(ed.

) Alexander Muinka

(Ne) leglne osady

Monosti samosprv a mechanizmy vysporiadania pozemkov v prostred rmskych osdlen

Preovsk univerzita v Preove stav rmskych tdi

(ed.) Alexander Muinka

(Ne)leglne osady
Monosti samosprv a mechanizmy vysporiadania pozemkov v prostred rmskych osdlen

Preov 2012 3

Tento projekt bol realizovan s finannou podporou radu vldy SR. Za obsah projektu je vlune zodpovedn Preovsk univerzita v Preove

Za obsahov a jazykov strnku jednotlivch prspevkov zodpovedaj ich autori

Editor: Nzov: Oblka: Ilustrcie: Vydavate: Vydanie: Tla:

(ed.) Mgr. Alexander Muinka, PhD. (Ne)leglne osady. Monosti samosprv a mechanizmy vysporiadania pozemkov v prostred rmskych osdlen. Sergej Pank Fero Guldan Vydavatestvo Preovskej univerzity v Preove Prv, 2012 Tlaiare Kunir, Preov ISBN 978-80-555-0532-9

Obsah vod (Alexander Muinka) Postup prc pri vysporiadavan pozemkov vobci Spisk Hrhov (Vladimr Ledeck) Prehad vybranch koncepnch materilov vo vzahu koblasti bvania (Juraj Kuruc) Pozemkov pravy (PP) (Vierka Ivaninov a Pavol Hric) Niektor zkladn pojmy zkona . 330/1991 Z. z. o pozemkovch pravach Priebeh konania opozemkovch pravch A) Prpravn konanie B) vodn podklady C) Zsady pre umiestnenie novch pozemkov D) Vypracovanie projektu pozemkovch prav E) Vykonanie projektu Aplikcia princpu vyrovnania poda zkona . 330/1991 Z. z. Nklady spojen s pozemkovmi pravami Zver Svisiace prvne predpisy a svisiace tmy Slovnk pozemkovch prav 9

15

27 41

44 55 55 59 68 71 78 82 86 88 93 98

zemn plnovanie 115 (Juraj Kuruc)

Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) (Vierka Ivaninov a Pavol Hric) vod Prvna opora el ROEP-u Niektor zkladn pojmy zkona . 180/1995 Z. z. v znen zmien Konanie poda zkona . 180/1995 Z. z. v znen zmien Monos vydrania pozemkov v konan ROEP Postup v rmci konania pri zisten dajov v odporujcich si skutonostiach Obsah a asti registra obnovenej evidencie Nklady na konanie Zver Prvo na primeran bvanie a legalizcia neleglnych rmskych stavieb (Ladislav Chynoradsk) Legalizcia neleglnych rmskych stavieb Dodaton povolenie stavby Orgny ttneho stavebnho dohadu a dodaton povolenie stavby Odstraovanie stavieb Sankcionovanie poruenia zkona Prax Neleglne stavby v zahrani Vysporiadanie pozemkov v zhradkovch osadch (Vierka Ivaninov a Pavol Hric) vod Niektor zkladn pojmy zkona . 64/1997 Z. z. v znen neskorch predpisov Zadefinovanie prvotnch podkladov potrebnch k vysporiadaniu pozemkov v zhradkrskych osadch poda zkona . 64/1997 Z. z. 6

125 125 125 126 126 131 135 137 138 139 140 141 143 146 153 158 160 160 162 165 165 166

170

Identifikcia pvodnch vlastnkov. Dvojak spsob vysporiadania pozemkov v zhradkrskej lokalite Vysporiadanie kpnymi zmluvami Vysporiadanie cestou prslunho obvodnho pozemkovho radu Konanie poda 7 zkona . 64/1997 Z. z. Novela . 57/2011 zkona . 64/1997 Z. z. Postup stanovenia veobecnej hodnoty nehnutenost Prloha . 3 k vyhlke . 492/2004 Z. z. Zver

171 172 173 178 178 187 189 197

Alexander Muinka Preov vod Mil itatelia, dostva sa Vm do rk publikcia, ktor si vo svojom poiatku dala za lohu zmapova jednu z oblast, ktor v sasnej dobe do vekej miery traumatizuje cel nau spolonos. Ide o situciu spojen s nevysporiadanmi pozemkami pod rmskymi osadami. Tto situcia je vsledkom dlhodobho nerieenia a neustleho odsvania problmov bvania vrmskych osadch. Pritom prve tto problematika je jednou z prin neustle sa zhorujcich vzahov medzi rmskou minoritou a nermskou majoritou na Slovensku. Musme hne v vode skontatova, e tento veobecne nevyhovujci stav m hlbok historick korene. Poiatky by sme mohli hada aleko vminulosti, pravdepodobne v obdob pred prvou svetovou vojnou, alebo aj skr. Nie je vak elom tejto publikcie zaobera sa historickou analzou prin tohto stavu. Vemi detailne sa mu v nedvnej dobe venovala historika a romistka Anna Jurov zo Spoloenskovednho stavu SAV v Koiciach vo svojej prci: Historick vvoj rmskych osd na Slovensku a problematika vlastnckych vzahov k pde (neleglne osady), v ktorej vemi jasne poukzala na skutonos, e mnoh (ak nie vina) rmske osady na Slovensku vznikli v dvnej minulosti so shlasom (i akceptovanm) vtedajch autort, m vznik minimlne pochybnos o neleglnosti pvodu osd. Vetkm zainteresovanm odporame tto prcu, ktor je verejne dostupn na strnke internetovho vedeckho asopisu Spoloensko-vednho stavu SAV v Koiciach lovek a spolonos (http://www. saske. sk/cas/archiv/4-2002/jurova-st. html). lohou naej publikcie je zmapovanie sasnho prvneho stavu a hlavne monost pri majetkovo-prvnom vysporiadavan 9

pozemkov, na ktorch sa dnes nachdzaj rmske osady. Prvotnm zmerom je poskytnutie uritho nvodu vetkm starostom a primtorom, obecnm amestskm zastupitestvm, aktivistom a aj samotnm Rmom, ktor im pome pri rieen asto vemi komplikovanch vlastnckych vzahov. U od samotnho poiatku prce sa ukzalo, e prvna situcia a relny stav na Slovensku poukazuje na tak komplikovan vzahy, e pvodn zmer vysoko prekrauje monosti jednej publikcie. Komplexn spracovanie tmy by si vyadovalo vydanie niekokozvzkovho diela. Vsledkom naich snh je preto tento sbor siedmych prspevkov, ktor sa venuj sledovanej problematike z niekokch rovn. Uvedomujeme si, e naa publikcia je iba prvotnm vodom k tejto tme, ktor bude iniciova iriu diskusiu. Sme presveden, e jasn stanovisko musia v tomto smere poveda vetci, ktorch sa to tka Rmovia, majitelia pozemkov, predstavitelia samosprv, ZMOS avprvom rade vlda SR. Autormi jednotlivch prspevkov s udia, ktor sa tejto problematike v rznej miere venuj profesionlne u dlhiu dobu: Ing. Pavol Hric (APEX a. s., Koice), JUDr. Ladislav Chynoradsk (SVRK, Bratislava), Ing. Vierka Ivaninov (Stavoprojekt a. s., Koice), Juraj Kuruc, MA (SVRK, Bratislava) a PhDr. Vladimr Ledeck (starosta obce Spisk Hrhov). Chceli by sme im touto cestou poakova hlavne za odvahu vstpi verejne na tto horcu pdu. Zrove by sme chceli poakova aj alm osobm, ktor sa vraznou mierou podieali na vzniku tejto publikcie, minimlne v rovine konzultci adleitch pripomienok. Ide hlavne o RNDr. Miroslava Pollka, splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity, ktor bol jednm z hlavnch inicitorov tohto projektu a JUDr. Ivana teruskho (SVRK Bratislava), ktor nm poskytol neoceniten rady apripomienky. rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity 10

ako poradn orgn vldy SR pri rieen problmovch zleitost v rmskych komunitch asto nara na problmy s nevysporiadanmi pozemkami vo viacerch mestch a obciach. Tieto problmy neraz zabrauj aliemu socilnoekonomickmu rozvoju marginalizovanej komunity. Publikcia zana prspevkom starostu obce Spisk Hrhov Vladimra Ledeckho. Tto obec sa v minulosti problematikou vysporiadvania pozemkov (a to nielen v miestnej rmskej osade) intenzvne zaoberala a dosiahla vemi pekn spechy. Prspevok sa sna v krtkosti popsa cel proces v podobe, v ktorej bol praktizovan priamo v obci. Tento prspevok je o to cennej, e sa jedn opraktick sksenosti zpohadu samosprvy. Tieto sksenosti by mohli by vraznou inpirciou aj pre ostatn obce. Druhm prspevkom je materil Juraja Kuruca, ktor sa zaober prehadom vybranch strategickch dokumentov, viaucich sa k tejto problematike. Hlavn as publikcie tvoria prspevky, ktor sa venuj vybranm procesom spojenm s vysporiadavanm pozemkov z pohadu prvneho, administratvneho a procesnho. Ide o prspevok Pavla Hrica a Vierky Ivankovej o pozemkovch pravch, Juraja Kuruca o zemnom plnovan a druh prspevok dvojice Pavol Hric a Vierka Ivankov o registri obnovenej evidencie pozemkov (ROEP). Zver publikcie tvoria dva prspevky, ktor na prv pohad priamo so sledovanou problematikou nesvisia, ale vskutonosti k nej maj vemi blzko. Ide o prspevok Ladislava Chynoradskho, ktor sa prioritne venuje problematike dodatonej legalizcie stavieb. Posledn prspevok dvojice Pavla Hrica a Vierky Ivankovej o vysporiadavan pozemkov pod zhradkrskymi osadami sme zaradili z dvodu, e niektor rmske osady (hlavne v mestskom prostred) sa nachdzaj prve v bvalch zhradkrskych kolnich. Prspevok zrove sli ako inpircia pre proces vysporiadavania pozemkov, ktor 11

je zaaen mnostvom vlastnkov, nejasnmi vlastnckymi vzahmi a pod. Na tomto mieste me vznika otzka, preo by sa vbec mali obce pa do vysporiadavania takchto pozemkov. Ak sa na tto otzku pozrieme z udskej roviny, odpove je v zsade vemi jednoduch. Ako sme u uviedli skr, rmske osady nevznikli a priori neleglne, ale ich sasn stav je vsledkom pasivity kompetentnch pracovnkov v minulosti. Rmovia bvaj vprslunch obciach u dlh dobu a vytvorili si na ne kultrne a emon vzby, ktor by sa nemali administratvne bra. Vkonenom dsledku, to asto ani nie je mon. Rmske osady resp. rmske komunity tu boli a aj bud a spolieha sa na to, e nevysporiadanm pozemkov sa z nich ich obyvatelia jednoducho odsahuj, je vemi naivn. Bez vysporiadania pozemkov, nie je mon zaa proces legalizcie existujcich stavieb, nie je mon realizova alie stavby do budcnosti (i u sa jedn onjomn byty niieho tandardu, alebo individulnu bytov vstavbu), nie je mon ani budovanie infratruktry v tchto komunitch. Vetko toto vedie okrem inho aj k tomu, e tieto komunity sa neustle prepadvaj do stle horch socilnych pomerov. Neleglne stavby nezakladaj nrok na vyrbenie miestnych dan, o v konenom dsledku ochudobuje rozpoty obc. Obyvatelia tchto komunt si nemu poiada o niektor socilne prspevky (napr. na bvanie), o op vedie k zniovaniu obecnch rozpotov - neplatistvo obecnch poplatkov a pod. Atakto by sme mohli pokraova aj alej. Kadopdne, vysporiadanie pozemkov je zaiatok toho, aby sa mohla v konenom dsledku zlepi situcia Rmov v komunitch a nsledne zlepi ich spoluitie s okolm. To, e to nie je proces krtkodob a jednoduch, nemusme vraznejie zdrazova. Rovnako nemusme zdrazova, e nevysporiadavanie pozemkov situciu nevyriei, alebo inak povedan, takto stav nebude vhodn pre iadnu zo zainteresovanch strn. 12

Na pln zver by sme chceli upozorni kompetentnch na jednu skutonos. Majetkovo-prvna situcia v rmskych komunitch je asto vemi komplikovan a v mnohch prpadoch je jej rieenie nad rmec relnych monost zainteresovanch strn na loklnej rovni. Ak vznikn konkrtne problmy, vemi asto sa rieia, a ke prenikn na verejnos, rieia sa ad hoc, nehovoriac tom, e vemi asto ide ositucie vrazne zaaen emciami. To, e takto stav, je nevyhovujci, je veobecne znme. Bolo by vhodn, ak by sa kompetentn a v prvom rade vlda SR touto otzkou zaoberala a pripravila jednotn prvnu normu, ktor by cel tento proces zjednoduila a pomohla vyriei. Mnoho monost pritom je do dnenho da nevyuitch, alebo sa vyuvaj vo vemi obmedzenej miere. Mme na mysli monosti Slovenskho pozemkovho fondu, monosti zjednoduenia administratvnych a prvnych konan, odpustenia mnohch sprvnych poplatkov, alebo dokonca prijatie samostatnho zkona (logicky tu vznik otzka - ak to bolo mon v prpade zhradkrskych kolni, preo by to nebolo mon v tomto prpade) a pod. Verme, e zmeny v blzkej budcnosti s nevyhnutn. Medzi tieto zmeny patria aj systmov rieenia vysporiadavania pozemkov a legalizcie stavieb. Vkonenom dsledku to bude prospen pre vetkch zainteresovanch.

13

14

Vladimr Ledeck Spisk Hrhov Postup prc pri vysporiadavan pozemkov vobci Spisk Hrhov Vysporiadvanie pozemkov vobci Spisk Hrhov sme zaali vroku 1999. Obecn zastupitestvo na svojom treom zasadnut zaoberalo sa strategickm plnovanm alieho rozvoja obce apri tomto plnovan vniekokch bodoch vyskoil problm nevysporiadanch pozemkov, alebo pozemkov, ktor nevlastn obec. Obecn zastupitestvo schvlilo vypracovanie plnu vlastnckej mapy obce, kde bude zreten, ktor pozemky vlastn tt, ktor pozemky vlastn obec, ktor pozemky vlastnia fyzick i prvnick osoby, zrove malo by z tohto plnu jasn, ktor s vpodielovom, a ktor vbezpodielovom vlastnctve, aako je rozdroben vlastnctvo na jednotlivch pozemkoch. Bol to prv krok, ktor obecn zastupitestvo spolu so starostom urobili, aby nsledne na zklade vypracovania tohto plnu, mohli jednak plnova rozvoj obce (budovanie investinch akci a celkov) ajednak riei problmy, ktor vznikli vminulosti (vyporiadanie pozemkov pod cestami, vyporiadanie pozemkov vrmskej osade ako aj ojedinelch obanov ijcich inde vobci). Po vypracovan tohto dokumentu sme zistili, e jedin ucelen parcely vobci vlastn Slovensk pozemkov fond vmenej miere obec avetky ostatn parcely vprevanej miere s vo vlastnctve fyzickch osb vpodielovom spoluvlastnctve, ktor je vemi rozdroben aas podielov je majetkovo nevysporiadan, poniektor u od 19. storoia. Po vypracovan tohto plnu si obecn zastupitestvo pozvalo na alie zasadnutie riaditea prslunho katastrlneho radu aby vysvetlil monosti rieenia tohto problmu. Po 15

odbornej prednke riaditea, obecn zastupitestvo rozhodlo, e sa vyberieme pri rieen tohto problmu tromi cestami. Prv cesta, ktor sme si zvolili apokladali za najdleitejiu, oslovi ttne intitcie aformlne aj neformlne iada ovypracovanie registra (ROEP)obnovenej evidencie pozemkov. Je potrebn poveda, e u vtej dobe bola zaraden medzi obce, kde mala by vypracovan ROEP-ka avpodstate tieto prce boli aj zahjen, ale a po objasnen riaditeom katastra, ak dleit je tto ROEP-ka pre obec, obecn zastupitestvo astarosta pristpili ko najexpresnejej komunikcii medzi obanmi obce a prslunmi ttnymi orgnmi. Tejto innosti sa prisdila aj priorita v obci, atak sa vpriebehu jednho a dvoch rokov ukonila prv as ROEP-ky vobci Spisk Hrhov. Vsledkom toho bola presn evidencia pozemkov vE stave C stave, taktie elektronickej forme, aakkovek vstupy zkatastra potrebn pre obec, boli expresne rchlo vybaven amajetkov vzahy aj ke boli vpodielovom stave, boli zreten ajasn. Druhou cestou, ktorou sa obec vybrala, t.j. obecn zastupitestvo, odshlasilo vkup vetkch pozemkov, ktor boli zhadiska budceho vvoja pre rozvoj obce potrebn, ako aj pozemkov, kde u stli stavby rznych obanov ako aj obce avedeli sme, e vbudcnosti nm bude potrebn pomc pri vysporiadan. Starosta obce na zklade ponuky adopytu na loklnom zem obce zistil, e orientan cena, za ktor sa predvaj asti pozemkov vpodielovom spoluvlastnctve vobci je cca 50000 Sk za jeden ha. Na zklade toho obecn zastupitestvo odshlasilo vkup vetkch pozemkov vzainteresovanch zemiach vjednotnej cene, ktor je uveden. Obecn rad nsledne oslovil vlastnkov sponukou na odkpenie ich podielu, kde vliste zrove zdraznil, e na vkup tchto pozemkov m limitovan zdroje apo vyerpan tchto zdrojov u nebude mon vykupova alie pozemky. To znamen, kto odpred pozemky medzi prvmi, je istota e 16

tie pozemky obec odkpi azaplat mu za nich, akto bude dlho vha, zdroje sa mu vyerpa aaj ke aj dan majite bude chcie pozemky odpreda, zo strany obce u to nebude mon, lebo finann zdroje s obmedzen. Po tejto ponuke majitelia pozemkov cca 50 % vyuilo tto monos asvoje podiely odpredali. Zrove sa vyerpali vetky zdroje, ktor boli na to uren. Po tomto akte sa obec stala vinovm vlastnkom podielov na pozemkoch, ktor mala zujem rznym spsobom alej vyui. Pri vykupovan tchto pozemkov, sme narazili na zujem obanov vymeni uveden pozemky za in pozemky, vinou kvalitnejie ohadom ponohospodrskej produkcie, ale obec disponovala len s ucelenmi pozemkami anebol zujem tieto pozemky drobi, alebo sa ich zbavova. Na zklade tchto vsledkov, obecn zastupitestvo zvolilo tretiu cestu avylenilo alie finann zdroje na vkup pozemkov vrovnakej cene, ato pozemkov vzujmovch zemiach, ale aj vetkch ostatnch podielovch vlastnctiev, ktor sa nachdzaj vkatastri obce Spisk Hrhov. Uvedomovali sme si, e ke nakpime podiely pozemkov vrznych astiach obce, jednak budeme ma o ponknu fyzickm osobm, na vmenu adruh vhoda tohto rieenia je, e pokia vjednej parcele kpime viac podielov, ten pozemok sa zhodnot, u nebude tak rozdroben apokia by nm vznikla nejak via vmera, meme nsledne tento pozemok po dohode sostatnmi vlastnkmi vyleni avlastne zska bezpodielov pozemok. Aj ke cena pozemkov nebola stanoven vysok, obec vykpila pozemky vo vke celkovch uvonench zdrojov. Tento cel opsan proces prebiehal cca 3 roky. Po tomto obdob sme vlastnili pozemky vrznych astiach obce a v rznych vmerch apostupne sme pristupovali u kindividulnym prstupom kvlastnkom, ktor nm ete tieto pozemky neodpredali. Starosta obce aj spracovnkou radu poverenou overovanm podpisov, pripravili kpno predajn 17

zmluvy na parcely, ktor obec potrebovala na odkpenie, vybavili sa finannou hotovosou azaali navtevova obanov za elom poiadania oodkpenie ich podielov. Nvtevy prebiehali nasledovne: Po vstupe do domcnosti si starosta pozval cel rodinu kstolu, kde vysvetlil, e chce realizova prslun zmer na ich pozemku, e viu as pozemku m obec u zazmluvnen apokia dan obania nechc brni prslunmu realizanmu zmeru na danch pozemkoch, maj monos uveden podiely odpreda. Zpripravenho kufrka pracovnka vytiahla zmluvy, finann hotovos, prjmov avdavkov pokladnin doklady apeiatku, starosta ich informoval, e tto finann hotovos je ich, ktor leala pred nimi na stole. Alebo, pokia nemaj zujem odpreda tieto finann zdroje bud ponknut inmu majiteovi pozemkov arealizan zmer, ktor je na tchto pozemkoch sa nezrealizuje azrove im oznmil, e za nezrealizovanie tohto zmeru bud nies morlnu vinu, nakoko uprednostuj osobn zujmy pred zujmami obce. Tento odpredaj bol spen a na dva tri ojedinel prpady. Je potrebn zdrazni, e vtomto prpade mus figurova osoba starostu anemala by by poveren nejakmi pracovnkmi obce. Je potrebn uvies, e pokia obec vlastn drviv vinu podielov, obec m monos po dohode smeninovm vlastnkom, alebo sdom zpodielovej parcely vytvori bezpodielov avlastne realizova svoj zmer. Obec vtomto obdob na zklade kpy podielov zmeny pozemkov aneskr aj po individulnom prstupe kvlastnkom, sa dopracovala kucelenm pozemkom amohla zaa realizova svoje zmery. Samozrejme s tam tie obmedzenia, hlavne o sa tka extravilnu, ale vnaom prpade sme si tmito spsobmi porieili vpomere osem zdesiatich prpadov. Na zklade toho sme mohli realizova vstavbu bytovch jednotiek vyieho aniieho tandardu, vstavbu ciest, 18

vstavbu individulnej bytovej vstavby, realizova ininierske siete v rmskej osade na vlastnch pozemkoch, vstavbu vodojemov, vodovodu, kanalizcie vcelej obci, ako aj vekho investinho zmeru Priemyseln park. Obec Spisk Hrhov na zklade dobrch sksenost zROEPky, intenzvne bombardovala prslun intitcie so iadosou orealizciu druhej etapy pozemkovch prav (komascie). Boli sme si vedom, e vlastnme pozemky vrznych astiach obce, kde chceme zrealizova zmery, ktor si vyaduj vek plochy pozemkov, ktor nie sme schopn zska inak, len komasciou ato zviacerch dvodov. Neochotu jedincov odpreda pozemky za uveden cenu, neprededenm mtvych vlastnkov, nakoko ich pozemky maj tak nzku hodnotu, e nie je pre dediov efektvne otvra dedisk konanie, i inch nm neznmych dvodov. Vsledkom tchto naich snh, bolo rozhodnutie zaa druh etapu pozemkovch prav aza aktvnej asti obce a snahy cel proces urchova, predpokladme, e vpriebehu dvoch rokov bude tento proces ukonen aobec bude vlastni vetky pozemky na ktorch m akkovek investin zmery poda zemnho plnu na najbliie desaroia. o sa tka nevysporiadanch pozemkov, kde maj obania svoje rodinn domy, alebo zhrady (jedn sa prevane ormskych obanov, ale nie vhradne) obec pristpila kpomoci vysporiada tieto pozemky. Pracovnci radu vypecifikovali vetky pozemky, ktor uvaj obania a nie s vlastnkmi pozemkov. Pokia tieto pozemky boli obecn, obec ich ponkla na odpredaj vlastnkom za predom stanoven cenu jednotn pre cel obec. Samozrejme, natto ponuku as obanov reagovala akpu akceptovali. aliu monos ktor obec ponkla je vmenu pozemkov, ktor vlastn oban, alebo jeho rodina vextravilne obce za as obecnho pozemku intravilne ato vpomere 1:3. Oban vextravilne musel ma trojnsobne v pozemok, aj ke 19

vrznych podieloch aobec mu ho zamenila za as vintravilne, ktor nejakm spsobom vyuval alebo chcel vyuva. Aj tto monos mnoho obanov vyuilo apo mnohch rokoch si pozemky vysporiadali aprejavovali vek vanos e obecn rad sa zaober okrem inch vec aj ich individulnymi potrebami aneby aktivity obce vtejto oblasti, tento nevysporiadan stav avetky tieto nezrovnalosti amajetkov chyby by boli nerieen. alia prstup, ktor obec navrhla azaala riei oslovila rmske rodiny, dodala im kpie katastrlnych mp, listov vlastnctva, ponkla spracova kpno predajn zmluvy atm aktvne navdzala kvysporiadaniu si pozemkov rmskych spoluobanov. Obec Spisk Hrhov striktne dodriava stavebn zkon aj vasti obce kde ij Rmovia ato pravidelnou kontrolou ato obmedzovanm vstavby iernych stavieb (chatr) aprve naopak, prerokovvala svlastnkmi pozemkov vuvedenej asti podmienky, za akch by mohli svoje vlastncke podiely odpreda asprostredkovvala kpu potencionlnym zujemcom. Vlastne takmto dvojitm prstupom striktne dodriavanho stavebnho zkona anemonosti stava bez vysporiadania pozemkov ana druhej strane kpu pozemkov za relne ceny, zrealizovaten pre obidve strany sa vrazne preistili vlastncke vzahy aj vdanej asti obce. (Starosta zdrazoval, e pokia ten pozemok nepredaj, tak nebud ma zneho ni ako doteraz ado budcnosti im ete hroz, e bud za plati dane, lebo doteraz mal povinnos plati dane njomca, ale ke ich odteraz nezaplat, tak bude plati dane vlastnk. Apokia uveden pozemky odpredaj, za nie sce mimoriadnu ale slun cenu, tieto vetky povinnosti aplatby prejd na danho obana vtomto prpade Rma, ktor uva dan pozemky.). Nemme presne zmapovan, koko pozemkov sa vposlednom obdob vysporiadalo, ale vieme e vsasnosti 70 80 % pozemkov vasti obce kde ij Rmovia je vysporiadanch avostatnch astiach obce tto vysporiadanos vystpila a 20

na 96 %. Je jasn, e tto problematika sa ned riei vkrtkom asovom horizonte anejakm rozhodnutm alebo nariadenm ale vyaduje pecifick prstup. Aj ke vprvej fze sa daj tie pozemky vykupova hromadne, aje vea zujemcov, o svoje pozemky odpred vtej druhej fze je potrebn pristupova individulne, osobne hovori sdanm vlastnkom, pripravi si logick argumenty aapelova na monosti arozvoj obce. Aj napriek tomu si uvedomujeme, e na 100 % nie je mon poriei tento problm, lebo vdy do toho prdu nejak nepredvdan anerieiten skutonosti, ale ako tu u bolo spomnan, aj na to existuj monosti ako nejak meninov podiel odleni alebo sa poprpade posun na vedaj pozemok adan zmer je mon uskutoni. Je jasn, e vkadej obci ij udia, ale pri uskutoovan tohto projektu sme boli milo prekvapen ochotou ud neblokova obecn zujmy apokia sme mu ponkli niekoko monost (napr. predaj, zmenu i vmenu za pozemok na ktorom mono stava rodinn dom), vdy sme sa nejakm spsobom dopracovali k cieu. Konkrtne aktivity vasti kde ij Rmovia Vtejto asti obce, ako u bolo vyie spomenut sme najprv vysporiadali pozemky pre verejn zujem, t. z. pre cesty aininierske siete, ktor sme realizovali zrznych zdrojov financovanch cez ministerstvo vstavby. Uvedomovali sme si, e bez vysporadania tchto pozemkov nie je mon vyda stavebn povolenie na ininierske siete abez stavebnho povolenia nie je mon iada dotcie na realizciu. Vyskytli sa nm asi tri sporn pozemky, vktorch sme neboli schopn vykpi vetky podiely, tak sme geometrickm plnom vykpen as vylenili apo dohode sozbytkovmi vlastnkmi sme zpodielovho vlastnctva urobili bezpodielov tak aby nm 21

to nenaralo ucelen parcely vo vlastnctve obce, na ktor sme dali vypracova projekty na plynofikcie, kanalizcie, vodovodu acestnej komunikcie. Tento proces sme ukonili pomerne rchlo, nakoko sa jednalo mal poet vlastnkov aznan as pozemkov vlastnila obec. al krok boli pozemky na vstavbu bytovch domov, ako aj individulne stavebn pozemky vasti obce kde ij Rmovia. Vtejto dobe obec odpredvala pozemky po 20 50 Sk za m2 atak sme pristpili knasledujcim krokom. Vprvom rade sme oslovili vetkch vlastnkov pdy vdanej lokalite ainformovali ich, e obec ako aj miestni Rmovia maj zujem odkpi ich pozemky za cenu 20 Sk za m2 na vstavbu bytovch domov niieho tandardu ako aj rodinnch domov. Nsledne sme si pozvali jednotliv rodiny, kde sme im ponkli vypracovanie kpno - predajnej zmluvy ako aj nejak prvnu istotu garantovan starostom obce, e za uveden pozemky bud ma vyplaten peniaze skr, ako sa pozemky preved na inho majitea. Pozemky, ktor potrebovala obec na vstavbu bytovch domov, boli vykpen bez problmov, pri ostatnch stavebnch pozemkoch sme fungovali na jednej strane ako prvna kancelria ktor zabezpeuje zdarma zmluvu ainformuje o znej vyplva ana druhej strane, ako meditori, kde vdy lenovia prslunej rodiny, alebo zstupca rodiny komunikoval srmskym obanom, ktor mal zujem okpu tohto stavebnho pozemku. Zbliovali sme ich stanovisk stm, e samozrejme sme jednmu aj druhmu vysvetovali preo je cena ak je, apreo je vzujme obidvoch strn tento obchod zrealizova. Obce vtomto obdob striktne dodrovala stavebn zkon, t. z. nevznikali iadne ierne stavby ake niekto chcel vuvedenej asti obce stava, musel preukza vlastnctve pozemku atak na druhej strane, sme pociovali povinnos sprostredkova kpu takhoto pozemku. alm krokom, bol vkup pozemkov pod rodinnmi 22

domami tak ako na celom Slovensku tak aj vnaej obci bol problm postavench askolaudovanch rodinnch domoch na cudzch pozemkoch. To sme rieili rovnako, ako pozemky na vstavbu, pozvali sme si jednotlivch podielovch vlastnkov amajiteov domov avysvetovali im, e je vzujme obidvoch aby si tieto pozemky vysporiadali. Striktne sme iadali, aby to neboli pozemky len pod domami, ale aj cel uvan pozemok vokol alebo minimlne pozemok pod domom sprstupovmi cestami achodnkmi. Navrhli sme jednotn cenu, ktor sme obidvom stranm doporuovali dodra. Samozrejme zmluvy ktmto pozemkom sme robili zdarma, ako aj poskytovan prvne rady boli zdarma. Vniekokch prpadoch sme majitea domu aj zamestnali vObecnej firme po dobu, aby si na uveden pozemok naetril. Je potrebn uvies, e vtej dobe pokia dvala nvrh na vklad obec, bolo to bez poplatku atak sme aj tento intitt vyuvali pokia sa jednalo opozemky kde astnkom prevodu bola aj obec. Tak sme etrili aj peniaze obanov za poplatky na kataster. Nie vdy sa podarilo vykpi vetky podiely pod rodinnmi domami ato hlavne zdvodu, e vlastnci nemali tento majetok prededen, atak sme bu vykpili len podiely, ktor boli vysporiadan avniektorch prpadoch sme presvedili potencionlnych dediov, aby si uveden parcely prededili, kde sme od notra dopredu presne zistili ak bud nklady na dedistvo auveden majite dostal vlastne komplexn informciu, e finanne bude na tom ziskov. Pred tmito jednaniami sme majiteov pozemkov upozorovali, e uvateom pozemkov vtomto prpade Rmom, posielame vmery na zaplatenie dane, ale zkon uruje, e ak uvate nezaplat da, tto da meme vymha od vlastnka pozemkov. Rovnako sme ich upozornili aj na alie povinnosti o sa tka vlastnctva, aby aj oni mali zujem tento problm riei. 23

Najv problm sme mali svlastnkom, ktor zastupuje tt ato je Slovensk pozemkov fond. Musm kontatova, e prevan vina veci ktor sme snimi rieili skonila negatvne, ato zdvodu ich nefunknosti vdanom obdob, asovej nronosti, astej zmene podmienok apod. Cel tento proces bol nron na pracovnkov obce aasto sme museli komunikova srznymi almi intitciami aaj tak nie vdy sme sa vedeli doptra jednoznanmu nzoru. Je nutn spomen, e ako neoceniten pomoc, e vrmci projektu FEMA, ktor sme realizovali vnaej obci, sme mali zaplatenho prvnika, ktor nm pomohol stmito odbornmi otzkami. Spomnam to hlavne preto, e obec nemala stmto procesom iadne nklady, aj ke pracovnci obce urite boli asovo vyaen, ale robili to vrmci svojej pracovnej doby. Starosta ako aj obecn zastupitestvo tento proces natartovalo ad sa poveda e u aj ukonilo hlavne zdvodu vysporiadania majetkovch vzahov zminulho obdobia. Myslme si, e naim cieom by mal by spokojn oban bez rozdielu farby pleti azrove by nikto nem parazitova na majetku inho obana. Tam kde bol zujem zjednej aj zdruhej strany sa to vyrieilo alen mal as ostala nevysporiadan, ale sme presveden otom, e tto as zrznych dvodov ani vnajbliej dobe nebude dorieen. Ke sme spustili proces vysporiadvania pozemkov vasti obce kde ij Rmovia zo 41 domov 5 bolo vysporiadanch sasn stav je 6 domov nevysporiadanch iastone ale plne avetky novopostaven domy s majetkovo vysporiadan. Verejn priestranstv apozemky pod ininierskymi sieami s vstopercentnom vlastnctve obce abytov domy postaven ako aj rozostavan s samozrejme na obecnch pozemkoch. Cel proces bol vemi nron, hlavne na komunikciu sumi, ale dodnes som presveden, e to bolo vhodn pre majiteov, kupujcich ako aj pre obec atento problm sme vlastne u pred 24

asom zmietli zo stola anevenujeme sa mu arieime plne in veci. Dodnes si myslm, e vykupovanie pozemkov pod domami vrmskych osadch zaleka nie je len openiazoch, ale aj ovzahu uvedomenia si vetkch strn, ak aktne je riei tento problm. Chcel by som upozorni ete na jednu vec, e ke sa tento problm rieil vblzkej minulosti, legislatva vtejto oblasti bola jednoduchia. Vdnenej dobe je okrem zujmu (pokia do toho vstupuje obec) potrebn alia dokumentcia, ktor je finanne aj asovo nron. Pozemky mus asto schvaova zastupitestvo trojptinovou vinou aalie komplikcie, ktor priniesla sprsnen legislatva pri kpe apredaji pozemkov.

