TERCHOV

Dvojmesank vetkch Terchovanov www.terchova.sk ISSN 1338-8827 Ronk 24 slo 2/2013 Cena 0,35

VAKA, STAROSTA!

FOTO - Anna KRITOFKOV

akto pred rokom som na tomto mieste psal o dlhej a nronej zime, ktor zanechala stopy ako na majetku, tak i na uoch. Rok sa s rokom stretol a toto kontatovanie je rovnak. Dlh, na sneh i mrz bohat zima ns preverila po vetkch strnkach, vyavila z ns fyzick i psychick sily, dfam vak, e nm nezobrala chu do ivota, ktorej najlepm impulzom me by prichdzajca jar. Jar vak do Terchovej priniesla aj neoakvan sprvu. Da 5. aprla 2013 sa starosta Viktor Vallo rozhodol

vzda svojho mandtu zo zdravotnch dvodov. Chcem sa vm poakova za podporu a spoluprcu poas mjho starostovania a zaela vm v ivote vetko najlepie. Tak znie starostov odkaz pre obanov Terchovej. Viktor Vallo bol starostom bezmla jedens rokov, poas ktorch sa Terchov kvalitatvne posunula o vek kus dopredu. Mnoh veci vak docen a as. Na tomto mieste chcem Viktorovi Vallovi v mene obanov Terchovej, najblich spolupracovnkov na obecnom rade, ako aj v mene

svojom poakova za dlhoron obetav prcu v prospech naej obce a zaela mu vea zdravia a osobnej spokojnosti. Vaka, starosta! Marin ZAJAC

Z obsahu sla
Obecn rad informuje Pred 300 rokmi popravili Juraja Jnoka Rozhovory Osobnosti Terchovej Spomienka na Milana Moravka port + alie zaujmavosti

Mylienka na tento as (George Orwell):

AS NEPLYNIE RCHLEJIE AKO PRV, IBA MY BEME RCHLEJIE OKOLO NEHO

2
V roku 2013 si na Slovensku pripomname vek jubileum 1150. vroie od prchodu svtch Kontantna-Cyrila a Metoda na zemie Vekej Moravy v roku 863. Aby sme si hlbie uvedomili vznam misie solnskych bratov a pripravili sa na slvenie spomnanho jubilea, vyhlsila Konferencia biskupov Slovenska Rok sv. Cyrila a Metoda, ktor momentlne prevame a ktor sa z vekej asti prelna aj s Rokom viery, vyhlsenm ppeom Benediktom XVI. pre univerzlnu cirkev. Tieto udalosti, ako aj alie svislosti z nich vyplvajce boli dvodom porozprva sa s ptrom Pavol Krutkom, SVD, ktor je od roku 2010 sprvcom terchovskej farnosti.
TERCHOV: Pter Pavol, v Terchovej psobte tri roky. D sa poveda, e ste si u u ns zvykli i spoznali ns? o Vs poas tohto obdobia vo farnosti poteilo a o, naopak, zarmtilo? Pter Pavol Krutk: V ivote som viackrt menil svoje psobisk, v ktorch bolo potrebn vykonva rozlin druhy innosti. Neviem, i to je spsoben tmto, alebo je to dar, ale nemal som takmer iadne akosti zvyka si v Terchovej. Spomnam si na jeden moment, ke som pred rokmi kral po ulici mojej farnosti na Filipnach. Mal som pocit, akoby som bol doma, akoby som tam bol odjakiva. Teraz som doma tu, v Terchovej. Ak mi ktosi povie, mte to blzko domov (do rodiska), dfam, e niekoho z rodkov neurazm, ale tu som viac doma. Na druhej strane, v Terchovej stle objavujem a myslm, e budem objavova do konca nieo nov. Je to pre ma prleitos a vzva, nieo sa naui. Te ma, e vo farnosti m kad zujem o ud, o to, o je dobr, i ide o veci duchovnho rzu, alebo aj to, o sa tka benho ivota loveka a rodiny. Tba loveka po dobre, po skutonch hodnotch

FARSK LISTY
NAI PATRNI S VZORMI IVEJ VIERY
/Rozhovor s ptrom Pavlom Krutkom/

2 / 2013

je znakom ivota, ivotaschopnosti a aj budcnosti. Naa farnos ije, je medzi nami vea primne veriacich ud. Boh pre nich znamen vea. Smutn som, ke vidm, ako si niektor udia, i u s to mlad alebo dospel, pod vplyvom okolia niia svoj ivot. Niia v sebe duchovno a niekedy aj nenapravitene zniia svoj ivot. Vplyv zla ber ako ancu alebo cestu k astiu. Ale koko radosti a pokoja je z dobrho tlu ivota! Boh chce nae astie. On ns nechce obra o rados. Nenjdeme ju vak tam, kde je hriech, zlo, sebectvo, nezodpovednos alebo zvislos. TERCHOV: Naa farnos sa sna zveaova i rozvja univerzlne cyrilo - metodsk posolstvo, ktor stoj na viere, kultre a vzdelanosti, aj poas jubilejnho Roka sv. Cyrila

a Metoda. Ten v naej diecze vyvrchol prve v Terchovej poas tohtoronch Cyrilometodskch dn. Ak duchovn podnety a impulzy by sme si mali premietnu do ivota v naich rodinch i spoloenstvch z prevania udalost jubilejnho roku, ktor sa navye prelna aj s Rokom viery? Pter Pavol Krutk: Kad jubilejn rok je vnimon udalos v ivote spoloenstva. V Starom zkone to znamenalo da do poriadku dokonca aj majetkov veci, dosiahnu aksi rovnos. V mnohch prpadoch to znamenalo budova odznovu a vrti sa k Bom plnom. Nai patrni s vzormi ivej viery a vo svojej vekodunosti dali vetko do odovzdvania viery. Rok sv. Cyrila

2 / 2013
a Metoda vemi svis s Rokom viery, aj ke ide o pripomienku dvoch vro. Je to pre ns siln impulz i svoju vieru naplno a odovzdva ju alej. V tomto je nezastupiten loha rodiny. Rodina je od prirodzenosti uren na to, aby odovzdvala dobr hmotn a najm duchovn alej. V krajinch, kde bolo prenasledovanie a kde neboli vbec kazi, sa udrala viera a odovzdvala sa nasledujcim genercim len vaka ivotu viery v rodine. Ako farsk spoloenstvo nepreijeme len preto, e mme v kostole alebo na prieel chrmu sochy sv. Cyrila a Metoda. Mme budcnos iba vtedy, ak uverme, e viera m vznam a je potrebn ju odovzdva alej. V praktickom kresanstve nesta len nejak slvnos. ivot je zvynch 362 dn, ktor s dleitejie ako slvnosti. Vzahy medzi manelmi, medzi srodencami, rodimi a demi, vzahy v celom farskom spoloenstve s dleit. Podstatn je vak n vzah k Bohu a viera, e Boh m asn vzah k nm. Tto vieru je potrebn oivi a prehbi. V niektorch farnostiach sa stva, e si niektor zan myslie: u sme v cieli, u to mme, nepotrebujeme ni meni. Takto postoj spsobuje, e spoloenstvo ustrnie a ivot v om postupne vyscha. Stretvam sa niekedy s argumentom, e vdy to tak bolo. Takto zmanie je znakom stagncie. Niekedy artom hovorm: keby sa v minulosti ni nemenilo,

