Prešovský Kraj

".. .,.
PRESOVSKY KRAJ

OKRESY A ICH ROZVOJOvY POTENCIAL

Tatravia - cesta k integracii trhu prace

Projekt je spoluflnancovany zo zdrojov Europskeho socialneho fondu Sektorovy operacny program ludske zdroje

Priorita c.: 2 Posilnenie soclalne] inkluzie a rovnosti prflezltostl na trhu prace Opatrenie c.: 2.1 Zlepsenle zamestnatel'nosti skupfn ohrozenych socialnyrn vylucenfm www.fsr.gov.sk

~

Fond socialneho rozvoja

* *

* -a *

* "H *

ZA/f,l:.j TI,j,A.f'j CST

A SOCIALNA INKlllZIA

Autori:

Be. Duson Havlicek Mgr. Igor Wzos

Spoluautori:

PRESOVSKA UNIVERZITA Prof. RNDr. Rene Matlovic, PhD.

RNDr. Radoslav Klamer, PhD.

RNDr. Martin Rosie

TATRAVIA, 2008

ISBN 978 - 80 - 970012 - 6 - 1

Bardejov Hurnenne Kezmarok Levoco Medzilaborce Poprad Presov Sabinov Snina

Stare tubovno Stropkov Svidnfk

Vranov nad Ioplou

5

1 1 17 23 29 35 41 49 55 60 66 72 78

OD HISTORIE PO SOCASNOsf

Okres Bardejov (937 km2, 76691 obyv.) sa nachadza v severnej casti regi6nu Spis aj Presovskeho kraja. Ide 0 prlhranlcny okres, ktoreho severna hranica je zarovef statnou hranicou s Pol'skom. Hlavnym urbanlzacnyrn jadrom okresu je centralna casf s okresnym mestom Bardejov (33 405 obyv.), ktore predstavuje centrum osfdlenia 2. sku piny. S krajskyrn mesto Presov je prepojeny rozvojovou osou 2. stupfia reprezentovanou dopravnym koridorom cesty 11/545 a zeleznicnou trafou Muszyna (PL) - Kysak. Z uvedeneho vyplyva, ze okres Bardejov je charakterlzovany relatfvnou dopravnou odl'ahlosfou od hlavnych rozvojovych a kornunlkacnych tras, Sldelna struktura okresu je z hl'adiska vel'kosti obcl nepriazniva - vel'ky podiel rnalych obcf do 500 obyv. (51 obcf, 59,3%) a tym aj ich velka rozdrobenosf, co je z pohl'adu flnancnych zdrojov a planovania socloekonornlckeho rozvoja vel'mi problematlcke,

Do roku 1848 patrilo cele uzernle dnesneho okresu Bardejov do Sarisskej stolice a neskor zupy, Sarnotny okres vznikol uz v roku 1923 a bol sucastou Koslcke] zupy od 1938 -1945 patril opaf do Sarisskej zupy, Od roku 1960 okres Bardejov zaberal aj dnesne okresy Svidnfk a casf okresu Giraltovce. Prva plsornna zmienka 0 dnesnom okresnom sfdle je z roku 1247. Centrum mesta Bardejov je mestskou pamiatkovou rezervaclou zapfsanou na zozname svetoveho kulturneho dedlcstva UNESCO. Okres je rovnomerne osldleny s nfzkou hustotou obyvatel'ov na km2 (30 obyv./km").

V okrese zije vysoky podiel obyvaterov na vidieku. Hospodarsky mu po starocia dominovala pornohospodarska cinnosf a tazba dreva. Najvacsfm obdobfm rastu presiel okres v rokoch 1950 az 1995.

Niektore naj ... v okrese Bardejov

Nalstarsla obec: Gaboltov (r. 1247) Nalmladsla obec: l.lvovska Huta (r. 1773)

S najvacsfm poctorn obyvatel'ov: Zborov (2 942) S najrnenslm poctorn obyvatel'ov: Regetovka (24) Najvyssie polozena obec: t.ivovska Huta

(640m n. m.)

Najnizsie polozena obec: Kucfn (124 m n. m.) S najvacsfm katastrom: Lukov (2 857 ha)

S najmenslrn katastrom: Porubka (296 ha)

ZOZNAM oact A MIEST OKRESU BARDEJOV

poeet obyvaterov

z toho zeny

Abraharnovce Andrejova Bardejov Bartosovce Becherov

370 334 33356 718 277

186 160 16911 362 141

.

ZOZNAM osct A MIEST OKRESU BARDEJOV

pocet obyvatel'ov

z toho zeny

Beloveza 813 418
Bogliarka 136 62
Brezov 409 195
Brezovka 112 58
Budovany 226 118
Cigel'ka 494 258
Dubinne 337 165
Fricka 267 143
Frickovce 680 340
Gaboltov 520 262
Gerlachov 1 016 499
Hankovce 407 202
Harhaj 254 145
Hazlln 1 166 589
Hertnik 1025 514
Hervartov 515 258
Hrabovec 507 266
Hrabske 553 281
Hutka 90 49
Chrnetova 391 198
Janovce 420 210
Jedlinka 78 49
Kfusov 1042 511
Kobyly 841 410
Kochanovce 258 128
Kornarov 407 202
Koprivnica 697 353
Kozany 133 363
Krive 204 107
Krize 71 33
Kruzlov 983 496
Kucin 322 160
Kurima 1 091 547
Kurov 571 287
Lascov 525 264
Lenartov 1 013 517
l.lpova 93 51
Livov 96 51
l.lvovska Huta 55 31
Lopuchov 316 157
Lukavica 382 199
Lukov 602 295
Malcov 1449 717
Marhari 942 476
Mikulasova 138 68
Mokroluh 728 352
Nemcovce 260 124
Nizna Polianka 251 124
Nizna Vol'a 289 146
Nizny Tvarozec 478 231
Olsavce 157 75
Ondavka 30 17
Ortutova 188 90
Osikov 935 486
Petrova 690 343
Poliakovce 367 183
Porubka 231 124 (pokraeovanle)

ZOZNAM osct A MIEST OKRESU BARDEJOV

pocet obyvatel'ov

z toho zeny

Malcov 1449 717
Marhan 942 476
Mikulasova 138 68
Mokroluh 728 352
Nemcovce 260 124
Nizna Polianka 251 124
Nizna vora 289 146
Nizny Tvarozec 478 231
Otsavce 157 75
Ondavka 30 17
Ortutova 188 90
Osikov 935 486
Petrova 690 343
Poliakovce 367 183
Porubka 231 124
Raslavice 2617 1323
Regetovka 24 249
Resov 352 179
Richvald 970 493
Rokytov 534 249
Smilno 718 362
Snakov 662 339
Stebnfcka Huta 251 123
Stebnfk 324 166
Sturany 603 324
Sveriov 520 271
Sarisske Gierne 314 165
Sasova 152 73
Siba 568 300
Tarnov 385 197
Trocany 319 174
Vaniskovce 329 174
Varadka 174 79
Vysna Polianka 124 56
Vysna Vol'a 405 204
Vysny Krucov 152 73
Vysny Tvarozec 127 55
Zborov 2942 1490
Ziate 740 379 HospooARSTVO

Hospodarska struktura okresu rna priemyselnopotnohospodarsky charakter 5 koncentraclou priemyslu v okresnom meste. Vzhtadom na vel'kosf okresu (4. miesto v kraji podl'a poctu obyvatel'ov) je priemyselna vyroba a jej objem znacne poddimenzovany, TrZby z priemyselnej cinnosti boli 1,8 mid. Sk (7. miesto v kraji), pridana hodnota 595 mil. Sk (8. miesto) a produktivita prace 758 tis. Sk (8. miesto). Struktura priemyslu je zarnerana najma na kozlarsky a obuvnlcky priemysel, ktory rna v okrese dlhorocnu tradlclu vybudovanu na byvalorn celostatne vYznamnom podniku JAS. V sucasnostl v jeho priestoroch vzniklo viacero subjektov ako napr. JAS Export Bardejov (869 prac.), Obuv - Special

Bardejov. Dalslmi vyznamnyrnl priernyselnyml odvetviami su strojarstvo (SB Inmart - 445 prac., Strojlrny KK Bardejov - 319 prac., Stavstroj - Delta Bardejov - 208 prac.), potravlnarsky priemysel (Vijofel - rnasovyroba - 280 prac., Sariske pekarne a eukrarne - 170 prac.). Subjektom zamestnavaiucim najvyssl pocet pracovnlkov je firma Xawax SK Bardejov (1 697 prac.) pcdnlkajuca v oblasti stavebnlctva a logistiky. Ostatne vacsie stavebne podniky zamestnavaju spolocne okolo 1200 zamestnancov. Rozvoj priemyselnej vyroby v okresnom meste by mal podporif priernyselny park Bardejov - Sever 5 rozlohou 14,5 ha.

Sarnosprava mesta Bardejov deklaruje svoju podporu rozvoja podnikatetskeho sektora prostrednlctvom vytvorenia noveho odboru strateqll a lnvestlcll na mestskom urade, podnlkatetskeho lnformacneho servisu, podnikatelskeho lnkubatora, databazy podnlkatefskych nehnutel'nostl a prlpravy ploch na podnikanie.

Polnohospodarska prvovyroba sa realizuje na potnohospodarske] pede, ktora zabera priblizne polovicu rozlohy okresu. Na vacsine osevnych ploch sa pestuju obilniny Gacmen, ovos, psenica), repka olejna a zemiaky. V zivoclsnej vyrobe dominuje chov hovadzleho dobytka. Z pohl'adu produkcnostl nepatrl uzemie okresu medzi vel'mi produkcne polnohospodarske oblasti Siovenska.

Podniky podl'a odvetvi

Polnohospodarstvo, lesnfctvo a rybolov 133
tazba nerastnych surovfn
Priemyselna yYroba 154
vyroba a rozvod elektriny, plynu a vody
Stavebnfctvo 144
Obchod 291
Hotely a restacracle 28
Doprava, skladovanie, posty a telekornunlkacle 23
Financne sprostredkovanie
Nehnutel'nosti, prenalom a obchodne cinnosti 136
Skolstvo 3
Zdravotnfctvo a socialna pomoc 53
Ostatne spolocenske, sociahe a osobne sluzby 13 OEMOGRAFIA

Porodnosti sa v reprodukcnorn procese prisudzuje urcujuci vyznarn. V rokoch 1996 - 2006 poklesol pocet zlvonarodenych z 1093 v roku 1996 na 922 v roku 2006.

Spolu 5 porodnostou je dalsou dolezltou zlozkou prirodzeneho pohybu aj umrtnost', Umrtnosf v okrese Bardejov dosiahla v roku 2006 urovef 8,46 % (uroveri SR 9,89%). Prlernerny vek obyvatel'ov okresu

je 35,55 roka (uroven SR 37,71 roku) a v produktfvnom veku (od 15 - 59 u rnuzov a od 15 - 54 u zlen) sa nachadza 62,86 % obyvatel'ov (uroven SR 64,15%).

Vekove zlozenie obyvaterstva v okrese Bardejov k 31. 12. 1996 a 31. 12. 2006

J
I
I
~
[I
r I
[ : I
[ I
II
II
I
[ I
I
I
I I
I
I I
[ 4000 3000

paCe! os6b

2000 1 000

• ieny 2006 Dieny 1996

100+

95·99

90-94

85-89

80-84

75-79

70-74

65-69

60-64

55-59

50-54

45-49

40-44

35-39

30-34

25-29

20-24

15-19

10-14

5-9

1-4

1 000 2000

3000

4000

ZDROJ: STATISTICKY URAD SR

• muii 2006 0 muii 1996

Celkovy pohyb obyvatel'stva v seba zahrria priro dz eny a migracny pohyb. Migracia (prisfahovanie a odsfahovanie) v okrese v roku 2006 ma uroveri -2,68 % (uroven SR 0,72 %), pricorn celkovy pohyb obyvaterstvaje 0,9 % (uroveri SR 0,83 %). Zakladnou demografickou charakteristikou populacle je vekova struktura, Vhodnou formou grafickeho znazornenia]e vekova pyramfda (vid graf).

V rokoch 1996 az 2006 nastali d61ezite zmeny vo vekovej struktura obyvatel'ov okresu. V predproduktfvnom veku (1 - 4, 5 -14, ... ) je pozorovatelny pokles pocetnosti u oboch pohlavL Je to prejav znlzene] p6rodnosti v 90-ijch rokoch. Opacny trend rnozno vidief vo vekovych skuplnach 25 - 34 a 50 - 59 rokov ako nasledok zvYsenej p6rodnosti v 50-tych a 70-tych rokoch.

SKOLSTVO A VZDELAvANIE

Na ellrnlnaclu rastu nezamestnanosti a najrna tej dlhodobej, je d61ezite prisp6sobif strukturu skolstva (hlavne stredneho). Sief 11 strednych sk61 a ucilfsf v okrese je dostatocna, prlcorn sa orientuje na vseobecne vzdelanie, potravinarsku vYrobu, sluzby, stavebnfctvo, elektrote chnicky priemysel, drevovyrobu, stroiarstvo, obchod, odevny priemysel, obuvnfcky a k o z i a r s k y priemysel a pclnohospodarstvo. Celkovo rnozno povedaf, ze najproblernovejsou casfou sektoru strednych sk61 su stredne odborne ucilistia, 0 ktore zaulern neustale klesa. Rlesenlm by mohlo byf koncepcnejsle a presnejsle navrhnutie studijnych programov podl'a potrieb potenclatnych investorov, prfpadne zaujsmcov z radov rnaleho a stredneho podnikania. Stredne skolstvo okresu je situovane v Bardejove, kde sfdli aj detasovane pracovisko Vysokej skoly zdravotnfctva a soclalne] prace sv. Alzbety v Bratislave.

Podiel ziakov na jednotlivjch druhoch strednjch Akol v Akolskom roku 2006/2007

Gymnazia 28%

Zdruiene stredne skoly 21%

[~~

Stredne ooborne ucilistia

a ucilistia 31%

Stredne ocborne skoly 20%


TRH pRACE

Vyska miery disponibilnej nezamestnanosti v okrese 8ardejov je s hodnotou 12,43% v rarncl kraja mierne pod priemerom (9. miesto). Urad prace v 8ardejove registruje cca 4 700 zladostl a zamestnanie. StruktUra nezarnestnanych vykazuje urcite sku piny osob, ktore sCI v ramci okresu rizikovejsie a prave tie potrebujCl prednostne riesenie. K rizikovyrn skupinarn (potenclalnym zamestnancom) patria zeny, ktore tvoria 56% vsetkych nezamestnanych, Va vekovej strukture sCI to predovsetkyrn nizsie vekove kateqorie 20-24, 25-29, 30-34, ale aj vel'mi rlzlkova skupina 50- 54 roenych podobne aka je tomu aj pri lnych okresoch v tomto reqione. Podl'a vzdelania tvoria najvacsiu cast nezamestnanych skupiny vyucenych, so zakladnyrn vzdelanlm a bez vzdelania, pre ktorych trh prace poskytuje iba uzku ponuku pracovnych prflezltostl, U cerstvo konclaclch sCI to absolventi strednych odbornych skol s maturitou a strednych odbornych uciHsf s maturitou a bez maturity. Podl'a druhu predchadzajuceho zamestnania sCI nalrizlkovejsle skupiny remeselntkov a kvalifikovanych yYrobcov, spracovatel'ov a opravarov, pornocnych a nekvaliflkovanych robotnlkov a osoby bez pracovneho zaradenia. Najviac nezarnestnanych pochadza v sucasnostl zo sektoru ostatnych verejnych, socialnych a osobnych sluzieb a verejna

MIERA EVIDOVANEJ NEZAMESTNANOSTI (v %)

15

10

5

o

Bardejov Presovsky kraj Siovensko

• MIERA EVIDOVANEJ NEZAMESTNANOSTI (v %) ZDROJ: OPSVaR

uchadzaci 0 zamestnanie podl'a vzdelania (v %)

40,00 -----------------

::: ---------=------I~

0,00 ...,...,..~ __ I.._..nl._. _ _=..., • ._.I.._,n __ 1 ~_.__lH~_,_HOi____,_,__

Ved. V5 Vyssie 050 OSV us so Vyuc. Z5 bez

vzd.

vzd.

vzd.

• Bardejov • Presovsky kraj .Slovensko

ZDROJ: OPSVaR

sprava, obrana a povinne socialne poistenie a stavebnlctva. Problemom, ktory je potrebne urychlene rleslt', je pomerne vysoky podiel dlhodobo nezarnestnanych (49,6%).

uchadzaci 0 zamestnanie podta veku (v %)

20,00 -----------------

do19r. 20·2425-2930·34 35·39 40·44 45·49 50-54 55·59 nad60

ZDROJ: OPSVaR • Bardejov • PresovskY kraj .Slovensko

uchadzaci 0 zamestnanie podra doby evidencie (v %) 30,00 ----------------- 25,00 rlI

11:1 UUiU.inllnhni .n •• n •• n" """I~

iii .; .,; .,; .,; .,; .,; .; .; .; iii
., OJ OJ OJ OJ OJ OJ OJ OJ OJ .,
E E E E E E E E E E E
CO") '" en N 00 ... 0 '" N 00 00
0 ... ~ ~ '"? '"? "; "; ...
"C '" '" en N 00 ... 0 '" N "C
... ... N '" '" ... ..
" ZDROJ: OPSVaR • Bardejov • PresovskY kraj

.Slovensko

• Bardejov • Presovsky kraj • Siovensko

uchadzaci 0 zamestnanie podra predchadzajuceho zamestnania KZAM (v %)

60,00 -----------------

1!:~ ===============================~I-~-

0,00 __ ~ n'-'l.LJ."_"".LJ • ._.n~I,---=~_~ • .._.n_1 __ .lUn __ • __ IOJ~IIII..c-_-_-_j·"_"_

KZAM 1 - akonod. a ved. a rtadlacl pracovnlcl KZAM 7 - remesel. a levalif. vj'robcovia, spracovatelia, opravari

KZAM 2 - vedec., odbor., duil pracovnlci KZAM 8 - obsluha strojov a zariadanl

KZAM 3 - technic., zdrav., peeleg. prac. a prac. v prfbuznjch oboroch KZAM 9 - pomocnl a nekvalif. robobllci

KZAM 4 - niHl administraUvny pracovnlci KZAM 0 - prisluSnici armAdy (profesionAlny vojaci)

KZAM 5 - prevticlzkovf pracovnlcl v sluf:blIch a obchode KZAM A - osoby bez pracovneho zaradania

KZAM 8 - kvalif. robotnlci v pofnoh., las. a prfbuzn~ oboroch

ZDROJ: OPSVaR

TRH pRACE - lAVER

Uchadzacl ozamestnanie (d'alej UoZ)voveku 14-25 rokov s nedokoncenym vzdelanlm a absolventi tvoria zo cca. 4 700 uchadzacov 21,2 %, 42,4 % rna zakladne, alebo zladne vzdelanie, casto ide a clenov romske] komunity ohrozenych soclalnou exkluziou. UoZ starsl aka 50 rokov tvoria s celkoveho poctu nezamestnanych 18,74 %, coje menej akoje priemer Presovskeho kraja (19,94 %). V skupine dlhodobo nezarnestnanych je 23461'udr bez prace dlhsle aka 12 mesiacov, crm sa na celkovom pocte UoZ podiel'ajCl 49,58 %. Z dovodu nlzke] vzdelanostnej urovne UoZ a

vysokeho podielu dlhodobo nezarnestnanych je dolezite v najbllfsorn case vytvarat' pracovne miesta 5 malo sofistikovanou v9robou (operatori rnontaznych liniek a pod.). Zaroven sa domnievame, ze v regi6noch 5 vysokyrn podielom R6mskeho etnika je dolezite revitalizovaf dvojrocne odborne skoly predovsetkyrn v odvetviach kde sa ocakava odliv pracovnikov za lepsle platenou pracou (strojarenstvo, stavebnictvo, potnohospodarstvo, odevny a koziarsky priemysel).

V ramci Studie pre umiestnenie priemyselnych parkov na uzernl Presovskeho kraja su v okrese Bardejov vytypovane lokality v obci Bardejovska Nova Ves 5 charakterom pre strojarsku rnontaznu a dielensku vyrobu, textllne a odevne prevadzky, V tomto priemyselnom arealy je potencial na vytvorenie 300 az 900 pracovnych miest.

ROZVOJOvY POTENCIAL V CESTOVNOM RUCHU

Uzemie okresu Bardejov rna vel'mi priazmve podmienky pre rozvoj rekreacle a cestovneho ruchu, ktore vsak este nie su dostatocne vyuzlvane. Nosnyrnl prvkami su kupelnlctvo, rnestsky, kulturny a poznavacl cestovny ruch a zlrnna rekreacla 50 zlrnnyrnl sportml, Cestovny ruch v okrese je v prevazne] miere koncentrovany v historickom meste Bardejov. V bezprostrednej nadvaznostl na mesto sa nachadzaju Bardejovske kupele 5 povodnym, ale aj novodobym komplexom liecebnych zariadeni. V oboch pripadoch sa [edna 0 atraktivity celostatneho az medzlnarodneho vyznamu. Rekreacne priestory Regetovka - Stebnicka Huta, Makovica - Nizna Polianka v Ondavskej vrchovine a priestor Krize v Gergovskom pohori rnaju vyhovujucu kapacitu Iyziarskych zariadeni (vlekov). Chyba im vsak kornplexna vybavenosf. Stale rastuci pocet navstevnlkov z Pol'ska im dava dobru v9hl'adovu perspektivu. Horska a podhorska cast regi6nu vykazuje ubytok obyvatel'stva a tym vznik prebytku bytoveho fondu, pritom tieto oblasti su mimoriadne vhodne pre rekreaclu formou vidieckeho cestovneho ruchu a chaluparstva. Ako vel'mi perspektivne sa javi vybudovanie stredisk vidieckeho cestovneho ruchu, predovsetkyrn v prihranicnych obciach okresu. V suvislosti 5 rnoznyrn prepojenim priestorov cestovneho ruchu na oboch stranach statne] hranice a vzalomnym prepojenim Bardejovskych Kupel'ov 5 polskyrnl kupelmi Krynica a Wysowa, vznlkalu nove moznostl rozvoja cestovneho ruchu v okrese.Hlavnym problernorn tohto okresu je vsak nedobudovana infrastruktura, kvalita a sfrka sluzieb v oblasti cestovneho ruchu (napriek silnej pozicii Bardejova v ramci cestovneho ruchu Presovskeho kraja). Ich prevadzka v buducnosti moze priniesf do okresu nove pracovne prllezltostl a absorbovaf cast disponibilnej pracovnej sily.

00 HISTORIE PO SOCASNOsf

Okres Humerme (754 krn", 63689 obyv.) sa nachadza v centralne] casti regi6nu Horny Zemplfn. Uzemie okresu je z htadiska obyvatel'stva a ekonornickych aktlvlt znacne diferencovane. Vyraznym urbanlstlckyrn priestorom je juzna casf okresu 5 okresnyrn mestom, lokallzovana v Beskydskom predhorl, ktora je sucastou michalovsko - vranovsko - hurnenskeho tazlska nadreqlonalneho vyznamu a zaroven hlavneho p61u rozvoja priemyslu HumenneMichalovce.

Nar ast (migracny) p octu obyvaterov je charakteristlcky pre obce v zazeml okresneho mesta, ktore je pre nich z hladlska dostupnosti centrom dochadzky za pracou, Obce mimo hlavneho dopravneho fahu smerom na Sninu a Medzilaborce vykazuju ubytok a starnutie obyvatel'stva.

Okres Hurnenne vznikol pri administratlvnom clenenr CSR v roku 1923. Od 13. storocia do roku 1848 bol sucastou Zernpllnske] stolice a do roku 1922 Zemplfnskej zupy, Od polovice 19. storocla az do polovice 20. storocla sa pocet obyvatel'ov zvysoval iba mierne. Za 40 rokov od roku 1950 sa pocet obyvatel'ov zdvojnasobll,

Niektore naj ... v okrese Humenne

Nejstarsia obec: Jasenov (r. 1279) Naimladsia obec: Vel'opolie (r. 1620)

S najvacsrm poctorn obyvatel'ov: Kamenica n/Cirochou (2 340)

S najmenslrn poctorn obyvatel'ov: Rohoznfk (25) Najvyssie polozena obec: Vysna Jablonka (375m n. m.)

Najnizsie polozena obec: Hudcovce (140 m n. m.) S najvacsrm katastrom: Papln (2588 ha)

S najrnenslrn katastrom: Rohoznrk(359 ha)

ZOZNAM osct A MIEST OKRESU HUMENNE

poeet obyvatel'ov

z toho zeny

Adidovce Baskovce Brekov Brestov Cernina Dedacov Gruzovce Hankovce

Hazln nad Cirochou Hrabovec nad Laborcom Hrubov

Hudcovce

Humenne

Chlmec

Jablon

224 423

1 281 541 183 173 124 565 708 578 517 427

34916 554 446

110 214 655 262 102

90 60 276 366 284 266 223

17903 277 255

ZOZNAM oact A MIEST OKRESU HUMENNE

(pokraeovanle)

poeet obyvatel'ov

Jankovce Jasenov

Kamenica nad Cirochou Kamienka

Kama

Kochanovce

Kosarovce

Koskovce

Lackovce

Lieskovec

~ubisa

Lukacovce

Maskovce

Modra nad Cirochou Myslina

Nechvalova Polianka Nizna Jablonka Nizna Sitnica

Nizne l.adlekovce Ohradzany

Pakostov

Papfn

Porubka

Pritul'any

Pticie

Rohoznlk

Rokytov pri Humennom Rovne

Ruska Kajna

Ruska Poruba Slovenska Volova Slovenske Krive Topol'ovka

Turcovce

Udavske

Valaskovce (WO) Vel'opolie

Vffazovce

Vysna Jablonka

Vysna Sitnica

Vysne Ladiekovce Vysny Hrusov

Zavada

Zavadka

Zbudske Dlhe

Zubne

z toho zeny

263 1 160 2340 584 435 762 609 617 588 444 864 508

55

1028 554 128 206 358 359 641 481

1054 283 59 629

25 291 463 123 277 489 141 830 340

1236 o 319 345

60 405 225 465

76 496 607 375

127 571

1 175 283 232 373 308 305 293 224 415 260

28 546 282

66 100 181 187 323 239 524 151

33 328 10 146 256 57 144 247

78 411 174 610

o 156 174

30 214 118 233

43 246 288 191

HospooARSTVO

Humenne patrl spolocne 5 Presovorn a Popradom medzi nalpriemyselnejsie regi6ny Presovskeho kraja, co dokurnentuju trzby z priemyselnej cinnosti na urovni 12,4 mid. Sk. Zakladorn priemyslu su priemyselne parky Chemes a Guttmanovo a vel'ke podniky (vacsina so zahranlcnyrn kapltalom) ako Nexis Fibers (799 prac., trzby3,4 mid. Sk-3. miestov

kraji) a Nylstar Slovakia (1 087 prac., trZby 3,2 mid. Sk - 4. miesto v kraji) v chemickom priemysle, VSK (524 prac., 0,7 mid. Sk), Tytex Slovakia (156 prac., trZby 0,6 mid. Sk) a Twista Slovakia (257 prac., 0,4 mid. Sk) v textilnom a Mecom (557 prac.) v potravlnarskom, Vel'ky pocet zamestnancov vykazuje aj podnik Zekon Michalovce, zavod Humenne (610 prac.). Zaroven je tu aj najvyssia produktivita prace zamestnanca v priemysle v kraji - 3,1 mil. Sk. Pozitivom z hl'adiska tepelneho hospodarstva je existencia centralneho zdroja tepla vyrabaneho a distribuovaneho podnikom Chemes (528 prac.), co prispieva ku kvalite ovzdusla, Tento podnik spolocne 5 masokomblnatorn Mecom boli nedavno odpredane a povodnl majitelia dlsponuju volnyrn kapltalorn, ktory je mozne opat' vhodne investovaf. Prilev novych investicii a rozvoj podnikatetskeho prostredia prostrednictvom vytvorenia vedecko-technoloqlckeho centra, centra excelentnosti a podnikatetskeho inkubatora je deklarovane v PHSR mesta Hurnenne, pricorn v sucasnostl uz funguje podnlkatelsky klub. Sluzby su na zodpovedaiuce] urovnl, kedze ide 0 priemyselnosluzbovy region. Polnohospodarska vyroba je vzhl'adom na menej vhodne prfrodne predpoklady lokallzovana nalrna v Beskydskom predhori.


Pornohospodarstvo, lesnietvo a rybolov Tazba nerastnyeh surovin

Priemyselna vyroba

Vyroba a rozvod elektriny, plynu a vody Stavebnietvo

Obehod

Hotely a restauracle

Doprava, skladovanie, posty a telekomunikacie Financne sprostredkovanie

Nehnuternosti, prenalorn a obchodne cinnosti Skolstvo

Zdravotnietvo a socialna po moe

Ostatne spolocenske, socialne a osobne sluzby

62

114 3 56 229 14 21

73 3 51 10

DEMOGRAFIA

Porodnosti sa v reprodukcnorn procese prisudzuje urcujuci vYznam. V rokoch 1996 - 2006 poklesol pocet zlvonarodenych z 728 v roku 1996 na 613 v roku 2006.

Spolu 5 porodnostou je dalsou dolezltou zlozkou prirodzeneho pohybu aj umrtnost, Umrtnosf v okrese Hurnenne dosiahla v roku 2006 urovef 9,07 % (uroveri SR 9,89%). Prlernerny vek obyvatel'ov okresu je 36,96 roka (uroveri SR 37,71 roku) a v produktivnom veku (od 15-59 u muzov a od 15-54 u zlen) sa nachadza 64,68 % obyvatel'ov (uroven SR

Vekove zlozenie obyvaterstva v okrese Humenne k 31.12.1996 a 31.12. 2006

J
I[C
Il
II
I
[ I
[ I
II
II
II
II
[ -I
II
II
I I
I I
I I
[ 4 000 3 000 2 000 1 000

pooolosOb

100+

95- 99

90 - 94

85- 89

80 - 84

75- 79

70·74

65- 69

60 - 64

55·59

50·54

45-49

40 ·44

35· 39

30 - 34

25·29

20 ·24

15-19

10 ·14

5- 9

1-4

1 000 2 000 3 000 4 000

• zeny 2006 0 zeny 1996 • muzi 2006 0 muzi 1996


64,15 %). Celkovy pohyb obyvatel'stva v seba zahrna prlro dz eny a migracny pohyb. Migracia (prisfahovanie a odsfahovanie) v okrese v roku 2006 rna urovef -2,59 % (urovef SR 0,72 %), prlcom celkovy pohyb obyvatel'stva je -2,16 % (urovefi SR 0,83 %). Zakladnou demografickou charakteristikou populacie je vekova struktura, Vhodnou formou qrafickeho znazornenia je vekova pyramida (vid' graf). V rokoch 1996 az 2006 nastali dolezite zmeny vo vekovej strukture obyvatel'ov okresu. V predproduktivnom veku (1 - 4, 5 -14, ... ) je pozorovatelny pokles pocetnostl u oboch pohlavi. Je to prejav znlzene] porodnostl v 90-tych rokoch. Opacny trend mozno vidief vo vekovych skupinach 25 - 34 a 50 - 59 rokov ako nasledok zvysenej porodnosti v 50-tych a 70-tych rokoch.


Podobne ako potencial pracovnych sfl evldovanych na urade prace, soclalnych veer a rodiny, je d61ezity potencial skryty v skolskom systerne okresu. Sief strednych sk61 je orientovana na vseobecne vzdelanie, chernicku a potravinarsku vYrobu, sluzby, stavebnictvo a elektrotechnicky priemysel. Celkovo rnozno povedaf, ze nalproblernovejsou castou sektoru strednych sk61 su stredne odborne ucilistia, 0 ktore neustale klesa zaujern, Je to negativny trend, ktory by z hl'adiska dlverzlflkacle pracovnych sll v buducnostl mohol zohravat vyznarnnu ulohu, Riesenfrn by mohlo byf koncepcnejsie a presnejsie navrhnutie studijnych programov podl'a potrieb potencialnych investorov, pripadne zaujsmcov z radov rnaleho a stredneho podnikania. V Humennom p6sobi Vyucbovo-studijne centrum Fakulty chemickej a potravlnarske] technol6gie Siovenskej technickej univerzityv Bratislave.

