BYSTRICKÝ
PERM
Roèník I.
Najstarší banskobystrický spis
V novembri 1577 zjavila sa na
oblohe ve¾ká kométa, ktorá
nahnala ve¾a strachu obyvate¾om
stredoslovenských banských
miest. Situácia v Uhorsku sa
každým rokom horšila. Turecké
vojská dobyli postupne všetky
hrady v Honte a Novohrade
a cesta k bohatým banským,
zväèša neohradeným mestám,
bola vo¾ná. Od tých èias uplynulo
426 rokov.
Znepokojení banskoštiav-
nickí radní páni sa preto hneï
obrátili s otázkou na známeho
odborníka, astrológa Jakuba
Pribicera. Tento rodák z Novi-
sohlia sa krátko predtým vrátil zo
štúdií v Nemecku a pôsobil ako
uèite¾ na mestskej latinskej škole.
Hvezdárskym vedám a umeniam
sa venoval už dlhší èas. Proble-
matiku výskytu komét dobre
poznal, a tak prijal ponuku. V krát-
kom èase spracoval pojednanie
Èíslo NULTÉ
o tom, èo novoobjavená kométa
ON Február 2003
prinesie obyvate¾om karpatskej
oblasti. Tak vznikol najstarší
banskobystrický spis „Tractatus
de Cometa, qui sub
finem anni a nato Chris-
to 1577...”, ktorý vytla-
èila v roku 1578 v Novi-
sohliu tlaèiareò Krištofa
Škultétyho, rodáka
z Dolnej Lehoty. Má
celkove 28 strán a k spi-
su je pridaný aj odpo-
rúèací list od cisárskeho
hvezdára Pavla Fabrí-
cia, doktora lekárstva.
Vo vytlaèenom materiáli
sa nachádzajú aj dve
renesanèné básne, obe
na oslavu slávneho
astrológa. Ich autormi
sú štiavnický fyzikus
a lekár Bartolomej Chry-
seus a majster Ján
Leuchamer. Ide o naj-
staršiu písomnú pamiat-
ku svetského významu
na území Slovenska.
Pokraèovanie na str. 2
Braòo Kohút
Banská Bystrica
prvá milenka Tak ako ¾udia aj domy majú svoje osudy, svoju minulos. Èasto
strážca túlavých krokov nepoznanú, zastretú nánosmi èasu a aj zabudnutia.
babièka s vretienkom V historickom centre Banskej Bystrice existuje viacero zaujímavých
a našu pozornos si zasluhujúcich domov. Mnohé z nich majú za sebou
a praslicou
požiare, znovu obnovené prieèelia, fasády, no tiež životné príbehy
mnohých generácií ¾udí, ktorí v nich žili. O väèšine z nich dnes vôbec
tu si odkladám premoèený nevieme, nepoznáme ich mená. V archívoch sa zachovali èasto len
kabát strohé, útržkovité údaje, z ktorých si dnes môžeme posklada len ve¾mi
a zohrievam skrehnuté dlane skromnú mozaiku.
lebo toto je moje mesto K zaujímavým domom na Hlavnom námestí kedysi patril aj hotel
môj amulet Rak, nazývaný tiež hotel “U Èerveného raka” /dnes Nám. SNP è. 15/.
môj kríž Bol s ve¾kou pravdepodobnosou najstarším a najdlhšie fungujúcim
hotelom v meste. Prvým majite¾om domu, ktorého poznáme i po mene,
bol v 20-tych rokoch XVI. storoèia MikulᚠFleischer. Od roku 1526 bol
èlenom mestskej rady, tak ako väèšina „ringbürgerov”, majite¾ov domov
na Hlavnom námestí - Ringu.
Pokraèovanie na str. 2
Najstarší banskobystrický spis Jediná zmienka o jeho existencii sa zachovala v Kapitole “Dejiny
kníhtlaèiarstva v našom meste” z roku 1901 od Emila Jurkovicha, na
ktorú upozornil èlen AK, mestský archivár, Ján Kassa. V roku 1944
Dokonèenie zo str.1
spomenula Pribicerov Traktát vo svojich dejinách astronómie aj
O tvorcovi Traktátu, Jakubovi Pribicerovi, Amerièanka D.C. Hellmanová.
vieme iba málo. Bol najstarším synom mestského Z príležitosti 400. výroèia
senátora Sebastiana vytlaèenia “Traktátu o kométe”
Pribicera. Keïže rodina v roku 1978, vyvinulo riadi-
postupne schudobnela, te¾stvo banskobystrickej hvez-
získal otec pre nada- dárne snahu pomenova po
ného syna finanèné pro- Pribicerovi objekt hvezdárne na
striedky od mesta. Potvr- Vartovke a odhali význam-
dzuje to list z 13.3. 1578, nému rodákovi pamätnú tabu¾u
v ktorom Jakub Pribicer na Námestí SNP è. 11. Návrhy
odmietol ponuku škol- boli politickými aj štátnymi
skej mestskej rady orgánmi zamietnuté.
z Kremnice na miesto V roku 1998 vydalo Lite-
rektora z dôvodu, že ho rodné mesto vydržiavalo rárne a hudobné múzeum
na štúdiách v Nemecku. Býval na námestí v dome, v Banskej Bystrici knižku
ktorý má v súèasnosti èíslo 11, kde býval aj rektor o Pribicerovi a jeho traktáte pod
mestskej latinskej školy mgr. Pavel Halvepapius. názvom „Hvezdár z medeného
Bol ženatý, manželka bola dcérou banskobys- mesta”, od Igora Chromeka,
trického mešana Tomáša Szüszmunda. V roku bývalého riadite¾a Krajskej
1581 pôsobil už Pribicer v Košiciach, o èom svedèí hvezdárne. V neve¾kom diele
zachovaná korešpondencia. Pod¾a novších literatúry faktu je možné sa
prameòov tam aj v decembri 1582 zomrel. oboznámi so životom vzde-
Traktát o kométe sa nezachoval ani v archíve lancov v renesanènej Bystrici,
mesta. Úsilím èlenov astronomického krúžku pri ako aj s obsahom najstaršej
vtedajšom Dome osvety v Banskej Bystrici bol knihy, ktorá vyšla na území
jediný exemplár objavený v roku 1958 v Lipsku Slovenska. Knižku si možno
a do vlastníctva banskobystrickej hvezdárne, zakúpi v Literárnom a hudob-
mestského archívu a Matice slovenskej sa dostali nom múzeu.
iba jeho fotokópie. Pri príležitosti 400. výroèia
vytlaèenia “Traktátu” bolo vydané jeho miniatúrne
faksimile. Námestie SNP è. 11, dom v ktorom býval Jakub Pribicer, Igor Chromek
dnes Zlatý bažant Foto: P. Scholtz r. 1955

Dokonèenie zo str.1
Koncom XVI. storoèia dom odkúpil Juraj Krebs, ktorý bol tiež
velite¾om hradu Dobrá Niva. Pre ïalší “osud” domu to bol rozhodujúci
moment. Pod¾a nového majite¾a Krebsa /Raka/ zaèali obyvatelia dom
nazýva. Nie je známe èi už on, alebo až ïalší majitelia, v dome zriadili
hotel resp. hostinec poskytujúci noc¾ah, no názov domu odvodený od
Krebsovho mena pretrval až do konca 20-tych rokov XX. storoèia, èiže
takmer 340 rokov.
Po Jurajovi Krebsovi dom vlastnil Krištof Lehner, ktorý ho kúpil v r. 1616
za 700 florénov /zlatých/. Lehner bol bohatý obchodník pochádzajúci
z Norimbergu. Až deväkrát za svoj život dostal dôveru spoluobèanov /mest-
skej rady/, ktorí ho v rokoch 1615 až 1618 a potom v rokoch 1621, 1623,
1626, 1629 a 1630 zvolili za richtára. Keï 17. marca 1633 vo veku 70
rokov zomrel, dom odkúpil Matej Goldberg. Po òom poznáme ešte
ïalších jeho majite¾ov, no bez bližšieho èasového vymedzenia. Boli nimi
Wolf Ox, Daniel Hoffer a Augustín Nitsch.
Z XVIII. storoèia jestvuje len jedna malá zmienka, z roku 1786, v ktorej
sa spomína ve¾ký plechový rak zdobiaci prieèelie domu. Z priebehu XIX.
storoèia existuje nieko¾ko strohých záznamov vzahujúcich sa k hotelu
a k domu. Pomerne známou je skutoènos, že v roku 1848 resp. 1849
pohostinstvo hotela využil slovenský dejate¾, významná osobnos našich
dejín, ¼udovít Štúr. V tomto období dom nazývali aj Kellnerovský, po rodine,
ktorá ho vlastnila. V roku 1851 dom krátkodobo prenajali obvodnému
vojenskému velite¾stvu na kasárne. Z nasledujúceho roku sa zachovala
zmienka o zábave obuvníckych tovarišov, ktorá sa konala v jeho sále.
Rodina Kellnerovcov vlastnila aj susedný “Benického” dom. Dokazuje to
aj archívny záznam z roku 1852, v ktorom sa píše: “Daniel a Gustáv
Kellnerovci, aj v mene Karolíny Kuzmány rod. Kellner, predali ringový dom
è. 25 /dnes è. 16/ Johannovi Greisingerovi.” Zanedlho nato predali aj hotel
Rak, pretože v roku 1854 je už ako vlastník domu uvedený Johann Schlott.
Z tohto roku sa zachovalo aj nieko¾ko exemplárov jedálnych, nápojových
a hotelových cenníkov, ktoré cez ponuku a ceny približujú vtedajšiu dobu,
sortiment ponúkaných jedál, nápojov a ubytovacích služieb.
Hotel mal k dispozícii 9 izieb. Ceny za ubytovanie na jednu noc sa
pohybovali od 20 do 36 krajciarov. K tomu poskytovali ešte ïalšie
služby, ako napríklad: vždy vykúrená izba – 10 krajciarov, špeciálne
pripravené poste¾né prádlo – 10 krajciarov, na izbe mali hostia
k dispozícii dva druhy svieèok, po 4 a po 8 krajciarov. Keïže v tej dobe
¾udia ako dopravný prostriedok používali zväèša kone a povozy, hotel
ponúkal ako samozrejmé aj tzv. “mašta¾né” služby: ...jedna otiepka
slamy – 6 krajciarov... a pod.
Z reštauraèných služieb mal zákazník na výber pomerne slušný
sortiment jedál a nápojov. Ceny polievok sa pohybovali od troch do
šiestich krajciarov. Studené predjedlá /šunka, jazyk, sardinky, haringy/
boli v rozpätí od šiestich do dvanástich krajciarov. Hlavné jedlá
/hovädzie s omáèkou, peèené mäso so šalátom, “èuspais” s prílohou,
múène jedlá.../ ponúkali v cenách od 8 do 24 krajciarov.
V ponuke bol aj pomerne pestrý sortiment nápojov. Rôzne druhy
vín, stolové aj znaèkové /Tokajské/ v cenách od 25 do 50 kr. za f¾ašu.
Francúzske šampanské však stálo 3 florény /zlaté/ a 45 krajciarov.
Z ïalších nápojov boli v ponuke èierna a biela káva, èaj s rumom, ruský
èaj, vajcový likér, èokoláda, v cenových reláciách od 6 do 20 krajciarov.
F¾aša korytnickej minerálky stála 8 kr., pivo od 6 do 10 krajciarov.
Pohárik slivovice ponúkali za 3 kr., rumu za 6 krajciarov.
Na dvoch cenníkoch je podpísaný Albert Stanek, hostite¾
/Gastgeber/ a na jednom sám majite¾ domu a hotela Johann Schlott.
V 80-tych rokoch XIX. st. bol hotel majetkom „ Kreditného spolku“
/Credit Verein/, ktorý ho dal v r. 1883 prestava. O nieko¾ko rokov neskôr
prešiel do vlastníctva mesta. V roku 1920 mesto hotel predalo. Svojmu
úèelu potom slúžil až do roku 1929. Vtedy sa uskutoènila adaptácia
budovy, prestavba prízemia a vstupnej èasti s prieèelím. O rok nato
po ukonèení prestavby, budovu ponúkli na prenájom. V 30-tych rokoch
v dome sídlili rôzne súkromné firmy, na prízemí boli obchodné priestory.
V roku 1942 budovu prevzala, resp. odkúpila od mesta, Slovenská
banka. Vtedy uskutoènili aj jej rozsiahlu rekonštrukciu, zmenu fasády,
zmenu dispozície prízemia, upravenú pre potreby banky. Po roku 1948,
až do zaèiatku 90-tych rokov, v budove sídlila krajská poboèka Štátnej
banky èeskoslovenskej. Potom budovu pre svoju filiálku odkúpila
Investièná a rozvojová banka /dnes OTP banka/ a objekt prešiel
rozsiahlou prestavbou a úpravami.
Pramene: Štátny okresný archív B. Bystrica: Mesto B. Bystrica 1850-1945
P. Ratkoš: K topografii B. Bystrice v èase baníckeho povstania /1525-1526/
in: Historické štúdie IX
E. Jurkovich: Zbierka besedníc z minulosti Banskej Bystrice;
Dom hostinca “U Raka”, preklad I. Nagy
Ján Baláž

