Ochrana osobnosti 11 [Osobnostn prva] Fyzick osoba m prvo na ochranu svojej osobnosti, najm ivota a zdravia, obianskej cti

i a udskej dstojnosti, ako aj skromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Svisiace ustanovenia a predpisy: 7, 12-16 a 19b OZ; l. 15-19 stavy SR; l. 1, 3-8, 1014 a 17 Listiny zkladnch prva slobd (. 23/1991 Zb.); 8-12 OBZ; 75 ZP, 19 a 20 zkona . 81/1966 Zb. o periodickej tlai a o ostatnch hromadnch informanch systmoch v znen neskorch predpisov; 13 ods. 2 psm. b) zkona . 395/2002 Z. z. o archivcii a registratrach v znen neskorch predpisov; 18-25 a 35-37 zkona . 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, slubch svisiacich s poskytovanm zdravotnej starostlivosti; zkon . 428/2002 Z. z. o ochrane osobnch dajov v znen neskorch predpisov; l. 6 ods. 1, 8 a 10 Dohovoru o ochrane udskch prv a zkladnch slobd (. 23/1991 Zb.); l. 16 Dohovoru opravch dieaa (oznmenie . 104/ 1991 Zb.). Vysvetlivky 1. Ochrana osobnosti prislcha kadej fyzickej osobe bez ohadu na pvod, rasu, nrodnos, socilne postavenie at. Predmetom ochrany je osobnos loveka vo svojej celistvosti ako nehmotn statok, ktor patr konkrtnej fyzickej osobe. Prvo na ochranu osobnosti patr vdy konkrtnej fyzickej osobe. Toto prvo je nescudziten a neprevoditen. Za uritch podmienok mu prvo na ochranu uplatova po smrti fyzickej osoby len najbli prbuzn (pozri 16 OZ). Prvo na ochranu osobnosti je absoltnym prvom fyzickej osoby, ktor psob proti vetkm (erga omes), t. j. proti ostatnm fyzickm osobm, prvnickm osobm, ako aj proti ttu. Jeho obsahom je zkaz akhokovek zsahu, ktor by bol spsobil vyvola ohrozenie alebo poruenie prv, ktor s prkladmo uveden v 11 OZ (nevyaduje sa vyvolanie nsledkov; sta zsah, ktor je spsobil vyvola ohrozenie alebo naruenie chrnench prv). Tto ochranu zkon zabezpeuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak s napadnut len jednotliv zloky osobnosti fyzickej osoby (napr. fyzick integrita, obianska es, meno, podoba loveka, prejavy osobnej povahy a pod.). V obianskom prve plat zsada, e ohrozenie, resp. poruenie o i len jednej strnky osobnosti loveka je ohrozenm, resp. poruenm jeho osobnosti ako celku. Predmetom ochrany poda 11 a 16 OZ je ochrana osobnosti fyzickej osoby. Obianskoprvna ochrana osobnosti sa netka prvnickch osb. Ochranu nzvu prvnickej osoby upravuje 19b OZ. pecilnu pravu ochrany obchodnho mena podnikatea (bez ohadu nato, i ide o prvnick alebo fyzick osobu) obsahuj ustanovenia 8 a 12 OBZ. Pouitie tchto ustanoven vyluuje pouitie ustanoven Obianskeho zkonnka o ochrane osobnosti. Ustanovenia 11 a 16 OZ vak mono analogicky poui na ochranu osobnosti podnikajcej fyzickej osoby v inch prpadoch neoprvnenho zsahu do jej osobnosti inm podnikateom, priom nejde o prpad nekalej sae poda ustanoven 44 a 52 OBZ. Ochrana poda 11 a nasl. OZ sa tka ako samotnho ohrozenia prva, tak aj jeho poruenia. Ochrany sa mono domha na sde. Nroky, ktor me ohrozen alebo pokoden fyzick osoba uplatova, s uveden v 13 OZ. Okrem nich sa fyzick osoba me domha aj nhrady kody, ktor bola neoprvnenm zsahom do jeho osobnosti spsoben (pozri 16 OZ). 2. Ochranu osobnosti zabezpeuj okrem Obianskeho zkonnka aj osobitn prvne predpisy.

