Alexander Muinka

PODARILO SA

Prklady spench aktivt na rovni samosprv smerujcich k zlepeniu situcie Rmov

Preovsk univerzita v Preove stav rmskych tdi

Alexander Muinka

PODARILO SA
Prklady spench aktivt na rovni samosprv smerujcich k zlepeniu situcie Rmov

Preov 2012 3

Tento projekt bol realizovan s finannou podporou radu vldy SR. Za obsah projektu je vlune zodpovedn Preovsk univerzita v Preove

Autor: Nzov: Recenzenti: Oblka Ilustrcie Vydavate: Vydanie: Tla:

Mgr. Alexander Muinka, PhD. Podarilo sa. Prklady spench aktivt na rovni samosprv smerujcich k zlepeniu situcie Rmov Prof. RNDr. Ivan Bernasovsk, DrSc. Mgr. Tom Hrusti, PhD. Sergej Pank Fero Guldan Vydavatestvo Preovskej univerzity v Preove Prv, 2012 Tlaiare Kunir, Preov ISBN 978-80-555-0531-2

Obsah
vod Desa rokov rozvoja komunt vSpiskom Hrhove mon inpircia pre ostatnch, ktor to myslia vne Dva podobn prstupy - Peovsk Nov Ves aSverov Mmusme robi aj ke to nie je jednoduch - mesto Lipany Pribliovanie sa ksocilne a ekonomicky sebestanej komunite - Nitra nad Ipom Dobr smerovanie - Liptovsk Mikul Negatvny medilny obraz neznamen, e sa ni nem robi. Prklad zOstrovan Vymanie netandardnch prstupov obec alobn Dobre namieren pomoc byty niieho tandardu ain aktivity v meste Hanuovce nad Topou To o robia v Ninom Komrniku u ocenili Obecn firmy mon nemon? (Niekoko teoreticko praktickch postrehov zo Spiskho Hrhova) Obec Rudlov aobianske zdruenie Svatobor pod Oblkom Obec zgazdovskou logikou imonovce Dobr aktivity vobci Rudany Zkladn kola vSpiskom Hrhove prklad toho ako sa d dobre vzdelva Komunitn centrum Podsadek Star ubova Artfarma vDrienovci prepojenie vtvarnho umenia armskej komunity Obianske zdruenie Pro Tornensis zTurne nad Bodvou Talentov je mnoho, len ich podchyti (Vladimr Sendrei z Kokavy nad Rimavicou) Podbrezov - breakov formcia STREET ELEMENT Cirkevn aktivity vobci iava 7 13 27 39 49 61 71 77 87 99 105 117 125 135 145 155 165 173 179 183 193

Zoznam niektorch skratiek

IOP KC KSP MPSVaR SR MRK M M SR MVO MVRR SR OSF OZ PHaSR TSP P PSVaR USVRK VC Z intitt osobitnho prjemcu komunitn centrum komunitn asocilna prca Ministerstvo prce, socilnych vec arodiny Slovenskej republiky marginalizovan rmske komunity matersk kola Ministerstvo kolstva mimovldna organizcia Ministerstvo vstavby aregionlneho rozvoja Slovenskej republiky Open Society Fund Nadcia otvorenej spolonosti obianske zdruenie program hospodrskeho asocilneho rozvoja ternna socilna prca zemn pln rad prce, socilnych vec a rodiny rad splnomocnenca vldy pre rmske komunity Vy zemn celok Zkladn kola

Poznmka: V texte pouvame pojem neRm v tejto podobe zmerne. Poda nho nzoru tto forma (aj napriek skutonosti, e poruuje oficilne pravidl slovenskho pravopisu) najpresnejie vystihuje jeho vznam. V slovenine sa nzvy nrodov a etnk pu svekm psmenom (Rm, Slovk apod.). VRmskom jazyku existuje pojem gdo, ktor znamen oznaenie vetkch ud, ktor nie s Rmovia, to znamen ide oprslunkov vetkch inch nrodov aetnk. Pojem gdo preto zmerne prekladme ako neRm.

vod
Ven itatelia, dostva sa Vm do rk kniha oaktivitch voblasti, ktor je pomerne rozsiahlo spoloensky a medilne prezentovan. Zoblasti situcie Rmov na Slovensku, respektve zoblasti rieenia ich problmov. Poda poslednch informci je na Slovensku takmer 900 rmskych koncentrci, vktorch je situcia asto (ale nie vdy) znane nevyhovujca. Vmnohch prpadoch s tieto koncentrcie urbanisticky prehusten, nie zriedka im chba zkladn vybavenie ininierskymi sieami, oobianskej vybavenosti vnich sa d hovori len vemi okrajovo. asto s postaven na majetkovo-prvne nevysporiadanch pozemkoch alebo na pozemkoch znmych vlastnkov ale bez ich shlasu (na ierno alebo neleglne), v chatriach alebo inch atypickch obydliach a pod.. Prevlda v nich vysok miera nezamestnanosti, nevyhovujce hygienick podmienky, nzka vzdelanostn rove, apatia. Myslme si, e nie je zmyslupln alej a detailnejie popisova tto situciu zmedilnych vstupov sme ou presycovan takmer denne. Prve mdi vemi asto vykresuj to najhorie v tejto oblasti, vea krt bez elementrnej znalosti podstaty veci, pouvajc nevhodn skratky, polopravdy, nepresnosti askreslenia, vsledkom oho je dnes presvedenie irokej verejnosti, e tto situcia sa neriei alebo sa dokonca riei ned. Toto presvedenie sa vo vinovej spolonosti opiera o neuveriten mnostvo predsudkov, zoveobecnen vytrhnutch z kontextu, mylnch predstv a stereotypov. Vsledkom toho je v mnohch prpadoch vzrastajce naptie, frustrcia, rezignovanos alebo agresivita. Zmerne hovorme v relatvnej rovine a nie v absoltnej, t.j. pouvame asto slovka ako v mnohch prpadoch, asto i vea krt. Dvod je pragmatick. U prv vskumy (naprklad pri prprave Atlasu rmskych komunt v roku 2004 alebo vskumy Rozvojovho programu OSN (UNDP) z roku 2006 Sprva o ivotnch podmienkach rmskych domcnost na Slovensku), jasne ukzali, e takto negatvne popisovan situcia nie je prtomn vo vetkch rmskych koncentrcich. Z celkovho potu Rmov len (alebo a ?) asi 14% bva vchatriach, len 4,6% nemalo iadne ininierske siete (t.j. neboli napojen ani na elektrick energiu). Takmer polovica vetkch Rmov na Slovensku bva mimo koncentrci, t.j. vrozptyle medzi majoritnm

obyvatestvom a klasickch osd oddelench od materskej obce uritou vzdialenosou alebo barirou je len pribline 18%. Neleglne obydlia vrmskych koncentrcich na Slovensku tvoria len pribline jednu tretinu apod.. V iadnom prpade tu nechceme tvrdi, e situcia Rmov, a obzvl Rmov v koncentrcich, je vyhovujca a bezproblmov. Chceme vak zdrazni, e nie je tak ako sa to vo verejnosti prezentuje. Dvodom tohto negatvneho vnmania okrem spomnanch medilnych tlakov (o do uritej miery je mon vnma tie ako verejnos) je absencia elementrnych kvalitnch dt o tejto komunite. Ete stle existuj obrovsk biele miesta na pomyselnej mape poznania tejto society. To mlo kvalitnho, o doposia bolo uroben, v iadnom prpade neme zaplni tto obrovsk informan priepas. Na Slovensku stle chba dostaton poet zdatnch odbornkov, ktor by sa venovali prioritne tejto tme. Kvalitnch historikov, sociolgov, kultrnych antropolgov apod., ktor sa dlhodobo venuj rmskym tmam by sme napotali na prstoch jednej ruky. ia, tento nevyhovujci stav nezachrni ani vysok poet aktvnej laickej verejnosti, ktor buduje svoje tvrdenia na vlastnch sksenostiach, alebo vskumnci, ktor sa tejto tme venuj len okrajovo/nhodilo, i samotn aktvni Rmovia, ktor sa tmto tmam venuj z pozcie prslunosti k tomuto etniku, avak ktorm nezriedka chba kvalitn vedeck remeseln zrunos (nemyslm tm formlne vzdelanie). Ako sme u spomnali vyie, zl (a neustle sa zhorujca) situcia vmnohch rmskych koncentrcich vyvolva dojem, e tento stav nie je rieiten. Opak je vak pravdou. Odborn verejnos u dlhodobo jasne hovor, e rieenie toho, o sa vo veobecnosti nazva rmsky problm existuje, avak je nutn si uvedomi niekoko zsadnch prems a obmedzen. Vprvom rade je potrebn ma na zreteli, e neexituj univerzlne rieenia. Tak ako slovensk spolonos nie je homognna (jednotvrna) a je rozdelen do mnostva spoloenskch vrstiev (nboenskch, politickch a regionlnych skupn a pod.), tak nie je homognna ani rmska komunita. Dovolme si tvrdi, e tto komunita je v mnohch prpadoch aleko vmi rozvrstven ako okolit majorita. Takmer vkadej rmskej komunite njdete pecifik aodlinosti, ktor s asto limitujcim faktorom pre to, ako t ktor komunita navonok psob, ako sa vnej ije aak m vzah kmajoritnmu, ale aj rmskemu okoliu. Nie

je preto mon vytvori jeden model fungovania, ktor by sa uplatoval celoplone. Takto model jednoducho nebude vade efektvne fungova. Vdruhom rade je nutn si uvedomi, e neexistuj rchle rieenia. Nie vemi vyhovujce vzjomn vzahy medzi Rmami amajoritou s vsledkom dlhotrvajcich procesov, korene ktorch je nutn hada minimlne desaroia do minulosti. asto pritom ilo oimplementciu zlch rieen vychdzajcich z mylnch predstv a nepochopenia samotnej podstaty situcie ajej prin. Poslednm obmedzenm je skutonos, e v sasnej situcii neexistuj lacn rieenia. Jednm dychom vak musme doda, e nerieenie problmov medzi Rmami a majoritou ns bude st podstatne viac. Vyie opsan situciu by sme mohli prirovna kzle postavenmu domu. Ak sa pri jeho stavbe (hoci aj nevedomky alebo vdobrej viere) stavitelia dopustili chb, skr alebo neskr sa tieto na budove prejavia. Ich sancia nie je ani rchla, ani lacn, ale urite je nevyhnutn, pritom nie je mon dom zbra, pretoe vom ij udia. ijeme vom my majorita aj vetky minority. Prve na takto prklady sancie minulch chb sa orientuje tto publikcia. Zozbierali sme v nej 21 prkladov dobrej praxe, vo vzahu k rmskym komunitm, ktor realizuj alebo na ktorch participuj konkrtne obce alebo mest alebo ich obyvatelia. Ide celkovo o 18 obc a miest (iava, Drienovec, Hanuovce nad Topou, Kokava nad Rimavicou, Lipany, Liptovsk Mikul, Nitra nad Ipom, Nin Komrnik, Ostrovany, Peovsk Nov Ves, Podbrezov, Rudov, Rudany, Spisk Hrhov, Sverov, imonovce, Tura nad Bodvou aalobn), vktorch sa realizuj aktivity, ktor by mohli by pre inch inpirciou, pouenm i motivciou. V iadnom prpade vak nejde o chvlospev na nejak konkrtnu aktivitu, jej realiztorov alebo grantov schmu. Ide orznorod paletu aktivt ainnost, ktor sa vykonvaj vrznorodch prostrediach, s rznou intenzitou a s rznymi vsledkami. Urite tto publikciu nie je mon vnma ako sprvu ostave Rmov na Slovensku. Pri vbere jednotlivch pozitvnych prkladov sme sa snaili v prvom rade ukza na rznorodos prstupov, spolonm menovateom ktorch je skutonos, e sa to d ae pozitvna zmena je mon. Zrove sme sa snaili vybra tak prklady, ktor by mohli by aplikovaten aj vinch komunitch av inch obciach. Njdete tu tak obce, ktor pristupuj kprci srmskou komunitou komplexne, ale aj

tak, ktor sa orientuj iba na jednu oblas. S tu obce, kde maj mlo poetn komunitu spotom maximlne niekoko desiatok Rmov, ale aj obce sviac ako tiscovou komunitou, obce sintegrovanmi Rmami, ale aj obce so segregovanou osadou. Teritorilne sme sa snaili aspo iastone pokry vetky reginy Slovenska. Poas prpravy tejto publikcie sme narazili na niekoko zaujmavch zisten. Vprvom rade, by sme sa chceli ospravedlni vetkm tm (Rmom aj neRmom), ktor pracuj sRmami amaj pozitvne vsledky, e sme ich do tohto prehadu nezahrnuli. Pvodnm zmerom bolo vybra iba 10 dobrch prkladov, ale skutonos sa ukzala podstatne bohatia. Nakoniec sme ich pre tto publikciu vybrali viac ako dvojnsobn poet. Musme skontatova, e to je iba zlomok toho, o sa na Slovensku rob. Pozitvnych prkladov je vterne neuveriten mnostvo aje vekou kodou, e verejnos sa onich dozved iba sporadicky. Aj popis aktivt, ktor sme v tejto publikcii predstavili v nami vybranch obciach, je nepln. Chceme zdrazni, e prezentovan prklady neznamenaj automaticky to, e v prslunej obci ide vetko len dobrm smerom. Niekde sa robia aj chybn rozhodnutia. Nie vdy ide oprklady, na ktorch v plnej miere participuje obec. Niektor prklady s aj tak, ktor sa realizuj bez vraznejej podpory obce adokonca s aj tak, na ktorch obec a jeho predstavitelia neparticipuj vbec. To vak neznamen, e vinch obciach by sa to nedalo realizova lepie. Znovu opakujeme, e zmerom je inpirova itateov, motivova obce, starostov, primtorov, poslancov a aktivistov kprci stouto cieovou skupinou. Tto publikcia sa sna by o najviac praktickou. Nebolo v jej silch dostatone detailne popsa vetky vybran prklady a preto oakvame, e vetci zujemcovia sa skontaktuj priamo sprslunmi obcami i mestami, organizciami i aktivistami a bud komunikova priamo snimi. Je vak zrove pravdou, e spomnan pozitvne prklady je uiton vidie anaui sa ich bliie rozozna. Vmnohch prpadoch (dokonca aj v tch, ktor s uveden v tejto publikcii), si realiztori sami nie vdy v plnej miere uvedomuj ich pozitvny dopad. asto njdeme za vemi kvalitnou prcou vyhorench a frustrovanch ud s nedostatonou inpirciou. Takmer vdy s to udia oddan svojej prci, ktor ju robia najlepie ako sa len d, ako len vedia, alebo ako im to okolit monosti (finann, udsk, obecn a pod.) dovolia. Bez chcenia sa vea pozitvneho neurob.

10

Vekm nedostatkom je asto chbajca, alebo mlo praktizovan dsledn evalucia aktivt priamo ich jednotlivmi realiztormi alebo rozsiahlejie evaluan prce. Nemme na mysli formlnu afinann t je asto a zbytone detailn (vmnohch prpadoch je brzdou samotnej prce), ale myslme na evaluciu dopadov arelnych vsledkov. Prve takto evalucia by mohla by nstrojom na vlastn zhodnotenie prce, na uvedomenie si pokroku, korekciu prpadnch nespechov azrove motivciou pre inch. Vniektorch prpadoch, kde pravideln dochdza kodbornmu zhodnoteniu, dosahuj aleko vyiu efektivitu avinch prpadoch id skr systmom pokus/omyl alebo svoje aktivity smeruj viac menej intuitvne. udia v terne vemi asto volaj po tom, aby mali monos sa poui inde, prezentova svoje vsledky inm, zska sksenosti ale aj spoloensk ocenenie. Aprve toho sa im vemi asto nedostva. Verme, e tto publikcia bude zaiatkom systematickho mapovania dobrch prkladov po celom Slovensku a zrove by sme takto aspo symbolicky chceli poakova vetkm, ktor sa podieaj na ich realizcii priamo v terne. Existuj aj prv pokusy oiriu evaluciu aspo niektorch konkrtnych aktivt (napr. Mareka Hojska Evalucia programu obecnch njomnch bytov v rmskych osdleniach alebo Toma Hrustia Vkon ternnej socilnej prce v marginalizovanch rmskych komunitch) ich poet je vak absoltne nedostaujci afrekvencia nesystematick. Tak ako s rznorod obce arznorod aktivity, tak s rznorod aj jednotliv asti tejto publikcie niektor s viac osobn, in maj skr zoveobecujci (teoretick) charakter. Vetky asti maj pribline rovnak truktru, vrmci ktorej sme chceli predstavi prslun obec (mesto), miestnu rmsku komunitu, aktivity ktor sa pre tto komunitu realizovali akonkrtny prklad dobrej praxe. Dvodom je nie len snaha predstavi nezasvtenmu itateovi t ktor obec, ale poksi sa vysvetli aj kontext (bez ohadu na to i je pozitvny alebo negatvny), vktorom sa nami prezentovan aktivita realizuje. Na tomto mieste by sme vemi radi poakovali za pomoc vetkm spolupracovnkom, ktor sa podieali na prprave tejto publikcie. Niektor pomohli radou, in spracovali cel asti alebo zabezpeili rozsiahle podkladov materily. Vkadom prpade, bez ich pomoci by tto publikcia nevznikla. Svojimi archvmi, zbierkami, radami, prspevkami a podkladovmi materilmi jej vemi pomohlo OZ Centrum antropologickch vskumov zPreova ako ajjednotlivci Jaroslav Baas (starosta obce Peovsk Nov Ves);

11

Ladislav Bartk (OZ Pro Tornensis zTurne nad Bodvou); Monika Benkov (Regionlne rozvojov partnerstvo aktivistka zierneho Balogu, ktor u roky psob na strednom Slovensku); Tivadar Berky (starosta obce Nitra nad Ipom); Pavol Ceuch (starosta obce Sverov); Jn Dunda (TSP Hanuoviec n/Topou); Mria Fekoviov (starostka obce alobn); Anna Ferkaninov (starostka obce Nin Komrnik); Martina Hrukov (PSI Liptovsk Mikul); Ladislav Kardhod (starosta Podbrezovej); Viera Kotchov (KC Liptovsk Mikul); Ernest Lakato (starosta obce imonovce); Martin Mekel (grckokatolcky farr ziavy); Mria Milkov (USVRK Bratislava); Daniela Obasnkov (novinrka zRomano Nevo il); Miroslav Pollk (splnomocnenec vldy SR pre rmske komunity); Dana Pustulkov (komunitn pracovnka Rudany); Mria Reistetterov (socilna pracovnka v meste Lipany); Jozef Repask (zstupca primtora Liptovsk Mikul); Cyril Revk (starosta obce Ostrovany); Erika Sabov (M Rudany); Vladimr Sendrei (aktivista z Kokavy nad Rimavicou); Michal Smetnka (Regionlne rozvojov partnerstvo aktivista, ktor dlh roky psobil v Spiskom Hrhove); Lenka piriakov (OZ Klsok z Podbrezovej); udmila Stakov (KC Star ubova); tefan Straka (aktivista zRudova); Peter Strik (riadite Z vSpiskom Hrhove); Sylvia Tomkov (KC Liptovsk Mikul); Eduard Vokl (primtor mesta Lipany); Jana Zitov (Artfarma Drienovec).

12

Desa rokov rozvoja komunt vSpiskom Hrhove mon inpircia pre ostatnch, ktor to myslia vne
Jednou z obc, ktor sa rozhodli pristupova k prci s rmskou komunitou komplexne je obec Spisk Hrhov vokrese Levoa (Preovsk kraj). Do uritej miery vnimonou je tto obec tm, e k spomnanm aktivitm pristupovali plnovite a irokospektrlne. Na zaiatku bola samozrejme ochota, ale vprvom rade to bola realizcia strategickho plnu obce, ktor nielen analyzoval situciu, ale rozpracoval rieenia, asov harmonogram azdroje. Cel proces plnovania sa pritom realizoval vaka zapojeniu ud zobce vrtane samotnch Rmov, obecnho zastupitestva, profesionlnych facilittorov, akademickho prostredia a pod.. A tohto plnu sa vobci neustle dria. Pritom tu nejde origidn dokument, ale oiv materil, ktor sa pravidelne aktualizuje na zklade zhodnotenia u urobenho apoda potrieb, ktor aktulne nastan. No zkladn princp alebo smerovanie sa nemen snaha o o najviu integrciu rmskej komunity do obce acelkov rozvoj obce ako takej. Obec Spisk Hrhov le vHorndskej kotline vblzkosti okresnho mesta Levoa. M 1 300 obyvateov, z toho takmer 300 Rmov. Za poslednch desa rokov zavala obdobie nebvalho rozvoja, a to aj o do nrastu potu obyvateov. Zatia o poet Rmov sa vrazne nemenil, poet vinovho obyvatestva vzrstol takmer o30%. Na 600 stavebnch pozemkoch sa zaala, zana alebo vblzkej budcnosti zane individulna bytov vstavba a vaka tomu je mon predpoklada al nrast potu obyvateov minimlne o100%. Rmska komunita ije povine na ulici Generla Svobodu. Nejde osegregovan as obce, tob nie to, o by sa mohlo nazva osadou. Ulica je sasou prirodzenej urbanistickej osi obce, jej spodn as obva vinov obyvatestvo aobydlia Rmov prirodzene nadvzuj na obydlia ostatn, ktor sa navye nijakm zvltnym spsobom neodliuj o do typu vstavby. Na tejto ulici sa nachdzaj aj byty niieho tandardu vbytovom dome, ktorho exterir iinterir s od vybudovania pred iestimi rokmi vo vemi dobrom technickom i estetickom stave. tyri rmske rodiny bvaj v bytoch priamo v obci aniekoko rmskych rodn m odkpen pozemky pre vstavbu rodinnch domov medzi vinovm obyvatestvom. Obec meme vekoryso oznai ako najdynamickejie sa

13

rozvjajcu obec na Spii za poslednch 10 rokov. Dlhodobo sa venuje zlepovaniu ivotnch podmienok miestnej rmskej komunity a pristupuje k nej ako k rovnoprvnej skupine obyvateov. Rmska komunita v Spiskom Hrhove je vybaven technickou infratruktrou rovnakou mierou ako ostatn as obce a vetky sluby socilnej infratruktry s jej dostupn bez vnimky. Okrem toho je obec v bezprostrednej blzkosti segregovanej rmskej komunity Doany - Rokovce, ktor nem ani zkladn vybavenie technickej infratruktry a socilna infratruktra je pre u ako dostupn. Solidrnou iniciatvou obce Spisk Hrhov s aktivity, ktormi obyvateom marginalizovanch rmskych komunt Doany - Rokovce pomha, a to v oblasti zamestnanosti a socilnej inklzie (rekvalifikan kurzy, monos uchdza sa opracovn miesto vobecnej firme, sluby ternnej socilnej prce) avoblasti vzdelvania (odkpenie budovy vrmskej komunite avytvorenie poboky zkladnej koly). irok i odborn verejnos sa nezriedka pozastavuje nad uvedenm rozvojom obce a oznauje ho ako mal zzrak. Je vak potrebn podotkn, e tento stav tu nebol odjakiva. D sa poveda, e obec Spisk Hrhov sa do roku 2000 nim neodliovala od obc porovnatench o do potu obyvatestva, jeho zloenia, technickej vybavenosti at.. Zpohadu ivota rmskej komunity je sce mon tvrdi, e jej prslunci vobci ili na vyej rovni ako vokolitch obciach, bolo to ale dan predovetkm dobrm fungovanm ponohospodrskeho drustva v obci, kde bola via as komunity v produktvnom veku zamestnan, ako aj jej relatvne dobrou vzdelanostnou rovou. as komunity pracovala v stavebnch podnikoch a lesoch. Toto vetko sa odrazilo aj na ivotnej rovni, bvan a podobne. Popri tom vak as komunity ila v podmienkach porovnatench s inmi obcami, v nevyhovujcich provizrnych prbytkoch, s minimlnym vzdelanm avskol socilno-patologickch javov. Faktom je, e vrokoch 1989 1999 viditene anemerne vzrastal rozdiel medzi minoritnm amajoritnm obyvatestvom, ich predol prirodzen kontakty sa narali a medzi obidvoma komunitami rstlo naptie. Do produktvneho veku sa dostali prslunci minority, ktor dovtedy nemali monos pracova kvli veku a aktulne nemali monos pracova kvli tomu, e v regine nebol dostatok pracovnch prleitost. Toto obdobie smelo meme oznai ako obdobie prudkho padku rmskej komunity vSpiskom Hrhove, ato po vetkch strnkach.

14

Zklad toho o dnes nazvame spechom pri rieen problmov v obci Spisk Hrhov tvoril proces plnovania a tvorby Programu hospodrskeho asocilneho rozvoja obce. Dnes meme kontatova, e aj vaka tomu, e sa obec sstredila predovetkm na socilnu oblas, zktorej nevylila (neopomenula) rmsku komunitu, je v sasnosti obcou spenou a rozvjajcou sa. Predstavitelia obce u vtedy pochopili, e nie je mon (tob progresvne) plnova rozvoj pre spenejiu vinu bez menej spenej meniny, ktorej problmy rast oraz viac, rovnako ako aj jej poet. Nie je eln tu robi vpoet konkrtnych realizovanch aktivt, prehad spench imenej spench projektov. Ktmto informcim sa itate a zujemca ahko dostane prostrednctvom informanch kanlov obce. Okrem toho by len ich zoznam s krtkym popisom presahoval monosti tejto prce. Chceli by sme vak v prehadnej podobe popsa vlastn know-how, vaka ktormu sa podarilo obec ajej komunity rozvin do aktulnej podoby. Okrem toho je spomnan know-how kompletizovan nielen vaka sksenostiam z spench projektov a aktivt, ale aj vaka viacerm nespechom a chybm, ktorm sa vobci pochopitene nevyhli. Prve tie vak tvoria oporu pre sasn chpanie rozvoja ajeho ilustrciu. V rmci procesu strategickho plnovania boli identifikovan tri kov oblasti rozvoja komunt obce 1. rVzdelvanie; 2.rZamestnatenos; 3.rBvanie. Kov oblasti boli chpan ako tie, ktor zko spolu svisia do tej miery, e pri komplexnom rozvoji je nevyhnutn rozvja ich sasne, za predpokladu vhodnho prepojenia. Toto prepojenie nie je mon plone aunifikovane zada, vyplva toti zdanch podmienok, zdrojov, problmov a osobitch vchodsk konkrtnej lokality a komunity. Z tohto pohadu nie je vhodn hovori o prioritch v zmysle oblast. Kprioritm je mon prepracova sa a na zklade dobre pripravenho programu rozvoja. Tam priority urujeme a na rovni opatren. Vetky rozvojov oblasti sa nm teda logicky prelnaj a postupnos pri zsahoch vychdza zmonost rieenho zemia ajeho potencilu. Za ast chybu pri rieeniach otzok rozvoja pokladme nedostaton identifikciu kovch oblast, ktor s pecifick pre kad jedno zemie alebo zkosektorov poatie rozvoja vzmysle najbliie tri roky sa budeme venova rozvoju bvania a na ostatn oblasti prde as neskr. Oblasti rozvoja povaujeme za neoddeliten. alou astou chybou je nedostaton audit vlastnch zdrojov

15

apreberanie rozvojovch vzorcov zinch lokalt. Vyplvajc z kovch oblast boli identifikovan kov aktri rozvoja 1. Kompetentn samosprva; 2. Ternna socilna prca/komunitn prca; 3. Vlastn subjekt schopn prispie krieeniu problmov nezamestnanosti (obecn firma, obecn podnik); 4.Komunitn centrum. Za kovch aktrov povaujeme tie subjekty, ktor zabezpeuj prepojenos rozvojovch oblast a kontinuitu realizovanch zsahov na zklade strategickho, programovho (nie projektovho) pohadu. Bez plnosti kovch aktrov, ktorch innos svis s ostatnmi dleitmi aktrmi (MVO, rady, podnikatesk subjekty, experti apod.) je komplexn rozvoj ako realizovaten, pretoe tto priamo ovplyvuj, riadia azodpovedaj zaprocesy vjednotlivch rozvojovch oblastiach. Za ast chybu pri rieen rozvoja obc a komunt pokladme prve neprepojenos a nekoordinovanos innost kovch aktrov (resp. absenciu niektorch z nich). Realizciu rozvojovch aktivt tak preber len jeden (napr. obec alebo MVO) aje zrejm, e nem ancu na realizovanie aktivt vo vetkch kovch oblastiach rozvoja (z dvodu kompetenci, potencilu i prioritnmu opodstatneniu). S kovmi aktrmi svisia predpoklady (kvalitn potencil pre rozvojov procesy). Tvoria zklad pre realizciu rozvojovho programu. Ich identifikcia formlne nie je nim novm. Ak sa v praxi pozrieme na kvalitu tchto predpokladov, zva kontatujeme len formlnos a frzovitos, m sa rozvoj spravidla tie stva len frzou a namiesto komplexnosti sa meme v lepom prpade uspokoji s vsledkami zrealizovanho projektu. Zhadiska sksenost zplnovania rozvoja vobci Spisk Hrhov chceme obzvl upozorni na procesy plnovania bezpodmienene participatvnymi metdami. Bez dostatonho zmapovania zdrojov avchodsk, identifikcie potrieb aproblmov, a kvalitnej problmovej analzy nie je mon uvedomi si a definova rozvojov potencil, rozvojov zmery, limity, uri logiku zsahu a prepracova sa ku konkrtnym opatreniam aaktivitm. Tento predpoklad stoj na plnom zaiatku rozvojovch procesov. Vpraxi je takmer nemon stretn sa skvalitne spracovanou rozvojovou stratgiou komunt, m sa prprava a premyslenie rozvoja obmedzuje na realizciu niekokch dobrch npadov, ktor nm vak spravidla komplexnos atrval udratenos rozvoja nezaruia.

16

Sksenosti zo Spiskho Hrhova plne jasne hovoria, e zkladn predpoklady pre koncepn rozvoj s 1. Ochota akompetentnos samosprvy; 2. Aktivisti pracujci pre komunity; 3. Participatvna tvorba plnu rozvoja komunt vsinnosti skvalitnm PHaSR (Program hospodrskeho asocilneho rozvoja) aP (zemn pln); 4. Potencil pre tvorbu a manaovanie projektov; 5. Dobr spoluprca so kolami avzdelvacmi intitciami vokol. Po sksenostiach voblasti rozvoja komunt si dovoujeme tvrdi, e bez naplnenia menovanch zkladnch predpokladov rozvoja, by nebolo mon v obci realizova ani len as aktivt v takom krtkom ase, ako sa relne podarilo. Kompetentnosti samosprvy, komunitnm aktivistom astratgim potrebnm pre rozvoj sa venujeme na inch miestach. Tu by sme vak chceli zdrazni nevyhnutnos disponovania potencilom pre tvorbu a manaovanie projektov. U pri tvorbe plnov rozvoja bolo zrejm, e pre spracovanie, predovetkm vak manaovanie projektov bude potrebn nemal silie ako aj dostaton odborn potencil. Obec investovala do prpravy svojich zamestnancov v oblasti projektovho manamentu nemal prostriedky, ktor (ako dnes meme skontatova) sa niekokonsobne vrtili. Okrem zakolenia vlastnch zamestnancov sa obec stala sasou rznych siet mimovldnych organizci a partnerstiev, ktor poskytovali obci servisn sluby rzneho druhu, najm vak v oblasti tvorby projektov a projektovho manamentu. Najprv sa jednalo ozapojenie sa do programu Tvoj Spi apartnerstva s OZ ETP Slovensko, alej s OZ Spi Zdruenie pre obnovu a rozvoj reginu, lovk vtsni poboka Slovensko, Heiffer Slovensko, Partnerstvo socilnej inklzie Poprad Levoa aalie. Dlhodobo spolupracuje najm s OZ Spi Zdruenie pre obnovu arozvoj reginu, ktor sdli vobci, ako aj s Regionlnym rozvojovm partnerstvom. Zmieujeme sa otom nielen preto, e na tvorbu amanaovanie projektov nevynakladala obec vysok finann sumy, ale hlavne preto, e spolupracovala sorganizciami aumi, ktor dkladne poznali stav arozvojov zmery obce astotoovali sa snimi. Ruka vruke svlastnm potencilom obce sa stalo realitou, e obec nikdy nemala s oblasou tvorby a manaovania projektov najmen problm. Poukazujeme na tento fakt zdvodu astch chb inch samosprv, ke na tvorbu a manaovanie projektov nielene vynakladaj vysok sumy, ale projekty sa asto maj elatenmu inku, kee t, ktor ich tvoria i

17

manauj nepoznaj dkladne pecifik danej lokality. Napokon alm dleitm predpokladom pre koncepn rozvoj je dobr spoluprca so kolami avzdelvacmi intitciami. Slovensko a rovnako aj regin vchodu poda ns disponuje dostatonou arelatvne kvalitnou sieou vzdelvacch intitci rzneho druhu. Pre realizciu projektov vSpiskom Hrhove asto zohrvali kov lohu prve ony. Na najvyej rovni (univerzity) v rmci spoluprce asto zabezpeovali nevyhnutn evaluciu procesov zmeny a poskytovali metodick pomoc. Jednalo sa o spoluprcu s odbornkmi Univerzity Kontantna Filozofa vNitre aPreovskej Univerzity vPreove. Na niom stupni to boli stredn koly auovsk koly, ktor spolupracovali na projektoch i programoch, a v neposlednom rade miestna zkladn kola, ktor v plnej miere zdiea rozvojov programy obce a je ich neoddelitenou sasou. alej mme na mysli akadmie vzdelvania a in obdobn intitcie, ktor v priebehu niekokch rokov dokzali prispie kbudovaniu rozvojovho potencilu obce. Tvrdme, e bez vytvorench predpokladov pre rozvojov procesy by sa vyten ciele dosahovali len vemi ako. Preto vetkm zujemcom, ktor prichdzaj pre inpirciu, odporame sksenosti Spiskho Hrhova prehadne usporiadan vtabuke:
BUDOVANIE PREDPOKLADOV

SAMOSPRVA

AKTIVISTI

PROGRAMOVANIE

PROJEKTOVANIE

VZDELVACIE INTITCIE

Aktivisti pracujci prekomunity

Potencil pre tvorbu amanaovanie projektov

Ochota akompetentnos samosprvy

Participatvna tvorba plnu rozvoja komunt vsinnosti skvalitnm PHaSR aP

18

Dobr spoluprca so kolami avzdelvacmi intitciami v okol

Jasne deklarovan ochota samo-sprvy plnova a realizova rozvoj Sksenosti samosprvy s procesmi rozvoja

Dobr poznanie komunity a jej problmov

* Spracovanos kvalitnho a pouitenho PHaSR * Spracovanos P Prprava vlastnho potencilu pre tvorbu a manaovanie projektov

Dobr spoluprca so kolami v zem

Zapojenos aktivistov do komunitnho ivota

Realizcia spolonch aktivt samosprvy, aktivistov, MVO a kl Funkn prepojenos kola - obec - komunita rodi - diea

Personlne zabezpeenie strategickch procesov

Pripravenos aktivistov na vstup do strategickch rozvojovch procesov

Ak je potrebn mimo dobrho PHaSR, zapoatie programovania rozvoja komunity Prprava a realizcia drobnch projektov pre komunity

Fungujca socilna prca v obci, obzvl TSP Zriadenie a prevdzkovanie obecnej firmy - soc. podniku Vybudovan priestorov a technick zzemie - komunitn centrum Socilna mobilizcia Analza zdrojov, vchodsk, stavu

Tvorba socilnych siet

Pravideln a odborne veden komunitn stretnutia

* definovanie potrieb * identifikcia a analza problmov * nvrh konkrtnych rieen v strednodobom horizonte

19

Parafovanie programu samosprvou Tvorba projek- Tvorba projektov na zklade tov na zklade aktulnych aktulnych grantovch grantovch schm v schm v rmci stratgie rmci stratgie rozvoja rozvoja

Vsledkom budovania predpokladov by malo by:

pripravenos na komplexn rozvoj Pripravenos pre riadenie a pln garanciu kvalitnej realizcie trvalho rozvoja, dobr personlne, priestorov, technick a in podmienky potrebn pre rozvoj Dobr spoluprca a prepojenos aktrov rozvoja s komunitou Jasnos rozvojovej stratgie vychdzajcej zdola, logika zsahov, konkrtnos adekvtnych postupov Zskavanie prostriedkov na realizciu stratgie Fungujce partnerstv, prepojenos s existujcimi systmami inklzie

Ako u bolo vyie povedan, rieenie problmov, ktor obsahuj kov oblasti rozvoja, nie je mon aplikova linerne po jednotlivch oblastiach, ale vdy vkomplexnom prstupe apreviazanosti. Oblas vzdelanie a vzdelvanie nebola od zaiatku pri nastavovan rozvojovch procesov vobci ponman ako to, o sa tka vlune kolstva akonvennch vzdelvacch intitci. Ako napoved pomenovanie oblasti, jedn sa o zlepovanie kompetenci irokho spektra pre o najmenej problematick uplatnenie sa vivote. Stouto oblasou sviselo najviac prvch konkrtnych rozvojovch krokov v obci, a to aj napriek tomu, e boli okolm oznaovan ako zbyton, neinn, roben namiesto dleitejieho priameho vytvrania pracovnch prleitost, stavania bytov a podobne. Dnes meme kontatova, e tento prstup priniesol postupne uspokojiv vsledky vneposlednej miere prve voblasti zamestnania abvania.

20

V tejto etape dolo k prprave a posilneniu kovch aktrov rozvoja samosprvy a komunitnch pracovnkov. Bola posilnen kompetentnos pracovnkov samosprvy ako aj jej volench predstaviteov (zastupitestva) pre rieenie otzok rozvoja, predovetkm v oblasti socilnej. Rznorodmi aktivitami sa snaili zmeni postoje aprstup krieeniu problmov komunt (najm rmskej). Postupne sa na tejto rovni podarilo zmierni diskriminan prstupy na rovni obianskej asamosprvnej, zaali sa podporova mnoh drobn aktivity rmskej mldee, ien, dchodcov apod.. Druhm kovm aktrom boli pracovnci, ktor denne akoncepne zaali pracova priamo v rmskej komunite. V roku 2001 to bola prca tzv. komunitnch aktivistov, neskr ternnych socilnych pracovnkov akomunitnch pracovnkov. Bez ohadu na ich pomenovanie sa jednalo o kadodenn rieenie problmov v komunite, asistencie pri prvnych konoch, poradenstva pri hospodren rodn at.. Tto pracovnci boli medzilnkom medzi samosprvou, majoritou aminoritou. Najdleitejm aktrom rozvoja, ktor vtomto obdob vstpil do diania bolo komunitn centrum (vtedy nazvan Komunitn rozvojov a servisn centrum, KRSC). Vzniklo prirodzene ako nevyhnutnos pre koncepnejiu prcu samosprvy a komunitnch aktivistov. Vnevyuvanch priestoroch vhavarijnom technickom stave (niekdajie stajne) za priinenia obce, aktivistov, mimovldnych organizci no najviac ud zkomunt, vznikli priestory aosi ako intitcia, ktor tu bola permanentne pre vetkch obanov, vetky vekov kategrie, vetky vrstvy obyvateov avetky komunity. KRSC (ako bolo nazvan) vzniklo vo formujcom sa novom centre obce, o poda nho nzoru tie vytvorilo jeho pozitvne vnmanie medzi vetkmi obanmi. Ako bolo povedan vyie, vpoet aktivt tchto kovch aktrov v obdob vzniku KRSC by presiahol monosti tejto publikcie, preto sa poksime zamera iba na koncept kovej oblasti vzdelanie avzdelvanie, skrz kovch aktrov rozvoja samosprva, komunitn prca, MVO aKRSC. Zklad pre rieenie rozvojovej oblasti vzdelanie a vzdelvanie tvorilo komunitn centrum, ktor bolo bezprostredne prepojen (tvorilo koordinan centrum) so samosprvou ajej orgnmi, zkladnou kolou vobci, komunitnmi pracovnkmi, mimovldnymi organizciami aneformlnymi zdrueniami obanov. Pre vekov kategriu det sa zameriavala innos KRSC na klubov innos (premietanie filmov pre deti, pravideln stretnutia det pri tan

21

rozprvok, vtvarn aktivity a pod.) Pre deti z rmskej komunity boli pecificky naviac realizovan nasledovn aktivity: V rmci predkolskej prpravy - jazykov prprava det od 5. roku veku (as det na aktivitch komunitnch pracovnkov s matkami); rozvoj grafomotoriky (pecifick innosti s komunitnmi pracovnkmi aasistentmi); hygienick nvyky (pri vetkch aktivitch). V rmci vzdelvania det povinnej kolskej dochdzky douovanie det vpodobe kolskej klubovej innosti KRSC; vonoasov vzdelvacie aktivity (nun); spoluprca so Z vzmysle posilovania zrunost identifikovanch det, rieenie vchovnch problmov apod.; zdravotncka a sexulna vchova (v rmci besied aklubovej innosti). KRSC vyvjalo innos aj v oblasti kultrnej a spoloenskej. Ilo hlavne o aktivity pre mlde, ktor boli realizovan pre majoritu i minoritu, zujem o ne bol vak takmer 100% len zo strany mldee z rmskej komunity. Boli to najm motivan programy a aktivity prpravy pre zamestnanie; motivan programy pre vzdelvanie atdium; rodinn vchova arodiovsk prprava. Pre dospelch KRSC realizovalo viacero programov, ktor boli prioritne zameriavan na rodinn hospodrenie (rozpotovanie, sporenie, vedenie domcnosti, efektivita energetiky domcnosti); zvyovanie kvality ivota (zdravie, technolgie, rzne osvetov aktivity, samozsobitestvo); zamestnanie (individulne a skupinov akn plnovanie) a pod.. Popri dospelch z rmskej komunity sa pravidelne a v hojnom pote aktivt zastovali aj obania z majoritnej komunity. Hlavne vaka aktulnosti tm akvalitnm koliteom bol oprogramy vek zujem. KRSC (dnes v obci nazvan diela) existuje dodnes, vyie popsan aktivity sa vom vak realizuj u len sporadicky avyslovene poda potreby obanov. Jeho celkov prnos pre obec hodnotme jednoznane vysoko pozitvne. Vreime, ktor sme opsali, KRSC fungovalo asi 5 rokov apostupne sa jeho aktivity prirodzene presvali na in miesta a do inch intitci (Obecn firma, Centrum vonho asu, Zkladn kola, Reedukan centrum, Zkladn umeleck kola, vlastn priestory ainnosti klubov azdruen). Dovolme si teda kontatova, e KRSC vemi dobre splnilo svoju lohu pri rozbiehan rozvojovch procesov, naplnilo svoje poslanie a aktulne potreby komunt v tejto oblasti. Aktulne potreby obanov a obce z neho dnes vytvorili posilovu, klubovu, uebu atriedu pre detaovan pracovisko odbornho uilia. S innosou KRSC, samosprvy a komunitnch pracovnkov

22

sviselo mnostvo projektov a programov zameriavanch na kurzy udovch remesiel, chov hospodrskych zvierat, pestovanie rastln a ponohospodrskych plodn at.. V tomto prpade sa jednalo opremostenie salou rozvojovou oblasou zamestnanos. Oblas rozvoja zamestnanos azamestnatenos Prioritou pre rieenie problmov v tejto rozvojovej oblasti bolo zlepovanie podmienok pre zamestnatenos obanov. Tkala sa majority i minority, aktivity a innosti sa vykonvali spoiatku prostrednctvom KRSC (spomnan kurzy, motivan stretnutia apod.), neskr boli tvoren arealizovan rzne projekty zameran na zlepovanie zamestnatenosti vspoluprci sprslunm radom prce, podnikateskmi subjektami a mimovldnymi organizciami. Projekty prinali konkrtne vsledky, asce pripravench ud pre zamestnanie sa (stavebnctvo, ponohospodrstvo), zkladn samozsobitestvo (chov opanch akz, pestovanie zemiakov a zeleniny). Popri tchto aktivitch fungovalo v rznych podobch aj pracovn poradenstvo. Najprv na rovni asistencie komunitnch pracovnkov, neskr na rovni priamej spoluprce s prslunm radom prce a po kancelriu pracovnho poradenstva zriaden obecnm radom. Tri roky fungovala v obci kancelria Centra loklneho pracovnho poradenstva, prostrednctvom ktorho boli testovan aspene realizovan pecifick prstupy vprci sklientom hadajcim zamestnanie, vyhadvanie prce a po asistenciu pri nstupe do pracovnho procesu. Nevyhnutnm bolo prepjanie oblasti zamestnatenosti a vzdelvania, asce skrz spomnan pracovn poradenstvo, avak aj aktivity kvalifikcie arekvalifikcie, realizovan skrz miestne prslun rad prce, sktorm dobr spoluprca tvorila zklad pre spen napanie cieov. Najvznamnejm kovm aktrom rozvoja v oblasti zamestnanos sa stala Obecn firma socilny podnik. Vznikla azaala sa rozvja vnajdleitejej etape koncepnho prepjania rozvojovch aktivt. Previazanosou na vzdelvanie, zamestnatenos a hlavne zamestnanos na seba prebrala kov kompetencie a lohy pri rieen otzok koncepnho akomplexnho rozvoja. Pojednva onej samostatn prspevok. Na tomto mieste je vak nevyhnutn spomen ju zpohadu pochopenia komplexnosti. Pomocou obecnej firmy sa toti podarilo vytvori adoplni vemi dleit lnok nevyhnutn pre rieenie kovch oblast rozvoja, asce priamu tvorbu pracovnch prleitost pre tch, ktor to najviac potrebuj. Okrem toho (tak ako predtm KRSC

23

zinho aspektu) zaala obecn firma tvori aksi koordinan rozvojov jednotku. Bez jej fungovania by si nebolo mon predstavi rozvoj obce vtakej podobe, ako ho meme vidie dnes. Tak ako bolo vyie uveden premostenie z rozvojovej oblasti vzdelvanie do oblasti zamestnanos cez KRSC, tak meme uri miesto obecnej firmy pri premosten rozvojovej oblasti zamestnanie do rozvojovej oblasti bvanie. Oblas rozvoja bvania Problmy spojen s oblasou bvania boli pri tvorbe stratgie rozvoja identifikovan ako jedny z najvnejch. S bvanm sviseli alie problmy, napr. nedostaton hygiena det idospelch, vysujce do alch problmov vkolch, potencilnom i aktulnom zamestnan, alej problmy voblasti zdravia, ako ast infekn ochorenia, epidmie apod., alej problmy sdomcou prpravou det na vyuovanie, ako aj alie svisiace problmy. Spolonm menovateom pre rieenie tohto spletenca problmov bolo rieenie problmov bvania lenov komunity. Vvode sme kontatovali, e do r. 1989 bola situcia vSpiskom Hrhove relatvne lepia (v oblasti bvania) ako v okolitch obciach. T vak ani zaleka (a na vzcne vnimky) nedosahovala rove atandard stavu bvania majority. Naviac sa po r.1989 zaali rozirova vlokalite ulice Gen. Svobodu aj neleglne stavby, rzne prstavby i objekty, ktor sce slili na bvanie, avak ani zvonku nepripomnali ni, o by sa obvatenmu priestoru podobalo. Pvodn komunita sa zaala nekontrolovatene rozirova o ud, ktor prichdzali z inch lokalt, bez trvalho i prechodnho pobytu abez koncepnej intervencie by sa pravdepodobne opakoval aj v obci Spisk Hrhov scenr podobn inm obciam, kde vznikli doslova nekontrolovaten get alokality, ktor meme nazva neprehadnmi loiskami nepredstavitenho mnostva problmov. Aj v tejto oblasti boli podnikan prv kroky prostrednctvom KRSC. Boli to aktivity smerovan ku kultre bvania, vedenia domcnosti, hygiene, spoluitiu apod.. alej to boli aktivity smerovan kestetizcii vonkajku obytnch domov, dvorov, priedom, udriavaniu verejnch priestranstiev atak podobne. Obec ako kov aktr zaala dba na rigorzne dodriavanie legislatvy tkajcej sa vstavby, zaala pomha smajetkovo-prvnymi vysporiadaniami pozemkov adomov, legalizciou bvania tam, kde bol dodran aspo zklad pre monos legalizcie. Zaala riei a nastavova systm plnenia si povinnost tkajcich sa dan apoplatkov vo vzahu krelne obvajcim lenom

24

domcnost. Popri tom nastavovala systm zberu a vvozu odpadu, likvidcie smetsk a zneistenia ulice, predovetkm vak systm zamedzovania vzniku iernych skldok. Popri tom vetkom sa samosprva pustila do neahkho procesu vstavby vlastnch bytov niieho tandardu. Tu zohrala svoje nezastupiten miesto obecn firma, ktor vlastnmi monosami zabezpeovala viac ne polovicu realizanch prc pri vstavbe bytov. Naviac pri vstavbe priamo participovali aj budci njomnci a to nad rmec vtedy platnch podmienok pre vstavbu bytov poda vnosu Ministerstva vstavby aregionlneho rozvoja SR. Vporovnan sostatnmi obcami, kde sa program rozvoja bvania prostrednctvom vstavby bytov niieho tandardu realizoval, sa problmy pri vstavbe nemnoili, ale naopak, vrazne redukovali. Do procesu spoluprce boli aktri (budci njomcovia) starostlivo vyberan a pripravovan vaka spoluprci sKRSC, komunitnmi pracovnkmi a pracovnkmi jednotlivch refertov obce. Proces sa pripravoval tak, aby dokzal riei problmy o najefektvnejie. Zrete sa kldol na posudzovanie problmov ako napr. vysok poetnos det v domcnosti, nevyhovujca viacgeneranos, aktulny stav obydlia a jeho perspektva, avak aj zapjanie lenov domcnost do obecnho diania, as na verejnch prcach (napr. pri odstraovan smetsk), zujem o prcu v obecnej firme, potencilna schopnos plati njomn, vysporiadan zvzky voi obci alebo rznym inm veriteom (banky, nebankov intitcie) amnoho alch. Vsledkom tohto snaenia bol takmer bezproblmov proces vstavby, veobecn spokojnos komunity so spravodlivm prerozdeovanm bytov, likvidcia neleglnych stavieb a to obzvl objektov nevhodnch na bvanie, predovetkm vak dnes po rokoch kontatovan bezproblmovos pri hradch njomnho, zachovalos a vlastn drba spolonch priestorov a exteriru. alch faktorov, ako podstatne zlepen hygiena det adospelch, eliminovanie astch infeknch ochoren i neregulovan prchod obyvateov zinch lokalt, by sme mohli vymenova mnostvo. Z oblast svisiacich s rozvojom je dleit podotkn, e vstavbou spomnanch bytov niieho tandardu sa nielen podarilo realizova mnostvo prc prostrednctvom obecnej firmy, ale e aj viacero njomcov zapojench do vstavby sa po dokonen vstavby vobecnej firme zamestnalo. Okrem toho sa postupne zaal meni aj vzhad celej ulice, kee aj t, ktor zaali pracova vobecnej firme postupne zaali

25

napr. omieta svoje domy, ktor boli bez omietky desaroia, zaali dostavova i pristavova svoje obydlia kvalitnmi technolgiami, podstatne sa zvila napojenos obydl na verejn vodovod akanalizciu (dovtedy bez vody aodkanalizovania domcnost). Posunom v oblasti bvania je aj to, e tyri rmske rodiny ij v bytovch domoch medzi ostatnm obyvatestvom a je potrebn podotkn, e bez akchkovek problmov, ako aj to, e v novch lokalitch obce kde prebieha iv vstavba rodinnch domov s aj stavebn pozemky odkpen obyvatemi z rmskej komunity. Obec aktulne riei vstavbu alieho bytovho domu (rovnako v novej lokalite, kde sa zana vstavba), kde bude priestor pre bvanie rmskych rodn rovnak ako pre ostatn rodiny. Krdom obce je, e realizciou programu i projektu ni nekon. Naopak, vetko sa zana. Ke sme zaali hovori otom, e na zaiatku celho pribline 12-ronho procesu zmeny bolo plnovanie, je treba zdrazni, e sa jedn o obdobie neustlych zmien, inovci a dopania niekokch plnov. Samotn PHaSR obce bol za toto obdobie kompletne vypracovvan trikrt apopri om existuje mnoho alch dleitch stratgi akoncepci, ktor sa napaj aj vaka tomu, e sa neustle hodnotia, prehodnocuj, prepracovvaj a dopaj. VSpiskom Hrhove pochopili, e zmeny sa nerodia ahko, e rozvoj nie je krtkodobou zleitosou a aj preto sa riadia tm, e Najpomalia cesta asto najrchlejie vedie kcieu.

26

Dva podobn prstupy - Peovsk Nov Ves aSverov

Pri predstavovan prkladov dobrch prax jednotlivch obc vo vzahu krmskym komunitm, sme vybrali aj dve obce, ktor s si vemi podobn, ale zrove maj mnostvo odlinost. Ide o nevek obce na severovchode Slovenska Peovsk Nov Ves a Sverov. Obidve tieto obce maj odlin podmienky, odlin vchodiskov situcie, ale vemi podobn prstupy, ktor s svojim spsobom dos uniktne. Uniktnos pritom nespova vo vekch finannch zdrojoch zskanch mimo obce, ale vuniktnom prstupe obce ako takej avmaximlnom vyuvan toho, o maj v obci kdispozci. Ak by sme mali vemi krtko opsa v om spova nami prezentovan prstup, s to vemi podobn prioritn roviny ako v prpade Spiskho Hrhova komplexn prstup k miestnej rmskej komunite a siln osobnos starostu, ktor aktvne do celho tohto procesu vstupuje. V Peovskej Novej Vsi je to starosta Jaroslav Baas avo Sverove Pavol Ceuch. Obidvaja starostovia, patria medzinajdlhie sliacich starostov v regine a aj v celoslovenskom pomyselnom rebrku im patria popredn prieky. Obaja starostovia vykonvaj svoju funkciu u od roku 1994. Ak vprpade Spiskho Hrhova bol komplexn prstup postaven na precznom plnovan a analzach zaloench na takmer a akademickom prstupe, vtchto dvoch obciach je komplexn prstup postaven na zdravom sedliackom rozume, buldoej zaatosti starostov aich spolupracovnkov apresveden, e rmska problematika sa v ich obci jednoducho MUS riei. Vemi krsne to v tomto smere povedal Pavol Ceuch, ke cel tto problematiku zhodnotil nasledovne: Je iluzrne si myslie, e zRmov raz bud Gdovia alebo bieli. Nebud. Ani my nikdy nebudeme Rmami. Ale sme tu spolu amusme tu spolu i. Nikam sa nepober ani oni ani my. Treba preto hada tak rieenia, ktor nm umonia i TU, i SPOLONE, ai bez problmov. Obidvaja starostovia sa rozhodli vrmci svojej obce pristupova k miestnej rmskej komunite komplexne. Obidvaja pochopili, e zkladom je dobr vzah s komunitou a vemi intenzvna prca smajoritou. Zkladnm prstupom je poskytnutie RELNYCH monost pre miestnych Rmov, aby si zmenili svoju situciu vlastnmi aktivitami. Ani Jaroslav Baas ani Pavol Ceuch to zo zaiatku nemali ahk na takto prstup ani majorita ani Rmovia dovtedy neboli zvyknut.

27

O pomoci Rmom sa viac hovorilo ako konalo. Rmom sa akosi nepomhalo, museli si pomc sami. Aoni si pomhali ako (ne)vedeli. Ke si toto obidvaja starostovia uvedomili, zaali podnika kroky aby sa to zmenilo. Zaali presvieda ud (majoritu aj Rmov), hada spolupracovnkov, zdroje, monosti. Asi najviac problmov paradoxne mali s presviedanm majority. Uritou vhodou bola skutonos, e obe obce s hlboko veriace apochopenie nali prve vcirkevnch intitcich. Hlavne vtedaj biskup (dnes u arcibiskup) mons. Bernard Bober bol maximlne npomocn. Druhm spolonm rysom oboch obc bola skutonos, e v obciach sa zaali vek investin projekty v obidvoch obciach sa stavalo, opravovalo, zveaovalo, menilo vetko o sa len dalo. Stavali sa alebo rekontruovali ininierske siete, cesty, portovisk, obecn rady, kolsk zariadenia, kultrne domy, cintorny apod.. Obidve obce sa zaali viditene meni. Aak sa obec zveauje audia maj pocit, e smerovanie obce ide dobrm smerom, s ochotn akceptova aj tak novinky akmi je pomoc Rmom. Niekedy ako, ale nakoniec to pochopia apridaj sa. V obidvoch obciach realizovali mnostvo aktivt smerujcich kzlepeniu situcie Rmov, ale dve boli voboch prpadoch dominantn bvanie aprca. Kad pritom pristupoval ktejto problematike trochu inak po svojom. Via z tchto obc je Peovsk Nov Ves, ktor sa nachdza v okrese Sabinov (Preovsk kraj). Le v dol riek Torysa a utinka, v nadmorskej vke 345 m. n. m.. Je lokalizovan na trase ttnej cesty v smere Preov - Star ubova. Peovsk Nov Ves m bohat histriu. Jej zaloenie sa datuje pred 11. storoie. Prv doposia znma psomn zmienka o obci je z roku 1248. V spise pamiatok sa uvdza es nehnutench kultrnych pamiatok (katiele a krie), ktor boli postaven v 16. - 19. storo. K vekm vhodm patr bezprostredn blzkos hospodrsky vemi atraktvneho Sabinova, ktor je vzdialen od obce 4 km. Od mesta Preov Peovsk Nov Ves del vzdialenos 25 km. Peovskou Novou Vsou prechdza jednokoajov eleznin tra Kysak Plave Muszyna, ktor tvor jun hranicu intravilnu obce. Dka jej katastrlnych hranc je 15 km, samotn kataster m rozlohu 1175 ha. Peovsk Nov Ves je strediskov sdlo miestneho vznamu. Jeho spdov zemie zaber priestor, ktor tvoria katastre obc Jakubova Voa, ervenica, Hanigovce, Jakovany, utina a Olejnkov.

