vypracovane_otázky

Embed Doc
Copy Link
Readcast
Collections

CommentGo Back

Download

Atóm sa skladá z

jadra a obalu

. Jadro je zložené z elektricky kladne nabitých protónov a elektricky neutrálnych neutrónov. Spoločnýnázov majú

nukleóny.

A Z

kde

A – je celkový počet nukleónov v jadre

Z – je počet protónov.

Väzby medzi atómami súrealizované elektrickými silami medzi elektrónmi a atómovými jadrami. Väzby sú realizované za účelom dosiahnutia minimálnej potenciálnej energie atómového komplexu. Charakter väzby závisí od štruktúry elektrónového obalu, hlavne od počtu elektrónov vovalenčnej sfére.

Ionová väzba-

väzba vzniká medzi prvkami, ktoré sa dosť líšia svojou elektronegativitou.

Kovalentná väzba-

Prikovalentnej väzbe sú dva elektróny spoločné dvom vzájomne viazaným atómom – vznik elektrónových párov.

Väzba Van der Waalsova-

Tátoväzba sa nazýva fyzikálna, súvisí s tvorbou dipólov – okamžitých elektrických momentov, ktoré vznikajú pri pohybeelektrónov v určitých polohách voči jadru.

Kovová väzba-

Je modifikáciou kovalentnej väzby. Vzniká vtedy, ak je počet valenčnýchelektrónov malý, takže sa nemôžu zaplniť všetky valenčné sféry.

V priestore existuje podľa neho

14 priestorových mriežok

, ktoré sú usporiadané v

7 kryštalografických sústavách

. triklinická – nesúmerná , monoklinická, ortorombická, tetragonálna, kubická, hexagonálna, romboedrická.

Kryštalické mriežky kovov-

kubická priestorovo centrovaná(Cr, Co, V, Mo, W,), kubická plošne centrovaná(Al, Au, Ag, Ni), hexagonálna, tesne usporiadaná(Mg, Zn,). Naoznačovanie

rovín

sa používajú

Millerove indexy.

Kryštalografické smery sa označujú iným spôsobom. Uvažuje sa o bode v začiatku,ktorý je posunutý v smere súradnice x, y, alebo z, o dĺžku

u.a,

v smere osi x, o dĺžku

v.b,

v smere osi y

o dĺžku

w.c

v smere osi z. Ak sú u, v, w najmenšie celé čísla, potom sú považované za

smerové indexy. Mriežkové poruchy

– nepravidelné usporiadanie častíc vovnútri zŕn a na ich hraniciach – rozdeľujeme na :

trvalé, prechodné.

Podľa geometrického usporiadania na:

bodové – vakancie,interstície, čiarové – dislokácie, plošné, priestorové.

Z hľadiska účinku na mechanické vlastnosti ich delíme na:

chemické, štruktúrne,elektrické.

Štruktúra materiálu v tuhom stave vzniká

primárnou kryštalizáciou

, t. j. premenou kovu z

tekutého stavu na tuhý

a dotvára sa

sekundárnou kryštalizáciou

pri fázových premenách, ktoré prebiehajú v

tuhom stave

pri zmenách teploty, keďže kovy môžu existovaťvo viacerých modifikáciách kryštálovej mriežky. Základným kritériom pre roztriedenie fáz je ich skupenstvo.plynné(

Čistý plyn

jezložený z veľkého množstva molekúl, ktoré sa neusporiadane pohybujú vo voľnom priestore.),kvapalné(Stupňom usporiadaniaelementárnych častíc sa kvapalná fáza približuje plynom, hustotou sa blíži k tuhej látke. Kvapalná fáza sa od tuhej líši tekutosťou,schopnosťou zapĺňať priestor, v ktorom sa nachádza.),tuhé(

Tuhé fázy

sú väčšinou kryštalické, môžu byť tiež amorfné – nekryštalické.).Fázové pravidlo Z termodynamického hľadiska sú fázové premeny premenami, pri ktorých sa jednotlivé fázy za daných podmienok menia na energeticky výhodnejšiu fázu, s

najmenšou voľnou entalpiou G

, ktorá je daná vzťahom: G = U + p.V– T.S, U - vnútornáenergia, p - tlak, V – objem, T – teplota S – entropia sústavy.

