Správa o Postavení A Právach Príslušníkov Národnostných Menšín Za Rok 2012

Sprva o postaven a prvach prslunkov nrodnostnch menn za rok 2012 poda l. 4 ods. 1 bod 1.
tattu splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny
2013
OBSAH
vod............................................................................................................................................4 I. as - prava prv nrodnostnch menn v prvnom poriadku Slovenskej republiky.......7 II. as - Spoloensko-hospodrske postavenie nrodnostnch menn..................................15 Nboensk truktra nrodnostnch menn...............................................................21 Kvalifikan truktra nrodnostnch menn..............................................................24 Analza nrodnostnej truktry poda okresov Slovenskej republiky a poda veku prslunkov nrodnostnch menn........................................................27 Analza zamestnanosti v okresoch s vraznm podielom nrodnostnch menn.......39 Analza dopravnej infratruktry.................................................................................53 Zhrnutie.........................................................................................................................55 III. as - Participcia prslunkov nrodnostnch menn na rieen vec verejnch ...........57 Participcia prslunkov nrodnostnch menn v zkonodarnej moci.......................57 Participcia prslunkov nrodnostnch menn vo vkonnej moci............................60 Policajn pecialisti pre prcu s rmskymi komunitami...............................................61 Participcia prslunkov nrodnostnch menn pri riaden zemnch samosprv.....63 Konzultan mechanizmy ttu s prslunkmi nrodnostnch menn........................64 Zastpenie nrodnostnch menn v kontrolnch mechanizmoch medzinrodnch dohovorov..........................................................................................66 Zhrnutie.........................................................................................................................67 IV. as - Kultra nrodnostnch menn ...............................................................................68 Podpora poskytovan v rmci siete osvetovch zariaden............................................69 Vydvanie periodickch a neperiodickch publikci..................................................69 Divadeln innos nrodnostnch menn....................................................................71 Televzne a rozhlasov vysielanie pre nrodnostn meniny........................................71 Mze nrodnostnch menn.......................................................................................74 Dotan program Kultra nrodnostnch menn radu vldy Slovenskej republiky........................................................................................................................75 Zhrnutie.........................................................................................................................81 V. as - Pouvanie jazykov nrodnostnch menn .............................................................83 Zkon o jazykoch menn..............................................................................................87 Zkon o ttnom jazyku a ostatn prvne predpisy upravujce pouvanie jazykov nrodnostnch menn ..................................................................................................95
2
Eurpska charta regionlnych alebo meninovch jazykov.........................................99 Zhrnutie.......................................................................................................................112 VI. as - Vchova a vzdelvanie prslunkov nrodnostnch menn................................113 Zhrnutie.......................................................................................................................118 Zver .....................................................................................................................................119 Prlohy ....................................................................................................................................121
VOD
Slovensk republika je multikultrna krajina, kde spolonos tvoria prslunci vinovho slovenskho nroda spolu s prslunkmi nrodnostnch menn, s ktormi s si rovn v dstojnosti i prvach. V Slovenskej republike v dsledku historickho vvoja ije veda seba mnoho rznych nrodnost. pln a efektvna rovnos medzi prslunkmi nrodnostnch menn a osobami patriacimi k vine je zabezpeen vo vetkch oblastiach hospodrskeho, spoloenskho, politickho a kultrneho ivota. Na zem Slovenskej republiky s dlhodobo garantovan dstojn podmienky pre rozvoj kadej nrodnostnej meniny. stava Slovenskej republiky garantuje rovnoprvnos prslunkov viny s prslunkmi menn, vyluuje akkovek formu diskrimincie zaloen na pohlav, rase, farbe pleti, jazyku, viere a nboenstve, politickom, i inom zman, nrodnom alebo socilnom pvode, prslunosti k nrodnosti alebo etnickej skupine, majetku, rode alebo inom postaven a garantuje uplatovanie pecifickch meninovch prv, prostrednctvom ktorch sa zohaduj osobitn podmienky ivota a kultry prslunkov nrodnostnch menn. Sprva o postaven a prvach prslunkov nrodnostnch menn komplexne skma vetky svislosti postavenia a prv prslunkov nrodnostnch menn, ich spoloensk, hospodrske, kultrne postavenie, ich as na rieen vec verejnch, uplatovanie ich prv zaruench stavou Slovenskej republiky, medzinrodnmi dohovormi, ktormi je Slovensk republika viazan, ako aj vntrottnym prvnym poriadkom. Cieom tejto sprvy je poskytn komplexn obraz o postaven a prvach prslunkov nrodnostnch menn v Slovenskej republiky. truktra a obsah sprvy vychdza z pravy prv prslunkov nrodnostnch menn v stave Slovenskej republiky a ostatnch prvnych predpisov platnch v Slovenskej republike. Sprva uvdza a analyzuje tatistick zistenia a zistenia alch prieskumov a popisuje sasn situciu. Sasou sprvy je aj komparcia postavenia prslunkov nrodnostnch menn v jednotlivch oblastiach v roku 2012 s predchdzajcimi rokmi. Poda prvneho poriadku Slovenskej republiky kad m prvo rozhodova o svojej nrodnosti. Prslunos k nrodnostnej menine sa teda uruje na zklade vlastnej vle obana. Jazyk nrodnostnej meniny je definovan osobitnm prvnym predpisom. Ochrana prv nrodnostnch menn je v rmci prva Eurpskej nie deklarovan a zabezpeovan tak na rovni primrneho ako aj sekundrneho prva. Problematika prv nrodnostnch menn avak nie je na rovni Eurpskej nie rozpracovan podrobne, a aj z tohto dvodu viacer intitcie (Eurpsky parlament, Eurpska komisia) vo svojich dokumentoch odkazuj na pravu prv nrodnostnch menn v prslunch dohovoroch Rady Eurpy a vyzvaj tie lensk tty Eurpskej nie, ktor zatia nepodpsali a neratifikovali Eurpsku chartu regionlnych alebo meninovch jazykov a Rmcov dohovor na ochranu nrodnostnch menn, aby tak urobili. Slovensk republika ratifikovala Eurpsku chartu regionlnych a meninovch jazykov da 5. septembra 2001. Rmcov dohovor na ochranu nrodnostnch menn bol za Slovensk republiku podpsan 1. februra 1995. Nrodn rada Slovenskej republiky s dohovorom vyslovila shlas svojm uznesenm . 128 z 21. jna 1995 a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 14. jla 1995. Dohovor nadobudol platnos 1. februra 1998 na zklade lnku 28 ods. 1. Postavenie jednotlivch nrodnostnch menn sa li vzhadom na ich historick, spoloensk, kultrny vvoj, ako aj na ich dnen podiel na obyvatestve Slovenskej republiky. Pre ely tejto sprvy je zkladnm zdrojom informci o pote prslunkov nrodnostnch menn stanie obyvateov, domov a bytov, ktor sa naposledy uskutonilo
v roku 2011. Vsledky stania, v porovnan s vsledkami predchdzajcich stan, boli nasledovn: Tabuka . 1 Nrodnostn truktra obyvatestva v Slovenskej republike1 Bvajce 2011 obyvatestvo abs. v% (poda TP) spolu 5 397 036 100,0 Nrodnos slovensk 4 352 775 80,7 maarsk 458 467 8,5 rmska 105 738 2,0 esk 30 367 0,6 rusnska 33 482 0,6 ukrajinsk 7 430 0,1 nemeck 4 690 0,1 posk 3 084 0,1 chorvtska 1 022 0,0 srbsk 698 0,0 rusk 1 997 0,0 idovsk 631 0,0 moravsk 3 286 0,1 bulharsk 1 051 0,0 ostatn 9 825 0,2 nezisten 382 493 7,0 TP: trval pobyt x: nevyhodnocovala sa 2001 abs. 5 379 455 4 614 854 520 528 89 920 44 620 24 201 10 814 5 405 2 602 890 434 1 590 218 2 348 1 179 5 350 54 502 v% 100,0 85,8 9,7 1,7 0,8 0,4 0,2 0,1 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,1 1,0 abs. 5 274 335 4 519 328 567 296 75 802 52 884 17 197 13 281 5 414 2 659 x x 1 389 134 6 037 1 400 2 732 8 782 1991 v% 100,0 85,7 10,8 1,4 1,0 0,3 0,3 0,1 0,1 x x 0,0 0,0 0,1 0,0 0,1 0,2
Graf .1 Nrodnostn truktra obyvatestva v Slovenskej republike

3,906,250 781,250 156,250 31,250 6,250 1,250 250 50 1991 2001 2011
slovensk maarsk Rmska esk rusnska ukrajinsk nemeck Posk chorvtska Srbsk
Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky
Je znme, e v prpade niektorch nrodnostnch menn, najm rmskej, vsledky stania obyvateov neposkytuj skuton obraz o ozajstnom pote danej meninovej komunity. Pre ely tejto sprvy vak pri skman potu prslunkov nrodnostnch menn budeme vychdza z oficilnych dajov stania obyvateov. Z uplynulho obdobia meme zaznamena urit pozitvne posuny v svislosti s postavenm a prvami nrodnostnch menn (novela zkona . 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchdzan v niektorch oblastiach a o ochrane pred diskriminciou a o zmene a doplnen niektorch zkonov [antidiskriminan zkon], novela zkona . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn v znen neskorch predpisov, psobenie radu splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre rmske komunity a zriadenie radu splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny a pod.). Kultrna, nboensk a jazykov rozmanitos teda i nrodnostn patr medzi zkladn hodnoty lenskch ttov Eurpskej nie, ako sa to uvdza aj v Charte zkladnch prv Eurpskej nie.
I.AS PRAVA PRV NRODNOSTNCH MENN V PRVNOM PORIADKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Postavenie nrodnostnch menn ijcich v Slovenskej republike upravuj l. 12 ods. 3, l. 33 a 34 stavy Slovenskej republiky. Poda l. 12 ods. 3 stavy Slovenskej republiky m kad prvo slobodne rozhodova o svojej nrodnosti, zrove sa zakazuje akkovek ovplyvovanie tohto rozhodovania a vetky spsoby ntlaku smerujce k odnrodovaniu. Poda l. 33 stavy Slovenskej republiky nesmie by prslunos ku ktorejkovek nrodnostnej menine alebo etnickej skupine nikomu na ujmu. stava Slovenskej republiky zaruuje obanom tvoriacim v Slovenskej republike nrodnostn meniny alebo etnick skupiny vestrann rozvoj, najm prvo spolone s inmi prslunkmi meniny alebo skupiny rozvja vlastn kultru, prvo rozirova a prijma informcie v ich materinskom jazyku, zdruova sa v nrodnostnch zdrueniach, zaklada a udriava vzdelvacie a kultrne intitcie. Obanom patriacim k nrodnostnm meninm alebo etnickm skupinm sa za podmienok ustanovench zkonom zaruuje okrem prva na osvojenie si ttneho jazyka aj prvo na vzdelanie v ich jazyku, prvo pouva ich jazyk v radnom styku, prvo zastova sa na rieen vec tkajcich sa nrodnostnch menn a etnickch skupn. stava Slovenskej republiky zrove vymedzuje vkon prv obanov patriacich k nrodnostnm meninm a etnickm skupinm tak, e vkon tchto prv nesmie vies k ohrozeniu zvrchovanosti a zemnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskrimincii jej ostatnho obyvatestva. Zkony upravujce postavenie nrodnostnch menn 1. Obiansky sdny poriadok Zkon ustanovuje v 18 prvo astnka konania, kona pred sdom vo svojej materine alebo v jazyku, ktormu rozumie. 2. Zkon 71/1967 Zb. o sprvnom konan (sprvny poriadok) v znen neskorch predpisov Zkon ustanovuje v 3 ods. 2 prvo obanovi Slovenskej republiky, ktor je osobou patriacou k nrodnostnej menine, a ktor m prvo pouva jazyk nrodnostnej meniny v obciach vymedzench osobitnm predpisom kona pred sprvnym orgnom v jazyku nrodnostnej meniny. Sprvne orgny poda prvej vety s povinn mu zabezpei rovnak monosti na uplatnenie jeho prv. 3. Zkon Slovenskej nrodnej rady . 83/1990 Z. z. o zdruovan obanov v znen neskorch predpisov Zkon ustanovuje v 2 ods. 1 prvo obanov zaklada spolky, spolonosti, zvzy, hnutia, kluby a in obianske zdruenia, ako aj odborov organizcie a zdruova sa v nich. Zrove 3 ustanovuje, e nikto nesmie by nten k zdruovaniu, k lenstvu v zdrueniach ani k asti na ich innosti, zo zdruenia me kad slobodne vystpi. V 4 sa zakazuje zaklada zdruenia ktorch cieom je popiera alebo obmedzova osobn, politick alebo in prva obanov pre ich nrodnos a z inch dvodov.
7
4. Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 346/1990 Zb. o vobch do orgnov samosprvy obc v znen neskorch predpisov Zkon ustanovuje v 27 ods. 2 povinnos obce zasla oznmenie o ase a mieste konania volieb nie len v ttnom jazyku, ale aj v jazyku nrodnostnej meniny. 5. Zkon Slovenskej nrodnej rady . 308/1991 Zb. o slobode nboenskej viery a postaven cirkv a nboenskch spolonost v znen neskorch predpisov, Zkon ustanovuje v 5 ods. 1 psm. e) prvo vlastni nboensk literatru v ubovonom jazyku a za podmienok ustanovench veobecne zvznmi prvnymi predpismi ju ri. 6. Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 38/1993 Z. z. o organizcii stavnho sdu Slovenskej republiky, konan pred nm a o postaven jeho sudcov v znen neskorch predpisov Zkon ustanovuje v 23 prvo fyzickch osb mu pouva svoj materinsk jazyk na stnom pojednvan alebo pri inom osobnom rokovan. Trovy tlmoenia zna stavn sd. 7. Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znen neskorch predpisov Zkon ustanovuje prvo astnka konania, ktor prehlsi, e neovlda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, na tlmonka a prekladatea. 8. Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 564/1992 Zb. o spsobe vykonania referenda v znen neskorch predpisov Zkon ustanovuje v 16 ods. 2 povinnos obce zasla oznmenie o ase a mieste konania referenda nie len v ttnom jazyku, ale aj v jazyku nrodnostnej meniny. 9. Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 308/1993 Z. z. o zriaden Slovenskho nrodnho strediska pre udsk prva v znen neskorch predpisov Zkon upravuje postavenie Slovensk nrodn stredisko pre udsk prva, ktor okrem inho monitoruje a hodnot dodriavanie udskch prv a dodriavanie zsady rovnakho zaobchdzania poda zkona . 365/2004 Z. z. v znen neskorch predpisov, vykonva nezvisl zisovania tkajce sa diskrimincie, vypracva a uverejuje sprvy a odporania o otzkach svisiacich s diskriminciou. 10. Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 154/1994 Z. z. o matrikch v znen neskorch predpisov Zkon ustanovuje v 16 zpis enskho priezviska, eny, ktor nie je slovenskej nrodnosti, do prslunho registra vedenho matrikou bez koncovky slovenskho prechyovania.
11. Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 191/1994 Z. z. o oznaovan obc v jazyku nrodnostnch menn v znen zkona . 318/2009 Z. z. Zkon upravuje oznaovanie obce, v ktorej prslunci nrodnostnej meniny tvoria aspo 20% jej obyvatestva, v jazyku nrodnostnej meniny na samostatnch dopravnch znakch oznaujcich zaiatok obce a koniec obce, avak v radnom styku, najm na verejnch listinch, peiatkach obc, kartografickch dielach a v potovom styku, sa pouvaj nzvy obc vlune v ttnom jazyku. 12. Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 270/1995 Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov Zkon v 3 ods. 2 umouje prslunkom nrodnostnch menn pouva v radnom styku jazyk nrodnostnej meniny, vies orgnom prslunm verejnej sprvy cel radn agendu (matriky, zpisnice, uznesenia, tatistiky, evidencie, bilancie, radn zznamy, informcie uren pre verejnos a pod.). Zkon ustanovuje, e obania, ktor s osobami patriacimi k nrodnostnej menine, pouvaj svoje meno a priezvisko v radnom styku za podmienok ustanovench zkonom Nrodnej rady Slovenskej republiky . 300/1993 Z. z. o mena a priezvisku v znen neskorch predpisov. Zkon alej ustanovuje v 4 ods. 3, e v kolch a v kolskch zariadeniach, v ktorch sa vchova a vzdelvanie uskutouje v jazyku nrodnostnch menn, sa pedagogick dokumentcia vedie dvojjazyne, a to v ttnom jazyku a v jazyku prslunej nrodnostnej meniny. V 5 ods. 7 zkon alej ustanovuje, e na pamtnkoch, pomnkoch a pamtnch tabuliach s textom npisu v jazyku nrodnostnej meniny a v ttnom jazyku v obciach, kde sa v radnom styku pouva jazyk tejto nrodnostnej meniny sa poradie textov neuruje. 13. Zsady vldy Slovenskej republiky k zkonu Nrodnej rady Slovenskej republiky . 270/1995 Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov Zsady vldy Slovenskej republiky bliie upravuj interpretciu a aplikciu zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 270/1995 Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov. 14. Zkon . 384/1997 Z. z. o divadelnej innosti v znen neskorch predpisov Zkon ustanovuje v 3 ods. 3 psm. c) povinnos vyieho zemnho celku podporova kultrne aktivity nrodnostnch menn na svojom zem a zabezpeova innos meninovch kultrnych intitci; zabezpeova innos profesionlnych nrodnostnch divadiel, a to Divadla Alexandra Duchnovia v Preove (rusnska nrodnostn menina), Jkaiho divadla v Komrne (maarsk nrodnostn menina, Divadla Romathan Romano teatro v Koiciach (rmska nrodnostn menina) a Divadla Thlia v Koiciach (maarsk nrodnostn menina). 15. Zkon . 46/1999 Z. z. o spsobe voby prezidenta Slovenskej republiky, o udovom hlasovan o jeho odvolan a o doplnen niektorch alch zkonov v znen neskorch predpisov
Zkon ustanovuje v 14 ods. 3 povinnos obce zasla oznmenie o ase a mieste konania volieb nie len v ttnom jazyku, ale aj v jazyku nrodnostnej meniny. 16. Zkon . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn v znen neskorch predpisov Zkon upravuje podmienky pouvania jazykov nrodnostnch menn obanmi Slovenskej republiky patriacim k tmto nrodnostnm meninm ijcim v Slovenskej republike v radnom styku. Poda 2 zkona obania Slovenskej republiky, ktor s osobami patriacimi k nrodnostnej menine, maj trval pobyt v danej obci a tvoria poda dvoch po sebe nasledujcich staniach obyvateov v obci najmenej 15 % obyvateov maj prvo v tejto obci pouva v radnom styku jazyk meniny. Priom poda 7c ods.1 sa pod dvomi po sebe nasledujcimi staniami obyvateov, rozumej stania obyvateov, ktorch vsledky boli vyhlsen po 1. jli 2011. Zkon alej upravuje podmienky pouvania jazyka nrodnostnej meniny orgnmi miestnej samosprvy obce rokovanie obecnho zastupitestva, vedenie kroniky obce, oznaenie obce v jazyku nrodnostnej meniny na radnch tabuliach a dopravnch znakch, nzvy letsk, prstavov, elezninch alebo autobusovch stanc aj v jazyku nrodnostnch menn, oznaenie ulice a inch miestnych geografickch znaen aj v jazyku meniny. Npisy na pamtnkoch, pomnkoch a pamtnch tabuliach sa mu uvdza popri ttnom jazyku aj v jazyku meniny. Orgn verejnej sprvy v rmci svojej psobnosti v obci zabezpeuje na poiadanie informcie o veobecne zvznch prvnych predpisoch popri ttnom jazyku aj v jazyku meniny. Obec me vydva veobecne zvzn nariadenia v rmci svojej psobnosti popri znen v ttnom jazyku aj v jazyku meniny; v takomto prpade je rozhodujce znenie v ttnom jazyku. Oban Slovenskej republiky, ktor je osobou patriacou k nrodnostnej menine, me pri komunikcii s personlom zdravotnckych zariaden a zariaden socilnych sluieb alebo zariaden socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately v obci pouva jazyk meniny. Zdravotncke zariadenie alebo zariadenie socilnych sluieb alebo zariadenie socilnoprvnej ochrany det a socilnej kurately poda predchdzajcej vety umon pouvanie jazyka meniny poda tohto zkona a osobitnch zkonov, ak to podmienky danho zariadenia dovouj. Oznamy uren na informovanie verejnosti prostrednctvom miestneho rozhlasu alebo prostrednctvom inch technickch zariaden sa v obci mu zverejova popri ttnom jazyku aj v jazyku meniny. Obec zverejuje dleit informcie uveden na radnej tabuli obce, na webovom sdle obce a vo vydvanej periodickej tlai, popri ttnom jazyku aj v jazyku meniny. Obania Slovenskej republiky, ktor s osobami patriacimi k nrodnostnej menine, maj prvo rozirova a prijma informcie v jazyku meniny prostrednctvom Rozhlasu a televzie Slovenska. Regionlne a loklne vysielanie televznej programovej sluby alebo rozhlasovej programovej sluby v jazykoch menn sa realizuje za podmienok upravench osobitnmi zkonmi. 17. Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 221/1999 Z. z., ktorm sa vydva zoznam obc, v ktorch obania patriaci k nrodnostnej menine tvoria najmenej 20% obyvatestva v znen nariadenia vldy Slovenskej republiky . 534/2011 Z. z. Na zklade splnomocnenia poda 2 ods. 2 zkona . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn v znen neskorch predpisov, ktorm v prlohe
10
nariadenia uvdza zoznam obc, ako aj zoznam oznaen obc v jazykoch nrodnostnch menn, v ktorch obania Slovenskej republiky patriaci k nrodnostnej menine tvoria poda poslednho stania obyvateov najmenej 20% obyvatestva. 18. Nariadenie vldy Slovenskej republiky . 535/2011 Z. z., ktorm sa vykonvaj niektor ustanovenia zkona . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn v znen neskorch predpisov Nariadenm vldy sa vykonvaj niektor ustanovenia zkona . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn v znen neskorch predpisov. 19. Zkon . 61/2000 Z. z. o osvetovej innosti v znen zkona . 416/2001 Z. z. Zkon upravuje v 2 ods. 2 psm. b) rozsah osvetovej innosti vzahujci sa okrem inho aj na prehlbovanie vzahu k vlastnmu ttu, ku kultrnej identite nroda, nrodnostnch menn a etnickch skupn. 20. Zkon . 183/2000 Z. z. o kniniciach, o doplnen zkona Slovenskej nrodnej rady . 27/1987 Z. z. o ttnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnen zkona . 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znen neskorch predpisov Zkon ustanovuje v 14 povinnos, v obciach, kde ij obania patriaci k nrodnostnej menine alebo etnickej skupine, prihliada pri utvran knininho fondu verejnej kninice na tto skutonos. 21. Zkon . 211/2000 Z. z. o slobodnom prstupe k informcim a o zmene a doplnen niektorch zkonov (zkon o slobode informci) v znen neskorch predpisov Zkon ustanovuje v 6 ods. 5 povinnos obciam, v ktorch obania Slovenskej republiky, ktor s osobami patriacimi k nrodnostnej menine a maj trval pobyt v danej obci, tvoria poda dvoch po sebe nasledujcich staniach obyvateov v obci najmenej 15% obyvateov, zverejova informcie uveden v tomto zkone aj v jazyku nrodnostnej meniny ijcej v Slovenskej republike. Zkon alej ustanovuje v 16 ods. 8 obanovi Slovenskej republiky, ktor je osobou patriacou k nrodnostnej menine, a ktor m prvo pouva jazyk nrodnostnej meniny poda zkona . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn v znen neskorch predpisov prvo, pokia je to mon, na sprstupnenie informcie aj v jazyku nrodnostnej meniny obcou v ktorej obania Slovenskej republiky, ktor s osobami patriacimi k nrodnostnej menine a maj trval pobyt v danej obci, tvoria poda dvoch po sebe nasledujcich staniach obyvateov v obci najmenej 15% obyvateov. 22. Zkon . 303/2001 Z. z. o vobch do orgnov samosprvnych krajov a o doplnen Obianskeho sdneho poriadku v znen neskorch predpisov Zkon ustanovuje v 24 ods. 2 povinnos obce zasla oznmenie o ase a mieste konania volieb nie len v ttnom jazyku, ale aj v jazyku nrodnostnej meniny. 23. Zkon . 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi prv v znen neskorch predpisov
11
Zkon ustanovuje v 11 ods. 2 prvo fyzickej osoby pouva v styku s verejnm ochrancom prv materinsky jazyk, trovy tlmonho zna tt. 24. Zkon . 331/2003 Z. z. o vobch do Eurpskeho parlamentu v znen neskorch predpisov Zkon ustanovuje v 20 ods. 2 povinnos obce zasla oznmenie o ase a mieste konania volieb nie len v ttnom jazyku, ale aj v jazyku nrodnostnej meniny. 25. Zkon . 596/2003 Z. z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov Zkon ustanovuje v 13a ods. 3, okrem inho, povinnos kolskho inpektora pouva slovensk jazyk v radnom styku a ovlda jazyk prslunej nrodnostnej meniny v svislosti s nplou pracovnej innosti. alej zkon ustanovuje v 21 ods. 2 a 3 povinnos tej koly, kde sa vchovnovzdelvac proces uskutouje v triedach v slovenskom jazyku a sasne v jazyku nrodnostnch menn, ma vo svojom nzve druh a typ koly uveden v slovenskom jazyku a v jazyku prslunej nrodnostnej meniny a v kole, kde sa vchovnovzdelvac proces uskutouje iba v jazyku nrodnostnch menn, ma v nzve uveden aj vyuovac jazyk koly a druh a typ koly sa uvdza v slovenskom jazyku a v jazyku prslunej nrodnostnej meniny. Sdlo koly sa uvdza v slovenskom jazyku; ak je sdlom koly obec, v ktorej prslunci nrodnostnej meniny tvoria najmenej 20% obyvatestva, uvedie sa sdlo aj v jazyku nrodnostnej meniny. 26. Zkon . 333/2004 Z. z. o vobch do Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov Zkon ustanovuje v 26 ods. 2 povinnos obce zasla oznmenie o ase a mieste konania volieb nie len v ttnom jazyku, ale aj v jazyku nrodnostnej meniny. 27. Zkon . 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchdzan v niektorch oblastiach a o ochrane pred diskriminciou a o zmene a doplnen niektorch zkonov (antidiskriminan zkon) v znen neskorch predpisov Zkon v 2 ustanovuje zkaz diskrimincie, okrem inho aj z dvodu prslunosti k nrodnosti alebo etnickej skupine. 28. Trestn poriadok Zkon ustanovuje v 2 ods. 2 prvo astnka konania, ktor prehlsi, e neovlda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, na tlmonka a prekladatea. 29. zkon . 220/2007 Z. z. o digitlnom vysielan programovch sluieb a poskytovan inch obsahovch sluieb prostrednctvom digitlneho prenosu a o zmene a doplnen niektorch zkonov (zkon o digitlnom vysielan) v znen neskorch predpisov Zkon umouje digitlne vysielanie v ttnom jazyku ako aj v jazyku nrodnostnej meniny.
12
30. Zkon . 167/2008 Z. z. o periodickej tlai a agentrnom spravodajstve a o zmene a doplnen

niektorch zkonov (tlaov zkon) v znen neskorch predpisov
Zkon dovouje vzdva periodick tla v ttnom jazyku ako aj v jazyku nrodnostnej meniny. 31. Zkon . 245/2008 Z. z. o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov Zkon ustanovuje v 11 ods. 2 povinnos vies, v kolch a v kolskch zariadeniach, v ktorch sa uskutouje vchova a vzdelvanie v jazyku nrodnostnch menn, pedagogick dokumentciu koly dvojjazyne, a to v ttnom jazyku a v jazyku prslunej nrodnostnej meniny. V 12 ods. 3 zkon ustanovuje deom a iakom obanov patriacim k nrodnostnm meninm a etnickm skupinm na zabezpeenie okrem prva na osvojenie si ttneho jazyka aj prvo na vchovu a vzdelanie v ich jazyku za podmienok ustanovench tmto zkonom. Sasou vchovy a vzdelvania v zkladnch kolch a strednch kolch s inm vyuovacm jazykom, ako je ttny jazyk, je aj povinn vyuovac predmet slovensk jazyk a literatra v rozsahu vyuovania potrebnho na jeho osvojenie. V 13 ods. 2 zkon ustanovuje v slade s prvom det a iakov patriacich k nrodnostnm meninm a etnickm skupinm na vzdelanie v ich materinskom jazyku ustanovenm v 12 ods. 3 aby sa v uebniciach, ako aj v uebnch textoch a pracovnch zoitoch vydvanch v jazyku nrodnostnej meniny uvdzali geografick nzvy, ktor s vit a zauvan v jazyku nrodnostnej meniny, uvdzali dvojjazyne, a to najprv v jazyku prslunej nrodnostnej meniny a nsledne v ztvorke alebo za lomkou v ttnom jazyku, a to spsobom, ktor bol pouvan v uebniciach schvlench v rokoch 2002 a 2006, kartografick diela sa uvdzaj v ttnom jazyku, na konci uebnice sa uvedie shrnn prehad geografickch nzvov vo forme slovnka v jazyku nrodnostnej meniny a v ttnom jazyku. 32. Zkon . 385/2008 Z. z. o Tlaovej agentre Slovenskej republiky a o zmene niektorch zkonov v znen zkona . 547/2011 Z. z. Zkon ustanovuje v 3 ods. 3 povinnos tlaovej agentry vyhadva a spracovva informcie z zemia Slovenskej republiky nrodnostnch meninch a etnickch skupinch ijcich na zem Slovenskej republiky. 33. Zkon . 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televzii Slovenska a o zmene a doplnen niektorch zkonov Zkon ustanovuje v 5 ods. 1 psm. b) a g) povinnos Rozhlasu a televzii Slovenska vysielanie najmenej tyroch rozhlasovch programovch sluieb, z ktorch j edna je uren na vysielanie obsahovo a regionlne vyvench programov v jazykoch nrodnostnch menn a etnickch skupn ijcich na zem Slovenskej republiky; alej vysielanie obsahovo a regionlne vyvench programov v jazykoch nrodnostnch menn a etnickch skupn ijcich na zem Slovenskej republiky v asovom rozsahu zodpovedajcom nrodnostnmu a etnickmu zloeniu obyvatestva Slovenskej republiky. Na zabezpeenie vroby a vysielania programov pre
13
nrodnostn meniny a etnick skupiny zriauje Rozhlas a televzia Slovenska samostatn organizan tvary Slovenskho rozhlasu a Slovenskej televzie.
14
II. AS SPOLOENSKO-HOSPODRSKE POSTAVENIE NRODNOSTNCH MENN

Spoloensk a hospodrske ukazovatele postavenia menn o demografickej situcii, vzdelanosti, menn zamestnanosti a pod.) (prieskumy
Zlepovanie ivotnch podmienok nrodnostnch menn zko svis s regionlnym rozvojom. V Slovenskej republike je mon vyselektova oblasti, v ktorch sa nrodnostn meniny vyskytuj a tieto oblasti maj svoje pecifick socilne a ekonomick ukazovatele. Regionlny rozvoj v Slovenskej republike m svoje legislatvne ukotvenie v zkone .539/2008 Z. z. o podpore regionlneho rozvoja. Ako vyplva zo zkona, hlavnm cieom podpory regionlneho rozvoja je odstraovanie a zmierovanie neiaducich rozdielov na rovni hospodrskeho, socilneho a zemnho rozvoja reginov a zabezpeenie trvalo udratenho rozvoja reginov. Dleit je zvyova ekonomick vkonnos, konkurencieschopnos a rozvoj inovci v reginoch. almi ciemi je zvyova zamestnanos a ivotn rove obyvateov. Problematiku regionlneho rozvoja je mon riei mnostvom teoretickch prstupov, ktor v najvej miere vychdzaj z ekonomickch teri. Zkladnm princpom je vak vytvranie konvergencie medzi ekonomicky spenejmi reginmi a reginmi menej spenmi. Z tohto dvodu je dleit sprvne definova reginy, ktor svojimi socioekonomickmi ukazovatemi zaostvaj za reginmi, ktor je mon charakterizova ako ekonomicky spen. V sasnej dobe sa z globlneho hadiska pouva delenie reginov na perifrie, resp. centr. I ke v obdob centrlne riadenej ekonomiky sa tento rozdiel znil, rozdiely sa v sasnosti neustle prehlbuj a ku konvergencii v zsadnej miere nedochdza. K vymedzeniu perifrnych reginov sa d pristpi niekokmi spsobmi. V tomto prpade bolo pristpen ku kombincii niekokch metd. Vo veobecnosti sa za perifrne oblasti mu povaova aj prihranin reginy. Slovenskm pecifikom je vak existencia dvoch gradientov, a to gradient zpad-vchod a gradient sever-juh. To znamen, e urit socioekonomick ukazovatele sa menia v tchto smeroch vzhadom k jednotkm vzdialenosti. Tieto dva gradienty mono ilustrova na ukazovateoch ako HDP, miera nezamestnanosti alebo aj nrodnostn zloenie. Pri vbere vetkch prihraninch reginov na tzv. mezorovni (t.j. rove okresov) zistme, e sa medzi nimi nachdzaj ekonomicky najvyspelejie okresy ako aj upadajce perifrne okresy. Prve okresy s uritmi negatvnymi socioekonomickmi ukazovatemi sa vyznauj pecifickou nrodnostnou truktrou. Konkrtne sa tu vo vej miere nachdzaj maarsk, rmska a rusnska nrodnostn menina, ktor vytvraj kompaktn osdlenie. esk nrodnos sce v Slovenskej republike patr k najpoetnejm, avak nevytvra kompaktne osdlen reginy. Ostatn nrodnostn meniny netvoria vrazn podiel na obyvatestve jednotlivch okresov. Zkladnm kritriom je, aby minimlne jedna nrodnostn menina bola v okrese poetnejia ako 6,0 %.
15
Tabuka . 2a Nrodnostn truktra okresov Slovenskej republiky v roku 2011 ( daj k 31.12.2011)2
Nrodnos Maarsk Okres Bratislava I Bratislava II Bratislava III Bratislava IV Bratislava V Malacky Pezinok Senec Dunajsk Streda Galanta Hlohovec Pieany Senica Skalica Trnava Bnovce nad Bebravou Ilava Myjava Nov Mesto nad Vhom Partiznske abs 1 169 5 362 1 532 2 180 3 982 322 324 9 187 87 344 32 731 63 116 85 132 235 27 62 23 76 72 % 3 4,9 2,5 2,4 3,6 0,5 0,6 13,6 74,7 34,9 0,1 0,2 0,1 0,3 0,2 0,1 0,1 0,1 0,1 0,2 Rmska abs 42 122 47 63 94 214 123 60 1 858 525 48 89 239 155 124 70 49 46 118 52 % 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,3 0,2 0,1 1,6 0,6 0,1 0,1 0,4 0,3 0,1 0,2 0,1 0,2 0,2 0,1 Rusnska abs 67 203 100 178 201 31 41 64 14 20 11 18 9 3 29 2 17 4 5 3 % 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 0 0,1 0,1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Ukrajinsk abs 42 125 76 94 117 37 44 92 51 29 12 18 16 68 39 21 19 40 29 11 % 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0 0 0,1 0 0 0 0 0 0,1 0 0 0 0,1 0 0 esk abs 640 1379 871 1315 1240 527 403 445 544 370 157 444 472 763 509 145 469 251 558 187 % 1,6 1,2 1,4 1,4 1,1 0,7 0,7 0,7 0 0 0 0,7 0,7 1,6 0,4 0,4 0,7 0,9 0,9 0,4 Nemeck abs 168 251 151 203 190 32 74 96 52 39 9 41 25 9 52 6 23 9 21 13 % 0,4 0,2 0,2 0,2 0,2 0 0,1 0,1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Posk abs 31 94 63 101 115 33 13 45 40 34 16 17 20 13 55 11 23 7 20 19 % 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0 0,1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Chorvtska abs 26 54 36 113 420 11 15 46 5 9 3 11 5 3 21 2 0 3 5 0 % 0,1 0,1 0 0,1 0,4 0 0 0,1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Srbsk abs 27 56 33 37 55 20 12 30 12 14 4 22 4 5 26 7 6 0 7 4 % 0,1 0,1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Rusk abs 48 107 74 104 113 28 35 32 41 17 8 38 14 18 37 7 17 2 7 13 % 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 idovsk abs 40 56 29 36 36 10 7 14 37 11 3 8 3 2 11 1 1 2 0 5 % 0,1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Bulharsk abs 44 113 55 85 71 15 19 38 22 15 7 10 2 2 28 1 10 2 13 2 % 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0 0 0,1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Moravsk abs 74 211 126 186 186 76 53 54 67 35 9 65 41 103 67 12 75 37 86 29 % 0,2 0,2 0,2 0,2 0,2 0,1 0,1 0,1 0,1 0 0 0,1 0,1 0,2 0,1 0 0,1 0,1 0,1 0,1
Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky, databza Regdat
16
Tabuka .2b Nrodnostn truktra okresov Slovenskej republiky v roku 2011 ( daj k 31.12.2011)3
Maarsk Okres Povask Bystrica Prievidza Pchov Trenn Komrno Levice Nitra Nov Zmky aa Topoany Zlat Moravce Tvrdon ilina Byta adca Doln Kubn Kysuck Nov Mesto Liptovsk Mikul Martin Nmestovo abs 41 314 20 165 66 382 27 944 9 059 48 439 16 676 350 392 14 124 7 31 26 16 98 161 14 % 0,1 0,2 0 0,1 63,8 24,3 5,7 33,6 31,3 0,5 0,9 0 0,1 0 0 0,1 0 0,1 0,2 0 esk abs 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 365 681 261 1189 529 597 830 651 228 263 164 112 565 181 177 690 788 105 246 58 % 0,57 0,5 0,6 1 0,5 0,5 0,5 0,5 0,4 0,4 0,4 0,4 0,6 0,5 0,5 1 0,8 0,2 0,4 0,4 Nrodnos Nemeck Posk abs 15 373 13 65 35 34 61 39 10 25 11 7 20 6 9 34 69 6 14 142 % 0 0,2 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0,9 abs 30 60 20 40 33 70 112 48 23 33 21 10 69 49 12 50 50 89 41 6 % 0,1 0 0,1 0 0 0,1 0,1 0 0 0,1 0,1 0 0,1 0,1 0 0,1 0,1 0,2 0,1 0 idovsk abs 5 4 2 7 12 6 19 32 2 6 3 1 3 0 1 5 7 0 8 0 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
Rmska abs 26 154 8 50 1 253 794 744 689 407 43 54 8 298 7 99 39 94 1 354 155 7 % 0 0,1 0 0 1,2 0,7 0,5 0,5 0,8 0,1 0,1 0 0,2 0 0,1 0,1 0,3 1,9 0,2 0
Rusnska abs 12 26 8 39 10 12 43 17 11 9 1 2 58 2 4 2 3 40 55 4 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0,1 0,1 0
Ukrajinsk abs 15 59 7 21 34 37 74 24 26 51 29 4 30 17 20 24 21 15 40 7 %
Chorvtska abs 2 14 0 8 9 5 18 16 4 5 0 3 2 5 0 4 9 0 3 1 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
Srbsk abs 2 12 0 9 10 8 18 16 3 5 1 0 14 6 3 3 7 3 16 0 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
Rusk abs 21 46 14 33 24 15 66 24 9 15 18 8 23 7 4 19 27 4 16 1 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
Bulharsk abs 1 9 4 17 27 18 54 36 3 9 4 4 2 3 3 4 19 1 7 2 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
Moravsk abs 28 85 32 156 29 34 93 35 20 23 14 6 28 15 10 66 80 5 23 4 % 0 0,1 0,1 0,1 0 0 0,1 0 0 0 0 0 0 0 0 0,1 0,1 0 0 0
17
Tabuka .2c Nrodnostn truktra okresov Slovenskej republiky v roku 2011 ( daj k 31.12.2011)4
Nrodnos Maarsk Okres Ruomberok Turianske Teplice Vek Krt Zvolen arnovica iar nad Hronom Bansk Bystrica Bansk tiavnica Brezno Detva Krupina Luenec Poltr Revca Rimavsk Sobota Star ubova Stropkov Svidnk Vranov nad Topou Bardejov
4
Rmska abs 179 24 472 696 122 746 585 111 2 148 199 267 2 093 284 2 540 5 268 4 382 1 225 1 323 7 202 3 364 % 0,3 0,1 1 1 0,5 1,5 0,5 0,7 3,4 0,6 1,2 2,8 1,3 6,3 6,2 8,3 5,9 4 9 4,3
Rusnska abs 12 1 3 27 7 15 55 2 35 6 1 8 2 15 11 3 493 1 382 4 827 245 3 010 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0,1 0 0 0 0 0 0 6,6 6,6 14,5 0,3 3,9
Ukrajinsk abs 8 43 46 3 42 22 48 47 4 47 27 63 61 56 27 470 526 67 13 314 % 0 0 0 0 0 0 0,2 0 0 0,1 0 0,1 0,1 0,2 0 0,6 0,8 0 0 2,5
esk abs 92 1181 813 55 232 125 53 234 60 161 285 166 471 75 211 174 229 178 74 49 % 0,3 0,8 0,7 0,3 0,4 0,4 0,2 0,3 0,3 0,4 0,3 0,4 0,7 0,3 0,4 0,2 0,4 0,3 0,2 0,4
Nemeck abs 10 61 76 4 17 6 9 28 6 7 27 7 21 9 215 15 10 107 8 2 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0,4 0 0 0,2 0 0
Posk abs 110 76 51 3 27 12 9 26 6 16 23 15 52 40 18 86 33 141 11 4 % 0,3 0,1 0,1 0 0 0 0,4 0 0 0 0 0 0,1 0,1 0 0 0,1 0,2 0 0,1
Chorvtska abs 0 7 27 0 3 1 1 0 0 2 0 5 7 0 3 1 3 5 1 1 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
Srbsk abs 6 12 21 1 4 1 4 5 1 0 1 4 8 0 1 1 3 0 0 0 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
Rusk abs 7 40 84 2 13 7 3 15 5 6 13 8 37 9 9 21 26 16 6 19 % 0 0 0,1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0,1 0 0 0 0 0 0 0,2
idovsk abs 1 10 15 2 5 0 2 3 2 2 8 2 7 1 2 3 3 2 1 0 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
Bulharsk abs 6 14 17 0 3 0 0 11 0 7 6 1 13 0 2 4 4 1 1 0 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0
Moravsk abs 8 132 97 4 28 12 4 10 6 4 20 7 69 8 23 8 28 20 1 0 % 0 0,1 0,1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0,1 0 0 0 0 0 0 0
abs 56 7 10 926 216 34 123 361 42 78 24 91 17 315 99 7 725 30 618 22 8 15 43 42
% 0,1 0 24 0,3 0,1 0,3 0,3 0,3 0,1 0,1 0,4 23,1 0,4 19,1 36,1 0 0 0 0,1 0,1
18
Tabuka .2d Nrodnostn truktra okresov Slovenskej republiky v roku 2011 ( daj k 31.12.2011)5
Nrodnos Maarsk Okres Humenn Kemarok Levoa Medzilaborce Poprad Preov Sabinov Snina Spisk Nov Ves Trebiov Gelnica Koice I Koice II Koice III Koice IV Koice okolie Michalovce Roava Sobrance Spolu abs 81 52 19 14 141 165 21 20 86 28 094 46 2 067 1 954 681 1 669 11 843 12 136 16 115 24 458 370 % 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0,1 0 0,1 0,1 26,5 0,1 3 2,4 2,3 2,8 9,9 10,9 25,5 0,1 Rmska abs 1 671 8 092 1 817 745 2 144 5 200 5 783 439 6 202 6 733 2 867 618 3 676 313 280 7 699 4 154 3 493 1 006 % 2,6 11,4 5,5 6 2,1 3,1 10 1,2 6,3 6,3 9,2 0,9 4,4 1 0,5 6,4 3,7 5,5 4,4 Rusnska abs 3 119 131 317 5 284 212 1 663 468 4 647 363 142 158 466 588 197 391 140 325 24 277 % 4,8 0,2 1 42,6 0,2 1 0,8 12,2 0,4 0,1 0,5 0,7 0,7 0,7 0,7 0,1 0,3 0 1,2 Ukrajinsk abs 85 751 71 604 229 103 399 82 55 306 211 110 131 90 369 52 122 69 122 % 0 0,4 0,1 1,6 0,4 0,5 1,2 0 0,2 0,5 0,3 0,4 0,2 0,1 0,3 0,1 0,6 0,1 0,1 esk abs 618 594 98 139 126 65 75 191 85 490 571 147 367 319 365 209 100 224 297 % 0,6 0,3 0,2 0,4 0,2 0,3 0,2 0,2 0,3 0,7 0,7 0,5 0,6 0,3 0,3 0,3 0,4 0,2 0,3 Nemeck abs 111 53 6 8 218 7 4 7 241 108 99 40 61 479 32 36 3 69 11 % 0,1 0 0 0 0,4 0 0 0 0,8 0,2 0,1 0,1 0,1 0,4 0 0,1 0 0,1 0 Posk abs 102 61 19 15 73 17 42 26 6 23 47 13 41 48 63 26 12 39 16 % 0,1 0 0 0 0,1 0,1 0,1 0 0 0 0,1 0,4 0 0 0,1 0 0,1 0 0 0,1 1 022 Chorvtska abs 5 9 3 3 3 0 1 1 1 3 10 4 3 1 4 0 1 4 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Srbsk abs 4 13 1 1 4 4 0 3 3 21 12 3 6 7 6 3 0 3 14 698 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Rusk abs 41 75 14 11 12 7 45 14 2 61 65 12 26 16 33 12 5 33 13 % 0 0 0 0 0 0 0,1 0 0 0,1 0,1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 idovsk abs 11 21 2 2 1 0 4 2 2 41 7 2 10 7 4 4 2 1 2 631 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Bulharsk abs 13 36 2 5 1 1 4 3 0 27 21 9 13 12 14 5 3 7 4 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 Moravsk abs 49 54 13 6 18 3 8 9 0 38 64 13 32 31 31 12 2 18 18 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0,1 0 0 0 0 0 0 0 0 0,1
8,5 106583
2 33447
0,6 7 430
0,1 30 367
0,6 4 690
0,1 3 084
0 1 997
0 1 051
0 3286
19
Svetlozelen farba vyjadruje splnen kritrium 6,0 % pri nrodnostnch meninch.6 Tchto 25 okresov s vraznm podielom nrodnostnch menn bude sli ako zklad niektorch nasledovnch analz. Medzi dleit ukazovatele o nrodnostnch meninch v Slovenskej republike patr truktra vybranch nrodnost poda vierovyznania, veku, zamestnanosti a kvalifikan truktra. Za elom podania komplexnch informci o nrodnostnch meninch je potrebn taktie podrobi analze dopravn infratruktru v reginoch s vraznm zastpenm prslunkov nrodnostnch menn.
Ide o okresy: Senec, Dunajsk Streda, Galanta, Komrno, Levice, Nov Zmky, aa, Vek Krt, Luenec, Revca, Rimavsk Sobota, Star ubova, Stropkov, Svidnk, Vranov nad Topou, Kemarok, Medzilaborce, Sabinov, Snina, Spisk Nov Ves, Trebiov, Gelnica, Koice okolie, Michalovce, Roava
20
Nboensk truktra nrodnostnch menn

