\

MICHAEL HEBEIS

CIRKVI
... a neuve ns do pokuenia

KATOLCKEJ

IERNA KNIHA

NOXM
Michael Hebeis SCHWARZBUCH KIRCHE UND FHRE UNS NICHT IN VERSUCHUNG Copyright 2010 by Bastei Liibbe GmbH & Co. KG, Kln Translation 2012 by Zuzana Guldanov Jacket design 2012 by Viera abianov Slovk edition 2012 by NOXI

Z nemeckho originlu SCHWARZBUCH KIRCHE UND FUHRE UNS NICHT IN VERSUCHUNG (Ehrenwirth Bastei Liibbe GmbH &c Co. KG, Kln 2010) preloila Zuzana Guldanov. Redigovala Darina Dubovsk. Oblku navrhla Viera Fabianov. Technick redaktorka Helena Oleov. Vydalo vydavatestvo NOXI, s. r. o., Bratislava v roku 2012 ako svoju 162. publikciu. Sadzba a zalomenie do strn PRO 2, a. s., Bratislava. Vytlaili TBB, a. s., Bansk Bystrica. ISBN 978-80-8111-102-0

OBSAH VOD 1. SVT VOJNA - KRIIACKE VPRAVY AKO NSTROJ CIRKEVNEJ POLITIKY Hriech druhho Alexandra Tureck nebezpeenstvo a padok mravov Stotisc padlch za Jeruzalem - Boh tak chce! Najvy vojvodca Jeiovm zstupcom Yperitom na Etipiu: (zatial) posledn kriiacka vprava 11 13 15 18 28 36 40 42 44 45 47 48 49 52 53 55 56 60 61 67 72 79 80 89 95

2. MODLI TBA ZA IDOV? Nepriatestvo cirkvi voi idom od vrcholnej antiky Obvinenia zo znesvtenia hostie a ritulnych vrd Systematick vyhanie idov katolckymi krmi" ... a podpte im synaggy..." Werner, imon a Anderl - kult svtch a nenvis voi idom Od antijudaizmu k modernmu antisemitizmu Svetu neprinle hodnoti cirkev." Przdne slov? Svt zem alebo Eretz Israel Ppe Pius XII. - svtec? 3. INDINI A OSTATN POHANIA Jun Amerika - ppeov dar Kati a teolgovia oslobodenia Otroci, zlato a kauuk - cena za kresanstvo

4. IESTE PRIKZANIE - CIRKEVN OTCOVIA NA KRIVCH CHODNKOCH Zastieranie, zahmlievanie, popieranie ierne ovce na zelenom ostrove Mliaci pastieri 5.A PREDSA SMRDIA M da a dal Zbon podnikatelia, bankri a podvodnci

103 104 110

Financie Rma - Petrovi nstupcovia lovia v kalnch vodch pinav ruky 6. ZBON KLIKA - OPUS DE1 A SPOL. Nvrat reconquisty Opus Dei Kristovi legionri a ich bezbon zakladate Star rdy, nov duchovn spoloenstv Neokatechumentna cesta Pravicov laici... 142 ... a lavicov laici

114 117 129 130 133 137 138 146 149 150 154 155 159 162 164 169 170 172 176 181 183 186 188 193 194 198 202 206

7. MIRACOLI, MIRACULA - ZZRAKY, PTE, EXORCIZMUS Systm nadovetko Relikvie: ukradnut, rozkskovan, uctievan Senzan jun Taliansko Spory o Mriu udn svtci a in trpnosti modernho kresana Fascincia zlom

8. VYNUCOVANIE NZOROV - NESPOCHYBNITENOST UENIA A INKVIZCIA Sloboda kresana Kriiacka vprava proti kacrom Psy Pna Straten echy Liturgia smrti - rozkvet inkvizcie Cenzra myslenia Diktt viery 9. BOJ CIRKVI PROTI MODERNEJ DOBE Nvrat do minulosti Koruna tvorstva Diabol tkvie v detaile Na zver: eny

VOD Cirkev? Ve je to sam pretvrka, lo a falo - vravia veriaci i neveriaci v svislosti s odhaleniami sexulneho zneuvania det a mladistvch v cirkevnch zariadeniach, farnostiach, kolch i interntoch. Hnev je o to v, e cirkev mnohch viacnsobnch pchateov trestnch inov kryje, chrni pred trestnm sthanm a alej im umouje pracova s demi. Obete prevaj alie ponenie, pretoe ich ntia mla a spochybuj ich dveryhodnos. Pobrenie verejnosti vyvolvaj aj reakcie najvych cirkevnch hodnostrov. Kto by od nich oakval lskypln, dobrotiv a scitn postoj k obetiam, bude trpko sklaman. Namiesto toho maj pln sta zmierlivch slov, odmietaj zodpovednos, alebo sa prinajlepom vyhovraj, e sa to viac nestane. Na tlaovch konferencich a v televznych debatch vyzeraj tto pni ako zbon byrokrati, o nemaj ani potuchy o svete ani o uoch. (Vetka es, ak sa medzi nimi njdu svetl vnimky, ale tie len potvrdzuj pravidlo.) lenovia cirkvi sa ctia zraden tmi, o by mali by ich duchovnmi pastiermi, ostatn sa s odporom odvracaj, alebo posmene ukazuj na pomery v intitcii, ktor si osobuje vhradn prvo urova pravidl etiky a morlky. Na vetkch frontoch vldne obrovsk pobrenie, niektor dokonca hovoria o najvej krze" katolckej cirkvi po druhej svetovej vojne. Takto kritika katolckej cirkvi vak nikomu a niomu neprospieva - je neobjektvna, krtkozrak, neprina nov argumenty a nem schopnos

okovek zmeni. Ak sa toti pozrieme na cirkev ako celok a do jej histrie, zistme, e kandl, v ktorom sa momentlne zmieta, je iba bezvznamn epizda. Lene koko ud si to uvedomuje? Nao by som sa uil dejepis, ve je to u aj tak vetko len minulos," povedal mi nedvno jeden stredokolk. To je vemi mdny, ale zrove mimoriadne nebezpen postoj, pretoe majstrom zahmlievania vemi uahuje situciu - najm tm, o vytvraj dymov clonu kadidlom. Cirkvi treba nastavi zrkadlo, aby videla priepas, ktor zva medzi zbonmi idelmi a trpkou realitou. Je naase napsa iernu knihu, spis jej hriechov, pamtnk krutost a hanebnost. Za poslednch 250 rokov, odkedy sa autori a vydavatelia takchto knh nemusia trias o hol ivot, ak, pravdae, obdeme kon- fesijne tvav literatru z ias reformcie, uzrel svetlo sveta ctyhodn poet kritickch knh. Zva sa zaoberaj pecilnymi aspektmi konkrtneho problmu a pokia ide o ink- viztorsk tn, v niom nezaostvaj za tmi, ktorch kritizuj. asto ide skr o skresovanie faktov ne o analzu truktry. Aj tto kniha je napsan jednostranne. Je jednostrann, ale nie nefrov. Jej autor nepoukazuje na pozitvne javy", neospravedluje dobov omyly", ani neargumentuje krutmi asmi. itatelia, ktor maj o nieo tak zujem, maj k dispozcii mnostvo inej literatry. Naa kniha zavedie itatea do temnch pelechov pekelnho hriechu, zloinu a perverzity, ktor skrva najstaria intitcia na svete. Motvom iernej knihy nie je nenvis, ale tos; nem by obalobou, skr alobou. Hoci sa dnes cirkev prezentuje v podstatne priateskejom, osvietenejom a

rozhodne aj zbonejom" svetle ako v dvnych asoch, predsa len jej treba z asu na as strhn z tvre masku a ukza aj temn a odstraujce strnky tejto intitcie. Pretoe obe jej tvre s len dvoma stranami jednej mince, a t je nedeliten. Cirkev za takmer dvetisc rokov existencie prela dobrm i zlm a napomohla aj vznik truktr, ktor nie s pozitvne ani bohumil. V medicnskej terminolgii by sme ich mohli prirovna k hlbokm jazvm po ranch, ndoroch a deformcich z dvnych ias. Lene vinu z nich, a to treba celkom jednoznane poveda, si cirkev privodila celkom sama. V podstate vetko, o sa nm dnes na postoji cirkvi a jej najvych predstaviteov vid udn, nepochopiten, nesympatick a poburujce, sformovalo sa pod vplyvom truktr pochdzajcich z najstarch ias. Nie s sce celkom nemenn, ale maj vemi tuh kore a kad zmena si vyaduje obrovsk mnostvo energie a asu. V tchto truktrach tkvie aj podstata sasnho kandlu, a preto sa bez pochopenia svislost ni nezmen. ierna kniha odhauje truktry, ktor dnes uruj sprvanie a postoje katolckej cirkvi. To, prirodzene, nie je mon bez toho, aby sme nahliadli do jej dejn. Identita cirkvi, jej katolcka identita sa definitvne zrodila v stredovekch kriiackych vojnch. Mohli by sme si poloi otzku, o z kriiackeho ducha si dodnes uchovala. M to nejak vplyv na jej dnen postoj k islamu? Preo prichdzaj z Rma tak rozporupln vyjadrenia na tmu idovstva? Preo sa ppe nete vekej popularite medzi pvodnm obyvatestvom Junej Ameriky? Preo cirkev desiatky rokov zatvra oi pred sexulnym zneuvanm det

kazmi, preo kryje pchateov? Preo Vatikn rob finann transakcie, ktor s v rozpore so zkladnmi etickmi princpmi? Kto m skuton moc vo Vatikne? Zaujma Rm primn postoj k uom, ktor dychtia po zzrakoch a slepo veria v diabla? Naozaj cirkvi zle na slobode jednotlivca v otzkach viery? A preo je cirkev na vojnovej nohe so vetkm, m sa definuje liberlna spolonos a so vetkmi vymoenosami modernej doby? Na tieto otzky sa usilujeme njs odpovede v jednotlivch kapitolch, a pri dlhom zozname hriechov chceme odhali pokuenia, ktorm cirkev podahla.

Odporcovia kresanstva a nepriatelia cirkvi bud na koni, bud sa vyva a popsa na dosia nepoznanch varicich hriechov cirkvi. Napokon, kardinl Cordes pe: Iste nikto nepopiera, e zlo ns fascinuje." Ani autor tejto knihy nepopiera, e pri opise vetkch kandlov, hrz a zloinov pocioval podobn fascinciu, ak sa zmocuje ud pri pohade na Brueghelove vjavy pekla. Lene to nie je pravm zmerom tejto knihy. Ide skr o obalobu, hoci aj sprevdzan sardonickm smevom. Obete v nej mono spoznaj samy seba a mono sa s ou stotonia. Nam myslom nebolo prehlbova po najnovch

kandloch depresiu v uoch, o maj o cirkvi in predstavu. Veriaci mus v plnej miere pochopi ak bremeno, batoh pln hriechov, ktor cirkev naloila sebe i kadmu veriacemu, inak si k cirkvi nevytvor opravdiv vzah, a v prostred, ktor neuruje viera, sa nebude mc pohybova so vztenou hlavou.

Tto kniha nie je uren romantikom, ktor chc ma cirkev zahalen do vne kadidla a epotu latinskch modlitieb, ktor si ju redukuj na neden nvtevy kostola a odmietaj konfrontova sa aj s temnmi strnkami svtej cirkvi katolckej". A rozhodne nie je uren ani tm, ktor s presveden, e lohou zbonho veriaceho je kamuflova, tutla a bagatelizova problmy. Na zver ete upozornenie: Ak v tejto knihe hovorme o cirkvi", mme tm na mysli vhradne katolcku cirkev, ktorej hlavou je rmsky ppe, tento pojem v iadnom prpade nemono vzahova na cel kresanstvo ani na in konfesie. Ale vrme sa pekne na zaiatok...

1.SVT VOJNA - KRIIACKE VPRAVY AKO NSTROJ CIRKEVNEJ POLITIKY

Aj nekresania zvyajne vedia, e kresansk etika sa zaklad na princpe lsky k blnemu, dokonca aj k nepriateovi. Prbehy z evanjelia zdrazuj odmietanie nsilia. Peknm prkladom je zajatie Jeia v Getsemanskej zhrade sluhami vekazov, ktor ho mali predvies pred sd. Jei sa nebrni, zato apotol Peter sa postav na jeho obranu a meom napadne jednho zo sluhov. Jei mu to vak zake: Daj svoj me na jeho miesto! Lebo vetci, o sa chytaj mea, meom zahyn."' A potom ete sluhovi Malchovi zahoj ucho, ktor mu Peter odal. Psobiv lekcia, ktor Jei udelil svojim uenkom, vak asom upadla do zabudnutia, a prve ppei, ktor sa vdy vyhlasovali za nstupcov apotola Petra, boli napokon tmi, o rozdchali, vyprovokovali a podnietili najstranejie vojny a nsiln iny v dejinch. Sria nsilnost spchanch v rii cirkvi a jej najvych hodnostrov sa zana v stredoveku, ktor by inak ani zaleka nebol tak temn, a ich krvav stopa sa tiahne nasledujcimi storoiami a do novoveku, ba zasahuje aj do 20. storoia. A ktovie, i sa tam definitvne skon? V roku 1054 dochdza k definitvnemu rozkolu medzi latinskou a grckou cirkvou, medzi ppeom v Rme a patriarchom v Kontantnopole, medzi katolkmi a pravoslvnymi. Obe cirkvi navzjom exkomunikovali

druh stranu zo svojich radov a poprethali aj posledn vzby. A dovtedy vchodn i zpadn cirkev boli v Rmskej ri sasou univerzlnej kresanskej cirkvi v duchu tradci zaloench cisrom Kontantnom, a navali veda seba spoiatku vo vzjomnej cte a neskr v sporoch, ktor napokon vystili do hlavnho nepriatestva. Vzahy medzi cisrom a ppeom alebo patriarchom boli v podstate vdy jasn - cisr bol oprvnen zasahova do cirkevnch zleitost a mal vplyv na rozdeovanie funkci. Znik Zpadormskej re, sahovanie nrodov a vznik novch centier moci v zpadnej a strednej Eurpe vak situciu zsadnm spsobom zmenili. Km patriarcha na vchode stle podliehal jednmu panovnkovi a psobnos ortodoxnej cirkvi bola v zsade toton s hranicami Byzantskej re, zemie katolckej cirkvi bolo politicky vemi neprehadn. Na rozdiel od kontantnopolskch patriarchov sa rmskym ppeom podarilo zska vlastn teritrium, takzvan Patrimonium sancti Petri (dedistvo svtho Petra), v ktorom bol pontifex oprvnen vykonva aj svetsk moc. Nadradenos jeho patrna, cisra novej Svtej rmskej re, akhosi pokraovatea antickej Rmskej re, vak ostatn eurpski vladri postupne odmietali. Cirkevn tt sa dostal medzi dva mlynsk kamene: zo severu ho ohrozovali vplyvn achtick rody a oraz emancipovanejie mest, z juhu na zasa tlaili Normani. Franczsky kr si nrokoval rovnak postavenie, ak mal cisr, a v severnej Eurpe vznikali sebavedom nrodn krovstv - Anglicko, Dnsko i vdsko. Na vchode pribudli Posko, echy a Uhorsko, na zpade rozdroben panielske krovstv. A prve v panielsku, na frontovej

lnii boja proti islamskm Maurom, ktor vldli Pyrenejskmu polostrovu viac ako tristo rokov, ppestvo spchalo prv vek hriech.

HRIECH DRUHHO ALEXANDRA

Mal grfstva zpadogtskych a franskch achticov na junom predhor Pyrenej od ias Karola Vekho odolvali njazdom moslimov zo severnej Afriky, no zvdzali boje aj medzi sebou. Ambicizny a nensytn zurvalec Ramiro I., ktor sa od roku 1035 hrdil titulom aragnskeho kra, mal v mysle zatoi na susedn maursk knieatstvo emira zo Zaragozy - Ah- mada I. al-Muktadira. Kr Ramiro mal mal a slab ru, no vynikajce styky. Prostrednctvom svokra - vojvodu Viliama VII. Akvitnskeho bol prepojen s eurpskou vysokou achtou a navye aj s vplyvnm rdom benediktnov. Vaka tmto kontaktom sa mu pre svoj agresvny pln podarilo zska podporu ppea Alexandra II. (1061 - 1073). A bola to pomoc hodn zlata. Ppe toti zariadil, e sa najm do Talianska, Franczska a Burgundska vyrojilo mnostvo kazateov, ktor vyzvali pobon ud a achtu do boja proti Maurom. Hlsali ppeovu vzvu, e najdleitejou povinnosou kresana je vytrhn al-Andalus - tak nazvali Arabi podroben asti panielska - z pazrov nevercov. Poda cirkevnej propagandy mal nad kresanskmi vojskami dra z nebies ochrann ruku sm svt Jakub star, prezvan Maurobijec, ktorho hrob v dnenom Santiagu de Compostella objavili" u v 9. storo. Zbon propaganda sa neminula inkom. Na podporu aragnskeho kra sa dostavili desatiscov oddiely

franczskych a burgundskch achticov. Franczom velil Ramirov vagor Viliam VIII. Akvitnsky a Burgunanom brat opta Huga z najmocnejieho benediktnskeho kltora Cluny. Opt si chcel udra kontrolu nad vvojom june od Pyrenej, pretoe od neho zvisel najdleitej zdroj prjmov, ktor mu umooval vstavbu alch kltorov. Ramirov nevlastn brat, kastlsky grf Ferdinand I. toti financoval optovi Hugovi vstavbu obrovskej baziliky v Cluny a rok o rok mu odvdzal desiatok. To vak nebola jedin pomoc, ktorej sa dostalo Ra- mirovi - vlastn jazdectvo mu poslal dokonca sm ppe. Na jeho ele stl Gui de Montreuil, prezvan Dobr Norman. Armda zbonch bojovnkov sa zhromadila nealeko Girony v kastlskom grfstve Barcelona a odtia tiahla pozd Pyrenej na zpad. Kr Ramiro I. priiel o ivot hne pri prvom strete s protivnkom pri Grause. Velenie prevzal jeho syn a nslednk Sancho Ramirez (1063 - 1094). Ohromn armda sa dostala k maurskmu pohraninmu mestu Bar- bastro asi 100 kilometrov od Zaragozy a zaala oblieha mesto. Obkenm sa minula voda, po niekokch doch sa museli vzda a vyda mesto kresanom. Nasledoval najstranej masaker, ak sever Pyrenejskho polostrova zail, ozajstn orgie hrzy: Obyvateov mesta do poslednho mua vyvradili, eny a deti zajali a odviezli do otroctva. Dobov pramene, ktor vak vznam obliehania preceovali, a preto ich treba bra s rezervou, uvdzaj, e mtvych bolo 50 000. Azda to mal by krvav kpe na Boiu slvu? Kdee, dobyvateov a ich krvav chky hnali naskrze svetsk zujmy. Dobr Norman Gui dostal ako ppeov zstupca najv diel koristi, dobov pramene spomnaj psto mladch ien aj s vbavou a perkmi. Dobr

Norman sa, prirodzene, podelil o bohatstvo s cirkvou, a najstariemu be- nediktnskemu optstvu v Montecassine medzi Rmom a Neapolom financoval vstavbu dvoch kostolov. Ako vazovi od Barbastra sa mu v Rme dostalo nleitho uvtania a napokon prve on spojil osobu ppea s lohou vojvodcu, ktorho akceptovala cel eurpska achta. Jedine ppe mohol osladi vyhliadku na rozprvkov koris prsubom venej blaenosti a vymaza z pamti vojnov trapy a nebezpeenstv. Vye tisc rokov od chvle, ke Kristus prikzal Petrovi, aby zasunul me do povy, sa teda me vrtil do rk Petrovho nstupcu. Nevedno, i si ppe Alexander II. v onen de roku 1064, ke padlo Barbastro, uvedomil tto okolnos. Tabu vak bolo prelomen a obludn din bol vypusten z fae. Ako kad zl prklad v dejinch aj obliehanie Barbastra rchlo nalo napodobovateov. Ke si normansk vojvoda Viliam, ktorho si vak nesmieme zamiea s Dobrm Normanom, chcel roku 1066 zatoi na Ostrovy a presadi svoje prvo" na anglick korunu, poiadal vopred o shlas ppea. Tentoraz vak ostalo iba pri morlnej podpore Rma - Alexander II. poslal Normanovi poehnanie a ppesk zstavu, vexillum Sancti Petri, aby mali vojaci dobr vec doslova stle pred oami. Aj tto vojna sa skonila z pohadu ppea spene a arcibiskup Aeldred z Yorku na Vianoce 1066 korunoval normanskho vojvodu Viliama za anglickho kra. Pvodne by tto pocta prislchala arcibiskupovi Stigandovi z Canterburry, no toho pre rozpory s ppeom v inej veci exkomunikovali, a tak nemohol vysviaca. Kr Viliam, nazvan Dobyvate, potom roku 1070 pomohol ppeovi neposlunho Stiganda zosadi. Poda prslovia: ruka ruku umva sa ukzalo, e vojna me by uitonm

nstrojom cirkevnej politiky, lebo napokon aj ppeovi odporcovia vntri cirkvi pochopili, e v budcnosti by sa sami mohli sta terom vojenskho toku vedenho pod ztitou a na prkaz ppea. TURECK NEBEZPEENSTVO A PADOK MRAVOV Km kresanstvo na junom okraji Pyrenej zaznamenvalo prv vojensk spechy proti islamskm Maurom, na vchode sa na ceste z alekej zie objavil nrod, ktor prijal islamsk nboenstvo a stal sa vnou hrozbou pre Byzantsk ru. Hoci bola zpadn cirkev s ortodoxnou v spore, kresansk due bolo potrebn zachrni. Nie div, e ppe Gregor VII. (1073 - 1085) sa hne chopil monosti poui nov nstroj, ktor objavil jeho predchodca - kriiacku vpravu. Vojenskou intervenciou chcel prs na pomoc cisrovi v Kontantnopole, na ktorho oraz vmi tlaili tureck Seldukovia. Pravdae, nemalo to by zadarmo - ppe chcel s byzantskm cisrom dohodn optovn zjednotenie ortodoxnej a katolckej cirkvi. Gregorovi VII. sa vak tento zmer z rozlinch prin nepodarilo zrealizova. Neskr sa k nemu vrtil a Urban II. (1088 1099). Na tomto mieste treba objasni vvoj svisiaci so vznikom ozbrojenej cirkvi. Obaja ppei, o ktorch u v tejto kapitole bola re - Alexander II. a Gregor VII., sa dnes povauj za reformtorov, toto hodnotenie vak nesvis s ich militantnm postojom. V i l . storo v cirkvi zosilnelo hnutie mnchov reformovanch benediktnskych optstiev pod vedenm opta Huga z Cluny a alch

kresanskch uencov ako kardinla Humberta da Silva Candida i Petrusa Damianiho. Boli nespokojn so stavom cirkvi a pochybovali o jej schopnosti alej hlsa evanjelium. Usilovali sa o obnovu v zmysle prapvodnej cirkvi prvch kresanov, o jej premenovanie, prebudovanie, o zna slovo reforma v latinine. Pre chod dejinnch udalost pritom nie je podstatn, o z toho mysleli vne a o mala by len svtukrska zsterka na zakrytie holej tby po moci. Za mimoriadne znepokojujcu povaovali nevzdelanos nzkeho klru, teda obyajnch farrov a mnchov, ich nemorlny spsob ivota a zneuvanie duchovnho postavenia na financovanie zhaivej existencie. Petrus Damiani u roku 1049 napsal knihu Liber Gomorrhianus (Kniha Gomora) o padku mravov duchovenstva aj s vpotom tch istch vhrad, ktorm ist as duchovenstva el aj dnes. Za inn liek na tieto excesy reformtori povaovali striktn dodriavanie celibtu. Duchovn mal patri vhradne cirkvi, zachovva k nej lojlnos a by zbaven starostlivosti o vlastn rodinu. Pri dslednom dodriavan tchto pravidiel mali by ena, s ktorou sa duchovn napriek zkazu oen, ako aj deti pochdzajce z takhoto zvzku, automaticky vyhlsen za nevonkov cirkvi. Deti teda boli vylen z obsadzovania cirkevnch funkci. Tvrd tresty mali postihn aj takzvan si- mniu, predvanie duchovnch radov. Nevysvten laici mali zakzan prstup k duchovnm radom, o predtm s obubou praktizovali najm svetsk pni. Cirkev bola plne podriaden ppeovi a ppesk dvor na Laternskom vku v Rme sa stal hlavnm cirkevnm radom. V edikte Dictatuspapae (Ppesk list) Gregor VII. sformuloval prvo rmskeho ppea

obsadzova biskupsk rady bez shlasu cisra a ostatnch svetskch mocipnov, ba dokonca aj prvo autonmne upravi vobu novho ppea. V dokumente z roku 1075 sa ppe po prv raz vyhlasuje za najvyiu vieroun a zkonodarn moc v cirkvi, ktorej sa musia podriadi vetci biskupi. Gregor VII. sa vak neuspokojil s internmi pravidlami a v edikte zretene a jednoznane zakotvil, e ppe m dokonca prvo zosadi cisra. Ppe mal zabezpeen aj automatick kanonizciu: Rmsky biskup, ktor bol dosaden kanonicky, sa vaka zsluhm svtho Petra stva nespochybnitene svtm poda svedectva svtho biskupa Ennodia z Pavie, s ktorm shlasili mnoh svt otcovia, ako dokazuj dekrty svtho ppea Symnacha." Mimochodom, ide o jedin miesto v edikte, kde Gregor VII. povauje za potrebn odvola sa na in autority. Oividne si v plnej miere uvedomoval, ak nehorznos si nrokuje. Cirkevn reforma poloila zklady ofenzvnej medzinrodnej organizcie, ktorej vodcovia sa na rozdiel od obyajnch kresanov nemusia obva, e zhoria vo venom pekelnom plameni. A patriarcha z Kontantnopola, ktor sa v cirkevnom ponman dosia nachdzal na rovnakej rovni ako ppe, bol potichuky odsunut na druh miesto. Ete 934 rokov po edikte Dictatus papae, ke sa roku 2009 v rmskej Bazilike svtho Pavla za hradbami ppe Benedikt XVI. stretol s kontantnopolskm patriarchom Bartolomejom I., mdi osobitne zdrazovali, e obaja duchovn hodnostri sedia na stolikch rovnakej vky.

STOTISC PADLCH ZA JERUZALEM - BOH TAK BOH CHCE!

Ppe Urban II. vail svojim predchodcom za vntorne i navonok pevn postavenie cirkevnho knieaa a vojvodcu, ktor chcel vyui na pomoc ortodoxnm bratom na vchode v boji proti Turkom, a celkom mimochodom pritom konene odstrni svojho protivnka, protippea Klementa III. (1080 - 1096), ktorho ete podporoval cisr. Mesto Cler- mont sa na jese roku 1095 malo sta vchodiskovm bodom jednej z najkrvavejch epizd cirkevnch dejn. Ppe Urban II. zvolal do franczskeho biskupskho sdla koncil, na ktorom sa zastnilo 328 arcibiskupov, biskupov a optov, ako aj svetsk panstvo a obrovsk mnostvo prostch ud. Urban II. ako Francz mal v Clermonte uprostred Auvergne vhodu domceho prostredia aleko od vplyvu protippea Klementa III. a nemeckej achty, ktor ho podporovala. Byzantsk cisr Alexios I. Komnenos ho optovne poiadal o pomoc v boji proti Seldukom. Tureck Seldukovia, bohabojn a bojovn vyznvai proroka Mohameda, po roku 1071 obsadili rozsiahle zemia Anatlie, no po smrti sultna Malika Sacha sa vek ra rchlo rozpadla na menie tvary, ktor bojovali najm proti sebe a Byzantsk ru u ani vemi neohrozovali. Urban dfal, e sa mu konene podar presadi dvnu ideu Rma o zjednoten ortodoxnej a katolckej cirkvi, prirodzene za podmienok, ktor sm nadiktuje. V kzni o kriiackej vprave z 27. novembra 1095 v Clermonte sa usiloval prekry politick ciele nboenskmi motvmi. Oit svedok, kapln Fulcher zo Chartres, doslovne cituje ppea: Ponhajte sa na pomoc svojim bratom ijcim na vchode, ktor potrebuj vau podporu a opakovane o

u naliehavo iadali. Lebo ich napadli Turci, perzsk nrod (...). Uzurpuj si oraz vie zemia kresanov, sedem rz ich v siedmich bitkch pokorili, mnohch pozabjali alebo zajali, kostoly zniili a Boie krovstvo vyplienili. (...) Preto vs, muov vetkch stavov, rytierov i peiakov, chudobnch i bohatch vyzvam, nie, nie ja, to Boh vs vyzva, ako naliehavch poslov Krista s primnou prosbou, aby ste vyhubili t niomn rasu v naich krajinch a vas pomohli ich kresanskm obyvateom." A potom im ppe dal takto prsub: Vetkm, o tam pjdu, i po si, i po mori, i v boji proti pohanom njdu smr v zajat, bud odpusten hriechy. Odpustenie hriechov udeujem vetkm, o ta pjdu, na zklade plnej moci, ktor mi udelil Boh." Tch, o by chceli ods, nem ni zdriava. Maj si da do poriadku svoje zleitosti, nazbiera peniaze, a ke sa skon zima a prde jar, maj sa pod Pnovm vedenm s nadenm vyda na cestu. oldnieri teda mali namiesto cengajceho meca dosta za odmenu prsub venho spasenia. Adhemar de Monteil, biskup z Puy, mesteka june od Clermontu, zhromadenie skvele pripravil a ud prijal ppeovu kze s ovciami. Deus lo vult!" - Boh tak chce!" skandovali masy. Ppe vymenoval biskupa Adhemara ako svojho osobnho zstupcu za duchovnho vodcu ozbrojenej pte. Dtum odchodu do Kontantnopola, do boja proti nepriateom kresanstva, bol stanoven na leto roku 1097, presnejie, na 15. august, sviatok Nanebovzatia Panny Mrie. Ppe nepredpokladal, ak ohlas bude ma jeho kampa, ak spechy bud a mnsi s burcovanm udu, ak siln bude tba po zabjan, dobrodrustve a koristen. Mnoh chceli vyrazi hneda zaraz, nechcelo sa

im aka do jari. Misia zapsobila najsilnejie na tch, ktor dosia ahali v ivote za krat koniec a nemali o strati. Netrvalo dlho, a vytvorili sa skupinky nadencov, muov, ien i det, ktor mohutneli, a vo Flmsku, Franczsku, Burgundsku i Dolnom Sasku sa pod vedenm mnchov a schudobnench rytierov spjali do davov. Prvm zhromadiskom boli Koln a stredn Pornie. Z Flmska tam pritiahol aj Peter z Amiensu, podvodnk, ktor vyhlasoval, e vlastn list napsan samotnm Jeiom, a s vekm spechom burcoval chudobn ud. Tvrdil, e Boh ho poveril vedenm kriiackej vpravy. Ako Jeiov zstupca" jazdil na somrovi ako Jei pri prchode do Jeruzalema. Franczi zasa nasledovali Waltera Sans-Avoira, schudobnenho achtica a dobrodruha. Nemeckch sedliakov zhromadil grf Emicho z Nahegau, tie pochybn existencia. Vyhlasoval o sebe, e sa mu zjavil Jei a ponkol mu cisrsku korunu, ak sa mu podar znii nevercov. Takmto vodcom dveroval ahkovny ud. V aprli sa z Kolna pohli prv skupiny na juh, hore Rnom. Spomedzi 80 000 prostch kriiakov iste nebolo vea takch, o vbec vedeli, ktorm smerom sa nachdza Jeruzalem, a ak alek je cesta do Svtej zeme. Emichovi udia v mji 1096 dorazili do miest Mainz a Speyer, kde ili vek a zmon idovsk obce. Bohovrahovia", ako idov kedysi nazvali nielen teolgovia, sa stali prvmi obeami Emicho- vej boskej" misie. Hordy zbonch bezbonkov vtrhli do idovskch tvrt a synagg, a niili a rabovali, o im prilo pod ruky. Zo zznamu idovskho kronikra sa dozvedme, e obyvateov bez rozmyslu zmasakrovali, tehotnm enm rozprali bruch a pozabjali dokonca aj deti. Deus lo vult!

Roztrsen skupiny sa rznymi cestami dostali k Dunaju a popri om do Uhorska. Krajiny, ktormi tiahli, vyplienili, a do konca jna sa bez vieho zdrania dostali a k Belehradu. Mali za sebou asi 70 dn pochodu, poas ktorch preli naraz aj 25 kilometrov, no stle to bola iba tretina cesty do Jeruzalema. A tam sa, pravdae, dostal sotvaktor z ozbrojench ptnikov. V Belehrade sa zanalo zemie byzantskho cisra, no cisrsky velite mesta bu nebol informovan o kriiackom vojsku, ktor malo prs na pomoc jeho pnovi, alebo si nevedel predstavi, e tto tlupa divochov by mohla by pre jeho krajinu vtanou pomocou. Prvch vtrnkov dal zatkn a na hradn brnu zavesi (iba!) brnenia niekokch rytierov. Prve vtedy dorazil vek dav kriiakov do Semlina (dnen Zemun), predmestia Belehradu s uhorskm obyvatestvom. Ke sa dozvedeli, ak osud stihol ich predvoj, vyplienili trhovisko a pobili vetkch obyvateov, ktorch nali. Zahynulo tyritisc Uhrov. Vydesen Belehradania sa dali na tek pred kriiackou agresiou. Zbon hordy sa potom zmocnili otvorenho mesta a podplili ho. Takto si cisr Alexios pomoc iste nepredstavoval. Byzantncov u varovali, a ke kriiaci dorazili do Nia, najbliej vekej pevnosti, dolo k boju, ktor sa skonil vekmi stratami na strane kriiakov. Alexios sa zrejme obval alch konfliktov, preto dal kriiakov zsobi potravinami a pod eskortou cisrskeho jazdectva cez Sofiu odprevadi do Kon- tantnopola. Tam im zorganizoval prevoz cez Bospor do Malej zie, kde sa zanala ra Seldukov. Hlavn mesto Nicea (dnen Iznik) bolo vzdialen iba niekoko kilometrov. Da 6. augusta 1096 sa chudobn kriiaci dostali do Anatlie, kde vyplienili a zniili mnostvo mench miest, priom neuetrili ani

kresanskch obyvateov, a sa napokon selduckmu sultnovi Kilidovi Arslanovi I. podarilo sou ich nasmerova na hlavn mesto Niceu. Vlkal ich do pasce a 21. oktbra 1096 vinu kriiakov pobil. Uetril len deti, chlapcov a dievat, ktorch vzal do otroctva. Takto neslvne sa skonila udov kriiacka vprava - obeami ppeskej propagandy sa stali desatisce ud, ktor padli do otroctva, alebo stranm spsobom zahynuli.

A to sa ozajstn" kriiacka vprava ete ani nezaala. Jednotliv kriiacke armdy sa do aprla 1097 zhromaovali v Kontantnopole. Raimund IV. z Toulouse viedol rytierov z Provensalska a Burgundska, ktor sa z Brindisi preplavili cez Jadransk more do Durresu, a po starej rmskej ceste Via Egnatia cez severn Grcko tiahli na dnen Istanbul. Na rozdiel od bohatho Raimunda museli bratia Godefroi a Bal- duin de Bouillon rozpreda mnoho majetku, aby sa vyzbrojili na vpravu. Z Lotrinsk a severnho Franczska prilo 20 000 rytierov. Rbert II., vojvoda z Normandie, musel na pokrytie vdavkov spojench s kriiackou vpravou dokonca da svoje vojvodstvo do zlohu anglickmu krovi. Do zbonej misie investoval milin esstotisc denrov, o zodpovedalo pribline dva a tvr tone striebra. Normani z junho Talianska nasledovali svojho grfa Bohemunda z Tarenta, ktor u mal za sebou niekoko vojen proti moslimskm Sa- racnom i byzantskm kresanom v junom Taliansku. Franczsky kr Filip I. ani cisr Henrich IV. sa kriiackej vpravy nemohli zastni, lebo boli exkomunikovan.

Prvm cieom kriiakov bolo op selduck hlavn mesto Nicea. Mesto sa po krtkom obliehan napokon naozaj vzdalo Byzantncom, o v radoch kriiakov vyvolalo nevu voi cisrovi Alexiovi, pretoe im ula vojnov koris. Sultn Kilid Arslan I. poas obliehania nebol v Nicei, ale postavil sa kriiackemu vojsku pri antickch ruinch Dorylea nealeko dnenho mesta Eskisehir. Kriiaci sa vrhali do boja s bojovm pokrikom: Ak Boh d, dnes vetci zbohatneme!" Sultn v boji podahol a oddielom pod vedenm ppeskho zstupcu biskupa Adhemara sa podarilo doby tureck tbor a ukoristi jeho poklady. Biskup a jeho duchovn vyhlsili vazstvo za boie znamenie a aby kriiakov motivovali pred strastiplnou cestou, vymaovali im vekolep vyhliadky zbonej vpravy. Takmer devstokilometrov cesta po rozplenej anatlskej nhornej ploine a potom po pobre a do An- tiochie trvala armde ptnikov necel tri mesiace. Antiochia bola najstarou kresanskou obcou a vzdelan duchovn vo veden kriiackej vpravy vedeli, e poda dejn apotolov Jeiovch uenkov prve tam po prv raz nazvali kresanmi". Napriek dvansronej islamskej okupcii bolo mesto stle sdlom grckeho patriarchu a medzi obyvatemi bolo vea ortodoxnch, srskych a armnskych kresanov. Vyznanie im vak nepomohlo zpadn kresania na nich nebrali ohady. Vina z nich padla za obe obliehaniu, ktor sa zaalo koncom oktbra 1097. Islamsk velite mesta Jagi-Sijan vinu kresanskch obyvateov vyhnal, take museli spolu s kriiakmi po cel zimu vydra pred hradbami mesta, hladova a mrzn. Kriiakom sa a v jni 1098 podarilo podplati strcov pri brne a doby mesto. Pre vetkch nekresanskch obyvateov to znamenalo rozsudok

smrti. Znova hroznm spsobom povradili tisce muov, ien i det. Deus lo vult! Vazstvo, pravdae, ete nebolo ist, a postavenie kriiakov v Antiochii ani zaleka nebolo neohrozen, pretoe z Mosulu v dnenom Iraku sa blila vyslan islamsk armda pod vedenm atabega (miestodritea) Kerbogu. Vetko nasvedovalo tomu, e kriiacke vojsk oslaben dlhm obliehanm a dobjanm Antiochie podahn. Naastie, mnch Peter Bartolo- meus vaka vnuknutiu apotola Ondreja objavil" v jednom z kostolov v Antiochii Svt kopiju, ktorou mal kedysi rmsky vojak ska, i je u Jei na kri mtvy. Rytierom nebolo viac treba a vypukol veobecn jasot, iba ppesk legt Adhemar sa diskrtne stiahol, hoci dobre vedel, e Svt kopija je odporn podvod. Hladomor medzi kriiakmi vyhlsili za posvtn pst a 28. jna 1098 sa odvili na vpad proti nepriateovi. Aj Bohemund z Taranta odhalil vinde s kopijou, no vyuil ju ako bojov symbol, ktor mal vojakom vlia nov sily. Mnch Raimund z franczskeho kltora Vzelay dostal za lohu postavi sa s kopijou na elo bojovho ku. Smel manver sa zhodou astnch okolnost podaril a Kerbogovo vojsko sa dalo na tek. Bohemund sa vyhlsil za kniea Antiochie a kriiacka vojna sa pre neho na tomto mieste skonila. Nov knieatstvo, kriiacky tt zaloen na nsil, mal vytrva sotva dvesto rokov, dnes je to dvna histria. Jeden z kriiackych zloinov zrejme ete aj krutm moslimom pripadal tak neuveritene hrzostran, e na stroia ovplyvnil ich predstavu o kresanoch, ba spomna sa ete aj dnes.

Sasn arabsk fundamentalisti v propagande proti zpadnmu svetu stle vyuvaj obraz franskho poieraa det", ktor vychdza z relnych udalost. Pvodne rodn a ponohospodrsky dobre vyuvan rovina vkol Antiochie ostala pri obliehan na jar 1098 neobroben, pretoe ronci padli alebo uli a dediny boli vyplen. Obliehajce vojsk vyplienili aj blzke okolie. V zime 1098 teda v meste nebolo o jes. V hrncoch skonili somre, kone, psy, potkany, ba aj star koe. Kriiaci podnikli vpad do vej vzdialenosti a pod vedenm Raimunda zToulouse 12. decembra 1098 dobyli mesteko Maarat an-Numan na zem dnenej Srie. Ke vak zbon rytieri zistili, e aj tam u dvno zri hladomor a vyten hostina sa nekon, rozptali tak masaker, e nikto z pvodnch obyvateov neostal naive. Hoci dobov pramene nemusia by presn, spomnaj 22 000 mtvych. Ist fransk kronikr zachytil, e vojaci potom upiekli mal deti ako prasiatka a pojedli ich. In oit svedok o tom pe takmer ospravedlujcim tnom: Niektor z naich bohch ptnikov rezali trupy pohanov a hadali zlat mince ukryt v aldkoch, in, zmoren hladom, mso pokrjali na ksky, uvarili a zjedli." Sm arcibiskup Dagobert z Pisy, nstupca biskupa Adhemara, ktor v auguste 1098 podahol tfusu, legt v takzvanej Svtej zemi a prv jeruzalemsk patriarcha, musel ppeovi referova o dobyt Maarat an-Numanu: Hrozn hladomor, ktor zachvtil nae vojsko, printil vojakov jes rozkladajce sa tel Saracnov." Hoci sa autor tejto sprvy usiluje udalosti bagatelizova, je nepochybn, e ppe mal o skutonom stave vec presn informcie. Tto udalos v islame dodnes ije, napokon Mehmet Ali Agca ete roku 1981 odvodoval atentt na ppea prirovnanm kriiakov k barbarskm kanibalom a

stotonenm ppea s najvym vojenskm veliteom kriiakov", a takto obraz je trvalou sasou agitcie islamskch fundamentalis- tickch truktr ako naprklad Alkida. Nijak krviprelievanie z minulosti, pravdae, neme legitimova teroristick iny v sasnosti, ale ak m by naa politika proti islamskm teroristom efektvna, musme zobra do vahy aj tieto strnky z dvnej histrie kresansko-islamskch vzahov. Ak dnes priemerne vzdelan moslim pouje, e ppe udeuje moslimom rady, ako sa maj vyrovna s tmou nboenstva a nsilia, neme to chpa ako pozvnku na dialg, ale ako napomnanie. Preto vyvolala prednka ppea Benedikta XVI. z 12. septembra 2006 v Regensburgu, ktor navye svetov mdi priniesli vo vemi skrtenej forme, medzi moslimskou verejnosou pln pohromu. Ppe v nej citoval slov poslednho byzantskho cisra Manuela II. (1391 - 1425) namieren proti prorokovi Mohamedovi: Uk mi, o nov priniesol Mohamed, a njde iba zl a neudsk, ako naprklad to, e ti predpsal, aby si vieru, ktor ti hlsal, ril meom."1Benedikt XVI. v prejave, ktor nememe zi na jeden citt, pritom nepovedal ni, o by nebola pravda, to ist napokon potvrdili aj moslimsk teolgovia. Nekorektn bol spsob, akm to povedal, pretoe nezohadnil historick rozmer problmu. Ignorovanie vlastnch dejn a najm ich temnejch strnok, ktor je pre cirkevn kruhy tak typick, rozhodne neprispieva k zmierneniu naptia medzi stranami.

Preklad prevzat z knihy Seewald, P.: Svetlo sveta, vyd. Don Bosco 2011, preklad Marin

Gavenda, s. 179

Raimund z Toulouse, barbar z Maraat an-Numanu, prevzal po smrti biskupa Adhemara Svt kopiju, a preto sa ctil povolan konene privies zvyok kriiakov do Jeruzalema. V jni sa zaalo obliehanie mesta, ktor iba krtko predtm padlo do rk iitsko-izmaelitskej dynastie egyptskch Fti- movcov. Aj tu boli vojensk vyhliadky zdecimovanej kriiackej armdy chab. Morlku oddielov op pomohol zdvihn ikovn propagandistick ah. Ete predtm sa vak vo vrcholnej kresanskej hierarchii odohral mocensk boj. Dvorn kapln Normanov Arnulf de Chocques sa zrejme obval, e Peter Bartholomeus, najpopulrnej duchovn v armde, by ho mohol pripravi o postup na vysok cirkevn post, a preto Svt kopiju verejne spochybnil. Bartholomeus sa ctil zatlaen do kta a vyhlsil, e je ochotn potvrdi pravos relikvie v skke ohom. Skke sa vak nemala podrobi kopija, ale mnch. Bartholomeus po niekokch doch podahol zraneniam. Konkurent bol teda odstrnen a spor o pravosti kopije stratil vznam. Kapln Arnulf teraz zabezpeoval nadenie svojho vojska sochou Krista, ktor dal priviaza na vek baranidlo. Ke sa op minuli zsoby potravn, duchovenstvo vyzvalo kriiakov na zbon pst a nasledujcu bitku zinscenovali poda Starho zkona ako posvtn obliehanie Jericha. Rytierov vodili ako na procesii okolo hradieb a modlili sa, aby im Pn mesto daroval, ako kedysi vloil Jericho do rk proroka Jozuu. Duchovn propaganda natoko vyburcovala rytierov, e sa im 15. jla 1099 podarilo Jeruzalem doby. Zbon hnev si bezbone vybili na posdke mesta a na moslimskom a idovskom obyvatestve. Moslimovia sa mrne usilovali zabari- kdova v meite Al-Aksa. Bohabojn autor spisu Gesta Francorum o tom hrdo napsal: Takmer cel mesto

bolo posiate ich mtvymi telami. Saracni, ktor preili, vynali mtvych pred dvere a vili ich na hby vysok ako domy. Tak vradenie pohanov ete nikto nikdy nevidel, vade horeli hranice, jedna ako druh, a len sm Boh vie, koko ich bolo." Arnulf okamite vyhlsil ptranie po najdleitejej relikvii v Jeruzaleme Svtom kri, ktor roku 325 nala svt Helena. Vojsk normanskho kaplna mali astie a narazili na srskeho kresana, ktorho rodina strila svt relikviu poas islamskej okupcie. Ten im pri muen prezradil jej kryt; poda dobovch kronikrov mali Sranovi vra pod nechty horiace triesky a rozdrvi mu vetky kosti. Nlez Svtho kra pomohol vyriei aj Arnulfov problm so skupinou kriiakov, ktor ete stle uctievali relikviu Svtej kopije a nezabudli na Arnulfovo sprvanie k jej objaviteovi. Vojenskm ukonenm prvej kriiackej vpravy bola bitka pri Akelone, v ktorej boli porazen egyptsk Ftimovci. V prpade Egypanov to duchovn propagandisti nemali ak, stailo im pripomen Pnovu tvrd ruku", ktor proti nim u raz zodvihol, ke prenasledovali Mojiovch Izraelitov na teku cez erven more. Rytieri so Svtm krom v predvoji udreli na ftimovsk vojsko, ktor sa ponhalo na pomoc Jeruzalemu. Godefroi de Bouillon vyuil moment prekvapenia, zahnal moslimov na tek a zmocnil sa ich ponho tbora. Samotn mesto Akelon vak ostalo v rukch Ftimovcov. Godefroi sa ako advocatus sancti sepulchri (obranca svtho hrobu) stal vldcom novho jeruzalemskho krovstva, titul kra vak odmietol: nezdalo sa mu vhodn, aby sa v meste, kde Jei nosil tov korunu, niekto in pil krovskou korunou. Jeho nstupcovia, v prvom rade jeho brat Balduin, u tak

zbrany nemali. A hoci kriiacky tt pretrval sotva dvesto rokov, zvun titul kra Jeruzalema sa ako dedin titul pouval a do 20. storoia, naposledy sa nm v rokoch 1916 a 1918 hrdil posledn raksko-uhorsk cisr Karol I., ktorho ppe Jn Pavol II. roku 2005 vyhlsil za svtho. Arnulf de Chocques si uplatnil nrok na rad a titul latinskho patriarchu Jeruzalema, napokon jeho kolega" Peter z Narbonne u predtm dostal titul latinskho patriarchu Antiochie a vytlail odtia ortodoxnho patriarchu. Arnulfovou legitimciou na vysok rad malo by objavenie" relikvie Svtho kra, ktor mu umonilo vyachova vetkch konkurentov. Po nstupe do funkcie najprv zakzal vstup ortodoxnch a srskych kresanov do Chrmu Boieho hrobu. Rmsky ppe, ktor, pravdae, nemohol pozna skvel zsluhy normanskho kaplna, vak medzitm vyslal ako novho ppeskho legta Taliana, arcibiskupa Dagoberta z Pisy, a vymenoval ho za latinskho patriarchu. Arnulf sa teda na dlh roky musel uspokoji s menejcennou hodnosou arcidiakona. Vtedy sa navye rozchrila trpna zves, e nikdy nebol vysvten ani za kaza, nieto ete za diakona. A predsa dostal druh ancu. Dagoberta z Pisy obvinili, e sa roku 1099 zastnil plienenia kresanskch (!) inskych ostrovov a e sa dopustil nedbalosti pri sprve biskupskej pokladnice, roku 1102 ho zosadili a ctiiadostiv Arnulf konene zaznamenal vazstvo: roku 1112 sa stal oficilnym patriarchom Jeruzalema. Netrvalo dlho a zaobstaral si moslimsk milenku, ved Rm bol daleko a nikomu to neprekalo. Vetci duchovn, ktorch ppe alebo svetsk panovnci vybrali ako duchovn sprievod ozbrojenej

kriiackej vpravy, vyznvali pravidlo, e el svt prostriedky - typickmi rtami ich konania boli pokrytectvo a prekrcanie vetkch morlnych noriem. Necvli ani pred podvodmi a falovanm relikvi, ktormi hnali nevzdelanch rytierov do boja a na smr a povzbudzovali ich k pchaniu stranch krutost. NAJVY VOJVODCA JEIOVM ZSTUPCOM Zl prklad prvej kriiackej vpravy pritiahol aj druh a tretiu, a model kriiackej vpravy", teda vojny zameranej alebo aspo predstierajcej nboensk ciele, sa pouval ete aj v novch dejinch. Bojujce vojsk boli presveden, e sa zastuj posvtnej akcie, ktor im prinesie ven spsu. Negatvny prklad cirkvi a ideologick tvanie pouili neskr aj svetsk panovnci na nbor vernch a obetavch vojakov. Rozdrobenej islamskej strane trvalo viac ne jednu generciu, km sa pozviechala a odvila na zsadn protider. Vldca Mosulu atabeg Zeng dobyl na tedr de roku 1144 kriiacke mesto Edessu, dnen Salinurf v Turecku, hlavn mesto rovnomennho grfstva zaloenho roku 1098 Balduinom de Bouillon. Moslimovia tm zaali svoju svt vojnu" dihd proti kriiakom, vrtane vetkch krutost, ktor tento typ boja prina: vyvradili vetkch kresanov, ktorch v Edesse nali. in vyvolal vek pobrenie ppea Eugena III. (1145 a 1153), ktor vyzval na protider. Nov kriiacka vprava mala pomsti padlch kresanov a prs na pomoc kriiackym ttom. Ppe vyuil na renie vzvy hust sie kltorov a kostolov novovzniknutho rdu

cistercinov, ku ktorm sm patril. Cistercini u vznamom predstihli benediktnov, ktor zohrali lohu ppeskho propagandistickho oddelenia v prvej kriiackej vprave. Teraz organizoval kriiacke kzne ppeov uite Bernard z Clairvaux, opt a mystik, jedna z najvznamnejch osobnost vrcholnho stredoveku. Poslili mu pritom sie 350 kltorov vo Franczsku, Nizo- zemsku, Raksku i Nemecku, ktor rd za necelch 40 rokov vybudoval, i prsna hierarchia, pretoe vetky boli podriaden optovi z Citeaux, teda jemu sammu. Bernard vedel o excesoch a hrzach prvej kriiackej vpravy a chcel zamedzi, aby sa zopakovali, preto zaviazal rytierov na plnenie kresanskch loh a zakzal as najchudobnejch vrstiev na vprave. Vemone podporoval novozaloen rytierske rdy templrov a johanitov i niektor panielske zoskupenia. Okrem toho sa mu podarilo motivova na as na kriiackej vprave najvznamnejch panovnkov zpadnho sveta nemeckho kra Konrda III. a franczskeho kra udovta VII., ku ktorm sa pridali mnoh lenovia vysokej achty so svojimi vazalmi a lnnikmi. Novinkou bolo, e kriiacka vprava sa u neobmedzovala iba na Svt zem, ale e panieli dostali povolenie bojova proti Maurom vo svojom susedstve, a Nemci a Poliaci smeli svoju zbon pozornos zamera na drobn slovansk kmene, pohanskch Vendov. Vetkm astnkom tejto mnohostrannej kriiackej vpravy, pravdae, prisbili odpustenie vetkch hriechov bez ohadu na to, i sa za kresanstvo bili vo vchodnom Stredomor, na Pyrenejskom polostrove, alebo medzi Labe a Odrou. Z vojenskho hadiska vprava nezaznamenala vek spechy - v panielsku sce kriiaci dobyli mnoho maurskch miest a aj slovansk kmene boli takmer celkom

vyhuben, no hlavn tok proti Seldukom sa skonil plnou pohromou a Konrd III. v oktbri 1147 s obrovskmi stratami prehral bitku proti sultnovi Masdovi I. Ke ostatn kriiaci v jni 1148 dorazili do Svtej zeme, zistili, e ich pvodn cie- mesto Edessa bolo takmer zrovnan so zemou. V honbe za pomstou si za nhradn cie vybrali bezbrann Damask. S relikviou Svtho kra na ele sa dostali a pred brny mesta a v jli 1148 zaali s obliehanm. Obrana vak bola ovea pornejia, ne oakvali, a ke mestu priiel na pomoc ete aj atabeg z Aleppa Nur ad-Din, kriiaci obliehanie vzdali a rozutekali sa domov do Eurpy. Ppeovo renom hlavnho vojenskho velitea kresanov utrpelo zdrvujci der. O aliu generciu neskr sa postavenie kriiakov vo Svtej zemi op katastroflne zhorilo. Vldca Srie a Egypta, sunnitsk Kurd sultn Saladin roku 1187 dobyl Jeruzalem. V kresanskom zpadnom svete to muselo vyvola podobn zdesenie ako teroristick tok na budovy Svetovho obchodnho centra v New Yorku z 11. septembra 2001. Ke sa ppe Urban III. 20. oktbra 1187 vo Ferrare dozvedel o pde Jeruzalema, vraj od hrzy zomrel. U o p dn neskr zvolili jeho nstupcu Gregora VIII., ktor vzpt vydal bulu Audita tremendi a vyzval knieat zpadnho sveta na nov kriiacku vpravu. Dobytie Jeruzalema chpal ako Bo trest za hriechy zpadnej civilizcie, preto mala tto as sveta urobi vetko pre to, aby Svt zem zskala sp. Nasledoval obvykl prsub, e kriiaci sa bud nachdza pod ochranou svtej matky cirkvi a bud im odpusten vetky hriechy. Kriiacka bula bola jedinm konom, ktor