Podiel ziakov na jednotlivych druhoch strednych sk61 v skolskom roku 2006/2007

Gymnazia 30%

Zdruzene stredne skoly 27%

Stredne odborne

Stredne nntlnrn,AI skoly 23%

ucilistia a ucilistia 20%


TRH pRACE

Z hl'adiska vysky miery disponibilnej nezamestnanosti patrl okresu Hurnenne 4. miesto medzi okresmi Presovskeho kraja 5 hodnotou 9,42% (v kraji sa miera nezamestnanosti pohybuje v intervale 6,6 - 18,9%). Urad prace registruje okolo 3 360 ziadosti 0 zamestnanie. Struktura nezamestnanych vykazuje urcite skupiny oseb, ktore su v rarncl okresu rizikovejsle ako napr. zeny, ktore tvoria 54% vsetkych nezarnestnanych, vo vekovej strukture su to predovsetkym vyssie vekove kateqorie 40 - 44, 45 - 49, 50 - 54, ale aj vetrnl rlzlkova skupina 20 - 24 rocnych, ktorl si hl'adaju prve zamestnanie. Podl'a vzdelania tvoria najvacs iu easr nezarnestnanych skupiny vyucenych, so zakladnyrn vzdelanim a 5 uplnyrn strednyrn odbornym vzdelanim 5 maturitou. U cerstvo konclaclch su to absolventi strednych odbornych skal 5 maturitou a strednych odbornych ucilisf 5 maturitou a bez maturity. Najviac nezarnestnanych pochadza v sucasnostl zo sektoru ostatnych verejnych, socialnych a osobnych sluzieb a verejna spravy, obrany a povinneho socialneho poistenia a spracovatetskeho priemyslu. Problernorn pri dalsom zamestnavanl maze byf podiel dlhodobej nezamestnanosti (nad 12 mesiacov), ktora tvori 42,4%. Na dlhodobej nezamestnanosti mali na konci sledovaneho obdobia vyssi podiel muzl, pomocni a nekvalifikovani robotnici a nezamestnani bez pracovneho zaradenia, pracujucl v stavebnictve.


12 10 8 6 4 2 o

Hurnenne Presovsky kraj Siovensko

• MIERA EVIDOVANEJ NEZAMESTNANOSTI (v %) ZDROJ: UPSVaR


40,00 -----------------

::::: - r~

0,00 ==-=-.~ ... -.::~-~-aJI~n~1 ~ ... ~.~ln~.~~_~lH~lhoi~~


vzd.

vzd.

vzd.

• Humenne • PresovskY kraj .Slovensko

ZDROJ: UPSVaR

uchadzaci 0 zamestnanie podra veku (v %)
20,00
15,00 ;njl n I~I n n I~II~I_B.
10,00
5,00
0,00
do19r. 20·2425·2930·34 35·39 40·44 45·49 50·54 55·59 nad60
• Hurnenne • Presovsky kraj .Slovensko
ZDROJ: UPSVaR
uchadzaci 0 zamestnanie podta doby evidencie (v %)
30,00
25,00 blbll".I~I.~. lei lei .n •. n.11
20,00
15,00
10,00
5,00
0,00
oj :ri ID :ri :ri :ri :ri :ri :ri :ri oj
ell ell
'" ~ m N 00 ... a ID N 00 00
0 .... .... N '" '" ~ ~ ...
'C '" ID .;, ..:. .,;, ..;. .;, ID N 'C
.... .... N '" '" ... ..
I:
• Humenne • Presovsky kraj .Slovensko
ZDROJ: UPSVaR
uchadzael 0 zamestnanie podta predchadzajuceho
zamestnania KZAM (V %)
60,00
50,00 n
40,00
30,00
20,00 _lnl.n.I~1
10,00 _ .n. _ ... Inl
0,00 -
.... N '" ... '" ID r-, 00 en a <C
• Humenne • Presovsky kraj .Slovensko
KZAM 1 - z8k0nod. a ved. a riadiaci pracovnlci KZAM 7 - remesel. a kvalif. V9r0bcovia. sprecovatelia, oprav6ri
KZAM 2 - vedec., odbor., duA. pracovnlcl KZAM 8 - obsluha Slrojov a zariadenl
KZAM 3 - technic., zdrav" pedag. prac. a prac. v prlbuznjch oboroch KZAM 9 - pomocnl a nekvalif, robotnlci
KZAM 4 - nlHI admlnlstratrvny pracovnrcl KZAM 0 - prlsluAnlci annl!idy (profesionllliny vojaci)
KZAM 5 - prevadzkovl pracovnlci v slufMch a obchode KZAM A - osoby bez pracovnaho zaradenia
KZAM 6 - kvellf. robotnfcl v pofnoh., les. a prlbuzn9ch oboroch
ZDROJ: OPSVaR
TRH pRACE-zAvER Uchadzacl ozamestnanie (dalej UoZ)voveku 14-25 rokov 5 nedokoncenym vzdelanim a absolventi tvoria z cca. 3 360 uchadzacov 19,05 %, 27,4 % rna zakladne, alebo zladne vzdelanie, co je oproti priemeru Presovskeho kraja (48,72 %) vYrazne menej. UoZ starsl ako 50 rokov tvoria z celkoveho poctu nezamestnanyeh 20,81 %, co je viac ako je priemer Presovskeho kraja (19,94 %). V skupine dlhodobo nezamestnanych je 1424 I'udi bez prace dlhsle ako 12 mesiacov, cim sa na celkovom pocte UoZ podlelaiu 42,4 %.

V ramcl StUdie pre umiestnenie priernyselnych parkov na uzernl Presovskeho kraja su v okrese Humerme vytypovane lokality Humenne - Gutmanovo 5 charakterom pre strojarsku rnontaznu a dielensku vyrobu, textilne a odevne prevadzky, chernicku

vyrobu a lokalita Humenne - Sucha hora. Niekol'ko dalslch .hnedych" parkov je planovanych v obciach okresu. Celkovo je potencial na vytvorenie 500 az 1200 pracovnych miest. Okres Hurnenne je vhodnou lokalitou na umiestnenie loqlstlckeho centra, co predpoklada zarnestnavanle kvallflkovanych zamestnancov v robotnlckych a administraUvnych profesiaeh (strojnlcl, expedienti, skladovl robotnlcl, ... ). Pomerne vysoky potencial zamestnanosti v sebe ukryva sektor sluzieb a cestovneho ruchu. Zabavny park Vtacie udolle pri obciach Pticie a Chlmec iba pri samotnej vystavbe vytvorl cca. 1000 pracovnych miest. Je predpoklad, ze tato invesUcia vyvola dopyt po vzdelanych pracovn lkoch predovsetkyrn v gastronomil a hotelierstve.


Ponukovu bazu cestovneho ruchu predstavuje hodnotna prlrodna krajina i rad kulturno-hlstorlckych pamiatok. Medzi najvyznarnnejsle strediska rekreacle patria Brestov, Slovenska Volova. Kamenica, Chlm, Bystra a ZempHnska srrava (okres Michalovce), ktore predstavuju moznosti pre kratkodobu vfkendovu rekreaciu pre celkovo 14 tis. navstevnlkov. Uzemie okresu vytvara znacny potencial pre vidiecky turizmus a pobyt v ekologicky nenarusenom prostredl (nalma obce v podhorl Vihorlatu). Problernom je vsak vhodna podporna lnfrastruktura, kvalita a sfrka sluzleb v oblasti cestovneho ruchu, kde je mozny potencial v oblasti zamestnanosti.

Pre rozvoj cletoveho cestovneho ruchu nielen v okrese, ale v ramci celeho SV Siovenska, bude maf zasadny vYznam realizacia projektu zabavneho parku Vtacie Udolie pri obciach Pticie a Chlmec. Bude sa rozkladaf na pioche 450 ha pri celkovej invesUcii na urovnl 100 - 125 mil. EUR. Rocna navstevnost parku sa odhaduje na viac ako 300 tis. navstevnikov, o strategickom vyzname tejto invesUcie hovort fakt, ze uz len pri jeho vystavbe by malo byt' vytvorenych tisfc pracovnych miest. Podmieriujucirni investlciami budu vybudovanie stvorprudove] cestnej komunikacie zo Strazskeho ako aj celkova rekonstrukcia a prlstrojove vybavenie agroletiska v Kamenici n/C. (7 km od Hurnenneho) pre pravldelnu kornercnu letecku prevadzku malyml lietadlami. Okresne mesto rna priame zeleznlcne spojenie s Prahou, Bratislavou, Budapestou a Sanokom a pre zlepsenle dostupnosti cestnej dopravy je v plane rychlostna kornunikacia Presov - Humenne - Ubl'a - Ukrajina.

Severnu cast' okresu tvoria mensie vidiecke obce s poctorn obyvatel'ov do 1 500. Obce nachadzajuce sa na osi Hurnenne - Medzilaborce su vyrazne dochadzkovyrnl do okresneho centra, prlcorn ostatne

obce smerom na Zavadu a na Vysnu Jablonku zaznarnenavaju ubytok obyvatel'stva. Ich hlavnou ekonomickou bazou je pofnohospodarstvo a lesne hospodarstvo s potenclalorn pre rozvoj vidieckeho turizmu a agroturizmu v lokalnorn meradle.

Z pohl'adu rozvoja okresu je barierou vojensky vYcvikovY priestor Valaskovce, ktorY sa nachadza v JV casti. Sprlsneny rezlm vyraznou mierou obmedzuje jeho hospodarske vyuzitie a zamedzuje vstup bez prlslusneho povolenia.


Okres Kezmarok (840 km2, 66 795 obyv.) je situovany v SZ casti Presovskeho kraja. Jeho severna hranica v oblasti Spisske] Magury je zaroven statnou hranicou 5 Pol'skom. Uzemie okresu je podobne ako pri okrese Poprad znacne diferencovane 5 hlavnyrn urbanlzacnym, ekonornlckyrn i dopravnyrn jadrom v ramcl Podtatranskej kotliny, ktora ma v okrese juhozapadno - severovychodny smer. V tomto rozvojovom priestore sa nachadzaju okresne mesto Kezmarok (17 105 obyv.) a mesto Spisska Bela (6 260 obyv.), ktore spolocne 5 Popradom a Levocou vytvaraju tazlsko osidlenia 2. urovne. Mesto Kezmarok ako centrum osidlenia 2. sku piny a Splsska Bela (centrum osidlenia 4. sku piny) su sucastou rozvojovej osi 3. stupria, ktora sa juzne od Kezrnarku napaja na hlavnu rozvojovu os Poprad - Presov, Toto jadrove uzernie je zaroveri sucastou hlavneho p61u rozvoja priemyslu Poprad - Spisska Nova Ves. Tretie mesto okresu Spisska Stara Ves (2 333 obyv.)je lokallzovane pri hraniciach 5 Pol'skom. Sldelna struktura okresu Kezrnarok svojim charakterom nadvazu]e na okres Poprad. Je charakterizovana mensou rozdrobenosfou oproti okresom v SV casti Presovskeho kraja. Je tu vyssi podiel vacsich obcl nad 1 000 obyv. (15 obci, 35,7%), pricorn sa koncsntruju najrna v Podtatranskej kotline. Mesto Kezmarok lezi na dopravnej osi 1/67 v smere Poprad - Kezmarok - Javorina (hranica 5 Pol'skom). Komunlkacla rna nadreqlonalny vyznam 5 naliehavou potrebou prestavby na 4-prudovy profil. Je napojena na cestne eur6pske spojenie vychod - zapad (cestny koridor E50), pricorn vzdialenosf do mesta Poprad, ktore je ekonornlckym a priemyselnym centrom Podtatranskej oblasti, je iba 15 km. Uzemim okresu prschadza zeleznicna trat reqionalneho vyznamu Muszyna (PL) - Kysak. Uzemie okresu sa historicky menilo, sucasny stav vznikol v roku 1996 odclenen Irn od okresu Poprad. Okres patril do Spisske] zupy, ale nlektore jeho casti do Sarisskej zupy, casf uzemla bola 360 rokov sucastou Pol'ska.

Niektore naj ... v okrese Kezmarok

Nalstarsla obec: Zakovce (r. 1209) Nalrnladsla obec: Mlynceky (r. 1896)

S najvacsim poctorn obyvatel'ov: Lendak (4 748)

S najmenslrn poctorn obyvatel'ov: Havka (42) Najvyssie polozena obec: Hradisko (840 m n. m.) Najnizsie polozena obec: Cerveny Klastor (465 m n. m.) S najvacsim katastrom: Osturria (4124 hal

S najrnenslm katastrom: Majere (133 hal

(pokraeovanle)

ZOZNAM osct A MIEST OKRESU KEZMAROK

pocet obyvatel'ov

z toho zeny

Abraharnovce 233 117
Busovce 320 159
Cerveny Klastor 223 118
Havka 42 26
Holumnica 846 417
Hradisko 102 56
Huncovce 2469 1279
lhtany 1369 687
Javorina (VO)
Jezersko 119 55
Jurske 853 431
Kezmarok 17105 8912
Kr[zova Ves 1 813 904
Lechnica 297 143
Lendak 4748 2300
t:.ubica 4000 2002
Majere 87 41
Mala Frankova 193 95
Maly Slavkov 901 457
Matlasovce 785 386
Mlynceky 622 324
Osturria 383 187
Podhorany 1673 817
Rakusy 2267 1 105
Rel'ov 344 173
Slovenska Ves 1 814 923
Splsska Bela 6260 3163
Spisska Stara Ves 2333 1 181
Splsske Hanusovce 664 310
Stara l.esna 959 493
Strane pod Tatrami 1380 686
Toporec 1728 860
Tvarozna 636 336
Verka Frankova 361 186
Verka Lomnica 3917 1926
Vlkova 650 330
Vlkovce 448 223
Vojriany 269 135
Vrbov 1289 614
Vyborna 951 467
Zalesle 94 45
Zakovce 780 367 HospooARSTVO

Hospodarska zakladria okresu Kezmarok a najma okresneho mesta sa pomaly vzmaha, Priemyselnou produkciou patrl Kezmarok medzi priemyselnejsle okresy Presovskeho kraja. Trzby z priemyselnej cinnosti boli deklarovane na urovni 3,2 mid. Sk (5. miesto v kraji), pridana hodnota 685 mil. Sk (6. miesto) a produktivita zamestnanca 1,6 mil. Sk (5. miesto). Rozvoj tejto oblasti spolocne 5 rozvojom podnikatel'skej stery su d61ezitym aspektom celkoveho progresu regi6nu, pretoze priarnoumerne ovplyvnuju prostrednictvom prijmov, ci uz zo zavlsle] cinnosti alebo z podnikania, uroven a kvalitu zivota

obcanov a ich spotrebitel'sk}ich navykov, Z hl'adiska struktury priemyselnej vyroby malu rozhodujuce postavenie potravlnarsky priemysel (Tatranska mliekarefi Kezmarok, Podtatranska hydina Kezmarok, Vajex) a textllny (Tatral'an Kezmarok, Texilan Kezmarok). Z d'alsfch podnikov je to elektrotechnlcka vyroba (Hengstler), vyroba plastov (Plastiflex Slovakia) a strojarstvo (Tatrapoma, Kavomaty), Prlbllzne 230 firiem a prevadzok zarnestnava do 20 pracovn lkov v oblasti drevospracujuceho priemyslu, drobnej vyroby, stavebnfctva, obchodu, sluzieb a cestovneho ruchu. Na periferii Kezmarku je lokalizovany priemyselny park Kezrnarok 5 rozlohou 28,8 ha. Park disponuje investormi ako firmy Hengstler a Treves. Charakter vyroby je zamerany na elektrotechnicky priemysel, doplnky pre automobllovy priemysel a skladove hospodarstvo.

Pofnohospodarstvo je orientovane na pestovanie [acrneria, zemiakov a krmovfn. Zivocfsna vyroba sa sustredule na chov hovadzieho dobytka a oviec. Z pohl'adu produkcnosti patrl uzernie okresu medzi menej produkcne potnohospodarske reqiony Siovenska.

Podniky podl'a odvelvi

Polnohospodarstvo, lesnictvo a rybolov tazba nerastnych surovin

Priemyselna v}iroba

Vyroba a rozvod elektriny, plynu a vody Stavebnictvo

Obchod


Doprava, skladovanie, posty a telekornunlkacle Financne sprostredkovanie

Nehnuternosti, prenaiorn a obchodne cinnosti Skolstvo

Zdravotnictvo a soela Ina pomoc

Ostatne spolocenske, socialne a osobne sluzby

53

56

28 144 23 20 3 51 2 20 11

DEMOGRAFIA

P6rodnosti sa v reprodukcnorn procese prisudzuje urcujuci vyznarn. V rokoch 1996 - 2006 poklesol pocet zivonarodenych z 1090 v roku 1996 na 1085 v roku 2006.

Spolu 5 p6rodnosfou je dalsou dolezltou zlozkou prirodzeneho pohybu aj umrtnost', Umrtnosf v okrese Kezrnarok dosiahla v roku 2006 uroveri 8,02 % (uroveri SR 9,89%). Priernerny vek obyvatel'ov okresu je 32,24 roka (uroveri SR 37,71 roka) a v produktrvnom veku (od 15-59 u rnuzov a od 15-54 u zien) sa nachadza 61,68 % obyvatel'ov (uroven SR 64,15 %). Celkovy pohyb obyvaterstva v seba zahfria

Vekove zloienie obyvaterstva v okrese Keimarok k 31.12.1996 a 31.12. 2006

...

g?

4 000 3 000 2 000 1 000 1 000 2 000 3 000 4 000

pOCet osob

J
~
,___
f---
[I
r or
I
q

I
[ .I
I
I
II
I I
I
Ic 100+

95-99

90-94

85-89

55-59

SO-54

45-49

40-44

35-39

30-34

25-29

20-24

15-19

10-14

5-9

1-4

• zeny 2006 meny 1996 • muzi 2006 0 muzi 1996


prlro dz eny a migracny pohyb. Migracia (prisfahovanie a odsfahovanie) v okrese v roku 2006 rna urovef 1,24 % (uroven SR 0,72 %), pricorn celkovy pohyb obyvaterstva je 9,68 % (uroven SR 0,83 %). Zakladnou demografickou charakteristikou populacle je vekova struktura, Vhodnou formou grafickeho znazornenla je vekova pyramfda (vid' graf). V rokoch 1996 az 2006 nastali d61ezite zmeny vo vekovej strukture obyvatel'ov okresu. V predproduktrvnom veku (1 - 4, 5 -14, ... ) je pozorovatelny pokles pocetnosti u oboch pohlavL Je to prejav znlzene] p6rodnosti v 90-tych rokoch. Opaeny trend rnozno vidief vo vekovych skuplnach 25 - 34 a 50 - 59 rokov ako nasledok zvysene] p6rodnosti v 50-tych a 70-tych rokoch.


Podobne ako potencial pracovnych 511 evidovanych na urade prace je dolezity potencial skryty v skolskorn systerne. Sief 7 strednych skol a ucilrsf v okrese je dostatoena, pricorn sa orientuje na vseobecne vzdelanie, potravinarsku vyrobu, sluzby, stavebntctvo, drevovyrobu, cestovny ruch, odevnu yYrobu, dopravu, polnohospodarstvo a vytva rn 0- umelecke smery. Celkovo rnozno povedaf, ze nejproblernovejsou casfou sektoru strednych skol su stredne odbome ucilistia, ktorych vyznam postupne upada, Rlesenfrn by mohlo byf koncepcnejsie a presnejsie navrhnutie studiinych programov podl'a potrieb deklarovanych podnikatelskym sektorom a celkovo trhom prace, V meste Kezmarok je zrladene detasovane pracovisko Trenclanske] univerzity Alexandra Dubceka (studijny odbor polltoloqia) a alokovane pracovisko Pravnicke] fakulty Mateja Bela v Banskej Bystrici (studljny odbor pravo),

Podiel iiakov na jednotlivjch druhoch strednych ikel v ikolskom roku 2006/2007

Stredne odborne skoly

27%

Gymnazia 21%

Stredne odborne ucilistia

a ucilistia 19%



TRH pRACE

Z hl'adiska vysky miery disponibilnej nezamestnanosti patrf okresu Kezmarok posledne 13. miesto medzi okresmi kraja s hodnotou 18,29%, cornu zodpoveda okolo 6 230 ziadostl 0 zamestnanie evldovanych na urade prace, Takyto vysoky podiel nezamestnanych je do vel'kej miery sposobeny vyssfm percentom r6mskeho obyvatel'stva. Struktura nezamestnanych vykazuje urcite sku piny osob, ktore su v ramcl okresu rlzlkovejsle. Na rozdiel od lnych okresov Presovskeho kraja k rizikovyrn skupinarn v Kezmarku nepatria zeny, ktore tvoria len 46% vsetkych nezarnestnanych (vYrazny vplyv na tento fakt rna znacny podiel r6mskeho etnika v obyvatel'stve okresu). Vo vekovej strukture su to predovsetkym nizsie vekove kateg6rie 20 - 24, 25 - 29 rocnych, ale aj rlzlkove skupiny stredneho veku 35 - 39 a 40 - 44 rocnych, Podl'a vzdelania tvoria najvacsiu casf nezarnestnanych skupiny vyucenych, so zakladnym vzdelanfm a bez vzdelania, ktorf su najmenej flexibilnf na trhu prace, U konclacich su to absolventi strednych odbornych skol s maturitou a strednych odbornych ucilfsf s maturitou a bez maturity. Podl'a druhu predchadzajuceho zamestnania su najrlzlkovejsle skupiny remeselnfkov a kvallflkovanych vyrobcov, spracovatetov a opravarov, pornocnych a nekvallfikovanych robotnfkov a osoby bez pracovneho zaradenia.


20 15 10

5 o

Kezmarok Presovskv kraj Siovensko


uch3dzaci 0 zamestnanie podra vzdelania (v %) 60,00 ----------------- 50,00 -------------~---1.---- 40,00 -------------___1._---

~~:~~ -------------I-=---na==

0,00 __ _, ..... "-" • ._.n-'-"I.___~~ __ _..OLn ... L____. LL_,___, .. 1JIOi:_.___,_, __


vzd. vzd. vzd.

• Kezmarok • Presovsky kraj .Slovensko

ZDROJ: OPSVaR

Najviac nezarnestnanych pochadza v sucasnostl zo sektoru ostatnych verejnych, soclalnych a osobnych sluzieb a verejnej spravy, obrany, povinneho s o c l a l n e h o poistenia, stavebnfctva, potnohospodarstva a lesneho hospodarstva. Problernorn pri dalsom zarnestnavan f moze byf podiel dlhodobej nezamestnanosti (nad 12 mesiacov), ktora tvorf najvyssiu hodnotu v kraji (61,7%). Na dlhodobej nezamestnanosti maju vel'mi vyrazny podiel prfslusnfcl r6mskeho etnika, pretoze ich podiel na celkovom obyvatel'stve okresu je vysoky,

uchadzaci 0 zamestnanie pedra veku (v %)
20,00

:~:~ fnjl n I~I n n 1~lltnl_n_
do19r. 20·2425·2930·34 35·39 40·44 45·49 50·54 55·59 nad60
ZDROJ: OPSVaR
uchadzaci 0 zamestnanie podl'a doby evidencie (v %)
35,00 hnuJI
30,00
25,00
20,00 ftIn •. nllnllnl.
15,00
10,00
5,00 ••
0,00
,,; ,,; ,,; ,,; ,,; ,,; ,,; ,,; ,,; ,,; ,,;
., ., OJ OJ OJ ., ., ., OJ OJ .,
'" '" en N co .. 0 '" N co co
0 .-< -; ~ '? '? ~ ~ ..
"C '" '" en N co .. 0 '" N "C
.-< .-< N '" '" .. m
c:
ZDROJ: OPSVaR
uch3dzaci 0 zamestnanie podl'a predch3dzajuceho
60,00
50,00 III
40,00 _.~._".b
30,00
20,00
10,00 !"'l. _ .... !"l •
0,00 _
.-< N '" .. '" '" r-, co en 0 ..:
KZAM 1 - zakonod. a vee. a rladlacl pracovnrcl KZAM 7 - remesel. a kvalif. vjrobcovia, spracovatelia. opravari
KZAM 2 - vedec., odbor., dU§. pracovnfci KZAM 8 - obsluha strojov a zariadeni
KZAM 3 - technic., zdrav., pedag. prac. a prac. v prlbuzn9<:h oboroch KZAM 9 - pomocni a n8kvalif. robotnici
KZAM 4 - niH! administratrvny pracovnfci KZAM 0 - prfsluinfcl armolldy (profeslono!llny vojacl)
KZAM 5 - prevAdzkovl pracovnlcl v slufbAch a obchode KZAM A - osoby bez pracovn6ho zaradenla
KZAM 8 - kvalif. rcbomlcl v poI'noh .• 19&. a prlbuznYch oboroch
ZDROJ: OPSVaR
TRH pRACE-zAvER Uchadzacl 0 zamestnanie (d'alej UoZ) vo veku 14 - 25 rokov s nedokoncenyrn vzdelanfm a absolventi tvoria zo cca. 6 230 uchadzacov 24,1 %, 70,6 % rna zakladne, alebo ziadne vzdelanie, caste ide 0 clenov

r6mskej komunity ohrozenych soclalnou exkluziou. UoZ stars! ako 50 rokov tvoria z celkoveho poctu nezamestnanych 16,89 %, co je menej ako je priemer Presovskeho kraja (19,94 %). V skupine dlhodobo nezarnestnanychje 3845 ludf bez prace dlhsle ako 12 mesiacov, cim sa na celkovom pocte UoZ podletalu 61,73 %. Z dovodu nizkej vzdelanostnej urovne UoZ a vysokeho podielu dlhodobo nezarnestnanych je dalezite v najblizsom case vytvarat pracovne miesta s malo sofistikovanou vyrobou (operatori rnontaznych liniek a pod.). Zaroveri sa domnievame, ze v regi6noch s vysokyrn podielom r6mskeho etnika je dalezite revitalizovaf dvojrocne odborne skoly, predovsetkym v odvetviach, kde sa ocakava odliv pracovnikov za leps!e platenou pr acou (strojarenstvo, stavebnictvo, polnohospodarstvo, t e x t l l n y a p o tr av l n a r s k y priemysel). V ramcl StUdie pre umiestnenie priernyselnych parkov na uzem i Presovskeho kraja su v okrese Kezmarok vytipovane lokality Kezmarok Tatral'an s charakterom pre textilnu vyrobu a vyrobu plastov. Dalsie lokality pre priemyselne parky su Kezrnarok Pradiaren, .hnede" parky v Huncovciach, Malom Slavkove, L:ubici a Splsske] Starej Vsi. V tychto prlernyselnych arealoch je potencial na vytvorenie 700 az 1 500 pracovnych miest. Vysoky potencial je v sektore sluzleb a cestovneho ruchu, kde okrem blizkosti Vysokych Tatier maze maf vysoky rast oblasf Zamaguria a t.evocskych vrchov. V tomto sektore je potencial na vytvorenie az 1 500 pracovnych miest.


Prlrodny a kulturno-hlstorlcky potencial okresu Kezmarok vytvara vel'mi dobre predpoklady na rozvoj cestovneho ruchu. Hranicna rieka Dunajec a rekreacny a kupel'ny potencial prihranicnych oblasti vytvaraju moznosti intenzivneho zapojenia okresu do rnedzinarodneho cestovneho ruchu.

Mesto Kezmarok rna vel'mi dobry potencial pre rnestsky, kulturny a poznavacl cestovny ruch, ktory mazu doplriat svojim zakladnym potenclalorn obce Osturna, Jezersko, Verka Lomnica a Splsska Bela - Strazky. Obec Stara l.esna disponuje aj zakladnym potenclalom pre rozvoj kupelneho a zdravotneho cestovneho ruchu. Pre tu istu formu cestovneho ruchu rna vel'mi dobre predpoklady aj obec Vrbov. Dobryrn potencialorn pre zirnnu rekreaciu a zirnne sporty je charakteristlcke Jezersko. Obce v oblasti Splsske] Magury maju vyborne predpoklady pre rozvoj vidieckeho cestovneho ruchu a agroturistiky, pricorn na ne maze nadvazovat' aj rozvoj letnej turistiky. Centrom tejto formy cestovneho ruchu by sa casom mohla staf Spisska Stara Yes, ktora maze zurocit' svoju vyhodnu polohu k hlavnernu

dopravnernu koridoru srnerulucernu do Pol'ska. Po zrusen i vojenskeho vycvlkoveho priestoru Javorina je mozne pocltaf s tymto uzernlrn ako priestorom s prevladajucou funkciou cestovneho ruchu.

V okrese je, okrem oblasti Starej Lesnej, nizky standard zakladnych sluzieb, Chybaju stravovacie zariadenia vyssich kateg6rii ako aj rychleho obcerstvenla, Je tu mala ponuka doplnkovych sluzleb, ktore umoznuju kulturne, spolocenske, zabavne a sportove vyzitie navstevnikov, Po zrusenl vojenskeho vycvikoveho priestoru Javorina je rnozne pocltat s tymto uzemlrn ako priestorom s prevladajucou funkciou cestovneho ruchu.

Na uzernl okresu sa nachadzaju Belianske Tatry, Spisska Magura, Pieniny a tublcke predhorie, ktore presahuju hranice okresu. Rozvoj cestovneho ruchu v okrese by mal vychadzat' z nasledovnych zasad:

- rozvoj novych stredisk cestovneho ruchu orientovaf do podhoria Vychodnych Tatier a Zamaguria a tym odbremenif centralne casti Vysokych Tatier,

- na uzernl narodnych parkov nebudovaf nove ubytovacie kapacity,

- v strediskach cestovneho ruchu povazovat za z aklad zvysovanla standardu vybavenia dobudovanie technickej lnfrastruktury,

- pre rozvoj vidieckeho cestovneho ruchu vyuzlvat' upravene polnohospodarske objekty.


Okres t.evoca (357 km2, 32 584 obyv.) je situovany v JZ casti Presovskeho kraja. Hlavnym ekonornickyrn priestorom okresu je jeho zapadna cast' 5 okresnyrn mestom Levoca (14 731 obyv.), ktore je z pohl'adu uzernno-technlckych vazleb sucastou popradsko -

s p ls s ko no vove s ke h o t'az l s ka o s ldl e nl a

nadreqionalneho vyznamu 5 centrami osldlenla Poprad, Kezmarok, Levoca a Splsska Nova Yes. Mesto t.evoca ako centrum osfdlenla 2. skupiny lezr v SV casti hlavneho p61u rozvoja priemyslu Poprad - Spisska Nova Yes. Druhyrn, menej vyznamnym, uzlom okresu vo vychodne] casti je mesto Splsske Podhradie (3 852 obyv.), ktore je centrom osldlenla 4. skupiny. Okres l.evoca lezr na zlllnsko - podtatranskej rozvojovej osi (Zilina - Martin - Poprad - Presov), ktora je zaradena medzi rozvojove osi 1. stupria. Na dopravnu sief je okres napojeny prostrednlctvom cesty 1/18 Zilina - Poprad - LevocaPresov - Michalovce. Komunikacia tvort zaklad pre buducl hlavny zapado - vychodny multlmodalny koridor Bratislava - Zilina - Presov - Koslce, Na uzernl mesta Levoca, v jeho juzne] casti, je urnlestnena koncova stanica reqlonalne] zeleznlcne] trate l.evoca - Splsska Nova Yes.

Osfdlenie uzernia dnesneho okresu siaha az do prehlstorlckeho obdobia (archeoloqicke naleziska na Drevenlku, Spisskorn hrade a inde). Sarnotne mesto Levoca bolo od 15. storocia az do roku 1922 centrom Splsske] zupy, Od roku 1960 patrilo uzernle okresu Levoca do okresu Splsska Nova Yes. K jeho opatovnernu odcleneniu doslo v roku 1996.

