Louis Even – Rozbitie mýtu o peniazoch

http://christianfreeman.wordpress.com

Rozriešenie finančnej záhady – systém dlhových peňazí

―The Money Myth Exploded” bol prvým z článkov Louisa Evena, a naďalej ostáva jedným z
najpopulárnejších vysvetlení, ako sú peniaze stvorené privátnymi bankami ako dlh.

1. Stroskotanci

Ich loď rozmetala explózia. Každý z nich

schmatol prvé, čo prišlo pod ruku. A keď bolo po
všetkom, ocitli sa piati na plti, nesenej vlnami podľa
ľubovôle. Žiadne známky po iných obetiach
katastrofy.

Dlhé hodiny ich oči sledovali horizont. Uvidí ich

nejaká okolo plávajúca loď? Nájde ich plť nejaké
priateľské pobrežie?

Náhle zaznel výkrik: ―Zem! Pozrite! Smerom

ako plávame!‖

Keď sa nejasná silueta naozaj ukázala byť pobrežím, postavy na plti začali od radosti
tancovať.

Bolo ich päť. Frank, tesár, urastenej postavy a plný energie. Bol to on, kto prvý zvolal:
―Zem!‖.

Potom Paul, farmár. Na obrázku je vlavo v popredí, na kolenách, jednou rukou sa

dotýkajúci plte, druhou držiaci sťažeň.

Ďalším je Jim, chovateľ zvierat, aj ten na kolenách, pozerajúc smerom k pevnine.

A ďalším je Harry, poľnohospodár, trošku pri tele, sediaci na truhlici zachránenej pri
stroskotaní.

A nakoniec Tom, zlatokop a mineralóg, veselý chlap stojaci v pozadí, s rukou položenou
na tesárovom ramene.
2. Ostrov prozreteľnosti

Vstup na pevninu bol pre našich piatich chlapov

ako návrat z hrobu späť do života.

Keď oschli a zohriali sa, ich prvým impulzom

bolo preskúmať tento malý ostrov, na ktorom pristáli,
ďaleko od civilizácie.

Krátky prieskum postačoval na pozdvihnutie ich

ducha. Ostrov nebol neúrodnou skalou. Iste, boli na
ňom jediní ľudia. No súdiac podľa čried napoly
domácnených zvierat, s ktorými sa stretli, určite tu pred nimi ľudia boli. Jim, chovateľ zvierat,
si bol istý, že ich môže skrotiť, aby im poslúžili.

Paul zistil, že pôda na ostrove je z väčšej časti vhodná na kultiváciu.

Harry objavil pár ovocných stromov, ktoré, ak sa o nich bude starať, poskytnú dobrú
úrodu.

Najdôležitejšie boli veľké porasty rôznych stromov. Frank, bez nejakej väčšej námahy,
bude schopný postaviť dom pre ich malú komunitu.

A čo sa týka Toma, zlatokopa, nuž, skaly na ostrove prezrádzali značné minerálne

zdroje. Hoci mu chýbali potrebné nástroje, Tom sa domnieval, že svojou vynaliezavosťou a
snahou získa z rudy kov.

A tak každý mohol prispieť svojím talentom k spoločnému prospechu. Dohodli sa, že to
miesto nazvú Ostrovom Spásy. Všetci vzdali vďaku Prozreteľnosti pre vcelku šťastný koniec,
ktorý mohol byť aj strašnou tragédiou.

3. Pravé bohatstvo

Tuná sú muži v práci.

Tesár stavia domy a vyrába nábytok. Najprv

nachádzali potravu, kde sa dalo. No zanedlho boli
polia obrobené a osiate a farmár získaval svoj výnos.

Jedno ročné obdobie za druhým, Ostrov Spásy,

toto dedičstvo piatich mužov, neustále bohatlo.

Nebolo to bohatstvo zlata či papierových

peňazí, ale bohatstvo skutočnej hodnoty; bohatstvo potravín, oblečenia a prístrešku, a
všetkého, čo človek potrebuje.

Každý z nich pracoval vo svojom vlastnom remesle. Akékoľvek prebytky z vlastnej

výroby mali, menili si ho za prebytky ostatných.
 Život nebol vždy tak jednoduchý, ako by si želali. Chýbali im mnohé veci, na ktoré si v
civilizácii zvykli. No ich údel mohol byť oveľa horší.

Okrem toho, všetci zažili v Kanade krízu. Stále si pamätali na prázdne bruchá vedľa
obchodov preplnených potravinami.

Na Ostrove Spásy sa aspoň nemuseli dívať, ako to, čo potrebovali, hnije pred ich očami.
Dane boli neznámou vecou. Nemuseli sa ani neustále obávať zabavenia majetku exekútorom.
Pracovali tvrdo, ale prinajmenšom sa mohli z plodov svojej práce tešiť.

A tak sa na ostrove rozvíjali, ďakujúc Bohu a dúfajúc v deň znovuzjednotenia so svojimi

rodinami, stále plní života a zdravia, týchto dvoch najväčších požehnaní.

4. Vážna nepríje mnosť

Naši chlapi sa často stretávali, aby

prediskutovali svoje záležitosti.

V jednoduchom ekonomickom systéme, ktorí si

vyvinuli, ich jedna vec čoraz viac trápila – nemali
žiadnu formu peňazí. Barter, priama výmena tovarov
za iné tovary, mal svoje nedostatky. Výrobky pre
výmenu neboli vždy poruke, keď sa obchod
dohadoval. Napríklad, drevo pre farmára na zimu
mohlo byť zemiakmi splatené až o 6 mesiacov
neskôr.

Niekedy mal jeden z chlapov tovar značnej veľkosti, ktorý chcel vymeniť za niekoľko
menších tovarov od iných v rozličnej dobe.

Všetko toto biznis komplikovalo a kládlo značné nároky na pamäť. V monetárnom

systéme by však každý z nich mohol predávať svoje výrobky ostatným za peniaze. S týmito
peniazmi by mohol od iných kupovať to, čo potrebuje, kedy chce a keď sú dostupné.