!
 h¾adajú na rozrýpaných hal-
dách zvyšky minerálov a ta-
jomný špaòodolinský celestín.
Využitie dlhovekej a bo-
hatej histórie Španej Doliny
a obnova jej baníckeho de-
dièstva a tradícií má pers-
pektívu vo vybudovaní ban-
Severne od Banskej Bystrice, v Starohorských vrchoch sa nachádza horská obec Špania Dolina. ského skanzenu a v dobu-
Od mesta ju odde¾uje zïaleka vidite¾ný masív Panského dielu. Obec má t.è. 184 trvalých dovaní vybavenosti pre náv-
obyvate¾ov, ale v letnej sezóne sa poèet zvyšuje až na 600 obyvate¾ov, rekreantov a turistov. števníkov a turistov, osobi-
Súèasou obce je už zaniknutá osada Piesky a èas turistického a lyžiarskeho strediska Šachtièky. tne zahranièných. Prepoje-
ním sídla s výh¾adovou ban-
Na území Španej Doliny sú stopy po povrchovom dobývaní medi skou rezerváciou Piesky a s turistickým a lyžiarskym strediskom
a drahých kovov od doby neolitu až po dobu rímsku a slovanskú. Šachtièka sa Špania Dolina rýchlo stane jedným z najatraktívnejších
Intenzívnejší rozvoj baníctva priniesli v 12. a 13. st. nemeckí ažiari, rekreaèných a turistických centier v bezprostrednej blízkosti B. Bystrice.
ktorí sa usadili v Banskej Bystrici. Pri baniach postupne vznikla ve¾ká Potom Špania Dolina, popri už neodmyslite¾nej pobytovej rekreácii,
banícka osada, terajšia Špania Dolina. turistike a množstve kultúrnych a športových podujatí, bude môc ponúknu
Na konci 15. st., keï sa slovenská meï aj široké spektrum foriem poznávacieho, pasantného aj pobytového
zaèala vyváža do celej Európy, kde sa stala turizmu. Medzi jeho špecifické
strategickou surovinou, bane v Španej aktivity môže patri sie náuè-
Doline získala Thurzovsko – Fuggerovská ných trás. Tieto sprístupnia nie-
mediarska spoloènos. Po jej zániku, od 16. len najvýznamnejšie banské
do 19. st. ažiarsky komplex prešiel pod diela, ale napríklad aj historickú
správu panovníckeho dvora a dobývanie Krížovú cestu, ktorá sem viedla
a hutníctvo medi i striebra zabezpeèovala až z B. Bystrice a Špaòodolinský
Banskobystrická banská komora. banský vodovod, ktorý privádzal
Stároèia banskej a hutníckej èinnosti vodu po špeciálne vybudovanej
Erb obce vytvorili zo Španej Doliny nevšednú mon- 36 km dlhej trase až spod
Špania Dolina tánnu krajinu. Èlenité, svažité a zalesnené Prašivej v Nízkych Tatrách.
horské prostredie dotvára množstvo pozos- Trasa je pozostatkom už
tatkov bývalých štôlní, šácht, stúp a hút, banských ciest, vodných jarkov zaniknutého dia¾kového prívo-
a menších odvalov i ve¾kých háld. Mnohé sú už èiastoène narušované du vody na pohon banských
ich novodobým spracovaním v úpravni Rudných ažných strojov 7 šácht v bo-
baní v Španej Doline. Areál úpravne a jej kalové hatom ložisku striebro-mede-
polia znaène zmenili pôvodný výzor èasti obce ných rúd, severne od B. Bys-
a jej okolia. Najhorším dôsledkom bola úplná trice. Vodovod sa postupne
likvidácia osady Piesky a celého jej ažobného budoval, zdokona¾oval a bol
priestoru, ktorý je s úpravòou rúd spojený ešte v prevádzke asi od r.1500 do r.
funkènou dopravnou štôlòou. 1910, èiže viac ako 400 rokov.
Zachovaná èas Španej Doliny s rázovitou Smelá myšlienka privies
baníckou zástavbou a so zvyškom historického vodu k baniam na Španej Doli-
centra bola v roku 1979 vyhlásená za Pamiat- ne vznikla v dobe historicky
kovú rezerváciu ¾udovej architektúry. Dominan- najväèšieho rozmachu v tomto
tou rezervácie je rímskokatolícky kostol, ktorý bol revíri, na prelome 15. a 16. st.
zo staršej románskej stavby v roku 1593 Thurzovsko-Fuggerovská
prestavaný a rozšírený v gotickom slohu. V 18. spoloènos, ktorá revír v r. 1494
a 19. st. bol viackrát opravovaný. Z námestia ku získala do prenájmu, uplatnila
kostolu vedie kryté drevené schodište zo 17. st. v òom nielen práve vtedy
a má 162 schodov. Na námestí sa zachovalo objavenú revoluènú hutnícku
nieko¾ko budov pôvodnej správy baní. Jednou metódu – odde¾ovanie striebra
z nich je Klopaèka zo 16. storoèia. Teraz je prestavaná na Doboví zememeraèi - detaily z rytiny k novému od medi tzv. scedzovaním
zariadenie cestovného ruchu. Je v nej umiestnená aj menšia banskému poriadku Maximiliána II. z r. 1573 pomocou olova, ale aj nové pro-
expozícia baníctva a ¾udového umenia Španej Doliny. gresívne formy hlbinnej ažby
Pri Klopaèke ešte stoja zvyšky najstaršej špaòodolinskej banskej budovaním banských šácht s ažnými strojmi poháòanými vodou.
šachty Ferdinand, ktorú zaèali håbi v roku 1494. Za Klopaèkou je aj Z dobových dokumentov je známe, že už pohon ažných a èerpa-
vstup do tzv. Dennej štôlne, ktorou sa fáralo do podzemia baní. V roku cích strojov prvej šachty – šachty Ferdinand v centre Španej Doliny,
1764 budúci cisári Jozef II. a Leopold II. pri svojej návšteve Španej ktorá zaèala prevádzku v r. 1496, bol kombinovaný: konský gápe¾
Doliny touto štôlòou prešli až do osady Richtárová nad Starými Horami. a vodné koleso. To bola doba zrodu Špaòodolinského banského
V rezervácii sa nachádza 78 pamiatkovo chránených obytných vodovodu – jeho I. etapa.
stavieb. Väèšinou sú to pôvodné banícke domy. Mnohé z nich sú Písomne je doložené, že v roku 1639 na starý vodovod, využívajúci
využívané už len na rekreaèné úèely. Na okraji rezervácie, nad kostolom, vodné zdroje v okolí Španej Doliny, bol už napojený prívod vody zo
je miesto, kde stála ïalšia šachta Maximilián. Zaèala by v prevádzke vzdialenejších zdrojov. Vodovod vtedy siahal až po terajšiu osadu Bully
od roku 1563 a v roku 1810 sa zvalila. Zostala z nej pre Španiu Dolinu na Donovaloch, kde zachytával výdatné pramene v lokalite Pod
charakteristická, zïaleka vidite¾ná halda, ktorá zostala nenarušená. javorom. Toto predåženie vodovodu od Španej Doliny k prameòom pri
Šachta Mária z roku 1629 sa nachádza ïalej od osídlenia na pri¾ahlom Bulloch bola druhá etapa jeho výstavby. Vodovod pod¾a dokumentov
svahu Panského dielu. Najmladšia šachta Ludovika z roku 1812, ktorá z tej doby mal dåžku 13,6 km a jeho rozvodná èas k šachtám na Španej
nahradila havarovanú šachtu Maximilián, je ukrytá v lese nad úpravòou Doline meralo skoro 4 km.
rúd. Na jej hornej halde je špaòodolinské futbalové ihrisko. Vodu potrebovali aj šachty na Pieskoch a v Richtárovej. Preto na
Z vo¾akedy obdivovanej baníckej minulosti Španej Doliny už ve¾a konci 17. st. prívod Špaòodolinského banského vodovodu komorgrófski
nezostalo. ¼udové umenie reprezentuje hlavne výroba palièkovanej správcovia baní predåžili z Donovalov až pod severné úboèia masívu
èipky, ktorá si získava svetový záujem. Vzácne špaòodolinské èaše Prašivej do Pustej doliny. To bola jeho tretia – vrcholná etapa.
a poháre zo železa pokrytého meïou sú len v múzeách. Cementaèné V dobovom dokumente z roku 1764 sa uvádza, že v tom èase
vody, v ktorých sa vyrábali nielen poháre, ale aj èistá meï a farbivá, Špaòodolinský vodovod mal celkovú dåžku od Pustej doliny pod
už z baní nevytekajú. Ani udivujúce ¾adové štôlne, v zime mokré a v lete Prašivou po Španiu Dolinu 35,4 km, z toho 30,2 km drevených ž¾abov
zamrznuté, nie sú dnes prístupné. Len vytrvalí prospektori a zberatelia a 5,2 km vodných jarkov. Celý vodovodný systém s rozvetveniami,

