnikatesk prostredie, dopravn a telekomunikan infratruktra, modern a efektvna verejn sprva, zdravie, environmentlna udratenos a energetika.. Pre zvenie innosti erpania E fondov pristpila vlda po dohode s Eurpskou komisiou v roku 2013 ku koncentrcii zdrojov na adresnejie projekty v kovch oblastiach. V programovom obdob 2014 2020 je pre SR alokovanch 18,2 mld. eur E fondov. Aj tu sa bude vlda pri prprave programovch dokumentov usilova o dosiahnutie o najvyej efektvnosti. Vlda zvi objem verejnch vdavkov urench na vzdelvanie do roku 2020 na 6 % HDP. Prioritizcia financovania vzdelvania u v krtko- a strednodobom horizonte bude podmienen trukturlnymi zmenami zameranmi na vyiu kvalitu a efektvnos vzdelvacieho systmu. V roku 2013 vzrast vdavky na vedu, vskum a inovcie, no v alch rokoch znova mierne klesn pre bytok financovania z E zdrojov. Vsledky vzdelvania, najm iakov zo socilne slabieho prostredia najviac ovplyvuje predkolsk a zkladn kolstvo. Vlda preto podpor efektvnos kolstva zalenenm det z marginalizovanch komunt do systmu vzdelvania s cieom zlepi ich vsledky. Kvalita regionlneho kolstva sa posiln aj zlepenm pozcie uiteov, pokraovanm externho hodnotenia kl a lepieho napojenia odbornch kl na prax. Financovanie vedy, vskumu a inovcii prejde reformou. V draz sa bude kls na vsledky. Nrast vdavkov v roku 2013 odra zmer budova intitcie a vskumn infratruktru. Podpor sa aj zlepenie transferu poznatkov do praxe a financovanie inovatvnych malch a strednch podnikov. Politika zamestnanosti zlepuje zrunosti nezamestnanch a zvyuje spenos hadania prce, m prispieva k rastu produktivity udskho kapitlu. V roku 2013 je na politiku zamestnanosti alokovanch takmer 265 milinov eur, o predstavuje nrast o 14 % oproti roku 2012. Vlda bude pokraova v zvyovan efektvnosti a innosti aktvnych politk trhu prce. Z prostriedkov ESF sa podpor zamestnanos mladch tak, aby sa zamedzilo strate ich zrunost a pracovnch nvykov po dokonen tdia. Rast aj vdavky na socilnu inklziu, medzirone o 1,6 % v roku 2013, o 2,5 % v roku 2014 a 3,2 % v roku 2015. V tejto oblasti bud trukturlne politiky zameran na zvenie adresnosti socilnych dvok a zalenenie vylench komunt. Zamestnanos ien sa podpor aj zvenm kapact jasl a klok a pokraovanm vyplcania prspevku na starostlivos o diea.
26
Pouva sa aj pomenovanie Eurpske trukturlne a investin fondy (EIF), pod ktor patr Eurpsky fond regionlneho rozvoja (EFRR), Eurpsky socilny fond (ESF), Kohzny fond (KF), Eurpsky ponohospodrsky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Eurpsky fond pre nmorn otzky a rybn hospodrstvo (EFNRH).
51
Dopravn infratruktra sa rozri vstavbou dianic a obnovou ciest a eleznc. Vdavky v roku 2013 narast o 38 % (v porovnan s odhadom na rok 2012) a dosiahnu historicky najvyiu rove. A polovica nkladov bude financovan zo zdrojov E. Via pozornos ako doteraz bude venovan cestm prvej triedy a modernizci eleznc. Vlakov doprava by mala by schopn konkurova automobilovej. Uskuton sa aukcia telekomunikanch frekvenci, ktorej vsledkom bude posilnenie konkurencie a zvenie prjmov do ttneho rozpotu. Modernizciu verejnej sprvy podpor zvenie vdavkov na informatizciu spolonosti. Tie vaka erpaniu eurpskych fondov z koniaceho sa programovho obdobia medzirone vzrast viac ako dvojnsobne. V alch rokoch sa stabilizuj na rovni asi 150 mil. eur rone. Cieom informatizcie je umoni pln elektronick vmenu dajov medzi obanmi, verejnm a skromnm sektorom aj medzi radmi navzjom. Cel verejn sprva prechdza reformou, ktor zvi jej efektvnos, spoahlivos a otvorenos. Zluovanm a ruenm radov a optimalizciou procesov poda odhadov uetr tt v rokoch 2013 2016 viac ako 500 mil. eur. Pokraova bude aj zlepovanie analytickch kapact ttnej sprvy.
GRAF 28 - Efektvnos slovenskho zdravotnctva 4
rozdiel v oakvanej dke ivota v rokoch
3 2 1 0 -1 -2 -3 -4
1997 1998
SVK
1999
2000
CZE
2001
2002
KOR
2003
2004
JAP
2005
2006
HUN
2007
2008
USA
2009
2010
OECD Zdroj: IFP, OECD
Efektvnos slovenskho zdravotnctva je jedna z najnich v krajinch OECD. Mierny nominlny nrast vdavkov v tejto oblasti bude preto sprevdzan opatreniami na zvenie efektvnosti a skvalitnenie vsledkov. Vlda prjme kroky na zlepenie dlhodoboej udratenosti sektora, zastavenie zadlovania nemocnc a posiln ich finann riadenie. Zjednotenie lieebnch postupov a zavedenie platieb za diagnostick skupinu prispeje k monosti porovnva a kontrolova vkony a stransparentn vzahy medzi poisovami a nemocnicami. V strednodobom horizonte vlda priprav projekt unitarizcie verejnho zdravotnho poistenia a zvi investcie do novch nemocnc. Pokraova bude aj reforma liekovej politiky. S rastom potu a nronosti loh na zniovanie vplyvov zmeny klmy a na ochranu ivotnho prostredia stpaj aj vdavky v tejto oblasti. Medzirone sa tto poloka v roku 2013 zvila o 50 %, o je ovplyvnen najm prjmami z predaja emisnch kvt v schme EU ETS a erpanm E fondov. Vzhadom na to, e je aj naalej potrebn zniova emisie sklenkovch plynov, vlda priprav nzkouhlkov stratgiu, ktor bude obsahova optimlny sbor opatren na zniovanie emisi s drazom na ich nkladov efektvnos. Zrove sa prehodnot podpora obnovitenej energie, kombinovanej vroby elektriny a tepla a aby uhlia s cieom nkladovo efektvne dosiahnu ciele E v tejto oblasti a minimalizova negatvne dopady na ceny elektriny. Vlda bude pokraova aj v skvalitovan podnikateskho prostredia zvyovanm transparentnosti a zlepovanm vymoitenosti prva. Vzhadom na to, e tieto priority spadaj pod viacero radov, nie je mon vysli vdavky 52
