HodnotenieRVS 2014 2016 FINAL 01 PDF

Hodnotenie Nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 (november 2013)
Hodnotenie Nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016
november 2013
Kancelria Rady pre rozpotov zodpovednos, 2013 Pri reprodukcii asti textu je potrebn uvies okrem organizcie aj nzov tdie. Rada pre rozpotov zodpovednos akuje za poskytnut daje Ministerstvu financi SR.
www.rozpoctovarada.sk
Obsah
Zhrnutie _______________________________________________________________________ 6 vod ___________________________________________________________________________ 9 1. 2. Vvoj rozpotu v roku 2013 a posdenie rizk __________________________________10 Hodnotenie rozpotovch cieov _____________________________________________ 15
2.1 Fiklny rmec _______________________________________________________________ 15 2.2 Dlh verejnej sprvy ___________________________________________________________ 18 3. Hodnotenie relnosti dosiahnutia rozpotovch cieov ________________________23
3.1 Makroekonomick predpoklady ________________________________________________23 3.2 Prognza daovch a odvodovch prjmov ______________________________________ 27 3.3 Konsolidan opatrenia _______________________________________________________ 33 3.4 Zmena trukturlneho salda verejnej sprvy _____________________________________ 36 3.5 Rizik pre naplnenie strednodobch cieov _______________________________________ 41 4. Hodnotenie rozpotu vo vzahu k fiklnym pravidlm _______________________ 45
4.1 Pravidl v stavnom zkone . 493/2011 _________________________________________ 45 4.2 Eurpske rozpotov pravidl _________________________________________________ 47 5. 6. Pravidl rozpotovej transparentnosti _______________________________________ 50 Vplyv na dlhodob udratenos verejnch financi ____________________________ 53
Prloha . 1 Odhad salda rozpotu v roku 2013 _______________________________________55 Prloha . 2 Vvoj salda rozpotu v priebehu roka 2013 _______________________________ 56 Prloha . 3 Hospodrenie obc v roku 2013 __________________________________________57 Prloha . 4 Hospodrenie VC v roku 2013 ________________________________________ 62 Prloha . 5 Vvoj dlhu v roku 2013 ________________________________________________ 67 Prloha . 6 Jednorazov opatrenia v rokoch 2013-2014 _______________________________ 68 Prloha . 7 Bilancia prjmov a vdavkov verejnej sprvy_______________________________ 71 Prloha . 8 truktra a vvoj vdavkov verejnej sprvy _______________________________73 Prloha . 9 Hospodrenie subjektov verejnej sprvy_________________________________ 74 Prloha . 10 Dynamick vplyvy na trhu prce _______________________________________75
Zoznam boxov, grafov a tabuliek

BOX 1: Dlh, deficit a ekonomick rast _______________________________________________ 21 BOX 2: Konsolidan opatrenia v roku 2014 _________________________________________ 34 BOX 3: truktra a vvoj vdavkovej strany nvrhu rozpotu verejnej sprvy ______________ 35 BOX 4: Alternatvny prstup k meraniu konsolidcie __________________________________ 39 BOX 5: Uplatnenie investinej vnimky _____________________________________________ 40 BOX 6: Zmrazenie vdavkov verejnej sprvy _________________________________________ 46 BOX 7: Posdenie dchodkovej reformy pre ely EDP________________________________ 48 BOX 8: Rezerva na zlepenie spenosti vberu DPH z pohadu transparentnosti __________ 51 BOX 9: Memorandum o spoluprci vldy SR a ZMOS na konsolidcii verejnch financi _____57 BOX 10: Memorandum o spoluprci vldy SR a SK8 na konsolidcii verejnch financi _____ 62 Graf 1: Odhad vdavkov obc na rok 2013 _____________________________________________ 12 Graf 2: Odhad vdavkov VC na rok 2013 ____________________________________________ 12 Graf 3: Vvoj salda za predpokladu nezmenench politk _______________________________ 17 Graf 4: Vekos potrebnch opatren_________________________________________________ 17 Graf 5: Fiklny impulz v rokoch 2012-2016 ___________________________________________ 18 Graf 6: Zmena vo fiklnom impulze oproti RVS (2013-2015) v rokoch 2012-2015 ____________ 18 Graf 7: truktra dlhu _____________________________________________________________ 19 Graf 8: Alternatvny vvoj dlhu SR __________________________________________________ 19 Graf 9: Rezerva ako podiel na ronej potrebe refinancovania ___________________________ 20 Graf 10: Hrub potreba refinancovania ______________________________________________ 20 Graf 11 : Rozdiel v aktulnom salde a dlh stabilizujcom salde ___________________________ 21 Graf 12: Tlak na fiklnu konsolidciu vnman riziko investorov CDS ________________ 24 Graf 13: Indiktor ekonomickho sentimentu ________________________________________ 24 Graf 14: Prognzy VpMP vs. realita relne HDP _____________________________________ 26 Graf 15: Prognzy VpMP vs. realita relna spotreba domcnost _______________________ 26 Graf 16: Rast daovej zkladne voi HDP ____________________________________________ 27 Graf 17: Porovnanie rastov daovch zkladn________________________________________ 27 Graf 18: Opatrenia neprerokovan VpDP ____________________________________________ 29 Graf 19: Podiel dan a odvodov VS na HDP __________________________________________ 29 Graf 20: Odhad vdavkov obc na rok 2014 ___________________________________________ 41 Graf 21: Odhad vdavkov VC na rok 2014 ___________________________________________ 41 Graf 22: Rast bench vdavkov obc v roku 2013 _____________________________________ 58 Graf 23: Vvoj obc v roku 2013 nedaov prjmy ____________________________________ 60 Graf 24: Vvoj obc v roku 2013 kompenzcie _______________________________________ 60 Graf 25: Vvoj obc v roku 2013 vdavky na nkup tovarov a sluieb ____________________ 60 Graf 26: Vvoj obc v roku 2013 kapitlov vdavky __________________________________ 60 Graf 27: Kapitlov vdavky VC v roku 2013 ________________________________________ 63 Graf 28: Vvoj VC v roku 2013 nedaov prjmy ___________________________________ 64 Graf 29: Vvoj VC v roku 2013 kompenzcie ______________________________________ 64 Graf 30: Vvoj VC v roku 2013 vdavky na nkup tovarov a sluieb ___________________ 65 Graf 31: Vvoj VC v roku 2013 kapitlov vdavky __________________________________ 65 Graf 32: Vvoj dlhu v roku 2013 ____________________________________________________ 67 Graf 33: Hotovostn rezerva ttu __________________________________________________ 67 Graf 34: Daov klin zamestnanci ________________________________________________ 76 Graf 35: Daov klin dohodri, pravideln prjem ___________________________________ 76 Graf 36: Vekov distribcia prspevky ku zmene v pote dohodrov____________________ 76
Tab 1: Najvie vplyvy na rozpoet 2013 _____________________________________________ 10 Tab 2: Prehad rizk rozpotu na rok 2013 ____________________________________________ 13 Tab 3: Zmena trukturlneho salda v roku 2013 ________________________________________ 14 Tab 4: Ciele v oblasti salda verejnej sprvy ___________________________________________ 15 Tab 5: Vekos konsolidanch opatren _____________________________________________ 16 Tab 6: Hrub dlh verejnej sprvy____________________________________________________ 18 Tab 7: Prognza Vboru a medzinrodnch intitci __________________________________23 Tab 8: Prognzy Vboru pre makroekonomick prognzy ______________________________25 Tab 9: Vvoj podielu dan a odvodov na HDP v NRVS 2014-2016 ________________________ 27 Tab 10: Prognza daovch a odvodovch prjmov verejnej sprvy voi RVS2013-2015 ______ 28 Tab 11: Porovnanie kvantifikcie vplyvu opatren s dynamickmi efektami voi RVS2013-2015 29 Tab 12: prava daovej prognzy po zasadnut VpDP __________________________________ 31 Tab 13: Identifikovan rizik daovch a odvodovch prognz NRVS2014-2016 _____________32 Tab 14: Potreba konsolidanch opatren NRVS 20142016 ______________________________ 33 Tab 15: Vekos konsolidanch opatren v roku 2014 __________________________________ 34 Tab 16: truktra vdavkov verejnej sprvy ___________________________________________ 35 Tab 17: Zmena trukturlneho salda VS v rokoch 2010 a 2016 ___________________________37 Tab 18: Porovnanie jednotlivch prstupov k meraniu konsolidcie ______________________ 39 Tab 19: Zmena trukturlneho salda v rokoch 2012-2015 _______________________________ 40 Tab 20: Prehad rizk a rezerv nvrhu rozpotu na rok 2014 ____________________________ 44 Tab 21: Vdavky verejnej sprvy____________________________________________________ 46 Tab 22: Rozpotov ciele ovplyvujce dlhodob udratenos porovnanie ______________ 53 Tab 23: Rozdiely oproti rozpotu 2013 _______________________________________________55 Tab 24: Vvoj salda rozpotu v priebehu roka 2013 ____________________________________ 56 Tab 25: Prieben plnenie rozpotu obc za prv polrok 2013 ____________________________57 Tab 26: Memorandum a rozpoet obc v roku 2013 ____________________________________ 58 Tab 27: Vvoj vybranch poloiek obc v 2. kvartli ___________________________________ 59 Tab 28: Porovnanie scenrov RRZ obce ____________________________________________ 59 Tab 29: Hotovostn plnenie rozpotu obc a odhad do konca roka 2013 ___________________ 61 Tab 30: Prieben plnenie rozpotu VC za prv polrok 2013___________________________ 62 Tab 31: Memorandum a rozpoet VC v roku 2013 ____________________________________ 62 Tab 32: Vvoj vybranch poloiek VC v 2. kvartli ___________________________________ 63 Tab 33: Porovnanie scenrov RRZ VC ____________________________________________ 64 Tab 34: Hotovostn plnenie rozpotu VC a odhad do konca roka 2013 __________________ 65 Tab 35: Jednorazov vplyvy z dividend SPP __________________________________________ 70 Tab 36: Jednorazov vplyvy z dividend SEPS _________________________________________ 70 Tab 37: Jednorazov opatrenia v rokoch 2011-2016 ____________________________________ 70 Tab 38: Bilancia prjmov a vdavkov verejnej sprvy ___________________________________ 71 Tab 39: Bilancia prjmov a vdavkov verejnej sprvy __________________________________ 72 Tab 40: Oisten vdavky verejnej sprvy a ich medziron rasty ________________________73 Tab 41: Hospodrenie subjektov verejnej sprvy ______________________________________ 74 Tab 42: Zmeny v truktre trhu prce ______________________________________________ 76 Tab 43: Rozloenie odvodovho bremena ___________________________________________ 76 Tab 44: Medziron agregtne zmeny ______________________________________________ 76
Zhrnutie
Hlavnm cieom vldy pre rok 2013 a nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 2016 je udranie deficitu pod 3 % HDP, m by sa splnila jedna z najdleitejch podmienok pre zruenie procedry nadmernho deficitu. V strednodobom horizonte by poda rozpotu mali stanoven ciele stabilizova rove dlhu pod 57 % HDP a zabezpei jeho postupn zniovanie od roku 2015. Z dvodu trukturlnej expanzie v roku 2014 nvrh rozpotu predpoklad vyuitie tzv. investinej vnimky, ktor sa po splnen stanovench podmienok me zohadni pri vyhodnocovan tempa konsolidcie poda pravidiel Paktu stability a rastu. Oproti pvodnm plnom vyjadrenmi v programe stability1 je nvrh rozpotu na rok 2014 menej ambicizny. Cie deficitu sa zvil z 2,6 % z HDP na 2,8 % z HDP. Zmena v plnovanom konsolidanom sil2 je vrazne vyia. Km v aprli MF SR predpokladalo pokraovanie konsolidcie verejnch financi tempom 0,8 % z HDP, teraz hovor o zpornom sil -0,2 % z HDP. Poda prepotov Komisie dokonca ide a o -0,8 % z HDP. RRZ kvantifikovala tie zporn silie vo vke 0,5 % HDP. K objektvnosti treba doda, e skutonos sa me li od plnovanch hodnt naprklad v zvislosti od spenosti erpania eurofondov v roku 2014 alebo od spenosti vberu dan. Nvrh rozpotu na rok 2014 zhoruje dlhodob udratenos verejnch financi. Je postaven najm na jednorazovch a doasnch opatreniach, ktorch vplyv v strednodobom horizonte pominie a bude potrebn ich nahradi trukturlnymi opatreniami (aby sa dosiahlo pribline vyrovnan hospodrenie v roku 20173). Zni trukturlny deficit z blzkosti 4 % z HDP4 v roku 2014 na 0,5 % z HDP v priebehu troch rokov je vemi ambicizny pln. Vzhadom na povahu plnovanch opatren, meme skontatova, e oproti rozpotu na tento rok obsahuje nvrh na budci rok menej rizk. Prvou dleitou rozpotovou mtou je ukonenie procedry nadmernho deficitu na jar 2014. K tomu je potrebn, aby schodok v roku 2013 bol v blzkosti 3 % z HDP a aby prognzy EK na roky 2014 a 2015 boli pod hranicou 3 % HDP. Aktulna prognza Komisie predpoklad deficit v roku 2014 na rovni 3,2 % HDP a 3,8 % HDP v roku 2015. RRZ na jese minulho roka skontatovala5, e rozpotov cie pre rok 2013 je dosiahnuten, avak...bude potrebn na eliminciu identifikovanch rizk prija alie operatvne alebo systmov opatrenia. Takmer vetky spomnan rizik sa naplnili. Niektor sa zohadnili u v parlamente (kolstvo a as horieho makroekonomickho scenra), km in nabrali jasnejie kontry a v priebehu roka (optovn zhorenie ekonomickho vvoja, samosprvy, zdravotnctvo, dynamick efekty zmien v daniach a odvodoch alebo naprklad prjmy Nrodnho jadrovho fondu). Tieto negatva boli kompenzovan predovetkm vym objemom odpredaja ndzovch zsob ropy (o 371 mil.
1 2
3 4 5
Program stability Slovenskej republiky na roky 2013 a 2016 Medziron zmena salda oistenho o vplyv hospodrskeho cyklu a jednorazovch efektov (zmena trukturlneho salda). Vpoet je v slade s metodikou Komisie, avak rzne intitcie mu ma rzne vpoty/odhady cyklickej zloky a jednorazovch efektov. Z toho pramenia aj rozdiely v hodnote konsolidanho silia. Poda zverov Rady z 19. jna 2013. Ide o prepoet RRZ. Poda Komisie je v roku 2014 trukturlny deficit na rovni 3,1% HDP. Hodnotenie Nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2013 a 2015
eur), presunom rozpotovanch prostriedkov do roku 2014 (s vplyvom 120 mil. eur6) a vrazne nim erpanm eurofondov (predpokladan spora na spolufinancovan je 403 mil. eur). Napriek tomu, e slab erpanie zdrojov z E pravdepodobne pome dosiahnu rozpotov cie v roku 2013, nemono to hodnoti pozitvne, nakoko prve v obdob konsolidcie mohli by tieto prostriedky npomocn v ekonomike pri tvorbe vyej produkcie a pracovnch miest7. Zverom je, e rok 2013 me skoni poda plnov predovetkm v dsledku jednorazovch opatren a neerpania eurofondov. Pre ukonenie procedry nadmernho deficitu vak bude nevyhnutn v nasledujcom programe stability pecifikova vierohodn opatrenia, na zklade ktorch bude mc Komisia upravi svoju prognzu deficitu na roky 2014 a 2015 pod 3 % HDP. Pri tvorbe nvrhu rozpotu preli tak makroekonomick ako aj daov prognzy tandardnou procedrou hodnotenia nezvislmi odbornkmi. Oproti minulmu roku vnma RRZ tieto prognzy ako viac vybilancovan a s vrazne menmi monmi negatvnymi rizikami. Vldou schvlen nvrh rozpotu obsahuje viacero daovch opatren, ktor neboli diskutovan vo Vbore pre daov prognzy. Z pohadu transparentnosti RRZ oakva, e pred schvlenm rozpotu v parlamente bud tieto opatrenia prerokovan na mimoriadnom zasadnut vboru8 da 25.11.2013. Ministerstvo financi pri ronej pauze v konsolidcii vyuva investin klauzulu, ktor umouje v preventvnej vetve Paktu stability a rastu zmeni profil konsolidcie na strednodobom horizonte vo vzbe na fzu hospodrskeho cyklu. Tento in legitmny postup vak m poda RRZ svoje skalia. Po prv, nutnou podmienkou uplatnenia klauzuly je ukonenie EDP, o bude znme a na jar budceho roka. Po druh, niie konsolidan silie bude musie by postupne vykompenzovan vyou konsolidciou v budcich rokoch. Po tretie, ani vka vnimky9 (hoci aj poda prepotov ministerstva) nepostauje na ron trukturlnu konsolidciu o 0,5 % z HDP. Prepoty Eurpskej komisie aj po zohadnen klauzuly ukazuj zporn silie vo vke 0,2 % HDP. Z pohadu dosiahnutia plnovanho schodku dominuj v roku 2014 jednorazov a doasn opatrenia vo vke 1,6 % z HDP. Medzi nimi s najpodstatnejie jednorazov dividendy a predaj telekomunikanch licenci. trukturlny deficit poda RRZ (deficit bez vplyvu hospodrskeho cyklu a jednorazovch opatren) sa tak udr v blzkosti 4 % z HDP aj v roku 2014. Oproti roku 2013 vid RRZ v nvrhu rozpotu menej rizk, o svis aj s menm rozsahom trukturlnych opatren. Dve najproblmovejie oblasti z minulho roka vak zostali. Napriek tomu, e poda viacerch tdi je efektvnos slovenskho zdravotnctva relatvne nzka10, nepota so iadnym nrastom dlhu nemocnc pri pribline stabilnej rovni dostupnch zdrojov je optimistick. Inak povedan, museli by prs razantn opatrenia, aby plnovan spora mohla
6
7 8 9
10
V zmysle rozpotovch pravidiel je mon niektor typy nevyerpanch vdavkov presun do alieho roka. Z roku 2013 do roku 2014 sa prenieslo o 120 mil. eur viac vdavkov ako z roku 2012 do roku 2013. Oproti rozpotu sa do ekonomiky dostalo menej zdrojov o 1,3 mld. eur (vrtane spolufinancovania). MF SR da 6.11,2013 informovalo lenov Vboru pre daov progzy, e alie zasadnutie sa uskuton 25.11.2013. Pre RRZ nie je jasn, preo pri uplatovan klauzuly Eurpska komisia v prvom roku zohaduje cel rove spolufinancovania a nie len jej zmenu. IMF: The Health Sector in the Slovak Republic: Efficiency and Reform
by realizovan. Rizik za cel sektor odhadujeme na 100 mil. eur. Druhm zdrojom monch rizk s samosprvy, ktor v oblasti spor v bench vdavkoch nedosiahli plnovan hodnoty. Preto RRZ vid neistotu pri realizcii alch spor v roku 2014, hoci meniu v porovnan s predchdzajcim rokom. Rizik pre municipality sme vyslili na 120-180 mil. eur. Okrem tchto dvoch sektorov potame s menmi rizikami vo viacerch oblastiach, naprklad pri spltke nvratnch finannch vpomoc, vkladoch do vlastnho imania, prjmoch z predaja emisnch kvt alebo presunoch prostriedkov medzi rokmi. Navye, zatia je obtiane predpoveda vplyv zmeny metodiky11 na rozpoet v roku 2014. Na krytie rizk obsahuje nvrh rozpotu viacer rezervy. Explicitne s rieen mon nsledky zverov kolektvneho vyjednvania (98,9 mil. eur) a pozitvne treba hodnoti aj rezervu na dosiahnutie rozpotovho ciea, hoci len v malej sume (65 mil. eur). Rada hodnot negatvne, e namiesto posunu ku skutonmu trojronmu rozpotu, nvrh u ani formlne neobsahuje rozpis poloiek prjmov a vdavkov spsobom, ktor by naplnil cieov hodnoty deficitu v rokoch 2015 a 2016. Nepriaznivo treba hodnoti aj vvoj hrubho verejnho dlhu, ktor by sa mal na rozpotovom horizonte pribli k ekonomicky dleitm hraniciam stavnho zkona o rozpotovej zodpovednosti. Dokonca men negatvny makroekonomick ok, revzia dajov o HDP alebo zmena metodiky na ESA2010 by ho mohli ahko posun nad hranicu 57 % z HDP, kedy je poiadavka predloi vyrovnan rozpoet do Nrodnej rady SR. Na druhej strane treba doda, e pokles rezervy ttu me niektor negatvne vplyvy eliminova za cenu mierneho nrastu rizika likvidity. Z pohadu naplnenia pravidiel transparentnosti je hodnotenie Rady pozitvne, aj ke v porovnan s rozpotom na rok 2013 sa tentokrt vyskytli viacer transakcie, ktor boli zachyten nekonzistentne, prpadne neboli v texte dostatone, resp. vbec vysvetlen (nedaov prjmy, napr. dividendy). Dodaton informcie poskytol Nvrh rozpotovho plnu (NRP), ktor detailnejie vysvetlil tak jednorazov poloky ako aj celkov oakvan efekty z projektu ESO. Na druhej strane, NRP nemono vnma ako nhradu nrodnho rozpotu, ktor je schvaovan vo vlde a v parlamente (NRP nie je). Pozitva NRP by sa tak mali v budcnosti priamo premietnu do rozpotu, ktor by tak slil ako hlavn zdroj informci bez potreby dohadvania v inch dokumentoch. Pri analyzovan sladu s fiklnymi pravidlami tak na nrodnej ako aj na eurpskej rovni je potrebn poukza hlavne na vekos konsolidanho silia pod benchmarkom 0,5 % z HDP a na al odklad zavedenia skutonch vdavkovch stropov. Pozitvne vnmame iniciatvu ministerstva financi, e k tme zavedenia vdavkovch limitov prebehne v krtkom ase intenzvnejia diskusia. Poda nzoru RRZ nastavenie rozpotovho ciea na rok 2014 obsahuje rizik pre dosiahnutie strednodobho ciea v roku 2017. Uplatnenie investinej vnimky na rok 2014 je podmienen splnenm stanovench podmienok, vrtane ukonenia procedry nadmernho deficitu na jar budceho roka. Samotn cie pre rok 2014 je dosiahnuten, avak len za predpokladu naplnenia prjmov z jednorazovch opatren.
11
Prechod z metodiky ESA95 na ESA2010
vod
Zkon o rozpotovej zodpovednosti12 uklad Rade pre rozpotov zodpovednos povinnos monitorova a hodnoti vvoj vo verejnch financich. V tejto svislosti rada dvakrt rone poskytuje nezvisl stanovisko k pripravovanmu rozpotu verejnej sprvy na alie obdobie, a to vo fze prprav vchodsk rozpotu (aprl) a po predloen vldou schvlenho nvrhu rozpotu do parlamentu (do 15. oktbra). Cieom stanovsk RRZ je poskytn nezvisl pohad na rozpoet a posdi, i je aktulne nastavenie fiklnej politiky postaujce na dosiahnutie stanovench cieov a sasne identifikova prpadn rizik, ktor by bolo nutn nsledne dodatonmi opatreniami eliminova. Aktulne stanovisko vychdza z Nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016, ktor bol predmetom rokovania vldy da 10. oktbra 2013. Okrem toho stanovisko v podstatnej miere erp z informci prezentovanch v Nvrhu rozpotovho plnu SR na rok 2014, ktor bol predloen Eurpskej komisii da 15.10.201313. Nvrh rozpotovho plnu je sasou novch poiadaviek vyplvajcich z nariadenia Eurpskeho parlamentu a Rady E . 473/2013 o spolonch ustanoveniach o monitorovan a posudzovan nvrhov rozpotovch plnov a zabezpeen npravy nadmernho deficitu lenskch ttov v eurozne (sas tzv. TwoPacku) schvlenom v mji 2013. Cieom tchto plnov je prezentova rozpoet spsobom, ktor umon Komisii posdi slad rozpotu s pravidlami Paktu stability a rastu. Dokument je rozdelen do iestich kapitol. Prv as popisuje vvoj rozpotu v roku 2013 a vyhodnocuje rizik, ktor rada identifikovala v hodnotiacej sprve k Nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 z novembra 2012. Druh as sa zameriava na hodnotenie nvrhu rozpotu z pohadu navrhovanch cieov. Tretia as analyzuje stanoven ciele v kontexte vonkajieho a domceho makroekonomickho prostredia a prostrednctvom konsolidanho silia posudzuje nastavenie fiklnej politiky. tvrt a piata as materilu monitoruje navrhovan rozpoet z pohadu existujcich legislatvnych pravidiel na nrodnej aj eurpskej rovni, ktor mu v prpade ich nedodrania vies k npravnm procedram. Posledn iesta as kvalitatvne hodnot navrhovan rozpoet z pohadu jeho vplyvu na dlhodob udratenos verejnch financi. Snahou RRZ je komunikova svoje stanovisk spsobom zrozumitenm pre irok verejnos. Technick predpoklady, prpadne doplnkov vpoty s preto uvdzan v prlohch.
12 13
Zkon . 493/2011 Z.z. o rozpotovej zodpovednosti, l. 4, ods. 1, psmeno d). http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/budgetary_plans/index_en.htm
1. Vvoj rozpotu v roku 2013 a posdenie rizk