Všetci súhlasili, že takýto systém by bol vskutku veľmi dobrý. No nik z nich nevedel,
ako takýto systém založiť. Vedeli, ako produkovať skutočné bohatstvo – tovary. No ako
vytvárať peniaze, symbol tohto bohatstva, bolo čosi úplne mimo ich chápania. Nepoznali
pôvod peňazí a potrebujúc ich nevedeli, ako ich vytvoriť. Iste, v rovnakej situácii sa
nachádzalo mnoho učených ľudí, všetky naše vlády boli v tomto rozpoložení desaťročie pred
vojnou. Jedinou vecou, ktorá krajine v tom čase chýbala, boli peniaze, a vlády zjavne
nevedeli, ako ich získať.

5. Príchod stroskotanca

V jeden večer, keď naši chlapci sedeli na pláži,

po stýkrát rozoberajúc svoj problém, náhle zazreli
približujúcu sa loďku s osamelým mužom pri
veslách.
 Dozvedeli sa, že ide o jediného prežijúceho stroskotanca. Jeho meno: Oliver.

Potešení novým spoločníkom, pohostili ho všetkým, čo mali a vzali ho na prehliadku

svojej kolónie.

―Aj keď sme stratení a odrezaní od zvyšku sveta,‖ povedali mu, ―nemáme sa veľmi na čo
sťažovať. Pôda a les sú pre nás pohostinné. Chýba nám len jedno – peniaze. Tie by nám
uľahčili výmenu našich produktov.‖

―Nuž, môžete ďakovať Prozreteľnosti,‖ odpovedal Oliver, ―pretože som bankár, a

prakticky ihneď zavediem systém peňazí, ktorý vám bude vyhovovať. Potom budete mať
všetko, čo majú ľudia v civilizácii.‖

Bankár!… BANKÁR!… Anjel zostupujúci z oblakov by v našich mužoch nemohol

vyvolať väčšiu úctu a vážnosť. Veď, koniec koncov, nie sme zvyknutí, my, ľudia v civilizácii,
skláňať sa pred bankármi, ľuďmi, ktorí kontrolujú obeh financií?

6. Civilizačný boh

―Pán Oliver, ako náš bankár, vaším jediným

zamestnaním na tomto ostrove bude dohliadať na
naše peniaze, žiadna manuálna práca.‖

―Budem, ako každý iný bankár, vykonávať

svoju úlohu rozvíjať prosperitu komunity k úplnej
spokojnosti.‖

―Pán Oliver, vybudujeme vám dom, ktorý bude

zodpovedať vašej vážnosti ako bankára. Dovtedy
však, bude vám prekážať, ak vás zatiaľ ubytujeme v budove, ktorú používame pre naše
zhromaždenia?‖

―To je v poriadku, priatelia. Ale najprv, vyložme náklad z člna. Je tam papier a tlačiareň,
spolu s atramentom, a malý súdok, s ktorým, prosím vás, narábajte s najväčšou opatrnosťou.‖

Všetko z člnu vyložili. Malý súdok v našich priateľoch vzbudil nesmiernu zvedavosť.

―Tento súdok,‖ oznámil Oliver, ―obsahuje nesmierne bohatstvo. Je plný…zlata!‖

Plný zlata! Pätica len vydýchla. Boh civilizácie na Ostrove Spásy! Žltý boh, neustále
skrytý, no strašný vo svojej moci, ktorého prítomnosť alebo absencia, či najmenší vrtoch
mohol rozhodnú o osude civilizovaných národov!

―Zlato! Pán Oliver, vy ste skutočne veľký bankár!‖

―Ach, vznešená jasnosť! Ach, ctený Oliver! Veľkňaz boha, zlata!! Prijmi našu úctivú
poklonu a prijmi naše prísahy vernosti!‖
 ―Áno, priatelia, zlata dosť pre kontinent. Ale zlato nie je určené do obehu. Zlato musí
byť skryté. Zlato je dušou zdravých peňazí, a duša je vždy neviditeľná. Všetko vám však
vysvetlím, keď dostanete svoje prvé peniaze.‖

7. Tajné ukrytie

Než sa ich cesty pre túto noc rozišli, Oliver im

položil poslednú otázku:.

―Koľko peňazí budete na začiatok potrebovať,

aby ste mohli obchodovať?‖

Pozreli jeden na druhého, potom nesmelo na

bankára. Po krátkom počítaní, a s radou vľúdneho
finančníka, rozhodli sa, že 200 dolárov by malo
stačiť.

Muži sa rozišli, vymieňajúc si oduševnené komentáre. A nap riek neskorej nočnej hodine,
strávili väčšinu noci premýšľaním, ich predstavy podporené obrazom zlata. Až nadránom ich
premohol spánok.

Čo sa týka Olivera, ten ani chvíľu neváhal.

V záujmoch svojej budúcnosti bankára bola únava zabudnutá. V prvých lúčoch úsvitu
vykopal jamu, do ktorej súdok uložil. Jamu naplnil hlinou, navrch presadil sadeničku a
starostlivo miesto zamaskoval. Súdok bol dobre ukrytý.

Potom sa pustil do práce s tlačením tisíc jednodolárových bankoviek. Sledujúc

novučičké bankovky vychádzajúce z tlačiarne, stroskotanec v úlohe bankára premýšľal:

―Ach, aké jednoduché je vyrábať peniaze. Celá ich hodnota pochádza z produktov, ktoré
sa nimi nakupujú. Bez výroby sú tieto bankovky bezcenné. Moji piati naivní zákazníci to
nevedia. Naozaj si myslia, že tieto nové peniaze odvádzajú svoju hodnotu zo zlata! Ich
nevedomosť ma činí nad nimi ich pánom.‖

V ďalší večer piati kamaráti prišli k Oliverovi – behom.

8. Kto nové peniaze vlastní?

Na stole bolo päť kôpok nových bankoviek.

―Pred rozdelením peňazí,‖ riekol bankár, ―by

som vás rád požiadal o vašu pozornosť.

