You are on page 1of 224

         





  
 
         
       
  
                
   
 
 
   
 
 
   
 
 
          
              
  ­  
 €
 
 
 
  

 

‚ 
­

ƒ‚    „  







ƒ‚    „         
 
ƒ‚   „   

      
          …
     

   † 


 ƒ 
 ­‡ˆˆ†ƒ ˆ‰‰Šˆ ‰…Š‡‰ Š‹
…ˆŒ…‰ŽˆŠ
 
   
               
       „        

‘
  


            


   

   
          

  
 
   

­€­ 
  
­      
 €  
‚    ƒ    ­     ­   

­
 „…­

  †­ ‡ 
      
­   ˆ‰ˆ
  Š  
   ‹­  ‹
  
 
           Š      Œ  Ž  ‰    
 
­‘Œ Ž ‰„Œ… ­ 
 
 ­   Š
         
      
         
’   ‘              
                 Š                

‹‰ ‹‰
‰

    :       :   ...     prodol`eni
razmeri 
    

                 
  
     
 


Zada~a 

Re{enie  
       
     
    
 
             
 

  ­   proporcija €
  
‚€    ƒ   
  

„      

       
€‚   …€
€†‡ˆ‰Š‹€‡†ˆŠ‰
‰Šˆ†‡Š‰ˆ‡††‰ˆ‡Š‰†ˆŠ‡‡Šˆ†‰Š‡ˆ‰†
Œ€€  
 

1.    


 
2. Ž  †   ‘
  
3.
   Ž  

‘’ ‘
     
4.“      
     
5.                    
6.                   
7.€…ˆ”Š‡†ˆ‡
8.€      
9.„  ‹
€   




                     
    
    

   
     
   

       
        
        

    


 

 Koli~nikot (ili    ) od dol`inite na otse~kite

 i  , pri ista merna edinica, se vika  na tie otse~ki.

    
         
    
           
    
               
  

                      

 

                      

                
 
    
­   
          
    
 


      
 €  
 
   
       
 
  

 
   
    
   

 Ako otse~kite    i  se takvi {to da va`i proporcijata


 
 , toga{ velime deka otse~kite  i  se soodvetno  
 
    


 
             
 
 
        
 
                   
            
 
                   
 
   
       
 
            
             
        
  
    

 
 ­                     
   
                             
  
            
 

€
  
      
     
‚ƒ        
      „    
            
  …
                      
         †   
    
      
  ‡
  …
         ƒ    
         
  
                  
 ‡
         
 ˆ
   
  
           
         

 ˆ         


 ƒ‡‰Š 
 
 ‹ ƒ
 …
 Π            
                  
 ­      


                        
                 

                

   

    





       
      
     

    
   


   

      
         
 

    
    
  
  
   
   
                 
            ­           
€        
         ­ 
             
           
 
              
       
 
           
       

        



   ‚     
         
 

  
          
   

  
         
                   

                     
          
             
             
           
   



     


              
    
     
     
           
       
                
­       
    € ‚     ƒ
          

 „         


      ƒ   
          
    €    …         €
 
        
 
      €  …      
   
      €  …     
             
        €      
  
        


 Na otse~kata  odredi to~ka  , takva {to da va`i:
a)        , b)        .
 Konstruiraj pravoagolnik, ~ij perimetar e    , a stranite da mu se odnesuvaat
kako broevite    .
Konstruiraj dve kru`nici so centri vo to~kite  i , takvi {to, tie da se dopiraat
odnadvor, a radiusite da im se odnesuvaat kako 3 : 2.



    


    
      

           
         
        
    
  
      
        
           
      

  
             
                   
   
    

           

 Ako kracite na eden agol se prese~at so dve razli~ni paralelni pravi,
toga{ otse~kite {to gi otsekuvaat ovie pravi od kracite na agolot,
se proporcionalni me|u sebe, t.e. ako     , toga{        (crt. 9).

      



­     €    

  €    
                
 ‚
     

 ƒ   ­       
 €        


Ako     , toga{        (crt. 9).

Tales od gradot Milet e starogr~ki matemati~ar koj `iveel    vek pr.n.e. Spored
predanijata, Tales se smeta za tatko na gr~kata matematika. Toj bil trgovec, koj vo vek pr.n.e.
patuval vo Vavilon i Egipet.


 

              
  
 
         
           
     
  
     
 

  
 

  
 

           


  
   
  
 
        

  
 
  
 

            


     
   ­      
  
€        
 
   
   ­    
  ‚
   
  
     ‚     
  
€  

               
   

                 


  
                   
           
   
    
  
         

  
        
          
ƒ  
  
    „     
          
 …    




Posledica 3          
        
     


1.                  
            
   
    
                          
2.            
              
                       
                  

 

3.    


   
4.      
       
5.           
          ­
 
                        

. 5. PRIMENA NA TALESOVATA TEOREMA

€   ­        ‚  

 
Zada~a 1      
        
         





  
          
          
       
       
       
     
     
    
               
    
          
  
          
           

  
             

  
               

             


 
           
 
          
Dadena otse~ka  da se razdeli na delovi, {to se proporcionalni na
otse~kite   i  .
    
     
  
          
   
               
       
 
            


  
                
  
  Vo trapezot  kracite  i  se
prodol`eni do presekot vo to~kata  (crt. 16). Poznati
se dol`inite na dvete osnovi:       i krakot
   . Da se odredi dol`inata na prodol`enieto  .

       


  
             
  
          

          


     
 
            
        


       
  Da se doka`e deka: Bisektrisata na sekoj vnatre{en agol na
triagolnikot ja razdeluva sprotivnata strana na delovi (otse~ki), {to se
proporcionalni na stranite koi go obrazuvaat toj agol.
         



           

   

    


  
   
   
      
        
  
   
 
       
  
    
       

­        
    
        
 

  
       
      
 
   
        
        
    
                  
  €

 
      
 ‚
           
    
  
         €

 
     

    


      
 

    
€

  
  ­
           
 ƒ    
         

 ­
              

            


                     
   
     
      




   
  
   
     
 
    
    
 
              
               
   
         
     


          
   
      
     

         
  
            
 
              
   
    

                     
                      
    
         
    
  
 
          
  
   
     
       
 
       
 ­       

  


  
 €
      
 
    
‚ 
 
  €
   

 ƒ „
   ƒ   
  
ƒ 

  

       

            
…
 ƒ  
ƒ €† 

  
  ­   ƒ 
    ƒ     
 ‡
      

 ƒ
   
 ƒ
 ƒ 

     ˆ 




   


   

  
 

 
    




  
 
   
­€­­‚


    
    
                    
  
    
  
           

             

    
 . Figurata  velime deka e  so figurata  , ako postoi
preslikuvawe od  na  , pri koe za sekoi dve razli~ni to~ki  i  od  i nivnite
sliki   i  od  , da va`i ravenstvoto           kade  e daden
pozitiven realen broj, koj se narekuva 

      


               

     
    

  

1 . Refleksivnost  
 

 
2. Simetri~nost  
              
          

3 .Tranzitivnost 
      
  
             
  

    
     
         
  

               
   
 
 
        
    

2. 
  
 
   


    
       
  ­ 
  

€
3. ‚
ƒ
   
 
  
         €
4.     
          
  

  ‚
 
   €

5. „
…

    


     
 

6. † 
   †
   …€
7. „
  ‚
  
  
 

                     
 
8. ‚
   


  
           €
9. „
           


             
10. ‡              
                            €
11. ˆ

ƒ

   ‰ 
12.­ 
      
          
  





    



 

   
 
    
  

      
     
       
    

 



                  
  
 ­             
   

€        


     ‚ƒ

           „ 


        
             
            
        
    
…         
       
       ‚ƒ

          
     
„  
  
         
  
‚     

†­              

   ƒ


‚ƒ

         



  
  
 
    
 
      
    

  
  
        
   

   



    

              
 

                     

 
                   
      
       
           
   
          
   
 
     
          
           

        
         
        
    ­€   ‚    
ƒ„ƒ

 
   
 

  
 
   
 

 
   
 

  


 
       

      
        
   
 
 

        

 
    
              
    
  ­      
   
   € ‚       
ƒ€ „    
   …†




 
         
 
  
 
 

 

                

   
         

   
                          

  
 
    
                 
   
                            ­
  
   
   
€­
   
‚      €­
   


     

    

                


 
    
 
 
            
   
               
      
               

            



 
 




 
        

  

           


 ­     
 

     
      


        

          
€‚ 
  
     
                  
     
 


 

                


 
  
         
 



     

  



    


      
 
        
 

             
  
  
              

 

 
  
                





 
 
     
 ­
  
 
  
 
       
­  
 
      



 
 

  



 
       



 

   
 

 


 
 
          


  
  
 
        

 


   

 


 
           




   
     

 
   
    


 
    

  


 €         
  
   

  

     ‚  
 
    

 


 
ƒ
 €        

 
  

 
  
  
    
 
    
     

   

 ‚             
  
      

 
  
  
     



 

 
  

             

  
 

   

 
 

           
   


        


          

    
        
     
         
   
 
                  ­
 

    
         
  
   
   

  

     
             €                    
       


 ‚  ƒ  „ 


 ƒ      
     …    
†
  ‡      

    
          
   

                


 

   ‡   ƒ         
             ˆ ƒ  
‰  
    Š
     ‹
‹


            


 

 




1.  
  

    
 
 
    

2. 
  
  

   


  

3. ­ €     
‚

 


 
‚  

 

   
 

 ƒ „ ƒ …
4.   
     
‚   
  
 

   
             


­ € 

 
‚
 
  

   


 ƒ „ ƒ …
5. ­ €†                   

ƒ  ‚

. 10. PRIMENA NA SLI^NOSTA NA TRIAGOLNICI

‡   ‚ 



        

 
 



 

€


Zada~a 1  ˆ             

‰‚   Š
Re{enie  ˆ    

      

  
     ‹
          


Œ   
  


    
   
    



        

     
     

          
 
 
    
 
   
  
            
  
    

 Da se odredi rastojanieto me|u to~kite  i  , od koi to~kata  e


nedostapna, na primer, taa neka se nao|a na nekoe ostrov~e (crte` 34).
 
   
           

         
    
            
  
   
          
 
  
   

 
  
        
  
       
    
   
    
 ­    
  
€
                    

      
Da se doka`e deka presekot na dijagonalite na trapezot gi deli istite
na delovi {to se proporcionalni na osnovite na trapezot.

      

   ‚ ƒ„ …         
             ‚ †„ 
          
  

           
  
           
   
   
  

 Da se konstruira triagolnik  , ako se
dadeni te`i{nata linija  i aglite  i  .
 €   
   
  
 
         
  
 


         
    ‚‡„ 


            
    



     
           

  
 


Dokaz     


 



Diskusija.

     

    
          
   

metod na sli~ni figuri

1. 

      

  ­€              
2.

   
 
       
   

  
‚ ƒ„
3.   …    
 †         
 

  

 
 




4. ‡             
   

 
 
              
5.    
       

      

  
 
6. ˆ


  



7. ˆ†‰
  











 

8. ˆ
       
   
    
   
9.   

 

10.ˆ      

      

 

 †€ €


     
 
                 
       
            
             
 

  

  
               
            
       
   
           
        
  
    

 
        


        


   
    ­     
­
   
            

€
‚  


 
     

              



    ƒ    
         
 
­  
      
 
       „
‚ 
­




  
      
  
           
 



Normalata, {to e povle~ena od koja bilo to~ka na kru`nicata kon


eden nejzin dijametar, e geometriska sredina me|u otse~kite na koi taa go razdeluva
dijametarot.