Aktulny odhad deficitu pre rok 2013 je poda ministerstva financi na rovni 2,98 % HDP. V porovnan so schvlenm rozpotom na rovni 2,94 % ide len o vemi mierne zhorenie. Napriek tomu, e aktulny odhad salda je pribline na rovni rozpotu, v priebehu roka nastali vrazn zmeny v truktre prjmov a vdavkov. Na oboch stranch bilancie dolo k zmenm na rovni 1,8 % HDP. Najvmi pozitvnymi faktormi s vplyvom na deficit v roku 2013 v porovnan s rozpotom s: niie vdavky na spolufinancovanie fondov Eurpskej nie (0,55 % HDP), vy odpredaj ndzovch zsob ropy (0,51 % HDP), rozpustenie rozpotovch rezerv (0,31 % HDP) a presun vdavkov do alch rokov (0,16 % HDP). Negatvne vplyvy oproti predpokladom rozpotu maj najm niie daov a odvodov prjmy (0,71 % HDP), znenie prjmov z dividend a ich presun do roku 2014 (0,52 % HDP), vpadok prjmov Telekomunikanho radu a ich presun do roku 2014 (0,18 % HDP), vyie vdavky samosprv14 (0,12 % HDP) a nrast dlhu zdravotnckych zariaden (0,14 % HDP). Vvoj hlavnch zmien oakvan schodku za rok 2013 zobrazuje nasledujca tabuka15:
Tab 1: Najvie vplyvy na rozpoet 2013 (% HDP)
Pozitvne vplyvy Niie vdavky na spolufinancovanie E fondov Odpredaj ndzovch zsob ropy Rezerva z otvorenia 2. piliera Presun prostriedkov R do roku 2014 Verejn zdravotn poistenie +0,55 +0,51 +0,31 +0,16 +0,11 Negatvne vplyvy Menej daovch a odvodovch prjmov Menej prjmov z dividend Prjmy Telekomunikanho radu Dlh zdravotnckych zariaden Vyie vdavky samosprv -0,71 -0,52 -0,18 -0,14 -0,12
Zdroj: MF SR, RRZ
V ase psania tejto sprvy (november 2013), je mon skontatova, e rizik, na ktor RRZ upozorovala v hodnoten nvrhu rozpotu na roky 2013 a 2015 v novembri minulho roku sa do vekej miery naplnili. Medzi hlavn hrozby na strane prjmov rada zaradila zhorenie ekonomickho vvoja spolu s negatvnym vplyvom na rozpoet a zmenu sprvania daovnkov po legislatvnych zmench v daniach a odvodoch (dynamick efekty). Medzi najvie rizik na strane vdavkov patrilo hospodrenie samosprv a verejnho zdravotnho poistenia. Medzi alie vznamnejie rizik patril odpredaj ropnch hmotnch rezerv, i valorizcia miezd v kolstve. Zo spomenutch sa naplnili rizik horieho makroekonomickho vvoja, v menej miere zmeny sprvania daovnkov po legislatvnych zmench v daniach a odvodoch (dynamick efekty), valorizcie miezd v kolstve, riziko hospodrenia samosprv i verejnho zdravotnho poistenia. Najviu odchlku od rozpotovanej hodnoty zaznamenvaj daov a odvodov prjmy, ktor revidovali tri aktualizcie prognz: februrov, jnov a septembrov. Km prv a druh aktualizcia odhad plnenia prjmov na tento rok dvakrt citene znili, septembrov prognza tento prepad skorigovala s celkovm negatvnym vplyvom 526 mil. eur.
14
15
Pre korektn porovnanie s rozpotom boli vdavky samosprv a ttneho rozpotu upraven o vplyv zvenia platov v regionlnom kolstve (69 mil. eur). Tieto prostriedky boli rozpotovan v ttnom rozpote, ale vyplca ich samosprva. Viac v prlohe 1
10
Najdleitejou prinou tchto revzi bolo zhorenie prognzy makroekonomickho vvoja, ktor ilustruje pokles venho indiktora daovch zkladn (graf 17). Popri vpadku z dvodu makroekonomickho vvoja dolo v priebehu roka aj k poklesu prjmov z titulu aktualizcie vplyvu legislatvnych opatren, ako reakcie na zvyovanie sadzieb dane z prjmu prvnickch osb, i dan a odvodov samostatne zrobkovo innch osb a dohodrov (tzv. dynamick vplyvy zmien v daovom zaaen16). Zd sa, e dynamick efekty pri dani z prjmov prvnickch osb17 a odvodoch samostatne zrobkovo innch osb boli vraznejie ako uvaoval schvlen rozpoet (spolu vpadok pribline 80 mil. eur), naopak v prpade zmien u dohodrov bol rozpoet konzervatvnej (pozitvny vplyv pribline 42 mil. eur). Aktulne odhady MF SR potvrdzuj, e dynamick efekty zvenia daovho zaaenia boli vrazn a v konenom dsledku prispeli k zhoreniu salda 2013 oproti rozpotu v sume pribline 38 mil. eur18. Vpadok dan a odvodov na zklade aktulneho plnenia bol ete pred schvlenm rozpotu v parlamente kompenzovan rozpustenm rezervy na hor makroekonomick vvoj. alie znenie na zklade novej makroekonomickej prognzy bolo vykryt rozpustenm rezervy na 2. pilier. Tieto rezervy v plnej miere postaovali na vykrytie vpadku dan a odvodov v roku 2013. Z pohadu vyuitia rezerv je pozitvne, e boli pouit na znenie (zachovanie) salda a nie na in ben vdavky. Samosprvy v roku 2013 nehospodria tak dobre, ako sa zaviazali v Memorande o spoluprci na spolupodiean sa na konsolidcii verejnch financi. Rozpoet predpokladal pokles bench vdavkov o takmer 145 mil. eur u obc a 45 mil. eur vo VC. Zrove sa oakval nrast nedaovch prjmov obc v sume 42 mil. eur19. Vzhadom na vrazne decentralizovan charakter samosprv a absenciu efektvnych vynucovacch mechanizmov RRZ vyhodnotila tieto opatrenia za riziko pre rozpoet s odhadom 150 a 200 mil. eur. V aprli tohto roka bolo toto riziko na zklade vsledkov roka 2012 znen na 100 a 150 mil. eur. Aktulne odhady vychdzajce z plnenia rozpotov obc a VC k 30.6.2013 ukazuj, e ben vdavky rast ete rchlejie ako boli oakvania RRZ, avak as nrastu tchto vdavkov bola kompenzovan poklesom kapitlovch vdavkov. Celkov bilancia sa tak poda odhadu RRZ me zhori o 70 a 120 mil. eur v porovnan so schvlenm rozpotom, o je menej ako je nrast bench vdavkov. V porovnan s aktulnym odhadom MF SR odhaduje RRZ riziko na rovni 40 a 60 mil. eur. Na rozdiel od doterajch hodnoten, kde RRZ povaovala hospodrenie VC za menej rizikov, v tejto aktualizcii RRZ v prpade VC vyslila riziko na rovni pribline 4060 mil. eur. Riziko vyplva z pozorovanho medzironho nrastu miezd o 15 % v prvom polroku 2013, o je v kontraste s konsolidanmi plnmi vldy. Rizik RRZ vnma aj napriek ich potencilne lepej kontrole zo strany MF SR a nimi schvlenho prebytkovho hospodrenia v slade s memorandom. Vyie ben vdavky VC z asti kompenzuj lepmi nedaovmi prjmami, dosiahnutie ciea vak bude mon len za predpokladu nich kapitlovch vdavkov.
16 17
18
19
Hodnotenie Nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2013 a 2015, strana 16, box 1 Pri DPPO ide naalej o odhad MF SR, vzhadom k tomu, e daov priznania za rok 2013 bud daov subjekty podva a v roku 2014. Mal as uvedenho zhorenia je spsoben zhorenm celkovho makroekonomickho prostredia. Na druhej strane samotn vie dynamick efekty negatvne prispeli ku zhoreniu makroekonomickho vvoja (presn vyslenie vplyvu zhorenia makroekonomickho prostredia oistenho o vplyv opatren je preto nemon). Oproti odhadu MF SR na rok 2012, uvedenom v RVS 20132015.
11
V prpade obc dolo oproti rozpotu k vraznm zmenm v truktre prjmov a vdavkov. Po zohadnen skutonosti za rok 2012 by mala spora na bench vdavkoch dosiahnu a 251 mil. eur. RRZ naopak oakva ben vdavky vyie o viac ako 300 mil. eur (nad rmec navenia miezd v regionlnom kolstve). Nrast bench vdavkov bude kompenzovan nrastom nedaovch prjmov o 130 mil. eur a poklesom kapitlovch vdavkov oproti rozpotu o 200 mil. eur. Celkov odhad bilancie obc je pribline na rovni ministerstva financi (riziko max. do 30 mil. eur), odlinosti s predovetkm v truktre prjmov a vdavkov. In truktra vdavkov predstavuje tie riziko pre naplnenie rozpotovch cieov v rokoch 2014-2016.
Graf 2: Odhad vdavkov VC na rok 2013 (tis. eur)
Graf 1: Odhad vdavkov obc na rok 2013 (tis. eur)
Zdroj: RRZ
Zdroj: RRZ
Vvoj v zdravotnctve bol hor ako predpokladal rozpoet, aj ke sa zdravotncke zariadenia zadlovali mierne nim tempom v porovnan s minulosou. Ministerstvo financi u v aktulnom odhade pota s prebratm novch zvzkov zdravotnckych zariaden do deficitu a dlhu v hodnote 100 mil. eur. Jednm z rizk identifikovanch RRZ boli aj dodaton vdavky na valorizciu platov v kolstve. Dodatonmi opatreniami ete pred schvlenm rozpotu v parlamente vak boli tieto vdavky v rozpote vyfinancovan. V aktulnom plnen sa to prejavuje vo vych vdavkoch obc. Neistotou pre konen vsledok bilancie verejnej sprvy za rok 2013 stle zostva predaj ndzovch zsob ropy s oakvanm prnosom 471 mil. eur (o 371 mil. eur viac ako v rozpote). Prslun legislatva u bola schvlen, samotn transakcia vak ete neprebehla. Navye, neistota vyplva aj z toho, ako tto zmenu schmy financovania zsob ropy posdi Eurostat v novej metodike ESA2010. Z pohadu istho bohatstva predstavuje predaj ropy len zmenu aktv, avak pri ich uvaovanom pouit na financovanie bench vdavkov to znamen znenie istho bohatstva Slovenska20. Z ostatnch rizk sa naplnili aj niie nedaov prjmy NJF a nerozpotovanie vdavkov DPH z PPP projektov. Niie prezentovan tabuka sumarizuje rizik identifikovan RRZ na rok 2013 v novembri 2012 a vyhodnocuje ich naplnenie.
20
Vzhadom na to, e tieto prjmy zabezpeia splnenie rozpotovanho deficitu, RRZ predpoklad rovnak truktru vdavkov ako boli v rozpote, t.j. aj ben vdavky.
12
Tab 2: Prehad rizk rozpotu na rok 2013 (mil. eur)

Rizik pre naplnenie rozpotovch cieov 1. Negatvne vyhliadky ekonomickho vvoja z dvodu zhorovania externho prostredia 2. Vplyv legislatvnych zmien na sprvanie daovnkov a nsledne na daov prjmy 3. Ambicizne spory samosprv bez efektvnej monosti ich vyntenia 4. Podhodnotenie nkladov na verejn zdravotnctvo (nerozpotovanie zvzkov) 5. Legislatvne nedorieen spsob odpredaja ropnch hmotnch rezerv 6. Pravdepodobn valorizcia platov uiteov a zvenie platov nepedagogickch zamestnancov kolstva 7. Nerozpotovanie alebo odloenie vdavkov na likvidciu jadrovch zariaden** 8. Riziko nenaplnenia nedaovch prjmov NJF 9. Nerozpotovanie vdavkov na "zelen" projekty z prjmov predaja emisnch kvt 10. Pravdepodobn sanovanie straty S CARGO, a.s.* 11. Nerozpotovanie DPH platby svisiacej so splcanm PPP projektu Rizik pre ist bohatstvo SR 1. Znenie hodnoty majetku ttu z dvodu obmedzenia kapitlovch vdavkov 2. Pouitie aktv sporiteov na ben vdavky 3. Pouitie aktv z odvodu finannch intitci na ben vdavky a vznik podmienench zvzkov 4. Pouitie naakumulovanch finannch aktv prostriedkov JAVYS na vyraovanie jadrovch zariaden*** 5. Ambicizne pozitvny vvoj hospodrenia ttnych podnikov 6. Zmena aktv z dvodu odpredaja asti ropnch rezerv November 2012 Krytie rizika 313 (rezerva na hor makroekonomic k vvoj) Odpoet (november 2013)
bez kvantifikcie
riziko vykryt rezervou
bez kvantifikcie
38 (odhad MF SR) 70-120 (kompenzovan vymi nedaovmi prjmami a poklesom kapitlovch vdavkov 100 (MF SR s tm u pota) transakcia zatia neprebehla 68 (zapracovan ete v parlamente) 30 (financovan dobrovonm prspevkom JAVYS, a.s.)** 20 (MF SR rozpotuje a od 2015) 46 (vpadok prjmov z predaja emisnch kvt) 20 (riziko plat strednodobo) 6 (MF SR s tm u pota) Krytie rizika Odpoet (november 2013) bez kvantifikcie 229 (rezerva z otvorenia 2. piliera) rezerva pouit na krytie rizika z titulu horieho makrovvoja 100
150-200
100 25
min. 60
20 15 20 20 6 November 2012 bez kvantifikcie
229
100
20
30 Slovak Telekom -59 mil. eur, SSK -11 mil. eur 471 (predpoklad MF SR)
bez kvantifikcie 75
* Tieto rizik sa nemusia nutne prejavi v rozpote okamite, ale v horizonte niekokch rokov Zdroj: RRZ ** S tmto rizikom uvaoval aj rozpoet, kde uvaoval o kryt vdavkov grantom zo spolonosti JAVYS, .a.s. Granty sa vak nerozpotuj do prjmov rozpotu, preto tieto prjmy aj vdavky neboli zahrnut priamo v slach ale len uveden v texte. *** Financovanie vyraovania jadrovch elektrrn pouitm minulch prostriedkov JAVYS nem vplyv na ist bohatstvo ttu.
13
Pvodn konsolidan silie vldy vo vke 1,2 % HDP pre rok 2013 sa vplyvom vonkajch okolnost, vplyvom dynamickch efektov vldneho konsolidanho balka i vplyvom reakcie vldy na tieto skutonosti znilo na 1,0 % HDP. Vyplva to hlavne z toho, e na zhorenie rozpotovej situcie vlda reagovala najm jednorazovmi opatreniami, o trukturlne saldo verejnch financi nezlepuje. Navye, saldu v roku 2013 pomohli vnimone u spomnan nzke vdavky na spolufinancovanie E fondov, ktor sa v budcich rokoch s najvou pravdepodobnosou opakova nebud (tento vplyv vo vpote trukturlneho salda RRZ zahrnut nie je). Prehad vplyvov na zmenu trukturlneho salda verejnej sprvy uvdza nasledujca tabuka.
Tab 3: Zmena trukturlneho salda v roku 2013 (% HDP)
2012 RVS 2013 -4,6 -0,2 0,3 -4,7 2013 2012 RVS 2013 RVS 2014 -2,9 -4,5 -0,5 -0,1 0,8 0,5 -3,3 -4,9 1,4 0,4 1,0 -0,1 -0,1 1,2 2013 RVS 2014 -3,0 -0,4 1,0 -3,6 1,3 0,4 0,9 0,0 -0,2 1,0
Rozdiel Rozdiel
2012* 0,1 0,0 0,2 -0,2
2013* 0,0 0,0 0,2 -0,2 -0,1 0,0 -0,1 0,1 -0,1 -0,2
1. ist piky poskytnut / prijat 2. Cyklick zloka (OG Makrovbor) 3. Jednorazov efekty 4. trukturlne saldo (metodika EK) (1-2-3) 5. Medziron zmena trukturlneho salda 6. Medziron zmena v II. pilieri 7. Zmena trukturlneho salda o. o II. pilier(5-6) 8. Medziron zmena v platench rokoch 9. Medziron zmena vo vstavbe dianic (mimo VS) 10.Zmena trukturlneho primrneho salda o. o dianice a II. pilier - nrodn metodika (7-8-9)
RVS 2013 Nvrh rozpotu na roky 2013-2015 (prepoty RRZ) RVS 2014 Nvrh rozpotu na roky 2014-2016 (prepoty RRZ *Prpadn rozdiely vyplvaj zo zaokrhovania
Zdroj: RRZ
14
2. Hodnotenie rozpotovch cieov

Prprava nvrhu rozpotu na roky 2014 a 2016 prebiehala v prostred, ktor bolo ovplyvovan troma faktormi. Prvm je snaha zni deficit verejnej sprvy pod hranicu 3 % HDP v roku 2013, aby bola splnen jedna z kovch podmienok pre ukonenie procedry nadmernho deficitu vyplvajcej z pravidiel na rovni E (Paktu stability a rastu). V strednodobom horizonte by fiklne ciele mali repektova stanoven strednodob cie (MTO) v podobe trukturlneho deficitu vo vke 0,5 % HDP v roku 2017. Popri pravidle zniovania trukturlneho deficitu minimlne o 0,5% HDP rone a km sa nedosiahne MTO pribudla monos vyuitia tzv. investinej vnimky, ktor umouje niie tempo konsolidcie. Druhm faktorom s nrodn fiklne pravidl vyplvajce z stavnho zkona o rozpotovej zodpovednosti. V roku 2012 dosiahol dlh verejnej sprvy 52,4 % HDP, m dolo k prekroeniu prvej hranice limitu pre dlh vo vke 50 % HDP. Spustili sa tak korekn mechanizmy, ktor sa bud sprsova po prekroen alch stanovench hranc. Poslednm faktorom je negatvny vplyv konsolidcie rozpotu na hospodrsky rast. Zosladenie tchto navzjom protichodnch poiadaviek si vyaduje prijatie takej rozpotovej stratgie, ktor svojm charakterom bude minimalizova negatvny vplyv na ekonomick rast a zrove zabezpe splnenie poiadaviek vyplvajcich z E a nrodnch fiklnych pravidiel.
2.1
Fiklny rmec
Hlavnm cieom nvrhu rozpotu je pokraova v zniovan deficitu verejnej sprvy z rovne 2,98 % HDP v roku 2013 na 2,83 % HDP v roku 2014 s pokraujcim poklesom a na rove 1,5 % HDP v roku 2016. V porovnan so schvlenm Rozpotom verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 s stanoven ciele menej ambicizne. V roku 2014 sa predpoklad deficit vy o 0,4 % HDP a v roku 2015 a o 0,6 % HDP. Ciele s horie aj v porovnan s nvrhom vchodsk rozpotu na roky 2014-2016 a vldou schvlenm Programom stability SR na roky 2013-2016, ktor bol tie predloen Eurpskej komisii.
Tab 4: Ciele v oblasti salda verejnej sprvy (% HDP) 2013
1. Rozpoet VS na roky 2013 a 2015 2. Nvrh vchodsk rozpotu VS na roky 2014 a 2016 3. Nvrh rozpotu VS na roky 2014 a 2016 4. Zmeny oproti RVS 2013-2015 (3-1) 5. Zmena oproti VRVS 2014-2016 (3-2) -2,9 -2,9 -3,0 0,0 0,0
2014
-2,4 -2,6 -2,8 -0,4 -0,2
2015
-1,9 -2,0 -2,6 -0,6 -0,6
2016
-1,3 -1,5 -0,2
Zdroj: MF SR, RRZ
Nvrh rozpotu verejnej sprvy zrove neobsahuje vetky opatrenia potrebn na dosiahnutie cielench sld v rokoch 2015 a 2016. Potreba dodatonch opatren je na rovni 478,6 mil. eur pre rok 2015 a 926,2 mil. eur pre rok 2016.
15
Za predpokladu, e by v rokoch 2014 a 2016 neboli v porovnan s rokom 2013 prijat iadne nov opatrenia trvalho charakteru a vvoj rozpotu by bol ovplyvovan len aktulnou legislatvou a makroekonomickm vvojom, poda scenra MF SR by deficit verejnej sprvy dosiahol v roku 2014 rove 4,6 % HDP. V alch rokoch by mierne klesal na rove 4,5 % HDP v roku 2015 a 3,9 % HDP v roku 201621. Na dosiahnutie stanovench cieov na rok 2014 musela vlda prija opatrenia vo vke 1,8 % HDP (1,4 mld. eur)22. Za predpokladu, e by boli trvalho charakteru, v alch dvoch rokoch by bolo potrebn prija opatrenia u len vo vke 0,6 % HDP23.
Tab 5: Vekos konsolidanch opatren (ESA95, % HDP)
2013 1. Saldo VS NPC* 2. Saldo VS cie 3. Vekos konsolidanch opatren (2-1) - v mil. eur 4. Dodaton potreba opatren (medziron zmena) - v mil. eur -3,0 2014RVS -4,6 -2,8 1,8 1 351 1,8 1 351 2015RVS -4,5 -2,6 2,0 1 561 0,2 210 2016RVS -3,9 -1,5 2,4 2 028 0,5 467
Zdroj: MF SR
*NPC scenr bez zmeny politk (no policy change), t.j. vvoj salda ak by vlda nerobila iadne opatrenia
Napriek tomu, e cie pre rok 2013 v podobe deficitu blzko 3 % HDP bude pravdepodobne dodran, v porovnan so schvlenm rozpotom dolo k vraznm zmenm v truktre prjmov aj vdavkov v sume a 1,8 % HDP na oboch stranch. Kee as negatvnych vplyvov mala trval charakter a boli kompenzovan jednorazovmi sporami, nevyhnutne sa to muselo prejavi v nraste salda za predpokladu nezmenench politk. Schvlen rozpoet na rok 2013 predpokladal potrebu opatren vo vke 3,0 % HDP. Za predpokladu, eby ilo o trval opatrenia, v roku 2014 by sa mohol dosiahnu pvodn deficit na rovni 2,4 % HDP24 bez potreby prijmania alch opatren. Aktulny nvrh rozpotu predpoklad deficit hor o 0,4 % HDP, avak potreba opatren narstla a o 2,1 % HDP. Dvodom je aktualizcia scenra bez zmeny politk, ktor v sasnosti medzirone zhoruje saldo o 1,6 % HDP, km pri tvorbe rozpotu na rok 2013 sa predpokladal pozitvny prspevok scenra vo vke 0,5 % HDP.
21 22
23
24
daje o vvoji NPC scenra na roky 2015 a 2016 boli poskytnut ministerstvom financ i. Vekos opatren je kvantifikovan oproti scenru ak by vlda nerobila iadne opatrenia. Neznamen to automaticky, e mus djs naprklad k medzironmu poklesu vdavkov. Hodnota 0,6 % HDP predstavuje rozdiel medzi 2,4% HDP a 1,8% HDP (riadok 3 v tabuke 5), resp. sumu 0,2 % HDP a 0,5 % HDP (riadok 4). Efektvne by sa bez opatren mohol dosiahnu deficit na rovni 2,2 % HDP, nakoko pri deficite 2,4 % HDP sa vytvoril priestor pre uvonenie fiklnej pozcie o 0,2 % HDP.
16
Graf 3: Vvoj salda za nezmenench politk (% HDP)

0,0 2013 2014 2015
predpokladu
2016
Graf 4: Vekos (% HDP)

3,5 3,0 3,0
potrebnch
opatren
-1,0
-2,0 -2,9
RVS 2013-2015 VRVS 2014-2016 RVS 2014-2016
vplyv zmeny NPC scenra -2,1 % HDP v 2014

-3,1 -3,6
2,5
2,0
nrast opatren o 2,1 % HDP

1,8
-3,0
-4,0 -5,0 -6,0 -7,0
-3,0
-3,6
-3,9
1,5
1,0 0,5 0,0 2013 -0,5
-1,6
-4,6 -5,4 -5,9 -4,5
1,0
+0,5
-5,3 NPC RVS 2013-2015 NPC VRVS 2014-2016 NPC RVS 2014-2016
0,6 0,5
0,2
0,5 0,2 2016
2014 -0,2
2015
Zdroj: MF SR, RRZ
Zdroj: MF SR, RRZ
Konsolidcia rozpotov v rokoch 2012 a 2013 psobila negatvne na ekonomiku, nakoko brzdila ekonomick rast v asoch, kedy ekonomika fungovala pod svojim potencilom. V roku 2014 nvrh rozpotu oakva proticyklick expanziu, ktor by mala napomc ekonomike prinavrti sa k svojim predkrzovm hodnotm a zrove zmierova dsledky fiklnej konsolidcie. Jej pozitvny vplyv je vak determinovan predpokladom, e E prostriedky bud v plnej miere erpan v slade s rozpotom. Rok 2015 sa bude pri dodran cielench deficitov nies, podobne ako v roku 2012-2013, op v znamen fiklnej retrikcie pri miernom poklese prjmov z E. V roku 2016 sa oakva, e produkn medzera sa uzavrie a fiklna retrikcia bude zaloen na vraznom poklese deficitu verejnej sprvy a niej miere erpania prostriedkov E. V porovnan so schvlenm rozpotom na roky 2013-2015 dolo k vraznej zmene fiklneho impulzu25 v rokoch 2013 a 2014. Rozpotovan vysok erpanie E prostriedkov malo ma pozitvny vplyv na ekonomiku, v realite vak podpriemern erpanie spsobilo, e v ase kedy sa ekonomika stle sna zotavi, konsolidcia spomaovala ekonomick rast. Naopak rozpoet na rok 2014 oakva nrast erpania E fondov ako aj uvonenie fiklnej politiky, o spsobuje relatvne vek impulz pre ekonomiku. V asoch nzkeho ekonomickho rastu a potrebe pokraova v konsolidcii rozpotov predstavuj E prostriedky jedinen zdroj ekonomickho rastu. Plnohodnotne mu kompenzova negatvny prspevok vldy k rastu ekonomiky. Rok 2013 je prkladom, kedy sa tento potencil nevyuil, naopak, erpanie E fondov bolo podpriemern aj vzhadom k minulm rokom. Vzhadom na sksenosti z minulch rokov s erpanm eurofondov, existuje riziko,
e relne erpanie v roku 2014 bude v porovnan s nvrhom rozpotu na rok 2014 niie a expanzia bude ahan len zhorenm trukturlneho salda. Zrove riziko, e sa nepodar
vyerpa vetky prostriedky alokovan v rmci 2. programovho obdobia narast.
25
Fiklny impulz meria prspevok verejnch rozpotov (definovan ako zmena trukturlneho salda v zmysle nrodnej metodiky) k medzironej zmene agregtneho dopytu. V kombincii s produknou medzerou charakterizuje fiklnu politiku, i prispieva stabilizane na ekonomiku alebo sa naopak sprva procyklicky.
17
Graf 5: Fiklny impulz v rokoch 2012-2016 (% HDP)
Graf 6: Zmena vo fiklnom impulze oproti RVS (2013-2015) v rokoch 2012-2015 (% HDP)
Zdroj: RRZ
Zdroj: RRZ
2.2
Dlh verejnej sprvy
Nvrh rozpotu predpoklad pri splnen stanovench cieov nrast dlhu z rovne 52,4 % HDP26 v roku 2012 na rove 55,7 % HDP v roku 2016, o je zvenie o 3,3 % HDP. Dlh poda MF SR dosiahne svoju maximlnu hodnotu ku koncu roka 2014, v alch rokoch bude pozvone klesa. Z pohadu subjektov, ktor prispievaj k nrastu dlhu je relevantn sledova najm stredn ttnu sprvu a samosprvu (obce a VC). Odhad ministerstva pota s poklesom dlhu samosprv z 1,5 % HDP v roku 2012 na 1,1 % HDP v roku 2016. Podiel samosprv na celkovom dlhu m v danom obdob klesajci trend, ke sa zni z 2,9 % na 1,9 %.
Tab 6: Hrub dlh verejnej sprvy (% HDP)
Hrub dlh verejnej sprvy (mil. eur) Hrub dlh verejnej sprvy (% HDP) truktra dlhu 1. Existujci dlh k 31.12.2012 - dlh do roku 2012 - roky a dlh z rokov z existujceho dlhu 2. Nov dlh - fiklna politika rokov 2013-2016 - primrne saldo (kumulovan) + in vplyvy - roky a dlh z rokov z prim. sld 3. Medzinrodn zvzky z EFSF a ESM - zvzok z EFSF - vklad do ESM - roky a dlh z rokov (len z ESM) 4. Zsoba likvidity pre riadenie dlhu - vekos rezerv - roky a dlh z rokov z rezerv 5. Mimoriadne spltky dlhu* - mimoriadne spltky - roky a dlh z mimoriadnych spltok p.m. implicitn rokov sadzba 2012 37245 52,4 45,4 45,4 0,0 0,0 0,0 0,0 2,5 2,1 0,4 0,0 4,5 4,5 0,0 0,0 0,0 0,0 2013OS 39600 54,3 45,8 44,2 1,6 0,9 0,9 0,0 3,4 2,6 0,7 0,0 4,6 4,5 0,2 -0,5 -0,5 0,0 3,7 % 2014RVS 43024 56,8 45,7 42,6 3,1 2,8 2,8 0,0 3,6 2,7 0,9 0,0 5,3 5,0 0,3 -0,6 -0,6 0,0 3,5 % 2015RVS 44805 56,4 45,0 40,6 4,4 4,4 4,3 0,1 3,4 2,5 0,8 0,1 5,4 4,9 0,5 -1,8 -1,8 0,0 3,3 % 2016RVS 46514 55,7 44,3 38,6 5,7 4,6 4,3 0,3 3,3 2,4 0,8 0,1 5,3 4,7 0,6 -1,8 -1,7 -0,1 3,5 %
* superdividendy, privatizcia, splatenie nvratnej finannej vpomoci znen o vklady do zkladnho imania
Zdroj: MF SR, RRZ
26
Eurostat da 21. oktbra 2013 v rmci druhej notifikcie deficitu a dlhu za rok 2012 upravil vku dlhu z rovne 52,1 na 52,4 % HDP. Hlavnm dvodom zmeny bola prava nominlneho HDP.
18
Z hadiska prspevkov, ktor viedli k zmene dlhu oproti roku 2012 je potrebn vnma nasledujce zloky: K nrastu prispieva primrny deficit rozpotov v rokoch 2013-2015, teda vyie vdavky ako prjmy rozpotu. V roku 2016 je tento negatvny vplyv iastone kompenzovan primrnym prebytkom rozpotu. Druhm zsadnm prspevkom na dlh v danom horizonte s medzinrodn zvzky z titulu ruenia v EFSF a vklady do ESM. Prognza dlhu pota s ruenm za zvzky EFSF, vyplvajce z pomoci rsku, Portugalsku, Grcku. Pomoc panielskym bankm bola rieen u v rmci ESM, ktor nem priamo vplyv na dlh. Vplyv na dlh malo len poskytnutie hotovostnho vkladu do zkladnho imania ESM. Celkov vka zvzkov sa zvila z rovne 0,3 % HDP v roku 2011 a na rove 3,6 % v roku 2014. Tretm faktorom je bolo zvenie likvidity ttu emitovanm dlhu nad rmec skutonch potrieb refinancovania dlhu. Vytvorenm dostatonej likvidity poas priaznivch podmienok na finannch trhoch je treba vnma pozitvne, avak drba vysokej likvidity na rovni 4 a 5 % HDP je spojen aj s nemalmi rokovmi nkladmi. Vka likvidity postauje na financovanie potrieb ttu v priemere 5-7 mesiacov27. Na dlh malo pozitvny vplyv zskanie dodatonch hotovostnch prostriedkov, ktor mohol ARDAL poui na spltky dlhu alebo odkpenie dlhu predasne. Ide o transakcie, ktor nemaj vplyv na saldo verejnej sprvy v metodike ESA95, avak prostrednctvom systmu ttnej pokladnice prispievaj jednorazovo k zneniu dlhu. Ide o prjmy zo superdividendy v roku 2013 (0,4 mld. eur), spltku nvratnej ttnej vpomoci podniku Vodohospodrska vstavba (0,2 mld. eur) znen o vklady do zkladnho imania Eximbanky SR a Slovenskej zrunej a rozvojovej banky (0,1 mld. eur) v roku 2014 a prjmy z privatizcie v roku 2015 (1,0 mld. eur, najm Slovak Telekom).
Graf 8: Alternatvny vvoj dlhu SR (% HDP)
Graf 7: truktra dlhu (% HDP)
Zdroj: MF SR, RRZ
Zdroj: MF SR, RRZ
27
V priebehu roka me vka rezerv kolsa v zvislosti od emisnho plnu a spltok dlhu.
19
Odlin pohad na vvoj dlhu poskytuje graf . 8. Obsahuje tri alie scenre vvoja28, na zklade ktorch je mon ilustrova monosti ovplyvovania vky hrubho dlhu. Vznamn prspevok dodatonch hotovostnch zdrojov z jednorazovch prjmov umonil zni dlh v roku 2015 o takmer 2 percentulne body. Dlh tak kulminuje v roku 2014 namiesto roka 2015. Na druhej strane, dlh zvyuje hotovostn rezerva, ktor v prpade potreby me krtkodobo ARDAL zni, v extrmnom prklade a na nulu. V takom prpade by teoreticky bolo mon zni dlh v roku 2015 a pod 52 % HDP. Posledn scenr ukazuje vvoj dlhu za predpokladu, eby bol dlh ovplyvovan vlune trukturlnym deficitom, t. j. bez zohadnenia jednorazovch vplyvov na deficit a zrove jednorazovch vplyvov na dlh. Ide o hypotetick situciu, ktorou je ilustrovan skuton konsolidan silie vldy. Dlh je v tomto scenri vy o takmer 5 % HDP. Celkov hrub ron potreba refinancovania spltok dlhu, deficitu, rokov a rastu hotovostnej rezervy dosahuje na rozpotovom horizonte 7-8 milird eur rone (8-11 % HDP), priom zaznamenva mierne klesajcu tendenciu.
Graf 9: Rezerva ako podiel na ronej potrebe refinancovania (%)
60
50 40 30 20 10
Graf 10: Hrub potreba refinancovania (% HDP)29
0
2011 2012 2013OS 2014R 2015R 2016R
Zdroj: ARDAL, RRZ Zdroj: ARDAL, RRZ
Medzi rizik pre budci vvoj verejnho dlhu SR patr nov metodolgia ESA2010, revzie nominlneho HDP, i preberanie zvzkov nemocnc. Pozitvom je naopak vka hotovostnej rezervy: Metodika ESA2010 sa zane uplatova od oktbra budceho roku. Maximlne zvenie dlhu z tohto titulu RRZ odhadla na viac ako 3 % HDP30, realistickej odhad je vak okolo 1 % HDP. V krajnom prpade u v oktbrovej notifikcii v budcom roku preto me by potvrden prekroenie druhej stavnej hranice (z odhadovanej rovne 54,3 na viac ako 55 % HDP) v roku 2013. V oktbri 2013 zverejnil Eurostat spresnen vsledky za deficit a dlh roka 2012. Vka dlhu po spresnen dosiahla rove 52,4 % HDP, o je o 0,3 % HDP viac ako predpokladalo ministerstvo financi. Revzia bola dsledkom niieho odhadu nominlneho HDP Slovenska. Existuje relny predpoklad, e po zohadnen tchto skutonost a premietnut aktulneho odhadu HDP do strednodobej makroekonomickej prognzy
28 29 30
Ide o samostatn scenre nezvisl od seba, t.j. nekumuluj sa. Pozn.: Ide o hotovostn loky v komernch bankch a nkup cennch papierov v mene MF SR. RRZ 2013: Mon vplyv novej metodiky ESA2010 na verejn financie
20
by sa tto skutonos mohla premietnu aj do vky dlhu. Tmto by dlh v roku 2014 mohol dosiahnu rove 57 % HDP (bez vplyvu metodiky ESA2010), o je alie sankn psmo vyplvajce z stavnho zkona. Medzi alie rizik pre vvoj dlhu patr aj pravideln preberanie zvzkov zdravotnckych zariaden, s ktorm nvrh rozpotu v budcich rokoch nepota. Pozitvom s naopak rezervy vo vke pribline 4,5 % HDP, ktor by sa v prpade potreby mohli iastone poui na znenie dlhu.
Situciu pri manaovan ttneho zadlenia popisuje Aktualizcia stratgie riadenia ttneho dlhu na roky 2011 a 2014, ktor bola prezentovan ako prloha . 6 k nvrhu rozpotu. Tento dokument detailnejie rozober plnenie stratgie za minulos, do budcna sa obmedzuje len na formulovanie veobecnch cieov. BOX 1: Dlh, deficit a ekonomick rast
Priaujcou okolnosou pri vvoji pomeru dlhu k vkonu ekonomiky je v sasnosti (a pravdepodobne bude aj v budcnosti) ni hospodrsky rast ako pred recesiou v roku 2009. Km v rokoch 2002 a 2008 dosahoval priemern ron nominlny rast slovenskej ekonomiky viac ako desa percent, v rokoch 2010-16 to bude len nieo cez tyri percent rone. Tento slab hospodrsky vvoj zniuje vku deficitu potrebnho na stabilizciu dlhu k HDP. Dlh stabilizujce saldo predstavuje rove deficitu, ktor v porovnan s predchdzajcim rokom nezvi dlh vyjadren v % HDP. V rokoch 2002 a 2008 to bolo saldo -2,9 % HDP (stail teda tzv. Maastrichtsk deficit), v rokoch 2010 a 2016 je tto hodnota len na rovni -2,1 % HDP. Vpoet predpoklad, e na dlh m vplyv len samotn deficit verejnej sprvy (nulov zloka zosladenia dlhu a deficitu). Graf 11 : Rozdiel v aktulnom salde a dlh stabilizujcom salde (% HDP, ESA95)
Zdroj: RRZ, MF SR
21
Budcoron rozpoet s plnovm deficitom na rovni 2,8 % HDP z tohto pohadu neprispieva k stabilizcii dlhu k tej djde a od roku 2015, kedy je vka deficitu niia ako je potrebn na zastavenie rastu dlhu. Na druhej strane, pjde len o mal kompenzciu nrastu dlhu v rokoch 20092013, kedy bol deficit kumulatvne vy o pribline 25 % HDP. Pokles dlhu v zvere rozpotovho obdobia z titulu deficitu a rastu ekonomiky dosahuje len 1,3 % HDP. Vyie uveden koncept zjednoduuje pohad len cez celkov saldo rozpotu, pri analzach sa zvyajne pouva detailnej prstup, ktor vysvetuje vvoj poiatonou rovou dlhu, primrnym saldom a rozdielom medzi rokovou sadzbou na dlh a ekonomickm rastom.
22
3. Hodnotenie relnosti dosiahnutia rozpotovch cieov

