Prognóza Vývoja Populačného Slovenskej Republiky Do Roku 2060 - INFOSTAT - INŠTITÚT INFORMATIKY A ŠTATISTIKY Výskumné Demografické Centrum

Prognza populanho vvoja Slovenskej republiky do roku 2060
2020
2040
2060
INFOSTAT Vskumn demografick centrum
INFOSTAT - INTITT INFORMATIKY A TATISTIKY Vskumn demografick centrum
Bratislava marec 2013
Vydanie publikcie podporila agentra VEGA v rmci projektu . 1/0709/11.
Prognza populanho vvoja Slovenskej republiky do roku 2060 predstavuje nov kmeov prognzu obyvatestva na celottnej rovni pre roky 2012 2060. Publikcia obsahuje podrobn analzu reproduknho sprvania a komplexn informciu o predpokladoch oakvanho demografickho vvoja a zhodnotenie vsledkov prognzy.
Autori:
Branislav Bleha Prrodovedeck fakulta UK v Bratislave Branislav procha INFOSTAT - Vskumn demografick centrum Boris Vao INFOSTAT - Vskumn demografick centrum
Recenzenti:
Jitka Langhamrov VE Praha Karol Pastor Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave
Copyright INFOSTAT - Intitt informatiky a tatistiky Obsah tohto dokumentu je chrnen autorskm zkonom. Nemono ho meni alebo z neho odstrni informcie o sprve prv k nemu. Na spracovanie, preklad, adaptciu, zaradenie do sbornho diela, vystavenie, vykonanie alebo prenos dokumentu je nutn shlas nositea majetkovch prv. Vyhraden je aj prvo alebo prenos na udelenie shlasu na rozmnoovanie a verejn rozirovanie rozmnoenm, predajom alebo inou formou prevodu vlastnckeho prva. Bez shlasu mono z obsahu tohto dokumentu poui iba krtku as vo forme citcie, len na el jeho recenzie alebo kritiky alebo na vyuovacie ely, vedeckovskumn ely alebo umeleck ely. Rozsah citcie nesmie presiahnu rmec odvodnen jej elom. Majetkov prva vykonva INFOSTAT, Intitt informatiky a tatistiky Bratislava. Prca neprela jazykovou pravou. ISBN 978-80-89398-23-2
Obsah
1. vod ........................................................................................................................ 7 2. Analza a prognza plodnosti .............................................................................. 8 2.1 Transverzlna analza plodnosti ...................................................................... 10 2.2 Longitudinlna analza plodnosti ................................................................... 16 2.3 Predpoklady budceho vvoja plodnosti ........................................................ 19 3. Analza a prognza mrtnosti ............................................................................ 23 3.1 Vvoj mrtnosti po 2. svetovej vojne .............................................................. 23 3.2 Vvoj mrtnosti po roku 1989 ......................................................................... 27 3.3 Hlavn predpoklady vvoja mrtnosti ............................................................ 39 4. Analza a prognza zahraninej migrcie ........................................................ 43 4.1 Analza doterajieho vvoja a sasnho stavu ............................................. 44 4.2 Diskusia determinantov migrcie a faktorov neuritosti jej prognz ............. 48 4.3 Predpoklady vvoja migrcie ......................................................................... 54 5. Vsledky prognzy .............................................................................................. 57 5.1 Poet obyvateov ............................................................................................ 57 5.2 Celkov prrastok obyvateov ........................................................................ 58 5.3 Prirodzen prrastok obyvateov .................................................................... 59 5.4 Vekov zloenie obyvatestva ........................................................................ 60 5.5 Porovnanie prognz ........................................................................................ 65 6. Zver .................................................................................................................... 68 Pouit literatra .................................................................................................... 70
Zoznam grafov
Vvoj vybranch ukazovateov intenzity a asovania plodnosti na Slovensku v rokoch 1980 2011 ...........................................................11 Graf 2 a 3: Vvoj mier plodnosti a ich zmeny poda veku vo vybranch rokoch na Slovensku ..............................................................................................13 Graf 4 a 5: Vvoj hrnnej plodnosti prvho poradia a priemernho veku pri prvom prode ien Slovenska (1986 2011) a Holandska (1970 2009), Intenzita plodnosti poda poradia na Slove nsku a jej vvoj v rokoch 1980 2011 .................................................................................16 Graf 6: Vvoj generanch mier plodnosti poda veku vo vybranch kohortch ...................................................................................................18 Graf 7 a 8: Generan miery plodnosti prvho a druhho poradia ..............................19 Graf 9 12: Kumulovan rozdiely konenej plodnosti poda veku a poradia vybranch generci ien na Slovensku v porovnan s referennou kohortou 1965 .............................................................................................20 Graf 13 a 14: Oakvan vvoj mier plodnosti poda veku (stredn variant), Oakvan vvoj hrnnej plodnosti a jej truktry poda veku (stredn variant) ..........................................................................................22 Graf 15: Vvoj strednej dky ivota muov na Slovensku a vo vybranch skupinch krajn, 1950 2009 ....................................................................25 Graf 16: Vvoj strednej dky ivota ien na Slovensku a vo vybranch skupinch krajn, 1950 2009 ...................................................................26 Graf 17 a 18: Prspevky vekovch skupn k zmene strednej dky ivota pri naroden muov a ien na Slovensku medzi vybranmi rokmi ................................27 Graf 19: Prspevky k rozdielom strednej dky ivota pri naroden muov medzi Slovenskom a Franczskom, 1950 2009.......................................32 Graf 20: Prspevky k rozdielom strednej dky ivota pri naroden muov medzi Slovenskom a vdskom, 1950 2009 ...........................................32 Graf 21: Prspevky k rozdielom strednej dky ivota pri naroden ien medzi Slovenskom a Fnskom, 1950 2009 .........................................................33 Graf 22: Prspevky k rozdielom strednej dky ivota pri naroden ien medzi Slovenskom a Franczskom, 1950 2009 .................................................33 Graf 23: tandardizovan miera mrtnosti muov na ochorenia obehovej sstavy na Slovensku a vo vybranch skupinch ttov, 1968 2009 (na 100 000 osb; eurpsky tandard WHO) ..............................................35 Graf 24: tandardizovan miera mrtnosti ien na ochorenia obehovej sstavy na Slovensku a vo vybranch skupinch ttov, 1968 2009 (na 100 000 osb; eurpsky tandard WHO) ..............................................35 Graf 25: tandardizovan miera mrtnosti muov na ndorov ochorenia na Slovensku a vo vybranch skupinch ttov, 1968 2009 (na 100 000 osb; eurpsky tandard WHO) ..............................................36
Graf 1:
tandardizovan miera mrtnosti ien na ndorov ochorenia na Slovensku a vo vybranch skupinch ttov, 1968 2009 (na 100 000 osb; eurpsky tandard WHO) ............................................. 37 Graf 27 32: Vvoj prspevkov k rozdielu hodnt strednej dky ivota pri naroden poda veku a prin smrti medzi Slovenskom a vdskom (mui) a Slovenskom a Franczskom (eny) ......................................................... 38 Graf 33 a 34: Oakvan nrast strednej dky ivota pri naroden muov a ien a vvoj prspevkov vybranch vekovch skupn k jej zmene v rokoch 2012 2060 (stredn variant) .................................................................... 41 Graf 35 a 36: Oakvan vvoj strednej dky ivota pri naroden muov a ien na Slovensku poda jednotlivch prognostickch scenrov ..................... 41 Graf 37: Zkladn ukazovatele zahraninej migrcie v rokoch 2000 2011........... 45 Graf 38: Obrat a efektvnos migrcie v rokoch 2000 2011.................................. 46 Graf 39: Zloenie migrantov poda pohlavia .......................................................... 46 Graf 40 43: Vekov zloenie imigrantov - muov a ien ............................................. 47 Graf 44: Vekov zloenie migranho salda muov ............................................... 49 Graf 45: Vekov zloenie migranho salda ien ................................................... 49 Graf 46: Prognza migranho salda 2012 2060................................................... 55 Graf 47: Predpokladan vekov zloenie migranho salda ................................... 56 Graf 48: Prognza potu obyvateov Slovenska do roku 2060 ................................ 58 Graf 49: Prognza celkovho prrastku obyvatestva na Slovensku do roku 2060 .............................................................................................. 59 Graf 50: Prognza prirodzenho prrastku obyvatestva Slovenska do roku 2060 .............................................................................................. 60 Graf 51: Prognza priemernho veku obyvatestva Slovenska do roku 2060 .......... 61 Graf 52: Prognza indexu starnutia na Slovensku do roku 2060 ............................. 62 Graf 53: Oakvan vvoj potu obyvateov poda hlavnch vekovch skupn na Slovensku do roku 2060 (stredn variant)............................................. 63 Graf 54: Oakvan vvoj indexu celkovho zaaenia na Slovensku do roku 2060 (stredn variant) ................................................................... 65 Graf 55: Prognza potu obyvateov Slovenska (porovnanie vybranch prognz) ............................................................... 66 Graf 56: Prognza priemernho veku na Slovensku (porovnanie vybranch prognz) ............................................................... 66
Graf 26:
Bleha - procha - Vao: Prognza populanho vvoja Slovenskej republiky do roku 2060
1. vod
Neuritos vyplvajca z individulnych reproduknch rozhodnut obyvatestva ako aj meniace sa a ako odhadnuten vonkajie podmienky vnaj do procesu demografickho prognzovania siln prvok neuritosti. Preto aktulnos prognz treba starostlivo sledova a vyhodnocova. Aktualizcia prognz a ich viacvariantnos je ben prax, ktor sa vyuva v demografickom prognzovan a je uplatnen aj v tejto prognze. tandardne sa demografick prognzy na Slovensku spracovvaj kadch 10 rokov v nadvznosti na vsledky stania obyvateov, z ktorho sa zskava vchodiskov truktra obyvatestva poda pohlavia a veku, samozrejme po rebilancii na zaiatok kalendrneho roku. V intercenzlnom obdob sa poda potreby a okolnost spracovvaj revzie prognz, ktor sa zameriavaj obvykle len na najpravdepodobnej scenr prognzy. Najnovia prognza vvoja obyvatestva SR vznikla na konci roku 2012 v nadvznosti na vsledky Stania obyvateov, domov a bytov 2011. Prognza je treou v rade oficilnych prognz obyvatestva, ktor vznikli od zaloenia Slovenskej republiky v roku 1993. Tejto prognze predchdza prognza obyvateov SR spracovan po predchdzajcom stan obyvateov v roku 2002 a na jej aktualizciu spracovan v roku 2007. Horizont novej prognzy je oproti predchdzajcim prognzam preden o 10 rokov, t. j. do roku 2060. Prognza je spracovan klasickou kohortne - komponentnou metdou. Tto metda je vo vyspelch krajinch Eurpy najpouvanejou metdou pre vpoet prognz so strednodobm horizontom na nrodnej rovni. Vstupn daje tkajce sa dynamiky aj truktry obyvatestva s oficilnymi dajmi SR. Zkladn vstup predstavuje truktra poda pohlavia a jednoronch vekovch kategri, na ktor s postupne aplikuj odhadnut parametre budcej fertility, mortality a migranho salda. Kombinciou vstupnch predpokladov prognzy vznikaj prognostick scenre. Vo vsledkoch prognzy s prezentovan tri zkladn scenre, ktor vznikli kombinciou rovnakch variantov vstupnch predpokladov. Tieto scenre pokrvaj cel relne spektrum monho budceho vvoja potu, prrastku a vekovej truktry obyvatestva, priom stredn scenr je z dnenho pohadu najpravdepodobnejm scenrom budceho vvoja. Prognza vznikla v spoluprci INFOSTATu a Prrodovedeckej fakulty UK, na prprave vstupnch predpokladov sa podieali v rmci irej diskusie aj odbornci z alch pracovsk na Slovensku. Publikcia obsahuje analzu vstupnch predpokladov prognzy plodnosti, mrtnosti a migrcie a popis vstupov poet, prrastky a vekov zloenie obyvateov. V tabukovej prlohe sa nachdzaj vybran zkladn vstupy. Kompletn vsledky vetkch troch scenrov prognzy s k dispozcii elektronicky na strnke Vskumnho demografickho centra (www.infostat.sk/vdc).
2. Analza a prognza plodnosti

Prodnos a plodnos na Slovensku prechdza v poslednch pribline dvoch desaroiach vraznou a historicky ojedinelou transformciou. Obdobie pomerne ahko itatench trendov v reproduknom sprvan, ktor pramenili zo znanej stability mechanizmov, sa tak na zaiatku 90. rokov skonilo a na jeho miesto nastpilo obdobie charakterizovan znanou dynamikou a rozsahom zmien s ovea aie predikovatenm vvojom. Navye premena modelu reproduknho sprvania je natoko zsadn, e informcie zskan z analz charakteru prodnosti a plodnosti po druhej svetovej vojne stratili znan as zo svojej vpovednej hodnoty. Aj preto predstavuje plodnos v sasnch podmienkach znane problematick komponent populanej prognzy. Kalibrcia parametrov plodnosti sa preto opierala predovetkm o podrobn analzu jej vvoja, zmien a celkovho charakteru predovetkm z poslednch dvoch desaro. Okrem toho bol vyuit potencil niektorch alternatvnych prierezovch ukazovateov plodnosti, priom pri kontrukcii jednotlivch projeknch scenrov sme zohadovali najm generan pohad a s nm spojen poznatky o procese odkladania a rekupercie plodnosti v analgii s niektormi krajinami zpadnej a severnej Eurpy. pecifick vchodoeurpsky model reproduknho sprvania medzigenerane sa uplatujci na Slovensku predovetkm u ien, ktor cel alebo znan as svojho reproduknho obdobia preili v minulom politickom reime, stratil po roku 1989 svoje uplatnenie a prestal by pre vinu ien narodench v 70. a najm 80. rokoch pouitenm. Do znanej miery je to vsledok celkovej transformcie spolonosti, v ktorej sa postupne vytvorili nov a v mnohch smeroch odlin podmienky pre napanie reproduknch zmerov. Priny zmien v reproduknom sprvan sa vo veobecnosti hadaj v dvoch zkladnch interpretanch rovinch (pozri napr. Hakov, 2006). Prv dva do popredia posuny v hodnotch, normch, postojoch a nzoroch obyvatestva. Druh skupina sa zameriava predovetkm na trukturlne zmeny. V prpade Slovenska sa na transformcii reprodukcie po roku 1989 s najvou pravdepodobnosou podieaj obe. Ako upozornili Philipov (2003) a Lesthaeghe so Surkynom (2002), aj ke hovorme o dvoch pecifickch teoretickch rmcoch, ktor sa snaia vysvetli zmeny reproduknho sprvania v krajinch bvalho vchodnho bloku, nie je mon explicitne prehlsi, e by ilo o navzjom sa vyluujce fenomny. Naopak je dos pravdepodobn, e s vzjomne do znanej miery kompatibiln. Sobotka (2004) upozoruje, e ak by za uvedenmi zmenami stli len trukturlne posuny, potom by po odznen nepriaznivch faktorov malo nasledova obdobie nvratu k predchdzajcemu charakteru reprodukcie. K tomu vak za normlnych okolnost s najvou pravdepodobnosou nedjde. Dynamika, s akou sa transformuje charakter plodnosti (nielen na Slovensku, ale aj v alch krajinch bvalho vchodnho bloku), napoved, e miera vplyvu
trukturlnych a hodnotovch faktorov sa v ase skutone me meni. Meme predpoklada, e najm v prvej polovici 90. rokov sa na dramatickom prepade intenzity plodnosti prejavili trukturlne faktory spojen s nezamestnanosou, inflciou, poklesom ivotnej rovne, finannou nedostupnosou bytov pre mladch a pod. K podobnmu nzoru dospeli aj Lesthaeghe a Surkyn (2002). V prvch rokoch transformcie spolonosti mohol dominova trukturlny efekt, aby sa v obdob hospodrskeho rastu dostali do popredia normatvne faktory. Zmeny plodnosti v krajinch bvalho vchodnho bloku najm v 90. rokoch tak mu poda Philipova (2003) by vsledkom dramatickho naruenia dovtedy pomerne stabilnho stavu spolonosti a jej celkov transformcia prispela k zrchleniu a zintenzvneniu psobenia dlhodobch hodnotovch zmien na reprodukn sprvanie mladch generci. Na druhej strane sa ukazuje, e v obdob hospodrskej krzy najm v roku 2009 dolo optovne k ovplyvneniu vvoja plodnosti trukturlnymi faktormi. Celkov erzia spoloenskch pomerov sa tak podpsala pod diskontinuitu reproduknho sprvania. Najm u ien narodench v druhej polovici 70. rokov a v 80. rokoch dochdzalo k medzigeneranmu prehlbovaniu a opaniu dovtedy iroko aplikovanho modelu skorho vstupu do manelstva, rodiovstva a rchlej kompletizcie vekosti rodiny (prevane do 30. roku ivota). ivotn drhy sa oraz viac heterogenizovali a naalej heterogenizuj a dochdza k ich vraznej rekontitcii. Km pred rokom 1989 ukonenie vzdelvania, nstup do zamestnania, uzavretie manelstva, vyrieenie bytovej otzky a narodenie dieaa asto predstavovali sekvencie ivotnch drh asovo nie prli od seba vzdialench, prpadne dokonca sslednch, v sasnosti sledujeme znan prerod a hierarchizciu jednotlivch udalost. Vemi dleit lohu pri tom zohrva predlovanie obdobia ivota strvenho tdiom, prpravou na povolanie a as potrebn na zskanie trvalho pracovnho miesta a s tm spojenho dostatonho kapitlu na rezidenn samostatnos. Vstup do manelstva a rodiovstva je s tmito prechodmi k fze dospelosti v mnohch aspektoch nekompatibiln. Aj preto dochdza k znanej hierarchizcii jednotlivch ivotnch krokov. Do popredia sa najprv dostva nadobudnutie dostatonho objemu udskho kapitlu, zskanie trvalho miesta na pracovnom trhu, vyrieenie bytovej otzky a a potom prichdzaj do vahy otzky tkajce sa reprodukcie a manelstva. Predlovanie vzdelvania spolu s problematickou situciou mladch ud (a najm absolventov) na trhu prce, rastci draz na flexibilitu a sasne pracovn nestabilita spolu s problmami pri rieen rezidennej samostatnosti spsobuj, e dochdza k odkladaniu reprodukcie do vyieho veku. Ako sme uviedli, okrem trukturlnych faktorov na zmenu charakteru plodnosti vplvaj aj normatvne faktory. Sme tak svedkami vraznej rekontitcie vekovch noriem spojench s idelnym vekom vstupu do manelstva a rodiovstva, ke najm skor naasovanie tchto ivotnch sekvenci je vnman skr negatvne. Navye sa v normatvnom diskurze men aj asov postupnos jednotlivch krokov vedcich k dosiahnutiu spoloenskho statusu dospelho jedinca.
10
Analza populanho vvoja obyvatestva Slovenska v poslednch rokoch (Vao ed., 2012) potvrdzuje, e zmeny v reproduknom sprvan na Slovensku prebiehaj naalej, priom okrem normatvnych faktorov sa optovne na ich modifikcii prejavuj aj negatvne dopady hospodrskej krzy. Viacrozmern podmienenos v prpade rchlo sa meniacich vonkajch podmienok reprodukcie vrazne zhoruje itatenos existujcich trendov, o sa v konenom dsledku me odrazi aj na obmedzenej platnosti stanovench predpokladov. Aj preto je dleit pracova nielen s prierezovmi ukazovatemi plodnosti1, ale v ase turbulentnho vvoja maj svoje znan opodstatnenie aj generan analzy.
2.1 Transverzlna analza plodnosti

