• Embed Doc
  • Readcast
  • Collections
  • CommentGo Back
Download
 
NÁBOŽENSKÉ VOJNY
-myšlienky reformácie sa rýchlo šírili. Protestantské kniežatá a mestá utvorili v roku1531 tzv.
šmalkaldský spolok 
(obranný spolok proti katolíkom). Katolícka šľachtaa vysoké duchovenstvo utvorili spolok tzv.
Ligu
. Cisár Karol V. bol najvýznamnejší predstaviteľ habsburského rodu a jeho snahou bolo udržať katolícku jednotu.-1546 1555
šmalkaldská vojna
. Karolovi V. sa za pomoci svojho brata, českéhokráľa Ferdinanda I., darilo. Katolícke a protestantské kniežatá sa však obávali vzrastumoci cisára, preto sa spojili a za pomoci Francúzska prinútili Karola V. k ústupkom.V roku 1555 bol na sneme v Augsburgu podpísaný
augsburský náboženský mier
.Katolíkom a luteránom bola zaručená náboženská sloboda a rovnoprávnosť.Uzákonila sa zásada
„čia vláda, toho náboženstvo“
. O náboženstve svojich poddaných mal rozhodnúť ich pán.
Náboženské vojny vo Francúzsku
-vo Francúzsku sa šírili myšlienky Jána Kalvína. Prívrženci Kalvínovho učenia =
hugenoti
. Na čelo hugenotskej šľachty sa postavil rod Bourbonovcov. Francúzskeduchovenstvo a panovnícka rodina zostala verná katolíctvu.-1562 – 1589 došlo k tzv. hugenotským vojnám. Na znak zmierenia oboch strán sakonal sobáš kráľovej sestry Margaréty s popredným predstaviteľom hugenotovHenrichom Navarrským. Z iniciatívy Kataríny Medicejskej (matka maloletého KarolaIX.) došlo k „bartolomejskej noci“ (23. 8. 1572) – počas nej zavraždili 3000hugenotov, ktorí prišli na svadbu. Udalosti viedli k ďalším vojnám. Kráľ Henrich III. bol nútený uzavrieť s hugenotmi mier. Hugenoti získali náboženskú slobodu a prístupdo úradov. Nekompromisné katolícke krídlo takúto situáciu neakceptovalo, a tak vypukla ôsma vojna (známa ako vojna troch Henrichov). Hugenotov viedol Henrich Navarrský, ligu Henrich Guise a medzi nimi kolísal kráľ Henrich III. Kráľ dal voduligy ligy zavraždiť, no onedlho sa sám stal obeťou vraždy.Dedičom trónu sa stal Henrich Navarrský, ktorý stál na čele hugenotov, a tým bol pre katolíkov neprijateľný. V roku 1593 prešiel Henrich na katolícku vieru a katolíckaväčšina ho uznala za panovníka. Ako Henrich IV. vydal
nantský tolerančný edikt
,ktorý priznal hugenotom náboženskú slobodu na celom území Francúzska s výnimkouParíža.
 
VOJNY V NIZOZEMSKUNizozemsko
 –Dnné Belgicko, Luxembursko, Holandsko, časť Franzska a Nemecka.Ústredná spva bola v Bruseli. Od roku 1516 patrilo Nizozemskošpanielskej vetve Habsburgovcov. –Bolo rozdelené na 17 provinc(kažmala vlastnú ústavu a snem). Nizozemsko bolo najbohatšou dŕžavou španielskych Habsburgovcov. –Nechcelo dopcať na zaostalé Španielsko. Šírili sa tu myšlienky reformácie. Kráľ
Filip II.
chcel vytvoriť svetovúkatocku monarchiu. Snil sa obmedzsamospvu Nizozemska.Španielsko sa stalo základňou medzinárodnej protireformácie. Nizozemci sa postavili na odpor. Vodcom opozície sa stal
ViliamOranžský
. Filip II. poslal do krajiny fanatického vojvodu z Alby, ktorývstúpil do Bruselu a zaviedol teror a masové popravy. Viliam Oranžskýutiekol a skrýval sa. –V roku 1579 uzavreli provincie na severe Nizozemska (Holland, Zeland,Utrecht,...)
Utrechtskú úniu
, obranný zväz proti vojvodovi z Alby. Na jejčelo sa postavil Viliam Oranžský. Z území, ktoré vytvorili úniu, vzniklo
Holandsko
, ktoré sa v roku 1581 osamostatnilo. Na čelo štátu sa dostalViliam Oranžský. Južprovincie zostali v rukách Habsburgovcov . v 19.storočí sa osamostatnilo Belgicko.
 