Fázové premeny v jednozložkových sústavách prebiehajú pri konštantnej teplote.

Základné fázové premeny

kryštalizácia, zmena alotropickej modifikácie.

Primárna kryštalizácia čistého kovu

Jeto premena taveniny kovu na kryštály. Kryštalizácia preto začína pri určitom

stupni podchladenia alebo prehriatia.

Proces kryštalizácie

neprebieha v celom objeme súčasne. Kryštalizácia teda závisí od dvoch veličín: od rýchlosti tvorby zárodkov novej fázy, od rýchlosti lineárneho rastu zárodkov

Prekryštalizácia v jednozložkových sústavách

nazývaná

alotropická premena

je premena v tuhom stave, prebiehajúca v

polymorfnýchkovoch

intermetalických fázach

Jednotlivé kryštálové formy, stabilné v určitých teplotných intervaloch sa nazývajú

alotropické modifikácie.

Označujú sa gréckymi písmenami v indexe – napr.

. Pretože modifikácie majú rozdielne typy mriežky, majú aj typickévlastnosti. Prekryštalizácia prebieha pri prekryštalizačnej teplote, sprevádzaná je uvoľňovaním tepla (pri ochladzovaní).Prekryštalizácia sa tiež musí začať s určitým podchladením, alebo prehriatím, ako primárna kryštalizácia.krivky chladnutia v grafe!

Vlastnosti technických materiálov

fyzikálne

( el. vodivosť, merná hmotnosť),

chemické

(odolnosť voči korózii),

mechanické

(pevnosť,tvrdosť),

technologické

(vhodnosť na tvárnenie za studena). závislé na štruktúre

štruktúrne citlivé

(pevnosť, tvrdosť, el. vodivosť),alebo nezávisia od štruktúry kovu –

štruktúrne necitlivé

(merná hmotnosť, merné teplo). Fyzikálne vlastnosti popisujú správanie samateriálu pod účinkom fyzikálnych polí

Tepelné vlastnosti

charakterizujú chovanie materiálov v tepelnom poli – vyjadrujú vzťahmedzi vymieňaným teplom, teplotou, štruktúrnym stavom a rozmermi uvažovaného materiálu.

Teplota tavenia ,Latentné teplo tavenia,Tepelná kapacita, Tepelná vodivosť, Tepelná rozťažnosť,

Elektrické vlastnosti Vyjadrujú správanie materiálu v elektrickom poli

Elektrická vodivosť

tuhé látky sa delia na

vodiče, polovodiče, nevodiče. Supravodivosť Termoelektrické vlastnosti

sa prejavujú narozhraní dvoch rôznych kovových materiálov.

Napätosť a deformácia

Pôsobenie vonkajších síl spôsobí v materiále napätosť, ktorá sa prejaví určitým rozložením mechanickéhonapätia. Toto závisí od spôsobu zaťaženia, smeru pôsobiacej sily, tvaru a rozmerov zaťažovaného materiálu.

Napätie

je definované ako

sila F

pôsobiaca

jednotku

plochy S

zaťažovaného prierezu materiálu v danom okamihu zaťaženia.

Normálové napätie

má smer kolmý k uvažovanej ploche,

tangenciálne napätie

pôsobí v uvažovanej ploche. Keďže sa v priebehu zaťaženia mení zaťažovaný prierez a hodnota by bola ťažko merateľná v určitom okamihu, preto sa zaviedlo tzv.

zmluvné napätie

[ ]

MPaSF

F - pôsobiacasila , S

- pôvodný nezaťažený prierez.

Deformácia

je zmena tvaru a rozmerov materiálov vyvolaná zaťažovaním. Veľkosť deformáciesa vyjadruje zmenou rozmerov vztiahnutým na jednotku dĺžky, tzv.

pomerným predĺžením ε

000

LLLLL

∆=−=

Elastickádeformácia

nastáva vtedy, ak zaťaženie neprekročí určitú medzu, Deformácia je

vratná,

po odľahčení sily sa atómy vrátia do svojichrovnovážnych polôh, materiál nadobudne pôvodný tvar a rozmery. Táto deformácia je

priamoúmerná pôsobiacemu zaťaženiu

.Lineárnu závislosť deformácie na napätí definuje

Hookov zákon

σ σ ε

.1.

