Analyza Cakacich Dob 2013

ASOV DOSTUPNOS VYBRANCH ELEKTVNYCH VKONOV
ANALZA AKACCH DB
ROMAN MUIK ANGELIKA SZALAYOV
2013 HEALTH POLICY INSTITUTE
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
ASOV DOSTUPNOS VYBRANCH ELEKTVNYCH VKONOV
ANALZA AKACCH DB
Autori: ROMAN MUIK ANGELIKA SZALAYOV
Vydal: Health Policy Institute Prokopova 15 851 01 Bratislava Slovakia tel.: +4212 6353 2182 mail: hpi@hpi.sk www.hpi.sk
ISBN 978-80-971193-6-2
9788097119362
HEALTH POLICY INSTITUTE, september 2013 Vetky prva s vyhraden. iadna as tejto publikcie nesmie by reprodukovan alebo prenan akmkovek spsobom vrtane elektronickho, mechanickho, fotografickho i inho zznamu alebo prekladan do inch jazykov bez predchdzajcej dohody a shlasu autorov.
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
POAKOVANIE
Autori publikcie by chceli srdene poakova Fondu pre transparentn Slovensko pri Nadcii Pontis, ktor finanne podporil vznik tejto tdie.
Autori publikcie by chceli poakova vetkm, ktor sa na Analze akacch db podieali. Predovetkm patr vaka lenom HPI za odborn podporu projektu a Lenke Hujdiovej z nadcie Pontis za bezproblmov realizciu a komunikciu tohto projektu. pecilne poakovanie patr Michaele Badinovej z HPI za pomoc a nasadenie pri realizcii mystery shoppingu. akujeme vetkch intitcim, ktor nm ochotne poskytli informcie. Na zver akujeme za pochopenie a trpezlivos vetkm znmym, ktorm sme sa kvli aktivitm na tomto projekte nemohli venova.
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
OBSAH
Zhrnutie ............................................................................................................................................ 6 Executive summary.......................................................................................................................... 8 1. Teoretick vchodisk tdie ................................................................................................... 10 1.1 Dostupnos zdravotnej starostlivosti ............................................................................................................ 10 1.2 akacie listiny......................................................................................................................................................... 10 1.3 Legislatvne prostredie akacch listn na Slovensku ............................................................................... 13 1.4 Profily zdravotnch poisovn .......................................................................................................................... 15 2. Poet poistencov na akacej listine .......................................................................................... 20 2.1 Celkov poet pacientov na akacch listinch ......................................................................................... 20 2.2 Dtov neslad...................................................................................................................................................... 22 2.2.1 Situcia po roku ............................................................................................................................................ 22 2.2.2 Tri svety akacch listn ............................................................................................................................... 23 2.2.3 Vetko je v poriadku a o bolo, bolo ..................................................................................................... 24 3. Na ak diagnzy sa najviac ak? ............................................................................................ 25 3.1 TOP 3 skupiny diagnz s najvm potom akajcich ........................................................................ 27 3.2 Porovnanie jednotlivch poisovn v ase ................................................................................................... 31 4. Kde a ako dlho sa najviac ak? ................................................................................................ 34 4.1 Metodika vskumu ............................................................................................................................................... 34 4.2 Vsledky ................................................................................................................................................................... 37 4.2.1 TEP kolennho kbu ..................................................................................................................................... 37 4.2.2 TEP bedrovho kbu .................................................................................................................................... 38 4.2.3 Opercia katarakty ....................................................................................................................................... 39 4.3 Oficilne daje od poskytovateov ................................................................................................................ 41 4.4 Porovnanie poisovn .......................................................................................................................................... 44 4.5 Medziron porovnanie ..................................................................................................................................... 44 4.5.1 TEP kolennho kbu ..................................................................................................................................... 45 4.5.2 TEP bedrovho kbu .................................................................................................................................... 48 4.5.3 Opercia katarakty ....................................................................................................................................... 51 4.6 Poznmky k prieskumu ...................................................................................................................................... 54 4.7 Porovnanie s minulosou ................................................................................................................................... 55
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
5. Diskusia....................................................................................................................................... 58 5.1 akacie listiny vo svete ....................................................................................................................................... 58 5.2.Vchodiskov situcia na Slovensku ............................................................................................................. 59 6. Zvery a odporania HPI ......................................................................................................... 62 6.1 Prevencia ................................................................................................................................................................. 63 6.2 Legislatva................................................................................................................................................................ 65 6.3 Transparentnos a poskytovanie informci ............................................................................................... 67 6.4 Efektvnos, koordincia a monos oficilnej platby .............................................................................. 68 Pouit literatra ........................................................................................................................... 70 O autoroch ...................................................................................................................................... 72
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
ZHRNUTIE
Cieom tejto tdie bola analza asovej dostupnosti vybranch vkonov na Slovensku vo vybranch kategrich zdravotnej starostlivosti a ich porovnanie so situciou v minulosti. asov dostupnos plnovanch vkonov bola sledovan dvoma metdami: 1. porovnanm potov pacientov na akacch listinch vedench poda zkona pre vybran vkony, 2. porovnanm dky akacch leht pre tri vkony s najvym potom pacientov na akacch listinch. Na akaciu listinu sa dostvaj pacienti s indikovanou zdravotnou starostlivosou, ktor nie je mon poskytn z finannch, kapacitnch alebo inch dvodov. Spravidla ide o pacientov, ktor nevyaduj aktnu zdravotn starostlivos, a kde jej odklad nezhor ich zdravotn stav. akanie (pobyt v poradovnku), resp. akacia lehota oznauje as medzi zaradenm pacienta na akaciu listinu a jeho vyradenm. V elektvnej zdravotnej starostlivosti to vo veobecnosti znamen as medzi schvlenm a realizciou zkroku. Zdravotn poisovne (ZP) s poda zkona a prslunej vyhlky povinn vies akacie zoznamy pre vybran choroby, ktor si vyaduj operan alebo invazvny vkon. V aprli 2013 akalo na akacch listinch vetkch poisovn 10 611 poistencov, z toho v zdravotnej poisovni Dvera 2 709 (25,5 %), vo Veobecnej zdravotnej poisovni (VZP) 7 778 (73,3 %) a v ZP Union 124 (1,2 %). Najviac poistencov na akacch listinch aj po zohadnen vekosti poistnho kmea m Veobecn zdravotn poisova (232,7 na 100 000 poistencov), v ktorej na sledovan vkony ak 8,3-nsobne viac poistencov ako v Unione ZP (28,2 na 100 000 poistencov). Na druhom mieste v pote poistencov akajcich na plnovan vkony je zdravotn poisova Dvera (188,9 na 100 000 poistencov), ktor m na zoznamoch 6,7-krt viac poistencov ne Union. Aj ke porovnanie s minulosou sauj chybne vykazovan dta VZP v roku 2012, vo veobecnosti je mon poveda, e poty pacientov na akacch listinch od roku 2010 najprv stpali, ale v poslednom roku je mon vo vetkch troch poisovniach pozorova postupn pokles, aj ke na rozdiel od Unionu poty poistencov v Dvere ani vo VZP neklesli na rove hodnoty z roku 2010. Na Slovensku u dlhodobo najviac pacientov ak na operatvne rieenie kolennho (3 036) a bedrovho (2 721) kbu, operciu katarakty edho zkalu (2 580) a viacer ochorenia
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
svisiace s kardiovaskulrnym systmom. Poet pacientov zaradench na akaciu listinu v prvch troch skupinch vo vetkch poisovniach a do marca 2012 narastal a nsledne u klesal. Bez ohadu na poskytovatea a poisovu sa na totlnu endoprotzu (TEP) kolennho alebo bedrovho kbu na Slovensku ak v priemere okolo 9 mesiacov a na operciu katarakty necel 3 mesiace. Dka akacej doby na TEP bedrovho kbu medzi rokom 2012 a 2013 klesla o 5,3 mesiaca, priom dka akacej doby na operciu katarakty sa medzi rokom 2012 a 2013 nezmenila. Na TEP kolennho kbu najdlhie akaj poistenci VZP (10,9 mesiaca) a najkratie poistenci zdravotnej poisovne Union (6,7 mesiaca). Podobne, aj na TEP bedrovho kbu akaj najdlhie poistenci VZP (11,2 mesiaca) a najkratie poistenci zdravotnej poisovne Union (8,9 mesiaca). Pri TEP bedrovho kbu nie s medzi poisovami a tak vrazn rozdiely (2,3 mesiaca) ako pri TEP kolena (4,2 mesiaca). Pri opercii katarakty je rozdiel medzi poisovami najmen, pribline 1 tde, priom najdlhie akaj poistenci VZP (90 dn) a najkratie poistenci zdravotnej poisovne Union (82 dn). Celkovo najkratie akacie doby na najastejie ochorenia zaraovan na akacie listiny m zdravotn poisova Union. Aj ke sa za posledn rok celkov poet poistencov na akacch listinch neznil, skrtila sa akacia doba na sledovan zkroky. Pre zlepenie situcie s akanm na elektvne vkony navrhujeme nasledujce 4 opatrenia: 1. vyiu podporu prevencie, ktor doke predchdza vzniku mnohch ochoren a tm zniova potrebu elektvnych vkonov, 2. legislatvnu pravu toho, na ak zdravotn starostlivos m poistenec nrok, a to ako z pohadu vecnho (na o m nrok), asovho (do kedy), ako aj finannho (za koko), 3. vyiu transparentnos vo veden a zverejovan akacch listn a dostupnos zrozumitench informci pre pacientov, 4. vyiu efektvnos a koordinciu pri poskytovan zdravotnej starostlivosti pri nedostatku kapact a vytvorenie monosti skorieho vykonania vkonu pri iastonej hrade starostlivosti pacientom, ak je problmom nedostatok finannch zdrojov.
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
EXECUTIVE SUMMARY
The goal of this study was the analysis of time accessibility of selected procedures in Slovakia in selected categories of health care and their comparison with the situation in the past. The time accessibility of planned procedures was observed by two methods: 1. by comparing the number of patients on the waiting lists guided according to the law for chosen procedures 2. by comparing the length of the waiting times for three procedures with the highest number of patients on the waiting lists On the waiting list are placed patients with indicated health care which is not possible to provide because of financial, capacity or other reasons. Those are generally patients who do not require acute health care and where the deferral will not worsen the state of health. Waiting (being on the waiting list), or waiting period indicates the time between including the patient on the waiting list and his displacing. In elective health care it in general means the time between approval and realization of the procedure. Health insurance companies (HIC) are according to law and respective edict obliged to keep the waiting lists for chosen diseases which demand operational or invasive procedure. In April 2013 were on the waiting lists of all health insurance companies 10 611 insured persons out of whom were in health insurance company Dvera 2 709 (25,5 %), in General Health Insurance Company (VZP) 7 778 (73,3 %) and in HIC Union 124 (1,2 %). The most of the insured persons on the waiting lists even after taking into account the insured base has General Health Insurance Company (232,7 on every 100 000 of insured persons), in which for the monitored procedures is waitng 8,3 times more insured persons than in Union HIC (28,2 on every 100 000 insured). At the second place in the number of insured waiting for planned procedures is health insurance company Dvera (188,9 on every 100 000 insured) which has on the lists 6,7 times more insured persons than Union. Even though the comparison with the past is impeded by wrongly reported data by VZP from 2012, in general it is possible to say that the number of patients on the waiting lists from 2010 was first rising but in the last year it is possible to observe in all three health insurance companies a gradual decline. In contrast with Union the numbers of insured neither in Dvera nor in VZP did not drop to the values from 2010.
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
In Slovakia for a long time the most of the patients have been waiting for total knee (3 036) and hip (2 721) replacement, cataract surgery (2 580) and several diseases related to cardiovascular system. The number of patients included on the waiting list in the first three groups in all health insurance companies was rising until March 2012 and subsequnetly decreased. Regardless of the health care provider or health insurance company the waiting time for total knee or hip replacement in Slovakia is on average 9 months and for cataract surgery almost 3 months. The length of the waiting period on total hip replacement in between 2012 and 2013 fell down by 5,3 months, while the length of the waiting period for cataract surgery between 2012 and 2013 did not change. For total knee replacement for the longest time are waiting the policyholders of VZP (10,9 months) and for the shortest time are waiting the policyholders of Union health insurance company. Similarly, even for the total hip replacement for the longest time waiting are policyholders of VZP (11,2 months) and the shortest waiting are policyholders of Union health insurance company (8,9 months). For the total hip replacement the differences among health insurance companies are not that big (2,3 months) as for the knee replacement (4,2 months). As for the cataract surgery the difference among health insurance companies is the smallest, approximately 1 week, where for the longest waiting are the policyholders of VZP (90 days) and for the shortest waiting are policyholders of Union health insurance company (82 days). Totally the shortest waiting times for the most frequent disesases included on the waiting lists has healt insurance company Union. Although the total number of insured on the waiting lists did not lower within the last year, the waiting period was shortened for the observed procedures. For the improvement of situation with waiting times for elective procedures we suggest the four following measurements: 1. higher support of prevention, which can prevent the inception of a lot of disesases and therefore lower the necessity of elective procudures, 2. legislative adjustment of the scope of health care for which the patient has the right from material (for what he/she has claim), time (for how long) and also financial (for how much) point of view 3. higher transparency in the management and making public the waiting lists and accessibility of comprehensible information for patients, 4. higher effectivity and coordination during providing the health care and the shortage of capacities and creation of possibility of sooner performance of procedure for partial refund of health care by patient if the problem is the lack of financial resources. 9
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
1. TEORETICK VCHODISK TDIE

1.1 DOSTUPNOS ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI
Dostupnos zdravotnej starostlivosti je zloit, mnohorozmern pojem zloen z viacerch dimenzi. Dostupnos odzrkaduje monos obanov v prpade potreby dosta zdravotn starostlivos v podobe rznych zdravotnch sluieb i tovarov.1 Dostupnos a prstup k zdravotnej starostlivosti je jeden z troch iastkovch cieov resp. iastkovch ukazovateov fungovania zdravotnho systmu. V zvislosti od autora existuje aj viacero lenen dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Jej zkladn dimenzie s (1) fyzick (geografick) dostupnos, ktor odzrkaduje rozmiestnenie poskytovateov zdravotnej starostlivosti (na uritom zem v zmysle vzdialenosti a asovej dostupnosti) a (2) efektvna dostupnos, ktor je vnman ako nronos dosiahnutia zdravotnej starostlivosti2 v zvislosti od polohy, nkladov a asu na cestovanie pacientov alebo od sprvania sa, akacch leht i otvracch db poskytovatea. Medzi ostatn aspekty dostupnosti patr aj (3) finann dostupnos, ktor podmieuje finann nronos poskytnutia zdravotnej starostlivosti v okamiku jej poskytnutia3 a zvis od monosti loveka zabezpei si zdravotn starostlivos za nklade svojho prjmu. Dostupnos zdravotnej starostlivosti podmieuje aj prstup k informcim, preto za jednu z dimenzi dostupnosti zdravotnej starostlivosti sa povauje aj (4) dostupnos informci. Tto tdia analyzuje konkrtnu zloku efektvnej dostupnosti asov dostupnos. Svoju pozornos sme venovali vhradne elektvnm vkonom, ktor nevyaduj aktnu zdravotn starostlivos. Ich dostupnos meran akacmi dobami sa porovnva celosvetovo a jej hodnoty nepriamo opisuj rove zdravotnho systmu v danej krajine.
1.2 AKACIE LISTINY

Na akaciu listinu sa dostvaj pacienti s indikovanou zdravotnou starostlivosou, ktor nie je mon poskytn z finannch, kapacitnch alebo inch dvodov. Spravidla ide o pacientov, ktor nevyaduj aktnu zdravotn starostlivos, a kde jej odklad nezhor ich zdravotn stav. O zaraden pacienta na akaciu listinu rozhoduje zodpovedn lekr, ktor mus posdi naliehavos prpadu.