Okrem Obianskeho zkonnka je potrebn na prvom mieste spomen stavu SR a medzinrodn dohody, ktormi je Slovensk republika viazan a ktor maj prednos pred vntrottnou pravou. stava SR v l. 14 a nasl. zakotvuje zkladn udsk prva a slobody. Poda l. 15 stavy SR m kad prvo na ivot. udsk ivot je hodn ochrany u pred narodenm. Nikto nesmie by pozbaven ivota. Poda l. 16 stavy SR je zaruen nedotknutenos osoby a jej skromia. Poda l. 19 stavy SR m kad prvo na zachovanie udskej dstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, kad m prvo na ochranu pred neoprvnenm zasahovanm do skromnho a rodinnho ivota a kad m prvo na ochranu pred neoprvnenm zhromaovanm, zverejovanm alebo inm zneuvanm dajov o svojej osobe. Najdleitejie medzinrodn dohody, ktormi je Slovensk republika viazan a ktor slovensk sdy s povinn aplikova pred vntrottnou pravou, s nasledovn: a) Medzinrodn pakt o obianskych a politickch prvach (vyhlka . 120/1976 Zb.) (porovnaj l. 6, 9 a 17 cit. paktu). b) Dohovoro ochrane udskch prv a zkladnch slobd (oznmenie . 209/1992Zb.) (porovnaj najm l. 2, 5, 6, 8, 9, 10, 14 cit. dohovoru a l. 1 Protokolu . 6). c) Dohovor o prvach dieaa (oznmenie . 104/1991 Zb.) (porovnaj najm l. 16 ods. 2 cit. dohovoru). d) Dodatkov protokol k Dohovoru o ochrane udskch prv a dstojnosti loveka v svislosti s aplikciou biolgie a medicny o zkaze klonovania udskch bytost (oznmenie . 143/2001 Z. z.) (porovnaj najm l. 2, 3, 5, 6, 7, 10, 11, 13, 15, 16, 19, 21 a 22 cit. dohovoru). Okrem Obianskeho zkonnka sa ochrany osobnosti fyzickej osoby tkaj alie prvne predpisy, ktor sa na Obiansky zkonnk v svislosti s ochranou osobnosti niekedy expressis verbis odvolvaj. Na prvom mieste hodno spomen tlaov zkon, ktor poskytuje prvo na opravu proti nepravdivmu i pravdu skresujcemu daju, ktor sa dotka cti dotknutej fyzickej osoby (pozri 19 a 20 zkona . 81/1966 Zb. o periodickej tlai a o ostatnch hromadnch informanch systmoch v znen neskorch predpisov). Tto prvnu ochranu mono poui nezvisle od ochrany osobnosti poda ustanoven Obianskeho zkonnka (pozri 20 ods. 2 zkona . 81/1966 Zb.). Rovnak el ako tlaov zkon pln aj zkon . 308/2000 Z. z. o vysielan a retransmisii a o zmene zkona . 195/2000 Z. z. o telekomunikcich v znen neskorch predpisov (pozri 19 a 21 cit. zkona). Ochranu osobnch dajov v informanch systmoch zabezpeuje zkon . 428/2002 Z. z. o ochrane osobnch dajov v znen neskorch predpisov (pozri tie l. 19 stavy SR). Osobnmi dajmi s poda tohto zkona daje tkajce sa urenej alebo uritenej fyzickej osoby, priom takou osobou je osoba, ktor mono uri priamo alebo nepriamo, najm na zklade veobecne pouitenho identifiktora alebo na zklade jednej i viacerch charakteristk alebo znakov, ktor tvoria jej fyzick, fyziologick, psychick, mentlnu, ekonomick, kultrnu alebo socilnu identitu. Tento zkon upravuje taktie ochranu pred neoprvnenm zhromaovanm, zverejovanm alebo inm zneuvanm dajov o svojej osobe. Neoprvnen uvedenie osobnch dt fyzickej osoby za elom reklamy me by zsahom do jej osobnosti (R 35/1996). Doplnkom obianskoprvnej ochrany osobnosti je ochrana poskytovan fyzickej osobe ako zamestnancovi v svislosti s vydanm pracovnho posudku alebo potvrdenia o zamestnan. Tto prvna prava je zakotven v ustanoven 75 ZP. Prvnu ochranu osobnosti poda veobecnej pravy Obianskeho zkonnka a poda osobitnej pravy Zkonnka prce mono uplatova nezvisle od seba. prava vykonan zkonom . 