Modul pružnosti E – medza pružnosti

Poissonovo číslo μ

charakterizujúce vzájomnú závislosť priečnej a pozdĺžnej deformácie

−=

, G – modul pružnostiv šmyku Hodnoty modulu pružnosti sú závislé od typu väzby a typu kryštálovej mriežky.

Plastická deformácia - po prekročení medze sklzu dochádza k trvalej zmene tvaru súčiastky(dislokáci) ,

Plastická deformácia-

sklzom

dvojčatením.

Deformácia sklzom nastáva v určitých

kryštalografických rovinách a smeroch

. Prvý sklz nastáva v rovináchnajhustejšie obsadených atómami. Druhý smer sa zhoduje s týmto smerom. Tretí sklzový systém z danej skupiny rovín a smerov je ten,v ktorom sklzové napätie pôsobiace v rovine sklzu dosiahne určitú kritickú hodnotu –

kritické sklzové napätie

kri

Kritické sklzové napätie

šmykové

napätie

spôsobujúce pohyb dislokácií a jedná sa o materiálovú charakteristiku vyjadrujúcu

odolnosť

monokryštálu

voči plastickej deformácii.

Dvojčatenie je deformačný mechanizmus, pri ktorom sa časť kryštálovej mriežky posunie tak, že vznikázrkadlový obraz neposunutej časti mriežky.Častejšie dochádza ku sklzu lebo dvojčatenie vyžaduje vyššie hodnoty kritického napätia nasvoj priebeh ako sklz. V reálnych kryštáloch existujú

prekážky v pohybe dislokácií

, brzdia pohyb dislokácií,

zhoršujú podmienky prerealizáciu dislokačných mechanizmov

Pokračovanie plastickej deformácie

vyžaduje

zvýšenie vonkajšieho zaťaženia

, kov kladieväčší odpor a nastáva

deformačné spevnenie

. Prekážkami v pohybe dislokácií sú: iné dislokácie, inak orientované –

dislokačné spevnenie;

hranice zŕn – bariera pre pohyb dislokácií –

spevnenie hranicami zŕn;

cudzie atómy –

substitučné

, alebo

intersticiálnespevnenie

; malé častice cudzej fázy v sklzovej rovine –

disperzné spevnenie

. Pri

väčších stupňoch deformácie

– tvárnenie za studena – sa polyedrické zrná deformujú,

splošťujú

do smeru pôsobnosti deformácie, vzniká

textúra

– orientácia zŕn v smere tvárnenia.

Zotavením

sa uvoľňujú napätia v kove, mechanické vlastnosti sa výrazne nemenia. S rastom teploty sa premiestňujú dislokácie,usporiadajú sa do mnohouholníkov, polygónov

Rekryštalizácia

vznikajú na deformovaných zrnách zárodky nových zŕn, ktoré rastúa postupne sa zrná zdeformované v celom priereze premenia na rekryštalizované zrná. Tým sa navráti materiálu schopnosť znovu sa bez porušenia plasticky deformovať.

Porušenie – lom materiálov

V medznom prípade sa kov môže pri pôsobení vonkajších síl postupne poškodzovať až do vzniku lomu. Súdržnosť väzieb medzi atómami sa naruší, ak sa prekročí medza pevnosti materiálu.

lomy

silové

(statické),

lomy únavové

(časové),

lomy pri tečení – creepové,

ak pri zaťažovaní spolupôsobí vyššia teplota. Podľa energie porušenia:

lomy húževnaté, lomy krehké

. Podľa mikromechanizmuporušenia:

lomy tvárne, štiepne

lomy transkryštalické, interkryštalické.

Zliatiny kovov

sú viaczložkové sústavy, v ktorých je prevažujúcou zložkou

kov.

