You are on page 1of 5

Komentr 2014/6

27. marec 2014

Letn as spnok naru, ale peniaze uetr1


(Prechod na letn as uspor rone 20 a 30 mil. eur.)

Libor Melioris2
V nedeu prejdeme na letn as. Najdleitejm argumentom pre posuny asu je spora energi. Hoci tdie skmajce tento efekt prichdzaj k nejednoznanm zverom, slovensk sksenos hovor, e zavedenie letnho asu zniuje denn spotrebu elektriny o pribline 0,7% a 1,2%, o zodpoved ronej spore od 20 do 30 mil. eur. Prechod na letn as vrazne zniuje spotrebu elektriny vo veernch hodinch. To naznauje, e zo zavedenia letnho asu profituj viac domcnosti ne firmy. Letn as mal uetri... Za posvanie asu me prv svetov vojna. Veobecn nedostatok a potreba o najefektvnejieho vyuvania obmedzench zdrojov viedli k realizcii tohto npadu formulovanho ete pred zaiatkom vojny. Zavedenie letnho asu je postaven na mylienke, e posunutie zpadu slnka na neskoriu hodinu zni spotrebu elektrickej energie potrebnej na svietenie. Prax prechodu na letn as sa rchlo rozrila do krajn subtropickho a mierneho psma. Naopak, do mnohch krajn tropickho psma, kde je dka da pribline rovnak aj v rznych ronch obdobiach, sa letn as vbec nerozril. Graf 1: Rozrenie letnho asu

Zdroj: Wikipedia

... a udia dostali monos sa zabavi

K hlavnmu dvodu zavedenia letnho asu spore elektriny sa neskr pridali sekundrne dvody. Argumentovalo sa tm, e kee vina ud je aktvnejia vo veernch namiesto rannch hodinch, posunutie zpadu slnka ponka uom monos aktvnejieho vyuitia vonho asu po pracovnej dobe. Preto je letn as populrny medzi podnikatemi v cestovnom ruchu.
1

Tento komentr vznikol zo zostatkovho poznania nazhromadenho pri skman monosti implementcie spotreby elektriny do krtkodobho modelu pre odhad HDP MRKVA, ktorho prv vsledky IFP publikoval v januri 2014. 2 Autor akuje Branislavovi delovi a Martinovi Haluovi z IFP.

Zmiean sksenosti s relnou sporou elektriny...

Empirick sksenosti s letnm asom s vak zmiean. Okrem oakvanho znenia spotreby elektriny existuj aj tdie ukazujce, e prechod na letn as viedol paradoxne k nrastu spotreby elektriny a pohonnch hmt. In skupina empirickch tdi nezaznamenala signifikantn vplyv na spotrebu elektriny. Rozdielnos zverov je mon len v obmedzenej miere vysvetli odlinou metodikou. Ukazuje sa, e truktra energetickej spotreby v jednotlivch krajinch do vekej miery podmieuje ekonomick opodstatnenie letnho asu. Sksenosti z inch krajn preto nie s univerzlne platn a ich zvery sa nedaj automaticky prenies na slovensk ekonomiku. Tabuka 1: tdie skmajce efekt zavedenia letnho asu na spotrebu elektriny
Letn as vedie k rastu spotreby Kotchen and Grant Nrast spotreby o 1% v americkom tte Indiana (2010) Shimoda (2007) Nrast spotreby v domcnostiach v Osake o 0,13% Pout (2006) Nrast spotreby o 1% Rock (1997) Nrast spotreby elektriny o 0,25% Letn as nem efekt na spotrebu Kandel and Zavedenie letnho asu nem efekt na spotrebu v Kalifornii Sheridan(2007) Pokles spotreby v domcnostiach je kompenzovan nrastom vo Littlerfair (1990) firmch Letn as zniuje spotrebu elektriny Mirza (2011) spora na rovni 1,3% vo vdsku a Nrsku Belzer (2008) spora na rovni 5% v USA CEC (2001) spora v intervale 0,15%-0,3% v Kalifornii Hilman and Parker Pokles spotreby elektriny o 0,5% v Britnii (1988) Karasu (2009) Pokles nkladov na osvetlenie o 0,7% v Turecku Momani (2009) Pokles spotreby o 0,2% v Jordnsku Hill (2010) Pokles spotreby o 0,3% v Britnii
Zdroj: Mirza (2011), IFP