"
prípojkami a boènými rozvodmi mal dåžku až 42 km. Technická
konštrukcia vodovodu bola pomerne jednoduchá a vysoko funkèná.
V zložitom teréne, prevažne po vrstevnici svahu, bol vybudovaný širší
chodník. V òom bližšie k svahu, v zahåbeniach alebo na podložkách
boli uložené vzájomne zaèapované drevené ž¾aby, asi 8 m dlhé.
Chodník slúžil na dennú pochôdzku údržbárov a na dopravu materiálu
pri opravách, výmene ž¾abov a pri príprave na zimnú prevádzku. V zime
boli ž¾aby zakryté, aby voda v nich nezamàzala.
Orientaène sa odhaduje, že vodovod na distribuèné miesto v sedle
Dolný Šturec prepravoval 70 až 100 litrov vody za sekundu.
V súèasnosti z vodovodu zostala len viac èi menej výrazná trasa,
s viacerými pozostatkami technickej úpravy terénu, ako sú zárezy,
skalné galérie, násypy a kamenné múry. Niektoré úseky trasy sa
využívajú pre pešiu turistiku, cykloturistiku a v zime na lyžiarsku
turistiku. Súbežne s trasou vedie náuèný chodník z Banskej Bystrice
na Donovaly. Za Jelenskou skalou, pri kamennom múre akvaduktu
trasu križuje a je tu informaèná tabu¾a, ktorá vodovod prezentuje.
Èo nám táto minulos ponúka do budúcnosti?
Historické banské mestá sú pozoruhodné aj tým, že èím viac im
ubúdali podzemné poklady – zlato, striebro a meï, tým viac sa im
hromadilo duchovné bohatstvo – vedomosti, technický pokrok,
vzdelanos, architektúra a umenie na povrchu. Získali to, èomu sa dnes
hovorí “genius loci” alebo “kultúrne dedièstvo”. Toto obrovské duchovné
bohatstvo je u nás ešte akoby skryté pod nánosom nepotrebnosti,
nezáujmu a zabúdania. Rovnako, ako to podzemné v minulosti, je treba
aj toto bohatstvo objavova a využíva.
Doba na to vhodná práve prichádza. Hospodársky a kultúrny
priestor Európy sa tak ako kedysi znova zjednocuje. Naša história je
súèasou európskej kresanskej civilizácie. K jej kolíske sme aj my
celé storoèia prinášali svoje dary. Teraz sa s nimi môžeme pochváli.
Len je treba vykopa ich z pod zeme, z foliantov archívov, ale aj z nášho
spoloèenského vedomia. Je možné ukáza ich a ponúka svetu už nie
pod cudzou znaèkou, ale ako originál “slovak gold”.
Zdá sa to niekomu nadnesené? Ale ako málo poznáme našu
minulos. A ako nám chýbajú vízie o budúcnosti.
Už teraz v kraji pôsobí viacero inštitúcií a združení, ktoré sa
zameriavajú na prezentáciu našej montánnej histórie a na moderné
využitie jej historického odkazu. Starohorské vrchy, ako hlavný ažobný
priestor niekdajšej medenej Banskej Bystrice, ktorého centrum tvorila
Špania Dolina, sú záujmovým územím troch na rozvoj kultúrno-
historického turizmu zameraných neziskových organizácií –
Bystriciensis, Permon a Nový Kumšt.
Tieto združenia majú pripravených viacero zámerov a projektov
na prezentáciu a využitie baníckej histórie Banskej Bystrice a jej okolia,
osobitne Španej Doliny, pre domáci i medzinárodný cestovný ruch. Je
to napr. “Plán využitia kultúrno-historickej trasy špaòodolinského
banského vodovodu pre turizmus”, zámer pre obnovu trasy starej
“Krížovej cesty” z Banskej Bystrice na Španiu Dolinu, alebo dlhodobý
viacfázový projekt vybudova v Španej Doline “Regionálne banské
múzeum” a postupne ho rozšíri na “Krajinný banský skanzen
v montánnej oblasti Starohorské vrchy”.
Prírodné banské skanzeny sú vo svete turistiky ve¾mi atraktívne
a navštevované. Jeden z nich: “Südtiroler Bergbaumuseum Ridnaun
– Schneeberg”, nás mimoriadne inšpiruje. Naše obèianske združenia
sú otvorené a pripravené na spoluprácu s každým, kto má záujem
oèisti minulos slávnej ažiarskej histórie a vytvára ponuku pre
kultúrno-poznávací turizmus v regióne bývalých stredoslovenských
banských miest.
Bežne dostupnej literatúry o histórii baníctva v okolí Banskej
Bystrice nie je ve¾a. Množstvo informácií a údajov je rozptýlených
v rôznych èasopisoch a odborných publikáciách. Z rozsiahlejších prác
je možné doporuèi hlavne tieto: Jozef Vozár – Zlatá kniha banícka, II.
vydanie, Banská agentúra, Košice, r. 2000, Ján Valachoviè –
Stredoslovenská
meï v 16. a 17. NÁÈRT TRASY ŠPAÒODOLINSKÉHO
storoèí, Slovenská BANSKÉHO VODOVODU
akadémia vied, Bra-
tislava, r. 1964., PRAŠIVÁ - SÚÈASNÉ NÁZVY
Milan Augustín –
Kovové križovatky  - HISTORICKÉ NáZVY POD¼A
MÁP Z R. 1764
pani histórie, Litera,
Bratislava, rok 1994. 10´ - OZNAÈENIE RELAT. V݊KY

