Read without ads and support Scribd by becoming a Scribd Premium Reader.
See Premium Plans
 
Ročník III. Číslo 2. Máj 2005
1
 V banskobystric-kom hradnom areáliod roku 1479 stojí Banícka bašta spolu s tzv. Matejovýmdomom, ktorý je jej integrovanou súčasťou.
 V mnohých súčasných alei starších publikáciách sa stretá- vame s nesprávnymi a nepodlo-ženými názormi, v ktorých autorispomínaný dom priamo spájajús uhorským kráľom Matejom Kor- vínom. Dokonca mnohí z nich uvá-dzajú, že kráľ Matej Korvín prisvojich návštevách Banskej Bys-trice býval v tomto dome. Aj keby sme na chvíľu pripustili túto mož-nosť, je veľmi nepravdepodobná, pretože naši predkovia by sotva ubyto- vali uhorského kráľa mimo centra mesta do odľahlého kúta hradnéhoareálu. Na priečelí domu je aj dnes popri mestskom znaku umiestnený ajerb kráľa Mateja a jeho manželky Beatrice, no to je jediná spojitosť medzidomom a kráľom, ktorá vypovedá len o tom, že dom postavili v čase jehopanovania. Tzv. Matejov dompočas viac ako 500ročnej existencie nik-dy neslúžil na obytnéúčely v pravom slovazmysle. Stavali ho sozámerom, aby bol zá-zemím pre Baníckubaštu a ďalšie objekty,ktoré boli súčasťoufortifikácie hradu na jeho najexponovanej-šej - severnej strane.Medzi 2. a 3. pos-chodím domu dodnes vidieť kamenný portál,cez ktorý kedysi ob-rancovia mesta vy-chádzali na drevenéochodze medzi Far-skou a Baníckou baš-tou. O tom, na akéúčely dom slúžil, vy-povedajú aj dobovézáznamy v mestskýchúčtovných knihách: V roku 1566 sa tu okrem iného nachádzal ručný mlyn, prípadne žarnov, vyrobený mlynárskym majstrom v roku 1543. V 40-tych rokoch XVI.storočia dom slúžil ako sklad pušného prachu (1).Po roku 1761, keď značnú časť mesta zničil rozsiahly požiar, väčšinafortifikačných objektov chátrala. Aj tzv. Matejov dom bol v neutešenom,dezolátnom stave. V 80. rokoch XIX . storočia sa v Banskej Bystrici objavilisnahy o zriadenie mestského múzea, ktoré aj napokon vzniklo v roku 1889.
 Veduta je typom maľby konkrétneho portrétu zachy-távajúceho najčastejšie architektúru civilizovanej krajiny.Začiatky tvorby vedút možno klásť do 15.-16. storočia dooblastí s významnými mestami v Holandsku a Taliansku.Najväčší rozkvet dosiahla však tvorba vedút v 17.-18.storočí. Rozkvet priamoúmerne súvisel so záujmom vtedajšej spoločnosti o kartografiu, geografiu a historicko-cestopisnú literatúru. Na našom území bola tvorba vedútpodnietená aj tureckým nebezpečenstvom, ktoré prinútilo významné mestá v Uhorsku (medzi nimi aj Banskú Bys-tricu) stavať hradby a vytvárať z miest nedobytné,architektonicky uzavreté celky.
Mesto Banská Bystrica nám tak zostalo zachytené na veľkompočte vedút, ktoré ho zobrazovali v rôznych obdobiach a z rôznychuhlov pohľadu. Najmenej vedút sa v archívoch, v múzeách, knižniciachzachovalo z 16. a začiatku 17. storočia. Najstaršou vedutou je vedutaod Jána Wilenberga z obdobia okolo roku 1600. Wilenberg zachytilna vedute časť banskobystrického zámockého komplexu. Pre BanskúBystricu je škoda, že jeho druhá časť veduty zobrazujúca námestiea Dolnú ulicu sa nezachovala. Z tej doby pochádzajú aj jeho dveprekrásne veduty Zvolena. Ich originály boli objavené prof. Pifflom 8.februára 1949 v bývalej knižnici strahovskej premonštrátskej kanónie v Prahe. Okrem toho z rokov 1606-1608 pochádzajú dva pôdorysy mesta. Tie nám ukazujú veľmi presný pôdorys vtedajšej BanskejBystrice s dostavanými hradbami.
