VYSOK UEN TECHNICK V BRN

BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY

FAKULTA STROJNHO INENRSTV ENERGETICK STAV

FACULTY OF MECHANICAL ENGINEERING ENERGY INSTITUTE

Technika kompresor pro chladic zazen

Compressors for refrigeration equipment

BAKALSK PRCE
BACHELORS THESIS

AUTOR PRCE
AUTHOR

MICHAL PEREJDA doc. Ing. JOSEF TTINA, Ph.D.

VEDOUC PRCE
SUPERVISOR

BRNO 2011

ABSTRAKT
Prca je venovan problematike kompresorov pre techniku chladenia so zameranm na priemyseln chladenie vekch a strednch vkonov. itate zska zkladn prehad o kontrukcii, pracovnom cykle, tlakovch a teplotnch javoch v kompresore, monostiach regulcie vkonu a oblastiach pouitia troch zkladnch a v technickej praxi najastejie pouvanch typov kompresorov: piestovho, skrutkovho a pirlovho kompresora. Popisuje zkladn prvky a fungovanie chladiaceho okruhu v rozsahu, ktor je pre pochopenie innosti kompresora nevyhnutn. Sasou prce je termodynamick analza cyklu piestovho kompresora a predstavenie a rozbor praktickej aplikcie kompresorovho zariadenia v relnej prevdzke. Cieom prce je poskytn itateovi popis termodynamickch procesov v kompresore, ucelen a systematick prehad pouvanch typov kompresorov v praxi a porovnanie ich vlastnost, vhod a nevhod.

ABSTRACT
The work is devoted to the problematic of compressors for refrigeration equipment with a focus on industrial refrigeration and medium performance output requirements. Reader receives a basic overview of the construction, operating cycle, pressure and temperature process and the compressor performance control options of the three in engineering practice most common types of compressors: reciprocating, screw and scroll. It describes the basic elements and actions of the cooling circuit within the information range most important for understanding the compressor operating cycle. This work includes thermodynamic analysis of the reciprocating compressor working cycle and shows practical application of compression device in real operation. The goal of this work is to provide the reader with a description of the thermodynamic process in the compressor, a comprehensive and systematic overview of the types of compressors used in practice and compare their characteristics, advantages and disadvantages.

Kov slov
Kompresor, rozdelenie kompresorov, kontrukcia kompresora, cyklus kompresora, regulcia vkonu kompresora, piestov kompresor, skrutkov kompresor, skrol kompresor, termodynamick analza cyklu kompresora, chladenie, chladiaci okruh.

Keywords
Compressor, compressor types, compressor construction, cycle of the compressor, compressor performance control, piston compressor, screw compressor, scroll compressor, thermodynamic analysis of the compressor cycle, refrigeration, cooling circuit.

BIBLIOGRAFICK CITCIA
PEREJDA Michal, Technika kompresor pro chladic zazen, Brno, Vysok uen technick v Brn, Fakulta strojnho inenrstv, 2011, 56 s., 13 prloh, Vedci prce: doc. Ing. Josef ttina, Ph.D.

PREHLSENIE
Prehlasujem, e som prcu na tmu technika kompresorov pre chladiace zariadenia vypracoval samostatne s pouitm odbornej literatry a prameov, uvedench na zozname, ktor tvor prlohu tejto prce. 11.5.2011

..................................................... Michal Perejda

POAKOVANIE
Touto cestou by som chcel poakova doc. Ing. Josefovi ttinovi, PhD. za cenn pripomienky a rady pri vypracovvan tejto bakalrskej prce.

OBSAH
VOD....................................................................................................................19 Histria strojnho chladenia .......................................................................19 Predstavitelia..............................................................................................20 1 LOHA TECHNIKY CHLADENIA.......................................................................22 1.1 Chladiaci okruh...........................................................................................22 1.2 Vkon kompresora .....................................................................................24 2 ROZDELENIE KOMPRESOROV .......................................................................29 2.1 Rozdelenie kompresorov poda princpu innosti .......................................29 2.1.1 Objemov kompresory (pribline do 1,5m3/s) ..................................29 2.1.2 Rchlostn kompresory ...................................................................29 2.1.3 Poda uloenia motora.....................................................................29 2.1.4 Regulcia vkonu kompresora.........................................................29 2.2 Piestov kompresor....................................................................................31 2.2.1 Kontrukcia......................................................................................31 2.2.2 Cyklus piestovho kompresora........................................................31 2.2.3 Tlakov a teplotn javy v kompresore .............................................32 2.2.4 Regulcia vkonu v piestovom kompresore ....................................35 2.2.5 Oblasti pouitia piestovch kompresorov:........................................35 2.3 Skrutkov kompresor..................................................................................35 2.3.1 Kontrukcia......................................................................................36 2.3.2 Cyklus skrutkovho kompresora......................................................36 2.3.3 Regulcia vkonu v skrutkovom kompresore ..................................37 2.3.4 Oblasti pouitia skrutkovch kompresorov:......................................39 2.4 pirlov (skrol) kompresor........................................................................40 2.4.1 Kontrukcia......................................................................................40 2.4.2 Cyklus skrol (pirlovho) kompresora............................................40 2.4.3 Vkonov regulcia skrol kompresora .............................................41 2.4.4 Oblasti pouitia skrol kompresorov: .................................................42 2.5 Rozdelenie kompresorov z hadiska kontrukcie........................................42 2.5.1 Otvoren (upchvkov) kompresory................................................42 2.5.2 Polootvoren kompresory................................................................42 2.5.3 Hermetick kompresory...................................................................43 2.5.4 Polohermetick kompresory ............................................................43 2.5.5 Prklady kontrukcie skrutkovch kompresorov z produkcie spolonosti Bitzer: ......................................................................................44 3 PRKLAD PRAKTICKEJ APLIKCIE CHLADIARENSKCH KOMPRESOROV 45 4 ZVER ...............................................................................................................48 5 ZOZNAM POUITCH ZDROJOV.....................................................................51 6 ZOZNAM POUITCH SYMBOLOV..................................................................53 7 ZOZNAM PRLOH ..............................................................................................55 8 PRLOHY............................................................................................................57

VOD
Technika chladenia je rozsiahle priemyseln a vedn odvetvie zasahujce takmer do vetkch oborov udskej innosti. Pvodne bola technika chladenia vyvinut pre chladenie potravn, aby sa zabrnilo ich skaze teplom. Tento odbor techniky chladenia je aj dnes jednm z najdleitejch, pretoe chlad je najlepm prostriedkom na zabrnenie rozkladnmu inku mikroorganizmov. Jednm z alch oborov techniky chladenia je prava vzduchu. Pouvanie techniky chladenia pri klimatizcii sa datuje asi do roku 1930. Klimatizcia je prava vzduchu, teda umel udriavanie vhodnej teploty, ale aj vhodnej relatvnej vlhkosti vzduchu. Klimatizciou sa dosahuje tepeln pohoda v obytnch domoch, kancelrich, obchodoch... Do tejto kategrie spad aj prava vzduchu v skladoch, kde je potrebn dosiahnu tak podmienky, aby uloen materil nebol napdan hrdzou, korziou alebo plesami. Obvykle je nutn nzka relatvna vlhkos vzduchu. alm odvetvm, kde je technika chladenia nevyhnutnou, je chemick priemysel. Zo skvapalnenho vzduchu zskanho chladenm sa destilciou zskavaj vzcne plyny. Chladenie je potrebn pri nitranch pochodoch, pri zskavan sol z roztokov, atd. V lekrstve sa chladenie pouva naprklad na uchovvanie transfznej krvi, rznych sr a pod. Pri liebe rakoviny sa uplatuje tzv. narkza chladom. Chlad je aj innou obranou proti reniu infekcie v ranch. Technika chladenia m svoje uplatnenie aj v strojrstve. Starnutie uachtilej ocele aj zuachovanie reznch nstrojov sa dosahuje schladenm na -85 C. Za tejto teploty toti mizne zvykov austenit. Umelm chladenm chladiacej kvapaliny pre rezn nstroje na -10 C sa zvi pri obrban ich vkon a o 100%. Chladenm elektrd bodovch zvraiek sa predluje ich ivotnos.