Zliatiny môžu byť z hľadiska štruktúry:

homogénne

(jednofázové)

, heterogénne

(viacfázové)

sústavy

Jednofázové sústavy

majú štruktúru

tuhého roztoku

, alebo

intermediárnej fázy

Viacfázové sústavy

sa nazývajú

mechanické zmesi

, sú charakteristické tým, že ich štruktúru tvorí zmes kryštálov čistého kovu, tuhéhoroztoku, alebo intermediárnej fázy.

Tuhý roztok

je taká štrukturálna zložka zliatiny, ktorá má mriežku jednej zo zložiek a v nej súumiestnené častice druhej zložky, respektíve ďalších zložiek. Medzi časticami prevažuje kovová väzba. Dva základné typy:

substitučný

intersticiálny

Intermediárne fázy elektrochemické zlúčeniny; intersticiálne zlúčeniny; elektrónové zlúčeniny.

Rovnovážne – fázové diagramy sa konštruujú z kriviek ohrevu a chladnutia, na ktorých sú významné

kritické teploty

, pri ktorýchdochádza v sústave k

fázovým premenám

.Krivky chladnutia obrázok...(nakresliť)

10.

V bode 2 sa určí pomer množstva tuhého roztoku k množstvu taveniny pomocou pákového pravidla nasledovne:

6,28,2

úsečkaúsečkamm

v bode 6 je 100% tuhého roztoku a v ode 8 je 100% taveniny a takto určíme pomer. Sauverov diagram slúžirovnako ako pákové pravidlo na určenie množstva rovnovážnych fáz, ktoré existujú spolu v rovnováhe pri určitej teplote v určitejzliatine. Podľa pákového pravidla je tam množstvu tuhého roztoku odpovedá dĺžka úsečky 17,5 o zložení bodu 4 a množstvu taveninyodpovedá úsečka 4,17, v bode 5 je chemické zloženie taveniny. Z rovnovážneho diagramu sa prenesie bod 4 na obdĺžnik pod nímodpovedajúci T

2. + obrázok

11.na kompe ( prednáška č.4 – dole)12.na kompe ( prednáška č.4 – dole)13.na kompe ( prednáška č.5 – hore)

14.

Vo všetkých zliatinách železa je prítomní

uhlík,

ktorý podstatne ovplyvňuje ich vlastnosti a štruktúru. Oceľ je zliatina železa s uhlíkoma prísadovými prvkami. Podmienky vzniku stabilnej

Od obsahu uhlíka

: zvyšovanie obsahu uhlíka

nad 2%

podporuje

vznik grafitu,

prinízkych obsahoch C nastane vždy metastabilná sústava.

Od rýchlosti ochladzovania

: pri vysokých obsahoch uhlíka a rýchlomochladzovaní sa vylučuje cementit, pri pomalom ochladzovaní vznikne stabilná sústava s grafitom.

Od obsahu ďalších prvkov

:zvyšujúci sa obsah grafitotvorných prvkov – Si, P a niektorých ďalších prvkov podporuje vylučovanie grafitu, niektoré prvky – Mn, S, podporujú tvorbu cementitu.15.

16.

Tvárnené ocele sa podľa STN

označujú 5 miestnou značkou a dvoma doplnkovými číslicami:obrazok (prednaska č.6-2)

17.

Podľa obsahu C:

nízkouhlíkové do 0,25%, stredneuhlíkové 0,25 – 0,6, vysokouhlíkové nad 0,6%.

Podľa obsahu legujúcich prvkov:

nelegované, nízkolegované – súčet do 5%, strednelegované – 5 – 10%

vysokolegované – nad 10%.

18.

Tepelné spracovanie zahrňuje technologické postupy, pri ktorých sa riadeným tepelným režimom dosahujú zmeny štruktúry a následnezmeny vlastností v požadovanom smere. Základné fázové premeny sú:

austenitizácia, perlitická premena, bainitická premena,martenzitická premena, premeny pri popúšťaní. Austenitizácia

je premena heterogénnej feriticko-karbidickej štruktúry na homogénnyaustenit pri ohreve nad teploty prekryštalizácie Ac

, Ac

a výdrži na týchto teplotách. Austenitizácia je

difúzna premena.

