Welcome to Scribd, the world's digital library. Read, publish, and share books and documents. See more
Download
Standard view
Full view
of .
Look up keyword
Like this
3Activity
0 of .
Results for:
No results containing your search query
P. 1
patalas 1960-1964

patalas 1960-1964

Ratings: (0)|Views: 429|Likes:
Published by api-19739188

More info:

Published by: api-19739188 on Nov 27, 2009
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

03/18/2014

pdf

text

original

Po roku 1960

Koncom p\u00e4\u0165desiatych rokov za\u010d\u00ednaj\u00fa sa v najrozli\u010dnej\u0161\u00edch krajin\u00e1ch prejavova\u0165 pr\u00edznaky obrody filmu. Podnet neprich\u00e1dza tentoraz, ako sa to zv\u00e4\u010d\u0161a st\u00e1valo predt\u00fdm, zo v\u0161eobecn\u00fdch hospod\u00e1rskych a politick\u00fdch premien, ak\u00fdmi boli napr\u00edklad obe svetov\u00e9 vojny a svetov\u00e1 hospod\u00e1rska kr\u00edza, ale teraz je podnetom predov\u0161etk\u00fdm \u010diasto\u010dn\u00e1 kr\u00edza, do ktorej sa dostal filmov\u00fd priemysel v d\u00f4sledku rozvoja telev\u00edzie. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee tradi\u010dn\u00e9 formy filmovej v\u00fdroby nes\u013eubuj\u00fa u\u017e bezpodmiene\u010dne \u00faspech. Konzument, ktor\u00e9mu obrazovka poskytuje doma lacnej\u0161ie a \u013eahko pr\u00edstupn\u00e9 rozpt\u00fdlenie, d\u00e1 sa zl\u00e1ka\u0165 do kina iba na \u010dosi mimoriadne. Pr\u00edklad Hollywoodu, ktor\u00fd bojuje proti konkurentovi \u201esuperprodukciami\u201c vo farbe a na \u0161irokom pl\u00e1tne, m\u00f4\u017ee v Eur\u00f3pe nasledova\u0165 iba nieko\u013eko firiem. Distribut\u00e9ri, ktor\u00fdm nech\u00fdba fant\u00e1zia a pochopili svoju dobu, vedeli vzbudi\u0165 z\u00e1ujem o nezvy\u010dajn\u00e9 filmy, zv\u00e4\u010d\u0161a importovan\u00e9 z predt\u00fdm nezn\u00e1mych filmov\u00fdch kraj\u00edn, o filmy, ktor\u00e9 by e\u0161te pred nieko\u013ek\u00fdmi rokmi sotva mali v kin\u00e1ch vyhliadky na \u00faspech. Vypl\u00fdvalo to z toho, \u017ee v mnoh\u00fdch krajin\u00e1ch vyr\u00e1stlo nov\u00e9 obecenstvo, ktor\u00e9 prij\u00edma na z\u00e1klade ur\u010dit\u00fdch vecn\u00fdch vedomost\u00ed aj v\u00fdstrednosti na pl\u00e1tne pozorne. V tejto situ\u00e1cii dostali napokon prv\u00ed z\u00e1stupcovia novej gener\u00e1cie rozli\u010dn\u00fdm sp\u00f4sobom mo\u017enos\u0165 nakr\u00fati\u0165 svoje prv\u00e9 filmy.

