Welcome to Scribd, the world's digital library. Read, publish, and share books and documents. See more
Download
Standard view
Full view
of .
Look up keyword
Like this
104Activity
0 of .
Results for:
No results containing your search query
P. 1
Olah Metody Socialnej Prace

Olah Metody Socialnej Prace

Ratings: (0)|Views: 43,555 |Likes:
Published by Jozef_Ma_ensk__8219

More info:

Published by: Jozef_Ma_ensk__8219 on Feb 25, 2010
Copyright:Attribution Non-commercial

Availability:

Read on Scribd mobile: iPhone, iPad and Android.
download as DOC, PDF, TXT or read online from Scribd
See more
See less

05/14/2013

pdf

text

original

 
ÚVODOM
 Nárast sociálnych problémov v spoločnosti si vyžiadal aj opätovné otvorenie Študijnéhoodboru sociálna práca na vysokých školách a univerzitách u nás.Požiadavka kvalifikovaných odborníkov, pripravených pomáhať riešiť a zvládať problémy každodennej reality, postavila pred vzdelávateľov viaceré otázky: Čo má byťobsahom vzdelávania budúcich sociálnych pracovníkov? Aké vedomosti a zručnosti bymali tvoriť povinné minimum, ktoré má škola poskytnúť svojim absolventom? A ako imtoto minimum čo najefektívnejšie priblížiť?.Samozrejme, že ak vzdélavatelia uvažovali nad základnými teoretickými poznatkami ä praktickými skúsenosťami, ktoré si študenti počas štúdia postupne musia osvojiť, dostalisa aj k otázke metód sociálnej práce.Po znovuotvorení študijho odboru sociálna práca sme v prvom rade siahali po pôvodnej domácej literatúre, ktorá ale všetka pochádzala z obdobia krátko po druhejsvetovej vojne, čiže z obdobia, kedy prlo v Československu k zatvoreniuvysokoškolskej prípravy sociálnych pracovníkov. Neskôr, sa začali domáci autorizaoberať zahraničnou literatúrou, a to najmä nemeckou a anglickou, v snahe zistiť kam sa posunula problematika v oblasti metód sociálnej práce v zahraničí. Zmeny v oblastimetód. nie, sú len kvantitatívne, ale aj kvalitatívne. Pokiaľ sa domáca sociálna práca plneuspokojila so stagnáciou v teoretickej oblasti a s používaním minimálneho počtuodborných metód, v západnej Európe, USA a inde prišlo nielen k rozšíreniu metód, čo do počtu, ale v poslednom období sa čoraz dôraznejšie presadzuje názor, reprezentovanýnapr. Barkerom, že problematike by prospelo keby sme terminologické spojenie metódysociálnej práce nahradili novším a výstižnejším označením typy intervencie: Chytil (2002s. 38), odvolávajúci sa práve na Barkera zastáva názor, že rovnako vhodné by bolo pre potreby teórie, praxe ako aj pre potreby prípravy profesionálov hovoriť o nasledovnýchtypoch intervencie:
individuálna sociálna práca
skupinová sociálna práca
komunitná prácaAk sa má termín intervencia udomácniť v domácej terminológii sociálnej práce, pokladám za vhodnejšie používať nasledovné terminologické spojenia:
individuálna sociálna intervencia
skupinová sociálna intervencia
komunitná sociálna intervenciaPretože základná terminológia by mala byť akceptovaná celou akademickou obcou ako ajsociálnymi pracovníkmi v praxi, autorka na Barkerovu požiadavku; síce upozorňuje, ale používa až do ukončenia u nás ešte len započatej diskusie kritizované označenie
metódysociálnej práce
.Otázka metodického konania sociálnej práce je v domácich podmienkach nedostatočnerozpracovaná. Existujúce úvahy sa zoberajú terminologickými otázkami sprevádzajúcimitúto oblasť. Hľadajú a dávajú odpovede na otázky.-Čo je metóda sociálnej práce?
-
Ktoré metódy v sociálnej práci pokladáme za hlavné?-Čo je technika?-Čo je metodika atď. ?Problematika metód sociálnej práce je u nás zalial' riešená torzovite, v rozsahu dvoch-troch kapitol, spravidla zaradených do práce zaoberajúcej sa sociálnou prácou vovšeobecnej rovine. Metódy používané v praxi sociálnej práce sa preberajú z inýchvedných disciplín (predovšetkým z psychológie, sociológie a pedagogiky) bez náležitej
1
 