čiastkové pochody: vznik a rast zárodkov austenitu v perlitickom ferite, rozpúšťanie cementitu a ostatných karbidov, homogenizáciaaustenitu, rast austenitického zrna.

19.

IRA- Je to proces, pri ktorom sa

austenit rozpadá

pri

konštantnej teplote

na produkty, ktoré odpovedajú určitým teplotám rozpadu.ARA- Je to proces, pri ktorom sa

austenit rozpadá pri plynulom ochladzovaní

20.

Žíhanie

pozostáva z ohrevu na tzv. žíhaciu teplotu, výdrži na tejto teplote a ochladenia na teplotu okolia. Rýchlosť ohrevu na žíhaciuteplotu môže byť rôzna. Podľa výšky žíhacej teploty sa žíhanie rozdeľuje na:

žíhanie s prekryštalizáciou, žíhanie bez prekryštalizácie. Základné druhy žíhania s prekryštalizáciou sú:

homogenizačné, normalizačné, základné, izotermické. Žíhanie bez prekryštalizácie

Patrí sem: žíhanie na mäkko, žíhanie na odstránenie vnútorných pnutí, rekryštalizačné žíhanie, žíhanie na odstránenie krehkosti pomorení, protivločkové žíhanie.

Homogenizačné – difúzne žíhanie

má za cieľ odstrániť chemickú nehomogenituodliatkov a výkovkov.Vyrovnanie chemického zloženia prebieha difúziou pri ohrevoch na teploty 200-300°C nad teploty premeny Ac

, t.j. okolo 1 100 - 1200°C. Úplnosť difúzie závisí od času, doby izotermickej výdrže na žíhacej teplote dosahujú až 20 hod. Difúznym žíhaním sa dá zmenšiť najmä dendritické odmiešanie. Vysoké teploty žíhania a dlhé doby výdrže spôsobujú zhrubnutie austenitickéhozrna. Zjemnenie zrna sanásledne dosiahne normalizačným žíhaním.

Normalizačné žíhanie

je najrozšírenejší druh žíhania s prekryštalizáciou. Jeho cieľom je zjemnenie a zrovnomernenie štruktúry. Spočíva v ohreve nad prekryštalizačné teploty Ac

, Ac

, z izotermickej výdrže na teplotácha v nasledujúcom ochladení na vzduchu. Takto sa dosahuje odstránenie riadkovitosti (obr. 8.2) a zjemnenie zrna, čo môže slúžiť ako predbežné tepelné spracovanie pred zušľachťovaním. Je základným druhom spracovania ocelí obvyklých akostí.

Základné žíhanie

bezupresňujúceho prívlastku, označeného len „žíhanie“ sa odlišuje od normalizačného žíhania len pomalou rýchlosťou ochladzovania zožíhacej teploty. Má aj rovnaký cieľ a robí sa u ocelí s vyšším obsahom uhlíka.

Izotermické žíhanie

pozostáva z krátkodobejaustenitizácie a z nasledujúceho ochladenia do perlitickej oblasti a izotermického rozpadu austenitu na globulárny perlit. Teplotyohrevu sa volia tesne nad Ac

(pri podeutektoidných oceliach), alebo tesne nad Ac

(pri eutektoidných a nadeutektoidných oceliach, abynedošlo k úplnému rozpusteniu karbidov v austenite. Nerozpustné zvyšky karbidickej fázy slúžia ako kryštalizačné zárodky pre vznik globulárneho perlitu. Toto žíhanie sa využíva ako náhrada za žíhanie na mäkko, čím sa zníži čas potrebný na premenu lamelárneho perlitu na globulárny, ktorý je pri žíhaní na mäkko veľmi dlhý.