FARSK LISTY
ete dnes by sme chodili krsti deti do Varna, ako za ias Jnoka. Je potrebn, aby sme boli otvoren spolone pre to, o je dobr. TERCHOV: Verbisti s misionri. Ako vnma sasn misionr misionrov spred dvanstich storo? V om mu by sv. Kontantn - Cyril a Metod prkladom a inpirciou dnes? Pter Pavol Krutk: Boli to odvni a naden udia pre Boiu vec. Opustili svoju vlas, nali in a ili pre svoju misiu. V tomto s pre ns asnm vzorom. Ni si nenechali pre seba, vetko dali zo seba. Odovzdali svoj talent do sluby Bohu a Boiemu udu. Budovali, a dnes meme poveda, e vybudovali ivotaschopn spoloenstvo, ktor ije doteraz. Dnes ich obdivujeme z rznych uhlov pohadu, jeden je obzvl zaujmav. U na zaiatku svojho psobenia zaali s vchovou domceho duchovenstva. Ke zoberieme do vahy historick svislosti, bol to odvny krok. Pochopili, e spoloenstvo mus i, aj ke ich nebude. Aj my musme myslie na budcnos. Farnos m budcnos, ak sa viacer zapoja do ivota nho spoloenstva. Kad je potrebn a kad me niem peknm prispie. Pomc niekomu, aby sa priblil k Bohu, da mu zai krsu kresanskho spoloenstva, ma zujem o dobro druhho, to

3
je vek pozvanie, ku ktormu ns pozva vek jubileum. To vetko, m kadho jednho z ns Pn Boh obdaroval, nie je len pre ns, ale mme to pouva pre spolon dobro. TERCHOV: Katolcka cirkev m novho ppea Frantika. Ako na Vs zapsobil poas prvch dn na Petrovom stolci? Pter Pavol Krutk: Ke som ho po prvkrt videl na balkne Svtopeterskej baziliky, ako sa prihovra uom a pros o modlitbu, prila mi na um mylienka Duch Svt je prtomn vo svojej Cirkvi, On ju vedie aj v dnenej dobe. Novinri hovorili a my sme tie uvaovali o tom, ak by nov ppe mal by. Vymenovali sme, ak vlastnosti by mal ma, o vetko by mal dokza vyriei. Hadali sme akhosi supermana. A priiel niekto in! lovek pokorn, chudobn, milujci, primn. Takho sme si veru nepredstavovali. A mne vtedy napadlo: vlastne tohto mua potrebujeme. Na aroganciu, na tbu len po materilnych veciach, na tbu po tituloch a poctch nm nov ppe ukazuje svojim ivotom i slovami liek. Je to jednoduchos a primn ivot poda evanjelia. Za rozhovor poakoval Marin ZAJAC

UZNESENIA Z OBECNHO ZASTUPITESTVA

2 / 2013

Kultrno-spoloensk innos
Tak ako v minulosti, hlavnm pilierom tejto innosti s spomienkov podujatia v rmci Medzinrodnho da telesne postihnutch. Da 19. aprla 2012 nm socilna komisia pri obecnom zastupitestve, ako kad rok, pripravila spoloensko-kultrne podujatie v priestoroch Relaxano-informanho centra na Sihle, s monosou vyuitia procedr a s bohatm kultrnym programom a oberstvenm. Na podujat sa zastnilo 64 lenov naej ZO. Na rovni OC SZP sa v zariaden Kotva v iline zastnilo za nau ZO 5 lenov (tefan Vallo, Irena pirkov, tefan Diko, Miloslava a Mria Laurenkov). Ilo o spoloensk podujatie, spojen so kolenm funkcionrov ZO a OC SZP. Na tradinom podujat, venovanom MDP a usporiadanom naou ZO ako poakovanie sponzorom, vedeniu obecnho radu a OC SZP, sa 14. oktbra 2012 zastnilo 53 lenov a 6 host. Toto podujatie sa uskutonilo za sponzorskej pomoci (kresansk cena) prenajmatea chaty VYHNAN Vladimra veca.

2 / 2013

INVALIDI ROKOVALI

INVALIDI ROKOVALI

portovo-rekrean innos

za sponzorskej pomoci pozemkovho spoloenstva Urbr Terchov a Ply Maruna. Z 8 ponknutch miest OC SZP na Kurze socilnej rehabilitcie sa v doch 30. septembra 5. oktbra 2012 v penzine Milka v Turianskch Tepliciach zastnili len dvaja lenovia naej ZO (Milan Paian a Viera Berekov). Zato na rekreano-zdravotnom pobyte v penzine Liptov v Lkach sa za sponzorskej pomoci COBA automotve zastnilo v doch 21. 26. mja 2012 14 lenov naej ZO (M. Laurenkov, J. Laurenk, A. Cingelov, Mi. Laurenkov, K. a J. Kontiakovci, . Cingelov, . Vallo, J. upica, J. Vojtek, Mir. Lazarov, J. Patrniakov. E. Podhorsk a Z. Halzkov. Naa ZO vyvja svoju innos z finannch prostriedkov zskanch z lenskch prspevkov vlastnch lenov, alej z dotcie na innos od obecnho radu a zo sponzorskch darov od miestnych podnikateskch subjektov. V roku 2012 nm na innos rznou formou prispeli tto sponzori: Ing. J. Kolba z COBA automotve, s. r. o, Mria a Vladimr Sloviakovci retaurcia a penzin Turan, tefan Mur PS Urbr Terchov,Vladimr vec chata Vyhnan, Ing. Milan Laurenk, Pla Maruna a svojou pravidelnou dotciou starosta a obecn zastupitestvo. Aj ke svetom zri ekonomick a finann krza, kto chce pomc, pome. Mem hodnoverne potvrdi, e bez spomenutch dobrodincov by sme pre lenov naej ZO nemohli pripravi takto pestr paletu aktivt pre mnohch jedin na rozptlenie. Preto chcem v mene svojom, ako aj v mene vetkch lenov naej organizcie vyjadri hlbok ctu a poakovanie tmto dobrodincom, bez ktorch si nevieme predstavi innos naej ZO. Taktie chcem poakova vedeniu OC SZP a Obecnmu radu Terchov za ich stretov spoluprcu s naou ZO. V Terchovej 24. februra 2012 tefan VALLO predseda ZO SZP Terchov Aj v tejto oblasti sa naa ZO zastnila na vetkch podujatiach, organizovanch OC SZP. Da 11. mja 2012 sa portovch hier telesne postihnutch zastnilo 5-lenn drustvo v zloen Irena pirkov, Jozef Laurenk, Mria Laurenkov tefan Vallo a Viera Berekov. Na jesennom kole portovch hier P sa v dsledku asovch a zdravotnch problmov zastnila len jedna lenka naej ZO (Mria Laurenkov), ale s o to vm spechom. Vetci spomnan astnci portovch hier P vzorne reprezentovali nielen nau ZO, ale aj obec Terchov, kee vsledky boli publikovan v okresnch novinch. Tieto podujatia sa uskutonili

Da 24. februra 2013 sa v priestoroch retaurcie v Kultrnom dome A. Hlinku v Terchovej za asti predstaviteov KC SZP (Krajskho centra Slovenskho zvzu telesne postihnutch) Mrie Antalovej, OC SZP (Okresnho centra Slovenskho zvzu telesne postihnutch) Jozefa Capeka a predstavitea obce Marina Zajaca konala vron lensk schdza zkladnej organizcie SZP. Z vronej sprvy vyberme tieto asti: Naa organizcia mala k 31.decembra 2012 76 riadnych lenov. V priebehu roka 2012 jeden len ZO zomrel

(udovt Hanzel), jeden len ukonil lenstvo (Emil Stao). Do naej ZO pribudli 3 nov lenky Eva Halasov, Janka Dikoov a Mria Hanuliakov. Mono teda hovori o dlhodobo stabilizovanej lenskej zkladni, len keby sa dala vylepi vekov truktra v naej ZO. Zo strany mladch ud nie je vek zujem pracova v SZP. Plat vak, e to u ns nie je a tak zl, ako sa to jav v rmci celej SR. Urite by to mohlo by aj trochu lepie, mlad udia vak dvaj prednos modernejm a lukratvnejm zujmom.

