Professional Documents
Culture Documents
!! KULTÚRA
TRH S
KONŠPIRÁCIAMI
VPRED K LOVCOM
A ZBERAČOM
!! POLITIKA
MINISTERSTVO
PRAVDY
BÁBKOHERCI
NEOMARXIZMUS
SLOBODA HOVORIŤ,
NIE MYSLIEŤ
!! EKONOMIKA
ZÁKLADNÉ
MYŠLIENKY
ZDROJOVEJ
EKONOMIKY
NEOLIBERÁLNY
KAPITALIZMUS
ZLYHAL
VZBURA
ZAMESTNANCOV
PARADOXY
SÚČASNÉHO SVETA
JUHOSLOVANSKÝ
SAMOSPRÁVNY
SOCIALIZMUS
DRUŽSTVO
VS. ESEROČKA
ROZPOR
HUMANIZMU
A NEOLIBERALIZMU
!! ŽIVOT
JA A FELIX
ŽIVOT V KABÍNE
Ročník: prvý
Poradové číslo: 2017/01
Dátum vydania: 22.2.2017
Cena: 2,50 €
Periodicita: štvrťročník
E-mail: dav.dva@riseup.net
Web: www.davdva.sk
Facebook: www.facebook.com/magazindavdva
YouTube: Iniciatíva DAV DVA
ĎAKUJEME!
IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
VŠETKÝM
Zodpovedný redaktor: Tomáš Bóka
SYMPATIZANTOM,
Jazyková korektúra: Tomáš Klimek, Noro Potočák, Tomáš Bóka
KTORÍ SA PODIEĽALI NA
Tlač: Print Centrum s.r.o., Žilina
KULTÚRA
Trh s konšpiráciami...........................................4
Tomáš Bóka
Vedúci vydania Vpred k lovcom a zberačom...............................8
Prosbopis Slovenskému
Po ochutnávke v podobe 0. čísla vychádza oficiálne ministerstvu pravdy..........................................12
1. číslo nášho štvrťročníka. Sociálnou angažovanosťou
a snahou o progresívnosť chceme nadviazať na
POLITIKA
historický DAV. Bábkoherci.......................................................14
Prvotný zámer – vyplniť medzeru v spektre periodík Prečo sa autentická ľavica bude musieť
a ponúknuť priestor na dialóg medzi rozličnými vzdať termínu neomarxizmus..........................16
antikapitalistickými prúdmi – sa čoskoro rozšíril o
ďalšie aktivity, následkom čoho vznikla občianska Sloboda hovoriť, nie myslieť............................24
iniciatíva so širším záberom. Jej hlavným cieľom
je snaha o naštartovanie spoločenských pohybov,
Základné myšlienky zdrojovej ekonomiky.......26
smerujúcich k vytvoreniu autentického občianskeho
hnutia na princípoch radikálnej demokracie,
solidarity, kooperácie a boja za spravodlivý prístup ku Neoliberálny kapitalizmus zlyhal.....................32
zdrojom.
Vzbura zamestnancov
Presadzujeme odvahu v cieľoch, zároveň však v argentínskom hoteli......................................35
realistickosť v okamžitých riešeniach. Praktickú
činnosť prepájame s osvetou, lebo bezzubosť Paradoxy súčasného sveta................................36
teórie bez praxe a samoúčelnosť praxe bez teórie
sa dajú odstrániť iba ich splynutím v jedno.
EKONOMIKA
Juhoslovanský samosprávny
Odmietame elitárstvo, veríme totiž v silu ľudského
socializmus bol unikát......................................38
potenciálu a emancipácie. Preto aj v našej iniciatíve
uprednostňujeme kolektívne rozhodovanie vo forme
radikálnej priamej demokracie a rotáciu funkcií Družstevníctvo ako riešenie
– „hierarchia“ v našom ponímaní je teda vždy len pre lokálne poľnohospodárstvo........................43
dočasná a pod neustálou kontrolou zdola.
Družstvo vs. eseročka.......................................44
Netúžime viesť, ani byť vedení – to, čo chceme, je
spoločne pretvárať tento svet bez toho, aby sme Prečo zdrojová ekonomika
sa večne spoliehali na politických „odborníkov na nie je marxizmus..............................................45
všetko“, veľkohubých „nádejných vodcov“ či nebodaj
povestnú neviditeľnú ruku (či už božiu alebo tú
Rozpor humanizmu
korporátnu). Uvedomujeme si vlastnú nedokonalosť
a neoliberalizmu dokázaný vedou....................47
a preto sme otvorení rozširovaniu – dopĺňajte nás
poznatkami, priložte ruku k dielu a spolu dokážeme,
že nie večný boj, lež kooperácia je cesta. U nás sme Ja a Felix..........................................................53
si všetci rovní – nech nám ministerstvo pravdy
a tvorcovia zákona o „ľavicovom extrémizme“ Detí ako smetí.................................................56
odpustia…
ŽIVOT
Život v kabíne..................................................58
Kto túži po spravodlivejšom svete, musí začať
od seba. My sme už začali. A čo vy, pridáte sa?
Recenzie..........................................................59
Ak aj vy to cítite rovnako, ste vítaní.
Veď napokon – MY VŠETCI SME DAV To najlepšie z rozhovorov pre DAV DVA.......62
3
// TRH S KONŠPIRÁCIAMI
Pred nedávnom, v časoch, keď som ešte úplne nerezignoval na televízne vysielanie, som bol ako TV divák
svedkom nevídaného javu. Na nemenovanom kanáli piatej cenovej skupiny, vysielajúcom dookola „storočné“
nevydarené seriály z 90. rokov pre uspokojenie tých najnižších konzumných pudov, som objavil dokument
pojednávajúci o najutajovanejších konšpiráciách a „tajomstvách“ našej doby. Nešlo o výsmech, ani recesiu,
ale úplne objektívny a nezaujatý výklad uvedených teórií… Ako je možné, že jeden z top mainstreamových
kanálov odvysiela film, ktorý by za normálnych okolností – s istou dávkou bázne, a zároveň heroizmu – zavesil
na svoj „proruský web“ tak maximálne akýsi ultra-alternatívny „malodec“?
1 Výroba sa nutne stáva viac a viac spoločenskou v každom systéme, aj kapitalistickom, nakoľko z hľadiska produktivity, ekológie či úspory času je neefektívne
vyrábať v malom; avšak výsledky tejto spoločnej práce sú ľuďom umelo odňaté vlastníkmi korporácií – teda spoločenská výroba vs. jej nelogické súkromné
vlastnenie.
2 Kapitalista ti predá aj povraz, na ktorom ho obesíš.
INTERSTELLAR
Alex Jones, typický predstaviteľ „obchodníka s konšpiráciami“ Spochybňovať treba… Spochybňovanie
a skepticizmus voči všetkým „osvedčeným“ pravdám
prúdom spoločnú debatu na jednom „fóre“3). V tom je dozaista základom karteziánskeho myslenia. Avšak
spočíva fundamentálny a nezmieriteľný rozdiel medzi to večné konšpirátorské cui bono5 jednak neberie
občianskou účasťou na veciach verejných a „účasťou“ v ohľad existenciu náhody či možný nezamýšľaný
spotrebiteľskou… Voľba občana je slobodná. Voľba následok určitých činov a navyše, namiesto hľadania
spotrebiteľa je vopred podmienená ponukou, ktorá cesty k pravde a poznaniu diskvalifikuje dopredu
teda i limituje „hranice možného“.4 Občan rozhoduje každý svetonázor tým, že mu prizná iba druhotnú
o svojom živote. Spotrebiteľ rozhoduje iba o svojom úlohu. Prvotný význam má vždy preň „záujem“6
produkte. Občan môže zmeniť systém. Spotrebiteľ v pozadí svetového diania… Takto vytvorená šedá
ostáva uväznený v medziach kapitalizmu, nakoľko si realita, zbavená akéhokoľvek humanizmu neberie
„kupuje rozličnosť“ – svojím spôsobom teda „volí“ – vôbec do úvahy, že činy, myšlienky a idey predstavujú
avšak z tovarov rozličných predajcov… Slovami Julesa určité sociálne fakty,7 zbavujúce sa postupne závislosti
z Pulp Fiction: nie je to hra na rovnakom ihrisku, nie na svojich tvorcoch. Tento ich nadindividuálny
je to ani rovnaká liga, je to úplne iný šport! charakter, presahujúci jednotlivca, z nich činí
nezávislé idey s vlastnou autonómiou, otvorené
OBECNÁ PRAVDA VS. rozličným výkladom, avšak nehodné prostého
SÚKROMNÉ PRIVILÉGIUM odsúdenia – iba kvôli ich autorovi.
Konšpiračná teória ako určitá informácia môže Práve spomenutá diskvalifikácia niektorých
predstavovať nie len tovar určený na masový predaj, myšlienok – a tým pádom všetkých myšlienok
ale tiež naopak tzv. tovar pozičný, poskytujúci jeho (resp. ideí ako takých) zo strany konšpiračných
vlastníkovi vedomie exkluzívneho postavenia, teoretikov je až nápadne v súlade s postmodernou
statusu, ktorého nositeľom je iba on a hŕstka ďalších dekonštrukciou každej veľkej myšlienky, každého
„prebudených“. Tento opojný pocit, bytostne opozitný významu, ktorý musí byť „rozobratý“, „zbúraný“
voči skutočnej a pravej podstate Informácie ako v mene zábavy alebo v mene slobody, nakoľko
obecne zdieľaného statku, je pocitom vlastníckym. v súčasnosti neexistuje (symbolická) autorita, ktorá by
Je to iba súkromná túžba „stelesnená“ vo (verejnej?) celý systém znakov držala pokope, keďže sme údajne
informácii. Ak by sa ale konkrétna konšpiračná teória dospeli „na koniec dejín“, čo v preklade neznamená
ukázala byť pravdivou a jej obsah sa začal masovo nič iné, ako oprášenie nihilistického hesla No Future.