    


           
    



    
 

  

  
 

  
   


 
 
  
    ­ 
€

     
 
  

      

 ‚

    




  
   
    

     

 
    

     
ƒ„…
  
  
      

  €  

  
  

 
 
†

    

    €
 

‡ˆ
€ 

 


€        


     ­ 
€
   
  ­ 
€

     



    €­ 
€
  

‚        ‚


       
 ‚        ‚
      

‚        ‚


      


               
    
       

          
     
  
              
  
         
     
            
                
    

                     

               
 

       


              




              


           


       
     



   
   ­ €
‚ƒ 
              ­
„        
  €­ 
                    
        
 €…
 
†     



      
  


      
 
       
    
 
                        



      

      
  
    
­ 
€‚  ƒ  „ƒ 
­ƒ 


 ƒ  …


 ‚†


‡ƒˆƒ „ƒ
 ‰ ƒ…

ˆ 

ƒ       Š     
  

ƒŠ ‚…ƒ ƒ 
 ‹ ƒŠ   
              
Œ 

Ž ‚ 





   
 

  Š


            ‚  

                      

‘   Š Šƒ
   Š

 ˆŠƒ

          
             


        Š


  
       
 ‚
 
    
             
  

 


  
     
                 

          
 


   
   


     


  
 
 
    





  



­ 
 

 

  €
 
    ‚  ƒ   „ …     
„
 … 
   
 
  

  


†‚ ‡ ˆ
 ‰ †Š †‚ † Š‹ Š‚ ˆ †Š †‚„
 Œ

  ­    Ž
     


 
 
   
     
   ­  

   


       
   
 
  

      
   
  

  
 
    
  
      

 ­ 
 €  ‚          ­    
 ƒ


   

    




            
 
  

   


         
     
   
 
      
   
    
     
     

       

               
  



 
 

              
 
 
 


 


      


         


­ 
 
 €

‚

    



               
 

 

                   
         
ƒ„
… 


‚        


 


 
ƒ„


 
    
       
 




          
    
     
       
      
            ­   
   


 

€       


‚€              
 ƒ        ‚

         



„ 
…
            „        
            

   „        

„             

 „                            
 
„     




 

    


    
         
           
        

  
    
          
                    
        
     
     
  
        
                        
                   
      
            
        ­
        
 
                   €‚ƒ
 
        
   

„    


   
 
  €…ƒ

     
  

†         

 

      
       € ƒ
   
       

     
      
  


  

  
    

   
 
    
     
  
 
   
 
     
    
 

  
       

  
 
   
          
    
   
   
 

     


            
     
 ­    € ‚ƒ 
  
        
                     
   

     

„       …

    
            
 
  
 ‚ƒ
       „  
­
  
 
  
 
 † 

 ­  
  
 
„          


 ‡
 

                ‚ƒ
 

   
  
     
 
 


€   
    

    
           
 
„
   ‚ƒ
 
   
                      


  



   
   
 
 
   
      


   
  
 

     
 

  
 

             
        
 
     
      


    


   

    


   
­          €  ­ 
€ 
 ‚ 
­    € 

­
­
ƒ
­ 
    
               „
    

 
   

„
 

­
­
…     
  ­ 
   ­   
†‡ 
   

      
   
ˆ  ‰
 
       Š
  
 
 €Š       
 
       
                 
       
 
      ‹
 

   
 
  
 
 

 
  
 
               
 
 
                
 
 
             
 
 
              
 

  


 
 
 ­ €  
  
           
    
  

 
 ‚ 
  
     
 
 
  ƒ„


… 
 
  
  
 
 ƒƒ
…  ­   
  
 

    ƒ†

  ‡ 
   †ˆ   


   
  
 


  


 
‚          
      
 ‰
                     
 

 
 
 
           
 



                  

 

        


      
      
       
        

 
   
  
 
 

     
     

 ­€
 ‚ƒ

„…†ƒ

 
      
   

    

            
 

     
‡ƒ
    
                  
  
…   

     ˆ‰   

  …
 
  
…       
   
 … 
     …     
…      


 
                 
 
   
        …
 ƒ  



             
   

 


    

          
 
           
   
              


   

         



         
        
         
          
 
        
 
        

            
 
                  
   
                     
     
      
           
      

      
                      


     
      


  
  

  



   

  
                  
       
 
          
   
         
              
 
 ­€
  €
        
   
 ‚             

 
  
 ‚ƒ     
 €
­             
              
   
 „                  
       
 …    
   
          
     
­† ‡ † ‡†€  † ‡
 † ‡†€  † ‡  † ‡
†€  
„† ‡ ‡‡ ‡ ‡‡ ‡†€ 
  ‡ ‡ ‡ ‡ ‡ ‡‡ ‡
­    ˆ  
   
    
 
‰       Š…
   
   ˆ    
 
‚          
     ‹    
   
            Œ 
 Ž 


   
  



 

 

 



 


  
   ­ 
     ­€ ‚     ƒ‚ 

   ƒ              


„ …ƒ
 
 †  
  

 

‡
„   ˆ †
 
 
‡
 



‰  




Š

€
  
     


 
 €‚   ƒ‚ 
‚   
 



 ‹€

€
‚ƒ‚‡
 

 
‡
Œ‡
 Ž€‘  
           
   
 



    

 


  

   


 

   


   

  

              
­€   ‚ 

  ƒ„


…

†  
 

†  


‡‚ ˆ ‡‰ Š ‡­ 

†  
 ˆŠ


   


   
  
    
 
 
  

 

 
 
 
 
 
 
 
 
    
   
 
     

  

  ­ 
€   ‚ƒ
  „  ƒ          
… ­ ‚†‡‚


    

 


   
     
    
  
 

   
 

 
 
 



  


  

 
 

  
 ­ € 
‚ƒ„ƒ‚ ‚„‚…ƒ‚„†‚
‡ „‡
  
‚ˆ„ ƒˆ„†‚‰   
 ­
 „‡„ Š 
„
   
„ „    
     ˆ„
 ‹  
‚†‚ƒ„… ˆ‚‚‚†„ˆ‚‚‚†


  

 
  
  
             

  

 
 
    
 

 
      


  
 
  

  ­€

  ‚‚ 
   

 
 ­€      
 

ƒ„­ 
 
­ 

… 
      

               † 
   
 ‡ †
ˆ      
  
 


1.  
2. 
  
3.  
4. 
 




 

  

 
               
        ­  €   
  
   
  

       
        
   
 

‚ €    


ƒ   
„ …   re{enie  koren na ravenkata  †   … 


Definicija.            
  

‚€ …‡ˆ
  €
€‰ 
‚‰          re{avawe na
ravenkata
Da se re{i edna ravenka, zna~i da se odredi mno`estvoto na nejzinite re{enija.
‡


   



 
   
 
  ­€

 ‚

 ƒ


 


„ 
       ƒ
€

 …

 †   ‡ˆ‡    


‡
 

 
­­     ­­­ˆ
­

 …
­ ‡ ­­ˆ
­ 
 ‰              ­ ˆ ­  ­  ‡Š
‰
 ‹
 ŒŽ

­­ˆ­‡ ­     

    

­ ­‘ ­­    ’­ ‡
 
   
 † ­    ­‘
   
       ­   
­ˆ
 
 ­‡ˆ





 
 
 
  
    
  
     
   
  
  
  
  



  
  ­
     
   €

 
‚       
      

 

 
ƒ   „     …  „  †
 …
„
  
†
   


„ 
„
‡
 
    
 ˆ   
   
 


‰
Š
   ‹   ‹
‚

 Œ‹ ‹Ž ‘ ‹‘ ‹
    ‹Œ  ‹
 





  
 
  

  

  

              

        
    
    
                 

 
         
  
       
             
  
 
   ­ 
  €
 

 Ako kon dvete strani na edna ravenka


       (1)
dodademe eden ist broj k ili ist izraz     {to e definiran za sekoja vrednost od h od
definicionata oblast  na ravenkata (1), }e dobieme nova ravenka:
           , (2)
odnosno,                (2')
koja e ekvivalentna na dadenata.


  ‚      ƒ      ƒ  
     „      ƒ        
ƒ 
ƒ ‚ƒ
  
          
…                         
 


            
  

    
                    
…ƒ 
ƒ  
  
                    


 
       
 
           
               




 

 
 

                    


                
  
 ­           €  
  € 
  
  














  
€€   ­
        



       



    

           



    


          ‚
‚     
 

              ƒ
 „
 „ 
             …

  †
   €  




    
    
 
           


                  
 



     
   .
  
. Za da se oslobodime od imenitelite vo ravenkata, dvete nejzini strani
gi mno`ime so brojot 12 (najmal zaedni~ki sodr`atel za imenitelite 4, 2 i 3) i ja
dobivame ravenkata
   
       
  

 

            
    
 
  

       


      
 

 
  
       
      
 

 
  
      
          
 

 
  
      
          
 

 
 
    ­
 €

     

 
 
 ‚   
           

      
 ƒ   „„ 
„„ …  


      
 
   
  


    


          
 ­
€         
                 
                     
         
‚     
 
 

ƒ„ ƒ…
†      
‡
„ˆ
‰ˆ
 „
…ˆ
„‰Š




‹  

    
   
 
 
 
Œ ƒ„    „‰ƒ‹Ž‘ ˆ
’ 
 †  

 “  
“   
      †“    “
    

 ƒ„
   ƒ„
‹    ƒ ƒ   
 
 ƒ
 ƒ
” 
   ƒ„
ƒ ƒ   
 
†      


Definicija   
 
 
 
     

 normalen vid na ravenkata


 koeficient  
 sloboden ~len

  
ravenka od prv stepen  
    
    

1.    



2.  
  
3.                 
  
  


 
 ­  

  

   €  
 ‚
 slu~aj‚  ƒ

    
        
  
Re{enie‚€   „

…  †‡ˆ‚

‰ 
 
…
 ‚
Š†‡‹ŒŽ‘†‡
€      ‚
ƒ  ­

  
’  


 
   
 


   ­

  

 



 


€
      


  
 ‚





‚
 
€
ƒ„

…
   
†
 
‚



 ‡         „
ˆ‰

‡„

Š
€



  
   
   
        

     

               


 

            
 

 
   
   

           
        
     ­     
   € ­ 
‚    
   ­ƒ­  
   

‚     


 „…„†‡ ­„…ˆ„‡


 „…‰„‡…„ ­„…„ Š‡…‰„


 „‡‰‹…„ ­„†‹‡…„
   
            
   

    
               
     

 
    


          
          
    

             
       
    




   


   

      
   
                  
              
 
  
   
  


     
­ 
 ­ 
  € ‚ƒ 
  ­ 
  ‚„ ƒ€  
  
  ­ 
‚‚…†


  ‡
€‚   

‚ƒˆ‚„ ƒ‰„Š ƒ‹    
 
      „Š  ƒ   ‚‚…   €
    
‚‚…‡„Š ƒ 
 Œ



   
   
  
 ‡

 
€ ‡€ ‚‚ƒ
Ž‘  ‚‚„ ƒ 



  
 

             

   


 
    
   


  

  
    



  


 
  

   
  
   

     


 
   
 
  
 
   
 

  


  


 

     ­€‚




   ƒ

     


 
   
   

   
 
     ‚
„… 

 
 …   
 †   


               

     
   
    
 
    
     
       
 

 
   

 
 

 
   


     ­ 


 €
‚

   


€

ƒ  
„    
  


 


… 
†   ‡  
 
 ˆ

 
   €

Ġ  

 
   
 
 
 

   
   

 
      
  
        
    ‰Š‹
  €
„   
 Œ   
Ž
   ­    €
‚Ž
  
 

      



‘ 
 

Œ 

 Œ 
 
’ 
  

  Œ


 
 

     

     


 




 Vnimatelno da se pro~ita i razbere tekstot na zada~ata


 Da se utvrdi koja veli~ina }e se zeme za nepoznata i istata da se ozna~i so  ili
so druga bukva.
 Da se utvrdat zavisnostite me|u baranata i dadenite veli~ini vo zada~ata
 So pomo{ na zavisnostite da se sostavi ravenkata
  Da se re{i dobienata ravenka
­ Da se izvr{i proverka, dali re{enieto na ravenkata gi zadovoluva uslovite na
zada~ata ili ne

 €‚ƒ   ‚



„…
 €‚
 „   …
 † 

  ‚
‡€…
 †  
 ‚
­€ …
 
 ˆ ƒ€ …
 
 
 
€…


7.               


