storočia a s Božou pomocou chce pripraviť jeho príchod.Skutočná a trvalá "novosť vecí" prichádza v každej dobe z nekonečnej mociBoha, ktorý hovorí: "Hľa, všetko robím nové" (Zj 21,5). Tieto slová sa vzťahujúna zavŕšenie dejín, keď Kristus "odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo (...), aby bolBoh všetko vo všetkom" (1Kor 15,24.28). Ale kresťan dobre vie, že novosť,ktorú očakávame v jej plnosti pri návrate Pána, je prítomná od stvorenia sveta,najmä odvtedy, ako sa Boh stal v Ježišovi Kristovi človekom a skrze neho urobilčloveka "novým stvorením" (2Kor 5,17; Gal 6,15).Na konci tejto encykliky ďakujeme ešte raz všemohúcemu Bohu, že obdarilCirkev svetlom a silou, aby sprevádzala človeka na pozemskej ceste k jehovečnému určeniu. Aj v treťom tisícročí si bude Cirkev verne robiť z cestyčloveka svoju vlastnú cestu vo vedomí, že nekráča sama, ale s Kristom, svojímPánom. On urobil cestu človeka svojou cestou a sprevádza ho, aj keď si točlovek neuvedomuje.Mária, matka Vykupiteľa, ktorá zostáva po boku Krista na jeho ceste k ľuďom as ľuďmi a predchádza Cirkev na ceste viery, nech svojím materskýmorodovaním sprevádza ľudstvo do najbližšieho tisícročia vo viere v toho, ktorý"je ten istý včera i dnes a naveky" (porov. Hebr 13,8), Ježiš Kristus, náš Pán, vmene ktorého všetkých zo srdca požehnávame.DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCILDEKRÉTAPOSTOLICAM ACTUOSITATEMo laickom apoštoláteSvätý cirkevný snem, v úsilí zveľadiť apoštolskú činnosť Božieho ľudu, obraciasa so živou starostlivosťou na veriacich laikov, o ktorých vlastnej a nevyhnutnepotrebnej účasti na poslaní Cirkvi sa už zmienil na iných miestach. Leboapoštolská činnosť laikov, ktorá korení priam v ich kresťanskom povolaní,nesmie v Cirkvi nikdy pominúť. Samo sväté Písmo podáva hojné dôkazy o tom,aká spontánna a činorodá bola táto činnosť v prvotnej Cirkvi.Nuž naše časy vyžadujú od laikov nemenšiu horlivosť, ba súčasné okolnosti imbezpodmienečne ukladajú intenzívnejšiu a rozsiahlejšiu apoštolskú činnosť. Veď neprestajný rast obyvateľstva, vedecký a technický pokrok, užšie vzťahy medziľuďmi nielenže mimoriadne rozšírili pole apoštolskej činnosti laikov - z veľkejčasti im prístupné - ale aj vyvolali nové problémy, ktoré si vyžadujú ich bedlivúpozornosť a horlivosť. Tento apoštolát sa stáva tým naliehavejším preto, ževeľmi vzrastá autonómia mnohých oblastí ľudského života, a to oprávnene,lenže neraz v istej odlúčenosti od mravného a náboženského poriadku, svážnym nebezpečenstvom pre kresťanský život. Okrem toho v mnohýchkrajoch, kde je primálo kňazov, alebo - ako sa to dakedy stáva - sú pozbavenýpotrebnej slobody účinkovania, Cirkev by sotva mohla byť prítomná a činná bezpričinenia laikov. Znakom tejto mnohorakej a naliehavej potreby je očividnépôsobenie Ducha Svätého, ktorý dnes prebúdza v laikoch vzrastajúce vedomiezodpovednosti a všade ich podnecuje dať sa do služieb Krista a Cirkvi.V tomto dekréte chce koncil vysvetliť podstatu, ráz a rozmanitosť apoštolskejčinnosti laikov, stanoviť jej základné zásady a dať pastorálne smernice, abybola čím účinnejšia. Toto všetko má slúžiť za normu pri revidovaní cirkevnéhopráva, pokiaľ ide o laický apoštolát.
Leave a Comment