Stres Slovo stres sa stalo sasou nho benho slovnka. asto povame, e je lovek vystresovan alebo vyhoret.

o je teda stres, ako vznik a ako konkrtne vplva na loveka. o je stres Ako uvdza Zajacov (Zajacov, 2009), stres je poda Jensena reakcia tela na vnem, nie na realitu. Nastva vtedy, ke si lovek uvedomuje reakcie vyplvajce zo sksenosti na nepriazniv situciu alebo osobu. Zrove si uvedomuje, e nem situciu pod kontrolou alebo strca kontrolu nad situciou, v ktorej sa nachdza. Blako (Blako,1981) prezentuje pojem stresu trochu inak. Poda neho, celistvos organizmu je ohrozovan mnostvom nepriaznivch vonkajch vplyvov. Organizmus sa sna tejto zai vyhn. V prpade, e sa mu to nedar, vznikaj traumy rzneho druhu mechanick, tepeln, chemick a pod. Komplexn pojem za spolu s komplexom reakci organizmu na tieto faktory oznauje termnom stres. Ak hovorme o strese, nesmieme zabudn na maarskho fyziolga Selyeho. Ten ako prv obecne formuloval pojem stres. Ako uvdza Blako (Blako,1981) pri strese sa aktivuje sympatikum a vyplavia sa hormny drene nadobliiek: tm sa zvyuje krvn tlak a vznikaj vazomotorick reakcie. Deje, ktor prebiehaj v organizme mu by jednorazov a prechodn pri krtkodobch zaiach. Avak pri dlhodobom, alebo opakovanom psoben stresovej situcie vstupuj do innosti zloit reakcie, charakterizovan niekokmi fzami. 1. poplachov reakcia je vodn fza, ktor uvdza do chodu samotn reakciu. Prejavuje sa celkovm znenm odolnosti a pozornosti. 2. aktvna rezistencia (obrana) vyplavenm hormnu kortizol sa o nieo zniuje, nekles vak ku kudovej hodnote. V tejto fze sa organizmus adaptuje na situciu, celkov odolnos organizmu stpa a pracuje vo zvenej aktivite 3. vyerpanie ak stres naalej pokrauje alebo je na zaiatku za prli intenzvna. V tomto tdiu sa adaptcia strca, organizmus prejavuje akosti, prestva sprvne pracova, dostav sa chronick nava. Ak tto fza dlhodobo nekon, me organizmus odumrie.

Zkladn defincia stresu znie, e je to reakcia organizmu na nadrmern za. Stres je tie definovan ako ist druh psychofyzickej reakcie na vonkajiu a vntorn za. Stres nie je v naom okol, mimo ns, ale zle na situcii, do ktorej sa dostvame a ktor v ns stres podvedome vyvol. Stres vznik v tele ako vsledok vnmania. Preto je na mieste vaha o tom, e ak zmenme vnmanie, zmenme aj rove samotnho stresu. Jeansok Kim a David Diamond prili pred niekokmi rokmi sasne tieto 3 asti: 1. mus djs k fyziologickej odozve na stres, ktor je meraten mimo tela. (napr. pla, krik, pot, zmena intenzity rei...) 2. stresujci faktor mus by vnman ako neprjemn. D sa to zisti jednoduchou otzkou, ak by si mal t monos obmedzi alebo vyhn sa podnetu, urobil by si to? 3. dan osoba nesmie ma pocit, e m stresujci faktor pod kontrolou (napr. nadvlda inej osoby, ntlak ). s vlastnou, trojdielnou definciou stresu (Medina, 2012). Poda nich sa lovek dostva do stresu vtedy, ak sa objavia

Ako vznik stres (fyziologick zklad stresu) Zmena podmienok v mozgu (naprklad z pohodlia k strachu) vyvol u loveka cel klu chemickch reakci. Kovm miestom v mozgu je hypotalamus, ktor reguluje hormny. Ke organizmus zaregistruje stresov situciu, hypotalamus vyle signl do nadobliiek. Tie okamite napumpuj do krvnho obehu znmy hormn adrenaln. Sbene vak telo ovldne aj al hormn, kortizol. Kortizol je hormn, ktor je doasnm zdrojom energie a na pr hodn je telu vemi prospen. Vaka nemu sa telo dostva do normlneho stavu. Je vak nebezpen a telu vemi kodliv, ak psob niekoko dn, tdov i mesiacov. Ako uvdza Zajacov (Zajacov,2009), pri kadom type vnmanho ohrozenia mozog: strca svoju schopnos sprvne interpretova nepatrn nvody z okolitho prostredia vracia sa k znmemu a overenmu sprvaniu strca niektor zo svojich schopnost zaradi, uloi a dosta sa k informcim je menej schopn poui zrunosti myslenia vyieho rdu strca schopnos uloenia do dlhodobej pamti, m tendenciu dramatizova podnety fbickm spsobom stva sa viac automatickm a limitovanm vo svojich reakcich

