www.zbierka.

sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 1

Zkon . 40/1964 Zb. OBIANSKY ZKONNK

Zmenen a doplnen: zkonmi . 58/1969 Zb., . 131/1982 Zb., pln znenie . 70/1983 Zb., zkonmi . 94/1988 Zb., . 188/1988 Zb., . 87/1990 Zb., . 105/1990 Zb., . 116/1990 Zb., . 87/1991 Zb., . 509/1991 Zb., pln znenie . 47/1992 Zb., zkonmi . 264/1992 Zb., . 278/1993 Z. z., . 249/1994 Z. z., . 153/1997 Z. z., . 211/1997 Z. z., . 252/1999 Z. z., . 218/2000 Z. z., . 261/2001 Z. z., . 281/2001 Z. z., . 23/2002 Z. z., . 34/2002 Z. z., . 95/2002 Z. z., . 184/2002 Z. z., . 215/2002 Z. z., . 526/2002 Z. z., . 504/2003 Z. z., . 515/2003 Z. z. a . 150/2004 Z. z.

Federlne zhromadenie eskej a Slovenskej Federatvnej Republiky sa uznieslo na tomto zkone: P R V A S VEOBECN USTANOVENIA P R V H L A VA OBIANSKOPRVNE VZAHY A ICH OCHRANA 1 (1) prava obianskoprvnych vzahov prispieva k napaniu obianskych prv a slobd, najm ochrany osobnosti a nedotknutenosti vlastnctva. (2) Obiansky zkonnk upravuje majetkov vzahy fyzickch a prvnickch osb, majetkov vzahy medzi tmito osobami a ttom, ako aj vzahy vyplvajce z prva na ochranu osb, pokia tieto obianskoprvne vzahy neupravuj in zkony.1) (3) Prvne vzahy vznikajce z vsledkov duevnej tvorivej innosti upravuj osobitn zkony. 2 (1) Obianskoprvne vzahy vznikaj z prvnych konov alebo z inch skutonost, s ktormi zkon vznik tchto vzahov spja. (2) V obianskoprvnych vzahoch maj astnci rovnak postavenie. (3) astnci obianskoprvnych vzahov si mu vzjomn prva a povinnosti upravi dohodou odchylne od zkona, ak to zkon vslovne nezakazuje a ak z povahy ustanoven zkona nevyplva, e sa od neho nemono odchli. 3 (1) Vkon prv a povinnost vyplvajcich z obianskoprvnych vzahov nesmie bez prvneho dvodu zasahova do prv a oprvnench zujmov inch a nesmie by v rozpore s dobrmi mravmi. (2) Fyzick a prvnick osoby, ttne orgny a orgny miestnej samosprvy dbaj o to, aby nedochdzalo k ohrozovaniu a poruovaniu prv z obianskoprv1

nych vzahov a aby sa prpadn rozpory medzi astnkmi odstrnili predovetkm ich dohodou. 4 Proti tomu, kto prvo ohroz alebo poru, mono sa domha ochrany u orgnu, ktor je na to povolan. Ak nie je v zkone ustanoven nieo in, je tmto orgnom sd. 5 Ak dolo k zrejmmu zsahu do pokojnho stavu, mono sa domha ochrany na obci. Obec me predbene zsah zakza alebo uloi, aby bol obnoven predol stav. Tm nie je dotknut prvo domha sa ochrany na sde. 6 Ak hroz neoprvnen zsah do prva bezprostredne, me ten, kto je takto ohrozen, primeranm spsobom zsah sm odvrti. D R U H H L AVA ASTNCI OBIANSKOPRVNYCH VZAHOV Prv oddiel Fyzick osoby 7 (1) Spsobilos fyzickej osoby ma prva a povinnosti vznik narodenm. Tto spsobilos m aj poat diea, ak sa narod iv. (2) Smrou tto spsobilos zanikne. Ak smr nemono preukza predpsanm spsobom, sd fyzick osobu vyhlsi za mtvu, ak zist jej smr inak. Za mtvu sd vyhlsi aj nezvestn fyzick osobu, ak so zreteom na vetky okolnosti mono usdi, e u neije. 8 (1) Spsobilos fyzickej osoby vlastnmi prvnymi konmi nadobda prva a bra na seba povinnosti (spsobilos na prvne kony) vznik v plnom rozsahu plnoletosou.

) Napr. 261 ods. 2 Obchodnho zkonnka.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 2

(2) Plnoletos sa nadobda dovenm osemnsteho roku. Pred dosiahnutm tohto veku sa plnoletos nadobda len uzavretm manelstva. Takto nadobudnut plnoletos sa nestrca ani znikom manelstva ani vyhlsenm manelstva za neplatn. 9 Malolet maj spsobilos len na tak prvne kony, ktor s svojou povahou primeran rozumovej a vovej vyspelosti zodpovedajcej ich veku. 10 (1) Ak fyzick osoba pre duevn poruchu, ktor nie je len prechodn, nie je vbec schopn robi prvne kony, sd ju pozbav spsobilosti na prvne kony. (2) Ak fyzick osoba pre duevn poruchu, ktor nie je len prechodn, alebo pre nadmern povanie alkoholickch npojov alebo omamnch prostriedkov i jedov je schopn robi len niektor prvne kony, sd obmedz jej spsobilos na prvne kony a rozsah obmedzenia ur v rozhodnut. (3) Sd pozbavenie alebo obmedzenie spsobilosti zmen alebo zru, ak sa zmenia alebo ak odpadn dvody, ktor k nim viedli. Ochrana osobnosti 11 Fyzick osoba m prvo na ochranu svojej osobnosti, najm ivota a zdravia, obianskej cti a udskej dstojnosti, ako aj skromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 12 (1) Psomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazov snmky a obrazov a zvukov zznamy tkajce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa sm vyhotovi alebo poui len s jej privolenm. (2) Privolenie nie je potrebn, ak sa pouij psomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazov snmky alebo obrazov a zvukov zznamy na radn ely na zklade zkona. (3) Podobizne, obrazov snmky a obrazov a zvukov zznamy sa mu bez privolenia fyzickej osoby vyhotovi alebo poui primeranm spsobom tie na vedeck a umeleck ely a pre tlaov, filmov, rozhlasov a televzne spravodajstvo. Ani tak pouitie vak nesmie by v rozpore s oprvnenmi zujmami fyzickej osoby. 13 (1) Fyzick osoba m prvo najm sa domha, aby sa upustilo od neoprvnench zsahov do prva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstrnili nsledky tchto zsahov a aby jej bolo dan primeran zadosuinenie. (2) Pokia by sa nezdalo postaujce zadosuinenie poda odseku 1 najm preto, e bola v znanej miere

znen dstojnos fyzickej osoby alebo jej vnos v spolonosti, m fyzick osoba tie prvo na nhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3) Vku nhrady poda odseku 2 ur sd s prihliadnutm na zvanos vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorch k porueniu prva dolo. 14 zruen 15 Po smrti fyzickej osoby patr uplatova prvo na ochranu jej osobnosti manelovi a deom, a ak ich niet, jeho rodiom. 16 Kto neoprvnenm zsahom do prva na ochranu osobnosti spsob kodu, zodpoved za u poda ustanoven tohto zkona o zodpovednosti za kodu. 17 zruen Druh oddiel Prvnick osoby 18 (1) Spsobilos ma prva a povinnosti maj aj prvnick osoby. (2) Prvnickmi osobami s a) zdruenia fyzickch alebo prvnickch osb, b) elov zdruenia majetku, c) jednotky zemnej samosprvy, d) in subjekty, o ktorch to ustanovuje zkon. 19 (1) Na zriadenie prvnickej osoby je potrebn psomn zmluva alebo zakladacia listina, pokia osobitn zkon neustanovuje inak. (2) Prvnick osoby vznikaj dom, ku ktormu s zapsan do obchodnho alebo do inho zkonom urenho registra, pokia osobitn zkon neustanovuje ich vznik inak. 19a (1) Spsobilos prvnickej osoby nadobda prva a povinnosti me by obmedzen len zkonom. (2) Prvnick osoby, ktor sa zapisuj do obchodnho alebo do inho zkonom urenho registra, mu nadobda prva a povinnosti odo da innosti zpisu do tohto registra, pokia osobitn zkon neustanovuje inak.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 3

19b (1) Prvnick osoby maj svoj nzov, ktor mus by uren pri ich zriaden. (2) Pri neoprvnenom pouit nzvu prvnickej osoby sa mono domha na sde, aby sa neoprvnen uvate zdral jeho uvania a odstrnil zvadn stav; mono sa tie domha primeranho zadosuinenia, ktor sa me poadova aj v peniazoch. (3) Odsek 2 plat primerane aj pre neoprvnen zsah do dobrej povesti prvnickej osoby. 19c Sdlo prvnickej osoby mus by uren pri jej vzniku. 20 (1) Prvne kony prvnickej osoby vo vetkch veciach robia t, ktor s na to oprvnen zmluvou o zriaden prvnickej osoby, zakladacou listinou alebo zkonom (tatutrne orgny). (2) Za prvnick osobu mu robi prvne kony aj in jej pracovnci alebo lenovia, pokia je to uren vo vntornch predpisoch prvnickej osoby alebo je to vzhadom na ich pracovn zaradenie obvykl. Ak tieto osoby prekroia svoje oprvnenie, vznikaj prva a povinnosti prvnickej osobe, len pokia sa prvny kon tka predmetu innosti prvnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekroenie, o ktorom druh astnk nemohol vedie. 20a (1) Prvnick osoba sa zruuje dohodou, uplynutm doby alebo splnenm elu, na ktor bola zriaden, pokia osobitn zkon neustanovuje inak. (2) Prvnick osoba zapsan v obchodnom registri alebo v inom zkonom urenom registri zanik dom vmazu z tohto registra, pokia osobitn zkony neustanovuj inak. (3) Pred znikom prvnickej osoby sa vyaduje jej likvidcia, pokia cel jej imanie nenadobda prvny nstupca alebo osobitn zkon neustanovuje inak. (4) Ustanovenia Obchodnho zkonnka o likvidcii obchodnch spolonost sa primerane pouij aj na likvidciu inej prvnickej osoby, pokia z ustanoven upravujcich tieto prvnick osoby nevyplva nieo in. 20b Zruen Zujmov zdruenia prvnickch osb 20f Na ochranu svojich zujmov alebo na dosiahnutie inho elu mu prvnick osoby vytvra zujmov zdruenia prvnickch osb (alej len zdruenia).

20g Na zaloenie zdruenia sa vyaduje psomn zakladatesk zmluva uzavret zakladatemi alebo schvlenie zaloenia zdruenia na ustanovujcej lenskej schdzi. O zaloen zdruenia na tejto schdzi sa spe zpisnica obsahujca zoznam zakladajcich lenov zdruenia s uvedenm ich mena (nzvu) a bydliska (sdla) a podpisy lenov. K zmluve alebo zpisnici o ustanovujcej lenskej schdzi musia by priloen stanovy a urenie osb oprvnench kona v mene zdruenia, ktor schvlia zakladatelia alebo ustanovujca schdza. 20h (1) Stanovy zdruenia uria nzov, sdlo a predmet innosti zdruenia, pravu majetkovch pomerov, vznik a znik lenstva, prva a povinnosti lenov, orgny zdruenia a vymedzenie ich psobnosti, spsob zruenia zdruenia a naloenie s jeho likvidanm zostatkom. lenstvo v zdruen mono viaza na urit lensk prspevok. (2) Stanovy schvauj zakladatelia alebo ustanovujca lensk schdza. Stanovy uria spsob, ktorm sa stanovy menia a dopaj. 20i (1) Zdruenie je prvnickou osobou, ktor zodpoved svojm majetkom za nesplnenie svojich povinnost. (2) Zdruenie nadobda prvnu spsobilos zpisom do registra zdruen vedenho na krajskom rade, prslunom poda sdla zdruenia. Do registra sa zapisuje nzov a sdlo zdruenia, predmet jeho innosti, orgny, prostrednctvom ktorch zdruenie kon, a men osb vykonvajcich ich psobnos. (3) K nvrhu na zpis do registra sa priklad zakladatesk zmluva alebo zpisnica o ustanovujcej lenskej schdzi spolu so stanovami. Nvrh podva osoba splnomocnen zakladatemi alebo ustanovujcou lenskou schdzou. 20j (1) Pred znikom zdruenia sa vyaduje likvidcia, ak imanie zdruenia neprechdza na prvneho nstupcu. (2) Zdruenie zanik vmazom z registrcie. 21 Pokia je astnkom obianskoprvnych vzahov tt, je prvnickou osobou. T R E T I A H L AVA ZASTPENIE 22 (1) Zstupcom je ten, kto je oprvnen kona za inho

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 4

v jeho mene. Zo zastpenia vznikaj prva a povinnosti priamo zastpenmu. (2) Zastupova inho neme ten, kto sm nie je spsobil na prvny kon, o ktor ide, ani ten, zujmy ktorho s v rozpore so zujmami zastpenho. 23 Zastpenie vznik na zklade zkona alebo rozhodnutia ttneho orgnu (zkonn zastpenie) alebo na zklade dohody a plnomocenstve. 24 Zstupca mus kona osobne; alieho zstupcu si me ustanovi, len ak je to prvnym predpisom ustanoven alebo astnkmi dohodnut. Aj z prvnych konov alieho zstupcu vznikaj prva a povinnosti priamo zastpenmu. 25 zruen Zkonn zastpenie 26 Pokia fyzick osoby nie s spsobil na prvne kony, konaj za ne ich zkonn zstupcovia. 27 (1) Kto je zkonnm zstupcom maloletho dieaa, upravuje Zkon o rodine. (2) Zkonnm zstupcom fyzickej osoby, ktor sd rozhodnutm pozbavil spsobilosti na prvne kony alebo ktorej spsobilos na prvne kony sd rozhodnutm obmedzil, je sdom ustanoven opatrovnk. (3) Ak sa za opatrovnka neme ustanovi prbuzn fyzickej osoby ani in osoba, ktor spa podmienky pre ustanovenie za opatrovnka, ustanov sd za opatrovnka orgn miestnej sprvy, prpadne jeho zariadenie, ak je oprvnen vystupova vo svojom mene ( 18 ods. 1). 28 Ak zkonn zstupcovia s povinn aj spravova majetok tch, ktorch zastupuj, a ak nejde o ben vec, je na nakladanie s majetkom potrebn schvlenie sdu. 29 Sd me ustanovi opatrovnka aj tomu, pobyt koho nie je znmy, ak je to potrebn na ochranu jeho zujmov alebo ak to vyaduje verejn zujem. Za tch istch podmienok me sd ustanovi opatrovnka aj vtedy, ak je to potrebn z inho vneho dvodu.

30 Ak djde k stretnutiu zujmov zkonnho zstupcu so zujmami zastpenho alebo k stretnutiu zujmov tch, ktorch zastupuje ten ist zkonn zstupca, ustanov sd osobitnho zstupcu. Zastpenie na zklade plnomocenstva 31 (1) Pri prvnom kone sa mono da zastpi fyzickou alebo prvnickou osobou. Splnomocnite udel za tmto elom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa mus uvies rozsah splnomocnencovho oprvnenia. (2) Pri plnomocenstve udelenom prvnickej osobe vznik prvo kona za splnomocnitea tatutrnemu orgnu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgn udel plnomocenstvo. (3) Plnomocenstvo mono udeli aj niekokm splnomocnencom spolone. Ak v plnomocenstve udelenom niekokm splnomocnencom nie je uren inak, musia kona vetci spolone. (4) Ak je potrebn, aby sa prvny kon urobil v psomnej forme, mus sa plnomocenstvo udeli psomne. Psomne sa mus plnomocenstvo udeli aj vtedy, ak sa netka len uritho prvneho konu. 32 (1) Ak z prvneho konu nevyplva, e niekto kon za niekoho inho, plat, e kon vo vlastnom mene. (2) Ak splnomocnenec kon v mene splnomocnitea v medziach oprvnenia zastupova, vznikn tm prva a povinnosti priamo splnomocniteovi. Pokyny dan splnomocnencovi, ktor nevyplvaj z plnomocenstva, nemaj vplyv na prvne inky konania, ibae by boli znme osobm, voi ktorm splnomocnenec konal. (3) Ak je splnomocnite dobromysen alebo ak vedel alebo musel vedie o uritej okolnosti, prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibae ide o okolnosti, o ktorch sa splnomocnenec dozvedel pred udelenm plnomocenstva. Splnomocnite, ktor nie je dobromysen, sa neme dovolva dobromysenosti splnomocnenca. 33 (1) Ak splnomocnenec prekroil svoje oprvnenie vyplvajce z plnomocenstva, je splnomocnite viazan, len pokia toto prekroenie schvlil. Ak vak splnomocnite neoznmi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj neshlas bez zbytonho odkladu po tom, o sa o prekroen oprvnenia dozvedel, plat, e prekroenie schvlil. (2) Ak splnomocnenec pri konan prekroil svoje oprvnenie kona za splnomocnitea alebo ak niekto kon za inho bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazan sm, ibae ten, za koho sa konalo, prvny kon dodatone bez zbytonho odkladu schvli. Ak splnomocnite neschvli prekroenie plnomocenstva

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 5

alebo konanie bez plnomocenstva, me osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca poadova bu splnenie zvzku, alebo nhradu kody spsobenej jeho konanm. (3) Ustanovenie odseku 2 neplat, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela. 33a (1) Splnomocnenec je oprvnen udeli plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto neho konala za splnomocnitea, a) ak je vslovne oprvnen poda plnomocenstva udeli plnomocenstvo inej osobe, b) ak je splnomocnencom prvnick osoba. (2) Z prvnych konov alieho splnomocnenca je zaviazan priamo splnomocnite. 33b (1) Plnomocenstvo zanikne a) vykonanm konu, na ktor bolo obmedzen, b) ak ho splnomocnite odvolal, c) ak ho vypovedal splnomocnenec, d) ak splnomocnenec zomrie. (2) Plnomocenstvo zanik smrou splnomocnitea, ak z jeho obsahu nevyplva nieo in. Znikom prvnickej osoby, ktor je splnomocnencom alebo splnomocniteom, zanik plnomocenstvo len vtedy, ak jej prva a zvzky neprechdzaj na in osobu. (3) Splnomocnite sa neme platne vzda prva plnomocenstvo kedykovek odvola. (4) Dokia odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi znme, maj jeho prvne kony inky, ako keby plnomocenstvo ete trvalo. Na toto ustanovenie sa vak neme odvolva ten, kto o odvolan plnomocenstva vedel alebo musel vedie. (5) Ak splnomocnite oznmil inej osobe, e udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na urit kony, me sa voi nemu dovolva odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznmil pred konanm splnomocnenca, alebo ke tto osoba v ase konania splnomocnenca o tomto odvolan vedela. (6) Ak splnomocnite zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinn urobi ete vetko, o neznesie odklad, aby splnomocnite alebo jeho prvny nstupca neutrpel ujmu na svojich prvach. kony takto uroben maj rovnak prvne inky, ako keby zastpenie ete trvalo, pokia neodporuj tomu, o zariadil splnomocnite alebo jeho prvni nstupcovia. T V R T H L A VA PRAVNE KONY 34 Prvny kon je prejav vle smerujci najm k vzniku, zmene alebo zniku tch prv alebo povinnost, ktor prvne predpisy s takmto prejavom spjaj.

35 (1) Prejav vle sa me urobi konanm alebo opomenutm; me sa sta vslovne alebo inm spsobom nevzbudzujcim pochybnosti o tom, o chcel astnk prejavi. (2) Prvne kony vyjadren slovami treba vyklada nielen poda ich jazykovho vyjadrenia, ale najm tie poda vle toho, kto prvny kon urobil, ak tto va nie je v rozpore s jazykovm prejavom. (3) Prvne kony vyjadren inak ne slovami sa vykladaj poda toho, o spsob ich vyjadrenia obvykle znamen. Pritom sa prihliada na vu toho, kto prvny kon urobil, a chrni sa dobromysenos toho, komu bol prvny kon uren. 36 (1) Vznik, zmenu alebo znik prva i povinnosti mono viaza na splnenie podmienky. Na nemon podmienku, na ktor je znik prva alebo povinnosti viazan, sa neprihliada. (2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia zvis, i prvne nsledky konu nastan. Podmienka je rozvzovacia, ak od jej splnenia zvis, i nsledky, ktor u nastali, pomin. (3) Ak astnk, ktormu je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zmerne zmar, stane sa prvny kon nepodmienenm. (4) Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spsob zmerne astnk, ktor nemal prvo tak urobi a ktormu je jej splnenie na prospech. (5) Ak z prvneho konu alebo z jeho povahy nevyplva nieo in, predpoklad sa, e podmienka je odkladacia. 37 (1) Prvny kon sa mus urobi slobodne a vne, urite a zrozumitene; inak je neplatn. (2) Prvny kon, ktorho predmetom je plnenie nemon, je neplatn. (3) Prvny kon nie je neplatn pre chyby v psan a potan, ak je jeho vznam nepochybn. 38 (1) Neplatn je prvny kon, pokia ten, kto ho urobil, nem spsobilos na prvne kony. (2) Takisto je neplatn prvny kon osoby konajcej v duevnej poruche, ktor ju rob na tento prvny kon neschopnou. 39 Neplatn je prvny kon, ktor svojm obsahom alebo elom odporuje zkonu alebo ho obchdza alebo sa priei dobrm mravom.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 6

40 (1) Ak prvny kon nebol uroben vo forme, ktor vyaduje zkon alebo dohoda astnkov, je neplatn. (2) Psomne uzavret dohoda sa me zmeni alebo zrui iba psomne. (3) Psomn prvny kon je platn, ak je podpsan konajcou osobou; ak prvny kon robia viacer osoby, nemusia by ich podpisy na tej istej listine, ibae prvny predpis ustanovuje inak. Podpis sa me nahradi mechanickmi prostriedkami v prpadoch, ke je to obvykl. (4) Psomn forma je zachovan, ak je prvny kon uroben telegraficky, alekopisom alebo elektronickmi prostriedkami, ktor umouj zachytenie obsahu prvneho konu a urenie osoby, ktor prvny kon urobila. Psomn forma je zachovan vdy, ak prvny kon uroben elektronickmi prostriedkami je podpsan zaruenm elektronickm podpisom. (5) Na psomn prvne kony tch, ktor nemu ta a psa, je potrebn radn zpisnica. radn zpisnica sa nevyaduje, ak m ten, kto neme ta alebo psa, schopnos oboznmi sa s obsahom prvneho konu s pomocou prstrojov alebo pecilnych pomcok alebo prostrednctvom inej osoby, ktor si zvol, a je schopn vlastnorune listinu podpsa. 40a Ak ide o dvod neplatnosti prvneho konu poda ustanoven 49a, 140, 145 ods. 1, 479, 589, 701 ods. 1 a 741b ods. 2, povauje sa prvny kon za platn, pokia sa ten, kto je takm konom dotknut, neplatnosti prvneho konu nedovol. Neplatnosti sa neme dovolva ten, kto ju sm spsobil. To ist plat, ak prvny kon nebol uroben vo forme, ktor vyaduje dohoda astnkov ( 40). Ak je prvny kon v rozpore so veobecne zvznm prvnym predpisom o cench, je neplatn iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takm konom dotknut, neplatnosti dovol. 41 Ak sa dvod neplatnosti vzahuje len na as prvneho konu, je neplatnou len tto as, pokia z povahy prvneho konu alebo z jeho obsahu alebo z okolnost, za ktorch k nemu dolo, nevyplva, e tto as nemono oddeli od ostatnho obsahu. 41a (1) Ak neplatn prvny kon m nleitosti inho prvneho konu, ktor je platn, mono sa na odvola, ak je z okolnost zrejm, e vyjadruje vu konajcej osoby. (2) Ak prvnym konom m by zastret in prvny kon, plat tento in kon, ak to zodpoved vli astnkov a ak s splnen vetky jeho nleitosti. Neplatnosti takho prvneho konu sa nemono dovolva voi astnkovi, ktor ho povaoval za nezastret.

42 Ak pre neplatnos prvneho konu vznikne koda, zodpoved sa za u poda ustanoven tohto zkona o zodpovednosti za kodu. Odporovaten prvne kony 42a (1) Verite sa me domha, aby sd uril, e dlnkove prvne kony poda odsekov 2 a 5, ak ukracuj uspokojenie jeho vymhatenej pohadvky, s voi nemu prvne neinn. Toto prvo m verite aj vtedy, ak je nrok proti dlnkovi z jeho odporovatenho prvneho konu u vymhaten alebo ak u bol uspokojen. (2) Odporova mono prvnemu konu, ktor dlnk urobil v poslednch troch rokoch v mysle ukrti svojho veritea, ak tento mysel musel by druhej strane znmy, a prvnemu konu, ktorm bol verite dlnka ukrten a ku ktormu dolo v poslednch troch rokoch medzi dlnkom a osobami jemu blzkymi ( 116 a 117) alebo ktor dlnk urobil v uvedenom ase v prospech tchto osb s vnimkou prpadu, ke druh strana vtedy dlnkov mysel ukrti veritea aj pri nleitej starostlivosti nemohla pozna. (3) Odporova mono tie prvnemu konu, ktorm bol verite dlnka ukrten a ku ktormu dolo v poslednch troch rokoch medzi dlnkom a a) osobou jemu blzkou ( 116 a 117), b) prvnickou osobou, v ktorej m dlnk alebo osoba uveden v psmene a) majetkov as aspo 10 % v ase, ke sa uskutouje tento prvny kon, c) prvnickou osobou, v ktorej je dlnk alebo osoba uveden v psmene a) tatutrnym orgnom alebo lenom tatutrneho orgnu, prokuristom alebo likvidtorom, d) prvnickou osobou, v ktorej m osoba uveden v psmene c) majetkov as aspo 34 % v ase, ke sa uskutouje tento prvny kon, alebo ktor dlnk urobil v uvedenom ase v prospech osb uvedench v psmench a), b), c) alebo d); to vak neplat, ak druh strana preuke, e nemohla ani pri nleitej starostlivosti pozna mysel dlnka ukrti svojho veritea. (4) Odporova mono tie prvnemu konu, ktorm bol verite dlnka ukrten a ku ktormu dolo v poslednch troch rokoch medzi dlnkom, ktor je prvnickou osobou, a a) lenom jeho tatutrneho orgnu, jeho prokuristom, likvidtorom alebo spolonkom, b) osobou blzkou ( 116 a 117) osobe uvedenej v psmene a), c) prvnickou osobou, v ktorej m dlnk alebo osoba uveden v psmench a) a b) majetkov as aspo 10 % v ase, ke sa uskutouje tento prvny kon, d) prvnickou osobou, v ktorej je osoba uveden v psmench a) a b) tatutrnym orgnom alebo lenom tatutrneho orgnu, prokuristom alebo likvidtorom,

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 7

e) prvnickou osobou, v ktorej m osoba uveden v psmene d) majetkov as aspo 34 % v ase, ke sa uskutouje tento prvny kon, alebo ktor dlnk urobil v uvedenom ase v prospech osb uvedench v psmench a), b), c), d) alebo e); to vak neplat, ak druh strana preuke, e nemohla ani pri nleitej starostlivosti pozna mysel dlnka ukrti svojho veritea. (5) Odporova mono tie prvnemu konu, ktor dlnk urobil v poslednch troch rokoch, na ktorho zklade prevzal zvzok bez primeranho protiplnenia, a to najmenej vo vke urenej znaleckm posudkom2b) alebo odbornm odhadom, a ktor a) spsobil, e dlnk sa stal vo vzahu k alm veriteom platobne neschopnm,2c) alebo b) bol uskutonen s myslom neodvodnene odloi alebo zmari platbu veriteovi, alebo c) bol uskutonen s myslom prevzia dlh, ktor dlnk nebude schopn splni v ase jeho splatnosti. 42b (1) Prvo odporova prvnym konom me uplatni verite alobou. (2) Prvo odporova prvnemu konu sa uplatuje proti tomu, kto mal z odporovatenho prvneho konu dlnka prospech. (3) Prvo odporova prvnemu konu mono uplatni nielen proti osobm, ktor s dlnkom dojednali odporovaten prvny kon, ale aj proti ich dediom alebo prvnym nstupcom; proti tretm osobm len vtedy, ak im boli znme okolnosti odvodujce odporovatenos prvnemu konu proti ich predchodcovi. (4) Prvny kon, ktormu verite s spechom odporoval, je prvne neinn a verite me poadova uspokojenie svojej pohadvky z toho, o odporovatenm prvnym konom ulo z dlnkovho majetku; ak to nie je mon, m prvo na nhradu voi tomu, kto mal z tohto konu prospech. Zmluvy 43 astnci s povinn dba, aby sa pri prave zmluvnch vzahov odstrnilo vetko, o by mohlo vies k vzniku rozporov. Nvrh na uzavretie zmluvy 43a (1) Prejav vle smerujci k uzavretiu zmluvy, ktor je uren jednej alebo viacerm uritm osobm, je nvrhom na uzavretie zmluvy (alej len nvrh), ak je dostatone urit a vyplva z neho va navrhovatea, aby bol viazan v prpade jeho prijatia.
2b 2c

(2) Nvrh psob od doby, ke djde osobe, ktorej je uren. Nvrh, aj ke je neodvolaten, me navrhovate zrui, ak djde prejav o zruen osobe, ktorej je uren, skr alebo aspo sasne s nvrhom. (3) Dokia nebola zmluva uzavret, me by nvrh odvolan, ak odvolanie djde osobe, ktorej je uren, skr, ne tto osoba odoslala prijatie nvrhu. (4) Nvrh neme by odvolan a) poas lehoty, ktor je v om uren na prijatie, ibae z jeho obsahu vyplva prvo ho odvola aj pred uplynutm tejto lehoty, alebo b) ak je v om vyjadren neodvolatenos. 43b (1) Nvrh, aj ke je neodvolaten, zanik. a) uplynutm lehoty, ktor v om bola uren na prijatie, b) uplynutm primeranej doby s prihliadnutm na povahu navrhovanej zmluvy a na rchlos prostriedkov, ktor navrhovate pouil pre zaslanie nvrhu, alebo c) djdenm prejavu o odmietnut nvrhu navrhovateovi. (2) stny nvrh zanik, ak sa neprijal ihne, ibae z jeho obsahu vyplva nieo in. (3) Lehota na prijatie nvrhu uren navrhovateom v telegrame zana plyn od okamihu, ke je telegram podan na odoslanie, a lehota uren v liste od dtumu v om uvedenom, a ak dtum v om nie je uveden, od dtumu uvedenho na oblke. Lehota na prijatie nvrhu uren navrhovateom telefonicky, alekopisne alebo inmi prostriedkami umoujcimi okamit oznmenie zana plyn od okamihu, ke nvrh djde osobe, ktorej je uren. Prijatie nvrhu 43c (1) Vasn vyhlsenie uroben osobou, ktorej bol nvrh uren, alebo in jej vasn konanie, z ktorho mono vyvodi jej shlas, je prijatm nvrhu. (2) Vasn prijatie nvrhu nadobda innos okamihom, ke vyjadrenie shlasu s obsahom nvrhu djde navrhovateovi. Prijatie mono odvola, ak odvolanie djde navrhovateovi najneskr sasne s prijatm. (3) Neskor prijatie m napriek tomu inky vasnho prijatia, ak navrhovate o tom bez odkladu upovedom osobu, ktorej bol nvrh uroben, a to stne alebo odoslanm sprvy. (4) Ak z listu alebo inej psomnosti, ktor vyjadruj prijatie nvrhu, vyplva, e boli odoslan za takch okolnost, e by doli navrhovateovi vas, keby ich preprava prebiehala obvyklm spsobom, m neskor prijatie inky vasnho prijatia, ibae navrhovate bez

) Zkon . 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmonkoch. ) 1 ods. 2 a 3 zkona . 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnan v znen neskorch predpisov.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 8

odkladu upovedom stne osobu, ktorej bol nvrh uren, e povauje nvrh za zaniknut, alebo jej v tomto zmysle odole sprvu. 44 (1) Zmluva je uzavret okamihom, ke prijatie nvrhu na uzavretie zmluvy nadobda innos. Mlanie alebo neinnos samy o sebe neznamenaj prijatie nvrhu. (2) Prijatie nvrhu, ktor obsahuje dodatky; vhrady, obmedzenia alebo in zmeny, je odmietnutm nvrhu a povauje sa za nov nvrh. Prijatm nvrhu je vak odpove, ktor vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inmi slovami, ak z odpovede nevyplva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. (3) Ak je nvrh uren dvom alebo viacerm osobm, a z jeho obsahu vyplva, e myslom navrhovatea je, aby vetky osoby, ktorm je nvrh uren, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavret, ak vetky tieto osoby nvrh prijm. 45 (1) Prejav vle psob voi neprtomnej osobe od okamihu, ke jej djde. (2) Ak prejav vle djde zmenen vplyvom prostriedkov, ktor navrhovate pouil, alebo inch okolnost, ktor nastali poas jeho prepravy, posudzuje sa poda ustanoven o omyle ( 49a). 46 (1) Psomn formu musia ma zmluvy o prevodoch nehnutenost, ako aj in zmluvy, pre ktor to vyaduje zkon alebo dohoda astnkov. (2) Pre uzavretie zmluvy psomnou formou sta, ak djde k psomnmu nvrhu a k jeho psomnmu prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnutenosti, musia by prejavy astnkov na tej istej listine. 47 (1) Ak zkon ustanovuje, e k zmluve je potrebn rozhodnutie prslunho orgnu, je zmluva inn tmto rozhodnutm. (2) Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal nvrh na rozhodnutie poda odseku 1 plat, e astnci od zmluvy odstpili. 48 (1) Od zmluvy me astnk odstpi, len ak je to v tomto alebo v inom zkone ustanoven alebo astnkmi dohodnut. (2) Odstpenm od zmluvy sa zmluva od zaiatku zruuje, ak nie je prvnym predpisom ustanoven alebo astnkmi dohodnut inak. 49 astnk, ktor uzavrel zmluvu v tiesni za npadne

nevhodnch podmienok, m prvo od zmluvy odstpi. 49a Prvny kon je neplatn, ak ho konajca osoba urobila v omyle vychdzajcom zo skutonosti, ktor je pre jeho uskutonenie rozhodujca, a osoba, ktorej bol prvny kon uren, tento omyl vyvolala alebo o om musela vedie. Prvny kon je takisto neplatn, ak omyl tto osoba vyvolala myselne. Omyl v pohntke nerob prvny kon neplatnm. 50 (1) astnci mu uzavrie zmluvu aj v prospech tretej osoby. (2) Ak nie je v tomto zkone ustanoven alebo astnkmi dohodnut inak, je tto osoba zo zmluvy oprvnen okamihom, ke s ou prejav shlas. Dlnk m proti nej tie ist nmietky ako proti tomu, s km zmluvu uzavrel. Ak sa tto osoba vzd svojho prva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnut, e v tomto prpade m sa plni tomu, s km dlnk zmluvu uzavrel. (3) Dokia tretia osoba ned shlas, plat zmluva len medzi tmi, ktor ju uzavreli; prvo na plnenie m astnk, ktor plnenie v prospech tretej osoby vyhrad, ak nebolo dohodnut inak. To ist plat, ak tretia osoba shlas odoprela. 50a (1) astnci sa mu psomne zaviaza, e do dohodnutej doby uzavr zmluvu; musia sa vak pritom dohodn o jej podstatnch nleitostiach. (2) Ak do dohodnutej doby nedjde k uzavretiu zmluvy, mono sa do jednho roka domha na sde, aby vyhlsenie vle bolo nahraden sdnym rozhodnutm. Prvo na nhradu kody tm nie je dotknut. (3) Tento zvzok zanik, pokia okolnosti, z ktorch astnci pri vzniku zvzku vychdzali, sa do tej miery zmenili, e nemono spravodlivo poadova, aby sa zmluva uzavrela. 50b Ustanovenie 50a sa pouije primerane aj na zmluvy, ktormi sa astnci dohodli, e obsah zmluvy bude ete doplnen, pokia pritom dali nepochybne najavo, e zmluva m plati, aj keby k dohode o zvyku obsahu zmluvy nedolo. 51 astnci mu uzavrie i tak zmluvu; ktor nie je osobitne upraven; zmluva vak nesmie odporova obsahu alebo elu tohto zkona.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 9

P I A T A H L A VA SPOTREBITESK ZMLUVY 52 (1) Spotrebiteskmi zmluvami s kpna zmluva, zmluva o dielo alebo in odplatn zmluvy upraven v smej asti tohto zkona a zmluva poda 55, ak zmluvnmi stranami s na jednej strane dodvate a na druhej strane spotrebite, ktor nemohol individulne ovplyvni obsah dodvateom vopred pripravenho nvrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodvate je osoba, ktor pri uzatvran a plnen spotrebiteskej zmluvy kon v rmci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateskej innosti. (3) Spotrebiteom je osoba, ktor pri uzatvran a plnen spotrebiteskej zmluvy nekon v rmci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateskej innosti. 53 (1) Spotrebitesk zmluvy nesm obsahova ustanovenia, ktor spsobuj znan nerovnovhu v prvach a povinnostiach zmluvnch strn v neprospech spotrebitea (alej len neprijaten podmienka). (2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. (3) Za neprijaten podmienky uveden v spotrebiteskej zmluve sa povauj najm ustanovenia, ktor a) m spotrebite plni a s ktormi sa nemal monos oboznmi pred uzavretm zmluvy, b) dovouj dodvateovi previes prva a povinnosti zo zmluvy na inho dodvatea bez shlasu spotrebitea, ak by prevodom dolo k zhoreniu vymoitenosti alebo zabezpeenia pohadvky spotrebitea, c) vyluuj alebo obmedzuj zodpovednos dodvatea za konanie alebo opomenutie, ktorm sa spotrebiteovi spsobila smr alebo ujma na zdrav, d) vyluuj alebo obmedzuj prva spotrebitea pri uplatnen zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za kodu, umouj dodvateovi, aby spotrebiteovi nevye) dal nm poskytnut plnenie aj v prpade, e spotrebite neuzavrie s dodvateom zmluvu alebo od nej odstpi, umouj dodvateovi odstpi od zmluvy bez f) zmluvnho alebo zkonnho dvodu a spotrebiteovi to neumouj, g) oprvuj dodvatea, aby bez dvodov hodnch osobitnho zretea vypovedal zmluvu uzavret na dobu neurit bez primeranej vpovednej lehoty, h) prikazuj spotrebiteovi, aby splnil vetky zvzky aj vtedy, ak dodvate nesplnil zvzky, ktor vznikli, i) umouj dodvateovi jednostranne zmeni zmluvn podmienky bez dvodu dohodnutho v zmluve, j) uruj, e cena tovaru alebo sluieb bude uren v ase ich splnenia, alebo dodvatea oprvuj k zveniu ceny tovaru alebo sluieb bez toho, aby

spotrebite mal prvo odstpi od zmluvy, ak cena dohodnut v ase uzavretia zmluvy je podstatne prekroen v ase splnenia. (4) Neprijaten podmienky upraven v spotrebiteskch zmluvch s neplatn. 54 (1) Zmluvn podmienky upraven spotrebiteskou zmluvou sa nemu odchli od tohto zkona v neprospech spotrebitea. Spotrebite sa najm neme vopred vzda svojich prv, ktor mu tento zkon priznva, alebo si inak zhori svoje zmluvn postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteskch zmlv plat vklad, ktor je pre spotrebitea priaznivej. Spotrebitesk zmluva o prve uva budovu alebo jej as v asovch sekoch 55 (1) Spotrebitesk zmluva o prve uva budovu alebo jej as v asovch sekoch sa dojednva medzi spotrebiteom a dodvateom prva uva budovu alebo jej as na jeden alebo viac urench alebo uritench asovch obdob v roku, ktor nemu by kratie ako tde; budovou alebo jej asou sa rozumie stavba uren na bvanie alebo stavba uren na ely ubytovania. Zmluva sa uzatvra najmenej na tri roky, v psomnej forme, v slovenskom jazyku a okrem veobecnch nleitost mus obsahova a) meno, priezvisko, dtum narodenia a bydlisko spotrebitea, b) obchodn meno, sdlo, miesto podnikania, predmet podnikania a identifikan slo dodvatea, ak ide o prvnick osobu, meno a priezvisko osoby oprvnenej kona v jeho mene, c) meno, priezvisko alebo obchodn meno, bydlisko alebo sdlo vlastnka budovy alebo jej asti, d) prvny vzah dodvatea k budove alebo jej asti, e) polohov umiestnenie, presn popis a vybavenos budovy alebo jej asti, jej evidenn slo a spisn slo, f) vymedzenie prva uva budovu alebo jej as na jeden alebo viac urench alebo uritench asovch obdob v roku, ktor je predmetom zmluvy, a urenie podmienok, za ktorch mono toto prvo uplatni na zem ttu, kde sa nachdza tto budova alebo jej as, ako aj vyhlsenie o tom, e sa tieto podmienky repektovali, g) informciu o stave rozostavanosti budovy alebo jej asti vrtane stavu rozostavanosti ininierskych siet a termnu ich dokonenia, uvedenia sla stavebnho povolenia, plnho nzvu a adresy stavebnho radu a informciu o zabezpeen zvzku pre prpad nedokonenia budovy alebo jej asti riadne a vas vrtane podmienok vysporiadania uskutonench platieb, h) vymedzenie zkladnch sluieb, ktor s nevyhnutne spojen s prvom uva budovu alebo jej as, a rozsahu alch sluieb vrtane sluieb

