• Embed Doc
  • Readcast
  • Collections
  • CommentGo Back
Download
 
DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCILDEKLARÁCIA DIGNITATIS HUMANAEo náboženskej slobode Tento Vatikánsky cirkevný snem vyhlasuje, že ľudská osoba má právo nanáboženskú slobodu. Táto sloboda pozostáva v tom, že všetci ľudia musia byťchránení pred donucovaním zo strany jednotlivcov alebo spoločných skupín avôbec akejkoľvek ľudskej moci tak, aby v náboženskej oblasti nik nebol nútenýkonať proti svojmu svedomiu a nikomu sa nebránilo konať podľa vlastnéhosvedomia súkromne i verejne, tak jednotlivo, ako aj v spoločenstve s inými, vpatričných medziach. Okrem toho vyhlasuje, že právo na náboženskú slobodumá svoj skutočný základ priam v dôstojnosti ľudskej osobnosti, ako to vysvitázo zjaveného slova Božieho a zo samého rozumu2. Toto právo ľudskej osoby nanáboženskú slobodu sa má zákonite uznávať ako občianske právo v právnomporiadku spoločnosti.Všetci ľudia, vzhľadom na svoju dôstojnosť, ako osoby obdarené rozumom aslobodnou vôľou - a teda osobne zodpovední - sú od samej svojej prirodzenostipobádaní a mravným zákonom viazaní hľadať pravdu, zvlášť čo sa týkanáboženstva. Taktiež sú povinní poznanú pravdu prijať a podľa jej požiadaviekusporiadať celý svoj život. tejto povinnosti však ľudia nemôžu zadosť urobiťspôsobom, ktorý by zodpovedal ich prirodzenosti, ak nemajú psychologickúslobodu a ak nie sú zároveň chránení pred vonkajším donucovaním. Právo nanáboženskú slobodu nemá teda svoj podklad v subjektívnom osobnomrozpoložení, ale v samej ľudskej prírode. Preto právo na ochranu predvonkajším donucovaním nezaniká ani u tých, čo nerobia zadosť povinnostihľadať a uznať pravdu; a neslobodno zamedzovať uplatňovanie tohto práva,pokiaľ sa zachováva spravodlivý verejný poriadok.Čo tento Vatikánsky cirkevný snem deklaruje o práve človeka na náboženskúslobodu, zakladá sa na dôstojnosti človeka, ktorého požiadavky sa javiaľudskému umu stále jasnejšie vo svetle stáročných skúseností. Ba toto učenie oslobode korení v Božom zjavení, a preto ho majú kresťania tým svedomitejšiezachovávať. I keď sa totiž v Zjavení výslovne nevyhlasuje právo na ochranupred vonkajším donucovaním vo veci náboženstva, predsa z neho vysvitádôstojnosť ľudskej osobnosti v celom svojom rozsahu. Vidno z neho úctuKristovu k slobode človeka pri plnení povinnosti veriť slovu Božiemu; a učí násduchu, k akému sa majú učeníci takého vznešeného Majstra všade hlásiť a vovšetkom sa ho pridržiavať. Toto všetko ozrejmuje všeobecné zásady, na ktorýchsa zakladá učenie tejto Deklarácie o náboženskej slobode. Najmä náboženskásloboda v spoločnosti je v plnej zhode so slobodou úkonu kresťanskej viery.Boh pozýva ľudí, aby mu slúžili v duchu a pravde, takže ich viaže vo svedomí,ale ich nenúti. Berie totiž ohľad na dôstojnosť ním stvorenej ľudskej osobnosti,ktorá sa má dať viesť vlastným úsudkom a požívať slobodu. To sa vozvrchovanej miere prejavilo v Ježišovi Kristovi, v ktorom Boh dokonale zjavilsám seba a svoje cesty. Lebo Kristus, náš Majster a Pán12, tichý a pokornýsrdcom13, trpezlivo pozýval a získaval si učeníkov14. Isteže podopieral apotvrdzoval to, čo hlásal, zázrakmi, aby vzbudil a posilnil vieru svojichposlucháčov, a nie aby ich nútil15. Karhal síce neveru poslucháčov, ale trestprenechal Bohu na súdny deň16. Vyšlúc apoštolov do sveta, povedal im: „Ktouverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený (Mk16,16). A vediac, že medzi pšenicou je prisiaty kúkoľ, rozkázal, aby sa nechalorásť oboje až do žatvy, ktorá bude na konci sveta17. Nechcejúc byť politickýmMesiášom, ktorý by vládol násilím18, radšej sa nazýval Synom človeka, ktorý
 