Vdavkov rmec rozpotu verejnej sprvy je tvoren prognzou prjmov a cieom deficitu vldy31. Realistick makroekonomick predpoklady a z nich vychdzajca prognza prjmov s preto nevyhnutnm predpokladom pre zostavenie zodpovednho rozpotu. Potrebu realistickch prognz pre ely zostavenia rozpotu upravuje nrodn ako aj eurpska legislatva. Na rovni eurpskej legislatvy je to tzv. two-pack32, ktor od lenskch krajn vyaduje nezvisl makroekonomick prognzy. Smernica six-packu33 zrove definuje minimlne tandardy takchto prognz34. Na nrodnej rovni stavn zkon .493/2011 Z. z. o rozpotovej zodpovednosti legislatvne zriadil Vbor pre makroekonomick prognzy (VpMP) a Vbor pre daov prognzy35 (VpDP) ako poradn orgn ministra financi. Ich lenmi s okrem ministerstva financi aj Nrodn banka Slovenska, Infostat a komern banky. Cieom tchto vborov je dosiahnu vyiu transparentnos, objektvnos a kvalitu makroekonomickch a daovch prognz. V praxi to znamen, e vetky makroekonomick predpoklady pouit pre ely zostavenia rozpotu ako aj prognzy daovch a odvodovch prjmov musia by prerokovan prslunm vborom.
3.1
Makroekonomick predpoklady
Predpoklady makroekonomickho vvoja pre Nvrh rozpotu 2014-2016 zohaduj ukonenie recesie eurozny v druhom tvrroku 2013, pozitvne krtkodob signly pre budci vvoj domceho a zahraninho dopytu, na druhej strane neistotu, i sa tieto signly daj povaova za bod obratu pre dlhodob rast. Oproti rozpotu na roky 2013-2015 s aktulne prognzy ekonomickho rastu na nasledujce roky opatrnejie (tabuka 7). Pvodne prognzovan rast 2,1 % sa znil na 0,8 %, priom sa oakva postupn zrchovanie ekonomiky k 3,1 % v roku 2016 vplyvom mierneho oivovania celkovho dopytu. Makroekonomick prognzy na roky 20142016 boli oznaen v septembri 2013 Vborom pre makroekonomick prognzy (alej len Vbor) ako realistick. Vbor vak v ase hodnotenia prognzy nemal k dispozcii konen podobu opatren.
Tab 7: Prognza Vboru a medzinrodnch intitci HDP relny rast v %
Intitcia Vbor (september 2013 vs. 2012) MMF (oktber 2013 vs. 2012) EC (november 2013 vs. 2012) OECD (jn 2013 vs. 2012)
Skut. 2012
2,0 2,0 2,0 2,0
Prognza 2013
0,8 0,8 0,9 0,8
2014
2,2 2,3 2,1 2,0
2015
2,9 2,8 2,9 4,0
2016
3,1 3,3 4,2
Rozdiel oproti minulmu roku 2013 2014 2015 2016

-1,3 -2,0 -1,1 -1,9 -1,3 -1,3 -0,9 -1,2 -0,7 -0,8 na 0,7 na -0,3 na 1,0
Zdroj: MF SR, MMF, OECD, EC, RRZ

31 32
33 34 35
Zjednoduene vldne vdavky s tvoren prjmami rozpotu a sumou, na ktor si vlda rozhodne poia. Nariadenie Eurpskeho parlamentu a Rady . 473/2013 o spolonch ustanoveniach o monitorovan a posudzovan nvrhov rozpotovch plnov a zabezpeen npravy nadmernho deficitu lenskch ttov v eurozne, l.2 Smernica Rady . 2011/85 o poiadavkch na rozpotov rmce lenskch ttov, l.4 Prognzy by mali by realistick, porovnvan s EK a pravidelne vyhodnocovan. Spomnan vbory vznikli u v roku 2004, ich existencia vak nebola upraven zkonom. Oba vbory maj svoje tatty, teda pravidl na zklade ktorch funguj.
23
Vvoj vonkajieho prostredia Globlna ekonomika ostva naalej krehk a vystaven rizikm z dvodu neskonenej implementcie regulanch opatren finannho systmu a neistoty ohadom nastavenia oakvan uvoovania menovej politiky zo strany americkho Fed-u (horizont 1 roka). Pre podnikatesk sektor predstavuje neistota na globlnej rovni preskupovanie kapitlu medzi ekonomikami a opatrnejie poskytovanie verov v domcej ekonomike s negatvnym vplyvom na ekonomick rast. Oproti podmienkam koncom minulho roka sa na eurpskom trhu znila volatilita akciovch trhov, zatia o na americkom kontinente ostva viac-menej nezmenen. Slovensk ekonomika napriek stabilnmu domcemu bankovmu prostrediu ostva citliv na prpadn oslabenie svetovej ekonomiky. Vplyvom konsolidcie vo finannom sektore a sektore verejnej sprvy klesala pravdepodobnos neplnenia zvzkov ttu pozvone poas poslednho roka (meran CDS36), nezvyovala sa i v prpade vznamnch obchodnch partnerov Slovenska37 (graf 12). CDS signalizuj ttom potrebu zabezpei udratenos verejnho dlhu prostrednctvom konsolidcie rozpotov. Fiklne opatrenia slovenskch obchodnch partnerov maj vplyv na slab dopyt po slovenskch vrobkoch, priom poda aktulnej prognzy IMF zverejnenej po zasadnut Vboru bude konsolidcia v Eurpe pokraova, avak miernejm tempom ako sa oakvalo minul rok. Napriek rozdielnemu vnmaniu rizika udratenosti ttnych dlhov sa nlada v ekonomikch od konca minulho roka zlepuje (graf 13) a signalizuje oivovanie dopytu smerom k zveru roka 2013.
Graf 12: Tlak na fiklnu konsolidciu vnman riziko investorov CDS (10-ron dlhopisy) Graf 13: Indiktor ekonomickho sentimentu38
Zdroj: Deutsche Bank, Bloomberg, SR, RRZ
Zdroj: Eurostat, SR, RRZ
36
37
38
Credit default swap kontrakty ide o cenn papiere poisujce investorov proti riziku neschopnosti ttov splca svoj dlh. Ostatn obchodn partneri Nemecko, Franczsko, Taliansko, panielsko, Vek Britnia, Raksko, Belgicko, Holandsko, Rumunsko (ven priemery na zklade podielu na vvoze SR). Indiktor ekonomickho sentimentu je priemerom nlad v priemysle, stavebnctve, obchode, slubch a u spotrebiteov (v grafe ven priemery poda podielu na vvoze SR).
24
Vvoj domceho prostredia Oivenie spotreby domcnost v druhom kvartli prilo skr ako sa oakvalo, avak naznauje kombinciu nzkej inflcie a jednorazovch efektov. Oakvania v sektore domcnost boli poas roka priaznivejie ako minul rok, po poklese v auguste i v septembri naznauj op zlepenie. Pozitvne bude na domcu spotrebu psobi rast relnej mzdy z dvodu predpokladanej nzkej inflcie. Vzhadom na len mierne oivenie na trhu prce je vak neist, i sa siln rast spotreby domcnost v nasledujcom obdob udr. Potencil pre al vvoj domcej ekonomiky (vynmajc zahranin investcie) zvis od podmienok v malch a strednch podnikoch, avak vzhadom na prognzu sa vrazn nrast investci neoakva (tabuka 8), o me ma negatvny vplyv na zamestnanos.
Tab 8: Prognzy Vboru pre makroekonomick prognzy
Ukazovate (v %) Skut. Prognza (september 2013) Rozdiel (september 2012)
2012
HDP, relny rast Inflcia, priemern ron; CPI Nominlna mzda, rast Relna mzda, rast Zamestnanos (ESA), rast Miera nezamestnanosti (VZPS) Spotreba domcnost, relny rast Investcie, relny rast Export tovarov a sluieb, relny rast 2,0 3,6 2,4 -1,2 -0,1 14,0 -0,6 -3,7 8,6
2013
0,8 1,6 2,6 0,9 -1,0 14,5 0,5 -5,8 4,8
2014
2,2 1,7 2,8 1,1 0,2 14,3 0,8 2,9 4,3
2015
2,9 2,1 3,4 1,3 0,6 13,6 2,1 -0,1 4,5
2016
3,1 2,3 3,5 1,2 0,7 12,7 2,2 -1,5 5,1
2013
-1,3 -1,5 -0,8 0,5 -1,1 0,6 -0,2 -12,4 0,2
2014
-1,3 -0,4 -1,6 -1,1 -0,5 0,8 -2,4 4,8 -0,2
2015
-0,7 -0,1 -1,5 -1,4 -0,2 0,6 -1,8 -1,9 -0,1
Zdroj: MF SR, RRZ
pecifick riziko domcej ekonomiky le v oblasti podnikateskho prostredia (legislatva, dane, odvody) a nrastu dlhovej sluby vldy. Vplyv opatren na ekonomick rast je v nvrhu rozpotu vyslen, avak niektor dodaton opatrenia neboli prezentovan pred vborom. Vka dlhovej sluby verejnej sprvy sa odvja od vvoja zahraninch rokov zo ttnych dlhopisov (predovetkm Nemecka) a rizikovej prmie pre slovensk ekonomiku, t.j. dodatonho rizika kladenho na ttneho dlhopisy Slovenska voi najmenej rizikovm ttnym dlhopisom. V prpade prekroenia stavou stanovench fiklnych limitov na dlh verejnej sprvy voi HDP (predpokladan v Nvrhu rozpotu), me djs k zmene vnmaniu rizikovosti investcie do ttnych dlhopisov zo strany investorov a poadovania vyieho roenia.
Rizik prognzy Presnos prognzy zvis predovetkm od disponibility najaktulnejch dt a od samotnho naasovania prognzy. Rozdiely v prognze vboru a zahraninch intitci s pre rok 2014 zanedbaten (tabuka 7). Riziko preto vyplva hlavne z neoakvanch zmien externho prostredia (graf 14 a 15).
25
Graf 14: Prognzy VpMP vs. realita relne HDP (p. b.)39
Graf 15: Prognzy VpMP vs. realita relna spotreba domcnost (p. b.)
Zdroj: RRZ, MF SR
Zdroj: RRZ, MF SR
Chybe prognz je mon eli dvoma spsobmi: flexibilnou aktualizciou makroekonomickch prognz v zvislosti od vvoja ekonomiky (a nsledne daovch a odvodovch) a vytvorenm dostatonej rezervy na zklade hodnotenia rizk. Na dosiahnutie fiklneho ciea bola vylenen na rok 2014 rezerva vo vke 65 mil. eur (0,09 % HDP). Vzhadom na rizik uveden vyie a nejednoznan zvery plynce zo signlov o vvoji makroekonomickho prostredia s rizik Nvrhu rozpotu 2014-2016 spojen s makroekonomickmi predpokladmi vyven rovnako smerom nahor i nadol. Navye rozpoet m rezervu vo vke 65 mil. eur, ktor aspo iastone me kompenzova prpadn mierne revzie smerom nadol.
39
daj o skutonosti za rok 2013 predstavuje sasn prognzu Vboru.
26
3.2
Prognza daovch a odvodovch prjmov
Prognza daovch a odvodovch prjmov v Nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 (NRVS 2014-2016) po oisten o vplyvy jednorazovch a novch opatren, predpoklad pokles podielu vberu dan a odvodov na HDP v rokoch 2013 a 2016 (zkladn scenr) z 26,3 % HDP na 25,3 % HDP, teda o 1 p.b. Hlavnm dvodom je samotn makroekonomick prognza daovch zkladn40, ktor maj rs pomalie ako nominlne HDP (graf 16). Z pohadu truktry rastu ekonomiky sa teda predpoklad, e rast bude ahan prve daovo menej intenzvnymi zlokami HDP.
Tab 9: Vvoj podielu dan a odvodov na HDP v NRVS 2014-2016
(% HDP, ESA95) 1. Daov prjmy v zkladnom scenri 2. Nov legislatva oproti RVS 2013-2015 - z toho trval opatrenia1) - z toho doasn opatrenia2) 2012 OS 25,2 0,0 0,0 0,0 2013 RVS 26,3 0,1 0,0 0,1 2014 RVS 25,9 0,6 0,1 0,5 2015 RVS 25,6 0,0 -0,2 0,1 2016 RVS 25,3 0,0 -0,2 0,1
3. Ostatn jednorazov efekty3) 0,2 0,5 0,0 0,0 0,0 SPOLU 25,5 26,8 26,5 25,5 25,3 Zdroj: RRZ, MF SR 1) znenie sadzby DPPO z 23 % na 22 % v roku 2014, zavedenie licenci pre obchodn spolonosti v roku 2014, znenie sadzby DPH z 20 % na 19 % v roku 2015 2) jednorazov navenie prjmov DPH v roku 2014 o 250 mil. eur, jednorazov navenie prjmov DPFO a odvodov z titulu kolektvneho vyjednvania v roku 2014, predenie osobitnho odvodu regulovanch odvetv 2014-2016 3) mimoriadny bankov odvod, osobitn odvod regulovanch odvetv, zdanenie nerozdelench ziskov vytvorench pred rokom 2004, DPH z titulu PPP projektov, prjmy Socilnej poisovne z oddlenia zdravotnctva, prjmy Socilnej poisovne z otvorenia II. piliera
Graf 16: Rast daovej zkladne voi HDP (%, medzirone)
Graf 17: Porovnanie rastov daovch zkladn (%, medzirone)
Zdroj: RRZ, MF SR
Zdroj: RRZ, MF SR
40
Ven priemer rastu vybranch makroekonomickch agregtov (prognzovanch VpMP), ktor popisuj dynamiku vvoja zkladn jednotlivch dan. Podiely jednotlivch dan na celkovch daovch prjmov verejnej sprvy predstavuj vhy. Z makroekonomickch agregtov sa ako daov zkladne pouvaj : DPFO a odvody : mzdov bza DPPO : HDP b.c. oisten o mzdov bzu DPH : konen spotreba domcnost (b.c.), tvorba hrubho fixnho kapit. vldy (b.c.) a medzispotreba vldy (b.c) Spotrebn da z minerlnych olejov : HDP s.c. Ostatn spotrebn dane : konen spotreba domcnost s.c.
27
Celkov daov odvodov prjmy v nvrhu rozpotu sa oakvaj na rovni 26,5 % HDP v roku 2014, o je v porovnan so schvlenm rozpotom verejnej sprvy na roky 2013-2016 (RVS 2013-2015) menej o 745 mil. eur (1 % HDP). Medzi zkladn priny vysvetujce tento rozdiel patr aktualizcia makroekonomickch predpokladov, aktualizcia kvantifikcie vplyvu konsolidanho balka, aktualizcia efektvnych daovch sadzieb ako aj prijatie novch opatren.
Tab 10: Prognza daovch a odvodovch prjmov verejnej sprvy voi RVS2013-2015
(tis. eur, ESA95) DPFO zo zvislej innosti DPFO z podnikania Da z prjmov prvnickch osb Da z prjmov vyberan zrkou Da z pridanej hodnoty Spotrebn dane Osobitn a mimoriadny odvod vybranch fin. intitci Osobitn odvod z podnikania v regulovanch odvetviach Socilna poisova Ekonomicky aktvne obyvatestvo + dln transfer spor z DSS do SP- od vystpench Zdravotn poisovne Daov a odvodov prjmy VS 2012 19 356 -17 322 -30 600 879 -2 114 -6 713 1 149 -561 17 213 13 035 4 178 1 920 1 598 2013 OS -45 025 -21 643 -272 089 -1 292 -38 186 -86 810 1 147 47 9274 -59 843 -87 326 27 483 -45 397 -525 778 2014 RVS -76 0993 -23 937 -318 748 -41 006 110 7951 -144 105 -42 101 102 188 -192 731 -192 731 0 -108 212 -745 183 -1,0 2015 RVS -160 449 -26 424 -386 845 -61 787 -446 2992 -203 518 11 702 107 395 -279 875 -279 875 0 -153 575 -1 616 234 -2,0
Daov a odvodov prjmy VS (% HDP) 0,0 -0,7 1) obsahuje pozitvny vplyv predpokladu jednorazovho zvenia spenosti vberu DPH 2) obsahuje negatvny vplyv znenia sadzby DPH z 20 % na 19 % 3) obsahuje pozitvny vplyv zvenia miezd z titulu kolektvneho vyjednvania 4) obsahuje jednorazov zvenie odvodu z regulovanch odvetv
Zdroj: RRZ, MF SR
Napriek tomu, e aktualizcia makroekonomickej prognzy zo septembra 2014 priniesla po dlhej dobe zlepenie vhadu, v porovnan s RVS 2013-2015 s aktulne makroekonomick predpoklady stle vrazne horie (graf 17). Zatia o RVS 2013-2015 predpokladal priemern rast makroekonomickch daovch zkladn v rokoch 2013 a 2015 na rovni 4,3 %, aktulny NRVS 2014-2016 predpoklad rast iba 2,6 %. Znenie makroekonomickch predpokladov je preto vznamnm faktorom znenia prognzy daovch a odvodovch prjmov v nvrhu rozpotu. Vo svojej hodnotiacej sprve RVS 2013-2015 z oktbra 2012, RRZ upozorovala na potencilne rizik prjmov rozpotu vyplvajce z monch dynamickch zmien vplyvom prijatia niektorch opatren konsolidanho balka41. Nasledujca tabuka porovnva posledn odhady MF SR42 u opatren s najvm rizikom dynamickch efektov s odhadmi pouitmi v RVS 2013-2015.
41 42
Hodnotenie Nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2013 a 2015, strana 16, box 1 Samotn opatrenia mu ma tie negatvny vplyv na makroekonomick vvoj, avak v krtkom horizonte (v roku implementcie, t.j. 2013) je tento vplyv zanedbaten.
28
Tab 11: Porovnanie kvantifikcie vplyvu opatren s dynamickmi efektami voi RVS2013-2015
(tis. eur, ESA95) Zvenie sadzby dane z prjmov prvnickch osb na 23 % Zvenie odvodovej povinnosti SZO Zvenie odvodovej povinnosti na prjmy z dohd SPOLU SPOLU (% HDP) 2013 -73 636 -6 253 41 514 -38 375 -0,05 2014 -90 036 -9 176 47 134 -52 077 -0,07 2015 -101 772 -11 646 49 451 -63 966 -0,08
Zdroj: MF SR
V roku 2013 dolo ku vraznmu zneniu potu ud pracujcich formou dohd. Napriek silnm dynamickm efektom je potrebn pozitvne zhodnoti fakt, e pvodn odhady MF SR boli dostatone konzervatvne a v roku 2013 nepredstavuj riziko pre rozpoet. Aktualizcia v alch rokoch je najm z titulu zhorenia makroekonomickch predpokladov. V prpade DPPO zatia stle nie je mon vyhodnoti do akej miery dolo v roku 2013 ku optimalizcii zkladu dane, vzhadom na to, e daov priznania za rok 2013 sa podvaj a v roku 2014. Samotn ministerstvo financi vak v porovnan s RVS 2013-2015 prehodnotilo svoje predpoklady a znilo odhad vplyvu zvenia sadzby DPPO. RRZ prve DPPO povauje za da spojen s najvou neistotou z pohadu daovch prognz rozpotu aj vzhadom na vrazn asov oneskorenie43 informci ako aj nov legislatvne opatrenia (popsan niie). V prpade novch legislatvnych opatren dolo ku zahrnutiu znenia sadzby DPH z 20 % na 19 % od roku 2015. Toto vyplva z oakvania naplnenia rozpotovho ciea deficitu verejnej sprvy v roku 2013 na rovni 2,98 %. Dosiahnutie tohto ciea automaticky spust legislatvnu pravu v zkone o DPH, ktorou sa od roku 2015 sadzba DPH vrti sp na 19 %. Z pohadu hodnotenia rizk a transparentnosti rozpotu je potrebn upozorni, e as opatren s vplyvom na daov a odvodov prjmy uvedench v nvrhu rozpotu nebola schvlen Vborom pre daov prognzy. Vbor pre daov prognzy sa konal 24. septembra 2013 a prognzy zhodnotil ako realistick. Vplyv opatren zahrnutch v nvrhu rozpotu nad rmec Vboru je 0,6 % HDP v roku 2014 a 0,2 % HDP vo zvynch rokoch.
Graf 18: Opatrenia neprerokovan VpDP (% HDP, ESA95) Graf 19: Podiel dan a odvodov VS na HDP RVS2014-2016 vs. VpDP september 2014 (% HDP, ESA95)
Zdroj: RRZ, MF SR
Zdroj: MF SR
43
Skuton vnos DPPO za rok 2013 poda metodiky ESA95 (resp. ESA2010) bude znmy a v januri 2015.
29
Opatrenia zahrnut v nvrhu rozpotu, ktor neboli predmetom VpDP Znenie sadzby dane z prjmov prvnickch osb z 23 % na 22 % s innosou od 1.1.2014 m poda nvrhu rozpotu znamena vpadok prjmov DPPO vo vke 37 mil. eur. Poda nzoru RRZ, je uveden vplyv podhodnoten pribline o 20 mil. eur44. Rozhodnutie zni sadzu DPPO od roku 2014 u v priebehu roku 2013 zrove zvyuje motivciu daovch subjektov optimalizova svoje daov zaaenie v ase, a teda presva zisky do obdobia s nim daovm zaaenm. Takto sprvanie by znamenalo riziko pre rok 2013 z pohadu dosiahnutia fiklnych cieov. Zavedenie licenci pre obchodn spolonosti k rovnakmu dtumu m do rozpotu prinies dodaton vnos vo vke 120,8 mil. eur. Z informci uvedench v nvrhu rozpotu, nie je mon posdi relnos tejto kvantifikcie vzhadom ku chbajcim predpokladom. Z pohadu obsahu zrejme pjde v podstate o minimlnu vku dane z prjmu prvnickch osb diferencovan poda uritch kritri (nvrh rozpotu uvdza, e v priemere 1000 eur). Predenie osobitnho odvodu v regulovanch odvetviach poda nvrhu rozpotu prinesie dodatonch 78 mil. eur45 v roku 2014. Tto kvantifikcia je poda RRZ mierne podhodnoten vzhadom k tomu, e negatvny vplyv DPPO pota so sadzbou 23 % a nie navrhovanch 22 %. Prognza prjmov DPH bola v nvrhu rozpotu nad rmec schvlenej prognzy Vboru v roku 2013 jednorazovo naven o 250 mil. eur v roku 2014, priom na strane vdavkov bola na tto sumu vytvoren rezerva v rovnakej vke v prpade ak sa uveden suma nenapln. Podkladov tabuky v asti 3.1 (Rozpotovanie daovch a odvodovch prjmov verejnej sprvy) toto zvenie vbec neuvdzaj. Dvodom tohto opatrenia je zmena predpokladov tkajcich sa spenosti vberu v roku 201446. Detailnejie sa tmto opatrenm zaober kapitola o rozpotovej transparentnosti. Prognza prjmov osobitnho odvodu z podnikania v regulovanch odvetviach bola nad rmec schvlenej prognzy Vboru v roku 2013 naven o 50 mil. eur (v asti prjmy ttnych finannch aktv), priom nvrh rozpotu nevysvetuje dvod takhoto zvenia. Zrove sla v nvrhu rozpotu v asti 3.1 (Rozpotovanie daovch a odvodovch prjmov verejnej sprvy) a v asti 5.1 (Prjmov opercie FA) nie s konzistentn pre rok 2013. RRZ upozoruje, e zvenie prognzy prjmov osobitnho odvodu bude zrove znamena znenie zkladu dane z prjmov, a teda prognza DPPO by mala by znen pribline o 11 mil. eur. Oakvan vplyv z kolektvneho vyjednvania vo vke 34 mil. eur v roku 2014 rovnako nebol predmetom Vboru pre daov prognzy. V nvrhu rozpotu vbec nie s uveden predpoklady kvantifikcie. Rovnako ako v prpade zvenia spenosti vberu DPH, m uveden opatrenie
44
45
46
MF SR pre ely Vboru pre daov prognzy v septembri 2013 predpokladalo, e zvenie sadzby z 19 % na 23 % m prinies dodatonch 232,6 mil. eur v roku 2014. Ak zjednoduene predpokladme rovnak mieru optimalizcie potom znenie sadzby o 1 p.b. by malo znamena vpadok vo vke 58 mil. eur. Ide o ist efekt po zohadnen negatvneho vplyvu DPPO, vzhadom na to, e osobitn odvod v regulovanch odvetviach zniuje zklad dane z prjmu. Pre rok 2014 je vnos odvodu vo vke 102 188 tis. eur poda rozpotu spojen s vpadkom na DPPO vo vke 23 503. Uveden kvantifikcia vak abstrahovala od nvrhu znenia sadzby, o by znamenalo ni negatvny vplyv na DPPO. Prognza bola upraven len v roku 2014 napriek tomu, e dodaton vnos by mal by z dvodu vyej spenosti vberu, kde by sa mal oakva trval vplyv (t.j. 250 mil. by malo by aj v roku 2015 a 2016).
30
iba jednorazov vplyv a to v roku 2014, o by znamenalo, e mzdy (resp. spenos vberu) sa nasledujcich rokoch vrtia sp na pvodn rovne.
Tab 12: prava daovej prognzy po zasadnut VpDP
(tis. eur, ESA95) Nov legislatvne opatrenia Osobitn odvod v regul. odvetviach - pokraovanie z toho : Znenie sadzby DPPO z 23 % na 22 % Licencie pre obchodn spolonosti Ostatn opatrenia Regulovan odvod DPH - zvenie vberu Dane a odvody z titulu kolektvneho vyjednvania SPOLU SPOLU (% HDP) vplyv odvodu vplyv na DPPO 2013 OS 0 0 0 0 0 0 50 000 50 000 0 0 50 000 0,1 2014 RVS 162 919 78 685 102 188 -23 503 -36 525 120 759 284 473 0 250 000 34 473 447 392 0,6 2015 RVS 170 668 82 694 107 395 -24 701 -38 823 126 797 0 0 0 0 170 668 0,2 2016 RVS 179 030 86 915 112 877 -25 962 -41 022 133 137 0 0 0 0 179 030 0,2
Zdroj: MF SR
Nvrh rozpotu zrove neobsahuje vplyv opatrenia, ktorm sa zniuj odvody pre dlhodobo nezamestnanch47 pokia ich prjem nepresiahne hranicu 67 % priemernej mzdy48. Oslobodenie od platenia odvodov49 je na obdobie jednho roka. Toto oslobodenie m za cie pozitvne ovplyvni motivciu zamestna sa zvenm istej mzdy a zrove zvi ochotu zamestnvateov zamestnva dlhodobo nezamestnanch kvli znenm nkladom prce. Jeho elom je zvi zamestnatenos nzkokvalifikovanch, aby si osvojili pracovn nvyky. Poda kvantifikcie IFP50 opatrenie bude ma negatvny vplyv na saldo VS vo vke 8 mil. eur v roku 2014, priom jeho innos je od 1.novembra 2013 (vplyv 1,1 mil. eur). Vzhadom k tomu, e opatrenie nie je premietnut v nvrhu rozpotu, predstavuje negatvne riziko v uvedenej vke.
47 48 49 50
Da 16.10.2013 Nrodn rada SR schvlila novelu zkona . 461/2003 o socilnom poisten, parlamentn tla 651 Za dva roky predchdzajce aktulnemu roku S vnimkou poistnho na razov poistenie a garann poistenie zamestnvatea Komentr IFP .10/2013
31
Nasledujca tabuka sumarizuje hlavn rizik daovo odvodovch prognz z pohadu RRZ.
Tab 13: Identifikovan rizik daovch a odvodovch prognz NRVS2014-2016
(tis. eur, ESA95) Znenie sadzby DPPO z 23 na 22 % - podhodnoten kvantifikcia vpadku prjmov - nemus by rizikom pre rok 2014 (ale naopak zvyuje sa riziko pre rok 2013) ak subjekty bud optimalizova v ase a presva ziskovos do roku 2014 Zvenie miezd v svislosti s kolektvnym vyjednvanm - neuveden predpoklady ohadom zdroja krytia tchto vdavkov, a preto aj vplyv na daovo odvodov prjmy je otzny Jednorazov zvenie vnosu osobitnho odvodu v regulovanch odvetviach - osobitn odvod zniuje zklad dane DPPO, nvrh rozpotu s tmto vplyvom neuvauje Zavedenie licenci pre obchodn spolonosti - legislatva sa iba pripravuje, predpoklady kvantifikcie s iba predben, potencilne dynamick efekty Oslobodenie dlhodobo nezamestnanch od platenia odvodov - novela zkona . 461/2003 Z.z. o socilnom poisten schvlen v NRSR, inn od 1.11.2013, nie je v nvrhu rozpotu zahrnut 11,0 2013 2014
20,0
34,5
8,0
Zdroj: RRZ, MF SR
RRZ v nvrhu rozpotu na roky 2014 a 2016 identifikovala rizik vo vke 30 a 60 mil. eur. Vetky rizik svisia najm s pravami, ktor nastali mimo zasadnutia Vboru pre daov prognzy (tabuka 13), konkrtne so znenm sadzby DPPO, zvenm miezd v svislosti s kolektvnym vyjednvanm a u schvlenm oslobodenm dlhodobo nezamestnanch od platenia odvodov. Navye, pozitvny vplyv vo vke 121 mil. eur v roku 2014 zo zavedenia licenci pre obchodn spolonosti je poda RRZ spojen s neistotou, kee toto opatrenie nem konkrtnejiu legislatvnu podobu a kvantifikcia je iba orientan. Na druhej strane, ak sa potvrd lep vber dan v poslednch mesiacoch roka 2013, podstatn as rizk by sa tm podarilo kompenzova. Pre zvenie transparentnosti rozpotovho procesu by bolo vhodn, aby na alom zasadnut Vboru pre daov prognzy51 da 25.11.2013 prebehla diskusia a aktualizcia daovch a odvodovch prognz do Nvrhu rozpotu na roky 2014 a 2016 o ktorom bude rozhodova parlament.
51
MF SR da 6.11.2013 informovalo lenov Vboru pre daov prognzy, e alie zasadnutie sa uskuton 25.11.2013.
32
3.3
Konsolidan opatrenia
Konsolidan stratgia rozpotu by mala by podloen konkrtnymi opatreniami. Nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 obsahuje popis opatren na dosiahnutie ciea len pre rok 2014 vo vke 1,8 % HDP. V rokoch 2015 a 2016 je potrebn na dosiahnutie cielench deficitov pecifikova opatrenia ete vo vke celkom 1,1 % HDP. Hlavnm dvodom je skutonos, e vek as opatren v roku 2014 m jednorazov charakter. Nvrh rozpotu verejnej sprvy bol predloen do parlamentu s prjmami a vdavkami, pomocou ktorch sa nedosiahne poadovan rozpotov cie. Zavedenie trojronho rozpotovania52 malo pritom prispie k definovaniu strednodobej stratgie tak, aby sa prpadn konsolidcia rozloila rovnomernejie na viac rokov berc do vahy aj opatrenia, ktorch vplyvy sa nemusia prejavi okamite v najbliom rozpotovom roku. Z hadiska riadenia rozpotu je preto tento krok potrebn vnma negatvne, aj ke aj v minulosti zvyajne platilo, e rozpoet na posledn dva roky rozpotovanho obdobia neobsahoval vetky relne opatrenia.
Tab 14: Potreba konsolidanch opatren NRVS 20142016 (ESA95)
2014 2015 mil. eur 1 351 1 561 1 351 0 1 082 479 479 2016 2 028 1 102 926 448 2014 1,8 1,8 0,0 2015 % HDP 2,0 1,4 0,6 0,6 2016 2,4 1,3 1,1 0,5
1. Opatrenia potrebn na splnenie ciea 2. Opatrenia zapracovan v RVS 2014-2016 3. Potreba dodatonch opatren (1-2)
medziron zmena r.3
Zdroj: RRZ, MF SR
Opatrenia pre rok 2014 s pomerne detailne a prehadne popsan v Nvrhu rozpotovho plnu SR. Viac ako 80 % opatren bolo prijatch na strane prjmov, v menej miere v daniach, viac v nedaovch prjmoch. V rmci nedaovch prjmov prevauj jednorazov prjmy z predaja majetku, dividend, spltok verov a mimoriadne prjmy Telekomunikanho radu. Na strane vdavkov sa maj spory dosiahnu najm zefektvnenm fungovania verejnej sprvy (ESO), t.j sporami na prevdzke a mzdch. Podobne ako v rozpote na roky 2013 a 2015 aj v tomto sa uvauje s prebytkovm hospodrenm samosprv. Oakvania s u vak menej optimistick, nakoko v roku 2013 sa ukzalo, e dosiahnutie cieov aj po podpise memoranda nie je samozrejm. Odhad ministerstva financi v oblasti bench vdavkov je vak poda nzoru RRZ vzhadom na vvoj v roku 2013 mierne podhodnoten aj v roku 2014.
52
Prv trojron rozpoet bol zostaven na roky 2005 a 2007.
33
BOX 2: Konsolidan opatrenia v roku 2014

