Welcome to Scribd, the world's digital library. Read, publish, and share books and documents. See more
Download
Standard view
Full view
of .
Look up keyword
Like this
2Activity
0 of .
Results for:
No results containing your search query
P. 1
Financovanie výstavby čínskeho múru a rozhovor s Rudolfom Vaským

Financovanie výstavby čínskeho múru a rozhovor s Rudolfom Vaským

Ratings: (0)|Views: 358|Likes:
Published by krija

More info:

Published by: krija on Feb 06, 2010
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

07/12/2013

pdf

text

original

 
12
Č 
ínsky múr je úžasná stavba dlhá2400 km. Jej šírka je od 4 do 12 met-rov a výška dosahuje od 6 až do 15metrov. Za
č 
iatok tejto gigantickej stavby presne ur 
č 
i
ť 
nevieme, pretože jednotlivé
č 
asti tohto múru boli budo-vané jednotlivými
č 
ínskymi štátmi vrôznych
č 
asových obdobiach. Zatomáme presný záznam z histórie, žeŠih Huang-ti z dynastie
Č 
in (vládol v rokoch 221-206 pr. Kr., tyran, po-kúsil sa zruši
ť 
konfucianizmus), prvý zjednotite
ľ 
 
č 
ínskeho impéria, vybu-doval pôvodný
č 
ínsky múr pospája-ním a obnovením jednotlivých už skôr vybudovaných múrov. Po
č 
as dynas-tie Han, ktorá obnovila konfucianiz-mus (vládla od r. 202 pr. Kr. do 220 po Kr.), bol tento múr pred 
ĺ 
 žený až do Yu-men v provincii Kansu.
Č
o nás ale na tomto múre najviaczaujíma, nie je jeho d
ĺ
žka, šírka
č
i výš-ka, ale to, ako bola takáto obrovskástavba financovaná, ke
ď
že bola sta-vaná normálne platenými ob
č
anmi, vekonomike s relatívne ve
ľ
mi nízkymida
ň
ami (bez napádania, drancovaniaa vykoris
ť
ovania iných národov) aešte k tomu v ekonomike založenej naKonfuciových princípoch, ktoré cel-kom zakazovali ú
č
tovanie úrokov za pôži
č
ky. Navyše bez existencie Me-dzinárodného menového fondu, Sve-tovej banky a medzinárodných inves-torov.Konfucius žil asi v rokoch 551-479 pr. Kr. Jeho život je opradený le-gendami, ale je známe, že sa narodilvo feudálnom štáte Lu a že bol verej-ný administrátor. Na zavedenie mieru,spravodlivosti a všeobecného poriad-ku hlásal systém ur 
č
itých princípovštátnictva a morálky. Jeho u
č
enie sastalo základom morálneho systému -konfucianizmu. Tak akogrécky Sokrates, ani on sámni
č
nenapísal, ale jeho u
č
e-nie bolo napísané jeho žiak-mi. Hlavnými písomnýmizdrojmi Konfuciovho u
č
e-nia sú Analekt a spisyMeng-c’ove. Základným princípom jeho systému je zachovanie
 jen
-u medzi
ľ
u
ď
mi udržiavanímsprávnych vz
ť
ahov,
č
o znamená sprá-va
ť
sa k svojim podriadeným tak, ako by si chcel, aby sa tvoji nadriadenísprávali k tebe. (Európske jazykynemajú presný výraz, ktorým by sadalo preloži
ť
 
č
ínske
 jen
. Zhruba toznamená nie
č
o medzi sympatiou asúcitom.)
Ď
alšími princípmi sú po-svätnos
ť
rodiny a úcta k predkom. Vorganizácii vládnutia sa zdôraz
ň
ova-la stredná cesta a vyhýbanie sa extré-mom.Ú
Č
TOVANIE
 