1 2
Roberts M. J., Hsiao, W., Berman, P., Reich, M.R.: Getting Health Reform Right, Oxford University Press, 2004 Ibid 3 Zajac, R., Paitn, P.: Dostupnos zdravotnctva a poplatky, Domino frum 11/2004
10
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
akanie (pobyt v poradovnku) resp. akacia lehota oznauje as medzi zaradenm pacienta na akaciu listinu a jeho vyradenm. V elektvnej zdravotnej starostlivosti to vo veobecnosti znamen as medzi schvlenm a realizciou zkroku. Model OECD4 v zjednoduenej podobe znzoruje ako pacienti prdia typickm systmom zdravotnej starostlivosti s verejnm poistenm a obmedzenou kapacitou. Pacient so zdravotnm problmom prde na posdenie za chirurgom sm ako aktny stav alebo na zklade odporania veobecnho (prp. inho) lekra. Po vyhodnoten situcie me by as pacientov s menej zvanm stavom lieen konzervatvne veobecnm lekrom, prpadne inm odbornkom. as pacientov s aktnym stavom podstupuje operciu bez akania a tm, ktorch stav nie je akty, me by chirurgick zkrok vykonan neskr a s preto poiadan, aby pokali na plnovan operciu. Je im pridelen priblin termn v poradovnku. as pacientov, ktorm to (hlavne finann) situcia umon, si mu vybra vykonanie opercie za vlastn zdroje, m nie s nten aka na zozname. Z akacieho zoznamu mu pacienti vypadn nakoko sa odsahovali a lieba im bude poskytnut inde, ich zdravotn stav sa zlepil a zkrok u nie je potrebn alebo zomreli poas akania na zkrok5 (Schma 1). Schma 1: Model akacch listn Urgentn prjmy
Skromn elektvna starostlivos Aktna starostlivos zaradenie prlev
Skromn
zdroje
Odporajci odporanie lekr
Chirurg
akacia listina
starostlivos odlev
Verejn
zdroje
- - - - - - -
zdravotn stav technolgia miera zvanosti oakvania pacientov podieanie sa na nkladoch miera skromnho poistenia ceny v skromnej sfre
akacia doba kapacita (lka, lekri) verejnho a skromnho sektora produktivita
Zdroj: autori poda SICILIANI, L., HURST, J.: Explaining Waiting Times Variations for Elective Surgery across OECD countries, OECD, DELSA/ELSA/WD/HEA(2003)7

SICILIANI, L., HURST, J.: Explaining Waiting Times Variations for Elective Surgery across OECD countries, OECD, DELSA/ELSA/WD/HEA(2003)7 5 Ibid
4
11
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
Dopyt po plnovanch opercich je uren zdravotnm stavom obyvatestva a rovou medicnskej technolgie, ktor uruje rozsah lieench ochoren a mieru oakvan pacienta.6 Rzne finann stimuly, podiel obyvatestva so skromnm zdravotnm poistenm a cena zkrokov v skromnom sektore me takisto ovplyvova dopyt. Kov lohu v riaden dopytu zohrvaj lekri a ich urenie hraninho stavu pre odporanie na zkrok. Odliv (ponuka) plnovanch operci zvis na chirurgickej kapacite verejnch, ale aj skromnch poskytovateov a produktivite, s ktorou sa kapacity vyuvaj. Ekonometrick dkazy naznauj, e via kapacita (potu lok a lekrov) je spojen s nimi akacmi dobami.78 Produktivita okrem inho zvis aj na spsobe, akm s lekri a nemocnice platen.9 Faktory, ktor mu ovplyvova dku akacej lehoty by sme mohli rozdeli do 4 skupn: (1) dopyt, (2) nemocnin zdroje, (3) manament akacch listn a (4) charakteristika pacienta.10 Za dopyt meme povaova proces, pri ktorom pacienti chc zska prstup k slubm, na ktor je veden poradovnk. Prchod pacientov podstupujcich plnovan operciu a kolsanie ich potrieb me ma vplyv na zlepenie alebo zhorenie dostupnosti sluieb. Naprklad mnostvo aktnych pacientov me spsobi zruenie alebo preloenie plnovanch zkrokov alebo me zvi dopyt po nemocninch zdrojoch, ktor neboli vylenen na takto aktivity. Dostupnos nemocninch zdrojov akmi s naprklad chirurgovia, anestziolgovia, zdravotn sestry, operan miestnosti, pecilne vybavenie, poet lok a podobne podmieuj zaraovanie pacientov do zoznamu.11 o sa manaovania akacch listn tka, za kov faktor meme povaova urovanie priort, na zklade ktorch s pacienti vyberan a zaraovan na akaciu listinu. Vo veobecnosti (no nie vdy) plat, e pacienti s vyou prioritou s v zozname posvan dopredu a pacienti s niou prioritou s

SICILIANI, L., HURST, J.,2003 : Explaining Waiting Times Variations for Elective Surgery across OECD countries, OECD, DELSA/ELSA/WD/HEA(2003)7 7 Lindsay, C.M., and B. Feigenbaum: Rationing by waiting lists, American Economic Review, 74, 3, 1984 8 Martin, S., and Smith, P.C.: Rationing by waiting lists: an empirical investigation, Journal of Public Economics, 71, 1999 9 SICILIANI, L., HURST, J.,2003 : Explaining Waiting Times Variations for Elective Surgery across OECD countries, OECD, DELSA/ELSA/WD/HEA(2003)7 10 Sobolev, B., Kuramoto, L.: Analysis of Waiting-Time Data in Health Services Research, Springer, New Yourk, USA,2008, ISBN: 978-0-387-76421-4 11 Blake J.T., Carter M.W.: Surgical process scheduling: a structured review,.Journal of the Society for Health systems, 5:17-30, 1997 in Sobolev, B., Kuramoto, L.: Analysis of Waiting-Time Data in Health Services Research, Springer, New Yourk, USA,2008
6
12
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
zaraovan na koniec, bez ohadu na to, kedy boli zaraden do zoznamu.12 Pacienti s rovnakou prioritou s zaraovan na zklade asu, kedy im bol zkrok indikovan. Dka akania u pacientov me by podmienen ich zdravotnm stavom a prtomnosou inch ochoren (komorbidita), ale aj vekom, pohlavm i dokonca miestom bydliska.13 Poda OECD14 je jednm z dvodov nrastu akacch listn vznamn pokrok v chirurgickej technike a v anestzii poas poslednch dvoch alebo troch desaro, o vrazne zlepili rozsah, bezpenos a innos chirurgickch zkrokov. Mnoho postupov sa zrove zaalo vykonva za niie nklady na jednotku, v dsledku oho dolo vo vetkch krajinch OECD k dramatickmu nrastu dopytu po chirurgickch zkrokoch, najm elektvnych (nie aktnych) zkrokoch, akmi s naprklad opercia sivho zkalu, bedrovho kbu a bypass-u. akacie listiny s vnym problmom v mnohch krajinch OECD15,16, Slovensko nevynmajc. Dlh akacie doby na elektvne vkony s vo veobecnosti v krajinch, ktor kombinuj verejn zdravotn poistenie s nulovou alebo nzkou spoluasou pacienta a obmedzenou kapacitou. Naopak, dlh akacie doby sa menej asto nachdzaj v krajinch s poistnm systmom, v ktorom je umonen vber poskytovatea zdravotnho poistenia.17
1.3 LEGISLATVNE PROSTREDIE AKACCH LISTN NA SLOVENSKU

Na Slovensku s akacie listiny ukotven v zkone . 581/2004 Z. z., priom ich bliiu podobu, pecifikciu a podrobnosti ustanovuje Vyhlka Ministerstva zdravotnctva SR . 412/2009 Z. z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti o zozname poistencov akajcich na poskytnutie plnovanej zdravotnej starostlivosti a jej novela, vyhlka MZ SR . 151/2011 Z. z. Ak poskytovate neme poskytn poistencovi do troch mesiacov zdravotn starostlivos, odporu mu plnovan zdravotn starostlivos a navrhne jeho zaradenie do zoznamu. akacie listiny s nsledne tvoren jednotlivmi poisovami poda nvrhov poskytovateov. Poda platnej legislatvy mu by do zoznamu akateov v akacch listinch zaraden iba poistenci pre urit vybran choroby, ktor si vyaduj plnovan zkrok alebo invazvny vkon a ich odklad priamo neohroz
Sobolev, B., Kuramoto, L.: Analysis of Waiting-Time Data in Health Services Research, Springer, New Yourk, USA,2008, ISBN: 978-0-387-76421-4 13 Ibid 14 SICILIANI, L., HURST, J.,2003 : Explaining Waiting Times Variations for Elective Surgery across OECD countries, OECD, DELSA/ELSA/WD/HEA(2003)7 15 SICILIANI, L., HURST, J.,2003 : Explaining Waiting Times Variations for Elective Surgery across OECD countries, OECD, DELSA/ELSA/WD/HEA(2003)7, 16 Eisen, B., Bjrnberg, A., 2009: Canada Health Consumer Index 2009, Frontier Centre for Public Policy, ISSN 1491-78 17 Siciliani, L., Borowitz, M., Moran, V. (eds.):Waiting Time Policies in the Health Sector: What Works?, OECD Health Policy Studies, OECD Publishing,(2013
12
13
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
pacienta na ivote, i neskomplikuje jeho zdravotn stav. Vyhlka MZ SR, ktorou sa ustanovuj podrobnosti o zozname poistencov akajcich na poskytnutie plnovanej zdravotnej starostlivosti s innosou od 1. jla 2011 vo svojej prlohe uvdza nasledujce choroby, s ktormi sa poistenci mu ocitn na akacej listine: Vybran choroby vyadujce plnovan operciu alebo invazvny vkon 1. 2. Choroby oka a jeho adnexov vyadujce implantciu zdravotnckej pomcky Choroby obehovej sstavy Choroby svalovej a kostrovej sstavy a spojivovho tkaniva vyadujce implantciu zdravotnckej pomcky Rutinn rdiologick vyetrenie mamogram Vroden chyby, deformcie a chromozmov anomlie Tyreotoxikza hyperfunkcia Medzinrodn tatistick klasifikcia chorb MKCH-10 H25, H26, H28 I05 a I10, I20, I23 a I25, I34 a I37, I42, I43, I47 a I50, I70 a I74, I83, Q21, Q23, Q25 M16, M17, M19, M40 a M43 Z01.6 Q35, Q37 E05
3. 4. 5. 6.
Zdroj: Vyhlka Ministerstva zdravotnctva SR . 151/2011 Z. z., ktorou sa men a dopa vyhlka Ministerstva zdravotnctva Slovenskej republiky . 412/2009 Z. z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti o zozname poistencov akajcich na poskytnutie plnovanej zdravotnej starostlivosti.
Zdravotn poisova je poda zkona 581/2004 Z.z. povinn dodriava vytvoren poradie poistencov v zozname poda jednotlivch chorb. Na iados poistenca m informova o jeho porad v zozname, o pote poistencov v zozname, o predpokladanom dtume poskytnutia plnovanej zdravotnej starostlivosti u poskytovatea.18 Zdravotn poisova v zujme skrtenia lehoty na poskytnutie plnovanej zdravotnej starostlivosti me poistencovi navrhn jej poskytnutie u inho poskytovatea, s ktorm m uzatvoren zmluvu o poskytovan zdravotnej starostlivosti. Poda platnej vyhlky19 m poisova na zklade iadosti poistenca povinnos informova ho o monosti poiada o poskytnutie plnovanej zdravotnej starostlivosti u poskytovatea, s ktorm nem zdravotn poisova uzatvoren zmluvu o poskytovan zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike alebo u poskytovatea v inom lenskom tte Eurpskej nie.
Zkon 581/2004 Z.z. o zdravotnch poisovniach, dohade nad zdravotnou starostlivosou a o zmene a doplnen niektorch zkonov 19 Vyhlka Ministerstva zdravotnctva Slovenskej republiky . 151/2011 Z. z
18
14
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
Poistenec neme by sasne zaraden vo viacerch zoznamoch, ak ide o t ist plnovan zdravotn starostlivos. Ak zdravotn poisova zist sbeh vo viacerch zoznamoch v svislosti s tou istou plnovanou zdravotnou starostlivosou, poda vyhlky20 by mala ponecha poistenca v tom zozname, v ktorom bol zaraden najskr. Naopak, u rznych diagnz me pacient figurova vo viacerch poradovnkoch sasne.
1.4 PROFILY ZDRAVOTNCH POISOVN

Na Slovensku je od roku 1994 konkurenn poisovac model. V roku 1997 bol poet poisovn 13, o bolo do teraz najviac. Od roku 2010 na Slovensku poskytuj svoje sluby 3 zdravotn poisovne (Graf 1). Najvou zdravotnou poisovou psobiacou na Slovenskom trhu je ttna Veobecn zdravotn poisova (64 %). Vrazne men poistn kme maj skromn zdravotn poisovne Dvera (28 %) a Union (8 %). Graf 1: Poet poistencov a podiel poisovn na trhu k 1. 1. 2013
Zdroj: autor poda dajov z DZS
Od zlenia VZP, Spolonej zdravotnej poisovne (SZP) a poisovne Apollo s Dverou zaiatkom roka 2010 meme sledova mierny pokles potu poistencov VZP a vemi mierne zvenie poistnch kmeov skromnch poisovn (Graf 2).

20
Ibid
15
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
Graf 2: Poet poistencov v jednotlivch poisovniach
Zdroj: autor poda DZS; *odhad DZS; SZP = Spolon zdravotn poisova; EZP = Eurpska zdravotn poisova
Veobecn zdravotn poisova, a.s.

Poet poistencov k 1. 1. 2013: 3 343 025 Podiel na trhu k 1. 1. 2013: 64,09 % Generlny riadite: Ing. Marcel Forai, MPH Rating 2008: miesto 5/5
Do Veobecnej zdravotnej poisovni (VZP) sa v roku 2012 prepoistilo necelch 39 tisc poistencov, o je od roku 2005 najviac. VZP naalej pokrauje v trende vemi pomalho zmenovania svojho poistnho kmea, aj ke tento rok bol odliv poistencov podstatne men ako poas poslednch rokov. Veobecn zdravotn poisova stratila v roku 2012 netto 18 854 poistencov (Graf 3).
16
__________________________________________________________ Graf 3: Prichdzajci a odchdzajci poistenci vo VZP
ANAL ZA AKACCH DB
Zdroj: HPI poda dajov z DZS
17
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
DVERA zdravotn poisova, a.s.

Poet poistencov k 1. 1. 2013: 1 434 043 Podiel na trhu k 1. 1. 2013: 27,49 % Generlny riadite: Ing. Martin Kultan Rating 2008: miesto 1/5
Dveru v roku 2012 opustilo viac ako 83 tisc poistencov, o je od roku 2005 najviac. Dvera stratila v roku 2012 netto 11 029 poistencov (Graf 4). Graf 4: Prichdzajci a odchdzajci poistenci v ZP Dvera
18
__________________________________________________________ UNION zdravotn poisova, a.s.

ANAL ZA AKACCH DB
Poet poistencov k 1. 1. 2013: 438 967 Podiel na trhu k 1. 1. 2013: 8,42 % Generlny riadite: Ing. Roman Podolk Rating 2008: miesto 2/5
Union ZP zaznamenala v roku vrazn odchod aj prchod poistencov. Do poisovne sa rozhodlo prepoisti viac ako 70 tisc poistencov a opustilo ju viac ako 40 tisc poistencov. Zdravotn poisova Union tak ako jedin zskala novch poistencov. V roku 2012 zskala netto 29 883 poistencov (Graf 5). Graf 5: Prichdzajci a odchdzajci poistenci v ZP Union
19
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
2. POET POISTENCOV NA AKACEJ LISTINE

2.1 CELKOV POET PACIENTOV NA AKACCH LISTINCH
Poty poistencov na akacch listinch eviduj jednotliv poisovne. Ich poet v pravidelnch mesanch intervaloch posielaj radu pre dohad nad zdravotnou starostlivosou (DZS). lohou radu je monitorovanie evidencie a vykazovania pacientov na akacch listinch v rmci platnej legislatvy. Poet poistencov evidovanch v jednotlivch poisovniach za sledovan obdobie je v Tabuke 1. Tabuka 1: Celkov poet pacientov na akacch listinch K dtumu 30. 04. 2013 31. 10. 2012 31. 03. 2012 31. 10. 2011 31. 10. 2010 VZP 7 778 14 242* 16 310* 7 888 6 476 Dvera 2 709 2 937 3 074 2 943 2 539 Union 124 160 157 102 160 Spolu 10 611 17 327 19 541 10 933 9 175
Zdroj: DZS, * chybne vykzan daje poisovou (pozri kap. 2.2)
Celkov poet poistencov evidovanch v akacch listinch zvis aj od celkovho potu poistencov v poistnom kmeni jednotlivch poisovn. Vzhadom na to, e poistn kmene sa poas sledovanho obdobia mierne zmenili, porovnali sme pomer poistencov na akacch listinch aj k vekosti poistnho kmea poisovn (Tabuka 2). Poet poistencov na akacch listn me ovplyvova aj zloenie poistnho kmea z pohadu jeho chorobnosti. daje o case mixe pre diagnzy evidovan na akacej listine, ktor by mohli poskytn citlivejie porovnvanie, sme nemali k dispozcii. Celkov chorobnos poistnho kmea by z pohadu finannej nronosti manaovania poistencov na akacch listinch nemala ma iaden vrazn vplyv na poet poistencov na akacej listine, nakoko chorobnos poistencov je zohadnen pri prerozdeovan poistnho. Berc do vahy vekos poistnho kmea jednotlivch zdravotnch poisovn, mala v aprli 2013 na akacch listinch najviac poistencov Veobecn zdravotn poisova (233 na akacej listine zo 100 000 poistencov). Menej poistencov mala poisova Dvera (189 na akacej listine zo 100 000 poistencov) a najmenej Union zdravotn poisova (28 na akacej listine zo 100 000 poistencov). VZP m pritom o 8-krt viac poistencov na akacch listinch ako Union ZP (Tabuka 2).
20
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
Tabuka 2: Provnanie celkovho potu poistencov jednotlivch poisovn evidovanch na akacch listinch v pomere k ich poistnmu kmeu
VZP na L / 100 000 poistencov 31. 10. 2010 31. 10. 2011 31. 03. 2012 31. 10. 2012 30. 04. 2013 185,79 228,73 *485,15 *423,63 23,11% rozdiel v% Dvera na L / 100 000 poistencov 181,08 210,06 212,72 203,24 188,91 16,0% 1,3% -4,5% -7,1% rozdiel v% Union na L / 100 000 poistencov 43,66 26,35 38,38 39,11 28,25 -39,6% 45,7% 1,9% -27,8% rozdiel v%
232,66 **1,74%
zdroj: autori poda dajov z DZS * vylen z porovnvania, chybne vykzan daje poisovou (pozri kap. 2.2); ** rok 2013 porovnvane s rokom 2011
Z dvodu chybne vykzanch dajov o pote poistencov na akacch listinch vo VZP poas roku 2012 (pozri kapitolu 2.2), sme sa rozhodli porovna daje s rokom 2011. Pri zohadnen vekost poistnho kmea sa zdravotnej poisovni Dvera ako jedinej, za obdobie 1,5 roka (koniec oktbra 2011 a koniec aprla 2013), podarilo zni poet poistencov na akacch listinch, a to o 10 %. Veobecn zdravotn poisova zaznamenala len minimlny nrast poistencov o 1,7 %. V zdravotnej poisovni Union je badaten nrast akajcich poistencov o 7,2 %, avak aj napriek tomuto nrastu stle ostva poisovou s najmenm potom poistencov na akacej listine (Graf 6). Graf 6: Celkov poet poistencov jednotlivch poisovn evidovanch na akacch listinch v pomere k ich poistnmu kmeu
Zdroj: autori poda DZS, pozn. daje VZP pre rok 2012 s chybn (pozri kap. 2.2)
21
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
Ak daje o pote poistencov na akacch listinch porovnme s dajmi z poslednho kvartlu roku 2010 (obdobie 2,5 roka), rozdiely medzi poisovami bud vraznejie. Vraznej nrast poistencov na akacej listine v sledovanom obdob nastal vo VZP 25,2 %. Naopak, najvraznejia zmena nastala v poisovni Union, kde poet poistencov klesol o 35,3 %. Dvera zaznamenala mierny nrast akajcich pacientov 4,3 %.
2.2 DTOV NESLAD

