• Embed Doc
  • Readcast
  • Collections
  • CommentGo Back
Download
 
 Historický vývoj v USA
- polovica 19.stor. - vplyv priemyselnej revolúcie – boom v oblasti priemyselnej výroby, ale ekonomické ziskysi mohla dovoliť len jedna skupina obyvateľstva. Malo to negatívne vplyvy:1. problém s prisťahovalcami (zo zahraničia Europy, Ázie, aj SR..), vyplývali z toho finančné problémy, jazykové problémy, veľký počet detí, negramotnosť, nedostatočné vzdelanie2. prisťahovalci z okrajových častí miest, vidieka, kapacita mesta ale nestačí, veľké rodiny, hygiena,nevzdelanosť, bývanie,3. černošská otázka /rasová neznášanlivosť)Vývoj sociálnej politiky-Fordova výroba bola obrovská, bohatol, ale na úkor zamestnancov, vytvárala sa priepasť medzi bohatými achudobnými, z chudoby vznikala kriminalita, krádeže, lúpeže-V Nemecku vydali výnos: obce a mestá boli povinné sa starať o svojich obyvateľov.Ten chýbal vo veľkých krajinách s veľkým biznisom. Potom teda charitatívne organizácie začali poskytovaťškolenia, výcviky, (chudobní, nezamestnaní, deti, zdravotne postihnutí..)-Prvý settlement založil anglický vikár so svojou manželkou p.Samuel Barnett v r.1884 – Toynbee Hall – 1-2 poschodová budova, videl rovnaké problémy. Hovoril, že keď je niekto vzdelaný a má prostriedky, je povinnýsa podeliť. Najlepší spôsob je, keď s nimi žije a pracuje = to je základ. Pomáhajúci žili v rovnakom prostredí sosvojimi klientami išli im osobnostnými príkladmi. Táto myšlienka sa postupne stala populárnou.-Henry Beveridge – zaviedol systém poistenia v Anglicku-Jane Adamsová – založila Hull House - 1886len klebeta o nej: vyštudovala medicínu, údajne sa sklamala v láske, rodičia jej dali peniaze na cestu okolosveta, narazila na Toynbee Hall, zostala tam a potom v Amerike podľa toho vzoru založila Hull House. ZAmeriky chodili ľudia na „stáže“ do Anglicka, potom tam vzniklo okolo 200 takýchto zariadení.-YMCA – kresťanské združenie mladých mužov – 1851 bolo to na podporu tých, ktorí pracovali v oblasti obchodu, malo náboženský charakter, stretávali sa, čítaliBibliu, rozoberali ju, postupne začali pracovať aj ako dobrovoľníci- YWCA – kresťanské združenie mladých žien – bola založená na podporu duchovného rozvoja mladých žien, prvé pokusy vzdelávanie v strojopise...skauting (neviem, kde) ako zmysluplné trávenie časuRozdiel medzi USA a Anglickom:V Anglicku sa sociálne práci na začiatku venovala a bola hybným momentom, hlavne Cirkev.V Amerike to bola hlavne ženská záležitosť.Dobrovoľníci išli do rodín (hrozné podmienky, veľa detí, zlé bývanie..zistili, že každá rodina má iné problémy,že to nevedia...Sociálna práca sa dá vykonávať za podmienky: 1.chce, 2.vie, 3. môže preto začali vznikať prvé kurzy a neskôr v r.1923- Western Reserve University , vzdelávanie teda vzniklo ako potrebaSociálna práca prebieha v 2 líniách:1.praktická – bezprostredná pomoc človeka2.profesionálna – (Eva ma inak, overit)Chytil hovorí o 4 typoch sociálnej práce:a) profesia - činnosť1. profesionálna pomoc (činnosť-pomoc)2. samostatný výkon profesie (napr. soc. pracovník v zariadení) b) teoretické s vedeckým charakterom1. štúdijný odbor 2. vedná disciplína-Býva to tak, že výkon predchádza teórií, keď pracujú, potom potrebujú metódy, pomoc19-20 storočie prelom – teoretickým východiskom pre individuálnu soc. prácu mala byť Freudova psychoanalýza a tá ovplyvnila celú sociálnu individuálnu prácu, ktorú voláme CASEWORK. Zasahovalo to potom aj do skupinovej sociálnej práce.
 