Histria strojnho chladenia

1755: W. Cullen - pouil vvevu pre vyparovanie vody 1834: Perkins - terov kompresn zariadenia (neosvedili sa kvli astm vbuchom teru) 1849: Gorrie - zostrojil v Anglicku prv vzduchov chladiace zariadenie 1860: Carr vynaiel absorbn chladiace zariadenie (kontinulne aj periodick) pracujce s kvapalnmi aj tuhmi absorbentami. 1861: Mort a Nicole postavili v Sydney prv chladiare na svete 1867: Carr pouil ako chladivo pavok 1870: Linde zdokonalil kompresorov zariadenie tak, e sa z neho stalo skutone spoahliv zariadenie. 1876: Tellier prepravil prv raz chladen tovar z Ameriky do Eurpy

19

Predstavitelia
Osobnosti, chladenia. ktor najvznamnejie prispeli k vvoju v oblasti strojnho

Jacob Perkins (1766-1849), Amerian

V jeho patente z roku 1834 je chrnen princp pouitia ahko vriacej ltky na vrobu chladu, priom vyparovan ltka je nten kondenzova, aby mohla by op odparen. Ferdinand Carr (1824-1900), Francz

Jeden z najvznamnejch chladiarenskch technikov. Vynaiel pavkov chladiaci okruh. Carl von Linde (1842-1934), Nemec

Spoluzakladate modernej techniky chladenia. Postavil prv zariadenie pracujce s kyslkom.

20

Baltzar von Platen (1898-1984) a Carl Munters (1897-1989), vdi

Vyvinuli absorbn metdu - postup, pri ktorom je amoniak rozpusten vo vode privdzan v uzavretom systme do bodu varu a potom op premenen na tekutinu. Tento cyklus produkuje chlad bez motora i inch mechanickch sast. Vytvorili tak tich a bezpen zariadenie, ktor mohlo by pohan elektrinou, plynom alebo dokonca petrolejom.

21

1 LOHA TECHNIKY CHLADENIA

lohou techniky chladenia je odnma telesu toko tepla, aby jeho teplota klesla a na poadovan hodnotu. Aby sme toto dosiahli, je potrebn in teleso - vrobnk chladu, ktorho teplota je ete niia, take na mono odvdza teplo z telesa, ktor chceme schladi.

1.1 Chladiaci okruh

Vyparovac obeh je v technike chladenia najastej a najrozrenej pochod. Pracuje s pomerne ahko vriacou pracovnou ltkou - chladivom. Najbenejie pouvan chladiv s pavok (R717), ktor vrie pri atmosfrickom tlaku pri teplote -33 C a tzv. freny. Ako je znme, teplota varu svis s tlakom. Naprklad aj pre vodu plat, e m ni je tlak nad hladinou, tm niia je teplota varu. V podstate vetky homognne kvapaliny sa v tomto prpade chovaj analogicky ako voda. Ak klesne tlak nad hladinou kvapaliny, klesne aj jej bod varu. Z toho logicky vyplva, e kvapalinu mono vdy privies do varu dostatone vekm znenm tlaku nad jej hladinou. Samozrejme plat aj opan proces, teda ak zvyujeme tlak nad hladinou kvapaliny, stpa jej bod varu. Tto zvislos mono graficky znzorni v diagrame - zvislos tlaku na teplote varu. Pre pavok (R717) plat nasledovn zvislos:

Obr.1, Znzornenie zvislosti teploty varu chladiva (R717-NH3) na tlaku

Ak je kvapaln pavok vystaven tlaku, ktor le prve pod tlakom prslunm poda krivky kvapaline, zane vrie. Ak je naopak plynn pavok vystaven vyiemu tlaku, okamite kondenzuje a prechdza do kvapalnho skupenstva. Tto krivka teda del stav pary od stavu kvapaliny a vymedzuje rovnovny stav medzi tmito dvoma skupenstvami.

22

Predstavme si ndobu, ktor je iastone naplnen kvapalnm pavkom a priestor nad jeho hladinou je vyplnen pavkovmi parami. Povedzme, e v ndobe je teplota +30 C. Poda uvedenej rovnovnej krivky je teda v ndobe tlak pribline 14,2 bar (abs) (1,42 MPa), pretoe ak by bol tlak vy alebo ni, rovnovha by bola poruen a sstava by sa snaila dosiahnu rovnovny stav. Ak by sme as pr odpustili, poruila by sa rovnovha a pavok by zaal prudko vrie. Teplo potrebn na tvorbu pary sa vak mus niekde odobera. Preto sa ochlad samotn pavok a aj ndoba. Ak tlak v ndobe znime naprklad na 4 bar (abs) (0,4 MPa), cel sstava sa ochlad na -2 C. Ak budeme tlak alej zniova na 1bar (abs) (0,1 MPa), klesne teplota a na -34 C. Zskali sme teda jednoduch vrobnk chladu, ktor sa vak ete nehod pre praktick pouitie. Aby sme popisovan vrobnk chladu mohli poui v chladiarenskch aplikcich, nie je mon pary pavku len tak strca. Musme sa ich poksi znovu zska a vrti do obehu. Ak by sme pary odsvali kompresorom a stlaili ich, bolo by ich mon op previes do kvapalnho skupenstva. Ak stlaen chladivo privedieme do kondenztora, meme poda vyie uvedenej krivky dosiahnu skondenzovanie pr pavku pri tlaku okolo 9 bar (abs) (0,9 MPa), ak budeme teplotu ndoby udriava na hodnote pribline 21 C naprklad sprchovanm vodou alebo ofukovanm vzduchom. V kondenztore sa zhromauje skvapalnen pavok, ktor meme teraz u ako kvapalinu necha prdi nasp do vrobnku chladu. Do spojovacieho potrubia je ale nutn umiestni regulan alebo krtiaci ventil. Tento ventil nastavme tak, aby prepal prve toko kvapalnho pavku, koko pr je schopn kompresor odsa. Ak by v okruhu nebol tento krtiaci prvok, tlakov rozdiel medzi vysokotlakou a nzkotlakou asou okruhu by sa okamite vyrovnal a okruh by nefungoval. Tmto spsobom dostaneme uzatvoren okruh, kde kompresor odsva pary z vparnku, komprimuje ich na tlak v kondenztore, kde sa tieto pary skvapalnia. Po skvapalnen prdi kvapalina cez expanzn ventil kadia je nastreknut nasp do vparnka. Ak sa nm podar udriava kompresorom tlak vo vparnku na hodnote povedzme 4,3 bar (abs) (0,43 MPa), mus by v tejto ndobe teplota 0 C. Vo vparnku, ktor nazvame aj vrobnkom chladu, sa teda vyrba chlad. Tento chlad vznik preto, e vetko teplo potrebn k vvinu pary je odoberan z vonku, z okolia ndoby. Vo vparnku sa teda teplo prijma. Toto teplo, ktor je v priebehu kompresie naven o hodnotu kompresnej prce, je chladivu op odnman v kondenztore tm, e sa odvdza chladiacou vodou a vzduchom do okolia kondenztoru. V kondenztore sa teplo odovzdva. Je to mon dosiahnu tm, e sa teplota kondenztora udruje, v naom prpade, na kondenzanej teplote, 21 C a kondenzanom tlaku 9 bar (abs) (0,9 MPa). Ako vidme, vyuvame nzky tlak na strane vrobnku chladu a vysok tlak na strane kondenztora. Mono teda hovori o vysokotlakej a nzkotlakej asti chladiaceho okruhu. Tlakov rozdiel medzi tmito dvoma asami musme nejakm spsobom zachovva. Na tento el sli kompresor, ktor dopravuje chladivo do kondenztora a vytvra potrebn tlakov rozdiel pc p0. Vzniknut tlakov rozdiel je nasp regulovan expanziou cez krtiaci prvok.

23

Obr.2, Schma zapojenia jednostupovho chladiaceho zariadenia

1.2 Vkon kompresora

V nasledujcom texte si rozoberieme termodynamick prebiehajce v piestovom kompresore z hadiska vkonu.
.

procesy

Vkon chladiarenskho kompresora Q 0 vypotame ako sin . chladiaceho hmotnostnho toku m k a rozdielu entalpi chladiva hC ' hB vo vparnku. . . Q 0 = m k .(hC ' hB ) (1) Rozdiel entalpi hC ' hB je zvisl od pecifickej entalpie vyparovania hd a od teploty t cu kvapalnho chladiva pred krtiacim ventilom. m je niia teplota t cu pred regulanm ventilom, tm menej odparovanho tepla sa uvon pri prechode krtiacim ventilom a o to je vyia zvyn itkov pecifick entalpia vyparovania.
.