alokovan na realizciu politk v tchto oblastiach. trukturlne opatrenia tak bud zameran predovetkm na zniovanie administratvnej zae podnikateov, stransparentnenie regulcie a zvenie efektvnosti sdov. Bude pokraova elektronizcia zbierky zkonov a novelizuje sa exekun poriadok a obiansky sdny poriadok.
TAB 35 - Vdavky na prioritn oblasti (mil. eur)
2011 S Vzdelvanie z toho E fondy a spolufin. Veda, vskum, inovcie z toho E fondy a spolufin. Zamestnanos z toho E fondy a spolufin. Socilna inklzia z toho E fondy a spolufin. Dopravn infratruktra z toho E fondy a spolufin. Informatizcia spolonosti z toho E fondy a spolufin. Zdravotnctvo z toho E fondy a spolufin. Ochrana ivotnho prostredia z toho E fondy a spolufin.
Pozn.: S Skutonos, O odhad. R RVS 2013-2015
2012 O 1 824 166 472 193 232 170 1 738 33 1 507 580 180 101 3 968 118 402 349
2013 R 1 824 273 550 284 265 248 1 766 39 2 077 1 035 379 374 4 063 67 604 534
2014 R 1 827 227 460 198 61 55 1 809 44 1 934 892 158 152 4 187 15 394 344
2015 R 1 826 120 409 147 19 13 1 867 60 1 852 620 152 147 4 386 4 425 375
Zdroj: MF SR
1 776 95 318 72 216 131 1 659 12 1 353 332 20 4 3 747 92 416 328
53
VII.
INTITUCIONLNE ASPEKTY VEREJNCH FINANCI
Intitucionlne zmeny vo verejnch financich v sasnosti prebiehaj najm v svislosti s implementciou Zmluvy o stabilite, koordincii a sprve v Hospodrskej a menovej nii (fiklny kompakt) a smernice Rady 2011/85/E z 8. novembra 2011 o poiadavkch na rozpotov rmce lenskch ttov.
Zmluva o stabilite, koordincii a sprve v Hospodrskej a menovej nii
Zmluva nadobudla innos od 1. janura 2013, priom krajiny eurozny maj povinnos do jednho roka implementova niektor ustanovenia fiklneho kompaktu27. Slovensko ratifikovalo zmluvu v decembri 2012 a po odovzdan prslunch dokumentov v januri 2013 nadobudla Zmluva platnos od 1. februra 2013. Sasou fiklneho kompaktu je povinnos zavies pravidlo o trukturlnom salde verejnej sprvy smerujce k plneniu strednodobho rozpotovho ciea do nrodnej legislatvy. Jeho sasou je aj automatick korekn mechanizmus v prpade vraznho odchlenia a definovanie loh nezvislej intitcie pri monitoringu tchto pravidiel. V sasnosti prebieha proces tvorby prslunej legislatvy, preto je ete predasn hovori o konkrtnej podobe. Zmerom je, aby sa fiklny kompakt implementoval prostrednctvom novely zkona o rozpotovch pravidlch verejnej sprvy28. Harmonogram konvergencie smerom k strednodobmu rozpotovmu cieu je uveden v prlohe tohto dokumentu. Za monitoring dodriavania pravidla, identifikciu vraznej odchlky a skutonost umoujcich uplatnenie vnimky by pravdepodobne bola zodpovedn Rada pre rozpotov zodpovednos. Korekn mechanizmus bude pravdepodobne naviazan na zmenu limitu vdavkov. Zavedenie limitu vdavkov bolo u avizovan v predchdzajcom programe stability. Vzhadom na potrebu implementovania fiklneho kompaktu vak dolo k oneskoreniu, o umon zosladenie ich nvrhu s novmi fiklnymi pravidlami.
Smernica o poiadavkch na rozpotov rmce lenskch ttov
lensk tty Eurpskej nie by mali transponova smernicu do 31. decembra 2013. Vina ustanoven smernice je u na Slovensku sasou rozpotovho procesu, ostatn bud zaveden v stanovenom termne. Medzi najvznamnejie zmeny mono zaradi prieben zverejovanie rozpotovch dajov, zosladenie obsahu viacronho rozpotu s minimlnymi poiadavkami smernice a skvalitnenie fiklnych pravidiel. S cieom priebenho zverejovania dajov o hospodren jednotlivch subjektov verejnej sprvy MF SR prijalo opatrenie29, ktor definuje frekvenciu a termny na predkladanie finannch vkazov jednotlivm subjektom v slade so smernicou. zemn samosprva predklad poadovan daje tvrrone, vetky ostatn subjekty na mesanej bze v termnoch, ktor s v slade so smernicou30. Trojron rozpoet verejnej sprvy bude obsahova aj scenr vvoja verejnch financi za predpokladu nezmenench politk vrtane rozpotovho vplyvu navrhovanch opatren na dosiahnutie rozpotovch cieov. Sasne sa posilnia aj fiklne pravidl prostrednctvom zavedenia limitu vdavkov. Limit vdavkov posiln viacron plnovac horizont rozpotu a v dsledku prepojenia s fiklnym kompaktom bude podporova pribliovanie smerom k strednodobmu rozpotovmu cieu.
lnky 3 a 8 Zmluvy o stabilite, koordincii a sprve v Hospodrskej a menovej nii. Zkon . 523/2004 Z. z. o rozpotovch pravidlch verejnej sprvy 29 Na zklade opatrenia MF SR z 22. novembra 2012 . MF/215513/2012-31. 30 V prpade tvrronch dajov je to do 30 kalendrnych dn po ukonen danho tvrroku, vnimkou s iba daje k 31. decembru, ktor sa predkladaj do 5. februra. V prpade mesanch dajov je to do 26. da po skonen mesiaca.
27
28
54
PRLOHY
Prloha . 1 Poadovan tabuky
Tabuka 1a - Makroekonomick prehad (ESA95, mld. eur)
2012 ESA kd 1. Relne HDP 2. Nominlne HDP 3. Konen spotreba domcnost 4. Konen spotreba verejnej sprvy 5. Tvorba hrubho fixnho kapitlu 6. Vvoz vrobkov a sluieb 7. Dovoz vrobkov a sluieb 8. Domci dopyt spolu 9. Zmena stavu zsob a ist nadobudnutie cennost 10. Saldo zahr. obchodu s vrobkami a slubami P.52 + P.53 B.11 B1*g B1*g P.3 P.3 P.51 P.6 P.7 Skutonos 65,2 71,5 32,8 10,6 14,8 63,7 55,8 2012 miera rastu 2,0 3,4 -0,6 -0,6 -3,7 8,6 2,8 -1,3 -2,2 5,5 2013 miera rastu 1,2 3,1 -0,1 -0,9 2,3 3,3 3,5 0,3 0,6 0,2 2014 miera rastu 2,9 5,0 1,5 -1,4 2,1 8,2 7,8 1,3 0,3 1,3 2015 miera rastu 3,3 5,5 2,6 0,4 1,9 5,9 5,2 1,9 0,1 1,3 2016 miera rastu 3,6 5,6 3,2 0,7 2,9 5,3 4,7 2,2 0,2 1,1
Zloky relneho HDP
Prspevky k relnemu rastu HDP
Zdroj: SR, MF SR
Tabuka 1b - Cenov vvoj (ESA95)