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, slubch svisiacich s poskytovanm zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov upravuje skromnoprvne aspekty vykonvania vyetrovacch, lieebnch a inch vkonov (zkrokov), sterilizciu, odber krvi, odoberanie tkanv a orgnov z mtvych tiel,

pokusy na ivch uoch a pod. Ochranu autorskch prv a priemyselnch prv zabezpeuj osobitn prvne predpisy, ktor maj blzko k obianskoprvnej prave. Ide najm o Autorsk zkon . 618/2003 Z. z., zkon . 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkovch ochrannch osvedeniach a o zmene a doplnen niektorch zkonov (patentov zkon) v znen zkona . 435/2001 Z. z. a zkona . 402/2002 Z. z., zkon . 527/1990 Zb. o vynlezoch, priemyselnch vzoroch a zlepovacch nvrhoch v znen neskorch predpisov at. Do osobnosti fyzickej osoby mono zasiahnu aj prostrednctvom reklamy. Preto reklama nesmie okrem inho obsahova osobn daje, daje o majetkovch pomeroch osb bez ich predchdzajceho shlasu, odvolva sa na vyhlsenia inch osb bez ich predchdzajceho shlasu, zasahova do prv inch osb bez ich shlasu at. (pozri 3 ods. 4 zkona . 147/ 2001 Z. z. o reklame v znen neskorch predpisov). 3. Pri prve na ochranu osobnosti ide o veobecn osobn (osobnostn) prva, ktor patria bez rozdielu kadej fyzickej osobe bez toho, e by k vzniku tchto prv boli potrebn ete nejak alie skutonosti. Toto prvo prislcha aj poatmu dieau, ak sa narod iv (nasciturus). Me ho uplatni fyzick osoba, ktorej osobnostn prvo bolo poruen alebo ohrozen. Toto prvo zanik znikom prvnej subjektivity, resp. smrou fyzickej osoby (porovnaj 579 ods. 2 OZ). Prvo na ochranu osobnosti ako prvo obmedzen na osobu danej fyzickej osoby sa nestva predmetom dedenia. V ustanoven 11 OZ je zakotven generlna klauzula ochrany osobnosti fyzickej osoby. Zkon neposkytuje ochranu proti akmukovek zsahu, ale len proti takmu, ktor je neoprvnen (protiprvny). O neoprvnen zsah nejde, ak ten, kto sa ho dopa, pln svoju prvnu povinnos alebo vykonva svoje prvo. Osobitnmi prpadmi oprvnench (dovolench) zsahov s tak zsahy, ku ktorm dolo na zklade zkonnch licenci ustanovench v 12 ods. 2 a 3 OZ. 4. V rmci jednotnho prva na ochranu osobnosti existuj jednotliv dielie prva, ktor zabezpeuj obianskoprvnu ochranu jednotlivch typickch hodnt (strnok) osobnosti fyzickej osoby. V ustanoven 11 OZ ide o exemplrny vpoet tchto strnok osobnosti loveka. Ako typick zkon uvdza najm prvo na ochranu ivota, zdravia a tela zahrujce oblas medicny a biomedicny, prvo na obiansku es a udsk dstojnos, ako aj prvo na meno. Do tohto rmca patr tie prvo na skromie fyzickej osoby vtane repektovania rodinnho ivota, prejavov osobnej povahy ako s psomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazov snmky a zvukov zznamy. Patri sem tie ochrana vntornej intmnej sfry osobnosti loveka. Treba vak podiarknu, e nejde o