SPOMIENKA NA JURAJA JNOKA

/Uplynulo 300 rokov od popravy Juraja Jnoka/
Prve v nich sa odra jeho nezastupiten miesto v slovenskej histrii. Miesto, ktor v dejinch nijakho nroda neme ma bielu farbu. Ve prve pre tento historick detail maj Angliania svojho Robina Hooda, kti Roba Roya, vajiari Wiliama Tella, Franczi Mandrina i Cartouchea, Taliani Rinalda Rinaldiniho a Salvatore Giuliana, Rusi Stenku Razina, panieli Diega Correntesa, Brazlania Lampiaa, Japonci Nezumi Koza, Rakania Grasella, Bulhari Panajota Chitova, Poliaci Propaka, esi Jana Sladkho Kozinu, Babinskho... a Slovci, samozrejme, Juraja Jnoka. Prve jeho zbojncke farby odvahy pomohli preklen nadvldu bielej v historickom vedom prostho slovenskho loveka. Prekonali bielu, aby niekedy, v istch historickch peridach, vystili do videnia iernobieleho A pri podobnch zornch uhloch pohadu, ako ns uia dejiny, ide o vetko in, len nie o samotn podstatu symbolu. Urite by bolo by zbytonm vozenm dreva do pomyselnej slovenskej hory, keby sme sa mali na tomto mieste zaobera skutonosou, ktor umeleck nre a koko ich protagonistov nedokzalo odola pokueniu ubozvunho spevu Jnokovch Sirn. Pavol Jozef afrik ako jeden z prvch u v roku 1814, teda pred 199 rokmi, vo svojej

2 / 2013

NADASOV SCHOPNOS ROZDVA NDEJ

Jnoka nemete zabi. Jnok je sloboda a sloboda je ven!
Tento slogan z plagtu nezabudnutenho filmu Jnok z roku 1935azda najvstinejie charakterizuje vsostn postavenie jnokovskej tematiky nielen v dejinch slovenskej kinematografie, ale v nrodnch dejinch Slovkov vbec. Napriek skutonosti, e historick Jnok il 25 rokov a zbjal iba jeden a pol roka, legendrny Jnok ije u tri storoia! .
Pre kadho Slovka je Jnok niem inm a zrove vlastne vdy tm istm. Pre jednho symbol boja pri nespravodlivosti, pre druhho vychren zbojncky kapitn, pre tretieho mono bezvznamn historick figrka zo zaiatku 18. storoia, pre tvrtho... Netreba pokraova alej. Jedna skutonos je ale nad slnko jasn. Ide o set uvedench i neuvedench individulnych pohadov na osobnos a osudy terchovskho rodka. bsnickej zbierke Tatransk mza s lrou slovanskou zaal prera nov citovos, viazan na slovansk i slovensk svet. Za idel v tomto ohade povaoval zbojncku, teda jnokovsk slobodu, ktor vyvolvala pocity nrodnej hrdosti. A tak mnoho pokolen spontnne oaril revoltujci junk, ktor si nerob ak hlavu s repektovanm veobecnch noriem, ale striktne dodriava a uplatuje vlastn romantick. Preto sa miliny filmovch divkov, itateov a milovnkov vtvarnho umenia v oblku desaro nechalo dobrovone una katarznou legendou vihka s valakou. S charizmou spravodlivho vodcu a aurou milosrdnho brata chudobnch brni slabch, zlch trest. Navye, ke vetko, o robil, robil frajersky, so armom a zahka. Takto lnia priahuje mladch aj starch. Najm filmov Jnok sa stal veobecne zrozumitenm a pre mnohch sasnkov predstavuje azda posledn postavu, ktor v ich zaneprzdnenej mysli ostala ete zo kolskch ias. Nehovoriac u o hlbokch tnoch nrodnej hrdosti, na ktor zas vedeli takmer vdy promptne reagova politick piky. Za vetky umeleck diela s vzbami na Juraja Jnoka pripomeniem u spomnan film z roku 1935. Tituln rolu stvrnil nezabudnuten Pao Bielik. (Prakticky zo da na de sa z tohto divadelnho ochotnka stala skuton filmov hviezda.) Friova snmka si zskala aj svetov ohlas, o o sa najviac zaslilo jej uvedenie (napriek tvrdmu odporu Maarov) na IV. Medzinrodnom filmovom festivale v Bentkach. Predpoklad sa, e len v roku 1936 videlo film Jnok okolo 100 milinov divkov; do roku 1980 ho premietli v 32 ttoch sveta! Sasn genercie naich filmrov mu o nieom podobnom zatia len snva... Legenda zvan Jnok. Ako sa teda vlastne rod legenda? Zrejme ide o kombinciu loveenskej potreby a absencie idelu. Boie mlyny sa kdesi pozabudli, boli aleko, a spravodlivos nie a nie sa dostavi. Neprila vera, dnes, ale ani zajtra. Vetko strcalo svoju autentickos, a tak sa musel narodi symbol, ktor mal v gnoch nadasov schopnos rozdva nielen dukty, ale predovetkm a najm ndej. A e ilo v slovenskom prpade o zbojnka? A i Robin Hood, Wiliam Tell, Stenka Razin, Panajot Chitov, Mandrin, Lampiao, Diego Correntes a mohol by som pokraova ete poriadne dlho boli v rznych historickch obdobiach niem inm?! Ma osobne vdy mty, legendy priahovali a vzruovali. Preto verm, e Jnok doke robi psie kusy aj 300 rokov po svojej smrti. Dkaz? Terchovsk ttny sviatok, nazvan Jnokove dni, sa v roku 2004 stal divcky najvm podujatm na Slovensku. A udia chodia v masovom meradle naalej. Kto never, nech sa prde do Terchovej osobne presvedi. Vek i mal nrody si starostlivo uchovvaj svoju udov tradciu, ktor zvykne bva spjan s konkrtnou historickou osobnosou. Slovci maj

