VTRENNE VZNIKNE

Kvstavbe novho cestnho mosta, modernizcie elezninej trate pribudne vTrenne oskoro alia vek zmena. Spolonos SIRS poviac ako roku prpravnch prc predstavuje projekt novho Terminlu. Jeho vstavba si vyiada predbene 107 milinov eur. Vstavba vynovenej adstojnej vstupnej brny dokrajskho mesta sa zane vnajbliom obdob aukonen by mala by naprelome rokov 2015 a2016 . Terminl sa bude nachdza napozemkoch investora, ktor v minulosti odkpil odmesta alebo skromnkov, ale aj napozemkoch eleznc Slovenskej republiky. Tie spolonos zskala na zklade verejnej sae na renovciu elezninej stanice dodlhodobho prenjmu. Sprvmi ternnymi pravami u zaali tento rok.

MODERN TERMINL
O TERMINL PRINESIE MESTU?
Tranzitn Terminl s novou autobusovou stanicou, priamo napojen na zrekontruovan eleznin stanicu sprepojenm na centrum mesta so sebou prinesie nov kultru cestovania. zemie v okol stanice bude zrevitalizovan. Vybuduj sa cesty kriovatky, cyklochodnky. Modern autobusov stanica bude rieen systmom letiskovho terminlu. Vhodou je aj zruenie zbytonch prejazdov autobusov cez mesto zo Zmostia nastanicu. Terminl ajeho okolie bud monitorovan astren 24 hodn.

SIRS
SIRS, a.s. (Slovensk investin arealitn spolonos, akciov spolonos) je holding, ktorzamestnva priamo pribline 3000 ud aalch cez rzne subdodvky. SIRS, a.s. sa zaober dopravou, developerstvom, realitnou innosou ainvestinou innosou. Je spolumajiteom SAD Trenn aSAD ilina.

600 PRACOVNCH MIEST, PARKOVANIE VCENTRE MESTA

Primtor Trenna Richard Rybnek vnma pozitvne vzmere investora najm to, e Trenn bude ma modern stanicu a aj dstojn a bezpen vstupn brnu domesta. Neverm, e by mesto alebo tt nali vnajblich rokoch rezervy natak rozsiahlu modernizciu priestorov stanice avytvorenie modernho abezpenho Terminlu, ako to poznme napr. zo svetovch letsk. Obrovskou devzou pre centrum mesta je vytvorenie viac ako tiscky parkovacch miest. Nehovoriac o tom, e v Terminle vznikne pribline 600 pracovnch miest, povedal Rybnek.

KE ROZKOPA, TAK NARAZ

VTrenne pokrauje vstavba novho cestnho mosta. Vrazn dopravn obmedzenia so sebou prina modernizcia elezninej trate. Rybnek u vlani iadal obanov otrpezlivos. Aj preto som rd, e Terminl sa bude budova zrove s ostatnmi vekmi investinmi akciami ttu, Eurpskej nie a mesta tak, aby sme mali Trenn rozkopan nie desa rokov, ale len tri, dodal.

rozhovor

GEORGE TRABELSSIE:

TRENN JE AKO PKOV RUENKA

me, bude to zlea aj od prslunch radov apovolen. Suasn pohad na budovu elezninej stanice

Majite SAD Trenn odpoved nato, preo sa rozhodol investova domestskej dopravnej infratruktry viac ako 100 milinov eur. Hovor, e vdnenej dobe je nemysliten, aby cestujci akali vzime adadi nasvoj spoj.

JE TRENN DOSTATONE ATRAKTVNY NATAK INVESTCIU?

Odpove je jednoduch. Vprojekte nepotame so iadnymi eurofondami i inou nenvratnou finannou pomocou. Ak by sme neverili, e Trenn m potencil a je zaujmav pre takto projekt, neinvestovali by sme do vlastn peniaze.

O SA ZMEN PRE NVTEVNKA STANICE VROKU 2016?