šíriť medzi ľudí, neprestala by byť práve takýmto Niet budúcnosti, nepotrebujeme preto žiadne idey,
pozičným tovarom? Akiste áno… Avšak je veľmi skončila sa doba „veľkých rozprávaní“ a príbehov
3 Podobný jav napríklad pozorovať pri politických stranách (ktoré sa už dnes napokon viac podobajú PR marketingovým produktom, než reprezentantom vôle
časti populácie). Súčasný systém namiesto podpory „demokratického monopolu“ – tzn. existencie iba jednej strany, uprednostňuje radšej „spotrebiteľskú
pluralitu“ viacerých strán, pričom koncept jednej strany považuje za nedemokratický (on skutočne vo svojej historickej realizácii nedemokratickým bol,
avšak to neznamená, že do budúcna nemôže byť demokratizovaný). Ignoruje tak zásadný význam „systému jednej strany“, ktorý z filozofického hľadiska
spočíva v zrušení politických strán ako takých. Táto strana je v podstate hnutím, akousi „anti-stranou“ oproti chápaniu strán v buržoáznom zmysle – existuje
už teda naďalej iba ako spoločná „agora“, na ktorej sa demokraticky a rovnoprávne účastnia všetci bez rozdielu, nakoľko nič mimo nej nejestvuje.
4 Téma verejného priestoru a účasti na ňom – z pozície občana a z pozície spotrebiteľa, je kvalitne rozobratá napr. v knihe: POSPĚCH, P. Od veřejného
prostoru k nákupním centrům. Praha: SLON, 2015.
5 Latinská fráza, znamenajúca „v čí prospech?“
6 Záujmom nemám na mysli triedny záujem ako určité objektívne dané ekonomické postavenie v procese spoločenskej výroby a z neho plynúce potreby –
v zmysle marxistickej terminológie, ale záujem ako vedomú, často zlomyseľnú a spikleneckú pohnútku alebo túžbu, produkt vôle jednotlivca – v zmysle
konšpirátorskej terminológie.
7 Durkheimova koncepcia „sociálnych faktov“ In: KELLER, J. Dějiny klasické sociologie. Praha: SLON, 2010, s. 232.
Alebo niekoľ ko dôvodov, prečo bude musieť byť ďalšia revolúcia neolitická… Dvojhodinová návšteva
nemenovaného švédskeho obchodného domu s nábytkom, ktorú som bol nútený tento týždeň absolvovať,
vo mne zanechala okrem traumy z nakupovania, ktorou už beztak dlhodobo trpím, i zopár ďalších pocitov
a poznatkov, zaujímavých na premyslenie, rozhodne však nie menej traumatizujúcich.
Sledujúc húfy ľudí neorganizovane sa ponevierajúce kde na každom kroku možno natrafiť na plížiacich sa
sem a tam pomedzi zaplnené regály s bytovými zákazníkov – novodobých lovcov a zberačov.1
doplnkami nesúcimi podivne „exotické“ názvy, mi
zišlo na um, že okrem povestnej konzumentskej Neviem, čo by na takúto analógiu povedal John
slasti, badať na ich tvárach i emócie ako zúfalstvo, Zerzan, ktorý civilizovanú spoločnosť kritizuje práve
bezradnosť či extrémne vypätie síl a sústredenosť pre jej rozchod s prisvojovacou formou hospodárstva,
hodnú šachových majstrov. To čo som videl, nebolo považujúc ju za jedinú prirodzenú a možnú pre
len relaxačne bezstarostným nakupovaním, ale skôr udržanie ľudského rodu. Každopádne v zmysle
„existenčným“ zhonom, od ktorého závisí prežitie. uvedeného sa jeho Budúci primitív2 až nápadne javí
Nešlo o kratochvíľu, ale o otázku „života a smrti“… ako obraz súčasnosti.
Zďaleka sa to nedalo opísať slovami „prísť a zobrať“,
ale skôr „nájsť, uloviť či ukoristiť“. Sám som zažíval VIERA V ZNALOSTI
veľmi podobné pocity, takže rozhodne nešlo z mojej
strany o povýšenecké súdenie davu. V hlave sa mi Aby sme sa vyhli povrchným zjednodušeniam či
na okamih premenili všetky tie vankúše, závesy, úvahovej skratkovitosti „empirických“ pozorovaní,
lampy, koberce a poličky v plody lesa, bobule ukryté vhodných tak na nedeľňajšie popoludnie v nákupnom
v hustom tŕní, v pasúcu sa divokú zver a „dary matky centre a v ZOO, je nutné poukázať na hlbšie
prírody“ a ja som sa odrazu ocitol v „kapitalistickom súvislosti načrtnutej analógie. Tie sa nám núkajú
lese“ plnom neznámych nebezpečenstiev a hrozieb, hneď tri.
1 K podobnej úvahe dospieva dokonca i liberál M. Hvorecký v knihe Lovci&Zberači: „…podľa správania ľudí v obchodných palácoch je zrejmé, že sme v jadre
zostali lovcami a zberačmi.“
2 Zerzan, J. Future Primitive, 1994 In: TOMEK, V. – SLAČÁLEK, O. Anarchismus. Svoboda proti moci. Praha: Vyšehrad, 2006, s. 551
3 Durkheim, E. Elementární formy náboženského života. Systém totemismu v Austrálii. Praha: Oikoymenh, 2002, s. 34
4 Afanasjev, A. V. a kol. Filozofický slovník. Praha: Svoboda, , 1976, s. 339
// Tomáš Klimek
10 Donnelly, J. Universal Human Rights in Theory and Practice. Ithaca: Cornell University Press, 2003, s. 89 – 90
Vážený pán minister, na webových stránkach Vášho ministerstva je definícia ľavicového extrémizmu
(http://bit.ly/2kuskKo). Ako občan sa nechcem vystaviť riziku trestného stíhania, ktoré – od 1.1.2017 –
nariaďuje Národná rada Slovenskej republiky. Keďže trestný čin extrémizmu je na základe návrhu JUDr.
Žitňanskej, na rozdiel od úkladnej vraždy, nepremlčateľný, dovolím si Vás (alebo Vami povereného zástupcu)
požiadať o vysvetlenie niektorých nejasností definície „ľavicového extrémizmu“. Dúfam, že mi tieto informácie
poskytnete, keďže podľa vládneho návrhu by posudzovali moju vinu na „špeciálnom“ (inkvizičnom) súde
s použitím Vašej definície.
„
označuje za „pražskú kavárnu“, sa dokonale hodí i na nájom alebo nemajú prácu? Nie. Ide o záujem
tú „našu“, bratislavskú: mnohých mimovládnych organizácii, ktoré
účelovo ignorujú podstatné, teda triedne
Ideologie pražské kavárny je totalitní problémy spoločnosti.V konečnom dôsledku teda
ideologie… Jsi můj přítel, pokud máš presadzovanie témy LGBTI vyhovuje vládnucej
stejný názor jako já. Pokud ho nemáš, triede, čím sa stáva reakčným. Socialistická kultúra
jsi agent nějaké cizí moci. Nikoho zahŕňa podľa Lenina to najlepšie, čo vytvoril ľudský
nenapadne, že ten člověk má prostě um a talent, pričom sa stáva majetkom všetkého
vlastní nezávislé myšlení a nechce být ľudu. Patrí presadzovanie homosexuálnej lobby ku
najvyšším hodnotám, ktoré vytvoril človek? Keby sme
v tom stádu nebo spíš stádečku; protože
išli do detailov, tak nezáleží predsa na kvalite diela?
jich je strašně málo a nafukují se, aby
Ak je kvalitné dielo, nezáleží, či ho vytvoril bisexuál
vytvořili dojem, že jsou masa... Ono to Oscar Wilde alebo promiskuitný heterosexuál
neni think, ani tank. Jsou-li evropské Miloš Kopecký. Prečo by sme mali niekomu liezť
hodnoty vedeny pornohercem, je to do súkromia? Vyzdvihovanie sexuality v kultúre či
tak trošku komická scénka, ale nic víc... dokonca jej vnímanie ako súčasť „európskych hodnôt“
Tá víra – ‚já jsem myšlenkově nad vámi‘ je choré, scestné a svojim spôsobom diskriminačné
– znamená obvinění všech ostatní, že voči majorite. A to, že sú tieto veci ignorované, nie
oni nemyslí. A to je strašlivá urážka.“ je prejav nenávisti, ale prejav zdravej spoločnosti,
rešpektujúcej súkromie.