V\u00e4\u010d\u0161ina pr\u00edslu\u0161n\u00edkov novej re\u017eis\u00e9rskej gener\u00e1cie odli\u0161uje sa od predch\u00e1dzaj\u00facej p\u00f4vodom i vzdelan\u00edm. Na rozdiel od nej nez\u00edskali filmov\u00e9 vzdelanie pov\u00e4\u010d\u0161ine ako asistenti v ateli\u00e9roch, ale ako kritick\u00ed div\u00e1ci pred pl\u00e1tnom. V kinemat\u00e9kach hlavn\u00fdch miest mohla si v\u00e4\u010d\u0161ina z nich z\u00edska\u0165 \u0161irok\u00e9 filmov\u00e9 vzdelanie. \u0160pecializovan\u00e9 filmov\u00e9 \u010dasopisy umo\u017enili nieko\u013ek\u00fdm z nich, aby sa dlh\u00e9 roky venovali publicisticky tomuto v\u00fdrazov\u00e9mu prostriedku. Mo\u017enos\u0165 experimentu a praktick\u00e9ho v\u00fdcviku poskytol kr\u00e1tky film, ktor\u00fd sa stal v nieko\u013ek\u00fdch krajin\u00e1ch \u0161kolou pre celove\u010dern\u00fd hran\u00fd film, a v nekomer\u010dnej filmovej tvorbe.

Toto obrodn\u00e9 hnutie nem\u00e1 medzin\u00e1rodne jednotn\u00fa tv\u00e1rnos\u0165. Nem\u00e1 spolo\u010dn\u00fa z\u00e1klad\u0148u presved\u010denia alebo umeleck\u00fdch z\u00e1merov. Ako prv\u00ed presl\u00e1vili sa v rokoch 1958 a 1959 mlad\u00ed Franc\u00fazi. Ihne\u010f vyhlasovali, \u017ee ich \u201enov\u00e1 vlna\u201c nechce zaklada\u0165 \u0161kolu, ani vytvori\u0165 \u0161t\u00fdl. Boli v opoz\u00edcii proti \u201etrad\u00edcii kvality\u201c, filmov\u00e9mu umeleck\u00e9mu remeslu, ktor\u00e9 ned\u00e1valo mo\u017enos\u0165 individu\u00e1lneho v\u00fdrazu. Mlad\u00ed anglick\u00ed re\u017eis\u00e9ri, ktor\u00ed vy\u0161li z hnutia Free Cinema, b\u00farili sa od za\u010diatku proti komer\u010dn\u00e9mu filmov\u00e9mu podnikaniu vo svojej krajine a proti jeho predstavite\u013eom medzi re\u017eis\u00e9rmi. Ich diela v\u0161ak podstatne v\u00fdraznej\u0161ie nadv\u00e4zuj\u00fa na ur\u010dit\u00e9 trad\u00edcie, nezd\u00f4raz\u0148uj\u00fa tak samo\u013e\u00fabo auton\u00f3miu \u201eautora\u201c ako mlad\u00ed Franc\u00fazi. Mladi talianski re\u017eis\u00e9ri, ktor\u00ed debutovali na prelome \u0161es\u0165desiatych rokov, hl\u00e1sia sa naplno k trad\u00edcii, k trad\u00edcii neorealizmu. Svojim franc\u00fazskym genera\u010dn\u00fdm druhom prizn\u00e1vaj\u00fa z\u00e1sluhu, \u017ee dok\u00e1zali spo\u013eahlivos\u0165 mladej gener\u00e1cie a t\u00fdm prelomili ustrnutos\u0165 franc\u00fazskeho filmu; neuzn\u00e1vaj\u00fa v\u0161ak \u201enov\u00fa vlnu\u201c ako svoj umeleck\u00fd vzor. Z\u00e1stupcovia filmovej v\u00fdroby na americkom v\u00fdchodnom pobre\u017e\u00ed, v\u00fdrazne nepriate\u013eskej vo\u010di Hollywoodu, odvol\u00e1vaj\u00fa sa s\u00edce na \u00faspechy \u201enovej vlny\u201c, aby z\u00edskali komer\u010dn\u00fd kredit. Av\u0161ak na rozdiel od Franc\u00fazov prisahaj\u00fa na duchovn\u00fd a estetick\u00fd k\u00f3dex, ktor\u00fd je v radik\u00e1lnom rozpore s ofici\u00e1lnou ideol\u00f3giou a jej filmov\u00fdmi v\u00fdrobkami. Ak sa nov\u00fd film vo Franc\u00fazsku stavia proti konformizmu v \u0161t\u00fdle a v Taliansku sa vyhlasuje za pokra\u010dovate\u013ea neorealistick\u00e9ho hnutia, v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch sa formuje \u00faplne pomimo ofici\u00e1lnej produkcie.

