Professional Documents
Culture Documents
STRANA
... dobr meno pre dobr priadzu ...
UPRATOVACIE
A ISTIACE PRCE
0903537703
ktlux@kredit.sk
www.ktlux.sk
FIRMA REGINU
Vaz sae firiem okresu Levice
na zklade hodnotenia odbornej poroty.
FIRMA REGINU
Ronk LXIX
slo 26
8. jla 2014
cena 0,46
DISKONTN
PREDAJA KOLSKCH
a KANCELRSKYCH
POTRIEB
www. miraoffice.sk
na Via
st c
r.
3
TEFAN RCHELA
(17)
(39)
(32)
(61)
(50)
ky oprvnen nklady vynaloen na prepravu. To znamen, e za plne platiacich cestujcich NSK zo svojho rozpotu taktie doplca stratu, ktor vznikne z rozdielu medzi
skutonmi vynaloenmi nkladmi na prepravu cestujcich a cenou, ktor cestujci
zaplatia za cestovn lstok.
iaci a tudenti v NSK maj v slade
s tarifou aliu zavu oproti obyajnm cestujcim v rozpt od 27 % a po 49 %, zle
od prepravnej vzdialenosti. Dchodcovia sa
po doven 70 rokov prepravuj za 0,30 eur
s DPH za kadch aj zaatch 25 kilometrov.
NSK poskytol za vkony vo verejnom
zujme za rok 2013 dvom dopravcom: Arriva
Nitra, a.s. a Arriva Nov Zmky, a.s. spolu
15 000 641,86 eur. Finann prostriedky
slili na vykrytie straty a zmluvnho primeranho zisku.
V roku 2012 to bolo 14 040 887,04 eur a v
tomto roku je rozpoet vo vke 12 000
000,00 eur.
Autobusov dopravcovia prepravili vo
verejnom zujme v prmestskej autobusovej
doprave v roku 2012 spolu 23 941 tis. osb
a vlani to bolo 22 638 tis. osb.
(int)
POHRONIE
8. jla 2014
PUBLICISTIKA * INZERCIA
atva sa zaala skr ako vlani, ale nie rekordne skoro. Zaala sa tradine zberom jarnho jamea 19. a 20. jna.
Prv sumr priebehu tohtoronej atvy sme na RPPK robili 30. jna. Ozimn jame
bol k30. jnu zobrat zdvoch
tretn, srodou sa pohybujeme
nad 5 ton zhektra, o je, zatia
zhruba o10 a 20 percent vyia roda ako vlani z2200 ha.
Vmera ozimnho jamea sa
zvila z1800 vminulom roku
na 3 300 hektrov, plodina sa
zaala vo vej miere pestova
na sladovncke ely.
Po ozimnom jameni nasleduje zber ozimnej repky. Aj
skor nstup vysokch teplt
spsobil, e repka ozimn kvitla o20 a 25 dn skr. Kvitla aj
dlhie, o vytvorilo predpoklady pre dobr rody. Pred zberom niektor pestovatelia repku desikuj, aby bol vyrovnan zber. Zatia mme zobratch iba 10 percent z celkovej
vmery 10 500 hektrov, roda
je nad 3 t/ha. Je to ete mal vmera na robenie zverov, bude
zvisie od alieho priebehu
poasia. Porasty s v skvelom
stave, aj ke sme vokrese Levice miestami zaznamenali adovec, i nrazov vietor, o spsobilo pokodenie alebo poahnutie porastov repky. V tomto
vekom okrese je to pestr, o
sa tka priebehu poasia, hlavne ke na vzdialenos niekokch kilometrov boli vek rozdiely v zrkach. Fenomn loklnych intenzvnych zrok
vnmame stle viac, aj ke ho
postupne bada u dvnejie.
Pod kosy u aj
ozimn penica
Na niektorch porastoch
vidno poahnut obilie v psoch. m to je?
Tohto roku s porasty ozimn mimoriadne vzrastl, vzime nemali tak dlh as na pokojn tdium azaali skr vegetova vplyvom miernej zimy.
Ale keby boli vemi prehnojen duskom, boli by poahnut
celoplone. Zrejme to spsobili
Stroje treba
dobre vyui
Na snmke vpravo nastupujci prezident Rotary klubu Levice Ladislav Valach, veda koniaci prezident Peter pnitz.
Na nedvnom Ditriktnom zhromaden Rotary esk republika aSlovensk republika vPrahe si bval prezident RC Levice Ladislav Lipovsk prevzal najvyie rotarinske vyznamenie, Zlat medailu Paula
Harrisa, zakladatea Rotary International, zrk radujcej ditriktnej guvernrky Ireny Brichty.
rujcim k upevneniu zdravho spsobu ivota mladch ud, podporujcich socilne slab deti aaktvny vzah seniorov
k ivotu. Vetky tieto innosti
smeruj k naplneniu jednho
zrotarinskych cieov: vytvra
hodnoty, ktor obohacuj udsk spoloenstvo.
Aj v tomto rotarinskom
roku chceme nadviaza na klubov aktivity, ktor u nali
(11)
TEPOVANIE
Hbkov istenie, tepovanie a dezinfekcia
interiru automobilov, kobercov
a alnenho nbytku.
(64)
ELIEZOVCE (-jb-) - Mlokedy mme monos by pri zrode novej knihy pri uveden
psanho slova zviazanho jemnmi nitkami do
tlej knihy. Takto slvnos uvedenia knihy do
ivota nastala v sobotu podveer, 28. jna, kedy
za prtomnosti det, najblich prbuznch, dobrch priateov a znmych, vedenia Novho domova a samotnho autora Laca Vestenickho
(alias Jozefa a) Mestsk kninica pokrstila
knihu pod nzvom Fejtnovm perom.