2 / 2013

SPOMIENKA NA JURAJA JNOKA

zbojnckeho kapitna, hajtmana hrnych chlapcov Juraja Jnoka. Tto osobnos si privlastnili Slovci doma i vo svete, pretoe jnokovsk fenomn vdy predstavoval v naich koninch stelesnenie odvahy, statonosti, nepoddajnosti a tby po udskej spravodlivosti. V historicky pohnutch asoch vdy dokzal pozdvihn nrodn sebavedomie do boja za naplnenie spomnanch idelov. Slovensk dejiny poslednch dvoch storo na to ponkaj viacero konkrtnych dkazov. Jnokovsk tradcia, neodmyslitene spojen s osobnosou Juraja Jnoka a obcou Terchov, vznamne prispela k prehlbovaniu nrodnho povedomia a vlastenectva. Vdy, ke bolo Slovensko v existennom ohrozen, inpirovala a mobilizovala odpor proti neslobode, socilnej nespravodlivosti, zrade, utrpeniu a poneniu. Za vetky obdobia pripomeniem aspo merusme roky 1848 a 1849, i povstanie z leta a jesene 1944. Okrem toho sa jnokovsk tradcia nezmazatene zapsala do dejn slovenskej kultry a umenia. Tto tematika tvor u takmer dvesto rokov jednu z najcharakteristickejch sast naej udovej kultry, literrnej a dramatickej spisby, vtvarnho umenia, kinematografie. Tm vetkm jnokovsk tradcia a jej stelesnenie v osobe Juraja Jnoka, od popravy ktorho uplynulo 17. marca 300 rokov prispela a prispieva dodnes k jedinenmu obohacovaniu nho nrodnho kultrneho dedistva.

JURO JNOK
Vea vody pretieklo Dunajom i Vhom, ke a baba zradila prekliatym pandrom. Chamtivej krmrke ty si Juro veril, za slep dveru draho si zaplatil. Pni rados mali, na hk a poslali, chudobnch poddanch, k otroctvu dohnali. Kore mali siln, pretrval storoia, vldnu u aj teraz, zas nrod otroia. Nai hradn pni, bieli, modr, zelen i ak maj meno, z jednho cesta s: ertovo plemeno. Zas nrod zdieraj, morlky v nich niet. Spravili z ns otrokov, ak ich krut trest. Zobu sa, n Juro, ty junk z Terchovej, nedovo vrti ns do doby otrockej! Nabrs si valaku, zobu aj druinu, nedovo zbedai nau domovinu. tefan JANKAJ st.

Peter Cabadaj

17. marca 2013 bola v rodnej osade Juraja Jnoka u Jnoov odhalen pamtn tabua venovan najslvnejiemu terchovskmu rodkovi

Foto - Milan KOSEC

Rozhovor s Katarnou Laurenkovou

2 / 2013

INTERNETOV TERCHOV
strnky Terchovsk sie slvy a Jnok vo filme. Kee sme plnovali aj alie, chceli sme sa uchdza o podporu z obce Terchov alebo z rznych grantov, o bolo v prpade neziskovky jednoduchie. Tm, ktor poznaj innos Terchov pre vetkch, n. o., netreba zdrazova, e hlavnm poslanm naej organizcie je digitalizcia historickho a kultrneho dedistva Terchovej a jeho prezentcia na internete. TERCHOV: Predstav itateom novn Terchov vae hlavn projekty a ich vznam. Katarna LAURENKOV: Neziskov organizcia Terchov pre vetkch, n. o., stoj v sasnosti za viacermi projektmi. Zaujmavm pre itateov a najm obyvateov naej obce je naprklad projekt Terchov kedysi. Ide o internetov galriu starch fotografi a vide, ktor maj svis s obcou Terchov, rodkmi z obce, tunajm folklrom, spoloenskm dianm alebo prrodou. Na tejto strnke mete njs podoby dnenho Kostola sv. Cyrila a Metoda od jeho postavenia, ako aj fotografie starho Kostola sv. Martina, pohad na dedinu v asoch 2. svetovej vojny, ale i snmky starch muzikantov, futbalistov, samotnch obyvateov obce a mnoho alch zaujmavch fotografi. Spomeniem aj projekt, ktor m modernej kontext Terchov na dlani. Takisto ide o webov strnku, ktor obsahuje uniktnu zbierku panorm z Terchovej a Malej Fatry. Zachytva vetky podstatn a atraktvne miesta v Terchovej. Nvtevnk sa takto me ocitn priamo na tte Vekho Kriva, Vekho Rozsutca, nakukn do Dier alebo sa ocitn medzi tisckami divkov Jnokovch dn. Panorm je dokopy 37, ie zujemca si m z oho vybera. Okrajovo sa ete zmienim o projekte Terchovsk sie slvy. Ide o hlavn zdroj informci o tunajch osobnostiach, histrii obce a terchovskch relich. Projekt Jnok vo filme sa zas sstreuje na filmy, nakrten o terchovskom rodkovi a hrdinovi Jnokovi. Vznam spomnanch projektov spova predovetkm v zachovvan kultrneho a historickho dedistva obce Terchov. Vaka zdigitalizovaniu sa toto dedistvo uchov aj pre genercie, ktor prdu stovky rokov po ns. Vekm prnosom je tie sprstupnenie mnostva rozmanitch informci irokej verejnosti. Takto si naprklad bude mc Terchovec ijci v zahrani preta tieto noviny, alebo Francz i Poliak pozrie n folklr, nvtevnk Terchovej sa dozvedie nieo viac o Jnokovom kraji... TERCHOV: Ako sa Ti dar zhromaova tak kvantum materilov? Katarna LAURENKOV: Nebolo to vdy a tak nron. Naprklad pri projekte Terchov kedysi nm udia z vlastnej iniciatvy nosili star fotografie z rodinnch archvov. Stailo publikova jedny a spustila sa lavna. V inch prpadoch bolo potrebn spolupracova s Miestnym kultrnym strediskom v Terchovej respektve s obecnou kninicou naprklad pri skenovan vye 180 sel obecnch novn Terchov, alebo pri digitalizovan takmer 50 plagtov Jnokovch dn. Pri foten panorm do projektu Terchov na dlani bolo potrebn tch vye 30 miest relne navtvi a dfa, e bude pekn poasie. Niekedy je potom nronejie zdigitalizovan materily pospja alebo roztriedi. TERCHOV: Ma osobne zaujal projekt Terchovsk noviny ide o internetov archv vetkch ronkov, od samho zaiatku vydvania naich novn. Aj touto cestou Ti chcem primne poakova za zslun slubu pre itateov, nech s kdekovek na svete. Katarna LAURENKOV: Ktor obec m 20-ron archv zverejnen online? Nijak! Dovolm si tvrdi, e Terchov je zrejme jedin obec na Slovensku (vrtane miest), ktor m na internete uverejnen archv celho svojho diania za poslednch viac ako 22 rokov. Ve obecn noviny Terchov boli pri vetkom dleitom, o sa za posledn dve dekdy v Terchovej stalo. TERCHOV: oho sa ete od neziskovky Terchov pre vetkch v budcnosti dokme? Katarna LAURENKOV: Len nedvno sme rozbehli aktivitu Pota do kadej rodiny. Zbierame starie pouit potae, sfunknme ich a venujeme uom, ktor si potae nemu dovoli z finannch dvodov, respektve nechc dovoli z ekologickch prin. Spolupracujeme pri tom s Tatra bankou, ktor venovala prv vrku potaov. Okrem toho by sme chceli rozbehn Terchovsk bazr. Mme mysel umoni uom v Terchovej, aby sa zbavili vec, ktor nepotrebuj, ie aby tieto veci neskonili na smetisku. Zrove zamame ponka loklne sluby ako s stavebnctvo, murrske prce, opatrovanie. V neposlednom rade chceme vymiea dopestovan rodu, i produkty ako mso, vajka... TERCHOV: Ako je mon podpori innos vaej organizcie? Katarna LAURENKOV: Privtame akkovek pomoc. Pote ns, ke sa udia podelia o star rodinn fotografie. V budcnosti mu zujemcovia poukza dve percenta zo svojich dan. Naa organizcia je taktie prijmateom, ie udia a firmy ns mu podpori aj takouto formou. Vetky podrobnosti njdete na webovej strnke http://no.terchova-info.sk. Za rozhovor poakoval Jn MIHO ml.