Na prjmovej strane nvrhu rozpotu sa voi scenru nezmenench politk (NPC, vypracovan MF SR) pota s opatreniami v hodnote 1,5 % HDP. Vinu z toho tvoria jednorazov opatrenia. Naopak, na vdavkovej strane ide poda MF SR predovetkm o trukturlne zmeny, hlavne o sporu na medzispotrebe a vo vdavkoch na zdravotn starostlivos. Celkov vka opatren s trvalm vplyvom dosahuje poda MF SR 0,8 % HDP, z oho 0,3 % HDP predstavuj opatrenia na strane prjmov (najm zmeny v daniach) a 0,5 % HDP na strane vdavkov (najm ESO53). Tab 15: Vekos konsolidanch opatren v roku 2014 (ESA95)
mil. eur 1. Saldo VS pri NPC scenri 2. Cielen saldo VS 3. Vekos konsolidanch opatren (2-1) Prjmov opatrenia odvod z podnikania v regulovanch odvetviach znenie sadzby DPPO na 22 % zavedenie minimlnej daovej povinnosti u DPPO prjmy z majetku presun vplaty dividend z roka 2013 do roku 2014 jednorazov zvenie spltky NFV od CARGO vyie odvody z navenia miezd - kol. vyjednvanie presun spltky VHV do roku 2014 kapitlov prjmy in prjmy, vr. prjmov Telekomunikanho radu Vdavkov opatrenia znenie osobnch vdavkov rozpotu verejnej sprvy spory vo vdavkoch na medzispotrebu verejnej sprvy zmeny v zdravotnckych vdavkoch zvenie investci verejnej sprvy ostatn zmeny vo vdavkoch odvod do rozpotu E -3 495 -2 144 1 351 1 101 79 -37 121 20 437 78 36 25 78 264 250 5 137 175 -63 11 -15 % HDP -4,6 -2,8 1,8 1,5 0,1 0,0 0,2 0,0 0,6 0,1 0,0 0,0 0,1 0,3 0,3 0,0 0,2 0,2 -0,1 0,0 0,0
Zdroj: MF SR
Upraven rozpotovan vdavky verejnej sprvy54 v roku 2014 medzirone rast o 5,3 %. Najvy relatvny nrast 166,1 % je v kategrii istch kapitlovch vdavkov. Je spsoben najm vemi nzkou porovnvacou bzou roka 2013, kedy sa oakva odpredaj ndzovch zsob ropy
53
54
as kvantifikcie zodpoved zmrazeniu vdavkov, o voi scenru NPC prina spory. Nie vetko je teda mon pripsa konkrtnym opatreniam zameranm na zvyovanie efektvnosti. Spsob pravy je uveden v nasledujcom boxe.
34
zniujci zsobu kapitlu o 471 mil. eur.55 Rast vdavkov zabezpeujcich fungovanie ttu (mzdy, tovary a sluby, dotcie a ostatn ben transfery) je v roku 2014 o polovicu rchlej v porovnan s rastom vdavkov, ktor vyplvaj z nastavenej legislatvy a aktulneho makroekonomickho vvoja (socilne dvky, dvky socilneho poistenia a podobne). Roky 2015 a 2016 je potrebn bra ilustratvne, nakoko pri danch vdavkoch sa nedosiahne stanoven rozpotov cie. BOX 3: truktra a vvoj vdavkovej strany nvrhu rozpotu verejnej sprvy
Prehad o vvoji truktry vdavkov verejnej sprvy je mon zska a po ich prave. T spova v oisten o poloky, ktor nemaj vplyv na saldo VS, alebo nesvisia s aktulnou hospodrskou politikou. Medzi takto poloky patria: Vdavky financovan z fondov E maj neutrlny vplyv na saldo rozpotu, na strane prjmov aj vdavkov s v rovnakej vke Spolufinancovanie vka vdavkov priamo svis s erpanm E fondov Prspevky do rozpotu E vyplvaj z dohodnutho mechanizmu rokov nklady s odrazom predchdzajcej politiky a podmienok na finannch trhoch, ktor vlda nedoke v danom roku vrazne ovplyvni Poistn platen ttom ide o poloku, ktor sa v rovnakej vke objavuje aj na strane prjmov (bez poistnho do 2.piliera) a v metodike ESA95 sa nekonsoliduje
Takto upraven vdavky je mon alej leni. Niie uveden tabuka rozdeuje ben vdavky poda toho, i s ovplyvnen existujcou legislatvou (socilne dvky, dvky poistenia,...), alebo ich je mon ovplyvni samotnm rozhodnutm vldy (mzdy, tovary a sluby, dotcie, ostatn ben transfery). Samostatnou kategriou s kapitlov vdavky. Tab 16: truktra vdavkov verejnej sprvy (ESA95, v mil. eur) 2013 OS
Celkov vdavky - E vdavky - spolufinancovanie - platen roky - poistn platen ttom - odvody do rozpotu E Upraven vdavky medziron zmena (%) z toho: prevdzkov medziron zmena (%) z toho: dan legislatvou medziron zmena (%) z toho: kapitlov medziron zmena (%) 26 187 1 003 234 1 363 1 526 650 21 412 9 494 11 610 308
2014 RVS
27 875 1 198 640 1 375 1 424 683 22 555 5,3 9 847 3,7 11 890 2,4 819 166,1
2015 RVS
27 623 1 245 496 1 426 1 460 667 22 329 -1,0 9 432 -4,2 12 285 3,3 612 -25,3
2016 RVS
28 247 1 319 357 1 559 1 499 686 22 827 2,2 9 602 1,8 12 703 3,4 522 -14,7
Zdroj: RRZ, MF SR
Detailn prehad oistench vdavkov verejnej sprvy a ich zaradenie do prslunch kategri je uveden v prlohe . 8.
55
Po oisten o zmenu stavu zsob a cennost v rokoch 2013 a 2014 by dosiahol medziron rast kapitlovch vdavkov rove 6,6 %. Upraven rozpotovan vdavky by rstli o 3,1 %.
35
Konsolidan opatrenia na rok 2014 maj skr jednorazov charakter. Dosiahnutm ciea v roku 2014 sa nepodar vznamne zni potrebu prijatia dodatonch opatren na dosiahnutie cieov v roku 2015 a 2016. Na znenie deficitu udratenm spsobom bude potrebn prija v budcom roku nov trval opatrenia. Vlda v roku 2014 oakva nrast prevdzkovch vdavkov o 3,7 %, o odra najm nrast vdavkov na mzdy (3,1%) a medzispotrebu (5,7%56)57. Ukazuje sa, e aj spory v tejto oblasti mu by v strednodobom horizonte problematick. Potreba novch opatren sa tak odaovanm konsolidcie do alch rokov postupne zvyuje. Zrove nvrh rozpotu predpoklad v strednodobom horizonte naalej pokles investci, o me ma negatvny vplyv na rast ekonomiky. Z pohadu rizk je nutn poveda, e v porovnan so schvlenm rozpotom na roky 2013 a 2015 je rizk v opatreniach menej. Na druhej strane, splnenie ciea bude zvisie od naplnenia viacero jednorazovch prjmov, o sa me sta v realite problematick. Ide najm o prjmy z predaja majetku a prjmov Telekomunikanho radu. Predpoklady ohadne bench vdavkov samosprv predstavuj tie riziko.
3.4
Zmena trukturlneho salda verejnej sprvy
Vlda si svoje ciele stanovuje v podobe salda verejnej sprvy v metodike ESA95. Jednoduch porovnvanie medzironej zmeny tchto deficitov nepostauje pre vyhodnotenie, i vlda medzirone viac etr alebo naopak uvouje fiklnu disciplnu. Z niektorch prjmov mu prameni budce zvzky a niektor prjmy i vdavky mu ma jednorazov charakter bez trvalho vplyvu na rozpoet. Podobne, prjmy a vdavky automaticky reaguj na zmeny v ekonomickej aktivite, preto je potrebn abstrahova od zmien spsobench hospodrskym cyklom. Preventvna as Paktu stability a rastu upravuje pravidl, ktor maj lensk tty dodriava, aby sa zabrnilo vzniku nadmernch deficitov. Fiklna pozcia m by nasmerovan tak, aby vytvrala podmienky pre dlhodob udratenos verejnch financi, priom zkladom je stanovenie strednodobho rozpotovho ciea tzv. MTO. Ten je definovan ako cyklicky oisten saldo verejnej sprvy upraven o jednorazov opatrenia (trukturlne saldo). Jeho splnenie by malo zabezpei, e sa neprekro hranica deficitu stanoven v rmci SGP na rovni 3 % HDP berc do vahy aj rizik vyplvajce z cyklickho vvoja. To, i lensk tt dostatone smeruje k svojmu MTO (teda k jeho referennej hodnote) Eurpska komisia vyhodnocuje na zklade dvoch ukazovateov konsolidanho silia (medziron zmena trukturlneho salda) a vdavkovho benchmarku. Priemern ron odporan konsolidcia predstavuje 0,5 % HDP, po splnen uritch kritri SGP umouje doasn odchlenie od MTO. Slovensko si v rmci Programu stability na roky 2013-2016 stanovilo MTO vo vke -0,5 % HDP. Rada E vo svojich odporaniach tento cie potvrdila s termnom jeho dosiahnutia v roku 2017. Pre ely kvantifikcie plnenia pravidiel preventvnej asti SGP tto as prezentuje odhad trukturlneho salda a cestu k stanovenmu strednodobmu cieu. Treba zdrazni, e napriek existujcej metodike, odhady jednotlivch intitci sa mu li v nasledujcich bodoch: v odhade hospodrskeho cyklu, citlivosti salda rozpotu na zmeny v ekonomickej aktivite (tzv. elasticite) a v identifikovan jednorazovch opatren (ktorch vklad poda defincie nie je vdy
56
57
V rmci medzispotreby s rozpotovan aj rezervy vo vke 250 mil. eur na lep vber DPH a 65 mil. eur na dosiahnutie fiklneho ciea. Podrobnejie daje v prlohe . 8.
36
jednoznan). Niie uveden tabuka uvdza kvantifikciu RRZ tak v eurpskej ako aj v nrodnej metodike. Pre vpoet cyklickej zloky bol pouit hospodrsky cyklus58 odhadnut MF SR a zverejnen na Vbore pre makroekonomick prognzy v septembri 2013. Aplikovan elasticita je prevzat z odhadov OECD a pre svoje ely ich pouva aj EK. Tabuka dokumentuje jednorazov opatrenia poda RRZ.
Tab 17: Zmena trukturlneho salda VS v rokoch 2010 a 2016 (ESA95, % HDP)
1. Saldo rozpotu (ist piky poskytnut / prijat) 2. Cyklick zloka 3. Jednorazov efekty
- monos vstupu z 2. piliera - DPFO - doasn zvenie NZD DPFO - da z emisnch kvt (vrtane DPPO) - prjmy SP z oddlenia zdravotnctva - prjem DPH z PPP projektu - prjmy z predaja telek. licenci - odpustenie poh. voi nefin. spolonostiam - nklady spojen so suchom/povodami - as. rozlenie zvzkov nem. a elez. spol. - mimoriadny odvod v bankovom sektore - odvod z podnikania v regul. odvetviach - zdanenie nerozdelench ziskov z pred roku 2004 - mimoriadne prjmy Telekomunikanho radu - zven odvod bankovho sektora - predaj ropnch hmotnch rezerv - prevod pe .prostriedkov na doruitea - dividendy - prjem z predaja vlastn. ttu (majetok) - JAVYS (dobrovon prspevok) - rezerva na dosiahnutie fiklneho ciea - splcanie NFV Cargo a.s. - spltka NFV VHV, .p.
2010 -7,7 -0,4 -0,1

-0,3
2011 -5,1 -0,1 -0,2
2012 -4,5 -0,1 0,5

0,1
2013OS 2014RVS 2015RVS 2016RVS -3,0 -2,8 -2,6 -1,5 -0,4 -0,3 -0,2 0,0 1,0 1,6 0,4 0,4
0,3
0,0 0,1 0,3 0,1 -0,1 -0,2 0,4
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
-0,9 0,1 0,0 0,2 0,0 0,1 0,6 -0,4 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,1 * 0,1 0,0 0,0 0,8 0,1 0,0 -0,1 0,1 0,1 0,1 0,1
0,0
0,1 0,0 0,2
0,1 0,0 0,2
0,0
0,2
0,3
0,0
0,0
0,0
0,0
4. trukturlne saldo (metodika EK) (1-2-3) 5. Zmena trukturlneho salda (4)/ Konsolidan silie poda metodiky EK 6. Medziron zmena v II. pilieri 7. Zmena trukturlneho salda oistenho o II. pilier (5-6) 8. Medziron zmena v platench rokoch 9. Medziron zmena vo vstavbe dianic 10. Zmena trukturlneho primrneho salda oistenho o dianice a II. pilier (nrodn metodika)(7-8-9) 11. Medziron zmena vzahov s E - prjmy z rozpotu E - odvod do rozpotu E 12. Fiklny impulz (10-11) p.m. produkn medzera
-7,2 -0,7 0,0 -0,7 0,1 0,3 -1,1 0,9 0,7 -0,2 -2,0 -1,1
-4,7 2,4 0,0 2,4 -0,2 -0,4 3,0 0,1 0,2 0,1 2,9 -0,4
-4,9 -0,2 0,2 -0,4 -0,3 -0,4 0,3 -0,3 -0,2 0,1 0,6 -0,4
-3,6 1,3 0,4 0,9 0,0 -0,2 1,0 -0,3 -0,2 0,1 1,3 -1,3
-4,1 -0,5 0,0 -0,5 0,0 0,1 -0,7 1,6 1,5 -0,1 -2,2 -1,0
-2,8 1,3 0,0 1,3 -0,1 0,0 1,4 -0,4 -0,5 0,0 1,8 -0,6
-1,9 0,9 0,0 0,9 -0,2 0,0 1,0 -1,2 -1,2 0,0 2,2 0,1
Zdroj: RRZ
* Kvli signalizanmu efektu sa predmetn suma nezverejuje.
58
Vpoet produknej medzery prezentovan na Vbore pre makroekonomick prognzy je konzistentn s makroekonomickou prognzou pouitou pri rozpote a navye viac zohaduje pecifik slovenskej ekonomiky. Odhady EK s volatilnejie oproti odhadom inch intitci, o m za nsledok, e sa trukturlne saldo v ase recesie opticky zlepuje a naopak. Z uvedenho dvodu RRZ pre vpoet berie produkn medzeru prezentovan na vbore. V budcnosti RRZ plnuje pouva vlastn kvantifikciu produknej medzery.
37
V roku 2013 sa trukturlny deficit zlep o 1,3% HDP, ke klesne na 3,6 % HDP zo 4,9 % HDP v roku 2012. trukturlny deficit sa zlep o 0,2% HDP menej v porovnan s predpokladanm znenm deficitu verejnej sprvy, ktor medzirone klesne a o 1,5% HDP. Na samotn deficit sce viac vplva negatvny ekonomick vvoj vo vke 0,3% HDP, na druhej strane vak bude deficit dosiahnut vaka viemu vyuvaniu jednorazovch opatren v sume 0,5% HDP v porovnan s rokom 2012. V roku 2014 trukturlny deficit59 vzrastie o 0,5 % HDP na 4,1 % HDP a to aj napriek miernemu poklesu skutonho deficitu verejnej sprvy na 2,8 % a priaznivejm makroekonomickm oakvaniam. Schodok sa zniuje len vaka nrastu jednorazovch opatren (o 0,6 % HDP), z ktorch znan as predstavuje presun vplat dividend s majetkovou asou ttu a FNM a oakvan prjem Telekomunikanho radu. Rok 2014 je preto mon povaova za rok uvonenia fiklnej disciplny. V rokoch 2015 a 2016 by mala konsolidcia v zmysle metodiky EK dosahova priemern tempo 1,1 % za predpokladu, e bude realizovan trvalmi opatreniami (v roku 2015 predpoklad znenie salda o 0,2 % HDP, v roku 2016 o 0,9 % HDP) pri postupnom uzatvran produknej medzery. Pri predpoklade ciea trukturlneho salda vo vke 0,5 % HDP v roku 2017 bude potrebn pre splnenie MTO v rokoch 2015-2017 prija kadorone dodaton trval opatrenia v sume 1,2 % HDP60. V porovnan s konsolidanm silm, tak ako ho vnma Eurpska komisia (cez zmenu trukturlneho salda), RRZ trukturlne saldo61 navye oisuje o alie faktory: nklady spojen s implementciou kapitalizanho piliera dchodkovho systmu, nklady na obsluhu verejnho dlhu a vdavky spojen s financovanm dianic a rchlostnch ciest z PPP projektov. Ide o poloky, ktor by poda nzoru RRZ mali by v prepotoch zohadnen, nakoko lepie odraj zmeny politk. rokov nklady s vdavky, ktor priamo nesvisiaci s aktulnym vvojom, ale s dsledkom existujceho dlhu, ktor vznikol kumulciou deficitnho hospodrenia v minulosti a odra aktulnu situciu na finannch trhoch. Zmeny v kapitalizanom pilieri by rovnako nemali ma vplyv na vyslenie silia. Okamit zlepenie salda rozpotu zvenm prjmov toti zrove automaticky zvyuje vdavky v budcnosti a naopak. Pre komplexn posdenie by sa teda mali vzia aj dlhodob vplyvy, o nie je cieom tohto konceptu.62 Cestn infratruktra je realizovan aj cez PPP projekty a NDS, a.s. Pri PPP projektoch existuje asov neslad medzi tm, kedy sa investcia realizuje a kedy dochdza k negatvnemu vplyvu na saldo verejnej sprvy v podobe platieb subjektu verejnej sprvy. Z hadiska vplyvu vldy na tto poloku je vak rozhodujce obdobie, kedy sa o om rozhoduje a nie obdobie, kedy dochdza k jeho splcaniu. Z toho dvodu sa saldo verejnej sprvy upravuje tak, aby ovplyvnilo saldo v ase vstavby a nie v ase splcania PPP projektu. silie sa upravuje aj o kumulovan dlh NDS, a.s., ktor formlne patr mimo sektor verejnej sprvy, ale je
59 60 61
62
Poda prepotov RRZ v zmysle metodiky EK. Poda prepotov RRZ v zmysle metodiky EK. Defincia v zmysle zkona . 493/2011 Z.z. o rozpotovej zodpovednosti definuje tzv. trukturlne primrne saldo, ktor okrem hospodrskeho cyklu, vdavkov spojench s financovanm dlhu a jednorazovch opatren navye berie do vahy hospodrenie ttnych podnikov, podnikov zemnej samosprvy a NBS. Posledn menovan nie s v aktulnych prepotoch zohadnen. Najkomplexnej prstup predstavuje tzv. ukazovate dlhodobej udratenosti, ktor kvantifikuje RRZ raz rone v rmci sprv o dlhodobej udratenosti verejnch financi.
38
alternatvou k financovaniu dianic priamo z rozpotu. V medzironom porovnan nedochdza v tchto polokm k zsadnm zmenm, vnimkou s nklady spojen s 2. pilierom v roku 2013, kedy dolo k zmene sadzby prspevkov z 9 % na 4 %. BOX 4: Alternatvny prstup k meraniu konsolidcie
V sasnosti sa v dokumentoch MF SR (Program stability) a RRZ (hodnotenie rozpotu a vchodsk) pouvaj na ilustrciu silia vldy dva tandardn indiktory: vekos konsolidanch opatren a konsolidan silie. Oba indiktory s prezentovan samostatne, priom pre itatea nie je vdy jednoduch odli tieto indiktory a vybra si pre ely svojej interpretcie ten sprvny. Oba prstupy maj svoje vhody aj nevhody, priom ani jeden z nich neposkytuje informciu, ktor sa od nich oakva skuton potrebu opatren a prspevok k trvalmu zlepeniu trukturlneho salda spsoben snahou vldy. Vekos konsolidanch opatren (VKO) vyjadruje vku potrebnej konsolidcie ako rozdiel medzi elanm (cielenm) saldom a saldom verejnch financi za predpokladu nezmenench politk, t.j. e by vlda neurobila iadny legislatvny zsah (no policy change scenario NPC). Neberie do vahy vplyv mimo kontrolu vldy (napr. cyklus, platen roky) Konsolidan silie (K) medzirone porovnva sald oisten o jednorazov vplyvy, vplyv hospodrskeho cyklu, druhho piliera, rokov a in vplyvy. Ide tak o ist koncept, ktor vak neberie do vahy vvoj za predpokladu nezmenench politk.
Alternatvou je nov konsolidan silie (NK). Kombinuje vhody oboch tandardne pouvanch konceptov. Vsledkom je ist koncept, ktor berie do vahy vvoj na zklade NPC scenra. Pri pohade na tabuku 18 je zrejm, e nezvisle od vberu spsobu merania konsolidcie je mon pozorova jej vrazn spomalenie v roku 2014. Tab 18: Porovnanie jednotlivch prstupov k meraniu konsolidcie
NPC scenr (% HDP) 1. NPC saldo verejnch financi 2. z toho: cyklus, jednorazov efekty, roky, 2.pilier, in 3. Oisten NPC saldo verejnch financi (1-2) Rzne spsoby merania konsolidcie (% HDP) 4. Saldo verejnch financi 5. z toho: cyklus, jednorazov efekty, roky, 2.pilier, in 6. Oisten saldo verejnch financi (4-5) 7. 8. 9. 10. 11. Konsolidan silie (medziron zmena riadku 6) Vekos konsolidanch opatren - kumulatvne (4-1) Vekos konsolidanch opatren - medzirone (zmena r.8) Konsolidan silie - nov koncept - kumulatvne (6-3) Konsolidan silie - nov koncept - medzirone (zmena r.10) 2013 -3,0 -2,1 -0,9 2013 -3,0 -2,1 -0,9 0,8 0,0 2,3* 0,0 1,3* 2014 -4,6 -3,0 -1,6 2014 -2,8 -1,3 -1,5 -0,7 1,8 1,8 0,1 0,1 2015 -4,5 -2,9 -1,6 2015 -2,6 -2,4 -0,1 1,4 2,0 0,2 1,5 1,4 2016 -3,9 -2,9 -1,1 2016 -1,5 -2,4 0,9 1,0 2,4 0,5 1,9 0,5
* Hodnoty vychdzaj z podkladov a NPC scenra RRZ
Zdroj: RRZ, MF SR
Rozdiel medzi sasnou a alternatvnou definciou konsolidanho silia spova v prihliadnut na NPC scenr. Sasn koncept kvantifikuje konsolidciu v roku 2014 ako zhorenie oistenho salda na rovni 0,7 % HDP. Alternatvny koncept indikuje pozitvne silie vldy na rovni 0,1 % HDP. Pri pohade do truktry rozdielu tchto hodnt vyplynie, e 0,5 % HDP tvor medziron zmena vky spolufinancovania, 0,1 % HDP je rozdiel medzi oistenmi saldami (riadky 6 a 3 v tabuke) a 0,1 % HDP pripad najm na cyklus a nklady spojen s vstavbou cestnej infratruktry. V roku 2014 je pre hodnotenie silia vldy priaznivej nov koncept. V prpade roku 2016 je nov koncept v porovnan so tandardnm prstupom menej priazniv o 0,5 % HDP. Vyplva to z faktu, e ak by aj vlda ni neurobila (NPC scenr), dosiahla by zlepenie oistenho salda presne o tto hodnotu.
39
Niie uveden tabuka porovnva odhady trukturlneho salda a jeho zmien poda vpotov rznych intitci. V prpade Komisie je mon porovnva len rok 2014, nakoko rok 2015 je vypracovan bez zmeny politk so zohadnenm len niektorch opatren. Odhady MF SR a RRZ vychdzaj v alch rokoch zo stanovench cieov nvrhu rozpotu. Ministerstvo financi kvantifikovalo v roku 2014 uvonenie vo vke 0,2 % HDP, Eurpska Komisia a na rovni 0,8 % HDP. Je to dsledok rzneho prstupu pri identifikovan jednorazovch opatren a odhadu vekosti cyklickej zloky rozpotu. Pomern znan rozdiely s aj v prpade samotnej vky trukturlneho salda, ktor by sa malo do roku 2017 zni na deficit 0,5 % HDP.
Tab 19: Zmena trukturlneho salda v rokoch 2012-2015 (ESA95, % HDP) 2012 2013OS 2014RVS
RRZ (metodika EK) trukturlne saldo Medziron zmena trukturlneho salda RRZ (nrodn metodika) Medziron zmena trukturlneho salda EK trukturlne saldo Medziron zmena trukturlneho salda MF SR (metodika EK) trukturlne saldo Medziron zmena trukturlneho salda -4,9 -3,6 1,3 1,0 -4,0 -2,3 1,7 -2,9 1,3 -4,1 -0,5 -0,7 -3,1 -0,8 -3,1 -0,2
Zdroj: RRZ, MF SR, EK
2015RVS
-2,8 1,3 1,4 -2,9 0,2
-4,2 0,1
BOX 5: Uplatnenie investinej vnimky

