Generálna riaditeľka

Bratislava 9. októbra 2009

č. l. 891/2009/Riad.

Vážený pán minister,

Slovenský rozhlas má záujem uzavrieť zmluvu so štátom. Zároveň však, vychádzajúc

z nezávislého a verejnoprávneho postavenia Slovenského rozhlasu, ako aj z povahy zmluvy,
ktorá má byť dohodou oboch strán, má záujem na takom znení zmluvy so štátom, ktoré bude
vyjadrovať rovnocenné postavenie zmluvných strán v oblasti ich práv a povinností a nebude
obsahovať ustanovenia, ktorých výkladom by bolo možné dospieť k stavu, v ktorom by bol
Slovenský rozhlas podriadenou zmluvnou stranou. Prostriedky, ktoré by mal podľa zákona č.
619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
619/2003 Z. z.“), Slovenský rozhlas z titulu tejto zmluvy získať, sú jedným z viacerých
zdrojov jeho financovania a v zmysle tohto zákona nemajú slúžiť na „dofinancovanie
verejnej programovej služby“, ale sú vymedzené ako jeden z príjmov v celkovej štruktúre
príjmov Slovenského rozhlasu, plne rovnocenný ostatným príjmom. Z uvedeného vyplýva,
že postavenie štátu, ako zmluvnej strany, nemá byť chápané ako „záchrana pred
podfinancovaním“, ale ako systémové nahradenie doterajších transferov zo štátneho
rozpočtu jedným finančným mechanizmom, ktorý by reflektoval vôľu zákonodarcu
zabezpečiť, že štát bude prispievať na určité časti činnosti Slovenského rozhlasu.

Vychádzajúc z rovnocenného postavenia zmluvných strán Slovenský rozhlas

v doterajšom priebehu rokovaní o texte zmluvy so štátom zastával názor, že je vhodné, aby
po vytýčení základných súradníc postojov oboch zmluvných strán v písomnej aj osobnej
komunikácii, právni zástupcovia zmluvných strán dopracovali text zmluvy so štátom do
konečnej podoby a až prípadné otvorené otázky, ktorých vyriešenie je v kompetencii
štatutárov zmluvných strán, by boli na záver prerokované práve týmito štatutármi. V tomto
duchu prebiehala aj komunikácia medzi právnym zástupcom Slovenského rozhlasu
a právnikmi ministerstva kultúry, vrátane ich osobného stretnutia 1. októbra 2009. V zmysle
záverov tohto rokovania bol upravený text zmluvy zaslaný ministerstvu 2. októbra 2009,
pričom k tomuto upravenému zneniu malo byť uskutočnené opätovné stretnutie na
ministerstve, jednak na účely buď obojstranného odsúhlasenia vykonaných úprav alebo
dohody o prípadných zmenách, a tiež na účely vzájomného vysvetlenia tak dôvodov
Slovenského rozhlasu k neakceptovaným pripomienkam, ako aj dôvodov stanoviska
ministerstva k otázkam, spojeným so spôsobom vyúčtovania nákladov, na ktoré bol
príspevok štátu použitý. Toto stretnutie sa však neuskutočnilo a právny zástupca
Slovenského rozhlasu nebol zo strany ministerstva do dnešného dňa kontaktovaný. Je
zrejmé, že aj ak by toto stretnutie prebehlo, zostali by niektoré zásadné otázky zmluvy
otvorené, avšak vo zvyšku by bol text zmluvy odsúhlasený a bolo by možné na najvyššej
úrovni rokovať už len o pár otvorených otázkach a nie o právno–technických formuláciách
zmluvy.
 Pokiaľ ide o dodatok k zmluve so štátom, rada by som Vás informovala, že na
stretnutí 28. septembra 2009 nebol dohodnutý žiadny termín na jeho odovzdanie, a to
z dôvodu, že bolo potrebné najskôr upraviť samotnú zmluvu, keďže na stretnutí boli
dohodnuté systémové zmeny zmluvy a tieto mali vplyv aj na obsah dodatku a jeho štruktúru.
Z tohto dôvodu nebolo objektívne možné predložiť jeho znenie v skoršom termíne. Bez
ohľadu na to, pán minister, som presvedčená, že akokoľvek je text dodatku dôležitý, v tejto
chvíli musí mať prednosť zmluva so štátom ako taká, pretože len ona vytvára vôbec nejaký
právny základ pre dohodnutie dodatku k nej. Z tohto dôvodu považujem za prioritné
rokovanie k textu zmluvy a preto aj právny zástupca Slovenského rozhlasu bol a stále je
pripravený, ak bude záujem z ministerstva, operatívne na osobnom stretnutí pokračovať
v rokovaní o texte zmluvy so štátom.