Tabuka . 3 Nboensk truktra vybranch nrodnostnch menn na Slovensku poda Stania obyvateov, domov a bytov 20117
Nrodnos* Nboensk vyznanie Maarsk abs. Rmskokatolcka 317 096 cirkev Grckokatolcka cirkev Pravoslvna cirkev Evanjelick cirkev augsburskho vyznania Reformovan kresansk cirkev Nboensk spolonos Jehovovi svedkovia Evanjelick cirkev metodistick Kresansk zbory Apotolsk cirkev 7 206 166 Relat. 69,2 Rmska Abs. 68 863 Relat. 65,1 Rusnska Abs. 718 Relat. 2,1 esk Abs. 13 234 Relat. 43,6 Ukrajinsk Abs. 485 Relat. 6,5 Nemeck Abs. 2 603 24 7 Relat. 55,5 Posk Abs. 2 472 Chorvtska Srbsk Rusk Abs. 149 idovsk Spolu SR Abs. Relat.
Relat. Abs. Relat. Abs. Relat. 80,1 710 69,5 71 10
Relat. Abs. Relat. 7,5 53 8,4
3 347 277 62,00%
1,6 0
7 833 3 019
7,4 2,9
19 193 11 080
57,3 33,1
296 136
1 0,4
1 930 3 661
26 49,2
0,5 0,1
29 9
0,9 0,3
2 18
0,2 1,8
7 358
1 51,3
55 1 016
2,8 50,9
5 5
0,8 0,8
206 871 49 133
3,80% 0,90%
6 097
1,3
952
0,9
124
0,4
905
43
0,6
668
14,2
50
1,6
12
1,2
19
2,7
15
0,8
316 250
5,90%
70 221
15,3
1 343
1,3
14
105
0,3
17
0,2
21
0,4
0,1
0,2
0,1
0,2
0,2
98 797
1,80%
2 637
0,6
1 337
1,3
132
0,4
136
0,4
49
0,7
20
0,4
25
0,8
0,2
0,7
15
0,8
15
2,4
17 222
0,30%
814
0,2
73
0,1
84
0,3
12
0,2
26
0,6
0,1
0,1
0,2
0,2
10 328
0,20%
723 150
0 0
682 1 134
0,6 1,1
8 18
0 0,1
83 23
0,3 0,1
3 12
0 0,2
5 4
0,1 0,1
6 10
0,2 0,3
2 0
0,2 0
2 1
0,3 0,1
5 2
0,3 0,1
1 2
0,2 0,3
7 720 5 831
0,10% 0,10%
Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky, Stanie obyvateov, domov a bytov 2011.
21
Bratsk jednota baptistov Cirkev adventistov siedmeho da Cirkev bratsk stredn zvz idovskch nboenskch obc Starokatolcka cirkev
214
58
0,1
55
0,2
12
0,2
0,1
0,2
0,4
0,7
0,2
3 486
0,10%
125
31
10
46
0,2
12
0,2
0,1
0,2
0,3
0,1
0,2
2 915
0,10%
48
54
0,1
136
0,4
0,1
0,2
0,1
0,2
0,2
3 396
0,10%
157
33
30
0,1
0,1
10
0,2
0,3
0,1
0,1
277
43,9
1 999
0,00%
165
140
0,1
14
0,1
0,1
0,1
0,1
0,1
1 687
0,00%
Nrodnos* Nboensk vyznanie Maarsk abs. Cirkev eskoslovensk husitsk Novoapotolsk cirkev Bahjske spoloenstvo Cirkev Jeia Krista svtch neskorch dn In bez vyznania Nezisten Spolu * Relat . Rmska Abs. Relat . Rusnska Abs. Relat . esk Abs. Relat . Ukrajinsk Abs. Relat . Nemeck Abs. Relat . Posk Abs. Relat . Chorvtska Abs. Srbsk Relat . Rusk Abs. Relat . idovsk Abs . Relat . Spolu SR Abs. Relat.
Relat Abs . .
46
54
0,1
524
1,7
0,1
0,1
0,4
0,2
1,1
1 782
0,00%
8 47
0 0
6 48
0 0 10
0 0
1 12
0 0 2
0 0
6 4 2 53 984 233 4 690
0,1 0,1
0 6
0 0,2
0 8
0 0,8
0 1
0 0,1
1 6
0,1 0,3
1 20
0,2 3,2
166 1 065
0,00% 0,00%
64 889 37 216 14 378 458 467
0 0,2 8,1 3,1 100
43 753 10 554 8 728 105 738
0 0,7 10 8,3 100
1 71 1 715 369 33 482
0 0,2 5,1 1,1 100
9 288 12 675 1 575 30 367
0 1 41,7 5,2 100
3 22 910 242 7 430
0 0,3 12,2 3,3 100
0 1,1 21 5 100
0 18 322 113 3 084
0 0,6 10,4 3,7 100
1 22 212 22 1 022
0,1 2,2 20,7 2,2 100
2 20 152 46 698
0,3 2,9 21,8 6,6 100
4 61 558 88 1 997
0,2 3,1 28 4,4 100
8 68 119 34 631
1,3 10,8 18,9 5,4 100
972 23 340 725 362 571 437 5 397 036
0,00% 0,40% 13,40% 10,60% 100,00 %
erven farba znzoruje vy podiel ako je celoslovensk priemer.
22
Maarsk, rmska a rusnska nrodnostn menina dosahuj pecifick daje v oblasti nboenskho vyznania, ktormi sa odliuj od celorepublikovho priemeru. Pre meniny je typick, e sa u nich nachdzaj niie podiely obyvateov bez vyznania, ako aj tch, u ktorch sa nboenstvo nezistilo. Z toho mono skontatova, e nrodnostn meniny vykazuj vyiu mieru religiozity ako je celoslovensk priemer. U prslunkov maarskej meniny sa najviac od celoslovenskho priemeru odliuje podiel prslunkov reformovanej kresanskej cirkvi, ktorch podiel u prslunkov obanov Slovenskej republiky maarskej nrodnosti dosahuje 15,3 %. Celoslovensk priemer prekrauje aj podiel prslunkov Rmskokatolckej cirkvi, Nboenskej spolonosti Jehovovi svedkovia a Kresanskch zborov. U rmskej meniny nie s vek odchlky od celoslovenskho priemeru a prejavuje sa tu fenomn, e rmska menina prijma nboenstvo majoritnej populcie. Oproti celoslovenskmu priemeru je ich vy podiel zaznamenan v Rmskokatolckej cirkvi, Grckokatolckej cirkvi a Pravoslvnej cirkvi. Niie hodnoty, ale vraznejie presahujce celoslovensk priemer, s aj pri Nboenskej spolonosti Jehovovi svedkovia, Kresanskch zboroch a Apotolskej cirkvi. Rusni sa svojou nboenskou truktrou zo spomenutch troch nrodnostnch menn odliuj najvraznejie. Je ich nzky poet medzi prslunkmi Rmskokatolckej cirkvi. Na druhej strane znane prekrauj celoslovensk priemer v Grckokatolckej cirkvi (57,3 %) a Pravoslvnej cirkvi (33,1 %). U Rusnov sa medzi analyzovanmi nrodnostnmi meninami v najvyej miere prejavuje religiozita, kee len 5,1 % z nich vykazuje nboensk vyznanie bez vyznania. V prpade eskej nrodnostnej meniny meme spozorova vysok percento osb bez vyznania je to najvyia miera zo vetkch nrodnost na Slovensku. Podobne vysok miera osb bez vyznania je u prslunkov moravskej meniny a celorepublikov mieru prevyuje v tejto veci aj rusk menina. U prslunkov ukrajinskej meniny njdeme vysok poet prslunkov pravoslvnej a grckokatolckej cirkvi, km nemeck menina sa vyznauje vysokm percentom prslunkov evanjelickej cirkvi augsburskho vyznania. Najvy poet prslunkov rmskokatolckej cirkvi njdeme u poskej meniny a 80 %. Tie vysokm potom prslunkov rmskokatolckej cirkvi sa vyznauje chorvtska menina. Bulharsk, rusk a srbsk menina reprezentuje vo vyej miere pravoslvnu cirkev. Je zaujmavm dajom, e v rmci idovskej meniny menej ne 50 % prslunkov meniny je sasne aj idovskho vierovyznania.
23
Kvalifikan truktra nrodnostnch menn

Tabuka . 4 Kvalifikan truktra vybranch nrodnostnch menn na Slovensku poda Stania obyvateov, domov a bytov 20118
*erven farba znzoruje vy podiel ako je celoslovensk priemer
Nrodnos* Vzdelanie Maarsk abs. Zkladn Uovsk (bez maturity) 101 007 74 108 Relat. 22,00 % 16,20 % Rmska Abs. 45 101 5 386 Relat. 42,70 % 5,10% Rusnska Abs. 6 165 Rela t. 18,4 0% 12,4 0% esk Abs. 3 646 Relat . 12,00 % 14,70 % Ukrajinsk Abs. 757 Rela t. 10,2 0% 9,30 % Nemeck Ab s. 590 Relat. 12,60 % 11,00 % Posk Ab s. 553 Relat. 17,90 % 15,10 % Chorvtska Ab s. 146 Relat. 14,30 % 11,40 % Srbsk Ab s. 54 Relat. 7,70% Rusk Ab s. 111 Relat. 5,60% idovsk Ab s. 74 Relat. 11,70 % 5,10% Bulharsk Abs . 92 Relat. 8,80% Moravsk Ab s. 337 Rela t. 337 Spolu Abs.
808 490
Rel at.
15,0 0%
4 148
4 460
689
514
468
117
58
8,30%
66
3,30%
32
85
8,10%
437
437
721 999
13,4 0%
stredn odborn (bez maturity)
47 954
10,50 %
3 304
3,10%
2 657
7,90 %
3 973
13,10 %
606
8,20 %
395
8,40%
390
12,60 %
84
8,20%
64
9,20%
78
3,90%
27
4,30%
71
6,80%
343
343
522 039
9,70 %
pln stredn uovsk (s maturitou) pln stredn odborn (s maturitou) pln stredn veobecn vyie odborn vzdelanie
14 314
3,10%
526
0,50%
1 214
3,60 %
815
2,70 %
371
5,00 %
109
2,30%
80
2,60%
49
4,80%
42
6,00%
59
3,00%
20
3,20%
46
4,40%
60
60
191 208
3,50 %
80 058
17,50 %
1 967
1,90%
7 203
21,5 0%
6 145
20,20 %
1 761
23,7 0%
892
19,00 %
461
14,90 %
215
21,00 %
15 5
22,20 %
365
18,30 %
73
11,60 %
224
21,30 %
658
658
1 089 751
20,2 0%
23 957
5,20%
406
0,40%
1 840
5,50 %
1 420
4,70 %
505
6,80 %
241
5,10%
153
5,00%
58
5,70%
39
5,60%
144
7,20%
54
8,60%
63
6,00%
181
181
235 014
4,40 %
7 790
1,70%
137
0,10%
593
1,80 %
925
3,00 %
210
2,80 %
148
3,20%
87
2,80%
33
3,20%
25
3,60%
86
4,30%
27
4,30%
25
2,40%
113
113
80 616
1,50 %
Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky, Stanie obyvateov, domov a bytov 2011
24
vysokokols k bakalrske vysokokols k magistersk, ininierske, doktorsk vysokokols k doktorandsk bez kolskho vzdelania Nezisten Spolu
7 714
1,70%
231
0,20%
839
2,50 %
549
1,80 %
215
2,90 %
144
3,10%
68
2,20%
29
2,80%
26
3,70%
75
3,80%
30
4,80%
42
4,00%
62
62
122 782
2,30 %
30 150
6,60%
733
0,70%
5 151
15,4 0%
5 494
18,10 %
1 676
22,6 0%
897
19,10 %
514
16,70 %
112
11,00 %
10 7
15,30 %
723
36,20 %
16 9
26,80 %
278
26,50 %
798
798
584 544
10,8 0%
1 966
0,40%
86
0,10%
370
1,10 %
683
2,20 %
147
103
2,20%
40
1,30%
0,90%
11
1,60%
78
3,90%
35
5,50%
28
2,70%
112
112
40 642
0,80 %
61 140
13,30 % 1,80%
100%
43 035 4 826
105 738
40,70 % 4,60%
100%
2 911
8,70 % 1,20 %
100 %
1 970
6,50 % 1
100%
361
4,9 1,80 %
100 %
592
12,60 % 1,40%
100%
205
6,60%
158
15,50 % 1,20%
100,%
97
13,90 % 2,90%
100%
185
9,30%
80
12,70 % 1,60%
100%
90
8,60%
175
175 0,30 %
100%
846 321
15,7 0%
8 309
458 467
391
33 482
287
30 367
132
7 430
65
4 690
65
3 084
2,10%
100%
12
1 022
20
698
27
1 997
1,40%
100%
10
631
7
1 051
0,70%
100%
10
3 28 6
153 630 5 397 036
2,80 % 100 %
25
Z hadiska vzdelanostnej (kvalifikanej) truktry sa medzi jednotlivmi analyzovanmi nrodnostnmi meninami vyskytuj znan rozdiely. Hlavnm spolonm rysom je nadpriemern podiel obyvateov so zkladnm vzdelanm, ktor sa vak u jednotlivch nrodnost vraznm spsobom odliuje. U maarskej nrodnosti sa najvraznejm spsobom od celoslovenskho priemeru li podiel obyvateov so zkladnm vzdelanm, ktorch je a 22,0 %. Vraznejie celoslovensk priemer prekrauje aj uovsk vzdelanie bez maturity (16,2 %) a pln stredn veobecn vzdelanie (5,2 %). Na druhej strane je pomerne nzke zastpenie obanov Slovenskej republiky maarskej nrodnosti s plnm strednm odbornm vzdelanm s maturitou a vysokokolskm magisterskm, ininierskym a doktorandskm vzdelanm. To znamen, e obyvatestvo m niiu kvalifikciu a znane podpriemern je najm odborn a vysokokolsk vzdelvanie. Rmska nrodnostn menina vykazuje v rmci kvalifikanej truktry znane negatvne hodnoty. Len dva typy vzdelania vraznm spsobom prekrauj celoslovensk priemer. Ide o obanov Slovenskej republiky rmskej nrodnosti so zkladnm vzdelanm (42,7 %) a bez kolskho vzdelania (40,7 %). Ide o znane negatvny fenomn. Naprklad stredn odborn vzdelanie s maturitou v Slovenskej republike dosiahlo 20,2 % obyvateov a u rmskej nrodnostnej meniny len 1,9 %. Pri vysokokolskom magisterskom, ininierskom a doktorandskom vzdelan, ktor v Slovenskej republike dosahuje 10,8 % obyvateov, je tento typ kvalifikcie evidovan len u 0,7 % obanov Slovenskej republiky rmskej nrodnosti. Ide o znane negatvny fenomn a je potrebn mu vo zvenej miere venova pozornos. Rusnska nrodnostn menina sa oproti dvom predolm odliuje lepou kvalifikanou truktrou obyvateov. Okrem zkladnho vzdelania prekrauje celoslovensk priemer aj pri typoch vzdelania s vyou rovou kvalifikcie. Najvraznejie prekrauj obania Slovenskej republiky rusnskej nrodnosti podiel obyvateov s vysokokolskm magisterskm, ininierskym a doktorandskm vzdelanm, ktorch je a 15,4 %. Aj pln stredn odborn vzdelanie s maturitou (21,5 %) a pln stredn veobecn vzdelanie (5,5 %) vraznejie prekrauj celoslovensk priemer. Menej poetn nrodnostn meniny sa vinou vyznauj lepou kvalifikanou truktrou. Prslunci eskej, ukrajinskej, nemeckej, poskej, chorvtskej, srbskej, ruskej, idovskej, moravskej a bulharskej meniny vykazuj nadpriemern daje vo vysokokolskom magisterskom, ininierskom a doktorandskom vzdelvan. Prslunci poskej meniny zrove prekrauj celottny priemer obanov so zkladnm vzdelanm. iadna z menej poetnch menn nevykazuje neprekrauje celottny priemer pri obanoch bez kolskho vzdelania, ich kvalifikan rove teda mono povaova za uspokojujcu.
26
Analza nrodnostnej truktry poda okresov Slovenskej republiky a vekov analza

Ako u bolo vyie spomenut, dotknut okresy sa vyznauj pecifickou nrodnostnou truktrou. Tto truktra je znzornen v tabukch aj mapch. Maarsk menina je najpoetnejou meninou v Slovenskej republike. Mapa . 1 predstavuje zastpenie obyvateov maarskej nrodnosti v okresoch Slovenskej republiky. Viac ako 6 %-n zastpenie obyvateov maarskej nrodnosti je v nasledovnch okresoch: Dunajsk Streda, Komrno, Rimavsk Sobota, Galanta, Nov Zmky, aa, Trebiov, Roava, Levice, Vek Krt, Luenec, Revca, Senec, Michalovce a Koice okolie. Zkladnmi kritriami s poty a podiely obanov Slovenskej republiky hlsiacich sa k tejto nrodnosti. K 31. 12. 2011 bolo v Slovenskej republike evidovanch 458 370 obanov maarskej nrodnosti. Ich poet je na rovni okresov vyjadren v tabuke . 4. Najvraznejie zastpenie maj v okresoch Dunajsk Streda (87 344), Komrno (66 382), Nov Zmky (48 439) a Galanta (32 731). Maarsk nrodnostn menina Mapa . 1
Tabuka . 5 Vvoj potu prslunkov maarskej nrodnostnej meniny v rokoch 2001 a 2011 (daj k 31. 12.)9
Okres Senec Dunajsk Streda Galanta Komrno Levice Nov Zmky
9
rok 2001 Maarsk nrodnos abs. Relat. 10 536 20,2% 93 723 83,3% 36 510 38,6% 74 817 69,1% 33 379 27,9% 57 115 38,3%
rok 2011 Maarsk nrodnos Abs. % 9 187 13,6% 87 344 74,7% 32 731 34,9% 66 382 63,8% 27 944 24,3% 48 439 33,6%
Index zmeny z abs. 0,87 0,93 0,90 0,89 0,84 0,85 Z rel. 0,67 0,90 0,90 0,92 0,87 0,88
27
Okres aa Vek Krt Luenec Revca Rimavsk Sobota Trebiov Koice okolie Michalovce Roava Slovensk republika
rok 2001 Maarsk nrodnos abs. Relat. 19 203 35,6% 12 776 27,4% 20 105 27,6% 8 951 21,9% 34 321 41,4% 30 434 29,3% 14 114 13,1% 12 841 11,8% 18 942 30,6% 519 775 9,7%
rok 2011 Maarsk nrodnos Abs. % 16 676 31,3% 10 926 24,0% 17 315 23,1% 7 725 19,1% 30 618 36,1% 28 094 26,5% 11 843 9,9% 12 136 10,9% 16 115 25,5% 458 370 8,5%
Index zmeny z abs. 0,87 0,86 0,86 0,86 0,89 0,92 0,84 0,95 0,85 0,88 Z rel. 0,88 0,88 0,84 0,87 0,87 0,90 0,75 0,93 0,83 0,88
Tabuka . 5 okrem potu a podielu obyvateov maarskej nrodnosti v spomenutch okresoch v rokoch 2001 a 2011 vyjadruje aj index zmeny medzi rokmi 2001 a 2011. Z tabuky vyplva, e vo vetkch dotknutch okresoch prilo k poetnmu zneniu obyvateov maarskej nrodnosti. Hlavnmi faktormi tohto stavu s najm prirodzen bytok, migran pohyby a prirodzen asimilcia (zmiean sobe). Najmen pokles bol zaznamenan v okresoch vchodnho Slovenska ako Michalovce a Trebiov, ako aj v okresoch s vraznm zastpenm obyvatestva maarskej nrodnosti Dunajsk Streda, Galanta a Komrno, priom mierny pokles bol aj v okrese Rimavsk Sobota. Na druhej strane poetn zastpenie obyvatestva maarskej nrodnosti v absoltnych slach pokleslo v okresoch Nov Zmky, Koice-okolie a Levice, v ktorch severnej asti je znan zastpenie slovenskho etnika, resp. v okrese Koice-okolie sa prejavuje fenomn suburbanizcie (t.j. sahovanie ud do okolia vekch miest). Index zmeny vypotan z percentulneho zastpenia obanov Slovenskej republiky maarskej nrodnosti poukazuje na ich bytok vo vetkch vybranch okresoch, priom najvraznej je v okresoch Senec a Koice-okolie. Graf . 2 Vekov pyramda obanov Slovenskej republiky maarskej nrodnosti v roku 201110 Mui eny
Obyvatestvo Slovenskej republiky maarskej nrodnosti sa vyznauje pomerne malou zlokou predproduktvneho obyvatestva, a to najm vo veku 5-9 rokov, kde je
10
28
evidovanch len 3,9 % prslunkov maarskej nrodnostnej meniny (Graf . 2). Na druhej strane a 8,4 % obyvateov je vo vekovej kategrii 55-59 rokov. Takto typ vekovej truktry sa nazva regresvny typ a je znane negatvny z hadiska zachovania populcie prirodzenou cestou. Rmska nrodnostn menina Druhou najpoetnejou meninou je rmska menina. Ide o nrodnostn meninu, ktor v poslednch rokoch zaznamenva pomerne prudk rast svojej poetnosti. K 31.12.2011 bolo v Slovenskej republike evidovanch 106 583 obanov rmskej nrodnosti. Podiel obyvateov rmskej nrodnosti v okresoch Slovenskej republiky je znzornen na mape . 2. Viac ako 6 %-n zastpenie obyvateov rmskej nrodnosti je v nasledovnch okresoch: Kemarok, Sabinov, Gelnica, Vranov nad Topou, Star ubova, Koice okolie, Trebiov, Spisk Nov Ves, Revca, Rimavsk Sobota a Medzilaborce. Mapa . 2
Aj pri rmskej nrodnosti, podobne ako pri maarskej je dleit zanalyzova situciu obanov Slovenskej republiky rmskej nrodnosti z poetnho hadiska v roku 2011 ako aj ich poetn vvoj medzi rokmi 2001 a 2011, ako to prezentuje tabuka . 6. Najvie zastpenie obanov rmskej nrodnosti je na vchodnom Slovensku, konkrtne v okresoch Kemarok (8 092), Koice okolie (7 699), Vranov nad Topou (7 202) a Trebiov (6 733). Tabuka . 6 Vvoj potu prslunkov rmskej nrodnostnej meniny v rokoch 2001 a 2011 (daj k 31. 12.)11
2001 rmska abs. 2 796 3 873 Rel. 6,8% 4,7% 2011 rmska Abs. 2 540 5 268 Rel. 6,3% 6,2% index zmeny Z abs. 0,91 1,36 Z rel. 0,92 1,33
Okres Revca Rimavsk Sobota

11
29
Star ubova Vranov nad Topou Kemarok Medzilaborce Sabinov Spisk Nov Ves Trebiov Gelnica Koice okolie Slovensk republika
2 017 5 311 5 696 202 3 339 5 198 4 747 2 179 5 414 90 944
4,0% 6,9% 9,0% 1,6% 6,2% 5,5% 4,6% 7,1% 5,0% 1,7%
4 382 7 202 8 092 745 5 783 6 202 6 733 2 867 7 699 106 583
8,3% 9,0% 11,4% 6,0% 10,0% 6,3% 6,3% 9,2% 6,4% 2,0%
2,17 1,36 1,42 3,69 1,73 1,19 1,42 1,32 1,42 1,17
2,08 1,30 1,27 3,75 1,62 1,15 1,39 1,29 1,27 1,17
Rmovia v dotknutch okresoch v najvraznejej miere pribudli v okrese Medzilaborce, kde ich poet narstol takmer 3,7-nsobne. Vrazn nrast rmskej nrodnostnej meniny medzi rokmi 2001 a 2011 bol evidovan aj v okrese Star ubova, kde prilo takmer k 2,2-nsobnmu nrastu prslunkov rmskej nrodnosti. Ku dvojnsobnmu nrastu sa bli aj okres Sabinov. U vetkch troch ide o pomerne mal okresy s nzkym potom obyvatestva a takto prudk zmeny menia charakter nrodnostnej truktry dotknutch okresov. Medzi dvody mu patri vysok populan prrastok rmskeho etnika, nzke ceny nehnutenost, prihlsenie sa k tejto nrodnosti u obanov, ktor sa k nej v minulosti nehlsili a in, ktor psobia ako motivan faktor pri priestorovej mobilite Rmov. Aj alie okresy zaznamenali poetn rast obanov, ktor si uviedli rmsku nrodnos. Jedinou vnimkou sa stal okres Revca, kde prilo k miernemu poklesu prslunkov rmskej nrodnosti. Vekov pyramda obanov Slovenskej republiky rmskej nrodnosti sa odliuje od ostatnch nrodnost ako aj od vekovch pyramd v ekonomicky vyspelch ttoch. Ide o takzvan progresvny typ vekovej pyramdy, ktor je typick pre rozvojov krajiny. Takto forma pyramdy znamen do budcna prudk populan rast obyvateov formou prirodzenho prrastku. Najpoetnejia je vekov kategria 0-4 rokov, ktor tvor a 14,2 % z celkovho potu obyvateov Slovenskej republiky rmskej nrodnosti. Celkovo deti do 15 rokov predstavuj 39,4 %. Na druhej strane je vemi nzky podiel osb v poproduktvnom veku. Osb nad 60 rokov je len 3,9 % ako to vyjadruje graf . 2. Graf . 3 Vekov pyramda obanov Slovenskej republiky rmskej nrodnosti v roku 201112 Mui eny
12
30
esk nrodnostn menina esk nrodnos nevytvra kompaktne osdlen zemia. Najviac prslunkov eskej meniny obva okresy Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Skalica, Trenn a Liptovsk Mikul. V alch okresoch pomer prslunkov eskej meniny nedosahuje jedno percento. Graf . 4 Vekov pyramda obanov Slovenskej republiky eskej nrodnosti v roku 201113
Analza poda vekovej pyramdy ukazuje, e medzi obanmi patriacimi k eskej nrodnosti je pomerne siln zastpenie v predproduktvnom veku, najm vo vekovej kategrie 0 a 4 roky, alie vekov kategrie vak u maj slabie zastpenie a prevldaj osoby v poproduktvnom veku (kategrie 60 a 64, 65 a 69 rokov). Rusnska nrodnostn menina alou analyzovanou nrodnosou v Slovenskej republike je rusnska nrodnos, ktor k 31.12.2011 mala 33 447 prslunkov. Viac ako 6 %-n zastpenie obanov rusnskej nrodnosti je v nasledovnch okresoch: Star ubova, Stropkov, Svidnk, Medzilaborce a Snina.
13
31
Mapa . 3
Pri rusnskej nrodnosti, podobne ako pri maarskej a rmskej nrodnosti je dleit zanalyzova situciu obanov Slovenskej republiky rusnskej nrodnosti z poetnho hadiska v roku 2011 ako aj ich poetn vvoj medzi rokmi 2001 a 2011, ako to prezentuje Tab. . 7. Najvie zastpenie Rusnov je v okresoch Medzilaborce (5 284), Svidnk (4 827) a Snina (4 647). Tabuka . 7 Vvoj potu prslunkov rusnskej nrodnostnej meniny v rokoch 2001 a 2011 (daj k 31. 12.)14
Okres Star ubova Stropkov Svidnk Medzilaborce Snina Slovensk republika rok 2001 Rusnska nrodnos abs. % 1 690 3,3% 1 137 5,4% 3 517 10,5% 5 121 40,6% 3 481 8,8% 24 178 0,4% rok 2011 Rusnska nrodnos abs. % 3 493 6,6% 1 382 6,6% 4 827 14,5% 5 284 42,6% 4 647 12,2% 33 447 0,6% Index zmeny z abs. 2,07 1,22 1,37 1,03 1,33 1,38 Z% 1,98 1,22 1,39 1,05 1,39 1,38
Rusnska nrodnos, ako jedna z mla nrodnost (vina nrodnost v Slovenskej republike zaznamenala poetn bytok), zaznamenala pomerne dynamick poetn rast. Najvraznej nrast obyvateov rusnskej nrodnosti bol zaznamenan v okrese Star ubova, kde sa ich poet medzi rokmi 2001 a 2011 pribline zdvojnsobil. Pomerne dynamick nrast obanov Slovenskej republiky hlsiacich sa k rusnskej nrodnosti bol aj v okresoch Svidnk a Snina.
14
32
Graf . 5 Vekov pyramda obanov SR rusnskej nrodnosti v roku 201115

Mui eny
Aj vekov pyramda rusnskej nrodnosti podobne ako to bolo pri obanoch Slovenskej republiky maarskej nrodnosti predstavuje tzv. regresvny typ vekovej pyramdy (Graf . 5). Detsk zloka je pomerne mal, priom najmenej poetn je vekov kategria 5-9 rokov, v ktorej je iba 2,5 % obanov rusnskej nrodnosti. V produktvnej populcii znane prevauj mui, priom mui s najpoetnej vo vekovej kategrii 50-54 rokov, kde ich je a 4,5 % z celkovho potu obanov Slovenskej republiky rusnskej nrodnosti, priom tto vekov kategria je s 8,5 % z celkovej populcie aj najpoetnejia. eny s 4,4 %-ami zastpen vo vekovej kategrii 60-64 rokov a celkovo sa v tejto kategrii nachdza 8,4 % obanov Slovenskej republiky rusnskej nrodnosti. Ukrajinsk nrodnostn menina Prslunci ukrajinskej meniny dosahuj aspo 1 % podiel na obyvatestve v troch okresoch, a to v okresoch Snina, Svidnk a Medzilaborce (najvia miera vskytu prslunkov ukrajinskej meniny je v okrese Medzilaborce: 2,5%). Graf . 6 Vekov pyramda obanov Slovenskej republiky ukrajinskej nrodnosti v roku 201116
15
Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky, Stanie obyvateov, domov a bytov 2011 Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky, Stanie obyvateov, domov a bytov 2011
16
33
Vekov pyramda obanov ukrajinskej nrodnosti, podobne ako to bolo v prpade maarskej a ukrajinskej nrodnosti, je typ regresvnej truktry, kee mladie vekov kategrie s vemi slabo zastpen. V prpade ukrajinskej meniny ide o ete slabie zastpenie v mladch vekovch kategrich, ne u doteraz skmanch menn. Najviac s zastpen stredn vekov kategrie. iadna z ostatnch nrodnostnch menn nedosahuje v okresoch Slovenskej republiky aspo 1 % podiel na obyvatestve. Nemeck nrodnostn menina Prslunci nemeckej nrodnostnej meniny ij v najvom pote v okrese Prievidza (373 osb), kde sa nachdza jedin obec na Slovensku, kde prslunci nemeckej meni ny tvoria viac ne 20 % obyvatestva (Kuneov/Kuneschhau). Graf. . 7 Vekov pyramda obanov Slovenskej republiky nemeckej nrodnosti v roku 201117
Vekov pyramda v prpade nemeckej nrodnosti ukazuje mierne odlin obraz, ne u ostatnch doteraz skmanch menn. Regresvna tendencia tu nie je a tak siln, pretoe aj v predproduktvnom veku njdeme pomerne pozitvne ukazovatele. V poproduktvnom veku jednoznane prevauj eny, km v produktvnom veku mui a najsilnejie s zastpen kategrie 45 a 69 rokov. Posk nrodnostn menina Prslunci poskej nrodnostnej meniny ij roztrsene na celom zem Slovenska. Vekov truktra poskej meniny ukazuje pomerne siln zastpenie kategrie do 4 rokov (najm u muov, kde je to viac ne p percent, km u ien to nedosahuje 5 percent). Najm u muov je charakteristick, e podiel osb v produktvnom veku dosahuje okolo 10 percent. U ien presahuje 10 percent len kategria 45 a 49 rokov. Poproduktvna populcia je vraznejie zastpen v prpade ien.
17
34
Graf . 8 Vekov pyramda obanov Slovenskej republiky poskej nrodnosti v roku 201118
Chorvtska nrodnostn menina Pre prslunkov chorvtskej nrodnostnej meniny je charakteristick, e v najvom pote obvaj niektor bratislavsk okresy; najviac prslunkov chorvtskej nrodnostnej meniny ije v okrese Bratislava V (420; ide najm o mestsk asti Jarovce a unovo). Graf . 9 Vekov pyramda obanov Slovenskej republiky chorvtskej nrodnosti v roku 201119
Poda vekovej pyramdy medzi prslunkmi chorvtskej nrodnostnej meniny njdeme vo vraznom pote osoby v kategrii 0 a 4 roky, teda v predproduktvnom veku, a to v podiele viac ne 10 percent, ako u muov, tak aj u ien. Produktvna populcia je silnejie zastpen najm u muov, u ien jedine kategria 45 a 49 rokov presahuje 10 percentn hranicu. Najm u ien sa vyskytuj vak pomerne vysok hodnoty aj u obanov v poproduktvnom veku (60 a 79 rokov).
18 19
35
Rusk nrodnostn menina Pri ruskej nrodnostnej meniny nememe uri okresy, v ktorch by ich poet bol vraznej. Graf . 10 Vekov pyramda obanov Slovenskej republiky ruskej nrodnosti v roku 201120
Vekov analza v prpade prslunkov ruskej nrodnostnej meniny ukazuje, e s pomerne vek rozdiely medzi vekovou truktrou muov a ien. V prpade muov je silne zastpen predproduktvne obyvatestvo a je pomerne vyrovnan zastpenie osb v produktvnom veku. U ien je zastpenie predproduktvnej populcie slab a hodnoty pri osobch v poproduktvnom veku s ovea vyie ne u muov. Kee aj pri ruskej menine prevauje obyvatestvo v produktvnom veku nad obyvatestvom v predproduktvnom veku, meme hovori o regresvnej tendencii. Srbsk nrodnostn menina Rovnako ako pri ruskej nrodnostnej meniny, tak ani pri srbskej nrodnostnej menine nememe uri okresy, v ktorch by ich poet bol vraznej. Graf . 11 Vekov pyramda obanov Slovenskej republiky srbskej nrodnosti v roku 201121
20 21
Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky, Stanie obyvateov, domov a bytov 201 1 Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky, Stanie obyvateov, domov a bytov 2011
36
Vekov pyramda obanov Slovenskej republiky patriacich k srbskej nrodnostnej meniny nevykazuje tak jednoznan tendencie, ako naprklad u maarskej, rmskej i rusnskej meniny. Pre vekov truktru srbskej nrodnostnej meniny je charakteristick pomerne siln detsk zloka a vrazn zastpenie osb vo veku 40 a 54 rokov. Zaujmav je vemi slab zastpenie osb v poproduktvnom veku nedosahuje ani 5%. idovsk nrodnostn menina V prpade idovskej nrodnostnej meniny nememe uri okres, v ktorom by bolo vraznejie zastpenie prslunkov tejto nrodnostnej meniny. Graf . 12 Vekov pyramda obanov Slovenskej republiky idovskej nrodnosti v roku 201122
idovsk nrodnostn menina je nrodnostn menina s najmenm potom prslunkov v Slovenskej republike (v roku 2011 631 osb). Preto, ako v prpade srbskej nrodnostnej meniny, ktor tie patr medzi menej poetn nrodnostn meniny na Slovensku (v roku 2011 698 osb), vekov pyramda idovskej nrodnostnej meniny nevykazuje tak jednotn tendencie, ako pri poetnejch nrodnostnch meninch. Detsk zloka je pomerne siln a tie za pomerne siln meme povaova vekov kategrie 30 a 39 rokov. Moravsk nrodnostn menina Ako pri predchdzajcich nrodnostnch menn, tak ani v tomto prpade nemono uri okresy s vraznejm zastpenm prslunkov tejto nrodnostnej meniny.
22
37
Graf . 13 Vekov pyramda obanov Slovenskej republiky moravskej nrodnosti v roku 201123
Vekov pyramda prslunkov moravskej nrodnostnej meniny ukazuje podobn obraz, ako v prpade eskej nrodnostnej meniny. Prevauje staria populcia, u muov kategria 55 a 69 rokov, u ien 60 a 69 rokov, pomerne siln je zastpenie kategrie 0 a 4 roky, aj ke nedosahuje 5 percent ani v prpade muov, ani v prpade ien. Vekov pyramdu meme zaradi medzi regresvne modely. Bulharsk nrodnostn menina Graf . 14 Vekov pyramda obanov Slovenskej republiky bulharskej nrodnosti v roku 201124
Vekov pyramda prslunkov bulharskej nrodnostnej meniny ukazuje, e v prpade bulharskej nrodnostnej meniny prevauje staria populcia, u ien dokonca kategria 65 a 69 rokov dosahuje takmer 15 percentn hodnotu. Pritom vak detsk populcia presahuje 5
23 24
38
percentn hranicu tak u muov, ako aj u ien, take regresvny charakter tohto modelu nie je tak siln ne u ostatnch skmanch nrodnostnch menn.
Analza zamestnanosti v okresoch s vraznm podielom nrodnostnch menn

Dleitou charakteristikou ekonomickej situcie v regine je zamestnanos, pretoe vaka nej je mon analyzova odvetvov aj zamestnaneck truktru v reginoch. Aby sa v analze vyhlo globlnym regionlnym rozdielom, medzi vchodom a zpadom, bolo pristpen ku charakteristike zamestnanosti v rmci jednotlivch krajov aj v porovnan s hodnotami za cel Slovensk republiku. Na zklade tvrronho zisovania o cene prce ISCP (MPSVR SR)1-04 je mon zisti podiely zamestnancov v jednotlivch odvetviach SK NACE Rev. 225 vo vybranch okresoch SR za tret tvrrok 2012, ako to prezentuj tabuky . 8a a 8b.
Tabuka . 8a Podiel zamestnancov poda jednotlivch sekci SK NACE Rev. 2 vo vybranch okresoch SR za tret tvrrok 201226
Regin A okres Senec Bratislavsk kraj okres Dunajsk Streda okres Galanta Trnavsk kraj okres Komrno okres Levice okres Nov Zmky okres aa Nitriansky kraj okres Luenec okres Revca okres Rimavsk Sobota okres Vek Krt Banskobystrick kraj okres Kemarok okres Medzilaborce okres Sabinov okres Snina okres Star ubova 2,23% B 0,26% C 11,47% Sekcie SK NACE Rev. 2* D 0,01% E 0,88% F 4,98% G 35,18% 12,63% 12,89% 8,89% 8,47% 7,83% 9,10% 13,21% 7,36% 10,33% 11,68% 8,13% 7,78% 9,22% 10,19% 9,53% 11,74% 11,64% 9,15% 7,21% H 19,93% I 1,66% J 0,95%
0,74% 0,21% 8,58% 3,11% 0,07% 0,35%
14,16% 1,37% 0,90% 3,09% 35,17% 45,29% 0,84% 0,43% 2,42% 1,72% 1,90% 2,57%
10,63% 1,39% 8,99% 9,47% 10,67% 0,09% 0,27% 0,21% 0,10%
4,22% 0,66% 8,76% 3,56% 4,35% 6,53% 0,00% 0,12% 0,04% 0,00%
42,30% 2,14% 2,64% 2,48% 34,08% 35,14% 28,93% 41,48% 0,92% 9,82% 0,94% 0,23% 3,27% 2,31% 2,48% 3,19% 1,29% 2,83% 1,85% 8,16%
7,98% 0,69% 0,26% 8,75% 8,54% 17,29% 4,20% 0,03% 0,45% 0,55% 0,32% 0,13% 0,34% 0,28% 0,01%
4,67% 0,10% 4,00% 3,93% 4,19% 6,27% 0,12% 0,03% 0,68% 6,43%
35,06% 2,30% 2,16% 3,45% 34,09% 40,26% 42,39% 24,85% 1,10% 0,23% 0,82% 0,44% 2,41% 4,31% 4,40% 3,37% 2,79% 0,61% 0,75% 4,60%
8,42% 0,40% 0,97% 10,23% 7,08% 6,29% 12,23% 0,05% 0,32% 0,00% 0,00% 0,56% 0,06% 0,18% 0,52%
3,48% 0,61% 5,26% 1,47% 4,05% 9,27% 7,06% 0,00% 0,00% 0,10% 0,00% 0,00%
30,43% 1,19% 2,47% 2,88% 43,19% 18,72% 38,13% 25,40% 22,72% 1,50% 3,67% 0,97% 0,76% 1,63% 2,48% 4,04% 4,12% 6,70% 2,94% 1,04% 2,02% 5,61% 4,94% 4,03%
10,67% 0,52% 1,66% 6,88% 14,50% 5,48% 4,17% 9,29% 1,19% 0,00% 0,65% 0,44% 1,39% 0,10% 0,00% 0,03% 0,08% 0,06%
25 26
tatistick klasifikcia ekonomickch innost implementovan na Slovensku od roku 2008 Zdroj: tvrron zisovanie o cene prce ISCP (MPSVR SR)1 -04
39
Regin A okres Stropkov okres Svidnk okres Vranov nad Topou Preovsk kraj okres Gelnica okres Koice okolie okres Michalovce okres Roava okres Spisk Nov Ves okres Trebiov Koick kraj Slovensk republika 3,33% 0,26% 7,02% B 0,00% 0,00% 0,70% C 52,31% 21,84% 23,36%
Sekcie SK NACE Rev. 2* D 0,70% 2,09% 1,68% E 5,05% 6,47% 3,33% F 2,42% 6,00% 2,30% G 6,44% 8,56% 8,05% 10,55% 10,31% 5,22% 7,09% 9,84% 13,20% 5,81% 8,96% 10,38% H 3,49% 6,22% 15,40% I 0,00% 0,00% 0,17% J 0,05% 0,04% 0,14%
3,08% 0,16% 12,01% 7,59% 1,13% 5,00% 2,34% 1,86% 0,05% 0,28% 0,54% 0,24% 1,20% 0,08%
28,57% 1,62% 2,64% 3,82% 27,19% 27,86% 47,49% 26,18% 33,00% 10,35% 0,83% 0,48% 3,69% 1,09% 1,21% 1,52% 1,41% 3,50% 3,51% 2,83% 2,37% 5,37% 0,63% 2,96% 2,68% 1,29% 1,96% 0,49%
8,60% 1,07% 0,51% 24,42% 14,05% 10,42% 12,94% 11,93% 35,68% 0,00% 1,31% 0,67% 0,65% 0,45% 0,00% 0,10% 0,04% 0,27% 0,13% 0,22% 0,08%
1,81% 0,28% 2,57% 0,70%
27,66% 2,26% 2,61% 2,90% 30,97% 1,67% 2,01% 3,27%
12,78% 0,85% 3,98% 9,28% 0,84% 3,04%
*erven farba znzoruje vy podiel v okresoch ako je priemer v kraji
Tabuka . 8b Podiel zamestnancov poda jednotlivch sekci SK NACE Rev. 2 vo vybranch okresoch SR za tret tvrrok 201227( zoznam odvetv SK NACE Rev.2 vi. prloha .1)
Regin K okres Senec Bratislavsk kraj okres Dunajsk Streda okres Galanta Trnavsk kraj okres Komrno okres Levice okres Nov Zmky okres aa Nitriansky kraj okres Luenec okres Revca okres Rimavsk Sobota okres Vek Krt Banskobystrick kraj okres Kemarok okres Medzilaborce okres Sabinov okres Snina okres Star ubova okres Stropkov 1,13% 8,92% 1,98% 1,14% 1,73% 1,41% 0,95% 1,69% 1,33% 1,72% 2,14% 1,34% 1,29% 1,59% 2,19% 0,88% 2,02% 1,10% 1,61% 1,66% 1,13% L 0,69% 0,59% 0,59% 0,02% 0,40% 0,05% 0,45% 0,44% 0,36% 0,41% 0,31% 0,00% 0,35% 0,05% 0,37% 0,15% 0,00% 0,03% 0,52% 0,59% 0,00% M 3,64% 6,82% 0,52% 1,97% 1,61% 5,57% 2,70% 0,22% 1,11% 2,03% 0,39% 0,03% 0,09% 0,66% 1,12% 0,60% 0,00% 0,39% 0,00% 0,00% 3,06% Sekcie SK NACE Rev. 2* N 2,80% 4,31% 2,99% 10,40% 6,35% 1,56% 6,43% 1,60% 1,44% 4,27% 2,47% 1,14% 1,57% 1,78% 1,79% 0,71% 0,92% 0,68% 0,52% 2,20% 0,27% O 6,52% 6,22% 9,53% 6,10% 5,69% 9,67% 6,73% 7,51% 5,06% 7,14% 9,89% 10,34% 8,33% 8,54% 9,38% 9,66% 4,77% 10,70% 11,16% 8,10% 11,28% P 5,34% 8,37% 8,04% 4,65% 6,57% 5,47% 3,85% 6,60% 5,16% 7,09% 7,68% 5,74% 6,04% 8,48% 8,71% 9,05% 18,90% 11,06% 13,16% 12,01% 2,74% Q 1,70% 7,68% 3,35% 1,36% 4,36% 8,65% 5,11% 9,97% 13,47% 7,37% 9,24% 15,23% 13,44% 9,11% 10,32% 5,88% 12,29% 2,08% 9,71% 17,89% 6,07% R 0,27% 2,06% 0,79% 0,42% 0,70% 1,04% 0,87% 1,80% 0,32% 1,08% 0,65% 0,90% 0,89% 1,07% 1,27% 0,63% 0,92% 0,26% 0,96% 0,24% 0,16% S 0,38% 0,91% 0,58% 0,55% 0,76% 1,52% 0,71% 0,24% 0,26% 1,01% 0,22% 0,32% 0,54% 0,79% 0,76% 1,27% 4,04% 2,92% 1,44% 0,98% 1,50%
27
Zdroj: tvrron zisovanie o cene prce ISCP (MPSVR SR)1 -04
40
Regin K okres Svidnk okres Vranov nad Topou Preovsk kraj okres Gelnica okres Koice okolie okres Michalovce okres Roava okres Spisk Nov Ves okres Trebiov Koick kraj SR 2,04% 1,44% 2,32% 1,07% 0,53% 1,32% 1,35% 1,28% 1,70% 1,82% 3,31% L 0,00% 0,13% 0,65% 0,00% 0,03% 0,06% 0,16% 0,93% 0,04% 0,64% 0,50% M 0,04% 3,11% 0,83% 0,00% 10,12% 0,52% 0,05% 0,95% 0,34% 1,62% 2,46%
Sekcie SK NACE Rev. 2* N 0,55% 0,81% 2,59% 2,14% 7,38% 3,36% 6,53% 1,12% 3,83% 4,10% 3,71% O 14,18% 12,68% 8,82% 6,37% 8,46% 5,83% 10,35% 10,01% 8,29% 6,59% 6,92% P 9,24% 8,28% 10,17% 7,39% 7,41% 7,77% 7,07% 5,07% 9,53% 9,63% 8,16% Q 19,71% 9,40% 10,78% 5,20% 1,68% 2,54% 11,62% 9,53% 13,35% 9,53% 8,01% R 1,19% 0,62% 1,47% 0,39% 0,18% 0,44% 2,04% 2,06% 0,48% 1,20% 1,36% S 1,58% 1,38% 1,75% 0,49% 0,91% 0,66% 0,64% 1,18% 1,20% 0,77% 0,84%
*erven farba znzoruje vy podiel v okresoch ako je priemer v kraji
Na zklade tabuliek . 8a a 8b je mon charakterizova jednotliv odvetvia SK NACE Rev. 2. Sektory hospodrstva sa lenia na primrny sektor, kam patria odvetvia A a B. Do sekundrneho sektora patria odvetvia C a F. Sektory G a R predstavuj sluby, tzv. tercirny sektor. Prvm sektorom je ponohospodrstvo, lesnctvo a rybolov, v ktorom v rmci Slovenskej republiky pracuje len 2,57 % obyvateov. Na zklade tabuky mono vidie, e a 19 z 25 sledovanch okresov m nadpriemern hodnoty podielu zamestnancov v oblasti ponohospodrstva, ako je priemer v danch krajoch. Najvraznej podiel zamestnancov v ponohospodrstve je v okresoch Gelnica (12,01 %), Snina (9,27 %) a Komrno (8,76 %). Tieto okresy maj vrazne agrrny charakter. aba a dobvanie s viazan na fyzicko-geografick danosti reginu a prtomnos nerastnch surovn. Situciu me mierne skresova aj fakt, e podnik, ktor vykonva aobn innos a nsledne nerastn suroviny aj spracovva, bva spravidla zaraden do priemyslu. Jedin okres vykazuje vraznejie hodnoty zamestnanosti v abe a dobvan, ide o okres Vek Krt, kde sa v bani Dolina a hned uhlie a zamestnva 9,5 % zamestnancov okresu. Vemi nevrazne prekrauje priemer v danch krajoch alch 6 okresov. Priemyseln vroba je najvm zamestnvateom zo vetkch odvetv SK NACE Rev. 2 v Slovenskej republike. Podobne je tomu aj medzi okresmi s vraznm zastpenm nrodnostnch menn. Takmer u polovice okresov je evidovan nadpriemern rove zamestnancov oproti priemernm hodnotm v danch krajoch. Okresmi s najvym podielom zamestnancov v priemysle s Stropkov (52,31 %), Michalovce (47,49 %), Galanta (45,29 %) a Kemarok (43,19 %). Medzi okresmi s vraznm podielom nrodnostnch menn nie je vysok zamestnanos v odvetv dodvka elektriny, plynu, pary a studenho vzduchu. Vina okresov vykazuje v tomto odvetv podpriemern hodnoty. Jedinm okresom, ktor vo vraznej miere prekrauje priemer v kraji, je okres Levice, kde je v tomto odvetv evidovanch 9,82 % zamestnancov. Priemern hodnoty v kraji vraznejie prekrauj aj okresy Michalovce (3,69 %) a Medzilaborce (3,67 %). V odvetv dodvka vody; istenie a odvod odpadovch vd, odpady a sluby odstraovania odpadov, v ktorom vykazuje vina okresov nadpriemern hodnoty podielu zamestnancov v rmci danch krajov. Najvyia zamestnanos v tomto odvetv je v okresoch Snina (6,70 %), Svidnk (6,47 %) a Trebiov (5,37 %). Poslednm odvetvm, ktor sa zarauje do vrobnch odvetv je stavebnctvo. Vo vine okresov s vraznm zastpenm nrodnostnch menn ide o podpriemern hodnoty
41
v rmci danch krajov. Vnimku predstavuj okresy, v ktorch dochdza k stavebnmu rozvoju a okresy severovchodnho Slovenska. Okresy, v ktorch dochdza k stavebnmu rozvoju a vykazuj nadpriemern rove zamestnanosti v stavebnctve s Senec (4,98 %), aa (8,16 %) a Vek Krt (4,60 %). Na severovchodnom Slovensku je najvy podiel zamestnancov v stavebnctve v okresoch Svidnk (6,00 %), Snina (4,94 %), Star ubova (4,03 %) a Sabinov (5,61 %). Prvm odvetvm z oblasti sluieb je vekoobchod a maloobchod. Takmer u polovice vybranch okresov so zastpenm nrodnostnch menn 6,0 % a viac sa zamestnanos vo vekoobchode a maloobchode pohybuje na podpriemernej rovni. Vraznejie zastpenie obchod dosiahol v prmestskch oblastiach ako to ilustruje okres Senec (35,18 %). Vy podiel zamestnancov v obchode je aj v okresoch Nov Zmky (13,21 %) a Spisk Nov Ves (13,20 %). Doprava a skladovanie sa viae primrne do okolia vekch miest. Z tohto dvodu sa nadpriemern hodnoty v rmci kraja vyskytuj najm v okresoch v okol Bratislavy a Koc. pecifickm je okres Trebiov, v ktorom je doprava a skladovanie odvetvm s najvym podielom zamestnancov 35,68 % a to najm vaka prtomnosti prekladiska v iernej nad Tisou. almi okresmi s vznamnou zamestnanosou v doprave a skladovan s Gelnica (24,42 %), Senec (19,93 %) a Nov Zmky (17,29 %). Zamestnanos v odvetv ubytovacie a stravovacie sluby je takmer vo vetkch sledovanch okresoch na podpriemernej rovni oproti priemernm hodnotm v kraji. Priemern rove v kraji je prekroen len v okresoch Senec (1,66 %), Star ubova (1,39 %) a Koice okolie (1,31 %). Vraznejie rove v rmci kraja presahuje aj okres Kemarok (1,19 %). Odvetvie informcie a komunikcia dosahuje vo vetkch okresoch s vraznm zastpenm nrodnostnch menn podpriemern hodnoty v rmci krajov, o sa tka podielu zamestnancov v tomto odvetv. Ide o negatvny fenomn, kee informcie a komunikcia patr medzi najprogresvnejie odvetvia vzdelanostnej ekonomiky. Podobn situcia je aj v alom progresvnom odvetv nrodnho hospodrstva finann a poisovacie innosti. Vina okresov s vraznm zastpenm nrodnostnch menn v rmci krajov dosahuje v zamestnanosti vo finannch a poisovacch innostiach podpriemern hodnoty. Jedinou vnimkou je okres Dunajsk Streda (1,98 %). Do kategrie odvetv s podpriemernm podielom zamestnancov v rmci danch krajov sa zaradilo aj odvetvie innosti v oblasti nehnutenost, kde jedinmi okresmi, ktor dosiahli vraznej podiel zamestnanosti ako je priemer v kraji, s okres Spisk Nov Ves (0,93 %) a okresy Senec (0,69 %) a Dunajsk Streda (0,59 %), v ktorch sa prejavuje fenomn suburbanizcie. Zamestnanos v odvetv odborn, vedeck a technick innosti je rovnako podpriemern. Na zklade zistench dajov mono skontatova, e progresvne a vzdelanostne orientovan odvetvia v dotknutch okresoch dosahuj podpriemern hodnoty. o sa tka odbornch, vedeckch a technickch innost, tak okresmi, ktor vykzali najvyie hodnoty v rmci svojich krajov s Koice okolie (10,12 %) Komrno (5,57 %), Vranov nad Topou (3,11 %) a Stropkov (3,06 %). Aj podiel zamestnancov v odvetv administratvne a podporn sluby je vo vine okresov s vraznm zastpenm nrodnostnch menn podpriemern. V okrese Galanta vak dosahuje vysok hodnoty na rovni 10,4 %. V rmci svojich krajov maj nadpriemern hodnoty aj okresy Koice okolie (7,38 %) a Roava (6,53 %). Presne opanm prkladom je situcia v odvetv verejn sprva a obrana, kde sa vina okresov s vraznm zastpenm nrodnostnch menn nachdza v rmci svojich krajov na nadpriemernch hodnotch. Na zklade toho mono skontatova, e v okresoch s vysokou nezamestnanosou predstavuje verejn sprva a obrana dleit prleitos na
42
zamestnanie. Najvyie hodnoty boli dosiahnut v okresoch Svidnk (14,18 %), Vranov nad Topou (12,68 %), Stropkov (11,28 %) a Snina (11,16 %). Zamestnanos v odvetv vzdelvanie je znane regionlne diferencovan. Podiel zamestnancov zamestnanch vo vzdelvan dosahuje vo vybranch okresoch najvyie hodnoty v Preovskom kraji. Najvyie zastpenie maj zamestnanci vzdelvania v okresoch Medzilaborce (18,9 %), Snina (13,16 %) a Star ubova (12,01 %). Odvetvie zdravotnctvo a socilna pomoc je podobne ako odvetvie verejn sprva a obrana vznamnou pracovnou prleitosou najm v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosou ako aj v mench okresoch s prtomnosou vekch zdravotnckych zariaden. Najvyie hodnoty s dosiahnut v okresoch Svidnk (19,71 %), Star ubova (17,89 %) a Revca (15,23 %). Nzke hodnoty zamestnanosti dosahuj vybran okresy v rmci svojich krajov aj v odvetv umenie, zbava a rekrecia. Tieto hodnoty s pomerne nzke, hoci vina dotknutch okresov m priazniv podmienky pre rozvoj agroturistiky. Priemern hodnoty v rmci svojich krajov prekroili len okresy Spisk Nov Ves (2,06 %), Roava (2,04 %), Nov Zmky (1,80 %) a Dunajsk Streda (0,79 %). Ostatn innosti s pecifickm prpadom, kee pre potreby tejto analzy sa nedaj bliie analyzova a vyie hodnoty v tomto odvetv dosahuj okresy Medzilaborce (4,04 %) a Sabinov (2,92 %). Podobne dleitou ako je analza odvetvovej truktry hospodrstva, je aj truktra zamestnancov na zklade jednotlivch hlavnch tried zamestnan. Prehad podielu zamestnancov rozdelench na 9 hlavnch tried SK ISCO-0828 predstavuje tabuka . 8. Tabuka . 9 Podiel zamestnancov poda jednotlivch hlavnch tried SK ISCO-08 vo vybranch okresoch Slovenskej republiky za tret tvrrok 201229( zoznam hlavnch tried SK ICO-08 vi. prloha .2)
Regin okres Senec Bratislavsk kraj okres Dunajsk Streda okres Galanta Trnavsk kraj okres Komrno okres Levice okres Nov Zmky okres aa Nitriansky kraj okres Luenec okres Revca okres Rimavsk Sobota okres Vek Krt Banskobystrick kraj okres Kemarok 1 5,2% 7,1% 4,1% 3,8% 4,2% 3,7% 4,2% 4,1% 4,9% 4,2% 3,6% 5,7% 3,1% 3,9% 4,8% 4,3% 2 8,8% 26,2% 10,8% 8,6% 11,8% 10,5% 13,9% 12,4% 15,4% 13,3% 14,7% 10,9% 12,8% 12,6% 16,5% 13,9%
Hlavn triedy SK ISCO-08*