Netradine vtm
brkom perom,
aj kvapkami istho sektu za asistencie dvoch dcr
a syna autora sa
vtipn fejtny pustili do itateskho,
kninho sveta.
Laco Vestenick je
u sedem rokom
obyvateom mesta
eliezovce, a tak
sa predstavil sbene aj vstavou
svojich diel. Kvety,
MILO ADMIK
LEVICE - Koniec jna neprina iba prjemn letn dni, ale pre naich kolkov aj dlho oakvan
przdninov obdobie. V tchto doch nemusia kolci trvi popoludnia nad knihami a mu sa venova prjemnejm veciam ako kolskm povinnostiam. Przdniny ale so sebou prinaj aj mnostvo
nstrah, na ktor nesmieme zabda. Prve v tomto obdob evidujeme nrast priestupkov na seku ruenia nonho kudu, ktorho sa dopaj hlavne nsron tudenti, ktor asto zostvaj vonku do
neskorch veernch hodn. Taktie sa zvyuje poet priestupkov za povanie alkoholu mladistvmi
osobami. Aj z tohto dvodu bude Mestsk polcia v Leviciach vo vej miere vykonva kontroly na
povanie alkoholu mladistvmi osobami. U mladch przdninrov je dleit, aby rodiia mali prehad, kde a s km sa ich ratolesti cez de zdriavaj. Nie je nim nezvyajnm, e aj malolet osoby sa
vinou z nudy dopaj rznych priestupkov na seku verejnho poriadku. S ohadom na zdravie
naich przdninujcich kolkov mi ned neupozorni, aby nevstupovali do opustench chtrajcich
budov, nekpali sa vo vodch, kde je to vslovne zakzan a podobne. Prianm ns vetkch predsa je,
aby si nai kolci cez przdniny hlavne oddchli a naerpali nov sily do novho kolskho roka. Prjemn preitie letnch przdnin.
(Autor je referent preventvno-vchovnch innost)
Spjaj sa tu, podobne ako v Snoezelen miestnosti, prvky terapeutick s prvkami pecilno- a
lieebno-pedagogickmi, s monosou ich prispsobenia pecifickmu postihnutiu. Hlavnm cieom je zlepenie kvality ivota a rozvoj osobnosti u
det s postihnutm. Zhrada je vyuiten aj na mnoh vyuovacie predmety, napomha iakom pri zskavan
vedomost na zklade pozorovania
i vlastnm prevanm.
Prnosom projektu bolo, e sme na
om pracovali sinne so spriatelenou
kolou podobnho typu v eskej republike v Boskovociach prostrednctvom eTwinningu. Vzjomne sme sa
inpirovali pri tvorbe multistimulanch pomcok a vzniklo primn
priatestvo, ktor budeme naalej
rozvja v budcnosti na poli portovom i kultrnom. Za realizciu projektu Snoezelen zhrada nm bol Nrodnou podpornou slubou Slovensko
udelen certifikt kvality.
(Autorka je uitekou SI)
MARIN SABALA
Podstatou mobility Leonardo da Vinci je strvenie uritej doby v
inom lenskom tte E s cieom zska nov pracovn alebo in
odborn spsobilosti, sprevdzan prpravnmi kurzami v jazyku
hostiteskej krajiny alebo pracovnom jazyku. Vaka aliemu poskytnutmu grantu z projektov Eurpskej nie tudenti Strednej odbornej koly technickej v Tlmaoch absolvovali dva tdne odbornej
ste v eskej republike.
budli mnoho novch sksenost a zrunost, okrem inho aj vo zvran a mkkom i tvrdom spjkovan farebnch kovov. Vemi cennou
sksenosou pre dievat bolo zase oboznmenie sa s riadenm
a prevdzkou tvorhviezdikovho hotela a poskytovanm ubytovacch a stravovacch sluieb. tudenti si ponali vemi dobre,
v priebehu pr dn dokzali svoje teoretick vedomosti vyui aj
v cudzom prostred pri praktickom rieen loh. prezradila uiteka
Oga Papcunov.
Okrem nadobudnutch praktickch zrunost zaili tudenti
aj relax a zbavu. Poas osobnho vona navtvili viacer
kultrne pamiatky. Zastnili sme sa na viacerch odbornch
prehliadkach, vstave, poas vkendov sme stihli navtvi aj
hlavn mesto eskej republiky, kde sme niektor z ns po
prvkrt videli znmy prask Orloj, i sa preli po Vclavskom nmest. Vemi pekn zitok mm z Mzea voskovch
figurn. Bolo to nieo asn. Doprial by som to vidie aj
ostatnm iakom naej koly. Z pobytu si odnam nielen
bohat sksenosti, ale aj ndhern zitky, ktor som tu so
svojimi spoluiakmi mohol prei, prezrdza nm budci
maturant Jozef Slun. Vzpt sa k nemu pripja al
z astnkov ste Dalibor Vaz, ktor ho dopa. Aj mne sa
tam vemi pilo. Nauil som sa nov techniky zvrania. Zaujmav bolo aj spjkovanie farebnch kovov, o ktorom som doteraz vea
nevedel. Tto st mi dala do mjho osobnho ivota vemi vea.
akujem vetkm, ktor sa zaslili o to,
aby sme mohli vycestova do Prahy
a strvi cel dva tdne v jednom zo
pikovch hotelov, kde sme mali monos vyska si mnoh veci, o ktorch
sme doteraz len pouli alebo tali, ale
prakticky si ich ete nevyskali. Dopriala
by som aj ostatnm svojm spoluiakam,
aby mali tak prleitos ako som mala aj
ja, zhodnotila tudentka druhho ronka
Lenka Jaroov.