ÚROKU
 
ZA
 
POŽI
Č
IAVANIEKONFUCIANIZMUS
 
ODSUDZUJE
 
AKO
 
JEDENZ
 
 NAJHORŠÍCH
 
PREJAVOV
 
ZLA
 
A
 
ÚPADKU
-
AKO
 
 NARUŠENIE
 
A
 
ROZBITIE
 
JEN
-
U
.
Zna-los
ť
Konfuciovho u
č
enia bola základ-nou požiadavkou pre nastúpenie do
č
ínskej imperiálnej administratívy.Len tí,
č
o ukázali najvä
č
šie vedomo-sti Konfuciovho u
č
enia, boli prijatí.Tak celú imperiálnu administratívuobsadili filozoficky založení
ľ
udia.Ke
ď
im potom cisár z dynastie Handal vyrieši
ť
problém financovania gi-gantickej stavby
č
ínskeho múru, pre-d
ĺ
ženie múru až do Yu-menu, ako ajsérie zavlažovacích kanálov, dia
ľ
nica ciest, bolo prirodzené, že mu nepora-dili, aby napadol a vydrancoval inénárody, alebo aby uvalil ve
ľ
ké danena celý
č
ínsky národ, alebo aby zavie-dol úrokový finan
č
ný systém na vy-žmýkanie úrokov z celej
č
ínskej popu-lácie.
Č
ínski imperiálni administrátori(na rozdiel od dnešných byrokratov) boli od mali
č
ka zvyknutí na hlbokéfilozofické rozjímanie. Urobili objav,že
ľ
udia, ktorí zachovávajú
 jen
, netú-žia po zlate a striebre preto, že chcúma
ť
doma hromady drahých kovov,ale preto, že prostredníctvom týchtokovov môžu výsledky svojej práce premiest
ň
ova
ť
a zamie
ň
a
ť
za hoci
č
oiné,
č
o vyprodukoval zase niekto iný.Vypozorovali, že aj
ľ
udia, ktorí vôbecnevedeli ako nákladne a
ť
ažko sa do-luje a spracováva zlato alebo striebro, prijímali ho za výsledok svojej práce,lebo mali neochvejnú vieru, že za toisté zlato alebo striebro, ktoré oni dos-tali, by im hocikto iný dal zase to isté.Takto narazili na úžasný objav:
 pod- stata hodnoty je viera!
Akýko
ľ
vek  predmet na tomto svete nadobudnehodnotu, ak 
č
lovek nadobudne vieruv jeho hodnotu!Ke
ď
že ro
č
né náklady na stavbumúru, kanálov a ciest mnohonásobne prevyšovali ro
č
né príjmy z daní, pora-dili cisárovi, aby za nákupy materiálua provízií pre robotníkov platil potvr-denkami, na ktorých boli presne vy-zna
č
ené hodnoty s tým, že tak, ako prijímajúci ich bude cti
ť
a ma
ť
vieruv ich hodnotu, tak aj on, cisár, ich bu-de cti
ť
a ma
ť
vieru v ich hodnotu, ke
ď
zas jemu poddaní budú s týmito po-tvrdenkami plati
ť
dane.Prv boli tieto potvrdenky na hline-ných tabu
ľ
kách, neskôr na papieri.Takto vzniklo prvé dokladovo zalo-žené obeživo, ktoré populácia za
č
ala používa
ť
na platby medzi sebou! Ci-sár mohol stava
ť
svoje gigantickéstavby nepretržite bez toho, aby
č
akalna výro
č
né platby daní v naturáliách,alebo aby ich zvyšoval. Jeho adminis-trátori týmito dokladmi nakupovalivšetko potrebné na stavbu múru, ka-nálov a ciest po celej
Č
íne a potom,ke
ď
prišlo na platenie daní, tieto ta- bu
ľ
ky
č
i papierové cedu
ľ
ky sa zasevracali nazad do imperiálnej poklad-ne.Ako to, že tento finan
č
ný systémsa udržal po stáro
č
ia bez toho, abydošlo ku katastrofálnemu kolapsuhodnoty obeživa, aký sa udial predo
č
ami celého sveta napríklad minulýrok v Mexiku? Odpove
ď
je monumen-tálne jednoduchá: tie hlinené tabu
ľ
ky
Èínsky múr 
 Ako bola financovaná najväèšiastavba na svete
 
13 
a neskôr papierové cedu
ľ
ky, cisár a jeho administrátori dávali do obehulen a len na základe vyprodukovanianie
č
oho ozajstného a hodnotného. Iný-mi slovami: to obeživo sa dostávalodo
č
ínskej ekonomiky len na základekrytia dlhu, ktorý vznikol ako násle-dok vyprodukovania nie
č
oho ozajstnehodnotného - a nikdy na krytie dlhu,ktorý vznikol nabiehaním úrokov!V tom spo
č
íva aj “tajomstvo” ko-lapsu mexického pesa: Mexi
č
ania dá-vali do obehu mnohomiliardové sumyna krytie dlhu, ktorý vznikal nie akonásledok produkcie ozajstných a hod-notných vecí, ale ako následok nabie-hania úrokov!H
ODNOTA
 