Niektore naj ... v okrese Levoca

Najstarsla obec: Jablonov (r. 1235) Nalrnladsla obec: Nernesany (r. 1570)

S najvacsrm poctorn obyvatetov.Splssky Stvrtok (2383)

S najrnenslm poctorn obyvatel'ov: Harakovce (64) Najvyssie polozena obec: Uloza (870 m n. m.) Najnizsie polozena obec: Baldovce (430 m n. m.) S najvacsrm katastrom: Jablonov (2 053 ha)

S najrnensfrn katastrom: Baldovce (220 ha)

ZOZNAM osct A MIEST OKRESU LEVOCA

poeet obyvatel'ov

z toho zeny

Baldovce Beharovce Bijacovce Brutovce Buglovce Dlhe Straze Dol'any Domariovce

204 171 860 201 260 511 433 879

110 91 438

97 123 252 227 437

(pokraeovanle)

ZOZNAM oact A MIEST OKRESU LEVOCA

poeet obyvatel'ov

z toho zeny

Dravce Dubrava

Granc - Petrovce Harakovce Jablonov

Klcov

Korytne

Kurimany

Levoca

Lucka

Nernesany

Nizne Repase Olsavlca Ordzovany Pavl'any Potanovce Ponqracovce Spisske Podhradie SpisskY Hrhov SpisskY Stvrtok Studenec

Torysky

Uloza

Vysne Repase Vysny Slavkov

768 359 590

64 993 550 112 371

14731 129 366 197 302 165

80 171 106 3852 1 178 2383

492 382 188 116 325

350 185 293

32 508 267 59 169 7510

60 190 107 150

82 42 93 54

1945 604 1 195 249 176 99 58 165

HospooARSTVO

Okres Levoca je podl'a hodnotiacich ukazovatel'ov priemyselne najzaostalejsfm okresom Presovskeho kraja. Trzby z priemyselnej cinnosti su na urovni iba 134 mil. Sk (t.j. 0,2% z celkovych trzleb Presovskeho kraja), prldana hodnota 112 mil. Sk (12,4% z priemeru kraja) a produktivita prace zamestnanca v priemysle 539 tis. Sk (41,4% z priemeru kraja). Tyrnto sa okres radl medzi naislabsie priemyselne regi6ny kraja (okresy Medzilaborce, Svidnlk a Stropkov). Struktura priemyselnej vyroby je diverzifikovana, avsak vyrobne, obsluzne a obchodne cinnosti zabezpecuju najma rnensle subjekty do 30 zamestnancov bez vyznamnejslch lnvestlcll a lnovacll, Medzi najvyznarnnejsle patria Stavebna prevadzkareri, Stavebna spolocnost Kamega, Stavba - vyrobne druzstvo, Unlverzal - vyrobne druzstvo invalidov mesta, Pilvud - spracovanie dreva, Levocske strojarne a liehovar Liehofruct White Lady. Plochy priernyselnych okrskovvykazuju vel'mi nlzku intenzitu vyuzltla a nlzky index zastavanych ploch, V obci Baldovce sa nachadza potravlnarsky podnik Mlneralne vody Baldovce, ktory zachytava a plnl do flias prlrodnu slabomineralizovanu vapenatohoreenatu kyselku.

Pre ozivenie priemyselnej produkcie pripravuje mesto Levoca uzernie pre priemyselny park, ktory by priamo nadvazoval na exlstujucu priemyselnu z6nu

mesta. Na pioche noveho priernyselneho parku 0 rozlohe 16,3 ha sa 5 rozpoctovym nakladorn 960 mil. Sk predpoklada vytvorenie priblizne 1 225 pracovnych miest.

Priernyselny park bude pre dopravu vstupnych komponentov a hotovych vYrobkov vyuzlvat' vlastnu zeleznicnu vlecku a dial'nicu D1, na okraji ktorej bude vybudovany, Nezanedbatel'na je aj dostupnosf letiska Poprad - Tatry vzdlaleneho 25 km. Polnohospodarska produkcia sa orientuje na pestovanie zemiakov. Z krmovfn sa dopestuje najma datelina, ked'ze celkovo prevlada zivocfsna vYroba. Podobne ako aj v inych okresoch sa do popredia dostava pestovanie repky olejnej. Z celoslovenskeho pohradu nepatrf uzemie okresu medzi vel'mi produkcne polnohospodarske regiony krajiny.


Polnohospodarsfvo, lesnietvo a rybolov 50
Tazba nerastnych surovin
Priemyselna vYroba 36
Vyroba a rozvod elektriny, plynu a vody 2
Stavebnictvo 19
Obehod 51
Hotely a restauraele 9
Doprava, skladovanie, posty a telekornunlkacle 7
Nehnutel'nosti, prenalorn a obchodne cinnosti 21
Skolstvo
Zdravotnietvo a socialna po moe 5
Ostatne spolocenske, soclalne a osobne sluzby 6 DEMOGRAFIA

P6rodnosti sa v reprodukcnorn procese prisudzuje urcujuci vyznarn. V rokoch 1996 - 2006 poklesol pocet zlvonarodenych z 469 v roku 1996 na 385 v roku2006.

Spolu 5 p6rodnosfou je dalsou dolezitou zlozkou prirodzeneho pohybu aj umrtnost. Umrtnosf v okrese Levoca dosiahla v roku 2006 uroven 9,00 % (uroven SR 9,89%). Priernerny vek obyvatel'ov okresu je 34,83 roka (uroven SR 37,71 roku) a v produktfvnom veku (od 15 - 59 u muzov a od 15 - 54 u zlen) sa nachadza 62,68 % obyvatel'ov (urovef SR 64,15 %). Celkovy pohyb obyvatel'stva v sebe zahrfia priro dz eny a migracny pohyb. Migracia (prisfahovanie a odsfahovanie) v okrese v roku 2006 rna uroven 0,59 % (uroven SR 0,72 %), pricorn celkovy pohyb obyvatel'stva je 3,45 % (uroven SR 0,83 %). Zakladnou demografickou charakteristikou populacle je vekova struktura, Vhodnou formou grafickeho znazornenla je vekova pyramfda (vid' graf). V rokoch 1996 az 2006 nastali d61ezite zmeny

Vekove zloienie obyvaterstva v okrese Levoca k 31. 12. 1996 a 31. 12. 2006

[E
[C
II
I
I
r I
[ I
I I
II
II
[ -I
[ I
II
II
II
I I
I I
[ 1800 poOOiosOb

1200

600

• zeny 2006 DZeny 1996 • muzi 2006 0 muzi 1996


vo vekovej strukture obyvatel'ov okresu. V predproduktfvnom veku (1 - 4, 5 -14, ... ) je pozorovatelny pokles pocetnostl u oboch pohlavL Je to prejav znlzene] p6rodnosti v 90-tych rokoch. Opacny trend rnozno vidief vo vekovych skuplnach 25 - 34 a 50 - 59 rokov ako nasledok zvYsenej p6rodnosti v 50-tych a 70-tych rokoch.

SKOLSTVO A VZDELAVANIE

Sief sk61 ako lnstltucll prlpravujuclch buducu pracovnu silu je v okrese dostatocna, Ide 0 6 strednych sk61 a ucilisf, prlcom ich orientacla je zarnerana na vseobecne vzdelanie, sluzby,

strojarstvo , zd ravotn i ctvo, pedagog i ku, polnohospodarstvo a lesne hospodarstvo. Celkovo rnozno povedaf, ze najproblernovejsou casfou sektoru strednych skol su stredne odbome ucilistia, ktore neustale bojuju 0 studentov. Je to negativny trend, ktory by z hl'adiska diverzifikacie pracovnych sf v buducnostl moho I zohravat vyznamnu ulohu, Rlesenlrn by mohlo byf koncepcnejsle a presnejsle navrhnutie studijnych programov podl'a potrieb potenclalnych investorov, pripadne zaujerncov z radov maleho a stredneho podnikania.

V meste t.evoca je zriadene detasovane pracovisko Fakulty zdravotnictva a Pedagogickej fakulty Katolickej univerzity v Ruzornberku. V Spisskorn Podhradi rna sidlo Teoloqlcky institut Teologickej fakulty Katolickej univerzity v Ruzomberku,

Podiel ziakov na jednotlivjch druhoch strednych skel v skolskom roku 2006/2007

Gymnazia

45%

Stredne odborne skoly 21%

Stredne odborne ucilistia a ucilistia 34%


TRH pRACE

D61ezitym lndlkatororn ekonomickej vyspelosti reqlonu je vyska miery nezamestnanosti. Z tohto hl'adiska patrf okres Levoca s hodnotou 12,2% k priemeru v Presovskorn kraji (7. miesto). Adekvatne k tejto hod note a vel'kosti lokalneho trhu prace eviduje urad prace okolo 2 000 ziadostl 0 zamestnanie. V strukture nezamestnanych patria k najrizlkovejsfrn skuplnarn zeny, ktore tvoria az 60% vsetkych nezarnestnanych (vysoko zastupena kateqorla v komparacll s priemerom Presovskeho kraja). Vo vekovej strukture su to predovsetkym vekove kateqone nizsieho a stredneho veku 25 - 29,30 - 34 rocnych, ale aj rizikova skupina 45 - 49 rocnych nachadzajuca sa v predd6chodkovom veku. Podl'a vzdelania tvoria najv8csiu cast' nezarnestnanych skupiny s nizsfm vzdelanfm (vyucenl, so zakladnyrn vzdelanfm a s uplnym strednyrn odbornyrn vzdelanfm s maturitou), co je vseobecny trend nielen v rarncl okresu l.evoca. Podl'a druhu predchadzaluceho zamestnania su najrlz lkovejs!e sku piny prevadzkovych pracovnfkov v sluzbach a obchode, pornocnych a nekvaliflkovanych robotnfkov a osoby bez pracovneho zaradenia. Najviac nezarnestnanych pochadza v sucasnostl zo sektoru verejna sprava, obrana a povlnne soclalne poistenie, stavebnfctva a potnohospodarstva, pol'ovnfctva a lesneho hospodarstva. Vysoky podiel je zaznamenany pri


15

11,84

11,30

10

I •

5

°

tevoca Presovsky kraj Siovensko

• MIERA EVIDOVANEJ NEZAMESTNANOSTI (v %) ZDROJ: QPSVaR

uchadzaci 0 zamestnanie podra vzdelania (v %) 60,00 -----------------

50,00 -------------d-----ll---- 40,00 ------------------11----

~~:~~ ------------I-----t

0,00 _~~~ .... _. • .,_n._.I~ .,,-n".L__ "__' .._..II::iIli: ,_,__

Ved. VS Vyssie 050 OSV us so Vyuc. ZS bez

vzd.

vzd.

vzd.

• tevoca • PresovskY kraj • Siovensko

ZDROJ: QPSVaR

dlhodobej nezamestnanosti, ktora tvorf dokonca nadpolovlcnu urovef 59,8%.

20,00
15,00
~I n I~II~I n I~II~I.~.
10,00
5,00
0,00
do19r. 20-2425-2930-34 35-39 40-44 45-49 50-54 55-59 nad60
• tevoea • Presovsky kraj .Slovensko
ZDROJ: QPSVaR
uchadzaci 0 zamestnanie podra doby evidencie (v %)
30,00 u"nJI
25,00
20,00 ddi,l.n.lnllnl I
15,00
10,00
5,00 II
0,00
ui :0 :0 :0 :0 :0 :0 :0 :0 :0 ui
., .,
'" '" en N 00 ... 0 '" N 00 00
0 .... '7 ~ ':' ':' -; -; ...
"C '" '" en N 00 ... 0 '" N "C
.... .... N '" '" ... ..
<:
• tevoca • Presovsky kraj .Slovensko
ZDROJ: QPSVaR
uchadzaci 0 zamestnanie podl'a predchadzajuceho
80,00
60,00 I~

40,00
20,00 .[JI _~.I~I
0,00 ..... _~_ .nl_
.... N '" ... '" '" .... 00 en 0 <
• tevoca • Presovsky kraj .Slovensko
KZAM 1 - zakonod. a ved. a riadiaci pracovnlci KZAM 7 - remesel. a kvalif. vyrobcovia, spracovatelia, opravt1lri
KZAM 2 - vedec., odbor., duA. pracovnlcl KZAM 8 - obsluha slrojov a zariadenl
KZAM 3 - technic., zdrav., pedag. prac. a prac. v prlbuznYch oboroch KZAM 9 - pomocnl a nekvalif. robotnlci
KZAM 4 - niSI admlnlstratfvny pracovnlcl KZAM 0 - prlsluinlci arm~dy (profesion6lny vojaci)
KZAM 5 - prev8dzkovf pracovnlci v slufb8.ch a obchode KZAM A - osoby bez pracceneho zsradenia
KZAM 6 - 1Na11t. robotnrcl v pcrnch., lee. a prlbuznych oboroch
ZDROJ: OPSVaR TRH pRACE - zAVER

Uchadzacl 0 zamestnanie (d'alej UoZ) vo veku 14 - 25 rokov s nedokoncenyrn vzdelanfm a absolventi tvoria z cca. 2 090 uchadzacov 14,45 %, 59,81 % rna zakladne, alebo zladne vzdelanie, caeto ide 0 clenov romske] komunity ohrozenych socialnou exkluziou. UoZ starsl ako 50 rokov tvoria z celkoveho poctu nezarnestnanych 21 %, co je viac ako je priemer Presovskeho kraja (19,94 %). V skupine dlhodobo nezarnestnanych]e 12491'udf bez prace dlhsle ako 12 mesiacov, cfm sa na celkovom pocte UoZ podielaju 59,76 %. Z d6vodu nfzkej vzdelanostnej urovne UoZ a vysokeho podielu dlhodobo nezamestnanych je d61ezite v najblizsom case vytvarat' pracovne miesta s

malo sofistikovanou vyrobou (operatorl rnontaznych liniek a pod.). Zaroveri sa domnievame, ze v regi6noch 5 vysokym podielom r6mskeho etnika je d61ezite revitalizovaf dvojrocne odborne skoly, predovsetkym v odvetviach, kde sa ocakava odliv pracovnikov za lepsle platenou pracou (strojarenstvo, stavebn ictvo, lesn ictvo, pofnohospodarstvo, textllny a potravlnarsky priemysel).

V rarncl Studie pre umiestnenie priemyselnych parkov na uzernl Presovskeho kraja su v okrese Levoca vytypovane lokality t.evoca, Spisske Podhradie, Spissky Hrhov, 5 charakterom pre vyrobu strojov a zariadeni, spracovanie dreva, vyrobu napojov a textllnu vyrobu. Dalsie lokality pre .hnede" parky su v Studenci a Niznych Repasoch. V tychto priernyselnych arealoch je potencial na vytvorenie 300 az 700 pracovnych miest. Vysoky potencial je v sektore sluzieb a cestovneho ruchu. Vyznamne pre jeho rozvoj su t.evoca, Spissky hrad, Zehra, t.evocska dolina ale aj Levocske vrchy. V tomto sektore je potencial na vytvorenie az 700 pracovnych miest.


Uzemie okresu t.evoca poskytuje vhodne predpoklady pre rnestsky, kulturny a poznavacl cestovny ruch kornbinovany 5 agroturistikou v podhori t.evocskych vrchov i Braniska. Specificky vYznam rna Levoca ako stredisko putnlckeho turizmu.

Mesto Levoca, ktoreho hlstorlcke jadro je Mestskou pamiatkovou rezervaclou, disponuje dostatocne rozvinutymi ubytovacimi kapacitami. Potrebne je dobudovaf a rozslrlt' doplnkove sluzby, Za nejperspektfvnejsl priestor rozvoja rekreacie a cestovneho ruchu na uzernl okresu rnozno povazovaf priestor Levocskych vrchov a nairna lokalitu Levocska dolina 5 potenclalorn plnif funkciu strediska rekreacle a cestovneho ruchu nadreqlonalneho az celostatneho vYznamu. Vyznarnnyrn rekreacnym priestorom v podobe perspektivneho strediska cestovneho ruchu je lokalita Dravce Oej miestna casf Bukovinka), z ktorej su dostupne vYznamne lokality rekreacnych oblasti regi6nu 5 nadreqlonalnyrn vYznamom. Po zrusenl voienskeho vycvikoveho priestoru Javorina mozno pocltat 5 priestorom pre funkcne vyuzltle uzernla 5 prevladalucou funkciou cestovneho ruchu.

Z hl'adiska vidieckeho cestovneho ruchu su najlepsle podmienky v obciach v podhori l.evocskych vrchovVysne a Nizne Repase, Torysky a Otsavlca. Treba povedaf, ze tento okres z hl'adiska cestovneho ruchu nefunguje ako jednoliaty celok, kedze sa vyrazne prelina a doplria (tvori komplex) 5 okresom Spisska Nova Ves v Kosickom kraji.


Okres Medzilaborce sa nachadza v SV castl Pr e s o vs ke h o kraja, pr i c o m jeho dlh a severovychodna hranica je statnou hranicou s Pol'skom. Ide 0 okres s najnizsim poctorn obyvatel'ov (12170 obyv.) v Presovskorn kraji a aj rozlohou (427 krn") patri medzi najmensle, Zaroveri aj okresne mesto Medzilaborce rna najnizsi pocet obyvatel'ov (6 616) zo vsetkych okresnych miest kraja. K tymto z hl'adiska demografie a tudskych zdrojov nepriaznivyrn ukazovatel'om sa naviac pridruzuje jeho periferna poloha v ramci kraja v podobe dopravnej i ekonomickej marginalizacie. Medzilaborce lezla mimo hierarchicky vyssich sldelnych struktur a mimo hlavnych urbanlzacnych osl, Vzfahy k okolltyrn sidlam okresneho vyznamu (l-lurnenne, Stropkov, Svidnik, Snina) su vzhl'adom na vacsie vzdialenosti medzi nimi menej v9znamne. Vsetky tieto faktory .odsudzuju" centralnu casr okresu iba na tazisko osidlenia 3. urovne druhej sku piny, prlcom sarnotne okresne mesto patri medzi centra osidlenia 3. sku piny. Okres Medzilaborce lezi mimo p610v rozvoja priemyslu. Hlavnu dopravnu kostru uzernla tvoria dopravne siete nadreqlonalne] urovne: hranica Koslckeho kraja - Hurnenne - Medzilaborce - Gertizne - hranica s Pol'skom a Svidnik - Stropkov - Medzilaborce. Z hl'adiska zeleznicne] dopravy maju Medzilaborce pravidelne spojenie s mestom Humenne a polskyrn mestom Sanok.

P6vodny okres Medzilaborce bol v medzivojnovom obdobi vacsi ako dnes. Do roku 1928 bol sucastou Koslcke] zupy, nesk6r Sarisskej. V roku 1960 zanikol a opatovne bol obnoveny v roku 1996. Historicky bolo h o s p o d ar s tv o okresu o r l e n t o v a n e na potnohospodarstvo a tazbu dreva. Z povodneho okresu Medzilaborce pochadzaju predkovia A. Warhola, .otca" pop-artu.

ZOZNAM osct A MIEST OKRESU MEDZILABORCE

Brestov nad Laborcom Cabalovce

Cabiny

Certizne

Habura

Kalinov

Krasny Brod Medzilaborce

Nagov

Ol'ka

Ofsinkov

Palota

Radvari nad Laborcom Repejov

z toho zeny

poeet obyvaterov

37 183 201 211 261 187 221

3365 199 176 12 97 288

73

74 360 387 400 504 298 432

6616 401 351

29 186 581 145

.

ZOZNAM oact A MIEST OKRESU MEDZILABORCE

Rokytovce Roskovce Sukov Svetlice Valentovce Volica

Vyrava Zbojne Zbudska Bela

pocet obyvatel'ov

84

112 65 73 19

178 98 102 64

z toho zeny

182 205 129 137

41 324 187 192 127

Niektore naj ... v okrese Medzilaborce

Nalstarsla obec: Palota (r. 1330) Nalrnladsla obec: Valentovce (r. 1808)

S najvacsim poctorn o byvateI'ov: Radvari n/Labrorcom (581)

S najmenslrn poctorn obyvatel'ov: Otslnkov (29) Najvyssie polozena obec: Palota (482 m n. m.) Najnizsie polozena obec: Brestov n/Laborcom (218 m n. m.)

S najvacsim katastrom: Gabiny (3 885 hal

S nalmenslm katastrom: Valentovce (221 hal

HospooARSTVO

Uzemie okresu patri medzi hospodarsky najmenej rozvinute oblasti kraja, bez vyznamnejslch velkokapacitnych v9robnych zariadeni reqionalneho a vyssieho v9znamu, ktore by vo vacsej miere poskytovali pracovne prflezltostl, Vzhl'adom na svoju periternu polohu mimo hlavnych urbanlzacnych a rozvojovych osl a horslu dopravnu dostupnosf nema tento priestor predpoklady pre vyznamnejsie hospodarske stimuly.

Taziskov9mi priemyselnymi subjektmi lokalneho vyznarnu su strojarsky podnik Kovostroj Medzilaborce (100 prac.) a sklarsky podnik Ultraglass Medzilaborce (120 prac.), ktore patria medzi rnensle priemyselne subjekty. Tieto skutocnostl sa prejavili aj v rarncl zakladnych ukazovatel'ov priemyselnej produkcie. Okresu Medzilaborce patri predposledna priecka v kraji, tak v rarnci trzieb z priemyselnej cinnosti na urovni 539,7 mil. Sk, ako aj v ramci pridanej hodnoty 202 mil. Sk. Produktivita prace zamestnanca v priemysle bola vyssia - 716 tis. Sk (9. miesto), avsak aj tate hod nota v9razne zaostava za priemerom kraja, ktory je na urovni 1,25 mil. Sk. Pozitivnym slqnalorn do buducnostl je priprava priernyselneho parku Medzilaborce s uz prlslubenyrn investorom.

V rarnci Siovenska nepatri uzernie okresu medzi vel'mi produkcne oblasti z hl'adiska potencialu p o ln o h o s p o d a r s ke] krajiny, preto ani pornohospodarska v9roba konvencnym sp6sobom

nie je v p o r o v n a n I s p r o d u k c n y m i pornohospodarskymi regi6nmi Siovenska rentabilna, Je potrebne podporovaf alternatlvne formy polnohospodarstva lokalizovane v chranenych uzernlach, Taktlez je d61ezite podporovaf extenzlvne leso-paslenkarske vyuzlvanie podhorskych casU s ciel'om zachovaf krailnarske a ekologicky hodnotne uzernia a nevyuzltelne polnohospodarske pozemky zalesriovaf s vyuzitfrn povodnych druhov drevln.

Podniky podl'a odvetvr

Polnohospodarstvo, lesnictvo a rybolov taiba nerastnych surovin

Priemyselna vyroba


Obchod

Hotely a restaoracle

Doprava, skladovanie, posty a telekornunikacie Financne sprostredkovanie

Nehnutel'nosti, prenalorn a obchodne cinnosti Skolstvo

Zdravotnictvo a soelaha pomoc

Ostatne spolocenske, socialne a osobne sluiby

39

25

3 20

DEMOGRAFIA

P6rodnosti sa v reprodukcnorn procese prisudzuje urcuiuci vyznam, V rokoch 1996 - 2006 poklesol pocet zlvonarodenych z 132 v roku 1996 na 116 v roku 2006.

Spolu s p6rodnosfou je dalsou dolezltou zlozkou prirodzeneho pohybu aj urnrtnost, Umrtnosf v okrese Medzilaborce dosiahla v roku 2006 urovef 13,6 % (uroveri SR 9,89%). Priernerny vek obyvaterov okresu je 39,91 roka (urovef SR 37,71 roku) a v produkUvnomveku (od 15-59 u rnuzov a od 15-54 u zlen) sa nachadza 59,05 % obyvatel'ov (uroven SR 64,15 %). Celkovy pohyb obyvatel'stva v sebe zahfria prirodzeny a migracny pohyb. Migracia (prisfahovanie a odsfahovanie) v okrese v roku 2006 rna urovef 1,22 % (uroveri SR 0,72 %), pricom celkovy pohyb obyvatel'stva je -2,93 % (uroveri SR 0,83 %). Zakladnou demografickou charakteristikou populacie je vekova struktura. Vhodnou formou qrafickeho znazornenia je vekova pyrarnlda (vid' graf). V rokoch 1996 az 2006 nastali d61ezite zmeny vo vekovej strukture obyvatel'ov okresu. V predprodukUvnom veku (1 - 4, 5 -14, ... ) je pozorovatelny pokles pocetnostl u oboch pohlavL Je to prejav znlzene] p6rodnosti v 90-tych rokoch. Opacny trend rnozno vidief vo vekovych skupinach 25 - 34 a 50 - 59 rokov ako nasledok zvysenej p6rodnosti v 50-tych a 70-tych rokoch.

Vekove zlozenie obyvaterstva v okrese Medzilaborce k 31.12.1996 a 31.12. 2006

6

IJ
I""'_
l .l
I[ I
I I
I I
I I
II
-I

III
I
[
[
I

I I

I
[ 100+

95·

90·

85·

80·

75·

70·

65·

60·

55·

50·

45-

40·

35·

30·

25 -

20 -

10·

100 200 300 400 500 600

• zeny 2006 meny 1996 • muzi 2006 0 muii 1996

ZDROJ: STATISTICKY ORAD SR


Podobne ako potencial pracovnych sf evldovanych na urade prace, soclalnych veer a rodiny, je d61ezity potencial skryty v skolskorn systeme okresu. Sief 2 strednych sk61 a ucilrsf v okrese je slaba, co suvlsl s vel'kosfou okresu. Preto je chybaiuca sfrka moznostl nahradzana dochadzkou do sk61 v okolitych centrach (Hurnenne, Svidnlk, Stropkov). Orientuje sa na vseobecne vzdelanie, elektrotechnicky priemysel, drevovyrobu, stroj a rstvo , odevnlcky priemysel a polnohospodarstvo.

4 4

600 500 400 300 200 100 0

poCe! osob

Podiel ziakov na jednotlivjch druhoch strednych sk61 v skolskom roku 2006/2007


Stredne odbome skoly

36%

Gymnazia 24%


TRH pRACE

Z hl'adiska vysky miery disponibilnej nezamestnanosti patrl okresu Medzilaborce 11. miesto medzi okresmi kraja 5 hodnotou 16%, pricorn urad prace registruje okolo 970 ziadostr 0 zamestnanie. Struktura nezamestnanych vykazuje ureite skupiny oseb, ktore su v ramci okresu rizlkovejsle. Na rozdiel od lnych okresov Presovskeho kraja nepatria v Medzilaborciach k rlzlkovyrn skuplnarn zeny, ktore tvoria len 50,5% vsetkych nezamestnanych, Vo vekovej strukture su to predovsetkyrn vyssie vekove kateqorie 45 - 49, 50 - 54, co vyplyva ciastocne zo starse] vekovej struktury populacie, ale aj vel'mi rizikove rnladsie vekove skupiny 20 - 24 a 25 - 29 rocnych, ktore si hradaju pracu prvykrat a ak ju nenaldu, odchadzaju mimo region. Podl'a vzdelania tvoria najvacsiu cast' nezamestnanych skupiny vyucenych, so zakladnyrn vzdelanlm a 5 uplnym strednyrn odbornym vzdelanlrn 5 maturitou, ktorl svojou casto uzkou speclallzaclou maju problem 5 urnlestnenlm na trhu prace, U cerstvo konciacich su to absolventi strednych odbornych skal 5 maturitou a strednych odbornych ucilrsf 5 maturitou a bez maturity. Podl'a druhu predchadzajuceho zamestnania su najrizlkovejsle skupiny remeselntkov a kvallflkovanych vyrobcov, spracovatel'ov a opravarov, pornocnych a nekvallfikovanych


20 15 10

5 o

Medzilaborce Presovsky kraj Siovensko


uchadzaci 0 zamestnanie podra vzdelania (v %)

40,00 -----------------

::: ---------=----II~

0,00 _----'.--=..,_.~__JI_'_n_I __ .=...,.~I_n"__I'___~ _ _l_,___.H"'__'liOi___,_,__

Ved. vS Vyssie 050 OSV us so Vyuc. zS bez

vzd.

vzd.

vzd.

• Medzilaborce • Presovsky kraj .Slovensko

ZDROJ: OPSVaR

robotnlkov a osoby bez pracovneho zaradenia. Najviac nezamestnanych pochadza v sucasnostl zo sektoru ostatnych verejnych, soclalnych a osobnych sluzieb a verejnej spravy, obrany, povinneho soclalneho poistenia a spracovatel'skeho priemyslu. Problernorn pri dalsorn zamestnavanl maze byf podiel dlhodobej nezamestnanosti, ktora tvort 49,6%.

uchadzaci 0 zamestnanie podl'a veku (v %)
20,00
:::: ....

:::: ------------- _ .. __ ·I.~.
do19r. 20·2425·2930·34 35·39 40·44 45·49 50·54 55·59 nad60
ZDROJ: OPSVaR
30,00
25,00 IIIOiIIDIIIlIJuI "n" "n" "n" _n" n
20,00
15,00
10,00
5,00
0,00
iii ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ iii
CD CD
'" '" en N eo ... 0 '" N eo CO
0 .... .... N '" '" ~ ~ ...
"0 '" '" c:. ..:. .;, ~ ,; "0
'" N
.... .... N '" '" ... '"
I:
ZDROJ: OPSVaR
uchadzaci 0 zamestnanie podra predchadzajuceho
60,00
50,00 n
40,00
30,00
20,00 _lnl_".I~1
10,00 .... nl
0,00 _.I"I.
.... N '" ... '" '" .... eo en 0 <{
KZAM 1 - mkonod. a vad. a riadiaci pracovnlci KZAM 7 - remesel. a kvallf. V9r0bcovla, spracovatella. opravmt
KZAM 2 - vedec., odbor., dul. pracovnrcl KZAM 8 - obsluha strojov a zartadenl
KZAM 3 - technic., zdrav., pBdag. prac. a prac. v prfbuznYch oboroch KZAM 9 - pomocnr a nekvalif. robotnrci
KZAM 4 - nlHl admlnlstratlvny pracovnlcl KZAM 0 - prfsMinrci armady (profesionalny vojaci)
KZAM 5 - pl'BWdzkovl pracovnlci v sluibach a obchode KZAM A - O8Oby baz pracovn6ho zaradenia
KZAM 6 - mltf. robotnlcl v pornoh .• les. a prlbuzngeh oboroch

Uchadzael 0 zamestnanie (d'alej UoZ) vo veku 14 - 25 rokov 5 nedokoncenym vzdelanlrn a absolventi tvoria zo cca. 970 uchadzacov 18,42 %, 37,55 % rna zakladne, alebo zladne vzdelanie. UoZ stars! ako 50 rokov tvoria z celkoveho poctu nezarnestnanych 20,88 %, co je viac ako je priemer Presovsksho kraja (19,94 %). V skupine dlhodobo nezarnestnanych je 4821'udr bez prace dlhsie ako 12 mesiacov, crm sa na

celkovom pocte UoZ podlelaju 49,59 %.

V ramcl StUdie pre umiestnenie priernyselnych parkov na uzeml Presovskeho kraja su v okrese Medzilaborce vytipovane lokality Medzilaborce - Vihorlat s charakterom pre v9robu strojov a zariadeni. V tychto priernyselnych arealoch je potencial na vytvorenie 150 az 250 pracovnych miest. Potencial je aj v sektore sluzieb a vidieckeho cestovneho ruchu. Moznostl su aj vo vyuzltl prfrodnych danosti pre rozvoj zlrnnych sportov a pre geograficku blizkosf Ukrajiny. V tomto sektore je potencial na vytvorenie 100 az 200 pracovnych miest.