TRIDSAŤROČNÁ VOJNAPríčiny:
-habsbursmonarchia zasahuje do voja medzinárodch vzťahov v Eupe.Habsburgovci chcú dosiahnuť hegemóniu v Európe a potlačiť reformné hnutie.-Formuje sa protihabsburská koalícia štátov – Nizozemsko, Anglicko, Francúzsko, protestantská stavovská opozícia v Nemecku, v Čechách a v Uhorsku.-Zlitá božensotázka : 2 zoskupenia nemeckých kniežat – 
Katolícka liga
a
protestantská Únia
.
Priebeh:Česká vojna (1618 -1620)
-Vojna sa začala v Českom kráľovstve. Po stupe Habsburgovcov v Čechách ichcentralizačná a germanizačná politika, ale aj násilšírenie katolicizmu vyvolaloodpor.- j 1618 snem stavovskej opozície v Prahe. Na sneme kritizovali katockychmiestodržiteľov a zvrhli ich z okien Pražského hradu (pražská defenestrácia) = urážka panovníka. Opozícia formálne zosadila Ferdinanda a zvolila vládu 30 direktorov. Zakráľa zvolili
Fridricha Falckého
(vedúca osobnoprotestantskej Únie, zaťanglického kráľa). Odboj sa spoliehal na pomoc protestantských nemeckých kniežat.Fridrich Falcký neposkytol potrebnú pomoc, nezískal podporu svokra. Nizozemsko pomohlo iba finančne... Habsburgovcov podporil poľský a španielsky kráľ a pápež.-8. november 1620
bitka na Bielej hore
pri Prahe. České stavy prehrali a kráľ FridrichFalcký „zimný kráľ“ (vládol iba jednu zimu) ušiel.► cisár nastolil absolutizmus, jediné povolené vyznanie je katolícke, prenasledovanieopozície, konfiškácia majetku, panovník vyhlásil Obnovené zriadenie zemské, ktorýmzískali Habsburgovci dedičné právo na český trón, zemské poprava 27 predstaviteľovodboja.-pokračoval boj proti Fridrichovi Falckému na jehovlastnom území
falcká
 
vojna
(1620 – 1623).-Vedenia vojny sa ujal dánsky kľ -
dánska vojna
(1624 – 1629). Ferdinandovi II. pomohol český feudálAlbrecht z Valdštejna , ktorý sa obohatil pobielohorskými konfiškáciami.-
Švédska vojna
(1630 – 1635) - Albrecht z Valdštejnachcel ovládnBaltsmore, o ktomalo ujemŠvédsko. Preto sa na severonemeckom pobreží vylodilivojská švédskeho kráľa Gustáva Adolfa. Valdštejnzačal tajne rokovať so Švédmi, a tak ho dal cizavraždiť.-Poslednou fázou bola tzv.
švédsko – francúzska vojna
(1635 – 1648). Francúzsko chcelo rozšíriť svoje územiea upevniť tak postavenie.-Konflikt uzavrel aj Ferdinand III. V roku 1648 bol podpísaný
Vestfálsky mier
.uzákonila sa rovnosť katockeho, kalvínskehoa luteránskeho vierovyznania. Francúzsko si upevnilo postavenie, Švédsko ovládlotakmer cepobrie Baltského mora, Nemecko a Taliansko zostali politickyroztrieštené, v habsburských krajinách zostala absolutistická moc panovníka.
 
Albrecht 
of 00

Leave a Comment

You must be to leave a comment.
Submit
Characters: ...
You must be to leave a comment.
Submit
Characters: ...