Pre loveka, ktor dochdza doprce, i koly sa diametrlne zmen dopravn ivot. Predovetkm, u v sasnosti nastupuje domodernho autobusu. Teraz bude vystupova nastanici, ktor je zakryt. Bez ohadu napoasie nezmokne. Teda sa nestretne sproblmom, ktor zava osem mesiacov v roku, pretoe na Slovensku bu pr alebo sne. Prejde suchou nohou, vybav si o potrebuje. Ke cestuje z Trenna, nemus aka na spoj v zime niekde vonku na lavike. as me trvi aj tak, e sa me naobedova, s dokaviarne, nakpi si potraviny, drogriu, lieky. Vyriei dennodenn potreby v ase, ktor bol doposia preho stratov. Stva sa, e autobus mek, toto sa v terminli dozvie cez elektronick tabuu a me ten as zatia zmysluplne vyui. Nsledne prde ku krytej a vykurovanej zastvke. Totlne sa mu zvi ivotn komfort. Vznamnm momentom je bezpenos. Nehrozia bezdomovci, vandali, riziko pri nonch spojoch. Terminl bude stren kamerovm systmom a bezpenostnou slubou. U sa nebudete musie b, ke vm dcra prde nastanicu vnoci zinterntu. Bezpenos Terminlu je rovnako dleit, ako jeho dizajn. A ak naopak na niekoho akte, tak akte v priestore, ktor je hodn 21. storoia akrajskho mesta. Neakte sddnikom naulici nevediac, kedy autobus prde, i nebude meka. Tak, ako s udia zvyknut nakomfort, ke cestuj lietadlom, tak toto pohodlie poskytne aj Terminl.

PREO STE SA ROZHODLI INVESTOVA PRVE VTRENNE?

Mylienka prestavby autobusovej stanice nie je nov. U ke sme vyhrali sa na SAD Trenn, sasou plnu bolo zvenie komfortu cestujcich. Vykonali sme kompletn obnovu vozovho parku. Viac ako 90% autobusov je novch, o skvalitnilo prepravu. S modern, klimatizovan a nie s poruchov. Teraz pristupujeme k modernizcii samotnej stanice a jej premene naTerminl.

tam rok spene funguje. Architektonicky sa sname, aby Terminl bol modern, ale zrove zapadol do koloritu mesta. Autobusov stanica nem by len zastvka, kde sa nastupuje avystupuje. Je to priestor, kde udia akaj nasvojich blzkych. Trvia v om as. Vedia si nakpi nevyhnutn potreby, potraviny, aby sa nemuseli s takami vli po meste a neakali na dadi avsnehu.

AKO SA KPROJEKTU PRILENILA ELEZNIN STANICA?

eleznice slovenskej republiky vyhlsili celoslovensk sa na revitalizciu elezninej stanice, kde sme sa prihlsili a boli sme vyhodnoten ako spen uchdza. Projekt samotnej stanice ak naist technick rieenia v rmci modernizcie trate. Ihne, ako sa to vyriei, zaname stava. Cel projekt Terminlu by mal by ukonen na prelome rokov 2015 a 2016. Samozrej-

PROJEKT PRIPOMNA LETISKOV TERMINL, KDE STE SA INPIROVALI?

Nacestch. Vade vo svete, dokonca aj v Junej Amerike, autobusov nstupitia preberaj filozofiu letiskovch terminlov. akali sme ete, ako obdobn projekt dopadne na elezninej stanici v Prahe. U

rozhovor
AK DOJEM M TERMINL PODOSTAVBE OKREM BEZPENOSTI VYVOLVA?
To, e je to pekn. al pocit by mal by, e sme sa posunuli vase. e sme skoili zo stredoveku do prtomnosti alebo, ak chcete, z prtomnosti do budcnosti. Dobehli sme as. Tret pocit je komfort, e som rozmaznan zkaznk a SAD sa o ns star. Nie som pre u len ovca, ktor d tyri eur apo avystp. Sname sa rozmaznva zkaznka v duchu hesla: N zkaznk, n pn! ku predstavi koruliarske drhy atak zsahy, aby vom udia chceli trvi as. Aby nebol len tranzitn ako dnes. Cez park udia len prechdzaj, ale ak by tam bol pekn trvnik, keby sa tam udia nebli chodi Terminl budova elezninej stanice po rekontrukcii

3
raj, pretoe sa konzervuj, pritom by sme ich mali sprstupova. Kultrna pamiatka by mala vedie ud prilka. Nech nm je prkladom Bojnick zmok.