28

Peovsk Nov Ves spolu s niekokmi priahlmi obcami s zaraden do urbanizanho priestoru obvodnho vznamu sdla Sabinova. Samotn intraviln Peovskej Novej Vsi sa rozklad na ploche 218 ha, o je 18,6% z rozlohy katastrlneho zemia. Obec m vemi dobre rozvinut infratruktru. Je plne elektrifikovan, m vlastn vodovod, kanalizciu aplynofikciu. Vobci sa nachdza plne organizovan zkladn kola s materskou kolou (riaditeka Mgr. Valentna Krajkov), s tu ambulancie veobecnho lekra, zubnho lekra apediatra, lekre, tyri obchody potravinrskeho zamerania, dve predajne so spotrebnm tovarom, autoopravova, p barov apohostinstiev. Obec mala k31. 12. 2010 celkovo 2424 obyvateov (1188 muov a 1236 ien). V sasnej dobe Rmovia v obci tvoria pribline 600 obyvateov (o je takmer tvrtina obce). Bvaj vdvoch koncentrcich v severnej asti obce pri potoku utinka. Nikto z miestnej rmskej komunity nebva medzi majoritou, aj ke je nutn poveda, e obidve koncentrcie oddeuje nermska zstavba. Komunitu viadnom prpade nie je mon charakterizova ako idelnu alebo bezproblmov. Vina bva vsamostatnch rodinnch domoch rznej kvality (od chatr a po vemi slun menie rodinn domeky), v osade je aj trojposchodov bytov dom s 12 bytovmi jednotkami z roku 1990 a11 novopostavench bytov niieho tandardu postavench vroku 2007. O komunite a jej problmoch v oblasti zamestnanosti starosta Jaroslav Baas povedal: Z celkovho potu takmer 600 Rmov prihlsench na trval pobyt vnaej obci ani jeden nie je vysokokolsky vzdelan, ani jeden nem maturitu. Za starostu som bol zvolen v roku 1994. Teda pred 17 rokmi. Vtedy bolo v obci okolo 300 Rmov. Za toto obdobie nm stpla populcia Rmov takmer o100%. Z uvedenho je zrejm, e polovica Rmov je vo veku do 18 rokov. Ke porovnvam situciu pred 17 rokmi a teraz, musm poveda, e situcia sa nezlepuje, skr naopak. Rmovia strcaj pracovn nvyky, chba im pracovn disciplna, u nedoku cestova za prcou. Dnes u mnoh nedoku pracova plnch osem hodn denne. To vak nie je dvod na rezignciu, ale prve naopak na mobilizciu. Pasivita vtomto smere by sa naej obci poriadne vypomstila. V roku 1968 bval vedenie Miestneho nrodnho vboru

29

vybudovalo a uviedlo do prevdzky drobn prevdzkare - tehelu. V priemere tu pracovalo okolo 100 ud, z toho viac ako polovica boli Rmovia. V obci nebolo jednho dospelho Rma, ktor by nebol zamestnan. Po roku 1990 sme museli vrobu tehly uzatvori. Ke prili za prvej Meiarovej vldy vysok podpory pre nezamestnanch, Rmovia postupne z prce odchdzali. V roku 1995 som prepal z tejto prevdzkarne poslednho Rma vajdu Andreja erveka. Kee nai Rmovia mali urit pracovn zrunosti a nvyky, vyuval som vetky formy zamestnvania, ktor poskytoval rad prce a miestny trh poadoval. Zaloili sme v obci obecn podnik, v rmci ktorho sme tieto aktivity realizovali, ale vyuvali sme na to aj monosti mimovldnych organizci, s ktormi sme vemi intenzvne spolupracovali, m vznikla mnohostrann vhoda pre obec, pre samotn MVO asamozrejme aj pre Rmov. Prevdzkovali sme okrem inho stolrsku dielu, stavebn vrobu, miestnu retaurciu, krajrsku dielu, v ktorej pracovali aj tyri Rmky. Uchdzali sme sa o granty, psali iadosti a projekty. Mnoh boli spen, ale ete viacej bolo takch, ktor zrznych prin podporen neboli. Vetky realizovan aktivity viedli vak ktomu, e som zaal by viac podnikateom ako starostom. V roku 2000 sme predali cel zkladn imanie obecnho podniku skromnej osobe. V sasnej dobe arel sasti prenajmame miestnym podnikateom. To vak neznamen, e by sme rezignovali na aktivity vtejto oblasti. Len sme si dali tak povediac trochu oddychu. V poslednch rokoch zamestnvame Rmov na malch obecnch slubch a aktivanej innosti. V priemere je to 50 a 100 Rmov rone. Vina z nich pracuje na zveaovacch prcach. V rmci schvlenej Loklnej stratgie komplexnho prstupu sme reagovali na vzvu a podali projekt zameran okrem inho prve aj na zamestnanos. Zmerom je prostrednctvom kolen a cvinej firmy v konenom dsledku prestava nevyuit pece na vrobu plenej tehly na zriadenie pracovnho inkubtora pre dlhodobo nezamestnanch. Obnovenm vroby v priestoroch bvalej tehelne vidm urit monos v miestnych podmienkach zamestna skupinu Rmov. Bez podpory ttu to sami nedokeme. Rmovia snvaj, e sa tam raz vrtia pracova. Treba tu jasne poveda, e Rmovia pracova chc a vedia. Najviac demotivujcim je pre nich vak sasn socilny systm, ktor rob vetko pre to, aby klient, ktor sa vom nachdza bol pasvny, resp. aby zneho viadnom prpade nevystupoval. Druhou oblasou na ktor sa vobci vo vraznej miere orientuj

30

je bvanie. Oproti mnohm inm obciam, v Peovskej Novej Vsi u vyskali takmer kad formu pomoci miestnym Rmom vtejto sfre. V roku 1990 boli v obci postaven klasick panelov viacposchodov bytovky. Predol prstup, ktor bol k ich obyvateom znane pasvny sa vemi neosvedil, vsledkom oho bola ich znan devastcia a vysok podlnosti. To zalo a tak aleko, e jedna z bytoviek sa stala takmer neobvatenou, a preto sa obec rozhodla iniciova vstavbu bytov niieho tandardu. Cel tto aktivita sa realizovala vrokoch 20042007. Neprelo to vak idelne a bez problmov. Nov bytov dom s 11 bytovmi jednotkami bol uren njomnkom schtranej bytovky, ktor u vtom ase bola staticky naruen atto bolo nutn nsledne asanova. Traja njomnci tejto bytovky vak neshlasili s odpracovanm 20% prc na vstavbe, preto obec nala inch troch zujemcov o pridelenie bytu z inej bytovky v osade, ktor sa po ukonen vstavby jednoducho vymenili. Na cel tto aktivitu, zskala obec dotciu z Ministerstva vstavby aregionlneho rozvoja SR vo vke tyri miliny korn. Problmy s vstavbou vak v iadnom prpade nie je mon v plnej miere pripisova iba miestnej rmskej komunite. Obec do celej tejto aktivity investovala nemal finann prostriedky, udsk kapitl aete viacej asu, pritom vek as znich absorbovala znan administratva zo strany ttu ajeho organizci i verejnch intitci (vysporiadanie pozemkov, dokumentcia, ininierske siete a pod.). Ke na posledn chvu dodvate vody (Vchodoslovensk vodrne a kanalizcie) odmietol akceptova individulne vodomery a printil tak obec akceptova iba jeden spolon vodomer pre cel bytov komplex, dola Jarovi Baasovi pomyseln miera tolerancie. Cel tto aktivita ma priviedla k presvedeniu, e viac byty niieho tandardu vnaej obci stava nebudeme. Ato nie preto, e by to Rmovia nepotrebovali, ale pre ich nadmern administratvnu za pre obec pred samotnou vstavbou, poas nej a po jej skonen. V kontexte naej obce anaej rmskej komunity sa to jednoducho neoplat aje to mlo efektvne. Ak si spotam financie, energiu a as, o sme do toho dali aete budeme dva, tak zpohadu obce ide ovemi mlo rentabiln investciu. Spotal som si, e ak toto vetko investujem do vysporiadania pozemkov a pomoci Rmom, aby si postavili vlastn bvanie, vyjde ma tto aktivita lacnejie, budem ma s ou podstatne menej problmov ahlavne nezaam obec na alch 30 rokov (zvraznenie autora). Takmto spsobom vyrieime niekoko problmov zrove.

31

Rmovia bud musie by vtomto smere aleko aktvnej, sm vpodstate nemaj problm, stavbu si zrealizuj poda vlastnch predstv, bud sa ou podstatne lepie stara audrova ju. To, e sa do nej zapoja hlavne t ikovnej, vnmam ete ako al bonus pomoc obce ich bude viacej motivova a bud prkladom pre ostatnch. A prve to v sasnej dobe realizujeme vnaej obci. Ak sa do toho nechce ttu, tak to musme urobi na obecnej rovni sami jednoducho sa pokame pretna zaarovan kruh zvislosti tejto komunity na socilnom systme a spolieha sa v stle vej miere na vlastn schopnosti. Obec sa rozhodla majetkovo-prvne vysporiada pozemky, pripravi ich po technickej strnke (sancia svahu, spevnenie podloia, vstavba ochrannch mrov apod.) aponknu ich miestnym Rmom na individulnu bytov vstavbu. Pri samotnej individulnej bytovej vstavbe obec Rmom pome ato hlavne vrovine administratvnotechnickej. Zujem zo strany Rmov nateraz prevyuje monosti samosprvy. Paralelne stouto aktivitou samosprva obce pokrauje aj v alej aktivite. Ide ou dlhie trvajcu legalizciu obydl Rmov postavench bez stavebnho povolenia. Mnoh rmske rodiny u maj svoje domy skolaudovan a bolo im pridelen orientan slo domu. Legalizcia, okrem inho umouje Rmom zska aj prspevok na bvanie. Niektor obydlia (ide hlavne odreven chatre) vak nie je mon zlegalizova. Za poslednch niekoko rokov sa obecnej samosprve podarilo zlegalizova viac ako polovicu vetkch domov vkomunite. Samosprva obce pri uhrdzan platieb za njom v niekokch rodinch spene vyuva aj intitt osobitnho prjemcu, priom komunikciu s rmskymi rodinami zabezpeuje komunitn pracovnka, ktor obec zamestnva. Minul rok zaviedla obec v osade ete jednu novinku, ktor sa vemi osvedila. Osada je z urbanistickho hadiska nie vemi vhodne lokalizovan aete problematickejie je urbanistick rieenie. Neplnovan vstavba viedla vminulosti ktomu, e cestn komunikcie nie s vemi vyhovujce. Do osady sa d dosta iba osobnmi motorovmi vozidlami. Svmi automobilmi je to u vemi problematick. Tak auto na vvoz komunlneho odpadu sa do osady jednoducho nedostane. Vminulosti sa otzke vvozu komunlneho odpadu vosade venovala len okrajov pozornos, ktor sa v podstate obmedzila na pristavenie

32

vekokapacitnho kontajnera a jeho nepravideln vyvanie. To, e to vemi nefungovalo, nie je nutn obzvl zdrazova. Takouto situciou trpelo hlavne ivotn prostredie vkomunite, ale aj cel obec, nehovoriac u otom, e vyberanie poplatkov za odvoz komunlneho odpadu (povinnos ktorho obci predpisuje zkon) sa v takchto podmienkach ako zdvoduje aete aie realizuje. Starosta obce zaal rozma ako cel tto situciu vyriei apriiel srelatvne jednoduchm rieenm. Do celej komunity umiestnil niekoko desiatok tzv. kuka ndob na komunlny odpad tak, aby zkadho domu knim bolo blzko. Vrmci malch obecnch sluieb vylenil troch Rmov, ktorch lohou je pravidelne - raz denne, na pecilne upravenej kre, odvies tieto ndoby pred osadu a vysypa ich do pristavenho vekokapacitnho kontajnera. Vsledok nenechal na seba dlho aka. istota osady sa vrazne zlepila. Starosta to skontatoval vemi jednoducho: Nepamtm si, aby niekedy bol vosade v poriadok. Miestni Rmovia, podobne ako aj vetci neRmovia kdekovek na Slovensku, si jednoducho zvykli na skutonos, e odpad sa pravidelne vyva. Do ndob na odpad to maj blzko apreto nemaj dvod ho vyhadzova inde. Jednoduch, ale inn rieenie, ktor sa d zrealizova kdekovek. Chce to len rozbehn apotom vtom vydra. Vyie uveden aktivity v iadnom prpade nie s jedin, ktor sa vPeovskej Novej Vsi realizuj pre miestnu rmsku komunitu (alebo spolone sou). Vpoet vetkch by presiahol monosti tejto publikcie. Zmnostva aktivt meme spomen napr. kadoron organizovanie Da Rmov, krkov avonoasov innos pre deti, ternnu socilnu prcu, rzne besiedky ivystpenia Rmov vobci. Vemi aktvna je aj duchovn prca sRmami, ktor sa realizuje okrem inho aj vkaplnke. Tto obec postavila spolone skomunitou priamo vosade ete vroku 1996. Pri prleitosti 15. vroia vysvtenia kaplnky (12. 9. 2011) slil svt omu arcibiskup Koickej dieczy mons. Bernard Bober. plne in situcia je vprpade druhej obce Sverov. Je to nevek dedinka v okrese Bardejov (Preovsk kraj). K 31. 12. 2010 mala 554 obyvateov (264 muov a290 ien), zktorch viac ako 80 tvor miestna rmska komunita. Rozlohou nepatrn obec Sverov (570 ha) le v severozpadnej asti Nzkych Beskd v Ondavskej vrchovine. Rozprestiera sa v dolnej asti doliaSverovkyv nadmorskej vke 346 m. n. m.. Sverov patril v

33

minulosti do ariskej upy ako poddansk dedina mesta Bardejov, od ktorho le 12 km severozpadne. Prv psomn zmienka pochdza u zroku 1355. V obci sa nachdza matersk kola, ktor navtevuje cca 19 iakov Rmov aj neRmov (rmske deti s tri a nermskych je 16) a prv stupe zkladnej koly, ktor m 30 iakov (rmskych iakov je 11 a nermskych 19). Na druh stupe sa dochdza do susednej obce Gaboltov. Aj napriek svojej nepoetnosti je obec celkom slune vybaven ininierskymi sieami a obianskou vybavenosou. Okrem elektrickej prpojky m obec verejn vodovodn sie aplynov prpojku. Doposia chba v obci verejn kanalizcia. V obci je kultrny dom, dve predajne potravn, bar, komunitn centrum, aktvny dobrovon hasisk zbor. Podnikaj t stavebn firmy ako R+T, BAUMAN, R.A.S. s.r.o., sdlo obchodnej siete KOTVA, vroba a itie bytovch doplnkov, obecn podnik SVEPOS s.r.o. aniekoko ivnostnkov. Uritou zvltnosou je to, e obec Sverov je sprvcom spolonej radovne so sdlom v Bardejove pre viac ako 80 obc celho reginu, m sa vtomto smere dostala na prv miesto vrmci celho Slovenska. Tto spolon radova fungovala u od zaiatku vzniku samosprvy od roku 1990. Od samotnho zaiatku vykonvala pre tieto obce originlne kompetencie, ato tovnctvo amzdov agendu (celkovo je to pre viac ako 1200 pracovnkov). Od roku 2002 vedie tto radova aj agendu prenesenho vkonu ttnej sprvy a to na seku stavebnho radu, ivotnho prostredia, vodnej sprvy, kolskho radu (pre 55 kl) apod.. V obci s dva kostoly. Rmskokatolcky kostol klasicistick z roku 1828, ktor bol opraven v roku 1903 a 1950 ako stavebn pamiatka a evanjelick kostol. Tak ako Sverov nie je vekou obcou, nie je vek ani miestna rmska komunita. Celkovo ich v obci ije cca 83 a s kompletne koncentrovan v severovchodnej asti obce nazvanej Osada. Ak by sme chceli objektvne charakterizova tto komunitu, museli by sme sa presun pred rok 2006. Vtom ase tu bolo 11 drevenc, resp. chatr, v ktorch sa tiesnila cel komunita. Ani jeden z tchto domov, resp. chatr nemal stavebn povolenie, popisn slo, vodovod, skoro iadne toalety. Ich uvatelia mali dlhy na obecnch poplatkoch apod.. V roku 2006 dolo k radiklnej zmene. V tomto roku obec odovzdala do uvania 12 novch bytov niieho tandardu, do ktorch sa presahovala cel rmska komunita. Nelo pritom o jednoduch

34

akciu, ktor by do obce spadla zneba. Bol to vsledok mnohoronej snahy obce o zskanie dotci z Ministerstva vstavby a regionlneho rozvoja SR. Pavol Ceuch si dodnes pamt na de ke schvlenie dotcie z Ministerstva vstavby aregionlneho rozvoja SR oznmil obci: Bolo to vroku 2005, akurt sme mali vek oslavy 650. vroia prvej psomnej zmienky o obci, a mne de predtm dnes u neboh pracovnk Ministerstva vstavby aregionlneho rozvoja SR Ing. teffek volal, e sme boli zaraden do programu vstavby bytov, avak ich musme dokoni do konca roku 2006. Cel nateen som to oznmil na obecnch oslavch abol som presveden, e to bude zlat klinec celho programu tak pomyseln darek pre ud, ae udia sa tomu poteia. Figu. Pokazil som cel oslavy. Normlne som skoro nemohol prejs pomedzi ud kad sa ma ptal, e i som sa zblznil, stava pre Rmov... Pritom dovtedy nikto ni proti tomu nepovedal, aotom, e iadame odotciu vedela cel dedina. Vtedy ak by niekto priiel do dediny apovedal, e zastav vstavbu, tak je starostom. Tto aktivita vak bola len jednou z mnohch, ktor sa u vtedy v obci realizovali v prospech rmskej komunity. Vzhadom na monosti obce sa tieto dovtedy orientovali na oblas vzdelvania ana oblas zamestnanosti. V tom ase sa Pavol Ceuch mohol pochvli, e nezamestnanos Rmov klesla v obci o viac ako polovicu. V obci sa vtedy evidovalo 60 Rmov, vina z ktorch boli deti a mlde. V produktvnom veku bolo iba nieo vye 25 ud. Miestny skromn podnikate zamestnal vtedy iestich Rmov z obce, obecn rad dal prcu piatim Rmom, dvaja al pracovali v komunitnom centre ako asistenti. Celkovo sa v obci v tom ase zamestnalo 13 Rmov. Vzdelanostn rove Rmov v obci bola astle je nevyhovujca. Ani jeden z miestnych Rmov nem stredokolsk vzdelanie. Vina iakov kon zkladn kolu v iestom alebo v siedmom ronku. V sasnosti jedna Rmka tuduje na strednej kole. Starosta sa osobne zaujma o jej prospech a dochdzku, pretoe ak by ukonila stredn kolu spene, rd by ju zamestnal na obecnom rade alebo v komunitnom centre. Prve komunitn centrum, ktor v sasnosti prevdzkuje obianske zdruenie lovk v tsn Slovensko, si starosta nevie vynachvli. Vaka komunitnmu centru ajeho pracovnkom, sa vrazne zlepila komunikcia medzi obcou akomunitou. U vroku 2006 sa vlnku pre RPA Pavol Ceuch vyjadril jasne: Odporam kadej samosprve, ktor ete nem takchto pracovnkov a ktor chce naozaj riei problmy aj obyvateov rmskeho

35

pvodu, aby nevhala a zriadila takto pracovn miesta. Jednoznane nm to pomohlo v alej spoluprci. Ke som zaal pred 12 rokmi psobi ako starosta obce, evidovali sme 21 oficilne prihlsench Rmov. Ak by sme takzvan rmsky problm nerieili alebo ho stle odsvali nabok, za pr rokov by narstol do mono u nezvldnutench rozmerov. Preto sme pre nich postavili aj slun nov bvanie v bytovch jednotkch niieho tandardu a zrove sa im sname zabezpei alebo njs zamestnanie. Peme pre nich asto referencie a odporania pre monch zamestnvateov. V konenom dsledku tak pomhame obci, pretoe verm, e ak teraz pomeme tm slabm, neskr sa nm to vrti. Ana tomto tvrden by aj dnes ni nemenil. o je vak uniktne na bytoch niieho tandardu vo Sverove? Poda nho nzoru je to skutonos, e sa obec vzhadom na svoju vekos rozhodla riei bvanie vcelej komunite. Ale rieenie neznamen, e prde samo, ihne avetkm zainteresovanm spadne zneba do lona. Ide odlhotrvajci proces, ktor zana ochotou stav meni, detailnm spoznanm komunity, budovanm vzjomnej dvery a pod.. Pri vstavbe sa obec rozhodla s pravdepodobne tou najaou cestou, akou sa len mohla pusti pri tchto aktivitch. Nevyuila iadne firmy a sprostredkovateov, ale stavila na vlastn zdroje a kapacity samotnch Rmov. Zriadila si vlastn obecn firmu SVEPOS (Sverovsk podnik sluieb), ktor cel stavbu realizoval. To, e v om boli zamestnan hlavne Rmovia, nie je nutn zdrazova. Doslova a do psmena, si vetky domy Rmovia postavili sami. Odpracovali na nich nielen povinnch 20%, ale podstatne viac. A pracovali pritom vetci. Samozrejme sa to nezaobilo bez obasnej neochoty, bez problmov, bez nahania. Ale vsledok sa jednoznane oplatil. Vroku 2006 sa cel osada sahovala do novch priestorov. Star osada bola zruen, chatre rozobrat amiesto vyplanrovan. Nov osada sa pritom nachdzala asi 50 metrov od pvodnej lokality aasi 200 metrov od obecnho radu. Pri tejto prleitosti Pavol Ceuch poznamenva: Vimol som si, e miestni Rmovia si zo starch chatr do novch bytov nebrali okrem novej techniky (TV, rdio, chladnika) iadny in majetok. Akoby sa chceli nadobro rozli zo starm ivotom azaa vetko odznova. Apostavili si skutone vemi krsne domy. Tm, e si odpracovali na nich podstatne viu as ako poadovanch 20%, atm e to obec rieila vo vlastnej sprve, uetrili sa obci aj samotnm Rmom prostriedky, ktor sa investovali do zvenia tandardu bvania. Namiesto poadovanch

36

holobytov boli tieto vybaven kuchynskmi linkami, kuchynskm sporkom, kachami na vykurovanie, podlahami, kompletne vybavenmi kpeami sWC, vaou ateplou vodou. Aako vnma tieto aktivity Pavol Ceuch dnes? Jednoznane pozitvne. Nem ani jednu iernu stavbu, nem ani jeden cent nedoplatkov zo strany Rmov voi obci. Miestna majorita zaala vnma osadu ako integrovan sas obce. Dovtedy bol tu Sverov atam bola osada. Teraz ak povedia Sverov, automaticky do neho zahaj aj osadu. Dokonca si spomnam, hovor Pavol Ceuch e mi pred nedvnom jedna staria ena na ulici hovorila: Pn starosta, a i ste to videli o sa deje v osade. Cigni v tch novch domoch normlne jak my vpapuiach chodia. Postupne sa men mentalita celej obce. Obecn firma nsledne realizovala alie aktivity nielen v obci, ale aj virom okol. Postavila nov budovu obecnho radu, njomn bytov domy pre mlad rodiny vobci, portov arel, zrekontruovala kultrny dom, byty niieho tandardu vsusednej obci Kurova, matersk i zkladn kolu. Podobne ako aj Jaroslav Baas v Peovskej Novej Vsi, aj Pavol Ceuch vid jednu z vekch prekok vej aktivizcie v oblasti zamestnania okrem krzy aj nie prli vhodn socilny systm. Pritom sksenos zo Sverova je identick ako zPeovskej Novej Vsi. Rmovia pracova chc. Ale zmysluplne a tak aby sa im to oplatilo. A to pri dnenej situcii nie je vdy mon. Na malch obecnch slubch robia t, ktor chc robi a ktorm sa to oplat (niektorm sa to v dnench podmienkach nevyplat, lebo napr. manelka je na materskej dovolenke i na rodiovskom prspevku apod.). Prklad tchto dvoch obc jasne ukazuje, e riei situciu vobci je vdy efektvnejie ako ju neriei, alebo necha napospas osudu. Kadopdne sa to danej obci neskr vypomst. Pritom rieenia je nutn hada vprvom rade vmiestnych zdrojoch (hlavne udskch) avo vlastnej ochote zaa. Obidva prklady op jasne ukazuj to, o sme napsali vvode neexistuje univerzlne aplon rieenie, ktor by bolo vhodn pre kad obec. Mus sa vdy vychdza zmiestnych pecifk apotrieb. To, o funguje vborne vjednej obci, nemus fungova inde. Zkladom je vak skomunikova s komunitou aby otvoren pri navan. Takmer vdy plat, e to, o sa hovor na jednej ana druhej strane bez emci, m svoju pravdu, len ju musme njs apochopi.

37

38

Musme robi aj ke to nie je jednoduch - mesto Lipany

Zaujmavm prkladom dobrej praxe me by aj mesto Lipany. Aj ke to na prv pohad nemus vyzera ako spen aktivita, toto mesto me by pre mnohch inch vemi dobrm prkladom, ako sa d pracova smarginalizovanou rmskou komunitou. Vskum v oblasti rmskych reli nie je doposia na takej rovni, aby sme mohli zodpovedne odpoveda na otzku prin, ale je skutonosou, e v povod hornho toku rieky Torysy sa nachdza niekoko rmskych komunt, ktorch rove nie je dobr. V celom hornom povod nenjdeme ani jednu komunitu, ktor by ila integrovane (a na niekoko individulnych vnimiek) medzi majoritou. Takmer vo vetkch prpadoch sa jedn o komunity obvajce samostatn (asto segregovan) rmske osady, vktorch je vemi nzka rove bvania, s obmedzenou infratruktrou, svraznou absenciou socilnych zrunost miestnych obyvateov, nzkym dosiahnutm vzdelanm a vysokou nezamestnanosou. Odborne meme tieto komunity charakterizova ako komunity s prtomnosou vraznej chudoby, resp. s prtomnosou kultry chudoby. Nechceme tvrdi, e ide a priori o problmov komunity. Iba kontatujeme, e ich ivotn podmienky sa vrazne lia od tandardu benho v tomto regine. Vprpade, e sa vsasnej dobe situcia vraznejie zmenila, udialo sa tak iba nedvnou vstavbou bytov niieho tandardu (napr. Krivany), ktor nedovouje vsasnej dobe zhodnoti trval udratenos tchto aktivt aj do budcnosti. Vkontexte vyie povedanho ide okomunity v obciach Nin Slavkov, Torysa, Krivany a Lipany. Pravdepodobn dvod tohto nevyhovujceho stavu by sme mohli njs v minulosti, avak vskum regionlnych dejn Rmov voblasti Hornej Torysy takmer neexistuje aete iba ak na svojich spracovateov. o je na meste Lipany tak uniktne, e sme sa ho rozhodli zaradi do tejto publikcie? Vkrtkosti povedan, Lipany sa venuj prci srmskou komunitou u niekoko rokov a zjednoduene povedan nie je aktivita, ktor by toto mesto nevyskalo, alebo nezrealizovalo. Mnoh z nich neboli spen, mnoh sa (ete) nedotiahli do konca, ale mnoh aktivity priniesli astle prinaj pozitvne vsledky. Skutonos, e vsamotnch Lipanoch nedolo kradiklnej zmene celej miestnej komunity neznamen, e v inch prostrediach to neprinesie vraznejie vsledky. e ani jedna aktivita nepriniesla do komunity negatvny vvoj a vetky v konenom

39

dsledku znamenali minimlne zastavenie socilneho prepadu komunity. Inak povedan, ak by sa s komunitou nepracovalo, vsledkom by bol snajvou pravdepodobnosou vrazn socilny prepad a nekontrolovan nrast problmov (a mono aj nieo horie). Mesto Lipany patr polohou pod vchodoslovensk kraj reginu ari anachdza sa v Preovskom samosprvnom kraji. Rozprestiera sa v Spisko-ariskom medzihor v dol rieky Torysa v okrese Sabinov. Nadmorsk vka Lipian je 390 m. n. m.. Mesto m vhodn geografick polohu. Najbliie sa nachdza ttna hranica s Poskom (eleznin prechod do Muszyny a cestn Vyehradsk hranin prechod do Poska cez obec Leluchov 17 km). Lipany vznikli na starej strategicky vznamnej krovskej ceste (via regia), ktor spjala centrlne avchodn Slovensko. Od okresnho mesta (Sabinov) je vzdialen 13 km aod krajskho mesta (Preov) 34 km. Dnes je mesto priemyselnm, kultrnym a administratvnym centrom mikroreginu hornej Torysy. Rozlohou 1286 ha je mesto okrem okresnho mesta Sabinov jednm znajvch sdiel okresu. Lipany mali k31. 12. 2010 6484 obyvateov. Zloenie vzdelanostnej truktry je rznorod. Najv poet obanov m ukonen stredn uovsk, odborn a pln stredn odborn s maturitou. Druh skupinu tvoria obania s uovskm vzdelanm. Treou skupinou s obyvatelia so zkladnm vzdelanm, ktor tvoria 16%, s to prevane marginalizovan obania a dchodcovia po 75. roku ivota. Vyie stredn avysokokolsk vzdelanie m pribline 7% obyvateov. Pomerne nzky poet obyvatestva s vysokokolskm vzdelanm je zaprinen nedostatkom kvalifikovanej prce. Mlad udia preto odchdzaj za prcou do inch reginov ataktie aj do zahraniia. Mesto prelo poas svojej histrie vekmi premenami, i u vspoloenskom, kultrnom alebo vportovom ivote. Vkontexte tejto publikcie je vak nutn spomen, e ako najv problm mesto vnma prve rieenie rmskej problematiky. Vo veobecnosti v Lipanoch vzrast poet skupn, ktor nie s schopn samostatne riei svoje socilne problmy aktor s ohrozen socilnym vylenm. Podobne ako aj v inch mestch aj tu ide predovetkm onefunkn anepln rodiny, dlhodobo nezamestnanch (absolventi kl, samoiviteky amarginalizovan skupiny). V socilnej oblasti sa prve tejto sfre venuje a riei socilne oddelenie mestskho radu. Taktie pri mestskom zastupitestve je

40

zriaden socilna azdravotncka komisia ikomisia pre rmsku komunitu. Marginalizovan rmska komunita vmeste Lipany ije kompaktne v lokalite Za traou smerom na obec aov v blzkosti rieky Torysa, elezninej trate apriemyselnej asti. Od centra mesta je vzdialen cca 1 km. Len niekoko rmskych rodn bva v meste integrovane medzi majoritou a to takm spsobom, e povine nie s vnman ako rmske au vbec nie ako problmov. Vsasnosti ije vlokalite Za traou cca 630 obyvateov. Podobne, ako aj vinch podobnch komunitch, aj tu je vrazn zastpenie det do 15 rokov, ktorch je vtejto lokalite celkovo 327 (o je a 52%). V minulosti, poas ry Slovenskho ttu, Rmovia ili blzko centra mesta. Ako reakciu na vtedajiu vldnu politiku boli Rmovia zcentra mesta vyhnan, odvodujc to drobnmi krdeami. Vtedajia rmska komunita, ktor tvorilo pribline 250 ud, sa usdlila (resp. jej bolo povolen usdli sa) do asti mesta nazvanej Kamence. Prve tu si Rmovia postavili asi 40 chatr. Na ivobytie si privyrbali zhotovovanm neplench tehl (vlky), z ktorch sa v tom obdob stavali domy. Pomhali gazdom najm v oblasti ponohospodrstva, pri okopvan a zbere rody. Vraznou zmenou bolo obdobie po roku 1948, kedy nastpilo obdobie tzv. budovania socializmu. Postupne sa zvyovala zamestnanos aj Rmov, hlavne umuov (eny sa aj naalej starali hlavne odeti). Nsledne na to sa v meste zaala realizova vstavba bytov pre tto skupinu obyvatestva achatre voblasti Kamence sa zaali bra. Rmovia boli presahovan do dvoch lokalt. Jedna bola na ulici Jarkovej adruh na ulici Za traou. Ilo o tyri bytov domy. Vkadom bolo osem bytov. Tie sa vak svojim uvanm znane opotrebovali a mesto tto situciu rieilo alm sahovanm a vstavbou novch bytov. U iba vjednej lokalite. Nov vstavba sa realizovala po roku 1989. U vtedy vak tieto byty boli okrem znane zlej hygienickej situcie, zaaen vraznmi podlnosami na njomnom apoplatkoch za sluby a energie. V tej dobe mesto nemalo ete zriaden intitt osobitnho prjemcu, nemali ani sksenosti s ternnou socilnou prcou. Navye situciu zhorovali aj zl vzahy medzi spoluobanmi mesta a marginalizovanou rmskou komunitou. Nevyhovujca situcia vyvrcholila na konci 90. rokov, kedy sa mesto rozhodlo aktvne vstpi do jej rieenia. Cieom bolo okrem inho zlepenie vzahov medzi rmskou a nermskou populciou a prispievanie k elimincii nepriateskch postojov a zaitch

41

negatvnych predsudkov medzi nimi. Jednou z prvch aktivt bolo zriadenie tzv. intittu osobitnho prjemcu (IOP) v roku 1998 a Rmskeho komunitnho centra vroku 2002. Vtomto centre sa hlavn draz kldol na vonoasov aktivity i sluby spojen s pracovnm poradenstvom. Naprklad deti z tejto vylenej lokality nemali kde aako trvi von as aich rodiia sa asto venovali inm aktivitm ako ich vchovou. Zaiatky boli z dnenho pohadu nie prli spen, avak komplexn evaluciu mesto v tomto smere nikdy neurobilo. V tom ase bolo aktivt s Rmami relatvne mlo. Chbali sksenosti. Vo veobecnosti bola nzka vzjomn informovanos zapojench aktrov. No prve toto komunitn centrum vaka aktivitm, ktor sa tam realizovali, identifikovalo niekoko vznamnch problmov, ktor je nevyhnutn bra do vahy pri alej prci stouto cieovou skupinou. Boli to hlavne tieto limity: - Vemi nzka informovanos cieovej skupiny o fungovan a vzjomnom prepojen trhu prce a socilnej oblasti. Zo strany rmskej komunity bol rchly zujem, ale tto oakvali, e im ostane aj socilna pomoc a bud ma monos pobera aj relnu mzdu. Akonhle zistili, e prdu osocilnu podporu, cvli. - Nzke socilne zrunosti limitovali ich pripravenos ods zdomu za prcou. Neboli pripraven na odlenie od rodiny a ivot mimo svojej komunity vnovom prostred. Nevhodne hospodrili s finannmi prostriedkami potrebnmi na preitie v prvch tdoch vzamestnan, nedodriavali pracovn disciplnu a pod.. Prve tieto prv kroky viedli mesto ktomu, aby prehodnotilo svoje oakvania archlos sakou djde kviditenm atrvalo udratenm zmenm. Aj naalej vak v konkrtnych aktivitch platilo pravidlo pokus omyl, resp. ueniu sa za pochodu. Prehad vetkch aktivt mesta by bol nepomerne obsiahly, preto sa budeme orientova iba na tie, ktor zpohadu mesta priniesli najvie pozitva. Rieenie problmu splatenm njmu Tak ako aj in mest stouto vylenou komunitou, aj Lipany sa borili vproblmoch splatenm njomnho adevastciou bytov. Mesto m vsasnosti vo svojom vlastnctve 56 bytov nzkeho tandardu. Tieto byty boli postaven vtroch etapch a vetky s sstreden vlokalite Za traou. Po sksenostiach sproblmami vminulosti pristpilo mesto k razantnmu rieeniu tohto problmu. V spoluprci s PSVaR zaali spravidelnmi zrkami zprspevku na bvanie formou dohody ataktie

42

s platenm benho mesanho njomnho (prostrednctvom IOP). Z pvodnej dlnej sumy presahujcou 19 000 sa tmto spsobom podarilo zni podlnos na njomnom na sumu cca 3000 . Sasn situcia v meste je tak, e pokia sa vyskytne v niektorej z rodn neplatistvo na njomnom, okamite pristupuj k stanoveniu IOP. Vtomto kontexte primrnym zujmom nie je prjem pre mesto, ale nedopustenie neplatistva atm nevytvranie si novch problmov. Taktie zsluhou IOP dolo kzneniu nedoplatkov za odvoz alikvidciu tuhho domovho odpadu oviac ako 500 . Vzhadom ktomu, e dlhy na njomnom znane poklesli, rozhodlo sa mesto tieto byty nzkeho tandardu postupne rekontruova. Zakpil sa potrebn materil na opravu vonkajch fasd aza dohadu odbornka si njomcovia z tejto lokality svojpomocne upravili a vymaovali vonkajiu fasdu. alm krokom, ku ktormu mesto pristpilo, bolo vybetnovanie plochy medzi dvoma bytovmi domami, ktor si taktie svojpomocne vybetnovali samotn obyvatelia tejto lokality. Vraznm spsobom bol tento spech dosiahnut hlavne vaka ternnej socilnej prci. Prca sproblematickmi rodinami Zriadenie IOP dopomohlo mnohm rodinm vymani sa z dlhov achudoby, no podotkame, e tto prca nebola vbec ahk. Intenzvnym prstupom apozitvnym myslenm sa to vniektorch rodinch podarilo. Ternna socilna prca sa v prpade Lipian orientovala na cel komunitu. Hlavn as prce bola vak sstreden na niekoko rodn. Boli to rodiny s najnimi socilnymi zrunosami, ktor aj vrmci samotnej rmskej komunity boli vnman ako problmov asocilne najslabie. Ako prklad uvedieme prcu s rodinou, ktor ila vo vemi skromnch azlch podmienkach. 17 ud bvalo vjednej izbe, vktorej bola iba jedna poste apiecka. Tento stav vrodine sa zaal riei hne po zriaden IOP. Otec bol agresvny alkoholik arodina tm vemi trpela. Mesto tejto rodine pridelilo byt nzkeho tandardu azaalo sou intenzvne pracova. Zdvok, ktor rodina poberala bol postupne byt zariaovan nbytkom. Zostatok financi bol prerozdelen na tyri tdne, priom sa s rodinou robil pravideln asistovan nkup potravn. Socilnym etrenm v tejto rodine bola zisten aj era a neeln vyuvanie finannch prostriedkov. Pri asistovanom nkupe bolo pravidlom, e matka rodiny nepoznala hodnotu peaz anakupovala najdrah tovar. Postupne jej bolo vysvetovan, e je efektvnejie zakpi pre rodinu

43

zdrojov suroviny alebo polotovary, ako hotov vrobky (napr. puding a pod.). Vaka ternnym socilnym pracovnkam sa tto matka uila vari, stara sa odomcnos, izabezpeova hygienu svojich det. Problm vak bol stle s otcom rodiny. Tento sa dlho nedarilo riei, no zabrnilo sa aspo tomu, aby vetky finann prostriedky prepil. Vaka finannej asistencii TSP sa prpadn hotovos vyplcala len matke rodiny. Formou IOP sa podarilo plne vyplati podlnos na njme bytu, zabezpei deom pravideln stravu vkole avklke acelkovo zvi ich ivotn rove. Dochdzka det do koly zaala by pravideln, nakoko deti si mali o obliec apostupne dolo aj ktomu, e otec rodiny prestal plne uva alkohol astal sa prkladnm otcom. Vsasnej dobe je byt oproti minulosti istej, zariaden nielen zkladnm nbytkom. Matka rodiny pravidelne var, obaja rodiia sa zastuj aktivanch prc aje snimi vemi dobr spoluprca. Rodina si u nkupy realizuje bez asistencie TSP. Aj napriek tomu, e rodina je v IOP najdlhiu dobu a ich podmienky sa zlepili, chc aj naalej (u dobrovone) zosta vrmci IOP. Stredisko osobnej hygieny aprovne Vemi pozitvne vnma mesto zriadenie strediska osobnej hygieny a provne (SOHaP), ktor sa realizovalo v rokoch 20042006 priamo vlokalite Za traou. Zo ttneho rozpotu zskalo 39186,09 az vlastnch zdrojov prispelo mesto sumou 25850,64 . Vysvetova vznam takhoto zariadenia nie je obzvl nutn, ale z irieho pohadu sa vaka tomu v oblasti hygieny a zdravia znil vskyt prenosnch chorb, spsoben nedostatonou hygienou. V prpade vskytu zvenia rizika konch ochoren (svrab) a prtomnosti parazitov (vi, blchy) sa po ohlsen lekrom okamite pristupuje kopatreniam, prioritne vpostihnutch rodinch kde SOHaP zohrva nezastupiten lohu. Prve vtchto priestoroch maj TSP arodiia monos zbavi sa parazitov (ostrihanie, pouvanie pecilnych prostriedkov aampnov, ktor sa obstarvaj aj vaka IOP apod.). Ternni pracovnci asistuj matkm pri kpan ich det auia ich zkladom hygienickch nvykov. Podarilo sa nm poas fungovania SOHaP naui niektor rodiny, aby toto stredisko navtevovali pravidelne adbali aj tmto spsobom osvoje zdravie. Samozrejme nie je mon oakva, e toto zariadenie bude pouva cel komunita. Vkonenom dsledku as komunity to ani nepotrebuje. Poet rodn, ktor SOHaP pravidelne vyuvaj tvor 15-20% komunity, o je z nho pohadu vrazne pozitvne slo.

44

Vemi sa osvedilo vyuvanie strediska aj poas vkendov, kedy sli hlavne deom a mldei, ktor navtevuj stredokolsk internty a pravidelne cestuj do kl mimo mesta Lipany. Prve tto skupina, na ktor je mesto aternni socilni pracovnci najviac hrd, pravidelne vyuva sprchy aprovu, aby sa vyrovnali svojim rovesnkom vkole. Vemi pozitvne je aj to, e aj rodiia tchto tudentov s za toto stredisko vemi van as pozitvnym prkladom pre ostatn rodiny. Viac ako samotn sprchy sa v SOHaP vyuva prova. Ide pritom ztechnickho hadiska orelatvne nenron intitciu, ktor je fakticky tvoren dvomi funknmi obyajnmi prkami, za pouitie ktorch sa inkasuje nevek suma. Obyvatelia zlokality Za traou si asto kupovali starie atstvo vmiestnych second handoch ansledne ho po jeho pouit likvidovali tm, e ho vyhodili alebo splili. Potom op kupovali nov obleenie. Rodiny tak mali zbytone a neefektvne znan finann prostriedky. Mnoh tto monos vyuili priamo. Vinch prpadoch sa vyuila TSP. Kadej rodine, ktor je zahrnut do IOP sa pravidelne mesane kupuj hygienick balky, ktor obsahuj okrem inho aj prok na pranie. Tento krok mal u tchto rodn vemi pozitvny ohlas. Bez existencie SOHaP by sa vbec nepodarilo vyzdvihn rove vtchto rodinch. Zabezpeenie palivovho dreva Vbytoch nzkeho tandardu nie je prpojka zemnho plynu apreto s byty zariaden pecami na tuh palivo. Vminulosti bol vtejto lokalite znan problm so zabezpeovanm palivovho dreva. Obyvatelia to rieili krdeami dreva i rznych drevench predmetov zblzkeho, ale aj vzdialenho okolia. Stvalo sa aj to, e sa vbytoch vykurovalo rozbitmi kusmi vlastnho nbytku, odpadmi, atstvom iobuvou. Mesto preto pristpilo k tomu, e poskytlo monos vetkm obyvateom zabezpei si palivov drevo na vykurovanie. Vyuvaj ho hlavne rodiny zlokality Za traou. Kad m prvo zakpi si lstok kprprave palivovho dreva (ide oodpadov drevo do hrbky 7 cm) zmestskch lesov, ktor je vhodnote 5 s platnosou tyri dni poas dvoch tdov. Mnostvo odobranho dreva apoet lstkov je pritom neobmedzen. Len za posledn tri mesiace minulho roka vtejto lokalite vydali takmer 50 lstkov. Tento systm sa mestu vemi oplatil avnma ho vysoko pozitvne. Okrem toho, e sa vo vraznej miere znili krdee dreva. Vmestskch lesoch dochdza kvraznmu isteniu porastov, odpratvaniu zvykovej (odpadovej) drevnej hmoty po abe a pod.. V konenom dsledku aj

45

prnos do mestskej pokladne nie je zanedbaten, hlavne v ase krzy, kedy kad cent navye mestu pome. Rmske hliadky Mesto Lipany m zriaden aj rmsku hliadku, ktor napomha udriava poriadok hlavne v lokalite Za traou. Je taktie npomocn poas poberania dvok na mestskom rade, kde je zriaden IOP. Vtejto hliadke v rmci aktivanch prc pracuje es lenov. Ich lohou je udriava poriadok pri ceste v blzkosti lokality, ale aj priamo v nej. Pravidelne nm hlsia rzne problmy, ktor vznikn v tejto lokalite. Vrmskej lokalite s aj dobrovon strcovia verejnho poriadku, ktor zko spolupracuj sreferentmi apolicajnmi pecialistami as vemi npomocn aj pri odhaovan trestnej a inej protiprvnej innosti. Tto dobrovon strcovia verejnho poriadku s polciou vyuvan na zabezpeenie verejnho poriadku poas konania rznych podujat v meste. Dobrovon strcovia verejnho poriadku s zaraovan aj do spolonch hliadok s referentmi a policajnmi pecialistami pri ochrane ponohospodrskych plodn. Podotkame, e za tto aktivitu dobrovon strcovia verejnho poriadku nie s finanne odmeovan atto slubu vykonvaj na bze dobrovonosti. Rmske hliadky spolu s mestskmi a ttnymi policajtmi, pravidelne realizuj aj kontroly vmiestnych herniach alokalitch kde sa vyskytuj hern automaty. Po zisten, e niekto vyuva svoje finann prostriedky neelovo a nsledne tm trp aj jeho rodina, mesto okamite pristupuje k rieeniu tejto situcie, vsledkom ktorho me by (a asto aj je) zahrnutie rodiny do IOP, ke im pracovnka u nevyd iadnu hotovos. Aj ke tento prstup spomnan problm plne nevyriei, kee niektor typy prjmov (aj socilne) nie je mon zaha do IOP, (napr. dchodky, rodiovsk prspevok), m mesto vcelku dobr sksenosti aaj vsledky. Okrem socilnej komisie, m mestsk zastupitestvo u viac ako 10 rokov zriaden aj komisiu pre rmsku komunitu. Z12 lenov s vnej zastpen okrem predstaviteov samosprvy aj Rmovia, tret sektor, polcia akolstvo. Tto komisia je vemi npomocn socilnej komisii pri zaraovan avyraovan klientov vrmci IOP, pri prci sproblmovmi rodinami. Taktie riei zkolctvo, pomha pri organizovan aktivanch innost, kontroluje chod SOHaP apod.. Nezamestnanos v tejto komunite je takmer 100%. Oficilne s zamestnan iba tyria udia prostrednctvom samotnho mesta. Okrem inch

46

dvodov, prinou tohto stavu je aj vemi nzka vzdelanostn rove tejto komunity. Vsasnej dobe vnej nie je ani jeden obyvate svysokokolskm alebo stredokolskm vzdelanm. Drviv vina m ukonen iba zkladne alebo dokonca iba vzdelanie vpecilnej kole. Momentlne hlavne vaka aktivitm TSP priamo vkomunite, navtevuj odborn uilite interntne vmeste Preov prv traja tudenti ztejto lokality. V oblasti vzdelvania pracuje mesto nielen s mldeou vstredokolskom veku, ale podchytva deti zkomunity u vpredkolskom obdob. Vmeste s momentlne dve matersk koly, zktorch kad m dve triedy s poldennou prevdzkou pre deti z komunity. Celkovo tak predkolsk prpravu absolvuje rone 40-60 det. Okrem toho je v meste zriaden aj tzv. prpravn (nult) ronk, ktor sdli priamo vRmskom komunitnom center. Metodicky ho riadi miestna zkladn kola. Opozitvnom prnose tchto predkolskch zariaden nie je nutn sa zvl zmieova. Je vak potrebn spomen, e vtchto triedach s ako asistentky zamestnan dve Rmky priamo zkomunity, ktor sa vemi osvedili. Okrem znalosti rmskeho jazyka, maj pred nimi deti prirodzen repekt a komunita je zrove kontinulne informovan otom, o sa vmaterskej kole deje. Aj ke to znie trochu protichodne, mala na vzdelvaciu innos v meste vek vplyv aj spoluprca s okresnou prokuratrou. V jni 2011 zorganizovalo mesto pracovn stretnutie so zstupcami vetkch zainteresovanch (okresn prokuratra, socilna kuratela, TSP, policajn pecialisti pre prcu s rmskymi komunitami a spojen zkladn kola), na ktorom boli rieen problmy tkajce sa zkolctva a nslednho pchania trestnej innosti demi a mladistvmi (prioritne zmiestnej rmskej komunity). Vsledkom tohto pracovnho stretnutia bol dohodnut presn postup a vzjomn sinnos pri prevencii, odhaovan arieen tejto trestnej innosti. Nsledne boli dva prpady, kedy sa dosiahlo sdom podmienen odsdenie rodiov, ktorch deti si pravidelne neplnili povinn kolsk dochdzku. Prve tto skutonos zapsobila (a stle psob) ako oividne odstraujci prklad pre ostatn problmov rodiny, ktor vraznm spsobom zaali dozera na kolsk dochdzku svojich det. Aktivan innos bola vmeste Lipany k 30. 9. 2011 ukonen. No aj v sasnosti maj nezamestnan monos zapja sa do tzv. malch obecnch sluieb (MOS) organizovanch mestom. Mesto momentlne poskytuje tto monos pre 115 uchdzaov, z ktorch je 86 prve

47

zlokality Za traou. Zrove mesto uzatvorilo tyri dohody s Okresnm sdom Preov, na zklade ktorch si mu odsden odpykva trest formou povinnej prce v rozsahu 200 hodn rone. Stmito odsdenmi sa intenzvne pracuje aj vrmci TSP. Mesto, aj napriek vetkm tmto aktivitm, nepovauje innos v miestnej rmskej komunite za ukonen, alebo tak, ktor by priniesla vrazne pozitvne zmeny. Trendy pozitvneho vvoja s vak aj tu plne zjavn. Aj napriek tomu si uvedomuje, e bez tchto aktivt by sa problm vmeste exponencilne zvoval. Plnuj preto vaktivitch pokraova tak, aby vkonenom dsledku ktmto pozitvnym zmenm dolo a stali sa trvalmi. No bez pomoci ttu (i u formou zmeny socilneho systmu alebo priamou a kontinulnou podporou aktivt vcieovej skupine), to pjde iba vemi ako.

48

Pribliovanie sa ksocilne a ekonomicky sebestanej komunite - Nitra nad Ipom

Obec Nitra nad Ipom je situovan vjunej asti Banskobystrickho kraja, v regine Novohrad. Tvoria ju tri ulice, ktor sa rozprestieraj na protiahlch brehoch rieky Ipe. Prv psomn zmienka o obci je z roku 1355 ajej pvodn vzhad je zachovan varchitektre rodinnch domov a rmskokatolckeho kostola. Charakter reginu a obce je ninat, ponohospodrsky, svysoko rodnou pdou, o formovalo spsob obivy obyvateov vdvnej inedvnej minulosti (pestovanie zeleniny, kukurice, obilnn, zemiakov, ovocinrstvo). Zmenou spoloenskho systmu na konci minulho storoia ponohospodrske innosti v obci upadli, a nakoniec plne zanikli. Siln vzba vminulosti majetnch obyvateov na pdu, jej vlastnctvo, hrdos arodinn tradcie vznamne ovplyvnili priebeh udalost vobci v20.storo, ktor boli pre obec obdobm prelomov azmien. Pvodn, vinov obyvatestvo obce bolo nermske. Po druhej svetovej vojne sa vak tri v obci ijce rmske rodiny (androvci, koovci, Kutiferkovci) odsahovali za prcou do iech. Usadili sa v regine Sudet, odkia vysahovali po vojne nemeckch obyvateov. Rodiny pracovali v ponohospodrstve a do zaiatku 70-tych rokov ili vechch. Druh genercia vrodinch, ktor sa spene uchytili a mali dostatok prostriedkov, sa vak rozhodla pre nvrat. VNitre nad Ipom si kpili rodinn domy a vrtili sa do rodnej obce. Tento krok bol mon, pretoe vtom ase mala obec dostatok vonch domov. Dvodom bolo vyhlsenie stavebnej uzvery v obci (prinou boli termlne pramene vokol obce, chrnen zemia okolo Ipa) aodchod mladch, vzdelanch ud do mesta. Vobci zostali i len starousadlci neRmovia. Rodiny, ktor prili ziech sa tu natrvalo usadili a rchlosa rozrstli, pretoe mali asto 6-9 det. Vsledkom tohto procesu, umocnenho ete aj spomnanm odchodom neRmov zobce je stav, e sa Rmovia stali vobci majoritou. Aj sasn demografick vvoj vobci je stpajci. V roku 2010 mala obec 321 obyvateov. Vsasnosti m 341 obyvateov, ztoho 304 Rmov a 108 det. Vetci Rmovia vNitre nad Ipom maj rmsku nrodnos. Tento stav nastal pronm budovanm povedomia rmskych obyvateov zo strany starostu obce. Ostatn obyvatelia maj nrodnos maarsk aslovensk. V obci nastala zmena v truktre obyvatestva, no nenastala zmena myslenia aprstupov obyvateov. Nasledujce obdobie sasn starosta hodnot takto:

49

Moc tu vak mali neRmovia (Jednotn roncke drustvo, obecn rad, krma bola ttna). Pred 100 rokmi bolo bohatstvo vpde. Nermovia, o zostali, boli deti tch, ktor boli majetn vminulom (predminulom) storo, km neprilo znrodnenie. NeRmovia si zvykli na zmeny, zase mali moc vrukch apracovali pre tt. Toto pretrvalo do 90-tych rokov. Na zaiatku 90-tych rokov, ke sme vystpili zmanelstva so susednou obcou, zvolili sme za starostu neRma, ktor nebol komunista. Bol starostom 12 rokov. Mal dosah na ponohospodrske drustvo, bol starostom obce amal vobci potraviny. Tieto tri segmenty spolu ni lepie sa nemohlo sta. Vsledkom jeho starostovania bol padok rmskej komunity. Toto bolo negatvum. Ke sme vyrstli my - tretia genercia vobci, neptali sa ns, i sme Rmovia alebo neRmovia. Nm to u nebolo jedno a tak sme presadili na miesto starostu Rma, ktor zaal robi pre obec. Robil vzdelvanie, aktivan prce, pozval zradu vldy SR pani Orgovnov, zskal prostriedky na rekontrukciu budovy obecnho radu a rmskokatolckeho kostola. Negatvne bolo, e nedokzal udra spoluprcu (spoluitie) dvoch tborov majoritn amajetn as obyvateov pred rokom 1990,ich deti, ktor mali pocit, e my sme tu niekto archlo sa rozmnoujce rmske obyvatestvo. Nitra nad Ipom je teda samostatnou obcou od zaiatku 90. rokov minulho storoia. Dovtedy administratvne patrila pod susedn obec Holia, ktor je vzdialen 2 km a dodnes zabezpeuje pre nitrananov as sluieb (pota, matrin rad, zastvka osobnej vlakovej dopravy). Obec je plynofikovan, dostupn autobusovou dopravou, bez obecnho vodovodu, pretoe zdrojom pitnej vody pre obyvateov s vlastn studne. Nitra nad Ipom spdovo patr pod okresn mesto Luenec (14 km od obce) aFiakovo (8 km od obce). Vtchto mestch navtevuj obyvatelia rady aj zdravotncke zariadenia. Miestna kola je slovensk, aj ke vdedine sa komunikuje vmaarine. Ke zhrnieme udalosti spomnanho obdobia, meme poveda, e nermske obyvatestvo a vedenie obce tohto obdobia ako akceptovalo nov majoritu. Prv rmsky starosta G. Berky v tejto vchodiskovej situcii aj napriek snahm nebol schopn zvldnu rieenie nahromadench problmov azhorujcu sa situciu pod vplyvom a tlakom meniny a na druhej strane pod tlakom nespokojnosti viny. V obdob jeho psobenia bolo v obci aktvne obianske zdruenie Rmske komunitn centrum Ipe, ktor v roku 2004 z prostriedkov UPSVaR v Luenci zrealizovalo kurz socilnych ternnych pracovnkov (29 pracovnkov obc Nitra nad Ipom, avo,

50

Fiakovsk Kove, Fiakovo, Luenec). Neskr na aktivanch prcach zamestnvalo 95 ud zobce aokolitch obc na ternnu socilnu prcu, zdruenieposkytovalo aj socilne poradenstvo ahumanitrnu pomoc. V roku 2005 2006 z prostriedkov Fondu socilneho rozvoja v obci iastone zrekontruovali budovu obecnho domu (zlepenie technickho stavu budovy) so zmerom vytvori Rmske komunitn centrum. Jeho obsahov zameranie sa vak nepodarilo naplni. V roku 2007 Rmske komunitn centrum Ipe pripravovalo vytvorenie rmskej policajnej hliadky v spoluprci s Obvodnm oddelenm Policajnho zboru SR vo Fiakove. tatutrny orgn obianskeho zdruenia M. Berkyov v rozhovore pre RPA z 15. 3. 2007 uvdza, e za poslednch p rokov sa vobci rozrstlo uvanie drog afetovanie omamnch ltok umaloletch det, ktor sa kpeniazom na ne dostvaj predovetkm krdeami, lpeami a vtrnosami. Rmsku komunitu sa teda nepodarilo pozdvihn skr naopak, v obci sa nezvldnut situcia zhorovala. Nsledne dolo kzmene vkomunlnej sfre, aj vivote obce. Sasnm starostom obce je od roku 2007 Tivadar Berky. Meme oom poveda, e je starostom, ktor m jasn priority ana vetkch rovnak meter: Obecn zastupitestvo m p lenov. Prvch 12 rokov v osamostatnenej obci bolo v zastpen neRmov v nezmenenom zloen. Valom obdob bolo zloenie traja neRmovia advaja Rmovia. Dnes nemme rmskych a nermskych poslancov, s to nai poslanci. Zasadnutia obecnho zastupitestva s verejn. Ako starosta som si stanovil priority neklamem, neutajujem, obecn rad otvorm kadmu, vetko je pre obec, ni pre seba amoju rodinu. Takto nemu by proti mne. Prv de, ke som nastpil, nechceli mi poslanci schvli ni. Tak som im povedal: Bu pjdeme vetci jednm smerom, alebo to takto neme s alej. Dostal som monos, aby som to dokzal anikdy, ani dodnes, nebol ani nznak toho, e by bol niekto proti. Nikdy sa to nestalo, nikdy sme sa nepovadili. Vposlednch vobch vetci piati poslanci, ktorch som navrhol zostali jeden neRm, dve polovin Rmky, dvaja Rmovia. Nai moji, neznamen Rmovia. Ke som nastpil ako starosta, v prvom rade som chcel segregovanch Rmov dosta na t rove, kde je kad oban tak ist prva, tak ist povinnosti. Aby boli Rmovia akceptovan, nermsku populciu som nechal tak a Rmov som doviedol na ich rove. Na zaiatku ma neRmovia ignorovali. Trvalo to 3 roky. Dnes je podstatn to, e nermski obyvatelia vedia, kto tu m vinu. Kadm dom im ukazujem

51

rovnos, nermska populcia to akceptuje, spolonos sa zlepila. Bene vidie, e spolu pij, robia, id na cintorn, akceptuj sa. Na prcach pri protipovodovch opatreniach bol pomer zamestnancov 15:5 (15 Rmov, 5 neRmov), na aktivanch prcach 3:3 (traja Rmovia, traja neRmovia) apotom 13:7 (13 Rmov, 7 neRmov). Dosiahol som, e vetci Rmovia aj neRmovia, ktor mali zujem oprcu, dnes na 100% pracuj. Vzdelanostn rove Rmov vobci je nzka, vina m zkladn vzdelanie, niektor ani to nie. tyria Rmovia maj stredn kolu smaturitou (drevrske, pedagogick, technick zameranie), iesti maj skonen odborn uilite (predavaky, krajrky). Vysok kolu nem vNitre nad Ipom iaden Rm. Hlavnm ajedinm zamestnvateom vobci je obec. Podnikatesk sektor vobci plne absentuje. kola m dve pracovn miesta riaditeka aasistentka uitea. Vobecnch potravinch pracuje jedna pracovnka, na obecnom rade s zamestnan traja pracovnci a ternna socilna pracovnka s asistentkou. Ternna socilna pracovnka a riaditeka koly s zLuenca (vobci neboli udia spotrebnm vzdelanm), ostatn s miestni. Obec po druh krt realizuje projekt ternnej socilnej prce podporen z Fondu socilneho rozvoja. Druh rok sa realizuje v obci projekt protipovodovch opatren sdvadsiatimi umi. Stlo to mnoho silia presadi vtakej malej obci na prce v poet ud. as obyvateov sa v90. rokoch rekvalifikovala na stavebn prce. Svojpomocne miestni Rmovia zrekontruovali obecn rad a vykonvaj v obci stavebn prce (aktivan prce). Starosta zvldnutie stavebnch prc aich kvalitu hodnot uznanlivo: Ovldaj najnovie technolgie as zrun. Hovor sa, e ak jeden neRm natiahne 1 m2 stierky, Rm natiahne za ten as 3 m2. Od 1. 3. 2012 do 28. 2. 2014 realizuje obec projekt vzdelvania vNrodnom projekte V - Aktivcia nezamestnanch a nezamestnanch s nzkou motivciou odkzanch na dvku v hmotnej ndzi. ud v om vykolia v stavebnch prcach, po praktickej aj teoretickej strnke, o je pre nich vemi dleit. Pracova bud na majetku obce a okrem pracovnch innost sa pri realizcii bud zameriava na zskanie pracovnch nvykov. Vetko silie starostu obce a obecnho zastupitestva je smerovan k rozvoju a zveadeniu obce vlastnmi silami. Toto silie je vidie nielen na investinch aktivitch. Vek draz je kladen na kvalitu vzdelvania avytvorenie zzemia pre osobnostn rozvoj det aobyvateov:

52

Matersk kolu nemme. V starom svete (za komunizmu) sme boli spojen so susednou obcou. Tam bol aj obecn rad a vybudovali aj nov matersk kolu, kam deti chodili. V90. rokoch sme sa osamostatnili amatersk kola ostala v Holii, o je pre deti aleko. Druh rok mme v zkladnej kole nult ronk pre nezakolen deti (teraz je to dev det). Doplnili sme loklnu stratgiu apracujeme na zriaden komunitnho centra. Je to obecn budova, ktor chceme zrekontruova. Vmji zaname. Vtchto priestoroch pripravujeme v prvom rade riadnu matersk kolu. Komunitn centrum mus sli pre komunitu, mus plni ten el, na ktor je uren, nie tak ako vpredchdzajcom obdob, na charitatvnu innos (sklad obleenia). Zkladn kola 1-4 je mlotriedna. Od zaiatku 90. rokov chodilo do koly vdy maximlne 9-10 det. kola bola schtran. Prv starosta satm nezaoberal adruh iiel vjeho koajach. Robil som si prieskum chb ahadal odpovede. Nesta pomenova veci, o je zl, ale treba si aj poveda, ako by to malo by. Bol som vo vhode, mal som na to jeden rok, km som kandidoval, aby som sa pripravil. Niektor udia kandiduj na starostu aani nevedia preo ao chc dosiahnu. Ako starosta som si vymenoval chyby vkole ahadal rieenia. Ten, kto m ui na prvom stupni, mus by aj uite aj riadite. Mus ma vzdelanie, aby mohol splni podmienky, mus by ako lovek na vyej vzdelanostnej rovni a mus ma vy plat. Predchodcovia sa nevedeli popasova s tm, aby takto uiteku nali a vedeli ju aj zaplati. Rodiny radej dali deti do mesta (poet det vkole stagnoval), nemali sme uiteku, ktor by mala dveru. 7 8 det v kole a uiteka z radu prce, ron rozpoet 530000 korn na financovanie kolstva... Viete si to predstavi? Videl som, e vsusednej obci to vedia, e nakupuj zariadenie a kola je na rovni. Natudoval som si financovanie regionlneho kolstva. Prv rok som nevedel vybavi ni. kola beala od septembra, voby boli vnovembri, nastpil som vjanuri. Vtom roku som u nemohol urobi ni. Od janura do septembra som tudoval vetko o kolstve avedel som vybavi pre tch istch iakov a kolu 900000 korn. Potom sme chceli nov uiteku. Zaal som realizova vberov konanie a prilkal som 67 uiteliek. Prihlsilo sa mlad dieva, ktor nemalo kvalifikciu na riaditeku koly, starie uiteky zas nemali predpoklady. Zasadlo obecn zastupitestvo akolsk rada. Prv, o bolo pre ns prioritou aby nov uiteka akceptovala Rmov. Videl som vtom mladom dievati synergiu. Nastpila a tm pdom sme natartovali zmenu. Problm neboli len peniaze. Mali sme 16 - ron dieva, ktor ete stle chodilo do koly. 16

53

- ron dieva aesron diea nemu sedie vjednej lavici. Nov uiteka bola vemi obben, ukzala deom, e systm sa zmenil vtom, e je udsk. Mal dievatko ju mohlo obja. Rmske deti mohli to, o nemohli nikdy pred tm. Mali pocit, e s akceptovan, e uiteka je primn. Tto mlad uiteka obstla, ale odila. Pre nedostaton kvalifikciu mohla zastupova len 1 rok. Vdruhom roku sa nm podarilo zvi poet det vkole z8 na 14. Za ten rok sa nm podarilo dosiahnu, e ns deti akceptovali. Rozpoet sa nm podarilo zvi na 1,2 milina korn. Naiel som op uiteku. Boli viacer, ktor spali predpoklady. Aj jedna zvedajej dediny, ktor chcela zo koly ods, pretoe tam mali nezhody. Dvody som si zistil ustarostu aneprijali sme ju. Druh uiteka zLuenca, vyuovala mentlne postihnut deti. Ke zasadala kolsk rada na vberovom konan, bolo treba rozhodn, ktor ztchto dvoch kandidtok vybra. Vdy bolo prioritou, e uuiteky nemohla by nenvis krmskej komunite. Vybrali sme t zLuenca. Pozrite si na internete ako dnes spolu vetci vkole jedia, chodia na vlety. Uiteka do svojej skromnej chaty pozvala deti na dva dni. Chodia spolu do prrody. Tto uiteka je kreatvna, ije, rob dbny. Mal cignsky chlapec, ktor nevie po slovensky, doke sjej pomocou vyrobi pekn veci (drobn, vkusn ikebana vkancelrii starostu). Viete o to pre neho znamen? Vkolskom roku 2008/2009 sme potom mali vkole 18 22 det, v2010/2011 sme mali 28 det, vkolskom roku 2011/2012 mme op 28 det. o sa nm podarilo a na o som hrd? Ak m ma iak vdruhom ronku osem rokov, tak m osem rokov. Nie 14 ani 16. U vlani sme dosiahli rove, e nm nikto neprepadol. o sa tka vybavenia koly, mme vymaovan triedy, vymenen podlahy, nov stoliky, tabule, potae, televzor, internet, dataprojektor. Deti po skonen zkladnej koly v Nitre nad Ipom navtevuj druh stupe zkladnej koly vo Fiakove (Z na kolskej ulici). iadne diea nenavtevuje pecilnu zkladn kolu. Pred tm asto navtevovali pecilnu zkladn kolu vo Fiakove (interntna kola s monosou ubytovania). Zaujmavm prvkom v tejto malej obci je jednoduchos rieen, schopnos vyuitia miestnych zdrojov (udskch imaterilnych), ich prepojenie a svojpomoc pre dosiahnutie stanovench cieov. Dleitm je vak aj dkladn znalos kolobehu ivota obce a jej obyvateov pre dosiahnutie pozitvnej zmeny. Dkazom toho je aj nakladanie srozpotom obce, i prevdzkovanie obecnch potravn a ich loha v zabezpeen stravovania zkladnej koly ainvestinch aktivt obce. kolsk dochdzku vieme vnaej kole zabezpei tm, e mme

54

obecn potraviny a zabezpeujeme do koly dodvku potravn pre deti v hmotnej ndzi. Za predchodcu dostvali deti za pdesiat centov na raajky rook ajogurt,niekedy ani to nie. Vobci nevieme deom zabezpei tepl obed. Pred tromi rokmi sa mi podarilo zariadi, aby nm pre deti preplcali obed aj raajky ako such stravu. Raajky im pripravujem sm. Zodpovednos je na mne, lebo vetci udia nie s spoahliv azl rei sa rchlo ria, nenechal som to na nhodu. o sa tka peaz, 1 deom na stravu patr. Niekedy im dme stravu aj za 1,30 , ke nedme na tovar tak maru, lebo obec nepotrebuje ma ztejto aktivity zisk. Dosiahol som tak, e vetky deti chodia do koly. Nechodia, len ke s naozaj chor. Dnes som priiel do prce aviem, e vera ili deti spa stm, e bruko mali przdne a viem, e ke diea rno prde do koly tak sa tu naje. Deti raajkuj v priestoroch triedy, pekne si prestr svoje stoly, nadesiatuj sa, potom vetko po sebe uprac, aj poumvaj svoje pohriky. Na raajky s hlavne chlieb alebo roky, k tomu maslo, unka, syr, paprika alebo in zelenina, ovocie, jogurtz mlienych vrobkov, keks, vlete ds alebo v zime kakao. Polovica det a tu zistila, o je to kakao. A ke nemaj rook so unkou, tak maj chliebspomaznkou alebo paprikovou slaninou. Vdy maj mlieny vrobok (jogurt) a sladkos. Minul tde som kpil sporky. Prde zmena vtom, e bud peen potraviny. Mem piec na raajky pizzuarobi hamburgery smletm msom. Polotovary mi privez. ....ako dosta deti do koly. Ponechal som uiteke vonos. Vea asu mme na tvorivos apohyb. Ke je zl poasie robia vtriede velijak tvoriv prce. Ke je dobr poasie chodia na mkaky, basketbalov ihrisko afutbalov ihrisko na dvore. Vkadej obci je futbalov ihrisko s rozmerom 30 x 40 m. Na tak ihrisko nenjdete u ns 20 ud na zpas. udia maj problmy so ivobytm anemaj na port as. Njdete vak partie na pitie, drogy, hazardn hry, krdee. Na port nepotrebujeme peniaze. Vytvorili sme tak futbalov ihrisko, kde sa kad hodinu, hocikedy njdu chlapci azahraj si traja na troch. Ihrisko je oploten, neujde im lopta na ulicu. Je stle otvoren, dostan sa tam kedykovek. Nerobme veci len preto, aby sme ich robili. Mus to ma zmysel. Financujeme to vinou z vlastnch peaz. as je zo zisku z obecnch potravn, as z spor na vdavkoch obce. etrme, kde meme, netujem spotrebu pohonnch hmt za pouvanie vlastnho motorovho vozidla na pracovn ely. Sname sa spori aj na odmench zamestnancov, predovetkm odmench starostu. Vkole sme uetrili peniaze, tie sme pouili na ihrisko. Ak chceme nieo robi, musme sa na to posklada. Zo zkona patria kadmu zamestnancovi

55

cestovn nhrady astravn lstky. Kto dostane stravn lstky, vrti ich do spolonho fondu. Nevyerpme zrozpotu peniaze na pohonn hmoty atelefny,presunieme ich do socilneho fondu. Takto sme postavili predn aj zadn ihrisko anikdy sme na ich vstavbu nevolali firmu. Vdy vymyslm, o treba spravi, potom sa zdeme aspravme to. Za osem hodn kadmu zaplatm 10 . Ke sme preosievali zem na ihrisko, ku koncu bolo na brigde 37 ud. uom som povedal: Ak zostane doma, nem ni. Ke prde, m 10 na chlieb alebo potraviny a robme to pre obec. Priiel kad. Zamestnvame ud na dohodu apeniaze im vyplatm kad de. Toto funguje. Takto sme spravili chodnky, centrum, jarky, autobusov zastvku, kultrny dom zvntra. Kultrny dom sme nemali. Kpili sme budovu ateraz mme u aj nov stoliky astoly. Cel filozofia prevdzkovania obecnch potravn je zaloen na loklnej ekonomike avytvoren podmienok pre urit tandard ivota obyvateov s ohadom na etrenie finannch zdrojov tch, ktorch prjmy s nzke a z dlhodobho hadiska nie je vyhliadka na zmenu vtomto smere: Obyvatelia nemu chodi na nkup do mesta, nemaj za o. Zlili sme sa sobchodom BALA avekoobchodom potravn Fresh. Chodia nm domov letky, kde s predajn ceny tovaru atie udia njdu aj vobchode. Takto sme si vybudovali dveru. Ceny zmesta sme dostali do obce. Jedna rodina, ktor m prjem 400 potrebuje na stravovanie 200 . Pri tchto cench si me kpi za 200 viac ako predtm. Vpotravinch predtm (za predchdzajceho vedenia) nepredvali ovocie azeleninu, ani mliene vrobky. Predval sa tam spotrebn tovar aalkohol. To, o udia potrebuj, si teraz mu kpi za cenu ako vmeste aerstv. Vtom je vznam obecnch potravn. Tovar nm dovez dodvatelia a potraviny s otvoren kad de od 8:00 hod. do 14:00 hod.,vsobotu od 8:00 hod. do 10:00 hod.. Okrem toho tvrtina obyvateov nevie stle hospodri speniazmi. Nikdy sme nevykonvali osobitnho prjemcu dvok v hmotnej ndzi tm obanom, ktor maj radi alkohol a maj poetn rodiny. Zanali sme pracova so 70% obyvateov adnes mme dev ud, ktor keby dnes dostali peniaze, tak ich prepij. Trvalo nm to p rokov, km sme dosiahli tento stav. T, ktor nevedia hospodri, mu nakupova vobchode amy to potom zobce vyplatme. Rodinm, ktor boli segregovan, sa zvila ivotn rove. Dnes u nehladuj a maj prleitos zarba. Obec im poskytuje prleitostn prjem. Upravilo sa susedsk spolunavanie, manelsk a rodinn

56

spoluitie. Vetky veci, ktor smeruj kpadku sme zastavili apracujeme snimi. Kad ije stm pocitom, e ije vspolonosti. Prili knm tyri rodiny, ktor deloovali zLuenca zParnho mlynu. Umiestnili sme ich v strede obce. Cel obec ich mala na oiach a chceli ods. Dnes u neoddu, zvykli si na n spsob ivota. Nitra nad Ipom nie je obcou stypickou rmskou osadou, napriek tomu s dve asti obce, ktor sa ako osady vnmaj. Vetky rodiny ij v rodinnch domoch, napriek tomu je bvanie jednou zo zkladnch priort obce, na ktor vynaloili azskali nemal finann prostriedky. Odkpili sme rodinn dom, kde chceme urobi socilne byty. Zo iestich miestnost spravme tri byty. Na rekontrukciu sme zskali 17 000 (USVRK, 2011, Rekontrukcia rodinnho domu na tri przemn socilne byty). U sme zrealizovali pravy podlahy, voda, elektrina, krenie. Do socilnych bytov presahujeme neprispsobiv rodiny alebo rodiny, ktor ij v obecnch budovch (obecn dom, komunitn centrum), ktor nie s uren na bvanie. Presahuj sa tam aj rodiny, ktor bvaj vbudove, ktor sme kpili ako kultrny dom a chceme ju zrekontruova. Ak je nejak pracovn prleitos, vdy tu robia nai. Vdy poiadam rady opovolenie, e si prce spravme sami (okrem pecializovanch prc). Firmy maj maru. My za t maru vea urobme. udia robia za minimlne peniaze, ale maj istotu, e tie peniaze dostan. Mme dve osady horn (dva domy) adoln (tyri domy). Bvaj tu najchudobnejie rodiny. Obec pomohla najhorie domy opravi. Trom rodinm poskytla socilnu vpomoc zrozpotu obce po 17000 korn apomohli sme im aj sopravami. Zlegalizovali sme vetkch 24 neleglnych stavieb vosadch, ako aj vetky obecn budovy. Vosadch av obci nie je neleglna stavba. Ten, kto v dome bva, ten je aj vlastnkom. Doviedli sme do obce a osd rozhlas (USVRK, 2010, projekt U ns vetci poujete rekontrukcia obecnho rozhlasu) aj verejn osvetlenie. 34 rodn z obce sa zapojilo do mikropikovho programu na bvanie (ETP Slovensko piky do vky 1000 rodinm s nzkym prjmom na vstavbu kpen, zabezpeenie prstupu k pitnej vode, rekontrukciu striech, intalciu krenia, alebo na zateplenie apod.). Rodinm sme pomohli pripravi rozpis nkladov. Iiel som do rodn apomohol som vybra to najnutnejie o bolo potrebn opravi, pomerali sme miestnosti, spsali materil. Vetko sa dialo pod dohadom starostu. Peniaze boli rodinm vyplaten na et obce azneho sme potom nakupovali materil. Vytvorili sme stavebn partiu a pomohli sme sopravami. Dnes nenjdete rmsky dom, vktorom by nebola plvajca podlaha.

57

Nitra nad Ipom sa svojim charakterom a spsobom ivota pribliuje k vzoru socilne a ekonomicky sebestanej komunity, o o sa snaia skupiny ud na mnohch miestach Slovenska a vrznych eurpskych, i zmorskch krajinch. Mono prve toto je model komunitnho ivota funkn v21. storo. Viete o nerobme? Nikomu nerozkazujeme, o m robi aako m robi. Nikomu nerozkazujeme, o smie ao nesmie. Ke nieo udia Rmom dvaj, zvyajne akaj, e nieo od nich dostan nasp. o dm uom robi kad de 6 8 hodn na aktivanch prcach? Mm na nich nakria anaha ich, aby kad de upratovali? Nebudem svojich ud tra pre 60 . Ke vyhlsim rozhlasom, e je treba uprata obec, tak je za 15 mint poriadok v celej dedine. Ke v zime napadol sneh, kad automaticky vypratal svoj dvor, vypratal si pred brnou, na chodnku aete aj susedom. Nikto nemal stm problm. My ni nenariaujeme, navedieme ud na cestu a ke chc, tak ou pjdu, ke nechc, tak ou nepjdu. Ak ztej cesty aj zdu, zvyajne sa na u aj vrtia, lebo zistia, e potrebuj i vspolonosti. Obec mus ma v dobrom stave to, o jej patr a o obci prinle. Mme cintorn, ktor je stle upraven. Viete preo? Je od obce vzdialen 1 km. Ztoho dvodu tam nie s psy, deti, vandali azostva ist. Mme bezdrtov rozhlas a verejn osvetlenie v celej obci. Vybudovali sme autobusov zastvku, ktor sme v obci nikdy predtm nemali. Mme vo vybaven obce najnoviu techniku (u dvakrt sme ju menili), kvalitn tovn program avysokokolsky vzdelan pracovnku na ekonomickom seku. Personlne sme dobre vybaven. Nemme anepotrebujeme krmu, neuivila by sa tu. Mme kultrny dom, o sme nikdy nemali. Sli na kary, ktor sa predtm museli robi vsusednej obci. Oslvili sme tu aj Silvester, priom predtm udia odchdzali za novoronmi oslavami do mesta. Deti a mlde trvia von as na portovch ihriskch. Tie chceme rozri odev hojdaiek, preliezaky avek pieskovisko prekryt strechou. Chceli by sme sa zapoji do programu socilnych podnikov, vprpade e by sa zmenili podmienky, ktor sme doteraz nevedeli splni a obec by to nezaailo. Mme podporu na realizciu separovanho zberu. Do kadho dvora umiestnime vrecia s oznaenm, ktor kad tde nalome na prves, roztriedime aodvezieme. Znekodnme tak odpad azneistenie obce. Zrezerv premirky sme zskali podporu na rekontrukciu cesty, ktor nebola rekontruovan od 60-tych rokov. as rekontrukcie pokryjeme zvlastnch zdrojov. Mme tri ulice, zktorch teraz opravme dve. Viem, e km skonm vo funkcii starostu, opravme aj t tretiu. tt pome, ak si

58

udia pri zvyovan svojej ivotnej rovne pomu aj sami. Starosta obce neplnuje kandidova za starostu vnasledujcom volebnom obdob. Vetky vzvy, ktor si vobci stanovili dosiahol alebo v krtkom ase dosiahne. alou hybnou silou mu by len nov npady, programy a nstroje na nrodnej i eurpskej rovni, ktor doku podpori stabilizovanie ivotnej rovne obyvateov a rozvoj obce akou je Nitra nad Ipom.

59

60

Dobr smerovanie - Liptovsk Mikul

Tak ako aj in prklady, aj Liptovsk Mikul je vtejto publikcii do uritej miery pecifick. Dvod preo sme ho zaradili do tohto prehadu spova vskutonosti, e toto mesto sa zaalo orientova na systematick prcu s miestnou rmskou komunitou, a to spsobom, o ktorom sme u psali niekokokrt. Zkladom je dobr poznanie komunity a plnovanie jednotlivch krokov. Pri tomto procese vyuvaj pecifik rmskej komunity vmeste, ato hlavne skutonos, e tto nie je kompletne koncentrovan na jednom mieste, ale sa nachdza v mench zoskupeniach v niekokch lokalitch. Mesto m iastone spracovan pln komunity (hlavne vrovine bytovej), zriadilo komunitn centrum, ternnu socilnu prcu, buduje komunikan sie alebo skr prepojenia medzi samosprvou akomunitou, orientuje sa na vzdelvacie aktivity a pod.. Toto s vetko vemi pozitvne poiaton kroky, ktor u teraz zanaj prina prv plody. Inak povedan, mesto sa poda nho nzoru vybralo vemi dobrou cestou a ak sa mu podar pokraova vnastavenom smere, t.j. dokon proces komplexnho plnovania (napr. zameria sa na detailnejie informcie o lenoch komunity, ich socilnych zrunostiach, potrebch a pod.) a vytvor dlhodob mechanizmus komunikcie a spoluprce medzi mestom akomunitou, pozitvne zmeny atrendy sa stan trvalmi. Predstavova vo veobecnej rovine mesto Liptovsk Mikul vtejto publikcii nie je vemi eln. Ide ookresn mesto vilinskom kraji, ktor le uprostred Lipovskej kotliny pri vodnej ndri Liptovsk Mara. Technick a obianska vybavenos zodpoved mestu, ktor je administratvnym, hospodrskym a kultrnym centrom okresu a reginu. Liptovsk Mikul mal k31. 12. 2010 32318 obyvateov asklad sa z trinstich mestskch ast, ktor vznikli prilenenm pvodne samostatnch obc kmestu. Rmska populcia mesta tvor poda oficilnych dajov tatistickho radu SR 2,3% - 743 ud, avak relny poet Rmov vmeste je cca 5% - t.j. 1 615 obyvateov.Tto komunita bva koncentrovanejie v niektorch mestskch astiach a rozptlene v rodinnch domoch abytovch domoch (najm vstarom bytovom fonde mesta). Rmovia v meste, resp. v celom liptovskom regine maj vemi dlh tradciu. Poda informci z literatry u v roku 1561 bol v Liptove vykonan spis Rmov, z ktorho vyplva, e v regine vtedy ilo 96 usadlch

61

rodn, ktor sa ivili ako kovi, korytri, tetkri, koikri aako vedajie zamestnanie uvdzaj, e hraj na husle. Vsasnej dobe poet Rmov v meste neustle narast aj z dvodu prirodzenho populanho prrastku, ale najm vaka migrcii zokolitch obc. Okrem leglnych bytovch jednotiek vmeste (malometrne njomn byty v bytovch domoch alebo byty niieho tandardu vstarom bytovom fonde mesta) sa v mestskch astiach vyskytuj aj obydlia vystavan a obvan neleglne, bez infratruktry a socilnych zariaden. Presnejie informcie o lokalizcii rmskych rodn v jednotlivch mestskch astiach s spracovan v dokumente Komplexn stratgia rieenia problmov rmskej komunity vmeste Liptovsk Mikul z roku 2010. Zuvedenho, ale aj zalch dostupnch strategickch rozvojovch materilov azmerov mesta Liptovsk Mikul (Program hospodrskeho asocilneho rozvoja mesta Liptovsk Mikul ako centra reginu Liptova do roku 2013 s vhadom do roku 2020 a i.) vyplva, e problematika rieenia bvania (nielen nermskej, ale aj rmskej populcie) je pre samosprvu dlhodobou prioritou tak, ako je prirodzenou prioritou pre kadho loveka. Mesto sa vytvorenm irokej kly a rznej rovne njomnch bytov v jednotlivch mestskch astiach sna vytvori podmienky pre bvanie rznych socilnych vrstiev obyvateov. Dleitm impulzom pre vstavbu novch bytov rznych kategri po roku 1989 sa stal dynamick rozvoj arozirovanie mesta, vstavba novch objektov na mieste tch starch, o nevyhnutne prinieslo likvidciu uritho potu pvodnch bytovch jednotiek najm vcentre mesta. Pri vstupe do Liptovskho Mikula vsmere od Liptovskho Jna sa nachdza mestsk as Okolin, pod ktor spad aj zemie sdliska Podbreziny. Pred rokom 1989 na sdlisku ili rmske rodiny (v jednom vchode bytovho domu minimlne jedna rmska rodina), ktor vak po roku 1990 strcali prcu. Zhorovanm ekonomickej situcie rodn sa zhorovali susedsk vzahy, zrodn sa asto stvali neplatii. Tto situcia ich priviedla ktomu, e svoje byty predvali, hadali lacnejie spsoby bvania (chatre apod.) apostupne sa dostvali do poradovnkov mesta na socilne byty (njomn byty niieho tandardu), m nastala migrcia rmskych obyvateov vrmci mesta amesto muselo vzniknut situciu riei. Dnes v asti Okolin ije 12 rmskych rodn v dvoch mench koncentrcich rodinnch domov (zva v osobnom vlastnctve) aalie tri rodiny bvaj tzv. vrozptyle, taktie vrodinnch domoch. V druhej mestskej asti Paldzka ije viac ako 20 rmskych

62

rodn v murovanch domoch, maringotkch a bunkch na uliciach Palansk, Okrun a SNP. Domy aich okolie s primerane upraven, as domov s njomn byty mesta Liptovsk Mikul, ktor v tejto lokalite pripravuje asanciu starieho rodinnho domu a vstavbu novch njomnch bytov. alie koncentrovanejie osdlenie rmskych rodn je vmestskej asti Nbreie Dr. A. Stodolu. Na Vrbickej ulici ije 27 rmskych rodn v troch blokoch rodinnch domov a bunkch. Uritm pecifikom lokality nbreie s ierne stavby. Ide o komplex desiatich unimobuniek, ktor s umiestnen vsusedstve priemyselnch objektov, na vybetnovanej ploche, oploten s plechovm plotom. Aj napriek tomu, e s obydlia umiestnen na relatvne malom priestranstve, psobia upravene. Pvodne unimobunky patrili koiarskym zvodom. Mesto Liptovsk Mikul pripravuje vtejto lokalite zmer vybudovania socilnych bytov na susednom pozemku, ktor je v majetku mesta. Pribline 10 rodn ije zoskupene aj na ulici 1. Mja. Osada Hlbok je rovnako sasou mestskej asti Nbreie a je vmeste Liptovsk Mikul najvou lokalitou, ktor obvaj Rmovia. Na rozdiel od Vrbickej ulice je Hlbok umiestnen za riekou Vh a od mesta zemne separovan. Predpoklad vzniku osady v Hlbokom je v prvej polovici 19. storoia. Dkaz o prtomnosti Rmov v osade, sa nachdza v historickch materiloch v Mzeu J. Kra v Liptovskom Mikuli. Je z roku 1919 a ide o dobov fotografiu rmskej rodiny oznaen neznmym autorom ako Lipt. Sv. Mikul, cikni. Zachytva viacgeneran rmsku rodinu v prostred osady Hlbok, v pozad s obydliami, ktor tvoria zhluk jednopriestorovch domov, ktor boli vtom ase najtypickejm anajrozrenejm bvanm trvalo usadench Rmov. Osada zostala nezmenen pribline do roku 1970, kedy obyvatelia zaali stava prv murovan domy. Vrovnakom obdob zaalo aj mesto s vstavbou prvch murovanch stavieb (star as osady) a osada bola nanovo elektrifikovan. Pvodne bola spojen s centrom mesta drevenm mostom, ktor bol neskr nahraden mostom murovanm. Koncom 60. rokov sa zaala asancia mestskej asti Vrbica, a pokraovala vstavba novho sdliska, ktor bolo nazvan Nbreie Dr. A. Stodolu. Vstavba a osdovanie zemia avej strany, na ktorej sa nachdza aj osada Hlbok, sa v minulosti neplnovala. V novom zemnom plne zroku 2008 je plnovan zmena rozvoja mesta, najm dopravnej infratruktry. Pota s vstavbou novej elezninej trate a

63

umiestnenm autobusovej stanice v junej asti mesta, v tesnej blzkosti dianinej komunikcie. Plnuje sa tu nov bytov vstavba - jun mesto splnou obianskou vybavenosou, portoviskami aobchodnm centrom. Tieto zmery bud ma bezprostredn dopad na rmske osdlenie v Hlbokom, najm v priblen zkladnej infratruktry k osade, m prispej k zneniu sasnej priestorovej segregcie osady. Zkladn obianska vybavenos je v tomto ase dostupn obyvateom Hlbokho v mestskej asti Nbreie Dr. A. Stodolu (cca 500 m) potraviny, priemyseln tovar, lekre ai.. Nkupy obyvatelia realizuj najastejie vobchodnom komplexe Kamenn pole (cez lku za osadou cca dve minty peej chdze). Jeho vybudovanie v tomto smere pozitvne ovplyvnilo situciu vosade. V Hlbokom poda evidencie obyvateov ije 559 obyvateov. V skutonosti je to poda dajov ternnych socilnych pracovnkov v sasnosti 599 obyvateov (mui 275, eny 284, z toho det do es rokov je 82, det navtevujcich zkladn alebo pecilnu zkladn kolu je 148, obyvateov nad 62 rokov je 13). Informcie o vzdelan obyvateov Hlbokho nie s podrobne zmapovan, poda doterajch informci iadny z obyvateov nem skonen stredn kolu smaturitou alebo vysok kolu. Deti zHlbokho po skonen zkladnej koly (resp. pecilnej zkladnej koly) zvyajne nepokrauj v tdiu, alebo pokrauj vtdiu naOdbornom uiliti interntnom aPraktickej kole na ulici J. Alexyho vLiptovskom Mikuli a na Strednej odbornej polytechnickej kole vLiptovskom Mikuli (odbor ponohospodrstvo). Vsasnosti na strednch kolch tuduje cca 10 mladch ud. astm javom vak je, e tdium neukonia. Len sedem obyvateov komunity pracuje na trval pracovn pomer ajeden je ivnostnk. as obyvateov je zapojen do aktivanch programov (aktivan prce, protipovodov opatrenia) realizovanch mestom Liptovsk Mikul (165 pracovnkov, ztoho 153 zradov MRK a 73 priamo zHlbokho). as obyvateov (nielen vosade Hlbok) vyhadva prcu vzahrani (najastejie vR). Zaujmav je vvoj osady Hlbok, ktor svojim vzhadom a charakterom pripomna skr samostatn mestsk as. Je vybaven kompletnou infratruktrou (voda, elektrina, kanalizcia), murovanmi domami, komunitnm centrom, strediskom osobnej hygieny sprovou. Z pvodnej osady zostal jeden murovan rodinn dom, ktor je vskromnom vlastnctve. Charakter bvania avstavby sa postupne menil od 70. rokov vaka aktvnemu vyuitiu monost aprogramov na nrodnej

64

rovni, za aktvnej, najm finannej spoluasti adlhodobch investci mesta Liptovsk Mikul (ttny fond rozvoja bvania, rad vldy SR, rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity ai.) anevyhnutnej participcie ud. VHlbokom sa dnes nachdza 111 oficilnych bytovch jednotiek, ktor s (okrem jednho rodinnho domu) njomnmi bytmi mesta Liptovsk Mikul. Ako prv boli v Hlbokom v 70-tych rokoch mestom postaven murovan domy (es bytovch jednotiek), ktor s vzhadom na vek apouvanie znane opotrebovan apotrebuj vblzkej dobe celkov rekontrukciu (iaston sa realizovala vroku 2010). Star zstavba v osade bola asanovan a na jej mieste bolo postavench 10 objektov so 17 bytovmi jednotkami. alm objektom je pavlaov bytovka. Jej vstavba zaala koncom roka 1999 (prostriedky MVRR SR Program vstavby njomnch bytov niieho tandardu) a do uvania bola dan vroku 2000. S to tri bytov domy spojen vonkajou pavlaou prstupnou pre vetkch obyvateov. V minulosti sdlil v Hlbokom portov klub, ktor mal v danej lokalite atne aubytovne. Tieto sa vprvej etape rekontruovali (vaka financim zMVRR SR, ttneho fondu rozvoja bvania arozpotu mesta) avzniklo tak 11 jednoizbovch adve dvojizbov njomn byty, ktor sa dali do uvania v roku 2001. V alej etape vstavby boli v Hlbokom postaven njomn byty niieho tandardu smezonetovm rieenm. Tento typ bvania je medzi obyvatemi povaovan za najkvalitnej. Byty boli postaven z dotcie MVRR SR, spolu p objektov s 20 bytovmi jednotkami. ij v nich rodiny, ktor obvali star bytov fond na Vrbickej ulici. Rodiny do vybavenia bytov investovali vlastn finann prostriedky v nemalej hodnote (kuchynsk linky, koberce, sedaky, obvacie steny ai.). Od 80. rokov sa na bvanie vosade vyuvaj unimobunky (18 ks), ktor boli pouvan na doasn ubytovanie seznnych zamestnancov alebo doasn kancelrske priestory. Tieto s vHlbokom rozmiestnen neorganizovane. Uritm pecifikom tohto typu bvania je skutonos, e vnich bvaj najastejie starie rmske eny. Jedinm pozostatkom pvodnej osady vHlbokom je murovan rodinn dom, postaven vsedemdesiatych rokoch minulho storoia, ktor je vsasnosti iastone zrekontruovan. Dom je vskromnom vlastnctve, rozlenen na dva samostatn byty. V blzkosti leglnych objektov sa nachdzaj aj maringotky, z ktorch dve slia ako objekt trvalho bvania a jedna ako denn

65

oddychov priestor. Podobn funkciu maj aj novovybudovan chatre. as je vybudovan zprovizrnych materilov ako oddychov priestor aas (sedem z nich) je vybudovan ako trvalo obvan obydlie, asto Rmami prihlsenmi k trvalmu pobytu, ktor nenali doposia in formu bvania azdruj sa vblzkosti svojich rodn aprbuznch. Skutonos, e byty s majetkom mesta, umouje obyvateom zachova si urit bytov tandard. Mesto ako majite bytov prostrednctvom bytovho podniku zabezpeuje niektor opravy a drbu (asto za aktvnej asti njomcov). Okolie domov je pomerne ist a upraven. Mesto vlastnctvom njomnch bytov, ktorch stle nie je dostatok, a ich alm rozirovanm v rznych astiach mesta dokzalo z asti reagova na zmenu ekonomickej situcie njomcov arodinm, ktorm sa zni ivotn tandard zdvodu straty zamestnania, nslednej ekonomickej asocilnej ndze, ako aj neschopnosti platenia njomnho, poskytn bvanie v niej kategrii, ktor je pre rodiny ekonomicky prijatenejie (najm rodiny, ktor ili vstarom bytovom fonde vcentre mesta vobdob socializmu alebo na sdlisku Podbreziny). Vemi dleitm prvkom je aj aktivita mesta vrovine zamestnania, v rmci ktorej sa sna vytvori pracovn prleitosti a podmienky, aby rodiny boli schopn pokry zkladn nklady na bvanie (spoluprca a dohody spodnikateskmi subjektmi pri platbch njomnho, spoluprca surbrskym spoloenstvom pri isten lesa, s povodm Vhu pri isten brehu rieky, aktivan prce a protipovodov opatrenia, vzdelvacie programy na podporu zamestnanosti azamestnatenosti ai.). Aj napriek mnohm pozitvam ani tento princp mesto nepovauje za univerzlny a bezproblmov. Pri tomto modeli sa vyskytuje mnostvo problmov (napr. neplatistvo, vysok opotrebenie objektov, finann nronos oprv, neleglne stavby, neleglne pripojenie na infratruktru a pod.). Vnma ho vak ako snahu o systmov rieenie v tom zmysle, e dva monos zachyti as najznevhodnenejch skupn obyvateov pred plnm prepadom do chudoby a stratou domova, m mesto predchdza alej zai a vynakladaniu prostriedkov na rieenie existennch problmov socilne a ekonomicky najslabch skupn. Pridanou hodnotu pre mesto a jeho obyvateov je aj napriek vysokej koncentrcii rmskych obyvateov v osade jej prijaten vzhad a dstojnejie prostredie pre ivot obyvateov (toto meme poveda aj o ostatnch spomnanch lokalitch skoncentrciou rmskeho obyvatestva vmeste).

66

Vzhadom na vysok koncentrciu rmskych obyvateov v Hlbokom, vzili zo strany mesta podnety a snahy o vytvorenie rmskej samosprvy, ktor by sprostredkovala prenos informci aspolupracovala na vkone innost mesta vosade. Tento zmer sa vak nateraz nepodaril, pretoe osada nem prirodzench ldrov a zvolen Rada obanov Hlbokho zaujala prospechrsky postoj (snaha ozskanie vhod pre svoje rodiny). V sasnosti m mesto Liptovsk Mikul zriaden poradn orgn Radu obanov Hlbokho. Dnes u neodmyslitenou sasou Hlbokho je Komunitn centrum Nov svet. Je to budova, ktor m na przem zriaden Komunitn centrum so spoloenskmi priestormi, jeden dvojizbov byt (kde bva sprvca objektu), as pre tulok (nocahre), stanicu hygienickej sluby aprovu pre obanov vhmotnej alebo socilnej ndzi. Na poschod sa nachdza osem bytov (dve garsnky, tyri jednoizbov a dve dvojizbov byty). Tento objekt bol postaven v rokoch 2006 2007 z prostriedkov radu vldy SR a Fondu socilneho rozvoja (program Rozvoj loklnej infratruktry) ako socializan centrum. Vstavbu bytov mesto financovalo prostrednctvom ttneho fondu rozvoja bvania. V obdob rokov 2006 - 2007 programy pre deti a mlde zabezpeovalo vtom ase aktvne rmske obianske zdruenie KAMAS Chceme. Aktivity boli realizovan v priestoroch zkladnej koly. Po spusten komunitnho centra asistentky obianskeho zdruenia pracovali sdemi formou aktivanch prc priamo vjeho priestoroch. Od roku 2006 prebieha kontinulne vHlbokom, Okolinom, Paldzke, na ul. 1. Mja ana Priemyselnej ulici program ternnej socilnej prce podporen Fondom socilneho rozvoja a mestom Liptovsk Mikul. Ternnu socilnu prcu a chod komunitnho centra v sasnosti zabezpeuje sedem pracovnkov. Komunitn centrum v Hlbokom je kultrno-vzdelvacm a portovm centrom pre deti, mlde, aj dospelch. Je vyhadvanm priestorom pre poskytnutie pomoci i von as, ktor je lokalizovan priamo v osade. Vzhadom na svoje kapacity (priestorov i udsk), nedoke pokry dopyt po slubch aprogramoch, a preto mesto zvauje jeho rozrenie. Komunitn centrum m presne definovan pracovn npl a truktru, a pracuje celodenne. Okrem zkladnho socilneho poradenstva pre obyvateov Hlbokho sa zameriava na prcu sdemi vo vekovej kategrii 3 - 6 rokov (denne od pondelka do tvrtka vase od 9:00 hod. do 12:00 hod.). Priemern denn nvtevnos je 15 det. Pri aktivitch

67

sa zameriavaj na rozvoj det po psychickej, fyzickej a socilnej strnke. Pracovnky komunitnho centra sa ich snaia o najlepie pripravi na povinn kolsk dochdzku, kee deti teraz nenavtevuj matersk kolu. Poda zamestnankyne komunitnho centra je najastejm problmom to, e deti nevedia po rmsky, ani po slovensky, alebo vedia len jeden z jazykov, nemaj rozvinut slovn zsobu, myslenie, zrunosti. Podmienkou je, aby si deti do KC priniesli vlastn desiatu. Deti maj rozcviku, vzdelvaciu innos zklady matematiky, tvoriv as, vtvarn techniky, rozvoj jemnej motoriky, prechdzky, zitkov vzdelvanie inak povedan, pripravuj sa na zpis do zkladnej koly. Zujem o tto formu predkolskej prpravy je v komunite vek, a to aj napriek tomu, e v meste je predkolskch zariaden niekoko. Skutonosou vak je, e matersk koly vmeste s kapacitne pln. Od 13:00 do 14:00 hod. zabezpeuj pracovnky komunitnho centra administratvu (okrem tejto doby sa klientom samozrejme venuj priebene poas celho da). V popoludajch hodinch (od 14:00 do 16:00 hod.) sa venuj kolopovinnm deom vo veku 7-13 rokov. Zameriavaj sa na prpravu do koly, spracovanie domcich loh. Potom nasleduj vonoasov aktivity (spoloensk hry, tvoriv innosti, portov hry asae). Denne navtvi komunitn centrum vpriemere 30 det. Ako nm potvrdili pracovnky KC sptn vzba zo zkladnch kl na tieto aktivity je vemi dobr, deti maj menej nevypracovanch loh, s lepie pripraven. Pre pracovnky je prprava det do koly nron, pretoe deti chodia do rznych kl ana domce lohy dostvaj rzne zadania. Okrem toho pravidelne komunikuj aj sjednotlivmi kolami vrmci oho zabezpeuj ben asistenciu pri rieen problmov det priamo vkole asrodimi v komunite. Zaujmavou a vyhadvanou aktivitou je Klub mladch. Je uren najm pre dievat achlapcov vo veku od 12 do 15 rokov. Klub m stretnutia kad piatok od 14:00 do 16:00 hod.. Na stretnutiach sa schdza v priemere 10 - 15 mladch ud. Tematicky s stretnutia zameran na rozvoj osobnosti, vchovu k manelstvu a rodiovstvu, vytvranie svetonzoru, zlepovanie zrunost (prca sPC), komunikciu azlepovanie vzahov srovesnkmi, rodimi, majoritou. KC vyuvaj aj mlad dospel (17 35 rokov), ktor sa najastejie venuj hre na hudobn nstroje, spoloenskm hrm, vletnom obdob vyuvaj ihrisko. Aktivity pre dospelch s zameran najm na osvetu aprednky (zdravotn, finann hospodrenie v domcnosti), prcu sPC, rekvalifikan kurzy

68

(oetrovanie verejnej zelene, pilcke kurzy ai.). Okrem tchto podujat sa pravidelne v komunitnom centre konaj kultrno-spoloensk aportov akcie, stretnutia zameran na zskavanie novch zrunost (Mikulska besiedka, portov dni, MDD, vlety do okolia, varenie apeenie ai.), brigdy vokol KC ai.. Deti sa zapjaj do vtvarnch sa a podujat organizovanch v meste a okol, komunitn centrum pripravuje aktivity aj s almi subjektmi psobiacimi v meste (kolsk sestry sv. Frantika v Okolinom a i.). Viacer sasn aktivity vkomunitnom centre vznikli apokrauj vaka realizovanm projektom a grantovm zdrojom (Klub komunitnho centra rad vldy SR - USVRK, 2008-2009, Vzdelvanm krovnosti, M SR, program Adam II, 2008-2009, Zlepenie podmienok pre obanov ohrozench socilnym vylenm v Liptovskom Mikuli, MPSVaR SR, 2009, Mamikovo, rad vldy SR - USVRK, 2010, anca ma budcnos, Fond socilneho rozvoja, 2010 - 2011, v spoluprci s OZ Proti prdu zBratislavy program Nota bene od 2010 ai.) Vroku 2010 KC nadviazalo spoluprcu s holandskou nadciou Stichting Hulpprojekc Slowakije, ktor darovala do komunitnho centra osem stolovch potaov, mnostvo materilu na innos sdemi aobleenie, ktor si obyvatelia osady mohli zakpi za symbolick ceny. Pri zskavan grantovch prostriedkov nie je aktvne len mesto, ale aj samotn komunitn centrum, ktor je jeho organizanou zlokou. Sasou komplexu komunitnho centra je aj nocahre astredisko osobnej hygieny sprovou. Nocahre m kapacitu 12 lok (osem pre muov a tyri pre eny) aposkytuje nocah vmesiacoch november aprl pre ud bez prstreia. Mesto pre tento el nemalo in vhodnejie priestory aobyvatelia Hlbokho mali zo zaiatku obavy z kontaktu sbezdomovcami (strach o deti a pod.), ktor nocahre vyuvaj najastejie. Obava vak opadla a prstup obyvateov sa zmenil. Obyvatelia sa asto snaia uom bez domova pomc, eviduj sa prpady, kedy bezdomovci zostali trvalo i v niektorej rmskej rodine. V nocahrni mesto kadorone zamestnva troch nonch strnikov na pracovn pomer na dobu urit 6 mesiacov (z toho dvaja s prslunci MRK). Stredisko osobnej hygieny bolo vyuvan vroku 2011 v priemere 6x za tde a prova 37x za tde.

69

70

Negatvny medilny obraz neznamen, e sa ni nem robi. Prklad zOstrovan

Na prv pohad sa me zda, e Ostrovany do tejto publikcie vbec nepatria. Je to jedna ztch obc, ktor s vposlednom obdob vykresovan ako vyslovene protirmske. Medilne preslvila Ostrovany kauza mru. Situcia v obci je vak vrazne odlin a nie plne sa zhoduje smedilnym obrazom. Prve preto sme sa rozhodli, e Ostrovany zaradme do tejto publikcie ako prklad toho, e aj napriek vemi negatvnemu obrazu vmdich, sa vobci me realizova vemi vea pozitvnych aktivt v prospech rmskej komunity, ktor by mohli by viac ako dobrou inpirciou pre ostatn samosprvy. Obec Ostrovany le v povod rieky Torysa a administratvne patr k okresu Sabinov (Preovsk kraj). Geograficky a demograficky patr kstredne vekm obciam. Rozloha obce je 585 ha. Prv psomn zmienka oobci je zroku 1248. Momentlne ije vobci 1 860 obyvateov, ztoho 1279 Rmov, o predstavuje 68,76% zcelkovho potu. Na ele obce je starosta Ing. Cyril Revk, ktor tto funkciu zastva u od roku 1989 aje tak jednm znajdlhie sliacich starostov nielen vregine, ale pravdepodobne aj na celom Slovensku. o sa tka infratruktrneho vybavenia, je obec napojen na vetky ininierske siete a m aj vlastn istiare odpadovch vd. Okrem obecnho radu s v obci aj potraviny, pohostinstvo, matersk klka, komunitn centrum a ponohospodrske drustvo. Tie je tu pecilna zkladn kola, ktor navtevuj vhradne deti z miestnej rmskej komunity. Vzhadom na blzkos vch obc (v minulosti tzv. strediskovch), akmi s arisk Michaany (vzdialen cca 2,5 km), okresn mesto Sabinov (vzdialenho cca 6 km), krajsk mesto Preov (vzdialen cca 15 km), nie je vobci silno rozvinut podnikatesk sfra (vrtane obchodov) achba tu aj zkladn kola. Vetky deti navtevuj Z variskch Michaanoch, Medzanoch alebo Sabinove. Rmska komunita v Ostrovanoch je sstreden kompletne na konci obce. Ide okomunitu, ktor na jednom mieste vsebe koncentruje takmer vetky socilne vrstvy rmskej komunity atakmer vetky druhy bvania od tandardnch rodinnch domov v osobnom vlastnctve, cez poschodov bytovky sobecnmi njomnmi bytmi zo zaiatku 90. rokov, neskolaudovan (resp. postaven bez stavebnho povolenia)

71

rodinn domeky a po chatre. as pozemkov vkomunite je postaven na majetkovo-prvne vysporiadanch pozemkoch, as pozemkov je nevysporiadanch. Vzhadom na vysok zastpenie Rmov v obci, patr obec do kategrie, v ktorej je vysok percento nezamestnanch. Oficilne slo za cel obec uvdza poet evidovanch nezamestnanch (resp. evidovanch uchdzaov ozamestnanie) takmer 500. Presn evidencia opote nezamestnanch Rmov sa logicky neeviduje, avak vkomunite je takmer pln nezamestnanos, priom je nutn podotkn, e poet evidovanch uchdzaov o zamestnanie sa medzirone vraznejie nezniuje. Dominuj medzi nimi uchdzai o zamestnanie (UoZ) s ukonenm zkladnm resp. neukonenm zkladnm vzdelanm a dlhodobo nezamestnan, ktor s v evidencii viac ako 48 mesiacov. Urit predstavu si nezvisl pozorovate me urobi poda Tabuky . 1, kde uvdzame poet evidovanch uchdzaov ozamestnanie za prslun kalendrne roky, koko je ztoho ien, poet sneukonenm vzdelanm alebo sukonenm zkladnm vzdelanm apoet UoZ, ktor s vevidencii viac ako 48 mesiacov, t.j. dlhodobo nezamestnanch. Tab. . 1
Rok Poet UoZ Z toho ien S neukon. zkl. vzdel. So zklad. Vedench vevidenvzdel. cii viac ako 48 mes.

2011 496 212 170 248 339 2010 497 220 166 251 305 2009 465 198 154 247 239 2008 404 185 145 204 226 2007 397 182 154 201 220 2006 399 174 148 201 235 2005 397 173 151 183 233 2004 375 166 148 163 236 2003 369 151 144 143 203 2002 355 142 140 146 84 Komunita m aj vemi nzku vzdelanostn rove. Vina komunity m iba (ne)ukonen zkladn vzdelanie. Iba jeden Rm zkomunity m ukonen vysokokolsk vzdelanie ajeden vsasnej dobe tuduje na vysokej kole. Podobn situcia je aj v prpade

72

stredokolskho vzdelania. Iba jeden z komunity m ukonen stredokolsk vzdelanie s maturitou a vun list, t.j. stredokolsk vzdelanie bez maturity m 25 Rmov. V sasnej dobe tuduje na strednch kolch bez maturity (uovkch) osem iakov. To je iba jedna zmnohch prin, u spomnanej vysokej miery nezamestnanosti. Prve preto sa mnoho aktivt obecnho radu orientuje prve na zvenie vzdelanostnej rovne Rmov. Obec vytvra nemlo aktivt, explicitne orientovanch na prcu s rmskou komunitou. Dlhodobo realizuje program ternnej socilnej prce. V sasnej dobe pracuj v obci dvaja ternni socilni pracovnci a dvaja asistenti TSP. Okrem toho funguje vobci u od roku 2008 komunitn centrum, ktor od jeho zaiatku vedie Marin Tri. Okomunitnom centre shrdosou hovor: Komunitn centrum v sasnej dobe pracuje na projekte Premosovanie komunt na strednom a vchodnom Slovensku, ktor sa zaal v roku 2009. V tomto projekte sa zameriavame na predkolsk vchovu det vo veku do p rokov. Deti sa uia rozpoznva farby, kresli, pota, uia sa zkladnm hygienickm nvykom a pod.. S to nevyhnutn veci pre spen zvldnutie zkladnej koly. Niektorm deom zkomunity tieto vedomosti azrunosti chbaj apreto sme sa rozhodli pre tento smer. A vsledky s zjavn. Deti sa nauili orientova v okol domova, rozpoznva zkladn farby, ovocie azeleninu a pod.. Nauili sa asti udskho tela, o je rodina a koho v nej maj, geometrick tvary. Uili sa ako dra ceruzku, i farbiku a kresli pripraven obrzky. Komunitn centrum sa orientuje aj na vzdelvanie dospelch, pre ktorch pripravujeme rzne aktivity zameran na prvne poradenstvo, pre eny sme realizovali kurz itia, ktor mal obrovsk ohlas vkomunite. Zaujmav je to, e tohto kurzu, ktor mal by pvodne iba pre eny, sa zastnilo aj nemlo muov, o ns vemi milo prekvapilo. Koniec koncov, krajrstvo vminulosti bolo vrazne muskou prcou avmnohch krajinch je to tak dodnes. Ako by sa dal charakterizova prstup obce k Rmom viac ozrejmuje starosta obce Ing. Revk: Vtejto obci starostujem u od roku 1989. Pvodne som myslel, e to bude iba na krtko, ale akosi mi tto robota alebo skr drina, prischla. Hoci nepochdzam z Ostrovian (narodil som sa v susednch ariskch Michaanoch), za tie roky o tu bvam som obec atm myslm aj miestnu rmsku komunitu celkom dobre spoznal. Aj napriek tomu o sa popsalo o naej obci, som presveden, e

73

vo veobecnosti meme poveda, e spolunavanie Rmov aneRmov je skr dobr ako zl. Iste, s problmy, ale tie v zsade vznikaj iba vprpade niektorch jednotlivcov, povedal by som znme firmy, oktorch vetci vieme. Nemem poveda, e by sa Rmovia vobci chovali vrazne neprispsobivo, e by v obci boli v obrovskej miere krdee, ale taktie nemem poveda e by toto spolunavanie bolo idelne. Som presveden, e na celkov spoluitie m vplyv jeden zsadn moment. Pvodne v Ostrovanoch iadna rmska komunita nebola. T sa sem dostala a v 50. rokoch, ke sa zaala v susednch ariskch Michaanoch vstavba podniku Imuna, ato na mieste kde sa nachdzala jedna z rmskych osd. Tto musela ustpi novej vstavbe a tak rozhodnutm vtedajieho reimu bola presahovan prve do Ostrovian. Pre obec to bolo do uritej miery nieo nov, amyslm si, e miestni nermski obyvatelia sa s tm ete akosi nenauili i. Stle to mnoh vnmaj ako urit krivdu alebo nespravodlivos. Od samotnho zaiatku mjho psobenia v tejto funkcii som sa snail pristupova ku vetkm obyvateom obce, ato znamen aj kRmom poda jednotnho metra. Rmovia vobci vprincpe nemaj iadne vhody ani nevhody. Sname sa oto, aby sa obrazne povedan, nauili i bez podpornch barliiek. Som presveden, e iba tak doku fungova vtejto spolonosti. Poda mjho nzoru, sktorm mnoh urite nebud shlasi, maj Rmovia rovnak prva aj povinnosti arovnak tartovaciu iaru len musia sami zaa beha. Bohuia medvediu slubu vtomto smere nm u od 90. rokov rob socilny systm, ktor nie e by bol nejako extrmne tedr, ale je extrmne nemotivujci. Iste o mnohch veciach sa skutone d polemizova, ale pristupova ku vetkm srovnakm metrom nie je principilne zl prstup. Aako sa to prejavuje vrelnej praxi obce? Asi najzaujmavejou je oblas bvania, vktorej obec praktizuje dva prstupy, ktor s viac ne inpiran poda ns s chvlyhodn. Vprvom rade je to majetkovo-prvne vysporiadanie alegalizcia tzv. iernych stavieb. Obec sa rozhodla, e pome miestnej rmskej komunite legalizova svoje stavby. Na to je vak nevyhnutn v prvom rade majetkovo-prvne vysporiada pozemky, na ktorch stoja. Zaali pri tom tam, kde to bolo zadministratvneho hadiska najpriechodnejie. as pozemkov, na ktorch stoj dnen osada, toti patr rmskokatolckej

74

cirkvi. T poda vlastnch vntornch pravidiel, pdu predva neme, ale me ju vymeni. Preto sa obec rozhodla, po dohode s cirkvou, avymenila pozemky pod osadou za in, ktor boli vo vlastnctve obce. Tie nsledne ponkla na predaj Rmov za cenu uveden vznaleckom posudku naven oadministratvne nklady, ktor stm obec mala. Vsledkom je cena, ktor je cca opolovicu niia ako podobn pozemky vinch lokalitch obce. Aj keby sa na prv pohad zdalo, e toto je pre obec nevhodn situcia aRmovia opozemky nebud ma zujem, opak je pravdou. Zujem o takto rieenie je v ako s monosti obce. Starosta obce ktomu dodva: Pri sprve obecnho majetku ani v princpe neme postupova inak. Nie je mon darova obecn majetok niekomu, alebo s pod znaleck posudok, lebo by sa tm poruil zkon oobecnom zriaden. Ale na druhej strane tento prstup vedie ktomu, e t, o si tieto pozemky kpia ansledne zlegalizuj stavby na nich postaven, sa o nich staraj podstatne lepie apodstatne viac si ich aj cenia. Iste mono je uniektorch motivciou aj monos zskania prspevku na bvanie, na ktor inak nemaj nrok, ale tak jednoduch to zasa nie je. Po odkpen pozemku, me nasta cel proces legalizcie stavieb. Ak ide o stavbu, ktor spa aspo zkladn kritri poda stavebnho zkona aprslun odbornci (projektant, statik, poiarna ochrana apod.) vydaj na tto stavbu kladn stanovisko, nevidm dvod, preo by takto stavba nemohla by nsledne legalizovan. Vetci zujemcovia vak musia prejs cel kalvriu, tak ako ktorkovek in stavebnk v obci. My im akurt pomeme radou, zoenieme prslunch odbornkov sktormi dohodneme vhodne ceny (vhodn myslm pre klientov, t.j. pre Rmov), dohliadneme aby vetko spalo zkonn podmienky apod.. Samozrejme, e vprpade chatr alebo inch rznych netandardnch stavieb legalizcia mon nie je. asto dostvam otzku, preo im tieto ierne stavby jednoducho radej nezbram. Odpove je vzsade jednoduch. Ni sa tm nevyriei. T udia nikam nepjdu, ostan vobci alen by som si zvoval problm azhoroval situciu ako vkomunite, tak aj vobci ako takej. Naim zmerom nie je vytlai Rmov zobce. Okrem toho, e je to protiprvne anerelne, kam by sa podeli? Len na in miesto alebo do inej obce ato by znamenalo, e by som to presunul na plecia inmu starostovi a inm uom. A to sa jednoducho nerob. Nie je to sprvne pre Rmov, nie je to sprvne pre ostatnch ud au vbec to nie je morlne.

75

Nai zujmom je, aby sa zlepila situcia priamo v naej osade, amusm poveda, e postupne krok za krokom sa nm to aj dar. Okrem toho sa vak obec zapojila aj do sporiaceho apikovho programu, ktor v niekokch obciach na Slovensku realizuje OZ ETP Slovensko. Podobne ako vinch lokalitch, zujemcovia otto aktivitu musia prejs kolenm, vrmci ktorho zskaj nov vedomosti z oblasti rodinnho finannho manamentu a nsledne sa im vypracuje pln sporenia a pln vyuitia nasporenej finannej sumy. Tto sa v zsade me vyui iba na zlepenie bvania apo splnen vetkch podmienok je naven orovnak sumu. Ktomu je mon zska aj vhodn piku na presne stanoven adefinovan el. Uritm uniktom je situcia vOstrovanoch, ktor je zvltna tm, e sa do tohto programu zapojili nielen Rmovia, ale aj socilne slab neRmovia. Priblin pomer Rmov a neRmov v obci je zachovan aj v prpade tohto sporiaceho a pikovho programu , t.j. asi 70% klientov s Rmovia a30% neRmovia. Prve tento prstup sa nm v obci celkom osvedil. Myslm si, e je to jedna z mla monost, ako vzjomne prepja tieto dve komunity avzjomne ich zbliova. Amusm poveda, e pomaliky sa nm to aj dar. Mono pre in obce by to bol zanedbaten pokrok, ale v kontexte naej obce, je to obrovsk progres, za ktor sme van.