Nie je v dispozícii Slovenského rozhlasu ovplyvniť postup, aký ministerstvo zvolí.

Keďže ste, pán minister, zvolili písomnú formu komunikácie, dovoľte mi reagovať na Vaše
návrhy, ktoré požadujete zapracovať do textu zmluvy a dodatku.

Pokiaľ ide o preambulu, od začiatku zastávame názor, že preambula nemá žiadnu

relevanciu vo vzťahu k tejto zmluve a nie je potrebná. Akceptovali sme však postoj
ministerstva, ktoré preambulu požaduje ako náčrt základných dôvodov prijatia zmluvy.
Nami navrhnutý text preambuly ministerstvo zjavne nepovažuje za dostatočný
a v komunikácii s právnym zástupcom Slovenského rozhlasu nám bol zaslaný návrh, ako si
preambulu predstavuje ministerstvo. Dovoľte mi, pán minister, uviesť niekoľko dôvodov,
prečo je ministerstvom navrhnutý text preambuly pre Slovenský rozhlas neprijateľný.
Vo všeobecnosti máme za to, že v súlade s ustálenými zvyklosťami preambula ako
nenormatívna súčasť právneho predpisu musí mať charakter svojho druhu slávnostnej
deklarácie, slávnostného uvedenia normatívnej časti právneho predpisu. Presne tomuto účelu
slúži návrh preambuly zo strany Slovenského rozhlasu a naopak neslúži návrh ministerstva,
ktorý, zdá sa, účel preambuly stotožňuje s účelom dôvodovej správy.
Pokiaľ ide o konkrétne pochybnosti ohľadom jej znenia, v prvom odseku navrhnutej
preambuly sa uvádza výpočet právnych predpisov, z ktorých zmluva so štátom vychádza,
vrátane odkazu na Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pre
verejnoprávne vysielanie z roku 2009 (ďalej len „oznámenie“). Dôvod, pre ktorý Slovenský
rozhlas nemôže tento text akceptovať je, že právnym titulom zmluvy so štátom je výlučne
a len § 21a zákona č. 619/2003 Z. z. a odkaz na tento právny titul je v záhlaví zmluvy
samozrejme uvedený. Zvyšné právne predpisy, ako aj oznámenie, majú vplyv na oblasti,
ktoré sa dotýkajú predmetu zmluvy či činnosti Slovenského rozhlasu, ale nie sú právnym
titulom jej vzniku, pri koncipovaní zmluvy sa z nich nevychádzalo a preto takýto odkaz by
bol zavádzajúci a vecne nesprávny.
Druhý odsek navrhnutej preambuly má deklaratórny charakter a je všeobecný v takej
miere, ktorá ho činí pre text zmluvy, resp. pre náčrt dôvodov jej prijatia, zbytočným.
Tretí odsek kladie na Slovenský rozhlas „povinnosti“, ktoré mu nevyplývajú zo
žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu. Osobitne povinnosť „dbať o to, aby ...
štruktúra rozhlasových poslucháčov, pre ktorých programy poskytuje, kopírovala sociálno-
demografickú štruktúru obyvateľov Slovenskej republiky“ je už z povahy veci za hranicou
možností Slovenského rozhlasu. Slovenský rozhlas považuje tento odsek nielen za vecne
nesprávny, ale za text, formulujúci povinnosť bez akejkoľvek opory v pozitívnom práve,
ktorej splnenie je z podstatnej časti mimo možnosti Slovenského rozhlasu; preto je pre
Slovenský rozhlas neprijateľný.
Vo štvrtom odseku navrhnutej preambuly je Slovenský rozhlas postavený do polohy
podriadenej zmluvnej strany, ktorá bez štátneho príspevku nemôže realizovať svoju činnosť.
Veta „Zákonné nároky, ktoré sú na Slovenský rozhlas kladené a ekonomické prostredie, v
ktorom vykonáva svoju činnosť potvrdzujú, že finančné zabezpečenie verejnej programovej
služby je nepostačujúce.“ nezodpovedá skutočnosti a vyvoláva nepravdivý dojem, že
finančné zabezpečenie prostredníctvom zmluvy so štátom je akosi dôležitejšie, než ostatné
príjmy Slovenského rozhlasu, predpokladané ustanovením § 21 zákona č. 619/2003 Z.z..
Text piateho odseku, ako aj posledného odseku, je podľa názoru Slovenského
rozhlasu už v preambule k zmluve obsiahnutý.
Pokiaľ ide o šiesty odsek, týkajúci sa poverenia podľa bodov 50 a 51 oznámenia,
tento je opäť v rozpore s reálnym stavom veci. Táto zmluva nie je poverením, ale je
realizáciou zákonného zmocnenia § 21a zákona č. 619/2003 Z. z.. Z dôvodu vecnej
nesprávnosti tohto odseku ho Slovenský rozhlas nemôže akceptovať.
Všeobecne k preambule mi dovoľte, pán minister, opäť pripomenúť, že všetky tieto
výhrady mohli byť predmetom rokovaní právnych zástupcov a na osobnom stretnutí mohol
byť uskutočnený minimálne pokus o dosiahnutie obojstranne prijateľných formulácií
a znenia preambuly. Tým by sme sa vyhli písomnej komunikácii dôvodov, ktorá jednak
z povahy veci nemôže byť tak vyčerpávajúca ako osobná komunikácia a tiež nevytvára
priestor pre okamžité a operatívne hľadanie a dohodu o kompromisnom znení.