Uzemie okresu Medzilaborce rna vhodne predpoklady pre rozvoj vidieckeho cestovneho ruchu a agroturistiky kombinovanej s poznavaclm (kulturnyrn) cestovnym ruchom (napr. rnuzeum A. Warhola). Vyhodou je malo narusena hodnotna prfrodna krajina a riedke osidlenie uzernla, Vzhl'adom na okralovu az periternu polohu okresu v ramcl SR a slabslu dopravnu dostupnosf rna z hladlska dalsleho rozvoja cestovneho ruchu dolezity vyznam rozvoj cezhranicnych vzfahov. Okres Medzilaborce rna v9hodnu polohu z hl'adiska tradicnych rekreacnyeh centier v Pol'sku (Biesczady su rekreacnou oblasfou celopotskeho vyznamu) a na Ukrajine. Vidiecky cestovny ruch a agroturistika ako najperspektlvnejsl sposob rekreacneho vyuzltla uvedeneho uzernla je len v zaclatkoch svojho rozvoja. Jedlnyrnl objektmi na ubytovanie tohto druhu su novovytvorene kapacity v Borove, ktore su vsak doteraz vyuzivane iba v zimnom obdobi (Iyziarske vleky). Sportovorekreacnym centrom oblasti je rekreacny priestor Danova - Vydrari, ktory rna vhodne podmienky plnif funkciu zlrnneho strediska cestovneho ruchu za predpokladu dobudovania a reallzacle urneleho zasnezovanla, Taktlez v mlkroreqione Nizna SitnicaOl'ka - Havaj v spadovom uzernl rieky Ol'ky su vhodne rnoznostl pre vidiecky cestovny ruch a agroturistiku. Hlavnyrn problemorn okresu je vsak viackrat spomlnana infrastruktura, kvalita a sirka sluzieb v oblasti cestovneho ruchu (v okrese je cestovny ruch v podstate uplne nerozvlnuty), kde je mozne zapojif dlsponlbllnu pracovnu silu.


Historicky sa uzemie dnesneho okresu Poprad vyvfjalo zlozlto a komplikovane. Niektore casti uzemia patrili od 13. storocia do Spisske] stolice, neskor, az do polovice 19. storocla, do Splsske] zupy, Tri obce sucasneho okresu na zapade patrili k Liptovu a obec Vernar ku Gemeru. Samotne mesto Poprad tvorili az do polovice 20. storocla samostatne mestecka Splsska Sobota, Matejovce, Straze pod Tatrami, Vel'ka a Poprad.

Okres Poprad (1 123 km2, 104 481 obyv.) sa nachadza v JZ casti Presovskeho kraja. Jeho SZ hranica je zaroveri statnou hranicou s Potskorn a prechadza najrna hreberiovou castou Tatier. Uzemie okresu je vyrazne diferencovane, pricom hlavnyrn urbanlzacno-ekonomlckyrn priestorom je oblasf Podtatranskej kotliny, preblehajuca stredom okresu v smere vYchod-zapad. Takyto priebeh je vYsledkom predovsetkyrn oroqrafickych pomeroy. Podtatranska kotlina s okresnyrn mestom Poprad (55 158 obyv.) a mestom Svit (7510 obyv.) je sucastou rozvojovej osi 1. stupria, ktora pokracu]e vychodnym smerom az ku krajskemu mestu Presov, Mesto Poprad ako centrum osfdlenia 1. skupiny spolocne s mestami Kezmarok a l.evoca vytvara tazisko osfdlenia 2. urovne. Toto jadrove uzemie je zaroven sucastou hlavneho p61u rozvoja priemyslu Poprad - Spisska Nova Yes. Stdelna struktura okresu nie je oproti okresom v SV casti Presovskeho kraja az taka rozdrobena, Je tu vyssf podiel stredne velkych a velkych obcf nad 1000 obyvatel'ov (21 obcf, 72,4%). Zakladom sfdelnej struktury okresu je okresne mesto Poprad. Socloekonornlcky vyznarn mesta vyplyva z jeho vyho d n e] dopravnej polohy na ceste medzlnarodneho vyznamu E50 a hlavnyrn zeleznicnym fahom Koslce - Bratislava s prepojenfm na GR a Ukrajinu ako aj leteckeho spojenia, ktore obstarava medzlnarodne letisko Poprad Tatry (41 501 cestujuclch v roku 2006). Dobudovanie dial'nice D1 v useku Mengusovce - Janovce vyrazne odl'ahcl hlavne dopravne fahy v meste, najma tranzltnu dopravu v smere zapad - vychod (cesta 1/18, ZilinaPresov) a tiez aj zapad - severovychod smerom na Kezmarok (cesta 1/77).

Prve priemyselne prevadzky zacall vznikaf uz v 17. storoct ako remeselnfcke dielne (vyroba rucneho papiera). V roku 1845 C. A. Scholtz zalozil v Matejovciach tovareri na vyrobu kovoveho riadu, v roku 1812 sa datuje zalozenle pivovaru, vyroba vag6nov zacata v roku 1904. Od roku 1895 zacala tazba manqanu v Kisovciach a nesker vo Svabovciach. Tomas Bafa v roku 1924 zalozil v Batizovciach firmu na vYrobu celulozovych vlakien a hodvabu, neskorvzniklo pri tejtofabrike mesto Svit.

ZOZNAM osct A MIEST OKRESU POPRAD

pocet obyvatel'ov

z toho zeny

Batizovce Ganovce Gerlachov Hozelec

Horka

Hranovnica Janovce

Kravany

Llptovska Teplleka Lucivna Mengusovce Mlynica

Nova l.esna Poprad

Spisska Teplica Splsske Bystre Spissky Stiavnik Svit

St61a

Strba

Sunava

Svabovce Tatranska Javorina Verky Slavkov Vernar

Vikartovce

Vydrnfk

Vysoke Tatry

Zdiar

2156 1096 804 818 1602

2626 1205

828

2312 988 609 385

1559

55158 1939 2376 2164 7510

547 3619 1926 1 109

230 1 185 638 1 801 994 4804 1338

1 129 560 395 429 809

1287 606 392

1 189 499 306 193 768

28624

974 1 152 1 114 3934

267

1850 968 566 112 617 324 891 489

2515 671

Niektore naj ... v okrese Poprad

Naistarsia obec: Hozelec (r. 1243)

Naimladsia obec: l.iptovska Teplicka (r.1634) S najvacsfm poctorn obyvatel'ov: Strba (3 606)

S nalmenslm poctorn obyv.: Tatranska Javorina (230) Najvyssie polozena obec: Vysoke Tatry (1010 m n. m.) Najnizsie polozena obec: Spissky Stiavnik (567 m n. m.) S najvacsfm katastrom: L!_ptovska Tepllcka (9868 ha) S najrnenslm katastrom: Stoia (256 ha)

HospooARSTVO

Poprad patrf spolocne s Presovorn a Hurnennym medzi najvyznamnejsle priemyselne centra Presovskeho kraja. 0 tom svedcl viacero evaluacnych kriteri! ako trZby z priemyselnej cinnosti na urovni 15,5 mid. Sk (1. miesto v kraji), pridana hodnota vo vyske 2,8 mid. Sk (2.miesto) a produktivita prace zamestnanca 1,9 mil. Sk (2. miesto). Priemyselna zakladna okresu je sustredena nalrna do vyrobnych arealov rnestskych sfdiel na hlavnej rozvojovej osi Svit - Poprad - Kezrnarok, Priemysel je orientovany na strojarsku a chernicku vyrobu, Zastupcovla !ychto odvetvf su najvacsfmi priernyselnymi subjektami v okrese a niektore i v kraji,

CO do objemu produkcie i poctu pracovnfkov (Chemosvit Svit - 2798 prac. a trZby 4,9 mid. Sk - 1. miesto v kraji, Terichem Svit - 178 prac. a trzby - 1,6 mid. Sk - 6. miesto v kraji, Tatravag6nka Poprad - 1398 prac. a trZby 2,7 mid. Sk - 5. miesto v kraji), Tatramat ohrievace vody Poprad - 380 prac., Whirpool Slovakia Poprad, SchOle Slovakia Poprad - 3~0 prac.). Dalej rna tu svoje zastupenie textllny pnem~s?1 (Tatrasvit-Socks Svit - 925 prac.), potravlnarsky priemysel (Baliarne obchodu Poprad - 240 prac., Pivovar Pilsberg Poprad - 100 prac., T§it~akon Poprad) a drevospracujuci priemysel (Statne lesy TANAPu Tatranska Lomnica - 419 prac.).

Z hl'adiska dalsleho rozvoja priemyselnej vyroby bude hraf vyznamnu ulohu priernyselny park Poprad - ~a~eJovce lokalizovany v blfzkosti navrhovanej dlalnice D1 na pioche 9,1 ha 5 moznostou rozslrenia o dalsfch 5 ha v II. faze.

Polnohospodarska produkcia je zarnerana na pestovanie obilnfn, technickych plodfn, zemiakov pricom sarnotny okres je dolezltou zemiakarsko~ oblasfou v ramcl Siovenska. Zivocfsna vyroba sa orientuje na chov hovadzleho dobytka oviec oslpanych. Pre chov dobytka su vel'm'i dobr~ podmienky. Hospodarenle na p6dnom fonde je li~it~vane narodnyml parkami a ich ochranou zdrojov pitne] vody, ochranou prfrody a krajiny.


Polnohospodarstvo, lesnfctvo a rybolov taiba nerasfnych surovfn

Priemyselna yYroba

Vyroba a rozvod elektriny, plynu a vody Stavebnfctvo

Obchod



Nehnutefnosti, prenalom a obchodne cinnosti Skolstvo

Zdravotnfctvo a socialna pomoc

Ostatne spolocenske, socialne a osobne sluiby

56 3 189

8 127 671 112

86 12

332 12 72 51

DEMOGRAFIA

P6!~~n?st~ sa v reprodukcnom procese prisudzuje urcujuci vyznam. V rokoch 1996 - 2006 poklesol pocet zlvonarodenych z 1191 v roku 1996 na 1182 v roku2006.

Spolu 5 p6rodnosfou je dalsou dolezltou zlozkou prirodzeneho pohybu aj umrtnost, Umrtnosf v okrese Poprad dosiahla v roku 2006 uroveri 7,91 % (uroveri SR 9,89%). Priemerny vek obyvatel'ov okresu je

Vekove zloienie obyvaterstva v okrese Poprad k 31. 12. 1996 a 31. 12. 2006

IJ
e

[
r
1
-I
I
I

[ 1 2
1 2
I r 1
1 I 1
1

l[ 100+

95-99

90-94

5-19

0-14

5-9

1-4

...

!1)

6000 5000 4000 3000 2000 1000 0 0 1000 2000 3000 4000 5000 6000

pace! osob

• ieny 2006 meny 1996 • muii 2006 0 muzi 1996


36,32 roka (uroven SR 37,71 roku) a v produktrvnom veku (od 15 - 59 u rnuzov a od 15 - 54 u zien) sa nachadza 65,08 % obyvaterov (uroven SR 64,15 %). Celkovy pohyb obyvatel'stva v seba zahrfia pri.rodzen~ a migracny pohyb. Migracia (pristahovanle a odsfahovanie) v okrese v roku 2006 rna urovef -3,35 % (uroveri SR 0,72 %), pricorn celkovy pohyb obyvatel'stva je 0,07 % (uroveri SR 0,83 %). Zakladnou demografickou charakteristikou populacie je vekova struktura, Vhodnou formou grafickeho znazornenia je vekova pyramfda (vid' graf). V rokoch 1996 az 2006 nastali d61ezite zmeny vo vekovej struktura obyvatel'ov okresu.

V predproduktivnom veku (1 - 4, 5 -14, ... ) je pozorovatelny pokles pocetnostl u oboch pohlavL Je to prejav znlzene] porodnosti v 90-tych rokoch. Opacny trend rnozno vidief vo vekovych skuplnach 25 - 34 a 50 - 59 rokov ako nasledok zvYsenej porodnostl v 50-tych a 70-tych rokoch.


Vel'mi dolezite pre rozvoj okresu je prepojenie trhu prace 5 ponukou odborov na strednych skolach, Je potrebne, aby absolventi tychto skol boli na trhu prace uplatnitel'ni a nerozslrovall rady nezarnestnanych. Sief 15 strednyeh skol a ucilisf v okrese je dostatocna, pricorn sa orientuje na vseobecne vzdelanie, chernicku a farmaceuticku vyrobu, sluzby, stavebnictvo, elektrotechnicky priemysel, strojarstvo, zdravotnictvo, obchod, odevnu, textllnu vyrobu a dopravu. Celkovo m o zn o povedaf, z e najproblemovejsou casfou sektoru strednych skol su stredne odborne ucilistia, 0 ktore neustale klesa zaujem, Je to negativny trend, ktorY by z hl'adiska diverziflkacie pracovnych sil v buducnosti mohol zohravat'vyznarnnu ulohu,

Stredne skolstvo reprezentovane 18 strednymi skolarni je sltuovane v okresnom meste Poprad a v mesteSvit.

Nachadzaju sa tu 3 gymnazia, 2 stredne priemyselne skoly, 2 obchodne akadernle, 1 zdravotnicka skola, 1 dlevcenska odborna skola, 2 sukromne stredne odborne ucilistia, 1 cirkevne stredne odbome uciliste, 6 strednych odbornych ucilisf - strojarske, elektrotechnicke, stavebne, chemicke, textilne, spolocneho stravovania, ktorych zriad'ovatel'om je Presovsky sarnospravny kraj.

V meste Poprad su zrladene detasovane pracovlska Pedagogickej fakulty a Fakulty zdravotnictva Katolickej univerzity v Ruzornberku a detasovane pracovisko Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Mesto Poprad rna zauiern 0 zriadenie samostatnej fakulty cestovneho ruchu.

Podiel ziakov na jednotlivjch druhoch strednych ik61 v ikolskom roku 2006/2007

Gymnazia 26%

Zdruzene stredne skoly 10%

Stredne odborns skoly 27%

Stredne odborns ucilistia a ucilislia 37%


TRH pRACE

Silne ekonornicke postavenie okresu i okresneho mesta sa prejavilo v relativne nfzkej miere nezamestnanosti (6,75%), ktora je nejnizsia v Presovskorn kraji. Urad prace registruje okolo 4800 zladostl 0 zamestnanie. Struktura nezamestnanych vykazuje ureite skupiny osob, ktore su v ramcl okresu rlzlkovejsle, K rlzlkovyrn skuplnarn patria zeny, aj ked' je to pribllzne 0 jeden percentualny bod menej (51,6%) ako je priemer v Presovskorn kraji. Vo vekovej strukture su to predovsetkyrn vyssie vekove kateqorte 40 - 44, 45 - 49, 50 - 54, ktors su caste uz v preddochodkovorn veku, ale aj dalsia rizlkova skupina 30 - 34roenych. Podl'a vzdelania tvoria najv8esiu cast' nezarnestnanych skupiny vyucenych, 50 zakladnyrn vzdelanfm a 5 uplnyrn strednyrn odbornyrn vzdelanfm 5 maturitou, teda najmenej kvalifikovana pracovna sila, ktora je na trhu prace zaroven najmenej flexibllna. U cerstvo konciacich su to absolventi strednych odbornych skals maturitou a strednych odbornych ueilfsf 5 maturitou a bez maturity. Podl'a druhu predchadzajuceho zamestnania su najrlzlkovejs!e skupiny prevadzkovych pracovnfkov v sluzbach a obchode, pornocnych a nekvallflkovanych robotnfkov a osoby bez pracovneho zaradenia. Najviac nezamestnanych pochadza v sucasnostl zo sektoru verejnej spravy, obrany, povinneho socialneho poistenia,


12 10 8 6 4 2 o

: :

Poprad Presovsky kraj Siovensko


uchadzaci 0 zamestnanie podra vzdelania (v %) 60.00 -----------------

50,00 -------------d-----t----- 40,00 ----------------1 __ ---

~~:~~ ------------I-----t

0,00 _~_~=~_~_~.~n_I~~~_~.~n~.~_~_~_~~1:ni:~~


vzd.

vzd.

vzd.

• Poprad • Presovsky kraj .Slovensko

ZDROJ: OPSVaR

stavebnfctva a spracovatetskeho priemyslu. Problernorn pri dalsorn zamestnavan f maze byf podiel dlhodobej nezamestnanosti, ktora tvorf dokonca nadpolovicnu urovef 54%.

uchadzaci 0 zamestnanie pedra veku (v %)
20,00
:~:~ .Jlnnnnnl~I.".
do19r. 20-2425-2930-34 35-39 40-44 45-49 50-54 55-59 nad60
• Poprad • Presovsky kraj .Slovensko
ZDROJ: OPSVaR
uchadzaci 0 zamestnanie podl'a doby evidencie (v 'Yo)
35,00
30,00 1Ifii[] •• nllllbol .D •• n •• , •• ,.I~
25,00
20,00
15,00
10,00
5,00
0,00
ui ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ui
., .,
'" '" C'I N co ... a '" N co co
a ..... ..... N M M "t "t ...
'0 M '" ~ ~ .;, .;. .; '" N '0
..... ..... N M M ... .,
c:
• Poprad • PresovskY kraj .Slovensko
ZDROJ: OPSVaR
60,00
50,00 I~
40,00
30,00 _1nI1".I~1
20,00
10,00 _ ."" •• ~.In._
0,00
..... N M ... ." '" .... co C'I a <C
• Poprad • PresovskY kraj .Slovensko
KZAM 1 - zilkonod. a ved. a riadiaci pracovnlci KZAM 7 - remesel. a kvalif. vjrobcovia, spracovatelia, oprav4ri
KZAM 2 - vedec., odbor., dui. pracovnlci KZAM 8 - obsluha s1roJov a zarJadenl
KZAM 3 - technic., zdrav., pedag. prac. a prac. v prfbuzn9ch oboroch KZAM 9 - pomocnl a nekvallf. robolnlcl
KZAM 4 - niHl administraUvny pracovnlci KZAM 0 - prfsluAnlcl arTn4dy (profeslontllny vojacl)
KZAM 5 - prevtidzkovf pracovnld v slulbtlch a obchode KZAM A - osoby bez pracovneho zaradenla
KZAM 6 - kvalif. robotnfci v pofnoh., las. a prfbuznYch oboroch
ZDROJ: OPSVaR
TRH pRACE-zAvER Uchadzaci 0 zamestnanie (d'alej UoZ) vo veku 14 - 25 rokov 5 nedokoncenyrn vzdelanfm a absolventi tvoria zo cca. 4 800 uchadzacov 15,02 %, 53,76 % rna zakladne, alebo zladne vzdelanie, 5 easti ide 0 elenov rornske] komunity ohrozenych soclalnou exkluziou. UoZ stars! ako 50 rokov tvoria 5 celkoveho poctu nezamestnanych 24,31 %, co je viac ako je priemer Presovskeho kraja (19,94 %). V skupine dlhodobo nezarnestnanychje 2596 rudf bez prace dlhsie ako 12 mesiacov, efm sa na celkovom pocte UoZ podietaiu 53,99 %. Z dovodu nfzkej vzdelanostnej urovne UoZ a vysokeho podielu dlhodobo nezarnestnanych je

dolezite v najbllzsorn case vytvarat pracovne miesta s malo sofistikovanou vyrobou (operatori montaznych liniek a pod.). Zaroveri sa domnievame, ze v reqionoch s vysokyrn podielom Rornskeho etnika je dolezite revitalizovaf dvojrocne odborne skoly predovsetkym v odvetviach kde sa ocakava odliv pracovnlkov za leps!e platenou pr acou

(strojare ns tvo , stavebructvo , le sn lctvo ,

polnohospodarstvo, textllny a potravinarsky priemysel).

V ramcl Studie pre umiestnenie priernyselnych parkov na uzernl Presovskeho kraja su v okrese Poprad vytypovane lokality Poprad - Matejovce, Svit, Vydrnlk, s charakterom pre vyrobu strojov a zarladenl, rnontaznu vyrobu a textllnu vyrobu, Predpoklada sa aj umiestnenie technoloqlckeho parku a logistickej zakladne, Dalsie lokality pre .hnede" parky su v Poprad, Vel'ky Slavkov, Nova l.esna, Llptovska Tepllcka, V tychto priernyselnych arealoch je potencial na vytvorenie 1 700 az 3000 pracovnych miest. Vel'kym ozivenfrn trhu prace v okrese je opatovny rast Tatravaqonky, ktora planu]e este v roku 2008 zvYsif zamestnanosf 0 500 pracovnlkov, Vysoky potencial je v sektore sluzleb, cestovneho ruchu a kupelnlctva. Vyznamne pre jeho rozvoj su predovsetkym mesto Poprad a Vysoke Tatry. V tomto sektore je potencial na vytvorenie az 1000 pracovnych miest.


V okrese Poprad sa nachadza [edlne pohorie vysokohorskeho charakteru v Presovskorn kraji. Vysokohorsky relief a vhodne kllmatlcke podmienky zaraduju toto uzernie, ako vybavenosfou tak aj navstevnostou, medzi najvyznarnnejsle oblasti cestovneho ruchu na Siovensku. Na uzeml sa nachadza Tatransky narodny park, Narodny park Nlzke Tatry a Narodny park Slovensky raj, ktorych uzernla su v znacnom rozsahu vyhlasene za prlrodne rezervacle s prioritou ochrany prfrody, Vysoke a Belianske Tatry rnaju dornlnujuce funkcie v oblasti kupetneho a zdravotneho cestovneho ruchu medzlnarodneho a celostatneho vYznamu. Na uzernl TANAPu v ramci mesta Vysoke Tatry su strediskami celorocneho cestovneho ruchu a kupelnlctva rnestske casti Dolny Smokovec, Horny Smokovec, Kezmarske ZI'aby, Nova Polianka, NovY Smokovec, Podbanske, Stary Smokovec, Strbske Pleso, Tatranska Kotlina, Tatranska l.esna, Tatranska Lomnica, Tatranske Matliare, Tatranska Polianka, Tatranske Zruby. Dalsrmi strediskami cestovneho ruchu na uzernl TANAPu su obce Zdiar, Tatranska Javorina, Stoia a miestna casr obce Strba - Tatranska Strba."

Vyznamnymi centrami rekreacle su aj rekreacne

priestory v katastri obce Gerlachov a to lokality Pleskova bafia a Smrecky a v priestore Velkeho Slavkova, lokality Pod lesom a Losy I a Losy II.

Mesta Poprad a Vysoke Tatry maju vyborne predpoklady pre rozvoj celorocneho cestovneho ruchu (rnestsky, kultUrny a poznavacl cestovny ruch, kupelny a zdravotny cestovny ruch, zirnny cestovny ruch, zirnne sporty a celorocna turistika), ktory dopfnaju dobryrn potenclalorn Zdlar a prlemernym Spisska Sobota ako sucast Popradu. Forma kupelneho cestovneho ruchu by sa postupne mohla rozvlnut aj na zakladnorn potenclali Ganovlec a Vetkeho Slavkova.

Kym sfrka a uroveri sluzieb vo vyssie spornlnanych stredlskach je na dostatocne] urovni, v ostatnych castiach okresu je nizsr standard zakladnych sluzieb, ubytovania a stravovania. Chybaju stravovacie zariadenia vyssrch kateqorii a zariadenia rychleho obcerstvenla, Sirsia ponuka doplnkovych sluzleb pre kultUrne a sportove vyzltle navstevnfkov chyba na celom uzernl okresu. Rozvoj cestovneho ruchu v okrese Poprad by mal vychadzat z nasledovnych zasad:

- novou vYstavbou by sa nemali zvysovat ubytovacie kapacity v strediskach na uzernl narodnych parkov,

- nove stredlska je potrebne situovaf najma do podhorskych cast! okresu,

- zameraf sa na znlzovanle turistickej zataze exponovanych vysokohorskych priestorov rozslrenlrn a skvalltnenfrn ponukanych doplnkovych sluzieb v existujucich strediskach,

- v strediskach cestovneho ruchu povazovat za z aklad zvysovania standardu vybavenia dobudovanie technickej infrastruktury,

- pre rozvoj vidieckeho cestovneho ruchu vyuzlvat' upravene pclnohospodarske objekty.

Zameranie sa na skvalltriovanle a rozsirovanle sortimentu sluzleb dava priestor aj na dalsle znizovanie nezamestnanosti v okrese, prlpadne moze pomect zamestnaf i obyvatel'ov zo susediacich okresov, ktore su omnoho vyraznejsie postihnute nezamestnanosfou (napr. Kezmarok, Levoca),


Okres Presov (934 krn", 165 613 obyv.) sa nachadza v centralne] casti Presovskeho kraja. Jeho urbanizacno-ekonomicke jadro tvori okresne a zarovef kralske mesto Presov (91 650 obyv.). Krajske mesto ako centrum osidlenia 1. skupiny a jeho zazernle tvoria severnu casf koslcko-presovskeho tazlska osidlenia najvyssej urovne ako aqlomeracle medzinarodneho vyznamu 5 dornlnantnyrn postavenim v Karpatskom euroreqlone. Z hl'adiska priemyslu ide taktiez 0 hlavny pol rozvoja Kosice - Presov, Presov je priestorom krizovania hlavnej urbanistickej o;;i Siovenska v smere vychod - zapad (Bratislava - Zilina - Poprad - Presov - Koslce - Uzhorod) a vychodne] vedtalse] urbanistickej osi sever - juh (Rzeszow - Svidnik - Presov - Koslce - Miskolc).

Vo vychooo-zapadnom dopravnom koridore cesty 1/18 sa pocfta 5 vystavbou diarnice D1 v smere Poprad - Presov - Kosice ako kornunikacneho systernu nadreqlonalneho vyznamu. Vzhl'adom na predpokladany vysoky narast medzinarodne] automobilovej dopravy medzi severnou castou Europy a Balkanom je uvazovane 5 vystavbou novej rychlostne] komunlkacle R4 na uzeml v smere hranica PL - Vysny Komarnik - Presov - Kosice - Milhosf - hranica 5 MR, ktora na uzeml Presovskeho kraja z vacsej casti kopiruje cestu 1/73. Uzemim okresu prechadzaju dve zeleznicne trate a to Muszyna (PL) - Kysak a Presov - Strazske 5 odbockou na Bardejov. V poslednom obdobi bola ozivena rnysllenka priameho napojenia Presova na koslcko-bohurnlnsku zeleznlcnu rnaqlstralu novyrn usekorn Krompachy - Presov, Mesto Presov nedisponuje letiskom pre civilnu dopravu, hoci na SV okraji mesta sa nachadza vojenske letisko.

Stdelna struktura okresu nie je az taka rozdrobena ako pri okresoch Svidnik a Stropkov, prlcom az 61 ,2% obcl rna viac ako 500 o byvateI'ov. Tato skutocnost umozriuje efektlvnejsle nakladaf 5 flnancnymi prostriedkami z vlastnych obecnych rozpoctov, ako aj uchadzaf sa 0 dotacle z fondov EU prostrednictvom vytvarania lokalnych partnerstiev zarneranych na rozvoj.

Okres aj mesto sarnotne boli negativne poznaeene obdobim transformacte hospodarstva a meskaiuce] restrukturallzacle priemyselnej zakladne, Opatrenia v oblasti ekonornlckeho rozvoja Presova musia smerovaf k z v y s e n l u produktivity a konkurencieschopnosti podnikov, prlcom uloha verelneho sektora spoclva vo vytvaranl podmienok, ktore takyto rast produktivity urnoznia. Ide nielen 0 budovanie infrastruktury, poskytovanie pozemkov pre rozvoj, inovacny inkubator a vedecko-technoloqicky

park, ale aj 0 sluzby, ktore su podnikatel'om k dispozicii v podobe spoluprace 5 lnstltuclarnl, dostupnosf podnlkaterskych sluzleb a pod. Problernorn je dopyt po technickych profesiach na trhu prace, ktorY nezriedka vyrazne prevysuje ponuku, co investori caste rlesla importom ludskych zdrojov a v konecnorn d6sledku to predstavuje stratenu prflezitost. Chybaju najrna odbornici kvalifikovani v technlckych profeslach (stroja rstvo, elektrotechnika, IT).

Uzemie dnesneho okresu Presov patrilo od 13. storocia az do roku 1922 do Sarisskej zupy, V rokoch 1923 - 28 nakratko do Kosicke] zupy,

Od roku 1960 pribudol k okresu aj takmer cely okres Sabinov a polovica okresu Giraltovce, ktory bol nesk6r pricleneny k novemu okresu Vranov nad Topl'ou.

Niektore naj ... v okrese Preiov

Nalstarsla obec: Chmel'ov (r. 1212) Nalrnladsla obec: Lipniky (r. 1990)

S najvacsim poctorn obyvatel'ov: ~ubotice (2 901) S najmensfrn poctorn obyvatel'ov: Ondrasovce (62) Najvyssie polozena obec: Zlata Baria (590 m n. m.) Najnizsie polozena obec: Seniakovce (210m n. m.) S najvacsim katastrom: Ziata Baria (3 173 hal

S najrnensfrn katastrom: l.azany (131 hal

ZOZNAM oacl A MIEST OKRESU PRESOV

poeet obyvatel'ov

Abranovce Bajerov Bertotovce Brestov Bretejovce Brezany Bzenov Celovce Cervenica Demjata Drienov

Drienovska Nova Ves Dulova Ves

Fintice

Fricovce

Fulianka

Geraltov

Gregorovce

Haniska

Hendrichovce Hermanovce

Hrabkov

Chmel'ov

Chmel'ovec

Chmlriany

Chminianska Nova Ves Chminianske Jakubovany

z toho zeny

583 445 493 453 358 152 721 304 782

1 106 2105 715 629 1707

1 102 390 120 787 606 222

1547 700 921 434 784

1242 1727

299 219 239 231 180

72 362 138 398 562

1085 355 313 839 531 196

60 403 299 110 757 340 446 233 405 613 833

(pokraeovanie)

ZOZNAM oact A MIEST OKRESU PRESOV

poeet obyvaterov

z toho zeny

Janov 290 143
Janovik 271 149
Kapusany 2099 1088
Kendice 1 713 872
Klenov 210 99
Kojatice 1023 506
Kokosovce 677 343
Krizovany 361 182
Kvacany 252 121
Lada 828 420
Lazany 151 77
l.ernesany 1782 952
l.esleek 313 166
Licartovce 958 424
Lipniky 473 248
Lipovce 509 249
L:.ubotice 2901 1468
L:.ubovec 510 259
Lucina 149 74
Maly Slivnik 748 378
MalySaris 1 401 707
Medzany 627 314
Miklusovce 336 168
Mirkovce 1067 532
Mosurov 164 89
Nemcovce 454 212
Okruzna 454 232
Ondrasovce 62 34
Ovcie 673 342
Petrovany 1805 935
Podhorany 695 337
Podhradik 356 193
Presov 91650 47689
Proc 440 226
Pusovce 545 271
Radatice 748 384
Rokycany 833 430
Ruska Nova Ves 1027 508
Sedlice 1036 524
Seniakovce 122 58
sucha Dolina 197 101
Svinia 1538 762
Sarisska Poruba 444 229
Sarisska Trstena 271 139
Sarisske Bohdanovce 638 332
Sind liar 543 265
Siroke 2296 1 133
Stefanovce 229 110
Teriakovce 412 191
Terria 1096 569
Trnkov 216 113
Tuhrina 421 214
Tulcik 1294 651
Varhanovce 1 161 580
Vel'kY Slivnik 318 160
Vel'kY Saris 4796 2474
Vifaz 1 981 1005 (pokraeovanie)

ZOZNAM osct A MIEST OKRESU PRESOV

Vysna Sebastova Zaborske Zahradne

Ziata Bana Zehna

Zipov

Zupcany

poeet obyvatel'ov

z toho zeny

1050 537 923 415 880 257

1298

541 256 474 213 445 120 628

HospooARSTVO

Z hl'adiska priemyselnej produkcie sa okresu Presov nielen bllzla, ale v nlektorych ukazovatel'och i prekracuju okresy Poprad a Humenne, hoci poctorn obyvatel'ov dosahulu iba 64,4% (Poprad) a 38,8% (Hurnenne) jeho poctu, Pri pomere sarnotnych okresnych miest je tento podiel este yYraznejsi. V okrese Presov boli zaznamenane trzby z priemyselnej cinnosti na urovni 13,8 mid. Sk (Poprad - 15,5 mid. Sk), produktivita prace zamestnanca v priemysle 1 ,7 mil. Sk (Humenne - 3,1 mil. Sk, Poprad -1,9 mil. Sk) a pridana hodnota 3,4 mid. Sk (1. miesto v kraji). Tento nepriaznivy stay z hl'adiska okresu Presov dokumentuje i fakt, ze v dvadsiatke najsilnejslch priemyselnych podnikov kraja figuruje iba jeden podnik z Presova a to na 2. mieste drevokornblnat Kronospan SK Presov (trZby - 3,9 mid. Sk, 389 prac.).