 

8.  

  
 
9. 
 
10.   
 
11. 
  
 
12.     
           
 

        



  

 


 ­ €  ‚ƒ„

…
   € 
€      †  €   €    
 

 
 
 

Definicija 1 Dva broja ili dva izraza (brojni ili algebarski) svrzani so znakot >"
"
(pogolem od) ili <" (pomal od) velime, obrazuvaat .
"

    € ‡


ˆ‰Š‹ŒŽŒ

  leva  desna stranaznak‚nasoka„‚‰Ž„
 
     ‚ ‰ Ž„
 ednakvo naso~eni   †
‚ ‰ Ž„ sprotivno naso~eni
…   € 
   €


 
brojno   numeri~ko neravenstvo          
izraz so promenliva
 neravenstvo so promenliva
algebarsko neravenstvo
               

   
   
     
  
 
  nepoznati 

 
 
              
 go zadovoluva toa neravenstvo   



    
               
 

Definicija 2     



 
       



Definicija 3              



  
      

   


 
  
  
    ­so ednaso dveso tri ili
pove}e nepoznati
   ­
   €‚
   

  €ƒ‚


      

  
 
   

  
              
 
    
 
 


      
 
   
      
   
 
  
                 
        

 ­€   € 


‚ƒ„  

 ­ €   


          

           




 …  † † 


 


     

  

 
 
 
   
       
   
 


  
 
 
  
     

  



  
     


    Brojot  velime deka e pomal od brojot , ako i samo ako, razlikata
 e negativen broj, t.e.
       (1)

     Brojot  velime deka e pogolem od brojot , ako i samo ako, razlikata
 e pozitiven broj, t.e.
      (2)

        ­  €



 
 
" "
  

  

               ­


­    
    
­   ­   

 
­ 
  ­

   ­   
 
­­  

   ­


  

€              ­­    ­

  ‚


  

 


 
­
   ƒ

ƒ                   „


­   
 
­ ‚
 ­
 
ƒ 

„

 ­

   


   




Ako vo dvete strani na neravenstvoto ima ednakvi ~lenovi, tie mo`at


da se izostavat, t.e.              .

 Sekoj ~len na neravenstvoto mo`e da se prenese od edna na druga strana,


samo pritoa, negoviot znak stanuva sprotiven.

   ,   .


                 
Ako dvete strani na neravenstvoto gi pomno`ime so eden ist pozitiven broj,
neravenstvoto ne ja menuva svojata nasoka.

 
        

 
    

                 
Ako dvete strani na neravenstvoto gi pomno`ime so eden ist negativen broj,
neravenstvoto }e ja promeni svojata nasoka vo sprotivna.

   


    
         ­ €           
 ­‚ƒ‚ 

 „          …


 „  
   …
 †    
  


 
   
   
      

   

 

 


   
      
    

  
 



             


  ­ €‚
 
  
        
  ƒ„­        

„         ­      ­
 €‚ 

…

ƒ„­
  † 
†   
  ‡ €

     


  
   

                 

ˆ  


      ƒ‰­

  ­   
ƒ‰ ­


   ­
‚ €
‚

 
        ƒ‰­
     ƒ ‰­





   
  
   
    
  
     
   



Mno`estvoto na site realni broevi velime obrazuvaat interval od


  (minus beskone~nost) do   (plus beskone~nost) i se ozna~uva so simbolot
(    ).

  Mno`estvoto na site realni broevi , koi se pogolemi (odnosno


pomali) od nekoj broj , se vika interval od  do   (odnosno od   do a) i se ozna~uva so
(  ), (odnosno so (  )).

 
        ­
  €   
 
                         

        


‚     ƒ
 „
   
 ƒ
…   
ƒ


              

   

  
               

                
      


 

  


     
       ­ 
  
   €




Sekoja vrednost na nepoznatata, za koja e zadovolena dadena neravenka,
se vika  na taa neravenka.

‚ €                     
  
 ƒƒ  

 
      
  
  
   




Dve neravenki velime deka se  vo dadena brojna oblast,
ako nivnite mno`estva re{enija vo taa brojna oblast se sovpa|aat (se ednakvi).

. Neravenkite       i     se ekvivalentni, bidej}i i dvete se


zadovoleni samo za vrednostite na  pogolemi od . Vo soglasnost so definicijata,
dve neravenki mo`at da bidat ekvivalentni vo edna brojna oblast, a da ne se

ekvivalentni vo druga brojna oblast. Na primer, neravenkite     i     se


ekvivalentni vo     „   
         …            
  €  € †


              


     
             
  

     


       
     
    



          
 
             
          

 
     
 


        

                     
                     



            

        ­


      €
‚                     
ƒ


    

                  
     
                  
 

  

 
  

 ­
                


  


 

€
‚ƒ„ 
…        


  


 

€ ƒ
†

€ƒ 



ƒ   

 
        
 

          


    




   
 

  


 Neravenkata so drobni brojni koeficienti, mo`e da se transformira


vo neravenka so celi brojni koeficienti, ako dvete strani na neravenkata se
pomno`at so pozitivniot najmal zaedni~ki sodr`atel na imenitelite na dropkite.

   


           
 
 
   


 Ako dvete strani na dadena neravenka gi pomno`ime (ili podelime) so


eden ist negativen broj  i ako ja promenime nasokata na neravenkata vo sprotivna, }e
dobieme neravenka, koja e ekvivalentna na dadenata, t.e.

                              

­€
‚
ƒ

 Ako dvete strani na dadena neravenka gi pomno`ime so brojot 1,


nasokata na neravenkata treba da se promeni vo sprotivna.

   
­ 



„…†
 


  
         
       
     
 
 


                            
 
 

     


     


  ­ 
 

€  ‚ ƒ ƒ ‚ 



 


 
­
 





€


‚

      



  

  € „… ƒ ‚ †ƒ


   ‡        

   

 
 

 




     


  € „… ƒ ‚ ƒ 


  
‚  ‡       
  


   
 
 
     
         
 
          
   
    

             
 

        
      

  
                  
     
          

   
­     

  
 € ‚
       
   
  
ƒ  „     
‚
  €…†
   
 
    

 ……† 

 

 


‡     †  
 
   
       ˆ „  
…‰



1.  
2.  
3.  

          
4.      
    

      
5.             
   

. 15. PRIMENA NA LINEARNI NERAVENKI


SO EDNA NEPOZNATA


 


 

 




 



 



Primer 1 
 


      

Re{enie  

 






 

 
 
         

 

  
 ­          
       
 
 
    



      

 
 

Primer 2   
  

 € 
­       ‚ 



 


ƒ€

Re{enie „
 



 


    …






  
  ‚ 




ƒ€    ­ 



 


€
„
   


­


†€  


  

 

 
  

  
 

 
 


 


 
 
   
  
 
 

 



  

   
 
 
  
 


 

­  
 


 

€   
 

‚


 
  

  


 
     
ƒ

 
 

„
„ 
„ 
ƒ
 
 

„„
„  ƒ
  
 …  

  „„    
 
 …
  „„ 


   
  
    
   

 
 
   
         

   
 
   


    

  

              
  
  



   


 

      


 

     

           
  
     
   


   
  
     
  
              


   


 
     

     


­ €


    
   

 
  
    

  
    
        
    
     
       
         

       
  
 
   
         


 
 
    ­ 

  
 €
 
­ 
‚ 

     ƒ       

­„ 

 

       


    
‚  

…†
 
   ‚
     ‡


   
 
 
   



  ˆ

  
   

    
 


                
 
 
  

  


 

                
    
               

            
    
             
          
        


              
        
            
             
       
  

 
   
 
       


  




Primer     
     
 
  
      
     
 
    

Re{enie
  
   
  
  
                
 
     
   ­          

€ ‚
 
ƒ   
  „  ‚
 
‚

„  
   
     ‚…

                  
 
 €   
  ‚
  ‚
  ‚
 ­
   †   
 
      
‡     ‚            ‚
    
‚
 

   ‚

Definicija 1. Funkcijata      {to e zadadena so formulata od vidot


     , kade h i u se promenlivi, a  i - dadeni broevi, se vika .

 nezavisno promenlivaargument­ …zavisno promen-


livavrednost na funkcijata­† €  …



 ­ parametri ‚
† 
 
koeficient pred argumentot …sloboden ~len
       ‚
  


   
 
         
   
    

       
         

 
 
       
 


                             


    ­

 €                    
‚ ƒ
      
 
           

 
       
     

    ƒ


 €      „
   „… 
           ­†
  ƒ ­

 ‡            ˆ   
  ­ ­
 ‡ †


  ­


    
  
  
      
 
  

 

 
 
 
 
 

 
     ­  €


 
   €‚
 
 ƒ




„
 € 
   
 
…
     
 
 
 †

          

       

‡     


           
  €  ˆ    €†
  
   
   
   
   

 
  
  
  
  

‰
 €
   Š  
   
‹
€  

  € Œ    
ˆ

 
    
…  €      
  

      
Œ­  

 
€






   
  
          
 
  
   
   

 




       

    





  
  
 

         


 

 


     
 
              
 
 


  
  
       ­     
   
€       
  






     



      
 
          


       
            
      

  
           

   ­­ €‚ 

      
   ­­ ƒ    
„ 
  ­   
 

     
    
 … ­    

     
    ­ 
      
 
  

         
  





          †   
 

   

           


     
          
     

‡         


      
 
   ˆ  ˆ



        
 
 
  
 


 



       





      
    

   

   


        

          
  
 
      


       

 
      

       


   




    ­



­         

€    ­‚


       
  
   
   ­    
   
 

 

ƒ   




  
 
    
 

  

 

    


 
 
 

 
 
                  
 
 
                    
 

  


     

     

 


    
   


    
         
    


       



 
                       
 
 

  

 
­



      

                     

       
  

                 



       
 
     
 


    

         
          
   
  


         
             

­€


    
   
   
   
    

‚  
 


 €

  ƒ
 
­„
    
… 
 †

  ‡…  ˆƒ ‰
      ƒ    
     
   „Š     
    
 
 
„‹ ­ 
  
 „


   

     

  

 
  
   
         


   




     


               
       
         
          
      

           

   ­       
   
               €  € 
‚      

Za edna linearna funkcija  velime deka e ,ako od uslovot


sleduva deka Za edna linearna funkcija  velime deka e ,ako od
uslovot sleduva deka 

 ­  
  

 
­ 
  

 
        ƒ  „        
 
      
  
     
    

­ Ako koeficientot pred  vo edna linearna funkcija e pozitiven


broj, toga{ funkcijata e raste~ka, a ako koeficientot pred  e negativen broj,
toga{ funkcijata e opa|a~ka.