25

26

Juraj Kuruc Bratislava Prehad vybranch koncepnch materilov vo vzahu koblasti bvania Vminulosti vzniklo niekoko dokumentov pripravench rznymi intitciami, ktor mapovali ako existujcu situciu tak aj iastkov monosti rieenia bytovej otzky. Kad samosprva m urit osobitosti atak aj konkrtne rieenia aprstupy musia by vprvom rade koncipovan na loklnej rovni aby tak o najlepie korepondovali smiestnymi pomermi amonosami samosprvy. Voblasti bvania veobecne je to vprvom rade Dlhodob koncepcia bvania pre marginalizovan skupiny obyvatestva amodel jej financovania, prijat uznesenm vldy .63, z 19.1.2005.. Nositeom tejto koncepcie je Ministerstvo vstavby dopravy aregionlneho rozvoja. Koncepcia ttnej bytovej politiky uruje zkladn ciele a zmery bytovej politiky vrozvoji bvania aspolu spodpornmi ekonomickmi nstrojmi rozvoja bvania vytvra podmienky pre dostupnos bvania obyvateov Slovenskej republiky. Je zameran na rieenie problematiky bvania prslunkov socilne vylench rmskych komunt vmestskch alebo obecnch koncentrcich, priestorovo segregovanch a separovanch osdleniach aje pecifickm doplnenm koncepcie ttnej bytovej politiky Prloha slo 1 tejto koncepcie definuje socilne skupiny obyvatestva, ktor s ohrozen amarginalizovan. Ide o: ako zdravotne postihnut Je potrebn, aby mest aobce zabezpeovali aj vstavbu aprideovanie bytov pre obanov so zdravotnm postihnutm aposkytnutm potrebnej starostlivosti vytvorili tmto obanom 27

podmienky chrnenho bvania, nakoko takto bvanie je finanne menej nron ako bvanie vpecializovanch zariadeniach. Bvanie pre starch obanov Spostupnm starnutm obyvatestva zana narasta problm srieenm bvania starch ud. Najvhodnejm pre uspokojovanie potrieb starch obanov je vytvranie podmienok, aby mohli o najdlhie vyuva priestory, ktor obvali poas svojej ekonomickej aktivity. Odpora sa preto venova pozornos zlepovaniu kvality opatrovateskch sluieb. Treba vak rta aj spostupnm zhorujcim sa zdravotnm stavom apreto aj so zvyujcimi sa nkladmi na stlu zdravotn aopatrovatesk slubu. Kovou je zsada, e Nklady spojen subytovanm, stravovanm aslubami okrem zdravotnej starostlivosti by mali by stanoven na ekonomickom, ale neziskovom princpe stm, e uhrdza ich bude ubytovan oban.1 Vsasnej dobe sa ukazuje, e nklady spojen sdlhodobou starostlivosou prevyuj, prpadne sa vrazne pribliuj maximlnym finannm monostiam obanov pre ktorch s uren. Monosou by bolo naprklad vzahrani vyuvan reverzn hypotky.2 Hoci na Slovensku zatia iadny podobn produkt neexistuje, urite predstavuje zaujmav monos rieenia takmer bezvchodiskovej situcie mnohch slovenskch dchodcov. Bvanie pre mlde po ukonen stavnej alebo ochrannej vchovy Tto osobit ike mlopoetn skupina si vyaduje komplexn prstup vtom, e sa neme spolieha na ben spoloensk sie rodiny, prbuznch aznmych o sa tka ubytovania vzaiatonch fzach po opusten stavnej resp. ochrannej vchovy. alou problematikou tohto prstupu by mala by prepojen na snahy oekonomick samostatnos tchto mladch, aby boli schopn sa zapoji aintegrova do spolonosti ako plnohodnotn jedinci. Vtomto smere sa 28

ukazuje akkovek zaiaton investcia ako vemi vhodn najm zdlhodobho hadiska. Bvanie osb sproblmami socilneho zalenenia Problematika poskytovania sluieb tejto marginalizovanej skupine obyvatestva je irok. Na jej rieenie je potrebn spektrum ubytovacch monost, ako s ubytovne, tulky, resocializan stredisk, domovy na pol ceste. Spojen stmito zariadeniami je socilna prca, prpadne odborn pomoc psycholgov. Vzhadom na rznu truktru ubytovanch (bezdomovci, osoby po vkone trestu, osoby zvisl od drog apod.) aosobit problmy pri ich zaleovan do ivota vspolonosti a dopracovnho procesu, je potrebn dsledne kontrolova dodriavanie prevdzkovho poriadku ubytovacieho zariadenia (domov poriadok). Bvanie pre osamelch rodiov s demi Za elom podpory rodinnej solidarity, zabezpeenia podmienok pre vchovu azdravie det a zlepenia starostlivosti orodinnch prslunkov je potrebn zo strany obc a ttu inaalej venova pozornos podpore bvania pre osamelch rodiov sdemi formou socilnych njomnch bytov, resp. domovov pre osamelch rodiov. Dlhodob koncepcia bvania pre marginalizovan skupiny obyvatestva amodel jej financovania (Koncepcia) sa zaober predovetkm problematikou bvania pre prslunkov socilne vylench rmskych komunt. Koncepcia sama uvdza, e rieenie bvania prslunkov socilne vylench rmskych komunt je zhadiska kvantity ako aj rozsahu azloitosti problematiky vemi nron anie je efektvne spja ho srieenm problematiky inch socilne vylench skupn obyvatestva. Tieto problmy maj odlin priny avyaduj si odlin prstupy krieeniu. Definuje prslunkov ako vyznaujcich sa plnm socilnym vylenm (exklziou) vdsledku psobenia 29

faktorov, ako napr. strata bydliska, dlhodob nezamestnanos, zvislos od drog, nedostaton socilna prispsobivos, prslunos kuritej etnickej skupine v reginoch svysokou nezamestnanosou, marginlna pozcia celho osdlenia apod. Zhadiska vetkch socilnych ukazovateov vrtane bvania s najpoetnejou apecifickou marginalizovanou skupinou na Slovensku prslunci socilne vylench rmskych komunt. Vytvranm podmienok pre socilny aspoloensk vvoj rmskej populcie bude mon dosiahnu aj prpravu obanov socilne vylench rmskych komunt na zmenu bvania. Tto vldna koncepcia stanovuje vemi dleit komplexn prstup krieeniu aintervencim voblasti bvania pre marginalizovan rmske komunity (MRK) ato najm prepjanm sinmi typmi intervenci. Socilna, komunitn prca, programy vzdelvania, ato za elom zapojenia na pracovn trh tak aj zapjanie cieovej skupiny (prslunkov MRK), ale aj irie okolie (obecn komunitu) aby sa predilo monm problmom vbudcnosti (akceptcia realizovanej politiky). Kritika tejto koncepcie obsiahnut vdokumente pripravenom Nadciou Milana imeku pod nzvom Evalucia programu obecnch bytov njomnch bytov vrmskych osdleniach3, uvdza, e Mnoho z navrhovanch opatren (hlavne tie, ktor sa javia ako efektvne) spad do oblasti originlnych kompetenci, take otom, i sa bud skutone implementova, zle vhradne od rozhodnutia jednotlivch miest aobc. Mu vak sli ako zdroj inpircie pri tvorbe mestskch alebo obecnch rozvojovch plnov, prpadne loklnych politk. Vprpade vstavby bytov pre rmske obyvatestvo sa odpora za elom zapojenia o najvieho potu rmskych obanov do stavebnch prc zabezpeova realizciu vstavby poda monosti stavebnou firmou zriadenou obcou, alebo pri verejnom obstarvan stanovi zhotoviteovi podmienku zamestnva pri vstavbe rmske obyvatestvo. Zo strany samosprv aradu splnomocnenca vldy SR pre rmske 30

komunity je potrebn iniciova aj rmskych podnikateov kzapojeniu sa do verejnej sae na vstavbu bytov. Vrmci prpravy vstavby u pri spracovan projektu je potrebn zvoli nenron technolgie vstavby, ktor doku za odbornho vedenia vykonva aj nekvalifikovan pracovnci zrmskych komunt. Odpora sa, aby pod gestorstvom podpredsedu vldy SR pre udsk prva a nrodnostnmeniny zabezpeovali rekvalifikciu nazamestnanch rmskych obanov vrtane sprostredkovania prce apotrebnej administratvy odbornci pracujci vkomunitnch centrch vintencich veobecne platnch postupov apredpisov stanovench Ministerstvom prce, socilnych vec arodiny SR. Najdleitejm zpohadu tejto publikcie prruky je zkaz priestorovej segregcie. Lokalizcia vstavby nesmie prehlbova priestorov asocilnu segregciu, ale mus by prostriedkom integrcie obyvateov dotknutej komunity. Toto je meraten vzdialenosou od obce aprstupom kverejnm slubm vyuvanm spolone majoritnou iminoritnou komunitou vobci.4 Vroku 2006 vydalo vtedajie Ministerstvo vstavby aregionlneho rozvoja SR metodick publikciu Postupy prpravy avzorov projekty vstavby bytov niieho tandardu. Publikcia bola vydan vnadvznosti na vldnu Dlhodob Koncepciu. Spostupom rokov by bolo vhodn vyda podobn prruku, ktor by zohadovala vvojov ako aj technologick posun a zodpovedala by aktulnemu prvnemu vzahu a to aj vzhadom na legislatvu E zrove by zohadnila zmeny, urujce podmienky poskytovania dotci na byty niieho tandardu. Napriek tomu je vemi uiton vtom, e detailne mapuje podmienky apostup pre samosprvy, ktor maj zujem ovstavbu. Eventulna aktualizcia projektov by znamenala aj uetrenie finannch prostriedkov na projektov dokumentciu. Vsasnosti je mon si poda iados na dotciu na vypracovanie projektovej dotcie vrmci vzvy 31

radu vldy SR na podporu socilnych akultrnych potrieb arieenia mimoriadne nepriaznivch situci rmskej komunity. Vzvu kadorone vyhlasuje rad splnomocnenca vldy SR pre rmske komunity. Urujcim dokumentom pokia ide osasn koncepcie je momentlne platn Koncepcia ttnej bytovej politiky do roku 2015 Schvlen uznesenm vldy SR . 96 z3. 2. 2010. Okrem inch vyleuje psobnos ttu, samosprvnych krajov a samotnch miest a obc. Psobnos obc je zameran najm na vytvranie priestorovch podmienok pre rozvoj bvania vrmci zemnho rozvoja sdiel. Zo strany obc je potrebn najm: zabezpeova obstarvanie, schvaovanie aaktualizovanie zemnoplnovacej dokumentcie obc a zn; spracovva programy rozvoja bvania obce vrtane programov obnovy bytovho fondu vslade splatnou zemnoplnovacou dokumentciou, ktor mu by sasou programu hospodrskeho asocilneho rozvoja obce avytvra vhodn podmienky pre ich realizciu; koordinova sastnkmi procesu rozvoja bvania zabezpeovanie pozemkov avstavbu technickej infratruktry pre vstavbu bytov; vytvra podmienky pre obnovu bytovho fondu aobnovu obytnho prostredia aaktvne spolupsobi pri zvyovan povedomia obyvatestva o zodpovednosti za stav avzhad bytovho fondu aobytnho prostredia; vies databzu ostave bvania, bytovho fondu apotrebe bytov v obci; pri rozvoji bvania zohadova konkrtnu potrebu obyvatestva zisovan na zklade prieskumov o relnomdopyte po bvan v obci; skvalitova sprvu a hospodrenie sobecnm bytovm fondom; 32

vybudova na obecnch (mestskch) radoch najm vch miest odborn tvary, ktor bud ma vo svojej psobnosti starostlivos orozvoj bvania aposkytovanie informci a metodickej pomoci tkajcej sa hospodrenia sbytovm fondom. Potencilnym zdrojom rozrenia bytovho fondu s aj rekontrukcie nevyuvanch nebytovch priestorov a vyuitie bytov vyatch zrznych dvodov zbytovho fondu. Ide o lacnejie formy zskania bytov ako novou vstavbou, o svis najm svyuitm existujcej infratruktry. Hlavn loha pripad miestnym samosprvam, ktor musia iniciova tieto procesy vsvislosti s prenesenou kompetenciou stavebnho radu a sprvcu dane znehnutenosti. Verejn njomn sektor by mal sli predovetkm pre zabezpeenie socilneho bvania, ateda by mal by vyuvan takmi obyvatemi, ktor si nemu obstara bvanie na vonom trhu. Zuvedenho dvodu by mal tento sektor fungova na princpe neziskovosti, aby hospodrenie snm nebolo stratov, ale zrove aby takto bvanie bolo cenovo dostupn. Njomn vtomto sektore by malo pokrva vetky nklady spojen sobstaranm aprevdzkou njomnch bytov pri repektovan princpu o najniej obstarvacej ceny. Repektovanie tchto princpov si vyaduje, aby bolo takto bvanie ponkan obcami aneziskovmi organizciami spriamou alebo nepriamou asou finannch zdrojov ttu pri jeho vstavbe. Koncepcia ttnej bytovej politiky zrove obsahuje ambciu aby socilne bvanie bolo v alom obdob legislatvne definova poda uritch technickch, ekonomickch a socilnych kritri, aby bolo jednoznane identifikovaten. Do kategrie socilneho bvania mono zahrn: njomn byty vo verejnom njomnom bytovom sektore vrtane malometrnych bytov urench napr. ako prv bvanie pre mlad rodiny stm, e nrok na takto

33

bvanie bud ma len domcnosti do stanovenej vky prjmov; byty a in formy bvania pre domcnosti snzkymi prjmami askupiny so pecifickmi potrebami, ako napr. byty pre obanov vsocilnej ndzi, sakm zdravotnm postihnutm, osamelch rodiov starajcich sa omalolet deti, mnohodetn rodiny, obanov po ukonen stavnej alebo ochrannej vchovy, obanov sproblmami socilneho zalenenia aobanov bez prstreia; byty niieho tandardu pre marginalizovan skupiny obyvatestva; byty pre bvanie starch ud, ktorch vstavbu bud koordinova vyie zemn celky, priom pri spsobe financovania apri vbere budcich uvateov sa bude vychdza zmajetkovch pomerov budcich uvateov.5 Sasn defincia socilneho bvania sa nachdza vzkone 443/2010 odotcich na rozvoj bvania aosocilnom bvan, ktor vymedzuje socilne bvanie takto: Socilne bvanie je bvanie obstaran spouitm verejnch prostriedkov uren na primeran audsky dstojn bvanie fyzickch osb, ktor si nemu obstara bvanie vlastnm priinenm aspaj podmienky poda tohto zkona. Socilne bvanie je aj bvanie alebo ubytovanie financovan spouitm verejnch prostriedkov aposkytovan vrmci starostlivosti poda osobitnch predpisov. Stratgia Slovenskej republiky pre integrciu Rmov do roku 2020 (Stratgia), bola prijat Vldou SR uznesenm slo 1 prijat da 11. 1. 2012. Je momentlne platnm koncepnm materilom. Reprezentuje uiton teoretick rmec pre nhad na problematiku Marginalizovanch Rmskych komunt vSlovenskej republike na rovni Vldy SR. Zrove ukotvuje rieenia akoncepciu do irej roviny Eurpskej nie. Eurpska 34

nia vsnahe eli hospodrskej krze prijala vroku 2010 stratgiu Eurpa 20206, ktor ako jednu zhlavnch iniciatv definuje Eurpsku platformu na boj proti chudobe. Jej ciele s zabezpei hospodrsku, socilnu, zemn sdrnos, zvyova povedomie a uzna zkladn prva ud ijcich v chudobe a eliacich socilnemu vyleniu, umoni im dstojn ivot a aktvnu as na ivote spolonosti. Snahou je vytvori platformu pre spoluprcu, partnersk hodnotenie, vmenu osvedench postupov ausilova sa oeliminovanie socilneho vylenia. Rovnako prija konkrtne opatrenia, a to aj prostrednctvom cielenej podpory zo trukturlnych fondov, najm z Eurpskeho socilneho fondu. Na vntrottnej rovni sa oakva, e lensk tty bud podporova opatrenia zameran na rieenie osobitnch okolnost mimoriadne ohrozench skupn (napr. rodn s jednm rodiom, menn, rmskych komunt, ud s postihnutm a ud bez domova) a vyuva svoje systmy socilneho zabezpeenia a dchodkov systmy v plnej miere s cieom poskytn primeran podporu prjmu a zabezpei prstup k zdravotnej starostlivosti. Stratgia Eurpskej nie Eurpa 2020 na zabezpeenie inteligentnho, udratenho a inkluzvneho rastu vytvra priestor pre ekonomick a socilnu integrciu najpoetnejej meniny vEurpskej nii Rmov, konkrtne spolonho Eurpskeho rmca Eurpa 2020. Zaujmav zpohadu samosprv pre nastavovanie verejnch politk me by teoretick prstup Stratgie. Predloen stratgia je zaloen na potrebe prechodu od pasvnej starostlivosti ttnych asamosprvnych orgnov smerom k aktivizujcej pomoci. Tento prechod vak nem ma podobu retriktvnych opatren uplatujcich sankcie, ale m by zameran na prekonanie irokospektrlneho vyluovania, ktormu s vystaven prslunci marginalizovanch rmskych 35

komunt, rmskych komunt avniektorch dimenzich Rmovia veobecne. Stratgia vldy SR je zaloen na snahe minimalizova vplyv jednotlivch typov vylenia vo vzahu krmskym komunitm a rozvin politiku integrcie. Integrcia spolu snediskriminciou7 s zkladnm smerovanm vprstupe krmskej populcii na vetkch rovniach. Zo strany Rmov armskych komunt je stratgia zaloen na princpe vytvrania relnych monost na aktivizciu sa jednotlivca alebo komunity, vsledkom ktorej by malo by zmenenie rozdielov medzi rmskou populciou avinovou spolonosou. Nediskrimincia je stavebnm prvkom asasou ostatnch princpov tvorby politk zameranch na inklziu Rmov. Znenie diskrimincie azlepenie rovne dodriavania udskch prv je organickou sasou stratgie a jej zmerov. Odstraovanie diskrimincie vo vetkch jej podobch (trukturlna, intitucionlna, priama, nepriama...) je podmienkou alebo sprievodnm javom procesov destigmatizcie, desegregcie, degetoizcie, posilovania solidarity, dodriavania zkonnosti, ako aj partnerstva, komplexnosti aostatnch imlementanch princpov. Princp nediskrimincie umouje zamera sa tak na problmy cieovch skupn ako potencilnych obet diskrimincie, ako aj vinovej spolonosti, zhadiska zvyovania jej citlivosti voi diskrimincii, odbravania stereotypov apredsudkov ako spaov diskriminanho sprvania. Zrove jeho uplatovanie vyaduje dsledne zohadova existujcu viacnsobn diskriminciu rmskej populcie, t. j. sinn psobenie viacerch dvodov diskrimincie, ke okrem etnicity je znevhodujcim faktorom aj rod avek. Vtakchto prpadoch ide o viacnsobn diskriminciu rmskych ien, det, i starch, ale aj in mon dvody diskrimincie Destigmatizova prslunkov stigmatizovanch skupn znamen dosiahnu v dominujcej skupine, aby pristupovala ku kadmu lenovi stigmatizovanej skupiny individulne 36

a posudzovala ho na zklade jeho skutonho sprvania a innosti. Destigmatizcia by mala prebieha v rovine intitucionlnej aj vrovine bezprostrednch socilnych vzahov. Nstrojom by mal by nestigmatizujci, neutrlny prstup radnkov verejnej sprvy kvkonu svojich innost a vchova ktolerancii vcelej spolonosti. Segregcia znamen zoskupovanie osb, ktor maj podobn socilne znaky, v uritom priestore geografickom, alebo socilnom. Segregcia tak vo svojich dsledkoch znamen vrazn socilnu izolciu jednej skupiny od druhej. Predkladan stratgia sa sna predchdza segregcii geografickej, spojenej sbvanm na uritom teritriu, ako aj segregcii socilnej, ktor znamen odlenenie vuritom socilnom priestore, najmv oblasti vzdelvania aprstupu na trh prce. Predkladan stratgia nazer na sasn segregciu marginalizovanch rmskych komunt na Slovensku ako na vsledok procesu, v ktorom tieto dimenzie boli prepojen aje problematick ich od seba odliova. Vloklnych podmienkach me prs ksitucii, kedy je problematick, alebo nemon vyhn sa segregcii. Priestorov segregcia vtakom prpade me by akceptovan (napr. ako doasn rieenie) za predpokladu, e ostatn procesy s smerovan ksocilnemu zaleneniu. Proces getoizcie m svoje trukturlne priny, na ktor jedinec nem zsadn vplyv. Vntorn podstata getoizcie vedie kneustlemu prehlbovaniu arozirovaniu geta. Vdsledku marginalizcie, stigmatizcie a segregcie had postihnut skupina miesto, kde bude prijat, kde ju nikto nebude odsudzova, stigmatizova ani ohrozova. Ztohto dvodu sa presahuj na miesto, kde ij udia sim podobnmi charakteristikami. Takto miesto je vak vinou mimo oblas, vktorej sa bene zdriavaj udia zvinovej spolonosti, at ho asom zan vnma ako miesto, kam nie je dobr chodi. Tmto spsobom dochdza kobojstrannmu uzatvraniu miesta. 37

Postupujci proces getoizcie sa d zobrazi ako pirla predstv majority ovlastnostiach vyluovanej skupiny. Ktomu, e tieto predstavy sa napaj, dochdza predovetkm kvli akcim, ktor zkonite vzbudzuj reakciu na strane vyluovanch. pirlovitos znamen vtomto prpade to, e na zaiatku existuje relatvne vek priestor, ktor majorita sminoritou zdiea, tento priestor sa vak systematicky zuuje apriestor pre zalenenie vylench sa minimalizuje. Proces getoizcie m niekoko etp, ktor predloen stratgia povauje za prejavy a dsledky getoizcie stigmatizcia skupiny, jej vylenenie, socilne vylenie, represia voi nej a prpadn fyzick nsilie. Degetoizcia tak znamen prerui opsan gradciu socilneho vyluovania avrti sa do poiatonho bodu, kde sa zane postupne rui stigmatizcia celej skupiny ak lenom skupiny sa pristupuje individulne abez predsudkov. Getoizcia ako zavenie negatvnych javov spojench so stigmatizciou asegregciou vdy vo svojich dsledkoch vedie aj ksocilnemu prepadu aalm neiaducim javom, preto je nevyhnutn pri inklzii marginalizovanch rmskych komunt striktne aplikova tento princp.8 Implementanm mechanizmom s Revidovan nrodn akn pln Dekdy zaleovania rmskej populcie 20052015 na roky 2011-2015 schvlen Vldou SR uznesenm slo 522/2011. Zver Napriek tomu, e sa zpohadu samosprvy mu koncepn astrategick materily na ttnej rovni zda ako prli vzdialen realite, sktorou sa stretvaj vkadodennch situcich starostovia miest aobc. Treba podotkn, e koncepcie azkladn princpy musia by repektovan aje vhodn sa na nich odvolva pri iadostiach ofinann i administratvnu pomoc vsitucich akmi s naprklad aj usporiadanie majetko38

prvnych vzahov pozemkov. Ztchto materilov jasne vyplva, e zatia o tt si uvedomuje potrebu pomha pri usporiadan majetkovch vzahov, zrove vak je vetka zodpovednos prve na pleciach obc. Je to preto na zodpovednosti samosprv postara sa osvojich obanov vrmci monost, ktor s kdispozcii. Povinnos postara sa oobanov vmeste i obci vyplva ako zo zkonnch podmienok tak aj sudskej amorlnej zodpovednosti voi, obanov vdemokratickej spolonosti. Plat tu striktn obiansky asocilny princp, kde etnick i akkovek in prslunos nehr rolu. Poznmky: 1. Dlhodob koncepcia bvnia pre marginalizovan skupiny obyvatestva a model jej financovania, prloha . 1, str. 2, dostupn na http://www.build.gov.sk/mvrrsr/index. hp?id=17&cat=266&comment=2317 2. Zabezpeenie-reverzn hypotka, HNonline.sk, http://investor. hnonline.sk/c1-24953990-zabezpecenie-reverznahypoteka 3. M. Hojsk, Evalucia programu obecnch njomnch bytov vrmskych osdleniach, dostupn na http://www. nadaciamilanasimecku. sk/fileadmin/user_upload/ dokumenty/Ine/Evalu__cia_FINAL.pdf 4. Dlhodob koncepcia bvnia pre marginalizovan skupiny obyvatestva a model jej financovania, prloha . 1, str. 10, dostupn na http://www.build.gov.sk/mvrrsr/index. php?id=17&cat=266&comment=2317 5. Koncepcia ttnej bytovej politiky do roku 2015, dostupn na http://www.build.gov.sk/mvrrsr/index. php?id=1&cat=79 6. http://eur-lex. europa.eu/LexUriServ/LexUriServ. do?uri=COM:2010:2020:FIN:SK:PDF 7. Diskrimincia znamen, e s uritou osobou prpadne 39

skupinami osb sa neopodstatnene zaobchdza v konkrtnych oblastiach inak (menej priaznivo), ako by sa s ou alebo nimi zaobchdzalo, ak by nebola/ li nositekou/mi istho znaku, ktor ju/ich odliuje a ktor neme/u ovplyvni (vek, rasa pohlavie, etnicita...). Diskrimincia poruuje zsadu rovnosti prva a repektovanie udskej dstojnosti. 8. Stratgia Slovenskej republiky pre integrciu Rmov do roku 2020, dostupn na: http://www.romovia.vlada.gov. sk/data/files/8477.pdf

40

Vierka Ivaninov a Pavol Hric Koice Pozemkov pravy (PP) Pozemkov pravy s vsasnosti jedinm komplexnm organizanm nstrojom usporiadania pozemkovho vlastnctva ale aj racionlneho priestorovho usporiadania vidieckej krajiny. Predstavuj irok komplex opatren prvneho, technickho, ekonomickho a ekologickho charakteru, ktorch cieom je znenie rozdrobenosti a nevysporiadanosti pozemkovho vlastnctva a optimlne priestorov a funkn usporiadanie pozemkov z hadiska vyuvania ponohospodrskej pdy, ekologickej stability a biodiverzity krajiny. Na projekty pozemkovch prav sa vyuvaj zdroje zo ttneho rozpotu zkapitoly MPSR alebo aj zdroje fondov E. Prehad vyhlsench azrealizovanch P sa nachdza na strnke Obvodnch pozemkovch radov. Uveden dokumentcia obsahuje postupy, ktor umonili vysporiada stovky pozemkov, pozemky vlastnkov aj svemi malmi vlastnckymi podielmi. Cez internetov strnku www.land.gov.sk a cez portl obvodnch pozemkovch radov, alebo krajskch pozemkovch radov, je mon zska zoznam katastrlnych zem, v ktorch prebieha konanie pozemkovch prav. Tento zoznam by mal by pre astnkov konania priebene aktualizovan a mal by by zdrojom zkladnch informci (etapy rieenia, rozhodnutia a podobne). Preo s potrebn pozemkov pravy Uvanie pozemkov vobdob rokov 1948 a 1990 bolo zameran na vekovrobn formy hospodrenia bez zohadnenia skutonho vlastnctva pozemkov. Ponohospodrstvo sa rozvjalo smerom, ktor postupne oddelil vlastnctvo pdy od 41

jej uvania do tej miery atm spsobom, e vlastncke prvo pozemkov sa prestalo vprocese vroby prakticky repektova (aj na zklade legislatvnych predpisov) aekonomicky realizova. Zrovnoprvnenm foriem vlastnctva po roku 1990, ke vlastncke prvo vetkch vlastnkov m rovnak zkonn obsah aochranu, sa vytvorili zkladn predpoklady prechodu na trhov ekonomiku ako podmienky pre stabilizciu hospodrskych, socilnych aekologickch podmienok vidieka. Uplatnenie trhovho mechanizmu vponohospodrstve si vyaduje komplexn usporiadanie pozemkovho vlastnctva. Prvna opora Pozemkov pravy s vykonvan radne vedenm konanm v rmci uritho zemia (obvodu pozemkovch prav) v spoluprci s astnkmi pozemkovch prav. Konanie je upraven poda zkona 330/1991 Z.z.o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch v znen neskorch predpisov, alie podrobnosti ustanovuje MN 74.20.73.47.00 Metodick nvod na na vykonvanie geodetickch innost pre projekt pozemkovch prav. Obsah Obsahom pozemkovch prav v obvode pozemkovch prav je zistenie a nov usporiadanie vlastnckych a uvacch pomerov a nov rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo in pravy pozemkov) a s tm svisiace technick, biologick, ekologick, ekonomick a prvne opatrenia svisiace s novm usporiadanm prvnych pomerov za elom zlepi ivotn podmienky vidieckeho obyvatestva a usporiada vlastncke vzahy k pde. el a ciele pozemkovch prav 42

Pozemkov pravy sa zaoberaj principilnymi otzkami truktry racionlneho vyuvania, usporiadania vlastnckych vzahov k pde, ochrany akvality krajinnho prostredia vobvode pozemkovch prav ako aj vylepenm celej infratruktry Poda zkona 330/1991 Z.z. je mon ich vykona za elom: inventarizcie nehnutenosti a vlastnckych vzahov ak dolo k podstatnm zmenm vo vlastnckych a uvacch pomeroch v obvode pozemkovch prav usporiadania vlastnckych a uvacch pomerov a odstrnenia prekok ich vkonu vyvolanch historickm vvojom pred innosou tohto zkona ak sa v K vylenilo do bezplatnho doasnho nhradnho uvania viac ako 25 percent vmery ponohospodrskej pdy ak m djs k investinej vstavbe rieenia dsledkov ivelnej pohromy obnovenia alebo zlepenia funkci ekologickej stability v zemnom systme

43

Niektor zkladn pojmy zkona 330/1991 Z.z. o pozemkovch pravach Obvod pozemkovch prav aprojektu pozemkovch prav - obvod pozemkovch prav je zemn as uren hranicami vktorej sa bud realizova pozemkov pravy priom priebeh hranc obvodu pozemkovch prav a zisovanie zmien druhov pozemkov poda skutonho stavu v terne vykonva komisia, ktor zriauje obvodn pozemkov rad. Obvodom pozemkovch prav je zvyajne cel katastrlne zemie, ale obvod me by stanoven aj inak, napr. s prihliadnutm na ucelen lesn asti; Niektor pozemky mu by zobvodu vyat, napr. pozemky vyhraden pre obranu ttu, vodohospodrske diela, psma hygienickej ochrany vodnch zdrojov, dianice, cesty, eleznice, cintorny, stavebn pozemky, dobvacie zemia vhradnch losk, chrnen zemia a ich ochrann psma, archeologick lokality a vznamn asti zemnho systmu ekologickej stability. Zdvodu vyatia niektorch pozemkov zpozemkovch prav obvod projektu spravidla nie je svislm plonm tvarom; Do obvodu PP mono zahrn aj pozemky, ktor svoju polohu, tvar a vlastnctvo nemenia, ak je to eln pre vytvorenie svislho mapovho diela, bude ale pre ne plati osobitn reim pri ktorom sa hodnota pozemku ani porastu na om neuruje ani sa nezohaduj bytky pre spolon zariadenia Komisia - je vzmysle tohto zkona organizan tvar, ktor zriauje vetape spracovania vodnch podkladov sprvny orgn. Pre innos komisie platia nasledujuce pravidl: je zloen z z dvoch zamestnancov sprvneho orgnu, jednho zamestnanca orgnu katastra, jednho zstupcu ttnej sprvy na seku lesnho hospodrstva, jednho 44

zstupcu obce a jednho zstupcu navrhovatea almi lenmi komisie mu by poda potreby zstupca predstavenstva astnkov prpadne zstupca prpravnho vboru, zstupca obvodnho radu ivotnho prostredia,... predsedu komisie vymenva a odvolva riadite sprvneho orgnu rokovania komisie zvolva predseda poda potreby psomnou pozvnkou z kadho rokovania komisie sa vyhotov psomn zpisnica uznesenie komisie, uveden vzpisnici je zvzn v prpade rozdielnych stanovsk lenov komisie sa zveren stanovisko ur hlasovanm, rozhoduje vina prtomnch lenov komisie, vprpade rovnosti hlasov je rozhodujci hlas predsedu komisie komisia si me vyiada prostrednctvom sprvneho orgnu odborn stanovisk Zdruenie astnkov pozemkovch prav - je prvnick osoba, zloen z astnkov pozemkovch prav, za elom spoluprce pri projekte pozemkovch prav. Na innos zdruenia dohliada obvodn pozemkov rad. Vznik a znik zdruenia: zdruenie vznik na prvom zhromaden astnkov pozemkovch prav pred ustanovenm zdruenia astnkov me obvodn pozemkov rad a obec zvola astnkov na prerokovanie obvodu pozemkovch prav, pozemkov z nich vyatch a dvodov pozemkovch prav zdruenie astnkov sa eviduje v registri zdruen astnkov pozemkovch prav na prslunom obvodnom pozemkovom rade, kde sa zapisuj identifikan daje (nzov, sdlo, orgny, dtum zpisu a vmazu, vzniku a zniku zdruenia) 45

 vntorn pomery zdruenia astnkov upravia stanovy, ktor schvauje zhromadenie astnkov zdruenie astnkov zanik uznesenm zhromadenia astnkov po vybudovan vetkch v projekte pozemkovch prav plnovanch spolonch zariaden a opatren lohy zdruenia: spolupracuje pri prprave a prerokvan vodnch podkladov, projektu pozemkovch prav a postupu jeho vykonania podiea sa na financovan projektu pozemkovch prav nevykonva innosti na el podnikania a nadobudnutia zisku. Zhromadenie astnkov pozemkovch prav: je najvym orgnom zdruenia astnkov ustanovujce zhromadenie astnkov zvolva obvodn pozemkov rad a obec po nariaden alebo povolen pozemkovch prav verejnou vyhlkou Predstavenstvo zdruenia: je vkonnm orgnom zdruenia zastupuje zdruenie astnkov v konan o pozemkovch pravch lenov predstavenstva vol zhromadenie astnkov zloenie predstavenstva mus zodpoveda zloeniu astnkov predstavenstvo vol zo svojich lenov predsedu predstavenstva, ktorho me kedykovek odvola funkcia lena predstavenstva a odbornch sekci je estn predstavenstvo zvol zhromadenie astnkov, ak ho o to poiada jedna tretina astnkov alebo obvodn pozemkov rad. Obvodn pozemkov rad je vdy astnkom zvolanho zhromadenia 46

 predstavenstvo me na plnenie svojich loh zriaova odborn sekcie predstavenstvo vol zo svojich lenov predsedu predstavenstva, ktorho me kedykovek odvola Orgny ttnej sprvy voblasti pozemkovch prav: Ministerstvo pdohospodrstva SR Krajsk pozemkov rady Obvodn pozemkov rady Krajsk pozemkov rady a obvodn pozemkov rady Krajsk pozemkov rady a obvodn pozemkov rady boli zriaden zkonom NR SR . 518/2003 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon SNR . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch v znen neskorch predpisov a o zmene niektorch zkonov. Krajsk pozemkov rad: je prvnick osoba, rozpotov organizcia ttu zapojen finannmi vzahmi na rozpoet Ministerstva pdohospodrstva SR radi a za jeho innos zodpoved prednosta krajskho pozemkovho radu, ktorho vymenva a odvolva vlda SR na nvrh ministra pdohospodrstva SR. Krajsk pozemkov rad v zmysle zkona 330/1991 Zb.: riadi a kontroluje vkon ttnej sprvy na seku pozemkovch prav a na seku ochrany ponohospodrskej pdy uskutoovan obvodnmi pozemkovmi radmi, vypracva koncepciu pozemkovch prav a ochrany ponohospodrskej pdy v rmci svojej psobnosti, je odvolacm orgnom vo veciach, v ktorch rozhodol v 47

prvom stupni obvodn pozemkov rad, navrhuje ministerstvu zriadenie alebo zruenie stleho alebo doasnho pracoviska obvodnho pozemkovho radu, rozhoduje v pochybnostiach o tom, kto je povinnou osobou poda 21b ods.1 zkona . 229/1991 Zb. v znen neskorch predpisov, rozhoduje o nmietkach voi projektu pozemkovch prav ( 13 ods. 4) poda zkona . 330/1991 Zb. v znen neskorch predpisov rozhoduje o nmietkach voi projektu pozemkovch prav poda zkona . 64/1997 Z. z., ( 6 a 17 zkona . 64/1997 Z. z. o uvan pozemkov v zriadench zhradkrskych osadch a vyporiadan vlastnctva k nim v znen nlezu stavnho sdu Slovenskej republiky) udeuje shlas k nvrhom neponohospodrskeho pouitia ponohospodrskej pdy v rmci svojej zemnej psobnosti, vyjadruje sa k zmerom a nvrhom neponohospodrskeho pouitia ponohospodrskej pdy v rmci svojej zemnej psobnosti, Krajsk pozemkov rad v zmysle zkona 220/2004 Z.z.: koordinuje spoluprcu s pdnou slubou pri uplatovan tohto zkona, spracva a ministerstvu predklad informciu o bytkoch ponohospodrskej pdy v rmci zemnho obvodu kraja. Obvodn pozemkov rad (OP): kon a rozhoduje v administratvnoprvnych veciach samostatne, riadi a za jeho innos zodpoved riadite obvodnho pozemkovho radu, ktorho vymenva a odvolva vlda 48

SR na nvrh ministra pdohospodrstva SR. Obvodn pozemkov rad v zmysle zkona 330/1991 Zb.: oganizuje vykonvanie pozemkovch prav, rozhoduje v sprvnom konan o pozemkovch pravch, zabezpeuje vypracovanie vodnch podkladov, nvrhov projektov pozemkovch prav a vykonvanie schvlenho projektu pozemkovch prav, zabezpeuje prce spojen s realizciou spolonch zariaden a opatren ( 12 ods. 4) budovanch v rmci pozemkovch prav, spolupracuje s miestnymi orgnmi ttnej sprvy na seku katastra nehnutenost, najm pri zskavan podkladov z katastra nehnutenost, predklad podklady na zpis zmien do katastra nehnutenost schvlench vykonanm projektu pozemkovch prav, pln lohy pri vydvan nehnutenosti oprvnenm osobm poda osobitnho predpisu (zkona .229/1991 Zb. v znen neskorch predpisov), zabezpeuje prce na obnove evidencie pozemkov a prvnych vzahov k nim, vydva daje o bonitovanch pdno-ekologickch jednotkch a predklad ich na zpis do katastra nehnutenost, pln lohy poda osobitnho predpisu (zkona . 180/1995 Z. z. v znen neskorch predpisov), rozhoduje v sprvnom konan o ochrane ponohospodrskej pdy, vyjadruje sa k zmerom a nvrhom neponohospodrskeho pouitia ponohospodrskej pdy v rmci svojho zemnho obvodu, vydva stanovisko k pouitiu ponohospodrskej pdy na 49

dobu kratiu ako jeden rok, schvauje projekt mimoriadnych agrotechnickch opatren na ponohospodrskej pde, vedie register zdruen astnkov pozemkovch prav, ktor vznikaj na ustanovujcich zhromadeniach astnkov pozemkovch prav, rozhoduje o navrten vlastnctva k pozemkom, poskytuje informcie v zmysle zkona . 211/2000 Z.z. o slobodnom prstupe k informcim a o zmene a doplnen niektorch zkonov astnci pozemkovch prav Vlastnci pozemkov podliehajcich pozemkovm pravm; Njomcovia pozemkov podliehajcich pozemkovm pravm; Vlastnci ostatnho nehnutenho ponohospodrskeho majetku nachdzajceho sa v obvode pozemkovch prav; Fyzick osoby a prvnick osoby, ktorch vlastncke alebo in prva mu by pozemkovmi pravami dotknut; Investor ak ide o pozemkov pravy zdvodu investinej vstavby; Slovensk pozemkov fond; Sprvca lesnho majetku vo vlastnctve ttu; Obec alebo vy zemn celok. Slovensk pozemkov fond - vznikol 1. janura 1992, je prvnickou osobou zapsanou v obchodnom registri, ktor kon poda zkona 330/1991 Z.z. v znen zmien vo verejnom zujme, sdlom pozemkovho fondu je Bratislava. Pozemkov fond me zriaova zemn organizan tvary a urova ich sdla. Slovensk pozemkov fond zastreuje: ponohospodrske nehnutenosti vo vlastnctve ttu a podiely spolonej nehnutenosti vo vlastnctve ttu 50

 pozemky,

ktorch vlastnk nie je znmy okrem pozemkov, ktor s lesnmi pozemkami, ako aj s podielmi spolonej nehnutenosti, ktorch vlastnk nie je znmy

Slovensk pozemkov fond spravuje a naklad s pozemkami, ktor zastreuje v rozsahu stanovenom zkonom 330/1991 v znen zmien: prevdza bezplatne do vlastnctva oprvnench osb pozemky alebo im poskytne finann nhradu, ak im nemono poda tchto predpisov vyda pvodn pozemky uzatvra zmluvy o vmene pozemkov s vlastnkmi, na pozemkoch ktorch je zriaden zhradkov alebo chatov osada poskytuje aliu sinnos pri uplatovan prv oprvnench osb prenajma nehnutenost, ktorch vlastnk nie je znmy prenajma nehnuten majetok na ponohospodrske vyuitie a hospodrenie v lesoch ak sa pri vyleovan ucelench lesnch ast zistia pozemky, ktorch vlastnk nie je znmy alebo ktorho miesto pobytu nie je znme, alebo ak vlastnk svoje prvo neuplatnil, zastupuje tchto vlastnkov pozemkov fond alebo sprvca me stavby a nimi zastavan pozemky, ktor spravuje a o ktor neprejavili zujem oprvnen osoby, preda v obchodnej verejnej sai s predchdzajcim psomnm shlasom ministerstva, ktor ur jej podmienky nehnutenosti vo vlastnctve ttu, na ktorch poda zvznej asti zemnoplnovacej dokumentcie maj by umiestnen verejnoprospen stavby, ktorch stavebnkom bude obec, me pozemkov fond previes len do vlastnctva obce pozemky vo vlastnctve ttu, ktor s uren v zvznej asti zemnho plnu obce na bvanie formou njomnch bytov vo vlastnctve obce, me pozemkov fond previes 51

do vlastnctva obce fond za tt a neznmych vlastnkov kon pred sdom me vlastnka ponohospodrskeho pozemku, ktor tento pozemok neobhospodaruje a chce ho prenaja, na jeho iados zastupova v zmluvnch vzahoch svisiacich s njmom. Za zastupovanie m prvo poadova hradu v sume najviac 20 % z njomnho mohol kupova pozemky, na ktorch boli zriaden hospodrske dvory alebo boli zriaden stavby na zdruench pozemkoch potrebn pre innos drustva do 24. jna 1991 na svojej internetovej strnke zverejuje daje o pozemkoch, ktor s vhodn ako nhradn pozemky poda katastrlnych zem. zemn organizan tvar pozemkovho fondu zverejn daje o takch pozemkoch aj inm vhodnm spsobom prevedie iadateovi nhradn pozemky v porad, v akom s iadosti o vydanie pozemkov doruen poda centrlnej evidencie elektronickej podatene
Pozemkov

Orgny pozemkovho fondu: Orgnmi pozemkovho fondu s Rada pozemkovho fondu a tatutrne orgny (generlny riadite a nmestnk) Rada pozemkovho fondu: je orgn SPF, ktor kontroluje innos a hospodrenie pozemkovho fondu pozostva z 11 lenov, ktorch vol a odvolva Nrodn rada Slovenskej republiky, a to iestich lenov na nvrh vldy Slovenskej republiky a piatich lenov na zklade princpu pomernho zastpenia politickch strn a politickch hnut, za ktor boli poslanci zvolen do Nrodnej rady Slovenskej republiky, na nvrh vboru. Rada zane vykonva svoju innos, ak Nrodn rada 52