V svislosti s poiadavkami preventvnej asti Paktu stability a rastu na konsolidciu verejnch rozpotov Eurpska komisia umonila lenskm ttom doasn odchlenie sa od strednodobho rozpotovho ciea (MTO) v dsledku pretrvvajcej ekonomickej krze a to uplatnenm tzv. investinej vnimky. T by mala by nasmerovan do oblasti vdavkov podporujcich dlhodob rast ekonomiky. Spustenie investinej vnimky zvis od splnenia nasledovnch kritri: Rast HDP je stle negatvny alebo ostva hlboko pod svojim potencilom. Krajina spa numerick fiklne pravidl deficit pod 3 % HDP, dlh pod 60 % HDP (resp. s dlhom nad 60% HDP pri dostatone rchlo klesajcom dlhu). Povolen odchlenie od MTO sa tka nrodnch vdavkov nasmerovanch na projekty spolufinancovania s E (trukturlna a kohzna politika bez vdavkov na ponohospodrsku politiku a politiku rybnho hospodrstva) s priamym a preukzatene dlhodobm pozitvnym vplyvom na verejn financie a potencilny rast. Vka odchlenia sa od MTO bude priamo zvisie od skutonej vky vdavkov na spolufinancovanie E projektov. Ak sa predpokladan ekonomick rast navrti k pozitvnym slam, povolen odchlenie vyplvajce z investinej vnimky bude musie by kompenzovan tak, aby nedolo k posunu v plnen MTO.
Slovensko poiadalo o udelenie investinej vnimky na rok 2014, priom Eurpska komisia vyhodnot splnenie poiadaviek na zklade svojej jesennej prognzy, zrove bude jej rozhodnutie podmienen ukonenm procedry nadmernho deficitu, v ktorej sa Slovensko aktulne nachdza. V prpade, e Slovensku bude investin vnimka udelen, uprav sa konsolidan silie v roku 2014 o vku zodpovedajcu vke rozpotovanho spolufinancovania prostriedkov E (0,6 % HDP po prave o programy, ktor sa nemu zohadni).
40
Poda predloenho nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2014-2016 sa oakva uvonenie fiklnej politiky v roku 2014. Navye, poda prepotov Komisie aj po zohadnen klauzuly je konsolidan silie zporn. Ak by Eurpska Rada trvala na splnen strednodobho rozpotovho ciea v roku 2017, tak by priemern konsolidan silie v rokoch 2015-2017 muselo dosahova poda prepotov RRZ (v slade s metodikou EK) 1,2 % HDP, o je vemi ambicizne.
3.5
Rizik pre naplnenie strednodobch cieov
V tejto asti s popsan rizik, ktor RRZ vnma v oblasti rozpotovania jednotlivch prjmovch a vdavkovch poloiek a s nad rmec monch rizk identifikovanch v svislosti s prognzou ekonomickho vvoja a daovo-odvodovch prjmov (popsan v asti 3.1 a 3.2). Rizik v nvrhu rozpotu na rok 2014 V porovnan s rozpotom na rok 2013 je nvrh rozpotu na rok 2014 v prpade obc opatrnej, mali by skoni len v miernom prebytku. Oproti odhadu ministerstva na rok 2013 sa predpoklad v roku 2014 al pokles celkovch vdavkov obc o 4,4 %, v bench vdavkoch 69 mil. eur a rovnako o 52 mil. eur by mali by niie aj kapitlov vdavky. Poda nzoru RRZ, aktulny vvoj hospodrenia obc ukazuje, e truktra prjmov a vdavkov v roku 2013 bude vrazne odlin od oakvan ministerstva financi. Nrast bench vdavkov v roku 2013 nad rove ministerstva sa premietne pravdepodobne aj do alch rokov. Negatvny efekt bud obce pravdepodobne kompenzova alm poklesom kapitlovch vdavkov. Vo volebnom roku 2014 vak bude motivcia zniova vdavky niia ako zvyajne. RRZ odhaduje riziko na rovni 100 a 150 mil. eur. V prpade VC predstavuje riziko najm vvoj v roku 2013, ktor je odlin od oakvan ministerstva financi. Rast mzdovch vdavkov o 15 % v prvom polroku 2013 sa pravdepodobne prenesie aj do alch rokov, s m sa bud musie VC vysporiada. RRZ odhaduje riziko na rovni 20 a 50 mil. eur.
Graf 20: Odhad vdavkov obc na rok 2014 (tis. eur) Graf 21: Odhad vdavkov VC na rok 2014 (tis. eur)
Zdroj: RRZ
Zdroj: RRZ
41
Nvrh rozpotu oakva v roku 2014 zvenie efektivity v zdravotnctve, ktor by viedlo k zneniu celkovch vdavkov na poistenie o 1,4 % (po zohadnen nrastu zvzkov 201363). Bez prijatia razantnch a jasne identifikovatench opatren predstavuje takto scenr riziko pre rozpoet. Navye optovne sa nepota s nrastom zvzkov zdravotnckych zariaden. RRZ pota s rastom vdavkov na rovni 1,5 %, o predstavuje riziko na rovni 100 mil. eur oproti nvrhu rozpotu. V ttnych finannch aktvach sa pota so spltkou nvratnej finannej vpomoci od S Cargo Slovakia, a.s. v objeme takmer 98 mil. eur. V minulosti sa predpokladalo, e Cargo, a.s. nebude v pozcii splca tto vpomoc a preto sa klasifikoval ako kapitlov transfer s negatvnym vplyvom na deficit. Rozpotovan spltka preto teraz zlepuje saldo rozpotu. Samotn Cargo uvauje, e skon so stratou pribline 18 mil. eur, priom je otzne do akej miery sa podar tieto zdroje zska z predaja majetku64. Predaj aktv spolonosti Carga a pouitie tchto prjmov na ben vdavky m negatvny vplyv na ist bohatstvo. alm potencilnym rizikom s vklady do zkladnho imania ttom kontrolovanch subjektov ako SZRB, a.s. a EXIMBANKA SR. Nvrh rozpotu predpoklad celkom 100 mil. eur vloench do tchto subjektov v roku 2014. Transakcia je oznaen ako finann opercia bez vplyvu na deficit a dlh. Napriek tomu, e ide o subjekty mimo verejnej sprvy, ich vsledky hospodrenia neprinaj adekvtny zisk voi ttom vloenm zdrojom, preto existuje riziko, e Eurostat posdi tieto vklady nie ako finann operciu ale ako dotciu (kapitlov transfer) s vplyvom na deficit a dlh. Takto situcia nastala u v roku 2012 v objeme celkom 60 mil. eur. Nvrh rozpotu predpoklad prjmy z predaja emisnch kvt na rovni pribline 100 mil. eur. Vzhadom na aktulne trhov podmienky (nzka cena, nzky dopyt) existuje riziko, e sa tieto prjmy nepodar v roku 2014 naplni. Na druhej strane, ist negatvny vplyv me by ni, nakoko sa pravdepodobne nebud realizova ani niektor projekty naviazan na zdroje zskan z predaja kvt. Medzi konsolidan opatrenia patr aj predaj majetku a zefektvnenie fungovania verejnej sprvy v rmci programu ESO. Z podkladov nvrhu rozpotu nebolo mon zska truktru predvanho majetku ani ich odhadovan predajn cenu, miera konzervativizmu je preto v tomto prpade namieste. Skuton vka zskanch prostriedkov zvis od relneho zujmu kupujcich, o zvis aj od lukrativity predvanch nehnutenost. V prpade spor vo vdavkoch verejnej sprvy nebola k dispozcii bliia pecifikcia akmi opatreniami sa tieto spory plnuj dosiahnu. Zkon o rozpotovch pravidlch verejnej sprvy umouje v niektorch prpadoch presva nevyerpan vdavky do alieho roka. V roku 2013 sa oakva, e tento vplyv presunov mal pozitvny vplyv na deficit v sume 120 mil. eur, priom sa oakva ich minutie v roku 2014. Vplyv na saldo roka 2014 bude zvisie od toho, v akej miere sa presun prostriedky roka 2014 do roku 2015, o je v sasnosti ak odhadn. Vplyv tak me by pozitvny aj negatvny. Neerpanie E fondov a vdavkov na spolufinancovanie predstavuj v aktulnom roku sporu. Nevyerpan prostriedky sa presvaj do alch rokov, o pri snahe o ich vyuitie do
63
64
Zvzky predstavuj objem vkonov, ktor neboli kryt finannmi prostriedkami zdravotnch poisovn a prejavili sa v nraste zvzkov (dlhu) zdravotnckych zariaden. Vlda da 10.7.2013 schvlila materil Nvrh opatren na konsolidciu elezninej nkladnej dopravy SR.
42
konca roka 201665 predstavuje potencilne riziko pre deficit v rokoch 2014-2016. Odhadovan suma spolufinancovania, ktor tak me zhori deficit v alch rokoch je na rovni 0,6 % HDP. Alternatvou voi tomu je nevyerpanie vetkch prostriedkov alokovanch na 2. programov obdobie. Pripravovan zmena metodiky Eurostatu (prechod na ESA2010) me ma negatvny vplyv na deficit. Najvraznejm vplyvom me by prava sektorovej klasifikcie nefinannch subjektov66, pri ktorej sa bude viac prihliada na kvalitatvne charakteristiky, o je v sasnosti len ako predpoklada. Prvkrt bud sla zverejnen na jese roka 2014 za rok 2013. Niektor rizik cez prizmu istho bohatstva Vyie v asti 3.4 s uveden jednorazov opatrenia, ktor v roku 2013 vplvaj na deficit verejnej sprvy a ktor nie je mon zarta do konsolidanho silia. Okrem tch poloiek s vak v nvrhu rozpotu aj in, ktor nemono jednoznane a v plnej miere povaova za konsolidciu, ak sa na ne pozerme cez optiku istho bohatstva. ist bohatstvo je dleitm stavebnm kameom stavnho zkona o rozpotovej zodpovednosti. Z konsolidovanej bilancie prjmov a vdavkov verejnej sprvy je vidie, e v roku 2014 sa oakvaj investcie pribline na rovni roka 2013 (rast o 2,2 %). Prpadn dodaton etrenie na kor kapitlovch vdavkov (napr. aj neerpanm E prostriedkov) alebo odpredajom aktv nemus by dlhodobo udraten stratgia. Efektvne verejn investcie toti zvyuj zsobu kapitlu a dlhodob rast hospodrstva. Ich zniovanie m opan efekt. Pohad na ist bohatstvo ponka odlin prbeh aj v svislosti s osobitnmi odvodmi vybranch finannch intitci. Ak sa predpoklad, e prostriedky by mali sli v budcnosti na krytie rizk vo finannom sektore, tak je pri akturne frovom nastaven prspevkov efekt na ist bohatstvo nulov, aj ke odvod vylepuje aktulnu bilanciu verejnch financi67. Krytie rizk nvrhu rozpotu na rok 2014 Vetky vyie uveden rizik vrtane rizk v daovo-odvodovch prognzach dosahuj niekoko 100 mil. eur. Je pozitvne, e rozpoet obsahuje rezervu, aj ke len v sume 65 mil. eur. Tto rezerva v prpade materializcie len niektorch rizk nebude postaova na dodranie ciea a bud sa musie prija v priebehu roka nov opatrenia. Medzi alie monost ako kompenzova rizik patr obmedzenie kapitlovch vdavkov (o sa oakva v prpade samosprv) a spory na spolufinancovan E zdrojov. Rozpotovan hodnota erpania E prostriedkov vysoko presahuje priemern schopnos erpa tieto prostriedky v jednom roku, o me vies k spore vdavkov a 0,3-0,4 % HDP.68 Na druhej strane, mali by sme ich v stanovenom termne vyerpa. Obidve formy spor nie je mon povaova za dobr rieenie, i u z pohadu istho bohatstva, vplyvu na ekonomick rast a odsvania deficitov do budcna.
65 66 67
68
Rok 2016 by platil len za podmienky, e sa podar predi pravidlo n+2 na n+3, v opanom prpade by poslednm rokom na vyerpanie programovho obdobia 2007-2013 bol rok 2015. Ide najm o podniky ako NDS, ZSSK, SR, nemocnice alebo podniky s majetkovou asou samosprv. Na jednej strane s evidovan aktva a na druhej strane potencilny zvzok z budcich plnen. V sasnosti nie je jasn kvantifikcia potencilnych rizk vo finannom sektore ani to, i ide o podmienen alebo implicitn zvzok. Za predpokladu erpania na rovni priemeru poslednch rokov.
43
Tab 20: Prehad rizk a rezerv nvrhu rozpotu na rok 2014 (mil. eur)
Rizik pre naplnenie rozpotovch cieov 1. Dodaton opatrenia v daniach a odvodoch, ktor neboli prediskutovan vo Vbore pre daov prognzy 2. Podhodnotenie bench vdavkov samosprv 3. Podhodnotenie nkladov na zdravotnctvo (nerozpotovan nrast zvzkov) 4. Vklady do zkladnho imania (Eximbanka, SZRB) 5. Vpadok prjmov z predaja emisnch kvt 6. Ni vplyv z ESO (Niie prjmy z predaja majetku a menie spory vdavkov) 7. Negatvny vplyv z dvodu presunu vdavkov z roka 2013 8. Presun nevyerpanch E prostriedkov a prslunho spolufinancovania do alch rokov* 9. Zmena metodiky ESA2010 30-60 120-180 100 max. 100 potencilna spora na spolufinancovan v roku 2014 65 rezerva na dosiahnutie fiklneho ciea Krytie rizika Bez kvantifikcie Lep vber dan v roku 2013
50-100
200-300
400
bez kvantifikcie Rizik z pohadu istho bohatstva bez vplyvu na saldo rozpotu 1. Znenie hodnoty majetku ttu z dvodu predaja majetku 54 ttu (ESO) 2. Znenie hodnoty majetku ttu z dvodu obmedzenia bez kapitlovch vdavkov kvantifikcie 3.Predaj aktv ttnych podnikov (CARGO) a pouitie tchto 98 prjmov na ben vdavky 4. Pouitie aktv z odvodu finannch intitci na ben 160 vdavky a vznik podmienench vdavkov
* Ide o riziko pre cel horizont rozpotu 2014-2016 a nemus sa prejavi hne v roku 2014.
Krytie rizika
Zdroj: RRZ
Rizik v nvrhu rozpotu na roky 2015 a 2016 Nvrh rozpotu neobsahuje vetky opatrenia na dosiahnutie cielench deficitov verejnej sprvy. as u zapracovanch opatren je spolon s opatreniami v roku 2014 a spjaj sa s nimi aj rovnak rizik. Ide najm o legislatvne opatrenia v oblasti dan, prjmy z dividend, prjmy z predaja majetku, prjmy z predaja emisnch kvt, i spory v samosprvach (najm v roku 2015). Za riziko je mon povaova aj skutonos, e opatrenia prijat v roku 2014 mali jednorazov charakter, o si vyiada v rokoch 2015 a 2016 prija nov opatrenia. Skuton zlepenie hospodrenia verejnej sprvy sa posva na neskr, o so sebou prina stle aj viu potrebu prijmania trvalch opatren. Rastie riziko, e pod tlakom konsolidcie sa bu posun rozpotov ciele, vrtane MTO, alebo bud prijman selektvne nesystmov ad hoc opatrenia.
44
4. Hodnotenie rozpotu vo vzahu k fiklnym pravidlm

Rozpoet verejnej sprvy mus repektova domce pravidl, ako aj pravidl vyplvajce z nho lenstva v eurozne. Najdleitejou domcou legislatvou je stavn zkon o rozpotovej zodpovednosti. Na eurpskej rovni ide najm o plnenie poiadaviek Paktu stability a rastu (a svisiacich nariaden) a Zmluvy o stabilite, koordincii a sprve v Hospodrskej a menovej nii (tzv. fiklny kompakt).
4.1
Pravidl v stavnom zkone . 493/2011
Verejn dlh SR prekroil v roku 2012 prv hranicu limitu a v rozpotovom horizonte m prekroi alie dve hranice vo vke 53 % HDP v roku 2013 a 55 % HDP v roku 2014. K uplatovaniu sankcie po prekroen 53 % HDP (predloenie opatren na znenie dlhu do NR SR a znenie platov lenov vldy na rove predchdzajceho roka) pravdepodobne djde po aprli budceho roku, ke bude zverejnen vka dlhu za rok 2013. Nvrh rozpotu vak u teraz predpoklad zmrazenie platov stavnch initeov na rovni roka 2013. Prekroenie hranice 55 % HDP nvrh rozpotu predpoklad v roku 2014, o by znamenalo viazanie 3 % (oistench) vdavkov ttneho rozpotu od mja 2015. Zrove rozpoet na rok 2016 neme obsahova nominlny nrast vdavkov (po oisten o vnimky). V sasnosti je mon poveda, e v roku 2016 sa oakva nrast oistench vdavkov, na druhej strane vak nie s v nich zohadnen vetky opatrenia na znenie deficitu v rokoch 2015 aj 2016. Vo vekej miere bude plnenie zvisie od truktry opatren v roku 2015 (box 6). Ak by boli oisten vdavky rozpotu na rok 2015 na rovni aktulneho nvrhu, v roku 2016 by muselo by 58% opatren na strane vdavkov.. Prekroenie hranice 55 % vak relne hroz u pri oktbrovej notifikcii v roku 2014 pri spresovan vky dlhu za rok 2013. V tom ase sa prvkrt uplatn nov metodika ESA2010, ktor me jednorazovo zvi dlh vo vke 1,0 % HDP.69 Pokia ministerstvo financi nezareaguje vopred, viazanie vdavkov mesiacoch november a december me spsobi aj prevdzkov problmy. Kee v roku 2015 sa oakva pokles oistench vdavkov, plnenie tohto kritria by nemal by vm problmom. Zmrazenie vdavkov poda stavnho zkona musia repektova aj samosprvy. Ich rozpoet by mal obsahova vdavky maximlne na rovni rozpotu predchdzajceho roka. Kee nvrh rozpotu neuvdza pri samosprvach informcie o E zdrojoch a spolufinancovan, nie je mon tieto vdavky vyhodnoti bez doplnkovch informci. Rizikov vak mu by vdavky VC, ktor v roku 2015 ako celok v nvrhu rozpotu rast o 2,5 % a v roku 2016 o 0,7 %. Celkov vdavky obc v rokoch 2015 a 2016 mierne klesaj.
69
Ak dlh za rok 2013 poda aprlovej notifikcie dosiahne oakvanch 54,3 % HDP, sta len 0,7 percentulneho bodu, aby prekroil 55 % HDP.
45
BOX 6: Zmrazenie vdavkov verejnej sprvy

Pre posdenie sladu plnovanch vdavkov v RVS na roky 2014 a 2016 s lnkom 5, odsekom 6, psmenom c) stavnho zkona o rozpotovej zodpovednosti, je potrebn vedie, kedy dlh krajiny presiahne hranicu 55 % HDP70. Zo spomenutej asti zkona vyplva povinnos 71 predloi rozpoet, v ktorom oproti rozpotu verejnej sprvy na predchdzajci rozpotov rok nerast nominlne konsolidovan vdavky VS oisten o zkonom stanoven poloky. Jednou z nich je poloka vdavkov na likvidciu kd spsobench ivelnmi pohromami. Pre potreby nasledujcej tabuky je uvaovan v nulovej hodnote, nakoko takto vdavky sa nerozpotuj. Tab 21: Vdavky verejnej sprvy (ESA95, v mil. eur)
Celkov vdavky - platen roky - E vdavky - spolufinancovanie - odvody do rozpotu E - likvidcia kd Upraven vdavky medziron zmena Potreba dodatonch opatren pri plnen rozp. cieov trvalmi op. 2014 RVS 27 875 1 375 1 198 640 683 0 23 980 2015 RVS 27 623 1 426 1 245 496 667 0 23 789 -190 479 479 2016 RVS 28 247 1 559 1 319 357 686 0 24 326 536 926 448
Zdroj: RRZ, MF SR
Z tabuky vyplva, e ak by vznikla potreba nezvenia upravench vdavkov v roku 2015, je tento cie relne dosiahnuten. Nvrh rozpotu aj bez zapracovania dodatonch opatren vo vke 479 mil. eur. podmienku spa (aj vaka rozpotovaniu rezerv na DPH v roku 2014). Predpokladom je vraznejie nezvyovanie vdavkov danho roka v rmci rozpotovho procesu. Ak by sa poiadavka na nulov rast vdavkov vzahovala na rok 2016, dosiahnutie ciea je otzne. Zvis toti od spsobu zapracovania dodatonch opatren v roku 2015. V prvom rade hr lohu rozdelenie tchto opatren medzi prjmov a vdavkov poloky. V druhom je dleit, i pjde o opatrenia jednorazovho alebo trukturlneho charakteru. Vdavkov bza roku 2015 je teda v sasnosti neist.
Pravidl pre samosprvy maj innos od roku 2015 a je nutn ich posudzova na individulnej rovni po zisten skutonosti. Pri nvrhu rozpotu verejnej sprvy nie je potrebn plnenie tchto pravidiel monitorova. stavn zkon vyaduje zavedenie limitov vdavkov. Ministerstvo financi predstavilo legislatvnu pravu, ktorou transformovalo poiadavky fiklneho kompaktu do naej legislatvy a ktorej sasou boli aj limity vdavkov. Vzhadom na to, e limity vdavkov maj by hlavnm
70 71
Za predpokladu, e tto udalos relne nastane. Povinnos sa nevzahuje na obdobie: - 24 mesiacov po schvlen programovho vyhlsenia vldy a vysloven dvery vlde, - 36 mesiacov po zisten medzironho spomalenia rastu HDP o najmenej 12 p.b., - 36 mesiacov ak presiahli identifikovan vdavky na obnovu bankovho sektora, odstraovanie nsledkov ivelnch pohrm, alebo vdavky vyplvajce z plnenia medzinrodnch zmlv v hrne 3 % HDP, - od vypovedania vojny alebo od vyhlsenia vojnovho stavu do ich skonenia.
46
nstrojom operatvneho riadenia rozpotu, defincia vdavkovch limitov mus by vypecifikovan detailnejie ako je tomu teraz v legislatve. Navye m s o trval opatrenia a nie len ako korekn mechanizmus.72 Absenciu takchto limitov je potrebn vnma negatvne. Na druhej strane, pozitvom je iniciatva ministerstva financi, ktor plnuje otvori iriu diskusiu o podobe limitov v krtkom ase.
4.2
Eurpske rozpotov pravidl
Slovensk republika sa zaviazala odstrni tzv. nadmern deficit vo svojich verejnch financich (procedra EDP) do roku 2013. Prv oficilny odhad skutonosti schodku verejnej sprvy za rok 2013 zverejn Eurostat v aprli budceho roka. Po tomto termne Eurpska komisia navrhne, i Slovensko z procedry nadmernho deficitu, v ktorej sa krajina nachdza od roku 2009, vyrad. Komisia bude pri svojom rozhodovan okrem skutonosti znenia schodku pod tri percent HDP v tomto roku hodnoti aj udratenos schodku pod troma percentami v budcich rokoch. Eurpska komisia bude posudzova splnenie kritri na zklade vlastnej prognzy schodku na roky 2014 a 2015 , ktor musia by pod tromi percentami (defincia tzv. durable correction) t bude okrem scenra nezmenench politk pota aj s niektormi u znmymi opatreniami oakvanmi v tchto rokoch. Aktulna prognza Komisie na rok 2014 a 2015 je nad 3 % (3,8 % HDP v roku 2015). Pre ukonenie procedry nadmernho deficitu bude nevyhnutn v nasledujcom programe stability pecifikova vierohodn opatrenia, na zklade ktorch bude mc Komisia upravi svoju prognzu deficitu na roky 2014 a 2015 pod 3 % HDP. Rizikom pre deficit je aj nov metodolgia ESA2010 uplatovan od oktbra budceho roka. S vekou pravdepodobnosou u do bilancie verejnej sprvy nebude zapotava jednorazov prjmy z presunu aktv dchodkovho sporenia (u ns: z vstupu sporiteov z 2. piliera), o by schodok za rok 2013 oproti aktulnemu odhadu navilo o 0,3 % HDP na 3,3 % HDP. Je otzne i by Slovensko Komisia vyala z procedry na zklade aprlovch sel a naopak na jese by ns do procedry zaradila op. V hre je tie monos, e Komisia bude na zmenu metodiky prihliada ako na jednorazov vplyv bez optovnho zaradenia do procedry EDP. V prpade, ak za rok 2013 presiahne deficit hranicu 3 % HDP, Komisia pri svojom hodnoten me prihliadnu aj na nklady prijatia tzv. systmovej dchodkovej reformy. Nklady na existenciu druhho piliera pre verejn sprvu73 dnes predstavuj pribline 0,6 % HDP, o by vytvorilo dostaton rezervu pre zruenie procedry nadmernho deficitu voi Slovensku aj v prpade prekroenia 3 % hranice deficitu verejnej sprvy. Kee je vak slovensk 2. pilier dobrovon a podiel mladch ud vstupujcich do skromnho sporenia je vemi nzky, me by problematick tto schmu povaova za systmov (viac v boxe 7). Z tohto pohadu existuje pre Slovensko riziko, e nklady kapitalizanho piliera nemusia by pre potreby zruenia EDP zohadnen.
72
73
Nov legislatva definujca vdavkov limity toto pravidlo spa a po rozhodnut vldy. Pravidlo pre samosprvy nie je mon vyhodnoti, pretoe sa vzahuje na jednotliv obce a VC (rozpoet takto podrobn nie je). Vo forme vpadku prjmov Socilnej poisovne
47
BOX 7: Posdenie dchodkovej reformy pre ely EDP