3 15,4% 21,8% 13,1% 12,8% 15,3% 13,2% 17,5% 15,8% 17,6% 15,5% 14,7% 19,4% 13,9% 14,3% 17,4% 12,1% 4 19,0% 9,8% 8,9% 10,8% 8,5% 10,0% 6,9% 8,2% 5,2% 8,5% 7,9% 5,9% 5,9% 7,4% 7,4% 6,9% 5 17,3% 10,3% 14,2% 11,0% 10,3% 12,1% 10,9% 14,6% 11,0% 11,9% 13,5% 13,3% 11,2% 13,7% 12,4% 13,7% 6 0,7% 0,2% 3,3% 1,6% 1,3% 2,9% 0,6% 1,2% 1,8% 1,3% 0,7% 0,1% 0,9% 1,9% 0,7% 1,6% 7 6,2% 6,4% 12,5% 11,1% 14,1% 15,0% 17,8% 13,6% 16,1% 14,7% 9,5% 17,9% 11,8% 16,1% 12,5% 10,4% 8 18,9% 11,8% 25,6% 25,8% 25,8% 12,6% 20,3% 19,6% 21,7% 20,9% 27,1% 18,2% 34,3% 18,6% 20,7% 28,6% 9 8,3% 6,4% 7,4% 14,5% 8,6% 20,1% 7,7% 10,6% 6,5% 9,7% 8,2% 8,8% 6,1% 11,6% 7,6% 8,4%
28
tatistick klasifikcia zamestnan SK ISCO-08 vydan Vyhlkou SR . 516/2011 nadobudla innos 10. janura 2012 29 Zdroj: tvrron zisovanie o cene prce ISCP (MPSVR SR)1 -04
43
Regin
Hlavn triedy SK ISCO-08*

6 0,0% 1,4% 7,0% 1,1% 0,2% 0,0% 1,2% 0,9% 2,0% 2,1% 0,3% 0,8% 1,0% 0,3% 0,6% 0,7% 7 17,4% 25,0% 16,9% 9,3% 33,6% 18,6% 9,3% 14,3% 23,7% 10,9% 13,9% 12,5% 12,6% 14,8% 12,9% 13,2% 8 9,3% 14,9% 11,5% 18,9% 14,3% 7,3% 28,5% 18,3% 17,8% 32,1% 38,2% 23,0% 14,0% 17,8% 20,8% 19,4% 9 3,5% 6,2% 6,5% 8,6% 4,7% 8,1% 7,3% 7,0% 8,8% 6,5% 4,3% 9,6% 14,7% 9,9% 7,0% 7,6%
1 2 3 4 5 okres Medzilaborce 5,6% 18,6% 11,0% 6,8% 27,7% okres Sabinov 3,9% 11,1% 16,2% 6,5% 14,8% okres Snina 4,0% 18,3% 13,4% 6,3% 16,1% okres Star ubova 5,2% 18,8% 15,9% 8,1% 13,9% okres Stropkov 5,3% 8,5% 17,2% 7,0% 9,1% okres Svidnk 4,8% 19,4% 15,8% 9,2% 16,7% okres Vranov nad Topou 5,4% 13,6% 18,0% 5,7% 11,0% Preovsk kraj 4,9% 17,4% 16,1% 7,4% 13,8% okres Gelnica 5,0% 9,1% 13,9% 5,1% 14,6% okres Koice okolie 4,9% 11,6% 14,4% 7,3% 10,1% okres Michalovce 3,3% 10,8% 14,5% 5,5% 9,4% okres Spisk Nov Ves 4,5% 13,2% 15,4% 6,9% 14,0% okres Roava 5,3% 14,8% 17,4% 7,2% 13,0% okres Trebiov 4,1% 15,2% 16,8% 9,1% 12,0% Koick kraj 4,8% 19,3% 16,5% 7,1% 11,1% SR 5,1% 17,4% 17,0% 8,1% 11,3% *erven farba znzoruje vy podiel v okresoch ako je priemer v kraji
Prvou hlavnou triedou SK ISCO-08 s zkonodarcovia, riadiaci pracovnci, ktor vak v sledovanch okresoch nemaj vraznejie zastpenie. V zvenej miere sa vyskytuj najm v okresoch vchodnho Slovenska. Na zpadnom Slovensku ide o okres aa a na strednom Slovensku okres Revca (5,7 %). Poetn s aj v okrese Medzilaborce (5,6 %) a v okrese Stropkov (5,3 %). Ide o menie okresy s vyou mierou evidovanej nezamestnanosti. Znane nzke je zastpenie pecialistov z druhej hlavnej triedy SK ISCO-08, ktor sa v nadpriemernom podiele v rmci kraja vyskytuj len v 6 okresoch z 25. Tu ide o znane negatvny jav, kee prve pecialisti predstavuj pracovn silu s najvyou kvalifikciou a s potencil pre al rozvoj reginov. Vo zvenej miere sa nachdzali v okresoch Preovskho kraja a v okresoch Levice a aa. Najpoetnej s v okrese Svidnk (19,4 %), Star ubova (18,8 %) a Medzilaborce (18,6 %). Podobne nzke je aj zastpenie alch kvalifikovanch zamestnancov z hlavnej triedy 3 technici a odborn pracovnci. Iba v smich z 25 okresov s vraznm zastpenm nrodnostnch menn je ich podiel vy ako v danch krajoch. Ide najm o oblas vchodnho Slovenska, avak ich najvy podiel je v okrese Revca (19,4 %). Vysok podiel dosahuj aj v okresoch Vranov nad Topou (18,0 %) a aa (17,6 %). Pri Administratvnych pracovnkoch (hlavn trieda 4) sa tento rozdiel zmenuje, ale aj v tejto hlavnej triede okresy s vraznm podielom nrodnostnch menn vykazuj vo veobecnosti nzky podiel zamestnancov z tejto hlavnej triedy v rmci krajov. Najvraznej podiel zaberaj v okresoch zpadnho Slovenska ako s Senec (19,0 %), Galanta (10,8 %) a Komrno (10,0 %). Diametrlne odlin je situcia v hlavnej triede 5 pracovnci v slubch a obchode. V tejto hlavnej triede je ich podiel vo vine okresov v rmci krajov nadpriemern, konkrtne ide o 17 okresov z 25. Okresy s najvraznejm zastpenm zamestnancov patriacich do tejto hlavnej triedy zamestnan s Medzilaborce (27,7 %), Senec (17,3 %) a Svidnk (16,7 %). Podobn situcia ako vo vyie uvedenej hlavnej triede je aj v hlavnej triede 6 kvalifikovan pracovnci v ponohospodrstve, lesnctve a rybolove, kde a 16 okresov z 25 dosahuje v rmci svojich krajoch nadpriemern hodnoty, avak podiel zamestnancov v tchto
44
kategrich nepredstavuje vrazn podiel zamestnancov ako celku. Najviac ich je v okresoch Snina (7,0 %), Dunajsk Streda (3,3 %) a Komrno (2,9 %). pecifickou je hlavn trieda 7 kvalifikovan pracovnci a remeselnci, ktor ako celok v rmci okresov v Slovenskej republike s vraznm podielom nrodnostnch menn vykazuje priemern hodnoty, avak tieto okresy s znane diferencovan a najm menie okresy vchodnho Slovenska dosahuj v tejto hlavnej triede vysok hodnoty. Na prvom mieste sa nachdza okres Stropkov (33,6 %) a za nm nasleduj okresy Sabinov (25,0 %) a Gelnica (23,7 %). Podpriemern je aj rove podielu zamestnancov vo vybranch okresoch, ktor s zaraden do hlavnej triedy 8 opertori a montri strojov a zariaden, priom nadpriemern hodnoty v rmci krajov dosahuj najm okresy s vyou mierou nezamestnanosti a prtomnosou priemyslu. Ich najvy podiel je v okrese Michalovce (38,2 %), za ktorm nasleduj okresy Rimavsk Sobota (34,2 %) a Koice okolie (32,1 %). Najniie kvalifikovan prce vykonvaj pomocn a nekvalifikovan pracovnci (hlavn trieda 9), ktorch podiely v okresoch s vraznou prtomnosou nrodnostnch menn a v 15-tich prpadoch maj vyie hodnoty ako je priemer v danch krajoch. Najvy podiel pomocnch a nekvalifikovanch zamestnancov je v okresoch Komrno (20,1 %), Roava (14,7 %) a Galanta (14,5 %). Analza zamestnan poda tvormiestneho kdu SK ISCO-08 vo vybranch okresoch Analza hrubej truktry zamestnancov na zklade hlavnch tried SK ISCO-08 umonila nahliadnu do prostredia tatistiky trhu prce a ukzala, v akch hlavnch triedach zamestnan zamestnanci pracuj. Dleitou bola aj analza odvetv hospodrstva poda SK NACE Rev. 2, priom toto podrobnejie lenenie vhodnm spsobom ilustruje situciu na trhu prce v reginoch s vraznm zastpenm nrodnostnch menn. Tabuka . 10 Najpoetnejie podskupiny zamestnan30 poda tvormiestneho kdu SK ISCO-08 vo vybranch okresoch Slovenska za tret tvrrok 201231
Zamestnanie poda SK ISCO-08 Okres 1. Senec Pracovnci v sklade 2. Vodii nkladnch automobilov a kaminov Montni pracovnci (opertori) v strojrskej vrobe Predavai Vodii nkladnch automobilov a kaminov Montni pracovnci (opertori) v strojrskej vrobe 3. Pokladnci a predavai lstkov Montni pracovnci elektrickch a elektronickch zariaden Opertori zariaden na vrobu potravn a podobnch vrobkov Veobecn administratvni pracovnci Zmonci, nstrojri a podobn pracovnci 4. Opertori vysokozdvinch vozkov Vodii nkladnch automobilov a kaminov Opertori zariaden v hutnckom a zlievarenskom priemysle Predavai Elektroininieri a pecialisti energetici 5. Pomocn pracovnci vo vrobe Uitelia v zkladnch kolch Opertori strojov na vrobu vrobkov z plastov alnnici a podobn pracovnci Opertori zariaden na vrobu potravn a podobnch vrobkov
Dunajsk Streda
Predavai
Galanta
Pomocn pracovnci vo vrobe Pomocn pracovnci vo vrobe Vodii nkladnch automobilov a kaminov
Komrno
Levice
30 31
Pre potreby tejto analzy sa pouva termn zamestnanie. Zdroj: tvrron zisovanie o cene prce ISCP (MPSVR SR)1-04
45
Zamestnanie poda SK ISCO-08 Okres 1. Nov Zmky Predavai Opertori zariad. Na vrobu chemic. Vrobkov (okrem gumy a plas.) iky, vyvaky a podobn pracovnci Montni pracovnci inde neuveden Zmonci, nstrojri a podobn pracovnci Montni pracovnci (opertori) v strojrskej vrobe Montni pracovnci elektrickch a elektronickch zariaden Elektromechanici a autoelektrikri iky, vyvaky a podobn pracovnci Vodii nkladnch automobilov a kaminov Opertori stacionrnych zariaden a strojov inde neuveden Predavai iky, vyvaky a podobn pracovnci iky, vyvaky a podobn pracovnci Montni pracovnci elektrickch a elektronickch zariaden Posunovai, signalisti, vhybkri 2. Montni pracovnci inde neuveden pecialisti v oetrovatestve 3. Pomocn pracovnci vo vrobe Zmonci, nstrojri a podobn pracovnci Uitelia v zkladnch kolch pecialisti v oetrovatestve Opertori zariad. Na vrobu chemic. Vrobkov (okrem gumy a plas.) pecialisti v oetrovatestve Upratovaky Zmonci, nstrojri a podobn pracovnci pecialisti v oetrovatestve Opertori strojov na vrobu vrobkov z plastov Vodii nkladnch automobilov a kaminov 4. Technici vo fyziklnych, technic. Vedch a doprave inde neuveden Predavai Vodii nkladnch automobilov a kaminov Predavai Zvrai a rezai kovov Predavai Uitelia v zkladnch kolch Predavai Upratovaky Opertori ijacch strojov Predavai Vodii nkladnch automobilov a kaminov Predavai Uitelia v zkladnch kolch 5. pecialisti v oetrovatestve
aa
Upratovaky Montni pracovnci elektrickch a elektronickch zariaden Vodii nkladnch automobilov a kaminov Nastavovai a obsluha kovoobrbacch strojov Upratovaky
Vek Krt
Pomocn pracovnci vo vrobe Opertori zariaden na spracovanie dreva Opertori zariaden na spracovanie nerastov Obuvnci a podobn pracovnci pecialisti v oetrovatestve Opertori strojov na vrobu vrobkov z plastov Predavai Uitelia v zkladnch kolch Montni pracovnci elektrickch a elektronickch zariaden
Luenec
Revca
Rimavsk Sobota
Star ubova
Pokladnci a predavai lstkov Vodii nkladnch automobilov a kaminov Vodii nkladnch automobilov a kaminov Zdravotn sestry Opertori strojov na vr. vrob. Z textilu, koe, kou. Inde neuv. Sprievodcovia v osobnej doprave (okrem lodnej a leteckej dopravy) Vedci predajne / oddelenia pecialisti v oetrovatestve Opertori strojov na vrobu vrobkov z plastov Predavai
Stropkov
Svidnk Vranov nad Topou
Kemarok
Medzilaborce
Uitelia Zmonci, nstrojri v zkladnch kolch a podobn pracovnci Stolri vrobcovia vrobkov z dreva Predavai Opertori zariaden na spracovanie dreva Chovatelia hospodrskych zvierat a dojnc (okrem hydiny) Pomocn pracovnci vo vrobe
Sabinov
Snina
Spisk Nov Ves
Predavai Technici vo fyziklnych, technic. Vedch a doprave inde neuveden Predavai Montni pracovnci (opertori) v strojrskej vrobe Opertori stacionrnych zariaden a strojov inde neuveden pecialisti v oetrovatestve
Upratovaky
Trebiov
Elektromechanici a autoelektrikri Technici vo fyziklnych, technic. Vedch a doprave inde neuveden Uitelia v zkladnch kolch Opertori strojov na vrobu vrobkov z plastov Predavai
pecialisti v oetrovatestve Uitelia v zkladnch kolch Montni pracovnci inde neuveden Vodii nkladnch automobilov a kaminov Opertori strojov na vrobu vrobkov
Gelnica
Elektromechanici a autoelektrikri Opertori stacionrnych zariaden a strojov inde neuveden Montni pracovnci elektrickch a elektronickch zariaden iky, vyvaky a podobn pracovnci
Posunovai, signalisti, vhybkri Montni pracovnci elektrickch a elektronickch zariaden Predavai Manipulan pracovnci, nosii
Koice okolie
Michalovce Roava
46
Zamestnanie poda SK ISCO-08 Okres 1. 2. 3. 4. z papiera 5.
Tabuka znzoruje v kadom z vybratch okresov s vraznm zastpenm nrodnostnch menn 5 najpoetnejch podskupn zamestnan (pre potreby tejto analzy alej len zamestnanie) z hadiska tvormiestneho kdu SK ISCO-08. V okrese Senec, kde vznamn lohu zohrva logistika a obchod, patria medzi najpoetnejie zamestnania pracovnci v sklade; vodii nkladnch automobilov a kaminov, ako aj pokladnci a predavai lstkov. V Trnavskom kraji sa nachdzaj dva okresy s vraznm zastpenm obanov maarskej nrodnosti. V okrese Dunajsk Streda patria k najpoetnejm zamestnaniam predavai a montni pracovnci v strojrskej vrobe ako aj montni pracovnci elektrickch a elektronickch zariaden. Okres Galanta, ktor m vrazne industrilny charakter, m vysok poet pomocnch pracovnkov vo vrobe. Na nasledovnom mieste sa nachdzaj predavai a almi zamestnaniami spojenmi s priemyslom s opertori zariaden na vrobu potravn a podobnch vrobkov; opertori zariaden v hutnckom a zlievarenskom priemysle a opertori strojov na vrobu vrobkov z plastov. V Nitrianskom kraji sa nachdzaj t yri okresy s vraznm podielom obanov maarskej nrodnosti. V okrese Komrno sa medzi zamestnancami najastejie vyskytovali pomocn pracovnci vo vrobe; vodii nkladnch automobilov a kaminov a veobecn administratvni pracovnci. V okrese Levice s to vodii nkladnch automobilov a kaminov; montni pracovnci (opertori) v strojrskej vrobe a zmonci, nstrojri a podobn pracovnci. Okres Nov Zmky sa svojou truktrou vraznejie neli od okolitch okresov a najpoetnejmi zamestnaniami tu s predavai; montni pracovnci inde neuveden; pomocn pracovnci vo vrobe. V ali sa ako v priemyselnom okrese nachdzaj na prvch troch priekach zamestnania opertori zariaden na vrobu chemickch vrobkov (okrem gumy a plastov); pecialisti v oetrovatestve a zmonci, nstrojri a podobn pracovnci. Podobne ako v Nitrianskom kraji, aj v Banskobystrickom kraji sa nachdzaj 4 okresy s vraznm podielom obanov maarskej nrodnosti. V okrese Vek Krt s zastpen najm iky, vyvaky a podobn pracovnci; pomocn pracovnci vo vrobe a uitelia v zkladnch kolch. V Luenci je podobne ako v okrese aa vysok podiel zamestnancov v priemysle. Medzi najpoetnejie zamestnania patria montni pracovnci inde neuveden; opertori zariaden na spracovanie dreva a pecialisti v oetrovatestve. Aj v okrese Revca, ktor vykazuje vysok hodnoty miery evidovanej nezamestnanosti, patria najpoetnejie zamestnania do odvetvia priemyslu a tri najpoetnejie s: zmonci, nstrojri a podobn pracovnci; opertori zariaden na spracovanie nerastov; opertori zariaden na vrobu chemickch vrobkov (okrem gumy a plastov). Okres Rimavsk Sobota sa u niekoko rokov nachdza na vrchole rebrka okresov z hadiska miery evidovanej nezamestnanosti a zamestnanci tu pracuj najm ako montni pracovnci (opertori) v strojrskej vrobe; obuvnci a podobn pracovnci a pecialisti v oetrovatestve. V Preovskom kraji sa nachdza a 8 okresov, v ktorch ije najm rmska a rusnska nrodnostn menina. Ide o menie okresy a poetnos zamestnancov tu je oproti ostatnm okresom nzka. V okrese Star ubova boli evidovan montni pracovnci elektrickch a elektronickch zariaden; pecialisti v oetrovatestve a upratovaky. V okrese Stropkov s na prvch troch miestach elektromechanici a autoelektrikri; opertori strojov na vrobu vrobkov z plastov a zmonci, nstrojri a podobn pracovnci, kee okres m tradciu v elektrotechnickom priemysle. V okrese Svidnk dominuj v pote zamestnancov zamestnania iky, vyvaky a podobn pracovnci; predavai a pecialisti v oetrovatestve.
47
Vo Vranove nad Topou s najpoetnejie zamestnania spojen s dopravou a priemyslom a ide o zamestnania vodii nkladnch automobilov a kaminov; uitelia zkladnch kl a opertori strojov na vrobu vrobkov z plastov. V okrese Kemarok ide o zamestnania spojen s priemyslom a patria sem opertori stacionrnych zariaden a strojov inde neuveden; montni pracovnci elektrickch a elektronickch zariaden a vodii nkladnch automobilov a kaminov. V okrese Medzilaborce prevauj sluby, ktor prezentuj aj zamestnania ako predavai; uitelia v zkladnch kolch a zmonci, nstrojri a podobn pracovnci. V poslednch dvoch okresoch Sabinov a Snina dominuje ahk priemysel. V okrese Sabinov s najpoetnejie zamestnania iky, vyvaky a podobn pracovnci; stolri vrobcovia vrobkov z dreva a opertori zariaden na spracovanie dreva. V okrese Snina s najviac poetn zamestnania ako iky, vyvaky a podobn pracovnci; predavai a chovatelia hospodrskych zvierat a dojnc (okrem hydiny). V Koickom kraji sa nachdza 5 okresov s nrodnostnmi meninami, najm maarskou a rmskou. V okrese Trebiov znmym vekm elezninm prekladiskom s najpoetnejm zamestnanm posunovai, signalisti a vhybkri. Na alch priekach sa nachdzaj technici vo fyziklnych, technickch vedch a doprave inde neuveden a elektromechanici a autoelektrikri. Malm okresom s vraznm podielom obyvateov rmskej nrodnosti je Gelnica, kde s najastejmi zamestnaniami elektromechanici a autoelektrikri; predavai a technici vo fyziklnych, technickch vedch a doprave inde neuveden. V okrese Spisk Nov Ves dominuj montni pracovnci elektrickch a elektronickch zariaden, predavai a pomocn pracovnci vo vrobe. V okrese Koice okolie sa nachdza vek priemyseln park Kechnec a aj dve najpoetnejie zamestnania maj svis s priemyslom. Ide o zamestnania opertori stacionrnych zariaden a strojov inde neuveden; montni pracovnci (opertori) v strojrskej vrobe a okrem nich s poetn aj uitelia zkladnch kl. V okrese Michalovce sa priemysel vemi vraznou mierou podiea na zamestnanosti a odra sa to aj v zamestnaniach ako montni pracovnci elektrickch a elektronickch zariaden; opertori stacionrnych zariaden a strojov inde neuveden a opertori strojov na vrobu vrobkov z plastov. Poslednm okresom v kraji s vraznou maarskou meninou je okres Roava, v ktorom dominuj zamestnania zo sluieb a ahkho priemyslu, kam patria iky, vyvaky a podobn pracovnci; pecialisti v oetrovatestve a predavai. Z globlneho hadiska mono skontatova, e sa vo vybranch okresoch nachdzaj najm niie kvalifikovan zamestnania, zamestnania v oblasti priemyslu a zdravotnctva, uitelia a predavai. Analza nezamestnanosti v okresoch s vraznm podielom prslunkov nrodnostnch menn Po charakteristike zamestnanosti je dleit charakterizova nezamestnanos v dotknutch okresoch s vraznm podielom nrodnostnch menn. Nezamestnanos v takej miere ak je momentlne v Slovenskej republike, je jednoznane negatvnym fenomnom. Ku koncu decembra 2012 celottna rove miery evidovanej nezamestnanosti poda stredia prce, socilnych vec a rodiny (PSVR) dosiahla hodnotu 14,44 %, o predstavuje medziron nrast o 0,85 percentulneho bodu.
48
Tabuka . 11 Vvoj miery evidovanej nezamestnanosti vo vybranch okresoch Slovenskej republike k 31.12. v rokoch 2011 a 201232
Miera evidovanej nezamestnanosti v %* Regin Okres Senec Bratislavsk kraj okres Dunajsk Streda okres Galanta Trnavsk kraj okres Komrno okres Levice okres Nov Zmky okres aa Nitriansky kraj okres Luenec okres Revca okres Rimavsk Sobota okres Vek Krt Banskobystrick kraj okres Kemarok okres Medzilaborce okres Sabinov okres Snina okres Star ubova okres Stropkov okres Svidnk okres Vranov nad Topou Preovsk kraj okres Gelnica okres Koice okolie okres Michalovce okres Spisk Nov Ves okres Roava okres Trebiov Koick kraj 2011 6,27 5,41 11,62 6,52 8,88 17,53 16,00 14,65 11,91 13,27 24,28 30,79 34,59 24,54 19,83 28,66 19,84 26,75 19,31 14,56 18,11 20,03 22,89 18,95 20,79 22,86 19,40 18,83 28,73 26,88 18,76 2012 6,78 5,72 12,96 7,20 9,43 19,15 15,70 15,12 11,50 14,08 25,59 32,55 35,59 25,87 20,81 30,06 22,31 28,44 21,10 16,73 21,38 23,33 24,02 20,66 24,10 24,60 20,10 19,14 29,04 26,85 19,58 Index zmeny v perc. Bodoch 0,51 0,31 1,34 0,68 0,55 1,62 -0,30 0,47 -0,41 0,81 1,31 1,76 1,00 1,33 0,98 1,40 2,47 1,69 1,79 2,17 3,27 3,30 1,13 1,71 3,31 1,74 0,70 0,31 0,31 -0,03 0,82 0,85 rel. 1,08 1,06 1,12 1,10 1,06 1,09 0,98 1,03 0,97 1,06 1,05 1,06 1,03 1,05 1,05 1,05 1,12 1,06 1,09 1,15 1,18 1,16 1,05 1,09 1,16 1,08 1,04 1,02 1,01 1,00 1,04 1,06
Slovensk republika 13,59 14,44 *erven farba znzoruje vy podiel v okresoch ako je priemer v kraji
Pri pohade na tabuku vidie narastajcu mieru evidovanej nezamestnanosti oproti roku 2011. V sledovanch okresoch a v 15-tich prpadoch nezamestnanos rstla
32
Zdroj: stredie prce, socilnych vec a rodiny
49
v absoltnych slach rchlejie ako je priemern rast nezamestnanosti v danch krajoch. Z toho mono vyvodi, e v okresoch s vraznm podielom prslunkov nrodnostnch menn, oproti inm okresom v rmci skmanch krajov nezamestnanos narast rchlejie, m sa zvyuj medziregionlne rozdiely (t.j. dochdza ku divergencii). V najvej miere sa miera evidovanej nezamestnanosti zvila v okresoch Gelnica (o 3,31 percentulneho bodu), Stropkov (o 3,27 percentulneho bodu) a Svidnk (o 3,30 percentulneho bodu). Aj v inch okresoch sa miera evidovanej nezamestnanosti prudko zvyovala. Vnimku tvoria 3 okresy, v ktorch prilo k miernemu zneniu miery evidovanej nezamestnanosti. Ide o okresy aa (o 0,41 percentulneho bodu), Levice (o 0,30 percentulneho bodu) a Trebiov (o 0,03 percentulneho bodu). Tabuka . 12 truktra nezamestnanosti poda veku vo vybranch okresoch Slovenskej republiky k 31.12. 201233
UoZ mlad ako 25 rokov abs. %* 367 3 403 1 641 757 6 275 1 689 1 852 2 078 631 9 686 1 636 1 233 2 833 1 104 13 050 2 428 276 1 739 829 1 118 527 958 2 416 19 453 874 2 766 17,7% 16,0% 18,8% 20,3% 20,5% 15,4% 18,0% 17,1% 18,7% 17,8% 17,7% 17,0% 18,9% 20,2% 18,1% 24,7% 18,1% 24,2% 19,0% 25,4% 21,3% 22,3% 22,6% 22,0% 23,6% 21,1% UoZ vo veku 25 54 rokov abs. % 1 457 14 812 6 112 2 503 20 664 7 741 7 206 8 454 2 297 37 643 6 610 5 195 10 577 3 844 50 616 6 597 1 086 4 853 3 126 2 925 1 733 2 954 7 386 60 588 2 543 9 089 70,3% 69,8% 70,0% 67,2% 67,6% 70,4% 70,1% 69,5% 67,9% 69,2% 71,6% 71,7% 70,6% 70,3% 70,3% 67,2% 71,4% 67,5% 71,5% 66,3% 70,0% 68,8% 69,1% 68,7% 68,7% 69,2% UoZ star ako 55 rokov abs. %** 247 3 006 980 465 3 639 1 561 1 225 1 634 454 7 048 991 820 1 567 519 8 343 795 159 600 416 366 216 382 891 8 205 282 1 283 11,9% 14,2% 11,2% 12,5% 11,9% 14,2% 11,9% 13,4% 13,4% 13,0% 10,7% 11,3% 10,5% 9,5% 11,6% 8,1% 10,5% 8,3% 9,5% 8,3% 8,7% 8,9% 8,3% 9,3% 7,6% 9,8% UoZ celkovo 2 072 21 222 8 733 3 725 30 578 10 991 10 283 12 166 3 382 54 377 9 237 7 248 14 977 5 467 72 009 9 820 1 521 7 192 4 371 4 409 2 476 4 294 10 693 88 246 3 699 13 138
Regin okres Senec Bratislavsk kraj okres Dunajsk Streda okres Galanta Trnavsk kraj okres Komrno okres Levice okres Nov Zmky okres aa Nitriansky kraj okres Luenec okres Revca okres Rimavsk Sobota okres Vek Krt Banskobystrick kraj okres Kemarok okres Medzilaborce okres Sabinov okres Snina okres Star ubova okres Stropkov okres Svidnk okres Vranov nad Topou Preovsk kraj okres Gelnica okres Koice okolie
33
Zdroj: stredie prce, socilnych vec a rodiny. U malej asti uchdzaov o zamestnanie nebol zisten vek, preto percentulny set nemus by 100 %
50
Regin okres Michalovce okres Roava okres Spisk Nov Ves okres Trebiov Koick kraj Slovensk republika
UoZ mlad ako 25 rokov abs. %* 2 220 1 583 2 152 2 481 15 018 84 372 19,4% 16,6% 21,8% 17,9% 19,4% 19,8%
UoZ vo veku 25 54 rokov abs. % 8 029 6 891 6 920 9 976 54 539 293 001 70,2% 72,4% 70,2% 71,9% 70,4% 68,8%
UoZ star ako 55 rokov abs. %** 1 181 1 050 781 1 410 7 936 48 483 10,3% 11,0% 7,9% 10,2% 10,2% 11,4%
UoZ celkovo 11 430 9 524 9 853 13 867 77 493 425 858
*erven farba znzoruje vy podiel UoZ do 25 rokov v okresoch ako je priemer v kraji **erven farba znzoruje vy podiel UoZ nad 55 rokov v okresoch ako je priemer v kraji
Vysok podiel mladch ud na celkovom pote uchdzaov o zamestnanie je takmer vo vetkch vybranch okresoch vchodnho aj strednho Slovenska. pecilne mono pozorova vrazne vyie sla nezamestnanch ud do 25 rokov vzhadom k hodnotm v kraji v tch okresoch, kde sa nachdza vy podiel obanov Slovenskej republiky rmskej nrodnosti. Tu je dleit riei prve vysok mieru nezamestnanosti mladch ud na celottnej rovni, ako aj so pecilnym zreteom pre okresy s vysokm podielom obanov rmskej nrodnosti (Tab. . 11). Najvyie podiely na celkovej nezamestnanosti tvoria mlad udia do 25 rokov v okresoch Star ubova (25,4 %), Kemarok (24,7 %), Sabinov (24,2 %) a Gelnica (23,6 %). Na druhej strane vyie hodnoty nezamestnanch nad 55 rokov vykazuj reginy so starou populciou (u vetkch je index starnutia vy ako 150), ktor s obvan najm obanmi maarskej a rusnskej nrodnosti, priom ide o okresy Komrno (14,2 %), Nov Zmky a aa (13,4 %), Galanta (12,5 %) a Medzilaborce (10,5 %). Priame zahranin investcie Prlev priamych zahraninch investci (alej aj ako PZI) je dleitm rozvojovm stimulom pre reginy. Nrodn banka Slovenska eviduje stav priamych zahraninch investci v jednotlivch reginoch a priame zahranin investcie s chpan ako set majetkovej asti a reinvestovanho zisku s ostatnm kapitlom. Ich vka je za jednotliv okresy a kraje v Slovenskej republiky vyjadren v tabuke . 13). Tabuka . 13 Stav priamych zahraninch investci vo vybranch okresoch v rokoch 2003 201034
Stav priamych zahraninch investci spolu (v tis.EUR) * Regin 2003 okres Senec Bratislavsk kraj okres Dunajsk Streda okres Galanta Trnavsk kraj okres Komrno okres Levice okres Nov Zmky
34
2004 136 640 13 524 248 108 750 165 854 1 861 529 71 136 30 632 141 623
2005 150 110 14 496 772 1 935 340 225 614 4 445 116 74 995 36 179 121 616
2006 161 549 18 386 927 155 207 420 800 3 218 428 75 312 61 773 142 824
2007 231 402
128 730 11 786 073 93 291 80 632 1 201 140 66 748 27 984 89 812
2008 224 304
2009 197 096
2010 2010/obyv. 299 926 4,52 40,06 -0,32 10,06 5,52 1,66 1,60 1,07
19 979 994 23 879 092 24 169 988 25 182 386 189 162 546 959 3 302 559 89 705 108 284 168 427 197 781 623 580 3 251 024 191 186 142 860 157 053 204 215 901 209 3 439 328 193 439 167 204 189 811 -38 387 970 615 3 109 697 177 061 187 060 155 747
Zdroj: Nrodn banka Slovenska
51
Stav priamych zahraninch investci spolu (v tis.EUR) * Regin 2003 okres aa Nitriansky kraj okres Vek Krt okres Luenec okres Revca okres Rimavsk Sobota Banskobystrick kraj okres Star ubova okres Stropkov okres Svidnk okres Vranov nad Topou okres Kemarok okres Medzilaborce okres Sabinov okres Snina Preovsk kraj okres Spisk Nov Ves okres Trebiov okres Gelnica okres Koice okolie okres Michalovce okres Roava Koick kraj Slovensk rep. 7 152 543 957 2 977 30 397 6 207 15 782 466 956 3 122 432 2 101 5 819 4 065 206 4 437 2 976 253 438 47 717 15 791 15 313 21 275 74 594 24 045 1 384 106 17 238 895 2004 14 964 614 979 2 892 19 040 5 722 26 254 503 617 3 448 548 2 366 5 152 9 189 430 4 030 1 654 296 840 49 915 14 444 16 342 42 062 89 261 30 093 1 996 065 20 692 595 2005 24 428 675 297 3 039 19 555 6 322 23 703 512 454 3 569 559 3 721 5 905 5 024 800 8 382 5 723 298 949 145 494 12 273 15 848 46 575 112 159 83 084 2 224 649 25 086 675 2006 334 206 1 176 425 3 834 23 928 5 836 31 369 596 410 4 143 516 2 436 6 425 14 728 0 7 702 2 984 282 361 157 187 9 416 1 384 61 016 134 731 135 325 2 760 900 29 284 029 2007 363 148 1 299 717 3 878 32 976 8 234 34 846 843 552 4 659 1 623 6 275 9 496 7 088 3 376 249 094 173 187 15 929 15 218 883 363 904 3 948 17 922 2008 380 282 1 399 116 3 717 25 650 22 538 39 894 876 524 4 692 2009 2010 2010/obyv. 391 153 402 401 7,47 1 467 286 1 552 909 2,20 3 819 32 950 25 969 0,36 20 962 22 229 0,55 45 417 891 499 4 830 1 333 9 567 20 198 13 717 19 249 27 107 816 171 0,33 1,25 0,17 0,28 0,00 0,08 0,51 1,73 0,19 1,47 1,08 2,04 3,21 6,93
0 13 113 1 027 3 234 425 039 415 900
146 118 137 282 168 943 18 559 19 962 19 492 21 359 96 841 95 938 170 931
71 208
147 728 135 996 106 051 118 561 131 603 134 513 135 247 126 027 2 951 992 2 632 893 2 262 255 2 500 399 32 411 722 36 226 447 36 469 023 37 665 095
*erven farba znzoruje vy podiel PZI na obyvatea ako priemer v danom kraji
K najvyiemu nrastu priamych zahraninch investci prilo v okresoch aa (56-nsobn rast) a Galanta (12-nsobn rast). Tieto okresu s aj jedinmi okresmi, kde vka priamych zahraninch investci na jednho obyvatea prekrauje priemer v danch krajoch. V okrese Galanta je to 10,06 tis. EUR na obyvatea a v okrese aa je to 7,47 tis. EUR na obyvatea. Najvy objem PZI je v okresoch Galanta (970 615 tis. EUR), aa (402 401 tis. EUR) a Senec (299 926 tis. EUR). Na druhej strane menie okresy vchodnho Slovenska ani priame zahranin investcie nevykazuj. Okrem niekokch priemyselnch okresov je vka priamych zahraninch investci vo vybranch okresoch nzka, o umocuje ich zaostvanie. Pozitvny vplyv priamych zahraninch investci v tchto reginoch bolo mon pozorova na zniujcej sa rovni miery evidovanej nezamestnanosti v rokoch 2003 2008, kedy vka priamych zahraninch investci rstla pomerne dynamicky. V reginoch s vm zastpenm prslunkov nrodnostnch menn mono pozorova vyie percento nezamestnanosti, o me by spsoben v prpade prslunkov niektorch nrodnostnch menn, taktie nedostatonou znalosou ttneho jazyka a v prpade rmskej nrodnostnej meniny to me by spsoben aj nzkou vzdelanostnou rovou a nezskanm kvalifikcie z dvodov predasnho ukonenia tdia.
52
Analza dopravnej infratruktry

Dopravn infratruktra predstavuje dleit prvok pre rozvoj ekonomiky. Kvalitn dopravn infratruktra a dobr dopravn dostupnos uahuj pohyb tovarov a osb. Tabuka . 14 Charakteristika cestnej siete vo vybranch okresoch k 1. 1. 201235
DIANIC E Regin [km] okres Senec Bratislavsk kraj okres Dunajsk Streda okres Galanta Trnavsk kraj okres Komrno okres Levice okres Nov Zmky okres aa Nitriansky kraj okres Luenec okres Revca okres Rimavsk Sobota Vek Krt Banskobystrick kraj okres Kemarok okres Medzilaborce okres Sabinov okres Snina okres Star ubova okres Stropkov okres Svidnk okres Vranov n./Topou Preovsk kraj okres Gelnica okres Koiceokolie okres Michalovce okres Roava okres Spisk Nov Ves
35
DIANIN PRIVDZ A-E [km] 2,47 1,65 -
RCHLOSTN CESTY [km] 15,41 26,25 67,76 6,61 11,56 98,39 4,53 4,53 -
PRIVDZA RCH. C. [km] 0,21 0,35 0,45 -
CESTY I. TRIED Y [km] 43,37 131,70 61,12 43,48 267,42 86,45 156,58 114,31 15,14 493,48 82,76 12,54 93,77 44,36 643,78 30,65 26,79 39,68 73,08 22,43 68,74 80,47 626,94 64,56 48,91 95,69 -
CESTY II. TRIEDY [km] 29,22 210,53 134,80 76,90 531,11 80,98 101,25 142,36 34,02 500,25 37,98 89,35 83,77 99,04 609,70 56,50 82,89 61,77 20,79 32,12 8,75 55,67 523,57 89,94 105,54 115,02 90,08 91,20
CESTY III. TRIEDY [km] 140,11 353,04 351,69 171,43 1061,24 222,73 416,09 251,69 77,67 1540,52 219,35 127,64 325,40 233,98 1854,05 123,29 46,76 145,81 84,73 142,27 108,92 153,69 155,47 1922,86 41,54 400,38 223,85 139,01 119,75
SPOLU
HUSTOTA CESTNEJ SIETE km/ km2 km/ 1000 obyv. 3,54 1,29 4,62 3,19 3,47 3,67 5,75 3,49 2,35 3,69 4,68 5,84 6,22 8,27 4,92 3,05 10,76 2,99 4,86 4,51 7,89 7,11 3,68 3,91 4,18 4,95 3,52 5,25 2,16
[km]
22,42 111,10 67,24 82,09 5,33 -
235,12 0,65 808,83 0,39 547,60 0,51 307,22 0,48 1953,27 0,47 390,15 0,35 673,92 0,43 508,35 0,38 126,83 0,36 2602,22 0,41 340,09 0,41 236,14 0,32 514,50 0,35 377,37 0,45 3206,27 0,34 210,43 0,25 129,65 0,30 172,61 0,36 186,19 0,23 236,14 0,38 163,46 0,42 235,72 0,43 291,60 0,38 3161,64 0,35 131,48 0,23 576,26 0,37 387,78 0,38 324,78 0,28 210,95 0,36
Zdroj: Slovensk sprva ciest
53
DIANIC E Regin [km] kres Trebiov Koick kraj Slovensk rep. 5,33 419,21
DIANIN PRIVDZ A-E [km] 11,10
RCHLOSTN CESTY [km] 11,43 228,80
PRIVDZA RCH. C. [km] 12,86 13,43
CESTY I. TRIED Y [km] 99,04 342,40 3316,74
CESTY II. TRIEDY [km] 38,89 586,51 3639,04
CESTY III. TRIEDY [km] 328,75 1420,27 10411,40
SPOLU
HUSTOTA CESTNEJ SIETE km/ km2 km/ 1000 obyv. 4,43 3,05 3,319
[km]
466,68 0,43 2378,80 0,35 18039,71 0,37
*erven farba znzoruje vyiu hustotu cestnej siete v okresoch ako je priemer v kraji
Dianice sa nachdzaj v okresoch Senec (22,42 km) a v okrese Koice okolie (5,33 km). Ide o okresy v blzkosti vekch miest. V ostatnch okresoch sa dianice nenachdzaj. Situcia v oblasti rchlostnch ciest je mierne lepia. Rchlostn cesty sa nachdzaj v okresoch Galanta (15,41 km), Rimavsk Sobota (11,56 km), Revca (6,61 km) a Svidnk (4,53 km). U na prv pohad vidno, e ide o znane rozdielne okresy, s rozdielnou ekonomickou vkonnosou a rozlinmi socioekonomickmi charakteristikami. Okres Galanta je ekonomicky siln a prudko sa rozvjajci okres. Okresy Rimavsk Sobota a Revca sa vyznauj najvyou nezamestnanosou v SR a okres Svidnk patr medzi perifrne reginy aj napriek prtomnosti rchlostnej cesty. Na druhej strane v okresoch ako aa a Dunajsk Streda, v ktorch nie je socioekonomick situcia tak negatvna, sa rchlostn cesty nenachdzaj. Z toho vyplva, e na budovanie rchlostnej a dianinej cestnej siete sa treba pozera komplexne. Dleit je najm vzdialenos od centier, kde sa lokalizuj pracovn monosti a od hlavnch dopravnch ahov. Hustota cestnej siete je vo vine okresov nadpriemern a to vzhadom k potu obyvateov aj k rozlohe okresu. Najvyiu hustotu vzhadom k rozlohe dosahuj okresy Senec (0,65 km/km2), Dunajsk Streda (0,51 km/km2) a Galanta (0,48 km/km2). Ide o ninat okresy na zpadnom Slovensku. Najvyiu hodnotu pri hustote cestnej siete vzhadom k potu obyvateov dosahuj okresy s nzkou hustotou zaudnenia, kam patria Medzilaborce (10,76 km/1000 obyv.), Vek Krt (8,27 km/1000 obyv.) a Stropkov (7,89 km/1000 obyv.). Druh as analzy dopravnej infratruktry je venovan elezninej sieti. V roku 2009 eleznice Slovenskej republiky spravovali 3 623 km elezninch ciest. o sa tka vybranch okresov, tak v troch okresoch sa sie eleznc Slovenskej republiky nenachdza. Ide o okresy Vek Krt, Svidnk a Stropkov. Existujce trate sa v zsade delia na trate pre osobn vlaky a na trate na rchlu dopravu. Na tratiach pre rchlu dopravu premvaj okrem osobnch vlakov aj vlaky SC, EC, IC, Ex, SPR, ER a Zr. Mapa . 4
Zdroj: eleznice Slovenskej republiky
54
Na tratiach pre rchlu dopravu sa nachdzaj okresy Senec, Galanta, aa, Nov Zmky, Komrno, Levice, Luenec, Rimavsk Sobota, Revca, Roava, Koice okolie, Trebiov, Michalovce, Gelnica, Spisk Nov Ves, Sabinov a Star ubova. Tieto okresy mono povaova za okresy s dobrm napojenm na eleznin sie. V okresoch Dunajsk Streda, Snina, Kemarok, Vranov nad Topou a Medzilaborce ide o loklne eleznin trasy, ktor s vyuvan najm pre osobn vlaky (Mapa. . 4).
Zhrnutie
Zkladnmi prleitosami pre regionlny rozvoj v dnenej postindustrilnej spolonosti s udsk zdroje, za ktormi nasleduje infratruktra a sluby a vaka tmto prleitostiam sa spolonos transformuje k poznatkovo orientovanej ekonomike. Vznam vetkch ostatnch faktorov zvis na kvalite udskch zdrojov v regine, ktor predstavuj faktor aktvneho rozvoja na rozdiel od pasvnych faktorov. Vybran okresy vykazuj znan mnostvo prleitost pre budci regionlny rozvoj. Najvznamnejie prleitosti s v oblasti prce s udskmi zdrojmi a dobudovanie infratruktry. Ide najm o uplatnenie ekonomicky aktvneho obyvatestva na trhu prce ako aj prca s marginalizovanmi rmskymi komunitami. Vek prleitosti s aj v cestovnom ruchu, kde dominuje najm agroturistika. Vznam m aj zapjanie sa do eurpskych truktr, cezhraninej spoluprce a efektvne erpanie eurofondov. Analza preukzala, e obyvatestvo vo vybranch okresoch pracuje najm na pozcich vyadujcich si nzku kvalifikciu. Toto zsadn zistenie poukzalo na dva najzsadnejie problmy, s ktormi sa vybran okresy stretaj. Rieenm tohto problmu je zvyovanie kvalifikcie obyvatestva prostrednctvom celoivotnho vzdelvania. Treba efektvne pracova s mldeou a mladmi umi, aby sa formlne vzdelvanie zhodovalo aj s poiadavkami na trhu prce (t.j. prepojenie vzdelvacieho systmu s trhom prce). alie nevyuit prleitosti v regine s v oblasti cestovnho ruchu. pecilne ide o prleitosti v oblasti vidieckeho cestovnho ruchu. Na tento el je pripravovan Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2014 2020, ktor bude predstavova ucelen dokument zaoberajci sa celm spektrom innost svisiacich s ponohospodrstvom, lesnm hospodrstvom, ivonou vrobou, cestovnm ruchom a agroturistickmi aktivitami. Kee ide o vznamn ponohospodrske okresy, tak najperspektvnejm odvetvm cestovnho ruchu sa tu jav by agroturistika. Tento typ turizmu me by spojen s gastronmiou, kde s podvan miestne peciality z domcich, zdravotne nezvadnch surovn. alou monosou s vek zsoby podzemnch vd, ktor s z vekej asti termlne. Vznamnou prleitosou v sledovanch okresoch s aj tzv. brownfield. Ide o v minulosti urbanizovan zemie vyuvan v produknej sfre, ktor je vak v sasnosti opusten alebo nedostatone vyuvan. asto bva spojen s uritou ekologickou zaou, spsobenou predchdzajcim spsobom vyuitia (napr. star a nevyuvan priemyseln, obchodn, ponohospodrske a vojensk arely). Rozvoj ekonomickch aktivt na pozemkoch typu brownfields je vak nronej ako pri investcich na greenfield. V oblasti priamych zahraninch investci plat, e okresy obvan prslunkmi nrodnostnch menn, a na dve vnimky, vykazuj vrazne ni podiel ako priemer v danom kraji. Na cestn infratruktru v oblastiach obvanch prslunkmi nrodnostnch menn je charakteristick neprtomnos dianic a rchlostnch ciest, ale vyia hustota cestnej siete vo veobecnosti. V oblasti elezninej siete analza nezistila znevhodovanie oblast obvanch prslunkmi nrodnostnch menn. Vznamnou vhodou v oblastiach s obanmi maarskej nrodnosti a prleitosou poskytujcou rozvoj reginu s aj vemi podobn kultrne tradcie, ako aj jazyk pouvan na
55
oboch stranch hranice, ktor znane zniuj bariry pre aktvnejiu cezhranin spoluprcu. To dva predpoklad na zbliovanie informanch a intitucionlnych systmov (napr. prvne, elektronick, administratvne a i.), o sa me prejavi v lepch monostiach cezhraninej spoluprce a pri tvorbe spolonch nadregionlnych projektov s presahom do zahraniia. Vznamnm a efektvnym prnosom by bolo smerovanie investci na rozrenie dopravnch a informanch siet, prostrednctvom oho by sa zlepila dopravn dostupnos aj sluby. Prtomnos rmskej komunity sa na prv pohad nemus javi ako prleitos pre regin, avak pri hlbom pohade na dan problematiku, treba bra aj existenciu Rmov v regine ako prleitos. Rmske komunity, najm tie segregovan, vytvraj jadr koncentrovanej chudoby a to napriek tomu, e by mohli predstavova vznamn podiel na pracovnej sile v regine, najm pri tch pracovnch pozcich, ktor si vyaduj niiu kvalifikciu. Tm pdom mono charakterizova prleitosti s ohadom na rmsku komunitu dvojako. Jednak ide o prleitosti vychdzajce priamo z tejto komunity, na druhej strane existencia tchto komunt vytvra prleitosti pre majoritn obyvatestvo, aby pomohlo zmierni marginalizciu tohto etnika a pomc ho integrova do spolonosti. Prleitost priamo pre Rmov je niekoko. Aktvnym prstupom k Rmom v produktvnom veku a s ochotou pracova, mono docieli ich participciu na budovan ininierskych siet do osd ako aj do ast obce s majoritnou populciou. Participcia na spolonch projektoch v rmci spoluprce marginalizovanho a majoritnho obyvatestva me utui sdrnos loklneho obyvatestva a rovnako me sli k odbravaniu predsudkov a socilnej exklzie.
56
III. AS PARTICIPCIA PRSLUNKOV NRODNOSTNCH MENN NA RIEEN VEC VEREJNCH