Vo vzťahu k druhému bodu a úprave lehoty, v ktorej je Slovenský rozhlas povinný

odvysielať vyrobený program, mi dovoľte vyjadriť počudovanie, keďže práve tento bod bol
právnymi zástupcami zmluvných strán veľmi podrobne prerokovaný a bola dosiahnutá
zhoda na tom, že úmyslom oboch strán je riešiť situáciu, ako sa naloží s prostriedkami
príspevku, ktoré boli použité v jednom roku na výrobu programu, ale už nie na jeho
vysielanie. Bola dosiahnutá dohoda, že tieto prostriedky sa nemusia vrátiť, ak sa použijú na
odvysielanie takéhoto programu v bezprostredne nasledujúcom kalendárnom roku – a, vice
versa, musia sa vrátiť, ak k takémuto použitiu nedôjde. V týchto intenciách sme upravili text
zmluvy v čl. V ods. 9, preto si neviem vysvetliť, že táto otázka je stále chápaná zo strany
ministerstva ako problémová. Slovenský rozhlas nemôže akceptovať uloženie separátnej
povinnosti odvysielať vyrobený program v určitej lehote, avšak plne rešpektuje uloženie
povinnosti nepoužité prostriedky vrátiť, presne v intenciách čl. V ods. 9 zmluvy.

Pokiaľ ide o úpravu vyúčtovania a tretí bod Vašich návrhov, dovoľte mi v prvom
rade povedať, pán minister, že podrobnosti o spôsobe vyúčtovania mali byť ešte
ministerstvom posúdené a oznámené právnemu zástupcovi Slovenského rozhlasu, čo sa do
dnešného dňa nestalo. Na osobnom stretnutí dňa 1. októbra 2009 nebola požiadavka na
úpravu postupu pri nepredložení vyúčtovania vznesená. Slovenský rozhlas zastáva názor, že
vzhľadom na to, že komplexná úprava kontrolného mechanizmu použitia verejných
prostriedkov je predmetom úpravy príslušných právnych predpisov o finančnej kontrole
a o rozpočtových pravidlách, je nadbytočné a vecne nesprávne túto upravovať aj v zmluve.
Odhliadnuc od toho, ak Slovenský rozhlas nepredloží vyúčtovanie, ministerstvo má právo
zahájiť kontrolu. Považujeme zabezpečenie kontroly použitia príspevku za dostatočné na
zákonnej úrovni a nemôžeme akceptovať duplicitnú či odlišnú úpravu v zmluve – o to viac
to platí z dôvodu, že ak by sa zmenili zákonné ustanovenia, zmluva so štátom by sa v tejto
časti mohla dostať do rozporu so zákonom, čo ani jedna zmluvná strana, predpokladám,
nechce.

Vo vzťahu k minimálnej garantovanej ročnej sume príspevku zastávame názor, že pre

praktické fungovanie režimu zmluvy so štátom a jej dodatkov je jej členenie vo vzťahu
k dosiahnutiu účelu, ktorý sa touto minimálnou garantovanou sumou sleduje,
kontraproduktívne. Ak na rozčlenení garantovanej ročnej sumy príspevku ministerstvo trvá
z dôvodu zabezpečenia vysielania do zahraničia aj v pásme krátkych vĺn, dovoľujem si Vašu
pozornosť upriamiť jednak na preambulu zmluvy, kde je táto skutočnosť vyjadrená a tiež na
doplnenie čl. VI. ods. 2 spôsobom, ktorý garantuje dostatočné finančné zabezpečenie
takéhoto vysielania bez nutnosti vyjadrovať toto zabezpečenie konkrétnou sumou. Zastávam
názor, že dôležité je dohodnúť v zmluve účel použitia garantovanej ročnej sumy príspevku
a nie jej konkrétnu sumu, keďže táto suma môže v období piatich rokov objektívne podliehať
zmenám. Verím, že takéto doplnenie je v súlade so zámerom ministerstva a predstavuje
spôsob, akým vyhovieť Vašej pripomienke.

