Horiaci kontajner na Vodárenskej zapálil Opel
Najčítanejší nezávislý regionálny týždenník
Číslo 40 | Ročník XVIII
Tematín
nes
mení tvár
D rán
32 st
Ten, kto chodí na Tematín častejšie,
vie, že nikdy nepríde dvakrát na ten istý
hrad. Zub času sa do tejto národnej kul-
túrnej pamiatky zahryzol s mimoriad-
nou chuťou. Zvetrané murivo hradieb
nemá silu mu odolávať a v posledných
troch rokoch kapitulovalo natoľko, že
žalostný stav hradu vyprovokoval vznik
hneď dvoch občianskych združení, kto-
ré ho chcú zachrániť. Aj preto sa takmer
celé leto na Tematíne pracovalo a hrad
Utorok 30. septembra 2008
z druhej polovice 13. storočia začal me-
niť svoju tvár.
Keď dvaja robia
to isté... urobia viac
Uplynulá sobota, jedenásť hodín
dopoludnia. Prichádzam na Tematín a
prvé, čo uvidím, je murárska partia či-
niaca sa pod hradbami. Traja mladí cha-
lani vypĺňajú dutiny v múre. Štvrtý im
»4
Čo vidia vedci z Kriaku?
Cena 10 Sk / 0,33 €
Polyfunkčné
domy sú u nás
v móde
Stavby s bytmi, kanceláriami
a obchodmi v Piešťanoch rastú
ako huby po daždi. Polyfunkčné
objekty sa stavajú na starom
trhovisku, na Nálepkovej ulici
a aj na križovatke Teplická-
Bratislavská. »3
Akú vodu
pijeme?
Náš okres zásobuje pitnou vodou
najmä zdroj vo Veľkom Orvišti.
Ďalšie studne sa nachádzajú
v Rakoviciach, Ratnovciach,
Sokolovciach a na Striebornici.
Voda z nich je však tvrdá. Je to
problém pre naše zdravie? »5
Dreziny
oprášili prach
z koľajníc
Foto: archív o.z. Hrad Tematín
Nadšenci železničnej dopravy,
koľajníc a drezín sa v sobotu
stretli v Piešťanoch na druhom
ročníku Spanilej jazdy drezín
„Čango“ a Medzinárodných
majstrovstvách v jazde
na pákových drezinách. »7
vo vedre vynáša kamene, ktoré odtiaľ
časom vypadali. Neďaleko nich horí na
vyklčovanej čistinke vatra. Postarší muž
spaľuje konáre z vysekaných kriakov a
náletovej zelene. Brigáda. Viem teda, že
som sa na 564 metrov vysoký kopec ne-
štveral zbytočne a že jedna z posledných
tohtoročných víkendových pracovných
akcií sa na Tematíne koná aj napriek ne-
vyspytateľnému počasiu.
(Pokračovanie na 10. strane.)
10 Piešťanský týždeň REPORTÁŽ Číslo 40 | 30. 9. 2008

Zrúcanina hradu Tematín mení svoju tvár

(Dokončenie z 1. strany.)
Keďže prichádzam na hrad aspoň
trochu teoreticky podkutý a viem, že o
záchranu Tematínu sa usilujú dve ob-
čianske združenia naraz, hneď si vyjas-
ňujem, kto je kto. Chlapík od vatry je Bo-
huš Ferianc z Modrovky. Na hrad sa po-
zerá každý deň priamo zo svojho domu.
„Pri pohľade voľným okom vidím, ako sa
z veže Tematínu rúcajú kamene a ako
sa kedysi šikmá stena stáva kolmou. Aj
preto sme v roku 2006 spolu s priateľom
a ďalšími známymi založili Združenie
na záchranu hradu Tematín,“ hovorí.
Približne o 20 rokov mladší nosič ka-
meňov, obsluhujúci týmto stavebným
materiálom partiu murárov, je Martin
Pétery, študent hudobnej vedy z Brati-
slavy a predseda občianskeho združe-
nia Hrad Tematín. „Do hradu som sa
zamiloval, keď som ho s priateľkou pr-
výkrát navštívil pred niečo viac ako ro-
kom. Rozhodli sme sa niečo spraviť pre
jeho záchranu. O tom, že jedno občian-
ske združenie s týmto cieľom už existu-
je, sme sa dozvedeli, až keď sme zaregis-
trovali to svoje,“ reaguje na moju otáz-
ku, ako sa Bratislavčan dozvedel o Te-
matíne a prečo sa mu rozhodol veno-
vať svoj čas.
Nie je malta ako malta
To, že sa záchrane Tematínu venu-
jú dve občianske združenia naraz, je po
desaťročiach nezáujmu kompetentných
možno aj dobre. Pri obnove hradu je to-

Aj zrúcanina hradu má svoje čaro a atmosféru.