samostatn ochranu ivota, zdravia, cti, mena at., ale vdy o ochranu udskej osobnosti. Obianskoprvnu ochranu telesnej integrity loveka (ochrana ivota a zdravia) zabezpeuje predovetkm stava SR. Poda jej l. 16 kad m prvo na ivot; udsk ivot je hodn ochrany u pred narodenm; nikto nesmie by pozbaven ivota. Ochrany ivota a zdravia sa tkaj tie ustanovenia iestej asti Obianskeho zkonnka, kde sa hovor o predchdzan hroziacim kodm (415 a 419) a o zodpovednosti za kodu ( 420 a 450). Ustanovenia 11 a nasl. OZ umouj poskytn obianskoprvnu ochranu aj proti takmu ohrozovaniu zdravia, ktor sa zatia neprejavuje vo forme majetkovej ujmy. Vrazn strnku osobnosti loveka predstavuje prvo na ochranu obianskej cti a udskej dstojnosti. es fyzickej osoby patr k vznamnm prvnym hodnotm, lebo m dleit vznam pre vzah fyzickej osoby k inm fyzickm osobm a ostatnm astnkom obianskoprvnych vzahov, a tm znane ovplyvuje aj postavenie fyzickej osoby v spolonosti. Zkon chrni fyzick osobu najm proti rozirovaniu nepravdivch tvrden (napr. nepravdiv tvrdenia, tvrdenia zniujce mravn profil fyzickej osoby, jej vlastnosti, zmanie a sprvanie), a to bez rozdielu, akmi prostriedkami k nemu djde (slovom, obrazom a akmkovek inm konanm difamujcej povahy). Zsahom do osobitnosti me by aj verejn vyhlsenie o nevere jednho z manelov s oznaenm

osoby, s ktorou sa mal manel nevery dopusti (R 37/1996). Celkom osobitn kategriu v rmci tejto skupiny predstavuj nepravdiv skutkov tvrdenia i hodnotiace sudky a kritick stanovisk. Tieto kategrie s zko spojen s medilnou sfrou. V slade s judikatrou Eurpskeho sdu pre udsk prva treba poukza nato, e hranice kritiky verejne innch osb (politikov, sudcov, ttnych zamestnancov) s aleko irie ako v prpade bench" ud. Tto skutonos musia repektova aj slovensk sdy. Meno fyzickej osoby je dleitm individualizanm znakom, pod ktorm je fyzick osoba znma medzi spoluobanmi a uplatuje sa v spolonosti. Preto aj ochrana mena je neoddelitenou sasou prva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Predmetom tohto prva nie je iba priezvisko, resp. rodn meno, ale aj vlastn meno, resp. krstn meno. V prpade rodnho mena iba za predpokladu, e umouje identifikciu s danou fyzickou osobou. Rovnako to plat aj o ochrane krycieho mena i pseudonymu. Ochranu obchodnho mena podnikajcej fyzickej osoby zabezpeuje Obchodn zkonnk ( 12). Zkladnou funkciou prva na skromie je zabezpei nedotknutenos skromnej sfry fyzickej osoby. Toto prvo spova najm v ochrane vntornej intmnej sfry fyzickej osoby vytvrajcej skromn sfru jej ivota. Do tejto oblasti patr okruh minulch a prtomnch preitkov a zitkov fyzickej osoby, jej skromn komunikcia vtane korepodencie a inch kontaktov, oblas intmneho ivota a ochrany obydlia fyzickej osoby (vtane zkazu vyhotovenia snmkov obydlia pri sasnej identifikcii vlastnka veci alebo jej uvatea). Osobitn kategriu osb predstavuj tzv. osoby verejnho zujmu. Znen prah citlivosti zsahov do skromnej sfry tchto osb vychdza z toho, e tieto osoby dobrovone a vedome vstupuj do verejnho ivota, a preto musia pota so zvenm zujmom verejnosti o svoj skromn ivot. Tento oprvnen zujem je