You are on page 1of 77

Festivalov katalg

Festival Catalogue
17. ronk Medzinrodnho filmovho festivalu
o etnolgii, socilnej a kultrnej antropolgii
17th International Film Festival
on Ethnology, Social and Cultural Anthropology
ETNOFILM
ADCA

2012
Pod ztitou predsedu ilinskho samosprvneho kraja Juraja Blanra
Under the Auspices of the Chairman of ilina SelfGoverning Region Juraj Blanr
Etnofilm adca 2012
POAKOVANIE
Prpravn vbor 17. ronka medzinrodnho filmovho festivalu Etnofilm
adca 2012 vyjadruje poakovanie za finann podporu podujatia audelenie
ocenen:
Audiovizulny fond
Ministerstvo kultry SR
ilinsk samosprvny kraj
Mesto adca
Literrny fond Bratislava
Krajansk mzeum Matice slovenskej Martin
Nrodopisn spolonos Slovenska
Kysuck kultrna nadcia Bratislava
ACKNOWLEDGEMENTS
Special thanks for granting financial support and awards for the 17th Etnofilm adca
2012 are extended to:
Audiovisual Fund
Ministerstvo kultry SR
ilina SelfGoverning Region
The Town of adca
Literary Fund Bratislava
Matica slovensk The Fellow Countrymen Museum Martin
The Slovak Society of Ethnology
Kysuce Cultural Foundation Bratislava
Podujatie finanne podporilo Ministerstvo kultry SR
Etnofilm adca 2012
HLAVN ORGANIZTORI / MAIN ORGANIZERS
ilinsk samosprvny kraj
Kysuck kultrne stredisko v adci
Mesto adca
SPOLUORGANIZTORI / COORGANIZERS
Slovensk filmov stav Bratislava
Kultrne ainforman centrum mesta adca
Katedra etnolgie akultrnej antropolgie FiF UK Bratislava
Slovensk nrodn mzeum vMartine
Nrodopisn spolonos Slovenska
Literrny fond Bratislava
Krajansk mzeum Matice slovenskej Martin
Slovensk filmov zvz
Univerzitn kninica vBratislave
Kysuck kultrna nadcia Bratislava
Kysuck mzeum vadci
Krajsk kninica viline
Partner festivalu
Vevyslanectvo eskej republiky
Medilni partneri festivalu
Etnofilm adca 2012
Contents
INTRODUCTION
Welcome to ilina Region 6
Welcome to adca 8
Greetings from the Festival Director 10
Festival Team 12
FESTIVAL JURY AND STATUTES
International Jury 2012 13
Festival Statutes 22
What Is A Turo? 32
FESTIVAL
Programme of 17th Etnofilm adca 2012 34
Survey of Competition Films 41
Catalogue of Competition Films 44
NonCompetition Films Video Library 85
INVITATION TO FESTIVAL EXHIBITION
Seeking the Roots and Celebration of Homeland 100
HISTORICAL CALENDAR
Pavol Soch Lyrist of Ethnographic Photography 104
CHAPTERS FROM VISUAL ANTHROPOLOGY
Visual Anthropology and Etnofilm adca 118
Anthropological and ethnographic film festivals in Europe 122
PERSONALITY FROM KYSUCE REGION
Ondrej Zimka The Honorary Festival President 126
FESTIVAL ORGANIZERS
Kysuce Cultural Center in adca 130
Presenting the Town of adca 134
The Slovak Society of Ethnology 138
Department of Ethnology and Cultural Anthropology in Bratislava 139
FROM ETNOFILM HISTORY
The Hall of Fame 1980 2010 140
Etnofilm In Figures 149
CONTACTS
Contact Addresses 152
Etnofilm adca 2012
Obsah
VOD
Vitajte vilinskom kraji 6
Vitajte vadci 8
Pozdrav riaditeky festivalu 10
Festivalov tm 12
FESTIVALOV POROTA A TATT SAE
Medzinrodn porota 13
tatt festivalu 22
o je to turo? 32
FESTIVAL
Program 17. ronka Etnofilmu adca 2012 34
Prehad sanch filmov 41
Katalg sanch filmov 44
Nesan filmy videosaln 85
POZVANIE NA VSTAVU
Hadanie koreov a oslava domova... 100
HISTORICK KALENDR
Pavol Soch Lyrik etnografickej fotografie 104
KAPITOLY Z VIZULNEJ ANTROPOLGIE
Vizulna antropolgia a Etnofilm adca 118
Prehad antropologickch a etnografickch filmovch festivalov Eurpy 122
PREDSTAVUJEME OSOBNOS KYSC
estn predseda Etnofilmu Ondrej Zimka 126
ORGANIZTORI FESTIVALU
Kysuck kultrne stredisko v adci 130
Predstavujeme mesto adca 134
Katedra etnolgie akultrnej antropolgie vBratislave 138
Nrodopisn spolonos Slovenska 139
ZHISTRIE ETNOFILMU
Galria vazov 1980 2010 140
Etnofilm vslach 149
KONTAKTY
Kontaktn adresy 152
Etnofilm adca 2012
Welcome to ilina Region
Ladies and gentlemen, dear film makers and friends of ETNOFILM,
The International Film Festival of Documentary Films ETNOFILM ADCA
2012 dedicated to ethnology, social and cultural anthropology opens doors to the talented
authors for the 17th time this year. Due to its long tradition the festival enjoys popularity
among professional as well as broad local cultural public, being a traditional esteemed
event in the region.
Etnofilm adca is the oldest film festival in Slovakia. It is also the most impor-
tant cultural event of international proportions in the Kysuce region, held continuously
since its launch in 1980. The founders of the festival have not selected adca randomly.
The wealth of folk culture and research in the region of Kysuce was, indeed, almost the
predetermination factor.
I am glad that through the films we do not forget of a man, his spirituality, his
way of life, the folk culture in general. Therefore this unique film event has a special place
among the professional an general film audience, this year having 101 film entries from
12 countries.
Ladies and gentlemen,
artists are the conscience of mankind. It is them who do leave in their art works
messages of everlasting effect. Our common wish remains that directors continue to dis-
cover new opportunities and yet 'undiscovered' corners of diversity in the human com-
munity. I am convinced that all the participants shall take home profound and
extraordinary experience from this year's festival.
At the end of September adca once again becomes a center of film stories. Film
goes well with adca and makes her a film metropolis. The Biennial IFF Etnofilm adca
is always a big cultural feast and I believe it will be the same this year.
The Kysuce Cultural Centre in adca, an organization founded by the ilina
SelfGoverning Region, has become the main organizer of the 17th edition of the IFF Et-
nofilm adca. The ilina SelfGoverning Region is proud to support an event of this size
in the whole Kysuce region and ilina outskirts. I believe that the tradition of this event
shall survive for many years to come and it will be an inspiration for artists and audiences.
I wish a successful running to the event and to all the festival guests an unforgettable ar-
tistic experience.
See you in 2014!
Juraj Blanr
Chairman of ilina SelfGoverning Region
7 Etnofilm adca 2012
Vitajte
v ilinskom
kraji
Ven dmy, ven pni, tvorcovia a priatelia ETNOFILMu,
Bienle medzinrodnho filmovho festivalu dokumentrnych filmov
Etnofilm adca 2012 s tematikou etnolgie, socilnej a kultrnej antropolgie
otvra dvere talentom u po 17krt. Pre svojprnos sa te obube nielen odbornej,
ale aj irokej kultrnej verejnosti. Svojou dlhoronou tradciou sa rad knajstarm
a najvznamnejm filmovm festivalom nielen ilinskho kraja, ale aj Slovenska.
Etnofilm adca je najstarm filmovm festivalom na Slovensku. Zro-
ve je aj najvznamnejm kultrnym podujatm medzinrodnch rozmerov vre-
gine Kysc, ktor sa kon nepretrite od svojho zaloenia vroku 1980. adcu
nevybrali zakladatelia festivalu nhodne. Ve bohatstvo udovej kultry vre-
gine Kysc ju na to priam preduruje.
Som rd, e prostrednctvom filmovch diel nezabdame na loveka, na
jeho duchovno, na spsob ivota udskho spoloenstva, udov kultru. Prve
preto m toto uniktne filmov podujatie trval miesto medzi odbornou, ale aj
laickou verejnosou, oom sved aj 101 prihlsench filmov z 12 krajn sveta.
Ven dmy, ven pni,
umelci s svedomm udstva. Prve oni nm vo svojich dielach zane-
chvaj posolstv strvalou platnosou. Nam spolonm elanm ostva, aby
reisri aj naalej objavovali monosti, ako aj doteraz neobjaven zkutia rz-
norodosti udskho spoloenstva. Pevne verm, e siztohto ronka festivalu od-
nesiete mnoho hlbokch anevednch zitkov.
adca sa na konci septembra stva op centrom filmovch prbehov.
Film adci pristane a rob znej filmov metropolu. Bienle medzinrodnho fil-
movho festivalu dokumentrnych filmov Etnofilm adca 2012 vdy patr kve-
km sviatkom asom presveden, e tak to bude aj tento rok.
Kysuck kultrne stredisko v adci, organizcia v zriaovateskej p-
sobnosti ilinskho samosprvneho kraja, sa stalo hlavnm organiztorom 17.
ronka medzinrodnho filmovho festivalu dokumentrnych filmov Etnofilm
adca 2012. ilinsk samosprvny kraj s hrdosou podporuje podujatie tohto for-
mtu na Kysuciach ivcelom ilinskom kraji. Verm, e jeho tradcia pretrv aete
mnoh roky bude inpirciou pre umelcov idivkov. Podujatiu prajem spen
priebeh avetkm hosom nezabudnuten umeleck zitok.
Dovidenia vroku 2014!
Juraj Blanr
predseda ilinskho samosprvneho kraja
6 Etnofilm adca 2012
Welcome to adca
Dear filmmakers, dear viewers, esteemed guests,
I am glad to greet you on my behalf and on behalf of the town of adca and wel-
come you on the soil of our city, which for the 17th time becomes the scene of the oldest film
festival in Slovakia. ETNOFILM adca holds an important and irreplaceable place in the
calendar of international festivals organized in Slovakia. For over thirty years it gives evidence
of the values and uniqueness of folk culture in all of its forms and transformations, it presents
its exceptional holders, thus deepening our understanding and a respect for the presented va-
lues. Documentary films in recent years increasingly reflect a person's life, his individuality
and way of life in an everchanging society, which serves a very important witness to our
times.
We are proud that this festival takes place in adca and Kysuce. We are proud
that we are the hosts and we believe that the 17th year will bring all interested producers and
viewers new and interesting knowledge about the life and culture of various nations and eth-
nic groups, unique artistic experiences, and many friendly meetings and discussions with
friends and fans of the film.
I would like to thank all the organizers and partners for preparing and supporting
this festival and I believe that in adca and its cultural centre you shall feel comfortable and
satisfied, and together we create a beautiful and unique festival atmosphere.
I look forward to meeting you.
Milan Gura
The Mayor of adca
9 Etnofilm adca 2012
Vitajte v adci
Ven filmov tvorcovia, mil divci, cten hostia,
som rd, e Vs mem vmene svojom ivmene Mesta adca pozdravi
aprivta na pde nho mesta, ktor sa u po 17. raz stva dejiskom najstarieho
filmovho festivalu na Slovensku. ETNOFILM adca m vkalendri medzin-
rodnch festivalov organizovanch na Slovensku vemi vznamn anezameni-
ten miesto. Viac ne 30 rokov podva svedectvo ohodnotch ajedinenosti
udovej kultry vo vetkch jej formch apremench, prezentuje jej vnimonch
nositeov, vaka omu sa prehlbuje aj nae poznanie acta kuvedenm hodno-
tm. Dokumentrne filmy vposlednch rokoch oraz viac reflektuj aj ivot lo-
veka, jeho individualitu aspsoby existencie vneustle sa meniacej spolonosti,
m podvaj vemi dleit svedectvo osvojej dobe.
Sme hrd na to, e sa tento festival odohrva vadci ana Kysuciach.
Sme hrd na to, e sme jeho hostitemi averme, e aj 17. ronk prinesie vetkm
zastnenm tvorcom adivkom nov azaujmav poznatky oivote akultre
rznych nrodov aetnk, jedinen umeleck zitky amnoh priatesk stret-
nutia adiskusie vkruhu priateov apriaznivcov filmu.
akujem vetkm organiztorom apartnerom, ktor pripravili apod-
porili tento festival averm, e sa vadci avjeho kultrnom stnku budete cti
prjemne aspokojne aspolone vytvorme krsnu aneopakovaten festivalov
atmosfru.
Tem sa na spolon stretnutia sVami.
Milan Gura
primtor mesta adca
8 Etnofilm adca 2012
Greetings
from the Festival Director
Dear guests, esteemed filmmakers and ETNOFILM fans,
Let me welcome you to the 17th biennial International Film Festival of docu-
mentary films on ethnology, social and cultural anthropology ETNOFILM ADCA 2012
on behalf of The Kysuce Cultural Center in adca, the organization founded by the ilina
SelfGoverning Region. Directors and filmmakers from different countries meet here with
professional and general public audience to experience pleasant encounters and enjoy the
time in our city.
The selection jury has decided that in 2012 the total of 40 films from 12 countries
shall enter the main competition, while the overall time of screenings shall reach 1 276 mi-
nutes. The variety of their genre is exceptionally rich. This years competition shall include
fifteen Slovak films, other titles come from Germany, the Czech Republic, New Zealand, Swit-
zerland, Slovenia, Serbia, Croatia, Poland, Spain, Italy and Hungary. We were pleased that
our festival roused interest of young filmmakers, the students of the Academy of Arts in Ban-
sk Bystrica, Slovakia, whose talent is promising for the future editions of our festival.
We are very happy to see that the reputation of the oldest Slovak film festival at-
tracts a high quality film production and without doubt offers the opportunity to present the
diversity of views on the contents of the specific theme of ethnology and folk culture. From
the history of ETNOFILM we can see an interesting fact that during the seventeen editions
of the film contest some 568 films from 34 countries round the world have been introduced
and screened to the audience covering some most different topics.
The documentary film as such is an interesting phenomenon in the life of a man.
Each viewer regardless of age, education, race, or interests, after seeing a film starts thinking,
finding a good source of knowledge and inspiration. The film makers focus on documenting
certain issues to have a meaning for the audience even though it is shot in a foreign language.
The actual films are able to address a wide spectrum of viewers around the world. And such
films shall be also presented at our 2012 edition of the Kysuce film festival.
Kysuce Cultural Centre together with co organizers and other partners wishes the
festival guests and all those from the general public audience who attend the festival screenings
and activities to spend a pleasant time embraced by an impressive cinematic atmosphere.
17th edition of The International Film Festival ETNOFILM ADCA 2012 is just
beginning...
Silvia Petrekov
Director of Kysuce Cultural Center in adca
Festival Director Etnofilm adca 2012
11 Etnofilm adca 2012
Pozdrav
riaditeky festivalu
Ven hostia, cten filmov tvorcovia, mil priaznivci ETNOFILMu,
dovote mi vmene Kysuckho kultrneho strediska vadci, organiz-
cie vzriaovateskej psobnosti ilinskho samosprvneho kraja, privta vs na
17. ronku bienle medzinrodnho filmovho festivalu dokumentrnych filmov
stematikou etnolgie, socilnej akultrnej antropolgie ETNOFILM ADCA
2012. Stretvaj sa tu reisri a tvorcovia zrznych krajn sveta, aby spolu sod-
bornou a divckou verejnosou preili prjemn as vnaom meste.
Vberov porota rozhodla, e vroku 2012 sa sane predstav spolu
40 filmov, ktorch celkov premietacia dka dosiahla 1276 mint. Ich nrov
pestros je vnimone bohat. Do sae je vtomto ronku zaradench a 15 slo-
venskch filmov, alie tituly s zNemecka, eskej republiky, Novho Zlandu,
vajiarska, Slovinska, Srbska, Chorvtska, Poska, panielska, Talianska aMa-
arska. Poteil i zujem mladch filmrov, tudentov Akadmie umenia vBan-
skej Bystrici, ktorch talentje ndejou pre budce ronky festivalu.
Sme vemi radi, e renom tohto najstarieho slovenskho filmovho
festivalu priahuje kvalitn tvorbu anepochybne ponka prleitos predstavi
rznorodos pohadov na obsah tejto pecifickej tematiky. Zhistrie ETNOFILM
u je zaujmavm fakt, e poas sedemnstich ronkov sa do sae dostalo spolu
568 filmov z34 krajn celho sveta.
Dokumentrny film, ako tak, je vivote loveka zaujmavm fenom-
nom. Kad divk bez ohadu na vek, vzdelanie, rasu, i zujmy, sa po jeho vzhli-
adnut zamysl, pou aj inpiruje. Tvorcovia sa sstredia na zdokumentovanie
tmy tak, aby mala vpovedn hodnotu aj ke je vcudzom jazyku. Samotn
filmy doku oslovi irok spektrum divkov na celom svete. Atak s sasou
aj nho kysuckho festivalu.
Kysuck kultrne stredisko vadci, spolu salmi organiztormi, el
festivalovm hosom iirokej divckej verejnosti prjemn chvle preit vobjat
filmovej atmosfry.
17. ronk medzinrodnho filmovho festivalu ETNOFILM ADCA
2012 sa prve zana...
Silvia Petrekov
riaditeka Kysuckho kultrneho strediska vadci
riaditeka festivalu Etnofilm adca 2012
10 Etnofilm adca 2012
Medzinrodn porota / International Jury
Predsednka poroty:
Jadwiga Glowa Hukov filmrka, historika, novinrka, Posko
filmmaker, historian, journalist, Poland
lenovia poroty:
Zuzana Beukov etnologika/ethnologist, Slovensko/Slovakia
Jn Fuzik reisr/director, Maarsko/Hungary
Helena Bernkov etnologika/ethnologist, esk republika/Czech Republic
Milan Mea etnolg/ethnologist, Slovensko/Slovakia
tefan Vratiak zstupca Literrneho fondu pre udelenie Ceny Martina Slivku
/Literary Fund representative for the Award of Martin Slivka Slovensko/Slovakia
Dr. hab. Jadwiga Glowa Hukov
Ukonila tdium histrie (1986), filmovej vedy (1990) a ur-
nalistiky (1993) na Jagiellonskej univerzite. Psob v Audi-
ovizulnom intitte Jagiellonskej univerzity, kde sa zaober
dokumentrnym filmom strednej Eurpy, najm eskm a
slovenskm filmom. Od roku 1997 psob vo vberovej ko-
misii Krakovskho filmovho festivalu krtkych a dokumen-
trnych filmov. Je lenkou Programovej rady Krakovskho
festivalu. Na viacerch festivaloch dokumentrneho filmu
psobila ako lenka poroty (Dnsko, vdsko, Fnsko, Ne-
mecko, Irn, taliansko, Izrael, esk republika, SR etnofilm,
Artfilm Fest). Od roku 2002 sa zapja do medzinrodnho
projektu Visegrad Documentary Film Library v Prahe. Je ex-
pertkou Poskho filmovho intittu.
Publikovala vposkch odbornch asopisoch a zbornkoch
"Kino", "Kwartalnik Filmowy", "Studia Filmoznawcze", "Universitas", "Wiez", "Ty-
godnik Powszechny", "Konkurs", "KinoIkon", Estetyka i Krytyka, Kultura Po-
pularna, Kinowedczeskije zapiski, KINOIKON.
Pod priezviskom Jadwiga Gowa publikovala knihy: Dokument po przeomie.
Film dokumentalny lat 90. w Europie rodkowoWschodniej / Zooming in on
Historys Turning points. Documentaries in the 1990s in Central and Eastern Eu-
rope (1999) a Dokument filmowy epoki Havla (2005), Nieme kino dokumen-
talne oraz Czechy i Sowacja, w podrczniku: Kino nieme. Historia kina, Tom 1,
red. Tadeusz Lubelski, Iwona Sowiska, Rafa Syska, Wydawnictwo: Universitas
2009, Czechosowacja w: Kino klasyczne. Historia kina, Tom 2, red. jw., Univeritas
2011.
13 Etnofilm adca 2012
Festivalov tm
Festival Team
PRPRAVN VBOR / ORGANIZING COMMITTEE
Mgr. Silvia Petrekov riaditeka festivalu, Kysuck kultrne stredisko
vadci
Jn urica Kysuck kultrne stredisko vadci
Mgr. Mria Sadlekov Kysuck kultrne stredisko v adci
Doc. PhDr. Zuzana Beukov, CSc. Katedra folkloristiky aregionalistiky FF
UKF Nitra
PhDr. Daa Ferklov Slovensk nrodn mzeum,Martin
Doc. PhDr. Hana Hlkov, CSc. Katedra etnolgie akultrnej antropolgie,
Filozofick fakulta UK, Bratislava
PhDr. Antnia Jasemov Univerzitn kninica vBratislave
Mgr. tefan Vratiak Slovensk filmov zvz, Bratislava
Mgr. Linda imekov Katedra etnolgie akultrnej antropolgie, Filozofick
fakulta UK, Bratislava, produkcia festivalu
Ing. Alexandra Strelkov Slovensk filmov stav,Bratislava
Veronika arlinov Kysuck mzeum vadci
Mgr. Katarna ulganov Mestsk rad vadci
Mgr. Anna Strakov riaditeka KIC mesta adca
Mgr. Duan Mikolaj Kysuck kultrna nadcia Bratislava
VBEROV KOMISIA / SELECTION COMMITTEE
Mgr. tefan Vratiak predseda komisie, Slovensk filmov zvz
Mgr. Katarna Ndask, PhD. Mzeum mesta Bratislavy
PhDr. Antnia Jasemov Univerzitn kninica v Bratislave
12 Etnofilm adca 2012
Jedens rokov psobila ako redaktorka asopisu Etnologick rozpravy, vrokoch
20022008 bola predsednkou Nrodopisnej spolonosti Slovenska. Od roku 2006
je lenkou prpravnho vboru Etnofilmu adca. Vrmci pedagogickej innosti
sa sna oprofesionalizciu vizulnej antropolgie na Slovensku. Od roku 1996,
po obhjen dizertanej prce, psob ako vysokokolsk pedagogika na Univer-
zite Kontantna Filozofa v Nitre.
She was born and lives in Bratislava. In 1983 she graduated in ethnology from the Come-
nius University in Bratislava and started to work at the Slovak Academy of Science, In-
stitute of Ethnology, devoting to rituals, religiosity, ethnic minorities and the town
ethnology. Since 1996 she also teaches at the Faculty of Philosophy of the University of
Constantine Philospher (UCP) in Nitra. Since 2004 she became the professor assistant
and for si years she has been the Head of the Department of Folklore and Religious Studies
at the UCP University. She is the author of over 80 papers, asuccessfull publication pro-
ject The Traditional Culture of the Regions in Slovakia (VEDA 1998, 2005, DAJAMA
2010 under the title The Folk Culture), and two scientific monographies.
She worked with Slovak Television on the minority magazines about the Croats and Bul-
garians in Slovakia. She is an author of the script to the film documentaries Dobre nm
je vPetralke bva (Living Well in Petralka, 2003) Boie telo vCsmri (The Feast of
Corpus Christi in Csomor, 2005), acoauthor of the documentary Trhovisko (Market
Place, 2005) and an edition Osobnosti slovenskej etnolgie (Personalitiess of the Slovak
Ethnology, 20082010), atutor of amasters film project by Miroslav Barto Slovaks in
Croatia. Her documentaries have been presented at various film festivals and screenings
in the Czech Republic, Austria, Hungary, Croatia and Slovenia. Aphoto and film docu-
mentation is not only part of her work, but ahobby as well.
She has been the editor of the journal Etnologick rozpravy (The Discussions on Ethno-
logy) in 20022008, she was the chairperson of the Slovak Society of Ethnology (Nrodo-
pisn spolonos Slovenska). Since 2006 she has been a member of the Organizing
Committee of Etnofilm adca film festival. In her professional activities she endeavours
to professionalize the visual antropology in Slovakia.
Etnofilm adca 2012
Dr. hab. Jadwiga Glowa Hukov graduated in history (1986), film science (1990) and
journalism (1993) from the Jagiellonian University. She works for the Audiovisual Insti-
tute of the Jagiellonian University where she specializes in the documentary film of Central
Europe, namely Czech and Slovak documentary film. Since 1997 she has been amember
of the preselection jury of the Krakow Short and Documentary Film Festival. She is
amember of the Programming Board of the Krakow Festival. She was a jury member at
various film festivals in Denmark, Sweden, Finland, Germany, Jugoslavia, Iran, Italy, Is-
rael, Czech Republic, Slovak Republic Etnofilm, Artfilm Fest). Since 2002 she has par-
ticipated in the international project Visegrad Documentary Film Library in Prague. She
is an expert of the Polish Film Institute.
She published widely in Polish journals and collections "Kino", "Kwartalnik Filmowy",
"Studia Filmoznawcze", "Universitas", "Wiez", "Tygodnik Powszechny", "Konkurs",
"KinoIkon", Estetyka i Krytyka, Kultura Popularna, Kinowedczeskije zapiski.
Under her maiden name Jadwiga Gowa she published the books: Zooming in on His-
torys Turning Points. Documentaries in the 1990s in Central and Eastern Europe
(1999) a The Documentary Film of the Havel Epoch (2005), Silent Cinema, The History
of Cinema, Part 1, Universitas 2009, Czechoslovakia in Classical Cinema. History of Ci-
nema, Part 2, Universitas 2011.
Doc. PhDr. Zuzana Beukov, CSc.
Narodila sa aije vBratislave. Vroku 1983 ukonila tdium
etnolgie na Univerzite Komenskho a zaala pracova
vstave etnolgie SAV, kde psob na iastonom vzku a
do sasnosti. Zameriava sa na vskum ritulov, religiozity,
etnickch minort aetnolgie mesta. Odroku 1996, po obh-
jen dizertanej prce, psob ako vysokokolsk pedagg na
Univerzite Kontantna Filozofa v Nitre. Vroku 2004 sa ha-
bilitovala na docentku aes rokov viedla Katedru folkloris-
tiky a regionalistiky FF UKF v Nitre. Je autorkou vye 80
vedeckch tdi, spenho publikanho projektu Tradin
kultra reginov Slovenska (VEDA 1998, 2005, DAJAMA 2010
pod nzvom udov kultra) advoch vedeckch monografi.
Spolupracovala sSTV na prprave nrodnostnch magaz-
nov Chorvtov aBulharov, je autorkou scenrov filmovch
dokumentov Dobre nm je vPetralke bva (2003), Boie telo vCsmri (2005),
spoluautorkou dokumentu Trhovisko (2005) aedcie Osobnosti slovenskej etno-
lgie (20082010), kolitekou diplomovho filmovho projektu Miroslava Bartoa
Slovci v Chorvtsku. Dokumenty boli prezentovan na filmovch festivaloch
aodbornch podujatiach aj veskej republike, Raksku, Maarsku, Chorvtsku
aSlovinsku. Fotografick afilmov dokumentcia je nielen sasou jej prce, ale
aj vonoasovch aktivt.
14 Etnofilm adca 2012 15
Helena Bernkov
Helena Bernkov sa narodila vKyjove, ije vBrne. Vroku
1980 absolvovala tdium etnografie adejn umenia na Fi-
lozofickej fakulte Masarykovej univerzity avroku 1982 z-
skala na zklade rigorznej skky titul PhDr. Poas
psobenia vMestskom kultrnom stredisku vBrne sa za-
merala na innos folklrnych sborov, podieala sa na pr-
prave programov o folklre pre brniansku redakciu
eskoslovenskho rozhlasu aspolupracovala sprogramo-
vou radou Medzinrodnho folklrneho festivalu vStr-
nici. Od roku 1993 je kurtorkou zbierok fotografie agrafiky
v Etnografickom stave Moravskho zemskho mzea
vBrne. Je autorkou, resp. spoluautorkou fotografickch v-
stav venovanch predovetkm autorom dokumentrnej
aumeleckej fotografie zprelomu 19. a20. storoia (Josef ma, Josef Braun, Erwin
Raupp) avrmci tchto vstavnch projektov organizuje verejn projekcie ar-
chvnych dokumentrnych filmov spracovvajcich tmy z oblasti udovej
kultry. Je spoluautorkou monografie Erwin Raupp, Moravsk Hellas 1904 (2010).
Ofotografii publikuje vdomcej azahraninej tlai, odborn zujem venuje aj
udovmu odevu astavitestvu. Je lenkou Nrodnho komittu antropologic-
kch aetnologickch vied pri Akadmii vied eskej republiky, vboru eskej
nrodopisnej spolonosti aredaknch rd asopisov Nrodopisn vstnk, Folia
ethnographica a Historick fotografie.
Helena Bernkov was born in Kyjov and lives in Brno. In 1980 she graduated from ethno-
graphy and art history at the Philosophical Faculty of Masaryk University and in 1982
she passed the rigorous examination acquiring the PhDr. title. While working in the Mu-
nicipal Cultural Centre in Brno she focused on folk groups, participated in producing
programmes on folk art for Czechoslovak Radio in d Brno and worked with the program-
ming board of the International Folk Festival in Strnice. Since 1993 she has been the
curator of collections of photography and graphics at the Ethnographic Institute of the
Moravian Museum in Brno. She is the author, respectively coauthor of exhibitions de-
dicated to the mainly documentary and art photography from the turn of the 19th and 20
century (Josef Sima, Josef Braun, Erwin Raupp). Within this project she organized a pu-
blic screening of archive documentaries on folk culture. She is the coauthor of the mono-
graph Erwin Raupp, Moravian Hellas 1904 (2010). She published widely on the
photography in the domestic and foreign press, she also devotes her professional interest
to folk clothing and architecture. She is a member of the National Committee of Anthro-
pological and Ethnological Sciences at the Academy of Sciences of the Czech Republic,
the Czech Ethnographic Society Committee and editorial boards of journals Ethnographic
Journal, Folia Ethnographica and Historical photography.
17 Etnofilm adca 2012
Jn Fzik
Jn Fuzik sa narodil v Maarsku v roku 1957 v slovenskej
rodine. Absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave
odbor urnalistiky. V sasnosti vo tvrtom volebnom cykle
je predsedom Celottnej slovenskej samosprvy v Buda-
peti, predtm 16 rokov pracoval ako redaktor v Maarskej
televzii. V Regionlnom tdiu v Segedne zaloil slovensk
nrodnostn magazn Naa obrazovka, naposledy pracoval
ako vedci vetkch nrodnostnch redakci MTV. Pritom
ako dramaturg a neskr reisr nakrtil takmer tridsa, pre-
vane historickch a antropologickch dokumentrnych fil-
mov v slovenskom i maarskom jazyku. Cel rad jeho
dokumentov bol zaraden do sanho programu Maar-
skej filmovej prehliadky v Budapeti, naposledy dokumen-
trny film Farkaslyuk (Vlia diera, 2011). V rokoch 19982010 bol pkrt lenom
poroty na Etnofilme. V roku 1996 zskal jeho autorsk film Ma vol I. (nmet,
scenr, ria), ktor vznikol v Redakcii slovenskho vysielania MTV, Bronzovho
turoa. Niektor jeho alie filmy, napr. Kestcka kronika IIIIII. (19891991),
Rozvodia (1992), Upratovaky (2000) boli uveden na prehliadkach krtkych fil-
mov na Slovensku a v Posku.
Jn Fuzik was born in Hungary, in a Slovak family, in 1957. He graduated from the Fa-
culty of Arts of Comenius University in Bratislava, Department of Journalism. Currently
in the fourth election cycle, he is the President of the Nationwide Slovak government in
Budapest. For 16 years he has been working as a television journalist in Hungary. In Re-
gional Studio in Szeged he founded a Slovak national magazine to be broadcst, later he
worked as the Head of all minority programme braodcasting of Hungarian TV. As an edi-
tor and later director he produced almost thirty, mostly historical and anthropological do-
cumentaries in Slovak and Hungarian. A number of his documentaries was selected for
participation in the main competition of the Hungarian film show in Budapest, the latest
of them being the documentary Farkaslyuk (Wolf Hole, 2011). In the years 19982010 he
was repeatedly a member of the Etnofilm jury. In 1996 his film The Mother Is Calling
(story, screenplay, direction), produced by the Slovak regional studio of MTV, was awarded
the Bronze Turon at Etnofilm adca. Some of his other films e.g. Kestc Chronicle III
III. (19891991), Waters (1992), Cleaning Ladies (2000) were presented at various short
film screenings in Slovakia and Poland.
16 Etnofilm adca 2012
clothing, ethnomusicology and openair museums, the theory of cultural tradition. He
published widely in professional ethnographic, museum and educational journals, in con-
ference materials, in monographs Giraltovce Haln in the book Tradition today? pu-
blished by UV Bratislava in 2007.
He prepared and executed more than sixty exhibitions presented at home and abroad,
wrote nine screenplays to films on folk culture, was the author of many expositions and
projects in the field of contemporary folk art, handicrafts and representative exhibitions
at home and abroad (The Treasuresof Slovak folk art in Paris, Rome, Oberschonenfeld
in Germany, The Ten Basic Facts About the Fujara Pipe (Paris, Bratislava, Berlin, Sa-
rajevo). He is the author of information and education programme Virtual Gallery of Folk
Art Production in Slovakia on the UV website.
He worked as a jury member for several editions of the IFF Etnofilm adca and is the au-
thor of several assessment articles in the journal Slovak Ethnology. He was a member of
the preparatory committee and directed stage programs for folk festivals in Koice, Rasla-
vice and Vchodn. He was a jury member for the presentations of the contemporary pro-
duction of folk musical instruments Instrumentum excellence in Detva Folk Festival,
Slovakia. Since 1980 he is actively involved in woodcarving and other presentations,
exhibitions and teaching activities.
Mgr. tefan Vratiak
Vporote zastupuje Literrny fond. Narodil sa 23. aprla 1942
voravskej dedinke akov. Maturoval na zhradnckej kole
vMalinove, vroku 1967 ukonil tdia na FAMU, katedre
filmovej atelevznej vedy vPrahe. Od roku 1969, do roku
2004 pracoval vSlovenskom filmovom stave vBratislave,
kde vykonval vedce aodborn funkcie. Aj po odchode do
dchodku pracoval vSF do roku 2011 ako referent vdo-
kumentcii. Spoluzaklad niekoko festivalov: Etnofilm
adca, ArtFilmFest Trenianske Teplice/Trenn, GayFilm-
Fest Tajov/Bratislava. Bol lenom tlaovch komisi medzi-
nrodnch filmovch festivaloch Karlove Vary, Festivalov
eskch aslovenskch filmov, Envirofilmu Bansk Bystrica,
MFF Bratislava, MFF Horsk film Poprad. Napsal niekoko
scenrov k filmovm vstavm, scenr k dokumentu
KadrKlos Osem spolonch (2005). Organizuje udeovanie Igricov, vronch
cien Slovenskho filmovho zvzu, nie slovenskch televznych tvorcov aLite-
rrneho fondu.
Je predsedom Slovenskho filmovho zvzu aKruhu priateov eskej kultry
Bratislava, tajomnk hospodr Klubu filmovch novinrov, lenom Sekcie pre
tvoriv innos voblasti televzie, filmu avideotvorby Literrneho fondu. Vroku
2004 zskal Cenu Karla apka za podporu eskoslovenskej vzjomnosti, vroku
2006 Cenu slovenskej filmovej kritiky, v roku 2012, pri prleitosti ivotnho jubi-
19 Etnofilm adca 2012
PhDr. Martin Mea
V roku 1975 absolvoval tdium na katedre etnografie a folk-
loristiky FiF UK vBratislave. Po ukonen tdia pracoval
ako redaktor STV v Koiciach. Od leta 1979 nastpil do
mzejnej sfry a do konca roku 1995 etnograf v ariskom
mzeu v Bardejove, v rokoch19962000 ako riadite SNM
EM v Martine. Od roku 2001 bol vedcim oddelenia v-
skumu, dokumentcie a vzdelvania v UV Bratislava,
vrokoch 2007 a 2010 psobil ako riadite Mzea udovej
umeleckej vroby v Stupave. Venoval sa tdiu adokumen-