Vyhodnotenie pomeru a spsobov zastpenia nrodnostnch menn na rieen vec verejnch
Participcia prslunkov nrodnostnch menn na rieen vec verejnch zko svis s almi oblasami, najm s asou prslunkov nrodnostnch menn na kultrnom ivote a s ich spoloensko-hospodrskym postavenm. Slovensk republika ako tt s vraznm zastpenm nrodnostnch menn db vo vetkch prslunch oblastiach o to, aby prslunci nrodnostnch menn mali prstup k dleitm intittom verejnho ivota a aby mohli relne ovplyvova procesy, ktor sa priamo alebo nepriamo dotkaj aj formovania ich ivotnch podmienok. Participcia prslunkov nrodnostnch menn na rieen vec verejnch v Slovenskej republike garantuje stava Slovenskej republiky [l. 34 ods. 2 psm. c)], ako aj medzinrodn dohovory, najm Rmcov dohovor na ochranu nrodnostnch menn. V niektorch prpadoch je prvo na as zakotven aj v zkonoch. Vetky skutonosti ovplyvujce efektvnos asti prslunkov nrodnostnch menn na veciach verejnch treba skma komplexne, z pohadu postavenia nrodnostnch menn v rmci spolonosti a ttu. Participcia prslunkov nrodnostnch menn na rieen vec verejnch me ma viac rovn, z ktorch s najvznamnejie: - participcia prslunkov nrodnostnch menn v zkonodarnej moci, - participcia prslunkov nrodnostnch menn vo vkonnej moci, - participcia prslunkov nrodnostnch menn pri riaden zemnch samosprv, - konzultan mechanizmy ttu s prslunkmi nrodnostnch menn, - zastpenie nrodnostnch menn v medzinrodnch svislostiach.
Participcia prslunkov nrodnostnch menn v zkonodarnej moci

Pri skman asti prslunkov nrodnostnch menn v zkonodarnch procesoch je dleit upriami pozornos na systm politickch strn, volebn systm a princpy fungovania Nrodnej rady Slovenskej republiky ako jedinho stavodarnho a zkonodarnho orgnu Slovenskej republiky. Poda l. 29 ods. 2 stavy Slovenskej republiky obania Slovenskej republiky maj prvo zaklada politick strany a politick hnutia a zdruova sa v nich. Poda ods. 3 vkon tohto prva mono obmedzi len v prpadoch ustanovench zkonom, ak je to v demokratickej spolonosti nevyhnutn pre bezpenos ttu, na ochranu verejnho poriadku, predchdzanie trestnm inom alebo na ochranu prv a slobd inch. pln zoznam oficilne zaregistrovanch politickch strn je sprstupnen v registri strn vedenom Ministerstvom vntra Slovenskej republiky. Prvny poriadok Slovenskej republiky nevyluuje existenciu tzv. etnickch strn, ktor s vyslovene zameran na zastupovanie zujmov uritej nrodnostnej meniny alebo viacerch nrodnostnch menn. Niektor zaregistrovan politick strany sa demontratvne identifikuj ako etnick strany, resp. strany zastupujce zujmy nrodnostnch menn: Demokratick aliancia Rmov
57
v Slovenskej republike, Demokratick hnutie Rmov v Slovenskej republike, Maarsk federalistick strana Magyar fderalista prt, Maarsk socialistick strana Slovenska Szlovkiai Magyar Szocialista Prt, Maarsk demokratick hnutie Rmov v Slovenskej republike, Most-Hd, Politick hnutie Rmov na Slovensku ROMA, Rmska iniciatva Slovenska, Rmska nrodnostn strana, Rmska obianska iniciatva SR, Rmske kresansk demokratick hnutie v Slovenskej republike, Rmsky kongres Slovenskej republiky, Strana demokratickej jednoty Rmov, Strana integrcie Rmov na Slovensku, Strana maarskej komunity Magyar Kzssg Prtja, Strana maarskch socialistov Magyar Szocialistk Prtja, Strana menn, Strana ochrany prv Rmov na Slovensku, Strana Rmov Slovenska, Strana rmskej koalcie (SRK), Strana Rmskej nie na Slovensku, Strana rmskych demokratov v Slovenskej republike, Strana socilnej demokracie Rmov na Slovensku, nia Rmskej obianskej iniciatvy v Slovenskej republike . In politick strany sa identifikuj ako regionlne, ale medzi svojimi programovmi ciemi maj aj obhajobu zujmov nrodnostnch menn (napr. politick strana N KRAJ so sdlom v Preove, ktor medzi svojimi programovmi ciemi uvdza obhajobu nrodnostnch prv obanov hlsiacich sa k rusnskej a k ukrajinskej nrodnosti, ale aj k ostatnm nrodnostiam na Slovensku a taktie rieenie rmskej otzky36). Volebn prvo je v Slovenskej republike poda l. 30 ods. 3 stavy Slovenskej republiky veobecn, rovn a priame a vykonva sa tajnm hlasovanm. Podmienky vkonu volebnho prva ustanov zkon. Prslunci nrodnostnch menn maj bez akchkovek obmedzen prstup k volebnmu prvu, teda maj prvo voli a by volen ako ostatn obania Slovenskej republiky. Politick strany a hnutia zastupujce zujmy nrodnostnch menn maj vo volebnch kampaniach adekvtne monosti, vrtane propagcie v meninovch jazykoch (formou verejnch zhromaden, propaganch materilov, billboardov, v programoch verejnoprvnych mdi). Niektor politick strany nezastupujce vyslovene zujmy nrodnostnch menn vyuvaj monos oslovenia prslunkov nrodnostnch menn pred vobami propaganmi materilmi v jazykoch nrodnostnch menn. Poda 26 ods.2 zkona . 333/2004 Z. z. o vobch do Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov sa ustanovuje obciam povinnos zasla oznmenie o mieste a ase konania volieb nielen v ttnom jazyku, ale aj v jazyku nrodnostnch menn. Informcie vo volebnch miestnostiach, vrtane oznaenia volebnch miestnost sa poda 4 ods. 6 zkona . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn v znen neskorch predpisov mu uvdza okrem ttneho jazyka aj v jazykoch nrodnostnch menn. Prslunci nrodnostnch menn sa stvaj poslancami bu ako kandidti etnickch strn, strn zameranch na zastupovanie zujmov nrodnostnch menn, ale aj ako kandidti ostatnch politickch strn. Na strnke Nrodnej rady Slovenskej republiky sa pri kadom poslancovi Nrodnej rady Slovenskej republiky uvdza okrem inch dajov nzov politickej strany za ktor kandidoval do Nrodnej rady Slovenskej republiky, jeho nrodnos, t.j aj prslunos ku konkrtnej nrodnostnej menine.
36
Pozri http://www.strana-naskraj.sk/programove-ciele/
58
Tabuka . 15 Poslanci Nrodnej rady Slovenskej republiky patriacich k nrodnostnm meninm v poslednch volebnch obdobiach37 Nrodnostn menina Maarsk Volebn obdobie Poet poslancov v absoltnych v% slach 9 12 25 25 2 2 1 0 1 0 0 0 1 2 1
Rusnska
Rmska
Rusk Ukrajinsk esk
VI. V. IV. III. VI. V. IV. III. VI. V. IV. III. IV. III. III.
6 8 16,6 16,6 1,3 1,3 0,6 0 0,6 0 0 0 0,6 1,3 0,6
V VI. volebnom obdob psob dvans prslunkov nrodnostnch menn v Nrodnej rade Slovenskej republiky ako poslanec, o je 8 % z celkovho potu poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky. Pokles potu prslunkov nrodnostnch menn v zkonodarnom zbore je vo vekej miere spsoben roztrietenosou etnickch strn ako politickch strn, ktor s vyslovene zameran na zastupovanie zujmov uritej nrodnostnej meniny alebo viacerch nrodnostnch menn. V prpade maarskej nrodnostnej meniny sa ukazuje vrazn pokles v pote poslancov v poslednom obdob: v porovnan s III. volebnm obdobm v VI. Volebnom obdob je to viac ne 60 %-n pokles. Tento vvoj je spt aj s politickmi pohybmi. Do roku 2009 zastupovala zujmy maarskej nrodnostnej meniny jedna etnick strana, ktor sa rozpadla na dve politick strany oslovujce predovetkm tch istch voliov. Dsledkom uvedenej skutonosti bolo, e po parlamentnch vobch v roku 2010 a nsledne po predasnch parlamentnch vobch v roku 2012 jedna strana neprekroila 5 percentn hranicu zvolitenosti do Nrodnej rady Slovenskej republiky a jej hlasy prepadli. Diferencovanos politickej scny v prpade nrodnostnch menn me vies k saeniu ich zvolitenosti do Nrodnej rady Slovenskej republiky. Tento dopad je viditen v prpade rmskej nrodnostnej meniny, ktorej zujmy zastupuje zvyajne vek mnostvo politickch strn, oslovujcich zva tch istch voliov, ale zatia sa iadna z nich nedostala do zkonodarnho orgnu. Mnoh politick strany, ktor nie s typickmi etnickmi stranami maj vo svojom volebnom programe zmer venova sa podpore ochrany prv i u konkrtnej nrodnostnej menine alebo veobecne nrodnostnm meninm. Vo volebnom obdob 2002 2006 zo siedmych politickch strn, ktor mali svojich zstupcov v Nrodnej rade Slovenskej republiky bolo p politickch strn, ktor mali vo svojom volebnom programe zmer
37
Zdroj: Nrodn rada Slovenskej republiky (www.nrsr.sk)
59
venova sa nrodnostnm meninm. Vo volebnom obdob 2006 2010 to boli tyri politick strany (zo iestich, ktor boli v Nrodnej rady Slovenskej republiky), vo volebnom obdob 2010 2012 to boli tri politick strany (zo iestich, ktor boli v Nrodnej rady Slovenskej republiky), vo volebnom obdob 2012 2016 s to tyri politick strany (zo iestich, ktor maj svojich zstupcov v Nrodnej rady Slovenskej republiky). Poda 31 zkona . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov rokovacm jazykom na schdzach nrodnej rady a jej orgnov je ttny jazyk. Ak vystpi na schdzi cudzinec, kancelria zabezpe tlmonka. Nrodn rada Slovenskej republiky si zriauje vbory ako svoje kontroln a iniciatvne orgny. Na rokovanie vo vboroch Nrodnej rady Slovenskej republiky sa taktie vzahuje 31 zkona . 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov, to znamen, e ak na Vbore vystpi cudzinec, je kancelria povinn zabezpei tlmonka. Jednm z vborov Nrodnej rady Slovenskej republiky je Vbor pre udsk prva a nrodnostn meniny, ktor sa spravidla zaober problematikou z oblasti udskch prv a prv prslunkov nrodnostnch menn.
as prslunkov nrodnostnch menn vo vkonnej moci

Vlda Slovenskej republiky zakotvila svoje programov ciele v oblasti postavenia a prv prslunkov nrodnostnch menn vo svojom programovom vyhlsen z roku 2012 v asti Znalostn spolonos, vzdelvanie a kultra, v podkapitole Postavenie menn trval sas modernej slovenskej spolonosti. V programovom vyhlsen vlda deklaruje svoju ochotu chrni a podporova rozvoj nrodnostnch menn a garantuje dodriavanie ich prv. Prvomoci v oblasti prv prslunkov nrodnostnch menn s rozloen medzi viacermi rezortmi. V zmysle 40t ods. 1 zkona . 575/2001 Z.z. o organizcii innosti vldy a organizcii strednej ttnej sprvy (alej len kompetenn zkon) pln lohy v oblasti podpory kultry nrodnostnch menn rad vldy Slovenskej republiky v tejto svislosti ide najm o prvomoci vo vzahu k dotanmu systmu Kultra nrodnostnch menn a o psobnos vo vzahu k Tanenmu divadlu Ifj Szivek, ktor je v zriaovateskej psobnosti radu vldy Slovenskej republiky. rad vldy Slovenskej republiky vykonva tie prvomoci poda zkona . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn v znen neskorch predpisov (podrobnejie pozri v asti Pouvanie jazykov nrodnostnch menn). alie prvomoci v oblasti kultry nrodnostnch menn na rovni vkonnej moci vykonva Ministerstvo kultry Slovenskej republiky, ktor je zriaovateom Slovenskho nrodnostnho mzea, ktorho sasou je osem mzejnch pracovsk zameranch vlune na kultru nrodnostnch menn. Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky m vo svojej psobnosti vchovu a vzdelvanie prslunkov nrodnostnch menn. V rmci organizanej truktry Ministerstva kolstva, vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky v rmci sekcie regionlneho kolstva psob oddelenie kl s vyuovacm jazykom nrodnostnch menn a vzdelvania rmskych komunt. Ministerstvo zahraninch vec a eurpskych zleitost Slovenskej republiky je gestorom medzinrodnch dohovorov v oblasti prv prslunkov nrodnostnch menn (Rmcov dohovor na ochranu nrodnostnch menn, Eurpska charta regionlnych alebo meninovch jazykov) a zastreuje innos Rady vldy Slovenskej republiky pre udsk prva, nrodnostn meniny a rodov rovnos. V rmci organizanej truktry Ministerstva
60
zahraninch vec a eurpskych zleitost Slovenskej republiky sa otzkam nrodnostnch menn venuje v rmci sekcie prvnej a konzulrnej odbor udskch prv. Ostatn stredn orgny ttnej sprvy nemaj vo svojej psobnosti osobitne otzky postavenia a prv prslunkov nrodnostnch menn. Za elom plnenia konkrtnych loh v oblasti nrodnostnch menn zriadila vldy Slovenskej republiky funkciu splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny a funkciu splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre rmske komunity. Splnomocnenci psobia ako poradn orgny vldy Slovenskej republiky s pomerne rozsiahlymi kompetenciami v zmysle platnch tattov. Na zabezpeenie innosti splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny zriadila vldy Slovenskej republiky rad splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny, ktor je organizane zalenen do organizanej truktry radu vldy Slov enskej republiky. Na zabezpeenie innosti splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre rmske komunity zriadila vldy Slovenskej republiky rad splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre rmske komunity, ktor je organizane zalenen do organizanej t ruktry Ministerstva vntra Slovenskej republiky. Tieto mechanizmy zvyuj as prslunkov nrodnostnch menn na rieen vec, ktor sa ich tkaj na rade splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny psobia zamestnanci ovldajci okrem ttneho jazyka aj maarsk a rusnsky jazyk a rad splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre rmske komunity zamestnva osoby ovldajce aj rmsky jazyk.
Policajn pecialisti pre prcu s rmskymi komunitami

Ako u bolo uveden v sprve, rad splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre rmske komunity je sasou organizanej truktry Ministerstva vntra Slovenskej republiky. Ministerstvo vntra Slovenskej republiky je strednm orgnom ttnej sprvy pre ochranu stavnho zriadenia, verejnho poriadku, bezpenosti osb a majetku, jeho sasou je Policajn zbor. Za elom rieenia problmov rmskej komunity bola rozkazom ministra vntra Slovenskej republiky v aprli 2004 zriaden pracovn skupina, ktorej lohou bolo vypracovanie projektu policajnch pecialistov pre prcu s rmskymi komunitami. 1. janura 2005 bola vytvoren funkcia policajnch pecialistov pre prcu s rmskymi komunitami v celkovom pote 18 prslunkov Policajnho zboru. Uveden tabukov miesta boli skobne pouit v rmci krajskch riaditestiev Policajnho zboru v Koiciach a Preove. Nsledne bol v roku 2006 vyhodnoten pilotn projekt a v roku 2008 vyhodnoten rutinn prevdzka policajnch pecialistov pre prcu s komunitami. V marci 2009 odbor poriadkovej polcie Prezdia Policajnho zboru vydal prruku Projekt policajnch pecialistov pre prcu s rmskymi komunitami. Cieom projektu bolo predstavenie policajnch pecialistov pre prcu s rmskou komunitou irokej odbornej, ako aj laickej verejnosti. Nasledovali alie ciele, a to vytvorenie prruky, ktor by mohla by pouvan ako metodika na prpravu odbornch preventvnych projektov. Taktie boli zadefinovan veobecn ciele projektu, a to dosiahnutie zmeny situcie v rmskych osadch, zabezpeenie rovnakho prstupu ku vetkm vhodm a aktivitm bene v obci ponkanm a vytvorenie policajnho pecialistu pre prcu s rmskymi komunitami, ktor bude akceptovan pre rmsku komunitu, a tie ktor by participoval na rieen problmov rmov. V nadvznosti na veobecn ciele boli zadefinovan iastkov ciele projektu a to pravideln sa stretvanie policajnch pecialistov s rmami a zainteresovanmi pracovnkmi, hadanie optimlneho rieenia identifikovanch problmov, dodriavanie verejnho poriadku, psobenie na zvyovanie prvneho vedomia v rmskych komunitch a garancia dodriavania zkladnch udskch prv rmov zo strany Policajnho zboru.
61
Zkladn lohy referenta pecialistu pre prcu s rmskou komunitou s uveden v l. 32 nariadenia prezidenta Policajnho zboru . 18/2011 o innosti zkladnch tvarov sluby poriadkovej polcie Policajnho zboru v znen nariadenia prezidenta Policajnho zboru . 24/2011, kde v ods. 1 je uveden, e referent pecialista najm: samostatne riadi a organizuje innos tkajcu sa usmerovania vzjomnch vzahov medzi Policajnm zborom a rmskou komunitou/meninovou komunitou, vykonva obchdzkov slubu poda l. 15 spojen s zemnou a objektovou zodpovednosou v zemnej asti obvodu so zvenou koncentrciou obanov z rmskych komunt/ meninovch komunt, odhauje, oznamuje a napomha orgnom innm v trestnom konan pri objasovan trestnch inov spchanch najm obanmi z rmskych komunt/meninovch komunt, odhauje, objasuje, oznamuje a prejednva priestupky v rmci psobnosti vymedzenej osobitnm predpisom a internm aktom riadenia, najm ktorch sa dopustili obania z rmskych komunt/meninovch komunt, vykonva na obvodnom oddelen stlu slubu poda l. 13, ak nemono vkon stlej sluby zabezpei referentom stla sluba, vykonva hliadkov slubu poda l. 14, ak si to vyaduje stav a vvoj bezpenostnej situcie, na zklade rozhodnutia riaditea vykonva lohy pri doasnom obnoven kontroly vntornch hranc poda l. 11, vykonva administratvne prce poda l. 17 ods. 1, vykonva innosti v oblasti prvnej osvety a prevencie kriminality so zameranm na uren cieov skupinu obyvatestva, spolupracuje s ternnymi socilnymi pracovnkmi a komunitnmi centrami, ktor sa zaoberaj problematikou meninovch komunt, ako aj s predstavitemi rmskych komunt/ meninovch komunt, spolupracuje s predstavitemi samosprvy miest, obc, krajskch radov a obvodnch radov, v psobnosti ktorch sa nachdzaj lokality so zvenou koncentrciou rmskych komunt/meninovch komunt, sstreuje relevantn poznatky zskan pri vkone zverench innost a zskan poznatky a sksenosti premieta do prednkovej, lektorskej a publikanej innosti, najm v regionlnych mdich, pln alie lohy poda rozhodnutia riaditea na zabezpeenie sluobnej innosti Policajnho zboru.
alej je potrebn uvies, e od vzniku projektu policajnch pecialistov pre prcu s komunitami, kedy bolo v januri 2005 vytvorench 18 tabukov ch miest referentov pecialistov pre prcu s rmskou komunitou sa ich poet v rmci jednotlivch krajskch riaditestiev Policajnho zboru zvil na sasnch 231 referentov pecialistov. 6 referentov pecialistov 18 referentov pecialistov 18 referentov pecialistov
KR PZ Bratislava KR PZ Trnava KR PZ Nitra
62
KR PZ Trenn KR PZ Bansk Bystrica KR PZ ilina KR PZ Preov KR PZ Koice Spolu KR PZ
8 referentov pecialistov 44 referentov pecialistov 8 referentov pecialistov 64 referentov pecialistov 65 referentov pecialistov 231 referentov pecialistov
Vetci uveden referenti pecialisti svoju innos vykonvaj priamo na jednotlivch obvodnch oddeleniach Policajnho zboru. Sasne na vetkch odboroch poriadkovej polcie krajskch riaditestiev Policajnho zboru je uren jeden referent pecialista, ktor zastreuje metodicky problematiku policajnch pecialistov pre prcu s komunitami. Taktie na odbore poriadkovej polcie Prezdia Policajnho zboru s uren 4 pracovnci, ktor metodicky zastreuj predmetn problematiku.
Participcia prslunkov nrodnostnch menn pri riaden zemnch samosprv

Pri vobch do orgnov samosprvy obc sa primerane uplatuj podmienky, ktor sme opsali v svislosti s vobami do Nrodnej rady Slovenskej republiky. Poda 27 ods. 2 zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 346/1990 Zb. o vobch do orgnov samosprvy obc v znen neskorch predpisov m obec povinnos zasla oznmenie o ase a mieste konania volieb nie len v ttnom jazyku, ale aj v jazyku nrodnostnej meniny. Taktie poda 24 ods. 2 zkona . 303/2001 Z. z. o vobch do orgnov samosprvnych krajov a o doplnen Obianskeho sdneho poriadku v znen neskorch predpisov m obce povinnos zasla oznmenie o ase a mieste konania volieb nie len v ttnom jazyku, ale aj v jazyku nrodnostnej meniny Posledn celottne voby do orgnov samosprvy obc sa konali 27.11.2010. O presnom nrodnostnom zloen kandidtov na starostov obc, primtorov miest, starostov mestskch ast a poslancov obecnch, mestskch a miestnych zastupitestiev nie s daje k dispozcii. Urit predpoklady vyplvaj z preskmania vsledkov, ak berieme ohad na vsledky politickch strn, ktor vyslovene zastupuj zujmy nrodnostnch menn. Tabuka . 16 Vsledky politickch strn vyslovene zastupujcich zujmy nrodnostnch menn vo vobch do orgnov samosprvy obc v roku 201038 Politick strana Poet zvolench starostov/ primtorov Poet zvolench starostov/primtorov v koalcii s inou stranou/inmi stranami Poet zvolench poslancov Poet zvolench poslancov v koalcii s inou stranou/
38
63
Most Hd N KRAJ Rmska iniciatva Slovenska Strana maarskej koalcie Magyar Koalci Prtja Strana rmskej koalcie
95 2 2
124 11 2
908 35 52
inmi stranami 409 4 3
129
34
1194
85
50
Tabuka . 17 Vsledky politickch strn vyslovene zastupujcich zujmy nrodnostnch menn vo vobch do orgnov samosprvnych krajov v roku 200939 Politick strana Poet zvolench poslancov Poet zvolench poslancov v koalcii s inou stranou/inmi stranami 1 26 0
Most-Hd Strana maarskej koalcie Magyar Koalci Prtja Strana rmskej koalcie
2 35 1
Orgny zemnej samosprvy vykonvaj urit prvomoci aj vo vzahu k postaveniu a prv prslunkov nrodnostnch menn, mnohokrt zohrvaj najdleitejiu rolu v oblasti podpory identity a kultry nrodnostnch menn. Poda 15 zkona . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden v znen neskorch predpisov si mu obce zriadi komisie ako svoje stle alebo doasn poradn, iniciatvne a kontroln orgny, len pre otzky nrodnostnch menn. Na rokovaniach obecnch zastupitestiev sa v zmysle zkona . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn v znen neskorch predpisov me pouva jazyk nrodnostnej meniny. Podrobnejie sa tejto tme venuje sprva v asti Pouvanie jazykov nrodnostnch menn.
Konzultan mechanizmy ttu s prslunkmi nrodnostnch menn

Konzultan mechanizmy predstavuj nenahraditen prostriedok asti prslunkov nrodnostnch menn na rieen vec verejnch. Na rovni vldy Slovenskej republiky je vrcholnm konzultanm orgnom Rada vldy Slovenskej republiky pre udsk prva, nrodnostn meniny a rodov rovnos ako stly poradn orgn vldy Slovenskej republiky, ktorej postavenie je zakotven v 2 ods. 3 kompetennho zkona ako jednho zo tyroch
39
64
stlych poradnch orgnov vldy. Postavenie Rady vldy Slovenskej republiky pre udsk prva, nrodnostn meniny a rodov rovnos je alej ustanoven v 7a ods. 2 zkona . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn v znen neskorch predpisov, poda ktorho Rada vldy pre udsk prva, nrodnostn meniny a rodov rovnos zaujma stanovisko k sprve radu vldy Slovenskej republiky o stave pouvania jazykov nrodnostnch menn na zem Slovenskej republiky pred jej predloenm vlde Slovenskej republiky. V zmysle tattu Rady vldy Slovenskej republiky pre udsk prva, nrodnostn meniny a rodov rovnos nrodnostn meniny v rade zastupuje predseda Vboru pre nrodnostn meniny a etnick skupiny, t.j. splnomocnenec vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny a splnomocnenec vldy Slovenskej republiky pre rmske komunity. Pri Rade vldy Slovenskej republiky pre udsk prva, nrodnostn meniny a rodov rovnos boli zriaden vbory ako stle odborn orgny rady. Na zabezpeenie asti prslunkov nrodnostnch menn na rieen vec, ktor sa ich tkaj, bol zriaden v roku 2011 vldou Slovenskej republiky Vbor pre nrodnostn meniny a etnick skupiny (alej aj ako vbor), ako stly odborn orgn Rady vldy Slovenskej republiky pre udsk prva, nrodnostn meniny a rodov rovnos pre otzky tkajce sa nrodnostnch menn a etnickch skupn a ich prslunkov a pre oblas implementcie Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov v zmysle l. 7 od. 4 charty a Rmcovho dohovoru na ochranu nrodnostnch menn v zmysle l. 15 dohovoru. Princpy truktry a innosti vboru boli nastaven tak, aby sa as prslunkov nrodnostnch menn mohla uplatni v o najirej miere. Tieto princpy s nasledovn: - zstupcovia nrodnostnch menn s nominovan meninovmi organizciami, - zastpenie nrodnostnch menn sa uruje v slade s ich pomerom na celkovom obyvatestve ttu, - hlasovacie prvo vo vbore maj iba zstupcovia nrodnostnch menn a predseda vboru, - vo vbore s zastpen aj stredn orgny ttnej sprvy, ale bez hlasovacieho prva, - o otzkach tkajcich sa uritej nrodnostnej meniny hlasuj iba zstupcovia tejto nrodnostnej meniny; o otzkach tkajcich sa skupiny nrodnostnch menn hlasuj zstupcovia tch nrodnostnch menn, ktorch sa otzka tka, - v prpade neprtomnosti zstupcov uritej nrodnostnej meniny sa nerieia otzky, ktor sa tkaj aj tejto nrodnostnej meniny, - zsadn stanovisk vboru prijat trojptinovou vinou lenov s hlasovacm prvom s zvzn pre Radu vldu Slovenskej republiky pre udsk prva, nrodnostn meniny a rodov rovnos. - Vo vbore s zastpen vetky nrodnostn meniny, ktor s vldou Slovenskej republiky v sasnosti uznan za nrodnostn meniny. Ide vinou o autochtnne nrodnostn meniny. Ich zastpenie je nasledovn:
a) 5 zstupcov za maarsk meninu, b) 4 zstupcovia za rmsku meninu, c) 2 zstupcovia za esk meninu, d) 2 zstupcovia za rusnsku meninu, e) 2 zstupcovia za ukrajinsk meninu, f) 1 zstupca za nemeck meninu, g) 1 zstupca za posk meninu, h) 1 zstupca za moravsk meninu, i) 1 zstupca za rusk meninu, j) 1 zstupca za bulharsk meninu,
65
k) 1 zstupca za chorvtsku meninu, l) 1 zstupca za idovsk meninu, m) 1 zstupca za srbsk meninu.
Kom pre takto zloenie boli aktulne daje zo stania obyvateov. Zstupcovia menn boli vymenovan na zklade nominci zaregistrovanch mimovldnych organizci, ktor sa preukzatene venuj otzkam meninovej kultry a identity. Zstupcovia nrodnostnch menn maj zabezpeen hradu cestovnch vdavkov spojench s asou na zasadnutiach vboru. Vo vbore maj zastpenie aj predstavitelia strednej ttnej sprvy tch strednch orgnov ttnej sprvy, ktor maj v psobnosti oblasti tkajce sa prv prslunkov nrodnostnch menn. Tto lenovia vboru sa sce mu vyjadrova k bodom rokovania vboru a mu predklada nvrhy avak nemaj hlasovacie prvo. Vbor sa zaober legislatvnymi a nelegislatvnymi opatreniami vldy alebo ttnych orgnov, orgnov zemnej samosprvy a inch subjektov, ktor sa tkaj prv prslunkov nrodnostnch menn dva stanovisk, nvrhy, vyjadrenia. Spolupracuje pri predkladan periodickch sprv k medzinrodnm dohovorom, ktor sa tkaj prv prslunkov nrodnostnch menn. Vbor kadorone predklad Rade vldy Slovenskej republiky pre udsk prva, nrodnostn meniny a rodov rovnos tri hodnotiace sprvy: o pouvan jazykov, podpore kultry a stave kolstva nrodnostnch menn. Prv takto sprvu schvlil vbor v marci 2013. rad splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny ako sas organizanej truktry radu vldy Slovenskej republiky psob ako sekretarit vboru, teda organizane zabezpeuje innos vboru.
Zastpenie nrodnostnch menn v kontrolnch mechanizmoch medzinrodnch dohovorov

Prslunci nrodnostnch menn maj umonen, aby sa mohli zastova monitorovacch procesov medzinrodnch dohovorov tkajcich sa prv prslunkov nrodnostnch menn. Na zabezpeenie tejto asti slia najm konzultan mechanizmy. Vbor pre nrodnostn meniny a etnick skupiny sa poda l. 3 psm. b) svojho tattu podiea na vypracovan sprv pre kontroln mechanizmy medzinrodnch zmlv o udskch prvach a prvach nrodnostnch menn, najm Rmcovho dohovoru na ochranu nrodnostnch menn a Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov. Vbor pre nrodnostn meniny a etnick skupiny sa v roku 2011 zastnil na vypracovan III. periodickej sprvy k implementcii Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov. Pripomienky a nvrhy lenov Vboru pre nrodnostn meniny a etnick skupiny boli schvlen uznesenm . 7/2011 na III. zasadnut Vboru pre nrodnostn meniny a etnick skupiny da 14.11.2011 a nsledne boli uplatnen v medzirezortnom pripomienkovom konan podpredsedom vldy Slovenskej republiky pre udsk prva a nrodnostn meniny. Vina pripomienok a nvrhov bola zapracovan do textu III. periodickej sprvy. V sasnosti gestor dvoch medzinrodnch dohovorov tkajcich sa vyslovene postavenia a prv prslunkov nrodnostnch menn, Ministerstvo zahraninch vec a eurpskych zleitost Slovenskej republiky, sprstupuje na svojom webovom sdle
66
dokumenty svisiace s monitorovacm procesom Rmcovho dohovoru na ochranu nrodnostnch menn a Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov.40
Zhrnutie
Z hadiska zabezpeovania plnej a efektvnej rovnosti prslunkov nrodnostnch menn v Slovenskej republike sa venuje mimoriadna pozornos asti prslunkov nrodnostnch menn na rieen vec, ktor sa ich tkaj. Prvo na as garantuje l. 34 ods. 2 psm. c) stavy Slovenskej republiky, ako aj medzinrodn dohovory, ktormi je Slovensk republika viazan. Toto prvo vemi zko svis s almi oblasami prv prslunkov nrodnostnch menn, ich asou na spoloenskom, hospodrskom a kultrnom ivote, ako aj s jazykovmi prvami i prvom na vzdelvanie v ich jazyku. as prslunkov nrodnostnch menn v niektorch sfrach vyplva z garantovania rovnosti obanov Slovenskej republiky pri vykonvan politickch prv. as prslunkov nrodnostnch menn v zkonodarnej moci je zabezpeovan i u prostrednctvom asti svojich zstupcov ( prslunka nrodnostnej meniny) ako poslancov Nrodnej rady Slovenskej republiky, ale aj prostrednctvom zstupcov/poslancov inch politickch strn, ktor maj vo svojom volebnom programe zakotven venova sa otzkam, i u konkrtnej nrodnostnej menine alebo vetkm nrodnostnm meninm. as prslunkov nrodnostnch menn na vkonnej moci je realizovan, prostrednctvom ministerstiev a ostatnch strednch orgnov ttnej sprvy, ktor maj vo svojej kompetencii rieenie konkrtnych otzok, tkajcich sa nrodnostnch menn, ako aj prostrednctvom Rady vldy Slovenskej republiky pre udsk prva, nrodnostn meniny a rodov rovnos ako stleho poradnho orgnu vldy a Vboru pre nrodnostn meniny a etnick skupiny. V neposlednom rade, vemi dleit lohu v oblasti ochrany prv prslunkov nrodnostnch menn plnia splnomocnenec vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny a splnomocnenec vldy Slovenskej republiky pre rmske komunity.
40
Pozri http://www.foreign.gov.sk/sk/zahranicna__politika/ludske_pravanarodnostne_mensiny_a_ochrana_mensinovych_jazykov
67
IV. AS KULTRA NRODNOSTNCH MENN

Kultra nrodnostnch menn prvny rmec a prax
Pre zabezpeenie zachovania a rozvoja nrodnostnch menn tt vytvra podmienky na zachovanie a rozvoj ich kultry, s m zko svis aj zachovanie, vyjadrenie a prezentcia identity nrodnostnch menn. Zklad pre tto oblas ochrany nrodnostnch menn predstavuje stava Slovenskej republiky. Prvo na rozvoj kultry nrodnostnch menn patr medzi zkladn udsk prva a slobody garantovan stavou Slovenskej republiky. l. 34 ods. 1 stavy Slovenskej republiky ustanovuje, e obanom tvoriacim v Slovenskej republike nrodnostn meniny alebo etnick skupiny sa zaruuje vestrann rozvoj, najm prvo spolone s inmi prslunkmi meniny alebo skupiny rozvja vlastn kultru, prvo rozirova a prijma informcie v ich materinskom jazyku, zdruova sa v nrodnostnch zdrueniach, zaklada a udriava vzdelvacie a kultrne intitcie. Podrobnosti ustanov zkon. Kee ide o vemi rozsiahlu a diferencovan oblas vzahov, tieto vzahy neupravuje jeden zkon, ale mnostvo rznych prvnych predpisov. Ide naprklad o nasledujce predpisy: zkon . 524/2010 Z. z. o poskytovan dotci v psobnosti radu vldy Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov, zkon . 183/2000 Z. z. o kniniciach, o doplnen zkona Slovenskej nrodnej rady . 27/1987 Zb. o ttnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnen zkona . 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znen neskorch predpisov, zkon . 61/2000 Z. z. o osvetovej innosti, zkon . 387/1997 Z. z. o divadelnej innosti v znen neskorch predpisov, zkon . 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televzii Slovenska a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov, zkon . 212/1997 Z. z. o povinnch vtlakoch periodickch publikci, neperiodickch publikci a rozmnoenn audiovizulnych diel v znen neskorch predpisov, zkon . 167/2008 Z. z. o periodickej tlai a agentrnom spravodajstve a o zmene a doplnen niektorch zkonov (tlaov zkon) v znen zkona . 221/2011 Z. z. zkon . 220/2007 Z. z. o digitlnom vysielan programovch sluieb a poskytovan inch obsahovch sluieb prostrednctvom digitlneho prenosu a o zmene a doplnen niektorch zkonov (zkon o digitlnom vysielan) v znen neskorch predpisov, zkon . 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejnho renia a uchovvania audiovizulnych diel, multimedilnych diel a zvukovch zznamov umeleckch vkonov a o zmene a doplnen niektorch zkonov (audiovizulny zkon) v znen neskorch predpisov, zkon . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn v znen neskorch predpisov, ktor zaruuje prvo rozirova a prijma informcie v ich materinskom jazyku
Tieto predpisy predstavuj rmec pre poskytovanie podpory kultry nrodnostnch menn zo strany ttu a orgnov verejnej moci. Me s pritom o poskytovanie finannej podpory (prostrednctvom dotanch systmov alebo inch foriem podpory) alebo o in formy podpory (napr. zabezpeenie kninho fondu v jazykoch nrodnostnch menn poda zkona . 183/2000 Z. z. o kniniciach, o doplnen zkona Slovenskej nrodnej rady . 27/1987 Zb. o
68
ttnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnen zkona . 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znen neskorch predpisov). Najvznamnejou finannou bzou pri podpore kultr nrodnostnch menn je dotan program Kultra nrodnostnch menn radu vldy Slovenskej republiky, ktorho gestorom je splnomocnenec vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny. Bliie sa tmto programom zaober as b) tejto kapitoly.
Podpora poskytovan prostrednctvom siete osvetovch zariaden

Poda 2 ods. 2 psm. b) zkona . 61/2000 Z. z. o osvetovej innosti do osvetovej innosti patr aj prehlbovanie vzahu k vlastnmu ttu, ku kultrnej identite nroda, nrodnostnch menn a etnickch skupn a k starostlivosti o ivotn prostredie. Nrodn osvetov centrum je ttna prspevkov organizcia v zriaovateskej psobnosti Ministerstva kultry Slovenskej republiky s celottnou psobnosou. Je rezortnm odborno-metodickm pracoviskom pre kultrno-osvetov innos, ktorho innos sa zameriava na ochranu a rozvoj miestnej a regionlnej kultry, psob v oblasti vskumu, analzy, dokumentcie a propagcie kultry, priom realizuje aj neformlne vzdelvanie v tejto oblasti. Nrodn osvetov centrum z poverenia Ministerstva kultry Slovenskej republiky vyhlasuje celottne postupov sae a prehliadky zujmovej umeleckej innosti (neprofesionlne umenie), ktorch sa mu zastni vetci obania Slovenskej republiky bez ohadu na nrodnos i etnicitu. Prkladom na takto aktivity je sa Scnick atva, ktor je celoslovenskou postupovou saou a prehliadkou v oblasti neprofesionlneho divadla, na ktor v zmysle propozci postupuj jednotlivci a kolektvy z postupovch sa a prehliadok vyhlasovanch Nrodnm osvetovm centrom z poverenia Ministerstva kultry Slovenskej republiky, z divadelnch prehliadok nrodnostnch menn na Slovensku a zo zahraniia. Najspenejie sbory/jednotlivci z celottnych postupovch sa a prehliadok a z prehliadok nrodnostnch menn na Slovensku navrhuje odborn garant prehliadky do vberu astnkov Scnickej atvy, o ktorch zaraden do programu rozhoduje programov rada Scnickej atvy. V tomto zmysle sa tohto medzinrodnho festivalu zastuj pravidelne aj prslunci nrodnostnch menn. Toto podujatie vak nie je vnimkou, napr. aj v rmci programu Folklrneho festivalu Vchodn je pravidelne prezentovan tradin udov kultra nrodnostnch menn ijcich na Slovensku, meninov divadl na Slovensku dostvaj pravidelne priestor na prezentciu v rmci divadelnch festivalov (Dotyky a spojenia v Martine, festival Astorka, medzinrodn festival Divadeln Nitra a pod.), ktor organizuj niektor slovensk divadl, v rmci projektu Slovenskho nrodnho divadla pod nzvom V nrodnom ako doma hosuj mimobratislavsk meninov divadl na scne Slovenskho nrodnho divadla v Bratislave at. Regionlne osvetov centr s krajskou psobnosou s zriaovan samosprvnymi krajmi.
Vydvanie periodickch a neperiodickch publikci

Vydvanie periodickch a neperiodickch publikci v jazykoch nrodnostnch menn umouje 2 ods. 8 zkona . 212/1997 Z. z. o povinnch vtlakoch periodickch publikci, neperiodickch publikci a rozmnoenn audiovizulnych diel v znen neskorch predpisov, poda ktorho vydvanie periodickch publikci, neperiodickch publikci a vroba rozmnoenn audiovizulnych diel v inch jazykoch ako v ttnom jazyku , nie s obmedzen pri dodran ustanoven tohto zkona a ustanoven osobitnch predpisov. Vydavatesk aktivitu prslunkov nrodnostnch menn je mon sledova najm cez ron tatistick zisovanie KULT 4-01 o neperiodickch publikcich Ministerstva
69
kultry Slovenskej republiky. Vo februri 2013 malo k dispozcii Ministerstvo kultry Slovenskej republiky najaktulnejie daje o neperiodickch publikcich vydvanch v jazykoch nrodnostnch menn z rokov 2009, 2010 a 2011.41 Tieto daje ukazuj, e z jazykov nrodnostnch menn najviac neperiodickch publikci sa vydva v maarskom jazyku v rokoch 2009 a 2011 tento poet neklesol pod 270. V roku 2010 vydvanie neperiodickch publikci zaznamenal vrazn nrast (348). V alch jazykoch sa neperiodick publikcie vydvaj v nzkych slach: v rusnskom jazyku ich poet nedosahuje 15, v rmskom jazyku dokonca ani 10. Vo vznamnejom pote sa vydvaj neperiodick publikcie v eskom a nemeckom jazyku. Evidenciu periodickej tlae42 vedie Ministerstvo kultry Slovenskej republiky. 43 Poda dajov z konca februra 2013 na zem Slovenskej republiky bolo evidovanch celkom 1802 titulov periodickej tlae. Poet titulov periodickej tlae poda jazykov bol nasledovn: Tabuka . 18 Poet titulkov periodickej tlae poda jazykov Jazyk Slovensk Anglick Slovensk/anglick Slovensk/in Franczsky Maarsk Slovensk/maarsk Rusnsky/ukrajinsk Rusnsky Ukrajinsk Rmsky Posk Nemeck esk Slovensk/esk Slovensk/esk/anglick In Spolu Poet titulov periodickej tlae poet v% 1432 79,5% 63 3,5% 59 3,3% 41 2,3% 2 0,1% 43 2,4% 61 3,4% 5 0,3% 3 0,2% 2 0,1% 0 0% 3 0,2% 6 0,3% 4 0,2% 29 1,6% 43 2,4% 6 0,3% 1802 100 %
Okrem uvedenho potu titulov vydvanch v jazykoch nrodnostnch menn s v sasnosti na Slovensku vydvan tituly v slovenskom jazyku v kombincii s jazykom
41 42
Pozri prlohu . 4 Poda zkona . 167/2008 Z. z. o periodickej tlai a agentrnom spravodajstve a o zmene a doplnen niektorch zkonov (tlaov zkon) periodickou tlaou s noviny, asopisy alebo in tla, vydvan pod rovnakm nzvom, s rovnakm obsahovm zameranm a v jednotnej grafickej prave, najmenej dvakrt v kalendrnom roku; tlaov zkon sa nevzahuje na Zbierku zkonov Slovenskej republiky, Obchodn vestnk a in radn vestnky, periodick tla uren vlune na radn, sluobn alebo prevdzkov ely i in vntorn potrebu osoby, ak nie je distribuovan verejnosti, periodick tla osoby uren vlune na jej vlastn propagciu. 43 http://old.culture.gov.sk/pertlac/modul/tlac?ept_nazov=&ept_uzregpos=&ept_jazyk=&ept_periodicita_id=&ep t_tematickaskupina3_id=&ept_podvys1_vys=
70
nrodnostnej meniny. V slovenskom a rusnskom jazyku s vydvan 3 tituly periodickej tlae a 3 tituly s vydvan aj v kombincii slovenskho a rmskeho jazyka. Z hadiska periodicity je denn periodick tla vydvan iba pre prslunkov maarskej nrodnosti (dennk j Sz), dvojtdennk je vydvan pre prslunkov rusnskej nrodnostnej meniny, mesank je vydvan napr. pre prslunkov nemeckej aj poskej nrodnostnej meniny. 44 Chorvtsky asopis Hrvatska rosa je uveden v kategrii in, Info Rusn asopis Rusnskej obrody v kategrii slovensk. 14 ods. 3 zkona . 183/2000 Z. z. o kniniciach, o doplnen zkona Slovenskej nrodnej rady . 27/1987 Zb. o ttnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnen zkona . 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znen neskorch predpisov ustanovuje, e v obciach, kde ij obania patriaci k nrodnostnej menine alebo etnickej skupine, sa pri utvran knininho fondu verejnej kninice prihliada na tto skutonos.
Divadeln innos nrodnostnch menn