BEZ MIERKY
Milan Žuffa
SPRACOVANÉ POD¼A FR. KIRIPOLSKÉHO Z R. 1974
– Ellek SPRÁVA NÁRODNÉHO PARKU NÍZKE TATRY

#

Názov predloženého príspevku na prvý poh¾ad vzbudzuje
podozrenie, že autor sa bude zaobera iba rekapituláciou všeobecne
známych faktov o podobe banskobystrického erbu, ktorý poèas svojej
nieko¾ko storoènej existencie s výnimkou nosièa a strážcov štítu neprešiel
žiadnymi vývojovými zmenami. Doteraz známe a v odbornej literatúre
publikované erby, peèatidlá a ich odtlaèky, pochádzajúce od polovice
15. st., v podstate inú možnos ani neposkytujú. Repozitórium
stredovekých listín v Štátnom okresnom archíve v Banskej Bystrici však
obsahuje aj nieko¾ko listín, ktoré vydala banskobystrická mestská
kancelária v rozmedzí rokov 1326 - 1406 a na nich sú upevnené peèate,
vyhotovené najstarším mestským peèatidlom, ktorého vznik spadá do
2. polovice 13. st.. Nielen peèa, ale aj samotné znamenie v erbovom
štíte sa mierne líši od bežne zaužívanej podoby banskobystrického
mestského erbu, èo vyvoláva pochybnosti a otázky predovšetkým v
súvislosti s jeho skutoènou podobou, ale aj s òou súvisiacich inšpiraèných
zdrojov a opätovne nás núti vráti sa ku Kollerovým tvrdeniam z 18. st.,
ktoré boli už dávnejšie zavrhnuté ako mylné.
Na zaèiatok si však zopakujme všeobecne známe fakty. Súèasný
erb Banskej Bystrice, ktorý
vychádza z predlohy pochádza-
júcej z polovice 15. st., predsta-
vuje sedemkrát strieborno -
èervene delený štít, èiže štít s
presne opaèným sfarbením, než
má jeho predloha - mladší štátny
znak Uhorska, používaný v èase
Arpádovcov. Mestský erb vychá-
dza zo štátneho znaku a je jeho
aktívnym pretvorením podobne,
ako to bolo v prípade niektorých
ïalších slovenských miest (Zvo-
Kresba najstaršej mestskej peèate len, Žilina, Skalica, Šurany, Topo¾-
(rekonštrukcia Igor Graus) èany). Pretože mladšia Banská
Bystrica v období stredoveku
niesla pomenovanie Nový Zvolen (Neusohl, Neosolium), podobne ako
blízky “Starý Zvolen” (Altsohl, Veterozolium), ktorého erb vychádzal zo
staršieho štátneho znaku Uhorska, svoj erb odvodila z mladšieho štátneho
znaku.1 Uvedené tvrdenia však majú plnú platnos iba v tom prípade, ak
za najstarší zdroj informácií o mestskom erbe budeme považova peèa
(resp. peèatidlo, pretože sa zachovalo) z polovice 15. st.
Pozrime sa však teraz na jednotlivé fakty podrobnejšie v zrkadle
informácií, ktoré nám poskytuje novoobjavená (resp. doteraz neznáma
a nepublikovaná) najstaršia peèa mesta Banskej Bystrice s mestským
erbom.2 Okrúhla peèa z hnedého vosku3 má priemer 38 milimetrov. V
centre peèatného po¾a je umiestnený rannogotický trojuholníkový štít
s mestským erbom, ktorý je èlenený na devä vodorovných polí (v
heraldickej terminológii sú to štyri brvná). Polia è. 1, 3, 5, 7 a 9 sú
mrežované, polia è. 2, 4, 6 a 8 sú hladké.4 Nad štítom je umiestnené k
sebe privrátené banícke kladivko a želiezko, prièom násady oboch
nástrojov sú vodorovne odvrátené. Vo¾nú plochu po bokoch erbového
štítu vypåòajú nebeské telesá. Na ¾avej strane je to dvanáscípa hviezda
(slnko), hore a dole sprevádzaná malými šescípymi hviezdièkami a
na pravej strane je od erbového štítu odvrátený polmesiac, hore a dole
sprevádzaný malými šescípymi hviezdièkami. Po obvode peèate je
umiestnený majuskulný kruhopis + SIGILLVM • DE • BISTRICEBANA.
Peèa sa v archívnom fonde banskobystrického magistrátu
zachovala v piatich exemplároch, prièom v jednom prípade je privesená
na èervenej hodvábnej pletenej šnúre a v troch prípadoch je zavesená
na pergamenovom prúžku. Najstarší odtlaèok pochádza z roku 1326,5
ostatné tri sú z rokov 1387,6 13907 a 1406.8 Okrem nich sa separátne
zachovala ïalšia peèa so zbytkami èervenej pletenej hodvábnej šnúry.9
Šiesty a posledný doteraz známy odtlaèok peèate pochádza z roku 1437
a je pritlaèený na listine v archívnom fonde zvolenského magistrátu.10
Stav zachovania všetkých peèatí je relatívne ve¾mi dobrý - na všetkých
exemplároch je ve¾mi dobre vidite¾ný predovšetkým stred peèate s
erbovým štítom a sprievodnými znameniami, prièom jemné detaily
mrežovania vidie najlepšie na odtlaèkoch z rokov 1406 a 1387. Kruhopis
je najlepšie èitate¾ný na odtlaèkoch z rokov 1406 a 1390. Odtlaèok z
roku 1387 je na troch miestach kruhopisu poškodený (odlomený vosk).
Celkové výtvarné riešenie peèate s rannogotickým štítom kladie
jej vznik do konca 13. storoèia, teda do obdobia štyroch desaroèí
$
*
vymedzených udelením mestských výsad v roku 1255 a zaèiatkom
nového storoèia. Okrem celkového vzh¾adu peèate11 tomu zodpovedá
aj spôsob pomenovania mesta Banskej Bystrice na nej. Kým Belo IV.
pri pomenovaní lokality použil ešte termín Bystrice12 a Bytzherze,13 s
pomenovaním typu Byzthercebana sa po prvý krát stretávame v donácii
Belu IV. richtárovi Ondrejovi z roku 126314 a opätovne v roku 1293 v
konfirmácii mestských výsad Ondrejom III.15
Najstaršie peèatidlo sa
bezo zmeny používalo až do
polovice 15. storoèia, kedy ho
nahradilo menšie peèatidlo (s
priemerom 30 milimetrov) so
zmeneným mestským erbom.
Okrúhle peèatidlo vo svojom
strede nesie neskorogotický
štít, ktorý je sedemkrát delený,
prièom vypuklé a mrežované sú
polia è. 2, 4, 6 a 8. Nad erbovým
štítom a po jeho bokoch sú
jemné ornamentálne rozviliny.
Peèatidlo obsahuje kruhopis +
sigillum + ciuitatis + noui + Peèa Banskej Bystrica
soly, napísaný gotickou minu- na listine z r. 1387
skulou. Peèatidlo sa zachovalo (Foto: Igor Graus)
v origináli a najstarší výskyt jeho odtlaèku je na listine z roku 1446.16
Približne v rovnakom èase si mesto dalo vyhotovi aj väèšiu peèa s
priemerom 43 milimetrov a kruhopisom + Sigillum + ciuitatis + Noui
+ soly, tu je však už erb doplnený anjelom vo funkcii nosièa štítu a
dvomi orlami vo funkcii strážcov štítu.17 Presne toto peèatidlo slúžilo
všetkým autorom, ktorí sa zaoberali banskobystrickým erbom, ako
východisko pre ich úvahy, pretože staršie peèatidlo, resp. jeho voskový
odtlaèok doteraz nebol známy a odborná literatúra ho nepoznala.18
Príèiny zmeny obsahu erbového štítu v polovici 15. st. nedokážeme
vysvetli. Vieme len, že Banskobystrièania opustili vyše storoèia
používaný erb rovnako ako banícku symboliku a už sa k nim nevrátili.
Napriek tomu však v meste aj naïalej prežívali reminiscencie na
pôvodnú podobu erbu a na banícku symboliku. Jednoznaène to
potvrdzuje text sažností banskobystrickej mestskej rady na thurzovsko
- fuggerovský mediarsky podnik z roku 1526, v ktorom sa uvádza, že
mesto malo popri panovníkom udelenom erbe vždy vo svojej peèati aj
kladivko a želiezko.19 Aj napriek redukcii poètu “arpádovských brvien”
tu tiež prežívala pôvodná heraldická legenda týkajúca sa najstaršej
podoby mestského erbu. V roku 1608 ju vo svojej veršovanej kronike
Banskej Bystrice písomne zachytil mestský vicenotár Oswald Plotchius.
Autor jednotlivé pruhy považoval za perzonifikáciu štyroch vodných
tokov v územných hraniciach mesta - Hron, Bystricu, Senicu a Udurnu.
Èervená farba mala symbolizova nešastie, biela naopak útechu. Anjel
držiaci štít s erbom predsta-
voval Božiu ochranu a orly (v
Plotchiovom podaní sokoly)
strážcov všetkého. 20 Kroniku
mesta Banskobystrièania v
roku 1608 uložili do kupoly
mestskej veže v mestskom
hradnom areáli poèas jej
rekonštrukcie a jej opis sa
neskôr dostal do mestského
archívu.21 Text kroniky poznal aj
Matej Bel od roku 1702, kedy
sa mu do rúk dostal rukopis z
veže a èas, týkajúcu sa
mestského erbu, publikoval vo
svojich Notíciách.22 Peèa Banskej Bystrica
V súvislosti s objavením na listine z r. 1390
najstaršej peèate mesta Ban- (Foto: Igor Graus)
skej Bystrice s odlišným erbom mesta sa nevyhnutne musíme vráti aj
k otázke inšpiraèných zdrojov jeho podoby. Významným momentom,
ktorý sa nielen priamo dotýka problematiky banskobystrického
mestského erbu, ale bezprostredne súvisí aj s jeho obsahom, je
pomenovanie mesta. Saskí kolonisti sa usadili v tesnom susedstve
staršej slovanskej osady Bystrice,23 ktorá ležala na malej vyvýšenine
nad sútokom vodných tokov Hrona a Bystrice, priamo na trase dia¾kovej jednoznaène musíme odmietnu formatívny vplyv erbu Starého Zvolena
cesty z centrálnych èastí Uhorska do Po¾ska, ktorú súèasníci poznali na podobu erbu Banskej Bystrice (Nového Zvolena) v dôsledku
ako Ve¾kú cestu (Via magna).24 Azda výhody, ktoré plynuli z bezpros- mechanickej aplikácie ich opozitných apelatív, pretože vznik erbu Banskej
trednej blízkosti významnej vojensko - strategickej a obchodnej cesty Bystrice predchádzal jeho novému pomenovaniu. Nemôžeme však
zapríèinili, že pôvodní obyvatelia svoju osadu vybudovali práve tu, a nie odmietnu možnos vplyvu zvolenského erbu koreniaceho v staršom
vyššie v horách, kde prevádzkovali svoje banské diela. Sasi akceptovali uhorskom štátnom znaku v dôs-
pôvodnú osadu do takej miery, že keï v roku 1255 od uhorského ledku blízkosti a èulých vzájom-
panovníka Belu IV. obdržali listinu s mestskými výsadami, meno osady, ných kontaktov oboch miest,
povýšenej na mesto, si aj napriek nemeckej správe ponechalo svoju pretože erb Banskej Bystrice je
pôvodnú domácu podobu - Bystrica (Bystrice). V rovnakej, iba o nieèo nepochybne odvodený z mlad-
rozšírenejšej podobe sa pomenovanie dostalo aj na najstaršiu peèa šieho štátneho znaku Uhorska.
mesta z konca 13. storoèia (Bistricebana). Aj keï už dnes na základe
Blízke susedstvo staršieho Zvolena so sídlom zvolenského komesa existencie najstaršej peèate s
a mohutným komitátnym hradom (cca 20 kilometrov) zapríèinilo, že mestským erbom môžeme jed-
Bystrica sa paralelne zaèala oznaèova ako “Nový Zvolen”. Po prvý noznaène poveda, že Bansko-
raz sa toto pomenovanie (in Nouo Solio) objavilo v listine z januára bystrièania neprevzali erb iba s
1300, ktorou 15 rímskych kardinálov povolilo vyberanie odpustkov v prevráteným poradím tinktúr, ale
súvislosti s výstavbou kostola Panny Márie v Banskej Bystrici25 a aktívne ho dotvorili pridaním
opakovane sa objavilo v ïalších odpustkových listinách pápežskej kúrie ïalšieho po¾a.
z rokov 133226 a 1335.27 V tomto èase banskobystrická, ale aj krá¾ovská Hoci o odlišnej najstaršej
kancelária pri oficiálnom oznaèení mesta aj naïalej používala podobe mestského erbu Ban-
Peèa Banskej Bystrice
pomenovanie Bystrica (Byzterchebana - 1263, 1293, Bystrice - 1271, skej Bystrice, pochádzajúcej z
na listine z r. 1406
Biztriche - 1287, Wistricia - 1326, Byztricia, Byztrice - 1340), a to až do konca 13. storoèia už dnes niet
(Foto: Igor Graus)
roku 1379, kedy sa po prvý raz na svedectve banskobystrickej mestskej pochýb, jeho existencia vyvo-
rady v majetkových záležitostiach v datovacej formulke objavila láva množstvo ïalších otázok.
formulácia in Novo Solio (v mestskej peèati sa táto forma pomenovania Pretože ani v najmenšom nepochybujeme o inšpiraèných vplyvoch
objavila až v roku 1446). mladšej podoby uhorského štátneho znaku na podobu erbu mesta
Pomenovanie Starý Zvolen a Nový Zvolen však nebolo živé iba v Banskej Bystrice (èi sa to už udialo pod vplyvom Zvolena alebo nie),
Banskej Bystrici, ale aj priamo vo Zvolene a zrejme vzniklo práve tu, otvorenou zostáva otázka sily tejto inšpirácie. Preèo mešanom
pretože pomenovanie Starý Zvolen (Solium Antiquum, Veterozolium) nestaèila iba mechanická zmena poradia tinktúr a pokúsili sa o inováciu
sa pôvodne používalo pre starú osadu pod Zvolenským (Pustým) spoèívajúcu vo väèšom delení štítu než mala predloha? Alebo azda
hradom a ním sa v 13. - 15. st. oznaèovalo aj pôvodné stredoveké došlo k omylu a Banskobystrièania nepoznali pravú podobu svojho
mesto. V listine pomenovanie Starý Zvolen po prvý raz použil ¼udovít erbu v èase, kedy ho zaèali používa? Ak by aj došlo k ryteckému
I. Ve¾ký v roku 1359.28
Približne od konca 14. st. sa v
Banskej Bystrici paralelne
používali oba názvy - ako Bystrica,
tak aj Nový Zvolen, alebo menej
èasto Zvolenská Bystrica (in
Bistricia Soliensi).29 Rovnocennos
oboch pomenovaní potvrdzuje aj
formulácia v datovacej formulke
listiny z roku 1414, kde je miesto
vydania uvedené ako Bistricia seu
Novo Zolio.30 Latinské pomenova-
nie Banskej Bystrice sa používalo
až do polovice 15. st. V roku 1443
sa v listine, ktorou mestská rada
konfirmovala výsady cechu
mäsiarov, po prvý raz objavilo
nemecké pomenovanie mesta -
Neusoll31 a táto forma (Newenzol,
Newenzoll, Newen Zoll, Newen
Zol) v rozliènej ortografii na dlhý
èas prevládla, hoci sa aj naïalej
ojedinele objavovalo pomeno-
vanie Bystrica alebo latinská forma
Nového Zvolena. Pravda, uvedené
èasové relácie v prípade Banskej
Bystrice neplatia absolútne kvôli
torzovitej pramennej báze, ktorá je
dôsledkom ve¾kého požiaru mesta
z 10. apríla 1500, kedy vyhorel aj
mestský archív. Pomenovanie Listiny opatrené najstaršími peèaami, ktoré sa dnes nachádzajú v Štátnom archíve v Banskej Bystrici
mesta ako Nový Zvolen je nepo- - poboèka Banská Bystrica (Foto: Igor Graus)
chybne staršie než rok 1379, kedy
sa objavilo po prvý krát na písomnosti mestskej proveniencie - omylu pri tvorbe najstaršieho peèatidla, je možné, aby sa mešania
prinajmenšom pre to svedèí práve použitie pomenovania tohto typu v zmierili s chybnou podobou erbu na dobu vyše jedného storoèia a
odpustkovej listine z roku 1300, pretože len ažko môžeme predpoklada, nepokúsili sa o nápravu, hoci v tomto stredisku kovospracujúcich
že talianski kardináli až tak dobre poznali reálie stredného Slovenska. remesiel v žiadnom prípade nemohla by núdza o rytcov alebo
Je preto takmer isté, že toto pomenovanie sa do Ríma dostalo minimálne zlatníkov? Nazdávame sa že nie, a že v tomto prípade išlo o reálnu
spolu so žiadosou o povolenie vyberania odpustkov v prospech kostola podobu mestského erbu Banskej Bystrice, od ktorej sa mesto v polovici
Panny Márie. Je tiež možné, že na rozšírenie tohto pomenovania v 15. storoèia zo zatia¾ neznámych dôvodov odklonilo.
domácich podmienkach okrem vplyvu Zvolena mala svoj podiel aj
formulácia Belu IV. v listine mestských práv z roku 1255, kde sa hovorí
o novej osade Bystrici (nova villa Bystrice). Z uvedeného vyplýva, že Dokonèenie na str. 8