tcii udovej architektry a bvania, udovej vroby, udo-
vho umenia, vtvarnmu i scnickmu folkorizmu
sohadom na udov odev, problematike etnomuzeolgie
askanzenovho mzejnctva, terie kultrnej tradcie. Svoje
poznatky a nzory uverejoval vodbornch etnografickch amzejnch, pami-
atkrskych a osvetovch asopisoch, vmateriloch z konferenci, vmonografich
Giraltovce, Haln, v knihe Tradcia dnes?, UV Bratislava 2007, ktorej je aj zos-
tavovateom i v publikcii o sochrskych sympzich vo Vchodnej Kresan do
dreva. NOC, Bratislava 2007, ktorej je spoluautorom. Pripravil arealizoval vye
esdesiat vstav uvedench doma a v zahrani, je autorom scenrov deviatich
dokumentrnych filmov z oblasti udovej kultry, pripravil a realizoval viacero
koncepci expozci aprojektov podujat zoblasti sasnho udovho umenia,
remesiel avroby a reprezentanch vstav doma i v zahrani ( Poklady udo-
vho umenia Slovenska (Par, Rm, Oberschonenfeld Nemecko, Bratislava, De-
satoro o fujare (Par, Bratislava, Berln, Sarajevo). Je autorom koncepcie
aniektorch hesiel afotografi informanovzdelvacieho programu Virtulnej
galrie udovej umeleckej vroby na Slovensku na web strnkach UV.
Pracoval ako len port viacerch ronkov Etnofilmu adca a je autorom viace-
rch hodnotiacich lnkov v asopise Slovensk nrodopis. Bol lenom prprav-
nch vborov a autorom mimo scnickch programov folklrnych festivalov
vKoiciach, Raslaviciach a vo Vchodnej. Pracoval ako len poroty pri prehliad-
kach sasnej vroby udovch hudobnch nstrojov Instrumentum excellence
vrmci FF Detva. Od roku 1980 sa aktvne venuje aj rezbrstvu s m svisia jeho
alie vstavn, prezentan a pedagogick aktivity.
Martin Mea graduated from the Department of Ethnography and Folklore at the Co-
menius University in Bratislava In 1975. After graduation he worked as an editor for Slo-
vak TV in Koice. Since 1979 he joined the Saris Museum in Bardejov where he worked
as ethnographer until 1995. From 1996 to 2000 he acted as the director of Slovak National
Museum the Ethnographic Section, in Martin. Since 2001 he has been head of the re-
search, documentation and education department at UV Bratislava (Centre of Folk
Art Production, in the years 20072010 he was the director of the Museum of Folk Art
Production in Stupava. He devoted all his efforts to the study and documentation of folk
architecture, folk craftwork, folk art, visual and scenic folk art with special regard to folk
18 Etnofilm adca 2012
21 Etnofilm adca 2012
lea, 70. vroia narodenia, mu bolo udelen Kritov srdieko vaky spolonosti
Ferdinanda Martinenga achetnmu loveku, ktor zasvtil cel svoj ivot
filmu. V SF sa venuje mapovaniu bielych miest slovenskej kinematografie,
vroku 1969 sa mu podarilo objavi film Jnok zroku 1921.
Od roku 1992 je fredaktorom mesanka Klubu filmovch novinrov Sloven-
skho syndiktu novinrov Informcie, ktor vychdza dodnes. Vr. 19691989
vydva vSF Kinoinformciu aKinemu. Je spoluautorom vye 20 zvzkov Ka-
talgov slovenskch celoveernch hranch, krtkych aspravodajskch filmov,
52 zvzkov edcie Dokumenty. Je spoluautorom Filmovch encyklopdi (1987,
1993) aDejn slovenskej kinematografie (1997). Je lenom redaknej rady mesa-
nka SF FILM.sk. Je autorom vye sto bulletinov, bror aknh sfilmovou te-
matikou.(1991 Jnok 1921). Do novn pe od trinstich rokov (Pionierske
noviny, SME, Pravda, publikuje vo Filmovom pehlede (Praha), vLiterrnom
dvojtdennku, na webe Filmpress. Vye dvadsa rokov sa zastuje ne MFF
vBerlne, vo Viedni, vKarlovch Varoch, oktorch pe do slovenskch novn
aasopisov.
Represents the Literary Fund for the Martin Slivka Award during Etnofilm adca 2012.
He was born on 23 April 1942 in akov, Orava region. In 1967 he graduated from
FAMU, Department of Film and Television in Prague. From 1969 to 2004 he has been
working for the Slovak Film Institute in Bratislava, holding various managerial positions.
Having retired he still worked here in the documentation section until 2011. He cofoun-
ded several festivals: Etnofilm adca, ArtFilmFest Trenianske Teplice/Trenn, GayFilm-
Fest Tajov/Bratislava and worked in the press committees of IFF Karlove Vary, Envirofilm
Bansk Bystrica, IFF Bratislava, IFF Horsk film Poprad. He wrote several scripts to film
exhibitions, script to the documentary Osem spolonch by KadrKlos. He organizes
the Igric Awards, Annual Awards of SFZ, STT andLF.
He is the chairman of the Slovak Film Union and The Circle of Friends of Czech Culture
in Bratislava, vicechairman of Club of Film Journalists, member of Section for Creative
Activities in TV, Film and Video by Literary Fund. In 2004 he was awarded Karel apek
Award, in 2006 Award of the Slovak Film Critics. In 20121 on the occasion of his 70th
birthday he was awarded the Crystal Heart of Gratitiude to anoble man who devoted all
his life to the film. In 1969 he managed to discover the Slovak film Jnok produced in
1921.
Since 1992 he has been the editorinchief of the monthly Information released by the
club of Slovak journalists. In 19691989 he published in SFI Kinoinformcia and Kinema.
He is acoauthor of over 20 volumes of Catalogues of Slovak full length feature, short
and news films, 52 volumes of the edition Documents. He is acoauthor of film encyclo-
paedias (1987, 1993) and History of Slovak Cinematography (1997). He is the author of
over hundred bulletins, brochures and book dealing with film topics. For over 20 years he
has been attending IFF in Berlin, Vienna, Carlsbad, writing about them for Slovak new-
spapers and journals.
20 Etnofilm adca 2012
4) PRIHLSENIE DO SAE
Filmy mono prihlasova do sae od 1. februra 2012. Kompletn materil pre
prihlsenie do sae mus obsahova:
a/ Kpiu prihlasovanho filmu na DVD (zasla potou)
b/ Kompletne vyplnen a podpsan prihlku filmu do sae ( originl potou,
kpiu emailom)
c/ Anotciu prihlasovanho filmu (max. 57 riadkov, zasla emailom)
d/ Fotografie: 3 zbery z filmu + fotografia reisra (zasla emailom)
e/ Krtky ivotopis afilmografiu reisra (max. 57 riadkov, zasla emailom)
f/ Kompletn komentrov alebo dialgov listinu vjazyku slovenskom,alebo
anglickom (vytlaen zasla potou)
g/ Prihlsen film na DVD sa prihlasovateovi nevracia. Organiztor pouije
nosi DVD poas festivalu za elom filmovej projekcie apo skonen festivalu
ho zarad do archvu festivalu Etnofilm adca za elom dokumentcie a pr-
padnho vyuitia vhradne na nekomern ely (vskum,vzdelvanie, po-
festivalov prehliadky najspenejch filmov).
5) PREDVBER
O filmoch, ktor sa zastnia festivalovej sae, rozhoduje Vberov komisia.
lenov Vberovej komisie nominuje Prpravn vbor festivalu. Vberov komisia
pre 17. ronk festivalu bude pozostva z piatich lenov z radov filmrov, etno-
lgov a novinrov. Kad prihlasovate bude najneskr do 31. jla 2012 mailom
oboznmen s rozhodnutm Vberovej komisie. Toto bude zverejnen aj na
strnke festivalu: www.etnofilm.sk.
6) MEDZINRODN SA
Dokumentrne filmy so zameranm na etnolgiu, socilnu akultrnu antropo-
lgiu bud sai onasledovn ocenenia:
Zlat turo Grand Prix
Strieborn turo
Bronzov turo
Cena Martina Slivku za najlep individulny vkon slovenskmu tvorcovi
(udeuje LF)
Cena Matice slovenskej za najlep film oivote Slovkov vzahrani (udeuje
sa tvorcovi ijcemu mimo zemia SR)
Cena Nrodopisnej spolonosti Slovenska Etnolg za kamerou
Cena za najlep esk film udeuje Vevyslanectvo R
Cena predsedu ilinskho samosprvneho kraja
Cena riaditeky festivalu
Cena primtora mesta adca
Cena filmovch novinrov
Cena Kysuckej kultrnej nadcie za najlep film reflektujci hodnoty reginu
Cena tudentskej poroty
23 Etnofilm adca 2012
ETNOFILM adca 2012
17. ronk medzinrodnho filmovho festivalu
23. 26. oktber 2012
TATT
1) MIESTO A DTUM KONANIA
17. ronk medzinrodnho filmovho festivalu Etnofilm adca 2012 sa bude
kona od 23. do 26. oktbra 2012 vKysuckom kultrnom stredisku vadci av
priestorochDomu kultry v adci.
2) POSLANIE FESTIVALU
ETNOFILM adca je medzinrodn filmov bienle venovan problematike et-
nolgie, ako aj socilnej a kultrnej antropolgie virokom slova zmysle.
predstavi najnovie dokumentrne filmy okultrnej asocilnej rznorodosti
udskho spoloenstva a zvi povedomie irokej verejnosti, filmrov amdi
o potrebe jej ochrany
podpori vznik novch filmovch diel na uveden tmy udeovanm ocenen
prispie k rozvoju slovenskej filmovej tvorby v oblasti vizulnej antropolgie
organizova na pde festivalu odborn podujatia
Festival sa zameriava na kultrnu asocilnu rozmanitos eurpskeho kontinentu,
avak organiztori mu do sae prija aj filmy od autorov zalch krajn
sveta, zodpovedajce danej tme.
3) PODMIENKY ASTI V SAI
a/ Filmy mu do sae prihlsi vrobcovia, producenti, distribtori, intitcie,
ako ajfyzick osoby
b/ Prihlasovate kompletne vypln a podpe prihlku filmu do sae
c/ Prijmaj sa diela na nosioch DVD
d/ Do sae mono prihlsi dokumentrne filmy, ktor boli vyroben od roku
2010 a neboli uveden na 16. ronku Etnofilmu adca 2010
e/ Filmy na nosioch DVD svyplnenou apodpsanou prihlkou filmu do sae
a komentrom treba zasla do 15. mja 2012 na adresu: Katedra etnolgie
akultrnej antropolgie FiF UK, Mgr. Linda imekov, Gondova 2, 814 99 Bra-
tislava soznaenm ETNOFILM ADCA 2012
f/ Dokumentciu velektronickej podobe treba zasla do 15. mja 2012 produkcii
festivalu na adresu: produkcia@etnofilm.sk, tel.:+421 944 482376
22 Etnofilm adca 2012
Osobn as na festivale je potrebn organiztorovi festivalu oznmi do 31. au-
gusta 2012.
11) ZASIELANIE
Nklady na prepravu a poistn spojen s dodanm materilov festivalu v plnej
miere hrad prihlasovate. Tka sa to aj sprievodnch nkladov, najm colnch
poplatkov.
12) SHLAS
Prihlasovate sa svojm podpisom na programovej prihlke zavzuje repektova
vetky ustanovenia tohto tattu.
Slovensk i anglick verzia tohto tattu s rovnocenn.
V prpade nejasnost vkladu textu tattu je zvzn jeho slovensk znenie. Sa-
nosti a spory, ktor sa mu v priebehu festivalu vyskytn, riei s konenou plat-
nosou riaditeka festivalu.
13) ORGANIZCIA FESTIVALU
Organizciu festivalu riadi Prpravn vbor, na ele ktorho je riaditeka festivalu.
Vbor zodpoved za prijatie filmov do sae a celkov organizciu podujatia,
ako aj zloenie Vberovej komisie a medzinrodnej poroty.
Hlavn organiztori 17. ronka Etnofilmu adca 2012: ilinsk samosprvny kraj,
Kysuck kultrne stredisko v adci, Mesto adca.
Spoluorganiztori festivalu: Slovensk filmov stav Bratislava, Kultrne ain-
forman centrum mesta adca, Katedra etnolgie akultrnej antropolgie FiF
UK Bratislava, Slovensk nrodn mzeum vMartine, Nrodopisn spolonos
Slovenska, Literrny fond, Krajansk mzeum Matice slovenskej Martin, Sloven-
sk filmov zvz, Univerzitn kninica vBratislave, Kysuck kultrna nadcia,
Kysuck mzeum vadci, Krajsk kninica viline.
Medilni partneri festivalu: tdio RTVS Bansk Bystrica, ilinsk televzia, Vaa
TV, Kysuck televzia, Tdennk Kysuce, Rdio ZET, Rdio Frontinus
Partner festivalu: Vevyslanectvo eskej republiky.
ETNOFILM ADCA 2010 Kalendr
15. mj 2012 Uzvierka prihlok,dokumentcie a DVD
31. jl 2012 Oznmenie orozhodnut vberovej komisie
31. august 2012 Uzvierka pre prihlku k osobnej asti tvorcov
23. 26. oktber 2012 17. ronk Etnofilmu adca 2012
25 Etnofilm adca 2012
Kad film vsai obdr astncky diplom.
Ocenen tvorcovia bud mc uvies daj o zskanom ocenen v zverench ti-
tulkoch svojho filmu.
7) MEDZINRODN POROTA
Medzinrodn porotu menuje Prpravn vbor. Porota zodpoved za udelenie
ocenen. Bude ma p lenov, osobnosti z oblasti etnolgie, filmu a novinrskej
obce, z ktorch dvaja bud zo Slovenska a traja bud zo zahraniia.
Rozhodnutia poroty bud definitvne. Porota si vyhradzuje prvo udeli jedno
alebo niekoko estnch uznan alebo cenu neudeli.
8) OSOBN AS NA FESTIVALE
Organiztor pozva tvorcov sanch filmov na as na festivale a predstaveniu
svojich diel festivalovmu publiku. Nklady na ubytovanie a stravu zstupcovi
zahraninho sanho filmu hrad organiztor festivalu.
Prihlky k osobnej asti treba zasla festivalovmu sekretaritu do 31. augusta
2012. Akreditovan astnci zskaj festivalov dokumentciu, vrtane festiva-
lovho katalgu a bud ma prstup na festivalov podujatia.
9) PROPAGCIA
Prihlasovate dva organiztorovi festivalu shlas na bezplatn pouitie ryvku
sanho filmu v dke do 3 mint, ako aj fotografi za elom propagcie filmu
a festivalu velektronickch aprintovch mdich, vrtane festivalovho kata-
lgu.
10) TERMNY
PREDVBER:
Kompletn materil pre prihlsenie do sae mus organiztor obdra do 15.
mja 2012. Film na DVD,vyplnen prihlku akomentrov listinu treba zasla
potou na adresu:
Katedra etnolgie akultrnej antropolgie FiF UK, Mgr. Linda imekov, Gon-
dova 2, 814 99 Bratislava soznaenm ETNOFILM ADCA 2012.
Materily velektronickej verzii treba zasla na adresu: produkcia@etnofilm.sk,
tel.:+421 944 482376.
SA:
Rozhodnutia Vberovej komisie otom, ktor filmy sa zastnia hlavnej sae,
bud prihlasovateom oznmen elektronickou potou do 31. jla 2012 azverej-
nen na webovej strnke festivalu www.etnofilm.sk.
24 Etnofilm adca 2012
ETNOFILM ADCA 2010
17th International Film Festival
23. 26. October 2012
Regulations
1) DATE AND PLACE
The 17th International Film Festival Etnofilm adca 2012 will take place from 23 to 26
October 2012 in the Kysuce Cultural Center in adca and The House of Culture in adca,
Slovakia.
2) MISSION OF THE FESTIVAL
ETNOFILM is an international biennial film festival devoted to ethnology as well as social
and cultural anthropology in a wide sense of the term. The main goals of the festival:
to screen recent documentaries on cultural and social diversity of the human commu-
nity and raise awareness of the general public, filmmakers and media about the neces-
sity of its protection
to encourage new productions on the above topics by giving awards
to support the development of Slovak film in the field of visual anthropology
to organize expert meetings during the festival
The Festival is focused on the social and cultural diversity of the European continent, ho-
wever films describing culture of other parts of the world are eligible to compete.
3) PARTICIPATION REQUIREMENTS
a/ Films can be submitted by persons who produced, distributed, owned or directed them,
as well as by organisations.
b/ The entrant must complete and sign the competition entry form.
c/ Works are accepted in the DVD format.
d/ Only documentary films produced after 2010 which have not been presented at the
preceding ETNOFILM ADCA 2010 are eligible to compete.
e/ The films for preselection on DVD together with the signed entry form and a dialogue
list should be sent by 15th May 2012 to the following address: Department of Ethno-
logy and Cultural Antropology, Faculty of Philosophy Comenius University, Mgr.
Linda Simekova, Gondova 2, 814 99 Bratislava, Slovakia, labelled as ETNOFILM
ADCA 2012.
f/ Documentation in electronic version should be sent by 15th May 2012 to the festival
production office: produkcia@etnofilm.sk, phone +421 944482376
27 Etnofilm adca 2012
ADRESY:
Kysuck kultrne stredisko v adci
Moyzesova 50
022 01 adca
tel.: + 421 41/ 433 12 50 53
fax: + 421 41/433 12 50
email: silvia.petrekova@vuczilina.sk,
jan.durica@vuczilina.sk, maria.sadlekova@vuczilina.sk
Katedra etnolgie akultrnej antropolgie FiF UK
Mgr. Linda imekov produkn festivalu
ETNOFILM ADCA 2012
Gondova 2
814 99 Bratislava
Produkcia festivalu:
produkcia@etnofilm.sk, tel.: +421 944 482 376
Webov strnka festivalu:
www.etnofilm.sk
Webov strnka KKS vadci:
www.kultura.ekysuce.sk
26 Etnofilm adca 2012
Each of the competing films will receive aCertificate of Participation.
All films submitted will be available in avideo library during the festival.
The prize winners will be allowed to include the award in thecredits of their film.
7) INTERNATIONAL JURY
The International Jury, nominated by the Organizing Committee, is responsible for the selec-
tion of prize winners. The panel of judges consists of five members, all personalities in film
making, ethnology and journalism, of which two are Slovaks and three are from abroad.
The Jurys decisions will be final. The Jury may reserve the right to award one or several ho-
norary mentions or not to make an award.
8) PERSONAL ATTENDANCE OF THE FESTIVAL
The authors of the films in competition shall be invited to present their works to the Fes-
tival audience. The accomodation and meals of foreign authors shall be at the Festivals
expense.
Accreditation forms to secure personal attendance of the Festival are to be submitted to
the Festival secretariat by 31st August 2012. The accredited participants will be given all
Festival documentation for free and will be granted access to all Festival events.
9) PROMOTION
Submitting films to the Festival implies permission to the Organizer to present an excerpt,
not exceeding three minutes, from the selected film as well as photos for its promotion in
electronic and print media as well as in the Festival catalogue free of charge.
10) DEADLINES
PreSelection:
The Organizer should receive the complete entry file by 15th May 2012. The submitted
entry on DVD together with signed entry form and the list ofdialogues should be delivered
by post to the following address: Department of Ethnology and Cultural Antropology,
Faculty of Philosophy Comenius University, Mgr. Linda Simekova, Gondova 2, 814 99
Bratislava, Slovakia, labelled as ETNOFILM ADCA 2012.
Documentation in electronic version should be sent by 15th May 2012 to the festival pro-
duction office: produkcia@etnofilm.sk, phone +421 944482376.
Competition:
The decisions of the PreSelection Jury shall be announced to the entrants in written form
and presented at the festival website www.etnofilm.sk by 31 July 2012.
Personal attendance should be announced to the Festival organizer by 31st August 2012.
11) SHIPMENT OF THE FILMS
Transport and insurance costs for the films to be delivered to the Festival are to be paid
29 Etnofilm adca 2012
4) INSCRIPTION
The inscriptions are possible from 1 February 2012. Only files with the following docu-
ments will be favoured for preselection:
a/ Previewcopy of the film on DVD (by post)
b/ Entry form for each film duly filled out and signed (original by post, copy by email)
c/ Summary of the film ( synopsis about 57 lines in length, by email)
d/ Three photos presenting the film and the director to be included in the Festival cata-
logue (by email)
e/ Short biography and filmography of the director (57 lines in length, by email)
f/ Complete commentary or dialogue list in English, or Slovak (by post).
g/ The submitted entries on DVD shall not be returned to the entrant. The organizer
shall use the preview DVD for the screening purposes during the festival and after-
wards the film will be included in the Festival Archive for documentation purposes
and eventual further noncommercial use (research, education, screening of the suc-
cessful films after the festival).
5) PRESELECTION
The PreSelection Jury decides which films are accepted to enter the festival competition.
Members of the PreSelection Jury will be nominated by the Festival Organizing Com-
mittee and will consist of five members from among filmmakers, ethnologists and jour-
nalists. Every applicant will be informed about the decisions made by the PreSelection
Jury by 31 July 2012 via email. Results shall be also communicated via the festival web-
site www.etnofilm.sk.
6) COMPETITION
The documentary films devoted to ethnology, social and cultural anthropology shall com-
pete to win the following awards:
The Golden Turon Grand Prix
The Silver Turon
The Bronze Turon
Martin Slivka Award for the best individual achievement of aSlovak filmmaker awar-
ded by Literary Foundation
Matica Slovenska Award for the best film about the life of Slovaks abroad awarded
to a Slovak filmmaker living outside Slovakia
Ethnologist Behind Camera awarded by the Slovak Society of Ethnology
The Best Czech Film Award awarded by the Embassy of the Czech Republic
Chairman of Zilina SelfGoverning Region Award
Award of the Festival Director
Award of the Mayor of adca
Award of the Film Journalists
Award of the Kysuce Cultural Foundation for the best film reflecting the values of
a region
Student Jury Award
28 Etnofilm adca 2012
ADDRESSES:
Kysuce Cultural Centre in adca
Moyzesova 50
022 01 adca
Slovak Republic
Phone: +421 41/ 433 12 5053
Fax: +421 41/ 43312 50
email: silvia.petrekova@vuczilina.sk,
jan durica@vuczilina.sk, maria.sadlekova@vuczilina.sk
Department of Ethnology and Cultural Anthropology
Faculty of Philosophy, Comenius University
Etnofilm adca 2012
Gondova 2
814 99 Bratislava
Slovak Republic
FESTIVAL PRODUCTION OFFICE
produkcia@etnofilm.sk
phone +421944482 376
FESTIVAL WEBSITE
www.etnofilm.sk, www.kultura.ekysuce.sk
31 Etnofilm adca 2012
entirely by the entrant. This applies also to related expenses, in particular the fees of cus-
toms.
12) AGREEMENT
Upon the signing of the entry form, the entrant undertakes to respect all provisions of
these Regulations.
Both Slovak and English version of the Regulations are equal.
In the event of any dispute regarding the interpretation of these Regulations, the original
Slovak wording shall prevail. The Festival Director will settle any complaints or disagre-
ements that may arise and her decision will be final.
13) FESTIVAL ORGANIZATION
The Festival is run by the Organizing Committee led by the Festival Director. The Com-
mittee is responsible for the acceptance of films and the overall organization of the event
as well as for the composition of the Selection Committee and International Jury.
The 17th ETNOFILM ADCA is organized by: The Kysuce Cultural Centre in adca,
The Zilina SelfGoverning Region, The Town of adca.
The Festival is coorganized by: Slovak Film Institute Bratislava, Cultural and Informa-
tion Centre of adca, Department of Ethnology and Cultural Antropology FiFUK Bra-
tislava, The Slovak National Museum, The Slovak Society of Ethnology, Literary
Foundation, Matica slovenska Fellow Countrymen Museum, Slovak Film Society, Ky-
suce Cultural Foundation, Kysuce Museum in adca, The University Library in Brati-
slava, Regional Library in Zilina.
Media Partners: RTVS Studio Banska Bystrica, Zilina Television, VASA TV, Kysuce Te-
levision, Kysuce Weekly, ZET Radio, Frontinus Radio.
Partners: The Embassy of the Czech Republic.
ETNOFILM ADCA 2012 CALENDAR
15th May 2012 Deadline for film submissions (DVD, entry form, dialogue list)
31 July 2012 Deadline for preselection results
31th August 2012 Deadline for personal attendance registration
23 26 October 2012 17th ETNOFILM ADCA 2012
30 Etnofilm adca 2012
What Is a Turo?
The period between the New Year and Carnival season was the time of vegeta-
tion peace when there was enough time for entertainment and weddings. One of the social
events in the Kysuce region was Walking a Turo as documented by Rudolf Bendrik
in his research Walking a Turo in Zborov nad Bystricou (Chodenie s Turoom v Zbo-
rove nad Bystricou) in 1943. Between The Three Magi (The Feast of the
Epiphany) and Carnival season five young men used to walk the village from house to
house. Every member of the group had his precise role. Turo was in the centre of
everyones attention. Turo is the head of a shegoat with horns stuck on a 2,5 m long
pole in a sack decorated by bells.
There were other members of the group as well a rifleman, a butcher,
a collector of gifts with a basket and a bastard. Bastard was a mask carrying a doll made
of rags. In Skalit village up to 15 young men used to walk a turo, usually they were the
shepherds who in summer grazed their sheep together. The main characters were a bear, a
devil, a strawman, beggars, gypsies and some leather masks. People in masks walked from
house to house. First they used to sing a song in the yard of the house. Then the Turo
and gypsy woman rolled down a manure site to ensure that the harvest would be success-
ful. They entered the house, gypsies the first and begged for food eggs, bacon, susages,
also corn. Other masks followed wishing the master and his family good health, happiness,
Gods blessings in the fields, and gardens in a rhymed verse:
Because Allmighty God
Did not leave us here for one year only
He left us here
For several years to come.
Having received wishes the master offered the visitors some drinks. In other
villages of Kysuce region, like around adca, masked parades Walked a Mare
(Po kobelici). Horse and gypsy masks dominated here. The master used to carry a long
pole on which the bacon was stuck. The basis of the ceremony was the same like in
walking the turo with small local variations. The ceremony used to come to an end when
the group thanked to the master for gifts and repeated wishes in a song:
We thank you for the gifts
You gave to us
We wish you as many oat bushels
As the oat grains you gave to us.
In the evening they met in the village pub or in a hired house where they had
a party, singing, eating, drinking accompanied by the musicians.
33 Etnofilm adca 2012
o je to turo?
32 Etnofilm adca 2012
Obdobie medzi No vm
rokom a faiangami bolo obdobm ve-
getanho pokoja, kedy bol as na z-
bavy a svadby. Jednou zo
spoloenskch zbav vo vi-
acerch obciach na Kysuci-
ach bolo chodenie
Po turoni, ako to
zachytil vo svojom vskume
Chodenie s Turoom v Zbo-
rove nad Bystricou v roku
1943 etnograf Rudolf Bedn-
rik. Medzi Tromi krmi a fa-
iangami chodili piati
mldenci s turomi po do-
moch. Prihodilo sa, e zali aj
do susednch dedn, ale to je
zriedkav prpad, lebo kad
dolina tento zvyk praktizo-
vala s miestnymi odchlkami.
lohy mal kad jednotlivec
presne vymedzen. Stredom
pozornosti bol turo. Turo
predstavuje hlavu kozy s
rohmi, nastoknut na 2,5 m
dlhej rdi v mechovom obale
oveanom zvoncami.
almi posta-
vami boli strelec, msiar,
vybera s koom na dary a
panghart. Panghart bola
maska, ktor nosila z han-
dier uroben bbiku
pangharta, zavinut bu
v perinke alebo nejakej
handre. V Skalitom chodilo po Turoni
a 15 mldencov, vinou t, ktor v
lete spolu psavali dobytok. Hlavn
postavy boli medve, ert, slamek,
obrci, cigni a nesmeli chba ani ko-
en masky. Maskovan postavy cho-
dili z domu do domu. Najskr na
dvore zaspievali, potom sa turo alebo
cignka povali po hnoji, aby mal
gazda dobr rodu. Voli do domu,
ako prv cign s cignkou a obrali od
domcich potraviny vajka, slaninu,
klobsu, ale aj obilie. Za nimi voli
ostatn masky a vinovali domcim
zdravie, astie, poehnanie na
roliach, poliach a zhradch v
nasledujcich rokov:
Lebo ns tu panbog
neponechal len na jeden rok
lebo nas tu ponechol
na viencej rokof
Po vinovan obda-
rovali gazdovia sprievod rz-
nymi povatinami. V inch
obciach na Kysuciach, napr. v
okol adce chodili obdobn
maskovan sprievody Po Ko-
belici. Aj tu boli dominantn
masky ako k, cignka. Gazda
nosil so sebou vysok palicu, na
ktor napichoval darovan sla-
ninu. Podstata obradu bola u
Kobelice t ist ako aj u Turo-
ov, iba s miestnymi detailnmi
odchlkami. Zver obradu bolo
poakovanie kadej skupiny
domcim za dary a ete raz vin-
ovanie piesou:
akujeme Vm za Vae dary
o ste ns nimi obdarovali
aby ste mali teo meriiek
o ste nm dali ovsa zrneiek
Veer sa potom zhromadili
v krme, alebo v prenajatom dome na
dedine, kde sa zabvali pri muzike.
13.15 4. San psmo
Prbeh jednho kohta Vladimir Perovi, Srbsko 20 min.
Pstne spevy vRogotine Lilijana Mandi, Chorvtsko 29 min.
Etnoforenzia: Vroba vna Ivo Kuzmani, Chorvtsko 37 min.
15.00 5. San psmo
Mal zem Michele Trentini, Taliansko 54 min.
Hlasy zVysoiny. Tri dni vPremane Renato Morelli, Taliansko 44 min.
17.00 Mimosan projekcia
Martin Slivka Mu, ktor sadil stromy (2007, r. Martin ulk), 90 min.,
10. vroie mrtia Martina Slivku, beseda smanelkou Ogou Slivkovou
20.00 6. San psmo
Pod thou hrozn, as se skln Michal Pavlsek, esk republika 37
min.
Moje vojny, Vra Fialov *1918 Jiina Koskov, esk republika 23
min.
tetcom apalou Zdenk Zvonek, esk republika 18 min.
22.00 7. San psmo
Chokora Prevanie na ulici Lea Furrer, vajiarsko 48 min.
TVRTOK 25. 10. 2012
9.00 KDE S MOJE KORENE 8. San psmo
Muziky spod adonhory Juraj Kilin, Slovensko 43 min.
Vyhnala ich voda (z cyklu Nezvyajn prbehy na slovenskom sdlisku),
Lenka MoravkovChovanec, Slovensko 26 min.
iv histria Mzeum kysuckej dediny vo Vychylovke Pavol Stolrik,
Slovensko 22 min.
10.45 SLOVCI VO SVETE I 9. San psmo
Tak je tomu vPazove (z cyklu Abecedr pobratimstva Srbi aSlovci),
kolektv autorov, Srbsko 25 min.
Petrovsk zabjaka uRyboviov Jn ni, Srbsko 30 min.
Beseda sIng. Marinom Tkom, PhD predseda Matice slovenskej
13.15 SLOVCI VO SVETE II 10. San psmo
Menina vmenine Jn Bencsik, Maarsko 26 min.
Chlieb n kadodenn Jn Bencsik, Maarsko 8 min.
Ikony apotkany Robert Hammerstiel Zuzana Antalov, Maarsko
53 min.
35 Etnofilm adca 2012
Etnofilm adca 2012
23. 26. oktbra 2012
P r og r am
Na vetky podujatia Etnofilmu je vstup von!
UTOROK 23. 10. 2012
13.00 Akreditcia
14.00 Mimosan projekcia
Cesty Slovenskom(SR, 2011, r. Tom Hulk) 55 min.
15.15 Mimosan projekcia (131 min.)
Cign (SR, 2011, 103 min., r. Martin ulk) 103 min.
Pavol Soch (SR, 1987, r. Martin Slivka) 26 min.
Jar, leto, jese... Zimka (SR, 1985, r. Milan Milo) 15 min.
18.00 Slvnostn otvorenie festivalu
Vernis vstavy Hadanie koreov aoslava domova
Pavol Soch (18621941) 150. vroie narodenia
20.00 1. San psmo
lovek stroj Roser Corella, Alfonso Moral, panielsko 14 min.
Mulgheta Slep sebadvera Lena Neef, Nemecko 43 min.
STREDA 24. 10. 2012
9.00 ETNOFILM PRE KOLY I 2. San psmo
Kltorisko Marek Polek, Slovensko 26 min.
Moje detstvo Sao Niska/Barbara Turk Niska, Slovinsko 7 min.
Jazda krov vo Vlnove Anton Fillo, Slovensko 30 min.
T, o vyrba ddniky Miha Poredo, Slovinsko 22 min,
10.45 ETNOFILM PRE KOLY II 3. San psmo
ivot vohrade (z cyklu Famlia) Jaroslav Rihk, Slovensko 26 min.
Slunko ubica Krajkov, Slovensko 15 min.
Pygmejovia Deti dungle Pavol Barab, Slovensko 52 min.
34 Etnofilm adca 2012
Etnofilm adca 2012
23 26 October 2012
P r og r am m e
Free Entry to All Festival Screenings!
TUESDAY 23 October 2012
13.00 Accreditation
14.00 NonCompetition Screening
Journeys Through Slovakia (SR, 2011, r. Tom Hulk) 55 min.
15.15 NonCompetition Screening (131 min.)
Gypsy (SR, 2011, 103 min., r. Martin ulk) 103 min.
Pavol Soch (SR, 1987, r. Martin Slivka) 26 min.
Spring, Summer, Autumn... Zimka (SR, 1985, r. Milan Milo) 15 min.
18.00 Festival Ceremonial Opening
Exhibition Opening Searching for Roots and Homeland Celebration
Pavol Soch (18621941) 150th Birth Anniversary
20.00 Competition 1
Machine Man Roser Corella, Alfonso Moral, Spain 14 min.
Mulgheta Blind SelfConfidence Lena Neef, Germany 43 min.
WEDNESDAY 24 October 2012
9.00 ETNOFILM FOR SCHOOLS I Competition 2
Monastery Mountain Marek Polek, Slovakia 26 min.
My Childhood Sao Niska/Barbara Turk Niska, Slovenia 7 min.
Journey of the Kings in Vlnov Anton Fillo, Slovakia 30 min.
The UmbrellaMaker Miha Poredo, Slovenia 22 min.
10.45 ETNOFILM FOR SCHOOLS II Competition 3
Life Inside the Fence Jaroslav Rihk, Slovakia 26 min.
The Sun ubica Krajkov, Slovakia 15 min.
Pygmies Children of the Jungle Pavol Barab, Slovakia 52 min.
37 Etnofilm adca 2012
Most Bo, alebo spomienka na Samuela Teedka Zuzana Antalov, Ma-
arsko 26 min.
15.30 PREDSTAVUJEME MLADCH TVORCOV 11. San psmo
Akadmia umen Bansk Bystrica, Katolcka univerzita v Ruomberku
Chyten vsieti Matej Liga, Slovensko 13 min.
Sizyfos Marek Janik, Slovensko 14 min.
Slamenkove zeme Peter Kov, Slovensko 18 min.
Zvonce spod Rozsutca Stanislav Otruba zo Zzrivej Bielej, Martina
Kruinsk, Slovensko 14 min.
Ruky majstra Jn Nemec zPaldzky Martina Kruinsk, Slovensko
10 min.
17.00 INPIRCIE / AMANSK CHODNKY 12. San psmo
amanov sen Inmaculada de la Calle, panielsko 16 min.
Mazateck amani Malgorzata Szyszka, Posko 33 min.
Maestra Ayahuasca Viliam Poltikovi, esk republika 73 min.
20.30 13. San psmo
Archimandrita Jerzy Kalina, Posko 51 min.
Finaldon Fornela Alejandro Lopez, panielsko 41 min.
22.15 Mimosan projekcia ETNOLG PRED KAMEROU
Soa Kovaeviov (SR, 2010, r. Zuzana Beukov, Katarna Ndask,
Duan Ratica), 10 min.
Ester Plickov (SR, 2011, r. Zuzana Beukov, Katarna Ndask, Duan
Ratica) 10 min.
PIATOK 26. 10. 2012
8.00 MINORITY RMSKY SVET I 14. San psmo
Svadba Blzke stretnutie rmskeho druhu Ilja Ruppeldt, Nov Zland
52 min.
Zvonky astia Jana Buka, Marek ulk, Slovensko 65 min.
10.15 MINORITY RMSKY SVET II 15. San psmo
Tumenge Milan Durak, Slovensko 99 min.
Beseda stvorcami filmov
13.00 Slvnostn ukonenie festivalu
Vyhlsenie vsledkov sae audelenie ocenen
15.00 Prehliadka vaznch filmov
36 Etnofilm adca 2012
The Gods Bridge or Memory of Samuel Tessedik Zuzana Antalov, Hun-
gary 26 min.
15.30 INTRODUCING YOUNG FILMMAKERS Competition 11
Arts Academy in Bansk Bystrica, Catholic University in Ruomberok
Trapped in the Net Matej Liga, Slovakia 13 min.
Sisyphus Marek Janik, Slovakia 14 min.
The Lands of Strawman Peter Kov, Slovakia 18 min.
The Bells From Under the Rozsutec Mountain Stanislav Otruba from Z-
zrivBiela, Martina Kruinsk, Slovakia 14 min.