Okrem uvedeneho drevospracujuceho podniku patrl v Presove k najvyznamnejslm odvetviam priemyslu strojarsky priemysel (Lear Corporation Seating Slovakia, Egotex, Spinea, Tomark), elektrotschnicky (Elen, Elcom, Regada, Kfizik GBI, Glunz & Jensen) a odevny (OZKN Presov, Gemor Fashion, Vzo rod ev, Ozex, Stomex tubotlce). Nachadza sa tu aj autornobllovy (ZVLAuto, YAP Presov), potravlnarsky (Sarisske pekarne a cukrarne, Pivovar Saris, Prelika Presov) a polyqraflcky priemysel. Unlkatom je spolocnost Solivary Presov, ktora je jedlnyrn zavodom na tazbu a spracovanie soli na Siovensku. V uzernnom plane mesta su planovane dva priemyselne parky: priernyselny park Lorninova 16,5 ha, pricom vystavba je nezacata a priernyselny park Gr6fske (170 ha), kde sa zaclna reallzacla na 45 ha. Investorom je firma CTP Invest SK a projektje v stadlu pripravy dokurnentacle pre uzernne rozhodnutie 5 predpokladanym zaclatkom yYstavby v roku 2008 a vytvorenim 2000 pracovnych miest. V sucasnostl mesto Presov buduje priemyselny park Zaborske 5 vyrnerou 30 ha v lokalite na juzne] hranici katastra mesta. V ned'alekej lokalite Zaturecka (k.u, Haniska) je pripravena vystavba priernyselneho parku, vydane je uzernne rozhodnutie na vystavbu lnzlnierskych sieti.

o ekonomickej sile a prltazllvostl koslckopresovskeho tazlska osfdlenla svedcl vel'ky pocet disponibilnych ploch pre rozvoj priemyselnej produkcie. Ide 0 priemyselne plochy 2. kateqorie ako Zaborske - srrava, Konopiska (k.u, Zaborske, Petrovany, 150 ha), Petrovany - Vysielac (29 ha), Hora (k.u, Petrovany, 14,5 ha), Roven (k.u, Petrovany, 27 ha), Potoky (k.u, Petrovany, 35,4 ha), Ortase (k.u, Petrovany, Kendice, 130 ha), Dolina (k.u, Kendice, 17 ha), Nad mlynom (k.u, Zaborske, 40 ha), Vel'ky Saris (46 ha), Maly Saris - hon Uzke (12 ha), Zupcany (5,2 ha) a Licartovce (35 ha).


Pornchospooarstvo, lesnfctvo a rybolov Tazba nerastnych surovfn

Priemyselna vyroba


Obchod

Hotely a restauracie

Doprava, skladovanie, posty a telekornunlkaele Financne sprostredkovanie

Nehnutefnosti, prenaiorn a obchodne cinnosti Skolstvo


Ostame spolocenske, socialne a osobne sluzby

93 4 384 3 233 1242 103 74 16 528 12 137 66

DEMOGRAFIA

Porodnosti sa v reprodukcnorn procese prisudzuje urcujuci vyznarn. V rokoch 1996 - 2006 poklesol pocet zlvonarodenych z 2172 v roku 1996 na 1896 v roku2006.

Spolu 5 porodnostou je dalsou 90lezitou zlozkou prirodzeneho pohybu aj umrtnost. Umrtnosf v okrese Presov dosiahla v roku 2006 uroven 7,86 % (urovef SR 9,89%). Priemerny vek obyvatel'ov okresu je 36,09 roka (uroven SR 37,71 roku) a v produktrvnom veku (od 15 - 59 u rnuzov a od 15 - 54 u zien) sa nachadza 63,43 % obyvatel'ov (uroven SR 64,15 %). Celkovy pohyb obyvatel'stva v sebe zahrfia priro dz eny a migracny pohyb. Migracia (prisfahovanie a odsfahovanie) v okrese v roku 2006 rna urovef 0,77 % (uroveri SR 0,72 %), pricorn celkovy pohyb obyvatel'stva je 4,42 % (uroveri SR 0,83 %). Zakladnou demografickou charakteristikou populacie je vekova struktura, Vhodnou formou qrsflckeho znazornenla je vekova pyrarnlda (vid' graf). V rokoch 1996 az 2006 nastali dolezite zmeny vo vekovej strukture obyvatel'ov okresu. V predproduktrvnom veku (1 - 4, 5 -14, ... ) je pozorovatelny pokles pocetnostl u oboch pohlavL Je to prejav znfzene] porodnostl v 90-tych rokoch.

Vekove zloienie obyvaterstva v okrese Presov k 31.12.1996 a 31.12. 2006

I[
[[
Ll
[I
[I

[

]

I
[
[ :1
[I
II
1 II
1 I
1 I
Ie 8 000 6 000 4 000 2 000

poeetosOb

100+

95·99

90·94

2 000 4 000 6 000 8 000

• zeny 2006 DZeny 1996 • muzi 2006 0 muzi 1996


Opacny trend rnozno vidief vo vekovych skuplnach 25 - 34 a 50 - 59 rokov ako nasledok zvYsenej porodnostl v 50-tych a 70-tych rokoch.


Jednym z dolezitych predpokladov predchadzanla rastu nezamestnanosti je .produkovat" takych absolventov, ktorl su svojou odbornou sposobllosrou a odbornym profilom ziadanr na trhu prace. Tomuto trendu je potrebne nastavif celkovu strukturu skolskeho systemu, Sief 35 strednych skol a ucillsf v okrese je dostatocna, pricorn sa orientuje na vseobecne vzdelanie, sluzby, stavebnfctvo,

elektrotechnicky priemysel, drevovyrobu, stroiarstvo, zdravotnictvo, obchod, postove sluzby, geodeziu, polygrafiu, odevny priemysel, lesne hospodarstvo a urnelecke rernesla, Celkovo rnozno povedaf, ze najproblemovejsou casfou sektoru strednych sk61 su stredne odborne ucilistia, 0 ktore neustale klesa zaujern. Je to negativny trend, ktory by z hl'adiska diverziflkacie pracovnych sil v buducnosti mohol zohravat vyznamnu ulohu, Riesenim by mohlo byf koncepcnejsie a presnejsie navrhnutie studijnych programov podl'a potrieb potenclalnych investorov, pripadne zaulerncov z radov maleho a stredneho podnikania.

Vysokoskolske vzdelavanle a vyskum realizuje Presovska univerzita s 8 fakultami a viac ako 12 tis. studentmi a Vysoka skola medzinarodneho podnikania - ISM v Prasove. Tachnicke vysokoskolske vzdelanie a vyskurn uskutocriuie Fakulta vyrobnych technol6gii Tech n ickej univerzity v Koslclach

Podiel iiakov na jednotliyYch druhoch strednych ikel v ikolskom roku 2006/2007

Zdruzene

Gymnazia stredne skoly

27% 10% Stredne odborne

Stredne odborne ~)

skoly ~

37%

ucilistia

a ucilistia 26%

ZDROJ: $TATISTICKY URAD SR

TRH pRACE

Relativne slroka ponuka pracovnych prllezltostl v priemysle i sluzbach v Presove znlzuje mieru disponibilnej nezamestnanosti na hodnotu 9,5%, ktora je po okrese Poprad (6,4%) a Stara l'ubovria (7,1 %) tretia najnizsia v kraji. Urad prace vtejto oblasti registruje okolo 8 860 ziadosti 0 zamestnanie. Struktura nezarnestnanych vykazuje urcite sku piny oseb, ktore su v ramci okresu rizlkovejsle, Na rozdiel od lnych okresov Presovskeho kraja k rizikovym skuplnarn v Presove nepatria zeny, ktore tvoria len 49,8% vsetkych nezarnestnanych. Vo vekovej strukture su to predovsetkym vyssie vekove kateqorle 45 - 49,50 - 54, v ktorych nezamestnanf maju problem po strate zamestnania znova sa etablovaf na trhu prace z dovodu vyssieho veku a kratkodobejse] perspektivy zamestnania sa pred odchodom do dochodku, vel'mi rlzlkova skupina 20 - 24rocnych neuspesne hladaluclch si prve zamestnanie a skupina 30 - 34rocnych, ktorf si v tomto veku zacfnaju zakladaf rodiny. Podl'a vzdelania tvoria najvacsiu casf nezamestnanych sku piny vyucenych, so zakladnym vzdelanfm a bez vzdelania vacsinou s uzkou speclallzaciou bez potrebnej flexibility, ktoru je rnozne ciastocne zfskaf rekvalitlkacnyrni kurzami. U cerstvo konclaclch su to absolventi strednych odbornych skal s maturitou a strednych odbornych ucilfsf s maturitou a bez maturity. Podl'a druhu predchadzajuceho


12 10 8 6 4 2 o

: :

Presov Presovskv kraj Siovensko


uchadzaci 0 zamestnanie podra vzdelania (v %)

40,00 -----------------

:~:~ ---~.~ .... ~~~_I_n_I~._ .. _.~I_n_l~ __ ~I~d~_LJJt ._.__

Ved. VS Vyssie uso OSV us so Vyuc. ZS bez

vzd. vzd. vzd.

• Presov • Presovsky kraj • Siovensko

ZDROJ: OPSVaR

zamestnania su nalrizlkovejsle skupiny remeselnfkov a kvallfikovanych vyrobcov, spracovatel'ov a opravarov, pornocnych a nekvallfikovanych robotnfkov a osoby bez pracovneho zaradenia. Najviac nezarnestnanych pochadza v sucasnostl zo sektoru ostatnych verejnych, socialnych a osobnych sluzleb, verejnej spravy, obrany, povinneho socialneho poistenia a spracovaterskeho priemyslu. Problernom pri dalsom zarnestnavanl maze byf podiel dlhodobej nezamestnanosti, ktora tvorf dokonca nadpolovlcnu urovef 56%, podobne ako vo vacsine okresov Presovskeho kraja.

uehadzael 0 zamestnanie podta veku (v %)
20,00
::::: In n I~I n n I~I n u 1~I"n"
0,00
do19r. 20-2425-2930-3435-3940-44 45-49 50-54 55-59 nad60
• Presov • Presovsko( kraj .Slovensko
ZDROJ: OPSVaR
uchadzael 0 zamestnanie podl'a doby evidencie (v %)
35,00
30,00 1liIIOiiD. """ Illbul "D" "n" .n" .n"11
25,00
20,00
15,00
10,00
5,00
0,00
iii ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ iii
" "
'" ~ en N co .. 0 '" N co co
0 ..... ..... N '" '" ~ ~ ..
"C '" '" .;, ..:. .:, .;. ~ '" N "C
..... ..... N '" '" .. ..
I:
• Presov • Presovsky kraj .Slovensko
ZDROJ: OPSVaR
60,00
50,00 n
40,00
30,00
20,00 _In ..... I~1

10,00 • In.
0,00 • _."" ..
..... N '" .. ." '" .... co en 0 <C
• Presov • Presovsky kraj .Slovensko
KZAM 1 - zilkonod. a ved. a rladlaci pracovnlcl KZAM 7 - remesel. a kvalif. vj'robcavia, spracovatalia, OPI'Bvari
KZAM 2 - vedec., odbor., duil pracovnlci KZAM 8 - obeluhe strojov B zariadanl
KZAM 3 - technic., zdrav., pedag. prac. a prac. v prfbuzn9ch oboroch KZAM 9 - pomocni a nakvalif. robotnlci
KZAM 4 - niHl administratfvny pracovnlci KZAM 0 - prfsluinfci arrnBdy (profesionalny vojaci)
KZAM 5 - prevtidzkovi pracovnici v slui:blIch a obchode KZAM A - osoby bez pracovneho zaradenia
KZAM 6 - kvBlif. robotnlci v pofnoh., 188. a prlbuzn9ch oboroch
ZDROJ: OPSVaR
TRH pRACE-zAvER Uchadzacl 0 zamestnanie (d'alej UoZ) vo veku 14 - 25 rokov s nedokoncenyrn vzdelanfm a absolventi tvoria zo cca. 8 860 uchadzacov 18,1 %, 39,45 % rna zakladne, alebo ziadne vzdelanie, scasti ide 0 clenov

r6mskej komunity ohrozenych socialnou exkluziou. UoZ starsl ako 50 rokov tvoria z celkoveho poctu nezarnestnanych 23,38 %, co je viac ako je priemer Presovskeho kraja (19,94 %). V skupine dlhodobo nezarnestnanych je 49671'udr bez prace dlhsle ako 12 mesiacov, erm sa na celkovom pocte UoZ podlelalu 56,05 %.vzdelanostna urovef UoZ v okrese Presov vykazuje eiastoene lepsle hodnoty ako ostatne okresy kraja. Problernorn je vysoky podiel dlhodobo nezarnestnanych a ich nlzka flexibilita na trhu prace. V tomto smere je potrebne zameraf vzdelavanie UoZ k zvysovanlu soclalnych kompetencil a makkych zrucnostl. Domnievame, ze v regi6noch s vysokym podielom r6mskeho etnika je d61ezite revitalizovaf dvojrocne odborne skoly, predovsetkym v odvetviach, kde sa ocakava odliv pracovnfkov za lepsle platenou pracou (strojarenstvo, stavebnlctvo, lesnlctvo, pornohospodarstvo, textilny a potravinarsky priemysel).V rarnci Studie pre umiestnenie priernyselnych parkov na uzernl Presovskeho kraja su v okrese Presov vytypovane lokality Presov - Nizna Sebastova, Vel'ky Saris, Zaborske, Hanlska, Lieartovce, Drienov, Drienovska Nova Yes, Petrovany a Lemesany s charakterom pre vyrobu strojov a zarladenl, rnontaznu a dlelensku vyrobu, textllnu a odevnu VYrobu. Predpoklada sa aj umiestnenie technoloqickeho parku a logistickej zakladne, Dalsie lokality .pre .hnede" parky su Kendice, Vel'ky Saris, Maly Saris a Nlzna Sebastova. V tychto priernyselnych arealoch je potencial na vytvorenie 2000 az 3500 pracovnych miest.. Vysoky potencial je v sektore sluzleb a cestovneho ruchu. Vyznarnne pre jeho rozvoj su predovsetkym mesto Presov, Dubnlk, Slanske vrchy. V tomto sektore je potencial na vytvorenie az 500 pracovnych miest.


Taziskovymi formami rozvoja cestovneho ruchu v okrese Presov su rnestsky, kulturny a poznavacl cestovny ruch vlazany na kulturno-hlstoricke pamiatky v sldlach (najma mesto Presov, Solivar), doplneny o rnoznosti letnej turistiky a zimnej rekreacie so zirnnyrni sportml v Slanskych vrchoch. Najvyznarnnejslm strediskom cestovneho ruchu je mesto Presov, Rekreacny priestor Sigord v Slanskych vrchoch je vlazany na vyuzltle vodnej nadrze Sigord leziace] v hodnotnom prfrodnorn prostredl vhodnom na vlkendovu i dlhodobu rekreaclu (avsak skor prfrnestskeho charakteru). Uvedeny priestor by bolo mozne funkcne rozsfrlt' 0 priestor obce Zlata Bana, Sarnotna obec rna vynikajuce predpoklady pre chaluparstvo a vidiecky cestovny ruch s moznostou vyuzlvat' uz existujuci Iyziarsky vlek. Vyznarnnym prvkom prlrodneho i kulturnohlstorlckeho dedicstva v uzernl su Dubnlcke opalove bane. Rozvllat je mozne

taktlez rekreacny priestor Lipovce - Sind liar s prihliadnutrm na ochranne pasrna prfrodnych zdrojov mlneralnych stolovych v6d v Lipovciach. Rozvoj cestovneho ruchu je vsak potrebne viazaf na exlstuluce kapacity. Ako aj v predchadzaiuclch okresoch sa problemorn ukazuje lnfrastruktura cestovneho ruchu, kvalita a rozsah ponukanych sluzleb,


Okres Sabinov (484 km2, 56329 obyv.) sa nachadza v centralne] casti Presovskeho kraja a zo JV strany susedi 5 okresom Presov, Jadrovou castou okresu je urbanlzacno-ekonomlcky priestor, ktoreho zaklad tvoria okresne mesto Sabinov (12 424 obyv.) a mesto Lipany (6 395 obyv.). Mesto Sabinov je centrom osidlenia 3. skupiny a Lipany centrom osidlenia 4. sku piny. Obidve uvedene sidla su lokallzovane v rarnci okrajoveho pasrna kosicko - presovskeho taziska 1. urovne 5 medzinarodnym VYznamom. Z hl'adiska priestorovej koncentracie priemyselnej vyroby predstavuje [adrove pasrno okresu fundament pre sekundarny p61 rozvoja priemyslu Presov - Sabinov.

Rozvojovou osou okresu je dopravny koridor cesty 1/68 na trase Presov - Stara L:ubovna. Subezne 5 riou pretina okres aj dolezita zeleznicna traf Muszyna (PL) - Kysak spajajuca Pol'sko - Siovensko - Mad'arsko. Uvedeny dopravny koridor cesty I. triedy a zeleznlcne] trate z Potska predstavuju z pohl'adu sidelnej struktury rozvojovu os 3. stupfia 5 juznym napojenim na zlllnsko - podtatransku rozvojovu os 1. stupfia (Zilina - Poprad - Presov),

Vd'aka pomerne vyhodnej lokallzacll okresu Sabinov vocl hlavnym urbanizacno-ekonomlckym priestorom a rozvojovyrn osiam vychodneho Siovenska patri jeho hospodarstvo a priemyselna zakladiia k rozvinutejslm v kraji. Trzby z priemyselnej cmnostl zaznamenal okres vo vyske 2,5 mid. Sk (6. miesto), pridanu hodnotu 801 mil. Sk (5. miesto) a produktivitu prace 1 ,3 mil. Sk (6. miesto).

Okres Sabinov vznikol pocas prvej CSR v roku 1923, predtyrn od 13. Storocla patril do Sarisskej zupy (predtyrn Sarisskej stolice). Povodne bol na severe vacsi 0 12 obcl, Kratky cas bol sucastou Kosicke] zupy (1923 -1928). Od roku 1960 bol pricleneny do okresu Presov, Sarnostatnym okresom sa stal opat az v roku 1996.

ZOZNAM osct A MIEST OKRESU SABINOV

pocet obyvaterov

z toho zeny

Bajerovce 306 147
Bodovce 325 164
Brezovica 1688 835
Brezovleka 421 206
Cervena Voda 449 219
~ervenica pri Sabinove 776 390
Dacov 764 380
Daletice 102 46
Drienica 686 340
Dubovica 1480 739
Hanigovce 124 56
Hubosovce 428 222
Jakovany 354 170 (pokrarovanie)

ZOZNAM oact A MIEST OKRESU SABINOV

pocet obyvatel'ov

z toho zeny

Jakubova Vol'a Jakubovany Jarovnice Kamenica Krasna l.uka Krivany

Lipany

Lucka

t.:.utina

Milpos

Nizny Slavkov Olejnikov

orsev

Ostrovany Pecovska Nova Ves Poloma

Ratvaj

Razi'iany

Rencisov Rozkovany Sabinov

5arisske Dravce 5arisske Michal'any 5arisske Sokolovce Tichy Potok

Torysa

Uzovce

Uzovske Pekrany uzovsky 5algov Vysoka

399 944 4882 1850 722

1 141 6395 667 432 661 802 384 408

1684 2324 966 135 1438

181 1295 12424 1268 2738 508 363

1477 499 379 595 145

200 467

2470 903 360 574

3230 316 229 321 408 186 202 836

1 183 477 68 721 86 626 6296 617

1386 248 188 746 250 190 292

66

Niektore naj ... v okrese Sabinov

Najstarsla obec: Sarisske Michal'any, Kamenica, Ostrovany, Raznany (r. 1248)

Najrnladsla obec: Cervena Voda (r. 1956)

S najvacsim poetorn obyvatel'ov: Jarovnice (4 882) S najmenslrn poctorn obyvatel'ov: Daletice (102) Najvyssie polozena obec: Bajerovce (679 m n. m.) Najnizsie polozena obec: Sarisske Micharany (313 m n. m.)

S najvacsim katastrom: Olejnikov (4 446 ha) S najmenslrn katastrom: Daletice (249 ha)

HospooARSTVO

Napriek uvedenym faktom je vyrobna zakladfia okresu zastupena relativne malyrn poctorn priernyselnych podnikov. Ich zameranie je na odevny priemysel (Odeva Lipany - 650 prac., Tedas Sabinov - 280 prac.), strojarsky (ZTS Sabinov - 390 prac.), drevospraculucl (Sanas Sabinov - 240 prac.), potravinarsky (Milk Agro Sabinov - 110 prac.) a farrnaceuticky (Imuna Sarisske Michal'any, Mediproduct Lipany).

Polnohospodarska vyroba v okrese patrl medzi

menej produkcne v SR. SU tu napriek tomu vhodne podmienky na pestovanie obilnin (psenica, jacmen, ovos), strukovin, repky ozimnej, zemiakov a krmovin pre zivocisnu vyrobu, Zivocisna vyroba sa zameriava hlavne na chov hovadzleho dobytka, oslpanych a oviec. Rozvoj polnohospodarstva sa bude uberaf smerom zvysovanla produktivity prace, Predpoklada sa, ze v dosledku tlaku na rast produktivity prace, zavadzanlm novych technol6gii a zmenou podnlkatetskych foriem, dojde k dalsiernu poklesu

p r a c o v n y c h s I l a r e s t r u k t u r a l i z a c l l

polnohospodarstva,

Problernorn v rozvoji lesneho hospodarstva je nesolventnosf orqanizacll, vo vacsine pretrvavaiuca z predchadzaiuclch rokov. Situacia zdravotneho stavu lesnych porastov je neuspokojiva. Porasty su poskodene emisiami a druhotnyrnl skodcarnl. Do buducnosti sa pripravuje navrh projektu velkoplosneho chraneneho uzernia na ochranu lesnych ekosysternov v pohori Gergov.


Pornohospooarstvo, lesnictvo a rybolov Tazba nerastnych surovin

Priemyselna yYroba


Obchod

Hotely a restauraele

Doprava, skladovanie, posty a telekomunlkacle Financne sprostredkovanie

Nehnutel'nosti, prenaom a obehodne cinnosti Skolstvo

Zdravotnictvo a soclana pomoc

Ostatne spolocenske, soclalne a osobne sluzby

50

71 3 34 70 6 4

22 2 13 7

DEMOGRAFIA

Porodnosti sa v reprodukcnom procese prisudzuje urcujuci vYznam. V rokoch 1996 - 2006 poklesol pocet zlvonarodenych z 898 v roku 1996 na 835 v roku 2006.

Spolu 5 porodnostou je dalsou dolezltou zlozkou prirodzeneho pohybu aj umrtnost', Umrtnosf v okrese Sabinov dosiahla v roku 2006 uroveri 8,31 % (uroven SR 9,89%). Priernerny vek obyvatel'ov okresu je 32,95 roka (uroveri SR 37,71 roku) a v produktivnom veku (od 15 - 59 u muzov a od 15 - 54 u zien) sa nachadza 60,18 % obyvatel'ov (uroven SR 64,15 %). Celkovy pohyb obyvatel'stva v seba zahrfia prlro dzeny a migracny pohyb. Migracia (prisfahovanie a odsfahovanie) v okrese v roku 2006 rna urovef -0,36 % (uroveri SR 0,72 %), prlcorn celkovy pohyb obyvatel'stva je 6,29 % .

Vekove zloienie obyvaterstva v okrese Sabinov k 31.12.1996 a 31.12. 2006

[ t~
r--
I--
1

[
[ 1
1
[I
1
[ 1
[ 1
rl
1
[I
[ 1
I
I
I Ioc= 3 000 2 500 2 000 1 500 1 000 500 0

paCe! osOb

100+

95·99

90-94

60-64

55-59

50-54

45-49

40-44

35-39

30-34

25-29

20-24

15-19

10-14

5-9

1-4

500 1 000 1 500 2 000 2 500 3 000

• zeny 2006 meny 1996 • muzi 2006 0 muZi 1996


(uroven SR 0,83 %). Zakladnou demografickou charakteristikou populacle je vekova struktura. Vhodnou formou grafickeho znazornenla je vekova pyramida (vid' graf). V rokoch 1996 az 2006 nastali dolezite zmeny vo vekovej strukture obyvatel'ov okresu. V predproduktivnom veku (1 - 4,5 -14, ... ) je pozorovatelny pokles pocetnosti u oboch pohlavi. Je to prejav znlzene] porodnosti v 90-tych rokoch. Opacny trend mozno vidief vo vekovych skuplnach 25 - 34 a 50 - 59 rokov ako nasledok zvysene] porodnostl v 50-tych a 70-tych rokoch.


Podobne, ako potencial pracovnych sri evidovanyeh na urade prace, soclalnych vecl a rodiny, je d6lezity, ak nie d6lezitejsr, potencial skryty v skolskom systems. Sief 5 strednych sk61 a ucillsf v okrese je dostatocna vzhl'adom k bllzkostl kraiskeho centra, ktore doplria ponuku studijnych odborov. Odbory sa orientuiu na vseobecne vzdelanie, potravlnarsku vyrobu, sluzby, elektrotechnlcky priemysel, stroja rstvo, obchod, dopravu a pornohospodarstvo. Celkovo rnozno povedaf, ze naiproblernovejsou castou sektoru strednych sk61 su stredne odborne ucilistia, 0 ktore neustale klesa zaulem, Je to negaUvny trend, ktorY by z hl'adiska dlverzlflkacle pracovnych sri v buducnostl mohol zohravat vyznarnnu ulohu,

Podiel iiakoY na jednotlivjch druhoch strednych sk61 Y skolskom roku 2006/2007

Zdruzene sfredne skoly 20%


a ucilistia 13%

Stredne odborne

Gymnazia skoly

38% ZDROJ: STATISTICKY URAD SR 29%

TRH pRACE

Z hl'adiska vysky miery nezamestnanosti patrl okresu Sabinov 12. miesto (predposledne) medzi okresmi kraja 5 hodnotou az 16,6% (vyssi podiel romskeho obyvatel'stva). Urad prace v Sabinove registruje cca 4 200 ziadosti 0 zamestnanie. Struktura nezarnestnanych vykazuje urcite skupiny os6b, ktore su v ramcl okresu rlzlkovejsle. K rlzikovyrn skuplnarn v okrese patria zeny, ktore tvoria 54% vsetkych nezamestnanych, Vo vekovej strukture su to predovsetkyrn nizsie vekove kateqorie 20 - 24, 25 - 29, 30 - 34, ktore si hl'adaju prvy raz pracu a prlpadny neuspech rna za nasledok v rnnohych pripadoch miqraciu mimo region, ale aj rizikova skupina stredneho veku 40 - 44 rocnych, Podl'a vzdelania tvoria najv8csiu cast nezarnestnanych sku piny vyucenych, 50 zakladnyrn vzdelanim a bez vzdelania, teda najmenej kvallflkovana pracovna sila. U cerstvo konclaclch su to absolventi strednych odbornych sk61 5 maturitou a strednych odbornych ucilisf 5 maturitou a bez maturity. Podl'a druhu predchadzajuceho zamestnania su najrizikovejsie skupiny remeselnikov a kvalifikovanych vyrobcov, spracovatel'ov a opravarov, pornocnych a nekvalifikovanych robotnikov a osoby bez pracovneho zaradenia. Problernorn pri dalsorn zarnestnavan i m6ze byf podiel dlhodobej nezamestnanosti (nad 12 mesiacov), ktora tvori dokonca nadpolovlcnu urovef 56,8%.


20 -----------1~~------------------- 15 10 ------

5 0------

Sabinov Presovsky kraj Siovensko

• MIERA EVIDOVANEJ NEZAMESTNANOSTI Iv %) ZDROJ: OPSVaR

uchadzaci 0 zamestnanie pcdra vzdelania (v %)

40,00 ---------------------------------

~:~ ---~_.~...,.~.-.~.~. ~1.~n .. I~- ._.~,..,.,..~- .•. ~n.,..~-.-_--.I .. ~~~~.n_1lLD:.__,'_'__


vzd.

vzd.

vzd.

.Sabinov • Presovsky kraj .Slovensko

ZDROJ: OPSVaR

20,00
:~f: tJl n n I~I n n Itnl.n.
do19r. 20·2425·2930·34 35·39 40·44 45·49 50·54 55·59 nad60
.Sabinov • PresovskY kraj .Slovensko
ZDROJ: OPSVaR
35,00
30,00 dIb •. nl In. Inl .n. In. """ """II
25,00
20,00
15,00
10,00
5,00
0,00
,,; .; .; .; .; .; .; .; .; .; ,,;
., ., ., ., ., ., ., ., ., ., .,
'" Ul en N 00 ... 0 Ul N ~ 00
0 ... -; ~ ";' ";' ~ ...
"C '" Ul en N 00 ... 0 Ul .:. "C
... ... N '" '" ... til
c:
ZDROJ: OPSVaR
uehadzael 0 zamestnanie podl'a predchadzajuceho
zamestnania KZAM (v %)
80,00
60,00 I~
40,00
20,00 I[]I _ ... I~I
0,00 _ ... __ •• []I_
... N '" ... '" Ul r-, 00 en 0 ..:
KZAM 1 - zakonod. a ved. a riadiaci pracovnlci KZAM 7 - remesel. a kvallf. V9r0bcovla. spracovatella. opravtIri
KZAM 2 - vedec., odbor., dui. pracovnici KZAM 8 - obsluha strojov a zartadenl
KZAM 3 - tBchnic., zdrav., pedag. prac. a prac. v prlbuzn9ch oboroch KZAM 9 - pomocnr a nekvallf. robotnlcl
KZAM 4 - niiii administrativny pracovnici KZAM 0 - prlsluAnlCI armtldy (profeslonalny voJacI)
KZAM 5 - pl'8Vlkjzkovl pracovnlci v slu:HW:h a obchode KZAM A - osoby bez pracovn6ho zaradenia
KZAM 6 - kvalif. roboblici v pcrnch .• 188. a pnbuznYch oboroch

Uchadzacl 0 zamestnanie (d'alej UoZ) vo veku 14 - 25 rokov 5 nedokoncenym vzdelanim a absolventi tvoria z cca. 4 215 uchadzacov 20,9 %, 55,66 % rna zakladne, alebo ziadne vzdelanie, casto ide 0 clenov rornske] komunity ohrozenyeh socialnou exkluziou. UoZ starsl ako 50 rokov tvoria z celkoveho poctu nezarnestnanych 17,98 %, coje menej akoje priemer Presovskeho kraja (19,94 %). V skupine dlhodobo nezarnestnanych je 23961'udi bez prace dlhsle ako 12 mesiacov, cim sa na celkovom pocte UoZ podlelaju 56,84 %. Z d6vodu nizkej vzdelanostnej urovne UoZ a vysokeho podielu dlhodobo nezarnestnanych je d61ezite v najblizsom case vytvarat pracovne miesta 5 malo sofistikovanou vyrobou (operatori rnontaznych liniek a pod.). Zaroveri sa domnievame, ze v

reqlonoch s vysokym podielom rornskeho etnika je d61ezite revitalizovaf dvojrocne odborne skoly, predovsetkyrn v odvetviach, kde sa ocakava odliv pracovnikovza lepsle platenou pracou (strolarenstvo, stavebnictvo, lesnictvo, polnohospodarstvo, textllny a potravinarsky priemysel). D61ezitym faktorom je aj zvysovanie mobility UoZ na trhu prace okresu Presov V ramci Studie pre umiestnenie priernyselnych parkov na uzernl Presovskeho kraja su v okrese Sabinov vytypovane lokality Sabinov - Orkucany a Lipany - Za tratou, s charakterom pre rnontaznu, dlelensku a strojarsku vyrobu, dalej pre textllne a odevne prevadzky, Dalsie lokality pre .hnede" parky su Sabinov - priemyselna zona, Rozkovany, Lipany, Dacov, Kamenica, Torysa, Cervenica, Sarisske Dravce. V tYchto priemyselnyeh arealoch je potencial na vytvorenie 600 az 1200 pracovnych miest. Potencial je aj v sektore sluzieb a cestovneho ruchu. Vyznarnne pre jeho rozvoj su Cergov a Drienica. V tomto sektore je potencial na vytvorenie az 150 novych pracovnych miest.