―Tak teda, základom všetkých peňazí je zlato. A

zlato uložené v trezore mojej banky je moje zlato.
Následne, tieto peniaze sú mojimi peniazmi. Ale!
Nedívajte sa tak sklamane. Ja vám tieto peniaze požičiam, a vy ich používajte, ako uznáte za
vhodné.. Budete však musieť platiť úrok. Uvážiac, že peňazí nie je veľa, nemyslím si, že by 8
percent bolo neodôvodnených.‖

―Ach, to je úplne v poriadku, pán Oliver.‖

―Posledná vec, priatelia moji. Obchod je obchod, dokonca i medzi kamarátmi. Než
dostanete peniaze, každý z vás musí podpísať zmluvu. Ňou sa zaväzujete splatiť úrok i kapitál
pod hrozbou skonfiškovania majetku v môj prospech. Ach! To je iba formalita. Váš majetok
ma nezaujíma, mne stačia peniaze. A som si istý, že svoje peniaze dostanem a vám váš
majetok ostane.‖

―To dáva zmysel, pán Oliver. Budeme pracovať ešte usilovnejšie, aby sme vám všetko
splatili.‖

―Tak je to správne. A kedykoľvek by ste mali nejaký problém, príďte za mnou. Váš
bankár je vaším najlepším priateľom. A teraz, tuná je 200 dolárov pre každého z vás.‖

A naši piati statoční kamaráti odišli, ich ruky plné dolárových bankoviek, hlavy naplnené
vzrušením s vlastníctva peňazí.

9. Problé m s aritmetikou

A tak sa Oliverove peniaze dostali na ostrove do

obehu. Obchod, peniazmi zjednodušený, sa
zdvojnásobil. Každý bol šťastný.

A bankár bol vždy pozdravený s neutíchajúcim

rešpektom a vďačnosťou.

Nuž ale pozrime sa…Prečo je zlatokop Tom tak

vážny, zaneprázdnený počítaním na papieri? Je to
preto, že Tom, ako ostatní, podpísal dohodu o splatení
dlhu Oliverovi za jeden rok, 200 dolárov plus 16
dolárov úrok. Tom však má vo svojom vrecku iba pár
dolárov a dátum splatnosti sa blíži.

Veľmi dlho neúspešne zápasil s týmto problémom zo svojho osobného uhla pohľadu.
Nakoniec sa naň pozrel z uhla malej komunity ako celku.

―Vezmúc do úvahy každého na ostrove ako celok,‖ premýšľal, ―sme schopní naše
záväzky splniť? Oliver vydal 1000 dolárov. Žiada 1080 dolárov. No aj keď mu prinesieme
každú dolárovú bankovku na ostrove, stále nám bude 80 dolárov chýbať. Nikto chýbajúcich
80 dolárov nevytvorí. Vyrábame tovary, nie dolárové bankovky. Tak sa Oliver môže zmocniť
celého ostrova, keďže obyvatelia mu nemôžu zaplatiť celkovú sumu kapitálu a úroku.

―A aj keby pár z nás, nemysliac na ostatných, bolo schopných svoj dlh splatiť, ostatní by
na to doplatili. A následne by došlo aj na tých sprvu zachránených. Bankár bude vlastniť
všetko. Radšej by sme mali zvolať stretnutie a rozhodnúť, čo s tým.‖
 Tom, s číslami v ruke, nemal žiadne problémy situáciu vysvetliť. Všetci sa zhodli na
tom, že boli láskavým bankárom oklamaní. Rozhodli sa stretnúť u Olivera.

10. Benevolentný bankár

Oliver tušil, čo majú za lubom, no tváril sa

bezstarostne. Kým počúval, problém za celú skupinu
vyjadril impulzívny Frank.

―Ako vám môžeme zaplatiť 1080 dolárov, keď

na celom ostrove je iba 1000 dolárov?‖

―To je úrok, priatelia. Vari sa vaša produktivita

nezvýšila?‖

―To áno, ale nie peniaze. A vy žiadate peniaze,

nie naše tovary. Vy ste jediný, kto môže peniaze vyrábať. No vyrobili ste iba 1000 dolárov,
ale žiadate 1080 dolárov. To je nemožné zaplatiť!‖

―Nuž počúvajte, chlapci. Bankári sa pre väčšie dobro spoločnosti vždy prispôsobujú
podmienkam doby. Budem vyžadovať iba úrok. Iba 80 dolárov. Kapitál si môžete ponechať.‖

―Buďte požehnaný, pán Oliver! Zrušíte tých 200 dolárov, ktoré vám každý z nás
dlhuje?‖

―Ó, nie! Je mi ľúto, ale bankár dlh nikdy neruší. Stále mi dlhujete všetky peniaze, ktoré
ste si požičali. No budete mi každoročne platiť iba úrok. Ak budete úrok každý rok poctivo
platiť, nebudem vyžadovať splatenie kapitálu. Možno niektorým sa nepodarí splatiť úrok,
pretože peniaze sú neustále medzi vami v obehu. Nuž, zorganizujte sa ako národ. Založte
systém peňažných príspevkov, ktoré nazývame daňami. Tí, ktorí majú peňazí viac, budú
zdaňovaní viac, chudobnejší budú platiť menej. Dbajte na to, aby ste mi každý rok priniesli
celú sumu úroku a budem spokojný. A váš malý národ bude prosperovať.‖

A tak naši chlapci odišli, spacifikovaní, no stále na pochybách.