    

         
                  
          

  


    
  
 

 
   
 

     


         
        
              
­ €                  
  
                          
        ‚  
   ƒ      
                  
     ƒ       
„    €    

‚      €  
 
       
  …
†      …   
    ‡ 
 
  
 
ƒ  ˆ ‡       

      ‰     ‚

       




       



    
 
               
      
  
            
   
 
    
  

­ €   
         

   ‚    



       



 €
    


 
  

       

     ­ €  ƒ    
          
 ‚  „… € 
†„    †…
‡    
       



ˆ      


€  
    

           ‡   
 




    

 
               
 
 
       
 
  
   
       
   
 
           
 




 
  
        
  
 
          
  

 
  
 
     

  

  
     
 



  
     

      


                   

 
 
    
   

 
               
 
      
 
  

 
   
 
             
                   
  


 A = { , }, B = {1, 2, 3}.A B  
A B
 

 = 3 – 2. 

   
   
 

 =–2 +1  

        
 
  
 
  
 
          
    

 

 = 4  ­  
  ) 4 –  = 0  4 –  = 3  4 –  > 0 4 –  <0
 €
 =  + 2  D = [2, 5] 


 
 
 

 = 2  7 ­ 
    
  ‚ƒ„
 ­AB…7 km †B 
 A   4, 5 km…
‡
…ˆA 
 
ˆ  
 

  
 ‰  
…  
  

€Š
  …  ‹  


              Œ…  
 


           
€Š
      
    ‰  
   = 15°C  
   ‰    
€Š
  0°F
 † 
Ž …   

 ‘  „ ‡…   
 
    ’“ 
     

“  
ƒ ”…
 “


   

 

     
   
    
   
   


  

 
 


   


    
  
            ­ 

   
 
€

    
 
 

   
  
 
  €

              
        
               

    


   
     
   
   


        
  
       



     



 

          
      


   
 
 

  
 


  
 
  




  

  



 



 
    
   
               
 


    
  
 ­  €‚  
 ƒ 
 
   

„  



 …† †   


    ‡  
 ˆ…†   †

 ƒ   


 ‰ Š
 
  Š
 
          
 
  
          
 
  
 ­
 ­



   
      
   
   
 
 

 

             
    

          ­ 
             
 
  
      
   
€

  
 

‚      
     
 
 ƒ
­ 

Sekoja ravenka so dve nepoznati  i , koja mo`e da se transformira


vo ekvivalentna ravenka od vidot:
 (4)
kade {to ,  i  se dadeni realni broevi, pri {to barem eden od broevite  i e
razli~en od nula, se vika .

„        a    


€…


Re{enie na edna linearna ravenka so dve nepoznati, kako i kaj sekoja ravenka so
dve nepoznati, se vika sekoj par broevi ( ) za koj linearnata ravenka preminuva
vo to~no brojno ravenstvo.


         
  
 
       
    

     





   




     

 
 

 
   
   

                
  ­

   ­          
­ 


   


€

‚      
 €  

        
                    

        

      


      ­   

      


  
      
 
     

 
ƒ    ­  „  ­





  
       

       


      
       
  


      




    


   


     
               
      

 
    
    
           

    


    
   ­        

 
 €­  

        


 €     ­
     

 €­   

 €­   

 €                 
­    

 €               


 ‚ 
    ƒ
 „             
      

 Za koja vrednost na  grafikot na ravenkata  }e minuva niz to~kata


?
 Ravenkite  i  se ekvivalentni. [to mo`eme da ka`eme za nivnite
grafici?


     
  

  


 
 

  


 

 
 


 
 

 
 
 

     

 
  
  
 


 

   



 



 

 

 

 
  






            

            


  

           

           

    





 

 

 
 
­
 
€ 
€  
­

 
‚
‚ 


 
ƒ
 
 
 

 
 
 
     
 

 
   


  
 
 
     
 
     

   

       
  
       
                 

Definicija 
   
   

 
 
  
             
   
          
­  
sistem linearni ravenki so dve nepoznati


      
         €
   


‚koeficientislobodni
~lenovi €

1. ƒ„
2. …  
       

        „
3. †

     
 
           
  
4.         homogen sistem†
  
‡  …„
     
5. ­        

     
 
      
Upatstvo  „



  
 
 

  


  

    
  
      
  
     
 
           
 
      

 
      
        
 


       

   
­      
  
€‚  

ƒ„  

…  

…  
…  

†  
 „       
     



  
 
 
     
 
      
       
     
 
      
 
      
   
     
     
    


        

­   
         € 

     
 
      

‚ 
 ƒ
­ „€  


 
 
     
 
       
  ƒ


     
 
      
     
    
…   „  †   
   ƒ
 
       
   
­
  


  


 Ako pravite - graficite na dadenite ravenki, se se~at: sistemot ima edinstveno
re{enie.
 Ako pravite se paralelni i razli~ni, toga{ sistemot nema nitu edno re{enie, i
 Ako pravite se sovpa|aat, toga{ sistemot ima beskone~no mnogu re{enija.

 Re{i gi grafi~ki sistemite linearni ravenki:


               
a)  , b)  , v)  .
               
 So pomo{ na grafici utvrdi koj od slednive sistemi ravenki: ima edno re{enie,
ima beskone~no mnogu re{enija, nema re{enija:

                 
a)  , b)  , v)  .
                    

 Proveri dali pravata  minuva niz presekot na pravite:

 i .

      


          
 
            
  
            
 
       
 
      
         ­
     
 €      
 €     ‚    
 
 ƒ    „
 ƒ   „­


   

  



 
 

          
 

 






          

  

 
  







 ­€
 
         
   
             
 

 
‚     
 
 ƒ









 


 
       
    
 



     
 ­        „



   
 
  
    
 
      
 
 
         

 
   

 
             
 


      
       

  
   

            
   ­
           


€‚ƒ„­
 …ƒ

 

                                
        †
                        
      

‡  
      
           
   
           

 ‚€           
    
 
     
      
    
      
       
  †
       



     
 
 

 
    
       
 
 

 
    

    


   
    
   



 

  

    

        
 
 
  
  
­
 

  
     
 
       
€     

      
 
 


     
 
       
   

 
 




 ­ 


     
 
           


  
  

 
  
€‚ 
  

 
€ 

‚

   ƒ 


‚
 

 
      
 ­
       
€      

  
       
  



­ ƒ 


   
       

       ­
 


     

       
      
            
  
          

 Od ednata (koja bilo) ravenka na dadeniot sistem edna od nepoznatite (na
primer ), ja izrazuvame so pomo{ na drugata nepoznata ().
 Dobieniot izraz za nepoznatata  go zamenuvame vo drugata ravenka na sistemot.
Dobivame ravenka so edna nepoznata.
 Ja re{avame dobienata ravenka so edna nepoznata  i ja nao|ame vrednosta na taa
nepoznata.
 Ja zamenuvame najdenata vrednost  na nepoznatata vo dobieniot izraz za drugata
nepoznata  i ja nao|ame vrednosta i na taa nepoznata.
Taka, dobienite vrednosti na nepoznatite  i  se re{enie na dadeniot sistem.

 

                       
   
                                   

 
                      
                
                  
  

                       
                   
               
   
  ­  

   
        
     
  
      
     

   


                        
              
                    


 
           


 
      
 
       
  
         
       
     

  


   
 
  
   
 
       


­ 
   
 €

            


    
              
 
      
 
       
­ 

   
‚ 

 € 

      
     
ƒ
­ 
  

      
 
       
 
„ 
  



   
    
     
  
 
       
        
  
 
     
              
   

 
     

           
  

 







 


      
     
  





  
   
  ­ 
             
                 
 

             
              
 

             

                
 

             
                
 
€   
  
 


           
           
5.    
             
       

          
        
       
6.          
        
     

    

. 8. PRIMENA NA SISTEMITE LINEARNI RAVENKI


SO DVE NEPOZNATI

   
 

 


 
 
  
  

  
  
   
  
  
  
  
  

   


  

Zada~a 1     


  
    
         

 

            

  

    
  

Re{enie
           

            
­       
                    
 

 € ‚  



           
   ­    
     
    


ƒ      
„
        

        



     

      
   
 
   
 
     
       

    
   
 
­    
   
   € ‚ €

     

           
    
 
‚
  
ƒ
   
   €„     
  … 
€    
…    
  „    
  
†   € ‚ 
€
     

          
   
‡

ƒ    €€ ‚
 …  
  
  
                
        ˆ
 
           
‰   ‚
 
Š € ‚   €

        
‹Œ
   €€ 
‹Œ


   
        


 


  
 

 
   
­€

       
       €

­‚‚ƒ‚


 „   …


                
…
 ‚ † …
 ‡ˆ  
ˆ
 ‰ 
 Š…
 ‹‚
 …
 ‹
            
  
        
               
           
     
  
 

             
              
    
     


  
 


 
 


   ­ 
­ 
 €‚ƒ„…††
 ‡…††
 
„
 ˆ

„ „
„
„
­„ ‰„



   



Š‹­‚
Œ„­‚Ž
­‚ ˆ­‚
„‘ƒ­Œ„
 ­‚  ‡        ­‚ „
­‚’  
‚­‚
‚‘
­‚­‚­
Žƒ­‘„ƒ­
‹Ako treba +
top~e da smestime vo  kutii, toga{ }e postoi barem edna kutija vo koja ima barem dve
top~iwa ‘‚ Neka  i  se prirodni
broevi i pritoa  top~iwa, treba da gi rasporedime vo  kutii. Toga{ }e postoi
barem edna kutija vo koja }e ima barem + top~e ‡
    ­‚ „    ­‚    
‘„ ‘
“­

Ž ‚  ƒ  
     ­  
­ŠŽ” 
ŠŽ
‚­‚„

•­ƒ­ –


  
 
     
  
   
                 
    
      

 ­
 
 ­€ ‚ ƒ „ … †   ‡
     
 ­

            ­    
ˆ‰
  Š  Š  Š    
   €   
     †  

   
      †
 ‹   …   
 
 ƒ…Œ€… ‹ 

 
€ ˆ      † Ž 
€Œƒ…‘‚ƒ…
   
    
 
ƒ
   ƒ 
    ƒ Ž    ’  €  ‚ ˆ    
   ˆ
        
         “   
‹ 

”   €’€” 


   …€    ”     

•  – 
  ƒ„  
 €’’
•€’’’   
 — 
˜
™  

 
™ 
    
™    




             
  
  
 
  

   
 

   
 
 
  
  
   
 

   
    
­ 

   ­
€  
   



  ­  

  
‚    

­       ƒ        
    
 

   
„
 


 
 
 