ESA kd 1. Defltor HDP 2. Defltor skromnej spotreby 3. HICP 4. Defltor verejnej spotreby 5. Defltor investci 6. Defltor exportu tovarov a sluieb 7. Defltor importu tovarov a sluieb 2012 Skutonos 1,10 1,22 3,7 1,19 1,04 1,07 1,16 2012 2013 2014 2015 miera rastu miera rastu miera rastu miera rastu 1,4 3,7 3,7 1,9 0,2 1,4 2,3 1,9 2,1 2,4 2,0 1,5 1,9 2,0 2,0 2,4 2,5 2,2 1,8 2,0 2,3 2,1 2,4 2,5 2,2 1,8 1,9 1,9 2016 miera rastu 2,0 2,3 2,4 2,1 1,8 1,6 1,6
Zdroj: MF SR
55
Tabuka 1c - Ukazovatele trhu prce (ESA95)

ESA kd 1. Poet zamestnanch (tis.) [1] 2. Poet odpracovanch hodn (mil.)[2] 3. Miera nezamestnanosti (%)[3] 4. Produktivita prce na osobu (eur) [4] 5. Produktivita prce na hodinu (eur) [5] 6. Odmeny zamestnancov (mil. eur) 7. Odmeny na zamestnanca (eur)
[1] Celkov zamestnanos, poda nrodnch tov - domci koncept. [2] Poda defincie nrodnch tov. [3] Harmonizovan miera poda Eurostatu, zmeny v p. b. [4] Relne HDP na zamestnan osobu. [5] Relne HDP na odpracovan hodinu.
2012 Skutonos 2 209,4 3 944,2 14,0 29 557 16 579
2012 miera rastu 0,1 -0,4 0,3 2,1 2,7 2,5 2,0
2013 miera rastu -0,5 -0,8 0,5 1,7 2,0 2,8 2,6
2014 miera rastu 0,5 0,3 -0,6 2,3 2,6 3,5 3,5
2015 miera rastu 0,7 0,7 -0,8 2,6 2,6 4,4 4,4
2016 miera rastu 0,8 0,8 -0,9 2,8 2,8 4,7 4,7
D.1
26 465 14 197
Zdroj: SR, MF SR
Tabuka 1d - Sektorov bilancia (ESA95, % HDP)

ESA kd 1. ist piky poskytnut / prijat od zvyku sveta z toho: - Tovary a sluby - Primrne prjmy a transfery - Kapitlov et 2. ist piky poskytnut / prijat ostatnch sektorov 3. ist piky poskytnut / prijat verejnej sprvy 4. tatistick rozdiel
Zdroj: MF SR
2012 2,4 3,4 -2,9 1,9
2013 1,9 3,3 -3,3 1,9 4,8 -2,9
2014 2,4 4,0 -3,4 1,9 5,0 -2,6
2015 3,1 4,8 -3,5 1,8 5,1 -2,0
2016 3,7 5,4 -3,5 1,8 5,0 -1,3
B.9
B.9 EDP B.9
6,7 -4,3
56