11. Olive r triumfuje

Oliver osamel. Hlboko premýšľa, jeho

myšlienky sú nasledovné:

―Biznis je v pohode. Títo chlapci sú dobrí

remeselníci, ale hlupáci. Mojou silou je ich
nevedomosť a naivita. Chcú peniaze, a ja im dávam
otrocké reťaze. Venujú mi kvety a ja im vyberám
kapsy.―
 ―Iste, mohli by sa vzbúriť a hodiť ma do mora. Ale čo! Mám ich podpisy. Sú poctiví.
Svoje sľuby dodržia. Poctiví, tvrdo pracujúci ľudia boli stvorení na tento svet aby slúžili
finančníkom.―

―Ó, veľký Mamon! Cítim, ako celú moju bytosť prestupuje tvoj bankový génius! Ó,
zázračný majster! Pravdu si mal, keď si riekol: `Dajte mi kontrolu nad peniazmi národa a
nebude ma zaujímať, kto vytvára jeho zákony.’ Som pánom Ostrova Spásy, lebo ovládam
jeho peniaze.―

―Moja duša je opitá entuziazmom a ambíciami. Cítim, že by som mohol vládnuť

vesmíru. To, čo som ja, Oliver, dokázal tuná, dokážem na celom svete! Ach, keby som sa len
mohol dostať z tohto ostrova! Vedel by som, ako vládnuť svetu bez nosenia koruny.―

―Mojím najväčším potešením by bolo moju filozofiu dostať do myslí tých, ktorí
spoločnosť vedú: bankárov, priemyselníkov, politikov, reformátorov, učiteľov, novinárov —
všetci by boli mojimi otrokmi. Davy sa uspokoja so životom v otroctve, keď je elita spomedzi
nich povýšená na ich dozorcov.‖

12. Neznesiteľné náklady na živobytie

Postupom času sa udalosti na Ostrove Spásy

zhoršovali.
Produkcia stúpala, barter klesol na minimum. Oliver
pravidelne dostával svoj úrok. Ostatní museli myslieť
na odkladanie peňazí preňho. Takto sa peniaze miesto
obehu uskladňovali.

Tí, ktorí platili väčšiu časť daní sa sťažovali na

tých, ktorí platili menej. Zvyšovali ceny svojich
tovarov, aby svoju stratu takto kompenzovali.
Nešťastní chudobní, ktorí neplatili žiadne dane,
lamentovali nad vysokými nákladmi na živobytie a
kupovali menej.

Ak sa jeden zamestnal u iného, neustále

požadoval zvýšenie platu, aby dokázal žiť v neustále sa zvyšujúcich nákladoch na živobytie.

Morálka bola na nízkej úrovni. Radosť sa zo života vytratila. Nikoho práca nebavila.
Prečo by mala? Produkcia sa predávala biedne. Keď uskutočnili obchod, museli platiť dane
Oliverovi. Nemali nič. Bola to skutočná kríza. A jeden druhého obviňovali z nedostatku
dobročinnosti a z toho, že sú príčinou vysokých životných nákladov.

Jedného dňa sa Harry, sediac vo svojom sade, zamýšľal nad situáciou. Nakoniec došiel k
záveru, že tento ―pokrok‖, zrodený z monetárneho systému stroskotanca, všetko na ostrove
zničil. Všetci piati mali nepochybne svoje chyby, ale Oliverov systém bol akoby zvlášť
navrhnutý na to, aby na povrch vyniesol to najhoršie z ľudskej povahy.

Harry sa rozhodol demonštrovať to svojim priateľom a zjednotiť ich. Začal u Jima,

ktorého nebolo ťažké presvedčiť. ―Nie som žiaden génius‖, riekol, ―ale už dlhý čas cítim, že
niečo v tomto bankárovom systéme smrdí.‖
 Jeden za druhým dochádzali k rovnakému záveru, a nakoniec sa rozhodli pre ďalšie
stretnutie s Oliverom.

13. Zotročení Oliverom

Bankárovými ušami sa prehnala skutočná

víchrica.

―Peňazí nie je na ostrove dostatok, kamarát, lebo

ich od nás berieš! Platíme a platíme a stále vám
dlhujeme rovnako ako na začiatku. Hrdlačíme! Máme
najlepšiu možnú zem, a sme na tom horšie ako v deň
nášho príchodu. Dlhy! Dlhy! Sme po krk v dlhoch!‖

―Ó! Nuž, chlapci, majte rozum! Vaše podnikanie

prekvitá, a to vďaka mne. Dobrý bankový systém je
najlepším aktívom krajiny. Ale ak má fungovať k prospechu, musíte svojmu bankárovi veriť.
Poďte ku mne ako k otcovi…Potrebujete viac peňazí? Veľmi dobre. Môj súdok zlata
postačuje pre mnoho tisíc dolárov. Pozrite, vezmem do zálohy vaše nové akvizície, a
požičiam vám hneď teraz ďalších tisíc dolárov.‖

―Tak! Teraz náš dlh narastie na 2000 dolárov! Po zvyšok života budeme musieť platiť
dvakrát taký úrok!‖

―Nuž, áno – ale požičiam vám vždy, keď sa hodnota vášho majetku zvýši. A nikdy
nebudete platiť nič, len úrok. Zhrniete všetky svoje dlhy do jedného – to nazývame
konsolidáciou dlhu. A k tomuto dlhu budete rok po roku pridávať.‖

―A každoročne zvyšovať dane?‖

―Zrejme. Ale vaše výnosy sa taktiež každoročne zvýšia.‖

―Tak potom, čím viac sa krajina každoročne rozvíja kvôli našej práci, tým viac narastá
verejný dlh!‖

―Nuž, samozrejme! Presne ako vo vašej krajine – či v akejkoľvek inej časti

civilizovaného sveta. Stupeň civilizácie krajiny je
vždy úmerný výške jej dlhu voči bankárom.‖

14. Vlk požie ra ovce

―A to je zdravý monetárny systém, pán Oliver?‖

―Páni, všetky zdravé peniaze sú založené na

zlate, a pochádzajú od bánk vo forme dlhov. Národný
dlh je dobrá vec. Bráni ľuďom, aby príliš spohodlneli.
Podrobuje vlády najvyššej a konečnej múdrosti, ktorú
stelesňujú bankári. Ako bankár, ja som pochodňou
civilizácie tuná na vašom malom ostrove. Budem diktovať vašu politiku a regulovať váš
životný štandard.‖

―Pán Oliver, sme jednoducho nevzdelaní ľudia, ale takýto druh civilizácie tuná
nechceme. Nepožičiame si od vás viac ani cent. Zdravé peniaze či nie, nechceme s vami nič
viac mať.‖