%

Poznámka
* Štúdia bola po prvý raz publikovaná v èasopise Slovenskej gene-
alogicko – heraldickej spoloènosti Genealogicko - heraldický hlas 10, 2000,
è. 2, s. 16 – 22 a kvôli svojej závažnosti ju so súhlasom autora pod názvom
Zur ältesten Gestalt des Wappens von Neusohl (Beszterczebánya, Banská
Bystrica) publikoval aj èasopis maïarskej heraldickej a genealogickej
spoloènosti Turul 75, 2002, èíslo 3 – 4, s. 92 – 97.
POZNÁMKY
1 - NOVÁK, J.: Slovenské mestské a obecné erby. Martin 1972, s.
88 - 91, Tenže: Erby miest vyhlásených za pamiatkové rezervácie.
Bratislava 1986, s. 39 - 44, KARTOUS, P. - NOVÁK, J. - VRTE¼, L.:
Erby a vlajky miest v Slovenskej republike. Bratislava 1991, s. 40,
VRTE¼, L.: Osem storoèí slovenskej heraldiky. Martin 1999, s. 63,
Tenže: Na troch vàškoch biely kríž. Rozprávanie o našom znaku.
Bratislava 1990, s. 22 - 23, Tenže: Banská Bystrica. Verejná správa
1992, è. 3, zadná strana obálky.
2 - V dobe prípravy tohto èlánku bola publikovaná štúdia Radoslava
Ragaèa o Zvolenskom erbe. Autor si všimol, že na jednej z listín, s
ktorými pracoval, je peèa s erbom Banskej Bystrice, ktorý nezodpovedá
jeho dnešnej podobe. Okrem konštatovania tejto skutoènosti sa autor
uvedenou problematikou bližšie nezaoberal. RAGAÈ, R.: Vývin erbu
mesta Zvolen do konca 17. storoèia. Slovenská archivistika 34, 1999,
è. 2, s. 42, poznámka è. 4.
3 - Právo peèati èerveným voskom Banská Bystrica získala až od
¼udovíta II. v roku 1516. Štátny okresný archív v Banskej Bystrici (ïalej
len ŠOKA BB), fond Mesto Banská Bystrica (1020 ) 1255 - 1922 (ïalej
len MBB), Fasc. 2/7 - S.
4 - Mrežované a vystupujúce pruhy sa tradiène považujú za kovové.
V prípade erbu Banskej Bystrice by teda malo ís o strieborný štít so
štyrmi èervenými brvnami. Vzh¾adom na nejednotnú prax v Uhorsku v
13. - 14. storoèí by však rovnako dobre mohlo ís aj o èervený štít so
štyrmi striebornými brvnami. Za upozornenie na problematiku ïakujem
PhDr. Ladislavovi Vrte¾ovi, tajomníkovi Heraldickej komisie Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky.
5 - ŠOKA BB, MBB, Fasc. 8/5 - S
6 - ŠOKA BB, MBB, Fasc. 6/8 - S
7 - ŠOKA BB, MBB, Fasc. 6/10 - S
8 - ŠOKA BB, MBB, Fasc. 6/11 - S
Dokonèenie zo str. 7
19 - “Doraus auch diese stadt ain bergstadt gnent unndt gehalten ist
wurden und derhalben neben iren kuniglichem begobten insigel alletzeit
schlegel und eysen in iren insingnien gefhuret und nach gleich andern
bergstethen brauchen und fhuren mag.” ŠOKA BB, MBB, Fasc. 45/42
20 - “Ihr Insigll sind vier zug roth / Zu weise farb gesetzt ohn schpot
/ Bedeiten tuhn die Wasser vur / Welche fliesen bey der Stadt für /
Grann, Bistricz, Senicz undt Udurna / Befliessen jetzt die hattarten da
/ Die rothe farb das Kreutz bedeit / Die Weise den Trost nach dem
Leidt / Der Engel so denn schildt halt fein / Göttlichen schutz durch die
Engelein / Die falckchen das man hab scharf acht / Auf alls tuhn und
das selb betracht.”
21 - ŠOKA BB, MBB, PP 1762, inv. è. 276, s. 545 - 555. O kronike
podrobnejšie pozri: GRAUS, I.: Banská Bystrica a jej historiografi. In:
História Banskej Bystrice. Dielo a význam Emila Jurkovicha. Zborník
prác zo seminára pri príležitosti 140. výroèia narodenia Emila
Jurkovicha, konaného v Banskej Bystrici 29. októbra 1997. Banská
Bystrica 1999, s. 55 - 65
22 - BELIUS, M.: Notitia Hungariae novae historico geographica.
Tomus secundus. Viennae 1736, s. 435 - 436. Rovnaký výklad poznal
aj Jozef Koller, ktorý ho uviedol vo svojej práci z roku 1724.
23 - MÁCELOVÁ, M.: Požiarom zaniknutý zrubový objekt z 15. st.
v Banskej Bystrici. In: Archaeologia historica 21, Brno 1996, s. 425
24 - Podrobnejšie pozri HANULJAK, V.: Via magna na strednom
Slovensku v období vèasného a vrcholného Stredoveku. In:
Archaeologia historica 21, Brno 1996, s. 443 - 449
25 - ŠOKA BB, MBB, Fasc. 448/15-S
26 - ŠOKA BB, MBB, Fasc. 448/17-S
27 - ŠOKA BB, MBB, Fasc. 448/18-S. V odpustkovej listine z roku
1323 je uvedené skomolené pomenovanie mesta - Bristice (ŠOKA
BB, MBB, Fasc. 448/4 - S).
28 - ZREBENÝ, A.: Zvolen do roku 1526. In: Stredné Slovensko 5.
Martin 1986, s. 63 - 64
29 - ŠOKA BB, MBB, Fasc. 6/11-S, rok 1406
30 - ŠOKA BB, MBB, Fasc. 448/8-S
31 - ŠOKA BB, MBB, V-64, s. 9-11
IGOR GRAUS

SOM PRIATELIA
9 - Peèa bola v minulosti pravdepodobne privesená na listine z
roku 1379 so signatúrou ŠOKA BB, MBB, Fasc. 6/14 - S. V èase
spracovania katalógu písomností fondu magistrátu Banskej Bystrice v
roku 1980 už peèa na listine chýbala (MATULAY, C.: Mesto Banská
Bystrica. Katalóg administratívnych a súdnych písomností (1020) 1255
BÁSNIK Kým tu mám priate¾ov
dokážem sa smia
- 1536 I., II. Bratislava 1980). (venované všetkým a ne¾aká ma svet
10 - Pritlaèená peèa s clonou sa nachádza na listine z 22. mája a nezastraší osud
1437. ŠOKA Zvolen, magistrát mesta Zvolena 1323 - 1922, listiny,
básnikom)
kart. 1, inv. è. 17. Za sprostredkovanie informácií o peèati ïakujem K¾aè cisár pápež lebo najlepší
pánovi Alexandrovi Adamovi, archivárovi Štátneho okresného archívu v tieni mojich nôh liek na život
vo Zvolene. som posol múzy je kamarát
11 - Štýlovo je banskobystrická peèa identická napríklad s polovièný boh
najstaršou peèaou Banskej Štiavnice z roku 1275 (NOVÁK, J.: Erby nezamrznem
miest vyhlásených... c.d., s. 31). nedvíhaj zlatý erb nezhorím
12 - ŠOKA BB, MBB, Fasc. 1/1 - S do mojej výšky ešte dýcham
13 - ŠOKA BB, MBB, Fasc. 1/3 - S mne patrí celý svet Kým tu priate¾ov mám
14 - ŠOKA BB, Kpr. - E ty mᚠlen zvyšky
15 - ŠOKA BB, MBB, Fasc. 1/3 - S
16 - ŠOKA BB, MBB, Fasc. 93/3 prezident a èi krá¾
17 - Najstarší zachovaný odtlaèok tejto peèate pochádza z roku k zemi sa pritú¾
1457 (ŠOKA BB, MBB, Fasc. 8 /6 - S). som básnik
18 - Jozef Koller vo svojej práci zo zaèiatku 18. storoèia síce a to je najväèší titul
banskobystrický erb správne opisoval ako osemkrát delený, ale ani on
Braòo Kohút (1977) chce neve¾a a popritom žiada dos: chce sa
nepoznal najstaršiu mestskú peèa a pri prekres¾ovaní väèšej mestskej
rozd(áv)a, mieni takmer prometeovsky ponúknu iným trošku
peèate z polovice 15. storoèia (jej najstarší zachovaný odtlaèok
svetla i tepla svojej duše. Ponúkajúc spletené ohnivká nám do
pochádza z roku 1457) sa jednoducho iba dopustil omylu. KOLLER,
dlaní sa v duchu rozpa¾uje, aby si èosi z jeho svetloteplých pla-
J.: Cerographia Hungariae, Seu Notitia de Insignibus, Et Sigillis Regni
mienkov odniesli so sebou viacerí...
Mariano-Apostolici, A Quodam Sacerdote Societatis Jesu Compendio
data, Anno 1724. Tyrnaviae, Typis Academicis per Leopoldum Berger, Po debute Do dlaní vydal v r. 2001 básnickú zbierkou Sedem
tab. IV, è. XVII., text na s. 176 - 177. Za sprostredkovanie publikácie divov svetla (PRINT - Štefan Svetlík, Slovenská ¼upèa).
ïakujem Mgr. Milanovi Šišmišovi z Matice slovenskej v Martine. Kontaktná adresa: Priehrada 17, 974 01 Banská Bystrica