odbornej diskusie o vhodnosti ich aplikácie na oblasť sociálnej práce. Pokiaľ sa tak deje v praxi, v snahe rýchle nájsť vhodné riešenie, je to situácia logická, pochopiteľná aospravedlniteľná. Pokiaľ sa tak deje v školách, mali by sme sa nad situáciou vážnezamyslieť. Autorka predloženej práce, práve z uvedeného dôvodu, pokladá chýbajúcudiskusiu k problematike metód sociálnej práce za stav, ktorý by sme mali v podmienkáchSlovenska čo najskôr zmeniť.Práca, ktorú máte pred sebou si nenárokuje obsiahnúť všetky známe metódy sociálnej práce. Jej cieľom je poukázať na problematiku a otvoriť diskusiu v oblasti metódsociálnej práce.
VÝVOJ METODIKY SOCIÁLNEJ PRÁCE
„Metodológia je tou časťou vedy, ktorá sa zaoberá budovaním metód, ktorými disponujevedná oblasť. Naviac, ak vnímame sociálnu prácu viac ako umenie než ako vedu, potom budeme používať skôr termín metodika a budeme ho chápať v zmysle opisu a výskumu„spôsobu alebo spôsobov konania" zaužívaných v sociálnej práci, alebo ako spôsob postupovania, zodpovedajúci pevne stanovenému poradiu a stálym zásadám..." (deRobertis, C. 1998, s. 86)Žilová, A. (2000) pod pojmom metodológia sociálnej práce rozumie vedu, ktorá sazaoberá teoretickými, gnozeologickými, logickými a psychologickými otázkami metód,metodických postupov a metodík ako aj princípov a zákonov vedeckého bádania akotvorivého procesu. Žilová (2000) zdôrazňuje, že súčasťou metodológie je aj tvorba,hodnotenie efektu používaných metód, ale aj metód používaných v oblasti empirickéhovýskumu a následne pri tvorbe teoretických zovšeobecnení.Metodika sociálnej práce predstavuje súhrn známych a vedecky akceptovanýchmetód, postupov a techník, ktoré sú používané v praktickej i teoretickej rovine sociálnej práce. Žilová (2000) aj Strieženec (1999) sa zhodujú v názore, že metodiku sociálnej práce môžeme chápať ako súbor ustálených pravidiel, ktoré umožňujú, aby si z nichsociálny pracovník vybral najvhodnejší spôsob pomoci pre svojho klienta.Metodika sociálnej práce ako ucelený súbor pracovných metód alebo postupov, sa voblasti sociálnej práce nezjavila náhle, ale je výsledkom dlhoročného, systematického prispôsobovania sa pracovných postupov z oblasti humanitných vied potrebám sociálnej praxe na strane jednej a úsilia o rozvoj vlastných pracovných postupov na strane druhej.V počiatkoch tohto snenia sociálna práca vyívala predovšetkým medy z psychológie, sociológie, pedagogiky či ekonómie, antropológie a pod. Toto konaniesociálnych pracovníkov bolo podložené snahou o využitie dostupných informácií prihľadaní odpovedí na konkrétne sociálno-ekonomické problémy (Herpin In: de Robertis,C. 1998, s. 82). Vo vývoji metodiky sociálnej práce je možné identifikovať dva základnésmery:
1.
Smer, ktorý je charakteristický praktickým používaním niektorých náhodne zvolených metód a ich prispôsobovaním sa sociálnej realite
.Sociálni pracovníci si na základe subjektívneho odhadu volili určitú metódu, ktorou sa podobproblém riešil v ich predchádzajúcej praxi. Pri jej praktickom použití sizaznačovali cepriebeh riešenia prípadu, všetky modifikácie známeho postupu avýsledky, ktoré ním v praxi dosiahli. Tie činnosti, ktoré viedli k očakávaným výsledkom,odporúčali k používaniu kolegom a rovnako poukazovali na nevhodnosť postupov, ktorésa ukázali ako chybné. V, podstate teda išlo o kolegiálnu podporu, výmenu vlastnýchskúseností s použitými, postupmi, prostredníctvom ktorých dospeli k zlepšeniu klientovejsituácie. Tieto pracovné postupy sa do sociálnej práce zavádzali bez hlbšej vedeckejanalýzy.
2
 