AKM SPSOBOM SA ZMER DOTKNE IROKHO OKOLIA AMESTSKHO PARKU?

N zmer vychdza zzemnho plnu mesta, ktor vznikol ete predtm, ako sme smylienkou Terminlu prili. Nae vzie sa snaia by ekologick avslade sprrodou. Ke sme budovali obchodn dom Mirage viline, tak sme presadili 33 stromov atie stromy dodnes ij. Tento prstup chceme zachova aj vTrenne. Sname sa vyhn najvzcnejm stromom aideme pod hranicu zastavanosti, ktor uruje zemn pln. Projekt sa dotka len niekokch stromov. Ich spoloensk hodnotu sme pripraven mestu vrti investciou do mestskho parku.

bos, vedeli by vom trvi aj von as. Bol by som rd, aby bol funkn a oivil cel okolie.

AKO BY TO VYZERALO?
Urobi vah vstudni je technicky relne. udia by tak vystpili priamo na ndvor. Ilo by o70 metrov dlh vah, o sa rovn 25 poschodovmu domu. Koko je takch stavieb naSlovensku? Vah by bol presklen, mry studne nasvieten a poas cesty by si nvtevnci vypouli prbeh chlapca, ktor sa zblznil dodieviny, apreto studu do skaly vykopal. udia si bud o povesti hovori, Trenn tm me zska ete vie povedomie v irokom okol a me sa sta vznamnou atrakciou strednej Eurpy. Stm svis aj potrebn rekontrukcia hradu, ponuka sluieb aalch atrakci turistom. Vahom vieme vyvies nahrad asi milin ud rone. Prinieslo by to nemal peniaze domesta. Ak chc obyvatelia Trenna zvi svoju rove, nemu sa spolieha len nadomcich Trenanov, ale tie peniaze musia prs zvonku. Tak, ako je to v Tunisku, Egypte alebo alch destincich, kam chodia majetn turisti. Trenn nem more, ale m hrad ajeho potencil sp. Je ako pkov Ruenka, ktor mus niekto pobozka, aby sa prebudila. Avah nahrad so svojim jedinenm prbehom by mohol by tm bozkom.

AAK JE VAA PREDSTAVA MESTSKHO PARKU?

To je skr otzka naarchitektov anaverejn diskusiu, i prpadn sa. My mme predstavu ofunknosti, ale nie okonenom vzore parku. Ten pohad toti bva asto individulny. Ale pragmaticky si viem vpar-

PLNUJETE VYBUDOVA PRSTUP NAHRAD CEZ OMAROVU STUDU. AKO TEN NPAD VZNIKOL?
V Trenne je tak zvltnos, ktor u dlh roky vnmam. Trenn m jednu znajvznamnejch pamiatok, ktor mu by komerne vyuit v prospech obanov. Ke idete doVerony vTaliansku pod slvny balkn z hry Romeo a Jlia, miestnym to prina neuveritene vea peaz od ud, ktor tam prdu len preto, aby sa pod balknom odfotili. Trenn m rovnak prbeh v slovenskom podan. Prbeh silnej lsky loveka, ktor kopal studu, aby zachrnil svoju milovan. Ten prbeh, legenda, je tu. Trenn m tto jedinenos nadosah, m ten poklad, ale naom sp. Ztohto pohadu vznikol npad, preo hrad nesprstupni cez Omarovu studu. Dosta turistu jednoducho hore, aby si poas cesty vypoul legendu abude u vecou Trenanov, aby sa chopili ance, naprklad predajom suvenrov, slubami. Mme chu urobi prbeh, ktor nvtevnka hradu pohlt. Pamiatky cht-