Divadeln innos nrodnostnch menn je zabezpeen najm zkonom . 384/1997 Z. z. o divadelnej innosti v znen neskorch predpisov. Citovan zkon ustanovuje psobnos ttnych orgnov a samosprvnych orgnov v oblasti divadelnej innosti. 3 ods. 3 citovanho zkona ustanovuje, e samosprvny kraj na seku divadelnej innosti me zriaova alebo zaklada a zruova profesionlne divadl ako prvnick osoby ( 5), podporuje vybran okruhy divadelnch aktivt formou elovch prostriedkov, podporuje kultrne aktivity nrodnostnch menn na svojom zem a zabezpeuje innos meninovch kultrnych intitci; zabezpeuje innos profesionlnych nrodnostnch divadiel, a to Divadla Alexandra Duchnovia v Preove, Jkaiho divadla v Komrne, Divadla Romathan v Koiciach a Divadla Thlia v Koiciach, kontroluje hospodrenie a elovos vynaloench prostriedkov v nm zriadench divadlch, v odbornej oblasti spolupracuje s Ministerstvom kultry Slovenskej republiky. V slade s tmto zkonom profesionlne nrodnostn divadl s v zriaovacej psobnosti samosprvnych krajov nasledovne: Divadlo Alexandra Duchnovia v Preove Preovsk samosprvny kraj, Jkaiho divadlo v Komrne Nitriansky samosprvny kraj, Divadlo Romathan v Koisiach Koick samosprvny kraj, Divadlo Thlia v Koiciach Koick samosprvy kraj. Tanen divadlo Ifj Szivek Mlad srdcia so sdlom v Bratislave je v zriaovateskej psobnosti radu vldy Slovenskej republiky.
Televzne a rozhlasov vysielanie pre nrodnostn meniny

Jazykov reim televzneho a rozhlasovho vysielania pre nrodnostn meniny upravuje vo veobecnosti zkon . 270/1995 Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov. V zsade plat, e televzne a rozhlasov vysielania sa na zem Slovenskej republiky uskutonia v ttnom jazyku. Zkon vak ustanovuje vnimky, kedy je
44
Pritom Slovensk republika sa poda l. 11 ods. 1 psm. e) Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov zaviazala podporova a/alebo uahi zaloenie a/alebo udranie aspo jednho dennka vo vzahu ku vetkm meninovm jazykom.
71
povolen vysiela aj v jazykoch nrodnostnch menn: v prpade televzneho vysielania to plat za podmienky, e v jazyku nrodnostnej meniny sa vysiela s titulkami v ttnom jazyku alebo s bezprostredne nasledujcim vysielanm v ttnom jazyku. Zkon teda umouje televznemu vysielateovi vysiela vetky programy v meninovom jazyku sta, ak vysielate v prpadoch, na ktor sa nevzahuj vnimky uveden v 5 ods. 1, dopln programy slovenskmi titulkami. V prpade rozhlasovho vysielania zkon ustanovuje vnimku na vysielanie pre nrodnostn meniny v Slovenskom rozhlase a na regionlne alebo loklne vysielanie uren pre prslunkov nrodnostnej meniny vrtane podujat v priamom prenose, pri ktorom sa nevyaduje pouitie slovenskho jazyka a cel programov sluba skromnch rozhlasovch vysielateov sa me uskutoova vlune v meninovom jazyku (bez potreby zabezpei slovensk jazykov verziu). Vo verejnoprvnych mdich, t. j. v Rozhlase a televzii Slovenska upravuje vysielanie v jazykoch nrodnostnch menn 5 ods. 1 psm. g) zkona . 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televzii Slovenska a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov, poda ktorho medzi hlavn innosti Rozhlasu a televzie Slovenska patr aj vysielanie obsahovo a regionlne vyvench programov v jazykoch nrodnostnch menn a etnickch skupn ijcich na zem Slovenskej republiky v asovom rozsahu zodpovedajcom nrodnostnmu a etnickmu zloeniu obyvatestva Slovenskej republiky; na zabezpeenie vroby a vysielania programov pre nrodnostn meniny a etnick skupiny zriauje Rozhlas a televzia Slovenska samostatn organizan tvary Slovenskho rozhlasu a Slovenskej televzie. Tabuka . 19 Poet hodn odvysielanho programu pre jednotliv nrodnostn meniny RTVS v roku 201145 Nrodnostn vysielanie maarsk rusnske ukrajinsk rmske esk posk nemeck Spolu Poet hodn Absoltne slo slo v % 4 380 85,7 272 5,3 279 5,5 129 2,6 17 0,3 17 0,3 18 0,3 5 112 100
V rmci Slovenskho rozhlasu je na vysielanie v jazykoch nrodnostnch menn uren Rdio Patria, ktor pozostva z dvoch zloiek: z maarskho a z nrodnostnoetnickho vysielania. Poda Vyhodnotenia vysielania televznych a rozhlasovch programovch sluieb Rozhlasu a televzie Slovenska za rok 201146 najvmi problmami v nrodnostno-etnickom vysielan je nedostatok dynamickosti, vynaliezavosti, novch typov programov. Rusnske a ukrajinsk organizcie poaduj presunutie vysielacieho asu z veernch na popoludajie hodiny. V maarskom vysielan poda Rady RTVS treba riei
45
Zdroj: Vron sprva Rozhlasu a televzie Slovenska za rok 2011: http://www.rtvs.sk/Projects/RTVS/media.nsf/vw_ByID/ID_7265CD111A564673C1257A0E002B7858_SK/$Fil e/VS_RTVS_2011_final_%2030042012_def.pdf 46 Uznesenie Rady RTVS . 47/2012: http://www.rtvs.sk/Projects/RTVS/media.nsf/vw_ByID/ID_2F2E71884CAF016BC1257A0E002C0B25_SK/$Fil e/Pr%C3%ADloha4_vyhodnotenie_vysielania_RadouRTVS_def.pdf
72
kvalitu tvorivho zzemia. Poiadavky zstupcov nrodnostnch menn (srbskej a chorvtskej) odzneli aj na I. zasadnut Vboru pre nrodnostn meniny a etnick skupiny (7.6.2011). Zstupca srbskej nrodnostnej meniny vyjadril poiadavku o zapojenie prslunkov srbskej nrodnostnej meniny do tvorby programu nrodnostnho vysielania verejnoprvnej televzie. Zstupca chorvtskej nrodnostnej meniny navrhol zvi raksky model vysielania programov pre nrodnostn meniny, kde tzv. vie nrodnostn meniny maj pravideln programov bloky v dke 30 mint a prierezov magazn pre alie, menej poetn meniny. Tento magazn by mal zaruova pravidelnos a prehadnos.47 Povinnos uvdzania titulkov alebo odvysielanie aj v ttnom jazyku sa vzahuje na vetkch vysielateov, ktor vysielaj v jazykoch nrodnostnch menn, t. j. aj na loklnych vysielateov. Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktor vykonva ttnu regulciu v oblasti rozhlasovho a televzneho vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizulnych medilnych sluieb na poiadanie, v uplynulom obdob niekokokrt uloila sankciu pre vysielateov vysielajcich v jazyku nrodnostnej meniny, pre nezabezpeenie pouvania ttneho jazyka. Ide o nasledovn prpady48: Gta TV s. r. o., Kolrovo, 2007 niekoko zznamov mestskej televzie nebolo odvysielanch v ttnom jazyku upozornenie na poruenie zkona; Frantiek Kovts, STUDIO PLUS TV, Vek Meder, 2008 nezabezpeenie odvysielania v ttnom jazyku zznamu z futbalovho zpasu upozornenie na poruenie zkona, BodvaTel, s. r. o., Moldava nad Bodvou, 2008 nezabezpeenie odvysielania v ttnom jazyku pozvnky na 54. Nadyisk okresn dni Csemadoku a oznamu o X. letnej univerzite v Jasove upozornenie na poruenie zkona, Vepros, s. r. o., Dunajsk Streda, 2008 nezabezpeenie vysielania programu v ttnom jazyku upozornenie na poruenie zkona, COM-MDIA, spol. s r. o., Komrno, 2010 odvysielanie reklm v maarskom jazyku nezabezpeenm pouvania ttneho jazyka pokuta vo vke 165,- , MAC TV, s. r. o., Bratislava, 2012 odvysielanie programu s eskm dabingom upozornenie na poruenie zkona, Jlius Pereszlnyi Servis TV Video, trovo, 2013 odvysielanie prspevku len v maarskom jazyku pokuta vo vke 165,- . Rada pre vysielanie a retransmisiu vo viacerch alch prpadoch uloila sankciu za nezabezpeenie pouvania ttneho jazyka najm v prpade vysielania programov v anglickom jazyku. Sankcie maj vak predovetkm preventvnovchovn charakter, kee vo vine prpadov nelo o uloenie finannej pokuty, ale len o psomn upozornenie na poruenie zkona, ktor sa v zmysle zkona o vysielan a retransmisii poklad za jeden z druhov sanknch opatren. Takto poruenia zkona sa vak v praxi vyskytuj len ojedinele, pretoe poiadavka zabezpei titulky v televznom vysielan nespsobuje vysielateom nijak prekku vysiela v meninovch jazykoch, oho dokladom je existencia 18 skromnch loklnych alebo regionlnych televzi, ktor cel svoju programov slubu vysielaj v maarskom jazyku so slovenskmi titulkami. Dvojjazynos v televznom vysielan prispieva k vyiemu komfortu prslunkov nrodnostnch menn, ktor sa pri sledovan programov
47
Pozri zpisnicu z I. zasadnutia Vboru pre nrodnostn meniny a etnick skupiny: http://www.narodnostnemensiny.gov.sk/data/att/8468_subor.pdf 48 Zdroj: internetov databza sanknch rozhodnut Rady pre vysielanie a retransmisiu: http://www.rvr.sk/sk/databaza-sankcnych-rozhodnuti/
73
v materinskom jazyku mu sasne oboznamova so ttnym jazykom, o im pomha v ich spoloenskej integrcii. Uplatovanm takejto jazykovej politiky Slovensk republika sleduje uahenie zalenenia prslunkov nrodnostnch menn do spolonosti a zabezpeenie ich rovnoprvneho postavenia v slade s odporaniami medzinrodnch organizci (pozri napr. Vysvetujcu sprvu k Odporaniam z Oslo od vysokho komisra OBSE pre nrodnostn meniny). Aj Vbor expertov Rady Eurpy, ktor sleduje implementciu Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov v Slovenskej republike, kontatoval vo svojej druhej hodnotiacej sprve z roku 2009, e titulkovanie je z hadiska charty nepochybne vtan, kee sli ako prostriedok vzjomnho porozumenia a zbliovania rozlinch jazykovch skupn obyvatestva.
Mze nrodnostnch menn

Komplexn mzejn dokumentciu vvoja spolonosti, kultry na Slovensku, vrtane kultry nrodnostnch menn a etnickch skupn, ktor ili a ij na zem Slovenskej republiky, zabezpeuje Slovensk nrodn mzeum organizcia v zriaovateskej psobnosti Ministerstva kultry Slovenskej republiky. Uveden innos je realizovan na zklade prieskumu a vedeckho vskumu v slade so zameranm a pecializciou Slovenskho nrodnho mzea, tak ako ju definuje zkon . 206/2009 Z. z. o mzech a o galrich a o ochrane predmetov kultrnej hodnoty a o zmene zkona Slovenskej nrodnej rady . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov a zkona . 523/2004 Z. z. o rozpotovch pravidlch verejnej sprvy a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov (alej len zkon . 206/2009 Z. z.) a zriaovacia listina Slovenskho nrodnho mzea. V rmci Slovenskho nrodnho mzea vykonvaj dokumentciu vvoja materilnej a duchovnej kultry nrodnostnch menn nasledujce organizan tvary SNM: Slovensk nrodn mzeum Mze v Martine (jeho sasou s o. i. dve pecializovan mzejn pracovisk Mzeum kultry echov na Slovensku a Mzeum kultry Rmov na Slovensku), Slovensk nrodn mzeum Mzeum rusnskej kultry v Preove, Slovensk nrodn mzeum Mzeum kultry Chorvtov na Slovensku v Bratislave, Slovensk nrodn mzeum Mzeum kultry karpatskch Nemcov v Bratislave, Slovensk nrodn mzeum Mzeum kultry Maarov na Slovensku v Bratislave, Slovensk nrodn mzeum Mzeum ukrajinskej kultry vo Svidnku, Slovensk nrodn mzeum Mzeum idovskej kultry v Bratislave.
Ide o pecializovan mze s celottnou psobnosou, ktor s v rmci svojej mzejnej pecializcie zameran na zskavanie, ochraovanie, vedeck a odborn spracovanie a sprstupovanie mzejnch zbierok dokladujcich vvin materilnej a duchovnej kultry karpatskch Nemcov, echov, Maarov, Ukrajincov, Rusnov, Chorvtov, Rmov a idov na Slovensku. V rmci zkladnch odbornch innost vykonvaj vedecko-vskumn innos s cieom nadobda zbierkov predmety, ako aj prina a rozvja nov poznatky a informcie ako sas vedomostnho systmu mze alebo galri v slade s ich zameranm a pecializciou. Svoje zbierkov predmety, zbierky a zskan poznatky sprstupuj verejnosti formou stlych expozci, dlhodobch, krtkodobch a putovnch vstav, publikanej innosti a edinej innosti, ale aj formou tzv. inch odbornch, vchovno vzdelvacch a prezentanch aktivt. V slade so zkonom . 206/2009 Z. z. ved odborn evidenciu zbierkovch predmetov a zabezpeuj odborn ochranu (formou stleho odbornho
74
uloenia zbierkovch predmetov v depozitroch, ako aj ich odbornho oetrovania konzervovanm, retaurovanm a pod.) a bezpenos zbierkovch predmetov (napr. vykonvanm zvenej ochrany a bezpenosti budov a priestorov, v ktorch s zbierkov predmety trvalo uloen alebo doasne uloen).
Dotan program Kultra nrodnostnch menn radu vldy Slovenskej republiky (alej len DP KNM)
Prvny rmec DP KNM Prvny zklad pre DP KNM predstavuje l. 34 ods. 1 stavy Slovenskej republiky, poda ktorho obanom tvoriacim v Slovenskej republike nrodnostn meniny alebo etnick skupiny sa zaruuje vestrann rozvoj, najm prvo spolone s inmi prslunkmi meniny alebo skupiny rozvja vlastn kultru, prvo rozirova a prijma informcie v ich materinskom jazyku, zdruova sa v nrodnostnch zdrueniach, zaklada a udriava vzdelvacie a kultrne intitcie. Podrobnosti ustanov zkon. Jednm z najvznamnejch zkonov vykonvajcich toto ustanovenie stavy Slovenskej republiky je zkon . 524/2010 Z. z. o poskytovan dotci v psobnosti radu vldy Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov (alej len dotan zkon). Poda tohto zkona sa poskytuj dotcie za prslun rozpotov rok v slade so zkonom . 523/2004 Z. z. o rozpotovch pravidlch verejnej sprvy a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Dotcie sa v rmci DP KNM poskytuj na podporu: a) zachovania, vyjadrenia, ochrany a rozvoja identity a kultrnych hodnt nrodnostnch menn, b) vchovy a vzdelvania k prvam nrodnostnch menn, f) interetnickho a interkultrneho dialgu a porozumenia medzi nrodnostnou vinou a nrodnostnmi meninami a etnickmi skupinami. Zkon v 2 ods. 2 a 5 podrobne rozober jednotliv kategrie, na ktor sa poskytuj dotcie v oblastiach poda 2 ods. 1 psm. a), b), a f). Na zklade tchto kategri ustanovench zkonom sa uruj podprogramy DP KNM, ktor sa ustanovuj v charakteristike podprogramov KNM, ktor je prlohou vzvy na predkladanie iadost. V roku 2012 bol program rozdelen do piatich podprogramov (iv kultra, periodick tla, neperiodick tla, elektronick mdi a multimedilne nosie, multikultrne a interetnick aktivity), ktor sa pre viu prehadnos delia na tridsadva oblast. Proces DP KNM upravuj alie prvne predpisy niej prvnej sily, najm vyhlka radu vldy Slovenskej republiky . 21/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti o zloen, rozhodovan, organizcii prce a postupe komisie pri vyhodnocovan iadost o poskytovanie dotci a kritri pre vyhodnocovanie iadost o poskytovanie dotci v psobnosti radu vldy Slovenskej republiky v znen vyhlky radu vldy Slovenskej republiky . 281/2012 Z. z. Postup jednotlivch organizanch tvarov radu vldy v svislosti s poskytovanm dotci alej upravuj intern predpisy radu vldy Slovenskej republiky.
75
Rozsah DP KNM (z finannho a obsahovho hadiska) Okruh oprvnench iadateov v DP KNM ustanovuje 3 ods. 1 dotanho zkona. Ide o nasledovn subjekty: a) obec, b) vy zemn celok, c) obianske zdruenie, d) nadcia, e) zujmov zdruenie prvnickch osb, ktor je prvnickou osobou, f) neziskov organizcia poskytujca veobecne prospen sluby, g) neinvestin fond so sdlom na zem Slovenskej republiky, h) registrovan cirkev alebo nboensk spolonos, prvnick osoba, ktor odvodzuje svoju prvnu subjektivitu od cirkvi alebo nboenskej spolonosti, i) prvnick osoba zriaden osobitnm zkonom; takejto prvnickej osobe nemono poskytn dotciu na innos, na ktor m poda osobitnho zkona poskytnut prostriedky z verejnho rozpotu, j) medzinrodn organizcia registrovan na zem Slovenskej republiky, k) rozpotov organizcia alebo prspevkov organizcia, ktorej zriaovateom je vy zemn celok alebo obec; takejto organizcii bude dotcia poskytnut prostrednctvom zriaovatea, l) fyzick osoba oprvnen na podnikanie s miestom podnikania na zem Slovenskej republiky alebo prvnick osoba oprvnen na podnikanie so sdlom na zem Slovenskej republiky. Tabuka . 20 Prehad iadateov o dotciu v roku 2012 Prvna forma Fyzick osoba oban Fyzick osoba oprvnen na podnikanie Medzinrodn organizcia registrovan na zem SR nadcia Neinvestin fond so sdlom na zem SR Neziskov organizcia poskytujca veobecne prospen sluby Obianske zdruenie Obec Prvnick osoba odvodzujca prvnu subjektivitu od cirkvi alebo nboenskej spolonosti Prvnick osoba oprvnen na podnikanie Prvnick osoba zriaden osobitnm zkonom Registrovan cirkev alebo nboensk spolonos RO alebo PO, ktorej zriaovateom je obec RO alebo PO, ktorej zriaovateom je vy zemn celok Zujmov zdruenie prvnickch osb, ak je prvnickou osobou Spolu Poet uchdzaov o dotciu Absoltne slo slo v % 19 1% 72 3,8% 1 0,1% 24 1,3% 34 1,8% 46 2,4% 1078 247 12 166 18 17 45 77 41 1897 56,8% 13% 0,6% 8,7% 0,9% 0,9% 2,4% 4,1% 2,2% 100 %
76
Objem finannch prostriedkov pre DP KNM sa ustanovuje v zkone o ttnom rozpote na prslun rozpotov rok. Finann prostriedky na DP KNM s zahrnut do rozpotovej kapitoly radu vldy Slovenskej republiky (od roku 2011; predtm tto oblas patrila do psobnosti Ministerstva kultry Slovenskej republiky). Vka finannch prostriedkov pridelench na DP KNM za poslednch desa rokov sa vyvjala nasledovne: Tabuka . 21 Vka finannch prostriedkov na DK KNM v rokoch 2003 - 2012 Rozpotov rok Vka finannch prostriedkov na DP KNM (v ) 2003 2 273 000 2004 2 545 000 2005 2 685 000 2006 5 300 000 2007 2 912 000 2008 3 295 000 2009 3 485 000 2010 3 500 000 2011 4 000 000 2012 4 500 000 Objem finannch prostriedkov za poslednch desa rokov stpol o takmer dva miliny eur. Vo veobecnosti plat, e podpora kultry nrodnostnch menn prostrednctvom DP KNM vykazuje stpajcu tendenciu, t. j. Slovensk republika vynaklad stle viac finannch prostriedkov na tto oblas. Tto skutonos mono pozorova aj pri skman vvoja u jednotlivch nrodnostnch menn (pozri prlohu . 10).
77
Tabuka . 22 - Prehad poskytnutch dotci DP KNM v rokoch 1995 - 2012

Prehad dotci programu Kultra nrodnostnch menn
meniny/r ok
v eurch 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
32 000 34 000 160 176 000 000 62 000 64 000 2 326 2 081 680 610 13 300 24 000 140 144 000 000 71 866 70 000 546 525 354 200 211 500 52 000 230 48 000 000 18 000 20 000 141 155 000 000 72 000 75 000 3 842 700 151 570 3 994 270 3 650 810 388 000 4 038 810
9 375 11 960 13 643 45 808 32 536 29 875 16 365 29 875 37 612 28 281 16 252 19 120 25 891 28 215 29 875 29 875 31 129 42 953 22 240 19 584 68 990 69 100 73 060 86 278 102 125 130 151 147 165 146 151 esk 171 964 180 198 713 970 526 820 42 346 39 833 74 421 72 695 38 286 43 816 56 430 62 371 48 961 34 854 chorvtska 31 070 48 729 48 131 51 451 60 110 53 110 363 243 344 364 790 763 786 1 299 1 360 1 761 1 714 2 914 1 711 1 764 1 961 1 968 maarsk 540 218 885 336 478 925 795 286 204 867 101 459 545 058 681 384 9 264 16 723 16 630 22 240 32 264 32 862 13 278 33 194 14 340 0 31 548 moravsk 19 916 21 576 0 12 946 21 576 85 411 125 171 116 66 063 68 628 60 745 78 769 86 032 73 076 103 116 134 125 nemeck 609 812 013 73 611 565 99 814 179 000 427 3 592 25 825 13 610 8 298 20 388 27 551 24 099 43 152 30 273 33 028 35 371 41 492 51 451 54 770 64 060 65 568 posk 164 135 117 131 260 200 164 242 245 273 262 431 381 464 503 530 rmska 519 405 573 780 458 989 177 445 230 252 417 687 133 715 070 345 0 0 0 0 19 325 19 252 17 261 17 261 23 568 21 812 rusk 36 513 43 152 21 988 26 024 30 505 43 152 56 349 78 338 33 526 41 492 68 990 79 333 73 525 112 142 137 126 169 175 177 200 200 rusnska 826 070 390 943 289 032 587 360 414 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 srbsk 0 0 0 0 0 123 143 159 123 76 014 82 918 81 657 99 416 98 586 90 885 118 113 121 135 143 ukrajinsk 441 165 928 149 91 416 303 855 158 995 095 6 755 13 284 60 413 8 298 63 739 59 085 53 973 68 592 84 173 49 326 50 189 48 297 61 409 63 068 64 728 68 196 idovsk
bulharsk Spolu nr.meni ny in , resp. multikult rne aktivity Spolu :
895 722 950 813 1 846 535
876 313 709 952 1 586 264
1 028 680 443 205 1 471 885
953 1 537 1 477 1 421 2 173 694 531 335 364 465 201 16 172 46 040 32 862 66 155 819 1 155 514 1 553 703 1 523 374 1 454 226 2 239 620
2 273 219 0
2 545 555 0
2 585 086 0
4 072 2 859 164 424 1 236 53 343 606 5 308 770 2 912 766
3 063 3 365 3 400 600 133 962 232 94 940 86 900 357 3 295 957 3 460 073 3 487 862
2 273 219
2 545 555
2 585 086
78
Graf . 15 Vvoj vky finannch prostriedkov DP KNM v rokoch 1995-2012 s rozdelenm pre jednotliv nrodnostn meniny
5,500,000
4,500,000 in , resp. multikultrne aktivity
idovsk
ukrajinsk 3,500,000 srbsk rusnska rusk 2,500,000
rmska
posk nemeck moravsk
1,500,000
maarsk chorvtska esk bulharsk
500,000
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 -500,000
79
Urovanie vky finannch prostriedkov v rmci DP KNM ovplyvuj rzne faktory, najm aktulny hospodrsky stav pri prprave ttneho rozpotu. Finann prostriedky pridelen na DP KNM sa prerozdeuj medzi nrodnostnmi meninami a medzi podprogramami. Uchdza sa o dotciu mu nrodnostn meniny, ktor maj zastpenie v poradnom orgne vldy pre oblas nrodnostnch menn t.j. vo Vbore pre nrodnostn meniny a etnick skupiny. V sasnosti vo Vbore pre nrodnostn meniny a etnick skupiny je zastpench 13 nrodnostnch menn: bulharsk, esk, chorvtska, maarsk, moravsk, nemeck, posk, rmska, rusnska, rusk, srbsk, ukrajinsk, idovsk. Pomer prerozdeovania finannch prostriedkov medzi jednotlivmi nrodnostnmi meninami schvauje v sasnosti vedci radu vldy Slovenskej republiky. Vku finannch prostriedkov urench na podporu kultry jednotlivch nrodnostnch menn uril pre rok 2013 na zklade iadosti vedceho radu vldy Slovenskej republiky Vbor pre nrodnostn meniny a etnick skupiny svojm uznesenm . 19/2013. Vbor prerokoval a schvlil predmetnm uznesenm nvrh splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny (zstupcovia niektorch nrodnostnch menn (najm eskej a poskej) vyjadrili svoj neshlas so schvlenm nvrhom prerozdelenia finannch prostriedkov, pretoe v ich prpade dolo k vraznmu zneniu vky pridelench finannch prostriedkov oproti stavu z roku 2012). V uznesen . 15/2012 Vbor pre nrodnostn meniny a etnick skupiny uloil splnomocnencovi vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny povinnos zriadi pracovn skupinu pri Vbore pre nrodnostn meniny a etnick skupiny na vypracovanie novch transparentnch pravidiel alokcie finannch prostriedkov v rmci DP KNM, ktor maj by zakotven vo veobecne zvznom prvnom predpise. Proces poskytovania dotci v DP KNM Vzva na predkladanie iadost sa zverejuje najmenej dva mesiace pred lehotou na predkladanie iadost spsobom umoujcim hromadn prstup (na webovom sdle splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny). Od zverejnenia vzvy na predkladanie iadost do ukonenia monosti predkladania iadost prebieha registrcia doruench iadost (administratvna loha prslunch tvarov radu vldy Slovenskej republiky a radu splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny). Sbene s registrciou iadost sa pripravuj dohody o vykonan prce pre lenov hodnotiacich komisi. iadosti vyhodnocuje 15 hodnotiacich komisi, ktorch zloenie, rozhodovanie, organizciu prce a postup pri vyhodnocovan iadost ustanovuje vyhlka radu vldy Slovenskej republiky . 21/2011 Z. z. Zriauj sa komisie pre jednotliv nrodnostn meniny, priom pre maarsk nrodnostn meninu sa zriauj dve komisie (jedna pre iv kultru a jedna pre periodick/neperiodick tla a elektronick mdi a nosie) a osobitn komisia sa zriauje pre multikultrne aktivity. Komisie psobia ako poradn orgny vedceho radu vldy Slovenskej republiky. Vymenva ich vedci radu vldy Slovenskej republiky na nvrh splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny alebo prslunho ministra. Komisie s zloen zo zstupcov prslunch ministerstiev, radu vldy Slovenskej republiky, radu splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny a zo zstupcov nrodnostnch menn. Formlna kontrola iadost prebieha na rade splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny. Formlnu kontrolu vykonvaj tajomnci jednotlivch hodnotiacich komisi. Toto tdium procesu trv pribline jeden mesiac. Kontrolu rozpotu iadost vykonva oddelenie projektovej podpory odboru ekonomiky sekcie ekonomiky a technickej sprvy radu vldy Slovenskej republiky.
80
Zasadnutia hodnotiacich komisi prebiehaj po formlnej kontrole iadost a po kontrole rozpotu iadost. Zasadnutia organizane zabezpeuje rad splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny. Po zasadnutiach hodnotiacich komisi sa vyhotovuj zoznamy zo zasadnutia komisi a protokoly ku kadej komisiou odporuenej iadosti. Protokoly sa podpisuj predsedom komisie a nsledne sa poskytn splnomocnencovi vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny ako gestorovi DP KNM, ktor k jednotlivm iadostiam prilo svoje stanovisko (shlasn alebo neshlasn). V prpade neshlasnho stanoviska poskytne aj odvodnenie. Ak splnomocnenec navrhne zmenu vky odporanej dotcie pre konkrtnu iados, mus tto skutonos dostatone odvodni. iadatelia s informovan o odporan alebo neodporan ich iadosti na alie rozhodovanie listom radu splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny. Po doruen tchto informanch listov si iadatelia zabezpeia pravu rozpotov v zmysle odporuenia komisiou a prpravu zmlv. Tieto dokumenty poskytn radu splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny. Upraven truktrovan rozpoet iadatea poda vky odporanej dotcie sa doru na kontrolu na odbor ekonomiky sekcie ekonomiky a technickej sprvy radu vldy Slovenskej republiky. Po schvlen upravenho trukturovanho rozpotu si mu iadatelia zabezpei vytlaenie zmlv o poskytnut dotcie. rad splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny ku kadej iadosti poskytne stanovisko, i udelenie dotcie je v slade s podmienkami poda zkona . 231/1999 Z. z. o ttnej pomoci v znen neskorch predpisov. Za slad poskytnutej dotcie so zkonom . 231/1999 Z. z. o ttnej pomoci v znen neskorch predpisov zodpoved gestor, t.j. splnomocnenec vldy pre nrodnostn meniny. iadatemi zaslan zmluvy o poskytnut dotcie sa po vykonan predbenej finannej kontroly poda zkona . 502/2001 Z.z. o finannej kontrole a o vntornom audite a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov zasielaj na podpis vedcemu radu vldy Slovenskej republiky. Po zviazan s zmluvy zverejovan na webovom sdle radu vldy Slovenskej republiky v Centrlnom registri zmlv. Po ich zverejnen sa pristpi k prprave prevodnch poukazov a poukzaniu prostriedkov na et iadatea. Nsledne s zmluvy doruen iadateom. V roku 2012 dolo k asovmu oneskoreniu poskytovania finannch prostriedkov z DP KNM o bolo spsoben predovetkm predasnmi vobami a zmenou platnej legislatvy. Zmluvy boli v roku 2012 predloen na podpis vedcemu radu vldy Slovenskej republiky po urgencich od vedceho radu vldy Slovenskej republiky splnomocnencovi vldy pre nrodnostn meniny v mesiaci september. Cel proces predbenej finannej kontroly a po poukzanie finannch prostriedkov trval pribline 3 mesiace pri pote 1295 dotanch zmlv.
Zhrnutie
Rozvoj a ochrana kultry nrodnostnch menn je zabezpeen stavou Slovenskej republiky, ako aj almi veobecne zvznmi prvnymi predpismi, ktor garantuj prslunkom nrodnostnch menn prvo na zachovanie a rozvoj ich kultry v rznych oblastiach. Vydvanie periodickej a neperiodickej tlae je plnohodnotne zabezpeen a prslunci nrodnostnch menn si toto prvo uplatuj aj v praxi. Poet neperiodickch a periodickch publikci je najvy v maarskom jazyku. Zoznam vydanch periodickch a neperiodickch publikci v roku 2012 aj s uvedenm vky finannej podpory z DP KNM
81
tvor prlohu . 7 tejto sprvy, prehad elektronickch mdi vydanch s finannou podporou radu vldy Slovenskej republiky tvor prlohu .8 sprvy. Prtomnos publikci v jazykoch nrodnostnch menn v knininch fondov verejnch kninc je zabezpeen zkonom. Existenciu a innos profesijnch umeleckch intitci nrodnostnch divadiel zabezpeuj vyie zemn celky a rad vldy Slovenskej republiky. V rmci Slovenskho nrodnho mzea je zabezpeen innos smich organizanch tvarov Slovenskho nrodnho mzea vykonvajcich dokumentciu vvinu materilnej a duchovnej kultry nrodnostnch menn. Najvznamnej ttny intitt na podporu zachovania a rozvoja kultry nrodnostnch menn je DP KNM, v rmci ktorho sa finann prostriedky zo ttneho rozpotu prerozdeuj medzi jednotlivmi meninami. Aj vaka tejto finannej podpore je mon realizova mnoh kultrne podujatia zameran na podporu kultry nrodnostnch menn. Prehad najdleitejch kultrnych podujat realizovanch v roku 2012 aj s uvedenm vky finannch prostriedkov z DP KNM tvor prlohu . 9 tejto sprvy. Za elom stanovenia jasnho ka prerozdeovania finannch prostriedkov z DP KNM sa ustanovila v rmci Vboru pre nrodnostn meniny a etnick skupiny pracovn skupina zloen zo zstupcov jednotlivch nrodnostnch menn. Pracovn skupina do dnenho da nepredloila k pre prerozdelenie finannch prostriedkov.
82
V. AS POUVANIE JAZYKOV NRODNOSTNCH MENN

Prvny rmec a spoloensk svislosti
Slovensk republika je multikultrna krajina, na zem ktorej sa pouva okrem ttneho jazyka niekoko alch jazykov. Niektor z tchto jazykov maj postavenie jazykov nrodnostnch menn. Jazyky nrodnostnch menn potrebuj pecilnu ochranu zo strany ttu vzhadom na ich postavenie (men poet pouvateov, nedostatone vybudovan jazykov infratruktra a pod.). Zklad tejto pecilnej ochrany tvor stava Slovenskej republiky a niekoko medzinrodnch dohovorov, ktormi je Slovensk republika viazan a ktor garantuj slobodu pouvania jazykov nrodnostnch menn na celom zem Slovenskej republiky slovom a psmom v skrom i na verejnosti, bez zasahovania.49 ttnym jazykom na zem Slovenskej republiky je slovensk jazyk 50, ktor je zkladnm dorozumievacm prostriedkom obanov Slovenskej republiky. Jeho postavenie podrobne upravuje zkon . 270/1995 Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov (alej len zkon o ttnom jazyku), ako aj rad alch zkonov. Z pozcie slovenskho jazyka ako ttneho jazyka Slovenskej republiky vyplva aj jeho prednostn postavenie pred ostatnmi jazykmi pouvanmi na zem Slovenskej republiky.51 Toto ustanovenie sa uplatuje bez ujmy na pouvan jazykov nrodnostnch menn ijcich na zem Slovenskej republiky, ktor tvoria integrlnu sas kultrneho dedistva a s predmetom dlhodobej ochrany a starostlivosti zo strany ttu. Prvo pouva jazyk nrodnostnej meniny je zkladn udsk prvo, t. j. je nescudziten, nepremlaten, neodaten a nezruiten a neme by predmetom referenda (l. 93 ods. 3 stavy Slovenskej republiky). Legislatvny rmec pouvania jazykov nrodnostnch menn v zmysle stavnej pravy dopaj alie veobecne zvzn prvne predpisy, a to najm: zkon . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn v znen neskorch prepisov (alej len zkon o jazykoch menn), zkon o ttnom jazyku, zkon . 99/1963 Zb. Obiansky sdny poriadok v znen neskorch predpisov, zkon . 301/2005 Z. z. Trestn poriadok v znen neskorch predpisov, zkona . 308/1991 Zb. o slobode nboenskej viery a postaven cirkv a nboenskch spolonost v znen neskorch predpisov, zkon . 38/1993 Z. z. o organizcii stavnho sdu Slovenskej republiky, o konan pred nm a o postaven jeho sudcov v znen neskorch predpisov, zkon . 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znen neskorch predpisov, zkon . 154/1994 Z. z. o matrikch v znen neskorch predpisov, zkon . 212/1997 Z. z. o povinnch vtlakoch periodickch publikci, neperiodickch publikci a rozmnoenn audiovizulnych diel v znen neskorch predpisov, zkon . 211/2000 Z. z. o slobodnom prstupe k informcim a o zmene a doplnen niektorch zkonov (zkon o slobode informci) v znen neskorch predpisov,
49
Pozri napr. l. 10 ods. 1 Rmcovho dohovoru na ochranu nrodnostnch menn (oznmenie Ministerstva zahraninch vec Slovenskej republiky . 160/1998 Z. z.). 50 l. 6 ods. 1 stavy Slovenskej republiky. 51 1 ods. 2 zkona o ttnom jazyku.
83
zkon . 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televzii Slovenska a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov, zkon . 596/2003 Z. z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov, zkon . 245/2008 Z. z. o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov, zkon . 220/2007 Z. z. o digitlnom vysielan programovch sluieb a poskytovan inch obsahovch sluieb prostrednctvom digitlneho prenosu a o zmene a doplnen niektorch zkonov (zkon o digitlnom vysielan) v znen neskorch predpisov, zkon . 71/1967 Zb. o sprvnom konan (sprvny poriadok) v znen neskorch predpisov, zkon SNR . 346/1990 Zb. o vobch do orgnov samosprvy obc v znen neskorch predpisov, zkon NR SR . 564/1992 Zb. o spsobe vykonania referenda v znen neskorch predpisov, zkon . 46/1999 Z. z. o spsobe voby prezidenta Slovenskej republiky, o udovom hlasovan o jeho odvolan a o doplnen niektorch alch zkonov v znen neskorch predpisov, zkon . 303/2001 Z. z. o vobch do orgnov samosprvnych krajov a o doplnen Obianskeho sdneho poriadku v znen neskorch predpisov, zkon . 331/2003 Z. z. o vobch do Eurpskeho parlamentu v znen neskorch predpisov, zkon . 333/2004 Z. z. o vobch do Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov, nariadenie vldy Slovenskej republiky . 535/2011 Z. z., ktorm sa vykonvaj niektor ustanovenia zkona . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn v znen neskorch predpisov (alej len nariadenie vldy . 535/2011 Z. z.), nariadenie vldy Slovenskej republiky . 221/1999 Z. z., ktorm sa vydva zoznam obc, v ktorch obania patriaci k nrodnostnej menine tvoria najmenej 20 % obyvatestva v znen nariadenia vldy Slovenskej republiky . 534/2011 Z. z. (alej len nariadenie vldy . 221/1999 Z. z.).
Postavenie jazykov nrodnostnch menn najzretenejie ukazuj vsledky stania obyvateov, domov a bytov, ktor v roku 2011 obsahovalo okrem otzky nrodnosti aj otzku materinskho jazyka52 a najastejie pouvanho jazyka53.
52
Poda pokynov stania: re, ktorou s obyvateom hovorili rodiia. Ak s obyvateom hovorili rodiia v detstve rznymi jazykmi, mal vyznai ten jazyk, ktorm s nm hovorila matka. Materinsk jazyk nemus by zhodn s nrodnosou. 53 Poda pokynov stania najastejie pouvan jazyk je: a) Na verejnosti (Najastejie pouvan jazyk na verejnosti je jazyk, ktor obyvate v sasnosti najastejie pouva v zamestnan alebo kole, bez ohadu na to, i pracuje alebo tuduje v SR alebo v zahrani.) b) V domcnosti (Najastejie pouvan jazyk v skrom je jazyk, ktor obyvate v sasnosti najastejie pouva doma)
84
Tabuka . 23 Obyvatestvo SR poda materinskho jazyka Obyvatestvo SR poda materinskho jazyka SODB 2011, 2001
Bvajce obyvatestvo (poda TP) spolu Materinsk jazyk slovensk maarsk rmsky rusnsky ukrajinsk esk nemeck posk chorvtsky jidi bulharsk ostatn nezisten 2011 abs. 5 397 036 4 240 453 508 714 122 518 55 469 5 689 35 216 5 186 3 119 1 234 460 132 13 585 405 261 78,6 9,4 2,3 1,0 0,1 0,7 0,1 0,1 0,0 0,0 0,0 0,3 7,5 2001 v% 100,0 abs. 5 379 455 4 512 217 572 929 99 448 54 907 7 879 48 201 6 343 2 731 988 17 1 004 6 735 66 056 83,9 10,7 1,8 1,0 0,2 0,9 0,1 0,1 0,0 0,0 0,0 0,1 1,2 v% 100,0
Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky Tabuka . 24 Obyvatestvo SR poda najastejie pouvanho jazyka na verejnosti Obyvatestvo SR poda najastejie pouvanho jazyka na verejnosti SODB 2011
Bvajce obyvatestvo (poda TP) spolu Najastejie pouvan jazyk na verejnosti slovensk maarsk rmsky rusnsky ukrajinsk esk nemeck posk chorvtsky jidi bulharsk ostatn nezisten abs. 5 397 036 4 337 695 391 577 36 660 24 524 1 100 18 747 11 474 723 383 159 68 58 614 515 312 80,4 7,3 0,7 0,5 0,0 0,3 0,2 0,0 0,0 0,0 0,0 1,1 9,5 v% 100,0
85
Tabuka . 25 Obyvatestvo SR poda najastejie pouvanho jazyka v domcnosti Obyvatestvo SR poda najastejie pouvanho jazyka v domcnosti - SODB 2011
Bvajce obyvatestvo (poda TP) spolu Najastejie pouvan jazyk v domcnosti slovensk maarsk rmsky rusnsky ukrajinsk esk nemeck posk chorvtsky jidi bulharsk ostatn nezisten abs. 5 397 036 3 954 149 472 212 128 242 49 860 2 775 17 148 6 173 1 316 932 203 124 34 992 728 910 73,3 8,7 2,4 0,9 0,1 0,3 0,1 0,0 0,0 0,0 0,0 0,7 13,5 v% 100,0
Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky Z uvedench dajov meme dospie k zveru, e jazyky nrodnostnch menn povauje za svoj materinsk jazyk viac ud, ne koko sa k tej-ktorej nrodnosti hlsi takto tendencia je charakteristick skoro na vetky nrodnostn meniny (vnimku tvoria bulharsk, ukrajinsk a idovsk nrodnostn menina). alm zaujmavm dajom je, e je viac takch osb, ktor v domcnosti pouvaj jazyk nrodnostnej meniny, ale nepovauj sa za prslunkov tejto meniny. Naopak, na verejnosti pouva svoj meninov jazyk menej ud, ne koko sa k tej-ktorej nrodnostnej menine hlsi. daje o pote prslunkov nrodnostnej meniny a o pote pouvateov jazyka nrodnostnej meniny s najbliie v prpade maarskej nrodnostnej meniny.54 Tto skutonos je pravdepodobne vo vekej miere ovplyvnen tm, e prslunci maarskej nrodnostnej meniny ij vinou na kompaktnch zemiach, kde vinu obyvateov obce tvoria prslunci nrodnostnej meniny. Poda prieskumu Frum intittu pre vskum menn,55 v roku 2007 pouvalo v komunikcii na radoch maarsk jazyk 47% respondentov (maarskej nrodnosti), v roku 2011 ich podiel klesol na 42 %. Km v roku 2007 komunikovalo v obchodoch v maarskom jazyku 76 % respondentov, v roku 2011 u iba 59 %. So svojm susedom hovorilo po maarsky v roku 2007 ete 88 % respondentov, v roku 2011 u iba 75 %. Treba vak doda, e vo vetkch oblastiach sa zvil podiel tch, ktor komunikovali vlune v maarskom jazyku a nie dvojjazyne. Pribline 27 % prslunkov rusnskej nrodnostnej meniny nepouva svoj jazyk na verejnosti, v prpade Rmov je tento rozdiel ete vraznej: a 65 % Rmov nepouva na verejnosti rmsky jazyk. Prslunci rmskej nrodnostnej meniny, resp. prslunci rmskej populcie v segregovanch komunitch z hadiska materinskho jazyka, resp. bene
54 55
Cca. 85 % prslunkov maarskej nrodnostnej meniny pouva maarsk jazyk na verejnosti. Zsuzsanna Lampl: A szlovkiai magyar csaldok nyilvnos s csaldi nyelvhasznlata 2011-ben. Frum Trsadalomtudomnyi Szemle, 2011/3, 3.19.
86
pouvanho jazyka, pouvaj rmsky, slovensk i maarsk jazyk. Rmsky jazyk ako jazyk benej komunikcie je najrozrenej v segregovanch rmskych osadch.56 Meme kontatova, e poet pouvateov jazykov nrodnostnch menn vo verejnom styku vrazne zaostva za potom skutonch pouvateov jazyka.
Zkon o jazykoch menn