Keby ste sa tudentov optali, i by sa
vrtili, odpovedali by no. Keby ste sa
tudentov optali, i ich to v ivote posunulo alej, odpovedali by no. Kad
preit akos, rados, sklamanie, i
prjemn zitok sa zapsali v ich ivotoch, okresali osobnos a aspo troku
usmernili ich mlad ivot.
8. jla 2014
POHRONIE
KULTRA
TEFAN RCHELA
Vlaste Kollrovej, dlhoronej odbornej pracovnke Tekovskej kninice, vedcej oddelenia literatry pre
deti, odovzdal nitriansky upan Milan Belica 22. mja vznamn ocenenie: Nitriansku
Lunicu. Dostala ju za dlhoron tvoriv prcu smalmi itatemi, ale najm za jedinen projekt medzitriednej sae det mladieho kolskho veku na podporu tania.
Tento rok prebehol u 22. ronk aprevzali ho u aj mnoh
alie kninice na Slovensku.
Sasou ocenenia je bronzov odliatok originlneho lunicovho prvesku z polovice 9.
storoia objavenho na nitrianskej Lupke apamtn listina. Pri tejto prleitosti poiadalo POHRONIE Vlastu
Kollrov orozhovor.
S akm zmerom ste
pred 22 rokmi prili sprojektom sae tam, ta, tame a ako ste spokojn s vsledkom?
Zaiatky sae sa profilovali akosi prirodzene, potrebou prilka deti k taniu,
ukza im, o vetko v knihch mu objavi ae to me by celkom super zbava
adobrodrustvo. Organizovanie tokch ronkov apri takom mnostve det je pre cel kolektv pracovnkov Oddelenia literatry pre deti naozaj
nron. Musm oceni prcu mojich koleg sasnch,
jmavejiu alternatvu trvenia vonho asu. Vetky deti s hrav, tvoriv, chc prei nieo vzruujce a zaujmav. Je na ns dospelch, o
im ponkneme. My ponkame to, o je aj pre ns atraktvne zaujmav literrne texty. Z knh pripravujeme dramatizcie, ktor deti poznaj
ako divadielka, rozprvkov
i literrne hodinky, zitkov formy tania, stretnutia so
spisovatemi, besedy o prbehoch pre deti aodeoch. Deti
mladieho kolskho veku s
ako pongia, doku nasa toko informci, a sa udujeme.
Verme, e im z nej po kvapkch zostane a do dospelosti.
asto organizujete besedy so spisovatemi pucimi pre deti. Mte ich dobre
pripraven, na kad besedu
vydte informan bulletin
ohosovi, dokete kls fundovan otzky. Poznte teda
dobre slovenskch spisovateov puci pre deti. Ak s?
Pred pr rokmi som pracovala na takej pracovnej pozcii, kde som organizovala podujatia pre vetky vekov kategrie itateov. Pri organizovan rznych besied,
stretnut a prezentci knh
som bola v neustlom kontakte svydavatestvami, sprofesijnmi spolkami spisovateov, ako aj zaujmavmi umi
zrznych oblast spoloenskho ivota. Vdy som sa nieo uila, nieo hadala, chcela
som vedie o knihch o najviac. To mi zostalo dodnes.
Pred kadou besedou si nabalm domov kopec knh od autora a bez toho, aby som ich
nepretala, beseda ani neme zaa. Takto podkut vedomosami dokem so spisovateom velio. Ku kadmu
dieau, astnkovi pristupujem korektne aberiem ho ako
rovnocennho partnera. Dnes
u me knihy psa avydva
kto chce, je otzne, i ich bude
aj niekto ta. Literrny fajn-
vil Plevov priate, vedci Hontianskeho mzea agalrie vahch, Tibor Plinks. Zaspomnal si, e Petra spoznal ete ako
iaka zkladnej koly na archeologickej brigde organizovanej ahanskm mzeom. Som
vemi rd, e zmladho loveka, ktor vyhrval medzinrodn sae, vyrstol n kolega,
muzeolg, ale aj umelec, kto-
BEA (SYSA) - Po ronej pauze sa nala nov ienka-zzrak, energick blondnka, uiteka
z Levc, Silvika, ktor si ns, pohybuchtiv Beanky aj nebeanky zobrala do pardy. Bolo akurt
naase, ve cez zimu nadobudnut tukov vankiky tria z plaviek ostoes.
8. jla 2014
POHRONIE
PUBLICISTIKA
Smutn obdobie
Kolonisti zTurca, lenovia spolku Sokol kadorone usporadvali Sedliacku jazdu. Rok 1932. Vpozad kria Gemainera.
Foto: archv AH
Bimbula prichlila
novousadlkov
=LV=
sa to u vsamotnom zaiatku
pri vstavbe domov. Stavali ich
rzne stavebn firmy zblzka i
zaleka a kad z nich zanechala na nich charakteristick
Vroku 1938 bol osade Bimbula priznan tatt obce. Vbec to vak nepredznamenalo
jej al rozmach. Prve naopak. Nad Eurpou sa u zaahovali ierne mran.