76

Vymanie netandardnch prstupov obec alobn

Nevek obec alobn sa nachdza vokrese Vranov nad Topou, vPreovskom kraji, blzko rekreanej oblasti Domaa. Aj ke ide omal obec srelatvne poetnou rmskou komunitou, myslme si, e prstup miestnej samosprvy je vmnohch rovinch inpiratvny. Podobne ako aj vinch prpadoch, aj v alobne to stoj na zkladnom predpoklade, ktorm je ochota ud amiestnej samosprvy riei vzniknut problmy. Spoliehaj sa tu vak hlavne na vlastn zdroje (aj ke monosti zskania zdrojov zgrantov alebo dotanch schm viadnom prpade neignoruj), vymanie netandardnch prstupov, rovnakom prstupe ku vetkm obyvateom obce a pod.. Prve tento prstup sa ukzal ako najinnej a prejavil sa v mnohch konkrtnych aktivitch, ktor ete aj dnes s svojim spsobom uniktne, aj ke by mali by plne normlne. Len ako prklad hne na vod uvediem, e vstavba miestneho obecnho vodovodu nezaala na hlavnej ulici, ako je to pravidlom vtakmer kadej obci, ale prve vmiestnej rmskej lokalite, pretoe prve tam bol problm svodou najaktnej. alobn m 803 obyvateov, z toho 302 Rmov. Posledn roky poet rmskych obyvateov vobci stpol, pravdepodobne aj preto, lebo im obec vytvorila dobr podmienky na bvanie. o je vak zaujmav, obec toto nevnma ako negatvum, ale ako normlny prirodzen proces, vrmci ktorho sa zvyuje celkov poet obyvateov obce. Bvala starostka alobna Mria Fekoviov bola jednou z hlavnch organiztorov aktivt nielen v miestnej rmskej komunite, ale aj vcelej obci. Osvojom prstupe sama uviedla: Ako starostka obce som psobila vo funkcii 16 rokov, teda tyri volebn obdobia. Ke som nastpila do funkcie v roku 1994 moja cesta hne viedla do rmskej osady. Chbalo tam vea. Infratruktra, bvanie, hygiena a hlavne bolo potrebn meni myslenie. Zistila som, e v osade maj len jednu studu aete jednu snekvalitnou ervenou vodou. Kee voda je alfa a omega itia, pustili sme sa hne do vstavby obecnho vodovodu. U odva roky mali vosade vodu ako prv vobci, kee to bol aktny problm. Vybudovali sme vodojem, ktor teraz sli pre tyri obce, take sme vkonenom dsledku pomohli vrazne aj im. Tri znich maj aj poetn rmske komunity. Cel obec mala vodu dobudovan po etapch neskr, kee nermski obyvatelia mali svoje studne alebo skromn vodovody. Hoci vodn zdroje

77

aj tu boli nie vemi kvalitn (obsahovali najm dusinany), problm a tak aktny nebol. Valch rokoch bola osada spolu sobcou splynofikovan. Podobne ako kdekovek inde, aj v osade plynofikcia neznamen, e sa vetky domcnosti automaticky aj pripoja. Niektor domcnosti s pripojen na plyn za elom vykurovania, in ho vyuvaj iba na varenie. Kee v obci a v osade boli ast vpadky elektriny, bol posilnen transformtor aneskr vybudovan nov trafostanica. V poslednch rokoch sme vosade vybudovali kanalizciu aistiare odpadovch vd,vsledkom oho je sasn stav, kedy vetky rmske domcnosti s napojen na obecn vodovod averejn kanalizciu. Vetky poplatky platia takmer bez problmov prostrednctvom SIPO, take nedoplatky mme iba minimlne. Valch rokoch vobci vybudovali Dom smtku, ktor vyuvaj vetci, vrtane Rmov zosady. Aj tak aktivita pomha dvha ich rove. V roku 2002 postavili v obci sedem njomnch bytov niieho tandardu, ato tri dvojdomy ajeden samostatne stojaci domek. Domy s zaujmav tm, e kad dostal pri dome obecn pozemok, aby sa o staral a zveaoval ho, o miestni Rmovia aj aktvne vyuvaj. Okrem toho rozvjali rzne vchovn aktivity, zameran na neformlne vzdelvanie. Zaujmav bol projekt zhradky, vrmci ktorho si rmski obania pri svojich domoch vytvrali (a doteraz aj vytvraj) pekn zhradky alebo zaujmav zhradn architektru. Pani Fekoviov ktejto aktivite dodva: Kadorone obec vyhlasovala sa onajkrajiu zhradku, ivotn prostredie, balkny, najkraj dvor, okolie. Prekvapili ns rmske rodiny, o vetko dokzali vytvori. Zo zaiatku to boli len niekok, neskr sa oto snaili vetci. Sae boli celoobecn avyhrvali prekvapivo rmske rodiny. Tu je jasne vidie ak dleit je motivcia, verejn vyhodnotenie, teda morlne ocenenie. Ceny boli len symbolick, ale rados z vhry bola vek. Boli vyhodnocovan na verejnch slvnostiach, vobecnom rozhlase, ich men boli vobecnom spravodajcovi, vregionlnych novinch. Boli pochvlen aj na aktivanch prcach. A my sme boli milo prekvapen, o vetko doku, o vetko vymyslia, ako sa doku zapli pre vec. Ich zhradky s vemi bohato zdoben, pre niekoho mono trochu govit, ale viadnom prpade vnich nie je neporiadok. Vidme tam sadrovch bocianov, keramickho psa, muchotrvky zpolystyrnu, dreven samorasty apod.. Kad zhradka je in, ale o kadej mono poveda, e m duu. Jedna je kvetinkov, in pln zvieratiek, alia rozprvkov strpaslkmi, ale objavuj sa u aj modern s bielymi kamemi, farebnou drou, trvnikmi. Te ns, e sa ahaj stle

78

alej. Vyzdoben zhradky s pri skromnch (njomnch) domoch, ale horie je to pri bytovom dome, kde bva osem rodn. Je tu pomerne stle dos problmov, kee spolon priestory nie je mon udriava v istote. Aj tu sme sa pokali o zhradky, ale musm poveda, e vsledky boli slabie. Rmovia pracovali len zdontenia ato nemalo efekt. Myslm, e bvanie vbytovch domoch je pre rmskych obanov najmenej vhodn. Vrazne zaujmavejie je u bvanie vnjomnch domoch, ktor mu by postaven aj ako radov zstavba. Zaujmav bola tie sa pod nzvom Zlat ruky vidieka. Sa tak ako aj ostatn beala cel rok a vsledky sa vyhodnocovali na vekch obecnch slvnostiach alebo na oslavch Da matiek. V tejto sai mali obania obce monos urobi nieo pekn hlavne na svojom dvore. Mimoriadne zaujmav boli vsledky vrmskej osade, ktor boli vemi prjemnm prekvapenm. Rmovia si na dvoroch vybudovali predovetkm altnky, prstreky, rzne ozdobn sochy, chodnky zkamea, zhradn vzdobu zkamea apod.. Prekvapili aj nermski majstri, napr. opornm mrom zkamea, eleznou lavikou cez potok, eny vivkami ahkovanmi prcami, vyvanm erbom obce apod.. Obecn rad zrealizoval pre rmske eny projekt Tkanie kobercov. Preo prve takto projekt? Bval starostka sa vyznva: V mnohch uoch sa pocit astia nespja s materilnym bohatstvom, ale naprklad s pocitom slobody, s obdobm, ke bol ivot jednoduch. Pamtm si, e vtedy nae mamy tkali. A ma krosn vdy fascinovali. Aj vtedy, ke boli u zabudnut. Priiel as, oprili sme ich. Mono aj takto nvraty, i predstavy astia nm pomu zmeni aspekty nho ivota, pozrie sa inak na vetko, za m sa prve nahame. Ve pokojn, tich chvle pri runej prci s rovnako dobr ako spnok. Anae krosn, ale iremesl oktorch sa zmieujem ns cel roky skutone teili aj inpirovali. Pri tkan sme sa snaili zachova star udov tradcie aremesl typick pre n regin, ale aj vies rmske eny kprci, ksystematickej innosti. Vnaej tkskej dielni sa vystriedalo anauilo tka vea rmskych ien, ba dokonca jedna z nich zaala tka koberce doma. Zato bola tto rmska ena ocenen titulom ena roka vnaej obci. Je mnostvo inch monost, prleitost ako motivova, povzbudzova i oceova dobr vsledky rmskej mldee, dospelch, ale i det. Vkadej obci je situcia in, ale podstata je vade t ist. Vade chc by aj rmski obania spen, chvlen, oceovan, hoci len za malikosti. Zsada postupnosti plat aj tu. Zaa s malmi spechmi

79

aneda sa odradi. Ovetkch spechoch vobci porozprvali vknihe ivotn prostredie a udov tradcie obce alobn a v broovanej knihe alobn a remesl. V obidvoch publikcich boli vyzdvihnut dobr vsledky miestnych Rmov sbohatou fotodokumentciou. Vyie spomenut aktivity a starostlivos o ivotn prostredie Rmov ocenila aj komisia v celoslovenskej sai Dedina roka 2005, ke obec zskala ako jedin na Slovensku mimoriadnu cenu Ocenenie za jedinen a prkladn prstup a vsledky rieenia problematiky spolunavania srmskou komunitou. V roku 2008 realizovali al projekt Kurzy tradinch remesiel pre nezamestnanch. Na projekt zskali prostriedky z Eurpskeho socilneho fondu. Preo sa rozhodli robi takto projekt? Obec alobn sa venuje tradcim i rmskej problematike dlhodobo s dobrmi vsledkami, o om svedia u vyie spomnan aktivity. Vemi vek akosti m miestna rmska komunita pri hadan zamestnania, kee vzdelanostn truktra obyvateov rmskej osady je podobn ako vinch osadch vinou s to udia so zkladnm vzdelanm abez vunho listu i maturity, s minimlnou praxou. Hlavnm cieom projektu bola integrcia a reintegrcia dlhodobo nezamestnanch ien i muov z rmskej minority na trh prce prostrednctvom nadobudnutch zrunost voblasti tradinch remesiel. Npl aktivt vplnej miere repektovala potreby nezamestnanch. Zskanie zrunost zabezpeilo ich konkurencieschopnos na trhu prce. Zrove im to uahilo nvrat na trh prce, prstup k vzdelaniu, o znan as znich aj vyuila. Neby krzy anslednho ruenia pracovnch miest vregine, vsledky by boli vynikajce. Celkovo prekolili 64 astnkov, vinou eny. Okrem toho vobci realizovali aj alie kurzy zameran na pracovn zrunosti, socilne zrunosti, integrciu ien apod.. Okrem spomnanch kurzov tkania kobercov, to boli kurzy hkovania a pletenia, itia krojovanch bbik apletenie kokov zprtia apod.. Aj ke to mono na prv pohad takto nevyzer, kurzy mali obrovsk efekt vniekokch rovinch. V prvom rade s to zrunosti, ktor miestne rmske eny zskali, ale bolo to aj miesto kde sa mohli stretva nielen navzjom, ale hlavne zmajoritou, vznikali zaujmav interakcie, kontakty, priatestv, dochdzalo kvmene informci, kodbravaniu stereotypov aomylov apod.. Lektorky boli zva eny zobce alebo okolia (napr. lektorkou pri kurzoch hkovania bola nositeka titulu Zlat ruky vidieka ena so

80

strednm uovskm vzdelanm, vtedy u 71 ron alobnanka). Najv v tomto smere bol kurz tkania kobercov uren hlavne rmskym enm. Kee obec u v takomto projekte (menom) mala urit sksenosti, podarilo sa rozri monosti vuby aj pre eny zo susednch obc (Ondavsk Matiaovce a Jasenovce), ktor vystupovali v tomto projekte ako partneri. Zakpili sa tri kusy rune vyrobench krosien, v terii sa preberala histria obce, reginu (m sa ivilo rmske a nermske obyvatestvo a pod.), prebrali sa star remesl, (pomohli pracovnci Hornozemplnskeho mzea vHanuovciach). Dleitou asou bola nuka omaterili, ladenie farieb, tieovanie, vber farieb, aby ladili knbytku, kfarbe stien apod.. Pre praktick vuku sa odbornci nali aj priamo vterne. Boli nimi starie eny amui zRuskej Poruby a Jasenoviec. Podstatn as projektu tvorila praktick vuba, teda samotn tkanie. Zapjali sa do neho aj mlad eny, ktor zo zaiatku mali mnostvo vhovoriek, na ktorch sa dalo dobre pobavi (typu ma bol ruka, mm ekzm, ja mm alergiu, ma bol pod rebrami, alebo pani starostka ja ztch nitiek pjdem na psychiatriu), ale nakoniec museli tka nemali odvahu netka, resp. sa bli, e to nedoku. Poteenie zutkanho vak nakoniec bolo vrazne vie ako neochota zaa. Ich fotografie ztkania s v knihe Kurzy tradinch remesiel pre nezamestnanch, ktor bola vydan na zver kurzov. Vsledky ich prce obec neskr vyuvala ako ceny pri odmeovan v rznych saiach, ako suvenry z obce, pri druobnch nvtevch, ako dareky dchodcom, na vzdobu niektorch priestorov vkole, obecnho radu apod.. Pre muov obec zorganizovala v tomto smere hlavne kurz koikrstva, ktor malo nielen v rmskej komunite, ale v celej obci vminulosti vemi vznamn tradciu. Bohuia vsasnosti sa tomuto remeslu u venuje len sporadicky iba niekoko rmskych rodn. Ako pripredchdzajcich kurzoch, aj tu bol roben vber cieovej skupiny, a to 16 muov, vinou rmskych. Podobne ako v inch kurzoch, aj vrmci tohto prebiehal motivan trning i nuka omaterili. Lektor nauil skupinu vetkm postupom spojenm s varenm vbovch prtov, pletenm dna kokov z prtia, monostiam vyuitia preglejky a zkladnm technikm koikrstva. Nauil ich plies koky, oplky, dekoran predmety rznych tvarov avekost. Tento kurz v obci vnmaj ako ndhern nvrat k udovm zvyklostiam, remeslm a tradcim obce i jej okolia. Vsledkom kurzu bola skutonos, e jedna miestna rmska rodina sa ujala tohto remesla

81

anaalej vyrba hlavne koky, oplky, metly a na poiadanie aj dekoran predmety. astnci kurzov sa zastnili akcie Remeseln dielne vTurni nad Bodvou av rmci letnch kurzov pre deti boli vMalom Kamenci. Projekt prispel k oiveniu remeselnch schopnost a zrunost Rmov apomohol hlavne nezamestnanm rmskym enm amuom zvi ich dveru vo vlastn sily aschopnosti. Cieom kurzu bolo zvi zamestnanos cieovej skupiny, o sa aj podarilo a mnoh si aj prcu nali. Bohuia kvli krze vina znich op nepracuje, kee vregine pracovnch prleitost nepribda, ale je ich ete menej. Aj ke sa vetko nepodarilo, obec vnma tieto aktivity vemi pozitvne rmska komunita je aleko viac integrovan do obce ako predtm. Zmenilo sa hlavne ich myslenie. Odrazilo sa aj na tom, e ovea viac iakov tuduje na strednch (uovskch) kolch. Samozrejme e nie je dosiahnut vetko, naalej s problmy, ktor je potrebn riei. e sa vobci posunuli ohodn krok dopredu je evidentn. Vsledky ocenila aj organizcia Vidiecky parlament na Slovensku, ktor presadzuje zvyovanie kvality ivota na vidieku a podporuje vidiecke aktivity pri riaden jeho rozvoja. 14. oktbra 2011 vyhlsila vsledky sae Vidiecka ena roka - Lderka roka 2011. V piatich kategrich bolo spolu nominovanch 33 ien z celho Slovenska, ktor svoj von as venuj aktivitm v rznych oblastiach verejnho ivota vo svojej komunite. Medzi vazkami sa ocitla aj bval starostka obce alobn Mria Fekoviov, ktor zskala ocenenie ena - politika roka psobiaca v komunlnej politike. Komisia ocenila, e poas psobenia starostky obce dolo kintegrcii poetnej rmskej komunity vobci alobn atrvalej zmene ich ivotnho tlu. Pri tejto prleitosti vtedy ete starostka obce dostala od novinrov otzku: o si myslte o problematike Rmov a ako by sa dali dosiahnu aspo iastone dobr vsledky v rmskych komunitch? Myslme si, e jej odpove nepotrebuje pecilny komentr: Je potrebn infratruktra, vyrieen bvanie. Pracova avzdelva sa. Aj aktivan prce s vekou motivciou a pomocou. Vieme, e starostovia maj aj mnostvo inch povinnost, nielen riei problematiku rmskych osd, ale ke chc dosiahnu vsledky, je to dennodenn tvrd a nekompromisn prca. Sizyfovsk prca. Tlate balvan hore a pad na Vs nasp. Niekedy je nron aj motivcia. Vyaduje to vea energie a vsledky sa nedostavia hne. Ale aj ke sa nieo na prv krt nepodar, treba vedie pozbiera odvahu a znova zaa, nepozera sa na vetko

82

hne mrzuto. Je to dlh azloit cesta, ale aj t najdlhia sa zana prvm krokom. Postupova je treba spolone. Sm starosta zme mlo, mus ma okolo seba tm ud, kriace satelity, ktor mu pomhaj. Dobr je opiera sa o spoloensk organizcie, dleit je, aby boli zapojen vo vboroch. Vemi pomhaj ocenenia dobrch vsledkov na verejnch oslavch, aby sa teili, boli namyslen na to o dokzali. inn to bude vtedy, ke je pln sla rmskych i nermskych obanov. Takto vytvorme vzory. Bud to chcie dokza aj in. Uverejova dobr vsledky, prklady vnovinch, publikcich. iada je treba viac od poslancov obecnho zastupitestva, upozorova, kontrolova, spolupracova s rmskymi obanmi. Mnoh rmski obania s aj poslanci, ktor vinou zvykn pomha. Dleit je komunitn socilny pracovnk, ktor prcu skbuje, napomna ausmeruje rmskych spoluobanov, ale im aj vrazne pomha. Okrem tchto populrnych aktivt je menej znmy, alevemi inn spsob ako zapoji obanov hlavne do skrovania a zveaovania ivotnho prostredia, ktor sa realizoval v alobne, zapojenie do tzv. malho grantovho programu. V princpe ide o tandardn grantov model, znmy zmnohch inch grantovch adotanch schm, ibae tento sa realizuje vmalom rozmere vkonkrtnej obci. Vprpade vch miest je tento model znmy vo forme komunitnch nadci, ale vprpade obc sa vbec nevyuva. Takmer vo vetkch podobnch prpadoch je efekt z takto vynaloench finannch prostriedkov mnohonsobne v, ako by sa t ist aktivita realizovala priamo prostrednctvom obce. Obania sa mu nsledne uchdza o finann dotciu na konkrtne aktivity ato tm, e podaj tandardn iados oprspevok. Okrem finannho efektu je tento model vemi vhodnm nstrojom na aktivizciu obanov pre veci verejn, zvyovanie ich sebavedomia avneposlednom rade aj samotn skrlenie obce aobecnho majetku. Zaa stakmto programom sa mus u pri plnovanom rozpote na al rok, ktor mus schvli obecn zastupitestvo. Prvkrt je vhodn, ke sa obecn zastupitestvo dohodne na uritom objeme financi (samozrejme poda monost obce). Nemus s pritom ovek iastku. Poda sksenost zo alobna, sta zaa so sumou napr. 1000 2000 . Pre obanov obc je aj mal finann stimul vemi zaujmav, kee je vregine vysok nezamestnanos aoto viac je to zaujmav vrmskych osadch. Okrem toho je tu motivciou aj urit morlny rozmer, a to vkontexte vyhodnotenia projektu na verejnom zhromaden, oslavch,

83

schdzach spoloenskch organizci apod.. Je vemi dleit vsledky zdokumentova prostrednctvom fotografi a videa, ktor je mon umiestni na internetov strnky obce, vyhodnoti na obecnom zastupitestve, zverejni vtlai, vobecnom spravodajcovi, vobecnom rozhlase, na obecnej tabuli apod.. Vprincpe aj tu plat znme pravidlo, e ke nieo urobte anevie sa otom, akoby ste to ani neurobili. Zameranie projektov me by rzne a malo by vychdza zpotrieb obce. Pokia dopyt po financich bude vrazne v ako s monosti obce, je vhodn da ostatnm ancu aj vnasledujcom roku je to len dkaz, e pri vyhlsen tejto grantovej pomoci sa obecn rad presne trafil do potrieb obce. iados oprspevok, resp. projekt by mala by vemi jednoduch, pretoe vopanom prpade ud (iadateov) skr odradme od prce a nebud ma zujem. Valobne sa osvedil model jednoduchej iadosti, ktor obsahovala 1. Predmet projektu - jednoduch popis, o akde chce iadate urobi; 2. Cie projektu; 3. Materil - z oho bude vyroben (mal by by typick pre dan obec); 4. Strun postup pri realizci vrtane asovho harmonogramu, ktor je nutn dodra; 5. Finann nklad jednoduch rozpoet, ktor nie je mon po schvlen v obecnom zastupitestve dodatone navyova z prostriedkov obce; 6. Miesto osadenia, realizcie, zrun doba; 7. Osoba zodpovedn za projekt. Cel grantov proces mus by absoltne transparentn a do vberu a schvaovania iadost by mali v plnej miere zasahova aj poslanci obecnho zastupitestva. Prca sa zva me realizova formou dohody o vykonan prce, ktor sa podpisuje po schvlen projektu vberovou komisiou. Do takho grantovho programu sa mu zapoji len obania obce, alebo t, ktor maj v obci prechodn pobyt a maj zujem o verejn dianie v obci, v takomto prpade by obania mali dobre pozna iadatea. Vek vhu pri vbere iadost maj projekty svysokou mierou udratenosti. Apraktick poznmka na koniec za prce je vhodn zaplati a po ukonen projektu apo preberacom konan, ktor urob prslun komisia obecnho radu vspoluprci s vberovou komisiou. V alobne sa vaka tmto malm grantom podarilo realizova nasledujce aktivity, ktor mu sli aj ako nmety pre in obce: lavika do parku, vonkajie kvetine, interirov kvetine, lavika na cintorn a k Domu smtku, dekoratvne dreven sochy do parku a na verejn priestranstv, suvenry pre obec (napr. prten koky, ktor mono

84

vyui pri druobnch nvtevch, vivka - erb obce, tkan koberce a pod.), dekoratvne predmety (samorasty, ozdoby do Z), ozdobn exterirov hraky (dreven vlik vmiestnom parku, hojdaka apod.), vyistenie divokej skldky, prava ternu avsadba stromekov apod.. Ke sme sa na zver optali pani Fekoviovej na spsob ako dosiahnu pozitvne vsledky v rmskej komunite, jednoznane nm odpovedala: Najprv je nutn vybudova infratruktru (vodovod, plynofikciu, kanalizciu, istiare odpadovch vd, njomn byty a pod.). Takto Rmovia vidia, e sa oich problmy azlepenie ivota vne zaujmame. Zaujma sa kad de, o je nov vosade. Kad de nadviaza kontakt u pri nstupe do prce. Obyajne ich starosta obce stretne u rno, ke akaj na aktivan prce. Anemus to by len starosta, ale vetci pracovnci obecnho radu. Opta sa, o je nov vosade, i sa nieo neudialo, i nehroz povode, i sa niekto nepobil, kto je chor a pod.. Zdanlivo banlne, ale vskutonosti vemi dleit veci. Oslovova ich po mene (nehnevaj sa ani na ich znme prezvky, ke snimi artujeme), spriateli sa s nimi. Navtvi rodiny, pochvli ich, tei sa spolu snimi. Pripomen napr. na aktivanch prcach nvtevu i pochvalu pred ostatnmi. Dleit s vzory v osade. Jedna rodina zane napr. so zhradnou architektrou, potom zdobia aj in, chc sa im podoba. Podobne je to vobliekan, hudobnom prejave apod.. Vemi sa nm osvedila pochvala i u na obecnch tabuliach (men, fotografie zhrad, domov, chodnkov, remeselnch vrobkov a pod.), na verejnch oslavch (kto vytvoril najkrajie ivotn prostredie, zhradky, kto zskal Zlatho slvika vspeve, kto najkrajie tancuje) alebo v novinch. Vemi vhodnou aktivitou s sae kad rok organizova nejak sa (O najkrajiu zhradku, Zlat ruky vidieka (kto nieo pekn vytvor, napr. altnok na dvore, ztiie apod.), ena roka (ktor nieo doke, zane podnika at.). Sae mu by rzne, poda charakteru obce, poda toho, o chceme vylepova. Vetky sae musia by vyhodnoten verejne, aby sa teili, boli namyslen na to, o dokzali. Osveduje sa to napr. na oslave Da matiek, na schdzi dchodcov, Mesiaca cty kstarm apod., ke je pln sla obanov spolone rmskych inermskych. Ceny mu by symbolick, ale pochvala verejn. Kad zosady ti po oceneniach avzveaovan i inch aktivitch sa bud predbieha. Na internetovej strnke obce uverejni fotografie aktivt asamozrejme nesm chba fotografie vhercov. Brigdy v rmskej osade si musia robi sami maximlne pod dohadom TSP alebo poslancov obecnho zastupitestva. Vemi dleit

85

je bvanie, priom nm sa osvedila vstavba njomnch bytov. Je vemi pozitvne, ke pri tchto domoch maj aj pozemok. Mu si tak robi zhradky, zasadi ovocn stromeky apod.. Pri vetkch oslavch zapja v maximlnej monej miere deti zo koly vetci rmski iaci musia by zapojen amali by sa nechva vynikn rodiia sa menia klepiemu prostrednctvom det anaopak. Vmaximlnej monej miere zapja vetkch Rmov do projektov, kurzov, spoloenskch organizci, vborov, organizova spolon akcie do prpravy ktorch sa zapjaj aj Rmovia v prslunch vboroch a pod.. Ak vak vznikn problmy, treba ich dsledne riei osobn pohovory (typu - Preo len ty tak zle funguje, pozri sa na vaej ulici m u kad pekn prostredie. Ty si najhor? A pod.), odstraova nedostatky cestou poslancov obecnho zastupitestva (upozorova, spolupracova, kontrolova), vyuva komunitnho socilneho pracovnka (napomna, usmerova, pomha). Vetko toto by malo by dsledn, drazn atrval, pritom to nesmie by urliv, poveneck a nedstojn. Neakajte vak, e sa vetko zmen okamite, akoby mvnutm arovnho prtika. Urite to potrv dlho a je nutn kra dopredu postupnmi atrvalmi drobnmi krikmi. Myslme si, e lep komentr na zver u ani neme by. Ak by sa takto prstup realizoval vkadej komunite, problmov so vzjomnm spoluitm by bolo podstatne menej.

86

Dobre namieren pomoc byty niieho tandardu ain aktivity v meste Hanuovce nad Topou
Ak hovorme o bytoch niieho tandardu, vemi dobrm prkladom je vtomto smere mesto Hanuovce nad Topou, ktor ete vroku 2002 zaalo sich vstavbou (ak samozrejme neberieme do vahy aktivity vtomto smere ete spred roka 1989). Ale hovori iba obytoch niieho tandardu nie je mon, lebo v tomto mesteku sa snaia pristupova k Rmom v mnohch oblastiach. Samotn mesteko m 3783 obyvateov, zktorch pribline 750 je povaovanch za Rmov. Hanuovce nad Topou sa nachdzaj vokrese Vranov nad Topou v Preovskom kraji, takmer presne v polovici trasy medzi Preovom aVranovom n/Topou (asi 24 km od obidvoch miest). Geograficky je to severovchodn as Slovenska v dol rieky Tople. Ich zemepisn poloha je uren sradnicami 49 severnej rky a 21 30 vchodnej dky. Katastrlne zemie m rozlohu 14,3 km. Najniia nadmorsk vka je na brehu Tople pri stoku s Voanskm potokom (Luiny) 158 m. n. m.. Stred obce sa nachdza v nadmorskej vke 190 m. n. m. a najvym bodom v chotri je lokalita pod Stavencom na pt Slanskch vrchov 455 m. n. m.. Chotr Hanuoviec odvoduje rieka Topa s prtokmi Hlibovec, Hrabovec, Hanuovsk a Medziansky potok. Z hadiska klmy patr toto zemie do teplej, mierne vlhkej oblasti s chladnou zimou. Z geomorfologickho hadiska je zemie obce sasou Beskydskho predhoria, jeho asti - Hanuovskej pahorkatiny. Okrajovo sem zasahuj Slansk vrchy, ktor sa tiahnu na juhozpad od mesta. Aj ke ide onevek mesteko regionlneho vznamu, nachdza sa tu takmer kompletn obianska vybavenos okrem mestskho radu (sasnm primtorom je tefan Straka) je v meste matersk kola, zkladn kola, pecilna zkladn kola alebo ako sa dnes oficilne vol Spojen kola a zkladn umeleck kola. Z kultrnych aportovch aktivt vmeste je okrem kultrneho domu afutbalovho ihriska aj Vlastivedn mzeum v prekrsnom katieli z 18. storoia, mestsk kninica, psob tu folklrny sbor Oblk, Vargovan, mestsk futbalov klub, klub turistov apod.. Zinfratruktrneho vybavenia m mesto kdispozcii vetky dostupn siete a podobne je to aj vprpade obianskeho vybavenia vmeste je niekoko rozlinch predajn, irok sortiment rznych sluieb, bankomaty, erpacie stanice, zdravotn

87

stredisko a pod.. Psob tu aj niekoko podnikateov afiriem. Psobia tu niektor cirkvi, tri znich maj postaven aj kostoly rmskokatolcka, evanjelick agrckokatolcka cirkev. Podobne ako v inch mestch a obciach aj v Hanuovciach nad Topou poskytuje mestsk rad pre svojich obanov cel rad socilnych sluieb. Opatrovatesk slubu v meste zabezpeuje neziskov organizcia Kodrant, ktor m registrciu na VC a zmluvu s mestom na poskytovanie tejto sluby. V sasnosti zamestnva 4 pracovnkov, ktor poskytuj pomoc 10 pacientom pri vykonvan zkladnch ivotnch potrieb. V roku 2009 bola na mestskom rade vylenen a pripraven miestnos pre seniorov, kde sa mu stretva. Mesto v socilnej oblasti aktvne spolupracuje s cirkvami, Agentrou domcej oetrovateskej starostlivosti ADOS, Domovom socilnych sluieb a neziskovou organizciou Oveka. Mestsk rad vedie agendu osobitnho prjemcu, vyplca socilne dvky a tm as dlhu evidovanho na mestskom podniku sluieb a mestskom rade sa postupne splca. Vznamn as aktivt mesta (a to nielen v socilnej oblasti) predstavuj aktivity, ktor sa zameriavaj na prcu smiestnou rmskou komunitou. V sasnosti psobia v meste dvaja ternni socilni pracovnci a dvaja asistenti, ktor pracuj priamo vterne, prioritne pre marginalizovan rmsku komunitu ijcu na ulici Slovenskej rozptlen medzi majoritou (bytov domy), Kltornej ulici (socilne byty), Pod ibenou rmska osada na okraji mesta (chatre, domy, bytov domy, byty niieho tandardu) a elezniiarskej ulici samostatn bytov jednotka mimo mesta. Ternna socilna prca vak v meste zaala podstatne skr, u v roku 2004. Nakoko bola tto socilna innos a sluba plne nov nielen pre cieov skupinu (MRK), ale aj pre iadatea, cel prv rok sa zamestnanci venovali zberu informci, evidencii jednotlivcov arodn, nadvzovaniu kontaktov sintitciami psobiacimi voblasti socilnej pomoci aposkytovania sluieb. Odkedy nadobudol innos zkon . 448/2008 Z. z. o socilnych slubch a o zmene a doplnen zkona . 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikan (ivnostensk zkon) v znen neskorch predpisov, ktor zsadnm spsobom rozril kompetencie a povinnosti samosprvy, boli pecifikovan socilne sluby v oblasti zkladnho a pecilneho poradenstva prenesen na zamestnancov pracujcich vterne priamo scieovou skupinou. Nakoko sa nejedn o mlopoetn obec s nevekou rmskou komunitou v rmci ktorej

88

by sa vetci obyvatelia vzjomne poznali, bolo poznanie vetkch potencilnych klientov nevyhnutnm predpokladom pre zvldnutie prce ternneho socilneho pracovnka. Lepiu predstavu okomunite vmeste poskytne niekoko socilnodemografickch dajov. Ako ukazuje tab. 1 k31. 12. 2010 bolo vmeste 3 691 obyvateov, z ktorch 752 s vnman ako Rmovia. Znich 37,63% (283 obyvateov, priom priemer v meste je 23,07%) tvoria deti do 16 rokov a 12,36% (93 obyvateov, o koreluje pribline z celomestskm priemerom, ktor je 13,13%) tvoria obyvatelia nad 60 rokov. Tabuka . 1 Skladba obyvatestva mesta Hanuovce nad Topou
Skladba obyvatestva Trvalo bvajce obyv. Mui/eny Predproduktvny vek 0-16 Poproduktvny vek nad 60 Poet poberateov dvok vhmotnej ndzi (DvHN) k 31. 12. 2009 Poet obyvateov Z toho MRK 3783 1844/1939 873 497 480 752 361/391 283 93 356

Celkovo vmeste bva pribline 150 rodn, zktorch vina (89 rodn) bva v 71 bytoch a iba menina (61 rodn) obva 51 domov. Vkomunite sa nachdza aj niekoko chatr, resp. domov vo vemi zlom stave. Ich poet kole, ale nepresahuje slo 3-4. Tak ako je diferencovan bvanie Rmov v meste, je diferencovan aj ich infratruktrne vybavenie. V zsade plat, e len niekoko obytnch priestorov m kompletn infratruktrne vybavenie (elektrina, voda a plyn), ale vina m tandardn pripojenie ktecej vode aelektrickej energii. Sobmedzenm prstupom kvode alebo energim je iba vemi mal as obydl. Presnejie to popisuje tab. 2. Tabuka . 2 Infratruktrne vybavenie obydl
Typ bvania Dom alebo byt Voda, elektrina, plyn 39 Voda, Elektrina Voda elektrina 72 9 2 Bez vody, elektriny a plynu 3

Podobne ako aj v inch porovnatench lokalitch, aj v tomto meste vina Rmov m ukonen iba zkladn vzdelania, ale bvaj tu aj dvaja Rmovia, ktor maj ukonen vysok kolu (detailnejie pozri tab. 3)

89

Tabuka . 3 Rozdelenie komunity poda dosiahnutho stupa vzdelania

Stupe dosiahnutho vzdelania Vysok kola S bez maturity S s maturitou Zkladn kola pecilna zkladn kola Negramotn Poet 2 78 14 247 59 8

Vemi vraznm problmom Rmov aj v tomto meste je (ne) zamestnanos. A 205 z nich s evidovan na prslunom rade prce ako nezamestnan a trval pracovn pomer m iba 26 obyvateov komunity. Uritm pozitvnym javom je skutonos, e v komunite je a 11 ivnostnkov, ktor podnikaj hlavne v oblasti stavebnctva, pomocnch stavebnch prc, montnych prc, spracovania plastov a likvidcie eleznho rotu. Presnejie daje poskytuje tab. 4. Tabuka . 4 Rozvrstvenie komunity poda vybranch druhov aktivt (zamestnania)
Typ aktivity Evidovan na PSVaR Trval pracovn pomer ivnostnk Matersk dovolenka Invalidn dchodok Starobn dchodok Opatrovatesk prspevok Poet 205 26 11 59 11 40 10

Bene prijman stereotypy o mnohodetnosti rmskych rodn sa v prpade Hanuoviec nad Topou nie plne potvrdzuj. Aj ke je poet det v rmskych rodinch vy ako je celoslovensk priemer, mnohopoetn rodiny so tyrmi aviac demi tvoria iba pribline jednu tretinu celkovho potu. Presnejie rozvrstvenie miestnej rmskej komunity uvdzame vtab. 5.

90

Tabuka . 5 Rozdelenie Rmov poda potu det

Typ rodiny poda potu det Bezdetn rodiny Rodina s 1 dieaom S 2 demi S 3 demi So 4 demi S 5 demi So 6 demi So 7 demi S 8 demi S 10 demi Poet 13 35 25 27 23 10 6 7 3 1

Vemi dleitm indiktorom vzjomnho spoluitia majority a miestnej rmskej komunity je miera problematinosti zalenenia jednotlivch rodn medzi majoritu. Vtomto kontexte sa viadnom prpade nejedn o exaktne meraten daje, ale o subjektvne sla, tak ako ich vnmaj ternni socilni pracovnci ansledne aj mestsk rad (resp. mesto ako tak). Dleitm ukazovateom hlavne pre socilnu intervenciu prioritne ternnej socilnej prce, je priestorov rozmiestnenie rodn poda miery potencilnej nutnosti socilnej intervencie. Vpovedne to ukazuj tab. 6 a7. Tabuka . 6 Poet rodn z rmskej komunity poda miery zalenenia medzi majoritu (subjektvny odhad)
Miera zalenenia Bezproblmov zalenenie Zalenenie s menmi problmami Zalenenie s vmi problmami Rodiny s kritickou rovou Poet 50 72 11 25

Tabuka . 7 Poet rodn zrmskej komunity poda jednotlivch lokalt poda miery potencilnej socilnej intervencie subjektvny odhad (I. sk - bezproblmov rodina, II. sk. sebestan, III. sk. iaston pomoc, IV. sk. bez pomoci nedoku riei svoje problmy)
Nzov ulice Pod ibenou I. sk 53 II. sk 208 III. sk 37 IV. sk 96

91

Komenskho ul. arisk ul. Slovensk ul. Kltorn ul. trova ul. Kukorelliho ul. Preovsk ul. SNP Budovatesk ul. Dukelsk ul. elezniiarska ul.

11 57 12 7 17 21 7 11

31 32 14 20 12 30

21 9 -

10 11 28 -

Od roku 2009 socilni pracovnci pracuj individulne s jednotlivcami a rodinami a pomhaj im dennodenne riei existenn problmy. Zaali spracovva individulne akn plny, analyzova rodinu a jej sanciu. Podobne ako aj v inch komunitch, aj tu sa ukazuj ako kov problmy neinformovanos a neznalos monej socilnej pomoci, slab komunikan zrunosti (psanie, tanie, vyplovanie formulrov iadost, styk s intitciami) a nedostatok finannch prostriedkov na zaplatenie poplatkov pri vybavovan monch prspevkov (potovn, kolky, poplatky za osvedovanie listn, koprovanie dokumentov) apod.. Socilna prca vterne nadvzuje na socilnu pomoc, ktorej ale vstupom je aj zmena tlu ivota aivotnej rovne rodiny. V spoluprci so kolami na zem mesta sa podarilo zlepi dochdzku det do zkladnch kl a eliminova riziko absenci a zkolctva. Vemi pozitvne sa naprklad osvedilo zamestnanie Rma ako vchovnho poradcu vSpojenej zkladnej kole, vktorej vrazn as iakov predstavuj prve deti zmiestnej rmskej komunity. Okrem bench aktivt prve on inicioval stretnutia vetkch zainteresovanch, ktor priamo alebo nepriamo pracuj smiestnou komunitou (primtora mesta, socilnych pracovnkov, lekrku, diakona, komunitn centrum, rodiov, riaditea socilnej poisovne, rad prce, uiteov a inch), na ktorom sa tto nielene po prv krt takto spolone stretli avzjomne spoznali, ale dleitm prvkom bolo, e sa informovali osvojich aktivitch, problmoch, zaali spolone hada rieenia, dohodli sa na postupnch krokoch apod..

92

V konenom dsledku prve takto aktivita bola jednm znosnch prvkov programu nazvanom Loklna stratgia komplexnho prstupu, ktor mesto Hanuovce nad Topou pripravilo, podalo iados auspelo v schvlen podpory. Jej nosnou asou je okrem vzdelania aj zamestnanos lenov MRK a preto je nevyhnutn do socilnej prce v komunite zahrn aj innos svisiacu s prpravou na zamestnanie sa avstup na trh prce pre jednotlivcov, ktor od ukonenia povinnej kolskej dochdzky nikdy nikde nepracovali. Celkovo ije vmeste 752 prslunkov MRK. A 35% ich je vo veku od 16 do 30 rokov, sktormi je nutn systematicky pracova na ich umiestnen na trh prce. Ide oskupinu, ktor si buduje rodinu aje nevyhnutn zmeni ich zvislos na ttnej pomoci asocilnych prspevkoch ttu asamosprvy. To, e ide oneahk lohu, nasveduje okrem inho aj skutonos, e vplyvom ekonomickej a hospodrskej krzy vo svete a na Slovensku sa op zvila miera nezamestnanosti vokrese nad 20%. Ale vmeste pracuj aj vtomto smere. Detailnejie vak otom budeme psa na inom mieste (pozri aktivity obianskeho zdruenia Svatobor). A ak konkrtne vsledky m ternna socilna prca vmeste? V astiach mesta, kde ije rmska komunita sa pravidelnmi nvtevami dosiahlo to, e obyvatelia dbaj na v poriadok, konaj sa pravidelne jesenn a jarn upratovania. V spoluprci s mestom bola zabezpeen deratizcia, dezinsekcia okolia a prbytkov, ktor okrem zdrojov mesta, bola financovan aj z eurpskych fondov cez Regionlny rad verejnho zdravotnctva. Prostrednctvom splnomocnenca radu vldy SR pre rmske komunity zskali grant na budovanie dvoch studn, tie prspevok na projektov dokumentciu na byty niieho tandardu apod.. o sa tka oblasti zdravia, v spoluprci s ervenm krom TSP zabezpeili ampny na odvivovanie a taktie hygienick potreby. Priamo v komunitnom centre sa realizuje cel rad aktivt zameranch okrem inho aj na tto oblas. Hlavne deti sa ved k hygienickm nvykom priamo v centre, kde sa realizuj mimokolsk aktivity, klub det, douovanie a pod., a kde s vytvoren vemi dobr priestorov atechnick podmienky. Socilni pracovnci spolupracuj s praktickmi lekrmi pre dospelch a pediatrami ohadom imunizcie, pravidelnch lekrskych preventvnych prehliadok a ved klientky k pravidelnej nvteve poradne pre tehotn eny a matky. V oblasti vzdelvania okrem u spomnanch mimokolskch aktivt

93

pracovnci motivuj rodiov det k nstupu do M. Mesto Hanuovce nad Topou bolo okrem inho zapojen aj do projektu Pome spolu do koly, ktor sa orientoval prve na tto oblas. Projekt ponkol rodiom z nepriaznivho socilneho prostredia zaleni deti do kolektvu a tm finanne uahi nvtevu M prostrednctvom uritch vhod, ktor z toho vyplvali preplcanie stravnho a kolnho, poskytnutie nohavc, rukavc, i prezuviek. Po ukonen materskej koly anstupe do prvho ronka zkladnej koly dostalo kad diea balek kolskch potrieb. Projekt pokraoval aj poas nvtevy det 1. a 2. ronka zkladnej koly. Komunitn centrum pravidelne pe iadosti o podporu mnohm organizcim a jednotlivcom. Prostrednctvom malch grantov sme zabezpeili nkup tvorivho materilu, spoloenskch hier, hudobnch nstrojov. V priestoroch komunitnho centra tak klienti mu vyui stoln tenis, zapoji sa do spevckeho krku, tanenho krku, ktor s spojen s prezentciou ich talentov na kultrnych podujatiach mesta ako je De matiek, Hanuovsk jarmok, De det a in kultrne podujatia v rmci koly. To, preo sme mesto Hanuovce nad Topou zaradili do tejto publikcie, s vak byty niieho tandardu, ktor sa pre rmsku komunitu realizovali ete vroku 2002. Samotn vstavba bytov niieho tandardu nie je vzsade nim vnimon, ale vHanuovciach sa pri ich realizcii orientovali na dos pecifick cieov skupinu. Tak ako aj v inch mestch a obciach aj tu vychdzali zo zkladnch strategickch materilov vldy SR pre dan oblas, menovite ilo koncepciu ttnej bytovej politiky do roku 2005 s vhadom do roku 2010, schvlen uznesenm vldy SR . 355 z roku 2000 a Nariadenie vldy SR . 137/2000 Z. z. o programoch rozvoja bvania a vykonvacie predpisy ttneho fondu rozvoja bvania vrtane programovch a neprogramovch podpr F RB (resp. zkon . 503/2001 Z.z. o podpore regionlneho rozvoja vznen neskorch predpisov). Vedenie mesta a poslanci obecnho zastupitestva vsinnosti s koordinanm vborom v roku 2002 reagovali na situciu, ktor vznikla v rmskej komunite ako jeden z najvch problmov svisiacich s nedostatkom bytov. Z celkovho potu rodn, ktor prichdzali do vahy ako klienti pre poskytnutie bytov, si mesto vybralo tch najviac aktvnych a najmenej problmovch. Nebol to vak jednoduch proces, pri ktorom museli bra do vahy aj niektor problmy: - akceptcia komunity ostatnmi obyvatemi, - potlaen zodpovednos lenov komunity za obstaranie vlastnho

94

bvania, - (ne)devastcia bytu a jeho okolia, - obavy obanov z kriminality a hygienickch podmienok, - (ne)efektivita vberu njomnho, - finann nronos prevdzky objektov (vzhadom na neukonen deregulciu njomnho, nepomer medzi oprvneniami vlastnka bytu a jeho zodpovednosou danou legislatvou), - obytn plocha bytu niieho tandardu by nemala by niia ako 12 m2 na uvatea a 6 m2 na kad aliu osobu, ktor s uvateom ije v domcnosti. Kee mesto nemalo vhodn von pozemky na vstavbu, po konzultcii s odbornkmi rozhodlo, e v lokalite na ulici Pod ibenou v asti, ktor nebola obvan z dvodu mokrho ternu sa po odvodnen zaala vstavba desabytovej jednotky. Poda jednotlivch prvnych definci nzkotandardn byty s minimalizciou vybavenia s uren pre socilne neprispsobivch obanov. Ide obyty, ktor maj minimalizovan priestory, minimalizovan dodvky energi azkladn hygienick vybavenie spravidla spolon pre viacerch njomcov. Nzkotandardn byty s byty uren pre socilne naliehav prpady, ktor nie je mon (z ekonomickch dvodov na strane uchdzaa alebo z inch vnych dvodov) vybavi njmom tandardnho bytu. Ide o byty s niou ako benou rovou kvality bvania napr. smenou vmerou obytnej plochy, sneplnm vybavenm alebo byty niej kategrie. tandardn byty s uren pre vybavenie ostatnch prpadov. Socilnym bytom je byt, ktorho pridelenie je viazan na splnenie pecifickch podmienok definovanm ttom a mestom Hanuovce nad Topou a s uren pre cieov skupiny obanov. Vzhadom na cieov skupinu sa mesto rozhodlo pre druh variant vstavbu bytov niieho tandardu. Samostatn vstavbu bytov realizovala spoiatku skromn firma. Kee s ou vedenie mesta nebolo spokojn, zveren as vstavby realizovalo mesto prostrednctvom zamestnancov Mestskho podniku sluieb a evidovanch uchdzaov, ktor v tom ase boli prijat na aktivan prce. Urit as nkladov financovalo mesto aj zo svojich vlastnch zdrojov. Samotn obania, ktor boli vybrat do tchto bytov museli odpracova 25% z ceny stavby. Odovzdanch bolo desa dvojizbovch bytov, ktor s v radovej vstavbe po 5 przemnch bytov otoench elne k sebe. Preto maj spolon prstupov cestu, s napojen na miestny

95

vodovod a elektrinu. Nzkotandardn byty maj rozlohu 40 metrov tvorcovch. Kad z nich m vlastn vodomer a elektromer, njom uhrdzaj mestskmu radu, pretoe vlastnkom je mesto Hanuovce nad Topou. Cena njmu je len symbolick, kee byty s postaven z nenvratnch finannch prostriedkov. Kad byt m chodbu, kuchyu s predsieou, dve menie izby, WC a kpeu so sprchovacm ktom. Ilo o tzv. holobyty, ie nzkotandardn byty, kde podlahy boli iba s cementovm poterom, olejovm nterom stien, kpea nebola obloen dladicami a byt nebol zariaden nbytkom. Toto si majitelia museli zariadi a zabezpei z vlastnch finannch prostriedkov. Po dohode vetkch majiteov bytov bol do tchto bytov zaveden plyn, ktor si tie museli financova njomnci sami, aj ke z dvodu vysokch mesanch nkladov sa toto ukazovalo ako nie idelne komplexn rieenie. Aj ztohto dvodu vbytoch bola ponechan monos krenia na tuh palivo, ktor mnoh aj vyuvaj. Viacer rodiny si dali urobi krb, in zase kria v pieckach. Kad rodina si pred vchodom do bytu postavila terasu, o psob esteticky a sli na posedenie, i suenie bielizne. Za kadm bytom je postaven drevre na uloenie dreva, i inch potrebnch vec. V svislosti s poiadavkou skvalitnenia bvania je potrebn riei drbu, opravy a obnovu bytovch objektov. Mesto spevnilo prstupov cestu betnovmi panelmi z vlastnch zdrojov. V poslednej fze je potrebn ete doriei priekopu okolo cesty prechdzajcej v okol bytov, zdvodu vytopenia niektorch bytov poas brok. U je spracovan projekt na realizciu avsasnej dobe sa mesto poka zska finann pomoc (dva doterajie pokusy boli nespen). o bolo najvm prnosom tohto rieenia pre samotn mesto? Z pohadu mesta prkladom dobrej praxe je to, e nzkotandardn byty dostalo len 10 rodn, ktor si toto svoje bvanie vie zveadi a chrni, nedochdza k devastci, dokonca pristavenm terasy a zavedenm plynu sa obydlia stali vyou triedou. Rodiny maj na urit obdobie vyrieen problm s bvanm a s vzorom pre alie rodiny. Nedochdza tu kneplatistvu atieto rodiny s zpohadu potencilnej socilnej pomoci bezproblmov. Tm sa me aktivita mesta vo vej miere orientova na zostvajcu as komunity, pre ktor s uritm vzorom amotivciou. Ak by mesto od zaiatku ilo cestou vstavby bytov pre socilne najzaostalejiu as komunity, dolo by aj tu s vysokou pravdepodobnosou ktomu, e tieto byty by sa vpodstatne vej miere devastovali, mohlo by djs knrastu neplatistva (sancia ktorho by

96

bola mon vzsade iba prostrednctvom intittu osobitnho prjemcu socilnych dvok, o by viedlo k zvyovaniu tlaku na administratvu asocilnych pracovnkov) anajmenej problmov anajviac aktvna as komunity by bola vrazne frustrovan ademotivovan. Asi po roku a po zisten, e takto zvolen cesta je dobrm rieenm, sa pre vek zujem alch rodn zaalo s vstavbou alch dvanstich nzkotandardnch bytov, ktor s projektovo rieen in (maj podkrovie). V sasnej dobe s aj tieto byty takmer postaven acel aktivita sa nachdza vo fze odovzdvania. Cesta vstavby tandardnch socilnych bytov pre tto cieov skupinu nie je rieenm a nara na problm neplatistva njomnho, ktor je vtomto prpade vrazne vyie ako vprpade bytov niieho tandardu, pretoe pre ich nzky prjem, asto iba dvka v hmotnej ndzi, je nemon. Idelnym cieom v tomto kontexte je dosiahnu v truktre bytovho fondu avytvoren podmienok pre vstavbu v meste Hanuovce nad Topou postupne tak stav, aby obania cieovch skupn mali monos zska bvanie mern svojim finannm monostiam.

97

98

To o robia v Ninom Komrniku u ocenili

Ak hovorme oprkladoch dobrch aktivt vobciach amestch na Slovensku vo vzahu k Rmom, nie je mon nespomen obec Nin Komrnik, ktor realizovala jeden z najlepch programov vstavby bytov niieho tandardu pre rmsku komunitu. Podobne ako aj vo Sverove, ilo nielen o samotn vstavbu, ale o komplexn prstup obce, ktor vychdzala zjednoduchho princpu Rmovia vobci boli, s abud amusme snimi spolui ako sakmikovek inmi umi. Rusnska obec Nin Komrnik je nevek obec geograficky leiaca (obrazne povedan) takmer na konci sveta. Nachdza sa vokrese Svidnk pri slovensko-poskch hraniciach na ceste E371. M iba 156 obyvateov, zktorch je viac ako 60 Rmov. Tto do znanej miery rzovit obec m zaujmav histriu. Prv psomn zmienka pochdza ete z roku 1618, v tom ase patrila pod Makovick panstvo. Hospodrsky rozvoj, ktor nastal pred prvou svetovou vojnou (v obci vtedy bola zpalkre, pla amlyn) sa neskr zastavil. Po druhej svetovej vojne bola obec takmer znien, avak postupne sa obnovila. Prve z tohto obdobia je v obci umiestnen as expontov Mzea karpatsko-dukelskej opercie zo Svidnka. Bohuia v sasnej dobe sa v tejto obci okrem obecnho radu, potravn, prekrsnej cerkvi (ide o dreven cerkvu Ochrany Presvtej Bohorodiky, ktorbola postaven v roku1938poda projektu ukrajinskho architekta Vladimra Siynskho) a nevekho lyiarskeho strediska ni viac nenachdza. Materilne obmedzenia vak nebrnili obci aktvne vstpi do prce s Rmami. Hybnou silou vetkch tchto aktivt bola starostka obce Anna Ferkaninov, ktor za tieto aktivity bola vroku 2011 ocenen cenou Gypsy Spirit vhlavnej kategrii Osobnos roku. Pri prprave materilov o tejto obci sme v archve periodika Romano Nevo il nali report Daniely Obasnkovej prve otejto obci. Sme presveden, e je natoko kvalitne napsan, e asi ako knej nieo nov doplnme, preto so shlasom autorky ju na tomto mieste vplnom znen publikujeme. (Report Daniely Obasnkovej, ako aj fotografie Jozefa Ferenca ztejto obce je mon njs na webovej strnke http://2010. rnlweb.org/modules.php?name=News&file=article&sid=17174).

99

O pani vode a priezrane istch vzahoch. Ako v rozprvke. Daniela Obasnkov, Rmsky nov list Ke som prvkrt prila pred rokmi do Ninho Komrnika v okrese Svidnk, zaila som pozitvny ok. Namiesto starostky Anny Ferkaninovej, ktor musela niekam ods, mi prila budovu obecnho radu odomkn Rmka. Predstava, e by som toto mohla zai ete i v niektorej inej obci, bola ndhern, ale nepredstaviten. A naozaj dodnes nerealizovan. Roky preli, v Ninom Komrniku sa toho mnoho zmenilo, ale jedno ostalo nezmenen. Vzah Rmov a nermov v obci. Ich dobr vzjomn spolunavanie. Naposledy sme do obce pod Duklou zavtali niekoko dn po povodniach, ktor, ia, neobili ani tto dedinu. Ete v piatok mi starostka telefonicky hrdo dvala na vedomie, e prve dokonili u aj sadov pravy pred novmi domekmi niieho tandardu. Pozvala n redakn tm na nvtevu obce. A u v nedeu sme sa zo sprv dozvedeli o spti, ktor tu narobila nhla, krtka a vdatn prietr mraien. Zatopench vye dvadsa pivnc, dve vodovodn prpojky, vytopen chatov ran, znien elektrick stpy aj zchytn hrdza na rieke Ladomrke, plne vyliata rieka Sivarna, ktor si pod obcou urobila nov koryto, znien dve oceov lvky, podmyt most, okolo 60 metrov doslova odmytch miestnych komunikcii. To bol vsledok vyania ivlov. Nie div, e sme sa do dediny vybrali pln obv a strachu z toho, ako voda ublila novm domom Rmov. Ns voda nechala na pokoji, lebo my sme dobr Rmovia, povedal mi mladk ubo Sivk v dedine, ke som sa ho optala na povode. Pred rokmi, konkrtne v roku 1976, brka, ktor sa obcou prehnala, vzala v hornej asti obce niekoko drevench chatr. Jej pustoenie si udia dodnes pamtaj. Preto sa pani vodu snaia udra v obci pekne v jej koryte. Aj sa to podarilo. Ako sa na vlastn oi presviedame, bvanie Rmov ostalo neporuen. Do svojho domeka ns pozvala pani Helena Krakov so synom Maroom a nevestou Lenkou. Ptam sa mladch, i u maj bbtko. Dvadsatriron ena a jej o dva roky star manel svorne hovoria, e na diea je ete priskoro. Spolu ij tri roky a radi by si zarobili najprv nejak peniaze. Chceli by sa aspo ako tak zabezpei a a potom zaloi rodinu. koda len, e v kraji pod Duklou pracovn prleitosti nie s. U sme zvaovali, e oddeme do zahraniia, hovoria a dodvaj, e by nevhali, ak by si nali prcu obaja, niekde, kde by mohli robi spolu. Ptam sa pna domu Demetera Kraka, i aj v jeho mladosti bola u nich tak ndza o robotu, ako je teraz. Mu na zaslenom dchodku hovor, e v minulosti, za socializmu musel pracova kad. On robil, ostatne ako vina

100

tunajch obyvateov, 16 rokov na ple v nealekej Krajnej Poane. alch 5 rokov pracoval na drustve. Na traktore. Nieo vye roka bol zamestnan pri regulcii miestneho potoka. Re stam smerom k spolunavaniu. Domci mi hovoria, e tunaj Rmovia s nermami vychdzaj normlne. Dobre. Ja sa im snam vysvetli, e o je u nich vdedine normlne, inde na Slovensku je vnimon. Prinajmenom nezvykl a nie ben. Sta sa dva na televzne sprvy. Ve my, ke vidme v televzii, ako inde Rmovia ij a hlavne ako sa sprvaj hanbme sa za nich. vysvetuje Maro Krak. Spolunavanie Rmov a nermov je v tejto obci tak prkladn, tak oividn a predovetkm tak prirodzen, a sa loveku chce poveda brs by takto v zhode navali udia vade! Starostka Anna Ferkaninov k tejto tme s hrdosou hovor: Poas smich rokov svojho starostovania som nerieila iaden problm v spolunavan. Ba, naopak, neviem si ani predstavi, e by som naich Rmov nemala. U ns ije vea starch a osamelch ud. Neby Rmov, nemal by mi tch starkch kto zavies k lekrovi autom, nakpi im, prinies nkup, nachysta drevo, prinies lieky, chodi nadvkova lieky starkm, pokosi dvor a v zime im odpratva sneh. Pre plnos je potrebn poveda, e starostka pochdza z tejto obce a ije v nej. S rmskymi rovesnkmi chodila do koly a vzjomn repektovanie a dobr spolunavanie vdy povaovala a povauje za samozrejm. Rovnako ako za samozrejm pokladaj jej rmski obania to, e toto je ich rodn obec, s ou ij a pomhaj, kde je potrebn. Starostka nm hovor, e m vzdelanch Rmov. Maj vodisk oprvnenia, pilcke kurzy, ukonen odborn koly. A ich deti s ikovn. Mnoh chc tudova na vysokej kole Neskr sa dozvedm, e za starostkou do kancelrie mnohokrt mieria rmski iaci. Aby im prekontrolovala lohu, alebo s ou pomohla, ak s na uivo rodiia krtki. Alebo len tak kvli knihm i poradi sa. Neviem ako inde, ale ja ke kpim noviny, denn tla a asopisy na obecn rad, dm ich naim Rmom. Koluj z rodiny do rodiny a neverili by ste, ako sa mi zakadm neznien vrtia sp vrav A. Ferkaninov. Dodva, e tunaj Rmovia sa zaujmaj nielen o dianie v obci, ale aj o dianie v tte. Chodia voli, maj svojho volenho zstupcu poslanca. ij usporiadanm a nbonm ivotom. Nechbaj na nboenskch obradoch v obci, ij v manelstvch a nie na ,divoko ako niekde bva u Rmov zvykom. Rodiny tu nemaj viac ako tri deti Som zvedav, ako sa d takto stav docieli. Ak cesta vedie k takejto zhode, k takejto rovni. Starostka hovor, e je to skladaka mnohho. Ale predovetkm tvrd, e je potrebn sa sumi vea rozprva o tom, o chc

101

dosiahnu, ak ivot maj vysnvan. A nsledne je ich treba upriami na to, v om by sa mali zmeni. Moja sksenos s naimi rmskymi obanmi je tak, e ak ich lovek dobromysene upozorn, druhkrt t ist chybu neurobia, vrav A. Ferkaninov a ja som zvedav na arovn prtik, ktorm sa jej v obci podarilo docieli istotu, ak by jej in starostovia mohli iba zvidie. istota obce je vizitkou naich obanov. T, ktor s zamestnan v rmci malch obecnch sluieb, maj obec podelen na menie seky a o tie sa staraj. Jedna as obce jedna skupinka. Ved ich parci zhodou okolnost vetko Rmovia. Ten, kto m na starosti zastvku autobusov, zjde na u i niekokokrt za de. Ak je treba uprace. Ak jednoduch, htam. Ale ned mi neuvedomi si, e takmer vade inde okrem Ninho Komrnika to takto jednoducho nefunguje. Znova si kladiem otzku. Preo? U ns kad vie, o m robi. i ja v obci som, i tu nie som, vysvetuje starostka a dopa, e sa to ukzalo aj pri nedvnych povodniach. Nebola som v dedine. Zchranrske prce vborne zvldol mj zstupca, poslanec ubomr Varga. V prvom rade tm, e vypol elektrinu v obci. Lebo dedina bola vo vode a pod prdom. S tromi desiatkami obanov zamestnanch na obecnch prcach sa starali o to, aby nezablokovalo mosty. Vaka nim u p hodn po brke bola obec prejazdn. Pred novmi domekmi stretm 76-ron vdovu Zuzanu Sivkov. Zaname sa rozprva o tom, ako sa m, ak ivot preila. Hovor, e pochdza z nealekej Mirole. Celch 34 rokov pracovala na ple. Rezala drevo na cirkulrke! S ctou sa dvam do o eny, ktor cel ivot robila chlapsk robotu. V oiach sa jagaj ibalsk ohnky a napriek veku i akmu ivotu je v nich skryt ena pardnica. I teraz m na krku nrku korlkov, zafarben vlasy naberaj sprvny odtie pod atkou. Nie, nikdy som nepoctila, e by mi udia opovrlivo dali najavo, e som Rmka, hovor pani Zuzana a spomna, ako im voda vzala v 1976. roku chatr. Ako si kpili dreveniku. Ako varili von, km domek nebol hotov. Hovor, e dom jej postavili nermovia. Spomedzi nich m aj dobr kamartky. Cez cestu si za nimi zave zjde na kus rei, ak neprdu oni k nej. Aj teraz ide za Annou Skarupovou. Vyuvam to a snam sa, aby obe eny spolu spomnali na minulos. Pani Anna hovor predovetkm o chudobe. Ako deti sme po vojne zavali vek biedu. Nebolo o do st. Ani na obleenie. Sukne nm mama uila z deky, ktorou prikrvali kone, aby neprechladli. Aby sme mali v om chodi do koly. Som zvedav, i vtedy chodili aj rmske deti do koly. Pani Anna hovor jednoznan nie. Na moju otzku preo, nechpavo odpoved. A ako by boli ili do koly, ke nemali o na seba? Nedokem si predstavi

102

tak chudobu. Anna Skarupov spomna, ako v ase jej detstva chodili rmske deti naisto hol. V zime i v lete. Akurt v zime ich bolo vonku menej vidno. Chlapci holuik hol vybehli von do mrazu. Desa, dvadsa mint sa pomkali po ade a vymrznut vbehli do chatre. Dnen deti by pomreli na zpal pc, zama sa stark a pa sa do alch spomienok. Pre ksok chleba Bolo po vojne. V dedine bieda, ak si vy dnes ani predstavi nedokete. Mama piekla chlieb, ktor sa chlebom len volal. Tak osuch. Mrvil sa a ani nechutil ako chlieb. Ale aj jemu sme boli radi. Mky nebolo. Mlo bolo toho, o sme mali Do koly chodil na voze mu zo Stropkova. Mal mlyn a do dediny raz tdenne prival chlieb. Vyzval siroty, aby sa postavili do radu. Deti akali, km im nare po krajci z voavho, chutnho chleba. A ete im ho aj natreli s lekvrom! My ostatn sme iba sliny prehltvali Prila som domov a mame hovorm, preo n ao nie s mtvy? Bola by som ten chlieb s lekvrom dostala aj ja Pani Anne sa vtisli slzy do o. Rchlo sa vracia do sasnosti. T nai Rmovia s ikovn. Usilovn, ale etri nevedia. V nedeu nape kuracie mso a v pondelok, o nezjedia, m na obed mj pes. Nejedia ohrievan jedlo. A mne sa doteraz ni nestalo. Hoci jem neden polievku ete i v stredu Sliepkam, o chovm, nosia chleby, o nezjedli ich deti v kole. Dva krajce namasten maslom, unka v prostriedku, alebo dka salma. A tie deti z tej dobroty ani raz neodhryzn. o by sme boli za tak chlieb dali vtedy my? Nevedia dnen deti, o je chudoba Pani Zuzana ide pred nami ku lavike a km si k nej prisadne jej nermska kamartka, pani Anna hovor, ak ak ivot mala jej rmska priateka. Od iestich rokov slila u gazdov. A potom t robota na ple. Aj teraz vidm, ako de o de ide tam aj nasp peo. A cestou domov vdy palica na pleci. A na nej vpredu i vzadu sieka odrezkov. Aby bolo na krenie. Nin Komrnik. Dedina na Posko-slovenskej hranici. S prekrsnym drevenm kostolkom na kopci. So 153 obyvatemi. Z nich je es desiatok Rmov. V dedine je len sedem kolopovinnch det. A dospel zva nezamestnan. Z nich 42 zamestnva obec. Za desa hodn tdenne im prinle aktivan prspevok 63,03 eura. Starostka si bez svojich Rmov nevie ivot obce predstavi. Na svojich obanov ned dopusti. Viete, ako sa pracovalo pri vstavbe domekov niieho tandardu? Pta sa ns a hne aj odpoved. Nastupovalo sa rno o smej a konilo, ke bola tma. A robil kad chlapec a chlap. Starostka vyratva prklady svediace o udskosti tunajch ud, a to rozprvanie sa vdnench pomeroch pova vemi prjemne. A znie ako rozprvka, ktor sa zana arovne: Bolo, nebolo V Ninom Komrniku

103

pred domekmi niieho tandardu vaka vlaajej dotcii 3 000 eur z radu vldy SR v mji dokonili ternne prce. Svojpomocne, len s pomocou a radami odbornka si tu naviezli zeminu, vysiali trvu, vysadili krky a kvety. A ke to vetko podrastie a rozkvitne, a vtedy tu bude ako v rozprvke. Starostka, ako keby problmov v obci nemala dos, asto riei aj problmy inch obc. Prichdzaj za ou Rmovia z celho okolia. Od tunajch vedia, e vie zakadm njs schodn cestu, vynjs sa, vykutra rieenie. Nu prichdzaj, aby im poradila. A pomohla. Ako zska peniaze na studu v osade, ako zabezpei to, i ono. Na obecnch zastupitestvch s benm javom hostia zo stropkovskho i svidnckeho okresu. Prichdzaj, aby sa inpirovali, aby tu nali rieenia. A okrem rieen technickch problmov tu v reli mu vidie, e spolunava sa d dobre a prjemne. Ak udia chc. Ak spolu ij. Ak spolu rieia dobr i zl.

