Welcome to Scribd, the world's digital library. Read, publish, and share books and documents. See more
Download
Standard view
Full view
of .
Look up keyword
Like this
6Activity
0 of .
Results for:
No results containing your search query
P. 1
patalas 1919-1929

patalas 1919-1929

Ratings: (0)|Views: 554|Likes:
Published by api-19739188

More info:

Published by: api-19739188 on Nov 27, 2009
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

03/18/2014

pdf

text

original

1919-1929

Do konca prvej svetovej vojny sa u\u017e vytvorili predpoklady pre \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdvin filmu. Cez vojnu dostali sa trhy spojeneck\u00fdch kraj\u00edn pod nadvl\u00e1du Hollywoodu. Stredoeur\u00f3psky trh sa oslobodil od cudz\u00edch vplyvov a to umo\u017enilo vzostup nemeck\u00e9ho filmov\u00e9ho priemyslu \u2013 dokia\u013e sa i ten nemusel podrobi\u0165 vzm\u00e1haj\u00facej sa americkej konkurencii. Nakoniec vytvorila vojna v Rusku predpoklady pre vznik zn\u00e1rodnen\u00e9ho a centralizovan\u00e9ho filmov\u00e9ho priemyslu. Po prekonan\u00ed n\u00e1sledkov vojny a \u201enormalizovan\u00ed\u201c hospod\u00e1rskych pomerov v Eur\u00f3pe upevnila sa \u201emakro\u0161trukt\u00fara\u201c svetov\u00e9ho filmov\u00e9ho priemyslu: okrem Sovietskeho sv\u00e4zu sa dostali v\u0161etky krajiny vyr\u00e1baj\u00face filmy viac \u010di menej pod kontrolu hollywoodskych koncernov.

Vojna i jej n\u00e1sledky ur\u010dili aj umeleck\u00fa podobu filmu: nepriamo zmenou hospod\u00e1rskej \u0161trukt\u00fary, priamo vplyvom, ktor\u00fd zanechala na filmov\u00fdch tvorcoch. Bezprostredne po vojne mohlo neutr\u00e1lne \u0160v\u00e9dsko svojimi elegick\u00fdmi pr\u00edrodn\u00fdmi filmami prechodne dosiahnu\u0165 \u00faspechy v krajin\u00e1ch postihnut\u00fdch vojnou. V Nemecku si v \u010dase hospod\u00e1rskej anarchie na\u0161la stiesnenos\u0165 z politick\u00fdch otrasov v\u00fdraz v hr\u00f4zostra\u0161n\u00fdch v\u00edzi\u00e1ch, potom politick\u00e1 a hospod\u00e1rska stabiliz\u00e1cia mala za n\u00e1sledok n\u00e1vrat k trhov\u00fdm norm\u00e1m a k vecn\u00e9mu postoju tvorcov. Vo Franc\u00fazsku sa z\u00fa\u010dast\u0148ovala avantgarda, nez\u00e1visle od komer\u010dn\u00e9ho filmov\u00e9ho priemyslu, na revolte umelcov a liter\u00e1tov proti konven\u010dn\u00e9mu obrazu sveta, ktor\u00fd rozru\u0161ila vojna. V Sovietskom sv\u00e4ze umo\u017enil filmov\u00fd priemysel, nezameran\u00fd u\u017e v\u00fdlu\u010dne na konzum, revolu\u010dn\u00fdm komunistick\u00fdm filmov\u00fdm umelcom stv\u00e1rni\u0165 na pl\u00e1tne svoju koncepciu revol\u00facie. V Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch naproti tomu sa prv\u00fd raz jasne prejavil vz\u0165ah medzi umen\u00edm a priemyslom v kapitalistickom filmovom hospod\u00e1rstve: mo\u017enos\u0165 individu\u00e1lne formulova\u0165 svoj n\u00e1zor maj\u00fa tu odteraz u\u017e iba naivn\u00ed konformisti, ktor\u00fdch sveton\u00e1zor sa \u0161\u0165astne prekr\u00fdva s po\u017eiadavkami priemyslu, a pr\u00edpadne umelci, ktor\u00ed ostali bokom od priemyselnej v\u00fdroby.