Z vvojovho hadiska je mon po roku 1989 na Slovensku hovori o niekokch pecifickch etapch. Ako u bolo spomenut vyie, v prvej polovici 90. rokov sledujeme predovetkm dynamick pokles plodnosti. Km v rokoch 1990 a 1991 hodnota hrnnej plodnosti ete dosahovala hranicu 2 det, v roku 1995 by sa pri zachovan charakteru plodnosti narodilo jednej ene len nieo viac ako 1,5 dieaa. V druhom obdob sce pozorujeme rovnak trend, no pokles plodnosti sa u zmiernil a na zaiatku 21. storoia vyvrcholil na historicky najniej rovni. Ak by sa intenzita plodnosti z roku 2002 zachovala poas celho reproduknho obdobia, potom by sa jednej ene narodilo v priemere len 1,16 dieaa. Tmto vvojom sa Slovensko v priebehu jednej dekdy dostalo z pozcie krajiny s jednou z najvych rovn plodnosti v Eurpe do skupiny krajn s najniou plodnosou. Od roku 2000 do roku 2007 tak patrilo medzi populcie s tzv. lowest-low fertility, ktor poda Kohlera, Billariho a Ortegu (2002) a Billariho a Kohlera (2004) vymedzuje plodnos niia ako 1,3 dieaa na enu. V poslednom treom obdob od roku 2003 sme svedkami mierneho rastu, ktor vak bol poznaen znane turbulentnm vvojom. Vraznej nrast hodnt hrnnej plodnosti nachdzame a medzi rokmi 2007 2009, kedy sa plodnos zvila z 1,25 nad hranicu 1,4 dieaa na enu (rok 2009). Nepriazniv hospodrske podmienky spojen s celosvetovou hospodrskou krzou vak al pozitvny vvoj zastavili a v roku 2010 dolo k optovnmu poklesu hrnnej plodnosti pod hranicu 1,4 dieaa na enu (bliie pozri Potanokov, 2012). Posledn dostupn daj z roku 2011 naznauje, e hospodrska krza m na rove plodnosti na Slovensku s najvou pravdepodobnosou len obmedzen vplyv, kee hodnota hrnnej plodnosti sa zvila a na rove 1,45 dieaa na enu.2
1 A to plat aj napriek tomu, e prve vekovo-pecifick miery plodnosti predstavuj jeden zo zkladnch vstupov kohortno-komponentnho modelu populanej prognzy. 2 Pri interpretcii tohto vvoja je vak potrebn do vahy bra aj efekt zmeny vekovej truktry, ku ktorej dolo opravou bilancie prostrednctvom vsledkov Stania obyvateov, domov a bytov 2011.
11
Otzkou zostva, o zaprinilo tak dramatick prepad prierezovho ukazovatea intenzity plodnosti, i je sasn mierne rastci trend udraten aj do budcnosti a ak vbec bude al vvoj charakteru plodnosti na Slovensku. Odpove na prv as sa skrva v procese odkladania rodenia det do vyieho veku, priom najm vstup do materstva a rodiovstva preiel v 90. rokoch dramatickmi zmenami v porovnan s predchdzajcim zauvanm modelom. Inicitorkami tchto posunov boli eny naroden v 70. rokoch (a najm v jej druhej polovici) (Potanokov, 2008). To vysvetuje aj vyie spomnan vemi nzku rove plodnosti na zaiatku 21. storoia. Km prevan as ien vo veku 30 a viac rokov (narodench v 50. a 60. rokoch) sa sprvala poda predchdzajceho modelu reproduknho sprvania, a teda do manelstva, materstva a rodiovstva vstpili skoro a aj vina z nich vekos svojej rodiny kompletizovala do dosiahnutia 30. roku ivota (najastejie dvojdetn model rodiny), eny naroden v 70. a 80. rokoch, ktor tvorili mladiu as reproduknho veku, tento model reproduknho sprvania postupne medzigenerane opali a svoje reprodukn zmery odkladali do vyieho veku. Na konci 90. rokov a na zaiatku 21. storoia tak hodnoty hrnnej plodnosti ovplyvovali dve skupiny ien s rozdielnym reproduknm sprvanm, no so spolonou nzkou intenzitou plodnosti.
Graf 1: Vvoj vybranch ukazovateov intenzity a asovania plodnosti na Slovensku v rokoch 1980 2011
2,4 2,3 2,2 2,1 2,0 1,9 1,8 1,7 1,6 1,5 1,4 1,3 1,2 1,1 hrnn plodnos Index plodnosti Oisten hr. plodnos Priemern vek pri 1. prode 28,0 27,5 27,0 26,5 26,0 25,5 25,0 24,5 24,0 23,5 23,0 22,5 22,0 21,5
Zdroj dajov: SR, vpoty autorov
Pokles hodnt intenzity plodnosti v sebe skrval aj alie zmeny v charaktere tohto procesu. Predovetkm sme svedkami nezvratnch posunov v rozloen mier plodnosti poda veku matky. Dochdza k tzv. starnutiu profilu vekovo-pecifickch mier plodnosti, o je predovetkm vsledkom spomnanho odkladania materstva a rodiovstva do vyieho veku a zatia v obmedzenom rozsahu aj procesu
1980 1981 1982 1983 1984 1985 1986 1987 1988 1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011
Priemern vek (roky)
Poet det na 1 enu
12
rekupercie - dohania odloench prodov, ktor sa na Slovensku prejavuje najm v poslednch pribline piatich rokoch. Model pomerne skorho zaiatku reproduknch drh, ke prevan as z celkovej reprodukcie sa realizovala vo veku 20 24 rokov, v 90. rokoch a na zaiatku 21. storoia bol vystriedan modelom, kde plodnos je rozloen do irieho vekovho spektra, a to predovetkm na eny vo veku 25 29 a 30 34 rokov. Intenzita plodnosti v tchto vekovch skupinch sa poda poslednch dostupnch dajov takmer vyrovnala. Z vvojovho hadiska je vak zrejm, e v poslednej dekde sa tieto dve vekov skupiny rozchdzaj. Km vo veku 30 34 rokov sa plodnos zretene zvyuje, vo veku 25 29 rokov meme hovori skr o stagncii. Starnutie vekovho profilu pecifickch mier plodnosti bolo podmienen aj vvojom vo veku 35 a viac rokov. Ete na zaiatku 90. rokov sa v tejto vekovej skupine koncentrovalo len nieo viac ako 4 % z celkovej plodnosti. Poda poslednch dostupnch dajov u prekrauje hranicu 14 %, opustila pozciu vekovej skupiny s najnim vplyvom a oraz viac sa pribliuje k vhe, ktor predstavuje plodnos ien vo veku 20 24 rokov. Celkovo najdynamickejie rstol podiel plodnosti ien vo veku 30 34 rokov. V sasnosti sa v tomto veku u koncentruje takmer tretina z celkovej plodnosti ien Slovenska. Pokles plodnosti vo veku do 25 rokov a jej postupn stabilizcia na historicky najniej rovni sa spolu s vvojom vo vyom veku podpsali pod vhu tejto vekovej skupiny na hodnote hrnnej plodnosti. Vo veku 20 24 rokov sa podiel z pvodnch 45 % znil pod rove 20 %. Intenzita plodnosti -nsronch dievat sa po vraznom poklese v 90. rokoch stabilizovala na vemi nzkej rovni. Od roku 2003 je intenzita plodnosti vo veku do 20 rokov najniia spomedzi vetkch sledovanch vekovch skupn. Na celkovej plodnosti sa podiea len pribline 7 %. Podobne aj vo veku 25 29 rokov sledujeme pokles intenzity plodnosti. Od zaiatku 21. storoia sa vak jej rove stabilizovala a poda poslednch dostupnch dajov sa tu koncentruje pribline 31 % z celkovej intenzity plodnosti ien Slovenska. Podrobnejie je mon vidie postupn transformciu plodnosti v nasledujcich dvoch grafoch 2 a 3. V prvch dvoch obdobiach v 90. rokoch dolo predovetkm k poklesu plodnosti vo veku do 25 rokov. Predtm dlhodobo stabiln a vrazn maximum plodnosti koncentrovan do zkeho vekovho intervalu (21 23 rokov) sa v prvej polovici 90. rokov znilo a od polovice 90. rokov sledujeme aj miernu zmenu charakteru krivky svisiacu s postupnm posunom vrcholu do vyieho veku (24 26 rokov). Vo veku nad 28 rokov vak zatia k iadnym vraznejm zmenm nedochdzalo. Prinu je potrebn hada v odlinom generanom naplnen tchto vekovch skupn. Km zmeny v mladom veku boli spsoben prerodom reproduknho sprvania ien narodench v 70. a 80. rokoch, vo veku nad 28 rokov sa predovetkm nachdzali eny z 50. a 60. rokov, ktorch model reproduknho sprvania bol znane odlin a v tomto veku u vek as z nich mala svoje reprodukn plny zrealizovan.
13
Na zaiatku 21. storoia sce pokles plodnosti vo veku do 26 rokov naalej prebieha, no na druhej strane pozorujeme mierny nrast plodnosti vo vyom veku, a to najm v poslednch iestich rokoch. Sasne s tm meme identifikova urit stabilizciu plodnosti vo veku do 20 rokov a u len mierny pokles plodnosti vo veku 22 26 rokov. Vvoj v poslednch rokoch tak priniesol posunutie maximlnych hodnt plodnosti do veku 28 31 rokov, celkov zvenie vhy plodnosti ien nad 30 rokov a tie vytvorenie pecifickho bimodlneho rozdelenia. Tieto a alie znaky tak potvrdzuj dynamick, jasne identifikovaten a s uritosou aj nezvratn proces premeny reproduknho sprvania na Slovensku. Na druhej strane vytvorenie bimodlneho rozloenia mier plodnosti s jednm podrunm maximom vo veku okolo 20 rokov sved o uritej heterogenite reproduknch plnov. Je zrejm, e nie vetky eny z mladch generci plne akcentuj hlavn prd odkladania materstva a rodiovstva do vyieho veku a urit menia skupina uprednostuje skor naasovanie svojich reproduknch zmerov. Postupne sme tak svedkami znanej diverzifikcie plodnosti z pohadu veku, o je predovetkm vsledkom diferencici v reproduknch stratgich mladch ien (Potanokov, 2004; Potanokov a kol., 2008).
Graf 2 a 3: Vvoj mier plodnosti a ich zmeny poda veku vo vybranch rokoch na Slovensku
220 200 ivonaroden na 1000 ien 180 160 140 120 100 80 60 40 20 0 15 20 25 30 Vek 35 40 45 1990 1995 2000 2005 2008 2011 160 140 120 Index zmeny (v %) 100 80 60 40 20 0 -20 -40 -60 -80 15 20 25 Vek 30 35 40 2000 /1990 2011/2000 2011/1990
Zdroj dajov: SR, vpoty autorov
Jednm zo zkladnch prejavov odkladania najm prvch det je nrast hodnt ukazovateov asovania plodnosti. Km na zaiatku 90. rokov sa eny na Slovensku prvkrt stvali matkami vo veku 22,6 22,7 rokov, poda poslednch dostupnch dajov z roku 2011 sa priemern vek pri prvom prode u pohybuje na rovni 27,4 roku. Polovica z celkovej plodnosti prvho poradia sa na zaiatku 90. rokov realizovala vo veku do 22 rokov. V roku 2011 je to a vo veku 26,7 rokov. Vsledkom transformcie plodnosti je aj narastanie interkvantilovho rozptia ako
14
prejav narastajcej variability reproduknch drh. Km na zaiatku 90. rokov sa 80 % prvch prodov realizovalo v zkom vekovom intervale medzi 18. a 27. rokom ivota (rozptie 9,4 rokov), v sasnosti sa eny stvaj matkami v 80 % prpadov medzi 18,8 a 33,4 rokom ivota (rozptie 14,6 rokov). Zaujmavou z tohto pohadu je skutonos, e vek, dokedy sa realizuje 10 % prvch prodov, sa zatia zmenil len nepatrne. Aj toto zistenie signalizuje prtomnos uritej asti populcie ien, ktor do materstva vstupuj do 19. roku ivota. Ako ukzali viacer prce (Bongaarts a Feeney, 1998; Kohler, Billari, Ortega, 2002; Sobotka, 2003; Zeman, 2010), v ase, kedy dochdza k vraznej transformcii plodnosti spojenej predovetkm s posunom rodenia det do vyieho veku, s prierezov ukazovatele intenzity znane ovplyvniten a vsledn hodnota vinou nezodpoved relnej rovni. Dramatick pokles plodnosti, ktormu sme boli svedkami na Slovensku v 90. rokoch, tak len sasti mono vysvetli skutonm poklesom intenzity. Ako ukazuj posledn daje prierezovch indiktorov, as z tohto prepadu mala skr doasn charakter a svisela s posunom prodov (a najm prvch prodov) do vyieho veku. Tento poznatok m pre potreby kontrukcie projeknch scenrov znan informan vznam. V snahe odhadn hodnotu prierezovho ukazovatea plodnosti, pomocou ktorho by bolo mon si urobi relnej obraz o jej rovni, vzniklo niekoko alternatvnych ukazovateov. Vzhadom na dostupnos dajov a nronos samotnch vpotov sme zvolili metdu navrhnut Bongaartsom a Feeneym (1998, 2000)3 a niektor ukazovatele z tabuliek plodnosti. Oisten miera plodnosti od zmien asovania hovor, ak by bola intenzita plodnosti, ak by nedochdzalo k zmenm v jej asovan. S procesom odkladania materstva a rodiovstva do vyieho veku zko svisia aj zmeny v truktre ien poda potu narodench det. V mladom veku sa vrazne zvyuje podiel bezdetnch ien (najm do 28. roku ivota). eny tak zostvaj dlhiu as zo svojho reproduknho veku bezdetn, o sa nsledne odraz aj na pote a zastpen ien, ktorm by sa mohli narodi deti druhho a vyieho poradia. Tieto zmeny samozrejme prebiehaj naprie vekom, priom najviac s zasiahnut tie vekov skupiny, ktor v prechdzajcom reproduknom modeli dosahovali najvyiu plodnos. Zvis potom len na rozsahu a samotnej intenzite rekupercie, i vo vyom veku sa podar enm vbec vstpi do materstva alebo sa stan matkami aj opakovane. Tak ako v prpade zmien asovania aj posuny v parite maj znan dopad na hodnoty prierezovch redukovanch mier plodnosti poda poradia (miery druhej kategrie). Plat, e poet narodench det svis nielen s vekom eny a prpadnmi zmenami v asovan plodnosti, ale je v zkom vzahu aj s potom det, ktor sa u enm narodili. Jednoznane to dokazuje vvoj mier plodnosti prvho poradia, ktor najm na konci 90. rokov a na zaiatku 21. storoia znane
V slovenskch podmienkach na celorepublikovej rovni bola pouit a bliie vysvetlen v prci Potanokovej (2008), preto sa hlbie jej metodickmu popisu nevenujeme.
15
nadhodnocoval efekt poklesu intenzity plodnosti.4 Tento nedostatok je mon odstrni pouitm tzv. indexov plodnosti poda poradia, ktor predstavuj miery 1. kategrie, teda miery, kde poet narodench det danho poradia je vztiahnut k populcii ien vystavenej riziku ich narodenia. Ich stom zskame index hrnnej plodnosti - prierezov ukazovate plodnosti podobnej povahy, ako je hrnn plodnos, oisten vak od meniacej sa truktry ien poda potu narodench det. Vzhadom na charakter transformcie plodnosti je zrejm, e najvie rozdiely medzi hodnotami hrnnej plodnosti a alternatvnymi ukazovatemi nachdzame prve u prvch det. Oisten plodnos o zmenu asovania ako aj index plodnosti prvho poradia signalizuj, e pokles plodnosti prvho poradia sce po roku 1990 nastal, no ani zaleka nedosiahol tak dramatick rove, ako ukazuje hrnn plodnos prvho poradia (pokles z 0,9 dieaa na enu na 0,52). Minimlne hodnoty indexu plodnosti prvho poradia sa na zaiatku 21. storoia pohybovali na rovni 0,69 0,7 dieaa. Poda poslednch dostupnch dajov z tabuliek plodnosti z roku 2011 by na jednu bezdetn enu pripadalo 0,8 dieaa. Ete vyie hodnoty dostaneme, ak pouijeme ukazovate oistenej hrnnej plodnosti prvho poradia od zmien asovania. Na zaiatku 21. storoia sa jej rove pohybovala na hranici 0,7 0,8 dieaa na enu, aby do konca sledovanho obdobia vzrstla na rove 0,9 dieaa na enu, teda na tartovaciu rove. Posledn dostupn daje tak signalizuj, e miera bezdetnosti bude vrazne niia, ako ukazovala hrnn plodnos na prelome storo a vek as z odloench reproduknch zmerov sa napokon podar naplni. V problm z pohadu celkovej plodnosti vak predstavuje rodenie druhch a alch porad. Po dramatickom poklese a uritej stabilizcii sledujeme len vemi obmedzen rekuperciu v poslednch rokoch. T navye bola s najvou pravdepodobnosou znane zasiahnut nepriaznivm hospodrskym vvojom v poslednch rokoch a zatia ni nenasveduje tomu, e by malo djs k rozsiahlejej rekupercii druhch a prpadne alch prodov. Podobne aj Potanokov (2012) nepredpoklad u vraznejie dobiehanie rodenia druhch det, o znamen, e dominantnm na celkovej plodnosti sa stane rodenie prvch det a to s akou intenzitou doku eny realizova svoj vstup do materstva vo vyom veku. Alternatvne ukazovatele plodnosti sce potvrdzuj pokles intenzity, no ten nebol ani na zaiatku 21. storoia tak vrazn, ako predznamenvaj hodnoty hrnnej plodnosti. Vzhadom na skutonos, e index hrnnej plodnosti nie je oisten od zmeny asovania (tzv. tempo efekt), ktor zohrvala v poslednch dvoch desaroiach hlavn lohu v transformcii plodnosti, ukazuje skr niiu rove monej relnej intenzity plodnosti. Naopak oisten hrnn plodnos o tempo efekt zna, e skuton rove plodnosti ien by mohla by vrazne vyia a ani v jednom roku neklesla pod hranicu 1,5 dieaa na enu. Ako sme u spomenuli vyie, proces
4 Problm spova v tom, e poty narodench det triedench poda veku matky a poradia vzahuje k vetkm enm bez ohadu na to, i mu alebo nemu porodi diea danho poradia. Naprklad exponovanou populciou ien pri prvom prode s len bezdetn eny.
16
rekupercie sa na Slovensku zaal vraznejie prejavova po roku 2005 a najm od roku 2007, no nepriazniv hospodrska situcia s najvou pravdepodobnosou znane zbrzdila tento vvoj. Zmeny v poslednch rokoch vak naznaili, e dohanie odloench prodov pokrauje, a to aj napriek pretrvvajcej komplikovanej hospodrskej situcii. V analgii s krajinami, ktor u transformciou plodnosti preli (fza IV. pozri graf 4) a vzhadom na dku obdobia jej trvania na Slovensku, je zrejm, e v najblich pr rokoch sa rozhodne, ak pokles plodnosti skutone spsobil proces odkladania, a tm aj ak bude celkov intenzita plodnosti meran prierezovmi ukazovatemi.
Graf 4 a 5: Vvoj hrnnej plodnosti prvho poradia a priemernho veku pri prvom prode ien Slovenska (1986 2011) a Holandska (1970 2009) Intenzita plodnosti poda poradia na Slovensku a jej vvoj v rokoch 1980 2011
1,00 0,95 hrnn plodnos 1. poradia 0,90 0,85 0,80 0,75 0,70 0,65 0,60 0,55 0,50 22 24 26 28 30 Priemern vek pri 1. prode III. II. IV. Poet det na 1 enu I.
Holandsko Slovensko
IP1 P1 oP1 1,0 0,9 0,8 0,7 0,6 0,5 0,4 0,3 0,2 0,1
IP2 P2 oP2
IP3+ P3+ oP3+
1998
1980
1983
1986
1989
1992
1995
2001
2004
2007
Zdroj dajov: SR, Human Fertility Database; vpoty autorov
2.2 Longitudinlna analza plodnosti

Konen plodnos ako zkladn ukazovate longitudinlnej analzy predstavuje hodnotu skutonej realizovanej plodnosti ien, resp. skupiny ien narodench v uritom roku (prpadne obdob), km prierezov ukazovatele hodnotia plodnos fiktvnej kohorty ien (zloenej v podstate z 35 generci). Transverzlne ukazovatele tak ukazuj, ako by sa teoreticky mohla plodnos vyvja v prpade, e by nedochdzalo k zmene jej charakteru v dlhom asovom obdob. Tento predpoklad vak rozhodne neplat v podmienkach Slovenska poslednch dvoch desaro. Navye transformcia plodnosti prebieha naprie jednotlivmi generciami, a preto je generan analza jednm z kovch predpokladov jej pochopenia, a tm kontrukcie relevantnch scenrov vvoja plodnosti pre populan prognzu. Okrem toho vstupy kohortno-komponentnho modelu
2010
17
z pohadu plodnosti predstavovali generan miery plodnosti ien nsledne transformovan na vekovo-pecifick miery. Generan ukazovatele sa v porovnan s prierezovmi indiktormi vyznauj vou stlosou a k ich zmene dochdza len v prpade celkovej premeny samotnho charakteru demografickej reprodukcie. Hodnota konenej plodnosti je oisten od efektu asovania a je ovplyvnen len skutonou realizovanou intenzitou plodnosti. Vo veobecnosti je mon poveda, e dlhodob vvoj konenej plodnosti na Slovensku m klesajci trend. Km na jednu enu naroden v polovici a na konci 30. rokov pripadalo priemerne viac ako 2,5 dieaa (genercia 1935 mala konen plodnos vo veku 50 rokov takmer 2,71 dieaa), eny z druhej polovice a konca 50. rokov nemali ani len 2,2 dieaa. Nad hranicou 2 det na enu sa dostan ete vetky genercie z prvej polovice 60. rokov, no kohorty ien z konca 60. rokov u tto rove s najvou pravdepodobnosou nedosiahnu. Analyzova hodnoty konenej plodnosti ien narodench v 70. rokoch je v sasnosti predasn, kee tieto eny ete nie s na konci svojho reproduknho obdobia. Nastpen trend a posledn pozorovan rove naznauj, e s kadou nasledujcou generciou bude konen plodnos niia. Na zklade analzy odkladania a rekupercie predpokladme, e v prpade ien narodench v prvej polovici 70. rokov sa konen plodnos zni z rovne 1,9 dieaa na enu na pribline 1,78 v genercii narodenej v roku 1975. Tieto eny predstavovali na Slovensku prv kohorty, u ktorch bolo mon identifikova vrazn transformciu reproduknho sprvania. V ete vej miere vak odkladanie pozorujeme u ien narodench v druhej polovici 70. rokov. Tu pre konen plodnos bude rozhodujcim faktorom nielen znan odkladanie, ale aj rozsah nslednej realizovanej rekupercie. Vzhadom na sasn situciu a znalos rovne dohania odloench prodov predpokladme, e priemern poet det pripadajci na jednu enu z tchto generci klesne pod hranicu 1,7 dieaa na enu, priom u ien narodench na konci 70. rokov me dosiahnu dokonca len 1,6 dieaa. eny, ktorch prevan as reprodukcie sa naplnila poas minulho politickho reimu, sa matkami stvali v mladom veku a vekos svojej rodiny kompletizovali v zkom odstupe od narodenia prvho dieaa, vinou do 30. roku ivota. Maximlna intenzita generanch mier sa medzigenerane udriavala vo veku 21 23 rokov, priom vo vyom veku pomerne prudko klesala. Nad 30 rokov sa z celkovej konenej plodnosti realizovalo len pribline 11 14 %, priom naopak vo veku 20 24 rokov to bolo 42 47 %. Stratgia skorho zaloenia rodiny a rchlej kompletizcie jej vekosti bola u ien, ktor si zakladali rodinu v obdob ttneho socializmu, takmer univerzlna (Potanokov, 2008). Ako je zrejm z nasledujceho grafu 6, u ien narodench v 70. a 80. rokoch minulho storoia sa proces transformcie reprodukcie medzigenerane prehlboval. Kee jednm z hlavnch jeho znakov je odkladanie rodenia det do vyieho veku, vsledkom bude posun maximlnych hodnt generanch mier do veku nad 27 rokov. Sasne s tm vak vidme, e aj generan miery menia svoje rozloenie
18
poda veku. Na rozdiel od zkeho a vraznho maxima tak budeme svedkami rozloenia plodnosti do irieho vekovho intervalu, o svis nielen s pokraujcou transformciou, ale aj s heterogenizciou ivotnch podmienok a na to reagujcich reproduknch drh. Okrem medzigenerane sa postupne prehlbujcej stratgie odkladania rodenia det do vyieho veku meme vidie, e na Slovensku sa u ien narodench na konci 70. a na zaiatku 80. rokov vytvoril bimodlny model generanch mier plodnosti. Potvrdili sa tak vyie uveden zistenia z prierezovch mier plodnosti. Postupn generan prehlbovanie procesu odkladania tak prispelo k selekcii uritej pecifickej skupiny ien, ktorch reprodukn sprvanie sa znane odliuje od nastupujceho novho modelu. Ako je zrejm z grafu 7, tieto eny sa stvaj matkami ovea skr, priom maximum mier generanej plodnosti naznauje, e je to okolo 20. roku ivota.
Graf 6: Vvoj generanch mier plodnosti poda veku vo vybranch kohortch
0,25 1950 ivonaroden na 1 enu 0,20 1960 1970 0,15 1973 1975 1978 0,10 1980
0,05
0,00 15 17 19 21 23 25 27 29 31 Vek 33 35 37 39 41 43 45
Vo veobecnosti sa predpoklad, e transforman proces plodnosti prostrednctvom odkladania rodenia det do vyieho veku bude ma za nsledok, e vek as odloench det druhho a predovetkm tretieho a alieho poradia nebude vo vyom veku realizovan. Svis to so vzjomnm previazanm jednotlivch porad. Posun vstupu do materstva a rodiovstva sa odra aj na asovan alch reproduknch zmerov. Ak dochdza k oraz hlbiemu odkladu prvch det, pravdepodobnos, e sa ena stane matkou opakovane, kles. Tento predpoklad je do znanej miery potvrden aj empiricky. Na grafe 9 meme vidie vrazn odkladanie plodnosti prvho poradia v mladom veku. Navye je zrejm, e rozsah tohto procesu sa medzigenerane prehlboval, a to najm u ien narodench v 70. rokoch. V mladch genercich vak sledujeme u zmiernenie alieho odkladania a je zrejm, e prv fza transformcie odkladanm sa
19
v populcii Slovenska dostva do svojho vrcholu. O nieo skr vyvrcholilo odkladanie u det druhch a vych porad. Meme preto oakva, e v najblich rokoch djde k postupnej stabilizcii reproduknho modelu a celkov intenzita plodnosti u bude podmienen len rozsahom rekupercie.
Graf 7 a 8: Generan miery plodnosti prvho a druhho poradia
0,14 1960 0,12 ivonaroden na 1 enu 0,10 0,08 0,06 0,04 0,02 0,00 15 20 25 30 35 Vek / 1. prody 40 1970 ivonaroden na 1 enu 1973 1975 1978 1980 0,12 0,10 0,08 0,06 0,04 0,02 0,00 15 20 25 30 35 Vek / 2. prody 40 0,14 1960 1970 1973 1975 1978 1980
Z grafov 9 12 je tie zrejm, e na Slovensku sa stretvame so znane odlinm vvojom odkladania a rekupercie poda poradia narodenho dieaa. V prpade prvch det sledujeme vrazn odkladanie v mladom veku s pomerne vysokou rekuperciou vo vyom veku. U druhch det je odkladanie situovan do neskorieho veku (v slade s asovanm rodenia druhch det) a s vrazne niou dynamikou rekupercie, ako tomu bolo na strane prvch det. Napokon rodenie det tretieho a alieho poradia sa sce vyznauje najniou rovou odkladania (pretoe celkov rove kohortnej plodnosti bola relatvne nzka u v referennej kohorte), ale rove nslednej rekupercie naznauje, e len vemi mal as odloench tretch a alch det sa skutone narod. Je zrejm, e dominantn postavenie z pohadu odkladania m v medzigeneranom pohade rodenie prvch det, ale celkov pokles konenej plodnosti na Slovensku bude saturovan predovetkm nzkou rekuperciou rodenia druhch det vo vyom veku.
2.3 Predpoklady budceho vvoja plodnosti