104

Obecn firmy mon nemon? Niekoko teoreticko-praktickch postrehov zo Spiskho Hrhova

Vprspevku Desa rokov rozvoja komunt vSpiskom Hrhove mon inpircia pre ostatnch, ktor to myslia vne, sme popisovali procesy, ktor sa darilo inedarilo zavdza pri pokusoch orozvoj obce so zvltnym zmerom na rmsku komunitu. V tomto prspevku by sme sa chceli zamera na jeden zdleitch rozvojovch lnkov, asce obecn firmu socilny podnik fenomn, ktor si poda ns zasli osobitn pozornos. Otzkam socilneho podnikania (obzvl v podobe obecnch firiem) sa vobci Spisk Hrhov venuj viac ne 10 rokov aprve tto obec od zaiatku bola zkladou pre inpirciu, skanie aexperimentovanie, ako aj vzorom pre ostatn obce vo fze, ke aplikovan modely zaali vobci Spisk Hrhov dobre fungova. Je pravdou, e s ideami socilneho podnikania by sme sa stretli aj inde (hlavne vzahrani) a dvno predtm, ne ich zaali aplikova vobci Spisk Hrhov. Prve tu vak vzniklo prirodzene osi vemi originlne, omu prvlastok socilny podnik dali a dodatone. Jednm zhlavnch inicitorov aaktivistov socilneho podnikania (a to nielen v tejto obci) je aktivista Michal Smetnka, ktor sa do Spiskho Hrhova prisahoval, aby tu psobil ako uite avychovvate a, ktor bol neskr zvolen aj za poslanca obecnho zastupitestva. Poiadali sme ho preto, aby popsal svoje sksenosti apostrehy zcelho tohto procesu na prklade ztejto obce. ...namiesto vodu - ako to cel vzniklo... V rmci rznych projektov zameranch na zamestnanos azamestnatenos sa nm podarilo zakoli apripravi mnostvo klientov pre vkon zaujmavch innost. Jednm znajpsobivejch projektov bol ten, ktorho sasou bol kovsky kurz. V rmci neho sa nm podarilo znezamestnanch rmskych muov bez sksenost skovstvom pripravi takmer desa takch, ktor boli po ukonen kurzu schopn vytvra zaujmav umelecko- itkov predmety, ako napr. svietniky, ornamenty, elezn kvety, ozdoby a podobne. Pre rmske eny sme realizovali kurz itia a tkania, vsledkom ktorho boli ndhern vrobky s udovmi nmetmi. innost bolo ovea viac (vroba indov, koov, drevorezby, itkovho riadu, pletenia, vroby dekorci a alch) a za niekoko

105

rokov sme boli obklopen mnostvom zaujmavch a peknch vrobkov. Dostali sme sa vak do fzy, kedy sme boli nten kontatova, e zlepenie pracovnch zrunost, i vroba v podstate ohokovek nie s problm. Problm je umiestnenie produktu na trh, ato tak, aby priniesol pre vrobcu (pracujceho) trvalej prjmov efekt. Inmi slovami nastala otzka, ako sa tmito zrunosami uivi. Napriek obrovskmu entuziazmu, mnohm pokusom aznanej nmahe sa nm problm riei nedarilo. Po ase sme realizovali v rmci kurzu vstavbu altnku a na nae prekvapenie sme prve v tomto obdob nemohli zohna kramle (krama - elezn svorka na spjanie trmov, tesrska skoba), pretoe vrobca z eskej republiky ich nesthal distribuova... Tto drobn epizda nm pomohla riei nie vyie popsan problm, ale primla ns kuvaovaniu o vrobnej innosti pre nezamestnanch plne z inho uhla pohadu. Zrove jednoznane vyrieila dilemu orientcie na sortiment tovarov asluieb, ako aj vymedzenie lokalt ich distribcie. Tieto skutonosti ns posunuli smerom k tvorbe koncepcie, ktorej zklad bol postaven na tom, ako vytvra pracovn prleitosti viazan na innosti aprodukty, po ktorch je dopyt priamo vlokalite i okolitom regine. Popri tom sme zaali identifikova a pozorova dovtedy nebval monosti samosprv pre vlastn rozvojov dynamick aktivity svisiace spostupnm prenosom kompetenci na obce. Vobciach sa naviac zaala postupne posilova miera uvedomovania si dleitosti obianskej spolonosti, a to aj v zmysle volenia svojich zstupcov do verejnch funkci. Samosprva sa funkne iideovo zaala omnoho viac ako predtm pribliova obanovi, o sa nm zaalo javi ako vhodn k k rieeniu problmov zamestnanosti azamestnatenosti na loklnej (obecnej) rovni. m alej, tm viac sa tvoren koncepcia zaala tka trvalo udratenho rozvoja samosprv veobecne, teda virom rdiuse, ako len rieenia zamestnanosti. Jej hlavnou lniou sa stal draz na monosti irieho rieenia problmov exkludovanch, resp. ohrozench socilnou exklziou. ...ako sme sa uili vzahrani... Podarilo sa nm sce spracova zaujmav koncepciu a snaili sme sa njs vpraxi osi podobn, na zklade oho by sme viacero naich teoretickch vchodsk dokzali verifikova. Ni podobn sa nm ia nepodarilo njs. Najbliie knaim zmerom, ktorch koncovkou malo by vytvranie novch pracovnch prleitost pre ud zrmskych komunt priamo vmieste bydliska boli modely socilnych podnikov vzahrani. Vetky vak stli na zklade tedrho dotovania ttu, donora,

106

voluntrskych siet a pod.. Narali sme na pre ns neakceptovaten problematick aspekt trvalej udratenosti. Intitucionlne boli tieto socilne podniky rieen rznymi spsobmi, od spravovania malch neziskovch organizci, cez rzne partnerstv, nadcie, a po konzorci viacerch sektorov. Spjalo ich vak jedno pri redukcii i zniku dotovania z vonkajch zdrojov zanikali. Pritom sa jednalo o socilne podniky vo vyspelch ttoch ako Vek Britnia i Dnsko. Vnimku tvorili sn len socilne podniky viazan na cirkevn (a im podobn) spoloenstv (typu Kolpingovho diela), kde bol permanentn tok aktivt afinancovania zabezpeovan budovanm silnho socilneho ctenia majetnejch, ktor podporuj aktivity socilne slabch. alou inpirciou pre ns boli drobn prevdzky (3 5 ud), ktor vykonvali drobn pecializovan innos, ktor vak bola striktne viazan na jednho odberatea (zva samosprvu). Tieto alternatvy sme hodnotili ako najvhodnejie apre ns prnosn, oho dkazom bolo ich dlhoron fungovanie. Beztak sme vak boli nten prispsobova koncepciu odlinm podmienkam Slovenska. ...vymedzenie pojmov... V poslednch dvoch rokoch na Slovensku vemi mdne rezonuje termn socilny podnik, socilna ekonmia, socilne podnikanie, socilny podnikate. V zahrani sa s touto terminolgiou pracuje u dlh roky aznaich sksenost si dovoujeme tvrdi, e vnich vldne aj terminologick jednoznanos. Uns s ia tieto termny ako aj ostatn odborn vrazy snimi spojen asto miean dohromady apouvatelia maj tendenciu ns skr pomli, ako zorientova. Vposlednch rokoch sa termn socilny podnik stal dokonca hanlivm oznaenm pre defraudciu verejnch zdrojov a likvidciu prirodzenho podnikateskho prostredia. Aj na odbornejch frach sa s termnmi ongluje do takej miery, e prinaj chaos anepochopenie. Poksime sa rozdeli tto veobecn terminolgiu poda dvoch zkladnch pohadov. Idealistick pohad Sem patr naprklad termn socilny podnikate. Socilny podnikate nie je ten, kto si otvoril ivnos so socilnymi slubami. Socilny podnikate je ten, kto disponuje socilnym kapitlom. Zveauje aroziruje ho. Jeho socilny podnik znamen renie mylienok, vytvranie podmienok, motivovanie apovzbudzovanie ud, jednoducho povedan navodzovanie arealizovanie elatench socilnych zmien.

107

Pragmatick pohad Tu si vyberme na objasnenie termn socilny podnik. Je to podnikatesk subjekt socilneho rozmeru pouvajci svoj zisk prioritne na rieenie problmov nezamestnanosti v obci, ako aj problmov spojench s dlhodobou alebo krtkodobou socilne netandardnou situciou obyvateov, m dostva (v porovnan sbenm podnikateskm subjektom) in, socilny, kvalitatvne vy rozmer. Jeho prioritou nie je vytvranie zisku pre zisk a zvyovanie ivotnej rovne zriaovatea (vlastnka, prevdzkovatea), ako je to prirodzene a logicky charakteristick pre ben podnikatesk subjekt, ale vytvranie zisku za elom udriavania pracovnho miesta, tvorby alieho pracovnho miesta, realizciu verejnch prc i rozvoj podniku ako takho. Tento diferencovan nhad by ns mal upozorni na rozdiely v naom ponman a benm ponmanm socilnych podnikov tak, ako ich pozn a definuje zpadn Eurpa. Pre britsk, americk, taliansky, franczsky i dnsky teoretick model sce plat zsada podnikania so socilnym obsahom zmerom, priom poskytovanie sluieb uom je prednejie ako zisk at., na druhej strane vak vetky tieto modely akcentuj nezastupitenos voluntarizmu v socilnom podniku, i poberanie minimlnej mzdy za predpokladu maximlneho zainteresovania v socilnom podniku. Rovnako tak je in i naa koncepcia v ponman spolonho riadenia aautonmie socilneho podniku. Zpohadu tchto modelov je pochopitene vchodn Eurpa v tejto oblasti zaznvan, oznaovan ako mlo uvedomel, nedostatone rozvinut aprli trhov. Aj na Slovensku bolo implementovanch niekoko projektov socilneho podniku alebo podobnho modelu tzv. chrnenej dielne. Aj ke s tieto projekty blzke naej koncepcii, predsa len stoja na inch zkladoch. Nazdvame sa, e kom k preklenutiu nedorozumen je vyie nartnut lenenie pohad idealistick apragmatick. Pri koncipovan podoby socilnych podnikov vnaich podmienkach sme sa (predchdzajc prpadnmu teoretickmu rozkolu) snaili o pouvanie terminolgie, ktor by bola samostatn a teda ahie pochopiten. Zaali sme pouva pojem Obecn firma. ...obecn firma veobecne... Po roku 1990 zaali na Slovensku vznika prv obecn podniky na trhovom zklade. Transformovali sa alebo nanovo vznikali po ideovom vzore obecnch prevdzok, pridruench vrob a podobne. Obce zaali vtrhovom priestore nachdza nov podmienky. Viacer znich boli schopn

108

identifikova monosti, zdroje a podmienky pre podnikanie, realizciu innost, ktor potrebuje loklny trh, predovetkm ten svoj - obecn. Zaali sa implementova plon programy pre rieenie problmov zamestnanosti aktivan i drobn obecn sluby. Samosprvy tak mali monos konfrontova sa svlastnou schopnosou vies, manaova, vychovva ud, vyuva a pripravova potencil svojich obyvateov pre verejn prce, vlastn rozvoj. Otzku rieenia problmov marginalizovanch obyvateov oraz viac zaala prebera samosprva, ktor pre svoj rozvoj sama aktvne zaala vyuva monosti pomoci ttu i E. Ete dleitejie bolo to, e zdrav a funkn obecn samosprva vo svojej podstate vychdza z vlastnch potrieb a potrieb obanov, nie je intitciou, ktor skrz radncku optiku centralizmu agloblnych rieen aplikuje programy bez polyspektrlneho dopadu na trval udratenos jednotlivch lokalt i obc. ...obecn firma ako socilny podnik... Takto teoreticky by sme dokzali popsa proces, ktor sa tkal samozrejme aj obce Spisk Hrhov. Tu sme vak naviac zaali zameriava pozornos aj na komunity ohrozen socilnym vylenm, ako sas obce aproblmy jej obyvateov. Koncepcia obecnej firmy ako socilneho podniku vSpiskom Hrhove sa opierala oaktulny stav, ktor okrem inho ponkal monosti premostenia sexistujcimi nrodnmi programami aprojektmi, ako napr. vstavba obecnch njomnch bytov niieho tandardu, komunitn socilna prca, komunitn centr a kluby, existujcimi socilnymi rozvojovmi programami realizovanmi v rmci vchovy avzdelvania vkolch, ako aj mnohmi almi aktivitami realizovanmi mimovldnymi organizciami i obcami samotnmi. Obecn firmu (v zmysle socilneho podniku) sa nm podarilo zaloi vroku 2003 ameme smelo kontatova, e od jej zaloenia nastpila na cestu progresu, ktor trv dodnes. Od poiatku po dneok bola stredobodom zujmu mnohch inch samosprv, mimovldnych organizci, partnerstiev apod.. Zhadou zostva, preo napriek dostatonej prezentcii existujceho funknho modelu na najrznejch frach nikdy nebola a nie je stredobodom ani okrajovho zujmu ttnych intitci. Obecn firma obce Spisk Hrhov nm od svojho vzniku slila jednak ako motivan prvok pre ostatn obce, ale aj ako komparatvna jednotka (z hadiska asovch procesov, personlneho obsadenia, rozloenia jednotlivch innost aintitucionalizcie) pri zakladan alch obecnch firiem, oktorch sa zmienime alej.

109

Konkrtny popis vzniku arozvoja obecnej firmy vSpiskom Hrhove po sasnos by bol mono zaujmavou kronikou konkrtnych krokov aaktivt. Pre zujemcov s vetky informcie tohto druhu dobre dostupn cez informan kanly obce. Na tomto mieste by sme vak radi popsali vznik arozvoj obecnej firmy ako takej, zhutnene vjednoduchej teoretickej podobe. Vetky teoretick klauzuly vak maj autentick zklad vpraktickej sksenosti s budovanm konkrtnej obecnej firmy v Spiskom Hrhove aalch spomenutch obecnch firmch. ...ako sa d vybudova obecn firma socilny podnik.... Ak chceme alej opisova obecn firmu a pritom repektova ostatn teoretick kontrukty socilnych podnikov, primrne zamerajme pozornos na pohad pragmatick. Budeme sa teda zaobera podnikanm ako takm (veobecne relevantnm, terminologicky zauvanm). To meme z uvedenho pohadu definova ako aplikovanie inovatvnych spsobov vprocesoch zkonitost ponuky adopytu tovarov a sluieb. Dleitm faktom, ktor je potrebn ma neustle na zreteli je to, i pri budovan obecnej firmy zohadujeme prioritne aspekt ekonomick (podnikatesk) alebo socilny (rieenie zamestnanosti). i je naou prioritou ekonomick prosperita okrajovo svisiaca s rieenm socilnej exklzie alebo rieenie socilnej exklzie prostrednctvom koncepnej ekonomickej aktivity. Trvalo udraten rozvoj obce (ako najvhodnejieho relneho celku) je zabezpeovan cez budovanie trvalej udratenosti jeho komunt, teda oblast rozvoja zamestnanosti, bvania, vzdelania, ekonomickej aktivity at.. Ak dokeme vobci lokalite regine do maximlnej miery vyui azveadi existujce zdroje smaximlnou mierou vlastnej pomoci aaktivity, blime sa kpodobe ozajstnej trvalej udratenosti aveobecnej prosperity. Obec je jednotkou, ktor vo veobecnosti neme len tak zanikn, skrachova. Obec, to s obyvatelia ijci na istom zem, v istej kontitcii a kontelcii. Sama o sebe (ako intitcia), by nemala vznam. Vznam nadobda len v podobe ivho organizmu, ktor je patrine riadenm, organizovanm a premyslenm, a to aj nad rmec veobecne platnch a zauvanch spsobov. Obec me by tm, o nielen spotrebva, ale aj vyrba. m proporcionlnejie doke pracova spomerom spotreba - vroba, tm dynamickejie doke rs azabezpeova dstojn ivot svojich obanov. Prve ztohto hadiska preferujeme aobhajujeme socilne podniky v podobe obecnch firiem. Priznvame, e v prpade miest i vekch obc nie je koncepcia tak jednoznan. Narame tu toti na otzky

110

konkrtnosti, adresnosti, transparentnosti. Samozrejme s to zleitosti vsostne individulne a pecifick. V malej obci je pri zakladan obecnej firmy obrovskou vhodou priehadn truktra, organizcia. Inmi slovami kad pozn kadho. Vmestskch podmienkach je asto problematick zorientova sa v spleti radov, kompetenci, agendy. Predstava individulneho a dlhodobho prstupu k obanovi mesta je samozrejme utopistick. Nie vak nerelna. anca budovania optimlnych podmienok kra ruka vruke sbudovanm obianskej spolonosti. Mylienka obecnej firmy spova aj vinterakcii akoopercii. Sasnos alostne poukazuje na nedostatky vtchto charakteristikch. Ak inovatvneho starostu dnes napadne mylienka vybudova obecn prevdzku na vrobu dlaby, po chvli tto innos zanaj koprova aj ostatn obce, pretoe vidia, e sa to d. Pri tomto krtkozrakom uvaovan si vak asto neuvedomuj, e sa vzjomne obmedzuj. Ak by sa namiesto koprovanej innosti zaali venova inej potrebnej innosti, dobre ju skoordinovali avopred strategicky dohodli, nielene po chvli nebud sami sebe konkurova v regionlnom priestore, ale dosiahnu spolon kooperatvny rast. Zmysel strategickho plnovania spova o. i. v akceptovan okolitch (hoci mlo zvislch) zdrojov, inmi slovami repektovanm suseda. Pokia jedna obecn firma realizuje vkopov prce, druh (ak to jej zdroje a potreby umouj) sa me venova stavebnej innosti, tretia disponovaniu mechanizmami, alia vrobou materilu, alia dopravnou innosou. ...o konkrtne fungovalo afunguje vSpiskom Hrhove... Od zaloenia sa obecn firma vSpiskom Hrhove profilovala ako firma realizujca stavebn azemn prce, vrobu zmkovej dlaby, neskr tesrske prce, vrobu drevnej drte, stolrsku vrobu, vrobu suvenrov a udovoumeleckch predmetov, sprvu a drbu obecnch budov, v poslednch rokoch drbu aopravu ciest, podvrtvanie komunikci, drobn piliarsku vrobu, ale aj ponohospodrsku vrobu, stavbu drevodomov a podobne. Podotkame, e poet zamestnancov je za poslednch 7 rokov relatvne stly, okolo 10 osb v zime, poas zvyku roka okolo 30 osb. Obecn firma k dnenmu du disponuje strojmi, zariadeniami, mechanizmami a technickm vybavenm na rovni vyspelej a modernej firmy, vlastnmi priestormi, stlym manamentom aalmi zdrojmi, ktor ju preduruj kaliemu rozvoju. ...rozrenie modelu zo Spiskho Hrhova.... Predol riadky s teoretickm popisom a iastonm zoveobecnenm poznatkov z praxe pri budovan obecnej firmy ako

111

socilneho podniku vobci Spisk Hrhov. Vznikol nm zaujmav model, ktor sme sa vroku 2006 poksili overova a aplikova aj valch obciach. Tie sme identifikovali a vyberali na zklade kvalifikovania kovch aktrov rozvoja azkladnch predpokladov koncepnho rozvoja. Dovoujeme si tvrdi, e vaka tomuto projektu bolo mon zrealizova prpravu, zaloenie aspustenie obecnch firiem vtakom ase, vakom by nebolo mon vytvori iadnu fungujcu konvenn firmu, resp. tento as by sa minimlne strojnsobil. Bolo to podmienen najm tm, e kompletn sluby a poradenstvo pre realizciu obecnch firiem bolo mon zabezpei cez extern organizciu (mimo zainteresovanch obc). Inmi slovami, obce neboli nten finanne ani nijako inak hmotne participova na prpravnch aporadenskch prcach. Tie im boli vdostatonej odbornej kvalite poskytovan zadarmo. Projekt sme realizovali vrokoch 2006 a2007. Hlavnm zmerom overovania a budovania obecnch firiem v rmci projektu, bola prprava strategickch plnov vzniku arozvoja obecnch firiem vo vybranch obciach. Obce boli auditovan poda viacerch kritri, a to od demografickej skladby zo socilne znevhodnenho prostredia vobciach, a po schopnos jednotlivch obecnch samosprv realizova nov a nron vzie. Predstupom plnovania firiem socilnych podnikov bola prprava starostov aobecnch zastupitestiev pozostvajca zdkladnho vysvetlenia a teoretickej prpravy zameranej na problematiku Obecnej firmy socilneho podniku. Obce boli vybran tak, aby bolo mon paralelne porovnva procesy avsledky od prpravy a po samotn vznik jednotlivch prevdzok. Okrem obc, kde nebola iadna prevdzka sa teda pracovalo aj sobcami, kde obecn prevdzky zriaden boli. V tomto prpade sa vak jednalo o prevdzky bez viditenho rozvoja (zva len formlne fungujce), navye oprevdzky bez socilneho rozmeru. Inmi slovami, ilo oobecn prevdzky zriaden len za elom realizcie rznych drobnch prc pre obec bez stlych zamestnancov. Projekt bol realizovan v obciach Preovskho samosprvneho kraja - Kurov, Sverov, arisk ierne a Torysa. Spisk Hrhov bol do projektu zapojen ako fokusov obec. Vetky strategick plny obecnch firiem boli realizovan prostrednctvom metodiky Od vzie ku stratgii. Na plnovacom procese obecnch firiem boli okrem starostu obce a poslancov obecnho zastupitestva, prizvan aj zstupcovia podnikateskho sektora obce, obania a miestni aktivisti. Stratgia rozvoja obecnch firiem pozostvala ztchto ast:

112

1. Analza sasnho stavu/vchodisk 2. Audit zdrojov 3. SWOT analza zostaven zvzie obecnej firmy 4. Formulcia problmov aich analza 5. Stanovenie cieov vjednotlivch oblastiach 6. Akn pln minimlne na tri roky 7. asov harmonogram realizcie jednotlivch loh 8. Personlne obsadenie firmy 9. Finann analza obecnej firmy prestanoven obdobie ...konkrtna podoba a relna innos spustench obecnch firiem vrokoch 2006 - 2007 Sverov - Svepos s.r.o. innosti: stavebnctvo s hlavnm zameranm na vstavbu bytov niieho tandardu, predaj a servis PC techniky, dodvky a sluby pre spolon radovu 80-tich obc, tvorba projektov astrategick plnovanie perspektva: zber, triedenie a zhodnocovanie odpadov, pestovanie rchlorastcich drevn, betonrska vroba, doprava, vzdelvanie Kurov s.r.o. innosti: vroba betnovch tvrnic a zmkovej dlaby, stavebn innos a zemn prce, prprava, realizcia a kompletn manament projektov pre obce, perspektva: pestovanie rchlorastcich drevn, realizcia rekvalifikanch kurzov a aktivt Obecn podnik arisk ierne innosti: sahovanie aporez dreva, piliarska vroba, vsadba drevn, zvoz tuhho komunlneho odpadu pre 36 obc, ponohospodrske prce perspektva: separcia azhodnocovanie odpadu, stavebn innos, sprva domova socilnych sluieb, ponohospodrska vroba VPS Torysa s.r.o. innosti: sprva adrba obecnch budov, stavebn innos, sprva skldky TKO, zber odpadu perspektva: zhodnocovanie odpadov, aktivity vcestovnom ruchu ... vyhodnotenie Vaka projektu sa podarilo nielen overi teriu zakladania afungovania Obecnch firiem, ale priamo vytvori stratgie udratench socilnych podnikov prevdzkovanch obecnmi samosprvami. Niektor z nich s dodnes funkn a dovoujeme si tvrdi, e vemi perspektvne.

113

Firmy plnia svoje poslanie zamestnvaj predovetkm ud zo socilne znevhodnenho prostredia. Aj ke sa v celoslovenskom meradle ned hovori o vraznom znen nezamestnanosti o do potu priamo vytvorench pracovnch miest vobecnch firmch, projekt jednoznane vytvoril apotvrdil model, ktor je nepochybne vemi perspektvny azdlhodobho hadiska me ma celonrodn vznam, samozrejme ako alternatva. Okrem toho sa podarilo realizova innosti, vaka ktorm je mon do budcna dizajnova hlavn zamerania inch obecnch firiem (napriek tomu e podmienky pre vznik a fungovanie, teda aj npl a innosti sa vprincpe podstatne lia). Pvodn vber obc do projektu bol ovplyvnen aj regionlnym rozmiestnenm obc prevdzkujcich firmy. Boli vytvoren tri tzv. klastre Bardejovsk (Sverov, Kurov, arisk ierne), Spisk (Spisk Hrhov aJablonov, vktorom sa zaalo pracova nad rmec projektu, avak projekt napokon z dvodu asovho deficitu realizovan nebol) a Hornotorysk (Torysa a v blzkej budcnosti plnovan Krivany a Peovsk Nov Ves). Klastre boli vytvran ztoho dvodu, aby mohli vmench regionlnych celkoch jednak lepie kooperova, ako aj zabezpei lacnej a dostupnej kvalitn manament. Vychdzali sme zpredpokladu, e tam kde si obecn firma (minimlne na zaiatku) neme dovoli zaplatenie kvalitnho manara, tam to vprpade troch obc ako celku relne je. Vaka tvorbe klastrov bolo mon implementova aj mylienku obecnch rozvojovch agentr (ORA). Vaka vsledkom projektu u vkrtkom ase po jeho ukonen vznikli dve ORA - Kurov aSpisk Hrhov. Tie v sebe kompilovali okrem manamentu obecnch firiem aj alie sluby napomhajce zvyovaniu zamestnanosti azamestnatenosti, ako napr. tvorba projektov pre samosprvy, pracovn a prvne poradenstvo, manament a poradenstvo komunitnej socilnej prca a alie. Prelomovm sa vtomto prpade javilo to, e tieto ORA neboli prevdzkovan prostrednctvom prostriedkov z projektov, ale priamym zaangaovanm jednotlivch samosprv aostatnch obecnch firiem. Vroku 2009 sa ORA (po dvoch rokoch fungovania) transformovali do organizcie Regionlne rozvojov partnerstvo, ktor sa zaalo zaobera prve touto agendou aktor dokzalo zastrei vetky personlne kapacity niekdajch ORA. ... niekoko otzok na zver... Z hadiska rozsahu prspevku nie je mon vysvetli koncepciu obecnch firiem detailne, tob popsa podrobnosti zrealizcie aktivt ich

114

zakladania. Pri prezentcich mylienok obecnch firiem ako socilnych podnikov sa stretvame s mnostvom laickch i odbornch otzok a nzorov. Za vetky uvedieme teda aspo dve najastejie nmietky pri diskusich oobecnch firmch: nmietka 1.: obecn firma neadekvtne vstupuje na trh ame oslabova ben podnikatesk sfru reakcia na nmietku: Ak je obecn firma naozaj dobre nastaven, akceptuje legislatvne normy ako kad in, teda vytvra a posiluje prirodzen konkurenn prostredie. Ve trh je trh, subjekt obecnej firmy ajej prvna forma nie je nim exkluzvna. Filozofia vntornho fungovania a koncepcie zamestnanosti predsa neme by limitujca zpohadu kvality sluieb i ceny na trhu. Na druhej strane je vak dleit neopomen fakt, e pri procese strategickho plnovania je snaha o to, aby obecn firma kooperovala s existujcim podnikateskm prostredm alebo vykonvala prioritne sluby ainnosti, ktor vobci, lokalite alebo priahlom regine absentuj. Napokon, bolo by neadekvtne a utopistick predstavi si, ako masvne vznikn tiscky obecnch firiem, ktor svojou kvalitou prevalcuj ben podnikatesk sektor vcelej Eurpe. nmietka 2.: obecn firma je nvratom k pridruenm vrobm a formlnym podobm obecnch prevdzok spred r. 1989 reakcia na nmietku: Vraznm nedostatkom obecnch prevdzok, technickch, mestskch a inch sluieb bol (ako sa nazdvame) socialistick model manamentu a prstupu k prci. Sasn model sa riadi zkonitosami trhovho hospodrstva, ktor je aj o do vntornho fungovania firmy k lajdckosti i privlastovaniu si netostn (prirodzen). Je zaloen na cte kprci teda e si vim, e mem pracova azarba, na korektnosti - e si viem uvedomi potrebu kvalitne odvedenej prce vo vzahu k jej monmu pokraovaniu (teda, e mem pracova azarba aj dlhie ako len poas realizcie jednej zkazky). Neopomenutenm momentom je aj uvedomenie si monosti pracova vo svojej obci, prpadne mimo nej spolu stmi, ktorch viau nielen pracovn (ale aj in socilne) zvzky. Znova podotkame, e predpokladom dobre fungujcej obecnej firmy je kvalitn manament, dobr organizan truktra a kvalitn

115

zamestnanec, ktor sce na zaiatku mono nie je dokonal, no pracovnmi nvykmi avchovou sa vak kvalitnm po ase me sta. Nad tm vetkm (ako bolo u niekokokrt akcentovan) bdie prepracovan stratgia rozvoja. Poas dvoch rokov sa podarilo overi koncepciu obecnch firiem, naplnova, pripravi, zaloi arozbehn i retrukturalizova konkrtne obecn firmy do podoby socilnych podnikov, natartova iadce procesy v okolitch samosprvach ako aj v regine. Poteitenm je vak najm skutonos, e sa podarilo rozri mylienky obecnej firmy socilneho podniku aj mimo regin Preovskho kraja a terminolgia i nami pouvan apublikovan vrazy sa zanaj pouva oraz astejie.

116

Obec Rudlov aobianske zdruenie Svatobor pod Oblkom

Do kategrie alternatvnych rieen by sme mohli zaradi aktivity, ktor sa realizuj v obci Rudlov (a iastone tie v meste Hanuovce nad Topou). Vtomto prpade ide hlavne oinnosti, ktor s zameran na ponohospodrsku produkciu, ale nielen v prvoplnovej rovine samozsobitestva, ale v irom kontexte krajinotvorby, ekovroby, obnovy tradinch remesiel a postupov, chrnench dieln a pod.. Vobidvoch lokalitch ich realizuje obianske zdruenie Svatobor pod Oblkom, ktor zaloil a vedie tefan Straka. Prve tto aktivita, resp. aktivita tohto zdruenia je idelnym prkladom, ako me obec vyuva zahranin sksenosti, chu aktivistov a modern trendy pri rieen socilnych problmov predovetkm rmskej komunity. Obec Rudlov sa nachdza v arovnom zkut na vchodnom bo Slanskch vrchov. Patr do Preovskho samosprvneho kraja. Je sasou okresu Vranov nad Topou (regin: Horn Zempln). Samotn obec sused s troma obcami. Na severe je to Hlinn, na juhu Zmutov a na vchode je to obec So, s ktorou Rudlov takmer stavebne splynul. Podobne ako v Rudlove, aj vo vetkch susediacich obciach sa nachdzaj poetn rmske komunity (Hlinn 1 000 Rmov, So 1 200 Rmov, Zmutov 1 500 Rmov). Stredom obce pretek Slan potok. Pri obci So sa vlieva do rieky Topa. Sasnm starostom je Jn Marku. Rudlov mal k31. 12. 2010 presne 668 obyvateov a156 domov (z toho 142 obvanch trvale). Vznik obce sa datuje do roku 1402. Na grckokatolckej fare sa 20. 12. 1817 narodil nrodn budite a spoluzakladate Matice Slovenskej A. I. Dobriansky. Obec je u vsasnosti plynofikovan. Bol vnej tie vybudovan vodovod a verejn kanalizcia (spolon istika odpadovch vd sli pre obce Rudlov, So a Jastrabie nad Topou). V obci funguje zkladn kola (1. stupe), ktor bola postaven u v roku 1909. Tie tu njdeme grcko-katolcky farsk rad akostol, dom smtku, erstvo zrekontruovan kultrny dom a matersk kolu. VRudlove sa nachdza aj ponohospodrske drustvo a 2 predajne zmieanho tovaru. V susednej obci So maj aj obyvatelia Rudlova k dispozcii zkladn kolu (s 2. stupom), i sluby ambulantnho zubra a praktickch lekrov pre deti a dorast adospelch. Katastrlne zemie obce Rudlov m rozlohu 1604 ha a rozprestiera sa v Podslnskej pahorkatine. Stred obce sa nachdza vo vke 201 m. n. m. a chotr vo vke 155 a 961 m.

117

n. m.. Klimaticky patr Rudlov do teplej oblasti s mierne vlhkou, relatvne chladnou zimou. M hned lesn a nivn pdy, v zpadnej asti rozsiahle dubov a bukov lesy. Zaujmavosou je, e vminulosti tu bola rozren aba eleznej rudy. Jej obyvatelia boli znmi ako dobr vrobcovia ks. Medzi Rudlovom a Hlinnm je lokalita, vktorej sa nachdza prame slanej vody a lieiv bahno. V minulosti tam boli postaven menie kpele, ktor vak boli ete pred prvou svetovou vojnou znien. Severozpadne od obce sa nachdzaj dva pramene elezitej kyselky. Medzi obcami Rudlov a So je tie loisko kamennej soli, ktor je sasou Zbudskho svrstvia. Son teles tvoria mohutn oovky. Hbka ich uloenia je od 270 do 450 m. Katastrom obce prechdza diakov cykloturistick trasa ALBETA. Vokolitch lesoch sa nachdzaj chrnen lokality. S to Zmutovsk jelina a Zmutovsk skaly . V Rudlove ije 187 Rmov. Z celkovho potu obyvateov tak tvoria Rmovia viac ako tvrtinu miestnej populcie (presne 27,99%). Vetci Rmovia bvaj vintravilne obce, na vysporiadanch pozemkoch ato rozptlene medzi obydliami nermskej majority. Len niekoko rodn bva na okraji obce. Vzhadom na rchly prrastok populcie vrmskej komunite je ich bytov fond vsasnosti u nepostaujci. Rmovia ij v21 murovanch domoch, o je vpriemere a 8-9 osb na jeden dom. Vina z rmskej komunity je nezamestnan a v hmotnej ndzi, o znamen, e monosti pre samostatn vyrieenie bytovej otzky s pre nich znane obmedzen. Ohrozenie pre nich predstavuje miestny potok ato najm vprpade oraz astejie sa vyskytujcich prvalovch daov. Vetci Rmovia maj prstup kelektrine. Svoje obydlia vykuruj hlavne palivovm drevom (v pieckach, kozuboch, i cez centrlny zdroj tepla vkotolni) adoplnkovo tie plynom, kee obec je plynofikovan. Napriek tomu, e obec m dokonen vodovod akanalizciu, vina Rmov sa naalej zsobuje vodou z vlastnch studn, priom splaky odvdzaj do vlastnch mp. Kdomom Rmov ved asfaltov prstupov cesty, okolo ktorch je verejn osvetlenie. Miestna komunita v obci Rudlov bva pribline 3 km od cesty I. triedy Preov Vranov nad Topou. Z nej v obci So odbouje cesta III. triedy do obce Rudlov. Na tto cestu sa napjaj miestne aelov komunikcie vobci. Dopravn spojenie sokolm je zabezpeen autobusovou dopravou. Vobci s tri autobusov zastvky (Rudlov m priame spojenie s okresnm mestom Vranov nad Topou;

118

spojenie skrajskm mestom Preov je znajbliej zastvky vobci So alebo vlakom po trati Preov Strske - Humenn). V prslunej lokalite sa pre Rmov rysuj dobr monosti pre zamestnanie sa hlavne v oblasti tzv. zelenej ekonomiky (napr. vo sfre ekoponohospodrstva, pri kompostovan komunlnych bioodpadov i energetickom vyuvan biomasy). Tieto prleitosti s spojen smnostvom iadanej manulnej prce na ponohospodrskych i lesnch pozemkoch. Vzahy smajoritou s dlhodobo dobr. Ako zsadn problm vak vidme to, e Rmovia nevlastnia pozemky a priestory pre samostatn farmrsku innos. Via pomoc ttu pre ideu prechodu zkonvennho ponohospodrstva na ekologick a sprostredkovanie prstupu kpde s kom ktomu, aby sa vznamnejm spsobom podporilo zamestnvanie ud zrmskej komunity. Obrovsk priestor pre spoluprcu vtejto oblasti existuje najm vsinnosti spodnikmi aintitciami vsprve ttu, ktor predstavuj Lesy SR, .p., i Slovensk pozemkov fond. Podobne ako v inch reginoch, tak aj v tejto obci vidia vek rezervy vo vzdelan Rmov, ktor s vinou nzkokvalifikovan. Nezujem ovzdelvanie oraz viac prehlbuje skutonos, e pokia sa aj niektorm Rmov podar ukoni stredn kolu svunm listom i maturitou, tak nsledne kvli neexistencii pracovnch prleitost konia v evidencii radov prce ako nezamestnan. Tto vzdelanej Rmovia a Rmky si neraz klad otzku, preo sa ui, dokoni kolu, ke zamestnanie si nsledne (podobne ako t so zkladnm vzdelanm) aj tak nenjdeme...? Aktivity pre Rmov vobci Rudlov Obec a predovetkm nzka vzdelanos, vysok nezamestnanos achudoba nielen Rmov. Na zklade uvedench skutonost sa vobci pripravuj arealizuj viacer projekty, ktor s financovan kombinciou zdrojov zo ttneho rozpotu, obce a trukturlnych fondov E. Napr. v miestnej zkladnej kole vypomha uiteom rmska asistentka, ktor sa pecilne venuje rmskym deom. Vsledky s vemi povzbudiv. Zlepila sa nielen dochdzka det do koly, ale tie ich kolsk vsledky. iaci s za pomoci asistenta spenej a lepie zvldaj nroky koly. Asistent tie poskytuje inn pomoc deom pri zlepovan hygienickch akomunikanch zrunost. Vobci sa realizuje ternna socilna prca, skrze ktor sa poskytuje poradenstvo pre miestnu komunitu pri rieen rznych praktickch problmov. Tieto problmy s vznanej miere naviazan na finann negramotnos vedcu k vekej zadlenosti rodn. Socilny pracovnk

119

sa usiluje v komunikcii s Rmami vytvra rieenia (napr. vo forme spltkovch kalendrov), tak aby sa predilo vysteniu akost napr. do podoby odpojenia od elektriny, plynu, i a exekci, resp. trestnho sthania. Je vak mnostvo alch problmov, ktormi sa zaoberaj pracovnci obecnho radu. S spojen so zabezpeovanm poriadku a istoty na verejnch priestranstvch, nonho kudu, i s rieenm havarijnch situci vniektorch obydliach. Podobne ako vmnohch inch obciach, tak i vRudlove prebiehaj tzv. aktivan prce, i protipovodov opatrenia, do ktorch s zapojen nezamestnan. Tieto aktivity maj svoj nesporn vznam nielen pri rieen poriadku vobci, pri predchdzan povodniam, alesamozrejme pri sprostredkovan monost pre privyrobenie si. Plat vak aj to, e potencil mnostva aktivanch pracovnkov je v znanej miere nevyuit. Jednoducho obec Rudlov, tak ako in obce, nem relne monosti, aby denne vzime, vlete - poskytovala zmyslupln pracovn monosti pre niekoko desiatok ud. Je to aj v dsledku nedostatone nastavenej legislatvy, ktor v sasnosti neumouje, aby aktivanch pracovnkov mohli zamestnva nielen obce, ale napr. aj mimovldne acirkevn organizcie. Prklad spoluprce Rmov aneRmov zaloenie aprevdzka Ekocentra Malinka Ukkou toho, o sa v uplynulch rokoch ukzalo ako ndejn prleitos pre poskytovanie pracovnch monost Rmom, je spustenie prevdzky ekocentra Malinka pri obci Rudlov. Uveden stredisko spravuje u spomnan obianske zdruenie Svatobor pod Oblkom. Arel Malinka sli zrove ako miestne komunitn centrum, ato nielen pre socilne znevhodnench Rmov. Inicitorom zaloenia ainnosti centra bol tefan Straka aktivista (pvodom z nealekej obce uro, resp. Hanuoviec nad Topou) a vytudovan psycholg. Ten po svojom nvrate z Rakska spolu so svojou rodinou a niekokmi priatemi (spolu 7 ud) zaregistroval v jeseni roku 2006 obianske zdruenie Svatobor pod Oblkom. Bolo zaloen smyslom postupnho naplnenia vzie podpory potravinovej a energetickej sebestanosti vidieckych (najm rmskych) komunt. Ako idelny priestor pre naplnenie zmeru aktivisti videli (a stle vidia) realizciu tzv. zelenej ekonomiky naviazanej hlavne na ekozhradncku innos. Prvoradou lohou aktivistov na zaiatku innosti bolo njdenie

120

vhodnch priestorov, ktor by im umonili skbi agrrnu a socilnu innos. Vrmci prpravy innosti uskutonili vspoluprci so Slovenskou agentrou ivotnho prostredia v Preove hadanie a komplexn analzu vybranch lokalt (v reginoch aria a Hornho Zemplna). Vsledkom tchto analz bolo to, e lokalita Rudlov bola vybran ako najvhodnejia pre realizciu zmeru. Je potrebn poznamena, e nikto zinicitorov tohto npadu sobcou Rudlov nie je nijako rodinne spojen pre vetkch to bola na zaiatku plne neznma lokalita, vktorej sa rozhodli realizova svoj zmer alebo lepie povedan svoju vziu. Vaka spenm rokovaniam svtedajm generlnym riaditeom ttneho podniku Lesy SR zskali nazaiatku roka 2007 do vlastnej sprvy v lokalite Rudlov formou dlhodobho njmu (na 50 rokov) opusten, prebyton ttny majetok, t.j. dnen arel Malinka pri obci Rudlov. lenovia asympatizanti darovali na zaiatku zdrueniu 100000 Sk. Chceme tm poveda, e na zaiatku nemus by vea kapitlu, d sa zaa aj skromne a potom postupne krik za krikom naplova svoje ciele. Jednotliv etapy pri ich uskutoovan sa poksime strune popsa vnasledujcich riadkoch. Vina z innost mala am podobu konkrtnych aktivt, ktor vmaximlnej monej miere dopaj prostriedkami zrznych zdrojov prostrednctvom mench projektov, vaka ktorm postupne buduj spomnan ekocentrum. V tomto prpade dolo k tomu, o om sme hovorili aj vprpade aktivt vobci Spisk Hrhov. Aktivisti si zadefinovali jasn cie, ktor bolo mon rozleni na postupn menie kroky a ktor sa nsledne daj podstatne ahie napa. Bez kvalitnej a podrobnej prpravy by realizcia pravdepodobne nebola mon, resp. by sa vyvjala znane chaoticky a nekoncepne, vsledkom oho by bola v lepom prpade neefektvna innos, v horom prpade nenvratn kody naprklad na udskom kapitli (frustrcia aktrov, vyhorenie, nespoluprca sobcou i komunitou apod.). plne prv projekt z roku 2007 sa volal Stretnime sa pri Maline!. Tento projekt bol finanne podporen z prostriedkov radu vldy SR. V rmci neho sa v vodnej fze innosti (jn 2007 december 2008) uskutonili sviac ako 80 socilne znevhodnenmi Rmami zokolitch osd avye 30 neRmami (hlavne zobc So, Rudlov aZmutov) prv kroky pri obnove centra zhradnckeho arelu Malinka, t.j. stavebn pravy pri opravch 3 zdevastovanch hospodrskych budov (napr. opravy murv, fasd, i vodovodnho systmu) a predovetkm rekultivcia

121

spustnutch, nletovmi drevinami zarastench zhradnckych pozemkov na ploche pribline 5 hektrov. Po skonen nartnutej prvej fzy obnovy centra dostali aktivisti povolenie (od decembra 2008) od Regionlneho radu verejnho zdravotnctva vo Vranove nad Topou pre zaatie prevdzky chrnenho pracoviska, na ktorom nsledne spomocou radu prce, socilnych vec a rodiny SR vo Vranove nad Topou postupne integrovali do pracovnho procesu zdravotne handicapovanch ud (8 Rmov a7 neRmov). Uveden vzdelvacie a poradensk pracovisko stle funguje a zameriava svoju innos na realizciu aktivt spojench s ekologickm ponohospodrstvom, s obnovou tradinch remesiel, s environmentlnou vchovou, s kompostovanm asvyuvanm biomasy ako obnovitenho zdroja energie. Druhm projektom bol projekt Chcem by ekologickm farmrom!. Skovou finannou podporou franczskeho Ministerstva zahraninch vec prostrednctvom organizcie Fnasat Gens du Voyage atie so spolufinancovanm zo strany Hermes sterreich vroku 2009 vareli chrnenho pracoviska zrealizovali zhradncke, rodinne orientovan kolenie spojen srozvojom, obnovou pracovnch nvykov a zrunost u 85 (68 Rmov a 17 neRmov) nzkokvalifikovanch, dlhodobo nezamestnanch a chudobnch ud. Uskutoovali sa predovetkm praktick aktivity spojen s pestovanm zeleniny, ovocia, lieivch rastln, hb as vrobou apouvanm bioprepartov z lieivch rastln. V kontexte obnovy tradinch remesiel zaali so skobnouvrobou metiel zvlune prrodnch materilov. alm projektom bol projekt Biomasa to nech je nae palivo!. Tento sa realizoval hlavne v spoluprci s Rozvojovm programom OSN (UNDP), radom prce, socilnych vec a rodiny vo Vranove nad Topou a radom splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity v rokoch 2010 - 2011. Aj v tomto prpade ilo o environmentlne a socilne zameran projekt. Zapojili do neho, ako ich nazvaj naich, 15 zdravotne handicapovanch zamestnancov atie vye 150 rmskych dobrovonkov, sympatizantov a kolkov z rmskych a iastone i z nermskych komunt. Projekt bol zameran na realizciu aktivt vedcich kzvyovaniu kvality pdy vmikroregine Hlinn vkontexte komunitnho kompostovania bioodpadov a tie na znenie emisi sklenkovch plynov, a to prostrednctvom rekontrukcie zdroja tepla a vykurovacej sstavy, ktor umouje vyuitie zvykov ciroku, brezy, sena ainch druhov biomasy ako obnovitenho zdroja paliva.

122

tatutr obianskeho zdruenia ahlavn ah takmer vetkch aktivt tefan Straka, na margo vlastnch aktivt predniesol zaujmav vahu, resp. reflexiu, na tmu Rmovia a teria rozbitch okien: Poas realizcie nartnutch innost sme vnaom zdruen dospeli k viacerm poteujcim sksenostiam. Napr. sme zistili, e v peknom, upravenom a istom prostred sa skr upravuj, menia, skruj aj udsk postoje asprvanie. Toti napriek tomu, e astnkmi aktivt s aj udia, ktor s iroko-aleko znmi svojou opakovanou trestnou innosou (vinou vspojitosti srznymi drobnmi krdeami), tak poas spoluprce s nami nedolo unich ktomu, e by nieo zprstrojov, nradia, pracovnch pomcok alebo vybavenia objektov ukradli. Dokonca poas tejto doby sme si uvedomili aj alie pozitvne fenomny. Vokol arelu Malinka pri obci Rudlov dolo skoro k plnmu vymiznutiu javu zakladania tzv. divokch skldok komunlneho odpadu zo strany Rmov. Zistili sme, e dolo aj k redukcii krde palivovho dreva z lesov i krde zeleniny a ovocia zo zhrad apol nermskej majority. Zamyslenie sa nad tmito skutonosami ns priviedlo kpotvrdeniu predpokladu tzv. terie rozbitch okien (vi napr. prce holandskch psycholgov na ele s Keesom Keizerom z Univerzity v Gronigene), poda ktorej zanedban, rozbit prostredie privdza svojich obyvateov k nerepektovaniu spoloenskch noriem. Potvrdilo sa nm to, e i u pre zapojench Rmov, ale aj neRmov je ahie porui spoloensk pravidl, ak je ich okolie zdeformovan alebo obrtene povedan pre ud je ahie dodriava spoloensk konvencie, zkony, ak je ich okolie upraven, skrlen. Jednoducho expresvne povedan - pina prostredia skr priahuje a evokuje pinu, kriminlne sklony vudskch charakteroch a poriadok, harmnia prostredia skr vyahuje, podnecuje, prebdza vuoch to krsne adobr. Otzka znie, ak s tie priny, ktor as Rmov z mikroreginu Hlinn priviedli u ns od pasivity k aktivite ? Tieto priny vidme v uplatnen3 initeov : 1. stotonenie sa smiestom obnovy (t. j. arel Malinka aokolie) asidelmi, ktor s blzke nmu zdrueniu. Ide hlavne oidentifikciu sa smylienkou, e my Rmovia ztohto kraja si tu budujeme svoj vlastn podnik/zhradnctvo apreto by sme sa mali o stara achrni ho. 2. vedomie zmysluplnosti a pocit spokojnosti z vsledkov innosti. K uvedenmu vedomiu dochdza nielen v spojitosti s tm, e as Rmov (8 osb) si u nalo vo vzahu k uom a prrode prospen

123

zamestnanie. Toti pre mnohch alch, ktorm aktulne ete nedokeme ponknu trval platen prcu (pribline 150 rmskych dobrovonkov) maj vznam in benefity za ich innos. Tieto alternatvne odmeny sa tkaj rozlinch naturli, ktor prostrednctvom zapojenia sa do pomocnej prce mu zska. S nimi hlavne palivov drevo, zelenina aovocie. 3. pocit spolupatrinosti/spoloenstva a rodinn forma realizcie aktivt. U astnkov innost (najm urmskych ien) je vemi dleit spolon, skupinov forma realizcie aktivt, t.j. aby boli spolu so svojimi demi a dospievajcimi. Preto skoro vetky aktivity, ktor to umouj realizujeme vmultigeneranej rodinnej forme. Je zaujmav poznamena, e kidentickm zverom, bez znalosti vyie uvedenej terie (iba na zklade prirodzenej intucie alebo systmom pokus-omyl) dospeli aj vmnohch inch lokalitch Spisk Hrhov, Sverov, Peovsk Nov Ves, Nitra nad Ipom apod., oktorch sa v tejto publikcii zmieujeme. Sksenosti z uplynulch piatich rokov prce s Rmami v lokalite Rudlov ukazuj, e sprostredkovanie prstupu k pde pre Rmov prina viacero cennch efektov nielen pre rmske komunity. Ponknut alternatva prina pracovn monosti ako pre muov (pri kultivcii lesov), tak i pre eny (zhradncka innos). Krok za krokom sa miestnej rmskej komunite cez ekozhradncku innos, kompostovanie bioodpadov, remeseln prce (vroba metiel z brezovho a cirokovho prtia) a vyuvanie obnovitench zdrojov energie zlepuj monosti pre zmyslupln ivot. O aplikciu modelu zelenej ekonomiky, ktor vyskali v Rudlove u prejavili zujem viacer obecn a mestsk rady. Naprklad u na jar v roku 2012 bud vybran osveden aktivity a postupy zavdza v spoluprci stmto obianskym zdruenm do praxe Mestsk rad v Hanuovciach nad Topou. tefan Straka v tomto kontexte poznamenva: ijeme v dobe, kedy smrak stagncie hospodrstva a nedostatku financi v rznych sfrach ivota je oraz viac citen. Netreba vak prepada skleslosti due a depresvnym nladm. Ve to vieme vetci pocit astia a zmyslu ivota nezvis od miery nho materilneho bohatstva a konzumu. D sa i dobre, dstojne aj v skromnejch podmienkach. A okrem inho plat, e dobrch prleitost pre uiton prcu a zmyslupln ivot Rmov, i neRmov je nerekom

124

Obec zgazdovskou logikou imonovce

Ak by sme mali v krtkosti charakterizova obec imonovce a dvod preo sme ju zaradili do tohto prehadu, urite by to bola dlhodob, rozsiahla a plodn spoluprca obce s mimovldnym sektorom. Mimovldne organizcie s vemi dobrm nstrojom na obiansku aktivizciu, ktor vytvra vemi dobr monosti pre rozvoj obce, socilne zrunosti obyvateov, vytvra pozitvny vzah obyvateov k vlastnej obci a pod.. Prve takto spoluprca me by, a prpad imonoviec je toho jasnm dkazom, vyuvanie vlastnho potencilu (udskho ale aj finannho), ktor nie je len doplnkom k obecnm aktivitm, ale je jeho integrlnou sasou. Obec imonovce sa nachdza v junej asti okresu Rimavsk Sobota, vprihraninej oblasti Banskobystrickho samosprvneho kraja, na pt Cerovej vrchoviny. Spdovo patr obec pod okresn mesto Rimavsk Sobota vzdialenho 17 km (rad prce, socilnych vec arodiny SR, Obvodn rad, Daov rad ai.) a obecJesensk vzdialen 5 km (Obvodn oddelenie Policajnho zboru SR, Matrin rad). Technick vybavenos obce je komplexn, vrtane rmskej osady, ktor vak v priebehu rokov 2003 a 2004 zmenila svoj charakter vaka realizovanm aktivitm. Zotrel sa nimi rozdiel medzi obydliami rmskych anermskych obyvateov obce, rmsky obyvatelia ij vobci integrovane a typick rmska osada v obci neexistuje. Obec m verejn vodovod, osvetlenie, spevnen asfaltov cesty a vybudovan chodnky, verejn kanalizciu spripojenm na istiku odpadovch vd (pripojench je 6070% domov),je plynofikovan azvej asti internetizovan. Obec m aj celoplon pokrytie miestnym rozhlasom. Vobci je pota, 3 predajne potravn a zmieanho tovaru, espresso (bez hracch automatov), matersk kola a mlotriedna zkladn kola v jednej budove, dom smtku, kultrny dom, komunitn centrum, poiarna zbrojnica, detsk afutbalov ihrisko. Obec je dostupn autobusovm spojenm, najbliia zastvka vlakov osobnej dopravy je vJesenskom (5 km). Za zdravotnou starostlivosou cestuj obyvatelia do okolitch obc. Ambulancia detskho lekra je vJesenskom, veobecn lekri pre dospelch maj ambulancie vJesenskom, Hodejove, Rimavskej Sobote, zubn lekri agynekologick ambulancie s vJesenskom a Rimavskej Sobote. Obec m rozlohu 730 ha. ije v nej 555 obyvateov v234 rodinnch domoch. Vroku 2002 mala obec 470 obyvateov. Prrastok obyvateov

125

za posledn roky bol spsoben najm prisahovanm 3-4 rodn (rmske aj nermske) zRimavskej Soboty, ktor si vimonovciach kpili azrekontruovali starie rodinn domy. 49,3% obyvateov m maarsk nrodnos, v obci sa komunikuje prevane maarsky a v maarine vychdzaj aj obecn noviny. 48,87% obyvateov je rmskej nrodnosti. Mal percento obyvateov m nrodnos slovensk a esk. Rmovia ij vobci rozptlene vrodinnch domoch. Spoluitie medzi rmskym a nermskym obyvateom v obci je na prijatenej, tandardnej rovni. Medzi obyvatemi nie s nezhody a vnejie rozpory, obec nem vnejie problmy ani s kriminalitou, ako je to v inch obciach. Prispievaj k tomu aj dlhodob a intenzvne programy s rmskymi obyvatemi, ktor sa vobci realizuj od roku 2004. Najvm problmom pre obec zostvaj dlhy obanov voi obci, ktor je ako eliminova zdvodu vysokej nezamestnanosti anzkych prjmov obanov. imonovce ako obec vyaili z pvodnho priestoru ponohospodrskej usadlosti. Obec m priestrann ulice lemovan orechmi (110 ks vysadench vroku 1967), 3,5 ha zelenho priestranstva vyuitho na oddychov zny s drobnmi architektonickmi prvkami (kvetinov voz pred kostolom, obecn studa skvetinovou vzdobou, historick park s lavikami, historick studa, hasisk striekaka s vzdobou a i.). Centrum obce je vyhlsen pamiatkov zna. Dve pamiatky s zapsan do zoznamu nrodnch kultrnych pamiatok. Kostol reformovanej cirkvi evanjelickej sveou postaven v17. storo a gazdovsk dvor. K vierovyznaniu reformovanej cirkvi evanjelickej sa hlsi 110 obanov, rmskokatolckeho vierovyznania je 400 obanov, ktor navtevuj kostoly vokolitch obciach (Jesensk, Dubovec). Prv psomn zmienka o obci je z roku 1221, kedy sa obec spomna vsvislosti smenom zemepna Ruska imona (odtia nzov obce imonovce). Obec patrila k ponohospodrskym usadlostiam Fiakovskho a neskr irkovskho hradnho panstva. Od poiatku bola vznamnou ponohospodrskou usadlosou a rozprestiera sa na najrodnejch poliach rieky Rimavy. Dobr vsledky hospodrenia s znme u z18. storoia. Ponohospodrsky charakter obce pretrval do sasnosti. Od roku 1951 do roku 1996 v obci hospodrilo jednotn roncke drustvo, v ktorom pracovala vina obyvateov. Obyvatelia maj k pde pozitvny vzah. Pri rodinnch domoch maj rozsiahle zhrady (orozlohe aj 20 rov), ktor obrbaj. Nezamestnanos vobci sa pohybuje okolo 30%, nezamestnanos