VE\u013dK\u00c9 POSTAVY \u0160KANDIN\u00c1VSKEHO FILMU

Po talianskom a d\u00e1nskom filme pre\u017eil aj \u0161v\u00e9dsky film kr\u00e1tke obdobie hospod\u00e1rskeho a umeleck\u00e9ho rozkvetu. Tesne po skon\u010den\u00ed vojny, ke\u010f nemeck\u00fd film e\u0161te nebol v\u00edtan\u00fd v dovtedy nepriate\u013esk\u00fdch krajin\u00e1ch, americk\u00fd import sa e\u0161te len rozbiehal a franc\u00fazsky filmov\u00fd priemysel sa e\u0161te nespam\u00e4tal, pri\u0161la chv\u00ed\u013ea \u0161v\u00e9dskeho filmu, ktor\u00e9ho monopolistick\u00e1 \u0161trukt\u00fara \u2013 jedinou v\u00fdznamnou firmou bola Svensk Filmindustri \u2013 umo\u017e\u0148ovala expanziu. Ale u\u017e po dvoch rokoch bol \u0161v\u00e9dsky film op\u00e4\u0165 vytla\u010den\u00fd z kontinent\u00e1lneho trhu. Ke\u010f sa prejedlo svojr\u00e1zne exotick\u00e9 \u010daro seversk\u00fdch pr\u00edrodn\u00fdch a folkloristick\u00fdch filmov, obecenstvo za\u010dali pri\u0165ahova\u0165 modernej\u0161ie kozmopolitick\u00e9 v\u00fdrobky Hollywoodu, ktor\u00e9 sa teraz zjavovali v kin\u00e1ch. Niektor\u00e9 drah\u00e9, na export zameran\u00e9 \u0161v\u00e9dske filmy nedosiahli o\u010dak\u00e1van\u00fd \u00faspech a zostrili kr\u00edzu. Roku 1923 anga\u017eovali do Hollywoodu Victora Sj\u00f6str\u00f6ma, roku 1926 Mauritza Stillera. Stratou najrenomovanej\u0161\u00edch re\u017eis\u00e9rov odsunula sa Svensk Filmindustri na dlh\u00e9 roky do \u00fazadia. A\u017e druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna, ktor\u00e1 mala podobn\u00e9 hospod\u00e1rske d\u00f4sledky ako prv\u00e1, priniesla obrodu \u0161v\u00e9dskeho filmu.

VICTOR SJ\u00d6STR\u00d6M

Z oboch majstrov \u0161v\u00e9dskeho nem\u00e9ho filmu bol Sj\u00f6str\u00f6m silnej\u0161ie sp\u00e4t\u00fd so z\u00e1kladmi \u0161kandin\u00e1vskej kult\u00fary, so sedliactvom, pr\u00edrodou a folkl\u00f3rom ne\u017e Stiller, ktor\u00fd sa prejavoval ako modern\u00fd mestsk\u00fd \u010dlovek a kozmopoliticky zameran\u00fd me\u0161tiak aj vtedy, ke\u010f spracov\u00e1val t\u00e9my z minulosti.

Victor Sj\u00f6str\u00f6m (1879-1960), syn here\u010dky a skrachovan\u00e9ho fabrikantsk\u00e9ho syna, vystupoval s ko\u010dovn\u00fdmi divadlami a re\u017e\u00edroval v g\u00f6teborskom divadle, ke\u010f si ho v\u0161imol Charles Magnusson, zakladate\u013e Svensk Filmindustri, a anga\u017eoval ho ako herca a re\u017eis\u00e9ra. Jeho ran\u00e9 filmy \u2013 medzi rokom 1912 a 1915 ich nakr\u00fatil dvadsa\u0165dev\u00e4\u0165 \u2013 sa zrejme orientovali v\u00e4\u010d\u0161inou na s\u00favek\u00e9 \u00faspechy d\u00e1nskej \u0161koly, tento vplyv v\u0161ak nebol trval\u00fd.