Vo vzťahu k dodatkom k zmluve navrhuje ministerstvo viaceré úpravy, ktoré

Slovenský rozhlas vníma ako zbytočne zväzujúce zmluvnú voľnosť strán. Slovenský rozhlas
súhlasí a do zmluvy od počiatku zapracoval ustanovenia o „provizóriu“ v prípade
neuzatvorenia dodatku na príslušný rok, a to v intenciách požiadavky ministerstva – teda len
vo vzťahu k vysielaniu do zahraničia. Návrh ministerstva, aby v zmluve boli konkrétne
lehoty, upravujúce postup zmluvných strán pri rokovaní o dodatku, považuje Slovenský
rozhlas za zbytočné prekážky pre rokovania oboch strán o obsahu dodatkov. Návrh, aby
dodatok musel byť uzatvorený do určitého dátumu a ak do tohto dátumu uzatvorený nebude,
aby sa už na celý nasledujúci rok uplatnilo provizórium, bez možnosti dohodnúť dodatok
v priebehu roku, sa Slovenskému rozhlasu javí ako snaha o nátlak na uzatvorenie dodatku,
bez zjavného benefitu, ktorý by z takejto úpravy vyplýval.
Pokiaľ ide o požiadavku na zapracovanie osobitnej časti dodatku, obsahujúcej
„informatívny sumár rozpočtu“ Slovenského rozhlasu na príslušný kalendárny rok,
Slovenský rozhlas je nútený ju odmietnuť z dôvodu, že táto požiadavka ide nad rámec § 21a
zákona č. 619/2003 Z. z., ktorý ustanovuje, čo môže byť obsahom dodatku. Návrh rozpočtu,
čo ako v informatívnej a nezáväznej podobe, týmto obsahom podľa zákona byť nemá.
Odhliadnuc od toho, ide do času jeho schválenia o interný dokument, ktorý podlieha
z povahy veci zmenám a rokovaniam o jeho obsahu a preto jeho zverejnenie nie je možné
akceptovať. Dovolím si pripomenúť, že schválený rozpočet je verejne prístupný, t. j. každý,
kto má záujem, sa s ním môže oboznámiť.

Posledným z návrhov je návrh na vypustenie sankcií voči štátu pre nesplnenie

zmluvných povinností. Slovenský rozhlas zastáva názor, že práve táto časť je dôležitá
z hľadiska rovnocenného a vyváženého postavenia zmluvných strán. Inými slovami, ak
Slovenský rozhlas poruší zmluvné povinnosti, je sankcionovaný pre porušenie rozpočtovej
disciplíny, ak ich však poruší štát, nehrozí mu žiadna sankcia, ergo neexistuje žiaden
efektívny mechanizmus na zabezpečenie splnenia tejto povinnosti. Slovenský rozhlas
považuje ustanovenia o sankciách za potrebné, napriek tomu, že je presvedčený, že k ich
aplikácii vo vzťahu k žiadnej zmluvnej strane nedôjde. Ak by však ustanovenia o sankciách
mali byť, po tom, ako dosiahneme dohodu v ostatných otázkach, tou poslednou prekážkou
uzavretia zmluvy, som ochotná Váš návrh akceptovať a netrvať na ustanovení čl. IX ods. 3.

Vážený pán minister,

v prílohe Vám zasielam text návrhu zmluvy so štátom, ktorý bol už 2. októbra 2009
zaslaný ministerstvu v elektronickej podobe. Zároveň Vám zasielam aj text návrhu dodatku
k zmluve so štátom na rok 2010. Verím, že vo vzťahu k obom dokumentom budeme schopní
dospieť k dohode, prijateľnej pre obe strany. Na dosiahnutie tohto cieľa je právny zástupca
Slovenského rozhlasu pripravený operatívne prerokovať sporné otázky so zástupcami
ministerstva a v otázkach, kde sa nepodarí dosiahnuť dohodu, som pripravená zorganizovať
na pôde Slovenského rozhlasu stretnutie na najvyššej úrovni.

S úctou

PhDr. Miloslava Zemková

generálna riaditeľka

Vážený pán

Marek Maďarič
minister

Ministerstvo kultúry
Slovenskej republiky

Nám. SNP 33
813 31 Bratislava