126

rmskeho obyvatestva je okolo 80%. Vroku 2011 zamestnvala obec na aktivanch prcach 19 obyvateov, na malch obecnch slubch 110 ud. Na absolventskej praxi obec zamestnvala 3 mladch ud. V sasnosti na protipovodovch opatreniach zamestnva 15 obyvateov, z toho 13 Rmov. Od 1. 4. 2012 to bude alch 25 ud, z toho 20 Rmov. In pracovn prleitosti obyvatelia v obci nemaj. Niekoko mlo obyvateov pracuje v Rimavskej Sobote, niektor odili za prcu do eskej republiky. Prleitostne pracuj obyvatelia na brigdach a seznnych prcach v ponohospodrstve alebo lesnom hospodrstve. Skromn sektor vobci nie je rozvinut. Podnikatesk innos vykonva skromn podnikate skaminovou dopravou Bviba s.r.o., zameran na ponohospodrsku vrobu. Snaenie obce je zameran na zabezpeenie zkladnch ivotnch potrieb a zachovanie aspo minimlneho tandardu ivota obanov (dostatok potravn, zachovanie tandardu bvania, vzdelvanie, kultrny aspoloensk ivot), na o vyuvaj rzne nstroje a monosti. Obec m naprklad dobr spoluprcu so skromnm podnikateom z Rakska, ktor v regine zabezpeuje abu dreva. Okrem poskytnutia prleitostnej prce kadorone zabezpeuje pre obec palivov drevo. Privezen drevo obec uskladn v obecnch priestoroch a obyvateom v hmotnej ndzi odpred za nkupn cenu vmench mnostvch, pretoe nedisponuj dostatkom finannch prostriedkov na vytvorenie vch zsob. as palivovho dreva podnikate daruje. Pracovn prleitosti obyvateov vo vekej miere ovplyvuje ich vzdelanostn rove. T je najniia u rmskych obyvateov. 90% znich m zkladn vzdelanie, ostatn maj zva stredokolsk vzdelanie bez maturity (stolri, elektrotechnici, vodointalatri, zmonci, murri a ponohospodri). Vzdelvac proces vobci zabezpeuje matersk azkladn kola. Umiestnen s v jednej budove, ktor je iastone zrekontruovan avsasnosti si vyaduje alie investcie na opravy adrbu. Matersk aj zkladn kola maj vyuovac jazyk maarsk. Vsasnosti navtevuje matersk kolu 7-8 det, priom kapacita priestorov je 23 det. Matersk kolu navtevuj aj deti zo susednej obce Dra. kola m vlastn portov arel, kolsk jedle a klub det. V kole psob asistentka uitea, ktor sa podiea na utvran podmienok nevyhnutnch pre prekonvanie socilnych barir dieaa vo vchovno-vzdelvacom

127

procese. kola m 36 iakov avina je zo socilne mlo podnetnho prostredia. Obec by uvtala aktvnejie zapojenie a spoluprcu koly na aktivitch aprogramoch v obci. Druh stupe zkladnej koly deti navtevuj vJesenskom aHosticiach. Kultry aspoloensk ivot vobci zabezpeuj rzne zdruenia a spolky. V minulosti v obci psobil obecn itatesk krok, dlh histriu m cirkevn spevokol - dnes ensk cirkevn spevokol Brka. Od roku 1948 psob vobci Csemadok maarsk spoloensk akultrny zvz na Slovensku. Obec tvrrone vydva obecn noviny imonovsk hlsnik (Simonyi hrmond). Obec je znma organizovanm spevckych sa Regionlna sa interpretov tradinej udovej cimbalovej hudby, ktor s pravidelne podporovan Ministerstvom kultry SR v programe Kultra nrodnostnch menn. Podujatia, aktivity a rozvoj v obci s realizovan za zkej a prkladnej spoluprce samosprvy, komunitnho centra aobianskych zdruen. Tto spoluprca mala dopad aj na komunlnu politiku. Ke v poslednch komunlnych vobch odchdzal do dchodku vtedaj starosta pn Emil Madarsz, stal sa novm starostom obce Ernest Lakato, ktor za psobenia predchdzajceho starostu (od roku 2004) pracoval vobci imonovce ako ternny socilny pracovnk abol tatutrom obianskeho zdruenia Dha. Obec si tak zabezpeila kontinuitu programov, aktivt apriort rozvoja obce. Obianske zdruenie Dha imonovce vzniklo vroku 2004. M 5 lenov a innos zameran na komunitn rozvoj, vonoasov aktivity, umenie a kultru, charitatvnu a humanitrnu pomoc. Zabezpeuje informan a poradensk servis, konzultcie, vzdelvanie, innos krkov, klubov, kultrne podujatia, potravinov pomoc ai.. Opakovane zrznych zdrojov zskali finann prostriedky na aktivity, ktor sa konaj najm v komunitnom centre (komunitn centrum patr pod sprvu obce). V roku 2005 podporila kultrno-spoloensk aktivity Nadcia Ekopolis, sumou 30000 Sk. Vroku 2007 zskali na aktivity vkomunitnom centre z radu vldy SR 50 000 Sk, v roku 2009 vo vke 3 000 na projekt Aktivity vKomunitnom centre vobci imonovce. Poas projektu prebiehali kolenia pre cel rmske rodiny. Starosta, lenovia obianskeho zdruenia apracovnci programu ternnej socilnej prce vobci im radia ako etri finann prostriedky, ako sa uplatni na trhu prce, pripravuj deti vpredkolskom veku na nstup do koly, organizuj rzne portov a kultrne aktivity, do ktorch sa zapjaj rodiia spolone so svojimi

128

demi. O rok neskr zskali alie finann prostriedky (4 000 ) na projekt Aktivizcia rmskych obanov v obci imonovce, do ktorho zahrnuli aktivity zameran na hygienu, zdravie, varenie, obrbanie pdy v zhradkch, kultrne aportov aktivity. Pri svojej innosti si uvedomuj, e vraznejiu zmenu v ivotnom tle znevhodnench skupn dosiahnu len dlhotrvajcim, sstavnm asystematickm zdravotnovchovnm psobenm. Pozitvnu zmenu u dosiahli u Rmov v starostlivosti o svoje zdravie (zvenie nvtevnosti ambulanci pediatrov, veobecnch lekrov, stomatolgov, gynekolgov), osobn hygienu a v starostlivosti matiek o zdravie svojich det (pravideln okovania ai.). Pozoruhodnou je vysok miera zapojenia astnkov projektov do aktivt. Okrem vlastnch aktivt sa zapjaj do innosti alch organizci asubjektov vregine (denn, letn, umeleck tbor pre deti amlde ai.). Najvraznejm anajadresnejm pre socilne znevhodnen rodiny boli vobci projekty realizovan vroku 2006 - 2007 zameran na obrbanie apestovanie zemiakov achov jatonch krlikov. Obidva boli finanne podporen vprograme Program integrcie Rmov, ktor spravovala amanaovala Nadcia Ekopolis v spoluprciPDCS (Partners for Democratic Change Slovakia). Jednalo sa oprojekt americkej vldnej agentry US AID abol financovan zprostriedkov programu Support for East European Democracy (SEED), urenho na podporu a rozvoj demokracie vstrednej avchodnej Eurpe. Vechch, Maarsku ana Slovensku (lokality Kemarok, Preov, Rimavsk Sobota) sa realizoval od roku 2003. Cieom programu bolo podpori spoluprcu viny a rmskej meniny, as Rmov na rozhodovan, vasn predchdzanie monm konfliktom a nedorozumeniam, umoni meninm vrti sa ku svojim kultrnym tradcim, rozvja talent, remeseln zrunosti, pripravi rmske deti a ich rodiov na kolsk dochdzku a na lepie zalenenie sa do prostredia, s ktorm denne prichdzaj do kontaktu. Obianske zdruenie L imonovce Sugr Simonyi vzniklo voktbri 2005 so zameranm na rozvoj obce, reginu acestovnho ruchu (v sasnosti innos nevyvja). Vroku 2006 zskalo prostriedky (280000 Sk) na projekt Produkcia jatonch krlikov pre potreby socilne odkzanch rodn. Do programu bolo zapojench 30 rodn. Vyberali sa hlavne mnohodetn rodiny arodiny smalmi demi. Na zaiatok dostali rodiny materil na chlieviky adva pry krlikov na rozbeh chovu. Zmer projektu nebol len vdoplnen stravnho lstka rodn, ale aj vrozirovan

129

vlastnho chovu a zakladanm novch chovov pre alie rodiny tm, e daruj jeden pr krlikov alej rodine. Druhm projektom, ktor prebiehal vdanom obdob sbene bol projekt OZ Dha Obrbanie apestovanie zemiakov podporen sumou 300000,- Sk. Na pestovanie zemiakov a zeleniny dostali vybran rodiny pdu s rozlohou 3,3 ru, sadenice a semen. 30 zapojench rodn spene dopestovalo svoju rodu avyuilo ju pre vlastn potrebu. Pozitvom, okrem zabezpeenia zsob potravn bolo aj ubudnutie krde zemiakov vobci, ku ktorm pred tm dochdzalo pravidelne. Program obhospodarovania pdy urodn aktvne pokraoval 2-3 roky. Obyvatelia vak stle, obrbaj zhrady pri svojich rodinnch domoch. Venuj sa predovetkm pestovaniu zemiakov, zeleniny aovocia pre vlastn potrebu avtejto innosti s sebestan. Na oranie (za hradu nkladov) stle vyuvaj malotraktor, ktor zprogramu zostal vmajetku obianskeho zdruenia. Dve rodiny, ktor sa osvoje zhrady nestarali, dostali od starostu obce prkaz na vyistenie zhrad a ich optovn vyuitie pre pestovanie zeleniny pre vlastn potrebu. V obci v minulom roku, po nespene realizovanom projekte rozvoja ovocinrstva, likvidoval skromn podnikate ovocn sad. Mali vyrba 2 500 nzkokmennch jablon a pozemok vyplanrova. Obec a zdruenie sa dohodla s rodinami v obci a podnikateovi navrhli, e jablone vykop a presadia do svojich zhrad. Cel zmer sa podarilo zrealizova a stromy zachrni pre potreby rodn. Aj takto sa snaia udra urodn pozitvny vzah kpde a vlastnej produkcii potravn, ako spsobu zabezpeenia ivobytia. Chov krlikov nebol urodn dlhodobo spen, krliky napadol zaja mor achov sa u nepodarilo obnovi. Napriek tomu uzapojench rodn zostali pozitvne sksenosti, ktorch dopad sa objavuje vcelkovom zlepen spoloenskho ivota vobci. ROVIGA Roviga Polgri Trsuls, je alie obianske zdruenie, ktor vzniklo v obci v mji 2003. Jeho innos je vak zameran na rozvoj obce, reginu a cestovn ruch najm v kontexte cezhraninej spoluprce. Zdruenie dlhodobo nevykazuje znmky innosti. Obec imonovce ako subjekt tie nie je pasvna. spene zrealizovala niekoko vch aj mench projektov pre rozvoj obce s priamym dopadom na rmsku komunitu.

130

Prehad projektov zrealizovanch obcou imonovce, ktor mali priamy dopad na miestnu rmsku komunitu 2003 Rekontrukcia materskej koly 2004 rad vldy SR; Rekontrukcia kolskho ihriska (50000 Sk) Rekontrukcia verejnho osvetlenia amiestneho rozhlasu (60000 Sk) Podpora zaloenia komunitnch centier (633867,- Sk) 2005 Ministerstvo vstavy aregionlneho rozvoja SR; Infratruktra pre rmske osady - obec imonovce (25543 436,- Sk) 2005 Nadcia OSF; Klubov aktivity komunitnho centra imonovce (46560,-Sk) 2005 rad vldy SR; Zaloenie komunitnch centier (173601,- Sk) 2005 Fond socilneho rozvoja; Ostrov oddychu (255239,- Sk) revitalizcia nmestia avytvorenie oddychovej zny 2006 Ministerstvo financi SR; Rekontrukcia verejnho osvetlenia (150000,- Sk), Plynofikcia kotolne v zkladnej kole (400000,- Sk). 2006 rad vldy SR; Aktivity v komunitnom centre (35000,- Sk), Deratizcia, dezinfekcia a elimincia biologickho odpadu v urenej komunite imonove (42000,- Sk) 2006 Fond socilneho rozvoja; Program podpory rozvoja komunitnej socilnej prce v obciach (524640,- Sk) 2007 rad vldy SR; Stratgia zlepenia podmienok pre uplatovanie miestnej rmskej komunity na trhu prce (50 000 Sk) 2008 rad vldy SR; Aktivity vkomunitnom centre vimonovciach (2489,55 ) 2009 Nadcia Ekopolis v programe udia pre stromy, projekt Stromy dneka ibudcnosti (1760 ) vsadba obecnej zelene (56 novch stromov liesky, javory, platany, gink) varely zkladnej amaterskej koly pre estetick afunkn oddelenie viacelovch portovch ihrsk od zastavanej asti obce afrekventovanej komunikcie. 2009 rad vldy SR; Bezpen strecha (1300 ) 2010 rad vldy SR; Spojovac chodnk (8000 ) 2011 Fond socilneho rozvoja; Ternna socilna prca vobci imonovce (45105,29 ) Od roku 2003 je v obci zriaden komunitn centrum. Vzniklo v programe PHARE Podpora rmskej meniny v oblasti vzdelvania s cieom zlepi vzdelanostn rove nrodnostnej meniny a podporova jej integrciu do spolonosti, zavedenie pozitvnych vsledkov a sksenost z realizovanch programov asistentov uitea, nultch ronkov a i.. Rekontrukcia priestorov komunitnho centra, doplnkovch aktivt amzdy socilnych pracovnkov boli financovan zo ttneho rozpotu. Po ronej prestvke (2004 2005) obec pokrauje v realizcii programu a innosti komunitnho centra, ktor s v obci

131

vnman ako vhodn apotrebn nstroje socilnej pomoci pre majoritu aj minoritu. Pokraovanie je zabezpeen programom Ternnej socilnej prce, finanne zastreovan Fondom socilneho rozvoja a rozpotom obce. Od roku 2005 pokrauje program kontinulne, vsasnosti pre obec imonovce pracuje 1 ternny socilny pracovnk a2 asistenti. Asistenti s miestni, ternny socilny pracovnk zvonku, pretoe nemaj vobci loveka spoadovanou kvalifikciou. Komunitn centrum v imonovciach je lenom Spolonosti komunitnch centier aAsocicie komunitnch centier. V roku 2008 sa 43 vybranch rodn (rmskych aj nermskych) zo imonoviec zapojilo pod vedenm komunitnho centra do mikropikovho programu zameranho na zlepenie ivotnho prostredia abvania socilne znevhodnench rodn. Rodiny mohli zska bezron piku na obdobie 4 rokov, do vky maximlne 1200 . Aby sa mohli do programu zapoji, museli splni urit kritri, napr. ma vysporiadan zvzky voi obci. Nsledne si za spoluprce obecnho radu a komunitnho centra rodiny naplnovali rozpoet na materil potrebn k rekontrukcii. Po predloen rozpotu boli rodinm zaslan finann prostriedky na et obce. Nkup materilu zabezpeoval jeden len rodiny s asistenciou pracovnka obce alebo komunitnho centra. Zfinannch prostriedkov si svojpomocne realizovali vdomoch opravy elektriny, vody, vmenu okien, opravu fasd, striech, krenia, vybudovanie kpene i socilneho zariadenia. Sasou programu bol mentoring organizcie ETP Slovensko, ktor finann prostriedky do programu poskytla akolenia zameran na hospodrenie sfinanciami Naplnuj si svoju budcnos. Na kurze astnci zskali vedomosti, zrunosti a postoje, ktor s nevyhnutn na osvojenie si osvedench technk pre dobr spravovanie peaz, tkajce sa zrobku, vdavkov, spor, poiiavania a investovania. 8 rodn sa zapojilo do alieho programu Splme si svoj sen - 18 mesanho sporiaceho programu, kde po naetren dohodnutej iastky rodina zskala rovnak iastku ako si naetrila. Pouitie naetrench a zskanch peaz mohli rodiny poui len na vopred dohodnut el. Vyuili ich na opravu a kpu rodinnch domov, vodisk preukaz i zvenie vzdelania. Podmienkou zskania finannch prostriedkov bolo aj absolvovanie kolen so zameranm na finann hospodrenie. Naprklad kurz Nebojte sa peaz, bol uren pre poberateov socilnych dvok. Interaktvne s vyuvanm sa venoval tmam ako sporenie, piky,

132

finann plnovanie, domci rozpoet a vyuval prklady z kadodennho ivota. Program bol rovnako podporen organizciou ETP Slovensko. Obec na podporu bezpenosti a eliminciu prpadnch neiadcich javov vobci zskala prostriedky (2011, Ministerstvo vntra SR) na vybudovanie bezpenostnho kamerovho systmu. Obianske zdruenie Dha v imonovciach je kontaktnm bodom Potravinovej banky Slovenska. Podiea sa na humanitrnej pomoci, zabezpeuj uom v hmotnej ndzi a mnohodetnm rodinm potravinov pomoc. Tento fakt a dobr spoluprca obianskeho zdruenia so samosprvou boli dvodom, preo sa imonovce (priestory nevyuitej obecnej administratvnej budovy) stali distribunm skladom potravinovej pomoci poskytovanej od mja minulho roku obyvateom v hmotnej ndzi na Slovensku. Do skladu si chodili poda harmonogramov prebera potraviny starostovia z okresov Rimavsk Sobota, Poltr, Revca, Roava, ale aj obce zokresov Vek Krt, Levice, Nov Zmky, Pchov. Obec z tejto innosti nem iadne zisky. Dobrovonci a aktivan pracovnci pravidelne rune vykladaj tony potravn, ktor privez kaminy a nakladaj ich na dodvky pre jednotliv obce. Od mja 2011 do februra 2012 vyskladnili potravinov pomoc pre 40000 ud v hmotnej ndzi.

133

134

Dobr aktivity vobci Rudany

Ak vrmci rmskej problematiky existuje nejak komunita, ktor je vo veobecnosti vnman ako jedna znajproblematickejch, urite medzi nimi bude na prvch priekach obec Rudany. So svojou takmer dvojtiscovou rmskou komunitou, as ktorej obva rozpadnut budovy bvalch ban (vrtane samotnch banskch diel), bola terom nejednej reporte, novinovch lnkov, vldnych nvtev, ktor vyprodukovali nepomerne viac subov ako relnych inov. So znanou mierou nadhadu svojrzny starosta obce pn Miroslav Blian raz povedal, e poet nvtev vtejto obci, ktor sa zaujmali oRmov je urite vy ako poet samotnch Rmov v obci. Na prv pohad by sa mohlo zda, e v takchto podmienkach nie je mon realizova pre tto komunitu ni zmysluplnho, sn s vnimkou urgentnho hasenia najplivejch problmov. Opak je vak pravdou. Miroslav Blian sa aj napriek mnohm sklamaniam anespechom nikdy nevzdval (astle sa nevzdva), vsledkom oho je jedna zuniktnych aktivt voblasti vzdelvania, ktor by sme chceli na tomto mieste bliie predstavi miestna rmska matersk kola. Poiatky obce s zaznamenan u vroku 1354. V14. storo bola stredobodom banskej innosti na Spii aba medi. aba eleza a ortuti nadobudla vznam a v 19. storo. Rudany sa stali panovnkovm colnm miestom kvli svojim vnosnm baniam u pred rokom 1341. Roku 1787 mala osada 33 domov a187 obyvateov. Salm rozvojom aby vzrast poet obyvatestva takmer na dvojnsobok. Pri spise obyvatestva k31. decembru 1869 maj Rudany 837 obyvateov a 91 domov, ztoho bansk obyvatestvo tvorilo 36%, ta vak nevedelo 533 apsa a 742 obyvateov. Koncom 19. storoia sa tu sstredilo bansk ahutn aiarstvo zVtkovc, prevane na abu eleza a modernizciu ban. Rudany sa stali aj jednm znajvch producentov ortuti vtte. Bola tu vybudovan aj prv ortuova (koncom 19. storoia), ktor pracovala a do roku 1927. Vek vznam mala vstavba hutnckych zvodov, kde sa spracovvali meden aortuov rudy, prv triediarne rd, praiace pece. Miestne bane boli znrodnen v roku 1946 a boli zalenen do nrodnho podniku elezorudn bane. Zana sa celottny rozvoj banctva. Zana vstavba bytov, kultrneho zariadenia, vroku 1964 sa realizovala vstavba novho priemyselnho zvodu na spracovanie rd.

135

I ke histria kolstva v Rudanoch siaha a do prvej polovice 19. storoia, rozvoj kolstva nastal a v tridsiatych rokoch 20. storoia apo druhej svetovej vojne. Budovu zkladnej koly otvorili v roku 1936. Vroku 1955 bola odovzdan do uvania budova novej zkladnej koly. Rmovia v obci nemaj zhadiska histrie obce dlh tradciu. Ich imigrcia do obce nastala vpdesiatych rokoch, pri vstavbe bytovho fondu a rozvoja banskho sektoru. Pracovali ako pomocn robotnci a bval miestny nrodn vbor (MNV) a zvod B im na tento el vybudovalo baraky. Popri nich sa do nich nasahovali aj ich manelky arodinn prslunci. Neskr vyvstva otzka, ako alej. V60. rokoch sa as rmskeho obyvatestva svojvone nasahovala do opustench bytov vasti Ptorak vzvalovom psme obce. Druh as sa presahovala do domov vasti Zabjanec, ktor dostali do uvania lenovia rodn, ktor pracovali v zvode. Na porovnanie - vroku 1970 bolo v obci 260 Rmov, vroku 1992 to bolo u 859 a k31. 1. 2012 je evidovanch 1 940 Rmov. Vsasnosti m obec Rudany 3944 obyvateov, ztoho je 1940 Rmov. V osade Ptorak ich bva cca 390, v lokalite 5RPII cca 680, v osade Zabjanec cca 470, v lokalite Rochus cca 290 a pribline 105 Rmov bva vobci integrovane. Obec eviduje aj 12 bezdomovcov, ktor maj trval pobyt bez sla v obci. Zcelkovho potu Rmov vobci je 949 muov a991 ien. Det do 15 rokov je 1021 ado 18 rokov je to slo ete onieo vyie 1155. Tento demografick vvoj sa odzrkaduje aj na potoch iakov vmiestnych kolch. Vmiestnej zkladnej kole je 492 iakov, ztoho 371 iakov je rmskych, spojen kolu navtevuj iba rmski iaci, ktorch je celkovo 214. Z dvoch materskch kl v obci Rmovia navtevuj hlavne M na 5RPII kde je 51 rmskych iakov (nermski tam nie s), avdruhej M s zo 47 det iba 3 rmske. Po roku 1989 zaalo postupne dochdza k tlmu banctva vobci. V novom priemyselnom zvode sa postupne zlikvidovala ortuova a aglomercia, ale aj aobn achty Zimn, 5RPII a Jama Mier. Vtedy nikto nepredpokladal, o bude znamena pre obec totlny tlm banctva. Zvod elezorudn bane vRudanoch zamestnval okolo 2 500 zamestnancov, dnes po tlme je to len okolo 100 zamestnancov. V roku 1999 dolo v obci k zaloeniu Banckeho cechu a v roku 2004 Banckeho archvu. Vtom istom roku sa podarilo zachrni an veu na achte Jama Mier avyhlsi ju za technick pamiatku. Mnoho mladch ud odilo z obce za prcou alebo do zahraniia a vina z tch o

136

ostali je odkzan na pomoc ttu. Plynofikcia obce, rekontrukcia ciest, ale hlavne vstavba aprestavba bytov pre rodiny sdemi, to s zkladn priority obce. Postavilo azrekontruovalo sa 92 bytov. Nakoko rmska komunita ije prevane v dvoch astiach obce, v asti 5RPII je 58 bytovch jednotiek a v asti Rochus je 29 bytovch jednotiek. Rekontrukciou preli aj matersk azkladn kola. Rmska matersk kola vobci Rudany Tajupln nzov 5RPII oznauje as obce Rudany, kde boli objekty bvalej bane postavenej v II. pronom plne (z toho 5RPII), rekontruovan a prestavan na 31 bytovch jednotiek. Tto zemn as vznikla po tlme banctva. Prve achta 5RPII bola prvou z prevdzok, kde sa ukonila bancka innos a objekty ostali przdne. Rekontrukciou bvalej socilnej budovy vzniklo 31 bytov, do ktorch sa njomnci nasahovali v roku 2001. Lokalita je vzdialen od centra obce asi 2 kilometre. Aj to bol jeden zdvodov, preo sa jej obyvatelia rozhodli realizova drobn projekty v spoluprci s ETP Slovensko v programe Tvoj Spi. Projekty boli realizovan v rokoch 2001 2005 a boli zameran na skvalitnenie ich ivota. Vrmci tchto aktivt zaala v tejto lokalite pracova aj miestna matersk kola. Erika Sabov, miestna aktivistka ariaditeka tejto koly vrokoch 2004 - 2006 pre tto publikciu popsala svoje sksenosti apostrehy nasledovne: V roku 2002 som dostala ponuku pracova vpilotnom programe Tvoj Spi, ktor bol financovan zo zdrojov Rozvojovho programu OSN (UNDP), vevyslanectva Holandskho krovstva, radu vldy SR, ako aj zmiestnych zdrojov. Rozhodla som sa ponuku prija ako komunitn aktivistka. Bola som u na dchodku arokmi nadobudnut sksenosti sprcou srmskymi iakmi som chcela zroi ipri tejto prci. Zaala som psobi vlokalite 5RPII spolu skolegom Karolom Novkom, ktor priiel na Slovensko ziech ako aktivista organizcie lovk vtsni. Vzaiatkoch sa vybudovali prstupov chodnky, upravili odkvapov aby, postavili drevrne, zhotovili laviky do oddychovej asti. Prebehol kurz vroby prtench metiel, ktor ponkli obanom pri jarnom upratovan obce. Obanov tejto lokality som dobre poznala, ve ako uiteka som sa vchove avzdelvaniu rmskych det venovala vye 20 rokov. Mnoh znich boli mojimi iakmi. Ke som knim zaala pravidelne chodi, ich poiadavka bola: Pomte aj naim deom, aby boli pripraven na vstup do koly, tak ako druh deti. Poiadavka zo strany rodiov znamenala pre ma vek spech, lebo pocti to, e rodiia chc, aby aj ich deti mali rovnak tartovaciu iaru pri vstupe do 1. ronka Z, bolo asn.

137

Klasick M sa pre nedostatok priestorov ahygienickch zariaden nedala zriadi. Podarilo sa nm vak zriadi predkolsk klub za podpory starostu obce a nadench rodiov. Predkolsk klub zaal svoju innos vnovembri 2002, vdvoch malch neobvanch miestnostiach vbytovke, kde bvali rodiny. Vaka pnovi Igorovi Horvthovi, ktor nm zhotovil laviky astolky, sme 13. novembra 2002 otvorili predkolsk klub pre 17 det. Zo zaiatku hadeli na ma vystraen detsk ok o sa asi bude dia. Zvlastnej uiteskej praxe viem, ako vemi ako prekonvaj deti vstup do prvho ronka. Pamtm si vemi dobre, ako mj rmsky asistent Milan pri vstupe do prvho ronka plakal skoro dva tdne ajeho neboh star mama sedela snm vlavici. ZMilanka sa stal postupne ikovn iak. Pre jeho skromn ahevnat povahu som si ho ztroch kandidtov vybrala aj za asistenta predkolskho klubu. Prca rmskeho asistenta je pri vzdelvan s malmi demi vemi potrebn. Rmske diea svoj materinsk jazyk u vo svojom veku ovlda. Pre pripravenos do 1. ronka vak potrebuje zvldnu aspo iastone slovensk jazyk. A tu zohrva vek lohu prve rmsky asistent. Svoje prv spechy vpredkolskom klube nae deti ukzali Mikulovi asvojim rodiom hne o mesiac. Ich krtky program bol vemi pekn a vetkch prekvapil. Nie jednmu z rodiov sa kotali aj slzy od dojatia. Deti sa zase poteili balkom, ktor im Mikul priniesol. Pravidelnou nvtevou predkolskho klubu sa deti nauili vea. Poznali pekn rmske islovensk pesniky, bsniky, riekanky, farby, slice, teili sa pracovnm listom. Postupne zskavali viu slovn zsobu vslovenskom jazyku, tvorili krtke vety apostupne zaali pekne rozprva. Po pracovnej innosti ich akala mal hera, kde sa teili hrakm, bbikm, stavebniciam. Aj prsty ich zaali viacej poslcha azmalch stavebnc tvorili krsne mal domeky, aut. Naa innos trvala dve hodiny denne. Deti dostvali aj domce lohy, ktor spolu s asistentom Milanom a rodimi zvldali. Zrove rmsky asistent uil rodiov, ako treba deom pomha pri domcich lohch. Predkolsk klub bol vykurovan iba elektrickmi ohrievami. Pri silnch mrazoch, ke sa kvli zime v priestoroch klubu nedalo vyuova, pozvali ns rodiia det do ich domcnost. Vytvorili nm priazniv podmienky pre vzdelvanie ich det. Prv vianon stromek, program pre rodiov, ale hlavne krsne hraky, ktor deti dostali, vytvorili ozajstn nae prv krsne Vianoce. Nezabudli sme ani na De matiek. Boli to prv vek oslavy pre nae mamy, star mamy. Predkolsk klub pracoval aj poas przdnin, opakovalo sa nauen uivo,

138

deti sa viac venovali hrm zameranm na rozvoj hrubej ajemnej motoriky. Teili sa detskm bicyklom, ktor sme dostali od splnomocnenkyne vldy SR pre rmske komunity pani Klry Orgovnovej. Dnes niektor znich u ukonili povinn kolsk dochdzku, niektor s ete iakmi. Ako som u spomnala, predkolsk zariadenie bolo umiestnen vpriestoroch bytovky, kde ij nae deti srodimi amalmi srodencami. Vemi asto sme pouli bchanie apla malch det, ktor sa chceli prs knm hra. Rozhodli sme sa pomc aj tmto malm deom azriadili sme centrum Bbika, pre deti vo veku od 1-5 rokov. Asistent zpredkolskho zariadenia navtvil rmske rodiny avysvetlil im podmienky na vyuvanie centra. Zkladnou podmienkou bolo, aby diea prilo so svojim rodiom. Bolo mil pozorova, ako sa matky prispsobili svojim deom. Spolone sa hrali s hrakami, zo stavebnc vytvrali rzne obrazce, domy. asto si zaspomnali, e ke oni rstli, tak monosti nemali. Teili sa, e aspo ich deti tto monos maj aradi to vyuvali. Priestory predkolskho klubu boli v popoludajch hodinch vyuvan na viacer ely. S tbou naui sa nieo nov, prila skupinka ien, ktor prejavili zujem vyui priestory klubu na kurzy runch prc. Vzhadom na to, e to napluje zkladn ideu klubu, m viac pracova srodinami, demi aj almi lenmi komunity, rozhodli sme sa tto iniciatvu plne podpori. Matky amlad dievat sa tu stretvali azaali sa venova niektorm runm prcam. Kurzy prebiehali denne od 3. februra 2003 scieom naui eny zkladnm prcam voblasti itia, runho aj strojovho, pletenia, vyvania pre potreby ich rodn. Nauili sa i detsk nohavice, uplies ponoky, opravi prdlo. V predvianonom ase prebehol aj kurz prpravy nepeenho sladkho peiva, okoldy ainch sladkost. Obianske zdruenie ZORE, pod vedenm pani Danky Pustulkovej organizovalo vobci rzne projekty, na ktorch sa zastnili aj niektor rmske mlad dievat a eny. Zvldli zaiatky palikovanej ipky, ako aj drtov vzbu. Svojimi krsnymi prcami obdarili nie jednu vzcnu nvtevu. Predkolsk klub, ako aj vetky aktivity vpriestore boli ukonen 4. 1. 2004 zdvodu dokonenia novej krsnej materskej koly. Zaradenie obce do programu Tvoj Spi, nvteva holandskho vevyslanca pna Laurenta L. Stokvisa vpredkolskom klube na jar 2003, nvteva zradu vldy Slovenskej republiky azstupcu Nadcie otvorenej spolonosti OSF vpredkolskom klube, vsledky prce sdemi, ale aj trochu astia pri rozhovoroch pna starostu s predstavitemi vevyslanectiev avldy SR na 2. vronej konferencii programu Tvoj Spi vBratislave vaprli

139

2003 prispeli ktomu, e obec navtvili predstavitelia armdy USA aponkli vstavbu M. Po obhliadke lokality 5RPII bol vybran objekt bvalej kotolne na prestavbu M. Cel prestavba bola hraden a realizovan firmou vybranou zstupcom armdy USA. Tto firma zamestnala poas prestavby aj niektorch miestnych Rmov. Vtom istom obdob bola obec zaraden do projektu Nadcie otvorenej spolonosti Bratislava NOS OSF - Rmska iniciatva vo vchove a vzdelvan REI. Tento nov projekt sa realizoval vMaterskej kole 5RPII aZkladnej kole vRudanoch. Matersk kola bola zaraden Ministerstvom kolstva SR do siete kl a kolskch zariaden v roku 2004. Zkladn materilne vybavenie do materskej koly, ako aj vie mnostvo vkresov, farebnch papierov, pracovnch papierov a psacch potrieb, sme dostali darom od armdy USA. Ete vtom istom roku M 5RP II zahjila prevdzku spotom 51 det, ktor boli zaraden poda veku do troch tried vo veku od 3 do 6 rokov. Na vchovnom avzdelvacom procese sa podieali 4 pedagogick pracovnci, traja rmski asistenti, pomhali 3 rmske matky cez aktivan prce, dve dobrovonky zo zahraniia. Zaradenm naej M do projektu Nadcie otvorenej spolonosti Bratislava NOS-OSF, REI boli pedagogick pracovnci prekolen metodikou Krok za krokom, z Nadcie kola Dokorn, ktor viedla PhDr. Eva Wgnerov. Rmski asistenti, ktor mali zujem pracova s demi, preli kolenm azverenmi skkami a zskali Certifikt asistent uitea. Pre dosiahnutie zlepenia vzdelvacch vsledkov rmskych det v naej materskej kole, sme zvolili realizciu programu Krok za krokom. Prprava ausporiadanie triedy do centier aktivt napomhala zlepova aj vchovno-vzdelvacie vsledky. Prca vskupinkch ahlavne individulny prstup kdieau tvorili zklad vzdelvacieho programu. Rann hygienu deti absolvovali srmskymi asistentkami. Vtriedach ich u akali rzne hraky, pre chlapcov aut adievatk sa teili bbikm. Pre malch staviteov boli kdispozcii rzne stavebnice. Deti sa vone trochu pohrali, km teta kuchrka im nedoniesla raajky. Prv nae pracovn stretnutie bolo v rannom kruhu. Je to kruh priatestva, ke si vzjomne mu deti poda hraku, pohladi, poda ruku, ale aj pekne sa pozdravi. Prve toto stretnutie v rannom kruhu je pre diea vemi prospen. Tu me uite sledova, ako diea napreduje. Je to as na precviovanie toho, o u vedia, ale aj rozrenie komunikcie, spojen s rmskymi a slovenskmi pesnikami, bsnikami. Diea si ani neuvedomuje ako sa vlastne u. Pracuje sa poda tematickch plnov, vktorch deti rozvjaj svoju osobnos. Pracovn listy s sasou danho uiva. Kad de je

140

zameran na in innos. Nikdy nememe zabudn na rmsku kultru, prve tu vyuvame monos, aby nm pri tom pomohli aj rodiia. Spoluprca srmskymi matkami, asistentkami je vtriede vemi potrebn aich spoluas na vchovno-vzdelvacom procese je vemi dleit. Deti, ktor prichdzali hlavne zlokality Ptorak, neovldali ani zkladn slov vslovenskom jazyku. asto bolo potrebn tlmoenie do rmskeho jazyka. Rmske asistentky, ako aj matky boli vemi npomocn aj pri vchove k zkladnm hygienickm nvykom. Prve vzdravotnom programe, ktor prebiehal v materskej kole, boli vemi potrebn pre realizciu celho programu. I vaka finannej podpore tohto projektu, sme mohli 1x tdenne deti osprchova iza asti svojich mm. Zo zaiatku prevldal pla, neskr si u na to krsne zvykli. Prve zka spoluprca srodinou, zapojenie matiek alebo starch matiek do mnohch aktivt vtriedach napomhali klepej pripravenosti det. Psychologick vyetrenia na zistenie kolskej zrelosti potvrdili, ak vek je rozdiel medzi demi, ktor navtevuj predkolsk zariadenie druh rok, prv rok ademi, ktor ho nenavtevuj vbec. Vsledky vzdelvania det v predkolskom klube a v materskej kole sa prejavili aj pri nstupe det do zkladnej koly. Deti boli zaraden do zkladnej koly, kde sa pekne zapojili do vyuovacieho procesu. M 5RPII spolupracovala s M a Z v obci. Pri nvteve na otvorench hodinch bolo mon sledova spenos det z predkolskho zariadenia. Vaka vekej finannej podpore Nadcie otvorenej spolonosti NOSOSF vprograme REI bola M vybaven novmi pomckami, didaktickou technikou, hrakami, nbytkom, materilom potrebnm na prepravu stravy. Cel kuchynka bola vybaven vetkmi potrebnmi materilmi, ktor s potrebn poda hygienickch noriem pre vdaj stravy. Strava pre M sa dova zo Z prepravnm vozidlom. Deti maj zabezpeen raajky aobed, poas projektu mali aj doplujcu stravu, hlavne ovocie ajogurty. V rmci tchto aktivt vznikla dokonca aj neformlna skupina rodiov 5RPII Za vzdelan deti Vao sikde have, ktor vypracovala aj projekt zameran na vybudovanie detskho parku, ktor vdopoludajch hodinch slil deom M apoobede deom vdoprovode rodiov. Vetky vrobky boli zhotoven rodimi tejto neformlnej skupiny pod vedenm pna Igora Horvtha domek na hranie, hojdaciu lavicu, hojdaku, preliezky, hojdaku pre mal deti, dreven vlik, ako aj lavice zguatiny. Vemi dleitou sasou vetkch tchto aktivt je spoluprca srodimi, bez ktorej by sa mnoh veci nedali uskutoni alebo by sa realizovali

141

len vemi obtiane. Zapjanie rodiov do podpornch programov vedie kzlepeniu vzahov kola rodina, ako aj kzlepeniu starostlivosti rodiov o svoje deti. V spoluprci s rodimi sa uskutonili niektor mimokolsk programy, ako opekanie zemiakov vprrode, panie arkanov, besiedka cta k starm s peknm detskm programom a prpravou darekov, peenie medovnkov, prprava Mikula a vianonho posedenia, pravideln besedy sdetskm lekrom, snkovanie, karneval, De matiek, De det aalie spolon aktivity. Mono nie vetci shlasia stm, aby matersk kola bola vybudovan priamo vrmskej lokalite, ktor je vzdialen od centra obce alebo mesta. Viem, e to nevedie kintegrcii rmskych det. Ale o je lepie? Integrova zopr rmskych det (3-4 viac s kapacitnch dvodov nemu prija) v predkolskom zariaden v obci alebo vytvori priestor na predkolsk prpravu pre 51 det priamo vosade. Moje sksenosti potvrdzuj potrebu budovania M priamo v osadch, ktor s vzdialen od centra obce aj preto, e vtakomto prpade je blzke prepojenie rodina akola zhadiska komunikcie dochdza k vytvraniu pocitu bezpeia pre diea (mama je blzko, deti sa vzjomne poznaj), je zven dochdzka do M (ak neme rodi, diea dovedie aj star srodenec alebo asistent, alebo prde sam), minimalizuj sa nklady na obleenie, dopravu, je zven as rodiov na mimokolskch aktivitch M, brigdach apod.. Vroku 2003 zpredkolskho klubu nastpilo do Z 10 det. Za osem rokov prevdzky M 5RPII nastpilo do Z cca 256 det, ktor navtevovali predkolsk zariadenie minimlne 1 rok. Niektor ztchto det, hlavne tie, ktor navtevovali M 5RPII iba 1 rok alebo slabo komunikovali, navtevovali vpopoludajch hodinch aj predkolsk klub vkomunitnom centre. iaci, ktor ukonia zkladn kolu, mu alej tudova na Strednej odbornej kole Bijacovce, ktor m v obci Rudany detaovan pracovisko. Dievat odbor Praktick ena, chlapci odbor Lesn vroba anajikovnej z nich mu zska pilcky preukaz. Spojen kola Rudany m dve organizan zloky, pecilnu zkladn kolu aodborn uilite. Po ukonen pecilnej zkladnej koly, mu sa iaci alej vzdelva v dvojronom odbore pre dievat ika achlapci vtrojronom odbore Spracovanie dreva adrevrska vroba. tdium ukonia vunm listom. V roku 2011 ukonilo tto kolu 6 dievat, z toho iba dve urobili skky a maj vun list. Chlapcov ukonilo 5, ale iba 4 maj vun list. Od roku 2004, odkedy je vobci toto detaovan pracovisko, ukonilo SO Bijacovce svunm listom 13 dievat a9 chlapcov. V roku 2012 by mali ukoni dve dievat a dvaja chlapci.

142

pecilnu zkladn kolu by v roku 2012 malo ukoni 25 iakov. Odborn uilite pri pecilnej zkladnej kole navtevuje 31 iakov a v roku 2012 by malo ukoni tdium 7 chlapcov a 7 dievat. Od jeho vzniku vroku 2005 vdvojronom odbore ika, oprava odevov ukonilo 18 dievat tdium zverenmi skkami. V trojronom odbore spracovanie dreva adrevrska vroba ukonili tdium so zverenmi skkami 4 chlapci. Poda vyjadrenia uiteov Z, lekrov arznych nvtev, je vrazn rozdiel medzi komunitou z lokality 5RPII s ktorou sa pracuje viac ako 11 rokov akomunitou zasti obce Zabjanec. Neprejavuje sato len udet, ale aj udospelch. i u vkomunikcii na radoch, spoluprci rodiov so kolami, s detskm lekrom, v rovni bvania, hygieny, zvislosti na alkohole, alieho vzdelvania det, ktor ukonia povinn kolsk dochdzku. Prve ztchto dvodov sa obec sna vybudova chbajcu matersk kolu a komunitn centrum v lokalite Rochus. Na tento el sa jej u podarilo zska budovu skladu, ktor je potrebn rekontruova a dobudova. Finann prostriedky obec nem, je potrebn pomoc zo strany vldy SR. Je to dleit krok k integrcii Rmov azmene ich ivota. Lokalita Zabjanec le pri vstupe do obce a ije tam pribline 500 ud. Je tvoren 3 bytovkami, ktor vminulosti slili pre pracovnkov ban, vsasnosti s vdezoltnom stave. V asti Rochus, ktor sa nachdza bliie kcentru obce ije pribline 300 ud, ktor sa sem presahovali zo Zabjanca do novopostavench bytov niieho tandardu v roku 2009. V budove M 5RPII je umiestnen aj komunitn centrum. Bolo sprevdzkovan v jli 2006. Aj ke sme na komunitn centrum akali dlhie, mali sme oproti ostatnm obciam zapojenm do projektu jednu vek vhodu, ato e komunitn centrum sa nachdza priamo vrmskej lokalite. Nikdy nebolo anie je przdne. Konaj sa tam rzne aktivity, stretnutia, innosti krkov, duchovn stretnutia komunity, spoloensk akultrne podujatia, prijmame vom rzne domce azahranin nvtevy. Poas 11 ronej prce s komunitou sa v Rudanoch realizovalo mnostvo projektov, aktivt, programov a pod.. Prehad vetkch by presiahol monosti tejto publikcie, ale iba pre ilustrciu uvdzame prehad niektorch z tch, ktor s vnman ako spen aktor by sa dali odporui aj inm obciam. Vlokalite 5RPII sa v rokoch 2001-2005 realizoval program TVOJ SPI, v rmci ktorho sa realizovali projekty prstupov chodnk, kurz itia a runch prc, vstavba drevrn, vstavba laviiek, zkladn kurz palikovania, zkladn kurz drtovej vzby, skvalitnenie sluieb

143

ternnych asistentov lekra, kurz vroby prtench metiel, klub predkolskch det, M 5RPII, detsk park, Amen pes prindaras my sa poznme prezentcia, zriadenie adovybavenie komunitnho centra, Humanitrna asocilna pomoc (HSP) ai.. V rokoch 20032005 sa prostrednctvom Nadcie otvorenej spolonosti OSF realizoval projekt Rmska iniciatva vo vchove a vzdelvan. Ilo o prekolenie uiteov metodikou Krok za krokom, kolenie rmskych asistentov a zskanie certifiktu Asistent uitea, zdravotn program, prednkov innos s detskm lekrom, detsk klub Bbika, ensk program, finann podpora predkolskmu zariadeniu na vybavenie nbytkom, potrebnou didaktickou technikou, uebnmi pomckami, hrakami, vybavenie kuchynky na vdaj stravy, detsk park Slnieko, ako aj potaov centrum v obci, dovybavenie komunitnho centra, podpora projektu vzkladnej kole. Vroku 2005 t ist nadcia podporila aj men projekt - Lepie ance sknihami. Vrokoch 20052008 sa realizoval program TVOJ SPI II Zapjanie mimovldnych organizci do socilnej ekonomiky (sponzor programu ESF IS EQUAL) Program bol zameran na podporu zamestnvania a vytvranie pracovnch prleitost pre Rmov z 5RPII. Od roku 2006 dodnes be Sporiaci program (IDA) a Mikropikov program. Sponzormi programu s OSI/OSF a Habitat for Humanity International v spoluprci s ETP Slovensko. Ide o zapojenie Rmov z lokality 5RPII do sporenia s cieom zrekontruova si bvanie a zlepi ivotn podmienky rodiny (krenie a prprava teplej itkovej vody) vbytoch nzkeho tandardu. Vlokalite Zabjanec sa realizovali tieto projekty: vrokoch 1997 1999 za finannej pomoci vldy Holandskho krovstva aradu vldy SR bolo postaven komunitn centrum. Bolo zaloen OZ Dstojn ivot. Jeho aktivity boli zameran na rozvoj rmskych tradci, vzdelvanie, vzdelvacie kurzy a hygienu a pranie. Svoju innos ukonilo v roku 1999. Vrmci programu TVOJ SPI (2001-2005) sa realizovali projekty Likvidcia odpadov z osady Zabjanec a Pitn voda Zabjanec. Nadcia otvorenej spolonosti vrmci projektu REI, 2003-2005 zriadila predkolsk klub pre predkolkov.

144

Zkladn kola vSpiskom Hrhove prklad toho ako sa d dobre vzdelva

Samostatnou aktivitou a v niektorch prpadoch a uniktnou aktivitou, je innos Zkladnej koly vSpiskom Hrhove. Zorganizanho hadiska tto kola nie je nim vnimon atakto typ koly njdeme v mnohch inch obciach. Uniktnymi v tomto kontexte s prve jej aktivity. A neuveritene vyznieva mnostvo projektov aaktivt, ktor sa v nej realizuj, priom vina z nich sa realizuje svojpomocne alebo z prostriedkov koly, alebo z prostriedkov rznych dotanch schm, grantov, nadci apod.. kola je vemi aktvna vpsan iadost odotcie agranty. Tto skutonos je vak vsledkom celkovej atmosfry na kole, ktor je pre iakov, ale hlavne pre zamestnancov koly neuveritene motivujcou. Ak by sme mali vkrtkosti charakterizova tto kolu, asi najviac by ju charakterizovala skutonos, e vnej absentuje myslenie typu ned sa. Prve naopak. Npady a iniciatvy s tu nesmierne vtan a v prpade akchkovek problmov sa hadaj rieenia a nie zdvodnenia nerealizovatenosti. A toto je poda ns zklad spechu. Nemusme zvl zdrazova, e toto sa vhrhovskej kole neobjavilo samo, ale je to vsledok tvrdej prce a dobrch vzjomnch vzahov vcelej kole, ale aj vobci ako takej. Zkladn kola s materskou kolou v Spiskom Hrhove je ttna vidiecka plneorganizovan kola s prvnou subjektivitou s vyuovacm jazykom slovenskm. kola m 9 ronkov a v slade s medzinrodnou normou pre klasifikciu vzdelvania (ISCED) poskytuje zkladn vzdelvanie pre pribline 270 iakov a predprimrne vzdelvanie pre 60 iakov v materskej kole v kadom kolskom roku. Vchovnovzdelvac proces zabezpeuje 20 plne kvalifikovanch pedagogickch aodbornch zamestnancov. Z celkovho potu iakov je viac ako polovica (presne 51%) rmskeho pvodu, o do znanej miery ovplyvuje charakter kolskho vzdelvacieho programu sprvkami inklzie a obohatenia omultikultrny rozmer aspoluprcu sneziskovmi amimovldnymi organizciami. To, o mnoh koly vrmci reginu povauj za negatvny prvok pri vzdelvan asvojej existencii, sa v kole vSpiskom Hrhove stva pozitvnym prkladom bezproblmovho spoluitia, spoluprce aodstraovania meninovho naptia a barir. V nasledujcich astiach uvedieme niekoko prkladov

145

dobrej praxe z pohadu manamentu koly. Rmske zastpenie iakov je tvoren demi zo Spiskho Hrhova a marginalizovanej komunity z Rokoviec. Tieto dve komunity s charakterizovan diametrlne odlinm socilnym prostredm, spsobom bvania, potom det v rodinch, hygienickmi nvykmi a prstupom iakov k povinnostiam vkole. Napriek tomu prostredie koly akceptuje iakov oboch komunt avynaklad silie na individulny prstup. Mono a banlne vyznieva fakt, e riadite koly pozn vetkch iakov (momentlne 270), samozrejme bez rozdielu pvodu anrodnosti, po mene, o prispieva k mimoriadne osobnmu prstupu a pocitu dleitosti z pohadu sebavedomia iakov. Najm iaci pochdzajci z marginalizovanch komunt repektuj tento fakt a uvedomuj si postavenie rovnocennosti medzi majoritnm obyvatestvom. Tto metda prstupu vedenia koly prina sptn vzbu pri rieen konfliktnch situci, ktor s ale zriedkav. Rmsky iaci navtevuj riaditeu koly poas prestvok bez ostychu i strachu, s pocitom spokojnosti, e ich problmy apostoje s akceptovan arieen. Zkladn kola v Spiskom Hrhove zskala reputciu modernej, demokratickej a rchlo sa rozvjajcej intitcie rodinnho typu, kde vzah kola iak rodi je elementrnym prvkom v procese riadenia a komunikcie. Bez rozdielu nrodnosti sa vybudoval zky kontakt zvl srodimi rmskych iakov, ktor pravidelne komunikuj svedenm koly a triednymi uitemi osobne alebo telefonicky, len vnimone prostrednctvom e-mailu. Vedenie koly apedagogick zbor vmaximlnej miere repektuje individualitu iakov, ich socilny pvod aprostredie zktorho pochdzaj. Rodiia vnmaj proces vzdelvania na kole pozitvne, priamo sa zapjaj do kolskch i mimokolskch aktivt, s v kontakte so kolou a svojimi podnetmi aspoluprcou skvalituj vchovno-vzdelvac proces. Kvalitne vypracovan kolsk vzdelvac program s prvkami inklzie zabezpeuje vyven osobnostn rozvoj iakov. kola medzi svoje priority rad vubu cudzch jazykov, potaov gramotnos, upevovanie socilneho aenvironmentlneho povedomia iakov, repektovanie regionlnych a folklrnych tradci, portu, zvyovanie itateskej gramotnosti a irok klu rznych aktivt, ktor nie s bene dostupn na kolch rovnakho typu v regine. Vek draz priklad dkladnej prprave iakov na tdium na strednch kolch. Dokazuj to aj vborn vsledky testovania, ktor iaci dosiahli na Monitore 9 v rmci okresu poas poslednch kolskch rokov. Je

146

poteujce, e vkadej deviatej triede maj zastpenie aj rmski iaci, ktor nielen ukonia zkladn vzdelanie spenm percentulnym vsledkom v monitore, ale pokrauj na stredokolskom a uovskom type kl v okrese. Dkazom atraktivity a popularity koly je aj jej nebval medializcia doma ivzahrani, ke za posledn dva roky vylo asi 30 prspevkov v printovch mdich a 20 televznych prspevkov vhlavnom spravodajstve slovenskch a zahraninch televzi. Temer 30% medializovanch prspevkov, obzvl vTV Markza, malo svis vlune sprogramom aaktivitami realizovanmi osobitne pre rmskych iakov. tdium cudzch jazykov na kole okrem kvalifikovanch vyuujcich obohatili aj dvaja lektori zUSA alektor zVekej Britnie, ktor v priebehu dvoch kolskch rokov skvalitovali iakom hodiny akrky anglickho jazyka, realizovali mnostvo aktivt prostrednctvom ktorch si iaci prehbili jazykov vedomosti apoznatky reli krajn, kde jeradnm jazykom anglitina. Zdvodu vzniku viacerch cirkevnch zkladnch kl v bezprostrednej blzkosti obce a tak narastajcej konkurencie, sa miestna kola potrebovala zatraktvni a odli od ostatnch. Zahranin vyuujci boli skvelm zkladom pre zvenie kvality. Z pohadu zastpenia rmskych iakov a faktu, e u v tom ase mnoh zich rodiov pracovali vo Vekej Britnii, vyuili prtomnos zahraninch lektorov na pomoc rmskym iakom so zameranm na konverzciu, ncvik korepondencie asimulovanch situci potrebnch pre cestu a prcu v zahrani. Rmski iaci s neakanm zujmom navtevovali poobedajie aktivity akrky slektormi, dokonca snimi trvili aj vkendy prostrednctvom poskytnutho priestoru v kole. Vsledky ich prce sa prejavuj vo vemi zretenom posune vpouvan cudzieho jazyka azujmu ojeho prehlbovanie. Pobyt tchto cudzincov bol financovan z rozpotu koly, ubytovanie im poskytla obec zdarma. Lektori poskytovali vzdelvanie aj rodiom naich iakov vpopoludajch aveernch kurzoch rznych rovn. Takmer polovica rodiov bola tvoren miestnymi rmskymi rodimi iakov koly. Zaujmavm prnosom vlune pre rmske deti bola grantov vzva Nadcie Orange voblasti vzdelvania, kde bol podan mal projekt vo vke 3000 snzvom: Dajme ancu slabm. Po jeho schvlen vybrali skupinu 50 rmskych det, ktor sa poas letnch przdnin pod vedenm uiteov a dobrovonkov z radov stredokolskch rmskych tudentov zo Spiskho Hrhova zastovali aktivt zameranch na zvenie gramotnosti vanglickom jazyku. Kad iak dostal bilingvlny

147

slovnk, psacie potreby, papiere azoity, ktor vyuvali poas projektu. Paradoxne, poas przdnin bola kola pln, nakoko tieto deti netrvili letn mesiace pri mori ani ustarch rodiov. kola im poskytla zaujmav spestrenie letnej nudy, ktor bva zvykom urmskych iakov. Skvelm vstupom apozitvom projektu bol zujem opokraovanie vjazykovch aktivitch aj vseptembri prostrednctvom popoludajch krkov. Prostrednctvom vzvy projektu Commenius bol kole schvlen lektor na vubu nemeckho jazyka. Pri psan samotnej iadosti vedenie koly deklarovalo do povinnost prce na kole aj vedenie krkovej innosti pre rmske deti. Okrem tchto cudzch jazykov sa iaci prvho stupa uia talianinu. kola disponuje modernou jazykovou uebou vybavenou auditvnou technikou pre modern systm vuby jazykov. Rmski iaci maj nebval zujem opreklady textov piesn, hlavne hip-hopovch, o je ich momentlny mainstream podporen tanenm krkom vkole. Uvedomujc si potrebu zvenia itateskej gramotnosti nielen rmskych iakov, pomocou vlastnch prostriedkov nechali postavi v priestoroch chodby koly nov presklen kninicu, kde maj iaci monos vidie na tituly knh poas kadej prestvky. Zmyslom vybudovania kninice, ktor dovtedy bola situovan v troch skriniach v triede druhho stupa, bolo a je zvi zujem o tanie a prcu s textom prostrednctvom vekho mnostva aktivt plnovanch celorone vplne prce koly. Riadite koly taktie svojou trokou prispieva k zvyovaniu nvtevnosti kninice. Prostrednctvom vlastnej aktivity nazvanej neskanka, kde iaci cez prestvky vriaditeni vyrozprvaj obsah pretanej knihy smonosou zskania malej odmeny. Vek mnostvo sprievodnch aktivt kninice podporuje jej nvtevnos, o je hlavnm cieom pri zvyovan kultry tania. Samotn projekt, alebo aktivita neskanka od svojho plnho zaiatku priniesla nevdan aneakan spech. iaci, ktor si prostrednctvom kolskej kninice zapoiaj apretaj knihu, nsledne mu poas prestvky navtvi riaditeu, prinies ukza pretan publikciu, no hlavne prerozprva obsah, zaujmav pase areagova na poloen otzky riaditea. Nsledne, ak iak spln stanoven kritri (doposia nebol zaznamenan prpad iaka, ktor by mal snahu podvdza), obdr lstoek s podpisom riaditea potvrdzujci pretanie knihy. Toto mu umon vyhn sa skaniu alebo malej psomke. Funguje to ako aksi olk, ktor iak me poui aby sa jednorzovo vyhol skaniu alebo psomke. Kladnm prnosom s

148

stovky knh pretanch rmskymi iakmi, ktor astokrt sverblnymi akosami, no bez strachu referuj pretan literatru. Je zaujmav, e niektor Rmovia prichdzaj viackrt tdenne. Zkladn kola v Spiskom Hrhove je v poslednch rokoch spenm iadateom a realiztorom projektov zskavanch z prostriedkov Eurpskej nie, firemnej filantropie anadci podporujcich vzdelvanie. Medzi najdleitejie patr projekt snzvom Poznvajme slovensko-posk pohraniie, kde spolu s partnerskou kolou zposkho Poronina mali iaci monos vpriebehu jednho roka navtvi desiatky miest, obc aprrodnch krs na oboch stranch Spia, realizovali mnostvo spoloenskch remeselnch aktivt, vydali knin turistick publikciu a slovnk vtroch jazykoch. Projekt bol prostrednctvom VC Preov podporen sumou 50000 . Kadej aktivity zjazdu, remeselnej dielne, i kultrnych aktivt sa zastnili rmski iaci, o om sved aj mnostvo fotografi pouitch v publikcii dokumentujcej vetky spolon stretnutia s poskm partnerom. Poteujco vyznieva aj fakt, e posk iaci partnerskej koly bez predsudkov i inch prekok nadviazali kamartstva srmskymi iakmi zo Spiskho Hrhova adodnes komunikuj prostrednctvom e-mailov. Tento projekt pomohol do znanej miery odbra unaich Rmov predsudky voi sebe azaradi sa do rovnakho priestoru vkomunite. alm medzinrodnm projektom vrmci programu cezhraninej spoluprce je zskan grant, kde je kola v Spiskom Hrhove prvm ldrom projektu s nzvom Spoznaj svojho kamarta. Tto aktivita priniesla iakom monos zastni sa medzinrodnej koly v prrode aprpravy prezentanho DVD oivote koly. Aj tu neboli vzad iaci rmskej komunity, nakoko sa zastnili sa vrmci projektu, jednak vedomostnch orelich Poska aSlovenska, rovnako tak aj natania videoprezentci oivote vobci ana kole. Spolu seskou partnerskou kolou zMoravan aposkou kolou z Poronina iaci realizovali projekt Vianon plenr podporen Poskm intittom na Slovensku. Mylienka vznikla u vedenia koly, nakoko vyuili sponzorsk program Poskho intittu v Bratislave. Projekt vyvrcholil bohatm vianonm kultrnym a folklrnym podujatm v Spiskom Hrhove s prezentciou tradinch sviatonch zvykov aochutnvkou medzinrodnej kuchyne. Nemenej dleitm aspektom projektu bol jeho multikultrny a etnick rozmer, kee rmski iaci spene zastupovali hrhovsk kolu a priniesli svoj temperament na

149

javisko prostrednctvom krojov, hudby, tanca ahovorenho slova. Op, anie prv krt, si odniesli vek spech aobdiv. Pri tejto aktivite, ktor bola u pokraovanm predchdzajcich vystpen bolo cti apozna sebavedomie tejto komunity. Za asti partnerov zPoska kola realizovala projekt Remeseln plenr, kde sa predstavilo pribline dvadsa remeselnkov zo Spia a t predvdzali a kolili iakov v jednotlivch remeselnch prcach azrunostiach. Npad vznikol zdvodu zkej spoluprce smiestnymi remeselnkmi, zktorch mnoh s rodimi iakov koly. Cel tto aktivita bola sponzorovan malmi miestnymi podnikatemi, kola nemusela poui vlastn prostriedky. Rmske deti koly boli nemenej dleitm elementom celej aktivity, nakoko preukzali zrunosti najm pri prci sdrevom pri vrobe pal afujr, ale taktie pri zdoben kraslc ainsitnej mabe na sklo. Prostrednctvom krkovej innosti pokraujeme vudriavan dleitosti tradinej remeselnej tvorivosti. Nsledne, prostrednctvom vzvy Nadcie Orange, boli spenmi iadatemi omal grant vo vke 3000 pri projekte snzvom Ume deti tradcim predkov remesl Spia. Pri projekte kola zko spolupracovala s miestnou neziskovou organizciou a realizovala poas iestich mesiacov stovky hodn remeselnej vroby drobnch predmetov v rmci vyvania, palikovania, ipkovania, drotrstva, maovania na sklo, vyrezvania a alch. Do projektu sa zapojili takmer vetci iaci koly vrtane pecilnych tried. Op sa ukzala vek zaangaovanos a zujem rmskych iakov o drobn umeleck remeseln prcu. Vstava, ktor ukonila oficilnu as projektu, bola dkazom ikovnosti a zrunosti rmskych det. Vetci pozvan hostia vskutonosti videli nielen vrobky rmskych iakov, ale aj ich samotn prcu pri predvdzan vrobkov remeselnch predmetov. kola sa mimo inho zapojila do projektu Rovnak anca vobdob od zaiatku roku 2008 a do konca roka 2009, ktorho cieom bolo vytvorenie podpornho systmu socilnej integrcie rmskych iakov, znenie potu segregovanch tried len s rmskymi iakmi, vytvoreniu modelu integrovanho (inkluzvneho) prostredia koly. Do projektu na Zkladnej kole v Spiskom Hrhove sa zapojili tyri vyuujce a pribline 80 iakov. elom projektu bolo tie zvenie kvality vzdelvania menn, elimincia stereotypov a predsudkov vo vchove a vzdelvan, zvenie odbornej spsobilosti a adaptability pedagogickch pracovnkov pre akceptovanie interkultrnej

150

rozmanitosti s priamym zapojenm rmskych iakov ako partnerov pri tvorbe autentickch uebnch materilov s vyuitm ich novch e-learingovch kompetenci nadobudnutch v rmci projektu. V projekte, ktor bol vlune internou aktivitou koly bez monosti zskania grantu i sponzorstva, priniesli zaujmav inovatvnu metdu do vyuovania na druhom stupni. Aktivita snzvom: Tourist Guide Services spolu s lektormi zo Sandwell College, University of Birmingham z Vekej Britnie sa iaci koly stali sasou kvalitnej intenzvnej jazykovej a odbornej prpravy na sprievodcovsk sluby v regine. Hoci vtejto aktivite bola zapojen len jedna rmska iaka siedmeho ronka, prve ona vs dnes bez mench problmov prevedie obcou adobrou anglitinou ope vetky vznamn pamiatky. Nadcia Deom Slovenska prostrednctvom Hodiny deom poskytla kole nenvratn finann grant v projekte s nzvom Bylinkov mozaika krok mladch kzdraviu. Vaka tejto podpore (cca 5000 ) iaci pestuj pribline 60 druhov lieivch rastln vkolskom areli, spracvaj asuia bylinky apripravuj aje pre vlastn spotrebu. Kad iak koly sa zastuje pravidelnch ochutnvok aju. iaci koly vceloslovenskej olympide lieivch rastln obsadili bezkonkurenn prv miesto. Rmski iaci na druhom stupni koly poas hodn anglickho jazyka vyhadvali anglick preklady apopisy byln a lieiviek, ktor nsledne spracovali do farebnch posterov a interaktvnych prezentci v uebni informatiky. Je asn sledova iakov vkolskej bylinkovej zhrade, vetkch bez rozdielu pvodu, ako vedia pomenova bylinky apopsa ich pouitie alieiv inky. Nemono opomen spoluprcu koly srakskou dobrovonkou a tudentkou romologickch tdi na univerzite vo Viedni Barbarou Tiefenbacher. Filantropka a aktivistka v oblasti zlepenia socilnej oblasti Rmov v Eurpe pravidelne podporuje kolu nielen finanne, ale hlavne monosou zastova sa medzinrodnch pln v oblasti kultry, umenia a vzdelvania. Spolone realizovali doposia u mnostvo zaujmavch aktivt. Vaka jej kontaktom kola zskala 10 potaovch zostv z viedenskej banky, ktorej jedinou podmienkou bolo pouvanie potaov rmskymi iakmi. pecifickou aktivitou, ktor do uritej miery zasahuje nad rmec samotnej koly je program Regionlneho rozvojovho partnerstva nazvan Roma Educational Development Fund (RED Fund). Ide o tutoring vybranch intelektovo nadanch rmskych tudentov pod

151

vedenm riaditea koly, financovan americkm donorom a filantropom Jarretom Schecterom zNew Yorku, ktor je vznamnou aktivitou vprocese podpory vzdelvania iakov pochdzajcich z marginalizovanch komunt. Momentlne fond podporuje troch bvalch iakov zkladnej koly, ktor sa aj vsasnosti zastuj jazykovch aktivt koly azko spolupracuj sriaditeom ako ttorom. Dvaja iaci s tudentmi gymnzia v Levoi, jedna iaka je u posluchkou vysokej koly v odbore fyzioterapia. Tto tudentka pomha kole formou dobrovonckej prce pri organizovan letnch vzdelvacch aktivt. Vznamnm initeom integrcie rmskych iakov aich socilnej inklzie je aj zka spoluprca sorganizciou lovk vtsni Slovensko pri organizovan popoludajch aktivt vsegregovanej komunite Rokovce. Spolu s dobrovonkmi z tejto organizcie kola realizuje tzv. zelen dni pre vetkch iakov koly, scieom poukza na rovnocennos ud rozdielnych rs, potreby ochrany ivotnho prostredia amnoh alie. Momentlne kola realizuje projekt s nzvom Svet chleba chlieb vo svete. Jeho cieom je realizcia netradinch pedagogickch stratgi rozvjajcich u iakov vzah k prrode, remeslm, tradcim ansledne zskavanie istch kompetenci kpodnikaniu. Spojnicou tm bude chlieb jeho vroba, tradcie, rzne druhy chleba vo svete, predaj, reklama. as projektu je venovan vlune rmskej tradcii peenia nekvasenho chleba s nzvom marikle. Obzvl iaci pochdzajci z osady v Rokovciach poznaj obdobia, ke tento nekvasen chlieb bol jednm z mla druhov jedl v ase ndze. Je snahou realiztorov projektu uiteov aby deti pochdzajce zo socilne silnejieho prostredia mali monos sledova aj takto aspekt ivota Rmov. Tmami sa bud iaci zaobera v iestich blokoch interaktvnymi formami a zitkovmi aktivitami. Formou diskusi a prpadovch tdi bud iaci s odbornkmi realizova aktivity na tmy prprava podnikateskho plnu, prezentovanie sa, vroba, stavba pece, peenie, manament predaja a podobne. V areli sksia predva vlastnorune upeen chlieb apeivo sprsadami zvlastnej bylinkovej zhrady. V zverenej fze projektu zrealizuj v obci stretnutia s prezentciou vstupov zprojektu apozvanmi rmskymi aj nermskymi obyvatemi obce. Do projektu je zapojench 120 rmskych iakov a30 rmskych rodiov. V nasledujcich mesiacoch kola prostrednctvom spoluprce s metodicko-pedagogickm centrom zavedie celodenn vchovn systm pre iakov marginalizovanch rmskych komunt, o v praxi

152

znamen, e tto iaci bud ma pribline do 17-tej hodiny kad de poas pracovnho tda monos vberu irokho spektra vonoasovch aktivt. Z prostriedkov projektu vo vke pribline 12 000 obdr koda vpotov a didaktick techniku na realizciu celodennho vchovnho systmu.