Gregor vo funkcii stihol urobi, pretoe po 53 doch vo funkcii zomrel. Knieat so sprievodmi napriek tomu poslchli vzvu Svtho Otca na vojnu a krviprelievanie v mene Boom. Najprominentnejou obeou sa tentoraz stal sm cisr: Fridrich I. Barbarossa sa roku 1190 utopil pri prechdzan cez rieku nealeko dnenho mesta Silifke v junom Turecku, pravdepodobne dostal infarkt. Vina ostatnch kriiakov dorazila po mori, no boli nejednotn a vea toho nedosiahli. Jeruzalem ostal v rukch moslimov a jeruzalemsk kr sa musel stiahnu do Akkonu. Na Cypre kriiaci zaloili nhradn tt, lene akosi pozabudli, e ostrov nevydobyli od moslimov, ale od kresanskho knieaa z vedajej lnie byzantskch cisrov. Ak to teda zhrnieme, kriiacka vprava sa skonila totlnym fiaskom. Cirkev, najm vak ppei, boli napriek vetkmu presveden, e kriiacke vpravy s vhodnm politickm nstrojom - predovetkm na zviditenenie ich samch a ich pozcie ako hlavy kresanstva - vo svetskom i v duchovnom zmysle. Ppe Inocent III. (1198 - 1216) preto po nstupe do funkcie vydal kriiacku bulu Post miserabile Ierusolimitane (Po biednom osude Jeruzalema), v ktorej vyzdvihol dvojjedin el kriiackej vpravy ako nboenskej pte na jednej strane a ako posvtnej vojny na strane druhej. Okrem dovtedajch privilgi sbil kriiakom v ase kriiackej vpravy aj odpustenie rokov z dlhov. idovsk veritelia im dokonca mali uhraden roky vraca. Inocent III. bol na ppea nezvyajne mlad - mal iba 37 rokov - a na svoju dobu aj mimoriadne vzdelan. Svoju pvodn disciplnu - cirkevn prvo vyuil na upevnenie

ppeskej moci. Ppe poda jeho nzoru stl sce niie ako Boh, ale sasne vyie ako obyajn lovek. Inocent bol prvm ppeom, ktor sa nazval zstupcom Jeia Krista", a nie Petrovm zstupcom" ako jeho predchodcovia. Aj Benedikt XVI., ktor nastpil na stolec rmskeho biskupa o 807 rokov neskr, sa honos titulom vicario di Ges Cristo. Titul sa stal tradciou, otzne vak je, i je tto tradcia nasledovaniahodn. Ani tvrt kriiacka vprava iniciovan ppeom Inocentom III. vak nepriniesla vyten vsledok. Kriiaci sa tentoraz usilovali vyhn akmukovek stretu s Byzantncami a Seldukmi v Anatlii, a na bentskych lodiach sa chceli preplavi priamo do Egypta, mocenskho centra ajjbovskho sultna Saladina, ktor medzitm obsadil aj Jeruzalem. Kriiakom vak chbali peniaze na plavbu, a preto im da a bentski kupci dali nehanebn nvrh: plavbu do Egypta si mali odpracova", i skr vybojova. Kriiaci teda pre Bentanov dobyli mest Terst a Zadar a nasledujcim cieom mal by Kontantnopol. Ppeovi sa nepilo, e sa mu udalosti takto vymkli z rk, a naliehal na kriiakov, aby netoili na kresansk mest. Bentania vak jeho listy zniili. Tak sa stalo, e katolcki kriiaci roku 1204 dobyli a vyplienili ortodoxn Kontantnopol. Niekdaj Vchodn Rm sa z tejto rany u nikdy nespamtal a bolo iba otzkou asu, ke kresansk ra na brehu Bosporu definitvne zanikne. Nepredstaviten poklady a relikvie, ktor rmski a byzantsk cisri za tisc rokov nazhromadili, boli znien, alebo sa ako vojnov koris dostali na zpad, kde sa ich zmocnili knieat a biskupi, a mnoh z nich dodnes hrdo vystavuj na obdiv vo svojich klenotniciach. Naprklad poas Svtho roku 2010 prdili davy do katedrly v Turne obdivova anov rub, v ktorom

pochovali Jeia Krista, a pekulova o jeho pravosti". Vina nvtevnkov nevie - a ani sa za to nehanb - e turnske pltno je svedectvom o jednom z najstranejch masakrov, ktorho sa na kresanoch dopustili kresania vyslan ppeom hrdiacim sa tm, e je Jeiovm zstupcom. Plachta je toti azda najprominentnejm kusom, ktor roku 1204 ukoristili v dobytom Kontantnopole. Dnes patr Svtej stolici, teda ppeovmu biskupskmu sdlu. alou svetoznmou relikviou z tejto ra- bovaky je tov koruna uloen v parskom chrme Notre- Dame. V Chrme svtho Marka v Bentkach, v Pala d'Oro za hlavnm oltrom, sa zasa nachdzaj filigrnske byzantsk emaily. Z kska Svtho kra cisrovnej Heleny, ktor nali v Kontantnopole, pod dohadom biskupov narobili triesky. Dobov kronikr o tom pe: Po dobyt mesta sa nali poklady nevyslitenej hodnoty, jedinen drah kamene i as Pnovho kra, ktor priviezla Helena z Jeruzalema a dala ju vyzdobi zlatom, a ktor sa teila najvej cte. Prtomn biskupi kr rozdelili a spolu s inmi drahocennmi relikviami rozdali rytierom; neskr, po nvrate do vlasti ich darovali kostolom a kltorom." Hoci kriiacka vprava zrejme nedopadla celkom poda predstv ppea Inocenta III., rmska cirkev a jej pospolitos sa dodnes teia z nahromadenej koristi. Inocent III. aj naalej tvrdo presadzoval svoju predstavu o kriiackej vprave. Mono ho motivoval mimoriadne priazniv priebeh kriiackej vpravy proti albigncom v junom Franczsku. O tomto vraden kresanov kresanmi ete bude re na inom mieste. Posledn kriiacke vpravy poda ppea stroskotali iba preto, e vysok achta pre vlastn zujmy celkom zabudla na

zbon ideu dobytia Svtej zeme. Do alej vojny teda mali op ods obyajn udia, chudobn rytieri, sedliaci a ndennci. Od nich sa oakvalo, e v zbonom zpale obetuj vetko, aby zniili Jeiovch nepriateov. Vysok hodnostr na ele vpravy mal zabezpei kontrolu cirkvi nad vpravou. Inocent III. vydal roku 1213 aliu kriiacku bulu a kriiakom op prisbil odpustenie pozemskch dlhov a po smrti krovstvo nebesk. Prost ud mali presvedi siln teologick argumenty. Proroka Mohameda nazval podvodnkom a Satanovm prvorodenm synom" a Korn temnm zvojom". Ak by niekomu ani to nestailo, pritvrdil argumentciu: Kr krov, pn Jei Kristus odsudzuje hrieny nevak a zloinn neveru. Pna Jeia vyhnali z krovstva vykpenho jeho krvou, preto vedzte, e kto v hodine tiesne odmietne prs Spasiteovi na pomoc, dopa sa akho hriechu." Pod pltikom nboenskej argumentcie sa skrval morlny ntlak. Ppe sa dsledkov svojej buly u nedoil. Na laternskom koncile zvolanom roku 1215, ktor okrem inho prikzal idom nosi osobitn oznaenie, ete zopakoval vzvu na kriiacku vojnu, no zrealizoval ju a jeho nstupca Honorius III. (1216 - 1227). Za velitea kriiackej vpravy bol vymenovan kardinl Pelagius z Albana, ktor sa roku 1218 pripojil k hlavnej asti kriiackeho vojska obliehajceho egyptsk mesto Damiette v delte Nlu a v nasledujcom roku ho za obvyklch krvavch okolnost naozaj dobyl. Medzi kriiakmi bol aj neskor svt Frantiek z Assisi, ktor vak nekzal len vtkom, ale o kresanskej pravde sa usiloval presvedi aj mladho sultna Al-Kmila. Mrne. Sultn ponkol kriiakom vemi vekorys mierov pln, dokonca mohli dosta sp aj Jeruzalem. Lene kardinl,

zaat cirkevn prvnik, odmietol podpsa zmluvu s nevercami, trval na skonen rokovan, a rozkzal, aby kriiaci pokraovali tokom hore Nlom. Kresania ete neprenikli ani 80 kilometrov do vntrozemia, ke ich pri al- Mansre sultn zastavil. Jeho obrovsk vojsko urobilo na bojovnch ptnikov tak dojem, e radej vzali nohy na plecia. Kriiacka vprava sa teda skonila neslvne a nepriniesla ani nijak hmataten vsledok, lebo cirkev v zastpen kardinla Pelagia pyne odmietla mierov dohodu s moslimami. Ppe Honorius III. sa vak odmietol zmieri s takm fiaskom a pod hrozbou exkomunikcie printil taufovskho cisra Friedricha I., ktor zloil kriiacku prsahu, no dosia ni nepodnikol, aby sa s vojskom vydal do Jeruzalema. Cisr sa vemi obval exkomunikcie, ku ktorej neskr naozaj dolo, pretoe v spojen s cirkevnou kliatbou by mohla zbavi knieat a rytierov zvzkov voi panovnkovi. Friedrich sa teda vydal do Palestny, no vyuil sultnovu ochotu vyjednva, a hoci podmienky u neboli tak vhodn, ak sa ponkali roku 1218, dohodol s nm zmier. Dohoda so sultnom Al-Kmilom priniesla kriiakom vo Svtej zemi na niekolko rokov pokoj a kresanom zabezpeila prstup na ptnick miesta v Jeruzaleme. Cisr sa musel vzpt vrti domov do junho Talianska, pretoe ppe Gregor IX., ktor sa ujal vldy roku 1227, vyuil jeho neprtomnos, a bez ohadu na to, e Friedricha na kriiacku vpravu pod vyhrkami poslal jeho predchodca, zatoil na Siclske krovstvo. Takto zkern pokus zneui situciu na zitn ciele pravdae v celej Eurpe definitvne zruinoval dveryhodnos pvodnej mylienky kriiackych vprav ako vojen vedench v mene Boom. Ucho kraha sa odtrhlo.

To vak nebrnilo alm ppeom, aby presadzovali svoje zujmy vojenskmi akciami, ktor nazvali kriiackymi vpravami". Vo vntrozem Eurpy cirkev ete sto rokov bojovala proti cisrovm prvrencom a proti albigncom, v okrajovch astiach ete dvesto rokov viedla boje v panielsku proti Maurom a v Pobalt proti Litovanom a inm nrodom. Spomienka na domnel slvne kriiacke vpravy sa dokala renesancie v protitureckch vojnch 16. a 17. storoia. Turci v rokoch 1570 - 1571 dobyli posledn vek batu latinskho kresanstva z ias kriiackych vprav - cypersk krovstvo pod bentskou nadvldou. Krtko predtm, roku 1566, bol za ppea zvolen dominiknsky mnch Antonio Ghislieri, fanatick prenasledovate kacrov, hrienikov a pohanov, vek inkviztor svtej cirkvi, ktor prijal meno Pius V. Ponechal si bielu sutanu dominiknskeho rdu, ktor od tch ias nosia vetci ppei. Pius V. bol tvrd aj sm na seba a z nboenskho hadiska povaoval za potrebn zmobilizova zmandraven" zpadn kresanstvo proti Turkom. Na tento el sa mu podarilo vytvori Svt ligu - zoskupenie Vatiknu, panielska, Janova a Bentok. Pomoc z nebies malo zabezpei kadodenn poludajie vzvanie Matky Boej. Flotile pod velenm Dona Juana Austria sa 7. oktbra 1571 pri Lepante (dnes Nafpaktos) v Korintskom zlive podarilo porazi Osmanov a tto udalos mala znamena propagandistick zvrat v boji zpadnej civilizcie proti osmanskej expanzii. Cirkev z vanosti za nadpozemsk pomoc vyhlsila de vazstva pri Lepante za sviatok Ruencovej Panny Mrie, ktor sa slvi podnes. A kostoln zvony na celom svete zvolvaj na poludajiu modlitbu Anjel Pna. Na 37 000 obet, ktor si bitka na

oboch stranch vyiadala, si u nikto nespomenie. Deus lo vult!

YPERITOM NA ETIPIU: (ZATIA) POSLEDN KRIIACKA VPRAVA

Od kriiackych vprav ubehlo vea vody. Prelo viac ako psto rokov, o sa cirkev prehreila proti jednmu z najdleitejch prikzan svojho zakladatea, proti prikzaniu lsky k nepriateovi, o sa ako vojensk, naskrze pozemsk mocnos zamieala do krvavch svetskch hier alebo ich sama iniciovala, o zaprinilo utrpenie a smr sttiscov ud. Meme jej to teda ete dnes vyta? Pravdae, ve ako napsal Bertolt Brecht: Suka, ktor ho splodila, je op v ruji".2 Duch kriiackych vojen toti il v cirkvi ete aj v 20. storo. V tomto duchu cirkev uzatvrala spojenectv s koloniztormi a dikttormi. Sttisce, ba miliny ud op strane trpeli a umierali. Pomerne neznmou kapitolou kriiackych vojen pod vlajkou viery je talianske aenie proti Etipii. Benito Mussolini sa k tradcii starho Rma prihlsil, ke si za symbol strany vybral fasces, zvzky prtov s ervenmi rememi, a usiloval sa obnovi antick Imprium Romanum. Okupovan zemia Lbye roku 1934 vyhlsil za kolniu, Eri- trea na brehu ervenho mora patrila Taliansku u od roku 1890. Odtia da 3. oktbra

Bertolt Brecht: Zadraten vzostup Artura Uiho

1935 vyrazilo asi tyristotiscov talianske vojsko pod velenm duceho starho bojovho druha generla Emilia de Bona do toku proti Abesnskemu cisrstvu, respektve Etipii. Spolu s Libriou to bola jedin africk krajina, ktor nikdy nebola kolonizovan. Etipania statone bojovali, boli vak slabo vyzbrojen, nemali dokonca ani dos iiem. Mussolini napriek tomu nepostupoval dos rchlo, preto vymenil generla De Bona za Pietra Badoglia, ktor necvol pred nijakm zloinom, a po piatich mesiacoch bezohadnho boja 9. mja 1936 pochodoval na ele vaznho vojska po Addis Abebe. Hoci enevsk konvencia, ktorej signatrom bolo aj Taliansko, vslovne zakazovala pouitie yperitu, Badoglio ho vo vekch mnostvch zhadzoval z lietadiel, a to nielen na vojakov, ale aj na vek plochy civilnho zemia. Oit svedok to opsal takto: Oslepen udia s tvrami skrivenmi bolesou a posiatymi puzgiermi si trhali odev z tela, do nosnch dierok si strkali ltku, aby vzpt zhoreli ako fakle." erven kr poskytol Talianom mapy so zakreslenmi nemocnicami, ktor mali uetri. Badoglio ich vak zneuil a prikzal pilotom, aby zdravotncke zariadenia cielene bombardovali. K talianskemu spsobu vedenia vojny patrilo, e svojvone strieali zajatcov a masakrovali civiln obyvatestvo. Generl Rodolfo Graziani vo funkcii vicckra anektovanej monarchie stl na ele teroristickho reimu, ktormu padli za obe desatisce Etipanov. Etipia pri toku Talianov a nsilnostiach okupantov stratila 730 000 obyvateov, oslobodili ju a britsk vojsk roku 1941. Benito Mussolini zaal kariru ako radiklny socialista a an- tiklerikl, a aj faistick strana bola v zsade zameran proti cirkvi, take cirkev zo zaiatku s tmito hroznmi

inmi nemala ni spolon. Lene chcela sa dikttorovi votrie do priazne, a preto vojensk aenie oslavovala a schvaovala. V nijakom inom prpade by nebolo jednoduchie mla, v nijakom inom prpade by sa mlanie nestretlo s vm pochopenm. Vrme sa vak ete na skok do etipsko-talianskych dejn a ozrejmime si in pikantn aspekt tejto afry. Vojna v rokoch 1935 - 1936 nebola prvm ozbrojenm stretnutm bojujcich strn. Taliani sa u o generciu skr mrne poksili podmani si Etipiu. V bitke pri Adwe da 1. marca 1896 cisr Menelik II. zasadil talianskym agresorom zdrvujcu porku. Menelik II. po bitke vslovne zakzal oslavy vazstva: Nemme dvod oslavova de, ke kresania siahali na ivot kresanom." Star etipska ortodoxn cirkev vznikla u v 4. storo na tradcii egyptskej koptskej cirkvi, jednho z najstarch kresanskch nboenskch spoloenstiev. Okolo roku 1900 k nej patrili dve tretiny etipskeho obyvatestva, okrem nej existovala ete menia etipska katolcka cirkev podliehajca Rmu, v okrajovch astiach krajiny pod vplyvom misijnej innosti navye ili aj rm- skokatolci, anglikni a protestanti. tvrtinu obyvatestva tvorili moslimovia. Elita krajiny, organizcia ttu, kolstvo a in zariadenia vak boli v rukch etipskej koptskej cirkvi. Ak postoj zaujal Vatikn k vojne proti vyslovene kresanskej krajine? Ppe Pius XI. sa k nej nevyjadroval. Hovorcom cirkvi v tejto veci bol benediktn kardinl Alfredo lldefonso Schuster, od roku 1929 milnsky arcibiskup a druh najdleitej cirkevn hodnostr krajiny. Deviateho mja 1936, ke Ba- doglio oslavoval vazstvo v Addis Abebe, kardinl poehnal talianskym vojakom a Mussoliniho vojnu oznail za zsluhu katolckej cirkvi: Pri tejto

nrodnej a katolckej misii Dobra spolupracujeme s Bohom - najm v tejto chvli, ke na bojiskch Etipie veje talianska vlajka ako symbol Jeiovho kra." Kardinl Schuster od samho zaiatku nadene vtal nov kriiacku vpravu". V predveer toku oslil akovn omu a vyhlsil, e Boh bude vojakov ochraova, pretoe prispievaj k reniu kresanstva v krajinch, ktor nie s kresansk. Ako sme ukzali, bola to ist lo a propaganda. Da 28. oktbra 1935 Schuster v kzni v milnskom Dme povedal: Nech Boh ochrauje vojsk, ktor katolckej viere a rmskej civilizcii otvraj dvere Etipie." Potom poehnal vlajky oddielov odchdzajcich do Etipie. Vojakov sprevdzalo vye sto vojenskch kaplnov, ktor v okupovanej Etipii vyzbierali vetky soky Panny Mrie a nahradili ich podobizami pecilne na tento el poskytnutmi talianskym obyvatestvom. Etipske kostoly a kltory bezohadne zniili, starobyl kltor Debre Libanos zrovnali so zemou a vetkch 320 mnchov postrieali. Vznam morlnej podpory katolckej cirkvi Mussoliniho vojne a jeho postaveniu v Taliansku neslobodno podceova. V takej vrazne katolckej krajine, akou Taliansko v tch asoch bolo, mala cirkev aj po strate svetskej ppeskej moci vemi siln pozciu, a kto mal za sebou cirkev, ten sa mohol oprie aj o verejn mienku. Cirkev schvaovala Mussoliniho vojnu, podporovala ju a v podstate sa s ou stotonila. Milnsky arcibiskup sce nebol ppe, ale podpora, ktor vyslovil vojne v Etipii, nebola len omylom jednotlivca. Keby to tak bolo, cirkev sa od neho mohla aspo neskr ditancova. Stal sa vak prav opak. Cirkev roku 1957, iba tri roky po smrti kardinla, zrejme usdila, e jeho aktivity u

upadli do zabudnutia, a jeho nstupca v rade milnskeho arcibiskupa a neskor ppe Pavol VI., kardinl Montini, zaal proces jeho svtoreenia. A 12. mja 1996, takmer presne esdesiat rokov od Badogliovho triumflneho pochodu po Addis Abebe, ppe Jn Pavol II. vyhlsil Schustera za svtho. Cirkev sa dosia neditancovala od schvaovania etipskej vojny, neprejavila tos ani zahanbenie. V cirkvi, predovetkm v jej konzervatvnejej asti je stle mnoho skupn, ktor neprestvaj hovori o kriiackom aen proti tomu i onomu a vzbudzuj dvodn obavu, e sa za ich slovami ete stle ukrva star duch krvavho boja proti inovercom i inm nepriateom cirkvi. Mylienka kriiackych vprav z cirkvi nezmizla, iba drieme ako star sopka, pri ktorej si nik neme by ist, i jednho da op nevybuchne.

2. MODLITBA ZA IDOV?

Da 16. aprla 2010 prvostupov sd v Regensburgu odsdil Richarda Williamsona za trestn in podnecovania k rasovej nenvisti na pean trest vo vke 10 000 eur. Williamson v novembri 2008 v interview pre ist vdsku televziu vyhlsil, e v nemeckch koncentranch tboroch neboli plynov komory, a e holokaustu padlo za obe iba dvesto- alebo tristotisc idov. Brit Williamson je lenom ultrakonzervatvneho Bratstva svtho Pia, ktor sa odtrhlo od katolckej cirkvi, a roku 1988 bol napriek ppeovmu zkazu vysvten za biskupa. Takto ileglne" vysvcovanie biskupov m pre astnkov automaticky za nsledok exkomunikciu, netreba osobitn konanie ani vynesenie rozsudku. Vinnk je vylen z asti na ivote cirkvi. Zakladate Bratstva svtho Pia Marcel Lefebvre, ktor Williamsona vysvtil, zomrel roku 1991. Ani nie po dvadsiatich rokoch - 2 1 . janura 2009 vak ppe Benedikt XVI. Wil- liamsonovi i alm trom ileglne vysvtenm biskupom Bratstva udelil milos. Mdi na celom svete vzpt informovali o Williamsonovom antisemitskom excese v interview spred dvoch mesiacov. Zruenie cirkevnho trestu vyvolalo rozhorenie najm medzi zstupcami idovskej nboenskej obce, ale aj

ostatnej verejnosti. Cirkvi vytali, e tm schvlila Williamsonov antisemitsk postoj. Ppe i prslun kardinli vyhlsili, e o niom nevedeli. Navye, vajiarsky dennk Neue Ziircher Zeitung s odvolanm sa na katolckych teolgov napsal, e exkomunikcia sa aj tak vzahovala iba na nezkonn vysvtenie biskupov bez ppeskho shlasu, a nebola trestom za antisemitsk postoj tradicionalistickho odpadlka. Verejnos takto vysvetlenie neprijala. Situcia sa ete vy- hrotila, ked tokholmsk biskup Anders Arborelius vyhlsil, e o prpade sm informoval Vatikn u v novembri 2008 po odvysielan inkriminovanho rozhovoru vo vdskej televzii. Sprva sa zrejme stratila niekde v informanch kanloch Vatiknu, alebo ju nikto nebral vne. Vyhlsenie, ktor cirkev k tejto udalosti vydala, bolo z prvnej strnky plne sprvne, pretoe exkomunikcia je naozaj trestom za celkom pecilne priestupky, a antisemitsk vroky medzi ne nepatria. Williamsonovo vecne nesprvne a hlpe vyjadrenie by nebolo trestn ani poda vdskeho prvneho poriadku, ani poda zkonov mnohch inch ttov. Poda nemeckho prvneho poriadku vak ide o trestn in podnecovania k rasovej nenvisti, a preto bol William- son prvoplatne odsden na pean trest. Preo teda ppeovo rozhodnutie vyvolalo tak rozhorenie? Pretoe cirkev jednoducho ignorovala, e verejnos sa nezaujma o cirkevno-prvny rozmer prpadu. Nevenovala pozornos tomu, i jej postup medzi idovskm obyvatestvom nevyvol dojem, e Williamsonov antisemitizmus vekoryso prehliada. V idovskej nboenskej obci op oili star obavy, ktor sa cirkev usilovala prekona od Druhho vatiknskeho

koncilu. Dleitou tmou koncilu, ktor sa konal v rokoch 1962 a 1965 za asti viny biskupov a kardinlov i mnohch teolgov, bolo toti silie katolckej cirkvi po hroznch zloinoch holokaustu a morlnom zlyhan cirkvi postavi nov zklady vzahu k idom. Teoreticky tto oblas zaznamenala vek pokrok, no na vetkch rovniach katolckej cirkvi napriek siliu mnohch jednotlivcov stle absen- ruje potrebn vnmavos a poznanie, e cirkev bola stroia zapleten do utrpenia idov, a preto m voi idovstvu nesplaten dlh. Proces zmierenia katolckej cirkvi so idovstvom do dnenho da nepokroil tak aleko, ako by bolo iaduce. Dlh z minulosti skrtka neupadol do zabudnutia a aj tie zdanlivo najbezvznamnejie impulzy mu vyvola podrden reakciu druhej strany a cel proces zabrzdi. Cirkvi a ppeovi mono vyta minimlne to, e ich netaktn konanie vo Williamsonovej zleitosti bolo takmto impulzom.
NEPRIATESTVO CIRKVI VOCL IDOM OD VRCHOLNEJ ANTIKY

Je nesporn, e cirkev neschvaovala genocdu proti idom v obdob nacizmu, ani sa jej nezastovala. Nikto nespochybuje ani to, e mnoh lenovia cirkvi a niektor cirkevn intitcie pomhali prenasledovanm idom. Netreba pripomna ani fakt, e odvni cirkevn hodnostri varovali pred antisemitizmom. Zrove vak jedna z podmienok, ktor v polovici 20. storoia umonili takmer pln vyhladenie eurpskeho idovstva, tkvie v tom, ak aktivity katolcka cirkev po stroia proti idom vyvjala, i v tom, e v niektorch situcich, naopak,

nekonala. Hovori o tom treba aj preto, e tto neastn tradcia nezanikla, ale v mnohch zkutiach cirkvi alej ije. Ak chceme pochopi pecifick podiel katolckej cirkvi na osude idov, na ich prenasledovan a genocde v obdob nacizmu, musme sa vrti do histrie. Hlboko v stredoveku kresania a idia na zem dnenej strednej Eurpy nemali medzi sebou krvav konflikty. idia obvali cel zemie niekdajej Rmskej re, aj v dnenom Nemecku, v Kolne, je existencia idovskej komunity doloen najneskr od roku 321. Osobitn diskriminan predpisy pre idov vydal roku 438 vchodormsky cisr Theodosius II. Na zklade jeho ustanoven mnoh synaggy nsilne zmenili na kresansk kostoly. Theodosius konal pod vplyvom svojej starej sestry, fanatickej kresanky Aelie Pulcherie. Cisrsky zkonnk Codex Theodosianus mal platnos vo vchodormskej, respektve Byzantskej ri a neskr aj u zpadnch Gtov. Ke Gti poas sahovania nrodov prili do severnho panielska, priniesli so sebou aj Theodosiov zkonnk. idia na Pyrenejskom polostrove, nazvan Sefardi, mali teda od samho zaiatku aiu pozciu ako ich bratia vo viere v strednej Eurpe Akenzi, ktorch centr vznikli v starch rmskych mestch Pornia - v Speyeri, Wormse a Mainzi. Tam ili spoiatku pokojne a patrili pod prslunho biskupa. Vysok cirkevn hodnostri a teolgovia vak u stroia tvrdili a rozirovali, e idovsk nrod nesie kolektvnu vinu za ukriovanie Jeia Krista. Boh ich mal za trest vyhna z ich vlasti a odsdi na tlav ivot. Od takhoto tvrdenia bol u iba krik k tomu, aby jednotlivch idov oznaili za Jeiovch vrahov a pripsali im len tie najhorie vlastnosti. Cirkev dlh genercie rozirovala

takto obraz idovstva. Nie div, e sa medzi umi postupne vytvorilo nesmierne populrne kli 0 idovi" ako o temnom, zlom loveku, pred ktorm sa treba ma na pozore. Prv vek prejav nsilia proti idom sa objavil v predveer prvej kriiackej vpravy. Kazatelia, ktor mali hna masy do Svtej zeme, vemi silno udreli aj na strunu nenvisti k idom. Davy nevzdelanch sedliakov a chudobnch rytierov, ktor sa roku 1096 zhromadili v Nemecku ako predvoj kriiackej vpravy, boli natoko sfanatizovan, e v Speyeri, Wormse, Mainzi, Kolne, Magdeburgu, Regensburgu a inch mestch usporiadali na idov prv pogromy a mnoh idia pri nich prili o majetok, zdravie, ba 1 o hol ivot. Iba v Mainzi bolo 600 obet, celkovo sa poet mtvych odhaduje na niekoko tisc. idia mali, pravdae, ak sa chceli vyhn ntlaku, pomerne problematick vchodisko - mohli podstpi krst. Pokrsten id sa toti stal kresanom a nepriatestvo sa skonilo. Nikto nebral ohad na nboensk ctenie tch, ktor sa nechceli spreneveri svojej viere a krst pod ntlakom povaovali za potupu. Protiidovsk postoje boli vlastn aj vodcom prvej kriiackej vpravy. Godefroi de Bouillon vraj povedal, e odmieta opusti vlas, km krv svojho Boha nepomst krvou Izraela".
OBVINENIA ZO ZNESVTENIA HOSTIE A RITULNYCH VRD

Sstavn tvav kzne proti idom boli ivnou pdou najrznejch predsudkov. Medzi udom vznikali oraz vyper- kovanejie legendy o idoch, ktor mali znesvti hostie i dokonca lapa kresansk deti a ritulnym

spsobom ich kruto zabja. alekosiahle diskriminan dsledky mal predpis prijat na tvrtom laternskom koncile (1215), e idia s povinn nosi pecilne klobky alebo odznaky. Stali sa teda zretene odlenou skupinou obyvatestva, aby sa kresania, ktor mali tak i onak obmedzi styky so idmi, viac nemohli vyhovra, e nevedeli, s km sa stkaj. V stredoveku museli idia rta s tm, e sa stan obetnm barnkom kedykovek a za akkovek nevysvetliten epidmiu, nerodu i zdraovanie. Mohli by radi, ak vyviazli iba s vyhostenm a stratou majetku. V strednej Eurpe niet idovskej komunity, ktor by vo vrcholnom stredoveku nepostihlo rabovanie, vyhostenie alebo vyvradenie jej lenov. Po vyhnan idov mnoh stredovek synaggy zrcali a materil pouili na vstavbu kresanskch kostolov. V mnohch mestch dnes njdeme kostoly z obdobia vrcholnho stredoveku, vinou zasvten Matke Boej, ktor stoja na mieste bvalch synagg. Jednm z najznmejch je Kostol Panny Mrie v Norimbergu, ktor zaali stava roku 1352 na mieste, kde a do pogromu roku 1349 stla idovsk synagga. Prve tam sa od roku 1933 (!) konaj tradin vianon trhy. Pravdae, cirkvi nememe vyta, e by prenasledovanie idov sama organizovala. Ppei i biskupi dokonca asto vydali vslovn prkazy na zastavenie pogromov i zkazy nsilnch krstov idovskch det, no nikdy nevydali zkaz tvavch protiidovskch kzn, ani neiniciovali teologick revziu terie, e idia zabili Jeia Krista. Neurobili to dodnes. Vitka, e ideovo legitimovali prenasledovanie idov a dopali sa duchovnho podpaastva, teda naalej plat. Cirkev ete prispievala k popularizcii legiend o znesvten hostie a vraden det organizovanmi pami

a nleitmi" svtoreeniami. V Deggendorfe roku 1361 vysvtili nov Kostol Boieho hrobu postaven na zvykoch niekdajej synaggy. Sasne s vekou pompou objavili v studni hostie dajne znesvten idmi. Prve dajn znesvtenie hostie bolo niekoko rokov predtm zmienkou na vyhnanie tamojch idov a zhabanie ich majetku. Z Deggendorfu v Dolnom Bavorsku sa stalo prosperujce ptnick miesto, kam kadorone prdili desatisce ptnikov, aby si poas takzvanho tda milosti" uctili dajne znesvten hostie. Veriacim pri tejto prleitosti ukazovali v montrancii hostie rovno z pekrne. Divadlo ukonil a regensbursk biskup Manfred Mller roku 1992 s odvodnenm, e teraz" (!) sa definitvne preukzala neudratenos legendy o znesvten hosti idmi aj v prpade Deggendorfu.
SYSTEMATICK VYHANIE IDOV KATOLCKYMI KRMI"

Ppe Mikul V., ktorho dnes svet vnma ako humanistu, zastval nzor, e prenasledovanie idov nem by vecou ttu, ale cirkvi, ve napokon ide o nboensk tmu. Prenasledovanie idov vrtil do rk cirkvi a hne po nstupe do radu roku 1447 vymenoval na tento el pecilnych idovskch inkviztorov". Spomedzi nich najhorlivej a rencky najnadanej bol frantiknsky mnch Giovanni da Capistrano. Putoval z Talianska naprie Svtou rou rmskou a do Poska a cestou kzal proti dajnm kacrom a husitom, ale aj proti idom. Roku 1453 vo Vroclave dal po prv raz upli idov na hranici. Mimochodom, Capistrano bol roku 1690 svtorc- en (sv. Jn Kapistrnsky) a dnes je patrnom

prvnikov a uctievaj ho aj vojensk kaplni americkej armdy. Ppesk inkvizcia ako nstroj prenasledovania idov zrila najm v panielsku a nezastavila sa ani pred pokrstenmi idmi. Konvertitov nazvali marrano" (svia) a podozrievali ich, e tajne s stle prvrencami starej viery. panielska krovn Izabela, prezvan Katolcka", vyrstla v cistercinskom Kltore Santa Ana v Avile a stala sa vemi sebavedomou, bojovnou panovnkou. Poiadala svojho spovednka ppea Sixta IV. (1471 - 1484), aby za generlneho inkviztora vymenoval dominiknskeho mncha Tomasa de Torquemadu. Sasne sa vak nechcela vzda sluieb dvornho rabna Abrahama Seniora, ktor sprostredkoval jej sob a neskr spolu s inmi zmonmi idmi financoval vojnov aenie na definitvne vyhnanie Maurov z krajiny. V roku 1492, ke Izabe- lin kapitn Kritof Kolumbus objavil Ameriku, padla Granada, posledn emirt na zem panielska, a krovn sa mohla plne sstredi na idov. Edikt z Alhambry bol vydan zaiatkom roku 1492 na rovnomennom hrade v dobytom meste Granade. Poda neho sa do 31. jla mali da vetci panielski idia pokrsti, alebo mali opusti krajinu. Presadzovanie ediktu prebiehalo vemi prsne, domovy muselo opusti asi stotisc idov. Mnoh sa vydali najprv do Portugalska, in emigrovali do Osmanskej re, predovetkm do severnej Afriky a Grcka. Kurizne bolo, e niekokm stovkm sefard- skch idov poskytol v Rme azyl dokonca sm ppe Alexander VI. (1492 - 1503). Alexander VI. bol jednm z najobvanejch ppeov z rodu Borgiovcov a neviedla ho lska k blnemu, ale vhradne vidina tedrch finannch prspevkov od idov. Roku 1496

udelil panielskemu krovskmu pru estn titul katolckych krov". alej cirkevnej pocty sa dostalo osobitne krovnej Izabele - roku 1974 sa v Rme zaal proces jej svtoreenia. Mimochodom, Edikt z Alhambry bol formlne zruen iba es rokov predtm - roku 1968.
... A PODPTE IM SYNAGGY..."

Ani prelom stredoveku a novoveku nepriniesol zlepenie podmienok idov. Vynlez knhtlae umonil pomerne rchle a lacn vydvanie pamfletov a drevorezov vo vekom nklade, o ete uahilo rozirovanie protiidovskch bludov. Kazatesk umenie a ovplyvovanie irokch udovch ms bolo v 15. a 16. storo vyhraden niektorm rdom, predovetkm dominiknom, ktor sa preto aj nazvaj kazateskm rdom", frantiknom a ich odnoiam ako kapucnom, augustininom a inm obravm reholiam. Rdov bratia horlivo vyuvali vymoenosti knhtlae a protiidovsk idey rili a do novoveku. Znme s protiidovsk vroky augus- tininskeho ptra a neskorieho reformtora Martina Lut- hera. Neobmedzil sa pritom na teologick vahy, ale predloil konkrtne nvrhy, ako treba zaobchdza so idmi, ktor odmietnu konvertova. Roku 1543 napsal: Najsamprv im podpte synaggy a vetko, o ostane, zakryte zemou, aby z nich u nikto nikdy neuvidel ani kame, ani zvyky. Toto robte na slvu nho Pna a Jeia Krista, aby Boh videl, e sme kresania. - A potom im takto znivote aj domy." idovsk knihy mali zakza, rabnom sa malo zakza ui, idom mali vzia peniaze i majetok a na ivobytie si mali zarba podradnou prcou.

Aj al slvny augustininsky mnch sa zapojil do protii- dovskej tradcie - viedensk kazate Abraham a Sancta Clara bol od roku 1677 dokonca cisrovm dvornm kazateom. Preslvil sa vyjadrovanm v kvetnato-avnatom barokovom tle, ktor, ia, vyuval aj na renie a ivenie bludov o idoch. Poda neho zavinili smr pravho Mesia a Spasitea sveta a Boh sa im teraz za to rovnakou mincou odplca". Milin idov mal Boh zahubi morom, hladom a meom. Mnch pokrauje: Vidme predsa, e aj vetkm potomkom tch idov, ktorch rukou trpel pn Jei, sa a do dnench dn dostva rovnakej odplaty." Dnen obrancovia tchto duchovnch odvoduj ich protiidovsk postoj duchom vtedajej doby. Zabdaj vak, e kresansk teolgovia a kazatelia prve toho ducha doby po stroia ivili a podporovali. WERNER, IMON A ANDERL - KULT SVTCH A NENVIS VOI IDOM Ako pevne sa protiidovsk duch dr, ako ako sa z udskch sdc a hlv vykoreuj predsudky, dokazuje postoj cirkvi k obetiam dajnch ritulnych vrd. Najstarm znmym prpadom v nemecky hovoriacich krajinch je prpad Wernera z Oberweselu, poda ktorho sa ete aj dnes nazvaj kaplnky v Bacharachu a Oberweseli. Mldenca nali mtveho na Vekonon nedeu roku 1287 a vzpt sa rozrilo, e ho zabili miestni idia a jeho krv pouili na oslavy pesachu. Dolo k pogromom a u roku 1289 bola na Wernerovu poes postaven prv kaplnka. V ptnstom storo cirkev uznala kult zabitho Wernera, a ten sa rozril a do Fran-

czska. A roku 1963 trevrsky biskup vykrtol svtho Wernera z nomenklatry miestnych svtcov. Neochvejne sa dral aj kult malho imona z Tridentu dieaa, ktor nali mtve na Vek noc roku 1475. Podozrenie op padlo na idov. Tridentsk biskup Johann Hinder- bach dal popravi 14 idov a zhaba ich majetok. imonovi zriadili v tridentskom Dme kaplnku a ppe Gregor XIII. (1572 - 1585) oficilne uznal jeho kult. Zruili ho a roku 1965. V krsnom historickom centre Tridentu dodnes njdeme na jednom z domov relif, ktor znzoruje dajn ritulnu vradu. Historky o znesvten hosti sa takmer v rovnakom znen dochovali vo viac ne sto obciach strednej Eurpy a rovnako rozren bol aj kult det zneuctench idmi. V obci Hall v dol rieky Inn zaiatkom 17. storoia psobil lekr a amatrsky teolg Hippolyt Guarinoni z Tridentu. Vydal knihu o takmer navlas podobnom prpade, akm bola smr malho imona, ktor sa mal odohra akurt v horskej dedinke Rinn nealeko Hallu. Smr Anderla (Ondreja) z Rinnu, ku ktorej malo djs roku 1462, u dvno upadla do zabudnutia. Pod dojmom Guarinoniho knihy vak vznikla tradcia kadoronch pt k idovskmu kameu" v Rinne; ppe Benedikt XIV. (1740 - 1758) vyhlsil Anderla za blahoslavenho a ptnikom udelil odpustky. Po druhej svetovej vojne roku 1953 innsbruck biskup vyiarkol p k idovskmu kameu" a sviatok Anderla z Rinnu z kalendra podujat dieczy. udia vak hlboko zakorenen kult alej pestovali, a km ho biskup Rienhold Stecher roku 1994 vslovne nezakzal. Dodnes sa ultrakonzervatvni katolci vydvaj na kadoron p k idovskmu kameu v Rinne.

OD ANTIJUDAIZMU K MODERNMU ANTISEMITIZMU

Kult Anderla z Rinnu je pomyselnm uzlom, v ktorom sa koncom 19. storoia antijudaizmus vytvoren z prastarch teologickch ide ranho stredoveku a iven cirkvou hlboko do 20. storoia spja s modernmi ideami a stva sa priamym predchodcom antisemitizmu, aby napokon umonil vvoj vedci a k holokaustu. Legendu o Anderlovi z Rinnu rozren o podobn prpady roku 1893 optovne publikoval viedensk farr Joseph Deckert pod nzvom tyri tirolsk deti - obete chasidskho fanatizmu. Zozbieran dokumenty. Svoje dielo vraj opieral o vedeck poznatky, o vak nie je mon, lebo o smrti Anderla z Rinnu roku 1462 nikdy nijak autentick dokumenty nejestvovali. Farr Deckert bol autorom aj alch antisemitskch publikci, ale ovea dleitejia ne konkrtne psaky je loha, ktor zohrali v politike. Antisemitskmi novinovmi lnkami pripravoval pdu pre takzvan kresansko-socialistick hnutie", ktorho teoretick zklady poloil viedensk profesor morlnej teolgie Franz Martin Schindler podporovan nzkym duchovenstvom. Neskor viedensk primtor Kar Lueger roku 1938 zmenil hnutie na Kresansko-socialistick stranu, ktor spoiatku dokonca fungovala pod nzvom Antisemiti". Tradin kli idovskej skazenosti" sa v stranckom programe prejavilo v podobe bezohadnch idovskch bankrov, vekoobchodnkov a fabrikantov, ktor podvodne pripravovali o existenciu poriadnych kresanskch remeselnkov, ndennkov a sedliakov. Lueger neskr sm priznal, e antisemitizmus pouval iba ako inn agitan prostriedok. Prznan je rchlos, s akou sa idia

op dostali do lohy fackovacch pankov tentoraz za socilne problmy.Roku 1892 vylo v Passau alie dielo duchovnho postaven na rovnakch teoretickch vchodiskch. Autor v om sce uvdza argumenty proti rasovo podmienenmu antisemitizmu, no na druhej strane poaduje, aby kresania bojovali proti nemorlnej chamtivosti nevercov" upevovanm kresanskch ivotnch zsad. Na devdesiatich stranch sa to v knihe hem nevrmi v hospodrskej oblasti, podvodmi a ernctvom, za ktor s vdy zodpovedn idia. Typick idovsk postoj k majetku charakterizuje autor takto: Pre idov s typick dva javy: 1. majetok nadobdaj bezprcne vykorisovanm inch; 2. bohatstvo hromadia pekulciami s rozdielnou hodnotou vec. Ako vieme, kresansk postoj je presne opan." Na inom mieste sa vyjadruje ete jasnejie: Zidia chladnokrvne vykorisuj kresansk ud. Z biblickho chpania Starho zkona vyvodzuj, e vetky nrody sveta boli stvoren na to, aby po nich vyvolen nrod liapal. Zidia musia v obchodnom ivote prija hranice kresanskho uenia, alebo bude treba tento nrod z podnikania vyli. Rovnako ako prroda netrp parazity, nememe trpie parazitov ani v podnikan." Autor napsal dielo idovsk podnikanie pod pseudonymom Rbert Waldhausen. V skutonosti ilo o kaplna v Landshute a poslanca krajinskho snemu za Spolok bavorskch sedliakov Georga Ratzingera (1844 a 1899). Vylenia" idov zo vetkch sfr ivota sa u nedoil, rovnako ako sa nedoil narodenia svojho prasynovca Jo- sepha, dnenho ppea. Nememe, pravdae, podozrieva Georga Ratzingera z toho, e by chcel holokaust, ani nememe vyta dnenmu ppeovi, e pochdza z rodiny infikovanej antisemitizmom. Tento prpad vak jasne ukazuje, ak

blzke s cirkvi ete aj dnes neastn protiidovsk tradcie. Ppei urobili vek krok - najneskr od ias Jna XXIII. (1958 - 1963) uznali omyly pri posudzovan idov a v mnohch dokumentoch ich opakovane odsdili. Veriaci ud sa k nim pripja vemi pomaly a vhavo - v mnohch krajinch Eurpy, na juhu, vchode, v nstupnckych ttoch habsburskej monarchie i v Junej Amerike je negatvny obraz idovstva ete hlboko zakorenen. Star tradciu ivia aj niektor biskupi, naprklad rozhlasov stanica Rdio Maryja v Posku ri protiidovsk hesl. Rdio patr rdu redemptoristov a vaka tomu je poda ustanoven poskho konkordtu osloboden od platenia dan. Konferencia biskupov Poska sa dosia nezmohla na rzny postup proti rozhlasovej stanici. Potrv ete genercie, km protiidovsk myslenie vymizne z hlv vetkch cirkevnch hodnostrov i obyajnch veriacich. Lene to sa podar, len ak prde jasn a jednoznan signl z Rma. Kad zavhanie, kad zakolsanie veci kod a medzi idmi oprvnene vyvolva aliu nedveru. SVETU NEPRINLE HODNOTI CIRKEV." Teologick hodnotenie idovskho nboenstva svis aj s inou problematikou, ktor do dnench dn negatvne ovplyvuje vzahy idov a katolckej cirkvi. Ide o otzku, i cirkev smie obraca idov na katolcku vieru a krsti ich. Cirkev u v stredoveku vydala zkaz krsti idovsk deti bez vslovnho shlasu rodiov, no nali sa aj vnimky, ke sa postupovalo neprimerane horlivo. Pre pokrsten idovsk diea cirkev vyadovala kresansk vchovu, a to aj vtedy, ak bola sviatos krstu udelen napriek zkazu. To si, samozrejme, vyadovalo vzia diea od rodiov. Pred stopdesiati m i rokmi vyvolal prpad malho

Edgarda Mortaru obrovsk pobrenie verejnosti, celkom porovnaten s tm, ktor zavldlo, ke sa roku 2010 prevalil kandl so zneuvanm det v cirkevnch zariadeniach. idovsk rodina ila v Bologni, ktor a do roku 1860 patrila pod cirkevn tt. Katolcka slka roku 1851 diea tajne pokrstila, dajne preto, e vne ochorelo. Ke sa o prpade dozvedel prslun inkviztor, dominiknsky mnch Pier Gaetano Feletti, poslal po diea k rodiom vatiknsku polciu. esron chlapa sa brnilo a krialo, dvaja policajti ho museli dra a zakrva mu sta. Strili ho do cirkevnho interntu v Rme a rodiom dovolili, aby ho prleitostne navtevovali, aj to len pod dohadom. Na celej veci je kurizne, e duchovenstvo neskr spochybnilo krst dieaa slkou, a chlapca museli ete raz pokrsti oficilne v kostole. Neudsk zaobchdzanie s dieaom vyvolalo mohutn protesty politikov i zriv ohlas v tlai. Olej do oha prilial ist kardinl, ke sa v rozhovore pre tla vyjadril, e svet nie je oprvnen posudzova konanie Jeiovej cirkvi. Udalos zsadnm spsobom zhorila imid ppea Pia IX. (1846 - 1878) a prispela k tomu, e ked'Taliansko roku 1860 vrazne okresalo a roku 1870 napokon celkom anektovalo cirkevn tt, za jeho zachovanie sa takmer nikto nepostavil. Od tch ias prelo u 150 rokov, no i sa z toho katolcka cirkev pouila, nevedno...
PRZDNE SLOV?