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 10

i) j)

k) l)

m) n)

o)

p) q)

spojench s prvom uva spolon priestory a zariadenia, vymedzenie rozsahu uvania spolonch priestorov a zariaden, vymedzenie rozsahu a spsobu vykonvania drby a oprv budovy alebo jej asti, ako aj alie podmienky, ktormi sa bude spravova budova alebo jej as, urenie dtumu, od kedy mono vyuva prvo vyplvajce zo zmluvy, dobu jeho trvania, alebo presn urenie doby uvania, cenu, ktor spotrebite uhrad za prvo uva budovu alebo jej as, urenie alch platieb za sluby spojen s uvanm budovy alebo jej asti a in poplatky, ktor musia by uveden v zmluve, spsob platby, informcie o monosti zapojenia sa do systmu nadobdania a vmeny uvacieho prva organizovanho dodvateom alebo treou stranou urenou dodvateom a o vetkch nkladoch s tm spojench, pouenie o prve na odstpenie od zmluvy vrtane urenia nleitost a formy oznmenia o odstpen, spsobe a mieste doruenia a o oznaen osoby, ktorej sa toto oznmenie doruuje, druhu a vky platieb, ktorch hradu me dodvate v tomto prpade poadova, informciu o monosti a podmienkach prevodu alebo prechodu prva vyplvajceho zo zmluvy na tretiu osobu, dtum a miesto podpsania zmluvy spotrebiteom a dodvateom.

a) iadne in plnenia ako tie, ktor s dohodnut v zmluve, b) akkovek plnenia pred uzatvorenm zmluvy alebo v dobe, v ktorej me spotrebite uplatni prvo na odstpenie od zmluvy poda 59. 58 Ak je cena plne alebo iastone hraden z veru, ktor poskytuje dodvate, alebo z veru, ktor poskytuje tretia osoba na zklade zmluvy o vere na ely spotrebiteskej zmluvy o prve uva budovu alebo jej as v asovch sekoch, a spotrebite vyuije prvo odstpi od zmluvy o uvan budovy alebo jej asti v asovch sekoch, zmluva o poskytnut veru sa zruuje. Spotrebite je povinn oznmi tto skutonos bez zbytonho odkladu tretej osobe, ktor poskytla ver. Zruenie zmluvy o vere neme by spojen so iadnymi sankciami uplatnenmi dodvateom alebo treou osobou. 59 (1) Spotrebite m prvo odstpi od zmluvy, ktor neobsahuje nleitosti uveden v ustanoven 55 ods. 1 do troch mesiacov od uzavretia zmluvy. (2) Spotrebite m prvo odstpi od zmluvy bez uvedenia dvodu v lehote desiatich dn a) od uzavretia zmluvy, b) od doplnenia chbajcich nleitost poda 55 ods. 2 alebo c) po uplynut lehoty poda odseku 1. (3) Ak spotrebite uplatn voi dodvateovi prvo na odstpenie od zmluvy poda odseku 2, dodvate me poadova len nhradu preukzatene vynaloench nevyhnutnch nkladov spojench s odstpenm od zmluvy. Uplatnenie prva na odstpenie od zmluvy poda odseku 1 sa neme zo strany dodvatea spja so iadnymi finannmi nrokmi. 60 Ak ide o spotrebitea, ktor je obanom lenskho ttu Eurpskej nie alebo ktor m bydlisko v niektorom z lenskch ttov Eurpskej nie, mus by zmluva vyhotoven v radnom jazyku alebo v jednom z radnch jazykov lenskho ttu Eurpskej nie, v ktorom m spotrebite bydlisko alebo ktorho je obanom; tento jazyk mus by radnm jazykom Eurpskej nie. Jazyk si vol spotrebite. Dodvate je povinn poskytn spotrebiteovi osveden preklad zmluvy v radnom jazyku alebo v jednom z radnch jazykov lenskho ttu Eurpskej nie, v ktorom sa budova nachdza; tento jazyk mus by radnm jazykom Eurpskej nie. 61 a 99 Zruen

(2) Ak zmluva neobsahuje niektor z nleitost uvedench v odseku 1, mus by o tto nleitos doplnen v lehote do troch mesiacov od uzavretia zmluvy. Nesplnenie tejto povinnosti nespsobuje neplatnos tejto zmluvy; prvo spotrebitea odstpi od zmluvy poda 59 ods. 1 tmto ustanovenm nie je dotknut. 56 (1) Dodvate je povinn pred uzatvorenm zmluvy psomne poskytn kadej osobe, ktor o to poiada, pln a pravdiv informcie uveden v ustanoven 55 ods. 1 okrem informci uvedench v psmench a), k) a q) a pouenie o spsobe a mieste, kde mono zska alie doplujce informcie. Pouenie mus obsahova kad reklama tkajca sa prva uva budovu alebo jej as na uren dobu. (2) Psomn informcie, ktor poskytol dodvate pred uzatvorenm zmluvy, s pre neho zvzn a musia sa sta sasou zmluvy. Zmeny takto poskytnutch informci mu vyplva iba z okolnost, ktor neme dodvate ovplyvni, ak sa zmluvn strany nedohodn inak. Dodvate je povinn psomne upozorni spotrebitea na kad zmenu tchto informci, a to najneskr desa dn pred uzatvorenm zmluvy. 57 Dodvate neme poadova od spotrebitea

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 11

S M A H L A VA PREMLANIE 100 (1) Prvo sa preml, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zkone ustanovenej ( 101 a 110). Na premlanie sd prihliadne len na nmietku dlnka. Ak sa dlnk premlania dovol, nemono premlan prvo veriteovi prizna. (2) Premluj sa vetky majetkov prva s vnimkou vlastnckeho prva. Tm nie je dotknut ustanovenie 105. Zlon prva sa nepremluj skr, ne zabezpeen pohadvka. (3) Nepremluj sa takisto prva z vkladov na vkladnch knikch alebo na inch formch vkladov a bench toch, pokia vkladov vzah trv. Premlacia doba 101 Pokia nie je v alch ustanoveniach uveden inak, premlacia doba je trojron a plynie odo da, ke sa prvo mohlo vykona po prv raz. 102 Pri prvach, ktor sa musia najprv uplatni u fyzickej alebo prvnickej osoby, zana plyn premlacia doba odo da, ke sa prvo takto uplatnilo. 103 Ak bolo dohodnut plnenie v spltkach, zana plyn premlacia doba jednotlivch spltok odo da ich zronosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo spltok stane zronm cel dlh ( 565), zane plyn premlacia doba odo da zronosti nesplnenej spltky. 104 Pri prvach na plnenie z poistenia zana plyn premlacia doba za rok po poistnej udalosti. 105 Ak ide o prvo oprvnenho dedia na vydanie dedistva ( 485), zana plyn premlacia doba od prvoplatnosti rozhodnutia, ktorm sa dedisk konanie skonilo. 106 (1) Prvo na nhradu kody sa preml za dva roky odo da, ke sa pokoden dozvie o kode a o tom, kto za u zodpoved. (2) Najneskorie sa prvo na nhradu kody preml za tri roky, a ak ide o kodu spsoben myselne, za desa rokov odo da, ke dolo k udalosti, z ktorej koda vznikla; to neplat, ak ide o kodu na zdrav. (3) Prvo na nhradu kody spsoben niektorm

trestnm inom korupcie poda osobitnho zkona sa preml za tri roky odo da nadobudnutia prvoplatnosti odsudzujceho rozhodnutia sdu o spchan niektorho trestnho inu korupcie, najneskr za desa rokov odo da spchania tohto trestnho inu. 107 (1) Prvo na vydanie plnenia z bezdvodnho obohatenia sa preml za dva roky odo da, ke sa oprvnen dozvie, e dolo k bezdvodnmu obohateniu a kto sa na jeho kor obohatil. (2) Najneskr sa prvo na vydanie plnenia z bezdvodnho obohatenia preml za tri roky, a ak ide o myseln bezdvodn obohatenie, za desa rokov odo da, ke k nemu dolo. (3) Ak s astnci neplatnej alebo zruenej zmluvy povinn navzjom si vrti vetko, o poda nej dostali, prihliadne sd na nmietku premlania len vtedy, ak by aj druh astnk mohol premlanie namieta. 108 Prva z prepravy sa premluj za jeden rok s vnimkou prv na nhradu kody pri preprave osb. 109 Prvo zodpovedajce vecnmu bremenu sa preml, ak sa desa rokov nevykonvalo. 110 (1) Ak bolo prvo priznan prvoplatnm rozhodnutm sdu alebo inho orgnu, premluje sa za desa rokov odo da, ke sa malo poda rozhodnutia plni. Ak prvo dlnk psomne uznal o do dvodu i vky, premluje sa za desa rokov odo da, ke k uznaniu dolo; ak bola vak v uznan uveden lehota na plnenie, plynie premlacia doba od uplynutia tejto lehoty. (2) Rovnak premlacia doba plat aj pre jednotliv spltky, na ktor bolo plnenie v rozhodnut alebo v uznan prva rozloen; premlacia doba sa pri jednotlivch spltkach zana odo da ich zronosti. Ak sa nesplnenm niektorej zo spltok stane zronm cel dlh ( 565), zane plyn desaron premlacia doba od zronosti nesplnenej spltky. (3) roky a opakujce sa plnenia sa premluj v troch rokoch; ak vak ide o prva prvoplatne priznan alebo psomne uznan plat tto premlacia doba, len pokia ide o roky a opakujce sa plnenia, zronos ktorch nastala po prvoplatnosti rozhodnutia alebo po uznan. Plynutie premlacej doby 111 Zmena v osobe veritea alebo dlnka nem vplyv na plynutie premlacej doby.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 12

112 Ak verite v premlacej dobe uplatn prvo na sde alebo u inho prslunho orgnu a v zaatom konan riadne pokrauje, premlacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To plat aj o prve, ktor bolo prvoplatne priznan a pre ktor bol na sde alebo u inho prslunho orgnu navrhnut vkon rozhodnutia. 113 Ak ide o prva osb, ktor musia ma zkonnho zstupcu, alebo o prva proti tmto osobm, premlanie nezane, dokia im nie je ustanoven zstupca. U zaat premlanie prebieha alej, avak sa neskon, dokia neuplynie rok po tom, ke bude tmto osobm ustanoven zkonn zstupca alebo ke prekka inak pominie. 114 Ak ide o prvo medzi zkonnmi zstupcami na jednej strane a maloletmi demi a inmi zastpenmi osobami na druhej strane, premlanie sa ani nezana ani neplynie, ak nejde o roky a opakujce sa plnenie. To plat aj o prvach medzi manelmi. D E V I A T A H L A VA VYMEDZENIE NIEKTORCH POJMOV Domcnos 115 Domcnos tvoria fyzick osoby, ktor spolu trvale ij a spolone uhrdzaj nklady na svoje potreby. Blzke osoby 116 Blzkou osobou je prbuzn v priamom rade, srodenec a manel; in osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladaj za osoby sebe navzjom blzke, ak by ujmu, ktor utrpela jedna z nich, druh dvodne pociovala ako vlastn ujmu. 117 Stupe prbuzenstva dvoch osb sa uruje poda potu zroden, ktormi v priamom rade pochdza jedna od druhej a v pobonom rade obidve od najbliieho spolonho predka. Ve c i a p r v a 118 (1) Predmetom obianskoprvnych vzahov s veci, a pokia to ich povaha pripa, prva alebo in majetkov hodnoty.

(2) Predmetom obianskoprvnych vzahov mu by tie byty alebo nebytov priestory. 119 (1) Veci s hnuten alebo nehnuten. (2) Nehnutenosami s pozemky a stavby spojen so zemou pevnm zkladom. 120 (1) Sasou veci je vetko, o k nej poda jej povahy patr a neme by oddelen bez toho, e by sa tm vec znehodnotila. (2) Stavby, vodn toky a podzemn vody nie s sasou pozemku. 121 (1) Prsluenstvom veci s veci, ktor patria vlastnkovi hlavnej veci a s nm uren na to, aby sa s hlavnou vecou trvale uvali. (2) Prsluenstvom bytu s vedajie miestnosti a priestory uren na to, aby sa s bytom uvali. (3) Prsluenstvom pohadvky s roky, roky z omekania, poplatok z omekania a nklady spojen s jej uplatnenm. Potanie asu 122 (1) Lehota uren poda dn zana sa dom, ktor nasleduje po udalosti, ktor je rozhodujca pre jej zaiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie ptns dn. (2) Koniec lehoty urenej poda tdov, mesiacov alebo rokov pripad na de, ktor sa pomenovanm alebo slom zhoduje s dom, na ktor pripad udalos, od ktorej sa lehota zana. Ak nie je takto de v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledn de. (3) Ak posledn de lehoty pripadne na sobotu, nedeu alebo sviatok, je poslednm dom lehoty najbli nasledujci pracovn de. DRUH AS VECN PRVA P R V H L AVA VLASTNCKE PRVO 123 Vlastnk je v medziach zkona oprvnen predmet svojho vlastnctva dra, uva, pova jeho plody a itky a naklada s nm. 124 Vetci vlastnci maj rovnak prva a povinnosti a poskytuje sa im rovnak prvna ochrana.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 13

125 (1) Osobitn zkon upravuje vlastnctvo k bytom a nebytovm priestorom. (2) Osobitn zkon ustanovuje, ktor veci mu by predmetom vlastnctva iba ttu alebo urench prvnickch osb. 126 (1) Vlastnk m prvo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastnckeho prva neoprvnene zasahuje; najm sa me domha vydania veci od toho, kto mu ju neprvom zadruje. (2) Obdobn prvo na ochranu m aj ten, kto je oprvnen ma vec u seba. 127 (1) Vlastnk veci sa mus zdra vetkho, m by nad mieru primeran pomerom obaoval inho alebo m by vne ohrozoval vkon jeho prv. Preto najm nesmie ohrozi susedovu stavbu alebo pozemok pravami pozemku alebo pravami stavby na om zriadenej bez toho, e by urobil dostaton opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeran pomerom obaova susedov hlukom, prachom, popolekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnmi a tekutmi odpadmi, svetlom, tienenm a vibrciami, nesmie necha chovan zvierat vnika na susediaci pozemok a neetrne, prpadne v nevhodnej ronej dobe odstraova zo svojej pdy korene stromu alebo odstraova vetvy stromu presahujce na jeho pozemok. (2) Ak je to potrebn a ak to nebrni elnmu vyuvaniu susediacich pozemkov a stavieb, me sd po zisten stanoviska prslunho stavebnho radu rozhodn, e vlastnk pozemku je povinn pozemok oploti. (3) Vlastnci susediacich pozemkov s povinn umoni na nevyhnutn dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prpadne na stavby na nich stojace, pokia to nevyhnutne vyaduje drba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tm vznikne koda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto kodu spsobil, povinn ju nahradi; tejto zodpovednosti sa neme zbavi. 128 (1) Vlastnk je povinn strpie, aby v stave ndze alebo v naliehavom verejnom zujme bola na nevyhnutn dobu v nevyhnutnej miere a za nhradu pouit jeho vec, ak el nemono dosiahnu inak. (2) Vo verejnom zujme mono vec vyvlastni alebo vlastncke prvo obmedzi, ak el nemono dosiahnu inak, a to len na zklade zkona, len na tento el a za nhradu.

Drba 129 (1) Driteom je ten, kto s vecou naklad ako s vlastnou alebo kto vykonva prvo pre seba. (2) Dra mono veci, ako aj prva, ktor pripaj trval alebo optovn vkon. 130 (1) Ak je drite so zreteom na vetky okolnosti dobromysen o tom, e mu vec alebo prvo patr, je driteom oprvnenm. Pri pochybnostiach sa predpoklad, e drba je oprvnen. (2) Ak zkon neustanovuje inak, m oprvnen drite rovnak prva ako vlastnk, najm m tie prvo na plody a itky z veci po dobu oprvnenej drby. (3) Oprvnen drite m voi vlastnkovi nrok na nhradu nkladov, ktor elne vynaloil na vec po dobu oprvnenej drby, a to v rozsahu zodpovedajcom zhodnoteniu veci ku du jej vrtenia. Obvykl nklady svisiace s drbou a prevdzkou sa vak nenahrdzaj. 131 (1) Neoprvnen drite je povinn vdy vyda vec vlastnkovi spolu s jej plodmi a itkami a nahradi kodu, ktor neoprvnenou drbou vznikla. Me si odpota nklady potrebn pre drbu a prevdzku veci. (2) Neoprvnen drite si me od veci oddeli to, m ju na svoje nklady zhodnotil, pokia je to mon bez zhorenia podstaty veci. Nadobdanie vlastnctva 132 (1) Vlastnctvo veci mono nadobudn kpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedenm, rozhodnutm ttneho orgnu alebo na zklade inch skutonost ustanovench zkonom. (2) Ak sa vlastnctvo nadobda rozhodnutm ttneho orgnu, nadobda sa vlastnctvo dom v om urenm, a ak uren nie je, dom prvoplatnosti rozhodnutia. 133 (1) Ak sa hnuten vec prevdza na zklade zmluvy, nadobda sa vlastnctvo prevzatm veci, ak nie je prvnym predpisom ustanoven alebo astnkmi dohodnut inak. (2) Ak sa prevdza nehnuten vec zklade zmluvy, nadobda sa vlastnctvo vkladom do katastra nehnu-

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 14

tenost poda osobitnch predpisov, ak osobitn zkon neustanovuje inak.2a) 134 Vydranie (1) Oprvnen drite sa stva vlastnkom veci, ak ju m nepretrite v drbe po dobu troch rokov, ak ide o hnutenos, a po dobu desa rokov, ak ide o nehnutenos. (2) Takto nemono nadobudn vlastnctvo k veciam, ktor nemu by predmetom vlastnctva, alebo k veciam, ktor mu by len vo vlastnctve ttu alebo zkonom urench prvnickch osb ( 125). (3) Do doby poda odseku 1 sa zapota aj doba, po ktor mal vec v oprvnenej drbe prvny predchodca. (4) Pre zaiatok a trvanie doby poda odseku 1 sa pouij primerane ustanovenia o plynut premlacej doby. 135 (1) Kto njde straten vec, je povinn ju vyda vlastnkovi. Ak vlastnk nie je znmy, je nlezca povinn odovzda ju prslunmu ttnemu orgnu. Ak sa o u vlastnk neprihlsi do jednho roka od jej odovzdania, pripad vec do vlastnctva ttu. (2) Nlezca m prvo na nhradu potrebnch vdavkov a na nlezn, ktor tvor desa percent ceny nlezu. Osobitn prvny predpis me inak upravi oprvnenie toho, kto vec naiel alebo ohlsil. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane aj na skryt veci, ktorch vlastnk nie je znmy, a na opusten veci. 135a Vlastnkovi veci patria aj prrastky veci, aj ke boli oddelen od hlavnej veci. 135b (1) Ak niekto dobromysene spracuje cudziu vec na nov vec, stva sa vlastnkom novej veci ten, ktorho podiel na nej je v. Je vak povinn uhradi druhmu vlastnkovi cenu toho, o o sa jeho majetok zmenil. Ak s podiely rovnak a astnci sa nedohodn, rozhodne na nvrh ktorhokovek z nich sd. (2) Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu znme, e mu nepatr, me vlastnk veci iada o jej vydanie a navrtenie do predolho stavu. Ak navrtenie do predolho stavu nie je mon alebo eln, ur sd poda vetkch okolnost, kto je vlastnkom veci a ak nhrada patr vlastnkovi alebo spracovateovi, ak medzi nimi nedjde k dohode.
2a

135c (1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nem prvo, me sd na nvrh vlastnka pozemku rozhodn, e stavbu treba odstrni na nklady toho, kto stavbu zriadil (alej len vlastnk stavby). (2) Pokia by odstrnenie stavby nebolo eln, prike ju sd za nhradu do vlastnctva vlastnkovi pozemku, pokia s tm vlastnk pozemku shlas. (3) Sd me usporiada pomery medzi vlastnkom pozemku a vlastnkom stavby aj inak, najm tie zriadi za nhradu vecn bremeno, ktor je nevyhnutn na vkon vlastnckeho prva k stavbe. D R U H H L AVA SPOLUVLASTNCTVO 136 (1) Vec me by v spoluvlastnctve viacerch vlastnkov. (2) Spoluvlastnctvo je podielov alebo bezpodielov. Bezpodielov spoluvlastnctvo me vznikn len medzi manelmi. Podielov spoluvlastnctvo 137 (1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastnci podieaj na prvach a povinnostiach vyplvajcich zo spoluvlastnctva k spolonej veci. (2) Ak nie je prvnym predpisom ustanoven alebo astnkmi dohodnut inak, s podiely vetkch spoluvlastnkov rovnak. 138 zruen 139 (1) Z prvnych konov tkajcich sa spolonej veci s oprvnen a povinn vetci spoluvlastnci spolone a nerozdielne. (2) O hospodren so spolonou vecou rozhoduj spoluvlastnci vinou potanou poda vekosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa vina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na nvrh ktorhokovek spoluvlastnka sd. (3) Ak ide o dleit zmenu spolonej veci, mu prehlasovan spoluvlastnci iada, aby o zmene rozhodol sd.

) Zkon . 265/1992 Zb. o zpisoch vlastnckych a inch vecnch prv k nehnutenostiam. [Zruen a nahraden zkonom . 162/1995 Z. z.

s innosou od 1. janura 1996 okrem 3. oddielu 4. asti (Konanie o priebehu hranice), ktor nadobudol innos 1. janura 1998.] Zkon SNR . 266/1992 Zb. o katastri nehnutenost v Slovenskej republike. [Zruen a nahraden zkonom . 162/1995 Z. z. s innosou od 1. janura 1996 okrem 3. oddielu 4. asti (Konanie o priebehu hranice), ktor nadobudol innos 1. janura 1998.]

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 15

140 Ak sa spoluvlastncky podiel prevdza, maj spoluvlastnci predkupn prvo, ibae ide o prevod blzkej osobe ( 116, 117). Ak sa spoluvlastnci nedohodn o vkone predkupnho prva, maj prvo vykpi podiel pomerne poda vekosti podielov. 141 (1) Spoluvlastnci sa mu dohodn o zruen spoluvlastnctva a o vzjomnom vyporiadan; ak je predmetom spoluvlastnctva nehnutenos, dohoda mus by psomn. (2) Kad zo spoluvlastnkov je povinn vyda ostatnm na poiadanie psomn potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala u dohoda o zruen spoluvlastnctva a o vzjomnom vyporiadan psomn formu. 142 (1) Ak nedjde k dohode, zru spoluvlastnctvo a vykon vyporiadanie na nvrh niektorho spoluvlastnka sd. Prihliadne pritom na vekos podielov a na eln vyuitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre mon, prike sd vec za primeran nhradu jednmu alebo viacerm spoluvlastnkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla elne vyui a na nsiln sprvanie podielovho spoluvlastnka voi ostatnm spoluvlastnkom. Ak vec iadny zo spoluvlastnkov nechce, sd nariadi jej predaj a vaok rozdel poda podielov. (2) Z dvodov hodnch osobitnho zretea sd nezru a nevyporiada spoluvlastnctvo prikzanm veci za nhradu alebo predajom veci a rozdelenm vaku. (3) Pri zruen a vyporiadan spoluvlastnctva rozdelenm veci me sd zriadi vecn bremeno k novovzniknutej nehnutenosti v prospech vlastnka inej novovzniknutej nehnutenosti. Zruenie a vyporiadanie spoluvlastnctva neme by na ujmu osobm, ktorm patria prva viaznuce na nehnutenosti. Bezpodielov spoluvlastnctvo manelov 143 V bezpodielovom spoluvlastnctve manelov je vetko, o me by predmetom vlastnctva a o nadobudol niektor z manelov za trvania manelstva, s vnimkou vec zskanch dedistvom alebo darom, ako aj vec, ktor poda svojej povahy slia osobnej potrebe alebo vkonu povolania len jednho z manelov, a vec vydanch v rmci predpisov o retitcii majetku jednmu z manelov, ktor mal vydan vec vo vlastnctve pred uzavretm manelstva alebo ktormu bola vec vydan ako prvnemu nstupcovi pvodnho vlastnka.3)
3

143a (1) Manelia mu dohodou rozri alebo zi zkonom uren rozsah bezpodielovho spoluvlastnctva. Obdobne sa mu dohodn aj o sprve spolonho majetku. (2) Manelia sa mu dohodn, e vyhradia vznik bezpodielovho spoluvlastnctva ku du zniku manelstva. (3) Dohoda poda odsekov 1 a 2 vyaduje formu notrskej zpisnice. Manelia sa mu voi inej osobe na tto dohodu odvola len vtedy, ak jej je tto dohoda znma. 144 Veci v bezpodielovom spoluvlastnctve uvaj obaja manelia spolone; spolone uhradzuj aj nklady vynaloen na veci alebo spojen s ich uvanm a udriavanm. 145 (1) Ben veci tkajce sa spolonch vec me vybavova kad z manelov. V ostatnch veciach je potrebn shlas oboch manelov; inak je prvny kon neplatn. (2) Z prvnych konov tkajcich sa spolonch vec s oprvnen a povinn obaja manelia spolone a nerozdielne. 146 (1) Ak djde medzi manelmi k nezhode o prvach a povinnostiach vyplvajcich z bezpodielovho spoluvlastnctva, rozhodne na nvrh niektorho z nich sd. (2) Ak sa z dvodu fyzickho alebo psychickho nsilia alebo hrozby takho nsilia vo vzahu k manelovi alebo k blzkej osobe, ktor bva v spolonom dome alebo byte, stalo alie spoluitie neznesitenm, me sd na nvrh jednho z manelov obmedzi uvacie prvo druhho manela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielovho spoluvlastnctva, prpadne ho z jeho uvania plne vyli. 147 (1) Pohadvka veritea len jednho z manelov, ktor vznikla za trvania manelstva, me by pri vkone rozhodnutia uspokojen i z majetku patriaceho do bezpodielovho spoluvlastnctva manelov. (2) To neplat, ak ide o pohadvku veritea jednho z manelov, ktor sa dohodli poda ustanoven 143a, pokia tto pohadvka vznikla pri pouvan majetku, ktor nepatr do bezpodielovho spoluvlastnctva manelov.

) Napr.: zkon . 403/1990 Zb. o zmiernen nsledkov niektorch majetkovch krvd v znen neskorch predpisov, zkon . 87/1991 Zb.
o mimosdnych rehabilitcich, zkon . 229/1991 Zb. o prave vlastnckych vzahov k pde a inmu ponohospodrskemu majetku.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 16

148 (1) Znikom manelstva zanikne i bezpodielov spoluvlastnctvo manelov. (2) Zo zvanch dvodov, najm ak by alie trvanie bezpodielovho spoluvlastnctva odporovalo dobrm mravom, me sd na nvrh niektorho z manelov toto spoluvlastnctvo zrui i za trvania manelstva. 148a (1) Na pouitie majetku v bezpodielovom spoluvlastnctve manelov potrebuje podnikate pri zaat podnikania shlas druhho manela. Na alie prvne kony svisiace s podnikanm u shlas druhho manela nepotrebuje. (2) Sd na nvrh zru bezpodielov spoluvlastnctvo manelov v prpade, e jeden z manelov zskal oprvnenie na podnikatesk innos. Nvrh me poda ten z manelov, ktor nezskal oprvnenie na podnikatesk innos. Pokia toto oprvnenie maj obaja manelia, me nvrh poda ktorkovek z nich. (3) Ak podnikatesk innos po zruen bezpodielovho spoluvlastnctva manelov vykonva podnikate spolone alebo s pomocou manela, ktor nie je podnikateom, rozdelia sa medzi nich prjmy z podnikania v pomere urenom psomnou zmluvou; ak tak zmluva nebola uzavret, rozdelia sa prjmy rovnm dielom. 149 (1) Ak zanikne bezpodielov spoluvlastnctvo, vykon sa vyporiadanie poda zsad uvedench v 150. (2) Ak djde k vyporiadaniu dohodou, s manelia povinn vyda si na poiadanie psomn potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. (3) Ak sa vyporiadanie nevykon dohodou, vykon ho na nvrh niektorho z manelov sd. (4) Ak do troch rokov od zniku bezpodielovho spoluvlastnctva manelov nedolo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielov spoluvlastnctvo manelov nebolo na nvrh podan do troch rokov od jeho zniku vyporiadan rozhodnutm sdu, plat, pokia ide o hnuten veci, e sa manelia vyporiadali poda stavu, v akom kad z nich veci z bezpodielovho spoluvlastnctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domcnosti vlune ako vlastnk uva. O ostatnch hnutench veciach a o nehnutench veciach plat, e s v podielovom spoluvlastnctve a e podiely oboch spoluvlastnkov s rovnak. To ist plat primerane o ostatnch majetkovch prvach, ktor s pre manelov spolon. 149a Pokia sa dohody medzi manelmi poda ustanoven 143 a 149 tkaj nehnutenost, musia ma psomn formu a nadobdaj innos vkladom do katastra. 150 Pri vyporiadan sa vychdza z toho, e podiely oboch

manelov s rovnak. Kad z manelov je oprvnen poadova, aby sa mu uhradilo, o zo svojho vynaloil na spolon majetok, a je povinn nahradi, o sa zo spolonho majetku vynaloilo na jeho ostatn majetok. alej sa prihliadne predovetkm na potreby maloletch det, na to, ako sa kad z manelov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslil o nadobudnutie a udranie spolonch vec. Pri uren miery priinenia treba vzia tie zrete na starostlivos o deti a na obstarvanie spolonej domcnosti. 151 Ak za trvania manelstva bezpodielov spoluvlastnctvo zaniklo, me sa obnovi len rozhodnutm sdu vydanm na nvrh jednho z manelov. T R E T I A H L AVA PRVA K CUDZM VECIAM Zlon prvo 151a Zlon prvo sli na zabezpeenie pohadvky a jej prsluenstva tm, e zlonho veritea oprvuje uspokoji sa alebo domha sa uspokojenia pohadvky z predmetu zlonho prva (alej len zloh), ak pohadvka nie je riadne a vas splnen. 151b (1) Zlon prvo sa zriauje psomnou zmluvou, schvlenou dohodou dediov o vyporiadan dedistva, rozhodnutm sdu alebo sprvneho orgnu, alebo zkonom. Zmluva o zriaden zlonho prva na hnuten vec sa nemus uzatvori v psomnej forme, ak zlon prvo vznik odovzdanm veci poda tohto zkona. (2) V zmluve o zriaden zlonho prva sa ur pohadvka, ktor sa zlonm prvom zabezpeuje, a zloh. (3) V zmluve o zriaden zlonho prva sa ur najvyia hodnota istiny, do ktorej sa pohadvka zabezpeuje, ak zmluva o zriaden zlonho prva neuruje hodnotu zabezpeenej pohadvky. (4) Zloh me by v zmluve o zriaden zlonho prva uren jednotlivo, o sa tka mnostva a druhu alebo inm spsobom tak, aby kedykovek poas trvania zlonho prva bolo mon zloh uri. 151c (1) Zlonm prvom mono zabezpei pean pohadvku, ako aj nepean pohadvku, ktorej hodnota je urit alebo kedykovek poas trvania zlonho prva uriten. (2) Zlonm prvom mono zabezpei aj pohadvku, ktor vznikne v budcnosti alebo ktorej vznik zvis od splnenia podmienky. (3) Zlon prvo prechdza pri prevode alebo prechode pohadvky zabezpeenej zlonm prvom na

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 17

nadobdatea pohadvky. To plat aj vtedy, ak ide o in zmenu v osobe oprvnenej zo zabezpeenej pohadvky. 151d (1) Zloh me by vec, prvo, in majetkov hodnota, byt a nebytov priestor, ktor s prevoditen, ak zkon neustanovuje inak.3a) Zloh me by aj sbor vec, prv alebo inch majetkovch hodnt, podnik alebo as podniku, alebo in hromadn vec. (2) Zlon prvo sa vzahuje na zloh, jeho sasti, plody a itky a prsluenstvo, ak zmluva o zriaden zlonho prva neuruje alebo zkon neustanovuje inak. Na plody a itky sa zlon prvo vzahuje a do ich oddelenia od zlohu, ak zmluva o zriaden zlonho prva neuruje inak. (3) Zlon prvo mono zriadi na vec, byt a na nebytov priestor vo vlastnctve zlocu, alebo na prvo a na in majetkov hodnotu, ktor patria zlocovi. (4) Zlon prvo mono zriadi aj na vec, prvo, in majetkov hodnotu, byt alebo nebytov priestor, ktor zloca nadobudne v budcnosti, a to aj vtedy, ak vec, prvo, in majetkov hodnota, byt a nebytov priestor vznikn v budcnosti alebo ktorch vznik zvis od splnenia podmienky. (5) Pohadvku mono zabezpei aj zlonm prvom zriadenm na niekoko samostatnch zlohov. (6) Akkovek dohoda zakazujca zriadi zlon prvo je neinn voi tretm osobm. 151e (1) Na vznik zlonho prva sa vyaduje jeho registrcia v Notrskom centrlnom registri zlonch prv (alej len register zlonch prv) zriadenom poda osobitnho zkona,3b) ak tento zkon alebo osobitn zkon neustanovuje inak. (2) Zlon prvo k nehnutenostiam, bytom a nebytovm priestorom vznik zpisom v katastri nehnutenost, ak osobitn zkon3c) neustanovuje inak. (3) Zlon prvo k niektorm veciam, prvam alebo k inm majetkovm hodnotm ustanovenm osobitnm zkonom vznik jeho registrciou v osobitnom registri,3d) ak osobitn zkon neustanovuje inak. (4) Zlon prvo, ktor sa zapisuje do katastra nehnutenost poda odseku 2 alebo ktor vznik registrciou v osobitnom registri poda odseku 3 (alej len registrcia v osobitnom registri), nepodlieha registrcii v registri zlonch prv poda tohto zkona.
3a

(5) Zlon prvo na hnuten vec vznik jej odovzdanm zlonmu veriteovi alebo tretej osobe do schovy, ak sa na tom zloca a zlon verite dohodli. Takto vzniknut zlon prvo me by kedykovek poas trvania zlonho prva registrovan v registri zlonch prv; ak sa zmluva o zriaden zlonho prva neuzatvorila v psomnej forme, vyaduje sa psomn vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpsan zlocom a zlonm veriteom pred registrciou zlonho prva. 151f (1) Na vznik zlonho prva k sboru vec, prv alebo inch majetkovch hodnt, podniku alebo asti podniku ako celku sa vyaduje registrcia v registri zlonch prv. Na vznik zlonho prva k jednotlivm sastiam zlohu, pre ktor to tento zkon alebo osobitn zkon ustanovuje, sa vyaduje aj registrcia v osobitnom registri. (2) Zlon prvo k veci, bytu, nebytovmu priestoru, k prvu a k inej majetkovej hodnote, ktor zloca nadobudne v budcnosti, ktor vznikn v budcnosti alebo ktorch vznik zvis od splnenia podmienky, vznikne nadobudnutm vlastnckeho prva k veci, bytu alebo nebytovmu priestoru, alebo nadobudnutm inho prva, alebo inej majetkovej hodnoty zlocom; to neplat, ak zlon prvo, na ktorho vznik sa vyaduje jeho registrcia v registri zlonch prv, nebolo registrovan pred nadobudnutm vlastnckeho prva k veci, inho prva alebo inej majetkovej hodnoty zlocom. (3) Zlon prvo k veci, bytu, nebytovmu priestoru, prvu a k inej majetkovej hodnote, ktor zloca nadobudne v budcnosti, ktor vznikn v budcnosti alebo ktorch vznik zvis od splnenia podmienky, na ktorho vznik sa vyaduje poda tohto zkona alebo poda osobitnho zkona jeho registrcia v osobitnom registri, zape sa vznik zlonho prva do tohto registra ku du nadobudnutia vlastnckeho prva k veci, bytu alebo nebytovmu priestoru, alebo nadobudnutia inho prva, alebo inej majetkovej hodnoty zlocom. 151g (1) iados o registrciu zlonho prva v registri zlonch prv alebo iados o registrciu v osobitnom registri, ak sa na vznik zlonho prva vyaduje poda tohto zkona alebo poda osobitnho zkona registrcia v osobitnom registri, podva v prpade vzniku zlonho prva na zklade psomnej zmluvy zloca, v ostatnch prpadoch zlon verite, ak osobitn zkon neustanovuje inak. Ak zlon prvo vznik roz-

7a ods. 4 zkona Slovenskej nrodnej rady . 138/1991 Zb. o majetku obc v znen neskorch predpisov, 8 ods. 4 zkona . 446/2001 Z. z. o majetku vych zemnch celkov, zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 233/1995 Z. z. o sdnych exektoroch a exekunej innosti (Exekun poriadok) v znen neskorch predpisov, zkon . 99/1963 Zb. Obiansky sdny poriadok v znen neskorch predpisov. 3b ) Zkon Slovenskej nrodnej rady . 323/1992 Zb. o notroch a notrskej innosti (Notrsky poriadok) v znen neskorch predpisov. 3c ) Zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 162/1995 Z. z. o katastri nehnutenost a o zpise vlastnckych a inch prv k nehnutenostiam (katastrlny zkon) v znen neskorch predpisov. 3d ) Naprklad zkon . 55/1997 Z. z. o ochrannch znmkach v znen zkona . 577/2001 Z. z., zkon . 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkovch ochrannch osvedeniach a o zmene a doplnen niektorch zkonov (patentov zkon).

) Naprklad 13 ods. 6 zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 278/1993 Z. z. o sprve majetku ttu v znen neskorch predpisov,

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 18

hodnutm sdu alebo sprvneho orgnu, registrcia sa vykon na zklade rozhodnutia prslunho sdu alebo sprvneho orgnu, ktor zlon prvo zriadil. (2) Ak nastan zmeny dajov tkajce sa zlonho prva, je osoba, ktorej to uklad zkon, inak osoba, ktorej sa zmena dajov tka, povinn poiada o zmenu registrcie v registri zlonch prv alebo v osobitnom registri. Ak nemono uri osobu, ktorej sa zmena dajov tka, m tto povinnos zloca, ak zkon neustanovuje inak. (3) Povinnos poda odseku 2 spln povinn osoba bez zbytonho odkladu odo da, ke nastala skutonos, z ktorej vyplva zmena dajov o zlonom prve. Ak nvrh na registrciu zmeny dajov s povinn poda viacer osoby, povauje sa tto povinnos za splnen, ak ju spln jedna z nich, ak zkon neustanovuje, e nvrh na registrciu zmeny dajov s tieto osoby povinn poda spolone. (4) Osoba, ktor poru povinnosti poda odsekov 2 a 3, zodpoved za kodu, ktor tm spsob. 151h (1) Pri prevode alebo prechode zlohu psob zlon prvo voi nadobdateovi zlohu, ak zmluva o zriaden zlonho prva neuruje, e zloca me zloh alebo as zlohu previes bez zaaenia zlonm prvom alebo ak tento zkon alebo osobitn zkon neustanovuje inak. (2) Na nadobdatea zlohu, voi ktormu psob zlon prvo, prechdzaj innosou prevodu alebo prechodu vetky prva a povinnosti zlocu zo zmluvy o zriaden zlonho prva. Nadobdate zlohu, voi ktormu psob zlon prvo, je povinn strpie vkon zlonho prva a vzahuj sa na neho prva a povinnosti zlocu. (3) Zlon prvo nepsob voi nadobdateovi zlohu, ak zloca previedol zloh v benom obchodnom styku v rmci vkonu predmetu podnikania. Zlon prvo nepsob voi nadobdateovi zlohu ani vtedy, ak bol v ase prevodu alebo prechodu zlohu pri vynaloen nleitej starostlivosti dobromysen, e nadobda zloh nezaaen zlonm prvom. Ak je zlon prvo registrovan v registri zlonch prv, predpoklad sa, e nadobdate zlohu nie je dobromysen, ak nepreuke opak. (4) Ustanovenie odseku 3 sa nevzahuje na zlon prvo, ktor vznik registrciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyaduje poda tohto zkona alebo poda osobitnho zkona registrcia v osobitnom registri. (5) Zloca a nadobdate zlohu s povinn zaregistrova zmenu v osobe zlocu do registra zlonch prv alebo do osobitnho registra, ak na vznik zlonho prva sa vyaduje poda tohto zkona alebo poda
3e

osobitnho zkona registrcia v osobitnom registri; za kodu spsoben poruenm tejto povinnosti zodpovedaj spolone a nerozdielne. (6) Konanie o vkon rozhodnutia alebo exekun konanie na zloh mono vies iba vtedy, ak oprvnenm je zlon verite alebo ak zlon verite s vkonom rozhodnutia alebo s exekciou shlas. 151i (1) Zloca me zloh pouva zvyajnm spsobom; je vak povinn zdra sa vetkho, m sa okrem benho opotrebovania hodnota zlohu zmenuje, ak zmluva o zriaden zlonho prva neuruje inak. (2) Ak je zlohom hnuten vec a zloh bol odovzdan zlonmu veriteovi, zlon verite je povinn zveren zloh chrni pred pokodenm, stratou a znienm; zveren zloh je oprvnen uva len so shlasom zlocu. (3) Ak zlonmu veriteovi vznikn v dsledku plnenia povinnost poda odseku 2 nklady, m voi zlocovi prvo na hradu nevyhnutne a elne vynaloench nkladov. 151j (1) Ak pohadvka zabezpeen zlonm prvom nie je riadne a vas splnen, me zlon verite zaa vkon zlonho prva. V rmci vkonu zlonho prva sa zlon verite me uspokoji spsobom urenm v zmluve alebo predajom zlohu na drabe poda osobitnho zkona,3e) alebo domha sa uspokojenia predajom zlohu poda osobitnch zkonov.3f) (2) Ak pohadvka zabezpeen zlonm prvom nie je riadne a vas splnen, me sa zlon verite uspokoji alebo domha sa uspokojenia zo zlohu aj vtedy, ke zabezpeen pohadvka je premlan. (3) Akkovek dohoda uzatvoren pred splatnosou pohadvky zabezpeenej zlonm prvom, na ktorej zklade sa zlon verite me uspokoji tm, e nadobudne vlastncke prvo k veci, bytu alebo nebytovmu priestoru, alebo in prvo a in majetkov hodnotu, na ktor je zriaden zlon prvo, je neplatn, ak zkon neustanovuje inak. (4) Ak je na zabezpeenie tej istej pohadvky zriaden zlon prvo k viacerm samostatnm zlohom, zlon verite je oprvnen uspokoji sa alebo domha sa uspokojenia pohadvky z ktorhokovek z nich, ktor postauje na uspokojenie pohadvky, inak zo vetkch zlohov. (5) Ak je zlohom podnik alebo jeho as, zlon verite je oprvnen uspokoji sa alebo domha sa uspokojenia z podniku alebo z jeho asti ako celku, iba ak zlon prvo vzniklo ku vetkm sastiam podniku alebo k jeho asti.