Slovenskej republiky zvol vetkch lenov navrhnutch vldou Slovenskej republiky a nadpolovin vinu lenov navrhnutch vborom; povinnos zvoli zvynch lenov rady tm nie je dotknut. funkn obdobie lenov rady je tri roky funkcie lena rady, generlneho riaditea a nmestnka s navzjom nezluiten lenmi rady nemu by zamestnanci pozemkovho fondu. lenstvo v rade je nezastupiten. lenovia rady si spomedzi seba volia predsedu rady a podpredsedu rady innos rady sa riadi rokovacm poriadkom, ktor schvauje rada. rada je oprvnen vyadova od generlneho riaditea akkovek informcie a nahliada do vetkch dokladov a zznamov tkajcich sa innosti pozemkovho fondu predklad sprvu o svojej innosti vboru polrone v termne urenom vborom innosti Rady pozemkovho fondu: kontroluje hospodrenie s prostriedkami pozemkovho fondu kontroluje alie innosti pozemkovho fondu, ak si ich kontrolu vyhrad, prerokva ron sprvu o innosti vntornej kontroly a o sanostiach adresovanch pozemkovmu fondu, schvauje rokovac poriadok rady, uruje audtora na overenie tovnej zvierky pozemkovho fondu, prerokva prvne akty, ktorch obsahom je odplatn alebo bezodplatn prevod alebo prenjom majetku v sprve SPF na in osoby, alej prerokuvva nvrh rozpotu prjmov a vdavkov, tovn zvierku overen audtorom, nvrh na 53

rozdelenie hospodrskeho vsledku pozemkovho fondu, vron sprvu pozemkovho fondu, preetruje sanosti na pozemkov fond. rada me poiada ministerstvo o sinnos pri vkone kontroly alebo pri preetrovan sanosti. Rada me poiada o posdenie innosti alebo postupu pozemkovho fondu nezvislho audtora tatutrne orgny pozemkovho fondu:
tatutrnymi orgnmi SPF s generlny riadite a nmestnk generlneho

riaditea a nmestnka do funkcie vymenva a z funkcie odvolva na nvrh ministra vlda Slovenskej republiky. generlny riadite a nmestnk za vkon svojej funkcie zodpovedaj vlde Slovenskej republiky. generlny riadite riadi innos pozemkovho fondu, rozhoduje o vetkch jeho zleitostiach a za pozemkov fond kon navonok samostatne; prvne akty, ktorch obsahom je odplatn alebo bezodplatn prevod alebo prenjom majetku v sprve pozemkovho fondu na in osoby podpisuj generlny riadite a nmestnk spolone generlny riadite na zklade iadosti poskytne ministerstvu informcie potrebn pre jeho innos v oblasti usporiadania pozemkovho vlastnctva generlneho riaditea poas jeho neprtomnosti zastupuje nmestnk

54

Priebeh konania opozemkovch pravch A) Prpravn konanie Podnet na PP me poda: z dvodu, e dolo k podstatnm zmenm vo vlastnckych a uvacch pomeroch, alebo z inch dvodov obvodn pozemkov rad
astnk

Zaiatok prpravnho konania Prpravn konanie zana oznmenm o zaat prpravnho konania v dotknutch obciach verejnou vyhlkou na obvyklom mieste v obci el prpravnho konania: preverenie dvodov, naliehavosti a hospodrskej elnosti PP urenie hranc obvodu pozemkovch prav urenie pozemkov, ktor s vyat z pozemkovch prav Prpravn vbor: zriauje ho obvodn pozemkov rad v spoluprci s obcou pomha pri urovan obvodu PP a zisovan zujmu vlastnkov v PP navrhuje stanovy zdruenia astnkov zanik zvolenm predstavenstva zdruenia astnkov pozemkovch prav ak predstavenstvo nie je zvolen pln do doby zvolenia jeho funkciu prpravn vbor, ktor eviduje OP v registri astnkov pozemkovch prav innosti OP: V prpravnom konan OP me realizova nasledujce innosti (s vnimkou ak ide o PP z dvodu ivelnch pohrm, kedy sa od tchto postupov upa): 55

 potrebn zisovanie, rokovanie s obcou urenie zvznosti zemnoplnovacch podkladov informovanie

astnkov v mieste konania na obvyklom mieste o plnovanom konan a predbench nkladoch v spoluprci s obcou zriadi prpravn vbor rokovanie s katastrom nehnutenost o o potrebe revzie dajov innosti katastra v prpravnom konan: V prpravnom konan orgn katastra realizuje nasledujce innosti: zabezpe odstrnenie chybnch a doplnenie chbajcich dajov katastra, v prpade ich neodstrnenia v prpravnom konan sa postup a termn odstrnenia tchto nedostatkov stanov v pecifickch podmienkach as dajov oprav a na zklade podkladov dodanch vlastnkom alebo zhotoviteom (napr. odstrnenie dielov parciel, ktor vznikli na zklade evidovania viacerch druhov pozemkov na parcele, zpis stavieb, ku ktorm nie je evidovan prvny vzah,...). orgn katastra zale vzvu vlastnkom, ktorch pozemky s v obvode projektu a nemaj usporiadan vlastncke prva, napr. pozemky v katastri oznaen: kdom prvneho vzahu 9 duplicitn alebo viacnsobn vlastnctvo, aby svoje vlastncke prva rieili sdnou cestou; kdom prvneho vzahu 7, aby usporiadali svoje vlastncke prva Stanovenie pecifickch podmienok: pecifick podmienky s podpsan a potvrden riadkovou peiatkou sprvneho orgnu a orgnu katastra stanovuj spravidla: zsady slovania parciel zhodnotenie kvality katastrlnej mapy a mapy urenho opertu a s tm svisiace skutonosti, postup a nleitosti 56

grafickch vsledkov
zhodnotenie kvality existujceho bodovho poa a stanovenie

poiadaviek na zriadenie, rozmiestnenie a stabilizciu bodov novho podrobnho polohovho bodovho poa organizan zabezpeenie odovzdvania popisnch a geodetickch informci z katastra zhotoviteovi projektu postup prc, ak je sasou projektu as katastrlneho zemia, kde nebol spracovan register termny odstrnenia chb v operte katastra (hluch listy vlastnctva, odstrnenie dielich parciel, slad grafickch a psomnch vmer, seln urenie hranc katastrlneho zemia, seln urenie hranice zastavanho zemia obce, rozdelenie sprvcov pozemkov s nezistenm vlastnkom pre registre zapsan do katastra pred innosou zkona 88/1998),....) a zaatia priebenej aktualizcie sboru geodetickch informci vo vektorovom tvare, in dleit skutonosti Rozhodnutie o povolen alebo nariaden pozemkovch prav: Po zhodnoten prpravnho konania OP vyd rozhodnutie ohadom PP, ktorho obsahom je: obvod PP (vrtane mapovho podkladu) zoznam pozemkov zahrnutch do PP aj vyatch z PP lehota na uskutonenie prvho zhromadenia vlastnkov prpadne zadefinovanie obmedzenia astnkov ak bolo OP-om nariaden (napr. pri zmene vyuitia pozemku a pod) vzva astnkov aby sa v urenej lehote prihlsili o as na pozemkovch pravch, na el spoluprce a uplatnenia svojho prva, vzva vlastnkom pozemkov aby vyjadrili svoj zmer ohadne uvania, ak s pozemky vlastnka v njme ponohospodrskeho, lesnho podniku resp. inho hospodrskeho subjektu, to neplat ak je prslun subjekt v 57

likvidci
vzva vlastnkov podielov spolonej nehnutenosti na urenie

osoby, ktor ich bude v konan o pozemkovch pravch zastupova. Ak takto osobu neuria, tto funkciu vykonva predseda spoloenstva, alebo Slovensk pozemkov fond alebo sprvca ak ide o pozemkov pravy z dvodu usporiadania vlastnckych a uvacch pomerov a odstrnenia prekok ich vkonu vyvolanch historickm vvojom OP prerokuje ich vykonanie s ponohospodrskym a lesnm podnikom resp. s inm subjektom, ktor pozemok obhospodruje

58

B) vodn podklady vodn podklady projektu tvor:

Opert obvodu projektu, ktor pozostva zo: zriaovania bodov, urenia hranc obvodu, mapovania

polohopisu (predmetom mapovania s polohopisn prvky: priebeh hranc drby a druhov pozemkov, chrnench skutonost, dopravn stavby, vody, vodn stavby a zariadenia, IS, ostatn stavby, alie prvky polohopisu: pomnky, kre,.... mapovanie vkopisu (predmetom mapovania s vkopisn prvky) bonitovanch pdno-ekologickch jednotiek v obvode projektu vykon sa v spoluprci s Vskumnm stavom pdoznalectva a ochrany pdy (alej len VPOP) bez ternnej pochdzky alebo s pochdzkou vsledkom je mapa aktualizovanch BPEJ v K autorizovan VPOP
Mapa hodnoty pozemkov hodnota pozemkov v obvode projektu pozemkovch prav sa Aktualizcia

ur poda druhu pozemku vedenho v katastri nehnutenost spresnenho na zklade komisionlneho zistenia v rmci spresovania druhov pozemkov v obvode pozemkovch prava poda bonitovanch pdnoekologickch jednotiek Bonitovan pdnoekologick jednotka je zkladnou mapovou a hodnotovou jednotkou bonitcie ponohospodrskych pd Slovenskej republiky, vlastnosti pdnoekologickej jednotky s vyjadren sedemmiestnym selnm kdom 59

 ak ide o pozemky, ktor svoju polohu, tvar a vlastnctvo v PP

nemenia, hodnota pozemku a hodnota trvalho porastu na om sa neuruje ak sa pri vyrovnan v novch pozemkoch zachov druh pvodnho pozemku, hodnota trvalch porastov sa nemus uri hodnota pozemkov, na ktorch s vybudovan spolon zariadenia a opatrenia a ktor sa stan sasou nvrhu plnu spolonch zariaden a opatren, ur sa poda druhu a bonity priahlch pozemkov, to sa vzahuje aj na spolon zariadenia a opatrenia plnovan v projekte pozemkovch prav Pri tvorbe mapy hodnoty pozemkov sa vychdza z aktualizovanch BPEJ, znaleckch posudkov na lesn pozemky a TTP, vyhlky 38/2005, mp polohopisu a vkopisu a odpora sa poui nasledujci postup: pre lesn pozemky sa pri tvorbe arelov hodnoty pouij arely lesnch dielcov, prp. inch lesnch plch a daje o ich hodnote zo znaleckch posudkov pre druhy pozemkov, ktor tvoria ponohospodrsku pdu sa pri tvorbe arelov hodnoty pouij arely aktualizovanch BPEJ a daje o ich hodnote poda vyhlky 38/2005 Z.z., prpadne daje zo znaleckch posudkov, ak na nich boli ocenen porasty pre plochy, ktor s alebo bud spolonmi zariadeniami a opatreniami (vrtane vodnch plch, zastavanch plch a ostatnch plch) sa arely hodnoty vytvoria samostatne poda druhu pozemku a BPEJ priahlch pozemkov pre ostatn plochy, pre ktor po predolch krokoch ete stle nebol vytvoren arel hodnoty, vytvoria sa arely hodnoty poda BPEJ priahlch pozemkov a pouije sa sadzba z druhho stpca osobitnho predpisu (vyhlky 38/2005 o uren hodnoty pozemkov na ely pozemkovch prav) 60

 ak

po tomto postupe ostali v obvode projektu plochy, ktor nemaj arel hodnoty (mu to by vodn plochy alebo zastavan plochy, ktor nie s a nebud spolonmi zariadeniami) ich hodnota by sa mala stanovi poda osobitnho predpisu (vhlka . 492/2004 o stanoven veobecnej hodnoty majetku) hodnota pozemku stanoven poda vhlky . 492/2004 je spravidla znane vyia ako hodnota pozemkov v obvode projektu stanoven poda vyhlky 38/2005 Tmto postupom sa znemon poskytn vlastnkovi takhoto pozemku primeran nov pozemok, a preto by vlastnk musel by ponechan na pvodnom mieste. Vhodnejie sa jav uri hodnotu tchto pozemkov poda BPEJ priahlch pozemkov spsob urenia hodnoty pozemkov je potrebn pecifikova v zsadch umiestnenia novch pozemkov. Konen spsob stanovenia hodnoty pozemkov sa dohodne so sprvnym orgnom a predstavenstvom zdruenia astnkov vo forme zpisu mapa hodnoty pozemkov pozostva z psomnej asti (technick sprva, znaleck posudky na lesn pozemky a TTP) grafickej asti (mapa hodnoty pozemkov, aktualizovan BPEJ)
Register pvodnho stavu (RPS) Obsah RPS podlieha autorizanmu overeniu, sklad sa z geodetickch a popisnch informcii o nehnutenostiach, z grafickej a psomnej asti je to v podstate spis dajov o vetkch pvodnch nehnutenostiach a prvnych vzahov k nim, uren hodnoty pozemkov a trvalch porastov v obvode projektu pozemkovch prav, ako aj zoznam vlastnkov, uvateov pozemkov a fyzickch a prvnickch osb, ktorch

61

vlastnick alebo in prva mu by pozemkovmi pravami dotknut podkladom na spracovanie registra pvodnho stavu je predovetkm katastrlny opert t.j. daje na listoch vlastnctva, daje zo sboru geodetickch a popisnch informcii, daje zo zbierky listn katastra, resp. daje z pozemkovho katastra ak v zem ete nebol ROEP,zostaven register zohaduje daje katastra nie starie ako 2 mesiace. alm podkladom na spracovanie registra pvodnho stavu s ttne archvy, a etrenie v obci pokia sa v priebehu spracovania registra pvodnho stavu zist, e prslun daj zapsan v katastri si vyaduje opravu v katastrlnom operte (napr. chyby vo vmerch), neodkladne sa vykon ich oprava Zostavenie aschvlenie RPS zostavenie, zverejnenie a schvlenie registra zabezpeuje obvodn pozemkov rad obvodn pozemkov rad zverejn register pvodnho stavu na vhodnom mieste v obci alebo jej asti na 30 dn a doru register pvodnho stavu zdrueniu astnkov zrove doru kadmu astnkovi, ktorho pobyt je znmy, vpis z registra pvodnho stavu /RPS/o pozemkoch vlastnka a porastoch na nich podliehajcich pozemkovm pravm vrtane vpisu spoluvlastnckych podielov a o ich hodnote neznmych vlastnkov, ktorch miesto trvalho pobytu nie je znme, ako aj vlastnkov, ktor si neuplatnili svoje prva zastupuje v konan SPF alebo ttna organizcia lesnho hospodrstva, priom zastupovanie vlastnka ttnou organizciou nezbavuje povinnosti zasla vpis z RPS kadmu znmemu vlastnkovi, ktorho trval pobyt je ku du zverejnenia registra v obci znmy. Zastupujcej 62

organizcii sa doru vpis (iba v digitlnej forme) za vetkch vlastnkov, ktor si svoje prva neuplatnili, a to s dajmi o kadej parcele alebo jej asti, ktor zastupujca organizcia v zmysle zkona spravuje Nmietky voi RPS astnci mu poda obvodnmu pozemkovmu radu psomn nmietky v lehote do 30 dn ak sa nmietky tkaj len urenia hodnoty pozemku a porastov, rozhodne o nich obvodn pozemkov rad ak sa nmietky tkaj preukazovania vlastnctva postupuje sa nasledovne: A) ak vo veci neprebieha konanie na sde a ide o pozemok v uvan domnelho vlastnka (vrtane tch prpadov, ke domnel vlastnk alebo jeho prvny predchodca zdruil pozemok do jednotnho ronckeho drustva alebo ho uva in subjekt) OP me uzna vlastnctvo na zklade iadosti domnelho vlastnka v prpadoch ak: ak nedolo k prvne innmu prevodu len pre nedostatok zpisu do pozemkovej knihy, k iadosti sa doklad prslun doklad potvrdzujci vlastnctvo napr. rozhodnutie o dedistve, zmluva a pod.... ak sa preuke, e v skutonosti dolo k debe uvania nehnutenosti medzi spoluvlastnkmi alebo k vmene pozemkov a k prevodu nedolo len preto, e nebol zachovan predpsan radn postup ak sa preuke, e domnel vlastnk alebo jeho prvny predchodca mal nehnutenos v drbe a doklad o vlastnctve neme predloi, pretoe bu nebolo realizovan 63

zpisov konanie, dolo k strate alebo pokodeniu alebo znieniu katastrlnych alebo pozemkovch opertov B) ak niekto o sebe tvrd, e je vlastnkom pozemku alebo m k nemu in prvo a toto prvo neme preukza prslunou listinou (alej len domnel vlastnk), obvodn pozemkov rad ho odke na konanie pred sdom, ak do zostavenia registra pvodnho stavu sd nerozhodne, obvodn pozemkov rad zape ako oprvnenho domnelho vlastnka C) obdobne sa postupuje pri spore o vlastnctvo k pozemkom, ak do zostavenia registra pvodnho stavu sd nerozhodne, obvodn pozemkov rad zape toho, komu sved posledn zpis v katastri nehnutenost alebo v pozemkovej knihe, alebo poslednho uvatea; obvodn pozemkov rad zrove v registri pvodnho stavu pozna prebiehajce sdne konanie
po

rozhodnut o nmietkach OP register pvodnho stavu schvli

Preberania dajov zRPS do katastra Identifikan daje z registra pvodnho stavu sa preber do katastra nehnutenost na zklade: iadosti obvodnho pozemkovho radu o doplnenie chbajcich a oprave chybnch dajov, potvrdenia o schvlen registra pvodnho stavu zoznamu nesladov

64

Veobecn zsady funknho usporiadania zemia Podklady k zsadm: Nvrh systmu ekologickej stability - ak bol pre zemie vyhotoven a schvlen dokument miestneho zemnho systmu ekologickej stability, podkladom pre veobecn zsady funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav je tento dokument Prieskumy, rozbory - dopravnch pomerov a technickho vybavenia zemia, zemnch vplyvov rozvoja neponohospodrskych innost, rozhranienia lesnej pdy a ponohospodrskej pdy, najvhodnejieho spsobu vyuitia ponohospodrskej pdy a lesnej pdy, zachovania a zvyovania jej rodnosti a produknch schopnost a ochrany pred znehodnotenm, poiadaviek na ochranu prrody a jednotlivch prrodnch zdrojov a pamiatkovej starostlivosti, potreby pravy vodnho reimu, zmien v truktre ponohospodrskych podnikov a lesnch podnikov v svislosti so susednmi katastrlnymi zemiami alebo obvodmi pozemkovch prav Schvlen lesn hospodrske plny zemnoplnovacia dokumentcia Obsah zsad: Urenie pravidiel priestorovho usporiadania afunknho vyuvania vslade szemnoplnovacou dokumentciou Nvrhy alieho vyuvania zemia scieom zladi priestorov poiadavky hospodrskych a inch innost loveka s krajinnoekologickmi podmienkami zemia vymedzenie chrnenej asti krajiny Postup schvlenia zsad: OP zverejn vobci na obvyklom mieste Veobecn zsady 65

funknho usporiadania zemia na 30 dn doru ich zdrueniu astnkov a vyzve astnkov pozemkovch prav, aby sa k nvrhu vyjadrili do 30 dn oznmi vetkm dotknutm orgnom ttnej sprvy, e sa prerokvaj veobecn zsady funknho usporiadania zemia supozornenm povinnosti oznmi svoje stanovisk knvrhu do 30 dn odo da doruenia. Ak sa dotknut orgn v tejto lehote nevyjadr, predpoklad sa, e nem nmietky OP prerokuje nmietky so zdruenm astnkov a poda vsledkov prerokovania rozhodne o schvlen tchto zsad. Rozhodnutie sa doru verejnou vyhlkou po schvlen veobecnch zsad funknho usporiadania zemia OP me zabezpei vstavbu spolonch zariaden a opatren. ttu alebo obci vznik prvo uvania pozemkov navrhovanch na vstavbu spolonch zariaden a opatren, z ktorho vyplva prvo uskutoova vo verejnom zujme vstavbu spolonch zariaden aopatren schvlen veobecn zsady funknho usporiadania zemia nahrdzaj na ely vstavby spolonch zariaden a opatren rozhodnutie o umiestnen stavby, rozhodnutie o vyuvan zemia vypracovan v slade so zvznou asou zemno-plnovacej dokumentcie, rozhodnutie o odat ponohospodrskej pdy a rozhodnutie o vyat lesnho pozemku Postup schvlenia zsad pri ivelnch pohromch: OP zverejn vobci na obvyklom mieste Veobecn zsady funknho usporiadania zemia na 30 dn lehota na podanie nmietok voi veobecnm zsadm funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav je 30 dn odo da ich zverejnenia alebo doruenia OP schvauje zsady na zklade odporania komisie, ktor zriauje vlda Slovenskej republiky na nvrh ministra 66

 schvlenm veobecnch zsad funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav vznik ttu, obci alebo inej osobe, ktor spravuje majetok ttu alebo obce, prvo uskutoova vo verejnom zujme vstavbu v projekte pozemkovch prav navrhnutch spolonch zariaden a opatren

67

C) Zsady pre umiestnenie novch pozemkov Pravidl pre umiestnenie novch pozemkov: pri vbere nhradnch pozemkov sa prihliada najm na prrodn podmienky, vhodn organizciu pdneho fondu, pomer jednotlivch druhov pozemkov, vlastnosti a bonitu jednotlivch pozemkov, ochranu ivotnho prostredia, zemno-plnovaciu dokumentciu nov pozemky maj by svojim druhom, vmerou, bonitou, polohou a hospodrskym stavom primeran pvodnm pozemkom, priom sa prihliada na vhody zskan pozemkovmi pravami pri zmene druhu pozemku z dvodov rieenia protierznych opatren a inch opatren navrhnutch vo veobecnch zsadch funknho usporiadania zemia sa za pvodn druh pozemku povauje navrhovan stav. / Nov urenie hodnoty takhoto pozemku sa vykon v rmci aktualizcie registra pvodnho stavu/ tt prostrednctvom SPF alebo sprvcu na el pozemkovch prav me kpi pozemky alebo spoluvlastncke podiely k pozemkom v obvode pozemkovch prav na el vytvorenia vch celkov alebo pre potreby ttu, ak vlastnci shlasia s predajom. Cena pozemku a trvalho porastu na om sa ur poda vyhlky 38/2005 o uren hodnoty pozemkov a porastov na nich na ely pozemkovch prav ak sa pozemok nachdza za hranicami zastavanho zemia obce v zemiach s tretm, tvrtm alebo piatym stupom ochrany a nie je vo vlastnctve ttu a vlastnk poiada o vyrovnanie v peniazoch, predkupn prvo m tt pozemky alebo spoluvlastncke podiely k pozemkom, ktor tvoria ponohospodrsku pdu vo vmere do 400 m, ktor nemono sceli s ostatnmi pozemkami vlastnka a za ktor nebol uplatnen nrok na vyrovnanie v peniazoch, zlia sa 68

do celku s ostatnmi pozemkami alebo spoluvlastnckymi podielmi vlastnkov do 400 m a ur sa ich spoluvlastncky podiel. Pri uren druhu pozemku na novom pozemku sa vychdza z prevaujceho druhu pozemku pvodnho pozemku; hodnota trvalho porastu sa pritom nezohaduje Osobitn ustanovenia: pozemky, ktor tvoria spolon nehnutenos, mu sa rozdeli, ak s tm shlasia vlastnci nadpolovinej vmery spolonej nehnutenosti rozhodnutm OP mono zriadi alebo zrui podielov spoluvlastnctvo k pozemku rozhodnutm OP sa taktie mu zriadi alebo zanikn in vecn prva k pozemku (zalon prvo, vecn bremeno, predkupn prvo 151a a 151n a 602 Obianskho zkonnka) Pri zriaden inho vecnho prva obvodn pozemkov rad ur mieru zohadnenia ujmy v rozdeovacom plne obmedzenie vyplvajce z inch osobitnch predpisov napr. Zo zkona . 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkovho fondu preber na seba vlastnk novho pozemku Postup schvlenia zsad pre umiestnenie novch pozemkov: OP prerokuje s vlastnkom jeho nvrhy a poiadavky ohadom novch pozemkov poda vsledkov rokovan a poda schvlench veobecnch zsad funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav a miestnych podmienok obvodn pozemkov rad dohodne so zdruenm astnkov zsady na umiestnenie novch pozemkov zsady sa zverejnia verejnou vyhlkou a doruia znmym vlastnkom do vlastnch rk 69

 Zsady na umiestnenie novch pozemkov s platn, ak s nimi shlasia astnci, ktor vlastnia najmenej dve tretiny vmery pozemkov, na ktorch s povolen alebo nariaden pozemkov pravy za shlas sa povauje aj to, ak vlastnk nepod nmietku alebo nmietka je neopodstatnen V zujme plynulho prechodu hospodrenia v novom usporiadan me obvodn pozemkov rad na iados vlastnka schvli umiestnenie novch pozemkov a zaatie hospodrenia na nich u po dohodnut zsad umiestnenia novch pozemkov ete pred samotnm schvlenm PP, ak ide o vlastnka, ktorho nrok na vyrovnanie je nesporn. Toto schvlenie sa oznamuje verejnou vyhlkou.

70

D) Vypracovanie projektu pozemkovch prav Obvodn pozemkov rad po schvlen vodnch podkladov a dohodnutch zsad pre umiestnenie novch pozemkov zad vypracovanie projektu pozemkovch prav. Po dohode s obcou OP v projekte pozemkovch prav vymedz plochy na in innosti, ako je ponohospodrska vroba, ak to vyaduje sasn stav alebo budci rozvoj obce, a ur sa postup ich vyuitia. Samotn Projekt pozemkovch prav sa sklad: zo sprievodnej sprvy obsahujcej rekapitulciu konania z vodnch podkladov a z nvrhu novho usporiadania pozemkov Nvrh novho usporiadania pozemkov sa len alej na Zsady na umiestnenie novch pozemkov (popsan vyie) Pln verejnch a spolonch zariaden a opatren v nadvznosti na miestny zemn systm ekologickej stability s nslednm vypracovanm PD Rozdeovac pln vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu a zoznam vyrovnania v peniazoch Aktualizcia obvodu projektu Pln verejnch a spolonch zariaden a opatren v nadvznosti na miestny zemn systm ekologickej stability Tu patr: pln vyuitia sasnch zariaden a opatren sliacich verejnm alebo spolonm hospodrskym zujmom astnkov a obci pln zriaovania novch zariaden a opatren sliacich verejnm alebo spolonm hospodrskym zujmom astnkov a obci, v nleitostiach aby bol dostatonm 71

podkladom na spracovanie projektovej dokumentcie v projekte pozemkovch prav plnovanch spolonch zariaden a opatren usporiadanie druhov pozemkov primeran prrodnm podmienkam a funknej sptosti prrodnch procesov v uritom krajinnom priestore pravu cestnej siete pravu vodohospodrskych pomerov, zrodovanie, zachovanie a tvorbu krajinnej zelene ochranu archeologickch nlezsk, podmienky pre poovn zver, spolon pasienky a opatrenia potrebn na umonenie obhospodarovania nhradnch pozemkov, ich zveadenie, ochranu pred kodlivmi inkami inch prrodnch faktorov (napr. veternej a vodnej erzie) a civilizanch vplyvov, ako aj na ochranu ivotnho prostredia pred kodlivmi inkami ponohospodrskych technolgi. Verejn zariadenia a opatrenia s najm: zariadenia na rekreciu portov zariadenia, zariadenia na dodvku pitnej vody, istenie odpadovch vd skldky tuhho komunlneho odpadu, alie verejn zariadenia a opatrenia Spolon zariadenia a opatrenia s najm: cestn komunikcie (pon cesty a lesn cesty) sliace na sprstupnenie pozemkov a svisiace stavby (mosty, priepusty, eleznin priecestia a pod.), protierzne opatrenia sliace na ochranu pdy pred veternou erziou a vodnou erziou a svisiace stavby (zatrvnenia, zalesnenia, vetrolamy, vsakovacie psy, terasy, prehrdzky a prieahy), 72

 opatrenia

na ochranu ivotnho prostredia, ktor spovaj hlavne vo vytvoren ekologickej stability a podmienok biodiverzity krajiny (biokoridory, biocentr, interakn prvky, sprievodn zele), vodohospodrske opatrenia, ktor zabezpeuj krajinu pred prvalovmi vodami a podmanm a zabezpeuj zdroj vody na krytie vlahovho deficitu (ndre, poldre, odvodnenia a zvlahy), alie spolon zariadenia a opatrenia Pozemky pre verejn a spolon zariadenia - Pre pozemky uren pre verejn a spolon zariadenia sa dodruj nasledujce pravidl: Potrebu pozemkov na spolon zariadenia a opatrenia znaj vetci astnci, a to poda pomeru ich nrokov na vyrovnanie k hodnote vetkch pozemkov v obvode pozemkovch prav Pozemky na spolon zariadenia a opatrenia z dvodov, ke je potrebn riei dsledky ivelnch pohrm poskytuje tt Pozemky na verejn zariadenia a opatrenia poskytuje ten, komu prejde do vlastnctva alebo sprvy pozemok uren na verejn zariadenia a opatrenia tt tie poskytuje pozemky pre zemn systm ekologickej stability regionlneho a nadregionlneho charakteru, ako aj pozemky na vybudovanie spolonch zariaden a opatren sliacich vodnmu hospodrstvu, najm malch vodnch ndr, prav tokov, zvlahovch zariaden a odvodovacch zariaden. Vlastnkom tchto pozemkov je tt okrem prpadov, ak obvodn pozemkov rad ur inho vlastnka na zklade jeho shlasu v rozhodnut o schvlen projektu pozemkovch prav a sprvu vykonva organizcia poveren ttom alebo organizcia poda osobitnch predpisov/ vlastnctvo k ostatnm pozemkom, na ktorch s umiestnen 73

spolon zariadenia, nadobudne za nhradu obec za nhradu sa povauje vecn plnenie vo forme sprvy a drby spolonch zariaden, ak ide o pecifick spolon zariadenie a opatrenie, obvodn pozemkov rad ur inho vlastnka na zklade jeho shlasu v rozhodnut o schvlen projektu pozemkovch prav/ ak je potrebn pre spolon zariadenia a opatrenia vyleni nevyhnutn vmeru ponohospodrskej pdy, lesnch pozemkov alebo inej pdy, pouij sa najprv pozemky vo vlastnctve ttu v porad pvodn neknihovan pozemky, alie pozemky ttu a pozemky obce. Ak sa v danom zem, v ktorom prebiehaj pozemkov pravy nenachdzaj pozemky vo vlastnctve ttu v potrebnom rozsahu pre spolon zariadenia, me SPF za tmto elom pozemky kpi. Cena pozemku sa ur poda vyhlky 38/2005. pozemky uren na spolon zariadenia a opatrenia nemono scudzi ani zaai, mono ich len v zmysle 108 zkona 57/1996 o stavebnom poriadku vyvlastni vo verejnom zujme. Toto obmedzenie sa potom vyzna v katastri nehnutenost na zklade rozhodnutia o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav. Rozdeovac pln vytyovacieho plnu Umiestovac pln:
riei pln novho usporiadania zemia v obvode projektu je podkladom na samotn vykonanie projektu P podkladmi

vo

forme

umiestovacieho

na vyhotovenie umiestovacieho plnu s: vodn podklady, zsady pre umiestnenie novch pozemkov a pln verejnch a spolonch zariaden a opatren umiestovac pln pozostva z grafickej asti (priestorov umiestnenie novch pozemkov) a psomnej asti (tzv. registra novho stavu) 74

Prerokovanie umiestovacieho plnu: umiestovacieho plnu sa prerokuje s dotknutmi astnkmi pozemkovch prav / Ak sa vlastnk opakovane bez ospravedlnenia rokovania nezastn, povauje sa nvrh novho usporiadania pozemkov s nm za prerokovan / Vsledkom prerokovania bude zpisnica ktor obsahuje najm: identifikan daje astnka, nrok vlastnka vo vmere a hodnote pozemkov, stanovisko astnka, stanovisko zhotovitea, dtum, podpisy astnka a zhotovitea v prpade psomnho shlasu vlastnka s finannm vysporiadanm na zklade iadosti OP kataster zape na list vlastnctva k pvodnm parcelm poznmku o zkaze naklada s pozemkami astnci pozemkovch prav mu po aktualizci obvodu projektu a prerokovan nvrhu umiestovacieho plnu poiada o predben vytenie lomovch bodov novch pozemkov
Nvrh

Aktualizcia obvodu projektu aktualizcia obvodu projektu sa vykon ete pred zverejnenm projektu, t.j. pred schvlenm projektu pozemkovch prav obvodn pozemkov rad aktualizuje obvod pozemkovch prav a register pvodnho stavu tak, aby daje v registri pvodnho stavu a daje v registri novho stavu boli v slade resp. aktualizcia obvodu projektu sa vykon priebene vdy vtedy, ke djde k zmenm hranice obvodu napr. vyatm alch pozemkov z obvodu projektu alebo na zklade zmeny dajov katastra. dokumentcia aktualizcie obvodu projektu sa vyhotov povinne pred schvlenm projektu a po poslednej aktualizcii obvodu projektu po kadej priebenej aktualizcii obvodu projektu zhotovite 75

odovzd spracovan daje sprvnemu orgnu a orgnu katastra do vslednho elabortu sa priloia vetky zznamy merania na aktualizciu obvodu projektu Postup pri schvlen projektu pozemkovch prav poda zkona . 330/1991 Z.z. Pri schvlen projektu pozemkovch prav sa poda zkona 330/1991 Z.z. postupuje nsledovne: projekt pozemkovch prav /PP/ sa na 30 dn zverejn na vhodnom mieste sasne sa PP spolu s vpisom z rozdeovacieho plnu doru kadmu astnkovi, ktorho miesto pobytu je znme, priom vpisy musia by odoslan preukzatenm spsobom (do vlastnch rk) alebo na proti podpis astnci a zdruenie astnkov mu poda obvodnmu pozemkovmu radu nmietky do 30 dn od ich zverejnenia alebo doruenia ak nie s podan nmietky, obvodn pozemkov rad projekt pozemkovch prav schvli, priom za shlas sa povauje nielen ak vlastnk nepod nmietku ale aj ke je nmietka neopodstatnen ak s nmietky podan OP ich prerokuje do 90 dn odo da ich doruenia so zdruenm astnkov a astnkmi ak sa nmietky pri prerokvan nevybavia, obvodn pozemkov rad ich predlo na rozhodnutie krajskmu pozemkovmu radu, ktor o nich rozhodne ak sa pozemkov pravy vykonvaj z dvodu, e dolo k podstatnm zmenm vo vlastnckych a uvacch pomeroch v obvode P, alebo z inch dvodov ako je hospodrenie na pde, obvodn pozemkov rad prerokuje a rozhodne o nmietkach svisiacich s nedodranm zsad pre umiestnenie novch pozemkov alebo podmienok 76

primeranosti ustanovench zkonom, v ostatnch prpadoch sa na nmietku neprihliada, podmienkou schvlenia projektu pozemkovch prav je shlas astnkov, ktor vlastnia najmenej dve tretiny vmery pozemkov, na ktorch s povolen pozemkov pravy ak sa pozemkov pravy vykonvaj z dvodov: odstrnenia prekok historickho vvoja, investinej vstavby, zlepenia ekologickej stability, obmedzenia ponohospodrskej a lesnej vroby vo vyhlsench ochrannch psmach, doasnho nhradnho uvania viac ako 25% vmery ponohospodrskej pdy a z dvodu ak je potrebn riei dsledky ivelnch pohrm shlas astnkov pozemkovch prav s projektom pozemkovch prav nie je potrebn. Obvodn pozemkov rad projekt pozemkovch prav schvli po prerokovan a vybaven nmietok alebo po rozhodnut o nmietkach svisiacich s nedodranm zsad pre umiestnenie novch pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovench zkonom 330/1991 Z.z., v ostatnch prpadoch sa na nmietku neprihliada rozhodnutie o schvlen projektu pozemkovch prav sa oznamuje verejnou vyhlkou

77

E) Vykonanie projektu Procedurlna postupnos: Nariadenie vykonania projektu: schvlen projektu pozemkovch prav obvodn pozemkov rad nariadi jeho vykonanie k nariadeniu pripoj a spolu s nm zverejn so zdruenm astnkov dohodnut postup prechodu na hospodrenie v novom usporiadan
po

Zmeny v projekte: aj po schvlen projektu pozemkovch prav me obvodn pozemkov rad ak si to vyaduje verejn zujem a nezmar sa tm el pozemkovch prav meni alebo dopa rozdeovac pln vo forme umiestovacieho a vytovacieho plnu zmeny sa prerokvaj s astnkmi, ktorch sa zmena tka Schvlenie samotnho vykonania projektu: ete pred samotnm schvlenm vykonania projektu pozemkovch prav obvodn pozemkov rad ur termn, ku ktormu sa aktualizuje register pvodnho stavu na prvny stav spolu s rozdeovacm plnom vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu na zklade vzvy obvodnho pozemkovho radu sprva katastra kvli aktualizci registra pvodnho stavu na prvny stav spolu s rozdeovacm plnom vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu pozastav zpisy do katastra nehnutenost v obvode projektu pozemkovch prav na 90 dn pred predpokladanm termnom schvlenia vykonania projektu pozemkovch prav OP oznmi rozhodnutie o schvlen vykonania projektu 78

 proti

pozemkovch prav verejnou vyhlkou rozhodnutiu o schvlen vykonania pozemkovch prav sa nemono odvola

projektu

rozhodnutie

Zpis do katastra nehnutenost o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav a rozdeovac pln vo forme geometrickho plnu alebo vo forme obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm s listinami, na ktorch zklade sa vykonaj zmeny v katastri nehnutenost

Nadobudnutie vlastnckeho prva, resp. prva na vyrovnanie v peniazoch: vlastnctvo k novm pozemkom sa nadobudne dom prvoplatnosti rozhodnutia o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav alebo neskorm dom urenm v rozhodnut prvo na vyrovnanie v peniazoch sa nadobudne dom prvoplatnosti rozhodnutia o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav alebo neskorm dom urenm v rozhodnut njomn vzahy k pvodnm nehnutenostiam zanikaj dom prvoplatnosti rozhodnutia o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav alebo neskorm dom urenm v rozhodnut Zvznos schvlenho projektu pozemkovch prav: pre vetkch astnkov pozemkovch prav pre rozhranienie pozemkov medzi lesnm pdnym fondom a ponohospodrskou pdou pre zmeny druhu pozemku

79

Schvlen projekt pozemkovch prav je podkladom:

pre zemnoplnovaciu dokumentciu tvorbu lesnch hospodrskych plnov

Pri vstavbe spolonch zariaden a opatren PP sasne nahrdza: rozhodnutie o vyuvan zemia, rozhodnutie o umiestnen stavby, vypracovan v slade so zvznou asou zemnoplnovacej dokumentcie, rozhodnutie o odat ponohospodrskej pdy a rozhodnutie o vyat lesnho pozemku Postupnos vykonania PP z hadiska prc: Vytenie a oznaenie lomovch bodov hranc novch pozemkov v terne v obvode projektu: Vznamnmi lomovmi bodmi sa rozumej body: hranice obvodu projektu, verejnch a spolonch zariaden a opatren a rozhranenie ponohospodrskej pdy a lesnch pozemkov Aktualizcia registra pvodnho stavu a rozdeovacieho plnu vo forme umiestovacieho a vytyovacieho plnu aktualizcia RPS sa vykonva priebene, povinn aktualizcia RPS sa vykon pred schvlenm projektu a pred schvlenm vykonania projektu aktualizcia RPS sa vykon prevzatm zmenench dajov katastra vsledkom aktualizcie RPS je aktualizovan RPS v papierovej a elektronickej podobe aktualizcia umiestovacieho plnu sa vykon pred schvlenm vykonania projektu, premietnutm zmien z aktualizcie RPS vsledkom je aktualizovan umiestovac pln v papierovej a elektronickej podobe 80

Aktualizcia zrovnvacieho zostavenia dajov registra pvodnho a novho stavu aktualizcia kombintoria sa vykon vtedy, ak dolo k aktualizci psomnej asti registra pvodnho alebo novho stavu Spracovanie rozdeovacieho plnu vo forme geometrickho plnu alebo vo forme obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm Zpis dajov projektu do katastra: Zpis dajov projektu do katastra sa realizuje na zklade doloenia nasledujcej dokumentcie na kataster: Rozhodnutie o schvlen projektu Nariadenie o vykonan projektu Rozhodnutie o schvlen vykonania projektu Vsledn elabort zo zriaovania podrobnho polohovho bodovho poa Register pvodnho stavu po poslednej aktualizcii Vsledn elabort rozdeovacieho geometrickho plnu alebo rozdeovacieho plnu obnovou

81

Aplikcia princpu vyrovnania poda zkona . 330/1991 Z.z. Podmienky vyrovnania: vyrovnanie patr vetkm vlastnkom pozemkov, vrtane vlastnkom spoluvlastnckych podielov zasiahnutch pozemkovmi pravami vyrovnanie sa poskytuje v hodnote pvodnch pozemkov a trvalch porastov (hodnota pozemkov sa ur poda druhu pozemku vedenho na KN a BPEJ vi popis hodnoty pozemkov v vodnch podkladoch) vyrovnanie me by v peniazoch, alebo v nhradnch pozemkoch pri vyrovnan sa zohaduj bytky pre spolon zariadenia a opatrenia sliace verejnm a spolonm zujmom astnkov (prava cestnej siete, vodohospodrskych pomerov, ochrana chrnench zem,....) ak s pozemky v obvode pozemkovch prav, ktor by mohli by vyat z obvodu pozemkovch prav (pre obranu ttu, vodohospodrske diela, cesty, eleznice,....) na ktorch sa nachdzaj stavby vo vlastnctve ttu alebo obce, alebo vyieho zemnho celku, ako s cestn komunikcie, eleznice a vodn plochy vybudovan do 24. jna 1991, me Slovensk pozemkov fond alebo sprvca poskytn vlastnkovi in pozemok vo vlastnctve ttu alebo vyrovnanie v peniazoch poda vyhlky 38/2005. Urenie druhu pozemku sa vykon poda stavu v ase pred jeho zastavanm v hodnote platnej v ase nariadenia alebo povolenia pozemkovch prav

82

Vyrovnanie formou nhradnch pozemkov: (Princp primeranosti vyrovnania a nhrady je upraven v ustanoveniach 11 zkona . 331/1990 Zb.) Princp primeranosti pozemkov: Nhradn pozemky maj by primeran pvodnm pozemkom svojm druhom, vmerou, bonitou, polohou a hospodrskym stavom princp primeranosti sa nemus dodra, ak s tm shlas vlastnk, priom tento shlas mus by psomn Primeranos hodnotou: nov pozemky vlastnka s primeran, ak rozdiel hodnoty pvodnch a novch pozemkov nepresahuje desa percent hodnoty pvodnch pozemkov vrtane pozemkov potrebnch na spolon zariadenia a opatrenia priom tento rozdiel hodnoty mono prekroi bez nroku na vyrovnanie len na zklade psomnho shlasu vlastnka Primeranos vmerou: nov pozemky vlastnka s primeran, ak rozdiel vmery pvodnch a novch pozemkov nepresahuje desa percent vmery pvodnch pozemkov vrtane pozemkov potrebnch na spolon zariadenia a opatrenia priom tento rozdiel vmery mono prekroi bez nroku na vyrovnanie len na zklade psomnho shlasu vlastnka Vyrovnanie v peniazoch: medzi SPF a vlastnkom za ponohospodrsku pdu do vmery 400 m2 vrtane trvalch porastov medzi sprvcom a vlastnkom pozemku za lesn pozemky do vmery 2000 m2 vrtane lesnch porastov 83

 podmienkou na vyrovnanie v peniazoch je psomn shlas vlastnka, po doruen tohto shlasu obvodnmu pozemkovmu radu nemono u tento shlas odvola pozemky, za ktor iada vlastnk vyrovnanie v peniazoch sa nesm previes ani zaai. (To ale neplat, ak ich nadobudol SPF alebo sprvca na el pozemkovch prav napr. na el vytvorenia vch celkov alebo pre potreby ttu, tt prostrednctvom SPF a sprvcu me kupova pozemky za cenu poda vyhlky . 38/2005 ak ich vlastnci ponknu na odpredaj.) na nvrh obvodnho pozemkovho radu sprva katastra k pozemkom, ktor sa nesm previes ani zaai (t. j. za ktor iada vlastnk vyrovnanie v peniazoch) vyzna poznmku o zkaze vlastnka naklada s tmito pozemkami (kataster zape na list vlastnctva k pvodnm parcelm poznmku: Poznamenva sa zkaz vlastnka naklada s pozemkami poda 11 ods. 11 zkona SNR . 330/1991 Zb. v znen neskorch predpisov k dtumu... uvedie sa dtum doruenia shlasu vlastnka sprvnemu orgnu o finannom vyrovnan) ak je pozemok zaaen prvami tretch osb, ktor prechodom vlastnckeho prva nezanikaj, vyplat sa vyrovnanie vlastnkovi po zohadnen prv tretch osb, ktor na pozemku viaznu, o om sa vlastnk psomne upovedom ak ide o pozemok s nezistenm vlastnkom, Slovensk pozemkov fond alebo sprvca me shlasi s vyrovnanm v peniazoch. samotn pean vyrovnanie sa realizuje v lehote urenej v rozhodnut o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav ak pri vyrovnan v novch pozemkoch nie s zachovan druhy pozemkov, hodnota trvalch porastov bude 84

obsahom registra novho stavu Nov vlastnk, ktor nadobudne trval porasty, v lehote urenej v rozhodnut o schvlen projektu pozemkovch prav zaplat hodnotu trvalho porastu Slovenskmu pozemkovmu fondu. V lehote urenej v rozhodnut o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav Slovensk pozemkov fond vyplat nhradu v peniazoch vlastnkovi, ktormu nrok vznikol.

