1.

Ústavný vývoj na území SR pred rokom 1920

- Slovensko ako územno-politický celok, ako krajina, sa formovalo veľmi pomaly a postupne
- základnou príčinou tohto pomalého vývoja bola dlhá absencia vlastného štátneho útvaru
- koncom 8.st - prvým štátnym útvarom na území dnešného Slovenska bolo Pribinovo kniežatstvo, ktoré malo
svoje centrum v Nitre a neskôr sa stalo súčasťou Veľkomoravského štátu

- Veľkomoravská ríša bola dobre organizovaným ranofeudálnym štátnym útvarom, a mala veľký politický,
hospodársky a národný význam
- 906 - rozpad Veľkomoravskej ríše pod tlakom Franskej ríše vytvoril podmienky pre vznik českého
kráľovstva a uhorského štátu

- Uhorský štát neumožňoval Slovákom formovať vlastnú štátnosť a slovenskému národu ani pod vplyvom
myšlienok Štefana Verboczyho a jeho diela Opus Tripartitum, neposkytol autonómiu
- od 1526 sa Uhorsko, a tým aj Slovensko stáva súčasťou habsburskej monarchie
- pod vplyvom tureckej anexie sa Uh rozdelilo na- habsburské Uhorsko,
- Budínsky pašalík
- Sedmohradské kniežatstvo, vazalský štát tureckých sultánov

- centrum politického života sa presúva na tzv. Horné Uhorsko, na územie dnešného Slovenska
- Bratislava sa stala korunovačným mestom uhorských kráľov a sídlom uhorského snemu
- v roku 1635 - v Trnave bola založená univerzita
- v 15. a 16. st. - Slováci si čoraz väčšmi uvedomujú svoju národnú identitu

- 1609-1610 uhorský snem vydal zákony aspoň formálnej jazykovej rovnosti slovenského,
maďarského a
nemeckého etnika

- rok 1848 bol pokusom o politické uplatnenie slovenských návrhov vo forme petícií a formulácie vlastných
politických a najmä národnostných požiadaviek
- vedúcou osobnosťou tohto procesu bol Ľudovít Štúr, hlavný predstaviteľ mladej slovenskej inteligencie,
v rokoch 1847-1848 poslanec uhorského snemu, v roku 1845 založil Slovenskje národnje noviny
- v marci 1848 prijali poslanci uhorského parlamentu ústavu i ďalšie požiadavky smerujúce k politickej
samostatnosti Uhorska, a keď tieto boli zamietnuté, nasledovali ozbrojené zrážky, v ktorých boli Košútove
vojská potlačené
- po vyhlásení Stadionovej ríšskej ústavy uhorské národné zhromaždenie na Košútov návrh prijalo 14. 4. 1849
vyhlásenie nezávislosti

- 10. 5. 1848 - Žiadosti slovenského národa prijali politický predstavitelia v Liptovskom Sv. Mikuláši
- tu boli v 14 bodoch sformulované základné politické požiadavky Slovákov
- mal sa zriadiť národný snem Slovenska,
- malo sa uplatniť demokratické volebné právo,
- sloboda slova, tlače, prejavu, zhromažďovania, cestovania,
- zavedenie slovenčiny ako úradného jazyka v slovenských župách a obciach
(autonómia pre Slovákov)
- súčasne sú prvým štátoprávnym programom Slovákov v ich histórii
- slovenské požiadavky však nenašli porozumenie u uhorskej revolučnej vlády, a to napriek tomu,
že neboli namierené proti integrite Uhorska

- jún 1848 - na Slovanskom zjazde v Prahe hľadali slovenskí vodcovia Štúr, Hurban a Hodža spojencov na
uskutočnenie svojich cieľov
- tu vznikol návrh na vytvorenie spoločného štátneho celku Čiech, Moravy a Slovenska v rámci
federalizovaného Rakúsko-Uhorska

- 16. 9. 1848 sa vo Viedni konštituovala Slovenská národná rada ako najvyšší národný orgán vojenského
a politického charakteru a o 3 dni vyhlásila na Myjave slovenskú samostatnosť, vypovedala štátny zväzok
s Maďarmi a poslušnosť maďarskej vláde
- počas 3 slovenských výprav, ktoré boli neúspešné, pôsobila ako najvyšší revolučný orgán

- 7. 6. 1861 na národnom zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine bolo prijaté Memorandum slovenského
národa, ktoré koncipoval Štefan Marko Daxner
- v oboch dokumentoch sa vychádzalo z požiadavky, aby sa v rámci hraníc Uhorska vymedzilo územie

1
 Slovenska ako územie slobodného slovenského národa
- návrh žiadal vytvorenie národného snemu, výkonných orgánov i súdov
- Viedenská vláda postúpila tento návrh uhorskému miestodržiteľstvu, ktoré ho vyhlásilo za protiústavné

- jediným výdobytkom z tohto obdobia bolo zavedenie vyučovania slovenčiny na gymnáziách v Prešove, Nitre,
Levoči, Banskej Štiavnici, Skalici a Trenčíne a ->
- založenie Matice slovenskej v roku 1863 v Turčianskom Svätom Martine

- podobné požiadavky boli obsiahnuté v Prosbopise, ktorý bol 12.12. 1861 odovzdaný cisárskemu dvoru

- po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 obdobie potláčania všetkých nemaďarských národov v Uhorsku
- všetci obyvatelia Uhorska mali tvoriť politicky uhorský národ

- 1879 bolo zavedené povinné vyučovanie maďarčiny na všetkých školách, a zavŕšením tejto politiky bolo
prijatie Apponyiho školského zákona z roku 1907, ktorý jednoznačne preferoval maďarčinu ako vyučovací
jazyk na všetkých školách
- boli rozpustené slovenské gymnáziá a zatvorili aj Maticu slovenskú a o majetku Matice slovenskej sa
ministerský predseda vyjadril, že ho nemožno vrátiť vlastníkovi určenému v stanovách (slovenskému národu)
lebo slovenský národ v Uhorsku neexistuje

- v období 1. svetovej vojny vznikla koncepcia česko-slovenského štátu, ktorá predovšetkým zásluhou
Masaryka, Beneša a Štefánika našla podporu aj na medzinárodnom fóre
- Slovenská liga v USA v septembri 1914 prijala Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských,
v ktorom nastoľuje požiadavku úplnej samosprávy a myšlienky spoločného štátu Čechov a Slovákov

- Americkí Česi a Slováci uzavreli v Clevelande dohodu 22-23. 10. 1915, kde v kontexte myšlienok
o rovnoprávnosti v štátnom spolužití uvažovali o federatívnom usporiadaní ako o vhodnej forme spolužitia
oboch národov
- táto dohoda vytyčovala program samostatnosti českých krajín a Slovenska a ich federatívne spojenie s úplnou
autonómiou Slovenska, štát by mal mať - demokratickú povahu,
- vlastný snem,
- štátna správa,
- kultúrna sloboda,
- štátny jazyk slovenský

- Pittsburská dohoda z 30. 5. 1918, ktorú možno hodnotiť ako ústupok idey čechoslovakizmu, ktorý dostal
podobu fikcie jednotného československého národa ako štátotvorného činiteľa

- Deklarácia slovenského národa prijatá v Martine 30.10. 1918 podstate akceptovala masarykovské predstavy
o jednotnom československom národe, v ktorom Slováci sú jeho mladšou vetvou

- 1.sv. vojna, ruská revolúcia z februára 1917 vytvorili predpoklady na zánik R-U a vytvorenie nového štátu
- Národný výbor prijal 28.10. 1918 zákon o zriadení samostatného česko-slovenského štátu, ktorý bol potom
publikovaný ako zákon č. 11/1918 a označujeme ho ako prvé ústavné provizórium
- tento dokument fixoval vznik nového štátneho útvaru – československého štátu

- Čechoslovakizmus mal však už od začiatku existencie spoločného štátu negatívny dopad na Slovensko
- Zákon č. 11/1918 SB. Zák. a nař. = recepčný zákon obsahoval úvod a 5 článkov
- konštatoval vznik samostatného československého štátu s tým, že jeho forma bude určená - Národným
zhromaždením po dohode s Národnou radou v Paríži

- Dočasná ústava prijatá 13.11. 1918 ako zákon č. 37/1918 Sb. Zák. a nař nepredstavovala úplnú ústavu, ale
upravovala iba formu vlády
- upravoval štruktúru najvyšších štátnych orgánov nového štátu, ich utváranie, štruktúru a vzťahy
- štát mal republikánsku formu a uplatnili sa v ňom princípy parlamentarizmu
- najvyšším orgánom štátnej moci sa stalo Národné zhromaždenie, hlavou štátu bol Národným zhromaždením
volený prezident (ústavné postavenie slabé) a vláda bola najvyšším výkonným a nariaďovacím orgánom
- vládu tiež volilo Národné zhromaždenie

2
 2. Vznik ČSR a Ústava ČSR z r. 1920

K historickému vyhláseniu samostatného, spoločného štátu Čechov a Slovákov došlo 28. 10. 1918 na schôdzi
Národného výboru v Prahe.
Prvým zákonom tohto štátu bol zákon č. 11/1918 Zb. zákonov a nariadení samostatného štátu ČS, pri ktorého
prípade zohral významnú úlohu vtedajší politik Alois Rašín. Označoval sa ako 1. ústavné provizórium, vzhľadom
na svoj prvoradý význam a súčasne za recepčný zákon, pretože formálne zakotvoval právnu kontinuitu
s doterajšou rakúsko – uhorskou monarchiou, nakoľko prevzal rakúsky a uhorský právny poriadok a zakotvil tiež
kontinuity rakúskej a uhorskej verejnej správy, vrátane diskontinuity s habsburskou centrálou mocou. Vzhľadom
na nemalé rozdiely vo vývoji rakúskeho a uhorského právneho systému a admistratívneho usporiadania bol
zákonom prevzatý aj právny a správny dualizmus, ktorý sa nepodarilo prekonať za celé obdobie trvania
predmníchovskej republiky.
Na Slovensku sa 30. 10. 1918 ustanovila v Turčianskom sv. Martine SNR, zložená zo všetkých vtedajších
politických strán slovenského národa. SNR a jej výkonný výbor sa stal najvyšším národným orgánom
slovenského národa. Historickým politicko-štátnym aktom SNR sa stala Deklarácia slovenského národa /
Martinská deklarácia/, schválená účastníkmi slávnostného zhromaždenia v Truč. Sv. Martine 30. 10. 1918 a to
nezávisle na politických udalostiach, ktoré súviseli s vyhlásením československého štátu 28.10.1918 v Prahe.
Dočasná ústava ČSR označovaná aj ako druhé ústavné provizórium / zákon č. 37/1918 Zb.z./ vznikla po
skončení vlády národného výboru, keď sa tento premenil na Národné zhromaždenie, rozšírené na 256 členov,
ktoré dočasnú ústavu schválili. Rozšírenie Národného zhromaždenia sa realizovalo taktiež podľa výsledkov
volieb do ríšskej rady v r. 1911. Pre zástupcov Slovenska vzhľadom na nepoužiteľnosť tohto kľúča, bolo
stanovených 40 miest a v dôsledku námietok zástupcov Slovenska bol počet poslancov zvýšený na 270.
V národnom zhromaždení však neboli zastúpení predstavitelia národnostných menšín. Dočasná ústava
sústreďovala pozornosť na úpravu postavenia Národného zhromaždenia, vlády a prezidenta. Tým bola prvý krát
upravená parlamentná forma vlády .
Ústavným základom nového štátu sa po prijatí prvého ústavného provizória a Dočasnej ústave ČSR spolu
s týmito dokumentmi stala definitívna ústava pozostávajúca zo zákona z 29.2.1920, ktorým sa uvádza ústavná
listina Československá z 121/1920 Zb. z. a z vlastnej ústavnej listiny. Ústava ČSR ako základný zákon bol prijatý
nevoleným parlamentom- Národným zhromaždením, ktoré vzniklo v novembri 1918 z Národného výboru
Československého.
Východiskovými základmi ústavy bol na prvom mieste princíp suverenity ľudu a na jeho základe vytvorený
systém zastupiteľskej demokracie reprezentovaný Národným zhromaždením a miestnymi orgánmi samosprávy.
Dôraz položila na parlamentnú republiku, ktorú predstavovala volená individuálna hlava štátu, vláda zodpovedá
Národnému zhromaždeniu a celá sústava obecných zastupiteľstiev volených v obciach a mestách priamo ľudom.
Ústava poznala aj formu priameho uskutočňovania suverenity ľudu – referendum na celoštátnej úrovni, ktoré
však malo špecifickú podobu. Bolo možné len z iniciatívy vlády v prípade, že NZ zamietlo vládny návrh zákona.
Štruktúra ústavy – zákon č. 121/1920 Sb. Z. a n.
Charakter ústavy- bola ústavou vo formálnom zmysle, išlo o tuhú ústavu, právnu, písanú, fiktívnu.
Štruktúra ústavy:
Preambula – slávnostné politické vyhlásenie koncipované podľa vzoru americkej ústavy, ktorá nemalo charakter
právnej normy, nebolo právne záväzné.
Uvodzovací zákon – mal 10 článkov, ktoré po obsahovej stránke vymedzili pomer zákona a ústavného zákona,
spôsob zmeny ústavy ústavným zákonom, ďalej obsahoval ustanovenia prechodnej pôsobnosti dočasného NZ
a prezidenta republiky a vymedzoval postavenia ústavného súdu ČSR.
6 hláv:
hlava – všeobecné ustanovenia
hlava – o zákonodarnej moci
hlava – o vládnej a výkonnej moci
hlava o sudcovskej moci
hlava – o právach a slobodách občanov
hlava – o ochrane národnostných , náboženských a rasových menšín
Najvyššie štátne orgány:
národné zhromaždenie – jeho štruktúru a kompetencie upravuje 2. Hlava Išlo o najvyšší orgán štátnej moci.
Dvojkomorová štruktúra – obe komory boli formálne rovnocenné. Rozdiel medzi obidvoma komorami spočíval
predovšetkým vo vymedzení aktívneho a pasívneho volebného práva a v rozsahu právomocí. Prvá komora tzv.
poslanecká snemovňa mala 300 členov volených na 6 rokov, pričom aktívne volebné právo – vek 21 rokov,
pasívne volebné právo – vek 26 rokov. Druhou komorou bol senát tvorený 150 členmi volenými na 8 rokov, tak,
aby zapadal do teórie bŕzd a protiváh. Obidve komory NZ sa volili podľa všeobecného, rovného , priameho

3
a tajného hlasovacieho práva a podľa zásady pomerného zastúpenia. Pokiaľ išlo o kompetencie poslaneckej
snemovne boli uznané širšie právomoci ako senátu. Iba poslanecká snemovňa mohla vysloviť dôveru, resp.
nedôveru vláde a vo všetkých zákonodarných veciach bolo rozhodné konečné uznesenie poslaneckej snemovne,
aj keď senát nesúhlasil. Na základe rokovacieho poriadku poslaneckej snemovne sa taxatívne vymedzilo, ktoré
predpisy sa budú môcť meniť uznesením príslušnej snemovne. Kompetencie – zákonodarný a kreačný orgán,
voľba prezidenta spoločným zasadaním oboch snemovní, zákonodarná právomoc nebolo obmedzená vecne, ani
teritoriálne, - kontrolná právomoc - kontrola štátneho finančného hospodárenia, schvaľovania štátneho rozpočtu,
interpelačné právo, činnosť osobitných kontrolných výborov, udeľovanie štátneho občianstva a pod, - správne
právomoci – uplatňovanie politickej zodpovednosti vlády, oprávnenia týkajúce sa medzinárodných vzťahov, právo
zúčastňovať sa na právoplatnom vzniku niektorých medzinárodných zmlúv a udeľovaní súhlasu s nimi,
rozhodovanie o vypovedaní vojny a súhlas k mieru, - autonómna funkcia – volila si predsedníctvo a ostatných
funkcionárov, - sudcovská funkcia – v prípade trestného stíhania prezidenta pre vlastizradu, súdil ho senát na
základe obžaloby poslaneckej snemovne.
Prezident republiky - nositeľ časti vládnej výkonnej moci. Bol volený 3/5 väčšinou NZ za prítomnosti
nadpolovičnej väčšiny úhrnného počtu členov poslaneckej snemovne a senátu. Svoj úrad vykonával po zložení
sľubu 7 rokov. Nikto nemohol byť zvolený za prezidenta viac ako dvakrát za sebou, s výnimkou prvého
prezidenta T.G.Masaryka. Kompetencie - boli vymedzené veľmi široko podľa francúzskeho vzoru. Vzťah k NZ –
mal právo podávať ústne alebo písomne správu o stave republiky a odporúčať mu opatrenia, ktoré pokladá za
nutné a účelné.
Právo prezidenta rozpustiť NZ, rozpustiť obidve snemovne a vyhlasovať ich zasadnutia za skončené, prípadne
ich odročovať. Bez ohľadu na parlamentnú väčšinu mohol vymenúvať novú vládu a rozpustiť kvôli nej parlament.
Vzťah k vláde – mal široké oprávnenia, vymenúval a odvolával predsedu a členov vlády, mal právo byť prítomný
a predsedať schôdzam vlády, mohol žiadať od vlády alebo jej členov písomné správy, nebol zodpovedný za
výkon svojho úradu, za jeho prejavy súvisiace s jeho úradom zodpovedala vláda. Prezident aktívne zasahoval do
vnútornej a zahraničnej politiky ako hlavný veliteľ brannej moci a ako hlava štátu.
Vláda – najdôležitejšia zložka štátneho aparátu. Išlo o kolektívny orgán, predstavujúci zbor ministrov na čele
s predsedom vlády, zostavený podľa rakúskeho vzoru. Jednotlivé rezorty obsadzoval predseda vlády.
Predsedom vlády sa zásadne stával vedúci činiteľ najsilnejšej politickej strany. Prislúchalo mu dohodnúť, resp.
zostaviť vládny program a dbať o jeho realizáciu, podpisoval zákony za prezidenta, ak bol zaneprázdnený.
Prípadný konflikt predsedu vlády s ostatným členmi vlády znamenal demisiu celej vlády. Kompetencie –
rozhodovala v zbore za účasti nadpolovičnej väčšiny jej členov o vládnych návrhoch pre NZ, o vládnych
ustanoveniach na vykonávanie zákonov a o všetkých veciach politickej povahy. Vymenúvala vyšších štátnych
úradníkov , mala právo zákonodarnej iniciatívy – predmetom rokovania NZ boli takmer výlučne vládne návrhy
zákonov. Právomoci vlády sa rozšírili tzv. zmocňovacím zákonodarstvom, ktorým sa na vlády prenieslo právo
upravovať niektoré otázky, úprava ktorých patrila do kompetencie parlamentu. Za existencie prvej ČSR sa objavili
rôzne formy vlád. Okre koaličných vláda s vyskytli aj úradnícke vlády.
Päťka – mimoústavný faktický orgán – osobitný zbor vodcov najdôležitejších politických strán bez ohľadu na to,
či všetky tieto strany tvorili vládnu koalíciu alebo či niektorá z nich bola v opozícii. Vznikla v decembri 1920, keď
nastúpila prvá úradnícka vláda a fungovala až do kocna prvej ČSR, pričom v priebehu svojej existencie sa jej
počet menil. Tento orgán vystupoval ak reprezentant poslaneckých klubov v parlamente, zabezpečoval styk
koaličných strán s vládou. V skutočnosti však určoval politickú líniu vlády, a stanovoval aj prácu NZ.