Transverzlna a longitudinlna analza plodnosti ukzala, e na Slovensku prebieha v poslednch rokoch vrazn a nezvratn transformcia reproduknho sprvania. K jej hlavnm znakom patr odkladanie rodenia det do vyieho veku, s tm spojen starnutie vekovho profilu mier plodnosti a tie vznamn posuny v truktre ien poda potu det. Okrem toho prierezov alternatvne ukazovatele a tie projekcie
20
konenej plodnosti generci ien narodench na konci 60. a v 70. rokoch ukazuj, e intenzita realizovanej plodnosti sa skutone zni a je za normlnych okolnost nerelne oakva tak rove, ak dosahovala na zaiatku transformcie.
Graf 9 12: Kumulovan rozdiely konenej plodnosti poda veku a poradia vybranch generci ien na Slovensku v porovnan s referennou kohortou 1965
0,1 Kumulatvne rozdiely / 1. poradie 0,0 -0,1 -0,2 -0,3 -0,4 -0,5 -0,6 15 20 25 30 Vek 35 40 45 Kumulatvne rozdiely / 2. poradie 0,1 0,0 -0,1 -0,2 -0,3 -0,4 -0,5 -0,6 15 20 25 30 Vek 35 40 45
1966 1968 1970 1972 1975 1977 1980 1982 1985
1966 1968 1970 1972 1975 1977 1980 1982 1985
0,1 Kumulatvne rozdiely / 3.+ poradie Kumulatvne rozdiely / Spolu 0,0 -0,1 -0,2 -0,3 -0,4 -0,5 -0,6 15 20 25 30 Vek 35
0,1 0,0 -0,1 -0,2 -0,3 -0,4 -0,5 -0,6 -0,7 -0,8 -0,9 -1,0 15 20 25 30 Vek 35 1966 1968 1970 1972 1975 1977 1980 1982 1985 40 45
1966 1968 1970 1972 1975 1977 1980 1982 1985 40 45
Kontrukcia prognostickch scenrov vvoja plodnosti bola zaloen na vsledkoch podrobnej analzy plodnosti repektujc nielen transverzlny, ale predovetkm generan pohad. Aj ke vstupy do kohortno-komponentnho modelu predstavuj prierezov vekovo-pecifick miery plodnosti, pred ich zostavenm sa naa pozornos sstredila na zostavenie asovej rady kompletnch generanch mier (pre cel reprodukn obdobie), priom draz bol predovetkm kladen na kohorty ien najviac zasiahnut procesom transformcie plodnosti. Za tmto elom bola prvkrt na Slovensku aplikovan metda sofistikovanho odhadu pomocou modelu tzv.
21
referennej kohorty. Sasne s tm sme vyuili aj poznatky o vvoji, priebehu odkladania a rekupercie z krajn, kde proces transformcie odkladanm bol u zaven (napr. Holandsko). Vaka tomu je zrejm, e vvoj na Slovensku je vo viacerch ohadoch podobn a li sa do uritej miery len dynamikou a jeho asovanm. Z predchdzajcej generanej analzy vvoja odkladania je zrejm, e tento proces na Slovensku postupne v mladch genercich (narodench v 80. rokoch) u vrchol a alej sa vraznejie medzigenerane nebude prehlbova. Znamen to, e v najblich rokoch u nepredpokladme alie vraznejie zmeny v charaktere reproduknho sprvania. Nov model reprodukcie sa tak do znanej miery stabilizuje. Hlavn as transformcie plodnosti tak Slovensko m za sebou, o by znamenalo, e najpravdepodobnejm vvojovm scenrom plodnosti je zastavenie poklesu plodnosti v mladom veku a jej nrast vo vyom veku. Vsledkom by tak malo by alie starnutie vekovho profilu mier plodnosti a teda aj zvyovanie hodnt ukazovateov asovania plodnosti (napr. priemernho veku pri prode). Na druhej strane je vak potrebn pripomen, e celkov transformcia plodnosti odkladanm umonila vyleni urit skupinu ien, ktor sa od hlavnho vvojovho prdu znane odliuje. Tieto eny do materstva a rodiovstva vstupuj ovea skr, o sa prejavuje aj na pecifickom priebehu prierezovch i generanch mier plodnosti. Meme sa s najvou pravdepodobnosou domnieva, e ide o osoby zo socilne znevhodnenho prostredia (napr. rmskych osd), s nzkym socilnym, ekonomickm a kultrnym kapitlom, pre ktor je skor materstvo a rodiovstvo zatia pomerne iroko intitucionalizovan. Je preto otzne, ako a do akej miery sa zmen ich reprodukn sprvanie poas prognzovanho obdobia. V jednotlivch prognostickch scenroch sme sa museli vyrovna aj s tmto problmom. Hlavnm predpokladom jednotlivch scenrov budceho vvoja plodnosti je oakvan nrast jej intenzity ako vsledok pokraujceho procesu rekupercie. Ten by mal by zko spt najm so skutonosou, e prve v najblich 5 10 rokoch djde k tomu, e eny naroden v druhej polovici 70. a na zaiatku 80. rokov sa dostan na hranicu svojich biologickch monost sta sa matkou resp. zosta trvalo bezdetn, prpadne porodi druh a alie diea. Tto skutonos je o to zvanejia, ke si uvedomme, e prve tieto skupiny ien boli najviac zasiahnut procesom odkladania materstva a rodiovstva do vyieho veku. Aj preto sa nm ako horizont pre dokonenie transformcie plodnosti jav pribline rok 2020. Do tohto obdobia je mon ete pota s uritm nrastom plodnosti spojenm s procesom celkovej transfomcie reprodukcie. Jednotliv scenre sa tak od seba odliuj predovetkm dynamikou a nakoniec aj rozsahom predpokladanho nrastu hrnnej plodnosti. V prpade nzkeho variantu oakvame u len mal nrast plodnosti v najblich rokoch. Intenzita rekupercie je spomedzi vetkch variantov najniia. Z pvodnch pribline 1,45 det na enu (rok 2011) by sa plodnos do roku 2020 mala zvi len na 1,47 dieaa na enu. Za tmto horizontom by poda vyie uvedench predpokladov malo djs dokonca
22
k zneniu u tak malho rastu, o by znamenalo, e hrnn plodnos by sa postupne dostala ku koncu prognzovanho obdobia na rove 1,52 dieaa na enu. Domnievame sa, e tento scenr by sa mohol naplni v prpade, e nedjde k zlepeniu ivotnej situcie na Slovensku, dopady hospodrskej krzy bud trvalejie a najm sa nepodar zlepi pozciu mladch rodn s demi. V strednom najpravdepodobnejom variante prognzy predpokladme intenzvnejiu rekuperciu. Okrem prvch prodov oakvame, e aj as druhch det sa napokon narod. Je sce zrejm, e tento vvoj bude tie znamena znan prklon k jednodetnosti a prejav sa aj na rovni konenej plodnosti, no jej pokles by sa mohol zastavi na rovni 1,55 dieaa na enu, omu by zodpovedali aj hodnoty predikovanej hrnnej plodnosti pribline v polovici prognzovanho obdobia. Do roku 2020, kedy oakvame najdynamickej nrast plodnosti, by sa hrnn plodnos mohla zvi z pvodnch 1,45 na 1,53 dieaa na enu. Oproti nzkemu variantu sa aj po roku 2020 predpoklad o nieo vy al rast plodnosti, ktor by tak na konci prognzovanho obdobia mohol dosahova hranicu 1,65 dieaa na enu. Vo vysokom variante sme chceli zobrazi urit teoretick horn hranicu, ktor by Slovensko mohlo dosiahnu v prpade nastolenia priaznivch podmienok pre rodiny s demi. Vzhadom na pecifickos sasnej situcie sce do roku 2020 nie je mon predpoklada dramatick nrast plodnosti, no po tomto horizonte by mladie genercie v priaznivch podmienkach mohli prispie k dynamickejiemu rastu hodnt hrnnej plodnosti. rove hrnnej plodnosti by sa tak poda tohto variantu mohla do roku 2020 zvi na hranicu 1,55 dieaa na enu a do konca prognzovanho obdobia postupne rs a na 1,9 dieaa na enu, m by sa Slovensko dostalo do kategrie eurpskych krajn v sasnosti s najvyou plodnosou (napr. vdsko, Franczsko).
Graf 13 a 14: Oakvan vvoj mier plodnosti poda veku (stredn variant) Oakvan vvoj hrnnej plodnosti a jej truktry poda veku (stredn variant)
0,14 2011 0,12 Poet det na 1 enu 0,10 0,08 0,06 0,04 0,02 0,00 15 20 25 30 Vek 35 40 45 2020 2040 Poet det na 1 enu 2060 1,7 1,6 1,5 1,4 1,3 1,2 1,1 1,0 0,9 0,8 0,7 0,6 0,5 0,4 0,3 0,2 0,1 0,0 15-19 20-24 25-29 30-34 35+
0,31 0,32 0,28 0,29 0,21 0,27 0,43 0,51 0,53 0,55 0,57 0,58
0,45 0,38 0,40 0,41 0,43 0,44 0,26 0,25 0,25 0,25 0,24 0,24 2011 2020 2030 2040 2050 2060
Zdroj dajov: vpoty autorov
23
3. Analza a prognza mrtnosti

mrtnos predstavuje jednu zo zkladnch zloiek priamo vstupujcich do demografickej reprodukcie obyvatestva ovplyvujcich nielen jeho poetnos, ale aj trukturlne zloenie. Z pohadu vvojovch trendov na Slovensku v poslednch dvoch desaroiach predstavuje mrtnos pomerne stabilne sa sprvajci proces s itatenmi a jasne definovatenmi zmenami. Okrem toho mrtnos sa vyznauje pomerne znanou dvkou zotrvanosti a inercie voi exognnym zsahom, o znamen, e jej charakter a vvojov trendy sa menia len vemi pomaly. To je spsoben aj samotnou povahou mrtia ako biosocilneho javu. V podstate od narodenia na kadho jednotlivca psob cel komplex endognnych a najm exognnych faktorov, ktorch inky na organizmus sa asom kumuluj, o sa spolu s rozdielnymi rizikami mrtia a individulnou starostlivosou o svoje zdravie podpisuje pod rove strednej dky ivota pri naroden (Kuera, 1994). Sasn charakter mrtnostnch pomerov tak nie je len vsledkom nedvneho vvoja, ale do znanej miery je podmienen aj medzigeneranm zaaenm populcie formujcim sa pred rokom 1989. Ako sme spomenuli vyie, faktory ovplyvujce charakter a samotn intenzitu mrtnosti je mon rozdeli do dvoch zkladnch skupn (bliie pozri Caselli, Vallin a Wunsch, 2006) Ak odhliadneme od genetickch predispozci, ktor s vo svojej podstate len ako alebo vbec ovplyvniten (endognne faktory), jedinec je u od narodenia vystaven celej kle exognnych faktorov, ktor podmieuj jeho zdravotn stav, vvoj organizmu, a tm ovplyvuj sasne aj riziko mrtia. Empirick kvantifikcia vplyvu jednotlivch faktorov vak nara na znan problmy z pohadu dostupnosti a kvality dajov, priom navye jednotliv faktory psobia asto sbene, in sa navzjom vyluuj, priom v kadej populcii maj odlin intenzitu a tm vplyv na mrtnos, o vrazne komplikuje analytick snahy. Aj preto sa pri formulovan predpokladov budceho vvoja mrtnosti opierame predovetkm o analzu sasnho a minulho charakteru sledovanho procesu s uritm prihliadnutm na mon vvoj niektorch externch faktorov (napr. zdravotn stav a zdravotncka starostlivos, etnick, ekonomick a vzdelanostn truktra, zniovanie generanho zaaenia a pod.).
3.1 Vvoj mrtnosti po 2. svetovej vojne

Sasn charakter mrtnosti obyvatestva Slovenska v sebe odra nielen historicky nedvne spoloensk zmeny, ale najm v strednom a vyom veku je ovplyvnen najm pecifickmi podmienkami panujcimi poas minulho politickho reimu. Medzigeneran zaaenie v starch vekovch skupinch ako vsledok akumulcie v mnohch ohadoch negatvnych faktorov psobiacich na zdravotn stav populcie Slovenska pred rokom 1989 sa vznamnou mierou podpisuje pod horie mrtnostn charakteristiky aj v poslednch dvoch desaroiach. Zd sa, e tento faktor je
24
natoko siln, e aj napriek pozitvnemu vvoju, ktor registrujeme v 90. rokoch a na zaiatku 21. storoia, naalej dochdza k aliemu zaostvaniu za vyspelou Eurpou. Aj preto podrobn analza vvoja mrtnosti najm v spojitosti s medzinrodnm vvojom (v rmci eurpskeho priestoru) predstavuje kov predpoklad pre identifikciu prin zaostvania Slovenska v procese mrtnosti a sasne aj urenie vekosti existujceho potencilu na zlepenie mrtnostnch pomerov do budcnosti. Prve kvalifikovan odpovede na tieto otzky bud predstavova dleit informan zkladu pri kontrukcii vvojovch scenrov mrtnosti obyvatestva Slovenska v nasledujcom takmer polstoro. Hne na vod je potrebn poveda, e sasn pomerne znan zaostvanie Slovenska v mrtnostnch charakteristikch za vyspelou zpadnou a severnou Eurpou nie je iadnou novinkou. Slovensko spolu s almi populciami vchodnej a juhovchodnej Eurpy dlhodobo patrilo v eurpskom priestore ku krajinm s relatvne hormi mrtnostnmi pomermi (procha a Tiliar, 2008). Situcia sa vraznejie nezmenila ani v prvch rokoch po druhej svetovej vojne. Na zaiatku 50. rokov tak naalej platilo, e severozpadn Eurpa mala ovea vyiu stredn dku ivota pri naroden ako vina krajn Stredomoria a vchodnej Eurpy (Mesl a Vallin, 2002). Do polovice 60. rokov vak tento obraz preiel znanou zmenou ako dsledok zlepenia mrtnostnch pomerov najm v krajinch vchodnej a junej Eurpy (Mesl a Vallin,2002). Tento dynamick nrast hodnt strednej dky ivota pri naroden5 umonila znan redukcia vplyvu dojenskej mrtnosti a infeknch ochoren. Na konci 60. rokov vak existujci potencil v tchto dvoch faktoroch bol prakticky vyerpan (Vallin a Mesl, 2001) a konvergencia hodnt strednej dky ivota pri naroden v eurpskom priestore dosahuje maximum. V nasledujcich rokoch sa oraz viac prejavuje efekt politickej bipolarity, aby po takmer tvrstoro jej alej existencie rozdiely v rovni mrtnosti v podstate koprovali rozdelenie eurpskeho priestoru na dve politick zny. Priny tohto vvoja je potrebn hada predovetkm v alom vvoji mrtnostnch pomerov v severozpadnej Eurpe. Prudk rozvoj v lieen kardiovaskulrnych ochoren a niektorch foriem rakoviny na jednej strane a na druhej posun v prevencii niektorch ochoren spsobench s rizikovmi javmi, ako je fajenie, konzumcia alkoholu alebo dopravn nehody, pozitvne ovplyvnili al vvojov trend mrtnosti, a tm aj hodnoty strednej dky ivota pri naroden. V zpadnej a severnej Eurpe alej prebiehala po druhej svetovej vojne nastolen konvergencia mrtnostnch pomerov. Navye dynamick zlepovanie mrtnostnch charakteristk meme vidie aj v junej Eurpe, m sa historick rozdiel medzi severom a juhom znane zmenoval (Mesl a Vallin, 2002). V krajinch sovietskeho bloku vak po obdob dynamickho poklesu mrtnosti dochdza k znanej stagncii a regresii (najm v prpade muov). Na dramatick zvenie hodnt strednej dky ivota pri naroden v tchto populcich v 50. rokoch
Km v prvej polovici 20. storoia vzrstla rove strednej dky ivota pri naroden v celej Eurpe v priemere o 17 rokov z 45 rokov na 62 rokov, do konca 20. storoia sa zvila u len o 11 rokov (bliie pozri Vallin a Mesl, 2001; Caselli a kol., 1999).
5
25
vyvolan predovetkm redukciou dojenskej mrtnosti a najm znenm vplyvu infeknch ochoren nenadvzovalo zniovanie mrtnosti na ochorenia obehovej sstavy v rmci kardiovaskulrnej revolcie (Mesl a Vallin, 2002). Podobnmi zmenami preiel aj vvoj mrtnosti na Slovensku. Nepriazniv mrtnostn pomery v prvch povojnovch rokoch v priebehu 50. rokov preruilo dramatick zniovanie mrtnosti. Hlavnm hnacm motorom tohto vvoja bol pokles dojenskej a detskej mrtnosti a redukcia mrtnosti na infekn ochorenia. Na druhej strane v strednom a vyom veku nedolo k iadnym zsadnm zmenm v charaktere mrtnosti. Dokazuje to nzka rove a vha prspevkov k zmene strednej dky ivota pri naroden (pozri graf 17 a 18). Vaka tomuto zlepeniu mrtnostnch pomerov sa Slovensko vemi rchlo dostalo na zaiatku 60. rokov medzi krajiny s niou resp. priemernou rovou mrtnosti (pozri graf 15 a 16). Dynamika, akou k tomu dolo, bola sce znan, no mala svoje logick opodstatnenie. Predovetkm to bol dsledok dramatickho vyerpania existujceho potencilu v zlepovan mrtnostnch pomerov v dojenskom a detskom veku a na infekn ochorenia. Tento potencil vak u bol vo vine krajn severozpadnej Eurpy vyerpan a Slovensko tak v podstate dobiehalo zamekan. Navye vzhadom na rozirujce sa monosti prevencie, aplikcie novch lieiv (predovetkm antibiotk) po druhej svetovej vojne a zvyovania kvality starostlivosti o novorodencov a deti bolo mon tento potencil pomerne ahko erpa. Z pohadu terie epidemiologickej tranzcie Abdela R. Omrana (1971) sa tak Slovensko vymanilo zo zovretia infeknch ochoren, detskej a dojenskej mrtnosti a hlavn lohu v procese mrtnosti zaali zohrva civilizan ochorenia.
Graf 15: Vvoj strednej dky ivota muov na Slovensku a vo vybranch skupinch krajn, 1950 2009
80 78 76 74 72 70 68 66 64 62 60 58 56 54 Stredn dka ivota pri naroden Krajiny bv. zpadnho bloku Krajiny bv. vchodnho bloku Slovensko
Zdroj dajov: Human Mortality Database 2012
1950 1952 1954 1956 1958 1960 1962 1964 1966 1968 1970 1972 1974 1976 1978 1980 1982 1984 1986 1988 1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008
26
Graf 16: Vvoj strednej dky ivota ien na Slovensku a vo vybranch skupinch krajn, 1950 2009
86 84 82 80 78 76 74 72 70 68 66 64 62 60 Stredn dka ivota pri naroden
Krajiny bv. zpadnho bloku Krajiny bv. vchodnho bloku Slovensko 1950 1952 1954 1956 1958 1960 1962 1964 1966 1968 1970 1972 1974 1976 1978 1980 1982 1984 1986 1988 1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008
Podobne ako v alch krajinch vchodnho bloku, aj na Slovensku sa v alom obdob priazniv vvoj zastavil. Hodnoty strednej dky ivota stagnovali, prpadne na strane ien sa len mierne zvyovali, km u muov dokonca dolo k miernemu poklesu (pozri graf 15 a 17). Stredn dka ivota pri naroden dievat na Slovensku sa medzi rokmi 1965 a 1990 zvila len o nieo viac ako 2 roky, km naprklad vo Fnsku6 to bolo o viac ako 6 rokov. Ete vie rozdiely njdeme naprklad pri porovnan Slovenska s Franczskom.7 Km v druhej polovici 60. rokov sa rozdiel medzi tmito populciami pohyboval na rovni 1,5 2 rokov v prospech Franczska, na zaiatku 90. rokov eny zo Slovenska u zaostvali o takmer 5,6 roku. V muskej asti populcie sme v rokoch 1965 1990 dokonca svedkami poklesu hodnt strednej dky ivota pri naroden, a to o viac ako 1,3 roku. Pomerne priazniv postavenie Slovenska v mrtnosti muov, ktor dosiahlo v polovici 60. rokov sa tak v priebehu alieho tvrstoroia radiklne zhorilo a optovne sledujeme znan zaostvanie za krajinami severozpadnej a u aj junej Eurpy. Km v polovici 60. rokov mui zo Slovenska mali hodnoty strednej dky ivota pri naroden pribline rovnak ako mui z Franczska, Vekej Britnie alebo rska, na zaiatku 90. rokov za nimi zaostvali o viac ako 6 rokov. Tieto a alie zistenia ukazuj, e prve vvoj mrtnostnch pomerov od konca 60. rokov predstavuje rozhodujci komponent analzy sasnho postavenia Slovenska a jeho zaostvania za populciami na zpad od bvalej eleznej opony.
6 Fnske eny mali v polovici 60. rokov takmer identick stredn dku ivota ako eny na Slovensku (72,8 rokov). 7 Franczsko predstavuje krajinu, kde stredn dka ivota pri naroden ien dosahuje v Eurpe najvyie hodnoty a v sledovanom obdob patrilo tie k populcim, v ktorch dolo aj k najdynamickejiemu zlepeniu mrtnostnch pomerov v eurpskom priestore.
27
Dekompozcia rozdielov strednch dok ivota pri naroden poda veku a pohlavia ukzala, e hlavnou prinou poklesu, resp. stagncie bolo zhorovanie mrtnostnch pomerov vo veku nad 35 rokov, a to najm vo veku 50 64 rokov. V enskej asti populcie Slovenska sce nedolo k poklesu hodnt strednej dky ivota pri naroden, no rove jej nrastu a tie prspevky vo vyom veku boli vemi nzke. Vsledkom toho bolo postupn prehlbovanie zaostvania v strednom a vyom veku, priom hlavn as prspevkov k malmu rastu strednej dky ivota pri naroden saturoval naalej pokles v dojenskej mrtnosti. Slovensko tak spolu s almi postkomunistickmi krajinami dokzalo vyui ahko dostupn nahromaden potencil v dojenskej mrtnosti a infeknch ochoreniach, no pozitvny trend vo vvoji kardiovaskulrnych ochoren a niektorch mrt spsobench negatvnymi behaviorlnymi faktormi (fajenie, konzumcia alkoholu, dopravn nehody a pod.) pozorovan v populcich na zpad od eleznej opony sa nepodarilo natartova. Prve nepriazniv zdravotn stav a mrtnostn pomery starch generci predstavuj v sasnosti jeden z najdleitejch negatvnych odkazov minulho politickho reimu, ktorho efekt sa bude v populcii Slovenska a v charaktere mrtnosti prejavova aj v najblich desaroiach.
Graf 17 a 18: Prspevky vekovch skupn k zmene strednej dky ivota pri naroden muov a ien na Slovensku medzi vybranmi rokmi
0 50-64 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 0 -1 1950 - 1960 - 1970 - 1980 - 1990 1960 1970 1980 1990 - 2009 Obdobie 1-19 65-79 20-34 80+ 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 0 -1 1950 - 1960 - 1970 - 1980 - 1990 1960 1970 1980 1990 - 2009 Obdobie 35-49 0 50-64 1-19 65-79 20-34 80+ 35-49
Zdroj dajov: Human Mortality Database 2012; vpoty autorov
3.2 Vvoj mrtnosti po roku 1989