) Zkon . 527/2002 Z. z. o dobrovonch drabch a o doplnen zkona Slovenskej nrodnej rady . 323/1992 Zb. o notroch a notrskej
innosti (Notrsky poriadok) v znen neskorch predpisov.

3f

) Naprklad Obiansky sdny poriadok, zkon Nrodnej rady Slovenskej republiky . 233/1995 Z. z.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 19

151k (1) Ak vzniklo na zlohu viac zlonch prv, na ich uspokojenie je rozhodujce poradie ich registrcie v registri zlonch prv potan odo da ich najskorej registrcie alebo odo da ich registrcie v osobitnom registri. (2) Ak vznikne na hnutenej veci viac zlonch prv a niektor z nich vznikne odovzdanm veci, na uspokojenie zlonch prv maj prednos zlon prva registrovan v registri zlonch prv poda poradia ich registrcie. (3) Ak vznikne na zlohu viac zlonch prv, mu sa zlon veritelia dohodn o porad ich zlonch prv rozhodujcom na ich uspokojenie. Tak dohoda nadobda innos registrciou dohodnutho poradia v registri zlonch prv alebo registrciou v osobitnom registri, ak sa na vznik zlonho prva vyaduje registrcia v osobitnom registri, na zklade iadosti vetkch na dohode zastnench zlonch veriteov. Dohoda, na ktorej zklade by sa mohla zlonmu veriteovi, ktor nie je jej astnkom, zhori vymoitenos pohadvky pri vkone zlonho prva, je neinn voi tejto osobe. 151 l (1) Zaatie vkonu zlonho prva je zlon verite povinn psomne oznmi zlocovi a dlnkovi, ak osoba dlnka nie je toton s osobou zlocu, a pri zlonch prvach registrovanch v registri zlonch prv aj zaregistrova zaatie vkonu zlonho prva v tomto registri. V psomnom oznmen o zaat vkonu zlonho prva zlon verite uvedie spsob, akm sa uspokoj alebo sa bude domha uspokojenia zo zlohu. (2) Po oznmen o zaat vkonu zlonho prva nesmie zloca bez shlasu zlonho veritea zloh previes. Poruenie zkazu nem inky voi osobm, ktor nadobudli zloh od zlocu v benom obchodnom styku v rmci predmetu podnikania zlocu okrem prpadu, ke nadobdate vedel alebo vzhadom na vetky okolnosti mohol vedie, e sa zaal vkon zlonho prva. (3) Zlon verite m voi zlocovi prvo na hradu nevyhnutne a elne vynaloench nkladov v svislosti s vkonom zlonho prva. 151m (1) Preda zloh spsobom urenm v zmluve o zriaden zlonho prva alebo na drabe me zlon verite najskr po uplynut 30 dn odo da oznmenia o zaat vkonu zlonho prva zlocovi a dlnkovi, ak osoba dlnka nie je toton s osobou zlocu. Ak je zlon prvo registrovan v registri zlonch prv a de registrcie zaatia vkonu zlonho prva v registri zlonch prv je neskor, ako de oznmenia o zaat vkonu zlonho prva zlocovi a dlnkovi a ak osoba dlnka nie je toton s osobou zlocu, 30-dov lehota zana plyn odo da registrcie zaatia vkonu zlonho prva v registri zlonch prv.

(2) Zloca a zlon verite sa mu po oznmen o zaat vkonu zlonho prva dohodn, e zlon verite je oprvnen preda zloh spsobom dohodnutm v zmluve o zriaden zlonho prva alebo na drabe aj pred uplynutm lehoty poda odseku 1. (3) Zlon verite, ktor zaal vkon zlonho prva s cieom uspokoji svoju pohadvku spsobom dohodnutm v zmluve o zriaden zlonho prva, me kedykovek poas vkonu zlonho prva zmeni spsob vkonu zlonho prva a preda zloh na drabe alebo domha sa uspokojenia predajom zlohu poda osobitnch zkonov. Zlon verite je povinn informova zlocu o zmene spsobu vkonu zlonho prva. (4) Zloca je povinn strpie vkon zlonho prva a je povinn poskytn zlonmu veriteovi sinnos potrebn na vkon zlonho prva. Najm je povinn vyda zlonmu veriteovi zloh a doklady potrebn na prevzatie, prevod a uvanie zlohu a poskytn akkovek in sinnos uren v zmluve o zriaden zlonho prva. Rovnak povinnos m aj tretia osoba, ktor m zloh alebo doklady potrebn na prevzatie, prevod a uvanie zlohu u seba. (5) Osoba, ktor m poas vkonu zlonho prva zloh u seba, je povinn zdra sa vetkho, m by sa hodnota zlohu zmenila, okrem benho opotrebovania. (6) Pri predaji zlohu kon zlon verite v mene zlocu. (7) Zlon verite je povinn informova zlocu o priebehu vkonu zlonho prva, najm o vetkch skutonostiach, ktor mu ma vplyv na cenu zlohu pri jeho predaji. (8) Ak sa v zmluve o zriaden zlonho prva dohodne, e zlon verite je oprvnen preda zloh inm spsobom ako na drabe, zlon verite je povinn pri predaji zlohu postupova s nleitou starostlivosou tak, aby zloh predal za cenu, za ktor sa rovnak alebo porovnaten predmet zvyajne predva za porovnatench podmienok v ase a mieste predaja zlohu. (9) Zlon verite je povinn poda zlocovi psomn sprvu o vkone zlonho prva bez zbytonho odkladu po predaji zlohu, v ktorej uvedie najm daje o predaji zlohu, hodnote vaku z predaja zlohu, o nkladoch vynaloench na vykonanie zlonho prva a o pouit vaku z predaja zlohu. Nklady vynaloen v svislosti s vkonom zlonho prva je zlon verite povinn preukza. (10) Ak vaok z predaja zlohu prevyuje zabezpeen pohadvku, zlon verite je povinn vyda zlocovi bez zbytonho odkladu hodnotu vaku z predaja, ktor prevyuje zabezpeen pohadvku po odpotan nevyhnutne a elne vynaloench nkladov v svislosti s vkonom zlonho prva. 151ma (1) Ak vzniklo na zlohu viac zlonch prv, zlon verite je povinn psomne oznmi zaatie vkonu zlonho prva aj ostatnm zlonm veriteom, ktor s v porad rozhodujcom na uspokojenie zlonch prv

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 20

pred zlonm veriteom vykonvajcim zlon prvo. V oznmen o zaat vkonu zlonho prva zlon verite uvedie spsob, akm sa uspokoj alebo sa bude domha uspokojenia zo zlohu. (2) Zlon verite vykonvajci zlon prvo me preda zloh najskr po uplynut lehoty 30 dn odo da oznmenia o zaat vkonu zlonho prva vetkm zlonm veriteom poda odseku 1. (3) Pri vkone zlonho prva zlonm veriteom, ktorho zlon prvo je v porad rozhodujcom na uspokojenie zlonch prv registrovan ako prv (alej len prednostn zlon verite), sa zloh prevdza nezaaen zlonmi prvami ostatnch zlonch veriteov. Ak vaok z predaja zlohu prevyuje pohadvku zabezpeen v prospech prednostnho zlonho veritea, ostatn zlon veritelia maj prvo, aby ich pohadvky zabezpeen zlonm prvom k prevdzanmu zlohu boli po odpotan nevyhnutne a elne vynaloench nkladov prednostnm zlonm veriteom v svislosti s vkonom zlonho prva uspokojen z vaku z predaja zlohu poda poradia rozhodujceho na uspokojenie zlonch prv. (4) Hodnota vaku z predaja zlohu, ktor prevyuje zabezpeen pohadvky po odpotan nevyhnutne a elne vynaloench nkladov v svislosti s vkonom zlonho prva, sa vyd zlocovi. (5) Pri vkone zlonho prva prednostnm zlonm veriteom poda odseku 3 ulo prednostn zlon verite do notrskej schovy v prospech ostatnch zlonch veriteov a zlocu hodnotu vaku z predaja zlohu prevyujcu pohadvku zabezpeen v jeho prospech po odpotan nevyhnutne a elne vynaloench nkladov v svislosti s vkonom zlonho prva. (6) Pri vkone zlonho prva zlonm veriteom, ktor nem postavenie prednostnho zlonho veritea, sa zloh prevdza zaaen zlonm prvom prednostnho zlonho veritea a ostatnch zlonch veriteov, ktor s v porad rozhodujcom na uspokojenie zlonch prv pred zlonm veriteom vykonvajcim zlon prvo; vo vzahu k ostatnm zlonm veriteom sa pouij primerane ustanovenia odsekov 3 a 5. (7) Zlon verite, ktor vykonva zlon prvo poda odseku 6, je povinn informova nadobdatea zlohu, e zloh sa prevdza zaaen zlonm prvom. Zlon verite, ktor vykonva zlon prvo poda odseku 6, a nadobdate zlohu s povinn zaregistrova zmenu v osobe zlocu v registri zlonch prv alebo v osobitnom registri, ak sa na vznik zlonho prva poda tohto zkona alebo poda osobitnho zkona vyaduje jeho registrcia v osobitnom registri; za kodu spsoben poruenm tejto povinnosti zodpovedaj spolone a nerozdielne. (8) Ak pohadvka prednostnho zlonho veritea alebo niektorho z ostatnch zlonch veriteov, ktor s v porad rozhodujcom na uspokojenie zlonch prv pred zlonm veriteom vykonvajcim zlon prvo poda odseku 6, je v ase vkonu zlonho prva splatn, me tento zlon verite zaa vkon z-

lonho prva alebo uplatova uspokojenie svojej pohadvky aj z vaku z predaja zlohu. (9) Ak prednostn zlon verite alebo in zlon verite, ktor je v porad rozhodujcom na uspokojenie zlonho prva pred zlonm veriteom vykonvajcim zlon prvo, zane vkon zlonho prva poda odseku 8, zaatie vkonu zlonho prva oznmi aj zlonmu veriteovi vykonvajcemu zlon prvo. Ak prednostn zlon verite alebo in zlon verite, ktor je v porad rozhodujcom na uspokojenie zlonho prva pred zlonm veriteom vykonvajcim zlon prvo, oznmi zaatie vkonu zlonho prva zlonmu veriteovi vykonvajcemu zlon prvo pred uplynutm lehoty poda odseku 2, neme zlon verite vykonvajci zlon prvo pokraova vo vkone zlonho prva. (10) Zlon verite, ktor po zaat vkonu zlonho prva inm zlonm veriteom spln za dlnka pohadvku, na ktorej uspokojenie sa zaal vkon zlonho prva, nadobda jej splnenm vetky prva zlonho veritea k tejto pohadvke vrtane poradia rozhodujceho na uspokojenie zlonch prv. Zlon verite, ktor zaal vkon zlonho prva, neme splnenie pohadvky inm zlonm veriteom odmietnu. 151mb (1) Zlon prvo k pohadvke sa vzahuje aj na dln roky a ostatn jej prsluenstvo. (2) Zlon prvo na pean pohadvku je inn voi poddlnkovi, len ak vznik zlonho prva zloca psomne oznmi poddlnkovi alebo ak mu vznik zlonho prva preuke zlon verite; na preukzanie vzniku zlonho prva sta vpis z registra zlonch prv. (3) Ak bol vznik zlonho prva poddlnkovi oznmen alebo preukzan, poddlnk je povinn plni svoj splatn pean zvzok zlonmu veriteovi alebo inej osobe urenej zlonm veriteom. Splnenie peanho zvzku poddlnka je zlon verite povinn psomne oznmi zlocovi. (4) Ak poddlnk spln svoj pean zvzok zlonmu veriteovi, zlon verite je oprvnen prijat plnenie dra u seba. Ak zabezpeen pohadvka nie je riadne a vas splnen, zlon verite je oprvnen uspokoji sa z peanho plnenia poddlnka, ak zmluva o zriaden zlonho prva neuruje inak. (5) Ak pean plnenie poddlnka prijat zlonm veriteom prevyuje zabezpeen pohadvku, zlon verite je povinn vyda zlocovi bez zbytonho odkladu pean plnenie prevyujce zabezpeen pohadvku po odpotan nevyhnutne a elne vynaloench nkladov v svislosti s vkonom zlonho prva. (6) Ak poddlnk nespln svoj zvzok, me sa zlon verite uspokoji aj s vkonom zlonho prva poda 151j a 151ma. (7) Ak osoba poddlnka je toton s osobou zlonho veritea, ustanovenie 584 sa nepouije.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 21

151mc (1) Zloca je povinn zloh poisti, len ak tak uruje zmluva o zriaden zlonho prva. (2) Ak zloca psomne oznmi alebo zlon verite preuke poisovateovi najneskr do vplaty plnenia z poistnej zmluvy vznik zlonho prva, poisovate pln v prpade poistnej udalosti plnenie z poistnej zmluvy zlonmu veriteovi alebo inej osobe urenej zlonm veriteom; na preukzanie vzniku zlonho prva sta vpis z registra zlonch prv alebo z osobitnho registra, ak sa na vznik zlonho prva vyaduje registrcia v osobitnom registri. Vplatu plnenia z poistnej zmluvy je zlon verite povinn bez zbytonho odkladu psomne oznmi zlocovi. (3) Ak poisovate vyplat plnenie z poistnej zmluvy zlonmu veriteovi, zlon verite je oprvnen prijat plnenie dra u seba. Ak zabezpeen pohadvka nie je riadne a vas splnen, zlon verite je oprvnen uspokoji sa z plnenia z poistnej zmluvy, ak zmluva o zriaden zlonho prva neuruje inak. (4) Ak plnenie z poistnej zmluvy prijat zlonm veriteom prevyuje zabezpeen pohadvku, zlon verite je povinn vyda zlocovi bez zbytonho odkladu plnenie z poistnej zmluvy prevyujce zabezpeen pohadvku po odpotan nevyhnutne a elne vynaloench nkladov v svislosti s vkonom zlonho prva. 151md (1) Zlon prvo zanik a) znikom zabezpeenej pohadvky, b) znikom vetkch vec, prv alebo inch majetkovch hodnt, na ktor sa zlon prvo vzahuje, c) ak sa zlon verite vzd zlonho prva, d) uplynutm asu, na ktor bolo zlon prvo zriaden, e) vrtenm veci zlocovi, ak zlon prvo vzniklo odovzdanm veci, f) ak zloca previedol zloh v benom obchodnom styku v rmci vkonu predmetu podnikania alebo ak bol v ase prevodu alebo prechodu zlohu nadobdate zlohu pri vynaloen nleitej starostlivosti dobromysen, e nadobda zloh nezaaen zlonm prvom, g) ak zloca previedol zloh a zmluva o zriaden zlonho prva uruje, e zloca me zloh alebo as zlohu previes bez zaaenia zlonm prvom, h) inm spsobom dohodnutm v zmluve o zriaden zlonho prva alebo vyplvajcim z osobitnho predpisu. (2) Po zniku zlonho prva sa vykon vmaz zlonho prva z registra zlonch prv alebo z osobitnho registra, ak sa na vznik zlonho prva vyaduje poda zkona registrcia v osobitnom registri; vmaz sa vykon ku du uvedenmu v iadosti na vmaz zlonho prva, najskr vak ku du zniku zlonho prva. (3) Zlon verite je povinn poda iados o vmaz

zlonho prva bez zbytonho odkladu po zniku zlonho prva; ustanovenia 151g ods. 2 a 4 sa pouij primerane. Ak bolo zruen zlon prvo zriaden rozhodnutm sdu alebo sprvneho orgnu, vykon sa vmaz na zklade rozhodnutia prslunho sdu alebo sprvneho orgnu, ktor vydal rozhodnutie o zruen zlonho prva. iados o vmaz zlonho prva je oprvnen poda aj zloca; zloca je povinn iados doloi psomnm potvrdenm o splnen zvzku alebo inou listinou preukazujcou znik zlonho prva vystavenou zlonm veriteom. (4) Ak je zlohom hnuten vec a zloh bol poda zmluvy o zriaden zlonho prva odovzdan zlonmu veriteovi, zlon verite je povinn bez zbytonho odkladu po zniku zlonho prva zloh vrti zlocovi. Ve c n b r e m e n 151n (1) Vecn bremen obmedzuj vlastnka nehnutenej veci v prospech niekoho inho tak, e je povinn nieo trpie, nieoho sa zdra alebo nieo kona. Prva zodpovedajce vecnm bremenm s spojen bu s vlastnctvom uritej nehnutenosti, alebo patria uritej osobe. (2) Vecn bremen spojen s vlastnctvom nehnutenosti prechdzaj s vlastnctvom veci na nadobdatea. (3) Pokia sa astnci nedohodli inak, je ten, kto je na zklade prva zodpovedajceho vecnmu bremenu oprvnen uva cudziu vec, povinn zna primerane nklady na jej zachovanie a opravy; ak vak vec uva aj jej vlastnk, je povinn tieto nklady zna poda miery spoluuvania. 151o (1) Vecn bremen vznikaj psomnou zmluvou, na zklade zvetu v spojen s vsledkami konania o dedistve, schvlenou dohodou dediov, rozhodnutm prslunho orgnu alebo zo zkona. Prvo zodpovedajce vecnmu bremenu mono nadobudn tie vkonom prva (vydranm); ustanovenia 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie prva zodpovedajceho vecnm bremenm je potrebn vklad do katastra nehnutenost. (2) Zmluvou me zriadi vecn bremeno vlastnk nehnutenosti, pokia osobitn zkon nedva toto prvo aj alm osobm. 151p (1) Vecn bremen zanikaj rozhodnutm prslunho orgnu alebo zo zkona. K zniku prva zodpovedajceho vecnmu bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnutenost. (2) Vecn bremeno zanikne, ak nastan tak trval zmeny, e vec u neme sli potrebm oprvnenej osoby alebo prospenejiemu uvaniu jej nehnute-

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 22

nosti; prechodnou nemonosou vkonu prva vecn bremeno nezanik. (3) Ak zmenou pomerov vznikne hrub nepomer medzi vecnm bremenom a vhodou oprvnenho, me sd rozhodn, e sa vecn bremeno za primeran nhradu obmedzuje alebo zruuje. Ak pre zmenu pomerov nemono spravodlivo trva na vecnom plnen, me sd rozhodn, aby sa namiesto vecnho plnenia poskytovalo pean plnenie. (4) Ak prvo zodpovedajce vecnmu bremenu patr uritej osobe, vecn bremeno zanikne najneskr jej smrou alebo znikom. 151r zruen Zdrn prvo 151s (1) Kto je povinn vyda hnuten vec, me ju zadra, aby zabezpeil svoju splatn pean pohadvku voi tomu, komu je inak povinn vec vyda. Nemono vak zadriava vec svojvone alebo stivo odat. (2) Zdrn prvo nem ten, komu oprvnen osoba pri odovzdan vec uloila, aby s ou naloil spsobom, ktor je nezluiten s vkonom zdrnho prva. (3) Ak je vak vyhlsen konkurz, alebo pri vkone rozhodnutia zisten platobn neschopnos dlnka, m verite zdrn prvo aj k zabezpeeniu pohadvky dosia nesplatnej a bez ohadu na to, i sa veriteovi uloilo naloi s vecou spsobom nezluitenm a vkonom zdrnho prva. (4) Verite je povinn bez zbytonho odkladu upovedomi dlnka o zadran veci a jeho dvodoch. 151t Ohadne opatrovania zadranej veci a hrady nkladov s tm spojench m ten, kto vec zadruje, postavenie ak m zlon verite ohadne zlohu. 151u Na zklade zdrnho prva m verite prvo pri vkone sdneho rozhodnutia na prednostn uspokojenie z vaku zadrovanej veci pred inm veriteom, a to aj zlonm veriteom. 151v Zdrn prvo zanikne uspokojenm zabezpeenej pohadvky alebo poskytnutm dostatonej zbezpeky.

T R E T I A , T V R T A P I ATA A S 152 a 414 zruen

I E S TA A S ZODPOVEDNOS ZA KODU A ZA BEZDVODN OBOHATENIE P R V H L AVA PREDCHDZANIE HROZIACIM KODM 415 Kad je povinn pona si tak, aby nedochdzalo ku kodm na zdrav, na majetku, na prrode a ivotnom prostred. 416 zruen 417 (1) Komu koda hroz, je povinn na jej odvrtenie zakroi spsobom primeranm okolnostiam ohrozenia. (2) Ak ide o vne ohrozenie, ohrozen m prvo sa domha, aby sd uloil vykona vhodn a primeran opatrenia na odvrtenie hroziacej kody. 418 (1) Kto spsobil kodu, ke odvracal priamo hroziace nebezpeenstvo, ktor sm nevyvolal, nie je za u zodpovedn, okrem ak toto nebezpeenstvo za danch okolnost bolo mon odvrti inak alebo ak spsoben nsledok je zrejme rovnako zvan alebo ete zvanej ako ten, ktor hrozil. (2) Takisto nezodpoved za kodu, kto ju spsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajcemu toku. O nutn obranu nejde, ak bola zrejme neprimeran povahe a nebezpenosti toku. 419 Kto odvracal hroziacu kodu, m prvo na nhradu elne vynaloench nkladov a na nhradu kody, ktor pritom utrpel, aj proti tomu, v ktorho zujme konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajcom kode, ktor bola odvrten.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 23

D R U H H L A VA ZODPOVEDNOS ZA KODU Prv oddiel Veobecn zodpovednos 420 (1) Kad zodpoved za kodu, ktor spsobil poruenm prvnej povinnosti. (2) koda je spsoben prvnickou osobou alebo fyzickou osobou, ke bola spsoben pri ich innosti tmi, ktorch na tto innos pouili. Tieto osoby samy za kodu takto spsoben poda tohto zkona nezodpovedaj; ich zodpovednos poda pracovnoprvnych predpisov nie je tm dotknut. (3) Zodpovednosti sa zbav ten, kto preuke, e kodu nezavinil. 420a (1) Kad zodpoved za kodu, ktor spsob inmu prevdzkovou innosou. (2) koda je spsoben prevdzkovou innosou, ak je spsoben a) innosou, ktor m prevdzkov povahu, alebo vecou pouitou pri innosti, b) fyziklnymi, chemickmi, prpadne biologickmi vplyvmi prevdzky na okolie, c) oprvnenm vykonvanm alebo zabezpeenm prc, ktormi sa spsob inmu koda na nehnutenosti alebo sa mu podstatne sa alebo znemon uvanie nehnutenosti. (3) Zodpovednosti za kodu sa ten, kto ju spsobil, zbav, len ak preuke, e koda bola spsoben neodvrtitenou udalosou nemajcou pvod v prevdzke alebo vlastnm konanm pokodenho. Druh oddiel Prpady osobitnej zodpovednosti 421 Kad, kto od inho prevzal vec, ktor m by predmetom jeho zvzku, zodpoved za jej pokodenie, stratu alebo znienie, ibae by ku kode dolo aj inak. 421a (1) Kad zodpoved aj za kodu spsoben okolnosami, ktor maj pvod v povahe prstroja alebo inej veci, ktor sa pri plnen zvzku pouili. Tejto zodpovednosti sa neme zbavi. (2) Zodpovednos poda odseku 1 sa vzahuje aj na poskytovanie zdravotnckych, socilnych, veterinrnych a inch biologickch sluieb.

Zodpovednos za kodu spsoben tmi, ktor nemu posdi nsledky svojho konania 422 (1) Malolet alebo ten, kto je postihnut duevnou poruchou, zodpoved za kodu nm spsoben, ak je schopn ovldnu svoje konanie a posdi jeho nsledky; spolone a nerozdielne s nm zodpoved, kto je povinn vykonva nad nm dohad. Ak ten, kto spsob kodu, pre maloletos alebo pre duevn poruchu nie je schopn ovldnu svoje konanie alebo posdi jeho nsledky, zodpoved za kodu ten, kto je povinn vykonva nad nm dohad. (2) Kto je povinn vykonva dohad, zbav sa zodpovednosti, ak preuke, e nleit dohad nezanedbal. (3) Ak vykonva dohad prvnick osoba, jej pracovnci dohadom poveren sami za kodu takto vzniknut poda tohto zkona nezodpovedaj; ich zodpovednos poda pracovnoprvnych predpisov nie je tm dotknut. 423 Kto sa uvedie vlastnou vinou do takho stavu, e nie je schopn ovldnu svoje konanie alebo posdi jeho nsledky, je povinn nahradi kodu v tomto stave spsoben; spolone a nerozdielne s nm zodpovedaj t, ktor ho do tohto stavu myselne priviedli. Zodpovednos za kodu spsoben myselnm konanm proti dobrm mravom 424 Za kodu zodpoved aj ten, kto ju spsobil myselnm konanm proti dobrm mravom. 425 zruen 426 zruen Zodpovednos za kodu spsoben pevdzkou dopravnch prostriedkov 427 (1) Fyzick a prvnick osoby vykonvajce dopravu zodpovedaj za kodu vyvolan osobitnou povahou tejto prevdzky. (2) Rovnako zodpoved aj in prevdzate motorovho vozidla, motorovho plavidla, ako aj prevdzate lietadla. 428 Svojej zodpovednosti sa neme prevdzate zbavi, ak bola koda spsoben okolnosami, ktor maj pvod v prevdzke. Inak sa zodpovednosti zbav, len ak

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 24

preuke, e sa kode nemohlo zabrni ani pri vynaloen vetkho silia, ktor mono poadova. 429 Prevdzate zodpoved ako za kodu spsoben na zdrav a veciach, tak za kodu spsoben odcudzenm alebo stratou vec, ak stratila fyzick osoba pri pokoden monos ich opatrova. 430 (1) Namiesto prevdzatea zodpoved ten, kto pouije dopravn prostriedok bez vedomia alebo proti vli prevdzatea. Prevdzate zodpoved spolone s nm, ak takto pouitie dopravnho prostriedku svojou nedbalosou umonil. (2) Ak je dopravn prostriedok v oprave, zodpoved po as opravy prevdzate podniku, v ktorom sa oprava vykonva, a to rovnako ako prevdzate dopravnho prostriedku. 431 Ak sa stretn prevdzky dvoch alebo viacerch prevdzkovateov a ak ide o vyporiadanie medzi tmito prevdzatemi, zodpovedaj poda asti na spsoben vzniknutej kody. Zodpovednos za kodu spsoben zvl nebezpenou prevdzkou 432 Za kodu vyvolan povahou zvl nebezpenej prevdzky zodpoved prevdzate rovnako ako prevdzate dopravnho prostriedku. Zodpovednos za kodu spsoben na vnesench alebo odloench veciach 433 (1) Prevdzkovate poskytujci ubytovacie sluby zodpoved za kodu na veciach, ktor boli ubytovanmi fyzickmi osobm alebo pre ne vnesen, ibae by ku kode dolo aj inak. Vnesen s veci, ktor boli prinesen do priestorov, ktor boli vyhraden na ubytovanie alebo na uloenie vec alebo ktor boli za tm elom odovzdan prevdzkovateovi alebo niektormu z pracovnkov prevdzkovatea. (2) Ak je s prevdzkou niektorej innosti spravidla spojen odkladanie vec, zodpoved ten, kto ju vykonva, za kodu na veciach odloench na mieste na to urenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladaj, okrem ak by ku kode dolo aj inak. (3) Zodpovednosti poda odsekov 1 a 2 sa nemono zbavi jednostrannm vyhlsenm ani dohodou. 434 (1) Za klenoty, peniaze a in cennosti sa takto zodpoved len do vky ustanovenej vykonvacm predpi-

som. Ak vak bola koda na tchto veciach spsoben tmi, ktor v prevdzke pracuj, uhradzuje sa bez obmedzenia. (2) Bez obmedzenia sa uhradzuje koda aj vtedy, ak boli veci prevzat do schovy. 435 Rovnako ako prevdzkovate poskytujci ubytovacie sluby zodpovedaj i prevdzkovatelia gar a inch podnikov podobnho druhu, pokia ide o dopravn prostriedky v nich umiestnen a ich prsluenstvo. 436 Prvo na nhradu kody sa mus uplatni u prevdzatea bez zbytonho odkladu. Prvo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskr ptnsteho da po dni, ke sa pokoden o kode dozvedel. 437 Za kodu spsoben na veciach odloench v dopravnch prostriedkoch hromadnej dopravy sa zodpoved len poda ustanoven o nhrade kody spsobenej ich prevdzkou ( 427 a 431). T ret oddiel Spolon ustanovenia o nhrade kody Spolon zodpovednos 438 (1) Ak kodu spsob viac kodcov, zodpovedaj za u spolone a nerozdielne. (2) V odvodnench prpadoch me sd rozhodn, e t, ktor kodu spsobili, zodpovedaj za u poda svojej asti na spsoben kody. 439 Kto zodpoved za kodu spolone a nerozdielne s inmi, vyporiada sa s nimi poda asti na spsoben vzniknutej kody. 440 Kto zodpoved za kodu spsoben zavinenm inho, m proti nemu postih. Zavinenie pokodenho 441 Ak bola koda spsoben aj zavinenm pokodenho, zna kodu pomerne; ak bola koda spsoben vlune jeho zavinenm, zna ju sm.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 25

Spsob a rozsah nhrady 442 (1) Uhrdza sa skuton koda a to, o pokodenmu ulo (ul zisk). (2) Pri kode spsobenej niektorm trestnm inom korupcie sa uhrdza aj nemajetkov ujma v peniazoch. (3) koda sa uhrdza v peniazoch; ak vak o to pokoden poiada a ak je to mon a eln, uhrdza sa koda uvedenm od predolho stavu. (4) Ak bola koda spsoben myselnm trestnm inom, z ktorho mal pchate majetkov prospech, me sd rozhodn, e prvo na nhradu kody mono uspokoji z vec, ktor z majetkovho prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak poda ustanoven Obianskeho sdneho poriadku nepodliehaj vkonu rozhodnutia. Dokia prvo na nhradu kody nie je uspokojen, nesmie dlnk s takmito v rozhodnut uvedenmi vecami naklada. 443 Pri uren vky kody na veci sa vychdza z ceny v ase pokodenia. 444 Pri kode na zdrav sa jednorazove odkoduj bolesti pokodenho a saenie jeho spoloenskho uplatnenia. 445 Strata na zrobku, ku ktorej dolo pri kode na zdrav, uhradzuje sa peanm dchodkom; pritom sa vychdza z priemernho zrobku pokodenho, ktor pred pokodenm dosahoval. 446 Nhrada za stratu na zrobku poas pracovnej neschopnosti pokodenho je rozdiel medzi jeho priemernm zrobkom pred pokodenm a nemocenskm. 447 (1) Nhrada za stratu na zrobku po skonen pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite je rozdiel medzi priemernm zrobkom pred pokodenm a zrobkom dosahovanm po pokoden s pripotanm prpadnho invalidnho dchodku alebo iastonho invalidnho dchodku. (2) Nhrada za stratu na zrobku spolu so zrobkom pokodenho a s prpadnm invalidnm dchodkom alebo iastonm invalidnm dchodkom nesmie presahova sumu uren predpismi pracovnho prva pre nhradu kody pri pracovnch razoch a chorobch z povolania. Toto obmedzenie neplat, ak koda bola spsoben myselne; z dvodov hodnch osobitnho zretea me sd uri vyiu sumu nhrady aj vtedy, ak koda bola spsoben hrubou nedbalosou.

(3) Vlda eskej a Slovenskej Federatvnej Republiky me vzhadom na zmeny, ktor nastali vo vvoji mzdovej rovne, upravi nariadenm podmienky, vku a spsob nhrady za stratu na zrobku po skonen pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite. 447a Nhrada za stratu na dchodku patr v sume rovnajcej sa rozdielu medzi vkou dchodku, na ktor pokodenmu vznikol nrok, a vkou dchodku, na ktor by mu vznikol nrok, ak by do priemernho mesanho zrobku, z ktorho bol vymeran dchodok, bola zahrnut nhrada za stratu na zrobku po skonen prceneschopnosti, ktor oban poberal v obdob rozhodnom pre vymeranie dchodku. 448 (1) Pri usmrten sa uhrdzaj peanm dchodkom nklady na vivu pozostalm, ktorm zomret vivu poskytoval alebo bol povinn poskytova. Nhrada nkladov na vivu patr pozostalm, pokia sa tieto nklady neuhradzuj dvkami dchodkovho zabezpeenia poskytovanmi z toho istho dvodu. (2) Pri vpote nhrady sa vychdza z priemernho zrobku zomretho; nhrada nkladov na vivu vetkch pozostalch nesmie vak dovedna previ sumu, do ktorej by zomretmu patrila nhrada za stratu na zrobku poda ustanovenia 447 ods. 2. 449 (1) Pri kode na zdrav sa uhradzuj aj eln nklady spojen s lieenm. (2) Pri usmrten sa uhradzuj aj primeran nklady spojen s pohrebom, pokia neboli uhraden pohrebnm poskytnutm poda predpisov o nemocenskom poisten. (3) Nklady lieenia a nklady pohrebu sa uhradzuj tomu, kto ich vynaloil. Znenie nhrady 450 Z dvodov hodnch osobitnho zretea sd nhradu kody primerane zni. Vezme pritom zrete najm na to, ako ku kode dolo, ako aj na osobn a majetkov pomery fyzickej osoby, ktor ju spsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktor bola pokoden. Znenie nemono vykona, ak ide o kodu spsoben myselne. T R E T I A H L AVA BEZDVODN OBOHATENIE 451 (1) Kto sa na kor inho bezdvodne obohat, mus obohatenie vyda. (2) Bezdvodnm obohatenm je majetkov prospech

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 26

zskan plnenm bez prvneho dvodu, plnenm z neplatnho prvneho konu alebo plnenm z prvneho dvodu, ktor odpadol, ako aj majetkov prospech zskan z nepoctivch zdrojov. 452, 453 a 453a zruen 454 Bezdvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, o poda prva mal plni sm. 455 (1) Za bezdvodn obohatenie sa nepovauje, ak bolo prijat plnenie premlanho dlhu alebo dlhu neplatnho len pre nedostatok formy. (2) Takisto sa za bezdvodn obohatenie nepovauje prijatie plnenia z hry alebo stvky uzavretej medzi fyzickmi osobami a vrtenie peaz poianch do hry alebo stvky; na sde sa vak tchto plnen nemono domha. 456 Predmet bezdvodnho obohatenia sa mus vyda tomu, na kor koho sa zskal. Ak toho, na kor koho sa zskal, nemono zisti, mus sa vyda ttu. 457 Ak je zmluva neplatn alebo ak bola zruen, je kad z astnkov povinn vrti druhmu vetko, o poda nej dostal. 458 (1) Mus sa vyda vetko, o sa nadobudlo bezdvodnm obohatenm. Ak to nie dobre mon, najm preto, e obohatenie spovalo vo vkonoch, mus sa poskytn pean nhrada. (2) S predmetom bezdvodnho obohatenia sa musia vyda aj itky z neho, pokia ten, kto obohatenie zskal, nekonal dobromysene. (3) Ten, kto predmet bezdvodnho obohatenia vydva, m prvo na nhradu potrebnch nkladov, ktor na vec vynaloil. 459 Ak je predmet bezdvodnho obohatenia povinn vyda ten, kto nebol dobromysen, me sd rozhodn, e mono prvo uspokoji aj z vec, ktor z bezdvodnho obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inak poda ustanoven Obianskeho sdneho poriadku vkonu rozhodnutia nepodliehaj. Dokia nie je prvo na vydanie predmetu bezdvodnho obohatenia uspokojen, nesmie dlnk s takmi vecami uvedenmi v rozhodnut naklada.

SIEDMA AS DEDENIE P R V H L AVA NADOBDANIE DEDISTVA 460 Dedistvo sa nadobda smrou poruitea. 461 (1) Ded sa zo zkona, zo zvetu alebo z oboch tchto dvodov. (2) Ak nenadobudne dedistvo dedi zo zvetu, nastupuj namiesto neho dediia zo zkona. Ak sa nadobudne zo zvetu len as dedistva, nadobdaj zvyujcu as dediia zo zkona. 462 Dedistvo, ktor nenadobudne iadny dedi, pripadne ttu. Odmietnutie dedistva 463 (1) Dedi me dedistvo odmietnu. Odmietnutie sa mus sta stnym vyhlsenm na sde alebo psomnm vyhlsenm jemu zaslanm. (2) Zstupca dedia me za neho dedistvo odmietnu len poda plnomocenstva, ktor ho na to vslovne oprvuje. 464 Vyhlsenie o odmietnut dedistva, me dedi urobi len do jednho mesiaca odo da, ke bol sdom o prve dedistvo odmietnu a o nsledkoch odmietnutia upovedomen. Z dleitch dvodov me sd tto lehotu predi. 465 Dedistvo neme odmietnu dedi, ktor svojm ponanm dal najavo, e dedistvo nechce odmietnu. 466 K odmietnutiu dedistva neme dedi pripoji vhrady alebo podmienky; takisto neme odmietnu dedistvo len sasti. Takto vyhlsenia nemaj inky odmietnutia dedistva. 467 Vyhlsenie o odmietnut dedistva nemono odvola. To ist plat, ak dedi vyhlsi, e dedistvo neodmieta. 468 Na neznmeho dedia alebo na dedia, ktorho pobyt

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 27

nie je znmy, ktor bol o svojom dediskom prve upovedomen vyhlkou sdu a ktor v urenej lehote nedal o sebe vedie, sa pri prejednan dedistva neprihliada. Jeho opatrovnk neme vyhlsenie o odmietnut i neodmietnut dedistva urobi. Dedisk nespsobilos 469 Neded, kto sa dopustil myselnho trestnho inu proti poruiteovi, jeho manelovi, deom alebo rodiom alebo zavrhnutia hodnho konania proti prejavu poruiteovej poslednej vle. Me vak dedi, ak mu poruite tento in odpustil. Vydedenie 469a (1) Poruite me vydedi potomka, ak a) v rozpore s dobrmi mravmi neposkytol poruiteovi potrebn pomoc v chorobe, v starobe alebo v inch zvanch prpadoch, b) o poruitea trvalo neprejavuje opravdiv zujem, ktor by ako potomok mal prejavova, c) bol odsden pre myseln trestn in na trest odatia slobody v trvan najmenej jednho roka, d) trvalo vedie neusporiadan ivot. (2) Pokia to poruite v listine o vydeden vslovne ur, vzahuj sa dsledky vydedenia aj na osoby uveden v 473 ods. 2. (3) O nleitostiach listiny o vydeden a o jej zruen platia obdobne ustanovenia 476 a 480; v listine vak mus by uveden dvod vydedenia. Prechod dlhov 470 (1) Dedi zodpoved do vky ceny nadobudnutho dedistva za primeran nklady spojen s pohrebom poruitea a za poruiteove dlhy, ktor na neho preli poruiteovou smrou. (2) Ak je viac dediov, zodpovedaj za nklady poruiteovho pohrebu a za dlhy poda pomeru toho, o z dedistva nadobudli, k celmu dedistvu. 471 (1) Ak je dedistvo predlen, mu sa dediia s veritemi dohodn, e im dedistvo prenechaj na hradu dlhov. Sd tto dohodu schvli, ak neodporuje zkonu alebo dobrm mravom. (2) Ak nedjde k dohode medzi dedimi a veritemi spravuje sa povinnos dediov plni tieto dlhy ustanoveniami poriadku o likvidcii dedistva. Dediia pritom nezodpovedaj veriteom, ktor svoje pohadvky neoznmili i napriek tomu, e ich na to sd na nvrh dediov vyzvalo, pokia je uspokojenm pohadvok ostatnch veriteov cena nimi nadobudnutho dedistva vyerpan.