FRANC\u00daZSKA \u201eNOV\u00c1 VLNA\u201c
Koncom p\u00e4\u0165desiatych rokov \u010drtala sa vo Franc\u00fazsku \u010doraz jasnej\u0161ie umeleck\u00e1
stagn\u00e1cia
\u201etradi\u010dn\u00e9ho
filmu\u201c.
V\u00fdznamn\u00ed
re\u017eis\u00e9ri,
zn\u00e1mi

svojou nekompromisnos\u0165ou, ako Robert Bresson, ost\u00e1vali roky bez pr\u00e1ce; in\u00ed, ako Ren\u00e9 Cl\u00e9ment, mali v\u00fdkyvy medzi komer\u010dnou rutin\u00e9rskou pr\u00e1cou a jednotliv\u00fdmi osobitej\u0161\u00edmi v\u00fdtvormi. Mlad\u00e9 talenty vo franc\u00fazskom filme p\u00e4\u0165desiatych rokov takmer nedost\u00e1vali pr\u00edle\u017eitos\u0165; alebo ich pohltil komercionalizmus \u2013 ako Rogera Vadima a Roberta Hosseina \u2013, alebo sa nedostali z oblasti kr\u00e1tkeho filmu, ako Georges Franju a Alain Resnais; outsiderov ako Alexandra Astruca a Agn\u00e9s Vardov\u00fa odsunul filmov\u00fd priemysel na slep\u00fa ko\u013eaj. Podnety pre obrodu franc\u00fazskeho filmu vych\u00e1dzali iba z redakci\u00ed filmov\u00fdch \u010dasopisov a z kr\u00e1tkeho filmu, ktor\u00fd v ur\u010dit\u00fdch medziach dovo\u013eoval mlad\u00fdm re\u017eis\u00e9rom experimentova\u0165. Z t\u00fdchto dvoch prame\u0148ov vznikla potom koncom p\u00e4\u0165desiatych rokov, s\u00fabe\u017ene s prejavmi hospod\u00e1rskej kr\u00edzy vo filmovom priemysle, \u201enov\u00e1 vlna\u201c franc\u00fazskeho filmu.

OD KRITIKY K R\u00c9\u017dII

Proti ustrnutiu franc\u00fazskeho filmu v jeho trad\u00edci\u00e1ch bojoval po dlh\u00e9 roky par\u00ed\u017esky filmov\u00fd \u010dasopis \u201eCahiers du Cin\u00e9ma\u201c, ktor\u00e9ho \u0161\u00e9fredaktor Andr\u00e9 Bazin sa stal nestorom nov\u0161ej franc\u00fazskej kritiky. Bazin ako prv\u00fd napadol \u2013 ke\u010f Robert Bresson sfilmoval Bernanosov \u201eDenn\u00edk vidieckeho far\u00e1ra\u201c \u2013 Aurenchovu a Bostovu tradi\u010dn\u00fa techniku adapt\u00e1ci\u00ed a uviedol ako vzor Bressonov \u201enefilmov\u00fd postup\u201c, ktor\u00fd ozna\u010dil za modernej\u0161\u00ed a dobe primeranej\u0161\u00ed1. Skuto\u010dn\u00fd t\u00f3n kritiky v \u201eCahiers\u201c udal v\u0161ak mlad\u00fd Fran\u00e7ois Truffaut, ke\u010f roku 1954 za\u00fato\u010dil vo svojom sl\u00e1vnom \u010dl\u00e1nku \u2013 \u201eUr\u010dit\u00e1 tendencia franc\u00fazskeho filmu\u201c2 na tradi\u010dn\u00fd franc\u00fazsky film, ako na film scen\u00e1ristov a zaveden\u00fdch \u017e\u00e1nrov, ktor\u00fd u\u017e holduje iba konfekcii. Namiesto toho \u017eiadal Truffaut \u201eautorsk\u00fd film\u201c, v ktorom sa m\u00f4\u017ee slobodne rozvin\u00fa\u0165 tvoriv\u00e1 individualita re\u017eis\u00e9ra. Truffaut, ktor\u00fd sa \u010doskoro stal aj kritikom t\u00fd\u017edenn\u00edka \u201eArts\u201c, a ostatn\u00ed spolupracovn\u00edci \u201eCahiers\u201c v druhej polovici p\u00e4\u0165desiatych rokov tvrdo\u0161ijne pokra\u010dovali vo svojej \u201eautorskej politike\u201c, ktorej vzory videli hlavne v re\u017eis\u00e9roch ako Renoir, Rossellini, Hitchcock, Oph\u00fcls a Lang.