85

Nklady spojen s pozemkovmi pravami Ak s pozemkov pravy realizovan z dvodu odstrnenia prekok vlastnckeho a uvacieho vkonu vyvolanch historickm vvojom, z dvodu zlepenia ekologickej stability zemia, z dvodu vyhlsenia ochrannch pasiem, z dvodu ivelnch pohrm, z dvodu, e sa vylenilo do doasnho nhradnho uvania viac ako 25% vmery ponohospodrskej pdy: Nklady uhrdza tt Ak s pozemkov pravy realizovan z dvodu, e dolo k podstatnm zmenm vo vlastnckych a uvacch pomeroch: nklady uhrdza tt, priom na tieto nklady prispieva sumou ustanovenou veobecne zvznm prvnym predpisom zdruenie astnkov, ktor prspevok rozdel na jednotlivch astnkov poda hodnoty novch pozemkov a vhod astnkov z vykonania pozemkovch prav. Ak astnci konania neshlasia s rozdelenm prspevkov, rozdel ich obvodn pozemkov rad Ak s pozemkov pravy vyvolan potrebami uplatnenia inch hospodrskych zujmov, ako je hospodrenie na pde, alebo z dvodu investinej vstavby: nklady uhrad ten, v zujme ktorho boli pozemkov pravy vykonan. Nklady na innos zdruenia astnkov pozemkovch prav: nklady hrad obec, priom lenovia zdruenia mu na tento el prispie finannou iastkou obci na osobitn et. Nevyerpan finann prostriedky po ukonen pozemkovch prav s prjmom obce 86

Nklady na drbu a prevdzku spolonch zariaden a opatren: nklady hrad vlastnk tchto zariaden a prispieva na nich tt (priom spolon zariadenia a opatrenia plnovan a vykonan v rmci pozemkovch prav vlastn obec, v ktorej obvode sa nachdzaj, okrem prpadov ke ich vlastn tt, resp. in vlastnk uren v rozhodnut o schvlen projektu pozemkovch prav) ak spolon zariadenia a opatrenia slia aj tretm osobm, ktormi s majitelia rekreanch zariaden a priemyselnch podnikov, prispievaj tieto osoby na nklady na drbu Ak astnk pozemkovch prav poruenm tohto zkona spsob zvenie nkladov: je povinn ich uhradi vku nkladov po prerokovan so zdruenm astnkov ur obvodn pozemkov rad. Prevody vlastnctva k nehnutenostiam vykonan na zklade tohto zkona: s osloboden od poplatkov a dan

87

Zver Pozemkov pravy (PP) predstavuj vecne, odborne, asovo aj finanne nron problematiku. Kad katastrlne zemie predstavuje osobitn rieenie - m pecifick podmienky. Vsledkom pozemkovch prav je nov usporiadanie vlastnckych vzahov k pozemkom, ich evidencia v katastrlnych opertoch katastra nehnutenost, nov njomn vzahy k pozemkom, ako aj realizovan technick a ekologick opatrenia spolonch a verejnch zariaden. Pozemkov pravy tak pomhaj zlepi nielen vrobn aprevdzkov pomery vupravovanom zem, ale aj ivotn podmienky vidieckeho obyvatestva, atm vytvraj bzu rozvoja vidieka. Vhody pozemkovch prav pre vlastnka prekona vysok stupe rozdrobenosti pvodnej pozemkovej drby evidovanej na vekom mnostve listov vlastnctva, zni poet parciel prvneho stavu v obvode pozemkovch prav spotanm spoluvlastnckych podielov so zachovanm pvodnej hodnoty pozemkov, zni poet listov vlastnctva na jednho vlastnka, zredukova (zni) vek poet existujcich spoluvlastnckych podielov kjednej nehnutenosti, odstrni nedostatky v doterajej evidencii pozemkov a prvnych vzahov knim, vytvori podmienky pre trh spdou, vyriei prstup vlastnkov ksvojim pozemkom, ktor bol znemonen vdsledku zavedenia kolektivistickch foriem hospodrenia na pde. Vhody pozemkovch prav pre ponohospodrsky subjekt vytvori nov parcely C-KN s jednm konkrtnym druhom pozemku, ktor bude vslade so skutonm stavom vterne, 88

 vytvori

podmienky pre rekontrukciu existujcich ponch alesnch ciest avstavbu novch, vytvori podmienky pre rekontrukciu ponohospodrskych zariaden (silne jamy, hnojisk, dvory aprstupov cesty knim, melioran opatrenia). Vhody pozemkovch prav pre obec vytvori zny pre budcu zstavbu bytovmi domami, priemyselnmi objektami, infratruktrou vslade szemnm plnom rozvoja obce vytvori podmienky pre protipovodov aekologick opatrenia vkrajine. plne na zver: alie zvery vyuitia metodiky PP a inch prvnych predpisov... Zkon . 330/1991 Z.z. opozemkovch pravch stanovuje komplexn rieenie pre vysporiadanie pozemkov nielen na ely pdohospodrstva, ale aj stavebn ely i in vyuitie pozemkov. Tento zkon sa preto stle viac zana uplatova pri rieen vlastnctva sodkpenm pozemkov, ale aj pridelenia nhradnch pozemkov pre tch vlastnkov, ktor nemaj zujem odpreda svoje pozemky, ale iadaj nhradn pozemky. Najv vznam tohto zkona spova vtom, e dochdza aj kvysporiadaniu pozemkov neznmych vlastnkov, ktorch zastupuje SPF. Metodika tohto zkona by mohla by uplatnen aj pri inch problematikch vysporiadanosti pozemkov, naprklad pri majetko - prvnom vysporiadan pozemkov pri prprave investinej vstavby bytovch domov abytov pre marginalizovan skupiny. Majetkoprvne vysporiadanie pozemkov pri prprave investinej vstavby bytovch domov abytov pre marginalizovan skupiny je mlo zdokumentovan 89

proces. Na rozdiel od podrobnej metodiky pre zemn astavebn konanie pri vstavbe nzkonkladovch stavieb, neexistuj postupy pre nzkonkladov vysporiadanie pozemkov. Hlavnm problmom pri vysporiadan pozemkov je: vysok rozdrobenos vlastnctva a vlastnkov pozemkov vek mnostvo nezistench a neznmych vlastnkov neochota o ilen jednho vlastnka odpreda pozemok (aj ke smalou vmerou), ktor by bol vhodn na vstavbu nzkonkladovch bytov nedostatok financi na vkup pozemkov nron proces komplexnho vysporiadania pozemkov vzujmovom zem Pozemky na vstavbu a tie extravilnov pozemky vhodn na vstavbu uren schvlenm zemnm plnom nie je jednoduch vysporiada, apreto je potrebn zska sksenosti tam, kde dolo kspenmu majetkoprvnemu vysporiadaniu pozemkov. Okrem zkona . 330/1991 Z. z. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch metodika akhosi jednoduchieho konania je spracovan tie zkonom . 64/1997 Z. z. o zhradkch a postup obnovy pozemkovho registra popsan zkonom o vykonan ROEP je zas nevyhnutnm predpokladom akhokovek vysporiadania pozemkov Tieto tri mono zdanlivo plne odlin zkony maj spolonho menovatea vysporiadanie pomerne vekho mnostva pozemkov, i u pvodnch vlastnkov predvajcich, alebo novch vlastnkov kupujcich. Vzhadom nato, e rieenie bvania pre marginalizovan skupiny si vyaduje komplexn rieenie aj vyntenm zkonnm spsobom vysporiada lokality, ktor by zlepili rove bvania rmskch komunt, tento zkon umouje vyhlsi pozemkov pravy vzujmovch zemiach. 90

Poda zkona opozemkovch pravch je mon:

transformova rmsku osadu na rmske sdlo, vysporiadanm

pozemkov pvodnch vlastnkov /analogick ako zhradkrska osada/ transformova arozri rmsku osadu za elom zskania dostatonho zemia pre potrebn kapacitu bvania nov sdla spotrebnou kapacitou bvania vurench lokalitch Aj ke zkony maj svoju presne vymedzen psobnos, niektor asti s pouiten priamo aniektor asti iba analogicky. Presn stanovenie postupu pri majetkovom vysporiadan definuje zkon opozemkovch pravch. Ak by sa pozemkov pravy mali vyhlsi vrmskych lokalitch, bolo by potrebn vypracova metodiku pre vysporiadanie pozemkov vtchto lokalitch. Uveden zkony by sa, samozrejme, mohli aj upravi pre potreby vysporiadania pozemkov za elom budovania sdiel pre rmske komunity. Prprava novej legislatvy je vak asovo nron proces, atm by sa mohli procesy vysporiadania spomali a skomplikova. Aj jednoduchmi doplnkami kexistujcim zkonom by sa mohli vylepi podmienky pre urchlenie prpravy pozemkov pre vstavbu bytov pre rmske komunity. Napr. schvlenm novho zemnho plnu obce, vktorom by sa rozrila hranica intravilnu by extravilnov pozemky mohli prejs zSPF do obce. Obec by tm nadobudla vlastnctvo pozemkov zo ttu amohla by ho vyuva na bytov vstavbu socilnych bytov Pozemkov pravy za elom vysporiadania pozemkov na vstavbu socilnych bytov by mohli by vyhlsen zpodnetu iadatea obce, alebo koordintora tchto procesov radu splnomocnenca pre Rmov, ktor by posdil pripravenos obce na vstavbu bytov astanovil by aj harmonogram pozemkovch prav. 91

Uveden kapitola bola vytvoren zvlastnch sksenost zvysporiadania pozemkov na zklade uvedench zkonov arieite disponuje softwarovmi nstrojmi pre spracovanie mapovch informci aj databz pre vysporiadanie pozemkov. Bez takchto nstrojov s tak komplikovan procesy nerieiten. Poz.: Vtomto lnku s pouit aj materily zweb strnok MP SR, Pozemkovch radov aSPF.

92

Svisiace prvne predpisy a svisiace tmy Zkladnmi prvnymi predpismi pri zisovan, obnove a evidencii vlastnckych prv k pozemkom s: Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb. v znen neskorch predpisov Zkon . 71/1967 Zb. o sprvnom konan (sprvny poriadok) v znen neskorch predpisov a alie Zkon . 229/1991 Zb. o prave vlastnckych vzahov k pde a inmu ponohospodrskemu majetku v znen neskorch predpisov najm zkona . 80/1998 Z.z. Zkon . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a pozemkovch spoloenstvch v znen neskorch predpisov Zkon . 180/1995 Z.z. o niektorch opatreniach na usporiadanie vlastnctva k pozemkom v znen neskorch predpisov Zkon . 181/1995 Z.z. o pozemkovch spoloenstvch v znen neskorch predpisov, Zkon . 162/1995 Z.z. o katastri nehnutenost a o zpise vlastnckych a inch prv k nehnutenostiam v znen neskorch predpisov Zkon . 503/2003 Z.z. o navrten vlastnctva k pozemkom v znen neskorch predpisov Zkon . 138/1991 Zb. o majetku obc v znen neskorch predpisov Zkon . 282/1993 Z.z. o zmiernen majetkovch krvd spsobenm cirkvm v znen neskorch predpisov a zkon . 161/2005 Z.z o navrten vlastnctva k nehnutenm veciam cirkvm Zkon . 326/2005 Z.z. o lesoch v znen neskorch predpisov Zkon . 364/2004 Z.z. o vodch a o zmene zkona 93

Slovenskej nrodnej rady . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov (vodn zkon) v znen neskorch predpisov Zkladom rieenia vlastnckych prv k ponohospodrskym a lesnm pozemkom od roku 2001 je: konanie o obnove evidencie niektorch pozemkov a prvnych vzahov k nim (alej len registre - RVP, ZRPS a ROEP), pozemkov pravy na nov usporiadanie vlastnckych a uvacch pomerov, ale aj retitcie - obnova vlastnckych prv fyzickch osb, obc a cirkv. Problematiku pozemkovch prav na Slovensku riei od roku 1991 zkon SNR . 330/1991 Zb. o pozemkovch pravch, usporiadan pozemkovho vlastnctva, obvodnch pozemkovch radoch, pozemkovom fonde a o pozemkovch spoloenstvch v znen neskorch predpisov. Pri projektovan, posudzovan, schvaovan a realizcii projektov pozemkovch prav je najdleitejia aplikcia ustanoven 1 a 2 zkona o pozemkovch pravch, to znamen racionlne priestorov usporiadanie pozemkovho vlastnctva, uvacch pomerov a najm poda potrieb - poiadaviek jednotlivch vlastnkov pozemkov a s ich shlasom v slade s verejnm zujmom, USES, funkciami ponohospodrskej krajiny, ponohospodrskeho a lesnho hospodrenia - podpory rozvoja vidieka a podobne. Na zkon o pozemkovch pravch nadvzuje Metodick nvod na konanie o zaat pozemkovch prav a prprava realizcie spolonch zariaden a opatren, ktor bol vydan Ministerstvom pdohospodrstva SR (aktualizovan vydanie 2004). elom tohto Metodickho nvodu je pecifikcia zkladnej problematiky v konan pozemkovch prav pre 94

astnkov konania, zhotoviteov projektov pozemkovch prav a sprvne orgny. Poda Metodickho nvodu pozemkovmi pravami by sa malo dosiahnu: znenie potu parciel prvneho stavu v obvode pozemkovch prav, prekonanie vysokho stupa rozdrobenosti pvodnej pozemkovej drby, zredukovanie vekho potu existujcich spoluvlastnckych podielov k jednej nehnutenosti, zastavenie procesu drobenia pozemkovho vlastnctva, vyrieenie prstupu vlastnkov k svojim pozemkom, ktor bol znemonen v dsledku zavedenia kolektivistickch foriem hospodrenia na pde, a to najm v prpadoch skutonho uvania pozemkov, odstrnenie nedostatkov v evidencii pozemkov a prvnych vzahov k nim, zaloenie zkladu alieho rozvoja vidieka prostriedkami vlastnmi pozemkovm pravm, vytvorenie podmienok pre trh s pdou. alm svisiacim materilom je Metodick nvod na projektovanie pozemkovch prav (v sasnom obdob je v tdiu rozpracovanosti). S projektami pozemkovch prav a ich realizciou svisia nasledovn zkladn tmy, a to: Vlastncke prva k pozemkom v konan pozemkovch prav. Preukazovanie vlastnctva k pozemkom, retitun konania, delimitcie sprvy k pozemkom a aktualizcia registrov (ROEP RPS). Zdruenie astnkov pozemkovch prav. Rozhodnutia orgnov ttnej sprvy v konan pozemkovch prav. vodn podklady v konan pozemkovch prav a ich 95

prerokovvania.
Veobecn zsady funknho usporiadania zemia v obvode

pozemkovch prav. Zsady pre umiestnenie novch pozemkov. Nmietkov konania - psomn nmietky k nvrhom a rozhodnutia obvodnch pozemkovch radov o schvlen veobecnch zsad funknho usporiadania zemia v obvode pozemkovch prav. Shlasy astnkov v konan pozemkovch prav - podmienky schvlenia zsad na umiestnenie novch pozemkov, ako aj schvlenie projektu pozemkovch prav. Vyrovnanie v peniazoch a pozemkami v konan pozemkovch prav. Poskytovanie pozemkov pre verejn a spolon zariadenia opatrenia. Primeranos hodnoty a vmery pvodnch a novch pozemkov s prihliadnutm na vhody zskan pozemkovmi pravami. Kombinatrium registrov - zrovnvacia zostava registra pvodnho stavu (RPS) a registra novho stavu (RNS). Technick a procesn spracovanie nvrhov PP. Vyuitie doterajch a nvrh novch spolonch a verejnch zariaden a opatren. Rieenie neuitkovch plch mimo produknch blokov LPIS v konan pozemkovch prav. Miestne zemn systmy ekologickej stability krajiny na ely pozemkovch prav. zemn systmy ekologickej stability regionlneho a nadregionlneho charakteru. Rieenie zhradkovch osd a hospodrskych dvorov ponohospodrskych podnikov v konan pozemkovch prav. Pln prechodu na hospodrenie v novom usporiadan. Oznmenia obvodnch pozemkovch radov k rozhodnutiu o 96

schvlen projektov pozemkovch prav verejnou vyhlkou. njomnch vzahov k pvodnm nehnutenostiam dom nadobudnutia prvoplatnosti rozhodnutia o schvlen vykonania projektu pozemkovch prav, alebo neskorm dom uvedenm v rozhodnut. Vykonanie projektov pozemkovch prav a realizcia spolonch a verejnch zariaden a opatren. Nklady pozemkovch prav. Zhotovitelia projektov pozemkovch prav a astnci konania.
Znik

Fond m vo svojich vntornch predpisoch spracovan zkladn prehad so stavom rieenia jednotlivch etp projektov pozemkovch prav poda okresov a katastrlnych zem. V oblasti sprvy majetku ttu a usporiadania vlastnctva k ponohospodrskym a niektorm lesnm pozemkom medzi hlavn innosti fondu je zaraden problematika: v katastrlnych zemiach so zapsanmi dajmi registrov (RVP, ZRPS a ROEP) a projektov pozemkovch prav (PP) vies psomn a mapov evidenciu vlastnckych prv k pozemkom vo vlastnctve SR-SPF a nezistench vlastnkov, zdokonaova vntroorganizan informan systm k ponohospodrskym nehnutenostiam a k niektorm lesnm pozemkom v sprve a nakladan fondu, priom v plonom rozsahu vyuva katastrlne operty v digitlnej forme, vrtane vyhotovench ortofotomp vo vekch a strednch mierkach (SPF a LPIS), zabezpeova delimitciu sprvy k ponohospodrskym a niektorm lesnm nehnutenostiam na listy vlastnctva pre SR - SPF, a zabezpeova lohy svisiace s aplikciou zkonov . 229/1991 Zb., . 330/1991 Zb., . 503/2003 Z. z., .180/1995 Z. z. vetky v znen neskorch predpisov a alch zkladnch prvnych predpisov. 97

Slovnk pozemkovch prav Zkladn pojmy a skratky pouvan pri pozemkovch pravch Pre zjednotenie terminolgie, jednoznanmu vkladu a chpania pojmov (ako aj obsahu konov v nich obsiahnutch) v oblasti pozemkovch prav uvdzame zoznam najastejie pouvanch pojmov, zoradench v abecednom porad. Niektor pojmy, ktor sa u nepouvaj alebo s prekonan, s tie zaraden do zoznamu, aby bolo mon sprvne pochopi a preta aj star textov podklad existujci v archvnych materiloch: Arondcia vyrovnanie hranc vlastncky susediacej pozemkovej drby s cieom zlepi ich hospodrsku innos. Biocenza spoloenstvo ivch organizmov v abiotickom prostred, len sa nafytocenzu (spoloenstvo rastlinnch organizmov) a zoocenzu(spoloenstvo ivochov). Biocentrum ekosystm alebo skupina ekosystmov, ktor vytvra trval podmienky na rozmnoovanie, kryt a vivu ivch organizmov a na zachovanie a prirodzen rozvoj ich spoloenstiev. Biokoridor priestorovo prepojen sbor ekosystmov, ktor spja biocentra umouje migrciu ivch organizmov a ich spoloenstiev, na ktor priestorovo nadvzuj interakn prvky. Biotop ivotn prostredie uritho jedinca. Blok projektov obvod projektu pozemkovch prav je z technologickho dvodu vhodn rozdeli do viacerch ast (projektovch blokov). Ich vekos budespravidla 200 a 500 ha (nie je podmienkou), v zvislosti od miestnych pomerov vychdzajc z konfigurcie ternu, druhov pozemkov alebo charakteru uvania, i hodnoty pozemkov obvykle uznvanej v obci tak, aby vznikli vntorne homognne bloky. V tchto blokoch sa bude mc 98

relatvne samostatne riei star a nov stav. Bod lomov je bod, v ktorom sa hranica zemnej sprvnej jednotky, hranica k..,hranica zastavanho zemia obce (intravilnu), hranica pozemkov vymedzen prvnym vzahom, hranica drby, hranica druhov pozemkov alebo rozhrania spsobu vyuvania pozemku, lom. V terne bva trvale stabilizovan. Bod pevn podrobnho bodovho poa trvale stabilizovan bod podrobnho polohovho bodovho poa, uren s presnosou stanovenou SN 73 0415.Stabilizcia sa vykonan poda STN 73 0416. Zvzn skratka je PBPP. Bonitovan pdnoekologick jednotka /BPEJ/ oceovacia jednotka bonitanej sstavy, ktor sa vyleuje na zklade hodnoten genetickch vlastnost pd, pdotvornch substrtov, zrnitost, klmy, svahovitosti, trkovitosti, hbky pdy a expozcie, poda urench kritri, ide orelatvne najhomognnejie zemie elovo pospjanch pdno ekologickch foriem. Celok projekn plocha ohranien nezruitenmi prrodnmi alebo umelmi zameranmi prekkami a navrhnutmi plochami spolonch zariaden a opatren vo veobecnch zsadch funknho usporiadania zemia svyrovnanmi alebo vhadovo vyrovnatenmi hospodrskymi vlastnosami, ktor vytvra homognny plon celok sliaci k vyrovnaniu, t.j. vyleovaniu novch pozemkov nhradou za pvodn pozemky v zmysle schvlench zsad. as parcely (niekedy nazvan aj ako diel parcely) a) rzne druhy pozemkov na jednej parcele, ktor nespaj podmienku na vznik samostatnch parciel, b) as scelenho pozemku oznaenho na mape jednm parcelnm slom, ktor je vo vlastnctve alebo spoluvlastnctve ttu alebo obanov, jej hranice nie s vyznaen v terne ani na mape. 99

Delenie parciel zobrazenie delenia pozemkov na mape. Delenie pozemkov lenenie pozemku alebo sboru pozemkov na in celky. Delimitcia rozhranienie, vmena pozemkov, zmena druhov pozemkov s cieom zlepi hospodrsku innos. Devastcia krajiny neiaduci zsah do krajiny, ktor ohrozuje jej podstatu. Druh pdny zaradenia pdy do kategri poda mechanickho (fyziklneho) zloenia Druh pozemku rozlenie elu uvania pozemku stanoven predpismi (star nzovkultra) na zklade produknej schopnosti pdy. Diel parcely samostatne urovan vmera asti parcely vo vpotovch protokoloch, prpadne evidovan v sbore popisnch informci katastrlneho opertu. Ekosystm je funkn sstava ivch a neivch zloiek ivotnho prostredia, ktor s navzjom spojen vmenou ltok, tokom energie aodovzdvanm informci, ktor sa navzjom ovplyvuj a vyvjaj v uritom priestore a ase. Ekotop - najmenia priestorov jednotka homognnych ekologickch podmienok prostredia. Fond pdny pozemky uritej vrobnej alebo sprvnej jednotky, ktor sa posudzuj poda druhov pozemkov a z hadiska funknho plnia urit vymedzen funkciu. Fond pdny lesn lesn pdny fond tvoria pozemky, ktor s trvale uren na plnenie funkci lesov porasten lesnmi drevinami alebo pozemky, z ktorch boli lesn porasty doasne odstrnen (obnova porastov, klky, plante), pozemky bez porastov sliace lesnmu hospodrstvu (rozdeovacie prieseky, cesty, sklady, pozemky pod elektrovodmi a pod.), pozemky nad hornou hranicou stromovej vegetcie. Fond pdny, neponohospodrsky a nelesn tvoria: - vodn plochy (s chovom rb, i bez chovu rb), 100

- zastavan plocha a ndvoria (vrtane spevnench ponch ciest), - ostatn plochy. Fond pdny ponohospodrsky (do 30.4.2004) boli to pozemky ponohospodrskej i neponohospodrskej pdy vyuvan pre ely ponohospodrskej vroby, environmentlnych vlastnost a potrieb ponohospodrskej krajiny. Z neponohospodrskych pozemkov to boli najm pozemky krajinotvornej zelene, nespevnen pon cesty, hospodrske dvory a farmy, hydromelioran zariadenia a pod. PPF tvorili tieto druhy pozemkov: - orn pda, - chmenice, - vinice, - zhrady (aj zhradkrske osady), - ovocn sady, - trval trvne porasty. Identifikcia parciel porovnanie zpisu a zkresu totonosti tej istej nehnutenostipoda sboru popisnch a grafickch informci katastrlneho opertu so zpisom a zkresom vo verejnch listinch alebo inch opertoch. Inochotrnik oban bvajci v inej obci, ktor vlastn alebo uva pozemky v predmetnej obci (katastrlnom zem). Zastavan as obce (Intraviln) as zemia obce, v ktorej je sstreden zstavba a pozemky uren na zastavanie. Prslunos nehnutenost kzastavanej asti obce (intravilnu) sa stanovuje radne vymedzenou hranicou. Jednotn evidencia pdy (JEP) spis a popis pozemkov a ich zobrazenie na mapchs vyjadrenm uvacch vzahov a inch dajov k nim. Vykonvala sa v rokoch 19561964. Jutro, katastrlne jednotka plonej miery v siahovej sstave jutro (k.j.) = 1600 tvorcovch siah (?) = 5755 m2, t.j. korec (strych) = 800 ? = 2877 m2, 0,33 k.j. = merica = 533,3 ? = 1918 m2. 101

Jutro, uhorsk jednotka plonej miery v siahovej sstave Jutro (u.j.) = 1200 tvorcovch siah = 4316 m2. Kataster Jozefnsky Prv pozemkov kataster (1785 1792) zakladan poda katastrlnych zem, zkladnou jednotkou bol zameran pozemok, priom bol vyetren hrub vnos a drite pozemku. Kataster nehnutenost je spis a popis nehnutenost v Slovenskej republike, ich geometrick urenie a evidencia prvnych vzahov ktmto nehnutenostiam. KN je aj evidenn nstroj na uskutoovanie funkci ttu pri ochrane prvnych vzahov a pri vyuvan aochrane nehnutenost. Vykonva sa od roku 1993. Katastrlny opert je sbor dokumentanch materilov obsahujcich daje katastraz jednho katastrlneho zemia. Kataster pozemkov geometrick zobrazenie, spis a popis vetkch pozemkov v tte, vykonvan poda zkona z r. 1927. Slil ako podklad pre vyrubovanie verejnch dan, na zakladanie, obnovovanie a doplovanie verejnch knh a ich mp, na zabezpeovanie drby, prevod nehnutenost a relny ver. Kataster reambulovan nzov stabilnho katastra po jeho jednorazovom doplnen zmenami vzniknutmi od jeho zaloenia a novm ocenenm pozemkov. Kataster stabiln nzov katastra z r. 18171927 poda patentu Frantika I. Klasifikovan sumr pozemkov je sumrny prehad vetkch vmer pozemkov vobvode projektu pozemkovch prav (vkladov a vyrovnan) poda druhov pozemkov: - z registra pvodnho stavu UO aj KN - z registra novho stavu Kniha pozemkov verejn kniha, v ktorej sa viedli vlastncke a in vecn prva na nehnutenosti do konca roka 1950, resp. do 1. 4. 1964 s tm, e vobdob od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964 zpisy do PKV neboli povinn. 102

Kniha vodn verejn kniha, ktor obsahuje prvne nroky na uvanie vody aprva vzahujce sa na vodn toky a ndre. Kniha eleznin verejn kniha, ktor obsahovala spis vetkch pozemkov eleznice sliacich verejnej doprave. Na jej zriadenie bolo udelen prvo vyvlastnenia, sluobnosti a pod. Komascia sceovanie rozdrobench a rozptlench pozemkov toho istho vlastnka poda druhov pozemkov a bonity do vch celkov, s cieom hospodri ekonomickejie. Komposesort fyzicky nedeliten podielov spoluvlastnctvo lesov a pasienkov bvalch slobodnch zemanov alebo urbrnikov. Kryt vegetan lesn spoloenstv, vysok a nzka zele, trval trvne spoloenstv. Medznk stabilizan znak, ktor oznauje lomov body hranice sprvnej, vlastnckej, drby, alebo druhov pozemkov. Medznkovanie osadzovanie medznkov spravidla v lomoch na hranici sprvnej, vlastnckej, drby, alebo druhu pozemkov. Naim - treba, je potrebn Nehnutenos pozemok alebo stavba akhokovek druhu, spojen so zemou pevnm zkladom. Obvod pozemkovch prav je spravidla cel katastrlne zemie poda platnho opertu katastra, viacerch k.., prpadne ast k.., s urenm pozemkov vyatch z P, v zvislosti od elu a cieov pozemkovch prav, ktorho priebeh je po katastrlnej hranici a po vlastnckej, drobnostnej hranici alebo hranici lesa a pod.. Uruje sa v prpravnom konan na prehadnej mape a popisom. Obvod projektu pozemkovch prav - shrn vetkch pozemkov urench pre vypracovanie a vykonanie projektu pozemkovch prav, tvor ho spravidla cel katastrlne zemie alebo jeho elovo vymedzen as(asti), prpadne viac katastrlnych zem i ast z niekokch kat. zem. Definuje sa v 103

vodnch podkladoch v operte obvodu projektu pozemkovch prav ako upresnenie obvodu pozemkovch prav. Hranica obvodu projektu pozemkovch prav zameran a definovan v operte obvodu projektu pozemkovch prav je predmetom odshlasenia s prslunm orgnom katastra nehnutenost z hadiska vmerovho uzveru aidentifikcie parciel UO a KN rezanch hranicou obvodu. Obvod projektu pozemkovch prav tvor shrn vetkch pozemkov urench na vykonanie pozemkovch prav. Je ohranien hranicou, ktor oddeuje svisl zemia pozemkov patriacich do pozemkovch prav od svislch zem s pozemkami vyatmi z pozemkovch prav a od pozemkov, ktor neboli zahrnut do pozemkovch prav. Obvod hospodrsky drobnopestovatea, farmy, ponohospodrskeho podniku reprezentuje pozemky v obvode pozemkovch prav patriace jednmu uvateovi alebo vlastnkovi, ktor na nich hospodri alebo sstredenm vylenenm novch pozemkov nhradou za pozemky pvodn tento hospodrsky obvod vznikne a bude na nich hospodri jedna prvnick alebo fyzick osoba. Mu to by pozemky vo vlastnctve, aj v njme. Ochrana ponohospodrskej pdy sbor prvnych, organizanch, vrobnoekonomickch, technickch, biologickch a ekologickch opatren, s cieom dosiahnu optimlnu plon vmeru pozemkov (PP) a produkn schopnos na plnenie jeho zkladnch funkci vrobnch a spoloenskch. Ochrana lesnho pdneho fondu sbor prvnych, organizanch, technickch, technologickch, biologickch a ekologickch opatren scieom dosiahnu trvalo udraten rozvoj produknch i mimo produknch funkci lesov Ochrana pdy protierzna sbor opatren proti erzi (vodnej i veternej), scieom zachova plon vmeru, produkn schopnos pdy aekologick stabilitu. 104

Ochrana ivotnho prostredia zaha innosti, ktormi sa predchdza zneisteniu alebo pokodzovaniu ivotnho prostredia alebo sa toto zneisovanie obmedzuje a odstrauje. Zaha ochranu jeho jednotlivch zloiek, druhov organizmov alebo konkrtnych ekosystmov a ich vzjomnch vzieb, ale aj ochranu ivotnho prostredia ako celku. Opatrenie hydromelioran sbor opatren upravujcich vodn reim v zujmovom zem Opatrenia a zariadenia pozemkovch prav formy alebo prostriedky technickho, prvneho, organizanho, vrobno ekonomickho, biologickho a ekologickhocharakteru, ktor sa vyuvaj pri usporiadan zemia s cieom realizova nov organizciu pdneho fondu, naprklad: medzi technick opatrenia a zariadenia patria: - komunikan, - vodohospodrske, - protierzne, - rekultivan. medzi ekologick opatrenia patr vytvranie: - biocentier, - biokoridorov, - interaknch prvkov, - ochrannch zn. Opercie agrrne shrnn nzov pre vetky skorie druhy pozemkovch prav (komascia, parcelcia a pod.). Opert nezjednoten katastrlny opert, v ktorom sa katastrlna mapa nestala podkladom pre pozemkov knihu. Opert zjednoten katastrlny opert, v ktorom sa stala katastrlna mapa podkladom pre pozemkov knihu. Organizcia pdneho fondu shrn vetkch technickch, ekologickch ahospodrskych opatren, urenie vlastnckych 105

hranc pozemkov a druhov pozemkov, vrtane pravy pdnych celkov a organizcie zemia v obvode projektu pozemkovch prav vo funknej vzbe na okolie. Opert uren najvhodnej opert, v ktorom s evidovan a zobrazen pvodn nehnutenosti (pozemky) vymedzen vlastnckymi hranicami. Optimalizcia tvaru pozemku vylenenie novho pozemku nhradou za pozemok pvodn s pomerom strn v zmysle tohto metodickho nvodu, zabezpeujcom jeho optimlne obrbanie (mechanizmami). Parcela geometrick urenie a zobrazenie pozemku v katastrlnej mape alebo v geometrickom plne s vyznaenm jej parcelnho sla. Parcelcia rozdelenie rozsiahleho pozemku alebo sboru pozemkov na menie elov pozemky (parcely). Parifikt oznaenie pdy v bvalom pozemkovom katastri myselne odatej ponohospodrskemu alebo lesnmu obrbaniu a uvanej na in ciele, napr. materilov jamy, pieskovisk, ochrann hrdze a pod. Pln geometrick technick podklad prvnych konov, verejnch listn a inch listn. Vyhotovuje sa na zklade vsledkov geodetickch prc a obsahuje najm grafick znzornenie nehnutenosti pred a po zmene suvedenm doterajch a novch parcelnch sel a sli aj ako technick podklad na vklad a zznam prv k nehnutenostiam. Pln rozdeovac listina (psomn a grafick podklad), ktorou sa poda vopred urench kritri a schvlench pravidiel prerozdeuj pozemky v rmci obvodu pozemkovch prav. Vypracuje sa poda registra pvodnho stavu, zsad pre umiestnenie nhradnch (novch) pozemkov, v priestorovej kostre danej veobecnmi zsadami funknho usporiadania zemia. Druhy rozdeovacch plnov: - rozdeovac pln umiestovac a vytyovac, v PP 106