―Páni, mrzí ma toto vaše veľmi neuvážené rozhodnutie. Ale ak sa pamätám, mám vaše
podpisy. Zaplaťte mi hneď všetko naraz – kapitál i úrok.‖

―To je však nemožné, pane. Aj keby sme vám dali všetky peniaze na ostrove, stále
nebudeme s vami vyrovnaní.‖

―Je mi ľúto. Podpísali ste alebo nie? Áno? Veľmi dobre.‖

―V súlade so zmluvami, týmto zaberám váš majetok, s čím ste súhlasili v čase, keď ste
boli tak šťastní, že máte moju pomoc. Ak nechcete zvrchovanej autorite peňazí slúžiť
dobrovoľne, budete poslúchať nasilu. Budete naďalej obrábať ostrov, ale v mojom záujme a
za mojich podmienok. A teraz von! Zajtra dostanete odo mňa príkazy.‖

15. Kontrola tlače

Oliver vedel, že ten, kto kontroluje peniaze

národa, kontroluje národ. Ale vedel i to, že na
udržanie tejto kontroly je nutné udržiavať ľudí v
nevedomosti a rôznymi spôsobmi ich rozptyľovať.

Oliver spozoroval, že z piatich ostrovanom boli

dvaja konzervatívci a traja liberáli. Takto a to
vyvinulo počas ich večerných debát, predovšetkým
po ich upadnutí do otroctva. A medzi
konzervatívcami a tými, ktorí boli liberálni, boli
neustále zvady.

Harry, najneutrálnejší z piatich, občas uvažujúci nad tým, že všetci majú rovnaké
potreby a ašpirácie, navrhoval zjednotenie ľudu pre vyvinutie tlaku na autority. Takúto
jednotu Oliver nemohol tolerovať, znamenalo by to koniec jeho vlády. Žiaden diktátor,
finančný či iný, nemôže obstáť pred zjednoteným a vzdelaným ľudom.

Následne sa Oliver rozhodol medzi nich zasiať politický svár.

Stroskotanec spustil tlačiarenský stroj, vydávajúc dva týždenníky – ―The Sun‖ pre
liberálov, a ―The Star‖ pre konzervatívcov.

Všeobecný hlas ―The Sun‖ znel: ―Nevládneme si, pretože títo zradcovskí konzervatívci
nás predali veľkopodnikateľom.‖

Na to ―The Star‖: ―Zničené podnikateľské prostredie a národný dlh sa dá vysledovať

priamo k politickej zodpovednosti niektorých nekonkretizovaných liberálov.‖
 16. Neoceniteľná naplavenina

Zlatokop Tom jedného dňa našiel na malej pláži,

skrytý vo vysokej tráve na konci ostrova, malý
záchranný čln – prázdny, až na truhlicu v dobrom
stave na jeho dne.

Otvoril truhlicu. Medzi rôznymi vecami mu

padol zrak na akýsi druh albumu s názvom ―Prvý rok
Sociálneho Kreditu. V obale našiel prvú publikáciu
Sociálneho Kreditu.

Vo zvedavosti sa Tom posadil a začal čítať. Jeho

záujem narastal, jeho tvár sa rozžiarila.

―Nuž, pozrime sa!‖ zvolal. ―Toto sme mali vedieť dávno.‖

―Peniaze neodvodzujú svoju hodnotu zo zlata, ale z tovarov, ktoré tieto peniaze kupujú. ―

―Jednoducho povedané, peniaze by mali byť druhom účtovnej položky, kreditmi

presúvajúcimi sa z jedného účtu na druhý v súlade s predajmi a nákupmi. Celkové množstvo
peňazí závisí na celkovom množstve produkcie.

―Pri každom náraste produkcie zodpovedajúco narastá množstvo peňazí. Nikdy, v

žiadnom prípade, by nemal byť platený úrok z nových peňazí. Pokrok je vyjadrený nie
zvyšovaním sa verejného dlhu, ale vydávaním rovnakej dividendy každému jednotlivcovi…
Ceny sú prispôsobované všeobecnej kúpnej sile cenovým koeficientom. Sociálny Kredit…‖

No Tom sa však nemohol viac udržať. Vyskočil a s knihou v rukách utekal, aby sa o
tento zázračný objav podelil so svojimi štyrmi kamarátmi.

17. Peniaze – základné účtovníctvo

A tak sa Tom stal učiteľom. Učil ostatných to, čo

sa naučili z Bohom zoslanej publikácie Sociálneho
Kreditu.

―Toto,‖ povedal, ―je to, čo môžeme spraviť bez

čakania na bankára a jeho sudu so zlatom, či bez
upísania sa dlhu.

―V mene každého z vás otváram účet. V pravom

stĺpci sú kredity, ktoré váš účet navyšujú, v ľavom
debety, ktoré sa od vášho účtu odčítajú.

―Každý chce na začiatok 200 dolárov. Veľmi

dobre. Každému pripíšeme 200 dolárov kreditu. Každý má okamžite 200 dolárov.
 ―Frank nakupuje nejaké tovary od Paula za 10 dolárov. Odpočítam 10 dolárov z
Frankovho účtu, ponechajúc mu 190 dolárov. Pripočítam 10 dolárov k Paulovmu účtu, a teraz
má 210 dolárov.

―Jim kupuje od Paula v objeme 8 dolárov. Odpočítam od Jima 8 dolárov, ponechávajúc

mu 192 dolárov. Paul má teraz 218 dolárov.

―Paul kúpi drevo od Franka za 15 dolárov. Odpočítam 15 dolárov od Paula, ponechajúc

mu 203 dolárov. Pripíšem 15 dolárov na Frankov účet, a ten má teraz 205 dolárov.

―A tak pokračujeme, z jedného účtu na druhý, rovnakým spôsobom, ako sa peniaze

presúvajú z vrecka jedného človeka k inému.

―Ak niekto potrebuje peniaze na rozšírenie produkcie, vydáme mu potrebné množstvo

nového kreditu. Ako náhle svoje produkty predá, splatí túto sumu kreditnému fondu. To isté u
verejných prác, platených novými kreditmi.