Po tom, ako v polovici roka 2012 HPI vydal analzu zaoberajcu sa akacmi listinami, Veobecn zdravotn poisova zvolala tlaov konferenciu, na ktorej spochybnila poet poistencov akajcich na akacch listinch uveden v analze. Tento poet pritom reportovala samotn poisova. Poet poistencov ku koncu marca 2012 mal by poda radu pre dohad 16 310. Nedorozumenia odvodnila poisova tm, e sce VZP poskytla radu pre dohad nad zdravotnou starostlivosou (DZS) takto daj, ale DZS s nm alej nepracoval. "Tak sa stalo, e v zozname zostali aj poistenci, ktor sa medziasom prepoistili do inej zdravotnej poisovne, ktorm u bola poskytnut lieba, ktor ju odmietli, prpadne poistenci perspektvne zaraden na operciu a do roku 2015," povedala hovorkya poisovne. Takchto poistencov bolo dajne 10 515 (Tabuka 3). V mdich tak zaalo kolova slo menie ako 6 000 (t.j. 16 310 10 515). Tabuka 3: Poet poistencov VZP na akacch listinch v zvislosti od zdroja dt
VZP na zklade infozkona 31. 10. 2010 31. 12. 2010 31. 10. 2011 31. 12. 2011 31. 03. 2012 september 2012 31. 10. 2012 31. 12. 2012 9 377 10 988 8 679 VZP pre mdi cca 6 600 cca 7 700 5 795 6 706 Cca 7 800 DZS 6 476 7 888 16 310 14 242 -
Zdroj: autor na zklade dajov VZP, DZS a mdi
2.2.1 Situcia po roku Po roku sme op chceli zisti poet poistencov na akacch listinch. DZS nm zaslal daje, poda ktorch m VZP ku konca oktbra 14 242 akajcich poistencov. Od DZS sme k danmu slu dostali aj vysvetlenie, e v druhej polovici roka 2012, po spomnanom spochybnen dajov radu poisovou, zamestnanci radu vykonali v zdravotnch poisovniach dohad zameran na oblas zaraovania poistencov do zoznamu akateov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Dohadom 22
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
boli vo VZP zisten nedostatky pri oznamovan dajov o zaraden poistencov do zoznamu akateov prostrednctvom elektronickej dvky D 518. Poda informcie z radu, VZP prijala v priebehu vkonu dohadu opatrenia na odstrnenie zistench nedostatkov dvok ako aj pravu softwaru tak, aby dvky boli v slade s pravidlami pre vykazovanie dvok D 518. DZS uloil povinnos splni prijat opatrenia na odstrnenie zistench nedostatkov a ich prin a psomne informova rad o ich splnen najneskr do 15. 1. 2013. VZP m po prijat npravnch opatren zasla radu relevantn daje vo februrovej dvke, to znamen v marci 2013. DZS nm pre zskanie sprvnych dajov odporuil kontaktova samotn poisovu. 2.2.2 Tri svety akacch listn Na zklade vzniknutho nedorozumenia medzi DZS a VZP a po odporan DZS, sme poisovu v rmci zkona o slobodnom prstupe k informcim poiadali o poet poistencov na akacch listinch. iadali sme aj sporn daje za marec 2012, s tm, e daje pouit v naej analze porovnme s dajmi poisovne a do analzy doplnme sprvne daje. Nau iados vak VZP zamietla s tm, e tieto daje nespadaj do okruhu povinne sprstupovanch informcii, ktor zkon uklad poisovni sprstupni. Na dan rozhodnutie sme sa v rmci zkona odvolali. Nae odvolanie proti neposkytnutiu informcii o pote poistencov akajcich na akacch listinch rozdelench poda jednotlivch diagnz bolo optovne zamietnut. Na zklade odvolania nm vak boli poskytnut daje o celkovom pote akajcich poistencov k 31. 3. 2012, 31. 10. 2012 a 31. 12. 2012. Tieto daje sa vak nezhodovali nielen s dajmi z DZS, ale ani s dajmi prezentovanmi VZP v mdich (Tabuka 3 a Graf 6). Graf 7: Poet poistencov VZP na akacch listinch v zvislosti od zdroja dt
Zdroj: autori
23
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
2.2.3 Vetko je v poriadku a o bolo, bolo Na odporanie radu sme daje o pote akajcich poistencov VZP od regultora poadovali op. U po prijat npravnch opatren. rad nm poskytol daje k 30. 4. 2013, ktor sa u na prv pohad odliovali od predchdzajcich sel a pribliovali sa k hodnotm poskytnutch poisovou (Graf 8). Od radu sme poadovali aj chybne vykzan daje za rok 2012, aby sme analzu mohli skorigova a pracova vhradne so sprvnymi dajmi. rad vo svojom stanovisku uviedol, e VZP pravu zrealizovala, nebolo vak technicky mon, aby sa prava prejavila za cel sptn obdobia. Z toho dvodu VZP nezaslala radu dvku s aktualizovanmi dajmi o pote poistencov akajcich na akacch listinch. daje za rok 2012 teda aj naalej ostvaj neporovnaten. Otzne zostva, ako dlho a v akej kvalite by vykazovala Veobecn zdravotn poisova daje o jej akajcich poistencov, keby na to HPI v roku 2012 neupozornila vo svojej analze. Graf 8: Poet poistencov VZP na akacch listinch v zvislosti od zdroja dt k 30. 4. 2013
Zdroj: autori
24
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
3. NA AK DIAGNZY SA NAJVIAC AK?

Zo sledovanch diagnz na Slovensku u dlhodobo najviac pacientov ak na operatvne rieenie bedrovho a kolennho kbu, operciu katarakty (ed zkal) a viacer ochorenia svisiace s kardiovaskulrnym systmom. Poty poistencov poda hlavnch skupn zdruujcich jednotliv diagnzy v rmci MKCH-10 s uveden v Tabuke 4, do ktorej sme vzhadom na vek poet zaradench diagnz vybrali iba prvch 10, pri ktorch je celkov poet akajcich poistencov v ako 100. Tabuka 4: 10 skupn diagnz s najvm potom poistencov na akacej listine k 30. 4. 2013 Nzov diagnzy 1. Gonartrza [artrza kolennho kbu] 2. Koxartrza [artrza bedrovho kbu] 3. Stareck zkal oovky cataracta senilis 4. Chronick ischemick choroba srdca 5. Angina pectoris hrudnkov angna 6. Aterosklerza 7. Kov ily varixy dolnch konatn 8. In zkal oovky 9. Predsieov fibrilcia a flater 10. In deformujce dorzopatie
Zdroj: DZS
MKCH-10
M17 M16 H25 I25 I20 I70 I83 H26 I48 M43
Dvera
788 737 315 235 211 130 81 56 3 13
VZP
2 229 1 966 1 985 407 166 171 192 191 109 89
Union
19 18 17 7 13 8 29 0 0 0
Spolu
3 036 2 721 2 317 649 390 309 302 247 112 102
Pre zmeny v truktre poistencov akajcich na akacch listinch sme sa rozhodli porovna poty akajcich poistencov pre rovnak skupiny diagnz v rmci jednotlivch poisovn. daje z aprla 2013 porovnvame s dajmi z oktbra 2010.
25
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
Veobecn zdravotn poisova Tabuka 5: Porovnanie potu akajcich poistencov pre rovnak skupiny diagnz 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. Nzov diagnzy MKCH-10 Gonartrza M17 Koxartrza M16 Stareck zkal oovky H25 cataracta senilis Chronick ischemick I25 choroba srdca Angina pectoris I20 hrudnkov angna Aterosklerza I70 Kov ily varixy dolnch I83 konatn In zkal oovky H26 Predsieov fibrilcia a flater I48 In deformujce dorzopatie M43
31. 10. 2010 30. 4. 2013
1 319 1 481 935 780 328 242 170 110 167 60
2 229 1 966 1 985 407 166 171 192 191 109 89
Rozdiel Rozdiel (%) 910 69% 485 33% 1 050 -373 -162 -71 22 81 -58 29 112% -48% -49% -29% 13% 74% -35% 48%
Zdroj: autori poda DZS
Vo VZP nastal najv nrast poistencov akajcich na akacch listinch so senilnou kataraktou o 112 %. Najvraznej pokles za 2,5 roka nastal pri pacientoch trpiacich angnou pektoris a chronickou ischemickou chorobou srdca (Tabuka 5). Dvera ZP Tabuka 6: Porovnanie potu akajcich poistencov pre rovnak skupiny diagnz 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. Nzov diagnzy MKCH-10 Gonartrza M17 Koxartrza M16 Stareck zkal oovky H25 cataracta senilis Chronick ischemick I25 choroba srdca Angina pectoris I20 hrudnkov angna Aterosklerza I70 Kov ily varixy dolnch I83 konatn In zkal oovky H26 Predsieov fibrilcia a flater I48 In deformujce dorzopatie M43
31. 10. 2010 30. 4. 2013
427 564 112 324 177 210 353 29 30 26
788 737 315 235 211 130 81 56 3 13
Rozdiel Rozdiel (%) 361 85% 173 31% 203 -89 34 -80 -272 27 -27 -13 181% -27% 19% -38% -77% 93% -90% -50%
26
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
Podobne ako pri VZP aj v Dvera nastal najv nrast poistencov akajcich na akacch listinch so senilnou kataraktou o 181 % (Tabuka 6). Najvraznej pokles za nastal pri pacientoch trpiacich predsieovou fibrilciou/flaterom (90 %) a kovmi ilami dolnch konatn (77 %). Union ZP Tabuka 7: Porovnanie potu akajcich poistencov pre rovnak skupiny diagnz 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. Nzov diagnzy MKCH-10 Gonartrza M17 Koxartrza M16 Stareck zkal oovky H25 cataracta senilis Chronick ischemick I25 choroba srdca Angina pectoris I20 hrudnkov angna Aterosklerza I70 Kov ily varixy dolnch I83 konatn In zkal oovky H26 Predsieov fibrilcia a flater I48 In deformujce dorzopatie M43
31. 10. 2010 30. 4. 2013
10 14 5 14 69 16 10 4 13 0
19 18 17 7 13 8 29 0 0 0
Rozdiel Rozdiel (%) 9 90% 4 29% 12 -7 -56 -8 19 -4 -13 0 240% -50% -81% -50% 190% -100% -100% 0%
Union zdravotn poisova zaznamenala rovnako ako ostatn poisovne najv nrast poistencov akajcich na akacch listinch so senilnou kataraktou o 240 %. Druh najv nrast zaznamenala pri pacientoch trpiacich kovmi ilami dolnch konatn (190 %), pri ktorch poisova Dvera zaznamenala vrazn pokles. Stopercent pokles, o znamen iadnho poistenca na akacej listine nastal pri pacientoch trpiacich predsieovou fibrilciou/flaterom a inm zkalom oovky (Tabuka 7).
3.1 TOP 3 SKUPINY DIAGNZ S NAJVM POTOM AKAJCICH

Pre lepie porovnanie sme vybrali 3 skupiny diagnz, na ktor celkovo ak najviac pacientov (Grafy 9 a 11). Ide o pacientov trpiacich gonartrzou (diagnzy v rmci skupiny M17), koxartrzou (diagnzy v rmci skupiny M16) a kataraktou (diagnzy v rmci skupiny H25, H26, H28).
27
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
Rmek 1: Gonartrza, koxartrza, katarakta

Artrza bedrovho/kolennho kbu21 Osteoartrza je ochorenie kbov, pri ktorom dochdza k poruche obnovy kbovej chrupavky, o vedie k zmenm na kosti a na priahlch mkkch tkanivch. Celkovo postihuje pribline 12 % populcie. Postihuje najm vekov skupinu nad 70 rokov (vskyt a 50 %) a patr k najastejm kbovm ochoreniam. Vznik a vvoj osteoartrzy ovplyvuje hlavne genetick predispozcia, metabolick poruchy, nadmern zaaovanie, zlomeniny kbov, ast mikrotraumy, zpaly kbov so zmenou zloenia kbovej tekutiny, vroden alebo zskan chybn postavenie kbov (kolen do X alebo do O), nadvha, starnutie, oslaben innos obliiek a viva (nedostatok ltok vyivujcich tkaniv kbovho systmu). Koxartrza (artrza bedrovho kbu, coxarthrosis) 22,23 Koxartrza je degeneratvne ochorenie bedrovho kbu s progresvnym priebehom a opotrebovanm chrupiek kbu. Pri tomto ochoren pozorujeme vyvjajce sa zmeny aj na subchodnrlnej kosti, na kbovom puzdre, na svalovch ponoch a svalstve a burzch, men sa statika a biomechanika kbu, skracuje sa konatina. Veobecne sa koxartrza del na: primrnu koxartrzu (neznma prina) sekundrnu koxartrzu o vyvja sa z preartrotickho stavu (ete reverzibiln stav) o vznik v 4. deceniu a je astejia ako primrna o najastejou prinou s bedrov dysplzie, koxitidy, osteonekrza hlavice, Perthesova choroba, coxa vara, razy... Ochorenie sa prejavuje pribdanm bolestivej symptomatolgie. Rozliujeme boles tartovaciu, boles po dlhom zaaen a neskr sa vyskytuje pokojov boles. Priebeh ochorenia je sprevdzan striedavo bolesou a fzami kompenzcie, kedy je stle v popred progresvne obmedzenie pohybu postihnutho kbu. Poda zvanosti (z RTG) m koxartrza: I. tdium zenie kbovej trbiny medilne, poiatok tvorby osteofytov II. tdium zenie trbiny inferomediln, zreten osteofyty, subchodrlna sklerza III. tdium trbina vrazne zen, osteofyty, sklerotick zmeny, cysty hlavice a acetabula, deformcie tvaru hlavice a acetabula IV. tdium vymiznutie kbovej trbiny, sklerza, cysty, deformcia Lieba: konzervatvna (obmedzenie preaovania, lieebn telesn vchova, redukcia vhy v prpade obezity, rehabilitcia, medikamentzna lieba analgetik, nesteroidn antireumatik, kortikoidy) operan (totlna endoprotza bedrovho kbu) Gonartrza (artrza kolennho kbu, gonarthrosis)24 Podobne ako pri koxartrze s rizikovmi faktormi nadvha, obezita alebo nadmern preaovanie. Ku vzniku ale prispievaj i vroden vady kolena alebo porazov stavy (vntrokbov zlomeniny, kbov nestabilita). K preaovaniu kolena ved aj tzv. statick vady valgozita (nohy do X) alebo varozita (nohy do O). Prejavmi (viditen na RTG) s nepravideln zenie kbovej trbiny, kosten vrastky, von vntrokbov telieska alebo zl postavenie patelly. U artrotickho kolena me by vidno opuch, asto tie nejak vpotok (tekutinu v kbe), vrazn atrofiu (zmenenie) stehennho svalu. alej nepravideln okraje kbovho puzdra, ktor s hmataten. Lieba
konzervatvna (medikamentzna lieba, fyziklna terapia, rehabilitcie a prava reimu/ ivotosprvy) operatvna o so zachovanm kbu (korekn osteomia) o s odstrnenm (resekciou) kbu (artrodza, aloplastika totlna endoprotza)

Spracovan poda: Artroza.com: Jak vypad artrza?, [online], [cit. 10.9.2013], Dostupn na internete: http://www.artroza.com/artroza.html 22 Spracovan poda: Vojtak, J.: Koxartrza a gonartrza, [online], [cit. 10.9.2013], Dostupn na internete: http://www.profvojtassak.sk/index.php/operacia/template-features/koxartroza-a-gonartroza 23 Spracovan poda: WikiSkripta: Coxarthrosis, [online], [cit. 10.9.2013], Dostupn na internete: http://www.wikiskripta.eu/index.php/Coxarthrosis 24 Spracovan poda: Klinika endala: Gonartrza = artrza kolennho kloubu, 19.06.2012, [online], [cit. 10.9.2013], Dostupn na internete: http://www.styleandlife.cz/gonartroza-atroza-kolenniho-kloubu/
21
28
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
ed zkal katarakta25 ,26 Pod kataraktu alebo ed zkal sa zahaj on choroby, ktor s charakteristick zkalom onej oovky. K zhoreniu videnia dochdza vplyvom zakalenia oovky, kedy postihnut vid zahmlene (akoby sa pozeral cez zahmlen i pinav sklo). Dochdza k chemickm zmenm bielkovn, ktor tvoria oovku, kedy sa inak priehadn tkanivo oovky zane by nepriehadn, o sa navonok jav ako ednutie priestoru zrenice. Katarakta je na celom svete najastejou prinou oslepnutia. Vinou m katarakta poiatok vo fyziologickom procese starnutia, v 90 % prpadov ide teda o stareck kataraktu. Postupom asu zana oovka strca svoju prunos a priehadnos, v starobe sa zafarbuje a me sa aj kali. U vo veku nad 65 rokov mono spozorova urit stupe zakalenia oovky a u 50 % obyvateov. Nad 75 rokov edm zkalom trp a 70 % obyvateov. Katarakta ojedinelo vznik po poranen oka alebo po oiaren, ako vedaj inok uvania liekov, pri diabetes mellitus alebo je vroden po vntromaternicovej infekcii (napr. rubeola) prpadne z inch prin. Medzi rizikov faktory sa zarauje slnen iarenie (UVB iarenie), radian psobenie, fajenie a alkohol. Lieba katarakty je iba operan. Medikamentzna terapia na odstrnenie katarakty neexistuje. Odstrnenia oovky me prebieha intrakapsulrnou alebo extrakapsulrnou technikou. Opercia edho zkalu sa spravidla rob pri loklnom umtven a ak sa nevyskytn komplikcie, trv do 30 mint.
Graf 9: Poet poistencov s gonartrzou na akacch listinch
Zdroj: autor poda dajov DZS
Ku koncu aprla 2013 akalo najviac pacientov na liebu svisiacu s gonartrzou, konkrtne 3 036 pacientov. Za dva a pol roka sa tak tento poet zvil o 1 280 pacientov, o je nrast o necelch 73 %. Prudko stpav tendencia sa poas poslednch 18 mesiacov znila. Za dan obdobie sa poet zvil o 332 poistencov, o predstavuje pribline nrast o 12 % (Graf 9).
Spracovan poda: Primar.sme.sk: ed zkal Katarakta, 26. 4. 2004, [online], [cit. 10.9.2013], Dostupn na internete: http://primar.sme.sk/c/4116916/sedy-zakal-katarakta.html 26 Spracovan poda: WikiSkripta: Katarakta, [online], [cit. 10.9.2013], Dostupn na internete: http://www.wikiskripta.eu/index.php/Katarakta
25
29
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
Graf 10: Poet poistencov s koxartrzou na akacch listinch
Zdroj: autor poda dajov DZS
Pacientov trpiacich koxatrzou (2 721) je na zozname o 315 menej ako tch, ktor trpia gonartrzou. Nrast tchto pacientov za obdobie poslednho 2,5 roka je vak podstatne ni ako pri gonartrze. Ich poet sa zvil o 622 pacientov, o predstavuje pribline 32 %. Za obdobie poslednho 1,5 roka sa ich poet dokonca podarilo zni o 429 poistencov, o predstavuje 14 % pokles (Graf 10). Graf 11: Poet poistencov s kataraktou na akacch listinch
30
__________________________________________________________
Zdroj: autori poda dajov DZS
ANAL ZA AKACCH DB
Pacientov trpiacich kataraktou bolo v aprli 2013 na akacej listine 2 580. Ich poet sa za 2,5 roka bez ohadu na zdravotn poisovu viac ako zdvojnsobil. Podobne ako pri gonartrze sa prudk nrast za obdobie poslednho 1,5 roka spomalil. Od oktbra 2012 do aprla 2013 sa celkov poet poistencov zvil o 563, o znamen pribline 28 % nrast (Graf 11). Celkovo meme kontatova, e poet poistencov na akacch listinch v rmci vetkch skmanch ochoren sa za obdobie 2,5 roka zvil. Od oktbra 2010 do aprla 2013 pribudlo najviac pacientov so zkalom oovky (kataraktou) a to takmer o 116 %. Znane ni nrast sme namerali pri artrze bedrovho kbu, a to pribline 32 %. Tento trend sa v roku 2012 zmiernil, priom poet pacientov trpiacich koxatrzou sa podarilo za posledn rok a pol priemerne za vetky poisovne zni o cca 14 %. Pre ostatn sledovan diagnzy bol celkov nrast v rovnakom obdob na rovni 12 % (gonartza) a 28 % (katarakta).
3.2 POROVNANIE JEDNOTLIVCH POISOVN V ASE