PAPIEROVÝCH
 
PE
 Ň
AZÍ
 
SAVYTVÁRA
,
KE
Ď
 
 
DÁVANÉ
 
DO
 
OBEHU
 
 NAKRYTIE
 
DLHU
,
KTORÝ
 
SA
 
VYTVORIL
 
VY
-
PRODUKOVANÍM
 
 NIE
Č
OHO
 
OZAJSTNÉHO
 
AHODNOTNÉHO
 
A
 
POTVRDZUJE
 
SA
,
KE
Ď
 
SATIETO
 
PENIAZE
 
 
DLŽNÍKOVI
 
VRACAJÚ
 
AON
 
SPLÁCA
 
SVOJ
 
DLH
 
VYPRODUKOVANÍM
Ď
ALŠÍCH
 
OZAJSTNÝCH
 
HODNÔT
. P
APIERO
-
 
PENIAZE
,
KTORÉ
 
SA
 
DÁVAJÚ
 
DO
 
OBE
-
HU
 
 NA
 
KRYTIE
 
DLHU
 
ÚROKOV
,
ALEBO
 
KE
Ď
PENIAZE
 
 NA
 
PLATENIE
 
DLHU
 
SA
 
ZÍSKAVAJÚZ
 
 NABIEHANIA
 
ÚROKOV
,
SA
 
ZÁKONITE
 
ZNE
-
HODNOTIA
 
A
 
SPÔSOBIA
 
EKONOMICKÝ
 
KO
-
LAPS
!Úroky sú ozajstný satanský vyná-lez:
 NABIEHANÍM
 
ÚROKOV
 
SA
 
VYTVÁRA
-
 NI
Č
. Zákernos
ť
tohto vynálezu spo
č
í-va v tom, že ke
ď
peniaze vytvorenénabiehaním úrokov sú vzaté do ob-chodu, sú tak isto vymenite
ľ
né za ozaj-stné a hodnotné veci ako tie získané produktívnou a
č
estnou prácou. Jedi-nou obranou proti tomuto
č
ertovské-mu vynálezu je štátna banková admi-nistratíva založená na bezúrokovom(resp. maloúrokovom) financovaní!Po stáro
č
ia trvajúca prosperita, fi-nan
č
ná stabilita a mierová existenciamandarínskej ríše je len jeden z množ-stva historických dôkazov, že privátne
č
i sprivatizované úrokové finan
č
-níctvo je úplne nepotrebné, nadbyto
č
-né pre blahobyt, mier a spokojný životv krajine. Naopak, všade, kde dnes vidímeekonomickú devastáciu, konflikty,utrpenie, násilie, zúfalstvo, hlad, bie-du, vojny a zabíjanie, tam v pozadí bezpe
č
ne odhalíme úrokové finan
č
-níctvo!Pozrime sa na závod Z
Ť
S Krupi-na, aby sme si ukázali na príklade,aká zákerná sabotáž slovenskej eko-nomiky sa tu odohráva. Šikovné vede-nie tam vyvinulo program výroby uni-verzálnych naklada
č
ov. Najznámejšía najpredávanejší je naklada
č
Locust750. Dia
ľ
kové ovládanie, ktoré k ne-mu vyvinuli, bolo na medzinárodnejvýstave v Tren
č
íne ozna
č
ené ako “ex- ponát s najoriginálnejším riešením”.Ich výrobu však nemôžu naplno spus-ti
ť
, dokonca prepúš
ť
ajú pracovníkov- napriek tomu, že o ich výrobky jeve
ľ
ký záujem a dopyt. Výroba stojí,lebo nemajú peniaze na nákup mate-riálu. Na ich krk už bankári stihli za-vesi
ť
30-miliónový dlh z nabiehaniaúrokov - a teraz, ke
ď
potrebujú na 18mesiacov sumu 50 miliónov korún naspustenie produkcie, títo bankári po-žadujú 20%-ný úrok. Na dobu 18mesiacov to