472 (1) tt, ktormu dedistvo pripadlo, zodpoved za poruiteove dlhy a za primeran nklady jeho pohrebu rovnako ako dedi. (2) Ak nemono uhradi pean dlh celkom alebo sasti peniazmi z dedistva, me tt poui na hradu i veci, ktor s predmetom dedistva a ktor svojou hodnotou zodpovedaj vke dlhu. Ak verite odmietne prijatie tchto vec, me tt navrhn likvidciu dedistva. D R U H H L AVA DEDENIE ZO ZKONA 473 (1) V prvej skupine dedia poruiteove deti a manel, kad z nich rovnakm dielom. (2) Ak neded niektor diea, nadobdaj jeho dedisk podiel rovnakm dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektor z nich, dedia rovnakm dielom ich potomci. 474 (1) Ak nededia poruiteovi potomci, ded v druhej skupine manel, poruiteovi rodiia a alej t, ktor ili s poruiteom najmenej po dobu jednho roka pred jeho smrou v spolonej domcnosti a ktor sa z tohto dvodu starali o spolon domcnos alebo boli odkzan vivou na poruitea. (2) Dediia druhej skupiny dedia rovnakm dielom, manel vak vdy najmenej polovicu dedistva. 475 (1) Ak neded manel ani iadny z rodiov, dedia v tretej skupine rovnakm dielom poruiteovi srodenci a t, ktor ili s poruiteom najmenej po dobu jednho roku pred jeho smrou v spolonej domcnosti a ktor sa z toho dvodu starali o spolon domcnos alebo boli odkzan vivou na poruitea. (2) Ak niektor zo srodencov poruitea neded, nadobdaj jeho dedisk podiel rovnakm dielom jeho deti. 475a Ak iadny dedi neded v tretej skupine, v tvrtej skupine dedia rovnakm dielom prarodiia poruitea, a ak neded iaden z nich, dedia rovnakm dielom ich deti. T R E T I A H L AVA DEDENIE ZO ZVETU 476 (1) Poruite me zvet bu napsa vlastnou rukou, alebo ho zriadi v inej psomnej forme za asti svedkov alebo vo forme notrskej zpisnice.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 28

(2) V kadom zvete mus by uveden de, mesiac a rok, kedy bol podpsan, inak je neplatn. (3) Spolon zvet viacerch poruiteov je neplatn. 476a Vlastnorun zvet mus by napsan a podpsan vlastnou rukou, inak je neplatn. 476b Zvet, ktor poruite nenapsal vlastnou rukou, mus vlastnou rukou podpsa a pred dvoma svedkami sasne prtomnmi vslovne prejavi, e listina obsahuje jeho posledn vu. Svedkovia sa musia na zvet podpsa. 476c (1) Poruite, ktor neme ta alebo psa, prejav svoju posledn vu pred tromi sasne prtomnmi svedkami v listine, ktor mus by pretan a prtomnmi svedkami podpsan. Pritom mus pred nimi potvrdi, e listina obsahuje jeho posledn vu. Pisateom a preditateom me by aj svedok; pisate vak nesmie by zrove preditateom. (2) V listine sa mus uvies, e poruite neme ta alebo psa, kto listinu napsal a kto nahlas pretal a akm spsobom poruite potvrdil, e listina obsahuje jeho prav vu. Listinu musia svedkovia podpsa. 476d (1) Poruite me prejavi svoju posledn vu do notrskej zpisnice; osobitn zkon ustanovuje, kedy sa mus kon urobi pred svedkami. (2) Malolet, ktor dovili 15. rok, mu prejavi posledn vu iba formou notrskej zpisnice. (3) Nevidom osoby mu prejavi posledn vu tie pred tromi sasne prtomnmi svedkami v listine, ktor mus by pretan. (4) Nepoujce osoby, ktor nemu ta alebo psa, mu prejavi posledn vu formou notrskej zpisnice alebo pred tromi sasne prtomnmi svedkami ovldajcimi znakov re, a to v listine, ktor sa mus tlmoi do znakovej rei. (5) V listine mus by uveden, e poruite neme ta alebo psa, kto listinu napsal a kto nahlas pretal a akm spsobom poruite potvrdil, e listina obsahuje jeho prav vu. Obsah listiny sa mus po jej spsan pretlmoi do znakovej rei; aj toto sa mus v listine uvies. Listinu musia svedkovia podpsa. 476e Svedkami mu by iba osoby, ktor s spsobil na prvne kony. Svedkami nemu by nevidom, nepoujce, nem osoby, tie, ktor nepoznaj jazyk, v ktorom sa prejav vle rob, a osoby, ktor maj poda zvetu dedi.

476f Zvetom povolan, ani zkonn dedi a osoby im blzke nemu pri vyhotovovan zvetu psobi ako radn osoby, svedkovia, pisatelia, tlmonci alebo preditatelia. 477 V zvete poruite ustanov dediov, prpadne ur ich podiely alebo veci a prva, ktor im maj pripadn. Ak nie s podiely viacerch dediov v zvete uren, plat, e podiely s rovnak. 478 Akkovek podmienky pripojen k zvetu nemaj prvne nsledky; ustanovenie 484 ods. 1 druhej vety tm nie je dotknut. 479 Maloletm potomkom sa mus dosta aspo toko, koko rob ich dedisk podiel zo zkona, a plnoletm potomkom aspo toko, koko rob jedna polovica ich dediskho podielu zo zkona. Pokia tomu zvet odporuje, je v tejto asti neplatn, ak nedolo k vydedeniu uvedench potomkov. 480 (1) Zvet sa zruuje neskorm platnm zvetom, pokia popri om neme obst, alebo odvolanm zvetu; odvolanie mus ma formu, ak je potrebn pre zvet. (2) Poruite zru zvet aj tm, e zni listinu, na ktorej bol napsan. T V R T H L AVA POTVRDENIE DEDISTVA A VYPORIADANI DEDIOV 481 Ak je len jeden dedi, potvrd mu sd, e dedistvo nadobudol. 482 (1) Ak je viac dediov, vyporiadaj sa na sde medzi sebou o dedistve dohodou. (2) Ak dohoda neodporuje zkonu alebo dobrm mravom, sd ju schvli. 483 Ak nedjde k dohode, sd potvrd nadobudnutie dedistva tm, ktorch dedisk prvo bolo preukzan. 484 Sd potvrd nadobudnutie dedistva poda dediskch podielov. Pri deden zo zkona sa dediovi do jeho podielu zapota to, o za ivota poruitea od neho

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 29

bezplatne dostal, pokia nejde o obvykl darovanie; ak ide o dedia uvedenho v ustanoven 473 ods. 2, zapota sa okrem toho aj to, o od poruitea bezplatne dostal dediov predok. Pri deden zo zvetu treba toto zapotanie urobi, ak na to dal poruite prkaz alebo ak by inak obdarovan dedi bol oproti dediovi uvedenmu v ustanoven 479 neodvodnene zvhodnen. P I A T A H L A VA OCHRANA OPRVNENHO DEDIA 485 (1) Ak sa po prejednan dedistva zist, e oprvnenm dediom je niektor in, je povinn ten, kto dedistvo nadobudol, vyda oprvnenmu dediovi majetok, ktor z dedistva m, poda zsad o bezdvodnom obohaten tak, aby nemal majetkov prospech na ujmu pravho dedia. (2) Neprav dedi m prvo, aby mu oprvnen dedi nahradil nklady, ktor na majetok z dedistva vynaloil; takisto mu patria itky z dedistva. Ak vak vedel alebo mohol vedie, e oprvnenm dediom je niekto in, m prvo len na nhradu nevyhnutnch nkladov a je povinn oprvnenmu dediovi okrem dedistva vyda i jeho itky. 486 Kto dobromysene nieo nadobudol od nepravho dedia, ktormu bolo dedistvo potvrden, je chrnen tak, ako keby to bol nadobudol od oprvnenho dedia. 487 Ustanovenia 485 a 486 platia i vtedy, ak dedistvo pripadlo ttu. SMA AS ZVZKOV PRVO P R V H L A VA VEOBECN USTANOVENIA Prv oddiel 488 Zvzkov prvny vzah Zvzkovm vzahom je prvny vzah, z ktorho veriteovi vznik prvo na plnenie (pohadvka) od dlnka a dlnkovi vznik povinnos splni zvzok. Vznik zvzkov 489 Zvzky vznikaj z prvnych konov, najm zo zmlv, ako aj zo spsobenej kody, z bezdvodnho obohatenia alebo z inch skutonost uvedench v zkone.

490 Vznik zmlv, ktormi sa zakladaj zvzky, sa spravuje ustanoveniami 43 a nasl., pokia alej nie je ustanoven inak. 491 (1) Zvzky vznikaj najm zo zmlv tmto zkonom vslovne upravench; mu vak vznika aj z inch zmlv v zkone neupravench ( 51) a zo zmieanch zmlv obsahujcich prvky rznych zmlv. (2) Na zvzky vznikajce zo zmlv v zkone neupravench treba poui ustanovenia zkona, ktor upravuj zvzky im najbliie, pokia samotn zmluva neuruje inak. (3) Na zvzky zo zmieanej zmluvy treba primerane poui ustanovenia zkona upravujce zvzky, ktor sa zmluvou zakladaj, pokia samotn zmluva neuruje inak. 492 Ustanovenia o zvzkoch, ktor vznikaj zo zmlv, sa pouij primerane aj na zvzky vznikajce na zklade inch skutonost upravench v zkone, ak niet osobitnej pravy. 493 Zvzkov vzah nemono meni bez shlasu jeho strn, pokia tento zkon neustanovuje inak. Obsah zvzkov 494 Z platnho zvzku je dlnk povinn nieo da, kona, nieoho sa zdra alebo nieo trpie a verite je oprvnen to od neho poadova. 495 Platnosti zvzku nebrni, ak nie je vyjadren dvod, na zklade ktorho je dlnk povinn plni. Verite je vak povinn preukza dvod zvzku, s vnimkou cennch papierov hromadne vydanch alebo inch cennch papierov, pre ktor je zkonom ustanoven, e verite tto povinnos nem. 496 (1) Za dohodu o vlastnostiach, ele a akosti sa pri spotrebiteskch zmluvch povauje tak plnenie, o ktor prejavil spotrebite zujem a ktor sa zhoduje s popisom poskytnutm dodvateom, vrobcom alebo jeho zstupcom v akejkovek verejne prstupnej forme, najm reklamou, propagciou a oznaenm tovaru. (2) Ak akos nie je vslovne dojednan, je dlnk povinn plni urit mnostvo vec urench v priemernej strednej akosti.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 30

497 Kad z astnkov si me vymieni odstpenie od zmluvy a dojedna pre ten prpad odstupn. Kto zmluvu spln aspo sasti alebo prijme hoci len iaston plnenie, neme u od zmluvy odstpi, ani ke poskytne odstupn. 498 Na to, o dal pred uzavretm zmluvy niektor astnk, had sa ako na preddavok. Zodpovednos za vady 499 Kto prenech inmu vec za odplatu, zodpoved za to, e vec v ase plnenia m vlastnosti vslovne vymienen alebo obvykl, e ju mono poui poda povahy a elu zmluvy alebo poda toho, o astnci dojednali, a e vec nem prvne vady. 500 (1) Ak ide o zjavn vady alebo o vady, ktor mono zisti z prslunej evidencie nehnutenost, nemono uplatova nrok zo zodpovednosti za vady, ibae scudzite vslovne ubezpeil, e vec je bez akchkovek vd. (2) Za dlhy viaznuce na veci je zodpovedn scudzite. 501 Ak sa vec prenech ako stoj a le, nezodpoved scudzite za jej vady, ibae vec nem vlastnos, o ktorej scudzite vyhlsil, e ju m, alebo ktor si nadobdate vslovne vymienil. 502 (1) Zkon, jeho vykonvac predpis, dohoda astnkov alebo jednostrann vyhlsenie scudzitea mu ustanovi, v ktorch prpadoch sa zodpoved za vady, ktor sa vyskytuj do urenej alebo dojednanej doby po splnen. (2) astnci mu tie dohodn zodpovednos za vady, ktor sa vyskytn do urenej alebo dojednanej doby od splnenia, alebo zodpovednos poda prsnejch zsad, ne ustanovuje zkon. O takej dohode vyd povinn osoba oprvnenej osobe psomn potvrdenie (zrun list). (3) Zrun list obsahuje meno a priezvisko, obchodn meno alebo nzov predvajceho, jeho sdlo alebo miesto podnikania, obsah zruky, jej rozsah a podmienky, dku zrunej doby a daje potrebn na uplatnenie zruky. Ak zrun list neobsahuje vetky nleitosti, nespsobuje to neplatnos zruky. 503 Ak chce nadobdate uplatova nrok zo zodpovednosti za vady, pretoe si tretie osoby robia nrok na

vec, mus to bez zbytonho odkladu oznmi svojmu predchodcovi. Ak tak neurob, nestrat sce svoj nrok zo zodpovednosti za vady, ale jeho predchodca me proti nemu uplatni vetky nmietky, ktor neboli uplatnen proti tretej osobe. 504 Nadobdate me uplatova nrok zo zodpovednosti za vady na sde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytonho odkladu po tom, o mal monos vec prezrie. Nadobdate me vadu vytkn najneskr do iestich mesiacov, pokia zkon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, prvo zanikne. 505 Ak ide o vady, za ktor sa zodpoved poda 502, vadu treba vytkn do iestich mesiacov od zistenia vady, najneskr do uplynutia urenej zrunej doby. 506 (1) Len o nadobdate zist vadu prevzatej veci, je povinn vec uschova po primeran dobu, ktor ur scudzite na preskmanie vady. (2) Ak ide o vec podliehajcu rchlej skaze, me ju nadobdate po upozornen scudzitea bez mekania preda. 507 (1) Ak nemono vadu odstrni a ak nemono pre u vec uva dohodnutm spsobom alebo riadne, je nadobdate oprvnen domha sa zruenia zmluvy. Inak sa me nadobdate domha bu primeranej zavy z ceny, vmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, o chba. (2) Prva vyplvajce zo zodpovednosti za vady mu by pri jednotlivch zvzkoch upraven zkonom alebo dohodnut astnkmi inak. 508 (1) Nrok zo zodpovednosti za vady je potrebn uplatni na sde vo veobecnej premlacej dobe ( 101), ktor zana plyn odo da, ke nadobdate vytkol vady u scudzitea. (2) Vada, ktor sa prejav do iestich mesiacov odo da prevzatia plnenia, sa povauje za vadu, ktor bola u v de prevzatia, ak to neodporuje povahe veci alebo ak scudzite nepreuke opak. 509 (1) Oprvnen m prvo na nhradu potrebnch nkladov, ktor mu vznikli v svislosti s uplatnenm prva zo zodpovednosti za vady. Toto prvo treba uplatni u povinnho najneskr do jednho mesiaca po uplynut doby, v ktorej treba vytkn vady; inak prvo zanikne.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 31

(2) Na plynutie premlacej doby urenej na uplatnenie prv na sde sa primerane pouije 508. 510 Uplatnenie nroku zo zodpovednosti za vady nevyluuje nrok na nhradu kody, ktor z vady vznikla. Druh oddiel Spolon zvzky a spolon prva Spolon zvzky 511 (1) Ak prvnym predpisom alebo rozhodnutm sdu je ustanoven alebo astnkmi dohodnut alebo ak to vyplva z povahy plnenia, e viac dlnkov m tomu istmu veriteovi splni dlh spolone a nerozdielne, je verite oprvnen poadova plnenie od ktorhokovek z nich. Ak dlh spln jeden dlnk, povinnos ostatnch zanikne. (2) Ak prvnym predpisom alebo rozhodnutm sdu nie je ustanoven alebo astnkmi dohodnut inak, s podiely na dlhu vetkch dlnkov vo vzjomnom pomere rovnak. Dlnk, proti ktormu bol uplatnen nrok vy, ne zodpoved jeho podielu, je povinn bez zbytonho odkladu upovedomi o tom ostatnch dlnkov a da im prleitos, aby uplatnili svoje nmietky proti pohadvke. Me od nich poadova, aby dlh poda podielov na nich pripadajcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. (3) Ak dlnk v rozsahu uplatnenho nroku dlh sm splnil, je oprvnen poadova nhradu od ostatnch poda ich podielov. Pokia neme niektor z dlnkov svoj podiel splni, rozvrhne sa tento podiel rovnakm dielom na vetkch ostatnch. Spolon prva 512 (1) Ak m dlnk splni dlh viacerm veriteom a ak ide o deliten plnenie, me kad verite poadova len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlnk oprvnen plni kadmu z veriteov rovnak diel. (2) Ak ide o plnenie viacerm veriteom, ktor je nedeliten, je dlnk oprvnen plni ktormukovek z veriteov, ak nebolo dohodnut nieo in. Splnenm jednmu z veriteov dlh zanikne. Dlnk vak nie je povinn plni jednmu zo svojich spoluveriteov bez shlasu ostatnch spoluveriteov. Ak sa vetci spoluveritelia nedohodn, me dlnk to, o je dln, zloi do sdnej schovy. 513 Ak je dlnk zaviazan na rovnak plnenie niekokm veriteom, ktor s poda zkona, poda rozhodnutia sdu alebo poda zmluvy voi nemu oprvnen spolone a nerozdielne, me ktokovek z veriteov iada cel

plnenie a dlnk je povinn splni v celom rozsahu tomu, kto o plnenie poiada prv. 514 Ak dlnk splnil cel zvzok jednmu z veriteov, ktor s voi nemu oprvnen spolone a nerozdielne, nemu u ostatn od neho ni iada. 515 (1) i spoluverite, ktor dostal plnenie nedeliten alebo cel plnenie, ktor mohol iada ktorkovek zo spoluveriteov, je ostatnm spoluveriteom niem povinn, zvis od pomeru medzi spoluveritemi. (2) Obdobne plat, ak spoluverite dostal viac, ne koko na neho pripad. T ret oddiel Zmeny v obsahu zvzkov Dohoda strn 516 (1) astnci mu dohodou zmeni vzjomn prva a povinnosti. (2) Ak z dohody nevyplva nepochybne, e dojednanm novho zvzku m doteraj zvzok zanikn, vznik nov zvzok popri doterajom zvzku, ak s pre jeho vznik splnen zkonom poadovan nleitosti. (3) Zabezpeenie prv, ktorch sa dohoda tka, trv naalej. Ak vak k dohode dolo bez shlasu ruitea, me proti veriteovi namieta vetko, o by mohol namieta, keby dohoda nebola. Omekanie dlnka 517 (1) Dlnk ktor svoj dlh riadne a vas nespln, je v omekan. Ak ho nespln ani v dodatonej primeranej lehote poskytnutej mu veriteom, m verite prvo od zmluvy odstpi; ak ide o deliten plnenie, me sa odstpenie veritea za tchto podmienok tka aj len jednotlivch plnen. (2) Ak ide o omekanie s plnenm peanho dlhu, m verite prvo poadova od dlnka popri plnen roky z omekania, ak nie je poda tohto zkona povinn plati poplatok z omekania; vku rokov z omekania a poplatku z omekania ustanovuje vykonvac predpis. (3) Ak ide o omekanie s plnenm veci, zodpoved dlnk za jej stratu, pokodenie alebo znienie, ibae by k tejto kode dolo aj inak. 518 Ak bol v zmluve uren presn as plnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplva, e na oneskorenom plnen neme ma verite zujem, mus verite oznmi

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 32

dlnkovi bez zbytonho odkladu, e na plnen trv; ak tak neurob, zmluva sa od zaiatku zruuje. 519 Prvo veritea na nhradu kody spsobenej omekanm dlnka nie je dotknut; pri omekan s plnenm peanho dlhu mono vak nhradu kody poadova, len pokia nie je kryt rokmi z omekania alebo poplatkom z omekania. 520 K omekaniu dlnka nedjde, ak verite vas a riadne ponknut plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne sinnos potrebn na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, zna verite nebezpeenstvo jej straty, znienia alebo pokodenia. 521 Ak djde k dohode o tom, e sa u splatn dlh bude plni v spltkach, a ak verite chce, aby dlnk v spltkach plnil aj roky z omekania, mus sa to vslovne dohodn. Omekanie veritea 522 Verite je v omekan, ak neprijal riadne ponknut plnenie alebo neposkytol v ase plnenia sinnos potrebn na splnenie dlhu. V takch prpadoch je verite najm povinn nahradi dlnkovi nklady, ktor mu tm vznikli. alej naho prechdza nebezpeenstvo nhodnej skazy veci. Okrem toho je dlnk oprvnen iada od veritea nhradu inch kd spsobench mu omekanm, ak mono veriteovi pripota zavinenie. 523 Za as veriteovho omekania nie je dlnk povinn plati roky. tvrt oddiel Zmena v osobe veritea alebo dlnka Postpenie pohadvky 524 (1) Verite me svoju pohadvku aj bez shlasu dlnka postpi psomnou zmluvou inmu. (2) S postpenou pohadvkou prechdza aj jej prsluenstvo a vetky prva s ou spojen. 525 (1) Postpi nemono pohadvku, ktor zanik najneskr smrou veritea alebo ktorej obsah by sa zmenou veritea zmenil. Postpi nemono ani poha-

dvku, pokia neme by postihnut vkonom rozhodnutia. (2) Nemono postpi pohadvku, ak by postpenie odporovalo dohode s dlnkom. 526 (1) Postpenie pohadvky je povinn postupca bez zbytonho odkladu oznmi dlnkovi. Dokia postpenie pohadvky nie je oznmen dlnkovi alebo dokia postupnk postpenie pohadvky dlnkovi nepreuke, zbav sa dlnk zvzku plnenm postupcovi. (2) Ak postpenie pohadvky oznmi dlnkovi postupca, nie je dlnk oprvnen sa doadova preukzania zmluvy o postpen. 527 (1) Ak sa dojednalo postpenie pohadvky za odplatu, zodpoved postupca postupnkovi, ak a) postupnk sa nestal namiesto postupcu veriteom pohadvky s dohodnutm obsahom; b) dlnk splnil postupcovi zvzok skr, ne bol povinn ho splni postupnkovi, c) postpen pohadvka alebo jej as zanikla zapotanm nroku, ktor mal dlnk voi postupcovi. (2) Za vymoitenos postpenej pohadvky postupca ru do vky prijatej odplaty spolu s rokmi, len ke sa na to postupnkovi psomne zaviazal; toto ruenie vak zanik, ak postupnk nevymha postpen pohadvku od dlnka bez zbytonho odkladu na sde. 528 (1) Ak splnenie postpenej pohadvky je zabezpeen zlonm prvom, ruenm alebo inm spsobom, je postupca povinn o postpen pohadvky poda sprvu osobe, ktor zabezpeenie zvzku poskytla. (2) Postupca je povinn odovzda postupnkovi vetky doklady a poskytn vetky potrebn informcie, ktor sa tkaj postpenej pohadvky. 529 (1) Nmietky proti pohadvke, ktor mohol dlnk uplatni v ase postpenia, mu zostvaj zachovan i po postpen pohadvky. (2) Dlnk me poui na zapotanie voi postupnkovi aj svoje na zapotanie spsobil pohadvky, ktor mal voi postupcovi v ase, ke mu bolo oznmen alebo preukzan postpenie pohadvky ( 526), ak ich oznmil bez zbytonho odkladu postupnkovi. Toto prvo m dlnk aj v prpade, e jeho pohadvky v ase oznmenia alebo preukzania postpenia neboli ete splatn. 530 (1) Na iados postupnka me postupca vymha postpen nrok sm vo svojom mene na et postupnka. Ak postpenie pohadvky sa oznmilo alebo pre-

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 33

ukzalo dlnkovi ( 526), me postupca pohadvku vymha iba v prpade, e ju nevymha postupnk a postupca preuke dlnkovi shlas postupnka s tmto vymhanm. (2) Ak postupca vymha pohadvku, me dlnk poui svoje na zapotanie spsobil pohadvky, ktor m dlnk voi postupcovi v ase jej vymhania, nie vak pohadvky, ktor m voi postupnkovi. Prevzatie dlhu 531 (1) Kto sa dohodne s dlnkom, e preber jeho dlh, nastpi ako dlnk na jeho miesto, ak na to d verite shlas. Shlas veritea mono da bu pvodnmu dlnkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. (2) Kto bez dohody s dlnkom prevezme dlh zmluvou s veriteom, stane sa dlnkom popri pvodnom dlnkovi. (3) Zmluva o prevzat dlhu vyaduje, aby sa uzavrela psomnou formou. (4) Nmietky, ktor m voi veriteovi pvodn dlnk, me uplatni aj osoba, ktor dlh prevzala. 532 Obsah zvzku sa prevzatm dlhu nemen, ale zabezpeenie dlhu poskytnut tretmi osobami trv len vtedy, ak tieto osoby shlasia so zmenou v osobe dlnka. Pristpenie k zvzku 533 Kto bez shlasu dlnka dohodne psomne s veriteom, e spln za dlnka jeho pean zvzok, stva sa dlnkom popri pvodnom dlnkovi a obaja dlnci s zaviazan spolone a nerozdielne. Ustanovenie 531 ods. 4 tu plat obdobne. 534 Kto sa s dlnkom dohodne, e spln jeho zvzok voi jeho veriteovi, m voi dlnkovi povinnos poskytova plnenie jeho veriteovi. Veriteovi z toho vak priame prvo nevznikne. Poukka 535 Poukkou sa oprvuje poukaznk vybra plnenie u poukzanca a poukzanec sa splnomocuje, aby splnil poukaznkovi na et poukazcu. Priamy nrok nadobudne poukaznk proti poukzancovi len vtedy, ak dostane prejav poukzanca, e poukku prijma. 536 (1) Pokia je poukzanec to, o m plni, u poukazcovi dln, je voi nemu povinn poukke vyhovie.

Jeho zvzok zanikne, ak nie je inak dohodnut, iba tm, e spln poda poukky poukaznkovi. Ak sa m poukkou splni dlh poukazcu u poukaznka, ktor s tm shlasil, je poukaznk povinn poukzanca vyzva, aby plnil. (2) Ak poukaznk nechce poui poukku alebo ak poukzanec odopiera poukku prija alebo poda nej plni, je poukaznk povinn oznmi to bez zbytonho odkladu poukazcovi. 537 Ak prijme poukzanec poukku voi poukaznkovi, me uplatni len tak nmietky, ktor sa tkaj platnosti prijatia alebo ktor vyplvaj z obsahu poukky alebo z jeho vlastnch vzahov k poukaznkovi. 538 (1) Dokia poukzanec ete neprijal poukku voi poukaznkovi, me ju poukazca odvola. (2) Ak medzi poukazcom a poukzancom nie je in prvny dvod, platia o prvnom vzahu medzi oboma ustanovenia o prkaznej zmluve; ale poukka nezanikne smrou poukazcu alebo poukzanca. i a pokia zruenie poukky psob aj proti poukaznkovi, spravuje sa prvnym vzahom medzi nm a poukazcom. 539 Ak vo vzahu medzi poukazcom a poukaznkom zaala plyn premlacia doba ohadne zvzku, ktorho plnenie je predmetom poukky, a to pred dobou, ke poukaznkovi dolo oznmenie poukzanca o prijat poukky, plynie od tejto doby premlacia doba vo vzahu medzi poukzancom a poukaznkom. Poukka na cenn papiere 540 Banka a poboka zahraninej banky (alej len pean stav) me vystavi za tretiu osobu alebo na seba psomn poukku znejcu na plnenie cennch papierov bez toho, e by v nej uviedol dvod zvzku. 541 (1) Ak tak poukka znie na rad, me sa previes rubopisom. (2) Rubopisom prechdzaj vetky prva z poukky na osobu oprvnen z rubopisu. 542 (1) Kto prijme poukku vystaven peanm stavom, je povinn plni tomu, v koho prospech bola vystaven alebo na koho bola preveden. (2) Osoba zaviazan poukkou je povinn plni, len ak sa jej vyd kvitovan poukka. Proti osobe oprvnenej rubopisom z poukky me robi iba tak n-

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 34

mietky, ktor vyplvaj z obsahu poukky alebo z vlastnch vzahov k oprvnenmu. 543 O nleitostiach prijatia rubopisu, ako aj o tom, kto je z rubopisu oprvnen a ako toto oprvnenie preukazuje, platia predpisy o zmenkch. Poda tchto ustanoven sa takisto posdi, od koho me poadova poukku ten, kto o u priiel. Piaty oddiel Zabezpeenie zvzkov Zmluvn pokuta 544 (1) Ak strany dojednaj pre prpad poruenia zmluvnej povinnosti zmluvn pokutu, je astnk, ktor tto povinnos poru, zaviazan pokutu zaplati, aj ke oprvnenmu astnkovi poruenm povinnosti nevznikne koda. (2) Zmluvn pokutu mono dojedna len psomne a v dojednan mus by uren vka pokuty alebo uren spsob jej urenia. (3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa pouij aj na pokutu uren pre poruenie zmluvnej povinnosti prvnym predpisom (penle). 545 (1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplva nieo in, je dlnk zaviazan plni povinnos, ktorej splnenie bolo zabezpeen zmluvnou pokutou, aj po jej zaplaten. (2) Verite nie je oprvnen poadova nhradu kody spsobenej poruenm povinnosti, na ktor sa vzahuje zmluvn pokuta, ak z dojednania astnkov o zmluvnej pokute nevyplva nieo in. Verite je oprvnen domha sa nhrady kody presahujcej zmluvn pokutu, len ke je to medzi astnkmi dohodnut. (3) Ak z dohody nevyplva nieo in, nie je dlnk povinn zmluvn pokutu zaplati, ak poruenie povinnosti nezavinil. Ruenie 546 Dohodou astnkov mono zabezpei pohadvku ruenm. Ruenie vznik psomnm vyhlsenm, ktorm ruite berie na seba voi veriteovi povinnos, e pohadvku uspokoj, ak ju neuspokoj dlnk. 547 Verite je povinn kedykovek a bez zbytonho odkladu oznmi ruiteovi na poiadanie vku svojej pohadvky.

548 (1) Ruite je povinn dlh splni, ak ho nesplnil dlnk, hoci ho na to verite psomne vyzval. (2) Ruite me proti veriteovi uplatni vetky nmietky, ktor by mal proti veriteovi dlnk. (3) Uznanie dlhu dlnkom je inn voi ruiteovi, len ke s nm vyslov shlas. 549 Ruite me plnenie odoprie, pokia verite zavinil, e pohadvku neme uspokoji dlnk. 550 Ruite, ktor dlh splnil, je oprvnen poadova od dlnka nhradu za plnenie poskytnut veriteovi. 551 Dohoda o zrkach zo mzdy a z inch prjmov (1) Uspokojenie pohadvky mono zabezpei psomnou dohodou medzi veriteom a dlnkom o zrkach zo mzdy; zrky zo mzdy nesm by vie, ne by boli zrky pri vkone rozhodnutia. (2) Proti platiteovi mzdy nadobda verite prvo na vplatu zrok okamihom, ke sa platiteovi dohoda predloila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre in prjmy, s ktormi sa pri vkone rozhodnutia naklad ako so mzdou. 552 Zlon zmluva Pohadvku mono zabezpei aj zlonou zmluvou. Ako sa zabezpeuje pohadvka zlohom veci alebo prva, je upraven v asti o vecnch prvach. 553 Zabezpeenie zvzkov prevodom prva (1) Splnenie zvzku sa me zabezpei prevodom prva dlnka v prospech veritea (zabezpeovac prevod prva). (2) Zmluva o zabezpeovacom prevode prva sa mus uzavrie psomne. 554 Zabezpeenie postpenm pohadvky Pohadvku mono zabezpei aj postpenm pohadvky dlnka alebo pohadvky tretej osoby. Zbezpeka 555 Zvzok da zbezpeku mono splni najm zriadenm zlonho prva alebo spsobilmi ruitemi.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 35

556 Nikto nie je povinn prija vec alebo prvo ako zbezpeku do sumy vyej, ne koko s dve tretiny ich odhadnej ceny. 557 Vklady v bankch a sporiteniach (alej len pean stav) a ttne cenn papiere s spsobilou zbezpekou do celej svojej vky. 558 Uznanie dlhu Ak niekto uzn psomne, e zaplat svoj dlh uren o do dvodu aj vky, predpoklad sa, e dlh v ase uznania trval. Pri premlanom dlhu m tak uznanie tento prvny nsledok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlan. iesty oddiel Znik zvzkov Splnenie dlhu 559 (1) Splnenm dlh zanikne. (2) Dlh mus by splnen riadne a vas. 560 Ak si zo zmluvy maj astnci plni navzjom, me sa domha splnenia zvzku len ten, kto sm splnil svoj zvzok skr alebo je pripraven ho splni. I ten, kto je povinn plni vopred, me svoje plnenie odoprie a do tej doby, ke bude poskytnut alebo zabezpeen vzjomn plnenie, ak je plnenie druhho astnka ohrozen skutonosami, ktor nastali u druhho astnka a ktor mu neboli znme, ke zmluvu uzavrel. 561 (1) Ak mono zvzok splni viacermi spsobmi, m prvo voby dlnk, ak nebolo dohodnut inak. Od vykonanej voby vak nemono odstpi. (2) Ak sa nhodnm znikom niektorej veci voba zmarila, me astnk, ktor mal prvo voby, od zmluvy odstpi. 562 Dlnk spln dlh aj vtedy, ak pln tomu, kto predlo veriteovi potvrdenie o tom, e je oprvnen prija plnenie; to vak neplat, ak dlnk vedel, e ten, kto potvrdenie predloil, nie je oprvnen plnenie prija. 563 Ak as splnenia nie je dohodnut, ustanoven prvnym predpisom alebo uren v rozhodnut, je dlnk

povinn splni dlh prvho da po tom, o ho o plnenie verite poiadal. 564 Ak je as plnenia ponechan na vli dlnka, ur ho na nvrh veritea sd poda okolnost prpadu tak, aby to bolo v slade s dobrmi mravmi. 565 Ak ide o plnenie v spltkach, me verite iada o zaplatenie celej pohadvky pre nesplnenie niektorej spltky, len ak to bolo dohodnut alebo v rozhodnut uren. Toto prvo vak me verite poui najneskr do splatnosti najbliie nasledujcej spltky. 566 Verite je povinn prija aj iaston plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohadvky. 567 (1) Dlh sa pln na mieste urenom dohodou astnkov. Ak nie je miesto plnenia takto uren, je nm bydlisko alebo sdlo dlnka. (2) Pean dlh plnen prostrednctvom peanho stavu alebo prostrednctvom potovho podniku je splnen pripsanm sumy dlhu na et veritea v peanom stave alebo vyplatenm sumy dlhu veriteovi v hotovosti, ak osobitn zkon neustanovuje inak alebo ak sa verite a dlnk psomne nedohodn inak. 568 Ak dlnk neme svoj zvzok splni veriteovi, pretoe verite je neprtomn alebo je v omekan alebo ak dlnk m odvodnen pochybnosti, kto je veriteom, alebo veritea nepozn, nastvaj inky splnenia zvzku, ak jeho predmet dlnk ulo do radnej schovy. Vynaloen potrebn nklady s tm spojen zna verite. 569 (1) Verite je povinn vyda dlnkovi na jeho poiadanie psomn potvrdenie o tom, e dlh bol plne alebo iastone splnen. (2) Dlnk je oprvnen plnenie odoprie, ak mu verite nevyd zrove potvrdenie. Dohoda 570 (1) Ak sa verite dohodne s dlnkom, e doteraj zvzok sa nahrdza novm zvzkom, doteraj zvzok zanik a dlnk je povinn plni nov zvzok. (2) Ak sa nahrdza zvzok zriaden psomnou formou, mus sa dohoda o zriaden novho zvzku uzavrie psomne. To ist plat, ak sa nahrdza premlan zvzok.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 36

571 Doteraj zvzok sa poklad za nahraden iba v rozsahu, ktor nepochybne vyplva z dohody o novom zvzku. 572 (1) Ruenie a zlon prvo zabezpeujce zaniknut zvzok zabezpeuj aj zvzok, ktor nahrdza pvodn zvzok. Ak vak ruite alebo osoby, voi ktorm sa mu uveden prva uplatni, neprejavia shlas s tm, aby sa zabezpeil nov zvzok, trv zabezpeenie len v rozsahu pvodnho zvzku a vetky nmietky proti doterajiemu zvzku zostvaj zachovan. (2) Strany sa mu dohodn, e nesplnen zvzok alebo jeho as sa zruuje bez toho, aby vznikol nov zvzok. Ak z dohody nevyplva nieo in, zruovan zvzok zanik, ke nvrh na jeho zruenie prijala druh strana. (3) Dohoda o zruen zvzku sa mus uzavrie psomne, ak sa zruuje zvzok dojednan psomne. 573 Ak vslovne z psomnej dohody o zruen zvzku nevyplva nieo in, zanik sasne aj zvzok druhej strany, a ak u bol splnen, m druh strana nrok na jeho vrtenie, a to pri peanom zvzku spolu s rokmi. Ak sa strany dohodn na zruen asti zvzku, zanik zvzok druhej strany v rozsahu zodpovedajcom zruovanej asti zvzku. 574 (1) Verite sa me s dlnkom dohodn, e sa vzdva svojho prva alebo e dlh odpa; tto dohoda sa mus uzavrie psomne. (2) Dohoda, ktorou sa niekto vzdva prv, ktor mu vznikn a v budcnosti, je neplatn. Nemonos plnenia 575 (1) Ak sa plnenie stane nemonm, povinnos dlnka plni zanikne. (2) Plnenie nie je nemon, najm ak ho mono uskutoni aj za saench podmienok, s vmi nkladmi alebo a po dojednanom ase. (3) Ak sa nemonos tka len asti plnenia, zanikne povinnos, len pokia ide o tto as; verite m vak prvo ohadne zvyujceho plnenia od zmluvy odstpi. Ak vak z povahy zmluvy alebo z elu plnenia, ktor bol dlnkovi znmy v ase uzavretia zmluvy, vyplva, e plnenie zvyku zvzku nem pre veritea iaden hospodrsky vznam, zanik zvzok v celom rozsahu, ibae verite bez zbytonho odkladu po tom, o sa o nemonosti asti plnenia dozvedel, oznmi dlnkovi, e na zvyku plnenia trv.

576 Ak sa uskutonenie jednho z viacerch volitench plnen stane nemonm, obmedzuje sa zvzok na zvyujce plnenie. Ak vak nemonos tohto plnenia je spsoben osobou, ktor nem prvo voby plnenia, me druh strana od zmluvy odstpi. 577 (1) Dlnk je povinn bez zbytonho odkladu po tom, o sa dozvie o skutonosti, ktor rob plnenie nemonm, oznmi to veriteovi, inak zodpoved za kodu, ktor vznikne veriteovi tm, e nebol vas o nemonosti upovedomen. (2) Prvo na vydanie bezdvodnho obohatenia nie je dotknut. 578 Uplynutie asu Prva aj povinnosti zanikn uplynutm asu, na ktor boli obmedzen. 579 Smr dlnka alebo veritea (1) Smrou dlnka povinnos nezanikne, ibae jej obsahom bolo plnenie, ktor mal osobne vykona dlnk. (2) Smrou veritea prvo zanikne, ak bolo plnenie obmedzen len na jeho osobu; zanikne aj prvo na bolestn a na nhradu za saenie spoloenskho uplatnenia. Zapotanie 580 Ak verite a dlnk maj vzjomn pohadvky, ktorch plnenie je rovnakho druhu, zanikn zapotanm, pokia sa vzjomne kryj, ak niektor z astnkov urob voi druhmu prejav smerujci k zapotaniu. Znik nastane okamihom, ke sa stretli pohadvky spsobil na zapotanie. 581 (1) Zapotanie nie je prpustn proti pohadvke na nhradu kody spsobenej na zdrav, ibae by ilo o vzjomn pohadvku na nhradu kody toho istho druhu. Zapotanie nie je prpustn ani proti pohadvkam, ktor nemono postihn vkonom rozhodnutia. (2) Zapota nemono premlan pohadvky, pohadvky, ktorch sa nemono domha na sde, ako aj pohadvky z vkladov. Proti splatnej pohadvke nemono zapota pohadvku, ktor ete nie je splatn. (3) Dohodou astnkov mono zapotanm vyrovna aj pohadvky uveden v odsekoch 1 a 2. (4) Zapotanie proti pohadvkam na vivn upravuje Zkon o rodine.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 37

582 Vpove (1) Ak je dojednan zmluva na dobu neurit, ktorej predmetom je zvzok na nepretrit alebo opakovan innos, alebo zvzok zdra sa uritej innosti alebo strpie urit innos a ak zo zkona alebo zo zmluvy nevyplva spsob jej vpovede, mono zmluvu vypoveda v lehote troch mesiacov ku koncu kalendrneho tvrroka. (2) Vpove je vak neinn ohadne zvzku zdra sa uritej innosti, ak z jeho povahy alebo zo zmluvy vyplva, e zvzok je asovo neobmedzen. 583 Neuplatnenie prva K zniku prva preto, e nebolo uplatnen v urenom ase, dochdza len v prpadoch uvedench v zkone. Na znik sd prihliadne, aj ke to dlnk nenamietne. 584 Splynutie Ak akmkovek spsobom splynie prvo s povinnosou (zvzkom) v jednej osobe, zanikne prvo i povinnos (zvzok), ak zkon neustanovuje inak. Urovnanie 585 (1) Dohodou o urovnan mu astnci upravi prva medzi nimi sporn alebo pochybn. Dohoda, ktorou maj by medzi astnkmi upraven vetky prva, sa netka prv, na ktor astnk nemohol poma. (2) Ak bol doteraj zvzok zriaden psomnou formou, mus sa dohoda o urovnan uzavrie psomne; to ist plat, ak sa dohoda tka premlanho zvzku. (3) Doteraj zvzok je nahraden zvzkom, ktor vyplva z urovnania. 586 (1) Omyl o tom, o je medzi stranami sporn alebo pochybn, nespsobuje neplatnos dohody o urovnan. Ak vak omyl bol vyvolan sou jednej strany, me sa druh strana neplatnosti dovola. (2) Urovnanie dojednan dobromysene nestrca platnos ani v prpade, e dodatone vyjde najavo, e niektor zo strn dohodnut prvo v ase dojednania urovnania nemala. 587 I ke strany vyhlsia, e urovnanm s medzi nimi upraven vetky vzjomn prva, tkaj sa tieto inky iba prvneho vzahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornos alebo pochybnos, ibae z obsahu urovnania nepochybne vyplva, e sa urovnanie tka aj inch vzahov.