Veobecn zdravotn poisova Poty poistencov na akacch listinch sa odliuj v rmci jednotlivch poisovn a skmanch diagnz. Vo VZP z dvodu chybnho vykazovania potu poistencov v roku 2012 pracujeme s dajmi iba mimo menovanho obdobia. Najvy nrast poistencov na akacch listinch od oktbra 2010 do aprla 2013 (2,5 roka) je badaten pri pacientoch trpiacich kataraktou a to a o 110 %. V danom obdob narstol poet pacientov trpiacich gonartrzou o 69 % a koxartrzou o 33 %. V obdob od oktbra 2011 do aprla 2013 (1,5 roka) je optovne najvy nrast poistencov na akacch listinch badaten pri pacientoch trpiacich kataraktou a to 35 %, o je citene ni nrast ako od oktbra 2010. Poet pacientov trpiacich gonartrzou vzrstol o 14 %. Pri koxartrze, ako jedinej diagnze, je zaznamenan 11 % pokles poistencov evidovanch na akacch listinch (Graf 12).
31
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
Graf 12: Poet pacientov VZP na akacch listinch
Dvera ZP V poisovni Dvera nastal najvy nrast poistencov na akacch listinch od oktbra 2010 do aprla 2013 (2,5 roka) v rmci skupiny pacientoch trpiacich kataraktou a to o 161 %. V rovnakom obdob narstol poet pacientov trpiacich gonartrzou o 85 % a koxartrzou o 31 %. V obdob pribline jednho roka, od marca 2012 do aprla 2013, dolo k poklesu poistencov na akacch listinch vo vetkch troch skupinch diagnz. Najvy pokles je pri pacientoch trpiacich koxartrzou 24 %, potom kataraktou 14 %, a gonartrzou 5 % (Graf 13). Graf 13: Poet pacientov Dvery na akacch listinch
Union ZP Pre zdravotn poisovu Union je vzhadom na nzky poet poistencov percentulny prepoet zmeny ich potu mierne skresujci, preto uvdzame aj absoltne hodnoty. 32
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
V zdravotnej poisovni Union je najvy nrast poistencov na akacch listinch od oktbra 2010 do aprla 2013 (2,5 roka) v rmci skupiny pacientoch trpiacich gonartrzou (9 pacientov) a kataraktou (8 pacientov) a to pribline 90 %. Poet pacientov trpiacich koxartrzou vzrstol o 29 % (4 pacienti). V medzironom porovnan (marec 2012 aprl 2013) sa podobne ako poisovni Dvera podarilo zni poet akajcich pacientov pre vetky sledovan skupiny diagnz. Najvy pokles je pri pacientoch trpiacich koxartrzou 51 % (19 pacientov), potom kataraktou 39 % (11 pacientov) a gonartrzou 27 % (7 pacientov) (Graf 14). Graf 14: Poet pacientov Union ZP na akacch listinch
Poet pacientov zaradench na akaciu listinu v rmci prvch troch skupn s najvm potom pacientov na akacch listinch do marca 2012 vo vetkch poisovniach narastal. Nsledne meme kontatova pokles (z dvodu chybnho vykazovania VZP ide o predpoklad) akajcich poistencov pre tieto diagnzy, priom v rznych poisovniach pre rzne diagnzy boli tieto hodnoty vo viacerch prpadoch niie ako pred rokom a pol (marec 2012).
33
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
4. KDE A AKO DLHO SA NAJVIAC AK?

Cieom tejto kapitoly je popsa dku akania na totlnu endoprotzu (TEP) bedrovho a kolennho kbu a operciu katarakty u vybranch poskytovateov zdravotnej starostlivosti v zvislosti od jednotlivej poisovne. Zskan daje porovnvame z asovho hadiska a s dajmi zskanmi od poskytovateov.
4.1 METODIKA VSKUMU

Do vskumu sme zapojili vetkch poskytovateov, ktor mali poda portlov VZP27 a zrove Dvery28 podpsan zmluvu pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v odbornosti ortopdia (pre stavn ZS) a oftalmolgia (pre jednodov ZS). Celkov poet oslovench poskytovateov bol 53. Pre TEP bedrovho kbu bolo kontaktovanch 26 poskytovateov. Rovnak poet bol osloven aj pre TEP kolennho kbu. Pre operciu katarakty bolo kontaktovanch 46 poskytovateov. Pre vetky tri diagnzy bolo kontaktovanch 19 poskytovateov, iba pre operciu katarakty bolo kontaktovanch 27 poskytovateov a iba pre TEP kolennho alebo bedrovho kbu bolo kontaktovanch 7 poskytovateov (Tabuka 8). Za vskumn metdu sme si zvolili Mystery shopping (fiktvny nkup). Je to marketingov vskumn technika, ktorej cieom je vyhodnoti rove poskytovanch sluieb a v nadvznosti na to iniciova skvalitnenie tchto sluieb. Podstatou je, e sledovan organizcie s navtevovan alebo kontaktovan fiktvnymi zkaznkmi, ktor predstieraj zujem o nkup uritej sluby alebo produktu. Mystery shopper postupuje poda stanovenho scenra a bezprostredne po uskutonen fiktvneho nkupu vypracuje objektvne hodnotenie skmanch faktorov, ktor ovplyvuj spokojnos zkaznka. Cieov subjekt nie je v dobe uskutonenia mystery shoppingu oboznmen s tm, e je skman. Pre potreby tohto vskumu sme pouvali tento scenr:
27 28
Moja
mama/otec
potrebuje
operciu
(totlnu
endoprotzu
bedrovho/kolennho kbu alebo edho zkalu). Tam, kde ju poslali jej vak ponkli termn a XY mesiacov. Kedy by mohla/mohol dosta termn u vs?

http://www.vszp.sk/o-nas/zverejnovanie-zmluv-pzs/ http://www.dovera.sk/poskytovatelia
34
__________________________________________________________ Vskum bol realizovan telefnu. od 7. 5. 2013 Kontaktn do 26. 6. 2013. telefnne sla
ANAL ZA AKACCH DB sme kontaktovali strnok
Poskytovateov sme erpali
prostrednctvom
z webovch
poskytovateov. O informcie sme iadali na infolinke (v nemocnici ns prepojili na potrebn oddelenie), prpadne na konkrtnom oddelen (resp. na ambulancii, oddelen, lekrskej izbe, primrskej izbe), ak skmanm subjektom bol poskytovate stavnho typu. Za obmedzenie vskumu pomocou mystery shoppingu povaujeme skutonos, e
prostrednctvom telefonickho rozhovoru sme si nemohli overi i lekr (sestra), ktor nm daje poskytoval bol dostatone erudovan, nezavdzal alebo myselne neklamal. Zskan daje teda odzrkaduj informcie poskytovan verejnosti. Tie sa mu odliova od relnej akacej doby v zvislosti od kvalt loveka, ktor informcie pre urit ochorenia poskytol. V prpade, e daje boli tatisticky nespracovaten (napr. vo VZP ak sa dlho a v Unione o nieo kratie, ...) daje sme nepouili. Ak subjekt pouil odhad vo forme uritej kly, pouili sme stredn hodnotu (napr. ak sa 4 a 6 mesiacov do tabuky sme uviedli 5 mesiacov). Po ukonen mystery shoppingu sme 26. 6. 2013 oficilnou cestou, prostrednctvom elektronickej poty, oslovili vetkch poskytovateov zahrnutch do prieskumu a poiadali sme ich o zaslanie dajov o dke akacej doby pre jednotliv zkroky. daje sme poprosili zasla do 10. 7. 2013. Tabuka 8: Poskytovatelia zapojen do prieskumu Poskytovate Fakultn nemocnica Nitra Fakultn nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Bansk Bystrica Fakultn nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Preov Fakultn nemocnica s poliklinikou Nov Zmky Fakultn nemocnica s poliklinikou ilina Fakultn nemocnica Trenn Fakultn nemocnica Trnava Nemocnica Koice-aca a.s. 1. skromn nemocnica Nemocnica Poprad, a. s. Nemocnica s poliklinikou Povask Bystrica Nemocnica s poliklinikou Prievidza Nemocnica s poliklinikou Sv. Luka Galanta, a.s. Nemocnica s poliklinikou tefana Kukuru v Michalovciach, a.s. Nemocnice s poliklinikami n.o. Topoany Univerzitn nemocnica Bratislava Univerzitn nemocnica L. Pasteura Koice Univerzitn nemocnica Martin TEP kolena TEP bedra Katarakta
35
ANAL ZA AKACCH DB Poskytovate
___________________________________________________________ TEP kolena TEP bedra
Katarakta
stredn vojensk nemocnica SNP Ruomberok fakultn nemocnica Veobecn nemocnica s poliklinikou Luenec n.o. Dolnooravsk nemocnica s poliklinikou MUDr. L. N. Jgeho Doln Kubn Fakultn nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s. Nemocnica A. Lea Humenn, n. o. Nemocnica Alexandra Wintera, n.o. sport & endo clinic s.r.o. (Clinica Orthopedica) eleznin zdravotnctvo Koice, s.r.o. Nemocnica s poliklinikou Dunajsk Streda, a.s. 3 F s.r.o. CS SALVUS spol.s.r.o. (Mediklinik) DOM OKA, s. r. o. FOVEA,s.r.o. (On centrum Dr. Bohma) Imunoalergolgia Dzurilla s.r.o. Leteck vojensk nemocnica, a.s. Liptovsk nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovsk Mikul Nemocnin a.s. (Nemocnica Malacky) Neovzia s.r.o. NOVAMED, spol. s r.o. On centrum, s.r.o. On centrum Sokolk, s.r.o. OFTAL s.r.o. OFTUM GTJ s.r.o. PANMED,s.r.o. PRO SANUS, a.s. ROBIN LOOK, spol. s r.o. SANAT,spol. s.r.o. SILOE, s.r.o. VIKOM, s.r.o. Wesper, s.r.o. (Poliklinika Sekov) ZDRAV OKO s.r.o. (Vesel on klinika) ILPO, s.r.o. Nemocnica svtho Michala, a.s. Nemocnice a polikliniky n.o. Rimavsk Sobota Nemocnice s poliklinikami n.o. Levice Nemocnica s poliklinikou Trebiov, a.s.
Zdroj: autori
36
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
4.2 VSLEDKY
4.2.1 TEP kolennho kbu Na TEP kolennho kbu sa najdlhie ak vo fakultnej nemocnici v Preove a univerzitnej nemocnici v Bratislave (Nemocnica sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v Petralke) a to pribline 2,5 roka. Najskor termn (max. 3 tdne) bol ponknut na skromnej klinike, kde netreba zabudn na relatvne vysok poplatky (3 300 ) na slovensk pomery v zdravotnctve. Okrem 5 poskytovateov (20 %) sa zkroky realizuj do jednho roka, priom 12 poskytovateov (48 %) je schopnch operova pacienta do pol roka od rozhodnutia, e zkrok je potrebn podstpi. Dka akacej doby sa medzi jednotlivmi poskytovatemi vrazne odliuje bez vraznej zvislosti od typu zariadenia a miesta jeho sdla. Dka zvis aj od zdravotnej poisovne u rovnakho poskytovatea. Naprklad poistenci Union ZP akaj na operciu v Univerzitnej nemocnici Martin pribline 6 tdov, priom poistenci VZP tam na operciu akaj 17 mesiacov. V Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Koiciach akaj najdlhie poistenci ZP Dvera (5 mesiacov), priom poistencov VZP a Union ZP zoperuj do 2,5 mesiaca. V priemere sa na TEP kolena poas druhho kvartla 2013 akalo 9,2 mesiaca bez ohadu na poskytovatea a poisovu (Tabuka 9). Tabuka 9: akacia doba na TEP kolennho kbu v doch Poskytovate ZS Fakultn nemocnica J. A. Reimana Preov Univerzitn nemocnica Bratislava (Antolsk) Fakultn nemocnica Trenn Fakultn nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Bansk Bystrica Fakultn nemocnica s poliklinikou ilina Fakultn nemocnica s poliklinikou Nov Zmky Nemocnica A. Lea Humenn, n. o. Nemocnice s poliklinikami n.o. Topoany stredn vojensk nemocnica SNP Ruomberok fakultn nemocnica Univerzitn nemocnica Martin Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sdlom v Bojniciach Dolnooravsk nemocnica s poliklinikou MUDr. L. N. Jgeho Doln Kubn Nemocnica Koice-aca a.s. 1. skromn nemocnica Fakultn nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s. Univerzitn nemocnica Bratislava (Ruinov) Veobecn nemocnica s poliklinikou Luenec n.o. Univerzitn nemocnica L. Pasteura Koice VZP Dvera Union 912 912 610 548 840 365 365 365 365 518 275 457 244 275 182 152 75 912 NA 610 NA 275 365 365 365 365 305 275 183 152 31 75 92 152 912 NA 610 NA 275 365 365 365 365 75 275 92 45 31 75 75 75 Priemer Priemer (dni) (mesiace) 912 29,9 912 29,9 610 20,0 548 463 365 365 365 365 299 275 244 147 112 111 106 101 18,0 15,2 12,0 12,0 12,0 12,0 9,8 9,0 8,0 4,8 3,7 3,6 3,5 3,3
37
ANAL ZA AKACCH DB Poskytovate ZS
___________________________________________________________ Priemer Priemer (dni) (mesiace) 92 3,0 75 2,5 71 2,3 56 1,8 45 1,5 45 21 NA N 279,4 1,5 0,7 NA N 9,2
VZP Dvera Union 92 75 92 106 92 45 21 NA N 332,6 92 75 61 31 30 NA 21 NA N 230,1 92 75 61 31 14 NA 21 NA N 204,5
eleznin zdravotnctvo Koice, s.r.o. Nemocnica Alexandra Wintera, n.o. Fakultn nemocnica Nitra Nemocnica s poliklinikou Sv. Luka Galanta, a.s. Nemocnica Poprad, a.s. Nemocnica s poliklinikou tefana Kukuru Michalovce a.s. sport & endo clinic s.r.o. (Clinica Orthopedica) Nemocnica s poliklinikou Dunajsk Streda, a.s. Nemocnica s poliklinikou Povask Bystrica Priemer
Zdroj: autori; pozn.: NA nezisten, N zkrok nevykonvaj
4.2.2 TEP bedrovho kbu Na TEP bedrovho kbu sa najdlhie ak vo fakultnej nemocnici J. A. Reimana v Preove, fakultnej nemocnici s poliklinikou v Novch Zmkoch a fakultnej nemocnici v Trenne pribline 2 roky. Rovnako ako pri TEP kolennho kbu je najskor termn (max. 3 tdne) ponkan na skromnej klinike za poplatok. Rovnako ako pri kolenom kbe plat, e krtke akacie doby mu by aj vo vekej nemocnici, ktorej zriaovate je tt (UNLP Koice), ale aj strednch a mench nemocniciach, ktor s v rukch samosprvneho kraja i ttu (NsP P. Bystrica, Nemocnica Poprad) alebo skromnej spolonosti (NsP Michalovce, skupina Svet zdravia). Celkovo, bez ohadu na typ zariadenia a poisovu, je akacia doba na TEP bedrovho kbu pribline 9,5 mesiaca (Tabuka 10). Tabuka 10: akacia doba na TEP bedrovho kbu v doch Poskytovate ZS Fakultn nemocnica J. A. Reimana Preov Fakultn nemocnica s poliklinikou Nov Zmky Fakultn nemocnica Trenn Fakultn nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Bansk Bystrica Fakultn nemocnica s poliklinikou ilina Univerzitn nemocnica Martin Univerzitn nemocnica Bratislava Antolsk Nemocnica s poliklinikou Dunajsk Streda, a.s. Nemocnice s poliklinikami n.o. Topoany stredn vojensk nemocnica SNP Ruomberok fakultn nemocnica Dolnooravsk nemocnica s poliklinikou MUDr. L. N. Jgeho Doln Kubn VZP Dvera 912 730 730 365 730 519 730 365 365 365 730 730 730 730 730 365 305 183 365 NA 365 183 Union 548 730 730 730 365 NA 183 365 NA 365 122 Priemer (dni) 730 730 730 608 487 412 365 365 365 365 345 Priemer (mesiace) 23,9 23,9 23,9 19,9 16,0 13,5 12,0 12,0 12,0 12,0 11,3
38
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB Priemer (dni) 305 275 183 153 137 122 117 101 76 76 76 46 41 21 Priemer (mesiace) 10,0 9,0 6,0 5,0 4,5 4,0 3,8 3,3 2,5 2,5 2,5 1,5 1,4 0,7
Poskytovate ZS
VZP Dvera 305 275 NA 153 NA 183 107 30 76 76 NA 1 31 21 NA 283,0
Union 305 275 NA 153 NA NA 107 30 76 76 NA 1 1 21 NA 272,8
Nemocnica A. Lea Humenn, n. o. 305 Univerzitn nemocnica Bratislava 275 Nemocnica Koice-aca a.s. 1. skromn 183 nemocnica eleznin zdravotnctvo Koice, s.r.o. 153 Veobecn nemocnica s poliklinikou Luenec n.o. 137 Nemocnica s poliklinikou tefana Kukuru 61 Michalovce a.s. Fakultn nemocnica Nitra 137 Fakultn nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s. 244 Nemocnica Alexandra Wintera, n.o. 76 Nemocnica s poliklinikou Povask Bystrica 76 Univerzitn nemocnica L. Pasteura Koice 76 Nemocnica s poliklinikou Sv. Luka Galanta, a.s. 137 Nemocnica Poprad, a.s. 92 sport & endo clinic s.r.o. (Clinica Orthopedica) 21 Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sdlom NA v Bojniciach Priemer 340,6
Zdroj: autori; pozn.: NA nezisten
289,3
9,5
4.2.3 Opercia katarakty Priemern akacia doba na operciu katarakty tvor 2,8 mesiaca. Li sa tak medzi zdravotnmi poisovami, ako aj medzi zdravotnckymi zariadeniami. Na operciu katarakty sa najdlhie ak vo fakultnej nemocnici v Trenne 8,5 mesiaca. V 10 zariadeniach (26 %) sa ak v rozmedz medzi 4 6 mesiacov, v 18 zariadeniach (47 %) je to od 1 do 4 mesiacov a v 7 zariadeniach (18 %) je to menej ako 1 mesiac (Tabuka 11). Tabuka 11: akacia doba na operciu katarakty v doch Poskytovate ZS Fakultn nemocnica Trenn Fakultn nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Preov Fakultn nemocnica s poliklinikou Nov Zmky OFTAL s.r.o. Univerzitn nemocnica Martin FOVEA,s.r.o. stredn vojensk nemocnica SNP Ruomberok fakultn nemocnica Nemocnica s poliklinikou Sv. Luka Galanta, a.s. VZP 260 182 182 182 182 182 152 182 Dvera 260 182 182 182 182 182 152 122 Union 260 182 182 182 182 152 152 122 Priemer (dni) 260 182 182 182 182 172 152 142 Priemer (mesiace) 8,5 6,0 6,0 6,0 6,0 5,6 5,0 4,7
39
ANAL ZA AKACCH DB Poskytovate ZS
___________________________________________________________ Priemer (dni) 137 122 122 111 92 91 77 76 70 70 61 61 61 61 51 45 45 41 40 31 31 25 14 10 9 7 7 7 Priemer (mesiace) 4,5 4,0 4,0 3,6 3,0 3,0 2,5 2,5 2,3 2,3 2,0 2,0 2,0 2,0 1,7 1,5 1,5 1,3 1,3 1,0 1,0 0,8 0,5 0,3 0,3 0,2 0,2 0,2
VZP
Dvera 137 122 122 40 92 91 70 91 70 70 61 NA 61 61 30 37 NA 31 40 31 NA 25 14 10 14 7 7 7 N NA N NA N N N N N N 84,4
Union 137 NA 122 NA 92 91 70 61 70 70 61 NA 61 61 30 37 NA 31 40 31 NA 25 14 10 7 7 7 7 N NA N NA N N N N N N 82,5
Fakultn nemocnica Trnava 137 Fakultn nemocnica s poliklinikou F. D. 122 Roosevelta Bansk Bystrica On centrum, s.r.o. 122 Fakultn nemocnica Nitra 182 Fakultn nemocnica s poliklinikou ilina 92 Univerzitn nemocnica Bratislava 91 SILOE, s.r.o. (On centrum Dr.Bohma) 91 On centrum Sokolk, s.r.o. 76 Nemocnice a polikliniky n.o. Rimavsk Sobota 70 Neovzia s.r.o. 70 Liptovsk nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana 61 Stodolu Liptovsk Mikul Nemocnica s poliklinikou Trebiov, a.s. 61 Nemocnicn a.s. (Nemocnica Malacky) 61 Univerzitn nemocnica L. Pasteura Koice 61 Imunoalergolgia Dzurilla s.r.o. 92 Nemocnica s poliklinikou Prievidza 62 3 F s.r.o. 45 ROBIN LOOK, spol. s r.o. 61 DOM OKA, s. r. o. 40 Nemocnica s poliklinikou Povask Bystrica 31 Veobecn nemocnica s poliklinikou Luenec n.o. 31 OFTUM GTJ s.r.o. 25 Nemocnica svtho Michala, a.s. 14 Nemocnice s poliklinikami n.o. Levice 10 Nemocnica Koice-aca a.s. 1. skromn 7 nemocnica SANAT,spol. s.r.o. 7 VIKOM, s.r.o. 7 ZDRAV OKO s.r.o. (Vesel on klinika) 7 ILPO, s.r.o. N CS SALVUS spol. s r.o. NA Leteck vojensk nemocnica, a.s. N Nemocnica Poprad, a. s. NA Nemocnica s poliklinikou tefana Kukuru N v Michalovciach, a.s. Nemocnice s poliklinikami n.o. Topoany N NOVAMED, spol. s r.o. N PANMED,s.r.o. N PRO SANUS, a.s. Bratislava N wesper, s.r.o. (Poliklinika Sekov) N Priemer 90,0
Zdroj: autor; pozn.: NA nezisten, N zkrok nevykonvaj
84,1
2,8
40
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
4.3 OFICILNE DAJE OD POSKYTOVATEOV