č
iní rovných 15 miliónov.A za
č
o? Ve
ď
režijné a administratívnenáklady na prípravu a vykonanie takej pôži
č
ky nemôžu by
ť
viac ako nieko
ľ
-ko tisíc korún!Potrebujeme na fungovanie ekono-miky vrstvu
ľ
udí, ktoré žmýkajú z ná-roda ro
č
ne mnohomiliardové sumy zani
č
- za úroky, len na to, aby sa potom premávali v BMW-
č
kach a mercede-soch, kancelárie si obkladali importo-vaným mramorom, zria
ď
ovali si ichluxusným nábytkom, sami sebe dávalikaždý mesiac 50-tisícové platy a sto-tisícové odmeny, aby prejedli, prepilia prehýrili výsledky životnej práce stá-tisícov poctivých
ľ
udí?Musíme sa prizera
ť
na ich bezo-
č
ivos
ť
, ke
ď
v televízii v priamom pre-nose z niektorej estrádnej haly pro-ducírujú na pódiu rôzne tragicky po-stihnuté deti, ako nejaké cirkusové
č
udá, aby im potom s ve
ľ
kými fan-fárami a hlukom z “h
ĺ
 bky ich dobréhoa súcitného srdca”, so slzami v o
č
iachhádzali almužnu
č
i milodary? Pre
č
oto robia? Pre
č
o nie sú za to, aby boloo takýchto neš
ť
astníkov postarané zá-konom? Pre
č
o sú tak vehementne zasúkromnú dobro
č
innos
ť
, ktorá závisínie od zákona, ale len od ich osobnejvôle, milosti,
ľ
útosti, zá
ľ
ub, vízií, ná- padov, zlepšovákov a vrtochov? Najprv odsávaním multimiliardo-vých úrokov z pe
ň
ažného obehu do-ženú celú krajinu do núdze - a potomzakladajú dobro
č
inné nadácie?!Pre
č
o? Aby
č
estný
č
lovek, ktorý by inak mohol slobodne a hrdo ži
ť
zvýsledkov svojej vlastnej práce, samusel pred nimi nakoniec z núdze po-níži
ť
a so sklonenou hlavou prosi
ť
oto,
č
o mu predtým vzali! Oni potrebu- jú, aby rôzni neš
ť
astníci prosili o po-moc a zmilovanie ich osobne, tak akosa prosí Pána Boha. A ke
ď
sa potomniekedy zmilujú a prosenú pomocudelia (oby
č
ajne na verejnosti a soslzami v o
č
iach), vyžívajú sa v tom,ako im títo neš
ť
astníci a zúfalci
ď
aku- jú a blahore
č
ia tak, ako sa
ď
akuje a blahore
č
í Bohu, ke
ď
vyslyší úpenli-vú modlitbu trpiacej a zúfalej duše.To sú tie pre nich tak vzácne - ale zatolucifersky svätokrádežné momenty, poktorých tak túžia: rozhodova
ť
o bytía nebytí druhých a cíti
ť
sa ako ozaj-stný Boh!To však už nie je len urážka
č
love-ka
č
i národa - to je už urážka samot-ného Boha.
 Rudolf Vaský
 