- rozdeovac pln vo forme geometrickho plnu, vo vykonan PP - rozdeovac pln vo forme obnovy katastrlneho opertu novm mapovanm, vo vykonan PP (alternatvne s formou GP). Plochy ostatn vetky pozemky, ktor nie s zaraden medzi in druhy pozemkov. Plochy vodn pozemky uren pre vodn hospodrstvo (vodn plochy, vodn ndre, rybnky, melioran kanly a pod.). Plochy zastavan pozemky, na ktorch s postaven budovy, lniov stavby a ndvoria. Podklad mapov (grafick) a) rzne mapy, nrty a vkresy vyuiten na vyhotovenie odvodenej mapy, b) podklad v analgovej alebo digitlnej forme sliaci k aliemu vyuitiu (projektovaniu) Podnik ponohospodrsky uvate (prvnick alebo fyzick osoba) ponohospodrskej pdy, ktor na pde podnik a zamestnva pracovnkov. Podnik lesn uvate (prvnick alebo fyzick osoba) lesnho pdneho fondu, ktor na om podnik. Porast trvny trval pozemky porasten travinami, ak hlavn vaok je trva, alebo seno hovorme o lkach, ak s uren kspsaniu, ide o pasienky. Pozemok as zemskho povrchu oddelen od susednch ast hranicou zemnej sprvnej jednotky, katastrlneho zemia, zastavanho zemia obce, hranicou vymedzenou prvom k nehnutenosti, hranicou drby, hranicou druhu pozemkov alebo rozhranm spsobu vyuvania pozemkov. Pozemok nhradn (nov) pozemok vylenen na inom mieste ako vyrovnanie za pvodn pozemok, pri dodran zsady druhu, vmery, bonity avzdialenosti v zmysle zsad pre umiestnenie nhradnch (novch) pozemkov aje zapsan v rozdeovacom plne v registri novho stavu. Pozemok cezpon pozemok leiaci v inej obci, ako bva jeho njomca, vlastnk. 107

Pozemok pvodn pozemok vymedzen hranicou vlastnckou alebo obvodom projektu pozemkovch prav, s ktorm vstupuje astnk do P v zmysle zkona o P uveden v registri pvodnho stavu, za ktor bude vkonan o pozemkovch pravch vylenen nhradou pozemok nov. Pozemok lesn pozemky porasten drevinami, ktor slia na plnenie funkci lesa a pozemky, na ktorch boli lesn porasty doasne odstrnen s cieom ich obnovi alebo s cieom zriadi lesn klky, prpadne lesn semenn plante, pozemky bez lesnch porastov sliace na zabezpeenie funkci lesov a pozemky nad hornou hranicou lesa. Pda spolu s nerastnm bohatstvom, lesmi a vodami je nenahraditenm produktom prrody a prirodzenm zkladom akejkovek vrobnej innosti. Pda leiaca horom pda akosou a podmienkami vhodn na obrbanie ale neobrban. Pda neponohospodrska pda svojm prirodzenm zloenm nevhodn na obrbanie alebo pda pouvan na neponohospodrske ely. S to pozemky neponohospodrske a nelesn t.j. vodn plochy, zastavan plochy a ndvoria, ostatn plochy ako skladisk a dielensk priestory, pre telekomunikcie, pre zdravotnctvo, telesn vchovu a rekreciu, ttne prrodn rezervcie, parky, verejn a skromn zhrady, na abu nerastov, cintorny, rokliny, vmole a pod. Pda orn pda, na ktorej sa pravidelne pestuj pon plodiny (obilniny, okopaniny, krmoviny, technick plodiny, zelenina, a in). Pda ponohospodrska pda uren na ponohospodrsku vrobu Prvok interakn urit ekosystm prepojen na biocentr a biokoridory, ktor zabezpeuje ich priazniv psobenie na okolit asti naruenej alebo pozmenenej krajiny. Prvok krajinn vznamn as zemia, ktor utvra 108

charakteristick vzhad krajiny alebo prispieva k jej ekologickej stabilite, najm les, raelinisko, brehov porast, jazero, mokra, rieka, bralo, tiesava, kamenn more, pieskov previs, park, aleja, remza. Prvok krajinn - prvok sasnej (druhotnej) truktry krajiny, ktor vznikol spolupsobenm loveka a prrodnch faktorov na krajinu. Realizcia projektu vypracovanie realizanch dokumentci v projekte pozemkovch prav navrhnutch spolonch zariaden a opatren a nsledne ich vstavba v terne Register pvodnho stavu (RPS) spolu s opertom obvodu PP obsahuje geodeticka popisn daje o pozemkoch alebo ich astiach a prvnych vzahov k nim, vstupujcich do pozemkovch prav, aktualizovan ku du zaatia jeho pripomienkovho konania v etape vypracovania projektu pozemkovch prav. Sasou RPS je aj ocenenie jednotlivch pozemkov a zoznam vlastnkov. Register pvodnho stavu - (aktualizovan) obsahuje geodetick a popisn daje o pozemkoch a prvnych vzahov k nim, aktualizovan ku du zaatia pripomienkovho konania registra novho stavu. Register novho stavu (RNS) psomn as rozdeovacieho plnu, obsahuje geodetick a popisn informcie o nhradnch pozemkoch a prvnych vzahov knim ku du zaatia jeho pripomienkovho konania. Vyhotovuje sa vetape vypracovania projektu pozemkovch prav na zklade aktualizovanho registra pvodnho stavu. Register novho stavu - (aktualizovan) obsahuje geodetick a popisn informcie o nhradnch pozemkoch a prvnych vzahoch k nim ku du zaatia vytenia a oznaenia lomovch bodov hranc nhradnch pozemkov spolu s aktualizciou RPS tak, aby av strana (RPS) sa rovnala pravej (RNS). Register vlastnckych prv (RVP) obsahuje daje 109

na zaloenie evidencie prvnych vzahov k pvodnm nehnutenostiam a k ostatnm nehnutenostiam mimo zastavanho zemia obce (v extravilne). daje v RVP s podkladom na zpis dajov o prvnych vzahoch do katastra nehnutenost. RVP sa zostavoval v katastrlnych zemiach so zjednotenm opertom poda zkona . 330/91 Zb. o pozemkovch pravch v znen neskorch predpisov a Pokynu na spracovanie RVP k nehnutenostiam vextravilne pod slom MP SR . 5544/93-430 a UGKK SR .NP-1353/1993. Register pvodnho stavu zjednoduen (ZRPS) obsahuje daje na zaloenie evidencie prvnych vzahov k pvodnm nehnutenostiam a kostatnm nehnutenostiam mimo zastavanho zemia obce (v extravilne). daje v ZRPS s podkladom na zpis dajov o prvnych vzahoch do katastra nehnutenost. ZRPS sa zostavoval v katastrlnych zemiach s nezjednotenm opertom poda z. . 330/91 Zb. o pozemkovch pravch v znen neskorch predpisov a Pokynov na spracovanie zjednoduenho registra pvodnho stavu k nehnutenostiam v extravilne slo MP SR . 34/95-430 a UGKK SR .TK-746/1995. Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) zisten a zostaven dostupn daje o pozemkoch a prvnych vzahoch k nim, ktor neboli evidovan vsbore popisnch informci a v sbore geodetickch informci katastrlneho opertu. ROEP je zostavovan pre cel katastrlne zemia, vrtane zastavanej asti obce, poda zkona . 180/95 Z.z. a Metodickho nvodu na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov slo MP SR . 984410 Mn-1/96. Sad ovocn svisl pozemky o vmere nad 2500 m2 vysaden ovocnmi stromami, bobuovinami. Sceovanie pozemkov zlenie niekokch pozemkov do jednho pozemku bez pravy ich obvodu. Siaha dkov jednotka v siahovej sstave (1 siaha = 1,896 484 m). 110

Siaha tvorcov plon jednotka v siahovej sstave 1 tvorcov siaha (1 ?) = 3,596 652 m2. Sprstupnenie pozemkov nvrh a realizcia takej cestnej siete v obvode projektu pozemkovch prav, aby kad nov pozemok mal spolon aspo jednu svoju hranicu s prstupovou komunikciou. Stabilizcia innos spojen s osadzovanm meraskch znaiek. Me by trval alebo doasn. Technick a ekologick spolon opatrenie a zariadenie s stavby a opatrenia, ktorzabezpeuj a umouj optimlnu prevdzku ponohospodrskej vroby, ochranu a zveaovanie PP, ochranu a tvorbu krajiny. Tvorba ivotnho prostredia uvedomel silie a rozvoj initeov, ktor podmieuj reprodukciu prrodnch zloiek krajiny. Urbr nedeliten podielov spoluvlastnctvo lesov a pasienkov bvalch poddanch. prava pdy zlepovanie fyziklnych, chemickch a biologickch vlastnost pdy, ako aj mechanick zlepenie najvrchnejej asti pdneho horizontu. prava pozemkov geometrick prava tvaru a vekosti pozemkov s ohadom na poadovan cie, napr. scelenie rozdrobench a rozptlench pozemkov. prava tokov technick zsah do toku, zlepujci ich funknos a bezpenos. elov ponohospodrske zariadenie sli na zabezpeenie elu vyuitia jednotlivch druhov pozemkov zemie katastrlne je zemnotechnick jednotka, ktor tvor miestopisne uzavret a v katastri spolone evidovan sbor nehnutenost. zemie obce zastavan (intraviln) tvor jedno alebo viac priestorovo oddelench zastavanch zem v katastrlnom zem obce, resp. v sbore katastrlnych zem v sprve obce 111

(pre ely zkona . 220/2004 Z. z. o ochrane avyuvan ponohospodrskej pdy je to zemie vyten lomovmi bodmi zastavanho zemia obce, ktor boli premietnut do odtlakov katastrlnych mp k 1.1.1990). zemn systm ekologickej stability je celopriestorov truktra navzjom prepojench ekosystmov ich zloiek a prvkov, ktor zabezpeuje rozmanitos podmienok a foriem ivota v krajine. Vklad vlastnka vetky pozemky, s ktormi vstupuje vlastnk do pozemkovch prav, v sumre delen poda druhov pozemkov, lokality (blokov) a BPEJ, vyjadren vo vmerch a cench (hodnote), za o m astnk konania nrok na vyrovnanie v zmysle schvlench zsad zdruenm astnkov pozemkovch prav. Vyleovanie projekn innos, kde za pvodn pozemky uveden v registri pvodnho stavu sa v zmysle zsad pre umiestnenie nhradnch (novch) pozemkov do projeknch celkov, ktor definovali veobecn zsady funknho usporiadania zemia, naprojektuj nov pozemky nhradou za pozemky pvodn. Vypracovanie projektu - spracovanie vodnch podkladov a nvrhu novho usporiadania zemia projektu pozemkovch prav Vykonanie projektu vytenie a odovzdanie pozemkov poda rozdeovacieho plnu (vo forme geometrickho plnu alebo obnovou katastrlneho opertu novm mapovanm) vlastnkom, realizcia urench spolonch zariaden aopatren a odovzdanie dokumentcie projektu pozemkovch prav, sobsahom definovanom v 28 Metodickho nvodu na vykonvanie geodetickch a niektorch svisiacich innost pre projekt pozemkovch prav a v dohodnutom formte, na zpis vlastnckych vzahov v rmci novho priestorovho usporiadania do katastra nehnutenost. 112

Vyrovnanie nov pozemky alebo nhrada v peniazoch, prpadne v cennch papieroch, ktor dostane vlastnk za pvodn pozemky, v zmysle zsad pre umiestnenie novch pozemkov. Vyrovnanie hranice kon, pri ktorom sa nahradzuje kukat hranica susednch pozemkov poda monosti priamkou (krivkou) tak, aby sa nezmenili ich pvodn vmery, s cieom zlepi ich obrbatenos. Vytenie hranice merask kon na vyznaenie priebehu hranice prostrednctvom znakov v terne. Vyuvanie pdneho fondu systm opatren, ktor umon pdny fond sstavne zveaova, zrodova a ochraova. Vyznaovanie hranc vyznaenie lomovch bodov vytenej hranice viditenmi znakmi v terne. Zhrady pozemky do vmery 2500 m2 vysaden ovocnmi stromami, vnnou rvou,okrasnmi krovinami, kvetinami, zeleninou. Zhradkov osada - zriaden zhradkov osada je tak (2 z. . 64/97 Z. z.), ktor vznikla do 24. 6. 1991 uzatvorenm zmluvy o doasnom uvan pozemku v slade svtedy platnmi predpismi medzi Slovenskm zvzom zhradkrov (jeho organizanou zlokou) a organizciou, ktor mala k pozemku prvo sprvy, drustevnho uvania, nhradnho uvania, uvania na zabezpeenie vroby alebo in uvacie prvo. Zele predstavuje vegetan kryt krajiny a rozdeuje sa na: - vysok zele (stromy, lesy), - nzka zele (kry, pecilne kultry), - trvne porasty. Zele trval, neevidovan skupiny alebo psy stromov, krov a trvnatch porastov, ako aj ojedinel stromy (solitry), ktor kataster nehnutenost plone neeviduje. Zluovanie parciel utvranie jednej parcely z viacerch parciel rovnakho druhu pozemku toho istho vlastnka a ich 113

registrovanie pod jednm parcelnm slom. Zmena katastrlneho zemia zmena zemia technickej jednotky, napr. zlenm dvoch alebo viacerch katastrlnych zem, rozdelenm jednho katastrlneho zemia na dve alebo viacer, prilenenm asti katastrlneho zemia kinmu katastrlnemu zemiu. Ke je katastrlne zemie toton s hranicou obce, ide o zmenu zemia obce. Zrodovanie pdy zlepovanie jej produknej schopnosti prostrednctvom kultivanch opatren.

114

Juraj Kuruc Bratislava zemn plnovanie Predtm ako sa me pristpi kakejkovek vstavbe, i procesom, ktor eventulne vystia do vstavby, treba podstpi proces zemnho plnovania. Zdvodu zabezpeenia racionlneho vyuvania pozemkov pri vstavbe maj samosprvy dsledne aplikova najm ustanovenia stavebnho zkona, tkajce sa zemnho plnovania. Je potrebn u vzadan pre spracovanie tejto zemnoplnovacej dokumentcie alebo pre jej aktualizciu stanovi poiadavky na hospodrne vyuvanie pozemkov aefektivitu vstavby ato prioritne vrmci hranc zastavanho zemia obce. Vslade so zkonom . 369/1990 Zb. oobecnom zriaden vznen neskorch predpisov s obce zodpovedn za zemn rozvoj obce. Jednou zprioritnch loh vtejto svislosti je obstaranie aschvlenie zemnch plnov obc azn poda zkona . 50/1976 Zb. ozemnom plnovan astavebnom poriadku (stavebn zkon) vznen neskorch predpisov. Prve zemnm plnom obce je mon stanovi zsady aregulatvy priestorovho usporiadania afunknho vyuvania zemia obce vnadvznosti na okolit zemie, prpustn, obmedzen azakzan funkn vyuvanie plch, atak pripravi vhodn zemia pre vstavbu vslade sprincpmi trvalo udratenho rozvoja aetrnm vyuvanm prrodnch zdrojov azachovanm prrodnch, civilizanch akultrnych hodnt. Vznam zemnoplnovacej prpravy vzrstol aj prijatm zkona . 539/2008 Z. z. opodpore regionlneho rozvoja, na zklade ktorho je podmienkou pre poskytnutie finannho prspevku zo ttneho rozpotu adoplnkovch zdrojov zE na regionlny rozvoj schvlenie zemnoplnovacej dokumentcie 115

obc, ak jej schvlenie vyaduje zkon . 50/1976 Zb. ozemnom plnovan astavebnom poriadku (stavebn zkon) vznen neskorch predpisov. Na spracovanie takchto dokumentov mu obce zska od roku 2005 dotciu prostrednctvom Ministerstva dopravy vstavby aregionlneho rozvoja SR. lohami zemnho plnovania s: stanovovanie regulatvy priestorovho usporiadania a funknho vyuvania zemia, sledovanie, posudzovanie a vyhodnocovanie stavu zemia a monost jeho vyuitia, posudzovanie potrebnosti uskutoovania zmien a ich priestorov, zemno-technick a ekologick dsledky stanovi koncepciu rozvoja zemia, urbanistick koncepciu repektujc hodnoty zemia, podporova obnovu a rozvoj sdelnej truktry a zabezpeova kvalitn ivotn prostredie preud koordinova zmery vzem vymedzi verejn zujem na vyuvan zemia evidencia dajov a informci ozem, identifikovanie problmov vzem, stanovova podmienky pre umiestovanie a priestorov usporiadanie stavieb urova urbanistick a architektonick poiadavky na vyuvanie zemia, zmeny vyuvania zemia a nastavby poskytovanie informci obianskej, investorskej a odbornejsfre, rieenie vecnej a asovej koordincie vstavby, zemnotechnickch, organizanch a investinch opatren (vrtane urbanisticko-ekonomickho vyhodnotenia) vytvra podklady pre programy hospodrskosocilneho rozvoja, 116

vytvra podmienky pre zniovanie nebezpeenstva prrodnch katastrof a podmienky pre zabezpeenie civilnej ochrany podporova rznorodos charakteru urbanizovanho aj nezastavanho prostredia a osobitos identity urbanistickchcelkov vytvra predpoklady pre trval slad vetkch innost vzem a pre zachovanie prrodnch a civilizanch hodnt zemia vrtane urbanistickho a architektonickho dedistva vytvra podmienky pre odstraovanie dsledkov ekonomickchzmien posudzova vplyv zmien vzem na verejn infratruktru posudzova a hodnoti zemno-technick dsledky pripravovanch stavieb a inch opatren vzem a navrhova ichrozsah zemn plnovanie je komplexnm systmom, ktor sa zaober vetkmi aspektmi nho prostredia. Ide prevane ostavbu sdiel, dopravn a technick infratruktru, ale vneposlednom rade aj oprvky, ktor vytvraj prrodn zloky ivotnho prostredia. Zkladnmi nstrojmi zemnho plnovania s zemn plny rznych stupov, najastejie zemn plny obc, zn a samozrejme zemn plny reginov. zemn plnovanie rozhodne nie je preitkom zminulch ias. Vsasnosti je potrebn udriava vzem poriadok a jasn pravidl, jednak preto, aby bol rozvoj spravodliv a vyven, a tie preto, aby prva vlastnkov nehnutenost neboli ohrozovan nhodnmi a meniacimi sa rozhodnutiami. Vdnenej spolonosti m zemn plnovanie predovetkm regulanlohu. Nem zmysel snai sa donti stavebnka, aby vzem postavil presne tak budovu alebo sbor budov, ak

117

navrhneme. Skr je eln stanovenie istch rmcov (vzmysle medznch limitov, zsad), ktor umonia urit mieru vonosti, pri zamedzen neiaduceho vvoja. Ato je podstata regulcie, ktor tvor jadro zemnho plnu, jeho zvzn as. Primrna zodpovednos za zemn plnovanie le na samosprvach, avak do procesu tvorby plnov me zasahova a zaujma sa o ktokovek. zemn pln obsahuje a poskytuje dleit informcie pre vetkch aktrov investine vstupujcich do zemia. Tmito aktrmi s prevane individulni stavebnci a skromn sektor avak naprklad voblasti dopravnej infratruktry je najvznamnejm investorom regionlna samosprva att. zemn pln je podmienkou zskania finannej podporyna rozvojov procesy a poskytuje ist zruky pre investin innosti. Zdvodov poiadavky efektvneho vyuitia zdrojov bva monos zskania dotci a grantov podmieovan existenciou zemnho plnu a hlavne obsiahnutm danch zmerov vom. Tto podmienka sa uplatuje najm vprpade fondov E, vvoj vak smeruje ktomu, e vbudcnosti sa bude vzahova aj na prspevky zo ttneho rozpotu. zemn pln priahuje skromn investciea teda aj vo vzahu kpotencilnym investorom je spracovan zemn pln signlom, e to samosprva to so svojim rozvojom mysl vne. Navye, investin vstup do zemia sjasne stanovenmi pravidlami, ktor me garantova len zemn pln, sa spja somnoho menm rizikom. Bez zemnho plnu je rozvoj nekoncepn a zloit. Rozvoj zemia bez zemnho plnu prakticky nie je mon, a to nielen vrmci reginov, ale hlavne vmestch a vo vch obciach, ktorm spracovanie zemnho plnu nariauje zkon. Nahrdzanie plnu zemnm rozhodovanm je administratvne nron a u vbec nemono pri pouit tohto postupu hovori okoncepnom a efektvnom vyuvan zemia. Takto sa ahko 118

me sta, e pozemky vatraktvnej polohe sa krtkozrakm rozhodnutm vyuij na nevhodn ely a stavby, ktor bud hyzdi prostredie alebo brni aliemu rozvoju. Cel zemie administratvne spravovan miestnou samosprvou riei zemn pln obce, ktor pln funkciu zkladnho zemnoplnovacieho dokumentu na komunlnej rovni. Rieenm ast obce sa zaober ni stupe zemn pln zny. Odvja sa od zemnho plnu obce a spodrobuje ho na rozliovaciu rove parciel. zemn pln obce m tie prvo stanovi plochy, pre ktor ulo povinnos spracovania zemnho plnu zny. Obvykle ide ovie, dosia nezastavan plochy pre nov vstavbu, pre ktor je nutn navrhn celkov koncepciu funknho a prevdzkovho usporiadania. alou charakteristickou aplikanou rovinou s asti existujcej zstavby so zvl zloitmi podmienkami a nrokmi na koordinciu rozvoja (naprklad centrlne mestsk zny). Aj zemn plny obc, vprpade malch obc do 2000obyvateov, sa mu spracva spodrobnosou zemnho plnu zny. Okrem toho systm zemnho plnovania dopaj na vych rovniach hierarchie stupne zemnoplnovacej dokumentcie pre regin ipre cel zemie SR. Ak sa dohodn dve alebo viac obc, ktorch zemia susedia a svisia spolonm verejnm dopravnm a technickm vybavenm zemia, vloenm investci, na ktorch s spolone zvisl, urbanistickm splynutm alebo zinho dvodu mu obstara spolon zemn plnobc. zemn pln obce spodrobuje a rozvja ciele a lohy zemnho plnovania vpodrobnosti rieenia zodpovedajcemu zemiu obce a vslade szemnm plnom reginu a Koncepciou zemnho rozvoja Slovenska. Obsahuje najm zkladn urbanistick koncepciu rozvoja zemia obce alebo mesta, funkn vyuitie jednotlivch plch a priestorov usporiadanie zemia a zabezpeenie nadvznosti vyuvania zemia obce na susediace obce a ochrany hodnt vzem, koncepciu verejnho dopravnho 119

a technickho vybavenia zemia, vymedzenie hranc zastavanho zemia, vymedzenie zemia obce, vktorom nemono trvalo alebo doasne uskutoova nov vstavbu, vymedzenie zemia urenho na umiestnenie novej vstavby a umiestnenie verejnho dopravnho a technickho vybavenia zemia vnadvznosti na verejn infratruktru susediacich obc a na zem kraja, vymedzenie plch a koridorov pre zmenu existujcej zstavby, pre obnovu vyuitia zemia, vymedzenie plch pre verejnoprospen stavby, pre zemn rezervy a stanovenie podmienok pre vyuitie tchto plch a koridorov, zsady ochrany prrody a racionlneho vyuvania prrodnch zdrojov mimo zastavanho zemia obce, usporiadanie krajiny mimo zastavanho zemia a plch a koridorov zelene vzastavanom zem, koncepciu vyuvania nehnutenho majetku obce sliaceho na verejn ely a stanovenie priort zemnho rozvojaobce. Zvznmi asami zemnho plnu obce s regulatvy funknho vyuvania zemia a zsady usporiadania zemia, hranice zastavanho zemia, zsady a regulatvy ochrany a tvorby prrodnho a kultrneho dedistva, usporiadanie verejnho dopravnho a technickho vybavenia zemia. zemn pln obce je zvzn pre obstaranie a schvlenie a zemnho plnu zny, pre zemn rozhodovanie a je podmienkou pre poskytnutie prostriedkov verejnch rozpotov na uskutonenie zmien vzemobce. zemnoplnovacie podklady s dokumenty a sbory dajov vypracvan na el zemnho plnovania metdami zemnho plnovania, obstarvan a prerokvan poda stavebnho zkona. Slia na vypracovanie nvrhu zemnho plnu alebo na zistenie potreby a rozsahu aktualizcie zemnho plnu. Obstarvaj sa na overenie monost rieenia problmov vzem, na prehbenie rieenia jednotlivch zloiek osdlenia alebo na zskanie dajov a informci ozem. Urbanistick tdia riei koncepciu priestorovho 120

usporiadania a funknho vyuvania zemia, najm urbanistick, architektonick a zemno-technick podmienky vyuvania prrodnch zdrojov vzem a celkovho potencilu zemia. Pouva sa na overenie zkladnej urbanistickej koncepcie pri prprave zemnho plnu a pri jeho aktualizcii na zhodnotenie nosnho zaaenia zemia alebo na rieenie iastkovch alebo osobitnch problmov vzem spravidla vo variantoch rieenia. Sklad sa ztextovej, grafickej a tabukovejasti. zemn generel je dokument, ktor podrobne riei problmy jednotlivch zloiek osdlenia vzem, najm problmy bvania, priemyslu, ponohospodrstva a lesnho hospodrstva, dopravy a ostatnho verejnho technickho vybavenia zemia, ochrany prrody a krajiny, rekrecie a portu. Pouva sa na prehbenie poznatkov ouritej zloke osdlenia pri obstarvan zemnho plnu alebo pri jeho aktualizcii. zemn technick podklady zemia tvoria sbor dajov osasnch monostiach vyuitia uritej asti zemia, najm vyuitia prrodnch zdrojov a potencilu zemia, rozvoja jednotlivch zloiek osdlenia vzem a rieenia stretu zujmov a druhov udskej innosti vzem. Pouvaj sa pri vypracvan ostatnch zemnoplnovacch podkladov, pri trvalom monitorovan funknho vyuvania zemia a navrhovan jeho zmien, pri pravidelnom vyhodnocovan priestorovho usporiadania zemia a urench zsad jeho organizcie, pri sledovan miery zaaenia zemia a vyuvania prrodnch zdrojov a celkovho potencilu zemia a pri umiestovan novej vstavby. alej sa pouvaj na spracovanie zadania, na vypracovanie konceptu zemnho plnu alebo jeho aktualizcie alebo na zistenie potreby aktualizcie zemnho plnu. Skladaj sa spravidla ztextovej, tabukovej a grafickej asti, vrtane shrnnho problmovho vkresu znzorujceho hlavn strety zujmov a innost vzem.1

121

Financovanie zemnho plnu zemn pln je zloit dokument, ktorho vroba trv pomerne dlh dobu a do procesu spracovanie je zapojen tm ud, ktorch treba zaplati. Prefinancova zemn pln je asto neahk loha, nie vak nerieiten. Vzsade existuje niekoko spsobov ako zemn pln prefinancova. Financovanie zemnho plnu le vzsade na pleciach obce, ktor zemn pln obstarva. Plat to vak len vprpade spracovanie novho zemnho plnu, resp. pri aktualizcii a rozsiahlych zmench a doplnkoch. Samozrejme najjednoduchia cesta ako zemn pln financova je ma dostatok vlastnch zdrojov. Ak m obec dostatok prostriedkov, vea pomoci nepotrebuje. Zo zkona, kad obec nad 2000obyvateov zemn pln mus ma spracovan. Obec je u natoko vek, e akkovek zsah do krajiny by bol zsahom pomerne vekm a nevratnm. Takto zsah mus by preto uvliv a vopred uren. Najjednoduchia cesta ako njs finann prostriedky na spracovanie zemnho plnu pre obce, ktor na to nemaj je Zkon 226/2011 Ministerstva vstavby a regionlneho rozvoja SR zo 6. jla 2011 o poskytovan dotci na spracovanie zemnoplnovacej dokumentcie obc V prlohe tohot zkona sa nachdza aj vzor podania iadosti..Zkon ako tak pecifikuje rozsaha a podmienky poskytovania docie, ako aj postup podvania iadosti, spsob poskytovania dotcie a obsha zmluv o poskytnut dotcie. K tomuto zkonu sa alej viae opatrenie 293/2011 Z. z. Ministerstva dopravy, vstavby a regionlneho rozvoja Slovenskej republiky z 5. septembra 2011, ktorm sa ustanovuj podrobnosti o hodnotiacich kritrich a spsobe hodnotenia iadost o poskytnutie dotci na spracovanie zemnoplnovacej dokumentcie obc. Toto opatrenie obahuje v prlohe hodnotiace kritri ako aj popis k bodovmu hodnotenie. 122

Dotciu mono poskytn na spracovanie zemno plnovacej dokumentcie, ktorou je, koncept rieenia zemnho plnu obce alebo zemnho plnu zny, nvrh zemnho plnu obce alebo zemnho plnu zny, nvrh zmien a doplnkov zemnho plnu obce alebo zemnho plnu zny. Dotciu je v zmysle zkona mon poskytn a do vky 80 % oprvnench nkladov. Oprvnenmi nkladmi s nklady vynaloen na spracovanie zemno plnovacej dokumentcie, naopak oprvnenmi nkladmi nie s nklady vynaloen na dohad nad spracovanm zemnoplnovacej dokumentcie. Zvyn podiel z celkovch nkladov na spracovanie PD bud musie obce alebo mest preukza pri predkladani iadost. . Dotciu mono poskytnutn v tom rozpotovom roku, v ktorom iadate predlo iados. Podmienkami poskytnutia dotcie s poda zkona . 26/2011 predovetkm ma schvlen zadanie (zadvac dokument) prePD; ma uzatvoren zmluvu o spracovan PD; preuke zabezpeen vlastn zdroje na spolufinancovanie najmenej vo vke 20% oprvnench nkladov nem zaveden ozdravn reim alebo nie je v ntenej prve Podmienkou je uznesenie obecnho zastupitestva zavzujce, e proces obstarvania schvaovania UPD potrv najviac tri roky od uzatvorenie zmluvy o poskytnut dotcie, medzi ministerstvom a iadateom iadosti oposkytnutie dotcie sa predkladaj do 31. janura prslunho rozpotovhoroka. Poznmky: 1. o je to zemn pln, Nitriansky samosprvny kraj, dostupn na http://www.uzemneplany.sk/co-je-to-uzemny-plan 123

124

Vierka Ivaninov a Pavol Hric Koice Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) vod Register obnovenej evidencie pozemkov (v skrtke ROEP) je zpis pozemkov a vlastnckych prv k nim na list vlastnctva v katastri nehnutenost. Takto pozemky boli do zpisu registra evidovan iba v urenom operte (naprklad v pozemkovej knihe alebo v inch listinch) Vzhadom na rzne politicko-prvne zmeny od roku 1945 sasn kataster nehnutenost neodral relny stav vlastnctva k pozemkom. V minulosti sa z rznych dvodov do pozemkovch knh nedostali niektor konfikan rozhodnutia (Beneove dekrty), prdely pdy, zdrustevovanie pdy, dedisk konania i rzne kpno-predajn zmluvy. Taktie sa v pozemkovch knihch neuvdzali adresy ud, ich dtumy narodenia, prpadne rodn sla, o je potrebn pri zpise vlastnctva predloi dnes. Zvl negatvny vplyv na centrlnu evidenciu pozemkov malo to, e po roku 1951 u zpis v pozemkovej knihe nebol podmienkou vzniku a preukzania vlastnctva. Vznam pozemkovch knh sa zsadne znil, pretoe sa nimi u nezakladalo prvo. Po roku 1964 sa viedla tzv. evidencia nehnutenost, ale t tie neobsahovala komplexn informcie o prvach k parcelm. Prvna opora Konanie ROEP sa uskutouje poda zkona 180/1995 Z.z. o niektorch opatreniach na usporiadanie vlastnctva k pozemkom, alie podrobnosti ustanovuje vyhlka . 461/2009 Z. z. ktorou sa 125

vykonva zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 162/1995 Z. z. o katastri nehnutenost a o zpise vlastnckych a inch prv k nehnutenostiam (katastrlny zkon) v znen neskorch predpisov. el ROEP-u elom ROEOP-u je v konan popsanom v zkone 180/1995 zisti dostupn informcie k pozemkom, ktor nie s evidovan alebo s evidovan neplne v sbore geodetickch a popisnch informci na katastri ide ako keby o istenie evidencie katastra s cieom vykona vlastncku inventarizciu pozemkov, identifikova ich vlastnkov. Kataster nehnutenost sa tak d do sladu s relnymi vlastnckymi vzahmi k pozemkom. Niektor zkladn pojmy zkona 180/1995 Z.z. v znen zmien Predmet konania - Predmetom konania s v zmysle zkona . 180/1995 Z. z. pozemky vymedzen plone vlastnckymi vzahmi alebo drbou, ktor nie s evidovan alebo s evidovan neplne poda osobitnch predpisov v sbore geodetickch informci a v sbore popisnch informci. Predmetom konania teda v zmysle tohto zkona vo veobecnosti s: pozemky, ktor nie s zapsan na liste vlastnctva pozemky, ktor s zapsan na liste vlastnctva ale vlastncke prvo k nim na liste vlastnctva je evidovan len v asti nie k celmu pozemku (nie k 1/1) pozemky, ktor s zapsan na liste vlastnctva, ale medzi spoluvlastnkmi dolo k relnemu rozdeleniu pozemku poda prvnych predpisov platnch do 31. decembra 1950 a tento pozemok v takomto stave uvali pozemky nie s uveden v majetkovej podstate LV, tzv. hluch LV 126

ktor s zapsan na liste vlastnctva, ale ide o pozemky bez geometrickho a polohovho urenia alebo bez vmery, alebo dolo k zmene urenho opertu alebo neboli preslovan parcely na LV po obnove katastrlneho opertu novm Konanie pod konanm v zmysle zkona 180/1995 Z.z. sa rozumie procedra popsan tmto zkonom zabezpeujca postup pri zskavan podkladov smerujcich k obnove evidencie pozemkov vyusujcich do spracovania registra takto obnovenej evidencie, jeho schvlenia a zpisu na kataster. Register pod pojmom register sa v zmysle tohto zkona rozumie nvrh registra obnovenej evidencie, zostaven z dajov v procese konania a schvlen register je verejnou listinou a sli ako podklad pre zpis prvnych vzahov a alch dajov k nehnutenostiam do katastra nehnutenosti lenenie zemia z hadiska ROEP-u: Poda kvality podkladov zemie Slovenska bolo na ely konania ROEP rozdelen poda zkona . 180/1995 Z. z. do 5 kategri a to na katastrlne zemia, v ktorch: opert pozemkovho katastra sa zjednotil s opertom pozemkovej knihy opert pozemkovho katastra sa nezjednotil s opertom pozemkovej knihy, ale daje v nich uveden mono identifikova opert pozemkovho katastra sa nezjednotil s opertom pozemkovej knihy a daje v nich uveden nemono identifikova, opert vyhotoven na zklade komascie nepotvrdil sd, ale astnci komasanho konania vstpili do drby, opert pozemkovej knihy nie je k dispozcii V prvch dvoch kategrich je sprvny orgnom katastrlny rad a v alch pozemkov rady 127

pozemky,

Sprvny orgn Je orgn, ktor zabezpeuje zostavenie registra obnovenej evidencie. Sprvnym orgnom je poda kvality podkladov bu katastrlny rad alebo pozemkov rad. Harmonogram konan - Prce na registri obnovenej evidencie pozemkov sa realizuj v jednotlivch katastrlnych zemiach na zklade harmonogramu, schvlenho vldou a prebiehaj u niekoko rokov. Harmonogram konan schvauje vlda Slovenskej republiky na nvrh radu geodzie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a Ministerstva pdohospodrstva Slovenskej republiky Komisia - Komisiu zriauje sprvny orgn na ely konania ROEP. Komisia zanik uplynutm troch rokov od zpisu dajov registra do katastra nehnutenost. Predsedom komisie je len vyslan obcou. Je zloen z nasledujcich zstupcov: zstupca katastrlneho radu zstupca pozemkovho radu zstupca obvodnho radu, ktor spravuje pozemky vo vlastnctve ttu Slovensk pozemkov fond ak ide o lesn pozemky, aj sprvca lesnho majetku vo vlastnctve ttu jednm lenom komisie je zstupca vyslan obcou alch lenov komisie ur sprvny orgn na nvrh obce z vlastnkov pozemkov a njomcov, prpadne uvateov pozemkov poda metodickho pokynu pre ROEP ak obec tvor viac katastrlnych zem, mu sa lenovia komisie uri poda nvrhu obce z vlastnkov a njomcov pozemkov, prpadne driteov pozemkov pre kad katastrlne zemie, osobitne. Ak obec (mesto) je delen na viac miestnych (mestskch) ast, postupuje sa primerane

128

innos komisie: so ttnymi orgnmi a astnkmi konania v katastrlnom zem pri prprave a organizanom zabezpeen zostavenia registra. Prv zasadnutie komisie zvolva sprvny orgn. Komisia na prvom zasadnut schvli svoj rokovac poriadok alie zasadnutia komisie poda potreby pripravuje, zvolva a vedie predseda komisie, priom zasadnutie komisie spravidla zvolva psomne s uvedenm predmetu rokovania. Rovnako psomne me by pozvan ten, ktorho vec (nmietky, pripomienky, nvrhy, svedectvo a pod.) bude predmetom rokovania, ak je to nevyhnutn. Predseda alebo nm poveren len je povinn taktie zvola zasadnutie komisie ak o to poiadaj aspo 3 lenovia komisie Program rokovania komisie uruje predseda, na nvrh lenov komisie a zhotovitea me by program doplnen Zasadnutie komisie riadi predseda, v jeho neprtomnosti len komisie poveren predsedom Na kadom zasadnut komisie sa prtomnos zisuje prezennou listinou podpsanou prtomnmi, ktor je sasou zpisnice zo zasadnutia Komisia sa uzna za prtomnosti nadpolovinej viny vetkch lenov. V opanom prpade sa zasadnutie komisie me kona len ako informatvne O nvrhoch, pripomienkach at. komisia rokuje v slade so svisiacimi platnmi prvnymi predpismi. Vo veciach zvznho charakteru sa stanovisko prijma hlasovanm. Hlasovanm je vec prijat, ak za u hlasuje nadpolovin vina prtomnch lenov komisie. V prpade rovnosti hlasov sa do zpisu uvedie vec, o ktorej sa hlasovalo aj s vsledkom hlasovania a sprvny orgn sa o tejto skutonosti upovedom v zpisnici. Na iados toho, kto chce by vslovne uveden v zpisnici, e hlasoval inak, sa tam uvedie
Spolupracuje