prišiel „aby sám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých (Mk 10,45).Ukázal sa dokonalým služobníkom Božím19, ktorý „nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nedohasí (Mt 12,20). Kážuc platiť daň cisárovi, uznal občianskumoc a jej práva, ale jasne pripomenul, že treba zachovávať vyššie práva Božie:„Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a čo je Božie, Bohu! (Mt 22,21). Napokonzavŕšil svoje zjavenie, dokonajúc na kríži dielo vykúpenia, ktorým získal ľuďomspasenie a pravú slobodu. Vydal totiž svedectvo pravde20, ale pritom junechcel nasilu nanútiť tým, čo jej odporovali. Lebo jeho kráľovstvo sanepresadzuje bitkou21, lež sa nastoľuje dosvedčovaním a počúvaním pravdy avzmáha sa láskou, ktorou Kristus povýšený na kríž priťahuje k sebe ľudí ENCYKLIKA PÁPEŽA JÁNA PAVLA II.CENTESIMUS ANNUS odpoveď na Rerum NovarumSté výročie vydania encykliky nášho predchodcu, ctihodnej pamäti Leva XIII.,ktorá sa začína slovami Rerum novarum,1 znamená v terajších dejinách Cirkvi inášho pontifikátu dátum mimoriadneho významu. Táto encyklika jedinečnevynikla v tom, že ju peži pripomínali v slávnostch dokumentoch odštyridsiateho po deväťdesiate výročie jej zverejnenia.Koncom minulého storočiaCirkev bola postavená pred historický proces, ktorý bol už dlhší čas v behu, alevtedy dosahoval kritický bod. Hlavnou príčinou tohto procesu bolonahromadenie radikálnych zmien, ktoré sa udiali v oblasti politickej,ekonomickej a soclnej, ale aj na poli vedy a techniky a okrem tohomnohostranný vplyv vládnucich ideológií. Výsledkom týchto zmien v politickejoblasti bolo nové poňatie spoločnosti a štátu a tým aj nové poňatie autority. Tradičná spoločnosť sa rozkladala a začala sa formovať nová, plná nádeje nanové slobody, lenže aj plná nebezpečenstva nových foriem nespravodlivosti aotroctva.V hospodárskej oblasti, kde sa strovali vylezy a vyívala veda,postupne sa dospelo k novým formám výroby spotrebných článkov. Objavil sanodruh vlastníctva čiže kapitál a nodruh práce, práce za mzdu,poznačenej nemilosrdným tempom výroby bez ohľadu na pohlavie, vek a napoloženie rodín, ale zo ziskuchtivých dôvodov jednoznačne zameranej naproduktivitu.Práca sa tak stávala tovarom, ktorý sa dal na trhu kúpiť a predať aktorého cenu reguloval zákon dopytu a ponuky bez zreteľa na životné minimumnevyhnutné na vydržiavanie osoby a jej rodiny. Navyše robotník nemal žiadnuistotu, či sa mu poda"svoj vlastný tovar" pred, lebo mu stále hrozilanezamestnanosť, čo pri nejestvujúcom sociálnom zabezpečení znamenalo toisté, ako zahynúť hladom.Dôsledkom tejto zmeny bolo "rozdelenie spoločnosti na dve triedy, ktoré jednuod druhej delila hlboká priepasť".6 Táto situácia sa spájala s výraznou politickouzmenou. Vtedy vládnuca politická teória snažila sa pomocou vhodných zákonovalebo, naopak, úmyselným zdržovaním sa akéhokoľvek zákroku podporovaťúplnú ekonomickú slobodu. V tom istom čase vznikalo v organizovanej anezriedka násilnej podobe iné chápanie vlastníctva a hospodárskeho života,ktoré požadovalo nový politický a spoločenský poriadok.Na vrchole tohto rozporu, ksa v plnom svetle objavovala obrovskásociálna nespravodlivosť rozšírená po mnohých krajinách a nebezpečenstvorevolúcie, ktorú podporovali vtedajšie "socialistické" prúdy, vystúpil Lev XIII. sosvojou encyklikou, ktorá sa po prvý raz systematicky zaoberala "robotníckouotázkou". Táto naša encyklika nahliadla do minulosti, zameraná je však predovšetkým nabucnosť. Ako Rerum novarum, aj ona stojí takmer na rozhraní noho
 