Žíhanie na mäkko

sa robí najčastejšie pri teplotách pod Ac

, dobaizotermickej výdrže je obyčajne niekoľko hodín. Cieľom žíhania ne mäkko je zníženie tvrdosti a pevnosti, zlepšenie tvárnostia obrobiteľnosti, ktoré sa dosiahne sferoidizáciou lamelárneho perlitu na perlit globulárny. Pri nadeutektoidných oceliach teplotyohrevu kolíšu okolo Ac

. Žíhanie na odstránenie napätí

sa používa na odstránenie napätí, ktoré vznikli v súčiastkach pri predchádzajúcom spracovaní. Podstata spočíva v premene pružnej deformácie na plastickú. Najväčší efekt zníženia vnútorných napätí je pri vyšších teplotách (600 - 650°C), pri ktorých majú ocele nízku hodnotu medze sklzu a medze tečenia.

Rekryštalizačné žíhanie:

spôsobuje zmenu veľkosti, tvaru alebo usporiadania fáz.

21.

Kalenie

je ohrev ocele tesne nad teploty prekryštalizácie, výdrž na teplote za účelom homogenizácie austenitu a ochladenie hornoukritickou (alebo väčšou) rýchlosťou. Štruktúru tvorí martenzit a zvyškový austenit v celom objeme súčiastky, alebo bainit, ak jerýchlosť ochladzovania nižšia. Za zakalenú sa považuje súčiastka, ak obsahuje v štruktúre aspoň 50% martenzitu. Voľba kaliacej teploty

(obr.8.1a) závisí od chemického zloženia ocele a veľkosti zrna po výdrži na kaliacej teplote. U

podeutektoidných ocelí

je kaliacateplota

30 - 50°C nad A

, u

nadeutektoidných 30 - 50°C nad A

, pretože pri teplotách nad

by sa v austenite zýšil

obsah uhlíkarozpustením sekundárneho cementitu

. U legovaných nadeutektoidných ocelí s vyšším obsahom karbidotvorných prvkov sa kvôlinutnosti rozpustenia karbidov do austenitu ohrev volí až na teploty napr. 1 320°C.

Kaliteľnosť

schopnosť

ocele

dosiahnuť

kalením

požadovanú tvrdosť

martenzitivkú štruktúru

Prekaliteľnosť

je schopnosť ocele dosiahnuť

martenzitickú štruktúru a požadovanútvrdosť do určitej hĺbky pod povrchom.

Podľa

intenzity ochladzovania

rozdeľujeme kaliace prostredia nasledovne:

voda, vodné roztoky kyselín a zásad, oleje, roztopené soli a kovy, vzduch, kovové dosky

Nepretržité – priame kalenie

sa používa najčastejšie.Z teploty austenitizácie sa

uhlíkové ocele

najčastejšie ochladzujú vo

vode

zliatinové ocele

, alebo drobné súčiastky z uhlíkových ocelí

voleji.

Pri tomto spôsobe kalenia je najväčšie

riziko

výskytu

kaliacich trhlín

. Pri

lomenom – pretržitom kalení

sa súčiastky z teplotyaustenitizácie ochladzujú v

dvoch prostrediach

. Ochladzujú sa

vo vode

až tesne

nad teplotu M

príslušnej ocele. Potom sa súčiastky

preložia

oleja

. Ochladzovanie v dvoch prostrediach vytvára

ideálne kaliace prostredie. Termálne kalenie

–

ochladzovanie

z teplotyaustenitizácie

nadkritickou rýchlosťou až na teplotu

20°C nad teplotu premeny M

soľnom kúpeli

, s výdržou, aby došlok vyrovnaniu teplôt v celom priereze súčiastky a dochladenie obyčajne na vzduchu.

Izotermické – bainitické kalenie

–

spočívav austenitizácii na kaliacej teplote, ochladzovania rýchlosťou vyššou ako je kritická do oblasti teplôt premeny austenitu na

bainit

v teplom

kúpeli

izotermického zotrvania na príslušnej teplote

až do

ukončenia premeny austenitu

ochladenia na vzduchu

22.