Hmotnostn
.

tok

mk

sa

vypota

z geometrickho

objemovho

prietoku V g , z teoretickho stupa naplnenia a zo pecifickho objemu plynnho chladiva 1 odsatho kompresorom.
m k = V g . .
. .

1
24

(2)

Teoretick stupe naplnenia zohaduje vetky objemov straty . kompresora, teda udva pomer skutonho objemovho prdu V . a geometrickho objemovho prdu V g . Teoretick stupe naplnenia meme teda odvodi ako:
.

V
.

(3)

Vg So stpajcim tlakovm pomerom narast aj teoretick stupe naplnenia. Na stanovenie krivky teoretickho stupa naplnenia je potrebn vykona merania vkonu pri rznych prevdzkovch podmienkach. Pre turbokompresory nem teoretick stupe naplnenia iadny vznam. Objemov straty vznikaj v dsledku: Odporu vo ventiloch Pri sptnej expanzii plynov, ktor ostali v kodlivom priestore Absorpcie plynnho chladiva v oleji Trecieho tepla plynov v potrub Tepelnej vmeny a netesnost vo vntri kompresora

Teoretick stupe naplnenia sa odliuje od objemovej innosti, ktor meme odta z indiktorovho diagramu (obr.3) a zaha len prv dve spomenut straty.

Obr. 3, Indiktorov diagram, zdroj: MAAKE, W., ECKERT, H.-J., Pohlmann Taschenbuch der Kltetechnik, C. F. Mller, Karlsruhe. Str.143

Indiktorov diagram znzoruje priebeh tlaku vo valci v piestovom kompresore, ktor je znzornen zdvihom piesta. Na sa viae aj kodliv priestor, ktor sa obvykle udva v % zdvihu piesta. Tieto zvislosti s znzornen v pracovnch tabukch 3-01 DVK (Deutscher Klte und Klima Technischer Verein: Nemeck zdruenie z odboru chladenia a klimatizcie) poda Lingera (obr. 4), priom:

25

Vg pc / p0 (1 v )

v i

- geometrick objemov tok kompresora v m 3 / h - tlakov pomer medzi kondenzanm a vparnm tlakom - strata na stench - objemov innos - akostn stupe vzahujci sa na zaznaen vkon - teoretick stupe naplnenia - kodliv priestor

Obr. 4, Teoretick stupe naplnenia a zaznaen innos chladiacich strojov (poda Lingera), Zdroj: Pohlmann Taschenbuch der Kltetechnik, Herasgraber, Maake, Eckert, str.144

Pre presnejie vpoty je potrebn, aby nm vrobca zariadenia poskytol exaktn daje. Pre chladiaci vkon potom plat:

Q 0 = V g . .

hC ' hB

(4)

V takejto formulcii sa pecifick entalpick rozdiel vzahujci na jednotku objemu oznauje ako objemov chladiaci vkon q 0v . Take po dosaden (5) do (4) dostvame vzorec pre vpoet chladiaceho vkonu:

26

Q 0 = V g . .q 0v

(5)

Hodnota objemovho chladiaceho vkonu najbenejch chladv sa nachdza v tabukch. Z chladiaceho vkonu kompresora meme sptne vypota teoretick stupe naplnenia:
.

Q0
.

(6)

V g .q 0 v

Doposia uveden zvislosti vychdzaj z toho, e kompresor nasva such nasten plyn a izotropicky ho stla. Modern rchloben kompresory s vemi citliv na nasatie mokrch pr. Preto je dleit zabezpei, aby bolo nasvan chladivo prehriate. Spoahliv prcu regulanch ventilov, ktor reguluj prehriatie na san (napr. termostatick expanzn ventily) meme zabezpei iba pri podchladenom chladive, pretoe vytvranie pr v kvapalinovom potrub zhoruje regulan schopnos ventilov.

Obr. 5, h log p diagram chladiaceho zariadenia s prehriatym nasvanm, podchladenm v kvapalnej fze a polytropickou kompresiou chladiva, Zdroj: Pohlmann Taschenbuch der Kltetechnik, Herasgraber, Maake, Eckert, str.146

27

Obr. 6, Zmena pomeru

q 0 vh / q 0 v , thh / th = K thh / K th pri teplote prehriatia t 0 h pre R12, R22 a amoniak pri t 0 = 15C a t cu = 25C , Zdroj: Pohlmann Taschenbuch der Kltetechnik,
Herasgraber, Maake, Eckert, str.147

V termomechanike v problematike chladenia termick innos nahradzujeme tzv. chladiacim faktorom. Chladiaci faktor chl [-] je definovan ako pomer zskanho chladu vo vpanku k privedenej prci na kompresore.

chl =

qC qC i i = = D A' at q H q C iC ' i B

(7)

V zahraninej literatre sa tento chladiaci faktor oznauje ako COPcoefficient of performance. V chladiarenskej praxi sa COP pota inak. Ako veliina COP pre porovnvanie innosti kompresorovch zariaden je oznaovan pomer: Q (8) COP = 0 . Pe Teda pomer chladiaceho vkonu a prkonu na hriadeli elektromotora. Vina poprednch vrobcov kompresorov dva k dispozcii odbornej verejnosti vpotov programy, ktor slia na vber optimlneho kompresora pre potreby danho chladiaceho okruhu. Po zadan vstupnch parametrov zabezpeia vber kompresora a poskytuj vetky potrebn vstupy pre vetky bene pouvan chladiv. S to napr. program ComSel compressor selection od firmy Grasso, BITZER software od firmy Birzer, RS+3 od firmy Danfoss a pod.

28

2 ROZDELENIE KOMPRESOROV
Kompresory meme deli poda rznych hadsk.

2.1 Rozdelenie kompresorov poda princpu innosti

2.1.1 Objemov kompresory (pribline do 1,5m3/s)
piestov - s vratnm pohybom piesta - s linernym pohonom o magnetov o elektromagnetick o elektrodynamick membrnov rotan - s valivm pohybom - swing kompresory - krdlov - scroll kompresory - skrutkov kompresory: o jednorotorov o dvojrotorov

2.1.2 Rchlostn kompresory

turbokompresory (lopatkov) - radilne (odstrediv) - axilne (osov) - Turbocor ejektory (prdov) pecilne

2.1.3 Poda uloenia motora

upchvkov polootvoren polohermetick hermetick

2.1.4 Regulcia vkonu kompresora

Kee poiadavky na mnostvo vyrobenho chladu podliehaj momentlnym podmienkam, dennm a ronm zmenm, je potrebn, aby bolo mon vkon kompresorov nejakm spsobom regulova. Regulcia vkonu by mala by samoinn, bezpen, poda monosti hospodrna a idelne bezstratov.

29

Ovldanie vkonu kompresora me by zabezpeen dvoma spsobmi: 1. na strane chladiva Pouva sa v prpade, e sa pracuje so zmenami prietoku chladiva (naprklad regulciou tlaku chladiva). 2. na strane kompresora: - preruovan - stupovit - plynul regulcia Ovldanie na strane kompresora je mon zmenou vkonu kompresora (naprklad zmenou otok pohonu). Spsoby regulcie vkonu kompresora: 1. ON/OFF: - kompresor - tandem - paraleln okruhy 2. Mechanick regulcia: - piestov kompresory: o ventilmi o internm bypasom o krtenm sania o vyraovanm valcov o slepm priestorom - skrutkov kompresory: o internm bypasom o piestom o posvaom - skrol (pirlov) kompresory: o internm bypasom o zdvihom pirly o odptanm pr 3. Regulcia otok: - prepnanm plov - prevodovkou - zniovanm naptia - zmenou frekvencie

30

2.2 Piestov kompresor

2.2.1 Kontrukcia

Obr.7, Kontrukcia piestovho kompresora- rez, Zdroj: technick dokumentcia ku kompresorom firmy Grasso.