Hands of a Craftman Jn Nemec fromPaldzka Martina Kruinsk,
Slovakia, 10 min.
17.00 INSPIRATIONS / SHAMAN TRAILS Competition 12
Shamans Dream Inmaculada de la Calle, Spain 16 min.
The Mazatec Shamansi Malgorzata Szyszka, Poland 33 min.
Maestra Ayahuasca Viliam Poltikovi, Czech Republic 73 min.
20.30 Competition 13
Archimandrite Jerzy Kalina, Poland 51 min.
Finaldon Fornela Alejandro Lopez, Spain 41 min.
22.15 NonCompetition Screening ETHNOLOGIST IN FRONT OF CAMERA
Soa Kovaeviov (SR, 2010, r. Zuzana Beukov, Katarna Ndask,
Duan Ratica), 10 min.
Ester Plickov (SR, 2011, r. Zuzana Beukov, Katarna Ndask, Duan
Ratica) 10 min.
FRIDAY 26 October 2012
8.00 MINORITIES / THE ROMA WORLD I Competition14
Wedding Close Encounters of the Roma Kind Ilja Ruppeldt, New Zea-
land 52 min.
The Bells of Happiness Jana Buka, Marek ulk, Slovakia 65 min.
10.15 MINORITIES / THE ROMA WORLD II Competition 15
Tumenge Milan Durak, Slovakia 99 min.
Discussion with authors
13.00 Awarding Ceremony
15.00 Screening of Awarded Films
39 Etnofilm adca 2012
13.15 Competition 4
Trials, Tribulations and Sustainable Growth of a Cock Vladimir Perovi,
Serbia 20 min.
Singing the Lent inRogotin Lilijana Mandi, Croatia 29 min.
Ethnoforensics: Working the Wine Ivo Kuzmani, Croatia 37 min.
15.00 Competition 5
Small Land Michele Trentini, Italy 54 min.
Voices from the Heights. Three Days in Premana Renato Morelli, Italy
44 min.
17.00 NonCompetition Screening
Martin Slivka The Man Who Planted Trees (2007, r. Martin ulk), 90
min., 10th Death Anniversary of Martin Slivka
20.00 Competition 6
The Time Beneath the Burden of Grapes Michal Pavlsek, Czech Repu-
blic 37 min.
My Wars, Vra Fialov *1918 Jiina Koskov, Czech Republic 23 min.
With Brush and Whistle Zdenk Zvonek, Czech Republic 18 min.
22.00 Competition 7
Chokora Surviving on the Street Lea Furrer, Switzerland 48 min.
THURSDAY 25 October 2012
9.00 MY ROOTS Competition 8
Music Under the adonhora Mountain Juraj Kilin, Slovakia 43 min.
Cast Out By the Water (from the series Unusual Stories on aSlovak Hou-
sing Estate), Lenka MoravkovChovanec, Slovakia 26 min.
The Living History Kysuce Village Museum Pavol Stolrik, Slovakia
22 min.
10.45 SLOVAKS WORLDWIDE I Competition 9
How It Is in Pazova (from the series The Alphabet of Brotherhood/Serbs
and Slovaks), Ljubia Sremevi, Serbia 25 min.
Killing the Pig at the Rybi Family in Petrovec Jn ni, Serbia 30 min.
Meting with MarinTk chairman of Matica slovensk
13.15 SLOVAKS WORLDWIDE I Competition 10
Minority among Minority Jn Bencsik, Hungary 26 min.
Our Daily Bread Jn Bencsik, Hungary 8 min.
Icons and Rats Robert Hammerstiel Zuzana Antalov, Hungary 53
min.
38 Etnofilm adca 2012
Prehad sanch filmov poda nzvu
Archimandrita Jerzy Kalina, Posko
lovek stroj Roser Corella, Alfonso Moral, panielsko
Etnoforenzia: Vroba vna Ivo Kuzmani, Chorvtsko
Finaldon Fornela Alejandro Lopez, panielsko
Hlasy zVysoiny. Tri dni v Premane Renato Morelli, Taliansko
Chlieb n kadodenn Jn Bencsik, Maarsko
Chokora Prevanie na ulici Lea Furrer, vajiarsko
Chyten vsieti Matej Liga, Slovensko
Ikony apotkany Robert Hammerstiel Zuzana Antalov, Maarsko
Jazda krov vo Vlnove Anton Fillo, Slovensko
Kltorisko Marek Polek, Slovensko
Maestra Ayahuasca Viliam Poltikovi, esk rep.
Mal zem Michele Trentini, Taliansko
Mazateck amani Marlgorzata Szyszka, Posko
Menina vmenine Jn Bencsik, Maarsko
Moje detstvo Sao Niska/Barbara Turk Niska, Slovinsko
Moje vojny, Vra Fialov*1918 Jiina Koskov, esk rep.
Most Bo, alebo spomienka na Samuela Teedka Zuzana Antalov,
Maarsko
Mulgheta Slep sebadvera Lena Neef, Nemecko
Muziky spod adonhory Juraj Kilin, Slovensko
Petrovsk zabjaka uRyboviov Jn ni, Srbsko
Pod thou hrozn, as se skln Michal Pavlsek, esk rep.
Pstne spevy vRogotne Lilijana Mandi, Chorvtsko
Prbeh jednho kohta Vladimir Perovi, Srbsko
Pygmejovia Deti dungle Pavol Barab, Slovensko
Ruky majstra Jn Nemec z Paldzky Martina Kruinsk, Slovensko
Sizyfos Marek Janik, Slovensko
Slamenkove zeme Peter Kov, Slovensko
Slunko ubica Krajkov, Slovensko
Svadba Blzke stretnutie rmskeho druhu Ilja Ruppeldt, Nov Zland
amanov sen Immaculada de la Calle, panielsko
tetcom apalou Zdenk Zvonek, esk rep.
T, o vyrba ddniky Miha Poredo, Slovinsko
Tak je tomu vPazove kolektv autorov, Srbsko
Tumenge Milan Durak, Slovensko
Vyhnala ich voda Lenka MoravkovChovanec, Slovensko
Zvonce spod Rozsutca Stanislav Otruba Martina Kruinsk, Slovensko
Zvonky astia Marek ulk, Jana Buka, Slovensko
iv histria Mzeum kysuckej dediny Pavol Stolrik, Slovensko
ivot vohrade Jaroslav Rihk, Slovensko
41 Etnofilm adca 2012
SPOMIENKA NA MARTINA SLIVKU
NA 17. ETNOFILME ADCA 2012
PRI PRLEITOSTI 10. VROIA JEHO MRTIA
Po MFF Envirofilm Bansk Bystrica 14. 5. 2012
aMemorili Martina Slivku vStrkach 23. 9. 2012 bude sa
kona 24. oktbra 2012 na 17. Etnofilme adca, vporad tretia
spomienka pri prleitosti 10. vroia mrtia Martina Slivku.
Po projekcii filmu Mu, ktor sadil stromy (2007, r.
Martin ulk) sa kon beseda sp. Ogou Slivkovou, manel-
kou zosnulho reisra, scenristu, dramaturga, filmovho
teoretika, pedagga, priekopnka tzv. etnografickej lnie slo-
venskho dokumentarizmu, ktor moderuje predseda Slo-
venskho filmovho zvzu Mgr. tefan Vratiak.
Prof. PhDR. Martin Slivka, DrSc. (01.11.1929 Spisk tiavnik 23.09.2002
Bratislava) vytudoval odbor dokumentrneho filmu u prof. Karola Plicku na
FAMU vPrahe (1955), vroku 1963 ukonil tdium etnografie afolkloristiky na Fi-
lozofickej fakulte Univerzity Karlovej vPrahe. Vroku 1955 zaal pracova ako dra-
maturg ascenrista, spolupracoval sJaroslavom Pogranom, Duanom Kodajom,
Pavlom alovkom, Mikulom Ricottim, Jozefom Zacharom ai. Od roku 1967 pra-
coval vtdiu krtkych filmov vBratislave ako reisr. Vrokoch 1955 2002 na-
krtil ako scenrista areisr vye 180 filmov. Od roku 1977 psobil ako pedagg
na VMU vBratislave, stal sa prvm dekanom Filmovej atelevznej fakulty VMU
a vroku 1992 zskal titul profesor. Je autorom knh Karol Plicka vo filmovej fakto-
grafii (1982), Karol Plicka Bsnik obraz (1982, druh prepracovan adoplnen vy-
danie vylo vr. 1999 k 100.vroia narodenia K. Plicku, za ktor zskal Odmenu LF
SR vkategrii audiovizulna teria a kritika), Slovensk nrodopisn film (1982) a
Pavol Soch (1985). Venoval sa vskumu slovenskho udovho divadla afolklru,
je autorom niekokch tdi astat do rznych zbornkov aodbornch asopisov.
Bol spoluzakladateom festivalu Etnofilm adca (1980), na ktorom zskal za svoje
filmy niekoko vznamnch ocenen. Zskal Cenu Igric za filmov tvorbu za ce-
loivotn dielo voblasti dokumentrnej tvorby a etnolgie (udelen vroku 1995),
Igrica zskal aj za riu filmov Ikony(1967) aOdchdza lovek (1969). Vroku 2002
mu udelil Klub filmovch novinrov Slovenskho syndiktu novinrov Cenu slo-
venskej filmovej kritiky za kritick apublicistick innos.
Pri prleitosti spomienky vydal Etnofilm adca reedciu bulletinu In
memoriam Prof. PhDr. Martin Slivka, DrSc. od tefana Vratiaka aRenaty ma-
tlkovej, ktor vyla vroku 2002.
40 Etnofilm adca 2012
Prehad sanch filmov poda krajiny pvodu
esk republika Maestra Ayahuasca, Viliam Poltikovi
esk republika Moje vojny, Vra Fialov *1918 Jiina Koskov
esk republika Pod thou hrozn, as se skln Michal Pavlsek
esk republika tetcom apalou Zdenk Zvonek
Chorvtsko Etnoforenzia: Vroba vna, Ivo Kuzmani
Chorvtsko Pstne spevy vRogotine, Lilijana Mandi
Maarsko Chlieb n kadodenn, Jn Bencsik
Maarsko Ikony apotkany Robert Hammerstiel, Zuzana Antalov
Maarsko Menina vmenine, Jn Bencsik
Maarsko Most Bo, alebo spomienka na Samuela Teedka, Zuzana
Antalov
Nemecko Mulgheta Slep sebadvera, Lena Neef
Nov Zland Svadba Blzke stretnutie rmskeho druhu, Ilja Ruppeldt
Posko Archimandrita, Jerzy Kalina
Posko Mazateck amani, Marlgorzata Szyszka
Slovensko Chyten vsieti, Matej Liga
Slovensko Jazda krov vo Vlnove, Anton Fillo
Slovensko Kltorisko, Marek Polek
Slovensko Muziky spod adonhory, Juraj Kilin
Slovensko Pygmejovia Deti dungle, Pavol Barab
Slovensko Sizyfos, Marek Janik
Slovensko Slamenkove zeme, Peter Kov
Slovensko Slunko, ubica Krajkov
Slovensko Tumenge, Milan Durak
Slovensko Vyhnala ich voda, Lenka Chovanec
Slovensko Zvonky astia, Marek ulk, Jana Buka
Slovensko iv histria, Mzeum kysuckej dediny vo Vychylovke, Pavol
Stolrik
Slovensko ivot vohrade, Jaroslav Rihk
Slovensko Ruky majstra Jn Nemec z Paldzky, Martina Kruinsk
Slovensko Zvonce spod Rozsutca Stanislav Otruba zo Zzrivej, Martina
Kruinsk
Slovinsko T, o vyrba ddniky, Miha Poredo
Slovinsko Moje detstvo, Sao Niska/Barbara Turk Niska
Srbsko Prbeh jednho kohta, Vladimir Perovi
Srbsko Tak je tomu vPazove, Ljubia Sremevi
Srbsko Petrovsk zabjaka uRyboviov, Jn ni
panielsko lovek stroj, Roser Corella, Alfonso Moral
panielsko amanov sen, Immaculada de la Calle
panielsko Finaldon Fornela, Alejandro Lopez
vajiarsko Chokora Prevanie na ulici, Lea Furrer
Taliansko Hlasy zVysoiny. Tri dni v Premane, Renato Morelli
Taliansko Mal zem, Michele Trentini
43 Etnofilm adca 2012
Prehad sanch filmov poda reisra
Antalov Zuzana Ikony apotkany Robert Hammerstiel, Maarsko
Antalov Zuzana Most Bo, alebo spomienka na Samuela Teedka,
Maarsko
Barab Pavol Pygmejovia Deti dungle, Slovensko
Bencsik Jn Chlieb n kadodenn, Maarsko
Bencsik Jn Menina vmenine, Maarsko
Calle Immaculada de la amanov sen, panielsko
ni Jn Petrovsk zabjaka uRyboviov, Srbsko
Corella Roser, Moral Alfonso lovek stroj, panielsko
Durak Milan Tumenge, Slovensko
Fillo Anton Jazda krov vo Vlnove, Slovensko
Furrer Lea Chokora Prevanie na ulici, vajiarsko
Janik Marek Sizyfos, Slovensko
Kalina Jerzy Archimandrita, Posko
Kilin Juraj Muziky spod adonhory, Slovensko
Koskov Jiina Moje vojny, Vra Fialov *1918, esk republika
Kov Peter Slamenkove zeme, Slovensko
Krajkov ubica Slunko, Slovensko
Kruinsk Martina Zvonce spod Rozsutca Stanislav Otruba zo Zzrivej
Bielej, Slovensko
Kruinsk Martina Ruky majstra Jn Nemec z Paldzky, Slovensko
Kuzmani Ivo Etnoforenzia: Vroba vna, Chorvtsko
Liga Matej Chyten vsieti, Slovensko
Lopez Alejandro Finaldon Fornela, panielsko
Mandi Lilijana Pstne spevy vRogotine, Chorvtsko
Morelli Renato Hlasy zVysoiny.Tri dni v Premane, Taliansko
MoravkovChovanec Lenka Vyhnala ich voda, Slovensko
Neef Lena Mulgheta Slep sebadvera, Nemecko
Niska Sao/ Niska Barbara Turk Moje detstvo, Slovinsko
Pavlsek Michal Pod thou hrozn, as se skln, esk republika
Polek Marek Kltorisko, Slovensko
Poltikovi Viliam Maestra Ayahuasca, esk republika
Poredo Miha T, o vyrba ddniky, Slovinsko
Perovi Vladimir Prbeh jednho kohta, Srbsko
Rihk Jaroslav ivot vohrade, Slovensko
Ruppeldt Ilja Svadba Blzke stretnutie rmskeho druhu, Nov Zland
Sremevi Ljubia Tak je tomu vPazove, Srbsko
Stolrik Pavol iv histria Mzeum kysuckej dediny vo Vychylovke,
Slovensko
Szyszka Marlgorzata Mazateck amani, Posko
ulk Marek, Buka Jana Zvonky astia, Slovensko
Trentini Michele Mal zem, Taliansko
Zvonek Zdenk tetcom apalou, esk republika
42 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Archimandrita
Anglick/ English Archimand
Pvodn / Original Archimand
Minut/ Length 51 mint
Rok vroby / Year 2012
Vyrobil / Produced by TVP Biaystok
Krajina / Country Posko
Scenr / Script Jerzy Kalina
Kamera / Camera Roman Wasiluk
Ria / Director Jerzy Kalina
Archimandrita Gabriel, ortodoxn mnch z provincie Podlasie vPosku, je zakla-
dateom a jedinm obyvateom pustovne pri rieke Narew. Poas prvch rokov
tam il bez kontaktu s vonkajm svetom. Po piatich rokoch vaka pomoci ud z
miestnych dedn, tu postavili dreven kostolk, ako aj ubytovu pre novch mn-
chov. Ptnikov sem priahuje osobnos archimandritu Gabriela, ktor vie ska-
dm njs spolon re, vie da duchovn techu a radu, liei bylinkami a chov
vely. Najvie starosti mu vak rob njs svojho nstupcu.
Archimandrite Gabriel, an Orthodox monk from the Podlasie province in Poland, is the
founder and sole inhabitant of the Kudak grove hermitage by river Narew. During his
first few years there he lived without a contact with the outside world. After five years,
thanks to the help of people from local villages, the grove saw the rise of a wooden church,
a dormitory for monks. Pilgrims are drawn to the place by archimandrite Gabriel's warm
personality. He can find common ground with anyone, he grants spiritual advice, heals
with herbs, and keeps bees. The archimandrite's biggest concern is finding his successor.
45 Etnofilm adca 2012
KATALG
SANCH FILMOV
v abecednom porad poda slovenskch nzvov
CATALOGUE OF FILMS IN
THE MAIN COMPETITION
in Alphabet Order of Slovak Titles
44 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Etnoforenzia: Vroba vna
Anglick/ English Ethnoforensics: Working the Wine
Pvodn / Original Etnoforenziari: Kak se dela delanec
Minut/ Length 37 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by Aleksej Pavlovsky, HRT (Chorvtska televzia)
Krajina / Country Chorvtsko
Scenr / Script Ivo Kuzmani, Aleksej Pavlovsky
Kamera / Camera Duan Vugrinec
Ria / Director Ivo Kuzmani
Etnoforenzia je hran dokumentrny film, ktor paroduje populrne TV krimi
show a vtipne, no zrove nanajv vne, rozober tmu tradinej kultry. V
tejto asti agenti Zl a Hor spolupracuj s agentom Arznom pri vyetrovan
panovanho vna ". Jedn sa o domce vno, ktor nie je z hrozna, ale z jeho
zvykov alebo derivtov. udia tak vno vyrbali kedysi, ke bolo mlo vna...
Vyetrovanie ukzalo, e k najvm paerkom neleglneho vna dnes patria
ttne podniky a e panovan vna mono njs nielen vChorvtsku, ale aj na
oficilnom trhu.
Ethnoforensics is a featuredocumentary which parodies popular TV crime shows and in
a humorous, but simultaneously, very serious way, tackles a topic from the traditional
culture. In this episode the agents Bed and Worse work together with the agent Arsenic
on the investigation of the worked wines. These are homemade wines, which are not made
from grapes, but from its leftovers or derivates. People were making those wines when
wine was scarce The investigation, however has shown that the biggest smugglers of
illegal wine today were the state factories and that worked wines can be found on the legal
market and not only in Croatia.
47 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak lovek stroj
Anglick/ English Machine Man
Pvodn / Original Hombre Mquina
Minut/ Length 14 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by Roser Corella, Alfonso Moral
Krajina / Country panielsko
Scenr / Script Roser Corella, Alfonso Moral
Kamera / Camera Alfonso Moral
Ria / Director Roser Corella, Alfonso Moral
vahy o modernosti acelkovom vvoji udstva, o pouit udskej fyzickej sily na
vykonanie prce v21. storo. Film sa odohrva v hlavnom meste Banglada,
kde "udiastroje" vykonvaj rzne fyzick prce, kde sa masy milinov ud
stvaj hybnou silou mesta.
A reflection on modernity and global development. The use of human physical force to
perform work in the XXI century. The film takes place in the capital of Bangladesh, where
the "machine men" execute different physical works, a mass of millions of people who be-
come the driving force behind the city.
46 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Hlasy zVysoiny. Tri dni vPremane
Anglick/ English Voices from the Heights. Three days in Premana
Pvodn / Original Voci Alte. Tre giorni a Premana
Minut/ Length 44 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by Renato Morelli
Krajina / Country Taliansko
Scenr / Script Renato Morelli
Kamera / Camera Alessandro Cristofoletti
Ria / Director Renato Morelli
Obec Premana (na severe Talianska v Alpch) je poprednm svetovm vrobcom
nonc. Okrem vroby noov a alch kovovch predmetov sa stala znmou aj
svojou hudobnou tradciou. Vnimonos spevckeho tlu vPremane spova
vo viac hlasnosti, miestny druh spevu na hranici medzi spevom apokrikom sa
nazva Tiir. Dokumentrny film predstavuje tri najvznamnejie dni vroku, ke
miestni obyvatelia spievaj vtomto tle: 8. augusta (ukonenie obdobia pasenia),
6. jna ( Boie telo), 5. janura (Traja krli).
The village of Premana (Nothern Italy, Alps) is the leading world producer of scissors.
Besides producing knives and other metal products it is also known for its peculiar multi
part singing tradition. Premanas specific and exclusive multi part singing style is known
as Tir. This is away of singing on the verge of shouting. This documentary presents the
three most significant days for such singing practice in the yearly cycle: Past (8th August),
Corpus Domini (6th June), The Three Kings (5th January).
49 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Filandon Fornelo
Anglick/ English Filandon Fornelo
Pvodn / Original Filandon Fornelo
Minut/ Length 41 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by Seor Paraguas S.L
Krajina / Country panielsko
Scenr / Script Alejandro Lpez
Kamera / Camera Juan Tizn
Ria / Director Alejandro Lpez
U vye 30 rokov uplynulo od chvle, ke v obci Gumara fungoval posledn fi-
landn. Slvnosti, ktor sa tu uskutonili v roku 2010 ukazuj, e udia, ktor sa
zhromadili pri ohnisku, sa snaia udra jeho pamiatku naive.
It's been more than 30 years since the last filandn in the village of Gumara. A new ce-
lebration in 2010 will show that the people who gather around the fire keep his memory
alive.
48 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Chokora prevanie na ulici
Anglick/ English Chokora Surviving on the Street
Pvodn / Original Chokora Surviving on the Street
Minut/ Length 48 mint
Rok vroby / Year 2010
Vyrobil / Produced by Lea Furrer
Krajina / Country vajiarsko
Scenr / Script Lea Furrer
Kamera / Camera Lea Furrer, Anthony Mutinda, Roberto Oundo
Ria / Director Lea Furrer
Anthony s Robertom je dvojica mladch ud zNairobi, ktor dvaj nazrie do
svojho kadodennho ivota. S filmovou kamerou dokumentuj a komentuj
ivot na ulici a vstredisku Na pol cesty. Mu tak vyjadri nielen svoje akosti
a trpenia, ale aj zmysel pre humor a svoje plny do budcnosti, pln ndeje. Po-
hybliv obrzky presvedia svojou autentickosou. Odovzdanm kamery do rk
protagonistov reisr dosiahol dynamick zmenu perspektvy, odlin pohad
na skman tmu, ako aj napredovania deja.
Anthony and Robert, youngsters from Nairobi, give insight into their everyday life. With
afilm camera they document and comment the life onthe streets and in the Halfway
centre. Thereby, not only their trial and tribulations are expressed, but also their sense of
humour and their plans for the future, which are full of hope. Moving images convince
through their authenticity. By handing over camera to the two protagonists, adynamic
change of perspectives is established. This renders possible adifferentiated examination
of the subject matter as well as the proceedings of the film.
51 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Chlieb n kadodenn
Anglick/ English Our Daily Bread
Pvodn / Original Chlieb n kadodenn
Minut/ Length 8,19 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by MTVA Zrt.
Krajina / Country Maarsko
Scenr / Script Jn Bencsik
Kamera / Camera Zsolt Szl
Ria / Director Jn Bencsik
ije ete genercia, ktor kedysi pravidelne piekla chlieb pre cel rodinu, t-
denne aspo raz. Chlieb mal dobre hrub krku a bol vemi chutn a tde.
Nielen o om nm porozprvali tetky v Malom Kerei, ke ukazovali mladm
peenie chleba v ndhernom prostred Slovenskho oblastnho domu a mzeu,
ale mohli sme sa kocha i v krse ich nreia a kadodennho kroja, v ktorom
chodia dodnes.
A generation still lives that once used to bake bread for the whole family at least once a
week. The bread with a thick crust was really tasty and good up to a week. The women in
Maly Keres have talked not only about this, they also showed how to bake bread to the
youngsters in the beautiful Slovak District House and Museum. We could also enjoy the
beauty of their dialect and everyday folk dress, they still wear.
50 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Ikony apotkany Robert Hammerstiel
Anglick/ English Icons and Rats Robert Hammerstiel
Pvodn / Original Ikonok s patknyok Hammerstiel Rbert
Minut/ Length 53,52 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by MTVA
Krajina / Country Maarsko
Scenr / Script Zuzana Antalov
Kamera / Camera Zsolt Szl
Ria / Director Zuzana Antalov
Pred 2. svetovou vojnou ilo vBke aBante pol milina Nemcov. Kocom roka
1944 mnoh z nich utiekli do Maarska, Rakska a Nemecka. Tisce z tch, ktor
zostali, boli zavraden alebo odvleen do koncentranch tborov. Robert Ham-
merstiel, syn nemeckho pekra zVersecu, mal vtedy 11 rokov. Preil hrzy t-
borov a naiel svoj druh domov v rakskom mesteku Ternitz. Svoje spomienky
zaal kls na papier ako 21ron, ako druh psychoterapie. Robert Hammerstiel
dnes patr kpoprednm osobnostiam eurpskeho vtvarnho umenia.
Prior to World War II half a million Germans lived in the Backa and Banat. In late 1944
many of them fled to Hungary, Austria and Germany. Thousands of those who remained
were massacred or herded into concentration camps. Robert Hammerstiel, the son of the
German baker of Versec was 11 years old at that time. He survived the ordeal of the camps,
and has found his second home in the Austrian Ternitz. He started to commit his memories
to paper at the age of 21, as a kind of spiritual therapy. Robert Hammerstiel is one of the
leading personalities of European contemporary art today.
53 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Chyten v sieti
Anglick/ English Trapped in the Net
Pvodn / Original Chyten v sieti
Minut/ Length 13,20 mint
Rok vroby / Year 2012
Vyrobil / Produced by Akadmia umen Bansk Bystrica
Krajina / Country Slovensko
Scenr / Script Matej Liga
Kamera / Camera Matej Liga
Ria / Director Matej Liga
Dokumentrny film otom, ako aleko vdnenej dobe mono zjs na socilnych
sieach. Marek je mlad tudent scenristiky, ktor saodhodl na netradin ex-
periment, rozhodne sa pre zmenu pohlavia. Avak nie naozaj, ale fiktvne, na in-
ternete. Spomocou maskrky afotografky si vytvoril profily svojho enskho JA
na viacerch socilnych sieach. Marek je ako ena presvediv ake mu nape
sympatick chlapec zvedajieho mesta, Marek nevha adohodne si snm stret-
nutie vkaviarni. Vetko ale neodvratne speje krozuzleniu,, zktorho bude beha
mrz po chrbte.
A documentary about how far one can go on social networks nowadays. Mark is a young
student of screenwriting, who decides for an unusual experiment, he opts for a sex change.
Not really, but fictitiously only, on internet. With the help of makeup artist and photo-
grapher he creates profiles of his female MYSELF on multiple social networks. Marek is
convincing as a woman and when a nice boy from the neighbouring city contacts him,
Marek does not hesitate and agrees to meet him at a coffee shop. Inevitably everything is
coming to an end which causes shivers...
52 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Kltorisko
Anglick/ English Monastery Mountain
Pvodn / Original Kltorisko
Minut/ Length 26 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by RTVS Slovensk televzia
Krajina / Country Slovensko
Scenr / Script Marek Polek
Kamera / Camera uboslav Polk, Duan Krn
Ria / Director Marek Polek
To o sa nenau vknihch, kame adrevo a nauia, povedal raz svt Ber-
nard. Chcem, aby bol mj syn hrd na to, e m normlneho rodia, ktor ide
apome. Chcem, aby sa splnilo to znme Dedistvo otcov zachovaj nm pane
ale to sa bez ns samo nezachov, opisuje svoju motivciu ubo zOravy. Vraj
bude vemi rd, ak raz prde na Kltorisko aj jeho syn ado mrov kltora vlo
aspo jednu skalu. ubo je jednm zo 4.000 dobrovonkov, ktor poas takmer
30 rokov pracovali na zchrane ruiny kartuzinskeho kltora vSlovenskom raji.
Pod vedenm charizmatickho archeolga Michala Slivku zpasia so zubom asu.
What you have not learned in books, you learn from stone and wood," said Saint Bernard
once. "I want my son to be proud that I am a normal parent, willing to help. I want to
meet the famous 'Oh Lord, preserve the heritage of our forefathers' but it does not preserve
itself without us, "Lubo says of his motivation. He says he will be very happy if the time
comes when his son arrives in Kltorisko and puts to the walls of the monastery at least
one rock. Lubo is one of the 4,000 volunteers who, during almost 30 past years, work to
reclaim the ruins of the Carthusian monastery in the Slovak Paradise. Led by the charis-
matic archaeologist Michael Slivka they struggle with the ravages of time.
55 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Jazda krov vo Vlnove
Anglick/ English The Ride of the Kings
Pvodn / Original Jzda Krlu ve Vlnov
Minut/ Length 30 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by c afillo
Krajina / Country Slovensko
Scenr / Script Anton Fillo
Kamera / Camera Anton Fillo
Ria / Director Anton Fillo
Malebn moravsk dedina Vlnov sa nachdza len pr kilometrov od slovensko
eskch hranc. Nenadarmo sa tomuto kraju hovor moravsk Slovcko, ve
kultra obidvoch nrodov sa tu vrazne prelna. Kad rok na prelome jari a leta
sa vdedine odohrva vekolep slvnos tradinch zvykov, ke spev a tanec sa
snbia sfarebnou ndherou vlnovskch krojov. Tak je nezabudnuten Jazda
krov, na ktor prichdzaj tisce obdivovateov zcelho okolia. Poas dvoch dn
sa na pdich po celej dedine vystriedaj desiatky rznych kapiel asborov, ktor
predvdzaj svoje spevcke atanen umenie.
Just a few kilometers from CzechoSlovak border there is a picturesque Moravian village
Vlnov. The region is called Moravian Slovakia because the culture of the two nations is
strongly intertwined here. Every year at the turn of spring and summer a spectacular
feast of traditional customs unfolds in the village, when singing and dancing are combined
with brilliance of the local costumes. A memorable ride of the kings is held followed by
thousands of admirers from all around. During the two days dozens of different bands
and ensembles show their singing and dancing performances on stages throughout the
village.
54 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Mal zem
Anglick/ English Small Land
Pvodn / Original Piccola Terra
Minut/ Length 54 mint
Rok vroby / Year 2012
Vyrobil / Produced by Universit di Padova, Italy
Krajina / Country Taliansko
Scenr / Script Mauro Jarotto, Luca Lodatti
Kamera / Camera Michele Trentini
Ria / Director Michele Trentini
Valstagna, Venetian Prealps in northeast Italy: on the desolate plots of abando-
ned terraced landscapes some very different people are trying to build from ruins
anew life and to fulfill their dreams: asingle man clings stubbornly and proudly
to his old family estate, another leaves his alienating job in aquarry to rediscover
himself. Ayoung Moroccan immigrant harbours a dream of his children growing
up as Italians, without forgetting the aromas of his childhood. The film is ames-
sage of hope for marginal mountain communities, atale of mans bond to the
land that goes beyong financial interests, political obstacles and cultural barriers.
Valstagna, Bentske Predalpy na severovchode Talianska: na opustench terasovitch
polkach vysoko vhorch sa rzni udia snaia obnovi ivot a splni si svoje sny: mlad
mu sa hrdo hlsi k rodinnmu majetku alipne na om, al opa nezaujmav prcu
v lome, aby objavil sm seba. Mlad marock prisahovalec na terase pestuje mtu a snva
svoj sen ozalenen svojej rodiny do Talianska, priom nezabda ani na vne vlastnho
detstva. Film je posolstvom ndeje zapadnutch horskch obc, prbehom udskej vzby
kzemi napriek finannm zujmom, politickm prekkam a kultrnym bariram.
57 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Maestra Ayahuasca
Anglick/ English Maestra Ayahuasca
Pvodn / Original Maestra Ayahuasca
Minut/ Length 76 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by Maitrea
Krajina / Country esk republika
Scenr / Script Viliam Poltikovi
Kamera / Camera Viliam Poltikovi
Ria / Director Viliam Poltikovi
Vek Amaznia skrva mnoh tajomstv. Amaznski amani ns prekvapuj
svojimi schopnosami apoznanm. Doku liei itzv. nevylieiten choroby,
pretoe priamo komunikuj srastlinami, ktor im sami napovedaj, ako lieebne
psobia. Miestni amani doku vystpi zo svojho tela, cestova po Zemi aves-
mre, mu spozna okovek, o ich zaujma. Kom ktomu je ayahuasca, ta-
jomn liana, ktorej odvar loveka nielen vyliei apreist, ale dva ajpoznanie
vec dovtedy nepoznanch, otvra dvere do inch dimenzi...
The vast lands of Amazonia retain many an enigma and local shamans keep on surprising
us through their capabilities and knowledge. Communicating directly with plants, the
shamans manage to heal even socalled incurable diseases. They contrive to leave their
bodies travelling all around the planet and deep in space, they are able to obtain any in-
formation of the universal consciousness. The key to all of this is ayahuasca, the mysterious
liana the decoction of which not only heals one purifying him or her on all levels more-
over it offers realization and understanding of anything in this world and in the realms
experienced by few of people only. It opens door to higher dimensions...
56 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Menina v menine
Anglick/ English Minority Among Minority
Pvodn / Original Menina v menine
Minut/ Length 25,31 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by MTVA Zrt.
Krajina / Country Maarsko
Scenr / Script Jn Bencsik
Kamera / Camera Bornyi Gbor
Ria / Director Jn Bencsik
Alexander Kormo je v Maarsku ijci slovensk bsnik, tvoriaci vo svojej ma-
terinskej rei, ako aj v maarine. Filmov portrt vznikol pri prleitosti jeho 70.
narodenn. Ako tvrd bsne zaal psa, ke s kamartmi zaloil rockov skupinu.
Zaujma ho aj udov hudba, vo svojej dedinke zaloil folklrnu skupinu Studi-
enka. Bol zakladateom Slobodnej organizcie Slovkov, ale dnes sa u nezapja
aktvne do verejnho ivota. Poda neho bez ozajstnch jednojazynch kl slo-
vensk nrodnos v Maarsku zanikne. Film divkovi ponka aj prierez poziou
niekdajieho brlivka Alexandra Kormoa.
Alexander Kormos is living in Hungary, a Slovak poet, writing in his mother tongue, as
well as in Hungarian. The film portrait was shot on the occasion of his 70th birthday. Ac-
cording to him he began to write poetry seriously, when he started a rock band with his
friends. He is interested in the folk music and founded a folk group Studienka in his village.
He was the founder of the Free Slovaks organization, today he does not engage actively in
public life. According to him, without genuine monolingual schools Slovak nationality
in Hungary shall disappear. The film offers a survey of the poetry written by the former
stromy man.
59 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Mazateck amani
Anglick/ English The Mazatec Shamans
Pvodn / Original Szamani Mazatecy
Minut/ Length 33 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by Malgorzata Szyszka, Theatremedia Assosiation Group
Krajina / Country Posko
Scenr / Script Magorzata Szyszka
Kamera / Camera Artur Sochan
Ria / Director Magorzata Szyszka
Na svojej druhej expedcii do Mexika ns posk antropolg Witold Jacrzyski
uvdza do tajomstiev Krajiny motov, zemia mazateckch Indinov. Prostred-
nctvom jeho vedomost asksenost meme spozna Dona Pancha, amana,
ktor liei bylinkami, obva oblas nin aje prbuznm slvnej Marie Sabiny, a-
manky hr.
Through his second Mexican expedition Polish anthropologist Witold Jacrzyski intro-
duced us to the full secrets of the Land of Butterflies, Mazatecs Indian land. With his
knowledge and experience we can get to know Don Pancha shaman healing through
herbs, who lives in the lowlands and who is arelative to the famous Maria Sabina Sha-
man of the Upland areas.
58 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Moje vojny. Vra Fialov (*1918)
Anglick/ English My Wars. Vra Fialov (*1918)
Pvodn / Original Moje vlky. Vra Fialov (*1918)
Minut/ Length 26 mint
Rok vroby / Year 2010
Vyrobil / Produced by Etnologick stav AV R, v.v.i. Praha, pracovisko Brno
Krajina / Country esk republika
Scenr / Script Petr Baran
Kamera / Camera Jiina Koskov
Ria / Director Jiina Koskov
Vra Fialov sa narodila koncom 1. svetovej vojny ako nemanelsk diea eky
aPoliaka, ruskho vojnovho zajatca. V starom kufri m uloen psomn aob-
razov dokumenty z1. a2. svetovej vojny. Jej spomienky, sprevdzan spevom
piesn zrodinnho repertoru, zachytvaj mal dejiny ivotn prbeh jednej
eny na pozad vekch historickch udalost 20. storoia. Film vznikol vrmci
ternneho vskumu Etnologickho stavu AV R vrokoch 2007 a2009.
Vra Fialov was born at the end of WWI out of wedlock to aCzech mother and aPolish
father, aprisoner of war. In an old suitcase she keeps the written and photo documents
from the WWI and WWII she witnessed. Her memories accompanied by songs from the
family repertoire keep track of the small history alife story of awoman aginst the
background of big historical events of 20th century. The documentary is aresult of afield
research carried out by The Institute of Ethnology of the Czech Academy of Science, in