Po ukonen mystery shoppingu sme 26. 6. 2013 oficilnou cestou, prostrednctvom elektronickej poty, oslovili vetkch poskytovateov zahrnutch do prieskumu a poiadali sme ich o zaslanie dajov o dke akacej doby pre jednotliv zkroky pre priemernho pacienta (t.j. nie je aktny, m objektvny nlez, nie je mladistv a pod.). V maily sme vysvetlili cie a predmet prieskumu, kto ho realizuje a km je financovan. Z 53 oslovench poskytovateov nm odpovedalo iba 15 (28 %), z toho dvaja, e vkon nevykonvaj a jeden, ktor sa prieskumu odmieta zastni. Pri opercii kbov vo vine prpadov poskytovatelia uviedli o nieo niiu akaciu dobu, ako nm bola uveden v rmci mystery shoppingu. Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou ilina boli oficilne daje a o pol roka kratie. Univerzitn nemocnica L. Pasteura Koice uviedla takmer zhodn dobu akania a Univerzitn nemocnica Bratislava v oficilnom stanovisku uviedla pribline dvojnsobne dlhiu akaciu dobu (s tm, e ide o maximlnu dku) ako nm bola oznmen v naom prieskume. Fakultn nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s. poiadala by vyraden z prieskumu (Tabuka 12). Pre operciu katarakty nm vo viacerch nemocniciach daje z mystery shoppingu takmer zhoduj s poskytnutmi dajmi, minimlne pre poistencov VZP (napr. FN Nitra, FNsP ilina, FN Trenn). Univerzitn nemocnica Bratislava, podobne ako pri totlnych endoprotzach, v oficilnom stanovisku uviedla pribline dvojnsobne dlhiu akaciu dobu (s tm, e ide o maximlnu dku) ako nm bola oznmen v prieskume (Tabuka 12 a 13).
41
Tabuka 12: Oficilne daje od poskytovateov o dke akania na TEP kolennho/ bedrovho kbu a katarakty (v doch)
Poskytovate Fakultn nemocnica Nitra FNsP F. D. Roosevelta Bansk Bystrica FNsP J. A. Reimana Preov Fakultn nemocnica s poliklinikou Nov Zmky Fakultn nemocnica s poliklinikou ilina Fakultn nemocnica Trenn Fakultn nemocnica Trnava Nemocnica Koice-aca a.s. 1. skromn nemocnica Nemocnica Poprad, a. s. Nemocnica s poliklinikou Povask Bystrica Nemocnica s poliklinikou Prievidza Nemocnica s poliklinikou Sv. Luka Galanta, a.s. NsP tefana Kukuru v Michalovciach, a.s. Nemocnice s poliklinikami n.o. Topoany Univerzitn nemocnica Bratislava Univerzitn nemocnica L. Pasteura Koice Univerzitn nemocnica Martin stredn vojensk nemocnica SNP Ruomberok FN Veobecn nemocnica s poliklinikou Luenec n.o. Dolnooravsk NsP MUDr.L.N. Jgeho Doln Kubn Fakultn nemocnica s poliklinikou Skalica, a.s. Nemocnica A. Lea Humenn, n. o. Nemocnica Alexandra Wintera, n.o. sport & endo clinic s.r.o. (Clinica Orthopedica) eleznin zdravotnctvo Koice, s.r.o. Nemocnica s poliklinikou Dunajsk Streda, a.s. TEP kolennho kbu VZP 80 Dvera 80 Union 80 TEP bedrovho kbu VZP 80 Dvera 80 Union 80 VZP 182 Katarakta Dvera 182 Union 182
547 547
182 547
priebene 547
547 547
182 547
priebene 547
92 244
92 244
92 244
244 45
244 35
244 35
244 45
244 35
244 35
61 197
61 92
61 80
365 76
365 76PSZ
365 76
365 76
365 76PSZ
365 76
182 76
182 76PSZ
182 76
OPU
OPU
OPU
OPU
OPU
OPU
21
21
21
21
21
21
Zdroj: autor, pozn.: PSZ po schvlen iadost, FN fakultn nemocnica, NsP Nemocnica s poliklinikou, FNsP Fakultn nemocnica s poliklinikou, OPU odmietli poskytn daje
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
Tabuka 13: Oficilne daje od poskytovateov o dke akania na operciu katarakty
Poskytovate
3 F s.r.o. CS SALVUS spol.s.r.o. (Mediklinik) DOM OKA, s. r. o. FOVEA,s.r.o. Imunoalergolgia Dzurilla s.r.o. Leteck vojensk nemocnica, a.s. Liptovsk nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovsk Mikul Nemocnicn a.s. (Nemocnica Malacky) Neovzia s.r.o. NOVAMED, spol. s r.o. On centrum, s.r.o. On centrum Sokolk, s.r.o. OFTAL s.r.o. OFTUM GTJ s.r.o. PANMED,s.r.o. PRO SANUS, a.s. ROBIN LOOK, spol. s r.o. SANAT,spol. s.r.o. SILOE, s.r.o. (On centrum Dr.Bohma) VIKOM, s.r.o. wesper, s.r.o. (Poliklinika Sekov) ZDRAV OKO s.r.o. (Vesel on klinika) ILPO, s.r.o. Nemocnica svtho Michala, a.s. Nemocnice a polikliniky n.o. Rimavsk Sobota Nemocnice s poliklinikami n.o. Levice Nemocnica s poliklinikou Trebiov, a.s.
Zdroj: autor, pozn. : N dan zkrok nevykonvaj
Katarakta VZP
7
Dvera
7
Union
7
92
31
122 21 N
31 21 N
31 21 N
43
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
4.4 POROVNANIE POISOVN

V priemere najkratie akacie doby na TEP kolennho kbu m poisova Union (6,7 mesiaca). Za ou nasleduje poisova Dvera (7,5 mesiaca) a najdlhie akaj poistenci VZP (10,9 mesiaca). Na TEP bedrovho kbu m v priemere najkratie akacie doby poisova Union (8,9 mesiaca), potom nasleduje poisova Dvera (9,3 mesiaca) a najdlhie akaj poistenci VZP (11,2 mesiaca). Pre TEP bedrovho kbu (2,3 mesiaca) nie s a tak vrazn rozdiely medzi poisovami ako pri TEP kolena (4,2 mesiaca). Pri opercii katarakty je rozdiel medzi poisovami najmen, iba 1 tde. Poistenci Unionu akaj na operciu v priemere 82 dn, poistenci Dvery 84 dn a poistenci VZP 90 dn. Zo vetkch poisovn, pri vetkch ochoreniach m najkratie akacie doby zdravotn poisova Union (Graf 15). Graf 15: Porovnanie akacch db pre jednotliv ochorenia poda poisovne v doch
Zdroj: HPI, 2013
4.5 MEDZIRON POROVNANIE