-V r.1833 továrenský zákon v Anglicku – zakazoval prácu detí v továrni, ale obišiel prácu v bani, kde sa detidobre pohybovali a preto boli užitočné. Preto sa organizovali tábory pre pracujúce deti.Skupinová sociálna práca nemala dobrú pozíciu, musela presviedčať verejnosť o svojej pravde a potrebe pomoci, bola znevažovanáAž potom sa postupne začal presadzovať názor, že človek musí byť pozitívne ovplyvňovaní v jeho prostredí, pretože Freud neprihliadal na prostredie, všetky problémy podľa neho vznikali pred, počas a po pôrode.- V 30.rokoch tento problém museli odborníci preklenúť a argumentovať:Argumenty: odborné publikácie, články, skriptá (papier nepustí)1.publikácia v r.1929 – Margaretta Wiliamsová - „The Social worker in Group Work“v r.1948 – Grace Coylová - „Group Work with America Youth“v r.1949 – Getrude Wilsonová, Gladys Rylandová - „Social Group Work Practice“Tieto práce prispeli ku kvalite vzdelávania a zároveň obhajovali prácu soc. pracovníkovv r. 1935 – samostatná sekcia pre skupinovú sociálnu prácu SSP na národnej konferenciisociálna práca dosiahla veľký úspech v tom období20.roky- vplyv Freudovej analýzy30.roky – samostatná sekcia40.roky – svetová vojna v Európe – a to bol opať návrat Freudovej psychológie, lebo sa pracovalo s vojnovými poškodenými ľuďmi, už šlo o skupinovú prácu, dominuje terapeutický spôsob práce s klientami a opatovne saobjavuje vplyv Freudovej psychoanalýzykoniec 40. rokov – boli odpublikované tie publikácie50.roky – r.1955 – na národnej konferencii bola založená národná asociácia sociálnych pracovníkov v USA aamerická asociácia skupinových pracovníkov sa stala jej súčasťoumedzi 50-60. rokmi – diskusia, čo má robiť sociálny pracovník – zadefinovanie úloh sociálnych pracovníkovSkupinový sociálny pracovník má byť zameraný aj na potreby jednotlivca, aj na potreby skupiny ako celku(okrídlená veta)60-70. roky – v Amerike hippies, voľné mravy, drogy, boj o ľudské práva, boj proti chudobe Na konci 60 rokov sa zadefinovali 3 najdôležitejšie modely v sociálnej práci:Pappelová, Rothmanová podľa1. sociálne cielený model2. nápravný model3. interakčný modelsú alfa a omega pri práci sociálnych pracovníkov s klientom1. sociálne cielený model - zameraný na socializáciu jednotlivca v skupine, nadobudnutie soc. zručností pri práci s mládežou, pri rozvoji humanitných centier a podobne (letné družiny, tábory, akceptovať názor druhého,vedieť sa presadiť, tolerovať...)2. nápravný model– zameraný na tých, ktorí majú problém akceptovať normy – zmena správania z neželanéhona želané, deti s výchovnými problémami, delikventi...3. interakčný model – vzťah medzi členmi skupiny a ich sociálnym prostredím – je humanisticky orientovaný, pomáha jedincom nájsť súlad s jeho prostredím (manželské konflikty, generačné konflikty, vzťahy medzirodičmi a deťmi)modely podľa potreby klientaTieto 3 metódy sa využívajú všade, podľa potreby klienta-jedného 30%, jedného 10%....70. roky – oživenie obdobia sociálnej skupinovej práce80-90. roky – obdobie revitalizácie-o návrat sociálnej práce – návrat celej škály rôznych modelov – integrovaný prístup – obdobie integrovaného prístupu v sociálnej práciSociálnu prácu tvoria 4 základné disciplíny:Historický vývoj v Nemecku1. hnutie mládeže2. reformná pedagogika3. skupinová dynamika4. hnutie settlement – ovplyvňované soc. pedagogikouSP prácu tvoria: SP
 