2007 and 2009.
61 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Moje detstvo
Anglick/ English My Childhood
Pvodn / Original Otroka leta
Minut/ Length 7 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by Sao Niska
Krajina / Country Slovinsko
Scenr / Script Barbara Turk Niska
Kamera / Camera Sao Niska
Ria / Director Sao Niska/Barbara Turk Niska
Dokumentrna rekontrukcia spomienok na jedno detstvo.
Documentary reconstruction of memories on a childhood.
60 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Mulgheta Slep sebadvera
Anglick/ English Mulgheta Blind selfconfidence
Pvodn / Original Mulgheta Blind selfconfidence
Minut/ Length 43 mint
Rok vroby / Year 2012
Vyrobil / Produced by IVE (Institute for Visual Ethnography Gttingen)
Krajina / Country Nemecko
Scenr / Script Lena Neef
Kamera / Camera Lena Neef
Ria / Director Lena Neef
Mulgheta je z Eritrey a do Nemecka priiel so svojimi rodimi ako esron. Ke
mal 20 rokov, prekonal vnu autonehodu, nsledkom ktorej oslepol. Ako zani-
eten portovec sa Mulgheta rozhodol zvrti svoj osud astal sa zneho slep fut-
balista, ktor dokonca hr za Nemecko. Vo filme rozprva on, jeho priatelia a
lekri o tom, o sa udialo vjeho ivote aako sa mu podarilo op sa spene za-
radi do ivota.
Mulgheta is from Eritrea and he came to Germany with his parents, when he was 6. At
the age of 20 he had aterrible car accident which made him blind. But as akeen sportsman
Mulgheta turned his fate and became ablind footballer and even anational player for
Germany. In this film, he, his friends and his doctors talk about what happened and how
he managed to live asuccessful life again.
63 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Most Bo, alebo spomienka
na Samuela Teedka
Anglick/ English The Gods Bridge or Memory of Samuel Tessedik
Pvodn / Original Isten hdja avagy Tessedik Smuel emlkezete
Minut/ Length 26 mint
Rok vroby / Year 2010
Vyrobil / Produced by MTVA
Krajina / Country Maarsko
Scenr / Script Zuzana Antalov
Kamera / Camera Pter Ficker, Istvn Plinks
Ria / Director Zuzana Antalov
Poznte legendrneho Samuela Teedka evanjelickho kaza vSarvai, kde
psobil od roku 1767 a do jeho smrti, spisovatea, vynikajceho pedagga, pri-
ekopnka rozvoja praktickho ponohospodrstva?
Viete, kto pomohol udomcni vMaarsku lucernu apodnikol prv kroky v ob-
lasti chovu viel alebo priadky moruovej, a iadal odbornkov, aby vyuovali
tkanie hodvbu, pradenie atkanie vlny? Sta prs a sledova jeho kroky: od Al-
bertiho po Sarva!
Do you know about the legendary Samuel Tessedik, Evangelic minister in Szarvas from
1767 to his death, writer, progressive pedagogue, practical developer of the agriculture of
the Great Plain? Do you know, who domesticated the lucern in Hungary, took initiative
in the field of rearing bees or silkworm, and asked experts to teach the silkweaving, the
woolspinning and weaving? Just come, and follow his steps: from his birthplace in Al-
berti to Szarvas!
62 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Muziky spod adonhory
Anglick/ English Music Under the Ladonhora Mountain
Pvodn / Original Muziky spod adonhory
Minut/ Length 43,54 mint
Rok vroby / Year 2012
Vyrobil / Produced by Panopticum Film, Juraj Kilin
Krajina / Country Slovensko
Scenr / Script Juraj Kilin
Kamera / Camera Juraj Kilin
Ria / Director Juraj Kilin
Autentick dokumentrny film otradinej hudbe zoblasti Kysc, zHornho
aDolnho Vadiova.
An authentic documentary film about traditional music from the Kysuce region, namely
the villages Horn and Doln Vadiov.
65 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Mzeum kysuckej dediny vo Vychylovke
(z cyklu iv histria)
Anglick/ English The Kysuce Village Museum (Living History series)
Pvodn / Original Mzeum kysuckej dediny vo Vychylovke
(z cyklu iv histria)
Minut/ Length 22 mint
Rok vroby / Year 2010
Vyrobil / Produced by ilinsk samosprvny kraj
Krajina / Country Slovensko
Scenr / Script Jana pilkov
Kamera / Camera Pavol Stolrik, Richard Novk
Ria / Director Pavol Stolrik
Dokument predstavuje Mzeum Kysuckej dediny vo Vychylovke, jeho zaujma-
vosti i to, ako pribliuje, zachovva aoivuje histriu aivot naich predkov. Bli-
ie predstavuje jedinen kysuck kultru vskanzene, ktor rone prilka viac
ako 30 tisc nvtevnkov zo Slovenska azahraniia.
The documentary presents the Kysuce Village Museum in Vychylovka, its attractions
and activities to preserve and revive the history and life of our ancestors. It introduces the
unique culture of the Kysuce region in the openair museum, which annually attracts
more than 30,000 visitors from Slovakia and abroad.
64 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Pod thou hrozn as se skln.
Zminulosti echov aNemcov
vsrbskom Bante
Anglick/ English Time Bows Beneath the Burden of the Grapes. The Past,
Czechs and Germans in Serbia Banat
Pvodn / Original Pod thou hrozn, as se skln. Zminulosti ech
aNemc vsrbskm Bantu
Minut/ Length 23 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by Etnologick stav AV R, v.v.i. Praha, pracovisko Brno
Krajina / Country esk republika
Scenr / Script Michal Pavlsek, Jiina Koskov
Kamera / Camera Jiina Koskov, Petr Baran
Ria / Director Michal Pavlsek
V18. storo zskava srbsk Bant, kraj lemovan vinohradmi na rodnch sva-
hoch, svoju multikultrnu podobu. Pestr mozaiku obyvatestva tvoria aj Nemci
aesi, vminulosti spolon svedkovia historickch udalost. Onich je toto sve-
dectvo.
The Banat region in Serbia, acountryside with vineyards on fruitfull slopes, has acquired
its multicultural shape in the 18th century,. The Germans and Czechs are part of the mo-
saic, both having witnessed the historical events of the past times. Their testimony is pre-
sented in the film.
67 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Petrovsk zabjaka u Ryboviov
Anglick/ English Killing the Pig at the Rybi Family
Pvodn / Original Petrovsk zabjaka u Ryboviov
Minut/ Length 30 mint
Rok vroby / Year 2012
Vyrobil / Produced by Rdio atelevzia Vojvodiny
Krajina / Country Srbsko
Scenr / Script Pavel Hric
Kamera / Camera Jozef Maar
Ria / Director Jn ni
Dosahovanm Slovkov na Doln zem, do prvoosdlenej osady Bskeho Pe-
trovca v roku 1745, si Slovci priniesli aj obyaje zmaterskej krajiny. Jednou zta-
kch je aj petrovsk zabjaka, tradcia ktor sa v poslednom ase vytrca.
Dokumentrny film Petrovsk zabjaka uRyboviov zaha tieto obyaje spo-
mienkami 84ronej Katarny Ryboviovej, jej syna Jaroslava, ako ajrekontrukciu
obyajov azvykov zabjaky, ak ona bola voakedy.
When Slovaks settled in the Lower Lands, in the first village of Bsky Petrovec in 1745,
they brought different customs from their homeland. One of them was the custom of a pig
killing in winter time which disappears recently. The documentary offers recollections of
84years old Katarna Ryboviov, her son Jaroslav and areconstruction of the customs
observed during apig killing in the village of Bsky Petrovec in Vojvodina, Serbia.
66 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Prbeh jednho kohta
Anglick/ English Trials, Tribulations and Sustainable Growth of a Cock
Pvodn / Original ivot, prikljuenija iodrivi razvoj jednog kokota
Minut/ Length 19,40 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by CZK TIVAT, Montenegro
Krajina / Country Srbsko
Scenr / Script Vladimir Perovi
Kamera / Camera Milan Stani
Ria / Director Vladimir Perovi
Existuje ivot aprirodzen tok vec. Existuj pekn stvorenia, ktor volme kuri-
atka, s chovan ako vrajskej zhrade. Napokon znich vyrast kohti, mnoh
kohti. A potom sa objavia udia. Jednho zpoetnch kohtov vyber, aby sa
zastnil na mimoriadnej udalosti. Zaije osi nov, neoakvan. Pravdiv pr-
beh ivota poda pravidiel, prv, hodnt, presveden aritulov loveka...
Theres alife, and theres anatural flow of things. There are nice creatures called chicken
growing in akind of Eden garden. Finally they become cocks, many cocks. And then
men appear. One out of many cocks will be chosen to participate in avery particular event.
He will face unexpected experiences. This is the true story of his life in the environment
of makinds rules, rights, values, beliefs and rituals...
69 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Pstne spevy v Rogotine
Anglick/ English Singing the Lent in Rogotin
Pvodn / Original Korizma uRogotinu
Minut/ Length 29,36 mint
Rok vroby / Year 2012
Vyrobil / Produced by HRT (Chorvtska televzia), programov editor
Aleksej Pavlovsky
Krajina / Country Chorvtsko
Scenr / Script Ljiljana Mandi, Aleksej Pavlovsky
Kamera / Camera Damir Bednjanec
Ria / Director Ljiljana Mandi
Pst je obdobie 40 dn, poas ktorch sa katolci pripravuj na bliacu sa Vek
Noc. Je to as prinania obety, ke udia zanechvaj poteenie azbavu. V obci
Rogotin v dol rieky Neretvy sa asy menia. Star obyvatelia si ete pamtaj
prsne pravidl sprvania poas pstneho obdobia a tradin modlitby. Dedina-
nia z Rogotina niektor z tchto pravidiel dodriavaj, niektor zanechali. Ne-
zmenili sa vak tradin spevy muskho zboru v Rogotine. Dodnes spievaj
miestne piesne a tradcia stle ije.
Lent is the period of forty days during which the Catholics prepare for the upcoming Eas-
ter. This is the period of sacrifice, when people abandon pleasure and entertainment. In
the village of Rogotin, in the valley of Neretva, the times are changing. The older villagers
still remember stricter rules of conduct during Lent, as well as some traditional prayers.
Some were even fasting on bread and water on specific days. The villagers of Rogotin abide
to some of those rules, some they have abandoned. But what hasnt changed is traditional
singing of Rogotin church male singers. The songs they sing and the way they do it is a
tradition which is still alive.
68 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Ruky majstra Jn Nemec z Paldzky
Anglick/ English The Hands of aCraftsman Jn Nemec from Paldzka
Pvodn / Original Ruky majstra Jn Nemec z Paldzky
Minut/ Length 10 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by Centrum etnografie a umenia, Pedagogick fakulta,
Katolcka univerzita, Ruomberok
Krajina / Country Slovensko
Scenr / Script Martina Kruinsk
Kamera / Camera Jakub Krka
Ria / Director Martina Kruinsk
Film z cyklu dokumentov o majstroch vroby udovch nstrojov Liptova
aOravy, ktor osloven vnimonosou rodnej kultry zanechvaj v nej vla-
stnorun stopu. Jn Nemec zPaldzky rozprva o vlastnej ceste krezbrstvu,
o hadan anachdzan postupov pri vrobe nstrojov, oodovzdvan sksenost
mladm, osvojom uiteskom povolan alske k hudbe. Cyklus filmov vznikol
vaka podpore Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja v rmci projektu Obja-
vovanie stratenho v ase: Umenie aremesl etnografickho charakteru Liptova
aOravy.
A documentary from the series on the producers of folk instruments in Liptov and Orava
regions. All of them impressed by the exceptionality of native culture leave their own
mark. Jan Nemec from Paldzka talks about his own journey to wood carving, his own
search for tools, teaching career and immense love of music. Vivid narration is accompa-
nied by his musical performance. The series was created with the support of the European
Regional Development Fund at the Faculty of Education at the Catholic University in
Ruomberok.
71 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Pygmejovia Deti dungle
Anglick/ English Pygmies The Children of the Jungle
Pvodn / Original Pygmejovia Deti dungle
Minut/ Length 52 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by K2 studio, s.r.o.
Krajina / Country Slovensko
Scenr / Script Katarna Molkov, Pavol Barab
Kamera / Camera Pavol Barab
Ria / Director Pavol Barab
Preiel Afriku skrz naskrz. Jeden sen vak stle zostva nenaplnen i vpralese
snajmenmi umi na Zemi. Svoje hadanie zana vStredoafrickej republike,
kde ho miestni domorodci preved cez hranice Konga. Hlboko vdungli na-
chdza prrodn trpasli nrod, ktor ho prijma medzi seba. Nauia ho zbiera
med, lovi antilopy, pribli sa o najbliie kpralesnm slonom, i gorilm. Ich
rados zo ivota, hudby a tanca sa mu zd nekonen. S to skuton deti
dungle. S to Pygmejovia.
He travelled Africa widely, however one of his dreams was still unfulfilled to live in the
forest with the shortest people on Earth. His search begins in the Central African Republic,
where he was transferred to the local tribesmen across the border of Congo. Deep in the
jungle a natural dwarf nation lives that adopts him. They teach him to collect honey, to
hunt antelope, to draw close to terrain forest elephants, and gorillas. Their zest for life,
music and dance, seem endless to him. These are real kids of the jungle. They are Pyg-
mies.
70 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Slunko
Anglick/ English Sun
Pvodn / Original Slunko
Minut/ Length 14,43 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by Akadmia umen Bansk Bystrica
Krajina / Country Slovensko
Scenr / Script ubica Krajkov, Peter Gapark
Kamera / Camera ubica Krajkov
Ria / Director ubica Krajkov
Film o ponocnom Janovi Slunkovi z Prahy, ktor svoju non ichtu kon ran-
nm budenm slnka.
Afilm about Jan Slunko from Prague, the night watchman, who finishes his night shift
waking up the morning sun.
73 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Slamenkove zeme
Anglick/ English The Lands of Strawman
Pvodn / Original Slamenkove zeme
Minut/ Length 17,47 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by Akadmia umen Bansk Bystrica
Krajina / Country Slovensko
Scenr / Script Peter Kov
Kamera / Camera Peter Kov
Ria / Director Peter Kov
Film vo svojom obsahu je zaujmavou obrazovou ilustrciou hlavnho protago-
nistu tefana Slamenka, ktor divkovi rozpovie svoj vlastn osud aivotn po-
stoje.
The film is an interesting pictorial illustration of the main protagonist tefan Slamenk
who tells the viewer his own fate and life views.
72 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Syzifos
Anglick/ English Sisyphus
Pvodn / Original Syzifos
Minut/ Length 14,21 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by Akadmia umen Bansk Bystrica
Krajina / Country Slovensko
Scenr / Script Marek Janik
Kamera / Camera Ondrej Szollos
Ria / Director Marek Janik
ivot je jedna vek gua, ktor musme tlai do strmho kopca. Niekto t vhu
skrtka nemus udra a gua sa skota z kopca dole. Vtedy nm nezostva ni
in, len zaa odznova... Film Sizyfos je portrtom bvalho narkomana, ktor sa
stiahol zcivilizcie na vidiek, aby sa vmalom dome na povale venoval japon-
skmu umeniu origami. Prve umenie je niekedy cestou ako ahie zaa odznova.
Life is a big ball, we need to roll up a steep hill. Someone just does not have that strength
and the boulder rolls down the hill. Then there is nothing else to do, just to start over. The
film is a portrait of a former drug addict who withdrew from civilization to the countryside
where in the attic of a small house he can devote himself to the Japanese art of origami. It
is the art that can sometimes offer a fresh start.
75 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Svadba Blzke stretnutia rmskeho druhu
Anglick/ English The Wedding Close Encounters of the Gypsy Kind
Pvodn / Original Svadba Blzke stretnutia rmskeho druhu
Minut/ Length 52 mint
Rok vroby / Year 2012
Vyrobil / Produced by Golem Productions (New Zealand) Ltd
Krajina / Country Nov Zland
Scenr / Script Ilja Ruppeldt
Kamera / Camera Ilja Ruppeldt
Ria / Director Ilja Ruppeldt
Dokumentrny film Svadba blzke stretnutia rmskeho druhu sleduje prbeh
aosudy Rmov pvodom ziech aSlovenska, ktor prili hada astie a na
Nov Zland. Film hovor nielen oich motvoch emigrcie zprostredia, vktorom
predstavovali meninov as vspolonosti, ale aj oich sksenostiach znovho
multikultrneho prostredia. Na pozad svadby mladho Rma sMaorkou sle-
dujeme prbeh, na poiatku ktorho bola snaha o integrciu do novho kult-
rneho prostredia.
The documentary Wedding Close Encounters of the Gypsy kind follows the stories and
fates of the gypsies from the Czech Republic and Slovakia, who came to seek fortune in
New Zealand. The film is not only about the motives of emigration from the environment
in which they accounted for a minority in the society, but also about their experiences
with the new, multicultural environment. Against the background of a wedding of a gypsy
young man with a Maori girl we can follow a story, the beginning of which was an effort
to integrate into a new cultural environment.
74 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak tetcom apalou
Anglick/ English Brush and Whistle
Pvodn / Original ttcem apalou
Minut/ Length 18 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by Zdenk Zvonek
Krajina / Country esk republika
Scenr / Script Zdenk Zvonek
Kamera / Camera Zdenk Zvonek
Ria / Director Zdenk Zvonek
Dokumentrny film ovalaskom maliarovi, ktor svekou otvorenosou opisuje
svoj vzah kdomovu, tvorbe asvojrznemu pohadu na ivot a svet.
Adocumentary about aWallachian painter who describes most openly his own relations-
hip towards his home, his creative work and his views on life and the world.
77 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak amanov sen
Anglick/ English The Shamans Dream
Pvodn / Original El Sueo del Chamn
Minut/ Length 16 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by Inmaculada de la Calle
Krajina / Country panielsko
Scenr / Script Inmaculada de la Calle
Kamera / Camera Nicols de la Rosa
Ria / Director Inmaculada de la Calle
Dva pohady na svete. Pohad prehistorickho loveka (amana) adnenho lo-
veka (vedeck pohad). Lia sa svojm vzahom k prrode, maj vak aj vea spo-
lonho. Ke zmenme n spsob uvaovania auvidme svet rozdelen medzi
realitu asny, zmen to aj vnmanie toho, o je skuton. o patr k jednej alebo
druhej dimenzii sveta. Nie je ahk uri deliacu iaru.
Two views of the world. The prehistoric man's view (a shaman) and the actual man's (a
scientific). They have a different relation with the nature, however they have a lot in com-
mon. When we change our mental scheme and see the world divided between the reality
and the dreams, it changes the perception of what is real. What belongs to one or the other
dimension of the world. It is not easy to set the tidemarks.
76 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Tak je tomu vPazove (z cyklu Abecedr
pobratimstva, Srbi aSlovci)
Anglick/ English Thats how it is in Pazova(Brotherhood primer:The Serbs
and the Slovaks )
Pvodn / Original Tak je tomu vPazove (z cyklu Abecedr pobratimstva,
Srbi aSlovci)
Minut/ Length 27,34 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by Radio atelevzia Vojvodiny
Krajina / Country Srbsko
Scenr / Script Zdenko Pop
Kamera / Camera Jozef Maar
Ria / Director Ljubia Sremevi
SpolunavanieSlovkov a Srbov v Starej Pazove, mesteku pri Belehrade, ktor
trv takmer pol milnia, sved o prelnan sasnosti a minulosti v ivote dvoch
priateskch nrodov. Zrove slovensk menna v Srbsku, ktor je v najvom
pote skoncentrovan pave v tejto osade, me by prkladom toho, e je mon
sbene by lojlnym obanom ttu, v ktorom sa ije a zosta vern tradciii a
svojmu nacionlnemu pvodu.
The coexistence of Slovaks and Serbs in Stara Pazova, a small town near Belgrade, lasting
nearly half a millennium, shows how past and present intertwine in the lives of the two
friendly nations. At the same time the Slovak minority in Serbia, which is in the greatest
number concentrated in this town, may be an example that it is possible to be a loyal ci-
tizen of the country in which they live and at the same time to remain faithful to ones
own traditions and national heritage.
79 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak T, o vyrba ddniky
Anglick/ English The UmbrellaMaker
Pvodn / Original Denikarica
Minut/ Length 21,36 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by Miha Poredo
Krajina / Country Slovinsko
Scenr / Script Miha Poredo
Kamera / Camera Miha Poredo
Ria / Director Miha Poredo
Vubane, na ulici Trubarjeva cesta, njdeme obchodk s ddnikmi. Vlastn ho
Marija, ktor ako posledn v ubane a jedna z mla vcelom Slovinsku, stle vy-
rba, opravuje a predva ddniky. Zaujmalo ns, ako vyzer jej ben pracovn
de a preo sa toto remeslo tak rchlo strca.
On Trubarjeva cesta in Ljubljana, there is alittle umbrella shop. Marija, its owner, is the
last umbrella maker in Ljubljana and one of the few in Slovenia, who still makes, repairs
and sells umbrellas. Iwas researching how does her every day look like and why this craft
vanishes so quickly.
78 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Vyhnala ich voda (z cyklu Nezvyajn
prbehy na slovenskom sdlisku)
Anglick/ English Cast Out by the Water (from the series Unusual Stories
on aSlovak Housing Estate)
Pvodn / Original Vyhnala ich voda (z cyklu Nezvyajn prbehy na
slovenskom sdlisku)
Minut/ Length 26 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by RTVS (Rozhlas atelevzia Slovenska), Filmarium, s.r.o.
Krajina / Country Slovensko
Scenr / Script Lenka MoravkovChovanec
Kamera / Camera Jn Straina
Ria / Director Lenka MoravkovChovanec
Dokument hovor oobyvateoch sninskho sdliska Brehy. Prostrednctvom spri-
evodcu, grckokatolckeho farra Daniela ariskho, skma fenomn nedobro-
vonho vysahovania obyvateov siedmich dedn do panelkov.
The documentary presents inhabitants of ahousing estate The Banks in the town of Snina
in the NorthEast of Slovakia.Through alocal Greek Catholic priest Daniel arisk we
follow the mandatory moving of the population of seven villages to the flats in the nearby
towns due to construction of awater dam.
81 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Tumenge
Anglick/ English Tumenge
Pvodn / Original Tumenge
Minut/ Length 99 mint
Rok vroby / Year 2012
Vyrobil / Produced by Milan Durak
Krajina / Country Slovensko
Scenr / Script
Kamera / Camera Milan Durak, Aneka ilarov, Samuel Durak,
Jn Goro, Miroslav Buko, Marek Ferenc
Ria / Director Milan Durak
Ak by mali by antropologick filmy? Ako sa vysporiada s alternujcim vide-
nm sveta a so stereotypmi v ns? S touto otzkou sa poas troch rokov stretval
realiztorsk tm okolo Milana Duraka, ktor sa vybral do jeho rodnej dediny
na vchodnom Slovensku, kde chceli zachyti ivot Rmov a ich rusnskych su-
sedov. Prichdzaj do rmskej osady a chc o nich natoi film. "Film o vs a pre
vs." Po kadom byt medzi tmito udmi vznik jeden diel, ktor v sebe zachy-
tva relie kadodennho ivota, sna sa opsa problmy, ktor ich suuj a ne-
ustle sa sna prekroi vlastn tie pri ich ilustrci.
What should the anthropological films be like? How to deal with alternating vision of the
world and stereotypes in us? The team around director Durak went to his native village
in eastern Slovakia where they shot for three years trying to answer the above questions.
The main goal was to capture the life of the Roma and the Ruthenian inhabitants, both
being minorities. They came to aRoma settlement and wanted to make afilm about them,
for them. Each part captures the realities of everyday life, trying to describe the problems
that plague them and constantly try to exceed their own shadow in illustrating it.
80 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Zvonky astia
Anglick/ English The Bells of Happiness
Pvodn / Original Zvonky astia
Minut/ Length 80 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by RTVS (Rozhlas atelevzia Slovenska), udro,
punkchart films
Krajina / Country Slovensko
Scenr / Script Jana Buka, Marek ulk
Kamera / Camera tefan Buka
Ria / Director Jana Buka, Marek ulk
Dokumentrna hra, ktor zachytva komunitu rmskej osady ako iv organiz-
mus, ktor preva vbiednych podmienkach, ale predsa prepojen rodinnmi
vzbami aspolonm prevanm. Prbeh sa odohrva vosade, blzko vchodo-
slovenskej dediny VazDolina. Hlavnmi protagonistami s bratranec asester-
nica, Roman aMariena, pretoe vsebe nes nespokojnos so svojim ivotom, ale
itbu ho zmeni, azrove vkomunikcii preukzali tvorivos ipotrebn otvo-
renos aodhodlanie.
A documentary that captures the community of Roma settlements as a living organism
that lives in miserable conditions, yet linked by family ties and common survival. The
story is set in a village in eastern Slovakian, near The Winner Valley. The main protago-
nists are the cousins Roman and Mariena dissatisfied with their lives, but eager to change
them. They show creativity in communication and the necessary openness and resolu-
tion.
83 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak Zvonce spod Rozsutca Stanislav Otruba
zo ZzriveBielej
Anglick/ English Bells from beneath Rozsutec / Stanislav Otruba from
Zzriv Biela
Pvodn / Original Zvonce spod Rozsutca Stanislav Otruba zo Zzrivej
Bielej
Minut/ Length 14,12 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by Centrum etnografie a umenia, Pedagogick fakulta,
Katolcka univerzita, Ruomberok
Krajina / Country Slovensko
Scenr / Script Martina Kruinsk
Kamera / Camera Jakub Krka
Ria / Director Martina Kruinsk
Film zcyklu troch dokumentov omajstroch vroby udovch nstrojov Liptova
aOravy, ktor osloven vnimonosou rodnej kultry zanechvaj v nej vla-
stnorun stopu. Stanislav Otruba zo ZzrivejBielej rozprva ovlastnej ceste
ktvorbe, o hadan anachdzan postupov pri vrobe zvoncov vkonfrontcii mi-
nulosti aprtomnosti.
Cyklus filmov vznikol vaka podpore Eurpskeho fondu regionlneho rozvoja
v rmci projektu Objavovanie stratenho v ase: Umenie aremesl etnografickho
charakteru Liptova a Oravy.
A documentary from the series on the producers of folk instruments in Liptov and Orava
regions. All of them impressed by the exceptionality of native culture leave their own
mark. Stanislav Otruba from ZzrivBiela talks about his own journey to producing
bells, his own search for tools and different types and usage of bells. Vivid narration is
accompanied by his musical performance. The series was created with the support of the
European Regional Development Fund at the Faculty of Education at the Catholic Uni-
versity in Ruomberok.
82 Etnofilm adca 2012
Nesan filmy videosaln
Filmy, ktor boli prihlsen na Etnofilm adca 2012, avak nepostpili do hlav-
nej sae, si nvtevnci festivalu bud mc pozrie individulne vo videosa-
lne. Uvdzame ich zoznam vabecednom porad poda slovenskch nzvov.
NonCompetition Films Video Library
Festival guests shall have achance to screen in the video library films which have been
submitted to 17th Etnofilm, but were not selected to enter the main competition. Their
list in alphabet order of Slovak titles follows.
NZOV
SLOVENSK 10 hodn 55 mint
ANGLICK 10 hours 55 minutes
PVODN 10 hodn 55 mint
MINUT 17 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Akadmia umen Bansk Bystrica
KRAJINA Slovensko
RIA Rbert Puchert
NZOV
SLOVENSK ...a ja, Katarna Kolnkov
ANGLICK
PVODN ...a ja, Katarna Kolnkov
MINUT 52 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL RTVS (Rozhlas stelevzia Slovenska),
Agentra RND s.r.o. a NOTES Production, s.r.o.
KRAJINA Slovensko
RIA Juraj tepka
NZOV
SLOVENSK Amecameca
ANGLICK Amecameca
PVODN Amecameca
MINUT 47 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Theatre media Assosiation Group
KRAJINA Posko
RIA Malgorzata Szyszka
85 Etnofilm adca 2012
Nzov / Title
Slovensk / Slovak ivot vohrade (z cyklu Famlia)
Anglick/ English Life inside the Fence
Pvodn / Original ivot vohrade (z cyklu Famlia)
Minut/ Length 26 mint
Rok vroby / Year 2011
Vyrobil / Produced by RTVS (Rozhlas atelevzia Slovenska)
Krajina / Country Slovensko
Scenr / Script Jaroslav Rihk
Kamera / Camera
Ria / Director Jaroslav Rihk
Zuzka aMartin s mlad manelia, ktor sa rozhodli presahova na vidiek. Ona
je lekrka, on vtvarnk aso svojimi troma demi ij vPlaveckom Mikuli na
konci obce, vposlednom dome. Za nm zana vek lka apotom je u len les.
Tomu miestu sa vdy hovorilo Ohrada. Obaja si po skonen koly azaloen ro-
diny povedali, kde a ako chc i. Obaja nechceli ni strati, neopustili plne
mesto aani na nezanevreli. Chceli iba viac prrody okolo seba, viac vzduchu,
viac zvierat, viac vonosti aslobody. Neuli zmesta, aby hadali romantick svet,
pre nich je fzia toho starho sveta stm sasnm niem plne prirodzenm,
o im dva pocit plnho ivota.
Zuzka and Martin are ayoung couple who decided to move to the countryside. She is
adoctor, he is apainter. With their three children they live in Plaveck Mikul at the end
of thevillage. Behind their house there is alarge meadow and then its only forest. This
place has always been called Fence. After graduation they both decided where and how
they want to live. Both did not want to leave the city altogether. They just wanted more
nature around them, more air, more animals, more freedom and liberty. They did not seek
aromantic world, for them the fusion of the old world with the contemporary one is com-
pletely natural and it makes them feel full of life.
84 Etnofilm adca 2012
NZOV
SLOVENSK Dedistvo Mayov, expedcia do Guatemaly
ANGLICK The Maya Heritage, Expedition to Guatemala
PVODN Dziedzictwo Majw, Wyprawa do Gwatemali
MINUT 30,30 mint
ROK VROBY 2005
VYROBIL Theatre media Assosiation Group
KRAJINA Posko
RIA Malgorzata Szyszka
NZOV
SLOVENSK Dennky/Exily
ANGLICK Diaries/ Exiles
PVODN Dennky/Exily
MINUT 22,20 mint
ROK VROBY 2010
VYROBIL Akadmia umen Bansk Bystrica
KRAJINA Slovensko
RIA Tom Pritiak
NZOV
SLOVENSK Dobr chu
ANGLICK Bon Appetit
PVODN Bon Appetit
MINUT 14 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Lantana Films
KRAJINA panielsko
RIA Beto Nahmad, Alber Fernndez
NZOV
SLOVENSK Dokumentrny portrt K. Ch.
ANGLICK Documentary Portrait of K. Ch.
PVODN Dokumentrn portrt K. Ch.
MINUT 41 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL o.s. Politit vzni.cz
KRAJINA esk republika
RIA Tom Bouka
87 Etnofilm adca 2012
NZOV
SLOVENSK Bola som tu
ANGLICK IHave Been Here
PVODN Bola som tu
MINUT 5 mint
ROK VROBY 2010
VYROBIL Akadmia umen Bansk Bystrica
KRAJINA Slovensko
RIA Veronika Holl
NZOV
SLOVENSK Bude dobre
ANGLICK Its Gonna Be All Right
PVODN Bude dobre
MINUT 23,11 mint
ROK VROBY 2010
VYROBIL Akadmia umen Bansk Bystrica
KRAJINA Slovensko
RIA Dana Kojnokov
NZOV
SLOVENSK Cesty Slovenskom
ANGLICK
PVODN Cesty Slovenskom
MINUT 55 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL RTVS (Rozhlas atelevzia Slovenska), ART Point spol. s.r.o.
KRAJINA Slovensko
RIA Tom Hulk
NZOV
SLOVENSK Citliv tmy (z cyklu Konzervy asu)
ANGLICK
PVODN Citliv tmy (z cyklu Konzervy asu)
MINUT 55 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL RTVS (Rozhlas atelevzia Slovenska),
Protos Production, s.r.o.
KRAJINA Slovensko
RIA Marek ulk
86 Etnofilm adca 2012
NZOV
SLOVENSK Jeans a Mart
ANGLICK Jeans and Mart
PVODN Jeans and Mart
MINUT 52 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Suttvuess
KRAJINA Taliansko
RIA Claudia Palazzi, Clio Sozzani
NZOV
SLOVENSK Ke kamene hovoria
ANGLICK When the Stones Speak
PVODN Ke kamene hovoria
MINUT 26 mint
ROK VROBY 2012
VYROBIL LUX communication, Ordinarit OS aOZ SR,
Konferencia biskupov SR
KRAJINA Slovensko
RIA Marek Polek
NZOV
SLOVENSK Komplikovan lsky
ANGLICK Difficult Loves
PVODN Los Amores Difcules
MINUT 58 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Doxa Producciones
KRAJINA panielsko
RIA Lucina Gil
NZOV
SLOVENSK Kultra daru
ANGLICK The Gift Culture
PVODN Kultura daru
MINUT 45 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Maciej Eichelberger, Lukasz Kaminski
KRAJINA Posko
RIA Maciej Eichelberger, Lukasz Kaminski
89 Etnofilm adca 2012
NZOV
SLOVENSK Fotografi
ANGLICK
PVODN Fotografi
MINUT 26 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL RTVS (Rozhlas stelevzia Slovenska), sentimentalfilm,
spol. s.r.o.
KRAJINA Slovensko
RIA Viera aknyov
NZOV
SLOVENSK Gj
ANGLICK Gj
PVODN Gj
MINUT 37 mint
ROK VROBY 2009
VYROBIL Anthropictures, Provozn Ekonomick fakulta esk
zemdlsk univezity v Praze
KRAJINA esk republika
RIA Pavel Boreck
NZOV
SLOVENSK Haiti, krajina ndeje
ANGLICK Haiti, Land of Hope
PVODN Haiti, Tierra de Esperanza
MINUT 54 mint
ROK VROBY 2012
VYROBIL La Comuna Vertical S.L
KRAJINA panielsko
RIA Asier Reino
NZOV
SLOVENSK Ivankova jazda
ANGLICK The Importance of Being Tchayo
PVODN Sve aje Ivankova
MINUT 29,32 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Aleksej Pavlovsky, HRT (Chorvtska TV)
KRAJINA Chorvtsko
RIA Draen Pikori
88 Etnofilm adca 2012
NZOV
SLOVENSK Modr ovce
ANGLICK Blue Sheep
PVODN Ovejas Azules
MINUT 28 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Blue Sheep Films
KRAJINA panielsko
RIA Noel Glvez
NZOV
SLOVENSK Nedea v Brazzaville
ANGLICK Sunday in Brazzaville
PVODN Dimanche Brazzaville
MINUT 51 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Fasten Seat Belt
KRAJINA panielsko, Kongo
RIA Enric Bach, Adria Mons
NZOV
SLOVENSK Nevek ostrov vekch zujmov
ANGLICK The Small Island of Great Interest
PVODN Nevek ostrov vekch zujmov