Vvoj mrtnosti na Slovensku v poslednch dvoch desaroiach sa vyznauje jednoznane trvalm zlomenm vyie popsanch negatvnych trendov a postupnm nvratom k zniovaniu mrtnosti. Vetky dostupn analzy mrtnosti (pozri napr.
Prspevky (roky) / ENY
Prspevky (roky) / MUI
28
Mszros, 2008, 2009, 2012; Vao, 2001, 2002, 2005, 2007) zhodne potvrdzuj rastci trend strednej dky ivota pri naroden u muov i ien. Poda poslednch dostupnch dajov zo SR sa hodnota strednej dky ivota pri naroden muov v roku 2011 dostala nad hranicu 72 rokov (72,2 roku) a v prpade ien dosahuje rove 79,4 roka. V porovnan s rovou zo zaiatku 90. rokov to je nrast o takmer 5,5 roka u muov a necel 4 roky u ien. Priemerne sa tak hodnota strednej dky ivota pri naroden kadorone zvila u muov o 0,26 roku a takmer 0,19 rokov u ien. Tento pozitvny trend vak koriguje porovnanie s rovou a vvojom v E. V porovnan s priemerom EU 15 Slovensko na zaiatku 90. rokov zaostvalo o viac ako 6 rokov v muskej a viac ako 4 roky v enskej asti populcie. V najblich dvoch desaroiach sa vak tento rozdiel nezmenil, resp. dokonca dolo k jeho aliemu prehbeniu. Poda dajov EUROSTATu z roku 2010 tak Slovensko zaostvalo v hodnotch strednej dky ivota pri naroden oproti priemeru EU 15 u muov o 6,5 roka a u ien o 4,7 rokov. Slovensko sa sce zaradilo medzi krajiny, ktorch hodnoty strednej dky ivota pri naroden mali rastcu tendenciu po roku 1989, no z pohadu dynamiky patr do skupiny populci s relatvne nzkym zlepovanm mrtnostnch pomerov. plne odlin situcia panuje v niektorch alch krajinch bvalho sovietskeho bloku. NDR, esk republika, Slovinsko a u ien aj Estnsko predstavuj krajiny s najdynamickejie rastcou strednou dkou ivota pri naroden v eurpskom priestore, m sa sasne aj najrchlejie pribliuj k demograficky vyspelej severnej a zpadnej Eurpe. Poda Burcina (2002), Burcina a Kueru (2008), Burcina a Mszrosa (2008) za zlepovanm mrtnostnch pomerov a zdravotnho stavu obyvatestva po roku 1989 stoj niekoko navzjom spolupsobiacich faktorov. Predovetkm je to skvalitnenie zdravotnej starostlivosti, ktor bolo umonen jednak rastcim objemom financi smerujcich do zdravotnctva, alej otvorenm trhu a monosou vmeny sksenost, prstupom k najnovm zdravotnckym technikm, metdam, lieebnm postupom a tie dostupnosou najmodernejej irokej kly lieiv a prstrojovej techniky. Vekm pozitvom je aj zvenie mobility a technickho zabezpeenia regionlnej zchrannej sluby. V zkom prepojen s rastcou kvalitou poskytovanej starostlivosti je aj nrast vkonov zdravotnckych sluieb. Z pohadu prevencie maj nezastupiten miesto cielen skrningy zameran na rizikov skupiny a tie iroko medilne prezentovan potreba zdravho ivotnho tlu, individulnej starostlivosti o svoje zdravie. S tm zko svis aj rastca ivotn rove a pestr ponuka kvalitnch potravn. Urit lohu zohrva aj zlepovanie ivotnho a pracovnho prostredia (pokles emisi vfukovch plynov, zmena neekologickch pracovnch postupov v hospodrstve, zmena truktry hospodrstva zameranho viac na sluby). Aj napriek tmto pozitvnym javom a ich vplyvu na zlepenie mrtnostnch pomerov na Slovensku je zrejm, e mrtnos slovenskej populcie je v eurpskom priestore stle pomerne vysok a navye relatvna nzka dynamika jej poklesu
29
(v porovnan s almi postsocialistickmi krajinami, ako je napr. esk republika, Slovinsko) tieto rozdiely ete prehbila. Analza postavenia Slovenska v eurpskom priestore z pohadu mrtnostnch pomerov a jeho vvoj v ase nm sce umouje lepie pochopi sasn zaostvanie a tie uri rozsah potencilu pre alie zniovanie mrtnosti do budcnosti, no na to, aby sme vak boli schopn formulova presnejie predpoklady a vytvori zkladn scenre a vstupy do prognzy, potrebujeme ete zska informcie o princh tohto stavu, jasne definova rozsah existujceho potencilu prpadnho zlepovania mrtnostnch pomerov a tie identifikova, ktorch vekovch skupn sa tieto zmeny bud najviac dotka. Za elom detailnej identifikcie relneho potencilu, jeho truktry a vvoja z pohadu mrtnosti na Slovensku bola vypracovan podrobn analza mrtnostnch pomerov zaloen na dekompozcii prspevkov jednotlivch vekovch skupn k rozdielom strednej dky ivota a v alom kroku sme sa opierali o viacrozmern dekompozciu, kde rozdiely v strednej dke ivota boli rozloen nielen do vekovch skupn, ale aj hlavnch skupn prin smrti. Ilo pritom nielen o analzu vvoja mrtnosti Slovenska, ale aj jeho komparciu s vybranmi krajinami Eurpy (Franczsko, vdsko u muov a Fnsko a Franczsko u ien). Cieom naich snh je tak zska nielen informcie o rozsahu zaostvania Slovenska za vyspelou Eurpou, ale uri aj jeho charakter, vvoj, identifikova niektor priny a celkovo tak definova rezervy, ktor nm umonia lepie formulova predpoklady pre budce smerovanie procesu mrtnosti. Ako je zrejm z uvedench grafov 17 a 18, najviu zsluhu v muskej asti populcie na tom malo zlepenie mrtnostnch pomerov vo veku 50 64 rokov (takmer 30 % z nrastu) nasledovan vekom 35 49 rokov (takmer 22 %) a 65 79 rokov (necelch 21 %). Pribline 10 % z celkovho nrastu strednej dky ivota pri naroden muov saturovalo znenie dojenskej mrtnosti. U ien boli prspevky koncentrovan viac do jednej vekovej skupiny. Vek 65 79 rokov pokrval viac ako 37 % z celkovho zvenia strednej dky ivota pri naroden. S 19 % za nm nasledovala vekov skupina 50 64 rokov a 80 a viac rokov, ktor sa podieala takmer 14 % na zmene hodnt strednej dky ivota pri naroden. Pribline 12 % pokrvalo zlepenie mrtnostnch pomerov v dojenskom veku. Vntorn truktra prspevkov jednotlivch vekovch skupn na zmenu strednej dky ivota predstavuje sce dleit informciu pre kontrukciu alch vvojovch trendov, no vzhadom na zaostvanie Slovenska za vyspelou Eurpou m tento daj len obmedzen informan hodnotu. Je zrejm, e charakter prspevkov a najm vha jednotlivch vekovch skupn nezodpoved sasnm trendom v krajinch s najvyou strednou dkou ivota pri naroden, a preto je pre urenie rezerv, ich rozloenia a alieho vvoja ich erpania potrebn komparcia mrtnostnch pomerov s vybranmi eurpskymi krajinami (pozri vyie). Prve dekompozcia rozdielov strednch dok ivota medzi Slovenskom a Franczskom resp. vdskom na strane muov a v prpade ien medzi Slovenskom a Fnskom resp.
30
Franczskom v dlhom asovom horizonte nm umonila identifikova rozsah, trukturlny charakter a tie vvoj rezerv v procese mrtnosti.8 Vrazn zlepenie mrtnostnch pomerov na Slovensku v 50. rokoch u oboch pohlav dramaticky znilo nielen zaostvanie slovenskej populcie voi vybranm referennm krajinm, ale zmenilo aj truktru prspevkov jednotlivch vekovch skupn k existujcim rozdielom strednej dky ivota pri naroden. V prpade Franczska u muov a Fnska na strane ien sledujeme dokonca vyrovnanie intenzity mrtnosti a hodnoty strednch dok ivota sa tak na zaiatku a v polovici 60. rokov vraznejie od seba neodliovali. Km v 50. rokoch dominovala prve dojensk a detsk mrtnos, v 60. rokoch sa prspevky jednotlivch vekovch skupn znane vyrovnali (s vnimkou veku 80 a viac rokov). Navye v prpade Fnska a Franczska (mui) vidme, e v strednom a vyom veku boli mrtnostn pomery na Slovensku dokonca lepie, o umoovalo kompenzova naalej mierne vyiu mrtnos vo veku do 20 rokov. Nsledn zhorovanie mrtnostnch pomerov sa odzrkadlilo aj vo vvoji rezerv a ich truktry. Do zaiatku 70. rokov dolo k plnmu zahladeniu lepch mrtnostnch pomerov na Slovensku v porovnan s Franczskom (mui) a Fnskom vo veku 50 a viac rokov. Od tohto okamihu sa v podstate vetky vekov skupiny vyznaovali vyou mrtnosou, m postupne prehlbovali narastajce zaostvanie Slovenska. Dominantn postavenie z pohadu horch mrtnostnch pomerov na Slovensku postupne u muov nadobudli predovetkm vekov skupiny 50 64 a 65 79 rokov. U ien sa postupne vykrytalizovala dominancia vekovej skupiny 65 79 rokov, ku ktorej sa oraz vraznejie pridvalo aj zaostvanie vo veku 80 a viac rokov. Zmeny v rovni prspevkov v ostatnch vekovch skupinch neboli tak vznamn. Okrem toho je mon z grafov 19 22 tie vyta jasn dynamika a trukturlny charakter postupne sa medzirone formujcich rezerv, a to z pohadu maximlneho potencilu v eurpskom priestore (mui vdsko, eny Franczsko) a jeho vvojovej zloky (mui Franczsko, eny Fnsko). Najm od polovice 60. do zaiatku 90. rokov vidme dynamick akumulciu rezerv v mrtnosti. Tie s vsledkom zlepovania mrtnostnch pomerov prve v krajinch na zpad od eleznej opony, predovetkm vo veku nad 50 rokov, km trend na Slovensku ukzal, e tento vznikajci vvojov potencil mrtnosti nebol takmer vbec erpan. Postupne tak asom dochdzalo k hromadeniu rezerv, priom proces akumulcie bol znane diferencovan z pohadu veku a pohlavia. Na strane muov vo veku 50 a viac rokov nachdzame na zaiatku 90. rokov a takmer 70 % z celkovho nazhromadenho potencilu. Postupn pokles vplyvu
8 Vber tchto krajn nebol nhodn. V muskej populcii vdsko dlhodobo patr ku krajinm s najlepmi mrtnostnmi pomermi v Eurpe. Podobne je na tom Franczsko na strane ien. Porovnanie s populciou Slovenska tak umouje uri maximlny nevyuit (eurpsky) potencil v zlepovan mrtnostnch pomerov. Fnsko u ien a Franczsko u muov mali v polovici 60. rokov pribline rovnak rove mrtnosti ako Slovensko. Dekompozcia sasnch rozdielov identifikuje rozsah a charakter vvojovho potencilu Slovenska a do uritej miery aj asov moment zaostvania.
31
dojenskej mrtnosti a dlhodobo vemi nzky vplyv detskho veku a veku dospievania (1 19 rokov) znamenali, e vo veku do 20 rokov sa nenachdzala ani jedna desatina z rezerv. Vo veku 20 49 rokov sa dlhodobo koncentrovala pribline tvrtina potencilu. Podstatn as potencilu sa nahromadila vo veku 50 a viac rokov. Takmer 36 % zapriovali horie mrtnostn pomery vo veku 50 64 rokov a tvrtina sa nachdzala vo veku 65 79 rokov. U ien sa na zaiatku 90. rokov do 50. roku ivota nachdzalo len nieo viac ako 10 % z celkovch rezerv v mrtnosti. V starom produktvnom veku (50 64 rokov) to bola pribline tvrtina, priom najvia vha spovala vo veku 65 79 rokov, kde sa skrvalo a 41 %. Na rozdiel od muov vemi dleit lohu zohrvala vyia mrtnos nad 80 rokov, ktor sa na rozdieloch strednej dky ivota pri naroden ien medzi Slovenskom a Franczskom podieala takmer 28 %. Vemi dleit informciu podva aj vvoj prspevkov v poslednch dvoch desaroiach. U muov sce dolo k zastaveniu prehlbovania rozdielu vo veku 50 64 a ku koncu sledovanho obdobia dokonca aj k miernemu poklesu, no naalej horie mrtnostn pomery v tejto vekovej skupine zniuj hodnotu strednej dky ivota pri naroden v porovnan so vdskom o takmer 3 roky (viac ako tretina potencilu). Na druhej strane vo veku 65 79 negatvny vvoj pokrauje a rozdiel medzi Slovenskom a vdskom sa prehlbuje. Horie mrtnostn pomery v tejto skupine sa na konci sledovanho obdobia u stali hlavnou prinou zaostvania Slovenska. Poda poslednch dostupnch dajov rezervy v tejto vekovej skupine predstavuj 3 roky (36 % z rezerv). Negatvny trend pozorujeme aj vo veku 80 a viac rokov. Hodnota prspevkov sce zatia nedosahuje ani jeden rok (pribline 10 %), no je zrejm, e do budcnosti sa postupne prve tu bude koncentrova oraz via as z celkovho potencilu. Vvoj prspevkov v mladom veku poukazuje na znan vyerpanie existujcich rezerv. Vha naakumulovanho potencilu vo veku do 50 rokov sa znila na pribline ptinu z celkovch rezerv. Hlavn lohu pritom zohrva mrtnos vo veku 20 49 rokov, kde nachdzame v sasnosti aj napriek pozitvnemu vvoju ete stle pribline 16 % (necelch 1,3 roku) z celkovho rozdielu v hodnotch strednej dky ivota pri naroden medzi Slovenskom a vdskom. Na druhej strane prpadn pln konvergencia mrtnostnch pomerov v dojenskom veku by priniesla zvenie strednej dky ivota len o 0,3 roku a vo veku 1 19 rokov by to dokonca bolo len nieo viac ako jedna desatina roka. Aj tieto daje potvrdzuj, e v tchto vekovch skupinch sa pre budcnos skrvaj len minimlne rezervy a z pohadu alieho smerovania nepredstavuj zsadn vznam. Vvoj prspevkov k rozdielom strednej dky ivota pri naroden medzi enami Slovenska a Franczska (a tie Fnska) v poslednch dvoch desaroiach poukazuje na oraz vie prehlbovanie zaostvania Slovenska vo veku 80 a viac rokov. V prpade analzy maximlneho potencilu v eurpskom priestore je zrejm, e prve v tejto vekovej skupine Slovensko m najvie skryt rezervy. Podiel prspevkov na niej strednej dke ivota pri naroden sa poda poslednch
32
dostupnch dajov u pribliuje k hranici 45 %, o znamen rezervu 2,6 rokov. Absoltna hodnota i relatvne zastpenie prspevkov vo veku 65 79 rokov sa sce u nezvyuje, dokonca sledujeme mierny pokles v poslednej dekde, no naalej u ien predstavuje skryt potencil v podobe viac ako 2 rokov (36 % z celkovho rozdielu).
Graf 19: Prspevky k rozdielom strednej dky ivota pri naroden muov medzi Slovenskom a Franczskom, 1950 2009
2 1 0 Prspevky (roky) -1 -2 -3 -4 -5 -6 -7 1950 1952 1954 1956 1958 1960 1962 1964 1966 1968 1970 1972 1974 1976 1978 1980 1982 1984 1986 1988 1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 80+ 50-64 1-19 65-79 20-49 0
Graf 20: Prspevky k rozdielom strednej dky ivota pri naroden muov medzi Slove nskom a vdskom, 1950 2009
1 0 -1 -2 Prspevky (roky) -3 -4 -5 -6 -7 -8 -9 -10 -11 1950 1952 1954 1956 1958 1960 1962 1964 1966 1968 1970 1972 1974 1976 1978 1980 1982 1984 1986 1988 1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 80+ 50-64 1-19 65-79 20-49 0
Podobne pozitvny trend sledujeme aj v starom produktvnom veku (50 64 rokov), kde rezerva oproti Franczsku u nedosahuje ani jeden rok (0,8 rokov; 13 %
33
z rozdielu). Rovnako dolo v poslednch dvoch desaroiach k znanmu vyerpaniu potencilu vo veku do 50 rokov. Ten predstavuje v sasnosti u len necelch 6 % (0,3 rokov), o pre al vvoj mrtnostnch pomerov m len vemi obmedzen vznam.
Graf 21: Prspevky k rozdielom strednej dky ivota pri naroden ien medzi Slovenskom a Fnskom, 1950 2009
2 1 0 Prspevky (roky) -1 -2 -3 -4 -5 -6 -7 1950 1952 1954 1956 1958 1960 1962 1964 1966 1968 1970 1972 1974 1976 1978 1980 1982 1984 1986 1988 1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 80+ 50-64 1-19 65-79 20-49 0
Graf 22: Prspevky k rozdielom strednej dky ivota pri naroden ien medzi Slovenskom a Franczskom, 1950 2009
1 0 -1 Prspevky (roky) -2 -3 -4 -5 -6 -7 1950 1952 1954 1956 1958 1960 1962 1964 1966 1968 1970 1972 1974 1976 1978 1980 1982 1984 1986 1988 1990 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 80+ 50-64 1-19 65-79 20-49 0
V pozad hodnt strednej dky ivota sa skrvaj zloit a viacnsobne podmienen vzahy viacerch vonkajch a vntornch faktorov. Jednm z dleitch aspektov analzy procesu mrtnosti je preto poznanie prin smrti. Najvznamnejie z nich ns
34
na jednej strane nepriamo informuj o zdravotnom stave populcie a na druhej ovplyvuj samotn intenzitu mrtnosti a vytvraj predpoklady pre vznik rozdielov v mrtnostnch charakteristikch medzi jednotlivmi populciami. Vyerpanm rezerv po druhej svetovej vojne, ktor Slovensko malo v dsledku vyej dojenskej a detskej mrtnosti a tie mrtnosti na infekn ochorenia sa dostva do epidemiologickej fzy, kde dominantn lohu m vvoj mrtnosti na kardiovaskulrne a ndorov ochorenia. Predovetkm prv menovan skupina zohrala a zohrva kov lohu v charaktere mrtnostnch pomerov a v zaostvan Slovenska za vyspelou Eurpou. Rozsah a samotn truktra existujceho potencilu z pohadu veku, pohlavia a predovetkm prin smrti zko svis s oneskorenm zaiatku tzv. kardiovaskulrnej revolcie na Slovensku. Km v krajinch na zpad od eleznej opony dochdzalo k zniovaniu mrtnosti na ochorenia obehovej sstavy dlhodobo u od konca 60. rokov, oho vsledkom bola aj znan konvergencia dovtedy znanch rozdielov (pozri graf 23 a 24), v prpade obyvatestva zo socialistickho bloku sledujeme stagnciu a u muov dokonca aj zhorovanie situcie.9 Zaujmavou z tohto pohadu je aj skutonos, e rove mrtnosti na ochorenia obehovej sstavy na Slovensku sa u oboch pohlav na konci 60. rokov vraznejie neodliovala od situcie vo vine krajn zpadnho bloku.10 A od prvej polovice 90. rokov sledujeme na Slovensku mierny pokles tandardizovanej miery mrtnosti na kardiovaskulrne ochorenia, ktor je o nieo dynamickej na strane muov ako ien. Vyplva to aj z celkovho potencilu na zlepovanie, ktor je prve v muskej zloke na Slovensku znan. Okrem toho je vak z grafov 23 a 24 zrejm, e existujci potencil je vyuvan zatia len vemi obmedzene a Slovensko tak pomerne znane zaostva aj za niektormi krajinami bvalho vchodnho bloku. Poda poslednch dostupnch dajov hodnota tandardizovanej miery mrtnosti na kardiovaskulrne ochorenia muov na Slovensku je pribline 3,5-krt vyia, ako je tomu vo Franczsku. Vemi dleitm zistenm je vak skutonos, e nzka dynamika poklesu v kontraste s rchlym zlepovanm mrtnostnch pomerov vo Franczsku (a inch krajn bv. zpadnho bloku) spsobuje, e rozdiely zo zaiatku 90. rokov sa postupne alej prehbili. Aj to vysvetuje, preo Slovensko m stle pomerne nzku dynamiku nrastu strednej dky ivota pri naroden a existujci potencil je len vo vemi obmedzenej miere vyuvan. V enskej asti populcie rove tandardizovanej miery mrtnosti na kardiovaskulrne ochorenia a do zaiatku 90. rokov stagnovala na rovni 500 zomretch na 100 000 osb. V krajinch bvalho zpadnho bloku, podobne ako
Vnimkou bola situcia v Slovinsku, kde u od polovice 80. rokov bola intenzita mrtnosti na kardiovaskulrne ochorenia pribline rovnak, ak dosahovali najhorie tty zpadnho bloku. Aj preto dnes Slovinsko patr k postsocialistickm krajinm, ktor sa najviac priblili vyspelej Eurpe. 10 Plat to predovetkm pre muov, km u ien bola mrtnos na kardiovaskulrne ochorenia skr na rovni najhorch krajn zo zpadnho bloku.
35
u muov, sledujeme postupn pokles, m aj u ien postupne dochdzalo k prehlbovaniu zaostvania a akumulcii alch rezerv. Tento proces sa nezastavil ani v poslednch dvoch desaroiach, kedy meme na Slovensku jednoznane identifikova pokles hodnt tandardizovanej miery mrtnosti na ochorenia obehovej sstavy. Km na zaiatku 90. rokov bola intenzita mrtnosti ien na Slovensku na tieto ochorenia pribline trojnsobn (oproti Franczsku), v sasnosti je to u takmer tvornsobn rozdiel.
Graf 23: tandardizovan miera mrtnosti muov na ochorenia obehovej sstavy na Slovensku a vo vybranch skupinch ttov, 1968 2009 (na 100 000 osb; eurpsky tandard WHO)
1000 tandardizovan miera mrtnosti 900 800 700 600 500 400 300 200 100 0 1968 1970 Krajiny bv. zpad. bloku Krajiny bv. vchod. bloku Slovensko
1986
2006
1972
1974
1976
1978
1980
1982
1984
1988
1990
1992
1994
1996
1998
2000
2002
2004
2008 2008
Zdroj dajov: Human Mortality Database 2012; WHO Mortality Database; vpoty autorov
Graf 24: tandardizovan miera mrtnosti ien na ochorenia obehovej sstavy na Slovensku a vo vybranch skupinch ttov, 1968 2009 (na 100 000 osb; eurpsky tandard WHO)
1000 tandardizovan miera mrtnosti 900 800 700 600 500 400 300 200 100 0 Krajiny bv. zpad. bloku Krajiny bv. vchod. bloku Slovensko
1976
1990
1968
1970
1972
1974
1978
1980
1982
1984
1986
1988
1992
1994
1996
1998
2000
2002
2004
2006
2010
2010
36
V prpade mrtnosti na ndorov ochorenia nepozorujeme v eurpskom priestore jednoznan vymedzenie krajn poda bvalch politickch blokov. Navye celkov varian rozptie nedosahovalo tak dramatick hodnoty, ako je tomu u ochoren obehovej sstavy, k omu prispela aj dlhodob stabilizcia minimlnej rovne, resp. len jej mal zmeny. Ako je zrejm z nasledujcich grafov 25 a 26, pozcia Slovenska je nepriazniv najm v muskej asti populcie. V podstate a do konca 90. rokov sledujeme mierne a nepravideln zvyovanie hodnt tandardizovanej miery mrtnosti na ndorov ochorenia, m sa Slovensko vzdialilo od svojich pomerne priaznivch pozci v 70. rokoch. Nasledujci pokles zatia nedokzal vyvi predchdzajci negatvny vvoj. V porovnan so vdskom mui zo Slovenska zomieraj na ndorov ochorenia pribline 1,7-krt astejie.
Graf 25: tandardizovan miera mrtnosti muov na ndorov ochorenia na Slovensku a vo vybranch skupinch ttov, 1968 2009 (na 100 000 osb; eurpsky tandard WHO)
425 400 375 350 325 300 275 250 225 200 175 150 125 100 tandardizovan miera mrtnosti
Krajiny bv. zpad. bloku Krajiny bv. vchod. bloku Slovensko
1976
2000
1968
1970
1972
1974
1978
1980
1982
1984
1986
1988
1990
1992
1994
1996
1998
2002
2004
2006
2008
V enskej asti populcie je situcia z pohadu mrtnosti na ndorov ochorenia na Slovensku ovea priaznivejia. rove tandardizovanej miery mrtnosti sa v podstate dlhodobo vraznejie nemen a zostva pribline na rovni 150 zomretch na 100 tis. osb, o predstavuje eurpsky priemer. Navye od konca 90. rokov, rovnako ako u muov, sledujeme jej mierny pokles. Podobne ani minimlna rove mrtnosti na ndorov ochorenia v Eurpe zatia neprechdza dramatickmi zmenami a v sasnosti dosahuje hodnotu pribline 105 mrt na 100 tis. osb, o je pribline 1,3-krt niia rove, ako je sasn intenzita mrtnosti na ndorov ochorenia ien Slovenska. Ako ukzala naa predchdzajca analza, najvia as existujceho potencilu v mrtnosti na Slovensku sa u oboch pohlav spja predovetkm s mrtnostnmi pomermi vo veku 50 a viac rokov. Prve na tieto vekov skupiny zameriame nau pozornos s cieom zska predovetkm informcie o rozsahu, truktre a vvoji
2010
37
existujceho potencilu z pohadu hlavnch skupn prin smrti. Za tmto elom bola kontruovan dekompozcia rozdielov strednch dok ivota pri naroden poda veku, pohlavia a vybranch skupn prin smrti medzi Slovenskom a vdskom v prpade muov a Slovenskom a Franczskom v prpade ien v horizonte rokov 1968 2009.
Graf 26: tandardizovan miera mrtnosti ien na ndorov ochorenia na Slovensku a vo vybranch skupinch ttov, 1968 2009 (na 100 000 osb; eurpsky tandard WHO)
250 tandardizovan miera mrtnosti 225 200 175 150 125 100 Krajiny bv. zpad. bloku Krajiny bv. vchod. bloku Slovensko
1978
1968
1970
1972
1974
1976
1980
1982
1984
1986
1988
1990
1992
1994
1996
1998
2000
2002
2004
2006
2008
V nasledujcej analze sa preto zameriame len na vekov skupiny starch 50 rokov, ktor sme rozdelili do troch podskupn: 50 64, 65 79 a 80 a viac rokov. Detailne je mon zskan vsledky vidie v nasledujcej srii grafov 27 32. Z nich je zrejm, e dominantn pozciu pri vytvran a akumulcii rezerv v mrtnosti na Slovensku m predovetkm zaostvajci vvoj v mrtnostnch pomeroch na kardiovaskulrne ochorenia. Na strane muov sa vo vej miere ako u ien (a to tie len do 80. roku ivota) k tomu pridruili ete ndorov ochorenia. Na druhej strane sme svedkami poklesu vhy ochoren dchacej sstavy. Vplyv ostatnch prin smrti zostva v ase v jednotlivch vekovch podskupinch pomerne stabiln a sasne nzky. Len vo vyom veku v skupine in priny vidme, e situcia na Slovensku bola o nieo lepia ako v referennch krajinch. Z pohadu vvojovch scenrov je tie dleit analza trendu v poslednch dvoch desaroiach. U muov v podstate len vo veku 50 64 rokov nachdzame zastavenie akumulcie potencilu, na om sa pribline rovnakou vhou podieala mrtnos na ndorov a kardiovaskulrne ohorenia. U ien je stagnciu resp. mierny pokles mon sledova a do 80. roku ivota. Vzhadom na truktru prspevkov poda prin smrti je jasn, e dominantnm faktorom bol pokles mrtnosti na ochorenia obehovej sstavy.
2010
38
Graf 27 32: Vvoj prspevkov k rozdielu hodnt strednej dky ivota pri naroden poda veku a prin smrti medzi Slovenskom a vdskom (mui) a Slovenskom a Franczskom (eny)
Obehov Prspevky (roky) / Mui 50 - 64 r. Trviaca 1,5 1,0 0,5 0,0 -0,5 -1,0 -1,5 -2,0 -2,5 -3,0 -3,5 -4,0 1968 1972 1976 1980 1984 1988 1992 1996 2000 2004 2008 Ndorov Vonkajie Dchacia Prspevky (roky) / eny 50 - 64 r. In 1,5 1,0 0,5 0,0 -0,5 -1,0 -1,5 -2,0 -2,5 -3,0 -3,5 -4,0 Obehov Trviaca Ndorov Vonkajie Dchacia In
1996
1968
1972
1976
1980
1984
1988
1992
2000 In 2000 In 2000
2004 2004 2004
Obehov Prspevky (roky) / Mui 65 - 79 r. Trviaca 1,5 1,0 0,5 0,0 -0,5 -1,0 -1,5 -2,0 -2,5 -3,0 -3,5 -4,0
Ndorov Vonkajie
Dchacia Prspevky (roky) / eny 65 - 79 r. In 1,5 1,0 0,5 0,0 -0,5 -1,0 -1,5 -2,0 -2,5 -3,0 -3,5 -4,0
Obehov Trviaca
Ndorov Vonkajie
Dchacia
2000
1996
1968
1972
1976
1980
1984
1988
1992
1996
2004
2008
1968
1972
1976
1980
1984
1988
1992
Obehov Prspevky (roky) / Mui 80+ r. Trviaca 1,5 1,0 0,5 0,0 -0,5 -1,0 -1,5 -2,0 -2,5 -3,0 -3,5 -4,0 1968 1972 1976 1980
Ndorov Vonkajie
Dchacia Prspevky (roky) / eny 80+ r. In 1,5 1,0 0,5 0,0 -0,5 -1,0 -1,5 -2,0 -2,5 -3,0 -3,5 -4,0
Obehov Trviaca
Ndorov Vonkajie
Dchacia
1996
1984
1988
1992
1996
2000
2004
2008
1968
1972
1976
1980
1984
1988
1992
2008
2008
2008
39
Na druhej strane vo vyom veku pozorujeme alie prehlbovanie rozdielov a akumulciu rezerv v mrtnosti, a to najm na strane ien. Je preto zrejm, e najm dynamika a rozsah zlepovania mrtnostnch pomerov na kardiovaskulrne ochorenia vo veku 50 79 rokov u muov a 65 a viac rokov u ien bud zohrva kov lohu v budcom vvoji mrtnostnch pomerov populcie Slovenska.
3.3 Hlavn predpoklady vvoja mrtnosti