Jun as Slovenska, kde
sa nachdzala aj Bimbula, bola na zklade Viedenskej arbitre 2. novembra 1938 prilenen kMaarsku. Vetci kolonisti stredoslovci si museli
9. novembra vpriebehu dvoch
hodni zbali najnutnejie veci aopusti svoje domovy, vybudovan majetky. V sprievode vojakov maarskej gardy opustili Bimbulu. Spolu 28
rodn bolo odvedench do eliezoviec. Spolu s kolonistami
z inch kolni sa v priestoroch spky tiesnilo asi 400 ud vneistote astrachu osvoje
prbytky ihol ivoty. Nsiln
evakucia trvala tde. Potom sa mohli vrti do svojich domovov. Nie vak nadlho. alie dejstvo trap prilo
10. decembra 1938, ke vpopoludajch hodinch museli op opusti svoje domovy
a prejs a za hranice vtedajieho Slovenskho ttu, ods
tam, kde kto mohol, a mal
monos usadi sa, bez akejkovek ndeje na nvrat alebo
hradu stratenho majetku.
Na Bimbule zostalo iba pvodn obyvatestvo, sluhovia
(sluhovci). Zostalo tu len 15
rodn, ktor boli do roku 1929
sluhami na vekostatku. Opusten usadlosti a k nim prislchajca pda boli pridelen
nhradnm rodinm maarskej nrodnosti. V kole sa
vak naalej mohlo vyuova
po slovensky, lebo zo 17 det
bolo 10 slovenskej a7 maarskej nrodnosti.
O zkroku maarskch
vojakov proti osadnkom na
Bimbule 4. decembra 1938 vypovedal do zpisnice na notrskom rade Jn Liko. Uviedol, ako do kolnie prili tri
oddiely maarskho vojska
a podrobili ich hne prsahe
Maarskmu ttu. Obkili ud s nasadenmi bajonetmi a guometmi pripravenmi na pabu. Jna Liku vjeho
Striedavo oblano
domov a ilo v nej 182 obyvateov. Mala samostatn charakter do jna 1968, od 1. Jla 1968 bol na administratvu
obc Medveck a Plav Vozokany zriaden spolon Miestny nrodn vbor Plav Vozokany Medveck so sdlo
vPlavch Vozokanoch. Od 23.
11. 1990 bola obec Medveck
prilenen kobci Plav Vozokany. Mnoh mlad udia odili
za prcou a sksenosami do
zahraniia. Ostva dfa, e sa
raz vrtia a vyuij nadobud-
=LV=
TEFAN RCHELA
iesteho jla uplynulo 166
rokov od narodenia Gabriela
Baroa (Gbora Barossa) vznamnej osobnosti uhorskch
dejn, politika, ktor sa v-
26/2014
Tdennk POHRONIE
8. jla 2014
NANUKY V GASTROCENTRE
Gastrocentrum Kaln nad Hronom roziruje
svoju ponuku o zmrzliny a nanuky!
TEFAN RCHELA
Via Nova (Nov cesta) je strategick
cesta, ktor postavili Nemci poas druhej svetovej vojny. Na zemie nho
okresu vstupuje od Zlatch Moraviec,
od Volkovskho hja, v katastri Kozroviec, pod Pustou horou. Veda priehrady Kozrovsk Mara na aradickom potoku
vstupuje do bvalej dediny Kozarov, i Kabarov.
Prechdzame vstavnou dedinou dlhou ako
babsk rei a plnou sch anjelov. Kozrovania
s proste beri. (Hovor sa, e ke Kritof
Kolumbus objavil Ameriku, naiel tam u na
morskom brehu echa s opicou na pleci ako na
harmonike vyhrva. Nie je to pravda. Nebol to
ech, bol to Kozrovan.) Na druhom konci
dediny po prechode pohronskej eleznice, sa pri
rde Stop na rzcest pripja Via Nova na pohronsk cestu.
Na kriovatke zabome doprava (lebo priamo
by sme vbehli do Hrona), pokraujeme veda
Domkov, kde sa neodpora zasta a nedajboe
dosta defekt, znovu kriujeme eleznicu. Pod
Skalou, priamo v Slovenskej brne, ns vta
mesto Tlmae, skladajce sa z dediny a sdliska.
Prejdeme Slovenskou brnou a na kriovatke
pod Lipnkom odbome z pohronskej cesty doava po moste cez Hron na ilejkre. Nikde, ani
na Orave, ani v Turci nevedia tak poveda
ako na ilejkroch. Prejdeme cez Tlme dedinu a kona dediny op prejdeme cez eleznicu a
tu zabome vpravo na Transilejkrsku magistrlu, lebo pvodn Viu Novu preala vstavba
rozrenho kirova (Sergej Mironovi Kirov
by sa udoval). Po krtkej jazde Transilejkrskou magistrlou zabome na prvej kriovatke
doava, do Rybnka. Tam sa pri Krivne op
napojme na star Viu Novu. alia vstavn
dedina s bohatou histriou i minulosou. V Rybnku sa narodil Benedikt Szllsi - Rybnick,
ktor vyoral hlbok brzdu vo vinici Pnovej i
na nroda roli dedinej. Jeho dielo akoby tu
stle bolo cti.