MINUT 25 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Stanislav Manca
KRAJINA Slovensko
RIA Stanislav Manca
NZOV
SLOVENSK Nevykopvajte ns, ete sme nezomreli
ANGLICK Dont dig us, we are not dead yet!
PVODN Nekopejte do ns, jete nejsme mrtv
MINUT 24 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Studio etnografie, Kateda antropologie,
Filozofick fakulta ZU v Plzni
KRAJINA esk republika
RIA Tom Hirt, Monika Hertlov, Lenka Hollerov
91 Etnofilm adca 2012
NZOV
SLOVENSK adov medvede vzime nespia
ANGLICK The Polar Bears Do Not Sleep in Winter
PVODN adov medvede vzime nespia
MINUT 12,33 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Akadmia umen Bansk Bystrica
KRAJINA Slovensko
RIA Simona Schurdkov
NZOV
SLOVENSK Mamy za 15 centov na mintu
ANGLICK Mothers 15 cents a minute
PVODN Madres 015 el Minuto
MINUT 52 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Teatro Meridional S.L.
KRAJINA panielsko
RIA Marina Seresesky
NZOV
SLOVENSK Mal Tibet
ANGLICK Small Tibet
PVODN Mal Tibet
MINUT 18 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Zdenk Zvonek
KRAJINA esk republika
RIA Zdenk Zvonek
NZOV
SLOVENSK Mbambu amesan hory
ANGLICK Mbambu and the Mountains of Moon
PVODN Mbambu and the Mountains of Moon
MINUT 50 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Natasa Muntean and Lucian Muntean (LUNAM DOCS)
KRAJINA Srbsko
RIA Lucian and Nataa Muntean
90 Etnofilm adca 2012
NZOV
SLOVENSK Odchod do Ameriky
ANGLICK Departure to America
PVODN Odchod do Ameriky
MINUT 15 mint
ROK VROBY 2012
VYROBIL Pavol Piroha
KRAJINA Slovensko
RIA Pavol Piroha
NZOV
SLOVENSK Olvido. Prbeh, ktor sa zana strca
ANGLICK Olvido. AStory that Fades
PVODN Olvido. Una Historia que se Desvanece
MINUT 29 mint
ROK VROBY 2012
VYROBIL Iralta Films S.L
KRAJINA panielsko
RIA Ramn Verdugo
NZOV
SLOVENSK Ostrov
ANGLICK Isolate
PVODN Isola
MINUT 28 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL la.mu.s.a.
KRAJINA Taliansko
RIA Alessandro De Filippo
NZOV
SLOVENSK Osud salaanov a salaov
ANGLICK The Fates of Chalets and Their Dwellers
PVODN Osud slaanou a slaou
MINUT 30 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Radio atelevzia Vojvodiny
KRAJINA Srbsko
RIA Jn ni
93 Etnofilm adca 2012
NZOV
SLOVENSK Nickyho rodina
ANGLICK Nickys Family
PVODN Nickyho rodina
MINUT 90 mint
ROK VROBY 2010
VYROBIL TRIGON PRODUCTION s.r.o., W.I.P. s.r.o., RTVS,
J&T Finance Group, a.s., esk televize
KRAJINA Slovensko
RIA Matej Min
NZOV
SLOVENSK Noc mtveho
ANGLICK The Night of the Dead
PVODN Mrtva No
MINUT 27,24 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL HRT (Chorvtska TV)
KRAJINA Chorvtsko
RIA Branko Itvani
NZOV
SLOVENSK Nov anca
ANGLICK New Chance
PVODN Nov ance
MINUT 20 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Filmov kola Zln vkoprodukci se Telepace s.r.o.
KRAJINA esk republika
RIA Dominika Mykov
NZOV
SLOVENSK Obiva v (ne)ohrozen
ANGLICK (Un)perilous Food
PVODN Obiva v (ne)ohrozen
MINUT 10 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL OZ DocUnion, FTF VMU Bratislava
KRAJINA Slovensko
RIA Boba Baluchov
92 Etnofilm adca 2012
NZOV
SLOVENSK Prbehy tatranskch ttov
ANGLICK Tales of the Tatra Peaks
PVODN Prbehy tatranskch ttov
MINUT 52 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL RTVS, K2 studio s.r.o.
KRAJINA Slovensko
RIA Pavol Barab
NZOV
SLOVENSK Rodinn obrzky
ANGLICK Family Pictures
PVODN Fotos de Familia
MINUT 59 mint
ROK VROBY 2012
VYROBIL Elida Eichenberger
KRAJINA Argentna
RIA Eugenia Izquierdo
NZOV
SLOVENSK Romano Jilo
ANGLICK Gypsy Heart
PVODN Romano Jilo
MINUT 33,30 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Akadmia umen Bansk Bystrica
KRAJINA Slovensko
RIA Jn Kriovensk
NZOV
SLOVENSK Sam vtipnos
ANGLICK The Infinite Jest
PVODN La Broma Infinita
MINUT 18 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Hbrida
KRAJINA panielsko
RIA David Muoz
95 Etnofilm adca 2012
NZOV
SLOVENSK Ozajstn bohovia maj kosti
ANGLICK True Gods Have Bones
PVODN Los Dioses de Verdad Tienen Huesos
MINUT 90 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL David Alfano, Beln Santos, Marta Moreno, Mckenzie Muzik
KRAJINA panielsko
RIA Beln Santos, David Alfaro
NZOV
SLOVENSK Palacinky
ANGLICK Pancakes
PVODN Palacinky
MINUT 10 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Akadmia umen Bansk Bystrica
KRAJINA Slovensko
RIA Pavol Matia
NZOV
SLOVENSK Po stopch Chopina
ANGLICK In Chopins Footsteps through the Berry Region
PVODN Beryszoskim szlakiem Fryderyka Chopina
MINUT 33 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Theatre media Assosiation Group
KRAJINA Posko
RIA Malgorzata Szyszka
NZOV
SLOVENSK Prbeh jednej rytiny
ANGLICK The Story of aCertain Drawing
PVODN Historia pewnej ryciny
MINUT 18 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Theatre media Assosiation Group
KRAJINA Posko
RIA Malgorzata Szyszka
94 Etnofilm adca 2012
NZOV
SLOVENSK astie je husto neobvan zemie
ANGLICK Happiness is a Densely Unpopulated Place
PVODN Densamente Spopolata la Felicit
MINUT 46 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Murex
KRAJINA Taliansko
RIA Francesco Dongiovanni
NZOV
SLOVENSK Tri strany mince
ANGLICK Three Sides of a Coin
PVODN Az rem hrom oldala
MINUT 26 mint
ROK VROBY 2010
VYROBIL Slovensk redakcia MTVA
KRAJINA Maarsko
RIA Zuzana Antalov
NZOV
SLOVENSK Ukrajinsk dumka Fryderyka Chopina
ANGLICK Fryderik Chopins Ukrainian Dumka
PVODN Ukraiska dumka Fryderyka Chopina
MINUT 32 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Theatre media Assosiation Group
KRAJINA Posko
RIA Malgorzata Szyszka
NZOV
SLOVENSK prava vlasov pod epiec
ANGLICK Hair Do and Bonnet
PVODN prava vlasov pod epiec
MINUT 6 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Centrum etnografie a umenia, Ped. Fak. KU, Ruomberok
KRAJINA Slovensko
RIA Martina Kruinsk
97 Etnofilm adca 2012
NZOV
SLOVENSK Slivovica Sila tradcie
ANGLICK The Plum Brandy The Power of Tradition
PVODN Slivovica Sila tradcie
MINUT 18,21 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Akadmia umen Bansk Bystrica
KRAJINA Slovensko
RIA imon Horna
NZOV
SLOVENSK Srdcia na dlani
ANGLICK Souls Wide Open
PVODN Tenyeremre tettem a lelkem
MINUT 26 mint
ROK VROBY 2012
VYROBIL Slovensk redakcia MTVA
KRAJINA Maarsko
RIA Zuzana Antalov
NZOV
SLOVENSK Straiak
ANGLICK Scarecrow
PVODN Straiak
MINUT 20 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Akadmia umen Bansk Bystrica
KRAJINA Slovensko
RIA Albeta Harry Gavendov
NZOV
SLOVENSK Susedia zias studenej vojny
ANGLICK Cold War Neighbours
PVODN Cold War Neighbours
MINUT 8 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Central European University Budapest
KRAJINA esk republika
RIA Soa G. Lutherov, Tom Hirt, Sergiu Novac,
Kata Varsnyi
96 Etnofilm adca 2012
NZOV
SLOVENSK Zlatokopovia z Medimuria
ANGLICK Golddiggers of Medjimurje
PVODN Meimurska Zlatarija
MINUT 29,40 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL HRT (Chorvtska TV)
KRAJINA Chorvtsko
RIA Ivo Kuzmani
NZOV
SLOVENSK ivot na rovnku
ANGLICK Life on the Equator
PVODN ivot na rovnku
MINUT 18 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL FTF VMU Bratislava
KRAJINA Slovensko
RIA Boba Baluchov
NZOV
SLOVENSK ivot starho mldenca
ANGLICK A Bachelor Lifes for me
PVODN Lep zares je samski stan
MINUT 50 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Mira Petek
KRAJINA Slovinsko
RIA Mira Petek
99 Etnofilm adca 2012
NZOV
SLOVENSK Vek Bnhede
ANGLICK The Big Banhida
PVODN Ttbnhegyues
MINUT 27 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL MTV
KRAJINA Maarsko
RIA Jn Bencsik
NZOV
SLOVENSK Vzdialenosti
ANGLICK Distances
PVODN Distancias
MINUT 37 mint
ROK VROBY 2010
VYROBIL Turanga Films, Josep Sanmartn
KRAJINA panielsko, Kuba
RIA Mariona Guiu, Lina Badenes
NZOV
SLOVENSK Zachrme mule
ANGLICK Save the Mussel
PVODN Salva la Cozza
MINUT 43 mint
ROK VROBY 2011
VYROBIL Rabid Film SNC
KRAJINA Taliansko
RIA Ascanio Petrini
NZOV
SLOVENSK Zdieanie
ANGLICK To Share
PVODN Compartir
MINUT 52 mint
ROK VROBY 2012
VYROBIL Quin Dijo Miedo Producciones
KRAJINA panielsko
RIA Francisco Campos Barba
98 Etnofilm adca 2012
Pavol Soch, Karol Plicka, Karol Skipsk, Martin Martinek aIgor
Grossmann. P veliknov slovenskho umeleckho fotografickho dokumentu
spojila lska kSlovensku aobdiv jeho prrodnch krs ihistorickch svislost.
Ich dielo je nielen sprvou oneobyajnej krajine vsrdci Eurpy, ktor tvor obsah
vstavy nazvanej Hadanie koreov aoslava domoviny, ale je tie sasou tak
ako slovenskej ieurpskej asvetovej kultry.
Pavol Soch bol maliarom publicistom, Karol Plicka uiteom, Karol
Skipsk aMartin Martinek prvnikmi, Igor Grossmann lekrnikom. Kad
znich svojou cestou vytvoril umelecky psobiv aa dokumentaristicky presn
zznamy prekraujce povrchovos a vypovedajce ovntornej vznamovosti
zobrazovanej tmy.
101 Etnofilm adca 2012
Pozvanie na vstavu
HADANIE KOREOV
AOSLAVA DOMOVA
SEEKING THE ROOTS AND CELEBRATION OF HOMELAND
Je mlo takch krajn ako Slovensko: riekami ahorami zovret bezn
kus zeme, chrnen hradbou skalnatch ttov Vysokch Tatier na severe amo-
hutnm tokom Dunaja na juhu; ukrvajci pvab zvlnench pahorkov i prveti-
vch doln, hrdch miest imalebnch dedn. Krajina dvnych bj, zabudnutej
histrie, pretvran rukami loveka na obraz jeho kadodennch potrieb. Krajina
trpezlivo zaznamenvajca zmeny vase, ukladajca stopy udskho konania do
svojej tvre ido tvr svojich det.
Len mlokto m dar vidie srdcom, odklna stopy dvnych dejov aako
vtanke ta vkrajine. Len mlokto m dar srdcom viden zaznamena asprvu
posla alm, zhmotni ju do podoby obrazu vpriesenku vekov odovzdva-
nho alm genercim. Vpriebehu stro kresbu vyryt do kamea nahradili
ahy tetcom, neskr sa mdiom uchovania videnho stala oovka fotoapartu.
100 Etnofilm adca 2012
Okrem zberov krajiny a historickch pamiatok je stredobodom ich fo-
tografi predovetkm lovek tvorca hodnt a nosite tradci. Tohto loveka si
zamilovali na svojich zberateskch cestch po Slovensku, tak lovek je kryta-
lizanm centrom ich fotografi, priestorom dozrievania autorskch rukopisov
ivchodiskovou bzou pre aliu tvorbu smerujcu kskloneniu sa pred maje-
sttom dejn.
Pre piatich majstrov objektvu bolo Slovensko krajinou objavov jedine-
nho zdroja umeleckch podnetov. Jeho udu venovali najlepie vsledky svojich
tvorivch poinov. Prezentovanm ich tvorby vzdvame im vlastnou reou obrazu
hold ich fotografickmu afilmovmu dielu i jeho predobrazu, slovenskej krajine
a jej udu.
Daa Ferklov
103 Etnofilm adca 2012 102 Etnofilm adca 2012
Martinsk vrchol
Najplodnejie i najspenejie obdobie preil P. Soch v Martine, kde
il v rokoch 1893 1912. Toto obdobie predstavuje vrchol jeho fotografickej, n-
rodopisnej, dramatickej, publicistickej, kultrnoosvetovej i spoloenskej innosti.
V metropole Turca si zriadil aj fotoatelir, ktor mu na dlhie obdobie umonil
dstojn existenn zabezpeenie.
V roku 1887 sa v Martine konala pamtn Vstava slovenskch vi-
viek, na prprave ktorej Soch vznamne participoval. Vtom ase robil spro-
stredkovatea medzi dedinskmi vyvakami a zujemcami o ich vrobky.
Vivky ponkal aj mdnym asopisom a salnom vo viacerch eurpskych mes-
tch. Knine vydal najstariu vzorkovnicu slovenskch viviek pod nzvom
Vzory slovenskho nrodnho vyvn (1890) a Slovensk udov ornamenty
(1892 1912). Sochov rozsiahly zbierkov materil sa zaskvel na Nrodopisnej
vstave eskoslovenskej v Prahe roku 1895. Pomhal i pri zavdzan vyvania u-
dovch motvov na eskch kolch, ktor sa rilo vaka aktivitm Umeleckej
besedy pod vedenm Renty Tyrovej.
Spolone s inmi vznamnmi osobnosami inicioval P. Soch v Mar-
tine vznik Muzelnej slovenskej spolonosti (vypracoval jej stanovy), v spoluprci
s Elenou Marthyoltsovou zaloil a redigoval asopis ivena, aktvne sa ve-
noval ochotnckemu divadlu. Ako dramatik, herec a reisr v jednej osobe psobil
105 Etnofilm adca 2012
Historick kalendr
PAVOL SOCH
LYRIK NRODOPISNEJ
FOTOGRAFIE
1861 1941
V rokoch 2011 2012 si pripomname 150. vroie narodenia a 70 rokov
od smrti zakladateskej osobnosti novodobej slovenskej fotografie, poprednho
etnografa, zberatea, vtvarnka, publicistu, dramatika, prozaika, vydavatea, re-
daktora a propagtora prrodnho lieitestva Pavla Socha (6. 6. 1862 Liptovsk
Mikul 23. 1. 1941 Bratislava).
Na formovanie mladho Pavla Socha malo zsadn vplyv nrodne
uvedomel prostredie rodnho Liptova. U v iackom veku si zapisoval slovensk
piesne, povesti, rozprvky i vlastn zitky. Poas tdia na lceu v Kemarku
psal vere a rozvjal organizan talent. V silne maarizanom ovzdu, ktor
vldlo na uiteskom stave v Luenci, kde Soch pokraoval v tdich, poci-
oval potrebu deklarova svoju nrodn identitu. Preto zaloil slovensk tudent-
sk spolok a vydval rune psan asopis iara. Za svoje vlasteneck
presvedenie musel tvrdo pyka: vedno so iestimi spoluiakmi ho vylili nielen
z lueneckej preparandie, ale i zo vetkch kl vUhorsku. toisko naiel v
Prahe, kde zaal tudova na prestnej Akadmii vtvarnch umen. Paralelne s
tm si roziroval vedomosti z dejn umenia a etnografie, stl pri kontituovan
slovenskho akademickho spolku Detvan (1882). Neskr tudoval vMnchove
na Bavorskej maliarskej akadmii. Mnchov ho obohatil nielen umelecky, ale ispo-
loensky. Tu sa zoznmil s Joom prkom a Alfonsom Muchom, s ktormi ho
spjalo dlhoron primn priatestvo.
Sochov zujem ofotografiu sa prejavil poas praskch tdi, defi-
nitvne sa pre tto innos rozhodol v Mnchove vo fotografickom ateliri T.
Menzla. Svoje znalosti ofotografii zavl zskanm vunho listu vo fotografic-
kom ateliri prestneho praskho fotografa Jindicha Eckerta. Nadviazal tak na
tradciu prvho slovenskho fotografa, pvodne maliara, Jozefa Boetecha Kle-
mensa, neskr Ivana Branislava Zocha, Karola Korpera, Karola Divalda, Jna La-
baya, Eduarda Nepomuka Kozia a inch, z ktorch fotografickch atelirov
vychdzali pohadnice miest, krajn akrojov. VSochovi dozrelo presvedenie,
e fotografick apart mu bude najlepm pomocnkom pri napan nrodopis-
nch avlasteneckch cieov.
104 Etnofilm adca 2012
Oldom na jarmoku v Detve
spolky a asopisy do zpasu za samostatn eskoslovensk ttnos. Ako sm
uvdza: Podujal som sa skoncentrova vetky slovensk spolky a strany new-
yorsk v jednej spolonej miestnej organizcii. To som previedol po dlhch bojoch
pod menom Politickoagitan fond a sces cieom, aby v om spolone praco-
valo sa na vzdelvan newyorskch Slovkov, ale hlavne na zbieran peaz pre
revolun akciu eskoslovensk v Amerike, ale i vo Franczsku,v Anglicku a
Rusku. V jni 1917 som bol povolan za redaktora Slovenskho hlsnika v Pitts-
burghu.
Za zmienku urite stoj aj Sochovo vytrval silie propagova medzi
krajanmi v Amerike slovensk udov umenie. V rmci tohto obetavho snaenia
fotografoval, organizoval prednky a vstavy, uil na tamojch krajanskch ko-
lch, vydal verovan drmu Jnok a lesn vly (1918)... Kancelrii T. G. Masa-
ryka posielal informan materil o slovenskej problematike, aktvne sa
angaoval v akcich na podporu zahraninho odboja.
Po vzniku prvho spolonho ttu echov a Slovkov, ku ktormu
sm prispel, sa v roku 1919 vrtil domov a postupom asu vystriedal niekoko
pracovnch pozci (upn radnk, hlavn tajomnk Slovenskej ligy, redaktor
Slovenskho sveta a Nrodnho dennka, redaktor a tajomnk poboky Radio-
journalu v Bratislave).
107 Etnofilm adca 2012
v Slovenskom spevokole. Konkrtnym zhmotnenm Sochovch rozsiahlych
mnohostrannch zujmov je niekoko kninch monografi, ktor maj priekop-
ncky charakter a vznam. Plat tie tvrdenie, e autorova dlhoron publikan
innos nem v domcich podmienkach svojho porovnatenho sdobho pen-
danta. Vye 500 lnkov a tdi z 15 tematickch okruhov uverejnil v mnohch
domcich aj zahraninch novinch, asopisoch a zbornkoch.
Vamerickom exile
Najmenej objasnenou kapitolou Sochovej biografie je jeho psobenie
v USA (1914 1919). Vyntenmu odchodu do Ameriky predchdzali vye tri de-
saroia neustleho prenasledovania od uhorskch ttnych orgnov. Nepriazniv
situcia sa ete viac vyhrotila po spenom natudovan jeho vlastenecky ladenej
divadelnej hry Sedliacka nevesta. Pre vek nevu i vyhrky radnej mainrie
musel Soch spolu s rodinou utiec do Prahy, kde sa venoval redaktorskej a no-
vinrskej innosti. Po vypuknut prvej svetovej vojny vydali naho zatyka. Emi-
grcia do USA bolo jedin vchodisko, ako sa vyhn bezprostrednmu
ohrozeniu ivota.
V zmor sa okamite zapojil do innosti Slovenskej ligy v Amerike.
Usadil sa v New Yorku a osobitn pozornos venoval siliu aktivizova krajansk
106 Etnofilm adca 2012
Kompa na Vhu Stankovany Gazda z Jasenovej U ns na Liptove
Priekopnk fotografie
Vlastnou fotografickou tvorbou, ktor priamoiaro vychdzala alebo
nadvzovala na irokospektrlnu etnografick innos, sa Soch stal priekopn-
kom v systematickom uplatovan tohto mdia na Slovensku. Zrove ide o a-
iskov lniu jeho autorskho konceptu. Ako fotograf pracoval so irokm
tematickm zberom (krajina, architektra, folklr a udov tradcia, socilna fo-
tografia, portrt...). Pri nrodopisnej dokumentcii sa vytrvalo usiloval aj o este-
tick umocnenie obrazu, priom na pdoryse vonkajej tvre krajiny, zvykoslovia
i loveka hadal ich vntorn svislosti a rozmanit obsahov odtiene.
Primrnym inpiranm zdrojom bol pre Sochov objektv prost lo-
vek ako autentick tvorca a nosite hodnt bohatej udovej kultry. Predstavite
tradcie je na autorovch snmkach poven do polohy, ktor harmonicky ko-
repondovala s jeho estetickou hodnotovou orientciou. Aj ke takto lovek il
prostm dedinskm ivotom, v Sochovom ponman predstavuje prirodzen
duchovn autoritu symbolizujcu vyiu udsk i spoloensk integrciu. Z
inho uhla pohadu povedan a napsan, fotografovi sa podarilo zobrazi irok
klu svekho dedinskho ivota, v ktorej maj svoje nezastupiten miesto
popri nronej prci aj udsk hrdos, dstojnos a spolupatrinos.
Pokia ide o tematiku krajiny je ponman realisticky, s krehkmi do-
zvukmi romantizmu. Charakteristickm estetizujcim prvkom Sochovch kra-
jinrskych kompozci je poetizcia. Tematicky preferuje krajinu pokojn,
vzneen, evokujcu pocit vysloven pojmom: nru domova... (M. Slivka).
Osobitnou oblasou Sochovch fotografickch zujmov boli portrty
poprednch predstaviteov nho sdobho nrodnho, kultrneho, umeleckho
i politickho ivota. Popri starch dejateoch nechbaj medzi nimi ani vyobra-
zenia jeho priateov a znmych (S. Hurban Vajansk, P. O. Hviezdoslav, A. Kme,
M. Kukun, M. Dulla, P. Mudro a in).
Do irokho domceho i medzinrodnho povedomia prenikol najviac
svojimi pohadnicami, prostrednctvom ktorch publikoval podstatn as vlast-
nej fotografickej produkcie. Zujem o ne bol nielen na Slovensku, ale aj v eskch
a moravskch mestch, slovenskch obciach v Juhoslvii a poas pobytu v USA
i medzi tamojou poetnou krajanskou komunitou. Pohadnice vychdzali v rz-
nych edinch srich poas rokov
1891 1924. Ich celkov poet vak ostane zrejme navdy neznmy...
Medzi zberatemi maj najvyiu hodnotu tie, ktor Soch vydval zaiatkom
20. storoia takzvan kabinetn fotografie (pozitvy naliepan na kartnov
podklad s predtlaou).
Celkovm rozsahom, nrovou pestrosou, ako aj novtorskm prstu-
pom poloil P. Soch pevn zklady novodobej fotografie na Slovensku. Tto
lniu v alom jej vvine kontinulne rozvjali Karol Plicka, Eugen Lazian a
al tvorcovia.
109 Etnofilm adca 2012 108 Etnofilm adca 2012
Na podstienke, Trenianska Tepl
ZO SPOMIENOK PAVLA SOCHA:
Narodil som sa oiestej hodine rannej, iesteho da, iesteho mesiaca,
r.1862 po vli otcovi ako chlapec, svekm vreskom vo Vrbici, kde rodiia bvali
umatkinej starej sestry, uHubkov. Otec bol vtedy koiom uandrov aprve
sa chystal do Preporku. Krstil ma Michal Miloslav Hoda.
I was born with alloud scream at sic oclock in the morning, on the sixth day
of the sicth month in 1862, bending to my fathers will as aboy, in Vrbica where at the
hubkas my mothers elder sisters my parents lived. At this time my father was acoa-
chman at the Gendarmerie and was about to go to Pressburg (Bratislava). Iwas baptised
by Michal Miloslav Hoda.
Ke vkole nauil som sa ta, psa, tak capart, urobil som si zoit
zloen z hrkov do 16torky a zapisoval som do neho pesniky, ktor sa na
priadkach prespevovali. Neskorie do inho zoita zapisoval som si porekadl
avelijak udesn povery...
As soon as Ihad learned how to read and write, just alittle bit, Imade an
exercise book comprising sixteen pages and noted down in it the songs sung at spinning
gatherings. Later on in another notebook, Iwrote down sayings and avariety of strange
superstitions.
Z Mnchova som sa dostal do eska aMoravy na vstavu udovho
umenia. Pomyslel som si, to nebude zl vec propagova nae slovensk udov
umenie, ktor je ovea bohatie, aja som zaal lozi po svojrznych slovenskch
dedinch amaova. Lene toho materilu bolo vemi mnoho. Sodmaovvanm
lo to dos arbavo. Aby som sporejie pracoval, zadovil som si fotografick
apart. Nu apotom natoko som bol vtej robote, e som sa ani nemal kedy stara
omaliarinu.
From Munich Iwent to Bohemia and Moravia, to an exhibition of folk art.
Ithought, it cant be abad thing to promote our Slovak art which is much richer, and
Istarted to wander around distinctive Slovak villages and paint. But there was too much
material. Painting was burdensome. In order to work more effectively, Ifixed myself up
with acamera. All in all, Iwas at work so many hours that Ihad no time to trouble myself
about painting.
N pomerne mal nrod je vo svojich dejinch bohat na vekch
muov. Ke tudujeme ich ivotopis, prdeme ktomu, e podstatou ich vekch
inov bola vdy len smelos avytrvalos. (P. Soch)
In its history, our relatively small nation has been rich in great men. When
we study their lives, we discover that the heart of their great deeds lay always and exclu-
sively in boldness and persistence
111 Etnofilm adca 2012
Putovn vstava
Pri prleitosti 70. vroia mrtia a 150. vroia narodenia pripravila
Slovensk nrodn kninica (SNK) v spoluprci so Slovenskm nrodnm m-
zeom (SNM) slovenskoanglick vstavu Pavol Soch lyrik nrodopisnej fo-
tografie. Autorka vstavy i reprezentanho katalgu, odborn pracovnka
SNK Dana Lackov, zozbierala uniktny obrazov, dokumentan a zbierkov
materil, ktor komplexne reflektuje vvinov oblk autorovho diela, jeho cha-
rakter, svislosti a vznam, ako aj zkladn biografick aspekty.
Pod psobiv vizulnu strnku expozcie sa podpsali martinsk v-
tvarnci Igor trbk a Jn Novosedliak. Prv vernis tohto ambicizneho medzi-
nrodnho vstavnho projektu sa konala koncom oktbra 2011 v Sochovom
rodisku v Liptovskom Mikuli. Od zaiatku 2012 sa vstava predstavila v prie-
storoch SNM vMartine a vBratislave,v nasledujcom obdob bude putova po
alch mestch, ktor s bezprostredne spojen so ivotom a s tvorbou Pavla So-
cha (Praha, Mnchov, New York, Pittsburgh).
110 Etnofilm adca 2012
Svetozr Hurban Vajansk, 1912 Zeman zo Zemianskeho Podhradia
zaksil som sa tm znechucova, ke to upatrinch vyplvalo znepochopenia
aignorovania udovho sedliackeho umenia. Avak ke som bol vechch
avcudzine uznvan avychvalovan, dostal som od patrinch posmevov sa-
tisfakcie tm, e to sami uznali pozdejie, ako mi krivdili ama znevedomia zne-
vaovali.
For my keen interest in Slovak embroidery, Ibecame the object of ridicule in
Slovakia. They called me aragman, a trimmer sometimes in jest, but they often looked
at me asi f Ihad ascrew loose, asi if Iwas afool and Ialso felt displeasure when the in-
dividuals in question had no understanding of the issues and ignored rustic folk art. Ho-
wever, when later I became respected and praised in Bohemia and abroad, I received
satisfaction from those sneerers when they thenmselves acknowledged that they had wron-
ged and disparaged me out of ignorance.
POVEDALI OOM
WHAT THEY SAID ABOUT HIM
V prci za nrod vyoral hlbok brzdu. Pole prce apsobnosti pre-
niesol ta, kde nik nepracoval atouto prcou dal slovenskmu udu do ruky vi-
zitku, ktor ho oprvovala kvstupu iza hranice, pred fra ine neprstupn.
Tak si zvenel Pavel Soch postavil najkraj pomnk (Milo Jurkovi)
Working for the nation he ploughed adeep furrow. He moved the field of na-
tionalistic work and endeavour into places where no one had worked before, and by this
work he effectively created aselfadvertisement for Slovak people, which opened foreign
markets to them hitherto inaccessible to the general public. Immortalised in this way, Pavel
Soch thus erected the most beautiful of monuments to himself
Slovensk ud, ako ho Soch fotograficky zobrazuje, je sce chudobn,
ale svojsk amonumentlny. Sochova fotografick tvorba je svojrznym sve-
dectvom Slovenska vase, ke sa snaili existenciu nho nroda zo vetkch sl
popiera... (Igor Thurzo)
In Sochs photographic pictures, the Slovak nation is poor but distinctive
and majestic. Sochs photographs constitute apeculiar testimony and tribute to Slovakia
from the times when all possible efforts to deny the existence of our nation were made.
Tma krajiny je ponman realisticky, skrehkmi dozvukmi roman-
tizmu. Charakteristickm estetizujcim prvkom Sochovch krajinrskych kom-
pozci je poetizcia. Tematicky preferuje krajinu pokojn, vzneen, evokujcu
pocit vysloven pojmom: nru domova. (Martin Slivka)
The theme of the countryside is viewed realistically, with fragile reverberations
of romanticism. Poeticisation is acharacteristic aestheticising element in Sochs lands-
113 Etnofilm adca 2012
Slovensk liga na Slovensku m odstrni vetky prekky, ktor by
hatili Slovka vjeho kultrnom vvine, oisti od buriny ahmyzu jeho nrodn
rou, aplikova do sluieb nroda attu vetkch schopnch, roduvernch pra-
covnkov asjednoti muov aeny akchkovek strn atborov kspolonej prci
za nrod avlas aza jeho kultrne ciele atak sbratri vetkch Slovkov aSlo-
vensky do jednej svornej atm ipevnej armdy, ktor pelive strila by nad dra-
hm pokladom naej slobody v naom demokratickom tte proti vetkm
nepriateskm nstrahm...
The Slovak League in Slovakia should remove all the obstacles that could po-
ssibly hamper aSlovak in his cultural development, purge his nations fields of weeds and
insects, employ all capable and loyal patriotic workers in the service of our nation and
state, and unite men and women of all parties and factions in our common work for our
nation and homeland and for our nations cultural goals and so raise one united, and also
strong, army of comradely Slovak men and women who will carefully guard our preicous
treasure our freedom in ademocratic state of our own against all foreign dangers.
Pre svoj intenzvny zujem oslovensk vivky dostvalo sa mi na Slo-
vensku mnoho posmechu, e som handrrom, obivkrom niekdy zo artu, ale
asto dvali sa na ma, ako na loveka, majceho okoleko viac za blzna, ba
112 Etnofilm adca 2012
Na poli Gomb, dnes Hubov
PAVOL SOCH
LYRIST OF ETHNOGRAPHIC PHOTOGRAPHY
1861 1941
In the years 2011 2012 we commemorate the 150th birth anniversary and 70
years since the death of the founder of modern Slovak photography, a leading ethnographer,
collector, artist, journalist, playwright, novelist, publisher, editor and promoter of natural
healing Pavol Soch (6th June 1862 Liptovsk Mikul 23 January 1941, Bratislava ).
Pavol Soch was born in the disturbed times of the national revival movement
that marked all his life and work. Liptov, with its rich revolutionary tradition, was the
birthplace of anumber of eminent personages. While still apupil, Soch used to note
down Slovak songs, fairy tales, legends and daily events. His first attempts at writing
poetry and his talent for organising manifested themselves at the gymnasium in Ke-
marok. At the teachers college in Luenec his artistic abilities and talent for drawing were
supported by his headmaster. In an environment of strong Magyarisation, young Soch
felt aneed to manifest his national identity. For his patriotism Soch together with six
of his schoolmates were not only expelled from the Luenec college, but also banned from
all schools in the Kingdom of Hungary.
Escaping adversity in Slovakia, he found refuge in Prague. Aware of his own
artistic talent, he went to study at the Academy of Fine Arts, while simultaneously he at-
tended lectures on history of art and ethnography. It was also in Prague that he came to
believe ethnography would be his destiny. Sochs organisational spirit manifested itself
during his university studies, too. He was present at the birth of the academic association
Detvan. Later in Munich, where he went to study at the Bavarian Academy of Fine Arts,
Soch established the union of krta and his own magazine. Munich enriched him, not
only artistically, but also socially. Deep friendships with Joa prka and Alfons Mucha
began there.
Sochs interest in photography appeared during his studies in Prague, he fi-
nally decided on this activity at Theodor Menzels photographic studio in Munich. He
crowned his efforts in studying photography by gaining an apprenticeship certificate at
the Prague photographic studio of the prestigious photographer Jindich Eckert. So he fol-
lowed the tradition of the first Slovak photographer, originally apainter Jozef Boetech
Klemens and others, from whose photographic studios postcards of Slovak towns, coun-
tryside and traditional folk costumes kept coming out. Soch came to believe that aca-
mera would be his best tool for accomplishing his ethnographic and patriotic goals.
The period of Pavol Sochs work in Martin during the period 18931912 is
considered to be his peak in the areas of photography, ethnography, drama, journalism,
cultural education and social work. There he established aphotographic studio, which
meant financial security for him temporarily. While carrying out photographic activity
he could also devote himslef to his ethnographic interests.
In Martin 1887 he participated in organising the Exhibition of Slovak Embroi-
deries, which is considered to be aturning point in the history of Slovak ethnography.
115 Etnofilm adca 2012
cape compostitions. Depicting his subject, he favours acalm, majestic landscape that evo-
kes the feeling expressed by the term homes embrace
Soch svojou edinou innosou sa ukzal ako iniciatvny aprezie-
rav mu. Pochopil vek vznam pohadnice. Snadenm aobetavosou pred-
prevratovch nrodovcov vedel realizova vydavatesk projekt, ktorm pomohol
ri aprehlbova poznatky oslovenskom ude ajeho umeleckej kultre doma iv
priatesky ctiacom eskom prostred amedzi krajanmi vAmerike (udovt Hla-
v)
In his editorial work, Soch proved to be afarsighted man, and one who
showed great initiative. He realised the enormous communicative value of apostcard. He
could carry out apublishing project that would help to spread and extend knowledge of
the Slovak nation, of its artistic culture in our homeland, in the friendly Czech environ-
ment and among expatriates in America, with the enthusiasm and devotion typical of the
patriots of the times before the formation of Czechoslovakia
Vae bohat o do pilnosti impozantn ivotn dielo spisovatesk
asberatesk bud vedie nleite oceni len genercie budce. To je osud vet-
kch povh priekopnckych, ku ktorm patrte iVy (tefan Fajnor)
Only future generations will be able duly to appreciate your rich and con-
sidering your great diligence imposing lifes work of writer and collector. That is the
fate of all people of apioneering character, among whose number you certainly rank
114 Etnofilm adca 2012
The countryman, as the originator and bearer of the values of Slovak folk cul-
ture, was the primary source for the inspiration of Sochs artistic depiction. By means
of his pictures, Soch assembled amosaic of life in the countryside, while also documen-
ting the social status of peasants, farmers, herdsmen, shepherds, forest workers and petty
domestic producers. He produced afaithful image of their life, style of clothing, folk cus-
toms and holiday activities. The objects in front of Sochs camera radiate an inner
beauty, and aman in his photographs, though marked with the scars of ahard life, is proud
and dignified. In addition, Soch artistically depicted in his photographs the eminent
personages of Slovak cultural, artistic and political life who were incidentally, also his
friends. In the photographs they are depicted as the public had always known them. The
bestknown are the portraits of Ivan Daxner, Pavol Dobinsk, Mat Dulla, Svetozr
HurbanVajansk, Hviezdoslav, Martin Kukun, Andrej Kme, tefan Moyzes, Pavol
Mudro, Viliam PaulnyTth and Pavol Jozef afrik, but there are also many other po-
rtraits of personalities from our national history.
Sochs landscape and architectural photography incorporates awide range
of motifs. From rustic houses through modern architecture, Urban views, and panoramic
pictures of urban residences to images of landscapes with strips of field, rivers and moun-
tain massifs.
Soch published the greater part of his photographic work in the form of po-
stcards, something that gained him considerable fame not only in Slovakia, but also in
Czech towns, Slovak villages in Yugoslavia and also among Slovaks in America. These
postcards appeared in avariety of editions during the years 18911924, although their