2.2.2 Cyklus piestovho kompresora

Piestov kompresor na rozdiel od napr. skrutkovho nenasva chladivo kontinulne. Pri pohybe piesta vo valci smerom dole sa otvor sac ventil a kompresor nasva chladivo a do okamihu, ke piest dosiahne spodn vra. Okamite potom sa sac ventil zatvor. Nasleduje kompresia - pohyb piestu nahor - a km nie je tlak vo valci vy ako kondenzan tlak nad vtlanm ventilom. Vtlan ventil sa otvor a stlaen pary chladiva sa vytlaia smerom ku kondenztoru. Sac ventil zostva poas kompresie a vtlaku uzatvoren, pretoe tlak vo valci je vrazne vy ako tlak v sacom potrub. V kodlivom priestore medzi piestom a ventilovou doskou vak aj po vtlaku zostva zvyok stlaench pr chladiva. Tieto pary expanduj na zaiatku pohybu piesta smerom dole nasp do valca a tm zhoruj dopravn innos kompresora. Ke tlak vo valci klesne pod rove sacieho tlaku, otvor sa sac ventil a pracovn cyklus sa opakuje.

31

Obr.8, p-V diagram

2.2.3 Tlakov a teplotn javy v kompresore

Kompresor je jednm zo zkladnch prvkov modernch kompresorovch chladiacich okruhov. Kompresor nasva pary chladiva uritho stavu vyjadrenho hodnotami sacieho tlaku, teploty a mernho hmotnostnho objemu (po, to, v1) a stla ho na in kondenzan stav (pk, tk, v2). Pomer pk/po sa nazva kompresn pomer. Tlakov zmeny v kompresore je mon sledova v p-V diagrame. Na obr. 8 je nakreslen p-V diagram piestovho kompresora. Kompresor nasva pary z vparnka pri tlaku po a stla ho na kondenzan tlak pk. Stlanie prebieha po krivke z bodu 1 do bodu 2. Tento dej je v relnom kompresore polytropick. Celkov objem valca je V + V, kde V je objem prislchajci pohybu piesta a V je kodliv priestor, ktor zostva medzi piestom a vekom v hornej vrati piesta. kodliv priestor zaber asi 2 a 10% z celkovho objemu valca (vo vekch kompresoroch je percentulne meni v malch percentulne v). Vychdzame z polohy 1, piest je v krajnej polohe, valec je naplnen nasatmi parami (obr. 9-a). Pracovn objem valca je najv, tlak pr najmen. Piest sa pohybuje smerom k hornej vrati, objem valca pred piestom sa zmenuje, tlak nepatrne stpne a tm sa uzavrie sac ventil (poloha 1 obr. 9-b). alm pohybom piesta medzi polohou 1 a polohou 2 (obr. 9) sa objem vo valci zmenuje a tlak stpa prebieha polytropick kompresia. Tlak vo valci dosiahne tlak v kondenztore poloha 2 (obr. 9-c). Miernym zvenm tlaku vo valci nad kondenzan tlak sa otvor vtlan ventil a stlaen pary prdia do kondenztora (obr. 9). Pracovn priestor valca sa

32

alej zmenuje a pary opaj valec vtlanm ventilom a a do polohy 3 piest vytla pary do kondenztora (obr. 9). Tlak pr postupne mierne kles a na kondenzan tlak. V polohe 3 dosahuje piest horn vra a piest sa zana vraca. V tomto okamiku sa vtlan ventil psobenm kondenzanho tlaku uzavrie a kodliv priestor je vyplnen parami o vysokom tlaku. Pri pohybe piesta sp sa pary rozpnaj a ich tlak kles (obr. 9-e). Zvovanie objemu za sasnho zniovania tlaku trv tak dlho, a sa tlak pr vo valci zn pod hodnotu tlaku v sacom potrub bod 4, kedy sa rozdielom tlakov nadvihne ventil (obr. 9-f). Z polohy 3 do polohy 4 sa rozpnaj pary zo kodlivho priestoru. Pri sptnom pohybe piestu plnia pracovn priestor valca pary z vparnka (obr. 9-a). Z polohy 4 do polohy 1 sa zvuje pracovn objem valca, tlak sa nemen a valec sa pln parami nasvanmi z vparnka. V polohch 2 a 4 s v diagrame zakreslen vlnovky, ktor znaia mierne zvenie, resp. znenie tlaku, potrebn na prekonanie odporu vtlanho, resp. sacieho ventilu. V kompresore bez kodlivho priestoru by sa sac ventil otvoril okamite po uzatvoren vtlanho ventilu a kompresor by nasval pary po cel dobu zdvihu. Piest nasva len poas asti zdvihu a nasaje men objem ne prislcha objemu valca. Sac ventil sa tak isto neuzavrie presne v okamiku, ke sa piest zane pohybova dopredu, t.j. v polohe 1, ale o nieo neskr, v polohe 1. Preto je mnostvo nasatch a stlaench pr menie, ako by odpovedalo objemu valca. Tento vzah je na obr. 8 znzornen objemom V a objemom V. Objem V zna objem skutone nasatch a vytlaench pr a V zna objem odpovedajci teoreticky monmu pohybu piestu. Pomer tchto objemov sa nazva objemovou innosou 0: V' Objemov innos: 0 = (9) V Tento pomer je vdy men ak 1, t.j. vyjadren v percentch vdy men ako 100%. Objemov innos teda udva, na koko percent je vyuit zdvih piesta. Ke sa zmenia tlakov pomery, zmen sa aj objemov innos. V prpade, e tlak v kondenztore zvi, napr. vplyvom vysokej teploty chladiacej vody, resp. vzduchu, zanesenm stien kondenztora, prtomnosou vzduchu v kondenztore, poruchou at., mus piest vykona dlhiu drhu, aby tlak vo valci stpol tak, aby sa otvoril vtlan ventil. Pri vratnom pohybe piesta zostan v kodlivom priestore pary o vyom tlaku ako za normlnych pomerov.

33

Obr.9, p-V diagram a pohyb piestu vo valci: a) zaiatok pohybu piestu b) uzatvorenie sacieho ventilu c) kompresia d) vtlak do kondenztoru e) expanzia f) sanie Zdroj: URBAN, M., Cladc zazen v potravinskm prmyslu, SNTL, Praha, 1964, str.67

34

2.2.4 Regulcia vkonu v piestovom kompresore

Vkonov regulcia odahovanm a vyraovanm valcov Tento spsob regulcia vkonu sa pouva pri viacvalcovch kompresoroch. Valce mu by vyraovan jednotlivo alebo v proch prepanie pr z vtlanej na saciu stranu V hlave valca je priestor, do ktorho sa pri vtlaku regulanm ventilom prepustia stlaen plyny a pri iastonom zaaen sa prepustia na saciu stranu. Tento spsob regulcie zvis od tlakovho pomeru. m je tlakov pomer men, tm men je rozsah regulcie. Jedn sa o pomerne hospodrny spsob, kee pary v odahenom valci nie s stlan, ale s veden sp na saciu stranu. regulcia uzatvorenm prvodu sacch pr je rieen elektromagnetickm servoventilom, ktor prepja hlavu valca so sanm. Ke je tento otvor uzatvoren, piest be naprzdno, bez stlania pr. Vo valcoch vznikaj len straty trenm a nasvanm. Teplota na vtlaku kompresora me stpa, a preto me vznikn potreba chladi hlavy valcov. Pri iastonom zaaen je tie nutn dba na rchlos pr pre zabezpeenie nvratu oleja do kompresora. regulcia zvovanm kodlivho priestoru Pomocou pohyblivho piesta sa zvuje objem kodlivho priestoru. Takto sa sce zniuje objemov innos, ale prca potrebn pre kompresiu do vieho kodlivho priestoru sa pri expanzii zska iastone sp. regulcia zdvihom sacch ventilov Tento spsob regulcie je uren pre vek kompresory s okrhlymi diskovmi ventilmi. Hydraulicky sa otvor sac ventil a tak vytlan pary cirkuluj sp do valca. Tento spsob sa pouva aj pri rozbehovom odahen. Z hadiska energetickej innosti sa jedn o pomerne efektvnu metdu. [5]

2.2.5 Oblasti pouitia piestovch kompresorov:

Piestov kompresory s vhodn pre mal aj vyie vkony. V oblasti pouitia pre LT (nzke teploty) strcaj podiel na trhu. Zostvaj vak vznamn v XLT (vemi nzke teploty) aplikcich. Piestov kompresory s vhodn pre paraleln prevdzku.