153

154

Komunitn centrum Podsadek Star ubova

Komunitnch centier by sme v sasnosti nali po celom Slovensku nerekom, a s istm svedomm meme poveda, e mnostvo znich rob vemi kvalitn azslun prcu vkomunitch. Ich innos by si zaslila samostatn prcu, ale pre tto publikciu sme vybrali ako prklad dobrej praxe iba jedno z tch mnohch dobrch komunitnch centier. Mesto Star ubova je okresnm mestom nachdzajcim sa na severe Preovskho kraja. Je historickm centom reginu, ktor m u dlhodobo mnoh pozitvne, ale aj negatvne prvenstv. Ide oregin, v ktorom s pravdepodobne najviac na Slovensku zastpen jednotliv nrodnosti. Na relatvne malom zem tu dlhodobo veda seba ij Slovci, Ukrajinci, Rusni, Rmovia, Nemci, Gorali, Poliaci, idia at.. Je to regin, ktor patr kjednm z najviac turisticky navtevovanch oblast Slovenska.Okrem znmeho hradu vStarej ubovni askanzenu vjeho podhrad, sa tu nachdzaj tak skvosty, akm s Pieniny s pltnckou tradciou, kpele Vyn Rubachy suniktnym termlnym krterom a nealeko sa nachdza aj znme ptnick miesto Litmanov aalie in. Zrove je to dlhodobo regin snajvyou mierou nezamestnanosti (a to nielen vposlednch rokoch, ale aj hlboko vminulosti), vsledkom oho je prtomnos takch socilnych fenomnov, akmi s vysahovalectvo (hlavne do severnej Ameriky), vznik drotrstva, migrcia za prcou apod.. Samotn mesto Star ubova patr zdemografickho hadiska kstredne vekm mestm na Slovensku. K31. 12. 2010 vom oficilne ilo 16 210 obyvateov, zktorch 2 057 s povaovan za Rmov. Poda dajov za posledn roky m poet vetkch obyvateov mesta ako aj rmskej komunity mierne stpajci trend. Detailnejie to ukazuje Tabuka . 9. Tabuka . 9: Poet obyvateov vmeste Star ubova
Rok 2007 2008 2009 Poet obyvateov vmeste Star ubova 16213 16276 16296 Poet Rmov vmeste Star ubova 1833 1909 1961 Poet Rmov v Podsadku 959 971 1021

155

Rmska komunita v meste tvor celkovo 12,69% zo vetkch obyvateov ameme ju njs predovetkm vasti nazvanej Podsadek, kde bva pribline polovica vetkch Rmov mesta (presnejie 1 083 ud). Menia komunita je aj na ulici Tovrenskej, kde bva pribline 120 ud. Vemi pozitvnym javom je skutonos, e znan as rmskej komunity (odhadom a 854 ud) bva vmeste (iastone) integrovane alebo inak povedan vrozptyle medzi majoritnm obyvatestvom. Obidve rmske komunity vmeste, na ul. Tovrenskej ako aj vasti Podsadek, s znane odlin. Vosade Podsadek je 35 spisnch sel. Vdomoch pod spisnmi slami ije 204 rodn. Na jednom spisnom sle je aj niekoko stavieb. Stavby s murovan a v osade nie s chatre. Pozemky vlastnia v prevanej miere obyvatelia osady, nemaj vak povine vysporiadan dedisk konania. Vosade je zaveden elektrick energia, voda avminulom roku sa zaala robi kanalizcia, ktor je vsasnosti pred jej ukonenm akolaudciou. Obyvatelia na Tovrenskej ul. ij v17 unimobunkch (18 rodn). Do unimobuniek je zaveden elektrina, voda je prstupn z jednho spolonho zdroja. Vzhadom na skutonos, e najpoetnejou rmskou koncentrciou vmeste je Podsadek, bolo len logick, e aj prca komunitnho centra sa sstredila prve do tejto lokality. To vak neznamen, e ostatn by mali prstup do komunitnho centra akokovek znemonen. Podobne, ako aj vinch porovnatench komunitch, aj v Podsadku je vrazn zastpenie det a mldee, o logicky viedlo ktomu, e prve na tto cieov skupinu sa orientovala jedna z priort aktivt. Z celkovho potu 1 083 ud v Podsadku, det do 15 rokov je 497 a vo veku 16-18 rokov alch 68. Celkovo vo veku do 18 rokov je vtejto lokalite a 565 ud, o je viac ako 52,17% vetkch obyvateov. ud vproduktvnom veku (18-60 rokov) je 509 a nad 60 rokov m osada 9 obyvateov. o sa tka zamestnanosti, v osade je zamestnanch pribline 30 ud. Polovica za prcou cestuje a druh polovica pracuje v lese a v rmci protipovodovch opatren. Invalidnch dchodcov je vosade pribline 5%. Obyvatelia zTovrenskej ulice pracuj len vrmci aktivanch prc. Deti zPodsadku vcelkovom pote 250 navtevuj zkladn kolu v Podsadku. Do pecilnej triedy v Podsadku je zaradench 10 iakov. Niekoko det navtevuje pecilnu zkladn kolu v meste. Tto kolu navtevuje 95 rmskych iakov, medzi nimi s vetky kolopovinn deti

156

z Tovrenskej ulice. V meste Star ubova s tri zkladne koly, ktor navtevuj poda miesta bydliska deti rmskych obyvateov iastone integrovanch vmeste. Kdnenmu du u vkomunite registruj dvoch tudentov smaturitou, dvaja tudenti pokrauj vtdiu na vysokej kole. Na strednch kolch bez maturity tuduje u viac ako 30 iakov, zktorch traja u tdium spene ukonili a tyria bud koni vroku 2012. Samotn komunitn centrum (KC) vzniklo ete vnovembri roku 2003, ako vsledok spoluprce mesta Star ubova a obianskeho zdruenia ETP Slovensko. Zkladn podmienka, ktor sa uplatuje pri innosti KC u od jeho poiatku je poskytovanie komplexnch sluieb pre komunitu pracovne si ju nazvali Od kolsky po hrob. Ide o sbor aktivt zameranch na zkladn socilne, zdravotn, pracovn, finann a prvne poradenstvo, vzdelvacie aktivity, aktivity v oblasti bvania, mimokolskch aktivt, predkolskho klubu apod.. Jednou z prvch aktivt OZ ETP v Starej ubovni a v Podsadku bola realizcia projektu Humanitrna asocilna pomoc (HSP), ktor bol financovan IOM (Medzinrodnou organizciou pre migrciu). Do tohto projektu bolo v okrese Star ubova zapojench 13 obc adve mest Star ubova aPodolnec. Cieovou skupinou boli Rmovia, ktor sa narodili do 9. 5. 1945 (t.j. pred koncom druhej svetovej vojny). V okrese Star ubova tento projekt pomohol 166 klientom. Vprvej fze sa im poskytovala materilna pomoc (potraviny, drevo, prikrvky a pod.) a socilne najslabm klientom sa poskytovala ndzov pomoc (piecky, preplatenie nedoplatkov za elektrinu, plyn avodu at.). Okrem samotnej pomoci Rmom, pozitvom projektu Humanitrna a socilna pomoc bolo aj to, e tieto aktivity vraznm spsobom pomohli natartova samotn innos KC aiastone zabezpeili ajjeho materilno-technick vybavenie. Vpriestoroch KC sa denne poskytovalo socilne poradenstvo tak pre klientov projektu, ako aj pre vetkch lenov komunity. Zaala sa vyvja pravideln klubov innos. Na pravidelnej bze minimlne dvakrt do tda sa pre klientov organizovali rzne spoloensk akultrne aktivity ako: premietanie filmov, spoloensk hry, prednky rzneho druhu, tanie knh, oslavy, nadobdanie uritch praktickch zrunost, kultrne vystpenia azjazdy. Osobitnm druhom pomoci bola aj zdravotn pomoc. Klientom sa poas celej realizcie projektu Humanitrna asocilna pomoc preplcali lieky, mali pravideln stretnutia slekrom avklube si mali monos zmera krvn tlak. Mnohm klientom boli poskytnut na odporania lekra zdravotn pomcky.

157

Prve aktivity podobnho druhu s vemi uiton pri vytvran si vzjomnho pozitvneho vzahu skomunitou apre jej poznanie. Poas realizcie projektu bol nadviazan kontakt scelou rmskou komunitou ahlavne smldeou, ktor siv klube nala svoj priestor, kde sa mlad pravidelne stretvali arozvjali klubov innos. Projekt vtom ase realizovala jedna socilna pracovnka akoordintor pre cel okres Star ubova. Samotn projekt Humanitrnej socilnej pomoci sa oficilne skonil 31. 1. 2006, ale u poas jeho implementcie sa zaala realizcia alieho projektu vrmskej komunite Podsadek. Projekt bol podporen z iniciatvy EQUAL v rmci Eurpskeho socilneho fondu azameriaval sa na rozvoj pracovnch aktivt azapjanie mimovldnych organizcii do socilnej ekonomiky. Vyie uveden projekty komunitnho centra neboli jedinmi projektmi zameranmi na rmsku komunitu v meste a ich oficilne ukonenie neznamenalo ukonenie aktivt stouto cieovou skupinou. Projekty mesta Star ubova zameran na rmsku komunitu Chudoba a najm generan chudoba na Slovensku je jednou z najvnejch vziev, ktorm el naa spolonos, v ktorej stle existuje socilne vylenie niektorch ud z asti na rozhodovan, zamestnan a materilnych zdrojoch, a z integrcie do irej spolonosti. Obzvl Rmovia asto zavaj kombinciu nevyhovujceho bvania, obmedzenho prstupu k socilnym a inm slubm, k infratruktre, geografick izolciu spojen s nzkou rovou vzdelania, vysokm potom ud, ktor nemaj dokonen zkladn vzdelanie a s vysokou nezamestnanosou. Vetky tieto faktory ved k chudobe, ktor sa ded z genercie na generciu. Prve na tto rovinu problmov a na jej vnos poukzalo mesto Star ubova u v roku 2003 pri nvrhu Programu hospodrskeho a socilneho rozvoja v samostatnej oblasti Romagende vsledkom oho bol vznik vyie opsanho komunitnho centra. Od 1. 5. 2005 sa zaala realizcia projektu Komunita vpohybe Program podpory rozvoja komunitnej socilnej (KSP) prce v obciach, ktor boli financovan z Eurpskeho socilneho fondu a Fondu socilneho rozvoja. Prve tento projekt sa vemi vhodne prekrval s aktivitami u existujceho komunitnho centra, na aktivity ktorho logicky nadvzoval azktorho aj fakticky vychdzal. Vtomto obdob zaala kontinulna intenzvnejia prca sdemi a mldeou, pravideln stretnutia v komunitnom centre, sledovanie zkolctva, douovanie, pomoc pri vbere kl, spoluprca spolciou,

158

spoluprca sUPSVaR sancia rodn, intenzvna spoluprca sodborom socilnych vec mesta Star ubova a pod.. V tom ase pracovali v komunite dvaja komunitn socilni pracovnci a tyria asistenti komunitnch socilnych pracovnkov zamestnan vaka projektu KSP. V roku 2008 projekt Komunita v pohybe preiel do II. etapy. Tak ako v prvej etape, realizovali projekt iesti ternni socilni pracovnci. Zmena bola len vpracovnch pozcich (tyria ternni socilni pracovnci advaja asistenti ternnych socilnych pracovnkov). Podobne ako vprvej etape aj tento krt hlavnm cieom projektu bolo zlepenie kvality ivota socilne znevhodnench obyvateov mesta a ich zaleovanie do spolonosti prostrednctvom obnovy schopnosti vies samostatn ivot. Ternna socilna prca (TSP) sa aj tu realizuje prostrednctvom individulneho prstupu kjednotlivcom, rodinm, skupinm vich prirodzenom prostred. Socilne poradenstvo je denne poskytovan vkomunitnom centre ako ajvterne. spene sa nadviazalo na organizovanie a pokraovanie vo vetkch spoloenskch avonoasovch aktivitch pre deti amlde. Intenzvnejie sa pracuje smldeou, ktor tuduje na strednch kolch. V tomto obdob sa zaali organizova letn tbory pre deti a mlde. Projekt Komunita v pohybe - II etapa sa oficilne ukonil k 30. 4. 2010. U na zklade jeho priebench vsledkov malo mesto Star ubova vek zujem na pokraovan TSP aj po jeho ukonen a preto reagovalo na aktulnu vzvu Fondu socilneho rozvoja a shlasilo aj s podmienkou financovania dvoch pracovnch miest. Projekt na pokraovanie TSP bol predloen u vroku 2009, avak zformlnych dvodov nebol podporen. Aj napriek tomu mesto naalej financovalo innos TSP azvlastnho rozpotu mesta boli zabezpeen mzdy pre zamestnancov ete alch es mesiacov. Kvli krze bolo mesto printen iastone obmedzi innos komunitnho centra. Naalej vak pokraovali niektor aktivity. Umonili to okrem inho aj aktivity u spomnanej organizcie ETP Slovensko, ktor vtejto komunite realizovala vase od oktbra 2009 do aprla 2011 projekt Premosovanie komunt na strednom a vchodnom Slovensku, ktor bol finanne podporen z Nrskeho finannho mechanizmu a ttneho rozpotu SR. Cieovou skupinou boli rodiny a jednotlivci zavajci generan chudobu, prevane zrmskej komunity a tie t, ktor snimi pracuj. Vzdelvacie, koliace asocilne aktivity sa realizovali prstupom od kolsky po hrob. Tri vzjomne prepojen moduly reagovali na potrebu posilni udsk, socilny aekonomick kapitl. V obdob od mja do oktbra 2011 bola innos komunitnho

159

centra znane obmedzen. Len nevyhnutn innos zabezpeovali dvaja pracovnci na iaston vzok adve absolventky v rmci absolventskej praxe. Zabezpeovalo sa len zkladn socilne poradenstvo, udriaval sa kontakt so spolupracujcimi intitciami a obmedzen bola i prca v terne. Vonoasov aktivity pre deti a mlde u nebolo mon realizova pravidelne, ale len sporadicky za pomoci dobrovonkov. V auguste roku 2011 bolo mestu Star ubova doruen rozhodnutie Fondu socilneho rozvoja o schvlen opakovane podvanho projektu na pokraovanie Ternnej socilnej prce (TSP) Komunita vPohybe - III. etapa. Nsledne v septembri, bolo vyhlsen vberov konanie na tyri pozcie ternneho socilneho pracovnka (TSP) adve pozcie asistenta ternneho socilneho pracovnka (ATSP). Vybrat pracovnci nastpili do prce k1. 10. 2011. Zaujmavou aktivitou bolo realizovanie projektu Premosovanie komunt na strednom a vchodnom Slovensku. V rmci neho sa v komunitnom centre realizovali irokospektrlne aktivity zameran na deti a mlde (napr. Predkolsk prprava pre deti vo veku 4 5 rokov; Psmenkov fantzia rozvjanie motorickch zrunost, fantzie aprecviovanie kolskch znalost hravou formou pre deti vo veku 6-10 rokov; Vesel deti rozvoj rozumovho poznania arozvjanie manulnych apohybovch zrunost pre deti vo veku 10 14 rokov; Mlad mamika pre dievat vo veku 14 18 rokov; Kreatvne ruky teoretick a praktick prprava, peenie, varenie a zrunosti do domcnosti pre deti vo veku od 11 16 rokov ain), pre dospelch (napr. Kriovatky podpora rozvoja osobnosti na zskanie ivotnch asocilnych zrunosti; Nebojme sa peaz kolenie zameran na finann gramotnos pre dospelch; Sexulna a protidrogov vchova iesti mlad udia zkomunity s odbornkom vykolen, aby mohli vystupova ako lektori vlastnej genercie; a in), ale taktie kultrne aktivity (napr. Spevokol ncvik piesn amuziklu pre mlde vo veku od 14 22 rokov; Rmski animtori 3 skupiny ved u mlad animtori zradov rmskej mldee; Kultra a histria Rmov mlad udia vykolen odbornkmi, historikom areportrom, ako urnalisti, zaznamenvali prbehy aspomienky starch ud pre budce genercie; a in), duchovn aktivity (napr. Duchovn stretnutie vchova k vedeniu a smerovaniu rmskych animtorov, pomoc pri vntornom raste aobjavovan t zdravej osobnosti; a in), Proces premeny vrmci neho vKC pracovali siedmi mentori, priom kad mentor si vybral jednho chrnenca zcieovej skupiny, stanovili si

160

cie, ktor chc dosiahnu apomhali im tento cie dosiahnu (vnaom prpade sa mentori venovali svojim chrnencov voblasti vzdelvania, zamestnanosti apomoci pri liebe zvislosti) ain aktivity. m bol tento projekt do uritej miery uniktny? Ukzal vcelku jasne, e ak sa do komunity investuje irokospektrlne aintenzvne (a to nielen finanne, posiluje sa udsk kapitl, aktivity, relne monosti), komunita sa zane meni avykazova pozitvne vsledky. Nie je vak mon vtchto aktivitch poavi, alebo robi ich nesystematicky aformlne. Okrem komunitnho centra a projektov s nm u spojench, priamo v komunite sa realizovali aj aktivity zameran na oblas vzdelvania, bvania a zlepenia celkovej socilnej situcie. V tomto prpade to neboli aktivity spojen s klasickmi vzdelvacmi aktivitami (napr. douovanie, tipendi a pod.) alebo vstavba bytov niieho tandardu, ale aktivity spojen sprocesom kumulcie (sporenia) financi programovo urench na skvalitnenie u existujceho stavu alebo dosiahnutia vopred zadefinovanch cieov. Ide o projekt IDA ty osobnostnho rozvoja jednotlivcov (financovan z prostriedkov Open Society Institute), ktorho zmerom je pomc klientom zrodn snzkym prjmom zvi ich ivotn rove. Cieom tchto sporiacich aktivt je: - osobnostn rozvoj - zskanie vodiskho preukazu, nkup PC, nklady na dosiahnutie univerzitnho vzdelania, - investcie do bvania - kpa domu, bytu, oprava, vybudovanie kpene, intalcia rozvodov, oprava okien apod., - natartovanie podnikania, rozrenie ivnosti. Klient zapojen do projektu si po zvolen ciea pravidelne spor urit obdobie vopred stanoven sumu. Po splnen podmienok mu bude poskytnut bonus vo vke 1:1 knasporenej sume, ktor mus poui na splnenie stanovenho ciea. Do projektu bolo vprvej etape zapojench 75 klientov aspene ho ukonilo 54. Druh etapu projekt spene ukonilo 16 klientov a zapojench je v sasnosti 33 klientov z celho mesta Star ubova. Aj ke je projekt nastaven na socilne znevhodnench obyvateov ohrozench rizikom chudoby, v prevane miere sa do neho zapjaj hlavne obyvatelia rmskej osady v Podsadku. Klienti, ktor s spen vsporiacom programe, mu poiada oposkytnutie mikropiky. Na sporiaci projekt nadvzuje mikropikov projekt Habitat, v rmci ktorho ide o piky elovo viazan na pomoc pri zlepovan ivotnch podmienok rodinm s nzkym prjmom. Piky s poskytovan so shlasom mesta len tm klientom, ktor spene

161

ukonili sporiaci projekt. Na konci roka 2011 bolo do mikropikovho projektu zapojench 45 klientov z celho mesta (prioritne vak zPodsadku). Traja klienti u mikropiku splatili. Podobn prklady zaznamenvame aj v rovine prce s demi a mldeou. Aj napriek skutonosti, e v komunite ete stle chbaj pozitvne vzory za uplynul obdobie, v rmci psobenia innosti poskytovanch v KC zameranch hlavne na vyvolanie pozitvnych zmien apodpory vzdelania sa zaala aktivizova skupina mladch ud. Kdnenmu du u vkomunite registruj dvoch tudentov smaturitou a dvaja tudenti pokrauj v tdiu na vysokej kole. Na strednch kolch bez maturity tuduje u viac ako 30 iakov, zktorch traja u tdium spene ukonili aal tyria bud koni vroku 2012. Pri komunitnom centre pracuje u od roku 2005 samostatn obianske zdruenie OZ Humanita v komunitch, ktor vzniklo na podporu a rozvoj mimokolskch, vonoasovch a vchovnovzdelvacch aktivt pre deti a mlde rmskej komunity v Podsadku. Toto OZ na svoju innos zskavalo finann prostriedky od skromnch donorov azgrantovch schm Ministerstva kultry SR aradu vldy SR. Od roku 2005 sa vkomunite uskutonilo vea rznorodch aktivt, zktorch by sme chceli ako prklad uvies prezentciu knihy Adama Bartozsa Neboj sa cigna (v r. 2006), na ktorej sa zastnil aj jej prekladate - Mgr. Peter Horvth. Nelo pritom iba oobyajn prezentciu knihy, ale ospolon stretnutie zstupcov vetkch intitcii z mesta, ktor psobia vsocilnej oblasti a prichdzaj do kontaktu s rmskou komunitou. Mono aj vaka tomu dolo v jni 2006 k otvoreniu poboky ubovnianskej kninice v Komunitnom centre v Podsadku. V rmci spoluprce medzi ubovnianskou kninicou a OZ Humanita v komunitch dostalo OZ k dispozcii kninin fond pre deti a mlde, ktor bol k dispozcii pre miestne deti amlde. Knihu si mohli tak vypoia domov, ako aj ta v klube. Pre vinu z det to bol vbec prv kontakt s knihou (okrem uebnc). alou spolonou aktivitou bola spoluprca subovnianskou kninicou poas letnch przdnin pri vonoasovch aktivitch pre deti z osady. Pracovnci kninice chodili pravidelne do KC a pripravovali aktivity pre deti ataktie deti zosady chodievali priamo do kninice. V tom istom roku zaala rekontrukcia kultrneho domu v Podsadku, v ktorom sdli komunitn centrum ako aj OZ Humanita v komunitch. Participcia obianskeho zdruenia pri plynofikcii komunitnho centra bola hlavne dobrovonckou prcou (obyvatelia

162

osady odpracovali viac ako 1 500 hodn). Na dobrovonckej prci sa zastnilo 13 dobrovonkov z rmskej komunity. Vykonvali hlavne pomocn prce ako vkop prpojky na plyn, pomocn bracie prce, prprava priestorov na rekontrukciu, maovanie aupratovanie. V komunitnom centre organizuje OZ aj duchovn, kultrne a portov aktivity. Ide o pravideln stretnutia pre deti rznych vekovch skupn. Spolone zrealizovali evanjelizan kurzy Filip, Daniel aJozue, pomoc pri prprave det amldee na prv svt prijmanie abirmovku, kadoron organizovanie zjazdov na rmsku p do Gaboltova. alej spoluorganizuj rmsky gospelov festival FestRom a taktie organizuj pravideln futbalov turnaje pre deti amlde, faiangov posedenia, prpravy aoslavy sviatkov, ncviky divadelnch predstaven - vystpenia vGaboltove, na FestRome, vblzkych obciach, rzne vlety, letn pobytov tbory ain. o meme poveda na zver? innos komunitnho centra ajeho dopad na komunitu je vo vine prpadov vnman pozitvne. Komunita reaguje a v plnej miere nielen vyuva komplexn sluby poskytovan v KC, ale sa aj zapja do jeho aktivt. Po rokoch prce stouto komunitou je vea toho o sa podarilo. No zrove si pracovnci KC uvedomuj, e ich ak ete vemi vea prce, nedokonench arozbehnutch innost. Prca s rmskou komunitou si po dlhoronom nerieen problmu vyaduje viac pozornosti, hlavne zo strany kompetentnch orgnov. Ternna socilna prca resp. innos komunitnch centier nie je legislatvne oetren a vkon innosti TSP je bez kompetenci. Upozornil na to u aj Tom Hrusti v jeho prci Vkon ternnej socilnej prce v marginalizovanch rmskych komunitch (Fond socilneho rozvoja stav Etnolgie Slovenskej akadmie vied, Bratislava, 2009). Vo veobecnosti meme poveda, e aktivity v komunite apre komunitu s pre mesto Star ubova vhodn aj napriek nie vdy vhodnm podmienkam financovania. Pritom je nutn poznamena, e na financovanie aktivt KC vyuva mesto len zriedka samostatn individulne projekty. Vmaximlnej monej miere sa zapja do vetkch existujcich projektov avyuva financovanie zviacerch dostupnch zdrojov (projekty mesta, OZ ETP Slovensko, OZ Humanita vkomunitch apod.), ktor podporuj innos komunitnho centra as prnosom pre vetkch obyvateov rmskej komunity.

163

164

Artfarma vDrienovci prepojenie vtvarnho umenia armskej komunity

V tejto publikcii predstavujeme aj niekoko prkladov aktivt orientujcich sa na vonoasov a kultrne aktivity Rmov. Spolonm menovateom kadej ztchto aktivt je skutonos, e je postaven na prci miestnych aktivistov zdruench vrznych mimovldnych organizcich. Ned sa jednoznane uri najidelnej model prvneho ukotvenia tchto innost, ale bez miestnych nadencov aud, ktor s presveden opotrebnosti tchto aktivt sa to pravdepodobne podar iba vemi ako. Druhm spolonm znakom, ktor je jasne viditen v prpade dlhodobejch spench aktivt je skutonos, e takmer vdy ide o skupinky, ktorch innos nie je definovan primrne nrodnostne (t.j. e pracuj primrne iba sRmami), ale takmer vdy ide oaktivity, ktor s zameran profesne t.j. orientuj sa veobecne na umeleck, folklrne, portov alebo in aktivity. Ztoho nm prirodzene vyplva aj tretia skutonos, e vprpade tchto aktivt, Rmovia netvoria jedin cieov skupinu na ktor sa ich innos orientuje, ale ide o irokospektrlnu i irie postaven, mnohonrodnostn skupinu vktorej Rmovia tvoria jednu zjej ast. Inak povedan, vina pracuje spolone s majoritou aj sRmami, m dochdza kvemi vznamnmu integranmu prvku. Obec vtchto prpadoch zohrva vemi vznamn, ale vzsade a sekundrnu lohu, lebo v princpe nie je zriaovateom alebo realiztorom tchto aktivt (aj ke aj to je mon), ale je intitciou, ktor by mala (a asto to aj skutone rob) vytvra podmienky na innos tchto miestnych skupn. Podmienky pritom nemusia znamena iba priamu finann pomoc, ale aj pomoc pri poskytnut priestorov, poskytnut pracovnej sily (v prpade aktivanch sluieb alebo tzv. malch obecnch sluieb), administratvnu pomoc pri spracovvan iadost alebo administrci projektov a pod.. Vetko to vak vychdza zkonkrtnej miestnej aktivity amiestnych monost. To, e nie vdy sa tak deje v dostatonej miere nemusme nejako vrazne zdrazova niekde s to obmedzen monost obce, niekde neochota, niekde orientcia sa na in priority. Absoltne uniktnym fenomnom svojho druhu je aktivita, ktor realizuje neziskov organizcia Tvoriv dom na vidieku, n.o., pod

165

vedenm riaditeky pani Jany Zitovej v obci Drienovec, okres Koice okolie. V irej regionlnej a umeleckej komunite je tto aktivita skr znma ako ArtFarm a bliie informcie je mon zska aj na ich internetovej strnke http://artfarm.sk/. Tvoriv priestor ArtFarm vznikol z iniciatvy vtvarnkov z Koc, ktor v roku 2004 svoju innos preniesli na vidiek. Konkrtne ilo oobec Drienovec vokrese Koice okolie. Vytvorili tu pecifick priestor pre rozvoj vidieckeho turizmu ARTturizmu, s tvorivmi a oddychovmi aktivitami v oblasti kultry, umenia a remesla s drazom na zdrav a tvoriv spsob trvenia vonho asu. V priestore realizovali tvoriv aktivity zameran na propagovanie a rozvjanie dedistva tradinch remesiel vidieka, udovho umenia a sasnej umeleckej tvorby formou tvorivch pobytov, workshopov, plenrov, vstav a seminrov. Postupne sa v tvorivom priestore na vidieku uviedol do uvania vstavn priestor alternatvna galria, vytvorila sa zbierka tradinch vidieckych remesiel, mal mzeum cerz, zbierka klasickch fotoapartov a rekvizt Veci a veciky a pod.. Samotn neziskov organizcia Tvoriv dom na vidieku, n.o. vznikla a vnovembri v roku 2007. Prioritami tejto neziskovej organizcie s: podpora tvorby prslunkov nrodnostnch menn a znevhodnench skupn obyvatestva, predstavovanie a publikovanie umenia a tradci reginu, rozvjanie aktivt na ochranu a tvorbu ivotnho prostredia, ohrozench a zanikajcich prrodnch a kultrnych jedinenost, vytvranie priaznivch podmienok pre rozvoj vonoasovch a kultrnych aktivt na vidieku. Tento priestor od zaiatku budovali a tvorili s pomocou miestnej komunity Rmov. Spolone ho vytvrali rmski aktivisti pod vedenm vtvarnkov, m vzniklo netradin kultrne prostredie ku ktormu m miestna rmska komunita vzah. Dobrovonci, rodiia det z komunity, pomhaj aj pri realizcii tvorivch aktivt v priestore pre svoje deti. Obec Drienovec hrani s nrodnm parkom Slovensk kras anachdza sa pribline 3 km zpadne od mesta Moldava nad Bodvou. Prv psomn zmienka o nej pochdza z roku 1241. Poda miestnej povesti, nzov je odvoden od krkov drienky, ktor sa tu hojne vyskytuj. Okrem rmskokatolckeho kostola je dominantou obce aj klasicistick katie skaplnkou, ktor bol postaven vroku 1780 avktorom dnes sdli rd Marinskych sestier.

166

Obec Drienovec mala k31. 12. 2010 1 882 obyvateov, z ktorch 927 tvorili mui a955 eny. Vobci je poetn rmska komunita, ktor tvor pribline 700 lenov, o je pribline tretina obyvateov obce. Takmer cel komunita bva koncentrovane na konci obce, ktor miestni nazvaj osada. Len vemi mal as rmskej komunity sa u integrovala a vlenila sa medzi obyvateov obce, kde aj priamo ije. ivotn tandard v osade je rznorod aRmovia tu ij v murovanch domoch, bytovch domoch, ale aj v chatriach. V roku 2007 obec ukonila aj vstavbu smych bytov niieho tandardu. Z demografickho hadiska tto komunita nie je nim vnimon. Podobne ako vinch lokalitch aj tu je takmer polovica det do 15 rokov, vemi nzky poet Rmov v dchodkovom veku a vemi vysok nezamestnanos, ktor dosahuje takmer 100% hranicu. Vina sa strieda na aktivanch prcach organizovanch obcou Drienovec. V sasnosti je do aktivanch prc zaradench 130 osb. Z infratruktrneho hadiska je miestna osada vybaven vcelku dobre. Cez osadu a na koniec dediny vedie asfaltov prstupov cesta, v osade je zkladn infratruktra, voda, kanalizcia, elektrina a plyn. Deti z marginalizovanej miestnej komunity z osady chodia do Zkladnej koly vDrienovci (220 det vo veku od 6 do 15 rokov). Okrem zkladnej koly sa vak rmskou mldeou a demi na vidieku u nikto nezaober. S ohrozen socilnym vylenm a veobecnou letargiou prevania v osade. Hroz im nebezpeenstvo uvania nvykovch ltok a pokia nebud ma cie alebo prklad inej zmysluplnej innosti, bez pomoci tmto ohrozeniam podahn. Deti z komunity na vidieku maj vemi mlo monost ako zmysluplne trvi von as. Vo veobecnosti na vidieku chbaj zariadenia, ktor by sa cielene venovali vonmu asu det, problematike rmskej kultry, vzdelvaniu, i slili ako skuton komunitn centr. V Tvorivom dome na vidieku postupne od roku 2007 vytvrali s pomocou miestnych rmskych dobrovonkov priestor pre stretvanie, kreativitu, sebarealizciu, vzdelvanie, ale aj zbavu a oddych. Priestor je funkn u tyri roky a realizuj sa v om tvoriv dielne pre rmske deti, ale aj dospelch. Vznikol a funguje za pomoci grantov, prspevkov fyzickch osb a vaka dobrovonkom, ktor mu dvaj duu. Je to netradin priestor, ktor si pod vedenm vtvarnkov budovali sami Rmovia s vyuitm recyklovanch materilov. Nemalou mierou sa na innosti ArtFarm podiea aj obec ato hlavne pri realizci konkrtnych aktivt. Tvoriv vidiecky priestor je vytvoren a vyuvan pre podporu

167

experimentu vo vtvarnom umen, fotografii a novch mdich, ale aj v prci s ohrozenou skupinou ako nstroj zvenia sebavedomia cieovej skupiny projektu. S pomocou odbornch lektorov a rmskych dobrovonkov sa overuje jeho spenos v rmci integrcie do komunitnho ivota a uplatnenia zrunost a schopnost rmskej mldee. Otvorenie priestoru v Tvorivom dome na vidieku pre vonoasov tvoriv aktivity rmskych det a mldee zaznamenalo obrovsk zujem det o maovanie a in tvoriv innosti. V roku 2007 a 2008 sa uskutonili dva ronky projektu Rmska kultra na vidieku - tvoriv dielne uren rmskym deom a rodiom so zameranm na rozvjanie tradinch remesiel a kultry na vidieku. Tvorivch dieln sa poas jednho roka zastnilo pribline 60 det a cca 20 rodiov, spolu cca 120 det a 40 dospelch. Tvoriv dielne s monosou podiea sa na prprave a vyhotoven vtvarnho dielka tak zaujali rmske deti, e organiztori museli umoni as aj deom, ktor sa o maovan dozvedeli od vybratch rovesnkov a tak dielne naplnili cie otvoren a deti sa striedali. Druh rok sa zastnilo ovea viac rmskych det, aj starch ako prv raz. O as bol vek zujem a vzniklo mnoho vemi peknch prc vhodnch na prezentovanie. Deti zskali kontakt s umenm a kultrou v pecifickom priestore Tvorivho domu na vidieku a lektori sa snaili podnieti rmske deti a mlde k vlastnmu prstupu a k vlastnej iniciatve svoje danosti (talent) rozvja. Poas trvania dieln vznikal propagan materil so zaznamenanm priebehom dieln a vsledkami prc det, ktor zmery projektu predstavil irokej verejnosti na zverenej vstave prc v zkladnej kole za asti rodiov aj zstupcov obecnho radu, o umonilo spoloensk uznanie a zalenenie do kultrneho ivota obce. V roku 2008 dokonili projekt Rmskej galrie. Ide o multifunkn priestor pre vonoasov tvoriv aktivity rmskych det, ktor sa zaal realizova na jar 2007. Cel galriu vybudovali svojpomocne spolone s mladmi Rmami a ich rodimi v rmci aktivanch prc. Na zaiatok stavby sa pouil vlune recyklovaten materil, ktor si Rmovia sami nanosili sklenen fae, rzne kovov plechovice, ale i prrodn kame i rznorod odpad z braiek. Vaka finannej pomoci grantu z programu Spolone pre regin projekt vytvorenia Rmskej galrie bolo mon spene dokoni, m vznikol zmyslupln priestor pre tvoriv a vchovn aktivity s rmskou mldeou a ich rodimi, v ktorom je mon pokraova aj naalej v innostiach,

168

ktor maj svis s tvorivmi a spoloenskm aktivitami vidieckych det. Inovatvne rieenie Rmskej galrie z recyklovatench surovn z miestnych zdrojov me posli okrem inho aj ako dobr prklad a to nielen ako alternatvny priestor pre kultru aumenia, ale aj ako inpircie pre irokospektrlne stavebn aktivity. Verme, e zrealizovanm tohto projektu, vstavbou, ale zrove aj vyuitm priestoru, ktor projekt pomohol uskutoni, organiztori posilnili miestnu komunitu prostrednctvom svojpomoci, podpory komunitnho ducha a tvorivosti pri rieen miestnych problmov s mobilizciou miestnych zdrojov. Do multifunknho priestoru po dohode s pani riaditekou Zkladnej koly v Drienovci, v mesiacoch mj a jn 2008, prichdzali deti s pedagogickm dozorom na posledn hodinu vtvarnej vchovy. Mohli pracova s akrilovmi farbami na vekch plochch, o by v triede mon nebolo. Poas dvoch mesiacov sa vystriedali tyri triedy s priblinm potom po 15 det v skupine, spolu cca 60 det. V rokoch 2009 - 2011 neziskov organizcia zaala realizova dlhodob projekt OPENROOM. Podobne ako aj predol aktivity aj tento projekt je uren pre rmsku komunitu na vidieku, ohrozen skupinu rmskych det a mldee prioritne z osady v Drienovci a umouje deom a mldei zmysluplne trvi von as a zskava tvoriv zrunosti. Cieom projektu je: - umoni rmskej komunite na vidieku zmysluplne vyui von as a realizova sa v umeleckej tvorivej a remeselnej innosti pod vedenm odbornch lektorov - otvori tvoriv priestor na vidieku pre letn vonoasov aktivity rmskej mldee, - podpori talent a tvorivos det a mldee z rmskej komunity a posilni dveru vo vlastn schopnosti prostrednctvom edukanch aktivt vedench odbornmi lektormi - osvoji si tvoriv aj manulne zrunosti, ktor by mohli aj naalej rozvja, - umoni deom kontakt s umenm v pecifickom tvorivom priestore na vidieku, - podpori dveru vo vlastn schopnosti a predstavu ich uplatnenia v relnom svete, - zapoji rmskych dobrovonkov pri prprave a realizcii tvorivch aktivt vpriestore, - zvi ance na plnohodnotn zapojenie do spolonosti prezentciou rmskej kultry. Po sksenostiach a spoluprci s vytipovanmi rmskymi

169

dobrovonkmi z osady, ktor pomhali pri budovan otvorenho priestoru pre tvoriv aktivity vo vonom ase pre rmske deti a vek zujem det o maovanie a in tvoriv innosti, otvorila a sprstupnila neziskov organizcia priestor v Tvorivom dome na vidieku, ktor bol poas leta uren pre pravideln vonoasov tvoriv aktivity. Tieto aktivity boli zameran na vtvarn prcu, fotografovanie, prcu s textilom, ale aj na zskavanie remeselnch zrunost pod vedenm lektorov. Poas trvania tvorivch dieln sa vytvoren prce aj fotografie zachytvajce priebeh jednotlivch tvorivch dieln v priestore vystavovali na paneloch, ako prezentcia rmskej kultry pre nvtevnkov priestoru, ale aj ako povzbudenie pre tvoriv innos det, ktor sa na fotografich nali, o podporilo ich motivciu znova sa tvorivej dielne zastni. Pri vbere det z rmskej komunity, ktor sa stvaj astnkmi projektu, organiztori spolupracuj so Zkladnou kolou v Drienovci. as det vytipuj uiteky v kole a druh as det a mldee sa o aktivitch v Tvorivom dome dozvie od srodencov alebo rodiov, ktor vtomto zariaden pomhaj pri prave priestoru. V prvom roku projektu Openroom deti z prirodzenej zvedavosti prichdzali v hojnom pote a vetky sa tie chceli tvorivch innost zastni. Pri zvldan vekho zujmu det vemi pomhali dospel rmski dobrovonci, rodiia, ktor mali u det autoritu a bez nich by tvoriv dielne v pokoji ani nemohli prebehn. Dobrovoncka prca vprojekte, ktor vykonvaj priamo lenovia rmskej komunity (rodimi det, ktor sa tvorivch aktivt zastnia) spova v prprave prostredia, priestorov a pomcok, ale aj v dozore a pomoci pri tvorivch innostiach det. Prve cez deti sa snaia vtiahnu do projektu aj dospel as rmskej populcie na vidieku, aspo t, ktor je ete ochotn sa ui. Je vemi dleit zska ich zujem a pozornos, aby umonili deom alie vzdelvanie a vnmali hodnotu toho, o sa deti nauia. Vtvarnci, ktor do priestoru Tvorivho domu na vidieku asto prichdzaj a tvoria v om, s pripraven a ochotn venova svoj as aj prci s rmskymi demi pri rznych vtvarnch aktivitch, ktor poda ich vlastnch vyjadren, nielen pomhaj rmskym deom, ale im samotnm poskytuj plne in pohady na vlastn tvorbu. Pri vbere vtvarnch lektorov pretrvva dlhodob spoluprca so zdruenm vtvarnkov z Koc Dizajn frum. Mylienka podpori deti a mlde z rmskej komunity v ich tvorivosti, umoni im pod vedenm lektorov pracova s mabou a fotografiou, vznikla pri vzjomnch stretnutiach oboch komunt v tvorivom priestore a poznan vzjomnho kultrneho obohacovania

170

sa. Tematick tvoriv dielne im poskytuj kreatvne uenie a pomhaj rozvja prirodzen schopnosti a nadanie. Podporuj sebadveru a motivciu. Projekt je uren aj rodiom a prbuznm rmskych det a mldee zastujcich sa edukanch tvorivch innost. Pomoc pri realizcii tvorivch dieln im pomha pochopi dleitos vzdelvania vlastnch det pre zlepenie budcnosti svojej komunity. Organiztori sa snaia zska aktvnu podporu rodiov aich pozitvny prstup pre al rozvoj a vzdelvanie svojich det. Usiluj sa posilni hrdos na silie det, ich talent a vnmanie vlastnej rmskej kultry a kultrnej identity. V neposlednom rade s vstupy projektu - vstavy, uren aj irokej verejnosti v oblasti Koickho reginu a v rmci cezhraninej spoluprce, vzhadom k blzkosti maarskch hranc, aj zahraninm nvtevnkom. V roku 2009 sa v jednotlivch tvorivch dielach vystriedalo pribline 65 det a asi 15 dospelch. Okrem toho niektor nadan deti, vybrat vtvarnkmi prichdzali aj jednotlivo, v ase ke v priestore prebiehal tvoriv pobyt vtvarnkov. Cel projekt bolo mon zrealizova aj vaka finannej podpore z radu vldy SR. Vytvorenie priestoru a uskutoovanie tvorivch aktivt s rmskou komunitou potvrdilo, e prve kultra a umenie nepozn hranice ani predsudky, socilne i kultrne rozdiely. Naopak tvoriv proces je vemi zluujcim prvkom, ktor umouje vo vtvarnom a kultrnom prejave spolu komunikova vetkm skupinm. V roku 2010 sa projekt Openroom - Vonoasov tvoriv a vchovn aktivity pre deti a mlde z rmskych osd na vidieku realizoval v mesiacoch august, september a oktber. Vdy dvakrt do tda, vo vopred vyhlsench doch, v ktorch deti prichdzali do otvorenho priestoru. Dvakrt tdenne sa poas desiatich tdoch uskutonilo 20 tvorivch dieln. Zastnilo sa ich pribline 100 rmskych det a mldee, 20 rmskych dobrovonkov, rodiov a prbuznch. Na projekte sa podiealo aj es vtvarnkov zOZ Dizajn frum, ktor prichdzali do priestoru a psobili ako vtvarn lektori. Najlepie prce z jednotlivch tvorivch dieln poas troch rokov, s vystaven v Rmskej galrii v priestore Tvorivho domu a vaka poetnej nvtevnosti Tvorivho domu - Artfarm, si ich u pozrelo minimlne 300 nvtevnkov. K projektu bola vytlaen farebn publikcia a spracovan internetov prezentcia projektu, ktor sa nachdza na webovej strnke neziskovej organizcie. Projekt pokrauje aj vsasnosti. Do priestoru Tvorivho domu na vidieku prichdza vea nvtevnkov rznych profesi, (vtvarnci, pedaggovia, psycholgovia, sociolgovia). Po vzhliadnut vstupov projektu z otvorench tvorivch

171

dieln pre deti a mlde z rmskych osd je ich nzor na realizovanie vonoasovch aktivt pre rmske det a mlde z obce Drienovec a okolia vemi priazniv a podporujci mylienku tieto aktivity na vidieku pre deti aj naalej realizova. Do priestoru tvorivho domu prichdzaj jednotlivci, ale aj cel skupiny nvtevnkov, ktor hadaj tvoriv spsob trvenia vonho asu a relaxcie v esteticky zaujmavom a podnetnom prostred. Prichdzaj nielen deti a mlde zo kl v organizovanch skupinch, ale aj seniori. Poet nvtevnkov sa z roka na rok zvyuje. Od vzniku neziskovej organizcie privtal Tvoriv dom na vidieku u skoro 1 000 nvtevnkov. Z vznamnch host, ktor navtvili toto tvoriv a zaujmav prostredie je mon uvies naprklad vevyslanca USA na Slovensku, pna Theodora Sedgwicka alebo spisovatea a jednho z ldrov revolcie zroku 1989 pna Fedora Gla. Pravidelne o projektoch a aktivitch v ArtFarme informuj regionlne, ale aj celospoloensk mdia a postupne sa informcie o tchto aktivitch dostvaj aj do irieho umeleckho povedomia. Verme, e priestor pre tvoriv dielne a tvoriv aktivity v Artfarm na vidieku bude dlhodobo sli pre realizovanie vonoasovch aktivt rmskych det a mldee z obce Drienovec a jeho okolia, pretoe je evidentne vek zujem det, pre ktor je nvteva pecifickho priestoru asto jedinm kultrnym poinom. Tieto deti sa do galri v meste nedostan a in monosti kultrneho vyitia na vidieku nemaj. Vytvorenie priestoru a uskutoovanie tvorivch aktivt s rmskou komunitou jasne ukazuje, e prve kultra aumenie nepozn hranice a predsudky, ani socilne i kultrne rozdiely. Naopak tvoriv proces je vemi zluujcim prvkom, ktor umouje vo vtvarnom a kultrnom prejave spolu komunikova vetkm skupinm. Podobne ako v prpade mnohch inch aktivt (a to nie len v rovine prce s rmskou komunitou) aj neziskov organizcia Tvoriv dom na vidieku nem iadnych zamestnancov. Vetky innosti sa realizuj prioritne na dobrovonej bze. Zdroje sa zskavaj iba na jednotliv projekty, ktor si udia ztejto organizcie zskavaj zrznych grantov, nadci, vziev a pod.. iadosti si pu sami aako ukazuj vyie uveden aktivity vyzer to, e dobre. Doposia ich podporili Karpatsk nadcia, Ministerstvo kultry Slovenskej republiky, Nadcia Orange, PwC Nadan fond a rad vldy Slovenskej republiky.

172

Obianske zdruenie Pro Tornensis zTurne nad Bodvou

Trochu atypicky sme pre tto publikciu vybrali aj prklad juhoslovenskej obce Tura nad Bodovu. Atypicky preto, e v tejto obci u od roku 2000 zaalo aktvne pracova miestne obianske zdruenie Pro Tornensis, ktor zaloil vtedaj starosta obce Ing. Ladislav Bartk,ktor ho do dnench dn aj vedie, hoci funkciu starostu obce u nezastva. Prve toto zdruenie dosiahlo v obci mnoh pozitvne zmeny alogicky zko spolupracovalo aj smiestnou samosprvou. Tto spoluprca sa vak po zmene vo veden obce iastone utlmila, o vak neznamenalo tlm aktivt na strane obce ako takej i tlm aktivt na strane obianskeho zdruenia. Samotn obec Tura nad Bodvou (okres Koice okolie, Koick kraj) patr kvm obciam junch oblast vchodnho Slovenska ak31. 12. 2010 mala 3 551 obyvateov. Obec le v zpadnej asti Koickej doliny a dominuje jej Turniansky hrad. Tura bola obvanou usadlosou u vpraveku au od tohto obdobia sa stala vznamnm miestom vregine. Vznam nadobudla tto obec po prchode Slovanov, o dokazuje stavba kostola u vrannom obdob kresanstva na zem Slovenska. Pvodn kostol vobci bol postaven u v11. storo asasn Rmskokatolcky kostol Nanebovzatia Panny Mrie sa postavil na jeho zkladoch u na zaiatku 14. storoia. Prv psomn zmienka oTurni pochdza u z13. storoia, avak tto jasne dokazuje u dlhotrvajcu aktivitu ud vtejto obci. Zaujmavou dominantou obce je aj katie, ktor bol postaven v 17. storo v renesannom slohu, pravdepodobne po zbran hradu po roku 1685. Sasn katie podobne ako kostol bol postaven na zkladoch starieho katiea Magcsyovcov. Svojou bohatou histriou by obec poskytla dostatok materilu pre cel tto publikciu, avak dleitm pre ns vtomto kontexte je situcia Rmov vobci. Obec je vaka svoje vekosti kompletne infratruktrne vybaven aje tu vplnej miere zastpen obianska infratruktra elektrick aplynov sie, verejn vodovod, kanalizcia, matersk kola, zkladn kola, pota, obchody, pohostinstv, retaurcie, kninica, ambulancie praktickch lekrov, lekrne a pod.. Zo spomnanho celkovho potu obyvateov 3 551, bolo 1 751 muov a1 800 ien, vpredproduktvnom veku (deti do 14 rokov) 783 ud, vproduktvnom veku (u ien to je 15-54 aumuov 15-59 rokov) je vobci 2 225 ud apostproduktvnom veku 543 ud. Presn poet Rmov vtejto obci nie je znmy, avak odhaduje sa,

173

e ich tu bva viac ako 1 400, o tvor takmer 40% vetkch obyvateov obce. Mnoh rmske rodiny bvaj rozptlen medzi majoritnm obyvatestvom, avak v obci sa nachdza aj niekoko koncentrci. Jedna znajvch lokalt je Kvetn ulica, kde bva asi 400 Rmov. Ide olokalitu vktorej dominuje zstavba tvoren hlavne nzkotandardnmi obydliami, resp. chatrami. Okrem bench problmov v podobnch lokalitch, ternni socilni pracovnci vnmaj ako najv problm zkolctvo, nzku starostlivos ozdravie det (hlavne vrovine povinnho okovania) a malolet matky. Druhou lokalitou kde bvaj Rmovia je Vodn ulica, bva tu 12 rodn v socilnych njomnch bytoch so znenm tandardom. Na tejto ulici sa ternni socilni pracovnci najastejie stretvaj s problematikou umiestnenia det do nhradnej osobnej starostlivosti. Treou lokalitou je ulica kolsk, kde Rmovia ete donedvna obvali tri dvansbytov bytov domy. Kvalita bytovho fondu vak rchlo kles ato aj napriek tomu, e dva ztchto bytovch domov maj njomnci vosobnom vlastnctve. Vroku 2010 jeden bytov dom obec odpredala podnikateovi, ktor ju nsledne rekontruoval na kancelrske priestory. Ako u bolo spomenut, vobci u dlhodobo psob ternna socilna prca, ktor je a do konca roka 2012 financovan z prostriedkov Fondu socilneho rozvoja. Poet ternnych socilnych pracovnkov v sasnosti je 5. Vemi vnym problmom v celej obci je nezamestnanos, ktor dosahuje viac ako 25%, priom okrem Rmov s ou najviac postihnut eny vstrednom astarom veku amlde po absolvovan kolskej dochdzky. Medzi miestnymi Rmami je vemi nzka vzdelanostn rove. V komunite vak bvaj dvaja Rmovia s vysokokolskm vzdelanm aniekoko Rmov m ukonen stredokolsk vzdelanie. Vina Rmov svoje vzdelanie kon maximlne na zkladnej kole. Urit zlepenie prinieslo zriadenie elokovanej triedy Strednej odbornej koly v Medzeve. V obci od roku 2010 psobia aj policajn pecialisti, ktor sa orientuj na intenzvnu prcu s miestnou rmskou komunitou. Opatrenie je sasou posilnenia poriadkovej polcie a ich cieom je psobenie policajnho pecialistu, ktor bude v prvom rade akceptovaten rmskou komunitou. Ich lohou je predovetkm dohliada na dodriavanie verejnho poriadku a rieenie mench sporov medzi Rmami. V obci Tura nad Bodvou okrem u spomnanho obianskeho zdruenia Pro Tornensis, psobia ete dve rmske obianske zduenia

174

(Romane kole jakha Rmske ierne oi a Rmske srdce), ktor sa okrem inho v rmci spoluprce s obcou venuj zabezpeeniu verejnho poriadku a dohadu nad obecnm majetkom. Prve ich lenovia spolupracuj aj s policajnm pecialistom. Na tomto mieste by sme vak chceli viac predstavi innos prve obianskeho zdruenia Pro Tornensis, m vak v iadnom prpade nechceme zniova vznam aktivt ostatnch, alebo samotnej obce pri prci smiestnou rmskou komunitou. O innosti zdruenia nm jeho predseda Ing. Ladislav Bartk (poslanec obecnho zastupitestva aposlanec Koickho samosprvneho kraja) povedal: Nae obianske zdruenie PRO TORNENSIS bolo zaregistrovan na Ministerstve vntra da 1. 6. 2000. Ako je uveden vsamotnch stanovch naim cieom je posilnenie kultrnej, socilnej a hospodrskej identity obce Tura nad Bodvou, jej plnohodnotnej integrcie do irieho regionlneho celku a tmto princpom zodpovedajca inicicia a vedenie rozvojovch programov v obci resp. regine. Svoje ciele zdruenie dosahuje najm presadzovanm irokej asti obanov na tvorbe a prprave rozhodnut voblasti rozvoja obce areginu, aktivizciou potencilu miestnych zdrojov (udskch, prrodnch i kultrneho dedistva), vyhadvanm vonkajch zdrojov rozvoja (investcie, fondy, grantov zdroje), innou a efektvnou spoluprcou so ttnou sprvou, miestnou samosprvou, mimovldnym sektorom, ekonomickmi partnermi, aktivizcie mldee kzmysluplnej mimokolskej innosti, vyvolan jej zujmu o veci verejn a zvenm spoluasti mladch na ivote obce. Aby sme naplnili tieto ciele, zaali sme poda ns logickm krokom, ktorm bolo spracovanie, resp. participcia na spracovan rozvojovej stratgie Plnu hospodrskeho asocilneho rozvoja obce. Prve ona je dodnes pre zdruenie Pro Tornensis ideovm vodidlom viny aktivt. Svoju innos zaalo zdruenie budovanm zzemia pre udov remesl. Prve ony maj sli na spoznvanie jednotlivch remesiel naich predkov, ale najm na rozvjanie zrunost a jemnej motoriky hlavne medzi demi a mldeou. Za pomoci projektu Karpatskej nadcie sa podarilo zabezpei prv kusy tkacch stavov a zorganizova prv remeseln tbor pre zujemcov zTurne ale aj Koc vspoluprci sKOK (Koick obiansky klub). Nsledne s pomocou projektu NPOA sme organizovali mesan vkendov remeseln stretnutia za elom osvojenia si zrunost v koikrstve, tkan, hrniarstve a zhotovovan vrobkov z pravej koe. Vtedy vznikol aj prv propagan materil z innosti zdruenia.