Formulcia predpokladov budceho vvoja mrtnosti na Slovensku sa opierala o vyie uveden podrobn analzu tohto procesu poda veku a pohlavia. Zkladnm predpokladom, ktor sme uplatnili vo vetkch projeknch scenroch, je pokraovanie zlepovania mrtnostnch pomerov u oboch pohlav a to predovetkm vo vekovch skupinch, v ktorch mui i eny zatia vrazne zaostvaj za eurpskymi krajinami bvalho zpadnho bloku. Vemi dleit faktor pri stanovovan dynamiky, rozsahu a najm truktry predpokladanch zmien v procese mrtnosti zohrvali poznatky o existencii a charaktere rezerv, ktormi Slovensko disponuje. Aj napriek pozitvnemu vvoju v poslednch dvoch desaroiach nielene naalej dokeme identifikova znan potencil na alie zlepovanie, ale pomerne nzka dynamika ich vyuvania spsobuje, e Slovensko sa naalej mierne vzauje od vyspelej Eurpy. Z pohadu prognostickch scenrov je vemi dleit zistenie, e vsledky naich analz identifikovali prtomnos pomerne rozsiahleho doposia len v obmedzenej miere erpanho potencilu vo veku, v ktorom zlepovanie mrtnostnch pomerov prebiehalo vo vyspelej Eurpe dynamickm spsobom. Tto skutonos predstavuje do budcnosti znan potencil, vaka ktormu sa Slovensko me optovne zaa relatvne rchlo pribliova ku krajinm bvalho zpadnho bloku. Vznamn lohu v tomto procese bude urite zohrva aj al vvoj zdravotnho stavu obyvatestva, ktor nepriamo meme hodnoti prostrednctvom prin smrti a analgie s krajinami s najlepmi mrtnostnmi pomermi v Eurpe. Zd sa, e km na Slovensku existuje za sasnch podmienok pomerne znan potencil na alie zlepovanie mrtnosti, v najvyspelejch eurpskych krajinch budci vvoj nara na horn hranice svojich monost a budci pokles mrtnosti u nebude tak dynamick. V prpade Slovenska nezanedbaten lohu bude zohrva aj generan faktor, ke najm vymieranie generci zaaench predchdzajcim negatvnym vvojom mrtnostnch pomerov (od druhej polovice 60. do konca 80. rokov) me ovplyvni dynamiku a rove zlepovania mrtnosti v najbliom obdob. Na druhej strane vekovou truktrou sa postupne bud posva mladie ronky, ktorch rozdiely v intenzite mrtnosti boli v porovnan s vyspelou Eurpou vrazne niie. Potvrdzuje to aj vemi mal rozsah existujceho potencilu v mladom veku (najm do 35 rokov).
40
Na druhej strane sa mrtnos vyznauje pomerne vekou dvkou zotrvanosti vo svojom vvoji, a preto nie je mon oakva, e existujce a vyie popsan rozdiely medzi populciou Slovenska a vyspelch eurpskych ttov (predovetkm zpadnej a severnej Eurpy) sa vyrovnaj v priebehu nasledujceho jednho i dvoch desaro. Dobiehanie zamekanho, resp. zmenovanie existujcich rozdielov, bude vyadova s najvou pravdepodobnosou niekokogeneran priazniv trend v mrtnostnch pomeroch. Aj napriek tomu vak nepredpokladme, e by dolo k plnej konvergencii a zahadeniu existujcich diferencici medzi Slovenskom a ttmi s najlepmi mrtnostnmi charakteristikami (napr. Franczsko, vdsko). Sasne s tm je potrebn tie predpoklada, e jednotliv populcie a tm aj populcia Slovenska si ponechaj urit pecifick rysy v charaktere tohto procesu. Vychdzajc z vyie uvedenej analzy predpokladme, e hlavn lohu tak bude ma u muov spoiatku zniovanie mrtnosti v strednom (40 59 a 60 79 rokov) a neskr aj vo vyom veku (80 a viac rokov). V prpade ien sa domnievame, e kov lohu v budcom vvoji mrtnostnch pomerov bude zohrva erpanie existujceho potencilu vo veku 60 79 rokov, priom s odstupom asu od prahu prognzy sa do popredia dostane vekov skupina 80 a viacronch. V oboch prpadoch kovm faktorom bude zlepovanie mrtnostnch pomerov najm na srdcovocievne ochorenia. Vzhadom na rozsah rezerv a ich truktru sa tie domnievame, e z pohadu dynamiky hodnoty strednej dky ivota pri naroden porast rchlejie na strane muov, m sa postupne bude zniova aj sasn vrazn musk nadmrtnos. Celkov predpokladan rozsah nrastu hodnt strednej dky ivota pri naroden muov na Slovensku v strednom variante prognzy predstavuje u muov 10,4 roku a u ien 7,5 roka. Rozloenie medzironch prrastkov signalizuje oakvanie mierneho nrastu dynamiky zlepovania mrtnostnch pomerov v najblich desiatich a ptnstich rokov u ien a pribline dvoch desaro u muov. Tento predpoklad vychdza z poznatkov o zatia nzkej dynamike zniovania mrtnosti na Slovensku, ktor tak znane zaostva aj za niektormi krajinami bvalho vchodnho bloku a tie z existencie vekho potencilu na strane muov aj v strednom a starom produktvnom veku. V druhej polovici prognzovanho obdobia potom predpokladme postupn spomaovanie medzironch prrastkov strednej dky ivota pri naroden, aby na jeho konci dosahovali u dokonca niiu rove, ako oakvame v najblich rokoch. Tento vvoj by tak mal reflektova na znan vyerpanie existujceho potencilu. Kee alie zlepovanie mrtnostnch pomerov bude spojen predovetkm s vekom nad 80 rokov, pjde s najvou pravdepodobnosou o aie dosiahnuten rezervy a celkov dynamika tohto vvoja sa bude zniova. Do uritej miery by to predznamenval aj klesajci nrast strednej dky ivota pri naroden v krajinch s najlepmi mrtnostnmi pomermi v Eurpe.
41
Graf 33 a 34: Oakvan nrast strednej dky ivota pri naroden muov a ien a vvoj prspevkov vybranch vekovch skupn k jej zmene v rokoch 2012 2060 (stredn variant)
11 10 Prspevky (v rokoch) / MUI 9 8 7 6 5 4 3 2 1 0 2012 2016 2020 2024 2028 2032 2036 2040 2044 2048 2052 2056 2060 0-19 20-39 40-59 60-79 80+ Spolu 11 10 Prspevky (v rokoch) / ENY 9 8 7 6 5 4 3 2 1 0 2012 2016 2020 2024 2028 2032 2036 2040 2044 2048 2052 2056 2060 90 Stredn dkaa ivota pri naroden (roky) / ENY Nzky Stredn 86 Vysok 84 82 80 78 76 74 72 88 86 84 82 80 78 76 74 72 Nzky Stredn Vysok 0-19 20-39 40-59 60-79 80+ Spolu
Graf 35 a 36: Oakvan vvoj strednej dky ivota pri naroden muov a ien na Slovensku poda jednotlivch prognostickch scenrov
90 Stredn dkaa ivota pri naroden (roky) / MUI 88
2012 2016 2020 2024 2028 2032 2036 2040 2044 2048 2052 2056 2060
Jednotliv projekn scenre budceho vvoja mrtnosti sa od seba odliovali prve v dynamike rastu strednej dky ivota pri naroden. Najoptimistickej variant mrtnosti predpoklad, e do roku 2060 by mohla hodnota strednej dky ivota pri naroden u muov vzrs na viac ako 84,7 rokov (zvenie o takmer 12,4 roku) a u ien na viac ako 89,1 roku (nrast o viac ako 9,6 roku). Naopak vo vysokom variante mrtnosti (vysok mrtnos) sa predpoklad, e stredn dka ivota pri
2012 2016 2020 2024 2028 2032 2036 2040 2044 2048 2052 2056 2060
42
naroden v muskej asti populcie vzrastie poas prognzovanho obdobia len o nieo viac ako 8,6 roku a u ien o necelch 5 rokov. Celkov asov rozsah zaostvania Slovenska za najvyspelejmi populciami Eurpy z pohadu mrtnostnch pomerov meme nartn na zklade obdobia, kedy tieto populcie dosiahli sasn pozorovan hodnoty strednej dky ivota pri naroden. Na strane muov vdsko rove 72,17 rokov zaznamenalo u v druhej polovici 70. rokov minulho storoia, o predstavuje zaostvanie Slovenska o pribline tvrstoroie. V enskej asti populcie franczske eny hodnotu 79,3 rokov dosiahli v prvej polovici 80. rokov minulho storoia, o by znamenalo zhruba zaostvanie dve desaroia. Z pohadu vsledkov prognzy je preto zaujmavou otzka, kedy Slovensko dosiahne sasn rove mrtnosti tchto krajn s najvymi hodnotami strednej dky ivota v eurpskom priestore. Ak do vahy zoberieme najpravdepodobnej stredn variant, potom by k tomu u oboch pohlav mohlo djs na zaiatku 40. rokov 21. storoia. V prpade, e by sa mrtnos vyvjala poda najoptimistickejieho (nzkeho) scenra, potom by tto rove Slovensko mohlo dosiahnu u v polovici 30. rokov. Ak by sa naplnil scenr s najnim zlepovanm mrtnostnch pomerov, potom by mui tto hranicu dosiahli a o dve desaroia a enm by sa to do konca prognzovanho obdobia nepodarilo vbec. Vsledkom oakvanho rozdielneho tempa zniovania mrtnosti na Slovensku medzi pohlaviami by malo do konca roku 2060 djs k znanej redukcii rozdielov strednej dky ivota pri naroden medzi muskou a enskou asou populcie. Zo sasnch pribline 7,2 rokov by sa v strednom variante prognzy mal zni na 4,2 roku. Na zver je potrebn pripomen, e je vemi ak odhadova, do akej miery sa podar populcii Slovenska vyui existujci naakumulovan potencil. Okrem externch faktorov, ako je vvoj, kvalita, dostupnos a vyuvanie zdravotnckej starostlivosti, bude vznamn lohu zohrva aj individulna zodpovednos za svoje zdravie, a tm snaha eliminova niektor hlavn rizikov faktory. Na druhej strane je potrebn pripomen, e transformcia spolonosti vznamnou mierou prispela a prispieva k prehlbovaniu nerovnost v oblasti zdravia, zdravotnej starostlivosti, a tm aj mrtnostnch charakteristk. Ide predovetkm o skupinu osb, ktor je z hadiska dostupnosti zdravotnej starostlivosti, jej vyuvania a tie z pohadu individulnej zodpovednosti za svoj zdravotn stav znane znevhodnen. Prve al vvoj tejto pecifickej socilne exkludovanej skupiny osb me vznamnou mierou ovplyvova aj dynamiku a rozsah zmien v mrtnostnch pomeroch celej populcie Slovenska.
43
4. Analza a prognza zahraninej migrcie

Migrcia patr ku komponentom demografickho vvoja, ktor najm na regionlnej a loklnej rovni zvyuj neuritos a asto zniuj presnos demografickch prognz. Skutonosti ako komplexn charakter migrcie, zloitos identifikcie psobiacich faktorov, komplikovan matica navzjom sa podmieujcich faktorov, zloit odhad ekonomickho, socilneho a celkovho geopolitickho vvoja patria medzi determinanty vysokej neuritosti a zloitej prognzovatenosti (zahraninej) migrcie. O to viac, e oraz viac globalizovan svet m doinenia s dozvukmi, ba mono s novmi vlnami hospodrskej recesie, ak nemaj v poslednch desaroiach obdobu. Slovensk republika je sasou globalizovanho sveta, v zmysle teri globalizcie sa nachdza v globlnom systme na jeho semiperifrii (Krugman a Venables, 1995; Haggett, 2001), ktor bola zasiahnut dopadmi hospodrskej krzy taktie plnou mierou. O to nronejie je zostavi prognzu vvoja zahraninej migrcie Slovenska v tomto obdob. Niet pochb, e kvalitn a spoahliv demografick prognzy s vchodiskom pre viacer odvoden prognzy, ako je prognza pracovnch sl, prognza domcnost i prognza dchodkovch vdavkov. Presnos je jednm z podstatnch atribtov celkovej kvality prognzy. V demografickej prognostike sa venuje hodnoteniu presnosti prognz vek pozornos (Keyfitz, 1981; Keilman a Kuera, 1991; Keilman, 1997; Bleha, 2007). V analzach presnosti prognz z druhej polovice 20. storoia dominuje ako hlavn zdroj chb zl, nepresn odhad plodnosti. V sasnosti je vak plodnos na vemi nzkych rovniach, trendov zmeny s pomerne nzke, hrnn plodnos ien sa pohybuje v pomerne zkom intervale pribline 1,2 a 2 deti pripadajce na jednu matku, ak sa bavme o eurpskom kontexte. Zrove s tm sa zvyuje intenzita zahraninej migrcie. Slovensko sce zailo ist tlm v zahraninej migrcii v prvch transformanch rokoch, avak celkovo za posledn dve dekdy je celkov pohyb obyvatestva ovplyvnen viac migrciou ako rozdielom medzi potom narodench a zomrelch (prirodzen prrastok, resp. bytok). Vyplva z toho, e migrcia sa me podiea na presnosti prognz ovea vyou mierou, ako tomu bolo za minulho reimu, kedy vysok prodnos formovala trajektriu celkovho demografickho vvoja v podstatnej miere, a prirodzen resp. celkov prrastok mal trend dan najm vvojom prodnosti. Preto je mimoriadne dleit venova migrcii v demografickch prognzach zvltnu pozornos. Migrcia je zrove proces, ktor nie je apriori ro demografick. Pri tdiu migrcie je nevyhnutn vyuva prstupy geografie, sociolgie, ale najm ekonmie, vzhadom na dominantne ekonomick charakter migrcie v sasnosti. Demografick prognostika je istm stmeujcim prvkom, ktor v prpade vyuitia kohortne komponentnej metdy poskytne exaktn vsledky. Avak v procese kreovania hypotz je nevyhnutn narie do teoretickch a empirickch tdi z inch vednch odborov.
44
4.1 Analza doterajieho vvoja a sasnho stavu

Analza doterajieho vvoja zahraninej migrcie bola vykonan pre obdobie 2000 2011. Pre tvorbu prognz je analza doterajieho vvoja migranho komponentu prognzovanho populanho celku nevyhnutnou etapou. Obdobie po roku 2000 nie je iba symbolickou etapou po zaiatku novho milnia, ale ide skutone o etapu zsadnch kvalitatvnych zmien v slovenskej spolonosti, ekonomike, geopolitickch aspektoch. Po roku 2000 (2002) meme pozorova prv zreten kontinulny rast ekonomiky, pokles nezamestnanosti (zastaven a krzou). Toto obdobie mono oznai ako obdobie definitvnej transformanej rekupercie po prudkom prepade ekonomiky v 90. rokoch. Slovensko sa postupne stalo sasou NATO, Eurpskej nie, Schengenskho priestoru. Ukazuje sa, e tieto vznamn historick mniky ovplyvnili charakter zahraninej migrcie Slovenskej republiky. Potvrdzuj to niie uveden migran daje z rznych tatistickch zdrojov a existujcich odbornch tdi a analz. V prvom rade treba poznamena, e vina tu prevedench analz ako i samotn prognza migrcie je vykonan na bze trvalho pobytu. Do analz ani do prognzy nevstupuj naprklad dlhodob pobyty (povolenia na dlhodob pobyt a dlhodob vza), ktor od roku 2001 zahaj do bilancie (rozrenie defincie obyvatestva) v eskej republike. Z tohto dvodu aj niektor niie uveden porovnania maj svoje znan metodologick rizik, avak nie je mon sa im celkom vyhn vzhadom na v nieom analogick, v nieom podobn vvoj a stav demografickej tatistiky v oboch krajinch. U ns do bilancie pohybu teda nevstupuj tak entity, ako naprklad cudzinci (cudz ttni prslunci) s prechodnm i tolerovanm pobytom, ani azylanti, oddenci a podobn pecifick kategrie. V grafe 37 s zobrazen zkladn ukazovatele zahraninej migrcie Slovenskej republiky. Cel prv dekda novho milnia je charakterizovan kladnm migranm saldom, ktor kulminovalo v predkrzovom obdob 2007 2008, kedy oficilny ist migran zisk atakoval hranicu 7 tisc osb. Obdobie po roku 2000 je charakterizovan vraznou stabilitou potov vysahovanch, priom vak treba ma na zreteli problmy s evidenciou emigrcie (pozri naprklad Divinsk, 2005). S vysokou pravdepodobnosou s tieto daje podhodnoten, avak miera podhodnotenia je ako odhadnuten, navye v ase me varrova. V porovnan s vvojom potov vysahovan s vak poty prisahovan stabilnejm elementom aj po zohadnen vyie uvedenej skutonosti. Naopak, celkov vvoj ronch migranch prrastkov je zretene modelovan vvojom potu prisahovanch do Slovenskej republiky. Ten v rokoch ekonomickho boomu atakoval hranicu 9 tisc prisahovanch. Akcelercia je jednoznane spojen s mnikom, ktor predstavuje vstup Slovenska do Eurpskej nie v roku 2004. Vemi koherentn dkazy poskytuje tdia Divinsk a Mihly, eds. (2011). Z jej zverov okrem inho vyplva (a) enormn nrast potu cudzincov s povolenm pobytom (pribline trojnsobn medzi rokmi 2004 2010) (b) rastca internacionalizcia pracovnho trhu - zvyuje sa
45
poet krajn, ktorch obania participuj na naom pracovnom trhu (c) razantn zvenie zastpenia Rumunska a Bulharska po ich vstupe do E (d) tlm neleglnej migrcie u po roku 2003, priom na kor neleglnych a zachytench prekroen rastie poet neoprvnench pobytov na teritriu Slovenskej republiky, a zrove Slovensko je vnman oraz viac ako cieov, nielen ako tranzitn krajina. Na strane emigrcie tto tdia poukazuje na zklade dostupnch prepotanch dajov SR a PSVAR na zreten nrast pracujcich v zahrani jednak poda metodiky EURES, ale aj metodiky VZPS, ktor kulminoval v rokoch 2007 a 2008, a nsledne dolo k signifikantnmu poklesu spojenmu s hospodrskou krzou. Tieto daje vrtane potu navrtilcov (s vraznejm minimom v roku 2007 po niekokch rokoch poklesu a nslednom nraste) nie celkom koreponduj so stabilnm potom oficilne vysahovanch (na bze odhlasovacej povinnosti, graf 37) z hadiska stability asovch radov. daje EURES i VZPS samozrejme nemono v iadnom prpade priamo konfrontova s oficilnou demografickou tatistikou, s vak vraznejie dynamickejie z asovho hadiska a viac koreponduj s faktormi, ktor logicky a oakvane na ich dynamiku a asov instabilitu vplvali a vplvaj.
Graf 37: Zkladn ukazovatele zahraninej migrcie v rokoch 2000 2011
10000 9000 8000 Poet osb 7000 6000 5000 4000 3000 2000 1000 0 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011
Poet imigrantov
Poet emigrantov
Migran saldo
Zdroj dajov: Stav a pohyb obyvatestva, SR
Je celkom logick, e vzhadom na stabilitu oficilneho potu trvalo vysahovanch, aj ukazovatele ako migran obrat a efektvnos migrcie s determinovan vvojom potu prisahovanch (graf 38). Oba tie ukazovatele kulminovali v obdob rokov 2007 a 2008, priom efektvnos migrcie vyjadren ako pomer migranho salda a migranho obratu sa blila k hodnote 0,7. Okrem vekovho zloenia je zsadnou truktrnou charakteristikou podiel pohlav na zahraninej migrcii (graf 39). Dlhodobo je podiel muov na celkovom pote prisahovanch vy ako 50%, o je situcia analogick s okolitmi krajinami (na bze dostupnch migranch tatistk). V obdob 2000 2011 podiel ien na
46
celkovom pote prisahovanch klesol z hodnoty pribline 50% na 40%, o svis s posilnenm ekonomicky motivovanej migrcie, ktor je stle viac domnou muov. Potvrdzuj to aj roky 2007 a 2008, kedy podiel ien klesol k 30-tim percentm.
Graf 38: Obrat a efektvnos migrcie v rokoch 20002011
12000 10000 Poet osb 8000 6000 4000 2000 0 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 efektvnos migrcie (saldo/obrat) migran obrat (I+E) 0,70 0,65 0,60 0,55 0,50 0,45 0,40 0,35 0,30 0,25 0,20 Efektvnos 2011
Graf 39: Zloenie migrantov poda pohlavia

70 60 Podiel (v %) 50 40 30 20 10 0
2000
2007
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2008
2009
Podiel ien na celkovom pote prisahovanch Podiel ien na celkovom pote vysahovanch Podiel ien na migranom salde (prrastku)
Ako poznamenva Jurov a kol. (2009, s. 51), z teritorilneho hadiska kles vha sahovania z a do eskej republiky, o je zsadn zmena oproti poslednej dekde minulho storoia. tdia dokumentuje, e kles podiel imigrantov z zie, naopak Rumunsko sa skokovito v rokoch 2007 a 2008 prepracovalo na prv miesto ako hlavn zdrojov krajina imigrcie. Ukazuje sa, e roky 2007 a 2008 boli vo viacerch ohadoch pecifick. Je v sasnosti nron retrodikova, ako by sa vyvjal poet
2010
47
imigrantov v prpade pokraovania ekonomickho boomu na konci prvej dekdy 21. storoia. Previazanos migrcie a ekonomickch (predovetkch pracovnch) prin migrcie dokladuje sria obrzkov, ktor zobrazuj vvoj vekovho zloenia imigrantov do Slovenskej republiky. Graf 40 zobrazuje vvoj vekovho zloenia muov, imigrantov poda hlavnch vekovch kategri. Nrast potu imigrantov muov ide v absoltnom vyjadren celkom jednoznane na vrub produktvnej vekovej kategrie, km poet imigrantov v predproduktvnom a poproduktvnom veku je v podstate stabiln (a podiel logicky kles na kor produktvnej zloky).
Graf 40 43: Vekov zloenie imigrantov - muov a ien
6 000 5 500 5 000 Podiel (v %) / Mui Poet osb / Mui 4 500 4 000 3 500 3 000 2 500 2 000 1 500 1 000 500 0 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 predproduktvny produktvny poproduktvny 100 90 80 70 60 50 40 30 20 10 0 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 100 90 2 000 Podiel (v %) / eny Poet osb / eny 80 70 60 50 40 30 20 10 0 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 0 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 predproduktvny produktvny poproduktvny predproduktvny produktvny poproduktvny
2 500
1 500
1 000
predproduktvny produktvny poproduktvny
500
Zdroj dajov: Stav a pohyb obyvatestva, SR; vpoty autorov
Analogick je situcia, o sa tka imigrcie ien. Nrast potu ien prisahovanch na Slovensko bol saturovan enami v produktvnom veku, priom podiel tejto
48
vekovej kategrie je o niekoko percent ni ako u muov, kde presiahol v niektorch rokoch podiel 90 %. Km poet imigrantiek sa do roku 2008 zvil pribline trojnsobne, poet imigrantov a sedemnsobne, o je v zhode so zisteniami vyie citovanch tdi, ktor dokladuj pracovn charakter migrci, s prevahou muskej zloky. Naopak, pokles potu imigrantov v obdob 2008 2011 bol o 50 % intenzvnej v prpade muov. Vekov truktra vysahovanch muov a ien je relatvne stabiln, podobne ako vvoj ich absoltneho potu v poslednej dekde, o nieo viac je stabilnejia truktra u vysahovanch ien ako u vysahovanch muov. Tak ako v prpade imigrcie, aj v prpade emigrcie celkom jednoznane dominuje produktvna vekov kategria, ktorej podiel sa v jednotlivch rokoch pohyboval od pribline 73 a do 87 % v prpade muov, a 81 87 % v prpade ien. Vekov zloenie migranho salda je dan vekovm zloenm imigrcie a emigrcie. V vplyv na zmeny vekovho zloenia v ase v analyzovanom obdob mali zmeny vo vekovom zloen prisahovanch z dvoch dvodov. Po prv, vzhadom na stabilitu potov vysahovanch sa zvyovala vha prisahovanch, ktorch poet rstol (do roku 2008). Po druh, dynamika zmien vo vekovej truktre vysahovanch bola vyia ako v prpade prisahovanch. Grafy 44 a 45 zobrazuj vvoj vekovej truktry migranho salda muov a ien v troch asovch rezoch (trojron priemery). Ako v prpade muov, tak v prpade ien je dobre badaten zmena vekovho zloenia migranho salda, kedy zaiatok analyzovanho obdobia je znane odlin od stredu a konca danho obdobia. Markantn je tento rozdiel v prpade ien, kde ete v obdob 2000 2002 v sasnosti najviac ziskov vekov kategrie prispievali najvou mierou k emigrcii ien. V poslednch 7 8 rokoch sa vekov truktra migranho salda do istej miery stabilizovala, hoci rozdiely spojen s predkrzovm vvojom a krzou s do istej miery viditen. Rozloenie prrastkov v rmci produktvnej vekovej kategrie je v poslednch rokoch viac rovnomern u muov. V prpade ien s prrastky koncentrovan do uieho vekovho intervalu, najm 20 24 ronch ien.
4.2 Diskusia determinantov migrcie a faktorov neuritosti jej prognz

Ako u bolo naznaen, prognza migrcie sa vyznauje vysokou mierou neuritosti a prispieva nezanedbatenou mierou k nepresnosti prognz. Empirick vsledky hodnotenia prognz naznauj, e migrcia prispieva k nepresnosti nemalou mierou, aj ke vo vej miere na regionlnej a loklnej rovni. V budcnosti vzhadom na nzku rove prodnosti a plodnosti a jej klesajcu vhu v populanej dynamike stpne vha mrtnosti a migrcie, aj o sa tka presnosti populanch prognz. Slovensko, Eurpa i svet sa nachdza v obdob, kedy akkovek makroekonomick a generlne prognzy alieho vvoja s znane neurit. Aj migrcia, ktor m v sasnosti znane ekonomick charakter, je tmto postihnut. Poda vetkho sa
49
nachdzame v uritom bode zlomu, hoci nepanuje jednotnos, o sa tka alieho vvoja ohadom globlnej hospodrskej krzy. Ukazuje sa, e prognzy publikovan tesne pred alebo poas zlomovch bodov boli najmenej spen. Keilman a Kuera (1991) to dobre zdokladovali na prklade holandskch a eskoslovenskch prognz.
Graf 44: Vekov zloenie migranho salda muov
3,5 3,0 2,5 Podiel (v %) 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 -0,5 priemer 2000-2002 priemer 2005-2007 priemer 2009-2011
55
10
15
20
25
30
35
40
45
50
60
65
70
75
80
85
90
95 95
Vek
Graf 45: Vekov zloenie migranho salda ien