3.Ústava Slovenskej republiky z r. 1939

Ústavný zákon zo dňa 21. júla 1939 o ústave SR

Hlava prvá
Informuje o všeobecných ustanoveniach:
SR je republikou na čele s voleným prezidentom
Štátna moc je rukách orgánov, ktoré sú určené ústavou
Občianstvo je jediné a jednotné a podmienky na jeho získanie stanovuje ústavný zákon
Hlavné mesto: Bratislava
Osobitný zákon určuje štátne symboly a farbami republiky sú biela, belasá a červená
Hlava druhá
Snem:
má zákonodarnú moc, 80 poslancom, ktorí sú volení na 5 rokov
pasívne od 21. roku, aktívne od 30. roku (ak vyhovuje podmienkam volebného poriadku)
o platnosti volieb rozhoduje volebný senát,
poslanec je zástupcom občanov celého štátu, vykonáva svoj mandát osobne a po zvolení skladá v sneme sľub,
o pozbavení mandátu pre neplnenie svojej funkcie rozhoduje štátna rada na návrh predsedníctva snemu)
poslanec nemôže byť stíhaný za hlasovanie, podlieha disciplinárnej moci snemu

4
netýka sa trestnej zodpovednosti
poslanec zadržaný pri trestnej činnosti je zadržaný a ak predseda senátu do 14 dní nesúhlasí s väzením, je
poslanec prepustený
prezident republiky zvoláva snem 2-krát ročne na riadne zasadanie: v marci a októbri
na žiadosť väčšiny poslancov je povinný vyhlásiť mimoriadny snem, ak to neurobí do 14 dní, zvolá ho predseda
snemu
snem je uznášaniaschopný v prítomnosti aspoň 1/3 všetkých poslancov a k platnosti uznesenia je potrebná
väčšina prítomných
prítomnosť 2/3 a 3/5 väčšina prítomných pri: ústave, ústavných zákonoch a ich zmene, o zmene štátneho
územia, vypovedaní vojny, uzavretí mieru a o obžalobe prezidenta
člen vlády má právo zúčastniť sa zasadania snemu a má právo sa aj vyjadriť
právomoci snemu: voľba prezidenta, uznášanie sa o ústave, ústavných zákonoch a ich zmene, ustálenie
štátneho rozpočtu, vydávanie zákonov o obrannej povinnosti, uznášanie sa o zákonoch ukladajúcich občanom
nové trvalé finančné bremená, vydávanie zákonov o organizácií a pôsobnosti súdov, udeľovanie súhlasu
s mierovými, medzinárodnými a inými zmluvami, ktoré udeľujú štátu/občanom bremená,
zákonodarná iniciatíva: vláda, štátna rada,, členovia snemu – je nutné je pripojiť odôvodnenie a návrh na úhradu
prezident je povinný do 15 dní odhlasovaný zákon podpísať alebo ho vrátiť snemu s pripomienkami
signácia zákona: prezident, predseda snemu, predseda vlády a poverený minister,
zákon musí byť vyhlásený 8 dní po signovaní prezidentom
Hlava tretia
Prezident:
volený snemom – každý občan, ktorý je voliteľný do snemu a v deň volieb má min. 40 rokov
maximálne dvakrát za sebou,
funkčné obdobie: 7 rokov, začína dňom zloženia prísahy,
prezident nemôže byť členom snemu
ak umrie/vzdá sa funkcie/nemôže je trvale plniť, snem do 30 dní zvolí nového prezidenta,
reprezentuje štát navonok, prijíma a poveruje diplomatických zástupcov, uzaviera medzinárodné zmluvy,
vypovedá vojnu/vyhlasuje mier – so súhlasom snemu, zvoláva/rozpúšťa snem, vracia snemu odhlasované
zákony s pripomienkami, podpisuje zákony a nariadenia s mocou zákona, vymenúva vysokoškolských
profesorov, sudcov, štátnych úradníkov, je najvyšším veliteľom armády, vymenúva a odvoláva ministrov, udeľuje
rády, vyznamenania, dary a penzie z milosti...
nikomu sa nezodpovedá, je možné ho stíhať len za vlastizradu,
na platnosť vládneho aktu sa vyžaduje podpis príslušného ministra.
Hlava štvrtá
Vláda:
je zložená z predsedu a ministrov – menuje ich prezident
členovia vlády skladajú do rúk prezidenta prísahu
vláda rozhoduje v zbore, ktorý sa môže uznášať, ak okrem predsedu je prítomná väčšina jej členov,
vládne nariadenie podpisuje predseda vlády a príslušný minister
snem môže vysloviť vláde alebo niektorému z jej členov nedôveru
člen vlády nesmie byť členom zárobkových spoločností
Hlava piata
Štátna rada:
6 členov je menovaných prezidentom, 10 členov je menovaných HSĽS, jedného člena menuje každá
registrovaná strana národnostných skupín a stavov + predseda snemu a predseda vlády
právomoci: trestne stíhať prezidenta, predsedu a členov vlády, zostavovať kandidátku pre voľby do snemu,
rozhodovať o strate poslaneckého mandátu na návrh predsedíctva snemu, podávať snemu návrhy zákonov...
funkčné obdobie rady je trojročné
členovia majú imunitu ako poslanci
rada rozhoduje v zbore, ktorý sa môže uznášať, ak okrem predsedu je prítomná väčšina jej členov
Hlava šiesta
Politické strany:
štátnej moci sa slovenský národ zúčastňuje prostredníctvom HSĽS – totalitné znaky
podrobnosti o zložení a orgánoch určuje osobitný zákon
národnostné skupiny sa zúčastňujú štátnej moci prostredníctvom svojej registrovanej politickej strany
Hlava siedma
Stavovské zriadenie:
občania podľa povolania sa zoskupujú do týchto stavov: poľnohospodárstvo, priemysel, obchod a živnosti,
peňažníctvo a poisťovníctvo, slobodné povolania, verejní zamestnanci a osvetoví pracovníci,
každý občan musí byť organizovaný v nejakom stave
stavy sa starajú o hospodárskej, sociálne a kultúrne záujmy, o zvýšenie výkonnosti, životnej úrovne a pod.,
organizácia stavov je na samosprávnom princípe, vedúce pozície len tí, čo sú organizovaní v HSĽS

5
Hlava ôsma
Územná samospráva:
občania sa na správe štátu zúčastňujú prostredníctvom orgánov územnej a stavovskej samosprávy,
je nutné dbať aj na záujmy inonárodných skupín,
Hlava deviata
Súdnictvo:
existencia štátnych a osobitných súdov,
nik nesmie byť zbavený svojho zákonného sudcu
súdnictvo je oddelené od správy, osobitné zákony určujú súdnu moc tých-ktorých správnych úradov vo veciach
pre pokračovanie trestné, policajné alebo finančné
vojenské súdy majú právomoc nad civilným obyvateľstvom len počas vojnového stavu a na činy v tejto dobe
spáchané
vo svojej funkcii sú sudcovia nezávislí a podliehajú len zákonom
sudcovia z povolania sú na svoje miesta ustanovení vždy trvale
rozsudky sú vynášané menom REPUBLIKY
rozvité je Zákonom č. 112/1942, ktorým sa vytvorila sústava súdov (riadne – okresný, krajský a mimoriadne –
počas výnimočného stavu/štatária, osobitné – burzové, vojenské...)
najvyšší súd, hlavný poisťovací súd
Hlava desiata
Práva a povinnosti občanov:
povinnosti – každý mužský občan sa podrobuje vojenskej službe a je povinný mať účasť na obrane štátu/každý
občan bez rozdielu pohlavia je podrobený pomocnej službe na obranu štátu/povinnosť pomáhať verejným
orgánom pri ich výkone/občianska povinnosť duševnej alebo telesnej práce od 18. – 60. roku/povinnosť občanov
starať sa o výchovu a vzdelanie svojich detí/platenie dávok, daní a poplatkov,
práva – každý občan bez rozdielu má právo na ochranu majetku, života a slobody/zaistenie osobnej slobody
a domáceho pokoja/zabezpečenie práva zhromažďovania, združovania, sloboda vyznania, prejavu, bádania
a umenia.../právny poriadok ochraňuje manželstvo, rodinu a materstvo/práca je chránená, výška mzdy je
primeraná výkonu a prihliada sa na rodinné pomery,
vlastníctvo ako sociálna funkcia a zaväzuje majiteľa k narábaniu s ním v rámci všeobecného dobra, súkromné
vlastníctvo je možné obmedziť len na základe zákona, obmedzenie listového tajomstva môže byť len vyplývajúce
zo zákona, zákaz vykorisťovania soc. slabších
Hlava jedenásta
Úprava cirkví:
právo slobodného plnenia náboženských povinností pre každého
cirkvi a náboženské spoločenstvá sú verejnoprávne korporácie s vlastnou správou a majetkom
výučba náboženstva na ľudových a stredných školách je povinná
Hlava dvanásta
Národnostné skupiny:
voľné hlásenie sa občanom v svojej národnosti,
činnosti smerujúce k odnárodneniu sú trestné
majú právo organizovať sa pod vlastným vedením, nadväzovať a pestovať kultúrne styky s materským národom
a právo používať v školách a verejnom živote svoj jazyk,
Hlava trinásta
Rozličné ustanovenia

4. Ústavný vývoj po roku 1945 a Ústava 9.mája 1948

V r. 1945 prezident E. Beneš odcestoval do Moskvy na rozhovory o vytvorení novej vlády so zástupcami
komunistického centra odboja a na prípravu nového programu tejto vlády. Oficiálne vymenovanie tejto prvej vlády
Národného frontu Čechov a Slovákov sa uskutočnilo 4.4.1945 v Košiciach a 5.4.1945 bol na zasadaní tejto vlády
schválený jej prvý program označovaný ako Košický vládny program. Vyjadroval nový pomer politických síl ešte
pred skončením 2. Sv. vojny a bol programom národnej a demokratickej revolúcie. Sústreďoval pozornosť na
tieto hlavné úlohy:
postavenie národných výborov ako nových miestnych orgánov štátnej moci a správy
prípravu volieb do ústavodarného národného zhromaždenia, ktoré malo vypracovať a schváliť novú ústavu
nový prístup k riešeniu národnostnej otázky na základe uznania národnej samobytnosti slovenského národa, jeho
rovnoprávnosti s národom českým, ako aj uznanie SNR
novú orientáciu zahraničnej politiky a spoluprácu so ZSSR a ostatnými demokratickými štátmi
výstavbu nových orgánov štátnej a verejnej správy v obciach, okresoch a krajoch – národných výborov

6
zriadenie mimoriadnych ľudových súdov a Národného súdu v českých krajinách a na Slovensku
KVP inšpiroval významné demokratické a sociálne opatrenia, preto mal charakter programu národnej
a demokratickej revolúcie.
Novou ústavnou skutočnosťou bola existencia a činnosť SNR, ktorá svoje postavenie potvrdila svojím nariadením
o zákonodarnej moci na Slovensku. Túto vykonávala buď priamo SNR, alebo ju vykonával prezident republiky
formou dekrétov, vydanými pod dohode SNR. Vymedzenie zákonodarnej, výkonnej a vládnej moci medzi ČS
a S orgánmi bolo upravené v tzv. pražských dohodách:
pražská dohoda z 2.6.1945 upravovala vymedzenie pôsobnosti medzi SNR a vládou a prezidentom ČSR.
Pražská dohoda z 11.4.1946 upravovala niektoré prezidentské kompetencie najmä vo vzťahu so Slovenskom.
Ďalšie zmeny a doplnky pražskej dohody sa týkali postavenia Najvyšších súdov v Brne a BA ako súčasti
Jednotného Najvyššieho súdu, pôsobnosti Najvyššieho úradu cenového na Slovensku, postavenie Štátneho
plánovacieho a štatistického úradu v BA a pod.
Pražská dohoda z 28.6.1946 bola dohodou politických strán združených v NF Čechov a Slovákov.
Ústava z roku 1948

5. Ústava ČSSR 1960

V ústavnom vývoji po roku 1960 vystúpila do popredia predovšetkým byrokratická a centralistická deformácia
národnostnej otázky, ktorá stupňovala politické napätie v národnostných vzťahoch. To viedlo nakoniec k premene
uitárnej formy štátneho zriadenie ČSSr na federatívnu formu štátneho zriadenia. Ústava z roku 1960 platila
v pôvodnej forme 8 rokov.
Úvodná deklarácia vychádzala z vôle oboch národov žiť v spoločnom štáte, z 50ročných skúseností spoločného
života a pozitívnych výsledkov rozvoja oboch národov, z uznania práva na sebaurčenie až do oddelenia
a rešpektovania suverenity každého národa a jeho práva utvárať si slobodne spôsob a formu svojho národného
a štátneho života, ako aj z dobrovoľnosti federatívneho štátneho spojenia, ktoré je takisto vyjadrním práva na
sebaurčenie a rovnoprávnosť. V základných ustanoveniach boli stanovené východiskové princípy čs. federácie:
ČSSR bola federatívnym štátom dvoch rovnoprávnych národov, dobrovoľným zväzkom rovnoprávnych
národných štátov
ČSR a SSR rešpektovali vzájomne svoju suverenitu i suverenitu ČSSR, rovnako ČSSR rešpektovala suverenitu
národných štátov
Hranice ČSSR a hranice ČSR a SSR mohli byť menené len so súhlasom príslušnej národne rady formou
ústavného zákona
Hospodárstvo bolo jednotné a rozvíjalo sa na základe socilaistickje hospodárskej sústavy,
jednotnéhoplánovania,jednotnej úpravy spoločenského vlastníctva,jednejmeny a jednotnej hospodárskej politiky.
Každý ČS štátny občan bol súčasne občanom ČSR alebo SSr a mal na území ČSSR rovnaké práva i povinnosti
Český a slovenský jazyk sa využíval rovnopráven pri vyhlasovní zákonov iných právnych noriem, pri rokovaní
orgánov, v styku orgánov s občamni.
Pôsobnosť ČS federácie bola rozdelená do 3 skupín:
do výlučnej pôsobnosti ČSSR, taxatívne stanovenej patrili:
zahraničná politika, uzavieranie medzinárodných zmlúv, zastupovanie ČSSR , rozhodovanie o otázkach vojny
a mieru
obrana ČSSR
mena
federálne hmotné rezervy
federálne zákonodarstva a správa, konrola činnosti federálnych orgánov
ochrana federálne zákonnosti.
V týchto bolastiachpôsobili výlučne zákonodarné a výkonné orgány, ako aj súdne orgány ČSSR.
do spoločnej pôsobnosti ČSSr a republík /ČSR a SSR/ patrili:
plánovanie, financie, bankovníctvo, cenové veci
zahraničné hospodárske vzťahy, priemysel, poľnohospodárstva a výživa
doprava, pošty a telekomunikácie, rzovoj vedy a techniky a investičná činnosť
práca, mzdy a sociálna politika, sociálno – eknomické informácie
právna úprava socialistického podnikania a hospodárska arbitráž, normalizácia, veci mier, váh, priemyselné
práva, štátne skúšobníctvo
vnútorný poriado a bezpečnosť štátu, veci tlače a inýchinformačných prostriedkov, kontrola
Tu pôsobili v taxtavíne vymedzených veciach orgány ČSSR a v ostatných veciach orgány ČSR a SSR.
výlučná pôsobnosť obidvoch republík boal tzv. negatívne vymedzená:
- veci, ktoré neboli taxatvíne zverené do pôsobnosti ČSSR , patrili do výlučnej pôsobnosti ČSR a SSR – napr.
zdravotníctvo, kultúra, školstvo, riadenie národných výborov
Orgány na úrovni ČSSR:
Federálne zhromaždenie

7
Vláda ČSSRä
Prezident ČSSR
Ústavný súd ČSSR
Ministerstvá a ďalšie ústredné orgány štátnejs právy ČSSR
Generálny prokurátor ČSSr
Najvyšší súd ČSSR
Ťažisko zákonodarnej činnosti malo spočívať v pôsobnosti Fedrálneh zhroamždenia, ktoré sa skadalo z dvoch
snemovní – Snemovne ľudu a Snemovne národov, ktoré mali rovnoprávne postavenie. Pre prijatie niektorých
zákonov a štátneho rozpoštu platil v SN tzv. zákaz majorizácie.
Postavenie prezidenta bolo prevzdaté z ústavy z r. 1960 bezo zmeny. Nezmenilo sa ani posavenie vlády. Boli
popri nej vytvorené aj vlády ČSR a SSr. Ich predsedníctva sa staliv určitom slova zmysle kolektívnou hlavou
republík.
Orgány na úrovni republík:
Česká národná rada, Slovenksá národná rada
Vláda ČSRa a vláda SSr
Ministerstvá a iné ústredné orgány ČSr a SSR
Generálny prokurátor ČSR a SSR
Najvyšší súd ČSR a SSR a ďalšie orgány.