V prpade ak krajina v stanovenom termne neodstrni nadmern deficit a jej deficit je naalej vy ako 3 % HDP, Eurpska komisia a Rada mu pre ely posdenia zruenia procedry nadmernho deficitu (EDP) vzia do vahy 74, i krajina prijala tzv. systmov dchodkov reformu 75. Zjednoduene, v prpade Slovenska sa me posdi to, i zavedenie druhho piliera je pri sasnom nastaven mon povaova za systmov dchodkov reformu, a teda jeho nklady pre verejn sprvu odpota od deficitu verejnej sprvy. Zkladnmi podmienkami pre uznanie istch nkladov dchodkovej reformy s povinn systm a kapitalizan charakter druhho piliera. Prve podmienka povinnosti schmy je v prpade Slovenska problematick vzhadom na neustle zmeny tkajce sa asti novch na trhu prce v druhom pilieri. V sasnosti plat, e as v druhom pilieri je dobrovon, teda lovek prv krt prichdzajci na trh prce mus aktvne prejavi zujem vstpi do druhho piliera. Na rozhodnutie m as do dosiahnutia veku 35 rokov. Vemi negatvne mu by zrove vnman aj ast zmeny systmu, najm tri otvorenia, ktor znili mieru participcie v druhom pilieri a vzhadom na dobrovon vstup novch sporiteov existuje siln riziko na jej alie zniovanie.
Okrem znenia deficitu pod tri percent HDP mus SR so svojou bilanciou smerova k takzvanmu strednodobmu cieu (MTO) vyrovnanmu rozpotu. Tento cie momentlne stoj na rovni trukturlneho schodku vo vke 0,5 % HDP v roku 2017. K tomuto nzkemu deficitu sa mus SR dopracova po trajektrii zadefinovanej eurpskymi intitciami. Tto cestovn mapa vak zatia zverejnen nebola.76 Boli vak zverejnen odporania Eurpskej komisie, aby SR konsolidovala v rokoch 2010-13 priemernm tempom 1,0 % HDP rone; v ostatnch rokoch plat tempo aspo 0,5 % HDP rone (preventvna as Paktu stability a rastu). Poda jesennej prognzy Eurpskej komisie dosahuje konsolidan tempo v rokoch 2010-2013 v priemere 1,3 % HDP.77 Nvrh rozpotu predpoklad v roku 2014 uvonenie rozpotovej disciplny, o je poruenm povinnosti konsolidova aspo 0,5 percentulneho bodu HDP rone pokia nie je dosiahnut strednodob cie. Vlda si v tomto prpade uplatuje tzv. investin vnimku Eurpskej komisie. T umouje poavi v konsolidcii za podmienok dostatone nzkeho dlhu a deficitu a vysokej produknej medzery. Zrove me by zaostvanie v konsolidanom plne ospravedlnen len z titulu vdavkov na spolufinancovanie E projektov s dlhodobm pozitvnym vplyvom na verejn financie a SR mus stle dosiahnu strednodob cie v stanovenom termne. SR iada o vnimku prve z titulu rastu spolufinancovania E fondov, ktor m v roku 2013 dosiahnu niekokoron minimum. Aby SR dosiahla MTO v roku 2017,
74
75 76
77
Za podmienky ak deficit verejnej sprvy klesal podstatne a nepretrite a dosiahol hodnoty blzko referennej hodnoty (3 %), mu sa pri posudzovan zruenia EDP zohadni aj ist nklady povinnho kapitalizanho piliera. Specifications on the implementation of the Stability and Growth Pact, September 2012 V Programe stability na roky 2013 a 2016 si vlda stanovila tto trajektriu sama. Nvrh rozpotu vak celkov deficit verejnej sprvy v roku 2014 zvil o 0,23 % HDP (z 2,60 na 2,83 % HDP), priom konsolidan silie sa znilo o 0,6 percentulneho bodu (z 0,4 na -0,2 % HDP poda MF SR). Poda prepotov RRZ dosahuje priemern konsolidan tempo v rokoch 2010-13 len 0,7 % HDP. MF SR uvdza priemer 1,1 % HDP, ke pri vpote trukturlneho salda pota iba jednorazov opatrenia vie ako 0,1 % HDP.
48
bude musie kvli prestvke v roku 2014 v rokoch 2015-17 konsolidova priemernm tempom a 1,2 % HDP rone, o je vemi ambicizny pln berc do vahy, e rok 2016 je rokom parlamentnch volieb. V rmci preventvnej asti Paktu a stability mus SR plni aj takzvan vdavkov benchmark. Ten iada, aby rast vdavkov nepresahoval tempo strednodobho rastu potencilu ekonomiky. Vdavky mu rs rchlejie len v prpade, ak je tento rast pokryt prjmovmi opatreniami. Tto podmienku nvrh rozpotu na rok 2014 spa, ke prjmov opatrenia tvoria poda MF SR objem 763 mil. eur. Roky 2015 a 2016 RRZ nevie posdi, nakoko nie s znme vdavky a prjmy potrebn na dosiahnutie cielench deficitov, ani ich truktra.
49
5. Pravidl rozpotovej transparentnosti

Za elom zvenia transparentnosti prpravy rozpotu boli v stavnom zkone o rozpotovej zodpovednosti v lnkoch 8 a 9 definovan pravidl rozpotovej transparentnosti, ktor upravuj vznik a fungovanie Vborov a ako aj povinn zverejovanie dajov. Vbor pre makroekonomick prognzy a na nadvzujci Vbor pre daov prognzy78 boli zriaden ako poradn orgn ministra financi SR za elom zvenia objektvnosti predkladanch makroekonomickch a daovo-odvodovch prognz ministerstva, ako aj transparentnosti v procese zostavovania rozpotu verejnej sprvy. Vbory s v zmysle zkona o rozpotovej zodpovednosti a transparentnosti povinn vypracova a zverejni prognzy najneskr do 15. februra a 30. jna prslunho rozpotovho roka. Vbory mu zasada aj viackrt ako stanovuje zkon. V roku 2013 Vbor pre makroekonomick prognzy zasadal trikrt: 29. janura, 10. jna a nsledne 16. septembra. Aktualizovan strednodob makroekonomick prognza ministerstva financi bola oficilne prezentovan 30. janura, 11. jna a 19. septembra. Ekonomick predikcie MF SR v roku 2013 boli zverejnen v slade so zkonom. Riadne zasadanie Vboru pre daov prognzy sa uskutonilo 6. februra, 24. jna a 24. septembra. Aktualizovan prognzy daovch a odvodovch prjmov boli zverejnen 8. februra, 27. jna a 26. septembra, m boli oficilne dodran termny stanoven zkonom o rozpotovej zodpovednosti. Nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 vak v rmci prognz daovch prjmov obsahuje opatrenia, ktor neboli zahrnut v prognze prerokovanej na septembrovom zasadnut Vboru pre daov prognzy79. Navye pri prognze DPH dolo na zklade pravy predpokladov ohadom spenosti vberu ku vraznmu zveniu prognzy pre rok 2014 (viac v boxe 8). Nvrh rozpotu zrove v asti popisujcej prognzu daovch a odvodovch prjmov80 tieto pravy prognz neobsahuje. Prognza pouit v nvrhu rozpotu tak zatia nebola prediskutovan lenmi vboru, RRZ preto oakva, e na mimoriadnom zasadnut81 Vboru bud lenovia informovan o zmench a najm princh zmien v predkladanch prognzach, nakoko v opanom prpade sa zniuje transparentnos rozpotovho procesu.
78
79 80 81
Dvody vzniku Vboru pre daov prognzy definuje jeho tatt v lnku 2 nasledovne: Daov prjmy a prjmy z poistnho na socilne zabezpeenie tvoria prevan as prjmov verejnej sprvy. Podobne ako v prpade ekonomickho prostredia, ich odhad je poznamenan znanou mierou neistoty. Neistota so sebou prina prpadn priestor pre podozrenia z myselnho nadhodnotenia i podhodnotenia prjmov zo strany intitci zodpovednch za prpravu verejnch rozpotov. innos Vboru preto prispieva k zveniu verejnej kontroly nad procesom tvorby rozpotu verejnej sprvy prostrednctvom zapojenia odbornej verejnosti do diskusie. 30. zasadnutie vboru pre daov prognzy (september 2013) RVS2014-2016, as 3.1 str. 19 a 22 MF SR 6.11.2013 informovalo lenov Vboru pre daov prognzy, e alie zasadnutie sa uskuton 25.11.2013
50
BOX 8: Rezerva na zlepenie spenosti vberu DPH z pohadu transparentnosti

Zmenu predpokladov prognzy DPH a zvenie jej rozpotovanch prjmov bez diskusie vo Vbore nie je poda RRZ mon hodnoti priaznivo z pohadu transparentnosti aj napriek vytvoreniu rezervy na vdavkoch v rovnakej sume. Uveden operciu mono vnma v dvoch rovinch: 1) Prerokovanie opatren Vborom pre daov prognzy Prognza daovch a odvodovch prjmov pre ely zostavenia rozpotu verejnej sprvy mus by prerokovan a schvlen Vborom pre daov prognzy. V prpade, ak djde k prave prognzy, Vbor by mal by informovan o zmench v prognze, oboznmen s predpokladmi kvantifikcie zmien a aktualizciu prognzy schvli.
2) Obchdzanie pravidla 1 % poda zkona o ttnom rozpote Zkon o ttnom rozpote v 2 odseku 2 definuje fiklne pravidlo, poda ktorho sa celkov vdavky ttneho rozpotu mu prekroi najviac o 1 %. Inmi slovami v prpade, ak skuton prjmy ttneho rozpotu bud vyie ako rozpotovan, vdavky je mon prekroi najviac o 1 %. Arbitrrnym zvenm prognzy prjmov a vytvorenm rezervy na strane vdavkov v rovnakej vke dochdza poda nzoru RRZ k umelmu naveniu potencilneho limitu na vdavky.
V zmysle lnku 9 zkona o rozpotovej zodpovednosti 493/2011 Z.z. ods. (1) a (3) s definovan nleitosti, ktor subjekty verejnej sprvy pri tvorbe rozpotu musia formlne splni. Sasou nvrhov rozpotov by mali by daje o skutonom plnen za predchdzajce rozpotov roky, rozpoet ako i oakvan skutonos benho roka, rozpotovan poloky na nasledujce tri roky. U vo svojom poslednom hodnoten RRZ kontatovala, e formlne nvrh rozpotu poskytuje vetky potrebn daje v zmysle, ktor definuje stavn zkon o rozpotovej zodpovednosti v rmci ods. (4). Po obsahovej strnke vak nie vetky informcie s dostatone vysvetlen a zdvodnen.82 Konsolidovan bilancia prjmov a vdavkov verejnej sprvy u obsahuje oproti nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2013 a 2015 detailnejie lenenie prjmov a vdavkov. Aktualizcia stratgie riadenia ttneho dlhu na roky 2011 a 2014 podrobnejie analyzovala vvoj v predchdzajcom obdob a z uvedenho dvodu poskytuje len v obmedzenej miere informcie ohadom budceho smerovania. Nvrh rozpotu obsahuje zkladn prstupy monho vyslenia daovch vdavkov vrtane kvantifikcie najvznamnejch poloiek83. V budcnosti bude potrebn zamera sa na spresnenie defincie daovch vdavkov a zvi uvdzanie aj mench poloiek (aj ke bez vyslenia dopadu), o by mohlo by sasou manulu.
82
83
RRZ dodatone poiadala o sprstupnenie dt a zodpovedanie doplujcich otzok. MF SR poiadavke vyhovelo a niektor tmy boli alej hlbie konzultovan. RRZ vrmci kvantifikcie identifikovala chbajce vyslenie znenia sadzby DPH z 20 % na 19 % (daovm vdavkom v tomto prpade je vplyv znenej sadzby voi zkladnej sadzbe).
51
Implicitn zvzky predstavuj skryt zadlenie verejnho sektora nad rmec oficilnych tatistk o dlhu. Zverejnenie ich odhadu v rozpote je preto dleitou sasou zvyovania transparentnosti. Implicitn dlhy vznikaj predovetkm z titulu starnutia populcie a prejavuj sa vo vdavkovch oblastiach citlivch na demografick zmeny: dchodky, zdravotnctvo, dlhodob starostlivos a kolstvo. Materil obsahuje detailn kvantifikciu, v porovnan s predchdzajcim rokom bola doplnen o vplyv PPP projektov. V budcnosti bude potrebn rozri analzu aj o in typy zvzkov (naprklad nklady na odstavenie jadrovch elektrrn). Podmienen zvzky verejnej sprvy s zverejnen v prlohe 4 nvrhu rozpotu. Ministerstvo financi ich vyslilo spolu na 2,06 mld. eur (2,9 % HDP). Medzirone sa zvili o 0,38 mld. eur (0,5 p.b. HDP), o svis aj so zmenenou metodikou zskavania dajov. Za rok 2012 boli po prv krt automatizovane spracovan informcie z poznmok individulnych tovnch zvierok subjektov verejnej sprvy.84 Oproti nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2013-2015 obsahuje aktulny nvrh rozpotu tabuky lenen na jednorazov daovo-odvodov prjmy a jednorazov nedaov a vdavkov opatrenia. V rmci jednorazovch vplyvov by bolo dobr kvli prehadnosti disponova jednou shrnnou tabukou, ktor obsahuje vetky prjmov aj vdavkov poloky a ktor s konzistentn s jednorazovmi vplyvmi pre vpoet trukturlneho salda. Sasou nvrhu rozpotu verejnej sprvy s informcie o hospodren ttnych podnikov, priom v zozname chbaj daje o podnikoch, v ktorch m vlastncky podiel Fond nrodnho majetku, preto odporame zoznam podnikov rozri aj o tieto. MF SR na poiadanie zaslalo RRZ vhad hospodrenia podnikov s majetkovou asou FNM na rozpotovanom horizonte. Bez bliej pecifikcie a zdvodnenia na om s zaloen predpoklady alieho smerovanie tchto subjektov sa sauje samotn vyhodnotenie dleitej sasti istho bohatstva: shrnnho vlastnho imania podnikov ttnej sprvy. Nvrh rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 formlne obsahoval vetky poadovan dajov kategrie, o by do vekej miery malo zvi transparentnos rozpotu. V porovnan s predchdzajcim rozpotom sa vak objavilo viacero transakci, ktor boli zachyten nekonzistentne v rozpote (dane), prpadne neboli v texte dostatone, resp. vbec vysvetlen (nedaov prjmy, napr. dividendy). Oproti rozpotu na roky 2013-2015 boli niektor veci menej transparentn. Nedostatky nvrhu rozpotu oproti minulmu roku vraznou mierou kompenzoval Nvrh rozpotovho plnu SR na rok 2014, ktor bol predloen do Komisie. Poskytoval analytick sumr cieov a opatren, vrtane vyslenia trukturlneho salda rozpotu. RRZ oceuje tie snahu o bli pohad na truktru vdavkov poda oblast. Po zohadnen Nvrhu rozpotovho plnu RRZ kontatuje, e miera transparentnosti sa v porovnan s predchdzajcim rozpotom zvila. Na druhej strane, NRP nemono vnma ako nhradu nrodnho rozpotu, ktor je schvaovan vo vlde a v parlamente (NRP nie je). Pozitva NRP by sa tak mali v budcnosti priamo premietnu do rozpotu, ktor by tak slil ako hlavn zdroj informci bez potreby dohadvania v inch dokumentoch.
84
Novela zkona . 431/2002 Z. z. o tovnctve vyaduje predloi poznmky k tovnej zvierke aj formou tabukovch zostv. V roku 2011 boli podmienen zvzky vykzan len na zklade doiadania tchto dajov zo strany ministerstva financi.
52
6. Vplyv na dlhodob udratenos verejnch financi

Dlhodob udratenos verejnch financi ovplyvuje aktulne hospodrenie s verejnmi financiami a budce zvzky vyplvajce najm z problmu starnutia populcie. Napriek tomu, e hodnotenm udratenosti sa RZZ bude detailne zaobera a v sprve v aprli 2014, nvrh rozpotu je mon strune kvalitatvne zhodnoti z tejto perspektvy jednoduchm porovnanm zkladnch parametrov so schvlenm rozpotom na roky 2013 a 2015. Vplyv aktulneho hospodrenia s verejnmi financiami Z pohadu dlhodobej udratenosti je nevyhnutn porovnva rozpotov ciele na trukturlnej bze. Dvodom je, okrem vplyvu ekonomickho cyklu, najm spsob akm sa rozpotov ciele maj dosiahnu. Vzhadom k tomu, e jednorazov opatrenia nemaj trval vplyv na hospodrenie verejnej sprvy, je potrebn ich oisti. Primrne trukturlne saldo pre rok 2014 je v porovnan s RVS 2013 2015 horie o 1,96 % HDP. Takto spomalenie fiklnej konsolidcie m negatvny vplyv na dlhodob udratenos (meran prostrednctvom indiktora GAP) v pribline rovnakej vke o ak dolo ku zhoreniu ciea pre primrne trukturlne saldo. Pri hodnoten nebol vzat do vahy cie na roky 2015 a 2016 nakoko nvrh rozpotu neposkytuje vierohodn konsolidan stratgiu.
Tab 22: Rozpotov ciele ovplyvujce dlhodob udratenos porovnanie
(% HDP, mil. eur) Cyklicky upraven primrne saldo* 1. RVS 2013-2015 2. NRVS 2014-2016 rozdiel (2-1) Dlh verejnej sprvy 1. RVS 2013-2015 2. NRVS 2014-2016 rozdiel (2-1) 43,3 43,3 0,00 52,2 52,1 -0,10 54,9 54,3 -0,60 55,8 56,8 1,00 56,0 56,4 0,40 Zdroj: RRZ 55,7 -1,89 -2,21 -0,31 -1,76 -1,88 -0,12 -0,55 -0,86 -0,31 0,44 -1,53 -1,96 0,94 -0,13 -1,07 0,89 2011 2012 2013 2014 2015 2016
*trukturlne saldo v zmysle metodiky EK (tab. 17) upraven o nklady 2.piliera,financovania dianic cez PPP a platen roky - nrodn metodika
Budce zvzky Nvrh rozpotu obsahuje zvenie vianonch dchodkov pre rok 2013 (o 8,61 eur na dchodcu s nrokom). Z pohadu vplyvu na dlhodob udratenos znamen toto opatrenie dodaton za. Napriek tomu, e nrok na vianon prspevok nevznik automaticky a jeho vka sa mus kadorone schvli, je nepravdepodobn, e by dolo ku jeho zneniu v budcich rokoch. Poda RRZ preto vianon prspevok, spolu s vdavkami na dchodky ovplyvuje kvantifikciu dlhodobej udratenosti. Naopak, s innosou od mja 2013 schvlila NR SR vznamn parametrick reformu vsluhovho zabezpeenia policajtov a vojakov, ktorou sa naprklad predila minimlna sluobn doba z 15 na 25 rokov, zvili sa sadzby odvodov, upravila sa valorizcia dchodkov. Toto opatrenie bude ma pozitvny vplyv na dlhodob udratenos verejnch financi
53
prostrednctvom niej potreby dotova tento systm v budcnosti cez transfer zo ttneho rozpotu. V prpade ak by tto reforma zabezpeila vyrovnan hospodrenie systmu vsluhovho zabezpeenia v kadom jednom roku v budcnosti (o mono povaova za optimistick predpoklad)85, indiktor dlhodobej udratenosti GAP sa zlep maximlne o 0,5% HDP86. Po zohadnen zmien v predpokladanom hospodren v roku 2014 a prijatch legislatvnych prav v dlhodobch vdavkoch citlivch na zmenu demografie mus RRZ kontatova, e dlhodob udratenos verejnch financi sa medzirone zhor. Efekt vyieho dlhu a horieho trukturlneho deficitu previ dlhodob prnosy z reformy vsluhovho zabezpeenia ozbrojench zloiek.
85 86
o vzhadom na postupn nbeh reformy je nerealistick. Poda ekonomickej analzy IFP . 26 Analza dlhodobej udratenosti a nvrhy na zmenu dchodkovho systmu SR, sa m saldo vsluhovho zabezpeenia vojakov a policajtov v prpade ak by sa iadna reforma neprijala zhori o 630 mil. eur (v cench roku 2010) do roku 2060, o je o 1% HDP (strana 57 a 58). Vzhadom k tomu, e zhorovanie salda sa bude dia postupne, vplyv na indiktor udratenosti by vzhadom na diskontovanie nemal presiahnu 0,5% HDP.
54
Prloha . 1 Odhad salda rozpotu v roku 2013

Tab 23: Rozdiely oproti rozpotu 2013 Schvlen schodok VS Daov a odvodov prjmy verejnej sprvy daov prjmy odvodov prjmy In ako daov prjmy verejnej sprvy prjmy z vlastnctva majetku dividendy zo spolonost s majetkovou asou ttu, resp. FNM SR administratvne a in poplatky a platby VS prjmy Telekomunikanho radu kapitlov prjmy prjmy z predaja emisnch kvt (EF a R) odpredaj ndzovch zsob ropy rokov prjmy in nedaov prjmy verejnej sprvy poplatok za sprvu ndzovch zsob ropy prijat granty (ttneho rozpotu, VV, NJF) Vdavky na spolufinancovanie k fondom E Odvod do rozpotu E rokov nklady verejnej sprvy alie vdavkov tituly ttneho rozpotu* rezerva na otvorenie II. piliera presun prostriedkov do roku 2014 vdavky na socilnu inklziu ostatn Dlh zdravotnckych zariaden Vdavky ostatnch subjektov verejnej sprvy zemn samosprva* Socilna poisova verejn zdravotn poistenie FNM SR verejn vysok koly RTVS Environmentlny fond ostatn subjekty Oakvan skutonos verejnej sprvy - schodok
(+) znamen pozitvny vplyv na saldo (vyie prjmy, spora vdavkov) * upraven o vplyv navenia miezd v regionlnom kolstve na vdavky jednotlivch subjektov (mzdy vo vke 68 mil. eur boli rozpotovan v ttnom rozpote, v skutonosti s vak vdavkom samosprv) mil. eur % HDP
-2 187 -521 -426 -95 -97 7 -377 36 -130 10 -46 371 3 -5 -28 62 403 4 54 408 229 120 16 43 -100 -139 -84 -1 83 -15 -42 -12 -8 -60 -2 175
-2,94 -0,71 -0,58 -0,13 -0,13 0,01 -0,52 0,05 -0,18 0,01 -0,06 0,51 0,00 -0,01 -0,04 0,08 0,55 0,01 0,07 0,56 0,31 0,16 0,02 0,06 -0,14 -0,19 -0,12 0,00 0,11 -0,02 -0,06 -0,02 -0,01 -0,08 -2,98
Zdroj: MF SR
55
Prloha . 2 Vvoj salda rozpotu v priebehu roka 2013

Tab 24: Vvoj salda rozpotu v priebehu roka 2013 (mil. eur)
Rizik pre naplnenie rozpotovch cieov
stav k Nvrh RVS/ Hodnotenie RRZ Schvlen RVS 15.2. 12.3. 14.8. 11.10.
Schvlen rozpoet VS Schvlen rozpoet VS (% HDP) Oficilne zverejnen pravy MF SR

Aktualizcia daovch prognz Zruenie rezervy na zhoren makroek. vvoj Znenie kapitlovch vdavkov R prava platov v regionlnom kolstve Zruenie rezervy na 2. pilier Dopoet relneho vsledku z otvorenia 2. piliera Znenie vdavkov na ndzov zsoby (nov model) Selektvne viazanie vdavkov Dividendy zo spolonost s majetkovou asou ttu Kompen. vpadku odvodov VZP na vdavkoch VZP spora vdavkov OP doprava Viazanie osob. vd. na valor. platov st. initeov O MV SR Rekontrukcia vzdelv. zariadenia vo Vekom Mederi Viazanie osobnch vdavkov (MZV a EZSR) Obrann vdavky spora vdavkov na platbe za dostupnos PPP proj. Vpadok z prjmov Telekomunikanho radu Platen roky Odvod do rozpotu E spora na spolufinancovan Nov koncepcia sprvy ndzovch zsob ropy Poplatok za ndzov sprvu ropy DPH platba svisiaca so splcanm PPP projektu Kapitlov transfer v garannom poisten spora vdavkov v zdravotnctve Nrast zvzkov zdrav. zariaden/prevzatie zvzkov Prspevky od prevdzkovateov JZ - 3.a4. blok EMO Verejn vysok koly Rozhlas a televzia Slovenska Envir. fond - prjmy z predaja emisnch kvt Saldo obc a VC (bez daovch prjmov) Saldo ostatnch subjektov VS Nedaov prjmy a G+T spora vdavkov R
-2 187 -2,94
-2 187 -2,94 0 -266 313 21 -68
-2 187 -2,96 16 -628 313 21 -68 229
-2 187 -2,96 16 -628 313 21 -68 229 4 2 69 39 26 1 2 2 1 1 1
-2 187 -3,01 44 -974 313 21 -68 229 4 2 52 42 1 2 2 1 1 1 -130 49 -2 195 380 -6 -19 102 -100 -21 22 -15 -42
-2 187 -3,00 11 -842 313 21 -68 229 4 2 -377 39
99 49
-130 54 5 402 371 -28 -6 14 125 -100
-127 -115 -84 310 -2 187 -2,94

74 372
Rozpoet VS po zohadnen prav MF SR Rozpoet VS (po pravch, v % HDP)

nom. HDP
-2 187 -2,94
74 372
-2 170 -2,94
73 826
-2 170 -2,94
73 826
-2 143 -2,95
72 632
-2 175 -2,98
72 987
Zdroj: RRZ
56
Prloha . 3 Hospodrenie obc v roku 2013

Schvlen rozpoet verejnej sprvy (RVS) predpokladal prebytkov hospodrenie obc vo vke 146,2 mil. eur. Pre ely RVS zostavuje rozpoet ministerstvo financi. Rok 2013 bol pecifick tm, e obce sa zaviazali podpsanm memoranda prispie ku konsolidcii a nvrh ministerstva premietol tto dohodu do rozpotu (viac v boxe 9). Samotn obce si schvlili prebytkov hospodrenie len na rovni 3,0 mil. eur. Obce si svoje rozpoty mu priebene upravova, priom k 30.6.2013 oakvali deficit na rovni takmer 23 mil. eur. Mechanick prepoet by tak znamenal riziko pre deficit rozpotu verejnej sprvy sumu 169 mil. eur. Napriek tomu, e upraven rozpoty maj odra oakvan realitu ku koncu roka, nie je zriedkav, e skutonos sa od nich vznamne odliuje. K 30. jnu 2013 obce vykazovali prebytkov hospodrenie vo vke 229 mil. eur, o naznauje, e skutonos by mohla by o nieo lepia ako si uvdzaj obce v rozpotoch.
Tab 25: Prieben plnenie rozpotu obc za prv polrok 2013
(tis. eur)
Rozpoet schvlen NR SR 1 Rozpoet schvlen obcami* 2 Upraven rozpoet obc k 30.3.2013 3 Upraven rozpoet obc k 30.6.2013 4 Skutonos k 30.6.2013 5 Rozdiel 4-1
Prjmy Vdavky SALDO
3 512 428 3 366 253 146 175 -10 000
3 368 096 3 365 068 3 028
3 394 588 3 401 771 -7 183
3 474 544 3 497 420 -22 876
1 758 175 1 529 309 228 867
-37 884 131 167 -169 051
modifikujce faktory SALDO (ESA95) 136 175 * nezohaduje pohadvky/zvzky
Zdroj: ttna pokladnica, RRZ
BOX 9: Memorandum o spoluprci vldy SR a ZMOS na konsolidcii verejnch financi

Zdruenie miest a obc (ZMOS) sa v rmci memoranda o spoluprci zaviazal, e mest a obce bud schvaova svoje rozpoty v slade s cieom memoranda. Znamen to, e obce by mali v roku 2013: Zni osobn vdavky vo vke 5 % oproti schvlenmu rozpotu na rok 2012, Zni vdavky na nkup tovarov a sluieb o 10 % oproti schvlenmu rozpotu na rok 2012 Predmetn spora sa tka obc, kde poet obyvateov dosahuje viac ako 2 000, obce s potom obyvateov do 2 000 by osobn vdavky ako i vdavky na tovary a sluby mali realizova vo vke schvlenho rozpotu na rok 2012. Rozpoet obc v schvlenom RVS bral tieto faktory do vahy. Obce pri schvaovan svojich rozpotov a ich viacerch revzich s sporou deklarovanou v memorande nepotali. Obce si neplnia svoje zvzky, nakoko predpokladan spora v rmci osobnch vdavkoch vo vke 5 % (efektvne87 3,9 %) a spora na tovaroch a slubch vo vke 10 % (efektvne 7,5 %) nebola dosiahnut. V osobnch vdavkoch obce oakvaj naopak rast o 8,4 % a u tovarov a sluieb o 10,5 %.
87
Vzhadom k tomu, e memorandum sa netkalo vetkch obc, skuton rozpotovan spora za vetky obce je niia.
57
Tab 26: Memorandum a rozpoet obc v roku 2013

(tis.eur)
R2012 obce 1 2 589 895 1 286 773 916 908 354 300 31 914
R2013 NR SR 2 2 481 356 1 236 924 848 009 368 423 28 000
R2013 obce 3 2 612 260 1 316 565 900 244 365 807 29 643
Upraven rozpoet k 30.6.2013 4 2 684 831 1 340 984 937 195 376 996 29 656
Rozdiel
5=2-1
Efektvna Rast vdavkov spora poda obc oproti rozpotu R2013 NR SR NRSR
6=5/1 7= (4/2 -100)*100
Ben vdavky Osobn vdavky Tovary a sluby Ben transfery Platen roky
-108 539 -49 849 -68 899 14 123 -3 914
-4,2% -3,9% -7,5% 4,0% -12,3%
8,2 8,4% 10,5% 2,3% 5,9%
Zdroj: RRZ, ttna pokladnica, MF SR
Graf 22: Rast bench vdavkov obc v roku 2013 (%)
Zdroj: RRZ
Na identifikciu potencilneho rizika plynceho z hospodrenia miestnych samosprv pre rozpoet verejnej sprvy v roku 2013, RRZ analyzovala vvoj vybranch prjmovch88 a vdavkovch poloiek v jednotlivch kvartloch na horizonte rokov 2006 a 2012, ktor s uveden v niie umiestnenej tabuke. Nsledne sa vytvorili tri scenre: Prv scenr bral do vahy priemern vvoj rozpotovch poloiek po kvartloch na celom obdob (2006-2012). Druh scenr sa zil na obdobie rokov (2010-2012), v ktorom sa vvoj prjmov a vdavkov vyvjal mierne odline ako v inch rokoch (prv polrok bol silnej). V svislosti s nadchdzajcimi vobami do zemnej samosprvy obc, ktor sa maj uskutoni na jese v roku 2014, sa posledn scenr zameral na predvolebn roky sledujc, i prve v tchto rokoch nedolo k zmene v sprvan obc. Tento predpoklad sa vak nepotvrdil.
88
Daov prjmy sme plne prevzali z prepotov IFP (tak pri obciach ako i VC).
58
Tab 27: Vvoj vybranch poloiek obc v 2. kvartli vzhadom na dosiahnut skutonos v prslunom roku
(% koncoronho plnenia)
2006 45,2 44,4 40,4 45,3 49,1 41,0 27,2
2007 44,4 45,7 40,5 45,3 48,2 48,1 35,6
2008 44,3 42,2 41,1 42,6 47,1 48,2 28,6
2009 44,4 35,5 41,9 46,1 48,9 57,6 27,2
2010 46,2 42,2 41,9 45,7 48,6 42,9 32,6
2011 45,9 43,2 42,2 45,2 48,2 48,0 34,7
2012 46,9 48,1 42,6 47,2 49,9 52,3 39,0
(2006-2012)
(2010-2012)
200 Nedaov prjmy 300 G+T 610+620 Mzdy a poistn 630 Nkup T+S 640 Ben transfery 650 roky 700 Kapitlov vdavky
45,3 43,0 41,5 45,3 48,6 48,3 32,1
46,3 44,5 42,3 46,0 48,9 47,7 35,5
Zdroj: RRZ, ttna pokladnica
Vpoet koncoronho odhadu sa realizoval na prvch dvoch scenroch, tie dokumentuje nasledujca tabuka. Zkladom vpotu koncoronho odhadu bola vykzan skutonos obc ku koncu jna a aplikovanm vyie uvedench scenrov sa dopotali oakvania na koniec roka 2013. V oboch prpadoch sa ukazuje, e obce by mali ma v roku 2013 prebytkov hospodrenie v intervale 70 a 110 mil. eur.
Tab 28: Porovnanie scenrov RRZ obce
(tis. eur) 2013 OS MF SR 2013OS RRZ sc1 2013OS RRZ sc2 sc 1 oproti MF SR sc 2 oproti MF SR
Prjmy 100 Daov prjmy 200 Nedaov prjmy 300 Granty a transfery Vdavky 600 Ben vdavky
Mzdy, platy a poistn Tovary a sluby Ben transfery Platen roky
3 527 814 1 720 904 471 276 1 335 634 3 426 386 2 624 295
1 285 532 920 946 389 817 28 000 802 091
3 701 008 1 718 331 611 243 1 371 433 3 631 880 3 076 000
1 529 681 1 090 382 430 388 25 550 555 879
3 643 273 1 718 331 598 304 1 326 638 3 534 000 3 030 160
1 502 743 1 074 089 427 473 25 855
173 194 -2 573 139 967 35 799 205 494 451 705
244 149 169 436 40 571 -2 450
115 459 -2 573 127 028 -8 996 107 614 405 865
217 211 153 143 37 656 -2 145
700 Kapitlov vdavky SALDO
101 428
69 128
503 841 109 273
-246 212 -32 300
-298 250 7 845