 …   †
  ‡  
            ‡
  
            ˆ  
    ‰  

    Š‹


 „ˆŒŽˆ
 ˆ 

  ‡
Š‹ˆŽ‘
’
 ­ ­  

 ‰ 
 
  
    Œ

€  


“  Š‹ ”
“ ‘ •”

€– Š ’ 



 †



   
  
  
        
                
    

 
     ­
         €         
‚
ƒ   
  „ 
…     

…  


­ 

 †
 ‡
 ˆ    
          
 ‰‡Š 
 €     
 ‹
 
‡
      
­ 
Œ
  
 ‹ 
Œ
Ž
 ‡



   
 
   
              
               
           
 
   
             


  
     
 ­  
­    ­



 
  
   
       
       
    

 

   

  

 


 

 

 
 

 
   
     

          
 ­    
   
  
 

€
‚‚

 ‚    
‚   
  


­
 ƒ „

  


… 
 


   †‡  


 ‚  


  

  




  
 

              
      
    
                 
   
   
    ­­  
       ­  
  € ‚ ƒ  
 ƒ   „  
 ƒ       
       …  
           † 
       
   ‚     ­­ ‡ 
  €   
€­­

­­     €ˆˆˆˆ  …
       
‰ˆ    ­  Š‹ 
Œ  ‡†€ˆˆˆˆ‰ˆŽ„ˆˆ Œ„ˆˆŽ‘ˆˆ 
   ‡­      ’  €ˆ ˆˆˆ  
  … ƒ   
  ‘ˆˆ 
    ƒ ­  
       
        €  …        
               ‚­ €
­­ ‚†   


         
      
 




  










 
  

 




­ 


 €

 ‚
 

­ƒ„
    

 … 

  
 
† ‡

 ‚ 

†
 ˆ
 

‰
 




 
 Š
 

‰
‹  ‡     
 
      




­  
 †
 Œ
  Ž     
  
      
‘ ’ 

  ‘
 
  
 

 
 

“
   ‘
‘
“‚     


ˆ 
”   
     •      ‘  
‘
    †
Šƒ
„ ƒ­
ˆ

 „‰–

‘
‘ 
   

…
 
 
    ”  
• ˆ       

   Š



    

    





    
 

      
         
         
 

    


       
   

 

  
  
­
­

   
   
­  
   
 
­
­ 
­
­ ­
  

 
€
 
 ‚ ƒ „ …† 

    
  
­
 ­
‡    
   

   

‚… 
€

     ‚  ƒ  „  …


     ‚  ƒ  „  …
‚  ‚  ‚ ‚ ‚ ƒ ‚ „ ‚ …
ƒ  ƒ  ƒ ‚ ƒ ƒ ƒ „ ƒ …
„  „  „ ‚ „ ƒ „ „ „ …
…  …  … ‚ … ƒ … „ … …

ˆ
 ‚…    … …‡    


    

‰  

       


„ …… „‡ 
    

    
   
   
   

            

      



    
            
     

           


  
­
                   
       
  
   
                ­ 

  

  
 
   
   ˆ“ˆ“ˆ“ ˆ“’ˆ
  
 


   
 ”
  
   •‚ 
  €

     

  
   

  
    


  
  
              ­€‚

 

 ƒ„  ­  
 
  €…
 
   
             €
  
   
 


        ­      

     € †    



        
  
 
  
  ‡  

 



 
   ­ˆ€

 ‰           



         ­ ‡  ˆ€ ‚
 
   
  € ‚           ­  €
 
Š
   
  
  ­ ‹€‚ 
   

      €
   
 Œ    ­  
       Ž „     

       
 
 €
      
  €Œ 
  

    

 
       
 

 
       € ‘’       

     € †         


   geometriska verojatnost

  
Primer 2.   
  

 
 


                  

    ­
       

€  
        
‚      ƒ
        
    „ 
„
  
               
 

   
‚     
             
…  
      
   
Primer 3 †      
…‡ 

       
ˆ    €    
  
          

‰     

†              

  Š    

   ‹       

*Istoriski bele{ki.†   
 
 Œ Ž

 Pjer Ferma‘Œ‘‘Š     
   
  Blez Paskal‘ˆ’Œ
‘‘ˆ  “‰ Kristijan Hajgens ‘ˆ” Œ‘”Š    
 • 
 ‡  
   
  
   – 
     
       —


…   
   
 

 † ƒ
 ‡
ˆ‰Š­ ‹‚  



 ƒ‹
   ­  
 ‚  
  ­  …   Œ  ƒ 

 
 Ž 
­    
      
‚  

      
  
 ‹
 ‚  
  ­‹ …  ‘Œ 
   
 
 ’  
 …
  
   …  ƒ…­
 
 

          ­  ƒ…­
‚   
           
     





     


 
    
 
 

   
         


    
 
    

 
  
      
 

            


 

  
   ­  
      
   

            €  

 ‚ 

 
   
    ƒ
  

   ­
     
   

         „  …ƒ 



     
           


      
          

       
           

     
          

    
   
      
             
   
              
  

 
    
           
­ 
€
 
‚
 ƒ ‚
‚„…†­


€

 † …‡ˆ‰…­Š

…
­
 
‚…
‹    „‡‡
   ˆ­…   
‚ Š
     
   

………‡
   
‚  
 Œ‡‡
‚  
‚  ŽŽ

‚

€

‚
‚
 †   ‚  
‚ƒ    ‘
 ’ ˆ­“ ˆ
Š


 ’  „        ­“     Š



 ˆŽ‚”­
      ‚ ‚ € 
  ‚  

 •ˆ‡–……–Š
  
  …‡…‡–
 —  
‚          ˆ‡ 
— ‡–
‚ ­‡–  
„ŒŠ   
‚


    

  

       
                
 

   


                
  



  
 
  
 ­  
           
    
             
 ­    
          
    
              
 ­  €
 ‚

ƒ ƒ
    
       
„…… †
    
    
‡ˆ
               
 
 ­        ˆˆ    „‰  
 
   
         … ‰   

  Š„Š
     Š„„……  
 
 …   
 
  ……  
 
 


      

 
  

 
   

  
  

  

 


  

 

                   
             

 

             

      
­
   
 
€  
   
    
  
€ 
    

 

  
   


 

 
   
        
     
 

        
 
  
 
      


 
   

    
     
    
 
  

 
     
 
   
  

­   
  
                       
   
        
  
    €  
         ‚ 

 
      
  
  €      
 
  
     
     
 
    
 ­       ­  

ƒ
­ ­      ­
  
ƒ

€ „        


  ­  
ƒ


 

    


 
    

    
 
  
 
      
          
   
      


        
    

     
        
 


­   



  

  
€Koi bilo tri nekolinearni to~ki opredeluvaat edna edinstvena ramnina,
koja minuva niz niv

€Postojat barem ~etiri to~ki vo prostorot, koi ne le`at vo ista ramnina

      


 
 € 
Postojat barem ~etiri nekomplanarni to~ki vo prostorot.
 ‚          

ƒ       


„ƒ    „
 …  

… „

  

  

€Ako dve razli~ni to~ki  i  , od edna prava le`at vo ramninata  , toga{ i


sekoja to~ka od pravata a le`i vo ramninata 

†              
      
€    
       
           
 
       

         
a        
‡


              

     



 
  

           

                    
     
       

             
         

        


 
    
   
 
        


 

         
     
 
 
   
         
­ 
    
 € ‚       
   ƒ    

 
   „   


 
 ­ €  

…††
‡
ˆˆ 

„  †  
‚ 
 
    

 
 ‰
 
 
 …  …
  

 
   …
         

               
    
     
         
       

                



   


                   
     
    

    
     
     
     



   



     

     


     ­              
    €

‚      ƒ

‚   
  
  
  
 ƒ

‚     ƒ



         



      
    

 Ako dve ramnini imaat edna zaedni~ka
to~ka, toga{ tie imaat barem u{te edna
zaedni~ka to~ka.
    
 
 
  
 



       


       
 
              
   
 
 
    
 
    


 ­ €
 
      
     

     ‚        
 
   
  

     ƒ
  

    


   
  

  ‚     
       
           ­  
    
 
 
   €„


  Za dve ramnini  i  velime deka se paralelni (  ) ako tie
nemaat zaedni~ka to~ka ili se sovpa|aat.

  

      ƒ
  … 
  
  
          
†    †€€ †
  †   €„
  †



 ‡
      
    
   ˆ

 ‡
     
       ˆ

 ‡
    
    
 
  
     ˆ

 ‰

 
  
 



r     €
r‚
 ƒ     „ ‚
 …      †
 ‡        ‡    
‡   ‚€ 
    ‚
      ˆ    †  
  
  r      …       
      r‚
 €† ‚
 €               
‚





 Za pravata a }e velime deka e normalna na ramninata , akopravata


a e normalna na sekoja prava koja minuva niz probodot na pravata i ramninata
(crt. 12) i pi{uvame a  
        a  
a
 
 
        
        
 
             ­ 

  
  r    
   a  
 r    r   
 
   
     
    
    
      
 
   
s  
 s  r


   
 
 

Teorema 1 Ako edna prava  ja proboduva dadena ramnina  i e normalna na dve


razli~ni pravi od taa ramnina koi minuvaat niz probodot    , toga{ pravata 
e normalna na ramninata  .

              


       
  
  
   

Teorema 2.Ako dve pravi  i  se normalni na edna ramnina  , toga{ pravite a i 


se paralelni.
Teorema 3.Niz dadena to~ka A mo`e da se povle~e samo edna prava koja e normalna na
dadena ramnina.

    


              
            

       
    

         
        

          
 rastojanie   

.2.2. PARALELNO PROEKTIRAWE

        


­

    
€ 
  ‚     ƒ  
   
           
       
 „
   
paralelno proektirawe    
          

   
…     „      
  r
     †  ‡ˆ‰     
      r 
     
 
   
         Š    ‚   „ 
          
paralelno proektirawe


     

              

     

    


  

 
    
 

  

  

 
   

   

   
   

 
       
 

 

 


 
        ­
     € ‚  



 
­      


        

€ ­ ƒ 


    


    

­  
  
 ƒ

 ƒ




  
 
   
 
       


  



      


   
   
  
  
  
 

 Za proizvolna otse~ka  i nejzinata ortogonalna proekcija  va`i


neravenstvoto    .
Neka to~kata  ne le`i vo ramninata  i neka e ortogonalna proekcija
na to~kata  vrz  , a  e proizvolna to~ka od  razli~na od  Toga{ va`i    .

  
     
  
­ € 
            
       

 ‚
   ƒ  
r„
   a    

  ƒ   ƒ  ƒ   
     
 
  „
  a 

 
 a 



    
  „
 …   
   
   †„‡

 
 „


               
     
   

    
   
             
 

   

                
       
     
    
  
    
  ­€‚ƒ„


      

…     †
 
 

 
    
  
    
     …
   
 ‚    ‡‚
   
‚
  


 
‡‚
  
   

   
       

  ­  ­
€ˆƒ    ­  ƒ †
    
 ‰ 
  ­  ƒŠ‡‚

         


       
    
        

 


         

        

    
 




     

       



                 
   

        
 
   

  
  ­   
 
            €
‚

ƒ        
     

       
 
       
   
    „   
   

  
   
            
  

 

    …   †‚ 
‡        

       

 
 




          

ˆ  ‰      †
 … 
 
      Š„
   
 †


            
      
  

     
   
               
      
­€
‚ƒ
„€
  
 …            
†  ‡­€ˆ
‰Š
         
‹Œ    „€ˆ
 ‹  



 ‡
Ž  
‘

Š
‡
ˆ’
“
 …‹
       ’Œ     
‡
   
  

 ”Œ• 
‡ 
              
       
     Œ    Œ    ˆ 
“‡ 
   ‰        ‡   
    Œ­
’Œ 
‡
    


  
   
 

  


     
  

   

rabestival~esti tela


Geometriskoto telo {to e zagradeno samo od ramni povr{ini (mnoguagolnici), se


vika rabesto telo.
Geometriskoto telo {to e zagradeno samo so kriva povr{ina ili so krivi i ramni
povr{ini se vika val~esto telo.