Uzemie okresu Sabinov svojou pestrosfou a rozmanitosfou vytvara vel'mi vhodne podmienky pre rozvoj rekreacle a turizmu. Nosnymi formami cestovneho ruchu su zlmny cestovny ruch a zlrnne sporty. Zimne Iyziarske stredlska vyrastll najma na upat! pohoria Cergov. Je to rekreacny priestor Drienica - Lysa s dobryrnl predpokladmi rozvoja vd'aka vyhodnej polohe. V pohori Bachureri su to vzaiomne prepojene rekreacne priestory Dubovica - Zliabky a Rencisov - Buce, pricorn potencial oblasti nie je zdaleka pine vyuzity. Problernorn je sezonna navstevnost tychto stred lsk a tyrn aj ich kr atko do b ejs le vyuz tvan!e , Z hl'adiska perspektivneho vyuzltla zlmnych stredisk v buducnostl je nevyhnutne dobudovanie a skvalitnenie sluzleb, Zazemlrn vybavenosti je mesto Sabinov so svojou pamiatkovou zonou,

Dalsou rnoznostou rozvoja cestovneho ruchu sa ukazuje chaluparstvo a vidiecky cestovny ruch v horskych a podhorskych obciach. Vel'mi vhodne podmienky pre tuto formu cestovneho ruchu rna obec Olejnikov - Majdan. V poslednom obdobi sa ukazuje aj moznost vyuzltla geotermalneho vrtu v Lipanoch na rozvoj rekreacle na baze termalnych a mlneralnych v6d.

Podobne ako aj v inych okresoch sa problernom ukazuje nevyhovujuca, resp. nedobudovana, infrastruktura cestovneho ruchu, kvalita a rozsah ponukanych sluzleb, V tejto sfere je mozne vyuzlt' po absolvovani vybranych rekvallflkacnych kurzov dlsponlbllny pracovny fond okresu, kedze miera nezamestnanosti v Sabinove je pomerne vysoka,


Okres Snina (805 krn", 38752 obyv.) je situovany na SV okraji Presovskeho kraja, pricorn vel'ku casr jeho hranlc tvorl statna hranica, na severe 5 Pol'skom a na vychode 5 Ukrajinou. Hlavnym urbanizacnyrn priestorom 5 najvaesrm ekonornlckym potenclalorn je sfdelno-kornunlkacna os nadreqlonalneho vyznamu, ktorej zaklad tvorl statna cesta 1/74 Presov - Humenne - Snina - Ubl'a - Ukrajina (do buducnostl sa v rarnci tohto cestneho koridoru rata 5 rychlostnou komunikaciou) a zeleznicna trasa Humerme - Snina. Zaroveri je tate casr okresu sucastou sekundarneho polu rozvoja priemyslu Humenne-Snina.

Uzemie okresu patri medzi hospodarsky menej rozvinute oblasti Prasovskeho kraja, bez vyznamnejsej surovinovej zakladne a bez silnejslch priemyselnych podnikov, nalrna so zahranlcnyrn kapitalom, Vzhl'adom na svoju periternu polohu mimo hlavnych urbanizacnych a rozvojovych osl a bez vyznamnejslch zdrojov surovinovej zakladne a priemyslu nerna tento priestor predpoklady pre vyznamnejsr hospodarsky rast.

Okres Snina vznikol pocas prvej CSR v roku 1923, predtym od 13. storocla patril do Zernpllnske] zupy (predtyrn Zernpllnske] stolice). Casf okresu bola pocas vojnoveho Slovenskeho statu sucastou Mad'arska. Od roku 1960 bol pricleneny do okresu Hurnenne. Sarnostatnym okresom sa stal opat az v roku 1996.

ZOZNAM oact A MIEST OKRESU SNINA

poeet obyvaterov

z toho zeny

Bela nad Cirochou Brezovec Gukalovce

Dlhe nad Cirochou Dubrava Hostovice Hrabova Roztoka Jalova

Kalna Roztoka Klenova Kolbasov Kolonica Ladomirov Michajlov Nova Sedlica Osadne Parihuzovce Pcoline Pichne

Prfslop

Runina

Ruska Vol ova Rusky Potok

3311 51 159 2092 272 339 65 89 583

526 112 581 341 111 320 192

25 580 552 61 63 120

141

1694 31 87 1050 172 148 35

40 291 276 57

289 157 61 150 88 18 292

294 29 39 67 80

(pokrarovanie)

ZOZNAM oacl A MIEST OKRESU SNINA

pocet obyvatel'ov

z toho zeny

Snina Stakcln

Stakclnska Roztoka Strihovce

5migovec

Topol'a

Ubl'a

Ulic

Ulicske Krive Zboj

Zemplfnske Hamre

10868 1228

166 82 39 94

491 496 139 232 636

21247 2397 329 163

87 173 886 996 278 425

1257

Niektore naj ... v okrese Snina

Nalstarsla obec: Pichne (r. 1312)

Najmladsia obec: ZempHnske Hamre (r. 1954)

S najvaesrm poctorn obyvatel'ov: Bela n/Cirochou (3311 )

S najrnenslm poctorn obyvaterov: Parihuzovce (25) Najvyssie polozena obec: Runina (550 m n. m.) Najnizsie polozena obec: Dlhe n/Cirochou (183 m n. m.) S najvaesrm katastrom: Stakcln (16774 ha)

S nalmenslm katastrom: Jalova (279 ha)

HospooARSTVO

Hospodarskym a spravnyrn centrom je mesto Snina (21 247 obyv.) lokalizovane vo vyhodnej polohe tvoriacej vstupnu branu do okresu. V tomto meste sa sustredu]e prevazna cast' priemyselnej produkcie v rarncl priemyselnej zony na vychodnom okraji zastavaneho uzemla, Okres zaznamenal trZby z priemyselnej einnosti na urovnl 1,5 mid. Sk, na com rna znaeny podiel pomerne nlzka produktivita prace na urovni 611,5 tis. Sk (10. miesto v kraji) a pridana hodnota (675 mil. Sk - 7. miesto v kraji). Najdolezitejs lrni odvetviami priemyslu su strolarenstvo (Vihorlat Snina - 577 prac., Sukmont- 134 prac.), drevospracujucl priemysel (Beky - 460 prac.), elektrotechnlcky (Jas Elmont - 550 prac.) a obuvnlcky (JAS Export, 660 prac.). Vobci Stakcln sa nachadza potravlnarsky podnik AGRIFOP. Oslabej priemyselnej baze okresu hovorl fakt, ze ziaden z uvedenych podnikov sa neumiestnil v dvadsiatke najsllnejslch priemyselnyeh podnikov Presovskeho kraja. Pre ekonomicky rozvoj uzernia sa okrem intenziflkacie jestvuluceho arealu Vihorlat a vo vazbe nan novo vyrnedzenych ploch pre vyrobnoskladovacie prevadzky mimo lntravllan sldla poena 5 vystavbou priernyselneho parku Snina na pioche 10,95 ha poskytuluceho priestory v 14 vyrobnych halach,


Pornohospooarstvo, lesnictvo a rybolov 59
Tazba nerasfnych surovin
Priemyselna vyroba 77
Vyroba a rozvod elektriny, plynu a vody
Stavebnictvo 27
Obchod 86
Hotely a restauracie 5
Doprava, skladovanie, posty a telekomunlkade 5
Nehnutel'nosti, prenalorn a obchodne cinnosti 26
Skolstvo
Zdravotnictvo a socialna pomoc 27
Ostatne spolocenske, soclahe a osobne sluzby 3 DEMOGRAFIA

Vekove zloienie obyvaterstva v okrese Snina k 31.12. 1996 a 31.12. 2006

[~
l ,I
I
II
I I
[ I
[ I
[ I
[ I
II
[I
1:1
n
I
I I
I
I I
IT: 2 000 1 500 1 000 500

poeetosOb

• zeny 2006 0 zeny 1996 • muzi 2006 0 muzi 1996


Porodnosti sa v reprodukcnorn procese prisudzuje urcujuci vyznarn. V rokoch 1996 - 2006 poklesol pocet zlvonarodenych z 461 v roku 1996 na 329 v roku 2006.

Spolu 5 porodnostou je dalsou dolezltou zlozkou prirodzeneho pohybu aj umrtnost. Umrtnosf v okrese Snina dosiahla v roku 2006 uroveri 10,05 % (uroven SR 9,89%). Priernerny vek obyvatel'ov okresu je 37,06 roka (uroveri SR 37,71 roku) a v produktrvnom veku (od 15 - 59 u muzov a od 15 - 54 u zien) sa nachadza 63,92 % obyvatel'ov (uroven SR 64,15 %). Celkovy pohyb obyvatel'stva v seba zahrfia prtrodzeny a migracny pohyb. Migracia (prisfahovanie a odsfahovanie) v okrese v roku 2006 rna urovef -2,64 % (uroveri SR 0,72 %), pricorn celkovy pohyb obyvatel'stva je -4,26 % (uroveri SR 0,83 %). Zakladnou demografickou charakteristikou populacle je vekova struktura, Vhodnou formou grafickeho znazornenia je vekova pyramida (vid graf). V rokoch 1996 az 2006 nastali dolezite zmeny vo vekovej strukture obyvaterov okresu. V predproduktrvnom veku (1 - 4, 5 -14, ... ) je pozorovaterny pokles pocetnostl u oboch pohlavL Je to prejav znfzene] porodnostl v 90-tych rokoch. Opacny trend mozno vidief vo vekovych skuplnach 25 - 34 a 50 - 59 rokov ako nasledok zvysenej porodnostl v 50-tych a 70-tych rokoch.


Pre rast lokalne] ekonomiky okresu je dolezity rozvojovy potencial skolskeho systemu okresu. Sief 4 strednych skol a uciHsf v okrese je pomerne uzka, Suvlsl vsak 5 vel'kosfou okresu a spadovostou dochadzky do skol v meste Humenne. Orientuje sa na vseobecns vzdelanie, potravinarsku vyrobu, sluzby, elektrotechnicky priemysel, strojarstvo, obchod, dopravu a polnohospodarstvo. Celkovo rnozno povedaf, ze pokles zaujrnu je badatelny pri strednych odbornych ucilistiach, 0 ktore neustale klesa zaulern. Paradoxom je, ze prave 0 robotnicke profesie je v sucasnostl pri vel'kom stavebnom boome (ten je vsak mimo okresu) ernlnentny zaulern, co si pomaly zacinaju tieto stredne skoly uvedomovaf.

Podiel ziakov na jednotlivych druhoch strednych Akol v Akolskom roku 2006/2007

Gymnazia 36%

Siredne odborne §koly

25%

Zdruzemi slredmi likoly 39%


TRH pRACE

Nevyrazna ekonornicka situacia sa az tak vyrazne neprejavila vo vyske miery disponibilnej nezamestnanosti. V tomto smere patrl okresu Snina 5. miesto medzi okresmi kraja s hodnotou 10,6%. Urad prace v meste Snina registruje cca 2 220 podanych zladostl 0 zamestnanie. Struktura nezarnestnanych vykazuje ureite sku piny osob, ktore su rlzlkovejsle ako nezamestnanosf zlen, aj ked' je to pribllzne 0 jeden percentualny bod menej ako je priemer v Presovskorn kraji (51,5% vsetkych nezarnestnanych). Vo vekovej strukture ide predovsetkym 0 vyssie vekove kateqorie 45 -49,50- 54, ktore po strate zamestnania maju problem znova etablovaf na trhu prace z hl'adiska vyssieho veku a rnense] atraktivity a dlhodobejse] perspektivy pre zarnestnavatelov Podl'a vzdelania tvoria najv8esiu easf nezarnestnanych skupiny vyucenych, so zakladnyrn vzdelanlrn a s uplnyrn strednyrn odbornyrn vzdelanlrn s maturitou. U cerstvc konclacich su to absolventi strednych odbornych skal s maturitou a strednych odbornych ueiHsf s maturitou a bez maturity. Podl'a druhu predchadzajuceho zamestnania su nalrizlkovejsle skupiny remeselnlkov a kvallflkovanych vyrobcov, spracovatetov a opravarov, pornocnych a nekvallfikovanych robotnlkov a osoby bez pracovneho zaradenia. Najviac nezamestnanych pochadza v sueasnosti zo


12 10 8 6 4 2 o

Snina

Presovskv kraj Siovensko



40,00 -----------------

~.~ =_ -~.=-...,.=- -.~~-ln~I_=.-.., .-I.~n •. ~~__'_I~I.~.,_"lbi.___._,__

Ved. V5 Vyssie uso OSV us so Vyuc. Z5 bez

vzd.

vzd.

vzd.

• Snina • Presovsky kraj • Siovensko

ZDROJ: OPSVaR

uehadzael 0 zamestnanie podta veku (v %)

20,00 -----------------

:::: JJmIUmIUItnE

0,00 __,_,__,.._.. "--'--'--'_.___._. .._...__._.___._,__,.._., .._.__

do19r. 20·2425·2930·3435·3940·44 45·49 50·54 55·59 nad60


ZDROJ: OPSVaR

uchadzaci 0 zamestnanie podl'a doby evidencie (v %) 30,00 ----------------- 25,00 rlI

11:1 DOE.lnl.hl Inl ono .no .n.l~

iii .,; .,; .,; .,; .,; .,; .,; .,; .,; ~
., OJ OJ OJ OJ OJ OJ OJ OJ OJ
'" '" en N co ... 0 '" N co co
0 .... .... ~ "? "? "r "r ...
'0 M '" .;.. ..:. co ... 0 '" N '0
.... .... N M M ... os
c: • Snina • PresovskY kraj • Siovensko

ZDROJ: OPSVaR


uchadzaci 0 zamestnanie podl'a predchadzajuceho zamestnania KZAM (v %)

60,00 -----------------

~:E ::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::;I~~

O 00 _~_~ ... ~.~_~_.~.~n.~.~_~I~n~ •• ~..,~. ~I~::-I~~-~_~~

,

KZAM 1 - zakonod. a ved. a riadiaci pracovnfci KZAM 7 - remesel. a kvalif. V9r0bcovia, spracovatelia, opravtiri

KZAM 2 - vedec., odbor., dul. pracovnld KZAM 8 - obsluha strojov a zariadenl

KZAM 3 - technic., zdrav., pedag. prac. a prac. v prfbuznYch oboroch KZAM 9 - pomocnl a nekvalif. robotnlci

KZAM 4 - nlHl admlnlstratlvny pracovnld KZAM 0 - prfsluAnlci armady (profesionalny vojaci)

KZAM 5 - p~dzkovl pracovnfci v slufbach a obchode KZAM A - osoby bez pracovnMIC zaradenia

KZAM 6 - levaltf. robotnlcl v pofnoh., lee. a prlbuzn9ch oboroch

ZDROJ: OPSVaR

sektoru verejnej spravy, obrany, povinneho socialneho poistenia, spracovaterskeho priemyslu a stavebnlctva. Problernom pri dalsorn zamestnavanl maze byf podiel dlhodobej nezamestnanosti (nad 12 mesiacov), ktora tvort az48,8% .

TRH pRACE - zAVER

Uchadzacl 0 zamestnanie (d'alej UoZ) vo veku 14 - 25 rokov s nedokoncenym vzdelanlm a absolventi tvoria z cca. 2 223 uchadzacov 15,07 %, 28,34 % rna zakladne, alebo zladne vzdelanie. UoZ stars! ako 50 rokov tvoria s celkoveho poctu nezamestnanych 22,22 %, co je viac ako je priemer Presovskeho kraja (19,94 %). V skupine dlhodobo nezamestnanych je 1084 ludl bez prace dlhsie ako 12 mesiacov, erm sa na celkovom pocte UoZ podletaju 48,76 %. Skupina UoZ s nedokoncenym a zakladnyrn vzdelanlm

vykazuje oproti ostatnym okresom Presovskeho kraja relaUvne nizku uroveri, problematickou skupinou su UoZ nad 50 rokov. Moznym riesenfrn je vytvaranie socialnych podnikov 5 podmienkou zarnestnavania prave tejto sku piny.

V rarncl Studie pre umiestnenie priernyselnych parkov na uzernl Presovskeho kraja su v okrese Snina vytypovane lokality Snina - Vihorlat, 5 charakterom pre vyrobu strojov a zariaden i. Dalsie lokality pre .hnede" parky su Snina, Klenova, Strihovce, pcolinne. V tychto prlemyselnych arealoch je potencial na vytvorenie 300 az 800 pracovnych miest. Potencial je aj v sektore sluzieb a cestovneho ruchu. Vyznarnne pre jeho rozvoj su Vychodne Karpaty Narodny park Poloniny ale aj Nova Sedlica a lne, V tomto sektore je potencial na vytvorenie az 250 novych pracovnych miest.


Nepriaznivu hospodarsku sltuaclu v okrese, nalma v oblasti priemyslu, je mozne do urclte] miery vyvazif primeranou exploataclou prfrodneho bohatstva na baze trvalej udriatel'nosti. Okraiova poloha okresu sposobule, ze vyborne prlrodne podmienky pre rekreaciu a cestovny ruch, ktore poskytuju Vychodne Karpaty, neboli a dodnes nie su pine vyuzlvane. Naicennejsia je zatial' malo narusena podhorska a horska krajina Bukovskych vrchov a Vihorlatu. Rozvoj zariadeni cestovneho ruchu v tomto uzernl je potrebne situovaf do ochranneho pasrna NP Poloniny (obce Ulicskej doliny) a do obcl v obvode NP (Pcollnska dolina, Stakcln, Ublianska dolina). Hlavnymi centrami by sa mohli staf obce Ulic, Nova Sedlica a Parihuzovce (zirnne sporty). Tato casr okresu rna dobry potencial pre letnu turistiku, vidiecky cestovny ruch a agroturistiku. Najvyznamnejsim rekreacnyrn priestorom na uzern i okresu je prlmestska rekreacna oblasf Sninske rybniky 5 prfrodnym kupallskorn, vhodna pre celorocne aktivity, letnu turistiku, pobyt pri vode, ale aj zlrnny cestovny ruch a zirnne sporty. Uvedeny priestor tvori vhodne rekreacne zazernle pre navstevnfkov oblasti a vychodisko do turisticky atrakUvnych castt Vihorlatu a Vychodnych Karpat, Vyznamnym uzlom cestovneho ruchu nadreqlonalneho vyznamu by sa mohlo staf po reallzacll stredisko Biele Kamene na severnych svahoch Vihorlatu (k.u, Snina, Zemplinske Hamre, Kolonica, Stakcln), ktore priestorovo nadvazule na stredisko Snlnske rybniky.

K najvyznarnnejsfrn pamiatkam okresu patri subor drevenyeh kostolikov v obciach Ulicske Krive, Rusky Potok, Topota, Jalova, Smigovec a Hrabova Roztoka, ktorych navsteva by mohla doplriat ponuku okresu v oblasti rnestskeho, kulturneho a poznavacleho cestovneho ruchu.

Podobne ako pri inych okresoch je problernom sief sluzieb v podobe ubytovacich a stravovacich zariadeni a ostatnej infrastruktury cestovneho ruchu, ktora pri dobudovani maze poskytnut' pracovne prflezltostl pre obyvatel'ov obcl okresu.


Okres Stara l'ubovfia (624 km2, 51 710 obyv.) zabera SZ casf Presovskeho kraja. Jeho severna hranica je zaroven statnou hranicou 5 Pol'skom. Hlavnyrn ekonornlckyrn priestorom okresu je centralna casr, ktoru tvori tazlsko osidlenia 3. urovne druhej sku piny 5 okresnyrn mestom Stara l'ubovna (16 422 obyv., centrum osidlenia 3. sku piny) v jeho vychodne] casti a mestom Podolinec (3 217 obyv., centrum osidlenia 5. sku piny) v juhozapadnej, Obidve mesta okresu sa nachadzaju na dvoch prepojenych rozvojovych osiach 3. stupfia (I'ubovniansko - kezmarska rozvojova os a I'ubovniansko - bardejovska rozvojova os), ktore maju spolocne tvar polobluka 5 vrcholom v meste Stara tubovna. Na hlavny dopravny i ekonomlcky skelet SV Siovenska (rozvojovu os 1. stupfia Presov - Poprad 5 pokracovanlm do Ziliny) sa pripajaju v zapadne] casti pri meste Poprad a vychodne] pri krajskom meste Presov, Okres je dopravne napojeny na ostatnu komunikacnu sief prostrednictvom ciest 1/77 (v smere na Poprad) a 1/68 (v smere na Presov a Mnisek nad Popradom) a zeleznicnou trafou Poprad - Stara L:ubovna - Plavec, Okres i okresne mesto su svojou prihranicnou polohou, dopravnou odl'ahlosfou a pomerne slabou dostupnosfou vytlacane do pozicie ekonomickej marginality. 0 periferne] polohe okresu hovori aj skutocnost, ze sa nenachadza v zladnom pole rozvoja priemyslu.

Terals! okres vznikol v roku 1968 vyclenenfrn z okresov Poprad a Presov, Do roku 1960 mal okres 28 obcl a patril k Splsu,

Niektore naj ... v okrese Stara ~ubovna

Najstarsla obec: Hniezdne (r. 1286) Najrnladsia obec: Sulin (r. 1960)

S najvacsim poctorn obyvatel'ov: Nova l'ubovfia (2767)

S najrnensfrn poctorn obyvatel'ov: Obrucne (49) Najvyssie polozena obec: Sambron (672 m n. m.) Najnizsie polozena obec: Mnlsek n/Popradom (390mn. m.)

S najvacsim katastrom: Kamienka (2 916 hal S najmenslrn katastrom: Hajtovka (305 hal

ZOZNAM osct A MIEST OKRESU STARA l!UBOV"'A

eire Durkova Forbasy Hajtovka Haligovce Hniezdne Hranlene

pocet obyvatel'ov

z toho zeny

1 173 275 389 93 677 1425

588 149 197

44 348 719

(pokrarovanie)

ZOZNAM osct A MIEST OKRESU STARA l!UBOV"'A

pocet obyvatel'ov

z toho zeny

Hrornos 519

Chmel'nica 922

Jakubany 2 504

Jarabina 857

Kamienka 1 385

Kolackov 1 076

Kremna 110

K~ov 748

Lackova 173

Legnava 136

Lesnica 534

Litmanova 632

l.omnleka 1 937

L:ubotin 1 353

Maly Lipnik 446

Matysova 69

Mnisek nad Popradom 685

Nizne Ruzbachy 633

Nova l'ubovria 2 767

Obruene 49

Orlov 744

Plavee 1 865

Plavnica 1 534

Podolinec 3217

Puste Pole 229

Rusks Vol'a nad Popradom 105

Stara l!ubovna 16 422

Starina 61

Stranany 193

Sulin 395

Sambron 415

Sarisske Jastrabie 1 207

Odol 420

Vel'ka Lesna 497

Vel'ky Lipnfk 1 017

Vislanka 263

Vysne Ruzbachy 1 300

262 469

1263 436 708 516

54 393 82 48 255 323 936 688 221

39 328 317 1 391

22 380 924 770

1624 120 62 8244 31 94 188 219 617 226 246 513 131 693

HospooARSTVO

Okres i mesto Stara L:ubovna patria k priemerne priernyselnyrn okresom kraja. Trzby z priemyselnej cinnosti su zaznarnenane na hodnote 1,7 mid. Sk (8. miesto v kraji), pridana hodnota 403 mil. Sk (9. miesto), hoci produktivita prace je po okresoch Humenne a Poprad tretia najvyssia (1,7 mil. Sk). Priemyselna produkcia v okresnom meste sa koncentruje najma do vyrobnej zony Sever - Tovarenska ulica a vyrobnej zony Rovinky. Nie je tu vsak lokallzovany vyznamnejsi priernyselny podnik, ktorY by objemom svojej produkcie patril medzi najperspektfvnejsie podniky kraja. Tradiciu strojarskeho priemyslu v Starej L:ubovni reprezentuje najrna firma Skrutkaren - Exim Stara l'ubovtia 5 300 prac. Dalsimi subjektmi v tomto segmente su PIProfi Orlov (120 prac.), Fy-Pois Plavec, Kovimex Slovakia

Stara tubovna, Instalanova Stara ~ubovna a Prornetheus-sl Stara ~ubovna. K podnikom elektrotechnickeho priemyslu patria MKEM Stara tubovna (100 prac.), Elmon Stara ~ubovna a Ferimex IT Stara tubovna. Z drevospracujuceho priemyslu su najvyznarnnejsle podniky Elffa Mnlsek nad Popradom a Rarex Stara tubovna.

Dalsi rozvoj priemyselnej vyroby rna byt' podporeny vlaceryml dlsponlbllnyml priemyselnyml plochami. Ide 0 priemyselne lokality Stara ~ubovna - Tovarenska 3 (2,5 hal, Stara ~ubovna - medzi Lipnikmi (100 hal, Mnisek nad Popradom (658 hal a Podolinec- T. Vansovej (8,5 hal.

V okrese je zastupene aj stavebnictvo prostrednictvom podniku Pienstav Stara ~ubovna (175 prac., trZby - 342 mil. Sk), ktory je svojou stavebnou produkciou na 4. mieste v kraji a menslm podnikom Prefa Orlov.

Uzemie okresu patri medzi menej produkcne polnohospodarske oblasti Siovenska. Je sucastou znarne] oblasti pestovania ovsa a zemiakov. Pribllzne na polovici osevnych ploch sa vysieva ovos ajacrnefi, prlcorn nezanedbatel'nu casf tvoria aj plochy pestovania krmovin, raze, I'anu a psenlce, Znacna je i rozloha trvalo travnych porastov, ktora umoznuje chov hovadzleho dobytka a oviec (tych je vsak vyrazne rnensl podiel).


Pornohospodarstvo, lesnfctvo a rybolov fazba nerastnych surovfn

Priemyselna vyroba


Obchod



Nehnutefnosti, prenalorn a obchodne cinnosti Skolstvo

Zdravotnfctvo a soclalna pomoc

Ostatne spolocenske, soclalne a osobne sluzby

65

60 1 89 131 21 14 3 45

17 11

DEMOGRAFIA

Porodnosti sa v reprodukcnom procese prisudzuje urcujuci vyznam, V rokoch 1996 - 2006 poklesol pocet zivonarodenych z 864 v roku 1996 na 694 v roku2006.

Spolu 5 perodnostou je dalsou dolezitou zlozkou prirodzeneho pohybu aj umrtnost. umrtnosr v okrese Stara l'ubovna dosiahla v roku 2006 uroveri 8,74 % (uroveri SR 9,89%). Priernerny vek obyvatel'ov okresu je 33,52 roka (uroven SR 37,71 roku) a v

Vekove zlozenie obyvaterstva v okrese Stara i.:uboviia k 31.12.1996 a 31.12. 2006

l

[

[

[~

I

I

.1

LI

[

I

II

I I

II

I 5·9

I I 1·4

1[[ ~

!e

3 000 2 SOD 2 000 1 500 1 000 500 0

poCe! osob

100+

95 ·99

90·94

SOD 1 000 1 500 2 000 2 500 3 000



produktivnom veku (od 15 - 59 u rnuzov a od 15 - 54 u zlen) sa nachadza 62,15 % obyvatel'ov (uroven SR 64,15 %). Celkovy pohyb obyvatel'stva v sebe zahrfia priro dz eny a migracny pohyb. Migracia (prisfahovanie a odsfahovanie) v okrese v roku 2006 rna uroven -2,25 % (uroven SR 0,72 %), pricorn celkovy pohyb obyvatel'stva je 2,46 % (uroveri SR 0,83 %). Zakladnou demografickou charakteristikou populacle je vekova struktura, Vhodnou formou qrsflckeho znazornenla je vekova pyramida (vid' graf). V rokoch 1996 az 2006 nastali dolezite zmeny vo vekovej strukture obyvatel'ov okresu. V predproduktivnom veku (1 - 4, 5 -14, ... ) je

pozorovatelny pokles pocetnostl u oboch pohlavi. Je to prejav znfzene] p6rodnosti v 90-tych rokoch. Opacny trend rnozno vidief va vekovych skuplnach 25 - 34 a 50 - 59 rokov aka nasledok zvysenej p6rodnosti v 50-tych a 70-tych rokoch.


Podobne aka potencial pracovnych sri evldovanych na urade prace je d61ezitY aj potencial skolskeho systemu, Sief 6 strednych sk61 a ucilrsf v okrese je dostatocna, pricorn sa orientuje na vseobecne vzdelanie, sluzby, stavebnlctvo, elektrotechnicky priemysel, drevovyrobu, obchod, vyrobu obuvi a pornohospodarstvo. Celkovo rnozno povedaf, ze najproblernovejsou castou sektoru strednych sk61 su stredne odborne ucilistia, a ktore neustale klesa zaulern. Je to negaUvny trend, ktory by z hl'adiska dlverzlflkacle pracovnych sri v buducnostl moho I zohravat'vyznarnnu ulohu,

Podiel iiakov na jednotlivjch druhoch strednych ikel v ikolskom roku 2006/2007

Gymnazia 30%

Stredne ocborne skoly

16%


a ucilistia 54%


TRH pRACE

Z hl'adiska vysky miery disponibilnej nezamestnanosti patrl okresu Stara tubovna 2. miesto medzi okresmi kraja s hodnotou 7,1%. Urad prace v Starej L:ubovni registruje okolo 2 200 ziadostr 0 zamestnanie. Struktura nezamestnanych vykazuje urcite sku piny osob, ktore su v ramci okresu rizikovejsie a prave tie potrebulu prednostne rlesenle, K rizikovym skuplnarn (potenclalnym zamestnancom) v okrese patria zeny, ktore tvoria 56% vsetkych nezarnestnanych, vo vekovej strukture su to predovsetkyrn nizsie a stredne vekove kateqorie 20 - 24,30 - 34 a 35 - 39 rocnych, ale aj rizikova skupina 45- 49 rocnych, Podl'a vzdelania tvoria najvacsiu casr nezarnestnanych sku piny vyucenych, so zakladnyrn vzdelanlm a bez vzdelania. U cerstvo konclacich su to absolventi strednych odbornych skol s maturitou a strednych odbornych uciHsf s maturitou a bez maturity. Podl'a druhu predchadzajuceho zamestnania su najrizlkovejsle skupiny prevadzkovych pracovnlkov v sluzbach a obchode, pornocnych a nekvallflkovanych robotnlkov a osoby bez pracovneho zaradenia. Najviac nezarnestnanych pochadza v sucasnosti zo sektoru ostatnych verejnych, socialnych a osobnych sluzieb a verejnej spravy, obrany, povlnneho soclalneho poistenia a stavebnlctva. Problernorn pri dalsorn zarnestnavanl moze byf podiel dlhodobej nezamestnanosti (nad 12 mesiacov), ktora tvort 48,6%.


12 10 8 6 4 2 o

Stara tubovria Presovsky kraj Siovensko


uchadzaci 0 zamestnanie podl'a vzdelania (v %) 50,00 ----------------- 40,00 -------------------...__--

;~:~~ -------------I-~----~

0,00 _~_= .. _.~~.~nl~_==.~.~n.~ __ _l~H~UOi~~

Ved. vS Vy~~ie 050 OSV us so Vyuf. zS bez

vzd.

vzd.

vzd.