psychológiasociológia (aj u nás)soc.pedagogika soc.politikatieto disciplíny veľmi ovplyvňujú sociálnu prácusociológia – popisný charakter anglosaské krajiny – psychológia Nemecko ovplyvnené soc. pedagogikou1.Hnutie mládeže – boli využívané skupiny detí a mládeže ako prostriedok sebarealizácie a výchovy detí – typické pre hnutie mládeže – podobali sa pionierskym táborom, staršie deti viedli mladšie, hry, voľný čas,zmysluplné využitie, nebolo to cielené2. Reformná pedagogia – kvalitatívne vyššia – skupina bola vnímaná ako výchovné médium, výchova spočívalav tom, že boli vychovaní ako zodpovední, disciplinovaní občania3. Skupinová dynamika – Nemecko bolo ovplyvnené Anglickom ?4. poznatky z Anglicka využívané aj v Nemeckutermín: skupinová sociálna práca alebo práca so skupinouU nás je problém s učesaním pojmov, lebo história sociálnej práce je krátkaŠimerlingová a Novotná (prever mená?)
V skupinovej sociálnej práci ide o psychosociálne pôsobenie na skupinu ľudí s nejakým spoločnýmznakom a cieľom, aby sa stali celistvými osobnosťami alebo ich znovu objavili a mohli sa celkovo zdravovyvíjaťtreba toto vedieť
Ľudia vidia, že nie sú sami s problémami, necítia sa osamelí, lebo aj ostatní majú podobné alebo horšie problémy a spoločne môže hľadať cesty, ako tieto problémy riešiť.Strieženec hovorí: Zmyslom sociálnej práce so skupinou je psychosociálne pôsobenie na skupinu, na ľudí skonkrétnym spoločným znakom alebo znakmi a spoločným cieľom.Barker – sociálna práca nie je metóda, ale je intervencia v soc. práci, v ktorej sa malá skupina ľudí sospoločnými záujmami a problémami sa pravidelne stretáva za účelom dosiahnutia spoločných cieľov(my hovoríme, že „varí?“ sociálnu prácu : -so skupinou, -s jednotlivcom, -s komunitou Varenie nie je metóda,ale využíva rôzne metódy, preto Barker hovorí, že tieto... nemusí to byť psychoterapia, mindráky.., problémnastáva v americkej literatúre:1. skupinová sociálna práca – primárny záujem sústredený aj na skupinu, aj jednotlivca2. sociálna práca so skupinou (SP so skupinou) – primárny záujem upriamený na skupinu, na jednotlivca až potom3. skupinová terapia – s ľuďmi s emočnými problémami, skupina sa využíva ako priestor na pomoc indivíduuPri práci ...asi SP so skupinou je dôraz na dosahovanie spoločných skupinových cieľov, pričom pri skupinovejsoc. práci je dôraz kladený na maximalizáciu vzájomnej pomociZASTROW rozdeľuje skupiny podľa zamerania a cieľov:(názory sú anachronické, dnes používame iné pojmy)1. rekreačné skupiny2. skupiny zamerané na (reduačné? ) zručnosti3. vzdelávacie4. skupiny zamerané na riešenie problémov a rozhodovanie5. svojpomocné6. skupiny zamerané na socializáciu7. terapeutické8. encounterovské
of 00

Leave a Comment

You must be to leave a comment.
Submit
Characters: ...
You must be to leave a comment.
Submit
Characters: ...