„
všetky poznatky, ktoré ľudstvo získalo: že neomarxista je automaticky človek, ktorý
uprednostňuje postindustriálne témy, predovšetkým
fanatickú podporu menšín, homosexuálov
Treba zobrať všetku kultúru, a ideológiu melting pot. Dlhodobo na tento
ktorú zanechal kapitalizmus, problém poukazuje aj Ľuboš Blaha, ktorý je veľkým
a z nej budovať socializmus.“ kritikom západnej ľavice, odpojenej od reality. Na
druhej strane konzervatívni myslitelia šíria predstavu,
Tzv. buržoáznu inteligenciu teda nemá zlikvidovať, že pod slovom neomarxizmus sa skrýva masívna
ako si to priali fanatici, ale prevychovať, aby homo lobby a doslova diktatúra menšín, ktoré sú
slúžila ľuďom. Iná však bola teória a iná zas prax, uprednostňované pred majoritným obyvateľstvom.
prispôsobená historickým okolnostiam, čo vytvorilo Taktiež sa zakorenila predstava, že neomarxizmus
veľké jazvy týmto veľkým myšlienkam. je akýsi sprisahanecký plán na likvidáciu tradičnej
rodiny, ktorú nahradia homosexuálne páry
ČO NA TO MARX A GRAMSCI? v registrovaných partnerstvách.
Podľa Marxa je nadstavba (ktorú tvorí duchovná Je pravda, že neprirodzené a masívne pretláčanie
kultúra, inštitúcie, umenie, náboženstvo, štátnosť homo lobby v spoločnosti existuje. Dostali sme
a myslenie) určovaná ekonomickými prostriedkami. sa do fázy, kedy sa stáva homosexualita módou a je
Zásadný a prelomový prístup neomarxizmu spočíva masívne propagovaná práve v prostriedkoch kultúrnej
v tom, že Marxom definovaná nadstavba nie je hegemónie – teda v médiách, ktoré vlastnia finančné
vytváraná iba ekonomickými, ale aj duchovnými skupiny a ekonomické elity (teda ekonomickí
faktormi (Gramsci bol hegelián, prívrženec hegemóni). Podobným spôsobom sa cielene vštepuje
Croceho a idealista vychádzajúci z predstavy dejín umelá európska multikulti identita a násilné
ako kultúrnych cyklov). Antonio Gramsci ako ničenie príslušnosti k národom či kmeňom. Sme
sčítaný pokrokový intelektuál túto teóriu rozvinul toho dennodenne svedkami, takže sa dá pochopiť
do podrobných súvislostí. Podľa neho je práve radikálna reakcia konzervatívnych kruhov, ktoré za
prevzatie kultúrnej hegemónie prostriedok, ktorým tým vidia sprisahanie akýchsi neomarxistov. Pravda je
sa vládnuca trieda dostáva k moci – uchopením však iná. Ide o zlyhanie dôsledkov západnej ľavice.
dominujúceho spoločenského konsenzu (diskurzu, Ide o exces, anomáliu, ktorá je v rozpore s pôvodnými
Diela filozofov frankfurtskej školy sú v skutočnosti Zostal nám tu ešte mýtus marxizmu ako prostriedku
rôznorodé. Vyzdvihnem jednotlivé prínosy, ktoré likvidácie rodiny a náboženstva. Historické predstavy
by ocenili aj tí, ktorí zatracujú frankfurstskú školu. o utopickom komunizme sú ale rôznorodé: ateistické,
Herbert Marcuse definoval jednorozmerné teistické, kombinované, konzervatívne, liberálne.
stádovité myslenie, ktoré produkuje kapitalistická Jednou z najväčších chýb všetkých socialistických
spoločnosť; Erich Fromm posunul ľavicové myslenie experimentov bolo budovanie spoločnosti bez Boha,
až do spirituálnej roviny, teda do predstavy prechodu ktorého ľudia potrebujú.
z módu túžby po vlastnení (mať) do módu bytia
(autentického prežívania); Adorno v Schéme masovej DUCHOVNE ZALOŽENÁ UTÓPIA
kultúry podrobne popísal fungovanie kultúrneho
priemyslu ako prostriedku na ovládanie más. V rámci Thomas More vo svojej Utópii zakladá dokonalú
birminghamskej školy tu máme napríklad kritiku spoločnosť práve na možnosti rozvíjania duchovna po
masovej kultúry a teóriu opozičného kódovania, vyriešení materiálnych otázok. To isté sa dá povedať
vychádzajúcu zo semiotiky – teda predstavy, že o mnohých utopických socialistoch. Marxov ateizmus
mediálne obsahy napríklad v TV, ktoré sú nám (ktorý bol v tej dobe podmienený prisluhovačnosťou
predkladané, obsahujú v sebe kódy, ktoré tvorcovia cirkevných kruhov vládnucej triede) je v súčasnosti
šifrujú takým spôsobom, aby sa k nám informácie prekonaný materialistickou posadnutosťou
dostali v správnom kontexte. Stuart Hall ponúkol neoliberálnej spoločnosti, v ktorej človek sám seba
alternatívu – odhalenie tohto kódu, tzn. dekódovanie považuje za Boha. Nová predstava o socializme či
obsahov, čo môžeme nazvať povestným odpojením sa komunizme teda bude musieť prijať duchovno za
od matrixu. Dick Hebdige zase interpretuje triednu spoločníka pri hľadaní novej spravodlivej spoločnosti,
podstatu vzniku subkultúr (napríklad mods). v boji s egoizmom, úpadkom a sebestrednosťou.
Bude to predovšetkým spor o vyššie hodnoty, spojené
Druhá rovina je napríklad Angela McRobbie, ktorá s hľadaním sociálnej spravodlivosti. Cirkvi samotné
interpretuje populárnu kultúru z pozície radikálneho však budú musieť byť radikálne reformované po
feminizmu, radikálna kritika konzervativizmu z pera vzore husitských hnutí. Samotný J. J. Rousseau,
www.facebook.com/
ekonomickademokracia/
www.facebook.com/groups/
lavicovespektrum/
Zápas o slobodu v socializme staval za primárnu Už otrepaným spôsobom nám redakcie rôznorodých
požiadavku spoločenskú premenu, avšak v západných periodík graficky paralelizujú ceny rôznych komodít,
krajinách kapitalizmom definovaná sloboda neúnavne pripomínajú nedostupnosť tropických
neobsahovala žiadny myšlienkový protiklad plodov; vytvárajú odporné mýtické „vtedy“
k spoločenskej realite, iba výhradnú afirmáciu a podmanivé „moderné“ teraz. Do komplexného
slobody trhu. A za stratu možnosti definovať porovnávania spoločenských systémov je však
autentické a vlastné kategórie slobody získali občania nevyhnutné včleniť parametre zohľadňujúce širšie
rozvinutých „demokracií“ navýšenie životnej úrovne. aspekty, ako len egoisticky upriamený dostupný
Zámerne mocensky redukovaná sloboda výhradne objem osobného konzumu. Diskusiu preto
na ekonomickú liberalizáciu taktiež legitimizovala musíme obohatiť o celospoločenské kritériá: mieru
oslobodenie krajín spod poddanstva plánovanému prerozdelenia bohatstva, hĺbku environmentálnej
hospodárstvu. V súčasnosti však popísaným zodpovednosti, úroveň subjektívnej pohody
spôsobom delimitovaná sloboda odkrýva na globálnej a medziľudskej vzájomnosti. Uvedené premenné
úrovni svoj neľudský a utlačovateľský charakter, by mali byť konštitutívnym rámcom uvažovania,
v medzinárodných zmluvách ako TTIP nadobúda nevyhnutným východiskom komparácie. No len
formu ekonomického vydierania celých štátov úzkym za podmienky, ak nepodľahneme zvodu prenechať
konzorciom nadnárodných korporácií. vymedzenie východísk spoločenskej diskusie
výmenou za klamlivý prísľub tak dlho meškajúcej
Preto ak kritizujeme neslobodu vyjadrovania prosperity.
individuálnych názorov v socializme, je náležité
vymedziť: v akých kategóriách je dnes definovaná // Martin Kráľ
EKONOMICKÁ DEMOKRACIA
V rámci Iniciatívy DAV DVA funguje aj Sekcia pre Ciele v krátkodobom horizonte:
ekonomickú demokraciu a bytové družstevníctvo, prednášky, diskusie
ktorá skúma modely participatívnych a
samosprávnych – teda kolektívne vlastnených Ciele v dlhodobom horizonte: účasť na budovaní
a kolektívne spravovaných – podnikov ako aj reálneho samosprávneho podniku
možnosti uplatnenia družstevníckych myšlienok v
iných oblastiach života. www.facebook.com/ekonomickademokracia/
Hlavné piliere sú (1.) moderný humanizmus, ktorého rozhodujúcimi hodnotami sú tvorivosť a symbióza, (2.)
ekologický prístup rešpektujúci nosnú kapacitu Zeme a (3.) vedecká metóda a moderná veda a technika.