Nie je stres ako stres Je dokzan, e ist dvka stresu m dokonca pre telo priazniv inok. Sami dobre vieme, e pri istej rovni tlaku sa dokeme vyburcova k lepm vsledkom. Avak vysok rove stresu a predovetkm dlhotrvajci stres, mu ma pre psychiku, ako aj somatiku niiv inok. DOBR STRES (EUSTRES) Pod dobrm stresom rozumieme tak, ktor nie je aktny ani chronick. (Zajacov, 2009) V tomto prpade telo uvouje: kortizol, adrenaln a noradrenaln. Tie zvyuj nau pozornos, motivciu a posiluj nae orgny. Avak eustres vznikne len za uritch podmienok ako napr.: dostatok spnku aktvna potreba vyriei ist problm ma aj schopnos riei problm ma ist kontrolu nad okolnosami

NEGATVNA FORMA STRESU (DISTRES) Distres vznik vtedy, ke ctime fyzick alebo emocionlne ohrozenie, zastraovanie, akosti, stratu preste, vrazn asov tiese (Zajacov, 2009). Distres, tak isto ako eustres, vznik za istch podmienok. V tomto prpade ide o: konfrontciu s problmom, ktor nechceme riei nevnmame rieenia problmov mme nedostatok prostriedkov na rieenie problmu mme pocit riskovania, ktor je zaprinen komplikciami mme mal alebo iadnu kontrolu nad situciami stres opakovan alebo dlhotrvajci

Stres a jeho dopad na organizmus To ako stres dopad na loveka je vsostne individulna zleitos. V poslednom obdob prebieha vea vskumov v oblasti molekulrnej genetiky, ktor sa zaoberaj vzahom stresu a dedinosti. Klad sa otzky ako napr. Ako je mon, e niekto sa v istej zaovej situcii zlo a niekto nie? Oakva sa vak, e zhada gnov bude oskoro objasnen. Niektor gny, ktor s zodpovedn za vyvolanie stresu u boli dokonca identifikovan. Je teda predpoklad, e v budcnosti budeme schopn odli jedincov odolnch voi stresu, od ud citlivch na stres, a to na zklade jednoduchho krvnho testu (Medina, 2012).

Cel mylienku vplyvu genetiky na stres odtartoval prpad americkho dievaa Jill. Jej prbeh bol uverejnen v prestnom psychiatrickom asopise. Jill a jej sestru zaal ich otec sexulne zneuva v dobe, ke ete nechodili do koly. Ich matka sa dvakrt dostala do psychiatrickej lieebne s diagnzou nervovho zrtenia. Ke mala Jill 7 rokov, jej rozruen otec zavolal rodinu do obvaky. Pred celou rodinou si priloil zbra k hlave a povedal, Printili ste ma k tomu. Nsledne si strelil do hlavy. Duevn stav matky sa stle zhoroval a po cel roky bola striedavo v psychiatrickch stavoch. Ke bola doma, asto Jill fyzicky trala. Ke mala Jill 10 rokov, musela zaa pracova, aby rodina vyila. Ako Jill dospievala, vetci oakvali, e sa zan prejavova psychick traumy, ak emocionlne kody, mono prepadne drogm, i ostane na ulici. Paradoxne sa s Jill stala vemi oarujca a obben mlad ena. Vyrstla z nej talentovan spevka, vborn tudentka a premiantka triedy na strednej kole. Po mnohch vyetreniach lekri kontatovali, e Jill je emocionlne vyrovnan a e neuveritenm spsobom dokzala zvldnu svoje mimoriadne ak detstvo. Oblas mozgu, ktor je najviac ovplyvovan vysokm stresom je, ako sme u uviedli, hipokampus. Ten je mimoriadne citliv na kortizol. V prpade, e stres psob dlhodobo, kortizol me pokodi loklnu pam a indexovan systm, o me ma vplyv na zenie zmyslovho vnmania. (Zajacov, 2009) Chronick stres ma tie vek vplyv na imunitn systm. Kee zniuje poet bielych krviniek, oslabuje tak organizmus a ni imunitn systm. Preto udia v chronickom strese s astejie chor a udovo povedan, lep sa na nich kad choroba: Chemick nerovnovha, ktor prebieha pri dlhodobom strese, m v organizme za nsledok aj zmeny v sprvan. Takto udia s asto vbun, nepredvdaten, dostvaj sa do afektov. Dvodom je ltka serotonn, ktor je silnm modultorom emci a nsledne sprvania. Ke klesne hladina serotonnu, zvyajne sa zvyuje prudkos, pravdepodobnos nsilnej reakcie loveka. Ohrozenie a stres zrove zvyuje hladinu vazopresnu, ktor je spjan s agresivitou. (Zajacov, 2009) al vny dopad na organizmus, ktorho prinou me by aj stres, je porucha kardiovaskulrneho systmu. Z dlhodobho hadiska obmedzuje prli vysok rove adrenalnu v tele regulciu vkyvov krvnho tlaku. (Medina, 2012) Tieto neriaden vkyvy vytvraj tenuk drsn miesta vo vntri ciev. Tie sa nsledne menia na jazvy, kde sa zvykn zachytva niektor ltky v krvi. Postupne sa hromadia a upchvaj cievy. S dve monosti