―Podobne sa periodicky zvyšuje výška kreditov

na každom účte, ale bez odoberania z iných účtov,
aby tak mohol každý profitovať z pokroku
spoločnosti. To je národná dividenda. Takto a peniaze
stávajú nástrojom služby.‖

18. Bankárovo zúfalstvo

Tomuto každý rozumel. Členovia tejto malej

spoločnosti sa stali Sociálnymi Kreditérmi.
Nasledujúceho dňa obdržal Oliver list podpísaný päticou:

―Drahý pane! Bez najmenšej potreby ste nás uvrhli do dlhu a vykorisťovali nás. Viac vás
k vedeniu nášho peňažného systému nepotrebujeme. Odteraz máme všetky peniaze, ktoré
potrebujeme, bez zlata, dlhov či zlodejov. Okamžite zakladáme na tomto ostrove systém
Sociálneho Kreditu. Národná dividenda nahradí národný dlh.

―Ak trváte na splatení, môžeme vám vrátiť všetky peniaze, ktoré ste nám dali. Ale ani o
cent viac. Nemôžete si nárokovať na niečo, čo ste nevyrobili.‖

Oliver si zúfal. Jeho ríša sa rozpadala. Jeho sny boli otrasené. Čo mohol robiť?
Argumenty boli márne. Títo piati boli teraz Sociálnymi Kreditérmi, peniaze a kredit pre nich
teraz neboli o nič záhadnejšie, než pre Olivera.

―Ach!‖ riekol Oliver. ―Týchto chlapov si získal Sociálny Kredit! Ich náuka sa rozšíri
rýchlejšie než moja. Mal by som žiadať o odpustenie? Stať sa jedným z nich? Ja, finančník a
bankár? Nikdy! Radšej sa pokúsim udržať si od nich čo najväčší odstup!‖
19. Odhalený podvod

Na ochranu pred akýmikoľvek budúcim Oliverovými nárokmi, naši piati chlapi sa

rozhodli nechať mu podpísať dokument svedčiaci o tom, že opäť vlastnil všetko to, čo mal v
deň, kedy prvýkrát na ostrove pristál.

Spísaný bol inventárny zoznam – čln, veslá,

malá tlačiareň a slávny sud so zlatom.

Oliver musel prezradiť, kde zlato schoval. Naši

chlapci ho vytiahli z jamy s oveľa menším rešpektom,
než v deň, keď ho vykladali z člnu. Sociálny Kredit
ich naučil zlatom pohŕdať.

Zlatokop, ktorý pomáhal sud vyťahovať, zistil,

že je na zlato príliš ľahký. Ak by bol sud plný, povedal ostatným, musí v ňom byť niečo iné,
než zlato.

Rázny Frank neváhal a úderom sekery bol obsah sudu odhalený.

Zlato? Ani zrnko! Len kamene – obyčajné, bezcenné kamene! Naši chlapi tomu nemohli
uveriť.

―Neuveriteľné, že nás mohol takto oklamať!‖

―Boli sme takí blázni, že sme jasali už pri zmienke o zlate?‖

―Dali sme do zálohy všetok náš majetok pre pár kusov papiera založených na pár
kilogramoch kameňov? Je to lúpež, znásobená lžami!‖

―Že sme sa mračili a takmer nenávideli jeden druhého kvôli takémuto podvodu! Ten
diabol!‖

Rozzúrený Frank pozdvihol sekeru. Bankár však

už dávno utekal do lesa.

20. Zbohom Ostrovu Spásy

Po otvorení súdku a odhalení jeho falošného

obsahu, o Oliverovi už nikdy nebolo počuť.

Krátko nato si loď, plávajúca mimo normálnej

trasy, povšimla známky života na tomto neznámom
ostrove a spustila kotvy neďaleko od pobrežia.

Muži sa dozvedeli, že loď smeruje do Ameriky. Tak sa rozhodli vziať so sebou, čo mohli
uniesť a vrátiť sa do U.S.A.
 Nadovšetko sa uistili, že so sebou berú album ―Prvý rok Sociálneho Kreditu‖, ktorý
predstavoval ich záchranu z rúk finančníka Olivera, a ktorý osvietil ich mysle neutlmiteľným
svetlom.

Všetci piati vážne prisahali spojiť sa po návrate do Ameriky s manažmentom týchto

novín, a stať sa oddanými a horlivými apoštolmi Sociálneho Kreditu vo svojej krajine.

Od podobenstva k realite

Systém dlhových peňazí

Systém dlhových peňazí zavedený Oliverom na Ostrove Spásy ponoril malú komunitu do
finančného dlhu v priamej úmernosti voči jej rozvoju a obohacovaniu ostrova svojou vlastnou
prácou.

To je presne to, čo sa deje v našich civilizovaných krajinách, nie?

Dnešná Kanada je určite bohatšia, v skutočnom bohatstve, než bola pred 50 či 100 rokmi,
alebo v dobe prvých priekopníkov. No porovnajte národný dlh, sumu všetkých verejných
dlhov Kanady dnes so sumou spred 50, 100 či 300 rokov predtým!

No samotní Kanaďania toto bohatstvo vyprodukovali svojou prácou a svojím know-how.

Prečo by mali teda byť kolektívne zadlžený kvôli svojim vlastným činom?

Vezmite, napríklad, do úvahy školy, verejné vodovody, mosty, cesty a ďalšie potreby
verejného charakteru. Kto ich všetky postavil? Stavitelia v krajine. Kto poskytol potrebné
materiály? Výrobcovia v krajine. A ako boli títo zamestnaní vo verejných prácach? Pretože
existovali iné skupiny pracovníkov, produkujúcich potraviny, odevy, topánky, ktorí
poskytovali všetky tovary a služby potrebné pre staviteľov a výrobcov.

Celá populácia Kanady, svojou rôznorodou prácou, takto všetok tento vývoj vyprodukovala.
Ak musíme získať tovary zo zahraničia, posielam za ne tovary do zahraničia.