Zdroj: RRZ
Nasledujca sria grafov ilustruje vvoj nedaovch prjmov a vybranch vdavkovch kategri v roku 2013. iarov grafy predstavuj prepotan priemern hodnoty vvoja v prslunch kvartloch (kumulatvne) s ohadom na celoron vnos, stpcov grafy vyjadruj pomer aktulneho (hotovostnho) plnenia obc k 30.6.2013 ku koncoronmu odhadu poda predpokladov MF SR, samotnch obc (upraven rozpoet obc k 30.6.2013) a RRZ. S vnimkou kapitlovch vdavkov sa odhad RRZ rozpotovch poloiek pohybuje pod odhadmi obc a MF SR. Odhad MF SR na rok 2013 vychdza zo skutonho plnenia za rok 2012, priom to prvkrt obsahuje aj finann transakcie vykazovan na mimorozpotovch toch, o spsobuje iaston medziron neporovnatenos dajov. Tieto finann transakcie sa navye nerozpotuj.
59
Koncoron odhady intitci sa odchyuj v troch rozpotovch polokch. Km obce a MF SR predpokladaj plnenie nedaovch prjmov za prvch es mesiacov na rovni cca 62 % celoronho vnosu, analza RRZ ukazuje, e v ostatnch rokoch toto dosahovalo okolo 45 % a relatvne stabiln podiel poas celho obdobia 2006 a 2012. Kompenzcie zamestnancov v prpade odhadov MF SR89 a obc pravdepodobne nezohaduj avizovan zvenie platov zamestnancov kolstva (v rozpote vylenench 68 mil. eur), nakoko nedosahuj ani rove vykzan v roku 2012. MF SR a miestna samosprva navye oakva, e do konca roka sa bud kapitlov vdavky erpa v objeme 80 % odhadovanho vnosu, o sa jav vzhadom na aktulne erpanie k prvmu polroku nerelne. D sa vak kontatova, e z pohadu celkovho salda by sa tieto poloky mohli vybilancova a obce by mohli skoni v kladnch slach, ale len za cenu nich kapitlovch vdavkov.
Graf 23: Vvoj obc v roku 2013 nedaov prjmy Graf 24: Vvoj obc v roku 2013 kompenzcie
Zdroj: RRZ
Zdroj: RRZ
Graf 25: Vvoj obc v roku 2013 vdavky na nkup tovarov a sluieb
Graf 26: Vvoj obc v roku 2013 kapitlov vdavky
Zdroj: RRZ
Zdroj: RRZ
Nasledujca tabuka sumarizuje aktulny vvoj vybranch poloiek rozpotu, priom posledn dva stpce predstavuj odhad MF SR a odhad RRZ (priemer scenrov).
89
Aktulny odhad MF SR na rok 2013 vychdza z RVS 2013-2015, kde bolo zvenie platov v regionlnom kolstve v sume 39 mil. eur zahrnut, to vak znamen, e MF SR oakva ovea vyiu sporu na ostatnch mzdch, priom neberie do vahy aktulne vyie erpanie vdavkov k 30.6.2013 v porovnan s minulm rokom.
60
Tab 29: Hotovostn plnenie rozpotu obc a odhad do konca roka 2013
(tis. eur) Prjmy 100 Daov prjmy 200 Nedaov prjmy
Prjmy z podnikania Administratvne poplatky Kapitlov prjmy roky In nedaov prjmy Skutonos 2012 Rozpoet 2013 schvlen NR SR Rozpoet 2013 schvlen obcami Upraven rozpoet obc k 30.6.2013 1.polrok 2013OS MF SR 2013OS RRZ
3 486 009 1 674 254 501 053

155 671 230 451 68 480 1 748 44 703
3 512 428 1 733 873 471 276
3 368 096 1 687 032 399 696

146 297 140 969 77 695 1 197 33 539
3 474 544 1 701 137 421 270

150 702 143 408 86 789 1 235 39 135
1 758 175 890 667 277 139

72 667 135 741 29 279 736 38 717
3 527 814 1 720 904 471 276
3 672 140 1 718 331 604 774
300 Granty a transfery

Tuz. be. granty a transfery Tuz. kap. granty a transfery Zahranin granty
1 310 702
1 307 279
1 281 367
783 946 483 056 14 365
1 352 137
835 131 502 109 14 897
590 369
473 745 111 174 5 450
1 335 634 1 349 036
Vdavky 600 Ben vdavky

3 404 743 2 737 290

1 309 136 1 026 594 371 983 29 577
3 366 253 2 481 356

1 236 924 848 009 368 423 28 000
3 365 068 2 612 260

1 316 565 900 244 365 807 29 643
3 497 420 2 684 831

1 340 984 937 195 376 996 29 656
1 529 309 1 350 647

634 924 494 263 209 116 12 344
3 426 386 3 582 940 2 624 295 3 053 080

1 285 532 920 946 389 817 28 000 1 516 212 1 082 235 428 930 25 702
700 Kapitlov vdavky

Obstarvanie kap. aktv Kapitlov transfery
667 453
645 595 21 858
884 897
752 808
730 968 21 840
812 589
788 924 23 665
178 661
170 604 8 057
802 091
529 860
SALDO
Modifikujce faktory
81 266
SALDO (ESA95)
146 175 -10 000 136 175
3 028
-22 876
228 867
101 428
-10 000
89 201
-10 000
91 428
79 201
Zdroj: MF SR, ttna pokladnica, RRZ
Na zklade vyie uvedenho RRZ oakva, e hospodrenie obc by malo v roku 2013 skoni prebytkom v sume 70 a 110 mil. eur. V porovnan so schvlenm rozpotom ide o zhorenie v sume 37 a 77 mil. eur. Aktulny odhad ministerstva financi je v rmci intervalu odhadu RRZ, priom riziko by nemalo presiahnu 30 mil. eur V svislosti s rozpotom zemnej samosprvy na roky 2014-2016 predpoklad nvrh MF SR prebytkov hospodrenie poas celho obdobia. Vzhadom na to, e obce si svoje rozpoty tvoria a schvauj samostatne, nvrh MF SR je indikatvny. Za potencilne riziko mono oznai zatia nerozpotovan prostriedky na spolon projekty s E, najm tie zameran na spolufinancovanie. Zrove sa na jese v roku 2014 maj uskutoni voby do orgnov miestneho zastupitestva, ktor mu ovplyvni alie (najm dlhodob) aktivity obc. Otzny je neustly pokles erpania kapitlovch vdavkoch, ktor je z dlhodobho hadiska neudraten. Z uvedenho dvodu RRZ vnma potencilne negatvne riziko hospodrenia obc v roku 2014 v intervale 100-150 mil. eur.
61
Prloha . 4 Hospodrenie VC v roku 2013

Ministerstvo financi v rozpote verejnej sprvy predpokladalo na rok 2013 prebytok vych zemnch celkov vo vke +17,6 mil. eur. Podobne ako v prpade obc, aj t.j. s VC (SK8) podpsal memorandom, ktor by malo napomc k znenie celkovho deficitu verejnej sprvy (viac v boxe 10). Samotn VC si rozpotovali saldo vo vke +5,6 mil. eur. Upraven rozpoty VC k 30.6.2013 predpokladali deficit na rovni 2,5 mil. eur. V porovnan s predpokladom rozpotu verejnej sprvy by tak riziko pre celkov deficit verejnej sprvy mohlo dosiahnu cca 20 mil. eur.
Tab 30: Prieben plnenie rozpotu VC za prv polrok 2013
(tis. eur) Rozpoet schvlen NR SR 1 Schvlen rozpoet VC* 2 Upraven rozpoet VC k 30.3.2013 3 Upraven rozpoet VC k 30.6.2013 4 1. polrok 5 Rozdiel 4-1
Prjmy Vdavky SALDO
1 049 796 1 032 198 17 598
1 103 633 1 098 071 5 563
1 131 230 1 133 036 -1 806
1 173 185 1 175 716 -2 531
603 208 528 078 75 129
123 389 143 518 -20 129
-4 688 modifikujce faktory SALDO (ESA95) 12 910 * nezohaduje pohadvky/zvzky
Zdroj: ttna pokladnica, RRZ
BOX 10: Memorandum o spoluprci vldy SR a SK8 na konsolidcii verejnch financi

Vlda a zdruenie SK8 podpsali memorandum, v ktorom zemn celky deklarovali zujem o spolupodiean sa na konsolidcii verejnch financi tak, aby bolo dosiahnut znenie deficitu verejnej sprvy v roku 2013 na 2,9 % HDP. Konkrtne naplnenie memoranda spova: v dodran celkovch kapitlovch vdavkov nebud meni sumy prijatch verov, kapitlovch vdavkov, vdavkov na splcanie istn a zmenu stavu zvzkov a pohadvok poda podkladov, ktor predloili MF SR pri prijman memoranda. Akkovek zmena memoranda je mon len vo forme dodatkov podpsanch aktrmi memoranda. Nasledujca tabuka monitoruje vvoj kapitlovch vdavkov vych zemnch celkov. Km rozpoet na rovni verejnej sprvy potal s kapitlovmi vdavkami deklarovanmi v memorande, VC ich vku niekokokrt upravovali (RRZ nem informcie o shlase MF SR). Upraven rozpoet k 30.6. predpokladal kapitlov vdavky vyie o 77 % oproti memorandu. Tab 31: Memorandum a rozpoet VC v roku 2013
(tis. eur)
Memorandum
1
R2013 NR SR
2
R2013 VC
3
prava k 30.3.2013
4
prava k 30.6.2013
5
Prekroenie Memoranda
3/1
Prekroenie Memoranda
5/1
Kapit. vdavky
105 343
105 343
146 264
158 205
186 966
139%
177%
Zdroj: RRZ, Pokladnica, MF SR
Nasledujci graf ilustruje vku kapitlovch vdavkov schvlen v rozpote verejnej sprvy na rok 2013 v slade s podpsanm memorandom a upraven rozpoet VC k 1. polroku 2013:
62
Graf 27: Kapitlov vdavky VC v roku 2013 (mil. eur)
Zdroj: RRZ
V snahe o najpresnejie kvantifikova mon riziko spsoben hospodrenm VC na schodok verejnej sprvy v roku 2013 sa rovnakm postupom ako v prpade obc odhadla oakvan skutonos za rok 2013. Porovnali sa plnenia prjmovch a vdavkovch kategri rozpotu v priebehu benho roka na horizonte od roku 2006 po rok 2012.
Tab 32: Vvoj vybranch poloiek VC v 2. kvartli vzhadom na dosiahnut skutonos v prslunom roku
(% koncoronho plnenia)
2006 48,2 46,7 38,8 39,3 45,3 35,3 21,4
2007 47,4 49,7 38,3 39,5 47,7 37,4 23,0
2008 50,7 47,9 39,8 41,0 46,8 43,9 15,5
2009 51,1 48,3 39,9 44,9 48,5 60,6 27,0
2010 47,8 48,2 41,0 42,9 49,2 46,2 40,0
2011 52,3 47,3 40,5 44,2 47,9 36,9 23,0
2012 63,5 47,8 40,8 49,8 48,4 53,5 29,8
200 Nedaov prjmy 300 G+T 610+620 Mzdy a poistn 630 Nkup T+S 640 Ben transfery 650 roky 700 Kapitlov vdavky
(2006-2012) 51,6 48,0 39,9 43,1 47,7 44,8 25,7
(2010-2012) 54,5 47,8 40,8 45,6 48,5 45,5 30,9
Zdroj: RRZ, ttna pokladnica
alej sa uplatnili sa alternatvne scenre vvoja vybranch rozpotovch poloiek v jednotlivch kvartloch a berc do vahy aktulne plnenie zemnch samosprv za prv polrok 2013, sa vypotal koncoron odhad. Na zklade prepotov sa oakva, e hospodrenie VC skon deficitne v rozmedz 48 a 100 mil. eur.
63
Tab 33: Porovnanie scenrov RRZ VC

(tis. eur) 2013 OS MF SR 2013OS RRZ sc1 2013OS RRZ sc2 sc1 oproti MF SR sc 2 oproti MF SR
Prjmy 100 Daov prjmy 200 Nedaov prjmy 300 Granty a transfery Vdavky 600 Ben vdavky
1 124 320 550 795 89 000 484 525 1 107 075 986 649
347 222 231 019 400 408 8 000
1 169 960 549 331 122 141 498 488 1 269 315 1 123 921
427 719 253 447 436 440 6 315
1 165 609 549 331 115 488 500 790 1 213 707 1 093 095
418 575 239 186 429 118 6 216
45 640 -1 464 33 141 13 963 162 240 137 272

80 497 22 428 36 032 -1 685
41 289 -1 464 26 488 16 265 106 632 106 446

71 353 8 167 28 710 -1 784
700 Kapitlov vdavky SALDO
120 426 17 245
145 394 -99 355
120 613 -48 098
24 968 -116 600
187 -65 343

Zdroj: RRZ
Niie prezentovan grafy ilustruj vvoj nedaovch prjmov a vdavkovch kategri v roku 2013. Filozofia grafov je t ist ako v prpade obc. iarov grafy predstavuj nami prepotan priemern hodnoty vvoja v prslunch kvartloch (kumulatvne) na dosiahnut skutonos v prslunom roku, stpcov grafy predstavuj pomer aktulneho (kumulatvneho hotovostnho) plnenia VC k 30.6.2013 vzhadom na koncoron odhad poda predpokladov MF SR, VC (upraven rozpoet VC k prvmu polroku 2013) a RRZ. Oakvan vnos nedaovch prjmov poda MF SR a VC dosahuje k prvmu polroku 2013 cez 70 % ronho vnosu, o sa za cel obdobie, ktor analyzovala RRZ, neudialo. Podobne ako pri obciach sa ukazuje, e najm truktra odhadovanch vdavkoch nereflektuje aktulne plnenie VC. Odhady MF SR a VC predpokladaj, e kompenzcie sa erpaj na rovni 50 %, o je otzne v svislosti s vobami samosprvnych krajov, ktor s stanoven na 9.novembra 2013 a pravdepodobne sa premietnu do vych kompenzci v zvere roka. Neist je odhad kapitlovch vdavkov, kedy samotn VC dvakrt prehodnocovali svoje rozpoty napriek podpsanmu memorandu.
Graf 28: Vvoj VC v roku 2013 nedaov prjmy Graf 29: Vvoj VC v roku 2013 kompenzcie
Zdroj: RRZ
Zdroj: RRZ
64
Graf 30: Vvoj VC v roku 2013 vdavky na nkup tovarov a sluieb
Graf 31: Vvoj VC v roku 2013 kapitlov vdavky
Zdroj: RRZ
Zdroj: RRZ
Tabuka prezentuje aktulne plnenie prjmov a vdavkov rozpotu vych zemnch celkov v roku 2013, posledn dva stpce predstavuj aktulny odhad MF SR a RRZ (priemer scenrov).
Tab 34: Hotovostn plnenie rozpotu VC a odhad do konca roka 2013
(tis. eur) Skutonos 2012 Rozpoet 2013 schvlen NR SR Rozpoet 2013 schvlen VC Upraven rozpoet 2013 VC k 30.6.2013 1.polrok 2013OS MF SR 2013OS RRZ
Prjmy 100 Daov prjmy 200 Nedaov prjmy

Prjmy z podnikania Administratvne poplatky Kapitlov prjmy roky In nedaov prjmy
1 118 239 1 049 796 554 287 535 727 89 000 101 363
9 612 75 727 11 038 470 4 516
1 103 633 550 719 78 675

5 947 59 546 10 554 337 2 291
1 173 185 550 330 84 218

7 038 59 785 14 260 337 2 798
603 208 300 886 62 991

4 715 42 502 5 326 133 10 315
1 124 320 1 167 784 550 795 549 331 89 000 118 814
300 Granty a transfery

Tuz. be. granty a transfery Tuz. kap. granty a transfery Zahranin granty Zahranin transfery
481 149
406 509
474 239
394 249 77 363 2 623 3
538 638
421 678 112 771 3 798 390
239 330
215 347 19 669 3 926 388
484 525
499 639
Vdavky 600 Ben vdavky

1 133 526 999 190

345 882 223 821 421 095 8 392
1 032 198 926 855

319 124 199 323 400 408 8 000
1 098 071 951 807

347 743 204 809 387 348 11 908
1 175 716 988 749

357 144 214 396 406 136 11 073
528 078 490 749

170 630 109 151 208 137 2 831
1 107 075 1 241 511 986 649 1 108 508

347 222 231 019 400 408 8 000 423 147 246 317 432 779 6 266
700 Kapitlov vdavky

Obstarvanie kap. aktv Kapitlov transfery
134 336
119 612 14 724
105 343
146 264
135 374 10 889
186 966
172 339 14 627
37 329
34 442 2 887
120 426
133 003
SALDO
Modifikujce faktory
-15 287
17 598
-4 688
5 563
-2 531
75 129
17 245
-3 226
-73 727
-3 226
SALDO (ESA95)
12 910
14 019
-76 953
Zdroj: MF SR, ttna pokladnica, RRZ
65
Na zklade mechanickho prepotu, berc do vahy vvoj v prvom polroku roka 2013, by hospodrenie VC malo v roku 2013 skoni deficitne v sume 48 a 100 mil. eur. Vzhadom na neistotu vyplvajcu z pouitej metdy a monho vplyvu volieb na rchlejie erpanie vdavkov v prvom polroku roka 2013, RRZ odhaduje men deficit ako indikuje prepoet, a to vo vke 20 a 40 mil. eur. V porovnan so schvlenm rozpotom ide o zhorenie v sume 40 a 60 mil. eur. Aktulny odhad ministerstva financi je v slade s predpokladmi schvlenho rozpotu VC. Rozpoet vych zemnch celkov zostaven zo strany MF SR na rok 2014 a 2016 predpoklad prebytkov hospodrenie VC poas celho obdobia. Napriek vyie uvedenmu riziku, ktor RRZ identifikovala v roku 2013 a odlinej dynamike jednotlivch poloiek na strane prjmov a vdavkov, sa RRZ domnieva, e as nrastu bench vdavkov me by korigovan napr. poklesom kapitlovch vdavkov. Meniu odchlku od rozpotu pripravenho MF SR RRZ oakva aj preto, lebo koordincia MF SR a VC je efektvnejia. Odhadovan riziko pre rok 2014 je na rovni 20-50 mil. eur. Pre rok 2013 nad rmec aktulneho odhadu MF SR kvantifikovala RRZ rizik vyplvajce z hospodrenia obc a VC v celkovej sume 40 a 60 mil. eur. Ben vdavky v porovnan s rozpotom vrazne narstli, naopak pokles kapitlovch vdavkov takmer v plnej miere tento nrast kompenzoval. Pre rok 2014 kvantifikovala RRZ rizik celkom na rovni 120-180 mil. eur a pramenia najm z rozdielneho odhadu vvoja prjmov a vdavkov v roku 2013 v porovnan s oakvaniami MF SR.
66
Prloha . 5 Vvoj dlhu v roku 2013

V roku 2013 dlh najprv rstol, ke v druhom tvrroku poda Eurostatu dosiahol historick maximum 58,0 % HDP. Svis to hlavne s nrastom hotovostnej rezervy ttu na takmer z 3,2 mld. eur v decembri 2012 na pribline 6,3 miliardy eur ku koncu jna 2013. Od jna tohto roka by sa hotovostn rezerva mala postupne so splcanm dlhopisov (i s ich sptnm odkupom) zniova optovne na rove 3-4 mld. eur., o zni aj celkov verejn dlh. Hotovostn rezervy ttu by mala ete posilni superdividenda vo vke 0,4 miliardy eur. Ministerstvo financi oakva, e koncoron dlh dosiahne poda budcoronej aprlovej notifikcie Eurostatu medzi 54,3 % HDP.
Graf 32: Vvoj dlhu v roku 2013 (% HDP) Graf 33: Hotovostn rezerva ttu (mil. eur)90
Zdroj: ARDAL, RRZ
Zdroj: ARDAL, RRZ
90
Pozn.: Ide o hotovostn loky v komernch bankch a nkup cennch papierov v mene MF SR
67
Prloha . 6 Jednorazov opatrenia v rokoch 2013-2014

1. Doasn odvod z podnikania v regulovanch odvetviach S innosou od 1. oktbra 2012 sa zaviedol odvod z podnikania v regulovanch odvetviach. Tka sa spolonost, ktorch vnosy z regulovanej innosti dosiahli aspo 50 % jej celkovch vnosov a ktorch hospodrsky vsledok prevyuje 3 mil. eur. Pvodn nvrh tejto legislatvnej pravy potal, e opatrenie bude inn len rokoch 2012 a 2013, priom nvrh RVS 2014-2016 predpoklad predlenie platnosti tohto opatrenia. Vplyv odvodu v roku 2013 predstavuje 114 mil. eur, v rokoch 2015-2016 sa bude pohybova okolo rovne 80 mil. eur. 2. Mimoriadne prjmy Telekomunikanho radu V roku 2014 bud nedaov prjmy jednorazovo pozitvne ovplyvnen avizovanm predajom frekvennch psiem realizovanm formou aukcie, tzv. digitlna dividenda. Predaj bude ma pozitvny vplyv na rozpoet. 3. Zdanenie nerozdelench ziskov spred roka 2004 innos jednorazovho opatrenia vo forme zdanenia nerozdelench ziskov z pred roka 2004 zrkovou daou (vo vke 15 %) sa vzahuje len na zdaovacie obdobie roka 2013. Prjmy verejnej sprvy bud v roku 2013 pozitvne ovplyvnen sumou cca 8 mil. eur. 4. Rozren odvod bankovho sektora Od 1. janura 2012 sa zaviedol odvod vybranch finannch intitci vo vke 0,4 % z upravenej hodnoty pasv. Od 1. septembra 2012 sa rozrila zklada pre vpoet osobitnho odvodu aj o hodnotu chrnench vkladov, resp. retailovch vkladov, ktor boli doposia vyat. Sadzba odvodu sa me zni a na nulu v zvislosti od vky naakumulovanch odvodov a celkovch aktv bankovho sektora. V roku 2013 tak odvod navi prjmy o 87 mil. eur. V rokoch 2014 sa predpoklad pozitvny vplyv na deficit verejnej sprvy vo vke 70 mil. eur, v roku 2015 a 2016 bude dosahova hodnoty okolo 50 mil. eur. 5. Monos vstupu z kapitalizanho piliera dchodkovho systmu V rmci zmien v kapitalizanom pilieri sa na prelome rokov 2012 a 2013 (innos od 1.9.2012 do 31.1.2013) doasne otvoril II. pilier dchodkovho systmu, tzn. sporitelia mali monos vystpi alebo naopak vstpi do II. piliera. Celkov efekt v roku 2013 predstavuje 240 mil. eur s pozitvnym vplyvom na saldo rozpotu. 6. Predaj ndzovch hmotnch rezerv ropy a ropnch produktov Zmena koncepcie sprvy ndzovch zsob ropy a ropnch vrobkov, ktor si vyaduje smernica E, predstavuje presun vlastnctva a udriavania ndzovch zsob ropy doteraz spravovanch Sprvou ttnych hmotnch rezerv SR na novovytvoren prvnick osobu, Agentru pre ndzov zsoby ropy a ropnch produktov. Zavedenie novho systmu financovania ndzovch zsob ropy ako i odpredaj celho objemu zsob ropy v roku 2013 vo vke 471 mil. eur bude ma pozitvny vplyv na saldo rozpotu VS. 7. Prevod peanch prostriedkov na doruitea V roku 2006 boli zruen vklady na doruitea, ktor boli nsledne preveden do sprvy finannch aktv. Nrok na uplatnenie zvzku zanik koncom roka 2013, na zklade oho sa v roku 2014 oakvaj prjmy v objeme 26 mil. eur.
68
8. Prjem DPH z PPP projektu V roku 2011 bol schodok rozpotu pozitvne ovplyvnen imputciou pohadvky voi spolonosti Granvia v dsledku zaplatenia DPH spojenou s PPP projektom R1 vo vke 174 mil. eur. V nastvajcich 30 rokov sa bude stav poskytnutho preddavku kadorone zniova o alikvotn as vo vke 5,79 mil. eur. Tto suma negatvne ovplyvn schodok rozpotu VS poas obdobia 30 rokov. 9. Prjem z predaja vlastnctva ttu (majetok) V rmci druhej etapy reformy ESO zameranej na zefektvnenie innosti verejnej sprvy sa pota s jednorazovmi prjmami plyncimi z odpredaja nepotrebnho majetku ttu v roku 2014 v celkovej sume 54 mil. eur. 10. Spltka NFV Vodohospodrska vstavba, .p. V roku 2014 sa oakva hrada zostatku dvoch poslednch spltok z nvratnch finannch vpomoc poskytnutch spolonosti VHV, .p. pred rokom 2002, ktor zvia prjmy ttnych finannch aktv o 48 mil. eur. Nakoko bola v minulosti tto NFV zaznamenan v zmysle metodiky ESA95 ako kapitlov transfer s negatvnym vplyvom na deficit, bude ma transakcia v roku 2014 pozitvny vplyv na saldo verejnch financi v roku 2014. 11. Spltka NFV Cargo, a.s. Vlda schvlila 4. marca 2009 pouitie ttnych finannch aktv na poskytnutie nvratnej finannej vpomoci elezninej spolonosti Cargo Slovakia, a.s. v objeme 166 mil. eur. Cargo poda zmluvy s MF SR a MDPT pouilo nvratn finann vpomoc na krytie hrad zvzkov svisiacich s financovanm nkladov na mzdy a osobn nklady, poplatku za eleznin dopravn cestu a na hradu svojich finannch vdavkov. Splcanie rokov bolo stanoven od roku 2009, splcanie istiny, teda samotnho veru od roku 2011, priom ver je splatn v roku 2020. V roku 2013 spltka NFV pozitvne ovplyvn saldo verejnch financi vo vke 20 mil. eur, v roku 2014 sa oakva hrada vo vke 98 mil. eur, v rokoch 2015 a 2016 by mal by deficit verejnej sprvy pozitvne ovplyvnen sumou 20 mil. eur v kadom roku. 12. Dividendy Nvrh rozpotu verejnej sprvy na rok 2013 neoakva vyplatenie riadnych dividend od SPP. Spolonos v roku 2012 pritom hospodrila s istm ziskom 365 mil. eur. Za predpokladu vyplatenia celho istho zisku akcionrom by ttny rozpoet mohol prija 186 mil. eur (51 %). Po odrtan jednorazovch dividend za rok 2013, ktor sa poda metodiky RRZ91 identifikovali od dcrskych spolonost vo vke 3 mil. eur, sa predpoklad, e mohlo by vyplatench 183 mil. eur riadnych dividend od SPP. Tto iastku RRZ zaevidovala so zpornm vplyvom na saldo v roku 2013 s predpokladom, e ich vyplatenie sa presva do roku 2014. Kee pre rok 2013 sa uvauje s jednorazovm vplyvom na rovni 51%-nho odielu v SPP, z rovnakho dvodu povauje RRZ za jednorazov vplyv zvyn as dividend (49 %), s ktorm rozpoet pota v roku 2014 (aj ke tt u formlne bude 100 % akcionrom)92. Na rok 2014 nvrh rozpotu predpoklad prijatie vlune riadnych dividend vo vke 735 mil. eur. Po odrtan dividend pripadajcich na 49 % podiel za zdaovacie obdobie roka 2012 (183 mil. eur, vysvetlen v predchdzajcom odstavci) dostaneme sumu dividend za rok 2013 pripadajcu 100 % vlastnkovi ttu. Kee podstatou transakcie, ktorou sa men vlastnctvo k SPP je odlenenie stratovho SPP do rk ttu a ponechanie 51 % podielu v ostatnch ziskovch dcrach, je otzne, akm spsobom je mon v roku 2014 vyplati 386 mil. eur, o zodpoved celmu benmu zisku dcrskych firiem. Kee tt bude ma v tchto
91 92
Viac v samostatnom materili RRZ: Identifikcia jednorazovch dividend v prjmoch verejnch financi. alm argumentom, preo nie je mon pota s plnou vkou dividend pre ely trukturlneho salda, je skutonos, e dividendy pripadajce 49 % - podielu bud sasou kpnej ceny 49 % akci od EPH, t.j. ide o neopakovaten prjem.
69
spolonostiach naalej len 51 %, vka dividend by mala zodpoveda tomuto podielu. Vetko nad rmec je preto povaovan za jednorazov vplyv, ktor je mon pripsa osobitnej dohode medzi ttom a pvodnm minoritnm vlastnkom.
Tab 35: Jednorazov vplyvy z dividend SPP
(1) (2) (mil. eur) Nvrh RVS Predpokladan riadne dividendy RRZ Jednorazov vplyv (1-2)
z presunu 51% podiel z vlastnctva SPP v roku 2013 49% podiel u dcr
2013 0 183 -183