Cyklus najz\u00e1va\u017enej\u0161\u00edch Sj\u00f6str\u00f6mov\u00fdch diel sa za\u010d\u00edna filmom \u201eTerje Vigen\u201c (1916) pod\u013ea Ibsenovej balady. Takmer cel\u00fd film sa odohr\u00e1va na mori: ryb\u00e1r z n\u00f3rskeho pobre\u017eia sa pok\u00fa\u0161a za anglickej blok\u00e1dy proti Napoleonovi doviez\u0165 z D\u00e1nska potraviny pre svoju hladuj\u00facu rodinu. Jeho lo\u010f v\u0161ak objavia a zavr\u00fa ho do v\u00e4zenia; k\u00fdm sa vr\u00e1ti domov, zomrie jeho rodina od hladu. Roky \u017eil v nemej nen\u00e1visti na skalnatom ostrove, ke\u010f sa mu v b\u00farke naskytne pr\u00edle\u017eitos\u0165 pomsti\u0165 sa vrahovi svojej rodiny, anglick\u00e9mu kapit\u00e1novi \u2013 nevyu\u017eije ju v\u0161ak. Prv\u00fd raz objavil Sj\u00f6str\u00f6m vo filme pr\u00edrodu ako predmet \u0161pecifickej metafori\u010dnosti. Pr\u00edroda sa tu nezjavuje iba ako pozadie, ale ako mystick\u00fd sprievodn\u00fd dej, analogick\u00fd s hrdinov\u00fdm osudom. Dej a prostredie vytv\u00e1raj\u00fa jednotn\u00e9 ovzdu\u0161ie. B\u00farka, n\u00edzko lietaj\u00face \u010dajky, meravos\u0165 sk\u00e1l, to v\u0161etko je bezprostredn\u00fdm v\u00fdrazom toho, \u010do hrdina pre\u017e\u00edva a poci\u0165uje.

Vo filme \u201e\u0160tvanci\u201c (\u201eBerg-Eyvind och hans hustru\u201c, 1917) prevzala krajina funkciu, ktor\u00fa malo vo filme \u201eTerje Vigen\u201c more. Sedlia\u010dka na severe Islandu \u013e\u00fabi tul\u00e1ka. Ke\u010f sa dozvie, \u017ee ho h\u013eadaj\u00fa kv\u00f4li zlo\u010dinu, ujde s n\u00edm do h\u00f4r; hrozia im v\u017edy nov\u00e9 nebezpe\u010denstv\u00e1, pred ktor\u00fdmi ustupuj\u00fa do \u010doraz drsnej\u0161\u00edch oblast\u00ed; nakoniec zahyn\u00fa v snehovej v\u00edchrici. \u010c\u00edm tvrd\u0161ie si osud zahr\u00e1va so za\u013e\u00faben\u00fdmi, t\u00fdm red\u0161ia je veget\u00e1cia, t\u00fdm drsnej\u0161ie je podnebie, a\u017e ich \u017eivly celkom zni\u010dia.