Pre idov je odjakiva kameom razu liturgia Vekho piatka zameran na smr Jeia Krista. V rmci nej sa odpradvna odriekaj modlitby za najrznejie skupiny ud a jedna z nich je venovan osobitne idom. Text, ktor sa pouval od 16. storoia, znie v preklade takto:

Modlime sa aj za zradnch idov, aby Boh a Pn n zosal clonu z ich srdca, aby aj oni uznali Jeia Krista, nho Pna."3 Nasledoval ete odsek o tme a zaslepenosti idov. Antisemitsk predsudky poda idov ivilo predovetkm adjektvum zradn". Odpor proti takejto formulcii modlitby silnel aj vntri samotnej cirkvi a roku 1926 z iniciatvy konvertovanch idov napokon vzniklo reformn zoskupenie asi 3 000 kazov, biskupov a kardinlov. silie o zmenu znenia modlitby vak nezaznamenalo spech, ba vplyvn kardinl - ttny sekretr Rafael Merry del Val dosiahol, e ppe Pius XI. (1922 1939) reformn hnutie s nzvom Amici Israel zakzal. Kardinl, konzervatvny paniel, u prv odmietol podpori osdovanie Palestny idmi. Tmu znovu nastolil a ppe Jn XXIII. a slovo zradn" z modlitby vykrtol. Nasledovali alie zmeny a a po Druhom vatiknskom koncile, ktor sa skonil roku 1965, podarilo sa njs formulciu, ktor sa pouva od roku 1974 podnes: Modlime sa aj za synov idovskho nroda, lebo oni boli prv, ku ktorm Pn prehovoril: nech vzrastaj v lske k Bohu a vo vernosti k jeho zkonu4." Takto text bol v slade s duchom, ktor mal od roku 1965 urova vzahy medzi idovstvom a katolckou cirkvou. Ppesk deklarcia Nostra aetate (V naich asoch) uzkouje rovnocenn postavenie idov a kresanov. Zmena postoja k nekresanskm nboenstvm mala od samho zaiatku aj odporcov. Konzervatvne kruhy odmietali v princpe akkovek reformu, ich predstavitemi boli kardinl Amleto Giovanni Cicognani a arcibiskup Marcel Le- febvre, neskor exkomunikovan

Preklad prevzat z www.pospolitost.org/tlacoviny/knihy/geneza_sio- nizmu.pdf Preklad prevzat z www.inky.sk

3

zakladate Bratstva svtho Pia. Proti vak boli aj zstupcovia arabskch kresanov, najm melkitsko-katolcka cirkev, ktor je v jednote s rmskokatolckou cirkvou a podlieha ppeovi. Jej vtedajia hlava, patriarcha kardinl Maximos IV. Sayegh a arcibiskup Joseph Tawil sa obvali, e arabsk svet by akkovek stretov krok voi idom mohol povaova za postoj proti ttu Izrael, a to by nevyhnutne zhorilo poloenie arabskch kresanov. Ppe Jn Pavol II. u roku 1984 povolil niektorm konzervatvnym katolckym zdrueniam, aby slili omu poda liturgie spred roku 1962. V tchto kruhoch sa teda op pouva formulcia: Modlime sa aj za idov, aby Boh a Pn n zosal clonu z ich srdca, aby aj oni uznali Jeia Krista, nho Pna." Ppe Benedikt XVI. povolenie ete rozril a roku 2008 ustanovil takto znenie modlitby poda starej liturgie: Modlime sa aj za idov, aby Boh a Pn n osvietil ich srdcia, aby aj oni uznali Jeia Krista, nho Pna a Spasitea." Ide 0 znenie odlin od toho, ktor sa modl vina katolkov. Ak chc idia dosiahnu spasenie poda kresanskch predstv, musia najprv zavrhn idovsk vieru a uzna Jeia Krista, alebo mu dosiahnu spasenie aj vtedy, ak ostan svojej viere vern? Rozdielne formulcie nevyhnutne vyvolvaj aj takto otzky. Problematick vak nie je len rozpor v teologickej rovine. Predovetkm verejnos vnma ako mimoriadne zvan dojem, e sa cirkev odkla od novho postoja, ku ktormu dospela po roku 1965. Mnoh idia 1 kresania sa obvaj, e by mohlo djs k zvratu, na ktorho konci bude op st neblah adjektvum zradn". Z teologickho pohadu azda naozaj bude mon njs spolonho menovatea pre obe verzie, ako kvetnatmi

slovami presviedal kardinl Walter Kasper. Takto pokus upokoji situciu vak vzhadom na stron histriu urite neodstrni znepokojenie, obavy i dokonca strach kresanov, no najm idov. Lebo keby oba texty naozaj mali rovnak teologick vznam, ak zmysel by malo nejakou pomlenou formulciou ohrozova dialg medzi cirkvou a idovstvom, ktor sa v porovnan s dlhou existenciou kresanskej cirkvi zaal iba vemi nedvno pred 45 rokmi?
SVT ZEM ALEBO ERETZ ISRAEL

Vo vzahu medzi katolckou cirkvou a idovstvom je teda viac ne dos konfliktnch tm, ktor s zaaen histriou a dogmatickmi postojmi. Krzov potencil m v sebe aj politick situcia v niekdajej Palestne, dnenom Izraeli, Jeruzaleme a na palestnskych zemiach. Rmskokatolcku cirkev tam zastupuje latinsk patriarcht v Jeruzaleme - biskupstvo, pod ktor patr u len asi 78-tisc zva arabskch veriacich. Vlastn duchovn hierarchick truktry maj aj mal cirkvi vchodnho obradu podliehajce ppeovi - melkitsk, ma- ronitsk, armnska, srska a chaldejsk. Vzah arabskch kresanov k izraelskm idom tie nie je nekonfliktn, zvyajne toti maj citovo bliie k svojim moslimskm krajanom. Osemdesiatosemron bval melkitsk arcibiskup Hilarion Capucci dosia bojuje za prva Palestnanov, nedvno sa dokonca zastnil plavby na lodi Mavi Marmara, ktor mala priviez humanitrnu pomoc obyvateom psma Gazy. Izraelania ho zatkli a 1. jna 2010 spolu s ostatnmi odsunuli z vznice Bcersheba. Mnoh kresansk kostoly a pamtn miesta od roku 1342 spravuje kustdia Svtej zeme podliehajca

frantiknskemu rdu. Aj alie rehole a spoloenstv prevdzkuj ptnick ubytovne, koly a nemocnice, roku 1973 zriadila cirkev v Betleheme aj univerzitu. Cirkevn aktivity poda tradcie zsadne nepodliehaj zdaneniu. tt Izrael vak od roku 2002 iada dane aj od cirkevnch intitci. Naopak, Vatikn vyhlsil, e km izraelsk parlament kneset neschvli zkladn zmluvu medzi Svtou stolicou a ttom Izrael, podpsan u roku 1993, dane plati nebude. V zkladnej zmluve sa cirkev okrem inho zaviazala dodriava zsady prijat u v deklarcii Nostra aetate a zaujma neutrlny postoj k svetskm konfliktom predovetkm v svislosti so spornmi zemiami a neurenmi hranicami. Na zdriavan i dokonca maren schvaovacieho procesu zkladnej zmluvy v izraelskom parlamente by teda mohli ma eminentn zujem konzervatvne cirkevn kruhy, ale aj arabsk kresania. PPE PIUS XII. - SVTEC? Mono mal Pius XII. (1939 - 1958), posledn naozajstn Riman" na ppeskom stolci, iba obrovsk smolu. Prve poas jeho pontifiktu toti Nemecko vyvolalo druh svetov vojnu. Ppe Nemecko dobre poznal a mal ho rd, ve v rokoch 1917 a 1929 tam psobil ako nuncius. Ete horie ako nemeck toky vak bolo zaobchdzanie nemeckch okupantov s obyvatestvom dobytch zem. Prv na to doplatili Poliaci, vinou katolci, ale aj mnoho poskch idov. Hrozn prenasledovanie zasiahlo 2 600 poskch duchovnch, niektor prili o ivot a v nemeckch koncentranch tboroch zahynulo aj p poskch biskupov. Poliaci oakvali, e ppe bude protestova, spojenci na neho tie naliehali, no on sa

neozval. Vatikn si zachoval neutralitu", a tak neutralitu", e oficilny dennk Vatiknu Osservatore Romano v oktbri 1941 sce priniesol sprvu o smrti poskho biskupa Leona Wetmanskho, no zatajil, e ho na smr ubil dozorca v koncentranom tbore Osvienim. Vatikn sa o holokauste a milinoch obet dozvedel vas, pravdepodobne u v marci 1942, teda iba dva mesiace po konferencii vo Wannsee, na ktorej bol prijat pln o systematickom vyvraden idov. Niektor staton biskupi sa postavili proti prenasledovaniu idov a spolu so idovskmi organizciami naliehali na ppea, aby verejne odsdil masov vradenie. Pius XII. vak mlal, alebo to aspo navonok tak vyzeralo. Nemeck dramatik Rolf Hochhuth vo svojej drme Zstupca, ktor mala premiru roku 1963, dokonca vyslovil nzor, e ppe z krutosti zatvral oi pred vyvradenm iestich milinov idov. Tento nzor v mnohch kruhoch zruinoval ppeovu poves a na tom sa dodnes ni nezmenilo, hoci Hochhuthovu tzu dvno vyvrtili. Pius XII. nemlal, ale vo vianonej kzni roku 1942 rzne odsdil vradenie sttiscov nevinnch ud pre ich nrodnos a rasu". Znamen to azda, e prpad Pia XII. je objasnen, jeho kritici, predovetkm na idovskej strane s spochybnen a prebiehajcemu konaniu za jeho beatifikciu u ni nestoj v ceste? Tak jednoduch to, ia, nie je. V postoji Pia XII. v zleitostiach tkajcich sa idovskch zujmov je toti ete stle dos nejasnost. o ppe osobne podnikol alebo zanedbal v svislosti s raziou proti rmskym idom zo 16. oktbra 1943? Cirkvi neslia ku cti vzahy s Mussoliniho faistickou vldou ani to, e ju naprklad nekritizovala za jej antisemitsk aktivity.

Zatia nie je jasn, nakoko bol Pius XII. zasvten alebo zapojen do akci, ktormi cirkev po vojne systematicky pomhala k tekom vojnovm zloincom chorvtskym ustaovcom a nemeckm nacistom. Po potkanch chodnkoch", ako ich neskr nazvala americk tajn sluba, sa tisce vojnovch zloincov dostali najprv do panielska a odtia do Argentny alebo inch krajn Junej Ameriky. Medzi nimi boli Adolf Eichmann, jeden z hlavnch organiztorov systematickch deportci do vyhladzovacch tborov, i neslvne znmy lekr Josef Mengele, ktor v koncentranom tbore Osvienim vykonval hrozn experimenty na uoch. Niekdaj chorvtsky dikttor Ante Paveli, ktor m na svedom sttisce ivotov, predovetkm ortodoxnch Srbov a idov, sa najprv dva roky skrval v rmskom kltore, a potom sa aj jemu podarilo ujs do Junej Ameriky. Niektor cirkevn prelti schvaovali, e sa tieto osoby nedostali pred svetsk sd, ale mohli alej psobi v boji proti komunizmu. Mono, e sa napokon podar vyvrti aj tieto podozrenia voi Piovi XII. V tomto okamihu sa to nedar najm preto, e vea dokumentov z ias po roku 1939 sa ete stle nachdza pod zmkou vo vatiknskom tajnom archve, a bdateom ich sprstupnia pravdepodobne a v nasledujcich desaroiach. Zatia sa publikoval iba vber dokumentov z rokov 1939 a 1945, ostatn by mali by uvonen v blzkej budcnosti. Nemono sa teda ani udova, e nad blahoreenm ppea Pia XII. sa vzna neblah podozrenie: Usiluje sa ho niekto urchli, km ete nie s dostupn vetky dokumenty? Nemaj jeho blahoreenie a neskoria kanonizcia nroky pokodi vzahy cirkvi so idmi? Kadmu katolkovi predsa mus by jasn, e vina idov bude beatifik- ciu tohto ppea nevyhnutne chpa ako

provokciu. Nikto sa nebude spytova, i sa Pius XII. v svislosti s holokaustom naozaj osobne previnil, ako mu vytaj jeho odporcovia, alebo i nacistom kldol odpor a zo vetkch sl sa usiloval pomha prenasledovanm idom, ako tvrdia jeho zstancovia. V oiach idov toti zodpovedal za dianie v cirkvi v rozhodujcom obdob po roku 1939, a cirkev u svoje zlyhanie v prpade holokaustu musela prizna. Podozrenie z osobnho zlyhania z ppea nikto nesnme. Cirkev sa s niektormi vecami rozhodne neponha, naprklad na soldne zhodnotenie diela Galilea Galileiho, ktor zomrel roku 1642, potrebovala 350 rokov. S beatifikciou Pia XII. m vak naponhlo. Ppe Benedikt XVI. iba 19. decembra 2009 urobil rozhodujci krok v procese blahoreenia, ke potvrdil heroick cnosti Pia XII. Na om sa toto kontatovanie zaklad, ke chbaj rozhodujce dokumenty z dleitho seku ppeovho ivota? Blahoreenie bez plnho poznania faktov by nebolo dveryhodn a ani v niektorch cirkevnch kruhoch by sa nestretlo s pochopenm. Na cirkev by sa nepochybne zniesla obrovsk medilna kritika. Ak Pius XII. naozaj il hrdinsky a cnostn, rozhodne by si to nezaslil. Preo sa teda cirkev tak ponha?

3. INDINI A OSTATN POHANIA

Pribline v polovici cesty medzi brazlskymi vekomestami Rio de Janeiro a Sao Paulo le mesteko Aparecida. Odkedy tam roku 1717 za pozoruhodnch okolnost nali plastiku Panny Mrie, stalo sa z neho ptnick miesto, ktor svojho asu vrazne podporovala aj princezn Isabella, posledn regentka brazlskeho cisrstva pred revolciou roku 1889. Za rozvoj spiritulnej turistiky va Aparecida predovetkm lenom rdu redemptoristov z Bavorska, ktorm bola problematika ptnictva blzka z Altttingu. Na poes Madony z Aparecidy, ktor sa medzitm stala patrnkou Brazlie, tu roku 1980 postavili obrovsk chrm pre 45-tisc veriacich po Katedrle sv. Petra v Rme druh najv katolcky kostol na svete. 13. mja 2007 v om Benedikt XVI. otvoril zasadnutie latinskoamerickej biskupskej konferencie. Ppe v prhovore pripomenul aj dejiny kresanstva v Junej Amerike:,Ak vznam vak malo prijatie kresanskej viery pre obyvatestvo Latinskej Ameriky a karibskej oblasti? Umonilo im zoznmi sa s Jeiom a prija ho, toho Jeia, toho neznmeho Boha, ktorho ich predkovia vo svojich bohatch nboenskch tradcich intuitvne hadali. Jei Kristus bol spasiteom, po ktorom potichu tili. Umonilo im aj prija Ducha svtho, ktor priiel,

aby oplodnil ich kultru, oistil ju a dovolil vykli nespoetnm semienkam a zrodkom, ktor do nej zasialo zhmotnen slovo, a priviedol ju na cestu evanjelia. Hlsanie Jeia Krista a jeho evanjelia nikdy neznamenalo odcudzenie predkolumbovskch kultr, ani nepredstavovalo implantciu cudzej kultry." Reakcia brazlskych Indinov i verejnosti bola zdrvujca. Ppeovi vytali nedostatok repektu, urliv tn, deformovanie a prikrovanie dejn. Poves Benedikta XVI. v Junej Amerike vemi utrpela minimlne u vekej asti obyvatestva, ktorej korene siahaj k pvodnm obyvateom. Juhoameri- ania ete nezabudli, e predchdzajci ppe krutosti z ias conquisty, dobjania Latinskej Ameriky panielmi a Portugalcami, aspo nazval pravm menom. Jn Pavol II. sa roku 1991 osobitne stretol s predstavitemi pvodnho brazlskeho obyvatestva a zdraznil, e pozn ich histriu poznaen utrpenm, rozbrojmi a zabjanm. Vaka vrcnym slovm sa Jn Pavol II. teil v Junej Amerike obrovskej popularite. Preo je dnes vetko inak?
JUN AMERIKA - PPEOV DAR

Cirkev sa od samho zaiatku oficilne podieala na kolonizcii Junej Ameriky. Vzpt po objaven Ameriky roku 1492 Kritofom Kolumbom, ktor podnikol cestu z poverenia panielskej krovnej Izabely Katolckej, nov pda, ktor ete ani nepovaovali za nov svetadiel, zaala zamestnva ppea Alexandra VI. Jeho sprostredkovatesk silie roku 1494 vystilo do podpsania Tordesillaskej zmluvy, ktorou si najvie katolcke nmorn vemoci panielsko a Portugalsko rozdelili svet. Brazlia pripadla Portugalsku, km panieli

dostali ostatn asti Strednej a Junej Ameriky. Zo znenia ppeovho vyhlsenia pri tejto prleitosti jasne vyplva, ak lohu v tomto procese pripsal sm sebe: ... vhradne vaka naej vekodunosti a na zklade istoty prameniacej z apotolskch prvomoc, ktor nm boli zveren vemohcim Bohom skrze svtho Petra a v mene Jeia Krista, ktorho na tejto zemi zastupujeme, tmto darujeme, zverujeme a prevdzame do Vho vlastnctva a do vlastnctva Vaich dediov a ich nasledovnkov vetky ostrovy a vetku pevninu, ktor boli alebo bud objaven, a to vrtane vetkch dav, miest, sdel, osd a dedn aj so vetkmi prvami." panieli dali ppeov edikt na papier a jeho text, pravdae v panieline, celkom vne pretali Indinom a trvali na tom, aby uznali ich nadvldu vo svetskch veciach a nadvldu cirkvi vo veciach viery. Nasledovala hrozba: Ak poslchnete, budete kona sprvne a robi to, o ste povinn robi. Ale ak neposlchnete, alebo sa tomu budete chcie myselne vyhn, tak vedzte, e na vs v mene Boom zatom nsilm a pouijem proti vm akkovek silu a akkovek zbra, aby som si vs podmanil a priviedol do jarma a oddanosti cirkvi a jej hodnostrom. Vs osobne i vae eny a deti zajmem do otroctva a predm ich alebo budem s nimi naklada, ako mi dovouje mj rad, a vezmem vm vae majetky a privodm na vs vetko zlo tohto sveta." Takto podobu malo prv stretnutie Indinov s kresanstvom. Netrvalo dlho a dostavili sa misionrske spechy", take ppe Jlius II. (1503 - 1513) roku 1511 v Santo Do- mingu (dnes hlavn mesto Dominiknskej republiky) na ostrove Hispaniola zriadil prv biskupstvo v Amerike. V priebehu niekokch rokov sa v Junej Amerike vytvorila cel sie diecz a arcidiecz. Misionrskej innosti medzi Indinmi sa vinou

venovali panielski duchovn z dominiknskeho alebo frantiknskeho rdu a neskr z rdu jezuitov zaloenho roku 1534. Kresansk teolgovia sa najskr sporili, i s Indini vbec udia a i ich mono krsti. Ve poda svtho Augustna sa mal svet sklada z troch svetadielov a iba na nich mali i udia, a vbec - z ktorho z troch Noemovch synov by mali pochdza Indini? Spor rozrieil roku 1537 ppe Pavol III. (1534 - 1549), ke vyhlsil, e Indini s udia a e ich ani neslobodno bra do otroctva. Juhoamerick misionri ppeovo rozhodnutie anticipovali. Frantiknsky pter Juan de Zumarrga roku 1530 nastpil do radu prvho biskupa v meste Mexiko a u o rok neskr malo na vku za mestom djs k zjaveniu Panny Mrie tmavej pleti, navlas podobnej soche Madony uctievanej v panielskom krovskom Kltore Santa Maria de Guadalupe. Po nvrate z plavby roku 1492 panielske ptnick miesto navtvil Kritof Kolumbus, aby tu vzdal vaku za objavenie Indie". Pekn prbeh oividne presvedil mnohch Indinov, pretoe v rokoch 1532 a 1538 sa misionrom podarilo pokrsti vetkch Indinov, s ktormi prili do styku. Pokrstenm sa, pravdae, vyhli hroznm krutostiam, ktor hrd conquistadori, dobyvatelia v slubch katolckych krov pchali na domorodom obyvatestve, pretoe nepokrsten Indini nemali nijak prva. Krst teda vnmali ako menie zlo. Prbeh so zjavenm Matky Boej im bol aspo techou za stratu vlastnej kultry a asto aj vlastnho jazyka. Napokon, o vye dvesto rokov neskr roku 1801, vytiahli Indini na ele s vlajkou Panny Mrie Guadalupskej do boja proti koloniztorom. O takomto vvoji sa panielom ani cirkvi akiste ani nesnvalo, pretoe podroben obyvatestvo sa naozaj stotonilo so

svticou svojich dobyvateov. Dnes je Nuestra Senora de Guadalupe uctievanou patrnkou Latinskej Ameriky a do kostola s jej menom prdi kadorone dvadsa milinov veriacich najviac spomedzi vetkch katolckych ptnickch miest na svete. Cirkev dobre vie, e ptnick miesto si treba chrni ako obchodn znaku. K marketingovmu oiveniu" Panny Mrie Guadalupskej dolo roku 1648, hne po skonen tridsaronej vojny v Eurpe. panielsky kaz Miguel Snchez vydal o dajnom zjaven Panny Mrie knihu a pridal aj rzne detaily. Svet sa po prv raz dozvedel meno osoby, ktorej sa Madona mala zjavi. Pokrsten Indin Juan Diego mal od nej na dkaz zjavenia uprostred krutej zimy dosta tri rue. Juan utekal rue ukza biskupovi. Ke ich vytiahol spod kabta, mal na om vyobrazenie panielskej sochy Panny Mrie Gua- dalupskej. Kapln vtedy ete bezvznamnho kostola Luis Laso de la Vcga vydal roku 1649 populrne znenie legendy v rozrenom jazyku domorodch Indinov nahuatl (mimochodom, dve slov pochdzajce z tohto jazyka - avokdo a okolda dnes pozn cel svet). Netrvalo ani desa rokov, a prjmy z ptnickho miesta sa tak zvili, e kaplna povili na dmskeho kapitulra. Tilma", kabt s podobizou Panny Mrie, o ktorej sa traduje, e ju nevytvorila udsk ruka, sa stal v celej Junej Amerike vemi populrnou a napodobovanou ikonou. Osoba Juana Diega dostala kontry vaka tmto dvom literrnym prameom" a pre latinskoamerickch veriacich sa stala nespochybnitenou historickou postavou. Juana Diega uctievali ako svtca. Cirkev sa vye tristo rokov usilovala da vhodn rmec takmuto ivelnmu, ba a anarchistickmu uctievaniu loveka,

ktorho oficilne neuznvala. Legendrny Indin bol napokon roku 1990 blahoreen, a od tch ias m jeho uctievanie v arcibiskupstve Mexiko City poehnanie cirkvi. Prvrenci Juana Diega vak poadovali, aby ho vyhlsili za ozajstnho" svtca, ktorho by uznvali na celom svete. Cirkev zastpen arcibiskupom Edwardom Nowakom z vatiknskej Kongregcie pre kauzy svtch vak vyslovila pochybnosti o svtosti Juana Diega: Nemme hmataten dkazy, iba indcie." U to vyzeralo tak, e proces kanonizcie uviazne na mtvom bode, no roku 1995 sa napokon zzrane" objavil dosia neznmy dokument, v ktorom jezuitsk pter Xavier Escalada prezentoval listinu psan a maovan na zvieracej koi, ktor mala pochdza z roku 1548. Codex Escalada teda obsahoval vyten dkaz. Vedci, medzi nimi aj renomovan katolcki bdatelia ako pter Peter StafFord Poole, pravdae, spochybnili pravos dokumentu, a dokonca aj rektor baziliky v Guadalupe Guillermo Schulenburg Prado vyhlsil, e Juan Diego je iba legenda. Pvod prekvapujco njdenho dokumentu ostal nevyjasnen, no pre Rm to nebolo podstatn, a ppe Jn Pavol II. 31. jla 2002 pripsal do zoznamu svtch Juana Diega, prvho svtca indinskeho pvodu. Medzi milinmi Juhoamerianov to, pochopitene, vyvolalo obrovsk nadenie. Kombincia Matky Boej v indinskej podobe a jej pokornho indinskeho ctitea mono privedie mnohch Juhoamerianov indinskeho pvodu do lona katolckej cirkvi. Lene znamen to, e cirkev berie indinsku kultru a jej tradcie vne? Alebo sa jej takto prstup jednho da vypomst? Rehon bratia, ktor od 16. storoia vystupovali ako ochrancovia Indinov, sa sprvali, akoby mali patent na rozum. Pter Pedro Lozano v cestopise po Junej Amerike

z roku 1754 napsal, e pvodn obyvatelia Ameriky s hlpi, div, parav, vea pij, s leniv a kradn". Iba kresanstvo z nich me urobi ozajstnch ud a privies ich k astiu. Indini sa vak po krste musia zrieknu starch nboenskch tradci a aj spsobom ivota sa musia celkom podriadi cirkevnm pravidlm. Indinov, ktor pvodne vinou ili polokoovne, usdlili do osd vystavanch okolo kostola a misijnej stanice. Pod dohadom ptra sa mali ui obrba pdu, vykonva remesl a tmto innostiam sa sstavne venova. Prsnym kresanskm pravidlm sa mal podriadi aj ich skromn ivot. V niektorch otzkach im poskytli pomerne vek samostatnos, no o najdleitejch veciach rozhodovali duchovn. Zsadn lohu v misijnom ivote Latinskej Ameriky zohrval vemi mlad jezuitsk rd, ktor ppe potvrdil a roku 1540. Jezuiti od samho zaiatku zdrazovali vysok intelektulne nroky, a preto je celkom logick, e misijn dielo uchopili aj teoreticky a zdokonaovaniu svojich metd sa venovali takmer s vedeckou precznosou. V panielskom meste Salamanca u roku 1588 vylo zkladn dielo k indinskym misim od jezuitu Josho de Acostu renie evanjelia medzi barbarmi alebo O starostlivosti o blaho Indinov. U z nzvu je celkom jasn, kto je majiteom pravdy, kto je hore a kto dolu. Indini v rehonch osadch sa vak aspo vyhli zotroeniu na prce v baniach alebo na plantach a mali aspo minimlne socilne istoty. Proti chorobm zavleenm koloniztormi, ktor medzi Indinmi vyvolvali epidmie s tisckami obet, boli, pravdae, bezmocn aj duchovn. ivot v tzv. jezuitskej redukcii alebo inej rehonej osade vak bol pre juhoamerickho Indina v 16. a 17. storo ete pomerne dobrou vobou. Je vak naozaj pravda, e

hlsanie evanjelia neznamenalo vnucovanie cudzej kultry, ako vrav ppe Benedikt XVI.? Dobytie Latinskej Ameriky a misijn innos spsobili, e po istom ase mali dobyvatelia a premoen nieo spolon: jedni i druh boli katolci. Indini prijali lohu pokornch oveiek u dobrch pastierov frantiknov a jezuitov. Conquistadori, ich potomkovia a prvrenci sa radej drali obvyklho klru v mestch a aj biskupi, ktor zvyajne pochdzali z vych vrstiev, skr sympatizovali so svojimi. A ovea neskr sa malo ukza, e to bol zrodok rozkolu. Nsledky tohto vvoja vyvolali po tyristo rokoch obrovsk krzu katolckej cirkvi celosvetovho vznamu, viedli k vzniku teolgie oslobodenia a k jej potlaeniu konzervatvnym establishmentom. Portugalci, panieli a Franczi v 18. storo vo svojich kolnich zaali pociova psobenie jezuitov ako obmedzenie vlastnej absoltnej moci. Ppe Klement XIV. (1769 - 1774) podahol ich ntlaku a roku 1773 jezuitsk rd zruil. Odmenou mu boli stupky v tlejcom teritorilnom konflikte. Ppe zradil jezuitov, teda akurt tch, ktor prisahali vernos vslovne ppeovi. V Junej Amerike to znamenalo ukonenie jezuitskch redukci, misijn experiment sa po dvesto rokoch skonil prakticky zo da na de. Rmskokatolcka cirkev nechala Indinov zo zruench osd napospas osudu.
KATI A TEOLGOVIA OSLOBODENIA

Franczska revolcia z roku 1789 a jej dsledky otriasli panielskymi a portugalskmi davami v Latinskej Amerike a kolnie po roku 1810 jedna po druhej

vyhlasovali nezvislos od koloniztorov. Nov tty od tch ias zpasia o stabilitu, zmietaj sa v diktatrach a revolcich a dodnes sa v nich v podstate ni zsadn nezmenilo, najm pokia ide o extrmne nerovnomern rozdelenie vlastnctva. V Mexiku alebo na Kube sa sce cirkev stala obeou revolcie a vy- vlastovania, no vade, kde sa naskytla prleitos, cirkevn vrchnos, prelti i duchovn sympatizovali s dikttormi a armdou. Kritika brutlnych metd mocenskho boja a vykorisovania chudobnho obyvatestva zo strany cirkvi nezaznela. A neostalo len pri sympatich. Prpad kaza, ktor psobil ako przrak z ias inkvizcie, je extrmnym prkladom, no mono iba pikou adovca. V Argentne bol po prv raz vynesen odsudzujci rozsudok nad kazom pre jeho as na zloinoch vojenskej chunty v rokoch 1976 a 1983. Ako policajn kapln mal na starosti aj duchovn slubu v policajnch vzniciach, kde zneuval dveru vzov a zskan informcie okamite odovzdval polcii a vojenskm veliteom. V boji proti marxistickm skupinm sa nettil nijakho prostriedku. Pri procese mu dokzali as na siedmich vradch, 31 prpadoch muenia a 42 nosoch. nosy sa zvyajne konili smrou obete a ich nezvyajn zvrtenos spovala aj v tom, e rodinn pri- slunci unesenho nemali o jeho osude nijak informcie. Hrozn detaily vyplvali na povrch a po skonen vojenskej diktatry generlov Videla a Violu. Mnoh obete naprklad previezli vrtunkom nad otvoren more a pohdzali ich ra- lokom. ttny teror si vyiadal viac ako 30-tisc ivotov. Verejne protestova znamenalo riskova ivot. Matky mnohch zmiznutch" napriek tomu usporadvali kad tde tich pochod po hlavnom nmest Buenos

Aires, za o si vyslili pomenovanie Madres de la Plaza de Mayo. Predsednka zoskupenia Tati Almeydov privtala rozsudok, ktor priiel a po vye tridsiatich rokoch od zmiznutia jej syna. Katolcka cirkev sa na tom podieala," upozornila na aktvne utajovanie kazovch trestnch inov zo strany cirkvi. Po pde diktatry zmizol" aj policajn kapln. Neskr sa ukzalo, e ho biskup preloil na vzdialen psobisko. Ked hrozilo, e sa miesto jeho pobytu vyzrad, dali mu nov doklady a poslali ho pod falonm menom ako kaza do Cile. Iba pred niekokmi rokmi ho vyptral ist novinr a duchovn sa v Argentne dostal pred sd. Odsdili ho na doivotie. Cirkev v Argentne nepomhala vyetrovaniu vedenmu proti tomuto kazovi ani proti inm vojenskm a policajnm kaplnom, a mnoh prelti ho stle povauj za obe justinho kandlu vyvolanho marxistickmi kruhmi. Pre cirkev nebol dostatonm dvodom, aby sa od chunty jednoznane ditancovala, ani smutn fakt, e generli dali zavradi aj tridsiatich kazov, ktor sa im postavili na odpor. Zrejme sa ak na to, e zvzky medzi cirkvou a vyou vrstvou argentnskej spolonosti, ktor siahaj do ias dikttora Perna, zapadn prachom. Kardinl Jorge Mario Ber- goglio je od roku 1998 arcibiskupom Buenos Aires a hlavou argentnskej cirkvi, no hklivch vec sa nechce dotka. Ako jezuita m blzko k duchovnmu hnutiu Comunione e Li- berazione (bliie v kapitole Zbon klan), ne k teolgii oslobodenia. Roku 2005 mu predpovedali vek ancu na zvolenie za ppea, no dajne sa stiahol v prospech svojho nemeckho kolegu Ratzingera. Zaiatky takzvanej teolgie oslobodenia siahaj do 50. rokov dvadsiateho storoia. V dsledku masovho odchodu nemajetnch ponohospodrskych robotnkov z

vidieka v Junej Amerike, spoiatku predovetkm vo vekomestch Brazlie, vznikali obrovsk slumy, kde v stranch socilnych a hygienickch podmienkach stle vegetuj sttisce ud. boiakov sa ujal arcibiskup z Olindy a Recife Dom Hlder Camara (zomrel roku 1999) a nahlas vystpil za ich udsk prva. V duchovnej slube v slumoch chbali kazi, preto priamo v najchudobnejch tvrtiach zriadil nov kazsk seminre. Camara chcel vychovva kazov, ktor by chudkov vytiahli z tradinho fatalizmu a upriamili ich pohad na zlepovanie socilnej situcie. Arcibiskup si za svoje silie vyslil uznanie a zskal mnoho prvrencov aj v radoch juhoamerickch biskupov. Jeden z nich - Paulo Evaristo Arns, ktorho roku 1973 vymenovali za kardinla, vzpt po nstupe do funkcie biskupa v Sao Paule ete roku 1970 predal biskupsk palc a z peaz dal postavi socilne centrum pre chudobnch. V ase konania Druhho vatiknskeho koncilu u malo hnutie ist vplyv a svoje idey sformulovalo v kontitcii Gau- dium et Spes. O cirkvi v dnenom svete (Rados a ndej). Reformnm silm sa podarilo presadi svoje poiadavky v prevratnom roku 1968 na zasadnut Rady latinskoamerickch biskupov v Medelne. Teoretick zklady hnutia sformuloval dominiknsky pter Gustavo Gutierrez dielom Teolgia oslobodenia z roku 1972, poda ktorej bolo hnutie nazvan. Roku 1976 za kardinla vymenovali alieho stpenca teolgie oslobodenia, arcibiskupa Aloisa Lorscheidera. Nov hnutie sa vak postupne radikalizovalo. U po konferencii v Medelne roku 1968 vzniklo radiklne krdlo, ktorho prvrenci vytvrali socialistick skupiny, alebo opali kazsk rad a prechdzali do politiky i dokonca do ozbrojenho boja. Najznmej spomedzi nich

s Er- nesto Cardenal, minister sandinistickej vldy v Nikarague alebo Jean-Bertrand Aristid, ktor sa roku 1990 stal prezidentom svojej vlasti Haiti. Hoci sa tento vvoj dal pozorova od samho zaiatku, cirkev brala nov teologick smer vne a v sedemdesiatych rokoch dosadila do biskupskho radu i inch cirkevnch funkci ete mnohch jeho zstupcov. O kardinlovi Lorscheiderovi, ktor sa preslvil ako arcibiskup chudobnch a utlanch", sa po smrti ppea Pavla VI. roku 1978 dokonca vne hovorilo ako o jeho monom nstupcovi. Vvoj sa vak ubral inm smerom. Zmena nastala po zvolen Poliaka Karola Wojtylu za ppea Jna Pavla II., ktorho pontifikt trval nasledujcich takmer 27 rokov. Pozitvne bolo, e predtm nebol zapleten do intrg v Rme. Odporcom teolgie oslobodenia vntri cirkvi sa vak podarilo zska ppea na svoju stranu. Poas komunistickho reimu nemala cirkev v Posku politick vplyv, a preto bol Jn Pavol II. presveden, e komunizmus je hlavnm nepriateom kresanstva. Tbor konzervatvcov sa hne chopil prleitosti zvrti vvoj v Junej Amerike. Jeho predstavitelia vyhlasovali, e teolgia oslobodenia iba podnecuje ud k nsilnmu zlepovaniu svojho pozemskho postavenia a nestar sa o blaho due. M s o bezbon uenie, ktor je predvojom komunizmu a v prpade jeho rozrenia hrozia revolcia a padok viery. Prirodzene, teolgovia s zvyknut vyjadrova sa tylizovan, a tak aj svoje obavy formulovali zaobalenejie. Lnia vak bola jasn. Vedeli, pravdae, e nebude stai presviedanie, ale bude treba rozbi truktry teolgov oslobodenia. Na tento el ppe zmenil truktru Ppeskej komisie pre Latinsk Ameriku ako dleitho

finannho pramea a plne ho podriadil rmskej krii. Obmedzil psobnos biskupov, ktor upadli do nemilosti, pri inch sa akalo na skonenie funknho obdobia, aby ich nahradili konzervatvni kandidti. Kardinl Lorscheider priiel o pozciu predsedu Latinskoamerickej biskupskej konferencie a roku 1995 bol z biskupstva Fortalezza s takmer dvoma a pol milina veriacich preloen do Aparecidy, kde bolo iba 84-tisc veriacich. Nstupcom Hldera Camaru v rade arcibiskupa v Recife sa stal ultrakonzervatvec Jose Cardoso Sobrinho, ktor dlh roky psobil ako cirkevn prvnik v Rme. V Eurpe sa preslvil roku 2009, ke exkomunikoval rodiov znsilnenho devronho dievatka, pretoe shlasili s potratom. Hrozilo, e dieva tehotenstvo nepreije. Postup Cardosa Sobrinha je eldatantnm prkladom novho, respektve posilnenho konzervatvneho postoja nie je podstatn zachrni loveka, ale jeho duu. Psobnos kardinla Arnsa zo Sao Paula zili tak, e jeho arcibiskupstvo rozdelili a polovicu dieczy zverili inmu, ako inak, konzervatvnemu biskupovi. Kardinlovm nstupcom sa napokon roku 1998 stal Cludio Hummes. Nov mui na ele juhoamerickej cirkvi sa postarali, aby teolgia oslobodenia zmizla z kazskch seminrov. Prominentnch bdateov a pedaggov, ako naprklad Paula Suessa pochdzajceho z Kolna, odstavili, kritick seminre zatvorili a nahradili inmi, na ele s konzervatvnymi hodnostrmi. Hummes sa roku 2001 stal kardinlom a ppe ho povolal do Rma, do funkcie prefekta Kongregcie pre klrus, teda do pozcie s obrovskm vplyvom na personlne otzky. Brazlsky kardinl nahradil vo funkcii ete konzervatvnejieho Daria Castril- lona Hoyosa z Kolumbie, ktor odiiel do dchodku.

Vplyv konzervatvnych preltov z Latinskej Ameriky v Rme v poslednch rokoch enormne vzrstol a v zsade vyjadruje podiel tamojch katolkov. V Strednej a Junej Amerike ije asi 483 milinov veriacich, teda viac ne 40 percent vetkch lenov katolckej cirkvi. Ak k nim prirtame niekdajie matersk krajiny panielsko a Portugalsko, ako aj kultrne vrazne ovplyvnen bval kolnie Filipny alebo Angolu, a navye Hispncov ijcich v USA, zistme, e katolci pochdzajci z latinskoamerickej, panielskej alebo portugalskej kultry tvoria viac ako 55 percent vetkch katolkov. Je teda nad slnko jasnejie, e rozhodujce spory o byt cirkvi v budcnosti sa bud odohrva v tomto kultrnom prostred, a nie v Eurpe. Expanzia na konci 15. storoia, v ktorej hral rozhodujcu lohu renesann ppe Alexander VI., sa cirkvi vyplatila. Ete je otzne, ako sa vyrovn s hypotkou, ktorou je dedistvo borgiovskho ppea zaaen. Rmska cirkev stroskot, ak sa jej nepodar prekona rozpory medzi koloniztormi a kolonizovanmi, medzi superbohmi a superchudobnmi. Spojenectvo medzi konzervatvnymi ldrami v Rme a juhoamerickmi metropolami orientovan na posilnenie mocenskch pozci, ktor sa dnes rt, povedie do zhuby. OTROCI, ZLATO A KAUUK CENA ZA KRESANSTVO Afrika je alm vekm kontinentom, ktor sa koncom 15. storoia otvoril Eurpanom a katolckej cirkvi, alebo, lepie povedan, oni ho otvorili. panieli odtartovali preteky eurpskych vemoc z druhej pozcie, prv boli

susedn Portugalci. A t si stanovili za cie Afriku, presnejie neznmu Afriku june od Sahary. V tch asoch povaovali za koniec sveta Kap Bojador, v stredoveku nazvan aj Mys hrzy, pretoe vtedaj moreplavci neboli schopn ho pokori. Podarilo sa to a v polovici 15. storoia Portugalcom vaka ich najnoviemu vynlezu vekm karavelm, ktor odolvali vchrici i vlnm. Nikto in sa tak aleko nedostal, a preto dfali, e im to prinesie vek zisky. Portugalsk kr si u roku 1455 dal od ppea Mikula V. vystavi patent. Bula Romanus Pontifex potvrdzovala, e vetky zemia nachdzajce sa alej ako vtedaj koniec sveta", teda na zvrchovanom zem dnenej Zpadnej Sahary, patria Portugalcom. A vslovne im dovoovala bra tamojch pohanov do otroctva. Portugalci sa pozd africkho pobreia pomaliky posvali na juh a dfali, e aj oni njdu cestu do Indie. Najvie lode tch ias boli karavely a jedna z nich, so esdesiatlennou posdkou a ahkm delostrelectvom na palube roku 1483 dosiahla stie rieky Kongo. Obrovsk lievikovit stie a rka toku naznaovali, e je to cesta, po ktorej treba pokraova. Plavili sa teda hore prdom do neznmeho vntrozemia cez tropick pralesy, no neobjavili Indiu, ale dobre organizovan krovstvo oplvajce otrokmi a zlatom, ktor prejavilo zujem o obchod. Portugalci urobili na panovnka vek dojem, lebo mu ihne pomohli strelnmi zbraami zahna nepriateov. Kr sa dal roku 1491 pokrsti a prijal meno Joao I. na poes portugalskho kra. Zomrel roku 1509 a nslednk trnu, jeho syn Afonso I. Nzinga Mbemba musel najprv bojova o korunu s bratom. Afonsa vychovali ako zbonho katolka, jeho brata ani nepokrstili. Bitku vyhral zbon brat, ktorho Portugalci na boj lepie vyzbrojili - dali mu k dispozcii streln

zbrane. Poda legendy sa mu vak dostalo pomoci aj zhora. Na nebi sa zjavil svt Jakub, nazvan Maurobijec s celou jazdeckou armdou. Vojsko pohanskho brata sa v panike dalo na tek. Pobon brat z vaky za nebesk podporu vemone podporoval psobenie katolckych misionrov. Postavili prv kostoly, kresanstvo vyhlsili za ttne nboenstvo a krovi poddan boli povinn kadorone v De svtho Jakuba 25. jla odvdza dane. Krov syn princ Henrique Kinu a Mbemba sa stal prvm biskupom v Ri Kongo, ktor zasahovala asti oboch dnench konskch republk i Angoly. Princ vak bol iba titulrnym biskupom bez vlastnej dieczy i zemia. Mimochodom, zomrel roku 1531 uprostred prprav na cestu do Eurpy. Jeho otec Afonso I. pochopil, ako vemi sa zmlil, ke si myslel, e ako pokrsten kresansk panovnk bude postaven na rove portugalskmu krovi. Do Lisabonu poslal niekoko drsnch listov, v ktorch sa saoval na portugalskch obchodnkov, ktor mu bez jeho shlasu zotrouj poddanch. Konskho kra akosi nikto neinformoval, e Portugalsko dostalo do daru aj jeho krajinu, a e eurpski pni maj od ppea licenciu na otrokov. Afonsove rozhoren listy ostali bez odozvy. Portugalsko malo vek astie, e krovsk syn a biskup Henrique sa do Eurpy nikdy nedostal, pretoe tam by sa zrejme dozvedel, preo ho vysvtili za titulrneho biskupa bez vlastnej dieczy. Ppesk privilgium Mikulovho nstupcu paniela Kalixta III. (1455 - 1458) - bula Inter cetera z roku 1456 toti zverila duchovn moc nad novmi portugalskmi zemiami v Afrike Kristovmu rdu. Kristov rd bol nstupcom portugalskej vetvy templrov a vojensky podliehal

portugalskmu krovi. Rd zaznamenal mimoriadny rozmach, ke ppe jeho lenom roku 1496 zruil celibt, ale najm po roku 1505, ke jednotlivm lenom zruil aj zvzok chudoby. Rd mal zabezpeen prjmy u prv, pretoe od roku 1457 dostval dvadsiatok z prjmov z obchodu s Guineou. A obchod s Guineou znamenal obchod so zlatom a otrokmi. Prior Kristovho rdu mal na zklade ppeskej buly z roku 1456 pln biskupsk prvomoc na vetkch zemiach od rovnkovej Afriky a po Indiu, mohol menova duchovnch a disponova vetkmi prjmami cirkvi. V tejto situcii nebolo iaduce, aby domorod duchovn akmkovek spsobom zasahovali do obchodnej innosti Kristovho rdu. To bol hlavn dvod, pre ktor sa Henrique stal iba titulrnym biskupom bez prvneho vplyvu v cirkevnej hierarchii. Ke sa konsk krovstvo rozpadlo, Portugalci ani in Eurpania sa neusilovali prenikn hlbie do vntrozemia Afriky, ale usdlili sa v obchodnch strediskch na pobre. Vplyv cirkvi tam bol mal, pretoe obchodnci, nmornci a vojaci v malch pobrench osadch nikdy neoplvali zbonosou, a zrove sa spolu s Britmi a Holananmi dostvalo do Afriky protestantsk nboenstvo. Na rozdiel od Junej Ameriky sa musela katolcka cirkev v Afrike vemi skoro vyrovnva s konkurenciou. Druh ancu napokon dostala prve v Kongu. Takmer cel Afrika u bola rozdelen, ke sa belgickmu krovi Leopoldovi II. na berlnskej konferencii o Kongu roku 1885 podaril husrsky ksok. Obrovsk zemie Konga prelo do rk skromnej spolonosti, ktorej bol kr vlastnkom. Leopold potreboval robotnkov na zber kauuku i vojakov na udriavanie disciplny. Kee konferencia z roku 1885

definitvne zakzala aj akkovek obchod s otrokmi, kr dal pre prepustench otrokov zriadi kolsk kolnie", ktor podriadil belgickm misionrom z Kongregcie nepokvrnenho srdca blahoslavenej Panny Mrie. Predstaven rdu Jeroom van Aertselaer sa ochotne zhostil tejto lohy a chcel ernochom pomc. Poda neho toti neboli schopn ubrni sa nepriateom, samm sebe ani svojim skazenm intinktom", a prv ne by ich bolo mon naozaj prepusti na slobodu, bolo ich treba naui pracova, dstojne i, stara sa o rodinu a vtepi im obianske a kresansk zsady. kolsk kolnie boli osi ako kasrne pre stovky mladistvch, kde sa museli podriadi vojenskmu a duchovnmu drilu. Rno o pol iestej budek, potom modlitby, duchovn cvienia, modlitby, vyuovanie, op modlitby, telesn hygiena, prca do pol deviatej veer a po povinnej modlitbe veierka. Akkovek poruenie disciplny sa prsne trestalo, najprv iba domcim vzenm, neskr pouvali aj telesn tresty. Mimoriadne kruto si ponal mlad rehon brat Do- minique Moretus zamestnan v administratvnom centre kolnie Boma. Ke sa iaci obrtili na sprvu kolnie so sanosou, e ich napriek zkazu zbioval, vedenie kolnie vydalo roku 1900 nov nariadenie tkajce sa trestov. Rdov bratia mohli uklada za trest prcu, vzenie na 48 hodn, na cel de zaloi delikventovi put a dokonca ho na es dn uviaza na reaz. Biovanie bolo vslovne povolen, mladistv do estns rokov mohol dosta maximlne desa rn, star aj dvadsa. Na dennom poriadku bolo aj sexulne zneuvanie mladistvch a detsk prostitcia. iakov zneuval personl uren na strenie i klienti" zvonka. Pter Moretus bol presveden, e sexulne prechmaty zapriuje

neviazan sprvanie jeho zverencov, a rozhodol sa, e s tm svojsky skoncuje. Na strenie kolskej kolnie povolal polciu a iakov s pouitm nsilia vypoval, a km svoje pochybenia" nepriznali. V januri 1906 sa 48 iakov v dsledku takchto pedagogickch opatren dostalo do nemocnice. Ptrovi ani to nebrnilo, aby od sprvy kolnie poadoval alie rozrenie kly trestov. Tm sa pravdepodobne naplnila miera trpezlivosti jeho nadriadench a ptra preloili. Hrozilo toti, e drastick tresty, sexulne zneuvanie a prostitcia iakov v kolskch kolnich prenikn na verejnos. Pter Moretus vo februri 1906 odiiel z Bomy do Leopoldsville (dnen Kinshasa) a odtia do Umangi, kde nebol natoko na oiach sprve kolnie, a kde mohol diskrtnejie dba o spsoby a mravy zverencov. Postoj vedenia rdu k sadistickmu ptrovi i fakt, e sa nikto nezaujmal o obete jeho inov, v mnohom pripomna dnen situciu. Pomery v kresanskch kolskch kolnich v Belgickom Kongu boli, pravdae, ete priam rajom na zemi v porovnan s tm, o zavali mnoh obyvatelia Konga na slobode". Hlavnm vvoznm artiklom krovskej kolnie bol kauuk, ktor zbierali Leopoldovi poddan, vlastne jeho skromn otroci. Dohliadalo na nich vojsko a zber gumovej suroviny prebiehal s nepredstavitenou krutosou. Tm, o neodovzdali dostaton mnostvo kauuku, za trest odali ruky. Odat ruky ukazovali vojaci svojim nadriadenm ako dkaz vykonanej prce. Neraz ich boli pln koe. Aby vojaci nemali drah strelivo na poovaku, museli vystriean munciu odovzdva a ku kadmu pouitmu nboju doloi jednu prestrelen lebku domorodca. Aj hlavy konili v kooch.

Takto hrzovlda sa udrala a do zaiatku prvej svetovej vojny, ke sa u poet mtvych blil k desiatim milinom. Misionrski bratia Nepokvrnenho srdca blahoslavenej Panny Mrie i alch rdov sa previnili v tom, e nekriticky a aktvne podporovali kolonilnu vrchnos a belgickho kra. Tisce dnench rdovch bratov, pravdae, nenes zodpovednos za krutosti spchan pred sto a viac rokmi, no je prinajmenom zvltne, e na svojej internetovej strnke venuj vek priestor misijnej innosti v ne, ale o neastnej kapitole kolskch kolni v Kongu sa ani slovkom nezmieuj. Naozaj je vetko odpusten a zabudnut? Kultra nsilia, ktor v Afrike utvrali eurpske kolonilne mocnosti, sa, ia, prejavila ete aj v nedvnej minulosti. Roku 1994 otriasli svetom hrozn sprvy o masakre v Rwande. Militantn prslunci kmea Hutuov v priebehu sto dn zmasakrovali osemstotisc prslunkov kmea Tut- siov. Na krutostiach sa aktvne podieali prslunci katolckeho klru a prslunci rdov, mui i eny. Z historickho hadiska mala cirkev na vzniku konfliktu rovnak podiel ako bval kolonilne mocnosti. Kolonilne panstvo, najprv Nemci a po roku 1919 Belgiania, sa spoiatku z rasistickch pohntok opierali o Tutsiov, ktor boli vieho vzrastu ako Hutuovia. Po roku 1945 dolo k zvratu, vrchnos zaala podporova Hutuov, stavali pre nich koly a oskoro vysvtili spomedzi nich prvch kazov. Misijn innos riadil rd Bielych otcov. Odstaven prslunci kmea Tutsiov sa brnili, dochdzalo k nepokojom, ktor sce boli potlaen, no ich priny sa nerieili. Prepuknutie nsilia roku 1994 teda malo korene v dvnej histrii.

Ked Hutuovia zatoili na Tutsiov strelnmi zbraami a maetami, dajne a desatisce Tutsiov sa utekali skry do kostolov v ndeji, e tam njdu ochranu. Mnoh kazi im pomoc poskytli, no nali sa aj tak, najm z radov Hutuov, ktor sa nevedeli povznies nad svoj pvod, nenvis k znepriatelenmu kmeu povili nad kresansk lsku, a Tutsiov vydali hutuskm bandm. Ist mnku, ktor pracovala ako zdravotn sestra a vydala tutsiovskch pacientov zdivenm tonkom a tutsiovsk bbtko hodila do latrny, neskr odsdili na 30 rokov. Po skonen obianskej vojny v Rwande Bieli otcovia urchlene odsunuli svojich lenov, ktorm hrozilo trestn sthanie, do inch krajn. Takto uniklo zodpovednosti za masakry 28 kazov a tyri rdov sestry. Oit svedok vypovedal, e jeden pter priamo nasmeroval vojakov k hadanm osobm. Neskr uiel do Franczska, kde ho mali sdi. Nklady spojen s jeho obhajobou prevzala franczska katolcka cirkev. Sd vyhlsil, e vo veci nie je miestne prslun, a alobu zamietol. A roku 2006 ptra v neprtomnosti odsdil vojensk sd v Rwande za znsilnenia a zloiny proti udskosti. Franczska justcia zamietla iados o jeho vydanie a roku 2008 vyhlsila, e d alobu preskma. Ppe Jn Pavol II. u roku 1996 verejne vyhlsil, e cirkev odmieta zodpovednos za masakru v Rwande. Zd sa vak, e to nie je tak jednoznan. primn postoj k dejinm misi v Afrike by zrejme priniesol in zver, lene na to sa cirkev ete stle neodhodlala.