-366 183 -
2014 735 186 549

366 183
2015 300 153 147

147
2016 300 153 147

147 Zdroj: RRZ
Podobn princp sa aplikoval aj pre spolonos SEPS v roku 2013. Nvrh rozpotu nerta s vyplatenmi dividendami napriek tomu, e spolonos dosiahla v roku 2012 ist zisk vo vke 78 mil. eur. Nevyplatenie tchto dividend RRZ op zaevidovala ako negatvny jednorazov efekt na saldo v roku 2013 s predpokladom vyplatenia v roku 2014. Treba vak doda, e spolonos SEPS tandardne nevyplca 100 % zisku. V roku 2014 nvrh rozpotu rta s vyplatenm riadnych dividend od SEPS v sume 131 mil. eur. Pouijc predpoklad vyplvajci z nvrhu rozpotu, e spolonos v roku 2014 vyplat riadne dividendy vo vke 53 mil. eur, identifikovali sa jednorazov efekty z dividend od SEPS vo vke 78 mil. eur. Jednorazov efekty vznikli presunom vplaty dividend z roku 2013.
Tab 36: Jednorazov vplyvy z dividend SEPS
(1) (2) SEPS, a.s. (mil. eur) Nvrh RVS Predpokladan riadne dividendy RRZ Jednorazov vplyv (1-2)
z presunu
2013 0 78 -78
-78
2014 131 53 78
78 Zdroj: RRZ
Tab 37: Jednorazov opatrenia v rokoch 2011-2016 (ESA95, mil. eur) 2011 2012 2013O
- monos vstupu z 2. piliera - da z emisnch kvt (vrtane DPPO) - prjmy Socilnej poisovne z oddlenia zdravotnctva - prjem DPH z PPP projektu - kapitlov prjmy vr. prjmov z dividend - asov rozlenie zvzkov nemocnc a elez. spolonost - mimoriadny odvod v bankovom sektore (vrtane DPPO) - doasn odvod z podnikania v regul. odv. (vrtane DPPO) - zdanenie nerozdelench ziskov z pred roku 2004 - zven odvod bankovho sektora - prevod peanch prostriedkov na doruitea - JAVYS (dobrovon prspevok) - rezerva na dosiahnutie fiklneho ciea - splcanie NFV Cargo a.s. (kapitlov transfer v 2009) - spltka NFV VHV, .p. (kapitlov transfer pred 2002) 22 -150 10 27 349 20 30 734 30 30 59 174 198 -633 40 25 23 114 8 87 -6 186 -6 211 44 240
2014R
2015R
2016R
-6 943
-6 148
-6 148
80 70 26 -65 98 48 1,193
84 49
88 52
20 295
20 302
Celkovo % HDP
-0,2
0,5
1,0
1,6
0,4
0,4
Zdroj: RRZ
70
Prloha . 7 Bilancia prjmov a vdavkov verejnej sprvy

Tab 38: Bilancia prjmov a vdavkov verejnej sprvy (ESA95, v mil. eur)
Prjmy spolu Daov prjmy Dane z produkcie a dovozu - DPH (bez DPH - zdroja E) - Spotrebn dane - Dane z majetku a in Ben dane z dchodkov, majetku - Da z prjmov fyzickch osb - Da z prjmov prvnickch osb - Da z prjmov vyberan zrkou - Dane z majetku a in Prspevky na socilne zabezpeenie Skuton prspevky na soc. zabezpeenie Imputovan SSC Nedaov prjmy Trby Dchodky z majetku, z ktorch - Dividendy - roky Granty a transfery z toho: z E Vdavky spolu Ben vdavky Kompenzcie zamestnancov Medzispotreba Dane Subvencie - Dotcie do ponohospodrstva - Dotcie do dopravy - eleznin doprava - autobusov doprava - Ostatn Dchodky z majetku - rokov nklady Celkov socilne transfery - Socilne dvky okrem nat. soc. transferov - Aktvne opatrenia trhu prce - Nemocensk dvky - Dchodkov dvky zo starob. a invalidnho poist. - Dvky v nezamestnanosti - ttne socilne dvky a podpora - na prdavok na diea - na prspevok pri nar. dieaa a prsp. rodiom - na rodiovsk prspevok - na dvku v hmot. ndzi a prsp. k dvke - na pean prspevky na kompenzciu - ostatn - Platen poist. za skupiny osb ustan. zkonom - Naturlne soc. transfery (zdravot. zariadenia) Ostatn ben transfery z toho: Odvody do rozpotu E (bez DPH -E) z toho: 2% z dan na verejnoprospen el Kapitlov vdavky Kapitlov investcie Kapitlov transfery ist piky poskytnut / prijat Objem opatren na dosiahnutie cieovho schodku RVS ist piky poskytnut / prijat - cie 2012 S 23 606,3 10 983,4 7 056,4 4 243,8 1 973,3 196,4 3 927,0 1 865,1 1 672,6 167,1 101,5 9 068,0 8 972,4 95,6 1 841,7 1 007,2 834,6 623,7 163,4 1 713,2 806,7 26 836,4 24 866,3 5 013,5 3 099,7 69,0 999,5 120,2 757,6 504,4 246,0 121,8 1 322,9 1 322,1 13 291,1 9 789,6 57,1 428,5 5 639,5 175,8 1 375,4 316,0 8,9 343,5 305,8 225,5 175,7 1 598,5 3 501,5 1 070,5 556,4 44,7 1 970,1 1 326,1 644,0 -3 230,1 2013 OS 24 012,5 11 393,7 7 284,5 4 306,8 1 941,0 225,5 4 109,2 1 910,6 1 766,9 183,3 104,2 9 913,6 9 823,3 90,3 1 109,8 845,4 264,4 154,2 60,1 1 595,4 1 012,7 26 187,5 25 159,2 4 893,7 3 064,5 21,6 894,0 94,0 690,6 465,0 219,6 109,4 1 362,7 1 362,7 13 454,2 9 792,1 47,2 435,5 5 889,7 186,5 1 364,8 317,2 8,6 348,8 275,2 240,2 174,8 1 526,3 3 662,1 1 468,5 649,9 46,4 1 028,2 677,8 350,4 -2 175,0 2014 RVS 25 731,0 11 841,0 7 451,8 4 634,6 1 944,1 233,2 4 389,1 1 975,9 1 904,5 152,8 107,7 9 845,4 9 736,8 108,6 1 943,4 842,2 1 101,2 997,4 50,5 2 101,3 1 197,9 27 875,4 26 384,2 4 985,3 3 530,8 22,8 989,1 149,3 703,1 477,5 224,6 136,7 1 375,0 1 375,0 13 652,5 9 943,7 20,9 432,0 6 106,0 179,2 1 402,2 319,2 9,3 361,0 282,8 246,7 183,3 1 424,2 3 708,8 1 828,9 683,1 49,5 1 491,2 926,8 564,4 -2 144,4 2015 RVS 2016 RVS 25 102,5 26 067,7 11 758,4 12 233,4 7 140,8 7 341,6 4 349,7 4 519,3 1 955,9 1 966,5 241,4 249,9 4 617,6 4 891,8 2 079,8 2 189,0 2 001,0 2 102,8 172,0 226,3 111,6 115,5 10 174,7 10 567,0 10 075,9 10 464,9 98,8 102,0 1 457,5 1 461,0 859,3 867,3 598,2 593,7 484,3 435,0 59,4 103,3 1 711,9 1 806,4 1 245,4 1 319,0 27 623,3 28 247,0 26 610,8 27 716,6 4 860,8 4 893,1 3 661,4 4 251,8 23,3 23,5 928,5 954,1 91,8 105,1 709,4 725,5 478,0 477,9 230,4 246,6 127,3 123,5 1 425,6 1 559,2 1 425,6 1 559,2 14 084,4 14 540,3 10 213,4 10 526,0 13,2 2,3 446,5 462,2 6 323,6 6 570,2 177,0 170,0 1 420,2 1 437,0 322,2 328,5 9,2 9,2 363,0 371,8 278,5 275,8 258,6 263,0 188,7 188,7 1 460,1 1 498,9 3 871,0 4 014,4 1 626,9 1 494,6 667,1 685,9 44,2 46,9 1 012,5 530,4 561,1 420,8 451,5 109,6 -2 520,8 -2 179,3 478,6 926,2 -2 042,2 -1 253,1 Zdroj: RRZ, MF SR
71
Tab 39: Bilancia prjmov a vdavkov verejnej sprvy (ESA95, v % HDP)

Prjmy spolu Daov prjmy Dane z produkcie a dovozu - DPH (bez DPH - zdroja E) - Spotrebn dane - Dane z majetku a in Ben dane z dchodkov, majetku - Da z prjmov fyzickch osb - Da z prjmov prvnickch osb - Da z prjmov vyberan zrkou - Dane z majetku a in Prspevky na socilne zabezpeenie Skuton prspevky na soc. zabezpeenie Imputovan SSC Nedaov prjmy Trby Dchodky z majetku, z ktorch - Dividendy - roky Granty a transfery z toho: z E Vdavky spolu Ben vdavky Kompenzcie zamestnancov Medzispotreba Dane Subvencie - Dotcie do ponohospodrstva - Dotcie do dopravy - eleznin doprava - autobusov doprava - Ostatn Dchodky z majetku - rokov nklady Celkov socilne transfery - Socilne dvky okrem nat. soc. transferov - Aktvne opatrenia trhu prce - Nemocensk dvky - Dchodkov dvky zo starob. a invalidnho poist. - Dvky v nezamestnanosti - ttne socilne dvky a podpora - na prdavok na diea - na prspevok pri nar. dieaa a prsp. rodiom - na rodiovsk prspevok - na dvku v hmot. ndzi a prsp. k dvke - na pean prspevky na kompenzciu - ostatn - Platen poist. za skupiny osb ustan. zkonom - Naturlne soc. transfery (zdravot. zariadenia) Ostatn ben transfery z toho: Odvody do rozpotu E (bez DPH -E) z toho: 2% z dan na verejnoprospen el Kapitlov vdavky Kapitlov investcie Kapitlov transfery ist piky poskytnut / prijat Objem opatren na dosiahnutie cieovho schodku RVS ist piky poskytnut / prijat - cie 2012 S 33,2 15,4 9,9 6,0 2,8 0,3 5,5 2,6 2,4 0,2 0,1 12,8 12,6 0,1 2,6 1,4 1,2 0,9 0,2 2,4 1,1 37,7 35,0 7,1 4,4 0,1 1,4 0,2 1,1 0,7 0,3 0,2 1,9 1,9 18,7 13,8 0,1 0,6 7,9 0,2 1,9 0,4 0,0 0,5 0,4 0,3 0,2 2,2 4,9 1,5 0,8 0,1 2,8 1,9 0,9 -4,5 2013 OS 32,9 15,6 10,0 5,9 2,7 0,3 5,6 2,6 2,4 0,3 0,1 13,6 13,5 0,1 1,5 1,2 0,4 0,2 0,1 2,2 1,4 35,9 34,5 6,7 4,2 0,0 1,2 0,1 0,9 0,6 0,3 0,1 1,9 1,9 18,4 13,4 0,1 0,6 8,1 0,3 1,9 0,4 0,0 0,5 0,4 0,3 0,2 2,1 5,0 2,0 0,9 0,1 1,4 0,9 0,5 -3,0 2014 RVS 34,0 15,6 9,8 6,1 2,6 0,3 5,8 2,6 2,5 0,2 0,1 13,0 12,9 0,1 2,6 1,1 1,5 1,3 0,1 2,8 1,6 36,8 34,8 6,6 4,7 0,0 1,3 0,2 0,9 0,6 0,3 0,2 1,8 1,8 18,0 13,1 0,0 0,6 8,1 0,2 1,9 0,4 0,0 0,5 0,4 0,3 0,2 1,9 4,9 2,4 0,9 0,1 2,0 1,2 0,7 -2,8 2015 RVS 2016 RVS 31,6 31,2 14,8 14,6 9,0 8,8 5,5 5,4 2,5 2,4 0,3 0,3 5,8 5,9 2,6 2,6 2,5 2,5 0,2 0,3 0,1 0,1 12,8 12,6 12,7 12,5 0,1 0,1 1,8 1,7 1,1 1,0 0,8 0,7 0,6 0,5 0,1 0,1 2,2 2,2 1,6 1,6 34,8 33,8 33,5 33,2 6,1 5,9 4,6 5,1 0,0 0,0 1,2 1,1 0,1 0,1 0,9 0,9 0,6 0,6 0,3 0,3 0,2 0,1 1,8 1,9 1,8 1,9 17,7 17,4 12,9 12,6 0,0 0,0 0,6 0,6 8,0 7,9 0,2 0,2 1,8 1,7 0,4 0,4 0,0 0,0 0,5 0,4 0,4 0,3 0,3 0,3 0,2 0,2 1,8 1,8 4,9 4,8 2,0 1,8 0,8 0,8 0,1 0,1 1,3 0,6 0,7 0,5 0,6 0,1 -3,2 -2,6 0,6 1,1 -2,6 -1,5 Zdroj: RRZ, MF SR
72
Prloha . 8 truktra a vvoj vdavkov verejnej sprvy

Tab 40: Oisten vdavky verejnej sprvy a ich medziron rasty (ESA95)
v mil. eur rasty v %
2013OS Vdavky spolu Oisten vdavky spolu Prevdzkov

Kompenzcie zamestnancov - Mzdy a platy - Socilne prspevky zamestnvateov Medzispotreba Dane Subvencie - Dotcie do ponohospodrstva - Dotcie do dopravy - eleznin doprava - autobusov doprava - Ostatn Celkov socilne transfery Ostatn ben transfery
2014RVS 27 875,4 22 555,4 9 846,6 4 943,9 3 624,2 1 319,7 3 005,8 22,8 840,4 7,4 703,1 477,5 224,6 130,0 379,0 654,7 11 890,2 11 840,7 8 510,9 12,4 432,0 6 106,0 179,2 1 402,2 319,2 9,3 361,0 282,8 246,7 183,3 3 708,8 49,5 49,5 818,5 448,6 370,0
2015RVS 27 623,3 22 329,4 9 432,2 4 829,7 3 549,2 1 280,5 2 700,8 23,3 840,5 7,4 709,4 478,0 230,4 123,8 372,8 665,2 12 285,3 12 241,2 8 743,0 2,9 446,5 6 323,6 177,0 1 420,2 322,2 9,2 363,0 278,5 258,6 188,7 3 871,0 44,2 44,2 611,8 297,1 314,7
2016RVS 28 247,0 22 826,9 9 602,2 4 889,8 3 595,4 1 294,4 2 742,0 23,5 855,9 7,4 725,5 477,9 246,6 123,0 385,4 705,6 12 702,9 12 656,0 9 027,0 2,3 462,2 6 570,2 170,0 1 437,0 328,5 9,2 371,8 275,8 263,0 188,7 4 014,4 46,9 46,9 521,8 416,4 105,4
2014 6,4 5,3 3,7 3,1 2,7 4,3 5,7 5,4 2,8 -57,9 1,8 2,7 2,3 18,8 10,8 -2,8 2,4 2,4 3,2 -50,8 -0,8 3,7 -3,9 2,7 0,6 9,1 3,5 2,7 2,7 4,8 1,3 6,7 6,7 166,1 -3 811,1 15,7
2015 -0,9 -1,0 -4,2 -2,3 -2,1 -3,0 -10,1 2,1 0,0 0,0 0,9 0,1 2,6 -4,8 -1,6 1,6 3,3 3,4 2,7 -76,5 3,4 3,6 -1,3 1,3 1,0 -1,7 0,5 -1,5 4,8 3,0 4,4 -10,8 -10,8
2016 2,3 2,2 1,8 1,2 1,3 1,1 1,5 1,1 1,8 0,0 2,3 0,0 7,0 -0,6 3,4 6,1 3,4 3,4 3,2 -22,1 3,5 3,9 -4,0 1,2 1,9 0,0 2,4 -1,0 1,7 0,0 3,7 6,2 6,2
26 187,5 21 411,7 9 493,9 4 794,4 3 529,5 1 264,9 2 844,4 21,6 817,5 17,5 690,6 465,0 219,6 109,4 342,1 673,9 11 610,1 11 563,7 8 243,7 25,2 435,5 5 889,7 186,5 1 364,8 317,2 8,6 348,8 275,2 240,2 174,8 3 662,1 46,4 46,4 307,7 -12,1 319,7
Dan legislatvou
Celkov socilne transfery - Socilne dvky okrem nat. soc. transferov - Aktvne opatrenia trhu prce - Nemocensk dvky - Dchodkov dvky zo starob. a invalidnho poist. - Dvky v nezamestnanosti - ttne socilne dvky a podpora - na prdavok na diea - na prspevok pri nar. dieaa a prsp. rodiom - na rodiovsk prspevok - na dvku v hmot. ndzi a prsp. k dvke - na pean prspevky na kompenzciu - ostatn - Naturlne soc. transfery (zdravot. zariadenia) Ostatn ben transfery z toho: 2% z dan na verejnoprospen el
Kapitlov
Kapitlov investcie Kapitlov transfery
-25,3 -14,7 -33,8 40,1 -14,9 -66,5
Zdroj: RRZ, MF SR
73
Prloha . 9 Hospodrenie subjektov verejnej sprvy

Tab 41: Hospodrenie subjektov verejnej sprvy (ESA95, tis. eur)
2011S*
A. ttny rozpoet B. Ostatn subjekty Obce Vyie zemn celky Socilna poisova Verejn zdravotn poistenie Nrodn jadrov fond Fond nrodnho majetku SR Environmentlny fond ttny fond rozvoja bvania rad pre dohad nad ZS Slovensk pozemkov fond Slovensk konsolidan, a. s. Verejn vysok koly Rozhlas a televzia Slovenska RTVS TASR rad pre dohad nad vk. auditu Audiovizulny fond Kancelria Rady pre rozp. zodp. stav pamti nroda Slov. nr. stredisko pre ud. prva Prspevkov organizcie spolu Rozpoet verejnej sprvy spolu (v % HDP ) HDP v b. c. v mil. eur ** Sald VS bez dodatonch opatren -3 608 365 108 959 -69 093 4 135 173 473 107 028 99 860 -287 681 6 251 84 376 2 040 10 210 -5 853 -1 210 24 143 223 -161 35 859 -16 -8 -39 651 -3 499 406 -5,1 68 974
2012S*
578 859 82 282 -5 181 94 317 153 591 144 191 -23 163 12 622 78 527 1 084 13 752 -20 246 24 190 -325 185 186 -130 -314 32 -2 23 261 -3 230 103 -4,5 71 096
2013R
561 964 136 175 12 910 40 033 16 249 155 701 -17 083 120 505 93 346 112 5 625 582 211 1 211 -109 0 -84 0 -3 420 -2 186 531 -2,9 74 372
2013OS
-65 079 91 428 14 019 -12 270 46 943 139 745 -477 666 27 304 91 811 148 5 988 -6 782 30 921 -13 189 -140 -307 -42 430 -3 420 -2 175 001 -3,0 72 987
2014RVS 2015RVS
-2 495 664 -3 083 199 351 302 22 357 16 506 44 340 24 702 128 192 -15 795 39 126 81 553 185 7 824 2 680 1 1 072 434 -12 50 60 -1 973 -2 144 362 -2,8 75 773 562 426 241 416 18 001 23 167 7 222 150 021 -6 647 39 146 81 998 650 5 259 1 817 0 1 047 384 -5 0 5 -1 055 -2 520 773 -3,2** 79 462
2016RVS
-2 653 742 474 443 124 803 23 386 25 435 9 064 170 238 -4 712 39 146 82 423 835 5 259 157 1 887 384 4 0 -4 -2 863 -2 179 299 -2,6** 83 539
-3 808 962 -2 748 495 -2 109 922
* daje zo Shrnnej vronej sprvy SR za rok 2012
Zdroj: RRZ, MF SR
74
Prloha . 10 Dynamick vplyvy na trhu prce

Od janura 2013 s v innosti zmeny v daovo-odvodovom systme, ktorch cieom bolo zvi rozpotov prjmy prostrednctvom zjednotenia a zvenia maximlnych vymeriavacch zkladov, rozrenia odvodovej zkladne ako i zvenia daovch sadzieb. Pri kvantifikcii rozpotovch vplyvov MF SR potalo so zmenami v sprvan sa ekonomickch subjektov v reakcii na rast ich daovo-odvodovho zaaenia. Kee ilo o sasn zavedenie viacerch zmien, RRZ vo svojom stanovisku k novele zkona o socilnom poisten upozorovala na mon negatvne rizik vyplvajce z neistoty ohadne vekosti dynamickch efektov, a taktie poukzala na to, e najzsadnejie sa legislatvne zmeny dotkn dohodrov (vi zmenu v daovom kline v grafoch . 34 a 35). Aktulny odhad vplyvu konsolidanho balka zo strany MF SR a analza individulnych dajov ukazuj, e dynamick vplyvy boli naozaj vznamn. Negatvne riziko sa vak nenaplnilo, najm vaka konzervatvnemu rozpotovaniu. Napriek pozitvnemu vvoju priebenho plnenia je vak dleit pozna k akm zmenm na trhu prce viedli legislatvne zmeny. Na zklade individulnych dajov Socilnej poisovne RRZ identifikovala v obdob janur a aprl 2013 vekosou vznamn dynamick vplyvy: Vrazne poklesol poet osb s dohodami (o 42,3 %), priom celkov poet zamestnancov sa v priemere v sledovanom obdob medzirone nezmenil (-0,2 %). Z pvodnch dohodrov v roku 2012 ostalo 68 % na trhu prce (ponechali si dohodu alebo zmenili dohodu za in formu ekonomickej aktivity, najm za zamestnaneck pracovn pomer) a 32 % vypadlo mimo trh prce. ist odlev dohodrov mimo trh prce je v priemere 73,6 tisc osb, priom do ekonomickej neaktivity vypadli najm starobn dchodcovia a tudenti vo veku okolo 25 rokov. Prlev dohodrov je najm u mladch tudentov (vi graf . 36).
V tabuke .43 s uveden zmeny v priemernej vke disponibilnho prjmu a nkladov prce u: 1. dohd, ktor medzirone ostali dohodami 2. dohd, ktor sa zlili alebo pretransformovali na zamestnaneck pracovn pomer. U prvej skupiny sa dodaton daovo-odvodov bremeno rozloilo medzi zamestnvatea a dohodra (priom pomer zvis od typu dohody, vky prjmu. a pod.). U dohd, ktor sa zmenili na zamestnaneck pracovn pomer vrazne vzrstla priemern vka hrubho aj istho prjmu (o vye 140 %) a tie nkladov prce (o vye 220 %). Trh prce zareagoval na nov legislatvu vpadkom vye 70 tisc dohodrov mimo trh prce, o ich pracovn vzky vak boli pravdepodobne naven vzky tm dohodrom, ktor ostali na trhu prce a zmenili alebo zlili dohodu so zamestnaneckm pracovnm pomerom. Na agregtnej rovni (tab. . 44) sa zamestnvateom podarilo udra rove nkladov prce na produkciu tovarov a sluieb takmer nezmenen (rast o 0,4 %). V roku 2013 produkuj s nim potom kontraktov avak pri vyej priemernej odmene. Priemern mesan sporu z vpadku dohodrov vo vke 25 mil. eur kompenzuje nrast nkladov na zamestnancov (33 mil. eur). K priemernmu medzironmu rastu socilnych odvodov (o 6,4 %) prispelo vo vke 1,5 p.b. zvenie odvodovej povinnosti zostvajcim dohodrom. ist vplyv toku dohodrov mimo trh prce je nulov - o tt stratil na odvodoch oddench dohodrov, zskal na odvodoch novch dohodrov. Naopak, toky dohodrov v rmci trhu prce prispeli k rastu v odvodoch vo vke 2,1 p.b. Ostatnch 2,8 p.b. je vplyv rastu odvodov u fyzickch osb - nedohodrov.
75
Graf 34: Daov klin zamestnanci
Graf 35: Daov klin dohodri, pravideln prjem
Zdroj: RRZ
Zdroj: RRZ
Tab 42: Zmeny v truktre trhu prce (janur - aprl)
Graf 36: Vekov distribcia prspevky ku zmene v pote dohodrov, aprl
Zdroj: SP, RRZ
Zdroj: SP, RRZ
Tab 43: Rozloenie odvodovho bremena

Dohoda-dohoda (Y-o-Y ) Dohoda-zamestnanie - 1 p.v. ( Y-o-Y ) janur februr marec aprl priemer medin janur februr marec aprl priemer medin Hrub prjem -6,7% -6,7% -9,9% -4,3% -7,3% -8,8% 141,5% 133,6% 136,1% 150,8% 140,5% 236,1% Disp. prjem -7,7% -7,7% -10,8% -5,3% -8,2% -3,8% 140,3% 134,4% 137,4% 152,9% 141,3% 299,5% Nklady prce 11,2% 11,2% 7,1% 13,9% 10,4% 8,0% 222,1% 211,6% 214,7% 234,5% 220,7% 348,6% Socilne odvody 2297,4% 2297,4% 2180,4% 2320,8% 2257,7% 1834,2% 7736,7% 7498,2% 7553,7% 8029,5% 7704,5% 10769,1%
zdroj: SP, RRZ
Tab 44: Medziron agregtne zmeny (priemer za janur aprl)

Poet p.v. Dohody Zamestnania Spolu Dohody (v mil. eur) Zamestnania (v mil. eur) Spolu (v mil. eur) -38,4% -0,2% -7,7% Zmeny v priemernej vke Hrub prjem -15,6% 1,3% 7,0% Disp. Nklady Soc. Hrub prjem prce odvody prjem -21,8% 0,3% 2386,1% -48,0% -2,5% 2,1% 4,4% 1,1% 1,8% 8,8% 19,6% -1,2% -30,8 14,2 -16,6 Zmeny v objeme Disp. Nklady prjem prce -47,0% -38,3% 0,2% 1,9% -2,3% 0,4% -25,9 -24,8 1,6 32,9 -24,3 8,1 Soc. odvody 1227,6% 4,4% 6,4% 8,1 18,2 26,3
Pozn: Potan pre poistn vzahy s kladnm prjmom
zdroj: SP, RRZ
77
78

HodnotenieRVS 2014 2016 FINAL 01 PDF

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

HodnotenieRVS 2014 2016 FINAL 01 PDF

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Hodnotenie Nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016 (november 2013)

Hodnotenie Nvrhu rozpotu verejnej sprvy na roky 2014 a 2016

Zoznam boxov, grafov a tabuliek

Prechod z metodiky ESA95 na ESA2010

Zkon . 493/2011 Z.z. o rozpotovej zodpovednosti, l. 4, ods. 1, psmeno d). http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/budgetary_plans/index_en.htm

1. Vvoj rozpotu v roku 2013 a posdenie rizk

Graf 1: Odhad vdavkov obc na rok 2013 (tis. eur)

Tab 2: Prehad rizk rozpotu na rok 2013 (mil. eur)

riziko vykryt rezervou

20 15 20 20 6 November 2012 bez kvantifikcie

2012* 0,1 0,0 0,2 -0,2

2. Hodnotenie rozpotovch cieov

Zdroj: MF SR, RRZ

Graf 3: Vvoj salda za nezmenench politk (% HDP)

Graf 4: Vekos (% HDP)

RVS 2013-2015 VRVS 2014-2016 RVS 2014-2016

vplyv zmeny NPC scenra -2,1 % HDP v 2014

nrast opatren o 2,1 % HDP

0,5 0,2 2016

Zdroj: MF SR, RRZ

Zdroj: MF SR, RRZ

Graf 5: Fiklny impulz v rokoch 2012-2016 (% HDP)

Dlh verejnej sprvy

Zdroj: MF SR, RRZ

Graf 7: truktra dlhu (% HDP)

Zdroj: MF SR, RRZ

Zdroj: MF SR, RRZ

Graf 10: Hrub potreba refinancovania (% HDP)29

3. Hodnotenie relnosti dosiahnutia rozpotovch cieov

Rozdiel oproti minulmu roku 2013 2014 2015 2016

Zdroj: MF SR, MMF, OECD, EC, RRZ

Zdroj: Deutsche Bank, Bloomberg, SR, RRZ

Zdroj: Eurostat, SR, RRZ

Zdroj: MF SR, RRZ

daj o skutonosti za rok 2013 predstavuje sasn prognzu Vboru.

Prognza daovch a odvodovch prjmov

Graf 16: Rast daovej zkladne voi HDP (%, medzirone)

Graf 17: Porovnanie rastov daovch zkladn (%, medzirone)

Prv trojron rozpoet bol zostaven na roky 2005 a 2007.

BOX 2: Konsolidan opatrenia v roku 2014

Zmena trukturlneho salda verejnej sprvy

2010 -7,7 -0,4 -0,1

2011 -5,1 -0,1 -0,2

2012 -4,5 -0,1 0,5

0,0 0,1 0,3 0,1 -0,1 -0,2 0,4

0,1 0,0 0,2

0,1 0,0 0,2

* Kvli signalizanmu efektu sa predmetn suma nezverejuje.

* Hodnoty vychdzaj z podkladov a NPC scenra RRZ

BOX 5: Uplatnenie investinej vnimky

Rizik pre naplnenie strednodobch cieov

4. Hodnotenie rozpotu vo vzahu k fiklnym pravidlm

Pravidl v stavnom zkone . 493/2011

BOX 6: Zmrazenie vdavkov verejnej sprvy

Eurpske rozpotov pravidl

BOX 7: Posdenie dchodkovej reformy pre ely EDP

5. Pravidl rozpotovej transparentnosti

BOX 8: Rezerva na zlepenie spenosti vberu DPH z pohadu transparentnosti

6. Vplyv na dlhodob udratenos verejnch financi

Prloha . 1 Odhad salda rozpotu v roku 2013

Prloha . 2 Vvoj salda rozpotu v priebehu roka 2013

Schvlen rozpoet VS Schvlen rozpoet VS (% HDP) Oficilne zverejnen pravy MF SR

-2 187 -2,94 0 -266 313 21 -68