Vzhadom na to, e Analza nedostupnosti zdravotnch sluieb, meranej akacmi listinami, ktor minul rok uverejnilo HPI, vychdzalo z rovnakej metodiky ako tto tdia mystery shopping, rozhodli sme sa porovna rozdiely v akan na vybran ochorenia poda poisovne pre kadho poskytovatea.
44
__________________________________________________________ 4.5.1 TEP kolennho kbu Veobecn zdravotn poisova
ANAL ZA AKACCH DB
Vzorke poskytovateov, na ktorej bol realizovan vskum v roku 2012, sa v priemere podarilo vrazne zni akacie doby v priemere o 7,8 mesiaca. Univerzitnej nemocnici v Bratislave (Ruinov) sa podarilo pre poistencov Veobecnej zdravotnej poisovne skrti akanie a o 4 roky! Iba trom (z 15) poskytovateov sa akacie doby predili, najviac v Univerzitnej nemocnici Martin o 4 mesiace (Tabuka 14). Tabuka 14: Porovnanie akacch db na TEP kolennho kbu pre VZP v doch Poskytovate Fakultn nemocnica Trenn Fakultn nemocnica J. A. Reimana Preov Univerzitn nemocnica Bratislava Nemocnice s poliklinikami n.o. Topoany Fakultn nemocnica s poliklinikou Nov Zmky Fakultn nemocnica s poliklinikou ilina Univerzitn nemocnica Martin Nemocnica Koice-aca a.s. 1. skromn nemocnica Nemocnica Alexandra Wintera, n.o. Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sdlom v Bojniciach Fakultn nemocnica Nitra Univerzitn nemocnica L. Pasteura Koice Nemocnica Poprad, a.s. Nemocnica s poliklinikou tefana Kukuru Michalovce a.s. sport & endo clinic s.r.o. (Clinica Orthopedica) Priemer 2012 1095 1095 1642 1278 730 730 396 275 244 192 174 113 183 50 21 548 2013 610 912 182 365 365 840 518 244 75 275 92 75 92 45 21 314 Rozdiel -485 -183 -1460 -913 -365 110 122 -31 -169 83 -82 -38 -91 -5 0 -234
Zdroj: autori poda Muik, R.: Analza nedostupnosti zdravotnch sluieb, meranej akacmi listinami, Health Policy Institute, Bratislava, 2012, ISBN 978-80-971193-1-7
45
ANAL ZA AKACCH DB Dvera ZP
___________________________________________________________
Poisovni Dvere sa okrem jednho poskytovatea (NsP Prievidza so sdlom v Bojniciach) podarilo vo vetkch skmanch subjektoch v roku 2012 zni dku akacej doby. Vo FN Trenn, Univerzitnej nemocnici Bratislava, FNsP Nov Zmky a ilina o rok a viac. Celkovo sa v priemere poisovni podarilo zni vo vybranch subjektoch akacie doby o pribline pol roka (Tabuka 15). Do porovnania sme zaradili iba poskytovateov, pri ktorch sa nm podarilo zska daje v roku 2012 a zrove aj 2013. Tabuka 15: Porovnanie akacch db na TEP kolennho kbu pre Dvera v doch Poskytovate Fakultn nemocnica Trenn Fakultn nemocnica J. A. Reimana Preov Univerzitn nemocnica Bratislava Nemocnice s poliklinikami n.o. Topoany Fakultn nemocnica s poliklinikou Nov Zmky Fakultn nemocnica s poliklinikou ilina Univerzitn nemocnica Martin Nemocnica Koice-aca a.s. 1. skromn nemocnica Nemocnica Alexandra Wintera, n.o. Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sdlom v Bojniciach Fakultn nemocnica Nitra Univerzitn nemocnica L. Pasteura Koice Nemocnica Poprad, a.s. Nemocnica s poliklinikou tefana Kukuru Michalovce a.s. sport & endo clinic s.r.o. (Clinica Orthopedica) Priemer 2012 1095 1095 548 730 730 365 275 244 177 128 168 54 21 433 2013 610 912 75 365 275 305 152 75 275 61 152 30 21 254 Rozdiel -485 -183 -473 -365 -455 -60 -123 -169 98 -67 -16 -24 0 -179
46
__________________________________________________________ Union ZP
ANAL ZA AKACCH DB
Poisovni Union sa okrem jednho poskytovatea (NsP Prievidza so sdlom v Bojniciach) podarilo vo vetkch skmanch subjektoch v roku 2012 zni dku akacej doby, rovnako ako poisovni Dvera. Podobne ako v Dvera, celkovo sa v priemere poisovni podarilo zni vo vybranch subjektoch akacie doby o pribline pol roka (Tabuka 16). Tabuka 16: Porovnanie akacch db na TEP kolennho kbu pre Dvera v doch Poskytovate Fakultn nemocnica Trenn Fakultn nemocnica J. A. Reimana Preov Univerzitn nemocnica Bratislava Nemocnice s poliklinikami n.o. Topoany Fakultn nemocnica s poliklinikou Nov Zmky Fakultn nemocnica s poliklinikou ilina Univerzitn nemocnica Martin Nemocnica Koice-aca a.s. 1. skromn nemocnica Nemocnica Alexandra Wintera, n.o. Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sdlom v Bojniciach Fakultn nemocnica Nitra Univerzitn nemocnica L. Pasteura Koice Nemocnica Poprad, a.s. Nemocnica s poliklinikou tefana Kukuru Michalovce a.s. sport & endo clinic s.r.o. (Clinica Orthopedica) Priemer 2012 1095 1095 548 365 730 730 128 275 244 177 128 113 122 21 412 2013 610 912 75 365 365 275 75 45 75 275 61 75 14 21 232 Rozdiel -485 -183 -473 0 -365 -455 -53 -230 -169 98 -67 -38 -108 0 -181
47
ANAL ZA AKACCH DB 4.5.2 TEP bedrovho kbu
___________________________________________________________
Veobecn zdravotn poisova ttnej poisovni sa celkovo v priemere podarilo zni vo vybranch subjektoch akacie doby o pribline pol roka. Viacer nemocnice zaznamenali len minimlne zmeny. akacia doba sa predila len v univerzitnej nemocnici v Martine. Podobne ako pri kolennom kbe, najvraznejie skrtenie akacej doby nastalo v ruinovskej Univerzitnej nemocnici Bratislava, kde sa akacia doba skrtila o 3,3 roka (Tabuka 17). Tabuka 17: Porovnanie akacch db na TEP bedrovho kbu pre VZP v doch Poskytovate Fakultn nemocnica Trenn Fakultn nemocnica J. A. Reimana Preov Fakultn nemocnica s poliklinikou Nov Zmky Fakultn nemocnica s poliklinikou ilina Nemocnice s poliklinikami n.o. Topoany Univerzitn nemocnica Bratislava Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sdlom v Bojniciach Nemocnica Alexandra Wintera, n.o. Univerzitn nemocnica Martin Nemocnica Poprad, a.s. Nemocnica Koice-aca a.s. 1. skromn nemocnica Fakultn nemocnica Nitra Nemocnica s poliklinikou tefana Kukuru Michalovce a.s. Univerzitn nemocnica L. Pasteura Koice Fakultn nemocnica s poliklinikou Povask Bystrica sport & endo clinic s.r.o. (Clinica Orthopedica) Priemer 2012 1095 913 730 730 1278 1460 244 397 244 183 168 92 76 61 30 513 2013 730 912 730 730 365 275 76 519 92 183 137 61 76 76 21 332 Rozdiel -365 -1 0 0 -913 -1185 -168 122 -152 0 -31 -31 0 15 -9 -181
48
__________________________________________________________ Dvera ZP
ANAL ZA AKACCH DB
Dvera sa v priemere podarilo zni vo vybranch subjektoch akacie doby pribline o 3 mesiace (Tabuka 18). Do porovnania sme zaradili iba poskytovateov, pri ktorch sa nm podarilo zska daje v roku 2012 a zrove aj 2013, konkrtne 10 poskytovateov. Tto skutonos me ma vplyv na priemern hodnoty, ktor nezohaduj daje od potrebnho potu poskytovateov a nemu by smerodajn pre celkov zmenu dky akacej doby pre TEP bedrovho kbu. Tabuka 18: Porovnanie akacch db na TEP bedrovho kbu pre Dvera v doch Poskytovate Fakultn nemocnica Trenn Fakultn nemocnica J. A. Reimana Preov Fakultn nemocnica s poliklinikou Nov Zmky Fakultn nemocnica s poliklinikou ilina Nemocnice s poliklinikami n.o. Topoany Univerzitn nemocnica Bratislava Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sdlom v Bojniciach Nemocnica Alexandra Wintera, n.o. Univerzitn nemocnica Martin Nemocnica Poprad, a.s. Nemocnica Koice-aca a.s. 1. skromn nemocnica Fakultn nemocnica Nitra Nemocnica s poliklinikou tefana Kukuru Michalovce a.s. Univerzitn nemocnica L. Pasteura Koice Fakultn nemocnica s poliklinikou Povask Bystrica sport & endo clinic s.r.o. (Clinica Orthopedica) Priemer 2012 1095 913 730 730 153 244 212 92 61 30 426 2013 730 730 730 365 275 305 31 107 76 21 337 Rozdiel -365 -183 0 -365 122 61 -181 15 15 -9 -89
49
ANAL ZA AKACCH DB Union ZP
___________________________________________________________
Do porovnania sme zaradili iba poskytovateov, pri ktorch sa nm podarilo zska daje v roku 2012 a zrove aj 2013, o pri poisovni Union bolo iba 8 poskytovateov. Preto priemern hodnoty nie je vhodn globalizova. Pri poskytovateoch, ktorch daje nm boli poskytnut, sme v troch prpadoch (Fakultn nemocnica Trenn , Fakultn nemocnica J. A. Reimana Preov a Fakultn nemocnica s poliklinikou ilina) zaznamenali ron skrtenie akacej doby. Pri tyroch poskytovateoch bol rozdiel minimlny. akacia doba sa signifikantne zvila iba v univerzitnej nemocnici v Bratislavskom Ruinove (Tabuka 19). Tabuka 19: Porovnanie akacch db na TEP bedrovho kbu pre Union v doch Poskytovate Fakultn nemocnica Trenn Fakultn nemocnica J. A. Reimana Preov Fakultn nemocnica s poliklinikou Nov Zmky Fakultn nemocnica s poliklinikou ilina Nemocnice s poliklinikami n.o. Topoany Univerzitn nemocnica Bratislava Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sdlom v Bojniciach Nemocnica Alexandra Wintera, n.o. Univerzitn nemocnica Martin Nemocnica Poprad, a.s. Nemocnica Koice-aca a.s. 1. skromn nemocnica Fakultn nemocnica Nitra Nemocnica s poliklinikou tefana Kukuru Michalovce a.s. Univerzitn nemocnica L. Pasteura Koice Fakultn nemocnica s poliklinikou Povask Bystrica sport & endo clinic s.r.o. (Clinica Orthopedica) Priemer 2012 1095 913 730 730 153 92 61 30 476 2013 730 548 730 365 275 107 76 21 357 Rozdiel -365 -365 0 -365 122 15 15 -9 -119
50
__________________________________________________________ 4.5.3 Opercia katarakty Veobecn zdravotn poisova
ANAL ZA AKACCH DB
Priemern akacia doba poistencov VZP na operciu katarakty sa vo vybranch subjektoch medzirone takmer nezmenila (nrast iba 5 dn). Najviac sa podarilo akacie doby zni poskytovateovi Neovzia (83 dn) a najvy nrast medzi rokmi 2012 a 2013 bol v Univerzitnej nemocnici v Bratislave (77 dn). Rozdiely v ostatnch zariadeniach zachytva Tabuka 20. Tabuka 20: Porovnanie akacch db na operciu katarakty pre VZP v doch Poskytovate Nemocnice s poliklinikami n.o. Topoany Univerzitn nemocnica Martin Fakultn nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Preov Fakultn nemocnica Trenn OFTAL s.r.o. Fakultn nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Bansk Bystrica Fakultn nemocnica Nitra Nemocnica Poprad, a. s. Nemocnicn a.s. (Nemocnica Malacky) Neovzia s.r.o. 3 F s.r.o. Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sdlom v Bojniciach Univerzitn nemocnica L. Pasteura Koice OFTUM GTJ s.r.o. (Oftum Koice) ROBIN LOOK, spol. s r.o. (Centrum mikrochirurgie oka) Nemocnice a polikliniky n.o. Rimavsk Sobota Nemocnica s poliklinikou Trebiov, a.s. Nemocnica Koice-aca a.s. 1. skromn nemocnica DOM OKA, s. r. o. Univerzitn nemocnica Bratislava VIKOM, s.r.o. CS SALVUS spol.s.r.o. (Mediklinik) Priemer 2012 198 210 275 183 143 129 82 153 90 30 35 30 21 21 21 14 15 14 10 88 2013 182 182 260 182 122 182 61 70 45 62 61 25 61 70 61 7 40 91 7 93 Rozdiel -16 -28 -15 -1 -21 53 -21 -83 -45 32 26 -5 40 49 40 -7 25 77 -3 5
51
ANAL ZA AKACCH DB Dvera ZP
___________________________________________________________
Priemern akacia doba poistencov Dvery na operciu katarakty sa podobne ako pri VZP medzirone takmer nezmenila (pokles o 6 dn). Najviac sa podarilo akacie doby zni vo Fakultnej nemocnici v Nitre (89 dn) a najvy nrast bol v Univerzitnej nemocnici v Bratislave (77 dn). Rozdiely v ostatnch zariadeniach zachytva Tabuka 21. Tabuka 21: Porovnanie akacch db na operciu katarakty pre Dveru v doch Poskytovate Nemocnice s poliklinikami n.o. Topoany Univerzitn nemocnica Martin Fakultn nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Preov Fakultn nemocnica Trenn OFTAL s.r.o. Fakultn nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Bansk Bystrica Fakultn nemocnica Nitra Nemocnica Poprad, a. s. Nemocnicn a.s. (Nemocnica Malacky) Neovzia s.r.o. 3 F s.r.o. Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sdlom v Bojniciach Univerzitn nemocnica L. Pasteura Koice OFTUM GTJ s.r.o. (Oftum Koice) ROBIN LOOK, spol. s r.o. (Centrum mikrochirurgie oka) Nemocnice a polikliniky n.o. Rimavsk Sobota Nemocnica s poliklinikou Trebiov, a.s. Nemocnica Koice-aca a.s. 1. skromn nemocnica DOM OKA, s. r. o. Univerzitn nemocnica Bratislava VIKOM, s.r.o. CS SALVUS spol.s.r.o. (Mediklinik) Priemer 2012 243 210 214 183 205 129 82 45 92 35 30 30 28 18 15 14 10 93 2013 182 182 260 182 122 40 61 70 37 61 25 31 70 14 40 91 7 87 Rozdiel -61 -28 46 -1 -83 -89 -21 25 -55 26 -5 1 42 -4 25 77 -3 -6
52
__________________________________________________________ Union ZP
ANAL ZA AKACCH DB
V Union ZP sa akacia doba na operciu katarakty sa vo vybranch subjektoch medzirone zvila najvraznejie (22 dn), pod o sa vraznou mierou podpsal takmer polron nrast akacej doby v Trenianskej nemocnici. Pod tento vsledok sa podpsalo aj minimlne skrtenie akacch db vo 6 z 14 poskytovateov, ktor bolo mon medzi sebou porovna. A 8 poskytovateov (z 22) nebolo mon medzirone porovna (Tabuka 22). Tabuka 22: Porovnanie akacch db na operciu katarakty pre Union v doch Poskytovate Nemocnice s poliklinikami n.o. Topoany Univerzitn nemocnica Martin Fakultn nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Preov Fakultn nemocnica Trenn OFTAL s.r.o. Fakultn nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Bansk Bystrica Fakultn nemocnica Nitra Nemocnica Poprad, a. s. Nemocnicn a.s. (Nemocnica Malacky) Neovzia s.r.o. 3 F s.r.o. Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sdlom v Bojniciach Univerzitn nemocnica L. Pasteura Koice OFTUM GTJ s.r.o. (Oftum Koice) ROBIN LOOK, spol. s r.o. (Centrum mikrochirurgie oka) Nemocnice a polikliniky n.o. Rimavsk Sobota Nemocnica s poliklinikou Trebiov, a.s. Nemocnica Koice-aca a.s. 1. skromn nemocnica DOM OKA, s. r. o. Univerzitn nemocnica Bratislava VIKOM, s.r.o. CS SALVUS spol.s.r.o. (Mediklinik) Priemer 2012 198 210 82 183 82 45 30 35 30 21 18 15 14 10 70 2013 182 182 260 182 61 70 37 61 31 70 7 40 91 7 92 Rozdiel -16 -28 178 -1 -21 25 7 26 1 49 -11 25 77 -3 22
53
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
4.6 POZNMKY K PRIESKUMU

1. Vina poskytovateov trvala na tom, e termn opercie nm me by ponknut a po osobnej nvteve lekra na ich oddelen (so sprievodnm lstok a dokumentciou od oetrujceho lekra). 2. Niektor poskytovatelia odmietali poskytn informciu o dke akacej doby cez telefn. as z nich to odvodovala tm, e ide o tajn informcie, ktor nemu poskytova verejnosti. Ak aj no, tak iba osobne. Presn termny vedeli zamestnanci uvies pre poistencov VZP a vzhadom na schvaovanie iadost, prpadne in komplikcie bolo problematick zisti termny pre skromn poisovne. 3. Pri telefontoch sme sa stretvali aj s nvrhmi ako sa dosta na operciu TEP skr rieenie zahalo osobn stretnutie s lekrom, asto primrom. Takto nvrhy len zriedka prichdzali spontnne, najastejie boli ponkan, ak sme na ponkan termn reagovali slovami otzkou A nedalo by sa skr? 4. Relatvne asto sme boli upozornen, e pacienti trpiaci vekmi bolesami alebo aktni pacienti sa mu dosta na operciu aj skr, no to u zle od posdenia lekra po osobnej nvteve, nie cez telefn. 5. Stretli sme sa aj s odmietnutm ponknutia termnu opercie, vzhadom na to, e poistenec nemal trvale bydlisko v mieste, kde poadoval operciu a teda nepatr do rajnu. Bolo nm odporan, napriek nej snahe upozorni na von vber poskytovatea, aspo poas termnu vykonvania opercie zmeni minimlne prechodn pobyt. 6. Pribline v 70 80 % bolo poskytnutie informcie nten a neochotn. V ojedinelch prpadoch bola komunikcia veden agresvne a strune s predasnm ukonenm hovoru bez poskytnutia informcie. Ako dvod bol primrne uvdzan nedostatok asu. Asi iba v 10 15 % bol personl ochotn vysvetli ako dlho sa ak aj v prpade, e nie sme ist, kde je pacient poisten a o meme spravi, aby sa na operciu pacient dostal m skr. Odporanie podstpi zkrok v inom (konkrtnom) zariaden sme dostali vemi zriedka 7. Vo vine prpadov informcie ponkala zdravotn sestra, priom zisti meno osoby, s ktorou sme komunikovali (aj jej zaradenie v nemocnici vrchn sestra, lekr, primr), bolo nron. Rovnako nron bolo zska k telefnu lekra, v prpade, e telefn nezdvihol lekr samotn. 8. Vka a existencia poplatkov za poskytnut sluby a materil (v oftalmolgii) sa medzi poskytovatemi vrazne odliuje a je zvisl aj od zdravotnej poisovne, priom nie vdy bolo mon zisti konen sumu, ktor bude potrebn uhradi. Suma sa pohybovala od desiatok po stovky eur v zvislosti od materilu a sluby.
54
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
4.7 POROVNANIE S MINULOSOU

Porovnanie akacch db na operciu bedrovho kbu a katarakty u jednotlivch poskytovateov v zvislosti od zdravotnej poisovne za pomoci mystery shoppingu prvkrt uskutonilo HPI u v roku 2008.29 Tieto daje sme sa rozhodli porovna s dajmi z minuloronej analzy30 a vsledkami tohtoronej tdie (Graf 16 a 17). Graf 16: Porovnanie akacch db pre TEP bedrovho kbu poda poisovne v doch
Zdroj: autori poda Muik, R.: Analza nedostupnosti zdravotnch sluieb, meranej akacmi listinami, Health Policy Institute, Bratislava, 2012 a Szalayov, A., Paitn, P., Frisov, S., Hnilicov, S., Szalay, T.: Na prv pohad rovnak. A predsa in, HPI, Bratislava, 2008
Dka akacej doby na TEP bedrovho kbu medzi rokom 2012 a 2013 klesla o 5,3 mesiaca na rove pribline 10,5 mesiace, o je zrove spomedzi vetkch skmanch rokov najmenej. V porovnan s rokom 2008, ke sa na zkrok akalo 14,5 mesiaca, je to pokles o 4 mesiace. Vetky tri poisovne maj tak vrazne niie akacie doby ako v roku 2012, priom VZP sa medzirone podarilo skrti dku akacej doby o 5,8 mesiaca a poisovniam Dvera a Union o 4,4 mesiaca. Na TEP bedrovho kbu sa ak najkratie v ZP Union (273 dn) a najdlhie vo VZP (341 dn). Oproti roku 2008 sa rozdiely medzi poisovami vrazne znili. V roku 2008 bol medzi najhorou VZP a najlepou Dverou rozdiel pribline 7,6 mesiaca. V roku 2012 je medzi najhorou VZP a najlepm Unionom rozdiel pribline 2,2 mesiaca (Graf 16).

Pre viac informci pozri: Szalayov, A., Paitn, P., Frisov, S., Hnilicov, S., Szalay, T.: Na prv pohad rovnak. A predsa in, HPI, Bratislava, 2008 30 Pre viac informci pozri: Muik, R.: Analza nedostupnosti zdravotnch sluieb, meranej akacmi listinami, Health Policy Institute, Bratislava, 2012
29
55
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
Graf 17: Porovnanie akacch db na operciu katarakty poda poisovne v doch
Zdroj: autori poda Muik, R.: Analza nedostupnosti zdravotnch sluieb, meranej akacmi listinami, Health Policy Institute, Bratislava, 2012 a Szalayov, A., Paitn, P., Frisov, S., Hnilicov, S., Szalay, T.: Na prv pohad rovnak. A predsa in, HPI, Bratislava, 2008
Dka akacej doby na operciu katarakty sa medzi rokom 2012 a 2013 nezmenila. Je na rovni 88 dn. Vo VZP je oproti minulmu roku zaznamenan tatisticky nevznamn nrast (3 dni). V Unione sa akacia doba nemenila. V poisovni Dvera sa znila o 9 dn. Na operciu katarakty sa ak najkratie v ZP Union (82 dn) a najdlhie vo VZP (90 dn). Rozdiel medzi poisovami je v roku 2013 u minimlny 8 dn. V roku 2008 bol tento rozdiel 17 dn (Graf 17). Metodick poznmky: V roku 2008 do vskumu akacej doby na TEP bolo zaradench 13 poskytovateov. Do vskumu nebola zaraden iadna skromn klinika. V roku 2012 tam bola zaraden skromn klinika Clinica Orthopedica, ktor ma celkovo najkratie akacie listiny. Poet skmanch poskytovateoch bol 17, z ktorch 1 dan vkon nevykonva. V roku 2013 bol poet skmanch zariaden 26. V roku 2008 bolo do vskumu akacej doby na operciu zaradench 15 poskytovateov. V roku 2012 ich bolo 23 katarakty (1 dan vkon nevykonva). V roku 2013 bol poet skmanch zariaden 46, z ktorch 8 vkon nevykonva a teda neboli do vyhodnotenia zaraden. Pri poskytovateoch onej starostlivosti bol pomer skromnch spolonost s ruenm obmedzenm k zariadeniam v sprve ttu, kraja, obce (prpadne skromnho investora nemocnica aca, Malacky) v roku 2008 6:9, v roku 2012 8:14 a v roku 2013 bol pomer 20:26. Priemer za vetky poisovne je priemer akacch db ven vekosou poistnho kmea. Vekos poistnho kmea sme erpali z dajov radu pre dohad k 1. 1. 2008 (pre rok 2008), 1. 1. 2012 (pre rok 2012) a k 1. 1. 2013 (pre rok 2013). 56
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
Vzhadom na odlinosti vo vzorke, poskytnut porovnanie m iba orientan charakter. Od roku 2008 do roku 2013 sa citlivos dajov narastajcim potom skmanch subjektov zvyovala.
57
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
5. DISKUSIA
5.1 AKACIE LISTINY VO SVETE 31
akacie listiny s vnym problm v mnohch krajinch. Stratgie na ich zniovanie sa v zvislosti od zdravotnckeho systmu odliuj. Poda tdie OECD s dlhie akacie doby na elektvne vkony v krajinch, ktor kombinuj verejn zdravotn poistenie s nulovou alebo nzkou spoluasou pacienta a obmedzenou kapacitou. Naopak, dlh akacie doby sa menej asto nachdzaj v krajinch s poistnm systmom, v ktorom je umonen vber poskytovatea zdravotnho poistenia. OECD tdia uvdza v globle dva prstupy na zniovanie akacch db: 1. Nastavenie dky akacej doby a tlaenie poskytovateov zdravotnej starostlivosti k dosiahnutiu stanovench cieov a ak pacienti musia aka dlhie ako je stanoven maximlna doba, umoni pacientom vybra si alternatvneho poskytovatea zdravotnej starostlivosti, vrtane skromnho sektora. V Spojenom krovstve a Fnsku boli poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v prpade prekroenia stanovenho limitu potrestan, v dsledku oho sa akacie doby znili. Tto metda je asto znma ako "ciele a teror" (targets and teror) a aj ke je tto metda efektvna, u zdravotnkov je neobben a z dlhodobho hadiska ako udraten. 2. Portugalsko, Holandsko a Dnsko spene zaviedli vber a konkurenciu, ktor nedvno prijalo aj Spojen krovstvo. Portugalsk model bol obzvl inn pri zniovan akacch db. Model zaha jednotn informan systm, ktor obsahuje daje o akacej dobe u vetkch verejnch a skromnch poskytovateov, priom pri dosiahnut 75 % garantovanej akacej doby s pacientom ponkan vouchery, ktor umouj slobodn vobu ubovonho poskytovatea. Politiky ovplyvujce akacie doby na strane ponuky, bez implementcie inch politk, nie s zvyajne spen. Poda predchdzajcej tdie OECD32 patrila politika navyovania mnostva finannch prostriedkov poskytovateom zdravotnej starostlivosti s cieom zniovania akacch db