Prejdeme Tepliku a pokraujeme na ajkov,
bohat dedinu, skede je aj prasa hrd. ajkoveje s vynikajci vincri. Za socku dorbali
dva druhy vna - Napredaj a Preseba. Pre horniakov museli robi kysl, o papuu od ucha k
uchu vykrti a hlavu poriadne zamti a pre seba
robia akostn vna ezer j. Teraz u musia
robi len tisckrt dobr. Via Nova pretna iba
doln koniec ajkova. Ke na kriovatke s cestou do Hronskch Kosh zabome vavo, me-
poasia sa cel program musel presun do kultrneho domu. Starosta privtal folklrne i tanen skupiny, oslavy otvorila zmes udovch
piesn v podan spevckeho sboru Lipka z Tehly, nasledoval spevcky sbor akanka z aky.
Po udovom programe vystpila tanen skupiny BM-Generation z Levc, v ktorej predviedli svoje umenie najmladie astnky
programu. Obecenstvo zaujal aj folklrny
sbor Rapkik z Vekho Lapa. Jeho
repertor obsiahol hudbu a spev z nitrianskeho reginu a z vchodnho Slovenska.
Poas obecnho da akali na nvtevnkov i inkujcich sprievodn akcie. K nim
patrila ochutnvka zkuskov ianskch ien,
gul, peen jaternice a klobsky.
Pri tejto prleitosti bola sprstupnen aj
pamtn izba obce Ia. Poakovanie patr
vetkm, ktor prispeli k tomu, e vznikla, i
vetkm, ktor sa podieali na zdarnom priebehu oslavy Da obce.
TEFAN RCHELA
Aj pred sto rokmi bol v naich koninch slnen
a letn koniec jna. Na poliach sa do zlata farbili
rodou oaen klasy. Ronci sa teili na atvu.
Svet vyzeral krsny a nikto nertal, e by to nieo
mohlo pokazi. Na juhu, na Balkne, sa vak zaali
sahova ierne mran. A 28. jna sa to stalo. V
meste Sarajevo v Hercegovine zabili nslednka
raksko-uhorskho trnu, arcivojvodu Frantika
Ferdinanda d'Este. Zfal in srbskho tudenta
Gavrila Pricipa bol vak iba iskierkou, na ktor
akali vetci, o mali v eurpskych krajinch v rukch moc. Mrne dvno predtm eurpski spisovatelia vystrhali, e v Eurpe je vojna na spadnutie.
Svedomie nrodov lebo vtedy ete spisovatelia
boli svedomm nroda nikto nepoval.
Za oficilny zaiatok vojny sa povauje 28. jl
1914, ke Raksko-Uhorsko vyhlsilo vojnu Srbsku.
Postupne sa zapjali alie tty. V prvej fze museli narukova zlonci v prvej zlohe, asi do tridsiatich dvoch rokov. Mobilizciu vyhlasovali vybubnovvanm obecn sluhovia. Na dedinch sa
nestretla s nadenm, ale vo vekch mestch vypuklo ialenstvo. Davy vyprevdzali vojakov s ovciami. T boli presveden, e sa vrtia o mesiac, o dva,
najneskr do Vianoc ako vazi a bud ich vta
dievat vavrnovmi vencami. Davov ialenstvo
zachvtilo Viede, Budape i Berln, rovnako ako
Par i Londn. Vemi dobre to zachytil raksky
spisovate Stefan Zweig vo svojom diele Svet verajka. Oakvan bleskov vojna sa vak zmenila
vo vlekl zkopov vojnu. Postupne boli povolvan alie a alie ronky. Jatky nemali konca.
Vojna so iadala al udsk materil. Na frontoch hynuli najlep mui Eurpy. Kazi poehnvali kanny, mnoh z nich s nadenm odovzdvali
kostoln zvony a poehnvali ich predtm, ako ich
odovzdvali armde. (Z kvalitnej mosadze sa vyrbali nbojnice.) V nekoniacich sa krvavch jatkch
hynul eurpsky humanizmus, kresanstvo sa otriasalo v zkladoch. ctu k autoritm sa u nepodarilo
obnovi. Do prvej svetovej vojny sa dobrovone
hlsili bojova za cisra pna cel triedy gymnzi.
(Boli medzi nimi aj neskor eskoslovensk legionri.) Kto by dnes tak iiel dobrovone bojova?
Z zemia sasnej Slovenskej republiky bolo
poas Prvej svetovej vojny do raksko-uhorskej
armdy zmobilizovanch pribline 400 tisc vojakov. Z nich 69 tisc zahynulo (padlo na frontoch,
zomrelo v dsledku zranen v lazaretoch, zomrelo v
zajat alebo ostalo nezvestnch). alch 61 tisc
bolo postihnutch trvalmi nsledkami zranen. A
kad navrtiv bol poznaen psychickou traumou. Obete prvej svetovej vojny pripomna pamtnk v kadej obci tohto reginu. Aj v najmench
dedinch je zoznam tch, o zostali na frontoch,
dlh.
Vojnu chceli vetky mocnosti, ale dejiny pu
vazi. T to nechali porazenm poriadne vyra.
Vina historikov sa zhoduje v tom, e druh svetov vojna bola len pokraovanm prvej. St vroie
rozptania svetovej kataklizmy by ns malo vies k
zamysleniu, aby sa dejiny neopakovali.
POHRONIE
8. jla 2014
SAMOSPRVNE NOVINY
11
8. jl 2014
. 26/2014
NAJLEPIE SLOVENSK VNA U KVALITOU PREDBEHLI MNOH RAKSKE
VINRI NAVTVILI
ENKVICE A POYSDORF
pri vetkch hrch ahlavne vtedy, ke sa pohybujete na ulici. Ve vy, ktor ste aspo jeden
rok sedeli vkolskch laviciach,
u vetci urite viete, ako na to.