10,0 5,0 0,0 -5,0 priemer 2000-2002 priemer 2005-2007 priemer 2009-2011
Podiel (v %)
-10,0 -15,0 -20,0
55
10
15
20
25
30
35
40
45
50
60
65
70
75
80
85
90
Vek
Intuitvne tume, e svet sa kvli hospodrskej krze v nieom zmen, a priklame sa k nzoru, e nejde o iba doasn poruchu vo vkonnosti ekonomiky, ale e djde aj k uritm systmovm zmenm v usporiadan ekonomickho systmu globalizovanho sveta. Z tohto dvodu venujeme strun diskusiu dopadom krzy na migrciu, tak ako bola zdokumentovan vo viacerch relevantnch vedeckch
100+
100+
50
a odbornch tdich. Predznamenvame, e viacer intuitvne oakvan dopady sa neprejavuj jednoznane v celom sbore krajn v hodnotench tdich, a niektor dopady krzy na rove a charakteristiky zahraninej migrcie Slovenska maj svoje pecifick rty. Jednou z najkomplexnejch tdi venovanej dopadom hospodrskej krzy na migrciu v globlnom mertku je tdia Martin (2009). I ke vznikla v dobe, kedy niektor indiktory iba inicilne formovali svoju (a neskr oividn) vvojov trajektriu, mnoh zistenia mono povaova za zvan. Kov otzka, i recesia znamen nov ru pre pracovn migrciu, je nesmierne nron. Martin zdrazuje, e tto krza sa odliuje od vetkch predolch, ktor menili migrciu v minulch dekdach, i u je to ropn krza spojen s vojnou na Blzkom vchode (1973), druh ropn ok spojen s Irnskou revolciou v roku 1979, i zijsk finann krza z 90. rokov minulho storoia. tdia sa zama jednak nad tm, i sasn krza m (a bude ma) charakter V-krivky (rchla rekupercia), U-krivky (pomalia rekupercia), W-krivky (s viacermi prechodnmi peridami) i dokonca L-krivky (s plne oneskorenm znovuoivenm a rastom). Minimlne v podmienkach Eurpskej nie sa ukazuje, e ak sa znovuobnov dlhdob rast ekonomiky, bude sprevdzan minimlne na rovni eurpskych makroreginov vlnami rastu a poklesu. Mnoh systmov poruchy (bankov sektor, zadenos, problmy vybranch krajn ako Grcko, panielsko) si vyiadaj svoju da. Sasn krza sa odliuje od ostatnch minimlne tm, e vznikla a rila sa z USA. Bezpochyby je jej rozsah viac globlny a m zsadn vplyv na migrciu vo vetkch priestorovch mierkach. Martin vemi sprvne poukazuje na fakt, e km naprklad bublinov krza z 90. rokov mala charakter V-krivky s relatvne rchlou rekuperciou, sasn krza sa od nej a predolch odliuje zo tyroch hlavnch dvodov. Z nm menovanch by sme vyzdvihli najm fakt, e recesia zaala v rozvinutch krajinch, a zabrnila presunu migrantov z krajn v recesii do krajn boomu, ako tomu bolo naprklad poas 70. rokov. Dodme, e aj celkov rozsah krzy a odhalenie mnohch systmovch porch (ako zadenie), zrejme zabrnia rchlemu znovunatartovaniu ekonomk, a to navye v kontexte inho ekonomickho a geopolitickho rozloenia sveta. Naprklad pozcia rastcej tvorky BRIC (Brazilia, Rusko, India a na) je plne odlin, ako tomu bolo pred pr desiatkami rokov. Rozloenie sl sa zd by rovnomernejie, bloky s viac rovnocenn z hadiska ekonomickej sily. Poda dajov Svetovej banky v sasnosti u desatina svetovho produktu je vyprodukovan v tchto tyroch krajinch, a sasne tak ist podiel maj aj na celkovom pote pracovnch migrantov (najm v Rusku a Indii). Za nesmierne dleit fakt povaujeme, e vzhadom na globalizciu je previazanos ekonomk ovea vyia, a nie je mon, aby sa recesia v jednom makroregine neprejavila v inch makroreginoch. V rmci Eurpy sa ukazuje, e problmy niektorch krajn ovplyvuj Eurpsku niu (Euroznu, E, ale aj Eurpu ako celok) zrejme viac, ako bolo pvodne oakvan. Eurpska ekonomick prognza z jari roku 2012 (Eurpska komisia 2012) dva jasn odkazy. Siln stabilizan mechanizmy sa boria
51
stle s mimoriadne krehkou situciou, hoci najm mimo Eurpy s znaky reakcelercie rastu. Eurozna sa v roku 2012 dostane prakticky do recesie, hoci v alom roku 2013 by mal rast dosiahnu 1% v Eurozne a 1,3% v EU-27. Neuritos prognz sa vak prejavuje v pomerne zjavnch pravidelnch revzich odhadov. U v podstate 5 rokov po zaat krzy nie s optimistick odhady vbec veobecne prijman, najm v kontexte pokraujcich problmov Grcka, panielska a alch krajn. Napriek tomu, e Slovensko by malo poda dohadov Eurpskej komisie, Ministerstva financi SR z polovice roka 2012 patri k najrchlejie rastcim ekonomikm Eurozny, prli vek optimizmus nie je na mieste. Hlavn dvod je, e nezamestnanos je stle na vysokch rovniach, hoci u nie rekordnch (prv polrok 2010 viac ako 15 %, druh tvrrok 2012 13,6 % poda dajov SR). Sumrne mono skontatova, e prognza migrcie sa neme oprie o dlhodobo reliabiln makroekonomick prognzy, o mimoriadne sauje prognzu a zvyuje jej neuritos. O to viac, e Slovensko ako otvoren ekonomika je zvisl aj na externom vvoji. Vzhadom na vyie uveden je mimoriadne dleit sa s o to vyou pozornosou venova niektorm dopadom krzy na migrciu vo svete a v Eurpe resp. Eurpskej ni. Tto tma bola spracovan vo viacerch tdich ekonmov, demografov a vskumnch intitci. Castles a Vezzoli (2009) klad v svislosti s krzou zsadn otzku, i ide o doasn preruenie existujcich trendov alebo trukturlnu zmenu. Podobne ako in tu zmienen autori, aj oni poukazuj na fakty ako na zranitenos migrantov v ase krzy, redukovan rove migrcie ako takej, viditen prejavy nvratovej migrcie a in. V oblasti politickch implikci poukazuj na fakt, e niektor krajiny sa poksili o retrikn programy obmedzujce imigrciu resp. motivujce emigrantov vrti sa do krajiny pvodu. V svislosti s tm sa domnievaj, e ak si migranti vybudovali ist zzemie, vzby, investovali do vzdelania, pravdepodobne sa poksia zotrva aj v zhorench podmienkach. Aj preto povauj niektor kroky vld skr za politicky populrne, ale ich ekonomick racionalita a udratenos je pochybn. Je zrove naivn sa domnieva, e migranti bud vdy fungova ako poistn ventil, ktor v ase boomu saturuje dopyt po pracovnch miestach, a v ase krzy sa migranti vrtia domov. Na prklade zijskej krzy autori poukzali na fakt, e mnoh jednoduchie profesie, ktor saturovali migranti z chudobnch krajn, jednoducho domci pracovnci robi nechceli. Domnievame sa, e tieto skutonosti treba ma na zreteli a opatrne treba pristupova k niektorm na prv pohad zjavnm a predpokladanm dopadom krzy na migrciu. Papademetriou a kol. (2010) na prklade prpadovch tdi z viacerch krajn poukazuj na prejavy krzy. Zaujmav je naprklad 60%-n znenie migranch tokov do rska medzi rokmi 2008 2009 z novch lenskch krajn, a do panielska dokonca dvojtretinov. Z viacerch krajn s najvraznejou pozitvnou migranou bilanciou sa nhle stali krajiny emigran, o je prpad rska, ale aj Grcka. Nejde pritom iba o nvratov migrciu, ale aj o migrciu mladch rov (najm muov) a Grkov za prcou do inch krajn. Za jedno z najdleitejch zisten povaujeme zvenie rozdielov v zamestnanosti pvodnho obyvatestva
52
a pracovnch migrantov. Aj v tomto s vak znan rozdiely medzi krajinami (naprklad panielsko versus Nemecko). Podobne ako vyie uveden tdia Castles a Vezzoli, aj tto autori poukazuj na fakt, e tzv. pay-to-go politiky sa maj inkom. Ako vak poznamenvaj Koehler a kol. (2010), v prpade Eurpy je rozdiel, i ide o migrantov z lenskch alebo tretch krajn. V prpade Vekej Britnie a rska s poty nvratovch migrantov vyie do lenskch krajn E, hoci migranti z tretch krajn s viac ovplyvnen nezamestnanosou. Vysvetlenie poda autorov mono hada v tom, e E migranti elia menm bariram pri optovnom vstupe na pracovn trh. Pravdepodobnm dvodom je poda nho nzoru rozdielna situcia v zdrojovch krajinch, kedy monos zamestna sa v menej rozvinutch krajinch je niia, a horia (alebo neexistujca) je i socilna politika a podpora poas nezamestnanosti. tdia okrem inch poukazuje na tieto, poda nho nzoru vsostne relevantn skutonosti. Po prv, nielen vyslovene imigran krajiny ako Vek Britnia ci panielsko, ale aj krajiny s menou tradciou o sa imigrcie tka (Belgicko, Lotysko), zaznamenali pokles potu migrantov.Po druh, ekonomick krza ovplyvnila aj zloenie migrantov poda pohlavia. Rastca nezamestnanos v dominantne muskch odvetviach ako stavebnctvo spsobila, e poty ien imigrantiek relatvne narstli (iastone plat aj pre Slovensk republiku). tdia hovor o nraste neleglnej migrcie, avak skr z dvodu presunu alebo zotrvania migrantov v edej ekonomike, ako z dvodu prlevu novch neleglnych migrantov. To potvrdzuj aj daje za Slovensk republiku, kde poas krzy (ale u aj pred krzou) vraznejie klesol poet zadranch migrantov, avak stpa podiel tch, ktor nemali oprvnen pobyt (Divinsk a Mihly eds., 2011). Aj tto tdia potvrdzuje, e migran politiky krajn reaguj rzne, d sa poveda, e varruj z krajiny na krajinu. Podobne ako v prpade Slovenska, aj daje za in krajiny indikuj, e poas krzy nedolo k dramatickmu poklesu stavov (stock) migrantov, km prlev (inflow) sa zniuje. Podobne sa vak zvyuje aj odlev (out-flow) migrantov z lenskch krajn. Prpadov tdia IOM za Vek Britniu uvdza, e a takmer 50 % migrantov z roku 2004 v roku 2009 krajinu opustili (niekoko sto tisc osb). Vzjomn relcia krza - zahranin migrcia sa na zklade vyie uvedench faktov jav ako zrejm a logick, avak nie vdy. Ide predovetkm o rozdiely medzi krajinami, kde s prejavy rzne napriek podobnm internm podmienkam. Situciu navye zneprehaduj rzne reakcie jednotlivch krajn na krzu a rzna rove ekonomickho znovuoivenia krajn. Na rovni generlnych predpokladov - nedemografickch faktorov, ktor priamo ovplyvuj alebo v budcnosti mu ovplyvni charakter migrcie, je nevyhnutn zdrazni nasledovn faktory neuritosti. Ako vyplynulo z vyie uvedenho prehadu vplyvov hospodrskej krzy na migrciu, nemono oakva rchlo nstup rekupercie globlnej ani eurpskej ekonomiky. Eurpskymi intitciami predikovan hodnoty rastu v rmci E s nzke, a najm znane krehk z hadiska presnosti a volatiln. Najm v prvej etape prognzovanho obdobia je preto neuritos prognzy migrcie znane vysok. Samozrejme, vychdzame pritom
53
z predpokladu, e Eurpska nia sa v horizonte alej dekdy zotav a zska svoju pozciu z hadiska migrcie. Tu vak vstupuje do hry al prvok neuritosti. Nebude znamena krza z dlhodobho hadiska zaiatok novej ry z pohadu geoekonomickho rozloenia sl v rmci globlneho sveta? Ilo skutone iba o doasn vkyv, alebo zaiatok systmovej zmeny? Hoci Eurpa rchlo demograficky starne, podobne bud starn aj in rchlo rastce ekonomiky (naprklad BRIC), ktor bud potrebova prlev novch ekonomickch migrantov, o me znamena iaston odklon migranch trajektri do Eurpy. Slovensko bude taktie rchlo starn, a za predpokladu rchleho rastu a dobiehania krajn starej Eurpy bude migrantov nutne potrebova. Na druhej strane je sasou eurpskych zoskupen, a niektor celoeurpske societlne zmeny a procesy sa ho nevyhnutne dotkn. Okrem vrazne neuritch predpokladov vvoja ekonomiky Eurozny, Slovenska v najblich rokoch a ich dlhodobej pozcie v rmci globlneho a globalizujceho sa sveta je vraznm prvkom, ktor zvyuje riziko nepresnosti prognzy otzka zmeny charakteru migrcie. Nastane s istm asovm oneskorenm fza dodatonej reunifikcie? Tto otzka je spojen s jednm faktorom, ktor je mimoriadne obtiane predikovaten. Ide o otzku budceho smerovania migranej a populanej politiky Slovenska, ktor mono v rmci Slovenska povaova za stle znane konzervatvnu (naprklad miera priznanch azylov a pod.). Vzhadom na nrast konzervatvnych, v niektorch eurpskych krajinch a xenofbnych nlad a presadzovaniu sa vsostne pravicovch strn postavench i na tejto agende sa me meni obraz Eurpy ako prijmateskej a foreigners friendly destincie. Diskusia faktorov vplvajcich na neuritos a potencilnu presnos prognz a zrove faktorov migrcie ako takej (i u priamych alebo nepriamych) by mala by veden aj v dichotomickej lnii predpoklady imigrcie a predpoklady emigrcie. Km migran politika Slovenska je zohadovan predovetkm v predpokladoch imigrcie, niektor faktory viac ovplyvuj emigrciu, a alie ovplyvuj oba komponenty. Naprklad poda doposia publikovanch demografickch prognz (Vao, 2002; Bleha a Vao, 2007) narastie podiel starch generci v rmci produktvneho veku, naopak poklesne podiel a poet mladch ekonomicky aktvnych obyvateov. V takom prpade sa samozrejme zmen intenzita push i pull faktorov. anca umiestni sa na trhu prce sa zvyuje, ak je konkurencia niia (a potencilne me klesn zujem o emigrciu), zrove z niieho potu mladch generci merne doasne i natrvalo emigruje za prcou ni poet obyvateov. Zrove na strane pull faktorov stpa anca zamestnania sa emigrantov, ke rastca ekonomika nedoke saturova zven zujem (labour demand) zamestnvateov o pracovnkov. Pri prognzovan migrcie treba ma aj tieto trukturlne zsadn zmeny vntornho prostredia Slovenskej republiky, v tomto prpade trhu prce. Ako kontatuje Divinsk a Mihly, eds. (2011, s. 66 67, op citovan), pomerne nrone prognzovatenm komponentom migrcie je neleglna migrcia, ale aj nvratov migrcia. Autori kontatuj, e v prpade zvyovania ivotnej rovne na Slovensku, by sa s istm asovm posunom mohol v poet migrantov i vraca.
54
Na druhej strane by podiel cudzincov v roku 2050 mohol ini a okolo 8 % celkovej populcie. Sumrne mono skontatova, e matica faktorov ovplyvujcich migrciu (jej dve hlavn smerov zloky) je tak pestr, tak ako definovaten, e nie je mon ju vyerpvajco zostavi. Poukzali sme na poda nho nzoru hlavn determinanty a faktory neuritosti. S rastcou asovou vzdialenosou od prahu (tartovho asovho bodu) prognzy neuritos exponencilne narast, o alej zvyuje neuritos a neistotu v prognostickom procese. Aj v procese prognzy sa nka vyuitie teoretickch prstupov. Teoretick bza migrcie je vemi slune rozpracovan aj preto, e sa ou ako vskumnm problmom zaoberali viacer vedn disciplny. Nie je predmetom tejto tdie bliie predstavova relevantn teoretick prstupy. Jeden vek okruh predstavuj neoklasick ekonomick prstupy. Ich koherent aplikciu mono njs v tdich Bahna (2008; 2011). Jeho empirick verifikcie potvrdzuj, e rozdiely v mzdch a rove migrcie (prklad migrcie z E 8 do Vekej Britnie a rska) spolu v zsade koreluj v tatisticky vznamnej miere. Ako sme naznaili v odsekoch vyie, v procese tvorby shrnnch hypotz migrcie je vhodn zamyslie sa nad spolupsobenm hlavnch a relevantnch push a pull migranch faktorov. Pull faktory bud (mu by ovplyvnen) najm: 1. rastom ekonomiky spojenom s potencilnym nedostatkom pracovnch sl (labour suply vs labour demand). Ten bude vslednicou rekupercie a rastu ekonomiky, tvorby pracovnch miest prostrednctvom zahraninch investci a starnutm a zmenovanm pracovnej sily, spojenej s postupnm prechodom rzne poetnch generci do vyieho veku. Push faktory s do istej miery zrkadlovm obrazom pull faktorov, najm o sa tka vvoja ekonomiky. Kadopdne je nevyhnutn rozliova push a pull faktory imigrcie a emigrcie. Ako prklad uveme potencilne in mieru vplyvu rastu ekonomiky na imigrciu a emigrciu. Ako sme ukzali vyie, siln ekonomick rast po roku 2005 ovplyvnil viac imigran a ako emigran toky, poas krzy sa ale prejavilo okrem poklesu imigrcie do krajiny aj zosilnenie nvratovej migrcie, a pokles emigrcie (najm za prcou).
4.3 Predpoklady vvoja migrcie

Generlnym predpokladom budceho vvoja migrcie je kontinulny nrast kladnho migranho salda, kde urujcim initeom bude rastca imigrcia ako dsledok zvyovania migranej atraktvnosti Slovenska. Tento predpoklad je vysoko pravdepodobn napriek viacerm vyie zmienenm faktorom neuritosti. Jednou z kovch otzok v prognze migrcie bolo urenie tempa rastu imigrcie a asovania tohto rastu. V prognostickom procese je vhodn pozrie sa na dostupn existujce prognzy migrcie. Ako najvhodnejie a najuitonejie sa jav porovnanie s eskou republikou. Projekcia S z roku 2009 predpoklad, e migran saldo eskej republiky by sa malo pohybova v nasledujcich dekdach na rovni 25 tisc
55
obyvateov rone, priom vo vysokom variante je to 40 tisc, v nzkom variante 15 tisc obyvateov rone. Poda OSN (World Population Prospects, 2010 revision) by migran saldo v strednom scenri v nasledujcich dekdach malo by 106 tisc za kadch p rokov do roku 2050, potom by mal nasta postupn pokles. Poda Eurostatu (convergence scenario, rok 2010) by v eskej republike sahovanm malo pribudn viac ako 32 tisc obyvateov, do roku 2060 by malo migran saldo klesn na necelch 19 tisc obyvateov. Burcin a Kuera (2010) predpokladaj, e by malo dosiahnu po roku 2015 30 tisc obyvateov rone v strednom variante. o sa tka Slovenskej republiky, OSN poda revzie z roku 2010 predpoklad rove migranho prrastku 20 tisc (za 5 rokov) do roku 2050 (ie a 5 krt menej ako v prpade eskej republiky). Eurostat predpoklad v roku 2015 takmer 11 tisc obyvateov zskanch zahraninm sahovanm, v roku 2060 necelch 7 tisc. Na rozdiel od eskej republiky nie je dostupn iadna alia aktulna prognza vvoja migranho salda s vnimkou Divinsk a kol. (2011), ktor predpokladaj po roku 2025 migran saldo na rovni 8 a 10 tisc obyvateov rone. Jednotliv prognostick zdroje teda predpokladaj nezanedbaten zisky z migrcie v SR aj R, lia sa vak ich rovou a vvojom v ase. Stredn variant naej prognzy predpoklad postupn nrast migranho salda na rove 13 tisc obyvateov rone po roku 2025. Samozrejme, nemono presnejie v tak dlhom obdob modelova jeho asov vvoj a (ne)stabilitu. Horn a spodn variant predstavuj krajn medze vvoja migrcie. V prpade mimoriadne priaznivch podmienok v zmysle rchleho ekonomickho rastu a dobiehania krajn Zpadnej Eurpy a sasne zachovania rozdielov vo vkonnosti slovenskej ekonomiky a potencilnych zdrojovch krajn migrcie, a sasne prijatm pro-imigrane orientovanch opatren, by mohla hranica ronch prrastkov zahraninm sahovanm dosiahnu hranicu 18 tisc obyvateov.
Graf 46: Prognza migranho salda 2012 2060
20 000 18 000 16 000 14 000 Poet osb 12 000 10 000 8 000 6 000 4 000 2 000 0 stredn variant nzky variant vysok variant
2040
2012
2016
2020
2024
2028
2032
2036
2044
2048
2052
2056
2060
56
Spodn variant vychdza z opanch predpokladov (pomal nrast ekonomiky a menia migran pralivos), migran saldo (najm kvli niej imigrcii) by malo dosiahnu postupne hranicu 8000 a 8500 obyvateov rone. Vetky tri scenre teda predikuj nrast migranho salda, aj ke s rozdielnymi tempami rastu a rozdielnou cieovou hodnotou, priom urujcim diferennm initeom medzi scenrmi je vvoj imigrcie. Prognza migrcie vychdza z postupnho mierneho nrastu zastpenia ien na migrcii. Feminizcia migrcie, nielen v zmysle reunifikcie, ale aj v zmysle vyej intenzity pracovnej migrcie ien, je globlny jav. Podiel ien na pote imigrantov a emigrantov sa zvi tak, e z predpokladanch ronch prrastkov by eny u po roku 2020 mali tvori 35 % (v sasnosti 25 %). o sa tka vekovho zloenia migranho salda u muov a ien (je odlin), prognza vychdza z hodnt zastpenia v poslednch analyzovanch rokoch, ale nejde o extrapolciu tchto hodnt do budcnosti bez vnimky. Predpokladan vekov zloenie migranho salda muov a ien (predpoklad sa jeho asov stabilita poas prognzy) je na grafe 47. Vina migranch ziskov bude zabezpeovan obyvatestvom v produktvnom veku, priom rozloenie muov je viac rovnomern ako v prpade ien.
Graf 47: Predpokladan vekov zloenie migranho salda
5,0 4,5 4,0 3,5 Podiel (v %) 3,0 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 0,0 Mui eny
35
70
10
15
20
25
30
40
45
50
55
60
65
75
80
85
90
95
Vek
100+
57
5. Vsledky prognzy
Kombinciou variantov plodnosti, mrtnosti a migrcie vznikli prognostick scenre. alej sa budeme zaobera len tromi hlavnmi scenrmi, ktor predstavuj najpravdepodobnej budci vvoj potu a vekovho zloenia obyvatestva a dve hranin hodnoty - nzku a vysok. Kombinciou strednch (najpravdepodobnejch) variantov vstupnch predpokladov vznikol stredn (najpravdepodobnej) scenr budceho vvoja. Vysok plodnos a migrcia v kombincii s nzkou mrtnosou je zkladom vysokho scenra budceho vvoja. V pozad nzkeho prognostickho scenra je nzka plodnos, vysok mrtnos a nzka migrcia. Tak ako v prpade vstupnch variantov aj v prpade vstupnch scenrov ide o relne monosti budceho vvoja, hoci nie rovnako pravdepodobnho. Stredn scenr predstavuje najpravdepodobnej budci vvoj potu, prrastku a vekovho zloenia obyvatestva. Vysok a nzky scenr predstavuj hranicu, kam by sa a mohol budci vvoj posun v prpade priaznivch alebo nepriaznivch okolnost budceho vvoja plodnosti, mrtnosti a migrcie.
5.1 Poet obyvateov

Poda predpokladov prognzy sa oakvan poet obyvateov v roku 2060 me pohybova v intervale od 4 848 tis. osb (nzky variant) do 5 906 tis. osb (vysok variant). Najpravdepodobnej sa z dnenho pohadu zd by mierny nrast potu obyvateov do roku 2030 (na hodnotu 5 558 tis. osb) a nsledn znenie na hodnotu 5 345 tis. osb do roku 2060 (graf 48). Rozhodujci pre vvoj budceho potu obyvateov bude vvoj prodnosti a hlavne migrcie. Vysok scenr by znamenal v prpade vvoja potu obyvateov nrast poas celho prognzovanho obdobia. Nrast by bol rovnomern a a po roku 2050 by sa objavili nznaky spomalenia, o signalizuje zastavenie zvyovania potu obyvateov krtko po roku 2060 pod hranicou 6 mil. osb. Za obdobie od vchodiskovho po koncov rok prognzy by sa poet obyvateov SR zvil o viac ako 450 tis. osb, resp. 8,4 % (pozri graf 48). Vvoj potu obyvateov poda nzkeho scenra by znamenal mierny nrast potu obyvateov do roku 2020 a nsledn pomerne prudk pokles a do konca prognzovanho obdobia. Za obdobie 2020 a 2060 by sa poet obyvateov znil zhruba o 620 tis. osb, o predstavuje pokles o viac ako 11 %. Z prudkosti poklesu na konci prognzovanho obdobia mono jednoznane usudzova, e v prpade vvoja reproduknch charakteristk poda nzkeho scenra, by pokles potu obyvateov pokraoval pomerne intenzvne aj za horizontom tejto prognzy (pozri graf 48).
58
Najpravdepodobnej scenr vvoja potu obyvateov rozdeuje prognzovan obdobie na dve asti. V obdob 2012 a 2030 sa oakva mierny rast a po roku 2030 naopak mierny pokles potu obyvateov. Aj v prpade strednho scenra je mon oakva zniovanie potu obyvateov SR aj za horizontom tejto prognzy. Poet obyvateov by mal okolo roku 2030 kulminova na hodnote zhruba 5 558 tis. Nsledn pokles potu obyvateov by znamenal, e poet obyvateov by bol v roku 2060 len zhruba o 60 tis. osb ni ako vchodiskov stav v roku 2011 (graf 48).
Graf 48: Prognza potu obyvateov Slovenska do roku 2060
6 000 000 5 900 000 5 800 000 5 700 000 Poet osb 5 600 000 5 500 000 5 400 000 5 300 000 5 200 000 5 100 000 5 000 000 4 900 000 4 800 000 2012 2014 2016 2018 2020 2022 2024 2026 2028 2030 2032 2034 2036 2038 2040 2042 2044 2046 2048 2050 2052 2054 2056 2058 2060 Nzky Stredn Vysok
5.2 Celkov prrastok obyvateov