D R U H H L AVA KPNA A ZMENN ZMLUVA Prv oddiel Veobecn ustanovenia o kpnej zmluve 588 Z kpnej zmluvy vznikne predvajcemu povinnos predmet kpy kupujcemu odovzda a kupujcemu povinnos predmet kpy prevzia a zaplati za predvajcemu dohodnut cenu. 589 Cenu treba dojedna v slade so veobecne zvznmi prvnymi predpismi, inak je zmluva neplatn poda 40a. 590 Ak nie je dohodnut inak, prechdza na kupujceho nebezpeenstvo nhodnej skazy a nhodnho zhorenia predmetu kpy, vtane itkov, sasne s nadobudnutm vlastnctva. Ak kupujci nadobudne vlastnctvo skr, ne djde k odovzdaniu predmetu kpy, m predvajci a do odovzdania prva a povinnosti uschovvatea. 591 Ak nie je dohodnut inak ani ak to nie je obvykl, s astnci povinn plni bez zbytonho odkladu. Predvajci je oprvnen odovzdanie predmetu kpy odoprie, ak kupujci nezaplat cenu vas. Ak sa odosiela predmet kpy na miesto plnenia alebo urenia, nie je kupujci povinn zaplati cenu, dokia nem monos si predmet kpy prezrie. 592 Ak je kupujci v omekan s prevzatm, me predvajci predmet kpy uloi na nklady kupujceho vo verejnom skladiti alebo u inho uschovvatea alebo ho me po upozornen preda na et kupujceho. Ak ide o vec podliehajcu rchlej skaze a ak nie je na upozornenie as, upozornenie nie je potrebn. 593 Ak nie je dohodnut inak, zna nklady spojen s odovzdanm predmetu kpy, najm nklady merania, venia a balenia, predvajci a nklady spojen s prevzatm kupujci; ak sa vec odosiela na miesto, ktor nie je miestom splnenia, zna nklady odoslania kupujci. 594 Ak m predvajci predmet kpy odosla na miesto splnenia alebo urenia, plat, e vec bola odovzdan v ase, ke bola odovzdan na prepravu, pokia nebolo dohodnut inak.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 38

595 Tomu, kto kpi budce itky nejakej veci vcelku alebo s ndejou na neist budce itky, patria vetky itky riadne vyaen. Zna vak stratu, ak bolo jeho oakvanie zmaren. 596 Ak vec m vady, o ktorch predvajci vie, je povinn kupujceho pri dojednvan kpnej zmluvy na ne upozorni. 597 (1) Ak dodatone vyjde najavo vada, na ktor predvajci kupujceho neupozornil, m kupujci prvo na primeran zavu z dojednanej ceny zodpovedajcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktor rob vec neupotrebitenou, m tie prvo od zmluvy odstpi. (2) Prvo odstpi od zmluvy m kupujci aj vtedy, ak ho predvajci ubezpeil, e vec m urit vlastnosti, najm vlastnosti vymienen kupujcim, alebo e nem iadne vady, a toto ubezpeenie sa uke nepravdivm. 598 Kupujci m prvo na hradu nevyhnutnch nkladov, ktor mu vznikli v svislosti s uplatnenm prv zo zodpovednosti za vady. 599 (1) Vady mus kupujci uplatni u predvajceho bez zbytonho odkladu. Prva zo zodpovednosti za vady sa me kupujci domha na sde, len ak vady vytkol najneskr do 24 mesiacov od prevzatia veci. (2) Prvo na nhradu nevyhnutnch nkladov me kupujci uplatni na sde, len ak nklady predvajcemu oznmi v lehote uvedenej v odseku 1. 600 Uplatnenm prv zo zodpovednosti za vady nie je dotknut prvo na nhradu kody. Druh oddiel Vedajie dojednanie pri kpnej zmluve 601 Vhrada vlastnctva Ak m vlastnctvo k predanej hnutenej veci prejs na kupujceho a po zaplaten ceny, mus sa tto vhrada dohodn psomne. Ak zo zmluvy nevyplva nieo in, prechdza nebezpeenstvo nhodnej skazy a nhodnho zhorenia na kupujceho odovzdanm veci.

Predkupn prvo 602 (1) Kto pred vec s vhradou, e mu ju kupujci ponkne na predaj, keby ju chcel preda, m predkupn prvo. (2) Tak prvo mono dohodn aj pre prpad inho scudzenia veci ne predajom. 603 (1) Predkupn prvo uklad povinnos iba tomu, kto sbil vec ponknu na predaj. (2) Predkupn prvo mono dohodn aj ako vecn prvo, ktor psob aj voi nstupcom kupujceho. Zmluva sa mus uzavrie psomne a predkupn prvo sa nadobda vkladom do katastra nehnutenost. Ak predvajci nekpil vec ponknut kupujcim, zostva mu zachovan predkupn prvo aj voi jeho prvnemu nstupcovi. (3) Ak sa predkupn prvo poruilo, me sa oprvnen bu od nadobdatea domha, aby mu vec ponkol na predaj, alebo mu zostane predkupn prvo zachovan. 604 Predkupn prvo neprechdza na dedia oprvnenej osoby a nemono ho previes na in osobu. 605 Ak nie je dohodnut doba, dokedy sa m predaj uskutoni, mus oprvnen osoba vyplati hnutenos do smich dn, nehnutenos do dvoch mesiacov po ponuke. Ak tto doba uplynie mrne, predkupn prvo zanikne. Ponuka sa vykon ohlsenm vetkch podmienok; ak ide o nehnutenos, mus by ponuka psomn. 606 Kto je oprvnen kpi vec, mus zaplati cenu ponknut niekm inm, ak nie je dohodnut inak. Ak neme vec kpi alebo ak neme splni podmienky ponknut popri cene a ak ich nemono vyrovna ani odhadnou cenou, predkupn prvo zanikne. Prvo sptnej kpy 607 (1) Kto pred hnuten vec s vhradou, e m prvo iada vrtenie veci do uritej doby po kpe, ak vrti kupujcemu zaplaten cenu, m prvo sptnej kpy. (2) Zmluva o prve sptnej kpy sa mus uzavrie psomne. 608 (1) Prvo sptnej kpy mus predvajci uplatni psomnou formou, a ak nie je dohodnut inak, najneskr

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 39

do jednho roka od odovzdania veci kupujcemu, inak prvo sptnej kpy zanikne. (2) Ak predvajci vyuije prvo sptnej kpy, mus kupujci vrti vec bez zbytonho odkladu a kad strana m prva a povinnosti, ktor mala druh strana z pvodnej kpnej zmluvy. 609 (1) Ak sa prvo sptnej kpy tka veci urenej poda druhu, vznik uplatnenm tohto prva kupujcemu zvzok vrti vec toho istho druhu. (2) Ak sa prvo sptnej kpy tka veci jednotlivo urenej, je kupujci povinn vrti t ist vec, ktor kpil. Zmluva o scudzen veci, ktorou sa poruilo prvo sptnej kpy, je neplatn. 610 In vedajie dojednania (1) astnci mu psomnou zmluvou dohodn aj in vedajie dojednania majce povahu vhrad a podmienok pripajcich znik prvneho vzahu zaloenho kpnou zmluvou. (2) Pokia sa astnci nedohodli inak, zanikaj tieto vhrady a podmienky najneskr uplynutm jednho roka od uzavretia kpnej zmluvy, ak ich predvajci v tejto lehote neuplatnil. T ret oddiel Zmenn zmluva 611 Ustanovenia o kpnej zmluve sa primerane pouij aj na zmluvu, poda ktorej si zmluvn strany vymieaj vec za vec, a to tak, e kad zo strn sa povauje ohadne veci, ktor vmenou dva, za predvajcu stranu, a ohadne veci, ktor vmenou prijma, za kupujcu stranu. tvrt oddiel Osobitn ustanovenia o predaji tovaru v obchode (Spotrebitesk kpne zmluvy) 612 Na spotrebitesk kpnu zmluvu okrem ustanoven 52 a 54 sa vzahuj aj veobecn ustanovenia o kpnej zmluve a ustanovenia 613 a 627. 613 Veci mono predva aj na objednvku. Predvajci je povinn obstara objednan tovar v dohodnutej lehote, a ak lehota nie je dohodnut, v lehote primeranej okolnostiam. Ak sa tak nestane, objednvate je oprvnen od zmluvy odstpi. Odstpenm objednvatea od zmluvy nie je dotknut jeho prvo na nhradu kody.

614 (1) Ak je predvajci poda dohody s kupujcim alebo poda povahy veci povinn doda vec na miesto uren kupujcim, kupujci je povinn prevzia vec pri dodan. V ostatnch prpadoch je kupujci povinn prevzia vec pri predaji, ak sa s predvajcim nedohodne inak. (2) Ak kupujci neprevezme vec v ase uvedenom v odseku 1, predvajci je oprvnen poadova poplatok za uskladnenie; vku poplatku ustanovuje osobitn predpis, prpadne uruje dohoda medzi astnkmi. (3) Prevzatm veci prechdza na kupujceho vlastnctvo kpenej veci. Pri zsielkovom predaji prechdza vlastnctvo na kupujceho prevzatm veci kupujcim na mieste dodania nm urenom. Pri samoobslunom predaji dochdza k prevodu vlastnctva ku kpenej veci okamihom zaplatenia ceny za vybran tovar. Do tohto okamihu me kupujci vybran tovar vrti na pvodn miesto. Ak kupujci svojm zavinenm pokod alebo zni vybran tovar pred prevodom vlastnckeho prva, zodpoved za kodu poda veobecnch ustanoven o zodpovednosti za kodu. 615 Plnenia, ktor sa s predajom veci obvykle neposkytuj, je treba osobitne dohodn. Akos a mnostvo 616 Predvan vec mus ma poadovan, prpadne prvnymi predpismi ustanoven akos, mnostvo, mieru alebo hmotnos a mus by bez vd, najm mus zodpoveda zvznm technickm normm. Pri potravinch mus by vyznaen dtum spotreby alebo dtum minimlnej trvanlivosti. Ak to povaha veci pripa, m kupujci prvo, aby sa vec pred nm prekontrolovala alebo aby sa mu jej innos predviedla. 617 Ak treba, aby sa pri uvan veci zachovali osobitn pravidl, najm ak sa uvanie riadi nvodom alebo je upraven technickou normou, je predvajci povinn kupujceho s nimi oboznmi, ibae ide o pravidl veobecne znme. Ak predvajci nespln tto povinnos, je povinn nahradi kupujcemu kodu, ktor z toho vznikla. 618 Veci, ktor maj vady, ktor nebrnia, aby sa mohla vec uva na uren el, musia sa predva len za niie ceny, ne je obvykl cena bezvadnej veci; kupujceho treba upozorni, e vec m vadu a o ak vadu ide, ak to nie je zrejm u z povahy predaja.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 40

Zodpovednos za vady predanej veci 619 (1) Predvajci zodpoved za vady, ktor m predan vec pri prevzat kupujcim. Pri pouitch veciach nezodpoved za vady vzniknut ich pouitm alebo opotrebenm. Pri veciach predvanch za niiu cenu nezodpoved za vadu, pre ktor bola dojednan niia cena. (2) Ak nejde o veci, ktor sa rchlo kazia, alebo o pouit veci, zodpoved predvajci za vady, ktor sa vyskytn po prevzat veci v zrunej dobe (zruka). 620 (1) Zrun doba je 24 mesiacov. Ak je na predvanej veci, jej obale alebo nvode k nej pripojenom vyznaen lehota na pouitie, neskon sa zrun doba pred uplynutm tejto lehoty. (2) Ak ide o pouit vec, kupujci a predvajci sa mu dohodn aj na kratej zrunej dobe, nie vak kratej ne 12 mesiacov. (3) Pri veciach, ktor s uren na to, aby sa uvali po dlhiu dobu, ustanovuj osobitn predpisy zrun dobu dlhiu ako 24 mesiacov. Zrun doba presahujca 24 mesiacov sa me tka i len niektorej siastky veci. (4) Na iados kupujceho je predvajci povinn poskytn zruku psomnou formou (zrun list). Ak to povaha veci umouje, posta namiesto zrunho listu vyda doklad o kpe. (5) Vyhlsenm v zrunom liste vydanom kupujcemu alebo v reklame me predvajci poskytn zruku presahujcu rozsah zruky ustanovenej v tomto zkone. V zrunom liste ur predvajci podmienky a rozsah tejto zruky. 621 Zrun doby zanaj plyn od prevzatia veci kupujcim. Ak m kpen vec uvies do prevdzky in podnikate ne predvajci, zane zrun doba plyn a odo da uvedenia veci do prevdzky, pokia kupujci objednal uvedenie do prevdzky najneskr do troch tdov od prevzatia veci a riadne a vas poskytol na vykonanie sluby potrebn sinnos. 622 (1) Ak ide o vadu, ktor mono odstrni, m kupujci prvo, aby bola bezplatne, vas a riadne odstrnen. Predvajci je povinn vadu bez zbytonho odkladu odstrni. (2) Kupujci me namiesto odstrnenia vady poadova vmenu veci, alebo ak sa vada tka len sasti veci, vmenu sasti, ak tm predvajcemu nevznikn neprimeran nklady vzhadom na cenu tovaru alebo zvanos vady. (3) Predvajci me vdy namiesto odstrnenia

vady vymeni vadn vec za bezvadn, ak to kupujcemu nespsob zvan akosti. 623 (1) Ak ide o vadu, ktor nemono odstrni a ktor brni tomu, aby sa vec mohla riadne uva ako vec bez vady, m kupujci prvo na vmenu veci alebo m prvo od zmluvy odstpi. Tie ist prva prislchaj kupujcemu, ak ide sce o odstrniten vady, ak vak kupujci neme pre optovn vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre v poet vd vec riadne uva. (2) Ak ide o in neodstrniten vady, m kupujci prvo na primeran zavu z ceny veci. 624 Ak vec predvan za niiu cenu alebo pouit vec m vadu, za ktor predvajci zodpoved, m kupujci namiesto prva na vmenu veci prvo na primeran zavu. 625 Prva zo zodpovednosti za vady sa uplatuj u predvajceho, u ktorho bola vec kpen. Ak je vak v zrunom liste uveden in podnikate uren na opravu, ktor je v mieste predvajceho alebo v mieste pre kupujceho bliom, uplatn kupujci prvo na opravu u podnikatea urenho na vykonanie zrunej opravy. Podnikate uren na opravu je povinn opravu vykona v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predvajcim a kupujcim. 626 (1) Prva zo zodpovednosti za vady veci, pre ktor plat zrun doba, zanikn, ak sa neuplatnili v zrunej dobe. (2) Prva zo zodpovednosti za vady pri veciach, ktor sa rchlo kazia, musia sa uplatni najneskr v de nasledujci po kpe; inak prva zanikn. (3) Ak ide o pouit vec, zanikn prva zo zodpovednosti za vady, ak neboli uplatnen do 24 mesiacov odo da prevzatia pouitej veci kupujcim alebo do doby, na ktorej sa predvajci a kupujci dohodli poda 620 ods. 2. 627 (1) Doba od uplatnenia prva zo zodpovednosti za vady a do doby, ke kupujci po skonen opravy bol povinn vec prevzia, sa do zrunej doby nepota. Predvajci je povinn vyda kupujcemu potvrdenie o tom, kedy prvo uplatnil, ako aj o vykonan opravy a o dobe jej trvania. (2) Ak djde k vmene, zane plyn zrun doba znova od prevzatia novej veci. To ist plat, ak djde k vmene siastky, na ktor bola poskytnut zruka.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 41

T R E T I A H L A VA DAROVACIA ZMLUVA 628 (1) Darovacou zmluvou darca nieo bezplatne prenechva alebo subuje obdarovanmu a ten dar alebo sub prijma. (2) Darovacia zmluva mus by psomn, ak je predmetom daru nehnutenos, a pri hnutenej veci, ak nedjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovan. (3) Neplatn je darovacia zmluva, poda ktorej sa m plni a po darcovej smrti. 629 Darca je povinn pri ponuke daru upozorni na vady, o ktorch vie. Ak m vec vady, na ktor darca neupozornil, je obdarovan oprvnen vec vrti. 630 Darca sa me domha vrtenia daru, ak sa obdarovan sprva k nemu alebo lenom jeho rodiny tak, e tm hrubo poruuje dobr mravy. T V R T H L A VA ZMLUVA O DIELO Prv oddiel Veobecn ustanovenia 631 Zmluvou o dielo zavzuje sa objednvateovi ten, komu bolo dielo zadan (zhotovite diela), e ho za dojednan cenu vykon na svoje nebezpeenstvo. 632 Ak nedjde k zhotoveniu diela na pokanie, zhotovite je povinn vyda objednvateovi psomn potvrdenie o prevzat objednvky. Potvrdenie mus obsahova oznaenie predmetu diela a alej jeho rozsah, akos, cenu za vykonanie diela a as jeho zhotovenia. 633 (1) Zhotovite je povinn dielo vykona poda zmluvy, riadne a v dohodnutom ase. Ak je na vykonanie diela ustanoven zvzn technick norma, mus vykonanie zodpoveda tejto norme. (2) Od obsahu zmluvy a povahy diela zvis, i je zhotovite povinn vykona ho osobne alebo i je oprvnen da dielo vykona na svoju zodpovednos. 634 (1) Ak nie je vka ceny dojednan zmluvou alebo ustanoven osobitnmi predpismi, treba poskytn primeran cenu. (2) Ak nie je dohodnut inak, plat sa cena a po

skonen diela. Ak sa vak dielo vykonva po astiach alebo ak vyaduje vykonanie diela znan nklady, je ten, komu bolo zadan, oprvnen poadova u poas vykonvania diela od objednvatea primeran preddavky. 635 (1) Ak sa cena dohodla poda rozpotu, nesmie sa bez shlasu objednvatea zvi. Prce a nklady do rozpotu nezahrnut mono tova iba vtedy, ak ich schvlil objednvate psomne alebo ak prce dodatone psomne objednal. (2) Ak v ase od uzavretia zmluvy do jej splnenia dolo k zmene cenovho predpisu, poda ktorho sa cena dohodla, je zhotovite na to povinn objednvatea bez mekania psomne upozorni a oznmi mu nov cenu. (3) Objednvate je oprvnen po oznmen novej ceny od zmluvy odstpi; ak bez zbytonho odkladu od zmluvy neodstpi, je povinn zaplati zhotoviteovi nov cenu, ibae k zveniu ceny dolo po prekroen dohodnutej doby vykonania diela. (4) Ak objednvate odstpi od zmluvy, je povinn zaplati zhotoviteovi sumu pripadajcu na vykonan prcu a vzniknut nklady poda pvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z iastonho plnenia zmluvy majetkov prospech. 636 (1) Ak cenu pri uzavret zmluvy nemono dojedna pevnou sumou, mus sa uri aspo odhadom. Ak zhotovite dodatone zist, e bude treba cenu uren odhadom podstatne prekroi, je povinn na to objednvatea bez mekania psomne upozorni a oznmi mu novouren cenu; inak nem prvo na zaplatenie rozdielu v cene. (2) Objednvate je oprvnen po oznmen novourenej ceny od zmluvy odstpi; ak od zmluvy odstpi, je povinn zaplati zhotoviteovi sumu pripadajcu na vykonan prcu a vzniknut nklady poda pvodne urenej ceny, len pokia mal z iastonho plnenia zmluvy majetkov prospech. Odstpenm od zmluvy nie je dotknut prvo objednvatea na nhradu kody. (3) Ak objednvate neodstpi od zmluvy bez zbytonho odkladu, je povinn zaplati za poskytnut slubu novouren vyiu cenu. 637 (1) Ak m objednvateom dodan materil nedostatky, ktor brnia riadnemu vyhotoveniu diela, zhotovite je povinn na to objednvatea bez zbytonho odkladu upozorni. Rovnak povinnos m zhotovite aj vtedy, ak objednvate iada, aby bolo dielo vykonan poda pokynov, ktor s nevhodn. (2) Ak objednvate napriek upozorneniu zhotovitea trv na objednvke, zhotovite me od zmluvy odstpi.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 42

638 (1) Ak je na vykonanie diela potrebn sinnos objednvatea, je zhotovite oprvnen uri na to primeran lehotu a po jej mrnom uplynut me od zmluvy odstpi, ak na tak nsledok upozorn. (2) To ist plat, ak sa dielo vykonva u objednvatea a ten nevykon potrebn zdravotn a bezpenostn opatrenia pre osoby vykonvajce dielo. 639 Ak objednvate poskytne riadne a vas potrebn sinnos, zhotovite vak v uren as nepristpi k vykonaniu diela, patr mu prvo na nhradu potrebnch nkladov, ktor mu tm vznikli. Toto prvo mus uplatni u zhotovitea najneskr do jednho mesiaca od prevzatia veci; ak z tohto dvodu odstpi od zmluvy, mus ho uplatni najneskr do jednho mesiaca od odstpenia; inak prvo zanikne. 640 Ak dielo bolo zmaren nhodou pred asom splnenia, strca zhotovite nrok na odmenu. 641 (1) Aj ke sa dielo nevykonalo, patr zhotoviteovi dojednan cena, ak bol ochotn dielo vykona a ak mu v tom zabrnili okolnosti na strane objednvatea. Je vak povinn da si zapota to, o uetril nevykonanm diela, o zarobil inak alebo o myselne zamekal zarobi. (2) Ak zhotovitea zdrali vo vykonvan diela okolnosti na strane objednvatea, patr mu za to primeran nhrada. 642 (1) A do zhotovenia diela me objednvate od zmluvy odstpi; je vak povinn zaplati zhotoviteovi sumu, ktor pripad na prce u vykonan, pokia zhotovite neme ich vsledok poui inak, a nahradi mu elne vynaloen nklady. (2) Objednvate je oprvnen odstpi od zmluvy aj vtedy, ak je zrejm, e dielo nebude vas hotov alebo nebude vykonan riadne, a ak zhotovite neurob npravu ani v poskytnutej primeranej lehote. 643 (1) Ak vykonanie diela zvis od osobitnch osobnch vlastnost zhotovitea, zruuje sa zmluva jeho smrou. Dediia zhotovitea sa mu domha iba zaplatenia upotrebitenej hmoty pripravenej na dielo a asti odmeny primeranej upotrebitenm vsledkom vykonanej prce. (2) Smr objednvatea sama o sebe zmluvu nezruuje.

Druh oddiel Osobitn ustanovenia o zhotoven veci na zkazku 644 Ak ide o zhotovenie veci na zkazku, vznikne objednvateovi prvo, aby mu zhotovite poda jeho objednvky vec zhotovil, a povinnos zaplati zhotoviteovi cenu za zhotovenie veci. 645 (1) Zhotovite zodpoved za vady, ktor m vec zhotoven na zkazku pri prevzat objednvateom, ako aj za vady, ktor sa vyskytn po prevzat veci v zrunej dobe. Rovnako zodpoved za to, e vec m vlastnosti, ktor si objednvate pri zkazke vymienil. (2) Zhotovite zodpoved za vady vykonanej zkazky, ktorch prinou je vadnos materlu dodanho objednvateom alebo nevhodnos jeho pokynov, ak objednvatea na vadnos materilu alebo nevhodnos jeho pokynov neupozornil. 646 (1) Zrun doba je 24 mesiacov. (2) Pri veciach, ktor s uren na to, aby sa uvali po dlhiu dobu, ustanovuj osobitn predpisy zrun dobu dlhiu ako 24 mesiacov; zrun doba presahujca es mesiacov sa me tka i len niektorej siastky. Zhotovite je povinn vyda objednvateovi zrun list s vyznaenm zrunej doby. (3) Pri zhotoven stavby je zrun doba tri roky. Vykonvac predpis me ustanovi, e pri niektorch astiach stavieb me by zrun doba kratia, najmenej vak osemns mesiacov. 647 Zrun doba zana plyn odo da prevzatia veci. Ak objednvate prevzal vec a po dni, do ktorho mal povinnos ju prevzia, plynie zrun doba u odo da, ke mal tto povinnos. 648 (1) Ak ide o vadu, ktor mono odstrni, je objednvate oprvnen poadova bezplatn odstrnenie vady. Zhotovite je povinn odstrni vadu bez zbytonho odkladu. (2) Ak ide o vadu, ktor nemono odstrni a ktor brni tomu, aby sa vec mohla poda objednvky riadne uva ako vec bez vady, m objednvate prvo na zruenie zmluvy. To ist prvo mu prislcha pri odstrnitench vadch, ak pre optovn vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre v poet vd neme vec riadne uva. Ak ide o neodstrniten vadu, ktor vak nebrni riadnemu uvaniu veci poda objednvky, m objednvate prvo na primeran zavu.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 43

649 Prva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatni u zhotovitea v zrunej dobe; inak prva zanikn. as od uplatnenia prva zo zruky a do vykonania opravy sa do zrunej doby nepota. Zhotovite je povinn vyda objednvateovi potvrdenie o tom, kedy prvo uplatnil, ako aj o vykonan opravy a ase jej trvania. 650 (1) Objednvate je povinn prevzia vec najneskr do jednho mesiaca od uplynutia asu, ke mala by vec zhotoven, a ak bola vec zhotoven neskr, do jednho mesiaca od jej zhotovenia. Ak tak neurob, je povinn zaplati dohodnut poplatok za uskladnenie. (2) Po uplynut iestich mesiacov odo da, ke bola vec zhotoven, me zhotovite s vecou vone naklada. Pokia sa mu nepodar vec speai alebo inm spsobom s ou elne naloi, m zhotovite prvo, aby mu objednvate zaplatil cenu zhotovenia diela. Objednvate m prvo na vrtenie ceny za pouit materil, ktor dodal na zhotovenie veci. V prpade zhotovenia stavby m zhotovite vdy prvo na zaplatenie ceny za zhotoven stavbu. 651 Ak sa objednvateovi zhotovuje stavba na objednvku, zodpoved zhotovite za pokodenie alebo znienie stavby a do prevzatia zhotovenej stavby, ibae by ku kode dolo aj inak. T ret oddiel Osobitn ustanovenia o zmluve o oprave a prave veci 652 (1) Ak ide o opravu alebo pravu veci, vznikne objednvateovi prvo, aby mu zhotovite poda jeho objednvky vykonal opravu alebo pravu veci; zhotoviteovi vznikne prvo, aby mu objednvate zaplatil cenu za opravu alebo pravu veci. (2) Opravou veci je innos, ktorou sa najm odstrauj vady veci, nsledky jej pokodenia alebo inky jej opotrebenia. pravou veci je innos, ktorou sa najm men povrch veci alebo jej vlastnosti. 653 (1) Zhotovite zodpoved za vady, ktor m vykonan oprava alebo prava pri prevzat veci objednvateom, ako aj za vady, ktor sa vyskytn po prevzat veci v zrunej dobe. (2) Zhotovite zodpoved tie za vady, ktorch prinou je vadnos veci, ktor sa m opravi alebo upravi, alebo nevhodnos pokynov objednvatea, ak ho na vadnos veci alebo nevhodnos pokynov neupozornil. 654 (1) Zrun doba je tri mesiace, ak nie je dojednan

alebo osobitnmi predpismi ustanoven inak; pri stavebnch prcach je zrun doba najmenej osemns mesiacov. (2) Ak elom opravy alebo pravy je, aby sa vec mohla aj naalej po dlh as uva, ustanovia osobitn predpisy pre opravu alebo pravu veci zrun dobu dlhiu ako tri mesiace, ak sa nedojednalo inak. Zrun doba presahujca tri mesiace sa me tka i len niektorej siastky. Zhotovite je povinn vyda objednvateovi zrun list s vyznaenm zrunej doby. (3) Vyhlsenm v zrunom liste vydanom objednvateovi me zhotovite poskytn zruku presahujcu rozsah zruky ustanovenej v tomto zkone. V zrunom liste ur zhotovite podmienky a rozsah tejto zruky. 655 (1) Ak je vec opraven alebo upraven vadne, m objednvate prvo na bezplatn odstrnenie vady. Zhotovite je povinn vadu odstrni najdlhie v dohodnutej lehote. Ak vadu nemono odstrni alebo ak ju zhotovite neodstrni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu, m objednvate prvo na zruenie zmluvy alebo na primeran znenie ceny opravy alebo pravy. (2) Prva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatni u zhotovitea v zrunej dobe; inak zanikn. as od uplatnenia prva a po vykonanie opravy alebo pravy sa do zrunej doby nepota. Zhotovite je povinn vyda objednvateovi potvrdenie o tom, kedy prvo uplatnil, ako aj o vykonan opravy alebo pravy a o ase jej trvania. 656 (1) Objednvate je povinn vyzdvihn si vec najneskr do jednho mesiaca od uplynutia asu, ke sa oprava alebo prava mala vykona, a ak bola vykonan neskr, do jednho mesiaca od upovedomenia o jej vykonan. Ak tak neurob, je povinn zaplati poplatok za uskladnenie. (2) Ak si objednvate nevyzdvihne vec v lehote iestich mesiacov odo da, ke bol povinn ju vyzdvihn, m zhotovite prvo vec preda. Ak zhotovite pozn adresu objednvatea a ak ide o vec vej hodnoty, je zhotovite povinn o zamanom predaji objednvatea vopred upovedomi a poskytn mu primeran dodaton lehotu na vyzdvihnutie veci. (3) Ak djde k predaju nevyzdvihnutej veci, vyplat zhotovite objednvateovi vaok predaja po odpotan ceny opravy alebo pravy, poplatku za uskladnenie a nkladov predaja. Prvo na vaok predaja mus objednvate uplatni u zhotovitea.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 44

P I A T A H L A VA ZMLUVA O PIKE 657 Zmluvou o pike prenechva verite dlnkovi veci uren poda druhu, najm peniaze, a dlnk sa zavzuje vrti po uplynut dohodnutej doby veci rovnakho druhu. 658 (1) Pri peanej pike mono dohodn roky. (2) Pri nepeanej pike mono dojedna namiesto rokov plnenie primeranho vieho mnostva alebo vec lepej akosti, spravidla toho istho druhu. I E S T A H L A VA ZMLUVA O VPOIKE 659 Zmluvou o vpoike vznikne vypoiiavateovi prvo vec po dohodnut dobu bezplatne uva. 660 Poiiavate je povinn odovzda vypoiiavateovi vec v stave spsobilom na riadne uvanie. Ustanovenie 617 plat primerane aj pre uvanie veci. 661 (1) Vypoiiavate je oprvnen uva vec riadne a v slade s elom, ktor sa v zmluve dohodol alebo ktormu obvykle sli; je povinn chrni ju pred pokodenm, stratou alebo znienm. (2) Ak nie je dohodnut inak, nesmie vypoiiavate prenecha vec na uvanie inmu. 662 (1) Vypoiiavate je povinn vec vrti, len o ju nepotrebuje, najneskr vak do konca urenej doby zapoiania. (2) Poiiavate me poadova vrtenie veci aj pred skonenm urenej doby zapoiania, ak vypoiiavate neuva vec riadne alebo ak ju uva v rozpore s elom, ktormu sli. S I E D M A H L A VA NAJOMN ZMLUVA Prv oddiel Veobecn ustanovenia 663 Njomnou zmluvou prenajmate prenechva za odplatu njomcovi vec, aby ju doasne (v dojednanej dobe) uval alebo z nej bral aj itky.

664 Prenajmate je povinn prenecha prenajat vec njomcovi v stave spsobilom na dohodnut uvanie, alebo ak sa spsob uvania nedohodol, obvykl uvanie, a v tomto stave ju na svoje nklady udriava. 665 (1) Njomca je oprvnen uva vec spsobom urenm v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a ureniu veci. Prenajmate je oprvnen poadova prstup k veci za elom kontroly, i njomca uva vec riadnym spsobom. (2) Njomca je povinn vec uva iba v prpade, e sa tak dohodlo alebo e neuvanm by sa vec znehodnotila viac ne jej uvanm. 666 (1) Njomca je oprvnen da prenajat vec do podnjmu, ak zmluva neuruje inak. (2) Ak njomca d vec do podnjmu v rozpore so zmluvou, prenajmate m prvo odstpi od zmluvy. 667 (1) Zmeny na veci je njomca oprvnen vykonva len so shlasom prenajmatea. hradu nkladov s tm spojench me njomca poadova len v prpade, e sa na to prenajmate zaviazal. Ak zmluva neuruje inak, je oprvnen poadova hradu nkladov a po ukonen njmu po odpotan znehodnotenia zmien, ku ktormu v medziobdob dolo v dsledku uvania veci. Ak prenajmate dal shlas so zmenou, ale nezaviazal sa na hradu nkladov, me njomca poadova po skonen njmu protihodnotu toho, o o sa zvila hodnota veci. (2) Ak njomca vykon zmeny na veci bez shlasu prenajmatea, je povinn po skonen njmu uvies vec na svoje nklady do pvodnho stavu. Ak v dsledku vykonvanch zmien hroz na veci prenajmateovi znan koda, je prenajmate oprvnen odstpi od zmluvy. 668 (1) Njomca je povinn oznmi prenajmateovi bez zbytonho odkladu potreby oprv, ktor m vykona prenajmate. Pri poruen tejto povinnosti zodpoved njomca za kodu tm spsoben a nem nroky, ktor by mu inak prislchali pre nemonos alebo obmedzen monos uva vec pre vady veci, ktor sa vas prenajmateovi neoznmili. (2) Njomca je povinn zna obmedzenie v uvan prenajatej veci v rozsahu potrebnom na vykonanie oprv a udriavanie veci. 669 Ak njomca vynaloil na vec nklady pri oprave, na ktor je povinn prenajmate, m nrok na nhradu

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 45

tchto nkladov, ak sa oprava vykonala so shlasom prenajmatea alebo ak prenajmate bez zbytonho odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznmila jej potreba. Inak me njomca poadova len to, o o sa prenajmate obohatil. 670 Njomca je povinn stara sa o to, aby na veci nevznikla koda. Je povinn da vec poisti, len ak to uruje zmluva. Druh oddiel Njomn 671 (1) Njomca je povinn plati njomn poda zmluvy, inak njomn obvykl v ase uzavretia zmluvy s prihliadnutm na hodnotu prenajatej veci a spsob jej uvania. (2) Ak nie je dohodnut alebo osobitn predpisy neustanovuj inak, plat sa njomn z ponohospodrskych alebo lesnch pozemkov polrone pozadu 1. aprla a 1. oktbra, pri ostatnch njmoch mesane pozadu. 672 (1) Na zabezpeenie njomnho m prenajmate nehnutenosti zlon prvo k hnutenm veciam, ktor s na prenajatej veci a patria njomcovi alebo osobm, ktor s nm ij v spolonej domcnosti, s vnimkou vec vylench z vkonu rozhodnutia. (2) Zlon prvo zanikne, ak s veci odstrnen skr, ne boli spsan sdnym vykonvateom, ibae by boli odstrnen na radn prkaz a prenajmate ohlsi svoje prva na sde do smich dn po vkone. Ak sa njomca sahuje alebo ak sa odstrauj veci, napriek tomu, e njomn nie je zaplaten alebo zabezpeen, me prenajmate zadra veci na vlastn nebezpeenstvo, do smich dn vak mus iada o spis sdnym vykonvateom, alebo mus veci vyda. 673 Njomca nie je povinn plati njomn, pokia pre vady veci, ktor nespsobil, nemohol prenajat vec uva dohodnutm spsobom alebo ak sa spsob uvania nedohodol primerane povahe a ureniu veci. 674 Ak njomca me uva prenajat vec z dvodov uvedench v 673 iba obmedzene, m njomca nrok na primeran zavu z njomnho. Prenajmate si vak mus zapota nklady, ktor uetril, a cenu vhod, ktor mal z toho, e njomca uval vec len obmedzene. 675 Prvo na odpustenie alebo na poskytnutie zavy z njomnho sa mus uplatni u prenajmatea bez zbyto-

nho odkladu. Prvo zanikne, ak sa neuplatn do iestich mesiacov odo da, ke dolo ku skutonostiam toto prvo zakladajcim. T ret oddiel Skonenie njmu 676 (1) Njom sa skon uplynutm doby, na ktor sa dojednal, ak sa prenajmate nedohodne s njomcom inak. (2) Ak njomca uva veci aj po skonen njmu a prenajmate proti tomu nepod nvrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnutenosti na sde do 30 dn, obnovuje sa njomn zmluva za tch istch podmienok, za akch bola dojednan pvodne. Njom dojednan na dobu dlhiu ako rok sa obnovuje vdy na rok, njom dojednan na kratiu dobu sa obnovuje na tto dobu. 677 (1) Zrui njomn zmluvu dojednan na neurit dobu mono, ak nedjde k dohode prenajmatea s njomcom, iba vpoveou. (2) Ak osobitn zkon neustanovuje inak, njomn zmluvu mono vypoveda pri njmoch nehnutenost v trojmesanej lehote a pri njmoch hnutench vec v jednomesanej lehote. 678 Ustanovenia o vpovednej dobe, vypratan a odovzdan platia iba vtedy, ak zmluva alebo osobitn predpisy neustanovuj inak. 679 (1) Njomca je oprvnen odstpi od zmluvy kedykovek, ak bola prenajat vec odovzdan v stave nespsobilom na dohodnut alebo obvykl uvanie alebo ak sa stane neskr bez toho, aby njomca poruil svoju povinnos nespsobilou na dohodnut alebo obvykl uvanie, ak sa stane neupotrebitenou alebo ak sa mu odnme tak as veci, e by sa tm zmaril el zmluvy. (2) Ak s miestnosti, ktor boli prenajat na obvanie alebo na to, aby sa v nich zdriavali udia, zdraviu zvadn, m njomca toto prvo aj vtedy, ak o tom vedel pri uzavret zmluvy. Prva odstpi od zmluvy sa nemono vopred vzda. (3) Prenajmate me kedykovek odstpi od zmluvy, ak njomca napriek psomnej vstrahe uva prenajat vec alebo ak trp uvanie veci takm spsobom, e prenajmateovi vznik koda alebo e mu hroz znan koda. Ak nejde o byt alebo nebytov priestor, me prenajmate tie odstpi od zmluvy, ak njomca, hoci upomenut, nezaplatil splatn njomn ani do splatnosti alieho njomnho, a ak je tto doba kratia ako tri mesiace; do troch mesiacov, alebo ak s ohadom na prvoplatn rozhodnutie prslunho orgnu treba prenajat vec vyprata.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 46

680 (1) Znienm prenajatej veci njomn zmluva zanik. (2) Ak djde k zmene vlastnctva k prenajatej veci, vstupuje nadobdate do prvneho postavenia prenajmatea a njomca je oprvnen zbavi sa svojich zvzkov voi prviemu vlastnkovi, len o mu bola zmena oznmen alebo nadobdateom preukzan. (3) Ak djde ku zmene vlastnctva k nehnutenej veci, me z tohto dvodu vypoveda njomn zmluvu iba njomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavret na dobu urit; vpove vak mus poda v najbliom vpovednom obdob, pokia je zkonom alebo dohodou ustanoven. Pri zmene vlastnctva k hnutenej veci me zmluvu vypoveda aj nadobdate. 681 Po podanej vpovedi alebo tri mesiace pred skonenm njmu a odovzdanm veci je njomca nehnutenej veci povinn, ak sa nedohodlo inak, umoni zujemcovi o prenajatie jej prehliadku v prtomnosti prenajmatea alebo jeho zstupcu. Njomca nesmie by prehliadkou zbytone obaovan. 682 Ak sa njom skon, je njomca povinn vrti prenajat vec v stave zodpovedajcom dojednanmu spsobu uvania veci; ak sa spsob uvania vslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutm na obvykl opotrebenie. 683 (1) Ak dolo k pokodeniu alebo nadmernmu opotrebeniu prenajatej veci v dsledku jej zneuitia, zodpoved njomca aj za kody spsoben osobami, ktorm umonil k prenajatej veci prstup, za nhodu vak nezodpoved. (2) Domha sa nhrady mono len do iestich mesiacov od vrtenia prenajatej veci; inak nrok zanikne. 684 Ak tretia osoba uplatuje k veci prva, ktor s nezluiten s prvami njomcu, je prenajmate povinn urobi potrebn prvne opatrenia na jeho ochranu. Ak tak prenajmate v primeranej lehote neurob alebo ak nie s jeho opatrenia spen, me njomca odstpi od zmluvy. tvrt oddiel Osobitn ustanovenia o njme bytu 685 (1) Njom bytu vznik njomnou zmluvou, ktorou prenajmate prenechva njomcovi za njomn byt do uvania, a to bu na dobu urit, alebo bez urenia doby uvania; njomn zmluva spravidla obsahuje aj opis prsluenstva a opis stavu bytu. Njom bytu je

chrnen; ak nedjde k dohode, mono ho vypoveda len z dvodov ustanovench v zkone. (2) Njomn zmluvu o njme drustevnho bytu mono uzavrie za podmienok upravench v stanovch bytovho drustva. (3) Zkony nrodnch rd ustanovia, o sa rozumie sluobnm bytom, bytom osobitnho urenia a bytom v domoch osobitnho urenia a za akch podmienok mono uzavrie njomn zmluvu o njme sluobnho bytu, o njme bytu osobitnho urenia a o njme bytu v domoch osobitnho urenia. 686 (1) Njomn zmluva mus obsahova oznaenie predmetu a rozsahu uvania, vku njomnho a vku hrady za plnenia spojen s uvanm bytu alebo spsob ich vpotu. Mala by tie obsahova aj opis prsluenstva a opis stavu bytu. Ak sa njomn zmluva neuzavrela psomne, vyhotov sa o jej obsahu zpisnica. (2) Ak doba njmu nie je dohodnut, predpoklad sa, e zmluva o njme sa uzavrela na dobu neurit. Prva a povinnosti z njmu bytu 687 (1) Prenajmate je povinn odovzda njomcovi byt v stave spsobilom na riadne uvanie a zabezpei njomcovi pln a neruen vkon prv spojench s uvanm bytu. (2) Ak njomn zmluva neuruje inak, drobn opravy v byte svisiace s jeho uvanm a nklady spojen s benou drbou uhrdza njomca. Pojem drobnch oprv a nkladov spojench s benou drbou bytu upravuje osobitn predpis. (3) Prva a povinnosti njomca lena drustva pokia ide o vykonvanie drobnch oprv v byte a pokia ide o hradu nkladov spojench s benou drbou bytu, upravuj stanovy drustva. 688 Njomca bytu a osoby, ktor ij s njomcom v spolonej domcnosti, maj popri prve uva byt aj prvo uva spolon priestory a zariadenie domu, ako aj pova plnenia, ktorch poskytovanie je spojen s uvanm bytu. 689 Njomca je povinn uva byt, spolon priestory a zariadenie domu riadne a riadne pova plnenia, ktorch poskytovanie je spojen s uvanm bytu. 690 Njomcovia s povinn pri vkone svojich prv dba, aby sa v dome vytvorilo prostredie zabezpeujce ostatnm njomcom vkon ich prv.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 47