4. IESTE PRIKZANIE - CIRKEVN OTCOVIA NA KRIVCH CHODNKOCH

Kardinl William Joseph Levada sa 28. aprla 2010 takmito slovami poksil opsa pohromu, ktor v sasnosti preva katolcka cirkev: Je to obrovsk krza a nikto by sa nemal poka bagatelizova ju. Poda mjho nzoru je situcia o to zvanejia, e kazi by mali by dobrmi pastiermi, no ak zneuvaj deti a toia na ich nevinnos, stvaj sa pravm opakom. Vinu z ns to nepochybne prekvapilo, ist biskup mi dokonca povedal: To u nie je spoloenstvo, do ktorho som vstpil..." Kardinl Levada je ako prefekt Kongregcie pre nuku viery, nstupkyne niekdajej Svtej inkvizcie, zodpovedn za posudzovanie niektorch akch zloinov" duchovnch, medzi ktor patr aj sexulne zneuvanie det. Do funkcie nastpil roku 2005, ke jeho predchodcu - kardinla Ratzingera zvolili za ppea. Amerian Levada v rokoch 1982 a 2000 psobil ako biskup vo viacerch dieczach v Spojench ttoch americkch. Na citovanom stanovisku je najudivu- jcejie to, e ho situcia prekvapila, pretoe krza sa zaala v USA, najneskr v osemdesiatych rokoch 20. storoia sa o nej dozvedela verejnos, a od tch ias je pre svoje morlne a finann dsledky pre americk biskupsk rady tmou slo jeden. Naozaj si kardinl myslel, e

pomery mimo Spojench diametrlne odlin?

ttov

americkch

ZASTIERANIE, ZAHMLIEVANIE, POPIERANIE

Situciu v katolckych dieczach v USA najlepie vystihuje prpad kaplna Gautheho. Gilbert Gauthe bol roku 1972 ako dvadsaosemron vysvten za kaza v Lafayette, hlavnom meste ttu Louisiana a sdle malej katolckej dieczy pribline s tristotisc veriacimi. Mlad kapln vyvolal negatvnu pozornos u na svojom prvom psobisku, ke sexulne obaoval minitrantov. Rehon sestry zamestnan na fare Svtho srdca Jeiovho v mesteku Broussard sa navye udovali, e si kaz brva na noc do bytu malch chlapcov. Neskr kaplna preloili do New Iberia, preto tomu viac nikto nevenoval pozornos. Trocha vie, ale chudobn mesteko malo pomerne vysok podiel obyvateov ijcich pod hranicou chudoby a kapln mal psobi na fare Naej milej Panej venej pomoci. Roku 1974 ho prichytili in flagranti s akmsi mladm muom a biskup mu udelil napomenutie. Paradoxne, ten ist biskup roku 1975 vymenoval kaplna za kaza miestneho skautskho oddielu. Neskr sa ukzalo, e obeami Gautheho sexulneho zneuvania sa stali iesti chlapci. V alej farnosti, kde Gauthe psobil v rokoch 1976 a 1977, St. Mary Magdaln v Abbeville sa rodiia obrtili na farra s ponosou, e vikr ich synom oblizoval tvr. Farr postpil sanos generlnemu vikrovi dieczy, ktor sce nariadil Gauthemu psychiatrick liebu, ale radu ho nezbavil. Gautheho op preloili za farra do St. John v Erathe, zapadkova na pobre Mexickho zlivu. Generlny vikr zrejme dfal, e v miniatrnej farnosti s tisckou katolkov Gauthe nebude mc kodi. Ten si vak zo svojho starho psobiska priviedol skupinku

chlapcov z akch socilnych pomerov a ubytoval ich na fare. Farnci sa saovali u biskupa, no bez odozvy. Gauthe neuetril ani deti z vlastnej farnosti. Za es rokov do roku 1983 sa dopustil znsilnenia a anlneho pohlavnho styku na 37 chlapcoch. A potom ho jeden z otcov udal, e sexulne obauje jeho synov. Prslun biskup ho konene suspendoval a preloil do cirkevnho domova. Nasledoval cel rad obianskych a trestnch procesov a roku 1985 Gil- berta Gautheho odsdili na 20 rokov vzenia. Bol to prv prpad, ke v Spojench ttoch americkch obalovali kaza zo sexulneho zneuvania mladistvch a prvoplatne ho odsdili. A po prv raz dieczu odsdili na nhradu kody v znanej vke - obetiam museli vyplati desa milinov dolrov. V priebehu vyetrovania sa cirkev dozvedela o alch kazoch, ktor sa dopali sexulneho zneuvania det. Dominiknsky pter Thomas Doyle z nunciatry vo Washingtone, teda z diplomatickho zastupitestva Vatiknu v Spojench ttoch, sa o prpadoch dozvedel a spolu s obhajcom Gautheho a psychiatricky vzdelanm kazom vytvoril miniatrnu komisiu, ktor mala vyetri rozrenie sexulneho zneuvania det kazmi i nsledky takhoto konania a navrhn opatrenia na npravu. V roku 1985 dostali biskupi v USA od komisie takmer stostranov sprvu, ktor strune prerokovali na biskupskej konferencii, no tm sa to skonilo. Zistenia ptra Doyla ich zrejme tak okovali, e sa touto tmou radej alej nezaoberali. Doyle toti dospel k zveru, e na zem USA psob asi tisc pedofilnch kazov, a finann riziko, ktor tto kazi predstavuj pre svoje dieczy, odhadol asi na miliardu dolrov. Dnes u vieme, e odkodn, ktor sa dosia vyplatilo, dvno prekroilo miliardov hranicu. Po boji je, pravdae, kad

generlom. Napriek tomu si americk biskupi mali u roku 1985 uvedomi, e ak bud strka hlavy do piesku, ni tm nevyrieia. A o o krajie by bolo, keby sa prihlsili k zodpovednosti voi obetiam kazov a rchlo konali. Konferencie sa vtedy zastnil aj biskup, ktor musel neskr odstpi pre pletky so enami i preto, e tvrdoijne ignoroval problm pedofilnch kazov, al, ktor priiel o funkciu, ke bvalmu milencovi zaplatil za mlanie 450 000 dolrov z diecznej kasy, i prv biskup v USA, ktorho verejne obvinili zo sexulneho zneuvania mladistvch. Podstatn je, e sa v Spojench ttoch americkch nenaiel ani jeden biskup - ani medzi konzervatvcami, ani medzi liberlmi, ani medzi tmi, ktorch sa obvinenia tkali, ani medzi tmi, o ili v duchu cirkevnho uenia - ktor by problm sexulneho zneuvania det duchovnmi bral vne a nieo proti nemu podnikol. Osudy obet na cirkevnch otcov neurobili nijak dojem. Sprvu sa zdalo, e taktika popierania, zamliavania a tut- lania akchkovek prehrekov prina spechy. V nasledujcich rokoch sa sporadicky objavovali prpady odsdench kazov a obas sa stalo, e niektor diecza musela zaplati odkodn. Na verejnos to vak takmer nepreniklo. A predsa boli odhalen nov zvan a znepokojujce prpady. V Kalifornii roku 1993 zostavili komisiu, ktor mala vyetri sanosti na pohlavn zneuvanie chovancov frantiknskej seminrnej koly v Santa Barbare. Roku 1989 obvinili a odsdili jednho kaza, ale ostalo viacero neobjasnench prpadov, ktormi sa teraz mala komisia zaobera. Vtedaj provincil frantiknskeho rdu pter Joseph P. Chinnici dostal v novembri 1989 od komisie prpis so sedemdesiatse- demstranovou sprvou o kandle, ktor

zatienil vetko, o sa dosia v cirkvi USA prevalilo o sexulnom zneuvan det. V sprve sa kontatuje, e do prpadu sa zaplietla iba mal as pedagogickho personlu, ale e rakovinov ndor v tomto zariaden existuje a jeho vplyv na ivot obet i na frantiknsku provinciu je a naalej ostane zniujci". Najprv padlo podozrenie na dvoch mladch frantiknov, z ktorch jeden bol zakladateom chlapenskho spevckeho zboru v Santa Barbare, o mu zaruovalo prstup k vemi mladm lenom zboru. Komisia sa psomne obrtila na vetkch 950 bvalch iakov interntnej koly a poiadala ich, aby sa vyjadrili k prpadnmu sexulnemu obaovaniu. Vysvitlo, e podozriv rehonci vo svojej zvrtenosti nie s osamoten. Zo 44 rdovch bratov, ktor psobili v kole za poslednch 23 rokov, sa sexulneho nsilia na iakoch dopustilo jedens - kad tvrt mnch v tomto zariaden bol teda pedofil! Prihlsilo sa 34 obet, priom niektor boli zneuvan opakovane a niektor aj viacermi pchatemi. Najzvrhlej z frantiknov sa preukzatene dopustil nsilia na 18 obetiach. Spektrum zneuvania siahalo od fotografovania chlapenskch aktov cez sexulne motivovan dotyky, dery po holom zadku, dotyky na genitlich, mas- turbciu a po orlny i anlny pohlavn styk. K trestnm inom dochdzalo kdekovek v internte - v splach, v kancelrich uiteov, v nemocninej asti i vo vonkajom areli. Vade, kde sa iak ocitol osamote, mohol sa sta obeou pedofilnho uitea. Mnoh iaci spolupracovali pod hrozbou zhorenia znmok alebo vylenia zo koly, in sa podvoovali za drobn lskavosti alebo dareky v podobe cigariet i alkoholu. Medzi uitemi a iakmi sa dokonca vytvrali trvalejie

vzahy", ke dvojica sstavne vykonvala spolon aktivity. Rdov bratia si mlanie obet v mnohch prpadoch vynucovali tm, e v nich vyvolvali pocity viny. A celch dvadsatri rokov vetci spolone mlali a tvrili sa, e ni nevidia a nepouj. V ase vyetrovania boli niektor obete ete tudentmi, in boli star, mnoh enat a sami mali deti. Vplyv zneuvania na svoj neskor ivot nehodnotili jednotne. Poda sprvy vak bolo prznan, e prevan vina obet zskala mimoriadne odmietav postoj ku katolckej cirkvi. Mnoh bval iaci uvdzali, e nevedeli, na koho by sa mohli obrti. Boli presveden, e by im nikto neveril, keby niekomu vyrozprvali, akch inov sa kazi dopaj. Niektor priznali problmy so sexulnou orientciou a boli presveden, e sa z nich stali homosexuli. Mnoh zpasili s pocitom nemohcnosti, bezbrannosti: Keby som bol ozajstn chlap, mohol by som sa brni," uviedol jeden z bvalch iakov. U niektorch to vyvolalo prehnane mun" sprvanie, sklon k agresivite, nsiliu, konfliktom s radmi a reblii. Mnoh obete mali problm vybudova si dvern vzah so enou, pretoe zneuvanie podvedome prenali na partnerku. Aj rola kaza a cirkvi bola v ich oiach, pravdae, definitvne zmrzaen. Niektor obete dokonca v zmtku a strachu pochybovali, i svojm sprvanm nezavinili, e vysvten kaz kvli nim riskoval svoje postavenie. Pre mladch veriacich katolkov je prve toto zo vetkho najaie: Zneuitie dvery sa nedotka iba dvery ku konkrtnej osobe, ale k cirkvi ako celku, a teda aj k Bohu, ktor osi tak dopustil. Vetky tieto nsledky sa u obet prejavovali v rznej miere v zvislosti od ich osobnosti.

Zvanos neskorch nsledkov pritom nemusela by pria- momern vonkajej zvanosti inu. Sexulne zneuvanie mohlo zanecha rovnako zvan nsledky na tch, ktorch pchatelia iba" fotografovali, alebo sa ich iba" dotkali, ako na tch, ktor boli donten k anlnemu styku. Niektor z obet sa pod vplyvom tejto traumy dokonca pohrvali s mylienkou na samovradu. Ist mu mal samovradu u naplnovan, ke priiel list od vyetrovacej komisie. A vaka nemu svoj prbeh vntorne spracoval a naiel nov chu i. Niektor obete priviedli pocity menejcennosti k alkoholu a drogm. Komisia narazila aj na fenomn, ktor nazvala teriou iernej diery". Obete, ktor mali v ase vyetrovania menej ako tridsa, psobili psychicky pomerne stabilne a zdalo sa, e spomienky na zneuvanie takmer plne potlaili. Starie obete spadli do iernej diery" a vtedy, ke im nejak nhoda pripomenula preit traumu a oivila potlaen spomienky. Aj rodiov, ktor sa o prpadoch sexulneho zneuvania dozvedeli, akala dlh a strastipln cesta. Mnohch trpili vitky svedomia, e dali diea do interntu, alebo e ignorovali jeho penliv prosby, aby ho odtia vzali. Aj dvera rodiov k frantiknskym kazom, kole a cirkvi sa vinou nezvratne zniila. Komisia v sprve uviedla konkrtne kritick body, ktor umonili tak dlh sexulne zneuvanie. V kltornej kole fungovala nulov komunikcia, v takej atmosfre bolo ahie popiera hrozn iny a zatvra oi pred realitou. Navye, riadiace truktry rdu nemali ani potuchy o princh a prznakoch sexulneho zneuvania mladistvch. Dochdzalo k ignorovaniu zsadnch cirkevnch pravidiel sprvania kazov, kazi zneuvali svoje postavenie na izolciu obet, ich zastraovanie,

balamutenie a manipulovanie, na presadzovanie vlastnch mocenskch nrokov a sexulnych chok a na umlanie obet. iakom nikdy nikto nepovedal, ak sprvanie mu oakva od kazov a uiteov, a obete nemali dvern osobu ani intanciu, na ktor by sa mohli obrti. Pchatelia teda robili, o sa im zachcelo, pretoe riziko prezradenia i dokonca trestu prakticky nehrozilo. V kltornej kole v Santa Barbare dochdzalo k poruovaniu najelementrnejch pravidiel benej komunikcie medzi uitemi a iakmi. Za normlnych okolnost by iaci nemali ma prstup do skromnch priestorov frantiknov, ale pchatelia si svoje obete vodili aj do ciel a podvali im alkohol a drogy, aby boli chlapci povonej. Niekedy tam dokonca nocovali plne cudzie deti. Akoby nikto nechcel ni vidie. Nikomu sa evidentne nevidelo podozriv, e medicnsky totlne nevzdelan rdov bratia vykonvaj lekrske" vyetrenia na genitlich iakov. Nikomu neprekalo ani to, e uitelia lskavo" poskytovali nahm iakom mase celho tela. Bitka tam bola na dennom poriadku, take iaci zrejme boli presveden, e s mnchom vydan napospas a pokia ide o telesn nedotknutenos, aj tak nemaj nijak prva. Nie div, e v takejto atmosfre napokon star chlapci, ktor boli obeami sexulneho nsilia, zaali sami zneuva mladch iakov. Najzranitenejm lnkom boli najmlad chovanci interntu, ktorch sstavne ohrozovali nielen rdov bratia, ale aj star spoluiaci. Tto hrza trvala dvadsatri rokov. Internt zatvorili roku 1987, no nie pre zneuvanie, ale vhradne z finannch dvodov. Trvalo dva roky, do roku 1989, km sa jedna z obet opovila poda trestn oznmenie na svojich trzniteov. Tak dlho fungoval kartel mlania. 34 obet napokon nabralo odvahu a vylo na verejnos. Tm

poskytli aj cirkvi v USA druh ancu, aby sa zaala vne zaobera problematikou sexulneho zneuvania det. Sprva komisie, ktor v novembri roku 1993 dostal provincil frantiknskeho rdu, sa neobmedzila na opis pomerov a zloinov. Obsahovala aj fundovan nvrhy, ktor mali sexulnemu zneuvaniu v cirkevnch zariadeniach zamedzi, alebo ho aspo zsadne sai a obmedzi. Nie je znme, o urobil pter Joscph Chinnici so sprvou komisie, ani komu a kedy ju dal preta. Sprva nebola utajen a cirkevn tlaov orgn National Catholic Reporter u v decembri 1993 publikoval najdleitejie zvery vyetrovania. Zd sa vak, e v cirkvi v USA ani v ostatnch astiach sveta sa op neudialo ni, o by zabrnilo sexulnemu zneuvaniu det v cirkevnch zariadeniach. pln pohroma zasiahla cirkev Spojench ttov americkch a roku 2001, ke reportri dennka The Boston Globe prili so sriou lnkov o trestnch procesoch s piatimi kazmi bostonskej arcidieczy. Obvinen kazi sa dopustili nsilia na vye stovke det a vetci boli odsden na tresty odatia slobody. Mimoriadne pikantn na tomto prpade bolo, e jeden z nich - Paul Shanley vystupoval ako aktivista organizcie NAMBLA, ktor podporovala sexulne kontakty medzi mumi a mladistvmi chlapcami. Prslun arcibiskup musel prizna, e ke sa vyskytli sanosti, kazov prekladal do inch farnost. Naprklad Shanley roku 1990 zmizol" do Kalifornie a stal sa farrom jednej tamojej obce. Zrove spolone s inm katolckym kazom prevdzkoval penzin pre homosexulov. Kardinl Law zamlal prslunmu biskupovi informciu o pecilnych chkach problmovho kaza. Kardinlovi i mnohm

jeho kolegom teda mono vyta, e v snahe aspo doasne ochrni poves katolckej cirkvi primrili oi a prijali riziko, e Paul Shanley ako katolcky kaz zneuije dveru veriacich a njde si alie obete. Fundovan reporte, za ktor reportri Boston Globe neskr dostali renomovan Pulitzerovu cenu, poloili zklad intenzvnejieho vnmania kandlu zo strany verejnosti. Zrazu zo vetkch strn Spojench ttov prichdzali sprvy o novch prpadoch. Medzi kazmi boli odhalen stovky pchateov. Stpol poet trestnch konan proti kazom, ale aj poet civilnch alb o nhradu kody proti biskupskm radom a rdovm spoloenstvm, predovetkm proti jezuitom. Miliardov vka kd odhadovan roku 1985 bola prekroen u roku 2002. Presn daje o vysdenom odkodnom nemme, ako prklad vak me sli rok 2007, ke katolcke intitcie v USA vyplatili pokodenm a ich prvnym zstupcom nhrady kody v celkovej vke 615 milinov dolrov. Pri takchto sumch sa mnoh menie dieczy rchlo dostali na hranicu svojich finannch monost a v rokoch 2004 a 2009 ohlsili bankrot diecza v Portlande a alch es diecz. Konkrtne to znamenalo, e na financovanie nrokov veriteov museli pristpi k predaju majetku. Naprklad malik diecza Davenport v tte Iowa so 104 000 veriacimi mala odkodni 156 obet, ktor tyria tamoj kazi zneuvali v rokoch 1960 a 1983. Odkodn vo vke 37 milinov dolrov sa vak nepodarilo zska, a tak 10. oktbra 2006, iba dva dni pred nstupom novho biskupa Martina Amosa, diecza skrachovala. Nov biskup si musel njs podnjom, pretoe biskupsk sdlo sa dostalo do ntenej draby a spolu s nm aj vek administratvna budova a alie nehnutenosti. Ani to

vak nestailo a na chbajcich 22 milinov sa maj posklada veriaci. Do polovice roku 2010 sa podarilo vyzbiera 12 milinov, take potrv ete roky, km sa diecza v Davenporte finanne spamt. Finann kody zo spchanch zloinov sa daj ahko vysli, nesmieme vak zabda ani na utrpenie a duevn muky tiscov obet, ktorm pchatelia ukradli detstvo a ich al ivot zaaili hroznm bremenom. Tto udia stratili dveru ku katolckej cirkvi a asto aj vlastn vieru. Obrovsk ranu pritom utrpela aj dvera rodiov, prbuznch a priateov obet, ostatnch farnkov a napokon aj vetkch katolkov. A na zhromaden v Dallase v tte Texas v lete 2002, teda sedemns rokov po prevalen prvho kandlu, lenovia americkej biskupskej konferencie zaujali radiklny postoj k zneuvaniu det kazmi a poverili renomovan krimina- listick stav John-Jay-Institut na ttnej univerzite v New York City, aby vypracoval sprvu, ktor by tatisticky zhrnula vetky znme prpady. Sprva znma ako John-Jay-Report bola publikovan u roku 2004. Za obdobie od roku 1950 do roku 2002 sa zaznamenalo 4 392 obvinen proti kazom, z ktorch vak u 3 300 zomrelo, a preto proti nim nebolo mon zaa konanie. ttne zastupitestvo sa ujalo 1 021 prpadov a odsdili 384 pedofilnch kazov. Osemdesiat percent obet tvorili chlapci, z toho 22 percent bolo mladch ako desa rokov, 51 percent bolo vo veku jedens a trns rokov. Jeden trestn in sa podarilo preukza 59 percentm pchateov, v takmer 15 percentch vak ilo o viacnsobnch pchateov, z ktorch kad pokodil najmenej desa obet. Ukzalo sa, e odhalen iny nie s v celom obdob rozloen rovnomerne. Nrast sa zaznamenal koncom esdesiatych rokov a prpady kulminovali v sedemdesiatych rokoch.

Potom ich poet rapdne klesol a ku koncu sledovanho obdobia u dosahoval niie hodnoty z pdesiatych rokov. o mohlo spsobi tak pozoruhodn pokles? Ako sme u uviedli, ide o poet odhalench prpadov, nie o prpady, ktor sa naozaj stali. Poda terie, ktor sa objavila v svislosti s vyetrovanm v internte v Santa Barbare, obete dlh roky mlia a dovtedy potlaj spomienky na zneuvanie, km sa neocitn v ivotnej krze. Dalo by sa teda oakva, e mnoh prpady z osemdesiatych a devdesiatych rokov vyplvali na povrch a po roku 2002 a do sprvy stavu Johna Jaya sa vbec nedostali. Priny vak mu by rzne. Mono s potencilni pchatelia iba opatrnej, alebo sa zo strachu pred trestom stiahli do zadia. Mono je prpadov menej aj preto, e do cirkevnch zariaden chod menej det alebo preto, e deti a ich rodiia s menej tolerantn k mocenskmu vystupovaniu kazov. Alebo je to azda preto, e dnes sa u vber kazov rob starostlivejie, adepti na toto poslanie maj lepiu prpravu a ich nadriaden nad nimi pozornejie bdej? Vylen to nie je.

IERNE OVCE NA ZELENOM OSTROVE

Cirkev bola zrejme dlho presveden, e sexulne zneuvanie det duchovnmi je vhradne problmom Spojench ttov americkch. Cirkevn intitcie na celom svete do roku 2000 takmer nevenovali pozornos truktram, ktor uahovali sexulne zneuvanie det. Pritom by stailo zdravm sedliackym rozumom predpoklada, e ak sa niekde vyskytn podobn

truktry ako v USA, je vemi pravdepodobn, e tam me skr dochdza k podobnm prechmatom. Namiesto zdravho rozumu vak biskupi na celom svete evidentne stavili na ptrosiu politiku a na prstup ja ni, ja muzikant". V rozpore s akoukovek logikou dfali, e kandl, ktor zachvtil Spojen tty, sa akurt ich diecze oblkom vyhne. A prpady, ktor sa predsa len prevalili, vyhodnotili ako poutovaniahodn anomlie, akm sa ani pri najvej opatrnosti ned zabrni. Odmietali prizna, e kdesi v hbke systmu driemu zsadn problmy, i to, o cirkevn ignoranti dvno vedeli - e tisce obet mu desiatky rokov potla spomienku na preit prkoria, no raz ich bud musie vykria, a preto s asovanou bombou, ktor skr i neskr vybuchne. Po odhalen sexulneho zneuvania musel na juhu rska odstpi biskup stojaci na ele dieczy s viac ako stotisc veriacimi. Ani on nepostupoval v tchto prpadoch dos rzne. Obvinenia kazov z pedoflie rieil napomenutm a preloenm do inej farnosti. Na katolckom zelenom ostrove ani policajn orgny neverili, e by sa duchovn mohol zaplies do nejakho kandlu alebo dopusti zloinu. A hoci biskupi tvrdili, e nevedia o nijakch pecilnych problmoch so sexulnym zneuvanm det kazmi, v rokoch 1987 a 1990 vetkch 26 diecz v rsku uzavrelo poistenie rizika zo alb o nhradu kody zo strany prpadnch obet zneuvania. Poistn zmluvy obsahovali nezvyajn doloku, poda ktorej sa za kodov udalos nepovaoval samotn prpad sexulneho zneuvania kazom, ale iba uplatnenie nroku na nhradu kody zo strany obete. Vd'aka takejto neobvyklej doloke boli poistenm kryt aj tie kodov prpady", ktor sa stali u dvno, len ich ete nik

neodhalil. Kto by v tom mohol vidie nieo podozriv?! Poistn zmluvy uzatvorili s cirkevnou poisovou Church & General Insurance Co., ktor neskr prevzala rska odno poisovacej skupiny Allianz. Aj v rsku trvalo dlh roky, km sa prevalilo sexulne zneuvanie det v cirkvi. Lavnu spustil a roku 1995 mlad mu, ktorho si Sean Fortune, farr dieczy Ferns, od jeho trnstich rokov dral ako sexulneho otroka, a ktor sa a po dlhch vntornch trapch odhodlal zjs v Dubline na polciu a poda trestn oznmenie. Nasledovala prv aloba pre sexulne zneuvanie mladistvho na katolckeho kaza v rsku. ttne zastupitestvo odhalilo 66 prpadov, no k vyneseniu rozsudku nedolo, lebo farr Fortune vo vyetrovacej vzbe spchal samovradu. Na ivot si siahli aj dve z jeho obet. Fortunov prpad vyvolal v rsku rozsiahle vyetrovanie, pretoe sa zistilo, e policajti opakovane nevenovali pozornos trestnm oznmeniam, ktor na neho podali. V roku 2005 sa napokon zverejnila sprva o prpade z Fernsu. Verejnos sa dozvedela, ako cirkevn vrchnos i polcia reagovali na stovku trestnch oznmen podanch obeami sexulneho zneuvania alebo ich rodimi. Obvinenia sa tkali 21 kazov, ktor v rokoch 1966 a 2005 opakovane zneuvali deti. Obete nachdzali medzi iakmi diecznej koly St. Peters College alebo medzi minitrantmi vo farnostiach. Farr James Grennan z dedinky Monageer nealeko Ennis- corthy zneuvanie iaok poas spovede priam inscenoval. Dievat v kostole vytvorili kruh okolo kresla, v ktorom sedel kaz, a pri spovedi si jedna po druhej kakali na erven poduku pri jeho nohch. Ostatn sa so zatvorenmi oami modlili. Dieva, ktor sa prve spovedalo, muselo poda kazovi

ruku, a ten si ju vloil do otvorenho rzporku na nohaviciach. Ani takto hanebn zneuvanie kazskho postavenia na sexulne vykorisovanie dievat nevyvolalo reakciu vedenia dieczy. Grennan ostal farrom v Monageere a do svojej smrti roku 1994. Biskup Comiskey uveril pchateovi, nie jeho obetiam. iaky, ktor vypovedali proti farrovi, tm prili aj o dveru verejnosti a jedna z obet farra Grennana si neskr siahla na ivot. Biskup Comiskey sa roku 2002 vzdal funkcie. V rsku bolo dlho ben, e vetka socilna starostlivos o siroty, deti s poruchami sprvania a mladistvch pchateov trestnch inov bola v rukch cirkvi. Socilne zariadenia zvyajne viedli rehole a cirkev ich kontrolovala. Dohad zo strany ttneho ministerstva kolstva ostal iba na papieri. Sprva publikovan roku 2009 pod nzvom Ryan-Report iba potvrdila, o sa dalo oakva. pecilne koly pre problmovch mladistvch, takzvan Industrial Schools, boli semeniskami hrzy. Vldla v nich sadistick atmosfra telesnch trestov a poniovania, zriedkav nebolo ani sexulne zneuvanie chovancov. Hroziv bol najm poet odhalench pchateov. Sprva skmala dlh obdobie od roku 1914 do roku 2000, no iba od roku 1965 do roku 2000 odhalila v katolckych zariadeniach vye 800 pchateov. Z toho vyplva, e poet obet sa plh rdovo do tiscov. Reakcia cirkvi na tieto odhalenia bola rozporupln - kardinl Sean Bready, hlava rskej katolckej cirkvi a amaraghsk arcibiskup sa obetiam verejne ospravedlnil. Naopak, rehon rd, z ktorho radov vyli mnoh pchatelia, sa vemone usiloval mari vyetrovanie a podarilo sa mu dosiahnu, aby v sprve neboli menovan. Trestn sthanie rehonch bratov teda stroskotalo na tom, e polcia sa nedozvedela ich men. Rehoa sa z trestnho sthania

vykpila prsubom, e obetiam vyplat odkodn vo vke 161 milinov eur.

Rok 2009 priniesol rskej katolckej cirkvi al tvrd der. Po detailnch sprvach v rskych mdich o zatajovan pohlavnho zneuvania det kazmi v dublinskej arcidiecze, najvej rskej diecze, v ktorej ije asi tvrtina vetkch katolckych veriacich v krajine, a o tom, e aj ttne orgny pri sthan pedofilnch kazov postupovali vemi vhavo, prikroilo rske ministerstvo spravodlivosti roku 2002 k vlastnmu vyetrovaniu. Trvalo do konca roka 2009 a sprva z neho bola zverejnen pod nzvom Murphy-Report. Pre cirkev znamenala pohromu. Vyetrovanie potvrdilo, e v dublinskej arcidiecze panovali plne rovnak pomery ako v malikom Fernse. A presne ako tam aj v Dubline arcibiskup systematicky chrnil podozrivch kazov a radej ich prelda- dal na in miesta, o udalostiach mlal a nikdy na nikoho nepodal trestn oznmenie. Vzhadom na to, e Desmond Con- nel, arcibiskup zodpovedn za kritick obdobie, odiiel do dchodku u roku 2003, museli roku 2009 odstpi aspo tyria biskupi, ktor v tom obdob psobili v Dubline. Zisten poznatky boli v sprve zhrnut takto: Dublinsk arcidiecza mala v prpadoch sexulneho zneuvania det a do polovice devdesiatych rokov jedin staros - vetko utaji, vyhn sa kandlu a ochrni poves cirkvi. Tomuto cieu sa podriadilo vetko ostatn, vrtane zujmov pokodench det a nastolenia spravodlivosti pre obete. Arcidiecza poruila ustanovenia cirkevnho prva a vemone sa usilovala vyhn aplikcii ttneho prva." Keby sme chceli by vemi cynick, mohli by sme kontatova, e rozdiel medzi cirkvou a mafiou je v tom, e organizovan zloin sa aspo dr vlastnch pravidiel. Aj pri naj triezvejom pohade na cel afru vak nemono nevidie, e rska cirkev z vlastnej iniciatvy a

95

vlastnmi silami cestu z marazmu nehadala a pravdepodobne by ju ani nenala. Sprva toti analyzovala obhajobu dieczy. Duchovn argumentovali, e do polovice devdesiatych rokov nechpali fenomn sexulneho zneuvania det, e situciu pochopili iba postupne. Sprva ich tvrdenie spochybuje a namieta, e ide o vzdelanch predstaviteov vyej hierarchie, ktor maj sksenosti s cirkevnm i svetskm prvom. V 20. storo zverejnil Vatikn dva vznamn dokumenty na tto tmu, ia, v Dubline im nevenovali pozornos. Za celch tridsa rokov cirkev viedla iba dve trestn konania proti kazom. Vina zodpovednch teda evidentne nepoznala prslun ustanovenia cirkevnho prva, hoci vetky predpisy tkajce sa zatajovania trestnoprvnych obvinen poznali dokonale. Sprva uvdza podrobn zoznam konkrtnych pochyben biskupov vo vzahu k pedofilnm kazom a na zver si kladie otzku, poda oho biskupov vyberali do vedcich pozci: Pri menovan biskupov a arcibiskupov oividne zohrvala rozhodujcu lohu ich pravovernos. Manarske kvality od nich nikto nevyadoval." Systematick tutlanie pedofilnho konania malo korene v nulovej komunikcii. Ak sa biskup nieo dozvedel, nepovedal to arcibiskupovi, a naopak. Ke farrovi pridelili novho kaplna, neupozornili ho na kritick body z jeho minulosti. Kultru mlania pestovali predovetkm rehon rdy, ktor nedovolili, aby okovek o ich lenoch preniklo na verejnos. Ak niektorho duchovnho poslali na lieenie, ani jeho psychoterapeut sa asto nedozvedel o pedofilnom pozad klienta. Sprvy psychoterapeutov vypracovan bez poznania dleitch skutonost boli, pravdae, plne bezcenn. Vedenie dieczy vak na ich zklade povaovalo kazov za vylieench" a zaradovalo

ich na nov psobisk. Dohad nebol zabezpeen ani v prpade kazov, ktor sa k pohlavnmu zneuvaniu det sami priznali. Z Murphyho sprvy vyplva, e rski biskupi vedeli o sexulnom zneuvan det kazmi vo farnostiach, kolch a interntoch minimlne v rokoch 1987 a 1996, teda dlhch desa rokov, no nepodnikli ni, o by deti ochrnilo pred almi prechmatmi. Obetiam, ktor sa na cirkev obrtili, neposkytli potrebn podporu, v niektorch prpadoch dokonca oznaili ich sanosti za nedveryhodn. Murphyho komisia vak odhalila 120 novch prpadov ete aj po roku 2004, ke u vstpili do platnosti prv cirkevn opatrenia proti zneuvaniu mladistvch. Dublinsk arcibiskup Martin sa teda obetiam ospravedloval celkom opodstatnene. Povedal, e sa obetiam ospravedluje za vetko, o sa im prihodilo, je mu to vemi to a hanb sa: No uvedomujem si, e tu slov techy nestaia." Jeho postoj sa mnohm kazom nepil a niektor ho vemi kritizovali, e Murphyho sprvu neodmietol. Ppe sa postavil za arcibiskupa, no dublinsk arcidiecza je od tch ias vntorne ro- zoklan. Vntri cirkvi je stle dos sl, ktor by k tme sexulneho zneuvania det kazmi najradej zaujali postoj, ak bol obvykl predtm poda vzoru troch opc: nevidm, nepoujem, mlm.

MLIACI PASTIERI

Ke sa v osemdesiatych rokoch prevalili kandly so zneuvanm det v USA a v rsku a dozvedeli sa o nich

rmska kria i vedce osobnosti duchovenstva na celom svete, azda by sa dalo oakva, e pastieri v najvych pozcich si uvedomia svoju zodpovednos a cel cirkev, kad dieczu podrobia dkladnej kontrole, i nhodou niekde v hbke tie nedriemu podobn problmy. Napokon, v mnohch krajinch sa objavili alie prpady - sce len sporadicky, ale zato tak zvan, e len slep by za nimi nevidel problm systmu. Kolko obet by sa podarilo uchrni, keby zodpovedn konali u pred dvadsiatimi rokmi? Niekoko sto? Azda aj niekoko tisc i desatisc. Ak si uvedomme, e rmska cirkev je svetov koncern na vchovu a vzdelvanie, vysok sla sa nebud zda prehnan. Na celom svete je najmenej 6 500 cirkevnch vysokch kl a vye 200 000 zkladnch a strednch kl. Katolcke vzdelvacie intitcie navtevuje asi 40 a 50 milinov iakov a tudentov, bliie daje nie s znme. Ak by sa len v kadej desiatej kole vyskytol pedofiln kaz, ktormu by sa podarilo utaji svoje sklony, a kad rok by si nenaiel viac ako dve obete, v celosvetovom meradle by ilo o 40 000 chlapcov i dievat. Pritom det a mladistvch, ktor prichdzaj do styku s kazom pri nvteve kostola, minitrovan, v spevokole alebo v skautingu, me by a 300 milinov. Pomlen postoj k zneuvaniu det duchovnmi v sebe skrva obrovsk negatvny potencil. Navye, pokoden nie s iba priame obete zneuvania, ale aj ich rodiia a prbuzn, ktorch dvera k cirkevnm intitcim je poliapan. Nehovoriac o zamestnancoch cirkevnch kl a interntov ani o mnohch duchovnch, ktor k deom pristupuj zodpovedne, a tch je, naastie, drviv vina, ale ktorch do tchto pinavost podlo zatiahli a niekto hazarduje s ich povesou, dveryhodnosou a poctivou prcou.

Po prklady ako cirkev zaobchdza s pedofilnmi kazmi, ktorch sklony a aktivity ich nadriaden desiatky rokov poznaj - alebo by o nich mohli vedie, keby nemali klapky na oiach a na uiach - nemusme chodi do Spojench ttov ani do rska. Sta sa pozrie do vlastnch radov. Za vetky prklad z augsburskej dieczy v Nemecku. Farr v istej dedinke v Allgu v rokoch 1966 a 1979 sexulne obaoval sedem maloletch dievat. V roku 1979 ho preloili, no u roku 1982 sa prevalilo, e zneuil alie obete. Dvansron dieva opil omovm vnom, potom ho nah vyfotografoval a fotografiami ho nsledne dlh roky vydieral a ntil k pohlavnmu styku. Krajinsk sd mu dokzal, e sa trestnho inu dopustil najmenej v 45 prpadoch, za o ho odsdil na trest odatia slobody na tyri roky. Biskupsk rad vedel o vetkom najmenej od roku 1984, no ni nepodnikol. Kazovi dokonca mali navrhn, aby vykal, km sa trestn in preml. Vtedaj generlny vikr Dr. Eugen Kleindienst neskr pred sdom vypovedal, e farrov osobn spis netal, a preto obvinenia nepozn. Roku 1993 ho sce z funkcie generlneho vikra odvolali, no vzpt sa stal biskupskm vikrom a vedcim finannho oddelenia dieczy. Na nvrh nemeckej biskupskej konferencie ho roku 2003 vtedaj minister zahraninch vec Joschka Fischer povolal do diplomatickch sluieb a Kleindienst odvtedy psob ako duchovn radca nemeckho vevyslanectva pri Svtej stolici. Aj po roku 1993 sa v Nemecku kadorone objavovali prpady pohlavnho zneuvania chlapcov i dievat kazmi. Vo verejnosti vinou rezonovali len tie, v ktorch prebehlo trestn konanie a pchatea odsdili. A na dva pozoruhodn prpady vak vdy ostalo pri

podmienench trestoch odatia slobody. Magazn Der Spiegel roku 1995 sce priniesol report o mnostve prpadov zneuvania minitrantov, v ktorch pchateov odsdili na niekokoron vzenie, ale bez vieho ohlasu v mdich. Ordinarity neboli pod tlakom, a preto ani nekonali. V nemeckej verejnosti bol ete pokoj, hoci nad cirkvou sa u sahovali brkov mran. Vldlo ticho pred brkou, len z asu na as sa niekde zablyslo. U vtedy mohli a mali biskupi reagova a aktvne prispie k objasneniu prpadov, zasiahnu mali aj predstaven rehonch rdov, ktor prevdzkovali koly, internty a alie zariadenia pre deti. Prpady z USA a rska pre nich mali by dostatonou vstrahou. V Nemecku sa vak cirkev pridlho oddvala ilzii, e pedofiln kazi s plne okrajovm zjavom, o ktorom je lepie pomla. Pozorovate zvonka musel nadobudn dojem, e pre cirkev je dleitejia kleriklna sdrnos ako staros o obete. A roku 2002, akiste pod vplyvom kandlu v rsku, urnalisti jednej nemeckej televzie vyptrali 47 prpadov sexulneho zneuvania det kazmi v Nemecku od roku 1972. O priebehu a vsledkoch reere nakrtili film a odvysielali ho vo verejnoprvnej televzii pod nzvom Miesto inu - kostol. Nlez bol vemi podobn rsku cirkevn miesta pouvali rovnak taktiku na ochranu pchateov a obete poda monosti ignorovali. Postoj biskupov k tejto problematike sa najzretenejie prejavil v kontatovan jednho z odsdench kazov: Mojm najsilnejm zitkom je, e cirkev nad mojimi inmi rozprestrela pl kresanskej lsky k blnemu." Ani toto ete nevyvolalo brliv reakciu verejnosti. Nemeck biskupsk konferencia koncom roka 2002 na zklade novch rmskych predpisov zverejnila smernicu

na zaobchdzanie s obvineniami zo sexulneho zneuvania mladistvch proti kazom, ktor mala by zvzn pre vetky nemeck dieczy. Aj tto smernica vak ponechvala zodpovednch v pasvnej pozcii, kona mali zaa a na podnet prpadnej obete. Pritom by sa iste naiel spsob, ako oslovi aj anonymn mliace obete, i ako sa vrti k starm prpadom a zisti, kde sa momentlne nachdzaj kazi, na ktorch u raz podozrenie padlo, alebo ich za podobn in preloili. V roku 2002 u zodpovedn mohli, resp. mali ma o temnch okolnostiach zneuvania det duchovnmi toko informci, e vydanie takejto smernice bolo plne nepostaujce. Zrove muselo by kadmu jasn, e takto postoj si vyiada alie detsk obete. A naozaj, muselo prejs ete takmer osem rokov, km dolo k zsadnej zmene, ktor priniesla aspo ako- tak akceptovaten pomery. Osem dlhch rokov, v ktorch obete narali na mr mlania a nepochopenia. 28. janura 2010, v de liturgickej spomienky na patrna a uitea cirkvi sv. Toma Akvinskho, bol v Berlne siv a studen zimn de s teplotou okolo bodu mrazu. V tento de malo djs k udalosti, ktor zrazila na bod mrazu dveru mnohch ud, veriacich a neveriacich, ku katolckej cirkvi. Berlnsky dennk Der Tagesspiegel napsal: Na jezuitskom kolgiu v Berlne desiatky rokov dochdzalo k sexulnemu zneuvaniu iakov uitemi. Skromn gymnzium m poves elitnej koly, ktor navtevovali mnoh popredn politici a manari." Novinov lnok uviedol, e prpady zneuvania sa odohrali ete v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch a ide o dvoch pchateov, ktor poda sasnho stavu poznania zneuili sedem iakov. Vzhadom na pomerne dlh as, ktor uplynul, a stroh text bez akchkovek

detailov by sa dalo oakva, e ani tieto udalosti si vek pozornos verejnosti nevyslia. No stalo sa osi in. Azda sa o to zaslili dve okolnosti. Po prv, obete: prslunci vyej vrstvy - to znie ovea atraktvnejie, ne keby ilo len o dedinskch minitrantov alebo deti z detskho domova. A po druh, dosia neslchan reakcia vedenia koly. Rektor a duchovn riadite kolgia sa na zklade podozrenia, ktor sa k nemu dostalo, konene odhodlal vo veci kona a odhali skuton rozsah zneuvania. Vetkch bvalch aj sasnch iakov oslovil listom a poiadal ich o informcie o prpadoch, ktor dosia neboli znme. Na druh de o prpade informovali vetky nemeck mdi. Tdennk Stern priniesol detailn report a ryvky z listu ptra Mertesa bvalm iakom: Poda sksenost obet vedenie kolgia ani duchovn osoby, ktor z titulu svojej funkcie mali bdie nad obeami, nevenovali problmom pozornos." Mimochodom, pter Mertes bol od roku 1994 uiteom a od roku 2000 rektorom berlnskeho kolgia. Po tokch rokoch mu teda zverejnenie tchto udalost urite nepadlo ahko. Akiste sa s problmom trpil u dlhie a roku 2009 o om napsal knihu s titulom Odpor z lojlnosti. Zaober sa v nej otzkou, za akch okolnost lovek me, i dokonca mus verejne kritizova skupinu, ku ktorej patr. Mertes spochybnil korportneho ducha, ktor panoval v cirkvi a dosia znemooval otvoren zaobchdzanie s kriminlnymi inmi sce malej, no vznamnej asti duchovenstva. V prpade rdovho duchovenstva spozoroval tto tendenciu dokonca v ete ovea vraznejej miere: prejavovala sa jednak ako lojalita k vlastnmu rdu a jednak ako lojalita k cirkvi ako celku.

Priom z pohadu duchovnch sa cirkev ako celok" nechpe ako spoloenstvo 1,2 miliardy katolkov, ale len ako 400 000 spolubratov". Ich lojlnos rozhodne neznamen lojlnos k trnsronmu chlapcovi z malho mesta v Bran- denbursku, ktor bol v triede jedinm katolkom a v nedeu nechodil hra futbal, ale do kostola, a teraz m za to len v- smeky a zlomysen otzky, o to tam s pnom farrom vlastne robil. Tento jav nesvis s odhaleniami ptra Mer- tesa, ale, ia, prejavuje sa vemi asto, ked duchovn hovoria o cirkvi. Pter Mertes svojm listom a tlaovmi konferenciami, ktor zvolal vo februri 2010, spustil reazov reakciu, ktor postupne zasiahla takmer vetky katolcke vzdelvacie ustanovizne a dieczy v Nemecku. Vetko sa zaalo tm, e u advoktky, ktor na tento el splnomocnil jezuitsk rd, sa hlsili alie obete zneuvania v tejto kole. Nasledovali hlsenia o zneuvan na alch prominentnch jezuitskch kolch v Hamburgu, Bonne i v Schwarzwalde. V mnohch prpadoch ilo o kazov, ktor sa po preloen dopali alch trestnch inov. Mimoriadne zvan s prpady, ke duchovn zneuili na prechmaty voi iakom svoje postavenie morlnej autority i dokonca dvernka a spovednka. V predbenej sprve advoktky z 18. februra 2010 sa objavili vemi podobn poznatky o sprvan pchateov a postoji ich nadriadench, ak poznme zo sprv z USA a rska. To vak znamen, e reakciu, ktor svojou akciou vyvolal pter Klaus Mertes v januri 2010, mohli zodpovedn biskupi a riaditelia kl vyvola u roku 1985. Neurobili to, ale ojedinel prpady" diskrtne zamietli pod koberec a mlali. Videl vbec niekto, o sa deje, poksil sa niekto aktvne zakroi?

Vaka vekej pozornosti, ktor roku 2010 venovali tejto tme nemeck mdi, sa hlsili obete z celho Nemecka, nielen z jezuitskch kl, ale aj z pallotnskych, salezinskych, maristickch, frantiknskych, kapucnskych interntov a z benediktnskej elitnej kltornej koly v Ettale. Takmer vo vetkch dieczach sa objavili aj nov obvinenia proti farrom, asto aj proti dvno zosnulm. Mnoh iny, ktorch obete sa v tejto vlne prihlsili, s dvno premlan, take ttne zastupitestvo neme zaa trestn sthanie. U v prvch mesiacoch roku 2010 pre obvinenia zo zneuvania pozbavili kazskho radu 20 duchovnch, popri obyajnch farroch aj kazov vo vedcich funkcich, priom jednho dokonca obvinili z kontaktov s prostitciou. Augsbursk biskup Walter Mixa v aprli 2010 ponkol svoju funkciu pre in pochybenia, obvinenia z finannch machinci a telesnch trestov na deoch z ias, ke psobil ako farr v Schrobenhausene, a ppe jeho abdikciu rchlo prijal. Neskorie obvinenia z pohlavnho zneuvania mladistvch proti biskupovi Mixovi vak boli vyvrten. V sasnosti stle nie je jasn, i u poznme skuton rozsah sexulneho zneuvania det duchovnmi v Nemecku, alebo ide iba o piku adovca. Thomas Pfister, vyetrovate v prpade kltornej koly v Ettale, zverejnil 12. aprla 2010 sprvu, v ktorej sa pe: Moje vyetrovanie jednoznane preukzalo, e v kltore Ettal desiatky rokov pribline do roku 1990 dochdzalo k brutlnemu nsiliu, sadistickmu mueniu a sexulnemu zneuvaniu det a mladistvch." Pfister alej uvdza, e 15 duchovnch sa dopalo nsilia na deoch a mladistvch, proti trom z nich ttne zastupitestvo zaalo trestn sthanie. Okrem toho sa kltor mus zaobera prpadmi sexulneho

zneuvania. Ostatn zariadenia zatia zveren sprvy z vyetrovania nepredloili. Neistota, v ktorej sa nemeck cirkev nachdza, je skuujca pre biskupov, kazov i pre obyajnch veriacich, ktorch cirkevn terminolgia ete vdy nazva laikmi. Obnovenie dvery k cirkvi si bude vyadova predovetkm nemilosrdn odhalenie pravdy. Postoj viny nemeckch biskupov zatia vzbudzuje sklamanie. Verejnos oakvala, e bud postupova aktvnejie. Z vyjadren konkrtnych biskupov k tejto tme jasne vyplva, e vo vzahu ku kandlu evidentne neexistuje jednotn lnia. Naopak, biskupsk konferencia psob ako kde splaench sliepok, a po odchode kardinla Lehmanna v nej u neostal nikto, kto by si mohol nrokova autoritu kohta. Pni biskupi dvadsap rokov spali, a teraz sa im to kruto vypomst. Vek chaos medzitm zachvtil aj Rm. Na Vekonon nedeu roku 2010 dolo na Svtopeterskom nmest k neslchanej udalosti. Kardinl Sodano, dekan kolgia kardinlov a protokolrne druh mu katolckej cirkvi, poruil liturgick predpisy, ke osobne oslovil ppea a ubezpeil ho o solidrnom postoji vetkch kazov a veriacich k traniu" mdi 0 kandloch so sexulnym zneuvanm det duchovnmi. Viedensk kardinl Schnborn v tlai rzne napadol Sodana za jeho partiznsku akciu a upozornil, e prve Sodano v minulosti sabotoval vyetrovanie v prpade viedenskho arcibiskupa Groera, ktor musel roku 1995 abdikova pre podozrenie zo zneuvania. Nato sa ozval portugalsk kardinl Martins a vyhlsil, e kolega Schnborn svojou kritikou preukazuje cirkvi medvediu slubu. oraz naliehavejie sa akalo na vyjadrenie fa". Benedikt XVI. nechal svoje oveky ete pr tdov aka,

aby napokon 11. jna 2010 v kzni poiadal o odpustenie za sprvanie cirkvi a prisbil, e urobme vetko, aby sme v budcnosti zabrnili takmuto zneuvaniu, e sa pri vbere duchovnch pre kazsk slubu a pri formovan nadchdzajcich kazov budeme vemone usilova preveri ich spsobilos na toto poslanie a e budeme kazov na ich ceste ete intenzvnejie sprevdza, aby ich Pn ochrnil a obr- nil pred pokuenm a nstrahami sveta." Znamenaj azda pontifikove slov, e krza v cirkvi sa skonila? V Rme 1 v ostatnch astiach sveta je stle dos preltov, ktor s presveden, e krzu nevyvolalo sprvanie cirkvi, ale tvav kampa nepriateskch mdi. Ak si uvedomme obrovsk hevnatos starch skostnatench truktr, mali by sme by vemi opatrn pri hadan odpovede na otzku, ak postoj cirkvi pri zdolvan krzy sa napokon presad.

5. A PREDSA SMRDIA

O slabosti cirkvi voi pralivej sile mamonu bola re u v predchdzajcej kapitole. Zd sa, e silie cirkvi minimalizova kody" sa popri ochrane dotknutch duchovnch zameriava aj na staros o vlastn meec. Sexulny ivot duchovnch a finann pozadie cirkvi s tmy, ktor zaujmaj kresanov i riekresanov. Hoci ide o veci na prv pohad vemi vzdialen, predsa len maj nieo spolon: obe mu sli ako mimoriadne inn nstroj moci. Efektvnos mocenskho psobenia sa d ete zvi, ak sa pridaj nboensk idey, ktor medzi zbonm udom vyvolaj presvedenie, e pre dosiahnutie venej spsy musia bezpodmienene splni nejak povinnos, zanecha hriene konanie, zaplati ist sumu alebo urobi nejak majetkov transakciu. V otvorenej trhovej spolonosti je absoltne v poriadku, ak spoloensk organizcie, teda aj cirkev, disponuj peniazmi a majetkom a zastuj sa ekonomickho ivota. Tto okolnos sama osebe rozhodne neme by predmetom kritiky. T si vak zasluhuje spsob, akm to cirkev rob, ako rozmnouje svoje statky, za o vydva peniaze a ako ich investuje. Fakt, e cirkevn finann intitcie ete aj dnes slia na pochybn politick ely, smrd priam do neba.

M DA A DAL Jeiov postoj k peniazom bol prost - s denrom cisra Tibria na dlani vyhlsil, e peniaze patria tomu, kto je na nich vyobrazen. Keby sa na peniaze takto dval obyvate euro- zny, asi by sa pri pohade do peaenky zhil - na mnohch minciach s toti vyobrazen nboensk symboly, svtci a kostoly, a na niektorch - hoci ich nie je vea, je aj ppeova podobize. Takto mnohoznan symbolika akiste nevznikla zmerne. Km si detailne ozrejmme prjmy, vdavky a postoje cirkevnch finannch intitci, musme si vyjasni, koho mme v tejto svislosti pri oznaen cirkev" na mysli. Pohad zvonka, akm sa cirkev prezentuje nezaujatmu televznemu divkovi pri vekononom alebo vianonom ppeskom poehnan, je prost: na ele stoj ppe, pod nm s tisce biskupov v dieczach, ete niie stoja farri a ich oveky vo farnostiach a vetci lenovia cirkvi predstavuj spolu asi 1,2 miliardy obyvateov planty. Celkom presne to vie len Boh (a v Nemecku aj finann rad), pretoe centrlny register lenov nejestvuje. Keby sme parafrzovali Eri- cha Fromma, tento pohad na cirkev by mohol by na strane JE. Ns vak zaujma strnka nazvan DAL, a t je podstatne komplexnejia. Na tejto rovni cirkev ako tak" neexistuje, tu mme do inenia rdovo so sttiscmi prvnych subjektov", intitci, nadci, spolonost, zdruen a firiem zaloench poda cirkevnho alebo svetskho prva. Cirkev si z najrznejch pohntok zvykla zahaova svoje financie a s nimi svisiace otzky pltikom mlania, priom trans- parentnos a publicita pre u ostvaj neznmymi pojmami. Nejestvuj prehady finannch ani hospodrskych aktivt a prepojen, ani zoznamy pecilnych finannch intitci

vo vlastnctve cirkvi. Niektor dieczy v poslednch rokoch zverejuj aspo svoje rozpoty, ich lenenie je vak vemi hrub a neobsahuj spisy majetku. Do tejto htiny sa ned vnikn priamo, take obas me do problematiky vnies trochu svetla aj men i v kandl. Paulne vpoty", ktor publikuj niektor kritici cirkvi, s celkom nepouiten, pretoe obsahuj iba set odhadovanch cien nehnutenost, akci, finannch investci a umeleckch klenotov v kostoloch a mzech, z ktorho vyvodzuj, e cirkev vlastn majetok vo vke najmenej 270 milird eur, a ten by, poda ich nzoru, mala venova na charitu. To je ra demaggia, pretoe problm nespsobuje fakt, e cirkev vlastn majetok. Navye, umeleck diela s v cirkevnch rukch ovea bezpenejie ne v ktorejkovek svetskej intitcii. Kto s teda vetky tie prvne subjekty, o zhromauj a vydvaj cirkevn peniaze? Zanime v Rme. Ppe zasadne na Svt stolicu. Nejde o oznaenie zlatho trnu v Svto- peterskom dme, ale o prvny pojem, ktor zaha vetky ppeove funkcie a prvomoci, v prvnej terminolgii sa pouva pojem prvny subjekt". Vina ttov sveta povauje Svt stolicu za rovnocenn subjekt medzinrodnho prva, ktor udriava diplomatick vzahy so 180 ttmi. Svt stolica spravuje al dleit subjekt, a tm je Vatikn. tt m sce miniatrnu rozlohu, ale vina ttov uznva jeho suverenitu. Okrem toho je ppe aj biskupom rmskej dieczy, ktor m podobne ako vetky ostatn dieczy vlastn majetok a vlastn aj dmsku kapitulu. Vemi zjednoduene povedan: ide o zbor vznamnch kazov, ktor m prvnu subjektivitu. Vlastn majetok maj aj dmska kapitula, aj jednotliv hodnosti, z ktorch je zloen. Na vetky tieto rovne

mu by napojen nadcie, teda majetkov zkladiny, ktor slia (alebo maj sli) istmu elu. asto ide o nadcie, ktor pokrvaj prevdzkov nklady farnosti alebo inho zariadenia, ale existuj aj isto dobroinn nadcie alebo nadcie, ktor boli pred stroiami zaloen na celkom in ely. Vlastnm majetkom disponuj aj farnosti, teda najniia rove duchovnej sluby, pokia ich majetok nespravuje nadcia. V Nemecku je 27 diecz plus aksi virtulna diecza vojenskho duchovenstva. Absoltnou jednotkou, o sa tka vekosti i finannej potencie, je kolnska arcidiecza, ktor sa vystatuje tm, e patr k dieczam s najvm objemom rozpotovch prostriedkov na svete". Roku 2010 predstavoval rozpoet arcidieczy s 2,1 milina veriacich 863 milinov eur. Najmen biskupsk rad v Nemecku so sdlom v Gr- litzi m iba 30 000 veriacich a je chudobn, ale roku 2010 mal k dispozcii soldny rozpoet vo vke 14,6 milina eur. Naopak, vedenia diecz v Aachene a Berlne roku 2003 priviedli svoje biskupsk rady takmer na mizinu. Prjmy nemeckch diecz tvoria v prvom rade vnosy z vlastnho majetku, teda z prenjmu a uvania, a roky, potom dary a prjmy z poskytnutch sluieb v socilnej oblasti. To je samo osebe ben v kadom vom zdruen. Dve pecilne prjmov poloky vak m len cirkev, a tie si kritick zhodnotenie rozhodne zaslia. Prvou polokou je cirkevn da. Vber dan pre cirkev zabezpeuj ttne finann rady - mimochodom, za hradu - a tie roku 2007 prerozdelili jednotlivm dieczam asi 4,8 miliardy eur. Kad veriaci v zvislosti od reginu odvedie cirkvi 8 a 9 percent zo ttom stanovenej dane z prjmov. Da je hlavnm zdrojom prjmov diecz, vo vch dieczach predstavuje cirkevn

da pribline 65 percent vetkch prjmov. Akiste preto cirkev s vekou nevou reaguje na akkovek zmienku o daovej reforme, pretoe kad znenie daovho zaaenia obana znamen automaticky aj znenie prjmov cirkvi. Prepojenie medzi cirkevnmi a ttnymi lohami a sframi spojenmi s vberom cirkevnej dane vyvolva kritiku u aj v samotnej cirkvi, t vak z celkom pecifickch prin urite ostane bez nsledkov. Prechod na alternatvny systm vberu cirkevnej dane i dokonca na dobrovon vku prspevkov by toti vyvolal diskusiu aj o istej vemi zaujmavej prave daovho zkona, a zrejme by ju ohrozil. Ide o ustanovenia o osobitnch odpotatench polokch poda 10. paragrafu odseku 1 bodu 4 nemeckho zkona o daniach z prjmov. Poda neho je veriaci daov poplatnk oprvnen odpota si zaplaten cirkevn da od zkladu dane, take plat ttu niiu da. tt a jednotliv spolkov krajiny tak rone prdu na daniach rdovo o 1,5 miliardy eur. Daov strata je akousi ttnou subvenciou pre cirkev, na ktor sa vak skladaj vetci daov poplatnci. alm zdrojom cirkevnch prjmov pecilne v Nemecku je takzvan plnenie ttu", ku ktormu sa zmluvne zaviazala vina spolkovch krajn. V zsade ide ete o nhradu kd na majetku, ktor cirkev utrpela v dsledku sekularizcie z roku 1803. Poda stavy Weimarskej republiky z roku 1919 by tieto nroky mali by dvno vyrovnan finannm odstupnm, no ani cirkev, ani tt dosia nemali zujem o definitvne usporiadanie vzjomnch finannch vzahov. Celkov suma, ktor vetky spolkov krajiny za rok vyplatia 27 dieczam, sa rdovo pohybuje na rovni 350 milinov eur.