129

 Na

zasadnutia komisie, na ktorch sa bud prejednva nmietky a nvrhy vo veci vydrania a relneho rozdelenia pozemkov poda prvnych predpisov platnch do 31. 12. 1950 sa prizve tie zhotovite ROEP-u, ktor predlo komisii vetky podklady, poda ktorch zostavoval register. Na ostatn zasadnutia, ktor neovplyvnia zmenu dajov registra zhotovite nemus by prizvan Predseda me zasadnutie alebo prerokovanie uritej veci odroi Zo zasadnutia komisie sa mus vyhotovi zpisnica innos komisie organizane a materilne zabezpeuje obec Podklady pre ROEP Podklady potrebn na zostavenie registra sa zisuj z dajov poskytnutch njomcami pozemkov, sprvcami pozemkov, pozemkovmi spoloenstvami alebo inmi oprvnenmi osobami: - z opertu katastra a pozemkovho katastra - zo ttnych archvov - z listn predloench astnkmi konania - z vpoved svedkov a z inch dkazov zskanch pri preetrovan v obci Podklady potrebn na zostavenie registra zabezpeuje a zhromauje komisia s to podklady v zmysle horeuvedenho ale aj in podklady napr. v svislosti s vydranm Pre zskanie dajov zo ttneho archvu Sprva katastra pre zhotovitea ROEP-u vyd splnomocnenie alebo iados na poskytnutie konkrtnych dajov ttnemu archvu zale sama

130

Konanie poda zkona . 180/1995 Z.z. v znen zmien Zaatie konania:

konanie zana na podnet sprvneho orgnu (t.j. katastrlneho

radu alebo pozemkovho radu) zana sa dom vyvesenia oznmenia sprvneho orgnu o jeho zaat na vhodnom mieste v obci (jej asti) toto oznmenie bude vyvesen a do schvlenia registra konanie sa uskutouje pre kad obec ak obec tvor viac katastrlnych zem, register sa zostavuje osobitne pre kad katastrlne zemie sprvny orgn psomne vyzve njomcov pozemkov alebo in oprvnen osoby aby v urenej lehote poskytli daje o pozemkoch v ich uvan a o prvnych vzahoch k nim toto oznmenie sa njomcom a inm oprvnenm osobm doru do vlastnch rk sasou oznmenia je asov postup a lehoty na predkladanie listn o prvnych vzahoch k pozemkom, ktor nepredloia vyzvan osoby sasou oznmenia je tie pouenie o monosti poda nvrh na nadobudnutie vlastnctva vydranm ak s splnen podmienky na vydranie poda 134 Obianskho zkonnka ( ak sa uva nehnutenos nepretrite najmenej 10 rokov) Zostavenie nvrhu registra:
podkladom na zostavenie psomnej asti registra s prevzat

daje z katastra, archvov a daje poskytnut komisiou konania predkladaj doklady komisii v priebehu lehoty stanovenej na predkladanie dokladov, zstupcovi za Sprvu katastra komisia zisuje chbajce daje o astnkoch konania (identifikan daje), vyzva k predloeniu dokladov na opravu chybnch dajov katastra a dokladov dokumentujcich zmeny oproti stavu evidovanho v katastri.
astnci

131

Pracovnk Sprvy katastra ako len komisie pou astnkov konania o nleitostiach podvanch iadost o zpis zmeny, resp. o doplnen dajov do katastra komisia prijma, posudzuje a so stanoviskom predklad sprvnemu orgnu na rozhodnutie nvrhy astnkov konania z titulu nadobudnutia vlastnctva vydranm ( 11, 11a zkona), alebo na potvrdenia vlastnctva v prpade zistenia dajov odporujcich skutonostiam 12 zkona k dajom o pozemku sa uved daje o vlastnkoch, prpadne spoluvlastnkoch s uvedenm ich spoluvlastnckych podielov na zklade dajov z podkladov z katastra sprvny orgn prostrednctvom zhotovitea zabezpe zostavenie registra v predpsanej forme sprvny orgn po zostaven registra zabezpe do 15 dn od predloenia registra prvotn kontrolu dajov a slad psomnch a grafickch dajov registra sprvny orgn a zhotovite zabezpeia v lehote do 30 dn odstrnenie chb zhotovitea zistench pri prvotnej kontrole dajov a pri kontrole sladu psomnch a grafickch dajov registra po odstrnen chb zhotovitea a dodatonch zmench v registri zabezpe sprvny orgn vykonanie kontroly zapsatenosti psomnch dajov do katastra chyby nadvzujce na podklady katastra Sprva katastra posdi, odstrni alebo prekvalifikuje na prevzaten chyby po poslednom prevzat zmien z katastra, poslednej kontrole zapsatenosti a odstrnen chb zhotovitea sprvny orgn do 15 dn zverejn nvrh registra na vhodnom (obvyklom) mieste v obci (jej asti) na 30 dn Sprva katastra 90 dn pred schvlenm registra zverejn oznmenie o nevykonvan zpisov vlastnckych a inch prv do katastra k pozemkom, ktor s predmetom konania (mimo zpisov v asti C) 132

Zverejnenie registra: Sprvny orgn uverejn nvrh registra na vhodnom (obvyklom) mieste v obci (jej asti) na 30 dn na verejn nahliadnutie Komisia doru do vlastnch rk vpisy z registra vetkm astnkom, ktorch miesto trvalho pobytu je znme tkajci sa pozemkov, ktor s vjeho vlastnctve, alebo sprve V doruenom vpise z registra komisia pou astnkov o monosti poda nmietky Spolu svpisom sa astnikovi doru aj vzva na zaplatenie prspevku na finann zabezpeenie konania Ak vlastnk nie je znmy, alebo nie je znme miesto jeho trvalho pobytu, doru sa vpis z registra Slovenskmu pozemkovmu fondu, alebo ak ide olesn pozemky ttnej organizci lesnho hospodrstva Ak vlastnk nie je znmy, alebo nie je znme miesto jeho trvalho pobytu, doru sa vpis z registra Slovenskmu pozemkovmu fondu, alebo ak ide olesn pozemky ttnej organizci lesnho hospodrstva Spracovanie nmietok:
Nmietky mono poda komisii do 30 dn odo da doruenia

(pri znmych vlastnkov), alebo do 30 dn odo da zverejnenia (pri neznmych vlastnkoch, alebo pri vlastnkoch, ktorch miesto trvalho pobytu nie je znme) Komisia prijma nmietky astnkov anvrhy na vydanie rozhodnutia vsvislosti svydranm pozemkov Na nmietky podan po uplynut lehoty a na nmietky, ktor neobsahuj odvodnenie, komisia neprihliadne Komisia vdy upovedom toho, koho prva s nmietkou, prpadne nvrhom na vydranie dotknut o obsahu podanej nmietky, resp. nvrhu ur mu lehotu, v ktorej sa me k nmietke vyjadri, prpadne v ktorej me nahliadnu do spisu 133

 Ak

je to nevyhnutn, tak si komisia vyiada aj svedeck vpovede osb oboznmench s miestnymi pomermi a so svojim stanoviskom ich spolu predlo sprvnemu orgnu na rozhodnutie Sprvny orgn na nvrh komisie rozhodne o nmietkach a o nvrhoch astnkov konania z titulu nadobudnutia vlastnctva vydranm, alebo na potvrdenie vlastnctva v prpade zistenia dajov odporujcich skutonostiam Po prvoplatnom ukonen konania o nmietkach a nvrhoch zhotovite zostav konen stav registra pre ely autorizanho overenia a vydania rozhodnutia o schvlen registra Autorizan overenie aschvlenie registra: strana tlaovho vstupu obsahuje overenie prslunch ast registra fyzickou osobou, ktor m na to osobitn odborn spsobilos(meno, priezvisko, overovacia peiatka, dtum apodpis) Schvlen register je verejn listina, na zklade ktorej katastrlny rad zape daje registra do katastra nehnutenost. Na zklade oznmenia sprva katastra najviac 90 dn pred schvlenm registra nevykonva zpisy vlastnckych a inch prv do katastra nehnutenost k pozemkom, ktor s predmetom konania. Uveden sa nevzahuje na zpis zlonho prva a vecnho bremena k tmto pozemkom. Sprva katastra po uplynut tejto lehoty zape zmluvy, verejn listiny alebo in listiny do katastra nehnutenost a po identifikcii poda zapsanho registra Identifikciu vykon sprva katastra z radnej povinnosti. Identifikcia sa stva sasou zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny a spolu s oznmenm o vykonan zpisu sa zale astnkom konania o zpise prv k nehnutenostiam a tm osobm, ktorch prvo k pozemkom bolo zpisom dotknut Ak schvlen register obsahuje daje o pozemkoch a
Predposledn

134

prvnych vzahoch k nim, ktor s v rozpore s podkladmi, sprvny orgn po prerokovan v komisii rozhodne o zmene dajov schvlenho registra. Po prvoplatnosti rozhodnutia sprvneho orgnu sa nov daje zapu do katastra nehnutenost O zmene mono rozhodn do troch rokov od zpisu dajov registra do katastra nehnutenost Konanie o zmene dajov registra nemono zaa, ak dolo k prevodu alebo prechodu vlastnctva pozemku na in osobu Monos vydrania pozemkov v konan ROEP Kto a kedy podva nvrh na vydranie pozemku v rmci konania: astnk konania me poda v konan nvrh na vydanie rozhodnutia v svislosti s vydranm pozemku, priom astnkom konania me by aj dedi oprvnenho dritea Nvrh je mon poda len na ely konania a v lehote do termnu podvania nmietok v rmci konania. Na nvrh podan po termne urenom na podvanie nmietok v rmci konania sa neprihliada Nleitosti nvrhu na vydranie: Nvrh na vydanie rozhodnutia v svislosti s vydranm pozemku mus obsahova popis skutonost dokazujcich splnenie podmienok vydrania ustanovench v 134 Obianskho zkonnka (t.j uvanie pozemku nepretrite po dobu 10 rokov priom prekkou vydrania poda tohto zkona nie je ani ak pozemok bol v uvan ponohospodrskej organizcie alebo lesnej organizcie poda skorch predpisov alebo ak je pozemok v ase podania nvrhu v njme) Navrhovate pripoj k nvrhu dkazy, ktor m k dispozci 135

 Komisia

Posdenie nvrhu na vydranie: posdi podan nvrh, vyiada si toho, koho prva boli dotknut a svedeck vpovede osb oboznmench s miestnymi pomermi a so svojm stanoviskom ich spolu predlo sprvnemu organu na rozhodnutie

Rozhodnutie o nvrhu na vydranie: Sprvny orgn na nvrh astnka konania rozhodnutm potvrd, e navrhovate nadobudol vlastnctvo k pozemku vydranm, ak s splnen podmienky vydrania a v rozhodnut uvedie de, ktorm navrhovate nadobudol vlastnctvo k pozemku Sprvny orgn zamietne nvrh na vydanie rozhodnutia, ak nie s splnen podmienky na nadobudnutie vlastnctva vydranm, alebo ak si vlastncke prvo k pozemku uplatnila v tomto konan aj in osoba alebo ak vlastncke prvo k pozemku je predmetom nejakho konania Proti vydanmu rozhodnutiu nemono poda opravn prostriedok. Tm nie je dotknut prvo inch osb domha sa urenia vlastnctva na sde Nadobudnutie vlastnctva vydranm na zklade rozhodnutia sa zape do registra. Poda 11a zkona je mon taktie rozhodnutm potvrdi nadobudnutie vlastnckeho prva k astiam rozdelenho pozemku ak dolo medzi spoluvlastnkmi k relnemu rozdeleniu pozemku poda prvnych predpisov platnch do 31. decembra 1950 a tento pozemok v takomto stave uvali. Sprvny orgn na nvrh jednho alebo viacerch spoluvlastnkov me taktie rozhodnutm potvrdi nadobudnutie vlastnckeho prva k astiam rozdelenho pozemku, ak s splnen podmienky vydrania poda 134 Obianskho zkonnka.

136

Postup v rmci konania pri zisten dajov v odporujcich si skutonostiach

Nvrh

na vydanie rozhodnutia sa podva komisii. Podva ho ten, kto o vydanie rozhodnutia preuke prvny zujem, najneskr vak v lehote ustanovenej na podanie nmietok Me s o daje odporujce si skutonostiam z ktorch vychdzalo notrske osvedenie vyhlsenia o vydran, alebo s to daje odporujce skutonostiam o zpise vlastnka alebo daje odporujce si skutonosti pri prechode vlastnctva ttu na obec na zklade protokolov alebo zoznamov Komisia nvrh posdi a so svojm stanoviskom ho predlo sprvnemu orgnu na rozhodnutie Sprvny orgn me o nvrhu rozhodn tak, e potvrd nadobudnutie vlastnctva vydranm inou osobou, alebo potvrd e pozemky s vo vlastnctve ttu, alebo inej osoby. Rozhodnutie je verejn listina, na ktorej zklade sa vykon zpis do katastra. proti rozhodnutiu mono poda opravn prostriedok Ak sprvny orgn o nvrhu nerozhodne do schvlenia registra, zaradia sa tieto pozemky do spisu pozemkov, ktorch vlastnk a jeho miesto trvalho pobytu alebo sdlo s znme, evidovan vlastnk vak neme do rozhodnutia sprvneho orgnu s tmito pozemkami naklad

137

Obsah a asti registra obnovenej evidencie A) Psomn as registra obsahuje najm tieto zkladn asti: spis pozemkov, ktor boli predmetom konania spis pozemkov, ktorch vlastnk a jeho miesto trvalho pobytu alebo sdlo s znme, spis pozemkov, ktorch vlastnk je znmy, ale ktorho miesto trvalho pobytu alebo sdlo nie je znme spisu pozemkov, ktorch vlastnk nie je znmy. Ostatn psomn asti obsahuj najm: shrnn sprvu vkaz vydranch parciel vkaz parciel pre stavebne pozemky, ak bude poskytnut komisiou zoznam tiarch vetky psomnosti komisie (napr. podan nmietky, stanovisk komisie, doruenky, zpisnice at.), ktor predseda komisie po skonen nmietkovho konania a konania pod odovzd sprvnemu orgnu preberacm protokolom sasou registra je aj rozhodnutie o jeho schvlen . B) Grafick (mapov) as registra obsahuje najm: mapu katastra nehnutenost v analgovom tvare so stavom ku du predloenia registra na schvlenie grafick sbor BPEJ vo vektorovom tvare vkaz vydranch parciel zznamy podrobnho merania zmien (ak boli vyhotoven) geometrick plny ku konaniam z titulu nadobudnutia vlastnctva vydranm, alebo na potvrdenie vlastnctva v prpade zistenia dajov odporujcich skutonostiam .. 138

Nklady na konanie a) Nklady na konanie Na finann zabezpeenie nkladov konania je kad astnk konania povinn: Zaplati prspevok 3,30 Ak dolo k rozdeleniu pozemkov, ktor boli pvodne v jednom katastrlnom zem z technickch dvodov, a tieto s spracvan vo viacerch katastrlnych zemiach, vlastnk zaplat prspevok v rmci konania, ktorho predmetom je pvodn pozemok pred rozdelenm Okrem hore- uvedenho je tie povinn zaplati alej: 3,30 za kadch zaatch 5 000 m, ak ide o pozemky, ktor tvoria ponohospodrsky pdny fond 3,30 ak ide o pozemky, ktor tvoria lesn fond a maj vmeru viu ako 5000 m za hore-uveden pozemky do vmery 5 000 m sa prspevok nevyber 3,30 za kadch zaatch 400 m ak ide o stavebn pozemky alebo pozemky, ktor sa nachdzaj v zastavanom zem obce a maj vmeru viu ako 400 m, priom za pozemky do vmery 400 m sa prspevok nevyber Ak vlastnk ponohospodrskeho pozemku nie je znmy alebo nie je znme miesto jeho pobytu alebo sdlo, alebo ak ide o ponohospodrske pozemky vo vlastnctve ttu, na finann zabezpeenie nkladov konania prispieva fond Ak ide o lesn pozemky s vnimkou podielov, ktor s sasou spolonej nehnutenosti, na finann zabezpeenie nkladov konania prispieva sprvca; to plat, aj ak ide o lesn pozemky vo vlastnctve ttu Tieto finann prspevky sa pouij na ely konania, priom najmenej 50% tchto prostriedkov sa poskytne obci na zabezpeenie innosti komisie. 139

 Schvlen

b) Sprvne poplatky register je verejn listina, na zklade ktorej katastrlny rad zape daje registra do katastra nehnutenost. Zver

Register obnovenej evidencie pozemkov identifikuje pozemky a pvodnch vlastnkov ajuvateov cudzch pozemkov. Aj ke vo vine obc by u mali by uskutonen obnoven registre, je dobr oboznmi sa stmto zkonom, na ktor sa viau pozemkov pravy. Postup obnovy pozemkovho registra je tak nevyhnutnm predpokladom akhokovek vysporiadania pozemkov. Akmkovek pozemkovm pravm, i u iastonm, alebo komplexnm mus predchdza realizcia ROEP-u.

140

Ladislav Chynoradsk Preov Prvo na primeran bvanie a legalizcia neleglnych rmskych stavieb Jednou zciest, ako pomc miestnym samosprvam sbvanm marginalizovanch skupn obanov azaa postupne zlepova ich ivotn rove, je vstavba njomnch bytov niieho tandardu smonosou zska na u ttnu dotciu. Podpora bvania pre marginalizovan rmske komunity je obrazom stupa solidarity s tmito skupinami obyvatestva, ekonomickej rovne ttu, ako aj repektovania medzinrodnch dokumentov, ktor zakotvuj prvo na primeran bvanie. Bez pomoci spolonosti sa vjednotlivch samosprvach jednotlivci aveakrt cel rodiny dostvaj do pozcie marginalizovanch skupn obyvatestva, kde im vdsledku viacerch faktorov hroz pln socilne vylenie. Vtejto svislosti je vznamn aj ustanovenie 3 ods. 2, psm. f ), h), r) at) zkona . 539/2008 Z.z. opodpore regionlneho rozvoja, poda ktorho je podpora regionlneho rozvoja zameran najm na: f) predchdzanie socilneho vylenia a zmierovanie jeho negatvnych dsledkov, podporu rovnosti prleitost na trhu prce a podporu znevhodnench komunt, h) zlepenie a rozvoj socilnej infratruktry reginu r) zvyovanie dostupnosti a kvality bvania t) rozvoj multikultrnej spolonosti v regine vrtane multikultrneho dialgu, spoluprce a tolerancie v reginoch asdlach. Napriek prijatm podpornm ekonomickm nstrojom rozvoja bvania urit as obyvatestva m problmy pri rieen svojho bvania. Sem patria najm socilne kategrie obanov, ktor 141

sadostvaj do pozcie skupn ohrozench socilnym vylenm. Pre bvanie tchto skupn obyvatestva treba vytvra podmienky najm v socilnombvan zodpovedajceho tandardu. Pomerne vek as marginalizovanej rmskej populcie ije v provizrnych objektoch na bvanie, ktor boli postaven v predchdzajcich rokoch ako tzv. ierne (neleglne) stavby. zemie rmskych osd nie je z hadiska vlastnctva kpozemkom vysporiadan. V mnohch prpadoch ij Rmovia v objektoch na bvanie, ktor s nedstojn. Niektor objekty neboli delimitovan v etape vzniku samosprvy po roku 1989. Obyvatelia neleglnych domov nemaj listy vlastnctva ani njomn zmluvy. V Preovskom aKoickom samosprvnom kraji s najhorie podmienky bvania Rmov ato najm v najviac izolovanch a segregovanch rmskych osdleniach Umajiteov neleglnych stavieb neustle hroz, e vlastnk pdy bude iada odstrnenie stavby. Ak vminulosti vlastnk pozemku na zbran stavby netrval, ale zrove odmietol svoj pozemok odpreda, obyvatelia takto vybudovanej neleglnej stavby naalej nemali njomn, alebo vlastncke prvo kpozemku. Potomkovia neleglnej nehnutenosti sa nemu sta dedimi, m problm prechdza z genercie na generciu. Ako jedno z optimlnych rieen sa jav odpredaj (zmena) pdy, ktor Rmovia dlhodobo uvaj, do ich alebo obecnho vlastnctva. Avak popri astej neochote majoritnho obyvatestva pristpi na predaj pozemkov Rmom je v mnohch alch prpadoch prekkou aj nedostatok financi na kpu pozemkov. Stavby, postaven bez stavebnho povolenia de iure neexistuj, a preto nie je mon iada pre nich ttne prspevky na vybudovanie technickej infratruktry, na druhej strane majetkovoprvne nevysporiadanie pozemkov neumouje zska stavebn povolenie. Uveden situcia je prinou problmov pri zskavan finannch prostriedkov z fondov Eurpskej nie v obdob rokov 2007 - 2013. 142

Legalizcia neleglnych rmskych stavieb. Presn tatistiky stavebnej kriminality neexistuj. Kad stavebn rad eviduje nejak stavby realizovan bez prslunch povolen, ale tie existuj stavby, ktor id nad rmec pvodnho stavebnho povolenia. Ak vak ptrame po konkrtnych slach, rady ich jednoducho neved. Uznesenm vldy SR . 278 z23.4.2003 bod C.16. bola ministrovi pdohospodrstva uloen loha vo svojej psobnosti zabezpei vysporiadanie alegalizciu vlastnckych vzahov kpozemkom vrmskych osadch aexistujcich stavieb na tchto pozemkoch. Tto loha vbode C. 16 uznesenia bola nsledne zruen uznesenm vldy SR . 263 zo 14. 3. 2007, vktorom bola naviac ministrovi pdohospodrstva uloen loha vspoluprci sgen. riaditeom Slovenskho pozemkovho fondu (SPF) apredsedom GKK SR vytvori podmienky na vysporiadanie alegalizciu vlastnckych vzahov kpozemkom vrmskych osadch aexistujcim stavbm na tchto pozemkoch K 30. jnu 2003 malo ministerstvo v rmci svojej psobnosti usporiada a legalizova vlastncke vzahy k pozemkom a stavbm v rmskych osadch. Slovensk pozemkov fond riei vo veciach pozemkov poda monost vetko, o o SPF obce poiadaj. Avak, iniciatva mus vdy vychdza zo strany obc, pretoe oni zastreuj vstavbu bytov, ako aj majetkovo-prvne usporiadanie vlastnckych vzahov pri vstavbe njomnch bytov, i budovan infratruktry. SPF me obci pomc len v tom prpade, ak sa v obci nachdza ttny pozemok. SPF je s obcami v stlom kontakte a v prpade iadosti navzjom uzatvraj podnjomn alebo kpnopredajn zmluvy. Vmena pozemkov je rieenm aj v takch prpadoch, ak rmska osada stoj na pozemkoch skromnch vlastnkov, ale t s predajom neshlasia. V prpade vmeny tak maj toti pozemok pre vlastn vyuitie. 143

Zo strany vedenia obce je potrebn vytvra podmienky na odkpenie (vmenu) pozemku na ktorom s postaven neleglne stavby. Veobecne, Rmovia maj zujem okpu pozemku pod neleglnou stavbou. Neleglna stavba uren na bvanie je dvod na nezapojenie elektrickej energie zo strany energetickch zvodov. Zskanm vlastnckeho prva kpozemku adomu si me rmska rodina uplatova na rade prce socilnych vec arodiny prspevok na bvanie vrmci poskytovania dvky vhmotnej ndzi. Majetkovoprvnym vysporiadanm pozemkov alegalizciou iernych stavieb Rmovia zskaj prvnu istotu vbvan pred neustlou hrozbou vysahovania zneleglne postavenej stavby, ktor sa spravidla nachdza na cudzom pozemku. Niektor samosprvy vyuili monos vymeni pozemky skromnch vlastnkov vhodn na vstavbu alebo na ktorch u domy Rmov stoja, za pozemky Slovenskho pozemkovho fondu (SPF). Tak monos vak existuje len v obciach, kde SPF m pozemky vo svojej sprve. Vmena sa uskutouje medzi pozemkovou lesnou spolonosou, ktor zdruuje niekoko obecnch urbaritov, skromnmi vlastnkmi a SPF. Takouto vmenou obec zska potrebn stavebn parcely a vlastnk zas pozemok, ktor me naplno vyui. Pre obe strany je to jedno z idelnych rieen v situcich, ke skromn osoby vlastnia pozemky pod rmskou osadou. alou monosou je, samozrejme, aj priamy odpredaj pozemku obci, alebo jeho uvateovi. V svislosti s legalizciou vlastnckych vzahov v rmskych osadch vyvstva aj finann problm, ktor v prvom rade vyplva z nedostatku peaz v obecnch rozpotoch. Niekedy obce nemaj k dispozcii iadne prostriedky. Ak financie maj, asto ich musia poui na rieenie inch priort. Ak sa vak rozhodn von financie poui na odkpenie pozemkov, rieia to asto formou piky, ktor Rmovia obci dohodnutm 144

spsobom splcaj. Niektor obce iadaj banky o ver. Aj v takomto prpade sa niektor obce so svojimi rmskymi obanmi dohodn na spltkach. Pozemok, na ktorom obec postav njomn byty, zostva vo vlastnctve obce a uvatelia pozemkov, ako aj bytov, platia njomn. V prpade odkpenia pozemku, na ktorom u rmsky dom stoj, odkupuj pozemky - v prpadoch insolventnosti Rmov a v zujme vysporiadania majetkovoprvnych vzahov - tie obce a Rmovia im to neskr rovnako splcaj. Do splatenia zostva pozemok vo vlastnctve obce. Njomca m monos sta sa vlastnkom pozemku aj bytu. Prvo na odkpenie mu vznikne po 30 rokoch uvania nehnutenosti. Ak obce nevlastnia u nijak pozemok, do vahy pripad monos odkpi pozemky od skromnch vlastnkov, ktor asto vlastnia pdu, na ktorej by obytn domy pre obyvateov rmskych osd mohli st. Starostovia obc sa vak nie vdy stretvaj s ochotou vlastnkov tieto pozemky Rmom alebo obci preda. Tu prichdza do vahy median vyjednvanie zstupcov obce, USVRK, VC, prpadne alch orgnov, ktor mu poskytn alternatvnu dohodu vzujme zskania pozemkov pre obec anslednej vstavby socilnych bytov pre rmskych, ale aj nermskych obyvateov obce. Za neleglne zabrat parcely obce asto nevedia ich majiteom vyda nhradn pozemky, ktor obec veakrt nevlastn. Vniektorch samosprvach si pozemky obyvatelia rmskych osd nechc, alebo jednoducho nie s schopn pozemky odkpi. Odkpenie by im pritom umonilo ahie legalizova svoje prbytky, samosprvam by zas dalo monos prsnejej regulcie vstavby domov urench na bvanie.

145

Dodaton povolenie stavby Sprvne konanie sa zana na zklade iadosti stavebnka, alebo ho zana stavebn rad z vlastnho podnetu po zisten nepovolenej stavby, alebo stavby realizovanej v rozpore so schvlenou projektovou dokumentciou. V konan o dodatonom povolen stavby poda 88a stavebnho zkona, ak - stavebn rad zist, e stavba bola postaven bez stavebnho povolenia alebo v rozpore s nm, zane z vlastnho podnetu konanie a vyzve vlastnka stavby, aby v urenej lehote predloil doklady o tom, e dodaton povolenie nie je v rozpore s verejnmi zujmami chrnenmi tmto zkonom, najm s ciemi a zmermi zemnho plnovania a osobitnmi predpismi. Ak bola stavba zaat bez prvoplatnho stavebnho povolenia, ktor u bolo vydan, stavebn rad posdi slad stavby s verejnmi zujmami na zklade zvznch stanovsk poda 140b stavebnho zkona a podkladov predloench v stavebnom konan. - vlastnk stavby poadovan doklady nepredlo v urenej lehote alebo ak sa na ich podklade preuke rozpor stavby s verejnm zujmom, stavebn rad nariadi odstrnenie stavby - vlastnk stavby, pri ktorej sa preuke, e jej dodaton povolenie nie je v rozpore s verejnmi zujmami, v priebehu konania nepreuke, e je vlastnkom pozemku zastavanho nepovolenou stavbou alebo jeho asti, alebo e m k tomuto pozemku in prvo ( 58 ods. 2 stavebnho zkona) a vlastnk zastavanho pozemku alebo jeho asti s dodatonm povolenm neshlas, stavebn rad odke vlastnka pozemku na sd a konanie preru ( 137 stavebnho zkona). Konanie o stavbe zostane preruen a do prvoplatnosti rozhodnutia sdu vo veci. 146

- (Stavebn rad nariadi odstrnenie stavby aj v prpade, ak stavebnk v urenej lehote a) nepredlo iados o dodaton povolenie stavby, b) nespln podmienky rozhodnutia o dodatonom povolen stavby. - Na konanie o dodatonom povolen stavby sa primerane vzahuj ustanovenia 58 a 66 stavebnho zkona. Uzvedenho vyplva, e jednm zo spsobov ako sa d stavba postaven bez stavebnho povolenia legalizova je konanie ododatonom povolen stavby. Vtomto konan sa mus preukza, e dodaton povolenia stavby nie je vrozpore sverejnmi zujmami, ktor s chrnen stavebnm zkonom asasne je potrebn zska, pre prpad e stavba stoj na cudzom pozemku, aj shlas vlastnka pozemku. Stavebnk by samozrejme mohol ma aj in prvo ktomuto pozemku (139 ods. 1 stavebnho zkona), naprklad na zklade njomnej zmluvy. Vprpade, e tento shlas vlastnka pozemku nezska, stavebn rad odke vlastnka pozemku na sd. Zkon vtomto prpade chrni vlastnkov pozemkov (tto ochrana je garantovan aj stavnm prvom l. 20 stavy Slovenskej republiky) avak chrni aj vlastnka stavby, tm e vsdnom konan (na nvrh vlastnka pozemku) m monos domha sa ochrany svojich vlastnckych prv. Sprvne konanie ododatonom povolen stavby sa zana na zklade iadosti stavebnka alebo ho zana stavebn rad, ak zist, e na stavbu nebolo vydan stavebn povolenie alebo ak rad zist, e stavba nebola realizovan poda schvlenej projektovej dokumentcie. Vtom prpade stavebn rad vyzve stavebnka, aby v urenej lehote predloil doklady otom, e dodaton povolenie nie je vrozpore sverejnmi zujmami chrnenmi tmto zkonom aosobitnmi predpismi. V rozhodnut o dodatonom povolen stavby stavebn 147

rad dodatone povol u vykonan stavebn prce a ur podmienky na dokonenie stavby alebo nariadi pravy u realizovanej stavby. Ak sa v konan o dodatonom povolen stavby preuke rozpor s verejnmi zujmami alebo stavebnk v urenej lehote nespln podmienky rozhodnutia o dodatonom povolen stavby, stavebn rad nariadi odstrnenie stavby. Prlohy k iadosti: 1. list vlastnctva 2. psomn splnomocnenie v prpade, e stavebnk pover na vybavenie iadosti in fyzick alebo prvnick osobu 3. kpia zkatastrlnej mapy (geometrick pln) 4. projektov dokumentcia stavby vtroch vyhotoveniach vypracovan oprvnenou osobou (sprievodn sprva, shrnn technick sprva, pdorysy, rezy, pohady, star stav, navrhovan stav, prslun projekty intalci, statick posudok, poiarna ochrana) 5. rozhodnutia, stanovisk, vyjadrenia, shlasy, posdenia alebo in opatrenia dotknutch orgnov ttnej sprvy a obce 6. ak ide o stavbu uskutoovan svojpomocou, vyhlsenie stavebnho dozoru alebo kvalifikovanej osoby, e bude zabezpeova odborn vedenie uskutoovania stavby 7. doklad ouhraden sprvneho poplatku Vklad pojmov: k iadosti o dodaton povolenie sa prikladaj: o doklad, ktorm iadate preukazuje, e je vlastnkom pozemku alebo stavby alebo, k pozemku i stavbe m in prvo, ktor ho oprvuje zriadi na pozemku poadovan stavbu alebo vykona zmenu stavby alebo udriavacie prce na nej. o projektov dokumentciu stavby (aj v prpade zmeny) 148

spracovan poda 9 vyhlky MP SR . 436/2000 Z. z. ktor mus obsahova diferencovan spracovanie poda druhu a elu stavby. Projektov dokumentcia stavby mus by vypracovan oprvnenou osobou v troch vyhotoveniach o Ak ide o stavby poda 45 ods. 6 psm a) stavebnho zkona (jednoduchch stavieb), posta dokumentcia vypracovan osobou s prslunm odbornm vzdelanm (doklad o vzdelan- fotokpiu je potrebn k PD doloi) o rozhodnutia, stanovisk, vyjadrenia, shlasy, posdenia alebo in opatrenia dotknutch orgnov a prslunej obce poda miestnej a vecnej prslunosti. o vyjadrenia dotknutch orgnov- sprvcov ininierskych siet o doklady o rokovaniach s astnkmi konania ak sa konali pred podanm iadosti o ak ide o rozostavan stavbu uskutoovan svojpomocou, vyhlsenie stavebnho dozoru alebo kvalifikovanej osoby, e bude zabezpeova odborn vedenie uskutoovania stavby. o ak ide o realizovanie stavebnej pravy, nadstavby alebo udriavacch prc na stavbe, me by stavebnkom prvnick alebo fyzick osoba, ktor je njomcom stavby, ak o tom predlo psomn dohodu s vlastnkom stavby o kpiu z katastrlnej mapy iados mus obsahova: spolu s prlohami nleitosti obdobne ako iados pre vydanie stavebnho povolenia. K iadosti stavebnk priklad: projektov dokumentcia, spracovan primerane v rozsahu, ktor je uveden v 9 vyhlky . 453/2000 Z. z. obsahuje najm: - sprievodn sprvu s dajmi, ktor dopaj zkladn 149

daje o stavbe uveden v iadosti o stavebn povolenie, s informciami o dodran podmienok rozhodnutia o umiestnen stavby, ak bolo vydan, alebo o dodran podmienok schvlenho zemnho plnu zny, ak sa zemn rozhodnutie nevyaduje, s informciami o vsledku vykonanch prieskumov a meran; - shrnn technick sprvu, z ktorej musia by dostatone zrejm navrhovan urbanistick, architektonick a stavebnotechnick rieenie stavby, jej kontruknch ast a pouitie vhodnch stavebnch vrobkov vo vzbe na splnenie zkladnch poiadaviek na stavby ( 43 d zkona) a dodranie veobecnch technickch poiadaviek na vstavbu vrtane veobecnch technickch poiadaviek na stavby uvan osobami s obmedzenou schopnosou pohybu, 11); - poiarno-bezpenostn rieenie poda osobitnch predpisov; - nroky na zsobovanie energiami a vodou, odvdzanie odpadovch vd, dopravu (vrtane parkovania), znekodovanie odpadov a rieenie napojenia stavby na jestvujce siete a zariadenia technickho vybavenia; - daje o nadzemnch a podzemnch stavbch na stavebnom pozemku (vrtane siet a zariaden technickho vybavenia) a o jestvujcich ochrannch psmach; - pri stavbch s prevdzkovm, vrobnm alebo technickm zariadenm daje o tomto zariaden, o koncepcii skladovania, rieen vntornej dopravy a plch pre obsluhu, drbu a opravy a nroky na vykonanie skobnej prevdzky po dokonen stavby; - daje o splnen podmienok urench dotknutmi orgnmi ttnej sprvy, ak boli obstaran pred podanm iadosti; - usporiadanie staveniska a opatrenia na zaistenie 150

bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, ak ide o uskutoovanie stavebnch prc za mimoriadnych podmienok; - spsob zaistenia bezpenosti a ochrany zdravia pri prci a bezpenosti technickch zariaden pri vstavbe aj pri budcej prevdzke; - celkov situciu stavby (zastavovac pln) v mierke spravidla 1:200 a 1:500 s vyznaenm hranc pozemkov a ich parcelnch sel poda katastra nehnutenost vrtane susednch pozemkov a jestvujcich stavieb na nich,podzemnch siet a zariaden technickho vybavenia, nvrhy prpojok na dopravn a technick vybavenie zemia, ochrannch psem; ak ide o lniov stavbu, zakreslenie jej trasy v mapovom podklade v mierke 1:10 000 alebo 1:50 000; alie vkresy poda elu a zloitosti stavby, d) vytyovacie vkresy alebo potrebn geometrick parametre vyznaen v zastavovacom plne jednoduchch stavieb; e) stavebn vkresy stavby, z ktorch je zrejm doteraj a navrhovan stav, predovetkm pdorysy, rezy a pohady (v mierke spravidla 1:100) obsahujce jednotliv druhy kontrukci a ast stavby (napr. zklady, nosn kontrukcie, schoditia, obvodov pl, stren kontrukcie, komny), polohov a vkov usporiadanie stavby a vetkch jej priestorov s presnm vyznaenm funknho urenia, schematick vyznaenie vntornch rozvodov a intalci (napr. zdravotechnick vrtane poiarneho vodovodu, silnoprdov, slaboprdov, plynov, teplovodn), technick zariadenia (napr. kotolne a vahy), pravy a rieenia predpsan na osobitn zabezpeenie stavieb z hadiska civilnej ochrany, poiarnej ochrany a z hadiska splnenia zkladnch poiadaviek na stavby; 151

f ) statick posdenie stavby, ktor preukazuje mechanick odolnos a stabilitu nosnej kontrukcie; g) nvrh prav okolia stavby (exteriru) a nvrh ochrany zelene poas uskutoovania stavby; h) ak ide o stavby s prevdzkovm, vrobnm alebo technickm zariadenm, stavebn vkresy, ktor obsahuj priestorov umiestnenie strojov a zariaden vrtane rieenia vntornch komunikci; i) ak ide o stavby s osobitnmi nrokmi na uskutoovanie, projekt organizcie vstavby, ak nepostauj daje uveden v shrnnej technickej sprve. Poplatky: sprvny poplatok za vydanie dodatonho povolenia aj stavebnk poiada je potrebn zaplati v hotovosti pri podan iadosti poda zkona NR SR . 145/1995 Z.z. v znen neskorch predpisov. K iadosti iadate dolo doklad o inom prve k pozemku. Pod pojmom in prvo k pozemku sa poda 139 ods. 1 stavebnho zkona poda povahy prpadu rozumie: njomn zmluva, dohoda o budcej kpnej zmluve, z ktorch vyplva prvo uskutoni stavbu, prvo vyplvajce z vecnho bremena spojenho s pozemkom alebo stavbou prvo vyplvajce z inch predpisov Lehota pre vybavenie: v jednoduchch prpadoch do 30 dn, v zloitejch prpadoch do 60 dn, v prpade preruenia konania lehoty neplyn).