Banská Bystrica (štylizované N), lept A. Nunzera podľa S. Mikovínyho z r. 1746.Erb na Matejovom dome z r. 1479.
Pokračovanie na str. 3.Pokračovanie na str. 5.
Pohľad na Matejov dom. Foto z r. 1978.
 
2
Mestská rada spolu s baníckym bratsvom Božieho tela ani tentoraznevyužila domáce zdroje a koncom roka 1570 nadviazala kontakt s vieden-ským mešťanom a tamojším medilejárom Valentínom Schreiberom, s ktorýmuž 4. februára 1571 uzatvorili dohodu o preliatí veľkého Baníckeho zvona.Zmluvné podmienky boli podobné ako v predchádzajúcom prípade s týmrozdielom, že majster okrem 300 zlatých za svoju prácu mal navyše obdržať10 dukátov v zlatých minciach akodar pre svoju manželku. Rovnakoako Pavlovi Neidlovi, aj ValentínoviSchreiberovi sa Banícky zvon po-darilo uliať až na druhý pokus. Podokončení 12. januára 1572 vážilomnoho viac než jeho predchodca- až 175 centov (cca 10560 kg).Banskobystrický Banícky zvonz roku 1572 sa teda na istú dobustal najväčším v celej krajine.Počas výroby zvona sa medzimestom a zvonolejárom vyskylimnohé kontroverzie. Schreiber mestu vyčítal najmä svoje zbytočnéprestoje. Údajne musel celý me-siac, počas ktorého nepoberalžiaden plat, čakať na prípravu huty,po uliatí zvona musel čakať celéštyri dni na jeho prepravu a na za-platenie čakal ďalšie štyri týždne.Problémy mal aj s dohodnutoupomocou baníkov pri vyťahovanízvona na vežu – títo namiesto skorého rána prišli až popoludní a navyšepri tejto činnosti neboli príliš zdatní. Schreiberovi tiež vadilo, že huta bolamálo priestranná, že mal zvýšené výdavky na zaplatenie cesty svojejmanželky a detí do Banskej Bystrice, vadili mu ďalšie výdavky na kočišaa navyše musel zaplatiť pokutu 5 toliarov za svojho brata za bližšienešpecifikovaný priestupok.Mesto samozrejme so Schreiberovými obvineniami, ktoré predniesolprostredníctvom viedenského mestského notára a kráľovského radcuFrantiška Iglshauersa nesúhlasilo a vo svojich replikách notárovi vyvracaloSchreiberove tvrdenia odpismi vzájomnej korešpondencie s dohodnutýmitermínmi a pracovnými podmienkami. Majstra navyše obvinilo z nedban-livosti. Prvé liatie zvona sa podľa mestskej rady nepodarilo iba preto, leboSchreiber sa viac ako zvonu veno- val pitiu vína a hre v dámu a šachy a aj to druhé bolo úspešné iba pre-to, lebo zasiahla jeho manželka,ktorá mu dohovorila. Mesto tiežspočiatku odmietalo majstrovi vyplatiť ďalších 100 toliarov, ktorépožadoval ako úhradu za svojeďalšie, neplánované výdavky, alenakoniec koncom januára 1572došlo k definitívnemu vyrovnaniumedzi mestom a majstrom. BanskáBystrica Schreiberovi doplatila168,50 zlatých. Preliatie Baníckehozvona mesto a banícke bratstvo teda vyšlo na 725,98 1/2 zlatých.Banícky zvon odliaty Valentínom Schreiberom z Viedne mestu a ba-níckemu bratstvu slúžil až do veľkého požiaru Banskej Bystrice v roku1761, kedy došlo k deštrukcii všetkých zvonov na zvonici mestskéhohradu. Absenciu zvonov mestská rada