Welcome to Scribd. Sign in or start your free trial to enjoy unlimited e-books, audiobooks & documents.Find out more
Download
Standard view
Full view
of .
Look up keyword
Like this
1Activity
0 of .
Results for:
No results containing your search query
P. 1
rozpocet

rozpocet

Ratings:
(0)
|Views: 1,333|Likes:
Published by HNky

More info:

Published by: HNky on Aug 14, 2013
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

12/25/2013

pdf

text

original

 
Obsah
Prílohy
 
1.
 
Rozpočtovanie príjmov a
 
výdavkov ostatných subjektov verejnej správy v
metodikeESA 952.
 
Rozpočtové vzťahy SR a
 
 3.
 
Prehľad hospodárenia podnikov štátnej správy
4.
 
Informácia o
 
 podmienených záväzkoch subjektov
verejnej
správy
 5.
 
Implicitné záväzky
6.
 
Stratégia riadenia štá
tneho dlhu na roky 2011
až 201
4
(aktualizácia 201
3)
 
2
Predkladacia správa
 
 Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 2016 je vypracovaný v
 
intenciáchProgramového vyhlásenia vlády SR. Základným cieľom fiškálnej politiky je zabezpečeniedlhodobo udržateľných verejných financií, čo si vyžaduje pokračovanie v
 
konsolidácii aj poroku 2013, pričom konsolidácia sa uskutočňuje v
 
zmysle pravidiel rozpočtovej zodpovednostivyplývajúcich z
 
domácej legislatívy a
medzin
árodných aktov.Makroekonomické predpoklady sú postavené na prognóze, ktorá bola prezentovaná na30. zasadnutí Výboru pre makroekonomické prognózy v júni 2013. Podľa odhadovMinisterstva financií SR slovenská ekonomika v
roku 2013 dosiahne rast 0,5 % HDP.
Pozitívny impulz zo strany zahraničného dopytu sa očakáva na konci roka 2013 a
v
nasledujúcom roku by mal rast HDP dosiahnuť 2,2 %. Na konci prognózovaného obdobia bysa tempo rastu ekonomiky malo vrátiť k 
 
úrovniam okolo 3 %.Makroekonomické predpoklady boli základom pre vypracovanie aktuálnych prognózdaňových príjmov verejnej správy na roky 2014 až 2016, ktorá bola podrobená hodnoteniu
v
rámci Výboru pre daňové prognózy dňa 24. júna 2013. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 vychádza
z
uvedených prognóza má stanovené cielené schodky rozpočtu verejnej správy v roku 2014 na úrovni 2,90 % HDP,
v
roku 2015 na úrovni 2,57 % HDP a
v
roku 2016 na úrovni 1,50 % HDP.Makroekonomická prognóza zo septembra 2012, na ktorej bol založený platný
ozpočet verejnej správy
, a
ktorá bola väčšinou členov Výboru charakterizovaná akorealistická
,
sa ukázala
ako
optimistická. Prognóza tak bola revidovaná každým ďalším kolom prognóz smerom nadol. Hlavným dôvodom bolo výrazné zhoršenie vonkajš
ieho prostredia.
Kým v
 
septembri 2012 sa očakával vážený rast HDP našich obchodných partnerov na rok 2013 na úrovni 1,1 %, v
 
súčasnosti je to
-
0,2 %. Predpoklady vonkajšieho prostredia sa preberajú od zahraničných inštitúcii. Podobne ako Ministerstvo financií SR aj Európskakomisia revidovala svoje prognózy pre Slovensko smerom nadol.Slovenská republika víta iniciatívu Európskej komisie, ktorou prostredníctvom listusvojho viceprezidenta Olliho Rehna zo dňa
 
3. júla 2013 oznámila, že krajiny spĺňajúce určité podmienky môžu upraviť svoje
 
konsolidačné úsilie. Týmto sa potvrdzuje, že striktnédodržiavanie stanoveného tempa konsolidácie, môže v
 
tomto období negatívne ovplyvniť
ekonomiku krajiny a
 jej hospodársky rast.
 Na dosiahnutie deficitu v roku 2014 vo v
ýške 2,9 % HDP je potrebné prijať dodatočné
opatrenia v celkovej sume 702,8
mil. eur. Konkrétne pôjde najmä o
 
zefektívnenie činnostiverejnej správy a
 
 boj proti daňovým únikom vrátane zvýšenia efektivity výberu daní.
 V
nadväznosti na rozhodnutie o
 
konkrétnych opatreniach budú upravené limity kapitolštátneho rozpočtu ako aj návrhy rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy.
 