total number is unknown. The postcards that he published at the beginning of the twen-
tieth century, the positives glued onto carboard bases with preprinted forms, the socalled
cabinet portraits are considered the most valuable.
Pavol Soch laid the foundations for modern photography in Slovakia.
Through his innovative contibutions he triggered off its further development, and Karol
Plicka and later also Eugen Lazian continues in this. Soch himslef assessed his own
photography modestly, as just another of his many activities. But considering its ethno-
graphicdocumentary value and artistic quality, it atually surpassed all the other areas
of his endeavour. The creative value of his works has become an enduring, supertemporal
essence through which Soch reminds us of himslef. He ranks among the most distinctive
personalities of European photography, and his works are included in any important col-
lection or golden treasury of Slovak artistic photography.
Peter Cabadaj, Dana Lackov
Slovak National Library, Martin
117 Etnofilm adca 2012
Here he organised The Museum Society, for which he drafted the statutes and of which
he became an interim secretary in 1895. In collaboration with Elena Marthyoltsov
he cofounded and edited the ivena magazine. He also actively dedicated himself to ama-
teur theatre, he was aplaywright, actor and producer and he worked for the Slovak Choir.
Boldness and persistence. These were also the qualities that Pavol Soch could
pride himself on. For more than thirty years he grappled with persecution by the Hunga-
rian state authorities. In the aftermath of the successful production of his play The Far-
mers Bride, which caused an outcry in Hungarian ruling circles, he had to flee with his
family to Prague. There, he worked as an editor and journalist, but after the outbreak of
the First World War, when awarrant for his arrest was issued, he emigrated to America.
Among his American countrymen, he promoted Slovak folk art, okrganised lec-
tures and exhibitions, taught at the expatriates schools, sent information on Slovak matters
to the Office of T.G. Masaryk, and took an active part in the foreign resistance movement.
In 1919 he returned to the newlyestablished Czechoslovak Republic, where for
ashort time he worked as apress agent and translator for the Minister for the Unification
of Laws and the Organisation of the Administration, Milan Hoda, in Prague. From 1920
he worked at the Conty Office in Bratislava. For atime he was Chief Secretary of the
Slovak League, which continued in the tradition of the American League. From 1926, he
worked as an editor and secretary in the Bratislava Office of Radiojournal. His lectures
and dramas were broadcast on the radio until 1940.
Slovak Ethnography the main pillar of Sochs activity
The young Soch had found ethnographic work interesting back in 1882.
While wandering around Slovakia he always paid attention to the beauties of national co-
stumes and embroideries. He came to afirm resolution to dedicate all his efforts to study-
ing the art works of Slovak people during his study tour to Moravia in 1886. After his
return to Slovakia, Soch formed the conviction that his native land was an inexhaustible
source of folk gems.
Soch also acted as amiddleman between village embroideresses and those
interested in their craftwork. He offered it sometimes to fashion magazines and houses in
several European cities. He published the first pattern book of Slovak embroideries, entitled
Patters of Slovak National Embroidery 1890 and also Slovak Folk Ornaments, 1892
1912, which appeared in eight volumes. Sochs extensive collection material caught the
eye brilliantly at the Czechoslovak Ethnographic Exhibition in Prague in 1895. He helped
to introduce folk motifs into embroidery classes in Czech schools.
The photographic medium in Soch sservice
Sochs photographic production is closely connected to his extensive thno-
grahphic activity. He proved to be askilful master, with adeep sense of the aesthetic im-
pression of apicture, and with an equally deep admiration for Slovak folklore, nature and
history which he celebrated in awide range of motifs from landscape photography through
ethnographic documentation to social photography. He was looking not only for the ex-
ternal face of landscape and man, but also for their internal world.
116 Etnofilm adca 2012
V alch ronkoch Etnofilmu sce rastie poet filmov itvorcov, ale slo-
vensk etnolgovia sa zastovali tohto podujatia vmenej miere, o sa odrazilo
aj na pote slovenskch etnologickch filmovch dokumentoch, ktorch poet
klesal. Situcia sa men prchodom mladej genercie etnolgov a tie vaka
novm technikm a impulzom vo vskumoch. Pod ilivm vedenm profesora
Milana Leka
6
(ktor rozumel problematike vizulnej antropolgie avemone
podporoval jej rozvoj vrmci tudijnho programu etnolgie) sa na Katedre et-
nolgie akultrnej antropolgie zana predna Vizulna antropolgia. Prv
kroky vo vuke so tudentami urobil Daniel Luther u vroku 1992 aneskr na
jeho sksenosti nadviazala jeho iaka Katarna Zajicov Ndask. Na brati-
slavskej Katedre etnolgie vzniklo pod vedenm Katarny Ndaskej od roku 1998
do roku 2010 vye 400 krtkych tudentskch filmov, zktorch niektor zaujali
svojou kvalitou azrove podnietili ich tvorcov kalej tvorbe. Plodnou aoso-
nou bola aj spoluprca tudentov etnolgie sVMU, kde sa pod vedenm Ingrid
Mayerovej zdokonaovali vtechnike azkonitostiach nakrcania filmovho do-
kumentu. Zvraznch osobnost mladho slovenskho etnologickho filmu treba
spomen Sou Lutherov, Martina Kova, Mata Laga, Evu Lehoczk vetci
aj po skonen tdia etnolgie vo svojej prci viac i menej vyuvaj fotoapart
avideokameru ana svojom konte m kad znich viacero dokumentrnych fil-
mov. Na bratislavskej Katedre etnolgie akultrnej antropolgie vznikli aj do-
kumentrne filmy ako sas zverench bakalrskych, magisterskch, i
doktorandskch prc.
7
Viacer tvorcovia zskali za svoje filmy ocenenia doma
ivzahrani (Zajicov Ndask, Kov, Karsek, Lutherov). Na Katedre etno-
lgie sa zaala uskutoova prehliadka tudentskch etnologickch krtkych fil-
mov Etnolg za kamerou, rozrila sa spoluprca skolegami etnolgmi skatedier
z Nitry aTrnavy.
ahk dostupnos kvalitnho zvukovho zznamu bola predpokladom
pre vznik metdy oral history, vaka ktorej sa podrobnejie rozpracovala meto-
dika vedenia interview, analza zaznamenanho materilu, aj etika ternneho
vskumu virch rozmeroch. Vizulna antropolgia, spsob prce skamerou,
vek monosti filmu ajeho vrazn prostriedky vyuil pecifickm spsobom
Peter Salner pri nahrvan tch, o preili holokaust. Na rozdiel od ostatnch pro-
jektov nelo odokument svedeckoumeleckou ambciou, ale skr ovskumno
emotvne zznamy. V90. rokoch 20. storoia bola analogick (VHS) videokamera
dostupn u aj pre individulne pouitie, avak pre alie spracovanie filmu bola
nutn pecilna technika. anca pre zmenu nastala po roku 2000 snstupom ce-
novo dostupnch digitlnych videokamier astrihacch softvrov, ktormi sa po-
stupne vedeckovskumn pracovisk vybavuj.
Cenovo atechnicky sprstupnen videotechnika inpirovala amotivo-
vala aj alch etnolgov pracova skamerou a pribli zvyky i vrobn tech-
niky prostrednctvom audiovizulneho zznamu, o dosiahli pomocou
spoluprce s profesionlnymi technickmi pracovnkmi (Oskar Elschek, Daniel
Luther, Rastislava Stolin, Mria Felberov, Katarna Podobov, Ren Luica).
Etnofilm inicioval aj cel rad diskusi oetnolgii/nrodopise afilme, ktor boli
publikovan vo vedeckch asopisoch.
8
119 Etnofilm adca 2012
Vizulna antropolgia a Etnofilm adca
Visual Anthropology and Etnofilm adca
Katarna Ndask
Najstarm filmovm festivalom, kde sa prezentuje udov kultra, ale
i etnologick filmov dokumenty je Etnofilm adca. Festival patr kstabilnm
filmovm festivalom na Slovensku fungujcim bez preruenia. Kon sa kad
dva roky od roku 1980 do roku 2012 sa uskutonilo 16 ronkov. Dejiny festivalu
sa zaali odvja od roku 1980 a iniciatva pre vznik pochdzala zvtedajieho
Umenovednho stavu SAV. Kee vadci bolo vroku 1975 zriaden novozalo-
en Kysuck mzeum ajeho riaditeom sa stal Peter Marky, ktor mal kdoku-
mentrnemu filmu blzky vzah, umonil viacer vskumy etnomuzikolgom na
Kysuciach. Prve etnomuzikolgovia ako jedni zprvch vyuvali pri svojich v-
skumoch kameru, sktorou pracoval Miroslav RuttkayDauko, Oskr Elschek,
Kliment Ondrejka, Miroslav Dek pri svojich vskumoch tanenho folklru
avrobe hudobnch nstrojov sa bez kamery neobili.
1
Na festivale Etnofilm boli od jeho zrodu prtomn filmri, ale ietnol-
govia abola tu badaten ist miera ambivalentnosti, ktor bola avlastne ete
stle je centrom vah vetkch zainteresovanch astnkov na jednej strane
film, filmov umenie atechnika filmu ana strane druhej veda etnolgia. Hadali
sa astle sa hadaj monosti ako skbi etnologick filmov dokument zo z-
kladnmi filmrskymi zrunosami, aby bol vsledn produkt prijaten pre di-
vka, ale zrove, aby mal hodnotu pre bdatea a spal zkladn kritri
dokumentrnej filmovej tvorby.
Martin Slivka bol lovek, ktor dokzal oba tbory etnolgov afilmrov
vypou azauja prijaten rieenie pre obe strany. Treba spomen aj vedeck osob-
nosti ako bol Svetozr vehlk aMilan Lek, ktor sa tie aktvne angaovali na
organizovan festivalu. Festival Etnofilm adca sa stal vkrtkom ase prestnym
festivalom aprofiloval sa ako festival eskoslovenskch dokumentrnych filmov.
2
Neskr rstol aj zujem bratislavskch aviacerch centrlnych intitci
aktvne vstupova do prpravy apodpory festivalu.
3
Etnofilm adca bol astle je
otvorenm miestom na stretnutie etnolgov afilmrov. Rok 1989 priniesol mnoho
novch situci jednou z najdleitejch prebehnuvch zmien boli zmeny
vzabezpeovan financovania festivalu (zhanie si finannch prostriedkov tak-
povediac po vlastnej lnii), vznik viacerch alch filmovch festivalov na Slo-
vensku (aj ke neboli priamo etnologickho charakteru) ilo o zvenie
pozitvnej konkurencie vtejto oblasti.
4
Festival sa vak organizoval naalej avpriebehu poslednho desaroia
je op vidie aj odklon od primrneho zmeru festivalu hadania etnologickho
filmu aposun kumeleckm dokumentom santropologickou tematikou.
Vzvou do budcnosti pre Etnofilm je viacero otzok anajm skvalit-
nenie pvodnej slovenskej tvorby dokumentov setnologickou tematikou.
5
118 Etnofilm adca 2012
Poznmky
1 Pri vznamnom zchrannom vskume vztopovej oblasti Rienica Harvelka dozrievala
mylienka na vznik festivalu. Vekou inpirciou bola esk republika, kde, pri eskej aka-
dmii vied fungovala spolonos pre vedeck film az jejiniciatvy sa konali aj prehliadky
vedeckch filmov vRonove pod Radhotem. Vroku 1978 zorganizoval Umenovedn stav
SAV vLiptovskej Osade medzinrodn konferenciu na tmu vyuitia audiovizulnej tech-
niky pri dokumentcii udovej kultry, resp. folklrnych nrov. Sasou konferencie bola
aj prehliadka filmov zvedeckch pracovsk. Tu mylienka Etnofilmu u dostala celkom pod-
robn predstavu. Vek lohu pri ideovom zameran festivalu zohral Martin Slivka, ktor
mal kdokumentrnemu filmu pozitvny vzah. Filmov teoretik Peter Mihlik pravidelne
prispieval cennmi tdiami do Slovenskho nrodopisu, ale ido inch periodk, kde infor-
moval o cieoch festivalu ispsob ako ich napa.
2 Do roku 1990 boli hlavnmi usporiadatemi Etnofilmu adca Kysuck mzeum, kde treba
zdrazni mimoriadne stretov pomoc Petra Markyho, ale inasledujcej riaditeke mzea
Mrii Havovej atie odboru kultry Okresnho nrodnho vboru vadci vspoluprci
sinmi slovenskmi intitciami.
3 (naprklad Slovensk filmov stav, Slovensk akadmia vied, Slovensk filmov tvorba...)
4 Vroku 1996 dolo kvraznm diskusim oalom smerovan festivalu anapokon aj omieste
jeho konania. Vzveroch diskusie aaj porady organizanho vboru festivalu as prtom-
nch navrhovala festival prebudova znrodnej na medzinrodn prehliadku so zameranm
minimlne na stredoeurpsky regin. Vzhadom ktejto poiadavke sa uvaovalo omieste,
ktor by mohlo poskytn lepie sluby, modernejie vybaven sly s premietacou techni-
kou. Nvrh padol na Liptovsk Mikul, ktor spal poiadavky asti prpravnho vboru.
Nvrhy sa tkali aj zmeny koncepcie festivalu. Napokon vak festival zostal vadci aas
jeho zakladateov ako bol Martin Slivka, Milan Lek prestali podporova festival svojou
asou. Sodchodom tejto skupiny ud odila aj filozofia festivalu teda jeho ideov tvor-
covia.
5 Poda spomienok Toma Mikolaja starieho. Na Etnofilme zskali vznamn ocenenia aj et-
nolgovia zo svojimi filmovmi dokumentmi naprklad vroku 1980 zskal cenu poroty film
Oskra Elscheka Miroslava Ruttkaya Danka Fujarista Kubinec aSvadobn nesenie darov
vtrbe.Vroku 1982 zskal Vek cenu film Martina Slivku Medovnikr acenu Kysc zskal
Oskr Elschek za film Palkr.
Na tvrtom ronku Etnofilmu vroku 1986 sa umiestnili u viacer slovensk etnolgovia
aetnochoreolgovia. Vek cenu Etnofilmu adca zskal Oskr Elschek za film Majster hu-
sliar Karol Lukni, hlavn cenu vkategrii dokumentrnych filmov zskal Martin Slivka
ajeho film Terchovsk muzika, vtomto roku ocenenie zskal aj film Mje vLiptovskch Slia-
och od reisra etnolga Daniela Luthera, acenu divkov si odniesol Martin Slivka za film
Masky vudovom divadle.
Na piatom ronku Etnofilmu adca vroku 1988 pribudlo viacero filmov setnologickou te-
matikou, hlavn cenu za dokumentrny film dostal Martin Slivka za film oPavlovi Soch-
ovi, Daniel Luther za portrt bbkara Antona Anderleho.
Poas iesteho ronka Etnofilmu vroku 1990 sa ocenenia dostalo etnolgovi Renmu Lui-
covi za filmy Okolo Pilia, Detsk zvukov hraky, Faiangov masky, cenu nie slovenskch
tvorcov si odniesol Peter Vrchovina ajeho film Slovci vMaarsku.
Na siedmom ronku Etnofilmu adca vroku 1992 zskal Vek cenu Etnofilmu adca film
Martina Slivku Deti vetra, na smom ronku vroku 1994 zskala estn uznanie Mria Fel-
berov ajej film Koza.
6 Psobil vrokoch 19982004 ako vedci Katedry etnolgie FiF UK Bratislava.
7 (Eva Lehoczk: atva vNadlaku 1997,(film bol sasou doktorantskej prce) K. Zajicov:
Ptne miesto Marianka 1993 (film bol sasou diplomovej prce, Lehoczk, E.: Zajicov,
K.: Rmska p vGaboltove 1997 (film bol sasou doktorantskej prce), Lehoczk Eva
Zajicov Katka: Litmanov (Rok po zjaveniach) Matej Karsek: Kosovo. 2009 (film bol sas-
ou bakalrskej prce)
8 Diskusie sa viedli na strnkach Slovenskho nrodopisu, Nrodopisnch aktualt a pod.
9 Za vetkch spomeniem film Z..Beukovej, Duana Raticu aKatky Ndaskej: Trhovisko.
Film je ukkou vyuitia spoloenskho priestoru vmeste trh, kde sa schdzaj udia, aby
sa tu stretli spriatemi aznmymi, s tam udia, ktor chc nakpi, udia, ktor chc preda.
Kad znich m in zujmy aciele.
121 Etnofilm adca 2012
Vaka oraz vej dostupnosti videotechniky sa rozrili monosti vi-
zulnej antropolgie, ako aj monos nepretritho rozirovania pramennej bzy
svizulnym zkladom ako jeden zpredpokladov uchovvania kultrneho de-
distva. Jednmi z prvch etnolgov pracujcich s videokamerou bol Kliment
Ondrejka, Stanislav Dek, Daniel Luther, Duan Ratica, Eva Lehoczk, Katarna
Ndask, Zuzana Beukov tto etnolgovia nevyuvali pri svojej prci pomoc
profesionlnych filmrov, ale svoje filmy si robili sami od nmetu, scenra a po
finlnu realizciu filmu.9 Vroku 20092010 sa rozbehla spoluprca medzi KEKA
aUniverzitnou kninicou v Bratislave. Inicitorkou tejto spoluprce bola dr. An-
tnia Jasemov, ktorej cieom bolo ponknu tudentom etnolgie vber z naj-
lepch pofestivalovch filmov z Etnofilmu adca. Pofestivalov prehliadky
spojen sbesedami mali medzi tudentami Univerzity Komenskho vek ohlas
aprekroili rmec Katedry etnolgie. Vekorys priestory Univerzitnej kninice
so skvelou premietacou technikou umoovali nvtevnkom pofestivalovch
prehliadok Etnofilmu naozaj nezabudnuten vychutnanie si cennch aoboha-
cujcich filmov. Od roku 2008 vznikla spoluprca medzi Katedrou etnolgie aet-
nomuzikolgie UKF Nitra, stavom Etnolgie SAV a Katedrou etnolgie
akultrnej antropolgie reprezentovan Z. Beukovou, Duanom Raticom, Ka-
tarnou Ndaskou. Trojica autorov sa podujala zrealizova sriu krtkych doku-
mentrnych filmov snzvom: Osobnosti slovenskej etnolgie. Vpriebehu rokov
2008 2011 sa podarilo nakrti 10 filmovch dokumentov urench najm pre
vuku tudentov etnolgie aal filmov materil ak na svoje spracovanie.
Vznam dokumentrneho filmu pre potreby etnolgie je obrovsk, pretoe film
ajeho vrazov vizulne prostriedky umonia vskumnkovi vypoveda svoj
odkaz aoslovi aj iriu verejnos sasto plivmi celospoloenskmi probl-
mami ako je socilna nestabilita, chudoba, rmsky problm, klasick religiozita
verzus nov religiozita apod. Vek spech maj filmy zvskumov realizova-
nch mimo Eurpy, ktor prinaj divkom zaujmav pohady na in kultry
aspoloenstv. Poteiten je, e ich autormi s oraz astejie mlad slovensk
etnolgovia. Aj preto m Etnofilm adca pre etnolgov nezastupiten miesto
vidie, e mlad genercia etnolgov chce avie tvori anm zostva veri, e mo-
nosti apriestor na prezentciu svojich diel, ktor Etnofilm ponka sa naplno vy-
uije anielen pre odbornkov, ale ipre irok laick verejnos, deti, mlde bud
tohtoron filmy prnosn apodnetn.
Autorka je etnologika
120 Etnofilm adca 2012
trne rozdiely a tak prispie kporozumeniu a repektu kultrnych rozdielov
vkontexte rznych socilnych a kultrnych skupn. Vberom filmov sa sleduje
najm rznorodos pohadov, sksenost a umeleckho vyjadrenia skutonosti
vkonkrtnej spolonosti a vcelosvetovom kontexte.
Vnealekom Nemecku sa mu pochvli hne dvoma festivalmi a to
konkrtne Medzinrodnm festivalom etnografickho filmu vGttingene GIEFF
(Gttingen International Ethnographic Film Festival), ktor bol zaloen vroku 1993.
Festival ponka priestor filmrom, ako aj antropolgom a zameriava sa na irok
klu filmov zrznych ktov sveta, spozornosou venovanou najm na tmy zob-
lasti antropolgie, sociolgie, folklru a prbuznch discipln. Je jednm zhlavnch
stretnut Strednej Eurpy a poda informci uvedench na webstrnke, je vbornou
monosou pre medzinrodn spoluprcu filmrov a antropolgov. Okrem tema-
ticky zameranch diskusi je pecifikom festivalu tudentsk cena, ktor je ude-
len vazovitudentovi, za najlep tudentsk film. Druhm je Filmov frum vo
Freiburgu (Freiburger Film Forum Africa/America/Asia/Oceania), ktor svojou
histriou siaha a do roku 1985. Ako u napoved nzov festivalu, predmetom z-
ujmu Freiburger Film Forum s produkcie zoblasti Afriky, Ameriky, zie a Ocenie,
vrtane retrospekv dleitch filmrov a problmov. Histria festivalu prezrdza,
e Freiburger Film Forum sa zfestivalu etnografickch filmov postupom asu stalo
jednm znajdleitejich fr interkultrneho dialgu vo forme workshopovho cha-
rakteru plnho diskusi sfilmrmi zcelho sveta.
Meno Jean Rouch sa vkontexte vizulnej antropolgie vo Franczku
neodmyslitene spja sMedzinrodnm festivalom Jeana Roucha (Festival In-
ternational Jean Rouch Bilan du Film Ethnographique), ktor sm zaloil
vmarci 1982. Je spojenm etnografickho umenia filmu a vizulnej antropolgie.
Spolonou debatou filmrov, akademikov, tudentov, producentov a inch sa fes-
tival sna pribli etnografick film a podpori jeho distribciu. Festival prijma
filmy bez tematickho obmedzenia, i dky. Vnovembri 2012 sa uskuton u 31.
ronk tohto festivalu.
Centrum vizulnej antropologie Moskovskej ttnej univerzity Lomo-
nosova, je intitcia, ktor vsasnosti zastreuje dva festivaly. Prvm je Moskov-
sk medzinrodn filmov festival vizulnej antropolgie (Moscow
International Visual Anthropology Film Festival), ktor odtartoval svoju bie-
nlnu tradciu vroku 2002. Hlavnm cieom festivalu je podobne, ako vo Fran-
czku, prezentova vizulnu antropolgiu irokmu obecenstvu a takto tto
disciplnu spopularizova. Organiztori povauj lovekafilmra za dleit s-
as celkovho procesu spracovania informci vkonkrtnej komunite, ktor me
prina nov problmy a pohady na sasnos. Druhm festivalom je Rusk
festival antropologickch filmov (The Russian Festival of Anthropology Films).
Kad dva roky sa vspoluprci sIstituto Superiore Regionale Etnogra-
fico (ISRE), maj monos streta filmri a antropolgovia vNuoro na festivale
Medzinrodnom etnografickom filmovom festivale SIEFF ( SIEFF Sardinia In-
ternational Ethnographic Film Festival). Poas prvch dvanstich ronkov (1986
2004), bol vprograme festivalu vyhraden konkrtny tmaticky okruh. Trinsty
ronk zhadiska truktry zmenil svoj charakter tak, e organiztori upustili od
123 Etnofilm adca 2012
Prehad antropologickch a etnografickch
filmovch festivalov Eurpy
Anthropological and Ethnographic Film Festivals in Europe
Mgr. Daniela Jurisov, MA
Etnofilm adca tradine ponka priestor na stretnutie akademikov, tu-
dentov, filmrov a priaznivcov etnolgie, antropolgie, etnografickho filmu a vi-
zulnej antropolgie. V akademickch kruhoch, prevane v oblasti vizulnej
antropolgie, bola u niekokokrt zmienen otzka vyuitia etnografickho filmu.
V rznych prspevkoch sa rozober vyuitie filmovho materilu na tudijn ely.
In debaty otvraj otzky filmovej tvorby antropolgov, kde jednm zo zverov
je prve ich prezentcia na rznych filmovch festivaloch so zameranm na etno-
grafick film a vizulnu antropolgiu, i u sanho alebo prezentanho cha-
rakteru. Tak, ako na Slovensku, podobne je tomu i vinch krajinch Eurpy. V
tomto prspevku sa budeme venova prehadu filmovch festivalov Eurpy so za-
meranm na etnolgiu, etnografiu, antropolgiu a vizulnu antropolgiu.
Vsusednom Raksku organizan tm Viedenskho festivalu etnogra-
fickho a dokumentrneho filmu ETHNOCINECA(ETHNOCINECA Ethnograp-
hic and Documentary Filmfest Vienna) spja dobrovonkov, tudentov, i
absolventov odboru kultrna a socilna antropolgia z Viedenskej univerzity. Ako
sa sm festival prezentuje na svojej webovej strnke, Ethnocineca spja ud so zuj-
mom o film a fotografiu vkontexte sociokultrnych tm. Taktie ponka priestor
na odprezentovanie prc a ich konzultciu sodbornkmi, i u zakademickho,
alebo filmovho prostredia. Organiztori sa prostrednctvom workshopov poas fes-
tivalu usiluj aj o vzdelvaciu innos a povauj podujatie za platformu vhodn
pre transfer interkultrnych vedomost a vedomost v rmci audiovizulnych
mdi.
Festival vizulnej kultry WORLDFILM(WORLDFILM Festival of Vi-
sual Culture) vEstnsku je festivalom dokumentrnych filmov santropologickm
zameranm na rzne kultry a society. Kadorone spja filmrovautorov a div-
kov a ponka priestor na prezentciu filmov, diskusiu tkajcu sa prce filmra
pred, poas a po ich prci na konktrtnom projekte. Ako sa Worldfilm sm presen-
tuje na webovej strnke: Festival je otvoren vetkm, kreatvnym, zvedavm, eru-
dovanm filmrom, akademikom, tudentom a ostatnm, ktor sa zaujmaj o
okolit svet a chc ho pribli prostrednctvom filmu. Festival nem san cha-
rakter.
Posk Festival vizulnej antropolgie (Festival of Visual Antropo-
logy) ASPEKTY kadorone objavuje rzne fenomny, interakcie, mechanizmy
a vzahy vkultre, i medzi kultrami. Nvtevnkovi festival ponka monos
interkultrneho dialgu prostrednctvom diskusi, exhibci, workshopov a kon-
certov. Cieom festivalu je poda organiztorov obrti pozornos najm na kul-
122 Etnofilm adca 2012
Filmov festival Astra (Astra Film Festival) zaloen vroku 1993, je
najstarm festivalom dokumentrnych filmov vRumunsku. Zaiatky fungovania
festivalu mali etnograficko antropologick charakter, a neskr sa stal festivalom
kreatvneho dokumentu. Vetky prihlsen filmy, odpremietan, ako aj nezara-
den, sa stvaj sasou online archvu alebo s premietan v The Astra Cine-
matheque. Poas fungovania festivalu ho poctili svojou nvtevou osobnosti ako,
Robert Gardner, David MacDougall alebo John Marshall. Vsasnosti tento fes-
tival organizuje v Sibiu Centrum pre dokumentrny a antropologick vskum a
vizulne vzdelvanie, oddelenie CNM a Nadcia Astra Film.
Slovinsk festival Dni etnografickho filmu (Days of Ethnographic
Film) sa vyvinul zkadoronej prehliadky slovinskch etnografickch filmov,
ktor pod nzvom Ethno Video Marathn organizovalo Slovinsk etnografick
mzeum. V roku 2007 sa prehliadka zmenila na pdov festival, ktor predsta-
vuje tudentsk filmy, zbery zternu, i pecilne zameran programy. Na ka-
dom ronku sa odpremieta okolo 30 filmov a festival nem san charakter.
Medzinrodn festival etnologickho filmu (International Festival of
Ethnological Film) vBelehrade, Srbsko, spene prekonal dlhoron sociohis-
torick problmy a vsasnosti sa me pochvli 20. ronou histriou. Festival
dva priestor najm mladm uom a tmam srznym zameranm. Okrem pre-
zervcie kultrneho dedistva sa programom venuje i otzkam socilnych a kul-
trnych problmov vmodernej spolonosti a pozcie loveka vnej.
VMaarsku sa eurpsky festival dokumentrnych filmov Dialektus
prezentuje u od roku 2002 a jeho hlavnm zmerom je prezentcia dokumen-
trnych a antropologickch filmov iriemu obecenstvu zpohadu filmra.
Zkrtkeho diskurzu eurpskych filmovch festivalov v kontexte etno-
lgie, etnografie, antropolgie, vizulnej antropolgie a dokumentrneho filmu
vyplva jasn tmatick zameranie konkrtnych festivalov a tmto tieto podujatia
ponkaj irok klu spsobov propagcie a varitu prezentcie filmovch diel.
Kad zfestivalov je nielen stretnutm pri filmovom pltne, ale je i dleitm
miestom transferu informci, workshopov, diskusi znmych i novch tm medzi
odbornkmi i laikmi. I ke vetky spja univerlna vedn disciplna, je vprogrese
jasne badaten formujca sa pecifick diverzita a npaditos vzameran jedno-
tlivch festivalov, ktor takto napomha a alej inpiruje. Informcie uveden
vtomto prspevku s zozbieran zwebovch strnok konkrtnych festivalov a
vprpade individulneho zujmu, pecifikci nasledujcich, i minulch ron-
kov, archvnych zbierok a pod. je mon sa informova priamo na strnke festi-
valu. K celkovej propagcii a organizcii filmovch festivalov napomhaj i
webov strnky, ako CAFFE (Coordinating Anthropological Film Festivals in Eu-
rope), ktor ponka monos sta sa jej lenom. Vhodou je i vyuitie socilnych
siet, ktor vsasnosti u bene a mono i nevyhnutne, vyuva nejeden festival,
filmr, i nvtevnk. Filmov festivaly neponkaju len priestor na prezentciu
filmovych diel so zameranm na etnologick a antropologick tmy, ale svojim
(spolu)psobenm napomhaj dvha i celkov rove prezentovanch diel, i
vzjomnou filmovou vmenou medzinrodnho charakteru poukazuj na
nov trendy doma a vzahrani.
125 Etnofilm adca 2012
koncentrcie sa na jeden tematick okruh a uprednostili nov filmy setnoantro-
pologickou perspektvou. Festival ponka monos zaradi sa sfilmom sane
ako i nesane. Poas konferenci, prednok a diskusi je kdispozcii simultnny
preklad do talianiny a anglitiny. Podobne, ako vNemecku, i Rusku i Taliansko
m druh festival, konkrtne Medzinrodn festival dokumentrnych filmov
POHADY (International Festival of Documentary Films ControSguardi),
ktor kadorone organizuje asocicia ControSguardi zaloen 21. februra 2010.
Predmetom zujmu je ochrana a prezentcia kultry a umenia so zreteom na
demoetnoantropologick dedistvo. Tematicky organiztori venuj pozornos
najm sasnm celosvetovm problmom, ako migrcia, konflikt, zdravie, i
prca. Poas festivalu je okrem filmov mon vzhliadnu exhibcie, i koncerty.
Vek Britnia patr kdleitm centrm voblasti vizulnej antropol-
gie a prve Medzinrodn festival etnografickho filmu RAI (International Fes-
tival of Ethnographic Film) je u od roku 1985 neodmyslitenou tradciou
vakademickom a filmovom diskurze. Kad ronk m svojho hostitea, ktorm
je spravidla jedna zuniverzt skatedrou antropolgie vo Vekej Britnii a vrsku,
a ktor na organizcii konkrtneho ronka spolupracuje sKrovskm antropo-
logickm intittom (Royal Anthropological Institute). Festival je otvoren film-
rom zcelho sveta, ktor maj poas troch dn monos zapoji sa do sae o
ocenenia rzneho druhu, ktor udeuje prve Royal Anthropological Institute.
Podobn model funguje i voblasti severskch ttov, kde NAFA Nor-
dic Anthropological Film Association, je asociciou, ktor sa od zaiatku 70. rokov
podiea na koopercii voblasti vizulnej antropolgie. Jednm zjej cieom je vy-
tvorenie antropologickho filmovho archvu, pre pedagogick a vskumn
ely. NAFA kadorone organizuje Medzinrodn filmov festival a konfe-
renciu (International Film Festival and Conference), kde filmov festival je s-
asou sympzia skonkrtnym tematickm zameranm. Prihlsen filmy sa vak
mu svojim zmerom a obsahom odliova od konkrtnej tmy.
Medzinrodn festival vizulnej kultry VISCULT (VISCULT Inter-
national Festival of Visual Culture), v programe zaha filmy zcelho sveta u
od roku 2001, kedy sa jeho organiztori rozhodli rozbehn jeho kadoron
fungovanie na zklade absencie podobnho festivalu vo Fnsku. Festival je zame-
ran tematicky. pecialitou a uniktnym pecifikom tohto podujatia je, e ako
prv vysiela filmy a diskusie vrelnom ase na internete, kdekovek na svete.
Ako kriovatku medzi vizulnou antropolgiou, dokumentrnym fil-
mom a politikou vidia organiztori Festival vizulnej antropologie OBRAZ PRE
OBRAZ (Beeld voor Beeld festival for Visual Antropology) vHolandsku. Podn-
zov festivalu je: Festival on Culture and Representation, o znamen e hlav-
nm poslanm festivalu je perspektva a reprezentcia filmovho materilu,
premietanie dokumentov zneoakvanho uhla pohadu a nie len zvemi asto
opakujceho sa pohadu zpadnej perspektvy. Autori filmov premietanch na
festivale Beeld voor Beeld, strvili vterne dostatok asu a teda vyuvaj, van-
tropologickch kruhoch znmy postup zastnen pozorovanie. Tmto spso-
bom prinaj filmy nov pohad na svet, vktorom ijeme. Okrem filmov s na
festivale tradine organizovan prednky a seminre.
124 Etnofilm adca 2012
V zmysel ivota?
Maovanie a milovanie. Je to cel vesmr nepreskmanch tajomstiev, akajcich
na svojich objaviteov.
V obben vrok?
Vynoac e nevynoaj, ale svojo sebe trimaj," povedala moja skvel arisk
svokra.
Mte svoj profesionlny vzor?
Snam sa i poda zsady i a nechaj i" a Nerob inm to, o nechce, aby
robili tebe". A takch bolo v maovan, milovan a mejlovan dos.
Ak povolanie by ste za ni na svete nerobili?
initea, o vedome predva zujmy vlasti za tridsa striebornch.
Km by ste chceli by v alom ivote?
lovekom, ktor dostane aliu ancu zdokonaova sa. Vo svete hr s kvit ncou
prrodou a istmi potokmi.
V najneuveritenej zitok?
Po smrti mojej 92ronej babky ofky sa mi snvalo, e prila ku mne a poloila
mi na elo studen ruku. Prebudil som sa a moje elo bolo adov.
asto robte kompromisy?
Toto slovo mi smrd farizejstvom, riolezectvom a judstvom. Viem, s chvle,
najm malch ttov, e s k tomu printen. Ale pachu zostva.
Dokete odpa?
Bez toho by som u neil alebo sedel.
Ktor udsk vlastnos je vm sympatick a ktor neznate?
Tolerancia by mala kvitn v kadom okne a srdci. Nafknut aby by mal pre-
meni na princezn zatlan princ.
Vaa neres, s ktorou mrne bojujete?
Neviem oddychova. V ivote som nebol na tzv. dovolenke.
Ak chybu by ste u nechceli nikdy zopakova?
Nechcel by som op vstpi do rieky plnej plvajcich chb.
o by ste si so sebou vzali na pust ostrov?
Kysuce, Slovensko, svoje deti, najkrajiu Kysuanku a hbu knh. tetce a farby by
som zmajstroval tam.
127 Etnofilm adca 2012
Predstavujeme osobnos Kysc
estnho prezidenta
17. Etnofilmu adca 2012
ONDREJA ZIMKU
Vek: 75, Znamenie: Strelec, Rodinn stav: astne rozveden, Poet det:
2, Bydlisko: Bratislava, Turzovka
Narodil sa 29. novembra 1937 v Turzovke. Matka bola krajrka, otec,
vyuen stolr, pracoval ako robotnk. Detstvo preil uprostred prrody pri pa-
sen krv a pri prci na poli. V rodisku vychodil udov kolu a metiansku kolu.
Maturoval vo vojenskej kole dstojnckeho dorastu letectva v Kremnici. Rok pra-
coval na ple vTurzovkeTurkove. Pokraoval tdiom na Vysokej kole vtvar-
nch umen v Bratislave u profesorov Petra Matejku a Jozefa Chovana. Vojeninu
absolvoval v Armdnom tdiu v Prahe. Po nvrate do Bratislavy sa zaal ivi
ako vtvarnk v slobodnom povolan. Ilustroval vye 120 knh pre deti, bol ilu-
strtorom asopisov Slnieko, Ohnk, Zornika. Karikatrami prispieval dlh roky
do Roha, v 90. rokoch kreslil do dennka Slovensk Republika a tdennka
Extra. Preslvil sa uniktnym maovanm na dreven dosky a objekty. Vo svojich
obrazoch sa poda vlastnch slov prena do obdobia detstva, snov, zitkov a
mtov. Vystavuje doma a po celom svete. Je nositeom mnohch vtvarnch oce-
nen a ttnych vyznamenan. ije a mauje striedavo v Turzovke a Bratislave.
30 OTZOK PRE ONDREJA ZIMKU
Ako by ste strune charakterizovali sm seba?
Vrchr samotr, hlava v oblakoch a nohy pevne na zemi.
m ste chceli by ako diea?
Sedval som na vrcholcoch smrekov, hojdal sa vo vetre a til by letcom.
Mte pocit, e ste rokmi zmdreli?
To je zkladn omyl. Kto sa nedostane v detstve z nohavc hlposti, rokmi dospeje
do tdia starho hlupka.
126 Etnofilm adca 2012
Na om ste sa v poslednom ase dobre pobavili?
Na tom, ako sa lo, obleen do slunch", eurpskych", ba a svetovch" iat
predvdza ako nepokvrnen panna v televzii, rdich a novinch. Je to kado-
denn zbava s prchuou blenu.
Nesplnen elanie?
Dva si nesplniten elania je ako chova v klietke jastraba. Otvorte dvierka a
krsny vtk ulet. Mm rd splniten elania. Naprklad namaova konene
dobr obraz.
EXTRAPLUS, september 2010
129 Etnofilm adca 2012
Obben miesta na Slovensku a vo svete?
Rienica, zatopen oblas na Kysuciach, voajca ivicou, medvemi, rysmi a
hrbmi. Nrsko, ktorho lesy s pln vlkodlakov, trpaslkov, trollov a arodejnkov.