691 Ak prenajmate nespln svoju povinnos odstrni zvady brniace riadnemu uvaniu bytu, alebo ktormi je vkon njomcovho prva ohrozen, m njomca prva po predchdzajcom upozornen prenajmatea zvady odstrni v nevyhnutnej miere a poadova od neho nhradu elne vynaloench nkladov. Prvo na nhradu mus uplatni u prenajmatea bez zbytonho odkladu. Prvo zanikne, ak sa neuplatnilo do iestich mesiacov od odstrnenia zvad. 692 (1) Njomca je povinn oznmi bez zbytonho odkladu prenajmateovi potrebu tch oprv v byte, ktor m zna prenajmate, a umoni ich vykonanie; inak zodpoved za kodu, ktor nesplnenm tejto povinnosti vznikla. (2) Ak sa njomca nepostar o vasn vykonanie drobnch oprv a ben drbu bytu, m prenajmate prvo tak urobi po predchdzajcom upozornen njomcu na svoje nklady sm a poadova od neho nhradu. 693 Njomca je povinn odstrni zvady a pokodenia, ktor spsobil v dome sm alebo t, ktor s nm bvaj. Ak sa tak nestane, m prenajmate prvo po predchdzajcom upozornen njomcu zvady a pokodenia odstrni a poadova od njomcu nhradu. 694 Njomca nesmie vykonva stavebn pravy ani in podstatn zmenu v byte bez shlasu prenajmatea, a to ani na svoje nklady. 695 Prenajmate je oprvnen vykonva stavebn pravy bytu a in podstatn zmeny v byte iba so shlasom njomcu. Tento shlas mono odoprie len z vnych dvodov. Ak prenajmate vykonva tak pravy na prkaz prslunho orgnu ttnej sprvy, je njomca povinn ich vykonanie umoni; inak zodpoved za kodu, ktor nesplnenm tejto povinnosti vznikla. Njomn a hrada za plnenia poskytovan s uvanm bytu 696 (1) Spsob vpotu njomnho, hrady za plnenia poskytovan s uvanm bytu, spsob ich platenia, ako aj prpady, v ktorch je prenajmate oprvnen jednostranne zvi njomn, hradu za plnenia poskytovan s uvanm bytu, a zmeni alie podmienky njomnej zmluvy, ustanov osobitn prvny predpis. (2) hrada za plnenia poskytovan s uvanm bytu alebo preddavok na ne sa plat spolu s njomnm, ak

sa astnci nedohodn alebo prvny predpis neustanov inak. 697 Ak njomca nezaplat njomn alebo hradu za plnenia poskytovan s uvanm bytu do piatich dn po jej splatnosti, je povinn zaplati prenajmateovi poplatok z omekania. 698 (1) Njomca m prvo na primeran zavu z njomnho, dokia prenajmate napriek jeho upozorneniu neodstrni v byte alebo v dome zvadu, ktor podstatne alebo po dlh as zhoruje ich uvanie. Prvo na primeran zavu z njomnho m njomca aj vtedy, ak sa neposkytovali plnenia spojen s uvanm bytu alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dsledku toho uvanie bytu zhorilo. (2) Rovnak prvo m njomca, ak stavebnmi pravami v dome sa podstatne alebo po dlh as zhoria podmienky uvania bytu alebo domu. (3) Njomca m prvo na primeran zavu z hrady za plnenia poskytovan s uvanm bytu, pokia ich prenajmate riadne a vas neposkytuje. 699 Prvo na zavu z njomnho alebo z hrady za plnenia poskytovan s uvanm bytu treba uplatni u prenajmatea bez zbytonho odkladu. Prvo zanikne, ak sa neuplatnilo do iestich mesiacov od odstrnenia zvad. Spolon njom bytu 700 (1) Byt me by v spolonom njme viacerch osb. Spolon njomcovia maj rovnak prva a povinnosti. (2) Spolon njom vznik tie dohodou medzi doterajm njomcom, alou osobou a prenajmateom. (3) Pri drustevnom byte me spolon njom vznikn len medzi manelmi. 701 (1) Ben veci tkajce sa spolonho njmu bytu me vybavova kad zo spolonch njomcov. V ostatnch veciach je potrebn shlas vetkch; inak je prvny kon neplatn. (2) Z prvnych konov tkajcich sa spolonho njmu bytu s oprvnen a povinn vetci spolon njomcovia spolone a nerozdielne. 702 (1) Ak medzi spolonmi njomcami djde k nezhode o prvach a povinnostiach vyplvajcich zo spolonho njmu bytu, rozhodne na nvrh niektorho z nich sd.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 48

(2) Sd me v prpadoch hodnch osobitnho zretea na nvrh spolonho njomcu zrui prvo spolonho njmu bytu, ak vznikne nm nezavinen stav, ktor brni spolonmu uvaniu bytu spolonmi njomcami. Zrove ur, ktor zo spolonch njomcov alebo ktor z nich bud byt alej uva. Spolon njom bytu manelmi 703 (1) Ak sa za trvania manelstva manelia alebo jeden z nich stan njomcami bytu, vznikne spolon njom bytu manelmi. (2) Ak vznikne len jednmu z manelov za trvania manelstva prvo na uzavretie zmluvy o njme drustevnho bytu, vznikne so spolonm njmom bytu manelmi aj spolon lenstvo manelov v drustve; z tohto lenstva s obaja manelia oprvnen a povinn spolone a nerozdielne. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manelia spolu trvale neij. 704 (1) Ak sa niektor z manelov stal njomcom bytu pred uzavretm manelstva, vznikne obom manelom spolon njom bytu uzavretm manelstva. (2) To ist plat, ak vzniklo pred uzavretm manelstva niektormu z manelov prvo na uzavretie zmluvy o njme drustevnho bytu. 705 (1) Ak sa rozveden manelia nedohodn o njme bytu, sd na nvrh jednho z nich rozhodne, e sa zruuje prvo spolonho njmu bytu. Sasne ur, ktor z manelov bude byt alej uva ako njomca. (2) Ak nadobudol prvo na uzavretie zmluvy o njme drustevnho bytu jeden z rozvedench manelov pred uzavretm manelstva, zanikne prvo spolonho njmu bytu rozvodom; prvo uva byt zostane tomu z manelov, ktor nadobudol prvo na njom bytu pred uzavretm manelstva. V ostatnch prpadoch spolonho njmu drustevnho bytu rozhodne sd, ak sa rozveden manelia nedohodn, na nvrh jednho z nich o zruen tohto prva, ako aj o tom, kto z nich bude ako len drustva alej njomcom bytu; tm zanikne aj spolon lenstvo rozvedench manelov v drustve. (3) Pri rozhodovan o alom njme bytu vezme sd zrete najm na zujmy maloletch det a stanovisko prenajmatea. 705a Ak sa z dvodu fyzickho nsilia alebo psychickho nsilia, alebo hrozby takmto nsilm vo vzahu k manelovi alebo k rozvedenmu manelovi ako spolonmu uvateovi bytu alebo k blzkej osobe, ktor s nm bva spolone v byte, stalo alie spoluitie neznesitenm, me sd na nvrh jednho z manelov alebo rozvede-

nch manelov obmedzi uvacie prvo druhho z nich, alebo ho z jeho uvania plne vyli. Prechod njmu bytu 706 (1) Ak njomca zomrie a ak nejde o byt v spolonom njme manelov, stvaj sa njomcami (spolonmi njomcami) jeho deti, vnuci, rodiia, srodenci, za a nevesta, ktor s nm ili v de jeho smrti v spolonej domcnosti a nemaj vlastn byt. Njomcami (spolonmi njomcami) sa stvaj aj t, ktor sa starali o spolon domcnos zomretho njomcu alebo na neho boli odkzan vivou, ak s nm ili v spolonej domcnosti aspo tri roky pred jeho smrou a nemaj vlastn byt. (2) Ak sa prenajmate domnieva, e neboli splnen podmienky prechodu njmu bytu poda odseku 1, me sa v lehote troch mesiacov odo da, ke sa o nich dozvedel, najneskr vak v lehote troch rokov odo da smrti njomcu, domha na sde, aby uril, e k prechodu njmu bytu nedolo. (3) Ak zomrie njomca drustevnho bytu a ak nejde o byt v spolonom njme manelov, prechdza smrou njomcu jeho lenstvo v drustve a njom bytu na toho dedia, ktormu pripadol lensk podiel. 707 (1) Ak zomrie jeden z manelov, ktor boli spolonmi njomcami bytu, stane sa jedinm njomcom pozostal manel. (2) Ak ide o drustevn byt, zanikne smrou jednho z manelov spolon njom bytu manelmi. Ak sa prvo na drustevn byt nadobudlo za trvania manelstva, zostva lenom drustva pozostal manel a jemu patr lensk podiel; na to prihliadne sd v konan o dedistve. Ak zomrel manel, ktor nadobudol prvo na drustevn byt pred uzavretm manelstva, prechdza jeho smrou lenstvo v drustve a njom drustevnho bytu na toho dedia, ktormu pripadol lensk podiel. Ak ide o viac predmetov njmu, me lenstvo poruitea prejs na viacerch dediov. (3) Ak zomrie jeden zo spolonch njomcov, prechdza jeho prvo na ostatnch spolonch njomcov. 708 Ustanovenia 706 ods. 1 a 2 a 707 ods. 1 platia aj v prpade, ak njomca opust trvale spolon domcnos. 709 Ustanovenia 703 a 708 neplatia pre byty trvale uren ako sluobn byty, pre byty osobitnho urenia a pre byty v domoch osobitnho urenia.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 49

Znik njmu bytu 710 (1) Njom bytu zanikne psomnou dohodou medzi prenajmateom a njomcom alebo psomnou vpoveou. (2) Ak bol njom bytu dohodnut na urit as, zanikne tie uplynutm tohto asu. Ustanovenie 676 ods. 2 neplat pre znik njmu bytu. (3) Ak bola dan psomn vpove, skon sa njom bytu uplynutm vpovednej lehoty. Vpovedn lehota je tri mesiace a zana plyn prvm dom mesiaca nasledujceho po mesiaci, v ktorom bola njomcovi doruen vpove. Prenajmate me njomcovi psomne uri dlhiu vpovedn lehotu. Na doruovanie psomnej vpovede njmu bytu sa primerane pouij ustanovenia osobitnho predpisu.5a) (4) Ak bola dan vpove z dvodu poda 711 ods. 1 psm. d), e njomca nezaplatil njomn alebo hradu za plnenia poskytovan s uvanm bytu, a preuke, e ku du doruenia vpovede bol v hmotnej ndzi z objektvnych dvodov,5b) vpovedn lehota sa predluje o ochrann lehotu, ktor trv es mesiacov. 711 (1) Prenajmate me vypoveda njom bytu, ak a) prenajmate potrebuje byt pre seba, manela, pre svoje deti, vnukov, zaa alebo nevestu, svojich rodiov alebo srodencov, b) njomca prestal vykonva prcu, na ktor je njom sluobnho bytu viazan, c) njomca alebo ten, kto je lenom jeho domcnosti, hrubo pokodzuje prenajat byt, jeho prsluenstvo, spolon priestory alebo spolon zariadenia v dome alebo sstavne naruuje pokojn bvanie ostatnch njomcov alebo vlastnkov bytov, ohrozuje bezpenos alebo poruuje dobr mravy v dome, d) njomca hrubo poruuje svoje povinnosti vyplvajce z njmu bytu najm tm, e nezaplatil njomn alebo hradu za plnenia poskytovan s uvanm bytu za dlh as ako tri mesiace, alebo tm, e prenechal byt alebo jeho as inmu do podnjmu bez psomnho shlasu prenajmatea, e) je potrebn z dvodu verejnho zujmu s bytom alebo s domom naloi tak, e byt nemono uva, alebo ak byt alebo dom vyaduje opravy, pri ktorch vykonvan nemono byt alebo dom najmenej poas iestich mesiacov uva, f) njomca prestal spa predpoklady uvania bytu osobitnho urenia5c) alebo predpoklady uvania bytu vyplvajce z osobitnho urenia domu,5d)
5a

g) njomca vyuva byt bez shlasu prenajmatea na in ely ako na bvanie. (2) Dvod vpovede sa mus vo vpovedi skutkovo vymedzi tak, aby ho nebolo mon zameni s inm dvodom, inak je vpove neplatn. Dvod vpovede nemono dodatone meni. (3) Vpove z dvodov uvedench v odseku 1 psm. b), e) a f) je neplatn, ak prenajmate nepriloil k vpovedi listinu, ktor preukazuje dvod vpovede. (4) Ak ide o byt osobitnho urenia alebo o byt v dome osobitnho urenia, mono vypoveda njom poda odseku 1 len po predchdzajcom shlase toho, kto svojm nkladom takto byt zriadil, alebo jeho prvneho nstupcu, alebo prslunho orgnu, ktor uzavretie zmluvy o jeho njme odporuil. (5) Ak njomca, ktor je v hmotnej ndzi z objektvnych dvodov, pred uplynutm ochrannej lehoty ( 710 ods. 4) zaplat prenajmateovi dln njomn alebo sa psomne dohodne s prenajmateom o spsobe jeho hrady, rozumie sa tm, e dvod vpovede njmu bytu zanikol. (6) Neplatnos vpovede me njomca uplatni na sde do troch mesiacov odo da doruenia vpovede. inky vpovede nastan a po nadobudnut prvoplatnosti rozhodnutia sdu, ktorm sa zamietne nvrh na urenie neplatnosti vpovede njmu bytu. Bytov nhrady 712 (1) Bytovmi nhradami s nhradn byt, nhradn ubytovanie a prstreie. (2) Nhradnm bytom je byt, ktor svojou vekosou a vybavenm zabezpeuje udsky dstojn bvanie njomcu a lenov jeho domcnosti. (3) Nhradnm ubytovanm je byt s jednou obytnou miestnosou alebo obytn miestnos v slobodrni, ubytovni alebo v inch zariadeniach urench na trval bvanie alebo podnjom v zariadenej alebo nezariadenej asti bytu u inho njomcu. Byt alebo obytn miestnos mu uva viacer njomcovia. (4) Prstrem je prechodn ubytovanie, najm v spolonej nocahrni alebo v inch zariadeniach na to urench,5e) a priestor na uskladnenie bytovho zariadenia a ostatnch vec domcej a osobnej potreby. 712a (1) Ak sa njomn pomer skonil z dvodov poda 711 ods. 1 psm. a), e) alebo psm. f) alebo z dvodu poda 711 ods. 1 psm. b) njomcovi, ktor prestal vykonva prcu, na ktor je njom sluobnho bytu via-

) 46 Obianskeho sdneho poriadku. ) 7 a 9 zkona . 195/1998 Z. z. o socilnej pomoci v znen neskorch predpisov. 5c ) 2 ods. 3 zkona Slovenskej nrodnej rady . 189/1992 Zb. o prave niektorch pomerov svisiacich s njmom bytov a s bytovmi nhra5b 5d

) 3 ods. 3 zkona Slovenskej nrodnej rady . 189/1992 Zb. 5e ) 754 Obianskeho zkonnka.

dami.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 50

zan, z dvodu na strane zamestnvatea5f) alebo z dvodu, za ktor zamestnvate zodpoved poda osobitnch predpisov,5g) njomca m prvo na nhradn byt, ktor je vekosou obytnej plochy, vybavenm, umiestnenm a vkou njomnho primeran bytu, ktor m vyprata, a to s prihliadnutm na jeho ivotn a pracovn potreby. Njomca m tie prvo na hradu nevyhnutnch vdavkov spojench so sahovanm. V inch prpadoch skonenia vykonvania prce, na ktor je njom sluobnho bytu viazan, nem njomca, ktormu bola dan vpove z dvodu poda 711 ods. 1 psm. b), prvo na bytov nhradu. (2) Ak sa njomn pomer skonil z dvodu poda 711 ods. 1 psm. c), njomca nem prvo na bytov nhradu. Ak sa njomn pomer skonil z dvodu poda 711 ods. 1 psm. c) a ide o dvod hodn osobitnho zretea, m njomca prvo na prstreie. (3) Ak sa njomn pomer skonil z dvodu poda 711 ods. 1 psm. d) njomcovi, ktor preuke, e je v hmotnej ndzi z objektvnych dvodov, njomca m prvo len na nhradn ubytovanie. V inch prpadoch skonenia njomnho pomeru z dvodu poda 711 ods. 1 psm. d) njomca nem prvo na bytov nhradu; ak ide o dvod hodn osobitnho zretea, m njomca prvo na prstreie. (4) Ak sa njomn pomer skonil z dvodov uvedench v odseku 3 njomcovi, ktor sa star o malolet diea alebo o bezvldnu osobu, ktor s lenmi jeho domcnosti, a ak to pomery prenajmatea umouj, poskytne sa mu namiesto nhradnho ubytovania nhradn byt. Nhradn byt me ma horiu kvalitu a meniu obytn plochu, ako m byt, ktor m njomca vyprata. Nhradn byt mu mono poskytn aj mimo obce, v ktorej sa nachdza nm vypratvan byt. Vzdialenos nhradnho bytu mus vak umoni denn dochdzku do prce. (5) Ak sa njomn pomer skonil optovne z dvodu poda 711 ods. 1 psm. d) njomcovi, ktor preuke, e je v hmotnej ndzi z objektvnych dvodov, poskytne sa njomcovi namiesto nhradnho bytu alebo nhradnho ubytovania iba prstreie. (6) Ak sa njomn pomer skonil z dvodu poda 711 ods. 1 psm. g), njomca nem prvo na bytov nhradu. (7) Ak ide o prpady poda 705 ods. 2 prvej vety, sta rozvedenmu manelovi, ktor je povinn byt vyprata, poskytn nhradn ubytovanie; sd vak z dvodov hodnch osobitnho zretea me rozhodn, e rozveden manel m prvo na nhradn byt. (8) Ak ide o prpady poda 705 ods. 1 a 2 druhej vety
5f

me sd, ak s na to dvody hodn osobitnho zretea, rozhodn, e rozveden manel m prvo len na nhradn ubytovanie alebo na prstreie. Ak sa rozveden manel za trvania manelstva alebo po rozvode manelstva voi druhmu manelovi alebo voi blzkej osobe, ktor s nm bva spolone v byte, dopal alebo dopa fyzickho nsilia alebo psychickho nsilia, sd rozhodne, e bytov nhrada mu nepatr. (9) Pri zniku njmu dohodnutho na urit as nem njomca prvo na bytov nhradu. Osobitn zkon me ustanovi, kedy aj v tchto prpadoch m njomca prvo na bytov nhradu.5h) 712b zruen 712c (1) Ak tento zkon neustanovuje inak, njomca nie je povinn vysahova sa z bytu a byt vyprata, km nie je pre neho zabezpeen zodpovedajca bytov nhrada. Spolon njomcovia maj prvo len na jednu bytov nhradu. (2) Ustanovenia osobitnho zkona5i) o zabezpeen bytovej nhrady a prstreia platia primerane. (3) Njomca, ktor m byt vyprata, je povinn uzavrie zmluvu o bytovej nhrade do 30 dn od doruenia psomnho vyhlsenia o zabezpeen bytovej nhrady; ak njomn zmluvu bezdvodne neuzavrie, jeho nrok na bytov nhradu zanikne. 713 (1) Ak sluobn byt po smrti njomcu alebo po rozvode jeho manelstva uvaj alej manel, prpadne osoby uveden v 706 ods. 1. nie s povinn sa z bytu vysahova, dokia im nie je zabezpeen primeran nhradn byt, ak nesta poda osobitnho zkona poskytnutie nhradnho ubytovania. To plat aj v prpade, ak njomca sluobnho bytu opust trvale spolon domcnos. (2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane pouije aj na byty osobitnho urenia a na byty v domoch osobitnho urenia. 714 Znikom lenstva osoby v bytovom drustve zanikne jej njom bytu. Njomca drustevnho bytu nie je povinn sa z bytu vysahova, dokia mu nie je zabezpeen primeran nhradn byt. Vrtenia lenskho po-

32 ods. 1 psm. c) zkona . 370/1997 Z. z. o vojenskej slube v znen neskorch predpisov. 192 ods. 1 psm. a) zkona . 73/1998 Z. z. o ttnej slube prslunkov Policajnho zboru, Slovenskej informanej sluby, Zboru vzenskej a justinej stre Slovenskej republiky a elezninej polcie v znen neskorch predpisov. 183 ods. 1 psm. a) zkona . 200/1998 Z. z. o ttnej slube colnkov a o zmene a doplnen niektorch alch zkonov v znen neskorch predpisov. 5g ) Naprklad 190 a 192 Zkonnka prce. 5h ) 4 zkona Slovenskej nrodnej rady . 189/1992 Zb. 5i ) 5 zkona Slovenskej nrodnej rady . 189/1992 Zb.

) 46 ods. 1 psm. a) a c) Zkonnka prce v znen neskorch predpisov.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 51

dielu sa me len domha a po vysahovan z bytu, a to v lehote danej stanovami drustva. prava prv njomcov pri vzjomnej vmene bytu 715 So shlasom prenajmateov sa mu njomcovia dohodn o vmene bytu. Shlas aj dohoda musia ma psomn formu. Ak prenajmate odoprie bez zvanch dvodov shlas s vmenou bytu, me sd na nvrh njomcu rozhodnutm nahradi prejav vle prenajmatea. 716 (1) Prvo na splnenie dohody o vmene bytu sa mus uplatni na sde do troch mesiacov odo da, ke bol s dohodou vysloven shlas; inak prvo zanikne. (2) Ak nastan dodatone u niektorho z astnkov tak zvan okolnosti, e nemono od neho splnenie dohody spravodlivo poadova, me od dohody odstpi; mus tak vak urobi bez zbytonho odkladu. Povinnos na nhradu kody tm nie je dotknut. Piaty oddiel Njom obytnch miestnost v zariadeniach urench na trval bvanie 717 (1) V zariadeniach urench na trval bvanie vznik njom obytnej miestnosti njomnou zmluvou uzavretou medzi prenajmateom a njomcom. (2) Ak s na uvanie tej istej miestnosti uzavret njomn zmluvy s viacermi njomcami, je kad z nich samostatnm njomcom, a to v rozsahu, ktor mu bol v dohode vymedzen. 718 Ak je njomca povinn sa z obytnej miestnosti vysahova, sta mu poskytn nhradn ubytovanie, pokia njomnou zmluvou nedohodli astnci nieo in. iesty oddiel Podnjom bytu (asti bytu) 719 (1) Prenajat byt alebo jeho as mono inmu prenecha do podnjmu na dobu uren v zmluve o podnjme alebo bez asovho urenia len s psomnm shlasom prenajmatea. Zmluva o podnjme upravuje podmienky skonenia podnjmu, najm monos da vpove zo strany prenajmatea; ak sa nedohodlo inak, plat, e podnjom mono vypoveda bez uvedenia dvodov v lehote poda 710 ods. 3.
6

(2) Ak njomca neme zo zvanch dvodov po dlhiu dobu byt uva a ak prenajmate neshlas bez zvanch dvodov s tm, aby prenajat byt alebo jeho as njomca prenechal inmu do podnjmu, me sd na nvrh njomcu rozhodnutm nahradi prejav vle prenajmatea. (3) Ak bol podnjom dojednan na urit dobu, skon sa tie uplynutm tejto doby. (4) Po skonen podnjmu podnjomnk nem prvo na nhradn podnjom. Siedmy oddiel Njom a podnjom nebytovch priestorov 720 Njom a podnjom nebytovch priestorov upravuje osobitn zkon.6) smy oddiel Osobitn ustanovenia o podnikateskom njme hnutench vec 721 (1) Ak m vec, ktor bola prenajat, vady, pre ktor ju nemono riadne uva alebo ktor tak uvanie sauj, m njomca prvo, aby sa mu poskytla in vec sliaca tomu istmu elu. Okrem toho m prvo na odpustenie njomnho alebo na zavu z njomnho za dobu, po ktor nemohol vec pre jej vadu riadne uva bu vbec, alebo len za saench podmienok. (2) Prvo na odpustenie alebo na zavu z njomnho sa mus uplatni u prenajmatea najneskr do konca doby, na ktor bol njom dojednan. 722 (1) Za opotrebenie veci spsoben riadnym uvanm njomca nezodpoved. (2) Vzniknut pokodenie, stratu alebo znienie veci je njomca povinn ohlsi prenajmateovi bez zbytonho odkladu. Povinnos njomcu nahradi kodu sa spravuje ustanoveniami tohto zkona o zodpovednosti za kodu; njomca vak nezodpoved za kodu, ktor vznikla tm, e ten, kto vec prenajal, nesplnil povinnos uloen ustanovenm 617. 723 (1) Ak njomca vrti vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinn plati njomn a do vrtenia veci. Ak je njomca s vrtenm veci v omekan, je povinn zaplati aj poplatok z omekania. (2) Ak sa vec stratila alebo bola znien, je njomca povinn plati njomn a poplatok z omekania, ak sa jeho platenie dohodlo, dokia stratu alebo znienie veci

) Zkon . 116/1990 Zb. o njme a podnjme nebytovch priestorov.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 52

prenajmateovi neohlsil alebo dokia sa o tom prenajmate inak nedozvedel. S M A H L A VA PRKAZN ZMLUVA Prv oddiel Veobecn ustanovenia 724 Prkaznou zmluvou sa zavzuje prkaznk, e pre prkazcu obstar nejak vec alebo vykon in innos. Povinnosti prkaznka 725 Prkaznk je povinn kona pri plnen prkazu poda svojich schopnost a znalost. Od prkazcovch pokynov sa prkaznk me odchli len vtedy, ak je to nevyhnutn v zujme prkazcu a ak neme vas dosta jeho shlas; inak zodpoved za kodu. 726 Prkaznk je povinn vykona prkaz osobne. Ak zver vykonanie prkazu inmu, zodpoved, akoby prkaz vykonval sm; ak vak prkazca dovolil, aby si ustanovil zstupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebn, zodpoved prkaznk iba za zavinenie pri vobe zstupcu. 727 Prkaznk je povinn poda prkazcovi na jeho iados vetky sprvy o postupe plnenia prkazu a previes na prkazcu vetok itok z vykonanho prkazu; po vykonan prkazu predlo prkazcovi vytovanie. Povinnosti prkazcu 728 Prkazca je povinn, ak sa inak nedohodlo, poskytn prkaznkovi vopred na jeho iados primeran prostriedky nevyhnutn na splnenie prkazu a nahradi prkaznkovi potrebn a uiton nklady vynaloen pri vykonvan prkazu, a to aj ke sa vsledok nedostavil. 729 (1) Prkazca je alej povinn nahradi prkaznkovi okrem zavinenej kody aj t kodu, ktor vznikla v svislosti s vkonom prkazu. (2) Ak prkaznk utrp pri vkone prkazu kodu len nhodou, me sa domha nhrady iba vtedy, ak sa zaviazal vykona prkaz bezplatne; nedostane vak viac, ne by mu patrilo ako obvykl odmena, keby bola dojednan.

730 (1) Prkazca je povinn poskytn prkaznkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnut alebo je obvykl, najm vzhadom na povolanie prkaznka. (2) Prkazca je povinn poskytova odmenu, aj ke vsledok nenastal, ibae nezdar konania bol spsoben poruenm povinnosti prkaznka. Znik prkaznej zmluvy 731 Pre znik prkaznej zmluvy sa pouij primerane ustanovenia o zniku plnomocenstva ( 33b). 732 Ak prkazn zmluva zanikla odvolanm, je prkazca povinn nahradi prkaznkovi nklady vzniknut do odvolania, utrpen kodu, a ak prislcha prkaznkovi odmena, aj jej as zodpovedajcu vykonanej prci. To plat aj vtedy, ak sa dokonenie prkaznho konania zmarilo nhodou, na ktor nedal prkaznk podnet. Druh oddiel Zmluva o obstaran veci 733 Zmluvou o obstaran veci sa obstarvate zavzuje objednvateovi obstara urit vec. Obstarvate m prvo vec obstara aj prostrednctvom inej osoby. Objednvate je povinn obstarvateovi za obstaranie veci poskytn odmenu. 734 O uzavret zmluvy mus obstarvate vyda objednvateovi psomn potvrdenie, v ktorom mus by uveden predmet obstarania, jeho cena a doba obstarania. 735 Objednvate me a do obstarania veci od zmluvy odstpi; mus vak obstarvateovi nahradi elne vynaloen nklady a in ujmu vzniknut obstarvateovi, pokia jej obstarvate nemohol zabrni. Tm nie je dotknut nrok na uplatnenie prv vyplvajcich z omekania alebo z vadnho plnenia obstarvatea. 736 Obstarvate je povinn pri obstarvan dba na pokyny objednvatea; odchli sa od nich me iba vtedy, ak je to v zujme objednvatea nevyhnutn a ak neme vas dosiahnu jeho shlas.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 53

T ret oddiel Zmluva o obstaran predaja veci 737 Zmluvou o obstaran predaja veci vznikne objednvateovi prvo, aby obstarvate prevzal od neho do predaja zveren vec a urobil potrebn opatrenia na predaj. 738 Zmluva mus by uzavret psomne. Mus obsahova najm predmet predaja, cenu, za ktor sa m predmet preda, odmenu obstarvatea za obstaranie predaja a poplatok pre prpad odstpenia od zmluvy pred dohodnutou dobou urenou na predaj veci. 739 (1) Obstarvate m prvo na odmenu iba vtedy, ak sa zveren vec predala. (2) Objednvate m prvo, aby mu obstarvate vyplatil po zrke odmeny sumu, za ktor vec predal. 740 Ak obstarvate nepred vec do troch mesiacov odo da, ke mu bola vec zveren do predaja, zmluva sa zruuje, ak sa medzi objednvateom a obstarvateom nedohodlo inak. astnci sa mu dohodn, e sa po uplynut urenej doby pred vec za niiu cenu. 741 (1) Pri predaji veci zverenej do predaja zodpoved obstarvate predaja kupujcemu za vady predanej veci; obstarvate predaja zodpoved aj za to, e predan vec m vlastnosti, ktor obstarvate pri predaji uviedol. (2) Inak pre tto zodpovednos platia obdobne ustanovenia tkajce sa predaja pouitch vec. tvrt oddiel ZMLUVA O OBSTARAN ZJAZDU 741a Zmluvou o obstaran zjazdu sa obstarvate (cestovn kancelria) zavzuje, e objednvateovi obstar vopred ponkan kombinciu sluieb cestovnho ruchu (zjazd), a objednvate sa zavzuje, e zaplat dohodnut cenu. 741b (1) Zmluva mus ma psomn formu alebo in vhodn formu a mus obsahova a) oznaenie zmluvnch strn, b) charakteristiku zjazdu, najm termn jeho zaatia a skonenia, uvedenie vetkch poskytovanch sluieb, ktor s zahrnut do ceny zjazdu, miesto a as ich trvania; vymedzenie zjazdu mono nahradi odkazom na slo zjazdu alebo in oznae-

nie v katalgu iba v tom prpade, ak katalg obsahuje vetky tieto informcie a bol odovzdan objednvateovi, c) cenu zjazdu vrtane asovho rozvrhu platieb a vky preddavku, d) lehotu a spsob, akm m objednvate uplatni nroky plynce z poruenia prvnej povinnosti cestovnej kancelrie, e) vku zmluvnch pokt, ktor je povinn objednvate cestovnej kancelrii uhradi pri odstpen od zmluvy v prpadoch urench tmto zkonom. (2) Zmluva m alej obsahova a) alie platby za sluby, ktorch cena nie je zahrnut v cene zjazdu, daje o pote a vke tchto alch platieb, ak s sasou zjazdu, b) ubytovanie, jeho nzov, polohu, kategriu a triedu, stupe vybavenosti a hlavn charakteristick znaky, ak je sasou zjazdu, c) druh, charakteristiku a kategriu dopravnho prostriedku, daje o trase cesty, ak je sasou zjazdu doprava, d) spsob a rozsah stravovania, ak je sasou zjazdu, e) ak je realizcia zjazdu podmienen dosiahnutm minimlneho potu astnkov zjazdu, vslovn uvedenie tejto skutonosti a lehotu, v ktorej najneskr mus cestovn kancelria objednvatea psomne informova o zruen zjazdu a o odstpen od zmluvy z dvodu nedosiahnutia minimlneho potu astnkov zjazdu, f) ak s dvody na urenie podmienok, ktor mus objednvate spa, uvedenie tchto podmienok a lehotu, v ktorej me objednvate oznmi, e sa zjazdu namiesto neho zastn in osoba, g) alie skutonosti, na ktorch sa zmluvn strany dohodn. (3) Cestovn kancelria je povinn objednvateovi odovzda spolu so zmluvou doklad o poisten zjazdu pre prpad padku vystaven poistiteom. 741c (1) V zmluve mono dohodn, e cestovn kancelria je oprvnen jednostrannm konom zvi cenu zjazdu, ak je sasne presne uren spsob vpotu zvenia ceny. Cena zjazdu uveden v zmluve sa nesmie jednostranne zvi v priebehu 20 dn pred zaiatkom zjazdu. (2) Cenu zjazdu poda odseku 1 mono zvi len v prpade, e djde k a) zveniu dopravnch nkladov vrtane cien pohonnch ltok, b) zveniu platieb spojench s dopravou, naprklad letiskovch a prstavnch poplatkov, ktor s zahrnut v cene zjazdu, c) zmene kurzu slovenskej koruny pouitho na urenie ceny zjazdu v priemere o viac ako 5 %, ak k tomuto zveniu djde do 21. da pred zaatm zjazdu. (3) Psomn oznmenie o zven ceny sa mus objednvateovi odosla najneskr 21 dn pred zaa-

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 54

tm zjazdu, inak cestovnej kancelrii nevznikne prvo na zaplatenie rozdielu v cene zjazdu. 741d (1) Cestovn kancelria je povinn najneskr sedem dn pred zaatm zjazdu poskytn objednvateovi psomne alie podrobn informcie o vetkch skutonostiach, ktor s pre objednvatea dleit a ktor s jej znme, ak nie s obsiahnut u v zmluve alebo v katalgu, ktor bol objednvateovi odovzdan, a to najm a) spresnenie dajov uvedench v 741b ods. 2 psm. a) a d), b) podrobnosti o monosti kontaktu na neplnolet osobu alebo zstupcu cestovnej kancelrie v mieste pobytu neplnoletej osoby, ak ide o zjazd, ktorho astnkom je neplnolet osoba, c) meno, miesto pobytu alebo kontaktn adresu a telefnne slo zstupcu cestovnej kancelrie, na ktorho sa objednvate v akostiach v priebehu zjazdu me obrti so iadosou o pomoc a ktor je oprvnen prijma a vybavova reklamcie objednvatea poas zjazdu, d) vetky potrebn doklady, ktor potrebuje objednvate na poskytovanie obstaranch sluieb (naprklad letenku, poukaz pre hotel na poskytnutie dohodnutho ubytovania a stravovania, doklad pre zstupcu cestovnej kancelrie v mieste pobytu na poskytnutie fakultatvnych vletov). (2) Ak je zmluva uzatvoren v ase kratom ako sedem dn pred zaatm zjazdu, mus cestovn kancelria svoju povinnos poda odseku 1 splni pri uzatvran zmluvy. 741e (1) Ak je cestovn kancelria nten pred zaatm zjazdu zmeni podstatn podmienku zmluvy, navrhne objednvateovi zmenu zmluvy. Ak navrhovan zmena zmluvy vedie aj k zmene ceny zjazdu, mus sa v nvrhu nov cena uvies. (2) Ak cestovn kancelria navrhne zmenu zmluvy poda odseku 1, m objednvate prvo rozhodn, i so zmenou zmluvy shlas alebo i od zmluvy odstpi bez zaplatenia zmluvnch pokt. Rozhodnutie objednvatea mus psomne oznmi cestovnej kancelrii v lehote urenej cestovnou kancelriou. 741f (1) Pred zaatm zjazdu me objednvate psomne oznmi cestovnej kancelrii, e zjazdu sa namiesto neho zastn in osoba uveden v oznmen. Objednvate tak me urobi len v urenej lehote a oznmenie mus obsahova aj vyhlsenie novho objednvatea, e shlas s uzatvorenou zmluvou a spa vetky dohodnut podmienky asti na zjazde. Dom doruenia oznmenia sa v om uveden osoba stva objednvateom. (2) Pvodn objednvate a nov objednvate spolone a nerozdielne zodpovedaj za zaplatenie ceny z-

jazdu a hradu nkladov, ktor cestovnej kancelrii v svislosti so zmenou objednvatea vznikn. 741g (1) Cestovn kancelria me pred zaatm zjazdu od zmluvy odstpi len z dvodu zruenia zjazdu alebo z dvodu poruenia povinnost objednvateom, ktor boli zmluvne dohodnut. (2) Ak odstpi objednvate od zmluvy poda 741e ods. 2 alebo ak odstpi cestovn kancelria od zmluvy z dvodu zruenia zjazdu pred jeho zaatm, m objednvate prvo iada, aby mu cestovn kancelria na zklade novej zmluvy poskytla in zjazd najmenej v kvalite, ktor zodpoved slubm dohodnutm v pvodnej zmluve, ak cestovn kancelria me takto zjazd ponknu. (3) Pri uzatvoren zmluvy poda odseku 2 sa platby uskutonen na zklade pvodnej zmluvy povauj za platby poda novej zmluvy. Ak je cena novho zjazdu niia ako u uskutonen platby, je cestovn kancelria povinn tento rozdiel bezodkladne objednvateovi vrti. (4) Ak cestovn kancelria zru zjazd v lehote kratej ako 20 dn pred termnom jeho zaatia, objednvate m prvo na primeran nhradu kody. 741h (1) Ak nie je dvodom odstpenia od zmluvy objednvatea poruenie povinnost cestovnej kancelrie, ktor s uren zmluvou alebo tmto zkonom, alebo ak cestovn kancelria odstpi od zmluvy pred zaatm zjazdu z dvodu poruenia povinnost objednvateom, je objednvate povinn zaplati cestovnej kancelrii zmluvn pokuty vo vke urenej poda 741b ods. 1 psm. e) a cestovn kancelria je povinn vrti objednvateovi bezodkladne zostatok z uhradenej ceny zjazdu poda zruenej zmluvy. (2) Ak je dvodom odstpenia objednvatea od zmluvy poruenie povinnost cestovnej kancelrie uren zmluvou alebo tmto zkonom alebo ak nedjde k uzatvoreniu novej zmluvy poda 741g ods. 2, je cestovn kancelria povinn bezodkladne vrti objednvateovi cel sumu, ktor od neho dostala na hradu ceny zjazdu poda zruenej zmluvy, priom objednvate nie je povinn zaplati cestovnej kancelrii zmluvn pokuty. Prvo objednvatea na nhradu kody tmto nie je dotknut. 741i (1) Cestovn kancelria zodpoved objednvateovi za poruenie zvzkov vyplvajcich z uzatvorenej zmluvy bez ohadu na to, i tieto zvzky m splni cestovn kancelria, alebo in dodvatelia sluieb, ktor sa poskytuj v rmci zjazdu. Objednvate uplatn prvo na odstrnenie chybne poskytnutej sluby bezodkladne, a to u dodvatea sluby alebo u poverenho zstupcu cestovnej kancelrie. O uplatnen tohto prva je potrebn urobi psomn zznam v spoluprci so zstupcom cestovnej kancelrie.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 55

(2) Ak nespln cestovn kancelria povinnosti vyplvajce zo zmluvy alebo z tohto zkona riadne a vas, mus objednvate uplatni svoje prvo psomne v cestovnej kancelrii bezodkladne, najneskr vak do troch mesiacov od skonenia zjazdu, alebo v prpade, e sa zjazd neuskutonil, odo da, ke sa mal zjazd skoni poda zmluvy, inak prvo zanik. Na uznanie nrokov pri chybne poskytnutej slube objednvate predlo psomn zznam uroben poda odseku 1. (3) Ak je uzatvorenie zmluvy sprostredkovan inou cestovnou kancelriou alebo cestovnou agentrou, platia lehoty poda odseku 2, ak si objednvate uplatnil svoje prva v sprostredkujcej cestovnej kancelrii alebo v cestovnej agentre. 741j (1) Cestovn kancelria sa me zbavi zodpovednosti za kodu spsoben odstpenm od zmluvy alebo poruenm povinnost len vtedy, ak preuke, e tto kodu nezavinila ani ona, ani jej dodvatelia sluieb a koda bola spsoben a) objednvateom, b) treou osobou, ktor nie je spojen s poskytovanm zjazdu, c) udalosou, ktorej nebolo mon zabrni ani pri vynaloen vetkho silia, alebo v dsledku neobvyklch a nepredvdatench okolnost. (2) V prpadoch poda odseku 1 psm. b) a c) je cestovn kancelria povinn poskytn objednvateovi bezodkladne pomoc. 741k (1) Ak po zaat zjazdu cestovn kancelria neposkytne objednvateovi sluby alebo ich podstatn as riadne a vas alebo zist, e mu ich nebude mc poskytn, aj ke ju k tomu zmluva zaviazala, je povinn bezodkladne urobi tak opatrenia, aby mohol zjazd pokraova. (2) Ak pokraovanie zjazdu nemono zabezpei inak ako prostrednctvom sluieb niej kvality, ne s uveden v zmluve, je cestovn kancelria povinn vrti objednvateovi rozdiel ceny medzi ponkanmi a poskytnutmi slubami. (3) Ak sluby poda odseku 2 nemono zabezpei alebo ich objednvate neprijme, je cestovn kancelria povinn bezodkladne vrti objednvateovi rozdiel ceny zjazdu. V prpade, e sasou zjazdu je aj doprava, je cestovn kancelria povinn poskytn objednvateovi dopravu sp na miesto odchodu alebo na in miesto nvratu, s ktorm objednvate shlas, vrtane nevyhnutnho nhradnho ubytovania a stravovania. Ak je doprava uskutonen inm dopravnm prostriedkom, ne ktor bol dohodnut v zmluve, je cestovn kancelria povinn a) vrti rozdiel ceny, ak je doprava uskutonen za niie nklady, b) rozdiel ceny uhradi z vlastnch prostriedkov, ak je doprava uskutonen za vyie nklady.