Zkon o jazykoch menn bol v uplynulch rokoch niekokokrt novelizovan. Najvraznejie zmeny priniesol zkon . 204/2011 Z. z., ktorm sa men a dopa zkon . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn v znen zkona . 318/2009 Z. z. a ktorm sa menia a dopaj niektor zkony. Poda dvodovej sprvy zkona . 204/2011 Z. z. je vlastn jazyk zkladnm znakom identity kadej nrodnostnej meniny a prvotnm prostriedkom kultrneho ivota jej prslunkov. Preto je ochrana jazykov nrodnostnch menn nevyhnutn pre zachovanie kultr nrodnostnch menn. Aktvne vystupovanie ttu pri ochrane jazykov nrodnostnch menn je dleit nielen z hadiska ochrany kultr nrodnostnch menn a etnickch skupn, ale aj z hadiska ochrany ivota, zdravia, bezpenosti a majetku prslunkov nrodnostnch menn. Tto ochrana sa mus vzahova na viacer oblasti spoloenskho ivota, na radn styk, kultru a alie vybran oblasti. elom zkona poda dvodovej sprvy je zosladenie prav pouvania ttneho jazyka a pouvania jazykov nrodnostnch menn na zem Slovenskej republiky ako aj pokraovanie v implementcii medzinrodnch dohovorov v oblasti ochrany prv prslunkov nrodnostnch menn a etnickch skupn.57 K1 Prslun ustanovenia vymedzuj osobn psobnos a predmet zkona. Poda zkona oban Slovenskej republiky patriaci k nrodnostnej menine m prvo okrem ttneho jazyka pouva jazyk nrodnostnej meniny. Definciu jazyka nrodnostnej meniny preber zkon z Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov. Jazyk moravskej, ruskej, srbskej a idovskej nrodnostnej meniny, ktor maj svojich zstupcov vo Vbore pre nrodnostn meniny a etnick skupiny, sa na ely zkona o jazykoch menn nepovauj za jazyky nrodnostnch menn. Vbor pre nrodnostn meniny a etnick skupiny na svojom VI. zasadnut, 6. decembra 2012 schvlil uznesenia . 17/2012 a 18/2012, v ktorch iada zaradenie ruskho a srbskho jazyka medzi tie meninov jazyky, na ktor by sa v Slovenskej republike vzahovala Eurpska charta regionlnych alebo meninovch jazykov (alej aj ako charta), ktor sa v sasnosti vzahuje na dev meninovch jazykov pouvanch na zem Slovenskej republiky. Ako vyplva zo stanovsk jednotlivch rezortov, ktor si rad splnomocnenca vldy pre nrodnostn meniny vyiadal k tejto veci v marci 2013, toto uznesenie vboru nie je mon akceptova, pretoe nezohaduje podmienky uplatovania charty ani oficilne vyhlsenie Slovenskej republiky uskutonen pri prstupe k charte. Vina ustanoven charty sa toti vzahuje k uritmu konkrtnemu zemiu, na ktorom ije prslun poet prslunkov nrodnostnch menn. V Slovenskej republike s v zmysle vyhlsenia Slovenskej republiky takmto zemm tie obce, v ktorch ije aspo 20 % prslunkov danej nrodnostnej meniny. Kee rusk ani srbsk menina nevytvra nikde na zem Slovenskej republiky kompaktnejie
56
Sprva o ivotnch podmienkach rmskych domcnost na Slovensku 2010. Regionlne centrum Rozvojovho programu OSN pre Eurpu a Spoloenstvo nezvislch ttov v Eurpe. Bratislava, 2012. 57 alie podrobnosti v svislosti s legislatvnymi zmenami pozri v Sprve o stave pouvania jazykov nrodnostnch menn na zem Slovenskej republiky za rok 2012, ktor vlda Slovenskej republiky brala na vedomie 19.12.2012 uznesenm . 703/2012. Pozri http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21938
87
osdlenie a ani v jednej obci na zem Slovenskej republiky nedosahuje 20% hranicu, aplikcia ustanoven charty vo vzahu k tmto jazykom nie je mon. alie jazyky, napr. jazyky novch menn (Vietnamcov, Krejcov a pod.) sa nepovauj za jazyky nrodnostnch menn, t. j. nevzahuj sa na ne ustanovenia zkona o jazykoch menn ani vtedy, ak poda vsledkov stania obyvateov dosahuj potrebn pomer obyvateov v niektorej z obc na zem Slovenskej republiky.
K 2 ods. 1 zemn vymedzenie psobnosti zkona ide o ustanovenie, ktor treba vyklada spolu s 7c ods. 2 zkona. K 2 ods. 2 Ide o splnomocovacie ustanovenie na vydanie nariadenia vldy so zoznamom obc a zoznamom oznaen obc, v ktorch osoby patriace k nrodnostnej menine tvoria 15 %, priom sa v zmysle zkona vychdza z vsledkov dvoch po sebe nasledujcich stan obyvateov, z ktorch prv sa uskutonilo v roku 2011. Vydanie predmetnho nariadenia na zklade 2 ods. 2 bude najskr v roku 2021, t. j. o osem rokov, ke bud znme vsledky nasledujceho stania, ktor sa by sa malo uskutoni v roku 2021. K 2 ods. 3 Toto ustanovenie upravuje pouvanie jazyka nrodnostnej meniny v psomnej a stnej komunikcii s orgnmi verejnej sprvy, najm predkladanie podan a poskytovanie odpoved, ako aj informovanie obanov o monosti pouvania jazyka nrodnostnej meniny. Kad orgn verejnej sprvy v obci, ktor je uveden v zozname poda nariadenia vldy . 221/1999 Z. z., je povinn prijma podania i v jazyku nrodnostnej meniny. Na takto podania sa poskytne odpove okrem ttneho jazyka aj v jazyku nrodnostnej meniny, ak nejde o verejn listiny, priom na poiadanie sa poskytne v jazyku nrodnostnej meniny aj rovnopis rozhodnutia vydanho v sprvnom konan resp. dvojjazyne - rodn list, sobny list, mrtn list, povolenie, oprvnenie, potvrdenie, vyjadrenie alebo vyhlsenie. rad vldy Slovenskej republiky v roku 2012 v dotaznkovom prieskume preskmal, akm spsobom prslun orgny miestnej ttnej sprvy zabezpeuj monos pouvania jazykov nrodnostnch menn. Vek as prslunch orgnov miestnej ttnej sprvy zabezpeuje monos pouvania jazyka nrodnostnej meniny prostrednctvom internch zamestnancov. V dotaznkovom prieskume tto monos oznailo 78 subjektov, o je 62,9 % z ich celkovho potu. Ak zamestnanci orgnu verejnej sprvy neovldaj jazyk nrodnostnej meniny, alou monosou je zabezpeenie monosti pouvania jazyka nrodnostnej meniny na orgne verejnej sprvy prostrednctvom externch zamestnancov. Takto monos oznaili iba tri orgny verejnej sprvy. In monos (zabezpeenie prostrednctvom nadriadenho orgnu, prekladateskej agentry alebo bez uvedenia konkrtneho spsobu) oznailo 19 orgnov verejnej sprvy, o je 15,3 % z ich celkovho poctu. Dvadsa orgnov verejnej sprvy (16,1 %) uviedlo, e vbec nezabezpeuje monos pouvania jazyka nrodnostnej meniny. Uvdzanie informcie o monosti pouvania jazyka nrodnostnej meniny podrobnejie upravuje nariadenie vldy . 535/2011 Z. z.. Prloha tohto nariadenia vldy ustanovuje vzor informcie, ktor m by umiestnen v sdle prslunho orgnu na dobre viditenom mieste. V citovanom prieskume 77,4 % prslunch orgnov verejnej sprvy oznailo, e tto informciu m umiestnen v zmysle zkona a nariadenia vldy. 20,2 % oslovench orgnov tto povinnos nespa.
88
V oblasti zemnej samosprvy uskutonil rad vldy Slovenskej republiky prieskum o pouvan jazykov nrodnostnch menn v roku 2011. K 1. jlu 2011 31 % prslunch obc s maarskou nrodnostnou meninou uvdzalo informciu o monosti pouvania jazyka nrodnostnej meniny a 61 % nie (zvynch 8 % v tejto veci neposkytlo informciu). V prpade ostatnch nrodnostnch menn bol tento pomer hor: iba 4,4 % obc s rusnskou nrodnostnou meninou, 1,7 % obc s rmskou nrodnostnou meninou a 1,1 % obc s ukrajinskou nrodnostnou meninou splnilo tto povinnos. Jedin prslun nemeck obec neuvdzala informciu o monosti pouvania nemeckho jazyka v radnom styku. Poda prieskumu z oblasti ttnej sprvy do konca roka 2012 es orgnov verejnej sprvy odpovedalo na podanie obana okrem ttneho jazyka aj v jazyku nrodnostnej meniny, a to v osemnstich prpadoch. Ilo o nasledovn orgny: Obvodn rad Dunajsk Streda, ttny archv v Bratislave, poboka aa, Katastrlny rad Trnava, Sprva katastra Dunajsk Streda, Regionlny rad verejnho zdravotnctva Dunajsk Streda, Obvodn rad Galanta, ttny archv v Nitre, poboka Komrno. V zmysle tohto ustanovenia in subjekty ne orgny miestnej ttnej sprvy, orgny zemnej samosprvy a prvnick osoby zriaden zemnou samosprvou, nie s povinn zabezpeova pouvanie jazykov nrodnostnch menn ani v obciach, ktor s uveden na zozname poda nariadenia vldy . 221/1999 Z. z.. Pouvanie jazykov nrodnostnch menn me prebieha v komunikcii s inmi intitciami v prpade, ak zamestnanci ovldaj jazyk prslunej nrodnostnej meniny. Naprklad poda informci poskytnutch Slovenskou potou, a. s., cca. 88 % zamestnancov pt v obciach obvanch prslunkmi nrodnostnch menn je schopn komunikova aj v jazyku nrodnostnej meniny.58 K 2 ods. 4 Poda prieskumu radu vldy Slovenskej republiky do konca roka 2012 vznikla potreba vyhotovi rovnopis rozhodnutia v jazyku nrodnostnej meniny v troch prpadoch (Obvodn rad Dunajsk Streda, Katastrlny rad Trnava, Sprva katastra Dunajsk Streda). Z oblasti ostatnch orgnov verejnej sprvy (najm z oblasti zemnch samosprv) takto daje nie s k dispozcii. K 2 ods. 5 Poda informcie Ministerstva vntra Slovenskej republiky do februra 2013 poiadali obania Slovenskej republiky patriaci k nrodnostnej menine o vydanie dvojjazynho vpisu z matriky v 25 prpadoch. K 2 ods. 6 Poda vsledkov dotaznkovho prieskumu vykonanho radom vldy Slovenskej republiky v decembri 2012 medzi orgnmi miestnej ttnej sprvy povinnmi uplatova zkon o jazykoch menn, vina orgnov miestnej ttnej sprvy je oznaen okrem ttneho jazyka aj v jazyku nrodnostnej meniny ( 2 ods. 6 tto povinnos ustanovuje citovan zkon u od roku 1999). Pribline 21 % orgnov miestnej ttnej sprvy uviedlo informciu, e nemaj oznaenie v jazyku nrodnostnej meniny. K 2 ods. 7 Dvojjazyn radn formulre poskytuj orgny verejnej sprvy v zmysle 2 ods. 7 zkona o jazykoch menn, ak o to oban osoba patriaca k nrodnostnej menine poiada.
58
Treba vak poznamena, e prieskum, na zklade ktorho Slovensk pota, a. s. dospela k tejto informcii, bol vykonan v oblastiach, kde pomer nrodnostnej meniny je vemi vrazn a nie v oblastiach s nim zastpenm prslunkov nrodnostnej meniny.
89
K 2 ods. 8 Toto ustanovenie bolo doplnen do zkona pri jeho novelizcii v roku 2011, s cieom odstrni striktn obmedzenie pouvania jazykov nrodnostnch menn viazan k pomeru prslunkov nrodnostnch menn v rmci obyvatestva obce. K 2 ods. 9 Zkon o jazykoch menn zarauje esk jazyk medzi jazyky nrodnostnch menn (v slade s Eurpskou chartou regionlnych alebo meninovch jazykov). Pouvanie eskho jazyka v radnom styku upravuje zkon o ttnom jazyku. K 3 ods. 1 a 2 Rokovanie obecnch zastupitestiev sa me vies v jazyku prslunej nrodnostnej meniny, v ttnom jazyku alebo kombinovane, v jazyku prslunej nrodnostnej meniny a ttnom jazyku. Obec je povinn zabezpei tlmoenie do ttneho jazyka. Poda prieskumu radu vldy Slovenskej republiky z roku 2011 v 32,4 % obc s maarskou meninou rokuje zastupitestvo v maarskom jazyku, 28,5 % obc m rokovac jazyk slovensk a v 32,8 % obc sa pouvaj oba jazyky. V prpade rusnskych obc 42,6 % zastupitestiev rokuje v rusnskom jazyku, 17,6 % v ttnom jazyku a 17,7 % v oboch jazykoch. Nemme daje o tom, e by sa rmsky jazyk v niektorej obci na Slovensku pouval ako rokovac jazyk, 70 % obecnch zastupitestiev rokuje v slovenskom jazyku a iba v jednej obci sa pouva rmsky jazyk spolu so slovenskm. 38,9 % obc s ukrajinskou meninou pouva na zasadnutiach obecnho zastupitestva ukrajinsk jazyk, slovensk jazyk pouva 22,2 % a oba jazyky iba 1 %. Nemeck jazyk na nepouva ako rokovac jazyk obce. K 3 ods. 3 a 4 Pouvanie jazyka nrodnostnej meniny v radnej agende umonil novelizovan zkon o jazykoch menn od 1.7.2011. Po nadobudnut innosti novely zkona, poda prieskumu radu vldy Slovenskej republiky 8 % obc s maarskou nrodnostnou meninou pouvalo maarsk jazyk v celej radnej agende a 19,7 % iastone. V prpade ostatnch nrodnostnch menn je tento pomer ni: v celej radnej agende vbec nepouvali jazyk nrodnostnej meniny a iastone pouvali rusnsky a rmsky jazyk po jednej obci. K 4 ods. 1 a 2 Oznaenia obc v jazykoch menn do 30.6.2011 upravoval zkon . 191/1994 Z. z. o oznaovan obc v jazyku nrodnostnej meniny. Ustanovenia o oznaovan obc v jazykoch nrodnostnch menn prevzal od 1.7.2011 v iastone modifikovanej podobe zkon o jazykoch menn. K 4 ods. 3 4 ods. 3 umouje v oblasti elezninej dopravy oznaenie obce v jazyku meniny aj pri oznaen elezninej stanice, autobusovej stanice, letiska a prstavu tak, e oznaenie obce v jazyku meniny sa zobrazuje pod nzvom v ttnom jazyku rovnakm alebo menm typom psma. Ustanovenie m fakultatvny charakter a neriei oznaenie elezninej stanice v jazyku meniny, ale oznaenie obce pri oznaen elezninej stanice, ktor nemusia by toton. Oznaenia sa mu umiestni spolu s nzvom obce v ttnom jazyku v blzkosti elezninej stanice. K 4 ods. 4 Oznaovanie ulc a inch miestnych geografickch znaen v jazykoch nrodnostnch menn umooval zkon o jazykoch menn u pred jeho novelizciou v roku 2011.
90
K 4 ods. 5 Ide o nov ustanovenie (od 1.7.2011), ktor umouje uvdza v prostriedkoch masovej komunikcie popri tandardizovanch geografickch nzvoch vit a zauvan geografick objekty aj v jazykoch nrodnostnch menn . K 4 ods. 6 Ustanovenie 4 ods. 6 sa sklad z dvoch ast: a) z povinnosti v obciach poda nariadenia vldy . 221/1999 Z. z. uvdza informcie tkajce sa ohrozenia ivota, zdravia, bezpenosti alebo majetku obanov Slovenskej republiky na miestach prstupnch pre verejnos popri ttnom jazyku aj v jazyku meniny a b) z monosti uvdza vetky npisy a oznamy uren na informovanie verejnosti, najm v predajniach, na portoviskch, v retauranch zariadeniach, na uliciach, pri cestch a nad nimi, na letiskch, autobusovch staniciach a elezninch staniciach, aj v jazyku meniny (na celom zem Slovenskej republiky). V oblasti fakultatvneho pouvania jazykov nrodnostnch menn mono kontatova, e na zemiach obvanch prslunkmi nrodnostnch menn (najm maarskou nrodnostnou meninou) sa tto monos intenzvne aplikuje v praxi (plagty, vklady, oznamy, nzvy obchodov a intitci). K 4 ods. 7 rad splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny nezaznamenal iadne akosti v svislosti s aplikciou tohto ustanovenia. K 4 ods. 8 Z legislatvneho hadiska me by otzne, i toto ustanovenie m by zaraden do asti s nzvom Oznaenia v jazyku meniny, kee neupravuje oznaenia, ale poskytovanie informci o veobecne zvznch prvnych predpisov, resp. dvojjazynos veobecne zvznch nariaden obce. Veobecne zvzn nariadenia obce poda tohto ustanovenia mu by vydan aj v jazyku meniny, nejde vak o povinnos obc. K 4a rad splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny nem informciu o tom, e by v niektorej prslunej obci na zem Slovenskej republiky bol prejaven zujem o uskutonenie miestneho referenda o zmene oznaenia obce v jazyku nrodnostnej meniny. K 5a Obianske zdruenie Pro Civis v roku 2012 uskutonilo prieskum, v rmci ktorho sa preskmala miera a kvalita poskytovania informci obcami prostrednctvom internetu v maarskom jazyku. V prieskume59 sa uvdza, e z 511 obc s maarskm obyvatestvom, ktor sa nachdzaj v zozname poda nariadenia vldy . 221/1999 Z. z., 432 (85 %) prevdzkuje webov strnku. Z tohto potu 186 webovch strnok (43 %) obsahuje informcie okrem ttneho jazyka aj v jazyku nrodnostnej meniny. Z celkovho potu 432 iba 120 obsahovalo aj vzory tlav, priom dvojjazyn tlaiv boli prstupn len na tyroch webovch strnkach. Na 154 webovch strnkach sa nachdza 4300 zpisnc zo zasadnut obecnch zastupitestiev, z toho 143 v maarskom jazyku.
59
Pozri: http://www.onkormanyzas.sk/letoltes/dokumentumok/201210032320550.virtualis_ketnyelvuseg.pdf
91
K 5b Oblasti televzneho a rozhlasovho vysielania sa venujeme podrobnejie v IV. asti tejto sprvy. K7 Pomer zamestnancov obc (poda nariadenia vldy . 221/1999 Z. z.) ovldajcich jazyk nrodnostnej meniny (poda prieskumu radu vldy Slovenskej republiky z roku 2011): Tabuka . 26 Poet obc, v ktorch sa pouva jazyk nrodnostnch menn v radnom styku a poet zamestnancov ovldajcich jazyk nrodnostnch menn Nrodnostn menina Poet obc, v ktorch sa pouva JNM v radnom styku 512 68 57 18 1 Poet zamestnanco v obc 4603 154 400 29 1 Poet zamestnancov ovldajcich JNM (v absoltnych slach a v %) 4059 147 105 23 1 88 % 95 % 26 % 79 % 100 %
Maarsk Rusnska Rmska Ukrajinsk Nemeck
V oblasti ttnej sprvy s k dispozcii iba iaston daje. Poda informcie z Hasiskho a zchrannho zboru na kadom okresnom riaditestve sa nachdza prslunk ovldajci jazyk meniny slovom, nie psmom a ovldajci len hovorov re, nie vak odborn terminolgiu. Z seku prce, socilnych vec a rodiny s k dispozcii daje zhromaden stredm prce, socilnych vec a rodiny Slovenskej republiky v roku 2011 (v tabuke . 27 s uveden pracovisk stredia v obciach, ktor s uveden v zozname poda nariadenia vldy . 221/1999 Z. z.): Tabuka . 27 Pracovisk stredia prce, socilnych vec a rodiny v obciach, ktor s uveden v zozname poda nariadenia vldy . 221/1999 Z. z
Poet zamestnancov na pracovisku, ktor ovldaj meninov jazyk slovom a psmom 57 20 Poet zamestnancov na pracovisku, ktor ovldaj meninov jazyk len slovom 21 3
PSVR Dunajsk Streda Dunajsk Streda
Pracovisko 1 2
Celkov poet zamestnancov radu na pracovisku 87 23
92
Dunajsk Streda Dunajsk Streda Galanta Komrno Komrno Komrno Koice Levice Levice Luenec Michalovce Nov Zmky Nov Zmky Nov Zmky Pezinok Revca Rimavsk Sobota Rimavsk Sobota Rimavsk Sobota Rimavsk Sobota Roava Roava Trebiov Trebiov Trebiov Vek Krt
amorn Vek Meder
19 17 93 121
13 14 32 59 4 5 8 17 20 14 10 28 14 15 7 9 11 9 16 6 20 1 23
3 2 16 40 8 2 16 1 3 10 10 22 8 15 5 1 4 2 23 3 24 3 10
Hurbanovo Kolrovo Moldava nad Bodvou ahy eliezovce Fiakovo Vek Kapuany aa trovo Senec Tornaa Btka Gemersk Jablonec erenianska 18 Gorkho 12 Pleivec Krovsk Chlmec Krovsk Chlmec - ierna nad Tisou Krovsk Chlmec - Streda nad Bodrogom
17 7 36 19 27 30 22 157 45 31 37 14 22 11 121 18 122 7 34
Vinica
8 1 stly + 1 vpomoc (2 dni v tdni)
K 7a ods. 1 Povinnos poskytova odborn a metodick pomoc pri vykonvan zkona o jazykoch menn prela na rad vldy Slovenskej republiky ku du 1.10.2012 (dovtedy bola vykonvan podpredsedom vldy Slovenskej republiky pre udsk prva a nrodnostn meniny). V rmci radu vldy Slovenskej republiky vykonva tto innos kancelria vedcej sluobnho radu radu vldy Slovenskej republiky v sinnosti s radom splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny. rad vldy Slovenskej republiky v decembri 2012 zriadil odborn komisiu na aplikciu zkona o jazykoch menn, ktorej lenmi s zstupcovia jednotlivch rezortov,
93
v psobnosti ktorch s orgny miestnej ttnej sprvy povinn aplikova zkon o jazykoch menn, zstupca Zdruenia miest a obc Slovenska, zstupca Ministerstva kultry Slovenskej republiky a zstupcovia radu vldy Slovenskej republiky, resp. radu splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny. Odborn komisia uskutonila svoje prv rokovania 18.12.2012 a 4.2.2013. Odborn komisia pripravuje okrem inho aj odporania pre vedceho sluobnho radu radu vldy Slovenskej republiky k podaniam vo veci poruenia zkona o jazykoch menn. V oblasti poskytovania odbornej a metodickej pomoci rad vldy Slovenskej republiky pripravuje stanovisk, informcie, analzy, zastuje sa na koleniach zamestnancov orgnov miestnej ttnej sprvy, resp. zemnej samosprvy a pod. rad splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny po jeho zriaden pokraoval v opatreniach bvalho podpredsedu vldy Slovenskej republiky pre udsk prva a nrodnostn meniny v starostlivosti o odborn terminolgiu v jazykoch nrodnostnch menn, najm v prprave odbornch terminologickch slovnkov v jazykoch nrodnostnch menn. Pracovn skupiny pripravujce odborn terminologick slovnky v jazykoch nrodnostnch menn ukonili svoju innos v mji 2012. Po ukonen innosti pracovnch skupn dolo k poslednm pravm materilov a 16.7.2012 boli zverejnen na webovom sdle splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny tri terminologick slovnky: slovenskomaarsk, slovenskormsky a slovenskorusnsky slovnk. Slovnky treba povaova za zklad starostlivosti o odborn terminolgiu v meninovch jazykoch, v ktorej sa m pokraova s cieom zabezpeenia priaznivch podmienok na pouvanie meninovch jazykov na Slovensku. K 7a ods. 2 a 4 Prv Sprva o stave pouvania jazykov nrodnostnch menn na zem Slovenskej republiky (za rok 2012) bola prerokovan vldou Slovenskej republiky 19.12.2012 a vlda Slovenskej republiky k nej prijala uznesenie . 703/2012. K 7b Sprvne delikty na seku pouvania jazykov nrodnostnch menn prejednva rad vldy Slovenskej republiky. V mene radu vldy Slovenskej republiky kon v tejto oblasti vedca sluobnho radu radu vldy Slovenskej republiky v I. stupni, v II. stupni je to vedci radu vldy Slovenskej republiky. Tabuka . 28 Zoznam podan poda zkona . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn v znen neskorch zkonov
Zoznam podan poda zkona . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn v znen neskorch zkonov Rok 2012 Poet 1 Dvod podania nevydanie dvojjazynho sobneho listu v zmysle zkona Vsledok preetrenia zisten poruenie 2 ods. 5 zkona, upozornenie na poruenie zkona a iados o odstrnenie zistench nedostatkov Zisten nedostatok odstrnen
94
2013
nevydanie rovnopisu rozhodnutia v jazyku meniny, neumonenie komunikova v stnom a psomnom styku v maarskom jazyku, neinformovanie o monosti komunikova v stnom a psomnom styku v maarskom jazyku a nezverejnenie dleitch informci
v prpade nevydania rovnopisu rozhodnutia v jazyku meniny zisten poruenie 2 ods. 4 zkona, upozornenie na poruenie zkona a iados o odstrnenie zistench nedostatkov (v ostanch prpadoch boli nmietky vyhodnoten ako neopodstatnen)
odstrnen
alie ustanovenia zkona o jazykoch menn upravuj najm prechodn opatrenia v rmci aplikcie zkona. 7c ods. 2 v nadvznosti na 2 ods. 1 upravuje miestnu psobnos zkona. rad splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny nezaznamenal iadne akosti v svislosti s aplikciou tohto ustanovenia.
Zkon o ttnom jazyku a ostatn prvne predpisy upravujce pouvanie jazykov nrodnostnch menn
Vzah zkona o ttnom jazyku k jazykom nrodnostnch menn uruje 1 ods. 4 zkona o ttnom jazyku, poda ktorho ak tento zkon neustanovuje inak, na pouvanie jazykov nrodnostnch menn a etnickch skupn sa vzahuj osobitn predpisy. V tejto asti sprvy poskytneme prehad o ustanoveniach, ktor priamo upravuj pouvanie jazykov nrodnostnch menn. Novelizcia zkona o ttnom jazyku v rokoch 2009 a 2011 v niektorch oblastiach vrazne rozrila monosti pouvania jazykov nrodnostnch menn (napr. pri vyhotovovan pracovnch zmlv, finannej a technickej dokumentcie, stanov zdruen, spolkov, politickch strn, politickch hnut a obchodnc h spolonost, pri preberan medzinrodnch technickch noriem do sstavy slovenskch technickch noriem, pri vysielan rozhlasovch a televznych programov v priamom prenose, pri divadelnch hrch s pvodnmi textami, pri vchovno-vzdelvacch podujatiach zameranch na vzdelvanie v oblasti cudzch jazykov). Zmeny vykonan v alch oblastiach, a to najm zavedenie pokt za poruenie zkona, vyvolali vlny kritiky zo strany prslunkov nrodnostnch menn (najm maarskej nrodnostnej meniny) a medzinrodnch organizci.60 K4 Pouvaniu jazykov nrodnostnch menn v kolstve sa venuje VI. as tejto sprvy. K 5 ods. 1 a 2 Pouvaniu jazykov nrodnostnch menn v televznom a rozhlasovom vysielan sa venuje IV. as tejto sprvy.
60
Pozri odporanie Eurpskej komisie pre demokraciu prostrednctvom prva (Bentska komisia) z 15.10.2010. http://www.venice.coe.int/webforms/documents/?pdf=CDL-AD%282010%29035-e
95
K 5 ods. 3 V oblasti pouvania miestnych rozhlasov nastala zmena po novelizcii zkona o ttnom jazyku v roku 2009. Od nadobudnutia innosti tejto novely plat, e oznamy v jazyku nrodnostnej meniny mono zverejova a po ich zverejnen v ttnom jazyku. K 5 ods. 5 a 7 Tieto ustanovenia podrobne upravuj pouvanie ttneho jazyka, jaz ykov nrodnostnch menn, ako aj inch jazykov v kultrnom ivote. Pouvanie jazykov nrodnostnch menn je vo vetkch prpadoch umonen, priom kontrukcia ustanoven sa v slade s stavou Slovenskej republiky zaklad na prednosti ttneho jazyka. K8 Ustanovenia 8 upravuj pouvanie ttneho jazyka, jazykov nrodnostnch menn a inch jazykov v ostatnch oblastiach verejnho styku. Psomn prvne kony v pracovnoprvnom vzahu alebo v obdobnom pracovnom vzahu rad splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny nezaznamenal iadne akosti v svislosti s aplikciou tohto ustanovenia. tovnctvo, tovn zvierka, technick dokumentcia, ktorej vyhotovenie alebo predloenie sa vyaduje na el konania poda osobitnho predpisu, stanovy zdruen, spolkov, politickch strn, politickch hnut a obchodnch spolonost potrebn na ely registrcie toto ustanovenia sa aplikuje intenzvne pri pouvan jazykov nrodnostnch menn. Poda 8 ods. 5 zkona o ttnom jazyku, v konan pred orgnmi a prvnickmi osobami poda 3 ods. 1 o zmluvch upravujcich zvzkov vzahy sa uznva popri znen v ttnom jazyku aj znenie zmlv v inom oficilnom jazyku Eurpskej nie. Neuznvaj sa vak zmluvy v jazykoch nrodnostnch menn, ktor nie s oficilne jazyky Eurpskej nie ide o chorvtsky, rmsky, rusnsky a ukrajinsk jazyk. rad splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny nezaznamenal sanosti v svislosti s tmto ustanovenm. Zkon . 99/1963 Zb. Obiansky sdny poriadok v znen neskorch predpisov a zkon . 301/2005 Z. z. Trestn poriadok v znen neskorch predpisov V oblasti sdnictva slovensk jazykov legislatva bola kritizovan Bentskou komisiou najm za to, e v trestnom konan me obvinen pouva jazyk nrodnostnej meniny iba vtedy, ak vyhlsi, e neovlda ttny jazyk.61 rad splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny nem vedomosti o tom, e by sa v praxi vyskytovali znan problmy v tejto oblasti. Zkona . 308/1991 Zb. o slobode nboenskej viery a postaven cirkv a nboenskch spolonost v znen neskorch predpisov Otzkam nboenstva vo vzahu k nrodnostnm meninm sa venuje II. as tejto sprvy. Zkon . 38/1993 Z. z. o organizcii stavnho sdu Slovenskej republiky, o konan pred nm a o postaven jeho sudcov v znen neskorch predpisov rad splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny nezaznamenal iadne akosti v svislosti s aplikciou tohto zkona vo vzahu k jazykom nrodnostnch menn.
61
Pozri odporanie Eurpskej komisie pre demokraciu prostrednctvom prva (Bentska komisia) z 15.10.2010. http://www.venice.coe.int/webforms/documents/?pdf=CDL-AD%282010%29035-e
96
Zkon . 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znen neskorch predpisov, zkon . 154/1994 Z. z. o matrikch v znen neskorch predpisov Zmenu tchto zkonov vo vzahu k pouvaniu jazykov nrodnostnch menn priniesla novela zkona o jazykoch menn v roku 2011. rad splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny bol 24.10.2012 na kolen zamestnancov matrinch radov v okrese Dunajsk Streda upozornen na skutonos, e obania si asto nesprvne vysvetuj ustanovenie 7 ods. 2 psm. d) zkona . 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znen neskorch predpisov. Poda tejto asto sa vyskytujcej nesprvnej interpretcie si obania iadaj zmenu priezviska zo ttneho jazyka do jazyka nrodnostnej meniny (napr. zmenu priezviska Mal na Kis). rad splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny vydal k predmetnej veci stanovisko, ktor bolo doruen obvodnmu radu Dunajsk Streda a bolo zverejnen na webovom sdle splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny. Podstatou stanoviska bolo, e v zmysle citovanho ustanovenia si obania mu iada o pravu priezviska do pravopisnej podoby jazyka nrodnostnej meniny, napr. pravu priezviska Kov na Kovcs poda pravopisu maarskho jazyka alebo priezviska Cvek na Zweck poda nemeckho pravopisu. Ustanovenie sa vak nevzahuje na zmenu priezviska, resp. na jeho preklad; na to sa vzahuj alie ustanovenia zkona . 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znen neskorch predpisov. Zkon . 212/1997 Z. z. o povinnch vtlakoch periodickch publikci, neperiodickch publikci a rozmnoenn audiovizulnych diel v znen neskorch predpisov Oblasti periodickej a neperiodickej tlae v jazykoch nrodnostnch menn sa venuje IV. as tejto sprvy. Zkon . 211/2000 Z. z. o slobodnom prstupe k informcim a o zmene a doplnen niektorch zkonov (zkon o slobode informci) v znen neskorch predpisov Povinn zverejovanie informci v jazyku nrodnostnch menn upravuje 6 ods. 5 zkona o slobode informci. Poda tohto ustanovenia v obciach, ktor s vymedzen osobitnm zkonom, povinn osoba zverejn tieto informcie aj v jazyku nrodnostnch menn. Ak takto obec zverejuje informcie poda 5 spsobom umoujcim hromadn prstup, je povinn ich uvdza aj v jazyku nrodnostnch menn. Poda zisten radu splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny v prpade dodriavania tohto ustanovenia sa ukazuj vrazn nedostatky. Prslun obce v zmysle tohto ustanovenia by mali zverejova okrem ttneho jazyka aj v jazyku nrodnostnej meniny a) termny zasadnut obecnho zastupitestva a nvrh programu rokovania, b) zpisnice zo zasadnut obecnho zastupitestva, c) texty predloench nvrhov veobecne zvznch nariaden obce, d) texty schvlench veobecne zvznch nariaden obce do troch dn po ich schvlen, e) daje o dochdzke poslancov obecnho zastupitestva do troch dn po skonen kadho zasadnutia obecnho zastupitestva. Ako bolo uveden vyie, zpisnice zo zasadnut obecnch zastupitestiev v jazyku nrodnostnej meniny sa poda prieskumov zverejuj vnimone (v prpade skmanch webovch strnok obc s maarskou nrodnostnou meninou s to 3 % vetkch zverejnench zpisnc62).
62
Obce, ktor nie s mestami, poda 6 ods. 1 druh veta nie s povinn zverejova prslun informcie spsobom umoujcim hromadn prstup (prostrednctvom webovej strnky obce).
97
Treba vak poznamena, e v pozad tchto nedostatkov me st aj neprehadn prvna prava, ktor me vyvolva aplikan akosti. V zmysle 3 ods. 4 zkona o jazykoch menn radn agenda, najm zpisnice, uznesenia, tatistiky, evidencie, bilancie, informcie uren pre verejnos a agenda cirkv a nboenskch spolonost uren pre verejnos okrem matriky, sa v obci uvedench v zozname nariadenia vldy . 221/1999 Z. z. me vies popri ttnom jazyku aj v jazyku meniny. Km teda zkon o slobodnom prstupe k informcim ustanovuje zverejovanie zpisnc ako povinnos, v zkone o jazykoch menn ide o fakultatvnu innos, o ktorej rozhoduje prslun obec. Podobn je prpad veobecne zvznch nariaden obce. Km zkon o slobodnom prstupe k informcim si vyaduje jeho zverejovanie aj v jazyku meniny, 4 ods. 8 zkona o jazykoch menn to upravuje ako monos. Zkon . 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televzii Slovenska a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov, zkon . 220/2007 Z. z. o digitlnom vysielan programovch sluieb a poskytovan inch obsahovch sluieb prostrednctvom digitlneho prenosu a o zmene a doplnen niektorch zkonov (zkon o digitlnom vysielan) v znen neskorch predpisov Pouvaniu jazykov nrodnostnch menn v televznom a rozhlasovom vysielan sa venuje IV. as tejto sprvy. Zkon . 596/2003 Z. z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov, zkon . 245/2008 Z. z. o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov Otzkam vchovy a vzdelvania v jazykoch nrodnostnch menn sa venuje VI. as tejto sprvy. Zkon . 71/1967 Zb. o sprvnom konan (sprvny poriadok) v znen neskorch predpisov 3 ods. 3 sprvneho poriadku ustanovuje, e oban Slovenskej republiky, ktor je osobou patriacou k nrodnostnej menine, a ktor m prvo pouva jazyk nrodnostnej meniny poda osobitnho predpisu, m prvo v obciach vymedzench osobitnm predpisom kona pred sprvnym orgnom v jazyku nrodnostnej meniny. Sprvne orgny poda prvej vety s povinn mu zabezpei rovnak monosti na uplatnenie jeho prv. Volebn zkony (zkon SNR . 346/1990 Zb. o vobch do orgnov samosprvy obc v znen neskorch predpisov, zkon NR SR . 564/1992 Zb. o spsobe vykonania referenda v znen neskorch predpisov, zkon . 46/1999 Z. z. o spsobe voby prezidenta Slovenskej republiky, o udovom hlasovan o jeho odvolan a o doplnen niektorch alch zkonov v znen neskorch predpisov, zkon . 303/2001 Z. z. o vobch do orgnov samosprvnych krajov a o doplnen Obianskeho sdneho poriadku v znen neskorch predpisov, zkon . 331/2003 Z. z. o vobch do Eurpskeho parlamentu v znen neskorch predpisov, zkon . 333/2004 Z. z. o vobch do Nrodnej rady Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov) Volebn zkony v zmysle novely zkona o jazykoch menn z roku 2011 ustanovuj, e obec, ktor sa nachdza na zozname poda nariadenia vldy . 221/1999 Z. z., je povinn zasla voliom oznmenie o vobch (as, miesto, spsob) okrem ttneho jazyka aj v jazyku nrodnostnej meniny. Pred vobami do Nrodnej rady Slovenskej republiky 10.3.2012 boli zaznamenan nedostatky pri aplikcii ustanovenia zkona . 333/2004 Z. z. o vobch do Nrodnej rady
98
Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov vo vzahu k doruovaniu dvojjazynch oznmen v obciach uvedench v zozname. Mesto aa sa obrtilo na rad vldy Slovenskej republiky so iadosou, z ktorej vyplvalo, e mesto aa nedostalo od Ministerstva vntra Slovenskej republiky dvojjazyne pripraven oznmenia o konan volieb v dostatonom pote. Tento nedostatok bol odstrnen po komunikcii radu vldy Slovenskej republiky s Ministerstvom vntra Slovenskej republiky. Nsledne vak rad vldy Slovenskej republiky bol informovan zo strany alch obc, e im boli doruen oznmenia o konan volieb iba v pote zodpovedajcom potu prslunkov danej nrodnostnej meniny v obci. Kee vak obce neved evidenciu o prslunosti voliov k nrodnostnej menine, nemohli tieto dvojjazyn oznmenia dorui. V alch obciach dolo k technickm problmom pri vyplovan dvojjazynch oznmen na prslunch obecnch radoch. Vzhadom na znan akosti pri aplikcii tchto ustanoven sa ukazuje ako potrebn alia koordincia vykonvania tejto lohy pred konanm volieb do orgnov samosprvnych krajov, ktor sa maj kona na jese roku 2013.
Eurpska charta regionlnych alebo meninovch jazykov

Eurpska charta regionlnych alebo meninovch jazykov je rmcovou mnohostrannou medzinrodnou zmluvou kultrnej povahy, ktorej cieom je vytvori podmienky na zachovanie a rozvoj regionlnych alebo meninovch jazykov. Prijat bola Vborom ministrov Rady Eurpy da 5. novembra 1992, platnos nadobudla da 1. marca 1998. Slovensk republika chartu ratifikovala v roku 2001, charta nadobudla pre Slovensk republiku platnos 1. janura 2002. Koncipovanie charty bolo ovplyvnen vekmi rozdielmi v situcii jednotlivch regionlnych a meninovch jazykov v Eurpe. V praxi kad regionlny alebo meninov jazyk predstavuje pecilny prpad a bolo bezpredmetn poka sa zaleni ich do uritch skupn. Prijat rieenie preto umouje ttom prispsobi svoje zvzky situcie danho regionlneho alebo meninovho jazyka. Charta na jednej strane stanovuje veobecn princpy (as II Ciele a zsady), ktor sa vzahuj ako celok na vetky regionlne a meninov jazyky pouvan na zem zmluvnho ttu. Na druhej strane as III charty obsahuje sriu pecifickch opatren tkajcich sa pozcie regionlnych a meninovch jazykov v rznych sfrach spoloenskho ivota. Jednotliv tty mu slobodne v rmci istch limitci uri, ktor z tchto ustanoven sa bud vzahova na kad jazyk pouvan na ich zem. Kad zmluvn strana sa zavzuje uplatova z celkovho potu 96 ustanoven najmenej 35 ustanoven z asti III charty (zrove najmenej po troch ustanoveniach z lnkov 8 a 12 a po jenom z lnkov 9, 10, 11 a 13). Tto flexibilita berie do vahy vek rozdiely vo faktickej situcii regionlnych a meninovch jazykov (poet uvateov, stupe rozdrobenosti, at.). Okrem toho berie ohad na nklady spojen s viacermi ustanoveniami charty a rzniacu sa sprvnu a finann kapacitu eurpskych ttov. Zo 47 lenskch ttov Rady Eurpy je zmluvnou stranou charty 25 ttov63. Z lenskch ttov Eurpskej nie je zmluvnou stranou 17 ttov - Cyprus, esk republika, Dnsko, Fnsko, Holandsko, Chorvtsko, Luxembursko, Maarsko, Nemecko, Posko, Raksko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, panielsko, vdsko a Vek Britnia.
63
K 1. decembru 2011 sa charta vzahovala na 84 jazykov, ktor s pouvan 206 nrodnostnmi meninami alebo jazykovmi skupinami.
99
Chartu podpsali i alie lensk tty E Malta v roku 1992, Taliansko v roku 2000, ale aj Franczsko ete v roku 1999, dodnes chartu neratifikovali. Jednotliv tty vybrali ustanovenia s rznym obsahom zvzkov, z hadiska potu ustanoven naprklad: esk republika vybrala 44 ustanoven pre posk jazyk a 37 ustanoven pre slovensk jazyk; Chorvtsko vybralo 41 ustanoven pre jazyky taliansky, srbsk, maarsk, esk, slovensk, rusnsky, ukrajinsk; Fnsko 59 pre jazyk saami (laponsk) a 65 pre vdsky jazyk, Holandsko 48 pre frzsky jazyk avak len v provincii Frzsko; Maarsko 47 pre jazyky chorvtsky, nemeck, rumunsk, srbsk, slovensk a slovinsk a 49 ustanoven pre rmsky jazyk a 46 ustanoven pre jazyk Bes; vdsko 45 pre saami, fnsky jazyk a 42 ustanoven pre jazyk menkieli (tornedlska fntina). Naprklad v Raksku a Nemecku je situcia ete zloitejia, nakoko niektor meninov jazyku s chrnen celottne a in v jednotlivch spolkovch krajinch. panielsko nechrni meninov jazyky ale jazyky regionlne (baskick, katalnsky a alie), t.j. jazyky, ktor s uznan ako oficilne jazyky v tattoch autonmnych komunt v Baskicku, Katalnsku, Galcii, Valencii a at. rove ochrany regionlnych jazykov v panielsku je vemi vysok. V sasnosti prebieha v prpade ttov, ktor chartu ratifikovali medzi prvmi, piate kolo monitoringu. Vetky dokumenty s tmto procesom svisiace s prstupn na internetovej strnke RE (http://www.coe.int/t/dg4/education/minlang/Report/default_en.asp). Slovensko ukonilo tretie kolo monitoringu v januri 2013, aliu implementan sprvu bude predklada v marci 2015. Prehad a porovnanie vybratch ustanoven pre regionlne alebo meninov jazyky lenskmi ttmi E, ktor s zmluvnou stranou Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov Cyprus Cyprus sa zaviazal aplikova len as II charty (ciele a zsady) pre 2 jazyky armnsky jazyk a cypersk arabina. esk republika esk republika chrni 2 jazyky pre slovensk jazyk vybrala 37 ustanoven, ktor sa zaviazala uplatova na celom zem a pre posk jazyk vybrala 44 ustanoven. Ochranu poskmu jazyku vak poskytuje len v moravsko-sliezskom regine, v okresoch Frdek Mstek a Karvin. Chorvtsko Chorvtsko poskytuje ochranu 7 jazykom, pre vetky jazyky plat rovnak rove ochrany. Chorvtsko vybralo pre vetky jazyky 41 ustanoven charty. Ide o jazyky taliansky, srbsk, maarsk, esk, slovensk, rusnsky a ukrajinsk. Stupe ochrany v porovnan so SR je ni, najm v oblasti vzdelvania. Dnsko Dnsko uplatuje chartu len vo vzahu k jednmu jazyku, k jazyku nemeckmu a to v jednom zo svojich reginov. rove ochrany je v porovnan so SR pomerne nzka.
100
Fnsko Fnsko vybralo pre 2 jazyky vemi vysok stupe ochrany, 59 ustanoven charty pre jazyk saami (laponsk) a 65 ustanoven pre vdsky jazyk. Je potrebn pripomen, e vdsky jazyk je druhm oficilnym jazykom vo Fnsku. as II charty sa vo Fnsku uplatuje pre vetky neteritorilne jazyky. Holandsko Holandsko aplikuje chartu len vo vzahu k frzskemu jazyku vo Frzsku, vybralo pre 48 ustanoven charty. rove ochrany sa v niektorch oblastiach pribliuje stupu, ktor SR vybrala pre maarsk jazyk (pouvanie jazyka vo verejnom styku, oblas kultry). as II charty uplatuje Holandsko pre 4 jazyky, napr. jidi a rmtinu. Luxembursko Pri ratifikcii neboli pecifikovan jazyky ani ustanovenia pre osobit situciu vyuvania vetkch 3 radnch jazykov (luxemburina, francztina a nemina). Aj Vbor expertov, ktor kontroluje implementciu charty kontatuje, e na zem Luxemburska sa nepouvaj iadne regionlne alebo meninov jazyky. Maarsko Maarsko poskytuje ochranu 8 jazykom. Pre 6 jazykov (chorvtsky, nemeck, rumunsk, srbsk, slovensk a slovinsk) vybralo 47 ustanoven charty, 49 ustanoven charty vybralo pre rmsky jazyk a 46 ustanoven pre jazyka Bes. Na rozdiel od ostatnch lenskch ttov zveruje Maarsko starostlivos o vzdelvanie na rove meninovch samosprv. Absentuje truktrovan dlhodob politika a plnovanie. Vlda HU ponechva vea priestoru pre iniciatvy pouvateov jazykov namiesto toho, aby systematicky konala proaktvne. rove prevzatch zvzkov v oblasti vzdelvania patr medzi najniie spomedzi lenskch ttov E. Nemecko Nemecko chrni 7 regionlnych alebo meninovch jazykov (dnsky, hornoluick srbinu, dolnoluick srbinu, dve verzie frzskeho jazyka, rmsky jazyk, doln neminu) priom rozsah zvzkov zvis od jazyka a spolkovej krajiny a pohybuje sa od 14 47 ustanoven. Ochrana je pecifikovan na konkrtne zemia a pre mnoh jazyky dosahuje len minimlny povinn poet 35 ustanoven charty. rove ochrany nepresahuje rovne, ktor SR stanovila pre podporu a ochranu maarskho jazyka. Posko Posko ratifikovala chartu medzi poslednmi, v roku 2009. Chartu uplatuje v slade s vntrottnym zkonom o nrodnostnch a etnickch meninch a regionlnom jazyku (z roku 2005). Posko poskytuje identick ochranu pre 15 meninovch, etnickch alebo regionlnych jazykov (bielorusk, esk, hebrejsk, jidi, karaim, kaub, litovsk, lemko, nemeck, armnsky, rumunsk, rusky, slovensk, tatarsk a ukrajinsk). Pre vetky jazyky vybralo len 38 ustanoven charty (minimlny poet je 35), rozsah ochrany je preto ni. V oblasti vzdelvania je vak rove ochrany pre vetky jazyky len o mlo niia ne ak poskytuje SR pre maarsk jazyk (niia je rove ochrany v oblasti vysokho kolstva a strednho odbornho vzdelvania v meninovom jazyku). V oblasti verejnho styku a sdnictva s monosti pouvania meninovch jazykov nzke.
101
Raksko Raksko chrni chartou 6 jazykov, priom viac ako potrebn poet 35 ustanoven charty vybralo len pre tri jazyky (chorvtina 36, slovinina 37, maarina 36). etina, slovenina povaj ochranu len 8 ustanoven charty na zem Viedne, rovnak poet 8 ustanoven vybralo Raksko pre rmsky jazyk na zem Burgendlandu. Miera ochrany maarskho jazyka je nielen o do potu ale i rovne niia ako na zem SR. Rumunsko Rumunsko patr medzi krajiny, ktor ratifikovali chartu ako posledn (v roku 2008, 13 rokov po podpise). Rumunsko aplikuje chartu a na 20 jazykov, z toho pre 10 jazykov (albnsky, armnsky, grcky, taliansky, jidi, macednsky, posk, rmsky, rusnsky, tatrsky) sa uplatuje as II charty (ciele a zsady) a pre alch 10 as III charty (konkrtne zvzky). asou III s v Rumunsku chrnen jazyky bulharsk, esk, chorvtsky, nemeck, maarsk, rusk, srbsk, slovensk, tureck a ukrajinsk. Poet vybranch ustanoven charty sa pohybuje v rozpt medzi 43 (chorvtsky jazyk) a 56 (nemeck jazyk). rove ochrany je takisto rozdielna, v zvislosti od jazyka. Vie monosti s poskytovan pouvaniu jazyka nemeckho, srbskho, slovenskho, tureckho ako napr. jazyku ruskmu, chorvtskemu, eskmu. V prpade spomnanch rozsiahlejch monost presahuje rove ochrany stupe, ktor poskytuje SR pre menej chrnen jazyky (jazyk bulharsk, chorvtsky, esk, nemeck, posk a rmsky) a to najm v oblasti vzdelvania v meninovom jazyku. Vo vzahu k maarskmu jazyku uplatuje Rumunsko identick rozsah a takmer identick rove ochrany ak tomuto jazyku poskytuje aj SR. V svislosti s Rumunskom je potrebn uvies, e aplikcia ustanoven charty sa vzahu je len na zemia, kde regionlnym alebo meninovm jazykom hovor aspo 20% obyvateov tohto administratvneho zemia. Toto obmedzenie sa (obdobne ako v SR) vzahuje na aplikciu lnku 10 pouvanie meninovch jazykov v radnom styku. Slovinsko Slovinsko uplatuje chartu vo vzahu k dvom jazykom (taliansky a maarsk), priom pre oba jazyky vybralo 75 ustanoven charty (Pozn.: Slovinsko pri ratifikcii charty oznailo len 35 odsekov, resp. pod-odsekov charty. Avak napr. v oblasti trestnho sdnictva oznailo cel odsek, obsahujci tyri pod-odseky. Napriek tomu, e RE monitoruje plnenie len toho najambiciznejieho zvzku, pre ely vpotu zvzkov sme do celkovho sumru zapotali vetky pod-odseky. Analogicky sme postupovali i pri ostatnch ustanoveniach charty, z oho vychdza pre Slovinsko najvy poet zvzkov spomedzi vetkch E). Rozdiely v ochrane s iba v oblasti vzdelvania, kde Slovinsko poskytuje vysok ochranu talianskemu jazyku (pozn.: ani t vak v oblasti vysokokolskho a celoivotnho vzdelvania nedosahuje rove, ktor SR poskytuje pre maarsk jazyk). Vemi ambicizne zvzky prevzalo na seba Slovinsko v oblasti pouvania oboch jazykov v oblasti sdnictva, vo verejnom styku i v oblasti mdi, kde v mnohom prevyuj rove zvzkov SR. V porovnan so SR s niie zvzky v oblasti kultry a mdi. Na rmsky jazyk sa v Slovinsku vzahuje iba as II charty. panielsko panielsko vybralo pre jazyky pouvan na vybranch zemiach najviac ustanoven spomedzi lenskch ttov E, spolu 68. Ide o baskick, katalnsky, galicijsk a valencijsk jazyk. Tieto jazyky vak (na rozdiel od situcie v mnohch inch ttoch E vrtane SR) maj v tattoch 6 autonmnych komunt priznan tatt oficilneho jazyka popri panieline. rove monosti pouvania jazyka vo vetkch oblastiach je vysok, presahuje rove ochrany, ktor poskytuje SR.
102
vdsko vdsko aplikuje chartu na svojom zem pre 3 jazyky. Najviac ustanoven (45) vybralo pre jazyk fnsky a saami (laponsk). 42 ustanoven vybralo pre Menkieli (druh fntiny). rove ochrany pre vybran jazyky je porovnaten s tou, ktor SR poskytuje pre menej chrnen jazyky (bulharinu, chorvtinu, etinu, neminu, potinu a rminu). Vek Britnia Vek Britnia chrni v zmysle charty 3 jazyky walesk, ktsky a rsky, avak pochopitene len na prslunch zemiach Walesu, ktska a Severnho rska. Najrozsiahlejia ochrana je poskytnut waleskmu jazyku, spolu 52 ustanoven. No v porovnan so SR napr. v oblasti vzdelvania nie s poskytnut rovnako vysok monosti ako poskytuje SR pre maarsk jazyk (stredokolsk odborn vzdelanie, vysokokolsk vzdelanie a celoivotn vzdelvanie). Km pre walesk jazyk Vek Britnia vybrala 52 ustanoven charty, pre ktsky jazyk vybrala 39 a pre rsky jazyk 36 ustanoven charty. Pre tieto dva jazyky je rove ochrany (nielen o do potu vybranch ustanoven) niia ako poskytuje SR. as II charty aplikuje Vek Britnia na alie 4 regionlne jazyky. Slovensk republika Slovensk republika chrni 9 meninovch jazykov (bulharsk, esk, chorvtsky, maarsk, nemeck, posk, rmsky, rusnsky a ukrajinsk). Pre maarsk jazyk vybrala 53 ustanoven charty, pre ukrajinsk jazyk 51 ustanoven, pre rusnsky, esk, nemeck a posk jazyk 50 ustanoven. Pre rmsky, chorvtsky a bulharsk jazyk vybrala SR 49 ustanoven charty. Najvyia rove ochrany je garantovan pre maarsk jazyk, o nieo niia pre ukrajinsk a rusnsky jazyk. Kvalitatvne najniia ochrana je poskytovan pre zostvajce jazyky. (Pozn.: Napriek uvedenmu tto rove nepatr medzi najniie spomedzi krajn E, strun komparcia je uvdzan pri jednotlivch E). Tto skutonos je zdvodniten i potom uvateov prslunho jazyka. Vo vzahu k maarskmu jazyku je potrebn uvies, e SR poskytuje vrazne vyiu rove ochrany meninovho maarskho jazyka ako Maarsko jazyku slovenskmu. Ide nielen o vy poet ustanoven, ale predovetkm o ich rove v rmci danho ustanovenia. SR sa zaviazala poskytn pre maarsk jazyk najvy stupe ochrany, resp. podpory v oblasti vzdelvania (l. 8). Vyiu rove zvzkov na seba prevzala SR aj v oblasti pouvania meninovch jazykov pred sprvnymi orgnmi a vo verejnch slubch (l. 10), v oblasti kultrnej innosti a kultrnych zariaden (l. 12) a v ekonomickom a socilnom ivote (l. 13). Hlavn odporanie Vboru ministrov RE pre Slovensk republiku prehodnoti 20% hranicu pre pouvanie jazykov nrodnostnch menn bolo oetren prijatm zkona . 204/2011 Z. z. ktorm sa men a dopa zkon . 184/1999 Z. z. o pouvan jazykov nrodnostnch menn v znen zkona . 318/2009 Z. z. a ktorm sa menia a dopaj niektor zkony. Poda uvedenej novely, ak obania Slovenskej republiky, ktor s osobami patriacimi k nrodnostnej menine a maj trval pobyt v danej obci, tvoria poda dvoch po sebe nasledujcich staniach obyvateov v obci najmenej 15% obyvateov, maj prvo v tejto obci pouva v radnom styku jazyk meniny. Pod dvomi po sebe nasledujcimi staniami obyvateov sa poda tohto ustanovenia rozumej stania obyvateov, ktorch vsledky boli vyhlsen po 1. jli 2011.
103
Vbor expertov vnma ambiciznos zvzkov SR a uvedomuje si, e vzhadom na nzky poet pouvateov niektorch jazykov a ich zemn rozdrobenos je plnenie zvzkov osobitne nron. Zrove kontatuje, e pri viacerch meninovch jazykoch (avak nie pri maarskom) s zvzky nesplnen. Z tohto dvodu formuluje odporania.
104
Tabuka . 29 - Vymedzenie jazykov chrnench poda asti III lnku 8 - vzdelvanie Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov
odstavec pododstavec
1 a b c d e f g h i
2
zemn psobnos
i ii iii iv i ii iii iv i ii iii iv i ii iii iv i ii iii i ii iii