152

Orgny ttneho stavebnho dohadu a dodaton povolenie stavby Stavby postaven bez stavebnho povolenia alebo v rozpore s nm a stavby postaven bez ohlsenia alebo v rozpore s nm: Zkon . 50/1976 Zb. o zemnom plnovan a stavebnom poriadku (stavebn zkon) v znen neskorch predpisov zabezpeuje ochranu verejnch zujmov a kontrolu dodriavania povinnost vyplvajcich zo stavebnho zkona pri realizcii stavieb prostrednctvom orgnov ttneho stavebnho dohadu (SD), ktor s oprvnen sledova, i sa stavby a ich zmeny vykonvaj na zklade prslunho povolenia stavebnho radu (stavebn povolenie alebo ohlsenie) a v slade s nm. innos ttneho stavebnho dohadu je permanentn innos a orgn SD je povinn ju vykonva priebene poas celho roku. Orgnmi ttneho stavebnho dohadu poda 99 stavebnho zkona s poveren zamestnanci: - Slovenskej stavebnej inpekcie, - obce ako stavebnho radu, - krajskho stavebnho radu, - inch orgnov ttnej sprvy oprvnench osobitnmi predpismi dozera na uskutoovanie a uvanie stavieb (napr. z hadiska poiarnej ochrany, ochrany zdravia ud). Orgn ttneho stavebnho dohadu (poveren zamestnanec stavebnho radu) je oprvnen - vstupova na pozemok, na stavenisko, na stavbu a do nej s vedomm ich vlastnkov ( 134 stavebnho zkona), - zisova nepovolen stavebn innos stavebnka a oznmi to stavebnmu radu ( 98 stavebnho zkona), 153

- vyzva stavebnka na bezodkladn zastavenie stavebnch prc ( 102 stavebnho zkona), - oznmi stavebnmu radu, e oprvnen osoby na stavenisku (stavbyvedci, stavebn dozor) nevykonvaj svoju innos v slade so zkonom; stavebn rad me da nvrh na ich preskanie ( 102 stavebnho zkona). Ak stavebnk nedb na vzvu orgnu ttneho stavebnho dohadu a nezastav prce na stavbe, vyd stavebn rad rozhodnutie, ktorm nariadi stavebnkovi zastavi stavebn prce ( 102 ods. 2 stavebnho zkona). Nsledne stavebn rad zane konanie o priestupku ( 105 stavebnho zkona) resp. sprvnom delikte ( 106 stavebnho zkona) a ulo pokutu za poruenie stavebnho zkona stavebnkovi, resp. poda miery zavinenia aj zhotoviteovi. Skutkov podstaty priestupkov resp. sprvnych deliktov a horn hranice pokt s ustanoven v stavebnom zkone, priom pokuty s odstupovan poda zvanosti poruenia stavebnho zkona. Ak stavebnk ako fyzick osoba (oban) uskutouje nov stavbu bez stavebnho povolenia alebo v rozpore s nm stavebn rad mu me uloi pokutu a do vky 33193,91eur, priom za realizciu nepovolenej stavby v chrnenom zem me uloi pokutu a do vky 165969,59eur. Ak je stavebnkom prvnick osoba, alebo fyzick osoba oprvnen na podnikanie (napr. ivnostnk) horn hranica pokuty je 165969,59eur. Nsledn postup stavebnho radu pri stavbch postavench bez stavebnho povolenia alebo bez ohlsenia, alebo v rozpore s nimi, upravuj ust. 88 ods. 1 psm. b) a 88a stavebnho zkona. Stavebn rad je povinn nariadi vlastnkovi stavby odstrnenie stavby postavenej bez stavebnho povolenia alebo v rozpore s nm; priom zrove zkon ustanovuje, e odstrnenie stavby sa nenariadi iba v prpadoch, ke dodaton povolenie stavby nie je v rozpore s verejnmi zujmami. Preto pri stavbch 154

postavench bez povolenia stavebnho radu alebo v rozpore s nm je stavebn rad povinn vdy najskr skma, i takto stavba nie je v rozpore s verejnmi zujmami. Kee vlastnk stavby (stavebnk) sa pri uskutoovan nepovolenej stavby dopustil poruenia stavebnho zkona, dkazn bremeno preukzania toho, e alia existencia nepovolenej stavby nebude v rozpore s verejnmi zujmami, spova na vlastnkovi stavby. Konanie o dodatonom povolen resp. o odstrnen stavby zana stavebn rad ex offo (zvlastnho podnetu) oznmenm o zaat konania poda 18 sprvneho poriadku v spojen s 88 ods. 1 psm. b) a 88a stavebnho zkona. Vlastnk nepovolenej stavby na zklade vzvy stavebnho radu si sm a na vlastn nklady mus zaobstara vetky potrebn doklady, t.j. rozhodnutia, stanovisk a vyjadrenia dotknutch orgnov ttnej sprvy, sprvcov siet a obce, potrebn pre posdenie sladu stavby s verejnmi zujmami, t.j. zujmami chrnenmi stavebnm zkonom a jeho vykonvacmi vyhlkami, ostatnmi svisiacimi zkonmi a veobecne zvznmi vyhlkami najm z hadiska ochrany ivotnho prostredia, zdravia ud, poiarnej ochrany, ochrany kultrnych pamiatok, ochrany ponohospodrskeho pdneho fondu a lesnho pdneho fondu, veobecne zvznmi nariadeniami, zvznmi asami slovenskch technickch noriem a pod. (v rozsahu, v akom by tieto bolo potrebn dodra aj pre riadne povolenie stavby v zemnom a stavebnom konan) ako aj z hadiska prvom chrnench zujmov vlastnkov susednch nehnutenost. Stavebn rad mus posdi slad stavby najm s platnou zemnoplnovacou dokumentciou, so stanoviskami dotknutch orgnov, ktor ochrauj verejn zujmy poda osobitnch predpisov, ako aj so zkladnmi poiadavkami na stavby ( 43d stavebnho zkona) a so veobecnmi 155

technickmi poiadavkami na vstavbu naprklad poda vyhlky .532/2002Z. z. Rozsah poadovanch dokladov vychdza najm z ust. 126 stavebnho zkona, ktor sa tka ochrany zloiek ivotnho prostredia a inch osobitnch zujmov poda toho o ak druh stavby ide, na ak el sa stavba bude uva, kde je stavba umiestnen, ktor verejn zujmy alebo prvom chrnen zujmy astnkov konania bud stavbou dotknut, ak obmedzenia vyplvaj z platnej zemnoplnovacej dokumentcie, i s v predmetnom zem vyhlsen urit obmedzenia z hadiska ochrany prrody, ochrany pamiatok, ak je spsob napojenia na pozemn komunikcie a technick infratruktru v zem a pod. Posdenie sladu nepovolenej stavby s verejnmi zujmami poda predloench podkladov je vo vlunej psobnosti stavebnho radu v sinnosti s dotknutmi orgnmi a to v konan o dodatonom povolen stavby, resp. o odstrnen stavby. Stavebn rad me rozhodn len po dohode, prpadne so shlasom dotknutho orgnu, ktor me viaza svoj shlas vysloven v zvznom stanovisku ( 140a, 140b stavebnho zkona) na splnenie konkrtnych podmienok zodpovedajcich osobitnm predpisom. Poda vsledku konania stavebn rad rozhodne, i je mon stavbu dodatone povoli, alebo i je potrebn nariadi jej odstrnenie. Nmietky voi rozhodnutiu stavebnho radu me vlastnk stavby alebo in astnk konania uplatni v odvolan, o ktorom bude rozhodova krajsk stavebn rad v odvolacom konan. Ke rozhodnutie stavebnho radu o nariaden odstrnenia stavby nadobudne prvoplatnos a vykonatenos, vlastnk stavby m povinnos stavbu odstrni na vlastn nklady v lehote stanovenej v rozhodnut. Ak vlastnk neodstrni stavbu v stanovenej lehote dobrovone, stavebn rad zane vkon rozhodnutia, poda postupu urenho v 71 a nasledujcich 156

ustanoveniach zkona . 71/1967 Zb. o sprvnom konan (sprvny poriadok) v znen neskorch predpisov - nhradn vkon rozhodnutia. Stavebn rad nariadi odstrnenie stavby, ak: vlastnk stavby poadovan doklady nepredlo vurenej lehote sa na ich podklade preuke rozpor stavby sverejnm zujmom stavebnk vurenej lehote nepredlo iados ododaton povolenie stavby stavebnk vurenej lehote nespln podmienky rozhodnutia ododatonom povolen stavby

157

Odstraovanie stavieb Nklady na odstrnenie stavieb zna jej vlastnk. Stavebn rad me rozhodn, e as skutonch nkladov na odstrnenie uhrad vlastnk poda miery svojej zodpovednosti za stav stavby azvyn as sa uhrad zprostriedkov na ttny stavebn prspevok ( 89 stavebnho zkona). Ten me stavebn rad poskytn vlastnkovi stavby, ak vlastnk neme uhradi odstrnenie stavby pre nedostatok vlastnch prostriedkov aneme pritom zska potrebn prostriedky pikou. Vlastnk zodpoved tie za kodu vzniknut na susednch stavbch alebo pozemku, pokia ju nevyvolal zvadn stav tchto stavieb. Vtakom prpade nklady zabezpeovacch prc, ktor treba urobi pre zvadn stav susednej stavby, zna vlastnk tejto stavby (susednej). Konanie oodstrnen stavby vykonva stavebn rad, ktor by bol prslun vyda pre stavbu stavebn povolenie. Vrozhodnut, ktorm sa nariauje alebo povouje odstrnenie stavby, ur stavebn rad poda 90 ods. 2 stavebnho zkona: podmienky pre zabezpeenie nevyhnutnej dokumentcie odstraovanej stavby podmienky pre odborn vedenie prc abezpenosti, vtane okolitch stavieb podmienky vyplvajce zo veobecnch technickch poiadaviek na vstavbu podmienky pre archivovanie dokumentcie Stavebn rad me vpodmienkach rozhodnutia oodstrnen stavby taktie: uloi povinnos oznmi urit tdium prc na zabezpeenie vkonu ttneho stavebnho dohadu uloi vlastnkom susednch pozemkov, aby po uren as znali vykonvanie niektorch prc zo svojich pozemkov alebo stavieb 158

 uri podrobnejie podmienky postupu aspsobu prc, najm na zabezpeenie stability susednch stavieb, na zaruenie bezpenho uvania susednch stavieb, premvky na priahlch komunikcich apod. uloi povinnos po odstrnen stavby upravi pozemok, zabezpei odvdzanie povrchovch vd avysadi zele uloi povinnos odovzda dokumentciu stavby na ely evidencie aarchivovania Ak oodstrnen stavby rozhodol sd, stavebn rad ur len podmienky poda odseku 2 90 stavebnho zkona. (91 stavebnho zkona) Ak s zvadnm stavom stavby bezprostredne ohrozen ivoty osb astavbu nemono zachova, me stavebn rad vnimone vyda stny prkaz na odstrnenie stavby azabezpei jej odstrnenie bez prerokovania svlastnkom stavby. Stavebn rad najneskr do 3 dn psomne oznmi rozhodnutie vlastnkovi stavby advody, pre ktor bol prkaz vydan, arozhodne ohrade nkladov na odstrnenie stavby. (92 stavebnho zkona) Ak stavebn rad rozhoduje oodstrnen pamiatkovo chrnenej stavby, vopred si obstar shlas prslunho orgnu ttnej pamiatkovej starostlivosti. Obdobne si obstar shlas orgnu uvedenho vosobitnch predpisoch, ak je to vnich priamo stanoven. To sa nevzahuje na odstrnenie stavby poda 91, teda stavby bezprostredne ohrozujcej ivoty. Stavebn rad vak oznmi prslunm orgnom dvody, ktor viedli kvydaniu prkazu, pokia mono ete pred zaatm odstraovacch prc. (93 ods. 2 stavebnho zkona) Stavebn rad nariadi odstrnenie informanch, reklamnch apropaganch zariaden, ak splnili el, na ktor boli povolen, alebo pre opotrebenie prestali sli pvodnmu elu. Nariadi odstrnenie takch zariaden ich zriaovateovali, prpadne jeho prvnemu nstupcovi alebo ich uvateovi, ak ich nemono zisti, nariadi odstrnenie tomu, kto m vlastncke alebo in prvo kstavbe alebo pozemku, na ktorch bolo zariadenie umiestnen. 159

(93 ods. 1 stavebnho zkona) Stavebn rad zjednodu postup poda 88 a 92 pri odstraovan zmien stavieb, ternnych prav, aobnch aim podobnch alebo snimi svisiacich prc, ako aj informanch, reklamnch apropaganch zariaden. Sankcionovanie poruenia zkona Vka sankcie za spchanie priestupku sa uruje primrne od zsahu do zemnho plnu ale prihliada sa aj na cenu stavby. Poda 105 ods. 3 stavebnho zkona sa priestupku dopust apokutou do 1 milina Sk (33193,92 ) sa potresce ten, kto: b) ako stavebnk uskutouje nov stavbu bez stavebnho povolenia alebo vrozpore snm, e) vurenej lehote nevykon rozhodnutie prslunho stavebnho radu oodstrnen stavby Poda 106 ods. 3 stavebnho zkona stavebn rad alebo inpekcia ulo pokutu do 5 milinov Sk (165969,59 ) prvnickej osobe alebo fyzickej osobe oprvnenej na podnikanie, ktor: b) uskutouje stavbu bez stavebnho povolenia alebo vrozpore snm. Naprklad stavebn rad bratislavskho Starho Mesta za rok 2005 od fyzickch osb vyzbieral vye dvestotisc korn, o rok nato viac ako dvojnsobok. Prax Je verejne znma skutonos, e vina vekch developerskch projektov m vo svojom rozpote zahrnut aj poloku uren na hradu sankcie za stavbu vrozpore so stavebnm povolenm. Pri neslade stavieb szemnm plnom obce sa pristpi skr kzmene zemnho plnu ako kodstrneniu stavby zdvodu nesladu. Vpraxi teda vinou krelnemu odstrneniu stavby nedochdza. 160

rady sa obvaj rozhodnut o odstrnen stavby, kee aj na tento kon mus by vypracovan projekt a jeho realizcia je nkladn. Stavebn rady nemaj vo svojom rozpote iadnu rezervu na objednanie samotnho vkonu rozhodnutia oodstrnen stavby apreto mnoho krt stavba relne odstrnen nie je, aj ke djde knariadeniu jej odstrnenia. Sdne rozhodnutia s zdhav a v praxi mlo inn. Vtedajie Ministerstvo vstavby aregionlneho rozvoja pre asopis TREND nedokzalo njs do septembra roku 2007 prklad likvidcie iernej stavby z radnej moci. Monm rieenm by bolo, aby v rmci rozpotov obc bola povinnos elovo viaza minimlne 50% prostriedkov zskanch vkonan poda 105 a 106 stavebnho zkona (uloenie sankci za priestupky asprvne delikty) vrozpote pre zabezpeenie ntenho vkonu rozhodnutia oodstrnen stavby. Veobecne, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nem prvo, me sd na nvrh vlastnka pozemku rozhodn, e stavbu treba odstrni na nklady toho, kto stavbu zriadil. Sdy mu rozhodn oodstrnen a) neoprvnenej stavby na cudzom pozemku. Obiansky zkonnk v 135c upravuje za akch podmienok tak sd rozhodne stm, e ak by odstrnenie stavby nebolo eln me ju prikza za nhradu do vlastnctva vlastnkovi pozemku, alebo zriadi za nhradu vecn bremeno. Za neoprvnen stavbu zhadiska obianskoprvnej pravy treba povaova stavbu postaven na cudzom pozemku bez toho, aby stavebnk mal prvo stavbu tam zriadi. Za neoprvnen stavbu mono povaova iba tak stavbu zriaden na cudzom pozemku, ktor m charakter nehnutenosti vzmysle 119 ods. 2 OZ, t.j., ktor je so zemou spojen pevnm zkladom. Za neoprvnen stavbu nemono teda povaova zriadenie takej doasnej stavby na cudzom pozemku bez prvneho dvodu, akou je napr. plechov gar, prenosn stnok, chatr a podobne. Tieto stavby nemaj charakter nehnutenosti, a vlastnk pozemku by sa mohol domha ochrany proti neoprvnenm zsahom do vlastnckeho prva odstrnenm takchto stavieb poda 126 OZ. Z citovanho ustanovenia vyplva (okrem inch druhov alb) aj aloba 161

na zdranie sa zsahov do vlastnckeho prva (negatrna, zapieracia aloba) ktorou sa vlastnk pozemku domha ochrany proti tomu, kto ho neoprvnene ru a zasahuje do vkonu jeho vlastnckeho prva inm spsobom ako zadriavanm veci. Touto alobou sa mono brni napr. aj neoprvnenmu prechdzaniu cez pozemok, alebo neoprvnenmu uvaniu pozemku. Ak dolo k neoprvnenm zsahom do prv vlastnka pozemku, ulo sd tomu, kto neoprvnene do vlastnckeho prva zasahuje, aby sa takchto zsahov zdral. Aj v prpadoch ak stavebnk na zklade dohody s vlastnkom pozemku (pozemok doasne uva) je povinn stavbu z tohto pozemku po uplynut dojednanej doby odstrni poda cit. ustanovenia 126 OZ. Od postavenej neoprvnenej stavby alebo stavby, ktor nem charakter nehnutenosti pri ktorej chbaobianskoprvny titul na jej zriadenie, treba odliova poda stavebnho zkona b) stavbu nepovolen tzv. iernu stavbu. Ide o stavbu postaven bez stavebnho povolenia, prpadne o stavbu postaven v rozporeso stavebnm povolenm. Pri rozhodovan oodstrnen neoprvnenej stavby sd prihliada najm na povahu arozsah hospodrskej straty, ktor by odstrnenm stavby vznikla, a na to, i vlastnk stavby ajeho rodina v stavbe bva alebo nie, ak je rozsah zastavanho pozemku, ako aj na to, i vlastnk stavby vedel, e stavia na cudzom pozemku. Sd mus porovna hospodrsku ain stratu, ktor by odstrnenm stavby vznikla, so zujmom na alom vyuit stavby. Je potrebn prihliadnu aj na dvody, pre ktor vlastnk pozemku riadne nezakroil proti neoprvnenej stavbe vase jej realizcie, apokia vlastnk pozemku oneoprvnenej stavbe vedel, tie kdobe, ktor od zriadenia stavby uplynula. Neleglne stavby v zahrani Km u ns si stavebnkov iernych stavieb zatia chovme ako vo vatike, v zahrani doku na nich riadne pritvrdi. Nemalmi 162

pokutami, cez zabavenie materilu, a po trestnoprvnu zodpovednos. Naprklad Stavebn polcia v Raksku m viac ako sto rokov dlh tradciu. Me uloi pokutu a do vky 36.000 eur. Okrem trestu zhabania stavebnch materilov, nradia a stavebnch zariaden, trest odatia slobody a na es tdov. Len v roku 2008 stavebn polcia mesta Viede inne pozastavila 130 neleglnych stavieb a uloila celkom 1.600 inch sankci. Stavebn polcia v Nemecku m vrazne innejie prvne prostriedky boja proti stavebnej kriminalite v porovnan so Slovenskom. Taktie me zhaba veci sliace na realizciu neleglnej stavby a uloi vysok pokuty. V spolkovch krajinch Bavorsko a Brandenburgsko mono za poruenie stavebnho poriadku uloi pokutu a vo vke 500.000 eur,. Orgny stavebnej polcie vo vajiarsku mu priamo na mieste zadra osobu, ktor realizuje stavbu bez povolenia prslunho orgnu alebo odline od schvlenej dokumentcie, ie ak poruuje podmienky stanoven stavebnm povolenm. V prpade obzvl zvanch poruen stavebnch predpisov je v kantne Obwald mon uloi trest odatia slobody v dke trvania a 3 roky. V kantne Freiburg je mon udeli stavebnkovi pokutu v zvislosti od hodnoty investcie (a do vky 10 % hodnoty stavby). Ete prsnejia je prava v kantne Schwyz, kde v prpade zvanho poruenia zkona nie je dan maximlny limit pokuty. Chorvtsko m od roku 2007 nov, prsnej stavebn zkon. Obsahuje tie ustanovenie, poda ktorho sa zamedzuje iernym stavbm prstup k ininierskym sieam. Na prkaz stavebnho radu (stavebnej polcie) s sprvcovia siet povinn iernu stavbu odpoji od siet. Od prijatia novho stavebnho zkona (rok 2007) bolo v Chorvtsku odstrnench viac ako 3.000 neleglnych stavieb.

163

164

Vierka Ivaninov a Pavol Hric Koice Vysporiadanie pozemkov v zhradkovch osadch vod Zkon . 64/1997 Z.z. v znen zmien uruje spsob uvania pozemkov a spsob vysporiadania poz emkov v zriadench zhradkovch osadch. Taktie dva monos uvateom pozemkov zhradkovch osd na nadobudnutie vlastnckeho prva k pozemkom prostrednctvom konania prslunho pozemkovho radu a Slovenskho pozemkovho fondu, v prpade ke nedolo k dohode o kpe medzi pvodnm vlastnkom a uvateom v zmysle Obianskeho zkonnka, to znamen, e nvrh kpnej zmluvy nebol pvodnm vlastnkom pozemkov prijat. Zkon stanovuje postup obvodnch pozemkovch radov, vlastnkov pozemkov, njomcov a uvateov v zriadench zhradkovch osadch a Slovenskho pozemkovho fondu v konan o pozemkovch pravch. Zkon ovysporiadan pozemkov vzriadench zhradkovch osadch riei vysporiadanie na zklade dohody ocene akpe apredaji, ale m aj as jednoduchch pozemkovch prav, ke vlastnkovi pozemkov umonil uplatni si pridelenie nhradnho pozemku v novej lokalite od SPF, alebo predajom vyntenom poda zkona, aby nedolo kzablokovaniu celkovho vysporiadania predmetnej lokality. Pridelenm nhradnch pozemkov sa etria aj finann prostriedky pre kpu pozemkov. Spracovate uvedenej kapitoly na zklade tohto zkona vysporiadal niekoko zhradkrskych lokalt, vktorch sa nachdzali stovky pvodnch vlastnkov aj novch vlastnkov, ktor odkupovali mal podiely od jednotlivch vlastnkov. Poda 165

tohto zkona sa vysporiadali aj spolon asti azariadenia vlokalite, ktor sa stali majetkom zhradkrskej organizcie. Cel proces bol garantovan plnm vysporiadanm danej lokality. Vtejto kapitole s vysvetlen aj zkladne pojmy potrebn na tvorbu kpno-predajnch zmlv, geometrickch plnov aj alch dleitch pojmov zkatastra nehnutenost. Niektor zkladn pojmy zkona . 64/1997 Z.z. o uvan pozemkov v zriadench zhradkovch osadch a vyporiadan vlastnctva k nim v znen neskorch predpisov A) Zastnen strany : Zriaden zhradkov osada - sa v zmysle zkona rozumie zhradkov osada zriaden do 24. jna 1991 na zklade zmluvy o doasnom uvan pozemku medzi Slovenskm zvzom zhradkrov, chovateov, alebo jej organizanou zlokou ( v alom len zhradkrska organizcia ZO) a ponohospodrskou, alebo inou organizciou, ktor k pozemku mala v tom ase prvo sprvy (hospodrenia), alebo prvo uvania ( drustevnho, nhradnho, na zabezpeenie vroby, alebo in uvacie prvo). Zkon sa teda vzahuje len na tie zhradkov osady, ktor boli zriaden do 24. jna 1991 Njomca, alebo uvate pozemkov sa v zmysle zkona rozumie len zhradkrskej organizcie, ktor na zklade zmluvy so zhradkrskou organizciou alebo ponohospodrskou organizciou, alebo inou organizciou tieto pozemky obhospodaruje a uva. Vlastnk pozemku - sa rozumie pvodn vlastnk, ktor pozemok vlastn na zklade vlastnckeho prva zapsanho v katastri nehnutenost Obvodn pozemkov rad sa v zmysle tohto zkona rozumie prslun obvodn pozemkov rad, v ktorho 166

zemnom obvode le samostatn obvod zhradkrskej osady. Ak tento obvod le v zemnch obvodoch viacerch obvodnch pozemkovch radov, na konanie je prslun ten obvodn pozemkov rad, v ktorho zemnom obvode le najvia as samostatnho obvodu zhradkrskej osady. B) Podmienky prenjmu pozemkov v zhradkovch osadch Njom pozemkov vznik zo zkona . 64/1997 Z. z., dom jeho innosti, ak medzi vlastnkom a uvateom nebola uzavret njomn zmluva Kto a kedy me da vpove z njmu vpove z njmu me da zhradkrovi len pvodn vlastnk pozemku, ak vmera jeho pozemku a prislchajci podiel spolonch pozemkov tvor viac ako polovicu pozemku, ktor uva zhradkr a to k 1. oktbru benho roku. Vpovedn lehota je 1 rok. Kedy nie je mon da vpove z njmu - vpove z njmu nie je mon da vtedy, ak u zaalo konanie na pozemkovom rade o vysporiadan pozemkov v zhradkrskej osade Zkonn podmienky vpovede z njmu - vpove me da pvodn vlastnk zhradkrovi len zo zkonom stanovench dvodov : ak zhradkr neuva pozemok so starostlivosou riadneho hospodra ak postavil stavbu bez stavebnho povolenia, alebo ju stavebnmu radu neohlsil ak uzavrel bez shlasu pvodnho vlastnka pozemku, alebo zhradkrskej organizcie k pozemku podnjomn zmluvu, alebo bez ich shlasu inm spsobom zveril pozemok tretej osobe ak nezaplatil napriek psomnmu upozorneniu splatn njomn za ben rok do 30. augusta nasledujceho roka 167

Nhrada za vpove z njmu - ak pvodn vlastnk vypovie z hore-uvedench zkonnch dvodov njomn vzah je povinn poskytn zhradkrovi nhrady za : Stavby a trval porasty vo vke dohodnutej medzi pvodnm vlastnkom a zhradkrom, najmenej vak vo vke urenej oceovacou vyhlkou ministerstva spravodlivosti . 492/ 2004 Z. z. Podiel na zariadeniach vybudovanch na spolonch pozemkoch. Tento podiel sa ur z ceny spolonch zariaden, ktor ur znalec poda oceovanej vyhlky ministerstva spravodlivosti a to pomerom vmery uvatea k vmere pozemkov uvanch ostatnmi Vka ronho njmu vka ronho njmu sa uruje dohodou, alebo poda oceovacej vyhlky ministerstva spravodlivosti . 492/ 2004 Z. z. v zneni neskorich predpisov Splatnos njomnho do 1. aprla nasledujceho rok C) Procedry vyporiadania pozemkov poda zkona . 64/1997 Z. z. v zneni neskorich predpisov prostrednctvom ttnych orgnov Konanie pod konanm sa v zmysle 7 tohto zkona rozumie procedra, ktor zana na zklade psomnho nvrhu doruenho na prslun obvodn pozemkov rad nadpolovinou vinou uvateov, ktor uvaj nadpolovin vmeru plochy pozemkov, s ktormi vlastnci neuzavreli kpnu zmluvu. Chronologick prehad etp realizovanch na zklade konania - konanie je pomerne zloit proces, na zklade ktorho prslun obvodn pozemkov rad realizuje nasledujce etapy innosti : oznmi o zaat konania verejnou vyhlkou a zabezpe zostavenie registra pvodnho stavu vyzve Slovensk pozemkov fond, aby navrhol nhradn pozemky 168

 pvodnmu vlastnkovi doru vpis z vodnch podkladov s

uvedenm pozemkov, ktor s v jeho vlastnctve prerokuje prpadn nmietky oslov pvodnch vlastnkov, aby sa v lehote 60 dn vyjadrili, i iadaj ako vyrovnanie nhradn pozemky, alebo nhradu v peniazoch spracuje odpovede pvodnch vlastnkov a rozhodne o spsobe vyrovnania vyzve Slovensk pozemkov fond aby sa vyjadril k spsobu nhrady za pozemky, ktor zastreuje ur obvod pozemkovch prav, ktor tvor samostatn obvod zriadenej zhradkrskej osady a samostatn obvod nhradnch pozemkovom zad vypracovanie projektu pozemkovch prav, ktor m pozostva : a) zo sprievodnej spravy (rekapitulcia konania, zoznam uvateov s uvedenm pozemkov, ktor obhospodaruj, zoznam spolonch pozemkov, zoznam vlastnkov, ktor iadaj nhradu v peniazoch s uvedenm vky nhrady poda vyhlky ministerstva spravodlivosti . 492/ 2004 Z.z b) z nvrhu umiestnenia nhradnch pozemkov (geodetick a popisn informcie so spisom pozemkov, s uvedenm ich vmery, parcelnho sla a vky nhrady ako aj so zoznamom vlastnkov s uvedenm pozemkov v samostatnom obvode nhradnch pozemkov) vyves nvrh projektu na 30 dn na verejn nahliadnutie doru kadmu astnkovi konania, ktorho miesto trvalho pobytu je znme vpis z nvrhu projektu tkajci sa pozemkov, ktor s alebo maj by v jeho vlastnctve doru vpis z nvrhu projektu Slovenskmu pozemkovmu fondu tkajci sa pozemkov nezistench vlastnkov a vlastnkov, ktorch miesto trvalho pobytu nie je znme prerokovanie nmietok (bu ich schvli a projekt poda 169

nmietok oprav, alebo ich neschvli a posunie na posdenie krajskmu pozemkovmu radu) schvli projekt pozemkovch prav a rozhodnutie o schvlen projektu oznmi verejnou vyhlkou nariadi rozhodnutm vykonanie projektu pozemkovch prav, priom ak sa nhrada poskytuje len v peniazoch a v konan nebol uren samostatn obvod nhradnch pozemkov vykonanie projektu sa nenariauje po vykonan projektu pozemkovch prav samotn vykonanie projektu pozemkov rad schvli Zadefinovanie prvotnch podkladov potrebnch k vysporiadaniu pozemkov v zhradkrskych osadch poda zkona . 64/1997 Z.z. Zhradkri asto predkladaj nepln nvrhy na zaatie konania, preto zhradkrske osady, ktor chc vyui prostriedky zkona . 64/1997 Z. z. by mali ma v poriadku nasledujce doklady : Zriaovacie listiny dokazujce, e ide o zhradkov osadu zriaden do 24. 6. 1991, pretoe zkon sa nevzahuje na zhradkov osady zriaden po tomto termne. Zriaovacou listinou je zvyajne zmluva resp. dohoda o odovzdan pozemkov do doasnho uvania s doloenm schvlenia, resp. shlasu prslunho orgnu, ktor sa v zmysle vtedy platnch predpisov vyadoval. Geometrick pln celej zriadenej zhradkovej osady so zakreslenm jednotlivch zhradiek v uvan jednotlivch zhradkrov ale aj spolonch pozemkov vntri zhradkovej osady. Zakresuj sa pozemky na ktor neboli uzavret zmluvy, ale aj pozemky na ktor kpne zmluvy uzavret u boli s ich presnm vyznaenm. asto sa opakujcou chybou pri vypracovan geometrickch plnov je, e v geometrickom plne 170

s zameran aj pozemky, ktor zhradkrom neboli odovzdan zmluvou do doasnho uvania. Na tieto navye zabrat asti sa zkon nevzahuje a zhradkri musia potom dodatone zabezpei alm geometrickm plnom odlenenie tchto navye zabratch ast s novmi parcelnmi slami. Kpiu spisu parciel a grafick podklad ku du zriadenia zhradkovej osady na pozemky v zriadenej zhradkovej osade vtedajej evidencie nehnutenost - tieto doklady s npomocn najm pri nejasnostiach a prpadnch nejednoznanostiach vyskytujcich sa v zmluvch o odovzdan pozemkov do doasnho uvania pozemkov, pretoe s dokladom, e pozemky rieen geometrickm plnom s toton s pozemkami zmluvne odovzdanmi do doasnho uvania. Prvoplatn zoznam zhradkrov, t.j. lenov zhradkrskej organizcie, ktor uvaj pozemky v zhradkrskej osade na zklade uzavretej zmluvy Identifikcia pvodnch vlastnkov. Po vyhotoven geometrickch plnov je mon v procese vysporiadania pristpi k identifikcii pvodnch vlastnkov pozemkov vo vyznaenej zhradkrskej lokalite. Spracovanie geometrickho plnu - samotn geometrick pln poskytuje grafick informcie o umiestnen uvanch pozemkov v terne ale aj popisn informcie s odkazom na pvodn parcely a ich listy ich vlastnctva. Je dobr ak mme k dispozcii softwerove vybavenie, ktor nm umouje podrobn spracovanie geometrickch plnov so spracovanm novch parciel, dielov a vmer z ktorch s vyskladan uvan zhradky, s ich prekrytm na pvodn parcely, ich vmery a asti vmer poda jednotlivch dielov m si pripravme kompletn databzu, ktor nm umon v podstate dvojak pohad prekrytia na zhradkrsku lokalitu : 171

 zo strany zhradkra, kde sa sleduje lnia : uvate nov parcela celkov vmera zhradky diel vmera dielu pvodn parcela - list vlastnctva pvodnej parcely zo strany pvodnho vlastnka, kde sa sleduje opan lnia: pvodn parcela list vlastnctva pvodnej parcely pvodn vmera parcely nov parcela diel novej parcely vmera dielu uvate Identifikcia pvodnch vlastnkov po spracovan geometrickho plnu je potrebn si zabezpei vetky vpisy listov vlastnctva pvodnch parciel s nslednou podrobnou identifikciou pvodnch vlastnkov s ich rozlenenm na 3 kategrie : znmy vlastnk na znmom mieste znmy vlastnk na neznmom mieste neznmy vlastnk Procesu identifikcie napomha aj zorganizovanie hromadnch stretnut pvodnch vlastnkov za elom majetko - prvneho vysporiadania s vysvetlenm diania v prslunej lokalite. Pomerne astm javom zistenm v procese identifikcie na takchto stretnutiach je, e nehnutenost ktor maj by predmetom vysporiadania s zapsan na neijcich vlastnkoch, kee nepreli prslunm dediskm konanm. V svislosti s tm, je mon vysvetli postup v svislosti s dodatonm dediskm konanm na zklade iadosti o prejednanie objavenho majetku v dodatonom dediskom konan.

Dvojak spsob vysporiadania pozemkov v zhradkrskej lokalite V zvislosti od toho i je dohoda medzi pvodnm vlastnkom a uvateom zhradky mon s mon dve spsoby vysporiadania : Vysporiadanie kpnymi zmluvami tento spsob sa pouva vtedy, ak sa pvodn vlastnk s 172

uvateom zhradky vedia dohodn na cene zvyajne je dohoda mon vtedy, ak sa v danej lokalite uva via vmera pozemku konkretnho pvodnho vlastnka resp. ak na konkrtnu vmeru zhradky neprislcha vek poet pvodnch vlastnkov Vysporiadanie cestou prslunho obvodnho pozemkovho radu tento spsob sa pouva vtedy, ak sa pvodn vlastnk s uvateom zhradky nevedia dohodn na cene dohoda nie je mon zvyajne vtedy, ak ide o vek poet pvodnch vlastnkov, teda ak sa pvodn vlastnctvo podob vekou poetnosou vlastnkov na urbaritne rozdroben parcely s malmi podielmi jednotlivch vlastnkov a iaston vysporiadanie zhradky nie je potom zaujmav ani pre uvatea zhradky, ani pre pvodnho vlastnka Vysporiadanie kpnymi zmluvami Dohoda - v procese dohody dochdza k jednaniam medzi obidvoma stranami, t.j uvatemi zhradiek aj pvodnmi vlastnkmi, ktorch obsahom s nvrhy kpnych cien a vsledkom je konen dohoda jednotkovej ceny za 1 m prevdzanch pozemkov, ktor by mala by zachyten aj zpisnine. V zmysle takto dohodnutej ceny sa prekalkuluj vky kpnych cien pre konkrtneho pvodnho vlastnka a pre konkrtnu zhradku jednotlivo ale aj za cel lokalitu v globle a nsledne sa pripravia kpne zmluvy. Kpna zmluva kpna zmluva o prevode pozemku mus ma psomn formu a vychdza z ustanoven 588 a nasl. Obianskho zkonnka. K zkladnm nleitostiam takto pripravenej kpnej zmluvy patria: Presn identifikcia zmluvnch strn (predvajceho a kupujceho): 173

Fyzick osoba - mus by v zmluve oznaen aspo svojim menom, priezviskom a rodnm priezviskom, prpadne titulom, uveden mus by rodn slo, dtum narodenia a miesto trvalho pobytu, pokia s astnkmi zmluvy manelia uvdzaj sa obidvaja. Prvnick osoba - mus by oznaen svojim nzvom, uvdza sa tie sdlo a identifikan slo, ak ho m pridelen, prpadne in identifikan daje, naprklad daj o zpise v obchodnom registri, resp. inej radnej evidencii, Pri prvnickej osobe je potrebn tie uvies, kto za u kon, priom treba dodra spsob konania tatutrneho orgnu. Splnomocnenie - ak sa astnk prvneho konu tkajceho sa nehnutenost nech zastpi mus ma na tento kon psomn splnomocnenie, ktor mus obsahova identifikciu toho kto splnomocuje aj toho kto splnomocnenie prijma, urenie splnomocnenia k presne vymedzenmu prejavu vle napr. splnomocnenie ku podpisu zmluvy, splnomocnenie k prevzatiu i vyplateniu kpnej ceny, splnomocnenie na zastupovanie vo vkladovom konan pred prslunou sprvou katastra nehnutenost a pod. Splnomocnenie m by radne overen. Varianty zmlv poda zmluvnch strn : Zmluva o prevode pozemkov v zhradkrskej lokalite me by pripraven v rznych variantoch : a) Na strane predvajceho je 1 predvajci (pvodn vlastnk pozemku) a na strane kupujceho s vetci kupujci, ktor maj zujem odkpi si pozemok vhodou takejto zmluvy je, e konkrtny predvajci prde k podpisu len raz a touto zmluvou sa vyrieia s danm pvodnm vlastnkov vetky pozemky, ktor s uvan v zhradkrskej lokalite, nevhodou me by zdhavej proces podpisovania kupujcimi b) Na strane predvajceho je niekoko predvajcich (pvodnch vlastnkov pozemku) a na strane kupujceho 174

je 1 uvate zhradky ktor riei vysporiadanie svojej zhradky nevhodou takejto zmluvy me by dos vek riziko, e vetci predvajci nemusia prs k podpisu zmluvy, prpadne e neprdu k podpisu vbec c) Na strane predvajceho je 1 predvajci aj na strane kupujceho je 1 kupujci vhodou je jednoduchos podpisovania aj prpravy zmluvy, nevhodou me by, e zhradka sa tak v prpade e pozemok vlastn viac pvodnch vlastnkov vysporadva per partes - po astiach, o me by jednak zdhav pri vekom pote vlastnkov a jednak nemus vies k plnmu vysporiadaniu zhradky Predmet zmluvy V zmluve musia by predovetkm vslovne uveden vetky pozemky, ktor s predmetom prevodu a musia by oznaen tak, aby bola vylen monos ich zamenenia za nehnutenosti inho druhu alebo na inom mieste. Nehnutenosti je preto potrebn oznai predovetkm poda katastrlnych zem. Prevdzan pozemky je potrebn alej oznai tak aby bolo zrejm prekrytie novch a starch parciel. V zmluve sa uvedie diel a slo novej parcely poda geometrickho plnu zhradkrskej lokality a identifikcia prslunho kupujceho, ktor m k tomuto dielu nadobudn vlastncke prvo, alej sa uvedie pvodn parceln slo pvodnho vlastnka pozemku a list vlastnctva na ktorom je pozemok zapsan, druh pozemku, predvan a kupovan vmera, prpadne podiel. Prejav vle astnkov zmluvy V zmluve oprevode nehnutenosti nesmie chba urit azrozumiten, zrove slobodn a vny dvojstrann prejav vle astnkov zmluvy otom, ako snehnutenosou zmluvne nakladaj. Tento prejav vle astnkov mus smerova kvzniku, zmene alebo zniku prv apovinnost amus sa urobi vslovnm konanm nevzbudzujcim pochybnosti o tom, o chceli astnci zmluvy 175

prejavi. Katastrlny zkon poaduje od prevodcu, aby svoj podpis na zmluve osvedil. Podpisy osveduj na Slovensku notri amatriky. Vdy je potrebn dba ozachovanie uritosti azrozumitenosti zmluvy. Neurit anezrozumiten zmluvy s toti od poiatku neplatn apre dosiahnutie elanho prevodu je vtakom prpade potrebn uzatvori nov zmluvu. Kpna cena - Podstatnm aastnkmi kpnej zmluvy aj najviac sledovanm prvkom kpnej zmluvy je vka kpnej ceny. Kpna cena je peait plnenie za prevdzan nehnutenos, ktor sa stanovuje dohodou astnkov zmluvy. Cena je stanoven tak, e sa vmera predvanho a kupovanho pozemku prensob jednotkovou cenou za 1 m, ktor bola stanoven v procese dohody. Dohoda o cene vznikne aj tm, e kupujci zaplat cenu nehnutenosti vo vke poadovanej predvajcim. Dohodnut vka kpnej ceny nemus zodpoveda hodnote t.j. cene prevdzanej nehnutenosti, zistenej znaleckm posudkom. Vklad do katastra - Vlastncke prvo k nehnutenosti vznik, men sa a zanik vkladom do katastra nehnutenost. Konanie o povolen vkladu sa zana na nvrh astnka konania, t. j. osoby, ktor je astnkom prvneho konu, na ktorho zklade m vznikn, zmeni sa alebo zanikn prvo k nehnutenosti. Prlohou k nvrhu na vklad je zmluva, na ktorej zklade m by prvo k nehnutenosti zapsan do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Okrem toho je k nvrhu potrebn priloi prlohy ( k prvej zmluve zriaovacie listiny zahradkrskej lokality a geometrick pln, v alch podaniach je u len odkaz na prlohy v prvom podan, prpadne ete in prlohy vyplvajce z konkrtnej situcie - napr. prpadn dohodu o splnomocnen s radne osvedenm podpisom splnomocnitea,...) Ete pred podanm nvrhu na vklad je mon poda oznmenie o zamanom nvrhu na vklad v elektronickej podobe tlaiva, ktor sa nachdza na internetovej strnke radu geodzie, kartografie a katastra SR. Toto oznmenie sa zale 176

elektronicky na prslun sprvu katastra. Nvrh na vklad je potrebn poda do 90 dn od doruenia tohto oznmenia. Nvrh na vklad m obsahova : meno, priezvisko a miesto trvalho pobytu astnka konania, ak ide o fyzick osobu, obchodn meno, nzov a sdlo astnka konania, ak ide o prvnick osobu, oznaenie sprvy katastra, ktorej je nvrh adresovan, oznaenie prvneho konu, na ktorho zklade m vznikn, zmeni sa alebo zanikn prvo k nehnutenosti (ak s predmetom nvrhu na vklad prvne vzahy z viacerch prvnych konov, oznaia sa vetky prvne kony). Preskmanie zmluvy katastrom - Sprva katastra preskma zmluvu z hadiska, i: obsahuje podstatn nleitosti zmluvy, je kon uroben v predpsanej forme, je prevodca oprvnen naklada s nehnutenosou, s prejavy vle dostatone urit a zrozumiten, zmluvn vonos alebo prvo naklada s nehnutenosou nie s obmedzen, zmluva neodporuje zkonu, zkon neobchdza a nepriei sa dobrm mravom. Rozhodnutie sprvy katastra o vklade - sprva katastra rozhodne o nvrhu na vklad najneskr do 30 dn odo da doruenia nvrhu na vklad. Sprva katastra me rozhodn na zklade iadosti o urchlen konanie o nvrhu na vklad a zaplatenia prslunho sprvneho poplatku do 15 dn odo da doruenia nvrhu na vklad. Ak s podmienky na vklad splnen, sprva katastra vklad povol a rovnopis rozhodnutia o povolen vkladu zale astnkom konania do 15 dn odo da rozhodnutia. Rozhodnutie nadobda prvoplatnos dom jeho vydania. 177