&
 Po zmenách, ktoré
sa udiali v roku 1989,
zaèali vychádza na
povrch skutoènosti,
ktoré sa minulé obdobie snažilo zamaskova. V našej literatúre je ve¾mi zošrotovali, ostalo len pár sto kusov. Touto knihou sa jej osud radikálne
ve¾a diel, ktoré boli v minulosti zakázané. Boli považované za nevhodné, zmenil. Dostala výpoveï zo zamestnania, vyškrtli ju zo Zväzu slovenských
aj napriek faktu, že to boli diela hodnotné a každé predstavovalo prínos spisovate¾ov, odstavili z kultúrneho a spoloèenského života. Okrem toho
do našej národnej literatúry. Èastokrát sa stávalo, že do tejto skupiny sa zhoršil aj zdravotný stav spisovate¾ky. Zo stresov sa jej objavil žalúdoèný
patrili diela, ktoré obraòovali slobodu národa. vred. Prežila aj vïaka lekárom, ktorí sa k nej zachovali èestne a chránili ju
Spisovatelia – tvorcovia “nevhodných diel” boli pred úradmi. Po skonèení práceneschopnosti musela ve¾mi èasto chodi
za svoje èiny potrestaní. Najväèším trestom bol na vypoèúvania do banskobystrickej väznice. Samozrejme Zlatu Solivaj-
pre nich zákaz publikova. Boli vyškrtnutí (vyne- sovú aj súdili. Súèasne sa odohrávali 2 súdne procesy. V jednom ju súdili,
chaní) z èítaniek, encyklopédií, zo spoloènosti. aby zaplatila škodu, ktorá vznikla vydaním a vzápätí zošrotovaním knihy.
Boli nútení ži v ústraní, mimo spoloèenského V druhom ju súdili ako “Solivajsovú a spol.”, hoci sama dodnes nevie, kto
diania. Mnohí takéto kruté podmienky nezvládli ten “spol.” bol. Uznali ju vinnou a odsúdili. Dlho nemohla zamestna. Ve¾a
a zvolili si pokojnú cestu. Písali to, èo im bolo skutoèností nevedela ani jej najbližšia rodina. Za malú mzdu pracovala
diktované, hoci s tým nesúhlasili. Takto boli postihnutí nielen umelci, ako korektorka v tlaèiarni až do odchodu na dôchodok v roku 1981.
spisovatelia, ale aj ¾udia z iných sfér spoloènosti. O osudoch mnohých V ažkom období takmer dvadsaroèného mlèania, jej ve¾mi pomáhali
sa dlho nevedelo. Boli medzi nimi aj také silné hory, najmä milované Nízke Tatry. Fyzická
osobnosti, ktoré vytrvali vo svojom presvedèení námaha, namáhavé celodenné horské túry jej
ve¾a rokov. Medzi nich patrí aj Zlata Solivajsová, pomohli preži. Tam èerpala silu ži ïalej.
poetka z Banskej Bystrice. Spisovate¾ka za svoju knihu musela zaplati
Zlata Solivajsová sa narodila 6.5. 1922 ve¾mi krutú daò.
v Nitrianskej Blatnici, v okrese Topo¾èany. Otec Celé roky žila v nádeji, že sa situácia
vlastnil súkromnú realitnú kanceláriu, ale nakoniec zmení. Ako žila sa verejnos dozvedela až
pracoval v poisovníctve. Mama sa starala o domác- po novembri 1989. Spoèiatku mala problémy
nos. Detstvo prežila na dedine spolu s dvoma bratmi. hovori o všetkom prežitom, pretože spo-
Vzah k umeniu u Zlaty pestovali od detstva. mienky boli ve¾mi bo¾avé. Keïže tak dlho
Boli to rôzne piesne, rozprávky, príbehy. Ve¾mi rada žila v ústraní, uzavrela sa do seba a mala
mala knihy. Keï ešte nevedela èíta, v knihách problémy komunikova. V roku 1991 bola
okrem obrázkov, h¾adala hlavne písmená. Ve¾mi rehabilitovaná a opä sa stala èlenkou
sa jej páèili riadky tajomných znakov, prstami Spolku slovenských spisovate¾ov.
prechádzala po písmenách. Jej prvé práce boli humorné veršovaèky
Ako diea bola ve¾mi neposedná. Mala viac pre spolužiakov. Ïalšie básne, ktoré písala,
zá¾ub a záujmov ako chlapci, keïže vyrastala ako šestnás èi sedemnásroèná, obsahovali
s dvoma bratmi. Ovplyvnil ju hlavne starší brat Jozef. jej tajomstvá. Básne si písala len pre seba.
Mali spoloènú vlastnos – lásku k lietaniu Brat Jozef ich objavil a tajne poslal do
a lietadlám. Brat sa stal letcom, a po tom istom túžila èasopisu Nový svet. Už vtedy jej básne zožali
aj Zlata. Keby sa bratovi nestala tragická udalos, èitate¾ský ohlas, dokonca zaujali aj Rudolfa
pri ktorej prišiel o život, bola by sa stala asi letkyòou. Dilonga. Úspech ju osmelil, neskôr básne
Do školy chodila Zlata od roku 1928. Vždy patrila vychádzali vo viacerých èasopisoch.
k najlepším žiakom, najlepšie sa uèila. Okrem školy Pani Zlata Solivajsová pri oslave jubilea Debutom Zlaty Solivajsovej bola zbierka
mala ve¾mi ve¾a iných záujmov. Recitovala pri Jablká plné hviezd, ktorá vyšla v roku 1962
slávnostných príležitostiach, spievala, tancovala, hrávala divadlo. Ve¾mi v Stredoslovenskom vydavate¾stve. V týchto básòach sa predstavila ako
rada èítala. Keï preèítala všetky knihy, èo mali doma, èítala knihy jemná, citlivá asocia-tívna poetka. V druhej zbierke, Vyhnanie z raja –
z knižníc. Knižnice mal na starosti strýko, mala k nim vo¾ný prístup, tak 1967, prezentovala autorka údel ženy a jej vzah k mužovi. Vyskytli sa
tam mohla ís kedyko¾vek. Domov nosievala celé hàby kníh. Èítala všetko: tu aj fiktívne lyrické príbehy s pointou. V rukopise ostali verše zo zbierky
našu domácu, ale aj svetovú literatúru. Už v tomto období sa jej viac Naše zelené dažde z roku 1972, ktoré už nevyšli. Niektoré z týchto
ako príbehy páèila poézia. básní boli uverejnené v tretej básnickej zbierke Pierko po pierku. Zbierka
Chcela sa sta uèite¾kou, ale na uèite¾ský ústav v Modre sa obsahuje poéziu z rokov 1967-1991, ale plynie pokojne. Aj vo svojej
nedostala. Hoci splnila predpoklady. Najprv ju neprijali pre nedostatok básnickej tvorbe je Zlata Solivajsová ovplyvnená rozprávkou, èo je
miesta, neskôr pre nepriaznivé finanèné pomery rodièov. Svoje literárne vidite¾né aj v jej básòach. (pozn. redakcie: V r. 2002 vydala p.
vzdelanie si nemala kde pestova, bola literárnym samoukom. Solivajsová zatia¾ poslednú básnickú zbierku Ucho ihly)
S rodièmi sa z Nitrianskej Blatnice odsahovali do Topo¾èian. V roku Hoci Zlata Solivajsová zaèínala poéziou, pokúšala sa aj o prózu. Pri
1946 prišla do Banskej Bystrice za prácou. V Banskej Bystrici ostala písaní vždy vychádzala zo skutoènosti, lebo povedala, že nikdy nenapíše
natrvalo. V roku 1948 sa vydala za Jána Solivajsa, ktorý pracoval to, èo nezažila. Dôkazom toho sú aj jej dve knihy rozprávok pre deti.
v banke. Narodili sa im dvaja synovia – Roman a Peter. Andersonovsky ladená rozprávka Svietnik s holubièkou vznikla
Zo zaèiatku pracovala ako kultúrno-propagaèná referentka v Budmericiach, poèas študijného pobytu. Vyšla v roku 1968. Ide o prí-
v knižnom ve¾koobchode. Od roku 1960 pracovala v Stredoslovenskom beh chorej Veronky. Sny a skutoènos sa v tomto rozprávaní prelínajú
vydavate¾stve ako vydavate¾ská tajomníèka, po reorganizácii ako s halucináciami dievèatka v horúèke. Svieèky, ktoré svietia na kovovom
zodpovedná redaktorka v sekcii pôvodnej literatúry. Bola aj svietniku s holubièkou, majú dve možnosti. Svieti, splni svoje poslanie,
zodpovednou redaktorkou kultúrno-politickej revue Rozkvet, v ktorom ale tým sa i samé zahubi, alebo nesvieti a zachova sa pri živote.
vychádzali diela autorov stredoslovenského kraja. Okrem práce V symbole svieèok autorka ukryla ¾udský podtext, ktorý asi deti nepochopia
Stredoslovenskom vydavate¾stve sa Zlata Solivajsová venovala aj v plnej håbke. Tu sa stierajú hranice medzi literatúrou pre deti a dospelých.
vedeniu stredoslovenskej odboèky Zväzu slovenských spisovate¾ov. Kniha K¾úè od každých dverí bola napísaná skôr ako Svietnik
Zlata Solivajsová nikdy nebola èlenkou žiadnej politickej organizácie. s holubièkou, ale vyšla až v r. 1971. Okrem už spomínanej rozprávky Abe-
Najvnútornejšie morálne hodnoty ju viedli k obèiansky spravodlivým ceda pre obludy obsahovala štrnás tradièných a moderných rozprávok.
postojom. V tlaèi, na besedách sa vyjadrovala kriticky voèi akejko¾vek Niektoré sa prostredníctvom detsky zrozumite¾ných inotajov vysmievali
nespravodlivosti. V roku 1968 sa postavila na stranu vylúèených zlým ¾uïom. Jej rozprávky sa vystríhajú okatému pouèovaniu. Každá
spisovate¾ov zo Zväzu slovenských spisovate¾ov. V roku 1971 napísala konèí istým mravným ponauèením, ktoré sa opiera o ¾udovú múdros.
knihu K¾úè od každých dverí, ktorá obsahovala rozprávku s mierovým Tvorba Zlaty Solivajsovej je humanistická. Okrem poézie a prózy
posolstvom, Abeceda pre obludy. Je to alegorický príbeh o tanku – kovovej sa venuje aj publicistike. Jej názory na fungovanie v spoloènosti
oblude s dlhým nosom, ktorá na okraji pokojného lesa ohnivými bleskami nájdeme v rôznych denníkoch. (pozn. redakcie: V r. 2002 bola p.
nièí mladé stromèeky – duby. Zlata Solivajsová takto reagovala na vstup Solivajsová ocenená za celoživotnú tvorbu pre deti Cenou trojruže
sovietskych vojsk do našej krajiny v auguste roku 1968. Dub – strážca vydavate¾stva Bibiana)
lesa predstavoval Alexandra Dubèeka. Celý dvadsatisícový náklad Alexandra Kupcová