  


    
   poliedar   
    yidovi      rabovi 
­€   temiwa
1. ‚
ƒ
 
€„
€  
 
 …†
    
€ 
      
 ‡ 
  
  
   
ˆ ‰
  
 ‰  
‚   

  ‚ 


   
    
 
  

     



 

      


 




 
   
      
   
     ­ 
 € ‚ 
ƒ„ 
   

 
ƒ„„ …  
„

 


  
 

ƒ   †‡

ˆ
 ƒ      „         
     

‰      „        
   ‡
ˆ


Š„      

‹ Œ  


  
    
 
 

 
   


         
   
 
    
 


    
 

    

­  petagolna prizma
€             

‚ 
triagolna, ~etiriagolna{estagolna prizmaƒ 
„prizmi



Definicija            
  
   
     

…       


  osnovi  bazi    
bo~niokolni yidovi„†
 bo~nata povr{ina
„osnovni rabovi
      bo~ni rabovi     ­‡ 
temiwa 


           
      

  
   
             
         
       
      
   

    

  


  



 
    

  



           ­


 €        ­
    
     
      
 

 €                   

     ­
 €
   
   
  
  

­
    ­

 ­€‚‚ƒ„…­€†‡ˆ‚

‚     


      
  


        

 ƒ„     
 



 €
    
 

    
 … 
 
†       
      
 ‚  
  
‡

    €         
  
       
ˆ­


             


 
 
 

  



 
 
   

  
    
      


 



 
 
 

     
 
      
     
 

  ­
 
     
   


 € ‚
ƒ„… 

ƒ
 †‚

ƒ
  ‚
ƒ
 ‡     
 ƒ ‡  
 
ƒ
 € 
 ƒ
 ‡ 
 

 
    ­ƒ
 ‡ 
  
 


     ƒ


 

    

  



   


      


  


  

     



  



  

   

 

  
 
 


 
  
   



 

    





                 
 

        ­€  



  ‚ ƒ          
   
               


    

    
 
              




  

 Sprotivnite yidovi na paralelopipedot se paralelni i skladni.


       
   
 
    
 

        
  ­ 

    
    
  €  



 Kvadratot od dijagonalata na pravoagolniot paralelopiped (t.e.
kvadarot) e ednakov na zbirot od kvadratite na trite negovi dimenzii.


       ‚  
             ƒ   
 
           ‚ €
­­
   €       

       „    
  

 ­





Dijagonalite na kvadarot se ednakvi. (Zo{to?).

     


­

     
…­­

              
         


   
 

 
  
 
                
        
 
      
  ­€
    ‚€
         
 €
 ƒ      
 „…    €

 

ƒ    


 † …‡  
ˆ † ‰


 † ……
     
 
      Š
   

   
 
    ˆ… ‹
 Š
   
     
  † …… 


     

 

   


        
      
      
    
     
     
       
    


     
 
   
     
­
€        
     
            
       
                      
   ‚               
 
  ƒ     „ 
    

 

…†‡    


      … 
 


    
 

     
   
   

     

 
   

   
 
  ­  
 €
              
   ‚ 

  
  
    
     


   

            

 €
ƒ             

      „ 

„
 

 ­€‚…
     
 

 


             

       
  

   
­­ ­€ ­‚ ­ƒ     
         
      
„  

Teorema: 
   




.9.1. PLO[TINA NA KVADAR I KOCKA

…    †   


 
  
    
 „ 
  
…   
     

.

Zada~a 1 ‡  


   … ˆ

Re{enie‰    


 Š   
     
     
   

‰    ‹ 


Zada~a 2   
 

Re{enie      



 
     

          
 
          

.9.2. PLO[TINI NA NEKOI PRAVILNI


I NEKOI PRAVI PRIZMI

               



Zada~a 3    



Re{enie  



  

   
    


 



Zada~a 4.    


 


Re{enie        


     
   
   
                  

 
    
 
    
                
   
  
­                               
  

Zada~a 5            
   
  

  
Re{enie     
   



   
  

       
  


                
 
 
                                
   

                 
      

     


     
             
 
    ­          €   
  ‚  ƒ

                         

‚  


    
 

„
  
  

               
    

 ‚     


     
       
 
   ­ 
…  ‚  ƒ

   
     
                          
      

„ 


 
 

                
      



    

     
 
 
 
  
                     
 

     

         
               
 
 

   
 
 

    


 
    
  
   

 ­  €   ‚
  

 ƒ   

    
     „     
 
 
     

    ‚
 …    
 „  
 †        ‡ 
   €  
 
ˆ


‰
    
     


   
 

 
    

      


   

 
  
  
       
    

      ­ 

€‚     
    ­    
ƒ„
           „    
    ­           ­ 
  ƒ    
    
      
­  
  
 
   
 

…  

   
   
      
     
­‚ 

1 Sekoe geometrisko telo ima to~no opredelen pozitiven volumen, t.e.
2 Ako telata  i  se skladni, toga{  (


3 Ako teloto T e sostaveno od delovi (sosedni tela)  i , {to nemaat zaedni~ki
vnatre{ni to~ki, toga{  (
4Kocka so rab 1 se zema deka ima volumen 1

   



 
 
 
   
 
  
     
 


    
   
          


 metarkubendecimetarkuben
santimetarkubenmilimetar kuben ().

   

  
   




   ­ 

€     
   ‚
  
 ­ƒ  
  ‚
       








  


  
  
 

 
 
 


   
  
  
    
 ­
 € 
 



   

  
         

  

  


     
                   

     

  
       
   
  
   
  
    


­  



€  
    
‚ƒ
   
   
  

   
  
„           

  
  
…              
  
   
      

   
†‡  
             
   ˆ

‰     




 ‡  ˆ  ƒ




€ƒ

  

„    ƒ


  
 ‡   
  ƒ





 


 
 
 
  
    
     


      

  
  
    

   

 
  
 
 





   
   


 






 


  
         





 

 

 

 
 

 
   
 
  

 
 

 
 
  


 
    
   
     

 
 

 


 

 ­
 


€ 

  




 
 






   

  
‚    
 
     
    
   ƒ

 „ 
  
    
     

  
 

… 
  
   „

†    
        
 
 
    

  

  
  


  
 



   

 
 
  
  
  
   
ƒ 
  ‡
 

 
 
   

 
 
  

  
 ‚ˆ† 
 
 
      
  



     
  
  



    

 


  

               
 
 

     
 
 

 
     
 


    


 




    


  

 
  
 
   
  

       
 
 
 
     
  

       
 
   
 

  

   ­ 


 

 € 
 
‚ 

 
 
                         

  
   
‚          
  
 


  

      
  

   


  


    

   
              

 
     
                      


     

           
              
 
 
         
 

 

 
  

 ­
€‚  €‚€ ‚   
    
ƒ 
„ …
   †
‡ 
ˆ …      
 ‰   
  
 
 

          
                
 
­  
    


               


  


 

  

 

 

 

 

 

  
 






  
 



 



 



  
­ € ­‚

 

  


 



 ƒ     



   

 

 
 
 
 

 
 


 „
…†

 ‡    


 
  
  ˆ‰Š



 



  
     
     
 
 
        
  

  
  

 
 
       
     

  
         

   
            
 
  

 
  
  
 
   
­ 
   


    
      
     
    
  



€ 
  ‚

  
     
 

­ 
 ƒ         
  
 



 

  

     
 

 

 


    


 

  
­  
 €‚
  
ƒ 



     


     

     

„ ‚
 
… †‡ 
   
€           
 
 
  ˆ‰Š
          
          ˆ

­Šƒ‡
 … 
 ‡‹
Š 
        



           
     

 
  
      
 
Osnovata na koja i da bilo piramida so
ednakvi bo~ni rabovi e tetiven mnoguagolnik, ~ij centar na opi{anata kru`nica e vo
podno`jeto na visinata na taa piramida.

Piramida so ednakvi bo~ni rabovi, ~ija osnova e pravilen mnoguagolnik,


se vika .

    


  
     
   


   ­ 
€   
 
‚
      
  ƒ 
    

„
 …
…  …
† 
      
   

  
‡
     
      
         
         
  


   

 
   
      
 
  
 
    
 
 
 
      

   
  



 

  

   
 
 
 
 
                   
   

 
      
         
 
  


   

   
        
 


  
   
 
    

             

     


 
 
 
   
                      


 
  
    


 ­  



         
 
   
 


    
     

 
      




        

  
         
 
 

   
 
       
 
      
  ­€‚
 ƒ
         
 „    …  … € ‚ 
 ƒ
         
 † 
 
 „ € ‚ 
  ƒ
     
‡ ‡ˆ€
‚ 

  ƒ
 ‚   
‡‰ƒ
      
  

        
     



Š     Š ‹


  

  
 Π         
  ‹
 €
Ž     



€
‘     Ž‚
         
 
   
’Ž€„“€        ”

  €•‹ 




 
 
   

  
  
     
    
    
    
 
  
    
 
 
 


 
 
 
 
 

  
  
 

   


 
  

 

 
 

 


 
  
  



 

   
 ­
 €  
 ­‚ƒ  


  

 

  ‚   
 „   
  

     
  
 …    †
  
 
  ‡
  ‚


             


       
 
 
 
    


  
    
    

 
           
    

 
        
    
 
 

      

  



             
    ­

 ­

€   
 
  ­         
‚ ƒ






 


­
 
„ …    †
   


‡   ƒ

ƒPlo{tinata na bo~nata povr{ina na sekoja pravilna piramida e ednakva
na poluproizvodot od perimetarot () na osnovata i dol`inata na apotemata () na

piramidata, t.e.  .