6. Ústavný vývoj po roku 1989 a Ústava SR 1992

Proces prípravy novej ústavy, ktorá mala nahradiť Ústavu ČSSR z roku 1960 a ústavný zákon č. 143/1968 Zb.
Prípravné práce na tejto ústave sa začali v roku 1987. Koncepcia bola založená na jej trojjedinosti, t.j. že mala
plniť funkciu federálnej ústavy a súčasne funkciu ústav republík. Tento návrh však pri svojom prerokúvaní
v októbri 1989 najmä v SNR narazil na nečakaný odpor aj u poslancov za komunistickú stranu, a tak sa
predmetom diskusií stal len návrh federálnej ústavy, ktorý bol prakticky totožný s predchádzajúcim, s tým
základným rozdielom, že už nebol súčasne návrhom ústav republík. Tento projekt zachovával kontinuitu
socialistického ústavného vývoja v Československu, spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov, formálna
zásada suverenity ľudu a vedúca úloha komunistickej strany. Nová ústava mala byť širšia ako doterajšia –
obsahovala ustanovenia o spoločenskom zriadení, základných právach a povinnostiach občanov, pričom mali
výrazne deklaratórny charakter, neboli tým, čo má plniť ústava.
November 1989 a zmeny spoločensko-politického systému v ČSFR otvorili priestor pre nastolenie otázky
hľadania novej kvality federácie, vzťahov medzi republikami a federálnym centrom. Okrem zásadných zmien
ústavy (zrušenie čl.4 o vedúcej úlohe KSČ, zmena názvu štátu, nové štátne symboly...), boli prijaté mimoriadne
významné právne normy, ako Listina základných práv a slobôd, petičný zákon, zákon o združovaní, zákon
o politických stranách a ďalšie, ktorými sa kládli základy demokratického zriadenia.
Ústavný zákon č. 556/1990 Zb., ktorý novým spôsobom vymedzil rozdelenie kompetencií medzi federáciu
a republiky. Posilnil postavenie národných republík, pretože do ich rozhodovania zveril významné hospodárske
odvetvia, i keď kľúčové otázky stále zostali v rukách federálnych orgánov. Silnela kritika mechanizmu fungovania
federácie. Boli predložené mnohé koncepcie usporiadania, od úplne unitaristických na jednej strane, cez
federalistické, spolkové a konfederalistické, až po koncepcie úplnej suverenity republík.. Zložitosť a rozpornosť
názorov na tieto otázky plne potvrdili dkhodobé rokovania v súvislosti s prípravami ústav, ktoré vyústili v Milove
do návrhu zmluvy (február 1992) o zásadách štátoprávneho usporiadania, ktorú Predsedníctvo SNR
v predloženej podobe odmietlo. Týmto sa vyčerpali politické možnosti hľadania konsenzu o spolužití Čechov
a Slovákov v spoločnom štáte. Výsledky volieb v júni 1992 uvedené smerovanie len potvrdili. Novozvolená SNR
prijala 17.7. 1992 Deklaráciu zvrchovanosti SR, v ktorej zvýraznila princíp práva národa na sebaurčenie. Tento
proces vyústil 1.9. 1992 prijatím Ústavy SR a jej slávnostným podpísaním na Bratislavskom hrade 3.9. 1992.
Ústava SR bola publikovaná v Zbierke zákonov dňa 1.10. 1992, a týmto dňom sa stala účinnou. Konštituovanie
samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky sa stalo dňa 1.1. 1993, a týmto dňom do povedomia Európy
a sveta vstúpil nový štátny útvar.
Ústava SR 1992: preambula; 9 hláv; 156 článkov
Preambula- vyjadruje základné myšlienkové zdroje, ciele, hodnoty, ktoré sa štát usiluje získať.
Ústava vychádza z republikánskej parlamentnej vládnej formy, z demokratického vzťahu štátu a občana
vyjadreného v právach a slobodách a ich ochrane. Moc je rozdelená na zákonodarnú, výkonnú a súdnu
1.hlava = Základné ustanovenia
1.oddiel- základné ustanovenia 2.oddiel- štátne symboly 3.oddiel- hlavné mesto SR
2. hlava = Základné práva a slobody
1.oddiel- všeobecné ustanovenia 2.oddiel- základné ľudské práva a slobody 3.oddiel- politické práva
4.oddiel- práva národnostných menšín a etnických skupín 5.oddiel- hospodárske, sociálne a kultúrne práva
6.oddiel- právo na ochranu ŽP a kultúrneho dedičstva
7.oddiel- právo na súdnu a inú právnu ochranu 8.oddiel- spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave
3. hlava

8
1.oddiel- hospodárstvo SR 2.oddiel- najvyšší kontrolný úrad SR
4. hlava = Územná samospráva
5. hlava = Zákonodarná moc
1.oddiel- národná rada SR 2.oddiel- referendum
6.hlava = Výkonná moc
1.oddiel- prezident SR 2.oddiel- vláda SR
7. hlava = Súdna moc
1.oddiel- ústavný súd SR 2.oddiel- súdy SR
8. hlava = Prokuratúra SR a verejný ochranca práv
1.oddiel- prokuratúra SR 2.oddiel- verejný ochranca práv
9. hlava = Prechodné a záverečné ustanovenia

7. Listina základných práv a slobôd a jej premietnutie do Ústavy SR z r. 1992

Česká národná rada a Slovenská národná rada prerokovali a schválili návrh na vydanie ústavného zákona,
ktorým sa vyhlasuje Listina základných práv a slobôd. Federálne zhromaždenie ČSFR 9.1. 1991 schválilo
ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa vyhlasuje Listina základných práv a slobôd. Touto Listinou dosiahla
ČSFR európsky štandard úpravy práv a slobôd a bol položený základ novej kvality tohto inštitútu.
Základné práva a slobody (ďalej ako ZPaS) sú upravené v 2. hlave Ústavy SR z roku 1992 v čl.11 až 54. Táto
hlava ústavy je jej najobsiahlejšou časťou, čo potvrdzuje aj mimoriadny význam tohto inštitútu v ústavnom
systéme SR. Ústavná úprava ZPaS vychádza z medzinárodných zmlúv a dohôd o ochrane ľudských práv
a slobôd (ďalej ĽPaS), ku ktorým sa pripojila a ktoré ratifikovala ČSFR, a ktorých záväzky preberá i SR. Ústava
preberá a ďalej rozvíja úpravu ZPaS obsiahnutú v Listine.
Naša ústavnoprávna úprava ĽP a občianskych S musí zodpovedať európskemu štandardu, ktorý je vyjadrený
v ústavách jednotlivých štátov Európy.
Ústava SR vychádza z nedotknuteľnosti a univerzálneho charakteru prirodzených práv, a to najmä tých, ktoré
charakterizujú človeka ako ľudskú bytosť. Tieto práva sú neodňateľné, nescudziteľné a neporušiteľné a nie sú
oktrojované štátom. Naša republika, tieto ZPaS uznáva, vyhlasuje a potvrdzuje. Ich kvalita a platnosť závisí od
hraníc štátu.
Z hľadiska ústavnosti a realizácie ústavnej úpravy ZPaS má mimoriadny význam princíp vychádzajúci z toho, že
ústavné zákony, zákony a ďalšie právne predpisy musia byť v súlade s ústavou, jej zmyslom a obsahom. Ich
ochrana pred porušením prostredníctvom Ústavného súdu SR a prípadne sa možno dovolávať ochrany na
medzinárodnej úrovni prostredníctvom Európskej komisie ľudských práv a Európskeho súdu ľudských práv.
Základ pre tento spôsob ochrany je daný v čl.11 ústavy a naším členstvom v Rade Európy.
Klasifikácia ZPaS
I. práva tzv. 1. prirodzenoprávnej povahy – v 1. a 2. oddiele
2. práva a slobody, ktoré štát v ústavnej norme vyhlasuje, resp. priznáva
II. práva osobne, politické, hospodárske, sociálne, kultúrne a práva národnostných menšín a etnických skupín.
III. z hľadiska právneho významu a priamosti pôsobenia ústavných noriem:
1. práva a slobody pôsobiace priamo a bezprostredne
2. práva a slobody, ktoré predpokladajú úpravu alebo určenie hraníc uplatnenia prostredníctvom zákonov
IV. podľa subjektov týchto práv a slobôd:
1.práva a slobody, ktorých nositeľom, resp. subjektom je fyzická osoba – tieto práva patria občanom, cudzím
štátnym príslušníkom, osobám bez štátnej príslušnosti
2.práva a slobody viazané na štátne občianstvo – subjektom týchto práv sú na našom území výlučne naši štátni
občania
3.práva a slobody, ktorých nositeľom sú subjekty, ktoré musia mať ďalšie vlastnosti, tzv. špeciálne subjekty – sú
to deti, mladiství, ženy, rodičia, osoby zdravotne postihnuté, zamestnanci...
4.práva, ktorých subjektom môže byť aj kolektív, napr. subjektom petičného práva môže byť spolok, združenie...
5.subjektom práva azylu môže byť len cudzinec
Úprava inštitútu práv a slobôd v 2. hlave Ústavy SR je rozdelená do 8 oddielov:
1. oddiel: od čl.12 po čl.13
2. oddiel : od čl. 14 po čl. 25
3. oddiel: Politické práva od čl. 26 po čl. 32
4. oddiel: Práva národnostných menšín a etnických skupín od čl. 33 po čl. 34
5. oddiel: Hospodárske, sociálne a kultúrne práva: od čl. 35 po čl. 43
6. oddiel: právo na ochranu ŽP a kultúrneho dedičstva: od čl. 44 po čl. 45
7. oddiel: právo na súdnu a inú právnu ochranu: od čl. 46 po čl. 50
8.oddiel- spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave: od čl. 51 po čl. 54

9
9. Ústavný zákon č. 90/2001 Zz

ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. a
ústavného zákona č. 9/1999 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. Doterajší text čl. 1 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva,
medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.".
2. V čl. 4 sa za slovo "bohatstvo" vkladá čiarka a slovo "jaskyne".
3. Čl. 7 znie:
(1) Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku
s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku
sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.
(2) Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich
práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej
únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú
implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
(3) Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok
ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.
(4) Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických
zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike
členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy,
medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas
Národnej rady Slovenskej republiky.
(5) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých
vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,
majú prednosť pred zákonmi.".
4. Za čl. 7 sa vkladá čl. 7a, ktorý znie:
Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje
ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou.".
5. Čl. 11 sa vypúšťa.
6. V čl. 13 odsek 1 znie:
"(1) Povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach
a pri zachovaní základných práv a slobôd,
b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.".
7. V čl. 17 odseky 3 a 4 znejú:
"(3) Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom.
Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín
prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť
závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na
slobodu.
(4) Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín
odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín
od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.".
8. V čl. 18 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
"e) menšie obecné služby na základe zákona.".
9. V čl. 23 ods. 4 druhá veta znie:
"Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť.".
10. V čl. 25 odsek 1 znie:
"(1) Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon ustanoví rozsah brannej
povinnosti.".
11. V čl. 26 ods. 5 prvej vete sa slová "Štátne orgány a orgány územnej samosprávy" nahrádzajú slovami
"Orgány verejnej moci".
12. V čl. 30 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:

10
"Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy
obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.".
13. V čl. 37 ods. 4 sa slová "príslušníci Zboru požiarnej ochrany" nahrádzajú slovami "príslušníci a zamestnanci
hasičských a záchranných zborov".
14. V čl. 44 odsek 4 znie:
"(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné
prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.".
15. Čl. 44 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon.".
16. Doterajší text čl. 51 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového
stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.".
17. Čl. 56 znie:
(1) Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska
môže v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak je na to splnomocnená
zákonom.
(2) Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky Slovenska.
(3) Podrobnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.".
18. Čl. 60 znie:
(1) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán kontroly hospodárenia s
a) prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky alebo vláda,
b) majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych
inštitúcií a Fondu národného majetku Slovenskej republiky,
c) majetkom, finančnými prostriedkami a majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov, ktoré získali na
úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy,
d) majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami, za ktoré Slovenská
republika prevzala záruku,
e) majetkom, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami a finančnými prostriedkami, ktoré
sa poskytli Slovenskej republike, právnickým osobám alebo fyzickým osobám hospodáriacim s prostriedkami
štátneho rozpočtu alebo nakladajúcim so štátnym majetkom v rámci rozvojových programov alebo z iných
obdobných dôvodov zo zahraničia.
(2) Kontrolná pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu sa vzťahuje v rozsahu uvedenom v odseku 1 na
a) vládu Slovenskej republiky, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky a na
orgány im podriadené,
b) štátne orgány, ako aj právnické osoby, u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa ústredné
orgány štátnej správy alebo iné štátne orgány,
c) obce a vyššie územné celky, právnické osoby zriadené obcami a na právnické osoby zriadené vyššími
územnými celkami,
d) štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom, právnické osoby, v ktorých majú majetkovú
účasť verejnoprávne inštitúcie, na právnické osoby s majetkovou účasťou štátu,
e) Fond národného majetku Slovenskej republiky, právnické osoby s určenou majetkovou účasťou Fondu
národného majetku Slovenskej republiky,
f) fyzické osoby a právnické osoby.".
19. V čl. 61 ods. 2 sa za slovo "predsedu" vkladajú slová "a podpredsedu".
20. V čl. 61 ods. 3 sa za slovo "predsedu" vkladajú slová "a podpredsedu" a slovo "päťročných" sa nahrádza
slovom "sedemročných".
21. V čl. 61 odsek 4 znie:
"(4) Funkcia predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu sú nezlučiteľné s výkonom funkcie v inom
orgáne verejnej moci, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou
činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú
činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej,
pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.".
22. Čl. 63 znie:
Postavenie, pôsobnosť, vnútorné organizačné členenie a základné pravidlá kontrolnej činnosti najvyššieho
kontrolného úradu ustanoví zákon.".
23. Čl. 64 znie:
Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.".
24. Za čl. 64 sa vkladá čl. 64a, ktorý znie:
Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky
združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví zákon.".
25. Čl. 65 znie:
1) Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne
hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.

11
(2) Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych
dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho
územného celku. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona.".
26. Čl. 66 znie:
(1) Obec má právo združovať sa s inými obcami na zabezpečenie vecí spoločného záujmu; rovnaké právo
združovať sa s inými vyššími územnými celkami má aj vyšší územný celok. Podmienky ustanoví zákon.
(2) Zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon.".
27. Čl. 67 znie:
(1) Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom,
referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku. Spôsob
vykonania miestneho referenda a referenda na území vyššieho územného celku ustanoví zákon.
(2) Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať
zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5.
(3) Štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho územného celku len spôsobom ustanoveným zákonom.".
28. Čl. 68 znie:
Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a
vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.".
29. V čl. 69 odseky 2 a 3 znejú:
"(2) Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie
obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného,
rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.
(3) Starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a
priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie. Starosta obce je výkonným orgánom obce;
vykonáva správu obce a zastupuje obec navonok. Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím
volebného obdobia ustanoví zákon.".
30. Čl. 69 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6, ktoré znejú:
"(4) Orgány vyššieho územného celku sú
a) zastupiteľstvo vyššieho územného celku,
b) predseda vyššieho územného celku.
(5) Zastupiteľstvo vyššieho územného celku tvoria poslanci zastupiteľstva vyššieho územného celku. Poslancov
volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho územného celku, na štvorročné obdobie.
Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným
hlasovaním.
(6) Predsedu vyššieho územného celku volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho
územného celku, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na
štvorročné obdobie. Dôvody a spôsob odvolania predsedu vyššieho územného celku pred uplynutím volebného
obdobia ustanoví zákon. Predseda vyššieho územného celku je výkonným orgánom vyššieho územného celku,
vykonáva správu vyššieho územného celku a zastupuje vyšší územný celok navonok.".
31. V čl. 71 ods. 1 sa za slovo "obec" vkladajú slová "a vyšší územný celok".
32. V čl. 71 odsek 2 znie:
"(2) Pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na
základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej správy
prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.".
33. V čl. 77 odsek 1 znie:
"(1) Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv,
príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru.".
34. Čl. 78 znie:
(1) Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani
po zániku jeho mandátu.
(2) Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne
nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci
Národnej rady Slovenskej republiky. Občianskoprávna zodpovednosť poslanca tým nie je dotknutá.
(3) Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady
Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do
väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takom prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého
mandátu premlčacia doba neplynie.
(4) Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Ak mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej
republiky následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí byť ihneď prepustený.
(5) Ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje.".
35. Čl. 81 znie:
Poslanec sa môže svojho mandátu vzdať osobným vyhlásením na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ak mu v tom bránia vážne okolnosti, môže tak urobiť písomne do rúk predsedu Národnej rady Slovenskej

12
republiky; v takom prípade mandát poslanca zaniká dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa
mandátu poslanca predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.".
6. Za čl. 81 sa vkladá čl. 81a, ktorý znie:
Mandát poslanca zaniká
a) uplynutím volebného obdobia,
b) vzdaním sa mandátu,
c) stratou voliteľnosti,
d) rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky,
e) vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1,
f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo
ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu
trestu odňatia slobody.".
37. V čl. 84 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 a na prijatie zákona vráteného
prezidentom Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. o) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých
poslancov.".
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
38. V čl. 84 ods. 4 sa za slová "ústavného zákona" vkladajú slová "na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, ".
39. V čl. 86 písmeno d) znie:
"d) pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách,
s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, s medzinárodnými
zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, s medzinárodnými
hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný
zákon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb, a zároveň rozhodovať o tom, či ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5, ".
40. V čl. 86 písmeno i) znie:
"i) voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR a troch členov Súdnej rady
Slovenskej republiky, ".
41. V čl. 86 písm. j) sa na konci pripájajú tieto slová: "a po skončení vojny o uzavretí mieru, ".
42. V čl. 86 písm. k) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak nejde o prípad uvedený v
čl. 119 písm. p), ".
43. Čl. 86 sa dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
"l) vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky.".
44. V čl. 87 odseky 2 až 4 znejú:
"(2) Ak prezident Slovenskej republiky vráti zákon s pripomienkami, Národná rada Slovenskej republiky zákon
opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť taký zákon vyhlásený.
(3) Zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky a predseda
vlády Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schváli zákon aj
napriek pripomienkam prezidenta Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky zákon nepodpíše, zákon
sa vyhlási aj bez podpisu prezidenta Slovenskej republiky.
(4) Zákon nadobúda platnosť vyhlásením. Podrobnosti o vyhlasovaní zákonov, medzinárodných zmlúv a právne
záväzných aktov medzinárodnej organizácie podľa čl. 7 ods. 2 ustanoví zákon.".
45. V čl. 87 sa vypúšťa odsek 5.
46. V čl. 89 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d).
Doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená d) a e).
47. V čl. 89 sa odsek 2 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
"f) vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.".
48. Doterajší text čl. 95 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd Slovenskej republiky
návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia
Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ak
prezident Slovenskej republiky podá na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet
referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky,
je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, od podania návrhu prezidenta Slovenskej republiky do
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky lehota podľa odseku 1 neplynie.".
49. V čl. 102 ods. 1 písmeno a) znie:
"a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie
medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých
členov, ".
50. V čl. 102 ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
"b) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej
zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom, ".