Popúšťanie

spočíva v

ohreve zakalenej ocele na teplotu pod A

, zotrvaní na teplote

kvôli vytvoreniu štruktúr bližších

rovnovážnemustavu

u ocelí s martenzitickou alebo bainitickou štruktúrou a následnom voľnom ochladení na teplotu okolia. Podľa výšky teplotyohrevu sa popúšťanie rozdeľuje na popúšťanie pri

nízkych teplotách

a popúšťanie

pri vyšších teplotách. Popúšťanie pri nízkychteplotách

sa robí ohrevom na teploty

pod 350°C

(s výnimkou niektorých vysokolegovaných ocelí). Účelom tohto popúšťania je

zníženie

vnútorných napätí po kalení

zmenšenie podielu zvyškového austenitu

, zlepšenie

húževnatosti, stabilizáciu rozmerov

Popúšťanie pri vyšších teplotách

spočíva v ohreve

nad 350°C.

Kalenie s následným popúšťaním na vyššie teploty sa nazýva

zušťachťovanie.

Zušťachtená oceľ sa vyznačuje

vyššou húževnatosťou pri vysokej medzi sklzu a medzi únavy

. Dosiahnutá štruktúra –

sorbit

sa vyznačuje

sferoidizovanými karbidmi väčších rozmerov vo feritickom základe.

23.

Robí sa za účelom dosiahnutia

zvýšenej tvrdosti a pevnosti

určitej hĺbky pod povrchom

súčiastky, pričom

jadro ostáva húževnaté

,má vlastnosti pôvodného materiálu. Spočíva v

rýchlom ohreve povrchu

kaliteľnej ocele do požadovanej hĺbky na teplotu austenitizáciea

následnom ochladení

minimálne kritickou rýchlosťou, čím dochádza pod povrchom

k zakaleniu na martenzit

Rýchlosť ohrevu

vyššia

ako pri objemovom kalení,

výdrž na teplote prakticky nulová

Ochladzovanie povrchu

sa robí

vodnou sprchou

. Povrchovékalenie sa využíva napr. u

drážkovaných hriadeľov

zvýšenie odolnosti voči opotrebovaniu drážok

pri

kontaktnej únave materiálu

, povrchovo sa kalia

veľké ozubené kolesá

odliatky zo sivej liatiny

, alebo

zápustky

pre zápustkové kovanie na

zvýšenie životnosti zápustky.

24.

Podľa spôsobu spracovania rozdeľujeme ocele: Ocele k zušľachťovaniu, Ocele k povrchovému kaleniu, Ocele k cementovaniu, Ocelek nitrocementovaniu, Ocele k nitridovaniu. Rozdelenie ocelí podľa obsahu legúr: nízkolegované, stredne legované, vysokolegované.

Mangán –

rozpúšťa sa vo ferite, čím zvyšuje jeho tvrdosť a pevnosť, ale znižuje húževnatosť.

Kremík

-Prekaliteľnosť zvyšuje menejako Mn a Cr. Pri popúšťaní ocelí zvyšuje teplotu začiatku rozpadu martenzitu.

Chróm-

zvyšuje pevnosť feritu, zvyšuje prekaliteľnosťocelí. Cementačné ocele

– obsah uhlíka do 0,25%, z tried 12, 14, 16, podľa požiadaviek na pevnosť jadra. Súčiastky najmenej namáhané – ocele tr. 12, súčiastky s vysokou pevnosťou v jadre – tr. 14, 16.

Nitridačné ocele

- musia byť kaliteľné, s obsahom 0,3 – 0,4%C, 1,5% Cr, kvôli prekaliteľnosti, prvky Al, Mo, V, ktoré tvoria nitridy – ocele tr. 14 340, 15 330, 15 340.

Pružinové ocele

– musia mať vysokú medzu únavy pri medzi pevnosti a medzi sklzu a pružnosti. Uhlíkové ocele – nízko a stredne namáhané pružiny – 12 071 v prírodnom stave, 12 061, 12 060 v patentovanom stave, 12 090 v stave zušľachtenom pre pružiny viac namáhané. Zliatinové ocele na pružiny sa používajú v stave zušľachtenom – 14 260, 15 260.

Ocele na valivé ložiská –

chemickým zloženíma tepelným spracovaním sú bližšie k nástrojovým, než ku konštrukčným oceliam. Obsah uhlíka nad 1%, Cr, na dosiahnutie

of 00

Category:	Uncategorized.
Rating:
Upload Date:	06/17/2009
Copyright:	Attribution Non-commercial
Tags:	This document has no tags.

Documents

People