V oboch \u010dastiach tril\u00f3gie, ktor\u00e9 nakr\u00fatil pod\u013ea rom\u00e1nu Selmy Lagerl\u00f6fovej \u201eJeruzalem v Dalekarlii\u201c (tret\u00ed diel nakr\u00fatil Gustav Molander), \u201e\u017divot predkov\u201c (\u201eIngmarss\u00f6nerna\u201c, 1918) a \u201eRozbit\u00e9 hodinky\u201c (\u201eKarin Ingmarsdotter\u201c, 1919), pou\u017eil Sj\u00f6strom aj umel\u00e9 osvetlenie na to, aby vytvoril fatalistick\u00fa atmosf\u00e9ru, rovnako aj vo filme \u201eTajomstvo kl\u00e1\u0161tora\u201c (\u201eKlostred i Sendomir\u201c, 1919, pod\u013ea Grillparzerovej novely); tento film nakr\u00fatil cel\u00fd v ateli\u00e9ri, aby mohol aj stavby podriadi\u0165 svojej fantastickej \u0161tyliz\u00e1cii a dokonale kontrolova\u0165 osvetlenie. Nadpr\u00edrodn\u00e9 sily, v jeho predch\u00e1dzaj\u00facich filmoch len symbolicky pr\u00edtomn\u00e9, vystupuj\u00fa tu, a predov\u0161etk\u00fdm vo filme \u201ePovozn\u00edk smrti\u201c (\u201eK\u00f6rkarlen\u201c, 1920), najzn\u00e1mej\u0161om Sj\u00f6str\u00f6movom diele, v celkom konkr\u00e9tnej podobe. Tu sa v dvojitej expoz\u00edcii zjavuje voz\u00edk \u2013 pr\u00edzrak, nevidite\u013en\u00fd pre o\u010di smrte\u013en\u00edkov, ktor\u00fd zv\u00e1\u017ea du\u0161e m\u0155tvych; a tiene z\u00e1vozn\u00edka a m\u0155tvych sa prech\u00e1dzaj\u00fa medzi \u017eiv\u00fdmi. Sj\u00f6str\u00f6m tu premietol tematiku stredovek\u00fdch legiend do s\u00favek\u00e9ho prolet\u00e1rskeho prostredia.

T\u00e9ma filmu \u201e\u0160tvanci\u201c sa zjavuje v stredovekom r\u00fachu a v trocha obmenenej podobe aj vo filme \u201eSk\u00fa\u0161ka oh\u0148om\u201c (\u201eVem d\u00f6mer?\u201c, 1921); mlad\u00fa \u017eenu prenasleduj\u00fa ako bosorku, lebo ju podozrievaj\u00fa, \u017ee otr\u00e1vila svojho starn\u00faceho mu\u017ea, aby mohla \u017ei\u0165 s mlad\u00fdm milencom.

Roku 1923 anga\u017eovala firma Metro-Goldwyn-Mayer Sj\u00f6str\u00f6ma do Hollywoodu. Vo viacer\u00fdch z desiatich filmov, ktor\u00e9 tu nakr\u00fatil do roku 1929, vr\u00e1til sa Sj\u00f6str\u00f6m k pr\u00edrodn\u00e9mu mysticizmu svojich ran\u00fdch filmov, predov\u0161etk\u00fdm vo filme \u201eKrajina ve\u010dn\u00e9ho cykl\u00f3nu\u201c (\u201eThe Wind\u201c, 1928). Tu sa rozmaznan\u00e9 mestsk\u00e9 diev\u010da dostane na drsn\u00fd z\u00e1pad; symbolom jej trpk\u00e9ho \u00fadelu je pieskov\u00e1 v\u00edchrica, ktor\u00e1 ka\u017edoro\u010dne odre\u017ee osadu na nieko\u013eko mesiacov od sveta.

Ke\u010f sa Sj\u00f6str\u00f6m roku 1929 vr\u00e1til do \u0160v\u00e9dska, prich\u00e1dzal, podobne ako Stroheim, do filmov\u00e9ho ateli\u00e9ru u\u017e iba ako herec \u2013 naposledy v \u00falohe profesora vo filme Ingmara Bergmana \u201eLesn\u00e9 jahody\u201c.

MAURITZ STILLER

\u201eStiller bol z oboch menej v\u00fdznamn\u00fd ako umelec, jeho diela nemali rovnak\u00fa \u00farove\u0148, aj ke\u010f sa medzi nimi n\u00e1jdu pozoruhodn\u00e9 v\u00fdtvory. Zatia\u013e \u010do Sj\u00f6str\u00f6m koncipoval svoje filmy zovn\u00fatra, svoje city vyjadroval preh\u013aben\u00edm konfliktu a zintenz\u00edvnen\u00edm podielu herca, pou\u017e\u00edval Stiller vonkaj\u0161kov\u00e9 prostriedky pr\u00e1ce kamery a strihu na vytvorenie mnoh\u00fdch svojich efektov\u201c (Forsyth Hardy1). Filmov\u00e1 historiografia, vych\u00e1dzaj\u00faca z idealistickej estetiky, pris\u00fadila Stillerovi druh\u00e9 miesto v klasickom \u0161v\u00e9dskom filme. V skuto\u010dnosti v\u0161ak predstavuj\u00fa Sj\u00f6str\u00f6m a Stiller dva diametr\u00e1lne odli\u0161n\u00e9 re\u017eis\u00e9rske typy.