13
Doterajšie písmená b) až p) sa označujú ako písmená c) až r).
51. V čl. 102 ods. 1 písmeno c) znie:
"c) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií, ".
52. V čl. 102 ods. 1 písm. e) v druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "počas
vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu.".
53. V čl. 102 ods. 1 písmeno h) znie:
"h) vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v
prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských
profesorov, vymenúva a povyšuje generálov, ".
54. V čl. 102 ods. 1 písm. i) sa slovo "zapožičiava" nahrádza slovom "udeľuje".
55. V čl. 102 ods. 1 písmeno j) znie:
"j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti
alebo amnestie, ".
56. V čl. 102 ods. 1 písmeno l) znie:
"l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika
napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a
uzatvára mier, ".
57. V čl. 102 ods. 1 písmeno m) znie:
"m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo
vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie, ".
58. V čl. 102 ods. 1 písmeno o) znie:
"o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného
zákona, ".
59. V čl. 102 sa odsek 1 dopĺňa písmenami s) a t), ktoré znejú:
"s) vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného
súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho
prokurátora,
t) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho
prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov.".
60. V čl. 102 odsek 2 znie:
"(2) Rozhodnutie prezidenta vydané podľa čl. 102 ods. 1 písm. c) a podľa písmena j), ak ide o udelenie amnestie,
a podľa písmena k) je platné, ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister; v
týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky.".
61. Čl. 102 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu, vyhlásenia výnimočného stavu, vyhlásenia
núdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu ustanoví
ústavný zákon.
(4) Podrobnosti o výkone ústavných právomocí prezidenta podľa odseku 1 môže ustanoviť zákon.".
62. V čl. 105 odsek 1 znie:
"(1) Ak nie je prezident zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo
ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre
závažné dôvody, oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. a), b), c), n) a o) prechádzajú na vládu
Slovenskej republiky. Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu vykonávaním niektorých právomocí
prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie ozbrojených síl. Oprávnenia prezidenta
podľa čl. 102 ods. 1 písm. d), g), h), l), m), s) a t) prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej rady Slovenskej
republiky.".
63. V čl. 108 sa slovo "najvyšším" nahrádza slovom "vrcholným".
64. V čl. 109 odsek 2 znie:
"(2) Výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu, s výkonom funkcie v inom
orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom alebo s obdobným
pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej
osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, alebo s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem
správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.".
65. V čl. 109 sa vypúšťa odsek 3.
66. V čl. 119 písmená f) až l) znejú:
"f) o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident
Slovenskej republiky,
g) o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) na jej jednotlivých
členov,
h) o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej medzinárodnej
zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou a s ústavným zákonom,
i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky,
j) o podaní návrhu zákona alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu,

14
k) o tom, že požiada o vyslovenie dôvery,
l) o udelení amnestie vo veciach priestupkov, ".
67. Čl. 119 sa dopĺňa písmenami m) až r), ktoré znejú:
"m) o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a troch členov
Súdnej rady Slovenskej republiky,
n) o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu na
vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení a skončení núdzového stavu,
o) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení
alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území
Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o
súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky,
p) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných
zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní; toto rozhodnutie vláda bezodkladne
oznámi Národnej rade Slovenskej republiky,
r) o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.".
68. V čl. 120 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie Európskej dohody o
pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou
republikou na strane druhej a na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2.".
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
69. Čl. 125 znie:
(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná
rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,
b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná
rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s
ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,
d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných
nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými
zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich
nerozhoduje iný súd.
2) Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych
predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva
a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
(3) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad,
strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne
predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu
s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a
ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1
písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť
po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
(4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného právneho
predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo s
ústavným zákonom.
(5) Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých
ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení
účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré
bolo prijaté.
(6) Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na
vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.".
70. Za čl. 125 sa vkladajú čl. 125a a 125b, ktoré znejú:
(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej
rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom.
2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky alebo vláda
pred tým, ako predloží dojednanú medzinárodnú zmluvu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
(3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do lehoty ustanovenej zákonom; ak ústavný súd svojím
rozhodnutím vysloví, že medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, takú
medzinárodnú zmluvu nemožno ratifikovať.

15
Čl. 125b
(1) Ústavný súd rozhoduje o tom, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo
uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným
zákonom.
(2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky pred
vyhlásením referenda, ak má pochybnosti, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov
alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným
zákonom.
(3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa jeho doručenia; ak ústavný súd svojím
rozhodnutím vysloví, že predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia
Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom,
referendum nemožno vyhlásiť.".
71. Čl. 127 znie:
(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto
práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením
alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na
ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných
slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
(3) Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1
boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
(4) Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je
rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.".
72. Za čl. 127 sa vkladá čl. 127a, ktorý znie:
(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému
rozhodnutiu alebo inému neústavnému alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy, ak o jej
ochrane nerozhoduje iný súd.
(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti orgánu územnej samosprávy, vysloví, v čom spočíva neústavné alebo
nezákonné rozhodnutie alebo neústavný alebo nezákonný zásah do veci územnej samosprávy, aký ústavný
zákon alebo zákon bol porušený a akým rozhodnutím alebo zásahom toto porušenie nastalo. Ústavný súd
napadnuté rozhodnutie zruší, alebo ak porušenie práva spočívalo v inom zásahu, než je rozhodnutie, zakáže
pokračovať v porušovaní práva a prikáže, ak je to možné, aby sa obnovil stav pred porušením.".
73. Čl. 128 znie:
Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná. Rozhodnutie ústavného súdu o
výklade ústavy alebo ústavného zákona sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Výklad
je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia.".
74. V čl. 129 ods. 2 sa vypúšťajú slová "a odvolávaní".
75. V čl. 129 ods. 5 sa slovo "a" nahrádza slovom "alebo".
76. Čl. 129 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:
"(6) Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na
toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(7) Rozhodnutia ústavného súdu podľa predchádzajúcich odsekov sú záväzné pre všetky orgány verejnej moci,
fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú. Príslušný orgán verejnej moci je povinný bez zbytočného
odkladu zabezpečiť ich vykonanie. Podrobnosti ustanoví zákon.".
77. V čl. 130 ods. 1 písmeno f) znie: "f) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a
127a.".
78. V čl. 130 sa vypúšťa odsek 3.
79. Čl. 131 znie:
(1) Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl.
125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až 6, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c), o
zjednocovaní právnych názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu ústavného
súdu. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina
nedosiahne, návrh sa zamietne.
(2) O ostatných veciach rozhoduje ústavný súd v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou
väčšinou svojich členov.".
80. Čl. 132 sa vypúšťa.
81. V čl. 134 odseky 1 a 2 znejú:"(1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.

16
(2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident
Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov,
ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.".
82. V čl. 134 ods. 3 sa na konci pripája táto veta:"Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu
ústavného súdu.".
83. V čl. 134 ods. 4 sa za slovom "ústavou" slovo "a" nahrádza čiarkou a za slovami "ústavnými zákonmi" sa
vkladajú slová "a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom, ".
84. V čl. 136 odsek 3 znie:
"(3) Ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora.
Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi.".
85. Čl. 136 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania funkcie sudcu
ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie generálneho prokurátora vylúčené.".
86. V čl. 137 odsek 2 znie:
"(2) Sudcovia ústavného súdu vykonávajú funkciu ako svoje povolanie. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s
funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným
pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej
osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem
správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.".
87. Čl. 138 znie:
(1) Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením predsedovi ústavného súdu.
Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o
vzdaní sa funkcie doručené.
(2) Prezident Slovenskej republiky sudcu ústavného súdu odvolá
a) na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne
odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia
slobody,
b) na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu
ústavného súdu,
c) ak ústavný súd oznámil, že sudca sa nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie ako jeden rok alebo
d) ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.".
88. Za čl. 141 sa vkladá čl. 141a, ktorý vrátane nadpisu znie:
Súdna rada Slovenskej republiky
(1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jej ďalšími
členmi sú
a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,
b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,
c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky,
d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.
(2) Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť osobu, ktorá je
bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.
(3) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť alebo
vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.
(4) Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí
a) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na
odvolanie sudcov,
b) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,
c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie,
d) predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú
republiku v medzinárodných súdnych orgánoch,
e) voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov,
f) vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu,
g) ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon.
(5) Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej
členov.
(6) Podrobnosti o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti, o organizácii a
o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy ustanoví zákon.".
89. V čl. 142 ods. 1 sa slová "správnych orgánov" nahrádzajú slovami "orgánov verejnej správy a zákonnosť
rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon".
90. V čl. 142 odsek 2 znie:

17
"(2) Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy
sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže
rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je
prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.".
91. Čl. 143 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj orgány sudcovskej
samosprávy.".
92. Čl. 144 znie:
(1) Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom,
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.
(2) Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie,
ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5
alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor
ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.".
93. Čl. 145 znie:
(1) Sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky;
vymenúva ich bez časového obmedzenia.
(2) Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej
republiky, dosiahol vek 30 rokov a má vysokoškolské právnické vzdelanie. Ďalšie predpoklady na vymenovanie
za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.
(3) Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
prezident Slovenskej republiky na päť rokov. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky alebo za podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe
nasledujúcich obdobiach. Pred uplynutím funkčného obdobia môže prezident Slovenskej republiky odvolať
predsedu Najvyššieho súdu SR alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dôvodov
ustanovených v čl. 147.
(4) Sudca skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub: Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa
budem spravovať ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a zákonmi, budem vykladať zákony a rozhodovať podľa
svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.
(5) Zložením sľubu sa sudca ujíma svojej funkcie.".
94. Za čl. 145 sa vkladá čl. 145a, ktorý znie:
(1) Ak je vymenovaný sudca členom politickej strany alebo politického hnutia, je povinný vzdať sa členstva v nich
ešte pred zložením sľubu.
(2) Sudca vykonáva funkciu ako svoje povolanie. Výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne
verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s
podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva
podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku,
vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti a členstva v Súdnej rade Slovenskej republiky.".
95. Čl. 146 znie:
Sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. Jeho funkcia v
takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie
doručené.".
96. Čl. 147 znie:
(1) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe
právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný
čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, na základe
rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho
voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.
(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať,
a) ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské
povinnosti,
b) ak dosiahol vek 65 rokov.".
97. Čl. 148 znie:
(1) Sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu.
(2) Dôvody prerušenia výkonu sudcovskej funkcie a podmienky na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu
alebo na dočasné pridelenie sudcu ustanoví zákon.
(3) Spôsob ustanovenia prísediacich sudcov ustanoví zákon.".
98. Názov ôsmej hlavy znie:
"PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV".
Doterajší text ôsmej hlavy sa označí nadpisom "Prvý oddiel".
99. Za čl. 151 sa vkladá čl. 151a, ktorý vrátane nadpisu znie: "Druhý oddiel

18
VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV
Čl. 151a
(1) Verejný ochranca práv je nezávislý orgán, ktorý sa v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom podieľa na
ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti
orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo
s princípmi demokratického a právneho štátu.
(2) Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov z kandidátov,
ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Za verejného ochrancu práv
možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v
deň voľby dosiahol vek 35 rokov. Verejný ochranca práv nemôže byť členom politickej strany ani politického
hnutia.
(3) Funkcia verejného ochrancu práv zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol verejný
ochranca práv odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v
jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, alebo stratou voliteľnosti.
(4) Národná rada Slovenskej republiky môže verejného ochrancu práv odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo,
najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie.
(5) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach výkonu jeho
funkcie, o spôsobe právnej ochrany a o uplatňovaní práv fyzických osôb a právnických osôb ustanoví zákon.".
100. Za čl. 154a sa vkladajú čl. 154b a 154c, ktoré znejú:
(1) Sudcu zvoleného na štyri roky pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona vymenuje po uplynutí
jeho volebného obdobia prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky za sudcu bez
časového obmedzenia aj vtedy, ak v deň vymenovania nedosiahol vek 30 rokov.
(2) Sudcovia zvolení podľa doterajších predpisov bez časového obmedzenia sa pokladajú za sudcov
vymenovaných podľa tohto ústavného zákona.
(3) Na sudcov ústavného súdu vymenovaných pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona sa
ustanovenie čl. 134 ods. 2 prvej vety a ods. 3 druhej vety nevzťahuje.
Čl. 154c
(1) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú
súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a
slobôd.
(2) Iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku, ak tak
ustanovuje zákon.".
Čl. III
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2001 okrem čl. 125a, čl. 127, čl. 127a, čl. 134 ods. 1 a 3 a čl.
151a, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2002.

10. Pojem ústavy a klasifikácia ústav

Jedným z najzákladnejších a najcharakteristickejších znakov ústavy ak normatívneho základu právneho poriadku

v štáte je, že ústava má najvyššiu právnu silu. Táto skutočnosť sa konkrétne prejavuje v :
spôsobe prijímania a zmeny ústavy
nadradenosti ústavy v právnom poriadku
osobitnom názve
zárukách ústavnosti
aplikácii ústavy
Najvyššia právna moc ústavy v právnom poriadku znamená :
absolútne derogačné práva ústavy k iným právnym predpisom
zákaz vydávania iných právnych aktov, či už normatívnych alebo individuálnych v rozpore s ústavou
povinnosť dodržiavať ustanovenia ústavy všetkými, vrátane tých, ktorí majú rôzne formy imunity.
Záruky ústavnosti spočívajú nielen v oblasti práva, ale sú výsledkom celého množstva faktorov ako je úroveň
politickej kultúry, občianskej spoločnosti, materiálnych možnosti krajiny.
Funkcie ústavy:
Ústava plní v každom štáte nezastupiteľné funkcie, ktoré sa odvíjajú od je postavenia ako základu celého
právneho poriadku. Pod funkciu ústavy sa rozumie konkrétna úloha, ktorú ústava musím mať a má
v spoločenskopolitickej realite. Konkrétne funkcie ústavy pritom závisia nielen od konkrétneho obsahu ústavy, ale
najmä od jej postavenia v živote štátu a spoločnosti a rešpektovania a dodržiavania jej ustanovení štátnymi
orgánmi i občanmi. Najdôležitejšou funkciou je právna funkcia. Znamená, že ústava predstavuje základný zákon
štátu, predpoklad a základné požiadavky pre celú oblasť tvorby práva v štáte, zdroj legitimity štátnej moci. Medzi
ďalšie funkcie ústavy patrí:

19
integračná funkcia – vyjadruje určitý celospoločenský konsenzus týkajúci sa tak obsahu ústavy ak aj vôle
každého subjektu ju rešpektovať a dodržiavať.
Stabilizujúca fnc- trvalosť a nemennosť obsahového textu ústavy, ktorého zárukou je aj osobitný legislatívny
proces prijímania zmien ústavy v porovnaní s prijímaním iných právnych predpisov.
Programová fnc- ústava nie je len právnou normou reflektujúcou dosiahnutý stav spoločenského vývoja, ale aj
politickou víziou umožňujúcou progresívny civilizačný vývoj
Organizátorská funkcia – stanovenie základných zásad fungovania štátnej moci, a to tak v oblasti konštituovania
štátnych orgánov ako aj vzájomných vzťahov medzi nimi a ich aplikáciou práva vo vzťahu k iným právnym
subjektom štátu.
Obmedzovacia fnc- vzťahuje sa najmä na štátne orgány, keď im určuje hranicu možných zásahov do ľudských
práv vykonávaných v záujme spoločnosti, ale dotýka sa j samých občanov, tým, že tzv. pozitívne vymedzenie
základných práv a slobôd musí rešpektovať každý člen spoločnosti
Výchovná fnc – pevný systém základných a zásadných hodnôt spoločnosti zakotvený v ústave je zdrojom
pravidiel konania všektých občanov a títo sú preto povinní ich poznať a rešpektovať.
Delenie ústav:
Pri delení ústav možno vziať do úvahy viacero kritérií, ktoré vychádzajú tak z obsahových ako aj formálno
právnych znakov ústavy. V našej kultúrnoprávnej tradícii je pomerne rozšírené rozlišovanie ústav na :
A/ ústavy v materiálnom a formálnom zmysle
ústavy v materiálnom zmysle – chápe sa ňou právny predpis, ktorého predmetom úpravy je určitá oblasť tvoriaca
obsahu ústavného práva.
Ústavou vo formálnom zmysle je taký právny predpis, ktorý z hľadiska formálnych znakov napĺňa požiadavky
kladené na ústavný text, ide najmä o osobitný spôsob prijímania noriem tohto právneho predpisu a o jeho
osobitné označenie. Vzhľadom na kvantitatívny rozsah právnych predpisov sa preto niekedy ústave v materiálno
slova zmysle hovorí aj ústava v širšom slova zmysle a ústave vo formálnom zmysle aj ústava v užšom zmysle.
B/ písané a nepísané ústavy
Písané ústavy – písomná forma ústavy je typická pre veľkú väčšinu ústav demokratických krajín a v zásade
možno tieto písomné ústavy ešte rozlišovať podľa toho, či ústavu tvorí jeden písaný právny akt alebo viac
písaných právnych aktov.
Nepísané ústavy – táto forma je typická pre Veľkú Britániu, ktorá nemá k dispozícii právny predpis spĺňajúci
formálno-právne znaky ústavy v zmysle ich chápania kontinentálnou právnou tradíciou.
C/ reálne a fiktívne ústavy
Reálna ústava – v praxi dodržiavaná
Fiktívna ústava – nemá veľký praktický význam
D/moderné delenie ústav podľa Loewensteina:
Normatívne ústavy – ako zdroj ich vzniku je charakteristická suverenita ľudu a obsahujú všetky náležitosti reálnej
ústavy, vrátane širokého katalógu ľudských práv a systému záruk ich dodržiavania
Nominálne ústavy – obsahovo síce spĺňajú všetky náležitosti demokratických ústav, ale konkrétne spoločensko –
politické podmienky krajiny neumožňujú ich plnú realizáciu
Sémantické ústavy – nespĺňajú ani základné obsahové požiadavky
E/ delenie podľa kritéria úpravy
Úplné ústavy – sem patria tie, ktoré obsahujú aspoň minimum vecnej úpravy základných obsahových zložiek
ústavy a to najmä zdroj moci suveréna v štáte, ľudské práva a systém záruk ich dodržiavania, zásady organizácie
a činnosti štátu a štátnych orgánov, zásadné formálne znaky najmä spôsob zmien samej ústavy.V prípade, že
ústava neobsahuje jeden alebo viaceré z týchto minimálnych požiadaviek na rozsah, potom je ústavou neúplnou
alebo malou.
Neúplné - malé
F/ delenie podľa spôsobu zmeny ústavy
Tuhé – rigidné ústavy – na prijatie zmien ústavy kladú oveľa prísnejšie podmienky ako na novelu zákona, aj tuje
však možný rôzny stupeň rigidnosti ústavy. Čím prísnejšie podmienky sú kladené na prijatie zmeny ústavy, tým
má štát rigidnejšiu ústavu a naopak.
Pružné – flexibilné ústavy – pri ich zmenách sú podmienky identické s tými, ktoré sú kladené na zmenu zákona.
G/ delenie z hľadiska podmienok vzniku ústav
Oktrojované ústavy – ich vznik sa spájal s vôľou panovníka, ktorý ju nanútil občanom svojho štátu
Neoktrojované ústavy – svoj pôvod majú v suverenite ľudu
H/ delenie z hľadiska podmienok vzniku ústav
Revolučné ústavy – vznikajú ako výsledok náhlej spoločenskej zmeny v štáte, ktorá sa odrazila aj na zmene
politickomocenských pomerov.
Dohodnuté ústavy – sú výsledkom konsenzu väčšiny politických síl v spoločnosti
I/delenie podľa historické skúsenosti
Prenesené ústavy – vznikli tak, že platnosť a účinnosť ústavy jedného štátu sa preniesla aj na územie druhého
štátu.
Originálne ústavy – povôd vzniku je totožný s miestom ich platnosti a účinnosti.
J/ delenie z hľadiska formy vlády

20
Ústavy monarchistické a republikánske
Ústavy parlamentné a prezidentské
K/ z hľadiska štátneho zriadenia
Konfederatívne ústavy
Federatívne ústavy
Unitárne ústavy
L/ z hľadiska štátneho režimu – ústavy štátov
Demokratických
Autoritatívnych
Totalitných

11. SR ako právny štát

Ústava: prvý oddiel- základné ustanovenia, čl.1, odsek 1

„ Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani
náboženstvo.“
Koncepcie právneho štátu sa prekrývajú s koncepciami ústavného štátu. Teórie právneho štátu sú základom
ústavného statusu, ktorého obsahom je najmä:
právo na ústavu ako rozhodujúce ľudské právo
zakotvenie základných ľudských práv do moderných ústav aspoň v minimálnom rozsahu garantovanom
medzinárodnými dokumentmi
rigidita ústavy
zabezpečenie ústavnosti politického a štátoprávneho života kontrolou nezávislým súdnictvom.
Charakter Slovenska ako právneho štátu je zakotvený v čl. 1 ods.1 ústavy SR. Medzi základné obsahové prvky
právneho štátu patrí predovšetkým chápanie ústavy ako právneho základu štátu, ktorý je základným atribútom
štátu. Ústava má najvyššiu právnu silu, ktorou je viazaná všetka štátna moc. Preto aj čl. 2 ods.2 zdôrazňuje,že
„štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy“ a ak Ústavný súd SR svojím rozhodnutím vysloví nesúlad
zákona či iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou /čl. 125 ods.3/, strácajú tieto právne
predpisy účinnosť.
Idey právneho štátu boli od počiatku späté s ľudskými a základnými právami, a najmä základnými slobodami,
ktoré sa stali súčasťou systému zabraňujúcemu koncentrácii a prípadnému zneužívaniu moci. Rovnaký zmysel
majú aj v ústave zakotvené ustanovenia o deľbe moci. Rozdelenie moci na zákondarnú, výkonnú a súdnu
vytvára systém vzájomných bŕzd a kontrol, a kým základné práva a slobody sú základom právneho štátu, potom
princíp deľby moci je základnou zásadou jeho organizačnej výstavby. Ústava tento princíp reflektuje v úprave
jednotlivých mocí v osobitných hlavách.
Pre právny štát znamená právo základnú podmienku celého fungovania štátu, ale súčasne aj podmienku
individuálneho a spoločenského konania. Preto aj ústava v čl. 2 ods.2 konštatuje,že „štátne orgány môžu konať
len na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Odsek 3 zasa ustanovuje,
že „každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť,aby konal čo zákon neukladá.“
Právny štát by nemohol jestvovať bez súdnictva, čiže bez inštitúcie, ktorej úlohou je presadzovať panstvo ústavy
a práva. Ústava v rámci ustanovení svojej 7. hlavy rozlišuje nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti – Ústavný
súd SR, ako aj nezávislé a nestranné súdy, ktoré vykonávajú súdnictvo. Výkon súdnictva je zverený výlučne
sudcom, pričom ju na všetkých stupňoch vykonávajú oddelene od iných štátnych orgánov. Taktiež, ústava presne
formuluje podmienky ustanovenia za sudcu, viackrát je zdôraznená zásada nezávislosti sudcov a veľmi čiroko je
určená inkompatibilita sudcov.

12. Štátne územie a štátne hranice SR

Ústava SR – prvý oddiel – základné ustanovenia, čl. 3, odsek 1 a 2

„ Územie slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.“
„Hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť len ústavným zákonom.“
Každý štát vykonáva svoju zvrchovanú štátnu moc na vymedzenom teritóriu a nad osobami, ktoré dané teritórium
obývajú alebo sa na ňom nachádzajú. Z hľadiska právneho chápania je štátne územie presne vymedzený
priestor medzinárodnými zmluvami, v ktorom štát vykonáva suverénnu štátnu moc. Štátna moc, štátne územie
a štátne občianstvo sa považujú za základné znaky každého štátu.
Štátne územie SR je trojrozmerné, vytvára ho zemský povrch ohraničený štátnymi hranicami, vzdušný priestor
nad takto ohraničeným štátnym územím a priestor pod povrchom zeme až do stredu zeme. Štátu hranicu
vzdušného priestoru vytvára pomyselná kolmica a pozemnú hranicu.
Právna úprava štátnych hraníc od r. 1918 do r. 1992
Právna úprava hraníc dostala podobu a mierovej konferencii zvolanej do Paríža v januári 1919 do januára 120.

21
Zmluvné určenie hraníc podľa Verssailských mierových zmlúv:
trasa hraníc s Nemeckom – Verssailská mierová zmluva, 28. 6. 1919, ČSR pripadlo Hlučínsko,
trasa hraníc s Rakúskom – vymedzená Saint- germainskou mierovou zmluvou, 10. 9. 1919 , ČSR pripadlo
Vitorazsko, Valticko
trasa hraníc s Maďarskom – vymedzená Trianonskou mierovou zmluvou, 4.6.1920, pripojenie územia na pravom
brehu Dunaja
trasa hraníc s Rumunskom – vymedzila ju neratifikovaná Séverská zmluva , 10.8.1920, ktorú prijali mocnosti
Poľsko, Rumunsko, Srbo-Chorvatsko-Slovinsko a ČSR.
Trasa hraníc s Poľskom – podstatnú časť vymedzila Séverská zmluva, krátky úsek určovala Verssailská zmluva.
Právna úprava hraníc SR
Ústavný zákon Federálneho zhromaždenia č. 542/19992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky
stanovil, že nástupníckymi štátmi ČSFR sú Česká republika a Slovenská republika, ďalej ich pôsobnosť. Zároveň
aj ústava SR stanovuje, že všetky práva a povinnosti z medz. Zmlúv, ktorými je Česká a SR viazaná, a to
v rozsahu ustanovenom ústavným zákonom ČSFR, alebo v rozsahu dohodnutom medzi SR a ČR, prechádzajú
na SR. Právnym dôsledkom vzniku samostatných štátnych útvarov rozdelením ČSFR bola potreba vytvorenia
a právneho zakotvenia spoločných hraníc. Dovtedy existujúca hranica mala len administratívno- právny
charakter. V Prahe bola podpísaná zmluva medzi ČR a SR o generálnom vymedzení spoločných štátnych hraníc
a zároveň s touto zmluvou bola prijatá aj zmluva o úprave režimu a o spolupráci na spoločných štátnych
hraniciach. Zmluva o vymedzení spoločných štátnych hraníc za základ hraničnej línie určila dovtedajšiu
administratívno správnu hranicu medzi oboma republikami. Takáto právna úprava platí dodnes až na malé
výnimky.

13. Štátne symboly SR

Ústava SR: druhý oddiel – štátne symboly, čl.8, čl. 3 ods.7 – 5

„Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna.“
„Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na
strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvŕšia.“
„Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov – bieleho, modrého a červeného. Na
prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny znak Slovenskej republiky.“
„Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu umiestnený
nápis Slovenská republika.“
„Štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.“
štátny znak – vychádza z historických a heraldických tradícií. Používa ho NRSR, vláda SR, prezident SR,
Kancelária NRSR, Úrad vlády SR, ministerstvá a iné orgány štátnej správy SR, obecné a mestské zastupiteľstvá,
súdy a prokuratúra. Jeho používanie upravuje zákon č. 63/1993 Z.z. o štátnych symboloch SR a ich používaní
štátna vlajka – štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkový stožiar, na stožiara sa nesmú umiestniť žiadne ozdoby,
nápisy, stuhy a pod. Pri štátnom smútku sa vlajka spúšťa na pol žrde. Štátna vlajka sa používa pri slávnostných
príležitostiach. Ak sa vlajka používa spolu s vlajkami iných štátov, jej používanie podlieha pravidlám
medzinárodných zvyklostí.
Štátna pečať – pečatidlo štátnej pečate uchováva prezident SR. Listiny, pečate a úradné pečiatky so štátnym
znakom sa používajú vtedy, keď listina obsahuje uznesenia alebo rozhodnutia štátnych orgánov,alebo ak ide
o listinu, ktorou sa osvedčujú dôležité skutočnosti alebo oprávnenia.
Štátna hymna - vznikla v roku 1844 pri odchode študentov z Prešporského lýcea do Levoče na protest proti
perzekúciám ich učiteľa.

14. Vznik a nadobúdanie občianstva SR

Štátne občianstvo je trvalý politicko – právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom, z ktorého vyplýva komplex
vzájomných práv, slobôd a povinností občana aj štátu určených a zabezpečovaných štátom, ktoré mu poskytujú
aktívnu účasť na štátnom, politickom, ekonomickom a kultúrnom dianí spoločnosti a štátu. Subjektom
vystupujúcim v tomto zväzku môže byť len fyzická osoba, nie právnická osoba.
Tento zväzok sa vyznačuje charakteristickými znakmi:
z hľadiska subjektov je to vždy vzťah medzi fyzickou osobou na jednej strane a štátom na strane druhej
je vždy konkrétnym zväzkom určitej fyzickej osoby a určitého štátu
jeho vznik a zánik je upravený vnútroštátnym zákonodarstvom
je relatívne stabilným zväzkom, ktorý nie je ohraničený časovo ani priestorovo. Pri svojom vzniku sa
neustanovuje na konkrétnu dobu.

22
Na osoby, ktoré sa nachádzajú v štátoobčianskom zväzku s týmto štátom, sa právny poriadok vzťahuje v plnom
rozsahu.
Zákonná úprava pozná tieto spôsoby nadobúdania štátneho občianstva:
narodením – občianstvo SR nadobúda dieťa, ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom SR, dieťa
nasleduje občianstvo rodičov, uplatňuje sa princíp ius sanguinis t.j. princíp práva krvi , alebo sa použije princíp ius
soli t.j. práva teritória, podľa ktorého nadobúda št. obč. SR dieťa:
narodené na území SR, ktorého rodičia sú bez štátnej príslušnosti
narodené na území SR, ktorého rodičia sú cudzími štátnymi príslušníkmi a narodením nenadobúda občianstvo
žiadneho z nich
narodení na území SR, ak sa nepreukáže cudzie štátne občianstvo
bolo nájdené na území SR a jeho rodičia nie sú známi a pokiaľ sa nepreukáže, že nadobudlo narodením št. obč.
iného štátu.
osvojením- nadobúda št. obč. dieťa, ktoré nie je štátnym občanom SR, ale bolo nezrušiteľné osvojené
osvojiteľom alebo osvojiteľmi, z ktorých aspoň jeden je štátnym občanom SR.
Udelením – tento spôsob sa neviaže na splnenie podmienky straty doterajšieho občianstva žiadateľa. Takto je de
facto umožnená existenciu bipolitizmu – dvojitého štátneho občianstva. Štátne občianstvo možno udeliť na
žiadosť osobe, ktorá nie je štátnym občanom a ktorá spĺňa zákonom taxatívne vymedzené podmienky a to:
má nepretržitý trvalý pobyt na území SR aspoň 5 rokov
ovláda slovenský jazyk
nebola za uplynulých 5 rokov právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin.
Platná právna úprava pripúšťa výnimky – udelenie štátneho občianstva bez splnenia zákonných podmienok a to
v prípadoch,ak:
žiadateľ uzavrel manželstvo so štátnym občanom SR alebo
ide o osobu, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre SR v oblasti ekonomickej, vedeckej, kultúrnej a technickej
alebo
ide o osobu, ktorej bolo priznané postavenie zahraničného Slováka
Nadobudnutie št. občianstva určením – osobami, ktoré boli ku dňu 31. 12. 1992 štátnymi občanmi SR podľa
zákona SNR č. 206/1968 Zb.
Na základe voľby št. občianstva osobami, ktoré boli ku dňu 31. 12. 1992 štátnymi občanmi ČSFR, ale neboli
štátnymi občanmi SR. Voľbu št. obč. bolo možné vykonať len do 31. 12. 1992 písomným vyhlásením.
Nadobúdanie št. obč. maloletých. Maloleté deti sledujú občianstvo rodičov v prípade, že obidvaja rodičia sú
štátnymi občanmi, ak žije len jeden z rodičom, sleduje dieťa jeho štátne občianstvo.
Štátne občianstvo SR je rovnocenné a to bez ohľadu na právny titul jeho nadobudnutia.

15. Spôsoby zániku štátneho občianstva

Ústavná úprava vylučuje možnosť odňať štátne občianstvo SR proti vôli občana. Za jeden zo spôsobov zániku
štátneho občianstva je možné považovať smrť fyzickej osoby – prirodzený spôsob zániku.
Zákonná úprava – zákon č. 40/1993 Z.z. – pozná len jeden spôsob straty štátneho občianstva a to len
prepustením zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť. Osobu možno prepustiť zo št. zväzku vtedy, ak preukáže, že
má štátne občianstvo iného štátu alebo prísľub jeho udelenia v prípade prepustenia zo štátneho zväzku alebo
ak možno dôvodne predpokadať jeho nadobudnutie v príade jej prepustenia zo štátneho zväzku. Zo štátneho
zväzku však nie je možné prepustiť osobu:
proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, je vo výkone trestu alebo nemá vykonaný rozsudkom súdu uložený trest
ktorá má nedoplatky na daniach a verejných dávkach v SR.
Štátne občianstvo sa stráca dňom doručenia listiny o prepustení zo štátneho zväzku SR.