Naprklad spolkov krajina Badensko-Wiirttembersko plat dieczam vo Freiburgu a Stuttgarte-Rottenburgu ron paul po 25 milinov eur. Bavorsko je precznejie a vyplcan sumy m presne rozpotan na kad biskupsk rad, kadho prelta i dokonca kostolnka. Sedem bavorskch diecz dostva rone necelch 66 milinov eur (daje z roku 2010). Platby s vinou chrnen pred inflciou a priebene sa valorizuj. Takto privilgi vak nepova iba katolcka cirkev. Najneskr od prijatia nemeckej stavy dostvaj takto platby aj vetky ostatn nboensk zoskupenia, teda aj tie, ktorm tt nikdy ni nevzal. Aj oslobodenie od dan a mnohch inch verejnoprvnych poplatkov plat dnes u pre vetky nboensk obce, ktor funguj ako verejnoprvne organizcie. Tieto privilgi by vzhadom na zsadu rovnosti nepredstavovali problm - keby sa dnes tretina obyvateov Nemecka nehlsila k iadnej z tchto nboenskch obc, priom tento vvoj m rastcu tendenciu. Tretina obyvatestva toti nem z plnenia ttu ni, iba ho mus spolufinancova. V cirkvi naalej existuje obrovsk poet zariaden, ktor organizane nie s napojen na duchovn hierarchiu. Najstarou formou tchto intitci s rehon rdy a podobn duchovn spoloenstv. Ich jednotliv lenovia vinou ij poda evanjelia v slade s idelom osobnej chudoby. Zrove vak mnoh kltory a rdy ako celok vlastnia vek, priam obrovsk majetok. alou kategriou majetkovch spoloenstiev s kresansk bratstv a laick zdruenia zaloen na nboensk, socilne a niekedy aj politick ely. V ostatnom ase dolo k spojeniu charitatvnych innost na jednotlivch rovniach cirkvi do diecznych a celottnych zoskupen. V Nemecku je takouto organizciou Caritas. Mnoh

zariadenia sa prevdzkuj ako prvnick osoby, zvyajne vo forme takzvanej dobroinnej s. r. o.". U len fakt, e socilne aktivity cirkvi v Nemecku maj asi pol milina riadne zamestnanch pracovnkov, jasne dokazuje, e katolcka cirkev" je aj mimoriadne dleit ekonomick hr. Nesmieme zabda ani na vzdelvacie ustanovizne vetkch stupov - zkladn a stredn koly, akadmie i vysok koly. Tie sce nerozmnouj finann potencil cirkvi, pretoe vzdelanie si vyaduje v prvom rade investcie, ale finann toky, ktor s s tm spojen, v konenom dsledku posiluj jej ekonomick truktru. Cirkev sa vemi zavasu zaala venova aj vydavateskej a medilnej oblasti. Pvodne mali tieto aktivity sli iba na vlastn ely, no dnes siaha spektrum jej innosti od tlae nboenskej literatry a po vplyvn medilnu skupinu Weltbild, ktor predva vetko, o sa d speai bez ohadu na to, i produkt spa kresansk alebo cirkevn nroky. Skupina Weltbild m pribline 7 000 pracovnkov a s ronm obratom asi dve miliardy eur sa zaraduje medzi desa najvch medilnych koncernov v Nemecku. Vlastnkmi spolonosti je ptns nemeckch diecz, priom kad m in podiel. Najv podiel na zisku - 17 percent maj kardinl Lehmann a jeho diecza v Mainzi. Aj vo Franczsku existuje vek katolcka medilna skupina Groupe Bayard, ktor patr muskej reholi asumpcionistov a dosahuje ron obrat vo vke rdovo 500 milinov eur. Najvie talianske noviny Famiglia cristiana s nkladom tri miliny vtlakov vydva nakladatestvo muskho katolckeho rdu - spolonosti svtho apotola Pavla. V porovnan s jej obratom psobia klasick aktivity inch kltorov ako naprklad varenie

piva i vroba pecilnych liehovn ako tradicionalistick kratochva. Najv nemeck pivovar vo vlastnctve rehole benediktnov zo St. Bonifaz nezverejuje ron obrat vo finannom vyjadren, ale uvdza, e vyprodukuje stotisc hektolitrov piva. A napokon s po celom svete rozren cirkevn finann intitcie, poisovne a banky, vie, menie i tie, ktor sa nachdzaj pod vplyvom Vatiknu. Ako sa ete presvedme, aj tak dos diskrtny a mlanliv tl svetskch bankrov mimoriadne konvenuje aj cirkevnm finannm intitcim. V Nemecku k nim patria cirkevn drustevn banky ako naprklad Pax-Bank so sdlom v Kolne nad Rnom. P najvch bnk tohto druhu dosahuje spolone bilanciu vo vke 18 milird eur, majiteom obchodnch podielov subuje sedempercentn ron vnos a klientom, ktormi s vhradne cirkevn intitcie a ich zamestnanci, finann investcie v duchu katolckej morlky. Nefinancuj obchod so zbraami, pornografiu ani antikoncepciu, v minulosti sa vak takto ctyhodn princpy v cirkevnom bankovnctve nenosili. Nezodpovedanou, pravdae, ostva otzka, i je dodriavanie takchto zsad v dnenej oraz komplexnejie prepojenej ekonomike vbec mon. ZBON PODNIKATELIA, BANKRI A PODVODNCI Predovetkm charitatvna innos katolckej cirkvi sa podchvou mus vyrovnva so kandlmi. V iadnej inej cirkevnej aktivite v Nemecku nie je v obehu toko peaz ako v charite. Chbajce alebo nekompetentn kontroln orgny, megalomansk manari a svtoiara zbonho a

socilneho konania asto ved k lendrinstvu a podvodom. Naposledy rozvrili hladinu verejnej mienky udalosti spojen s Rdom nemeckch rytierov. Na prklade pomerne prehadnho, jednoducho truktrovanho kandlu dobre vidie vzjomn prepojenie typickch prvkov, ktor s spolon vetkm cirkevnm finannm kandlom. Na zaiatku stoj preiban podnikate - ale pokojne to me by aj ikovn duchovn - ktor sa vie zbone tvri a v cirkevnom prostred sa pohybuje ako ryba vo vode. alm dleitm lnkom je ekonomicky nekompetentn duchovn, ktor nalet na spechy" podnikatea, sadne na lep jeho lichtkam a finannm darom na dobr vec a ochotne mu poskytne cirkevn intitciu na jeho poehnan podnikatesk aktivity. Podnikate dostva priestor mimo dosahu ttnych a daovch kontrolnch orgnov a me obchodnch partnerov ohurova ztitou cirkvi. Podnikate sprostredkuje samobemu politikovi udelenie cirkevnch pct alebo skromn audienciu u ppea, ktor mu me pomc u voliov, a takto uvarenho" politika vyuije na urchlenie najrznejch vybavovaiek a uhldzanie problmov pri komunikcii s radmi. Rd nemeckch rytierov je mal kazsk rehoa s minimlnym potom lenov, no vaka slvnej kriiackej minulosti sa v polovici devdesiatych rokov dvadsiateho storoia dostal k lukratvnym aktivitm. Vtedaj provincil pter Gottfried Keindl, bval policajn duchovn, si od konatea Caritas poial 250-tisc mariek. Nsledne vyuil svoje styky a zaal nakupova. Ako rehonk mal dobr prepojenie na mnoh charitatvne nboensk organizcie, vinou ensk spoloenstv zaoberajce sa opatrovateskou innosou, ktor sa borili s nedostatkom personlu a prevdzka nemocnc a domovov

im u dvno prerstla cez hlavu. Druhou dleitou skupinou kontaktov ptra Keindla boli spoloensk piky, politici a bankri, ktor povaovali za vek es, e patria do ctihodnho okruhu priaznivcov a priateov Rdu nemeckch rytierov a maj oprvnenie nosi ierny rehon pl so striebornm rehonm krom. Pter Keindl najprv zaloil z poianch peaz rehon eseroku na poskytovanie nemocninch sluieb. Nsledne prevzal od Chudobnch sestier svtho Frantika v Kolne nad Rnom prekvitajcu Nemocnicu sv. Frantika v hodnote dobrch 25 milinov mariek. Za niekoko rokov zskal v celom Nemecku viac ako 120 socilnych zariaden vetkho druhu. Prosperujce intitcie mali financova stratov podniky. Dlhodobo neudraten stav eseroku onedlho finanne vyerpal, finann rad zaal vymha dln dane, firme hrozil konkurz. V tlai prebiehala brliv diskusia, ako situciu riei. Re- holi prilo vhod preloenie sdla do bavorskho Weyarnu, kde jej bavorsk rady prepoiali tatt verejnoprvnej spolonosti. Bavorsk socilnodemokratick strana neskr vyptrala, e rdu poskytol pomoc samotn bavorsk ministersk predseda Edmund Stoiber, zhodou okolnost len re- hole. Nemocnin eseroka splynula s novou organizciou a vaka tomu sa vymanila z prvomoci konkurznho a danovho prva. Veritesk banky si museli odpsa vinu pohadvok voi rdu, ktor do roku 2002 dosiahli vku asi 200 milinov eur. ttne zastupitestvo proti lenom vedenia rehole nezakroilo, bez akhokovek vsledku ostala napokon aj vyetrovacia komisia bavorskho parlamentu.

Mimochodom, v tom ase u jeden z finannch zdrojov ptra Keindla sedel vo vzen. Pred oami dohliadajceho biskupa pripravil Caritas o dvadsa milinov mariek. Biskup pred sdom vyhlsil, e o niom nevedel, e konateovi dveroval a bol presveden, e je vetko v plnom poriadku. Tvrdil, e sa spoliehal na predstavenstvo ako kolektvny orgn, ako aj na prvne a finann oddelenie dieczy. Vedci pracovnci biskupskho radu sa vyhovrali, e s oprvnen kona iba z poverenia biskupa, a preto azda ani nemu by za ni zodpovedn. Tto podivn deba zodpovednosti je pre truktry cirkevnch organizci typick a neprejavuje sa len vo finannch otzkach. Sprva biskupskho radu nefunguje ako modern administratva, ale ako staromdna kancelria: zamestnanci existenne zvisia od prvomoci svojho nadriadenho, funguj ako jeho preden orgny a nekonaj ako modern ttni zamestnanci na vlastn zodpovednos v rmci jasne definovanch kompetenci. Nie div, e dosia nebolo zaveden vlastn cirkevn sprvne sdnictvo, po ktorom volal u Druh vatiknsky koncil. Vemi podobn finann kandl zasiahol aj nov spolkov krajiny. Predbene definitvny, pre cirkev vhodn rozsudok vyniesol v decembri 2007 Najvy sd. Tentoraz bolo do veci zapleten Kolpingovo dielo, katolcke socilne zdruenie zameran predovetkm na vzdelvanie znevhodnench skupn. Zdruenia Kolpingovho diela vo vchodonemeckch dieczach zaloili roku 1990 obianske zdruenie Kolpingovo dielo v Sasku. V nasledujcich rokoch spolok znane rozril svoje pole psobnosti a napokon u fungoval ako ist holding. Jeho aktivity vykonvalo viac ako 25 dcrskych a im podriadench spolonost. Nikto nezbadal, e vedenie

spolku svoje lohy nezvlda a riadenie takhoto kolosu je u dvno nad jeho sily. K aktivitm malho koncernu patrili vzdelvacie ustanovizne, osobitn koly, uovsk a tudentsk internty, pohostinstv, ale aj cestovn kancelria, denn stacionr, call-centrum, reklamn agentra a prevdzka katiea pri Lipsku. Roku 2000 priiel krach a veritelia utrpeli straty vo vke 200 milinov mariek. Aj v tomto prpade ilo o podnikatesk subjekt s raketovm nstupom, ak bol mon len vaka nlepke cirkevn socilne zdruenie". Bez tohto prvlastku by nemohol dosta very, ani zska vye 70 prevdzok. Veta mme za sebou najstar koncern na svete" znela z st konatea zdruenia Stephana Michalkeho ako zaklnadlo. Len o vak prilo na kontrolu a prevzatie zodpovednosti, prepojenie s cirkvou sa rozplynulo v oblaku kadidla. Prelti sa radi skrvaj za svtoiaru a tvria sa, e finann transakcie, ktor v ich mene maj vykonva alebo kontrolova podriaden, ich v podstate nezaujmaj a svetsk zleitosti s im skr na pra. Na druhej strane prijmaj peniaze priam s barokovou samozrejmosou. Byrokratick formality, ttne daov i coln predpisy ich ani najmenej nezaujmaj. Jednm z takchto preltov bol aj Walter Mixa, do jari 2010 augsbursk, predtm eichstdtsk biskup. Jeho lerny prstup k peniazom sa prejavil ete v ase, ke nebol biskupom. Mixa bol od roku 1975 mestskm farrom v Schrobenhausene. Ke potreboval do zrekontruovanej fary nbytok, rozhodol sa, e by to malo by nieo reprezentatvne, a nakpil staroitnosti a obrazy za 70 000 mariek. Poda sprvnosti by et mala zaplati nadcia farnosti, lene farr si vzal peniaze z pokladnice sirotinca, ktorho nplou rozhodne

nemalo by pekn bvanie na fare". Ke sa Mixa stal biskupom, cirkev zleitos vyehlila. Negatvnu pozornos biskup vyvolal aj pri alej prleitosti. Koncom roka 2001, krtko pred zavedenm eura v Nemecku, sa do problmov dostal biskup macednskeho hlavnho mesta Skopje Joakim Herbut. Nespotrebovan hrady cirkevnch socilnych organizci toti pouil na vytvorenie sivej rezervy" v nemeckch markch. Biskup Mixa ako vojensk biskup bol v tom ase nhodou na nvteve armdnych jednotiek KFOR v Macednsku a chcel kolegovi pomc. Osobne k nemu zaiel po peniaze, 400 090 mariek zabalil do prrunej batoiny, lene pri vycestovan z krajiny ho chytili colnci. Hoci boli jeho vyjadrenia o alom pouit peaz viac ne rozporupln, cirkev mu prepila aj tto afru. Pokia ide o siv a ierne fondy, mal toti samotn Vatikn na hlave toko masla, e keftky nemeckho biskupa predstavovali v porovnan s tm iba smiene vreckov. FINANCIE RMA - PETROVI NSTUPCOVIA LOVIA V KALNCH VODCH Cirkev u vemi dvno zaloila vlastn banku pre svoj tt. Banco di Santo Spirito vznikla za pontifiktu Pavla V. (1605 - 1621), do roku 1992 fungovala samostatne a dnes je sasou Unicredit Banca di Roma. Lene po Franczskej revolcii u nebolo mon zachrni niekdaj blahobyt rmskej cirkvi a dlh vojna do roku 1813 dielo skazy dokonala. Star cirkevn tt mal nedostaton finann zklady u pred talianskou anexiou z roku 1870, take sa dral nad vodou len vaka verom od idovskej

bankrskej rodiny Rotschildovcov a prjmom z cirkevnej dane. V roku 1835 prevzala lohy ppeskej ttnej banky Banca Romana, ktor vak spolu s ostatnm majetkom ppeskho ttu pripadla Talianskemu krovstvu. Ppe priiel (takmer) o vetko a na zabezpeenie chodu dvora mu ostali len milodary a cirkevn da. Takzvan denr sv. Petra bol zaveden roku 1860 ako dobrovon prspevok veriacich na celom svete. Poloenie ppea ako vatiknskeho zajatca" podnietilo veriacich k horkovitej finannej zbierke, ktor vyniesla majetok v hodnote piatich milinov lr, o predstavovalo pribline 1,5 tony zlata, a stala sa zkladom pre alie finann investcie. Ppe Lev XIII. (1878 - 1903) zaloil roku 1887 finann intitciu s neuritm nzvom Amministrazione delle Opere di Rcligionc (Sprva nboenskho diela). Svt stolica mala sasne pdesiatpercentn podiel na skromnej Banca di Roma (nie Banca Romana!) a stavebnej investinej spolonosti Societa Generale Immobiliare. Cirkev sa pustila do pekulatvnych obchodov vekho rozsahu na eurpskych burzch, a to najm prostrednctvom Banca di Roma, ktorej zakladateom a predsedom dozornej rady bol strko neskorieho ppea Pia XII. Tm sa ekonomicky dostala do modernej doby. Star ppesk ttna banka Banca Romana po roku 1870 u sce nepatrila cirkevnmu ttu, ale osobn a finann prepojenia na Vatikn jej ostali aj po zmene vlastnka. Zanikla a roku 1893 po kandle, ktor otriasol celm eurpskym finannm systmom. Banka sa pre ahkomysen investcie do nehnutenost po roku 1887 dostala do vysokej straty a na odvrtenie bankrotu si dala v Londne ileglne tlai peniaze. Ako bval ttna banka Vatiknu toti bola jednou zo iestich talianskych emisnch bnk, ktor mali prvo tlai bankovky,

prirodzene, pod dohadom ttu a s nleitm krytm zlatom. Vtedajiemu riaditeovi banky Bernardovi Tanlongovi zilo na um, aby sla bankoviek vytlaili dvojmo, a tak sa vyhli podozreniu, e vydvaj peniaze, ktor nie s kryt zlatmi rezervami banky. Pravdae, bolo iba otzkou asu, km sa vetko preval. as sa naplnil roku 1893, ke u mala banka v obehu nekryt bankovky v hodnote 75 milinov lr. Prepukol obrovsk kandl, polcia prehadvala byty i kancelrie, dolo aj na sdne aloby. Riadite Tanlongo vyviazol bez trestu a trestn sthanie proti nemu bolo zastaven. Ukzalo sa toti, e Banca Romana poskytovala vysok very bez zabezpeenia mnohm politikom, novinrom a inm vplyvnm osobm. Friedrich Engels napsal 3. februra do socilnodemokratickho dennka Vorwrts (Napred): Tanlongo nie je iadny pochab zelen, ale vetkmi masami mazan a naskrze preiban star Talian... Tento zbon mu chod kad rno o tvrtej na omu a v kostole uzatvra kefty s partnermi a sprostredkovatemi, ktorch by iste nepozval do svojej honosnej kancelrie, aby ho neblamovali. Tanlongo sa teil nezvyajnej priazni Vatiknu a vo Vatikne, ktor je pre taliansku polciu nedotknuten, si dajne ukryl kazetu s dokumentmi, ktor mu maj zaisti bezpenos pred jeho mocnmi priatemi a dobrodincami, a ktor nemieni unhlene vyda do sk spravodlivosti... Tanlongo m ist psomnosti, ktor maj posli na jeho obhajobu a ozrejmi opravdiv skutkov stav, lene nie talianskemu vyetrujcemu sudcovi, ale vhradne Vatiknu." Vinu za Tanlongove preapy akiste nememe hodi na plecia cirkvi. Vyetrovanie nepreukzalo, e by mal vo Vatikne dvernkov i spolonkov. V tomto prpade sa vak po prv raz prejavil problm rmskej krie, ktor sa

bude objavova aj v alch desaroiach. Cirkev nie je dos opatrn pri vbere osb a obchodnch partnerov, ktorm d dveru. Zatvra oi pred pochybnmi praktikami a umouje kriminlnikom, aby zneuvali poves a prvnu exte- ritorialitu Vatiknu na zabezpeenie koristi a marenie trestnho sthania. Mohla si vzia ponauenie z prpadu Tanlongo.

PINAV RUKY A dohoda s Mussolinim o vzniku novho vatiknskeho ttu z roku 1929 umonila katolckej cirkvi poloi nov zklady finannho systmu. Laternske zmluvy priznali Vatiknu odkodn za majetok odat roku 1870 vo vke 1,75 miliardy lr. V tch asoch bola lra pomerne silnou menou, take vyrovnanie zodpovedalo pribline 79 tonm zlata alebo 92 milinom americkch dolrov. Na sprvu tchto peaz vznikla pecilna intitcia Amministrazione Spe- ciale delia Santa Sede a vloili ich do Amministrazione delle Opere di Religione. Tto intitciu v tyridsiatych rokoch reorganizovali na riadnu banku s nzvom Istituto per le Opere di religione (IOR). Ppeovi Piovi XI. (1922 - 1939) sa podarilo zska za riaditea Amministrazione Speciale delia Santa Sede banskho ininiera Bernardna Nogaru pochdzajceho z rodiny, ktor ppe desiatky rokov poznal a z ktorej vzili u viacer prelti. Dvaja Nogarovi bratia boli dokonca arcibiskupmi. Nogara bol lojlny a schopn finannk a funkciu riaditea prijal s podmienkou, e jeho innos nebude

podlieha nboenskmu ani cirkevnmu ueniu. Ppe shlasil, hoci sa tm dostal do rozporu s vlastnmi nzormi na etiku v ekonomike, ktor o nieo neskr, roku 1931 sformuloval v en- cyklike Quadragesimo anno (V tyridsiatom roku). Nogarovi sa najsamprv podarilo investova ppeov majetok do zlata a nehnutenost, a tak ho zachrni pred krachom na newy- orskej burze roku 1929. Neskr financoval Mussoliniho vojensk vpravu do Etipie, o ktorej sme podrobne psali v prvej kapitole, a alej upevoval postavenie Vatiknu v talianskej ekonomike. Zvil obchodn podiel v najvej talianskej stavebnej firme Societa Generale Immobiliare a podarilo sa mu zska vznamn podiel v poisovacom koncerne Assicurazioni Generli. Vaka premyslenmu systmu holdingovch spolonost Nogara v predvojnovch a vojnovch rokoch obchodoval s oboma znepriatelenmi stranami - s mocnosami Osi i so Spojencami. Na tento el slila v Luxembursku firma Gro- lux a vo vajiarsku firma Profima S. A., ktorch prostrednctvom sa v novembri 1941 podarilo zska komplex smich samostatnch juhoamerickch bnk Banco Sudameris. Ameriania a Briti hodnotili tento krok vemi kriticky, pretoe bankov skupina udriavala zke kontakty s faistickm Talianskom. Ppeovmu bankrovi bolo plne jedno, e firmy, v ktorch m Vatikn podiel, obchoduj so zbraami a profituj z vyvlastovania idovskho majetku. Americk historik Michael Phayer predpoklad, e vaka obchodnm kontaktom Vatiknu a Portugalska zameranm na obchodovanie s karbidom volfrmu, ktor mocnosti Osi nevyhnutne potrebovali na vrobu protipancierovej muncie, sa na svetov trhy dostalo aj zlato, ktor Nemci ukoristili v okupovanch krajinch, ba

dokonca aj zubrske zlato zo idovskch vyhladzovacch tborov. Nogara chcel zarobi a vytvori pre Vatikn soldnu finann zkladu bez ohadu na to, kto vyhr vojnu, a bez akchkovek nrokov na morlnu kvalitu pouitch prostriedkov. Mimoriadne temnou kapitolou Nogarovej ry bola dajn pomoc Vatiknu pri paovan zlata chorvtskym faistickm hnutm ustaovcov. Ich velite Paveli po vzniku juhoslovanskho ttu pod Titovm vedenm po roku 1945 naiel toisko v Rme a priniesol so sebou aj as zlatch rezerv, ktor jeho reim ukradol predvojnovmu juhoslovanskmu ttu. Predpoklad sa, e ilo o mince v hodnote 200 milinov vajiarskych frankov, ale dodnes nepoznme presn hodnotu pokladu, ani to, kam sa dostal, i je cel v Argentne, alebo je as z neho ete v Rme. Na sde v San Franciscu stle prebieha konanie vo veci aloby obet holokaustu o vydanie zlata. alobu proti Vatiknu sd zamietol, pretoe sa nectil prslun voi ttu, ktor roku 1984 uznali aj Spojen tty americk. Vatikn v stanovisku k alobe neuviedol nijak informcie k veci. Sdne konanie pokrauje u len proti rdu frantiknov pre jeho zke prepojenie s ustaovcami a vsledok procesu je zatia otvoren. Nogara roku 1954 po skonen funknho obdobia odovzdal svojmu nstupcovi majetok, ktorho vku odhadovali najmenej na dve miliardy dolrov. Za dvadsap rokov sa mu podarilo cirkevn majetok dvadsansobne zvi. Ppe zbohatol. Napokon, vrav sa, e peniaze nesmrdia. Lene netrvalo ani ptns rokov a finann situcia Vatiknu u zasa vyzerala biedne - usporiadanie Druhho vatiknskeho koncilu pohltilo obrovsk sumy i priaze

mnohch konzervatvnych darcov, ktorm sa nepili diskusie ani zvery koncilu. Pavol VI. nebol tak populrny ako jeho charizmatick a lskav predchodca Jn XXIII. Prjmov strnka Svtej stolice poklesla. Navye roku 1963 dolo k zrueniu daovho zvhodnenia pre cirkevn podiely v podnikateskch subjektoch, ktor Nogara presadil ete u Mussoliniho. Vatikn a do roku 1968 dfal, e sa mu podar dosiahnu obnovenie daovch privilgi. Rokovania s talianskou vldou vak neboli spen, a kresanskodemokratick predseda vldy Giovanni Leone poadoval od Vatiknu hradu vyrubench dan od roku 1963. Cirkev v tch asoch investovala prevane v Taliansku a vaka kontrole nad vekou asou talianskeho bankovnctva, oceliarskymi a energetickmi podnikmi, stavebnmi a realitnmi firmami mala obrovsk vplyv na taliansku ekonomiku. Pri vstavbe novho rmskeho letiska Fiumicino sa vyskytla u aj korupcia - firmy vo vlastnctve Vatiknu si naplnili vreck pri predaji pozemkov i pri stavebnch prcach. Ekonomick vplyv Vatiknu zabezpeovali kresansk demokrati a takto sple politickch a finannch zujmov priam magicky priahovala osoby s pochybnm charakterom. Ppe Pavol VI. (1963 - 1978) prevzal po mimoriadne obbenom Jnovi XXIII. (1958 - 1963) ak pontifikt a zaumienil si, e oslab siln fixciu ekonomickch zujmov cirkvi na Taliansko. Funkciu prezidenta vatiknskej banky IOR preto zveril americkmu duchovnmu, s ktorm sa priatelil od roku 1953, neskoriemu arcibiskupovi Pau- lovi Marcinkusovi. Marcinkus pochdzal z rodiny chudobnch litovskch prisahovalcov, v USA vytudoval kazsk seminr a neskr aj cirkevn prvo v Rme. O bankovnctve nevedel

vbec ni. Ppe preto vymenoval aj svetskho manara, bankra Micheleho Sindonu zo Siclie, ktorho tie osobne poznal. Sindona, pvodnm povolanm advokt, po roku 1946 v Milne z nuly vybudoval pozoruhodn konglomert bnk a priemyselnch astn a mal skvel kontakty v USA, kde bol vinovm vlastnkom Franklin National Bank. Pravdae, u v polovici pdesiatych rokov spolupracoval s mafiou a newyorskej rodine" Carla Cambina, jednho z najspenejch fov cosy nostry pomhal s pranm pinavch peaz z obchodu s drogami. Neskr sa stal lenom slobodomurrskej le Propaganda Due Liccia Gelliho, do ktorej patrili stovky vysokopostavench lenov armdy, policajtov, politikov i bankrov. Lu P2 vylilo talianske stredie slobodomurrov zo svojich radov, pretoe jej ciele boli v rozpore so slobodomurrskymi idelmi, roku 1982 ju zruili a zakzali. Nevedno, i ppe vedel o Sindonovch stykoch s kriminlnou scnou. Rozhodne vak o nich vedel minimlne arcibiskup Marcinkus, pretoe u roku 1971, teda krtko po jeho menovan do funkcie fa vatiknskej banky IOR ho vyetrovalo americk ttne zastupitestvo s obvinenm, e mal dosta do Vatiknu falon cenn papiere v hodnote 14,5 milina dolrov. Prpad vak ostal bez akchkovek nsledkov a tandem Sindona Marcinkus neruene pokraoval vo svojich podvodoch. Pre Vatikn bolo vhodn, e podiely na firmch, ktor dosia sdlili v Taliansku, a preto podliehali zdaneniu, sa vaka netransparentne popreplietanm holdingovm spolonostiam a bankm popresvali do daovch rajov, a tam zmizli.

Verejnos sa nikdy nedozvedela, i sa Sindona obohatil aj osobne, alebo i mu transakcie s vatiknskymi peniazmi slili len ako zsterka pri pran marinskych peaz. Znme vak je, e vatiknska banka pod jeho vedenm naliala vek peniaze do talianskej kresanskej demokracie, najm do Giu- lia Andreottiho, ktor bol v rokoch 1972 a 1973 predsedom vldy. Andreotti svoj vsostne pragmatick" postoj k cirkvi vyjadril slovami: Do kostola sa chodm zhovra s kazom, nie s Bohom, ve Boh nechod voli." Trio infernale na pike vatiknskeho finannctva by nebolo kompletn bez Rberta Calviho, ktor pracoval v bankovnctve od roku 1947. Do roku 1971 sa vypracoval a na riaditea Banco Ambrosiano v Milne, ktor patrila vatiknskej banke IOR. Michele Sindona vyuval jeho odborn kvality na pranie pinavch peaz od roku 1967 a zskal ho aj za lena tajnej le Propaganda Due. V slade s jej prsnym antikomunistickm programom Calvi neskr podporoval z peaz Banco Ambrosiano kontrarevolucionrov v Nikara- gue i posk odborov hnutie Solidarita. Pletenec vatiknskych zujmov bujnel, Calvi zaloil v Nassau na Bahamskch ostrovoch banku Cisalpine Overseas Bank, ktor ako dcrska spolonos IOR a Banco Ambrosiano spravovala vatiknske nehnutenosti v Severnej a Junej Amerike, ako aj v poet garovch firiem v Paname a inch daovch rajoch, cez ktor sa realizovali obchody so zbraami a drogami. Netrvalo dlho a Sindonova hviezda zaala bledn. V dsledku ropnej krzy z roku 1973 a nslednej finannej krzy nebol schopn zabezpei potrebn likviditu pre svoje podvodn imprium, a dve z jeho najdleitejch firiem - Banca privata Italiana i Franklin National Bank na

jese 1974 skrachovali. Sindona uiel do USA. Arcibiskupovi Marcinkusovi a bankrovi Calvimu sa bez problmov podarilo udra si dveru ppea Pavla VI. Arcibiskup ho drzo ubezpeil, e cirkev zrtenm Sindonovho koncernu neutrpela nijak straty. Bolo to klamstvo, pretoe straty dosahovali rdovo najmenej 30 milinov dolrov, ibae sprvcovia ppeskho majetku si to vimli a po niekokch rokoch. Banco Ambrosiano bola natoko zapleten v Sindonovch keftoch, e krach jeho bnk v nej zanechal sekeru vo vke 1,2 miliardy dolrov. Pavol VI. do poslednej chvle dral ochrann ruku nad svojimi proteantmi, take ostatn vysok cirkevn hodnostri sa o skutonom rozsahu kd dozvedeli, ke ppe 6. augusta 1978 zomrel. Nasledoval krtky pontifikt Jna Pavla I., protivnka tandemu Marcinkus Calvi. Nov ppe sa ete ako bentsky patriarcha vemone, no bezvsledne usiloval zabrni, aby banku Cattolicu del Veneto predali Calviho banke Ambrosiano. Ppe vak nestihol zakroi proti IOR, lebo 28. septembra 1978 po tridsiatich troch doch pontifiktu predasne zomrel. Bleskovo sa rozchrilo, e pontifika otrvili, ke kardinl Jean Villot zverejnil jeho zmer zreformova IOR. K tomu namiesto komentra azda len citt kacra Giordana Bruna (1548 - 1600): Se non vero, ben trovato." (Ak to nie je pravda, je to vborne vymyslen.) Calvi ete ist as pokraoval v nekalch obchodoch, no padok milnskej banky sa nezadratene blil. Spolu s arcibiskupom Marcinkusom sa usilovali zachrni Banco Ambrosiano garanciou od IOR. Calvi sa ou ohal pred veritemi, v skutonosti vak ilo o bezcenn papier, ktor zrejme vyhotovili s myslom uvies veriteov banky do

omylu. Na garancii, ktor mala zarui, e IOR preberie za Banco Ambrosiano vetky zvzky, toti chbal dtum. Banco Ambrosiano sa napokon nepodarilo zachrni, pretoe nebola schopn uspokoji pohadvku Banca ltalia vo vke 1,3 miliardy dolrov. Roberto Calvi uiel pred talianskou polciou do Londna a 18. jna 1982 ho nali obesenho pod mostom s tehlami vo vreckch a hotovosou 15-tisc dolrov. Britsk polcia najprv predpokladala, e ide o samovradu, neskr in prekvalifikovala na vradu. V roku 2005 v Rme obvinili z vrady Rberta Calviho majstra slobodomurrskej le Licia Gelliho, mafinskeho bossa Giu- seppa Cala a alch, no roku 2007 ich pre nedostatok dkazov oslobodili. Smr boieho bankra" Calviho a obskrne okolnosti, ktor ju sprevdzali, zapsobili na verejnos ako bomba. Iba vo Vatikne sa ni nestalo. Arcibiskup Marcinkus, posledn z trojice kriminlnych vatiknskych bankrov, pretoe Sindona u sedel vo vzen v USA, neruene pokraoval vo svojich keftoch aj za Jna Pavla II. (1978 2005). Posk ppe mu bol zrejme zo zaiatku zaviazan za to, e zabezpeoval niekokomilinov prevod finannch prostriedkov pre Solidaritu. Neskr sa Marcinkus stal manarom ppeovch ciest a jeho osobnm strcom. Postavenie vo Vatikne si upevnil vaka ppeovej dvere a predovetkm vaka neobmedzenmu prstupu k nemu. Vatiknskej banke IOR nespsobila kodu iba strata skrachovanej banky Ambrosiano, ale jej existenciu vne ohrozili aj nezabezpeen garancie za very v hodnote 1,2 miliardy dolrov. Okrem toho sa preva- lilo, e banka sa zaplietla do Sindonovch nekalch keftov.

Ppeov minister zahraninch vec kardinl Agostino Ca- saroli, o ktorom sa tie povrvalo, e je lenom slobodomurrskej le, vyjednal vhodn obchod s novozvolenm predsedom talianskej vldy Bettinom Craxim. Craxi bol prvm socialistom na ele talianskej vldy, no neskr sa ukzalo, e mal vynikajce styky so vetkmi stranami. Mimochodom, do jeho suity patril aj dnen predseda vldy Silvio Berlusconi. Dohoda medzi Craxim a kardinlom Casarolim znela, e vatiknska banka IOR bez uznania akhokovek prvneho i inho zvzku vyplat veriteom banky Ambrosiano 242 milinov dolrov. Akiste rou nhodou Taliansko a Vatikn prve v tom istom ase rokovali o novch podmienkach starho konkordtu s Mussolinim. Vsledok rokovan - zruenie katolckej viery ako ttneho nboenstva a zavedenie obianskych sobov, teda aj s monosou rozvodu - prezentoval Craxi ako svoje politick vazstvo. Pri prleitosti tiscdevstopdesiateho vroia ukriovania Jeia Krista vyhlsil ppe rok 1983 za Svt rok. Obrovsk poty ptnikov prdiacich do Rma zsadnm spsobom zvili prjmy Vatiknu, take z finannej strnky vyviazol z afry s odretmi uami. Marcinkusova pozcia v IOR bola postupne oraz menej udraten, pretoe talianske ttne zastupitestvo proti nemu viedlo vyetrovanie vo veci podvodu a podvodnho bankrotu a zaiatkom roku 1987 na neho dokonca vydali zatyka. Ppe sa konene roku 1989 odhodlal a odvolal arcibiskupa z ela banky, no sden nebol. A do roku 1997 ostal za mrmi Vatiknu chrnen pred trestnm sthanm talianskych orgnov a roku 2006 zomrel prirodzenou smrou v istom mesteku v Arizone. Aj v tomto prpade zvazil princp zamliavania a zatajovania.

Marcinkusovho kumpna Sindonu stihol in osud. Po vydan do Talianska mu roku 1986 vo vzen niekto nasypal do kvy smrtiacu dvku cyankli. V roku 1989 dolo k organizanej zmene vo veden IOR a na jej elo sa postavil ekonm a milnsky bankr Angelo Caloia. Cirkev vak chcela ma naalej vo veden aj svojho loveka, a preto dosadila do funkcie duchovnho Donata de Bonis. Horieho njs nemohli, Donato toti dlh roky psobil vo veden IOR ako generlny sekretr a dvernk arcibiskupa Marcinkusa, poznal vetkch klientov, zamestnancov i vetky triky. A tie aj bez akchkovek krup vyuval, hoci mu nelo o osobn zisk, ale skr o moc, stailo mu poahova nitky v pozad. Navonok sa pritom tvril ako stelesnenie skromnosti. Zrejme nikomu nezilo na um, e by tak zbon prelt mohol pokraova v Marcinkusovch machincich, ba dokonca ho aj predstihn. Cirkevn truktry akosi nertaj s tm, e blzkym spolupracovnkom odhalench podvodnkov by mali automaticky venova zven pozornos. De Bonis zaviedol popri oficilnych kontch systm paralelnch neoficilnych tov, ktor sa v tovnctve vatiknskej banky neobjavovali. Zneli na men neexistujcich osb a nadci a jedin de Bonis vedel, kam plyn peniaze na tchto kontch. Hlavnm prjemcom tajnho systmu bol kresansk politik Giulio Andreotti, ktor takto prepral miliardy pinavch lr a tie zasa pouil na podplcanie inch. Systm mohol fungova len vaka tomu, e IOR bola banka so sdlom v exteritorilnom Vatikne mimo akhokovek dosahu talianskych orgnov. Aby to nebolo vemi podozriv, as iernych peaz ila aj na cirkevn a charitatvne ely.

Takto to ilo nepozorovane tri roky, km talianske ttne zastupitestvo v rmci akcie zameranej proti korupcii v politickch kruhoch neprikroilo k akcii Mani pulite (ist ruky). Po vlne zatkania medzi talianskymi politikmi nariadil aj Vatikn vo svojej banke osobitn audit. Kontrola odhalila trestn iny vekho rozsahu a sprvu o nich predloila v auguste 1992 ppeovi. De Bonis musel ods z funkcie a hrozilo, e kandl sa dostane na verejnos. Ppe vysvtil zosadenho bankra za biskupa a dosadil ho za prelta rdu maltzskych rytierov. Pri nslednom vyetrovan proti klientom banky Vatikn statone zatkal - akiste na ich kriminlnych aktivitch slune zarobil, ve za pranie pinavch peaz sa obvykle platila provzia vo vke dvoch percent. Priznal len to, o sa nedalo obs, a spoliehal sa, e prominentn obalovan sa trestu nakoniec aj tak vyhn. Zamestnancov z radov cirkvi ani duchovnch aj tak nebolo mon trestne stha. Vek korupn kandl s rozdelenm talianskeho ttneho holdingu ENIMONT, s ktorm svisela akcia Mani pulite, otriasol zkladmi Talianska - dovtedajie strany zanikli, zmizli Vatiknom preferovan Democrazia Cristiana i Cra- xiho socialisti. Na zklade mimoriadne vhodnch podmienok konkordtu z roku 1929 taliansky tt aj po Craxiho zmench plat katolckym cirkevnm intitcim i samotnej Svtej stolici ako rmskej diecze rone asi 6 milird eur. Tm, o spravuj financie katolckej cirkvi, neme by jedno, ktor zoskupenie v Taliansku vytvor vldu. Kto by hrzol ruku, ktor ho kmi? Finann zvislos od ttu, v tomto prpade od talianskeho ttu, zsadnm spsobom ohrozuje konanie a obsahov npl cirkvi. Nie div, e vzahy medzi Vatiknom a talianskou vldou, na ktorej

ele dnes stoj Silvio Berlusconi, dvern priate Licia Gelliho a Bettina Craxiho, a v ktorho osobe sa zluuj talianske mdi, financie i politika, vyvolvaj tak nevu verejnosti. Takto vzahy vak nie s talianskou pecialitou, ale tkaj sa cirkvi na celom svete. Musme, ia, kontatova, e vatiknske financie alebo aspo najdleitejia finann intitcia cirkvi podliehajca priamo ppeovi - Istituto per le Opere di Religione (IOR), ktor m sdlo vo vei ppea Mikula V. hne veda ppeskch komnt, bola tridsa rokov v rukch kriminlnych ivlov. Sindona, Marcinkus, Calvi i de Bonis urobili z ppeskho peanho stavu brloh organizovanho zloinu, ktor pral pinav peniaze, pomhal daovm nikom a ileglnym presunom devz, spolufinancoval obchod s drogami i so zbraami. Ako sa to mohlo sta? Nu, na samom zaiatku bola idea Bernardna Nogaru, e cirkevn financie treba spravova a rozmnoova bez ohadu na obsahov a etick zsady kresanskho uenia. Ppe Pius XI. to svojho asu odobril a jeho rozhodnutie nepriamo revidoval a Benedikt XVI. roku 2008. Kardinli, ktor mali dohliada na innos IOR, preto nebrali svoje povinnosti vemi vne. Finann otzky i peniaze povaovali za potrebn, no pomerne nepopulrne veci, navye, ak o bankovnctve zvyajne nemali ani potuchy. Zisky IOR prijmali s radosou, ale pramlo ich zaujmalo, odkia pochdzaj. Kritriom pri vbere bankovho personlu neboli kvalifikcia a odbornos, ale princp family and friends. Systm vntornej kontroly nikdy riadne nefungoval, nedodriaval sa dokonca ani banlny princp kontroly tyroch o pri pokladninch opercich a prevodoch. Hierarchick a monarchistick usporiadanie cirkvi vedie priam k organizovanej nezodpovednosti: Vetky rady podliehaj

priamo ppeovi, od neho pochdza vetka kompetencia hodnostrov. A ppe vie len to, o vedie chce. Benedikt XVI. bol od roku 1981 kardinlom krie a finannmi otzkami sa nezaoberal. Vaka blzkemu vzahu s Jnom Pavlom II. vak nepochybne mal detailn informcie o kandloch vatiknskej banky. Samotn vymenovanie Angela Caloiu za hlavnho bankra IOR znamenalo, e sa k moci dostva osoba blzka konzervatvnemu zoskupeniu Opus Dei, ktorho lenmi boli aj laici. Dolo k vymenovaniu dozornej rady spomedzi osb, ktor mali bohat sksenosti z finannho sektora a psobili v predstavenstvch a dozornch radch vekch bnk. Aj medzi nimi sa nali minimlne priaznivci Opus Dei, naprklad profesor ekonomickej etiky Ettore Gotti Tedeschi. lenom Opus Dei bol aj monsignor Renato Dardozzi, ktor zomrel roku 2003, a zrejme mal na starosti tajn vyetrovanie kandlov IOR. Oficilnu sprvu o vsledkoch vyetrovania Vatikn ututlal alebo ignoroval. Dardozzi vak vetky dokumenty prepaoval do vajiarska a vykonvateom svojho zvetu nariadil ich zverejnenie. Tejto lohy sa zhostil taliansky novinr Gian- luigi Nuzzi, ktorho kniha vyla na jar 2009 pod nzvom Va- ticano S. p. A. (Vatikn, a. s.). Krtko nato ppe odvolal riaditea banky Caloiu, hoci jeho funkn obdobie malo trva a do roku 2010. Dvody neuviedol. Do vyhnanstva v pti poslali aj duchovnho riaditea banky Piera Pioppa, pravdae, na elegantn vatiknsky spsob - roku 2010 ho vymenovali za titulrneho arcibiskupa Torcella a ppeskho nuncia v Kamerune. Funkcia duchovnho riaditea, prelta vatiknskej banky bola zruen. 29. novembra 2009 Vatikn podpsal dohodu s Eurpskou niou, v ktorej sa zaviazal prija vetky prvne predpisy o boji proti praniu

pinavch peaz, podvodom a falovaniu peaz. Zd sa, e Vatikn m v mysle dodra princpy etickho finannctva definovan Benediktom XVI. v encyklike Caritas in Veritate (Lska v pravde). Benedikt XVI. v ppeskom liste doslova uvdza: ia, korupn a ileglne sprvanie ekonomickch a politickch predstaviteov sa udomcnilo v starch i novch bohatch ttoch, ako aj v chudobnch krajinch." koda, e sa v tejto svislosti explicitne nezmienil aj o cirkvi. Neostva len vyka, i sa tmito opatreniami definitvne podar vysui bahno v moiari IOR. Ak sa monsignor Dardozzi pri zverejnen dokumentov musel uchli k takmu nezvyajnmu postupu, je vemi pravdepodobn, e transparentn a leglny postup vo finannch otzkach m ete aj dnes vo Vatikne zarytch odporcov. Nevedno, i na podnet Nuzziho knihy alebo na zklade inch informci zaalo talianske ttne zastupitestvo v lete 2010 nov vyetrovanie IOR. Tentoraz sa zameriava na anonymn kont IOR v talianskych bankch, cez ktor sa miliny eur dostvali k dosia neznmym prjemcom. Minulos vrh dlh tiene na vatiknske finannctvo. Nov truktry teraz musia dokza, e nebud opakova star hriechy.

6. ZBON KLIKA - OPUS DEI A SPOL.

6.

Zkladn truktra cirkvi v podstate nie je zloit - kad katolk a kad katolka patria do farnosti, a t zasa spad pod zemne prslun dieczu. Svet je rozdelen na 3 084 diecz alebo porovnatench truktr od Aachenu v Nemecku a po Zrenjanin v Srbsku a ich predstaven, vinou biskupi, napospol podliehaj rmskemu ppeovi. V cirkvi sa vak odjakiva vyskytovali aj jednotlivci, ktor mali potrebu preva svoju kresansk vieru intenzvnejie ne obyajn" veriaci, alebo chceli cirkvi pecilne zasvti viu as svojho benho ivota alebo svojho spoloenskho postavenia, a preto po stroia vznikali najrznejie zoskupenia veriacich. Dnes ich je tak neuveriten mnostvo, e o nich nikto neme ma pln prehad. Navye s vemi rznorod, ich spektrum siaha od klasickch mnskych rdov a po charitatvne spolky pridruen k jedinej farnosti. Niektor zdruenia maj sttisce lenov, inch by ste zrtali na prstoch jednej ruky. Veriaci zoskupen v takchto zdrueniach s s cirkvou prepojen aj na inej rovni. Dochdza k dvojnsobnej lojlnosti a ak sa zdruenie z nejakho dvodu neri s predstavitemi cirkevnej hierarchie na rovni ppe - biskup - farr, me dochdza aj ku konfliktom. Vek zdruenia vytvraj siete a vyuvaj kanly, ktormi transportuj informcie, peniaze i vplyv. Vznikaj mocensk truktry schopn formulova a presadzova vlastn zujmy. Ak prslun rove hierarchie - v prpade vekch a vplyvnch zoskupen je to vinou ppe - nechce strati vlastn vplyv, mus ich ma sstavne pod kontrolou a vyuva ich na vlastn zujmy. Vatikn sa vdy usiloval kontrolova cirkevn spolky a ich lenov vyuva ako agentov ppeskej moci. U v stredoveku sa benediktni a neskr aj cistercini stali

propagtormi ppeskch krovch vprav. Ppei vdy mali schopnos udriava jednotliv zoskupenia v konkurennom napt a vyuva ich na svoje ely. Vatikn dokonca takto vytvra systm neformlnej vzjomnej kontroly konkurennch skupn zaloen na rznosti zujmov. Aspo teoreticky. V skutonosti toti hroz, e ak sa pri obsadzovan vznamnch funkci dlh as dostvaj k moci stle tie ist skupiny, mu sa medzi nimi vytvori prepojenia, ktor znemouj fungovanie ostatnch zoskupen a ich lenom brnia v prstupe k vplyvnm pozcim. Poas dlhch 26 rokov pontifiktu poskho" ppea Jna Pavla II. sa dostvali k moci zoskupenia a osoby s o najvraznejou antikomunistickou orientciou. V niektorch prpadoch stailo, ak spali tto podmienku, a Rm u viac nekontroloval, i si v kadom ohade zaslia ppeovu podporu. ia, asto sa ukzalo, e to bola chyba. NVRAT RECONQUISTY - OPUS DEI Opus Dei je jednou z najznmejch organizci, ktor sa teili dvere Jna Pavla II. Kritici cirkvi si ju vimli u ovea skr, ne Dan Brown napsal Da Vinciho kd najm preto, e s pre u typick rzne kli, ktor sa pripisuj katolckej cirkvi ako celku. Ide najm o mimoriadne konzervatvny politick postoj. Opus Dei m vak vek poet odporcov aj vntri cirkvi, najm zo strany jezuitskho rdu, teolgov oslobodenia a kresanskch aktivistov za udsk prva. Kritizovan je najm ultrakonzervatvny obraz eny, ktor Opus Dei propaguje, a disciplna lenov, ktor siaha a po seba-

trznenie. Opus Dei (Dielo Boie) zaloil roku 1928 panielsky duchovn Jose Maria Escriva. Mimochodom, Escriva pochdzal z Barbastra, ktor roku 1064 poas prvej recon- quisty krvavo dobyl Gui de Montreuil, nazvan Dobr Nor- man, take sa lovek neubrni dojmu, e zrodenie Opus Dei je pokraovateom ducha reconquisty. Escrivovi bolo jasn, e nov rdov spoloenstvo me prei len za podmienky, e sa mu podar zska mladch kvalifikovanch lenov, a preto vybudoval dnen Ppesk univerzitu v Navarre. Univerzita zanala v pdesiatych rokoch 20. storoia v malom, dnes m vetky dleit fakulty a pribline 15-tisc tudentov. Druhm vznamnm predpokladom spechu novej organizcie boli dobr kontakty s rmskou kriou. Escriva sa preto u roku 1946 presahoval do Rma, aby tam zriadil centrlu rdu a onedlho aj poboku svojej vzdelvacej ustanovizne, dnen Ppesk univerzitu Svtho kra. Ako hosujci profesor na nej, mimochodom, psobil aj prelt Ganswein, sekretr sasnho ppea. Poas pontifiktu Jna Pavla II. Opus Dei prekvitalo a v ase jeho mrtia roku 2005 bolo medzi jeho lenmi 1 900 kazov a 85 000 laikov. Ppe roku 1982 transformoval organizciu na svoju osobn pre- latru, o znamen, e organizane je toton s dieczou, ktor nem miestnu prslunos, ale iba lenov, priom kazi lenovia Opus Dei - s vyat z prvomoci miestne prslunho biskupa. Dielo Boie teda nespad pod miestne prslunho biskupa. Jose Maria Escriva zomrel roku 1975, u roku 1992 bol blahoreen a roku 2002 aj svtoreen. Dvoch biskupov, lenov Opus Dei, vymenovali za kardinlov - roku 2001 Juan Luis Cipriani, biskup z Limy, a roku 2003 arcibiskup

Julin Herranz psobiaci pri krii v Rme. Ultrakonzervatvny kardinl Cipriani je dokonca v rozpore s oficilnym postojom cirkvi i s nzorom ppea zstancom trestu smrti. V predchdzajcej kapitole sme sa zmienili o tom, e ppe poveril laickch lenov organizcie reformou vatiknskej banky IOR. Ktovie, i to bude znamena koniec finannch kandlov Vatiknu, alebo sa len bud dokonalejie utajova. alm lenom Opus Dei, ktor by mohol ma pred sebou ete vznamnejiu kariru, je Jos Horacio Gmez. Mexian sa narodil roku 1951, roku 2001 sa stal biskupom americkej arcidieczy v Denveri, roku 2004 ho vymenovali za arcibiskupa v mexickom San Antniu a v aprli 2010 za zstupcu a nstupcu kardinla Mahonyho, arcibiskupa v Los Angeles. Kardinlsky klobk m teda u takmer ist a je celkom pravdepodobn, e pri najbliom konklve sa juhoamerick, severoamerick a konzervatvni eurpski kardinli zjednotia na jeho mene a Gmez sa stane prvm neeurpskym ppeom. Prudk nrast vplyvu Opus Dei vntri cirkvi za poslednch tridsa rokov mono na jednej strane pripsa jeho teologicky a spoloensky mimoriadne konzervatvnej orientcii, ale aj faktu, e vina jeho lenov pochdza z hispnsko-la- tinskoamerickej kultry, kde sa katolcka cirkev mimoriadne rozmha, no v krii zatia nem zastpenie. Napokon, Vatikn vaka Opus Dei zskal vysokokvalifikovanch pracovnkov, ktor neboli zapleten do stronch rmskych spolkov. aisko sa jednoznane presunulo mimo liberlnych tradci teolgie a spolonost typickch pre cirkev v Eurpe severne od Alp a v Severnej Amerike. S liberlnymi tradciami sa dlho spjala ndej, e s pomocou teolgie oslobodenia sa v Junej Amerike vytvor avicov" cirkev, ktor sa

oblkom vrti do Eurpy, aby aj tam ovplyvnila spoloensko-politick postoje cirkvi. Ak bude trend panielskeho" vvoja v cirkvi v nasledujcich desaroiach pokraova, sklamanie mnohch veriacich sa ete prehbi. KRISTOVI LEGIONRI A ICH BEZBON ZAKLADATE V katolckej cirkvi me ktokolVek, mu i ena, zaloi rd. Jedinou podmienkou je, aby naiel nzorovch spojencov a vytvoril ekonomick zklady pre ivot rdu. Ak sa navye te dobrej povesti a jeho nzory nie s v zsadnom rozpore s teologickmi a morlnymi otzkami cirkevnho uenia, m pomerne slun ancu, e zska aj akceptciu miestne prslunho biskupa. Ak sa novmu rdu podar udra si iriu podporu a rozri svoje aktivity na nadregionlnu rove, me dokonca zska ppesk shlas a do velkej miery sa tak vymani spod externej kontroly. V sasnosti je na celom svete asi 200 muskch a asi 700 enskch rdov, ktor maj ppesk shlas, a neznmy, ovea v poet spoloenstiev s biskupskm shlasom. Niektor s vemi star, ako naprklad rehoa augustininov, ktor m vye 1 500 rokov, in boli zaloen iba pomerne nedvno. Spomedzi novch rdov s znme Misionrky lsky Matky Terzie. Existuj vemi velk (a vaka tomu aj bohat a vplyvn) spoloenstv, akmi s jezuiti, sa- lezini i frantikni, ktor maj po celom svete aj vye 15- tisc lenov, i tak, ktorch lenov by sme spotali na prstoch dvoch rk. Niektor zoskupenia maj najlepie asy dvno za sebou a v poslednch desaroiach zaznamenvaj padok, to sa

tka mnohch tradinch rdov najm v Eurpe. Naopak, na vzostupe s novozaloen spoloenstv v Afrike, Junej Amerike a Indii. Cirkevn predpisy v tejto oblasti s jednoduch a dynamiku vvoja nijakm spsobom neobmedzuj. Ben veriaci m predstavu, e zakladate rdu mus by lovek, ktor ije prkladnm ivotom a jeho konanie je duchovne motivovan. ia, nie vdy je to tak. Aj biskup Francisco Gonzlez Arias v Cuernavace, meste venej jari v junom Mexiku, si v januri 1941 myslel, e m pred sebou vzornho rehonho brata. Dvadsajedenron seminarista Marcial Maciel mu predloil iados, aby jeho novozaloen mal rdov spoloenstvo oficilne potvrdil ako biskupsk kongregciu. V odvodnen uviedol, e mlad zoskupenie chce bojova za Kristovo krovstvo a hlsa lsku k blnemu. Fen budci kaz okolo seba zhromadil pozoruhodn skupinu mladch muov, z ktorch sa mnoh tie uchdzali o kazsk rad. Ktormu biskupovi by nezaplesalo srdce pri pohade na takho zbonho a evidentne spenho mladho rehonka? Dvno predtm, ne Druh vatiknsky koncil priniesol do cirkvi zvan erstvho vzduchu, vrchnosti neprekalo, e nzov zoskupenia Kristovi legionri znie trocha vojensky. Biskup nevidel problm ani v tom, e nov rehon bratia nemali vyznva len ivot v chudobe, cnosti a poslunosti ako ostatn rehonci, ale museli odprisaha, e o ivote rehole von neprenikne ani slovko. Nedveru nevzbudilo ani to, e Maciela u z nevyjasnench prin vyhodili z dvoch kazskch seminrov a pravdepodobne ho vysvtili iba vaka tomu, e jeho dvaja strkovia boli biskupmi.