2.3 Skrutkov kompresor

Skrutkov kompresor je objemov stroj kontruovan pre nzkotlak aplikcie so sacmi tlakmi pohybujcimi sa od vkua do 7 bar a s vtlanmi tlakmi do 25 bar. Rozsahy tlakov zvisia na uren stroja, na vrobcovi, prevdzkovch otkach a vekosti. Kontrukcia skrutkovho kompresora je vemi jednoduch (obr. 10). Jedin vznamn pohybliv asti v skrutkovom kompresore s rotory, m je znane znen pravdepodobnos poruchy. Kee skrutkov kompresor nepotrebuje na svoju funkciu iadne sacie ani vtlan ventily, ktor by vyadovali pravideln drbu, prevdzkov nklady v porovnanm s piestovmi kompresormi s niie. Skrutkov kompresory s ovea menie ne piestov stroje ekvivalentnho vkonu. Takisto vibrcie s menie, kee dve hlavn pohybliv asti (rotory) vykonvaj len rotan pohyb. S nimi vibrciami, skrutkov kompresor nevyaduje tak mohutn 35

lko ako porovnaten piestov kompresor, o vedie k nim intalanm cenm. alou z vhod skrutkovho kompresora je monos plynulej regulcie jeho vkonu v rozmedz 10100 %. Tto vlastnos z neho rob atraktvnu alternatvu pre aplikcie, kde prietoky a operan podmienky nie s kontantn. [7] Skrutkov kompresory s veobecne povaovan za spoahlivejie, prevdzkov nklady s niie a takisto aj mnostvo odstvok je niie v porovnan s piestovmi kompresormi.

2.3.1 Kontrukcia

Obr. 10, Kontrukcia skrutkovho kompresora, Zdroj: technick dokumentcia ku kompresorom firmy Grasso.

2.3.2 Cyklus skrutkovho kompresora

Pri otan rotorov sa zber zubov posva od strany sania smerom k strane vtlaku. Medzi kadmi dvoma zubami hlavnho a vedajieho rotora sa pri tom vytvra medzizubov priestor tvaru V, ktor je na zaiatku zberu najv (fza sania). Pri alom otan sa optovnm zberom alej dvojice zubov tento medzizzubov priestor uzatvra a postupne sa zmenuje (proces stlania). Kompresia prebieha na spodnej strane rotorov v smere k vtlanej strane. Proces stlania kon, ke medzizubov priestor dosiahne riadiacu hranu, ktor je sasou posuvnka Vi alebo posuvnka vkonovej regulcie. Riadiace hrany patria k vtlanmu kanlu, ktor ma axilnu a radilnu as.

36

Poloha riadiacich hrn uruje aj vekos stlaenho objemu a tm aj mieru stlaenia. Stlaen objem je potom alm otanm rotorov vytlan z teraz u nulovho medzizubovho priestoru do vtlanej komory kompresoru. Tento pracovn takt sa opakuje v kadom alom medzizubovom priestore, m sa dosahuje prakticky nepretrit dopravn vkon.

Obr.11, Cyklus skrutkovho kompresora, Zdroj: technick dokumentcia ku kompresorom firmy Grasso

2.3.3 Regulcia vkonu v skrutkovom kompresore

Kompresia v skrutkovom kompresore me by regulovan nasledujcimi spsobmi [5]: intern bypas pouva sa na odahenie kompresora pri rozbehu zariadenia a tie pri iastonom zaaen. Vytlan pary s veden cez riadiaci ventil sp do sania. V podstate ide o marenie energie.

37

Medzi nevhody tohto spsobu patr najm zven tepeln namhanie kontrukcie. riadiace piesty reguluj aktvnu dku skrutiek, m reguluj mnostvo nasvanch pr. innos je vyia. riadiace posvae pouvaj sa pre vie kompresory a maj tie monos pripojenia na ekonomizr. Aktvna dka skrutiek je regulovan posvaom, ktor me by ovldan stupovito (25-50-75-100 %) alebo plynule (25-100 %) tlakom oleja na piest posvaa. (obr. 12)

Vkonov regulcia skrutkovho kompresoru riadiacimi posvami Regulcia vkonu skrutkovho kompresoru je zaloen na zvovan a zmenovan objemu. Teda na princpe efektvneho skracovania zdvihu. Toto sa dosahuje posuvnkom vkonovej regulcie, ktor tvor urit as steny skrine. Pri jeho posvan vznik obtokov kanl spojen so sacou komorou kompresora. Vkon kompresora je mono takmto spsobom meni z plnch 100% takmer a na 10%. Regulan posuvnk umouje v polohe minima odahen rozbeh, priom sta vykona len nepatrn as kompresnej prce. Vntorn objemov pomer (Vi) je pecifick ukazovate kadho skrutkovho kompresora a je to vlastne pomer medzizubovho objemu na zaiatku stlania k objemu na konci stlania. Posuvnk vkonovej regulcie a posuvnk Vi tvoria as spodnej plochy steny pracovnho priestoru. Objemov pomer Vi sa poda konkrtnych prevdzkovch podmienok (sac tlak, konen tlak) nastavuje tak, aby tlak v medzizubovom priestore pri dosiahnut vstupnho otvoru mal pribline rovnak hodnotu ako vonkaj konen tlak. Tm dochdza pri kompresii len k minimlnym stratm. Posuvnk vkonovej regulcie a posuvnk Vi s ovldan nezvisle na sebe samostatnmi hydraulickmi riadiacimi okruhmi. Posuvnk Vi prechdza cez cel dku pracovnho priestoru a je veden v posuvnku vkonovej regulcie.

38

Obr. 12, Vkonov regulcia skrutkovho kompresoru 1- riadiaca hrana, 2- posuvnk Vi, 3- regulan posuvnk, 4- obtokov otvor

2.3.4 Oblasti pouitia skrutkovch kompresorov:

Skrutkov kompresory s vhodn pre stredn mon poui pre stredn (MT) a nzke (LT) teploty. nzke teploty (XLT). S zvl vhodn pre paraleln je mon, e bud zskava v podiel na trhu piestovch kompresorov. a vek vkony. Je ich Nie s vhodn pre vemi prevdzku. V budcnosti nahradzovanm vekch

39

2.4 pirlov (skrol) kompresor

2.4.1 Kontrukcia

Obr.13, rez hermetickm skrol kompresorom z produkcie spolonosti Danfoss, Zdroj: katalg produktov firmy Danfoss

2.4.2 Cyklus skrol (pirlovho) kompresora

Stred obiehajcej pirly obieha okolo stredu pevnej pirly. Tento pohyb vytvra symetrick kompresn komory medzi tmito dvoma pirlovmi elementmi. Nasvan plyn nzkeho tlaku je uvznen v uzatvrajcej sa komore. Kriv pohyb pirlovch ast uzatvra kompresn komoru, m sa zmenuje jej objem a ako sa komora presva bliie k stredu pirly, vzrast tlak plynu. Maximlne stlaenie je dosiahnut v strede, kde sa nachdza aj vtlan otvor. Tento stav nastane po troch plnch okruhoch. Kompresia je nepretrit proces, nasvanie, kompresia aj vtlak prebiehaj sasne.

40

Obr. 14, Cyklus skrol kompresora, Zdroj: katalg produktov firmy Danfoss

2.4.3 Vkonov regulcia skrol kompresora

Regulcia znenm alebo preruenm kompresie [5] zdvihom pirly Zdvihom pirly sa preru kompresia, take kompresor pracuje s menm zaaenm. Men sa tak dopravovan mnostvo chladiva kompresorom. Tm, e sa v priebehu stlania pr chladiva odpust as pr nasp do sacieho priestoru, nie je dopravovan cel mnostvo chladiva, ktor bolo nasat. Akonhle vznikne poiadavka na chladenie, vrchn pevn pirla sa spust nasp a kompresor pracuje okamite s plnm vkonom. Preruenie sania (odahenie pevnej pirly) je vykonvan v uritch cykloch vo vopred stanovenom regulanom intervale. Kee u tohto typu kompresorov mu nasta len dva stavy pln vkon alebo iadny vkon (1/0), meme skrol kompresory nazva aj digitlne. prepanm pr nasp do sania vyuva sa cesta prisvania pr (ekonomizr). as chladiva sa prepust sp do sania a nie je dopravovan do vysokotlakej asti okruhu. Takto skrol kompresor pracuje ako kompresor so stupovitou regulciou. Regulcia vkonu je 41

podobn ako v piestovch kompresoroch s vypnanm valcov. Kompresor me obvykle bea na znen vkon trvale.

