Welcome to Scribd, the world's digital library. Read, publish, and share books and documents. See more
Download
Standard view
Full view
of .
Save to My Library
Look up keyword
Like this
2Activity
0 of .
Results for:
No results containing your search query
P. 1
Róbert Piňák : Kategória eko-karmy - možný fundament riešenia ekologickej krízy

Róbert Piňák : Kategória eko-karmy - možný fundament riešenia ekologickej krízy

Ratings: (0)|Views: 246 |Likes:
Published by scholaphilosophica

More info:

Published by: scholaphilosophica on Jun 27, 2009
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

05/11/2014

pdf

text

original

 
Kategória eko-karmy - možný fundament riešenia ekologickej krízy 
Róbert Piňák
Ostium, 2 roč., 2006, č. 2-3, [online, URL:<www.ostium.sk>]
Ostium, internetový časopis pre humanitné odbory
ISSN 1336-6556 online © Schola Philosophica, Pusté Úľany 2006www.ostium.sk
Kategória eko-karmy 
– možný undament riešenia ekologickej krízy 
Róbert Piňák
Piňák, R.: Category o eco-karma as a possible undament o ecology crisis solutionEco-karma as a category o eco-philosophy can bring a new thinking to philosophy o thewestern world, because it joins our being with responsibility. Nowadays we can join by eco-karma theory o sel-realization by A. Naess with theory o ecological interactive community,which was elaborated by G. Snyder. On the one hand, Snyder brings imposing metaphor o shamanistic community, in which vehicle o inormation exchange is love and on the otherhand Naess shows that sel-realization cannot bring its ruit i its undament is not religiousexperience. But we can say that eco-karma as new category o eco-philosophy shows newrecognize o responsibility, because it describes relation between individual and collectiveresponsibility. Namely Snyder’s shamanistic interactive community representing collectiveresponsibility and religious experience o ego-involvement with being representing individualresponsibility as it shows A. Naess. Teir synthesis opens new resources o our thinking, whichshow us that we have divine essence and we may participate in creation o the world.Keywords: eco-karma, eco-philosophy, sel-realization, responsibility, ethics
Otvorenie problému ekoflozofe
Chcel by som nadviazať na možnosť, a v súčasnosti asi aj nevyhnutnosť, vytvorenia novej flozofe ako ju v kontexte ekoflozofe vniesol do povedomia ľudí H. Skolimowski
1
a súčasne poukázať na možnosť revolučnej zmeny vo vedomí ľudského súcna,
2
ktorá by umožnila pre ľudstvo existenciu v ekologickomkontexte.
1
H. Skolimowski v knihe
Dancing Shiva in the Ecological Age
 
charakterizuje ekofilozofiu ako „novúpojmovú štruktúru, ktorá nám umožní preložiť a zrozumiteľne podať Shivov tanec vo filozofickýcha racionálnych termínoch“. In Skolimowski, H. (1991) Dancing Shiva in the Ecological Age. ClarionBooks: Delhi, 14. A v knihe
Účastná mysl 
charakterizuje ekofilozofiu ako „novú holistickú filozofiu,ktorá by mala duchovnosť integrovať a nevylučovať ju; ktorá by bola schopná vyriešiť ďalekosiahlekozmologické problémy, ktoré sa týkajú pôvodu vesmíru, ale aj existenciálne problémy týkajúcesa osudu ľudstva – a to všetko v tom istom rámci“. Pozri Skolimowski, H., Účastná mysl (2001).Mladá fronta: Praha, 323.
2
Pod revolučnou zmenou ľudského vedomia rozumiem ľudskú účasť na dianí univerza, jehoparticipáciu na tvorbe hodnôt, ktoré obohacujú univerzum.
 