George Trabelssie

terminl integrovanej dopravy trenn

TERMINL INTEGROVANEJ DOPRAVY TRENN

Z centra, ale aj do centra, do prce, za zbavou, kultrou ale aj k vaim blzkym vs privedie modern eleznin a autobusov Terminl. - terminl integrovanej dopravy s novou autobusovou stanicou, priamo napojen na zrekontruovan eleznin stanicu a centrum mesta - komplexn revitalizcia zdevastovanho zemia (arel bvalej SAD, nstup SAD a okolie medzi kasrami a eleznicou) - komplexn zmena dopravnho systmu v zem, zjednoduenie dopravnch tokov, zlepenie dostupnosti zemia - vmena ininierskych siet v zem - modern autobusov stanica rieen systmom letiskovho terminlu (gate) priamo prepojen so elezninou stanicou - komplexn ponuka obchodu, sluieb a vybavenost - nov pracovn prleitosti (priamo cca 600 ud) - 1150 novch parkovacch miest - spolon informan centrum pre SAD, SR a mesto, inteligentn systm informovania - 24 hodinov kontrola objektu Terminlu - slad s platnm zemnm plnom

Centrum mesta Trenn Pohlad naTerminal odbudovy starej zeleznicnej stanice vparku M. R. Stefanika vpopredi objekty pavilonov

terminl integrovanej dopravy trenn

Hlavn hala Terminlu medzi elezninou aautobusovou stanicou

SAD Terminl nstupitia

Vypravna hala zeleznicnej stanice

PROJEKT TERMINL PRIMTOR MESTA RICHARD RYBNEK VTA

tujci uvideli krsny hrad a chceli si ho s pozrie. Ke vak odparkovali nanaej stanici, namieste sa otoili. Aj takto veci sa mi dostvaj dou. Preto revitalizciu stanc a vstavbu Terminlu vnmam ako jednu z najdleitejch investci vmeste, potrebn ako pre Trenanov, tak aj pre podporu cestovnho ruchu. Pre budcnos mesta povaujem zadleitustri kvalitu adopady dlhodobch nadregionlnych projektov vstavby novho cestnho mosta, modernizciu elezninej trate, dobudovanie kanalizcie, ale na druhej strane aj nae mestsk investcie.Rovnako dleit je aj modernizcia autobusovej a elezninej stanice Terminl, avak s tm rozdielom, e dottnych projektov u nememe ako mesto vstupova tak, ako by sme si to predstavovali, prpadne ako by si to elali obania. Projektov dokumentcie boli toti vprpade eleznice i mosta vypracovan u dvnejie. Vprpade Terminlu vak u viac ako rok prebieha diskusia investora smestom ajeho architektmi o konkrtnej podobe vstupnej brny doTrenna. Treba podotkn, e mnoh znaich odbornch pripomienok boli investorom akceptovan avtan. Nie vetky mest maj t geografick danos, e je vnich mon cestovanie mestskou, prmestskou a diakovou dopravou vrtane eleznice zjednho uzla. Predstava investora spoji obe stanice do jednho tranzitnho obchodnho a spoloenskho centra sa mi zd jedinen. Zhodli sme sa na tom, e okrem jeho bezpenosti a modernmu dizajnu, mus cel komplex komunikova s parkom acentrom mesta. Otom, ak charakter dostane mestsk park, rozhodn u samotn obania prostrednctvom verejnch diskusi. Chcem Trenanov vyzva, aby sa do tchto diskusi zapjali aprispievali svojimi npadmi ipredstavami. Sksme nezabudn aj nahistorick vzbu nho parku, ktor je zko spojen sodkazom jeho autora udovta Strka.