okamžite po požiari riešila stiahnu-tím zvonov z filiálok mestskej fary z Jakuba, Sásovej a zo Španej Doliny.Už v priebehu nasledujúceho roka mestská rada zadala práce naodliatí nových zvonov pre mestskú zvonicu dvom tamojším majstrom –Jánovi Jurajovi Knoblochovi a Samuelovi Preisovi. Keďže Samuel Preisuž realizoval zákazku na odliatie dvoch menších zvonov pre hodinovú vežu a mal odliať aj zvon s menom Medián o hmotnosti 48 centov, JánJuraj Knobloch, ktorého mestská rada poverila výrobou menšieho zvonas menom Špeciál o hmotnosti 24 centov, v auguste 1762 požiadalo zmenu zákazky tak, aby bola rozdelená spravodlivejšie. Mestská radamajstrovi vyhovela a pridelila mu výrobu oboch zvonov. Samuela Preisamestská rada kompenzovala zadaním výroby Veľkého zvona s hmotnos-ťou 99 centov.Zvony z Jakuba a zo Sásovej už naďalej neboli potrebnéa v júli 1763 sa mohli vrátiť na svoje pôvodné miesta. Nazvonici sa postupne opätovne ocitlo šesť zvonov, pričom všetky nové zvony si až na jednu výnimku ponechali svojpôvodný názov. Uvedenou výnimkou bol práve Banícky zvon. Banskej Bystrici názov už totiž dávnejšie nevyhovovalkvôli sporom o jeho vlastníctvo, ktoré neustále viedlas baníckym bratstvom Božieho tela. Prvý pokus o privlast-nenie si zvona mesto urobilo už v roku 1562. Napriek svojmuneúspechu v spore mesto neprestalo zvon považovať zasvoj výlučný majetok, čoho prejavom bolo aj to, že sapokúšalo obmedziť jeho pôvodné pomenovanie a nazývaloho iba Veľkým zvonom bez akéhokoľvek prívlastku, alebo jeho pôvodné pomenovanie odsúvalo až na druhé miesto v prípade, kedy sa tomu nedalo vyhnúť.Zvon podľa starého zvyku znel pri pohreboch baníkova ďalších členov bratstva bezplatne, ale pretože vo všeobecnosti sa zvonenie tohto zvona považovalo za veľkúpoctu, mesto pri pohreboch iných osôb za každý jedenúder Baníckeho zvona účtovalo jeden zlatý. Menej solventnípozostalí mohli využiť Mestský zvon alebo Novu, ktorého jeden úder stál 50 denárov. V priebehu 18. storočia sa v Banskej Bystrici rozpútali veľké spory o právo zvoneniana Baníckom zvone, ktoré mestská rada začala príslušníkom baníckehobratstva upierať. Preto aj nešťastie, ktoré mesto postihlo, svojím spôsobompomohlo rozriešiť spor o vlastníctvo zvonu.Nový zvon, ktorý vzišiel z roztavenej zvonoviny starého Baníckehozvona na svojom plášti niesol text, v ktorom už nebola žiadna zmienkao baníckom bratstve Božieho tela a zvon odteraz niesol iba neutrálnepomenovanie veľký alebo najväčší zvon. Je však zaujímavé, že napriektejto skutočnosti sa text na novom zvone až na troch miestach odvolávana svojho predchodcu – dva razy priamo v texte a raz v chronograme.Keďže sa v úradnej komunikácii v dôsledku čoraz častejšieho používanialatinského jazyka na úkor nemeckého jazyka zvon označoval ako
 „cam-  pana maxima, campana magna“ 
alebo
 „campana generalis“ 