Z v\u00fdrazn\u00e9ho subjektivizmu kritikov okolo \u201eCahiers\u201c, ktor\u00ed posudzovali zvy\u010dajne ka\u017ed\u00fd film v porovnan\u00ed s dielom svojich vyvolen\u00fdch \u201emajstrov\u201c a pritom neraz dospeli k jednostrann\u00fdm interpret\u00e1ci\u00e1m, oz\u00fdvala sa v podstate amb\u00edcia dosta\u0165 sa k filmu; kritika bola pre nich iba stupienkom k vlastnej umeleckej tvorbe. Pravda, mlad\u00ed filmov\u00ed nad\u0161enci grupovan\u00ed okolo \u201eCahiers\u201c \u2013 Fran\u00e7ois Truffaut, Claude Chabrol, Jean-Luc Godard, Jacques Rivette, Eric Rohmer a \u010fal\u0161\u00ed \u2013 z\u00edskali doteraz \u0161kolenie iba vo filmov\u00fdch kluboch a v par\u00ed\u017eskej kinemat\u00e9ke. Napriek tomu na\u0161iel si Truffaut u\u017e roku 1958 producenta pre svoj kr\u00e1tky film \u201eUli\u010dn\u00edci\u201c (\u201eLes Mistons\u201c), ktor\u00fd nakr\u00fatil v Provensalsku s de\u0165mi; stredobodom deja bol \u013e\u00fabostn\u00fd pr\u00edbeh a neuvedomel\u00e1 \u017eiarlivos\u0165 det\u00ed na \u201edospel\u00fdch\u201c. Claude Chabrol z\u00edskal dedi\u010dstvom prostriedky na realizovanie svojho prv\u00e9ho hran\u00e9ho filmu \u201eKr\u00e1sny Serge\u201c. Roku 1959 nakr\u00fatil potom aj Truffaut \u2013 s podporou svojho tes\u0165a, majite\u013ea po\u017ei\u010dovne \u2013 svoj prv\u00fd hran\u00fd film \u201eNikto ma nem\u00e1 r\u00e1d\u201c a Alain Resnais, zn\u00e1my dovtedy iba ako tvorca kr\u00e1tkych filmov, vzbudil rozruch filmom \u201eHiro\u0161ima, moja l\u00e1ska\u201c. Prv\u00e9 filmy mlad\u00fdch re\u017eis\u00e9rov vzbudili pozornos\u0165 producentov. Truffaut, Chabrol, Malle a Resnais pracovali lacno a mali n\u00e1pady. Ke\u010f pohotov\u00ed novin\u00e1ri vymysleli ozna\u010denie