Macielovi sa darilo zskava oraz viac mladch muov a zrove prejavoval vek talent pri opatrovan finannch prostriedkov. Biskup Gonzlez zomrel roku 1946 a u sa nedozvedel, e sadol na lep zbonmu podvodnkovi a jednmu z najrafinovanejch lumpov v dejinch katolckych rdov. Podveden vak nebol sm, pter Maciel toti vemi spene rozmiestnil svojich poslunch mladch rdovch bratov vzorne odetch v sutanch s nakrobenmi kolrikmi aj v mnohch inch dieczach. Rehon spoloenstvo sa uteene rozmhalo, roku 1965 dostalo z Rma predben shlas a roku 1983 od Jna Pavla II. napokon aj vyten prvlastok kongregcia ppeskho prva". Ptrovi Macielovi sa dlho darilo skrva vedajie motvy, ktor ho viedli k zaloeniu rdovho spoloenstva. A roku 1997 viacer bval seminaristi zverejnili, e ich zakladate rdu pohlavne zneuval. K prvm prpadom dolo u v tyridsiatych rokoch, teda krtko po vzniku Kristovch legionrov, a posledn siahali a do esdesiatych rokov. Vysvitlo, e pter Maciel sa v pdesiatych rokoch pre zvislos od morfia podrobil odvykacej liebe a nsledne sa musel podrobi procesu poda cirkevnho prva. Neskr sa mu podarilo napravi si reputciu u cirkevnej vrchnosti. Po ase prenasledovania", ako to sm nazval, vydal zbon kniku s titulom El salterio de mis dias (altr mojich dn), ktor sa medzi Kristovmi legionrmi stala akousi majstrovskou uebnicou. V skutonosti to bol obyajn plagit, pretoe Maciel 80 percent textu odpsal z diela panielskeho pravicovho politika Luisa Luciu, ktor umrel roku 1943 a dielo bolo publikovan roku 1956. Lucia sa v tridsiatych rokoch zasadzoval za kleriklny stavovsk tt. Ultrakonzervatvne antikomunis- tick

mylienky nachdzali, prirodzene, najviu odozvu medzi tmi duchovnmi, ktor povaovali komunizmus za najvieho nepriatea cirkvi. Nie div, e najm Jn Pavol II. bol mladmu rdu pozitvne naklonen. Maciel si vaka konzervatvnym antikomunistickm nzorom i vaka spechom pri verbovan dorastu vytvoril vo Vatikne sie vplyvnch priaznivcov, ktor ho napriek mnohm obvineniam a udaniam chrnila pred trestnm sthanm. Sila jeho ochrancov sa prejavila najm po roku 2002, ke niektor biskupi v USA stratili trpezlivos a zakzali vo svojich dieczach akkovek innos Kristovch legionrov. Pochybnmu ptrovi vydral ochrann ddnik a do smrti ppea Jna Pavla II. Po nstupe novho ppea nabrali udalosti rchly spd. Benedikt XVI. roku 2006 uvalil na ptra Maciela cirkevn trest, musel odstpi z radu generlneho riaditea Kristovch legionrov, a mal alej i v stran v pokn a modlitbe". In krok)' cirkev nepodnikla, pretoe 86-ron Maciel bol u ako chor a v januri 2008 zomrel. Po jeho smrti vyli prekvapivo najavo alie detaily jeho dvojitho ivota. Prihlsilo sa niekolko ien, s ktormi sa mal zakladate rdu sexulne stka, a asi es det, ktor tvrdia, e bol ich otcom. S istou enou a ich spolonou dcrou, ktor sa narodila roku 1986, obas il v luxusnom apartmne v Madride, ktor nadobudol za peniaze neznmeho pvodu. Niektor deti sa dodnes sporia o cel rad nehnutenost z ptrovej pozostalosti. Dvaja nemanelsk synovia ho tie obvinili, e ich v detstve sexulne zneuval. Napokon Vatikn 1. mja 2010 vyriekol tvrd rozsudok: Maciel sa naozaj dopustil zloinov a il bez krup a pravho nboenskho ctenia". Jasnejie sa to asi ani ned poveda. Lene precitnutie prichdza prli

neskoro. Rm desiatky rokov nekriticky a so sympatiami sledoval innos ptra Maciela a vetky varovn signly ignoroval. V tomto prpade doslova plat, e Vatikn nad nm primril oi. Co alej? Smrou bezbonho ptra sa prpad ani zaleka neskonil. Jeho rd naalej funguje a m asi 800 kazov a 2 500 seminaristov, ktor sa chc sta kazmi. Vetci boli vychovan v Macielovom duchu. Kristovi legionri maj mnostvo kl, tri univerzity a tlaov agentru (Zenit), taliansky tdennk Espresso odhaduje celkov hodnotu ich majetku na 25 milird eur. Pter Maciel po roku 1959 vybudoval pri rde laick organizciu Regnum Christi, ktor m medziasom 70 000 lenov. Radov lenovia istotne nevedeli o pinavostiach ptra Maciela a ani by ich neschvaovali. No ako je mon, e vedenie rdu desiatky rokov ni nespozorovalo? Mimochodom, vetci do jednho s stle vo svojich funkcich a dohliadaj na smerovanie dnes u pomerne vekej a bohatej organizcie. Ppe a roku 2009 poveril piatich biskupov, aby vykonali kontrolu rdu. Vsledky kontroly boli predloen koncom aprla 2010. Kontatuje sa v nich, e pter Maciel kryl svoje bezbon konanie tm, e kritikov systematicky odstraoval zo svojho okolia. Poutovaniahodn diskreditcia a odstraovanie tch, ktor pochybovali o jeho korektnom spsobe ivota, a pomlen nzor okolia, e by mohli ukodi pozitvnym vsledkom, ktor legionri dosahovali, vytvorili okolo neho dokonal ochrann mechanizmus." Ppe vyhlsil, e vymenuje osobitnho splnomocnenca pre reformu rdu. Touto lohou, ako aj komisrskym vedenm rdu poveril 9. 7. 2010 arcibiskupa Ve- lasia de Paolis, ktor sa osvedil ako finann odbornk. Rozhodne to nebude zvideniahodn loha.

STAR RDY, NOV DUCHOVN SPOLOENSTV Etablovan rdy sa v zsade teia v cirkvi pomerne vekej slobode, ktor sa d aj zneui. O tom napokon sved aj prpad Kristovch legionrov. Potresta alebo zrui rd me len ppe. Biskupi maj iba monos zakza psobenie rdu vo svojej diecze. Vo vine prpadov vak rdy po stroia sledovali zujmy rmskeho vedenia cirkvi, a tm tvorili protivhu biskupom, ktor asto museli prejavova lojlnos dynastim i jednotlivm ttom. Plat to pre cistercinov v asoch kriiackych vprav, dominiknov v dobch inkvizcie, ako aj pre jezuitov poas protireformcie, respektve takzvanej katolckej reformy po Tridentskom koncile (1545 a 1563). lenovia rdov viazan subom ivota v celibte, osobnej chudobe a poslunosti voi vrchnosti s idelnymi vykonvatemi pecilnych loh. Vina rdov m okrem toho aj pecilne suby poda obsahovej nplne konkrtnej rehole. Ide o najrznejie ciele od skupovania kresanskch otrokov od moslimskch vojvodcov (mercedarini a trinitri) cez opateru duevne chorch (alexini), vchovu mladistvch (salezini), prevdzkovanie detskch domovov (mallersdorfsk sestry), vysluhovanie slvnostnch bohosluieb (augustinini) a po dodriavanie prsne asketickho ivota a mlania (kar- tuzini) alebo vlun povanie chleba, plodov, oleja a vna (bos augustinini). Pri pohade zvonka to na niekoho psob udcky, na inho sympaticky, ale rozhodne nie nebezpene. A predsa sa me sta, e spoloenstvo s niekokmi tisckami prsne vedench lenov v priebehu pr rokov zane manipulova rmsku kriu na svoje ciele a zska znan vplyv na

smerovanie celej cirkvi. Prpad Kristovch legionrov je dkazom, e je to aktulne aj dnes. Na starom kontinente a v Severnej Amerike kles poet lenov klasickch rdov, a tm aj ich vplyv. Vo vekomestch rozvinutch krajn sa eny i mui v mnskom habite stali pomerne zriedkavm zjavom. Mnoh udia poznaj tradin nzvy augustininov, paulnov, frantiknov i trapistov len z etikiet na pivovch faiach. Funkciu starch rdov na seba v tichosti prevzali nov duchovn spoloenstv, ktor mimo cirkvi zvyajne nikto nepozn, a kee nemaj kltory a ich lenovia nenosia habit, s navonok neidentifikovaten. Niektor ij v skupinch ako naprklad talianski fokolarni, vykonvaj normlne obianske zamestnania a inak ved nbon ivot a pomhaj blnym. Skupiny podliehaj dohadu Ppeskej rady pre laikov i biskupom. V poslednch desaroiach vznikli desiatky novch spoloenstiev, vinou s mal a bezvznamn. V vznam si vydobylo hnutie Communione e Liberazione zaloen roku 1954, ktor m pribline stotisc lenov, vinou v Taliansku. Jeho programom je racionalizcia viery. Vari aj preto medzi sympatizan- tov hnutia patria politici ako Giulio Andreotti a Silvio Berlusconi? Tak pecialisti na moc, peniaze a vplyv maj akiste vlastn predstavu o tom, o je rozumn... NEOKATECHUMENTNA CESTA Spomedzi novch duchovnch hnut sa vak jedno vymyk, a po tom, o sme sa nauili zo stronch dejn

osobitnch katolckych zoskupen, treba poveda, e sa vyleuje mimoriadne znepokojivm spsobom. Zana sa to u ikovnm trikom, ke predstiera, e vlastne ani nejde o skupinu. Popri mnohch inch veciach s aj poiatky hnutia zahalen tajomstvom. Poda legendy, ktor roziruj, sa v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storoia maliar ikon Kiko Arguello zo panielskeho Lenu zoznmil s bvalou rdovou sestrou Carmen Hernandezovou a s ptrom Mariom Pezzim z rdu Comboniho misionrov. Trojica vytvorila systm uenia, ktor m ud privies k Jeiovi, jeho obsah vak nie je prstupn verejnosti. Roku 1979 sa im podarilo dosta na audienciu k Jnovi Pavlovi II. do jeho letnej rezidencie Castel Gandolfo. Ppe si s radosou vypoul, e uenie u v mnohch krajinch viedlo k zaloeniu skupiniek zbonch laikov, a dokonca z neho vzili aj viacer rdov bratia i kazi. Kiko Arguello sa ppeovi akiste nezmienil o tom, m sa chvli na stretnutiach so svojimi prvrencami - e sa mu zjavila Panna Mria a poverila ho, aby zakladal mal spoloenstv mimoriadne silne veriacich kresanov. V hlbokej pokore pred ppeom pravdepodobne zamlal aj to, e sa dva titulova ako apotol". Kikove informcie Jna Pavla II., pravdae, poteili, a tak Arguello mohol svojich priaznivcov ohurova u aj ppeskm shlasom. Systm, ktor je dnes znmy pod nzvom Neokatechumentna cesta, funguje takto: apotol" Kiko vysiela vybranch katechistov", teda obyajnch veriacich, ktorch vzdelanie nie je verejnosti znme, do normlnych katolckych farnost. Zujemcom z radov veriacich tam ponkaj seminre na prehbenie viery. Nsledne medzi veriacimi vytvraj aksi nhradn rodinn spoloenstv, ktorch lenovia by v dlhoronch

kurzoch mali naozaj dokonale spozna svoju vieru a i poda nej. lenovia Cesty sa povauj za vyvolench, ktor kraj sprvnou cestou, vetci ostatn s poda nich len neden kresania". Pod vedenm katechistu, ktor m dar rozlenia", sa skupina stretva niekokokrt do tda na sedeniach a ta zo spisov apotola" Kika a z Biblie. Svt omu, ktor sa vak v jazyku Neokatechumentnej cesty nazva slvnos eucharistie", neslvia spolone s ostatnmi veriacimi farnosti. Vyvolen slvia u v sobotu veer, poda monosti bez asti verejnosti. Ak miestny farr nie je ochotn takto bohoslubu sli, prizv si inho duchovnho, ktor im je naklonen. Peniaze nehraj rolu, pretoe veriaci prispievaj ochotne a tedro, okrem toho musia desa percent z prjmu odvdza na ivobytie katechistu. Otzky tkajce sa pouitia peaz s neprpustn, dovolen nie je ani kritika Cesty, pretoe, ako jej prvrenci sami vravia, ide o diablovo vnuknutie". Rodinn ivot" v skupinch je vemi intenzvny a zaha aj vkendy, take veriaci, ktor v skupine ije dlhie, nevyhnutne strca pvodn socilne vzby. Vrcholnmi podujatiami v ivote spoloenstva s zjazdy na Kikove vystpenia. Okolo Kika sa vytvra kult osobnosti, jeho slov vyvolvaj veobecn jasot. Je prznan, e z Kikovho ivotopisu ani zo ivotopisov alch dvoch zakladateov, ktor vak u evidentne nehraj rolu, nie s znme iadne podrobnosti. Aj apotolove" prejavy a in spisy sa ria len v uzavretom kruhu. A najdleitejm prikzanm, ku ktormu sa musia zaviaza vetci lenovia Cesty, je zachovanie plnej mlanlivosti o vntornch zleitostiach hnutia. Disciplna sa zabezpeuje prostrednctvom pravidelnch verejnch spoved, pri ktorch katechisti s darom

rozlenia" lenov pred celou skupinou podrobuj kritike osi ako inkvizcia v malom. Je celkom jasn, preo Kiko trv na tom, e Cesta nie je hnutie, a teda ani skupina. V opanom prpade by toti jej vntorn truktry podliehali aspo nevemi prsnym pravidlm cirkevnho prva. Takto si apotol" v podstate me robi, o sa mu zachce. U sa mu podarilo presvedi viacerch biskupov, aby zriaovali pecilne kazsk seminre v duchu Neokatechumentnej cesty. V Nemecku povolili vznik takchto seminrov kolnsky a berlnsky arcibiskup, kardinli Meisner a Sterzinsky. Pravdepodobne s financovan z prostriedkov Cesty, nejasn vak ostva, kto v skutonosti zodpoved za vber pedaggov i uchdzaov o kazsk stav. Mimochodom, tokijsk arcibiskup Peter Takeo Okada sa po nstupe do radu poksil takto kazsk seminr zrui. Opakovane sa saoval v Rme na Cestu, ktor delenm kresanov na dobrch" a nedench" a poiadavkami oddelench bohosluieb vna rozkol do farnost. Podobn sksenosti maj aj veriaci v Nemecku, ibae tam sa prslun biskupi zatia nesaovali v Rme. Niektor veriaci sa stle uduj, preo arcibiskupa Okadu ete nevymenovali za kardinla, hoci kardinlska hodnos sa u tradine spja s tokijskou arcidieczou. Kazsk seminr vTokiu funguje aj napriek Okadovm ponosm, Benedikt XVI. ho toti podriadil priamo ppeskej prvomoci, a tm ho zachrnil pred zsahom arcibiskupa. Ako vidie, Kikove kontakty v Rme siahaj vemi vysoko, a naozaj sa mu podarilo dosiahnu, e Vatikn akceptoval jeho Cestu ako druh kresanskho uenia. Aj proces schvaovania sa vyznaoval niektormi pozoruhodnmi detailmi. P vatiknskych radov vyjadrilo zsadn pochybnosti o obsahu predbenho

tattu hnutia. ttny sekretr Ppeskej rady pre laikov biskup Josef Clemens, do ktorho psobnosti zleitos patr, v aprli 2008 vyhlsil, e schvlenie tattu v najbliom ase nemono oakva. O to prekvapujcejie bolo, ke ppe u 11. mja 2008 shlas udelil. Hoci s podmienkou, e liturgia sa bude slvi verejne a aj v ostatnch veciach sa bude prida zauvanch zvyklost, no spomedzi lenov Cesty akiste nikto vne neuvauje o tom, e by Kiko bol ochotn zmeni pravidl. Summa summarum: Kiko Arguello taj detaily zo svojho skromia, prvrenci ho preukzatene uctievaj ako apotola" a verejnos nem monos oboznmi sa s detailmi jeho uenia. Pravdepodobne znan finann toky vntri Cesty, ktor m dajne u milin prvrencov, s totlne netransparentn, uenie hnutia a jeho intern pravidl sa nezverejuj a lenovia sa evidentne povauj za lepch kresanov" dodriavajcich prsnu mlanlivos o internch zleitostiach. A pre Vatikn je podstatn len to, aby Cesta dsledne dodriavala liturgick pravidl. Nestretli sme sa s tm u niekde? PRAVICOV LAICI... V obrovskom svete katolckej cirkvi vak nefunguj len spoloenstv s primrne duchovnm zameranm. Existuje rovnako vek poet zdruen, ktor sleduj skr svetsk ciele, priom me s o charitatvne lohy, socilne veci, podporu komunitnho ivota, ale aj o politick ciele. V Nemecku je zatia pomerne neznma isto musk organizcia Knights of Columbus, ktor vyvja innos v

Severnej a Strednej Amerike a v poslednom ase u aj v Posku. Zanala vemi skromne: kapln Michael McGivney z prevane rskej prisahovaleckej farnosti New Haven v Connec- ticute zaloil svojpomocn spolok pre katolckych muov. Pvodne mal sli ako vpomoc v ndzi, pretoe katolkov v tch asoch neprijmali do protestantskch spolkov ani odborov a lenstvo v slobodomurrskej li mali (a stle maj) zakzan. Je zaujmav, e odstupovanm lenstvom sa Ko- lumbovi rytieri formlne ponaj prve na slobodomurrov. Spolok pre svojich lenov najprv zorganizoval ivotn poistenie a nsledne zabezpeil aj vdovy a siroty. Meno patrna malo signalizova protestantskmu okoliu, e Ameriku objavil katolk Kritof Kolumbus, a preto maj katolci v Spojench ttoch nrok na rovnak prva. Popri lske k blnemu, jednote a bratstve patr vlastenectvo do dnench ias k hlavnm cieom Kolumbovch rytierov. Zo skromnch zaiatkov vyrstol jeden z najvch a pravdepodobne aj najbohatch a najvplyvnejch katolckych spolkov na svete. Kolumbovi rytieri maj v sasnosti asi 1,8 milina lenov a rone vyzbieraj a venuj na socilne ely asi 150 milinov dolrov. Pomhaj aj prakticky - rone odpracuj na veobecne prospen ely 70 000 hodn a daruj spolu asi 200 000 litrov krvi. V rmci katolckej cirkvi funguj ako vznamn finann donor. V Spojench ttoch prispievaj na chod Catholic University of America, ktor prevdzkuje americk biskupsk konferencia. Ich nadcia VI- carius-Christi disponuje kapitlom vo vke 20 milinov dolrov a vnosy z tejto sumy poskytuje ppeovi na ubovon dobroinn ely. Ppe vyuva sluby rytierov aj v inej forme. Sasn hlavn rytier Carl

C. Anderson i jeho predchodca Virgil C. Dechant zastvaj vedce funkcie vo vatiknskej banke IOR a v alch grmich Svtej stolice. Obaja reprezentuj mylienky Kolumbovch rytierov, boli priaznivcami dlhoronho predstavitea pravho krdla v republiknskej strane sentora Jesseho Helmsa a angauj sa v hnut proti potratom Pro Life. Trocha menej aktulny je ich striktne antikomunistick postoj, ktor zastvali po druhej svetovej vojne. Hoci navonok pripomnaj skr slobodomurrov, Kolumbovi rytieri vychdzaj z kriiackych tradci a s ochotn kedykovek sa postavi nepriateom cirkvi. V strednej Eurpe tie vznikaj podobne zameran organizcie, no evidentne nenachdzaj ohlas u cieovej skupiny obyvatestva. V Eurpe njdeme spench a majetnch katolkov skr v zoskupeniach, akm je Rytiersky rd Svtho hrobu v Jeruzaleme, ktor predstihuje Kolumbovch rytierov vekom, tradciou a eleganciou, ale rozhodne sa s nimi neme porovnva, pokia ide o poet lenov, politick vplyv a finann monosti. Katolci na konzervatvnom okraji cirkevnho spektra pri zakladan spolkov ete aj v sasnosti erpaj z kriiackych tradci. Zd sa, e minimlne v Eurpe poslednch dvadsa- tridsa rokov vznikaj iba tak spoloenstv, ktor hadaj no- voromantick idel v dvnych, zdanlivo slvnych epochch cirkevnch dejn v asoch nepoznaench studenm vetrom racionalizmu. Vznik novoromantickch spoloenstiev nevyvolal Druh vatiknsky koncil, ktor sa skonil roku 1965, stal sa vak ich negatvnym symbolom: cez otvoren okno poda nich neprdi dovntra cirkvi sviei vzduch, ale vetky neduhy modernej doby. Prkladom takhoto spoloenstva je aj

takzvan Anjelsk hnutie, ktor psob v nemecky hovoriacich krajinch od roku 1949. Ide o zoskupenie viacerch rdov a laickch organizci, ktor maj spolu vye milina lenov. V Innsbrucku kedysi ila mystika Gabriele Bitterli- chov, ktorej sa zjavovali anjeli a dmoni. Jej prvrenci, medzi nimi aj budci kazi, zskali od miestneho biskupa shlas a vytvorili bratstvo anjelov strnych. Hoci bolo uenie z teologickej strnky mimoriadne pochybn, spoloenstvo rstlo a dokonca sa rozrilo a do Portugalska a Brazlie. Bitterli- chovej syn, vysvten kaz, na polorozpadnutom hrade v dol rieky Inn zaloil kltor a stal sa jeho prvm optom. Nezvyajn, no vzhadom na novoromantick tendencie celkom prznan je, e zaloenie kltora znamenalo oivenie starho portugalskho rdu, ktor v skutonosti vymrel u roku 1903 - Rdovch kanonikov Svtho kra zaloenho roku 1131 v portugalskej Coimbre a vznanho predovetkm v dobch reconquisty. Oivenie rdu poehnal ppe roku 1979, poda starho ustanovenia cirkevnho prva toti rd zanik a sto rokov po smrti poslednho lena. Dnes m tento nov star" rd 14 poboiek so 140 lenmi. ensk odno rehole s hlavnm sdlom v brazlskom Anapolise, kde sdli aj kazsk seminr, m asi 100 leniek. Okolo tvrdho jadra" lenov rdu sa vytvorilo zdruenie svetskch kazov i laikov", mlde m dokonca vlastn skautsk organizciu. Anjelsk hnutie zdruuje celkom asi milin stpencov, medzi nimi 50 biskupov a niekoko kardinlov. Rmski teolgovia i niektor biskupi sa vak na Opus An- gelorum, ako sa jeho lenovia s obubou latinsky nazvaj, dvaj s nedverou - hnutie naprklad praktizuje teologicky pochybn vysviacky anjelov". Kongregcia pre nuku viery pod

vedenm kardinla Ratzingera roku 1992 hnutiu zakzala pokraova v tchto praktikch a mnoh biskupi predovetkm v nemecky hovoriacich krajinch innos hnutia vo svojich dieczach zakzali. Na raste lenstva v celosvetovom meradle sa to vak nijakm spsobom neodrazilo. Aj v Nemecku od sedemdesiatych rokov vyrstli nov konzervatvne cirkevn zdruenia. Naprklad jezuitskmu ptrovi Andreasovi Hnischovi sa nepil nov liberlny kurz katolckeho skautingu, a preto roku 1976 zaloil nov skautsk organizciu - Katolcky skauting Eurpy s prsne katolckou, vemi konzervatvnou orientciou. Z mldenckeho zdruenia vzila skupina mladch muov, ktor na Hnischa naliehala, aby zaloil rehou. Ptra medzitm vylili z jezuitskho rdu. Napriek tomu sa mu roku 1988 s pomocou augsburskho arcibiskupa Josefa Stimpfla podarilo zaloi rehou Servi Jesu et Mariae (SJM) - Sluobnkov Jeia a Mrie - obsahovo vemi podobn zameraniu jezuitskho rdu z ias pred Druhm vatiknskym koncilom. Nov rd zskal ppesk shlas roku 1994 a dnes m 40 lenov. Dvetiscpsto skautov sa vak istotne postar, aby sa zklada v budcnosti rozrastala. Rm s poteenm prijma fakt, e konzervatvne cirkevn organizcie v poslednch desaroiach zaznamenali pozoruhodn rozmach. Za svoj vplyv vak vaia predovetkm mimoriadnej schopnosti charizmatickch vodcov zskava lenov i finann prostriedky. spech u cieovch skupn si zskavaj predovetkm koncentrciou na konkrtne tmy a spenm apelovanm na emocionlnu strnku vzahu mnohch ud k cirkvi. Zbon ivot, pragmatick lska k blnemu a istota

venej spsy bez akchkovek pochybnost o sebe samom, zasaden do romantickho historizujceho rmca, to je istotne pre mnohch praliv ponuka. Ni na tom nemen ani fakt, e v dnenej sekularizovanej Eurpe tieto spoloenstv stoja v rmci cirkvi, ale predovetkm mimo nej, na samom okraji. Na druhej strane liberlni a avicov kresania maj v Nemecku oraz v problm aj sa zorganizova. ... A AVICOV LAICI Stren orgn cirkevnej avice - iniciatva Cirkev zdola vznikla roku 1980 a zaha asi 38 organizci, ktor sa bu pohybuj mimo cirkvi, alebo s vemi mal a v cirkvi nemaj takmer nijak vplyv. Chbaj im charizmatick vedce osobnosti, prca s mldeou viazne a nie s schopn zska potrebn financie. Na druhej strane maj obrovsk spektrum zujmov, o zasa len rozdrobuje ich sily. Ich tmy siahaj od vntrocirkevnej klasiky prstupu ien ku kazskmu radu, zruenia celibtu a spolonch bohosluieb s evanjelikmi cez ekolgiu a kritiku kapitalizmu a po rodov rovnos a mierov misie, teda obsahuj takmer vetko, o spolonos alebo aspo jej avicov as povauje za dleit. Priirokm tematickm zberom, nesprvnym odhadom vlastnho vplyvu v cirkvi a propagovanm nemeckho nrodnho ekume- nizmu, ktor neberie na vedomie svetov cirkev, avicov zoskupenia dosiahli iba jedno - e sa sce obas objavia v mdich, no vntri cirkvi nehraj nijak rolu. Ich iniciatvy nenachdzaj ohlas ani medzi nemeckmi veriacimi, ani medzi biskupmi a tob nie v Rme. Mali by

si uvedomi, e ako nositeov ndeje na obnovu cirkvi ich to totlne diskvalifikuje. Krza cirkvi je aj krzou kresanskej avice. Vzdajme hold ete jednej staroslvnej laickej organizcii strednmu vboru nemeckch katolkov, ktor vznikol v revolunom roku 1848. Verejnos ho asto vnma ako predstavitea katolckych laikov v Nemecku, hoci nm v skutonosti vbec nie je. stredn vbor m 230 lenov, z ktorch 97 vol Zvz katolckych organizci Nemecka. Zvz zdruuje asi 125 katolckych zoskupen - niektor s pomerne vek a ivotaschopn ako naprklad Zvz nemeckej katolckej mldee, in zasa mal, bezvznamn 162 a dvno preit ako naprklad spolok vysdlench Slezanov s nzvom Spoloenstvo katolkov grfstva Glatz. Normlnych katolkov, ktor nie s organizovan, zastupuj vdy traja zstupcovia z kadej dieczy, a to bez ohadu na jej vekos (poet lenov diecz sa pritom pohybuje v rozpt od 30-tisc do 1,2 milina). Okrem toho ete prezdium menuje 45 osobnost verejnho ivota vinou tre- oradch aktvnych i vyslilch politikov zo vetkch strn, ktorch pomer by mal by proporcionlny. Predsedom strednho vboru sa stva pravidelne niektor z vyslilch lenov CDU/CSU, v sasnosti je nm Alois Gluck z CSU. Ten krtko po nstupe do funkcie vyslovil na pomery strednho vboru priam revolun poiadavku, aby enat diakoni mohli by vysvten za kazov. Podobne byzantnske truktry ako stredn vbor maj aj niektor vie zdruenia cirkevnch laikov. V tejto svislosti sa priam ponka slvny vrok Waltera Ulbrichta, vysloven, pravdae, v celkom inej svislosti: Mus to vyzera demokraticky, ale sasne musme ma vetko pevne v rukch." ia, v prpade strednho

iern

vboru to demokraticky ani nevyzer. To by vak nebol najv problm. Cirkev m autonmiu aj pri organizcii laickch spolkov. Odsdeniahodn je vak to, e predstavitelia a funkcionri tchto laickch spolkov vystupuj na verejnosti ako demokratick a legitmni reprezentanti katolckych organizci a ich lenov. Vbec toti nenamietaj, ke ich mdi takto predstavuj. Ich kritick vyjadrenia na adresu cirkevnej hierarchie, biskupov i ppea tm strcaj dveryhodnos. To, e s tieto truktry tak, ak s, vyplva zo zkladnej cirkevnej zsady, e na ele vdy mus st duchovn. Tak sa to historicky vyvinulo, lene dnes vykonvaj lohu duchovnch takmer vhradne laick funkcionri, a tm tvoria aksi paraleln hierarchiu. A kto si u raz funkciu vymodl, ten rd prijme aj existujce truktry, ve ony napokon dokonale chrnia funkcionrov pred kritikou a rizikom straty funkcie. Volanie po transparentnejch truktrach a irom zapojen lenskej zkladne z radov zdruen katolckych laikov nezaznieva. Kritiku cirkvi chpu tak, e si dvakrt do roka zanadvaj na ppea, a pritom do omrzenia, ale pravdae decentne pripomen niektor z reformnch evergreenov - prstup ien ku kazskmu radu, zruenie celibtu a spolon bohosluby s evanjelikmi. (Mimochodom, kritick itate si iste vimol, e hoci by sme si to vemi elali, realizcia ich nvrhov by vbec neprispela k odstrneniu neduhov, ktorm sa tto kniha venuje.) Z podobnch prin ako avicov katolcke zdruenia ani stredn vbor nenachdza odozvu v Rme ani v irch truktrach cirkvi. lensk zklada viny organizci sa zmenuje, priom pokles je urite percentulne v ako celkov pokles lenstva v

katolckej cirkvi v Nemecku. Krza cirkvi je aj krzou zdruen katolckych laikov, osobitne v Nemecku.

164

iern

7. MIRACOLI, MIRACULA - ZZRAKY, PTE, EXORCIZMUS

Poda kresanskej vierouky jestvuje okrem pozemskho sveta, ktor meme spoznva metdami prrodnch vied, aj druh rovina, ktor je z hadiska venho ivota due pre loveka dokonca rozhodujca - svet Boha, anjelov a svtch, zzrakov, ale aj diabla, zla a biednych du". Rozhaden Stredoeurpan ije v relnom svete a vinou predpoklad, e je iba otzkou asu, km sa aj zvyok sveta pripoj k jeho svetonzoru. Iba mlokto pritom zsadne popiera existenciu inho sveta, vina ud si mysl, e je mon, ba dokonca pravdepodobn, v benom ivote mu vak nepripisuj praktick vznam. Aj modern osvieten lovek sa prleitostne utieka k ezoterickm praktikm, obben s najm rituly vzdialenejch kultr, pri ktorch nem ten trpny pocit, ak sprevdza tradin prejavy vednej domcej religiozity. Nie je nam zmerom posudzova sprvnos jednho i druhho svetonzoru. Nezd sa vak, e by v celosvetovom meradle klesal poet prvrencov starho nboenskho svetonzoru, preto by bolo vemi oson pozrie sa na tento fenomn zblzka. Iba jeho poznanie nm umon pochopi konanie cirkvi, uvedomi si, akmi prostriedkami veriacich lka alebo zastrauje, a vytvori si

nzor na zodpovedn i nezodpovedn zaobchdzanie s tmito prostriedkami. Jednm z najdleitejch znakov duchovnho chpania sveta je jeho venos. Venos v tomto zmysle nezna nekonene dlh asov sek, ale pln absenciu asovej dimenzie. Vo venosti nejestvuje nijak predtm a potom, vetko je teraz a sasne navdy. Poslednm cieom na pozemskej pti veriacich, ktor o svoju spsu ete musia bojova, je prechod do sveta svtch a do ecclesia triumphans, cirkvi vaiacej nad smrou, ktorej sasou sa zomret stane. Svtci s teda prirodzenou sasou ivota veriacich, a preto je pochopiten, e sa pri akostiach dovolvaj ich pomoci, ako prosme priatea, aby nm pomohol. Tento svetonzor je mimoriadne psobivo stvrnen v barokovom kostole kltora Waldsassen v Hornom Falcku. Vo vklenkoch bonch oltrov s vystaven sklenen rakvy s kostrami svtcov, vinou vyzdobenmi zlatom a odetmi v drahocennch broktovch rchach, ako sa patr na bavorsk barokov kostol. Nevyzeraj, akoby spali, ale s naaranovan, akoby na veriacich v laviciach veselo mvali. Tu, v bazilike vo Waldsassen me lovek vetkmi zmyslami precti, ak bol a je svetonzor tradinch veriacich. Kto viedol naozaj svt" ivot a koho preto m zmysel ucti si a prosi o pomoc, je tu otzkou zsadnho vznamu. V dobch ranho kresanstva o tom rozhodovala vina veriacich - koho vetci uctievaj, ten predsa mus by svt, a dos!

SYSTM NADOVETKO Cirkev sa usilovala zska kontrolu nad pomerne svojvonm uctievanm svtch. Otzka kto bol svt a koho sm veriaci uctieva, nadobudla tak vznam, e rozhodovanie cirkev jednoducho nemohla necha na pospolit ud ani na achtu a jej mocensk i ekonomick zujmy Okolo roku 1000 si ppei presadili monopol na kanonizciu, ktor trv dodnes. Ak motvy sprevdzali proces kanonizcie a ako prebiehal, vidie na prklade svtho Benna Meissenskho. Benno bol jednm z prvch biskupov meissenskej dieczy zaloenej na obracanie polabskch Slovanov na kresansk vieru. O jeho ivote nie je znme takmer ni, a predsa ho v zkom kruhu uctievali u v 13. storo. Pochovan je v meissenskej katedrle. Volanie po obnove rmskej cirkvi, ktor svojimi tzami pribitmi na dvere chrmu roku 1517 definitvne spustil Martin Luther, malo u zaiatkom 16. storoia toko priaznivcov, e sa sask vojvoda Juraj Bradat spolu s dvornm kaplnom Hieronymom Emserom rozhodli vytiahnu proti reformanm tendencim velk tromf. Zbonos a horlivos saskch veriacich mal podpori vlastn svtec. Emser najprv napsal oslavn du na Benna, ktor roku 1506 odovzdal v Rme ppeovi. To vak nestailo, Emser po nvrate domov musel napsa ete traktt o ivote svtho Benna, ktor dal roku 1517 v nemine vytlai. Vinu knihy tvoria legendy a Emserove vmysly. Ppe Hadrin VI. (1522 - 1523) sa dal presvedi a 31. mja 1523 vyhlsil biskupa Benna za svtho. Martina Luthera to tak rozhnevalo, e ihne napsal polemick spis s vemi vrenm titulom Proti

novej modle a starmu diablovi, ktorho maj v Meissene vyzdvihn. Reformcia v Sasku vak napokon zvazila, a kee protestanti pri preberan katedrly hrob meissenskho biskupa zniili, jeho svt ostatky previezli takreeno do exilu do Bavorska, kde ho dnes uctievaj ako patrna Mnchova. Aj samotn cirkev si uvedomovala, e proces kanonizcie potrebuje zdokonali, a preto po Tridentskom koncile zaviedla zmeny. V rmci reforiem porovlivho a prsneho ppea Sixta V. (1585 - 1590) vznikol osobitn rmsky rad pre kanonizciu. Ppe roku 1588 zaloil Kongregciu pre svt obrady a ceremnie, ktorej lohou bolo zjednoti proces kanonizcie s predpismi cirkevnho prva. Dosia uctievanch svtcov zahrnuli do pecilneho oficilneho zoznamu Martyrologium Romanum, ktor funguje dodnes. Nvrh na zaatie zdhavho konania, poas ktorho sa mus podrobne preskma kad detail zo ivota kandidta, podva rehoa alebo diecza. A kee vetko nieo stoj, nklady konania zna navrhovate, ako bva zvykom pri radnch konaniach. Jedno takto skmanie vraj me st aj 250-tisc eur. To sa, prirodzene, nezaobde bez milodarov od veriacich alebo cirkevnch zdruen i rodiny kandidta, zrove to vak nevyhnutne vedie k exkluzvnosti okruhu svtcov. Spolu s blahoslavenmi, ktor tvoria aksi predstupe svtch, je v zozname zapsanch asi 14-tisc osb, vina z nich od antiky i stredoveku, ke na vyhlsenie za svtho nebolo potrebn tak zloit formlne konanie. Od roku 1588 do sasnosti pribudlo do zoznamu iba 807 svtcov. Svt sa delia na dve skupiny - na muenkov, ktor zomreli za vieru v Krista, a na svtcov a svtice, ktor svoju mimoriadnu zbonos preukzali inm spsobom. V

takom prpade sa mus doloi, e vykonali zzrak". Vinou to znamen, e sa niekto medicnsky nevysvetlitenm spsobom vyliei z akej choroby a svoje uzdravenie odvodzuje od zzranej pomoci" prslunej osoby. Splnenie tejto podmienky, ktor sa pomerne vrazne vymyk z chpania modernho loveka, m zabrni, aby sa medzi uctievan osoby cirkvi dostal niekto nehodn. Cirkev si chce by ist, e blahoslaven i svt osoba naozaj vola do krovstva nebeskho. Aby nedolo k omylu, na tomto mieste sa iada ete raz zdrazni, e systm nesli cirkvi na to, aby z niekoho urobila svtca, ale vhradne na to, aby mohla skontatova, e kandidt sa vaka svojmu prkladnmu ivotu naozaj stal svtm. Proces kanonizcie vak vemi vstine ukazuje, ak spsob ivota me sli ako prklad pre obyajnch veriacich. Z 807 novch" svtcov od roku 1588 kanonizoval 482 Jn Pavol II. (1978 2005). Toto vysok slo do istej miery relativizuje skutonos, e posk ppe bol v rade 26 rokov, o je druh najdlh pontifikt v dejinch. Zo 482 svtch je 402 muenkov, teda svtcov, o zomreli pre vieru. Aj to vysvetuje vysok poet kanonizci za pontifiktu Jna Pavla II. - za svtch toti opakovane vyhlsil cel skupiny muenkov, ktor umreli za podobnch okolnost - naprklad 103 muenkov z Krey, ktor zomreli v rokoch 1839 a 1867, 106 osb, ktor poloili ivoty vo Vietname v rokoch 1745 a 1862, i 120 nskych misionrov z obdobia od roku 1648 do roku 1930. Jn Pavol II. kanonizoval iba 80 svtcov, ktor zomreli prirodzenou smrou. Vinou to boli zakladatelia alebo vznamn lenovia rehonch rdov. Obyajn duchovn a nevysvten laici tvoria zanedbaten as. Ako posk pecialitu zosnulho ppea meme akiste hodnoti kanonizciu dvoch

poskch krovien zo stredoveku - Kingy a Hedvigy, ktor sa zaslili o renie kresanstva v Litve. alm je svt Juan Diego, legendrny mexick Indin, ktormu sa mala zjavi Panna Mria Guadalupsk. Svtci pochdzajci z 20. storoia s aspo historicky uchopiten - Giuseppe Moscati (zomrel roku 1927) psobil ako lekr chudobnch v Neapole a Gianna Beretta Molia (zomrela roku 1962), ktor skonala, ke napriek velkmu riziku vynosila aj tvrt diea, hoci mohla podstpi medicnsky odvodnen interrupciu. Milnska arcidiecza v jej rodnom meste Mesero nealeko Milna u na jej poes zriadila svtyu v nepouvanom farskom kostole, ktor ochrancovia ivota hojne navtevuj. O prebudenie kultu lekra Moscatiho sa staraj jezuiti, preto zatia prebieha vemi pokojne. To sa vak asom me zmeni, pretoe svt lekr" m vo vemi pecifickom prostred katolckeho Neapola pomerne vek potencil. RELIKVIE: UKRADNUT, ROZKSKOVAN, UCTIEVAN udia si milovanch svtcov uctievaj presne tak isto, ako si oddvna uctievaj svojich najblich, svoje hviezdy a idoly. Najdleitejie je, aby sa k nim o najvmi priblili. Ak to nie je mon, sta aj predmet, ktor sa s milovanou osobou spja, alebo obrzok, ktor im jej existenciu pripomenie. Lene zo svtcov, ktor s v ase kanonizcie u dvno mtvi, sa zvyajne zachov iba kostra, pretoe textil a vakovak predmety rchlo podliehaj skaze, a listy i obrzky z antiky sa tie nezachovali. Vznamn lohu preto hraj ostatky svtch, v cirkevnej terminolgii nazvan relikviami. Na miestach,

kde sa vyskytuj, je prtomn duch svtca, a to priahuje veriacich. Prlev ptnikov oddvna prinal rozmach i znan ekonomick vhody. Pvodne isto duchovn zujem o relikvie sa preto posunul do inej roviny, kde ilo o peniaze a o moc. Relikvie rozdeovali na ksky, predvali, odovzdvali ako dary i kradli. asti tiel svtch, lebky, ruky, nohy, dokonca aj miniatrne lomky kost ukladali do honosnch zlatch schrnok zdobench drahokamami. Jednm z najkrajch prkladov je Trojkrov rakva v Kolne nad Rnom z 12. storoia, ktor m okrem kost svtho Gregora zo Spoleta (zomrel roku 303) obsahova aj kosti troch krov, ktor sa poda Biblie prili pokloni k Jeiovm jaslikm. Kostrov ostatky si vzal kolnsky arcibiskup Rainald z Dasselu roku 1164 ako vojnov koris z Milna, kam sa zasa o niekoko storo skr dostali z Kon- tantnopola. V rakve maj by aj ostatky dvansronho dieaa, ktor poda tradcie pochdzaj z jaskyne pri Betleheme a ktor slili ako dkaz vyvraovania det za kra Herodesa. Takto rukolapn" dkazy o pravdivosti kresanskho uenia hrali v stredoveku vznamn lohu a nikomu by ani nezilo na um vne ptra po ich pravosti". Prirodzene, e si cirkev chcela udra kontrolu nad kultom relikvi. SENZAN JUN TALIANSKO Juh Talianska, nazvan Mezzogiorno, je regin, ktormu vymoenosti modernho ttu zatia nepriniesli vek osoh; dodnes sa s nm spjaj chudoba, zl infratruktra a organizovan zloin. Jun Taliansko je vak aj krajinou

zzrakov a svtcov, kde sa ete aj dnes dej neuveriten veci. Zanime teda v Ne- apole, v psobisku lekra Giuseppeho Moscatiho. Neapol je mesto, kde sa niekokokrt do roka kon zzrak krvi svtho Januria". erven prok uchovvan v ampulke sa v rukch arcibiskupa men na tekutinu a ud je presveden, e ndobka obsahuje uschnut krv patrna mesta svtho CJennara alebo svtho Januria. o na tom, e konanie zzraku je doloen a od roku 1389, teda viac ako tisc rokov po svtcovej smrti. Veriaci ni nedaj ani na pochybnosti vedcov. Neapolania jednoducho chc veri zzrakom a cirkev im to umouje - hoci zzrak krvi svtho Januria oficilne nikdy neuznala. Pomerne neznme mesteko San Giovanni Rotondo na polostrove Gargano, ktor tvor ostrohu talianskej imy v Jadranskom mori, sa po roku 1968 stalo runm ptnickm miestom. Rone ho navtvi asi sedem milinov ptnikov, teda viac ako tradin eurpske ptnick miesta Lurdy i posk Czenstochow. Viac nvtevnkov m len Rm. V apl- skom mesteku roku 2004 postavili najv kostol v Eurpe po Katedrle sv. Petra poda projektu znmeho architekta Renza Piana. Vstavba trvala desa rokov. Kostol pojme 6 500 veriacich, alch 30 000 nvtevnkov me st na priestranstve pred nm. Chrm dali postavi kapucni na poes svojho spolubrata ptra Pia, ktor zomrel roku 1968 a roku 2002 bol kanonizovan Od roku 2010 je pochovan v sklenej rakve v krypte gigantickho chrmu. Nklady na vstavbu sa museli pohybova rdovo v stovkch milinov eur a boli zaplaten z milodarov. Ani jeden zo svtcov 20. storoia nedosiahol tak popularitu ako pter Pio, ale zrove iaden z nich

nevyvolal tak polemiku. Chorav pter bol od roku 1918 stigmatizovan", to znamen, e na rukch, nohch i na hrudi sa mu objavovali krvcajce rany ako ukriovanmu Jeiovi Kristovi. Fenomn stigmatizcie sa u svtcov objavil u aj v minulosti, lene v prpade ptra Pia nikdy neutchli pochybnosti, e si rany privodil s pomocou chemikli. Kapucn Pio bol mimoriadne obbenm spovednkom, a hoci hrienikov nie vdy zbavil hriechu, ale asto im aj karedo vynadal, veriaci v dlhom rade akali pred jeho spovednicou. Vatikn neotesanmu" mnchovi nedveroval, v rokoch 1931 a 1934 mu dokonca zakzali verejne vystupova a sli svt omu. Ppe Jn XXIII. bol jeho tvrdm protivnkom a za jeho pontifiktu Vatikn Pia dokonca odpoval, aby ho usvedil z podvodu. Prlev veriacich to vak neoslabilo. K Piovej popularite akiste prispelo aj to, e od roku 1940 zbieral peniaze na stavbu diecznej nemocnice, ktor roku 1956 napokon aj postavili. Dodnes ide o jednu z najmodernejch nemocnc v junom Taliansku s 1 200 lkami. Kritici vytali Piovi nedovolen styky so enami a podporu faistickch politikov. Fanikovia veria v jeho jasnovideck schopnosti, vaka ktorm mal u roku 1947 predpoveda mladmu poskmu farrovi Karolovi Wojtylovi, e bude zvolen za ppea, i atentt, ktor na neho roku 1981 spchaj. Pter Pio mal ma dokonca aj zzran schopnos bilokcie, teda schopnos by sasne na dvoch miestach. Na jeho pohreb roku 1968 prilo vye stotisc ud. Pod vplyvom jeho obrovskej popularity nakoniec ustpil aj Rm a uzavrel s nemilovanm mnchom prmerie. Jeho nemenej populrny odporca Jn XXIII. to vak dodnes dotiahol len" na blahoslavenho. Definitvne rozhodnutie kanonizcie je toti vdy na

ppeovi. Aj to, kto bude alebo nebude kanonizovan, je teda vecou cirkevnej politiky. Jun Taliansko oplva aj almi senzciami. Iba 150 kilometrov od San Giovanni Rotondo sa nachdza abrzzske mesteko Lanciano, kde vystavuj dkaz jednej z najdleitejch cirkevnch prvd. Katolci veria, e kaz pri svtej omi men hostiu a vno na Kristovo telo a krv, ktor potom veriaci prijmaj. Kee sa vak navonok ni nemen, tto mimoriadne ako pochopiten otzka viery odjakiva vyvolvala u kresanov pochybnosti. Legenda hovor, e v 8. storo sa to prihodilo aj istmu bazilinskemu mnchovi v Lanciane, ktor v nedeu slil slvnos eucha- ristie poda pravoslvneho obradu. Jun Itlia bola sasou vchodormskej Byzantskej re, kde sa vysluhovali prevane vchodn obrady. V otzke premenenia chleba a vna pri slven eucharistie s vak katolci i pravoslvni jednotn. Pochybovan mnch mal pri vykonvan posvtnho konu s hrzou zbada, e sa mu pred oami chlieb naozaj zmenil na kus msa a vno na ozajstn krv, a t sa ete aj mala rozdeli na p ast poda potu Jeiovch rn. ia, legenda nehovor, ako sa mnch zachoval, ale zato kus msa a p kskov zrazenej krvi v Lanciane dodnes opatruj v chrme zasvtenom sv. Frantikovi z Assisi. Vedeck skky z roku 1970 preukzali, e ide o tkanivo z udskho srdca a o krv skupiny AB. K premene svtej hostie na mso dolo aj na inch miestach; iba v Taliansku sa eucharistickmi zzrakmi preslvili mestek Trani v Aplii a Alatri a Bolsena v Latiu. Krvn skupiny sa dosia neskmali. Aj na predmest Neapola sa roku 1772 sfarbila hostia na erveno. ia, v noci z 23. na 24. oktbra 1978, v de frantiknskeho inkviztora svtho Jna Kapistrnskeho,

o ktorom sme sa u zmienili v asti o vzahu katolckej cirkvi k idom, dkaz z Kostola San Pietro a Patierno ukradli a dodnes sa nikde neobjavil. Severozpadne od Lanciana, asi hodinu cesty autom, sa nachdza mesteko Manopello, ktor ukrva pravdepodobne najvzneenejiu kresansk relikviu. Miestni kapucni tam najmenej od roku 1638 ochrauj Volto Santo (svt tvr), dajne Jeiov portrt na perleovom hodvbe neznmeho pvodu. Veriaci vravia, e ide o atku, ktorou mtvemu Jeiovi pri pochovvan zakryli tvr. Poda inch prameov to m by prav atka, ktor Jeiovi cestou na Golgotu podala Veronika, aby si ou utrel tvr, a zachoval sa na nej odtlaok. Na rozdiel od turnskeho pltna, ktor roku 2010 vystavili iba na niekoko tdov, Volto Santo je prstupn celorone. V Manopelle vak, napodiv, nie je vek nval ptnikov. Prirodzene, medzi miestami zzrakov nesmie chba ani Siclia. Ptnici prichdzaj do chrmu v Tindari na severovchodnom pobre ostrova, kde sa nachdza ierna Madona, ktor v debne za podivuhodnch okolnost vyplavilo more. Zpadne odtia, v hlavnom meste Palerme si zasa veriaci uctievaj zachovan telesn pozostatky svtej Rozlie. Rozlia ila ako pustovncka v 12. storo vo vrchoch pri Palerme a po smrti upadla do zabudnutia, ale poas morovej epidmie roku 1635 sa zjavila dvom mnchom a priviedla ich k svojmu zachovanmu telu. Ked ho preniesli do katedrly v Palerme, mor zrazu utchol. Na talianskom juhu nechbaj ani zjavenia Madony, hoci tu marinske ptnick miesta nedosahuj vekos Lrd, Fatimy i mexickho Guadalupe. Panna Mria sa naprklad 24. mja 1985 zjavila skupinke dvansronch chlapcov v mesteku Olivetto Citra pri Salerne - najprv