, pričomtoto pomenovanie zdôrazňovalo jeho postavenie a veľkosť v sústavezvonov v meste, postupne sa prezvon ujalo sémanticky nesprávnepomenovanie Generál.Zvon s dolným priemeromrovné 2 metre až do 2. polovice19. storočia visel zavesený napôvodnej korune. V januári 1864 však Banská Bystrica oslovilaJozefa Pozdecha so žiadosťouo vypracovanie návrhu a finanč-ného rozpočtu na montáž novéhouchytenia zvonov podľa vlastnejPozdechovej metódy. Podnikateľ mestu predložil návrh na úpravu závesovtroch zvonov. Išlo o Veľký zvon s hmotnosťou 100 centov, o tzv. Medián(Campana medialis) s hmotnosťou 45 centov a o Menší zvon, tzv. Špeciál(Campana specialis) s hmotnosťou 25 centov. Pretože úpravy všetkýchtroch zvonov by mesto prišli na 4724,20 zlatých, mestská rada nakoniecrozhodla iba o úprave najväčšieho zvona a s Pozdechom 24. januára1864 uzatvorila dohodu na montáž za 2 100 zlatých. Oproti pôvodnémurozpočtu došlo k zníženiu sumy o vyše 400 zlatých.Počas svojej ďalšej návštevy Banskej Bystrice v roku 1866 Pozdechmagistrát upozornil, že Veľký zvon má nevhodne veľké srdce, ktoré by homohlo poškodiť. Dohodol sa s ním na jeho výmene a v marci 1866 nové
 V predchádzajúcom čísle nášho časopisu sme uverejnili prvú časť histórie Baníckeho zvona, proces výroby predchádzajúceho zvona,okolnosti i spoločenské pozadie rozhodovania mestskej rady. Dnes predkladáme dokončenie pohnutej histórie Baníckeho zvona.
Detail výzdoby zvonu - kartuša s oslavným textom na richtára Gotfrieda Mollera.Veľký zvon Samuela Preisa z r. 1763.
 
3
srdce poslal do mesta. Neskôr však zistil, že srdce je pohodené na dvoremestskej radnice a že mešťania sa rozhodli aj naďalej používať staré srdce.Pozdech si síce srdce odviezol, ale obavy o osud zvona ho prinútili apelovaťna mestskú radu o nápravu ešte aj o jedenásť rokov neskôr.Zvon prasknutiu odolal, ale vo veľkom nebezpečí sa ocitol počas 1.svetovej vojny. V priebehu roku 1916 sa v meste konala zbierka farebnýchkovov pre vojenské účely a o rok neskôr si príslušníci osobitných vojenských jednotiek podriadených vojenskému stavebnému zboru č. 6so sídlom v Košiciach z Banskej Bystrice odviezli aj trinásť zvonov.Rekviráciam unikol iba jediný zvon – Veľký zvon Samuela Preisa z roku 1763.Pretože mesto kvôli finančným úsporám v roku 1864 nerealizovalokompletnú prestavbu zvonovej stolice a vo veži ponechalo pôvodnúdrevenú konštrukciu, v dôsledku veľkej hmotnosti zvona a jeho pohybuNa pôdoryse možno vidieť mestský hrad, hlavné námestie tzv.Ring, bašty, brány, kostoly a ďalšie stavby. Roku 1676 vyšla vo Viednikniha Gualda Priorata
Continuatione del historia di Leopoldo Cesare
, v ktorej sa objavuje veduta Banskej Bystrice. Pri vedute sa nachádzalegenda v taliančine, ktorá popisuje najvýznamnejšie architektonickéobjekty v meste. Významné veduty pre mestoBanská Bystrica pochádzajú z 18.storočia. Nachádzajú sa v dieleMateja Bella
Notitia Hungariaenovae