Ja u som babka, ktor nem
mal deti, ale mm mal vnuky avnikov, zktorch najstaria zane po tchto przdninch
chodi do koly a najmlad
vprvch przdninovch doch
oslvi svoje prv narodeniny.
Mm ich vemi rada averm, e
bud astn aaj rozumn deti,
przdniny odtartovali ahne na ich zaiatku sme si pripomenuli vroie prchodu solnskych bratov Cyrila aMetoda, nositeov ariteov kresanskej vzdelanosti. Odkaz ich
misie ns vetkch posva kpoznaniu sveta aseba samch,
ale aj kpotvrdeniu starej pravdy, e bez znalost ominulom
nevieme njs cestu kbudcemu.
Prajem vm vetkm prjemn leto.
Imrich Krlik, starosta
XIII. ronk
NRODNHO
VSTUPU
NA SITNO
v nedeu 20. jla 2014
Mil spoluobania,
Cirkevn zleitosti,
svadby, pohreby
Oc Rybnk
Zpadoslovensk elektrrne
77 NAJ SLOVENSKO
Nadcia Intenda ponka absolventom psobi v nadcii a pracova pre mladch ud. Absolventom strednch a vysokch kl ponkame absolventsk prax v troch pracovnch pozcich. Mlad
udia tak mu v rmci absolventskej praxe psobi pre Nadciu Intenda v rmci novinrskej prce, i v zaraden referent marketingu, prpadne ako veobecn administratvny pracovnk. Tto
ponuka je adresovan absolventom strednch a vysokch kl, vedenm v evidencii uchdzaov o
zamestnanie, ktor ukonili prslunm stupom vzdelania sstavn prpravu na povolanie v dennej
forme tdia pred menej ako dvomi rokmi a pred zaradenm do evidencie uchdzaov o zamestnanie nemali pravidelne platen zamestnanie (8 ods. 1 psm. a) zkona o slubch zamestnanosti).
Absolventsk prax sa vykonva najmenej 3 mesiace a najviac 6 mesiacov, bez monosti jej predenia i opakovanho vykonvania a to v rozsahu 20 hodn tdenne. Uchdzai musia spa podmienku zaradenia na absolventsk prax a o prspevok na prslunom rade stredia prce, socilnych vec a rodiny, v zemnom obvode ktorho m uchdza trval pobyt.
Zujemcovia o absolventsk prax bud pozvan na pracovn pohovor. Tto anca pre mladch
ud je ohranien termnom 30. septembra 2014. Predpokladme, e vaka absolventskej praxi
vytvorme priestor na zskanie o najlepch a vemi cennch praktickch sksenost minimlne 5
absolventom. Detailn informcie o nplni prce na uvedench pozcich, ako aj poadovan profil
absolventa s zverejnen na web strnke nadcie, ako aj na pracovnom portly profesia.sk
Michal Kalik, predseda Sprvnej rady
BOLAS,
HAN,
KAVAN,
LAM
doln as
utrhla
(hovor.)
franczsky
mdny
nvrhr
nelnk
kozkov
PZ okr.
Koice
uvonenie
sa
zariadenie
na branie
pevnost
poloenie
opalok
ostr
przvuk
skr. pred
rm. letopo.
ndoba na
vno
KONIEC
TAJNIKY
argn
trh
(expr.)
pomrven
stebl
drozd, po
esky
prezent
esk
sochr
povraz so
slukou
PZ okr.
Olomouc
druh vekch netopierov
loveck
zbra
Indinov
starormsky
peniaz
psomn
potvrdenie
vyhre
(expr.)
strata na
vhe tovaru
pon hostinec v Turec.
musk
meno
franczsky
len
predloka
vysok leskl
tkanina
tl
hlbok
musk
hlas
diela na
spracovanie
kovov kutm
telr
ZAIATOK
TAJNIKY
podmienkov spojka
mr
KUPN
KROVKY
26/2014
Mnostvo kultrnych pamiatok a prrodnch zaujmavost, ktor v domcich vzbudzuj hrdos a v nvtevnkoch spoza hranc obdiv.
Tto kniha ich predstavuje
v koncentrovanej podobe,
zaha to naj, o me ndhern a rozmanit Slovensko
ponknu. Sksen geograf,
cestovate a fotograf Jn Lacika vybral najhodnotnejie
mest, hrady a zmky, sakrlne pamiatky, stavby udovej architektry, technick pamiatky, najkrajie vrchy,
doliny, jaskyne a in skaln vtvory, prrodn prvky
krajiny vytvoren vodou a aj to najcennejie zo ivej
prrody.
Kad z jedenstich kategri m svojich sedem
hlavnch naj, spolu teda sedemdesiatsedem skutonch
skvostov. No kee na Slovensku je toho ovea viac,
doplnil autor kad kapitolu o dvojstranu s almi
siedmimi pozoruhodnmi miestami.
Jn Lacika, vedeck pracovnk Geografickho stavu SAV v Bratislave v oblasti geografie, geomorfolgie
a environmentlnych vied. Okrem vedeckej prce sa
venuje krajinrskej fotografii, tvorbe mp a psaniu populrno-nunej a turistickej literatry a encyklopedickm dielam. Je autorom desiatok knh. Vo vydavatestve Ikar od Jna Laciku vylo: 1000 zaujmavost
Slovenska (2008); za tto publikciu autor zskal Zlat
knihu za predaj viac ako 15 tisc vtlakov, 700 slovenskch hradov, zmkov, katieov, panskch sdel
a pevnost (2010), Divy Tatier (2011), 1000 cirkevnch
pamiatok Slovenska (2012), Divy Bratislavy (2013).