na druhej strane relatvny. Rozsah a intenzitu zsahov u tchto osb je potrebn v kadom jednotlivom prpade skma osobitne. Psomnosti osobnej povahy s listy, dennky, zpisky a in psomnosti, v ktorch sa prejavuje intmna sfra osobnosti. Ochrana sa teda nevzahuje na psomnosti, k vzniku ktorch dochdza v rmci povolania, pri vkone verejnej innosti a pod. (napr. radn spisy, rozhodnutia, zmluvy, obchodn korepondencia at.). Predmetom tejto ochrany nie s psomnosti ako hmotn vec (tzv. hmotn substrt), ktor s predmetom vlastnckeho prva, ale mylienkov obsah tchto psomnost, ktor je prejavom intmnej sfry osobnosti. Pouitie psomnosti osobnej povahy je zsahom do prva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, len ak je neoprvnen. Zkon priznva fyzickej osobe, ktorej sa psomnos tka (pokia ide o korepondenciu, teda nielen pisateovi, ale aj adrestovi), vlun dispozin oprvnenie spovajce v prve dva privolenie na pouitie psomnosti. Osobitnm druhom oprvnenho pouitia psomnosti je jej pouitie na zklade zkonnej licencie ( 12 OZ). 12 [Zkonn licencie] (1) Psomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazov snmky a obrazov a zvukov zznamy tkajce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa sm vyhotovi alebo poui len s jej privolenm. (2) Privolenie nie je potrebn, ak sa pouij psomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazov snmky alebo obrazov a zvukov zznamy na radn ely na zklade zkona. (3) Podobizne, obrazov snmky a obrazov a zvukov zznamy sa mu bez privolenia fyzickej osoby vyhotovi alebo poui primeranm spsobom tie na vedeck a umeleck ely a pre tlaov, filmov, rozhlasov a televzne spravodajstvo. Ani tak pouitie vak nesmie by v rozpore s oprvnenmi zujmami fyzickej osoby. Svisiace ustanovenia a predpisy: 3, 11-16 a 35 ods. 1 OZ; 120 a 125 OSP; l. 4, 10 a 17 Listiny zkladnch prv aslobd (. 23/1991 Zb.); l. 8 a 10 Dohovoru o ochrane udskch prv a slobd (. 209/1992 Zb.)

Vysvetlivky 1. Zkon v tomto ustanoven umouje, aby sa jednotliv strnky osobnosti loveka zachyten v materil izovanej podobe mohli poui na verejnosti. Ide o pouitie psomnost osobnej povahy, podobizne, obrazov snmky a obrazov a zvukov zznamy. Predmetom ochrany v tomto prpade nie s samotn hmotn substrty, na ktorch s zachyten jednotliv strnky (zloky) osobnosti, ale ich osobnostn (nehmotn) obsah, ktor bol prostrednctvom hmotnho substrtu neoprvnene zasiahnut. 2. Kad fyzick osoba m prvo rozhodn o tom, i sa m jej podoba zobrazi alebo jej hlasov prejav zachyti. Zobrazenie inej fyzickej osoby alebo zachytenie jej hlasovho prejavu osobnej povahy bez jej privolenia je teda zsahom do prva na ochranu osobnosti. Typickm prkladom zsahu do tohto prva je napr. fotografovanie na ulici bez shlasu fotografovanho. Na rozdiel od podoby, neoprvnenm zachytenm ktorej dochdza vdy k porueniu intmnej sfry fyzickej osoby, je hlasov prejav predmetom ochrany proti neoprvnenmu zachyteniu len za alej podmienky, e ide o prejav osobnej povahy. Predmetom tejto ochrany nie s teda rzne verejn prejavy, ako napr. na verejnch schdzach a pod. Od prva na zachytenie podoby alebo hlasovho prejavu treba odli