(2)
Kategória eko-karmy - možný fundament riešenia ekologickej krízy 
 
Róbert Piňák
Odvažujem sa tvrdiť, že súčasná paradigma technického vedomia s atribútmi ako eektivita,exibilita a účelnosť zisku
3
alebo vyrábať, poslúchať a zisk
4
nám otvára dimenziu, kde naše vedomie vystupuje ako znečistené.
5
áto axióma je viac menej diskutabilná a kontroverzná, pretože na jednej strane odkazujena neunkčnosť subjekt-objektovej matrice a na druhej strane vytvára možnosti non-duálnejepistemológie a najmä ontológie. A tu sa dostávame na klzkú plochu, pretože non-duálna ontológia je nepopísateľná vedeckým jazykom. Ale zároveň si uvedomujem, že flozofa nielenže má právo,ale ona aj nevyhnutne musí zaujať stanovisko k súčasnému napredovaniu ľudského súcna. A keďžeosobne si myslím, že ontológia je výnimočný priestor slobody, kreativity a ontotvorby, potom námnezostáva iné, než upozorňovať na možnosti, ktoré z danej situácie vyčnievajú a obsahujú alternatívy ich zvrátenia. Nehovorím o žiadnej obhajobe ontológie, ani o žalobe na technické vedomie, len sapokúsim cez analytický rozbor myšlienkových teórií dvoch autorov (A. Naessa a G. Snydera) poukázať na možnosť ako ontologicky neanihilovať (anihilácia v danom kontexte je neúčasť na ontotvorbe), a tomožno v rámci práce s kategóriou eko-karmy.Ako píše K. Kra „
k znovu premysleniu karmy bude pravdepodobne nevyhnutné aby sme si osvojiliniektoré nové koncepty a termíny
6
. A jedným z týchto konceptov a termínov, ktoré budem ďalejrozvíjať je aj eko-karma. Kategória eko-karmy vyrástla v americkom intelektuálnom prostredí, kdesa snažila reektovať budhistické konzekvencie atómového veku, najmä na pozadí riešenia problémurádioaktívneho odpadu. O jej zavedenie do vedomia ľudí sa snaží Joanna Macy, ktorá cez danúkategóriu umožnila pochopenie a najmä realizáciu budhistickej dharmy. V priebehu rokov 1991-94 viedla experimentálnu skupinu pod názvom „Te Nuclear Guardianship Project“, ktorej cieľombolo zabezpečiť možné uskladnenie rádioaktívneho odpadu na mieste, kde rádioaktívny materiál bol využívaný.
Nóvum eko-karmy, keď to tak môžem nazvať, prináša práve daný projekt riešenia rádioaktívnehoodpadu, pretože nie je ako karma v budhistickom kontexte zameraná na individuálne uniknutie zosansáry, ale prináša aj horizont zodpovednosti pre budúcnosť celého bytia. Ako píše K. Kraf, „
teória karmymusí tiež vysvetliť vzťah medzi individuálnou a kolektívnou zodpovednosťou
7
, pretože nie sme izolovanéentity ale individuálne komunikatívne bytosti postavené v celosti bytia. To znamená, že podmienkoueko-karmy je holistický pohľad na univerzum, pretože vzťah medzi individuálnou a kolektívnouzodpovednosťou vyjadruje vzťah medzi ľudským súcnom a ostatnými entitami univerza.
8
3
Tieto kategórie tvoria atribúty technického vedomia, ktoré Skolimowski charakterizuje ako
atomistické, kvantitatívne, sekulárne, objektívne, mechanistické a odcudzené 
“ a dáva ich do protikladuk ekologickému vedomiu, ktoré charakterizuje ako „
holistické, kvalitatívne, duchovné, úctivé, evolučné a participujúce
“. In Skolimowski, H. Dancing Shiva in the Ecological Age, 51-52.
4
Tieto kategórie použil M. Foucault, keď popisoval zrod práv a slobôd človeka ako ich temnústránku v rámci diskurzu moci. Pozri Foucault, M. (2000). Dozerať a trestať. Zrod väzenia,Kalligram: Bratislava.
5
Teóriu o znečistení vedomia prezentuje Padamasiri de Silva v eseji
Buddhistická enviromentální etika
, kde píše, že „netrpíme iba znečistením životného prostredia ale aj zákerným znečistenímmysle, ktoré už postihlo veľa ľudí v podobe drogovej závislosti a alkoholizmu“. Pozri Padamasiride Silva: Buddhistická enviromentální etika, In DHARMA GAIA – Eseje o buddhismu a ekologii(zostavil Allan Hunt Badiner). (1994). Cad Press: Bratislava, 24.
6
Kraft, K.
 
(1997)
.
Nuclear Ecology and Engaged Buddhism. In Buddhism and Ecology. TheInterconnection of Dharma and Deeds (edited by Tucker, M. E. and Williams, D. R). HarvardUniversity – Center for the Study of World Religions Publications: Cambridge, 277.
7
Tamtiež: 276.
8
Domnievam sa, že priestor prieniku ontologického a fenomenálneho poľa by mal naznačovať akceptáciu spontaneity všetkých jej súčastí, pretože bez slobody nemôžeme hovoriť o žiadnejzodpovednosti.
 