a zachytávajú BanskúBystricu. Jedna veduta podľakresby Samuela Mikovínyhoz prvej polovice 18. storočiazobrazuje mesto Banská Bystricazo severovýchodnej časti. V po-zadí na vrchu Urpín možno vidieťKalváriu a Vartovku.Druhá veduta zachytáva bans-kobystrické námestie. Ďalšia v Belových
Scriptores
predsta- vuje Banskú Bystricu ako baníckemesto na pozadí štylizovanéhopísmena N. Názov mesta v tejdobe bol po latinsky Neosolium,po nemecky Neusohl v prekladeNový Zvolen. Zaujímavá je vedutana medirytine M. Weinmana z Bra-tislavy. Táto veduta zo začiatku 18.storočia nám zobrazuje BanskúBystricu spod vrchu Urpín.Koniec 18. storočia a hlavne 19.storočie je pre mesto BanskáBystrica z pohľadu tvorby vedút veľmi plodné. Vzhľad mesta za-chytávajú také významné osob-nosti ako Ľudovít Rohbock, ĽudovítLibay (banskobystrický rodák), Trnka, A. Holesch a DominikSkutecký. Zaujímavá je veduta odĽudovíta Libaya, ktorá zachytávamesto Banská Bystrica od východu.Z pohľadu Banskej Bystricea jej architektonického vývoja či užcelkového, alebo čiastkového je však najvýznamnejšia tvorba AndrejaStollmanna. Andrej Stollmann sanarodil v Španej Doline a na pre-lome 19.-20. storočia zachytil na veľkom množstve svojich obrazov vzhľad banskobystrického námestia, jednotlivé banskobystrické brány (Dolná, Horná, Strieborná, Lazovná,Hronská...) a bašty. Ako jeden z málaautorov venoval svoju pozornosťdochádzalo k príliš veľkej záťaži na drevené vzpery. V decembri roku1938 po nehode, kedy došlo k odlomeniu koruny Veľkého zvonaa následne sa narušila súdržnosť spojov drevenej konštrukcie, sa mestorozhodlo zrealizovať modernizáciu celej nosnej konštrukcie zvonov.S nákladom takmer 99 000 korún mesto vo veži osadilo železnú zvonovústolicu vyrobenú v Podbrezovských železiarňach a osadilo motory odfirmy Rudolf Perner z Českých Budějovíc na elektrický pohyb zvonov.Došlo aj k nahradeniu sŕdc všetkých troch zvonov vo veži, pretože podľaexpertízy majiteľa firmy boli z príliš tvrdého materiálu. Ani táto zmena však Veľký zvon v konečnom dôsledku nezachránila pred poškodením, kvôliktorému sa v súčasnosti nepoužíva.
Igor Graus
 jednotlivým stavbám v meste a doteraz sú jeho obrazy  veľmi cenným historickým prameňom pre architektúrumesta Banská Bytrica. V medzivojnovom obdobízobrazili Banskú Bystricu na vedutách maliari akoJúlius Flaché, Viliam Ruttkay-Nedecký. Druhýmmaliarom po A. Stollmannovi, ktorý vytvoril cyklus vedúto Banskej Bystrici bol po druhej svetovej vojne Karel Votlučka. Na vedutách zachytil napr. Katovnú ulicu, Hradný areál, Hušták a inéčasti Banskej Bystrice.Mesto Banská Bystrica je aj v súčasnosti bohatým zdrojomskvostných motívov pre tvorbu dnešných autorov vedút.
Vladimír SklenkaVýrez z veduty podľa kresby Samuela Mikovínyho z prvej polovice 18. storočia.Dokončenie zo str. 1.Veduta z knihy Gualda Priorata Continuatione del historia di Leopoldo Cesare z roku 1676.
Search
Search History:
Searching...
Result 00 of 00
00 results for result for
  • p.
    • Notes
    Load more