storočia a s Božou pomocou chce pripraviť jeho príchod.Skutočná a trvalá "novosť vecí" prichádza v každej dobe z nekonečnej mociBoha, ktorý hovorí: "Hľa, všetko robím nové" (Zj 21,5). Tieto slová sa vzťahujúna zavŕšenie dejín, keď Kristus "odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo (...), aby bolBoh všetko vo všetkom" (1Kor 15,24.28). Ale kresťan dobre vie, že novosť,ktorú očakávame v jej plnosti pri návrate Pána, je prítomná od stvorenia sveta,najmä odvtedy, ako sa Boh stal v Ježišovi Kristovi človekom a skrze neho urobilčloveka "novým stvorením" (2Kor 5,17; Gal 6,15).Na konci tejto encykliky ďakujeme ešte raz všemohúcemu Bohu, že obdarilCirkev svetlom a silou, aby sprevádzala človeka na pozemskej ceste k jehovečnému určeniu. Aj v treťom tisícročí si bude Cirkev verne robiť z cestyčloveka svoju vlastnú cestu vo vedomí, že nekráča sama, ale s Kristom, svojímPánom. On urobil cestu človeka svojou cestou a sprevádza ho, aj keď si točlovek neuvedomuje.Mária, matka Vykupiteľa, ktorá zostáva po boku Krista na jeho ceste k ľuďom as ľuďmi a predchádza Cirkev na ceste viery, nech svom materskýmorodovaním sprevádza ľudstvo do najbližšieho tisícročia vo viere v toho, ktorý"je ten istý včera i dnes a naveky" (porov. Hebr 13,8), Ježiš Kristus, náš Pán, vmene ktorého všetkých zo srdca požehnávame.DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCILDEKRÉTAPOSTOLICAM ACTUOSITATEMo laickom apoštoláteSvätý cirkevný snem, v úsilí zveľadiť apoštolskú činnosť Božieho ľudu, obraciasa so živou starostlivosťou na veriacich laikov, o ktorých vlastnej a nevyhnutnepotrebnej účasti na poslaní Cirkvi sa zmienil na iných miestach. Leboapoštolská činnosť laikov, ktokorení priam v ich kresťanskom povolaní,nesmie v Cirkvi nikdy pominúť. Samo sväté Písmo podáva hojné dôkazy o tom,aká spontánna a činorodá bola táto činnosť v prvotnej Cirkvi.Nuž naše časy vyžadujú od laikov nemenšiu horlivosť, ba súčasné okolnosti imbezpodmienečne ukladajú intenzívnejšiu a rozsiahlejšiu apoštolskú činnosť. Veď neprestajný rast obyvateľstva, vedecký a technický pokrok, užšie vzťahy medziľuďmi nielenže mimoriadne rozšírili pole apoštolskej činnosti laikov - z veľkejčasti im prístupné - ale aj vyvolali nové problémy, ktoré si vyžadujú ich bedlivúpozornosť a horlivosť. Tento apoštolát sa stáva tým naliehavejším preto, ževeľmi vzrastá autonómia mnohých oblastí ľudského života, a to oprávnene,lenže neraz v istej odlúčenosti od mravného a náboženského poriadku, sžnym nebezpenstvom pre kresťansživot. Okrem toho v mnohýchkrajoch, kde je primálo kňazov, alebo - ako sa to dakedy stáva - sú pozbavenýpotrebnej slobody účinkovania, Cirkev by sotva mohla byť prítomná a činná bezpričinenia laikov. Znakom tejto mnohorakej a naliehavej potreby je očividnépôsobenie Ducha Svätého, ktorý dnes prebúdza v laikoch vzrastajúce vedomiezodpovednosti a všade ich podnecuje dať sa do služieb Krista a Cirkvi.V tomto dekréte chce koncil vysvetliť podstatu, ráz a rozmanitosť apoštolskejčinnosti laikov, stanoviť jej základné zásady a dať pastorálne smernice, abybola čím účinnejšia. Toto všetko má slúžiť za normu pri revidovaní cirkevnéhopráva, pokiaľ ide o laický apoštolát.
of 00

Leave a Comment

You must be to leave a comment.
Submit
Characters: ...
You must be to leave a comment.
Submit
Characters: ...