Mauritz Stiller (1883-1928), syn rusk\u00e9ho hudobn\u00edka vojenskej kapely, za\u010dal podobne ako Sj\u00f6str\u00f6m hra\u0165 a re\u017e\u00edrova\u0165 v divadle a takisto ho roku 1912 anga\u017eoval Magnusson. Aj Stiller nakr\u00facal spo\u010diatku mond\u00e9nne veselohry v d\u00e1nskom \u0161t\u00fdle; tituly ako \u201e\u010cierne masky\u201c (\u201eDe svarta maskerna\u201c, 1912), \u201eUp\u00edri\u201c (\u201eVampyren\u201c, 1912) alebo \u201eManek\u00fdnka\u201c (\u201eMannek\u00e4ngeit\u201c, 1913) hovoria za seba. Ale k\u00fdm t\u00e1to \u0161kola nezanechala na neskor\u0161\u00edch Sj\u00f6str\u00f6mov\u00fdch filmoch nijak\u00e9 stopy, pokra\u010duje Stiller viacer\u00fdmi dielami v d\u00e1nskej trad\u00edcii. Jeho najz\u00e1va\u017enej\u0161\u00edm dielom v tomto \u017e\u00e1nri a jeho h\u00e1dam najlep\u0161\u00edm filmom je \u201eZa \u0161\u0165ast\u00edm\u201c (\u201eErotikon\u201c, 1920). Mlad\u00fd profesor biol\u00f3gie, jeho \u017eena (ktor\u00fa zanedb\u00e1va), jeho neter (ktor\u00e1 mu nie je \u013eahostajn\u00e1), letec a soch\u00e1r (obaja s\u00fa ctite\u013emi man\u017eelky) s\u00fa partnermi v erotickej hre \u201ena no\u017enice\u201c. T\u00e1to frivolne sa tv\u00e1riaca fra\u0161ka sarkasticky odha\u013euje nedostatky mu\u017eov v l\u00e1ske. Bombastick\u00e1 dekor\u00e1cia me\u0161tianskeho pr\u00edbytku, ktor\u00fd Sadoul2 nepr\u00e1vom porovn\u00e1va s \u201ekozmopolitizmom hotelov a l\u00f4\u017ekov\u00fdch vlakov\u201c v hollywoodskych filmoch, ironicky kontrastuje s impotenciou jeho majite\u013ea: v\u0161ade stoja rytierske brnenia a podobn\u00e9 predmety, ktor\u00e9 zd\u00f4raz\u0148uj\u00fa mu\u017enos\u0165. Pohybliv\u00e1 kamera, mont\u00e1\u017e nech\u00e1vaj\u00faca veci nedopovedan\u00e9, mnohon\u00e1sobn\u00e9 zrkadlenie deja, napr\u00edklad v baletnom predstaven\u00ed, vytv\u00e1raj\u00fa spolu s dekor\u00e1ciou reflekt\u00edvny \u0161t\u00fdl filmu.

V t\u00fdch ist\u00fdch rokoch, ke\u010f vynikol v \u017e\u00e1nri ironickej spolo\u010denskej kom\u00e9die, spracoval Stiller, podobne ako Sj\u00f6str\u00f6m, aj liter\u00e1rne diela s folkl\u00f3rnou tematikou. Ale aj vo filme \u201eVo v\u00edroch\u201c (\u201eSangeri om den eldr\u00f6da blomman\u201c, 1918), pr\u00edbehu odohr\u00e1vaj\u00facom sa vo f\u00ednskych lesoch, nastavuje zrkadlo postoju mu\u017eov vo\u010di

Activity (6)

You've already reviewed this. Edit your review.
1 thousand reads
1 hundred reads
kurakdaniel liked this
Jozef Gréč liked this
aska53 liked this

You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->