Tabuka 2a - Vvoj rozpotov verejnej sprvy
ESA kd 2012 mil. eur -3 107 -3 449 97 245 23 651 26 758 -3 107 1 322 -1 785 77 11 041 D.2 D.5 D.91 D.61 D.4 [4] TR [5] 7 068 3 973 0 9 065 835 2 720 23 651 20 096 2012 % HDP -4,3 -4,8 0,1 0,3 33,1 37,4 -4,3 1,9 -2,5 0,1 15,4 9,9 5,6 0,0 12,7 1,2 3,8 33,1 28,1 2013 % HDP -2,9 -3,2 0,2 0,1 34,1 37,0 -2,9 1,9 -1,0 0,8 15,7 9,8 5,9 0,0 13,4 1,0 4,0 34,1 29,1
2014 % HDP -3,3 -3,5 0,1 0,1 31,8 35,2 -3,3 1,9 -1,5 0,4 15,2 9,3 5,9 0,0 12,8 0,8 3,0 31,8 28,1
2015 % HDP -3,2 -3,7 0,4 0,0 30,6 33,8 -3,2 1,9 -1,2 0,0 14,9 8,8 6,0 0,0 12,7 0,7 2,3 30,6 27,6
2016 % HDP -2,4 -2,8 0,3 0,0 31,7 34,1 -2,4 2,1 -0,3 0,0 14,8 8,7 6,1 0,0 12,7 0,8 3,4 31,7 27,5
ist piky (EDP B.9) subsektorov verejnej sprvy 1. Verejn sprva 2. stredn ttna sprva 3. Regionlna ttna sprva 4. Miestna ttna sprva 5. Fondy socilneho zabezpeenia 6. Celkov prjmy 7. Celkov vdavky 8. ist piky poskytnut / prijat 9. rokov nklady 10. Primrne saldo 11. Jednorazov a doasn efekty 12. Celkov dane (11=11a+11b+11c) 12a. Dane z produkcie a dovozu 12b. Ben dane z dchodkov, majetku at. 12c. Dane z kapitlu 13. Prspevky na socilne zabezpeenie 14.Dchodky z majetku 15. Ostatn 16=6. Celkov prjmy p.m.: Daov zaaenie (D.2+D.5+D.61+D.91-D.995) 17. Odmeny zamestnancov + Medzispotreba 17a. Odmeny zamestnancov 17b. Medzispotreba 18. Celkov socilne transfery z toho: dvky v nezamestnanosti 18a. Naturlne socilne transfery 18b. Socilne dvky okrem naturlnych soc. transferov 19.=9. rokov nklady 20. Subvencie 21. Tvorba hrubho fixnho kapitlu 22. Ostatn 23=7. Celkov vdavky p.m.: Spotreba vldy (nominlna) [6]
D.6311, D.63121, D.63131
S.13 S.1311 S.1312 S.1313 S.1314 TR TE [1] EDP B.9 EDP D.41 [2] [3]
Verejn sprva (S13)
Vybran zloky prjmov
Vybran zloky vdavkov D.1+P.2 D.1 P.2 8 101 5 014 3 088 13 291 176 3 502 9 790 1 323 994 1 365 1 694 26 758 12 614 11,3 7,0 4,3 18,6 0,2 4,9 13,7 1,9 1,4 1,9 2,4 37,4 17,7 10,4 6,4 4,0 18,4 0,2 5,1 13,3 1,9 1,2 1,7 3,4 37,0 16,8 10,3 6,2 4,1 17,9 0,2 4,9 13,0 1,9 1,1 1,3 2,7 35,2 16,7 9,6 5,9 3,7 17,6 0,2 4,9 12,8 1,9 1,1 0,7 2,8 33,8 15,9 10,9 5,6 5,3 17,4 0,2 4,8 12,5 2,1 1,0 0,6 2,1 34,1 17,2
D.62 EDP D.41 D.3 P.51 [7] TE [1] P.3
[1] Upraven o ist toky tkajce sa swapov tak, aby TR-TE=EDP B.9. [2] Primrne saldo je potan ako (EDP B.9, poloka 8) plus (EDP D.41, poloka 9). [3] Kladn znamienko predstavuje pozitvny vplyv jednorazovho opatrenia na saldo VS
Zdroj: Ministerstvo financi SR
57

[4] P.11+P.12+P.131+D.39+D.7+D.9 (okrem D.91). [5] Vrtane vyberanch E [6] Zaha hotovostn dvky (D.621 a D.624) a naturlne dvky (D.631) svsiace s dvkami v nezamestnanosti
[7] D.29+D4 (okrem D.41)+ D.5+D.7+D.9+P.52+P.53+K.2+D.8. * Tabuka ukazuje bilanciu vchodsk rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016. Vsledn sald verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 sa odliuj od cieov vldy na uveden obdobie. Na dosiahnutie stanovench rozpotovch cieov bude potrebn prija opatrenia vo vke uvedenej v asti III.3. Kee v sasnosti nie je mon presne poveda, ak konkrtne opatrenia bud prijat, nie je mon zostavi bilanciu verejnej sprvy, ktor by odzrkadovala rozpotov ciele na roky 2014 a 2016.
Tabuka 2b - Scenr nezmenench politk

2012 mil. eur 1. Celkov prjmy za predpokladu scenra bez zmien politk 2. Celkov vdavky za predpokladu scenra bez zmien politk 23 651 26 758 2012 % HDP 33,1 37,4 2013 % HDP 33,8 37,0 2014 % HDP 31,8 35,5 2015 % HDP 30,5 34,2 2016 % HDP 31,6 34,7
Zdroj: MF SR
Pozn.: Pre ely scenra nezmenench politk sa vychdzalo z aktulneho odhadu roku 2013. Za rok 2012 sa uvdza skutonos za vdavky a prjmy.
Tabuka 2c - Vdavky vylen z vdavkovho agregtu