Nuž, čo vidíte? Občania sú všade zdaňovaní, aby platili za tieto školy, nemocnice, mosty,
cesty a ďalšie verejné služby. Kanaďania sú ako celok nútení platiť za to, čo ako celok
vytvorili.

Platíte viac ako dvojnásobok

A to nie je všetko. Populácia je nútená platiť viac než je cena toho, čo vyprodukovala. Ich
vlastná produkcia – skutočné obohatenie – sa pre Kanaďanov stala dlhom zaťaženým úrokom.
Postupom času sa suma úrokov môže vyrovnať, či dokonca i prevýšiť hodnotu dlhu
uloženého systémom.

Môže sa stať, že populácia môže platiť dvoj - trojnásobok nákladov toho, čo jej členovia
vyprodukovali.

Okrem verejného zadlženia, existujú dlhy v odvetviach, taktiež zaťažené úrokmi. Nútia
výrobcov a dodávateľov zvyšovať svoje ceny nad náklady produkcie, aby pokryli kapitál a
úroky, inak sa stanú insolventnými, teda zbankrotujú.
Kanadská populácia platí verejné dlhy i dlhy odvetví, plus úrok, finančnému systému. Platíme
dane na verejné dlhy a prebytok ceny pre dlhy odvetví. Ceny stúpajú, zatiaľ čo sa objem
peňaženky daňami znižuje.

Systém tyranie

Tieto a mnohé ďalšie fakty charakterizujú peňažný systém, finančný systém, ktorý ovláda
miesto toho, aby slúžil, systém na ovládanie ľudí – tak, ako Oliver vládol ľuďom na Ostrove
pred ich vzburou.

A ak vládcovia peňazí odmietnu požičať, alebo ak nastolia podmienky pre verejnosť či

výrobcov neprijateľné, čo sa stane? Stane sa, že verejnosť sa vzdá mnohých projektov, bez
ohľadu na to, ako urgentných, a výrobcovia sa vzdajú plánov rozvoja alebo produkcie, ktoré
by zodpovedali reálnym potrebám obyvateľstva. To spôsobuje nezamestnanosť. A tí, ktorí
niečo vlastnia, alebo ktorí získavajú plat, sú zdaňovaní, aby nezamestnaní neboli úplne
vyhladovaní.

Viete si predstaviť tyranskejší systém, s tak hanebnými účinkami na každého obyvateľa?

Prekážka distribúcie

A to nie je všetko. Peňažný systém nielen zadlžuje výrobcov či paralyzuje produkciu, ktorú
odmieta financovať, ale je to zlý finančný nástroj pre distribúciu tovarov.

Napriek tomu, že obchody a sklady sú plné, a že všetko je pripravené pre ešte väčšiu
produkciu, distribúcia tovarov už vyrobených je obmedzená.

Môžete dostať len to, za čo môžete zaplatiť. Pri hojnej produkcii by mala existovať aj hojná
kúpna sila, hojnosť peňazí v peňaženkách ľudí. To však faktom nie je. Cena vyrobených
tovarov je neustále vyššia než množstvo peňazí distribuovaných ako kúpna sila počas ich
produkcie. To je vlastné účtovníctvu súčasného systému financií, ktoré nemá žiaden
mechanizmus, aby túto medzeru zaplnilo.

Kapacita platiť nie je rovná kapacite vyrábať. Financie a realita nefungujú v rovnakej miere.
Realita znamená dostatok ľahko produkovateľných tovarov. Financie znamenajú nedostatok
peňazí, ktoré sa ťažko získavajú.

Napraviť, čo je skazené

Súčasný peňažný systém je teda vskutku utláčateľský, hoci by mal byť systémom služby.

To neznamená, že ho musíme zrušiť, musíme ho napraviť. Aplikácia finančných princípov

známych ako Sociálny Kredit túto nápravu do značnej miery uskutočňuje (Nemýľte si
Sociálny Kredit s politickou stranou, ktorá si toto označenie prisvojuje, hoci sleduje iné ciele
a praktizuje opačnú politiku.)

Princípy Sociálneho Kreditu, vo svojej aplikácii, činia z peňažného systému sluhu namiesto
pána. Boli objavené a sformulované géniom, C. H. Douglasom (zomrel v roku 1952). Jeho
prvé práce na túto tému boli publikované v roku 1918.
Nie politická strana

Prvá vec, ktorú mnoho ľudí pri počutí výrazu Sociálny Kredit napadne, je predstava politickej
strany. No nie. Sociálny Kredit nie je strana, aj keď strana s rovnakým názvom existovala.
Sociálny Kredit nie je stranou o nič viac, než je stranou kresťanstvo, aj keď v niektorých
krajinách nájdete politické strany s názvami ako kresťanskí demokrati, Kresťanská strana,
Kresťanské centrum atď.. Politická strana existuje s cieľom získať moc, aby bola tou
skupinou, ktorá vládne krajine.

Sociálny Kredit pracuje úplne opačne. Sociálny Kredit jednotlivca oslobodzuje; stavia ho do
situácie, kedy môže byť svoj život ovládať sám. Sociálny Kredit takto distribuuje moc
jednotlivcom nie k ovládaniu svojich susedov, ale moc získavať tovary, ktoré potrebujú, z
potenciálnej produkcie svojej krajiny.

Sociálny Kredit. Exaktný, logický, humánny

Sociálny Kredit zvažuje realitu. Odmieta byť hypnotizovaný svätožiarou, ktorou bolo
finančníctvo obklopované.

Ekonomické reality sú, na jednej strane, produkcia, nielen produkcia existujúca, ale i
produkcia bezprostredne možná, produkčná kapacita, a na strane druhej, ľudské potreby.

Sociálny Kredit dáva prioritu realitám pred finančnými znakmi, ktoré realitami nie sú, mus í
predstavovať, a verne odrážať, reality.

Reálny kredit a finančný kredit

Z tohto dôvodu Sociálny Kredit rozlišuje medzi reálnym kreditom (skutočnosť, realita) a
finančným kreditom (predstava).