16. Medzinárodnoprávny aspekt základných práv a slobôd

Základné ľudské práva a slobody majú svoje medzinárodnoprávne dimenzie, ktoré nachádzajú vyjadrenie
v celom rade dokumentov medzinárodnoprávnej povahy celosvetového charakteru alebo aj európskeho
charakteru.
Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré SR ratifikovala a vyhlásila, majú na
našom území všeobecnú záväznosť a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah základných
práv a slobôd. Vnútroštátna úprava týchto otázok musí byť v súlade s týmito medzinárodnými zmluvami, pretože
v opačnom prípade prednosť majú medzinárodné zmluvy.
V oblasti ĽPaS dôležité miesto patrí OSN a dokumentom, ktoré v tejto oblasti prijala. Spomedzi nich treba uviesť
Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorú OSN vyhlásila 10.12. 1948. Všeobecná deklarácia ľudských práv
vlastne vytvára medzinárodnoprávny inštitút ĽPaS a predstavuje ich minimálny štandard. ČSFR pristúpila

23
a ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych,
sociálnych a kultúrnych právach – ich platnosť od roku 1976. ČSFR pristúpila i k Opčnému protokolu
k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, to znamená, že Výbor pre ľudské práva sa môže
zaoberať individuálnymi sťažnosťami jednotlivcov na porušenie práv.
SR po svojom prijatí za člena OSN 18.1. 1993 do týchto dokumentov sukcesovala svoju nótu, ako termín
sukcesie sa považuje 1.1.1993. Od tohto dňa vzniká teda pre určené subjekty možnosť obrátiť sa so svojím
oznámením na Výbor pre ľudské práva OSN so sídlom v Ženeve. Podmienkou na úspešné uplatnenie oznámenie
je využitie vnútroštátnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiu štátneho orgánu, ktorým podľa sťažovateľa
boli porušené jeho ZPaleboS. Vecná príslušnosť Výboru pre ľudské práva je daná úpravou práv a slobôd
obsiahnutých v čl.6 až 27 Paktu o občianskych a politických právach z roku 1966. Výbor sa zaoberá len
oznámeniami jednotlivcov a výsledkom posúdenia oznámenia je vyslovenie upozornenia Výboru, či namietaným
konaním žalovaného štátu boli porušené ustanovenia Paktu. Tento názor nie je pre štát právne záväzný, pritom
však Výbor môže tento štát požiadať, aby prijal opatrenia, ktoré v budúcnosti zabránia porušeniu Paktu, prípdne,
aby nahradil škodu, ktorá vznikla sťažovateľovi porušením jeho práva. Znamená to teda, že Výbor nemôže zrušiť
či zmeniť napadnuté rozhodnutie, teda sa nedotýka vnútroštátneho právneho poriadku žalovaného štátu. Navyše
konanie pred Výborom trvá pomerne dlho vzhľadom na veľké množstvo podaní i charakter matérie, neraz 5 i viac
rokov.
Po prijatí SR do Rady Európy dňa 30.6.1993 sa aj na jej území uplatňuje Európsky dohovor o ochrane ľudských
práv a základných slobôd z roku 1950 vrátane uznania právomoci Európskej komisie pre ľudské práva
a Európskeho súdu pre ľudské práva. Oba tieto orgány majú sídlo v Štrasburgu. Rozhodnutie tohto súdu je pre
zmluvné strany záväzné. SR tak na svojom území uplatňuje úplný európsky štandard ochrany ĽPaS obsiahnutý
spomínaným Dohovorom.
Až v prípade vyčerpania účinných opravných prostriedkov majú jednotlivci, skupiny osôb či nevládne organizácie
možnosť obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva. Rozsudok súdu smeruje priamo proti žalovanému štátu,
a štát musí rozhodnúť akým spôsobom zabezpečí odstránenie stavu, ktorý viedol ku konštatovanému porušeniu
ĽPaS. To znamená, že toto rozhodnutie nemôže priamo zrušiť rozhodnutie konkrétneho štátneho orgánu či
orgánu územnej samosprávy.

17. Základné práva a slobody- všeobecná úprava

Obsahom týchto práv a slobôd je konkrétna činnosť alebo správanie, ktoré smeruje k uspokojeniu potrieb
a záujmov človeka. Patria sem:
právna subjektivita – spôsobilosť na práva, ktorá vzniká narodením,
právo na život – ústava zakazuje trest smrti, avšak nemožno považovať za porušenie tohto práva, ak bol niekto
pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné
ochrana telesnej integrity – nedotknuteľnosť osoby a súkromia, ktorá môže byť obmedzená v súlade so zákonom
právo na osobnú slobodu – môže byť obmedzené len na základe zákona, pričom možnosti zásahu do osobnej
slobody zo strany polície, sú napr. predvolanie, predvedenie, zaistenie, zadržanie, zatknutie, väzba
ochrana osobnosti každej fyzickej osoby – ľudská dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť, ochrana mena
vlastnícke právo
nedotknuteľnosť obydlia
právo na prenos správa, ktoré je viazané na osobné a súkromné vzťahy fyzických osôb
sloboda pohybu a pobytu
sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery.
Subjektom práv a slobôd tejto kategórie je v prevažnej väčšine prípadov človek – ľudská bytosť. Tieto práva,
ktoré sú ústavou garantované a zo strany ostatných subjektov rešpektované, nie sú právami absolútnymi. Pri
niektorých ústavná úprava priamo vymedzuje ich obmedzenie alebo predpokladá prijatie zákona, ktorý upresní
spôsob zásahov do týchto práv.
Ústavné zákony, iné zákony a ďalšie právne predpisy, ich výklad a používanie musí byť v súlade s Listinou
základných práv a slobôd. Základné práva a slobody uvedené v Listine základných práv a slobôd sú pod
ochranou ústavného súdu.
Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ratifikované a vyhlásené SR, sú na jej
území všeobecne záväzné a majú prednosť pred zákonom.
V ústave SR možno základné práva a slobody rozšíriť nad mieru upravenú Listinou základných práv a
slobôd.

18. Základné ľudské práva a slobody

Prameň – 23/1991 Zb. LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

24
Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné,
nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Štát je založený na demokratických hodnotách a nesmie sa viazať ani na výlučnú ideológiu ani na náboženské
vyznanie.
Štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch a v medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom ktorý
ustanoví zákon.
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a
náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej
alebo etnickej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto
rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.
Nikomu nemožno spôsobiť ujmu na právach pre uplatňovanie jeho základných práv a slobôd.
Povinnosti možno ukladať iba na základe zákona a v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a
slobôd.
Medze základných práv a slobôd možno za podmienok ustanovených Listinou základných práv a
slobôd upraviť iba zákonom.
Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú
ustanovené podmienky.
Pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd musí sa dbať na ich podstatu a zmysel.
Také obmedzenia nemožno zneužívať na iné účely, než na ktoré boli ustanovené.
DRUHÁ HLAVA
ĽUDSKÉ PRÁVA A ZÁKLADNÉ SLOBODY
Prvý oddiel
Základné ľudské práva a slobody
Každý má spôsobilosť na práva.
Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
Nikoho nemožno zbaviť života.
Trest smrti sa nepripúšťa.
Porušením práv podľa tohto článku nie je, ak bol niekto zbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa
zákona nie je trestné.
Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedziť ju možno iba v prípadoch ustanovených zákonom.
Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Osobná sloboda je zaručená.
Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto, že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.
Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať iba v prípadoch ustanovených v zákone.
Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 24 hodín
prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí
zadržanú osobu do 24 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu.
Zatknúť obvineného možno iba na písomný odôvodnený príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín
odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 24 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju
prepustiť na slobodu.
Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na dobu ustanovenú zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno osobu prevziať alebo držať v ústavnej zdravotníckej starostlivosti
bez jej súhlasu. Také opatrenie musí byť do 24 hodín oznámené súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do 7
dní.
Nikoho nemožno podrobiť núteným prácam alebo službám.
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na:
a) práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný
trest, ktorý nahradzuje trest odňatia slobody,
b) vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby,
c) službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného
nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty,
d) konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia, alebo práv iných.
Každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným
zneužívaním údajov o svojej osobe.
Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a
ochranu. Dedenie sa zaručuje.
Zákon ustanoví, ktorý majetok nevyhnutný na zabezpečenie potrieb celej spoločnosti, rozvoja národného
hospodárstva a verejného záujmu smie byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb;

25
zákon môže ďalej ustanoviť, že určité veci môžu byť len vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so
sídlom SR.
Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami
chránenými zákonom. Jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.
Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe
zákona a za náhradu.
Dane a poplatky možno ukladať len na základe zákona.
Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
Domová prehliadka je prípustná len na účely trestného konania, a to na písomný odôvodnený príkaz sudcu.
Spôsob výkonu domovej prehliadky ustanoví zákon.
Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia môže zákon dovoliť, len ak je to v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného
ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku. Pokiaľ sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej
hospodárskej činnosti, môže zákon dovoliť také zásahy aj vtedy, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej
správy.
Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v
súkromí alebo zasielaných poštou alebo iným spôsobom, s výnimkou prípadov a spôsobom, ktoré ustanoví
zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo
správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.
Sloboda pohybu a pobytu je zaručená.
Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území SR, má právo slobodne ho opustiť.
Tieto slobody možno obmedziť zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného
poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj z dôvodu
ochrany prírody.
Každý občan má právo na slobodný vstup na územie SR. Občana nemožno nútiť, aby
opustil svoju vlasť.
Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je zaručená. Každý má právo zmeniť svoje
náboženstvo alebo vieru alebo byť bez náboženského vyznania.
Sloboda vedeckého bádania a umeleckej tvorby je zaručená.
Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo s jeho
náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon.
Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, alebo spoločne s inými
súkromne alebo verejne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi alebo zachovávaním obradu.
Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú
svojich duchovných a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.
Zákon ustanoví podmienky vyučovania náboženstva na štátnych školách.
Výkon týchto práv možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu verejnej bezpečnosti a poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Druhý oddiel
Politické práva
Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj
slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
Cenzúra je neprípustná.
Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia,
ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejnú
bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o
svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon.
Petičné právo je zaručené; každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo
iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami,návrhmi a sťažnosťami.
Petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu.
Petíciami nemožno vyzývať na porušovanie základných práva slobôd zaručených Listinou.
Právo pokojne sa zhromažďovať je zaručené.
Toto právo možno obmedziť zákonom v prípadoch zhromaždení na verejných miestach, ak ide o
opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu
verejného poriadku, zdravia, mravnosti, majetku
alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie však nemožno podmieňovať
povolením orgánu verejnej správy.
Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch,
spoločnostiach a iných združeniach.

26
 Občania majú právo zakladať aj politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich.
Výkon týchto práv možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, ochranu verejnej bezpečnosti a verejného poriadku,
predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.
Politické strany a politické hnutia, ako aj iné združenia sú oddelené od štátu.
Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Voľby sa musia konať v lehotách, ktoré nepresahujú pravidelné volebné obdobia ustanovené zákonom.
Volebné právo je všeobecné a rovné a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva
ustanoví zákon. Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a požívanie musí umožňovať a ochraňovať
slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok ľudských
práv a základných slobôd, založený Listinou, ak je znemožnená činnosť ústavných orgánov a účinné použitie
zákonných prostriedkov.
TRETIA HLAVA
PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH A ETNICKÝCH MENŠÍN
Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej alebo etnickej menšine nesmie byť nikomu na ujmu.
Občanom tvoriacim národnostné alebo etnické menšiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo
spoločne s inými príslušníkmi menšiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich
materinskom jazyku a združovať sa v národnostných združeniach. Podrobnosti ustanoví zákon. Občanom, ktorí
patria k národnostným a etnickým menšinám, sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje aj
a) právo na vzdelanie v ich jazyku,
b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,
c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa
národnostných a etnických menšín.
ŠTVRTÁ HLAVA
HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA
Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a vykonávať inú
hospodársku činnosť. Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia na výkon určitých povolaní alebo
činností.
Každý má právo získavať prostriedky na svoje životné potreby prácou. Občanov, ktorí toto právo nemôžu bez
vlastnej viny vykonávať, štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje; podmienky ustanoví zákon. Zákon
môže ustanoviť odchylnú úpravu pre cudzincov.
Každý má právo slobodne sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov.
Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových organizácií je
neprípustné, rovnako ako zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví.
Činnosť odborových organizácií a vznik a činnosť iných združení na ochranu hospodárskych a sociálnych
záujmov môžu byť obmedzené zákonom, ak ide o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
na ochranu bezpečnosti štátu, verejného
poriadku alebo práv a slobôd iných.
Právo na štrajk je zaručené za podmienok ustanovených zákonom; toto právo neprislúcha sudcom,
prokurátorom, príslušníkom ozbrojených síl a príslušníkom bezpečnostných zborov.
Zamestnanci majú právo na spravodlivú odmenu za prácu a na uspokojivé pracovné podmienky. Podrobnosti
ustanoví zákon.
Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a na
osobitné pracovné podmienky. Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na osobitnú ochranu v
pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na
Povolanie Podrobnosti ustanoví zákon.
Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj
pri strate živiteľa. Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, aká je nevyhnutná na zabezpečenie
základných životných podmienok. Podrobnosti ustanoví zákon.
Každý má právo na ochranu zdravia. Občania majú na základe verejného poistenia právo na bezplatnú
zdravotnícku starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
Rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Osobitná ochrana detí a mladistvých je zaručená. Žene v
tehotenstve je zaručená osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné
podmienky.
Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.
Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na
základe zákona. Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu. Podrobnosti ustanoví zákon.
Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná po dobu, ktorú ustanoví zákon.
Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných a stredných školách, podľa schopností občana
a možností spoločnosti aj na vysokých školách. Zriaďovať iné školy než štátne a vyučovať na nich možno len

27
za podmienok ustanovených zákonom; na takých školách možno poskytovať vzdelanie za odplatu. Zákon
ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu.
Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti sú chránené zákonom.
Právo na prístup ku kultúrnemu bohatstvu je zaručené za podmienok ustanovených zákonom.
Každý má právo na priaznivé životné prostredie.
Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a prírodných zdrojov. Nikto
nesmie pri výkone svojich práv ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje, druhové
bohatstvo prírody a kultúrne pamiatky nad mieru ustanovenú zákonom.
PIATA HLAVA
PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU
Každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
určených prípadoch na inom orgáne.
Kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby
preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno
vylúčiť preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny. Každý má právo na
náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu
verejnej správy alebo nesprávny úradný postup. Podmienky a podrobnosti upravuje zákon.
Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej
osobe. Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej
správy, a to od začiatku
konania. Všetci účastníci sú si v konaní rovní. Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie, má
právo na tlmočníka.
Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.Každý má právo,
aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
Iba zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku
možno za jeho spáchanie uložiť.
Iba súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa pokladá za nevinného, kým sa právoplatným odsudzujúcim
rozsudkom súdu nevysloví jeho vina.
Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol
obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Ak si obhajcu nezvolí, hoci ho podľa zákona musí mať,
ustanoví mu ho súd. Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch má obvinený právo na bezplatnú pomoc obhajcu.
Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno nijakým spôsobom pozbaviť.
Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, pre ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod
obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.
Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší
zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

19. Právo na život

Prameň- oznámenie FMZV č. 209/1999 Z.z. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Čl.2 – právo na život
Právo každého na život je chránené zákonom. Nikoho nemožno úmyselne zbaviť života okrem výkonu súdo
uloženého trestu nasledujúceho po uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý zákon ukladá tento trest.
Za zbavenie života sa nepovažuje činnosť, ktorá je nevyhnutná pri:
-obrane každejosoby proti nezákonnému násiliu
vykonávaní zákonného zatknutia alebo zabránení úteku osoby zákonne zadržanej
zákonne uskutočnenej akcii za účelo potlačenia nepokojov alebo vzbury
čl. 3 – zákaz mučenia
Nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Protokol č. 6. Čl. 1 – Zrušenie trestu smrti
Trest smrti sa zrušuje, Nikoho nemožno na taký trest odsúdiť ani popraviť.
Protokol č.6. čl.2 – Trest smrti v čase vojny
Štát môže zákonom ustanoviť trest smrti za činyspáchané v čas vojyn alebo bezprostrednej horbzyvojyn, tento
trest sa uloží iba v prípadoch, ktoré predvída zákon ,a v súlade s jeho ustanoveniami. Štáto oznámi generálnemu
tajomníkovi Rady Európy príslušné ustanovenia tohto zákona.

28
20. Právo na osobnú slobodu

Prameň - oznámenie FMZV č. 209/1999 Z.z. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Čl. 4 – zákaz otroctva a nútenej práce
Nikoho nemožno držať v otroctve alebo nevoľníctve
Od nikho sa nebude vyžadovať, aby vykonával nútené alebo povinné práce okrem výnimiek ustanovených
v dohovore.
Čl. 5 – právo na slobodu a bezpečnosť
Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť Nikho nemožno pozbaviť slobody okrem prípadov uvedených
v dohovore. Každý kto je zatknutý, musí bť oboznámený bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, s dôvodmi
sovjho zatknutia a s každým obvinením proti nemu.
Každý kto je zatknutý alebo inka pozbavený slobody, musí byť ihneď predvedený pred sudcu aleboinú úradnú
osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo
prepustený pčas konania. Prepustenia sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na
pojednávanie.
Každý, kto bol pozbavený slobdoy zatknutím alebo iný spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by
súd rýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie,a k ej pozbavenie slobody
nezákonné.
Každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku má nárok na
odškodnenie.
Čl. 8 – Právo na rešpektovanie súkraomného a rodinného života
Každý má právo na repšetkovanie svojho súkromnéh a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Protokol č. 4, čl. 2 – Sloboda pohybu
Každý, kto sa právoplatne zdržiava na území niektoréh štátu, má na tomto území právo slobody pohybu
a slodoby zvoiť si miesto pobytu.
Každý môže slodobne opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú.
Žiadne obmedzeia sa nemôžu uvaliť na váýkon týchtopráv okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú evyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme nrádonej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, ...
Čl. 3 – zákaz vyhostenia občanov
Nikto nebude, či už individuálne alebo hrmoaden, vyhostený z územia štátu, ktorého je štátnym občanom.
Niekot nebude pozbavený práva vstúpiť na územie štátu, ktorého je štátnym občanom.
Čl. 4 – zákaz hromadného vyhostenia cudzincov
Hromadné vyhostenie cudzincov je zakázané.