\u201enouvelle vague\u201c, \u201enov\u00e1 vlna\u201c, vznikol pocit, \u017ee filmy \u201emlad\u00fdch\u201c znamenaj\u00fa nov\u00fd potenci\u00e1l a mohli by vnies\u0165 pohyb do franc\u00fazskej filmovej tvorby, ktor\u00e1 sa st\u00e1vala nebezpe\u010dne sterilnou. Zo strachu, \u017ee zame\u0161kaj\u00fa pr\u00edpoj, za\u010dali teraz producenti doslova poz\u00fdva\u0165 mlad\u00e9 talenty; na druhej strane podporovali Truffaut a Chabrol zo zisku svojich prv\u00fdch filmov debuty priate\u013eov. Tak sa stalo, \u017ee v kr\u00e1tkom \u010dase mohli nakr\u00fati\u0165 svoje prv\u00e9 filmy obaja redaktori \u201eCahiers\u201c (Andr\u00e9 Bazin medzit\u00fdm roku 1959 zomrel) Eric Rohmer a Jacques Doniol-Valcroze, ako i spolupracovn\u00edci \u010dasopisu Jean-Luc Godard a Jacques Rivette. \u201eNov\u00e1 vlna\u201c ako jav sa teraz u\u017e skuto\u010dne zrodila: pod\u013ea \u0161tatistiky z \u010dasopisu \u201eLe Film Fran\u00e7ais\u201c3 nakr\u00fatilo v rokoch 1959 a 1960 \u0161es\u0165desiatsedem franc\u00fazskych re\u017eis\u00e9rov svoj prv\u00fd hran\u00fd film. Nie v\u0161etky tieto filmy sa dostali do k\u00edn, ale tak\u00fdto mas\u00edvny, v\u00fdbuchu podobn\u00fd n\u00e1stup novej gener\u00e1cie nemal e\u0161te vo franc\u00fazskom filme obdobu. K tomuto v\u00fdvinu prispela v nemalej miere okolnos\u0165, \u017ee Truffaut a Chabrol dok\u00e1zali, \u017ee kvalitn\u00e9 filmy mo\u017eno nakr\u00fati\u0165 aj bez remeseln\u00fdch znalost\u00ed, iba s v\u00fdzbrojou sk\u00fasenost\u00ed a vedomost\u00ed z\u00edskan\u00fdch v kinemat\u00e9ke.

Claude Chabrol (nar. 1930) za\u010dal filmom \u201eKr\u00e1sny Serge\u201c (\u201eLe Beau Serge\u201c, 1958) n\u00e1stup \u201enovej vlny\u201c. Od Renoirovho filmu \u201eToni\u201c a od Clouzotovho \u201eHavrana\u201c to bol prv\u00fd film, ktor\u00fd nepredstavuje franc\u00fazsky vidiek s Pagnolov\u00fdm zhovievav\u00fdm \u00fasmevom, ale v jeho autentickom, sivom a monot\u00f3nnom farebnom laden\u00ed. Vo filme \u201eBratanci\u201c (\u201eLes Cousins\u201c, 1959) pok\u00fasil sa Chabrol vykresli\u0165 portr\u00e9t intelektu\u00e1lnej boh\u00e9my z par\u00ed\u017eskeho 16. obvodu, ktor\u00e9mu mo\u017eno v detailoch prizna\u0165 ostr\u00fd sociologick\u00fd poh\u013ead. Pravda, kritika nie je tu v\u017edy oddelen\u00e1 od m\u00f3dnej koket\u00e9rie. Svojimi \u010fal\u0161\u00edmi filmami klesol Chabrol \u010dasto na zdatn\u00e9ho vykoris\u0165ovate\u013ea konjunkt\u00fary, ktor\u00fa vytvorila \u201enov\u00e1 vlna\u201c. Popritom sa v\u0161ak u\u0148ho v\u017edy znova prejavovali n\u00e1behy k amb\u00edci\u00e1m a schopnostiam, ktor\u00fdmi sa vyzna\u010dovali jeho prv\u00e9 dva filmy. Tak op\u00edsal vo filme \u201e\u017deni\u010dky\u201c (\u201eLes Bonnes femmes\u201c, 1960) s pochopen\u00edm a ostr\u00fdm poh\u013eadom \u017eivot \u0161tyroch ve\u013ekomestsk\u00fdch predava\u010diek, analyzoval ich vz\u0165ah k mu\u017esk\u00e9mu pohlaviu; pravda, ani tu neodolal poku\u0161eniu v\u010dleni\u0165 do deja melodramatick\u00e9 obraty. Pr\u00e1ve vo svojich najn\u00e1ro\u010dnej\u0161\u00edch filmoch prezr\u00e1dza Chabrol t\u00fa\u017ebu predstavi\u0165 sa ako metafyzik, za ak\u00e9ho ozna\u010doval vo svojich kritik\u00e1ch i vo svojej monografii (nap\u00edsanej spolu s Ericom Rohmerom) Alfreda Hitchcocka. Vo filme \u201eFrajeri\u201c (\u201eLes Godelureaux\u201c, 1961) sa Chabrol bez postrann\u00fdch my\u0161lienok, ale nie bez vtipu pohr\u00e1val s prvkami svojich dovtedaj\u0161\u00edch filmov. Vo filme \u201eLandru\u201c (1963) umo\u017enil mu sujet dovies\u0165 k synt\u00e9ze jeho z\u00e1\u013eubu v morb\u00eddnosti, jeho sklon k anarchistick\u00e9mu snobizmu i jeho zmysel pre pozorovanie povrchu javov.