ijeme v dobe IT (informanch technolgi), ke naozaj sta sadn si k PC a cel svet mme doma v obvake. Internet umouje aj prezentciu, i u krajiny, obce, mesta... O prezentciu a propagciu naej obce na internete sa systematicky sna neziskov organizcia Terchov pre vetkch; jej riaditeke Mgr. Katarne Laurenkovej som poloil pr otzok.
TERCHOV: V vode rozhovoru sa sks naim itateom predstavi... Katarna LAURENKOV: Som riaditekou neziskovej organizcie Terchov pre vetkch. Vytudovala som histriu a estetiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Mojou diplomovou prcou bola tdia Jnok vo filme. Mono si niektor ete spomen na filmov festival, ktor sa v Terchovej konal v lete 2009 a na ktorom boli premietan filmy o Jnokovi. Prve v tej dobe vznikala aj naa neziskovka. TERCHOV: Neziskov organizcia Terchov pre vetkch, kedy vznikol npad nieo podobn zaloi? Ak je hlavn poslanie tejto organizcie? Katarna LAURENKOV: Ako som u spomnala, npad vznikol v roku 2009, priom oficilne sme neziskov organizciu zaloili 4. 12. 2009. Cieom bolo zastrei projekty, ktor sme do tej doby vytvorili; spomeniem

2 / 2013

OSOBNOSTI TERCHOVEJ (44.)

Dlhoron riadite Miestneho kultrneho strediska (MKS) v Terchovej Rudolf Patrniak pochdza zo znmeho baovskho rodu, ktor si vdy hrdo ctil, rozvjal a propagoval udov tradcie a kultru rodnho Jnokovho kraja. Podstatn as svojho detstva preil na rznych terchovskch salaoch, kde baovali otec Vincent a star otec Adam Laurenk-Patrniak. Vo tvrtom ronku Zkladnej devronej koly v Terchovej stred sa stal lenom detskho folklrneho sboru. Po vychoden koly pokraoval v rokoch 1974 1980 v tdiu na Konzervatriu v iline (odbor spev a klavr). V rokoch 1980 1982 psobil v SUK-u ako len spevckeho zboru a slista intrumentalista na rzne udov nstroje. Po svadbe s Jankou Cingelovou (1982) definitvne zakotvil v rodnej obci, kde sa stal najprv pracovnkom, a od 1. februra 1987 riaditeom MKS. inorod R. Patrniak sa svojou nenavnou obetavou umeleckou, organizanou, manarskou i pedagogickou innosou zaradil medzi najvraznejie osobnosti regionlnej kultry v celonrodnch relcich. Za vetky jeho neuveritene mnohostrann aktivity pripomenieme zsadn podiel na profilovan Jnokovch a Cyrilometodskch dn, Jaslikovej pobonosti, ako i iniciovan, respektve organizovan mnohch alch kultrnych, umeleckch, duchovnch, portovch a spoloenskch podujat, ktor sa pravidelne konaj v Terchovej a jej okol. V roku 1999 spolu s manelkou a rodinou zaloil Obvakov orchester z Terchovej, v rmci Jnokovch dn pripravuje a diriguje monumentlny Terchovsk symfonick orchester. Obs nemono ani Patrniakove neoceniten zsluhy v svislosti s vytvranm podmienok pre zanajcich terchovskch umelcov, alej psobenie v svetoznmej muzike Bratov Muchovcov, vek medzinrodn spechy, vydvanie novn Terchov, kninch publikci, dlhodob spoluprcu s rozhlasom a televziou, lenstvo v Komisii pre nehmotn kultrne dedistvo pri Ministerstve kultry SR (podpredseda komisie) a vo vpote by sme mohli pokraova ete poriadne dlho. Prve vaka jeho systematickosti, neutchajcej energii, tvorivosti, npadom, kontaktom, otvorenosti a schopnosti vies zmyslupln dialg sa Jnokov kraj stal vnimonm kultrnym fenomnom, ktor u dvno prekonal obmedzenia a stereotypy slovenskch chotrov. Terchov je miesto na tomto svete, kde mi osud doprial sa narodi a i svoj ivot. Terchov je moja rodina manelka, deti, rodiia, srodenci, moji priatelia, udia, ktor v nej ij, ale aj t, ktor s u iba v mojich spomienkach. Terchov si moje radostn trpenie; si moja tba, kde chcem doi svoj

Rudolf PATRNIAK
folklorista, hudobnk, manar kultry (26. 2. 1959 Terchov )
Od konca roku 2005 uverejujeme na strnkach naich novn seril o poprednch osobnostiach Terchovej. Ich strun profily ponkame na zklade asovho hadiska, ie od 17. storoia a po sasnos. V porad tyridsiatou tvrtou osobnosou bude po Jurajovi Jnokovi, Adamovi Frantikovi Kollrovi, Jurajovi Czeiselovi, Alojzovi Chvastekovi, Frantikovi Baltovi, Jozefovi Struhranskom, Jozefovi Berntovi, Jozefovi Staovi, Karolovi Skipskom, Kolomanovi K. Geraldinim, Eugenovi Weinerovi, Milanovi aradinovi, Jozefovi Mekovi-Kvaekovi, tefanovi Bitterovi, Bohdanovi Blahovi, Borisovi Ivanovovi, Vincentovi Rybrovi, Ondrejovi Bobovi, Jozefovi Weiderovi, Vincentovi Patrniakovi, Jozefovi Turanovi, Jozefovi abovi, Mirovi Kriovi, Stanislavovi Hanuliakovi, Vladimrovi Kriovi, tefanovi Patrniakovi, Milanovi Chvastekovi, Milanovi Moravkovi, Viliamovi Mekovi, Miroslavovi Vallovi, Darine Kohtovej-Hanuliakovej, tefanovi Hanuliakovi, Jozef Gargulkovi, Vladimrovi Ondruovi, Adamovi Vallovi, Frantikovi Muchovi, Augustnovi Hanuliakovi, Jnovi Hanuliakovi, Jnovi Laurenkovi, Jnovi Mihovi, Eve tefnkovej, Pavlovi Kritofkovi a Kamilovi Murovi Rudolf Patrniak.
Zvykne sa hovori, e na poiatku vetkho bolo slovo. Na poiatku naich budcich spolonch snaen bolo stretnutie. Zmenila sa doba i vzduch, prili nov udia a my sme naivne verili, e svet nm u konene bude lea pri nohch. Akoby aj nie! Zaalo sa vyma, organizova, rerova, vydva, cestova... Nebolo treba nijakch slov navye, staili len stretnutia, na ktorch sme sa dohodli, e ideme. A ili sme, a ideme doteraz!