4 vzdelávania
Pomoc pri stabilizácii svetovej populácie pomocou
a dobrovoľnej regulácie pôrodnosti v súlade
Projekt Venus alebo zdrojová ekonomika hovoria
jasne o mnohých bodoch aj proti samotným
s únosnosťou zdrojov Zeme. peniazom. Majú byť prekážkou medzi tým, čo človek
potrebuje a čo je schopný dostať, keďže potrebuje
5 prostredníctvom
Rekultivácia a obnova životného prostredia
našich najlepších schopností.
prístup k zdrojom. Vedú k rozvrstveniu, elitárstvu
na ekonomických rozdieloch, nerovnosti bez rovnej
kúpnej sily, otroctvu rôznych zamestnaní, ktoré
6 poľnohospodárskych
Prepracovanie našich miest, dopravných systémov,
odvetví, priemyselných tovární nemajú ľudia radi. Mnohé sekundárne dôsledky
tak, aby boli energeticky úsperné, čisté a schopné bez ako korupcia, chamtivosť, sprenevera, celkovo
problémov slúžiť potrebám všetkých ľudí. zločinnosť je spôsobená ich používaním. Tiež
aj zákony nahrávajúce rôznym korporáciám po
úplatkoch, či lobovaní. Väčšia kúpna sila spôsobuje
7 všetkých
Zdieľanie a užívanie nových technológií v prospech
národov. väčší vplyv a ovládanie tých s menšou kúpnou
silou. Tiež napríklad nehumánne ničenie potravín
8 obnoviteľných
Rozvoj a užívanie čistých
zdrojov energie.
len pre udržovanie vysokých cien. Plytvanie
materiálom a zdrojmi kvôli novým výstrelkom pre
kontinuálne trhy pre výrobcov. Devastácia životného
9 svetovej
Vyrábanie výrobkov najvyššej kvality v prospech
populácie.
prostredie kvôli vysokým cenám nových spôsobov
zaobchádzania s odpadmi. Kvôli priorite zisku sa
ničí planéta a pritom technologické výhody idú
10 Požadovanie štúdie vplyvu na životné prostredie pred
stavbou každého veľkého projektu.
viac k tým s vyššou kúpnou silou. Tieto body viac
či menej sa dotýkajú viac či menej kapitalistických
spoločenstiev, ktoré všetko z toho nevedia vyriešiť
11 Podporovanie čo najširšieho spektra tvorivosti
a podnetov ku konštruktívnemu úsiliu.
prípadne vytvárajú zas iné otázky a problémy.
CESTA K RBE
12 Vytláčanie nacionalizmu, náboženského fanatizmu
a predsudkov prostredníctvom vzdelania.
Tento projekt hovorí nasledovné. Dôvody a logika
ľudí nezmení. Čo ich zmení je nájsť si k ním cestu
13 Vytláčanie
iných.
akéhohoľvek druhu elitárstva, technického, či
po ich vlastnej. My ľudia nemáme zabudovaný
mechanizmus v našich mozgoch schopný
14 Prichádzanie na metódy prostredníctvom uváženého
výskumu skôr než z obyčajných názorov.
rozpoznať, čo je viac či menej relevantné. Nemáme
mechanizmus logiky a môžeme si iba premietnuť,
čomu sme boli alebo sme vystavení v našej kultúre.
15 Zlepšenie komunikácie na školách, aby náš jazyk
zodpovedal skutočnej a aktuálnej fyzickej podstate
K ľuďom, ktorí zmýšľajú inak, nemôžete pristupovať
so zdravým úsudkom a logikou, ak to nevedia
sveta. pochopiť. Najprv sa musíte priblížiť k ich hodnotám.
Ak ich napadnete, tak ich stratíte. Zdrojová
16 Poskytovanie nielen životných potrieb, ale tiež ponuka
výziev, ktoré stimulujú myseľ s dôrazom na individualitu
ekonomika veľmi dbá na kultúru, ktorá ovplyvňuje
správanie, hoc aj naučenie homosexuálneho
bez uniformity. správania, heterosexuálneho, vidí že mnohé sa
menia počas života, že dedia sa niektoré fyziologické
17 Nakoniec príprava mladých ľudí intelektuálne
a emocionálne na zmeny a výzvy, ktoré ležia pred nami.
vlastnosti a reflexívne správanie, slinenie a podobne,
no na tento svet prichádzame v podstate do väčšej
Neoliberalizmus zlyhal v napĺňaní svojich absurdné zvrátenosti ako napr. pálenie prebytočných
pompéznych sľubov, veľkohubé reaganovsko- zásob potravín v snahe udržať hladinu cien na
thatcherovské prehlásenia o „prekvapkávaní“ želateľnej úrovni (pričom 1,4 miliardy ľudí na svete
a „presakovaní“ obrovských ziskov miliardárov hladuje).
smerom dole k menej majetným triedam dnes už
takmer nikto neberie vážne a jediné, čo táto doktrína Medzinárodná konfederácia Oxfam, ktorá sa
v priebehu posledných troch desaťročí dosiahla, zaoberá chudobou a nespravodlivosťou vo svete, ešte
je hrozivé roztvorenie povestných nožníc medzi začiatkom roka zverejnila informáciu, ktorá bola na
kapitalistickou triedou a zvyškom populácie. Fakt spadnutie už niekoľko rokov: najbohatšie percento
o zlyhaní neoliberálnej doktríny, pozostávajúcej celosvetovej populácie sa veľkosťou svojho majetku
z rozpočtových škrtov (povestného „uťahovania vyrovnalo zvyšným 99 percentám! 62 najbohatších
opaskov“), obmedzovania národných regulačných ľudí sveta vlastní toľko, čo chudobnejšia polovica,
mechanizmov a zavádzania tzv. liberalizácie, pričom vystaveniu miliónových más chudobe sa
privatizácie a flexiblizácie pracovných trhov, napokon nedokážu vyhnúť dokonca ani „najrozvinutejšie“
pred niekoľkými mesiacmi neochotne uznal aj kapitalistické krajiny ako USA, kde je podľa údajov
Medzinárodný menový fond (MMF): OSN každé štvrté dieťa odkázané na potravinové
kupóny.
„Namiesto toho, aby podnecovala rast, (...) iba
prehlbovala nerovnosť. Táto nerovnosť sama osebe V roku 2008 dostalo neoliberálne popustenie uzdy
mohla rast zväzovať.“ Vládnych predstaviteľov „kreativite v tvorbe finančných produktov“ (obľúbený
dokonca (zrazu!!!) rozpačito nabádajú, aby eufemizmus pre svojvôľu bánk a finančných inštitúcií)
„k otázkam redistribúcie pristupovali s otvorenejšou celý svet takmer na kolená. Tie isté toxické deriváty
mysľou, ako doposiaľ.“ sa vytvárajú stále, napr. i vo forme európskych
dlhopisov, ktoré pod iným označením používajú ten
DÔSLEDKY NEOLIBERALIZMU istý princíp. Finanční giganti si dokonca prenajímajú
služby kvantových fyzikov (!!!) na administráciu
Neoliberálny katechizmus o „slobodnom trhu“ finančných nástrojov a čoraz komplikovanejších
podnietil rozvoj outsourcovanej ekonomiky, kedy sa matematických vzorcov, lebo ich už sami prestávajú
korporáciám najviac oplatí kúpiť si hotové tenisky chápať. Celosvetový dlh sa neustále navyšuje, vrátane
od otrokárov kdesi v Kambodži, nalepiť na ne logo astronomického 20-biliónového dlhu v podaní
vlastnej značky a následne ich predať v Európe či USA – ten v špecifickej kombinácii s obchodným
Severnej Amerike za 30-násobnú cenu. Vytvoril a štátnym deficitom neveští nič dobré...
Argentínou sa v rokoch 1998-2002 prehnala z okien a vošli dovnútra. To bol bez debát jeden
hospodárska kríza, ktorá vyústila do reťazca z najinšpiratívnejších zážitkov v mojom živote. Boli
bankrotov mnohých firiem. Zamestnanci mnohých tam pracovníci z viac ako tucta obnovených firiem,
z dotknutých firiem sa však odmietli zmieriť mnoho účastníkov zo susedných zhromaždení,
s predstavou straty zamestnania a tak sa vyše 350 nezamestnaní z hnutia a takisto množstvo ľudí
pracovísk pretransformovalo na zamestnanecké z novo sformovaných mediálnych samospráv,
samosprávy. Tento fenomén vošiel do histórie ako pripravených zachytiť celý priebeh. A samozrejme,
hnutie ozdravených továrni (fabricas recuperadas). najdôležitejšie jadro pracovníkov hotela Bauen,
Jedným z najsymbolickejších spomedzi obnovených ktorí sa niekoľko mesiacov schádzali na spoločných
pracovísk je hotel Bauen. Nachádza sa na ulici zhromaždeniach spolu s pracovníkmi ďalších
oproti budove kongresu, je dobre viditeľný pre obnovených firiem, ktorí celý proces podporovali.“
všetkých v meste a navštevuje ho desaťtisíc ľudí
ročne. Scenár v hoteli sa veľmi nelíšil od diania Od roku 2003 je hotel demokraticky riadený
v ostatných krachujúcich firmách – kovových zamestnancami, pričom v súčasnosti v ňom
a keramických závodoch, obchodoch, reštauráciách, pracuje okolo 150 pracovníkov. Jeho hlavným
klinikách či tlačiarňach: pracovníci hotela začali zdrojom príjmu je prenajímanie izieb a hotelový
diskutovať o prevzatí svojho pracoviska potom, ako café bar. Hotel je medzi účastníkmi hnutia po
niekoľko mesiacov po sebe nedostali výplatu a čelili celom svete známy najmä ako kľúčový priestor
hrozbe prepustenia. Vidiac svoju budúcnosť ako pre ich zhromažďovanie. Desiatky zasadacích
nezamestnaní, spravili to, čo sa javilo ako jediné miestností a hlavná sála sú konštantne využívané
možné riešenie... pre všetky významné udalosti hnutia, od kultúrnych
zhromaždení cez tie literárne až po zhromaždenia na
OKUPÁCIA PRACOVISKA podporu politických väzňov, schôdze siete kooperatív,
stretnutia alternatívnych médii a knižné veľtrhy.