Fran\u00e7ois Truffaut (nar. 1932) bojoval u\u017e ako kritik za to, aby zodpovedn\u00fd film\u00e1r hovoril vo svojej tvorbe len o tom, \u010do je s\u00fa\u010das\u0165ou jeho najosobnej\u0161\u00edch sk\u00fasenosti, o \u010dom naozaj m\u00e1 \u010do poveda\u0165. Svoj\u00edm debutom \u201eNikto ma nem\u00e1 r\u00e1d\u201c (\u201eLes Quatre cents coups\u201c, 1958) d\u00f4sledne splnil t\u00fato po\u017eiadavku. Vo forme epiz\u00f3d a v t\u00f3ne, ktor\u00fd prech\u00e1dza od burlesky k trpkej ob\u017ealobe, rozpr\u00e1va pr\u00edbeh chlapca, ktor\u00fd je rodine aj u\u010dite\u013eovi \u201enepohodln\u00fd\u201c, a preto ho zanedb\u00e1vaj\u00fa; po \u201echybnom kroku\u201c dostane sa do v\u00fdchovn\u00e9ho \u00fastavu. Na osude svojho detsk\u00e9ho hrdinu rozpr\u00e1va Truffaut o sebe; to je jasn\u00e9 z autenti\u010dnosti ka\u017ed\u00e9ho detailu i z anga\u017eovan\u00e9ho postoja filmu. Film \u201eNikto ma nem\u00e1 r\u00e1d\u201c je pln\u00fd polemick\u00fdch v\u00fdpadov proti obmedzenej zaostalosti u\u010dite\u013eov a vyu\u010dovacieho syst\u00e9mu, proti nedbalosti rodi\u010dov a met\u00f3dam pol\u00edcie. V jednotliv\u00fdch v\u00fdjavoch sa Truffaut zjavne in\u0161piruje filmov\u00fdmi vzormi \u2013 filmom Morrisa Engela \u201eMal\u00fd ute\u010denec\u201c a Vigov\u00fdm filmom \u201eTrojka z mravov\u201c, ale pri anal\u00fdze sveta dospel\u00fdch dostal sa \u010falej ne\u017e Vigo. Eklektick\u00e9

Activity (3)

You've already reviewed this. Edit your review.
1 thousand reads
1 hundred reads
aska53 liked this

You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->