Spracovan na zklade tdie: Siciliani, L., Borowitz, M., Moran, V. (eds.):Waiting Time Policies in the Health Sector: What Works?, OECD Health Policy Studies, OECD Publishing, 2013 32 SICILIANI, L., HURST, J. : Explaining Waiting Times Variations for Elective Surgery across OECD countries, OECD, DELSA/ELSA/WD/HEA(2003)7
31
58
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
k najrozrenejm. Tento typ politiky je aj naalej veobecne rozren, a to napriek tomu, e z dlhodobho hadiska je pri zniovan akacch db nespen. OECD uvdza, e krtkodob nrazov financovanie, ktor spoiatku akaciu dobu zniuje, neskr spsob nrast dky akacch db. V niektorch prpadoch sa po skonen doasnho nadmernho financovania akacie doby dokonca predili. alou stratgiou ovplyvovania akacch db na strane ponuky je zvyovanie produktivity v nemocnici a to tak, e sa zaved nov platobn mechanizmy, ako naprklad financovanie poda aktivt (activity based financing ABF) s vyuitm DRG (diagnosis-related groups). To sce zvyuje produktivitu nemocnice, ale nemus nutne zni akacie doby. Zavedenie ABF (DRG) je vak asto jednm z kovch prvkov pri zavdzan monosti vberu a konkurencie, ktor mu zni akacie doby. Ako doplujci prstup k zneniu akacch db sa poda autorov tdie vyuva implementcia zmien na strane dopytu s cieom zni alebo presun dopyt po elektvnch vkonoch. Jednou z monost je presun dopyt do skromnho sektora pomocou skromnho poistenia. Celkovo, za pomoci tohto prstupu, sa nepodarilo vrazne zni dopyt po elektvnych oetreniach vo verejnch nemocniciach a ani zni akacie doby. Druhm spsobom je poui nstroje k skvalitneniu urovania klinickch priort (clinical prioritisation) pre elektvne vkony. Nstroje zlepujce klinick stanovenie priort boli s iastonm spechom pouvan na Novom Zlande.
5.2 VCHODISKOV SITUCIA NA SLOVENSKU

V lete 2012 vydalo HPI Analzu nedostupnosti zdravotnch sluieb, meranej akacmi listinami. T priniesla kritick pohad na nrast potu pacientov na akacch listinch a predlujcu sa akaciu dobu na elektvne vkony. Vyie uveden analza so sebou priniesla vrazn medializciu problematiky akacch listn, na ktor zareagovalo viacero kovch aktrov. Zaiatkom septembra, po medializcii problematiky akacch leht, v zmysle naich odporan, sa poisova Dvera rozhodla na svojej strnke vytvori portl, kde sa poistenci mu dozvedie ako dlho sa ak u jednotlivch poskytovateov. Veobecn zdravotn poisova 5. septembra 2012 zverejnila tlaov sprvu, v ktorej spochybnila daje uveden v analze o akacch zoznamoch. Poet poistencov VZP evidovanch na akacch zoznamoch bol poda poisovne v skutonosti znane ni. Zdrojom dt citovanch v analze HPI bol rad pre dohad nad zdravotnou starostlivosou, ktormu daje o poistencoch na akacch zoznamoch zasielali samotn zdravotn poisovne, vrtane VZP. Tto skutonos preukzala, e vedenie akacch listn v sasnej podobe je nedostaton a nedostatone kontrolovan. To sa 59
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
me prejavova a vyvrcholi neefektivitou, netransparentnosou, neelnosou a nehospodrnym nakladanm s verejnmi prostriedkami. Na zklade nejasnosti dajov o pote poistencov na akacch listinch vo VZP, na ktor tto analza poukzala, DZS vykonal kontrolu vo VZP. rad uloil VZP povinnos prija npravn opatrenia na odstrnenie zistench nedostatkov a ich prin a psomne informova rad o ich splnen. V septembri 2011, ete pred uverejnenm analzy HPI, VZP spustila projekt TEP, ktor mal vrazne zni akaciu dobu na plnovan opercie bedrovho a kolennho kbu. Poda oficilnych informci z poisovne mal projekt TEP zvi poet operci bedrovho a kolennho kbu o cca 2 500, o predstavuje medziron nrast o viac ako 40 %. Na tento projekt a projekty Kardio a Mamograf poisova vylenila spolu cca 10 mil. . Napriek tomuto projektu boli poda analzy HPI z roku 2012 najdlhie akacie doby vo VZP. Po pretrvvajcej medilnej diskusii na tmu akacch listn, da 14. 9. 2012, Ing. Marcel Forai, MPH, generlny riadite VZP povedal: Garantujeme, e mme dostaton finann zdroje na to, aby vetci nai poistenci, ktor s v sasnosti zaraden v zoznamoch poistencov akajcich na poskytnutie plnovanej zdravotnej starostlivosti, absolvovali operciu ete do konca tohto roka. Kvli nhle zvenej operatvnosti poistencov sa sub bohuia nepodarilo naplni. Zmeny potu poistencov na akacch listinch sa z dvodu chybnho vykazovania dajov VZP poas roku 2012 nedaj overi. Predlujca sa doba akania na zkroky a netransparentn evidencia akacch listn sa prejavila aj na politickej rovni. Pokus o novelizciu a prvnu pravu akacch listn priiel z dielne poslanca SKD-DS Viliama Novotnho. Ten v novele navrhoval, aby pacient musel by zdravotnou poisovou informovan o predpokladanej dke akania, ako aj o monosti erpa starostlivos v inej nemocnici v skorom termne. Ak by pacient akal na najskor termn dlhie ne 12 mesiacov, mal by prvo na hradu starostlivosti v ktorejkovek nemocnici na Slovensku, ale aj v E. V rmci konkurennho boja svoju pozciu poisovne s najmenm potom akajcich pacientov a najkratou dkou akacej doby vyuvala zdravotn poisova Union. Poisova na zklade tejto skutonosti organizovala prepoisovaciu kampa a rovnako aj kampa orientovan proti zavedeniu unitrneho systmu zdravotnho poistenia. Konkurenn boj vyvrcholil zaiatkom marca 2013. Od aprla spustila VZP projekt Kto operuje dostane viac, v ktorom kad zastnen nemocnica zska za kadho operovanho pacienta prplatok vo vke 100 eur. Poisova alej uviedla, e bude rovnako dba na to, aby sa v prpade bedrovch a kolennch kbov postupovalo poda akacej listiny. Ak poisova kontrolou zist, e bol
60
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
pacient uprednostnen pred tmi, ktor boli v akacej listine pred nm, VZP uhrad len 25 percent vkonu. Poda dajov z poisovne, nemocnice zapojen v projekte dostali v mji o 700 000 eur viac. V jni zskali poskytovatelia za operovanch poistencov VZP o 1,1 mil. eur viac. V septembri 2013 sa poisova rozhodla v rmci zniovania akacch listn zvi bonus za opercie o 100% (100+100=200 ) a zvi balkov cenu (vkon+materil) TEP o 100 . Takto ponuku navrhli poskytovateom od 1.10.2013 za podmienky, e vku cenu vkonu dorovnaj aj skromn poisovne.
61
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
6. ZVERY A ODPORANIA HPI

tdia ns presvedila, e viacer nstroje verejnej politiky doku by vemi inne vyuit aj v zdravotnctve. Ako vyplva z diskusie, ako vemi dobr nstroje sa preukzali prstup k informcim spojen s benchmarkingom, medializcia problematiky a nsledn konkurenn boj, ktor viedli k zveniu efektvnosti a transparentnosti v oblasti akacch db. Konkurenn boj sa prejavil hlavne dodatonm uvonenm zdrojov (projekty VZP), zlepenm poskytovania informci (portl Dvery ZP) a verejnm benchmarkingom (kampane Union ZP). Tieto nstroje pritom vyuvali svoj potencil len iastone. Okrem tchto nstrojov HPI odpora prija aj in opatrenia. Nae odporania meme zaradi do tyroch kategri: 1. prevencia 2. legislatva 3. transparentnos 4. efektvnos Nae odporania sa tkaj viacerch aktrov. Treba zdrazni, e k naplneniu tchto cieov je potrebn ich pln koopercia (Schma 2).
62
__________________________________________________________ Schma 2: Aktri a stratgie na zniovanie akacch db
ANAL ZA AKACCH DB
Nadnrodn organizcie, vlda, MZ SR, poisovne, spotrebite Prevencia (ivotosprva)

Vlda, ministerstv Legislatva (zkonn nrok, DRG,...)
Poisovne, poskytovatelia Transparentnos, informovanos
PZS
3E:Z a K
Zdroj: autori, pozn.: 3E efficiency, effectiveness, economy (efektvnos, elnos, a hospodrnos), Z udsk zdroje, K kapitl
6.1 PREVENCIA
Idelnym rieenm ako neaka na akacej listine je nedosta sa na u. To znamen prija potrebn opatrenia a vytvra tak zdravotn politiku, ktor nebude vhradne orientovan na liebu pacienta, ale na starostlivos o klienta. Na zdravie m zdravotn starostlivos niekoko krt ni vplyv ako jeho sprvanie. Poda renomovanej tdie o determinantoch zdravotnho stavu je sprvanie zodpovedn a za 40% vsledku (Schma 3).
63
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
Schma 3: Determinanty zdravotnho stavu
Zdroj: J. Michael McGinnis, Pamela Williams-Russo, and James R. Knickman. The Case For More Active Policy Attention To Health Promotion. Health Affairs, March/April 2002; 21(2): 78-93
o sa ochoren zaradzovanch na akacie listiny tka, prevencia by sa mala zaobera ivotosprvou jedinca ete skr ako bude nutn invazvna lieba. Poistencov je nutn naui vi si svoje zdravie o je jeden z najpodstatnejch okamihov. udia si uvedomuj (asto aj retrospektvne utuj) svoje nezdrav sprvanie, a ak sa dostavia akosti. Jednou z monost ako pozmeni ich hodnotov rebrek je odmeova poistencov za sprvnu ivotosprvu tm, na om im v prtomnom ase zle viac ako na vlastnom zdrav. Naprklad ak sa morbdne obznemu loveku podar schudn na priemern vhu a aj si ju udra, poisova by ho mala odmeni (idelne niem zdraviu prospenm poda jeho vlastnch preferenci, napr. permenantkou na plavre, mase, fitnes centra alebo lstkami na koncert i do divadla). Zdroje pouit na jeho odmenu by boli tie zdroje, ktor by v budcnosti poisova bola nten poui na liebu takhoto pacienta, priom nklady na motivciu s rdovo niie ako nklady na liebu pri takomto poistencovi. Ilo by o fiktvnu sporu v sasnosti (za ceny zvenia nkladov na motivciu) a relnu sporu v budcnosti (sprevdzan znenia nkladov na liebu).
64
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
V zahrani s takto poistn plny sasou poistnho systmu.33 Sasn legislatvne prostredie na Slovensku takto stratgiu nepoaduje ani nezakazuje. Systm koordinovanej zdravotnej starostlivosti zahrujci aj motivan program pre poistencov, na vzorke dnes u 65 000 poistencov spustila pilotne iba poisova Dvera pod nzvom Pln Medipartner.34
6.2 LEGISLATVA
Jednou z najdleitejch legislatvnych prav garantujcu dostupnos sluieb v zdravotnctve by malo by zadefinovanie tovarov a sluieb hradench z verejnho zdravotnho poistenia, na ktor m poistenec legitmny nrok. V lnku 40 stavy SR tt garantuje bezplatn zdravotn starostlivos vetkm svojm obanom v rozsahu stanovenom zkonom. Neobmedzene bezplatn zdravotn starostlivos v potrebnom mnostve a ase pritom nie je schopn zabezpei iaden tt. Snaha o udranie ilzie bezplatnosti zdravotnctva vytvra rozsiahlu siv znu, ktor rznymi vkladmi umouje vyberanie netransparentnch a neregulovanch hotovostnch platieb od pacientov. Zkonn nrok poistenca, nazvan aj zkladn balk, mus by verejne znmy a kad zdravotn poisova, ktor psob na trhu ho bude musie vdy vedie zabezpei. Je vemi dleit, aby bol definovan v troch rovinch: 1. Vecnej, ktor definuje na ak tovary zdravotn sluby m poistenec nrok z verejnho zdravotnho poistenia. Vyhneme sa pekulcim v zmysle, e jeden dostal viac (alebo lepie) a druh menej (alebo horie), ak bol ich zdravotn stav porovnaten a nebola na to objektvna prina. Kad poistenec mus u pred vstupom do ambulancie vedie, na o m neodkriepiten zkonn nrok a naopak, o dosta me, no nemus v zvislosti od jeho spoluasti. 2. asovej, ktor definuje v akom asovom horizonte maj by poistencovi poskytnut jednotliv zdravotn sluby. Je potrebn stanovi maximlnu (garantovan) akaciu dobu pre jednotliv sluby, poas ktorej bude musie by sluba vykonan. asov limit bude garantova poistencovi dostupnos zdravotnej starostlivosti v relnom ase. Takto model funguje vo viacerch krajinch OECD. Maximlnu akaciu dobu treba zadefinova sbene s inmi opatreniami, aby sa tto doba nestala tandardnm limitom a t poskytovatelia, ktor s schopn poskytova svoje sluby skr nepoavili z efektivity. Aby opatrenie bolo inn je potrebn vytvori vhodn prostredie pre spen dodranie takejto doby a pripravi primeran sankn mechanizmy (napr. preplatenie vkonu u inho

33 34
USA, Holandsko, Juhoafrick republika viac informcii na http://www.medipartner.sk/
65
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
poskytovatea skronho/zahraninho bez akania). V eskej republike je od janura 2013 zadefinovan asov dostupnos35, ktor okrem dojazdovej doby pre ambulantn starostlivos definuje aj asov dostupnos pre plnovan vkony. Maximlna akacia doba pre TEP kolennho/bedrovho je poda tejto vyhlky stanoven na 52 tdov a opercia katarakty 30 tdov. 3. Finannej, ktor definuje, ak m by spoluas pacienta pri jednotlivch zdravotnch slubch. Jednm z astch problmov v zdravotnctve je, e pacienti nevedia komu, koko a zao maj vlastne plati, o sa d vemi jednoducho zneui. V teoretickej rovine existuj sluby, ktor s zo zdravotnho poistenia plne hraden a s sluby (nazvan aj nadtandard), za ktor si pacient m priplati. No medzi tmito slubami v sasnosti neexistuje iadna ostr deliaca iara podloen zkonnou normou, na zklade ktorej by pacienti vedeli na o maj nrok bezplatne a aj to bezplatne dosta musia. Naopak, poskytovatelia by mali vedeli ktor sluby s u nad rmec zkonnho verejnho poistenia a oprvnene za ne mu poadova. To sa premieta do nekoordinovanch poplatkov a hotovostnch platieb, ktorch regulcia je nedostaton. Tovary a sluby zahrnut v nroku musia odra ich relnu hodnotu, aby mohli by hraden v ich relnej vke a boli plne kryt. Tm by sa zrove mohla zlepi finann situcia v permanentne sa zadlujcich zariadeniach. Motivcia poskytovatea nezadlovania sa na zkrokoch bude nsledne vies k jeho zvenie efektivite, o sa op prejav zniovanm akacch db. Tento princp sa prkladne prejavil v prpade, ke sa VZP rozhodla dodatone doplati operatvne zkroky hodnotou 100 . Motivan ohodnotenie poskytovatea v podobe dobre zaplatenho vkonu automaticky zvilo operatvnos pacientov a znila sa tak dka akacej doby. Je vysoko pravdepodobn, e takto zadefinovan nrok by sce garantoval dostupnos vybranch sluieb (zahrnutch v nroku), no zrove by sa sluby nezahrnut v nroku mohli uritm skupinm sta nedostupnmi. Dvodom je to, e oproti sasnmu stavu by sa kvli chbajcim zdrojom nemohli poskytova urit sluby v neobmedzenom mnostve. Preto sasne s prijatm nroku je potrebn prija tak opatrenie (ochrann limit), ktor ochrni vybran skupiny obyvateov pred plnou nedostupnosou zdravotnej starostlivosti. Na obdobnom princpe funguje liekov politika, t.j. s lieky zadarmo s lieky so spoluasou a tm, ktor vzhadom na svoje postavenie platia za lieky privea, zdravotn poisova v rmci ochrannho limitu pouit prostriedky vrti.