Obben npoj?
Neodmietnem biele vno, hoci Vinco ikula tvrdil, e keby bolo vetko vno, o
sa na Slovensku vypije, z hrozna, Tatry by boli jeden vinohrad.
Ak najnezvyajnejie jedlo ste jedli?
Vyhbam sa nezvyajnm jedlm. Mali by sme jes potraviny uroden tam, kde
ijeme a ktorm je prispsoben nae telo, uch a chu.
Obben osobnosti?
udovt tr, Jozef Miloslav Hurban, Che Guevara...
Obben literrni autori?
Pavi, Borges, Marquez, Gogo, Dostojevsk a al.
S km sa tite stretn a zhovra sa?
S najkrajou Kysu ankou.
Ak vec by ste nikdy nepredali?
Rodn hniezdo. Aj pri najvch brkach ivota, vchriciach a tsunami, pri po-
myslen na teplo domova, otcove a mamine ruky, brky sa strcaj.
Ak typ ien sa vm pi?
Vdy ma priahovali pekn, vtipn, mdre a romantick tmavovlsky. Ale najm
arodejnice, ktor doku vykzli svet, z ktorho niet niku.
o vs doke ohri?
Ako sa skracuje as.
O om sa vm najastejie snva?
O lietan.
Za o najradej utrcate peniaze?
Za knihy, farby, tetce a naftu pre svojich sto kon.
Robte domce prce?
no, ako samostatne hospodriaci vtvarnk musm. V poslednch rokoch ma
odbremeuje moja dobre vychovan dcra.
o vs najviac bav?
Mm to astie, e najviac ma bav moja prca. Do roboty to mm asi desa me-
trov. Zo splne do ateliru.
128 Etnofilm adca 2012
Richtrska madona
Organizujeme
san a tematick prehliadky vetkch stupov a nrov
vznamn nrodn san i nesan prehliadky a festivaly s medzinrod-
nou asou
koncerty
divadeln predstavenia
vstavy a vernise
prezentcie tvorby amatrskych umelcov doma i v zahrani
tvoriv umeleck dielne a tdi divadlo, umeleck prednes, udov tanec,
zborov spev, vtvarn umenie a fotografia, hra na udov hudobn nstroje,
remesl
odborn seminre, prednky, diskusie
praktick a pecializovan jednorazov a cyklick kurzy
preventvne aktivity pre deti a mlde
aktivity osobitne zameran na seniorov a zdravotne postihnutch spoluob-
anov
environmentlne aktivity
jarmoky a prezentcie tvorby majstrov udovch remesiel
prezentcie literrnych diel
alie kultrne aktivity
Oblasti psobenia Kysuckho kultrneho strediska
tradin udov kultra folklrne sbory, skupiny a slisti, udov remesl
hudba klasick a modern, zborov spev
vtvarnctvo, film, fotografia, vstavnctvo
umeleck slovo recittori, modertori, udov rozprvai
divadlo det a dospelch
nrodn a regionlne tradcie, osobnosti reginu
vzdelvacia innos prednky, besedy, kurzy, tvoriv dielne
vonoasov aktivity mldee a dospelch
medzinrodn aktivity
edin, propagan, informan a medilna innos
alie innosti: metodick, dramaturgick, koncepn, poradensk, sprostred-
kovatesk
informan, dokumentan, archivan, grafick, publicistick, edin, pro-
pagan
marketingov
tatistick
prprava a realizcia projektov
vlastn webov strnka kultrne podujatia v regine, pozvnky, dianie v
oblasti kultrneho a umeleckho ivota a alie aktulne informcie
zahranin aktivity
131 Etnofilm adca 2012
KYSUCK KULTRNE STREDISKO V ADCI
Kysuck kultrne stredisko je prspevkovou regionlnou kultrnou in-
titciou v zriaovateskej psobnosti ilinskho samosprvneho kraja (od roku
2002). Pracuje od roku 1953. Sdli v centrlnej zne mesta adca v priestoroch
budovy Kysuckho mzea. K dispozcii m kancelrske priestory, preto vetky
podujatia a aktivity organizuje v priestoroch svojich partnerskch subjektov, resp.
v exteriri.
Svojou prcou a aktivitami sa podiea na vytvran podmienok na roz-
voj miestnej kultry v regine, zujmovej umeleckej innosti, zachovvan udo-
vch tradci a remesiel, odborne, koncepne, dramaturgicky, organizane a
ekonomicky zabezpeuje mnoh kultrne, umeleck, spoloensk a vzdelvacie
podujatia pre vetky vekov a socilne skupiny obyvateov, organizuje vznamn
okresn, regionlne, krajsk, nrodn i medzinrodn san i nesan pre-
hliadky a festivaly s dlhoronou tradciou, sprostredkovva umeleck a kultrne
hodnoty inch reginov Slovenska, realizuje spolon podujatia so zahraninmi
partnermi, poskytuje odborn a metodick pomoc, zbiera a poskytuje informcie
z oblasti kultrneho ivota.
V rmci svojej psobnosti a pri realizcii jednotlivch podujat zko
spolupracuje s miestnymi samosprvami a ich kultrnymi zariadeniami, s regio-
nlnymi kultrnymi intitciami a almi subjektmi.
130 Etnofilm adca 2012
PALRIKOVA RAKOV
Nrodn san prehliadka ochotnckych divadel-
nch sborov sinscenciami pvodnej slovenskej dramatickej
tvorby. Poslanm prehliadky je podnecova amotivova ochot-
ncke divadeln sbory na Slovensku kinscenovaniu pvodnej slo-
venskej dramatickej tvorby klasickej a sasnej, dramatizci pvodnch
prozaickch textov, ako aj psaniu novch pvodnch dramatickch diel. Na z-
klade odbornho posdenia vetkch prihlsench inscenci vybra aprezen-
tova najpozoruhodnejie aumelecky najvyspelejie inscencie vsanej asti
Palrikovej Rakovej. Prostrednctvom vystpen divadelnch amatrskych sbo-
rov vrmci Palrikovej Rakovej pestova nrodn povedomie, lsku krodnmu
jazyku actu ku klasickm isasnm dielam slovenskch autorov.
DNI OTVORENCH DVER KYSUCKEJ KULTRY
Poas dvoch dn sa nvtevnkom Kysc predstavuj kysuck umelci:
folklrne sbory askupiny, udov hudby, slisti, ktor svojimi choreografiami
poteia irok verejnos. Svoje umenie predvdzaj ikysuck neprofesionlni v-
tvarnci afotoamatri, ktor pracuj priamo v terne asvoje prce vystavuj pri-
pravenou vstavou. Dni otvorench dver kysuckej kultry prezentuj talent
umelcov vjeho najkrajej podobe.
alie vznamn podujatia: Goralsk slvnosti vSkalitom, Beskydsk
slvnosti vTurzovke, Krsa slova, Folklrny festival vOchodnici, AMFO, Roz-
prvask Lodno.
133 Etnofilm adca 2012
Vznamn podujatia:
NEPROFESIONLNY FILM VREGINE KYSC
Hlavnm poslanm sae je vytvori priestor pre prezentciu filmovej
amatrskej tvorby vregine Kysc avytvori podmienky pre stretnutie autorov
z celho reginu sodbornkmi pre film avideo, umoni im vypou si odborn
analzu ich sanho filmu asprostredkova as na kolektvnej, alebo indivi-
dulnej konzultcii.
Zaiatkom roku sa kon regionlna postupov san prehliadka fil-
movej tvorby NEPROFESINLNY FILM VREGINE KYSC. Organiztor
Kysuck kultrne stredisko vadci, predklad vberovej porote filmy od kysuc-
kch filmrov, ktor ocenia a doporuia filmy na krajsk prehliadku filmovej
tvorby vLiptovskom Mikuli, prpadne postpia do celoslovenskej sae ne-
profesionlnej filmovej tvorby CINEAMA Bratislava.
KRAJSK VTVARN SPEKTRUM
Poslanm Vtvarnho spektra je aktivizova apodporova amatrsku
vtvarn tvorbu vcelej jej nrovej rozmanitosti, objavova apodporova mlad
talenty, poskytova priestor prezentcii akonfrontcii vsledkov tejto tvorby na
regionlnej, krajskej acelottnej rovni atm atm pomha kultrnemu roz-
voju vetkch vrstiev obyvatestva ikultivovaniu ich ivotnmu tlu sumone-
nm vzjomnej konfrontcie vtvarnch prc ocenench v regionlnych,
krajskch iceloslovenskch saiach. Pri KSS vadci pracuje tdio neprofe-
sionlnych vtvarnkov, pod vedenm lektora akad. maliara Pavla Muku zKy-
suckho Novho Mesta. Pri KKS pracuje i tdio fotoamatrov pod vedenm
lektora Vlada Bau zo iliny.
132 Etnofilm adca 2012
Pamtn tabua Petra Jilemnickho je umiestnen na budove bvalej
Zkladnej koly na ulici A. Hlinku. Pripomna psobenie tohto spisovatea na Ky-
suciach v rokoch 19241927.
Skaln gule v Miloovej Megokch vskyt pieskovcovch skalnch
g v tejto lokalite bol objaven v roku 1988 pri abe kamea v lome Padyk. V
pieskovcovch vrstvch sa nachdzaj kamenn gule opriemere a do 3 m.
Budova Mestskho domu samotn stavba zaala v roku 1931, dobu-
dovan bola v roku 1932. Architektom objektu bol znmy ilinsk architekt Z.
Wertheimer. Mesto adca sa nachdza v blzkosti CHKO Kysuce a jeho bohatstvo
spova v okolitej prrode, zaujmavch horskch scenrich a krsnych tichch
lesoch. Domci obyvatelia ako aj nvtevnci mu vyuva okolit pohoria na
turistiku, cykloturistiku i lyovanie.
Kultrne aktivity vmeste zabezpeuje Kultrne ainforman centrum adca
KELOVAN detsk folklrny sbor
Bohat a dodnes iv udov kultra Kysc je stlym inpiranm zdro-
jom prce pre Detsk folklrny sbor Kelovan, ktor v roku 1972 zaal inkova
v Hornom Kelove pod vedenm vtedajieho riaditea Mgr. Pavla Kumu a Mgr.
Amlky Kumovej. Zbierky piesn, tradci a zvykov, ktor zozbierali manelia Ku-
movci po kopaniciach hornch Kysc a v ktorch nachdzame hlbok tradcie dro-
trov a pastierov sa stali inpiranm zdrojom pre choreografie sboru. Hlavn
dkaz choreografi je kladen na prezentciu kysuckho folklrneho ivota. K jeho
najvznamnejm spechom patr vastvo na Svetovom festivale hier vo francz-
skej Mathe, kde zskal hlavn cenu Zlatho Ajhassona /C. I. O. E./.
JOJA sbor scnickho modernho tanca
innos sboru je zameran na scnicky tanec prbeh podan tane-
nkom, pohybom, mimikou...U vtedy sa ujala tradcia premirovych dn. Sbor
pod vedenm Danky Jarkovej sa kadorone zastuje rznych celosloven-
skch i medzinrodnch sa, kde opakovane zskal popredn umiestnenia.
EVA detsk divadeln sbor
DDS EVA pracuje pri KICDK u od roku 1980. Poas tohto obdobia sa
v om vystriedali cel genercie det. Najvm spechom bola as na Sveto-
vom festivale detskch divadiel v Nemecku v roku 1989 a opakovane v roku 2006
a na svetovom festivale divadiel v Moskve v roku 2008. V novej etape sa vedca
sboru Eva Matysov obklopila novmi umi, ktor ju inpirovali v alej tvorbe.
Zaala sa viac uplatova hudobn zloka, iv, i pesniky, ktorch autorkami
boli A. Gavlasov a Dagmar teklov, ktor sa podieala tie aj na tvorbe textov
piesn, ale i samotnej rii inscenci spolu s Ogou imakovou v lohe pomocnej
rie.
135 Etnofilm adca 2012
PREDSTAVUJEME ADCU
Mesto adca sa nachdza v severozpadnej asti Slo-
venska, v severnej asti reginu Kysuce a je vstupnou brnou na
Slovensko z eskej republiky a Poska. Vhodn poloha mesta na
kriovatke medzinrodnch ciest zabezpeila prepojenie s hlav-
nmi priemyselnmi a obchodnmi centrami v strednej Eurpe.
adca je najstarm sdlom na hornch Kysuciach. Prv psomn
zmienka o meste je z roku 1565. Vroku 1778 krovn Mria Terzia povila obec
adca na mesteko s prvom kona tyri vron jarmoky. V sasnosti je adca
okresn mesto s rozlohou 57 km
2
, ktor patr do ilinskho kraja. Potom obyva-
teov (cca 25000) sa mesto zarauje medzi stredne vek mest Slovenska. Slo-
vensk nrodnos tvor vinu obyvateov mesta. 5Mesto le na brehoch rieky
Kysuca a jej prtokov (ieranka, Miloovsk, adeck a Bukovsk potok, Rieka)
v nadmorskej vke 415 m n. m. a obklopuj ho rozsiahle pohoria Kysuck Be-
skydy, Javornky, Turzovsk vrchovina.
V adci sa nachdzaj viacer kultrne a historick pamiatky. Pamt-
nk SNR 1848 je umiestnen na Nmest slobody pred brnou kostola sv. Barto-
lomeja. Oznauje miesto bvalej fary, v ktorej zaiatkom decembra 1848 sdlili
predstavitelia SNR (. tr, J. M. Hurban a vojensk velitelia povstania.
134 Etnofilm adca 2012
Koncertoval na scnach muziklnych centier v Taliansku akmi s Milno, Ne-
apol, Salerno. Na strane druhej koncertn innos na Slovensku svis s dirigen-
tom Karolom Kevickm, ktor stle zdokonauje interpretan umenie KKO a
priviedol teleso na hudobn scny miest Praha, Brno, Varava, Toru, Budape,
Bratislava, Koice...
Divadeln sbor Jna Palrika aKysuck divadeln scna vadci
ochotncke divadlo dospelch
V kultrnej histrii mesta adca m ochotncke divadlo dlhoron a
bohat histriu. Prv divadeln predstavenie sa tu hralo pred viac ne 100 rokmi,
2. janura 1898. K najplodnejm a umelecky najhodnotnejm patr obdobie
vzniku a psobenia novodobho Divadelnho sboru Jna Palrika v roku 1970
spojen s menom vynikajceho profesionlneho herca a reisra Martina Kolesra
z Divadla SNP Martin.
Divadeln sbor Jna Palrika v adci zaznamenal poas svojej histrie
mnostvo vraznch spechov, natudoval mnoho divadelnch inscenci a uvie-
dol stovky reprz. Vsasnosti herci pracuj pod vedenm talentovanho reisra
Vladimra Moresa.
Kysuan folklrny sbor
Od svojho vzniku, v roku 1954, Kysuan sstredil, spracoval a odpre-
zentoval vzorku najlepch piesn a tancov z Kysc aj ostatnch reginov Slo-
venska.
Celoveern program Z kysuckch vrchov a doln vyniesol sboru
preradenie do vyej kvalitatvnej kategrie v rmci Slovenska. Od roku 1984 je
choreografom sboru Ladislav Kopeck. Programovm aiskom sa stali spevy
a tance z Turzovskej a Kysuckej vrchoviny. Od roku 1990 vedie sbor ako ume-
leck vedci Jozef Vrbel, dovtedy tanen pedagg Kysuana. Okrem spraco-
vania autentickho materilu z Kysc sa umeleck tvorba zamerala i na in
reginy Slovenska.
Crown band tefana Matka
Skupina vznikla v roku 1989 s cieom vytvori na Kysuciach pikov
kapelu, ktor bude hra koncertn aj tandardn tanen repertor. Vytvorili ju
ostriean muzikanti, ktor mali dostatok sksenost v tejto oblasti aj v rmci slo-
venskej profesionlnej scny. Spolonm znakom skupiny ostala snaha o maxi-
mlnu poctivos v prstupe k prci a naplnenie kvality produkcie. Skupina sa
nesstreuje len na jeden ner, snaia sa hada nov podnety.
ramot rockov hudobn skupina
Zaiatok kapely sa traduje od roku 1999. Odvtedy postupne priberala
alch lenov a rozrastala sa.
Treba spomen hosujcich muzikantov ako Peter Varsavik, Mio Ku-
binec (REP), Ondrej Priehoda (KEAF), udovit Kubnka, Majka Kuricov, Ma-
roko Lehotsk, Brao Horelian, Jano Krutok.
137 Etnofilm adca 2012
KYSUCA miean spevcky zbor
Miean spevcky zbor Kysuca pracuje pri Mestskom kultrnom stre-
disku (dnes KIC mesta adca) od jeho vzniku (1977). Najv podiel na vzniku
tohto vznamnho telesa mali p. Emil Helienek, doc. Dr. Vojtech Didi a Mgr. Pavol
Kuma.
Na prelome rokov 198687 zaal so zborom pracova doc. Mgr. Art.
Pavol Prochzka, ktor m najviu zsluhu, e zbor stle i v tchto zloitch
podmienkach patr medzi najvznamnejie zborov teles na Slovensku.v sas-
nosti zbor pracuje pod vedenm Mgr.Art. Jna Prochzku.
Zbor nacviil a uskutonil vek poet koncertov a koncertnch vyst-
pen v rznych mestch Slovenska avzahrani.
KYSUCA detsk spevcky zbor
Detsk spevcky zbor vznikol vr. 2011 pod vedenm hudobnej peda-
gogiky Aleny Gavlasovej ako pokraovanie DSZ Kysuca, ktor viedol prof. Voj-
tech Didi. Zbor navtevuje 21 lenov zradov det nho reginu.
Kysuck komorn orchester
Kysuck komorn orchester na svojom zaiatku vr.1995 pozostval z25
hudobnkov, ktor pracovali s koncertmajstrom Antonom Pohanenkom. Orches-
ter dodnes spolupracuje s talianskym dirigentom Enricom Volpe. Pod jeho zti-
tou sa orchester pravidelne zastuje koncertnch turn v Taliansku.
136 Etnofilm adca 2012
FS Kelovan
NRODOPISN SPOLONOS SLOVENSKA (NSS)
je obianskym zdruenm zdruujcim absolventov etnolgie vedec-
kch a odbornch pracovnkov, ako aj tudentov tohto odboru, prpadne prbuz-
nch discipln. Psob pri Slovenskej akadmii vied. Vznikla transformciou a
premenovanm Slovenskej nrodopisnej spolonosti pri SAV, ktor bola zaloen
v roku 1958. NSS m sdlo v Bratislave. innos NSS sa zameriava na informova-
nie lenov NSS opodujatiach odbornho charakteru, onovch odbornch publi-
kcich, na prednkov innos a na spoluprcu s osvetovou praxou.
NSS vydva publikan orgn Etnologick rozpravy (predtm Nro-
dopisn informcie), ktor vychdza spravidla dvakrt do roka. Spolonos sa
podiea na organizovan odbornch seminrov akonferenci aako jej sas pra-
cuj viacer sekcie, znich vemi aktvne Pedagogick sekcia NSS.
NSS zdruuje vye 200 lenov zaradench do troch kategri: riadnych
individulnych, kolektvnych lenov a estnch lenov. Riadnym lenom sa
stva kad, kto sa do spolonosti dobrovone prihlsi, spa kvalifikan pred-
poklady a m odporuenie dvoch lenov Hlavnho vboru NSS. Kolektvnymi
lenmi s intitcie predovetkm mze a in kultrne a osvetov zariadenia.
estnch lenov navrhuje vbor spolonosti a schvauje Valn zhromadenie NSS.
Mu sa nimi sta riadni lenovia, ale aj nelenovia NSS, odbornci s mimoriad-
nymi zsluhami o rozvoj etnolgie etnografie a folkloristiky.
Na Valnom zhromaden NSS, ktor sa kon vtrojronom intervale, si
lenovia volia Hlavn vbor NSS apri tej prleitosti NSS udeuje Ceny NSS za
publikan, vstavn aorganizan prcu za uplynul trojron obdobie. NSS
sa podiea ako spoluorganiztor na sanej prehliadke filmov setnologickou te-
matikou Etnofilm adca, kde udeuje jednu zcien.
Sasnou predsednkou NSS je doc. PhDr. Hana Hlkov, CSc. zKa-
tedry etnolgie akultrnej antropolgie FiF UK vBratislave.
139 Etnofilm adca 2012
KATEDRA ETNOLGIE A KULTRNEJ
ANTROPOLGIE VBRATISLAVE
Katedra etnolgie akultrnej antropolgie je pedagogickovedeckm
pracoviskom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenskho.
Ako samostatn pracovisko vznikla v roku 1969 pod nzvom Katedra
etnografie a folkloristiky, ktor nadviazala na dlh tradciu vyuovania odboru
etnolgia, predtm znmeho ako nrodopis. Odbor vznikol medzi prvmi vase
zaloenia Filozofickej fakulty UK vBratislave ako vbec na prvej univerzite ve-
skoslovensku vroku 1921.
V roku 1968 vzniklo na Filozofickej fakulte UK aj vedeck etnologick
pracovisko Kabinet etnolgie. Vskumn materil tohto oddelenia je zaraden v
Dokumentanej zbierke katedry etnolgie akultrnej antropolgie, ktor v s-
asnosti obsahuje viac ako dvadsatisc fotografickch negatvov a diapozitvov,
bdatesk texty, kresby, digitlne fotografie a tudentsk zveren prce.
Od roku 1969 katedra redakne pripravuje zbornk Ethnologia Slavica,
medzinrodn orgn slovanskch etnolgov, vydvan vo svetovch jazykoch,
ktor od roku 1993 nesie nzov Ethnologia Slovaca et Slavica.
V zaiatkoch nrodopisnej vedy na Filozofickej fakulte UK prevldala
orientcia na tradin udov kultru Slovenska. Od 90tych rokov sa posilnila
vuba terie a metodolgie, folklorizmu, etnokultrnych skupn na Slovensku
aalch aktulnych tm).
V sasnosti sa tudenti katedry mu venova vskumu kultry ma-
jority, minort, rodovm tdim, vizulnej antropolgii aalm zaujmavm
tmam. Atmosfru ivota na katedre pomha vytvra obianske zdruenie tu-
dentov auiteov, ktor vznik za elom organizovania podnetnch podujat
pre akademick obec, ako aj iriu verejnos s drazom na prezentciu etnolo-
gickch poznatkov, nadvzujce na predchdzajce neformlne aktivity katedry,
ktor spjaj jej lenov do tvorivho kolektvu.
Katedru v sasnosti vedie Prof. PhDr. Marta Botikov, CSc.
Mgr. Linda imekov
(zasti spracovan poda lnku z Ethnologia Slovaca et
Slavica vydanho pri prleitosti oslv 90 rokov
vyuovania odboru nrodopis na Filozofickej fakulte UK)
138 Etnofilm adca 2012
Han (ria Jaromr Veea R)
Hlavn cena v kategrii spravodajskch a publicistickch filmov a videoz-
znamov
Bola raz jedna dedinka (ria Emil Fornay SR)
Cena Kysc
Po strun pidvan (ria Jn Urbek R)
Cena asopisu Televzia
Vnuk (ria Jn Dolk SR)
4. ETNOFILM ADCA 1986
Vek cena Etnofilmu adca 1986
Majster husliar Karol Lukni (ria Oskar Elschek SR)
Osobitn cena poroty
Star po novom Sonda . 9/1984 (ria Miroslav Cimerman SR)
Hlavn cena v kategrii dokumentrnych filmov a videozznamov
Terchovsk muzika (ria Martin Slivka SR)
Hlavn ceny v kategrii vedeckch a populrnovedeckch filmov a videoz-
znamov
ivot a umenie Vekej Moravy (ria Igor Dobi, Vladimr Min SR)
esk Vnoce na Veselm kopci (ria Ilona Vojancov R)
Hlavn cena v kategrii spravodajskch a publicistickch filmov a videoz-
znamov
Pamodaj astia, rozprvka Sonda . 1/1986 (ria Peter Zchensky SR)
Cena Slovenskej nrodopisnej spolonosti SAV
Amaro drom Nae cesta (ria Viliam Poltikovi R)
Cena asopisu Televzia
Mje v Liptovskch Sliaoch (ria Daniel Luther SR)
Cena divkov
Masky v udovom divadle (ria Martin Slivka SR)
5. ETNOFILM ADCA 1988
Vek cena Etnofilmu adca 1988
Obrazy starho sveta (ria Duan Hank SR)
Hlavn ceny v kategrii dokumentrnych filmov a videozznamov
Pavol Soch (ria Martin Slivka SR)
Davas mange dlugone dromena (ria Michal Such SR)
Hlavn ceny v kategrii vedeckch a populrnovedeckch filmov a videoz-
znamov
Bbkar Anton Anderle (ria Daniel Luther SR)
Kultrna ponohospodrska krajina (ria Ija Ruppeldt SR)
Hlavn cena v kategrii spravodajskopublicistickch filmov a videozznamov
141 Etnofilm adca 2012
Z HISTRIE ETNOFILMU
GALRIA VAZOV 1980 2010
THE HALL OF FAME 1980 2010
1. ETNOFILM ADCA 1980
Vek cena
Sanitrrovci (ria Marin Urban, Dezider Ursiny SR)
Cena poroty
Fujarista Kubinec a Svadobn nosenie darov v trbe (ria Oskar Elschek, Miro-
salv Ruttkay Dauko SR)
Hlavn ceny
kategria dokumentrnych filmov: Gajdo (ria Alois Mller SR)
kategria inscenovanch foriem: Le, psniko, le (ria Hana Teislerov R)
2. ETNOFILM ADCA 1982
Vek cena
Medovnikr (ria Martin Slivka SR)
Osobitn cena poroty
Sila (ria Eva tefankoviov SR)
Hlavn ceny
kategria dokumentrnych diel: elezo elezem se ost (ria Kuba Jureek),
Gajdo Antalk (ria Marin Urban, Dezider Ursiny SR)
kategria inscenovanch foriem: O kuruck vojn (ria Alexander Navrtil,
Jan Urbek R)
Cena Kysc
Palkr Vincent Janto (ria Oskar Elschek SR)
3. ETNOFILM ADCA 1984
Vek cena Etnofilmu adca 1984
Jn Hla (ria Vlado Kubenko SR)
Osobitn cena poroty
Przdne hniezda (ria Eva tefankoviov SR)
Hlavn cena v kategrii dokumentrnych filmov a videozznamov
Piemule (ria Jana evkov R)
Hlavn cena v kategrii vedeckch a populrnovedeckch filmov a videoz-
znamov
140 Etnofilm adca 2012
Stanko Muk (ria Jn Oparty SR)
Hlavn cena Etnofilmu adca 1994 Strieborn turo
Keltov (ria Milan Maryka R)
Hlavn cena Etnofilmu adca 1994 Bronzov turo
Denn pedstupuj ped tvou tv (ria Drahomra Vihanov R)
Cena primtora mesta adca
Zjavenie (ria Marin Urban SR)
Osobitn uznanie poroty
Vyvliekanie z vlastnej koe (ria Alena ermkov SR)
estn uznanie
Koza 90 (ria Mria Felberov SR)
9. ETNOFILM ADCA 1996
Hlavn cena Zlat turo
ivot zvonaky Mrie Tomkov Dytrychov cyklus Genus (ria Hana Pinkavov)
Hlavn cena Strieborn turo
Kunsthistorik cyklus Cesty (ria Lubo Pavlovi R)
Migrantka cyklus Cesty (ria Lubo Pavlovi R)
Hlavn cena Bronzov turo
Ma vol I. (ria Jn Fzik Maarsko/SR)
Osobitn cena Cena primtora mesta adca
Etnografick atlas Slovenska Agrrna kultra (ria Martin Plch SR)
estn uznanie
Pri zlatej studni I. (ria Jaroslav Kerner SR)
Recepty na spsu (ria Petr Slvik R)
Kame po kameni (ria Jaroslav Vojtek SR)
Mipacha je rodina (ria Vladimr Merta R)
Cena divckej poroty
O troch doch v Jasovskom kltore (ria Peter Kerekes SR)
Cena filmovch novinrov
Lska na konci Milnia (ria Alena Ptoprst SR)
10. ETNOFILM ADCA 1998
Hlavn cena Zlat turo
Ozvny ensk due (ria Vladimr Merta R)
Hlavn cena Strieborn turo
eleznin stanica 2. triedy Kraovany (ria Marek Kubo SR)
Hlavn cena Bronzov turo
Jak se ije poustevnikm (ria Pavel Jandourek R)
Cena primtora mesta adca
Klauzura (ria Lucie Pracn, Leo Ryka R)
143 Etnofilm adca 2012
Samostatn rota (ria Viliam Poltikovi R)
Cena Osvetovho stavu v Bratislave
Promny lidovho kroje (ria Mojmr Brhel R)
Cena divkov laickej poroty
Maovan spomienky Zuzany Vaousovej (ria Jozef Urblk SR)
6. ETNOFILM ADCA 1990
Vek cena Etnofilmu adca 1990
Vlak do dospelosti (ria Fero Feni R)
Tam a sp (ria Fero Feni R)
Osobitn cena poroty
Rodina z Perneku (ria Vitzoslav Bojanovsk SR)
Cena za populrnovedeck film
udelen reisrovi Milanovi Pribiovi a dramaturgovi Ren Luicovi filmov:
Okolo Pilia I., Detsk zvukov hraky, Faiangov masky (SR)
Cena asopisu Umn a emesla
A pomhal jen bh (ria Vladislav Kvasnika R)
Cena divkov
Vedajie zamestnanie: Matka (ria Eva tefankoviov SR)
Cena nie slovenskch televznych tvorcov
Slovci v Maarsku (ria Peter Vrchovina SR)
Vyhasnanie do svetla (ria Peter Gera SR)
7. ETNOFILM ADCA 1992
Vek cena Etnofilmu adca 1992 Zlat turo
Vynrania (ria Tom Patka SR)
Hlavn cena Etnofilmu adca 1992 Strieborn turo
Deti vetra... vern tradcim (ria Martin Slivka SR)
Hlavn cena Etnofilmu adca 1992 Bronzov turo
Sthovan osady (ria Viliam Poltikovi R)
Zvltna cena Cena poroty
Odsud potia (ria Fero Feni R)
Zvltna cena Cena primtora mesta adca
Drotrska p (ria Helena Slvikov Rabarov SR)
8. ETNOFILM ADCA 1994
Vek cena Etnofilmu adca 1994 Zlat turo:
Dom Malinovskch (ria ubomr tecko SR)
Osobitn cena Cena poroty
142 Etnofilm adca 2012
12. ETNOFILM ADCA 2002
Vek cena Zlat turo
Pere Pedro Apostel der Mllmenschen / Otec Pedro Apotol ud odpadkov
(ria Mirko Bogataj Raksko)
Osobitn cena Strieborn turo
Rmsky dom (ria Marko kop SR)
Bronzov turo
Absolut Warhola (ria Stanislaw Mucha Nemecko)
Bronzov turo
Rozwoj / Evolcia (ria Borys Lankosz Posko)
Bronzov turo
...to jsou tk vzpomnky (ria Monika Rychlkov R)
Cena primtora mesta adca
Africa in the 21st Century Zimbabwe and South Africa / Afrika v 21. storo: Zim-
babwe a Jun Afrika (ria Kazuta Hioki Japonsko)
Cena Literrneho fondu za individulny vkon
Parkan na brehu Dunaja (ria Tom Huko SR)
Cena Kysuckej kultrnej nadcie
Mr a mink a menyaszony / Naa nevesta (ria Katalin Kirly Maarsko)
Cena Slovenskej televzie
Hej, Slovci (ria Robert Kirchhoff SR)
Cena riaditea festivalu
Kto kope za Belgicko (ria Ivan Hansman SR)
estn uznanie
Sila udskosti (ria Matej Min SR, R)
estn uznanie
Kapka z pohru nesmrtenosti (ria Viliam Poltikovi R)
estn uznanie
Akvrium (ria Jaroslav Vojtek SR)
Cena filmovch novinrov ex aequo
Biyik / Fzy (ria Belmin Sylemez Turecko)
aipen (ria Marek Kubo, Juraj Lehotsk, Brao Vincze, Marin Blecha, Brao
paek, Marko kop SR)
Cena divkov tudentskej poroty
Rozwoj / Evolcia (ria Borys Lankosz Posko)
13. ETNOFILM ADCA 2004
Vek cena Zlat turo
66 sezn (ria Peter Kerekes SR)
Osobitn cena Strieborn turo
Nestajanje / Vanishing (ria Vladimir Perovi Srbsko / ierna Hora)
Bronzov turo
145 Etnofilm adca 2012
estn uznanie filmu
Osemtisc jablon (ria Ladislav Gapar SR)
estn uznanie filmu
Pod Kanenungou je ich domov (ria Pavol Barab SR)
estn uznanie filmu
Mm 400 rokov (ria Natlia Vdensk SR)
Cena filmovch novinrov
Ladomrske morytty a legendy (ria Peter Kerekes SR)
Cena divckej poroty
...Na vtrn hrce... (ria Lucie Pracn R)
Cena riaditea festivalu
Vchod (ria Robert Sedlek R)
estn uznanie riaditea festivalu
Mgr. Mria Havov, riaditeka Kysuckho mzea v adci za prpravu a orga-
nizanotechnick zabezpeenie 10. Etnofilmu adca 1998.
11. ETNOFILM ADCA 2000
Hlavn cena Zlat turo
Lep ivot (ria Natlia Vdensk SR)
Hlavn cena Strieborn turo
Previanti (ria Miroslav Janek R)
Hlavn cena Bronzov turo kategria dokumentrneho filmu
Slovensk okno: Ciknsk bh (ria Jana Pirohov R)
Hlavn cena Bronzov turo kategria publicistick tvorba
Id Swiss (ria Kamal Musale, Wageh George, Christian Davi, Fulvio Bernasconi,
Nadia Fates, Stina Werenfels, Thomas Thuemena vajiarsko)
Hlavn cena Bronzov turo kategria inscenovanej formy
Pieri Menis, Ricuartis di frut (ria Lauro Pittini Taliansko)
Hlavn cena Bronzov turo kategria zznamy etnologickch a antropo-
logickch javov
Divorce Iranian Style (ria Kim Longinotto, Ziba MirHesseini Vek Britnia)
Cena primtora mesta adca
Czego ziemia nie urodzi...(ria Marian Kubera Posko)
Cena riaditea festivalu
Time Warp (ria Benjamin Geissler Nemecko)
Samoti z ern Vroble (ria Ivo Macharek R)
Niekde v ns o zodpovednosti (ria Tom Patka SR)
Cena Literrneho fondu
Poslovia ndeje (ria Duan Hudec SR)
Cena filmovch novinrov
Lep ivot (ria Natlia Vdensk SR)
Cena divkov
Tajomn Mamberamo (ria Pavol Barab SR)
144 Etnofilm adca 2012
Nebesk klenba / The Firmament (ria Reza Majlesi Irn)
Cena Martina Slivku Cena Literrneho fondu SR za najlep individulny
vkon slovenskmu tvorcovi
Va a predstava manelov Andrssyovcov (ria Alois Ditrich SR)
estn uznanie
Vzie z inferna (ria Peter Dimitrov SR)
Cena riaditea festivalu
In svety (ria Marko kop SR)
Cena filmovch novinrov Ex aequo filmom
Anjeli (z cyklu Moja misia), (ria Marek Polek SR)
Roma Kupa (ria Tom Huko SR)
Cena divkov
Anjeli (z cyklu Moja misia), (ria Marek Polek SR)
Cena primtora mesta adca
Posledn kov v Bnhide / The Last Blacksmith in Bnhida (ria Zsuzsanna
Antala Maarsko)
Cena Kysuckej kultrnej nadcie
Chlieb n kadodenn / Bread All Year Long (ria Amir Muratovi
Slovinsko)
15. ETNOFILM ADCA 2008
Grand Prix Zlat turo
Tanbura Zachytenie miznceho ducha Tanbura Capturing aVanishing Spi-
rit, r. Phillipe L. Dib, Egypt
Cena poroty Strieborn turo
Kvetinov most Podul de flori, r. Thomas Ciulei, Rumunsko
Hlavn cena vkategrii Dokumentrne filmy Bronzov turo
udia na trati People From the Railway, r. Arnold Kojnok, Slovensk republika
Hlavn cena vkategrii Populrnovedeck filmy Bronzov turo
Slovo ovode In sokhan abi ast, r. Reza Majlesi, Iran
Hlavn cena vkategrii Filmy amatrskych tvorcov Bronzov turo
Vorga Cesta medzi brehmi Vorga Cesta mezi behy, r. Zdenk N. Brikovsk,
esk republika
Cena Martina Slivku Cena Literrneho fondu za najlep individulny
vkon slovensk mutvorcovi
Posledn maringotka The Last Caravan, r. Peter Beovsk, Slovensk republika
Cena riaditea festivalu
Slep lsky Blind Loves, r. Juraj Lehotsk, Slovensk republika
Cena Slovenskej televzie
S ete pastieri? Ainda h pastores?, r. Jorge Pelicano, Portugalsko
Cena primtora mesta adca
Kto sa me sta zvonrom Ki more bit zvonar, r. Ivo Kuzmani, Chorvtsko
Cena Kysuckej kultrnej nadcie Bratislava
147 Etnofilm adca 2012
Osamel na Amaznke / Isolados People Apart / Isolados (ria Hiromu Ko-
kubun Japonsko)
Bronzov turo
Ako mot / Like a Butterfly (ria Ewa Pieta Posko)
Bronzov turo
Hody s vencom a kerom (ria Pavel Popelka R)
Cena Martina Slivku
Ikonopis / Pictograph (ria Mio Such SR/USA)
Cena riaditeky festivalu
Vyznvai Andla pva (ria Petr Zrno R)
Cena primtora mesta adca
ivot Michala / Michals Life (ria Beata Janucha Posko)
Cena Kysuckej kultrnej nadcie
Home movie domce kineko o dome a domove / Home movie A diary for
my American Born Son (ria Mio Such SR/USA)
estn uznanie
Stretnutie s bodliakom / Meet the Prick (ria Ija Ruppeldt Nov Zland/SR)
estn uznanie
Platia Iroon / Heroes squres (ria Kalesis Theodore Grcko)
Cena filmovch novinrov
Spomienka na Martina Slivku (ria Jn Oparty SR)
Cena divkov tudentskej poroty
Vyznvai Andla pva (ria Petr Zrno R)
Cena Literrneho fondu za individulny vkon slovenskmu tvorcovi
udia na hranici (ria Ladislav Kabo SR)
Pamtn list
Kysuck mzeum v adci, Slovensk nrodn mzeum v Bratislave, Mesto
adca, Slovensk filmov stav v Bratislave a Dom kultry v adci udeuj Pa-
mtn list Prof. PhDr. Martinovi Slivkovi, DrSc. in memoriam, priekopnkovi et-
nografickej lnie slovenskho dokumentarizmu.
14. ETNOFILM ADCA 2006
Grand Prix Zlat turo
Koniec cesty Posledn slovensk drotri / Ende einer Reise (ria Babette Ellen
Kottkamp Nemecko)
Cena poroty Strieborn turo
My zdes (ria Jaroslav Vojtek SR)
Hlavn cena v kategrii Dokumentrne filmy Bronzov turo
Potkan s korunou / The Crowned Rat (ria Jacek Blawut Posko)
Hlavn cena v kategrii Publicistick filmy Bronzov turo
Pururambo (ria Pavol Barab SR)
Hlavn cena v kategrii Populrnovedeck filmy a etnografick zznamy
Bronzov turo
146 Etnofilm adca 2012
ETNOFILM V SLACH
ETNOFILM IN FIGURES
TABUKA SANCH FILMOV 1980 2012
COMPETITION FILMS 1980 2012
Rok Poet krajn Poet filmov
Year Countries Films
1980 2 30
1982 2 27
1984 2 28
1986 2 31
1988 2 37
1990 2 30
1992 2 22
1994 2 36
1996 2 35
1998 6 31
2000 9 36
2002 12 44
2004 13 37
2006 12 33
2008 19 37
2010 21 34
2012 12 40
spolu 568 filmov z34 krajn
568 films from 34 countries
149 Etnofilm adca 2012
Martin Slivka mu, ktor sadil stromy Martin Slivka The Man Who Planted
Trees, r. Martin ulk, Slovensk republika
Cena predsedu ilinskho samosprvneho kraja
Slovci vChorvtsku Slovaks in Croatia, r. Miroslav Barto, Slovensk republika
Cena filmovch novinrov
O Soni ajej rodine Soa And Her Family, r. Daniela Rusnokov, Slovensk re-
publika
Cena tudentskej poroty
Vielle Chaux, r. Jn Kostolansk, Slovensk republika
16. ETNOFILM ADCA 2010
Grand Prix Zlat turo
Stavanie mjov (Majo) Slovinsko r. Amir Muratovi
Cena poroty Strieborn turo
Hranica Slovensko r. Jaroslav Vojtek
Cena poroty Bronzov turo
Juraj Kubnka Slovensko r. Mtys Prikler
Cena Martina Slivku za najlep individulny vkon slovenskho tvorcu
udeuje Literrny fond
Hostia Hauerland Slovensko r. Vladimr tric
Cena Matice slovenskej za najlep film oivote Slovkov vzahrani ude-
len tvorcovi ijcemu mimo zemia Slovenska
Prbeh oJnovi Lenhartovi (Pria oJanu Lenhartu) Srbsko r. Marko Cveji
Cena Nrodopisnej spolonosti Slovenska vkategrii Etnolg za kamerou
ex aequo: Splnen sen (Splnn sen) esk republika r. Pavel Popelka
Prody vBunongu (Bunong guu oh) vajiarsko r. Tommi Mendel
Cena za najlep esk film udelen Vevyslanectvom eskej republiky na
Slovensku
Rmsky kr esk republika r. Viliam Poltikovi
Cena riaditea festivalu
Mongolsko Vtieni Dingischna Slovensko r. Pavol Barab
Cena predsedu ilinskho samosprvneho kraja
ivot na ostrove Jeung (Life on Jeung Island) Jun Krea r. Kim HyuongSuk
Cena primtora mesta adca
Plno masti (Malaccal teljes) Maarsko r. Kristf Kovcs
Cena Slovenskej televzie
Cirkus so zlomenm srdcom (Cyrk ze zamanym sercem) Posko r. Marek To-
masz Pawowski
Cena filmovch novinrov
Spomienky na predaj (Vendemos Recuerdos) Mexiko r. Carolina Corral Paredes
Cena Kysuckej kultrnej nadcie za najlep film reflektujci hodnoty re-
ginu
V Uhlisku nad Porbkou Slovensko r. Jn Kuska
148 Etnofilm adca 2012
TABUKA SANCH FILMOV 1980 2012
CHART OF COMPETITION FILMS ADCA 1980 2012
151 Etnofilm adca 2012
ETNOFILM ADCA 2006 2012
Ronk 2012 2010 2008 2006
Prihlsen filmy 101 105 117 66
Poet krajn 12 22 22 15
Filmy v hlavnej sai 40 34 37 33
Poet krajn 12 21 19 12
Dka sanch filmov:
Minty 1276 1440 1 607 1303
Hodiny 21 24 27 22
Priemern dka sanho filmu (minty) 31 42 44 40
Year 2012 2010 2008 2006
Films submitted 101 105 117 66
Number of countries 12 22 22 15
Films in main competition 40 34 37 33
Country of origin 12 21 19 12
Length of competing films:
Minutes 1276 1440 1 607 1303
Hours 21 24 27 22
Average length of competing films (min) 31 42 44 40
150 Etnofilm adca 2012
P
o