Výraz ―kredit‖ pochádza z latinského ―credere‖ a predstavuje myšlienku dôvery. V dnešnom

jazyku, dať niekomu kredit, neznamená venovať mu dôveru?

Sociálny Kredit nazýva reálnym kreditom krajiny to, čo vytvára dôveru v tú krajinu, dôveru,
že človek tam môže žiť bez väčších problémov. Reálnym kreditom krajiny je jej produkčná
kapacita. Je to stupeň možnosti produkovať a distribuovať tovary na naplnenie potrieb.

A Sociálny Kredit hlása, že finančný kredit musí byť presnou predstavou reálneho kreditu.

Je to teda produkčná kapacita, ktorá musí určovať pohyb financií. Produkčnú kapacitu nesmie
finančníctvo absolútne riadiť, paralyzovať alebo ju obmedzovať.

Preto Sociálny Kredit požaduje založenie kreditového úradu, ktorý bude udržiavať záznamy o
národnom (či oblastnom/provinčnom) kredite. Akákoľvek produkcia, produkcia spotrebných
tovarov a kapitálových tovarov, by bola zaznamenávaná ako zvýšenie bohatstva. A celá
spotreba (resp. zničenie či odpis) bude zaznamenané ako pokles bohatstva. Čistý nárast
bohatstva je rozdiel medzi produkciou a spotrebou.
S pár výnimkami, kedy krajina žije na úkor inej, produkcia krajiny predčí jej spotrebu.
Krajina sa obohacuje. Je preto absurdné tvrdiť, že sa musí zadlžovať. Verejný dlh je
absurdnosťou.

A keď bohatne krajina, jej občania z toho musia mať výhodu. To je to, čo hlása Sociálny
Kredit, keď hovorí o dividende pre všetkých, namiesto dlhov a daní pre každého.

Peniaze be z inflácie

Súčasný systém je podriadený inflácii. Inflácia znamená rast cien.

Keď peniaze nemôžu vzniknúť – ako je tomu dnes – bez toho, aby vytvorili dlh, je nutné nájsť
spôsob, ako z verejnosti získať viac peňazí, než bolo do obehu daných, aby sa refundoval dlh
plus splatil úrok z dlhu. Z toho vychádzajú dane, ktoré sú prirátavané k cenám tovarov alebo
znižujú kúpnu silu. Z toho vyplýva taktiež nárast cien výrobných podnikov, ktoré z verejnosti
musia čerpať nielen peniaze za svoje produkty, ale taktiež na finančné náklady, úroky za
výrobné pôžičky.

Sociálny Kredit potlačí túto rakovinu, tento nádor, keďže produkcia bude zvýše ním bohatstva,
nie zadlženia.

A, Sociálny Kredit zníži ceny platené kupujúcimi, pretože komunita bude platiť len za to, čo
spotrebuje, a nie za všetko, čo vyprodukuje

Napríklad, ak sa v celej krajine bude spotreba rovnať iba trom štvrtinám produkcie, kupuj úci
budú za tovar nimi nakupovaný platiť len tri štvrtiny účtovnej ceny. Kreditový úrad zabezpečí
kompenzáciu predajcu, aby mohol získať celú jeho účtovnú cenu.

To znamená, že množstvo peňazí zahrnutých v cenách, ale nenachádzajúcich sa v rukách

verejnosti, či smerujúcich k úsporám či investíciám, nie je aplikované v nákupe produkcie,
existenciou kreditu budú nahradené v prospech tých, ktorí tieto produkty potrebujú. To
zamedzí akumulácii produktov tvárou v tvár potrebám. A takýto mechanizmus bude mať
výhodu narábania s poklesom v cenách, týmto eliminujúc možnú infláciu.

Dividenda pre každého

Pravidelná dividenda pre každého, odporúčaná Sociálnym Kreditom, je taktiež v súlade s

ekonomickou realitou.

Moderná produkcia je skutočne čoraz viac výsledkom aplikova nej vedy, vynálezov,
zlepšovaní v technikách produkcie, a všetkého toho, čo predstavuje spoločné dobro: dedičstvo
odovzdávané a zvyšované generáciou ďalšej generácii. Moderná produkcia je čoraz menej
výsledkom individuálnej práce.

Snaha distribuovať produkciu iba skrze odmeňovanie ľudskej práce je preto v protiklade voči
faktom. Je to zároveň nemožné, pretože peniaze distribuované ako rekompenzácia za prácu
nedokážu nikdy kúpiť produkciu, ktorá obsahuje vo svojej cene ďalšie elementy.

Snaha o zvýšenie platov so znižovaním ľudskej práce je taktiež zmenou vo význame výrazu
plat. Nie je to viac rekompenzácia za prácu; je to zahrnutie v plate zamestnaných osôb toho,
čo by malo byť dividendou pre všetkých, keďže je to ovocie pokroku, nie práce. Táto
odchýlka je prekážkou k požadovanému cieľu, keďže sa stáva platom miesto dividendy, tieto
navýšené hodnoty sa premietajú do cien.

Sociálny Kredit bude distribuovať dividendu každému, priamo, bez nákladov na odvetvie.
Skutočne zvýši kúpnu silu každého jednotlivca.

Okrem uznania ako kapitálu veľmi produktívnej komunity, táto sociálna dividenda bude
rovnako tak vynikajúcim spôsobom uspokojovania prvotného smerovania pozemských
tovarov. ―Zem a jej bohatstvo bolo stvorené pre všetkých ľudí.‖ (Pius XII). To sa v súčasnom
ekonomickom režime v jeho finančných technikách distribúcie úplne ignoruje.

Sociálny Kredit takto priamo stanoví adekvátne rozdelenie prírodných tovarov a

priemyselných tovarov, namiesto ponechania tejto úlohy chirurgii zdaňovania, ktoré postupne
amputuje a láme, miesto uzdravovania.

Podiel každého a každému, garantovaný dividendou pre každého od narodenia po smrť, a

tento podiel bude postačovať na prinajmenšom zabezpečenie toho, čo je pre život nevyhnutné.

Louis EVEN