Asrsky Jezidsk ARMNSKO Grcky Rusk Kurdsk Burgenlandsk
x x x x x x x
x x x x x x
x x x x x
x x x x x x
x x x x x x
x x x x x x x x x x Burgenland
bez obmedzenia
chorvtina Slovinina Maarsk RAKSKO esk(P2) Slovensk (P2) Rmsky (P2) Slovinsk (P2) Maarsk (P2) CHORVTSKO Taliansky
x x x x
x x
x x
x x
x x
x x x x x Korutnsko x x x x x Burgenland
Viede Viede
x x x x x x x x x x x x x x x
Burgenland tajersko Viede v oblasti v ktorch je zaveden oficilne pouvanie
105
Srbsk Maarsk esk Slovensk Rusnsky Ukrajinsk
x x x x x x
x x x x x x
x x x x x x
x x x X X x
x x x x x x
x x x x x x
x x x x x x x x x x x x
meninovch jazykov s uveden vo vyhlkach vydanch miestnymi samosprvnymi jednotkami
Posky ESK REPUBLIKA
x x
x x
x x
x x x x x Mor.-Slezsk regin, Frdek-Mstek a Karvin
Slovensk
x x bez obmedzenia
DNSKO
Nemeck
x x
x x x x bez obmedzenia
Laponsky FNSKO vdsky
Dnsky NEMECKO
x x x
x x x
x x x x
x x
x x x
x x x x x x lezvicko-Holtajnsko x x x x x Sasko x x x x
Brandenbursko
Horn Srbtina Doln Srbtina
106
Severn Frztina
x x x x x x x x x
x x x x x x x
x x x x x lezvicko-Holtajnsko x x x x x x x x
Vchodn Frztina
Doln Sasko
Doln nemina Nemeck
Doln Brmsko Hamburg
Doln nemina
x x x
Z- Meklenbursko-Predmoransko
Doln nemina
x x x x x x x x x x
x x x x
x x
Doln Sasko
Doln nemina Rmsky
x x x x x lezvicko-Holtajnsko x x x x x Hessensko
Rmsky (P2)
x x x
Spolkov republika Nemecko
Rmsky (P2)
x x x x x x x x x
x x x x
x x x
Bdensko-Wrttembersko
Rmsky (P2) Rmsky (P2) Rmsky (P2)
x x x x x Berln x x x x x x
Hamburg Doln Sasko
107
Rmsky (P2)
x x x
x x x x x x x x x
x Severn Pornie/Vestflsko
Pornie - Flsko
Rmsky (P2)
Rmsky (P2)
lezvicko-Holtajnsko
Doln nemina (P2)
x x
x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x
Brandenbursko
Doln nemina (P2)
x Severn Pornie/Vestflsko
Doln nemina (P2)
x x x x x x x
x x x x x x x
x x x x x x x
Sasko-Anhaltsko
Chorvtsky Nemecky Rumunsk Srbsk Slovensk Slovinsk
MAARSKO
bez obmedzenia
IERNA HORA
Albnsky
x x
x x
x x x
oblasti, v ktorch sa oficilne pouvaj regionlne a meninov jazyky s uveden v ttnych zkonoch
Rmsky HOLANDSKO Frztina
x x
x x
x x x
Frzsko
108
x
NRSKO Smsky/Laponsk
x x x x
bez obmedzenia
x x x x
Albnsky
x x
x x
Oblasti, v ktorch sa oficilne pouvaj regionlne a meninov jazyky
Bosniansky
x x
x x
s uveden v ttnych jazykoch
SRBSKO
Bulharsky Maarsky Rmsky Rumunsky Rusnsky Slovensky Ukrajinsky Chorvtsky
x x x x x x x x x x x x x x x x x
x x x x x
x x x x x x
x x x x x x x x x
x x x x x x x x
x x x x x x x x x x x x x x x x
x x
109
Bulharsk Chorvtsky esk Nemeck SLOVENSKO Posk Rmsky Rusnsky Ukrajinsk Maarsk
x x x x x x x x x
x x x x x x x x x
x x x x
x x x x x x x x x
x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x x
bez obmedzenia
x x
x x x x x
Taliansky
x x x
x x x
x x x
x x x x x
Bez obmedzenia, ale pouva sa len na uritom zem
SLOVINSKO
Maarsk Baskitina Baskitina Katalnina
x x x x x x x x x x x x x x x x x
x x x x x x x x x x
x x x x x x x x x x
x x x x x x x x x x x x x x
x x x x x x x x x Baskitsko x x x x Navarra x x x x Katalnsko x x x x Balerske ostrovy x x x x Galcia x x x x Valencia x x x x x

bez obmedzenia
PANIELSKO Katalnina Galcijina Valencijina VDSKO Smsky/
110
Laponsk Fnsky
x x
x x
x x
x x
x x
x x x x x x x x x x
Menkieli(Tornedalska fntina
Rtoromnsky VAJIARSKO Taliansky Walesky ANGLICKO ktska gaelina rina
x x
x x x x x x
x x x x x x x x
x x x x x x x x x x x
Graubnden
Ticino a Graubnden Wales
x x x x x ktsko x x x Severn rsko
111
Zhrnutie
Pouvanie jazykov nrodnostnch menn v Slovenskej republike je predmetom rozsiahlej prvnej pravy, ktorej aisko je obsiahnut v 23 rznych prvnych predpisoch z rznych oblast prva. Prvna prava pouvania jazykov nrodnostnch menn takto zabezpeuje dostaton rove ochrany prslunkov nrodnostnch menn v mnohch oblastiach spoloenskho ivota. Tto skutonos vyplva aj z porovnania lenskch ttov Eurpskej nie vo vzahu k plneniu zvzkov vyplvajcich z Charty meninovch a regionlnych jazykov, poda ktorho Slovensk republika poskytuje vysok stupe ochrany jazykom nrodnostnch menn. Vo vkladovej sprvy k Bolzanskm odporaniam Vysokho komisra pre nrodnostn meniny OBSE sa uvdza, e osoby patriace k meninm nemaj len prvo na prleitosti rozvja svoju identitu (ako sa viackrt opakuje v Odporan 6 vyie), ale tie zodpovednos participova na kultrnom, socilnom a ekonomickom ivote a vo verejnch zleitostiach, a integrova sa tm do irej nrodnej spolonosti. Patr sem napr. potreba ui sa ttny jazyk a sasne povanie rovnakch prleitost ui sa meninov jazyk a v meninovom jazyku ako uvdza Kodask dokument (odsek 34). K uvedenmu mono doda, e sledujc vystpenia Vysokho komisra pre nrodnostn meniny OBSE na medzinrodnch frach mono zhrn nasledovn: VKNM viackrt zdraznil potrebu ovlda ttny jazyk a v tejto svislosti kontatoval, e, astncke tty OBSE potrebuj prija tak prvny rmec a implementan politiky, ktor poskytn primeran rovnovhu medzi ochranou a podporou meninovch jazykov a podmienkami pre nadobudnutie znalosti ttneho jazyka prslunkmi nrodnostnch menn. V svislosti s aplikciou jednotlivch ustanoven zkona o jazykoch nrodnostnch menn orgnmi verejnej sprvy neboli zaznamenan takmer iadne problmy, o om sved fakt, e v obdob rokov 2012-2013 prijal rad vldy Slovenskej republiky len dve podania svisiace s monm poruenm prv prslunkov nrodnostnch menn. Hlavnm problmom tak v tejto oblasti zostva nedostatok finannch prostriedkov orgnov verejnej sprvy potrebnch na zabezpeenie plnenia povinnosti, ktor im vyplvaj zo zkona o jazykoch menn. Tento deficit je zaprinen najm skutonosou, e zkon . 204/2011 Z. z. bol schvlen bez vyslenia finannch dopadov, ktor prijatm uvedenej novely orgnom verejnej sprvy bezpochyby vznikli. Poda zverov Ministerstva vntra Slovenskej republiky si potrebn pravy informanch systmov IS Centrlny ivnostensk register, IS stredn evidencia priestupkov, Matrika v svislosti s implementciou zkona o jazykoch menn vyaduj dodaton nklady cca 1.283.200 Eur.
112
VI. AS VCHOVA A VZDELVANIE PRSLUNKOV NRODNOSTNCH MENN

Poslanm vchovy a vzdelvania det a iakov patriacich k nrodnostnm meninm je uplatnenie prva na vzdelvanie v materinskom jazyku na zklade zujmu zkonnho zstupcu dieaa toto prvo pre vetkch obanov Slovenskej republiky zaruuje stava Slovenskej republiky v slade s medzinrodnmi dokumentmi vrtane Rmcovho dohovoru na ochranu nrodnostnch menn a Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov. lohou ttu je v prvom rade upravi legislatvne prostredie tak, aby prva obanov Slovenskej republiky hlsiacich sa k nrodnostnm meninm boli v oblasti vchovy a vzdelvania zabezpeen. Veobecn prvo na vzdelanie je zakotven v l. 42 stavy Slovenskej republiky. V prpade prslunkov nrodnostnch menn toto prvo dopa l. 34 ods. 2 psm. a), ktor vyjadruje hlavn pecifik vchovy a vzdelvania prslunkov nrodnostnch menn. Z ustanovenia l. 34 ods. 2 psm. a) vyplvaj dve pecifick prva, ktor sa tkaj prslunkov nrodnostnch menn v oblasti vzdelvania: a) prvo osvoji si ttny jazyk, b) prvo na vzdelanie v ich jazyku. l. 34 ods. 2 psm. a) patr do komplexnho systmu prv prslunkov nrodnostnch menn zakotvench v l. 33 a 34 stavy Slovenskej republiky, ktor treba vyklada vo vzjomnch svislostiach. Zabezpeenie vchovy a vzdelvania prslunkov nrodnostnch menn m vychdza z komplexnho chpania prv prslunkov nrodnostnch menn. kolsk systm Slovenskej republiky je prostrednctvom veobecne zvznch prvnych predpisov nastaven tak, e rovnocennou a neoddelitenou sasou vchovno-vzdelvacej sstavy Slovenskej republiky je vchova a vzdelvanie nrodnostnch menn v materi nskom jazyku a vuba materinskho jazyka, vrtane jej intitucionlneho zabezpeenia kolami a kolskmi zariadeniami s vchovnm a vyuovacm jazykom nrodnostnej meniny a s vyuovanm jazyka nrodnostnej meniny. Kad zmena obsahu a organizcie vchov y a vzdelvania sa identicky transformuje aj do obsahu vchovy a vzdelvania v kolch a kolskch zariadeniach s vchovnm a vyuovacm jazykom nrodnostnej meniny a vyuovanm jazyka nrodnostnej meniny. Deom obanov patriacim k nrodnostnm meninm a etnickm skupinm sa zabezpeuje okrem prva na osvojenie si ttneho jazyka aj prvo na vchovu a vzdelvanie v ich jazyku. Sasn legislatva im umouje intitucionlne vzdelvanie na vetkch typoch a druhoch kl a kolskch zariaden od predprimrneho vzdelvania a po vysok koly. Vo vchove a vzdelvan det patriacich k nrodnostnm meninm sa v rezorte kolstva uplatuje a dodruje demokratick prvo rodiov na vobu vyuovacieho jazyka koly. Vchovu a vzdelvanie prslunkov nrodnostnch menn upravuje viac prvnych predpisov v Slovenskej republike.
113
Monosti a podmienky vchovy a vzdelvania prslunkov nrodnostnch menn upravuje najm zkon . 245/2008 Z. z. o vchove a vzdelvan (kolsk zkon) a o zmene a doplnen niektorch zkonov. V zmysle tohto zkona sa: deom a iakom obanov patriacim k nrodnostnm meninm vchova a vzdelvanie zaruuje a) v kolch a v triedach, v ktorch sa vchova a vzdelvanie uskutouje v jazyku prslunej nrodnostnej meniny, b) v kolch a v triedach, v ktorch je jednm z vyuovacch predmetov jazyk nrodnostnej meniny a vyuovacm jazykom ostatnch vyuovacch predmetov je ttny jazyk; v tchto kolch a v triedach sa mu niektor predmety vyuova v jazyku nrodnostnej meniny, najm vtvarn vchova, hudobn vchova, telesn vchova, c) v kolskch zariadeniach, v ktorch sa vchova uskutouje v jazyku nrodnostnej meniny, riei otzka pouvania uebnc, uebnch textov a pracovnch zoitov pre potreby kl a kolskch zariaden s vyuovacm jazykom nrodnostnej meniny a s vyuovanm jazyka nrodnostnej meniny. stanovuje spolu so zkonom . 270/1995 Z. z. o ttnom jazyku Slovenskej republiky v znen neskorch predpisov vedenie celej pedagogickej dokumentcie a alej dokumentcie v kolch a v kolskch zariadeniach. (V kolch a v kolskch zariadeniach, v ktorch sa vchova a vzdelvanie uskutouje v jazyku nrodnostnch menn, sa pedagogick dokumentcia vedie dvojjazyne, a to v ttnom jazyku a v jazyku prslunej nrodnostnej meniny), zabezpeuje poda ustanovenia 12 zkona deom a iakom obanov patriacim k nrodnostnm meninm a etnickm skupinm okrem prva na osvojenie si ttneho jazyka aj prvo na vchovu a vzdelanie v ich jazyku za podmienok ustanovench tmto zkonom - uvdza spsob pouvania geografickho nzvoslovia v uebniciach, ako aj v uebnch textoch a pracovnch zoitoch vydvanch v jazyku nrodnostnej meniny nasledovnm spsobom: a) geografick nzvy, ktor s vit a zauvan v jazyku nrodnostnej meniny, sa uvdzaj dvojjazyne, a to najprv v jazyku prslunej nrodnostnej meniny a nsledne v ztvorke alebo za lomkou v ttnom jazyku, a to spsobom, ktor bol pouvan v uebniciach schvlench v rokoch 2002 a 2006, b) kartografick diela sa uvdzaj v ttnom jazyku, c) na konci uebnice sa uvedie shrnn prehad geografickch nzvov vo forme slovnka v jazyku nrodnostnej meniny a v ttnom jazyku, doklady o zskanom vzdelan ved v ttnom jazyku; v kolch, v ktorch sa vchova a vzdelvanie uskutouje v inom vyuovacom jazykom ako slovenskom sa ved tieto doklady dvojjazyne, a to v ttnom jazyku a v jazyku prslunej nrodnostnej meniny.
Schvlen uebnice, uebn texty a pracovn zoity vrtane ich prekladov do jazykov nrodnostnch menn ktor je zrove vyuovacm jazykom koly poskytuje ministerstvo kolstva kolm poda platnej legislatvy na zklade ich objednvky zadarmo. V svislosti so kolskou reformou od kolskho roku 2008/2009 bolo kolm dodanch celkom 287 titulov reformnch uebnc, z toho 141 titulov (49%) pre koly s vyuovacm jazykom maarskm. V roku 2012 bolo z celkovho rozpotu ministerstva kolstva pouitch 18,6% finannch prostriedkov na nkup uebnc pre potreby kl a kolskch zariaden s vchovnm a vyuovacm jazykom ako aj s vyuovanm jazyka nrodnostnch menn. Na zklade
114
informci ministerstva kolstva plnuje rezort nkup novch uebnc a reedci uebnc pre koly s vyuovacm jazykom nrodnostnch menn v predpokladanej vke 30% z celkovej vky schvlench finannch prostriedkov. kolm s vyuovacm jazykom maarskm, ukrajinskm a rusnskym m by pre kolsk rok 2013/2014 na zklade objednvacieho konania na doplnenie uebnicovho fondu distribuovanch celkom 230 titulov. (zdroj: MVVa) Zkon . 596/2003 Z. z. o ttnej sprve v kolstve a kolskej samosprve a o zmene a doplnen niektorch zkonov, umouje radm kl, obecnm kolskm radm a zemnm kolskm radm presadzova zujmy miestnej a regionlnej samosprvy, rodiov a pedaggov v oblasti vchovy a vzdelvania, teda aj vyuovanie v materinskom jazyku. V zmysle zkona . 597/2003 Z. z. o financovan zkladnch a strednch kl a kolskch zariaden je normatvny prspevok pre kolu na kalendrny rok uren nateraz potom jej iakov a normatvnym objemom finannch prostriedkov prislchajcich na jednho iaka koly pre ben kalendrny rok. Mzdov normatv a normatv na vchovno vzdelvac proces na iaka koly s inm vyuovacm jazykom ako slovenskm je 108% zodpovedajceho normatvu. Kad nrodnostn menina je osobit a jej prslunci maj pecifick vchovnovzdelvacie potreby, ktor je potrebn vo vchovno-vzdelvacom procese zohadni. pecifick vchovno-vzdelvacie potreby spovaj najm v pecifickom prstupe vo vyuovan niektorch predmetov, ako jazyk a literatra nrodnostnch menn, dejepis, geografia, vlastiveda, prrodopis, hudobn vchova; v opatreniach na odstrnenie jazykovch barir, v potrebe asti pedagogickho asistenta na vchovno-vzdelvacom procese a v rieen vplyvov znevhodnenho prostredia rmskych det a iakov, ktor pred nstupom na plnenie povinnej kolskej dochdzky boli minimlne alebo neboli vbec zakolen. ttne vzdelvacie programy, ako aj kolsk vzdelvacie programy niektorch kl a kolskch zariaden, v ktorch sa realizuje vchova a vzdelvanie prslunkov nrodnostnch menn (s vyuovacm jazykom nrodnostnej meniny; s vyuovacm jazykom slovenskm a jazykom nrodnostnej meniny), sa v slade s ustanoveniami kolskho zkona v sasnosti vydvaj vlune v ttnom jazyku. Bolo by iaduce tto pravu prehodnoti, aby sa ttne vzdelvacie programy a kolsk vzdelvacie programy vydvali aj v jazyku prslunej nrodnostnej meniny, priom by sa malo vyhn vzniku neprimeranej zae pre koly V zmysle zkona . 317/2009 Z. z. o pedagogickch zamestnancoch a odbornch zamestnancoch a o zmene a doplnen niektorch zkonov je profesijn rozvoj pedagogickch a odbornch zamestnancov procesom prehlbovania, zdokonaovania a rozirovania kvalifikcie a profesijnch kompetenci v slade s najnovmi vedeckmi poznatkami, spoloenskmi potrebami a poiadavkami na vkon pedagogickej innosti a na vkon odbornej innosti. innos Metodicko-pedagogickch centier (alej iba MPC) je zameran predovetkm na vkon metodickej innosti a na alie vzdelvanie pedagogickch zamestnancov a nepedagogickch zamestnancov kl a kolskch zariaden, v jeho psobnosti s koly a kolsk zariadenia na zem Slovenskej republiky vrtane kl a kolskch zariaden s vchovnm a vyuovacm jazykom nrodnostnch menn a s vyuovanm jazyka nrodnostnch menn.
115
V rmci svojej innosti MPC: a) organizuje a vykonva kontinulne vzdelvanie pedagogickch a nepedagogickch zamestnancov kl a kolskch zariaden b) zabezpeuje odborno-metodick innos v oblasti kontinulneho vzdelvania pedagogickch a nepedagogickch zamestnancov, c) vykonva vydavatesko-publikan innos, d) vykonva vskumn a prieskumn innos v oblasti kontinulneho vzdelvania pedagogickch a nepedagogickch zamestnancov, e) vykonva na zklade poverenia M SR celoslovensk kompetencie: - v oblasti odbornho garantovania rmskej problematiky, - v oblasti odbornho garantovania alieho vzdelvania uiteov kl na nrodnostnch zemiach (maarsk, ukrajinsk, rusnske). Pre potreby kl a kolskch zariaden s vyuovacm a vchovnm jazykom maarskm zabezpeuje tto innos od roku 2011 detaovan pracovisko MPC v Komrne, ktor spolu s ostatnmi centrami v rmci svojej innosti odborne garantuje alie vzdelvanie uiteov kl a kolskch zariaden s vyuovacm a vchovnm jazykom maarskm na zem Slovenskej republiky. Z problematiky v tejto oblasti sa v sasnosti v ttnom pedagogickom stave rieia oblasti, ako a) revzia ttnych vzdelvacch programov; b) prava Rmcovch uebnch plnov; c) sledovanie rovne vyuovania slovenskho jazyka a slovenskej literatry v zkladnch kolch a strednch kolch s vyuovacm jazykom maarskm formou dotaznkov. iaci zkladnch a strednch kl s vyuovacm jazykom maarskm sa kad rok zastuj celoslovenskej sae "Poznaj slovensk re" a sae Pekn maarsk re ktorej vyhlasovateom je Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky, takisto sa zapjaj aj do celoslovenskej sae s medzinrodnou asou pod nzvom: "Preo mm rd sloveninu, preo mm rd Slovensko", ktorej vyhlasovateom je rezort kolstva, Ministerstvo kultry Slovenskej republiky, ttny pedagogick stav, Vydavatestvo Matice slovenskej, Spolok slovenskch spisovateov, Jazykovedn stav udovta tra SAV a rad pre Slovkov ijcich v zahrani. Rezort kolstva podporuje realizciu celoslovenskch sa aj pre in nrodnostn meniny. V roku 2012 vyhlsil rezort kolstva konkurzy a bolo vydanch niekoko uebnc, prruiek a pracovnch zoitov k predmetu slovensk jazyk a slovensk literatra pre potreby kl s vyuovacm jazykom nrodnostnch menn. Agentra Ministerstva kolstva, vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky pre trukturlne fondy E ako sprostredkovatesk orgn pod riadiacim orgnom pre operan program Vzdelvanie vyhlsilo v roku 2012 Vzvu na predkladanie iadost o nenvratn finann prspevok pre oblas Skvalitnenia vyuovania slovenskho jazyka a literatry na kolch s vyuovacm jazykom nrodnostnch menn metdou vyuovania cudzch jazykov zlepenm kvality vzdelvacch programov vysokch kl vo vke alokcie 1 milin Eur. V sasnosti uplatuj v Slovenskej republike prvo na vzdelanie v materinskom jazyku alebo materinskho jazyka a literatry maarsk, rusnska, ukrajinsk, nemeck a rmska nrodnostn menina.
116
Tabuka . 30 Aktulny prehad zabezpeenia monosti vchovy a vzdelvania prslunkov nrodnostnch menn - kolsk rok 2012/2013 M Spolu v SR 2866 1* 263 81 1 1x 1 1 12 3 Z Spolu v SR 2178 1* 234 33 2 2 x 2x 1 1 5 1 S V Spolu v SR Spolu v SR 778 40 1* Katedra+kurzy 29 1+katedry 48 1 6 BG x 1 katedra BB 5x 4 intitcie 5x PU Preov 2 BG 1 FF PU 0 -
Vchovn a vyuovac jazyk bulharsk esk chorvtsky maarsk slovensko-maarsk moravsk nemeck slovensko-nemeck posk rmsky rusnsky slovensko-rusnsky rusk srbsk ukrajinsk slovensko-ukrajinsk idovsk
Formou kurzov
no no no -
neuvdza -
x = s vyuovanm jazyka, BG bilingvlne gymnzium, *zriaovateom je ministerstvo kolstva Bulharskej republiky, Graf . 16
300 250 Poet zariaden 200 150 100 50 0 M Z S
Vyuovac jazyk
117
Zhrnutie
Kad nrodnostn menina je osobitn a jej prslunci maj pecifick vchovnovzdelvacie potreby, ktor je potrebn vo vchovno-vzdelvacom procese zohadni. pecifick vchovno-vzdelvacie potreby spovaj najm v pecifickom prstupe vo vyuovan niektorch predmetov. V oblasti zabezpeenia kvalitnch uebnc pre potreby nrodnostnho kolstva je iaduce zabezpei as odbornkov prslunkov nrodnostnch menn na prprave a schvaovan uebnc a prekladov uebnc pre koly s vyuovacm jazykom nrodnostnch menn a s vyuovanm jazyka nrodnostnch menn. Je nevyhnutn, aby odbornci zstupcovia nrodnostnch menn boli prizvan do pracovnch skupn zriadench ministerstvom kolstva ku vetkm otzkam tkajcim sa obsahovch a legislatvnych zmien v kolstve. Vzhadom k vyie uvedenmu a v zujme odbornho rieenia loh Ministerstva kolstva, vedy, vskumu a portu Slovenskej republiky v oblasti vchovy a vzdelvania nrodnostnch menn v kolch, ich riadenia a financovania a v oblasti vkonu ttnej sprvy v regionlnom kolstve zriadil minister kolstva vedy, vskumu a portu Radu ministra pre nrodnostn kolstvo. Rada ministra pre nrodnostn kolstvo je poradnm orgnom ministra kolstva pre oblas vchovy a vzdelvania prslunkov nrodnostnch menn a implementciu Eurpskej charty regionlnych alebo meninovch jazykov. Do psobnosti Rady patr najm: - prprava nvrhov smerujcich k zabezpeeniu a realizcii prv na vzdelvanie v materinskom jazyku nrodnostnej meniny alebo vzdelvania materinskho jazyka nrodnostnej meniny poda l. 8 charty a skvalitnenia vuby slovenskho jazyka; - tvorba psomnch stanovsk k veobecne zvznm prvnym predpisom vzahujcim sa k vchove a vzdelvaniu nrodnostnch menn. lenmi tejto Rady s zstupcovia nrodnostnch menn a to zstupcovia maarskej, nemeckej, rmskej, rusnskej, ukrajinskej nrodnostnej meniny. Na rokovanie Rady ministra pre nrodnostn kolstvo bva prizvan taktie splnomocnenec vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny.
118
ZVER
Prv sprva o postaven a prvach osb patriacich k nrodnostnm meninm skma spoloensko-hospodrske postavenie prslunkov nrodnostnch menn, as prslunkov nrodnostnch menn na rieen vec verejnch, kultru nrodnostnch menn, pouvanie jazykov nrodnostnch menn a vchovu a vzdelvanie prslunkov nrodnostnch menn za rok 2012, priom berie ohad na dlh sek uplynulho obdobia s cieom monitorovania dlhodobch procesov ovplyvujcich postavenie a prva prslunkov nrodnostnch menn. Vsledky stania obyvateov, domov a bytov z roku 2011 ukazuj, e poet najvej nrodnostnej meniny v Slovenskej republike maarskej, dlhodobo kles, priom poty ostatnch nrodnostnch menn (napr. rmska, rusnska nrodnostn menina) mierne stpali. Tieto daje poukazuj na to, e jednotliv nrodnostn meniny treba skma osobitne, berc ohad na ich historick, spoloensk, kultrny, socilny vvoj a sasn postavenie. Demografick vvoj nrodnostnch menn ukazuje tie vrazn rozdiely medzi jednotlivmi skupinami niektor (napr. maarsk nrodnostn menina) patria z hadiska vekovej truktry medzi regresvne typy, in (napr. rmska nrodnostn menina) medzi progresvne typy. Prslunci nrodnostnch menn sa lia od prslunkov viny aj vzhadom na ich vzah k nboenstvu na prslunkov nrodnostnch menn je charakteristick via miera religiozity. Poda dajov tatistickho radu Slovenskej republiky v oblasti vzdelvania prslunci nrodnostnch menn vinou vykazuj niiu kvalifikciu ne prslunci viny, o sa odzrkaduje aj na ich postaven na pracovnom trhu, kde prslunci nrodnostnch menn (resp. obyvatelia reginov obvanch nrodnostnmi meninami) zastavaj najm pozcie vyadujce niiu kvalifikciu. Tto skutonos nie je priazniv z hadiska zachovania truktry meninovch komunt. Analza nezamestnanosti v reginoch kompaktne obvanch prslunkmi nrodnostnch menn ukazuje, e v rmci skmanch krajov prve tieto reginy patria medzi najviac postihnut nezamestnanosou. Nezamestnanos v tchto reginoch narast rchlejie a tm pdom sa zvyuj medziregionlne rozdiely (t.j. dochdza ku divergencii). Tieto procesy s vemi znepokojujce nielen z celkovho socilneho hadiska, ale aj z hadiska zachovania a rozvoja nrodnostnch menn. as prslunkov nrodnostnch menn na rieen vec verejnch je zabezpeen prostrednctvom rznych mechanizmov. A to je jednak prostrednctvom zstupcov nrodnostnch menn v zkonodarnom orgne, i u prostrednctvom tzv. etnickch politickch strn, ale aj prostrednctvom ostatnch politickch strn, priom mnoh maj vo svojich volebnch programoch deklaruj rieenie otzok nrodnostnch menn. Na rieen vec verejnch sa podieaj prslunci nrodnostnch menn aj prostrednctvom svojej asti v poradnch orgnoch vldy, i u stlych alebo doasnch, prostrednctvom poradnch orgnov lenov vldy a v neposlednom rade prostrednctvom splnomocnencov vldy pre rmske komunity a nrodnostn meniny. V oblasti kultry nrodnostnch menn, tt podporuje vydvanie i u periodickch, ale aj neperiodickch publikci v jazykoch nrodnostnch menn, organizovanie rznych kultrnych podujat, tborov a pod. V roku 2012 bolo vylenench na podporu kultry nrodnostnch menn prostrednctvom dotanho programu radu vldy Slovenskej republiky Kultra nrodnostnch menn 4 500 000,-, priom na prerozdeovan tchto finannch prostriedkov sa podieali taktie prslunci nrodnostnch menn ako lenovia odbornch hodnotiacich komisi. Prvna prava pouvania jazykov nrodnostnch menn takto garantuje dostaton rove ochrany prslunkov nrodnostnch menn v mnohch oblastiach spoloenskho
119
ivota. Tto skutonos vyplva aj z porovnania lenskch ttov Eurpskej nie vo vzahu k plneniu zvzkov vyplvajcich z Charty meninovch a regionlnych jazykov, poda ktorho Slovensk republika poskytuje vysok stupe ochrany jazykom nrodnostnch menn. Za elom skvalitnenia vuby prslunkov nrodnostnch menn na kolch zriadilo Ministerstvo kolstva, vedy, vskumu a portu Radu ministra pre nrodnostn kolstvo, ktor je zloen z odbornkov prslunkov nrodnostnch menn. Spolunavanie majority a prslunkov nrodnostnch menn je v kadej sfre ivota na Slovensku bez problmov. Tak ako vo vine krajn Eurpskej nie, tak aj na Slovensku je jednou z najproblematickejsch tm problematika rmskej komunity. Za elom rieenia problematiky rmskych komunt zriadila vlda Slovenskej republiky funkciu splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre rmske komunity, ktor ako poradn orgn vldy realizuje systmov opatrenia na zlepenie postavenia prslunkov rmskej nrodnostnej meniny a ich integrciu do spolonosti. V prpade maarskej nrodnostnej meniny mono bada problmy len v politickej rovine, ktor vytvraj zstupcovia niektorch politickch strn.
120
Prlohy
Prloha . 1 Zoznam odvetv SK NACE Rev.2 Skratka A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S Odvetvie SK NACE Rev. 2 Ponohospodrstvo, lesnctvo a rybolov aba a dobvanie Priemyseln vroba Dodvka elektriny, plynu, pary a studenho vzduchu Dodvka vody; istenie a odvod odpadovch vd, odpady Stavebnctvo Vekoobchod a maloobchod Doprava a skladovanie Ubytovacie a stravovacie sluby Informcie a komunikcia Finann a poisovacie innosti innosti v oblasti nehnutenost Odborn, vedeck a technick innosti Administratvne a podporn sluby Verejn sprva a obrana Vzdelvanie Zdravotnctvo a socilna pomoc Umenie, zbava a rekrecia Ostatn innosti
121
Prloha . 2 Zoznam hlavnch tried SK ISCO-08 Skratka 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Hl. triedy SK ISCO-08 Zkonodarcovia, riadiaci pracovnci pecialisti Technici a odborn pracovnci Administratvni pracovnci Pracovnci v slubch a obchode Kvalifikovan pracovnci v ponohospodrstve, lesnctve a rybolove Kvalifikovan pracovnci a remeselnci Opertori a montri strojov a zariaden Pomocn a nekvalifikovan pracovnci
122
Prloha . 3 Zoznam typov vzdelania a stupov vzdelania Skratka Ved. v. V vy. vz. SO SV S SO Vyu. Z bez vzd. Nzov vzdelania a stupe vzdelania vedeck vchova (stupe vzdelania 9) vysokokolsk (stupe vzdelania 8) vyie vzdelanie (stupe vzdelania 7) pln stredn odborn s maturitou (stupe vzdelania 6) pln stredn veobecn s maturitou (stupe vzdelania 5) pln stredn s maturitou (stupe vzdelania 4) stredn odborn bez maturity (stupe vzdelania 3) vyuenie (stupe vzdelania 2) zkladn (stupe vzdelania 1) bez vzdelania (stupe vzdelania 0)
123
Prloha . 4 Neperiodick publikcie poda jazyka vydania v rokoch 2009 a 2012

NEPERIODICK PUBLIKCIE PODA JAZYKA VYDANIA v Slovenskej republike za rok 2012 Neperiodick publikcie poda jazyka vydania spolu ttny jazyk pvodn tvorba preklad maarsk rmsky esk rusnskej ukrajinsk jazyky nrodnostnch menn V tom poda jazyka vydania nemeck posk chorvtsky rusk hebrejsk bulharsk in anglick franczsky panielsky in jazyky grcky taliansky latinsk in viacjazyn publikcie Neperiodick publikcie - preklady z inch jazykov spolu anglick esk franczsky maarsk nemeck posk rusk panielsky v tom jazyk originlu taliansky ukrajinsk nrsky dnsky slovinsk chorvtsky hebrejsk holandsk portugalsk srbsk Tituly 10 123 6 562 2 197 319 2 99 9 13 39 21 4 22 1 0 6 376 16 12 1 7 1 30 386 2 203 1 300 212 96 38 208 57 63 40 68 1 25 3 2 2 2 3 14 4 Vtlaky 14 030 798 9 051 341 3 791 999 373 544 1 240 196 455 2 700 3 610 27 866 8 196 5 990 57 904 360 0 2 000 176 727 9 526 17 718 800 6 700 5 000 57 920 233 202 3 814 306 2 616 699 178 725 156 045 47 965 313 747 123 028 36 405 83 423 116 105 600 51 008 6 002 1 100 800 1 202 2 640 15 512 1 304
124
vdsky latinsk rusnsky arabsk in
21 21 0 4 19
32 214 5 128 0 4 504 20 150
125
NEPERIODICK PUBLIKCIE PODA JAZYKA VYDANIA v Slovenskej republike za rok 2011 Neperiodick publikcie poda jazyka vydania spolu pvodn tvorba ttny jazyk preklad maarsk rmsky esk rusnsky ukrajinsk jazyky nemeck nrodnostnch posk menn chorvtsky rusk hebrejsk bulharsk V tom poda jazyka vydania in anglick franczsky panielsky grcky taliansky latinsk in viacjazyn publikcie Neperiodick publikcie - preklady z inch jazykov spolu anglick esk franczsky maarsk nemeck posk rusk panielsky taliansky ukrajinsk v tom jazyk originlu
nrsky dnsky slovinsk chorvtsky hebrejsk holandsk portugalsk srbsk vdsky latinsk rusnsky arabsk
Tituly 8 517 5 970 1 283 273 2 148 15 6 60 7 2 15 1 0 12 344 9 8 0 3 4 21 334 1 542 838 232 58 34 139 42 38 17 49 1 5 0 1 1 3 6 19 2 23 0 0 1
Vtlaky 12 925 834 8 458 224 3 394 325 330 596 3 250 136 558 4 700 1 750 88 882 6 400 5 300 20 501 2 080 0 2 955 190 637 9 195 4 610 0 1 200 2 200 35 440 227 031 3 592 236 2 069 953 520 234 120 494 73 601 359 202 90 426 45 395 29 192 110 112 4 400 6 900 0 500 1 500 1 560 11 000 45 012 2 700 49 054 0 0 2 000
in jazyky
126
in
33 1 5 1 4
49 001 150 1750 15 740
in
zemplnske nreie slovensko-maarsk slovensko-nemeck slov.-es.-angl., slov. - angl.- po
127
Prloha .5
NEPERIODICK PUBLIKCIE PODA JAZYKA VYDANIA v Slovenskej republike za rok 2010 Neperiodick publikcie poda jazyka vydania spolu pvodn tvorba ttny jazyk preklad maarsk rmsky esk rusnskej ukrajinsk jazyky nemeck nrodnostnch posk menn chorvtsky rusk hebrejsk bulharsk V tom poda jazyka vydania in anglick franczsky panielsky grcky taliansky latinsk in viacjazyn publikcie Neperiodick publikcie - preklady z inch jazykov spolu anglick esk franczsky maarsk nemeck posk rusk panielsky taliansky ukrajinsk v tom jazyk nrsky originlu
dnsky slovinsk chorvtsky hebrejsk holandsk portugalsk srbsk vdsky latinsk rusnsky
Tituly 8 639 5 914 1 340 348 3 118 14 10 41 9 4 38 0 2 7 351 10 9 1 9 3 26 382 1 453 872 63 77 15 174 46 45 26 30 0 4 0 3 3 0 1 11 1 20 5 1
Vtlaky 13 370 688 8 472 210 3 568 647 414 047 1 550 256 978 5 400 7 040 34 481 7 800 13 540 91 800 0 2 140 3 250 165 545 4 750 14 120 2 035 13 540 1 100 46 535 244 180 3 613 303 2 195 092 208 509 188 379 43 500 352 322 126 780 102 719 66 155 55 555 0 6 600 0 420 2 200 0 1 200 38 700 1 200 36 588 12 800 500
in jazyky
128
arabsk in
13 43
49 500 124 584
129
Prloha .6
NEPERIODICK PUBLIKCIE PODA JAZYKA VYDANIA v Slovenskej republike za rok 2009 Neperiodick publikcie poda jazyka vydania spolu ttny jazyk pvodn tvorba preklad maarsk rmsky esk rusnskej ukrajinsk jazyky nrodnostnch menn V tom poda jazyka vydania nemeck posk chorvtsky rusk hebrejsk bulharsk in anglick franczsky panielsky in jazyky grcky taliansky latinsk in viacjazyn publikcie Neperiodick publikcie - preklady z inch jazykov spolu anglick esk franczsky maarsk nemeck posk rusk panielsky taliansky v tom jazyk originlu ukrajinsk nrsky dnsky slovinsk chorvtsky hebrejsk holandsk portugalsk srbsk vdsky latinsk Tituly 7 565 5 198 1 190 276 6 119 8 6 45 12 2 27 0 0 3 313 15 1 0 29 5 17 293 1 376 753 146 56 19 188 34 32 33 39 2 3 0 1 4 1 0 16 3 17 2 Vtlaky 13 754 492 9 280 316 3 244 458 332 381 38 000 224 202 4 150 1 598 66 572 6 230 10 000 58 130 0 0 950 197 930 34 860 5 004 0 9 510 2 150 24 830 213 221 3 654 397 2 086 710 346 435 128 233 47 450 564 938 120 608 38 120 78 404 82 944 1 001 3 004 0 200 3 350 650 0 64 000 3 400 38 020 900
130
rusnsky arabsk in
0 4 23
0 6 000 40 030
131
Prloha .7 Periodick a neperiodick tla v roku 2012 Periodick tla 2012

nzov vydavatea Obianske zdruenie Nesvadanov - Naszvadiak Novum Naswod Polgri Egyeslete Pro SUN de Selye Jnos, n.o. Hernd spol. s r.o Vydavatestvo KT spol. s.r.o. Mestsk kultrne stredisko trovo Magdalna Kopaszov- L PRESS idovsk nboensk obec idovsk nboensk obec v Komrne SZ - 2012 Kassai Figyel DELTA - komransk regionlny tdennk Nae noviny, trovo a okolie - A Mi Lapunk, Prkny s Vidke RGI asopis Kehila Bratislava nzov periodika dotcia periodicita nr.menina maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk idovsk idovsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk rusnska rmska maarsk maarsk maarsk rusnska rusnska rmska esk nemeck maarsk maarsk maarsk maarsk bulharsk
1000 mesank 1000 dvojmesank 1500 mesank 1600 tdennk 2000 mesank 2000 dvojmesank 2000 tvrronk 2000 mesank 2500 polronk 3000 mesank 3000 tvrronk 3000 mesank 4000 tdennk 4000 mesank 4500 polronk 5000 mesank 5000 mesank 5000 tdennk 5000 dvojmesank 6000 dvojmesank 6000 tdennk 6000 tvrronk 6000 tvrronk 7000 tvrronk 14000 mesank 7000 tvrronk 14000 mesank 8400 dvojmesank 8600 plronk 9900 tvrronk 10000 mesank 10000 tdennk 20 000 tvrronk 10100 tvrronk
Stetl- kultrna prloha Spravodajcu NO v Komrne Frum Maarov v Koiciach - Kassai Magyarok Kassai Kaleidoszkp Fruma OZ CHRNIK - noviny tolerantnosti Chrnik - Hrnk - dvojjazyn regionlne noviny Nov Zmky a okolie Divadlo Thlia Sznhz Kassai Sznlap Zvz skautov maarskej nrodnosti Mediaimpress, s.r.o. FriTom International spol. s r.o. Univerzita Kontantna Filozofa v Nitre Zvz maarskch pedaggov na Slovensku MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. FIERI, s.r.o. Jkaiho nadcia - Jkai Alaptvny Rusn a udov noviny MULTIKULTRA V NS Univerzita J. Selyeho Dikhlzat- tudentsk sie Spolonos ATELIER Trsasg Rusn a udov noviny Svetov kongres Rusnov Obianske zdruenie Lului ESK SPOLOK V KOICIACH ESK SPOLEK V KOICCH KARPATSKONEMECK SPOLOK NA SLOVENSKU KARPATENDEUTSCHER VEREIN IN DER SLOWAKEI Slovensk humanitn rada Cserksz mesank maarskch skautov Szabad jsg TERRA Hrjsg Partitra Pedaggusfrum J Gazda Csallkz KULISSZK Rusyn (Rusn) Miusori/My(u)lienka Eruditio Educatio (vedeck asopis PF Univerzity J. Selyeho v Komrne) Alma Mater ATELIER mvszeti folyirat (umeleck magazn) Narodny novynky (udov noviny) Holos Rusina LULUI Stbrn e-vtr KARPATENJAHRBUCH Carissimi - osvetov dvojmesank pre ud so zdravotnm postihnutm, ako aj pre rodiov zdravotne postihnutch det v maarskom jazyku Tcsk - maarsk detsk asopis REMNY - maarsk katolcky tdennk Frum Trsadalomtudomnyi Szemle (Frum spoloenskovedn revue) Sanarodnik (Krajan)
MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. Glria, spolok maarskch duchovnch na Slovensku Frum intitt pre vskum menn Bulharsk kultrny zvz
132
Zvz Rusnov-Ukrajincov Slovenskej republiky Aranka Kocsis, Anser Spolok ukrajinskch spisovateov na Slovensku Chorvtsky kultrny zvz na Slovensku Francisc Balzs - AB-ART Zvz Rusov na Slovensku LILIUM AURUM, s.r.o. LOAR, spol. s r.o. InfoCsallkz s.r.o. Zvz Rusnov-Ukrajincov Slovenskej republiky Gemer-malohontsk muzelny spolok Jekhetane - Spolu LILIUM AURUM, s.r.o. Rusnska obroda na Slovensku Posk klub - spolok Poliakov a ich priateov na Slovensku MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. KARPATSKONEMECK SPOLOK NA SLOVENSKU KARPATENDEUTSCHER VEREIN IN DER SLOWAKEI Spolonos maarskch spisovateov na Slovensku Petit Press, a.s. Petit Press, a.s. Spolu podporen periodick tla:
Veselka Kabca - detsk asopis DUKA asopis HRVATSKA ROSA Szrs K (literrny asopis) Spolu (Vmeste) MIZUJS? - asopis pre deti a mlde maarskej nrodnosti ijcej na Slovensku j N InfoCsallkz Nov ya Gmrorszg Romano nevo il/ Rmsky nov list -kultrnospoloensk novny Rmov na Slovensku KATEDRA - vedeck asopis pre maarsk nrodnostn meninu v odbore pedagogiky INFO RUSN Monitor Polonijny Irodalmi Szemle + prloha OLVAS Karpatenblatt mesank Nemcov na Slovensku Monatsblatt der Deutschen in der Slowakei OPUS - literrny, literrno-kritick, umeleck asopis maarskch spisovateov na Slovensku Vasrnap j Sz
11300 mesank 12000 mesank 13100 dvojmesank 13900 tvrronk 18000 dvojmesank 19000 dvojmesank 20000 mesank 20000 mesank 20000 tdennk 20500 dvojtdennk 21600 tvrronk 24000 mesank 25000 mesank 26000 dvojtdennk 29900 mesank 30000 mesank 31900 mesank 34000 dvojmesank 35000 tdennk 45000 dennk 670 300
ukrajinsk maarsk ukrajinsk chorvtska maarsk rusk maarsk maarsk maarsk ukrajinsk maarsk rmska maarsk rusnska posk maarsk nemeck maarsk maarsk maarsk
Graf znzoruje sumu finannch prostriedkov, ktor boli poskytnut prostrednctvom DP KNM na vydanie periodickch publikci v lenen na jednotliv nrodnostn meniny.
402600
450000 400000 350000 300000 250000 200000 150000 100000 50000 0 10100 8400 13900
40500
29900
44000
53000 19000
44900 4000
133
Neperiodick tla 2012