35
Pedpis . 307/2012 Sb.: Nazen vldy o mstn a asov dostupnosti zdravotnch slueb
66
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
Potrebn je aj rozrenie vybranch chorb uvedench vo vyhlke . 151/2011, na ktor sa oficilne vytvraj akacie listiny. Sasn zoznam nezaha vetky zkroky, na ktor sa ak dlhie ako 3 mesiace. Legislatva sa nekoordinovane a nadbytone zaober geografickou dostupnosou v podobe 3 typov minimlnej siete (minimlny poet lok, koncov sie, pevn sie), ktor poda ns v sasnej podobe iba deformuje trh (pevn sie). asov dostupnos pre urit vkony oetruje len minimlne.
6.3 TRANSPARENTNOS A POSKYTOVANIE INFORMCI

Vedenie akacch listn v sasnej podobe vytvra idelne prostredie na korupn sprvanie. Tento priestor na korupciu vznik z dvoch dvodov. Po prv, nikde nie je zverejnen koko pacientov a ako dlho pribline ak. K tmto dajom sa d dosta len vemi nronou cestou. Ned sa preto skontrolova i vaka neoficilnym poplatkom nedochdza k neodvodnenm presunom v poradovnku. Po druh, a prli vek moc pripad jednotlivcovi, v naom prpade primrovi, ktor o vetkom rozhoduje. Jasn pravidl (prioritizcia), ako aj transparentnos a zverejovanie akacch listn, znia vskyt prleitost pre zlyhania jednotlivcov. Zrove je potrebn, aby pacientom boli poskytnut vetky potrebn informcie, ktor potrebuje na to, aby sa v rmci svojich monost mohol rozhodova o monostiach svojej lieby. V rmci zvyovania transparentnosti by verejn zoznamy akacch db mali by zverejnen na internetovej strnke nemocnice/poskytovatea alebo poisovne (zoraden poda jednotlivch poskytovateov) s rozpisom jednotlivch vkonov s presnm potom akateov zoradench poda uritho kdu a priemernou oakvanou dobou akania na jednotliv vkon. V eskej republike plat od 1. novembra 2011 nariadenie ministra zdravotnctva, poda ktorho fakultn nemocnice musia na svojich webovch strnkach zverejni akacie lehoty na opercie, na ktor sa ak viac ako dva mesiace. Vzhadom na nedostaton informatizciu (hlavne star pacienti nemusia vedie vyuva modern technolgie) bola k dispozcii aj vytlaen podoba akacej listiny uverejnen na viditenom mieste na prslunom oddelen v konkrtnej nemocnici. Jej aktualizcia mus by minimlne kad kvartl. Akkovek predbiehanie sa v akacch listinch bolo lekrom plnohodnotne a objektvne odvodnen vnym zhorenm zdravotnho stavu pacienta. Pacientovi by mali by poskytnut vetky potrebn informcie, ktor potrebuje na to, aby sa mohol v rmci svojho vzdelania sprvne rozhodova o monostiach svojej lieby. Na poskytovanie jednoduchch nemedicnskych informci by mohli by v jednotlivch zariadeniach, prpadne na rovni poisovne, koordintori poskytovania zdravotnch sluieb. Lekr a zdravotn sestra s svojm odbornm vzdelanm relatvne drah zamestnanci, aby sa zaoberali administratvnou, 67
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
logistikou a informanou agendou. Takto koordintor by nemusel ma pecializovan a celoivotn vzdelvanie. Informtori v nemocniciach podvaj len minimum informci, asto svisiacich iba s asovou a priestorovou orientciou v budove. V otzkach kvality, dostupnosti a finannch transakci informcie neposkytuj. A prve tieto indiktory asto rozhoduj o vobe poskytovatea. Pacienti musia by pri vyetren a navrhnut lieby (napr. TEP bedrovho kbu) zrozumitene oboznmen s dobou akania a priblinm potom pacientov, ktor s akacej listine pred nm, priom by im malo by vysvetlen, e existuje monos podstpi zkrok aj v inom zariaden, prpadne im odporui najbliie stredisko s najkratou dobou akania. Poas mystery shoppingu sme sa stretli s neochotou poskytova informcie, ale hlavne so strunm rozhovorom, z dvodu nedostatku asu. Prve takto typ koordintora by mohol vnies do zdravotnctva aspo iastone nznaky systmu orientovanho na spotrebitea. Skromn spolonosti a v obmedzenom rozsahu aj zdravotn poisovne takto typ koordintorov vyuvaj vo svojich call centrch. V inch odvetviach (bankovnctvo, telekomunikcie, ...) je takho poskytovanie rd samozrejmosou. Do budcna by sa mal pripravi a pilotne testova model prioritizcie pacientov na zklade ich klinickch prznakov. Jednoduchou klou bodov (platnou bez rozdielu poisovne), vyplnenou na zklade ukazovateov zdravotnho stavu by vedel ahie presva pacientov naprklad v rmci skupn: (1) aktny potrebuje zkrok ihne, (2) prioritn zkrok potrebuje v najblich doch, (3) potrebuje zkrok ukazovatele zdravotnho stavu poukazuj na potrebu zkroku v garantovanej dobe, inak poistenec zbytone trp, (4) bude potrebova zkrok ukazovatele zdravotnho stavu naznauj potrebu zkroku v budcnosti, pacient je bez vnejch bolest a komplikci. V sasnosti sa asto na akaciu listinu dostane lovek, ktor zkrok nepotrebuje, ale vzhadom na to, e sa na dlho ak, je na akaciu listinu zapsan preventvne. Takto koordinovan, odvodniten a transparentn zmeny termnu zkroku by predili nedorozumeniam a neformlnym platbm.
6.4 EFEKTVNOS, KOORDINCIA A MONOS OFICILNEJ PLATBY

Zniovaniu dky akacej doby by v rmci zvenia monosti vberu poskytovatea pomohla aj zkonom stanoven oficilna cesta na urchlenie termnu v podobe leglneho spolufinancovania vkonu. Ak je pravdou, e jednou z prin dlhho akania s aj nevyuit kapacity poskytovateov z dvodu nedostatku zdrojov z poisovne, pacientovo spolufinancovanie umon tieto kapacity lepie vyui. Pacient tak dostane monos, za urit poplatok podstpi zkrok aj v ttnych, i u fakultnch alebo univerzitnch nemocniciach, naprklad cez vkend alebo poas netradinch 68
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
operanch hodn, aby jeho nadtandard nemal vplyv na pacientov, ktor si ho nemu dovoli. Poplatok by mal by rozdelen pre poskytovatea, oddelenie, ale aj lekra a sestru, ktor bud dan zkrok vykonva a jeho vka by mala pokrva nklady vzniknut tmto nadtandardnm vkonom. Domnievame sa, e takto opatrenie me ma aj protikorupn charakter. Ak pacient zaplat v uritom zariaden oficilny poplatok (napr. pri katarakte 100 150 ), nem potrebu niekoho korumpova u predsa zaplatil. Kov lohu tu zohrva udsk psychika. Z akacej listiny teda pacient odde oficilnou cestou, m dopredu posunie alch ud a nemus zbytone korumpova. Zrove tento poplatok bude smerova aj k poskytovateovi, nie do vrecka jedinho loveka. Samozrejmosou by mal by aj vber konkrtneho lekra za oficilny poplatok, nie neformlnou platbou. Pri formulovan pravidiel leglneho spolufinancovania treba dba na to, aby na zklade nedostatku financi neboli diskriminovan pacienti, ktor si takto monos nemu dovoli (garantovan doba, ochrann limit). alou monosou je vytvorenie vhodnejch podmienok pre prevdzkovanie skromnch klink, ktor tieto vkony bud vykonva za finannej spoluasti pacientov a z asti aj verejnch zdrojov. Jednm z problmov, ktorm mu eli tieto kliniky je nedostatok kvalifikovanch a kvalitnch odbornkov. Dvodom je vysok pracovn nasadenie a iadne prplatky v podobe neformlnych platieb. Ak lekr v ttnej nemocnici zarob 1 500 a iba 2 krt mesane dostane platok v hodnote 500 (za nezaradenie na akaciu listinu, ale okamit operciu), jeho prjem je 2 500 . Ako bonus alkohol v hodnote 100 (za dobre odveden prcu). Ak by skromn klinika ponkala aj vy plat ako ttne zariadenie, kde s rozren neformlne platby, naprklad vo vke 2 000 , lekr stle nem motivciu presta pracova v ttnom zariaden. Je stratov. Skromn klinika je z finannho pohadu nevhodn aj pre pacienta. Ak m pacient na vber zaplati 3 300 na operciu v skromnej klinike alebo podplati lekra platkom v hodnote 500 , z hadiska spor je racionlne (no nemorlne) zvoli si lacnej variant da platok. Pacient uetril 2800 a lekr dostal priamu platbu za svoje sluby, ktor sa mu prejavi na kvalite jeho prce. V sasnosti si operciu na skromnej klinike v priebehu niekokch dn me na Slovensku dovoli iba nadpriemerne zarbajci lovek. Preto vka hradenej sumy poisovou a spoluasou poistenca mala by nastaven tak, aby poistenec nemal motivciu korumpova a klinika nebola poskytovanm takchto sluieb stratov. K skracovaniu akacch db by dopomohlo aj systematickejie vyuvanie udskch zdrojov a materilno technickho vybavenia nemocnice (operan sly). Dleitm faktorom je disciplinovane a efektvne organizova a plnova opercie. Nie zapisovanm do zoitu, ale prehadnm jednotnm elektronickm kalendrom. Do kalendra by mohli v prpade vonho termnu zapisova rovnocenne vetci lekri, nie hierarchicky od sluobne najstarieho alebo najvyie postavenho.
69
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
POUIT LITERATRA
Artroza.com: Jak vypad artrza?, [online], [cit. 10.9.2013], Dostupn na internete: http://www.artroza.com/artroza.html Blake J.T., Carter M.W.: Surgical process scheduling: a structured review, Journal of the Society for Health systems, 5:17-30, 1997 in Sobolev, B., Kuramoto, L.: Analysis of Waiting-Time Data in Health Services Research, Springer, New Yourk, USA,2008 Eisen, B., Bjrnberg, A.,: Canada Health Consumer Index 2009, Frontier Centre for Public Policy, 2009 ISSN 1491-78 Klinika endala: Gonartrza = artrza kolennho kloubu, 19.06.2012, [online], [cit. 10.9.2013], Dostupn na internete: http://www.styleandlife.cz/gonartroza-atroza-kolenniho-kloubu/ Lindsay, C.M., and B. Feigenbaum: Rationing by waiting lists, American Economic Review, 74, 3, 1984 Martin, S., and P.C. Smith: Rationing by waiting lists: an empirical investigation, Journal of Public Economics, 71, 1999 McGinnis M. J., Williams-Russo, P., Knickman, J.R.: The Case For More Active Policy Attention To Health Promotion, Health Affairs, March/April 2002; 21(2): 78-93 Muik, R.: Analza nedostupnosti zdravotnch sluieb, meranej akacmi listinami, Health Policy Institute, Bratislava, 2012 Primar.sme.sk: ed zkal Katarakta, 26. 4. 2004, [online], [cit. 10.9.2013], Dostupn na internete: http://primar.sme.sk/c/4116916/sedy-zakal-katarakta.html Pedpis . 307/2012 Sb.: Nazen vldy o mstn a asov dostupnosti zdravotnch slueb Roberts M. J., Hsiao, W., Berman, P., Reich, M.R.: Getting Health Reform Right, Oxford University Press, 2004 Siciliani, L., Borowitz, M., Moran, V. (eds.):Waiting Time Policies in the Health Sector: What Works?, OECD Health Policy Studies, OECD Publishing, 2013 Siciliani, L., Hurst, J.: Explaining Waiting Times Variations for Elective Surgery across OECD countries, OECD, DELSA/ELSA/WD/HEA(2003)7 Sobolev, B., Kuramoto, L.: Analysis of Waiting-Time Data in Health Services Research, Springer, New Yourk, USA,2008, ISBN: 978-0-387-76421-4
70
__________________________________________________________
ANAL ZA AKACCH DB
Szalayov, A., Paitn, P., Frisov, S., Hnilicov, S., Szalay, T.: Na prv pohad rovnak. A predsa in, HPI, Bratislava, 2008 Vojtak, J.: Koxartrza a gonartrza, [online], [cit. 10.9.2013], Dostupn na internete: http://www.profvojtassak.sk/index.php/operacia/template-features/koxartroza-a-gonartroza Vyhlka Ministerstva zdravotnctva SR . 151/2011 Z. z., ktorou sa men a dopa vyhlka Ministerstva zdravotnctva Slovenskej republiky . 412/2009 Z. z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti o zozname poistencov akajcich na poskytnutie plnovanej zdravotnej starostlivosti. Vyhlka Ministerstva zdravotnctva SR . 412/2009 Z. z., ktorou sa ustanovuj podrobnosti o zozname poistencov akajcich na poskytnutie plnovanej zdravotnej starostlivosti WikiSkripta: Coxarthrosis, [online], [cit. 10.9.2013], Dostupn na internete: http://www.wikiskripta.eu/index.php/Coxarthrosis WikiSkripta: Katarakta, [online], [cit. 10.9.2013], Dostupn na internete: http://www.wikiskripta.eu/index.php/Katarakta Zajac, R., Paitn, P.: Dostupnos zdravotnctva a poplatky, Domino frum 11/2004 Zkon . 581/2004 Z. z. o zdravotnch poisovniach, dohade nad zdravotnou starostlivosou a o zmene a doplnen niektorch zkonov
71
ANAL ZA AKACCH DB
___________________________________________________________
O AUTOROCH
Mgr. Roman Muik (*1986) je absolventom bakalrskeho tdia Lekrskej fakulte Univerzity Komenskho v odbore fyzioterapia (2009) a magisterskho tdia na stave verejnej politiky a ekonmie na Fakulte socilnych a ekonomickch vied UK (2011). Od roku 2012 je internm doktorandom na Fakulte socilnych a ekonomickch vied UK v obore eurpske tdi a politiky, kde vo svojej dizertanej prci popisuje dostupnos zdravotnej starostlivosti. Po absolvovan Lekrskej fakulty zaal pracova ako fyzioterapeut (2009 2011). Od roku 2011 psob ako analytik zdravotnckeho think thanku Health Policy Institute, kde sa zaober dostupnosou, transparentnosou a korupciou v zdravotnctve. Kontakt: muzik@hpi.sk
MUDr. Angelika Szalayov (*1974) je absolventkou Lekrskej fakulty UK v Bratislave v odbore veobecn lekrstvo (2000). Je bval lenka reformnho tmu Rudolfa Zajaca na ministerstve zdravotnctva, psobila v kategorizanch komisich na Slovensku i v eskej republike. Od decembra 2005 do augusta 2006 bola lenkou predstavenstva Veobecnej zdravotnej poisovne, a. s. Angelika je zakladajca partnerka a hlavn analytika Health Policy Institute (od r. 2005). Zaober sa liekovou politikou, manaovanou starostlivosou a politikou zdravotnch poisovn. Kontakt: szalayova@hpi.sk
72
ISBN 978-80-971193-6-2
HEALTH POLICY INSTITUTE 2013 | WWW.HPI.SK
9788097119362

Analyza Cakacich Dob 2013

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Analyza Cakacich Dob 2013

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

ASOV DOSTUPNOS VYBRANCH ELEKTVNYCH VKONOV

2013 HEALTH POLICY INSTITUTE

ASOV DOSTUPNOS VYBRANCH ELEKTVNYCH VKONOV

1. TEORETICK VCHODISK TDIE

1.2 AKACIE LISTINY

Odporajci odporanie lekr

akacia doba kapacita (lka, lekri) verejnho a skromnho sektora produktivita

1.3 LEGISLATVNE PROSTREDIE AKACCH LISTN NA SLOVENSKU

1.4 PROFILY ZDRAVOTNCH POISOVN

Zdroj: autor poda dajov z DZS

Graf 2: Poet poistencov v jednotlivch poisovniach

Veobecn zdravotn poisova, a.s.

__________________________________________________________ Graf 3: Prichdzajci a odchdzajci poistenci vo VZP

Zdroj: HPI poda dajov z DZS

DVERA zdravotn poisova, a.s.

Zdroj: HPI poda dajov z DZS

__________________________________________________________ UNION zdravotn poisova, a.s.

Zdroj: HPI poda dajov z DZS

2. POET POISTENCOV NA AKACEJ LISTINE

Zdroj: DZS, * chybne vykzan daje poisovou (pozri kap. 2.2)

2.2 DTOV NESLAD

Zdroj: autor na zklade dajov VZP, DZS a mdi

3. NA AK DIAGNZY SA NAJVIAC AK?

1 319 1 481 935 780 328 242 170 110 167 60

2 229 1 966 1 985 407 166 171 192 191 109 89

Zdroj: autori poda DZS

427 564 112 324 177 210 353 29 30 26

788 737 315 235 211 130 81 56 3 13

Zdroj: autori poda DZS

Zdroj: autori poda DZS

3.1 TOP 3 SKUPINY DIAGNZ S NAJVM POTOM AKAJCICH

Rmek 1: Gonartrza, koxartrza, katarakta

Graf 9: Poet poistencov s gonartrzou na akacch listinch

Zdroj: autor poda dajov DZS

Graf 10: Poet poistencov s koxartrzou na akacch listinch

Zdroj: autor poda dajov DZS

3.2 POROVNANIE JEDNOTLIVCH POISOVN V ASE

Graf 12: Poet pacientov VZP na akacch listinch

Zdroj: autori poda dajov DZS

Zdroj: autori poda dajov DZS

Zdroj: autori poda dajov DZS

4. KDE A AKO DLHO SA NAJVIAC AK?

4.1 METODIKA VSKUMU

ANAL ZA AKACCH DB sme kontaktovali strnok

Poskytovateov sme erpali

ANAL ZA AKACCH DB Poskytovate

___________________________________________________________ TEP kolena TEP bedra

ANAL ZA AKACCH DB Poskytovate ZS

VZP Dvera Union 92 75 92 106 92 45 21 NA N 332,6 92 75 61 31 30 NA 21 NA N 230,1 92 75 61 31 14 NA 21 NA N 204,5

VZP Dvera 305 275 NA 153 NA 183 107 30 76 76 NA 1 31 21 NA 283,0

Union 305 275 NA 153 NA NA 107 30 76 76 NA 1 1 21 NA 272,8

ANAL ZA AKACCH DB Poskytovate ZS

Dvera 137 122 122 40 92 91 70 91 70 70 61 NA 61 61 30 37 NA 31 40 31 NA 25 14 10 14 7 7 7 N NA N NA N N N N N N 84,4

Union 137 NA 122 NA 92 91 70 61 70 70 61 NA 61 61 30 37 NA 31 40 31 NA 25 14 10 7 7 7 7 N NA N NA N N N N N N 82,5

4.3 OFICILNE DAJE OD POSKYTOVATEOV

Tabuka 13: Oficilne daje od poskytovateov o dke akania na operciu katarakty

4.4 POROVNANIE POISOVN

Zdroj: HPI, 2013

4.5 MEDZIRON POROVNANIE

__________________________________________________________ 4.5.1 TEP kolennho kbu Veobecn zdravotn poisova

ANAL ZA AKACCH DB Dvera ZP

ANAL ZA AKACCH DB 4.5.2 TEP bedrovho kbu

ANAL ZA AKACCH DB Union ZP

__________________________________________________________ 4.5.3 Opercia katarakty Veobecn zdravotn poisova