V prpade zamietnutia vkladu sprva katastra rozhodnutie doru vetkm astnkom konania, priom proti tomuto rozhodnutiu je mon poda odvolanie. Odvolanie sa podva na sprve katastra, ktor rozhodnutie vydala, a to v lehote 30 dn od doruenia rozhodnutia astnkovi. Ak sprva katastra podanmu odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolan rozhodne sd. Sprvne poplatky - Nvrh na zaatie konania o povolen vkladu prva k nehnutenosti do katastra nehnutenost je spoplatnen sumou 66 bez ohadu na cenu nehnutenosti. V prpade elektronickho podania tohto nvrhu sa plat poplatok 33. V prpade, e astnk konania pri doruen nvrhu na vklad do katastra nehnutenost iada o urchlen rozhodnutie o vklade do 15 dn, vka poplatku predstavuje sumu 265,50. Ak astnk pod nvrh na vklad do katastra elektronicky, vyber sa poplatok vo vke 130. Prplatok za urchlen rozhodnutie je splatn v de doruenia nvrhu na vklad. Na zver tejto asti je potrebn doda, e kupujci ktor nadobda vlastnctvo k nehnutenosti by nemal zabudn na svoje daov a stm svisiace ohlasovacie povinnosti. Vysporiadanie cestou prslunho obvodnho pozemkovho radu Konanie poda 7 zkona . 64/1997 Z. z. Zkon . 64/1997 Z.z. o uvan pozemkov v zriadench zhradkovch osadch a usporiadan vlastnctva dva monos uvateom pozemkov zhradkovch osd na nadobudnutie vlastnckeho prva k pozemkom v prpade, ke nedolo k dohode o kpe medzi nimi a vlastnkom v zmysle Obianskeho zkonnka, to znamen, e nvrh kpnej zmluvy nebol vlastnkom pozemkov prijat. Neprijatie nvrhu kpnej zmluvy je dvodom, na zklade ktorho mu uvatelia poiada na prslunom 178

obvodnom pozemkovom rade o konanie v zmysle citovanho zkona. Z uvedenho vyplva, e pred samotnm podanm nvrhu na zaatie konanie musia zhradkri predloi vlastnkom pozemkov nvrh kpnej zmluvy na odkpenie pozemkov. Nvrhy na zaatie konania vak bolo mon poda len do 31. 12.2008. Na nvrhy na zaatie konania po tejto lehote sa neprihliada. Vetky konania zaat pred dom innosti tohto zkona sa dokonia poda ustanoven tohto zkona. Nvrh na zaatie konania Konanie je pomerne zloit proces pozostvajci z niekokch etp. Zana na zklade psomnho nvrhu doruenho na prslun obvodn pozemkov rad. Jeho obsahom je samotn nvrh na zaatie konania poda poda 7 zkona . 64/1997 Z. z. odvodnen strunm dkazom o osloven vetkch znmych vlastnkov s nvrhom kpnej zmluvy a s konenou rekapitulciou, e dohoda nebola mon, lebo k nadpolovinej vmere pvodn vlastnci odmietli uzavrie kpnu zmluvu. V rekapitulci sa uvdza celkov vmera, ktor ZO SZZ uva odlenenm z jednotlivch pvodnch parciel, alej celkov vmera spolonch prstupovch ciest a priestorov ako aj rekapitulcia pvodnho vlastnctva s potom jednotlivch kategri pvodnch vlastnkov (znmi, neznmi, osloven, t o odmietli nvrh kpnej zmluvy alebo na nereagovali) s vyslenm dotknutej vmery a % -ulne z celkovej vmery zhradkrskej osady. Nvrh podva : nadpolovin vina tch uvateov, ktor uvaj nadpolovin vmeru plochy pozemkov, s ktormi vlastnci odmietli uzavrie kpnu zmluvu, alebo sa k nvrhu nevyjadrili nadpolovin vina tch uvateov, ktor uvaj pozemky s nezistenm vlastnctvom alebo pozemky, ktorch vlastnctvo nie je evidovan poda predpisov o katastri nehnutenosti, alebo inak nepreukzali vlastncke prva k prslunm 179

pozemkom a s ktormi naklad Slovensk pozemkov fond pozemkov v konan me zastupova splnomocnen zstupca, ktor sa preuke splnomocnenm, podpsanm tmi uvatemi, ktor chc by nm zastpen, ktormu sa potom doruuj vetky psomnosti astnci konania - astnkmi konania s: lenovia ZO SZZ, ktor na zklade zmluvy so zhradkrskou organizciou tieto pozemky uvaj (je potrebn si uvedomi, e astnkom nie je osoba, ktor pozemok uva, avak nie je lenom zhradkrskej organizcie) ZO SZZ zastpen poda stanov, alebo splnomocnenm zstupcom znmi pvodn vlastnci so znmym pobytom, ktor odmietli uzavrie kpnu zmluvu, alebo sa k nvrhu kpnej zmluvy v prislunej lehote nevyjadrili Slovensk pozemkov fond, ktor naklad s pozemkami vo vlastnctve ttu, s nezistenm vlastnkom, ktorch vlastnctvo nie je evidovan poda predpisov o katastri nehnutenosti Prlohy k nvrhu na zaatie konania K nvrhu na zaatie konania je potrebn priloi: zmluvu (dohodu) o odovzdan pozemkov do doasnho uvania medzi zhradkrskou organizciou a organizciou ktor k pozemku mala v tom ase prvo sprvy (hospodrenia), alebo prvo uvania v nleitostiach ako je popsan v bode 2) tohto dokumentu. Zmluva mus by uzavret do 24. 6.1991. Zkon sa nevzahuje na zhradkov osady, ktor boli zriaden po tomto termne geometrick pln celej zriadenej zhradkovej osady so zakreslenm jednotlivch zhradiek v uvan jednotlivch zhradkrov ale aj spolonch pozemkov vntri zhradkovej osady, vypracovan v nleitostiach, ako je bliie popsan v bode 2 kpiu spisu parciel a grafick podklad ku du zriadenia
uvateov

180

zhradkovej osady na pozemky v zriadenej zhradkovej osade vtedajej evidencie nehnutenost ako je bliie popsan v bode 2 zoznam uvateov s uvedenm rodnch sel a adresami trvalho pobytu: a) vetkch uvateov zhradkovej osady s uvedenm celkovej uvanej vmery b) uvateov tch pozemkov, ktorch vlastnctvo sa m v konan vysporiada s uvedenm uvanej vmery a podielu z vmery spolonch pozemkov c) tch uvateov, ktor podvaj nvrh s uvedenm uvanej vmery a podielu z vmery spolonch pozemkov zoznam vlastnkov pvodnch nehnutenost s uvedenm vekosti vlastnckeho podielu, sla parciel s uvedenm vmery a druhu pozemku : a) vetkch pvodnch vlastnkov poda vpisu z katastra nehnutenost b) znmych vlastnkov c) neznmych vlastnkov ( bez rodnho sla a adresy trvalho pobytu) preukzanie : a)doruenia nvrhu na uzavretie kpnych zmlv vetkm znmym vlastnkom, ktorch miesto trvalho pobytu je znme poda stavu zpisu v katastri nehnutenost (kpia nvrhu kpnej zmluvy, doklad svediaci o tom, e nvrhy kpnych zmlv boli vlastnkom doruen doruenky, podacie listy) s lehotou na vyjadrenie do 30 dn b) e k dohode nedolo ( psomn odmietnutia uzavretia dohody, resp. zoznam tch vlastnkov, ktor sa v uenej lehote k nvrhu kpnej zmluvy nevyjadrili)

181

V alom postupe u kon prslun obvodn pozemkov rad v nasledujcich etapch innost : 1) zabezpe zostavenie registra pvodnho stavu register pvodnho stavu sa spracovva na zklade geometrickho plnu, ktor je prlohou k nvrhu na zaatie konania sasou registra pvodnho stavu je vka nhrady za pozemok v peniazoch poda oceovacej vyhlky ministerstva spravodlivosti . 492/2004 uren na zklade znaleckho posudku geometrick pln a register pvodnho stavu tvoria vodn podklady 2) sasne oznmi o zaat konania verejnou vyhlkou sasou oznmenia s vodn podklady (geometrick pln a register pvodnho stavu nmietky voi vodnm podkladom je mon poda do 30 dn odo da vyvesenia verejnej vyhlky 3) vyzve Slovensk pozemkov fond, aby navrhol nhradn pozemky nhradn pozemky maj by navrhnut v tom istom okrese, v ktorom sa nachdza prevna as pvodnch pozemkov sasou nvrhu m by aj znaleck posudok na urenie hodnoty nhradnch pozemkov poda vyhlky . 492/ 2004 Z.z. 4) pvodnmu vlastnkovi doru vpis z vodnch podkladov s uvedenm pozemkov, ktor s v jeho vlastnctve vlastnkovi, ktorho miesto trvalho pobytu je znme doru vpis do vlastnch rk spolu s pouenm o monosti poda nmietky do 30 dn odo da doruenia ak ide o pozemky, s ktormi naklad Slovensk pozemkov fond vpis doru Slovenskmu pozemkovmu fondu zrove pou vlastnka, e me ponknu uvateovi a zhradkrskej organizcii odkpenie stavieb, trvalch porastov 182

a spolonch zariaden nachdzajcich sa na pozemku v jeho vlastnctve, a to za cenu rovnajcu sa vke nhrady poda vyhlky . 492/ 2004 Z.z. tto ponuku doloen potvrdenm o doruen nvrhu kpnej zmluvy vlastnk oznmi obvodnmu pozemkovmu radu v lehote 30 dn odo da doruenia ak uplatnenie takejto ponuky oznmia obvodnmu pozemkovmu radu vlastnci nadpolovinej viny pozemkov potanej poda vmery, obvodn pozemkov rad konanie zastav ak uplatnenie takejto ponuky oznmia obvodnmu pozemkovmu radu vlastnci pozemkov, ktorch vmera netvor nadpolovin vinu vmery zriadenej zhradkovej osady, obvodn pozemkov rad v konan pokrauje 5) prerokuje prpadn nmietky nmietky prerokuje obvodn pozemkov rad s tm, kto ich podal, a rozhodne o nich na nmietky podan po urenej lehote a na nmietky, ktor neobsahuj odvodnenie, sa neprihliada ak nemono o nmietke rozhodn z dvodu, e sa tka vlastnctva k pozemku, obvodn pozemkov rad rozhodne o spsobe nhrady a po prvoplatnosti rozhodnutia o vlastnctve po rozhodnut o nmietkach obvodn pozemkov rad rozhodnutm vodn podklady schvli 6) oslov pvodnch vlastnkov, aby sa v lehote 60 dn vyjadrili, i iadaj ako vyrovnanie nhradn pozemky, alebo chc nhradu v pozemkoch nhradn pozemky, s uren Slovenskm pozemkovm fondom, poda bodu 3) t.j. v tom istom okrese, kde sa nachdza prevna as pvodnch pozemkov v hodnote pozemku poda registra pvodnho stavu urenej oceovacou vyhlkou poda znaleckho posudku ak sa zriaden zhradkov osada nachdza v zastavanom 183

zem obce, me vlastnk iada nhradn pozemok v zastavanom zem obce 7) spracuje odpovede pvodnch vlastnkov a rozhodne o spsobe vyrovnania rozhodne, e vlastnkom, ktor sa v lehote 60 dn nevyjadrili k spsobu nhrady alebo neshlasili s ponknutm nhradnm pozemkom alebo Slovensk pozemkov fond nespravuje v okrese pozemky, ktor me poskytn ako nhradn pozemky, nhrada sa poskytne v peniazoch rozhodne, e vlastnkom, ktor trvaj na odkpen stavieb, trvalch porastov a spolonch zariaden, napriek tomu, e netvoria nadpolovin vinu, poskytne sa nhrada v pozemkoch ak pvodn vlastnci v nadpolovinej vine trvaj na odkpen stavieb, trvalch porastov a spolonch zariaden obvodn pozemkov rad konanie zastav 8) vyzve Slovensk pozemkov fond aby sa vyjadril k spsobu nhrady za pozemky, ktor zastreuje ak ide o pozemky, s ktormi naklad Slovensk pozemkov fond obvodn pozemkov rad vyzve Slovensk pozemkov fond, aby sa vyjadril k spsobu nhrady. Slovensk pozemkov fond me shlasi s poskytnutm nhrady v peniazoch 9) ur obvod pozemkovch prav, ktor tvor samostatn obvod zriadenej zhradkrskej osady a samostatn obvod nhradnch pozemkovov 10) zad vypracovanie projektu pozemkovch prav, ktor m pozostva : zo sprievodnej spravy (rekapitulcia konania, zoznam uvateov s uvedenm pozemkov, ktor obhospodaruj, z urenm ich hodnoty zodpovedajcej vke nhrady poda registra pvodnho stavu s urenm lehoty na jej zaplatenie, zoznam spolonch pozemkov, s urenm ich hodnoty zodpovedajcej vke nhrady poda registra pvodnho 184

stavu, s urenm podielu jednotlivch uvateov v nich a s urenm lehoty na zaplatenie hodnoty tohto podielu, zoznam vlastnkov, ktor iadaj nhradu v peniazoch s uvedenm vky nhrady poda vyhlky ministerstva spravodlivosti . 492/ 2004 Z.z, zoznam vlastnkov, o ktorch spsobe nhrady rozhodol obvodn pozemkov rad s uvedenm vky nhrady, z nvrhu umiestnenia nhradnch pozemkov (geodetick a popisn informcie so spisom pozemkov, s uvedenm ich vmery, parcelnho sla a vky nhrady za ne ako aj so zoznamom vlastnkov s uvedenm pozemkov v samostatnom obvode nhradnch pozemkov) 11) vyves nvrh projektu na 30 dn na verejn nahliadnutie obvodn pozemkov rad vyves nvrh projektu na 30 dn na verejn nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej asti), v ktorej sa nachdza zriaden zhradkov osada, 12) doru kadmu astnkovi konania, ktorho miesto trvalho pobytu je znme vpis z nvrhu projektu tkajci sa pozemkov, ktor s alebo maj by v jeho vlastnctve vpis z nvrhu projektu sa doruuje spolu s pouenm o monosti poda nmietky do 15 dn odo da doruenia vpisu alebo zverejnenia proti dajom v om uvedench 13) doru vpis z nvrhu projektu Slovenskmu pozemkovmu fondu obvodn pozemkov rad doru vpis z nvrhu projektu taktie Slovenskmu pozemkovmu fondu tkajci sa pozemkov nezistench vlastnkov a vlastnkov, ktorch miesto trvalho pobytu nie je znme, ktorch Slovensk pozemkov fond zastreuje 14) prerokovanie nmietok k nvrhu projektu ak nie s podan nmietky, obvodn pozemkov rad projekt schvli obvodn pozemkov rad prerokuje podan nmietky s 185

astnkmi konania do 30 dn odo da ich doruenia Ak nmietkam pri prerokovan vyhovie, projekt poda nich uprav a schvli. Ak nmietkam pri prerokovan nevyhovie, obvodn pozemkov rad ich predlo krajskmu pozemkovmu radu, ktor o nich rozhodne 15) schvli projekt pozemkovch prav a rozhodnutie o schvlen projektu oznmi verejnou vyhlkou po prerokovan prpadnch nmietok obvodn pozemkov rad vyd rozhodnutie o schvlen projektu a oznmi to verejnou vyhlkou proti rozhodnutiu o schvlen projektu nemono poda opravn prostriedok toto rozhodnutie je preskmaten sdom dom vydania rozhodnutia o schvlen projektu zana uvateovi plyn lehota na zaplatenie nhrady a hodnoty podielu uvate zaplat nhradu a hodnotu podielu spolonch ast Slovenskmu pozemkovmu fondu. 16) nariadi rozhodnutm vykonanie projektu pozemkovch prav a realizuje sa vykonvanie projektu po schvlen projektu pozemkovch prav obvodn pozemkov rad nariadi rozhodnutm jeho vykonanie, v rmci procesu samotnho vykonvania projektu pozemkovch prav sa vytia pozemky v samostatnom obvode nhradnch pozemkov a vyhotov sa geometrick pln geometrick pln spolu s rozhodnutm, ktorm sa schvli vykonanie projektu je verejnou listinou, na ktorej zklade sa vykonaj zmeny v katastri nehnutenost samotn vykonanie projektu sa nenariauje, ak sa nhrada poskytuje len v peniazoch a v konan nebol uren samostatn obvod nhradnch pozemkov 186

17) po vykonan projektu pozemkovch prav samotn vykonanie projektu pozemkov rad schvli vykonanie projektu obvodn pozemkov rad schvli rozhodnutm v rozhodnut obvodn pozemkov ur Slovenskmu pozemkovmu fondu lehotu na poskytnutie nhrady v peniazoch vlastnkom, ktor o to poiadali, alebo o ktorch nhrade v peniazoch bolo rozhodnut obvodnm radom v rozhodnut obvodn pozemkov rad taktie uvedie pozemky a podiely, ktorch uvatelia nezaplatili v urenej lehote dom vydania rozhodnutia o vykonan projektu alebo neskorm dom uvedenm v rozhodnut sa nadobda vlastnctvo k pozemkom v samostatnom obvode zriadenej zhradkovej osady a v samostatnom obvode nhradnch pozemkov pri zpise vlastnckeho prva k pozemkom v zriadenej zhradkovej osade katastrlny rad zape do katastra nehnutenost aj povinnos uvatea zachova doteraj spsob vyuitia pozemku v zriadenej zhradkovej osade do asu, km sa nerozhodne o jeho inom vyuit Nklady - Nklady na obstaranie geometrickho plnu zhradkrskej osady hradia uvatelia. Nklady na vypracovanie registra pvodnho stavu, vypracovanie projektu, aktualizciu registra pvodnho stavu a projektu a nklady na jeho vykonanie uhrdza Slovensk pozemkov fond. Slovensk pozemkov fond uhrdza aj nklady spojen s vyhotovenm znaleckch posudkov na ely konania poda tohto zkona. Novela . 57/ 2011 zkona . 64/1997 Z. z. Od 1. aprla 2011 vstupuje do platnosti novela slo 57/2011, ktor u berie do vahy skuton hodnotu pdy a trhov podmienky v konkrtne dotknutej zahradkrskej lokalite. Reaguje tak na vkon rozsudku Europskho sdu, ktor v roku 187

2007 rozhodol, e Slovensko m zaplati urbaritu v Trenianskych Biskupiciach rozdiel ceny stanovenej zkonom a trhovej ceny urenej znalcom za pozemky pod zhradkrskou osadou. Uveden novela men zkon . 64/1997 Z. z. v nasledujcich bodoch : 1. Men spsob urovania vky ronho njomnho za uvanie pozemkov, ktor sa uruje sdnym znalcom na zklade znaleckho posudku poda vyhlky ministerstva spravodlivosti . 492/2004 o stanoven veobecnej hodnoty majetku 2. Men spsob urovania finanej nhrady za pozemok, ak si uvate chce pozemok pod zhradkou odkpi. Vka finannej nhrady sa taktie uruje sdnym znalcom na zklade znaleckho posudku poda vyhlky ministerstva spravodlivosti . 492/2004 o stanoven veobecnej hodnoty majetku 3. Presnejie definuje charakter nhradnho pozemku poda 7 zkona . 64/1997 Z.z. nhradn pozemok m by v tom istom okrese, v ktorom sa nachdzala prevna as pvodnch pozemkov a v hodnote poda znaleckho posudku Vzhadom na to e, novela 57/2011 zkona . 64/1997 Z.z. s innosou od 1.aprla 2011 vleuje do procesu vysporiadania zhradiek nov vyhlku . 492/2004 O stanoven veobecnej hodnoty majetku v znen zmien a tie vzhadom na to, e konanie o vysporiadan pozemkov v zhradkovch osadch me by a aj relne je v rznych tdich zkon . 64/1997 Z.z. v znen zmien v 18 b), c) zadefinoval prechodn ustanovenia k prvnej prave innej od 1.aprla 2011, poda ktorch sa postupuje nsledovne: A) Ak do konca marca 2011 nebolo prvoplatne schvlen vykonanie projektu pozemkovch prav, alebo rozhodnutie o schvlen vykonania projektu bolo zruen sdom : obvodn pozemkov rad zabezpe znaleck posudky cez Slovensk pozemkov fond na zklade posudkov sa vypota cena pozemku konkrtnej zhradky 188

 pozemkov rad oznmi uvateovi zhradky cenu pozemku

do 30 dn odo da doruenia posudku s tm aby sa do 60 dn vyjadril, i cenu uhrad, alebo berie nvrh na odkpenie zhradky sp ak uvatelia nadpolovinej vmery pozemkov bud shlasi so stiahnutm nvrhu, pozemkov rad konanie zastav B) Ak do konca marca 2011 bolo prvoplatne schvlen vykonanie projektu pozemkovch prav : pvodn vlastnk m prvo na finann nhradu za pozemky v peniazoch, a to v sume zodpovedajcej rozdielu nhrady v peniazoch poda tohto zkona teda poda znaleckho posudku a nhrady v peniazoch astnkovi u poskytnutej rozdiel sa vypota na zklade znaleckho posudku, ktor zabezpe obvodn pozemkov rad cez Slovensk pozemkov fond o nhradu vak musel pvodn vlastnk pozemku poiada najneskr do 31.12.2011 iados bolo treba posla na obvodn pozemkov rad, ktor schvlil vykonanie projektu pozemkovch prav, k iadosti bolo treba doloi doklad o poskytnut nhrad uvatelia zhradiek platia len regulovan kpnu cenu, schvlen v procese konania, rozdiel medzi ou a trhovou cenou doplat pvodnm vlastnkom tt finann nhrada sa pvodnm vlastnkom vyplat z prostriedkov Slovenskho pozemkovho fondu, na zklade rozhodnutia obvodnho pozemkovho radu Postup stanovenia veobecnej hodnoty nehnutenost Prloha . 3 k vyhlke . 492/2004 Z.z. Poda novely 57/2011 sa ceny pozemkov pre konkrtnu zhradkrsku osadu bud urova znaleckm posudkom. Znalci bud postupova poda vyhlky ministerstva spravodlivosti o stanoven veobecnej hodnoty majetku poda metdy polohovej diferencicie : 189

Prloha . 3 k vyhlke . 492/2004 Z.z. Metda polohovej diferencicie - Pozemky Pozemky sa pri pouit metdy polohovej diferencicie na ely tejto vyhlky delia na skupiny: Pozemky na zastavanom zem obc, neponohospodrske a nelesn pozemky mimo zastavanho zemia obc, pozemky v zriadench zhradkovch osadch a pozemky mimo zastavanho zemia obc uren na stavbu Veobecn hodnota sa vypota poda zkladnho vzahu VHPOZ = M. VHMJ [ ], kde M - vmera pozemku v m2, VHMJ - jednotkov veobecn hodnota pozemku v /m2. Jednotkov veobecn hodnota pozemku sa me stanovi aj pre skupinu pozemkov. Jednotkov veobecn hodnota pozemkov sa stanov poda vzahu VHMJ = VHMJ. kPD [ /m2], kde VHMJ - jednotkov vchodiskov hodnota pozemku, ktor sa stanov poda tabuky: Klasifikcia obce VH MJ - nzov alebo daj poda potu obyvateov eura/m2 a) Bratislava 66, 39 b) Krajsk mest: Nitra, Preov, Trenn, Trnava, ilina, Koice, Bansk Bystrica 26, 56 a mest: Pieany, Vysok Tatry, Trenianske Teplice c) Mest: Poprad, Zvolen, Liptovsk Mikul, Martin 16, 60 d) Ostatn okresn mest so sdlom okresnch 9, 96 alebo obvodnch radov e) Ostatn obce nad 15 000 obyvateov 6, 64 f ) Ostatn obce od 5 000 do 15 000 obyvateov 4, 98 g) Ostatn obce do 5 000 obyvateov 3,32 190

Obce a lokality v okol miest so zvenm zujmom o kpu nehnutenost na bvanie alebo rekreciu mu ma jednotkov vchodiskov hodnotu do 80 % z vchodiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplva zven zujem. V prpade zujmu o in druhy nehnutenost (naprklad priemyseln, ponohospodrske vyuitie) okrem pozemkov v zriadench zhradkovch, chatovch osadch a hospodrskych dvoroch ponohospodrskych podnikov mu ma jednotkov vchodiskov hodnotu do 60 % z vchodiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplva zven zujem. V prpade zujmu o pozemky v zriadench zhradkovch osadch, chatovch osadch a hospodrskych dvoroch ponohospodrskych podnikov mu ma jednotkov vchodiskov cenu do 50 % z vchodiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplva zven zujem. V takch prpadoch sa koeficient polohovej diferencicie vzahuje na obec, z ktorej vyplva zven zujem. kPD je koeficient polohovej diferencicie, vypota sa poda vzahu: kPD= kS. kV. kD. kP. kI. kZ. kR [-], kde kS - koeficient veobecnej situcie (0, 50-2, 00) sa stanov takto: Veobecn situcia kS 1. zhradkov osady, chatov osady a hospodrske dvory ponohospodrskych podnikov 0, 50 - 0, 70 2. ponohospodrske oblasti znane vzdialen od obc 0, 70 - 0, 80 3. stavebn zemie obc do 5 000 obyvateov, okrajov priemyslov a ponohospodrske asti obc a miest do 10 000 obyvateov 0, 80 - 0, 90 4. obytn asti obc a miest od 5 000 do 10 000 obyvateov a asti rekreanch oblast, centr obc do 5 000 obyvateov, obytn asti na predmestiach a priemyslov a ponohospodrske oblasti miest do 50 000 obyvateov 0, 90 - 1, 10

191

5. centr miest od 10 000 do 50 000 obyvateov, obytn asti miest nad 50 000 obyvateov a ich rchlo dostupn predmestia, prednostn oblasti vilovch alebo rodinnch domov v centre i mimo centra mesta, oblasti rekreanch domekov v dleitch centrch turistickho ruchu, priemyslov a ponohospodrske oblasti miest nad 50 000 obyvateov 1, 00 - 1, 30 6. vemi dobr obchodn a obytn asti v mestch od 50 000 do 100 000 obyvateov, obytn asti miest nad 100 000 obyvateov, luxusn obytn oblasti s dobrm osvetlenm a vhadom, exkluzvne oblasti rodinnch domov v dosahu miest nad 100 000 obyvateov 1, 20 - 1, 60 7. vemi dobr obchodn oblasti v mestch od 50 000 do 100 000 obyvateov a kpench mestch, vedajie ulice v centre miest nad 100 000 obyvateov, nkupn centr vo vekch obytnch astiach mimo centra miest nad 100 000 obyvateov s dobrmi dopravnmi monosami 1, 50 - 1, 80 8. prednostn obchodn ulice a miesta v uom centre miest nad 100 000 obyvateov, najlepie miesta pre obchod v mestch od 50 000 do 100 000 obyvateov 1, 70 - 1, 90 9. najlepie miesta pre obchod v mestch nad 100 000 obyvateov 1, 80 - 2, 00 kV - koeficient intenzity vyuitia (0, 90 - 2, 0) sa stanov takto: Intenzita vyuitia kV 1. vemi mal vyuitie, 2-podlan skromn rekrean domeky, 2 - 3-podlan stavby rodinnch domov s podtandardnm vybavenm, nepodpivnien, nzke nebytov stavby nevyuvan alebo s malm vyuitm, ponohospodrske stavby bez vyuitia, bez zstavby v irom okol 0, 90 192

2. rodinn domy s nim tandardom vybavenia, bytov domy s podtandardnm vybavenm, 3 - 4-podlan nebytov stavby pre priemysel s malm technickm vybavenm, vyuvan ponohospodrske stavby 0, 95 3. rodinn domy so tandardnm vybavenm, ben bytov domy, bytov domy s nebytovmi priestormi, nebytov stavby pre priemysel s benm technickm vybavenm 1, 00 4. nadtandardn rodinn domy; nadtandardn bytov domy, viacpodlan nebytov stavby pre priemysel so tandardnm technickm zariadenm 1, 05 - 1, 10 5. exkluzvne bytov stavby, obchodn domy a administratvne budovy so tandardnm vybavenm, 5 7-podlan, vysok vyuitie pozemku 1, 10 - 1, 15 6. obchodn domy a administratvne budovy s nadtandardnm vybavenm, viacpodlan obchody (5 - 7 podla a 1 - 2-podzemn podlaia), vemi vysok vyuitie pozemku 1, 15 - 1, 30 7. vyuitie ako v poloke 6, ale exkluzvne miesta v centrch miest 1, 30 - 2, 0 kD - koeficient dopravnch vzahov (0, 80 - 1, 20) sa stanov takto: Dopravn spojenie s obcou kD 1. pozemky v odahlch lokalitch bez monosti vyuitia hromadnej dopravy, cesty bez dokonovacch prc (nespevnen a pod.), cesta do obce alebo mesta v trvan viac ako 30 min 0, 80 2. pozemky na okraji miest a obce so elezninou zastvkou 193

alebo autobusovou prmestskou dopravou, doprava do mesta ete vyhovujca 0, 85 3. pozemky na predmestiach miest, odkia sa mono peo dosta k prostriedku hromadnej dopravy alebo vlastnm autom do centra do 15 min 0, 90 4. pozemky v tesnej blzkosti prostriedku hromadnej dopravy s dobrou pravou ciest, cesta vlastnm autom do centra (10 min), zemie mesta 1, 00 5. pozemky na obchodnch uliciach miest do 100 000 obyvateov, v nkupnch centrch vch predmest, intenzvny pe ruch, centrum hromadnej dopravy (autobus, trolejbus, elektrika) 1, 05 6. pozemky na obchodnch uliciach v centre miest nad 100 000 obyvateov so irokmi ulicami a parkoviskami, mestsk hromadn doprava s hustou premvkou 1, 05 - 1, 20 kP - koeficient obchodnej alebo priemyselnej polohy (0, 90 - 2, 00) sa stanov takto: Obchodn poloha alebo priemyseln poloha kP 1. obchodn poloha 1, 50 - 2, 00 2. obchodn poloha a byty 1, 20 - 1, 50 3. obytn alebo rekrean poloha 1, 00 - 1, 20 4. priemyseln poloha 0, 90 - 1, 00 5. ponohospodrska poloha 0, 90 kI - koeficient technickej infratruktry pozemku (0, 80 - 1, 50) sa stanov takto: Vybavenie pozemku kI 1. bez technickej infratruktry (vlastn zdroje) 0, 80 - 1, 00 194

2. stredn vybavenos (naprklad: miestne rozvody vody, elektriny) 1, 00 - 1, 20 3. dobr vybavenos (naprklad: miestne rozvody vody, elektriny, zemnho plynu) 1, 20 - 1, 30 4. vemi dobr vybavenos (via ako v bode 3) 1, 30 - 1, 50 Technick infratruktra pozemku sa posudzuje z pohadu monho priameho napojenia cez vlastn, prpadne obecn pozemky (napr. komunikcie). Hodnota koeficientu v odporanom intervale je zvisl od nronosti (finannej, technickej a pod.) svisiacej s napojenm. KZ - koeficient povyujcich faktorov (1, 01 - 3, 00) sa stanov takto: Povyujce faktory kZ - pozemky uren zemnm plnom na vyie vyuitie, ne na ak slia v sasnosti (naprklad nezastavan stavebn pozemky, zmena funkcie zny sdla a pod.), - pozemky na chrnench zemiach, - obchodn pozemky v miestach so silnm turistickm ruchom, ak to nebolo zohadnen v koeficiente kS, 1, 01 - 3, 00 - pozemky s vrazne zvenm zujmom o kpu, ak to nebolo zohadnen v zvenej vchodiskovej hodnote, - in faktory (naprklad: tvar pozemku, vmera pozemku, druh monej zstavby, sadov pravy pozemku a pod.). Povyujce faktory mono poui iba v prpadoch, ak u neboli zohadnen vo vchodiskovej hodnote alebo v predchdzajcich koeficientoch. V prpade, e sa povyujci faktor nevyskytuje, koeficient povyujcich faktorov je 1. 195

KR - koeficient redukujcich faktorov (0, 20 - 0, 99) sa stanov takto: Redukujce faktory kR - ak sa v najbliom ase predpoklad ni stupe vyuitia ako doteraz, - spd emisi a vplyv zpachu z priemyselnej vroby, uskladnenia surovn, odpadov, z vroby potravn, z ponohospodrskej vroby a pod., - ruiv hluk z cestnej, leteckej alebo elezninej dopravy v obytnch oblastiach, - ekologick zaaenie pozemku, - ak sa v blzkosti obytnej, administratvnej alebo rekreanej zny nachdzaj ruivo psobiace priemyseln zariadenia, 0, 20 - 0, 99 - pri mimoriadnom zatienen obytnch miest (les, skaly, severn boie a pod.), - svahovitos ternu, hladina podzemnej vody, nosnos zkladovej pdy, - ochrann psma zo zkona, stavebn uzvera, - stavba pod povrchom pozemku, - zvady viaznuce na pozemku (naprklad: prvo priechodu alebo prejazdu, ochrann psmo a pod.), - in faktory (naprklad: tvar pozemku, vmera pozemku, druh monej zstavby a pod.). Redukujce faktory mono poui iba v prpadoch, ak u neboli zohadnen vo vchodiskovej hodnote alebo v predchdzajcich koeficientoch. V prpade, e sa redukujci faktor nevyskytuje, koeficient redukujcich faktorov je 1.

196

Zver Zhrnutie k vysporiadaniu zhradiek : Na vysporiadanie vlastnctva k pozemkom v zriadench zhradkovch osadch bol prijat zkon . 64/1997 Z.z. o uvan pozemkov v zriadench zhradkovch osadch a vysporiadan vlastnctva k nim v znen neskorch predpisov Sprvnym orgnom v konan poda zkona je prslun obvodn pozemkov rad. Konanie na vysporiadanie vlastnctva v zriadenej zhradkovej osade sa zana na nvrh uvateov pozemkov. Kee nvrhy na zaatie konania poda 7 zkona . 64/1997 Z. z.v znen zmien bolo mon podva len do konca roka 2008, v sasnosti je mon vysporiadava zhradky v zhradkarskch lokalitch iba na zklade dohody pvodnch vlastnkov a uvateov ( predvajcich a kupujcich ), ich nslednm podpisom kpnej zmluvy a zavkladovanm na katastri. Vetky konania u zaat poda tohto zkona sa dokonia poda ustanoven tohto zkona SPF pri realizcii zkona . 64/1997 Z. z. v znen neskorch predpisov vystupuje ako sprvca pozemkov vo vlastnctve ttu a naklad s pozemkami nezistench vlastnkov v obvode zriadenej zhradkovej osady. Na zklade prvoplatnch rozhodnut obvodnch pozemkovch radov poskytuje finann nhrady vlastnkom pozemkov, ktor iadaj nhradu v peniazoch a nhradn pozemky vlastnkom pozemkov, ktor iadaj nhradu v pozemkoch Zkon . 57/2011 Z. z., ktorm sa novelizoval zkon . 64/1997 Z. z., vykonal zmeny, ktorch nsledkom sa podstatne menia podmienky, za ktorch mu uvatelia pozemkov v zhradkovch osadch nadobudn vlastnctvo k tmto pozemkom. Zmeny sa tkaj hlavne spsobu urenia vky ceny za pozemok v zriadenej zhradkovej osade, ako aj poskytovania 197

nhradnch pozemkov vo vlastnctve ttu, ktormi sa rieia poiadavky vlastnkov na vysporiadanie formou nhradnho pozemku

198

199

Editor: Nzov: Oblka: Ilustrcie: Vydavate: Vydanie: Tla:

(ed.) Mgr. Alexander Muinka, PhD. (Ne)leglne osady. Monosti samosprv a mechanizmy vysporiadania pozemkov v prostred rmskych osdlen. Sergej Pank Fero Guldan Vydavatestvo Preovskej univerzity v Preove Prv, 2012 Tlaiare Kunir, Preov ISBN 978-80-555-0532-9

200

Kpublikci (Ne)leglne osady

Vdy mme na vber minimlne dve monosti. i meme bu spolu, alebo proti sebe. Pri rieen bvania meme bu repektova dstojnos loveka, alebo sa ho chceme iba zbavi anema ho na oiach. Pomha meme bu vekoryso, alebo sebecky. Pri rieen otzok rmskej komunity vobciach amestch, najm jej prva na obydlie je potrebn striktne postupova vslade smedzinrodnmi zmluvami, Listinou zkladnch prv aslobd, stavou Slovenskej republiky aprvnymi predpismi Slovenskej republiky. splnomocnenec vldy SR pre rmske komunity

Miroslav Pollk

ISBN 978-80-555-0532-9