D E V I A T A H L AVA KONANIE BEZ PRKAZU 742 Ak niekto bez toho, aby bol na to oprvnen, obstar cudziu zleitos, aby odvrtil hroziacu kodu, je ten, ktorho zleitos bola obstaran, povinn nahradi konateovi bez prkazu nevyhnutn nklady, aj ke sa vsledok bez zavinenia konajceho nedostavil. 743 (1) Ak nejde o odvrtenie hroziacej kody, mus ten, kto chce obstara zleitos inho, upovedomi ho o tom a vyka na jeho shlas. (2) Ak tak neurob a ak ide o zleitos v prospech inho, m konate bez prkazu nrok na nhradu nkladov, ktormi sa ten, v ktorho zujme konal, v ase skonenia konania obohatil. 744 (1) Kto zasiahne do zleitost inho bez toho, aby lo o odvrtenie hroziacej kody, zodpoved za vzniknut kodu; v rmci tejto zodpovednosti zodpoved aj za nhodu, ibae by vznikla aj bez jeho zsahu. (2) To ist plat, ak zasiahne niekto do zleitost inho proti jeho prejavenej vli. 745 Ak konate bez prkazu nem nrok na nhradu nkladov, je oprvnen vzia si, pokia je to mon, o obstaral na svoje nklady. 746 Konate bez prkazu je povinn dokoni konanie, poda o om vytovanie a previes vetko, o pri tom zskal, na toho, koho zleitos obstaral. D E S I A T A H L AVA ZMLUVA O SCHOVE 747 (1) Zmluvou o schove vznikne zloiteovi prvo, aby uschovvate hnuten vec prevzat od neho do schovy riadne opatroval. Zmluvu o schove mono uzavrie aj tak, e sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpe mechanickmi prostriedkami. (2) V zmluve mono dohodn, e uschovvate me vec odovzda do schovy aliemu uschovvateovi. 748 Zloite je povinn nahradi uschovvateovi nevyhnutn nklady, ktor na vec pri jej opatrovan vynaloil; odmenu za schovu je povinn zaplati len vtedy, ak sa tak dohodol alebo ak to zodpoved predmetu podnikania uschovvatea alebo zvyklostiam.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 56

749 (1) Uschovvate je povinn prevzat vec opatrova dohodnutm spsobom, a ak sa dohoda o spsobe schovy neuzavrela, je povinn ju opatrova starostlivo, najm je povinn da ju poisti, ak je to obvykl, a po uplynut doby schovy prevzat vec vrti spolu s tm, o k nej pribudlo. (2) Uschovvate je povinn vrti vec zloiteovi na poiadanie aj pred uplynutm dojednanej doby schovy, ale sm nie je oprvnen vrti ju skr, ibae vec neme pre nepredvdaten okolnos bezpene alebo bez vlastnej kody opatrova. 750 Ak nie je dojednan a ani z okolnost zrejm, ako dlho m by vec v schove, me zloite kedykovek iada vrtenie veci a uschovvate me vec kedykovek vrti. 751 Ak uschovvate pouije prevzat vec, ak umon jej pouitie inmu, ak ju d bez dovolenia zloitea alebo bez nevyhnutnej potreby niekomu inmu do schovy alebo ak je v omekan s jej vrtenm, zodpoved aj za nhodn kodu, ibae by tto koda postihla uschovan vec aj inak. 752 Zloite je povinn, ak sa astnci nedohodli inak, nahradi uschovvateovi kodu vzniknut mu schovou, ako aj nklady, ktor uschovvate na vec vynaloil na splnenie svojej povinnosti. 753 Vzjomnch prv z schovy sa mono domha iba do iestich mesiacov po vrten veci; inak zanikn. J E D E N S T A H L A VA ZMLUVA O UBYTOVAN 754 (1) Zo zmluvy o ubytovan vznikne objednvateovi prvo, aby mu ubytovate poskytol prechodn ubytovanie na dohodnut dobu alebo na dobu vyplvajcu z elu ubytovania v zariaden na to urenom (hotely, nocahrne, ubytovne a in zariadenia). (2) Za ubytovanie a sluby s nm spojen je objednvate povinn zaplati ubytovateovi cenu v lehotch urench ubytovacmi poriadkami. 755 Ubytovan m prvo uva priestory, ktor mu boli na ubytovanie vyhraden, ako aj uva spolon priestory ubytovacieho zariadenia a pouva sluby, ktorch poskytovanie je s ubytovanm spojen.

756 Ubytovate je povinn odovzda ubytovanmu priestory vyhraden mu na ubytovanie v stave spsobilom na riadne uvanie a zabezpei mu neruen vkon jeho prv spojench s ubytovanm. 757 Ubytovan je povinn uva priestory vyhraden mu na ubytovanie a plnenia spojen s ubytovanm riadne; v tchto priestoroch nesmie ubytovan bez shlasu ubytovatea vykonva iadne podstatn zmeny. 758 O zodpovednosti ubytovatea za veci vnesen do ubytovacch priestorov ubytovanm alebo pre neho platia ustanovenia 433 a 436. 759 (1) Ubytovan me odstpi od zmluvy pred uplynutm dohodnutej doby; ujmu vzniknut ubytovateovi predasnm zruenm ubytovania je ubytovan povinn nahradi, iba ak nemohol ubytovate ujme zabrni. (2) Ubytovate me od zmluvy pred uplynutm dohodnutej doby odstpi, ak ubytovan v ubytovacom zariaden aj napriek vstrahe hrubo poruuje dobr mravy alebo inak hrubo poruuje svoje povinnosti zo zmluvy. D VA N S T A H L AVA ZMLUVY O PREPRAVE Prv oddiel Zmluva o preprave osb 760 Zmluvou o preprave osb vznik cestujcemu, ktor za uren cestovn pouije dopravn prostriedok, prvo, aby ho dopravca prepravil do miesta urenia riadne a vas. 761 Dopravca je povinn stara sa pri preprave najm o bezpenos a pohodlie cestujcich a pri hromadnej preprave im umoni pouvanie, spoloenskch a kultrnych zariaden. Podrobnosti upravia prepravn poriadky. 762 (1) Ak m cestujci batoinu, prepravuje ju dopravca bud spolone s nm a pod jeho dohadom, alebo oddelene. (2) Ak sa batoina prepravuje oddelene, je dopravca povinn dba, aby sa prepravila do miesta urenia najneskr v rovnak as s cestujcim.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 57

Zodpovednos 763 (1) Pri pravidelnej preprave osb uruj prepravn poriadky, ak prva m cestujci voi dopravcovi, ak sa preprava nevykonala vas. (2) Pri nepravidelnej preprave osb je dopravca povinn nahradi kodu vzniknut cestujcemu tm, e preprava nebola vykonan vas; podmienky a rozsah nhrady uruj prepravn poriadky. (3) Prva poda odsekov 1 a 2 mus cestujci uplatni u dopravcu bez zbytonho odkladu; ak sa prva neuplatnili najneskr do iestich mesiacov, zanikn. 764 (1) Ak cestujcemu vznikne poas prepravy koda na zdrav alebo koda na batoinch prepravovanch spolone s nm alebo na veciach, ktor mal pri sebe, zodpoved na u dopravca poda ustanoven o zodpovednosti za kodu spsoben prevdzkou dopravnch prostriedkov ( 427 a 431). (2) Za kodu spsoben na batoinch prepravovanch oddelene od cestujcich zodpoved dopravca poda ustanoven o zodpovednosti pri nkladnej preprave. Druh oddiel Zmluva o preprave nkladu 765 (1) Zmluvou o preprave nkladu vznik odosielateovi prvo, aby mu dopravca za prepravn zsielku prepravil do urenho miesta a vydal ju urenmu prjemcovi. (2) Odosielate je povinn dopravcovi na poiadanie objednvku prepravy psomne potvrdi. (3) Dopravca je povinn na poiadanie odosielatea prevzatie zsielky psomne potvrdi. 766 (1) A do vydania zsielky m odosielate prvo dva za podmienok ustanovench prepravnmi poriadkami dopravcovi nov prkazy. (2) Kedy a za akch podmienok prvo dva dopravcovi nov prkazy patr prjemcovi, uruj prepravn poriadky. 767 Dopravca je povinn vykona prepravu s odbornou starostlivosou a v urenej lehote. 768 (1) Dopravca me poui na vykonanie prepravy aj in fyzick alebo prvnick osoby; pritom zodpoved, akoby prepravu vykonal sm.

(2) Ak vykonva prepravu spolone niekoko dopravcov poda prepravnho poriadku ako zdruen prepravu, uruj prepravn poriadky, ktor z dopravcov a za akch podmienok za tto prepravu zodpoved. Zodpovednos 769 (1) Dopravca zodpoved za kodu, ktor vznikla na prepravovanej zsielke v ase od prevzatia na prepravu a do vydania, ibae koda bola spsoben odosielateom alebo prjemcom, vadnosou zsielky, jej obalu alebo balenia, osobitnou povahou zsielky alebo okolnosou, ktor dopravca nemohol odvrti. (2) Prepravn poriadky mu uri, za akch podmienok sa predpoklad, e koda vznikla niektorou z prin uvedench v odseku 1. (3) Na kody vzniknut na prepravovanch zsielkach sa nevzahuj ustanovenia 427 a 431. 770 (1) Pri strate alebo znien zsielky je dopravca povinn nahradi cenu, ktor mala straten alebo znien zsielka v ase, ke bola prevzat na prepravu. Okrem toho je povinn zna elne vynaloen nklady vzniknut v svislosti s prepravou stratenej alebo znienej zsielky. Pri pokoden alebo iastonej strate zsielky uhrdza dopravca sumu, o ktor bola zsielka znehodnoten; ak je eln vykona opravu, uhrdza dopravca nklady opravy. (2) Za in kody z nkladnej prepravy, ako s kody na prepravovanej zsielke, zodpoved dopravca, len ak boli spsoben prekroenm dodacej lehoty; podmienky a rozsah nhrady uruj prepravn poriadky. 771 Prvo na nhradu kody mus odosielate uplatni u dopravcu do iestich mesiacov od vydania zsielky prjemcovi, alebo ak k vydaniu zsielky nedolo, do iestich mesiacov od prevzatia zsielky na prepravu; inak prvo zanikne. T ret oddiel Spolon ustanovenia k zmluvm o preprave 772 Podrobnejiu pravu osobnej a nkladnej prepravy uruj osobitn predpisy, najm prepravn poriadky a tarify. V rmci tejto pravy mu prepravn poriadky tie prevzia ustanovenia platn v medzinrodnej preprave pre vntrottnu prepravu; zodpovednos za kodu na zdrav ustanoven tmto zkonom nesmie by obmedzen. 773 (1) O nevyzdvihnutch (neodobratch) zsielkach platia ustanovenia 656 ods. 2 a 3.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 58

(2) Prepravn poriadky mu uri pre vyzdvihnutie (odobratie) niektorch zsielok, najm vec nebezpenej povahy alebo vec, ktor sa rchlo kazia, lehoty kratie ako 6 mesiacov. T R I N S T A H L A VA SPROSTREDKOVATESK ZMLUVA 774 Sprostredkovateskou zmluvou sa sprostredkovate zavzuje obstara zujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a zujemca sa zavzuje sprostredkovateovi poskytn odmenu vtedy, ak bol vsledok dosiahnut priinenm sprostredkovatea. 775 Sprostredkovateovi patr odmena v dohodnutej vke; odmenu treba dojedna v slade so veobecne zvznmi prvnymi predpismi, inak je zmluva neplatn poda 40a. 776 Sprostredkovateovi patr okrem odmeny nhrada nkladov iba vtedy, ak je to vslovne dohodnut; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nrok na odmenu. 777 Zujemca a sprostredkovate s povinn oznamova si navzjom vetky dleit okolnosti svisiace so sprostredkovanm, najm okolnosti, ktor mu ovplyvni rozhodnutie zujemcu uzavrie sprostredkvan zmluvu. Sprostredkovate je oprvnen za zujemcu kona alebo prijma okovek, len ak bol na to splnomocnen psomnm plnomocenstvom. T R N S T A H L A VA VKLADY Veobecn ustanovenia 778 Zmluva o vklade vznik medzi fyzickou alebo prvnickou osobou (alej len vkladate) a peanm stavom zloenm vkladu v peanom stave a jeho prijatm peanm stavom. 779 Vkladate m prvo na roky alebo in majetkov vhody uren peanm stavom v slade s opatrenm poda osobitnch predpisov.7)
7

780 (1) Vkladate a v zkonom ustanovench prpadoch aj in oprvnen osoba m prvo s vkladom naklada po preukzan svojej totonosti v zkonom ustanovench prpadoch. (2) Vkladate me po dohode s peanm stavom viaza (vinkulova) vplatu vkladu na oznmenie hesla alebo na splnenie inej podmienky. (3) Ak vkladate nepozn heslo, mus preukza, e mu vklad patr. Vklady na vkladnch knikch 781 (1) Prijatie vkladu potvrd pean stav vkladnou knikou upravenou tak, aby z nej bola zrejm vka vkladu, jeho zmeny a konen stav. (2) Ak nie je preukzan in vka vkladu, je rozhodujci zpis vo vkladnej knike. 782 Vkladn knika me by vystaven len na meno. 783 (1) Bez predloenia vkladnej kniky nemono s vkladom naklada. (2) S vkladom na vkladnej knike na meno je oprvnen naklada ten, na koho meno, priezvisko, adresu trvalho pobytu, rodn slo alebo dtum narodenia fyzickej osoby alebo nzov, adresu sdla a pridelen identifikan slo prvnickej osoby je vkladn knika vystaven. S vkladom na cestovnej vkladnej knike je vak v urench prpadoch oprvnen naklada kad, kto predlo vkladn kniku a preukazn lstok. 784 (1) Pri strate alebo znien vkladnej kniky me vkladate s vkladom naklada, len ak vyhlsi pean stav na jeho nvrh alebo na nvrh toho, kto m na tom prvny zujem, vkladn kniku za umoren. (2) Po umoren vyd pean stav vkladateovi nov vkladn kniku alebo na poiadanie vyplat cel vklad. (3) Vykonvac predpis ustanovuje postup pri umorovan vkladnch kniiek a prpady, kedy me pean stav vykona vplatu vkladu alebo vyda nov vkladn kniku aj bez umorenia pvodnej vkladnej kniky, ak je oprvnen znmy. 785 Ak vkladate po dvadsa rokov s vkladom nenakladal ani nepredloil vkladn kniku na doplnenie zznamov, zruuje sa vkladov vzah uplynutm tejto doby;

) 11 ods. 3 zkona . 158/1989 Zb. o bankch a sporiteniach (teraz pozri zkon . 21/1992 Zb. o bankch v znen neskorch predpisov
pozn. autora).

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 59

vkladate m prvo na vplatu zostatku zruenho vkladu. 786 Vkladov listy (1) Vkladov list je potvrdenm peanho stavu o pevnom jednorazovom vklade. Vka vkladu je uveden na vkladovom liste. Inak sa na vkladov list vzahuj primerane ustanovenia tohto zkona o vkladnch knikch. (2) Vkladov list je cenn papier. 787 alie formy vkladov (1) Pean stav me dojedna s vkladateom aj in formy vkladov. (2) Pokia nie je dojednan nieo in, vzahuj sa na tieto in formy vkladov primerane ustanovenia o vkladnch knikch a vkladovch listoch. P T N S T A H L A VA POISTN ZMLUVY Prv oddiel Poistn zmluva 788 (1) Poistnou zmluvou sa poistite zavzuje poskytn v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane nhodn udalos v zmluve bliie oznaen a fyzick alebo prvnick osoba, ktor s poistiteom poistn zmluvu uzavrela, je povinn plati poistn. (2) Poistn zmluva obsahuje najm a) vku poistnej sumy, v prpade poistenia osb vku zaruenej poistnej sumy, b) vku poistnho, jeho splatnos a i ide o jednorazov poistn alebo ben poistn, c) poistn dobu, d) daj o tom, i je dohodnut, e v prpade poistenia osb sa bude oprvnen osoba podiea na vnosoch poisovatea a akm spsobom, e) prva a povinnosti poisovatea, poistenho a toho, kto s poisovateom uzaviera poistn zmluvu, f) vku odkupnej hodnoty, ktor poisovate vyplat v prpade poistenia osb pri predasnom ukonen poistenia. (3) Sasou poistnej zmluvy s veobecn poistn podmienky poistitea (poistn podmienky), na ktor sa poistn zmluva odvolva a ktor s k nej pripojen alebo boli pred uzavretm zmluvy tomu, kto s poistiteom zmluvu uzavrel, oznmen. (4) V poistnej zmluve sa mono od poistnch podmienok odchli len v prpadoch v nich urench. V inch prpadoch sa mono odchli, len pokia je to na prospech poistenho.

789 (1) Osobitn predpis me ustanovi, e poistenie vznikne bez uzavretia poistnej zmluvy na zklade inej skutonosti a za podmienok v om uvedench (zkonn poistenie). (2) Osobitn predpis me ustanovi fyzickej osobe alebo prvnickej osobe povinnos uzavrie poistn zmluvu (povinn zmluvn poistenie). (3) Ak osobitn predpis lenskho ttu Eurpskych spoloenstiev alebo ttu, ktor je sasou Eurpskeho hospodrskeho priestoru (alej len lensk tt), ustanov povinn zmluvn poistenie, tto povinnos je splnen, ak je poistn zmluva uzavret v slade s osobitnmi predpismi lenskho ttu, ktor sa tkaj tohto poistenia. (4) Ak osobitn predpis lenskho ttu ustanovuje povinn zmluvn poistenie a sasne prvo tohto lenskho ttu uklad poisovateovi povinnos oznmi oprvnenm orgnom znik poistnho plnenia, me tento znik poisovate uplatni voi pokodenm tretm osobm len za podmienok ustanovench osobitnm predpisom tohto lenskho ttu. 790 Poisti mono najm a) majetok pre prpad jeho pokodenia, znienia, straty, odcudzenia alebo inch kd, ktor na om vznikn (poistenie majetku); b) fyzick osobu pre prpad jej telesnho pokodenia, smrti, doitia sa uritho veku alebo pre prpad inej poistnej udalosti (poistenie osb); c) zodpovednos za kodu vzniknut na ivote a zdrav alebo na veci, prpadne zodpovednos za in majetkov kodu (poistenie zodpovednosti za kodu). 791 (1) Pre prvne kony tkajce sa poistenia je potrebn psomn forma, ak nie je v tomto zkone alebo v poistnch podmienkach ustanoven inak. (2) Poistite vyd tomu, kto s nm poistn zmluvu uzavrel, poistku ako psomn potvrdenie o uzavret poistnej zmluvy. Ak djde ku strate alebo k znieniu poistky, vyd poistite tomu, kto s nm poistn zmluvu uzavrel, na jeho iados a nklady druhopis poistky. Pokia treba poda poistnch podmienok poistku predloi na uplatnenie prva na poistn plnenie me poistite poadova, aby sa poistka pred vydanm druhopisu umorila. (3) Ak poistka tkajca sa medzinrodnej dopravy tovaru obsahuje oprvnenie toho, kto s poistiteom zmluvu uzavrel, previes prvo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplnenm, na alie osoby, ktor s oprvnen na al prevod, s tieto osoby oprvnen na al prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) m inky postpenia pohadvky, aj ke poistite nebol o postupe upovedomen. Poistite nie je povinn skma platnos rubopisu.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 60

Druh oddiel Uzavretie poistnej zmluvy 792 (1) Na uzavretie poistnej zmluvy je potrebn, aby bol nvrh prijat v lehote, ktor uril navrhovate, a ak ju neuril, do jednho mesiaca odo da, ke druh astnk nvrh dostal. Poistn zmluva je uzavret okamihom, ke navrhovate dostane oznmenie o prijat svojho nvrhu. (2) Nvrh poistitea mono prija tie zaplatenm poistnho vo vke uvedenej v nvrhu, ak sa tak stane v lehote poda odseku 1; poistn zmluva je v takom prpade uzavret, len o bolo poistn zaplaten. 792a (1) Pred uzavretm poistnej zmluvy poisovate poskytne tomu, kto s nm uzaviera poistn zmluvu, najm tieto daje: a) obchodn meno poisovatea a jeho prvnu formu, b) nzov ttu, kde sa nachdza sdlo poisovatea a nzov ttu, kde sa nachdza poboka poisovatea, ktor uzaviera poistn zmluvu, c) sdlo poisovatea a adresu umiestnenia poboky poisovatea, ktor uzaviera poistn zmluvu. (2) V prpade poistenia osb poisovate poskytne pred uzavretm poistnej zmluvy tomu, kto s nm uzaviera poistn zmluvu, okrem dajov poda odseku 1 aj tieto alie daje: a) obsah vetkch poistnch plnen v svislosti s poistnou udalosou, b) dobu trvania poistnej zmluvy, c) spsob zniku poistnej zmluvy, d) spsob platenia poistnho a jeho splatnos, e) spsob vpotu a rozdelenia bonusov, ak s sasou poistnej zmluvy, f) spsob stanovenia odkupnej hodnoty a rozsah jej zruky, g) vku poistnho za kad poistn plnenie, h) urenie investinch podielov, na ktor je viazan poistn plnenie, pri poistnch zmluvch viazanch na investovanie finannch prostriedkov v mene poistench, i) oznaenie druhu prslunch aktv pre poistenie pri poistnch zmluvch viazanch na investovanie finannch prostriedkov v mene poistench, j) podmienky odstpenia od poistnej zmluvy, k) veobecn informcie o daovch povinnostiach, ktor sa vzahuj na dan poistn zmluvu, l) spsob vybavovania sanost toho, kto s poisovateom uzaviera poistn zmluvu, poistenho a oprvnenej osoby, m) prvo ttu, ktor plat pre poistn zmluvu tam, kde zmluvn strany nemaj monos zvoli si prvo platn pre poistn zmluvu, alebo prvo ttu, ktor navrhuje poisovate, ak zmluvn strany maj monos zvoli si prvo. (3) Poas trvania poistnej zmluvy poisovate poskytuje tomu, kto s nm uzavrel poistn zmluvu, najm tieto daje:

a) zmenu obchodnho mena poisovatea, jeho prvnej formy a sdla a zmenu adresy umiestnenia poboky poisovatea, s ktorou bola uzavret poistn zmluva, b) zmenu dajov uvedench v odseku 2 psm. a) a i), c) stav bonusov za kad rok. (4) daje poda odsekov 1 a 3 sa poskytuj psomne v ttnom jazyku Slovenskej republiky. Tieto daje sa mu poskytn aj v jazyku, ktor poaduje ten, kto s poisovateom uzaviera poistn zmluvu, alebo v jazyku ttu, ktorho prvo plat pre poistn zmluvu, ak zmluvn strany maj monos zvoli si prvo. 793 (1) Kto s poistiteom uzaviera poistn zmluvu, je povinn odpoveda pravdivo a plne na vetky psomn otzky poistitea tkajce sa dojednvanho poistenia. To plat tie, ak ide o zmenu poistenia. (2) Tto povinnos m aj ten, na ktorho majetok, ivot alebo zdravie alebo zodpovednos za kody sa m poistenie vzahova, aj ke poistn zmluvu sm neuzaviera. 794 (1) Poistn zmluvu mono uzavrie aj v prospech inej osoby. (2) Na poistn zmluvy uzavret v prospech inej osoby sa primerane pouij ustanovenia o zmluve v prospech tretej osoby ( 50) s tm, e shlas inej osoby me by dan aj dodatone pri uplatnen prv vyplvajcich z poistnej udalosti. T ret oddiel Prva a povinnosti z poistenia 795 (1) Povinnos poistitea plni a jeho prvo na poistn vznikne prvm dom po uzavret poistnej zmluvy, ak nebolo astnkmi dohodnut, e vznikne u uzavretm poistnej zmluvy alebo neskr. (2) V poisten tkajcom sa medzinrodnej dopravy tovaru mono dohodn, e sa poistenie vzahuje aj na dobu pred uzavretm poistnej zmluvy. Poistite vak nie je povinn poskytn poistn plnenie, pokia ten, kto s poistiteom uzavrel poistn zmluvu, v ase uzavretia poistnej zmluvy vedel alebo musel vedie, e poistn udalos u nastala. 796 (1) Ten, kto s poistiteom uzavrel poistn zmluvu, je povinn plati poistn, a to za dohodnut poistn obdobia (ben poistn); mono tie dohodn, e poistn bude zaplaten naraz za cel dobu, na ktor bolo poistenie dojednan (jednorazov poistn). (2) Ak nebolo dohodnut inak, je, ben poistn splatn prvho da poistnho obdobia a jednorazov poistn dom zaiatku poistenia.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 61

(3) Ak nie je v poisten tkajcom sa medzinrodnej dopravy tovaru zaplaten poistn a ak nejde o prpad uveden v 795 ods. 2, nie je poistite povinn poskytn poistn plnenie z poistnch udalost, ku ktorm dolo pred zaplatenm poistnho. Poistite nem prvo na poistn, ak v ase uzavretia poistnej zmluvy vedel, e poistn udalos neme nasta. (4) Ak tak uruj poistn podmienky, je ten, kto s poistiteom uzavrel poistn zmluvu, zbaven povinnosti plati poistn bez toho, aby tm bola dotknut vka poistnho plnenia. 797 (1) Prvo na plnenie m, pokia nie je v tomto zkone alebo v poistnch podmienkach ustanoven inak, ten, na ktorho majetok, ivot alebo zdravie, alebo na ktorho zodpovednos za kody sa poistenie vzahuje (poisten). (2) Prvo na plnenie vznikne, ak nastane skutonos, s ktorou je spojen vznik povinnosti poistitea plni (poistn udalos). (3) Plnenie je splatn do ptnstich dn, len o poistite skonil vyetrenie potrebn na zistenie rozsahu povinnosti poistitea plni. Vyetrenie sa mus vykona bez zbytonho odkladu; ak sa neme skoni do jednho mesiaca po tom, ke sa poistite o poistnej udalosti dozvedel, je poistite povinn poskytn poistenmu na poiadanie primeran preddavok. 798 Poistite je oprvnen plnenie z poistnej zmluvy primerane zni, ak na zklade vedome nepravdivej alebo neplnej odpovede ( 793) bolo uren niie poistn. 799 (1) Poisten je povinn zachovva povinnosti, ktor boli dohodnut alebo ktor s v tomto zkone alebo v poistnch podmienkach ustanoven. (2) Kto m prvo na plnenie, je povinn bez zbytonho odkladu poistiteovi psomne oznmi, e nastala poistn udalos, da pravdiv vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej nsledkov a predloi potrebn doklady, ktor si poistite vyiada. Poistn podmienky mu mu uloi aj alie povinnosti. (3) Ak malo vedom poruenie povinnost uvedench v odsekoch 1 a 2 podstatn vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zvenie rozsahu nsledkov poistnej udalosti, je poistite oprvnen plnenie z poistnej zmluvy zni poda toho, ak vplyv malo toto poruenie na rozsah jeho povinnosti plni. tvrt oddiel Znik poistenia 800 (1) Poistenie, pri ktorom je dojednan ben poistn, zanikne vpoveou ku koncu poistnho obdobia; vpo-

ve sa mus da aspo es tdov pred jeho uplynutm. (2) Mono tie dohodn, e poistenie me vypoveda kad z astnkov do dvoch mesiacov po uzavret poistnej zmluvy. Vpovedn lehota je osemdenn; jej uplynutm poistenie zanikne. (3) Poistite neme poda odseku 1 vypoveda poistenie osb s vnimkou poistenia pre prpad razu. 801 (1) Poistenie zanikne aj tak, e poistn za prv poistn obdobie alebo jednorazov poistn nebolo zaplaten do troch mesiacov odo da jeho splatnosti. (2) Poistenie zanikne aj tak, e poistn za alie poistn obdobie nebolo zaplaten do jednho mesiaca odo da doruenia vzvy poisovatea na jeho zaplatenie, ak nebolo poistn zaplaten pred doruenm tejto vzvy. Vzva poisovatea obsahuje upozornenie, e poistenie zanikne, ak nebude zaplaten. To ist plat, ak bola zaplaten len as poistnho. (3) Lehoty poda odsekov 1 a 2 mono dohodou predi. 802 (1) Pri vedomom poruen povinnost uvedench v ustanoveniach 793 me poistite od poistnej zmluvy odstpi, ak pri pravdivom a plnom zodpovedan otzok by poistn zmluvu neuzavrel. Toto prvo me poistite uplatni do troch mesiacov odo da, ke tak skutonos zistil; inak prvo zanikne. (2) Ak sa poistite dozvie a po poistnej udalosti, e jej prinou je skutonos, ktor pre vedome nepravdiv alebo nepln odpovede nemohol zisti pri dojednvan poistenia a ktor pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatn, je oprvnen plnenie z poistnej zmluvy odmietnu; odmietnutm plnenia poistenie zanikne. 803 (1) Poistite m prvo na poistn za dobu do zniku poistenia. (2) Ak zanikne poistenie pred uplynutm doby, za ktor bolo ben poistn zaplaten, je poistite povinn zvyujcu as poistnho vrti. (3) Ak nastala poistn udalos a dvod alieho poistenia tm odpadol, patr poistiteovi poistn do konca poistnho obdobia, v ktorom poistn udalos nastala; jednorazov poistn patr poistiteovi aj v tchto prpadoch vdy cel. 804 Poistn podmienky pre poistenie osb uruj, v ktorch prpadoch je poistite povinn vyplati pri zniku poistenia odbytn, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistnho a na ktor prpady sa nevzahuje ustanovenie 803 ods. 2 o vrten poistnho.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 62

Piaty oddiel Zmena poistenia 805 Poistn podmienky pre poistenie majetku a pre poistenie zodpovednosti za kodu tkajce sa poistenia majetku v bezpodielovom spoluvlastnctve manelov uruj, za akch predpokladov zanik poistenie majetku alebo poistenie zodpovednosti za kodu, na koho prechdzaj a na ktor veci sa vzahuje, ak zaniklo bezpodielov spoluvlastnctvo. iesty oddiel Poistenie majetku 806 Z poistenia majetku m poisten prvo, aby mu bolo poskytnut plnenie vo vke urenej poda poistnch podmienok, ak sa poistn udalos tka veci, na ktor sa poistenie vzahuje. 807 Ak je t ist vec poisten pre rovnak prpad u viacerch poistiteov a ak prevyuje hrn poistnch sm poistn hodnotu veci alebo ak prevyuje hrn sm, ktor by z uzavretch poistnch zmlv z tej istej udalosti poistitelia boli povinn plni (viacnsobn poistenie), je kad z poistiteov povinn poskytn plnenie do vky hodnoty veci alebo dohodnutej poistnej sumy len v pomere sumy, ktor by bol povinn plni poda svojej zmluvy, k summ, ktor by boli hrnom povinn plni vetci poistitelia. 808 Pokia je vec poisten pre t ist dobu zrove inm poistenm proti jednotlivm osobitnm nebezpeenstvm, poskytne poistite plnenie z poistnej udalosti spsobenej takm osobitnm nebezpeenstvom ak m vbec povinnos nahradi kodu pokia poisten nemohol dosiahnu plnenie z poistenia pre prpad takho osobitnho nebezpeenstva. 809 (1) Poisten je povinn dba, aby poistn udalos nenastala; najm nesmie poruova povinnosti smerujce k odvrteniu alebo zmeneniu nebezpeenstva, ktor s mu prvnymi predpismi uloen alebo ktor vzal na seba poistnou zmluvou. (2) Ak poisten vedome alebo nsledkom poitia alkoholu alebo nvykovch ltok poruil povinnosti uveden v odseku 1 a toto poruenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k viemu rozsahu jej nsledkov, je poistite oprvnen plnenie z poistnej zmluvy primerane zni. To ist plat, ak poruil tieto povinnosti vedome alebo nsledkom poitia alkoholu alebo nvykovch ltok ten, kto s poistenm ije v spolonej domcnosti.

810 Poisten m prvo na nhradu nkladov elne vynaloench na odvrtenie poistnej udalosti, ktor poistenmu majetku bezprostredne hrozila. Takisto m prvo na nhradu nkladov, ktor elne vynaloil, aby zmiernil nsledky poistnej udalosti. 811 zruen 812 Zmenou v osobe vlastnka poistenej veci poistenie zanikne, ak poistn podmienky neuruj inak. 813 (1) Ak poisten m proti inmu prvo na nhradu kody spsobenej poistnou udalosou, prechdza jeho prvo na poistitea, a to do vky plnenia, ktor mu poistite poskytol. (2) Ak prelo na poistitea prvo poda odseku 1 proti fyzickej osobe, plat pri jeho uplatovan primerane ustanovenie 450. (3) Na poistitea neprechdzaj nroky poistenho proti osobm, ktor s nm ij v spolonej domcnosti alebo ktor s na neho odkzan svojou vivou. To vak neplat, ak tieto osoby spsobili kodu myselne. 814 Ak poistite nahradil poistenmu len as kody, je osoba, proti ktorej m poisten prvo na hradu zvyujcej asti kody, povinn uspokoji poistitea a po uspokojen poistenho. 815 (1) Poistenie sa me vzahova na majetok inho ne toho, kto poistn zmluvu s poistiteom uzavrel. Poistn podmienky uruj, kedy v tomto prpade nevznik prvo na plnenie z poistnej udalosti poistenmu, ale inej osobe. (2) Ak fyzick osoba zomrie alebo ak zanikne prvnick osoba, ktor dojednala poistenie vzahujce sa na majetok inej osoby, vstupuje tto osoba do poistenia na miesto toho, kto s poistiteom poistn zmluvu uzavrel. Siedmy oddiel Poistenie osb 816 Z poistenia osb m poisten prvo, aby mu bola vyplaten dohodnut suma alebo aby mu bol platen dohodnut dchodok, alebo aby mu bolo poskytnut plnenie vo vke urenej poda poistnch podmienok, ak u neho nastane poistn udalos.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 63

817 (1) Ak je dohodnut, e poistnou udalosou je smr poistenho, me ten, kto poistn zmluvu s poistiteom uzavrel, uri osobu, ktorej m poistnou udalosou vznikn prvo na plnenie, a to menom alebo vzahom k poistenmu. A do vzniku poistnej udalosti me urenie osoby zmeni; ak nie je ten, kto zmluvu uzavrel, sm poistenm, me tak urobi len so shlasom poistenho. Zmena urenia osoby je inn doruenm oznmenia poistiteovi. (2) Ak nie je oprvnen osoba v ase poistnej udalosti uren alebo ak nenadobudne prvo na plnenie, nadobdaj toto prvo manel poistenho, a ak ho niet, deti poistenho. (3) Ak niet osb uvedench v odseku 2, nadobdaj toto prvo rodiia poistenho, a ak ich niet, osoby, ktor ili s poistenm po dobu najmenej jednho roka pred jeho smrou v spolonej domcnosti a ktor sa z toho dvodu starali o spolon domcnos alebo boli odkzan vivou na poistenho; ak niet ani tchto osb, nadobdaj toto prvo dediia poistenho. 818 Ak vznikne prvo na plnenie niekokm osobm a ak nie s podiely uren, m kad z nich prvo na rovnak diel. 819 Ak zomrie ten, kto uzavrel s poistiteom poistn zmluvu, poda ktorej je poisten niekto in, vstupuje do poistenia na jeho miesto poisten. To ist plat, ak zanikne prvnick osoba, ktor poistn zmluvu s poistiteom uzavrela. 820 Ak je poistnou udalosou raz poistenho, je poistite oprvnen zni sumu, ktor m vyplati, ak dolo k razu nsledkom poitia alkoholu alebo nvykovch ltok poistenm. 821 Prvom voi poistiteovi nie je dotknut prvo na nhradu kody proti tomu, kto za kodu zodpoved. smy oddiel Poistenie zodpovednosti za kody 822 Z poistenia zodpovednosti za kody m poisten prvo, aby v prpade poistnej udalosti poistite za neho nahradil poda poistnch podmienok kodu, za ktor poisten zodpoved. 823 Nhradu plat poistite pokodenmu; pokoden

vak prvo na plnenie proti poistiteovi nem, ak osobitn predpisy neustanovuj inak. 824 Poistn podmienky mu uri, v ktorch prpadoch zmenou v osobe vlastnka veci nezanik poistenie zodpovednosti za kody. 825 Poistite nem prvo zni poda ustanovenia 799 ods. 3 nhradu, ktor za poistenho vyplca pokodenmu; sumu, o ktor poistite takto nemohol svoje plnenie zni, je povinn mu uhradi poisten. 826 Ak poisten spsob kodu nsledkom poitia alkoholu alebo nvykovch ltok, m poistite proti nemu prvo na primeran nhradu toho, o za neho plnil. 827 Pokia poistite nahradil za poistenho kodu, prechdza na neho prvo poistenho na nhradu kody alebo in obdobn prvo, ktor mu v svislosti s jeho zodpovednosou za kodu vzniklo proti inmu. Ak prelo na poistitea prvo na nhradu kody proti fyzickej osobe, plat pri jeho uplatovan primerane ustanovenie 450. 828 (1) Poistenie sa me vzahova aj na zodpovednos inho ne toho, kto poistn zmluvu s poistiteom uzavrel. (2) Ak zomrie fyzick osoba alebo ak zanikne prvnick osoba, ktor dojednala poistenie vzahujce sa na zodpovednos inej osoby, vstupuje tto osoba do poistenia na miesto toho, kto s poistiteom poistn zmluvu uzavrel. Deviaty oddiel 828a Poistenie prvnej ochrany (1) Poistnou zmluvou pri poisten prvnej ochrany sa poisovate zavzuje uhradi nklady poistenho spojen s uplatnenm jeho prva v rozsahu vymedzenom v poistnej zmluve a poskytova sluby priamo spojen s tmto poistenm za podmienok dohodnutch v poistnej zmluve. (2) Poistn zmluva neme obmedzi poistenho v prve vberu svojho prvneho zstupcu pri jeho zastupovan a pri ochrane jeho prv. (3) Poisovate je povinn uzavrie rozhodcovsk zmluvu poda osobitnho predpisu na rieenie sporov vyplvajcich z poistenia prvnej ochrany, ak ten, kto s poisovateom poistn zmluvu uzaviera, pri uzavret poistnej zmluvy o to poiada. daj o uzavret rozhod-

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 64

covskej zmluvy poda prvej vety sa uvedie v poistnej zmluve o poisten prvnej ochrany. Ak vznikne spor vyplvajci z poistenia prvnej ochrany, poisovate je povinn informova poistenho o jeho prve poda odseku 2 a o monosti riei spor v rozhodcovskom konan. (4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzahuj na a) poistenie prvnej ochrany, ktor sa tka pouvania nmornho dopravnho prostriedku alebo poistnch rizk vznikajcich v svislosti s jeho pouvanm, b) zastupovanie poistenho, ak je tto innos sasne vykonvan vo vlastnom zujme poisovatea v rmci poistenia zodpovednosti za kodu, c) poistenie prvnej ochrany vykonvan poisovateom ako doplnkov poistenie k poisteniu pomoci osobm v ndzi poas cestovania alebo pobytu mimo miesta svojho trvalho pobytu. E S T N S T A H L A VA ZMLUVA O ZDRUEN 829 (1) Niekoko osb sa me zdrui, aby sa spolone priinili o dosiahnutie dojednanho elu. (2) Zdruenia nemaj spsobilos na prva a povinnosti. 830 Kad z astnkov je povinn vyvja innos na dosiahnutie dojednanho elu spsobom urenm v zmluve a zdra sa akejkovek innosti, ktor by mohla znemoni alebo sai dosiahnutie tohto elu. 831 Popri pracovnej innosti mu by astnci zdruenia poda zmluvy povinn poskytn na ely zdruenia peniaze alebo in veci. Ak v zmluve nie je uren vka, predpoklad sa, e astnci s povinn poskytn rovnak hodnoty. 832 (1) Majetkov hodnoty je astnk povinn poskytn na ely zmluvy v dobe urenej v zmluve, inak bez zbytonho odkladu po uzavret zmluvy. (2) Pokia nie je poveren niektor astnk sprvou vec uvedench v odseku 1, naklad s nimi za elom dosiahnutia elu zmluvy astnk, ktor ich poskytol; je vak povinn oddeli ich od ostatnho svojho majetku dohodnutm spsobom alebo spsobom, ktor oznmi ostatnm astnkom zmluvy o zdruen. 833 Poskytnut peniaze alebo in veci uren poda druhu s v spoluvlastnctve vetkch astnkov v pomere k ich vke, a to oznmenm o ich oddelen od ostatnho majetku astnka alebo odovzdanm poverenmu

astnkovi. Veci jednotlivo uren s v bezplatnom uvan vetkch astnkov. 834 Majetok zskan pri vkone spolonej innosti sa stva spoluvlastnctvom vetkch astnkov. 835 (1) Podiely na majetku zskanom spolonou innosou s rovnak, ak zmluva neuruje inak. (2) Zo zvzkov voi tretm osobm s astnci zaviazan spolone a nerozdielne. 836 (1) Ak nie je v zmluve uren inak, rozhoduj astnci o zaobstarvan spolonch vec jednomysene. (2) Ak m poda zmluvy rozhodova vina hlasov, patr kadmu astnkovi jeden hlas; vekos podielu nerozhoduje. 837 Kad astnk, aj ke nevykonva sprvu, m prvo sa presvedi o hospodrskom stave zdruenia. Ustanovenia zmluvy, ktor tomu odporuj, s neplatn. 838 (1) Kad astnk me zo zdruenia vystpi, nie vak v nevhodnej dobe a na ujmu ostatnch astnkov zdruenia. Z vnych dvodov vak me zo zdruenia vystpi kedykovek, a to aj ke bola dohodnut vpovedn lehota. (2) Z vnych dvodov mono astnka zo zdruenia vyli, a to iba jednomysenm uznesenm ostatnch astnkov zdruenia, ak zmluva neuruje inak. 839 astnkovi, ktor vystpil alebo bol vylen, sa veci vnesen do zdruenia vrtia. Podiel majetku poda stavu v de vystpenia alebo vylenia sa mu vyplat v peniazoch. 840 astnk, ktor vystpil alebo ktor bol vylen, sa nezbavuje zdpovednosti za zvzky z innosti zdruenia, ktor vznikli do da vystpenia alebo vylenia. 841 Pri rozpusten zdruenia maj astnci nrok na vrtenie hodnt poskytnutch na el zdruenia a vyporiadaj sa medzi sebou o majetok zskan vkonom spolonej innosti zdruenia spsobom urenm v zmluve, inak rovnm dielom.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 65