S rovnakým heslom, aké zaznievalo v susednom
brazílskom hnutí – okupuj, odolaj a produkuj Práve táto funkcia hotela ako priestoru pre stretnutia
– sa pracovníci z Argentíny zmocnili vlastného z neho robí významné centrum tvoriaceho sa
zdroja obživy. Nebola to len bežná okupácia alebo politického systému. Boj však ešte stále pretrváva.
sformovanie kooperatívy. Keďže pracovníci už skôr Takmer všetky obnovené pracoviská sú dodnes nútene
spochybňovali samotnú podstatu súkromného brániť sa, niekedy opakovane, aj keď existuje zákon,
vlastníctva, vnímali miesto, kde po celé tie roky ktorý údajne tento proces chráni. Aj zamestnanci
pracovali, ako svoje vlastné, takže slovo obnovenie by hotela Bauen minuli už množstvo energie na obranu
bolo výstižnejšie. svojho pracoviska. V súčasnej dobe prebieha ďalší
pokus o ich vysťahovanie, reakciou naň je však ďalšia
Profesorka zo City University v New Yorku Marina masívna medzinárodná kampaň na ich podporu.
Sitrin sa v čase obnovenia hotela Bauen v roku
2003 zrovna nachádzala v epicentre diania: „Spolu // Zdroj: www.workerscontrol.net,
so stovkami ďalších ľudí sme odstránili dosky upravil a doplnil Dávid Diczházy
Stali sme sa súčasťou spoločnosti neukojených však teoretizovať, uveďme si konkrétne príklady
hyperkonzumentov, ktorí sú v konečnom dôsledku nezmyselnosti hypermodernej spoločnosti –
sami – osamotení sa prechádzajú po supermarketoch, nachádzame ich predsa dennodenne na stránkach
pozerajú do svojich i-phonov a nakupujú zbytočné pracovných agentúr, ktoré sú vskutku bohatou
predmety, aby na druhý deň mohli pokračovať vo zásobárňou dôkazov nezmyselnosti korporátneho
svojej nezmyselnej práci v korporácii, fast-foode kapitalizmu. Nie je predsa nič „krajšie“, než robiť za
či podvodníckej telefónnej agentúre. Už v 60. pásom vo výrobni áut, ktoré si národ nemôže ani
rokoch písali autori Frankfurtskej školy o probléme dovoliť, alebo vykladať tovar za minimálnu mzdu
zmysluplnosti práce, pričom ostro kritizovali a nazvať to honosne – asistentka predaja. Prípadne
represívnosť industriálnej spoločnosti. Odvtedy však pracovať v textilnej korporácii, ktorá vykorisťuje ľudí
predmet ich kritiky nadobudol priam gigantických v Treťom svete, na exkluzívnej pozícii predajného
rozmerov… poradcu. Pri surfovaní na stránkach s ponukou práce
môžete naraziť na pozície ako Regional Controlling
V existujúcom systéme je kapitál dôležitejší než Analyst, Reporting Specialist for Supply Chain,
človek, ten sa totiž stal iba „ľudským zdrojom“ Innovation Process Coordinator a podobné skvosty,
nenásytnej mašinérie, zameranej na profit. Nechcem pričom ide vlastne o predajcov pracích práškov
// JUHOSLOVANSKÝ SAMOSPRÁVNY
SOCIALIZMUS BOL UNIKÁT
Spolu s iným členom našej iniciatívy DAV DVA som nedávno mal možnosť stretnúť sa so zaujímavým
človekom – Ľuborom Stupavským, vojvodinským Slovákom, ktorý bol doma v Srbsku riaditeľom veľ kého
chemického závodu. Okrem toho pôsobil istý čas aj v politike, angažoval sa v prospech slovenskej národnostnej
menšiny v Srbsku. Diskutovali sme s ním predovšetkým o unikátnej forme niekdajšieho juhoslovanského
socialistického zriadenia, ktoré bolo diametrálne odlišné od toho, čo sme poznali v ČSSR – bolo totiž založené
na myšlienke zamestnaneckých samospráv, kedy boli jednotlivé podniky demokraticky spravované priamo
vlastnými zamestnancami.
Do roku 1965 juhoslovanská ekonomika relatívne „Výsledkom reforiem bol ekonomický rast,
prosperovala (s priemerným ročným nárastom HDP nové továrne rástli. Podniky už ale tentoraz
o vyše 8 percent v rokoch 1954-1965), reformy skutočne patrili robotníkom, čo bol rozdiel oproti
však priniesli katastrofu: inflácia i nezamestnanosť ostatným socialistickým krajinám s prebujneným
v rokoch 1965-1970 prudko stúpali. Príčinou inflácie byrokratickým aparátom,“ spomína na zašlé časy
boli najmä vyššie mzdy, ktoré nekopírovali nárast Ľubor. „Keďže samotní ľudia rozhodovali o zložení
produktivity, a prehnaná investičná iniciatívnosť – orgánov v podniku, do rady či vedenia sa mohli
počiatočné pretavovanie novo nadobudnutých slobôd dostať inžinieri, robotníci ale aj upratovačky.
na vyplácanie vyšších podielov sa čoskoro premenilo Spolurozhodovacie právomoci a možnosť zúčastňovať
na investičné nadšenie, spojené s čerpaním množstva sa zasadnutí mali všetci. V robotníckych radách sa
pôžičiek. Výsledkom narastajúcej nezamestnanosti ľudia menili, mali mandát na isté obdobie, napr. 4
bola migračná vlna, najmä do Nemecka a Rakúska. roky. Zákon vymedzoval isté rámce, ale konkrétnosti
„Množstvo ľudí však emigrovalo aj kvôli si určovali samotní zamestnanci. Štátu podávali
dobrodružstvu či pre túžbu spoznávať svet – štát finančnú správu a platilli príspevky do federálneho
im to umožnil, resp. nebránil im v tom,“ upresňuje rozpočtu, ale inak fungovali úplne samostatne.
Ľubor. Štát začal viac intervenovať, aby zmiernil Vedenia podnikov riešili dodávateľsko-odberateľské
„
podnikoch podľa neho nadobúdala úplne iný rozmer
vďaka faktoru motivácie: Bankovú sústavu tvorili v Juhoslávii Národná
banka Juhoslávie, osem národných bánk na úrovni
Motivácia v takýchto podnikoch sa nedá republík (Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina,
prirovnať ani k tým najmodernejším Slovinsko, Macedónsko, Čierna Hora)
manažérskym stratégiám klasických a autonómnych regiónov (Vojvodina a Kosovo)
súkromných firiem – skutočne a napokon vyše 150 samosprávnych „komerčných“
motivovaný je totiž iba ten zamestnanec, bánk. „Komerčné“ banky boli oficiálne kontrolované
ktorý si naplno užíva svojich práv, ale aj svojími zakladateľmi – lokálnymi firmami či
záujmovými komunitami.
povinností, pracuje sám na seba, sám
rozhoduje o jednotlivých aspektoch
Z hľadiska foriem podnikania bola juhoslovanská
výroby a napokon aj sám určuje, ekonomika pestrá – okrem spoločenského
akým spôsobom sa získané financie vlastníctva či družstiev (najmä v poľnohospodárskej
budú prerozdeľovať. Človek chce byť sfére) existovalo aj súkromné vlastníctvo, ktoré sa
slobodný a chce mať kompetencie, uplatňovalo najmä vo sférach ako maloobchod,
aby zaňho nerozhodovali stále len iní. remeselníctvo, poľnohospodárstvo, služby, reštaurácie
Ľudia cítili silnú spolupatričnosť ku či turistika. „Takisto vo výrobnej sfére fungovalo
svojim firmám, pomáhali si navzájom množstvo malých súkromných firiem – či už
servisných alebo projektových. Podstata je však
a atmosféra bola veľmi priateľská. Aj
tá, že súkromný sektor bol držaný na uzde, takže
efektivita práce bola na úrovni.“
nemohlo sa stať, aby z týchto firiem vyrástla nejaká
korporácia.“
1 Juhoslávia bola jedinou krajinou sveta s päťkomorovým (1963-1968), či neskôr dokonca šesťkomorovým (1968–1974) parlamentom: federálna komora,
ekonomická komora, kultúrno-vzdelávacia komora, sociálno-zdravotnícka komora, organizačno-politická komora a napokon komora národov.
2 Samosprávny model pretrval podľa Ľubora v istej podobe až do roku 2000, až potom definitívne ustúpil neoliberalizmu.
Diane Flaherty: Self-Management and Requirements for Social Property – Lessons from Yugoslavia. Dostupné online: https://goo.gl/fJGTEJ
The Library of Congress Country studies; CIA World Factbook: Yugoslavia (former) Economy. 1990. Dostupné online: http://bit.ly/2k1v7hg
Vladimir Unkovski-Korica: This Was My Yugoslavia. 2002. Dostupné online: http://bit.ly/2k5Y2Qq
Jedným z riešení pre slovenské poľnohospodárstvo by v prospech svojho regiónu. Toto je ďalšia výhoda
mohla byť orientácia na lokálnu výrobu ekologických družstiev, že si môžu vytvárať fond spoločenskej
bio produktov prostredníctvom malých družstiev. Dnes spotreby, prostredníctvom ktorého môžu podporovať
sú už ľudia za zdravé produkty ochotní si priplatiť. Keď lokálne prospešné investície ako napríklad ihriská,
sa bude slovenské poľnohospodárstvo naďalej sústrediť parky atď. Lokálne poľnohospodárske družstvá by
len na súčasný trend pestovania monokultúrnych boli zamerané v prvom rade na zabezpečovanie vyššej
obilnín, kukurice, slnečnice alebo repky, bude zamestnanosti v regióne, produkcie zdravých potravín
v budúcnosti vystavené tlaku silnej konkurencie veľkých a v neposlednom rade potravinovej sebestačnosti.
firiem. Na pestovanie monokultúrnych plodín je
taktiež potrebných oveľa menej pracovných miest ako Cieľom tohto návrhu je vytvorenie organizácie,
v lokálnom poľnohospodárstve. zastrešujúcej a koordinujúcej súčasné a budúce družstvá
prvovýrobcov, pestovateľov, chovateľov, spracovateľov,
Lokálne poľnohospodárske družstvá by pôsobili prepravcov a predajcov. Vďaka organizovanosti by
v jednotlivých regiónoch a medzi sebou by sa dosiahla vyššia efektivita a taktiež by sa predišlo
spolupracovali navzájom, nie si konkurovali. vzájomnej konkurencii jednotlivých firiem. Úlohou
Spolupráca družstiev medzi sebou by mala byť organizácie by bolo dohliadať, aby jej členovia
dobre koordinovaná zastrešujúcou organizáciou. fungovali na princípe spolupráce a solidarity.