Náletovej zeleni na Tematíne už odzvonilo...
tiž vítaná každá ruka a členovia oboch
združení sa aspoň zatiaľ zhodujú v tom,
čo je potrebné robiť ako prvé - zakon-
zervovať hrad v dnešnej podobe, aby
jeho deštrukcia nepokračovala. Priori-
tou je teda odstránenie náletovej zelene,
ktorej korene narúšajú múry hradieb
a stien niekdajšieho hradu. Tento cieľ
sa do istej miery dobrovoľníkom oboch
združení a skautom z Novej Dubnice už
podarilo splniť.
Ďalšou prácou so znamienkom prio-
rity, na ktorú získali títo nadšenci po-
trebné povolenia, je vyplnenie a opätov-
né vymurovanie dutín (kavern) v mú-
roch hradu. Nejde však o klasické mu-
rovanie. Partia, ktorú som zastihol pri
práci, používa len pôvodné materiály.
Stavebným materiálom sú vypadané
kamene a do malty nedávajú cement,
ale len vápno. „Vápenná malta síce dlh-
šie tvrdne a zreje aj niekoľko rokov, no
klasický betón by pil vodu, rozpínal sa
a tlačil na pôvodné staré kamene. Sna-
žíme sa tiež nepoužívať dovezený štrk,
ale kým sa dá, dávame do malty kamen-
nú drť, ktorej je tu všade naokolo za tie Martin Pétery pri murovaní.

Ako sme začali oživovať zrúcaninu

Pilčík Maťo z Východnej v akcii.
Týždeň po získaní povolenia a statického posudku, teda
na začiatku mája 2008, sme zorganizovali na Tematíne prvý
workshop. Prišlo naň 13 ľudí. Keďže v noci bola zima, zázemie
nám poskytla obec Modrová v kultúrnom dome. Začiatky sú
vždy ťažké. Na hrad sme sa presunuli linkovým autobusom na
Bezovec, kde nás s náradím čakala jedna z našich kolegýň. Z
parkoviska na Bezovci sme si ho v rukách odnosili na hrad. Ab-
solvovali sme dva pracovné dni, počas ktorých sme pokračovali
v čistiacich prácach. Keďže sme ešte nemali žiadne vlastné ná-
radie, sekerky, krompáče, lopaty... sme si požičali od Združenia
na záchranu hradu Tematín. Počas týchto dvoch dní sme od-
stránili všetky ohniská v okolí hradu, vybrali sme korene, ktoré
ešte ostali na hornom nádvorí po predchádzajúcej brigáde a vy-
čistili sme od drobnej náletovej zelene druhé predhradie.
Ďalšou akciou, ktorá sa konala tiež v máji, bola brigáda so
Združením na záchranu hradu Tematín. Stretli sme sa šiesti
a spoločnými silami sme odstraňovali náletovú zeleň zo sever-
ného paláca, bolverku a prvého predhradia. Opilovali sme tiež
spodné konáre z veľkého buku na hornom nádvorí. Na druhom
workshope sme sa na začiatku júna stretli jedenásti. Spracova-
li sme drevo z konárov a vyrúbali sme aj hrubšie porasty v pred-
hradí a popálili všetky zoschnuté kroviny z prechádzajúcich kl-
čovačiek. Keďže boli 33-stupňové horúčavy a vody bolo žalostne
málo, každá činnosť sa zdala byť dvojnásobne ťažká. Preto po-
važujem za hrdinov chalanov, ktorí pešo chodili po vodu dole do
Lúky. Celý čas sme už trávili na hrade, takže sme tam aj spali
a varili si tam. Veci sme sa pokúšali vyviezť hore osobným au-
tom, ale do toho terénu nevyšlo, a tak sme museli štyri kilometre
pred hradom celú vlečku vyložiť a povynášať ručne.
Vďaka jednej účastníčke tábora sme sa však dostali k mož-
nosti, že nám Coca-Cola bude vyvážala vodu, potraviny, ma-
teriál a náradie až na hrad ako sponzorský dar. Ďalší, už tre-
tí workshop, sa tak niesol v znamení dostatku vody a využitia
všetkej energie na prácu. Na účet nám už tiež dorazila dotá-
cia z ministerstva kultúry, a tak sme konečne používali vlastné
náradie. Zrazu sme pociťovali nevídaný luxus. Naším cieľom,
ktorý sme si vytýčili, bolo vykopať vápennú jamu, zriadiť latrí-
nu a začistiť kaverny na oporných pilieroch, ktoré mali podopie-
rať zvyšok hradného múru z 13. storočia z exteriérovej strany,
a kaverny na južnej strane bolverku. Všetko sa nám to podarilo,
a dokonca sme stihli aj vyrobiť niekoľko zábran, ktoré znižujú
riziko úrazu pri pohybe na hrade. Boli sme teda pripravení na
letné workcampy, na ktorých sme chceli začať s murovaním.