Sasn stav elezninej a autobusovej stanice spriahlm mestskm parkom ani zaleka nezodpoved tomu, o by si nae krajsk mesto zaslilo. Stanica je asto prvm miestom, prvm dotykom s centrom. T nau vak rozhodne nie je mon povaova zadstojn vstup doTrenna. Poznm prpady, kedy autobus pln turistov prechdzal okolo Trenna. Ces-

Projekt bol konzultovan svedcim tvaru hlavnho architekta mesta Martinom Beatom. Optali sme sa ho, ako zmer vybudovania Terminlu vnma. Mesto v prvom rade zska kompaktn modern dopravn terminl so vetkm, o ktomu patr. Teda prinesie kvalitu abezpenos cestovania, prechod tzv. suchou nohou aprinleiace sluby. Verme, e Terminl zrove oiv park a d mu monos sa zmeni z tranzitnho parku na spoloensko kultrny park. Umon uom cestujcim vlakmi, prmestskou a mestskou hromadnou dopravou vybavi si nkupy priamo na stanici, zrove ponkne Trenanom monosti, zaktormi momentlne musia ako adlho cestova na perifriu mesta. Je tu aj predpoklad, e vkendov nvtevnci, mimotrenania a turisti, ktor prdu za nkupmi, rozria svoje pole vkendovej psobnosti aj na centrum mesta. Zrove vznikne pohodln monos parkovania v priamom

O NATO HLAVN ARCHITEKT?

dotyku scentrom, o me pomc oivi centrum samotn. Cel arel je zrove v polohe, kde svojou hmotou na priamo nevplva, ale tvor slun a krajskmu mestu prinleiacu vstupn brnu do mesta. Na projekte vyzdvihujem snahu njs rieenie, ktor otvor a oiv aj park a komunikuje s centrom mesta. Samozrejme bolo treba njs kompromisn rieenie napomerne vek objekt tak, aby nepsobil ruivo. Adleit je tie spsob prevedenia objektu tak, aby komunikoval sokolm, bol vzdun aneprinal miesto len naobchody, ale aj priestor nastretvanie sa. Investor konzultoval s tvarom hlavnho architekta viacer varianty zmeru. Dnes oakva dokpenie alch priahlch pozemkov, ktor, ako sa ukzalo, s

Ing. arch. Matrin Beat vedci tvaru hlavnho architekta mesta potrebn na realizciu zmeru tak, ako boli naim tvarom konzultovan.

histria mestskho parku

TRENANOV ZAUJMA BUDCNOS MESTSKHO PARKU

Vtesnom susedstve novho Terminlu a priamo vspojen snm je mestsk park. Jeho zjavne nevyuit potencil vyvolal diskusie otom, akou cestou by sa mal ubera. Naposledy vroku 2012 vrmci projektu Trenn si Ty sa konala diskusia sobanmi. nenie zmeru a vybudovanie podzemnch gari mus vymeni zhruba 15 stromov. Mestsk park ako dedistvo udovta Strka si zasli viac, ako len rchly prechod docentra, i nastanicu, povedal Martin Beat, hlavn architekt mesta.

CTI SA BEZPENE
Hlavn architekt mesta Martin Beat naposlednej diskusii oparku povedal, e park m svoju jedinenos, avak vsasnosti sli len ako prechodov tranzitn park medzi stanicou a centrom mesta. Natom m podiel asi aj pocit samotnch obanov, ktor ako najdleitejie problmy parku nenazvali len pokoden chodnky alaviky, ale najm jeho bezpenos.

cie a alie sluby, ktor bud v priamom dotyku s parkom. Mesto Trenn sa preto rozhodlo otvori iriu diskusiu o budcnosti parku aotom, ak funkciu by mal pri konkurencii inch zelench plch, ako je Brezina i Ostrov, plni.

DISKUSIA OPODOBE PARKU

V svislosti s budovanm Terminlu sa vak charakter parku zmen. Sasou projektu s toti aj kaviarne, retaur-

CITLIVO KRIEENIU PARKU

Investor sa dral platnho zemnho plnu mesta, no pre uskuto-

Mestsk park

AKO VZNIKOL MESTSK PARK?