€
    ­ 

    
­


…
­ 
    …
ƒ
 
    
 
€      
ƒ

 


    

          

  
  
        
 
  
      
               
   
 
   
       

 
       
   
      
 
     
               
   
    
            
      
 
       

           
         
  
               
  
   ­
 
    € 
   
        ‚ƒ „

 
       
      
 
   
     
    

          
     
… 
 

     
                       
     
                   
        

 †‡

†ˆ


     


                  

 
    


 
    
      
 

               


   
     
 

                      
           
               
   
 
 
                      


 
 
    
       
                         
     
   

             


       
  
  

­          


€
       
 
         

‚      ƒ      



 
 
 
 
           
 
„ 
         
   






        


   

 


                       





                      

            


                 
 
                 
 
                   
  
              
 ­€     
  ‚      ƒ 
   „       
 …ƒ     †  ƒ ‡     ƒ   ƒ   ‚  
                      ƒ †
ƒ ‡   


    



   

   

   

 

           
   
 

   ­€

  €‚ 
 ƒ„ …


  

†‡
    ˆ
    ˆ
      
    

ˆ
     †‰  „‚‡ 


ˆ
   † ‡        ˆ   
…   ˆ            
Š

 ‹

Œ† ‡


  
…   …




 


    
      


          


   

     
          
  
  
            
 
      
          
  

 


           
 
 
    
                          
   

     
 

      
          
 

­
 
€‚ƒ

„  



…  
   †   
 
   

‡
  
            
 
 
   
    

    

           
     
         
               
 




  


  
  
 
   
   
      
            
  
 
  
      


              

 
        
            
 

 
 
   
 ­   €         ‚ƒ 
 „ƒ… 


 †ƒ‡ˆ „ˆ
‰ 
  …ˆŠ‰

 ‰         ƒ ˆ    

 Š
‹
 †        Š     

 „  Š‚

   
ˆ  ˆ‰
 
 
  
  „ˆ
 Œ  Ž 
  
 „
 ‘ ’  

           ’  ­     
“
 ­    
     
     ”     
‚ “


 

  

    


       

  

 
   

 

   
 


 
 

 
  
    

   
    
    
 
            
   
 
 rotaciona povr{ina se vika povr{inata, koja se obrazuva pri vrteweto
(rotacijata) na edna kriva, okolu dadena nepodvi`na prava, nare~ena oska na vrteweto.
     

 
­ 

  
    
  
  
  €   

 
 ‚

   

ƒ
   


    

    Telo, koe e nastanoto so vrtewe na nekoja figura okolu nekoja
nepodvi`na oska na vrteweto, se vika .

  


    
  
    

 „ƒ

  

  …          †    
   


  …  
  

  
… 
 


         


        

            

     
  



 

 
 

  


    

    
    
 

             
 

 
  
     
   
     
 
   

  
­
  
   

      

   

€   ‚ 



   
        ‚ ƒ    
 
  

 
   
   

  „ 


­   
…

ƒ      

 


 
  


 

 



    


 


   


        
                
  
      
      
        ­
  
€    
                  ‚
ƒ   ‚

 „  ƒ


 …     
  †‡† 
  
    ˆ
 ‰    
­ ‚‚
         
††‡†
Š†

 … ­    



 
        †
‚
              
…   
      ‹ 
Œ
… 
      
           
  Ž ­ 
­Œ‘ „   
 ’  ­ 
ƒ ‚


    


   

        
      
    
      
    
 



  

  



 




 


     





          
 


  
    

  ­  
   

    

    
  
€

 
 
      ‚ 

   

 




 
 
  

      
    ƒ   

 



    

   
 
  
   
 
       
    

                 

 

    


 
 ­ €  ­ ‚
    
  
 ­ƒ  
      
            „ 
   ‚   
…  †
    
 ‡  
ƒ ­‚ ­‚ˆ
   
  
‡



‰‡  
   
 
    
 

    
    
­       €
‚ 

   

Š  ‡‹
    „  
         
     
  
  
       „ 

 


 
 

 
  
 
     
  
         
    


  
        
    
             
 
  
 
  

 
                
  

 
 

    
    

    


 
     
   
 


 
           
 
 
    

 
 
 

 ­
      
€‚ƒ €„…  €† €
 
 
 ‡€ˆ ­
  
 ‰
 ­
  
 
€Š  €Š… €Š 
 ­
 Š†‹Š Œ
 
 ­
      
€†     ‰
 Ž  ‘ 
 
ƒ  „‚   
 
 

 

  „…
 ‹ƒ  
 Š„ 


  


  

   


 

    

      
 
  
 



­   



    
 
 €
‚ƒ
„         
   
 
   €

  € 
 €
  



…  €


  
      
    
  



† ‚  ƒ €


 
‚‡ƒ

ˆ ˆˆ€
 ‰

 €
ˆ ˆˆ 
 


             
 
         
  
 
                
  
   
    

 
 
   
 


  


    



  

  




   


­€ 

‚
   
 

ƒ 

 
  

 

ƒ  


  
         
   

  
„     
 

    
                   
   

                            



                   
    
  

       


     
    

      


    
        

         
   
     
    
    
     
    
     
  

               ­€‚        
 ƒ
    
        
  ƒ
    „            
    
„„  
  …      

         
     
    „ †

„ „‡ˆ   
 




 


  

      



         
                 
 
    
 
      
              
          
      
      
     
         
  
 

   
­   
   
    
 

  
 €
           

     ‚      
   
          
    
  ƒ „   …      
     
           
†       
     
       
    
    
      

       ƒ
     
   
‡  
      
     ƒ  
 

           ˆ  

 …      ‰        
 
    
   
   
 
 


    

 
  



Definicija


      vrv na konusot    osnova  
baza    
bo~na
povr{ina
radius na konusot 
 generatrisa
 
 oska na konusot

visina na konusot
  site generatrisi
na konusotimaat ista dol`ina
1.    

    

  
 ­
€ 
 

    ‚ƒ
    
„
‚…


 

‚…„ 

     
 
  
†

 
 oskin presek
 
 
 ‚‡       
 

    


 ˆ 



„      


  

ramnostran konus


    
 

 
   
   
   

                  
  
               
 
 
 

       
 



               

                 

      
 
                 
 
 
 

    
­

 

   


 €
 
 ­ ‚€

ƒ  
‚
 ‚
   „
 ‚
… 
‚€

                    




   
 
    
 
        
      
      
     
     

 
   

 
    


     
   


      
   
     
 
        
 


    
    
    
 
 

        
  
 
            ­  
    
   
  
   
   
 
  
­  
 
    
  
  
        
   
  
€     
 
     ‚     

  
       



   



  

 
   
    

 
     
 
     
 
  
      
   
 
     

   ­  




    

   

 
  

 € ‚ 

 ­€€
‚ ƒ€­„
„

  € 


 
ƒ­ 
    
  

 € 






                

     

  


   


   
    M = 

   
 
P = B + M = R + R,  .
   = 2R
 
 
P = R (R + 2R) = R · 3R = 3R.
    
  = 4,5 m
   = 6 m   
     
    = R  3,14 · 3 · 4,5 = 42,39.
  42,39 m

  

ABC   = 4 cm,  = 7,5 cm  
    ­

     R =  = 4 cm  H =  = 7,5 cm


   
 

 
€   ‚  


AC 
 
                        
 R = 4 cm  = 8, 5 cm   
P = R (R + )  3, 14 · 4 · (4 + 8,5) = 3, 14 · 4 · 12,5 = 3, 14 · 50 = 157 (cm).

     


  
ƒ R = 3, 5 cm = 1 dmƒR = 8 cm,  = 2 dm
   
ƒ R = 3, 5 cm, H = 12 cmƒR = H = 5 cm, )  = 18 cm,   

     1,2 cm ­
150    
    


    

             
  

                


  
          
  
 
   
     

 
 


 
  

  

 
  

 

    

          
   
      ­     
 €‚

   


 


   
­
ƒ
 „… 



†   €‡ 




    
 
    
     
  





   
  
      
          
           
     
     


   


        

   

   

  
 
  
  
B = R   


 

­     2   



    €       

= (2) –  = 4 –  = 3,          


         
        
      
  
‚     = 2,5 m   
  = 12,56 mƒ   „

 …      2, , †   


  
       
     
  €      ‡   

                       
ˆ    

       
                V  6, 28 m
 
‰  
   = 8 cm 
    11,4„

 €         


       
       115, 9 cm
 
Š     =  = 115, 9 · 11, 4 = 1321, 26 (g),   1, 32 kg.


 
 
  
 
 
 
    
 
      
            
 
   
  
      

     
   
 
          
    
  
      
                     

 
        
 

      
  

 
     
  
 


 





  




 Mno`estvoto od site to~ki od prostorot, ~ie{to rastojanie od
dadena fiksna to~ka  e ednakvo na , go vikame  i go ozna~uvame so  ().


   
  
  

      
       
       
   

  
 
  
 


  

 ­

 
 

    ­
€ 
‚        
    
  
‚

   
  ­  ƒ„€    
… †
 ‚
 
‡ 


†
 …


         

­€ ˆvnat-
re{na  nadvore{na ‰ 

  
  
­
‚ˆ­ 
­ € ‚
     
   
  
ˆ



ƒ e mno`estvo na site to~ki od prostorot, ~ie{to rastojanie
od edna fiksna to~ka  ne e pogolemo od  i ja ozna~uvame so .


        
  
 
  
     
 
         

  

  
      

    

    
       
         

 
              
  ­€‚
     

      
  ƒ         

   ­€‚   
  
  
 
 
              
                     
     
          
          
 
  

 
   „  

   ­…‚† 
          
    
   


    
  


  
   ‡
        

   ˆ   
    


1.       


2.    
3.      
     
  
4.        

     

5.     
 
  
  
6.      
 


    
7.            
    

8.    
 

9. ­    
 €

10.  

           

  
    
  

.25. PLO[TINA NA SFERA

‚  


 
ƒ  
     „ 
„
   …  
   
  „† 
  ‡ 
„
      
 €
 

 

  €  

Teoremaˆ         


  
 
 †‰‡
 


     

    

   
            
   


  
   
  
     

  




               
     
     ­   

€      
  

    
         
  
 

            

        

  ‚  


  
           


     


  
   
        
   
 
       
 

 

     


    



    
   

   

      

        



 
               
  

 

­€€
 ‚      
  
 
   
   ƒ „   
 …  „
­†‡
 ‚  ˆ      ‰
Š ­­    
Š   

ˆ
 ‹ „   

„
 „
 ‹      


   

‹       


Π      
  Ž„‘

’   


   
  “   
     
               ‰
” „•  
   



 H = R
             
    
     
   

 
 R   


 
 
    

  R



 
  14 cm
 = 7,8.

  


       
          1437 cm
 
­  M = V = 1437 · 7, 8 = 11208, 6 (g)  11, 2 (kg)

€ 
 
100 cm

€‚P = 4R 



 
         
 

 
  
 
 
           
 

  
  2,5 cm 4 cm12 cm
 


 
9 cm 2,6 dm3 cm
 ƒ 
  
„……
‚
32 cm33,4 cm†


    

      
     

      
  
 
     
 

 ­   €
  
  ‚  
ƒ
 „           
     

 
 …    

 ­ €
„‚‚         
   ­†‡€    ‚ 
  
‚ 





 ˆ‰†Š       


      
‰  
‚  

  
   

    Š‚     


  
      Š  


   
  

      
     
   
                  
      
                  
        
          
      
       
  
         
         
     
                     

    ­€€‚   
         
     
 ƒ            
      
          
         

        
          
 
      „            
…   † ‡

          
    
         
      

                    

  
      ˆ

        
         


     

 
 


 
   



 

    
 
 
     
  


  
          
        
    
 

 
      


   ­€ 
 ‚   
    
   ƒ   „
 …      
ƒ „
 …           €  
    † 
€€
 …  
€
 




   

 
€ € 

„
 ‡ €            †
  
 ˆ
€
€ „
 
         
   … 

 

 
    

   

  
  
 
 
  


    

  

   




    





    


  

  


 
  

       


 

   






          


 




 
                



      
                   
      
   
          



   
 
   
 
  
 
  
   
 
    
  
     
        


  
  ­ 
  
 

 ­
   

  
   

 
     



 
    €
                   
 
               




                       


                 
             
   
  
     



            
   

   
                            
   
   
  

­
€ € 
    
€ 

    
    
 ‚    
 
 
 
  
     
   


      

    


   
                    
   
 
 ƒ
       



              „ …   
    †    
    †  ‡   
   
    
              „   …   
  †    
  
                  †   ‡    

      
          „… 
     

  †                     †    

   


                                                 

                    

. 