(3)
Kategória eko-karmy - možný fundament riešenia ekologickej krízy 
 
Róbert Piňák
Ekoflozofa A. Naessa a jej vyústenie do autopsie náboženskej skúsenosti
Môžeme tvrdiť, že vrcholom riešenia eko-krízy u nórskeho logika A. Naessa
9
prináša jeho Ekozofa, ktorá je podložená kategóriou sebarealizácie. Za najzákladnejšie vyjadrenie Ekozofe  môžemepovažovať logický strom noriem a hypotéz, ktorý v knihe
Ekológia, pospolitosť a životný štýl 
sormulovalA. Naess do tejto podoby:
N1: Sebarealizácia! H1: Čím vyššiu Sebarealizáciu ktokoľvek dosiahne, tým hlbšie a dokonalejšie sa stotožní s ostatnými.H2: Čím vyššiu Sebarealizáciu ktokoľvek dosiahne, tým viac bude ich ďalšie prehlbovanie závisieť naSebarealizácií ostatných.H3: Absolútna Sebarealizácia kohokoľvek závisí na Sebarealizácií všetkých ostatných.N2: Sebarealizáciu pre všetky živé bytosti! 
10
Aby sme umožnili nahliadnutie do daných noriem a hypotéz, bude nevyhnutné vysvetliť a zadefnovať niektoré kategórie, a to najmä sebarealizáciu a stotožnenie, pretože nás odporúčajú do séry psychológie a religionistiky. Nie sme na omyle, pretože pre ich vysvetlenie a ich deskripciu A. Naess využíva pozadie týchto disciplín. No najskôr ako preberieme defnície daných pojmov, si musímeuvedomiť, že koexistujú v jednote, čiže vymedzujú najširšie možné chápanie ich konotácií. Preto nie je možné uskutočniť dierenciáciu medzi kategóriami
stotožnenie a sebarealizácia
, naopak takátodierenciácia ani neexistuje, keďže obe kategórie predstavujú jedinečné atribúty vedomia ľudskéhosúcna. Stotožnenie a sebarealizácia v rámci hlbinnej ekológie umožňujú z psychologického hľadiskaplnosť rozvoja ľudského jedinca, ktorý sa zrieka antropocentrického pohľadu na svet, ale aj možnosť  vstupu do dimenzie biocentrickej rovnosti a zároveň otvárajú dvere do dimenzie ontocentrizmu, kdekonanie môže vykazovať znaky ontotvorby.A. Naess charakterizuje stotožnenie ako „
 proces, kde prvým krokom je uvedomenie si svojej vlastnejmaličkosti a nepokoja vlastného ja. Človek sa vidí v niečom inom ako v zrkadle, ibaže nevidí svojeempirické ja, ale oveľa viac iné ja, ktoré by rád mal.
11
 Z psychologického hľadiska ide na jednej strane o prekročenie ideálneho ja a na druhej straneo umožnenie rastu osobnosti priamo v potieraní hraníc medzi ego a okolím. ak sa môžeme dostať k pojmového vymedzeniu
hlbinné 
,
úplné 
a
ekologické ja
, ktoré nielenže v autopsii indivídua umožňujúempirický vhľad do bytia iného, ale pretože podmienkou rastu osobnosti je v danom prípade ajstotožnenie, môžeme hovoriť o empatickom vhľade, ktorý umožňuje individualite kvalitatívny skok v reexii seba samého ako bytnosti a na druhej strane transgresiu v rámci bytia.Aj keď som načrtol stotožnenie ako možnosť empatického vhľadu, A. Naess nepracuje s danoukategóriou (iba s empatiou), ale ako sám píše
na zložitých loveckých rituáloch mnohých kultúr je vidieť,ako hlboko sa ľudia cítia byť spojení so zvieratami a ako je absolútne prirodzený pocit, že keď ublížimniekomu inému, ublížim aj sám sebe
12
, čo poukazuje na empatický vhľad.Dopracovať sa k ekologickému ja u Naessa znamená realizáciu biocentrickej rovnosti priamo v bytí, t. j. že danú rovnosť postavíme ako undament koexistencie ľudského súcna s univerzom. B.Devall a G. Sessions charakterizujú biocentrickú rovnosť týmto spôsobom:
9
A. Naess je zakladateľ 
hlbinnej ekológie
, ktorej podstatou je „klásť o ľudskom živote, spoločnostia prírode otázky prenikavejšie a skúmavejšie, ako je bežné v západnej sokratovskej filozofickejtradícii“.
10
Naess, A.
 
(1993).
 
Ekologie, pospolitost a životní styl. ABIES: Tulčík, 283.
11
Tamtiež: 248.
12
Tamtiež: 251.

Activity (2)

You've already reviewed this. Edit your review.
1 thousand reads
1 hundred reads

You're Reading a Free Preview

Download
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->