ivot; si moja slza v oku, ktor mi zaros oi pri kadom nvrate; si vetko, o mm; si mj domov! (R. Patrniak, 1994) Bilancia ocenen R. Patrniaka je vskutku obdivuhodn. Pripomenieme aspo niektor: ako len muziky Bratov Muchovcov prispel k prvenstvu na jubilejnom 50. ronku renomovanho sanho hudobnho festivalu v Llangollene (Wales, Vek Britnia, 1996) a k zskaniu prestneho ocenenia Posol Slovenska (1996); pri prleitosti 50. vroia narodenia mu bola udelen Cena Obce Terchov za dlhoron vestrann prnos ku komplexnmu kultrnemu, duchovnmu a spoloenskmu rozvoju Jnokovho kraja, ako aj k celoivotnej propagcii naej udovej kultry a folklru v domcom i medzinrodnom kontexte; v roku 2011 sa stal lauretom eurpskej ceny Za umeleck a kultrnu innos (soka Zlat Europea), ktor mu udelila Eurpska nia umenia Art Gallery Europe. Na margo uvedenho sa pri jednej prleitosti s prslovenou skromnosou vyjadril nasledovne: Dostal som dar od Boha, ktor musm odovzdva alej. Len si plnm svoje poslanie. Rudo Patrniak u dvno pochopil, e skuton zmysel a poslanie kultrnej innosti v naich zemepisnch rkach a ideovch dkach nespova v permanentnom zhromaovan materilneho bohatstva, ale v tvorivej komunikcii s lovekom a akcentovan pravch univerzlnych (kresanskch) hodnt. Takto ho poznaj a vnmaj vetci, o mnoho rz robia zadarmo, ale nikdy nie nadarmo...

Peter CABADAJ Literatra: Cabadaj, P.: Ke sa povie Terchov. Vyznanie rodisku. Terchov 1994, s. 47; Cabadaj, P.: Rudolf Patrniak. In: Slovensk nrodn noviny, ro. 20(24), 2009, . 29 30, s. 5 http://www.krkszilina.sk/osobnosti/2012/rudolf-patrnciak.

10

INFOSERVIS

2 / 2013

terchovsk klaviristka

Devron

Terzia Zajacov

(2. ronk) z klavrnej triedy Mgr. Zuzany Patrniakovej absolvovala 11. marca 2013 metodicko-interpretan klavrny seminr, ktor usporiadala ZU L. rvaya v iline. Seminr viedol vznamn slovensk klavirista a pedagg doc. Ivan Gajan. Ten vyuuje na VMU v Bratislave, JAMU v Brne a je vazom viacerch medzinrodnch klavrnych sa. Pod jeho vedenm pracovala Terezka na skladbch, s ktormi sa pripravuje na rzne klavrne sae a koncerty (M. Clementi: Sonatna op. 36, . 6, 1. as; F. Schubert: Barkarola; E. Sucho: Husiky popolav z cyklu Ke sa vlci zili).
FS CHOTR zaujal porotu svojm programom Veernek ide. Dievat sa v jeho rmci stretn veer na priadkach a pri robote si spolu zaspievaj a zatancuj. Tto choreografia bola navrhnut na postup do krajskho kola, ktor sa uskuton 21. aprla 2013 v Dolnom Kubne.

DsFS CHOTRIK sa predstavil originlnou terchovskou svadbou, a to so vetkm, o k nej patr. Nezaobilo sa to bez veselia, epenia a samozrejme, poriadnej bitky...

2 / 2013

INFOSERVIS

11

OZNAM
CHOVATESKCH POTRIEB v Belej,
ktor sa nachdza na ul. Oslobodenia t.j. oproti pote Vm ponka na predaj nasledovn tovar: - obilniny - kmne zmesi pre hospodrske zvierat - krmiv pre psov, maky, vtky, hlodavce a ryby. alej Vm ete ponkaj rzne druhy hnojv a semena pre zhradkrov. Predaja sa nachdza v Belej na ul. Oslobodenia t.j. oproti pote a otvoren je v pondelok a piatok od 8,00 do 17,00 hod. a v sobotu od 8,00 do 12,00 hod.

Novootvoren predaja

Da 25. mja 2013 od 10.00 h sa v Amfitetri nad Brami v Terchovej bude kona u 19. ronk Majstrovstiev sveta vo varen a jeden bryndzovch haluiek. V rmci podujatia vystpi skupina Driak, ak muzika a Trio z Chotra, Trombiti tefnikovci a heligonkrka Vlasta Mudrkov. www.haluskyterchova.sk V doch 14. 16. jna 2013 sa v areli RIC Terchovec uskuton 2. ronk Medzinrodnho stretnutia zbojnkov. Program podujatia je vskutku bohat. V piatok veer vystpi Mestsk divadlo ilina s predstavenm Maovan na skle, v sobotu veer uvedie Radoinsk naivn divadlo svoju hru Jnok po tristo rokoch. V nedeu poobede podujatie ukon svojm koncertom skupina Arzn. Poas vetkch troch dn bude jarmok udovch remesiel. www.stretnutiezbojnikov.sk

Osadenie pamtnej tabule u Jnoov

Da 17. marca 2013 bola v osade u Jnoov na mieste, kde stl rodn dom Juraja Jnoka osaden pamtn tabua pri prleitosti 325. vroia narodenia a 300. vroia mrtia nho slvneho rodka. Touto cestou by som sa chcel vemi pekne poakova akad. sochrovi Milanovi Opalkovi, autorovi pamtnej tabule, ktor promptne a bez vhania reagoval na moju poiadavku a tto tabuu zhotovil. Vaka patr aj Jarovi Gaovi, ktor sa vborne zhostil lohy Jnoka. alej sa chcem poakova Rudovi Patrniakovi a Obecnmu radu Terchov, ktor sa podieali pri realizcii celho projektu.

POAKOVANIE

Terchovsk Slvici Slovenska

Da 9. aprla 2013 sa v Terchovej uskutonilo kolsk kolo spevckej sae Slvik Slovenska. Na sai sa zastnilo 51 iakov zo Z s M A. F. Kollra. Odborn porota v zloen Frantiek Mucha, Mgr. Danka Rybrov a Vincent Krkoka ocenila v jednotlivch kategrich tchto iakov: I. kategria 1.miesto: Nataa Berekov 2.miesto: Terzia Zajacov 3.miesto: Simona Ondruov estn uznanie: Sarah Chabrekov a Barbora Frtrikov II. kategria 1. miesto: Martin Rep 2. miesto: Mria Tlachov 3. miesto: Michaela Kubalov estn uznanie: Vanessa ugrov a Aneta Pkov III. kategria 1. miesto: Nikola Lacekov 2. miesto: Barbora Opalkov 3. miesto: Barbora Rusikov estn uznanie: Stanislava Bielkov