 30 m.  3 m.  22, 5 km,    1 : 250 000.          .

    cm   
  

 ABCD  O    
       
              
 AOC ~ DOB                   
 CD  ABC  D 
D    D  p  AB.  SBC ~ SDA 
          S
                     
ABC ~ ACD, ABC ~ CBD  ACD ~ CBD.

.  ­
  
 = 12 cm,           = 8 cm,  = 10 cm,  = 6, 4 cm,  = 4, 8 cm.
  
   16, 2 cm,   10, 8 cm,  = 19, 5 cm,  = 13, 5 cm.   = 12 cm,     ,  = 24 cm,     .
   6, 4 cm,   8 cm.  12 cm.  BC  
  C                    C

€   BCD ~ BAC    :  =  : ,   . €     =   ·  

 
 =  ·    ‚ 
 
                 

 €€ € + €13 cm€5 cm


.  ƒ

€€€€€ ƒcm, € „cm, € cm, €…­m.  €   cm,
€ †m, €‡ˆcm, €…„m. . € L  156,83 cm, P  1052 cm, €ˆˆcm, P  196 cm,
 € L  41 m, P  72,2 m.   36 cm.  L  52,81 cm, P = 104 cm.     ‡  m.

 cm.  ‰ƒŠ  €  4,73


.  

   



 
  

                  
   

                      
 
         

.  

11, 4 cm10, 5 cm5 cm2, 1 cm4, 2 cm  6,5 cmR  13 cm.


 3, 5 cm14, 6 cm             cm6 cm 3 cm
7 cm19 cm     

 
  

4, 2 cm                                  


     
10 :73 : 1010 : 3         3, 6 cm
     
  
4,5 cm6 cm6 cm4, 5 cm.             
  
ABD ~ CAB 
          , 72  , 72  .

 10 cm, 18cm.  4, 8 cm.   
  cm 22

cm17 cm
d d 


 
 1, 4 cm4, 6 cm5 cm   cmm­m
 €km = 1, 5 m = 3, 9 m          =  +  = 2 +  =
3 =     ‚ 
  cm      
 ƒ :  =  :  : 1 =  : , : =  : 1

 


„4,5 cm, 7,5 cm 9 cm


BC~ A'B'C'.
…AAA'A' 


    
†
ABA ~ A'B'A'.  …AAA'A' 

†  

     †
 ABA ~A'B'A'. …
 

              
  
 
     3,7 cm   112,5 km.     10,06 cm     13,  10  5.
     cm = 6 cm, R = 12 cm






     

          


 
     
     
  


 




  


 


 ­









€
‚ 


ƒ

 ­

   


     

 
 „  
 ­
ƒ
ƒƒ  
   …
† 
  ‡

†    ‡ „  
  ˆ…





 „  
 „  





‚
 ­­
­‰Š‹
‹­
‹


 ­€




  
   
 
 
  
 

   

 
 




­
­­  

  Œ€   
    




  

 
  

 
„  
  
  







               
      
   
        
       = 0– < 6–2 > 72 –  < 8
  –5 <  > 9


     




                   ­  
€
  € 
  €(, ) 
[, ] = [, ], (, )  [, ] = (, )‚‚ƒ‚ „    { -3, -2, -1,
1, 2, 3}, )    {0, 1, 2, 3}

ƒ

  … – 2 – 2 <  + 13 – 4 >  – 56 – 3 > 2 + 5 


  
6– 2 >5 + 3  4> 8   > 2                            
 
ƒ

        M = ( –1,  )M = (–9,  )        M = (–  , 5)


   
        
         M = ,M =                 
        
ƒ

„  (–  , 2)  (2,  ), = 2  (–  , 2)„  (–2,  )  (–1,  ),


    
  (–  ,4)        –2   † 
  < –2          R
  
           
  – 3   
 < –3   
  2   
 > 2   
     

 ƒ‡

        M = .M = (–2,  ), M = .M = (4,  ),     
 
     
  
„                 ˆ   , 
     
 
    –  <  <  + 
   
(2 + 3) – ( + 13) < 4 – 5)<(2 + 3) + ( + 13) „              
   


18.

1.  
 2. 3.
4.  6.  

7.  
8.     9. 10.

19.

2.    
 3.  4.
  5. 

6.         7. 

21.
1. 

 2.  3.       

   

4.  ­
€‚ƒ   5. „€   ƒ     ƒ      6. … 

 
   
 
  
22. †
 
1.     
 2.  €  ­€ 
  ­€  €
 

23†
  
1.      
2. 
     
 3.    4.      
  
5.  ‡  

­ 
 6.  
‡  
   ‡

Zada~i za povtoruvawe i utvrduvawe - †



1.  ‡2.    ‡ 
   3. 





4.ˆ‰ 5. 
 6.    

     7.   


     8.    

 
9.           
Š‹ 10. 
 

      

   
12.              13.Œ  14.DokazŽ
     
 
‘

’

   “  ‡

     ‡ 15.    
    16. 17.

” “         18.  19.



         


 


 



    


  

             ­     
  
€‚
    ‚ƒ

    
    
                    
    
„ƒ  
 ­…

 ­€­€‚­ƒ

 
†
‡€‡ ‡‡‡€‡ ‡‡ ˆ
     

                       
     




         
                       
        
 
„  ‰
Š‹


 
 €

                   ˆ


‡€
‡€€


‡Œ 


 €

  
  ‡        ‡        
  
  
  

 
 Ž

‘




            



            
    
              
  
   

 
        
                         
 
   
   
    
   

    
        
    




 
  
   
   

  ­      
        


€ 
 ‚
 ƒ   „ …  


‚ 
ƒ  ƒ
† ƒ
…  
 „…
 € 
 ‡        
ƒ  ˆ      
† ‰ƒ
…  
 „…  Š­
   ƒ  … 
 „
‹† Œ„
ƒ … ­ƒ
  …


  

 …   

Ž  „  
ƒ …
    
  
ˆ
Žƒƒ

  ‘    
    
 ’ “ ­   … 
          ˆ   
 

ƒ



   
   


  
               
  

   

     
 


    
 






  


 



 



   
 

 
   
 
 
      

 
      
  
­ ­
 ­€   
  ‚ ƒ 
 ­   ­ „  
 
   
  
       
  
…      ­ †  ­ ‡ˆ
 ­‰ˆ …… €  ƒ Š‹    Œ  
  Œ                 ‰       „     ‰     
  …    …Ž‘ ­ ‹ ‘
 ­    ‹            ­  † ­    €    
­ „
   ’“ ‚­”‹
 ­ ’ 
 
            „
      

   
 
    
          
    

  …

…… ……
• ‹ • ‹     
    
        ‹      

       
        ‹ ƒ  ‚‹ 
     
     

     
    ‰  …                    
 

 „   …



     


                 
  
       
 
                   
       
 
   

 
           
          
    
   

                            
 
           

        

­
€   ‚ƒ  „ 
            …       
   

 †‡      
       

†
  

 †

         


         ­  
  †  
  €
 ‡
 ††
ˆ
       …
 ‰       … „  €
     „    € 
„ ‡   ­  „  Š

†‹
                          
        
          Œ  
 
      Ž ƒ  
       
 








  
         

 

 


 
 
     ­
    


€‚€‚ƒ „ƒƒ ƒ …
„ƒ‚ƒ   †
‚ƒ    ‚ƒ

 
  ‚   ‚ ƒ ‚ ‡ ‚……
     ˆ ƒ‚      
ƒ‚ ‚  ‚  ‚ ‰


 ƒ  

        ƒ
 ƒ  ƒ 

  
Šƒ ‹ ƒ  
 ƒ 
   
 



 
  
 
          


   ‚Œ   ‚Œ          Ž  ƒ          
         ‘ 
‘  ƒ                         





        




         
           


           

 
 
   

         


 

 

           


 
       
          

         
   

 
          
­ 

        
    € 

          ‚   
 
     

 ƒ
„…† ‚
  
     ­‚

‡ˆƒ ‡





       
  
      
          
         



  
   
 
  
        

  

­  €  
   
        
             
  

 



  ­  



‚ ƒ   ƒ
„      „ …†
      
ƒ ‡       …    …
…       ˆ‰           ƒ  ƒ
   Š                 
      ܠ
  
 …€† 
   € 
                       
  
   
      
 
‹†   €     
 

  
            
   


   
   
 

Œ    Ž


 



Œ    †  ‘  



   

’ˆˆ’
  




 ‡ 


 ‡ 
   ‚
  
   ‚ 

   ‚ 
  ‚ 
 
 ˆ
   ‚ 
 
      
  ‰
  ‰

  ‰„     
  ‰  

  ‰  
­
  ‰ 
  ‚
Š  
  ‚   
    ‚  

    ‚   
 ‚Š 
 ‚
  
  
   ‹  

        
         ­
   ‚   

 ‚„
 ­


 ‹   

       
­ ‹  „
  
 ‚„
  
€    ŒŠ 

     
    
    ‚
€
­ Ž 
‚   ‚ Š 
‚   ‚  
‚   ‚  
‚   ‚  
‚    Ž

‚ƒ       
€„
     
  
­ ‚  ­
„
  ‚  
…   Ž 

 ‚ 


   
 ‚

 ‚ 
…     ‘      
…   
   

 ‘       
  

…  

†
 ‘  
†
   

  
 
­ 
   
  
    


 „   
 „


  
 
 „
 

  
 

  „
€  



   
 
     
 
    
€
 
… 

 
 
 

ƒ
 
… 


… 


 
  

 
…     
­ 
…
­ 
­

­
 

 


† 
 
 €
†  
 

 
 
† 


 

†

 
 
 
 
 

 


 



 
†

‡ 


ˆ 
 
‰


 
 
 
‚ƒ
  
 €
‰
  

  
 



 
Š


­
  

 
  
 

 
„
  
 

 
­
„

  
 
 
 

 




 

    


   
 
    
  
   
     
        

 

      


           
            
  
     ­       
  
€         

 

      


 ‚ƒ
 „ 
    €
       
 
     
        
  
   
…        †   
…  
 †  
 


 

    


   

     
   
       
           
           
          

 

      


    ­    
 €     
         

 ‚       
           

            




            
              

   

 ƒ  „…† 


 ‡ „  „…†    
 ‡ „  „…†      
 ˆ ‰­  Š „†     „…†
 ‹ Œ  …    „…†


          
   
 
          
 
    

 

        


   
      
   




           


   
           
   
      
  ­         
 
    
  
 ­         
 
       €   
 ‚          
   

 

 ‚€ ƒ„  


 ‚ €… ‚   
 †  ‡      
      
ˆ    €  
 ‰…        
      
     
 
          
 
     


 

          



          


    

         

               
        


             

      


       

       
       
 ­     

 

      €  


‚ ƒ   „ €  
     
 …    €  
 †   €  
 †      „  

 †     €  
 ƒ    €  
 † €      

 ƒ   „  ‚
 ƒ       €  


 

       


        
      
     
     
     

 

           
     
     
     

 

            
     
     
     

 

    ­    


   ­  
     
€‚     ƒ    ƒ „   
€‚    „   

        

… †‚     



You might also like