nzov vydavatea Chorvtsky kultrny zvz na Slovensku - Hrvatski kulturni savez u Slovakoj Chorvtsky kultrny zvz na Slovensku - Hrvatski kulturni savez u Slovakoj Frum intitt pre vskum menn Frum intitt pre vskum menn nzov publikcie Viliam Pokorn-Tica: Ri k rii - Slovo dalo slovo Nae selo unovo - Naa obec unovo A harmincngyes knl mindig van virg... Halljelek, hallhelyjelek az utak mentn (Pri kameni 34 vdy sa njde kvet. Znaky smrti, znaky miest mrtia pri cestch) Az elfeledett aktivistk. Kormnytmogat magyar politika az els csehszlovk Kztrsasgban. (Zabudnut aktivisti. Provldna maarsk politika v prvej eskoslovenskej republike) Angyal Bla: Kisalfldi tanyk (Samoty v Podunajskej nine) Acta Ethnologica Danubiana 14 dotcia zameranie publikcie nr.meni na
3300 prprava a vydanie odborno-spoloenskej chorvtska publikcie 5200 prprava a vydanie monografie 2 000 prprava a vydanie kninej publikcie etnologickho charakteru chorvtska maarsk
500 prprava a vydanie vedeckej monografie o medzivojnovom maarskom aktivizmu na Slovensku
maarsk
Frum intitt pre vskum menn Frum intitt pre vskum menn Frum intitt pre vskum menn Frum intitt pre vskum menn Francisc Balzs - AB-ART Francisc Balzs - AB-ART
Orosz rs ed.: A hely nevei, a nyelv helyei
A szlovkiai magyarok szociolgija (Sociolgia Maarov na Slovensku) Gl Sndor: EGYBEGYJTTT MVEI XII. Az Egy s az Egsz l. Balzs F. Attila legszebb versei Najkrajie bsne Attilu F. Balzsa Ion Deaconescu: A klt pokoljrsa (Zatratenie bsnika) Balzs F. Attila fordtsban Juhsz Katalin: Maga a dolog (Samotn vec) Kozmcs Istvn: Munkcsi Bernt lete (ivot Bernta Munkcsyho) Aki adott szavtl elvlik, sajt lelktl vlik el Szcs Enik: The WALL Project Gyre Lajos: Tndseim (Zamyslenie) Istvn Kdr Tmea Pnzes: Jgorszg (adov krajina). Ggyor Pter: EZ VOLT (Bolo to) Csekei Enik: Szaktprba (Skka ahom) Jzsef Kiss Pntek: KIHALLGATS (Vsluch)
Francisc Balzs - AB-ART
4 500 prprava a vydanie etnografickej publikcie nrodnostnho autora 2 000 prprava a vydanie odbornej publikcie sstredenej na meninov udov tradcie, interetnick a interkulturlne vzahy 2 000 prprava a vydanie reprezentatvnej publikcie o histrii dvojjazynosti v (esko)slovensku 5 000 prprava a vydanie monografie o sociolgii Maarov na Slovensku 3 000 prprava a vydanie zbierky publikovanch spomienok autora 2 500 prprava a vydanie bsnickej zbierky znmeho maarskho autora na Slovensku 2 500 prprava a vydanie bsnickej zbierky svetoznmeho rumunskho bsnika v preklade maarskho nrodnostnho autora 2 800 prprava a vydanie bsnickej zbierky vznamnej maarskej autorky na Slovensku 3 500 prprava a vydanie ivotopisnho romnu o jazykovedcovi 3 000 prprava a vydanie bsnickej zbierky mladej maarskej autorky na Slovensku 2 500 prprava a vydanie zbierky lnkov o kadodennom ivote maarskej nrodnostnej meniny na Slovensku 2 000 prprava a vydanie literrneho cestopisu znmej maarskej spisovateky na Slovensku 3 000 prprava a vydanie bsnickej zbierky znmeho maarskho nrodnostnho autora 2 000 prprava a vydanie bsnickej zbierky mladej maarskej autorky na Slovensku 2 500 prprava a vydanie zbierky poviedok a dramatickch textov maarskho nrodnostnho autora
maarsk maarsk
maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk
maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk
Francisc Balzs - AB-ART Francisc Balzs - AB-ART
Francisc Balzs - AB-ART Francisc Balzs - AB-ART
134
Francisc Balzs - AB-ART Francisc Balzs - AB-ART Francisc Balzs - AB-ART
Gl va: A kt vilghbor kztti csehszlovkiai magyar regny (Maarsk romn v eskoslovensku medzi dvoma svetovmi vojnami) Lipcsey Gyrgy kztri szobrai (Verejn socha) Zsolt SZZDI SZTAK A fresk legendja (Legenda fresky) Szilvia Tth: A tanulszavar pedaggiai megkzeltse. Integrovan vzdelvanie iakov s vvinovmi poruchami uenia Jana Jurov: Csak csaj (Iba baba) Gykeres Gyrgy - Ozogny Ern: Tejfalusi Drejrs (Mlieansk faiangov sprievod) Ern Ozogny: J mulatsg, frfi munka II. Pogny Pter: Volt egyszer egy Felvidk (Bola raz jedna Horn zem) Prokopp Mria - Mry Gbor: A Szent Lszl legenda kzpkori falkpei a Krptmedencben (Stredovek nstenn maby svtho Ladislava v Karpatskej kotline) Jn Svrk: Kuky se vrac (Muki visszatr)
3 000 prprava a vydanie kninej publikcie o maarskej literatre v eskoslovensku medzi dvoma svetovmi vojnami 2 000 prprava a vydanie kninej publikcie o sochrskej tvorbe znmeho umelca 1 500 prprava a vydanie zbierky historickch poviedok mladho nrodnostnho autora 3 000 prprava a vydanie odbornej publikcie
maarsk
Gabriel MRY - RATIO
3 600 prprava a vydanie knihy znmej slovenskej spisovateky v maarskom preklade 4 000
Gabriel MRY - RATIO Gabriel MRY - RATIO Gabriel MRY - RATIO
7 000 prprava a vydanie vedeckohistorickej publikcie nrodnostnho autora 3 500 prprava a vydanie spoloenskovednej publikcie nrodnostnho autora 7 000 prprava a vydanie umenovednej publikcie nrodnostnch autorov
maarsk maarsk maarsk
Gabriel MRY - RATIO
Gabriel MRY - RATIO Gemer-malohontsk muzelny spolok
Dr. Kiss Lszl - Lacza Tihamr - Ozogny Ern: Zsinrpadls (Povrazisko) Filep Tams Gusztv: Az ellenzk feladata
Ing. Jlius Haraszti MICROGRAMMA Intitt pre odborn vdelvanie a vzdelvanie dospelch, n.o.
A szlfld krdez
Kovcs Istvn - PATRITA
Virgba borultak a fejszk - Kortrs szlovk drmaantolgia sszelltsa s kiadsa magyar nyelven II. - Rozkvitli sekery Zostavenie a vydanie antolgie sasnch slovenskch hier v maarskom jazyku II. Rimaszombat. Vrostrtneti barangolsok II. Irodalom Nyitrn, Nyitra az irodalomban Literatra v Nitre, Nitra v literatre Legyl helyettem N! Tssz Sndor Brevirium II. (zostavil: Hizsnyai Zoltn) Bu namiesto ma TY! (Sndor Tssz Pamtn kniha II.) Kulcsr Ferenc: men s men (men a men) Jn Komorovsk: Promtheusz. Mitolgiai prhuzamok (Prometeus. Mytologick paralely) (Preklad:Veres Lszl) Istvn Z. Nmeth: Zengrt mesi (Rozprvky zo Znejcej lky) Az jszaka gyermekei. Tanulmnyok a vmprizmusrl (Zostavil: H. Nagy Pter) (Deti noci. tdia o uprizmu)
4 500 prprava a vydanie detskej literatry vznamnho eskho autora v maarskom preklade 6 000 prprava a vydanie vedeckohistorickej publikcie nrodnostnch autorov 3 500 prprava a vydanie vberu z prejavov Jzsefa Trklya, elnho predstavitea politickho ivota maarskej nrodnostnej meniny v medzivojnovom obdob 3 000 prprava a vydanie kninej publikcie o slvnych nrodnostnch spisovateoch a o ich vzahu k rodnej zemi 4 000 prprava a vydanie kninej publikcie o sasnej slovenskej drme v maarskom jazyku
maarsk maarsk
KRAJSK OSVETOV STREDISKO V NITRE LILIUM AURUM, s.r.o.
11 000 prprava a vydanie 2. zvzku plnovanej trilgie venovanej kultrnym dejinm Rimavskej Soboty 1 700 prprava a vydanie literrneho diela o ivote a diele bsnikov a prozaikov Nitrianskeho reginu 4 000 prprava a vydanie zbierky literrnych diel nrodnostnch autorov
LILIUM AURUM, s.r.o.
LILIUM AURUM, s.r.o. LILIUM AURUM, s.r.o.
1 000 prprava a vydanie bsnickej zbierky vznamnho predstavitea nrodnostnej pozie 3 500 prprava a vydanie diela uznvanho slovenskho vedca v maarskom preklade 5 000 prprava a vydanie rozprvkovej kniky znmeho nrodnostnho autora 2 000 prprava a vydanie zbierky tdi nrodnostnch autorov o uprizme v literatre
maarsk
135
Vmbry rmin: Oroszorszg s a Kelet (Rusko a Vchod) Szab Mnika: Tengerlmny. Cpales a bvrparadicsomban (Zitok z mora. Na posede v potpaskom raji) Kinga Vclav: ptszet (Architektra)
FELLINGER Kroly: Rsz s egsz (as a celok) Fehr Sndor: Pusztba kilt (Volajci do pte) Csicsay Alajos: Burin Lszl
Bettes Istvn: Legendrium (Legendrium) Ggyor Pter: Sznpadi mvek (Divadeln diela) H. Nagy Pter: Adatok tnca (Tanec dajov) Hegeds Orsolya: A mgia szvedke. Bevezets a magyar fantasy olvassba I. Sple mgie. vod do tanie maarskho fantasy I.) Leck Gbor: Versek a tengerhez s a csillagokhoz (Bsne k moru a hviezdam) Snta Szilrd: Mestersges horizontok. Bevezets a kortrs sci-fi olvassba Umel horizonty. vod do tania sasnho sci-fi) Varga Erzsbet-Mayer Judit : Szlovkia telepls- s memlklexikona (Lexikn obc a umeleckch pamiatok Slovenska) Ipolyi Arnold : A dekmonostori XIII. szzadi romn bazilika (Diakovsk romnska bazilika z XIII. storoia) Duba Gyula : Egy lfilozfus vallomsai (Vyznania nepravho filozofa) Szszi Zoltn : Zimank s a Vros szve (Zimank a srdce Mesta) Fnod Zoltn : Mrlegen (Na vhach) Cselnyi Lszl : Kereszt s heged (Kr a husle) Gl Sndor : Bonts (Rozklad) Vida Nikoletta : A n meztelenl (ena naho) Zirig rpd : Megrztt trtnetek (Ustren historky) Brczi Zsfia : Szerz-olvas-olvasat (Autor-text-lektra) Aich Pter : Hbors gyek (Vojnov zleitosti) Vilcsek Bla : Cselnyi Lszl lete s letmve (ivot a ivotn dielo Lszla Cselnyiho)
LILIUM AURUM, s.r.o. LILIUM AURUM, s.r.o. LILIUM AURUM, s.r.o.
MADCH-POSONIUM, spol.s r.o. MADCH-POSONIUM,spol. s r.o.
MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. MADCH-POSONIUM,spol.s r.o.
3 500 prprava a vydanie diela svetoznmeho politolga, rodka Dunajskej Stredy 4 500 prprava a vydanie dennkovch poznmok cestovateky, potpaky zo itnho ostrova 2 500 prprava a vydanie zbierky lnkov mladej nrodnostnej architektky o sasnej architektonickej tvorbe vo svete a na zem Slovenska 2 000 prprava a vydanie bsnickej zbierky znmeho maarskho autora na Slovensku 1 800 prprava a vydanie bsnickej zbierky nrodnostnho autora 2 000 prprava a vydanie diela o zaujmavej osobnosti z oblasti meninovej histrie na Slovensku 1 500 prprava a vydanie bsnickej zbierky nboenskch bsn nrodnostnho autora 3 600 prprava a vydanie dramatickho diela uznanho reisra pre deti a mlde 2 000 prprava a vydanie zbierky esej nrodnostnho autora 2 000 prprava a vydanie monografie nrodnostnej autorky o vsledkoch maarskho fantasy v kontexte nru a svetovej literatry 2 000 prprava a vydanie bsnickej zbierky mladho talentovanho nrodnostnho autora 2 000 prprava a vydanie diela nrodnostnho autora prispievajceho k rozvoju maarskej literrnej vedy a literrneho dialgu na Slovensku 5 000 prprava a vydanie odborno-spoloenskej publikcie o obciach a umeleckch pamiatkach Slovenska 3 500 prprava a vydanie diela o kostole v Diakovciach, nleziska jednej z najvznamnejch maarskch jazykovch pamiatok 2 700 prprava a vydanie romnu nrodnostnho autora 2 500 prprava a vydanie romnu nrodnostnho autora 3 500 prprava a vydanie kninej publikcie o spoloenskom pozad literrnohistorickej peridy od 1945 po sasnos 3 000 prprava a vydanie ivotnho diela emblematickej osobnosti maarskej literatry na Slovensku 3 100 prprava a vydanie zbierky poviedok nrodnostnho autora 1 500 prprava a vydanie bsnickej zbierky mladej nrodnostnej autorky 2 500 prprava a vydanie zbierky poviedok o meninovom ivote na itnom ostrove 3 500 prprava a vydanie zbierky interpretci literrnych diel 3 000 prprava a vydanie zbierky esej nrodnostnho autora 3 400 prprava a vydanie diela o ivote a tvorbe jednej z najoriginlnejch osobnost maarskej literatry na Slovensku
maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk
maarsk maarsk
maarsk maarsk
maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk
136
MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. Mestsk kultrne stredisko Vek Meder
Mednynszky Alajos : Regk s mondk (Povesti a bje) Novk Plhs Margarta : Lva (Levice)
Szunyog Zsuzsa : Mesemadr (Rozprvkov vtk) Takcs Andrs : A legkisebb fi vndorlsai II. (Vandrovky najmenieho syna II.) Tzsr rpd : Faustus Pozsonyban (Faustus v Bratislave) Berzeviczy Albert : Rgi emlkek Sros vrmegybl (1853-1870) (Spomienky na bval arisk upu (1853-1870)) Kozsr Zsuzsa : jabb mesk a Kesze-kusza Erdbl (Novie rozprvky zo Strapatho lesa) Kulcsr Ferenc:A pillang szrnyverse (Motl trepot krdlami) 120-te vroie zaloenie spevckeho zboru vo Vekom Mederi. Vydanie publikcie \'A dalrdtl a Nagymegyeri Brdos Lajos Vegyeskarig\'. DOLN - Monografia
3 000 prprava a vydanie kninej publikcie pre deti a mlde 3 500 prprava a vydanie monografie o dejinch, umeleckch pamiatkach mesta Levice 3 500 prprava a vydanie zbierky rozprvok nrodnostnej autorky 3 500 prprava a vydanie kninej publikcie o dejinch maarskho udovho tanca na Slovensku 2 600 prprava a vydanie zbierky prozaickch textov a bsn najvznamnejieho predstavitea nrodnostnej literatry 3 000 prprava a vydanie kninej publikcie o kultrnej tradcii nrodnostnej meniny 2 500 prprava a vydanie detskej literatry nrodnostnej autorky
maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk maarsk
1 000 prprava a vydanie poeticko-prozaickho maarsk diela uznvanho nrodnostnho bsnika 1 000 prprava a vydanie kninej publikcie o maarsk 120 ronej histrii vekomederskho zborovho spevu 10 000 prprava a vydanie kninej publikcie o dlhoronej a vestrannej tvorbe vtvarnka, akademickho maliara Juraja Dolna 4 500 prprava a vydanie literrneho cestopisu dvoch znmych nrodnostnch spisovateliek 4 000 prprava a vydanie prvej bsnickej zbierky mladej nrodnostnej autorky na Slovensku 3 500 prprava a vydanie kninej publikcie o ivote a diela vznamnho nrodnostnho skladatea a zberatea udovch piesn 6 400 prprava a vydanie kninej publikcie, ktor obsahuje tdie prezentujce vsledky mzejnej innosti 4 000 prprava a vydanie romnu o dleitej etape a pozad kultrnej histrie Maarov na Slovensku 6 000 prprava a vydanie kninej publikcie o kultrno-historickch pamiatkach junho Slovenska 4 000 prprava a vydanie kninej publikcie z oblasti terie umeleckho prekladu 3 500 prprava a vydanie zbierky hodnotnej publicistiky meninovho autora 4 000 prprava a vydanie kvalitnho umeleckho prekladu pozie okolitch nrodov 3 500 prprava a vydanie zbierky najzaujmavejch internetovch lnkov nrodnostnho autora 3 500 prprava a vydanie odborno-spoloenskej publikcie 3 500 prprava a vydanie odborno-spoloenskej publikcie nrodnostnho autora maarsk
Mgr. Mria Harasztiov MEDIAN
Mgr. Mria Harasztiov MEDIAN Mgr. Mria Harasztiov MEDIAN Mgr. Mria Harasztiov MEDIAN Muzeologick spolonos na Matovej zemi - Mtyusfldi Muzeolgiai Trsasg NAP Kiad, spol. s r. o.
Bolemant va-Molnr Miriam: Vannak helyek (S miesta) Brdos Kinga: tutazoo (Tranzik) Tth rpd: SZJJRT JEN ZENESZERZ LETE S MUNKSSGA / ivot a dielo skladatea Eugena Szjjrt Vydanie zbornka Musaeum Hungaricum 4. Hmotn pamiatky maarskho etnika na Slovensku a ich mzejn dokumentcia va, LACZA: Zsebkend a szlben (Vreckovka vo vetri) Lszl, Kovcs - Jen, GRFL: DlSzlovkia kzpkori templomai V. (Stredovek kostoly na junom Slovensku V.) Ardamica Zorn: Fejezetek a mfordts trtnetbl (Kapitoly terie umeleckho prekladu) H. Nagy Pter: Szisztematikus kosz (Systematick chaos) Ggyor Pter: Szomszdols (U susedov)
NAP Kiad, spol. s r. o.
maarsk
NAP Kiad, spol. s r. o. NAP Kiad, spol. s r. o.
Barak Lszl: A mocsoknak nincsen nemzetisge (pina nem nrodnos) Mizser Attila: Lapos Vidk (Ploch krajina) Alabn Ferenc: Hungarolgia s nismeret (Hungarolgia a sebapoznanie)
NAP Kiad, spol. s r. o. NAP Kiad, spol. s r. o.
137
Obianske zdruenie Bratislavsk roky - Pozsonyi Kifli Polgri Trsuls Obianske zdruenie LSZL A. ARANY Obianske zdruenie Oxymoron
Eva Bolemant: Kempelen (Pozsonyi Mesk Bratislavsk rozprvky )
Szlovkiai magyar nyelvjrsi szveggyjtemny (Zbornk textov z maarskch nre na Slovensku) Rimaszombati trtnetek
4 500 prprava a vydanie detskej literatry o vznamnom bratislavskom vedcovi, vynlezcovi a kontruktrovi J. W. Kempelenovi 2 000 prprava a vydanie etnografickej publikcie nrodnostnch autorov
maarsk
maarsk
OBIANSKE ZDRUENIE TRADCIE A HODNOTY HAGYOMNYOK S RTKEK POLGRI TRSULS Obianske zdruenie Vndorlss Obec echynce
Acta Museologica Hungarica
3 500 prprava a vydanie knihy poviedok o maarsk histrii Rimavskej Soboty v maarskom preklade 6 000 prprava a vydanie kninej publikcie pri maarsk prleitosti desiateho vroia zaloenia Mzea kultry Maarov na Slovensku 8 000 prprava a vydanie kninej publikcie nrodnostnch autorov 2 500 prprava a vydanie monografie obce maarsk maarsk
Vydanie kninho titulu Tawahkk fldjn Doc.Ing.Alexander Fehr,PhD. - Vendeln Szraz: Monografia obce echynce - Csehi kzsg monogrfija Vydanie dvojjazynej monografii o obci: elre - dejiny obce : Csalr - falunk trtnete Aby vetky nae deti poznali miestne rozprvky - znovuvydanie knihy Lajosa Pndyho: A CSODLATOS NAGYKEND Kovcs Zsuzsanna: nnepeljnk (Oslavujme spolone) Medvesaljai mondk, regk s trtnetek Povesti, bjky a prbehy z Medvea tanie s Vasrnapom 2012
Obec elre
2 000 prprava a vydanie monografie obce
maarsk maarsk
Obec Pribeta
3 000 prprava a vydanie knihy pre deti a mlde nrodnostnho autora
Osvetov intitt Csemadoku Dunajsk Streda Ott Farkas
Petit Press, a.s. Priateka-Bartn PRO ARTE DANUBI
Percek, vek, dntsek Katalg innosti Pro Arte Danubi 2012 Galria Limes - Limes Galria Reformovan kresansk cirkev Magyar Reformtus Egyhzak Javainak na Slovensku Tra. Abaj-Tornai Egyhzmegye III. Spolonos At Home Gallery pre Livia Bitton-Jackson: I Have Lived A umenie a kultru Thousand Years (ila som tisc rokov/ Ezer vig ltem) Spolonos maarskch Szlovkiai magyar szp irodalom 2012 spisovateov na Slovensku (zostavila: Nagy Erika) (Maarsk krsna literatra na Slovensku 2012) Spolonos maarskch Sznhzmvszet (zostavil: Pter Kollr) spisovateov na Slovensku Divadeln umenie Spolonos maarskch spisovateov na Slovensku Spolonos Zoltna Kodlya Spolok priateov Rkcziho Krovsk Chlmec a okolie Stredn odborn kola Jozefa Szakkayho - Szakkay Jzsef Szakkzpiskola, Grekova 1, 040 01 Koice Szabolcs Br - Historium
1 900 prprava a vydanie metodickej literatry pre amatrske sbory 2 500 prprava a vydanie zbierky palcskych povest, bjok a prbehov z reginu Medvea 5 000 prprava a vydanie tvrronej prlohy s tematickm literrnym textom 4 000 prprava a vydanie zbierky publikci 2 400 prprava a vydanie katalgu vtvarnho umenia 2 000 prprava a vydanie publikcie o kultrnych pamiatkach 4 200 prprava a vydanie literrnej publikcie autorky pvodom zo amorna
maarsk maarsk
A fejek s a kalap. Dialgusok a kultr(k)rl (Csanda GborH. Nagy Pter zostavili) Hlavy a klobk. Dialgy o kultrach g Tibor: Zendlj torok, frissen ntra (Nech hlas ozva, sviee noty) Az Andrssyak Zemplnben/Andrssyovci v Zemplne LESZT TGELYNK:A KASSAI IPARI N OIVUJCI TGE:KOICK PRIEMYSLOVKA Sr, vr, levendula (Blato, krv, levandua) (zostavil: Br Szabolcs)
3 500 prprava a vydanie zbierky najkrajch maarsk literrnych diel nrodnostnch autorov na Slovensku 10 000 prprava a vydanie kninej publikcie o maarsk ivotnom diele divadelnkov, hercov psobiacich v nrodnostnom divadelnctve na Slovensku 2 200 prprava a vydanie uniktnej zbierky maarsk literrnych a literrno-vedeckch tdi a reflexi 3 000 prprava a vydanie kninej publikcie udovho folklru 1 500 prprava a vydanie spoloenskovednej publikcie nrodnostnho autora 4 500 prprava a vydanie spoloenskovednej publikcie nrodnostnho autora 2 500 prprava a vydanie kninej publikcie pre mlde maarsk maarsk maarsk
maarsk
138
TANDEM, n.o.
Vita Humana Zdruenie Reviczky - Reviczky Trsuls Zdruenie Vek Kapuany a okolie ZO Csemadok ebovce
DiNaMit Dikok, na mit csinljunk? Mdszertani kziknyv kzpiskols diknkormnyzatok szmra DiNaMit iaci, tak o mme robi? Metodick prruka pre iacke kolsk rady Riekanky a piesne pre najmench
3 340 prprava a vydanie odbornej publikcie nrodnostnch autorov
maarsk
Histria levickho stavu milosrdnch sestier - A lvai irgalmas nvrek intzetnek trtnete Ung-vidk nprajzi s nyelvjrsi sajtossgai (Etnografick a nreov pecifik Pouia) Csb faluba - Csbi npdalok Kodly Zoltn 1910-es gyjtsbl (udov piesne z eboviec zo zberu Zoltna Kodlya z roku 1910) Hajnalok Vlgye t v sbemutati (20082012) (dolie Svitan premiry piatich ronkov (2008-2012)) Deutsch Proben und die Umgebung (Nitrianske Pravno a okolie) LE KHAMORESKERE HAVORA (SLNIEKOV DETI) Jn ndor: Devleskeri kuik romane paramisen (Dha rmskych prbehov) Rmske rozprvky a poviedky /Romane paramisi u oda so pe vakerlas Piesov kultra Rmov na Slovensku RMOVIA /Cigni NA SLOVENSKU vo fotografii Evy Davidovej Rusi a Slovensko Milan Gaj: Molytva Rusyna (Modlitba Rusna) Helena Gicova-Micovinova: Rua pid oblakom (Rua pod oknom) Mgr.Valerij Paak, CSc.: Narys istoriji karpatorusyskoj literatury XVI. - XXI. stori (Nrt histrie karpatskorusnskej literatry XVI. - XXI. storoia) Mria Macovsk: Najkrasa prypovidka (Vybrane) (Najkrajia rozprvka (Vybran) UKRADNUT ZVONY Povesti z Osturne Mikul Koneval: Z RUSYNSKOHO SERDCJA (Z RUSNSKEHO SRDCA) Doc. PhDr. Juraj Pako, CSc.: Slovenskorusnsky slovnk POKLADY UDOVEJ KULTRY Miroslav Iljuk: Na pulze asu Pavol Bogdan: 20 rokov vazstv a prehry (1989-2009) Naa Varcholov: Mucha
5 000 prprava a vydanie kninej publikcie obsahujce riekanky a pesniky udovho charakteru 2 800 prprava a vydanie spoloenskovednej publikcie nrodnostnho autora 1 500 prprava a vydanie kninej publikcie, ktor predstavuje regionlne etnografick hodnoty maarskej nrodnostnej meniny na Slovensku 1 800 prprava a vydanie zbierky udovch piesn s CD prlohou
maarsk
ZO Csemadok ebovce Obianske zdruenie H O R N ONITRIE Obianske zdruenie Lului Kultrne zdruenie nrodnost a etnk Slovenskej republiky Zlatica Rusov udro Jekhetane - Spolu Obianske zdruenie ROSSIJA Akadmia rusnskej kultry v Slovenskej republike Spolok rusnskych spisovateov Slovenska Spolok rusnskych spisovateov Slovenska
3 500 prprava a vydanie zbierky zborovch skladieb s CD prlohou 3 600 prprava a vydanie monografie 3 000 prprava a vydanie prekladu bsnickej zbierky zo sloveniny do rmtiny 3 000 prprava a vydanie publikcie rozprvok pre deti 2 000 prprava a vydanie publikcie pre deti a mlde 3 000 prprava a vydanie odbornej publikcie 10 000 prprava a vydanie fotografickej publikcie 7 550 prprava a vydanie historickej monografie 2 000 prprava a vydanie bsnickej zbierky 2 000 prprava a vydanie zbierky pozie 2 200 prprava a vydanie odbornej publikcie z oblasti dejn literatry
maarsk
nemeck rmska rmska rmska rmska rmska rusk rusnska rusnska rusnska
Spolok rusnskych spisovateov Slovenska SPOLOK RUSNOV SPIA\' Rusnska obroda na Slovensku Rusnska obroda na Slovensku Spolonos priateov Mzea ukrajinsko-rusnskej kultry vo Svidnku Zvz Rusnov-Ukrajincov Slovenskej republiky Zvz Rusnov-Ukrajincov Slovenskej republiky Spolok ukrajinskch spisovateov na Slovensku
3 000 prprava a vydanie zbierky poviedok 2 400 prprava a vydanie zbierky povest 2 000 prprava a vydanie publikcie obrodeneckch bsni 7 000 prprava a vydanie slovnka 5 000 prprava a vydanie umeleckej publikcie 1 800 prprava a vydanie knihy reporti zo ivota prslunkov ukrajinskej nrodnostnej meniny 1 800 prprava a vydanie publikcie o ivote prslunkov ukrajinskej nrodnostnej meniny v rokoch 1989-2009 1 600 prprava a vydanie satirickej publikcie
rusnska rusnska rusnska rusnska ukrajinsk
ukrajinsk
ukrajinsk
ukrajinsk
139
Spolok ukrajinskch spisovateov na Slovensku Spolok ukrajinskch spisovateov na Slovensku Kultrny spolok idovskch obanov Slovenska Kultrny spolok idovskch obanov Slovenska Spolu podporen periodick tla:
Milan Bobk: Dotyky slova Vasi Dacej: Modely Acta Judaica Slovaca 18 Encyklopdia idovskch nboenskch obc na Slovensku (4. as)
2 000 prprava a vydanie bsnickej zbierky 1 600 prprava a vydanie romnu ukrajinskho spisovatea ijceho na Slovensku 3 000 prprava a vydanie odbornho zbornka 7 000 prprava a vydanie encyklopedickho diela (IV. as) 463 390
ukrajinsk ukrajinsk idovsk idovsk
Graf znzoruje sumu finannch prostriedkov, ktor boli poskytnut prostrednctvom DP KNM na vydanie neperiodickch publikci v lenen na jednotliv nrodnostn meniny.
378340 400000 350000 300000 250000 200000 150000 100000 50000 0 21000 20600 7550 13800 10000
8500
3600
140
Prloha .8 Elektronick mdi 2012

nzov prevdzkovatea el.mdia Slovensko-esk klub v Slovenskej republike ESK SPOLOK V KOICIACH ESK SPOLEK V KOICCH Mediaimpress, s.r.o nzov elektronickho mdia Informan portl Slovensko-esk klub v SR www.czsk.net Informan portl pre esk spolky na Slovensku www.cske.sk Webov strnka www.szabadujsag.com dotcia zameranie el.mdia nr.menina esk esk maarsk
700 prprava a prevdzka novho informanho portlu 2 050 prprava a prevdzka informanho portlu 400 rozvoj a prevdzka elektronickho kultrnospoloenskho periodika 500 rozvoj a prevdzka kultrnospoloenskho internetovho portlu 1 420
Vox Juventae
Korkep.sk kultrno-spoloensko-politick multijazykov webov portl http://korkep.sk/sk/ Vytvorenie webovej strnky mieanho spevckeho zboru Concordia
maarsk
Obianske zdruenie Concordia Chorus - Concordia Chorus Pogri Trsuls
maarsk
PRO ARTE DANUBI Aranka Kocsis, Anser Obiansk zdruenie ROVIGA Obianske zdruenie KOLON KOLON Polgri Trsuls Ipesk zvesti
Rozvojov pln webovej strnky www.galerialimes.sk na rok 2012 Kabca - elektronick detsk asopis Rozvoj palcskeho informanho portlu www.zoboralja.sk
1 500 rozvoj a prevdzka kultrnospoloenskho portlu 2 000 rozvoj a prevdzka elektronickho periodika pre deti 2 500 rozvoj kultrno-informanho portlu 2 500 aktualizcia a rozvoj webovej strnky o kultrnych udalostiach v Podzoborskom regine 3 000 prprava a prevdzka spravodajskho portlu luueneckho reginu 3 000 rozvoj a prevdzka webovej strnky tradinho literrneho asopisu 3 500 aktualizcia a rozvoj webovej strnky o kultrnych udalostiach v Gemerskom regine 4 000 prprava a prevdzka spravodajskho portlu v oblasti kultry a umenia 5 000 rozvoj a prevdzka kultrnospoloenskho internetovho portlu 5 000 rozvoj a prevdzka elektronickho periodika z oblasti nrodnostnho kolstva 8 000 modernizcia a rozvoj webovej strnky o histrii a kultre starodvnej a dnenej Bratislavy 10 000 rozvoj a prevdzka elektronickho kultrnospoloenskho periodika 12 000 prprava a realizcia online spravodajstva v oblasti kultry a umenia
maarsk maarsk maarsk maarsk
Sprvy pre Luenec rozrenie psobnosti spravodajskho portlu www.irodalmiszemle.sk -webov strnka asopisu Irodalmi Szemle Kultrno-informan portl www.rozsnyovidek.sk
MADCH-POSONIUM,spol.s r.o. Gemersk mldencky spolok
Netkom s.r.o. Ipesk zvesti
bumm.sk renie kultrneho a regionlneho spravodajstva Internetov kultrno-spoloensk kalendr poipeskch podujat www.katedra.sk
Nadcia Katedra
Obianske zdruenie Bratislavsk roky Vvoj, aktualizcia a modernizcia - Pozsonyi Kifli Polgri Trsuls dvojjazynej webovej strnky: www.pozsonyikifli.sk/www.bratislavskerozk y.sk Petit Press, a.s. Retrukturalizcia a redizajn webu dennka j Sz - ujszo.com Obianske zdruenie Rovs ROVART - Trojjazyn portl sasnho umenia, Virtulna galria zdruenia ROVS
maarsk
maarsk maarsk
141
NOVITAS Priateka-Bartn
Vznik novho elekronickho mdia Vizulny portl s integrovanou databzou (MEMOSAIC.SK) netBartn
Spolok ANIMA Trsasg
Prevdzkovanie a rozvoj kultrnospoloenskej interaktvnej internetovej televzie www.televizio.sk Dvojjazynos na spravodajskom portli parameter.sk Prevdzka webowej strnky www.polonia.sk
20 000 prprava a prevdzka novho maarsk elektronickho portlu o ivote nrodnostnch menn v SR 22 000 rozvoj a prevdzka maarsk internetovho magaznu pre eny 22 900 rozvoj a prevdzkovanie maarsk webovej strnky 30 000 rozvoj a prevdzka kultrnoinformanho portlu v maarskom jazyku 1 800 prprava a rozvoj webovej strnky maarsk posk
DARCUS, spol. s r. o. Posk klub - spolok Poliakov a ich priateov na Slovensku Romano kher - Rmsky dom Rmske medilne centrum Akadmia rusnskej kultry v Slovenskej republike molody.Rusyny Zdruenie inteligencie Rusnov Slovenska Zvz Rusov Koice Obianske zdruenie ROSSIJA Zvz Rusnov-Ukrajincov Slovenskej republiky Spolu podporen elektronick mdi:
Amari luma - rozvoj rmskej internetovej encyklopdie Rmska tlaov agentra Internetov noviny AKADMIA RUSNSKEJ KULTRY V SR Internetov rusnske rdio molody.Rusyny e-rusynFORUM (tdennk - internetov periodikum) Webov strnka www.zvazrusov.sk www.rossija.sk Webov strnka: Rusni-Ukrajinci SR
5 000 prprava a rozvoj u existujcej rmska webovej strnky 7 000 prprava a rozvoj u existujcej rmska webovej strnky 1 000 prprava a realizcia online rusnska periodika 3 300 prprava a zabezpeenie vysielania rusnskeho rdia prostrednctvom internetu 7 500 prprava a zabezpeenie informanej webovej strnky 500 prprava a prevdzka informanho portlu 500 prprava a prevdzka informanho portlu 1 400 prprava a realizcia novej webovej strnky 189 970 rusnska
rusnska rusk rusk ukrajinsk
Graf znzoruje sumu finannch prostriedkov, ktor boli poskytnut prostrednctvom DP KNM na elektronick mdi, v lenen na jednotliv nrodnostn meniny.
159220 160000 140000 120000 100000 80000 60000 40000 20000 0 esk maarsk posk rmska rusnska rusk ukrajinsk 1800 12000 11800 1000 1400
2750
142
Prloha .9 Najvznamnejie kultrne podujatia nrodnostnch menn organizovan v r. 2012
organiztor podujatia
nzov podujatia
dotcia pecifikcia podujatia
miesto realizcie
menina
BULHARSK KLUB KOICE, n.o. Bulharsk kultrny zvz
DNI BULHARSKEJ KULTRY KOICE Dni bulharskej kultry a psomnosti VEER FOLKLRU CHORVTOV NA SLOVENSKU FESTIVAL CHORVTSKEJ KULTRY Svtovclavsk hody
Chorvtsky kultrny zvz na Slovensku - Hrvatski kulturni savez u Slovakoj Chorvtsky kultrny zvz na Slovensku - Hrvatski kulturni savez u Slovakoj ESK SPOLOK V KOICIACH ESK SPOLEK V KOICCH ESK SPOLOK V KOICIACH ESK SPOLEK V KOICCH
2 500 prezentcia bulharskej kultry pred majoritnm obyvatestvom 5 000 pamtn dni bulharskej kultry v Bratislave, Golse a Mikuliciach 7 200 celoveernho koncertu folklrnych skupn 7 700 24. ronk tradinho medzinrodnho festivalu 2 900 tradin kultrne podujatie eskej nrodnostnej meniny v Koiciach 28 700 19.ronk festivalu eskej kultry
Koice, Preov
bulharsk
poet nvte vnkov /astn kov 500
Bratislava, Mikulice, Gols Kultrny dom BratislavaDbravka BratislavaDevnska Nov Ves Koice
bulharsk
400
chorvtska
500
chorvtska esk
1 000
200
Dni eskej kultry
Tri Rue OV Csemadok v Roave
KOHRY Fond udovch tradci n.f.
Krsnohorsk hradn hry Celoslovensk Gombaseck kultrne slvnosti Fiakovsk historick hradn hry Tanen Antolgia
Koice, Preov, esk Michalovce, Star ubova, Trebiov, Spisk Nov Ves, Bardejov, Roava, Humenn, Medzilaborce 4 500 7. ronk festivalu historickch Krsna Hrka maarsk a kultrnych tradci 5 000 54. ronk tradinch Roava, maarsk folklrnych slvnost Gombasek Fiakovo Tanen divadlo MUS Mlad srdcia-Bratislava a scna SUK-u v Rusovciach Moldava nad Bodvou a Buzica maarsk maarsk
5 000
8 000 3 000
7 000 13. ronk festivalu historickch a kultrnych tradci 18 000 celottna san prehliadka maarskch dospelch folklrnych sborov 20 000 14. ronk celoslovenskej sae maarskch ochotnckych divadelnch sborov 21 000 37. ronk celoslovenskej postupovej sae detskch divadelnch a bbkovch sborov 28 000 21. ronk celoslovenskej postupovej sae v prednese pozie a przy 28 000 49. ronk celoslovenskho festivalu amatrskych maarskch divadelnch sborov
1 500
500
OV Csemadok Koice-okolie
Festival Bni Egressyho
maarsk
500
Osvetov intitt Csemadoku Dunajsk Streda
Podunajsk jar
Dunajsk Streda
maarsk
1 500
OV Csemadok Rimavsk Sobota Sa v prednese pozie a przy, spievanch bsn a divadiel pozie Mihlya Tompu Jkaiho dni v Komrne, n. f. Jkaiho dni
Rimavsk Sobota
maarsk
600
Komrno
maarsk
1 000
143
Moravsk kultrny zvz Moravsk kultrny zvz
Slvnosti "Jazda krov" Moravsk jaro "Masopustn moravsk slvnosti" F. Lam prednes pozie a przy v nemeckom jazyku pre Z a dospelch HAUERLANDFEST
2 800 tradin kultrne podujatie so zvykmi Moravanov 2 840 tradin kultrne podujatie zvykov moravskej nrodnostnej meniny 1 000 celoslovensk recitan sa det v nemeckom jazyku
Kanianka, iar nad moravsk Hronom, Novky Lehota pod Vtnikom moravsk
200 200
KARPATSKONEMECK SPOLOK NA SLOVENSKU KARPATENDEUTSCHER VEREIN IN DER SLOWAKEI KARPATSKONEMECK SPOLOK NA SLOVENSKU KARPATENDEUTSCHER VEREIN IN DER SLOWAKEI KARPATSKONEMECK SPOLOK NA SLOVENSKU KARPATENDEUTSCHER VEREIN IN DER SLOWAKEI POSK KLUB - spolok Poliakov a ich priateov na Slovensku POSK KLUB - SPOLOK POLIAKOV A ICH PRIATEOV NA SLOVESKU POSK KLUB - SPOLOK POLIAKOV A ICH PRIATEOV NA SLOVESKU Kultrno - vchovn obianske zdruenie Lho drom Rmske centrum Ternipen Obianske zdruenie Roma Production CHARTIKANO obianske zdruenie Centrum socilnej pomoci mladm Luenec, n.o.
Kemarok, Poprad, nemeck Spisk Nov Ves, Chmenica nemeck
120
5 200 21.ronk festivalu spevckych Handlov a tanench skupn 17.ronk tradinho nemeckho festivalu Kemarok
500
Sviatok kultry a vzjomnosti Priatestvo bez hranc Przyjazn bez granic Turce v poskom udovom zvykoslov
23 300
nemeck
1 200
DUBNICK DNI priatestv, spoluprce a folklru Balvalfest Rmsky festival TERNIPEN World Roma Festival "International Gypsy Fest" Eurpske Rmske kovske sympzium
3 750 10.ronk kultrnospoloenskho podujatia prezentcie poskej kultry 5 000 prezentcia a oivenie udovch tradci typickch pre obdobie Svtodunch sviatkov 5 000 tradin festival poskej nrodnostnej meniny na zviditenenie poskho folklru 13 000 12. ronk celoslovenskho rmskeho festivalu 15 000 Jubilejn celoslovensk rmsky festival v Snine 15 000 tradin rmsky festival
Trenn a okolie
posk
2 000
Rekrean zariadenie PODSKALIE, Pruina Dubnica nad Vhom
posk
120
posk
500
Kokava nad Rimavicou Snina Trebiov
rmska rmska rmska
2 500 2 000 1 500
X. ronk celoslovenskej sae v speve populrnej piesne Rmsky hlsok - Romano hangro Obianske zdruenie - LAVUTA Cignsky ohe - 7. ronk Nrodn centrum pre rovnos prleitost, n.o. Rusnska obroda na Slovensku 4. ronk Gypsy Spirit FESTIVAL KULTRY A PORTU RUTHENIKA V.
15 000 9. ronk tradinch rmskych Dunajsk Lun tvorivch dieln s kultrnym festivalom 15 000 prprava a realizcia sae pre Luenec deti a mlde
rmska
1 500
rmska
1 500
Rusnska obroda na Slovensku
19 000 prprava a realizcia prezentanho koncertnho podujatia 20 000 prprava a realizcia kultrneho podujatia 3 000 50.ronk tradinho rusnskeho festivalu v Medzilaborciach 3 000 prprava a realizcia 4 koncertov
Bansk Bystrica
rmska
700
Strne pod Tatrami rmska Medzilaborce, amfiteater v Preovskom, Svidnckom, Medzilaboreckom a Humenskom okresoch Star ubova a okolie Preovsk kraj , 15 miest a obc rusnska
500 5 000
rusnska
1 000
Rusnska obroda na Slovensku Rusnska obroda na Slovensku Obianske zdruenie ROSSIJA
Spevy mjho rodu REGIONLNE DNI RUSNSKYCH TRADCI Veer ruskej piesne a romance
5 000 sana prehliadka rusnskej piesne 5 000 tradin festival rusnskej kultry
rusnska rusnska
1 200 1 500
600 6. ronk tradinho kultrneho Bansk Bystrica podujatia popularizujcej rusk kultru
rusnska
100
144
Zvz Rusov Koice
Rusk slovo
Spolok Srbov na Slovensku
FESTIVAL SRBSKEJ KULTRY Festival drmy a umeleckho slova A.Duchnovia Festival duchovnej piesne Festival folklru Rusnov-Ukrajincov Slovenska Makovick struna
2 000 6. ronk celoslovenskej postupovej recitanej sae v ruskom jazyku 1 500 prezentan festival srbskej nr.meniny v Koiciach 2 200 celoslovensk divadeln a literrna sa pre ukrajinsk deti a mlde 3 600 prprava a realizcia festivalu cirkevnch zborov 5 500 tradin ukrajinsk folklrny festival v Kamienke 13 000 celoslovensk sa ukrajinskch udovch piesn
CV Domino Popradska, 86, Koice Koice
rusnska
200
srbsk
1 000
Zvz Rusnov-Ukrajincov Slovenskej republiky Zvz Rusnov-Ukrajincov Slovenskej republiky Zvz Rusnov-Ukrajincov Slovenskej republiky Zvz Rusnov-Ukrajincov Slovenskej republiky
Preov
ukrajinsk
600
Snina Kamienka, okr. Star ubova
ukrajinsk ukrajinsk
400 1 500
Zvz Rusnov-Ukrajincov Slovenskej republiky Kultrny spolok idovskch obanov Slovenska idovsk nboensk obec v Komrne
Slvnosti kultry Rusnov-Ukrajincov Slovenska Dni idovskej kultry v Bratislave ijeme spolu- dni idovskej kultry v Komrne 2012
20 500 tradin kultrno-spoloensk festival 16 500
Svidnk, arisk ukrajinsk Jastrabie, Belovea, Torysky, Snina, Koice, Bardejov, Preov Svidnk ukrajinsk idovsk idovsk
1 500
4 000
prezentcia idovskej kultry Bratislava v Bratislave 2 000 prezentcia idovskej kultry v Komrno Komrne
800 800
145
Prloha . 10 Vvoj vky finannch prostriedkov vynaloench v rmci DP KNM pre jednotliv nrodnostn meniny
50,000 45,000
45,808
bulharsk
37,612 34,000
32,536
29,875
29,875
29,875
28,281
30,000 16,365 25,000 11,960 20,000 15,000 10,000 5,000 0 9,375 13,643
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
165,970
151,198
31,129
22,240
60,000 40,000 20,000 0
42,953
80,000
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
19,584
68,990
69,100
100,000
73,060
86,278
120,000
102,171
140,000
125,964
160,000
130,180
146,526
180,000
147,713
151,820
160,000
200,000
176,000
esk
16,252
19,120
25,891
35,000
28,215
29,875
32,000
40,000
146
74,421
80,000 70,000 60,000 42,346
72,695
chorvtska
62,371 56,430 60,110 62,000 2,326,680 64,000 2,081,610
48,961
48,729
38,286
34,854
50,000 40,000 30,000 20,000 10,000 0
39,833
43,816
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
maarsk
3,500,000 3,000,000 1,761,867 2,914,459
31,070
48,131
51,451
1,714,101
2,000,000 1,500,000 363,540
790,478
500,000 0
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
243,218
344,885
364,336
1,000,000
763,925
786,795
1,299,286
1,360,204
1,711,545
1,764,058
2,500,000
1,961,681
1,968,384
53,110
147
32,264
32,862
33,194
moravsk
31,548 24,000 13,300 134,000 116,179 125,427 140,000
35,000 30,000 22,240
21,576
16,723
13,278
14,340
20,000 15,000 10,000 5,000
16,630
9,264
0 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
nemeck
200,000 180,000 125,609 160,000 140,000 171,812
12,946
19,916
25,000
21,576
116,013
103,565
85,411
78,769
86,032
120,000 100,000 80,000 60,000 40,000 20,000 0
66,063
68,628
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
60,745
73,076
73,611
99,814
144,000
148
71,866 546,354
posk
54,770 70,000 60,000 43,152 35,371 50,000 25,825 27,551 40,000 30,000 20,000 10,000 0 3,592 41,492 51,451 64,060 65,568 80,000
13,610
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
8,298
20,388
24,099
530,345
600,000 500,000 400,000 260,458 300,000 200,989 242,445 245,230 431,687 464,715
273,252
164,519
135,405
200,000 100,000 0
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
117,573
131,780
164,177
262,417
381,133
503,070
525,200
rmska
30,273
33,028
70,000
149
rusk
250,000 211,500 43,152 23,568 19,325 19,252 17,261
200,000
150,000
100,000 21,812 21,988 26,024 30,505 36,513 43,152
50,000
0 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
200,000 142,070 137,390 126,943
150,000 78,338 79,333 73,525
56,349
100,000
68,990
112,826
169,289
175,032
177,587
200,360
200,414
250,000
50,000
0 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
33,526
41,492
48,000
230,000
rusnska
17,261
52,000
150
srbsk
25,000 18,000 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 159,928 20,000
20,000
15,000
10,000
5,000 0
0 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
ukrajinsk
143,095 123,149 118,303 121,158 135,995 141,000
123,441
160,000 140,000 120,000
143,165
180,000
99,416
98,586
82,918
100,000 80,000 60,000 40,000 20,000 0
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
76,014
81,657
90,885
91,416
113,855
155,000
151
68,592
63,739
60,413
53,973
70,000 60,000 50,000 40,000 13,284 30,000 6,755 20,000 10,000 0
59,085
49,326
50,189
1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
8,298
48,297
61,409
63,068
64,728
80,000
68,196
72,000
75,000
90,000
84,173
idovsk
152

Správa o Postavení A Právach Príslušníkov Národnostných Menšín Za Rok 2012

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Správa o Postavení A Právach Príslušníkov Národnostných Menšín Za Rok 2012

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Sprva o postaven a prvach prslunkov nrodnostnch menn za rok 2012 poda l. 4 ods. 1 bod 1.

tattu splnomocnenca vldy Slovenskej republiky pre nrodnostn meniny

Graf .1 Nrodnostn truktra obyvatestva v Slovenskej republike

Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky

I.AS PRAVA PRV NRODNOSTNCH MENN V PRVNOM PORIADKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

30. Zkon . 167/2008 Z. z. o periodickej tlai a agentrnom spravodajstve a o zmene a doplnen

II. AS SPOLOENSKO-HOSPODRSKE POSTAVENIE NRODNOSTNCH MENN

Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky, databza Regdat

Rusnska abs 12 26 8 39 10 12 43 17 11 9 1 2 58 2 4 2 3 40 55 4 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0,1 0,1 0

Moravsk abs 28 85 32 156 29 34 93 35 20 23 14 6 28 15 10 66 80 5 23 4 % 0 0,1 0,1 0,1 0 0 0,1 0 0 0 0 0 0 0 0 0,1 0,1 0 0 0

Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky, databza Regdat

Nemeck abs 10 61 76 4 17 6 9 28 6 7 27 7 21 9 215 15 10 107 8 2 % 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0,4 0 0 0,2 0 0

Rusk abs 7 40 84 2 13 7 3 15 5 6 13 8 37 9 9 21 26 16 6 19 % 0 0 0,1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0,1 0 0 0 0 0 0 0,2

Moravsk abs 8 132 97 4 28 12 4 10 6 4 20 7 69 8 23 8 28 20 1 0 % 0 0,1 0,1 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0,1 0 0 0 0 0 0 0

abs 56 7 10 926 216 34 123 361 42 78 24 91 17 315 99 7 725 30 618 22 8 15 43 42

Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky, databza Regdat

Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky, databza Regdat

Nboensk truktra nrodnostnch menn

Relat. Abs. Relat. Abs. Relat. 80,1 710 69,5 71 10

Relat. Abs. Relat. 7,5 53 8,4

3 347 277 62,00%

206 871 49 133

6 4 2 53 984 233 4 690

64 889 37 216 14 378 458 467

0 0,2 8,1 3,1 100

43 753 10 554 8 728 105 738

0 0,7 10 8,3 100

1 71 1 715 369 33 482

0 0,2 5,1 1,1 100

9 288 12 675 1 575 30 367

0 1 41,7 5,2 100

3 22 910 242 7 430

0 0,3 12,2 3,3 100

0 18 322 113 3 084

0 0,6 10,4 3,7 100

0,1 2,2 20,7 2,2 100

0,3 2,9 21,8 6,6 100

0,2 3,1 28 4,4 100

1,3 10,8 18,9 5,4 100

972 23 340 725 362 571 437 5 397 036

0,00% 0,40% 13,40% 10,60% 100,00 %

erven farba znzoruje vy podiel ako je celoslovensk priemer.

Kvalifikan truktra nrodnostnch menn

stredn odborn (bez maturity)

153 630 5 397 036

Analza nrodnostnej truktry poda okresov Slovenskej republiky a vekov analza

Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky, databza Regdat

Okres Revca Rimavsk Sobota

Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky, databza Regdat

Zdroj: tatistick rad Slovenskej republiky, databza Regdat

Graf . 5 Vekov pyramda obanov SR rusnskej nrodnosti v roku 201115

Analza zamestnanosti v okresoch s vraznm podielom nrodnostnch menn

0,74% 0,21% 8,58% 3,11% 0,07% 0,35%

10,63% 1,39% 8,99% 9,47% 10,67% 0,09% 0,27% 0,21% 0,10%

1,81% 0,28% 2,57% 0,70%

27,66% 2,26% 2,61% 2,90% 30,97% 1,67% 2,01% 3,27%

12,78% 0,85% 3,98% 9,28% 0,84% 3,04%

*erven farba znzoruje vy podiel v okresoch ako je priemer v kraji

Zdroj: tvrron zisovanie o cene prce ISCP (MPSVR SR)1 -04

*erven farba znzoruje vy podiel v okresoch ako je priemer v kraji

Hlavn triedy SK ISCO-08*

Hlavn triedy SK ISCO-08*

Svidnk Vranov nad Topou