2.Smer, ktorý je charakteristický vedeckým spracovaním poívaných metodicch postupov.
Tento smer od svojho začiatku bol postavený na vedeckom úsilí vypracovať súbor vhodných metód pre novo sa rozvíjajúcu oblasť vedeckého poznávania -sociálnu prácu.Išlo najmä o metodické postupy orientované na rozvoj výskumnej činnosti v sociálnej práci. Tento smer sa usiloval tiež o vedecké vysvetlenie, úspešnosti, či neúspešnosti pracovných postupov použitých v praktickej činnosti s klientom,Pre pracovné postupy používané sociálnymi pracovníkmi bola charakteristickáorientácia na riešenie konkrétnych sociálno-ekonomických problémov. K prirodzenýmsnahám počas celého vývoja metodiky sociálnej práce patrí aj úsilie o prijatie definíciemetódy ako pracovného nástroja sociálnej práce. Medzi prvé a najznámejšie definíciemetódy sociálnej práce patrí jej nasledovné vymedzenie, autorkou ktorého je MaryRichmond
: „Meda, vo všeobecnom zmysle slova, je usporiadaním série znychčinností zameraných na dosiahnutie určitého cieľa. Analýza techník sociálnych služiebbola by nekompletná, keby jej predmetom bolo iba vymenovanie elementov, bezvnútorných súvislostí a nie metóda, .ktorá umožňuje ich vhodné použitie s ohľadom naich podriadenosť konkrétnemu cieľu" 
(tamtiež, s. 15). K prvým publikovaným pokusom oteoretické objasnenie pojmu metóda sociálnej práce v Európe môžeme zaradiť definícieuvedené v záverečných prácach študentiek parížskej Ecole Normale Sociale (tamtiež),ktoré boli obhájené v r. 1937 a 1938 a podľa C. de Robertis tieto práce patria k prvým pokusom o definíciu pojmu
metóda sociálnej práce
. Ich autorkami sú absolventky parížskej ENS: M. GailhardT J. Lalouette a M. Dourdy de Bruignač, ktoré sa v svojich prácach opierali o Richmondovej definíciu metódy. L. Lalloutte (tamtiež, s. 16) chápalametódu ako sled fáz - jednotlivých etáp, ktorým sú priradené konkrétne činnosti astanovené je ich presné poradie: zber a analýza faktov, hľadanie príčin, výber dostupnýchzdrojov a spôsob ich využitia, konanie charakteristické pre sociálnu službu.Chápanie, medy ako presne stanoveného sledu sledch krokov sa vmetodológii sociálnej; práce s malými modifikáciami udržalo v podstate dodnes. Pričomod začiatku dvadsiateho storočia teoretické úsilie v tejto oblasti smerovalo k Opisu avysvetleniu jednotlivých používaných postupov. Od 20 rokov minulého storočia sahovorí o troch rovnocenných metodických postupoch
 sociálnej práce a to o sociálnej práci s jednotlivcom, soclnej. práci so skupinou a soclnej práci s komunitou
.Demarkačným faktorom sa tak stal počet klientov s ktorými sociálny pracovník pracuje.Postupne sa v sociálnej práci zjavovali ďalšie metodické postupy, orientované na riešeniekonkrétnych problémových situácií (na označenie ktorých sa niekedy používal aj pojemtechniky) a tieto sa podľa počtu klientov zaraďovali k jednotlivým metódam sociálnej práce.V teoretickej rovine je viditeľné úsilie autorov o definovanie metódy sociálnej práce na základe etáp sociálnej práce, ktoré zostávajú vždy zachované, čím vznikávonkajší dojem teoretickej jednotnosti.Otázka metód sociálnej práce sa opätovne otvorila v 70-tych rokoch aj preto, žetradičné delenie metód používaných v sociálnej práci podľa počtu jej aktérov (čižesociálna práca individuálna, skupinová, komunitná) sa dnes označuje za prekonané.Pričom chápanie pojmu metóda, ako spôsobu alebo cesty, ktorá nás vedie k vopredstanovenému cieľu sa takmer nezmenilo. O metóde sa stále uvažuje ako o určitej vecnej,logickej a časovej postupnosti prítomnej v praktickej činnosti sociálneho pracovníka. V prácach zaoberajúcich sa metodikou sociálnej práce sa tak môžeme stretnúť s dvomi prístupmi k definovaniu metódy sociálnej práce:
1.
 prístup charakteristicsnahou definovať metódu na základe jej vonkajších
3

You're Reading a Free Preview

Download
scribd
/*********** DO NOT ALTER ANYTHING BELOW THIS LINE ! ************/ var s_code=s.t();if(s_code)document.write(s_code)//-->