ako sa prejavia. Bu praskne cieva v srdci, vtedy djde k infarktu alebo praskne cieva v mozgu a djde k mozgovej mtvici. Asi najznmejm a najastejm prejavom dlhodobho stresu je vznik depresie ako choroby, ktor spa psychiatrick parametre. Depresia je samostatn vna kapitola, ktorej je v poslednom obdob venovan vek pozornos. Narastaj alarmujce sla, ktor hovoria o vekom mnostve ud, nevynmajc deti, ktor trpia depresiou. V poslednom obdob dolo k vekmu nrastu samovrd, ako dsledku dlhodobch depresi. Lieba depresie je vak dlhodob a ak. Mnoh lieky na potlaenie prznakov depresie s mlo inn. Ako uvdza janurov slo 2013 asopisu American Scientist v lnku o depresii, mnoh farmaceutick firmy sa vzdali vvoja a skvalitovania lieiv pre tto chorobu. Nklady na vvoj povauj za mimoriadne vysok a liebu neefektvnu. Ako sa vyrovna so stresom, o me sm lovek urobi preto, aby znil hladinu stresu uvdza 20 spsobov ako si poradi s problmami. . Ako spracova stres, ke ho u pociujeme. Existuje na to mnostvo autognnych trningov, relaxanch cvien, technk dchania. Existuje aj jedno krtke relaxan cvienie Johna Emeryho z kalifornskho Intittu pre rozvoj udskch zdrojov, ktor pravidelne realizuj jeho tudenti pred dleitmi testami. Stres a kola Dleitm faktom v svislosti so kolou a uenm je skutonos, ktor uvdza J. T. Shors. Ten tvrd, e pri vemi nzkych rovniach stresu, ako je nuda a nava je proces zapamtvania zhoren. Zlepuje sa pri miernych rovniach stresu a je vemi zhoren pri vysokch rovniach stresu. Optimlny vkon pri uen je teda dosahovan pri miernej rovni stresu. Vytvranie takchto situci je vak vemi diskutabiln. Op sa toti dostvame k skutonosti, e na niektorho tudenta me mierne stresov situcia psobi povzbudzujco a u druhho vyvol opan efekt. o teda s tm. Vskumy zatia dokazuj, e najefektvnejou formou vyuovania s: tvoriv innos, vyuitie projektov, vzjomn koopercia na spolonej lohe, vyuitie prvkov problmovho uenia, ui o strese, ako zvlda stres, zdrazova dleitos spnku a oddychu.

Literatra:

1. Atkinson , R. a kol.(2003): Psychologie (2.vydanie), Praha, Portl 2. Blako, D. (1981): tudent a stres, Koice, Lekrska fakulta UPJ v Koiciach 3. Mezera, A. (2008): Pro jak povoln se hodm, Brno, Computer Press, a.s. 4. Petlk, E., Valbik, D., Zajacov, J. (2009): Vyuovanie mozog iak, Bratislava, IRIS s.r.o. 5. Medina, J. (2012): Pravidl mozgu, Brno, Albatros Media a.s. 6. Gajdoov, E, (2005): Zvldanie stresu u stredokolskej mldee v Slovenskej republike, dostupn na internete: http://www.ruvzsn.sk/Zvladanie_stresu.pdf 7. Remiaov, J. (rok nie je uveden): Niekoko viet o strese, dostupn na internete: http://web.saaic.sk/nrcg_new/doc/Zbornik/19_Kap-5.3.pdf