Martin Pétery, OZ Hrad Tematín
30. 9. 2008 | Číslo 40
roky nadrvenej dosť,“ vysvetľuje mi Mar-
tin Pétery rozdiely medzi klasickým mu-
rovaním a tým, ktoré predvádzajú jeho
kolegovia.
Vnútorné steny hradu budú môcť
títo murári začať spevňovať až po vy-
pracovaní architektonickej štúdie stav-
by. Tá určí, ako vlastne architektúra
hradu Tematín vyzerala, a čo je zubom
času spôsobená kaverna a čo pôvodná
klenba, okno či dvere.
Opravujú hrad, ktorý
vlastne neexistuje
Okrem architektonickej štúdie, kto-
rá tak ako iné odborné posudky môže
byť vypracovaná vďaka grantu z minis-
terstva kultúry a sponzorským darom,
plánujú členovia OZ Hrad Tematín zre-
alizovať aj archeologický prieskum lo-
kality. Ten bude pozostávať v opatrnom
odstránení ton napadanej sute, ktorá
odkryje ďalšie podlažia hradu.
História hradu Tematín
Tematínsky hrad vznikol pravdepo-
dobne bezprostredne po mongolskom
vpáde v roku 1242 na mieste staršie-
ho hradiska, o ktorého slovanskom
pôvode by mohol napovedať rozbor
názvu zloženého pravdepodobne zo
slov „temä”, označujúceho temeno, a
staroslovanského slova pre ohradené
miesta „týn”. Niektorí maďarskí his-
torici odvodzujú pôvod mena od slova
„temetö” - cintorín, avšak v zápisoch
z poslednej tretiny 13. storočia je za-
chytený názov Temetyn.
Hrad už od svojho vzniku plnil sig-
nalizačnú a strážnu funkciu a spolu s
Trenčianskym, Beckovským a Čachtic-
kým hradom bol súčasťou ochrany se-
verozápadných priesmykov Uhorska.
Chránil aj dôležitý brod cez Váh,
spomínaný listine z roku 1453.
Prvá písomná zmienka o
hrade pochádza z roku 1270 v
súvislosti s pokusom dobyť hrad
Belom IV., avšak jeho útok odra-
zil vtedajší majiteľ hradu Michal,
blízky spoločník Belovho naj-
staršieho syna a budúceho pa-
novníka Štefana V. Ten, už ako
kráľ, potvrdzuje v roku 1272 Mi-
chalovi listinu z roku 1270, v
ktorej mu za vernosť a poskytnu-
té služby daroval niekoľko dedín
a v ktorej sa mimo iného spomí-
na ako majiteľ Tematínu. Po Mi-
chalovej smrti sa hrad stal krá-
ľovským majetkom, ale už za-
čiatkom 14. storočia ho získal
Matúš Čák Trenčiansky, ktorý
ovládal Považie až do svojej smr-
ti v roku 1321. Po nej sa hrad stal
opäť kráľovským majetkom. V
druhej polovici 14. storočia hrad
stratil svoj strategický význam.
REPORTÁŽ
V malte, ktorú používajú títo murári, nie je cement, ale vápno.
Všetky tieto práce sú však behom na Martin Pétery. Bohuš Ferianc jeho od-
dlhú trať. „Predpokladám, že na takéto had schvaľuje. „Všetky práce neuveriteľ-
brigády, ako je tá dnešná, sem budem ne zdržuje byrokracia. Bez povolenia tu
chodiť ešte aj so svojimi vnukmi,“ hovorí nemôžete preložiť ani kameň, nieto nie-
V roku 1348 dostal hradné panstvo Te-
matín s obcami s obcami Hrádok, Pieš-
ťany, Horná Streda, Lúka, Modrová,
Modrovka, Moravany nad Váhom, Ban-
ka, Ducové, Hôrka, Mošovce, Lehota a
Ratnovce od uhorského panovníka Ľu-
dovíta I. tekovský župan Mikuláš Kont.
Získal ho ako odmenu za zásluhy svoj-
ho otca, ktorý sa vyznamenal vo vojne o
neapolské dedičstvo.