Pvodcom mylienky zaloi park namiestach, ktor boli obas zaplavovan a ohrozovan korytom rieky Vh, bol treniansky farr-opt udovt B. Strek. Prvmi zakladatemi parku sa stali J. Nozdrovicky aI. B. Burian vrokoch 1860 1865. Park sa odzaiatku vyuval narzne oslavy azhromadenia. Vrokoch 1856 1873 park postihli iveln pohromy, najm zplavy. Devastciu parku spsobili aj ustupujce a porazen vojsk armdy generla L. Benedeka z Raksko-pruskej vojny vroku 1866. Slvnostn novotvorenie parku sa konalo 13. mja 1880. Mestsk park mal svoju tradciu aj v pravidelnch koncertoch u od roku 1888 a do vypuknutia 1. svetovej vojny 1914. Koncertovala tu vojensk hudba vhlavnom vekom kvetinovom kruhu parku, kde bolo viac starch stromov. Zvl vynikol 105 rokov star jase (34 m vysok). Nazvali ho notovm stromom, pretoe najeho dolnom kmeni, ktor mal objem 455 cm, visieval na sklenej tabuli program koncertu. V lete roku 1894 postihla mestsk park vek katastrofa. Vh na severovchodnej strane Hornej Sihote pretrhol hrdzu avoda zaplavila park miestami a vye 3m. Ke voda klesla, bolo treba park plne zrekontruova. Vase 2. svetovej vojny tu boli vykopan kryty. Zavekm kvetinovm kruhom uprostred parku so sochou Venue stla filagria altnok a nealeko nej strom pagatan konsk, ktor dostal meno strom trajkovho ultimta. Nzov svisel so trajkom tudentov vroku 1903. Mal 138 150 rokov, bol 23 m vysok a vo vke 120 cm odzeme mal objem 323cm. 20. mja 1906 bola odovzdan verejnosti botanick zhrada v parku. Mala podobu nepravidelnho kosotvorca azaberala asi 150 m2. Stredom botanickej zhrady viedlo umelo vytvoren pohorie, ktor takto vytvralo severn ajun svahy pre rastliny srznymi nrokmi. Cel plocha bola rozdelen na23 malch parceliek. Na takto umelo lenenom terne bolo zasadench okolo 300 druhov rastln, ktor boli oznaen tabuami s menami. Botanick zhrada sa spoiatku teila nevednmu zujmu mesta aturistov. Pre nedostaton dozor dochdzalo kjej nieniu, poroku 1910 zanikla adnes u po nej niet ani stopy. V rokoch 1918 1938 navrhlo mestsk zastupitestvo zriadi namiesto zaniknutej botanickej zhrady ornitologick zhradu. Na stromy zavesili rzne klietky vtkov aich spev mal nahrdza koncerty hudby miestnej posdky. Boli tu pvy, baanty, drozdy, papagje, sovy, kukuky a in druhy. Avak obania niektor vtky pochytali, o bolo prinou zniku tejto malej zoologickej zhrady. Povojne zaala aj rekontrukcia parku. Bol postaven okrhly hudobn altnok s elektrickm osvetlenm, aby sa zachovala tradcia hudobnho parku. Zalm vvojom sviselo aj dokonenie 38 m dlhho elezninho prejazdu nealeko parku. Vtedy eleznin sprva prepustila mestu znan as svojho bvalho pozemku na rozrenie parku. Takto sa rozrila vrokoch 1952 1956 historick as parku ovek slnen priestor. Bol nazvan Nov park. Je tu cesta nazvan ako druh asfaltov magistrla spoetnmi lavikami, ktor kon naceste knovej eleznici. Naokraji parku bliie kcentru sa nachdza fontna na mieste, kde predtm stl pvodn pamtnk M. R. tefnika z roku 1938 od J. Pospila, ktor bol neskr z ideologickch dvodov odstrnen. Z pvodnho pamtnka sa podarilo zachova len bustu, ktor je teraz sasou novho pamtnka zroku 1998 v tvare zlomenho krdla poda nvrhu akad. maliara Juraja Oravca. V parku sa nachdza niekoko alch plastk a pamtnkov.  Zdroj: www.visittrencin.sk

terminl integrovanej dopravy

Pozvame Vs na

verejn prezentciu projektu

Terminl
integrovan doprava Trenn
19. 12. 2013 o 17.30 h Mestsk portov hala Trenn
Vydal: SIRS, a.s.