uvideli pada hviezdu, potom zauli krik malho dieaa a napokon zbadali ensk postavu, v ktorej spoznali Matku Boiu. Miestny farr zaloil nadciu na sprvu zjaven, ktor dodnes ri posolstv" Panny Mrie. Matka Boia v nich vyzva na obrtenie a modlitbu, ktor maj Taliansko ochrni pred katastrofami a kladmi diabla. Salernsk arcibiskup Guerini Grimaldi sa mal v tejto svislosti vyjadri, e predsa neme Matke Boej zabrni, aby sa zjavila, kde sa jej zachce. Marinske posolstv z Oliveta Citra si nali stabiln okruh pribline stotisc prvrencov. Ktovie, mono raz z mesteka bude slvne ptnick miesto. Cirkev mu v tom rozhodne brni nebude. SPORY O MRIU Zjavenia Matky Boej vak ete aj v 21. storo mu vntri cirkvi i mimo nej vyvola vniv spory, intrigy, ba dokonca nsilnosti. Dejiskom takchto sporov je dnes Medugorie, isto chorvtske a isto katolcke mesteko v Hercegovine. Panna Mria sa tam zaala zjavova roku 1981, ke bol maral Tito u mtvy, no socialistick Juhoslvia ete existovala a v krajine vldla komunistick strana. Zjavenie prebiehalo vemi podobne ako v Oliveto Citra - skupinke iestich mladch ud sa zjavila ena, v ktorej spoznali Pannu Mriu a ktor sa sama oznaila za Krovn pokoja. Mladch vizio- nrov sprevdzal farr z Medugoria a ten posolstv, ktor deti v tdovch intervaloch spisovali, publikoval. Farr z Medugoria bol lenom frantiknskej rehole. Frantikni boli duchovnmi pastiermi Chorvtov u od

tureckch ias, ke ete nesmeli ma vlastnch biskupov. Mali pomerne blzko k nacionalistom a v 20. storo mnoh lenovia rehole sympatizovali s faistickm hnutm ustaovcov. Extrmnym prpadom v tejto svislosti bol pter Filipovi, ktor to dotiahol a na velitea chorvtskeho koncentranho tbora Jasenovac. Zjavenia si rchlo nali prvrencov, no komunistick juhoslovansk ttna moc proti nim zakroila a farra z Medugoria odsdili na tri roky vzenia. Mostarsk biskup Pavao Zani najprv s vizionrmi sympatizoval, no neskr vyhlsil, e zjavenia nemaj nadprirodzen pvod, a preto ich cirkev neme uzna. Hercego- vinsk frantiknska provincia, pod ktor spad fara v Medugor, vak biskupovo rozhodnutie neakceptovala. Frantikni poas bosnianskej vojny neskrvali sympatie k Chorvtskej rade obrany, ktor vykonvala etnick istky zameran proti srbskmu obyvatestvu, a zodpovedala aj za nienie srbskch pravoslvnych kostolov a kltorov. Ke sa frantiknom nepodarilo vyriei spor s mostarskm biskupom o uznanie zjaven Krovnej pokoja, uchlili sa k inm prostriedkom. Posledn pstnu nedeu roku 1995 chorvtska soldateska uniesla Zaniovho nstupcu biskupa Pe- ria, zbila ho a zatvorila do kaplnky frantiknskej rehole. Biskupa oslobodili a mierov sily OSN. Frantikni sa nedali odradi vyhlseniami a prkazmi juhoslovanskej biskupskej konferencie ani rmskej Kongregcie pre nuku viery, a alej rili posolstv" a propagovali pte do Medugoria. Biskup Peri roku 2006 vyhlsil, e situcia u pomaly prerstla do rozkolu v cirkvi, pretoe frantikni neuznvaj jeho biskupsk autoritu. Vatikn v rokoch 2006 a 2008 vymenoval vyetrovacie komisie, ktor potvrdili nzor miestneho

biskupa, e zjavenia nemaj nadprirodzen pvod. V novembri 2009 kongregcia pre nuku viery opakovane a vslovne zakzala cirkevn pte do Medugoria. Frantikni napriek tomu pokrauj vo svojich aktivitch a miesto zjavenia Krovnej pokoja v Medugor navtevuj rone sttisce veriacich - katolkov i pravoslvnych. Vznikaj nov duchovn spoloenstv, v Nemecku dokonca kolnsky kardinl Meisner udelil cirkevn shlas mldenckemu spoloenstvu Totus tuus. Kam sa podela obvan autorita Vatiknu? Ako sa zachov hlava katolckej cirkvi? Zrejme tak, ako sa Vatikn v podobnch situcich dosia vdy zachoval - ak hnutie nemono zakza ani inak zmari, tak ho prosto potichu integruj. Viedensk arcibiskup kardinl Schonborn, ktor sa te ppeovej dvere, odcestoval na Silvestra roku 2009, prirodzene, isto skromne, do Medugoria, aby tam celebroval novoron omu. Darmo poslal biskup Peri ppeovi rozhnevan list - kardinl sa mu kajcne ospravedlnil, no vzpt bola vymenovan nov rmska komisia na preetrenie pastierskej innosti v Medugor. Zapadkov v Hercegovine m teda stle ancu, e sa zarad medzi vek akceptovan marinske ptnick miesta. Podobn konflikt, hoci neprebiehal tak nsilne, sa v Nemecku odohral u pred niekokmi desaroiami. V dedinke Heroldsbach v severnom Bavorsku sa od oktbra 1949 do roku 1952 mala skupine det zjavova Panna Mria a neskr aj al svtci a anjeli. Aj tu ilo o podobn jednoduch posolstv a postupne sa vyvinulo ptnick hnutie, ktor priviedlo do Heroldsbachu desatisce veriacich. Bambersk arcibiskup Klb odmietol uzna nadprirodzen pvod zjaven a zakzal akkovek pte na poes Ruovej krovnej, ako sa tu mala Matka Boia

nazva. Aj v tomto prpade Rm arcibiskupa podporil. Pri tan rmskeho dekrtu v dme v Bambergu musela asistova polcia. Hoci arcibiskup vyvjal siln ntlak na miestneho farra, ktor zjaveniam veril, veriaci zaloili spolok na vstavbu ptnickho kostola a zachovvanie spomienky na zzran udalosti. Roku 1998, prve vas pred oslavami pdesiateho vroia, priiel arcibiskup Braun na to, ako vec diplomaticky vyriei. Zotrval sce na nzore, e zjavenia nemali nadprirodzen pvod, ale miesto zjaven odovzdal do sprvy cirkevnej nadcie a vyhlsil ho za marinske ptnick miesto. Spoloenstvo Totus tuus m medziasom poboku aj v Heroldsbachu, v jli 2010 tam oslvili spomienku na 29 rokov zjaven v Medugor" a v auguste 2010 mal slvnostn svt omu celebrova viedensk kardinl Schnborn5. Vetky tieto udalosti ukazuj, na akom tenkom ade sa cirkev pohybuje a mono aj mus pohybova - ke chce obsiahnu osvietench kresanov, teologickch dogmatikov z Kongregcie pre nuku viery, i obyajnch veriacich, ktor tia po cirkvi plnej zzrakov a mystiky, a zoi-voi gu a poverm zabdaj na cirkevn dogmatiku, prvo i hierarchiu, ba aj na poslunos ppeovi a biskupom, na ktorej si najm t najkonzervatvnej mimoriadne zakladaj. Cirkevn moc psob ako kolos na hlinench nohch a v tejto svislosti jasne vidie aj hranicu, pri ktorej sa konia vetky vahy o reformch v cirkvi. Otzne pravdae je, i je z dnenho pohadu primn a z dlhodobho hadiska udraten, e cirkev akceptuje alebo prinajmenom aktvne pripa zzraky, pte a svtcov, o ktorch autentickosti sama
5

Poznmka prekladateky: Kardinl Schnborn sa na podujat zo zdravotnch dvodov

nezastnil.

pochybuje. Ve prav spiritualita by si azda mala vystai aj bez zbonch l. Ale to je mono privemi svetsk nzor.
UDN SVTCI A IN TRPNOSTI MODERNHO KRESANA

Njdu sa vak aj prklady, ke evidentne chbali akkovek historick dkazy existencie niektorch svtcov a relikvie boli viditene sfalovan, take cirkev jednoducho musela zaradi spiatoku. Druh vatiknsky koncil uloil rmskej krii, aby prepracovala Martyrolgium, oficilny zoznam svtch, a uviedla ho do sladu s historickou skutonosou. Okrem toho zo zoznamu vyiarkli niektor trpne zleitosti, ako naprklad dajn obe ritulnej vrady imona z Tridentu alebo historicky nepodloenho Achcia, ktor mal umrie na hore Ararat. Z dvoch muenc menom Eullia ponechali iba jednu a zo zoznamu zmizol aj psohlav obor svt Christofor. Lene v niektorch prpadoch sa rmski teolgovia prertali. Veriaci si roku 2001 vyntili optovn zpis svtho Christofora do zoznamu svtch a roku 2004 boli optovne dopsan viacer svtci, ktorch pvodne vykrtli - predovetkm talianski a grcki mnsi z junho Talianska. Cirkev sa radej vbec nedotkala kultu prominentnch svtcov, akmi boli svt Juraj alebo Siedmi spiaci z Efezu, hoci ich ivot nie je ni in ne legenda. Zmer Druhho vatiknskeho koncilu, aby sa presadila historick pravda, teda v mnohch prpadoch stroskotal na tom, ako hlboko a dlho si veriaci uctievali niektorch svtch.

Podobne to funguje s prastarmi relikviami, vinou ide o kostrov pozostatky legendrneho pvodu, ale aj o textlie i asti a klince z Jeiovho kra, ktor si kriiaci privali na pamiatku z vprav do Palestny. Ete star pvod maj prapodivn ksky - naprklad Jeiove sandle, ktor s doloen a roku 752 ako dar ppea franskmu krovi Pipinovi Krtkemu. Dostali sa a do optstva Prm v Nemecku a tamoj benediktni na nich vybudovali hotov ptnick priemysel. Biskup zo susednho Trevru tak astie nemal, ale roku 1196 sa aj jemu astnou zhodou okolnost dostalo do rk Kristovo rcho. Verejne ho vak ukazuj a od roku 1512. Svt rcho sa ptnikom zapilo vmi ne kared odrobinky sandlov a biskup z Trevru s nm zaznamenal tak ekonomick spech, e roku 1574 prevzal aj optstvo Prm a zalenil ho do svojej dieczy. Hoci pvod rcha od samho zaiatku sprevdzali mnoh pochybnosti, katedrla v Trevre je stle vyhadvanm ptnickm miestom a v roku 2012 sa plnuje vek jubilejn p. Cirkev sce u dnes netvrd, e rcho je prav, ale psto rokov ptnickej tradcie je pre u dvodom na oslavy. Poet ptnikov pritom ustavine rastie, roku 1844 si vystaven relikviu poas siedmich tdov prezrel asi milin veriacich. P do Trevru mala pomerne negatvny ohlas v tlai a novinr Otto von Corvin ju vyuil ako zmienku na napsanie nenvistnej knihy Historick pamiatky kresanskho fanatizmu. Kniha sa vak preslvila a v druhom vydan roku 1869, ke presne zapadla do Bismarckovho Kulturkampfu a za niekoko rokov sa predalo 1,6 milina vtlakov. Mnoh star relikvie ako dom Panny Mrie v Lorete, ktor sa roku 1291 podivuhodnm spsobom dostal z dobytej Svtej zeme do Talianska, alebo Aachensk svt

relikvie - asti Jeiovho odevu, plachta, v ktorej bola zavinut hlava Jna Krstitea, a aty Matky Boej, ktor cirkvi daroval Karol Vek, maj ete aj dnes fundamentlny vznam pri prejavoch viery. Z bohatej zbierky relikvi, ktor si zrejme priniesol z byzantskej metropoly Kontantnopola, vak Karol Vek najvzcnejiu pamtihodnos odkladal pre samotnho ppea. Lev III. na Vianoce roku 800 korunoval Karola Vekho za cisra a ten mu z vanosti daroval Jeiovu predkoku. Relikviu dlho uchovvali v Luternskej bazilike, no roku 1527 pri plienen Rma ju ukradli oldnieri nemeckho cisra Karola V. Zlodeji sa aleko nedostali, roku 1557 nali ukradnut relikviu v Calcate asi 40 kilometrov severne od Rma. Od tch ias ju vystavili a uctievali v miestnom kostole, no roku 1983 zmizla, vraj ju znova ukradli. Ako vina ostatnch relikvi aj tto existovala v niekokch kpich. Len v stredoveku sa dajne vyskytovali desiatky predkoiek a majitelia sa vnivo sporili o pravos relikvi. Vetky zniili vojny, poiare a revolcie, a napokon zmizla aj relikvia z Calcaty. ad, na ktorom cirkev manvruje medzi tradinou zbonosou a modernou teolgiou, medzi stredovekom a modernou, je teda trocha, ale naozaj len troka menej tenk. FASCINCIA ZLOM Dotyk s nadpozemskm svetom, ktor v sebe cirkev nesie - alebo predstiera, e ho nesie, ako tvrdia nezainteresovan, vak prina aj in, temn aspekt. Svet anjelov a svtcov, zzrakov a relikvi je svetom dobra, ktor zdrazuje ndej. Z pohadu modernho loveka to

azda rob trocha podivnm spsobom, ale stredobodom vetkho silia je pozdvihn loveka z jeho neradostnho a asto aj brutlneho pozemskho bytia, ked u nie na tomto svete, tak aspo v posmrtnom ivote. Lene v tradinom ponman viery jestvuje aj paraleln svet, svet diabla a jeho dmonov, ktor loveka zvdzaj k hriechu a vtepuj mu strach o ven spsu. Vystraench ud, o dfaj, e cirkev ich ochrni pred temnmi diabolskmi silami, nie je mlo, rozhodne ich je viac, ne by sme ako Stre- doeurpania oakvali. Naprklad v silne katolckom Para- guaji sa roku 2004 stala bestsellerom kniha panielskeho exorcistu Josho Antnia Forteu s veavravnm titulom Summa Daemoniaca, ktor vkou nkladu predstihla dokonca aj Da Vinciho kd. Vo vzahu k zlu vak cirkev pestuje ozajstn dvojit taktiku. Poda katechizmu katolckej cirkvi, ktor predstavuje sumu oficilneho uenia, je osoba diabla stelesnenm zla. Nem rohy, konsk kopyto, ani ncpchne srou, ale je to neviditen duch. Jeho psobenie spsobuje kadmu loveku a kadej spolonosti vne duevn a nepriamo aj telesn kody." Strach zo zla, diabla a jeho pomhaov sa nachdzal v kresanstve oddvna, ale cirkev mala proti nim prostriedky a, samozrejme, ich aj pouvala. Na tom sa v zsade ni nezmenilo, ibae dnes pouva v boji proti zlu dva prstupy: jeden pre osvietench veriacich - zjednoduene by sme ich mohli lokalizova na severn pologuu, a druh pre pospolit veriaci ud. V tomto prpade cirkev postupuje plne v rozpore so zkladnm princpom jednoty. Postup uren pre vinu katolkov bol sformulovan a roku 1999 v rmci obnovenho obradu takzvanho vekho exorcizmu" a talianski biskupi menuj kazov za vysluho- vateov exorcizmu. Poas pontifiktu Jna

Pavla II., osobnho priatea prominentnho exorcistu Corrada Balducciho, ktor umrel roku 2008, bolo iba v Taliansku vymenovanch za exorcistov 200 kazov. Pter Gabriele Amorth dodnes psob v Rme. V devdesiatych rokoch 20. storoia zaloil medzinrodn zdruenie exorcistov a roku 2004 zvolal do Mexika konferenciu, na ktor prilo 500 astnkov. O rok neskr sa v Collevalenze pri Perugii konalo nrodn stretnutie 180 talianskych exorcistov. Ppe Benedikt XVI. na generlnej audiencii da 14. septembra 2005 vslovne nabdal exorcistov, aby pokraovali v dleitej lohe v slube cirkvi s bdelou podporou svojich biskupov". V Rme sa konaj pravideln kurzy pre vyhaov diabla, priom cirkevn verejnos roku 2005 s divom zaregistrovala, e medzi absolventmi je u aj ena, tridsatyriron Alexandra von Teuffenbach. Vysluhova exorcizmus toti zatia sm len kazi s osobitnm povolenm prslunho biskupa, teda mui, ktor maj kontakt s posmrtnm ivotom priam v nplni prce. Natska sa teda otzka, i azda Vatikn plnuje zveri tto oblas v budcnosti enm. Pravdepodobne vak ide o pecilnu situciu, pretoe signora Teufenbachov je zamestnan v tajnom archve Vatiknu, kde sa zrejme bene stretva so zlmi duchmi minulosti. Osemdesiatpron Gabriele Amorth v mladosti bojoval ako partizn proti Hitlerovi i Mussolinimu a po vojne sa stal zstupcom Giulia Andreottiho v mldenckej organizcii Democrazia Cristiana. Dnes s vekm nadenm rozprva mdim o innosti exorcistu. V dobrej forme sa udriava stretnutiami s umi, ktor s presveden, e potrebuj sluby vyhaa diabla, denne ich je 15 a 16, a poas svojej kariry mal pribline 70-tisc prpadov. Otec Amorth je presveden, e diabol ije aj vo

Vatikne. Jeho nstupca vo funkcii prezidenta Medzinrodnho zdruenia exorcistov pter Giancarlo Gramolazzo a exorcisti z newyorskej a west- minsterskej dieczy James LeBar a Jeremy Davies za hlavn prinu rastceho zujmu o sluby exorcistov povauj rozirovanie okultizmu a neusporiadan sexulny ivot. Toko k postoju cirkvi v Taliansku, Latinskej Amerike a v anglosaskch krajinch. V strednej Eurpe a predovetkm v Nemecku vak plat pln opak. Teolgovia sa po Druhom vatiknskom koncile rozlili s diablom, ako v knihe z roku 1978 napsal profesor Herbert Haag. Vracia sa v nej ku kandlu z roku 1976, ke rodiia duevne chorej tudentky Anneliese Michelovej poverili dvoch kazov, aby z nej vyhnali diabla. Michelov po 67 sedeniach" zomrela od vyerpania - bola doslova vyhladovan, pretoe nikomu nezilo na um, aby jej podvali umel vivu. Kniha vyla presne k termnu vyhlsenia rozsudku krajinskho sdu v Aschaffenburgu, ktorm boli obaja exorcisti i rodiia Anneliese Michelovej za trestn in zabitia z nedbanlivosti odsden na podmienen tresty. Za dvadsa rokov od prpadu Michelovej cirkevn orgny v nemecky hovoriacich krajinch nepovolili ani jedin prpad exorcizmu. Predseda nemeckej biskupskej konferencie kardinl Lehmann sa ete roku 2005 vyjadril v tlai, e osobm, ktor si myslia, e s posadnut diablom, mono vinou pomc aj inak. V mji 2005 vak reportri televznej stanice WDR priniesli report o kazovi, ktor zskal povolenie vtedajieho augsburskho biskupa Waltera Mixu, a nealeko Mnchova praktizuje exorcizmus. Podarilo sa zdokumentova minimlne tri prpady z arcidieczy Paderborn, kde bol arcibiskupom

Hans-Josef Becker. Udajn exorcista, kaz a psychoterapeut je prvrencom organizane ako identifikovatenho novho duchovnho hnutia Charizma- tick obnova. Jeho priaznivcom m by aj bval mohusk biskup Franziskus Eisenbach, ktor musel roku 2000 na ntlak vtedajieho prefekta Kongregcie pre nuku viery kardinla Ratzingera odstpi z funkcie pre nikdy neobjasnen obvinenia istej teologiky, e sa z nej pokal vyhna diabla. Rozruch v nemeckch mdich v mji 2005 spsobil, e niektor dieczy, naprklad berlnska, mnchovsk a wirzbursk, sa vzpt ditancovali od exorcistickch praktk. Biskup zo vajiarskeho Churu jezuita Peter Henrici dokonca vyhlsil, e mierny nrast zujmu o vyhanie diabla vo vajiarsku mono povaova za sociokultrny fenomn, pretoe o iadaj vhradne talianski katolci. Vetko je teda jasn: diabol trpi len zaostalch juanov, racionlnejie orientovanm katolkom v nemecky hovoriacich krajinch cirkev servruje osvietenejiu verziu boja so zlom. Takto dvojak meter je z dlhodobho hadiska neudraten, cirkev sa bude musie jednoznane vyjadri, akm spsobom mieni pristupova k diablovi. Napokon, cirkev po stroia dodriava princp jednoty vo vyjadrovan ku kadej vznamnejej otzke morlky i viery. Jednotn, centrlna nuka predsa neme hovori viacermi hlasmi. Cirkev nebude mc natrvalo odolva tlaku ms v otzkach transcendentn, svtcov ani diabla. A poda sasnej kontelcie u mono predpoklada, ak podobu bude ma tento jednotn postoj - pter Gabriele sa me radova. Mimochodom, Nemeck biskupsk konferencia v marci 2009 predstavila dlho

odkladan oficilny preklad exorcizmu z roku 1999.

obnovenho

obradu

8. VYNUCOVANIE NZOROV NESPOCHYBNITENOS UENIA A INKVIZCIA

Cirkev si u poas prvch troch storo existencie 6. vybudovala tak kontrukciu teologickho uenia, e sa v om orientuj len pecialisti. Cirkevn strcovia pravdy teda pomerne zavasu museli riei problm, ako bud filigrnsky systm brni pred nekonformnmi ideami. Presadzovanie nroku na rozhodovaciu prvomoc o obsahu viery patr medzi zkladn charakteristiky katolckej cirkvi. Na plnom zaiatku vak takto ambcie vbec nemala. Skutky apotolov otvorene opisuj, ako tento problm rieili idia, ke ran kresania zaali ri v synaggach svoje bludy". idovsk uenec Gamaliel si zskal vinu idovskch teolgov argumentom, e skupiny, ktor sa opieraj iba o vplody udskho mozgu, nemu ma dlh trvanie a oskoro sa rozpadn. Ale ak je uenie ranch kresanov naozaj bom vnuknutm, potom by bolo celkom zbyton bojova proti nemu, ve proti Bohu lovek aj tak ni nezme. Gamaliel bol teda presveden, e bludy" netreba potla, lebo pravda nakoniec aj tak zvaz. Pre idov nie je problm sprvnosti" uenia natolko dleit, pretoe od neho nezvis, i niekto je, alebo nie je idom. Lene kresania boli od samho zaiatku otvoren voi vetkm nrodom a tak multikultrna" skupina potrebovala jasn lniu chpania viery. Preto s ran

dejiny kresanstva pln sporov o sprvnosti vierouky. Spor sm osebe ete nemus by negatvnou kategriou, lene nsledne vyvstva otzka, ak postoj zauja k porazenm protivnkom. Jedna monos je necha ich na pokoji a poskytn im vlastn priestor, druh monos je vyhodi ich predo dvere a riskova rozkol, a tretia je nsilm ich privies k pravej viere. Gamaliel odmietal posledn monos alebo aspo jej brutlne presadzovanie. (Ale aby sme zasa Gamaliela iba nevychvaovali, treba poveda, e proti biovaniu apotolov nenamietal.)
SLOBODA KRESANA

Cirkev sa nestotonila s Gamalielovm nzorom, e pravda sa presad aj bez toho, aby sme potlali domnel i ozajstn nepravdu. Potlanie mylnch" nzorov vyhlsila za kresansk povinnos, a voi uom, ktor vieru mylne" chpali, alebo takto bludn uenie dokonca rili, zaala postupova nsilne. Zo zaiatku sa obmedzila na uvaovanie cirkevnch trestov a zosadzovanie z funkci. Vetko sa zmenilo, ke traja spoluvldcovia rmskeho impria roku 380 vydali edikt, ktorm kresanstvo uznali za jedin ttne nboenstvo a cirkev prakticky zskala postavenie ttnej intitcie. Zachovanie jednoty viery sa stalo ttnym zujmom, pretoe pomhalo udraniu mieru vo vntri Rmskej re. O rok neskr sa v Kontantnopole ziiel koncil, ktor edikt z roku 380 potvrdil a vetkm kresanom predpsal vieru vo Svt Trojicu - Otca, Syna a Ducha Svtho. Vetkm ostatnm zakzal, aby sa nazvali kresanmi, pohrozil im venm zatratenm i svetskmi trestmi, ako aj stratou obianskych prv. Tkalo sa to predovetkm

starch kresanskch siekt arinov a donatistov, ktor mali pomerne vek poet priaznivcov. Arini neuznvali Sv. Trojicu a za Boha povaovali len Otca. Donatisti zasa vyznvali vemi prsnu morlku, kadho hrienika chceli vyli z cirkvi a extrmni prvrenci hnutia zo severnej Afriky fanaticky terorizovali duchovnch a zmonch kresanov. Pokoj v Rmskej ri ohrozovala aj prsne nboensk skupina v severnom panielsku zoskupen okolo zakladatea - teolga Priscilina, narodenho okolo roku 340. Poda Priscilinovho uenia sa lovek mohol dosta do Krovstva nebeskho len vaka zdranlivmu ivotu a kazi mali i v celibte. Kee v tch asoch boli kazi vinou enat, Priscilin si narobil medzi nimi nepriateov a musel eli obvineniu, e sa odklonil od pravej viery. Na podnet troch biskupov, mimochodom jednm z nich bol aj neskr kanonizovan Rfus z Mt, Priscilina napokon roku 385 na dvore cisra Maxima vTrevre odsdili na smr a satm popravili. Cisrske sdlo Trevr m teda neblah historick prvenstvo, e za jeho hradbami po prv raz kresania popravili inho kresana za bludn" vieru. Ide o prv rozsudok smrti poda ediktu z roku 380. Edikt Cunctos populos (Vetkm nrodom) ostal v platnosti a do reformcie a v stredoveku poslil cirkvi ako prvny titul inkvizcie. Inkvizcia, v ktorej mene sa po niekoko generci pchali nepredstaviten hrzy a krutosti, sa vak zrodila a stovky rokov po obdob vrcholnej antiky. Aby toti mohla cirkev stvori takto mocensk nstroj, najprv sa musela sta ttom a povi sa nad ostatn tty. V skutonosti vak prve zos- vettenie cirkvi a jej sluobnkov viedlo k tomu, e mnoh udia sa iastone

odklonili od oficilnej viery, a cirkev proti nim musela zakroi. Za niekoko storo, ktor preli od vrady Priscilina roku 385, vyskytlo sa iba minimum prpadov, ke sa jednotlivec dostal do konfliktu s cirkvou pre svoju bludn" vieru. Zvyajne ilo o potulnch kazateov, ktor znepokojovali miestny klrus, a vinu prpadov sa v slade s intenciami cirkvi podarilo vyriei". Vetko sa zmenilo a po prelome tiscro.
KRIIACKA VPRAVA PROTI KACROM

Od 10. storoia sa na juhu i zpade Eurpy rozmhali nov nboensk mylienky, ktor odporovali oficilnemu cirkevnmu ueniu. V Byzancii sa z Bulharska rozrilo dualistick hnutie bogomilov. Poda prastarej nboenskej predstavy jestvuj dve bostv - okrem dobrho, istho Boha je aj zl Boh, ktor stelesuje zlo. Veriaci mal i tak, aby sa o najvmi priblil Dobru, mal sa teda poda monosti zriec kadho poteenia a usilova sa o dokonalos. Bogomili videli v oficilnej cirkvi dielo Satana, pretoe jej predstavitelia sa asto oddvali nemravnmu svetskmu ivotu. Hnutie sa z Bulharska dostalo aj do strednej Eurpy a zskalo si mnoho prvrencov v severnom Taliansku, junom Franczsku a v Porn. asom sa im dokonca podarilo vybudova vlastn cirkevn truktru a nazvali sa katarmi. Roku 1167 zvolali koncil na hrade Saint-Felix-Lauragais v Pyrenejach. Vedenia sa ujal bulharsk pop bogomil Nicetas, o ktorom rmske pramene uvdzaj, e bol naozaj biskupom v Kontantnopole. Koncil vyrieil organizan zleitosti, vymedzil existujce dieczy a pre severn

Franczsko dosadil osobitnho biskupa. Vytvorenie konkurennej cirkvi, ktor navye podporovala as achty, muselo v Rme vyvola obrovsk poplach. Katarsk hnutie preniklo a do zbonho Kolna a katolckej cirkvi hrozil masov odlev veriacich. Ppe Alexander III. (1159 - 1181) si chcel zabezpei podporu biskupov, a preto zvolal Tret laternsky koncil, ktor sa mal zaobera potlanm bludnch heretickch hnut. Koncil uzkonil, e vetci biskupi s povinn postupova vo svojich dieczach proti kacrom. oskoro sa vak malo ukza, e praktick naplnenie prkazu nebude mon, pretoe biskupi v kararskch centrch boli slab, navye, v Languedocu sa anticirkev" teila aj podpore achty. Alexandrov nstupca Lucius III. (1181 - 1184) vyhlsil kriiacku vpravu proti albigneom, ako katarov nazvali poda mesta Albi v junom Franczsku, a na tento el uzavrel spojenectvo s cisrom Fridrichom I. Barbarossom. Cirkev a tt si podelili kompetencie pri prenasledovan kacrov - cirkev mala hrienikov vyptra, obvini, uvali na nich cirkevn kliatbu a odovzda ich do rk ttnej vrchnosti, ktor prevzala krvav as lohy. Systm na rozpoznvanie a odhaovanie kacrov vypracoval jeden z najuznvanejch teolgov svojej doby - cis- tercinsky mnch Alanus ab Insulis, ktor psobil v Pari a v Montpelier a neskr ho vyhlsili za svtho. Okolo roku 1180 napsal knihu Defide catholica contra haereticos (O katolckej viere a heretikoch), v ktorej broj nielen proti katarom, ale aj proti inm novovzniknutm nboenskm skupinm - waldenskm, humilitom, beginom, arnoldistom a alm. Vetky tieto hnutia vyrstli zdola" a mali spolonho menovatea nedveru k nevzdelanm a nemorlne ijcim duchovnm. Nastoovali poiadavku prsnej

morlky klru, predovetkm vak ivota v celibte a materilnej chudobe. Prvrenci reformnch mylienok poadovali, aby sami smeli ta Bibliu a aby mohli kza aj nevysvten laici. Poiadavka prsnej mravnosti sa prekrvala s predstavami Bernharda z Clairvaux a cistercinskeho rdu a cirkev napokon uzkonila, e kazi nesm i v manelskom zvzku. Km sa vak celibt plne presadil, prelo niekoko generci. V Nemecku sa len traja biskupi odvili zaviaza niie duchovenstvo k ivotu v slade s dekrtom o zvznosti celibtu. Z dnenho pohadu je zaujmav, e v minulosti reformn hnutia poadovali zavedenie celibtu na zlepenie morlky kazov, a v sasnosti liberlni kresania povauj celibt skr za prinu nemorlneho ivota duchovnch. Naopak, celkom neakceptovaten boli pre cirkev poiadavky zameran na debu loh a postavenie duchovnch a laickch veriacich. Laick kzne by toti priamo spochybovali vhradn nrok cirkvi na renie viery a pri tan Biblie by veriaci mohli prs na bludn" mylienky. Ppe Inocent III. roku 1199 vydal vslovn zkaz tania Biblie na skromnch stretnutiach. Cirkev v tejto oblasti bola nten zakroi, pretoe zmon katari i zakladate hnutia waldcnskch, bohat kupec z Lyonu financovali preklady latinskho textu Biblie pouvanho v katolckych kostoloch a kltoroch do jazykov udu, teda do okci- tniny a talianiny, a mohli si dovoli aj vemi drah vrobu rukopisov. Predtm mala cirkev z jazykovch i praktickch dvodov monopol na renie Biblie a inej teologickej literatry, a teda aj vierouky. Za pontifiktu Inocenta III., ktor sa ako prv ppe nazval Kristovm miestodriteom", cirkev prve dosiahla vrchol v chpan vlastnej lohy ako najdleitejej a

najvyej intitcie na svete a na akkovek ohrozenie monopolu na renie vierouky a vzdelanosti reagovala vystraene a agresvne. Cirkevn autority obas nachdzali preklady Biblie v jazykoch udu a okamite ich zabavovali. Roku 1200 poslal ppe do Mt vyetrovaciu komisiu, aby tam rzne zakroila proti aktivitm waldenskch kresanov a preklady evanjelia dala verejne spli. Prirodzene, potlanie odlinch nzorov fungovalo iba v oblastiach so silnou truktrou oficilnej cirkvi a lojlnou svetskou vrchnosou. V Okcitnii ani v astiach severnho Talianska, kde u katari i waldensk predstavovali ist silu, takto metdy nezaznamenali spech. Ppe sa nemohol spoahn na regionlnych biskupov, a preto tam poslal svoju tajn zbra" cistercinskych mnchov. Ich lohou bolo presvieda katarov o bludnosti ich uenia a vrti ich do lona svtej cirkvi. Cistercini teda pod vedenm Pierra de Castel- nau vycestovali do Languedocu, kde s katarmi viedli siahodlh diputy, no mrne. Odozvu nemali ani kzne pre pospolit ud a aj okcitnska achta zotrvvala na kacrskych pozcich. Nepomohlo ani to, e Castelnau odvolal z funkcie biskupov, ktor v boji proti heretikom nepostupovali dos rzne, a achtu exkomunikoval. Ppeov vyslanec si napokon vetkch v Languedocu natolko znepriatelil, e ho roku 1208, pravdepodobne na podnet grfa Raimunda VI. de Toulouse, zavradili. O grfovom prastarom otcovi sme sa u zmienili - ako vodca prvej kriiackej vpravy pred stode- siatimi rokmi mal na svedom masaker v Maarat-an-Numan, ale vtedy aspo stl na sprvnej" strane, na strane cirkvi. Inocent III. pochopil zavradenie svojho vyslanca ako vyhlsenie vojny. Hoci tvrt kriiacka vojna proti islamu

sa skonila iba pred tyrmi rokmi a nedopadla poda ppeovch predstv, pretoe kriiaci vyplienili kresansk Kontantnopol, ppe optovne vydal vzvu na kriiacku vpravu, tentoraz proti katarom i albigncom. Vytvoril aj pecilny systm na zskavanie kriiakov, dnes by sme ho azda nazvali kriiackym paulom", poda ktorho mali astnci za 40 dn odslench pod ppeskou vlajkou a pod velenm cistercinskeho opta Arnauda Amauryho a franczsko-anglickho vojvodcu imona de Montfort zska ven odpustenie vetkch hriechov. achta mala okrem odmeny na venosti zska navye aj dobyt zemia ako ppesk lno. Inocent bol toti presveden, e Languedoc mu patr, a preto je oprvnen ho rozdeli, ako sa mu zachce. A naozaj, roku 1209 sa v Lyone zhromadilo asi desatisc ziskuchtivch rytierov pripravench vyrazi proti kacrom. Mest, v ktorch ili katari, mali tak vydesi, aby sa hne vzdali, preto hne na prvom bojisku v mesteku Bziers plne zmasakrovali civiln obyvatestvo. Pri tom, prirodzene, nemohli rozli poslunch katolkov od kacrov. Poda istho rehonho brata opt Amaury rozhodol, e kriiaci maj pokojne pobi vetkch obyvateov, ve Boh si potom svojich rozozn. Zbon oddiely teda zanechali za sebou dymiace zrcaniny Bziers a pohli sa smerom na Carcassonne. Nasledovalo alie plienenie a vradenie. Kriiaci si vymysleli aj pecilnu zbavku stovku ud z mesta prepustili, ale museli uteka celkom nah alebo, ako tomu hovorili odet iba do vlastnch hriechov". Hrozn teror oslabil bojov morlku katarov aj ich sympati- zantov, take alie mest sa u kriiakom ochotne otvrali a vydvali katarov. Predsa sa vak nali aj tak, ktor

tvrdoijne odolvali. Po roku 1212 u kriiacka vprava stratila pvodn cirkevn charakter a do bojov sa z obvyklch svetskch pohntok zamieali krli Franczska a Aragnska. Ich jedinm cieom bola tba po pde a po moci. Kriiacka vprava sa oficilne skonila po dvadsiatich rokoch roku 1229. Aj ovea neskr vak ete dochdzalo k ojedinelm vojenskm akcim proti mestm s katarskm obyvatestvom. Posledn pevnos katarov Monts- gur v Languedocu sa podarilo doby a roku 1244, a Sirmione pri Gardskom jazere, kde nali toisko talianski a okcitnski katari, padlo dokonca a roku 1277. V oboch prpadoch kriiaci zmasakrovali stovky ud a poslednch katarov, ktor preili, uplili ako kacrov na hranici. Zo Sirmione privliekli najmenej 166 zajatcov do arny vo Verone a tam ich verejne popravili. Ak najbliie navtvite Veronu, spomete si na tto udalos, mesto toti na u zabudlo. Mimochodom, miestodrite Verony Mas- tino delia Scala sa asou v bojoch proti katarom zo Sirmione vykpil z exkomunikcie a ppe Mikul III. mu umonil dstojn nvrat do lona cirkvi. Mastina pred mnohmi rokmi exkomunikoval Klement IV., pretoe podporoval cisrovu politiku proti ppeovi. Nov ppe prijal uplenie kacrov a zavradenie 166 ud ako krvav poknie za neposlunos voi svojmu predchodcovi. Tak daleko sa cirkev dostala!
PSY PNA

Kriiacka vprava proti albigneom zniila kararsk cirkevn truktry, mnoh prili o ivot, a majetok odbojnch achticov prepadol franczskemu krovi, iba katarsk idey sa nepodarilo zlikvidova. V ilegalite sa zachovali aj alie skupiny kacrov s prunmi

truktrami, najm waldensk. Rm musel hada in nstroje na presadenie svojho uenia voi inovercom. Pomohla mu nhoda zo panielska. Kastlsky kr Alfonz VIII. vyslal do Dnska dvoch duchovnch, aby sa poobzerali po vhodnej neveste pre nslednka trnu princa Ferdinanda. Duchovn boli cistercin Diego de Acebo, biskup z novej dieczy v Osme, kde vak evidentne nemal o robi, a opt augustininov z Osmy Dominik (Domenigo) Guzmn. Ke prechdzali cez Langue- doc, zoznmili sa s uenm katarov a videli, ako nespene tu miestni cistercini ria prav vieru. Dominik usdil, e cister- cini vystupuj privemi pompzne, o nezodpoved tbe obyajnch ud po jednoduchom ivote v skromnosti v Jeiovom duchu. Dominik poadoval, aby na usilovnos odpovedali usilovnosou, na pokoru pokorou, na falon zbonos primnou zbonosou a na liv kzne kzanm pravdy". Dnska princezn vak zomrela a duchovnm sa zrejme nechcelo vrti do Kastlska, preto sa vybrali do Rma. Dominik v Rme zskal poverenie, aby sa ete raz poksil obrti katarov na prav vieru, tentoraz prkladom ivota v chudobe a skromnosti. Roku 1215 vToulouse dal teda dohromady skupinu kazateov, a na vemi humnnych a rozumnch princpoch poloil zklady dominiknskej rehole. Dominik vak roku 1221 zomrel, a vvoj rdu sa ubral celkom inm smerom. Dominikni v slubch Svtej inkvizcie rili v Eurpe i v panielskych a portugalskch kolnich strach a hrzu a vekolep cistercinske obrady nahradili hrzostranmi ritulmi viny a smrti. Roku 1233, tyri roky po oficilnom ukonen kriiackej vpravy proti albigneom, ppe Gregor IX. poveril lenov mladho rdu, aby po celej Eurpe hadali kacrov, obracali ich na prav vieru a

poda prva ich trestali za hriechy a odpadlctvo. Vetky dominiknske kltory dostali presn intrukcie, ako maj postupova. Nklady spojen s inkvizinou innosou mali pokrva zo zhabanho majetku kacrov. Do Toulouse bol roku 1229 zvolan koncil, ktor rozhodol, e za kacra sa bude povaova kad, koho udia za kacra oznaia, alebo iu zl poves pred biskupom osvedia ctihodn osoby. Takto pravidl, samozrejme, spsobili, e hlavnmi motvmi prenasledovania kacrov sa stali udavastvo a chamtivos. Kadho, na koho padlo podozrenie, obvinili, a obvinen prakticky nemal iadne prva. Na obvinenie stailo u to, e si niekto v skrom tal Bibliu, e vlastnil biblick texty preloen do jazyka ud alebo sa stkal s kacrmi. Za styk s kacrom sa pritom povaovalo aj to, ke si niekto v krme prisadol k osobe, ktor neskr obvinili z kacrstva. Kadho obvinenho, ktor sa opovil neprs na sd, automaticky odsdili. Hol ivot si zvyajne zachrnil len ten, kto zanechal domov i majetok a radej uiel. Ak-tak ancu na zchranu mal aj ten, o sa hne priznal ku kacrstvu, aj keby to nebola pravda. Priznanie mu zvyajne vynieslo miernej" trest - musel opusti domov a presahova sa do mesta, kde neili kacri. Po odpykan cirkevnho trestu mohol poiada ppea alebo ppeskho legta o rehabilitciu. Priznanie vak muselo znie vierohodne. Ak inkviztor nadobudol dojem, e zloinec sa priznal iba zo strachu, mohol ho da zavrie do alra. Na rozdiel od biskupov mali dominikni dos ud i teologick vzdelanie, aby kacra rozpoznali u poda detailov. Vedeli naprklad, e kad katar okamite vysko z lavice, ke si k nemu prisadne ena. Procesom sa nevyhli ani katari, ktor u boli dvno po smrti,

dominikni sa nettili exhumova mtvoly a pli ich na hranici. Dominikni v Toulouse po niekokch rokoch vemi zosuroveli a celkom zabudli na cnostn zsady svojho zakladatea, hoci sa naalej povaovali za legitmnych pokraovateov jeho diela. Ke roku 1234 vyhlsili Dominika za svtho, dominikni usporiadali oslavy. Toulousk biskup Raimund odslil slvnostn svt omu a vetci zasadli k bohato prestretej tabuli, ke pice priniesol sprvu, e aksi chor starena prijala sviatos umierajcich poda katarskho obradu. Dominikni i biskup okamite vyskoili od stola a utekali vypova boh starenu. Svt povinnos sa vak usilovali splni tak, aby im slvnostn jedlo celkom nevychladlo. Star enu bleskovo printili k priznaniu, vyniesli rozsudok smrti a okamite ho aj vykonali. Ke boiaka na hranici naposledy vydchla, biskup i mnsi sa radostne vrtili do refektra, aby pokraovali v hodovan a v chvlospevoch na svtho Dominika. Ich sprvanie pobrilo aj pravovernch obyvateov a dominikni museli mesto opusti. Reakcia Rma nedala na seba dlho aka a ppe za vyhnanie dominiknov potrestal exkomunikciou grfa Raimunda VII., syna a nstupcu spomnanho ppeovho protivnka. Dominiknom povolili nvrat do Tou- louse u roku 1236, ale neprjemn afru vyuili vo svoj prospech in rehole, predovetkm frantikni, ktor po novom tie dostali povolenie podiea sa na vnosnej inkvizinej innosti. Vedce postavenie si vak udrali dominikni a ich hviezdny teolg Tom Akvinsk, ktor do roku 1273 pracoval na diele Summa theologica (Teologick suma) a poloil zklady vedeckej teolgie, im poskytol aj odvodnenie trestu smrti pre kacrov. Falovanie viery

povaoval najmenej za rovnako zvan trestn in ako falovanie peaz, a to sa smrou trestalo u dvno. Pohan sa mohol slobodne rozhodn, i prijme kresanstvo, alebo nie. No kto u bol pokrsten, mal povinnos pridriava sa pravej a nepokrivenej viery, ako ju hlsala svt cirkev. Mesto Toulouse a najm teologick fakulta novozaloenej univerzity, ktor drali pevne v rukch profesori z radov dominiknov, sa stali teoretickm centrom inkvizcie a ostali nm aj potom, ke u inkvizcia zachvtila cel Eurpu. Dominikn Bernard Gui roku 1324 zhrnul dlhoron inkvi- ztorsk sksenosti v prruke Tractatus de pracca inquisitoris (Spis o inkvizinej praxi). Poda nej sa obvinen mohol doka zmiernenia trestu, ak prejavil ochotu spolupracova a v podrobnom priznan obvinil o najv poet pravch alebo aspo dajnch kacrov. Kad inkviztor sa najvmi obval, aby neuveril predstieranmu priznaniu. Dodriavalo sa pravidlo, e v prpade akchkovek pochybnost sa kacrovo priznanie bude povaova za neprimn. Ve radej nech zhor jeden kacr navye, ne keby mal jeden vlk v ovom rchu nakazi cel stdo. Bernard Gui nepoznal scit s odsdenmi, ale z taktickch dvodov pripal, e ak kacr na popravisku hriechy outuje, treba s popravou poka, aby v oiach scitnej verejnosti neutrpel imid cirkvi. Scit s odsdenm by poda neho znamenal slabos viery. Gui, ktor sa, mimochodom, objavuje aj v romne Umberta Ecca Meno rue, za najspoahlivejiu cestu k odhaleniu pravdy povaoval pobyt vza na samotke. Pri predstave asovo neobmedzenej samoty v alri sa aj t najzarytej klamri radej k vetkmu priznvali. Svoje napokon urobil aj hlad, ktor v prruke eufemisticky nazvali primeranm obmedzenm stravy".

Okrem tchto prostriedkov ppe od roku 1252 povolil inkviztorom aj muenie, take dostali do rk nstroje, ktor im bez akhokovek obmedzenia umoovali spsobova obvinenm boles. Vaka novm metdam sa procesy skrtili, obvinen sa rchlejie priznvali, inkviztori mohli obviova alch a alch, a v neposlednom rade rstli aj prjmy zo zabavenho majetku alebo dobrovonch darov". Akiste nikoho neprekvap, e funkcia inkviztora magicky priahovala ud s pokrivenm charakterom, ktor si vaka nej uspokojovali zvrhl tby po moci a po peniazoch. Otrasnm prkladom bol celestnsky mnch Petrus Zwicker, ktor po roku 1390 psobil ako inkviztor vo vchodnej asti Nemecka, v Raksku, na Slovensku i v Maarsku. Pred tmto lovekom neboli v bezpe ani deti, ve v hornom Raksku odsdil desaronho chlapca, ktor musel na znamenie poknia dva roky nosi na odeve kacrsky kr. Hoci vina obet inkvizcie neskonila na popravisku, Zwicker dal upli najmenej sto ud. Tisce ud odsdil na in tresty, niektor boli poas svtej ome verejne biovan pred kostolom, in museli absolvova namhav pte i kona in dobr skutky, vinou s jedinm cieom - zska znan as majetku odsdenho. Pter Zwicker vak zaznamenal mimoriadny spech", pretoe v reginoch, kde psobil, napokon neostal iaden kacr ani in osoby, ktor by sa verejne priznvali k odklonu od pravej viery. Inkvizcia rila tak strach, e udia sa neodvaovali vyjadri in ne oficilny nzor i nebodaj kritizova cirkev a jej hodnostrov. Cirkvi sa nsilm podarilo obhji monopol na duchovn sfru. Jej hodnovernos, pravdae, utrpela obrovsk straty, ba o viac, cirkevn vrchnos si to ani nevimla. Pod pokrievkou mocnel hnev

veriacich na cirkev a kvasili star reformn mylienky ako tba po kzach v rei udu i po dveryhodnom, vzdelanom a mravnom duchovenstve.
STRATEN ECHY

Cirkevn vrchnos naden zdanlivm spechom v boji proti katarom a waldenskm usdila, e sa jej nsilm podar potlai akkovek kritiku. Kostnick koncil roku 1415 v duchu takejto tvrdej lnie odsdil eskho reformtora Jna Husa ako kacra na smr uplenm. Hroznmu inu nezabrnil ani ochrann list, ktor Husovi na as koncilu poskytol cisr. Husova poprava mala za nsledok sformovanie husitskch vojsk a rozptanie bojov, ktor prerstli do vojny, a za dve desaroia spustoili echy i susedn krajiny a zanechali nespoetn obete. Cirkev odmietala husitom akkovek stupky, no km sa jej podarilo porazi ich, musela vyhlsi p kriiackych vprav. Nikomu z najvych kruhov zrejme nezilo na um, e cirkev naozaj potrebuje reformu, a e keby hned na kad kritiku nereagovala nsilm, dosiahla by z dlhodobho hadiska ovea prijatenejie vsledky. Ozbrojen boj sa u stal benm nstrojom na presadenie i znovunastolenie pravej viery. Husiti si vak napokon predsa len vymohli osobitn prva a naprklad prijma Kristovu krv v podobe vna bolo povolen aj laickm veriacim. Rmsky ppe povaoval za osobn potupu, ke v druhej polovici storoia nastpil na esk trn Juraj Podbradsk, prv kr, ktor nebol katolkom, ale prvrencom Husovho uenia. plne obnovi katolicizmus v echch sa katolckej cirkvi podarilo a po roku 1620 a po vazstve Habsburgovcov nad husitskou achtou.