2012 mil. eur 1. Vdavky na programy E plne kryt prjmami z fondov E 2. Cyklick vdavky na dvky v nezamestnanosti 3. Zmena prjmov z titulu opatren 4. Prjmy z dvodu uplatnovania legislatvy 807 -2 300 0 2012 % HDP 1,1 0,0 0,4 0,0 2013 % HDP 2,0 0,0 1,7 0,0 2014 % HDP 1,3 0,0 -0,6 0,0 2015 % HDP 0,7 0,0 0,0 0,0 2016 % HDP 1,9 0,0 0,0 0,0
Zdroj: MF SR
Tabuka 3 - Vdavky verejnej sprvy (% HDP)

COFOG kd 1. Veobecn verejn sluby 2. Obrana 3. Verejn poriadok a bezpenos 4. Ekonomick oblas 5. Ochrana ivotnho prostredia 6. Bvanie a obianska vybavenos 7. Zdravotnctvo 8. Rekrecia, kultra a nboenstvo 9. Vzdelvanie 10. Socilne zabezpeenie 11. Celkov vdavky 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 TE 2011 5,9 1,0 2,4 3,7 1,0 1,0 5,9 1,1 4,0 11,9 38,2
Zdroj: SR
2016*
*Vzhadom na skor fzu rozpotovho procesu ete nie s k dispozic daje za rok 2016 v klasifikcii COFOG.
58

Tabuka 4 - Vvoj dlhu verejnej sprvy (% HDP)
ESA kd 1. Hrub dlh 2. Zmena hrubho dlhu Prspevky k zmene hrubho dlhu 3. Primrne saldo 4. roky 5. Zosladenie dlhu a deficitu z toho: - Rozdiely medzi cash a akrulom - ist nrast finannch aktv z toho: prjmy z privatizcie - Efekty zhodnotenia a in p.m. Implicitn rokov miera In relevantn faktory 6. Likvidn finann aktva* 7. ist finann dlh (1-6) 8. Spltky dlhu (existujce dlhopisy) od konca predchdzajceho roka 9. Podiel dlhu denominovanho v zahraninej mene 10. Priemern splatnos**
Pozn.:* obsahuj iba hotovos na toch verejnej sprvy ** ide o splatnos ttneho dlhu
2012 52,1 8,8 2,5
2013 54,8 2,6 1,0 1,9 1,4 0,5 0,8 0,0 0,1 3,8 4,6 50,2 4,2 5,1 6,3
2014 56,3 1,5 0,7 1,9 1,5 0,5 1,0 0,0 0,0 3,6 4,9 51,4 4,9 4,8 -
2015 56,7 0,4 0,1 1,9 1,3 0,4 1,0 0,0 -0,1 3,6 5,5 51,1 4,9 4,5 -
2016 55,9 -0,8 -0,8 2,1 0,9 0,2 0,7 0,0 -0,1 3,8 5,9 49,9 5,1 3,4 -
EDP D.41
1,9 5,9 0,0 5,9 0,0 0,0 4,4 4,8 47,3 3,3 5,7 5,6
Zdroj: MF SR
Tabuka 5 - Cyklick vvoj (% HDP) ESA kd

1. Relny rast HDP (%) 2. ist piky verejnej sprvy 3. rokov nklady 4. Jednorazov a doasn opatrenia 5. Rast potencilneho HDP (%) prspevky: - pracovn sila - kapitl - celkov produktivita faktorov 6. Produkn medzera 7. Cyklick zloka rozpotu 8. Cyklicky upraven saldo (2 - 7) 9. Cyklicky upraven primrne saldo (8 + 3) 10. trukturlne saldo (8 - 4) 0,0 0,6 1,9 0,1 0,0 -4,4 -2,5 -4,5 0,4 0,6 1,9 -1,5 -0,5 -2,4 -0,5 -3,3 0,5 0,6 1,9 -1,6 -0,5 -2,1 -0,2 -2,5 0,2 0,8 1,9 -1,2 -0,4 -1,6 0,4 -1,6 0,0 0,9 2,0 -0,6 -0,2 -1,1 1,0 -1,1
Zdroj: MF SR
2012 2,0 -4,3 1,9 0,1 2,5
2013 1,2 -2,9 1,9 0,8 2,8
2014 2,9 -2,6 1,9 0,4 3,0
2015 3,3 -2,0 1,9 0,0 3,0
2016 3,6 -1,3 2,1 0,0 2,9
EDP B.9 EDP D.41 [1]
[1] Kladn znamienko predstavuje pozitvny vplyv jednorazovho opatrenia na saldo VS
59

Tabuka 6 - Porovnanie predchdzajcej a aktualizovanej prognzy
ESA kd Relny rast HDP (%) Predchdzajca aktualizcia* Skutonos a sasn aktualizcia Rozdiel Saldo verejnej sprvy (% HDP) Predchdzajca aktualizcia* Skutonos a sasn aktualizcia Rozdiel Hrub dlh verejnej sprvy (% HDP) Predchdzajca aktualizcia* Skutonos a sasn aktualizcia Rozdiel
Pozn.: *Program stability SR na roky 2012 - 2015
Rok 2012 1,1 2,0 0,9
Rok 2013 2,7 1,2 -1,5 -2,9 -2,9 0,0 52,0 54,8 2,8
Rok 2014 3,6 2,9 -0,7 -2,3 -2,6 -0,3 53,0 56,3 3,3
Rok 2015 3,7 3,3 -0,4 -1,7 -2,0 -0,3 52,3 56,7 4,4
Rok 2016 3,6 -1,3 55,9 Zdroj: MF SR
EDP B.9 -4,6 -4,3 0,3 50,2 52,1 1,9
Tabuka 7 - Dlhodob udratenos verejnch financi - scenr programu stability (% HDP)**