'
 Poh¾ad na literárne tradície Banskej Bystrice je téma obšírna a nepochybne pútavá. Postihnú všetky
literárne a autorské zákutia nášho mesta je na malej ploche takmer nemožné. Dnes vám predstavujeme
prvú èas struèného náèrtu z pera Prof. PhDr. Zdenka Kasáèa, CSc., dlhoroèného pedagóga UMB v B.Bystrici.

Z literárnej minulosti Banskej Bystrice

kòaz, v rokoch 1836 – 1838 vydavate¾
Vznik a premeny tradície
literárneho èasopisu Hronka a prvý
Literárna tradícia Banskej Bystrice svojím pôvodom siaha hlboko podpredseda Matice slovenskej. Na
do minulosti kedysi slávneho banského mesta pod Urpínom. Nové bystrickom rímskokatolíckom gymnáziu
podoby v širšom horehronskom regióne nadobudla v epoche národného sa pripravoval do života žilinský rodák
obrodenia, keï tu žili, úèinkovali a tvorili viaceré osobnosti, ktorým patrí Peter Tvrdý (1850 – 1935), významný
trvalé miesto v panteóne národnej kultúry. V nasledujúcich obdobiach slovenský lexikograf a prekladate¾ F. M.
sa však mesto ocitlo v tieni iných, prièinlivejších stredísk národno- Dostojevského, ako aj jeden z najpo-
emancipaèných snáh. pulárnejších slovenských dramatikov
Banská Bystrica svoju historicky ojedinelú možnos prezentova Ferko Urbánek (1859 – 1934),
sa aj literárnymi aktivitami zažila až v pohnutých dòoch SNP, keï sa pochádzajúci zo Vsetína na Morave.
na necelé dva mesia- V Banskej Bystrici
ce stala centrom oz- sa narodil a gym-
brojeného protifašis- naziálne štúdium
tického zápasu v tyle absolvoval Ja- Ferko Urbánek
ešte stále silného roslav Vlèek (1860
nepriate¾a. Nielen – 1930), zakladate¾ novodobej slovenskej literárnej
v domácom spolo- historiografie, od r. 1908 profesor èeskej a sloven-
èenskom povedomí, skej literatúry na Karlovej univerzite v Prahe.
ale aj v širokých me- Neïaleký Tajov a Banská Bystrica mnoho-
dzinárodných súvis- stranne rezonujú v živote a diele popredného
lostiach sa pojem realistického prozaika Jozefa Gregora-Tajov-
Banská Bystrica stal ského. V Bystrici
zo dòa na deò syno- prechodne štu-
nymom spravodlivé- doval Milan Ho-
ho boja vedeného dža (1878 –1944),
ideálmi humanity významný žurna-
a demokracie. lista a politik –
Povstalecká prvý Slovák vo
tradícia v nasledujú- funkcii predsedu
cej, tzv. socialistickej Detail rytiny z diela M. Bela - Notítia Hungariae novae historico - vlády Èeskoslo-
epoche rozhodujúcim geographica (1735 - 1742), zobrazujúci dobovú Banskú Bystricu venskej republiky,
spôsobom prispela ktorému sa za
k búrlivému, možno myšlienku stre-
až predimenzovanému rastu mesta, keï poèet jej obyvate¾stva doeurópskej federácie až v súèasnosti
z pôvodných necelých 12 000 obyvate¾ov len v priebehu jednej dostáva náležité ocenenie. Banská
generácie stúpol na pänásobok. Viaceré objektívne fakty ako Bystrica v rôznych súvislostiach
¼udo Ondrejov
geografická poloha, možná integrácia so Zvolenom, po Bratislave vstúpila aj do života a diela poèetných
najväèší poèet vysokoškolských študentov a i. umožòujú v súèasnosti ïalších slovenských spisovate¾ov – An-
poklada toto mesto za tretie metropolitné centrum Slovenska. dreja Sládkovièa, Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského, Jána
Kultúrny odkaz minulosti vo vzahu k prítomnosti je symbolicky Bottu, Terézie Vansovej, Izidora Žiaka -Somolického, Boženy
zvýraznený aj v názve Univerzity Mateja Bela, ktorá si v r. 2002 Slanèíkovej -Timravy, Martina Rázusa, Juraja Slávika -Neresnického,
pripomenula 10. výroèie založenia. Oèovský rodák Matej Bel (1684 – Štefana Krèméryho, ¼uda Ondrejova, Jána Ponièana a i. Pre viacerých
1749) bol medzinárodne uznaným uèencom, kòazom a novinárom, z nich sa bystrické cintoríny stali aj miestom veèného odpoèinku.
ktorý poèas svojho pedagogického pôsobenia v B. Bystrici rozvinul
bohatú vedeckú a kultúrnu èinnos. Na pôde prvej slovenskej uèenej Na prahu novej epochy
spoloènosti Societas slavica, utvorenej Národným oslobodením a vznikom Èeskoslovenskej republiky sa
v Banskej Bystrici, osvietenský aj pre kultúrny rozvoj a literárny život
spisovate¾ a historik Andrej Plachý Banskej Bystrice otvorili kvalitatívne
(1755 – 1810) v miestnej tlaèiarni J. J. nové, ove¾a priaznivejšie podmienky,
Tumlera vydával v rokoch 1785 – 1786 spojené najmä s prudkým rozvojom
Staré noviny literního umìní, ktoré stredného školstva, so vznikom nových
významne prispeli k vzniku sloven- úradov a inštitúcií, ale aj so želez-
ského národného obrodenia. Poèas nièným prepojením mesta severným
viacroèného študijného a pracovného smerom. Do kultúry neve¾kého, ale
pobytu v Banskej Bystrici sa v blízkosti príjemného mesta (“za živa v Bystrici
vtedajšieho konrektora bystrického a po smrti v nebi”) v poprevratovom
gymnázia Samuela Rožnaya – prekla- období významným podielom prispeli
date¾a Anakreonta a Homéra – viacerí èeskí profesori, úradníci, lekári,
formovala osobnos Jána Kollára (1793 dôstojníci a podnikatelia.
– 1852). Na konci tridsiatych rokov Štefan
Priamo legendárnym spôsobom sa Žáry a Peter Karvaš ešte ako študenti Peter Karvaš
prvý predseda Matice
slovenskej Štefan Moyzes do kultúrnej a literárnej pamäti mesta banskobystrického gymnázia upozornili
a celonárodného emancipaèného pohy- na seba svojimi prvými umeleckými pokusmi. Žáry tu r. 1938 debutoval
bu zapísali Štefan Moyzes (1797 – 1869) – banskobystrický biskup a prvý zbierkou vlasteneckej lyriky Srdcia na mozaike. Karvaš sa prezentoval
predseda Matice slovenskej a Karol Kuzmány (1806 – 1866) – evanjelický lyrickou prózou na pôde Samovzdelávacieho krúžku Detvan a na