2.4.4 Oblasti pouitia skrol kompresorov:

Skrol kompresory s vhodn pre menie a stredn vkony. S vznamn v oblasti pouitia pre LT aj napriek tomu, e podchladenie je zloit a vyaduje vea doplnkov. Menej vhodn s pre oblas XLT. Tieto kompresory je mon poui aj v paralelnej prevdzke.

2.5 Rozdelenie kompresorov z hadiska kontrukcie

Z kontruknho hadiska sa kompresory delia na: otvoren (upchvkov) polootvoren polohermetick hermetick

2.5.1 Otvoren (upchvkov) kompresory

V prpade otvorenho kompresora tvoria motor a samotn kompresor samostatn asti, ktor s spojen pomocou hriadea alebo klinovho remea. Chladivo teda pri vstupe do kompresora neprechdza cez motor a tak nedochdza k dodatonmu ohriatiu chladiva. Oprava takchto kompresorov a motora je jednoduchia. Na pohon otvorench kompresorov je mon poui okrem veobecne rozrench elektrickch motorov aj napr. spaovac motor. Z tohto dvodu s tieto kompresory vhodn na pouitie v transportnom chladen. Na utesnenie hnacieho hriadea sa pouva tzv. hriadeov upchvka, preto sa otvoren kompresory nazvaj aj upchvkov. V otvorench kompresoroch je mon pouva vetky druhy chladv vrtane pavku. Kee motor tvor samostatn as, je mon dosiahnu poadovan vkon a otky pomocou prevodovky alebo klinovho remea. Nevhodou je zloitejia kontrukcia a komplikovanejia mont, pretoe motor treba ku kompresoru presne ustavi, aby sa vylili priene sily a momenty na hriadeli. Nklady na drbu v porovnan s hermetickm a polohermetickm kompresorom s vyie pretoe dochdza k niku chladiva a oleja cez hriadeov upchvku. Nevhodou je aj vyia hlunos. Z vyie uvedench dvodov sa kompresory tejto kontrukcie pouvaj v oblasti vych vkonov. Kee v upchvkovch kompresoroch nedochdza k styku chladiva s vinutm motora, pouvaj sa v pavkovch aplikcich vlune upchvkov kompresory.

2.5.2 Polootvoren kompresory

Zvltnym a pomerne zriedkavm typom kompresora je takzvan polootvoren kompresor. V tomto prpade sa rotor motora nachdza priamo v hermeticky uzatvorenom priestore spolu so samotnm kompresorom a je oddelen od statora, ktor sa nachdza mimo hermetickho priestoru. Pl oddeujci rotor od statora m hrbku 0,2 mm. Technick as kompresora je teda oddelen od elektrickej. Vhodou tohto usporiadania je, e v prpade ak z nejakch dvodov djde k spleniu statora motora, tento me by vymenen bez pokodenia alebo otvorenia hermetickho chladiaceho okruhu. alou z vhod je absencia hriadeovej upchvky, take nehroz nik chladiva.

42

Vhodou oproti hermetickm kompresorom je aj jednoduchia drba a vmena statora. Naopak nevhodou v porovnan s hermetickm kompresorom je ni chladiaci faktor. Tieto kompresory s hlunejie a maj aj vie vonkajie rozmery. Ich cena je vyia.

2.5.3 Hermetick kompresory

V hermetickom kompresore je motor spolu s kompresorom hermeticky uzatvoren v jednom priestore a nie je mon prstup dovntra. Nie je preto potrebn klinov reme, spojka ani upchvky. Kee vak motor pracuje priamo v prostred chladiva, nie je bene mon v takomto kompresore poui pavok. pavok je toti vemi agresvna ltka a rchlo by zniil meden vinutie motora. Bene sa v takchto kompresoroch pouva fren alebo jeho ekologicky prijatenejie ekvivalenty. pavok by bolo mon poui, ak by sme pouili in materil vinutia v motore, naprklad hlink. Hlavnou vhodou hermetickch kompresorov je ich kompaktn usporiadanie a z toho plynce mal vonkajie rozmery. Tieto kompresory sa vyznauj nzkou hlunosou a nzkymi vibrciami. Vhodou je aj vysok ivotnos a spoahlivos. Tto vlastnos je vemi podstatn pretoe na hermetickom kompresore je mon robi len drobn opravy svisiace s vonkajmi ovldacmi prvkami. Prstup do vntra kompresora nie je mon bez pokodenia pla. Hermetick kompresory sa pouvaj v oblasti malch a strednch vkonov.

2.5.4 Polohermetick kompresory

Polohermetick kompresor je kontrukne zhodn s hermetickm, kompresor spolu s motorom sa nachdza v parotesnom rozoberatenom plti z ktorho nevychdza iadna pohybliv sas, ktor by bolo potrebn tesni upchvkou. Tieto kompresory maj v porovnan s otvorenmi kompaktnejie rozmery, jednoduchiu mont a tich chod. Kee nie je pouit hriadeov upchvka, nie je tak riziko niku chladiva. Pl polohermetickkho kompresora je mon na rozdiel od hermetickho otvori za elom opravy alebo vmeny vntornch sast. Kee sa vak motor nachdza v jednej skrini s kompresorom, pokodenie motora m vplyv na cel chladiaci okruh. Pouitie polohermetickch kompresorov spad najm do oblasti strednch vkonov.

43

2.5.5 Prklady kontrukcie skrutkovch z produkcie spolonosti Bitzer:

Otvoren:

kompresorov

Polohermetick:

Hermetick kompresor:

Obr. 15, Porovnanie kontrukcie skrutkovch kompresorov. Zdroj: katalg produktov firmy Bitzer

44

3 PRKLAD PRAKTICKEJ APLIKCIE CHLADIARENSKCH KOMPRESOROV

Na ilustrciu innosti chladiaceho okruhu sme si vybrali chiller firmy Grasso, ktor v sasnej dobe predstavuje vy technologick tandard, naintalovan vo firme Zentiva a.s. v Hlohovci. Je to farmaceutick firma, ktor pre vrobu svojich produktov potrebuje chlad. Jeho vroba je zabezpeen centrlne v stanici hlbokho chladu a k jednotlivm spotrebiom je chlad dopravovan teplonosnou ltkou. Zapojenie poda schmy (prloha .5) predstavuje kompaktn chiller s oddelenm kondenztorom. Teplonosnm mdiom v sekundrnom okruhu je soanka typu R (CaCl2) s koncentrciou 1,23 kg/dm3 s teplotou tuhnutia -39 C. Tto je chladen vo vparnku doskovom vmennku (pozcia 2000). Kvapaln chladivo pavok (NH3) - je privdzan z odparovacieho kondenztora Baltimore cez vysokotlak zbera kvapaliny (pozcia 2400) na vstup krtiaceho motorovho expanznho ventilu (pozcia 2860). Tento ventil je ovldan regultorom v zvislosti od vky hladiny v odluovai kvapalnho NH3. Vka hladiny je snman spojitm snmaom (pozcia 2850). Kvapaln chladivo postupuje cez motorov ventil na vstup doskovho vmennka a pary alej pokrauj cez odluova kvapalnho NH3 na saciu stranu kompresorov (pozcia 010.1/010.2). Kompresorom stlaen pary s veden cez odluova oleja na vstup odparovacieho kondenztora, kde sa skvapalnia. innos strojovne je plne automatizovan. Vetky komponenty s ovldan prostrednctvom riadiaceho systmu firmy Siemens a sledovan daje zo vetkch zariaden s prenan po sieti a zhromaovan v riadiacom centre. Jeden z prkladov monitorovania innosti chladiaceho zariadenia je v prlohe .3 a .4. Celkov intalovan vkon v strojovni chladenia je zabezpeen dvoma chillermi. Jeden chiller s typovm oznaenm FX VP2x200 je tvoren dvoma kompresormi a druh je tvoren jednm kompresorom s ekonomizrom. Jeho typov oznaenie je FX VP300. Celkov chladiaci vkon pri vstupnej teplote soanky -16 C je 2x100 kW+150 kW, ie 350 kW. Kvli maximlnej energetickej efektivite zvolila firma Zentiva centrlnu vrobu chladu s chillermi, ktor ako chladivo pouvaj pavok NH3- R717. S pouit odparovacie kondenztory a vetky motory s riaden frekvennmi menimi (motory kompresorov, motory erpadiel vrtane olejovch, motory ventiltorov odparovacch kondenztorov). Chillery boli pouit aj s ohadom na minimalizciu mnostva pavku v strojovni. Celkov mnostvo pavku v oboch okruhoch je cca 160 kg. Kad chiller je riaden vlastnou CPU, ktor vyhodnocuje snman veliiny a na zklade nich riadi spojite vkon kompresorov prostrednctvom vkonovho posvaa a otkami motorov, ktor s ovldan cez frekvenn meni. Tto koncepcia (2 chillery, 2+1 kompresory) bola zvolen preto, aby bolo vyuitie vkonu kompresorov o najefektvnejie. alou vhodou tejto koncepcie je, e aj v prpade poruchy jednho z kompresorov je k dispozcii dostaton vkon na pokrytie benej spotreby vo vrobe. Termodynamick parametre na zariaden FX VP2x200. jednho z kompresorov sme overili