21. Právo vlastniť majetok

Prameň - oznámenie FMZV č. 209/1999 Z.z. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd –
dodatkový protokol
Čl. 1 – ochrana majetku
Každá fyzická alebo rpvánická osoba má prváo pokojne užívať asvoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho
majektu s výnimkkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecná zásady
medzinárodného práva.

22. Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery

Prameň - oznámenie FMZV č. 209/1999 Z.z. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Čl. 9 – Sloboda myslenia, svedomia a náboženstva
Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, toto právo zahŕňa slodobu zmeniť
svoje náboženské vyznanie a elbo presvedčenie, ako aj slobdou prejavovať svoje nábožesnké vyznanie alebo
rpesvedčenie sáma elbo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužobu, vyučovaní, vyknávaním
náboženských úkonov a zachovávaním obradov.
Sloboda prejavovať náboženské vyznanie a presvedčenie môže podliehať len obmedzeniam, ktoré sú
ustanovené zákonmi a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, ochrany
verejného poriadku, zravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

23. Sloboda prejavu a právo na informácie

Prameň - oznámenie FMZV č. 209/1999 Z.z. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Čl. 10 – Sloboda prejavu

29
Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať
informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento člávnok nebráni
štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.
Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnostia j zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám,
podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanvuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme národneu bezpečnosti, územnje celistvosti, predchádzanie nepokojom a zločinnosti,
ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povestia lebo práv iných, zabráneniu úniku dôvernýc informácií aleob
zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

24. Politické práva – čl. 27 – 29 ústavy

Čl. 27 – petičné právo

Čl. 28 – zhromažďovacie právo
Čl. 29 – združovacie právo
Ústavná úprava politických práva je vyjadrení dosiahnutého stupňa možnosti účasti občanov na štátnej moci
a odráža reálny stav demokracie v spoločnosti.
Jedným z najstarších práv je právo petičné. Práve prostredníctvom petícií sa ľudia už v dávnej minulosti
dovolávali splnenia práv, ktoré im štátna moc odoprela. Podľa ústavy sú však neprípustné petície, ktoré by svojím
obsahom vyzývali k porušovaniu základných práv a slobôd alebo zasahovali do nezávislosti súdov. Náležitosti
petície a realizácia petičného práva je podrobnejšie upravená v zákone č. 85/ 1990 Zb. o petičnom práve v znení
neskorších predpisov.
Právo pokojne sa zhromažďovať integruje aj právo zvolávať zhromaždenia, či už na verejnostia alebo v súkromí.
Zákonná úprava – zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov sa podrobnejšie
zaoberá výkonom práv na verejných priestranstvách. Pri realizácii tohto práva zohráva svoju úlohu ministerstvo
vnútra a to prostredníctvom jemu podriadených orgánov – Policajného zboru SR. Ako ozbrojený bezpečnostný
zbor plní úlohy vo veciach verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku a ochrany ústavného režimu, a preto
môže zvolávateľ zhromaždenia z dôvodu jeho nerušeného priebehu požiadať príslušný policajný útvar
o poskytnutie ochrany.
V čl. 29 je zakotvené tzv. združovacie právo, ktoré sa prejavuje v dvoch formách a to ako:
právo každého slobodne sa združovať, čím sa poskytuje možnosť utvárať rôzne organizačné spolky, spoločnosti,
zväzy a iné záujmové združenia, ktoré upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších
predpisov.
Právo občanov združovať sa v politických stranách a hnutiach, právo zakladať ich s cieľom účasti na politickej
štátnej moci. Vykonávacím zákonom tohto práva je zákon č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách
a hnutiach v znení neskorších zmien a doplnkov.
Podobne ako pri realizácii zhromažďovacieho práva, aj pri združovacom práve vykonáva ministerstvo vnútra
svoju pôsobnosť, avšak priamo. Ministerstvo vnútra je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý vykonáva
registráciu združenia,ktorému predchádza konanie o návrhu registrácie združenia, a vykonáva aj registráciu
politických strán a hnutí. Registrácia je podmienkou vzniku združenia aj vzniku politickej strany alebo hnutia.
Medzi ďalšie oprávnenia ministerstva vnútra patrí aj právo rozpustiť združenie za podmienok ustanovených
zákonom.
Prameň - - oznámenie FMZV č. 209/1999 Z.z. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Čl. 11 – sloboda zhromažďovania a združovania
Každý má právo an slobodu pokojného zhormažďovania a na slobodu združovať sa s inými, včítane práva
zakladať na obranu svojich záujmov odbory alebo vstupvať do nich.
Na výkon týthcot práv sa nemôže uvaliť žiadne obmedzenia okrem tých, ktoré ustanovuej zákon a sú nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom
a zločinnostia pod.
Prameň – zákon č.84/1990 Zb o zhromažďovacom práve
Občania majú právo pokojne sa zhromažďovať.
Výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na
výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením
postojov a stanovísk.
Za zhromaždenie sa podľa tohto zákona považujú aj pouličné sprievody a manifestácie.
Na zhromaždenie nie je potrebné predchádzajúce povolenie štátneho orgánu.
Sú zakázané zhromaždenia v okruhu 100 m od budov zákonodarných zborov alebo od miest, kde tieto
zbory rokujú.
Za zhromaždenie podľa tohto zákona sa nepovažujú:
a) zhromaždenia osôb súvisiace s činnosťou štátnych orgánov
upravené inými právnymi predpismi;
b) zhromaždenia súvisiace s poskytovaním služieb;
c) iné zhromaždenia neslúžiace účelu uvedenému vyššie.

30
Zvolanie zhromaždenia
Zhromaždenie môže zvolať občan starší ako 18 rokov alebo slovenská právnická osoba alebo skupina
osôb.
Na zhromaždenie, ktoré podlieha oznamovacej povinnosti, môže obec vyslať svojho zástupcu, ktorému je
zvolávateľ povinný vytvoriť podmienky na riadne plnenie jeho úloh, najmä mu umožniť sledovanie priebehu
zhromaždenia a vykonanie úkonov nevyhnutných
na prípadné rozpustenie zhromaždenia.
Obec môže určiť miesto v obci, kde možno konať zhromaždenie bez oznámenia. Pritom môže určiť dobu,
v ktorej sa také zhromaždenia nesmú konať.
Zvolávateľ je povinný zhromaždenie písomne oznámiť obci tak, aby obec oznámenie dostala aspoň 5 dní
vopred. Obec môže v odôvodnených prípadoch prijať oznámenie aj v kratšej lehote. Za právnickú osobu
predloží oznámenie ten, kto je v tejto veci splnomocnený konať v jej mene. Oznámenie sa môže predložiť
aj osobne v pracovný deň v dobe medzi ôsmou a pätnástou hodinou. Obec vytvorí podmienky, aby sa oznámenia
mohli riadne prijímať.
V oznámení musí zvolávateľ uviesť:
a) účel zhromaždenia, deň a miesto jeho konania a čas začatia; ak ide o zhromaždenie na verejnom
priestranstve, aj predpokladaný čas jeho ukončenia;
b) predpokladaný počet účastníkov zhromaždenia;
c) opatrenia, ktoré urobí, aby sa zhromaždenie konalo v súlade so zákonom, najmä počet usporiadateľov,
ktorých na organizáciu zhromaždenia určí, a spôsob ich označenia;
d) ak má ísť o pouličný sprievod, východiskové miesto, cestu a miesto ukončenia;
e) meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko zvolávateľa, u právnickej osoby jej názov a sídlo a meno,
priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený v tejto veci konať v jej
mene;
f) meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený konať v zastúpení zvolávateľa.
Ak sa má zhromaždenie konať pod šírym nebom mimo verejných priestranstiev, je zvolávateľ povinný k
oznámeniu priložiť súhlas toho, kto je vlastníkom, prípadne užívateľom pozemku.
Ak sa oznámenie predloží osobne, obec to zvolávateľovi písomne potvrdí s uvedením dňa a hodiny, keď
bola oznamovacia povinnosť splnená.
Oprávnenia a povinnosti zvolávateľa
Zvolávateľ je oprávnený robiť všetky opatrenia na zvolanie zhromaždenia. Najmä je oprávnený v súlade s
oznámeným účelom zhromaždenia osobne alebo písomne alebo inak pozývať na účasť na ňom. Zvolávateľ má
tiež právo, aby pozvanie na zhromaždenie bolo
vo vhodnom čase vyhlásené miestnym rozhlasom. Obce a štátne orgány a organizácie podľa možností a
okolností poskytujú zvolávateľovi pomoc.
Vyššie uvedené oprávnenie zvolávateľa zaniká, ak nebola platne splnená oznamovacia povinnosť alebo ak
bolo zhromaždenie zakázané.
Ak je dôvodná obava, že zhromaždenie bude rušené, môže zvolávateľ požiadať obec alebo príslušný útvar
Policajného zboru, aby sa zhromaždeniu poskytla ochrana.
Zvolávateľ je oprávnený vydávať priamo alebo s pomocou usporiadateľov účastníkom pokyny na zabezpečenie
riadneho priebehu zhromaždenia.
Zvolávateľ je povinný
a) poskytnúť obci na jej žiadosť súčinnosť nevyhnutnú na zabezpečenie riadneho priebehu
zhromaždenia a splniť povinnosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi;
b) zabezpečiť potrebný počet spôsobilých usporiadateľov starších ako 18 rokov;
c) riadiť priebeh zhromaždenia tak, aby sa podstatneneodchyľovalo od účelu zhromaždenia uvedeného
v oznámení;
d) dávať záväzné pokyny usporiadateľom;
e) dbať o pokojný priebeh zhromaždenia a robiť opatrenia, aby sa nenarušoval;
f) zhromaždenie ukončiť.
Ak sa zvolávateľovi po narušení pokojného priebehu zhromaždenia nepodarí zaistiť nápravu, požiada o
potrebnú pomoc obec alebo útvar Policajného zboru. Môže tak urobiť tiež, ak saúčastníci po ukončení
zhromaždenia pokojne nerozídu.
Povinnosti účastníkov zhromaždenia
Účastníci zhromaždenia sú povinní dbať na pokyny zvolávateľa a usporiadateľov a zdržať sa všetkého, čo
by narušilo riadny a pokojný priebeh zhromaždenia.
Po ukončení zhromaždenia sú jeho účastníci povinní pokojne sa rozísť. Ak je zhromaždenie rozpustené, sú
povinní bez meškania opustiť miesto zhromaždenia. V rozchode sa im nesmie žiadnym spôsobom brániť.
Účastníci zhromaždenia nesmú mať pri sebe strelné zbrane alebo výbušniny. Takisto nesmú mať pri sebe iné
predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, ak možno z okolností alebo zo správania účastníkov usudzovať, že
sa majú použiť na násilie alebo hrozbu násilím.
Úlohy obce

31
Obec môže s ohľadom na miestne podmienky alebo na verejný poriadok navrhnúť zvolávateľovi, aby sa
zhromaždenie konalo na inom mieste alebo v iný čas.
Obec môže zvolávateľovi uložiť, aby zhromaždenie konané vo večerných hodinách bolo ukončené tak, aby
nedošlo k neprimeranému rušeniu nočného pokoja.
Obec, ktorej sa zhromaždenie oznámilo, ho zakáže, ak by oznámený účel zhromaždenia smeroval k výzve:
a) popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu,
pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie
nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov;
b) dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti;
c) inak porušovať ústavu a zákony.
O zákaze zhromaždenia alebo čase jeho ukončenia rozhodne obec bezodkladne, najneskôr však do troch dní
od okamihu, keď dostala platné oznámenie.
Ak sa zhromaždenie koná, hoci bolo zakázané, zástupca obce vyzve zvolávateľa, aby zhromaždenie bez
meškania ukončil. Pokiaľ zvolávateľ neurobí účinné opatrenia, aby sa účastníci pokojne rozišli, oznámi
zástupca obce účastníkom, že zhromaždenie je
rozpustené, a vyzve ich, aby sa pokojne rozišli. Oznámenie musí obsahovať dôvody na rozpustenie a
upozornenie na následky neuposlúchnutia tejto výzvy a musí sa urobiť takým spôsobom, aby bolo účastníkom
zhromaždenia zrozumiteľné a aby sa s ním všetci
účastníci zhromaždenia mohli oboznámiť.
Proti rozpusteniu zhromaždenia môže zvolávateľ alebo účastník zhromaždenia do 15 dní podať námietky na
súde.
prameň – zákon č. 83/1990 Zb o združovaní občanov
Občania majú právo slobodne sa združovať.
Na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu.
Tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov
a) v politických stranách a politických hnutiach,
b) na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu
určitých povolaní,
c) v cirkvách a náboženských spoločnostiach.
Občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové
organizácie a združovať sa v nich.
Členmi združení môžu byť aj právnické osoby.
Združenia sú právnickými osobami. Do ich postavenia a činnosti môžu štátne orgány zasahovať len v
medziach zákona.
Vojaci v činnej službe nemôžu vytvárať odborové organizácie a združovať sa v nich. Rozsah oprávnení
odborových organizácií združujúcich príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a zborov nápravnej výchovy pri
uplatňovaní a ochrane ich sociálnych
záujmov ustanoví osobitný zákon.
Nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti. Zo združenia
môže každý slobodne vystúpiť.
Nikomu nesmie byť občiansky na ujmu, že sa združuje, že je členom združenia, že sa zúčastňuje na jeho
činnosti alebo ho podporuje, alebo že stojí mimo neho
Práva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy združenia.
Nie sú dovolené združenia
a) ktorých cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné, politické Alebo iné práva občanov pre ich národnosť,
pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie,
roznecovať nenávisť a neznášanlivosť
z týchto dôvodov, podporovať násilie alebo inak porušovať ústavu a zákony;
b) ktoré sledujú dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi;
c) ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami; za také sa nepovažujú združenia, ktorých členovia držia alebo
používajú strelné zbrane na športové účely alebo na výkon práva poľovníctva.
Združenia nesmú vykonávať funkciu štátnych orgánov, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Nesmú
riadiť štátne orgány a ukladať povinnosti občanom, ktorí nie sú ich členmi.
Registrácia a vznik združení
Združenie vzniká registráciou. Návrh na registráciu môžu podávať najmenej traja občania,
z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov (ďalej len "prípravný výbor").Návrh podpíšu členovia
prípravného výboru a uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a bydliská. Ďalej uvedú, kto z členov
starších ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene. K návrhu pripoja stanovy vo
dvoch vyhotoveniach, v ktorých musia byť uvedené:
a) názov združenia,
b) sídlo,
c) cieľ jeho činnosti,
d) orgány združenia, spôsob ich ustanovovania, určenie orgánov a

32
 funkcionárov oprávnených konať v mene združenia,
e) ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a
pokiaľ budú konať vo svojom mene,
f) zásady hospodárenia.
Pokiaľ stanovy neurčujú niečo iné, koná v mene združenia až do vytvorenia orgánov prípravný výbor.
Názov združenia sa musí líšiť od názvu právnickej osoby, ktorá už vyvíja činnosť na území SR.
Návrh na registráciu sa podáva Ministerstvu vnútra SR. Ak návrh nemá náležitosti, ministerstvo na to
prípravný výbor bezodkladne, najneskôr do 5 dní od doručenia
návrhu, upozorní s tým, že dokiaľ tieto vady nebudú odstránené, konanie o registrácii sa nezačne.Konanie o
registrácii sa začne dňom, keď ministerstvu došiel návrh, ktorý nemá vady. O dni začatia ministerstvo
bezodkladne upovedomí splnomocnenca prípravného
výboru.
Proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie môžu členovia prípravného výboru podať do 60 dní odo dňa, keď
rozhodnutie bolo ich splnomocnencovi doručení, opravný prostriedok na najvyšší súd republiky.
Súd rozhodnutie ministerstva zruší, ak neboli dané dôvody na odmietnutie registrácie. Deň právoplatnosti
takého rozhodnutia súdu je dňom registrácie združenia.
Pokiaľ ministerstvo nezistí dôvod na odmietnutie registrácie, vykoná do 10 dní od začatia konania
registráciu a v tejto lehote zašle splnomocnencovi prípravného výboru jedno vyhotovenie stanov, na ktorom
vyznačí deň registrácie, ktorým je deň odoslania. O registrácii sa nevydáva rozhodnutie v správnom konaní.
Vznik združenia, jeho názov a sídlo oznámi ministerstvo do 7 dní po registrácii štatistickému úradu, ktorý vedie
evidenciu združení vyvíjajúcich činnosť na území SR;
Odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov sa stáva právnickou osobou dňom nasledujúcim
potom, keď príslušnému ministerstvu bol doručený návrh na jej evidenciu.
Pre evidenciu odborovej organizácie a organizácie zamestnávateľov platia obdobne ustanovenia
Zmenu stanov oznámi združenie písomne ministerstvu do 15 dní od jej schválenia a pripojí vo dvoch
vyhotoveniach text zmeny.
Ak zmena stanov nie je v súlade s ustanoveniami zákona alebo ak sú uvedené údaje neúplné alebo nepresné
alebo ak sú dôvody na odmietnutie registrácie, ministerstvo na to združenie bezodkladne upozorní. Združenie
je povinné tieto závady odstrániť do 60 dní odo dňa doručenia tohto upozornenia a v lehote ďalších 10 dní o
tom ministerstvo upovedomiť. Ak tak neurobí, ministerstvo združenie rozpustí; proti rozhodnutiu ministerstva
možno podať opravný prostriedok na US SR.
Ak nie je dôvod na takýto postup, zašle ministerstvo združeniu do 10 dní od doručenia tohto oznámenia
jedno vyhotovenie zmeny stanov, na ktorom vyznačí, že berie zmenu na vedomie.
Zánik združenia
Združenie zaniká
a) dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením,
b) právoplatným rozhodnutím ministerstva o jeho rozpustení.
Pokiaľ stanovy združenia neurčujú spôsob dobrovoľného rozpustenia alebo zlúčenia s iným združením,
rozhoduje o ňom jeho najvyšší orgán. Tento orgán oznámi zánik združenia do 15 dní príslušnému
ministerstvu.
Ak ministerstvo zistí, že združenie vyvíja činnosť,
a) ktorá je vyhradená politickým stranám a politickým hnutiach alebo organizáciám združujúcim občanov na
zárobkovú činnosť alebo na vykonávanie náboženstva alebo viery v cirkvách a náboženských spoločnostiach
b) ktorá porušuje zásady uvedené v zákone;
c) ktorá je v rozpore so zákonom;
bez meškania ho na to upozorní a vyzve ho, aby od takej činnosti upustilo. Ak združenie v tejto činnosti
pokračuje, ministerstvo ho rozpustí. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na najvyšší súd
republiky.
Pri zániku združenia sa vykoná majetkové vyporiadanie.
Zánik združenia oznámi ministerstvo štatistickému úradu do 7 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedelo.
Súdna ochrana
Ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov
podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom
dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov
od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie.Návrh na preskúmanie nemá odkladný účinok. Súd
však môže v odôvodnených prípadoch výkon napadnutého rozhodnutia pozastaviť.
Zmluvy o súčinnosti
Združenia môžu medzi sebou uzavierať zmluvy o súčinnosti na dosiahnutie určitého cieľa, prípadne na
uplatňovanie iného spoločného záujmu. Na platnosť zmluvy treba písomnú formu. Zmluvou o súčinnosti sa
vymedzí účel súčinnosti, spôsob jej vykonávania, práva a povinnosti zúčastnených združení a prostriedky,
ktorými na súčinnosť prispievajú. Pre zväz platia obdobne ustanovenia tohto zákona; ak ide o zväz
odborových organizácií alebo zväz zamestnávateľov