...podobn sksenosti s negatvnym vplyvom na zdravie

Odporcovia letnho asu argumentuj aj mimoekonomickou kodou, ktor letn as spsobuje. Poda odporcov m striedanie asov negatvny vplyv na fyziolgiu loveka. Vychdzaj pritom zo tdi poukazujcich na zven poetnos akch zdravotnch komplikci, samovrd a zhoren kvalitou ivota. sporu zo zavedenia letnho asu sme v zvislosti od pecifikcie modelu odhadli v intervale od 0,7-1,2% z celkovej dennej spotreby. To zodpoved ronej spore pribline 115-200 GWh elektriny. V naej ekonomike sa teda uspor elektrina za pribline 20-30 mil. eur. Odhad sme zostrojili z hodinovch dajov o spotrebe elektriny. Pre izolovanie efektu zavedenia letnho asu sme pouili techniku difference-indifferences pri sasnom zohadnen klimatickch efektov. Metda, vber dt a model je bliie popsan v Boxe. Otzkou ostva, ako je tto spora rozdelen medzi domcnosti a podnikateov. Z rozboru hodinovch dajov spotreby elektriny je evidentn, e letn as vrazne zniuje spotrebu od 18. do 21. hodiny (Graf 2). Dochdza tie k posunu dennho vrcholu spotreby z 20. na 21. hodinu. Kee sa najviac elektriny uspor vo veernch hodinch, meme tvrdi, e zo zavedenia letnho asu benefituje viac obyvatestvo ne firmy a zamestnvatelia. Tento zver je v slade so zisteniami existujcich tdi. Vrazn pokles spotreby vo veernch hodinch rovnako potvrdzuje domnienku, e obyvatestvo je aktvnejie v neskorch veernch ne v skorch rannch hodinch a sptne tak ekonomicky racionalizuje pouvanie letnho asu.

Zreten evidencia o spore na Slovensku...

..., ktor ostva v domcnostiach

Graf 2: Spotreba elektriny po hodinch (av os, MWh) a spora zo zavedenia letnho asu (prav os, MWh)

Graf 3: Spotreba elektriny po hodinch (av os, MWh) a nrast spotreby pri nvrate k zimnmu asu (prav os, MWh)

Pozn.: Hodinov daje pokrvaj daje z jari rokov 2009-2013. Boli vypotan ako priemer spotreby poas pracovnch dn v tdni pred a po zaveden letnho asu. Zdroj: IFP

Pozn.: Hodinov daje pokrvaj daje z jesene rokov 2009-2013. Boli vypotan ako priemer spotreby poas pracovnch dn v tdni pred a po nvrate k zimnmu asu Zdroj: IFP

Pravideln prechod na letn as m v slovenskch podmienkach ekonomick opodstatnenie. Pre zodpovedanie otzky, i zavedenie letnho asu zvyuje celkov blahobyt obyvateov Slovenska, by bolo potrebn ekonomicky kvantifikova utrpenie, ktor nrazov posun asu spsobuje udskmu organizmu. Na Slovensku nedisponujeme presnmi dajmi, meme vak uvies aspo hypotetick prepoty. kody z prechodu na letn as je mon vyjadri cez roky kvalitnho ivota (qualityadjusted life years, QALY3), o ktor spolonos prichdza posunom asu. Slovensk legislatva4 predpoklad, e naa spolonos je ochotn zaplati za zskanie jednho tatisticky kvalitnho roku ivota 24- a 35-nsobok priemernej mesanej mzdy (19000 a 29000 eur). V sasnch podmienkach to znamen, e ekonomick spora by bola eliminovan, ak by stresom a nepohodou spsobenou posunom asu dolo k strate od 750 do 1500 rokov kvalitnho ivota. Orientane by tto hodnota odpovedala zveniu potu samovrd o v intervale medzi 4 a 9%5.