prvo na pouitie podobizn, obrazovch snmok a zvukovch zznamov. Pouitie me ma rznu formu, napr. vystavenie fotografie vo vstavnej skrini, uverejnenie v asopise, predvedenie zvukovho zznamu hlasovho prejavu v spolonosti a pod. Rovnako ako pri psomnostiach osobnej povahy priznva zkon aj tu fyzickej osobe, o podobu alebo hlasov prejav ktorej ide, vlun dispozin oprvnenie spovajce v prve da privolenie na pouitie. Privolenie fyzickej osoby vyluuje protiprvnos zsahu, pravda, len vtedy, ak ide o tak osobn prvo, ktorm fyzick osoba me platne disponova. Takto dispozin oprvnenie ustanovuje zkon vslovne len pre pouitie psomnost osobnej povahy, podobizn, obrazovch snmok a zvukovch zznamov tkajcich sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy. 3. Obiansky zkonnk ustanovuje zkonn dvody, ke zsah do zkonom chrnenej udskej osobnosti i do prejavov osobnej povahy je dovolen priamo zo zkona a ke nie je potrebn privolenie dotknutej osoby. V tchto prpadoch mono hovori o zkonnej licencii, na zklade ktorej zkon preferuje veobecn (verejn) zujmy oproti zujmom skromnm. Ustanovenia 12 ods. 2 a 3 OZ upravuj prpady tzv. bezplatnej zkonnej licencie. Obiansky zkonnk rozoznva tri druhy bezplatnch zkonnch licenci: a) radn licencia, b) vedeck a umeleck licencia, c) spravodajsk licencia. Vetky tri druhy zkonnch licenci sa tkaj vlune fyzickch osb. 4. Samostatnm druhom oprvnenho pouitia materializovanch prejavov osobnosti fyzickej osoby je ich pouitie na zklade radnej licencie ( 12 ods. 2 OZ). Na zklade radnej licencie mono na radn ely poui: a) psomnosti osobnej povahy(napr. osobn listy, dennky a pod.), b) podobizne a obrazov snmky, c) obrazov a zvukov zznamy, ktor sa tkaj fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy. Uveden hmotn substrty, ktor zachytvaj jednotliv strnky osobnosti fyzickej osoby, mono poui aj bez jej privolenia. radnm elom tu zkon rozumie najm dkazn ely

v trestnom alebo obianskoprvnom konan. Pouitie psomnost osobnej povahy, podobizn, obrazovch snmok alebo zvukovch zznamov v rmci trestnho alebo obianskoprvneho dokazovacieho konania je vak uvedenou licenciou kryt iba potia, pokia m k predmetu dokazovania skutone vzah. V opanom prpade by ilo o zsah do osobnosti fyzickej osoby. 5. V 12 ods. 3 OZ je upraven pouitie tzv. vedeckej, umeleckej a reportnej licencie. Poda tohto ustanovenia je dovolen poui: a) podobizne, b) obrazov snmky, c) obrazov a zvukov zznamy. elom zkonnej licencie poda 12 ods. 3 OZ je pouitie uvedench hmotnch substrtov, ktor sa tkaj osobnosti fyzickej osoby, na vedeck a umeleck ely, pre tlaov, filmov, rozhlasov a televzne spravodajstvo. Na rozdiel od radnej licencie sa licencie poda 12 ods. 3 OZ nevzahuj na pouitie psomnost osobnej povahy. Aj v prpade vedeckej, umeleckej a reportnej licencie plat nutnos retriktvneho vkladu. To znamen, e v prpade pochybnost je potrebn da prednos vkladu, ktor je pre dotknut subjekt priaznivej. Ako podmienku pouitia pre tieto licencie zkon vslovne ustanovuje, e sa musia poui primeranm spsobom a e sa pritom musia chrni oprvnen zujmy fyzickej osoby, osobnosti ktorej sa pouitie dotka.