45

Pre vpoet musme uri entalpie v jednotlivch bodoch cyklu. Hodnoty entalpi odtame v diagrame h-logp pre pavok NH3- R717 (prloha .6). Z diagramu sme urili nasledovn hodnoty entalpi: Bod h (kJ/kg) A 616 A 610 B 610 C~C 1738 D 1895 D 1980 E 1783

Vpotov parametre kompresora: Sacia saturan teplota Sac tlak Teplota pr na san Prehriatie pr na san Saturan kondenzan teplota Kondenzan tlak Teplota pr na vtlaku Otky kompresora

18,4 C 0,205 MPa (abs) 17,6 C 0,8 K 25,7 C 1,026 MPa (abs) 66,3 C 2683 ot/min

daje z vpotovho programu ComSel (Grasso): Teoretick presvan objem 211,000 m3/hod. Hmotnostn prietok pavku 283,000 kg/hod. = 78,611 10-3 kg/s Vpotov parametre na strane soanky: Vstupn teplota soanky (ts2) -16,1 C Vstupn teplota soanky (ts1) -14,9 C 77.390 m3/hod. =21,497.10-3 m3/s Prietok soanky Parametre teplonosnej ltky soanka typu R (CaCl2) Zdroj: [2] - strana 106 : Teplota tuhnutia -29,0 C, Hustota 1,23 kg/dm3 = 1,23.103 kg/m3, Mern teplo (pri -20 C) 0,680 kcal/kp.deg = 2,846 .103 J/kg.K mk = 78,611.10-3 kg/s Hmotnostn prietok pavku v okruhu je Chladiaci vkon kompresora na pavkovej strane vypotame poda vzahu (1): kg kJ Q0 = mk .(hC ' hB ) = 78,611.10 3 .(1738 610) s kg Q0 = 88,673 kW Q 88,673 kW COP = 0 = = 3,22 Pe 27 ,5 kW Chladiaci vkon na sekundrnej strane teplonosnej ltky:

Q0 = m.c.(t s1 t s 2 ) = 21,497.10
Q0 = 90,302 kW

m3 kg W .s .1,23.10 3 3 .2,846.10 3 .(14,9 (16,1)) K s kg.K m

COP =

Q0 90,302 kW = = 3,28 Pe 27 ,5 kW

Chladiaci vkon udvan vrobcom a vypotan programom ComSel : Q0 = 88,8 kW (prloha .13)

46

Q0 88,8 kW = = 3,23 Pe 27 ,5 kW Z uvedench vsledkov vyplva, e chladiaci vkon vypotan rznymi spsobmi je pribline rovnak. Je potrebn si uvedomi, e vpoet chladiaceho vkonu na sekundrnej strane ovplyvuje najm meranie teploty teplonosnej ltky, ktor je zobrazovan na jedno desatinn miesto. Pre kalorimetrick vpoty prevdzkovatea s do vpotu bran teploty na viac desatinnch miest. Dlhodob merania prevdzkovatea potvrdzuj daje vrobcu kompresora, vrtane COP= 3,23. pvodn pavkov zariadenia s priamym odparom (DX) dosahovali celkov COP iba cca 0,9 a 1. COP =
Vpoet potrebnho vkonu kompresora pre adiabatick kompresiu z bodu C do bodu D: kg kJ kg kW .s = 78,611.10 3 .242 Qe = mk .(hD ' hC ' ) = 78,611.10 3 .(1980 1738) s kg s kg Q0 = 19,024 kW Prkon potrebn na hriadeli kompresora udvan vrobcom (27,5 kW prloha .13), ako aj skuton meran vkon zobrazen na displeji frekvennho menia (27,8 kW) je vy ako teoreticky predpokladan (19 kW). Je to spsoben niou innosou, stratami v kompresore a najm vkonom potrebnm na transport injeknho oleja potrebnho na utesnenie a chladenie skrutiek. Hmotnos prepravovanho oleja je niekokonsobne vyia ako hmotnos dopravovanho chladiva. Vpoet entalpie v bode D z prkonu kompresora na hriadeli: P Pe = mk .(hD" hC ) e = hD" hC mk P 27,5 kW kJ hD" = e + hC = + 1738 kg mk kg 78,611.10 3 s kJ hD" = 2088 kg Bod D je teoretick stav, do ktorho by sa dostal plyn na vtlaku kompresora po polytrope, keby absorboval vetku prcu vykonan elektromotorom kompresora. as tepla v plyne je odvdzan injeknm olejom a nsledne odovzdvan v chladii oleja, preto je skuton entalpia plynu na vtlaku kompresora niia o toto odveden teplo ako aj o teplo odveden telesom kompresora a telesom odluovaa oleja. Vrobcom uveden vkon chladia oleja pri danch parametroch je 13 kW. Viac ako 3 kW tepla sa odovzd do priestoru strojovne telesom kompresora a odluovaa oleja. Z vyie uvedench dvodov je entalpia plynu na vstupe z kompresora niia bod D. Celkov kondenzan vkon vypotan z dajov od vrobcu je potom: Q k = Q 0 + Pe = 88,8 kW + 27,5 kW = 116,3 kW Pri vpotoch kondenztora je potrebn uvaova s celm kondenzanm vkonom, nakoko chladi oleja je termosifnov, teda aj teplo odovzdan v chladii oleja je potrebn odvies do okolia cez odparovac kondenztor. 47