77 NAJ SLOVENSKO m 224 strn. Maloobchodn cena 14,90 .
NARODILI SA
LEVICE: 18. 6. Margarett Lilien Virgov
(dcra Viliama a Margarty), 19. 6. Viktria Bandov (dcra Svetlany), 23. 6. Marko
Krlik (syn Michala a Mgr. Zuzany), Tobias vec (syn Petra a Ing. Zdenky), 24. 6.
Pavel Kocian (syn Petra a Petronely), Grta kerlec
(dcra Petra a PaedDr. Ildik), Viktria a Natlia edov (dvojiky Jozefa a Valrie), Marko Vida (syn
Renho a Eriky), Nikola Oklapekov (dcra tefana a
Jany), Matias Kolk (syn Duana a Ivany), 25. 6. Samuel Polk (syn udovta a Eriky), Alex Majoro (syn
Erika a Eriky), Mia Bohov (dcra Michala a Andrey), 26. 6. Petra Ashley Radobick (dcra Petra a
Henriety), Kristna Antalov (dcra Frantika a Andrey), Tamara Ioldov (dcra Miloa a Zuzany), 27.
6. Vanessa Hagarov (dcra Mgr. Michala a Mgr.
Lenky), Ema Mrfldiov (dcra Jozefa a Miroslavy),
Leonia Lapdovsk (dcra Jliusa a Zuzany), Jn Magyar (syn Jna a Moniky), 29. 6. Dorota Cibulov
(dcra Ing. Marcela a Ing. Daniely), Adela Kosornov (dcra Petra a Ing. Veroniky), 30. 6. Adam Horvth
(syn Jna a Lucie), Filip Poljak (syn Koloma a Adriany)
SBILI SI VERNOS
LEVICE: 14. 6. Bc. Jn Gonda a Mgr.
Lucia Boledoviov, 28. 6. Martin Polk a Alexandra Jurkov, Jn Krtk a
Hana Kollrov, Slavoj Kleske a Mgr.
Lenka Such
AHY: 28. 6. rpd Kolev (ahy) a
Jlia Tthov (ahy)
OPUSTILI NS
LEVICE: 26. 6. Anna Chlebov (86 r., ajkov), 30. 6. Karol Molnr (53 r., Zbrojnky)
AHY: 25. 6. Margita Lacovov (63 r.,
Vek Ves nad Ipom)
ELIEZOVCE: 19. 6. Anna ervenkov
(73 r., Pukanec), 27. 6. Vojtech Bohk (89 r., Ke),
28. 6. MUDr. Jn Benko (87 r., eliezovce), 3. 7.
Marta Ostrodick (88 r., aka)
POHRONIE - regionlny tdennk so sdlom v Leviciach. Vydva VITUR s.r.o., Nov 13, 942 01 urany. len Asocicie vydavateov regionlnej tlae SR. IO: 36 564 524 Dtum vydania: 8. jla 2014, . 26, ronk LXIX. Cena vtlaku: 0,46 . ISSN: 1337-4656. EV 3617/09. fredaktorka: PhDr. Oga Prekopov, tel. 0907 172 968. Zstupkya fredaktorky: Albeta Psrska. Redaktor: tefan Rchela, tel. 0908 397 061. Grafick redaktor: Roland Endrsz, tel.
0907 933 483, e-mail: roloend@gmail.com. Telefn: 036/631 23 92. Manar redakcie: Ivan Tth, tel. . 0910 914 981. Redakcia: Pionierska ul. 2, 934 01 Levice. Telefn redakcia a inzercia: 036/631 23 92. E-mail: redakcia@pohronie.sk. Vychdza kad utorok. Uzvierka v piatok o 12. hodine. Nevyiadan prspevky nevraciame. Uverejnen materily nemusia by toton s nzormi redakcie ani vydavatea. Roziruje Royal Press, s. r. o., skromn predajcovia a kolportri. Objednvky na predplatn sa prijmaj priamo v redakcii. Podvanie novinovch zsielok povolilo RPC Nitra . j. 1-RPC/2004. Tla z dodanch tlaovch predlh: VERSUS, a. s., Pribinova 21, 819 46 Bratislava. Registran slo EV 3617/09.
5 Zoraovai tkalcovskch
stavov - esko, SOU
5 Pracovnci textilnej vroby run tk - esko, SOU
2 Klampiari - Nemecko, NJ komunikatvne, SOU, prax
min. 1 rok
2 Intalatri (sanita, krenie, vetracie zaradenia, voda) - Nemecko, NJ - komunikatvne, SOU, prax min. 1 rok
2 Elektrikri - Nemecko, NJ
- komunikatvne, SOU, prax
min. 1 rok
4 Elektrikri - Nemecko, NJ
- vhodou, SOU
2 Montri na odvodovanie
plochch striech - Nemecko,
NJ - vhodou, SOU
2 Klampiari - Raksko, NJ komunikatvne, SOU, prax
min. 1 rok
1 Kuchr/ka - Raksko, NJ komunikatvne, SOU, prax
min. 1 rok
1 Kuchr/ka - Raksko, NJ komunikatvne, SOU, prax
min. 1 rok
1 fkuchr - Raksko, NJ -
EURES 036/2440303,
www.eures.sk
14
8. jla 2014
POHRONIE
SAMOSPRVNE NOVINY
Pred przdninami
vlet v Nzkych Tatrch
kvania presunuli autobusom, ktor nezitne poskytol skromn podnikate pn Zlatner, do Demnovskej doliny. Peknou odmenou za nmahu pri strmom
vstupe do svahu bola nvteva Demnovskej adovej jaskyne. Po jej prehliadke sa cestou domov zastavili
najskr vupranom Liptovskom Mikuli, potom nad
Banskou Bystricou, vkolibe
U sv. Kritofa, kde si niektor pochutnali na vbornch slovenskch pecialitch.