Po jeho smrti v roku 1367 spravo-
vala majetky nielen jeho žena Klára a
jeho syn Mikuláš ale aj synovia Bartolo-
mej, Ladislav a Imrich. Mikuláša získal
aj šľachtický predikát z Ujlaku a založil
rod Ujlakiovcov, ktorý vlastnil Tema- Takto vyzeral Tematín podľa znalca slovenských hradov Miroslava Slámku.
tín až do vymretia v roku 1521. Po smr- stalo opäť kráľovským majetkom.
ti Vavrinca Ujlakiho sa hradné panstvo Nebezpečenstvo tureckého útoku
prinútilo kráľa Ľudovíta II. dať
HRADNÉ JADRO Tematín 20. júla 1524 taverní-
1 veža obranná
2 múr hradbový kovi Alexejovi Turzovi do zálo-
3 veža bránová hy za 25 000 zlatých. Po jeho
4 palác hradný smrti bez mužských potomkov
východný
5 palác hradný (1553) sa začali dlhodobé spo-
južný ry medzi potomkami o dedič-
6 bastión
7 bašta delová
stvo. Nakoniec sa tiahle spory
8 palác hradný ukončili deľbou majetkov v roku
severný 1598, na základe ktorých zís-
9 nádvorie hradné
kal tematínske panstvo Miku-
PREDBRÁNIE
10 múr hradbový láš Turzo. Po jeho smrti (1609)
11 bašta bránová a smrti brata Krištofa (1614)
12 bašta delová majetok prebral brat Stanislav
13 nádvorie hradné
PREDHRADIE I
Turzo (od roku 1622 uhorský
14 múr hradbový palatín). Podľa archívnych pra-
15 bolverk meňov sa Stanislav postaral aj o
16 nádvorie hradné
opravu a výzbroj hradu za účas-
PREDHRADIE II
17 múr hradbový ti talianskeho puškárskeho maj-
18 nádvorie hradné stra z Benátok, Angela Ricciar-
PREDHRADIE III diho. Po smrti Stanislava (1625)
19 val
20 nádvorie hradné hrad dedia postupne deti až do
vymretia rodu (1636). Tým sa
skončila vyše storočná držba
panstva Turzovcami. Po získaní
Piešťanský týždeň 11
čo opravovať či zachraňovať. Navážajú
sa do nás zo všetkých strán, hrad, ktorý
opravujeme, však v podstate ani neexis-
tuje,“ hovorí. Po mojom udivenom po-
hľade mi vec vysvetľuje Milan Bábik zo
Združenia na záchranu hradu Tema-
tín, ktorý prerušil svoju prácu a pripojil
sa k nám. „Hrad nie je nikde zapísaný.
Pozemok je vo vlastníctve štátnych lesov,
hrad však nikde nefiguruje ako stavba
zaznačená na konkrétnej parcele. Nikto
tak tento hrad nevlastní. Keby ho niekto
vlastnil, musel by sa totiž oň ako o národ-
nú kultúrnu pamiatku starať.“
Kým teda hrad oficiálne neexistu-
je, starajú sa oň s požehnaním trenčian-
skych pamiatkárov nadšenci dobrovoľ-
níci, ktorí si uvedomili, že o to, aby Te-
matín poznali aj naše či ich deti, sa mu-
sia postarať sami. Keby mal totiž hrad
čakať na záchranu zo strany štátu, ča-
kal by zrejme márne. Sú predsa „dôle-
žitejšie“ veci. Michal Petruška
Foto: archív OZ Hrad Tematín
hradu Rottalovcami (od 1638) bol ten-
to rozdelený na štyri časti. Z rozdelenia
sa dozvedáme o existencii novej budo-
vy, novej bašty, veľkého paláca, komôr,
stajní, zbrojnice, pekárne, veľkej veže,
dvoch brán, studne a ďalších objektov.
Koncom 17. storočia hrad patril
Bercsényiovcom. V roku 1665 sa na hra-
de narodil jeho posledný vlastník Miku-
láš Berceényi, ktorý bol počas Rákociho
povstania jeho druhým najvýznamnej-
ším predstaviteľom. Po porážke povsta-
nia 22. januára 1710 sa Bercsényi roz-
hodol hľadať útočisko v Poľsku, no po-
treboval k tomu majetok uložený na Te-
matíne. Hrad ale musel opustiť v noci
a preoblečený. Utiekol s jediným slu-
hom pred hrozbou dolapenia cisárskym
vojskom, ktoré začalo obliehať hrad na
druhý deň. Hradná posádka si vyjedna-
la tri dni neútočenia a potom sa vzdala.
Bercsényiho dvojníka zatkli a odviezli
do Bratislavy. Tematín vojaci rozbúrali
a odvtedy je v ruinách. Skutočný Berc-
sényi zomrel v roku 1725 v osmanskom
exile. Zdroj: www.tematin.eu,
www.tematin.eu.sk