Keby aj občania kupovali produkty družstiev vo
svojom regióne, podporili by tým seba a na oplátku // Dávid Diczházy
by lokálne družstvá mohli preinvestovať časť zisku
Ako vhodná alternatíva sa javí družstvo. Obchodný Okrem právnych výhod by som ešte zdôraznil dve
zákonník ho definuje ako spoločenstvo neuzavretého oveľa podstatnejšie výhody:
počtu osôb, založené za účelom podnikania alebo
zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo Keď družstvo funguje ako zamestnanecká
iných potrieb svojich členov. samospráva – teda každý jeho člen má rovnocenný
podiel a rovnocenný hlas na členskej schôdzi, vzniká
Nevýhody družstva oproti klasickej „eseročke“: v družstve demokracia na pracovisku, teda niečo, čo
je v tradičnej firme nepredstaviteľné.
• družstvo musí mať najmenej 5 členov, to však
neplatí, ak sú jeho členmi aspoň dve právnické Pri zamestnaneckej samospráve sa stretávame s ešte
osoby; jednou veľkou výhodou – synergickým efektom,
• jeho „obraz“, resp. predsudky v ponímaní názvu ktorý v tradičnej firme nie je ľahké dosiahnuť.
družstva. Táto nevýhoda sa však pri serióznom V krátkosti by sa dal synergický efekt opísať takto:
porovnaní stiera. ľudia v tíme sú spojení určitými väzbami, neznalosť
jedných je nahradená znalosťami a nápadmi iných.
Výhody v porovnaní s inými právnymi formami: Nápady jedných motivujú druhých k zvýšeniu
produktivity, čím sa vytvára nová kvalita a zvyšuje
• vstupný kapitál iba 1250 €; efektívnosť tímu. Možnosťou spolupodieľať sa na
• v právnych vzťahoch s tretími osobami zodpovedá rozhodovaní či na ziskoch a získaním nevídanej
družstvo za porušenie svojich záväzkov celým slobody – ale zároveň aj spoluzodpovednosti za
svojím majetkom, členovia družstva však za firmu – sa zvyšuje motivácia zamestnanca, ktorý sa
záväzky družstva neručia; de facto ako člen družstva stáva spolumajiteľom.
V porovnaní so zamestnancami bežných firiem
• anonymita vlastníctva – majitelia družstva (teda teda nie je odsúdený do pasívnej role a odkázaný na
jeho členovia) sa nezapisujú do obchodného svojvôľu svojich nadriadených, ale stáva sa aktívnym
registra ani do žiadnej štátnej evidencie, zoznam elementom, ktorý má priamy dosah na všetky
členov družstva vedie pre interné potreby iba jeho rozhodovacie procesy.
predstavenstvo, neukladá sa však do žiadneho
registra ako v prípade „eseročky“, ani do zbierky Keď majú členovia rovnaké postavenie a spoločný
listín; cieľ, pozitívne to vplýva na výkon a konečné výsledky,
čo potvrdzuje aj prax.
• „otvorenosť“ družstva – členstvo možno prevádzať
bez nutnosti dodržania právneho formalizmu.
Dôkazom týchto výhod sú mnohé príklady zo sveta,
Prevod členstva nemusia schvaľovať dokonca
kedy napríklad zamestnanci prebrali krachujúce
žiadne orgány družstva, ani jeho členovia. Netreba
podniky, pretransformovali ich na družstevnú
meniť spoločenskú zmluvu, ani stanovy. Netreba
samosprávu a dodnes úspešne fungujú. Množstvo
žiaden zápis v registroch. Zo dňa na deň sa osoba
takýchto príkladov nájdete na našej stránke
môže stať členom družstva, resp. môže z neho
www.davdva.sk ako aj na facebookovej stránke
vystúpiť.
Ekonomická demokracia.
// Dávid Diczházy
Prečo teda zdrojová ekonomika nie je mutáciou Revolúcia je vhodný nástroj, ako dočasne prerozdeliť
marxizmu? Rozdiely sú natoľko markantné, že ani zdroje rovnomernejšie. Dočasne preto, lebo sociopati
Joe McCarthy nedokázal zavrieť Jacque Fresca druhého typu (teda tí, ktorí sú schopní empatie, ale
za šírenie nepovoleného zmýšľania. Karl Marx aj tak sú pre nich ostatní úžitkovými zvieratami)
vychádzal vo svojich tézach z teórie konfliktu, teda takmer okamžite začnú stavať pyramídu moci, aby sa
v kontexte doby konfliktu, ktorý vznikol zväčšovaním mohli postaviť na jej vrchol. Okrem toho revolúcia
ekonomickej priepasti medzi vládnucou triedou nepožiera len vlastné deti a náhodné obete, ale aj
vlastníkov zdrojov a triedou pracujúcich, ktorí zdroje neobnoviteľné prírodné zdroje. Po revolúcii dochádza
zhodnocujú. Tento typ sociálneho konfliktu sa v zmysle marxizmu ku koncentrovaniu výrobných
cyklicky vracia, keďže súčasný globálny ekonomický prostriedkov do rúk pracujúcej triedy a k procesu
model sa pokúša o nekonečný ekonomický rast, čo vedúcemu k bezpeňažnej ekonomike, teda
však z logických dôvodov nie je možné a tak po plánovanému hospodárstvu, ktoré má podľa teórie
vzostupe spravidla prichádza ekonomická kríza, zabezpečiť prístup výrobkov každému pracujúcemu.
spôsobená hornými 10.000 a znášaná dolnými Prírodné zdroje sú odňaté buržujom a spravované
miliardami ľudí. Akonáhle sa pracujúca trieda proletariátom.
prepadne do stavu, kedy nie je schopná svojimi
výplatami pokryť ani základné životné potreby, Zdrojová ekonomika na rozdiel od marxizmu nie je
schyľuje sa k revolúcii v krajinách, kde ku kritickému založená na konflikte a triedny konflikt považuje za
poklesu prístupu k životným potrebám došlo. prejav zastaranosti a nefunkčnosti kapitalizmu. Marx
a Fresco by sa zhodli na tom, že súčasný monetariz-
PRISPEJTE NA ČINNOSŤ
Činnosť našej redakcie sa nezaobíde bez nákladov
a nakoľko sa publikačnej činnosti a občianskemu
aktivizmu venujeme z číreho idealizmu a bez
podpory akýchkoľvek tajných sponzorov či
korporátnych vydavateľstiev, pomôže nám každý
jeden cent. Ak máte záujem finančne podporiť
tento projekt, svoje príspevky môžete zasielať na
nasledovný účet:
Peniaze, ktoré takýmto spôsobom vyzbierame, použijeme predovšetkým na tlač a distribúciu printových
vydaní nášho magazínu ako aj na úhradu bežných nákladov. Príspevkami na činnosť pomáhate udržať
tento projekt nažive, zároveň sa však aj spolupodieľate na tvorbe novej alternatívy.
Dnes na neho nadväzujú nové hnutia, ktoré vidia síce manifestujú isté výsledky. Ak vidíme súvislosti
rôzne cesty, no väčšina vníma nerovnosť v bohatstve, medzi ekonomickým poklesom a počtom rastúcich
majetkoch, príjmoch a využívaní zdrojov, ktorá samovrážd na celom svete, nedá sa to pričítať len
je príznakom súčasného neoliberálneho modelu jednotlivým ľudským rozhodnutiam – podobne
a ktorú dôsledne popisuje Thomas Piketty vo svojej ako súvislosť fajčenia a rakoviny pľúc, aj účinky
knihe „Kapitál v 21. storočí“ ako enormný problém ekonomického systému sa pretavujú do výsledkov na
súčasnosti. Veda v súčasnosti dokazuje, prečo sa úrovni populácie.
neoliberalizmus dostáva do rozporu s odstraňovaním
chudoby. STROM PRÍČINNOSTI
Štúdia z roku 2015, ktorá sa zamerala na 63 krajín, Štúdia UC Davis uvádza, že ľudia s nižším
zistila s ohľadom na duševné zdravie 46 000 socioekonomickým postavením mali 50% šance
samovrážd, ktoré boli spojené s nezamestnanosťou, na vznik ochorenia srdca. S využitím dát zo
len v roku 2008, značiac dramatický nárast Spojených štátov, kde každý rok nastáva približne
v súvislosti s globálnou finančnou krízou 600 000 úmrtí, vedúci autor štúdie dospel k záveru:
v tomto období. Správa publikovaná Americkou „Nízky socioekonomický status je rizikovým faktorom
psychologickou asociáciou, skúmajúca databázu vlastného srdečného ochorenia a musí byť braný ako
34 000 pacientov s opakovanou hospitalizáciou na taký v ohľad lekárskou komunitou.“ Je to spojené
psychiatrii, uvádza, že nezamestnanosť, chudoba so psychosociálnym stresom, prichádzajúcim zo
a finančná nedostupnosť bývania boli v korelácii sociálneho prostredia, čo má priamu súvislosť
s rizikom duševných chorôb. Uviedla: „Jedným s poškodením mozgu, hormonálnymi problémami,
Preto aj vám ponúkame možnosť, aby ste nám poslali na mail dav.dva@riseup.net svoje
osobné príbehy, negatívne skúsenosti alebo sťažnosti na zamestnávateľov, prípady nekalého
zaobchádzania s pracujúcimi či šikany zo strany úradov a celkovo všetky negatívne skúsenosti s
prácou a životom v kapitalizme. Pokiaľ máte vy alebo niekto z vášho okolia podobné skúsenosti s
týmto režimom, neváhajte a podeľte sa s nami – pomôžete tak upozorniť na dlhodobo ignorované
problémy tohto štátu.