2010 Vdavky celkom Z toho: vdavky ovplyvnen starnutm populcie A. Vdavky na starobn dchodky 1. Dchodky zo systmu socilneho zabezpeenia a) Starobn a predasn starobn dchodky b) Ostatn dchodky (invalidn, pozostalostn) 2. Zamestnaneck dchodky (ak s v sektore VS) B. Zdravotn starostlivos C. Dlhodob starostlivos D. kolstvo E. Ostatn vdavky ovplyvnen starnutm populcie F. roky* Prjmy celkom z toho: prjmy z majetku (D.4) z toho: zo socilnych odvodov Rezervy dchodkovch fondov z toho: konsolidovan rezervy dch. fondov VS Systmov dchodkov reformy Prspevky socilneho zabezpeenia odveden do dobrovonej skromnej schmy Vdavky na dchodky vyplaten prostrednctvom dobrovonej skromnej schmy Predpoklady Rast produktivity prce Relny rast HDP Miera participcie muov (vek 15-64) Miera participcie ien (vek 15-64) Celkov miera participcie (vek 15-64) Miera nezamestnanosti (vek 15-64) Populcia vo veku 65+ na celkovej populcii ( v %)
* Scenr - program stability **Vdavky spojen so starnutm ako aj makroekonomick predpoklady z Ageing report 2012
2020 44,5 18,0 8,0 8,0 6,0 2,0 6,8 0,3 2,8 0,1 2,7 32,7 1,3 13,0 0,6 0,0 2,7 3,1 77,4 65,0 71,2 13,1 16,4
2030 45,1 18,7 8,1 8,1 5,8 2,2 7,3 0,4 2,8 0,1 2,7 32,4 1,1 12,9 0,6 0,3 2,0 1,9 75,8 65,5 70,7 8,1 20,7
2040 46,7 19,5 8,5 8,5 6,1 2,4 7,8 0,5 2,7 0,1 3,4 32,5 1,1 13,0 1,7 0,9 2,0 1,3 75,0 64,1 69,6 7,5 24,4
2050 49,8 21,1 9,5 9,5 7,0 2,4 8,1 0,6 2,8 0,1 4,9 32,6 1,0 13,2 1,7 1,5 1,8 0,9 76,5 65,1 70,8 7,3 29,9
2060 54,1 22,7 10,6 10,6 8,0 2,6 8,3 0,7 3,0 0,1 7,6 32,8 1,0 13,4 1,8 1,2 1,5 1,0 77,6 66,5 72,1 7,3 33,5
42,9 17,8 8,0 8,0 6,1 1,9 6,2 0,3 3,1 0,2 1,3 32,4 1,4 12,6 1,1 0,0 5,5 4,0 76,4 61,4 68,9 14,4 12,3
Zdroj: MF SR
60

Tabuka 7a - Podmienen zvzky
2012 % HDP Verejn zruky z toho: spojen s finannm sektorom * odhady na rok 2013 nie s k dispozcii 0,05 0,0
2013* % HDP
Zdroj: MF SR
Tabuka 8 - Zkladn predpoklady

Krtkodob rokov miera (ron priemer, %) Dlhodob rokov miera (ron priemer, %) Vmenn kurz USD/ (ron priemer) (eurozna a krajiny ERM II) Svet okrem EU, rast HDP (%) Rast HDP EU (%) Rast dleitch zahraninch trhov (%) Objem svetovho importu, okrem EU (%) Cena ropy (Brent, USD/barel) 2012 0,6 1,6 1,29 3,9 -0,3 -0,2 3,8 112.0 2013 0,3 1,7 1,30 4,0 0,1 0,5 4,4 111.7 2014 0,8 2,3 1,25 4,5 1,6 1,8 6,1 114.5 2015 1,9 2,9 1,23 4,6 1,5 1,7 6,3 116.8 2016 2,7 3,4 1,22 4,6 1,5 1,7 6,5 119.1
Zdroj: Common external assumptions, MF SR
61
Prloha . 2 Harmonogram konvergencie k strednodobmu rozpotovmu cieu

Tabuka 9 - Makroekonomick predpoklady
ESA kd 2012 Skuto nos 65,2 71,5 1,1 2012 miera rastu 2,0 3,4 1,4 2,5 0,1 [1] [2] [3] 14,0 14,8 14 189 2 209 3 944 0,4 -3,7 2,0 2013 miera rastu 1,2 3,1 1,9 2,8 -1,5 2 198 3 912 0,5 2,3 2,6 2014 miera rastu 2,9 5,0 2,0 3,0 -1,6 2 210 3 926 -0,6 3,3 3,5 2015 miera rastu 3,3 5,5 2,1 3,0 -1,2 2 226 3 954 -0,8 2,4 4,4 2016 miera rastu 3,6 5,6 2,0 2,9 -0,6 2 244 3 986 -0,9 2,0 4,7 2017 miera rastu 3,3 5,3 2,0 2,9 -0,2 2 258 4 012 -0,6 2,1 4,6 2018 miera rastu 3,1 5,0 1,9 2,9 0,0 2 270 4 032 -0,4 2,4 4,5
1. Relne HDP 2. Nominlne HDP 3. Defltor HDP 4. Rast potencilneho HDP 5. Produkn medzera 6. Poet zamestnanch (tis.) 7. Poet odpracovanch hodn (mil.) 8. Miera nezamestnanosti (%) 10. Odmeny na zamestnanca (eur)
B1*g B1*g
9. Tvorba hrubho fixnho kapitlu (stle ceny)
[1] Celkov zamestnanos, poda nrodnch tov - domci koncept. [2] Poda defincie nrodnch tov. [3] Harmonizovan miera poda Eurostatu, zmeny v p. b.
Zdroj: MFSR, SR
Tabuka 10 - Rozpotov predpoklady