Jozef MIO, riadite ZTT

Adam Frantiek KOLLR, rodk z Terchovej,

bol znmym slovenskm spisovateom, historikom a knihovnkom. Bol vemi rozhaden, kvli omu mu prischla prezvka slovensk Sokrates. Da 19. aprla 2013 si Google pripomna 295. vroie jeho narodenia. Adam Frantiek KOLLR sa narodil 17. aprla 1718. Vzdelanie zskal na gymnziach v Banskej Bystrici a v Banskej tiavnici. Neskr tudoval filozofiu a teolgiu vo Viedni, kde sa zamestnal v Dvorskej kninici. Zaslil sa o jej rozvoj; vypracoval tvorzvzkov systematick katalg jej teologickch tla a od roku 1759 kompletizoval a vydval spis jej rukopisnch kdexov. Mria Terzia si ho vybrala za svojho osobnho poradcu pre uhorsk zleitosti. Adam Frantiek bol lenom vedeckch komisi a dvorskm radcom pre reformu kolstva. Ovldal niekoko cudzch jazykov. Pozvame vs na vstavu 6. medzinrodnho maliarskeho sympzia Terchovsk paleta - jar 2013. Medzinrodn maliarske sympzium s nzvom Terchovsk paleta 2013, sa konalo v doch 7.4. 18.4.2013 v Terchovej. Vernis vstavy sa konala 18. aprla 2013 o 18:00 v Hoteli Gold. astnci sympzia a vystavovatelia: Teodor Buzu, Ladislav Hodn, Vlastimil Slab (vetci esko), Dimitar Velichkov Milena Mladenova, Axana Hajdukovich, Katarina Hajduka Pawlak, Gleb Otchik, Igar Gardziyonak (vetci Bielorusko), Prof. Tudor Zbarnea, Simeon Zamsa (vetci Moldavsko), Maria Jesus Rivero (panielsko), Lucia Bokov, Veronika Wberov, Jozef Vydrnk (vetci Slovensko).

Ocenenm aj zastnenm iakom gratulujeme! Z asu na as prdu do redakcie naich novn nepodpsan listy, reakcie alebo iadosti. Redakcia na tieto anonymy nebude reagova, ani ich uverejova.

12

Venovan pamiatke Milana Moravka

2 / 2013

ZBOHOM, BSNIK!
1994; Premena, 1996; ivot vo svetle, Po stopch pravdy, obe 2002). Vo svojej tvorbe reflektoval tmy, ktor boli z jeho pohadu dominantn, mil i vzcne. Kee sa nikdy nespreneveril hodnotm, ktor vyhranene zastval po cel svoj ivot, vyaruje z Moravkovej pozie psobiv osobnostn fluidum. Autorove bsnick dielo je postaven na princpoch udskej tolerancie, spolupatrinosti a aktualizcie univerzlneho kresanskho posolstva. Autenticitu preitch zitkov a sksenost harmonicky pretlmoil do irch spoloenskch svislosti, v kontexte ktorch tvorivo had odpovede na zsadn existenn otzky a naliehav vzvy doby. Poziu M. Moravka mono vnma aj ako netylizovan apel na prirodzen oivenie, kultivciu a prehbenie vetkho pozitvneho, dobrho a krsneho, o ete v loveku dcha a ije. Preil som tu nejeden pekn vlet s priatemi i prbuznmi. Rd som sa potuloval tmto krajom i bez svedkov, plne sm, ve pobudnutie v tunajej prrode bolo vdy balzamom na moju duu. Nevdojak mi schdza na um, ako som sa v mladosti rozplval dami na tto krsu. Prbuznch, ktor v tej krse vyrstli, mj neskrvan obdiv udivoval a hoci ho vnmali s porozumenm, netajili sa presvedenm, e mi tto krsa asom zovednie. o k tomu poveda dnes? dy som pod nporom tvrdej reality mono zanechal, ale obdiv a lsku to sotva! (M. Moravk, 1994) Naposledy som sa M. Moravkom stretol pri prleitosti 20. vroia vzniku tchto novn. Stl pri ich zrode, od prvch chv bol lenom redaknej rady, roky rokce do nich psal svoje vere, vahy a komentre. V momente, ke mi z Terchovej oznmili smutn zves o jeho mrt, sa mi v hlave akosi automaticky vybavili nae spolon chvle, vyplnen rozhovormi o pozii, literatre, o protireivosti asu, ktor ijeme. Vdy som si ho vil ako skromnho loveka s pevnm osobnostnm postojom a hlbokm mravnm fundamentom. Vedel nielen psa, ale aj pozorne pova a precti silu a intenzitu okamihu. Takto ostane Milan Moravk natrvalo zafixovan v mojich spomienkach aj po svojej smrti. Zbohom, bsnik, a nech Vm je terchovsk zem ahk!
Peter CABADAJ

Da 7. marca 2013 zomrel v Terchovej vo veku 82 rokov bsnik, pedagg a nezameniten lovek Milan Moravk (nar. 22. 1. 1931 v ervenku). Bsnick dielo tohto autora preniklo aj do irieho literrneho kontextu, o potvrdzuje skutonos, e sa s jeho menom meme stretn v prvom (2001) aj druhom, doplnenom, opravenom a rozrenom vydan Slovnka slovenskch spisovateov 20. storoia (2008).

1976 optovne uil v Terchovej, od roku 1977 a do odchodu na dchodok (1989) pracoval v Okresnom stavebnom podniku v iline. Ako dchodca il a tvoril v Terchovej.

Mal som astie pozna Terchovcov nie na horch, ale na dolnej zemi. A to z toho prostho dvodu, e mojm osudom bola osada Jnokovo na itnom ostrove, kde som dostal poverenie ui deti. Boli to deti srdench a ilivch ud. Zaujali ma nielen svojim osudom (ktor sa tak podobal mjmu), ale aj svojou bujarosou a vitalitou. Ich vlastnosti mi natoko imponovali, e som si zaumienil aby som lepie poznal ich kraj a charakter Milan Moravk tudoval postupne navtvi koniny, z ktorch vyli. na gymnzich v Bratislave, Trnave a Luenci, kde v roku 1951 zmaturoval; Od roku 1991 sa v rmci edcie o dva roky neskr absolvoval uitesk Terchovsk pozia systematicky kurz. Do roku 1953 pracoval ako prezentovala bsnick tvorba miestnych robotnk v Kovosmalte vo Fiakove, poetov a poetiek. Najplodnejm v rokoch 1953 1954 bol uiteom autorom tejto pozoruhodnej edinej v Jnokove. Od roku 1954 psobil srie sa stal Milan Moravk, osobnos, ako uite v Terchovej, neskr ktor renie morlnych posolstiev bol pedagogickm pracovnkom nikdy nespjala s vkrikom przdneho v Dome pionierov a mldee gesta a pouvanm falonch tnov v iline, bezpenostnm technikom pokrytectva. Bsnikove knihy verov v dopravnom zvode, potom v Textile obsahuj noviu i stariu poziu, ktor v iline, tovnkom ronckeho psal u v mldeneckch rokoch (zbierky drustva v Terchovej. V rokoch 1962 U odloil som taku, 1992; Vkrik,

2 / 2013

SPOMIENKA a POAKOVANIE

13

ZOMREL MUZIKANT VINCENT HANULIAK

Vo tvrtok 21. marca 2013 sa konala v Martine posledn rozlka s folkloristom Vincentom Hanuliakom, ktor cel svoj ivot zasvtil propagcii terchovskej muziky. V. Hanuliak sa narodil 21. 7. 1934 v osade Hlbok, patriacej do katastra obce Bel. Po nvrate s vojeniny sa oenil s Viktriou Oplkovou a spolu vychovali es det. Od roku 1959 il v Martine a postupom asu sa z neho stal vychren muzikant. K hudbe priviedol aj svoje deti; rodinn Terchovsk muzika Hanuliakovcov ako sas FS Turiec roky rokce vystupovala na rznych podujatiach doma i v zahrani. Okrem inho bola aj pri vzniku Turianskych slvnost folklru. V ich rmci od roku 1984 pravidelne inkovala v programoch Novoturania, so eleznou pravidelnosou chodievala na Jnokove dni v Terchovej. V poslednch rokoch svojho ivota sa V. Hanuliak venoval najm svojej pamtnej izbike, ktor si zriadil v klasickom terchovskom tle, a menm opravm hudobnch nstrojov. Na pohrebe Vincenta Hanuliaka sa okrem poetnej komunity turianskych folkloristov zastnili aj muzikanti z Terchovej, Jn Miho, Rudolf Patrniak a Peter Cabadaj.