Pochopiteľne, vaše príbehy je možné zverejňovať aj anonymne – teda bez skutočného mena
autora či dotknutej firmy (zamestnávateľa). Budeme len radi, lebo nie sme žiaden uzavretý
spolok kaviarenských intelektuálov, ale jedni z vás, jedni z davu.
// Angie Oravcová
slobodnyvysielac.sk
(úryvok z knihy Spoveď opatrovateľky)
Moja kamarátka pracuje v detskom domove. – Keď som navštívila svojho gynekológa, oznamoval
Pochádza z jednej dediny, kde takisto pomáha mi s úškrnom na tvári, že čakám siedme dieťa.
susedom, keď je potrebné pichnúť injekciu či inak Zvýskla som radosťou, no odozva žiadna. Prevŕtal ma
ratovať, ako diplomovaná sestra má kompetencie, pohľadom, ktorý mrazil až pri kostiach. Potom mi
no i rozum a srdce na správnom mieste. Rozprávala navrhol, či nerozmýšľam nad antikoncepciou alebo
mi o jednej obyčajne neobyčajnej rodinke z veľkej podviazaním vaječníkov. Po pôrode by sa to mohlo
dediny, o statočnosti a kráse ženy, ktorá bojuje previesť a bol by pokoj. Šokoval ma.
neustále o niečo, čo by malo byť niečím výnimočným
a krásnym... – Ja nechcem. Túžime mať mnoho detí... som
šťastná.
Nazvem ju Aničkou, lebo je to typicky krásne
ženské meno. Anička má šesť detí a momentálne – Všade som sa stretávala s odporom a kritikou. Ešte
čaká siedme. U mnohých len táto veta spôsobí i učitelia. Deti evidentne nemajú to, čo by mali mať...
pohoršenie. Ale prečo? Najstarší syn toho roku
maturuje a úspešne. Anička je doma, domáca pani na – Čo to je? – pýtala som sa. – Sú čisté, sýte... Varím
plný úväzok. Stará sa o deti a domácnosť. So svojím im, dobre sa učia a starajú jeden o druhého. Moje
manželom zdedili po rodičoch starší domček, ktorý deti sme vychovali ku skromnosti. Nemajú mobily, to
si prerobili. Anička chová kozičky, sliepky, majú áno... Majú jeden spoločný, aj počítač majú spoločný,
krásnu záhradu, kde si vypestujú všetko, čo potrebujú. no ešte sa nepohádali. Šatstvo a topánky sa dnes dajú
No nezaháľa. Privyrába si aj prácou na internete. kúpiť i v sekáčoch a sú kvalitné, alebo ich tí menší
Nezarobí mnoho, no aspoň – ako vraví – na parádu! zdedia po starších... Nikdy sa nesťažovali.
Má zdravé, krásne a šikovné deti. Sú viditeľne
chudobnejší, no i skromnejší. Navyše – a tu sa trochu Raz mala na nejakom úrade problémy a arogantná
pozastavím – nie sú to Rómovia. Jej muž pracuje úradníčka ju odbila so slovami:
– Moje deti majú všetko, čo potrebujú! – to už Nuž je to veru na zamyslenie. Dnes sa bežne
Anička zvýšila hlas. – Takže len preto, že nie som stretávame s nevraživosťou ľudí na túto tému. Jednej
cigánka s desiatimi deťmi, tak je to nemorálne, skupine sa toleruje a druhej, ktorú by mal náš štát
nezodpovedné? podporovať, sa to netoleruje, ba naopak vyčíta. Viem,
nie je to pravidlom, aký kraj, taký mrav... A predsa.
– Pozrite... To je iné, musíte uznať. Tam je to Štatistiky varujú. Koľko detí sa rodí, koľko ich ostane
normálne! na Slovensku... Je naozaj hanbou mať mnoho detí?
Myslím, že nie. Napokon, naši starí rodičia mali po
No čistý koniec. Napokon si dotyčná osoba zahryzla deväť, desať detí a žili skromne. Ani zďaleka nemali
do jazyka, lebo pochopila, že prekročila hranicu to, čo teraz. Vedeli sa totiž podeliť, o všetko. Toľko
slušnosti. No nie je jediná. I ľudia v dedine na nich na zamyslenie. Prajem všetkým „veľkým rodinám“
hľadia s otázkami a odstupom. Akoby sa mali za veľa zdravíčka a viac ľudskej empatie. Budúcnosť ich
niečo hanbiť. potrebuje, lebo dobrých Slovákov je čoraz menej.
// Angie Oravcová
Po ceste vysvitlo, že mal opäť nepríjemných sťahoval do svojho notebooku. Bola to jeho jediná
spoločníkov na francúzskych hraniciach v Callais. záchrana pred nudou na dlhé noci v kabíne kamiónu.
Niekoľko trúfalých imigrantov sa mu v noci Jeho životný priestor sa na pár týždňov obmedzí na
prepašovalo do návesu kamióna a tak nevedomky 2×3 metre, kde pracuje, spí, stravuje sa, oddychuje.
sa stal ich prevádzačom cez francúzsko-anglické Keď potrebuje na WC, musí hľadať najbližšiu
hranice. Našťastie ich odhalil neomylný čuch benzínku, o sprche ani nehovorím. Vedie osamelý
policajného psa – na francúzskej hranici, kde majú život pustovníka.
s imigrantami bohaté skúsenosti. Policajti už vedeli,
o čo ide, že otec nie je prevádzač, len úbohá obeť „Stíš to!“ Otočila som sa a nahnevane som išla späť.
imigračných praktík. Ale bol to ten lepší prípad. Keby O pár hodín neskôr, keď som sa už konečne trochu
ich našli na anglickej strane, už by sedel a k tomu vyspala, som našla v kuchyni otca v skoro nezmenenej
mu vysolia mastnú pokutu. Tak otec, o 5 rokov polohe. Ale pre zmenu mal v rukách hŕbu šekov,
zostarnutý za jednu noc na francúzskej policajnej ktoré sa mu tu za dva týždne nahromadili. Pomocou
stanici, musel so zúfalou námahou vysvetľovať, internetbankingu sa ich snažil (niektoré po termíne)
že s tým nemá nič spoločné. Po francúzsky vie rýchlo zaplatiť. Konečne si všimol, že som hore,
iba charge/décharge (náklad/výklad), tak neviem, a prvé, čo na mňa vyšplechol, bola automatická
akým spôsobom sa mu to podarilo. „Vyšetrovali ma otázka: „Čo nové doma?“ Ja na to už zúfalo: „Čo by
tam celú noc, ako keby som bol zločinec a okolo tu bolo nové? Nič, nuda!“ Ale nejak mi to neveril
imgrantantov skákali, kávičky im varili! Načo je nám a vyzvedal ďalej. Nápor otázok prestal, až keď
európske občianstvo, keď s nami jednajú horšie ako pochopil, že fakt nič nie je nové.
s imigrantami?!“
„A kedy príde mama?“ pýtal sa dezorientovane.
Doma, ako prvé, mi vyložil špinavú hordu vecí a môže
sa začať maratón prania, minimálne do nedele. S vý- „Veď v stredu!“
zorom trosečníka, ktorého nájdu po troch rokoch na
opustenom ostrove, natešený ako na Vianoce, uteká sa „Ta fasa! Zase sa minieme!“ nahnevano zadudral.
konečne okúpať. Aj my sme sa potešili… Východniarska realita! Mama robí opratrovateľku
v Rakúsku a otec sa túla po európskych diaľniciach.
Po dvojhodinovej lázni vyliezol a hneď ako sa stihol Rodičia po svete pracujú, len aby mohli uživiť svoje
prezliecť do pyžama, za sekundu zaspal. O štvrtej deti a dať im dobré vzdelanie, ktoré im zabezpečí
ráno ma zobudil plechový počítačový zvuk, v ktorom „lepšiu budúcnosť.“ A deti vyrastajú doma samé…
sa opakovane ozýval „kockatý“ smiech z amerických
seriálov, ktoré si fanaticko–zmagorený vo veľkom // -b.kiss-
RICHARD SŤAHEL
vedúci katedry filozofie na FF UKF v Nitre
Snažím sa prísť na to, ako je možné, že tvor, ktorý sám seba označuje za rozumného,
nie je schopný rozoznať, že spôsob organizácie jeho spoločenského života je fakticky
kolektívnou samovraždou civilizácie. (…) Svet čelí doteraz nepoznaným výzvam
a rizikám. Nikdy v doterajšej histórii ľudstva nás nežilo na Zemi toľko koľko v súčasnosti
a sociálne rozdiely nikdy neboli tak priepastné a nezväčšovali sa tak rýchlo, ako
v posledných rokoch. Žijeme vo svete, ktorý je v hlbokej kríze, pričom niektoré jeho aspekty
už sú v štádiu katastrofy, teda nezvratnej devastácie.