• stara tubovna • PresovskY kraj .Slovensko

ZDROJ: OPSVaR

uehadzael 0 zamestnanie podl'a veku (v %)
20,00
:~:~ ~I n n I~I n n I~I_".
do19r. 20-2425-2930-34 35-39 40-44 45-49 50-54 55-59 nad60
.Stara tubovria • Presovsky kraj .Slovensko
ZDROJ: OPSVaR
30,00
25,00 .. " .. JI
20,00 UUi'llnllnllnl.
15,00
10,00
5,00 ••
0,00
iii .,; .,; .,; .,; .,; .,; .,; .,; .,; iii
Q) " " OJ OJ OJ " " OJ OJ Q)
'" '" en N 00 ... 0 '" N 00 co
0 ..... ..... ~ '" "? "'r "'r ...
.., '" '" .;, ..:. 00 ... 0 '" N ..,
..... ..... N '" '" ... til
"
• Sta nl tu bovna • PresovskY kraj .Slovensko
ZDROJ: OPSVaR
80,00
60,00 I~I
40,00
20,00 .nl _".I~I
0,00 _". _~_ .nl _
... N '" ... '" '" r-, 00 en 0 «
• Sta nl tu bovfia • PresovskY kraj .Slovensko
KZAM 1 - zakonod. a ved. a rladlacl pracovnrcl KZAM 7 - remesel. a kvalif. vjrobcovia, spracovatelia, opravari
KZAM 2 - vedec., odbor., dui. pracovnfci KZAM 8 - obsluha strojov a zariadenf
KZAM 3 - technic., zdrav., pedag. prac. a prac. v prlbuzn9ch oboroch KZAM 9 - pomocni a nekvalif. roboinici
KZAM 4 - niHr administratrvny pracovnfci KZAM 0 - prislu!nici armildy (profesionillny vojaci)
KZAM 5 - prew.dzkovr pracovnrcl v slufbAch a obchode KZAM A - osoby bez pracovn6ho zaradenla
KZAM 8 - kvalif. robomlcl v poI'noh .• 196. a prlbuznjch oboroch
ZDROJ: OPSVaR
TRH pRACE-zAvER Uchadzacl 0 zamestnan ie (d'alej UoZ) vo veku 14 - 25 rokov s nedokoncenyrn vzdelanlrn a absolventi tvoria z cca. 2 345 uchadzacov 22,52 %, 55,05 % rna zakladne, alebo ziadne vzdelanie, casto ide 0 clenov romske] komunity ohrozenych socialnou exkluziou. UoZ starsl ako 50 rokov tvoria z celkoveho poctu nezarnestnanych 18,29 %, co je menej ako je priemer Presovskeho kraja (19,94 %). V skupine dlhodobo nezarnestnanych je 11391'udr bez prace dlhsle ako 12 mesiacov, crm sa na celkovom pocte UoZ podletaju 48,57 %. Z dovodu nlzke] vzdelanostnej urovne UoZ a znacneho podielu dlhodobo nezarnestnanych je dolezite v najblizsom case vytvarat pracovne miesta s malo sofistikovanou vyrobou (operatori montaznych liniek a pod.). Zaroveri sa domnievame, ze v reqlonoch s vysokym podielom rornskeho etnika je

d61ezite revitalizovaf dvojrocne odborne skoly, predovsetkyrn v odvetviach, kde sa ocakava odliv pracovnikovza lepsle platenou pracou (strojarenstvo, stavebn ictvo, lesn ictvo, pofnohospodarstvo, textllny a potravlnarsky priemysel). Trh prace v okrese Stara l'ubovria je charakterlstlcky (oproti inym okresom v kraji) vysokou mierou pracovnej mobility. Cestovanie za pracou rna historicke korene uz od prvej CSR.

V ramci Studie pre umiestnenie priernyselnych parkov na uzernl Presovskeho kraja su v okrese Stara tubovna vytipovane lokality predovsetkyrn pre .hnede" parky, s charakterom pre rnontazne, dlelenske, stolarske prevadzky a prevadzky na spracovanie dreva. Ide 0 lokality Stara tubovna, Podolinec, Orlov, Plavec, Nova L:ubovna, Vislanka, Ruska, Vysne Ruzbachy, Lomnicka, l'ubotln, Cire, Kyjov, Plavnica. V tychto prlemyselnych arealoch je potencial na vytvorenie 300 az 700 pracovnych miest. Potencial je aj v sektore sluzieb a cestovneho ruchu. Vyznamne pre jeho rozvoj su predovsetkyrn Pieniny, Splsska Magura, Vysne Ruzbachy, l.ltrnanova a mnohe lne, V tomto sektore je potencial na vytvorenie az 750 novych pracovnych miest.


Vel'ka pestrosf prfrodnych atraktivit okresu Stara L:ubovna s pohoriami Pieniny, Splsska Magura a L:ubovnianska vrchovina i bohatosf kulturnohlstorlckeho dedlcstva poskytuju vhodne podmienky pre celorocne rekreacne vyuzltle krajiny. Vyznarnnym pozitivom je prepojenosf s kupelnym a rekreacnym uzemlrn v juzne] easti vojvodstva Nowy Sacz v Pol'sku.

V oblasti Spisske] Magury je dornlnujuca funkcia kupelneho a zdravotneho cestovneho ruchu celostatneho vyznarnu v obci Vysne Ruzbachy, vratane zazernla Niznych Ruzbach a Ruzbasskej Mil'avy s lnfrastrukturou pre vodne sporty. Vybavenosf oblasti doplna termalne kupallsko a Iyziarsky areal vo Vysnych Ruzbachoch. Na uzeml Pienin je dominantnou aktivitou splavovanie Dunajca na pltiach (cca 40 000 navstevnfkov rocne), prlcorn potrebne zariadenia su vybudovane v obci Cerveny Klastor a v easti Srnerdzonka (kupele), Oblasf L:ubovnianskej vrchoviny je ldealna pre vidiecky cestovny ruch a chaluparstvo, problernorn je vsak chybajuca vybavenosf. Rekreacny potencial l.evocskych vrchov znernozriu]e vyuzlvar vojensky vycvikovy priestor Javorina. Zimny cestovny ruch a zirnne sporty by mohlo rozvinut nove Iyziarske stredisko v Litmanovej.

V udell rieky Poprad na trase Hniezdne - Stara L:ubovna - Novol'ubovnianske kupele je mozne vyhradif vacsie uzernie pre celorocnu rekreaclu (vyuzltle Iyziarskych vlekov a opatovny rozvoj

kupelneho a zdravotneho cestovneho ruchu). V obci Hniezdne v miestnej easti "Udolie rnladeze" je rnozne vyuzitie mineralneho siriciteho prarneria na rehabilitacne ueely. V krajinnom priestore prielornoveho udolla rieky Poprad tvoriacej statnu hranicu s Pol'skou republikou rna vyrazny potencial plnif funkciu rekreacneho priestoru medzlnarodneho vyznamu i s moznostou rozvoja kupelnych funkcii oblasf "Za Bastou" v k. u. Maly Sulin v priestorovom i tunkcnorn prepojeni na obec Zegiest6w nachadzajucej sa na uzernl Pol'skej republiky. Vyhodou pre navstevnlkov je i blizkosf Sulinskeho prarnefia s vol'nym odberom kvalitnej mlneralne] vody. V priestore tvorenom katastralnyrni uzerniaml Vel'ky Sulin a Maly Sulin sa da uvazovar 0 vybudovani pristavisk na rieke Poprad urcenych pre vodnu turistiku. Mesto Podolinec rna zakladne predpoklady pre rozvoj rnestskeho a kulturneho cestovneho ruchu, pricorn problemorn nad'alej ostavalu nerozvinute sluzby,

Okres Stara L:ubovna patrl vybavenosfou a navstevnostou medzi pat najd61ezitejsich okresov Presovskeho kraja. Netrpi sice nedostatocnymi kapacitami, ale je potrebne skvalitnenie a rozslrenle uz exlstuluclch sluzleb,


Okres Stropkov (389 krn", 20 789 obyv.) je lokalizovany v SV casti Presovskeho kraja. Hlavnyrn rozvojovym priestorom okresu je okresne mesto Stropkov (10 851 obyv.) a jeho zazernle, ktore je sucastou taziskoveho osidlenia 3. urovne, druhej skupiny: svidnicko - stropkovskeho t'azlska osidlenia. Mesto Stropkov spolocne 5 mestami Svidnik a Giraltovce vytvaraju v tejto casti kraja sekundarny pol rozvoja priemyslu. Okresne mesto ako centrum osidlenia 3. skupiny rna nevyhodnu okrajovu dopravnu polohu, neprechadza nim zeleznicna traf ani medzinarodny cestny fah. Najdelezitejsou cestnou kornunlkaclou v SJ smere je cesta 1/15 Vranov nIT. - Stropkov - Strocfn, ktora tvori podruznu SJ urbanlzacnu os yYchodoslovenskeho reqlonu, V meste Stropkov sa napaja cesta 11/575 smerom na Medzilaborce.

Pre dalsi ekonornicky rozvoj okresu je okrem zlej dopravnej dostupnosti znacnym handicapom aj velka rozdrobenosf sidelnej struktury, ktora je najvacsia v ramcl Presovskeho kraja. Vyrazne dornlnulu male obce do 500 obyv. (38 obcl, 88,4%), pricom nad 1 000 obyv. nema mimo okresneho mesta zladna ina obec. Vynlrnkou nie su ani obce, ktore maju iba okolo 50 obyv. Prave takeho male obce (nielen v okrese Stropkov) su odsudene na zanik, pretoze rnaiu prestarnutu populaciu, rninimalny prircdzeny prirastok a navyse mladsie obyvatel'stvo v reprodukcnorn veku odchadza za pracou a lepsou kvalitou zlvota mimo region.

Problernorn rozvoja okresu nie su iba male obce, ale aj sarnotne mesto Stropkov. Mesto so svojimi pribllzne 11 tis. obyv. nepredstavuje dostatoenu koncentraciu obyvatel'stva a prifazliyY ekonornicky priestor pre vacsie strateqicke investicie, nehovoriac o uz spominanej dopravnej odl'ahlosti a celkovej dostupnosti. Zatial' perspektivou pre rozvoj sa crta vybudovanie rychlostne] kornunlkacle R4 RzeszowVysny Kornarnlk - Presov - Milhosf - Miskolc 5 napojenim vo Svidniku.

Okres Stropkov nebol zriadeny pri administrativnom cleneni v roku 1923, ale az 0 dva roky neskor vyclenenlrn uzernia susednych okresov Vysny Svidnik, Medzilaborce, Giraltovce, Humenne a Vranov nad Topl'ou. Historicky patril k Sarisu i Zemplinu. V roku 1960 zanikol a patril do okresov Bardejov a Humenne, Od roku 1968 zasa do okresu Svidnik. Opatovne bol obnovenyv roku 1996.

ZOZNAM oacl A MIEST OKRESU STROPKOV

pocet obyvatel'ov

z toho zeny

Bana Breznica

188 709

90 369

(pokrarovanie)

ZOZNAM oact A MIEST OKRESU STROPKOV

pocet obyvatel'ov

z toho zeny

Breznicka 118 56
Brusnica 442 224
Bukovce 550 279
Bystra 26 19
Bzany 160 92
Duplin 472 248
Gribov 191 102
Havaj 414 203
Chotca 556 278
Jakusovce 47 24
Kolbovce 185 89
Korunkova 89 47
Kozuchovce 74 37
Krisrovce 39 16
Krucov 230 116
Krusinec 274 152
l.ornne 273 138
Makovce 204 98
Mala Pofana 109 54
Mikova 160 86
Minovce 340 174
Mrazovce 94 50
Nizna Olsava 388 203
Ol'savka 233 116
Potoky 89 44
PotOcky 67 34
Sol'nik 42 19
Staskovce 267 147
~tropkov 10851 5394
Sandal 304 143
Tisinec 419 207
Tokajik 106 47
Turany nad Ondavou 406 208
Varechovce 167 89
Vefkrop 216 121
Vislava 227 112
Vladica 63 34
Vojtovce 122 62
Vyskovce 143 75
Vysna Olsava 615 314
Vysny Hrabovec 190 95 Niektore naj ... v okrese Stropkov

Nalstarsla obec: Vladica (r. 1340) Naimladsia obec: Baria (r. 1957)

S najvacsim poctorn obyvatel'ov: Breznica (709) S najrnenslm poctorn obyvatel'ov: Bystra (26) Najvyssie polozena obec: Bafia (415 m n. m.) Najnizsie polozena obec: Vysny Hrabovec (169mn. m.)

S najvacsim katastrom: Vladlca (2 705 hal S najrnenslm katastrom: Bafia (191 hal

HospooARSTVO

Obdobne ako v celom Presovskom kraji, tak aj pre mesto a okres Stropkov je charakteristicka nedostatocna ekonomicka vykonnost' a produktivita, zym aj obmedzena tvorba zdrojov pre financovanie narokov jej o byvateI'ov. Ekonornlcka marginal ita okresu sa vyrazne prejavuje v priemyselnej produkcii. Okres Stropkov patri spolocne 5 okresmi Medzilaborce a l.evoca medzi priemyselne najzaostalejsle reqiony kraja. Tuto skutocnost potvrdzuju hodnotiace ukazovatele priemyslu ako trZby z priemyselnej cinnosti na urovni iba 566 mil. Sk (11. miesto v kraji, okres Poprad rna produkciu 27 - krat vacsiu), pridana hod nota 288 mil. Sk a produktivitu prace 563 tis. Sk (12. miesto). V sektore priemyslu ako najvacsieho zamestnavatela dominuje jedno odvetvie a jeden podnik, co prinasa rlzlka pre dlhodobo vysoku ekonornlcku vykonnost a produktivnu zamestnanosf. Tesla Stropkov (900 prac.) ako najvacsi podnik spolu 5 dalsfm elektrotechnickyrn podnikom Stroptel Stropkov a strojarskymi firmami Kovo Sipox a Komet su v meste prevladaiuclml zdrojmi tvorby pridanej hodnoty a tiez kl'ucovymi zarnestnavatelml. Priemyselna vyroba sa koncentruje najma v priemyselnom okrsku Juh, na ktory rna nadvazovat priemyselny park Stropkov 5 plochou 25 ha.

Negativnym faktorom lokalne] ekonomiky okresu je podiel zarnestnanych v podohospodarstve, ktorY predstavuje az 10% zo vsetkych zamestnancov. Podiel I'udi zarnestnanych v sluzbach je prilis nizky, az 0 10 percentualnych bodov nizsi oproti celoslovenskemu priemeru.


Polnohcspodarstvo, lesnictvo a rybolov 77
tazba nerasmych surovin
Priemyselna vyroba 21
Vyroba a rozvod elektriny, plynu a vody
Stavebnictvo 16
Obchod 73
Hotely a restauracie 6
Doprava, skladovanie, posty a telekornunikacie 5
Financne sprostredkovanie 2
Nehnutel'nosti, prenalom a obchocns cinnosti 14
Skolstvo
Zdravotnictvo a socialna pomoc 18
Ostatne spolocenske, soclahe a osobne sluzby 5 OEMOGRAFIA

Porodnosti sa v reprodukcnorn procese prisudzuje urcujuci VYznam. V rokoch 1996 - 2006 poklesol pocet zlvonarodenych z 263 v roku 1996

Vekove zlozenie obyvaterstva v okrese Stropkov k 31. 12. 1996 a 31. 12.2006

[[
[C
I
I
II
I
.I
[ .I
[I
II
I
[ I
[ -I
I
II
I I
II I
I I
[ 1 200 900 600 300

poCe! osob

• ieny 2006 meny 1996 • muii 2006 0 muii 1996


na 195 v roku 2006. Spolu 5 porodnosrou je dalsou dolezitou zlozkou prlrodzeneho pohybu aj umrtnost. Umrtnosf v okrese Stropkov dosiahla v roku 2006 uroven 8,25 % (uroven SR 9,89%). Priernerny vek obyvaterov okresu je 36,42 roka (uroven SR 37,71 roku) a v produktivnom veku (od 15 - 59 u rnuzov a od 15 - 54 u zlen) sa nachadza 63,88 % obyvatel'ov (uroveri SR 64,15 %). Celkovy pohyb obyvatel'stva v seba zahrria prirodzeny a migracny pohyb. Migracia (prisfahovanie a odsfahovanie) v okrese v roku 2006 rna uroven -1,25 % (uroveri SR 0,72 %), pricom celkovy pohyb obyvatel'stva je -0,14 % (uroven SR 0,83 %). Zakladnou demografickou charakteristikou populacle je vekova struktura, Vhodnou formou

grafickeho znazornenla je vekova pyrarnlda (vid graf). V rokoch 1996 az 2006 nastali dolezite zmeny vo vekovej struktura obyvatel'ov okresu. V predproduktrvnom veku (1 - 4, 5 -14, ... ) je pozorovatelny pokles pocetnosti u oboch pohlavL Je to prejav znlzene] porodnostl v 90-tych rokoch. Opacny trend rnozno vidief vo vekovych skuplnach 25 - 34 a 50 - 59 rokov ako nasledok zvYsenej porodnostl v 50-tych a 70-tych rokoch.

SKOLSTVO A VZDELAVANIE

Pre ellrnlnaclu rastu nezamestnanosti a predchadzanie .vzniku" novych nezarnestnanych je dolezity skolsky system a jeho profylaktlcka funkcia. Sief 3 strednych skol a uciHsf v okrese je uzsia. Doplria ju dochadzka do skol v meste Svidnlk, Edukacia sa orientuje na vseobecne vzdelanie, s l u z b y , e l e k t r o t e c h n l c k y priemysel, pclnohospodarstvo a lesne hospodarstvo,

Podiel iiakov na jednotlivjch druhoch strednjch ikel v ikolskom roku 2006/2007

Siredne odbome ucilislia

a ucilislia 26%

Gymmizia 47%


TRH pRACE

Nezamestnanosf je v okrese Stropkov z pohl'adu kraja na priemernej urovni 5 hodnotou 12,1% (8. miesto), co predstavuje cca 1400 uchadzacov 0 zamestnanie. Struktura nezamestnanych vykazuje urcite sku piny osob, ktore su v ramcl okresu rlzlkovejsle a prave tie potrebuju prednostne rlesenle, K rlzlkovym skuplnarn v okrese patria zeny, ktore tvoria 57% vsetkych nezarnestnanych (vysoko zastupena kateqorta v kornparacii 5 priemerom Presovskeho kraja), vo vekovej strukture su to predovsetkym nizsie vekove kateqorie 20 - 24, 25 - 29, 30 - 34, ale aj skupina stredneho veku 40 - 44 rocnych, Podl'a vzdelania tvoria najvacsiu casf nezamestnanych skupiny vyucenych, so zakladnym vzdelanlm a 5 uplnyrn strednym vzdelanlrn 5 maturitou. U cerstvo konclaclch su to absolventi strednych odbornych sk61 5 maturitou a strednych odbornych ucilrsf 5 maturitou a bez maturity. Podl'a druhu predchadzajuceho zamestnania su najzranltetnejsie sku piny rerneselnlkov a kvallflkovanych vyrobcov, spracovatel'ov a opravarov, pornocnych a nekvallflkovanych robotnfkov a osoby bez pracovneho zaradenia. Nlzka je aj tvorba pracovnych miest, najma miest vyzadujucich vyssiu kvaliflkaciu. Vol'ne pracovne miesta su slce dostupne prevazne pre uchadzacov 5 ucnovskym vzdelanlrn, ale zarovef aj 5 vyzadovanlm odbornych a specialnych kvaliflkacnych zrucnostl,


15

10

5

a

Stropkov Presovsky kraj Siovensko


uchadzaci 0 zamestnanie podta vzdelania (v %) 50,00 -----------------

E:~ ::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::I::::~~:·nt=---

0,00 _~ __ .. ~.~~ln~I~.~=_.~I~n.~_~~_~B_I~_ J:rt.-~~

Ved. V5 Vyssie 050 OSV us so Vyuc. zs bez

vzd.

vzd.

vzd.

• Stropkov • PresovskY kraj .Slovensko

ZDROJ: OPSVaR

20,00
:~~ .JII~I n I~I n I~II~I.D.
do19r. 20-2425-2930-34 35-39 40-44 45-49 50-54 55-59 nad60
.Stropkov • PresovskY kraj .Slovensko
ZDROJ: OPSVaR
30,00
25,00 IIIIOiiUI.n.llIIIo •• DI IDI In. In. II
20,00
15,00
10,00
5,00
0,00
,,; ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ,,;
., .,
'" '" C7I N co ... a '" N co co
0 ..... ..... N M M "'t "'t ...
"0 M '" c:. ~ .;, .;. .; '" N "0
..... ..... N M m ... .,
c:
.Stropkov • Presovsky kraj .Slovensko
ZDROJ: OPSVaR
80,00
60,00 I~I
40,00
20,00 I~ •• ".I~I
0,00 _". _=_ .!"ll
..... N M ... <11 '" .... co C7I a <C
• Stropkov • Presovsky kraj • Siovensko
KZAM 1 - zakonod. a ved. a riadiaci pracovnici KZAM 7 - rernesel. a kvalif. yYrobcovia, spracovatelia, CPl'BYBri
KZAM 2 - vedec., odbor., duA. pracovnlci KZAM 8 - obsluha strojov a zariadenl
KZAM 3 - technic., zdrav., pedag. prac. a prac. v pribuznjch oboroch KZAM 9 - pomocnl a nekvalif. robotnlci
KZAM 4 - niar administratrvny pracovnlci KZAM 0 - prlsluAnlci annllldy (profesionl!ilny vojaci)
KZAM 5 - prevadzkovl pracovnlci v slufMch a obchode KZAM A - osoby bez pracovn6ho zaradenia
KZAM 6 - kvalif. robolnfci v pofnoh., 188. a prlbuzn9ch oboroch

Uchadzaci 0 zamestnanie (d'alej UoZ) vo veku 14 - 25 rokov 5 nedokoncenym vzdelanlrn a absolventi tvoria z cca. 1 393 uchadzacov 17,73 %, 44,08 % ma zakladne, alebo zladne vzdelanie, casto ide 0 clenov rornske] komunity ohrozenych soclalnou exkluziou. UoZ stars! ako 50 rokov tvoria 5 celkoveho poctu nezarnestnanych 18,74 %, coje menej akoje priemer Presovskeho kraja (19,94 %). V skupine dlhodobo nezarnestnanych je 770 I'ud r bez prace dlhsie ako 12 mesiacov, crm sa na celkovom pocte UoZ podietaju 55,28 %. Z d6vodu nlzke] vzdelanostnej urovne UoZ a vysokeho podielu dlhodobo nezarnestnanych je d61ezite v najbllzsorn case vytvarat pracovne miesta vo vytvaraiuclch sa soclalnych podnikoch. Ako vyplyva z analyzy uzemla, v reqlonoch 5 vysokyrn

podielom R6mskeho etnika je d61ezite revitalizovaf dvojrocne odborne skoly predovsetkym v odvetviach kde sa ocakava rnlqracla pracovnfkov za lepsle platenou pracou (strojarenstvo, stavebnlctvo, potnohos pcdarstvo , o devny a koztarsky priemyselj.Dolefitym faktorom je aj zvysovanle mobility UoZ na trhy prace inych okresov kraja.

V ramci Studie pre umiestnenie priemyselnych parkov na uzem r Presovskeho kraja su v okrese Stropkov vytipovane lokality predovsetkyrn pre .hnede" parky, s charakterom pre dlelensku vyrobu a polnohospodarstvo. Ide 0 lokality Stropkov, Bukovce, Duplin, Mrazovce, Nizna a Sandal V tychto priernyselnych arealoch je potencial na vytvorenie 200 az 500 pracovnych miest. Potencial je aj v sektore sluzieb a cestovneho ruchu. Vyznamne pre jeho rozvoj su Valkov, Mikova, Vel'ka Domasa, V tomto sektore je potencial na vytvorenie az 100 novych pracovnych miest.


Okres Svidnfk (550 km2, 32394 obyv.) sa rozprestiera v SV casti Presovskeho kraja. Jadrovyrn urbanizacnyrn i ekonomickyrn priestorom okresu je centralna cast' 5 okresnyrn mestom Svidnlk (12 237 obyv.). Mesto Svldnlk je sucastou tazlskoveho osfdlenla 3. urovne, druhej sku piny: svldnlcko - stropkovskeho tazlska osldlenla. Mesto lezr na krfzenf troch rozvojovych osl: presovsko - svldnleka rozvojova os rozvojova os 2. stupria, stropkovsko - domasska rozvojova os 3. stupria a reqionalna sfdelno - komunikacna os stara t.:ubovna - 8ardejov - Svidnlk - Vranov nIT. Z hl'adiska priemyslu tvorl Svldnlk spolocne 5 mestami Giraltovce (4 188 obyv.) a Stropkov sekundarny pol rozvoja priemyslu. Okres Svldnlk je zaradeny medzi perspektrvne sa rozvfjajuce priestory 5 mensou koncentraclou obyvatel'stva, nizsrm stupfiom urbanizacie, charakterizovany miernym rastom populacne] i ekonomickej zakladne,

Najdelezitejsrm dopravnyrn koridorom okresu je cesta 1/73 Vysny Komarnlk - Svidnfk - Giraltovce - Llpnlky 5 pokracovanlm do Presova, ktora je hlavnou trasou karnionove] dopravy do Pol'ska. V ramcl transeuropskych multimodalnych dopravnych koridorov sa v tomto priestore planuie rychlostna kornunikacia R4 Rzeszow - Vysny Komarnik - Presov - Milhosf - Miskolc. Vo Svidnlku sa pripajaju cestne kornunikacie smerom na 8ardejov (1/77) a Stropkov (1/15). V okrese Svidnlk nie je v sucasnostl zeleznicna sief. Vo vyhl'ade je navrhnute rlesenle zeleznicne] trate 8ardejov - Svldnfk - Vranov nIT., avsak 5 jej reallzaclou sa v bllzke] buducnostl nepoclta. Mesto Svldnlk ma vlastne letisko reqionalneho vYznamu pre nepravidelnu osobnu a nakladnu dopravu a sportovu cinnosf.

Uzemie okresu patrilo od 13. storocia do Sarisskej stolice a neskor zupy, V roku 1923 bol vytvoreny okres Vysny Svldnlk, ale len do roku 1925, kedy bol pricleneny do noveho okresu Stropkov. V roku 1949 bol opat'vytvoreny, ale len do roku 1960 (pricleneny k okresu 8ardejov). Obnoveny bol v roku 1968.

ZOZNAM osct A MIEST OKRESU SVIDNiK

pocet obyvatefov

z toho zeny

Belejovce Benadikovce Bodruzal Cern ina Cigla

Dlhona Dobroslava Dubova Dukovce

21 238 64

591 92 71 38

220 250

10 123 28

316 50 40 19

116 132

(pokrarovanie)

ZOZNAM oscl A MIEST OKRESU SVIDNiK

poeet obyvatel'ov

z toho zeny

Fijas

Giraltovce Havranec Hrabovclk Hunkovce Jurkova Vol'a Kalnlste Kaplsova Keekovce Kobylnice Korejovce Kraeunovce Krajna Bystra Krajna Pol'ana Krajna Porubka Krajne Gierno Kruzlova Kukova Kurimka Ladomirova Lueka

Luzany pri Topli Matovce Medvedie Mestisko Mieakovce Mirol'a Mlynarovce Nizna Jedlova Nizna Plsana Nizny Kornarnlk Nizny Mirosov Nizny Orlik Nova Polianka Okruhle

Prikra

Pstrina Radoma Rakovclk Rovne

Roztoky

scoos

Strocln Svidnicka Svidnik

Sarbov

Sarissky Stiavnik Semetkovce Stefurov Vagrinec Valkovce Vapenfk

Vysna Jedtova Vysna Plsana Vysny Komarnik Vysny Mirosov Vysny Orlik

158 4188 10 341 338

73 550 368 223 101

63 1 154 346 210 51 82 593

698 372 901 511 256 131

58 476 128 81 224 90 94 149

265 266

69 634 16 57 427 155 509 300 140 499 135

12237 13 288

96 108 124 223

46 203 82 73 569 409

89 2104 5 163 176

41 276 176 115

45 32 576 179 111

26 40 319 347 195 454 255 130

66 33 251 66 43

129 48 45 76

136 139 34 329 5 32 218 78 259 151 73

255 66 6298 8

144 51 52 71

103 20 107 44 30 287 203

(pokraeovanie)

ZOZNAM osct A MIEST OKRESU SVIDNiK

poeet obyvatel'ov

z toho zeny

Zeleznfk Zelmanovce

480 346

227 164

Niektore naj ... v okrese Svidnik

Nalstarsla obec: Radoma (r. 1272) Nalmladsla obec: Nizny Kornarnlk (r. 1618)

S najvaesfm poctorn obyvatel'ov: Kraeunovce (1154) S nalmensfrn poctorn obyvatel'ov: Havranec (1 0) Najvyssie polozena obec: Belejovce (463 m n. m.) Najnizsie polozena obec: l.uzany pri Topli, Mieakovce,

Zeleznfk(180 m n. m.)

S najvaesfm katastrom: l.adomlrova (1 539 hal S nalmenslm katastrom: Krajna Pol'ana (294 hal

HospooARSTVO

Okres i mesto Svidnfk patria k malo priemyselne rozvlnutyrn oblastiam Siovenska. Trzby z priemyselnej einnosti na urovni 746 mil. Sk, pridana hodnota 364 mil. Sk a produktivita prace zamestnanca 584,3 tis. Sk ho zaraduju na 10. miesto v rarnci kraja. Spolocne 5 okresmi Stropkov a Medzilaborce tvorf tzv. "chudobny sever". Priemyselnu bazu tvorl odevny, strojarsky a drevospraculucl priemysel. Z vyrobne] zakladne iba jeden odevny podnik Svik Svidnfk je zaradeny do zakladneho skeletu priemyselnej struktury SR. Dalsfm vyznamnym podnikom v reqlone su Potravlnarske strojarne Svidnfk zameriavaluce sa na v9robu potravinarskych strojov a zariadenf pre potravinarsky priemysel. Male a stredne podniky vznikli z vel'kych vyrobnych orqanizacll v odvetviach, ktore uz na uzeml existovali (textllny, kozlarsky, strojarsky a drevospracujucl priemysel).

Moznou perspektfvou rozvoja priemyselnej produkcie v okresnom meste Svidnfk je zarner priernyselneho parku Svidnfk - Juh 5 rozlohou 15,8 ha. Je situovany v [estvujuce] priemyselnej zone mesta Svidnfk Juh a z easti na jej susednych plochach uzemnym planorn urcenych na v9robne funkcie. V ramci parku sa poclta 5 vystavbou stredne vel'kych podnikov zarneranych na strojarsku, elektrotechnlcku, odevnu a drevarsku vyrobu, rnontazne einnosti a skladove plochy. Spolocne 5 celym okrskom Svidnfk Juh by mal poskytnut pracovne prllezltostl pre pribllzne 1 300 zamestnancov.

V oblasti stavebnfctva su vo Svidnfku evidovane prevazne male sukrornne firmy, ktorych stavebne aktivity sa rozvljalu najma v Ceskej republike. Polnohospodarska poda je vyuzlvana najrna na

rastlinnu v9robu, a to na pestovanie obilnfn a dorabanie krmovfn v rarnci trvalo travnych porastov. Uzemie okresu nepatrf podobne ako cely severovychod Presovskeho kraja medzi vel'mi produkcne polnohospodarske regiony Siovenska.


Polnohospodarstvo, lesnfctvo a rybolov Taiba nerastnyeh surovfn

Priemyselna yYroba

VYroba a rozvod elektriny, plynu a vody Stavebnfctvo

Obchod


Doprava, skladovanie, posty a telekorrunlkacle Financne sprostredkovanie

Nehnutel'nosti, prenajom a obchodne cinnosti Skolstvo


Ostame spolocenske, soclalne a osobne sluiby

105

73

35 139 14 13

32 3 35 6

SKOLSTVO A VZOELAvANIE

Podobne ako potencial pracovnych 511 evldovanych na urade prace je dalezity potenclal skryty v skolskom systerne okresu, ktorY maze byf pri uvazene] koncepcii prevenciou proti z v y s o v a n i u nezamestnanosti najma pri absolventoch. Sief 9 strednych skal a ueilfsf v okrese je dostatoena, pricorn sa orientuje na vseobecne vzdelanie, sluzby, stavebnfctvo, elektrotechnicky priemysel, zdravotnfctvo, obchod a odevny priemysel. Celkovo mozno povedaf, ze najproblemovejsou easfou sektoru strednych skal su stredne odbome ueilistia, na ktore sa hlasi stale menej uchadzacov, Je to negatrvny trend, ktory by z hl'adiska diverziflkacie pracovnych 511 mohol v buducnosti zohravat f vyznarnnu ulohu, Rlesenlm by mohlo byf koncepcnejsle navrhnutie studijnych programov podl'a potrieb pracovneho trhu.