175

V roku 2003 si zdruenie prenajalo na svoju innos dom vobci, ktor postupne zaalo rekontruova azveaova, m vznikol multifunkn priestor pre rzne aktivity s rmskou komunitou. Zdruenie investovalo do tejto rekontrukcie nemal finann prostriedky (vlastn aj zrznych grantov) amnostvo vlastnej energie formou dobrovonckej prce. Okrem inho bola vymenen strecha budovy, dolo kvmene okien, dver, upravili sa vntorn priestory, boli vybudovan socilne zariadenia a sprchy at.. Prve toto centrum je miestom, kde sa vminulosti ale aj vsasnosti realizovalo mnostvo rznorodch aktivt a podujat, priom mnoh znich mali charakter dlhodobej prce skomunitou. Ilo hlavne orzne kurzy, vzdelvacie aktivity, aktivan prce, mimokolsk innos apod.. Okrem tchto aktivt organizovali rzne stretnutia, besedy na rzne tmy, vstavkyrunch prc det, obiansky klub Turne at.. Vslade so zmluvou oprenjme, na vlastn nklady umoovali vyuva priestory klubu aj iakom zkladnch kl na douovanie amimokolsk aktivity. Podobne ako vinch prpadoch, ani vtomto nie je dleit kvantita, ale kvalita arznorodos alebo irokospektrlnos aktivt. V tom istom roku zaali realizova u spomnan projekt koikrstva, do ktorho sa na zaiatku zapojilo pribline es nadencov, ktor sa okrem samotnho remesla uili aj zkladom marketingu, t.j. predaja svojich vrobkov. Mnoh z nich v tejto innosti pokrauj seznne aj dnes a zskavaj tak pre seba doplnkov zdroje nielen finann, ale hlavne socilne. V roku 2006 sa tieto kurzy posunuli na vyiu rove a dovtedajia mimovldna innos sa zmenila na pracovn asocilny inkubtor. Do dnenho da tmito kurzami prelo niekoko desiatok miestnych nadencov. Vrokoch 2004-2006 zdruenie realizovalo vemi zaujmav projekt, ktor bol podporen z prostriedkov Fondu socilneho rozvoja. Projekt sa volal Pome spolu, av rmci neho prebiehala tri krt do tda prca s cieovou skupinou v pote 24 zujemcov. Projekt bol zameran na pestovanie domcich plodn a chov krlikov. Okrem toho sa aj naalej orientoval na zvenie remeselnch zrunost frekventantov. Aktivt projektu sa zastovali aj rodinn prslunci. Pestovanie domcich plodn pokrauje aj dodnes aaktvne ich vyuva minimlne 14 rodn, avak chov krlikov pred niekokmi rokmi skonil, zdvodu ich hromadnho hynu. Od roku 2006 zdruenie realizovalo aj aktivan prce priamo v komunite, v rmci ktorch zamestnvalo niekoko desiatok

176

nezamestnanch. V rmci tchto prc boli upravovan, udriavan a kosen verejn resp. verejne prstupn plochy vobci. V mnohch uvedench aktivitch zdruenie pokrauje aj v sasnosti. Ich prehad by vak presiahol monosti tejto publikcie. Spomenieme vak, e sa orientuj aj na spoluprcu sinmi organizciami hlavne vrmci reginu (Art Farma Drienovec, ETP Slovensko, Karpatsk nadcia amnoh in) arozrili svoje aktivity aj mimo vlastnej obce napr. vsasnej dobe realizuj v spoluprci s mestom Moldava nad Bodvou a obcami Drienovec, Tura nad Bodvou a Dvornky verejnoprospen aktivitu, t.j. vzdelvanie obanov dobrovonkov obianskeho zdruenia PRO TORNENSIS a zamestnancov samosprv. V rmci tejto aktivity navtevuj dve skupiny vuku anglickho jazyka, potaovch zrunost (35 zujemcov) a finannch a socilnych zrunosti v rmci aktivity Napredovanie Boj proti chudobe (15 zujemcov). Prve innos tohto zdruenia, me by pre alie obce inpirciou, ako je mon vyui miestnych aktivistov na dlhodob prcu srmskou komunitou.

177

178

Talentov je mnoho, len ich podchyti Vladimr Sendrei zKokavy nad Rimavicou
Vemi zaujmavm a v tomto kontexte asi aj najviac znmym prkladom dobrej praxe je obec Kokava nad Rimavicou a aktivity miestneho rodka Vladimra Sendreia ajeho kapely Kokavakre Lavutra. Vladimr Sendrei je obyajn Rm zmiestnej komunity, oktorom pred 10-15 rokmi takmer nikto nevedel. Nie je to zzran diea alebo gnius, ktor by sa narodil sabsoltnym talentom zaruujcim spech a slvu. Zaal pracova, cvii, trnova a krok za krokom sa dostal a na dnen rove a bez zavhania by sme ho mohli nazva celebritou. Jeho aktivity vobianskom zdruen a kapele u dvno presiahli hranice obce areginu aaj vaka participcii pri nahrvan hudby pre vekofilm Sherlock Holmes reisra Guya Ritchieho, sa stal znmy aj aleko za hranicami Slovenska. o je na Vladimrovi Sendreiovi vnimon je skutonos, e aj napriek svojim aktivitm, nikdy nezabudol na komunitu zktorej pochdza akde ije aneustle pracuje. Vlastn honorre zo svojich vystpen stle poukazuje na innos obianskeho zdruenia. Pre tto publikciu sme Vladimra Senderia vybrali preto, aby sme ukzali na fakt, e podobnch Vladimrov Sendreiov je v rmskych komunitch mnostvo. Treba ich len podchyti apracova snimi. Ich spech bude ma prnos nielen pre obec vktorej bud psobi, ale takto udia s jednm znajlepch motivanch prkladov pre ostatnch Rmov, ktor maj vzor priamo pri sebe. Kad kto pracuje vterne vie, e ako njdete nieo, o je lepie ako iv a dotknuten vzor, sktorm je mon sa stotoni. Obec Kokava nad Rimavicou le na junch vbekoch Slovenskho Rudohoria, pod Klenovskm Veprom, na stoku riek Rimavica a Kokavka. Administratvne patr pod okres Poltr (Banskobystrick kraj). o do vekosti obec patr kstredne vekm obciam vregine. K31. 12. 2010 vobci bvalo 3 043 obyvateov, zktorch bolo 1 507 ien a1 536 muov. Kataster obce predstavuje plochu 6 627 ha. Obec m dlh a bohat histriu. Prv psomn zznamy o zemi, ktor vtedy nazvali KOKOV (Kochou) pochdzaj z roku1279, kedy si bratia Etruch a Mikul delili rodov majetky ozdnskeho panstva. Vzhadom na vekos a poetnos obyvatestva je obec primerane vybaven ininierskymi sieami a obianskou vybavenosou. Obec m

179

kdispozcii vetky dostupn ininierske siete, m vlastn istiku odpadovch vd, nachdza sa tu pota, kninica, donedvna aj kino, zkladn kola, matersk kola, obchodn sie potravn a priemyselnho tovaru a pod.. Nealeko obce je aj znme lyiarske stredisko Hj. Obec m aj bohat ekonomick minulos a sasnos. Vminulosti tu vrazne dominovala aba dreva pouvanho pre regionlne sklrske hute apapierne (v najvom rozkvete v 17. - 18. storo boli v obci 4 papierne), ale aj bancke aktivity zameran na elezn rudu afarebn kovy (hlavne me). V sasnej dobe v Kokave nad Rimavicou bva celkovo viac ako 600 Rmov. U od roku 2001 psob v tejto obci okrem inch aj obianske zdruenie Lho drom (Dobr cesta), ktor vedie spomnan Vladimr Sendrei. Toto zdruenie poas svojej viac ako desaronej innosti realizovalo mnostvo aktivt aokrem inho zriadilo aj miestne komunitn centrum (KC). Osluby tohto KC je vek zujem nielen vsamotnej obci, ale aj v irom regine, vsledkom oho je jeho psobenie v rmci celho reginu Novohrad. Komunitn centrum psob hlavne vaka grantovej podpore a skromnm zdrojov. Najvznamnejm impulzom v tomto smere bolo zapojenie sa komunitnho centra do aktivt organizcie ETP Slovensko, ktor ich podporuje od roku 2007. Vaka tejto podpore bolo mon zska novch klientovnielen zrmskej, ale inermskej komunity aspenmi spolonmi aktivitami sa podarilo vybudova poslanie,vziu a smerovanie aktivt komunitnho centra vprospech klientov zo socilne slabieho prostredia nielen vobci ale i vregine Novohrad - Gemer. Podobne ako mnoh in komunitn centr aj toto realizuje cel rad irokospektrlnych aktivt asluieb. Vaka spoluprci sprvnikom poskytuje okrem inho pravideln bezplatn prvne poradenstvo pre vetkch socilne slabch klientov (ast rieenia exekunch konan, spltkov kalendre, sdne odvolania, prvne prednky apod.). Aktivita predkolskej prpravy vKC pomohla pracova sdemi apripravova ich na vstup do zkladnch kl. Samotn rodiia det navtevuj vubu svojich det a pochvauj si nielen kvalitu vuby, ale aj odbremenenie od finannch vdavkov, ktor od nich poaduje matersk kola, ak by ju chceli navtevova. Vnimonou aktivitou je aj podpora spevckeho krku ako mimokolskej aktivity, ktor navtevuje 12 det z miestnej komunity. Vedcou krku je Janka Sendreiov, znma rmska spevka nielen na Slovensku, ale iv zahrani (uinkovala vCarnegie Hall New York, Oslo, Tilburg, v Lucerne Praha, Lubljana, Slovinsko at.). Tento krok sa od

180

zaiatku projektu stal sasou 50-lennho zboru programu YRAEF, ktor kadorone inkuje vprograme Gipsy Spirit vSlovenskom rozhlase vBratislave, pod dirigentskou taktovkou prve Vladimra Sendreia. Vjanuri 2010 obianske zdruenie podpsalo partnersk zmluvu sPotravinovou bankou, vaka omu sa stalo regionlnym kontaktnm bodom tejto aktivity. Vroku 2011 bolo OZ Lho drom (Dobr cesta) nominovan aj na cenu Gipsy Spirit za projekt Aktivizciou komunt ku skvalitneniu ivota apodpore zamestnanosti, vaka ktormu sa podarilo zamestna viac ako 30 nezamestnanch Rmov z okresu Poltr. alch Rmov zdruenie vykolilo pre prce na obnove azveaovan vlastnho bvania, ktor vykonvali vrmci aktivanch prc. Okrem toho boli vrmci projektu udia bez prce vykolen v oblasti nakladania srodinnm rozpotom, i zkladnmi krokmi pri vybavovan formalt na radoch a podobne. V dotknutch mestch a dedinch bolo do projektu priamo alebo nepriamo zaangaovanch asi 2 000 nezamestnanch. Avak vemi pozitvnym prkladom je skutonos, e od roku 2010 obec a samosprva v Kokave nad Rimavicou zmenila svoj postoj k obianskemu zdrueniu a samotnmu komunitnmu centru. Zmluvne potvrdila zku spoluprcu na jeho aktivitch a participciu na je spolufinancovan. Na obecnom rade sa pravidelne organizuj (minimlne raz mesane) pracovn porady, kde sa hodnotia doterajie vsledky innosti KC ainformuje sa ojeho pripravovanch aktivitch. Od roku 2005 je obianske zdruenie zriaovateom Skromnho centra vonho asu, ktor je od roku 2006 evidovan vsieti kolskch zariaden a ktor sa venuje podpore vzdelvania rmskej mldee azmysluplnmu vyuitiu ich vonho asu. Od roku 2009 je OZ lenom Slovenskej siete proti chudobe, lenom siete organizci medzinrodnej organizcie SPOLU apartnerom OZ udia proti rasizmu. Je len logick, e vemi zku spoluprcu s tmto obianskym zdruenm m aj rmska hudobn skupina Sendreiovci a Kokavakre Lavutra, ktor vznikla ete v roku 2001. Cel skupinu tvoria: Spevk Vlado Sendrei, spevka Janka Sendreiov, gitarista Jaroslav Berky, kontrabasista Milan Deme, akordeonista Tibor Kkny, huslista Martin Horvth, cimbalista Ondrej Radi, klarinetista Roland Horvth. Akordeonista, huslista a klarinetista s zrove uitemi hudby a Janka je uitekou spevu. Kapela pravidelne vystupuje nielen na miestnych a regionlnych podujatiach, ale po celom Slovensku a v zahrani.

181

Zo vetkch spomenieme iba koncertovanie na Svetovom festivale Khamro v Prahe (esko), Dni mesta Limanowa (Posko), Antirasistfest v Bologni (Taliansko), Gipsyfest v meste Tilburg (Holandsko), Festival Pohoda v Trenne, Jagri fest v Osle (Nrsko), Gipsy Celebration Svojanov (esko), koncert Gipsy Spirit v Carnegie Hall v New Yorku (USA), Sziget fest vBudapeti (Maarsko), Lubljanafest v Lubljane (Slovinsko), koncert Gipsy Spirit v Bratislave a Trebiove, Posky udov festival Wergozevo (Posko), Dni eskoslovenskej kultry vmeste Nowy Szacz (Posko), vystpenie na premire filmu Sherlock Holmes vLondne (UK) amnoho inch. Do dnench dn vydalo tri albumy. Prve tto kapela a obianske zdruenie je hlavnm organiztorom jednho znajstarch anajznmejch festivalov rmskej tradinej a modernej kultry Balva fest, jedensty ronk ktorho sa uskutonil vlete 2011. Na tento festival pravidelne prichdza niekoko tisc nvtevnkov. Hlavnm motorom vetkch tchto aktivt je u spomnan Vladimr Sendrei, miestny rodk, ktor sa narodil 5. 2. 1964 v banckej rodine. Je enat, m tri dospel deti. Od detstva sa venoval portu (aktvne reprezentoval obec vo futbale). Od 21 rokov hral profesionlne futbal za futbalov kluby v Malackch a Rimavskej Sobote, sktormi sa prebojoval do druhej slovenskej nrodnej ligy. Ukonil stredokolsk vzdelanie smaturitou, odbor strojrstvo. Od roku 1997 zorganizoval vregine Gemer - Novohrad ako rmsky lder mnoho aktivt, predovetkm v portovej akultrnej oblasti. Okrem obianskeho zdruenia Lho drom a hudobnej kapely, je aj zakladateom miestneho rmskeho sboru Romani Lului (Rmsky kvietok), ktor bol predchodcom sasnej hudobnej kapely. Od roku 2009 psob taktie ako len kolskej a kultrnej komisie obce. Jednou znajvch ocenen vtomto kontexte sa mu dostalo vroku 2010, kedy sa stal ambasdorom Boja proti chudobe asocilnemu vyleniu a v roku 2011 sa znova stal ambasdorom Roka dobrovonctva. Zrove psob aj ako poradca splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity a poradca splnomocnenca vldy SR pre obiansku spolonos. Vsledky svojej prce pravidelne prezentuje na rznych konferencich nielen na Slovensku, ale aj v zahrani (Viede, Barcelona, Par, Warszava, Sofia, Kragujavec a inde). Vladimr Sendrei bol partnerom filmovch dokumentov oivote Rmov - Mal domov aojeho snahch uspie vo vobch za poslanca do VC - Cigni id do volieb (reisrom oboch filmov je Jaroslav Vojtek).

182

Podbrezov - breakov formcia STREET ELEMENT

alou zvltnou obcou, ktor by sme v tomto prehade radi predstavili je Podbrezov (okres Brezno, Banskobystrick kraj). Zvltnosou tejto obce je skutonos, e aj ke v nej ije rmska komunita (cca 150-200 lenov v niekokch astiach obce), obec im pecilnu pozornos nevenuje. Nie je to pritom vsledok ich ignorancie zo strany poslancov obecnho zastupitestva, ale vsledok stavu, ktor zaal u pred desiatkami rokov aktor vprpade tejto obce znamenal takmer pln integrciu rmskej komunity do obce. Rmovia s jednoducho vnman ako ben obyvatelia obce. Aj napriek tomu si obec Podbrezov uvedomuje, e tento stav nemus trva naveky a vytvra tak aktivity, vktorch sa aj Rmovia mu plnohodnotne prezentova. V kontexte pecifk tejto obce a aj celho reginu, tieto aktivity sa prioritne orientuj na kultrnu innos prostrednctvom aktvneho mimovldneho sektora. Obec Podbrezov le vseverovchodnej asti Banskobystrickho kraja, na trase medzi krajskm mestom Bansk Bystrica (34 km) aokresnm mestom Brezno (9 km), vdol rieky Hron, ktor tvor prirodzen hranicu medzi Slovenskm Rudohorm a Nzkymi Tatrami. Tvor ju 6 miestnych ast. V smere od Banskej Bystrice do Brezna je to Lopej, Vajskov (pvodne as Lopeja), Skalica, Podbrezov, tiavnika a Chvatimech. Prv psomn zmienka o obci sa datuje do roku 1358 a ilo pvodne o komorsk osady. Ich obyvatelia sa ivili ako drevorubai, eleziarski robotnci alebo neskr splavovali palivov drevo. Chvatimech, Vajskov a Podbrezov s historicky neodmyslitene spojen s vstavbou rozsiahleho eleziarenskho komplexu, ktorho pvod siaha do 18. storoia a jeho vek as je postaven pod vrchom Brezov (odtia nzov Podbrezov). Osada Podbrezov a jej asti sa vaka rozvoju eleziarn a nedostatku pracovnch sl v regine rchlo rozvjala v bytovej vstavbe, technickej a obianskej vybavenosti (napr. v roku 1900 vzvode pracovalo cca 2 300 zamestnancov). Obyvatestvo Lopeja sa najskr prioritne zamestnvalo v ponohospodrstve. Pre mnohch obyvateov (vzhadom na nedostatok ponohospodrskej pdy) bola vak vtan prleitos zamestna sa veleziarskom zvode. Rozirovali sa tak rady kovoronkov,zmenil sa charakter ich ivota avtatistike obyvateov Lopeja sa zaali objavova nov obyvatelia zrozrastajcej sa fabrickej osady Podbrezov.

183

Vaka rozvoju eleziarenskho podniku sa v Podbrezovej sstreoval cel spoloensk ivot a rchlo sa stala vyhadvanm strediskom zbavy. Toto dynamick obdobie a spsob ivota vo fabrickej osade poloili zklady sasnho charakteru obce, ktor pretrvva dodnes. Prirodzene ovplyvnili aj zvenie ivotnej aspoloenskej rovne ivota obyvateov dedinskej asti Lopej (rozvoj kultrneho ivota, portu, spolkovej innosti ai.), ktor sa vroku 1959 zlila sobcou Podbrezov. Dnes m Podbrezov 3 975 obyvateov, je priemyselnm centrom Horehronia a obcou s prvkami mestskej vybavenosti. Tento jav je do uritej miery pecifikom na zem Slovenska. Technick vybavenos vobci je zabezpeen vetkmi ininierskymi sieami, ako aj komplexnou infratruktrou obianskej vybavenosti. Zdravotn starostlivos obyvateom obce poskytuj lekri v obvodnch ambulancich pre dospelch, detskej, zubnej a gynekologickej ambulancii. Vzdelvanie det a mldee zabezpeuj tri matersk koly (Lopej, Kolkre, tiavnika),mlotriedna Zkladn kola tiavnika (rodinnho typu) a plne organizovan Zkladn kola Podbrezov, ktor je spdovou aj pre obce Horn aDoln Lehota. pecilnu zkladn kolu vprpade potreby navtevuj deti vsusednej obci Valask. Na zem obce sdli Skromn stredn odborn kola hutncka eleziarne Podbrezov a Skromn gymnzium eleziarne Podbrezov. truktra obce vak vyaduje zabezpeenie viacerch prvkov vybavenosti duplicitne. Obec m tri multifunkn ihrisk, tri cintorny, dve farnosti (Podbrezov, Lopej), dva domy smtku. Ako sme u spomnali, Podbrezov ako obec m niekoko pecifk. Tvor ju es miestnych ast, zktorch niektor maj prvky vidieckeho sdla (Lopej, Skalica, Vajskov) a in prvky mesta (sdlisk v asti tiavnika, Kolkre). Priemyseln charakter obce,spoloensk trendy vobdob socializmu, migrcia obyvateov vobci a regine ovplyvnen pracovnmi prleitosami, mali znan dopad na formovanie spsobu ivota obyvateov Podbrezovej, vrtane rmskej komunity. Rmska komunita pvodne ila vmiestnej asti Lopej, vosade na kopci, ktor niesla nzov Laok. V50-tych rokoch minulho storoia vnej svojvone pribdali nov obydlia a osada sa preudovala. Situciu iastone vyrieila vstavba novch rodinnch domov popri ttnej ceste, vaka omu sa niekoko rodn zosady presahovalo do odkpench rodinnch domov v centre Lopeja. al odliv obyvateov z osady ovplyvnili

184

pracovn prleitosti a monos zskania vlastnch bytov v bytovch domoch na sdliskch Kolkre a tiavnika v Podbrezovej, prpadne na sdliskch v nealekom Brezne. Koncom 80-tych rokov minulho storoia prebiehal v obci proces zaleovania rmskych obyvateov, kedy obec poskytovala rodinm prspevok na bvanie, m dolo kplnmu zniku rmskej osady vLopeji. Situcia vo vine rodn dnes nie je priazniv, zpasia s nezamestnanosou a nedostatkom finannch prostriedkov. Aj napriek tomu mnoh zdet tuduj na strednch kolch, mlad udia pracuj apomhaj tak svojim rodinm, rodiia pracuj na aktivanch prcach v obci. Vaka vytvorenm socilnym vzbm, dostupnosti sluieb, vzdelania, lepch miestnych pracovnch prleitost je vak ich ivotn rove neporovnaten so ivotnou rovou Rmov ijcich vseparovanch asegregovanch osadch vinch astiach reginu. Obec m okrem tchto rodn ijcich rozptlene vobci 3 lokality, kde ij rmske rodiny koncentrovanejie (prslunos k rmskej nrodnosti je vak poda tatistickho radu SR vobci minimlna). Vasti Vajskov obec dostala do majetku firemn byty Rudnch ban .p., kde ij dve rodiny. alou lokalitou je rodinn dom na hranici skatastrom susednej obce Horn Lehota, vktorom ije od 90-tych rokov jedna rodina (3 osoby). Tto rodina vyuva zkladn sluby vobci Horn Lehota, od ktorej ich del menia vzdialenos ako od Podbrezovej (cca 4 km). Najproblematickejou lokalitou pre obec je v rodinn dom v blzkosti elezninej trate, na okraji katastrlneho zemia obce, vmiestnej asti Chvatimech. Dom je vskromnom vlastnctve, odkpila ho rodina zBrezna atvor zzemie pre cca 70 osb, zktorch len niektor s prihlsen na trval alebo prechodn pobyt vPodbrezovej. Rodiny tu ij vnepriaznivch socilnych aj hygienickch podmienkach (bez vody, elektriny). Vznik tu nov rmska osada, o je pre obec nepriazniv jav, pretoe vzhadom na dlhodob pozitvny vvoj v obci nebolo doteraz potrebn zaobera sa intenzvnejie rmskymi rodinami ijcimi vobci. Obec v tomto ase nem informcie o pote obyvateov rmskej komunity, ovekovom i vzdelanostnom zloen, pretoe nebolo potrebn sa touto otzkou doposia zaobera. Dkazom toho je aj skutonos, e obec Podbrezov do dnenho da neerpala prostriedky znrodnch alebo eurpskych zdrojov na programy pre marginalizovan rmske komunity, nem spracovan loklnu stratgiu, nerealizovala program ternnej socilnej prce, ako je to vinch obciach Slovenska.

185

Vobci ajej astiach tak ako vminulosti, aj dnes panuje pomerne bohat kultrny, spoloensk a portov ivot. Podbrezov bola pred prvou svetovou vojnou vyhadvanm centrom spoloenskho ivota a zbavy (prevdzkovanie kina, znme dychov hudobn teles). Knajobbenejm podujatiam dnes vobci patr Jarn slvnos sv. Juraja, Halukov festival, Lopejsk aPodbrezovsk jarmok (obyvatelia sa kedysi zaoberali jarmonm atrhovm predajom), i in kultrno-spoloensk podujatia. Vetky podujatia s organizovan vspoluprci so zujmovmi zdrueniami a spolkami sdliacimi v obci. K najaktvnejm dlhodobo patr Jednota dchodcov (kluby dchodcov v Lopeji, tiavnike, Podbrezovej Kolkrni) a Zkladn organizcia Slovenskho zvzu zdravotne postihnutch. Podbrezov m svoj achov astolnotenisov klub. Na podporu innosti det zo zkladnej koly pracuje obianske zdruenie Slnieko. Najmladm zdruenm zameranm na podporu arozvoj kultrnospoloenskch aportovch aktivt vobci (najm na sdlisku tiavnika) je obianske zdruenie mladch ud - Timo. Zaujmavm vvojom od roku 1995 preiel Detsk folklrny sbor Klsok (DFS Klsok), ktor vznikol pri Zvodnom klube Podbrezov a neskr psobil pod ztitou obce Podbrezov. Tancuj v om najm deti zo sdliska Kolkre, tiavnika, miestnej asti Lopej, ale aj deti zo susednej Valaskej aBrezna. Jeho zakladatekou astlou organizanou vedcou je Lenka piriakov. V DFS Klsok v sasnosti tancuje 48 det vo veku od 4 do 15 rokov aza cel obdobie fungovania sa vom vystriedalo viac ako 600 det z reginu. V sasnej dobe v tomto sbore aktvne psob 6 rmskych det. Sbor dlhodobo rozvja drubu s folklrnym sborom z maarskho Bekesu (komunita Slovkov), sktorm sa pravidelne navtevuj aprezentuj vreginoch folklrne tradcie, i zabezpeuj tanen workshopy. Svoje najvie spechy zoali deti z DFS na podujatiach vo Franczsku, vajiarsku, Taliansku i medzinrodnom festivale v Kunoviciach (R). DFS Klsok vychoval detskch tanenkov, ktor pokrauj v tdiu na slovenskch aj zahraninch konzervatrich. DFS Klsok disponuje vysokou mierou zaangaovanosti vedenia sboru na innosti, silnou dobrovonckou zkladou zradu rodiov, samotnch det asympatizantov. DFS Klsok je organizane aformlne typickm folklrnym telesom zameranm na zachovvanie arozvoj tradinej udovej kultry. Netypick je vak prstupmi apostupmi predstaviteov zdruenia, vsledkom oho s spechy apozitvne zmeny sdopadom aj na rmsku komunitu. Cel

186

prca je postaven na individulnom prstupe ku kadmu dieau (vrtane jeho rodiny) a partnerskom vzahu k loveku. Prelomovm pre DFS Klsok sa stal rok 2004, kedy zDFS Klsok vzniklo obianske zdruenie Kultrne aspoloensk centrum Klsok. Vroku 2005 predloili zstupcovia zdruenia obci projekt vybudovania kultrno-spoloenskho centra. Obec na tento el poskytla bezplatne do uvania na obdobie 5 rokov budovu bvalej zkladnej a materskej koly. Poas nasledujcich dvoch rokov dokzali dobrovoncky, svojpomocne, zvlastnch prostriedkov zdruenia azo sponzorskch darov zrekontruova budovu, vybudova mal a vek zrkadlov tanen slu, socilne zariadenia, krojovu. 28. septembra 2007 bolo Kultrno-spoloensk centrum Klsok slvnostne otvoren, aby poskytlo zzemie detskmu folklrnemu sboru auom zreginu, ktor maj radi tanec a tvorivos v rznych innostiach. Od svojho zaloenia Kultrne a spoloensk centrum Klsok zastreilo niekoko tanench podujat, kurzov, seminrov a tanench formci. Zdruenie pracuje na princpe dobrovonosti zo strany vedenia, det aj rodiov. Za prijatench podmienok vytvra prostredie vhodn na realizciu tanench a vzdelvacch projektov nielen pre obyvateov Podbrezovej, ale aj zujemcov z okolitch obc v dolnej asti Horehronia (kurzy udovch, orientlnych, spoloenskch tancov, aranovania, jazykov ai.). Nosnou vak stle zostva innos a aktivity DFS Klsok avlastnch tanench formci z obce Podbrezov. Svojimi prstupmi stieraj rozdiely medzi kultrami aetnikami. DFS Klsok je jedin folklrny sbor v regine, ktor nie je rmsky am vkolektve zalenen rmske deti. Inovatvnymi spsobmi zachovvaj udov tradcie avyuvaj tanec vo vchove det (vchovn koncerty vzkladnch kolch, ktor realizuj deti zDFS Klsok alenovia STREET ELEMENT, vianon zvyky vuliciach Podbrezovej ai.), hadaj monosti rozvoja det aj zdruenia. VKSC Klsok vldnu jasn apresn pravidl, prca je systematick aprune reaguje na potreby jednotlivch zloiek a ich lenov. O rieeniach a zmench pravidelne informuj a komunikuj s rodimi. Okrem vytvorenia priestorovho atechnickho zzemia pre nvtevnkov centra je prca organizanch vedcich postaven na individulnom a partnerskom prstupe kdeom, lektorom, aj spolupracovnkom. Jednm z mnostva malch zzrakov v Klsku je breakov formcia STREET ELEMENT. S to tyria mlad chlapci, ktor zaali ako deti s tancom na ulici a dnes obstoja v celoslovenskej konkurencii poloprofesionlnych tanench skupn. S to chlapci bez tanenho

187

vzdelania a dlhodobejieho odbornho vedenia, ktor sa vypracovali svojim vlastnm silm, kreativitou, vytrvalosou apodporou vo forme udskho prstupu vedenia KSC Klsok. Janko Poko (16 rokov) je iak Strednho odbornho uilia interntneho vo Valaskej, Robo Biba jedin neRm vtanenej formcii (20 rokov) je dnes tudent Technickej univerzity vo Zvolene. Luk Dako (20 rokov) a Radko Kliment (21 rokov), obaja maj ukonen stredokolsk vzdelanie na Skromnej strednej odbornej kole hutnckej eleziarn Podbrezov a pracuj veleziarach Podbrezov a.s.. Vetci lenovia ij na sdliskch Kolkre a tiavnika v Podbrezovej a pochdzaj zo skromnch rodinnch pomerov. Vzaiatkoch mala skupina ete jednho lena Tonka tajera (19), ktor vak po raze musel aktivitu vtanenej skupine ukoni. Vedca DFS Klsok na ich zaiatky spomna takto: Skupinka chlapcov tancovala pravidelne na betnovej ploche pred klubom (tak volaj vPodbrezovej kultrny dom). Vdavala som ich, ke sme chodili na ncviky detskho sboru do telocvine vzkladnej kole. Luka a Radka som poznala, tancovali v Klsku. Pokus tancova udov tanec im nevyiel. Raz za mnou chlapci prili, i mu nacviova v telocvini snami, vdruhej asti, km bude trva n ncvik. Ke Luk Dako prv krt zrebrn urobil salto, chcela som ho prehn cez koleno avyhodi ho vobave, e sa dolme aponesiem za to zodpovednos. Na ncviky chodili s nami aj alej 1 x tdenne. Ke sme zaali s rekontrukciou budovy kultrno-spoloenskho centra, dohodli sme sa s chlapcami, e ak nm pomu, poskytneme im potom priestory na ncvik. Km sme zrekontruovali star kolu, chodili kraba omietky, vynali stavebn su, istili ndvorie, pomhali sprpravou celho priestoru. Vtedy mali chlapci tak medzi 10 15 rokov. Brejkeri prirstli ku Klsku. Ke sme otvorili kultrno-spoloensk centrum, na zaiatku trnovali v taniarni 3 5 krt tdenne. Priestory vyuvali bezplatne, mali sme len dohodnut zkladn organizan pravidl. Cel as trnovali sami, bez odbornho tanenho vedenia, len spedagogickm dohadom a mojim obasnm metodickm vedenm. 3 roky cviili bez akejkovek hudby. Nacviovali poda vide, ktor si sami vyhadali. Neskr (2007 2008) sa nm pre nich podarilo dohodn prv miestne vystpenia (Slvnos sv. Juraja aDni mesta Brezno), samozrejme mali spech. Potom nastal dlh tlm. Pokraovali sme vrekontrukcii druhej asti koly anebolo vea asu sa chlapcom venova. Niet sa o divi, e prila krza, nemali sa kde prezentova, nik o nich nevedel, boli vo veku, kedy sa menili

188

ich zujmy, pribdali povinnosti v kole, aj doma, prili prv sksenosti s alkoholom, partia sa rozpadla. Nebolo to ahk, chbala im motivcia a vedenie, ktor by ich posunulo dopredu. Chlapci pokraovali v ncvikoch sporadicky. Snaili sme sa ich motivova, vea sme sa spolu rozprvali (skupinovo aj individulne), nabdali sme ich do zlepenia techniky atvorby novch choreografi. Rozprvali sme sa otom, ak maj monosti, ak me by ich budcnos, otom, o pre nich tanec znamen, o by chceli vivote robi. Medziasom sa rozrstli aktivity kultrno-spoloenskho centra. Vznikla formcia africkch bubnov arytmov Bos noha (rmske dievat - tanenky Kika z Podbrezovej, Mika z Nemeckej a J. Kriv, ktor hr na bongo), literrno-vtvarn zloka pre mladie deti, prebehli kurzy spoloenskch, udovch tancov, tanen workshopy, kurzy batikovania na hodvb, aranovania a pod. Deti z Klsku vnmali brejkerov, radi sa pozerali na ich ncviky. K chlapcom sa tak pridala skupinka rmskych dievat - tanenky zDFS Klsok, dievat zo sdliska Kolkre aniekoko mladch chlapcov. Skupina sa rozrstla, priiel nov impulz, npady achu trnova. Spolone, aj samostatne v skupinch (dievensk, chlapensk zloka) nacviili nov choreografie. Star chlapci sa predstavili vmiestnom diskotkovom klube a prezentovali sa na niekokch regionlnych podujatiach. Mali vek spech, najm medzi mladmi umi, pretoe s vregine jedinen, technikou aprejavom na vemi dobrej rovni. Toto ich op na as povzbudilo, ale neuspokojilo, alia krza arozpad skupiny bol na dosah. Zopakovali sa situcie z predchdzajceho obdobia. Chlapci skonili stredn koly, nastpili do prce ana vysok kolu. Zmenili sa ich priority anajm asov monosti. Vroku 2008 Partnerstvo socilnej inklzie okresu Brezno iniciovalo vobci Podbrezov spracovanie Komunitnho plnu socilnych sluieb na roky 2008 2013. Odva roky neskr sa tej istej organizcii podarilo zska finann prostriedky na projekt, v ktorom jedna z aktivt bola zameran na mobilizciu komunitnch zdrojov. V praxi to znamenalo vytvorenie pracovnej skupiny, ktor prejde procesom plnovania, prpravy a realizcie malho projektu (vychdzajc z komunitnho plnu) s monosou zskania finannej podpory do vky 1 000 . V danom ase sa spojilo viacero informci, okolnost a zmerov. Tanen skupina STREET ELEMENT bola v krze a bola osloven, aby sa prezentovala na podujat Rmsky Baavel vSenci verejn galaprogram talentovanch rmskych det zapojench do programu OZ Div Maky aich host. Bola tu monos zskania finannch prostriedkov na aktivity,

189

ktor by dokzali zmobilizova znevhodnen skupiny obyvateov vobci Podbrezov, naplni opatrenia komunitnho plnu anatartova zmenu. A napokon tu bola chu mladch ud zKlsku zska nov sksenos znevekho, vlastnho podujatia. V zdruen zaala tvrd prca. Chlapci a dievat z tanenej skupiny sa pustili do intenzvneho dvojtdovho trningu (asto aj tyri hodiny denne), alia skupina pracovala na prprave projektovho zmeru a zskan prostriedkov na nklady spojen s vystpenm, organizciou tanenho workshopu a da otvorench dver v KSC Klsok. Zmer sa vydaril. Vystpenie na Rmskom Baaveli v Senci v auguste 2011 zoalo spech. Tanenci zskali nov vlnu energie, sebavedomia, inpircie, nadviazali nov kontakty avkendov tanen workshop spolu s almi demi z reginu absolvovali v Podbrezovej s profesionlnymi tanenkmi Ladislavom Cmorejom a Davidom Schimerom. So spolonou choreografiou vystpili na dni otvorench dver v KSC Klsok. Medzi Klskom, Street elemenkmi, Lacom aDavidom sa vytvorilo priatesk puto. Mlad tanenci zskali po dlhch rokoch tvrdej prce adekvtny vzor, siln zitok, pozitvnu sksenos ausmernenie, ktor tak vemi potrebovali. Tento moment im pomohol prekona posledn krzu. Stmeli ich do pevnho celku, charakterovo ich posilni anjs jasn smerovanie pre svoje alie psobenie. Vskupine sa utriasli vzahy azostalo jej pevn, zmiean jadro. Oporou im (okrem rodiny a priateov) aj naalej zostalo vedenie KSC Klsok, ktor im vytvorilo podmienky azzemie na alie obdobie: Chlapcov (aj dievat) to vemi zmenilo, zskali nov energiu, vidia zmyslel toho o robia, aj toho, o im to do budcnosti me prinies. Trnuj niekoko hodn denne. S omnoho zodpovednej, samostatnej a aktvnej, pretoe si uvedomuj, e zzemie, ktor maj vKlsku nie je samozrejmosou. Sami sa zaali zapja do zabezpeenia prevdzky a programov centra, pomhaj pri podujatiach, zabezpeuj drbu priestorov v rmci svojich monost a za priestory u potom neplatia iadne njomn. Po malch spechoch, ktor dosiahli, vzrstol vobci avregine zujem ohip-hop. Na jese minulho roku sme mali konkurz tanenkov do hip-hopovej skupiny. Mme tak STREET ELEMENT 2. Je to zmiean, dvadsa lenn skupina chlapcov a dievat (rmskych aj nermskych) z Podbrezovej, Valaskej, Predajnej,ierneho Balogu vo veku od 6 do 16 rokov. Niektor deti sa u zastnili aj na letnom tanenom workshope amaj za sebou prv spolon menie vystpenia.

190

Deti vyuuj chlapci z tanenej skupiny STREET ELEMENT. Spolu sdemi zDFS Klsok a brejkermi organizujeme vokrese vchovn koncerty pre deti vzkladnch kolch, kde sa sname ukza oom je udov tanec a o om street dance. Deti odovzdvaj deom svoje sksenosti, delia sa osvoje ivotn prbehy. Rozprvaj sa otom, ako sa tvor street dance, ako sa obliekaj, rozprvaj otom, o im tanec dva. 3. marca tohto roku sa STREET ELEMENT zastnili vBratislave na celoslovenskej sai Pohyb bez barir (sa det zcentier vonho asu, tanench kl, zkladnch umeleckch kl). Bolo to ich prv vek saenie a vek vazstvo. V kategrii Street dance, vek nad 18 rokov, zskali 2. miesto schoreografiou Sen. Brejkeri tm, o dosiahli, ovplyvuj vetky deti v Klsku. S pre nich pozitvnym prkladom. Odovzdvaj si medzi sebou sksenosti, zlepili sa medzi nimi vzahy, zmietli sa pozostatky barir. Chlapci chodia medzi naich folkloristov na streingov cvienia, vzjomne sa uia,zdokonauj, podporuj, oceuj. Vaka svojim spechom sa tanenci STREET ELEMENT stali ambiciznejmi asebavedomejmi. Luk sa zaal venova rapovaniu, Radko uvauje otdiu na vysokej kole. innos tanenej skupiny a vedenia kultrno-spoloenskho centra Klsok je postaven na dobrovonosti, sdrnosti, ochote, otvorenosti, vzjomnej dvere, podpore a spolupatrinosti. Prevdzka centra a jeho materilno-technick zabezpeenie je postaven na spoluprci vo viacerch rovniach aefektvnom vyuit udskch kapact amaterilnych zdrojov. Obec Podbrezov na obdobie 5 rokov bezplatne poskytla zdrueniu priestory, zdruenie na opltku vo vlastnej rii zabezpeilo rekontrukciu adrbu budovy. Chod centra je dlhodobo financovan zvlastnch zdrojov zdruenia (lensk, 2% z dane z prjmov, prenjom priestorov tretm osobm, astncke poplatky na kurzoch), darov od fyzickch a prvnickch osb (skromn podnikateka Lenka piriakov), i realizcie malch projektov. as prostriedkov na pravu a technick vybavenie KSC Klsok zskalo zdruenie zmench projektov (Nadcia Ekopolis prava ndvoria, VUC BB materilne atechnick vybavenie tanenej sly). Mnoh programy asluby si subjekty vobci zabezpeuj reciprone. Zdruenie audia vom s hnacm motorom vPodbrezovej, vydali sa cestou iniciatvy, napredovania arozvoja, ktor vak nie je mon bez podpory samosprvy smerom kmimovldnym organizcim psobiacim na zem obce apre obyvateov obce.

191

192

Cirkevn aktivity vobci iava

Ako posledn prklad aktivt, ktor sa realizuj na obecnej rovni a mohli by by prkladom pre alch, je obec iava a aktivity miestneho grckokatolckeho kaza Martina Mekela. Podobne ako aj v inch prpadoch, toto nie s aktivity priamo obecn, ale obec sa na nich vraznou mierou podiea. V prpade inch obc mu by ich inicitormi. Takmer v kadej obci je farr alebo cirkevn komunita (v mnohch prpadoch aj niekoko), ktor mu aktvne vstpi aj do prce s miestnou rmskou komunitou. Prkladov cirkevnch aktivt by sme vsasnosti nali u nerekom anem zmysel ich na tomto mieste detailne popisova, pretoe vnedvnej dobe vyla prekrsna publikcia od autorov Tatiany Podolinskej a Toma Hrutia, ktor je vsledkom ich vskumu zameranho na prcu vetkch cirkv na Slovensku vrmskych komunitch. Kniha sa vol Boh medzi barirami [Podolinsk, T. Hruti, T.: Boh medzi barirami. Socilna inklzia nboenskou cestou. Bratislava, Et SAV, 2010, 175 str., Dostupn taktie na adrese: http://www.uet.sav.sk/ download/socialna_inkluzia_Romov_nabozenskou_cestou.pdf]. Prve v tejto publikcii kad zujemca njde prehad vetkch cirkevnch aktivt vrmskych komunitch adetailn popis tch najlepch. Obec iava sa nachdza v okrese Vranov nad Topou (Preovsk kraj). Ide onormlnu tandardn dedinu tohto reginu. Vmarci 2012 mala obec 1 151 obyvateov, zktorch je 702 Rmov. Zcelkovho potu obyvateov bolo 582 ien, det do 18 rokov 514, od 19 40 rokov 391 a nad 41 rokov bolo 246 obyvateov. V obci sa nachdzaj dva kostoly kultrnou pamiatkou iavy je grckokatolcka Cerkev sv. Kozmu aDamina, zatia o rmskokatolcki veriaci navtevuj Kostol sv. Panny Mrie. kola je vobci od roku 1856. Rozvoju portovch aktivt napomha vybudovanie modernho viacelovho ihriska. V oblasti kultry je potrebn vyzdvihn innos folklrneho sboru Kahinka, ktor funguje pri rovnomennom obianskom zdruen. V iave maj miestni k dispozcii 2 predajne potravnapohostinstvo. Sasn starosta obce Ing. Ladislav Kalafa je vtejto funkcii od roku 2006. Obec je dobre zabezpeen ininierskymi sieami je tu okrem elektrickej energie aj kanalizcia, verejn vodovod aplynov prpojka. Vsasnosti bvaj iavsk Rmovia vdvoch koncentrovanch osdleniach na protiahlch okrajoch obce starej anovej, no niektor ij aj integrovane medzi neRmami v obci. Kedy prili Rmovia do

193

iavy nie je znme, avak na zaiatku 20. storoia meme s istotou poveda, e u vobci ili. Vroku 1938 bolo viave 94 Rmov, o tvorilo jednu ptinu iavanov. Vroku 1991 pri stan bolo vobci 152 domov a732 obyvateov, podiel Rmov bol 32,9%, t.j. jedna tretina zcelkovho potu obyvateov. Dnes predstavuj viac ako polovicu celkovho obyvatestva obce. Obe rmske osady s zahrnut v zemnom plne obce as sasou intravilnu obce. Pvodn chatre vstarej rmskej osade boli postupne nahraden njomnmi bytmi niieho tandardu. Nov rmska osada vznikla ete v roku 1978 vaka ttnej podpore individulnej bytovej vstavby. Vvoj oboch osd bol ztohto dvodu in, aj prstup obyvatestva jednej adruhej osady knehnutenosti je celkom odlin. V sasnej dobe je v obci postavench 62 bytov niieho tandardu, ktor s umiestnen prevane v starej osade a v novej osade je postavench pribline 17 rodinnch domov. Vaka nedvnej vstavbe 25 obecnch njomnch bytov bolo mon vobci zlikvidova vetky zostvajce chatre. Obec dlhodobo participuje na prprave a realizcii rznych projektov zameranch prioritne na infratruktrne vybavenie. Ide o rzne ttne dotan schmy, zdroje z eurpskych trukturlnych fondov avminulosti aj zpredvstupovch fondov PHARE apod.. Tento trend v obci nastavila ete v minulosti bvala starostka obce Mria Nehilov asasn vedenie obce vtomto smere alej pokrauje. Okrem spomnanch bytov niieho tandardu bolo vobci taktie vybudovan hygienick centrum, zrekontruovan zkladn kola, ktor navtevuj len rmski iaci apod.. V obci u dlhie funguje komunitn centrum, ktor navtevuj najm deti a mlde. Aktvny je vobci aj Slovensk skauting, ktor vobci zaloil 133. zbor iva iava. Tento zbor ved prve miestni kazi. Vekm prnosom pre miestnu rmsku komunitu s komunitn socilni pracovnci, ktor podobne ako aj v inch obciach rieia kadodenn problmy Rmov, od nvtevy koly a po problmy prvneho charakteru. o sa tka vzdelania, v obci nie je ani jeden Rm, ktor by mal ukonen vysok kolu. Niekoko m vak ukonen stredokolsk vzdelanie s maturitou (cca 2-3) a pribline desiati ukonili uovsk vzdelanie bez maturity. Jednotriednu miestnu matersk kolu v obci navtevuje asi dvadsa det, zktorch je dvans rmskych. Vobci je prv stupe zkladnej koly, ktor navtevuje 96 det, avak ide vlune o rmskych iakov.

194

Vzhadom na blzkos okresnho mesta Vranov nad Topou, nermski rodiia umiestuj svoje deti do zkladnch kl vtomto meste. Vkole je zriaden aj nult ronk, ktor navtevuje estns iakov. Po ukonen prvho stupa Z, druh stupe navtevuj vetci iaci vo Vranove nad Topou. Viavskej zkladnej kole pracuj dvaja asistenti uitea. Podobne ako aj v inch komunitch aj v tejto je takmer pln nezamestnanos miestnych Rmov. as pracuje na aktivanch prcach pre obec alebo malch obecnch slubch. Niekok miestni Rmovia vak maj ivnosti hlavne v oblasti stavebnch prc a poskytovania sluieb (obchod). To o je pre iavu zaujmav je skutonos, e sa tu nachdza Pastoran centrum Rmov, ktor vedie miestny grckokatolcky kaz Martin Mekel. Vina Rmov vobci s pokrsten grckokatolci, avak niekoko Rmov patr aj pod rmskokatolcku cirkev, ktor je prevldajcou konfesiou u nermskej asti obce. Samotn Pastoran centrum bolo zriaden vroku 2005 preovskm arcibiskupom Jnom Babjakom. Vtom istom roku zaal vobci psobi aj Martin Mekel, ktor bol preovskm biskupom na vlastn podnet vylenen pre prcu sRmami. Na poiatku innosti tohto centra boli aktivity vdvoch malch skupinkch, kde bolo pribline ptns muov. Stretnutia sa konali vprerobenej gari vobci Hlinn, kde vtom ase, (t.j. pred rokom 2005) Martin Mekel psobil. Poda Martina Mekela, innos tohto centra vychdza zo tyroch zkladnch princpov: Zkladn princp, z ktorho vychdzame pri prci s Rmami je: nie kvantita, ale kvalita, to znamen zmena ivota, budovanie morlnych zsad, sluba pre vlastn komunitu. Pre dosiahnutie tohto ciea slia pravideln kadotdenn neformlne stretnutia s istou (ustlenou) skupinou ud. Stretnutia s veobecne forman sdrazom na dleitos duchovnej formcie. Skupinu tvor maximlne 12 ud. Vedcim me by len ten, kto preiel podobnou formciou. al princp je vytrhnutie ud zich prirodzenho prostredia. Aby bola uroben nejak jasn ryha vo vntri ud zprostredia rmskych osd, ktor im mnohokrt vyslovene brni otvori sa pre nieo nov, potrebuj mlad i dospel Rmovia ods ztohto prostredia na nejak as. Pre monos efektvne a s nzkymi nkladmi realizova pobytov (vkendov i dlhie) koliace aktivity, mme v priestoroch centra vybudovan ubytovacie a stravovacie zariadenie pre cca 25 ud. Tret princp je vybudova pomocnkov v pastorcii z radov laikov, najlepie samotnch Rmov. Preto gro sasnej prce je v hadan a formovan

195

takchto ud ldrov. Ak bud vybudovan kvalitn pomocnci, ktor bud nielen zaplen pre vec, ale aj schopn obst asprvne vies, bud mc by poveren samostatnou slubou vniektorej osade. Viu as sluby anajm koordinan zloku vtomto ase nesie u tm, ktor sdli viave. Je mlo Rmov, ktor poznaj evanjelium, ktor m moc meni vntro loveka a tm aj jeho vonkajie sprvanie. Teda al princp je evanjelizcia v osadch, na uliciach, na staniciach, v hypermarketoch..., rozirovanie sluby s ponukou dobrej sprvy pre kadho. as innosti sa deje v samostatnom rodinnom dome, ktor si najskr vobci iava prenajmali (od roku 2005) aneskr (v roku 2008) odkpili a postupne zrekontruovali. Cel tento objekt pozostva zo starho domu a prstavby, ktor stavali samotn Rmovia, s ktormi pracuj. Tto prstavbu dokonili v roku 2011. Obidve budovy s navzjom prepojen. Na przem s ubytovacie astravovacie priestory pastoranho centra. Nachdza sa tu pastoran miestnos, kuchya, jedle, p izieb skapacitou 25 lok, dve socilne zariadenia, sprchy a komora. Prv adruh poschodie starho domu sli ako byty pre dvoch kazov poverench pastorciou Rmov. Tretie poschodie starho domu sli momentlne ako neformlny internt pre rmskych chlapcov (do istej miery tie spolupracovnkov) vo veku 14-18 rokov. Kapacita tohto interntu je momentlne 8 miest, a v tchto priestoroch spolu schlapcami bva aj bohoslovec, ktor je v pastoranom ronku. Pastoran centrum svoju misijn innos nesstreuje iba na obec iava, ale aj na okolit obce vranovskho okresu. Ide o6 alch obc: Hlinn, So, aklov,Bystr, Jastrabie nad Topou a Zmutov. Pastoran centrum Rmov v iave psob nezvisle od miestnej grckokatolckej farnosti. innos pastoranho centra oficilne zastreuje obianske zdruenie Horci tm, predsedom ktorho je u spomnan Martin Mekel. Od roku 2006 centrum pripravuje aj vlastnch aktivistov prostrednctvom tzv. formanch kl (pre mladch a osobitne pre dospelch), ktor sa konaj formou vkendovch stretnut. Zaujmavosou je skutonos, e chlapci, ktor preli touto prvou formciou v roku 2006, dnes tvoria napr. zklad kapely F6 (www.kapelaf6.sk), ktor vsasnosti ako jedin rmska kapela, vrmci svojho nru, inkuje na celoslovenskch podujatiach. Zmerom tchto aktivt je zradu Rmov vyformova ldrov, ktor bud vo svojich komunitch spolupracova na rozvoji duchovnho, kultrneho ispoloenskho ivota. Aktivity priamo v Pastoranom centre Rmov s najm

196

vkendovho charakteru (okrem aktivt pre obyvateov iavy, ktor beia ipoas tda). Spolonmi podujatiami pre cel komunitu, ktor sa do aktivt zapja, s samozrejme pravideln neden bohosluby. V novembri 2007 sa tieto presunuli z gare v Hlinnom (kde sa zmestilo maximlne 30 ud) do bvalho kultrneho domu vo Vranove nad Topou. V sasnej dobe tieto bohosluby s natoko iroko navtevovan, e ich u od roku 2009 realizuj viave (kultrny dom), v Hlinnom (kultrny dom) avSoli (priamo v osade). Okrem cirkevnch bohosluobnch aktivt, pastoran centrum realizuje aj pravideln Rmsky gospelov festival FESTROM. Na toto uniktne kultrne podujatie prichdza pravidelne okolo 1 000 divkov. Festival je putovn ainkuj na om nielen Rmovia, ale ja skupiny azbory zinch nermskych komunt. Zmer organiztorov je prezentova tento festival ako ekumenick aposkytn na om priestor pre prezentciu najm kvalitnej modernej rmskej tvorby. Okrem hudobnho nru sa v pastoranom centre rozvja aj divadeln avtvarn umenie. DIK je skupina mladch ud, ktor vytvorili a nacviili muzikl s tematikou rmskej svadby s nzvom Daha Tuha. Vina znich je zapojench aj vznmom programe Div maky. Okrem toho sa mlad hudobnci i divadelnci staraj o mlad dorast, ktormu venuj svoj von as a realizuj pre nich umeleck kluby. Okrem mldenckych hudobnch skupn F6 aGPS existuj vrmci pastoranho centra alie tri hudobn teles dospelch, ktor tie tvoria vlastn piesne. Okrem divadelnho klubu DIK sa rozvja alie divadeln zoskupenie NNN. Vtvarnci prezentovali svoje diela vstavou na miestnych zkladnch kolch a vpriestoroch Mestskho domu kultry vo Vranove.Vdecembri 2011 na zklade dlhodobejch aktivt zriadili chrnen dielu, kde vyrbaj umeleck vrobky zdreva. Aje sa na o pozera. Martin Mekel k innosti Pastoranho centra Rmov ete dodva: Cez prcu smldeou sa otvorila cesta kdospelm. Stretvame sa snimi tie na kadotdennch formanch stretnutiach aorganizovali sme pre nich viacer duchovn kurzy. Meme by svedkami zmien ivotnch postojov mnohch dospelch, ktor nachdzaj zmysel ivota apoznvaj svoju hodnotu. Pracuj na sebe aprinaj zmenu ido svojich rodn aosd. Podarilo sa nm zriadi Skromn centrum vonho asu, ktor existuje od septembra 2010 a ktor zastreuje innos s mldeou. Do budcnosti plnujeme zriadi internt, prpadne druh stupe interntnej zkladnej koly pre talentovan rmske deti. Sme van za spoluprcu

197

najm s obcami iava, Bystr, So a Hlinn, ktor nm pomhaj a poskytuj tie priestory na aktivity. Cenme si spoluprcu a pomoc farskch radov, rmsko, i grckokatolckych v Rudlove, Vranove n/T, aklove a iave. Tie za finann pomoc viacerch organizci, vaka ktorm sme mohli kontinulne realizova mnoh aktivity. Samozrejme bez mnohch dobrovonkov z radu Rmov aj neRmov, ktor strvili stovky hodn vslube inm, by sme tieto prostriedky neboli vyuili efektvne. Vtejto chrnenej dielni s vsasnej dobe zamestnan tyria udia. S medzi nimi Rmovia aj neRmovia. Hlavn ich npl je umeleck rezbrstvo. Prve tto aktivita posunula cel innos do alej rovne, ktor vraznm spsobom me pomc miestnej komunite. Nie je nim prekvapujcim, e organiztori tejto chrnenej dielne plnuj do budcna svoje aktivity vtomto smere viacej rozri. A ak je zmysel tchto innost? Martin Mekel hovor v tomto smere plne jasne: Na Rmoch, ktor zaali s nami spolupracova a dovolili, aby sme ich nejakm spsobom viedli (v zmysle formovali), s vidie vrazn zmeny. Vrazne sa zlepili a upevnili vzahy vmanelstvch, zlepili sa vzahy medzi rodimi ademi, zlepili sa vzahy akontakty smajoritou, vrazne sa odstrnili zvislosti na automatoch aalkohole, odzrkadlilo sa to na drobnej kriminalite amedziudskch vzahoch. udia nectia potrebu nadva aklia, dochdza k zmenm zmania, postojov a sprvania sa, zlepila sa dochdzka det do koly, udia si navzjom zaali viac pomha ako priamo v komunite, tak aj pri hadan si prce apod.. Upevnili sa vzahy medzi rodimi ademi. Prkladov by sa nalo skutone vea. Hovorme teda nie ovetkch Rmoch vspomnanch osadch, ale otch sktormi pracujeme. Myslme si, e asi najlepie innos tohto centra v kontexte naej publikcie a v kontexte monej inpircie pre podobn aktivity vinch lokalitch, zhodnotili autori spomnanej publikcie Boh medzi barirami Tatiana Podolinsk a Tom Hruti, ktor v nej uvdzaj: Mekelovo psobenie ako kaza, ktor je pecilne vylenen na prcu alebo misiu medzi Rmami nezvisle od prce farnosti toti ukzalo, e ide o spen model sluby medzi Rmami, ktor sa v tomto prpade jav by efektvnej, ako ke sa o prcu s Rmami poka kaz v rmci vlastnej farnosti. (str. 75). Ktakmuto hodnoteniu u asi nie je o doda.

198

199

utor: Nzov: Recenzenti: Oblka Ilustrcie Vydavate: Vydanie: Tla:

Mgr. Alexander Muinka, PhD. Podarilo sa. Prklady spench aktivt na rovni samosprv smerujcich k zlepeniu situcie Rmov Prof. RNDr. Ivan Bernasovsk, DrSc. Mgr. Tom Hrusti, PhD. Sergej Pank Fero Guldan Vydavatestvo Preovskej univerzity v Preove Prv, 2012 Tlaiare Kunir, Preov ISBN 978-80-555-0531-2

200

Peovsk Nov Ves

201

Peovsk Nov Ves Kaplnka v osade Starosta J. Baas s arcibiskupom B. Boberom poas bohosluby v osade

202

Sverov Star osada Interir v novch bytoch

203

Lipany Za traou

204

Lipany Hygienick centrum a rmska hliadka

205

Nitra nad Ipom Socilne byty a miestna Z

206

Hanuovce nad Topou Byty niieho tandardu

207

Rudlov Ekocentrum Malinka a tefan Straka

208

Star ubova Podsadek a Komunitn centrum

209

imonovce (hore) Spisk Hrhov (dole) Filantrop Jarret Scheckter s rmskymi iakmi ktorm pomha

210

Drienovec ArtFarma

211

Kokava nad Rimavicou Vladimr Sendrei

212

Kokava nad Rimavicou Vladimr Sendrei v komunitnom centre

213

Podbrezov Street element

214

Podbrezov Street element

215

iava Martin Mekel

216

Kpublikci Podarilo sa
Na Slovensku je takmer 3000 miest aobc. Vmnohch znich ij Rmovia. Vmnohch znich sa dar uskutoova aktivity prospen nielen pre samotnch Rmov, ale vkonenom dsledku pre vetkch obyvateov obce. Za tmito spenmi prkladmi skoro vdy stoja samotn starostovia alebo poslanci obecnch zastupitestiev avdy naden jednotlivci obania obc. Kad spen in vobciach je nemysliten bez ich dobrho npadu, vekej ochoty aodvahy ksamotnej realizcii. Aj keby mal splnomocnenec vldy SR pre rmske komunity pln vreck peaz na rozdvanie, jeho silie by bolo mrne bez dobrch npadov miestnych ud, ich vekej ochoty, odvahy aich neutchajceho nadenia. Publikcia predstavuje niektor vybran prklady spench innost na loklnej rovni aje dkazom toho, e ke niekto naozaj chce, tak sa to naozaj d. Prajem najm starostom obc a primtorom miest vea dobrch npadov, vek ochotu aodvahu krealizcii uitonch aktivt vykonvanch vprospech spoluitia majority armskej komunity na Slovensku.
splnomocnenec vldy SR pre rmske komunity

Miroslav Pollk

ISBN 978-80-555-0531-2