 Návrhy limitov kapitol štátneho rozpočtu a
 
návrhy rozpočtov subjektov verejnejsprávy zohľadňujú aktualizáciu makroekonomickej prognózy a
 
 prognózu daňových
a
odvodových príjmov, ako aj aktualizáciu prostriedkov EÚ a
spolufinancovania. Aj napriek 
skutočnosti, že v
 
číslach kapitol štátneho rozpočtu nie sú zapracované definitívnekonsolidačné opatrenia, po abstrahovaní od výdavkov na obsluhu štátneho dlhu, transferuSociálnej poisťovni, EÚ prostriedkov, spolufinancovania a
 
odvodov do EÚ
,
klesajú
 
3
medziročne výdavky štátneho rozpočtu o 271,4 mil. eur.
 
Po prijatí opatrení bude toto zníženieešte výraznejšie.Materiál nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Vzhľadom nacharakter materiálu sa doložka vybraných vplyvov nevypracováva.
1.
 
Makroekonomické predpoklady rozpočtu
 
Podľa odhadov Ministerstva financií SR slovenská
ekonomika v roku 2013 dosiahnerast HDP 0,5
%. Dôvodom je nepriaznivá situácia v
 
ekonomikách našich obchodných
 partnerov a
slabý domáci dopyt. Spotreba domácností bude tlmená nepriaznivou situáciou natrhu práce a
 
 pokračujúcou fiškálnou konsolidáciou, kým
recesia v
eurozóne bude negatívne pôsobiť na rast exportu a
 
investícií. Pozitívny impulz zo strany zahraničného dopytu saočakáva na konci roka 2013 a
v
nasledujúcom roku by mal rast HDP dosiahnuť 2,2
%. Na
konci prognózovaného obdobia by sa tempo rastu ekonomiky malo vrátiť k 
 
úrovniam okolo
3 %.
Situácia na medzinárodných finančných trhoch sa v
protiklade s
makroekonomickýmvývojom ďalej zlepšovala. Výrazný rast zaznamenali ceny akcií. Na trhu bol
o
cítiť prebytok likvidity spôsobený kvantitatívnym uvoľňovaním v
 
réžiách americkej, japonskej a
 
európskychcentrálnych bánk. Výnosy dlhopisov Španielska a Talianska, ktoré vzhľadom na svojuveľkosť predstavujú najvážnejšie riziká pre osud eurozóny, pokračovali v
poklese a dosiahli
za posledné mesiace dlhodobé minimá na úrovniach 4,2
% a 4,5
% (10 ročné dlhopisy).Do reálnej ekonomiky sa však zlepšovanie situácie na finančných trhoch prelieva len pomaly. Úvery podnikom v
 
eurozóne klesajú, v
 
 prípade domácností rastú len minimálne.Vývoj je navyše nevyrovnaný. Klesajúce úrokové sadzby v
 
 jadre eurozóny reflektujú prebytok likvidity a lepší prístup miestnych bánk na kapitálové trhy. Naopak, úrokové sadzbyna periférii sa znižujú len minimálne, predovšetkým kvôli vysokému podielu zlyhanýchúverov a
 
 pretrvávajúcej nedôvere vo
 
finančný systém týchto krajín. Vzhľadom na rýchlo sameniace podmienky na finančných trhoch a
 
všeobecne vysokú zadlženosť periférnych krajín bude pokračovať len pomalé zlepšovanie situácie v
 
reálnej ekonomike.
 Recesia v
eurozóne sa aj z
 
týchto dôvodov ďalej prehlbuje, keď vývoj HDP
zaznamenal
 pokles už šiesty kvartál po sebe. Vývoj v
 
 prvom štvrťroku bol mierne horší akomájové predpoklady Európskej komisie. Hlavnými dôvodmi zhoršenia situácie sú vysokéverejné aj súkromné dlhy, pokračujúca konsolidácia a zhoršovanie situácie na trhu práce.Zmiernenie konsolidácie ako aj očakávaný rast svetového obchodu by mali v
 
ďalších rokoch postupne dopyt v eurozóne zvyšovať.
Rast HDP na Slovensku by mal v
tomto roku dosiahnuť 0,5
%. Spomalenie
ekonomiky odráža nepriaznivú situáciu v
 
krajinách našich obchodných partnerov. Zhoršenie
v
externom prostredí
 
sprevádzané poklesom ziskov firiem sa podpísalo aj pod významnézníženie investičnej aktivity. Zhoršovanie situácie na trhu práce viedlo domácnosti
dodatočném
u obmedzovaniu spotreby.
Zahraničný dopyt by sa mal oživiť v
 
druhej polovici tohto roka, no oživenie domáceho
dopytu
môže byť oneskorené. Napriek rastu reálnej mzdy bude väčšina domácností
v
najbližších kvartáloch pri spotrebe stále opatrná. Pokračujúci pokles úverov podnikomnenaznačuje, že by malo dôjsť k obratu v investičnej aktivite s
 
výnimkou ohlásených

You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->