(v % HDP)
1.ist piky verejnej sprvy 2. trukturlne saldo VS 3. Cyklick zloka rozpotu 4. Jednorazov a doasn opatrenia 5. ist piky verejnej sprvy 6. Celkov prjmy 6a. Celkov prjmy za predpokladu nezmenench politk od roku 2013 7. Celkov vdavky * 7a. rokov nklady EDP D.41 7b. Vdavky na programy E plne kryt prjmami z fondov E 7c. Dvky v nezamestnanosti nesvisiace s opatreniami vldy 7d. Zmena prjmov z titulu opatren (medziron zmena) 7e. Prjmy z dvodu uplatnovania legislatvy 7f. Tvorba hrubho fixnho kapitlu (aktulna) 7g. Tvorba hrubho fixnho kapitlu (priemer za t-3 a t) 8. Daov zaenie 9. Hrub dlh S.13 (EDP B.9)
ESA kd
S.13 (EDP B.9)
2012
-4,3 -4,5 0,0 0,1 -4,3 33,1 37,4 1,9 1,1 0,0 0,4 0,0 1,9 2,1 28,1 52,1
2013
-2,9 -3,3 -0,5 0,8 -2,9 34,1 37,0 1,9 1,1 0,0 1,7 0,0 1,7 2,0 29,1 54,8
2014
-2,6 -2,5 -0,5 0,4 -2,6 31,8 33,8 34,4 1,9 2,0 0,0 -0,6 0,0 1,3 1,7 28,1 56,3
2015
-2,0 -1,6 -0,4 0,0 -2,0 30,6 31,8 32,6 1,9 1,3 0,0 0,0 0,0 0,7 1,3 27,6 56,7
2016
-1,3 -1,1 -0,2 0,0 -1,3 31,7 30,5 33,0 2,1 0,7 0,0 0,0 0,0 0,6 1,0 27,5 55,9
2017
-0,7 -0,6 -0,1 0,0 -0,7 30,9 31,6 31,5 2,0 1,9 0,0 0,0 0,0 0,6 0,7 27,5 53,7
2018
-0,5 -0,5 0,0 0,0 -0,5 31,0 30,8 31,5 2,0 1,1 0,0 0,0 0,0 0,6 0,6 27,4 51,6
* za predpokladu naplnenia rozpotovch cieov, t.j. znen o objem opatren potrebnch na splnenie cieov
Zdroj: MF SR
62
MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY Prloha . 3 - Indikatvny odhad do roku 2016

Tabuka 11 - Odhad do roku 2016
m. j. HDP, stle ceny Konen spotreba domcnost Konen spotreba verejnej sprvy Tvorba hrubho fixnho kapitlu Vvoz tovarov a sluieb Dovoz tovarov a sluieb Priemern ron miera harmonizovanej inflcie Saldo benho tu PB Priemern rast zamestnanosti (poda VZPS) Priemern miera nezamestnanosti (poda VZPS) Priemern evidovan miera nezamestnanosti Priemern rast relnej mesanej mzdy Saldo VS (poda ESA 95) % % % % % % % % HDP % % % % % HDP 2012 2,0 -0,6 -0,6 -3,7 8,6 2,8 4,1 2,5 0,6 13,9 13,6 -1,1 -4,3 2013 O 1,2 -0,1 -0,9 2,3 3,3 3,5 3,7 1,2 -0,5 14,3 14,1 0,1 -2,9
2014 O 2,9 1,5 -1,4 3,3 4,9 4,1 2,4 1,7 0,7 13,8 13,5 1,1 -2,6
2015 O 3,3 2,6 0,4 2,4 4,8 4,0 2,5 2,4 1,0 13,0 12,7 1,9 -2,0
2016 O 3,6 3,2 0,7 2,0 4,7 4,3 2,4 2,8 1,0 12,1 12,5 2,3 -1,3
Zdroj: MF SR
63
MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY Prloha . 4 - Vbor pre makroekonomick prognzy
V snahe o vyiu transparentnos a objektvnos makroekonomickch prognz MF SR pravidelne oslovuje lenov Vboru pre makroekonomick prognzovanie. Po zasadnut Vboru v januri 2013 hodnotila vina lenov strednodob makroekonomick prognzu MF SR ako realistick a optimistick:
Hodnotenie februrovej prognzy MF SR vo Vbore pre makroekonomick prognzy len vboru NBS Infostat VB ING Bank Tatrabanka SLSP UNICREDIT Bank SOB Volksbank SAV Charakteristika prognzy realistick realistick optimistick realistick optimistick realistick realistick optimistick Zdroj: Vbor pre makroekonomick prognzy
Priemern prognza vybranch indiktorov vvoja ekonomiky SR lenov Vboru pre makroekonomick prognzovanie (okrem MF SR) a prognza MF SR
2012 v %, ak nie je uveden inak Hrub domci produkt; relny rast Hrub domci produkt v bench cench; mld. eur Konen spotreba domcnost; relny rast Konen spotreba domcnost; nominlny rast Priemern mesan mzda; relny rast Priemern mesan mzda; nominlny rast Rast zamestnanosti (tatistick zisovanie) Index spotrebiteskch cien; priemern rast; CPI Bilancia benho tu; podiel na HDP 2,0 69,1 -0,6 3,1 -1,1 2,4 -0,1 3,9 2,5 1,0 73,6 -0,3 2,2 -0,4 1,9 -0,1 2,4 1,6 2013 Vbor 1,2 73,8 -0,1 2,0 0,1 2,3 -0,3 2,3 1,2 2,7 77,0 0,8 3,6 0,7 3,2 0,3 2,6 1,9 2014 2,9 77,5 1,5 3,9 1,1 3,5 0,5 2,4 1,7 3,1 80,6 1,7 4,5 1,1 4,0 0,5 2,8 1,9 2015 3,1 81,7 2,6 5,0 1,9 4,4 0,7 2,4 2,4 3,4 84,8 2,1 5,0 1,5 4,4 0,7 2,9 1,8 2016 3,6 86,3 3,2 5,6 2,3 4,7 0,8 2,3 2,8
MFSR Vbor MFSR Vbor MFSR Vbor MFSR
Zdroj: Vbor pre makroekonomick prognzovanie
64
MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY Prloha . 5 - Vbor pre daov prognzy
Po zasadnut Vboru pre makroekonomick prognzy sa uskutonilo da 6. februra 2013 aj zasadnutie Vboru pre daov prognzy. Ministerstvo financi na tomto zasadnut prezentovalo svoju aktualizovan strednodob prognzu daovch prjmov na roky 2013 2016. Strednodob prognza daovch prjmov a socilnych odvodov MF SR bola vetkmi lenmi vboru oznaen ako realistick.
Hodnotenie prognzy MF SR vo Vbore pre daov prognzy len vboru
NBS Infostat ING Bank Tatra banka SOB SLSP UniCredit Bank
Charakteristika prognzy
realistick realistick realistick realistick realistick realistick realistick
Zdroj: Vbor pre daov prognzy
65
MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY Prloha . 6 Grafy