S E D E M N S T A H L A VA ZMLUVA O DCHODKU 842 Zmluvou o dchodku sa zaklad niekomu na doivotne alebo na inak uren dobu neuritho trvania prvo na vyplcanie urithb dchodku. 843 Zmluva o dchodku sa mus uzavrie psomne. 844 Prvo na dchodok nemono previes na inho. Splatn dvky mono vak postpi. O S E M N S T A H L A VA STVKA A HRA 845 (1) Vhry zo stvok a hier nemono vymha; vymha nemono ani pohadvky z piiek poskytnutch vedome do stvky alebo hry. Tak vhry a pohadvky nemono ani platne zabezpei. (2) reb sa posudzuje ako stvka alebo hra. 846 Ustanovenie 845 neplat, ak ide o vhern podnik, ktor prevdzkuje tt alebo ktor bol radne povolen. D E V T N S T A H L A VA VEREJN SA 847 Ak fyzick alebo prvnick osoba (alej len vyhlasovate sae) vyhlsi verejn sa na urit dielo alebo vkon, mus vo vyhlsen uvies presn vymedzenie predmetu a lehoty sae, vku cien a ostatn san podmienky; taktie mus vyhlsi, kto, v akej lehote a poda akch kritri posdi splnenie podmienok sae a vykon ocenenie. 848 (1) Vyhlasovate sae je povinn poskytn ceny vyhlsen verejnou saou tm, ktor poda vykonanho ocenenia splnili podmienky sae uren pre udieanie cien. (2) Ak sa vsledok dosiahol innosou niekokch saiacich, rozdel sa cena, ak sa nevyhlsil in postup a ak nedjde k dohode, poda toho, v akom pomere sa kad na dosiahnutom vsledku podieal. 849 (1) Verejn sa mono odvola len zo zzodpoved-

nostidov. Odvolanie sa mus vykona rovnakm spsobom, akm dolo k vyhlseniu sae, alebo inm rovnako innm spsobom. (2) Ak djde k odvolaniu verejnej sae, vyhlasovate sae je povinn poskytn primeran odkodnenie saiacim, ktor pred odvolanm sae jej podmienky prevane alebo sasti u splnili. Na toto prvo mus vyhlasovate sae saiacich pri odvolan sae upozorni. D VA D S I A T A H L AVA VEREJN PRSUB 850 Verejnm prsubom sa zavzuje ten, kto verejne vyhlsi, e zaplat odmenu alebo poskytne in plnenie jednmu alebo niekokm z bliie neobmedzenho potu osb, ktor splnia podmienky uren vo verejnom prsube. 851 Ak podmienky verejnho prsubu neuruj inak, dostane odmenu ten, kto ich najskr spln. 852 Ak podmienky verejnho prsubu spln sasne niekoko osb a z ich obsahu vyplva, e odmenu m dosta len jedna osoba, rozdel sa odmena medzi ne rovnakm dielom. D E V I ATA A S ZAVEREN, PRECHODN A ZRUOVACIE USTANOVENIA P R V H L AVA VEOBECN USTANOVENIA 853 (1) Obianskoprvne vzahy, pokia nie s osobitne upraven ani tmto ani inm zkonom, sa spravuj ustanoveniami tohto zkona, ktor upravuj vzahy obsahom aj elom im najbliie. (2) Poda odseku 1 nemono poui ustanovenia o ochrane njmu bytov poda 711 a 712c ani ustanovenie 3 na prvne vzahy medzi zlonmi veritemi a vlastnkom bytu alebo rodinnho domu pri zniku jeho vlastnctva na zklade uplatnenia zlonho prva. D R U H H L AVA PRECHODN A ZRUOVACIE USTANOVENIA K PRAVM INNM OD 1. APRLA 1964 (zkon . 40/1964 Zb.) 854 Pokia alej nie je uveden inak, spravuj sa ustanoveniami tohto zkona aj prvne vzahy vzniknut pred

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 66

1. aprlom 1964; vznik tchto prvnych vzahov, ako aj nroky z nich vzniknut pred 1. aprlom 1964 sa vak posudzuj poda doterajch predpisov. 855 (1) Obania, ktor boli poda doterajch predpisov celkom pozbaven svojprvnosti, sa po 31. marci 1964 povauj za osoby pozbaven poda tohto zkona spsobilosti na prvne kony. (2) Obania, ktor boli poda doterajch predpisov iastone pozbaven svojprvnosti, s aj naalej spsobil na prvne kony v rozsahu ustanovenom doterajmi predpismi, pokia sd nerozhodne o rozsahu ich spsobilosti poda ustanovenia 10 ods. 2. 856 (1) Majetkov spoloenstv medzi manelmi vzniknut poda prvch predpisov zanikaj 1. aprlom 1964. Tmto dom vznikne bezpodielov spoluvlastnctvo manelov ku vetkmu, o poda tohto zkona do ich bezpodielovho spoluvlastnctva patr. (2) Ak boli v zaniknutom majetkovom spoloenstve veci, ktor nie s predmetom osobnho vlastnctva, vzahuj sa na ne primerane ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastnctve manelov. (3) Pokia zkon . 140/1961 Zb. (Trestn zkon) ustanovuje, e vrokom o prepadnut majetku zanik zkonn majetkov spoloenstvo, rozumie sa tm od 1. aprla 1964 znik bezpodielovho spoluvlastnctva manelov. 857 Ak pred 1. aprlom 1964 nadobudol prvo uva byt jeden z manelov, vznikne tmto dom prvo spolonho uvania bytu obom manelom. Toto prvo vak nevznikne, ak manelia spolu trvale neij. 858 (1) Ak zmluvy o poisten osb boli uzavret pred innosou tohto zkona v prospech majitea alebo doruitea poistky, m od 1. aprla 1964 prvo na plnenie poisten ( 355 ods. 1 v znen zkona . 40/1964 Zb.); ak je poistnou udalosou smr poistenho, vznikne prvo na plnenie osobm uvedenm v 372 v znen zkona . 40/1964 Zb. (2) Pokia sa ustanovenie 61 zkona . 47/1956 Zb. o civilnom letectve dovolva pre poistenie proti nsledkom zodpovednosti ustanoven 58 a 60 toho istho zkona, rozumej sa tm od 1. aprla 1964 ustanovenia 427 a 431 v znen zkona . 40/1964 Zb. 859 (1) Pri deden sa pouije prvo platn v de smrti poruitea; ak vak bol zvet zriaden pred 1. aprlom 1964, posudzuje sa jeho platnos poda doterajch predpisov.

(2) Dom 1. aprla 1964 zanikaj vetky obmedzenia vyplvajce zo zvereneckho nhradnctva. (3) Pokia zkon neustanovuje inak, ded pozostal manel, ktor il s poruiteom v ase jeho smrti v spolonej domcnosti, popri svojom podiele nedoplatky poruiteovej odmeny za prcu a opakujcich sa dchodkov a do vky jednomesanho prjmu. 860 Poda doterajch predpisov sa a do svojho zakonenia posudzuj lehoty a premlacie doby, ktor zaali plyn pred 1. aprlom 1964. 861 Ak ide o prvo na nhradu kody spsobenej myselne alebo o prvo na vrtenie neoprvnenho majetkovho prospechu zskanho myselne, plat desaron premlacia doba potan odo da, ke zaala plyn pvodn lehota; toto ustanovenie nemono poui, ak ide o prvo, ktor sa u pred 1. aprlom 194 premlalo poda doterajch predpisov. 862 Prva a povinnosti zo zlonch prv vzniknutch pred 1. aprlom 1964 sa spravuj ustanovenm 495 v znen zkona . 40/1964 Zb., pokia nie s upraven osobitnmi predpismi. To plat aj o zlonch prvach vzniknutch zo zmluvy. 863 Majetkov vyporiadanie spolonost zruench ustanovenm 563 ods. 2 zkona . 141/1950 Zb. (Obianskeho zkonnka) sa spravuje naalej tmi predpismi, ktormi sa spravovalo dosia. 864 Zruuj sa: 1. Obiansky zkonnk . 141/1950 Zb. s vnimkou ustanovenia 12 ods. 2, pokia upravuje uzavieranie pracovnch zmlv, a 22 a 352; 2. zkon . 126/1946 Zb. o prave ponohospodrskych njomnch pomerov; 3. zkon . 139/1947 Zb. o rozdelen pozostalost s ponohospodrskymi podnikmi a o zamedzen drobenia ponohospodrskej pdy; 4. zkon . 45/1948 Zb., ktorm sa men a dopluje zkon . 139/1947 Zb. o rozdelen pozostalost s ponohospodrskymi podnikmi a o zamedzen drobenia ponohospodrskej pdy; 5. zkon . 207/1948 Zb. o ochrane njomnkov ponohospodrskych podnikov a njomnkov ponohospodrskych pozemkov; 6. zkon . 189/1950 Zb. o poistnej zmluve; 7. zkon . 63/1951 Zb. o zodpovednosti za kody spsoben dopravnmi prostriedkami; 8. zkon . 65/1951 Zb. o prevodoch nehnutenost a prenjmoch ponohospodrskej a lesnej pdy;

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 67

9. ustanovenia 18 ods. 2 a 20 zkona . 84/1952 Zb. o organizcii peanctva; 10. ustanovenia 95 a 96 zkona . 115/1953 Zb. o autorskom prve; 11. ustanovenia 55 ods. 2 psm. a), 58, 59 ods. 1 a 60 zkona . 47/1956 Zb. o civilnom letectve; 12. ustanovenie 50 ods. 6 zkona . 41/1957 Zb. o vyuit nerastnho bohatstva (banskho zkona); 13. ustanovenie 32 zkona . 150/1961 Zb. o nhradch pri razoch a chorobch z povolania; 14. vldne nariadenie . 366/1940 Zb. o plavrach a kpaliskch; 15. vldne nariadenie . 183/1947 Zb., ktorm sa uruj ponohospodrske vrobn oblasti; 16. vldne nariadenie . 53/1955 Zb., ktorm sa dopluje a men vldne nariadenie . 183/1947 Zb., ktorm sa uruj ponohospodrske vrobn oblasti; 17. nariadenie ministra spravodlivosti . 157/1950 Zb., ktorm sa vykonvaj niektor ustanovenia Obianskeho zkonnka, v znen nariadenia ministra spravodlivosti . 37/1955 Zb.; 18. nariadenie ministra spravodlivosti . 179/1950 Zb. o dleitch dvodoch na vpove chrnench njmov alebo na ich zruenie bez vpovede; 19. vldna vyhlka . 113/1956 . l. (. v.) o vyberan nedoplatkov njomnho s vnimkou ustanoven 5 a 7; 20. vldna vyhlka . 211/1957 . l. (. v.) o vykonvan drobnch oprv v bytoch; 21. prloha vyhlky Ministerstva financi . 157/ /1954 . l. (. 183/1954 . v.), ktorou sa vydvaj poistn podmienky pre rodinn dchodkov poistenie; 22. prlohy 1 a 11 vyhlky Ministerstva financi . 237/1955 . l. (. v.) o poistnch podmienkach pre poistenie majetku a osb dojednvan so ttnou poisovou; 23. vyhlka ministra financi . 206/1957 . l. (. v.) O vkladnch knikch; 24. vyhlka Ministerstva financi . 33/1958 . l. (. v.) o poistnch podmienkach pre poistenie majetku a osb dojednvan so ttnou poisovou; 25. ustanovenia l. 22 a 25 vyhlky Ministerstva vntornho obchodu . 125/1959 . l. (. v.) o zkladnch predpisoch pre prcu predajn. T R E T I A H L A VA PRECHODN USTANOVENIA K PRAVM INNM OD 1. APRLA 1983 (zkon . 131/1982 Zb.) 865 (1) Pokia nie je uveden inak, spravuj sa ustanoveniami tohto zkona aj prvne vzahy vzniknut v ase od 1. aprla 1964 do 1. aprla 1983. (2) Na prvne vzahy z bezpodielovho spoluvlastnctva manelov, ktor zaniklo v ase od 1. aprla 1964 do 1. aprla 1983, pouije sa ustanovenie 149 ods. 4, pokia k vyporiadaniu bezpodielovho spoluvlastnctva

nedolo dohodou uzavretou do troch rokov od 1. aprla 1983 alebo rozhodnutm sdu na nvrh podan do troch rokov od 1. aprla 1983. (3) Do asu uvedenho v ustanoven 135a v znen zkona . 131/1982 Zb. sa zapota aj as, po ktor oban alebo jeho prvny predchodca mal vec nepretrite v drbe ( 135a ods. 1) alebo nepretrite vykonval prvo zodpovedajce vecnmu bremenu ( 135a ods. 2) pred 1. aprlom 1983; tento as sa vak neskon skr ne uplynutm jednho roka od tohto da. (4) Ak ide o prvo dovola sa neplatnosti prvneho konu z dvodu uvedenho v ustanoven 40a v znen zkona . 131/1982 Zb., ku ktormu dolo pred 1. aprlom 1983, neskon sa premlacia doba skr ne uplynutm troch rokov od tohto da. (5) Ak ide o prvo na nhradu kody alebo o prvo na vydanie neoprvnene zskanho majetkovho prospechu, plat dvojron premlacia doba potan odo da, ke zaala plyn pvodn lehota; toto ustanovenie nemono poui, ak ide o prvo, ku ktormu premlacia doba uplynula poda doterajch predpisov. (6) Na prva a povinnosti z vecnch bremien vzniknutch pred 1. aprlom 1964 sa vzahuj obdobne ustanovenia 135b a 135c ods. 3 a 7 v znen zkona . 131/1982 Zb. 866 Zvenie zkladnej sumy, ktor sa nesmie povinnmu zrazi z mesanej mzdy pri vkone rozhodnutia, a urenie hranice, nad ktor je mzda postihnuten zrkami bez obmedzenia, ku ktorm djde zanajc 1. aprlom 1983, nedotka sa dohd o zrkach zo mzdy a z inch prjmov ( 57 v znen zkona . 40/1964 Zb.) uzavretch pred tmto dom. T V R T H L AVA PRECHODN USTANOVENIA K PRAVM INNM OD 1. JANURA 1989 (zkon . 188/1988 Zb.) 867 Nrok na nhradu za stratu na dchodku, ktor vznikol pred 1. janurom 1989, sa posudzuje poda doterajch predpisov. P I A T A H L AVA PRECHODN USTANOVENIA K PRAVM INNM OD 1. JANURA I992 (zkon . 509/1991 Zb.) 868 Pokia alej nie je uveden inak, spravuj sa ustanoveniami tohto zkona aj prvne vzahy vzniknut pred 1. janurom 1992 ; vznik tchto prvnych vzahov, ako aj nroky z nich vzniknut pred 1. janurom 1992 sa vak posudzuj poda doterajch predpisov.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 68

869 Odporova mono prvnym konom urobenm v ase troch rokov pred innosou tohto zkona, pokia dvod odporovatenosti trval aj po innosti tohto zkona; toto prvo vak treba uplatni do jednho roka po innosti tohto zkona, inak zanikne. 870 Poda doterajch predpisov sa a do svojho zakonenia posudzuj lehoty a premlacie doby, ktor zaali plyn pred innosou tohto zkona. 871 (1) Prvo osobnho uvania bytu a prvo uvania inch obytnch miestnost a miestnost nesliacich na bvanie vzniknut poda doterajch predpisov, ktor trv ku du nadobudnutia innosti tohto zkona, sa men dom innosti tohto zkona na njom. Spolon uvanie bytu a spolon uvanie bytu manelmi sa men na spolon njom. (2) Prvo uvania asti bytu sa men na podnjom s tm, e ho nemono vypoveda po dobu jednho roka od innosti tohto zkona. (3) Obdobne to plat pri osobnom uvan inch obytnch miestnost a miestnost nesliacich na bvanie. (4) Osobn uvanie bytov sliacich na trval ubytovanie pracovnkov organizcie sa men na njom sluobnho bytu, pokia tieto byty spaj kritri ustanoven zkonom pre sluobn byty; pokia tieto podmienky nie s splnen, men sa tak osobn uvanie na njom. 872 (1) Prvo osobnho uvania pozemku vzniknut poda doterajch predpisov, ktor trv ku du nadobudnutia innosti tohto zkona, men sa dom innosti tohto zkona na vlastnctvo fyzickej osoby. Ustanovenie 8 ods. 1 zkona . 229/1991 Zb. o prave vlastnckych vzahov k pde a inmu ponohospodrskemu majetku tm nie je dotknut. (2) Ak prvo osobnho uvania rovnakho nezastavanho pozemku vzniklo viacerm obanom spolone (spolonm uvateom), stvaj sa s innosou tohto zkona podielovmi spoluvlastnkmi s rovnakmi podielmi. (3) Ak prvo osobnho uvania rovnakho zastavanho pozemku vzniklo viacerm obanom spolone (spolonm uvateom zastavanho pozemku), stvaj sa s innosou tohto zkona podielovmi spoluvlastnkmi s podielmi, ktorch vekos je rovnak ako vekos ich spoluvlastnckych podielov na stavbe postavenej na pozemku v spolonom osobnom uvan. V prpade pochybnost ur vekos spoluvlastnckych podielov dohoda spoluvlastnkov, a ak k nej nedjde, sd na nvrh niektorho z nich. (4) Ak prvo osobnho uvania k zastavanmu alebo nezastavanmu pozemku vzniklo manelom, stvaj

sa dom innosti tohto zkona bezpodielovmi spoluvlastnkmi pozemku, pokia ich bezpodielov spoluvlastnctvo trv; ak zaniklo, stvaj sa podielovmi spoluvlastnkmi rovnm dielom. (5) Ak predo dom innosti tohto zkona vzniklo obanovi prvo, aby s nm bola uzavret dohoda o osobnom uvan pozemku, ale do innosti tohto zkona u nedolo k dohode, prpadne k jej registrcii prvoplatnm rozhodnutm ttneho notrstva, vznik oprvnenmu prvo na uzavretie kpnej zmluvy k pozemku, ktorho sa tkalo rozhodnutie o pridelen pozemku do osobnho uvania. Ak oprvnen neuplatn svoje prvo do jednho roka od innosti tohto zkona, prvo zanikne. Ak k u zavretiu kpnej zmluvy nedjde, nie je dotknut prvo na vydanie bezdvodnho obohatenia ( 451 a nasl.). (6) Ak ide o vydranie vlastnckeho prva k pozemku poda tohto zkona, kde na zklade doterajch predpisov bolo mon nadobudn len prvo na uzavretie dohody o osobnom uvan pozemkov, me si oprvnen osoba zapota as, po ktor jej prvny predchodca mal pozemok nepretrite v drbe aj pred innosou tohto zkona. (7) Ak obanovi (obanom) vzniklo za podmienok uvedench v zkone . 52/1966 Zb. o osobnom vlastnctve bytov v znen zkona . 30/1978 Zb. osobn vlastnctvo k bytu, men sa dom innosti tohto zkona osobn vlastnctvo na vlastnctvo fyzickej osoby (fyzickch osb); takisto prvo spolonho osobnho uvania pozemku, na ktorom stoj obytn dom s bytom (bytmi) vo vlastnctve obana (obanov), men sa dom innosti tohto zkona na podielov spoluvlastnctvo fyzickch osb. (8) Za podmienok ustanovench v zkone . 52/ /1966 Zb. o osobnom vlastnctve bytov v znen zkona . 30/1978 Zb. mu od innosti tohto zkona nadobda byty a nebytov priestory do vlastnctva aj prvnick osoby. 873 Pri deden sa pouije prvo platn v de smrti poruitea. Ak sa vak zvet vyhotovil pred innosou tohto zkona, posudzuje sa jeho platnos poda doterajch predpisov. To plat aj o platnosti vydedenia. 874 Prva a povinnosti z obmedzenia prevodu nehnutenosti, ktor vzniklo pred innosou tohto zkona, sa spravuj doterajmi predpismi. 875 (1) Zujmov zdruenia, ktor vznikli poda 360b Hospodrskeho zkonnka, zujmov organizcie, ktor vznikli poda 42 zkona . 162/1990 Zb. o ponohospodrskom drustevnctve, a zujmov organizcie a spolon zujmov organizcie, ktor vznikli poda 35 a 36 zkona . 176/1990 Zb. o bytovom, spotrebnom, vrobnom a inom drustevnctve, sa povauj za zdruenia poda 20f tohto zkona. Tieto zdruenia s

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 69

povinn sa registrova poda 20i do iestich mesiacov odo da innosti tohto zkona. (2) Doterajie nadcie sa povauj za nadcie poda 20b a 20e tohto zkona. 876 (1) Vzahy trvalho uvania poda 70 zkona . 109/1964 Zb. Hospodrsky zkonnk sa posudzuj poda doterajch predpisov a do doby vydania osobitnho zkona.*) (2) Hospodrske zmluvy o doasnom uvan majetku za odplatu poda 348 Hospodrskeho zkonnka sa menia od innosti tohto zkona na njomn zmluvy. Ak je uvanie majetku poda 348 Hospodrskeho zkonnka dojednan bezodplatne, men sa odo da innosti tohto zkona na zmluvu o vpoike. 877 (1) Ceny, odplaty a in pean plnenia, ktor s predmetom pravy poda tohto zkona a na ktor sa vzahuje veobecne zvzn prvny predpis o cench, sa povauj za ceny poda tohto predpisu. (2) Pokia sa v tomto zkone pouva pojem veobecne zvzn prvny predpis o cench, rozumie sa tm zkon . 526/1990 Zb. o cench. 878 Zruuj sa: 1. ustanovenia 22 zkona . 141/1950 Zb. (Obiansky zkonnk); 2. zkon . 41/1964 Zb. o hospodren s bytmi; 3. ustanovenia 4, 6, 9 ods. 2 a 10 ods. 2 zkona . 52/1966 Zb. o osobnom vlastnctve bytov v znen zkona . 30/1978 Zb. I E S T A H L A VA 879 (1) Vlastncke vzahy k nehnutenostiam vyskytujcim sa len na zem eskej republiky alebo Slovenskej republiky (najm napr. tzv. osadncke vzahy, urbarity a komposesorty) uprav zkon nrodnej rady prslunej republiky. (2) Zkony nrodnch rd ustanovia, kto a akm spsobom zabezpeuje bytov nhrady (nhradn byty a nhradn ubytovanie). 879a Podrobnejie predpisy na vykonanie Obianskeho zkonnka vydaj prslun ministerstv a ostatn stredn orgny ttnej sprvy. Vlda eskej republiky a vlda Slovenskej republiky mu vyda podrobnejie predpisy na vykonanie Obianskeho zkonnka, ak

ide o veci, ktor patria do psobnosti eskej republiky a do psobnosti Slovenskej republiky. S I E D M A H L AVA PRECHODN USTANOVENIA K PRAVM INNM OD 20. JNA 1997 879b Zaat konanie o privolenie sdu k vpovedi z njmu bytu do nadobudnutia innosti tohto zkona dokon sd poda doterajch predpisov. Na zabezpeenie bytovej nhrady sa vzahuj ustanovenia tohto zkona. S M A H L AVA PRECHODN USTANOVENIA K PRAVM INNM OD 1. SEPTEMBRA 2001 879c (1) Zaat konanie o privolenie sdu k vpovedi z njmu bytu do nadobudnutia innosti tohto zkona dokon sd poda doterajch predpisov. Na zabezpeenie bytovej nhrady sa vzahuj ustanovenia tohto zkona. (2) Ak sa njomn pomer skonil z dvodu poda 711 ods. 1 psm. b), njomca m do piatich rokov od nadobudnutia innosti tohto zkona prvo na bytov nhradu poda doterajch predpisov; to neplat, ak njomca je vlastnkom bytu alebo mu vznikol njomn vzah k bytu u inho prenajmatea. 879d (1) Od nadobudnutia innosti tohto zkona nemu banky a poboky zahraninch bnk prijma vklady na doruitea. Vklad na doruitea uloen v banke alebo poboke zahraninej banky pred nadobudnutm innosti tohto zkona mono iba premeni na vklad na meno alebo vykonva z neho vbery. Tm nie je dotknut pripisovanie rokov alebo inch peanch vhod spojench s vkladom na doruitea, ktor vykonva banka alebo poboka zahraninej banky; do iestich mesiacov od nadobudnutia innosti tohto zkona nie je dotknut ani pripisovanie bezhotovostnch platieb zo zahraniia poukzanch na vkladn kniku na doruitea za predpokladu, e pripisujcej banke alebo poboke zahraninej banky je znma totonos odosielatea, ktorho upovedom o monostiach pripisovania platieb len v tejto lehote. Prvo na vplatu vkladu na doruitea m doruite, ktor predlo vkladn kniku na doruitea alebo in cenn papier na doruitea potvrdzujci uloenie tohto vkladu, ak preuke svoju totonos dokladom totonosti a spln podmienky poda 780 ods. 2 a 3. (2) Na iados doruitea predloen banke alebo poboke zahraninej banky do jednho roka od nadobudnutia innosti tohto zkona je banka a poboka zahraninej banky povinn bezplatne premeni vklad na

*) Od 1. janura 1994 ustanovenie 876 ods. 1 stratilo innos (pozri 21 ods. 3 zkona . 278/1993 Z. z.)

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 70

doruitea na vklad na meno uloen v tejto banke alebo poboke zahraninej banky. D E V I A T A H L A VA PRECHODN USTANOVENIA K PRAVM INNM OD 1. JANURA 2003 879e*) (1) Ustanoveniami tohto zkona sa spravuj aj prvne vzahy vzniknut pred 1. janurom 2003; vznik tchto prvnych vzahov, ako aj nroky z nich vzniknut pred 1. janurom 2003 sa vak posudzuj poda doterajch predpisov, ak nie je ustanoven inak. (2) Zlon prva, ktor vznikli pred 1. janurom 2003 a na vznik ktorch sa poda tohto zkona vyaduje registrcia v registri zlonch prv, musia sa registrova v registri zlonch prv do 30. jna 2003, inak zanikaj. iados o registrciu v registri zlonch prv podva verite po oznmen dlnkovi. (3) Zlon prva poda odseku 2 sa zaregistruj s uvedenm da ich vzniku. Na urenie poradia na uspokojenie zlonch prv, ktor vznikli pred 1. janurom 2003, je rozhodujci de ich vzniku. (4) Zlon prva na hnuten veci, ktor vznikli odovzdanm veci pred 1. janurom 2003, mono registrova v registri zlonch prv k 1. januru 2003, ak sa iados o ich registrciu pod do 31. marca 2003. (5) Vkladov vzah pri vklade na doruitea, ktor bol uloen pred 1. janurom 2003, sa zruuje 31. decembra 2003; prvo na vplatu zostatku zruenho vkladu mono uplatni poas premlacej lehoty poda 101. D E S I A T A H L A VA PRECHODN USTANOVENIA K PRAVM INNM OD 1. APRLA 2004 879e*) (1) Prva zo zodpovednosti za vady, pri ktorch zrun doba zaala plyn predo dom nadobudnutia innosti tohto zkona, sa posudzuj poda doterajch prvnych predpisov. (2) Prva zo zodpovednosti za vady pri pouitej veci, pri ktorch zrun doba zaala plyn predo dom nadobudnutia innosti tohto zkona, sa posudzuj poda doterajch prvnych predpisov, ak k prevzatiu veci dolo predo dom nadobudnutia innosti tohto zkona.

(3) Spotrebitesk zmluvy poda 52 uzavret predo dom nadobudnutia innosti tohto zkona sa musia da do sladu s ustanoveniami 53 a 54 tohto zkona a spotrebitesk zmluvy o prve uva budovu alebo jej as v asovch sekoch aj s ustanovenm 55 ods. 1, ak ide o nleitosti zmluvy, a s ustanovenm 57 tohto zkona do troch mesiacov odo da nadobudnutia innosti tohto zkona. (4) Ustanovenia spotrebiteskch zmlv, ktor nie s dan do sladu s ustanoveniami 53, 54 a 57 tohto zkona poda odseku 3, s neplatn po uplynut troch mesiacov odo da nadobudnutia innosti tohto zkona. Spotrebite m prvo odstpi od spotrebiteskej zmluvy o prve uva budovu alebo jej as v asovch sekoch, ktor nie je poda odseku 3 dan do sladu s ustanovenm 55 ods. 1 tohto zkona, ak ide o nleitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynut lehoty poda odseku 3. 879f Tmto zkonom sa preberaj prvne akty Eurpskych spoloenstiev a Eurpskej nie uveden v prlohe. innos zkona 880 Tento zkonnk nadobda innos 1. aprlom 1964. Zkon . 58/1969 Zb. z 5. jna 1969 o zodpovednosti za kodu spsoben rozhodnutm orgnu ttu alebo jeho nesprvnym radnm postupom nadobudol innos 1. jlom 1969; zkon . 131/1982 Zb. z 9. novembra 1982, ktorm sa men a dopa Obiansky zkonnk a upravuj niektor alie majetkov vzahy, nadobudol innos 1. aprlom 1983, s vnimkou ustanovenia 489a, ktor nadobudlo innos u 1. janurom 1983; zkon . 94/1988 Zb. z 15. jna 1988 o bytovom, spotrebnom a vrobnom drustevnctve nadobudol innos 1. jlom 1988; zkon . 188/1988 Zb. zo 14. decembra 1988, ktorm sa men a dopa Zkonnk prce, nadobudol innos 1. janurom 1989; zkon . 87/1990 Zb. z 28. marca 1990, ktorm sa men a dopa Obiansky zkonnk, nadobudol innos 29. marcom 1990; zkon . 105/1990 Zb. z 18. aprla 1990 o skromnom podnikan obanov nadobudol innos 1. mjom 1990; zkon . 116/1990 Zb. z 23. aprla 1990 o njme a podnjme nebytovch priestorov nadobudol innos 1. mjom 1990; zkon . 87/1991 Zb. z 21. februra

*) 879e bol pridan zkonom . 526/2002 Z. z. aj zkonom . 150/2004 Z. z.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 71

1991 o mimosdnych rehabilitcich nadobudol innos 1. aprlom 1991; zkon . 509/1991 Zb. z 5. novembra 1991, ktorm sa men, dopa a upravuje Ob-

iansky zkonnk, nadobudol innos 1. janurom 1992.*)

*) Zkon . 264/1992 Zb. nadobudol innos 1. janura 1993.

Zkon . 278/1993 Z. z. nadobudol innos 1. janura 1994. Zkon . 249/1994 Z. z. nadobudol innos 1. oktbra 1994. Zkon . 153/1997 Z. z. nadobudol innos 20. jna 1997. Zkon . 211/1997 Z. z. nadobudol innos 30. jla 1997. Zkon . 252/1999 Z. z. nadobudol innos 11. oktbra 1999. Zkon . 218/2000 Z. z. nadobudol innos 1. augusta 2000. Zkon . 261/2001 Z. z. nadobudol innos 1. septembra 2001. Zkon . 281/2001 Z. z. nadobudol innos 1. oktbra 2001. Zkon . 23/2002 Z. z. nadobudol innos 7. februra 2002. Zkony . 34/2002 Z. z. a . 95/2002 Z. z. nadobudli innos 1. marca 2002. Zkon . 184/2002 Z. z. nadobudol innos 1. jna 2002. Zkon . 215/2002 Z. z. nadobudol innos 1. mja 2002. Zkon . 526/2002 Z. z. nadobudol innos 1. janura 2003 okrem ustanoven uvedench v l. I v trinstom bode, 789 ods. 3 a 4, ktor nadobudli innos dom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristpen Slovenskej republiky k Eurpskej nii. Zkony . 504/2003 Z. z. a . 515/2003 Z. z. nadobudli innos 1. janura 2004. Zkon . 150/2004 Z. z. nadobudol 1. aprla 2004 okrem 60, ktor nadobudol innos dom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristpen Slovenskej republiky k Eurpskej nii.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 72

Prloha k zkonu . 40/1964 Zb.

Z O Z N A M P R E B E R A N C H P R V N Y C H A K T O V EURPSKYCH SPOLOENSTIEV A EURPSKEJ NIE Tmto zkonom sa preberaj tieto prvne akty Eurpskych spoloenstiev a Eurpskej nie: 1. Smernica Rady . 93/13/EHS z 5. aprla 1993 o nekalch podmienkach v spotrebiteskch zmluvch (radn vestnk Eurpskych spoloenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34). 2. Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady . 94/47/ES z 26. oktbra 1994 o kpe prva na seznne uvanie nehnutenost (radn vestnk Eurpskych spoloenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87). 3. Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady . 1999/44/ES z 25. mja 1999 o uritch aspektoch predaja spotrebnho tovaru a svisiacich zrukch (radn vestnk Eurpskych spoloenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Uveden smernice s preloen do slovenskho jazyka; do radnho prekladu v slovenskom jazyku mono nahliadnu v sdle Intittu pre aproximciu prva radu vldy Slovenskej republiky, Nmestie slobody 1/29, Bratislava.

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 73

OBIANSKY ZKONNK PREHAD

PRV AS PRV HLAVA DRUH HLAVA Prv oddiel VEOBECN USTANOVENIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 122 OBIANSKOPRVNE VZAHY A ICH OCHRANA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 6 ASTNCI OBIANSKOPRVNYCH VZAHOV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 21

Fyzick osoby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 17

Druh oddiel Prvnick osoby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18 21 Zujmov zdruenia prvnickch osb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20f 21 TRETIA HLAVA ZASTPENIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22 33b Zkonn zastpenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26 30 Zastpenie na zklade plnomocenstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31 33b TVRT HLAVA PRAVNE KONY Zmluvy . . . . . . . . . . . . . . . . . Nvrh na uzavretie zmluvy . . Prijatie nvrhu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34 51 43 51 43a 43b 43c 51

PIATA HLAVA SPOTREBITESK ZMLUVY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52 60 Spotrebitesk zmluva o prve uva budovu alebo jej as v asovch sekoch. . . . . . . 55 60 61 99 zruen SMA HLAVA PREMLANIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 100 114 Premlacia doba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 101 110 Plynutie premlacej doby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 111 114 DEVIATA HLAVA VYMEDZENIE NIEKTORCH POJMOV Domcnos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Blzke osoby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Veci a prva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Potanie asu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . DRUH AS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 115 122 115 116 117 118 121 122

VECN PRVA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 123 151v

PRV HLAVA VLASTNCKE PRVO . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 123 135c Drba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 129 131 Nadobdanie vlastnctva. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 132 135c DRUH HLAVA SPOLUVLASTNCTVO. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 136 151 Podielov spoluvlastnctvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 137 142 Bezpodielov spoluvlastnctvo manelov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 143 151 TRETIA HLAVA PRVA K CUDZM VECIAM Zlon prvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Zaloenie pohadvky . . . . . . . . . . . . . . Podzlon prvo . . . . . . . . . . . . . . . . . Vecn bremen . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Zdrn prvo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . TRETIA, TVRT A PIATA AS IESTA AS PRV HLAVA DRUH HLAVA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 151a 151v 151a 151g 151h 151j 151k 151md 151n 151p 151s 151v

152 414 zruen

ZODPOVEDNOS ZA KODU A ZA BEZDVODN OBOHATENIE . . . . . . . . 415 459 PREDCHDZANIE HROZIACIM KODM . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 415 419 ZODPOVEDNOS ZA KODU. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 420 450

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 74

Prv oddiel Druh oddiel Tret oddiel

Veobecn zodpovednos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 420 420a Prpady osobitnej zodpovednosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 421 437 Spolon ustanovenia o nhrade kody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 438 450 BEZDVODN OBOHATENIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 451 459 DEDENIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 460 487 NADOBDANIE DEDISTVA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 460 472 DEDENIE ZO ZKONA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 473 475a DEDENIE ZO ZVETU . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 476 480 POTVRDENIE DEDISTVA A VYPORIADANIE DEDIOV . . . . . . . . . . . . . . . 481 484 OCHRANA OPRVNENHO DEDIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 485 487 ZVZKOV PRVO . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 488 852 VEOBECN USTANOVENIA. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 488 587 Spolon zvzky a spolon prva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 511 515 Zmeny v obsahu zvzkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 516 523 Zmena v osobe veritea alebo dlnka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 524 543 Zabezpeenie zvzkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 544 558 Znik zvzkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 559 587 KPNA A ZMENN ZMLUVA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 588 627 Vedajie dojednanie pri kpnej zmluve . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 601 610 Zmenn zmluva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 611 Osobitn ustanovenia o predaji tovaru v obchode (Spotrebitesk kpne zmluvy) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 612 627 DAROVACIA ZMLUVA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 628 630 ZMLUVA O DIELO . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 631 656 Osobitn ustanovenia o zhotoven veci na zkazku . . . . . . . . . . . . . . . . . . 644 651 Osobitn ustanovenia o zmluve o oprave a prave vec . . . . . . . . . . . . . . . . 652 656 ZMLUVA O PIKE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 657 658 ZMLUVA O VPOIKE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 659 662 NJOMN ZMLUVA. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 663 723 Njomn . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 671 675 Skonenie njmu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 676 684 Osobitn ustanovenia o njme bytu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 685 716 Njom obytnch miestnost v zariadeniach urench na trval bvanie . . 717 718 Podnjom bytu (asti bytu) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 719 Njom a podnjom nebytovch priestorov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 720 Osobitn ustanovenia o podnikateskom njme hnutench vec . . . . . . . 721 723

TRETIA HLAVA SIEDMA AS PRV HLAVA DRUH HLAVA TRETIA HLAVA TVRT HLAVA PIATA HLAVA SMA AS PRV HLAVA Druh oddiel Tret oddiel tvrt oddiel Piaty oddiel iesty oddiel DRUH HLAVA Prv oddiel Druh oddiel Tret oddiel tvrt oddiel TRETIA HLAVA TVRT HLAVA Prv oddiel Druh oddiel Tret oddiel PIATA HLAVA IESTA HLAVA SIEDMA HLAVA Prv oddiel Druh oddiel Tret oddiel tvrt oddiel Piaty oddiel iesty oddiel Siedmy oddiel smy oddiel

Prv oddiel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 488 510

Veobecn ustanovenia o kpnej zmluve . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 588 600

Veobecn ustanovenia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 631 643

Veobecn ustanovenia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 663 670

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 75

SMA HLAVA Prv oddiel Druh oddiel Tret oddiel tvrt oddiel

PRKAZN ZMLUVA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 724 741 Veobecn ustanovenia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 724 732 Zmluva o obstaran veci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 733 736 Zmluva o obstaran predaja veci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 737 741 Zmluva o obstaran zjazdu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 741a 741k KONANIE BEZ PRKAZU . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 742 746 ZMLUVA O SCHOVE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 747 753 ZMLUVA O UBYTOVAN . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 754 759 ZMLUVY O PREPRAVE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 760 773

DEVIATA HLAVA DESIATA HLAVA

JEDENSTA HLAVA DVANSTA HLAVA Prv oddiel Druh oddiel Tret oddiel

Zmluva o preprave osb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 760 764 Zmluva o preprave nkladu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 765 771 Spolon ustanovenia k zmluvm o preprave . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 772 773 SPROSTREDKOVATESK ZMLUVA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 774 777 VKLADY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 778 787 POISTN ZMLUVY. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 788 828

TRINSTA HLAVA TRNSTA HLAVA PTNSTA HLAVA Prv oddiel Druh oddiel Tret oddiel tvrt oddiel Piaty oddiel iesty oddiel Siedmy oddiel smy oddiel Deviaty oddiel

Poistn zmluva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 788 791 Uzavretie poistnej zmluvy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 792 794 Prva a povinnosti z poistenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 795 799 Znik poistenia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 800 804 Zmena poistenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 805 Poistenie majetku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 806 815 Poistenie osb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 816 821 Poistenie zodpovednosti za kody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 822 828 Poistenie prvnej ochrany . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 828a ZMLUVA O ZDRUEN . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 829 841 ZMLUVA O DCHODKU . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 842 844 STVKA A HRA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 845 846 VEREJN SA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 847 849 VEREJN PRSUB . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 850 852

ESTNSTA HLAVA SEDEMNSTA HLAVA OSEMNSTA HLAVA DEVTNSTA HLAVA DVADSIATA HLAVA DEVIATA AS PRV HLAVA DRUH HLAVA TRETIA HLAVA TVRT HLAVA PIATA HLAVA

ZVEREN, PRECHODN A ZRUOVACIE USTANOVENIA . . . . . . . . . . . 853 880

VEOBECN USTANOVENIA. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 853 PRECHODN A ZRUOVACIE USTANOVENIA K PRAVM INNM OD 1. APRLA 1964 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 854 864 PRECHODN USTANOVENIA K PRAVM INNM OD 1. APRLA 1983 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 865 866 PRECHODN USTANOVENIA K PRAVM INNM OD 1. JANURA 1989 . . 867 PRECHODN USTANOVENIA K PRAVM INNM OD 1. JANURA 1992 868 878

IESTA HLAVA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 879 879a SIEDMA HLAVA SMA HLAVA PRECHODN USTANOVENIA K PRAVM INNM OD 20. JNA 1997 . . 879b PRECHODN USTANOVENIA K PRAVM INNM OD 1. SEPTEMBRA 2001 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 879c 879d

www.zbierka.sk

Forma, s.r.o.

Obiansky zkonnk . 40/1964 Zb.

Strana 76

DEVIATA HLAVA PRECHODN USTANOVENIA K PRAVM INNM OD 1. SEPTEMBRA 2003 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 879e DESIATA HLAVA PRECHODN USTANOVENIA K PRAVM INNM OD 1. APRLA 2004 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 879e 879f innos zkona . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 880