1
Pán Vaský, ve
ľ
mi sa mi pá
č
ili vašepríklady z histórie, že tam, kde sa vdejinách zaviedla bezúro
č
č
i nízko-úro
č
ná ekonomika, nastal rozkvet.Napríklad v Aténach za Perikla.
Áno, to je taký najlepší príklad. Zla-tý vek Atén bol založený na tom, že So-lón zrušil Drakonove zákony, ktoré do-vo
ľ
ovali poži
č
iavanie pe
ň
azí na úrok azaviedol bezúro
č
nú ekonomiku. Za Dra-kona bolo úžerníctvo také rozbujnelé, že
ľ
u
ď
om sa neoplatilo pracova
ť
, len špe-kulova
ť
a kradnú
ť
. A to potom vyžado-valo ve
ľ
mi tuhé represívne metódy adrastické zákonodarstvo. Preto sa do-dnes hovorí o “drakonických” zákonoch.
Máte aj iné príklady?
 Napríklad
č
ínsky múr, ale to som de-tailne rozviedol v mojom
č
lánku (str.12).
Č
ínske cisárstvo by si nikdy nemohlo do-voli
ť
uskuto
č
ni
ť
najvä
č
šiu stavbu sveta,keby sa v tom
č
ase nebolo opieralo ospravodlivú výmenu založenú na dôvere.
Po
č
ul som, že templári vytvoriliakýsi model kres
ť
anského kapita-lizmu, založeného na bratských vz
ť
a-hoch a že to bolotajomstvo ich eko-nomického úspe-chu. Ale potomich upálili a na-miesto toho sa pre-sadil princíp úže-ry.
Celé cechovéhnutie v Európe v14. storo
č
í bolo za-ložené na tom, žecechy združovali prostriedky, abyke
ď
niekto potreboval rozšíri
ť
výrobu,tak cech mu poži
č
al bezúro
č
ne a on to potom splatil naspä
ť
do cechovej pok-ladnice. Vlastne aj družstevníctvo maloten istý ú
č
el. Celá podstata je tá, že pe-niaze slúžili na to, na
č
o sú ur 
č
ené: navýrobu a usklad
ň
ovanie vyprodukova-ných hodnôt, nie na manipulovanie ašpekulovanie. Bohatol ten, kto nie
č
o vy-rábal. A ke
ď
videl, že aj niekto druhýmôže nie
č
o tvori
ť
, tak mu poži
č
al.
A existujú aj príklady zo sú
č
asnos-ti?
Pravdaže. Napríklad zázra
č
ný roz- beh nemeckej a japonskej ekonomiky povojne. Rozhodujúcim faktorom, bez kto-rého by sa to nebolo podarilo, boli prá-ve bezúro
č
né pôži
č
ky.
Ste toho názoru, že také nie
č
o bysa dalo uskuto
č
ni
ť
aj teraz na Sloven-sku?
Som presved
č
ený, že áno.
Vysvetlite mi presnejšie, ako si topredstavujete. Pre
č
o ste proti tomu,aby sme brali úro
č
né pôži
č
ky od Me-dzinárodného menového fondu?
 Na svete neexistuje ani jedna kraji-na, kde sa MMF dostal s týmito úro
č
ný-mi pôži
č
kami, ktorá by mohla poveda
ť
,že sa hospodársky vylepšila. Naopak:kde sú nejaké ekonomické problémy adostane sa tam MMF, tam sa to eštezhorší. Takže nakoniec tam nastane ne- jaký vojenský pu
č
alebo nie
č
o podobné...
O Južnej Kórei sa hovorí, že je tomalý hospodársky zázrak, “ázijskýtiger”. Tam sa to ako podarilo?
V Južnej Kórei boli práve investo-vané bezúro
č
né alebo nízkoúro
č
né pe-niaze. Kórej
č
ania spravili vlastne to,
č
oJaponci, ke
ď
robili industrializáciu; dá-vali pôži
č
ky len za režijné náklady (1-1.5%-ný úrok). A na dlhú dobu splat-nosti.
A kto im ich dal?
To je dobrá otázka. Nemajú zlato aniropu, kto im ich dal? Oni si natla
č
ili pe-niaze, ale tieto peniaze boli investovanédo ekonomiky, cielene. To nebolo, že na-tla
č
ili peniaze a rozdali ich
ľ
u
ď
om, abysi s nimi robili,
č
o chcú. Tieto peniaze boli dávané do výroby, kde produkovalihodnoty.
Takže Južná Kórea vôbec nebralapôži
č
ky zvonka?
Len minimálne. Pokia
ľ
viem tak to bolo cielene na niektoré strojné zaria-denia, ale tým, že boli investované dovýroby, tak to výrobou ve
ľ
mi rýchlo za-se splatili. Nesedelo im to na krku a ne-vyciciavalo ich to celé roky.
Aký je teda váš plán?
V Spojených štátoch máme 31 mi-liárd dolárov v 30-ro
č
ných americkýchštátnych bondoch. Tie vydala americkávláda na financovanie svojej existencie.
 Bezúroèná ekonomika
 Alternatíva k súèasnému finanèníctvu
 Rudolf Vaský 
emigro-val v roku 1969 do Spoje-ných štátov. V New Jerseya v Texase pracoval naj- prv v obchode s nehnute
ľ 
-nos
ť 
ami a potom desa
ť 
rokov v oblasti hypoté
č 
-neho finan
č 
níctva. Po ro-ku 1989 sa vrátil a je zá- stancom zavedenia bez-úro
č 
nej ekonomiky naSlovensku.

Activity (2)

You've already reviewed this. Edit your review.
1 thousand reads
1 hundred reads

You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->