In pohad na vvoj potu obyvateov poskytuje celkov prrastok obyvatestva. Tento ukazovate lepie zachytva zmeny v intenzite jednotlivch trendov. V prpade vysokho scenra sa bude poet obyvateov a do konca prognzovanho obdobia zvyova, to znamen, e celkov prrastok bude ma stle kladn hodnotu. Tento trend vak nebude poas celho prognzovanho obdobia rovnako intenzvny. Do roku 2025 sa bude celkov prrastok obyvatestva zvyova, priom v obdob rokov 2020 a 2025 sa ron celkov prrastok tesne pribli k hranici 15 tis. osb. V nasledujcich rokoch klesne ron celkov prrastok obyvatestva na hranicu 10 tis. osb a po roku 2045 sa stle viac zane pribliova k nule. V roku 2060 by sa mal pohybova okolo hodnoty 3 tis. osb rone (pozri graf 49). Medziron zniovanie celkovho prrastku obyvateov by v nzkom scenri nastalo poas celho prognzovanho obdobia, priom pokles celkovho prrastku obyvatestva by bol relatvne rovnomern. Celkov prrastok obyvatestva by sa ete pred rokom 2020 mal zmeni na bytok a tento by sa prehlboval a do konca
59
prognzovanho obdobia. V roku 2060 by sa ron celkov bytok obyvatestva mal pohybova na rovni 30 tis. osb (pozri graf 49). Zhruba v strede medzi vysokm a nzkym scenrom sa nachdza celkov prrastok obyvatestva poda strednho scenra. Z dnenho pohadu sa ako najpravdepodobnej vvoj jav stagncia celkovho prrastku tesne nad hranicou 10 tis. osb zhruba do roku 2020. Nsledn zniovanie celkovho prrastku obyvatestva by malo trva poas celho zvyku prognzovanho obdobia. Okolo roku 2030 by sa mal celkov prrastok zmeni na bytok. To znamen, e v obdob 2030 a 2060 sa oakva bytok obyvatestva, ktor postupne narastie a na hodnoty 15 tis. osb rone (pozri graf 49).
Graf 49: Prognza celkovho prrastku obyvatestva na Slovensku do roku 2060
15 000 10 000 5 000 0
Poet osb
-5 000 -10 000 -15 000 -20 000 -25 000 -30 000 -35 000 Nzky Stredn Vysok
2014
5.3 Prirodzen prrastok obyvateov

V porovnan s celkovm prrastkom, ktor je ovplyvnen oakvanm kladnm migranm saldom, bude prirodzen prrastok nadobda niie hodnoty. V iadnom z prognostickch scenrov sa neoakva kladn prirodzen prrastok po roku 2025 a poas celho prognzovanho obdobia sa vo vetkch troch scenroch oakva zniovanie prirodzenho prrastku. Najvyie hodnoty prirodzenho prrastku sa oakvaj vo vysokom scenri. Trend poklesu do roku 2030 bude len o nieo miernej ako v dvoch alch scenroch a zhruba v roku 2025 sa prirodzen prrastok aj v tomto variante zmen na prirodzen bytok. Vraznejia odlinos od strednho a nzkeho scenra nastane po roku 2030, kedy sa zniovanie prirodzenho prrastku vo vysokom scenri zmierni (v obdob 2035 2045 dokonca zastav). Na konci prognzovanho obdobia by sa mal
2060
2012
2016
2018
2020
2022
2024
2026
2028
2030
2032
2034
2036
2038
2040
2042
2044
2046
2048
2050
2052
2054
2056
2058
60
prirodzen bytok obyvatestva vo vysokom variante pohybova na rovni 15 tis. osb (pozri graf 50). V nzkom scenri nadobda prirodzen prrastok najniie hodnoty zo vetkch variantov prognzy, prirodzen bytok obyvatestva by nastal u hne po roku 2015 a v roku 2060 by ron prirodzen bytok obyvatestva dosahoval hodnoty 40 tis. osb (pozri graf 50). Zastavenie poklesu prirodzenho prrastku, s ktorm sa pota vo vysokom scenri, by v prpade nzkeho scenra nahradilo mierne spomalenie klesajceho trendu po roku 2030. Ak by sa naplnil najpravdepodobnej prognostick scenr, vvoj prirodzenho prrastku by sa pohyboval medzi vysokm a nzkym scenrom, mierne bliie k nzkemu scenru. Prirodzen bytok obyvatestva by nastal zhruba od roku 2020, priom do roku 2030 by bol trend poklesu prirodzenho bytku obyvatestva podobn ako v alch dvoch scenroch. Aj v strednom scenri sa oakva spomalenie poklesu prirodzenho bytku obyvatestva po roku 2030, o bude prenesen dsledok zmeny trendu plodnosti v roku 2003. Do konca prognzovanho obdobia by sa mal ron prirodzen bytok obyvatestva zni zhruba na rove 30 tis. osb, o v porovnan s vchodiskovm rokom prognzy predstavuje pokles skoro o 40 tis. osb (graf 50).
Graf 50: Prognza prirodzenho prrastku obyvatestva Slovenska do roku 2060
10 000 5 000 0 -5 000 Poet osb -10 000 -15 000 -20 000 -25 000 -30 000 -35 000 -40 000 Nzky Stredn Vysok
2038
2042
2012
2014
2016
2018
2020
2022
2024
2026
2028
2030
2032
2034
2036
2040
2044
2046
2048
2050
2052
2054
2056
2058
5.4 Vekov zloenie obyvatestva

Oakvan vvoj potu obyvateov m pomerne irok rozptie, o om sved aj rozdiel medzi nzkym a vysokm scenrom prognzy. Na rozdiel od potu obyvateov, ukazovatele charakterizujce vekov zloenie obyvatestva sa medzi jednotlivmi prognostickmi scenrmi lia len mlo. Je to spsoben tm, e
2060
61
migrcia nem na starnutie rozhodujci vplyv a oakvan rozdiely medzi mrtnosou a prodnosou s relatvne nzke. Aj tento fakt vypoved o nezvratnosti procesu populanho starnutia v najblich desaroiach. alou vznamnou skutonosou je, e populan starnutie bude vemi intenzvne a nezastav sa pred koncom prognzovanho obdobia, aj ke po roku 2045 mono pozorova prv prznaky spomalenia trendu populanho starnutia. Je to zaprinen tm, e siln povojnov populan ronky bud u prakticky vymret a alie siln populan ronky naroden v 70. rokoch minulho storoia zan prichdza do veku najvyej mrtnosti. Oakvan vekov zloenie obyvatestva budeme alej charakterizova pomocou dvoch zkladnch charakteristk priemernho veku a indexu starnutia. Nakoko rozdiely vo vvoji obidvoch charakteristk medzi jednotlivmi variantmi s nepatrn a cieov hodnoty v roku 2060 sa lia minimlne, budeme obidve charakteristiky popisova spolone za vetky tri varianty. Priemern vek obyvatestva bude ma poas celho prognzovanho obdobia rastcu tendenciu a do roku 2060 sa zvi zhruba na 49 rokov. Ide o nrast oproti vchodiskovmu roku prognzy o 10 rokov resp. 25 % (graf 51). O stabilnosti vvoja vekovho zloenia vypoved aj rozdiel medzi vysokm a nzkym prognostickm scenrom na konci prognzovanho obdobia, ktor in len 0,68 roka, zatia o v rovnakom obdob sa oakvan poet obyvateov pohybuje v rozpt zhruba 1 milin osb.
Graf 51: Prognza priemernho veku obyvatestva Slovenska do roku 2060
50 49 48 47 Vek (roky) 46 45 44 43 42 41 40 39 Nzky Stredn Vysok
Rovnako stabiln a vyrovnan priebeh m aj index starnutia, ktor by mal v roku 2060 dosiahnu zhruba hodnotu 220 %, o znamen skoro trojnsobn nrast oproti vchodiskovmu roku prognzy, priom oakvan rozptie indexu starnutia je len
2060
2012
2014
2016
2018
2020
2022
2024
2026
2028
2030
2032
2034
2036
2038
2040
2042
2044
2046
2048
2050
2052
2054
2056
2058
62
necelch 30 percentulnych bodov. Km v roku 2011 pripadlo na 100 obyvateov v predproduktvnom veku (0 14 rokov) necelch 83 obyvateov v poproduktvnom veku (65 a viac rokov), v roku 2060 pripadne na 100 obyvateov v predproduktvnom veku zhruba 220 seniorov (graf 52).
Graf 52: Prognza indexu starnutia na Slovensku do roku 2060
230 220 210 200 190 180 170 160 150 140 130 120 110 100 90 80 70 2012 2014 2016
Nzky Stredn Vysok
Na 100 osb
2032
2054
2018
2020
2022
2024
2026
2028
2030
2034
2036
2038
2040
2042
2044
2046
2048
2050
2052
2056
2058
5.4.1 Hlavn vekov skupiny
Vznamnm vsledkom prognzy s dopady oakvanho populanho vvoja na jednotliv vekov skupiny obyvatestva. Na hodnotenie tchto dopadov sme zvolili tyri hlavn vekov skupiny pokrvajce cel vekov spektrum a reflektujce prevan vzah osb v prslunej vekovej skupine k procesu reprodukcie a k produktivite. Rozdelenie obyvatestva do hlavnch vekovch skupn reflektuje predlovanie doby vzdelvania, odkladanie zakladania rodn do vyieho veku a tie predlovanie produktvneho obdobia spojen so zvyovanm hranice pre vek odchodu do starobnho dchodku. Obyvatestvo vo veku 0 a 19 rokov tvor mlad genercia, teda vo vekej vine prpadov obyvatestvo v predreproduknej a predproduktvnej fze ivota. Vekov skupinu 20 a 44 ronch mono oznai ako reprodukne najaktvnejiu as produktvnej populcie. Naopak obyvatestvo vo veku 45 a 64 rokov tvor vinou poreprodukn as produktvnej populcie. Obyvatestvo v poproduktvnom veku je tvoren skupinou obyvateov vo veku 65 rokov a viac. Dynamick zmeny v reproduknom a rodinnom sprvan obyvatestva, ktor s prinou vznamnch zmien vo vvoji potu, prrastku a vekovej truktry obyvatestva, meme sledova aj prostrednctvom zmien vo vvoji hlavnch skupn obyvatestva. Poet obyvateov v jednotlivch hlavnch vekovch skupinch je
2060
63
vznamne ovplyvovan posunmi silnch populanch ronkov narodench v 2. polovici 20. storoia. Vvoj v najmladej vekovej skupine tieto siln ronky u neovplyvuj, preto sa poetnos v tejto skupine men najmenej dynamicky. Poet obyvateov v reproduknom veku je ovplyvovan len populanmi ronkmi narodenmi v 70. rokoch, nakoko povojnov populan ronky u reprodukn vek opustili ete pred zaiatkom prognzovanho obdobia. Vvoj potu obyvateov v alch dvoch vekovch skupinch ovplyvuj siln povojnov genercie a siln genercie naroden v 70. rokoch. Preto je vvoj potu obyvateov vo vekovej skupine 45 a 64 rokov najviac nerovnomern a vo vekovej skupine 65 a viac rokov najintenzvnej. Stav v roku 2060 sa od stavu vo vchodiskovom roku prognzy bude vrazne li. Najviac sa zmen pozcia obyvatestva v poproduktvnom veku, ktor sa v priebehu necelch tyroch desaro pretransformuje z najmenej poetnej hlavnej vekovej skupiny na najpoetnejiu. Poet obyvateov v dvoch najmladch vekovch skupinch sa bude poas celho prognzovanho obdobia nepretrite zniova. Ke porovnme zaiaton a koncov stav obyvatestva, najmenej sa zmen poet obyvateov vo vekovej skupine 45 a 64 rokov. Zaujmavosou oakvanho vvoja je skutonos, e v obdob okolo roku 2045 bud ma a tri zo tyroch hlavnch vekovch skupn rovnak poet obyvateov. Ide o vetky hlavn vekov skupiny okrem najmladej vekovej skupiny. Ide zrove o obdobie, kedy sa najstaria vekov skupina obyvateov stane zrove aj najpoetnejou zo vetkch hlavnch vekovch skupn (graf 53).
Graf 53: Oakvan vvoj potu obyvateov poda hlavnch vekovch skupn na Slovensk u do roku 2060 (stredn variant)
2 100 000 2 000 000 1 900 000 1 800 000 1 700 000 1 600 000 1 500 000 1 400 000 1 300 000 1 200 000 1 100 000 1 000 000 900 000 800 000 700 000 0-19 45-64 20-44 65+
Poet osb
2012 2014 2016 2018 2020 2022 2024 2026 2028 2030 2032 2034 2036 2038 2040 2042 2044 2046 2048 2050 2052 2054 2056 2058 2060
64
Poet aj podiel obyvateov vo veku do 19 rokov sa bude poas celho prognzovanho obdobia zniova, priom tento pokles bude determinovan predovetkm vvojom potu narodench. Preto nepjde o pokles rovnomern, mierne zniovanie potu obyvateov v tejto vekovej skupine v obdob rokov 2012 2025 a 2040 2060 vystrieda v medziobdob vraznej pokles. Celkovo sa do roku 2060 zni poet obyvateov v tejto vekovej skupine z 1 151,2 tis. osb na 920,8 tis. osb, o znamen znenie zhruba o 230 tis. osb, resp. 20 % (graf 54). Aj poet obyvateov v reproduknom veku, t.j. vo vekovej skupine 20 a 44 rokov, sa bude poas celho prognzovanho obdobia zniova, priom tento pokles bude zo vetkch hlavnch skupn obyvateov najvy (graf 54). Dvodom bude hlavne vemi intenzvny pokles do roku 2030, kedy bud do poreproduknho veku prechdza siln populan ronky zo 70. rokov a prvej polovice 80. rokov. V obdob 2012 a 2060 sa poet obyvateov v tejto vekovej skupine zni zo sasnch 2 090,6 tis. osb na necelch 1 379 tis. osb, o znamen znenie o 711,7 tis. obyvateov, resp. 34 %. Obyvatestvo vo vekovej skupine 20 a 44 rokov tak strat pozciu najpoetnejej vekovej skupiny a v roku 2060 sa poetnosou pribli k vekovej skupine 45 a 64 rokov. Produktvne obyvatestvo v poreproduknom veku bude ma najmenej rovnomern trend budceho vvoja zo vetkch hlavnch skupn obyvatestva. Vplyv silnch populanch ronkov (narodench v 70. rokoch minulho storoia) na tto vekov skupinu obyvatestva sa zastav pred rokom 2040, nsledne sa bude poet obyvateov vo vekovej skupine od 45 do 64 rokov zniova (graf 54). Zmena v pote obyvateov za cel prognzovan obdobie bude v tejto skupine relatvne nzka (znenie o 185,5 tis. osb, resp. 12,7 %). Ak vak berieme do vahy len obdobie rokov 2037 a 2060, je pokles podstatne vy (427,9 tis. osb, resp. 25,1 %). Najvie zmeny v poetnosti meme oakva u najstarieho obyvatestva. Do vekovej skupiny nad 64 rokov prejd postupne vetky siln populan ronky naroden v druhej polovici 20. storoia. Z najmenej poetnej hlavnej skupiny obyvateov v roku 2011 sa pribline od roku 2045 stane najpoetnejia vekov skupina. Nrast seniorov vo veku 65 a viac rokov sa v priebehu nasledujcich 5 desaro zvi o viac ako 1 milin osb, o znamen zhruba 2,5-nsobn nrast v porovnan s rokom 2011 (graf 54). To znamen, e v roku 2060 bude ma kad tret obyvate SR najmenej 65 rokov. Na zklade oakvanho vvoja v hlavnch vekovch skupinch meme skontruova prognzu rznych indexov zaaenia. Najvraznejie sa bude zvyova index zaaenia starm obyvatestvom, ktor sa bude rozhodujcou mierou podiea na raste indexu celkovho zaaenia. Do roku 2060 sa index celkovho zaaenia zvi skoro dvojnsobne. Km v roku 2011 pripadalo na 100 obyvateov v produktvnom veku (20 64 rokov) 52 neproduktvnych obyvateov (vo veku do 19 rokov alebo vo veku nad 64 rokov), na konci prognzovanho obdobia by u malo by na Slovensku viac obyvateov v neproduktvnom veku ako
65
v produktvnom. Konkrtne v roku 2060 by na 100 obyvateov v produktvnom veku malo pripadn 101,2 v neproduktvnom veku (graf 54).
Graf 54: Oakvan vvoj indexu celkovho zaaenia na Slovensku do roku 2060 (stredn variant)
105 100
95
90
Na 100 osb
85 80 75 70 65 60 55 50 2012 2014 2016 2018 2020 2022 2024 2026 2028 2030 2032 2034 2036 2038 2040 2042 2044 2046 2048 2050 2052 2054 2056 2058 2060
5.5 Porovnanie prognz

Stabilitu zkladnch trendov prognzy mono potvrdi okrem porovnania vsledkov jednotlivch prognostickch scenrov aj porovnanm tejto prognzy s almi prognzami. Pre porovnanie vyuijeme dve posledn oficilne prognzy vvoja obyvatestva SR, vypracovan po stan 2001 a 2011 a najnoviu prognzu Eurostatu. V prpade vvoja potu obyvateov s oakvan trendy vo vetkch prognzach podobn, avak jednotliv prognzy sa lia o sa tka asovania bodu zlomu vo vvoji potu obyvateov a nslednej intenzity poklesu potu obyvateov (pozri graf 55). Najpesimistickejia je prognza z roku 2002, o je spsoben podhodnotenm migranho salda. V ase pred vstupom Slovenska do E a do schengenskho priestoru a v ase vrcholiacich reforiem sa veobecne potalo s menou intenzitou migrcie. Rozdiely medzi prognzou z roku 2012 a prognzou Eurostatu z roku 2010 nie s zsadn. Zosumarizovanm vsledkov vetkch prognz a jednotlivch prognostickch scenrov mono kontatova, e bytok potu obyvateov na Slovensku zane s vekou pravdepodobnosou najneskr v roku 2030 a s vemi vekou pravdepodobnosou, ktor hrani s istotou, sa zachov sa a do konca prognzovanho obdobia. Poet obyvateov by do roku 2060 nemal klesn pod 5 milinov osb, ako to predpokladali prognzy z pred desiatich rokov, ale pravdepodobne by sa mal pohybova okolo hranice 5,3 milina osb.
66
Graf 55: Prognza potu obyvateov Slovenska (porovnanie vybranch prognz)

5,7 5,6 Poet obyvateov (v mil.) 5,5 5,4 5,3 5,2 5,1 5,0 4,9 4,8 2015 2020 2025 2030 2035 2040 2045 2050 2055 2060 INFOSTAT 2012 INFOSTAT 2002 Eurostat 2010
Zdroj dajov: vpoty autorov; EUROSTAT
Graf 56: Prognza priemernho veku na Slovensku (porovnanie vybranch prognz)