4 ZVER
V prci sa venujeme zkladnmu rozdeleniu kompresorov pre chladiacu techniku, pre priemyseln chladenie vekch a strednch vkonov. Nezaoberali sme sa kompresormi pre komern a mal chladenie, ktor si vyaduj v mnohch ohadoch najm z dvodu malch rozmerov a ekonomiky vekosriovej vroby pecifick rieenia. Z dvodu obmedzenho rozsahu sme v tejto prci uviedli rchlostn kompresory iba v prehade. Vznamnou a hlavnou asou prce je popis termodynamickch procesov prebiehajcich v kompresore, zkladn prehad o kontrukcii kompresorov, pracovnom cykle, tlakovch a teplotnch javoch v kompresore, monostiach regulcie vkonu a o oblastiach pouitia troch zkladnch a v technickej praxi najastejie pouvanch typov kompresorov: piestovho, skrutkovho a pirlovho kompresora. Detailnejie sme sa zaoberali cyklom piestovho kompresora, nakoko tlakov a tepeln javy v om prebiehajce, sa zo vetkch uvedench typov najlepie pribliuj k idelnemu cyklu. Piestov kompresory predstavuj v sasnosti najrozrenejiu skupinu kompresorov, ktor s vhodn pre vinu aplikcii v chladiarenskej technike. V irokom rozsahu sacch a vtlanch tlakov ponkaj vysok COP, vyznauj sa malou nplou oleja, prijatenmi rozmermi. Pouitie novch materilov umouje predlova servisn intervaly. Vina poprednch vrobcov vak roziruje svoju ponuku piestovch kompresorov aj o skrutkov i skrol kompresory (vi prloha .2), priom ich vroba tvor vznamn as ich produkcie. Tento fakt sved o tom, e problematika chladenia je vemi irok a nie je ju mon pokry jednm druhom kompresora. Kad z typov kompresorov poskytuje vhodn vlastnosti, ktor in druh nem. Napr. vysok spoahlivos skrutkovch kompresorov, menie rozmery pri rovnakom vkone a nzke vibrcie, priom ich COP je porovnaten s COP piestovch (rozdiel je jednotky %) predurili tieto kompresory pre pouitie v lodnom a chemickom priemysle. V chladiacich vkonoch nad 1 MW tieto kompresory dominuj. Rozvoj techniky posva a lme zauvan pravidl. Napr. firma GEA Grasso predstavila skrutkov kompresor na tlak 130 barov, ktor je mon poui napr. aj pre aplikciu tepelnho erpadla alebo pre aplikcie s chladivom CO2. U 2 roky vyrba na tieto aplikcie piestov kompresor na tlaky cca 50 barov. Dleitm prvkom, ktor ovplyvuje dizajn novch kompresorov je cenov dostupnos frekvennch meniov pre pohon elektromotorov. Napr. firma Johnson Controls vyrba najm pre potreby klimatizanej techniky skrutkov kompresory Sabroe Rotatune, kde potrebn krtkodob pikov vkon je dosahovan zvenm otok elektromotora. Pouitie frekvennch meniov men dizajn novch piestovch kompresorov, kedy s tieto kompresory vyvinut pre tandardn otky 1200 ot/min. a plynul regulcia vkonu v rozsahu 50 a 100% je dosahovan zmenou otok. Firma Bitzer vrobou skrutkovch kompresorov rozrila rozsah pouitia svojich produktov do oblasti vkonov stoviek kW. Zaoberali sme sa aj zkladnmi prvkami a fungovanm chladiaceho okruhu v rozsahu, ktor je pre pochopenie innosti kompresora nevyhnutn.

48

V 3. kapitole sme sa venovali konkrtnej aplikcii chladiaceho zariadenia pre priemyseln chladenie, na ktorej sme overili zkladn vkonov parametre zhrnut v teoretickej asti prce. Praktick prklad s piestovm kompresorom by bol na demontrciu vsledkov nzornej, aplikciu so skrutkovmi kompresormi sme zvolili najm z dvodu, e predstavuje v sasnosti vy technologick tandard a poskytuje komplexn pohad na problematiku chladenia a sasn trendy, hlavne s ohadom ma pouitie frekvennch meniov a modernch prvkov merania a regulcie vrtame diakovho riadenia, zberu a vyhodnocovania dajov.

49

50

5 ZOZNAM POUITCH ZDROJOV

[1] [2] [3] [4] BCKSTRM, M. Technika chlazen. Praha : SNTL, 1959, 680 s. URBAN, M. Cladc zazen v potravinskm prmyslu. Praha : SNTL, 1964, 428 s. MAAKE, W., ECKERT, H.-J. Pohlmann Taschenbuch der Kltetechnik. Karlsruhe : C. F. Mller. BLAHA, M. Vzdelvanie Slovenskho zvzu pre chladiacu a klimatizan techniku - Sp k zkladom, Kniha druh, asti 5 a 6. SZ CHKT, 2009, 2010, strany 196- 251. Kolektv autorov. Uebn texty Slovenskho zvzu pre chladiacu a klimatizan techniku Kompresory. SZ CHKT, 2009, 27 s. HANLON, P. C. Compressor Handbook, New York : McGraw Hill, 2001, 754 s. TRENT BRUCE, J. Screw Compressors: A Comparison of Applications and Features to Conventional Types of Machines, Calgary : Toromont Process Systems, 17 s. FORSTHOFFER, W. E. Forsthoffers Rotating Equipment Handbooks vol.3 Compressors, Blsevierr Science & Technology books, 2005, 411 s. TROTT, A. R., Welch, T. Refrigeration and Air Conditioning, Oxford : Butterworth Heinemann, 2000, 376 s. Technick dokumentcia ku skrutkovm kompresorom firmy Grasso Screw Compressor Grasso SC, SH series, Types C, D, E, G, Installation Instruction (_113511_ea_sc_gbr_1_.doc), 2009, 77 s. Technick dokumentcia k piestovm kompresorom firmy Grasso Reciprocating Compressors for industrial refrigeration Series Grasso 12 Product Information (PI2010/v007), 2010, 86 s. Technick dokumentcia ku kompresorom firmy Danfoss Performer scroll compressors SM - SZ SY, Selection and Application Guidelines, 2010, 56 s. Technick dokumentcia ku kompresorom firmy Bitzer Applications Manual, Semi-hermetic Screw Compressors HS.54 .. HS.74 (SH100-3), 2007, 96 s. Technick dokumentcia ku kompresorom firmy Bitzer Applications Manual, Hermetic Compact Screws (SH-300-1), 2002, 28 s. Technick dokumentcia ku kompresorom firmy Bitzer Applications Manual, Open Drive Screw Compressors OS.53 OS.74 (SH-500-2), 2008, 96 s. PAVELEK, M. Termomechanika, Brno : Akademick nakladatelstv CERM, 2003, 284 s. Technick dokumentcia ku kompresorom firmy Grasso Sprievodn dokumentcia k chillerom FX-VP 2x200, 2009 51

[5] [6] [7]

[8]

[9] [10]

[11]

[12]

[13]

[14] [15]

[16] [17]

52

6 ZOZNAM POUITCH SYMBOLOV

c
hB
.

J kg .K kJ kg
kg s

mern teplo entalpia chladiva v bode B chladiaci hmotnostn tok tlak pr na san kompresora kompresn pomer, medzi kondenzanm a vparnm tlakom

mk
po pc / p0

bar

Pe pk
.

kW bar kW

elektrick prkon tlak pr na vtlaku kompresora chladiaci vkon objemov chladiaci vkon teplota pr na san kompresora teplota pr na vtlaku kompresora skuton objemov tok kompresora mern hmotnostn objem pr na san kompresora mern hmotnostn objem pr na vtlaku kompresora geometrick objemov tok kompresora chladiaci faktor akostn stupe vzahujci sa na zaznaen vkon objemov innos strata na stench teoretick stupe naplnenia

Q0
q0 v to tk
.

kW m 3
C C

V
v1 v2
.

m3 h
m 3 kg m 3 kg

Vg

m3 h

chl i v
(1 v )

COP

m3

kodliv priestor chladiaci faktor pouvan v chladiarenskej praxi coefficient of performance

DX LT MT XLT

priamy odpar nzke teploty stredn teploty vemi nzke teploty 53

54

7 ZOZNAM PRLOH
Prloha .1 Prloha .2 Prloha .3 Prloha .4 Prloha .5 Prloha .6 Prloha .7 Prloha .8 Prloha .9 Rozdelenie chladiarenskch kompresorov Prehad vrobcov chladiarenskch kompresorov Vstup diakovho ovldania kompresorov (strojova Nov hlbok chlad, firma Zentiva a.s.) grafick as Vstup diakovho ovldania kompresorov (strojova Nov hlbok chlad, firma Zentiva a.s.) vstup parametrov Technologick schma zapojenia chillera firmy Grasso FX-VP 2x200 Duo NH3 sprievodn dokumentcia Diagram h-log p pre R717 NH3 (sprievodn dokumentcia firmy Grasso), so zakreslenm cyklom kompresora poda kapitoly 4 Ukka praktickej intalcie zariadenia FX-VP 2x220 Duo NH3 Zariadenie FX-VP 2x200 - detaily Zariadenie FX-VP 2x200 - detaily

Prloha .10 Zariadenie FX-VP 2x200 detaily Prloha .11 Zariadenie FX-VP 2x200 ukka obrazoviek dotykovho panelu riadenia Prloha .12 Zariadenie FX-VP 2x200 a), b) - ukka obrazoviek dotykovho panelu riadenia c) - panel induknho prietokomeru soanky d) panel vyieho riadiaceho systmu vstupn a vstupn teploty soanky Prloha .13 Ukka pouitia vpotovho softvru pre vber kompresorov firmy Grasso - ComSel

55

56

8 PRLOHY

57