e
t

f
i
l
m
o
v
R
o
k













1
9
8
0



1
9
8
2



1
9
8
4



1
9
8
6



1
9
8
8



1
9
9
0



1
9
9
2



1
9
9
4



1
9
9
6



1
9
9
8



2
0
0
0



2
0
0
2



2
0
0
4



2
0
0
6



2
0
0
8



2
0
1
0



2
0
1
2
S
l
o
v
e
n
s
k
o





2
2







1
4







1
6







2
2







2
3







2
0







1
7







2
2







1
6







1
6







1
5







2
2







1
1







1
4







1
2







1
0







1
5

e
s
k
o













8








1
3







1
2








9








1
4







1
0








5








1
4







1
9







1
0







1
0








5









4









2









5









3









4
M
a

a
r
s
k
o












































































































2









2









4









1









4









2









1









4
P
o

s
k
o


















































































































1









1









2









4









3









2









2









2

v
a
j

i
a
r
s
k
o





















































































































3











































1









1









1
T
a
l
i
a
n
s
k
o
























































































































2




















1









1




















1









2
J
u
h
o
s
l

v
i
a

/
S
r
b
s
k
o

i
e
r
n
a

H
o
r
a
/

+





















































































1









1









2









5





















C
h
o
r
v

t
s
k
o































































































































2




















1









1









1









2
N
e
m
e
c
k
o
























































































































1









1









5









1









1









1









1
V
e


B
r
i
t

n
i
a
















































































































1












































R
a
k

s
k
o














































































































1




















1

































G
r

c
k
o








































































































































1









1





















L
o
t
y

s
k
o





































































































































2

































T
u
r
e
c
k
o






































































































































1

































J
a
p
o
n
s
k
o




































































































































1









1





















N
o
v

l
a
n
d








































































































































1











































1
L
i
b
a
n
o
n

















































































































































1











































p
a
n
i
e
l
s
k
o













































































































































1




















1









1









3
S
l
o
v
i
n
s
k
o















































































































































1









1




















2









2
B
e
l
g
i
c
k
o




























































































































































3




















1
I
r

n




































































































































































1









1









1
S
r
b
s
k
o































































































































































1









1









1









3

i
e
r
n
a

H
o
r
a





















































































































































1









1
F
r
a
n
c

z
s
k
o


































































































































































2









1
B
o
s
n
a


H
e
r
c
e
g
o
v
i
n
a





























































































































































1










D

n
s
k
o









































































































































































1
E
g
y
p
t












































































































































































1
F

n
s
k
o











































































































































































1
J
u

r
e
a

































































































































































1









1
P
o
r
t
u
g
a
l
s
k
o

































































































































































1









1
R
u
m
u
n
s
k
o



































































































































































1

r
s
k
o

























































































































































































1
I
z
r
a
e
l
























































































































































































1
M
e
x
i
k
o





















































































































































































1
R
u
s
k
o























































































































































































1
KONTAKTN ADRESY
CONTACT ADDRESSES
Kysuck kultrne stredisko v adci
Moyzesova 50
022 01 adca
tel.: + 421 41/433 12 5053
fax: + 421 41/433 12 50
email: silvia.petrekova@vuczilina.sk,
jan.durica@vuczilina.sk, maria.sadlekova@vuczilina.sk
Katedra etnolgie akultrnej antropolgie FiF UK
ETNOFILM ADCA 2012
Gondova 2
814 99 Bratislava
Produkcia festivalu
produkcia@etnofilm.sk, tel.: +421 944 482 376
Webov strnka festivalu:
www.etnofilm.sk
Webov strnka KKS vadci:
www.kultura.ekysuce.sk
Festivalov katalg
17. Etnofilm adca 2012
Zostavila: Antnia Jasemov
Spoluprca: Silvia Petrekov, Jn urica, Linda imekov, tefan Vratiak, Ka-
tarna Ndask, Daniela Jurisov
Anglick verzia: Antnia Jasemov
Vydalo: Kysuck kultrne stredisko v adci
Nklad: 250 ks
Grafick prava, vtvarn nvrh obalu a realizcia:
MAGMA ADCA
Nepredajn!
Oktber 2012
152 Etnofilm adca 2012

You might also like