POAKOVANIE

Mal som vs vetkch rd a chcel som ete i. Ale prila chva, ke som vs musel opusti. Neplate za mnou, moji drah, nechajte ma tko spa, o mi bolo sden, muselo sa sta... primne akujeme celej rodine, vetkm prbuznm, priateom, kolegom, kamartom, susedom a znmym za posledn rozlku s nam drahm manelom, otcom, bratom, zaom, vagrom, strkom, ujom a krstnm otcom ubomrom KRIVOOM, z Terchovej, ktor ns navdy opustil da 26. marca 2013 vo veku 56 rokov. Za kvetinov dary a slov sstrasti, ktormi ste sa snaili zmierni n hlbok ia, zo srdca akuje manelka a deti.
POAKOVANIE

es jeho pamiatke!

-red-

POAKOVANIE

POAKOVANIE

primne akujeme vetkm prbuznm, priateom, susedom a znmym za prejavy sstrasti, kvetinov dary a dstojn rozlku s naou milovanou manelkou, mamou a starou mamou
Mriou HANULIAKOVOU,

Stle myslm na Vs, i som blzko alebo aleko. Mm iba jednu tbu. Tim Vs vidie astnch, tu i vo venosti.

Smr prekonme tm, e v nej objavme Boha. Da 22.februra 2013 ns vo veku 91 rokov navdy opustila Anna SYNKOV, roden Tlachov

S udia, ktor pre ns v ivote znamenaj viac ako ostatn. O to aie je naui sa bez nich i! primne akujeme celej rodine, susedom, priateom a vetkm znmym za prejavy sstrasti, kvetinov dary a as na poslednej rozlke s naou drahou sestrou, vagrinou a tetou Hankou MUROVOU, ktor ns navdy opustila 15. februra 2013 vo veku 54 rokov.

akujeme vetkm, ktor sa zastnili na poslednej rozlke s naou drahou mamou a starou mamou Annou MUROVOU st.

ktor ns opustila 20 dn po smrti svojej dcry Hanky, 4. marca 2013.

primn vaka patr aj nmu ptrovi Johnymu Georgovi Ambattu a vetkm ostatnm, ktor obe odprevadili na ich poslednej ceste. S ctou a lskou spomnaj sestra a dcra Mria s rodinou a ostatn prbuzn

ktor ns opustila 8. aprla 2013 vo veku 78 rokov S ctou a vakou spomnaj manel, deti a vnat

V mene naej mamy, starkej, babi, striny chceme primne poakova vetkm, ktor sa s ou prili rozli, darovali jej kvetinov dary a modlitby S ctou smtiaca rodina

SPOMIENKA
Aj ke je as akokovek dlh, nezahoj ranu, ktor stle bol

Zomrel akademik Anton Blaej, rektor SVT

Da 3. aprla 2013 zomrel akademik Anton Blaej, vznamn slovensk osobnos v oblasti vedy a vzdelvania, ktor mal blzky vzah aj k Terchovej, kam rd chodieval na svoju chalupu. ivotnm mottom profesora Blaeja bolo: Vdy som si obbil to, o robi musm a nielen to, o by som chcel. Ak prestva existova rozdiel medzi prcou a zbavou, prcou a osobnm zujmom, vtedy sa ivot stva radosou a m zmysel. Bliie informcie o akademikovi Antonovi Blaejovi prinesieme v nasledujcom sle.

S bolesou v srdci si pripomenieme, e da 20. jna 2013 uplyn 3 roky od smrti nho milovanho manela, otca a starho otca
Gustva J N O K A

Kto ste ho poznali, venujte mu s nami tich modlitbu a spomienku. S lskou a ctou spomnaj manelka, deti s rodinami a ostatn prbuzn

14

PORT

2 / 2013

Stoln tenisti ukonili seznu

V marci ukonil oddiel STK Jnok Terchov psobenie v 7. lige juh na 5. mieste. V odvetnej asti bol najspenejm hrom celej sae lder nho drustva Peter Herud. Da 4. 4. 2013 pripravil STK Jnok Terchov stolnotenisov turnaj pre deti v telocvini Z Terchov Greguovia. Poradie mladch iakov: 1. Dvid Michlek; 2. ubomr Kvoka; 3. Jozef Dvidk. Poradie starch iakov: 1. Michal Grondk; 2. Marek Pijala; 3. Peter Rep. Poradie dievat: 1. Martina Martinekov; 2. Anna Mria Synakov; 3. Simona Vojtekov. Da 6. 4. 2013 sa uskutonil v porad u 12. ronk Vekononho stolnotenisovho turnaja. Zvazil Jozef upica pred Miroslavom Pakoom a Vladimrom Vallom. Vo tvorhrch bolo poradie: 1. Martinek / Martinusk; 2. upica / vec; 3. Vallo / Stao. STK Jnok Terchov akuje vetkm podporovateom stolnho tenisu v naej obci. Pripravil Vladimr VALLO

Najlep vo tvorhre: 1. Martinek / Martinusk 2. upica / vec 3. Vallo / Stao

Stolnotenisov ndeje saili tie vo svojich kategrich. Vo Vysokch Tatrch

Michal Hnidka
V sobotu 23. marca 2013 zahynul v oblasti Satana v Mlynickej doline horsk vodca Michal Hnidka (49) spolu so svojm klientom z eska Ondejom Petrom. Michal bol sksenm horskm vodcom, ktor sa vedel v horch pohybova a o horch vedel aj zanietene hovori. Mnohm bude vemi chba, najviac vak svojim najblim z rodiny, ktorm aj touto cestou vyslovujem primn sstras. Marin ZAJAC

zahynul

Najlepia trojica na tohtoronom vekononom turnaji v stolnom tenise zava: Miroslav PAKO (2. miesto), Jozef UPICA (1. miesto), Vladimr VALLO (3. miesto)

2 / 2013

PRIPRAVOVAN PODUJATIA

15

www.haluskyterchova.sk

www.stretnutiezbojnikov.sk

www.terchova.sk

www.terchova.sk

TERCHOV

Obecn noviny TERCHOV. Vydva Miestne kultrne stredisko Terchov, ul. sv. Martina . 245, 013 06, 01306 Terchov. IO: 00 364 886. fredaktor: Jn Miho ml. Redakcia: Helena Laiakov, Katarna Halapiov Redakn rada: Peter Cabadaj, Rudolf Patrniak, Vladimr Krio, Mgr. Renta Opalkov, Ing. Marin Zajac, Marin iko, Mgr. Katarna uratn, Vclav Bob, Mria Vrblikov Janikov Jazykov prava: Peter Cabadaj. Tla: ROSEA tla, ilina. Prprava tlae: Ing. Peter vec Adresa redakcie: MKS Terchov, tel. . 041/569 51 29. Oc Terchov, tel. . 041/569 51 38, fax. 041/569 53 10 ISSN 1338-8827, Evidenn slo: 3548/09. Vylo v aprli 2013.