Žáryho text skomponoval úspešnú Brucháè, Viera Èáslavská, Naïa Hejná-
taneènú pieseò. Do celoslovenského Pietorová, Anton Hollý, Viera Kubenková,
literárneho kontextu sa v tomto období Ján Lukášik, Soòa Nemanová, Štefan
z Banskej Bystrice aktívne zapájali Sliuka, Tibor Andrašovan, Dalibor Kulišek
menovite dvaja autori – básnik a i. V rozhlasovom vysielaní a na strán-
a prozaik Andrej Plávka, pôsobiaci kach banskobystrických povstaleckých
v odboèke medzinárodnej mládežníckej èasopisov sa pod plnými menami alebo
inštitúcie YMCA (v jej pôvodnej budove pseudonymne èi anonymne dostávali do
dnes sídli Rektorát Univerzity Mateja verejnosti príspevky ïalších autorov –
Bela) a Alexander Matuška – literárny Alexandra Matušku, Andreja Plávku,
kritik, esejista, publicista, pôsobiaci ako Júliusa Barèa-Ivana, Michala Chorvátha,
profesor slovenèiny na renomovanej Michala Považana, Dominika Tatarku,
Uèite¾skej akadémii. Hlavne ich zásluhou Ruda Brtáòa, Andreja Kostolného, Jána
sa v reprezentatívnom Národnom dome Roka (Ján Brocko), Miloša Bleska (Miloš Alexander Matuška
v tom èase zaèala písa na spôsob Štefan Žáry Krno), Petra Horu (Ivan Teren), A. S.
bratislavskej Luxorky tradícia bystrickej Gonga (Andrej Sarvaš), Janka Sršòa (pseudonym šumiackeho uèite¾a
literárnej kaviarne. Literárnu a kultúrnu atmosféru mesta v rokoch 1. Mikuláša Fillu), Hf. (Ladislav Hofman) a i.
Slovenskej republiky dotváral mimoriadne agilný Divadelný ochotnícky O spomenutých literárnych aktivitách
súbor Andreja Sládkovièa, v ktorom popri manželských dvojiciach v povstaleckej Bystrici jestvuje bohatá
Kováèovcov, Štolmanovcov a Jakubæzyovcov úèinkovali Viera dokumentácia a treba doda, že táto
Markovèová, Ladislav Sára, Štefan tematika v širšom kontexte slovenskej
Sliuka, Andrej Sarvaš a. i. literárnej rezistencie predstavovala už
v období “studenej vojny” k¾úè pre
Povstalecké akceptovanie slovenskej literatúry aj
literárne aktivity v krajinách, pre ktoré “socialistická
literatúra” bola ináè neprijate¾ná. Po r.
Na rozdiel od ostatných sloven- 1990, keï sa do obrazu národnej literatúry
ských miest Banská Bystrica svoje ako legitímna súèas integrovala aj
novodobé literárne dejiny nezaèala exilová tvorba, sa ukázalo, že vzah
písa až dòom oslobodenia od fašis- literatúra a povstanie v historickej kon-
tickej okupácie, ale už v historicky kretizácii mal popri afirmatívnej podobe Michal Chorváth
prevratnej jeseni 1944, poèas SNP, keï aj silne kontroverzné varianty.
temer zo dòa na deò zaèala fakticky Nepochopeniu a útokom tak zo strany
plni funkciu hlavného mesta ideových odporcov, ako aj z vlastných radov bol vystavený obzvl᚝
Slovenska. jeden z èelných iniciátorov povstania – zhodou okolností významný
Už v prvom vysielaní Slobodného Andrej Plávka básnik a publicista Ladislav Novomeský,
slovenského vysielaèa z 30.8.1944 ktorý sa uprostred povstaleckého zápasu
zaznela z B. Bystrice po známom v banskobystrickej Obchodnej komore –
štvorverší z básne Sama Chalupku Mor ho! proklamácia Ústredného vtedajšom sídle SNR aktívne podie¾al na
národného výboru o zaèiatku obnovy štátnej suverenity Èesko- príprave rokovaní s prezidentom dr. E.
slovenskej republiky v jej predvoj- Benešom. Za tým úèelom ako èlen troj-
nových hraniciach za priamej pomoci èlennej delegácie odletel z Troch dubov
“ve¾kých a víazných národov”. Pla- 6. októbra 1944 do Londýna.
menným interpretom tohto historického O svojich dojmoch a poznatkoch
posolstva bol stredoškolský profesor - z tých èias napísal Novomeský po
slovenèinár a ochotnícky divadelný prepustení zo socialistického väzenia
režisér Ladislav Sára. Bezprostredne perom skúseného novinára sta Do
na to v B. Bystrici vyšlo z ilegality Londýna a v Londýne (knižne ju až r. 1992
Vojenské ústredie Ès. armády a Veli- sprístupnil Karol Rosenbaum v súbore Rudo Brtáò
te¾stvo partizánov, skonštituovali sa Novomeského publicistiky Splátka
politické strany (KSS a DS), záko- ve¾kého dlhu), ktorá má popri charaktere autentického svedectva aj
nodárny snem – Slovenská národná unikátnu literárnu hodnotu.
rada a jej výkonné orgány –
Povereníctva SNR. Je temer neuve- Koniec prvej èasti. Zdenko Kasáè
rite¾né, že v meste poèas povstania
Ladislav Novomeský
vychádzali štyri denníky (Pravda, Èas,
Národnie noviny a letákový Útok), dva
týždenníky (Nové slovo, Bojovník) a pod vedením skúseného režiséra
a herca Andreja Bagara sa utvorilo aj zájazdové Frontové divadlo. Pred 740 rokmi v r. 1263
Centrom povstaleckých literárnych aktivít sa najmä zásluhou Belo IV. daruje banskobystrickému richtárovi Ondrejovi za jeho
oduševnených mladých autorov- zásluhy pri osíd¾ovaní mesta a budovania tamojších baní na striebro
redaktorov, Petra Karvaša, Ctibora zem a les medzi Banskou Bystricou a Slovenskou ¼upèou (prvýkrát
Štítnického, Ivana Terena, Andreja použité pomenovanie typu Byzthercebana)
Sarvaša, Ladislava Sáru a i., stal
Slobodný slovenský vysielaè, ktorý Pred 700 rokmi v r. 1303
v èase od 17. septembra do 23. októbra postavený kostol sv. Alžbety (sakristia) – špitálsky (dnes už len
1944 odvysielal nieko¾ko desiatok èas pôvodného špitálskeho kostola, jeho gotická kaplnka sv. Anny.)
literárnych relácií, obsahujúcich popri
pásmach zostavených z pôvodnej Pred 600 rokmi v r. 1403
a prevzatej, domácej a zahraniènej poèas návštevy mesta sa v mestskom hrade zdržiaval nemecký
básnickej tvorby aj reportážne zábery cisár a uhorský krá¾ Žigmund Luxemburský
z bojísk, programové prednášky, eseje
a pohotové polemiky s oficiálnou
Pred 500 rokmi v r. 1503
bratislavskou propagandou. Ako dokonèená prestavba sanktuária (resp. jeho rozšírenie) farského
interpreti poézie v týchto reláciách kostola – Michal Königsberger dáva tiež zhotovi omšové rúcha,
Ctibor Štítnický nový oltár, medenú strechu
vstupovali Milan Dudáš, Dušan


 Náuèný chodník

Trasa: Špania Dolina – Šachtièka – sedlo Horný Šturec – Jelenská skala – Krèahy Kováèová – Pri Javore – Vrchlúka –
Donovaly DŎKA - èas tam: 5 hod. pešo, èas spä: 4,30 hod. pešo

Vyh¾adávaná krajinársky zaujímavá hrebeòovka Starohorských vrchov s výh¾admi, vhodná aj ako cyklotrasa
a v zime je tiež vhodná pre bežkárov-lyžiarov. Celá trasa je náuèným chodníkom, osadená informaènými tabu¾ami
v celkovom poète 11 ks, ktoré poskytujú ve¾mi potrebné informácie o zaujímavostiach po celej dåžke trasy.
Zo Španej Doliny, obecného linkami alebo prímestským spojom NOVALY sa nachádza v ochran- 6. Nechyta a neruši vo¾ne žijúce
námestíèka sa dáme smerom na na Banskú Bystricu, alebo smerom nom pásme NAPANT-u je nevyh- živoèíchy.
západnú stranu, úzkou ulicou, na Ružomberok. nutné, aby návštevníci dodržiavali 7. Nadmerným hlukom neruši
popri turistickej ubytovni Klopaèka, Náuèný chodník – je vyzna- zásady ochrany prírody: iných návštevníkov a zver.
do dolinky Dobrej vody. Postupne èená výchovno-vzdelávacia turis- 1. Pohybova sa len po znaèko- 8. Výskum, prieskum a zber prírod-
za poslednými domami vpravo do tická trasa v pozoruhodnej prírodnej vých chodníkoch a neskraco- nín možno uskutoèòova len na
strmého stúpania kamenistým i kultúrnej oblasti. V rámci nej sú va chodníky. základe písomného súhlasu
závozom, v závere lesom (v ceste vybrané niektoré významné objekty 2. Kladenie ohòa v lese a mimo vyz- orgánu štátnej ochrany prírody.
prameò horskej vody) vystúpime a javy, ktoré sú osobitne vysvetlené naèených miest je zakázané! 9. Táborenie a stanovanie je
na po¾anu v sedle Šachtièka. na informaèných tabuliach osade- 3. Nezneèisova vodné toky. povolené len vo vyhradených
Prejdeme areálom Hotela Šach- ných na trase. 4. Nepoškodzova znaèky, orien- a oznaèených priestoroch.
tièka, v¾avo popri budove hotela Keïže Starohorské vrchy patria taèné a informaèné tabule.
širokou zvážnicou, približne 400 m do Nízkotatranskej oblasti a náuèný 5. Netrha rastliny, nepoškodzova Ján Vicen
na sever. chodník ŠPANIA DOLINA – DO- a nenièi stromy a kry.
Tu odboèíme vpravo a stále
prechádzame rúbaniskami, potom
lesom prídeme do sedla Horný
Šturec (križovatka turistických
znaèiek – žltá – pripája smer –
Staré Hory–Baláže). Vpravo
obídeme kopec Žiare (spoloèný
úsek turistických znaèiek žltá-
zelená) a cez lúky a lesom prej-
deme na miesto Lúky pod Jelen-
skou skalou /tu je možný výstup
na vrchol Jelenská skala 1153
m.n.m. vychodeným neznaèko-
vaným chodníkom/ za 20 min.
chôdze. Skoro bez prevýšenia
pokraèujeme na ïalšiu lúku –
IZBICA (pripomína názvom jasky-
òu), kde pri jej vrchnom okraji sa
nachádza asi 2 m vysoký múrik –
je to pozostatok historického
špaòodolinského vodovodu.
Ïalej stále pokraèujeme
postupne striedavo lesom a rú-
baniskami, až prídeme na lúky pod
Krèahmi, vpravo križujeme lúku
KOVÁÈOVÁ a lúkami mierne
stúpame, keï prídeme na širokú
lúènu plošinu chrbta (vpravo je
murovaná bývalá koliba - salaš).
Pokraèujeme stále po zelenej
znaèke na Dlhú lúku, po pravej
strane sa nachádza kopec zvaný
Hrubý vrch – 1169 m.n.m., až
minieme kríž v priehybe a prídeme
k prameòu Pri javore, kde je
sprava pripojená žltá turistická
znaèka z Kališa. Spolu so žltou
a zelenou znaèkou prejdeme
vysokou smrekovou horou, stále
bez stúpania prídeme do osady
BULLY. Prejdeme nimi na Vrch-
lúku, kde sa napojíme na èervenú
turistickú znaèku a spolu s òou po
asfaltke krajom lyžiarskej lúky,
popri ubytovacích penziónoch
a rekreaèných chatách, prídeme
na Donovaly.
Odtia¾to je možný odchod
domov spojmi SAD, dia¾kovými
BYSTRICKÝ
PERM ON Nulté èíslo bolo pripravené v spolupráci s UMB v Banskej Bystrici v rámci projektu Vedou k poznaniu a ¾udskosti.
Redakèná rada: P. Gender, J. Lomenèík, M. Žufa, I. Chromek, J. Vicen, J. Baláž, D. Jarina. Grafická úprava: Dr. Dušan
Jarina. Tlaè: PRINT - Svetlík, Slovenská ¼upèa. Náklad 300 ks. NEPREDAJNÉ