ĽUBOŠ BLAHA
politológ a poslanec NR SR
Naša kritika musí smerovať na WTO, MMF, Svetovú banku, musíme sa sústrediť
na dohody o voľnom obchode a v prvom rade na svinstvá, ktoré robia nadnárodné
korporácie. Pointou je, že musíme ľuďom vysvetľovať, že globalizácia nie je o rýchlejšom
internete a lietaní po svete. To, čomu sa dnes hovorí globalizácia, je o koncernoch a trhoch,
ktoré likvidujú demokraciu a sociálnu dôstojnosť pracujúcich ľudí. (…) Kapitalizmus
je z pohľadu dejín krátka epizóda, o ktorej sa budú v budúcnosti deti učiť v školách
s podobným znechutením, ako sa my dnes učíme o otrokárstve. Netreba riešiť idiotov, ktorí
si myslia, že to, čo existuje dnes, bude existovať naveky. Život je zmena.
FILIP GALAMBOŠ
aktivista Centra správnej pomoci
BRANISLAV JURNÝ
robotník
Priznám sa, tiež som patril medzi veľa tých ľudí, ktorí východisko z biedy a núdze videli
v emigrácii smerom von. No až tam vonku som skutočne videl tú neuveriteľnú biedu,
úbohosť, špinu a pokrytectvo celého kapitalizmu a to som mal možnosť precestovať značnú
časť sveta a to nie ako turista, ktorý vidí len scenériu... Ľudia ako keby už zabudli,
že úplný zánik celého sveta, ktorého sa ľudia ešte za čias studenej vojny tak báli, nám
hrozí stále, možnože ešte viacej než kedykoľvek predtým. Vedel som, že ako jednotlivec
nezmôžem temer nič, no hnev vo mne rokmi narástol do takej miery, že som už nemohol
zostať len pasívnym divákom.
PETER PLANČÍK
údržbár, člen FĽM
Nie je dôležité, čo dosiahneme v politike, ale kam až dovedieme spoločnosť, v ktorej žijeme,
svojou prácou a pričinením. Naučme sa byť ľuďmi, ktorým zaleží viac na druhých než na
sebe samom, a určime si každý sám, čo je správne a kde sa už začína sebectvo, arogancia
a chamtivosť – teda princípy ovládajúce kapitalizmus.
TIBOR MORAVČÍK
moderátor Slobodného vysielača
Narazili sme na istú kultúrnu hranicu, ktorú nemôžeme prekročiť. Vyvinuli sme tak
účinné nástroje zabíjania, že sa dokážeme v krátkej chvíli zmazať z povrchu planéty.
A tak ak nechceme uvoľniť miesto v evolúcii inému druhu, nemáme inú možnosť ako
radikálne zmeniť naše správanie – vzdať sa boja o nadvládu, ktorý na rozdiel od
teritoriálneho boja, nie je v prírode normálny.
VIKTOR ALBERT
konštruktér
Môj pohľad na komunistický ideál je, že ľudstvo sa nesnaží vyťažiť z prírodných zdrojov
a iných ľudí stále viac a viac ako teraz, ale snaží sa o spravodlivú udržateľnosť ľudstva.
Predstavujem si svet, kde firmy spolu nebojujú, ale navzájom si pomáhajú. Kde ľudia
o prácu kvôli robotom neprichádzajú, ale roboti ich od nej oslobodzujú. Toto je považujem
za dôležité. V ideálnom komunizme by mali mať ľudia morálku (samostatná kapitola)
a spolupatričnosť. Tak isto by mal dovoľovať istú mieru súťaživosti, keďže je to v ľudskej
povahe. Hovorím, ťažká otázka, hodná samostatnej a dlhej debaty.
MARTIN PERDUK
občiansky aktivista
(O protestoch Gorila) Od začiatku sa však nalepil tretí sektor a tajné služby a začali to
riadiť podľa toho, ako potrebovali… Čiže bolo len otázkou času, kedy to vyšumí. Dnes
sa na tom už len smejem, pretože ako povedal Haščák, je to skutočne len špička ľadovca
a skutočne je volič hovno a vníma len absolútny povrch. A preto ja volič nie som. Ja tie ich
hry nehrám.
KAROL KRPALA
vedecký pracovník
Každý režim má „povolený“ rámec politickej opozície či kritiky. Tam spadajú tí, čo ho
reálne neohrozujú. Tieto názory sa akože kritizujú (čo ich zároveň zvýrazňuje), aby sa
vzápätí potvrdila ich tolerovateľnosť. Ak sa nositeľovi takého názoru skriví vlas, zasadá
parlamentný výbor pre ľudské práva, tak ako pri pánovi Lackovi. No a potom je reálna,
podložená a opodstatnená kritika, na ktorú sa vzťahuje skutočná cenzúra a represia. O nej
sa mlčí.
ADAM HLAVAČKA
admin Spravodajskej alternatívy
Myslím, že ľudia sa budú musieť mať ešte oveľa horšie, aby pochopili, že tento systém
nikam nevedie, resp. vedie do záhuby. A potom možno príde čas aj pre „novú“ ľavicu.
A možno, že nebude treba ani veľmi čakať. Príde k nám ďalšia finančná kríza, resp.
ďalšie kolo tej prechádzajúcej a ľudia si budú môcť znova „vychutnať“ všetky „výhody“
kapitalizmu.
TOMÁŠ DANĚK
kulturológ
ROMAN MICHELKO
spisovateľ, politológ
Žijeme v postdemokratickej ére. Moc používa „demokratickú“ legitimitu len ako zásterku,
pričom reálne rozhodovanie sa už dávno presunulo do šedivej zóny lobistov, ktorí de facto
najviac ovplyvňujú konanie vlád a prijímanie legislatívy. Inak povedané, ak by voľby
mohli niečo zmeniť, dávno by ich zrušili. Dnes o všetkom dôležitom rozhodujú silné
finančné skupiny a „voľby“ sú už len akýsi „povinný folkór“, relikt z dôb demokratických,
keď mienka ľudí ešte o niečom podstatnom mohla rozhodovať.
STANISLAV PIROŠÍK
predseda strany Vzdor
Samozrejme, formy nátlaku mali spoločenský aj individuálny charakter. Pri prvom som
ako organizátor letel na dlažbu a doma som mal v tom čase bábätko v postieľke. Pri
individuálnom som presadzoval rovnaký plat ako robotník v domácej krajine (francúzska
firma). Odpoveď? Riaditeľ buchol do stola päsťou a povedal “...to tu môžeme potom
zavrieť!” To známe francúzske: “sloboda, rovnosť, bratstvo” zmizlo ako smrad. Vieš, aká
je inak konkurencia medzi robotníkmi v dielni? Nielen, že sa boja o flek, ale neporadia
ti ani svoje know-how. A čo si ja pamätám, tak toto tu predtým nebolo. Zlé ľudské
vlastnosti a roztopaš…
MAREK JUHÁR
programátor, aktivista The Venus Project
Nech sa nikto nedá zmýliť predstavou „lenivých asociálov“, ktorý budú žiť na úkor
druhých vždy. To je jeden z veľkých klamov, ktorým podliehame z nevedomosti. Potenciál
každého z nás je veľký, takmer neobmedzený, no ak ste od malička vychovávaní v nejakej
osade bez vody, elektriny, nieto ešte internetu, obklopení ľuďmi, ktorí taktiež nie sú
vzdelaní ani inteligentní, nič iné ako tú špinavú búdu nepoznáte, vaše šance rozvinúť
sa v prospešnú ľudskú bytosť so záujmom o kultúru a sebazdokonaľovanie sú mizivé.
Vytvoriť ľuďom správne podmienky na rozvoj je prvoradé. Kúpte tie najlepšie semienka
slnečníc, zasaďte ich do piesku, nikdy nezalejte vodou a postavte do najtmavšieho kúta
záhrady a sledujte, čo vám z tých skvelých drahých semienok vyrástlo. No, holé nič.
A takisto je to aj s ľuďmi.
MATEJ KOTIAN
aktivista Zelenej hliadky
Kapitalizmus je život na dlh. A na dlh sa nedá žiť večne, nie s obmedzeným množstvom
zdrojov. Raz príde čas platiť a obávam sa, že to neprinesie nič dobré. Nie som ekonóm,
ani prognostik, ale to, čo tu máme dnes, osobne vnímam ako krízu spoločnosti vo všetkých
jej sférach – krízu morálky a hodnôt.
www.davdva.sk
www.facebook.com/magazindavdva/
Ekonomická demokracia
www.facebook.com/
ekonomickademokracia/
Ľavicové spektrum (diskusná skupina)
www.facebook.com/groups/
lavicovespektrum/
YouTube: Iniciatíva DAV DVA
Ak si chcete predobjednať ďalšie čísla
magazínu DAV DVA alebo máte záujem
o pravidelný odber noviniek prostredníctvom
mailov, píšte na: dav.dva@riseup.net
Digitalizáciu archívnych zväzkov historickej revue DAV realizuje: Sekcia pre archiváciu, Iniciatíva DAV DVA