Ferdinand II. na ele vojsk Katolckej ligy v prvom vekom ozbrojenom stretnut tridsaronej vojny, v bitke na Bielej hore nealeko Prahy roku 1620, pouil osveden les. Ist dominiknsky mnch ukzal vojakom obraz Svtej rodiny, na ktorom mala Matka Boia vypichnut oi, a vyhlsil, e obraz znesvtili husiti. Katolcke vojsko nemohlo necha hanebn in nepotrestan a s bojovm pokrikom Santa Maria" sa vyrtilo na nepriatea. Obraz je dodnes vystaven v ndhernom barokovom Kostole Santa Maria delia Vittoria v Rme, ktor postavili na poes bitky na Bielej hore. Po vazstve cisrskych vojsk sa echy sce navonok prezentovali ako katolcke, ale cirkvi sa u nepodarilo zska si srdcia obyvateov. Jn Hus ako esk nrodn hrdina bol oraz populrnej, a ke roku 1926 prv prezident eskoslovenskej republiky Tom Garrigue Masaryk vyhlsil 6. jl, de uplenia Jna Husa, za ttny sviatok, ppe Pius XI. sa urazil a na tri roky preruil diplomatick styky s praskou vldou. Vatikn zatia nevyslyal ani vek prosbu niekdajieho praskho arcibiskupa kardinla Vlka, aby bol Jn Hus rehabilitovan. Jeho spis drieme vo vatiknskom archve od roku 1996. S prbehom Jana Husa priamo svis aj horia situcia katolckej cirkvi v eku v porovnan s Poskom, Maarskom a Slovenskom, i akt, e esko m spomedzi vetkch krajn bvalho vchodnho bloku najvy podiel obyvateov bez vyznania. Hus nie je len eskm nrodnm hrdinom, uznanie sasnej cirkevnej vierouky by si rozhodne zaslil aj ako bojovnk za slobodu svedomia. Na jeho prklade sa op ukazuje, akm spsobom sa dvne hriechy cirkvi premietaj do sasnosti, a e cirkev stle nie je ochotn prizna si chyby, ktorch sa dopustila pred stroiami. V tomto

prpade nemono hovori ani o nesprvnom hodnoten historickch svislost, ve ppe Jn Pavol II. sa roku 1999 vyjadril pred historikmi, e cirkev zaujmala k Husovi nesprvny postoj. Preo teda Rm vha? Obva sa azda straty autority? o keby verejn rehabilitcia loveka, ktorho cirkev odsdila, vyvolala pochybnosti aj o inch cirkevnch rozsudkoch? Nu, strach je zl radca.
LITURGIA SMRTI - ROZKVET INKVIZCIE

Na Vekonon nedeu roku 1478 poas svtej ome v dme vo Florencii dolo k pokusu o vradu bratov Lorenza a Giu- liana Mediciovcov. Lorenzo preil, ale jeho brat v chrme Boom vykrvcal. Atentt voiel do dejn ako sprisahanie Pa- zziovcov, ktor s Mediciovcami zvdzali konkurenn boj. Pa- zziovci v tom vak neboli sami - so sprisahancami bol spojen aj ppe Sixtus IV., ktor sa usiloval njs primeran mocensk funkciu pre svojho synovca i syna Girolama Riaria delia Rovere. Lorenzo Medici bol miestodriteom vo Florencii a po jeho zavraden mal tto funkciu dosta Girolamo. Rozzren Florenania po nevydarenom atentte zatoili na arcibiskupa z Pisy, ppeovho prbuznho, ktor bol tie do veci zapleten, a zlynovali ho. Nsledne sa ppe rozhodol obhajova es cirkvi a svojej rodiny tm, e Florencii vyhlsi vojnu, na to vak potreboval vojensk podporu neapolskho kra Ferdinanda. Ppeovi mal prs na pomoc aj al prbuzn, aragnsky kr Ferdinand II., manel Izabely Kastlskej, teda panovnk celho panielska, Sardnie a Siclie. panielski krovsk manelia vyuili situciu a poiadali ppea o povolenie vykonva inkvizciu na svojom zem vo vlastnej rii. Inkvizcia sa mala zamera predovetkm

na Maurov a idov, ktor z dontenia konvertovali na katolcku vieru, ale potajomky vyznvali star vieru. panielska a neskr aj portugalsk inkvizcia teda boli ttne intitcie, na ktor vak udeovala povolenie cirkev a aj vkonom inkvizinej innosti sa zaoberali duchovn osoby, zva dominikni. Za prvho panielskeho vekho inkviztora ppe Sixtus IV. vymenoval spovednka krovnej Izabely, dominikna To masa de Torquemadu. Torquemada bol typickm predstaviteom stredovekho myslenia a neochvejne veril v doslovn pravdivos Svtho psma. Po objaven Ameriky sa usiloval zachrni biblick predstavy vyhlsenm, e ud a zvierat, ktorch tam nali, po potope sveta anjeli preniesli na druh kontinent. Velk inkviztor ako skvel organiztor zaloil pecilny rad na systematick prenasledovanie kacrov a odpadlkov - Radu svtej a najvyej generlnej inkvizcie. Pojem inkvizcie sa dodnes spja s intitucionlnym terorom a krviprelievanm, ktor Torquemada v panielsku spustil, a vekho inkviztora v neskorej literatre oznaovali za najstranejieho lovca kacrov a ukrutnka, to je vak zrejme trocha prehnan. Psomn pramene uvdzaj poas jeho funknho obdobia 826 popravench, ale mohlo ich by aj 2 000. Pravdae, dnes ako mono odhadn, koko obvinench utrpelo zranenia a kody, alebo koko idov uniklo pred inkvizciou len vaka tomu, e ich roku 1492 vykzali z krajiny. Prsloven prsnos panielov v otzkach formy, ktor ovplyvnila aj mimoriadne striktn panielsku dvorn etiketu, sa odrazila aj na inscencii zverenho aktu inkvizinho procesu - autodaf. Vraz pochdza z portugalskho auto da f a znamen akt viery. Po prv raz ho

pouili roku 1242 v Pari ako oznaenie pecilnej svtej ome, na ktorej sa vyhlasuje inkvizin rozsudok. Vykonanie rozsudku zvyajne nasledovalo hne po svtej omi. Tento postup sa zauval s pribdajcim potom odsdench, aby nebolo potrebn vyhlasova rozsudky jednotlivo. Veriaci teda kad nedeu prichdzali do katedrly, aby sa v rmci zbonho rozptlenia i na vstrahu pozreli na zstup odsdench kacrov v kajcnickch koeliach a picatch kacrskych iapkach, chorch a vyhladovanch dlhoronm vznenm. Kacri vystupovali na javisko vybudovan osobitne na tento el a na znak zmarenho ivota drali v rukch zhasnut sviece. asou na slvnostnej svtej omi v zbonom a kajcnom rozjman mohli veriaci po smrti zska skrtenie pobytu v pekelnom ohni o 40 dn. Takto bohosluby trvali aj niekoko hodn, pretoe po kzni inkviztora prili na rad notri, ktor obradne tali podrobn priznania odsdench, t museli nsledne prizna svoje viny a mali posledn prleitos vzda sa bludnej viery. Nasledovalo vyhlsenie rozsudku. Hoci bvalo neastnkov niekedy aj vye sto, kad priiel na rad osobitne, najprv ahie prpady, naostatok najaie vinou recidivisti, ktorch bolo potrebn odovzda do rk svetskej moci". Rozsudky smrti sa nevyhlasovali v kostole, aby nedolo k znesvteniu Boieho prbytku. Poprava na hranici sa uskutonila a nasledujci de, aby sa zvrhlci ete mohli kaja. Ak odsden v poslednej chvli outoval svoje iny, dostal milos", a pred uplenm ho zahrdsili. Cirkev si dvala mimoriadne zlea na tom, aby si odsden predsa len vyslil ven spasenie, jeho fyzick utrpenie a smr neboli a tak podstatn. Svetsk majetky popravench cirkev prijmala s radosou, pravdae, vhradne na zbon ely.

Nikto neoakval, e sa inkvizcia rozri aj do kolni, a predsa ju zaviedli aj v Latinskej Amerike. V tchto koninch vak nebolo dos kacrov, najm nie takch bohatch, aby sa tam ujala. Portugalsk kolnia Goa v Indii va za pochybn poteenie z inkvizcie neskoriemu svtcovi, jezuitovi Frantikovi Xaverovi. Misionr toti s hrzou skontatoval, e Indovia, ktorch motivovali ku krstu ryou a inmi darmi, neber svoje obrtenie dos vne. Duchovenstvo v Goe vak muselo najskr vyriei pecilny problm: Ako presvedi erstvch kresanov o tom, e hrienika mu upli na hranici, ke im predtm zakazovali upaova vdovy? Napriek tomu sa tam inkvizcia vemi rozmohla, podozrenie padlo dokonca aj na vegetarinov, pretoe Eurpania povaovali vegetarinstvo za hinduistick zvyk. Inkvizcia pripravila v provincii Goa o ivot tisce obyvateov. Koniec inkvizcie v Portugalsku a jeho kolnich priniesli reformy portugalskho osvietenca markza Pombala v 18. storo. panielska inkvizcia bola organizovan ako ttny rad, a preto sa udrala dlhie, a do roku 1834. panielsko je driteom smutnho rekordu za poslednho popravenho odsdenho v inkvizinom procese. Arcibiskup z Valencie imon Lopez Garda roku 1824 obvinil chudobnho uitea Cayetana Rjpolla, e medzi iakmi ri kacrske mylienky. Ripoll ako vojnov zajatec vo Franczsku poas napoleonskch vojen mal kontakty s kvakermi, lenmi protestantskej sekty, ktor sa u v tch asoch vyznaovali angaovanosou v humanitrnych otzkach, a mali mu vtepi deistick princpy Ripoll naozaj neposielal iakov na svt omu a v kolskej modlitbe nahradil slov Zdravas Mria" slovami Vetka chvla patr Pnovi". Inkvizin rad vo Valencii

ho za jeho ponanie odsdil na smr a rozsudok vykonali roku 1826. V rmci stupkov modernej dobe odsdenho obesili a pod ibenicou zaloili iba symbolick ohe.
CENZRA MYSLENIA

V asoch, ke ppe Pavol 111. musel riei dsledky reformcie v Nemecku, pravdae, ete nebolo mon odhadn, ako sa bude inkvizcia vyvja. Preto sa rozhodol, e si vezme prklad zo panielska a na obranu cirkevnho ttu a poda monosti aj celho Talianska pred arapatenm protestantov, ktor sa rozmhalo na opanej strane Alp, si tie zriadi inkvizin rad. Roku 1534 teda uzrela svetlo sveta Posvtn kongregcia rmskej a univerzlnej inkvizcie zloen zo iestich kardinlov, o mali rozhodova, ktor teologick nzory s v slade s cirkevnm uenm, a ktor nie. Najdleitejou lohou novej kongregcie bolo skontrolova knihy riace sa vaka vynlezu knhtlae ako poiar a zakza tie z nich, ktor by propagovali nesprvne nzory, alebo mali nemravn obsah. Nzorov a medilny monopol, ktor si katolcka cirkev osobovala, sa mal zachova aspo v krajinch, ktor ostali katolcke, a najm na tamojch univerzitch. Rm sa u presvedil, e mylienka je nebezpenejia ako jej autor, a preto sa nesstreoval na prenasledovanie jednotlivcov. Aby veriaci vedeli, ktor knihy nesm ta, zverejnili ich nzvy roku 1559 v katalgu Index Librorum Prohibitorum (Zoznam zakzanch knh). Index sa zachoval tyristo rokov a priebene sa aktualizoval. Pvodn cie indexu sa s pribdajcim potom knh i jazykov, v ktorch knihy vychdzali, postupne ukzal ako nerealizovaten a roku 1965 ho napokon zruili. Posledn vydanie obsahovalo asi

6 000 titulov, teda len zlomok svetovej produkcie vetkch ias, ale zato sa v om nachdzali vznamn autori, z nemeckch naprklad Kant, Luther, Zwingli alebo Heinrich Heine. Za cel dobu trvania indexu rozhodovala o osude a vhodnosti knh hotov armda cenzorov - bolo ich viac ako 3 600. Dodnes nie je celkom jasn, preo sa index roku 1965 zruil. Dospel konene Rm k presvedeniu, e kresania mu sami rozhodova o tom, o bud ta? Alebo azda pochopil, e v zplave kninej produkcie s akkovek zkazy zbyton? Rmska inkvizcia sce nebola primrne zameran proti jednotlivcom, minimlne dva prpady s vak znme dodnes. Prvm je bval dominiknsky mnch Giordano Bruno, ktor sa preslvil neortodoxnmi mylienkami a putovanm po viacerch eurpskych univerzitch. Vinou sa na nich ohrial vemi krtko, pretoe vade priiel do konfliktu s autoritami. Ke ho vylili aj z evanjelickej cirkvi, vrtil sa do Talianska. V Bentskej republike ho uvznili a odovzdali do rk cirkevnho ttu, ktor ho na sedem rokov zavrel do inkvizinej temnice na Anjelskom hrade v Rme. Sdny proces bol zaloen na troch obvineniach - Bruno kzal, e Jei nebol Bom synom, e na konci sveta nebude posledn sd, a e hviezdy na nebi s rovnak slnk, ako je to nae, take neme jestvova len n svet, ale musia by aj in svety. Kardinli uznali Bruna vinnm a odovzdali ho do rk svetskej moci, ktor vak v rmci cirkevnho ttu nepodliehala nikomu inmu ako ppeovi. Ppeov svetsk miestodrite odsdil kacra na smr uplenm. Rozsudok bol vykonan 17. februra 1600 a len pdesiatdvaron bval kaz umrel na hranici za zbonho spevu obecenstva.

Druh prominent, ktor uviazol v osdlach rmskej inkvizcie - Galileo Galilei sa z toho dostal pomerne ahko. Napokon, jeho obvinenie sa tkalo iba tvrdenia, e Zem obieha po obenej drhe okolo Slnka. Objav zverejnil u roku 1543 katolcky duchovn a kanonik vo vchodnom Prusku Mikul Kopernik, vtedy si to vak v Rme nikto nevimol. Galilei prejavil ochotu zriec sa svojho uenia, ktor odporovalo vtedajej predstave usporiadania sveta. Cirkev toti neochvejne trvala na tom, e poda Svtho psma je Zem pevnm stredobodom vesmru, okolo ktorho sa otaj vetky nebesk teles. Vaka tomu, e Galilei svoje tvrdenia odvolal, dostal milos, zvyok ivota vak musel strvi v domcom vzen. Trvalo tyristo rokov, km si cirkev v oboch prpadoch priznala chybu. V tejto svislosti je mimoriadne prznan Galileiho vrok a predsa sa to", ktor mal poveda po tom, o musel svoje uenie odvola. DIKTT VIERY Politick zmeny od ias Franczskej revolcie z roku 1789 a napokon aj znik starho cirkevnho ttu pri zjednocovan Talianska - Rm padol roku 1870 a o rok neskr sa stal hlavnm mestom Talianskeho krovstva znamenali praktick koniec rmskej inkvizcie. Intitciu vak zato nezruili, iba zmenili jej truktru i nzov, roku 1908 sa nazvala Svt of- cium a od roku 1965 Kongregcia pre nuku viery. Po zruen indexu zakzanch knh mala jedin cie - dohliada na uenie profesorov katolckej teolgie a duchovnch, aby bolo vetko v slade s oficilnymi cirkevnmi dogmami. Neskr dostala kompetenciu vies vyetrovanie

mimoriadne zvanch prehrekov poda cirkevnho prva, predovetkm tch, o sa tkali sviatost, a od roku 2011 sa venuje aj vyetrovaniu sexulneho zneuvania det duchovnmi. Kongregciu pre nuku viery dnes tvor asi 20 kardinlov a duchovnch a alch 30 zamestnancov, duchovnch referentov a tajomnkov. Popri nich psob stly zbor externch poradcov. Kardinli a biskupi vinou vykonvaj vo Vatikne mnostvo alch funkci alebo psobia vo svojich dieczach na celom svete. Svt stolica zamestnva v sasnosti 4 653 ud, ktor maj na starosti chod intitcie v najirom zmysle, a to od ppea a po domovnkov. Podobn poet zamestnancov m naprklad nemeck automobilov klub ADAC, ktor poskytuje sluby 16 milinom lenov. Ak si uvedomme, e katolcka cirkev m na celom svete 1,2 miliardy veriacich, pri takom miniatrnom aparte sa nememe udova, e rozhodovacie procesy vo Vatikne trvaj vemi dlho a asto psobia vemi neprofesionlne. Od roku 1978, teda od prvch rokov pontifiktu Jna Pavla II. mdi venovali Kongregcii pre nuku viery negatvnu pozornos, pretoe uvalila sankcie asi na stovku znmych i menej znmych teolgov. Pravdae, nie vade sa takto postup stretol s spechom. V mnohch prominentnch prpadoch z ias bvalho ppea postup Kongregcie voi jednotlivm teolgom neviedol k utlmeniu nesprvnych" ide, ale naopak kritick teolgovia vaka mdim zskali irok popularitu. vajiarskemu teolgovi Hansovi Kngovi, ktor kedysi vyuoval na univerzite v Tbingene spolu so sasnm ppeom, roku 1979 odali cirkevn shlas na vyuovanie. Kiing toti kritizoval dogmu o ppeovej neomylnosti z roku 1870.

Juhoamerick teolg oslobodenia Leonardo Boff dostal roku 1985 zkaz predna a vyuova. Zkaz u bol vydan pod egidou kardinla Ratzingera, ktor od roku 1981 a do zvolenia za ppea psobil ako prefekt Kongregcie pre nuku viery. Dvodom zkazu bol osobitn postoj k teolgii oslobodenia, ale predovetkm obraz cirkvi, ktor Boff propagoval. Poda jeho nzoru toti mala by cirkev, ktor si Jei predstavoval, celkom in ne relna katolcka cirkev. Aj on sa s dnenm ppeom osobne pozn, kardinl Ratzinger bol toti druhm oponentom Boffovej dizertanej prce na univerzite v Mnchove. Ratzinger si roku 1984 pozval bvalho iaka na pohovor do Rma a ponkol mu rovnak stoliku, na ktorej pred 350 rokmi vypovali Galileiho. Nie div, e Boff pre takto inkviztorsk postup neprejavil dostaton pochopenie. Americkho profesora morlnej teolgie Charlesa Currana vypovedali roku 1986 z katedry na Catholic University of America. Vyuoval prakticky plne odlin chpanie sexulnej morlky ako cirkev a navye zastval nzor, e veriaci sa me odkloni od oficilneho cirkevnho uenia, km ho ppe nevyhlsi za neomyln. Vo vetkch troch prpadoch teolgovia podrobili kritike oficilne uenie cirkvi alebo autoritu ppea. Z rovnakho dvodu zasiahla Kongregcia pre nuku viery aj proti franczskemu kazovi Georgeovi de Nantes, ktor vyhlsil, e Druh vatiknsky koncil znamenal herzu. Ani v tomto prpade vak cirkev nezaznamenala spech Georges de Nantes pokraoval v polemickej kampani v malom kltornom spoloenstve, ktor zaloil, a do svojej smrti roku 2010. Kongregcia pre nuku viery dnes u nem monos nsilne presadzova vlastn nzory na teolgiu a morlku,

a predsa neochvejne trv na tom, e ona jedin m monopol na zvzn pravdu. Predtm iba odsudzovala nesprvne mylienky, ale po Druhom vatiknskom koncile zmenila taktiku a zaala publikova dlhie pozitvne traktty oficilneho uenia k spornm otzkam. Koncom roka 2008 naprklad vydala dokument o bioetike. U niekolko rokov sa znovu objavuje aj pvodn zmer cirkvi hlsa platn pravdu nielen kresanom, ale vetkm uom. Naprklad v vahe" o spoluit homosexulov z roku 2003 sa vslovne pe: Cieom tchto vah je okrem inho poskytn pri konfrontcii s touto problematikou orientciu katolckym politikom a predstavi im postoje, ktor s v slade so svedomm kresana. (...) Kee ide o tmu, ktor sa tka prirodzench zkonov morlky, nasledujca argumentcia nie je uren len veriacim, ale vetkm udom, ktor sa zasadzuj za rozvoj a ochranu blaha spolonosti." Zd sa, e v Kongregcii pre nuku viery nie je starinou nasiaknut len kancelrsky nbytok, ale stle tam stra duch inkvizcie. Cirkev si osobuje prvo so veobecnou platnosou upravova najdleitejie piliere viery, ba o viac - celou svojou autoritou sa usiluje vtepova vetkm aj odpovede na ovea menej zsadn otzky teolgie, morlky, spolonosti i politiky. Cirkev stle nepochopila, e sa v minulosti nem- lila iba vnimone, ale pomerne asto, take by bolo prospen, keby astejie revidovala star rozhodnutia. Stle sa neodhodlala na hlbiu analzu jadra problmu, ani z neho nevyvodila dsledky. Zkladn problm spova v tom, e formulcie poznatkov nemu ma absoltnu platnos na ven asy, ale vdy s podmienen historicky. Kad text zastarva a nasledujce genercie mu prestvaj rozumie. Vtedy ho treba nanovo interpretova alebo aj nanovo sformulova.

Ak niekto vychdza z toho, e obsah viery tvor nadasov pravdu, mus ho vedie jasne odli od re, ktor sa okolo neho ved. Zohadni treba aj kultrne svislosti formulcie pravdy - tento aspekt cirkev dosia plne ignorovala, pretoe cel teologick myslenie sa nieslo v tradcich zpadnej filozofie. Aj v tomto zmysle treba prehodnoti chpanie naveky zvzne zafixovanho cirkevnho uenia. Katolcka cirkev v kontakte s kultrami vchodnej zie a s nboenskmi a filozofickmi tradciami hinduizmu, budhizmu a konfucinstva po prv raz narazila na vekch, rovnocennch hrov. U prv jezuitsk misionri pochopili, e zijsk polia treba obrba inak, ne boli zvyknut z misijnej innosti v Afrike i Amerike. Dnes na mnohch americkch a eurpskych univerzitch prednaj profesori teolgie, ktor vyli z zijskch tradci, a vetkm zastnenm to vemi prospieva. Ke vak upozoruj, e kresansk pecifik treba v zijskch krajinch prispsobova tamojej kultre, cirkev ich podozrieva z relativizmu". Kongregcia pre nuku viery naprklad od roku 2004 pod slom 537/2004 vedie vyetrovanie proti vietnamskmu profesorovi teolgie Petrovi C. Phanovi (ronk 1946), ktor psobil ako riadite Catholic Theological Society of America. Napsal toti knihu s titulom Being Religious Interreligiously: Asian Perspectives oflnterfaith Dialogue (Religiozita na inter- religizny spsob: zijsk perspektvy interreligizneho dialgu), v ktorej sa venuje problmom dialgu medzi kresanmi a budhistami alebo hinduistami. Vyetrovanie kongregcie ete nie je ukonen. Ako dopadne? Organizcia, ktor m pstoron sksenosti s hadanm chb, istotne chyby

njde. Neme ich nenjs. A hroz, e presne tak, ako je u psto rokov zvyknut, sa z obavy o vlastn autoritu poksi potlai kad prejav slobodnho postoja veriaceho k ueniu jeho cirkvi. Alebo azda svit na lepie asy, ke Kongregcia za p rokov pontifiktu Benedikta XVI., odkedy ju vedie nov prefekt kardinl Levada, vyslovila iba jedin pripomienku, a to voi jezuitovi a teolgovi oslobodenia Jonovi Sobrinovi, ani t vak nesprevdzala zkazom pedagogickej innosti i nebodaj inmi sankciami? Alebo je aj druh monos. Cynik by toti povedal, e Kongregcia nem as riei takto problmy, pretoe je zamestnan vyetrovanm mnostva prpadov sexulneho zneuvania det kazmi.

9. BOJ CIRKVI PROTI MODERNEJ DOBE

Zd sa, e cirkev a modern doba sa k sebe akosi nehodia. 6. Ale preo? Kde je pvod konfliktu medzi nimi? Vrcholn predstavite katolckej cirkvi Benedikt XVI. tvrd, e v rozsudku nad Galileom Galileim. Je to pravda? Ppe sa vo vianonom prhovore roku 2005 vyjadril, e to bola predzves dlhho sporu medzi modernou racionalitou a kresanskou vierou. alej uviedol, e proces s Galileim vniesol do vzahu cirkvi a modernej doby zrodok problmov. pln rozkol nastal, ke Kant opsal nboenstvo v rmci istho rozumu, a ke sa v radiklnej fze Franczskej revolcie presadil systm usporiadania spolonosti, v ktorom cirkev a viera prakticky nedostali priestor". V tomto sa sce ppe nemli, ale v tom nespova jadro problmu. V Galileiho prpade, o ktorom sme sa podrobnejie zmienili v kapitole Vynten nzory, si cirkev zasli kritiku za trfalos, s akou sa usilovala obmedzova mylienkov slobodu. V tejto svislosti je odpustiten aj fakt, e cirkev neshlasila s Galileiho teriou, e Zem sa krti okolo Slnka. V tch asoch s nm toti neshlasili ani niektor prrodovedci. Spor medzi cirkvou a Galileim nemal s novou dobou ni spolon.

alie faktory, ktor ppe spomenul - Kantova filozofia a radiklne liberlne nzory Franczskej revolcie boli rozhodne duchovnm predvojom modernej doby a ppe ich berie vne. Cirkev vak vo svojej analze oividne nezohaduje skutonos, e moderna by nikdy nevznikla, keby sa opierala len o ideov zklady. Pre normlneho loveka okolo roku 1800 znamenala nov doba parn stroje, rozmach vroby a svetovho obchodu, z ktorch pramenila konkrtna ndej na zlepenie kadodennch ivotnch podmienok. Pralivos krsneho novho sveta ete vzrstla, ke sa prrodovedn orientovan medicna stala dostupnejou pre ir okruh obyvatestva, a choroby i epidmie stratili atribt osudovosti. Dolo k poklesu pridanej hodnoty", ktor viera vna do benho ivota jednotlivca, a star spsob vysvetovania vznamov spolu s jeho predstavitemi strcal relevanciu i dveryhodnos. Vina sasnkov si to vbec neuvedomovala, no ete zvanejia bola rchlos, s akou napredoval technick pokrok, vyvjali sa vrobn technolgie, dopravn prostriedky a spoloensk ustanovizne. Tempo bolo tak vysok, e vvoj sa po prv raz v dejinch udstva stal dleitou kategriou. Evolun mylienka akoby bola odrazu vadeprtomn a zsadnm spsobom zmenila predstavu o svete. Evolun idey v 19. storo ovplyvnili Heglovu filozofiu, Darwinovu evolun teriu a Marxovu kritiku spolonosti. Ben udia sa tmito teriami nezaoberali dkladne a vinou o nich dostvali hmlist sprvy v tlai, to vak nemenilo ni na tom, e mnoh sa s novmi vedeckmi nzormi stotonili. Potvrdenie terie o ustavinom vvoji napokon nachdzali aj v kadodennom ivote, take nemali dvod jej neveri. A kede sa cirkev sama povaovala za intitciu s pevnou a nemennou vieroukou, nastali problmy.

NVRAT DO MINULOSTI Samozrejme, e cirkev sa takmuto dianiu neinne neprizerala. Na svoju obhajobu vak zvolila nesprvnu taktiku, ke sa opierala o stron historick sksenosti. Po Franczskej revolcii a napoleonskch vojnch si hadala spojencov a nala ich v starch katolckych panovnckych rodoch, predovetkm v Habsburgovcoch, ktor sa po Viedenskom kongrese z roku 1815 tie ndejali, e zavedenm cenzry a alch osvedench donucovacch prostriedkov z minulosti definitvne urobili koniec vetkm revolunm idem. Pius VIL (1800 - 1823), ktorho zvolili za ppea v exile v Bentkach, pretoe Rm obsadili franczske vojsk, a ke roku 1806 dolo k plnej anexii cirkevnho ttu, ete ho aj uvznili, po pde Napoleona sa pridal na stranu retaurcie. Obnovu cirkevnho ttu sa mu sce podarilo presadi, ale nepochopil, e asy nadvldy Rma nad celm svetom sa konia, a e o necelch pdesiat rokov ppesk tt definitvne zanikne. Poda vzoru predchodcov, ktor bojovali proti bludnmu ueniu", aj Pius VII. vytiahol do boja proti osvietenstvu", mylienkovmu prdu 17. a 18. storoia, ktor poda jeho nzoru mal na svedom radiklne zmeny v Eurpe po Franczskej revolcii. V tejto svislosti predpokladal, e sprvnym krokom bude obnovenie jezuitskho rdu, ktor u v asoch protireformcie mimoriadne spene psobil na kolch a univerzitch a presviedal akademick mlde o kodlivosti novch mylienok. al ppe Lev XII. (1823 - 1829) bol zstancom mimoriadne tvrdej lnie. Bojoval proti tolerantizmu" a indiferentizmu", ako nazval presvedenie, e kad lovek m nrok na slobodu vierovyznania. Cirkev povaovala za mimoriadne nebezpen psobenie evanjelickch biblickch spolonost, ktor rili medzi udom lacn vydania Svtho

psma v jeho materinskom jazyku. Cirkev nemala zujem, aby si veriaci tali Bibliu bez dohadu cirkevnej autority, a obvala sa, e by mohlo dochdza k mylnmu" vkladu Psma. S takmto postojom sme sa u stretli pri prenasledovan waldenskch. alm zdrojom konfliktu bola okolnos, e tieto preklady nevychdzali z autorizovanch textov. Na rovnakch pozcich zotrvval aj ppe Gregor XVI. (1831 - 1846), priate reaknho rakskeho kancelra Met- ternicha. Zoznam mylienkovch smerov, proti ktorm treba bojova, rozril o alie poloky nacionalizmus, racionalizmus a liberalizmus. Slobodu svedomia a myslenia zsadne odmietal. Roku 1832 zhrnul svoje nzory na modern idey do uenho trakttu, v ktorom silnmi slovami oznauje nepriateov cirkvi. Pe v om: Zo zatuchnutho pramea ahostajnosti k viere vyviera pochab a nesprvny nzor, ktor by sme azda radej mali nazva ialenstvom, e kad m ma nrok na slobodu svedomia." Poda jeho nzoru treba proti nepriateom cirkvi postupova spsobom, ktor sa osvedil u v minulosti: Pod pltikom slobody (...) sa sprisahali hanebn choromysen vplody a klady waldenskch (...) a alch Belialovch synov, ktor boli biagom a hanbou udskho pokolenia, a preto ich apotolsk stolica prvom vy- pudila zo svojich radov. Tto skazen udia sa zo vetkch sl snaia dosiahnu slobodu, aby ich spolu s Lutherom oslavovali. S bezoiv a nettia sa nijakho prostriedku." Poas pontifiktu jeho nstupcu Pia IX. (1846 1878) svetsk cirkevn tt definitvne pripadol novmu Talianskemu krovstvu, ale ppe neochvejne pokraoval v lnii striktnho odmietania akchkovek novch mylienok. S pomocou panielskych a franczskych vojsk sa mu podarilo potlai revolciu v Rme roku 1848 a zlikvidova Rmsku

republiku, ktor z nej na chvu vzila, a ete dvadsa rokov sa udral pri moci minimlne ako svetsk vldca Rma a provincie Latium. Cirkevn tt sa zosypal roku 1870, ke franczske vojsk odtiahli, pretoe ich franczsky kr Napoleon III. potreboval na odrazenie pruskho toku na Franczsko. Pius IX. vak odmietal uzna realitu. Narodil sa ete roku 1792 a bol poslednm ppeom vychovanm v starch asoch. Zail, e po strate cirkevnho ttu poas napoleonskch vojen a po dlhoronom vznen ppea nasledovala retaurcia. Dfal, e prde al zvrat, z ktorho cirkev a ppestvo vyjd vazne. Preto sa rozhodol, e vyuije as, a momentlne bezmocn cirkev vyzbroj aspo duchovne. K nroku cirkvi, e stoj nad svetskou mocou, pochdzajcemu ete z kriiackych ias, pridal dodatok, e ppe je najvym sudcom vo vetkch cirkevnch otzkach a neomylnm uiteom v otzkach viery. Hoci ppeove vyhlsenia narazili vntri cirkvi na odpor, stali sa dogmou a nespochybnitenou sasou viery, a kad, kto by o nich pochyboval, mal by vylen z cirkvi. Ani to vak nestailo. V diele s titulom Syllabus errorum (Katalg omylov) Pius zopakoval nepriatesk postoj k vetkm novm politickm vdobytkom - republike, nrodnmu ttu a udskm prvam. Ako posledn z 80 omylov uviedol vetu: Ppe sa me a m zmieri s pokrokom, liberalizmom a modernou kultrou a prispsobi sa im." Trvalo takmer sto rokov, km ppe Jn XX11I. prejavil v mene cirkvi aspo ochotu vies s modernou dialg, prispsobi sa jej, a tento proces nazval aggiornamento, teda osi ako zmodernizovanie, otvranie sa katolckej cirkvi sasnej dobe. Lene dnes, ke u uplynulo alch pdesiat rokov, vidme, ako ako to cirkvi padne, koko preltov sa evidentne zmieta medzi jednoznanm svetom starch istt a odsudzovanch omylov a modernm svetom, ktor im pri-

pad chaotick. Pritom as, technick vvoj a jeho spoloensk dsledky beia oraz rchlejie. Syllabus errorum zachytval predstavy poprednch predstaviteov cirkvi, ktor boli z duchovnej strnky ukotven ete v 18. storo. Duchovnch, ktor stoja na ele cirkvi dnes, formovali posledn roky druhej svetovej vojny a prv povojnov roky. V tch asoch nebola televzia ani antikoncepn tabletky, nehovoriac o mnohch technickch a spoloenskch vdobytkoch, ktor s dnes plne ben. Stanovy cirkvi s postaven tak, e do vedcich funkci sa zsadne dostvaj duchovn v pomerne pokroilom veku, ktor cel ivot preili v cirkevnch a vinou dokonca priamo v rmskych cirkevnch truktrach. Takto usporiadanie dva cirkvi stabilitu a chrni ju minimlne pred prekvapeniami. Lene oraz potrebnej proces sstavnho aggiornamenta to vrazne komplikuje. KORUNA TVORSTVA Charles Darwin roku 1859 vydal knihu o pvode druhov a poloil zklady evolunej terie. Darwin tvrdil, e vetky iv organizmy, ivochy a rastliny sa vyvinuli nhodou tak, e z jednoduchch organizmov sa postupne stvali zloitejie a komplexnejie a e prirodzenm vsledkom evolcie je aj lovek. Darwinove poznatky sa spopularizovali vo vemi zjednoduenej podobe ako tvrdenie, e lovek pochdza z opice. Takto predstava, prirodzene, plne rozmetala veobecne platn pravdu o stvoren sveta poda Biblie. Nelo len o spochybnenie pravdivosti Svtho psma, ale o popretie strednej tzy kresanskho uenia o dedinom hriechu, pretoe prbeh o Adamovi, Eve a jablku rozhodne nezapadal do evolunej terie, najm ak ho lovek bral doslovne. Cirkvi vak trvalo sto rokov, km dospela k

logickmu vchodisku, aby biblick prbehy neinterpretovala ako prrodovedn i historick skutonos. Zo zaiatku cirkev trvala na tom, e Darwinovo uenie odporuje Svtmu psmu, a preto neme by sprvne. So stroiami pestovanou sebaistotou teda zavrhla evolun teriu a Prv vatiknsky koncil (1869/1870) vyhlsil: Kto neuzn, e svet a vetko, o je v om obsiahnut, duchovn i materilne, vo svojej podstate stvoril z nioho Boh, bude z cirkvi vyobcovan!" Statick postoj k predstave o svete cirkev ete zaklincovala vetou: Kto si mysl, e uenie cirkvi by pod vplyvom vedeckho pokroku mohlo dosta in vklad, ne ten, ktor hlsala alebo hlsa cirkev, bude z cirkvi vyobcovan!" Takmito unhlenmi vyhlseniami proti Darwinovej terii cirkev, pravdae, ni nedosiahla. Naopak, na cel generciu negatvne poznaila vzah cirkvi a modernch prrodnch vied i mnohch prrodovedn vzdelanch ud. Navye, nepekne sa zachovala aj k blzkym uom, ktor sa ju opatrne usilovali sprvne nasmerova. Jezuita Pierre Teil- hard de Chardin bol v dvadsiatych rokoch 20. storoia v ne ako paleontolg lenom vedeckho tmu, ktor objavil loveka nskeho", predchodcu neandertlca. Teilhard sa usiloval zosladi vedeck poznatky s teolgiou a vyuoval, e Boh nestvoril svet ako nemenn truktru, ale v kreatvnom vvoji, ktor ete nie je ukonen. S takmito novtorskmi nzormi vak narazil na odpor Svtho ofcia, dnenej Kongregcie pre nuku viery. Teilhard dostal zkaz vyuova na parskom katolckom intitte a vydva knihy. Na prkaz vedenia rehole musel roku 1951 dokonca opusti Franczsko a ods do Spojench ttov. Ako vern jezuita dodral zkaz, take vetky jeho diela sa publikovali a po jeho smrti roku 1955 a vemi rchlo dosiahli milinov nklad. Ppe Pius XII. (1939 - 1958) sce nepopieral vedeck vznam evolunej terie, ale v otzke vzniku udskho tela,

nie vak udskej due, trval na tom, e vetci udia pochdzaj z jedinej udskej dvojice. A v poslednom ase cirkev opustila aj toto stanovisko. U netrv na tom, e dedin hriech sa prena aktom plodenia, ale vyhlasuje, e lovek sa do hrienych truktr udstva dostva bez konkrtneho zavinenia. Ak sa v poslednch rokoch zdalo, e cirkev uzavrela mier s evolunou teriou, niektor najnovie vyhlsenia op vyvolvaj pochybnosti. Zaalo sa to tm, e viedensk kardinl Schnborn roku 2005 publikoval lnok, v ktorom popiera, e by evolcia bola procesom bez ciea a bez elu. Op dochdza k spjaniu prrodovednej terie s teologickm hadiskom. Ppe Benedikt XVI. Podporil Schnbornovo stanovisko vyjadrenm, e existuje inteligentn pln" kozmu. Ak bolo myslen ako teologick nzor, potom je celkom legitmne, lene vzhadom na verejn diskusiu, ktor v tom ase prebiehala, by bolo treba jasne poveda, e nejde o podporu ultrakonzervatvneho evanjelikl- neho uenia o stvoren sveta. Napokon, vylen nie je ani to, e obaja cirkevnci chceli v skutonosti iba nenpadne rehabilitova idey Teilharda de Chardin. Pvodne teoretick otzka, i je proces stvorenia vo vvoji, alebo sa v niektorom okamihu dejn ukonil, nadobda razanciu, ke si predstavme, ak dsledky bud ma odpovede na morlnu teolgiu. Lebo ak by sme predpokladali, e stvorenie - a s nm aj lovek s statick, teda definitvne ukonen fenomny, muselo by to plati aj pre pravidl, ktor Biblia alebo Nov zkon stanovili pre spolunavanie ud. A naopak, keby boli veci v pohybe, museli by vvoju podlieha aj pravidl morlky a obas by sa museli podrobi skmaniu a eventulne aj preformulova. Interpretcia morlnych pravidiel by sa tmto problmom vo

vzahu k novm vvojovm tendencim rozhodne mala zaobera, pretoe od neho zvis, koko priestoru na interpretciu alebo adaptciu pravidiel bude ma. Aspo tak by to bolo logick. Lene cirkev zatia takto nepostupuje a akurt v tch sfrach, ktor zaznamenali najvraznejie spoloensk a medicnske zmeny, konkrtne v otzkach manelstva, rodiny a sexuality, teda v oblastiach, ktor sa bytostne dotkaj kadho loveka, sa prsne prida tradinho uenia. Zana sa to zsadou nezruitenosti manelstva. Cirkev mala do 19. storoia monopol na uzatvranie manelstva, take problm rozvodu prakticky neexistoval. A ke tt zaviedol obiansky sob a vyhlsil ho za rozhodujcu formu, otvorila sa aj monos rozvodu manelstva. Cirkev vak rozvod neakceptuje a rozveden lovek, ktor uzavrie nov manelstvo, poda nej ije s novm partnerom v hriechu". Pre veriacich katolkov, ktor chc i v cirkevnom spoloenstve a podiea sa na om, m takto postoj nsledky, ktor nemu ignorova - nemaj toti prstup k sviatosti prijmania. Ete horie s na tom rozveden udia, ktor s zamestnancami cirkevnch intitci. Nie je zriedkavosou, e s rozvodom, ktor sa povauje za poruenie cirkevnej morlky, prichdza aj vpove zo zamestnania. Teoreticky sce existuje monos da vyhlsi star manelstvo za neplatn aj poda cirkevnho prva, ale takto pokus by vo vine prpadov neviedol k spechu a vyiadal by si dlh a finanne nron konanie pred cirkevnm sdom. Ak chce veriaci aj po rozvode i v duchu pravidiel katolckej cirkvi, neostva mu ni in, len sa vzda novho vzahu. Cirkev sa rovnako zsadovo stavia k sexualite. Sex schvauje iba medzi prvoplatnmi manelmi a pouvanie antikoncepnch prostriedkov odmieta. Z metd na zabrnenie poatia povouje iba tzv. metdu neplodnch dn, akoby nebolo jedno, i sa poatiu dieaa zabrni s

pouitm kalendra, alebo inm prostriedkom. Ppe Pius XII. u roku 1955 rozoslal americkm biskupom obenk, v ktorom zakzal pouvanie vntromaternicovho telieska, a v rozpore s proklamovanm otvranm sa cirkvi v mnohch otzkach po Druhom vatiknskom koncile ppe Pavol VI. da 25. jla 1968 v encyklike Humanae Vitae vydal pln zkaz akchkovek umelch antikoncepnch prostriedkov. Komisia kardinlov, ktor sa tejto otzke venovali po Druhom vatiknskom koncile, sce dospela k celkom opanmu nzoru, svoje vak presadila ptica kardinlov pod vedenm kardinla Ottavianiho s asou vtedajieho krakovskho arcibiskupa kardinla Wojtylu. Encyklika otriasla cirkvou, pretoe neoakvanm a hrubm spsobom zasiahla do intmneho ivota katolckych manelstiev. Pavol VI. dostal prezvku Pavol Pilulka, nemeck biskupi sa poksili zmierni ppesk zkaz osobitnm vyhlsenm a vina veriacich si aj tak urobila po svojom. Cirkev sa ako autorita v otzkach manelstva a rodiny zdiskreditovala, o sa prejavilo v mnohch oblastiach jej innosti. Cirkev vak zo svojich striktnch pozci v otzkach sexuality a rodiny nepoavila. al zpas vziiel pri poiadavke enskho hnutia na zruenie trestnosti potratov. Cirkev m rozhodne prvo odmieta interrupcie, otzka vak znie, i m prvo poadova, aby ttna moc presadzovala pln zkaz interrupci prostriedkami trestnho prva. Cirkev je presveden, e no. DIABOL TKVIE V DETAILE Ak pravidl morlky upravuj tak zvan otzky, ako je interrupcia, musia sa osvedi aj v extrmnych prpadoch. Extrmne prpady vdy vyvolvaj brliv

diskusie vo verejnosti. Postoj cirkvi sa prejavil aj v prpade, ktor bol me- dializovan na jar 2009. Devron dievatko v Brazlii otehotnelo po znsilnen nevlastnm otcom. Tridsaeski- logramov dieva malo vynosi dvojiky, ktor ohrozovali jeho ivot. Matka dieaa poslchla rady lekrov a shlasila s potratom. Prpad sa dostal do brazlskych mdi a vyvolal pozornos vtedajieho arcibiskupa Josho Cardosa Sobrinha, ktor vyhlsil, e vetci, o s interrupciou mali do inenia, teda dieva, jeho matka i lekri, s automaticky exkomunikovan. Takto krut postoj k devronmu dieau vzbudil vek rozruch vo verejnosti a dostal sa a do Vatiknu. Prezident ppeskej komisie pre ivot arcibiskup Rino Fis- cinella uverejnil vo vatiknskom dennku Osservatore Ro- mano lnok, ktor mal veci uvies na sprvnu mieru. Biskup pod titulkom Na strane brazlskeho dievatka napsal, e tento prpad nemono posudzova iba z prvneho hadiska. Bolo by vhodnejie diea obhajova, upokoji a uchlcholi. Uviedol, e za takchto zloitch okolnost musia zastnen poda svojho najlepieho vedomia a svedomia rozhodn, o treba robi. lnok vak nemal by poslednm stanoviskom Rma k chlostivej zleitosti. Brazlsky arcibiskup medzitm zmobilizoval vo Vatikne konzervatvne sily, take so shlasom ppea napokon vytiekla posledn slovo Kongregcia pre nuku viery stami prefekta kardinla Levadu. Da 11. jla 2009 uverejnil Oservatore Romano jeho vysvetlenie", e uenie cirkvi tkajce sa absoltneho zkazu potratov plat bez akejkovek vnimky a e dvodom na interrupciu nie je ani ohrozenie ivota matky. Vslovne podporil postoj brazlskeho arcibiskupa a vyhlsil, e k prpadu pristpil tak deliktne, ako sa na duchovn osobu sved. Z uvedenho teda vyplva, e v prpade pochybnost treba rozhodn v prospech cirkevnho uenia, proti scitu so slabmi, s demi, obeami. V prpade pochybnost treba rozhodn v prospech alobcu - presne poda vzoru svtej inkvizcie.

V Nemecku sa pred desiatimi rokmi odohral konflikt s podobnm pozadm. Nemeck prvo stanovuje, e potrat nie je trestnm inom, ak k nemu djde na zklade poradenstva poskytnutho kvalifikovanou intitciou. Takto poradenstvo poskytuj aj katolcke zdruenia, Caritas i Socilne sluby katolckych ien. eny, ktor poradenstvo vyuili, dostali v slade so zkonom potvrdenie o absolvovanom pohovore a mohli sa rozhodn, i si diea nechaj, alebo podstpia interrupciu. Takto prax fungovala asi dvadsa rokov a nemeck biskupi ju spoiatku schvaovali. Rm s tm vak neshlasil a vyvjal na biskupov oraz v tlak, a napokon roku 1999 ppe Jn Pavol II. s odvolanm sa na primt jurisdikcie zakzal katolckym zdrueniam, aby sa na poradenstve zastovali. Vyjadril sa, e potrat je v kadom prpade vrada, a ak sa na nej katolci akmkovek spsobom podieaj, hoci aj verblnou radou, vytvra to negatvny obraz o svedectve cirkvi pre ivot. Takto nekompromisn postoj sa v cirkevnch kruhoch nestretol so veobecnm shlasom. V Nemecku sa ppeov zsah dotkol aj biskupov a vyvolal znan znepokojenie a pobrenie. Zstancovia krzovho poradenstva pre tehotn eny argumentovali, e prve poradenstvo poskytovan cirkevnmi organizciami me psobi ako posledn apel na svedomie tehotnej eny, napokon, mnoh eny sa na zklade poradenstva preukzatene rozhodli diea si ponecha. Lene Rm sa u vyjadril, a prpad povaoval za uzavret. Nu, celkom uzavret predsa len nebol, pretoe katolcki veriaci zaloili zdruenie Donum vitae, ktor pokrauje v innosti katolckeho poradenstva. Prirodzene, zakladatelia si vyslili opovrhnutie cirkvi a biskupi na ntlak z Rma zakzali cirkevnm zdrueniam akkovek spoluprcu so zdruenm Donum vitae - nesm sdli v spolonch priestoroch ani si poiiava personl. Katolcki veriaci, ktor zastvaj oficilnu funkciu v niektorom cirkevnom zdruen, maj

zakzan by lenmi Donum vitae. Ke sa roku 2009 nemeck kresansk demokrat Heinz-Wilhelm Brockmann uchdzal o kandidatru na novho prezidenta strednho vboru nemeckch katolkov, biskupi mu spoiatku odmietali udeli shlas, pretoe bol zakladajcim lenom Donum vitae. V otzke potratov cirkev ani v najextrmnejch prpadoch neponechva veriacim priestor na rozhodovanie poda vlastnho svedomia. Rigorzna morlka cirkvi vo vetkch otzkach svisiacich s manelstvom, rodinou a sexualitou sa prejavuje aj v tom, s akou pasiou sa pa do rieenia najmench detailov. Pavol VI. vydal encykliku, v ktorej zakzal sterilizciu, pohlavn styk pred manelstvom, sebaukjanie aj u mladistvch a homosexulne styky. Intrukcia Kongregcie pre nuku viery Donum Vitae (Dar ivota) z roku 1987 sa u zaober existujcimi a potencilnymi monosami umelho oplodnenia a zsahmi do udskho genetickho materilu. Cirkev zakzala akkovek formu oplodnenia vajka mimo tela matky, teda v skmavke, a to bez ohadu na to, i vajko a spermie pochdzaj od manelskho pru alebo od cudzch osb. Zkaz platil aj pre zmrazovanie embry na alie pouitie a vynosenie dieaa nhradnou matkou, i pre pestovanie embry s pomocou umelch apartov alebo zvieracej matky. Cirkev zakzala aj klo- novanie a akkovek zsahy do udskho genetickho kdu. Pri mnostve medicnskych monost rozmnoovania je, pravdae, celkom oprvnen obava, e prekrauj hranice, ktor by prekraova nemali. V tomto prpade je vak odstraujci tn, akm sa katolcka cirkev ozva. Nepouva vdne upozornenia ani argumentciu, ale striktne nariauje. Absoltne neprihliada na ndej, ktor by mohol dosta bezdetn pr tiaci po dieati alebo lekr, aby zabrnil zkernmu ochoreniu.

Podobn postoj zaujma cirkev aj k otzke, i je dovolen propagova pouvanie kondmov a zabrni reniu AIDS a inch pohlavnch chorb, ktor u v Afrike vyhubili cel etnick skupiny. Cirkev prezervatvy prsne zakazuje a vyhlasuje, e najlepou ochranou pred pohlavnou infekciou je sexulna zdranlivos. Inmi slovami, chorobu chpe ako trest za hrieny ivot, za poruenie cirkevnho uenia. Je to sprvne? Mimomanelsk pohlavn styk sce meme povaova za hriech, ale ako sa zluuje s kresanskmi zsadami, e hrienika hnedodsdime na smr? AIDS predsa znamen rozsudok smrti nielen v Afrike. Rigorzny postoj cirkvi v tejto otzke dva vetkm, o maj na starosti vchovu mldee, do rk kamene namiesto chleba. Dovouje cirkev veriacim rodiom a vychovvateom obmedzi sa na apel na mladch ud, aby sa vyhbali sexu a nehreili? Dovouje im podnikn vetko pre to, aby zamedzili kodlivm nsledkom predvdatenho konania bez ohadu na to, e ho povauj za nemorlne? Nroky, ktor cirkev kladie na veriacich, ich vha do konfliktu medzi tbou vyhovie cirkvi a povinnosou urobi vetko, o sa d, pre najblich. A to akiste nebolo zmerom Stvoritea.

NA ZVER: ENY Vzhadom na zmenen spoloensk lohu eny by sa od katolckej cirkvi dalo oakva, e sa zmodernizuje aj v tomto ohade. Aggiornamento by v tomto prpade znamenalo, e by sa eny dostali do vedcich cirkevnch truktr, alebo e by im dovolili vykonva kazsk rad. A na konci takhoto vvoja by ena dosiahla aj na rad ppea. Zstancovia ien v kazskom rade by vak nemali podlieha eufrii a ich odporcovia zasa panike sta sa pozrie na tempo, akm sa reformy v cirkvi presadzuj. T, o s dnes na svete, sa eny vo funkcii ppea akiste nedokaj. Teologick argumentcia pritom nehr rolu, obmedzme sa len na vonkajiu strnku problmu. Vo viacerch kresanskch cirkvch, ktor vychdzaj z tradcie reformcie, funguj eny pastorky. Nemecko patr v tejto oblasti k priekopnckym krajinm, prvou protestantskou pastorkou sa roku 1958 stala Elisabeth HaselofFov a Maria Jepsenov sa roku 1992 stala prvou protestantskou biskupkou. Od tch ias sa ani katolcka cirkev neme vyhn diskusii, preo aj ona nepovol prstup ien ku kazskmu povolaniu. Ve ak mu eny robi v spolonosti okovek, potom je postoj, ktor im zakazuje vkon kazskho povolania, nezluiten s realitou. V medilnej spolonosti je takto postoj neobhjiten a pre jeho zstupcov znamen pokodenie imidu. Katolcka cirkev, pravdae, tuila, e vvoj sa bude ubera tmto smerom, a preto sa dos zavasu poksila zabezpei, aby k tomu nedolo. Ppe Lev XIII. (1878 1903) takto sformuloval zsadn rozdiel medzi lohou mua a eny: Manel je sprvcom rodiny a hlavou svojej eny, ktor, kee je krv z krvi a kos z kost jeho, nem by poddan a poslun muovi ako sluobn, ale ako

spolonka, aby sa zachovala poestnos i dstojnos poslunosti.2" Pius XI. tto lniu rozvinul a v encyklike z roku 1930 o stave manelskom napsal: Stupe poddanosti manelky manelovi sa me meni poda rozdielnosti osb, miesta i asov, ba, ak nepln riadne svoju povinnos, ena ho m vo veden rodiny zastpi. Ale nikdy a nikde nie je dovolen rozvrti alebo natrbi podstatn zloenie rodiny a jej Bohom pevne stanoven a potvrden hlavn zkon."3 Takto katolcka cirkev chpala postavenie eny ete aj v 20. storo. Inmi slovami, v tomto duchu katolcke matky vychovvali synov, teda dnench vedcich predstaviteov cirkvi. A to, o sa nauili neskr, natudovali z knh, nie je z relneho ivota. Nie div, e vnmanie postavenia eny v cirkvi sa dodnes nezmenilo. Pritom sa ojedinele eny v riadiacich pozcich vyskytovali u od stredoveku. Najd'alej to dotiahli abatie, ktorch kltory mali postavenie knieatstiev. Popri veden optstva mali zemn zvrchovanos a asto aj zastpenie v rskom sneme. Vaka tmto prvam mohli na svojom zem dosadzova farrov. Abatia zo panielskeho cistercinskeho optstva Las Hu- elgas nealeko Burgosu zastvala de facto rovnak postavenie ako biskup a bola oprvnen nazva sa preltom. Jej kolegya abatia zo San Benedetto v Conversane nealeko Bari nosila biskupsk iapku a vykonvala jurisdikciu na zem patriacom ku kltoru. Vina vysokch funkci pre eny sa skonila sekularizciou v Nemecku po roku 1803 a cirkev na Viedenskom kongrese pre ich obnovenie nepohla ani prstom. Franczska revolcia ukonila aj sedemstoron tradciu optstva Fontevraud, kltornho komplexu pre muov i eny, kde aj kazom vldla abatia. Abatiu z Las Huelgas

zbavil vsadnch prv ppe Lev XIII. roku 1873. Tm padli aj posledn ensk baty a cirkev sa dostala definitvne do rk muov. Je prznan, e cirkevnoprvny spis na obhajobu zruenia starch prv abat z Las Huelgas pochdza z pera Josemariu Escrivu, zakladatea Opus Dei. Cirkev ostala isto muskou spolonosou do dnench dn, minimlne pokia ide o riadiace funkcie. Niektor pokrokov biskupi v poslednch rokoch zamestnali vo svojich radoch vo vedcich funkcich eny. Vo Vatikne ni tak neexistuje, tam takmer vetky funkcie obsadzuj kazi. Na strednej riadiacej rovni boli v poslednch rokoch v ojedinelch prpadoch zamestnan aj eny, pomerne vea je vak mnok, ktor pracuj ako sekretrky. V roku 2003 sa po prv raz dostala ena do ela ppeskej akadmie a najvyie postavenou enou vo Vatikne je sestra Enrica Rosanna ako tajomnka Kongregcie pre rdov spoloenstv. Benedikt XVI. roku 2006 sce vyjadril vslovn shlas so zamestnvanm ien v manamente Vatiknu, no realizovalo sa vemi mlo. Prekvapujcim krokom vak bolo obnovenie riadiaceho modelu optstva z Fontevraud. Fokolarni, jedno z najvplyvnejch novch kresanskch spoloenstiev, dostali po smrti zakladateky Chiary Lubichovej stanovy, poda ktorch na ele organizcie mus by vdy ena, hoci jej lenmi s mnoh kazi a biskupi. eny vak mali v cirkvi vdy skr neformlny vplyv a do dnench dn sa to vemi nezmenilo. Medzi najznmejie patrili abatie, naprklad Hildegarda z Bingenu, ktor si nedvala servtku pred sta a bez okolkov povedala svoju mienku aj ppeovi, alebo gazdin v domcnostiach ppeov, naprklad Nemka Pascalina Lehnertov, ktor 40 rokov viedla domcnos

kardinla Pacelliho, neskorieho ppea Pia XII. iadna ena vak nikdy nezastvala vznamn oficilny post v cirkvi, historka o ppeke Johanne je naozaj len legenda. Ak sa na tom m nieo zmeni, musela by cirkev prehodnoti zsadu, poda ktorej dleit funkcie zastvaj vhradne kazi, alebo by musela umoni enm prstup ku kazskmu povolaniu. ako poveda, ktor z tchto monost by bola pre cirkev prijatenejia. Zd sa, e aj elezn princpy, ktormi sa riadi, jej znemouj akkovek pohyb dopredu ako elezn gua, take pokrokov prstup v tomto smere zrejme nemono oakva.