Podiel iiakov na jednotlivych druhoch strednych ikol v ikolskom roku 2006/2007

Gymnazia 42%

~--'/

Zdruiene slredne skoly 15%

Stredne odbome ucilislia

a ucilistia 16%

Stredne ocbome skoly

27%


DEMOGRAFIA

P6rodnosti sa v reprodukcnorn procese prisudzuje urculucl vyznam, V rokoch 1996 - 2006 poklesol pocet zlvonarodenych z 444 v roku 1996 na 346 v roku2006.

Spolu s p6rodnosfou je dalsou dolezltou zlozkou pnrodzeneho pohybu aj urnrtnost. Umrtnosf v okrese Svidnfk dosiahla v roku 2006 uroven 9,08 % (urovefi SR 9,89%). Priemerny vek obyvatel'ov okresu je 36,24 roka (uroven SR 37,71 roku) a v produktfvnom veku (od 15 - 59 u rnuzov a od 15 - 54 u zlen) sa nachadza 64,31 % obyvatel'ov (uroveri SR 64,15 %). Celkovy pohyb obyvatel'stva v seba zahrria prlro dzeny a migracny pohyb. Migracia (prisfahovanie a odsfahovanie) v okrese v roku 2006 rna uroven -2,34 % (uroven SR 0,72 %), pricorn celkovy pohyb obyvatel'stva je -1,05 % (uroveri SR 0,83 %). Zakladnou demografickou charakteristikou populacle je vekova struktura, Vhodnou formou grafickeho znazornenla je vekova pyramfda (vid' graf). V rokoch 1996 az 2006 nastali d61ezite zmeny vo vekovej strukture obyvatel'ov okresu. V predproduktfvnom veku (1 - 4, 5 -14, ... ) je pozorovatelny pokles pocetnostl u oboch pohlavL Je to prejav znlzene] p6rodnosti v 90-tych rokoch. Opaeny trend rnozno vidief vo vekovych skuplnach 25 - 34 a 50 - 59 rokov ako nasledok zvysenej p6rodnosti v 50-tych a 70-tych rokoch.

Vekove zloienie obyvaterstva v okrese 5vidnik k 31. 12. 1996 a 31. 12. 2006

~
l[
II
II
II
[ I
[ I
[ I
II
I I
[,1
I [ I
[I
I I
II I
I I
I
[ 2 000 1 500 1 000 500

poCe! oslib



TRH pRACE

Z hl'adiska vysky miery disponibilnej nezamestnanosti patrf okresu Svidnfk 6. miesto medzi okresmi Presovskeho kraja s hodnotou 12,6%, pricorn urad prace registruje okolo 2 100 ziadostl 0 zamestnanie. Struktura nezarnestnanych vykazuje urcite sku piny osob, ktore su v ramcl okresu rlzlkovejsle a prave tie potrebuiu prednostne riesenle, K r l z l k o v y rn s ku p l n a m (p o t e n c l a l n y rn zamestnancom) v okrese patria zeny, ktore tvoria 54,5% vsetkych nezarnestnanych. Vo vekovej strukture su to predovsetkyrn nizsie vekove kateqorie 20 - 24,25 - 29,30 - 34, ktore ak maju problem najsf si pracu doma, odchadzaju za lepslml ekonornlckyml podmienkami mimo region a vel'mi rlzlkova skupina 50 - 54 rocnych v predd6chodkovom veku, 0 ktorych zarnestnavatella z pohl'adu kratkodobe] perspektfvy neprejavuju az taky zaujern. Podl'a vzdelania tvoria najv8csiu casr nezamestnanych skupiny vyucenych, so zakladnyrn vzdelanfm a s uplnyrn strednyrn odbornym vzdelanfm s maturitou. U cerstvo koneiacich su to absolventi strednych odbornych sk61 s maturitou a strednych odbornych ucilfsf s maturitou a bez maturity. Podl'a druhu predchadzajuceho zamestnania su najrlzlkovejsle skupiny remeselnfkov a kvallflkovanych vyrobcov, spracovatetov a opravarov, pornocnych a nekvallfikovanych robotnfkov a osoby bez pracovneho zaradenia.


14 12 10

8 6 4 2 o

Svidnfk Presovskv kraj Siovensko

• MIERA EVIDOVANEJ NEZAMESTNANOSTI (v %) ZDROJ: UPSVaR

uchadzaci 0 zamestnanie podl'a vzdelania (v %) 50,00 ----------------- 40,00 -------------~~--

;~:~~ ------~I=-1nd---~

0,00 _ __J_.,. ...... _.___ ILL!Jnl___,_ ........ _LJlI.,_n ... ~ _l._.._.H.,_lb~.,_,__

V5 Vyssie uso OSV us so Vyuc. Z5 bez

Ved. vzd.

vzd.

vzd.

• Svidnfk • Presovsky kraj • Siovensko

ZDROJ: UPSVaR

Najviac nezamestnanych pochadza v sucasnostl zo sektoru ostatnych verejnych, soclalnych a osobnych sluzleb a verejnej spravy, obrany, povlnneho soclalneho poistenia a spracovatel'skeho priemyslu. Problernom pri dalsom zarnestnavan f m6ze byf podiel dlhodobej nezamestnanosti, ktora tvorf nadpolovicnu urovefi 53,8%.

20,00
15,00 :n;J

':::: ~II~II~I n n 1~llinl_~_
do19r. 20-2425-2930-3435-3940-44 45-49 50-54 55-59 nad60
.Svidnfk • Presovsk'{ kraj .Slovensko
ZDROJ: UPSVaR
uchadzaci 0 zamestnanie podra doby evidencie (v %)
30,00
25,00 Dlbln n In •• 01 101 """ """II
20,00
15,00
10,00
5,00
0,00
oj ID ID ID ID ID ID ID ID ID oj
., .,
'" ID en N 00 .. 0 ID N 00 00
0 ... ... N '? '? .. .. ..
." '" ID .;, ..:. 00 .. 0 .;, ..:. ."
... ... N '" '" .. '"
"
.Svidnfk • Presovsky kraj .Slovensko
ZDROJ: UPSVaR
60,00
50,00 II
40,00
30,00 _1nI1""I~1
20,00
10,00 _ .n ..... Inl_
0,00
... N '" .. '" ID r-, 00 en 0 «
.Svidnfk • Presovsky kraj .Slovensko
KZAM 1 - zAkonod. a ved. a rtadlacl pracovnlcl KZAM 7 - remeeel. a kvalif. vjrobcovia. spracovatelia, opravari
KZAM 2 - vedec., odbor., dufi. pracovnlci KZAM 8 - obsluha strojov a zariadeni
KZAM 3 - technic., zdrav., pedag. prac. a prac. v prlbuzn9ch oboroch KZAM 9 - pomocni a nekvalif. robotnici
KZAM 4 - niH! adminislratfvny pracovnlci KZAM 0 - prfslulnlcl armcidy (profeslon6lny vojacl)
KZAM 5 - prev6dzkovl pracovnlcl v slufb6ch a obchode KZAM A- osoby bez pracovn6ho zaradenla
KZAM 6 - kvalif. robotnfci v pornoh .• las. a prfbuznYch oboroch
ZDROJ: UPSVaR

TRH pRACE-zAvER Uchadzaci 0 zamestnanie (d'alej UoZ) vo veku 14 - 25 rokov s nedokoncenyrn vzdelanfm a absolventi tvoria z cca. 2 129 uchadzacov 19,73 %, 43,54 % rna zakladne, alebo zladne vzdelanie, casto ide 0 clenov romske] komunity ohrozenych soclalnou exkluziou. UoZ stars! ako 50 rokov tvoria s celkoveho poctu nezarnestnanych 18,37 %, co je menej ako je priemer Presovskeho kraja (19,94 %). V skupine dlhodobo nezamestnanych je 11451'ud f bez prace dlhsie ako 12

mesiacov, cim sa na celkovom pocte UoZ podlelaju 53,78 %. Z d6vodu nizkej vzdelanostnej urovne UoZ a vysokeho podielu dlhodobo nezamestnanyeh je d61ezite v najblizsorn case vytvarat pracovne miesta vo vytvarajucich sa socialnych podnikoch. Ako vyplyva z analyzy uzernia, v regi6noch 5 vysokym podielom R6mskeho etnika je d61ezite revitalizovaf dvojrocne odborne skoly predovsetkym v odvetviach kde sa ocakava rnlqracla pracovnikov za lepsle platenou pracou (strojarenstvo, stavebnictvo, lesnictvo, polnohospodarstvo.). D61ezitym faktorom je aj zvysovanie mobility UoZ na trhy prace inych okresov kraja. V ramci Studie pre umiestnenie priemyselnych parkov na uzeml Presovskeho kraja su v okrese Svidnik vytypovane lokality Svidnik - Juh 5 charakterom pre strojarsku, dlelensku a rnontaznu vyrobu, textllne 0 odevne prevadzky, Dalej ide 0 lokalitu Strocln. V tychto priemyselnych arealoch je potencial na vytvorenie 300 az 600 pracovnych miest. Potencial je aj v sektore sluzieb a cestovneho ruchu. Vyznamne pre jeho rozvoj su Dukla, Luzany pri Topli, ale aj Sarissky Stiavnik. V tomto sektore je potencial na vytvorenie az 100 novych pracovnych miest.


Uzemie okresu Svidnik predstavuje znacny potencial pre rozvoj rekreacle a cestovneho ruchu, na druhej strane tieto podmienky nie su este dostatocne vyuzlvane, V okrese su lokallzovane vyznamne kulturne pamiatky regi6nu (Vojenske a narodopisne muzeurn, vzacne drevene kostoliky vychodneho obradu, Dukla - vojenske muzeum v prirode, udoue smrti), ktore by sa mohli staf zakladom rnestskeho, kulturneho a poznavacleho cestovneho ruchu.

V okrese su lokallzovane obce, ktore vykazuju ubytok obyvatel'stva a tym prebytok bytoveho fondu, co dava dobre podmienky pre rozvoj chaluparstva a vidieckeho cestovneho ruchu. V sucasnostl jed ina ucelena ponuka vidieckej turistiky je v obci l.uzany pri Topli. Perspektivne by bolo rnozne obnovif predvojnove tradicie kupetnlctva v Sarisskom Stiavniku. Zlmne stredisko Sarbov je zatial' bez ubytovacich kapacit, ale 5 potrebnyrn vybavenim (Iyziarskymi vlekmi). Ako za nosny, z hl'adiska rozvoja cestovneho ruchu v okrese do buducnostl, je potrebne povazovat' kulturno-poznavacl cestovny ruch kornbinovany 5 vidieckym cestovnym ruchom ci chaluparstvorn 5 perspektivnymi moznostarni celorocne] rekreacie, Hlavnyrn problernom okresu je vsak absencia vhodnej lnfrastruktury, kvalita a slrka sluzleb (v okrese je cestovny ruch v podstate uplne nerozvlnuty), V tejto oblasti potrebuje okres dobudovaf zakladne kapacity zariadeni cestovneho ruchu a prave pri ich reallzacll a nasledne] prevadzke je mozne vyuzif potencial pracovnej sily v regi6ne.


Okres Vranov nad Topl'ou (769 krn", 78488 obyv.) sa nachadza v JV casti Presovskeho kraja. Jadrovou z6nou 5 hlavnyrn urbanizacnym a ekonornickyrn potenclalorn je juzna cast' okresu 5 okresnym mestom Vranov nad Topl'ou (23014 obyv.), ktore lezi mierne excentricky v jeho juzne] az JV casti v ramcl SZ vybezku Vychodoslovenskej nlzlny, Mesto Vranov nad Topl'ou spolocne 5 mestami Humenne a Michalovce tvori tazisko osidlenia zemplinskeho regi6nu. Okresne mesto plni v strukture osidlenia funkciu centra 2. sku piny. V ramci presovskomichalovskej rozvojovej osi 2. stupfia sa nachadza druhe vyznamnejs!« centrum okresu mesto Hanusovce nad Topl'ou (3 692 obyv.), ktore je deflnovane ako centrum osidlenia 5. skupiny. Druhou zakladnou rozvojovou osou okresu je vranovsko - trebisovska rozvojova os 3. stupria. 0 hospodarske] dolezitosti tejto casti okresu hovori aj jej zaradenie v ramci sekundarneho p61u rozvoja priemyslu Vranov nad Topl'ou - Treblsov, Hlavnou kornunlkacnou osou je cestny fah 1/18 a 1/74 Presov - Vranov nad Topl'ou - Ubl'a - Ukrajina, 5 ktoryrn sa v buducnostl uvazu]e ako 5 rYchlostnou kornunikaclou.

Velka casf uzemia okresu patrila od 13. storocla do Zemplinskej, neskor do Sarisske] stolice (potom zupy), Sarnotny okres vznikol v roku 1923. V roku 1960 zanikol a bol rozdeleny do okresov Michalovce, Presov a Hurnenne. Obnoveny bol v roku 1968.

Niektore naj ... v okrese Vranov nad Topl'ou

Nalstarslaobec: Medzianky(r.1212) Nalrnladsla obec: Rafajovce (r. 1596)

S najv8csim poctorn obyvatel'ov: Zarnutov (2 832) S nalrnenslrn poctorn obyvatel'ov: Detrik (55) Najvyssie polozena obec: Detrik (345 m n. m.) Najnizsie polozena obec: Dlhe Klcovo (114 m n. m.) S najv8csim katastrom: Zarnutov (4 143 ha)

S naimenslm katastrom: Girovce (273 ha)

ZOZNAM osct A MIEST OKRESU VRANOV NAD TOPI!OU

poeet obyvatel'ov

z toho zeny

Babie Banske Benkovce Bystre Cabov Caklov Cicava

Cierne nad Topl'ou Dapalovce Davldov

Detrik

Dlhe Klcovo

258 1608 529 2716 416 2278 1058 794 487 845

55 1442

141 806 278

1349 225

1 144 537 406 252 442

32 735

ZOZNAM osct A MIEST OKRESU VRANOV NAD TOPI!OU

(pokrarovanie)

poeet obyvatel'ov

Durd'os Giglovce Girovce

Hanusovce nad Toptou Hencovce

Hermanovce nad Topl'ou Hllnne

Holctkovce

Jasenovce

Jastrabie nad Topl'ou Juskova Vol'a Karnenna Poruba Kladzany

Kornarany

Kucrn

Kvakovce

Majerovce

Mala Dornasa Matiaska

Medzianky

Mernfk

Michalok

Nizny Hrabovec Nizny Hrusov Nizny Krucov Nova Kelca

Ondavske Matlasovce Pavlovce

Petkovce

Petrovce

Piskorovce

Posa

Prosacov Radvanovce Rafajovce

Remen iny

Rudlov

Ruska Vol'a

Sacurov

Secovska Polianka Sedliska

Skrabske Slovenska Kajna sor

Stefanovce Tovarne

Tovarnianska Polianka Vavrinec

Vechec

Vlaca

Vranov nad Topl'ou Vysny Kazirnlr Vysny Zipov Zarnutov

Zlatnrk

Zalobrn

z toho zeny

249 165 68 3692 1254 694

1660 469 227 414 328

1 185 555 496 506 444 450 438 276 314 615 323

1 618 1645 398 342 806 740 146 437 152 851 206 206 175 298 659

75 2082 2711 1292

746 839 2327 104 1093 127 63 2387 228 23014 209 1 210 2832 73

766

130 79 32

1906 643 353 830 245 108 205 167 593 284 255 240 220 219 230 142 164 311 149 804 848 201 165 406 381

80 216

70 432 103 115

86 142 344 36 1070 1357 626

381 444

1 165 53 540 66 29 1 197 118 11 731 106 614 1 431

40 383

HospooARSTVO

Hospodarska zakladfia okresu sa opiera 0 priemyselnu vYrobu, ktora je svojim objemom a trZbami na urovni 3,6 mid. Sk a pridanou hodnotou (1,2 mid. Sk) na 4. mieste v Presovskorn kraji. Je vsak potrebne dodaf, ze okres Vranov nad Topl'ou v tejto oblasti vYrazne zaostava za okresmi Presov, Poprad a Humenne. To sa najviac prejavilo pri nizsej produktivite prace zamestnanca v priemysle - 1,1 mil. Sk (7. miesto v kraji), pretoze priemyselna zakladria okresu je tv o r e n a vyrobou celul6zy, drevospracujucim a textilnym priemyslom s nizsou pridanou hodnotou. Drevospracuiuci priemysel je v okrese zastupeny podnikom Buk6za Holding zarneranyrn na spracovanie tvrdeho dreva a celul6zy. Rozhoduluclrnl zarnestnavatelml v oblasti textllneho priemyslu su M.i.s. Slovakia, Mapier Production a dalsle mensle subjekty. V oblasti strojarskeho a hutnickeho priemyslu pesobl Mth Remont a Llemi Slovakia Zalobin s trZbami na urovni 604 mil. Sk. V meste Hanusovce nad Topl'ou je lokalizovany textllny priemysel (Immea, Vzorodev, Jurex), potravlnarsky priemysel (Sujapex) a kovovyroba (Extratech, Zvar, Petrex).

Na uzeml okresu su zastupene pocetne typy lozlsk nerudne surovin, najma zeolity, cementarske sliene, stavebny karneri a tehliarska surovina. l.ozlska zeolitov predstavuiu najvacsi surovinovy zdroj okresu (Iokality Nizny Hrabovec, Majerovce a Kucin - Puste Cemerne).

Jed nou z priorit rozvoja okresneho mesta je zriaden ie priernyselneho parku v casti Ferovo, ktory na pioche 16 ha pri nakladoch 120 mil. Sk by mal priniesf rnlnlrnalne 560 novych pracovnych prflezltostl, 0 priernyselny park maju zaulern investori zo Siovenska aj zo zahranicia, ktorl su ochotni v prvej etape investovaf 310 mil. Sk. Ide 0 dve strojarske firmy zo Siovinska a Pol'ska, irsku firmu orientovanu na zdravotnicke pomocky, taliansku textilnu firmu, nernecku firmu, ktora sa orientuje na tepelno - lzolacne materialy a slovensku vYrobno - stavebnu firmu.

V zapadne] a SV casti okresu prevlada lesna krajina. V udol i Tople a Ondavy ako aj v oblasti Vychodoslovenskej n Iz i n y rna krajina pornohospodarsky charakter (viac ako 50% rozlohy okresu). Efektivnosf polnohospodarske] produkcie je nadalej nizka a to v dosledku nizkych nakupnych cien, nezabezpecenfrn odbytu, nedostatkom volnych flnancnych zdrojov a zdrazovanfrn vstupov do vYroby.


Pornchospodarstvo, lesnictvo a rybolov Tazba nerastnych surovin

Priemyselna vyroba


Obchod


Doprava, skladovanie, posty a telekornunlkacle Financne sprostredkovanie

Nehnutefnosti, prenalorn a obchodne cinnosti Skolstvo

Zdravotnictvo a socialna pomoc

Ostame spolocenske, sociahe a osobne sluzby

72 1 121 1 59 202 13 19 2 80 2 21 12

SKOLSTVO A VZOELAVANIE

Podobne, ako potencial pracovnych sf evidovanych na urade prace, socialnych veci a rodiny, je dolezitY potencial skryty v skolskorn systerne okresu. Sief 9 strednych skol a ucil isf v okrese je dostatocna, pricorn sa orientuje na vseobecne vzdelanie, sluzby, drevovyrobu, stroja rstvo, obchod, odevny priemysel, dopravu a polnohospodarstvo. Celkovo rnozno povedaf, ze najproblernovejsou casfou sektoru strednych skol su znova stredne odborne uclllstla s poklesom poctu studentov Je to negativny trend, ktory- by z hl'adiska diverziflkacie pracovnych sil v buducnosti mohol zohravat vyznamnu ulohu, Vo Vranove nad Topl'ou rna sidlo Detasovane pracovisko drevarske] fakulty Tech n ickej univerzity vo Zvolene.

Podiel iiakov na jednotliyYch druhoch strednych ikel v ikolskom roku 2006/2007

Zdruzene

stredne likoly 35%

Stredne ocborns

ucililitia

OEMOGRAFIA

Vyvoj pohyb a struktura obyvatel'stva v okrese Vranov nad Topl'ou. Porodnosti sa v reprodukcnom procese prisudzuje urcujuci vyznam. V rokoch 1996 - 2006 poklesol pocet zivonarodenych z 1133 v roku 1996 na 978 v roku 2006.

Spolu s porodnostou je dalsou dolezltou zlozkou prirodzeneho pohybu aj urnrtnost', Umrtnosf v okrese

Vranov nad Topl'ou dosiahla v roku 2006 uroveri 8,85 % (uroveri SR 9,89%). Priernerny vek obyvatel'ov okresu je 34,67 roka (uroveri SR 37,71 roku) a v produktfvnom veku (ad 15 - 59 u muzov a ad 15 - 54 u zien) sa nachadza 62,27 % obyvatel'ov (uroven SR 64,15 %). Celkovy pohyb obyvatel'stva v seba zahrria prirodz eny a migracny pohyb. Migracia (prisfahovanie a odsfahovanie) v okrese v roku 2006 rna uroven -0,68 % (uroven SR 0,72 %), pricorn celkovy pohyb obyvatelstva je 3,00 % (uroveri SR 0,83 %). Zakladnou demografickou charakteristikou populacle je vekova struktura. Vhodnou formou grafickeho znazorneniaje vekova pyramfda (vid' graf). V rokoch 1996 az 2006 nastali dolezite zmeny va vekovej strukture obyvaterov okresu. V predproduktfvnom veku (1 - 4, 5 -14, ... ) je pozorovatelny pokles pocetnostl u oboch pohlavi. Je to prejav znlzene] porodnostl v 90-tych rokoch. Opacny trend rnozno vidief va vekovych skuplnach 25 - 34 a 50 - 59 rokov aka nasledok zvYsenej porodnostl v 50-tych a 70-tych rokoch.

Vekove zlozenie obyvaterstva v okrese Vranov nad Toprou k 31.12. 1996 a 31.12. 2006

~
l.l
I
II
II
I
[ I
[
I
II
[ -I
[ -I
[ I
II
I I
I I
I
C 4 000 3 000 2 000 1 000

pOCet osob

• zeny 2006 meny 1996 • muzi 2006 0 muii 1996


TRH pRACE

Z pohl'adu nezamestnanosti a jej miery patri okresu Vranov nad Topl'ou 10. miesto medzi okresmi kraja s hodnotou 14%. Urad prace registruje pomerne vysoky pocetziadostl 0 zamestnanie (eea 5 800). K rizikovyrn skupinam nezamestnanych (potenciatnym zamestnaneom) patria zany, ktore tvoria 55,6% vsetkych nezarnestnanych, vo vekovej strukture su to predovsetkyrn nizsie vekove kateqorle 20 - 24, 25 - 29, 30 - 34, ale aj rlzlkova skupina stredneho veku 40 - 44 rocnych, Podl'a vzdelania tvoria najvacsiu casf nezarnestnanych skupiny vyucenych, so zakladnyrn vzdelanim a bez vzdelania. U cerstvo konclacleh su to absolventi strednych odbornych skol s maturitou a strednych odbornych ucilisf s maturitou a bez maturity. Podl'a druhu pre dchadz ajuceho zamestnania su nairlzlkovejsle skupiny remeselnikov a kvatlflkovanych vyrobcov, spraeovatefov a opravarov, pornocnych a nekvaliflkovanych robotnikova osoby bez pracovneho zaradenia, ktori su z hl'adiska flexibility vel'mi tazko umiestnitel'ni na rychlo sa meniaeom trhu prace. Najviae nezarnestnanych je zo sektoru verejnej spravy, obrany, stavebnietva a spracovatetskeho priemyslu. Vyraznym negativom je opat vysoky podiel dlhodobej nezamestnanosti (nad 12 mesiaeov) az na urovni 53,8%.


15

10

5

°

Vranov nad Presovskv kraj Siovensko

Toplou

• MIERA EVIDOVANEJ NEZAMESTNANOSTI (v %) ZDROJ: QPSVaR


40,00 -----------------


vzd.

vzd.

vzd.

• Vranov nad Toplou • Presovsky kraj .Slovensko

ZDROJ: QPSVaR


20,00 -----------------

:::: IllIhUnImtt=

0,00 __._,__,.._.. ,,_,__c--.._.___._. .._,_..__._.___._,__,.._., ,,-,--

do19r. 20-2425-2930-34 35-39 40-44 45-49 50-54 55-59 nad60

ZDROJ: QPSvaR· Vranov nad Toplou • PresovskY kraj • Siovensko

uchadzaci 0 zameslnanie podta doby evidencie (v %) 30,00 ----------------- 25,00 rII

~:IILffiI.nllnilOllnl In •• n •• ".I~

iii :ri i(j :ri :ri :ri :ri :ri :ri :ri iii
., .,
'" '" m N 00 ... 0 '" N 00 00
0 ..... ..... N '" '" ~ ~ ...
.., '" '" .;, ..:. .,;, ..;. .; '" N ..,
..... ..... N '" '" ... IV
0:: • Vranov nad Toplou • PresovskY kraj .Slovensko

ZDROJ: QPSVaR

• Vranov nad Toplou • Presovsky kraj .Slovensko

uchadzaci 0 zamestnanie podl'a predchadzaluceho zamestnania KZAM (v %)

60,00 ----------------- 50,00 ---------------_...----

40,00 ---------------_ 30,00 --------------- _

20,00 ------------__.. 10,00 ------------__..

0,00 -~~~~~~~~~~~~~--~

_ I I.~.I~I n

N '" ... '" '" .... 00 m 0 « KZAM 1 - ukonod. a ved. a riadiaci pracovnici KZAM 7 - rem9S81. a kvalif. vjrobcovia, spracovatelia, OPraWri

KZAM 2 - vedec., odbor., dui. pracovnlci KZAM 8 - cbsluha strojov a zariadenl

KZAM 3 - technic., zdrav., pedag. prac. a prac. v pribuznjch oboroch KZAM 9 - pomocnl a nekvalif. I'Obotnlci

KZAM 4 - niar administratrvny pracovnlci KZAM 0 - prlsluinrci arm~dy (profesiom§lny vojaci)

KZAM 5 - preWdzkovi pracovnici v sluZMch a obchode KZAM A - osoby bez pracovneho zaradenia

KZAM 6 - kvalif. robotnrci v poFnoh., 198. a prfbuznych oboroch

ZDROJ: QPSVaR

TRH pRACE - zAVER

Uchadzael 0 zamestnanie (d'alej UoZ) vo veku 14 - 25 rokov s nedokoneenym vzdelanim a absolventi tvoria z eea. 5 891 uchadzacov 21,88 %, 53,73 % ma zakladne, alebo ziadne vzdelanie, caste ide 0 clenov rornske] komunity ohrozenych soclalnou exkluziou. UoZ stars! ako 50 rokov tvoria s celkoveho poctu nezarnestnanych 16,4 %, co je menej ako je priemer Presovskeho kraja (19,94 %). V skupine dlhodobo nezamestnanych je 3172 I'ud i bez prace dlhsle ako 12 mesiaeov, cim sa na eelkovom pocte UoZ podielaju 53,84 %. Z dovodu nizkej vzdelanostnej urovne UoZ a vysokeho podielu dlhodobo nezarnestnanych je dolezite v najbllzsom case vytvarat' pracovne miesta vo vytvarajucich sa soclalnych podnikoeh podrnlenecne orientovanych na ohrozene sku piny

UoZ (strojarenstvo, stavebnfctvo, lesnfctvo, polnohospodarstvo.). Dolezitym faktorom je aj zvysovanle mobility UoZ na trhy prace, Ako vyplyva z analyzy uzemla, v regi6noch s vysokym podielom R6mskeho etnika je dolezite revitalizovaf dvojrocne odborne skoly predovsetkym v odvetviach kde sa ocakava rnlqracla pracovnfkov za lepsle platenou pracou inych okresov kraja.

V ramci Studie pre umiestnenie priernyselnych parkov na uzernl Presovskeho kraja su v okrese Vranov nad Topl'ou vytipovane lokality Vranov nad Topl'ou - Ferovo s charakterom pre strojarsku, dlelensku a rnontaznu vYrobu, textllne 0 odevne prevadzky, Dalej ide 0 .hnede" parky v lokalite Vranov - Cemerne, Vranov - Taria, Sol', Sacurov, Slovenska Kajfia, Hencovce. V tychto priernyselnych arealoch je potencial na vytvorenie 400 az 800 pracovnych miest. Potencial je aj v sektore sluzieb a cestovneho ruchu. Vyznarnne pre jeho rozvoj su lokality okolo vodnej nadrze Domasa (Nova Kelca, Holclkovce, DomasaDobra a stredisko Pol'any - Eva), ale aj lne, V tomto sektore je potencial na vytvorenie az 400 novych pracovnych miest.


Uzemie okresu Vranov nad Topl'ou poskytuje z hl'adiska rozvoja cestovneho ruchu vhodne podmienky predovsetkyrn pre pobyt pri vode, vodne sporty, letnu turistiku a vidiecky cestovny ruch. Tazlskorn rekreacle a cestovneho ruchu v okrese je rekreacny priestor vodnej nadrze Vel'ka Domasa, ktora je oblasfou nadreqlonalneho az celostatneho vyznarnu, Vodna nadrZ je sltuovana v atraktfvnom prfrodnom prostredf a poskytuje vhodne podmienky pre pobyt pri vode a vodne sporty. Perspektfvnymi strediskami rekreacie a cestovneho ruchu su Nova Kelca, Holclkovce, Dornasa - Dobra a stredisko Pol'any - Eva ako jeden z nalperspektlvnejslch rozvojovych priestorov. Najvyrazn ejs ou komparatfvnou vyhodou tohto strediska je jeho lokallzacla v JV casti vodnej nadrze v priestore, kde tate vodna nadrZ vzhladorn na svoje priestorove parametre i hlbku vody vytvara reallzacne predpoklady pre vodne sporty i pre lokalizaciu zariadenf najma nadstandardnych doplnkovych sluzieb pre navstevnlkov,

Z dalslch oblastf okresu je to obec Kvakovce, kde je rnozne vyuzlt' exlstujuci potencial povodneho dlsperzneho osfdlenia plosne sustredeneho v jej SZ casti pre ubytovanie navstevnfkov v sukrornl resp. formou prenaimu tychto objektov. V sucasnostl nie je v okrese naplno vyuzfvany znacny potencial pre vidiecky cestovny ruch, pritom vel'mi dobre podmienky (ubytovacie a stravovacie moznosti) poskytuje oblasf Zarnutova. Velrnl vhodns

predpoklady su i v d'alslch podhorskych obciach - Banske, Juskova Vol'a, Hermanovce a oblasf Vysny Kazimfr.

V zlrnnych mesiacoch su pre zjazdovych Iyziarov k dispozfcii Iyziarske vleky v Petrovciach a Zarnutove, avsak citel'nou realizacnou nevyhodou oboch stredfsk su chybajuce zariadenia na umele zasnezovanle, co pri sucasnych kllmatlckych zmenach je vYrazny nedostatok. Tieto zariadenia su sker lokalneho, prfpadne reqlonalneho vyznamu. Hlavnyrn problernorn okresu je vsak slaba infrastruktura, kvalita a sfrka sluzieb v oblasti cestovneho ruchu (v okrese je cestovny ruch, az na oblasf Vel'kej Dornase, malo rozvlnuty), kde je rnozne pri rozvoji jeho kapacft vyuzif dlsponibllnu pracovnu silu okresu.

Prešovský Kraj

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Prešovský Kraj

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

".. .,.

You might also like

Prešovský Kraj

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Prešovský Kraj

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

﻿".. .,.

You might also like

".. .,.