Áno, toto povedal pápežský nuncius Micara, absolvent svetoznámej vatikánskej diplomatickejškoly... Prehovoril napodiv úprimne a otvorene. A pre túto, u diplomatov, najmä vatikánskych, takúvzácnu otvorenosť, zaslúži si prejav pápežského nuncia, aby sa mu venovala patričná pozornosť. Pretoženuncius Micara nevyslovil len svoje názory, ale vyslovil oficiálne stanovisko pápežskej kurie na behvecí, ako sa utváralo v posledných desaťročiach víťazného postupu demokracie a socializmu, najmäkonkrétne teraz po 1. svetovej vojne.Aby sa otvorili oči aj tým, ktorí doteraz ešte nepochopili snahy a ciele rímskej reakcie, robiacejstále úklady voči pokroku sveta - preložím to, čo tak otvorene, avšak predsa len diplomaticky povedal pápežský nuncius - do reči každému zrozumiteľnej. Prehovorím postupne o všetkom,- v čom vidí nuncius, Rím a všetci, čo idú s ním, „najhlbšiu príčinu rozkladu modernej spoločnosti",- ktoréže to boli tie „zjavené autority", ktorých zničenie z hĺbky svojich sŕdc oplakávajú,- ako sa darilo filozofii a vede „v ochranných rukách náboženstva",- a aké je v skutočnosti to presvedčenie, ktorému, ako takisto hovorí pápežský nuncius, „dáva stálevzrastajúci počet mysliteľov výraz svojou orientáciou k autorite rímskeho pápeža"...Pozrieme sa aj na týchto „mysliteľov" a nakoniec si povieme aj to, čo robiť, aby „dobrý ľudčeskoslovenský išiel naozaj v ústrety budúcnosti radostnej, obšťastnenej blahodárnym ovocím mieru... Nuž k veci: Čo rozumie rímska kúria „emancipáciou ľudského rozumu a ľudskej vôle odvšetkého, čo „stojí nad človekom", čiže čo je „negácia objektívnej autority":a) najskôr náboženskej, b) potom politickej,c) napokon sociálnej?
Podľa názoru Ríma „stojí nad človekom":
a) v oblasti náboženskej cirkev, a keďže sa len jedna za pravú uznáva, teda cirkev rímsko-katolícka; b) v oblasti politickej vrchnosť od boha ustanovená
(„Každá duša mocnostiam vyšším poddaná búd; pretože nie sú mocnosti, ale od Boha, a ktoré sú, od Boha zriadené sú". K Rím. 13, L);
c) v oblasti sociálnej kapitalistický poriadok, spočívajúci v cirkevnom učení o nerovnosti ľudskej prirodzenosti a z toho vyplývajúcom rozdelení spoločnosti na pánov a služobníkov
(„Služobníci poddaní buďte vo všetkej pokore voči pánom nielen dobrým a miernym, ale aj nevhodným!" I. Petr, 2.,18,.)
. Negáciou týchto objektívnych autorít je potom podľa Rímskej mienky:a) v oblasti náboženskej - sloboda svedomia a presvedčenia, b) v oblasti politickej - demokracia a republikánstvo, vláda ľudu, ľudom a pre ľud („Všetka moc pochádza z ľudu"),c) v oblasti sociálnej - socializmus, úsilie o zmenu doterajšieho kapitalistického spoločenského poriadkuv nový poriadok, vybudovaný na základe rovnosti všetkých ľudí, ukladajúci rovnaké povinnosti a poskytujúci všetkým rovnaké práva na šťastný život tu na zemi.Čo je teda „emancipácia ľudského rozumu a ľudskej vôle od všetkého, čo stojí nad človekom"?Čo je to „negácia objektívnych autorít, najskôr náboženskej, potom politickej a napokon sociálnej?" Čoto znamená, ak to káže hierarchia rímsko-katolíckej cirkvi? Aký je skutočný obsah tohto diplomatickyuhladeného prejavu?
V oblasti náboženskej je tomuto veľkému pánovi negáciou:
- neuznávať a neveriť, že cirkev rímsko-katolícka je samospasiteľná, jediný, pravý, od JežišaKrista „ustanovený riadny prostriedok, cez ktorý majú byť ľudia vedení k spaseniu";- touto negáciou je ďalej: neuznávať rímskeho pápeža za skutočného námestníka Kristovho, zaneomylného vládcu vládcov, za skutočného zástupcu božieho na zemi, ktorý má právo v mene božomriadiť osudy sveta a ktorému má „každá duša byť poddaná"; touto negáciou je krátko neveriť každejhlúposti, ktorú katolícka cirkev predkladá k viere.2
Leave a Comment