Kvalitn roky ivota s kontruktom, ktor umouje v jednom ukazovateli porovnva zdravie s rznou dkou a kvalitou. Predstavuj sin dky ivota a jeho kvality. Dokonalmu zdraviu sa prirauje hodnota 1, smrti zodpoved 0. Ostatn zdravotn stavy maj hodnoty medzi nimi. Jedno QALY sa d dosiahnu prostrednctvom jednho roka ivota v plnom zdrav, ale aj dvoch rokov v polovinom zdrav (0,5), alebo desiatich rokov ivota v zlom zdravotnom stave (0,1). Metodolgia je bliie popsan v odkaze. 4 Zkon . 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach hrady liekov, zdravotnckych pomcok a dietetickch potravn na zklade verejnho zdravotnho poistenia a o zmene a doplnen niektorch zkonov. 5 Odhad je zostrojen na hrnnom pote samovrd v roku 2012 (571) a na predpoklade, e pri samovrade dochdza k strate 30 QALY.

BOX Odhad efektu zavedenia letnho asu na spotrebu elektriny


Dta: Odhad efektu zavedenia letnho asu sme zostrojili na hodinovch dajoch pokrvajcich obdobie od zaiatku marca do konca aprla v rokoch 2012 a 2013. Dohromady ilo o 2398 pozorovan. daje o priemernej hodinovej spotrebe sme erpali z vone dostupnej databzy Slovenskej elektrizanej a prenosovej sstavy. Klimatick daje, zachytvajce vplyv poasia na spotrebu elektriny sme zskali z vone dostupnej databzy Nrodnho klimatickho centra v USA. daje pokrvali pozorovania z troch meteorologickch stanc v Bratislave, Banskej Bystrici a Koiciach. Model: Pri kontrukcii odhadu sme vychdzali zo veobecnch zsad pri pouit techniky difference-in-differences a modelu spotreby elektriny formulovanho v Mirza (2011). Spotrebu elektriny sme modelovali pomocou: a) deterministickho trendu, ktor je ahko identifikovaten pri spotrebe elektriny poas jari b) pecifickch premennch zachytvajcich efekt konkrtnej hodiny, da a roka c) klimatickch premennch teploty a oblanosti d) premennej oddeujcej vplyv Vekej noci e) interaknou premennou popisujcou interakciu medzi teplotou a konkrtnou hodinou vo vzahu k spotrebe elektriny f) premennej oddeujcej obdobie pred a po zaveden letnho asu Rovnica odhadu spotreby bola vo forme: ( )

Kde: a) b) c) d) e) f) ( ) je logaritmus spotreby elektrinv konkrtnej hodine, dni a roku

reprezentuje linerny trend , , s dummy premenn pre hodinu, de a rok pozorovania je dummy premenn Vekej noci je priemern teplota z troch meteorologickch stanc v konkrtnej hodine, dni a roku je priemern oblanos z troch meteorologickch stanc

v konkrtnej hodine, dni a roku g) je interakn veliina medzi hodinovou teplotou a dennou hodinou h) je veliina zachytvajca efekt letnho asu a kontrolnej skupiny -

Vsledky: Odhad efektu zavedenia letnho asu sa pohybuje v intervale od 0,7%-1,2% v zvislosti od defincie kontrolnej skupiny. Definovan boli tyri kontroln skupiny, pri ktorch bolo rozumn oakva, e zavedenie letnho asu nem vplyv na spotrebu poas tchto hodn. Kontroln skupiny pokrvali spotrebu medzi 12. -1. hodinou (Treatment 1), 2.-3. hodinou (Treatment 2), 14.-15. hodinou (Treatment 3) a 2.-3. hodinou spolu s 14.-15. hodinou (Treatment 4). Tabuka 2: Odhady efektu letnho asu v rozdielnych kontrolnch skupinch
Kontroln skupina Treatment 1 Treatment 2 Treatment 3 Treatment 4 Koeficient -0.012327 -0.011411 -0.006656 -0.007739 tandardn odchlka* 0.005051 0.004640 0.002410 0.003553 t-tatistika -2.242467 -2.459385 -2.761527 -2.178009 P-hodnota 0.0250 0.0140 0.0058 0.0295

* tandardn odchlky s HAC robustn Zdroj: IFP

Viac komentrov ako aj podkladov materily je mon njs na strnke IFP v asti komentre. Materil prezentuje nzory autora a Intittu finannej politiky, ktor nemusia nevyhnutne odzrkadova oficilne nzory Ministerstva financi SR. Cieom publ ikovania komentrov Intittu finannej politiky (IFP) je podnecova a zlepova odborn a verejn diskusiu na aktulne ekonomick tmy. Citcie textu by sa preto mali odkazova na IFP (a nie MF SR), ako autora tchto nzorov.

You might also like