Nov Tekov
Mil Novotekovania,
kompostovacej toalety adoisovacieho jazierka. Tieto toalety boli vyvinut vo vdsku ete
vminulom storo akee etria vek mnostvo vody, ekologick zdruenia veria, e sa tento fenomn asom rozri aj do
slovenskch domcnost.
Najlepia energia
je nespotrebovan,
najlep odpad je ten,
ktor nevznik.
HRONEKO a SOSNA
Ekocentrum,
prrodn zhrada
a separan toalety
OBOZNMENIE VEREJNOSTI
Tento oznam neprehliadnite!
PRERUENIE
DISTRIBCIE
ELEKTRINY
da 11.7.2014
v ase od 7:30 hod. do 14.00 hod.
bez dodvky elektriny vobci Nov Tekov nasledovn sla domov:
159, 160, 161, 162, 163, 164, 165, 166, 167, 168, 169,
170, 171, 172, 173, 174, 175, 176, 177, 178, 179, 180, 181,
182, 183, 184, 185, 185/VE, 186, 187, 188, 189, 190, 191,
193, 194, 195, 195/TS, 196, 197, 198, 199, 200, 201, 202,
203, 204, 205, 206, 207, 208, 309/2, 345/2, 346, 347, 348,
348/3, 348/4, 349, 350, 351, 352, 352/op, 354, 355, 356,
357, 358, 359, 359/OP, 359/VE, 360/-, 361, 362, 366/-
Kpim staroitnosti
star pohadnice,
vyznamenania, vreckov
hodiny, strieborn
predmety, bodky, able,
lustre, porceln
v Leviciach.
(1)
Tel. 0903 439 094
SLUBY
Kompletn sahovanie
bytov, mont nbytku,
vypratvacie sluby.
Tel. 0908 136 517
(5)
Glazrovanie van.
(3)
www.lacnytatranskyprofil.sk
(4)
PRENJOM
NEHNUTENOSTI
PRCU PONKA
Hadm spoahliv a
komunikatvnu
tudentku/ta
na prieskum trhu.
daniel.sondage@atlas.sk
(369)
POZEMKY
ZVIERAT
SPOMIENKA
RZNE
Predm bravov mas, domcu
plenku, lpan orechy a kukuricu
v zrne. Tel. 0917 763 898 (364)
Predm zachoval kridlu. Tel.
0908 156 366 (325)
Vykupujem strieborn
predmety, aj zlomkov a
star pohadnice.
Tel. 0903 43 90 94
(2)
Predm rotk na obilie 24 kladivkov, motor 4 kW - 2800
otok, morovk na kukuricu na
elektriku. Tel. 0907 286 765 (359)
Predm GAMATKY, znaka Karma typ BETA 5, zachoval. Tel.
0905 475 170 (371)
SPOMIENKA
V tchto doch si pripomname 15 rokov,
o ns navdy opustila
naa mamika
Klra poov
a 20 rokov, o navdy
odiiel otecko
Vojtech po
z Levc.
SPOMIENKA
V piatok 11. jla uplynie 6 rokov od smrti
pna Jozefa Uhnka - dlhoronho
pracovnka Oddelenia odbornej literatry
Tekovskej kninice v Leviciach.
Vetci, ktor ste ho poznali,
venujte mu tich spomienku.
Kolektv pracovnkov Tekovskej kninice
BYTY
Kpim v Leviciach garsnku,
alebo 1-izbov byt. PONKNITE.
Tel. 0907 560 493 (352)
Kpim v Leviciach 2-3 izbov byt,
alebo rodinn dom aj v okol
Levc. Tel. 0908 083 590 (353)
Predm garsnku v Leviciach,
Tekovsk ul. 1, balkn + pivnica.
Cena dohodou. Tel. 0903 830 061
(367)
(340)
Pohrebnctvo a Kvetinrstvo
KERBEROS
16
8. jla 2014
POHRONIE
INZERCIA
(68)
MIROS LEVICE, s. r. o.
had
VODIOV KAMINA
na prepravu
nadrozmernch nkladov.
PRENJOM
KONTAJNEROV
(5, 7 a10 m3)
DEM-TER
0907700411
agrospinn@gmail.com
(1)
Tel. . 036/634 00 20, 634 00 21, Fax: 036/634 00 22, Mobil: 0903 437 288, E-mail: mvplast@mvplast.sk, www.mvplast.sk
zn. SALAMANDER,
PRIMA, INOUTIC,
GEALAN
NOV PROFIL
vrtane doplnkov
PRENJOM
SKLADOVCH
PRIESTOROV
A KANCELRI
+ PRENJOM
BYTOVCH
PRIESTOROV
BVAL AREL
PM ZBROJNKY GEA 56
0918 320 921
email: yopiagency@gmail.com
(4)
DOVOZ TRKU
APIESKU
AGROSPINN
BRACIE
AVKOPOV
PRCE
(19)
(62)
Novly!
e
mod
CELOPRESKLEN
INTERIROV
SYSTMY - GEZE
HLINKOV DVERE
TESNIACA TECHNIKA INTERIR - EXTERIR
DODVKA PARAPETOV AL, PLASTOV
hprk.sk