Rast hrubho domceho produktu (v %)
Prspevky k rastu HDP (v p. b.)
Zdroj: SR, MF SR
Zdroj: SR, MF SR
Ekonomick aktivita poda VZPS v %

25 20 15 10 5 0 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013F 2014F 2015F 2016F
Miera nezamestnanosti (VZPS) Rast zamestnanosti (VZPS)
Rast relnej mzdy a produktivity prce v %

5 4 3 2 1 0 -1 -2 -3 -4 7 6 5 4 3 2 1 0 -1 -2 Relna mzda Produktivita prce 10 8 6 4 2 0 -2 -4 Zdroj: SR, MF SR
Zdroj: SR, MF SR
Deficit verejnej sprvy (% HDP)

2012 2013 -2,9 2014 -2,6 2015 -2,0 2016 -1,3 -1,1 -1,6
Hrub dlh verejnej sprvy (% HDP) 58 57 56 55 54

54,8 Hrub dlh VS 56,7 55,9
0
-4,3
-1 -2
-2,5
56,3
53 52
Deficit VS
-3 -4
-4,5
-3,3
51 50 49
52,1
-5
trukturlny deficit VS Zdroj: MF SR
2012
2013
2014
2015
2016
Zdroj: MF SR
66

Program Stability

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Program Stability

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

;

Program stability Slovenskej republiky na roky 2013 a 2016

MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PROGRAM STABILITY NA ROKY 2013 A 2016

EKONOMICK VHAD A PREDPOKLADY ................................................................................................. 8

POZCIA VEREJNCH FINANCI ................................................................................................................ 18

UDRATENOS VEREJNCH FINANCI .................................................................................................. 41

MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PROGRAM STABILITY NA ROKY 2013 A 2016

MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PROGRAM STABILITY NA ROKY 2013 A 2016

MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PROGRAM STABILITY NA ROKY 2013 A 2016

MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PROGRAM STABILITY NA ROKY 2013 A 2016

RMCE A CIELE HOSPODRSKEJ POLITIKY

MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PROGRAM STABILITY NA ROKY 2013 A 2016

Slovensko v procedre nadmernho deficitu

MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PROGRAM STABILITY NA ROKY 2013 A 2016

EKONOMICK VHAD A PREDPOKLADY

II.1. Vonkajie prostredie

Zdroj: MF SR janur 2013 *EK Winter Forecast februr 2013

MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PROGRAM STABILITY NA ROKY 2013 A 2016

GRAF 2 - Ropa BRENT (USD/bl) a vvoj kurzu eura

1.50 1.45 1.40

Zdroj: MF SR, SR, FAO UN

MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PROGRAM STABILITY NA ROKY 2013 A 2016

II.2. Ekonomick vvoj na Slovensku v roku 2012

GRAF 6 - Anualizovan medzikvartlny rast zamestnanosti v privtnom sektore a HDP, (v %)

6% 4% 2% 0% -2% -4% -6% -8% -10%

MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PROGRAM STABILITY NA ROKY 2013 A 2016

GRAF 8 - Miera nezamestnanosti, seznne oisten (%)

Priemysel Trhov sluby Verejn sprva Zamestnanos

4 2 0 2009q1 2009q2 2009q3 2009q4 2010q1

MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PROGRAM STABILITY NA ROKY 2013 A 2016

II.3. Strednodob prognza vvoja ekonomiky

MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PROGRAM STABILITY NA ROKY 2013 A 2016

MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PROGRAM STABILITY NA ROKY 2013 A 2016

GRAF 12 - truktra spotrebiteskej inflcie medziron prspevky zloiek CPI (v p.b.)

II.4. Cyklick vvoj ekonomiky

TAB 4 - Prspevky vrobnch faktorov k rastu potencilneho produktu

celkov produktivita faktorov zsoba kapitlu zamestnanos

* celkov produktivita vrobnch faktorov

MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PROGRAM STABILITY NA ROKY 2013 A 2016

GRAF 14 - Vvoj produknej medzery (% potencilneho HDP)

TAB 5 - Vvoj produknej medzery

2008 2009 2010 2011 2012 2013F 2014F 2015F 2016F

6,6 -4,9 4,4 3,2 2,0 1,2 2,9 3,3 3,6

5,6 1,3 1,0 2,3 2,2 2,3 2,7 2,9 3,0

2,0 -4,2 -1,2 -0,4 -0,4 -1,4 -0,9 -0,6 0,1

MINISTERSTVO FINANCI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PROGRAM STABILITY NA ROKY 2013 A 2016

celkov produktivita faktorov zsoba kapitlu zamestnanos

* celkov produktivita vrobnch faktorov

TAB 7 - Vvoj produknej medzery