50 49 48 Priemern vek (roky) 47 46 45 44 43 42 41 40 39 2015 2020 2025 2030 2035 2040 2045 2050 2055 2060 INFOSTAT 2012 INFOSTAT 2002 Eurostat 2010
Zdroj dajov: vpoty autorov; EUROSTAT
Naopak, o sa tka starnutia obyvatestva na Slovensku, rozdiely medzi prognzami s minimlne, priebeh procesu starnutia aj hodnoty oakvanho priemernho veku obyvatestva s vo vetkch prognzach takmer zhodn (graf 56). Je to spsoben do znanej miery tm, e priebeh procesu starnutia obyvatestva v najblich desaroiach bude z vekej asti zvisie od u ijceho obyvatestva a prognzovan obyvatestvo neme trend starnutia zsadnejie ovplyvni. Prognzy vekovho zloenia obyvatestva s preto vemi stabiln a budci vvoj meme v tomto smere odhadova s vemi vysokou pravdepodobnosou.
67
Z porovnania zmienench prognz vyplvaj rovnak zvery ako z porovnania vsledkov troch zkladnch scenrov tejto prognzy. Mono jednoznane skontatova, e obdobie najblich 60 rokov bude charakteristick zmenou trendu vo vvoji potu obyvateov a kontinulnym pokraovanm populanho starnutia.
68
6. Zver
Napriek spomnanej neuritosti vo vvoji reproduknho sprvania obyvatestva m populan vvoj aj znan zotrvanos, ktor vyplva hlavne zo stability vekovej truktry obyvatestva. Preto je mon niektor zkladn rysy populanho vvoja prognzova s vysokou pravdepodobnosou. Aj keby nastal vvoj, ktor prognza nepredpoklad, s istotou nespsob zvrtenie niektorch zkladnch trendov budceho populanho vvoja mimo rmcov vymedzench vysokm a nzkym prognostickm scenrom. Mono jednoznane skontatova, e obdobie najblich 60 rokov bude charakteristick zmenou trendu vo vvoji potu obyvateov a kontinulnym pokraovanm populanho starnutia. V roku 2060 bude obyvatestvo Slovenska menej poetn, starie a pravdepodobne aj etnicky pestrejie. bytok potu obyvateov na Slovensku zane s vekou pravdepodobnosou najneskr v roku 2030 a s vemi vekou pravdepodobnosou, ktor hrani s istotou, sa zachov sa a do konca prognzovanho obdobia. Poet obyvateov by sa mal v roku 2060 pohybova okolo hranice 5,3 milina osb. Naopak, o sa tka starnutia obyvatestva na Slovensku, prognzy s vemi stabiln a budci vvoj meme v tomto smere odhadova s vemi vysokou pravdepodobnosou. Starnutie obyvatestva bude poas celho prognzovanho obdobia nezvratn a hlavne v obdob 2020 a 2040 vemi intenzvne. Slovensko sa stane spolu s Poskom najstarou krajinou E a zarad sa medzi najstarie krajiny na svete (Eurostat, OSN). Stagncia potu obyvateov resp. mierny bytok potu obyvateov neznamen v horizonte niekokch desaro pre spolonos prakticky iaden problm. Vemi intenzvne starnutie obyvatestva vak bude ma zvan dopady pre vvoj celej spolonosti. Najviac sa spomna socilne a zdravotn zabezpeenie, starnutie obyvatestva vak ovplyvn aj vzdelvac systm, bytov politiku, oblas sluieb a tvorbu infratruktry. Novou a vemi vznamnou skutonosou je, e starnutie vo zvenej miere zasiahne obyvatestvo v produktvnom veku. Ekonomick zaaenie produktvneho obyvatestva neproduktvnym obyvatestvom sa zane zvyova, stane sa tak po obdob skoro 50-ronho klesajceho trendu. Je to vny signl pre trh prce. Je zrejm, e zkladn trendy vo vvoji potu a vekovho zloenia obyvatestva s vemi stabiln a spolonos nem relne nstroje na ich zvrtenie. Treba relne vyhodnoti monosti ovplyvni reprodukn sprvanie obyvatestva a nezvratnm, resp. vysoko pravdepodobnm trendom prispsobi fungovanie spolonosti. Vemi starostlivo treba zvaova prijmanie opatren. Povaujeme za nanajv nezodpovedn odklada zaiatok opatren v prpade pravdepodobnch scenrov budceho vvoja. Opatrenia zameran na dopady reproduknho sprvania toti nie je mon robi na posledn chvu a oakva od nich rchly inok. Za lepie
69
rieenie povaujeme prpravu a odtartovanie tchto opatren s potrebnm predstihom a v prpade potreby ich zmierovanie. Na budci vvoj potu a truktry obyvatestva bude ma rozhodujci vplyv vvoj plodnosti a migrcie. Nakoko zmiernenie bytku a starnutia obyvatestva patr medzi strategick spoloensk ciele, mus spolonos prispie k ich realizcii. To znamen, e tt by mal podpori zvyovanie prodnosti a prchod migrantov na Slovensko. Podpora prodnosti je dlhodob a zloit proces, ktor navye nebva vemi inn. Spolonos m len obmedzen monosti ovplyvova reprodukn sprvanie obyvatestva. Aj tak je vytvranie spoloenskej klmy priaznivo naklonenej pre zakladanie rodn a rodenie det potrebn. tt mus hra v tomto procese rozhodujcu lohu, nakoko m v rukch rozhodujce nstroje - legislatvne, socilno-ekonomick a pracovno-prvne. Len premyslenou kombinciou tchto nstrojov mono prispie k vytvoreniu spoloenskej klmy, ktor zvi prest rodiny a det v spolonosti, o je nevyhnutn predpoklad pre dlhodobejie a zsadnejie zvenie prodnosti. V oblasti migrcie je potrebn vytvori tak podmienky, aby imigranti mali zujem prichdza na Slovensko, aby sa tu mohli sta platnmi lenmi spolonosti a neskr aj plnohodnotnmi obanmi. Zkladnm predpokladom takhoto stavu je integrcia. Kad tt by mal samozrejme vedie, o koho m predovetkm zujem, a podnikn prslun kroky, aby preferovan skupiny prisahovalcov zskal. V oblasti migrcie by teda mala existova premyslen postupnos krokov od identifikcie preferovanch skupn, cez prv kontakt na zem SR, alej cez vytvorenie podmienok pre integrciu (bvanie, prca, kola, rekvalifikcia, jazyk) a po vytvranie pozitvneho vzahu k novej krajine a poskytnutie obianstva. To vetko samozrejme pri repektovan osobnosti imigranta s celm jeho kultrnym zzemm. Len ako si mono predstavi tieto nron kroky bez intitucionalizovanej ttnej populanej a migranej politiky.
70
Pouit literatra
ARRIAGA, E. 1984. Measuring and explaining the change in life expectacies. Demography, 21, s. 83 96. BAHNA, M. 2008. Preditions of Migration from the new member states after their accession into the European Union: Successes and Failures. International Migration Review, 42, pp. 844 860 BAHNA, M. 2011. Migrcia zo Slovenska po vstupe do Eurpskej nie. Veda: Bratislava. 219 p. ISBN: 978-80-224-1196-7 BLEHA, B. 2007. Nieo k presnosti populanch prognz SR a R. Demografie, 49, pp. 152 166. BLEHA, B., VAO, B. 2007. Prognza vvoja obyvatestva SR do roku 2025 (aktualizcia). Bratislava, INFOSTAT, 62 s. BONGAARTS, J., FEENEY. G. 1998. On the quantum and tempo of fertility. Population and Development Review 24, 2, s. 271 291. BONGAARTS, J., FEENEY, G. 2000. On the quantum and tempo of fertility: Reply. Population and Development Review 26, 3, s. 560 564. BILLARI, F. C., KOHLER, H. P. 2004. Patterns of low and very low fertility in Europe. Population Studies 58, 2, s. 161 176. BURCIN, B., KUERA, T. 2007. mrtnost. In: Populan vvoj esk republiky 2001 2006. Praha: Prodovdeck fakulta Univerzity Karlovy, s. 45 55. BURCIN, B., KUERA, T. 2002. mrtnost. In: Pavlk, Z., Kuera, M. Populan vvoj esk republiky 1990 2002. Praha: Prodovdeck fakulta Univerzity Karlovy, s. 57 67. BURCIN, B., KUERA, T. 2008. Dlouhodob trendy vvoje mrtnosti obyvatel esk republiky v evropskm kontextu. In: Populan vvoj esk republiky 2007. Praha: Prodovdeck fakulta Univerzity Karlovy, s. 111 125. BURCIN, B., KUERA, T. 2008. Strukturln zmny mrtnosti v eskch zemch a na Slovensku mezi roky 1991 a 2006. Demografie, 50, s. 173 185. BURCIN, B., KUERA, T. 2008. mrtnost. In: Populan vvoj esk republiky 2007. Praha: Prodovdeck fakulta Univerzity Karlovy, s. 57 71. BURCIN, B. KUERA, T. 2010. Prognza populanho vvoja esk republiky na obdob 2008 2070. Textov as. dostupn na: http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Prognoza_2010.pdf CASELLI, G., MESL, F., VALLIN, J. 1999. Le triomphe de la mdicine. In: Bardet, J.P., Dupquier, J. (eds.) Histoire de la population europenne, Arth me Fayard, Paris. CASELLI, G., VALLIN, J., WUNSCH, G. 2006. Demography: Analysis and Synthesis. London: Elsevier. CASTLES, S., VEZZOLI, S. 2009. The global economic crisis and migration: temporary interruption or structural change? Paradigmes, 2, pp. 68 75
71
DIVINSK, B. 2005. Zahranin migrcia v Slovenskej republike - stav, trendy, spoloensk svislosti. Friedrich Ebert Stiftung. ISBN: 80-89149-04-9. DIVINSK, B. , MIHLY, G. 2011. Nov trendy a prognza pracovnej migrcie v Slovenskej republike do roku 2020 s vhadom do roku 2050. Trexima: Bratislava. ISBN: 978-80-88711-03-2. EUROPEAN COMMISSION 2012. European Economic Forecast Spring 2012. In: European Economy, 1. EUROSTAT POPULATION PROJECTIONS (EUROPOP 2010), convergence scenario. FREJKA, T., CALOT G. 2001. Cohort reproductive patterns in low fertility countries. Population and Development Review 27 (1): 103 132. FREJKA, T., SARDON J-P. 2004: Childbearing trends and prospects in lowfertility countries: A cohort analysis. European Studies of Population, 13. Dordrecht, Kluwer Academic Publishers. HAGGETT, P. 2001. Globalizaton. In: Geography; A Global Synthesis. G.Canale & C.S.p.A, Harlow, pp. 584 614. HAKOV, H. 2006. Zkoumn bezdtnosti, jejho rstu a s nm souvisejcch sociodemografickch jev v esk spolenosti v kontextu zem stedn a vchodn Evropy. In: HAKOV, H. (ed.): Fenomn bezdtnosti v sociologick a demografick perspektiv. Sociologick studie, 4, Sociologick stav AV R, Praha, s. 22 58. JUROV, D. a kol. 2010. Populan vvoj v okresoch Slovenskej republiky 2009. Bratislava: Infostat. KOEHLER, J. a kol. 2010. Migration and the economic crisis in the European Union: Implications for policy. IOM. Luxembourg. KOHLER, H. P., BILLARI, F. C., ORTEGA. J. A. 2002. The emergence of lowestlow fertility in Europe during the 1990s. Population and Development Review 28, 4, s. 641 680. KRUGMAN, P., VENABLES, A. J. 1995. Globalization and Inequality of Nations. Quarterly Journal of Economics, 110, pp. 857 880. KEILMAN, N. 1997. Ex post errors in official population forecasts in industrialized countries. Journal of Official Statistics, 13, pp. 245 277. KEYFITZ, N. 1981. The limits of population forecasting. Population and Development Review, 7, pp. 579 593. KEILMAN, N.; KUERA, T. 1991. The impact of methodology on accuracy of population forecasts. Evidence from the Netherlands and Czechoslovakia. Journal of Forecasting 10. pp. 371 398. KOHLER, H.-P., BILLARI, F., C., ORTEGA J., A. 2002. The emergence of lowestlow fertility in Europe during the 1990s. Population and Development Review 28 (4): 641 680.
72
KUERA, M. 1994. Populace esk republiky 1918 1991. ACTA DEMOGRAPHICA XII., esk demografick spolenost. Sociologick stav AV R, Praha, 198 s. KUERA, T. 1998. Regionln populan prognzy: teorie a praxe prognzovn vvoje lidskch zdroj v zem. Disertan prce. Praha: Katedra demografie a geodemografie PF UK. LESTHAEGHE, R. 2001. Postponement and recuperation: Recent fertility trends and forecasts in six Western European countries. Paper presented at the IUSSP Seminar International perspectives on low fertility: Trends, theories and policies. Tokyo, 21 23. March 2001. LESTHAEGHE, R., SURKYN, J. 2002. New Forms of Households Formation in Central and Eastern Europe: Are they Related to Newly Emerging Value Orientations? Economic Survey of Europe 1, s. 197 216. MARTIN, P. 2009. Recession and migration: A new era for labour migration? International Migration Review, 43, pp. 671 691. MESL, F., VALKONEN, T. Trends in mortality and differentil mortality. Council of europe Publishing. Population studies No. 36. MESL, F, VALLIN, J. 2002. Mortality in Europe: the Divergence Between East and West, Population, 1, Vol. 57, p. 157 197. MESL, F. 2004. Mortality in Central and Eastern Europe: long-term trends and recent upturns. Demographic research Special Collection 2, Article 3, p 45 70. MSZROS, J. 2008. Atlas mrtnosti Slovenska 1993 2007. INFOSTAT, Bratislava. MSZROS, J. 2009. mrtnos. In: Vao, B. (ed.): Populan vvoj v Slovenskej republike 2008. INFOSTAT, Bratislava. 78 s. MSZROS, J. 2012. mrtnos. In: Vao, B. (ed.): Populan vvoj v Slovenskej republike 2011. INFOSTAT, Bratislava. 97 s. MSZROS, J., VAO, B. 2004. Reprodukn sprvanie obyvatestva v obciach s nzkym ivotnm tandardom. Bratislava, INFOSTAT. OMRAN, A. R. 1971. The epidemiologic transition: a theory of the epidemiology of population change. Milbank Memorial Fund Quarterly. vol. 49, n. 4, pp. 509 538. PAPADEMETRIOU, G. D., a kol. 2010. Migration and Immigrants two years after the financial collapse: Where do we stand? Washington: Migration Policy Institute. STATISTICS NEW ZEALAND, 2008. How Accurate are Population Projections? An evaluation of Statistics New Zealand population projections, 1991 2006. Wellington: Statistics New Zealand PHILIPOV, D. 2003. Fertility in Times of Discountinuous Societal Change. In: KOTOWSKA, I., JZWIAK, J. (eds.): Population of Central and Eastern Europe. Challenges and Opportunities. Warsaw: Statistical Publishing Establishment, s. 665 689. POTANOKOV, M. 2008. Plodnos ien na Slovensku v obdob rokov 1950 2007 v generanom pohade. Bratislava, INFOSTAT.
73
POTANOKOV, M. 2009. Odkladanie materstva o vyieho veku na Slovensku vo svetle tatistickch a kvalitatvnych dt. In: Bleha, B. (ed.) Populan vvoj Slovenska na prelome tiscro. Kontinuita i nov ra? Bratislava: Geografika, s. 39 61. POTANOKOV, M. 2012. Plodnos. In: Vao, B. (ed.): Populan vvoj v Slovenskej republike 2010. Bratislava, INFOSTAT, 97 s. POTANOKOV, M., VAO, B., PILINSK, V. JUROV, D. 2008. Slovakia: Fertility between tradition and modernity. In: Frejka, T., Hoem, I, Sobotka, T, Toulemon, L. (eds.) Childbearing trends and policies in Europe. Demographic research 19, Special collection 7: 973 1018 RYDER, N. B. 1951. The cohort approach. PhD dissertation. New York, Princeton University Press. SOBOTKA, T. 2003. Zmny v asovn matestv a pokles plodnosti v esk republice v 90. letech. Demografie 2/45: 77 87 SOBOTKA, T. 2004. Postponement of Childbearing and Low Fertility in Europe. Amsterdam: Dutch University Press. SOBOTKA, T., SKIRBEKK, V., PHILIPOV, D. 2011. Economic recession and fertility in the developed world. Population and Development Review 37, 2, s. 267 306. SOBOTKA, T., ZEMAN, K., LESTHAEGHE, R., FREJKA, T. 2011: Postponement and recuperation in cohort fertility: New analytical and projection methods and their application. In. European Demographic Research Papers 2-2011. Vienna: Vienna Institute of Demography. 86 pp. SOBOTKA, T., ZEMAN, K., LESTHAEGHE, R., FREJKA, T., NEELS, K. 2011 Postponement and Recuperation in Cohort Fertility: Austria, Germany and Switzerland in a European Context. Comparative Population Studies - Zeitschrift fr Bevlkerungswissenschaft. Vol 36, No 2-3, pp. 417 452 PROCHA, B. 2008 mrtnos rmskej populcie na Slovensku. In: Demografie, r. 50, 4, s. 276 287 PROCHA, B., TILIAR, P. 2008. Vvoj mrtnosti na Slovensku v rokoch 1919 1937. STIMUL, Bratislava, 204 s. PROCHA, B. 2011. Health Status of Roma Population in Slovakia. In: Demografie, r.53, 4, s.293 303 VALLIN, J., MESL, F. 2001. Trends in mortality in Europe since 1950: age-, sex-, and cause-specific mortality. In: VALLIN, J., MESL, F., VALKONEN, T. Trends in mortality and differential mortality. Council of europe Publishing. Population studies No. 36., p. 31 184 VALKONEEN, T. 2001. Trends in differential mortality in European countries. In: VALLIN, J., MESL, F., VALKONEN, T. Trends in mortality and differential mortality. Council of europe Publishing. Population studies No. 36., p. 185 321 VAO, B. ed. 2001. Obyvatestvo Slovenska 1945 2000. INFOSTAT, Bratislava, 74 s.
74
VAO, B. (ed.). 2002. Prognza vvoja obyvatestva SR do roku 2050. Bratislava, INFOSTAT, 121 s. VAO, B. (ed.) 2003. Populan vvoj v Slovenskej republike 2002. Bratislava: INFOSTAT VAO, B. (ed.) 2005. Populan vvoj v Slovenskej republike 2004.Bratislava: INFOSTAT. VAO, B. (ed.) 2007. Populan vvoj v Slovenskej republike 2006. Bratislava: INFOSTAT. VAO, B. (ed.) 2009. Populan vvoj v Slovenskej republike 2008. Bratislava: INFOSTAT. VAO, B. 2012. Populcia v 21. storo. Paradigmy budcich zmien v 21. storo. Bratislava, E SAV, ISBN 978-80-7144-198-4. VAO. B. (ed.). 2012. Populan vvoj v Slovenskej republike 2011. Bratislava, INFOSTAT, ISBN 978-80-89398-21-8, 97 s. UN World Population Prospects, the 2010 Revision. ZEMAN, K. Dvacet let nzk plodnosti ve stedn Evrop z pohledu alternativnch ukazatel plodnosti a vlivu na kohortn plodnost. In S: Dvacet let sociodemografick transformace. Sbornk pspvk XL. konference esk demografick spolenosti, Brno 27. 28. mja 2010, s. 27 43 Zdroje dajov: SR 1993 2011, primrne daje. EUROSTAT 2012 (cit. 2012-12_05). Dostupn z WWW: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database Human Fertility Database, Max Planck Institute for Demographic Research Rostock, Vienna Institute of Demography in Vienna. (cit. 2012-11-25) Dostupn z WWW: http://www.humanfertility.org/cgi-bin/main.php Human Mortality Database. University of California, Berkeley, Max Planck Institute for Demographic Research, Rostock 2012 (cit 2012-12-05). Dostupn z WWW: http://www.mortality.org/ WHO Mortality Database: World Health Organization Statistical Information System (WHOSIS). WHO: Geneva 2012 (cit. 2012-12-05). Dostupn z WWW: http://www.who.int/whosis/mort/download/en/index.html
75
Summary
The book Population forecast of the Slovak republic until 2060 presents the assumptions and results of three scenarios included into the forecast of Slovak population. The forecast is based on the latest population census 2011. Thus current and revised age structure could have been incorporated as the basic age structure by using the cohort-component method. A detailed analysis of recent trends in fertility, mortality and migration was done as the initial step in making assumptions. Concerning fertility, a very detailed analysis in terms of quantum and tempo of both period and cohort fertility has been involved. New methods approaching the tempo adjusted fertility have been used as well. Thus, a very comprehensive view helped the authors put the assumptions on future fertility development. In a medium scenario the total fertility rate should increase up to 1.65 children per one woman until 2060. The 35% of births will be likely realized by mother aged 30 34 years, whereas the current share of this age-group is less than 30 %. The general assumption is bound with a very likely decrease of tempo-changes in fertility trends. As for process of mortality, the further increase of the life expectancy is very probable trajectory. In a medium scenario the male life expectancy will raise slightly quicker than the female one, therefore, the gap between female and male will reduce. The male life expectancy should reach 82 years, whereas the female should live more than 86 years in average. Migration has been facing very substantial challenges since the economic crisis started. The migration boom was interrupted in 2008 and some other migration attributes changed sharply. The uncertainty of migration assumption leads to a very detail analysis being done. Despite the fact that economical development is very unclear, the general increase of net migration is assumed in all three scenarios. The general prediction is talking about 8-18 thousand people as a migration surplus in a long-term perspective of coming decades. Although the general trends in all three major components are supposed to be quite positive, the current imbalanced age-structure will shape the trajectory of future population dynamics very extensively. The big cohorts of 1950s and 1970s are moving to the higher ages, thus influence the population ageing together with the increase of life expectancy at respective ages. Mean age of population will reach 49 years in 2060 being 10 years higher than the current value. All three scenarios are represented by very similar increase of mean age. The differences are with respect to the population growth. The high scenario is the only one with the population growth up to 5.9 millions. On the other side, if assumptions of low scenario are actual, the population would fall below 5 millions. In the medium scenario 5.3 millions is calculated population number. In fact, net migration is likely to be the only driving force of increase or reduction of even quicker de-population. Natural increase will go down and being negative in all three scenarios as the consequence of belowreplacement fertility and shrinking reproductive cohorts.
76
Hlavn vsledky prognzy Rok Poet obyvateov Prirodzen prrastok Stredn scenr 6 887 1 430 -5 962 -12 250 -15 684 -17 187 -18 817 -21 406 -24 920 -29 437 Nzky scenr 2015 2020 2025 2030 2035 2040 2045 2050 2055 2060 2015 2020 2025 2030 2035 2040 2045 2050 2055 2060 5 440 725 5 467 657 5 467 122 5 434 905 5 375 459 5 299 636 5 211 435 5 108 888 4 988 855 4 847 460 5 453 060 5 520 834 5 592 528 5 653 541 5 702 041 5 749 902 5 799 984 5 846 252 5 883 280 5 906 625 5 013 -2 059 -10 459 -17 519 -21 983 -24 635 -27 198 -30 292 -34 089 -38 629 Vysok scenr 7 464 3 229 -2 720 -7 241 -8 656 -8 155 -8 068 -9 352 -11 539 -14 646 7 763 3 446 -2 454 -9 016 -13 480 -16 132 -18 695 -21 789 -25 586 -30 126 12 208 14 230 14 279 10 771 9 356 9 857 9 944 8 660 6 473 3 366 40,02 41,33 42,72 44,15 45,46 46,52 47,35 48,06 48,75 49,36 40,01 41,25 42,56 43,90 45,16 46,19 46,97 47,60 48,17 48,68 Celkov prrastok Priemern vek
2015 2020 2025 2030 2035 2040 2045 2050 2055 2060
5 448 310 5 503 107 5 543 161 5 557 973 5 550 391 5 532 024 5 506 568 5 470 002 5 417 799 5 344 930
10 876 10 429 6 047 753 -2 681 -4 184 -5 814 -8 403 -11 917 -16 434
40,01 41,25 42,59 43,98 45,29 46,37 47,21 47,91 48,58 49,18
77
Vekov zloenie obyvatestva SR v roku 2020 Stredn scenr VEK 04 59 10 14 15 19 20 24 25 29 30 34 35 39 40 44 45 49 50 54 55 59 60 64 65 69 70 74 75 79 80 84 85 89 90 94 95 99 100+ Spolu MUI 145 938 153 106 145 183 135 444 148 727 181 445 208 829 227 366 237 899 212 578 174 015 175 086 168 951 152 618 105 711 60 635 34 807 16 954 5 291 780 36 2 691 399 ENY 139 383 146 305 138 004 128 093 141 192 172 981 198 971 214 462 223 700 205 327 173 781 182 554 187 237 186 049 145 532 101 835 70 714 40 429 13 551 1 580 28 2 811 708 SPOLU 285 321 299 411 283 187 263 537 289 919 354 426 407 800 441 828 461 599 417 905 347 796 357 640 356 188 338 667 251 243 162 470 105 521 57 383 18 842 2 360 64 5 503 107
78
Vekov zloenie obyvatestva SR v roku 2030 Stredn scenr VEK 04 59 10 14 15 19 20 24 25 29 30 34 35 39 40 44 45 49 50 54 55 59 60 64 65 69 70 74 75 79 80 84 85 89 90 94 95 99 100+ Spolu MUI 121 205 133 465 146 648 154 030 149 327 143 685 158 705 190 828 215 897 230 136 234 520 203 469 159 719 151 548 135 595 108 865 61 915 25 053 7 969 1 364 90 2 734 033 ENY 116 054 128 062 140 395 147 501 142 850 135 306 146 209 175 606 200 362 214 592 221 938 201 606 168 279 172 579 170 122 157 413 106 906 54 648 20 138 3 249 125 2 823 940 SPOLU 237 259 261 527 287 043 301 531 292 177 278 991 304 914 366 434 416 259 444 728 456 458 405 075 327 998 324 127 305 717 266 278 168 821 79 701 28 107 4 613 215 5 557 973
79
Vekov zloenie obyvatestva SR v roku 2040 Stredn scenr VEK 04 59 10 14 15 19 20 24 25 29 30 34 35 39 40 44 45 49 50 54 55 59 60 64 65 69 70 74 75 79 80 84 85 89 90 94 95 99 100+ Spolu MUI 118 489 116 886 122 101 134 532 150 983 162 851 160 347 154 679 167 793 196 101 215 797 223 631 219 982 182 924 135 663 117 045 88 229 52 774 17 791 2 717 208 2 741 523 ENY 113 477 112 317 117 295 129 356 145 408 155 366 148 585 138 483 148 266 176 551 199 698 211 713 216 123 192 815 156 152 151 434 133 340 96 822 39 593 7 222 485 2 790 501 SPOLU 231 966 229 203 239 396 263 888 296 391 318 217 308 932 293 162 316 059 372 652 415 495 435 344 436 105 375 739 291 815 268 479 221 569 149 596 57 384 9 939 693 5 532 024
80
Vekov zloenie obyvatestva SR v roku 2050 Stredn scenr VEK 04 59 10 14 15 19 20 24 25 29 30 34 35 39 40 44 45 49 50 54 55 59 60 64 65 69 70 74 75 79 80 84 85 89 90 94 95 99 100+ Spolu MUI 120 304 122 324 119 420 118 013 126 576 143 539 162 112 173 869 169 715 161 273 170 370 193 610 206 907 207 025 194 888 150 976 97 248 64 679 29 678 7 216 640 2 740 382 ENY 115 209 117 521 114 753 113 628 122 364 137 286 151 163 158 508 150 693 139 903 148 649 175 099 195 632 203 942 203 039 173 641 128 979 102 441 57 616 17 758 1 796 2 729 620 SPOLU 235 513 239 845 234 173 231 641 248 940 280 825 313 275 332 377 320 408 301 176 319 019 368 709 402 539 410 967 397 927 324 617 226 227 167 120 87 294 24 974 2 436 5 470 002
81
Vekov zloenie obyvatestva SR v roku 2060 Stredn scenr VEK 04 59 10 14 15 19 20 24 25 29 30 34 35 39 40 44 45 49 50 54 55 59 60 64 65 69 70 74 75 79 80 84 85 89 90 94 95 99 100+ Spolu MUI 109 409 115 522 121 256 123 465 123 940 127 149 137 922 154 806 171 637 180 504 172 967 161 339 166 134 182 927 188 492 177 473 147 753 90 939 36 826 10 123 1 271 2 701 854 ENY 104 816 111 029 116 498 118 834 119 836 121 605 128 188 140 508 153 296 159 849 151 228 139 543 146 613 169 753 185 517 186 578 173 247 125 742 63 278 23 231 3 887 2 643 076 SPOLU 214 225 226 551 237 754 242 299 243 776 248 754 266 110 295 314 324 933 340 353 324 195 300 882 312 747 352 680 374 009 364 051 321 000 216 681 100 104 33 354 5 158 5 344 930
Branislav Bleha, Branislav procha, Boris Vao
Vydal:
INFOSTAT - Intitt informatiky a tatistiky 817 95 Bratislava 15 978-80-89398-23-2 81 strn, 5,92 AH, prv vydanie 100 Vladimr Bak KO & KA spol. s r.o., Kadnrova 102, 831 06 Bratislava
ISBN: Rozsah: Poet vtlakov: Nvrh oblky: Tla:

Prognóza Vývoja Populačného Slovenskej Republiky Do Roku 2060 - INFOSTAT - INŠTITÚT INFORMATIKY A ŠTATISTIKY Výskumné Demografické Centrum

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Prognóza Vývoja Populačného Slovenskej Republiky Do Roku 2060 - INFOSTAT - INŠTITÚT INFORMATIKY A ŠTATISTIKY Výskumné Demografické Centrum

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Prognza populanho vvoja Slovenskej republiky do roku 2060

INFOSTAT Vskumn demografick centrum

INFOSTAT - INTITT INFORMATIKY A TATISTIKY Vskumn demografick centrum

Prognza populanho vvoja Slovenskej republiky do roku 2060

Bratislava marec 2013

Vydanie publikcie podporila agentra VEGA v rmci projektu . 1/0709/11.

2. Analza a prognza plodnosti

2.1 Transverzlna analza plodnosti

Zdroj dajov: SR, vpoty autorov

Priemern vek (roky)

Poet det na 1 enu

Zdroj dajov: SR, vpoty autorov

IP3+ P3+ oP3+

Zdroj dajov: SR, Human Fertility Database; vpoty autorov

2.2 Longitudinlna analza plodnosti

Zdroj dajov: SR, Human Fertility Database; vpoty autorov

Zdroj dajov: SR, Human Fertility Database; vpoty autorov

2.3 Predpoklady budceho vvoja plodnosti

1966 1968 1970 1972 1975 1977 1980 1982 1985

1966 1968 1970 1972 1975 1977 1980 1982 1985

1966 1968 1970 1972 1975 1977 1980 1982 1985 40 45

Zdroj dajov: SR, Human Fertility Database; vpoty autorov

Zdroj dajov: vpoty autorov

3. Analza a prognza mrtnosti

3.1 Vvoj mrtnosti po 2. svetovej vojne

Zdroj dajov: Human Mortality Database 2012

Zdroj dajov: Human Mortality Database 2012

Zdroj dajov: Human Mortality Database 2012; vpoty autorov

3.2 Vvoj mrtnosti po roku 1989

Prspevky (roky) / ENY

Prspevky (roky) / MUI

Zdroj dajov: Human Mortality Database 2012; vpoty autorov

Zdroj dajov: Human Mortality Database 2012; vpoty autorov

Zdroj dajov: Human Mortality Database 2012

Zdroj dajov: Human Mortality Database 2012

Krajiny bv. zpad. bloku Krajiny bv. vchod. bloku Slovensko

2000 In 2000 In 2000

2004 2004 2004

3.3 Hlavn predpoklady vvoja mrtnosti

Zdroj dajov: vpoty autorov

Zdroj dajov: vpoty autorov

4. Analza a prognza zahraninej migrcie

4.1 Analza doterajieho vvoja a sasnho stavu

Zdroj dajov: Stav a pohyb obyvatestva, SR

Zdroj dajov: Stav a pohyb obyvatestva, SR

Graf 39: Zloenie migrantov poda pohlavia

Zdroj dajov: Stav a pohyb obyvatestva, SR

predproduktvny produktvny poproduktvny

Zdroj dajov: Stav a pohyb obyvatestva, SR; vpoty autorov

4.2 Diskusia determinantov migrcie a faktorov neuritosti jej prognz

Zdroj dajov: Stav a pohyb obyvatestva, SR; vpoty autorov

Graf 45: Vekov zloenie migranho salda ien

-10,0 -15,0 -20,0

Zdroj dajov: Stav a pohyb obyvatestva, SR; vpoty autorov

4.3 Predpoklady vvoja migrcie

Zdroj dajov: vpoty autorov

Zdroj dajov: vpoty autorov

5.1 Poet obyvateov

Zdroj dajov: vpoty autorov

5.2 Celkov prrastok obyvateov

Zdroj dajov: vpoty autorov

5.3 Prirodzen prrastok obyvateov

Zdroj dajov: vpoty autorov