33
Zmluvou o súčinnosti sa môže ustanoviť, že zmluva stratí účinnosť dohodou zúčastnených združení,
dosiahnutím cieľa, pre ktorý bola uzavretá, alebo inou skutočnosťou v zmluve uvedenou.
Prameň – zákon č. 85/1990 Zb o petičnom práve

25. Politické práva – čl.30 – 32 ústavy

Ústava – čl. 30, 31, 32

Článok 30 zaručuje občanom zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich
zástupcov – zastupiteľská demokracia – výkon volebného práva.
Viaceré z týchto politických práv boli ústavne upravené aj v čase existencie spoločného štátu a to v Listene
základných práv a slobôd. Avšak do nášho ústavného systému sa ako nový prvok dostáva „právo občanov
postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok ľudských práv a slobôd“ , ktoré je
však viazané na podmienky ak „činnosť účastných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú
znemožnené“. Z uvedeného vyplýva, že pre uplatnenie práva na odpor nestačí, aby došlo k porušeniu len
niektorého ľudského práva alebo slobody, ale musí ísť o odstraňovanie demokratického poriadku ľudských práv
a a slobôd ako celku.
Prameň - oznámenie FMZV č. 209/1999 Z.z. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd –
dodatkový protokol
Čl. 3 – právo na slobodné voľby
Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú konať v rozumných intervaloch slobodné voľby s tajným hlasovnaním za
podmienok ktoré zabezpečia slobodné vyjadrenie názorov ľudu pri voľbe zákonodarného zboru.

26. Práva národnostných menším a etnických skupín

Ústava – 4. Oddiel – Práva národnostných menšín a etnických skupín,

čl. 33, 34
V súčasnosti sú práva národnostných menším a etnických skupín predmetom úpravy viacerých medzinárodných
dohovorov, z ktorých veľkú väčšinu prijala aj SR. Osobitnú ústavnú ochranu venuje jazyku, kultúre a vzdelávaniu
tých svojich občanov, ktorí sa hlásia k iným národnostiam alebo etnickej skupine. Ústava im zaručuje aj:
právo osvojiť si štátny jazyk
právo používať ich jazyk v úradnom styku za podmienok, ktoré upravuje zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní
jazykov národnostných menšín
právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menší a etnických skupín
Ústava nešpecifikuje, ktorých národnostných menším a etnických skupín sa úprava týka, čo zaručuje, že
príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu. Týmto
spôsobom je zabránené uprednostňovanie niektorej skupiny národnostnej menšiny a garantuje sa rovnoprávne
postavenie všetkých národnostných menším a etnických skupín. Pre SR je typická existencia početne silnej
maďarskej národnostnej menšiny a perspektívne aj rómskej. Občania ukrajinskej, rusínskej, nemeckej, českej
a poľskej národnosti sú menej početní.
Z obsahu týchto práv vyplýva, že sú viazané na občanov, príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín
a preto sú to práva individuálne a kolektívne.

27. Hospodárske práva podľa Ústavy SR

Ústava –
Hospodárske, sociálne a kultúrne práva dotvárajú charakteristiku SR ako sociálneho štátu s trhovou
ekonomickou.

28. Sociálne práva podľa Ústavy SR

Ústava SR články:
Čl. 35 – slobodná voľba povolania, právo na prácu
Čl. 36 – pracovné podmienky
Čl. 37 – združovanie občanov na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov
Čl. 38 – zvýšená ochrana zdravia pri práci
Čl. 39 – zabezpečenie v starobe, nespôsobilosti na prácu, strate živiteľa
Čl. 40 – právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť
Čl. 41 – ochrana rodiny
Čl. 42 – právo na vzdelanie

34
Vyhláška MZV č. 120/1976 – Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Mezdinárodný pakt
o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.
Čl.6, ods. 1 – právo na prácu, ktoré zahŕňa prvo na príležitosť zarábať si na živobytie svojou práocu, ktorú si
slobodne vyberie alebo prijme, a urobí príslušné kroky na ochranu tohto práva.
Čl. 7. – právo každého človeka n aspravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, ktoré zabezpečujú najmä:
odmenu, ktorá poskytuje ako minimum všetkým pracovníkom:
a/ spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty bez akéhokoľvek rozlišovania, pričo najmä
žená sú zaručené pracovné podminky nie horšie než aké majú muži, s rovanku odmenou za rovnakú prácu
b/ skušný život pre ne a ich rodiny v súlade s ustanoveniami thoto paktu,
bezpčné a zdravotne nezávadné pracovné podmienky
rovnakú príležitosť pre všetkých dosiahnuť v zamestnaní povýšenie na zodpovedajúci vyšší stupeň, pričom sa
nebudú uplatňovať iné rkitériá, než dĺžka zamestnania a schopnosti
odpočinok, zotavenie a rozumné vymedzenie pracovných hodín a pravidelnú platenú dovolenku, ako aj odmenu
v dňoch verejných sviatkov
čl. 8. Ods.1 – Štáty, zmluvné strany paktu, sa zvaäzujú zabezpečiť:
právo každého na zakladanie odborových organizácií a právo pristupovať do odborových organizácií podľa
vlastného výberu, podliehajúce iba stanovám príslušnej odborovej oranizácie na uplatňovanie a ochranu svojich
hospodárskych a soicálnych záujmov.
Právo odborových organizácií a zakladanie národných federácií alebo konfederácií a ich právo vytvárať
medzinárodné doborové organizácie alebo sa k nim pripojiť
Právo odborývch organizácií na slobodnú činnosť, nepodliehajúcu žiadny obmedzeniam okrem tých, ktoré
ustanovuje zákon
Právo na štrajk za predpokladu, že sa uskutočňuje v súlade so zákonmi príslušnej krajiny
Čl. 9- právo každého na sociálne zabezpečenie, zahŕňajúc do tho právo na sociálne poistenie
Čl. 10 - najširšia možná ochrana a pomoc by sa mala poskytnuť rodien, tkorá je prirodzenou a základnou
jednotkou spoločnosti, najmú na jej založenie a počas, keď zodpovedá za starostlivosť a výchovu maloletých
detí. Manželstvo sa musí uzavrieť na základe slobodného súhlasu snúbencov.
osobitná ochrana by sa mala poskytovať matkám v priebehu primeraného obdobia pred narodením a po narodení
dieťať. Počas tohto obdobia by sa pracujúcim matkám mala poskytnuť paltená dovolenka alebo dovolenka so
zodpovedajúcimi požitkami zo sociálneho zabezpečenia.
Osobitné opatrenia by sa mali robiť na ochranu a pomoc všetkým deťo amládeži bez akejkoľvek diskriminácie na
základe rodinnéh pôvodu alebo inýc podmienok. Deti a mláldež by sa mali ochraňovať pred hospodárskym
a sociálnym vykorisťovaním. Ich zamestnávanie prácou, ktorá by škodila ich morálke alebo zdraviu alebo by bola
nebezpečná ich životu alebo by mohla brzdiť ich normálny vývoj, by sa mali trestať podľa zákona. Štáty by mali
tiež určiť vekovú hranicu, pod ktorou by detská námedzná práca mala byť zakázaná a trestaná podľa zákona.
Čl. 11 – právo každého jednotlivca na primeranú životnú úreveň pre neho a jeho rodinu zahrňujúce dostatočnú
výživu, šatstvo, byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok.
Čl.12 – právo každého na dosiahnutie najvyššej dosažiteľnej úrovne fyzického a duševného zdravia. Opatrenia
za týmto účelom:
opatrenia na zníženie počtu potratov a dojčenskej úmrtnosti a opatrenia pre zdravý výoj dieťaťa
zlepšenie všetkých stránok vonkajšíc žovotnýchpodmienok a priemyselnej hygieny
prevenciu, liečenie a kontrolu epidemických, miestnych chorôb, chorôb z povolania a iných chorôb
vytvorenie podmenok, ktoré by každému zabezpečili lekársku pomoc a starotlivosť v prípade choroby.
Čl. 13 – právo každéh na vzdelanie. Vzdelanie má smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti a zmyslu re jej
dôstojnosť a posilnenie úcty k ľudským právam a základným slobodám. Vzdelanie má umožniť všetký osobám
účinnú účasť v slododnej spoločnosti, napomáhať vzájomné porozumenie, znášanlivosť a priateľstvo medzi
všetkými národmi a všetkými rasovými, etnickými a náboženskými skupinami, ako rozvoj činnosti OSN na
zachovanie mieru.

29. Kultúrne práva podľa Ústavy SR

Ústava SR články:
Čl. 43 – sloboda vedeckého bádania a umenia
Čl. 44 – právo na ochranu Žp a kultúrneho dedičstva
Vyhláška MZV č. 120/1976 – Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Mezdinárodný pakt
o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach
Čl. 15 – právo každého :
zúčastniť sana kultúrno živote
užívať plody vedeckéh pokroku a jho využitia
požívať ochranu morlýnych a materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z jeho vedeckej, literárnej alebo umeleckej
tvorby.

35
30. Právo na súdnu ochranu

Ide o atypické právo, ktorého obsahom nie je konkrétne hmotné právo, ale bez jeho existencie y sa nemohlo
uplatniť žiaden iné, preto je nevyhnutnou súčasťou každého právneho štátu. Tento inštitút je v ústave zakotvený
ako nový. Z jeho obsahu vyplýva, že je každému zaručené domáhať sa svojho práva zákonom určeným postup
na nezávislom a nestrannom súde alebo inom orgán SR. Nezávislé a nestranné súdnictvo predstavuje jednak
sústavu všeobecných riadnych súdov ako aj právo domáhať sa ochrany svojich práv na ústavnom súde. Po
vyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov má subjekt v prípade porušenia základného práva alebo slobody možnosť
domáhať sa nápravy aj na medzinárodnej úrovni, na Európskom súde pre ľudské práva.
Ústava ďalej garantuje právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho
orgánu, či orgánov verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. V čl. 47 a nasl. Sú zaručené
významné procesné garancie, ktorých cieľom je zabezpečiť potrebnú ochranu v súdnom a osobitne trestnom
konaní a tak zabezpečiť spravodlivý súdny proces.
Prameň - oznámenie FMZV č. 209/1999 Z.z. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Čl. 6 – Právo na spravodlivé súdne konanie
Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač
a verejnosť môžu byť v odôvodnených prípadoch uvedených v dohovore vylúčené buď po dobu celéh procesu
alebo jeho časti.
Každý kto je obvinený z trestnéh činu, sa považuje za nevinného, pokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným
spôsobom.
Každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva:
byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti
nemu
mať primeraný čas a možnosti na prípravu sovjej obhajoby
obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na
zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne,a k to záujmy spravodlivosti vyžadujú
vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech
za rovnakých podmienok,a ko svedkov proti sebe
mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ka nerozumiejazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí
Čl. 7 – uloženei trestu výlučne na základe zákona
Nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, neoblo podľa
vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký
bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu.
Tento článok nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo
spáchané, bolo trestné podľa všeobecných právynch zásad uznávaných civilizovanými národmi.
Čl. 13 – právo na účinný prostriedok nápravy
Každý, koo práva a slobody priznané týmot Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky
nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
Čl. 17 – zákaz zneužitia práv
Nič v tomto Dohovore sa nemôže vykladať tak, akoby dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi akýkoľvek právo
vyvíjať činosť alebod opúšťať sa činov zamerných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo
na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšo rozsahu, než to Dohovor ustanovuje.
Protokol č. 7 čl. 2 – Právo na odvolanie v trestných veciach
Každý, koho súd uzná za vinného z trestného činu, má právo ať preskúmať výrok o vine alebo treste súdom
vyššieho stupňa. Výkon tohtopráva, včítane dôvodov, pre ktoré s amôže vykonať, ustanovuje zákon.
Protokol č. 7 čl. 3 – Odškodnenie v prípade justičného omylu
Ak sa konečný rozsudok v trestnej veci neskôr zruší alebo ak sa udelí milosť, pretože nová alebon ovoodhalená
skutočnosť dokazuje, že došlo k justičnému omylu, je osoba, na ktorej bol vykonaný trst podľa tohto rozsudkom
odškodnená podľa zákon alebo praxeplatných v príslušnom štáte, pokiaľ sa neprukáže, že k včasnému
odhaleniu neznámejskutočnosti anedošlo úple aleob čiastočne vinou tejto osoby.
Protokol č. 7 čl. 4 – Právo nebyť opakovane súdený alebo trestaný
Nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom knaní podlihajúco prvomoci tho istého štátu za trestný čin,
z akotrý už bol osobdoený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona trestného poriadku tohto štátu.
To nebráni obnove konania podľa zákona a trestného poriadku príslušného štátu, ak nové alebo novoodhalené
skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúco konaní mohli ovplyniť rozhodovanie vo veci.

36
31. Hospodárstvo SR
viď ústava, 3 Hlava, 1. oddiel, článok 55, 56, 57, 58, 59
Hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Ústava
deklaruje ochranu a podporu hospodárskej súťaže. Garantom ochrany hospodárskej súťaže je Protiminopolný
úrad SR, ktorý je ústredným orgánom štátmej správy pre jej ochranu a podporu. Predsedu menuje a odvoláva
vláda.
Do pôsobnosti úradu patrí:
- preskúmavanie a určovanie postavenie podnikateľov na relevantnom trhu
- vydávanie rozhodnutia: či dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž je zakázaná a neplatná podľa
zákona, o povinnosti zdržať sa plnenia dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž a odstrániť závadný stav, či
určité konanie má povahu zneužitia dominantného postavenia na relevantnom trhu, o povinnosti zdržať sa
zneužívania dominantného postavenia na relevantnom trhu, o koncentrácii
- ukladanie peňažných pokút podnikateľom
- vykonávanie všeobecných šetrení v jednotlivých odvetviach hospodárstva
- navrhovanie ďalších opatrení na ochranu a podporu hospodárskej súťaže
Sektor financií a bankovníctva – na základe čl. 56 Ústavy SR zriaďuje emisnú banku – u nás Národná banka SR.
Národnú banku možno definovať ako: emisnú banku, právnickú osobu, ktorá sa nezapisuje do obchodného
registra. Je subjektom oprávneným vydávať v rámci svojej kompetencie všeobecne záväzné právne predpisy
rovnako ako ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy podľa čl. 123 Ústavy. Do kompetencie
národnej banky patrí:
a) menová politika
b) vydávanie bankoviek a mincí
c) regulácia peňažného obehu, koordinácia platobného styku a zúčtovania bánk
d) dozor nad činnosťou bánk
Medzi povinnosti národnej banky patrí podávať polročne správu NRSR o menovom vývoji a túto správu zverejniť.
V oblasti medzinárodných vzťahov národná banka:
- zastupuje SR navonok v medzinár. menových inštitúciách a plní úlohy v nich
- vykonáva medzinár. operácie SR v rámci svetových trhov peňazí
Národná banka je povinná podporovať hospodársku politiku vlády za predpokladu zachovania nezávislosti
Národnej banky vo veciach, ktoré patria do jej kompetencie.
Orgánmi národnej banky sú:
a) Banková rada – je najvyšším riadiacim orgánom, jej členmi sú guvernér, 2 viceguvernéri ( odvoláva
a vymenúva ich prezident SR) 2 vrchní riaditelia ( vymenúva ich a odvoláva vláda) a 3 ďalší členovia
b) Direktórium – je výkonným orgánom, členmi sú viceguvernér a vrchní riaditelia
Štátny rozpočet = fond, v ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky, je prijímaný vo forme zákona. Pri príprave,
zostavovaní, prejednávaní a schvaľovaní a najmä pri plnení štátneho rozpočtu sa vychádza z určitých zásad,
podľa ktorých sa riadi procesná aj obsahová stránka tohto dokumentu. Zásady – historicky overené a praxou
potvrdené poznatky a požiadavky, ktorých uplatňovanie je nevyhnutnou podmienkou fungovania štátneho
rozpočtu. Tieto sú na základe čl. 58 Ústavy zakotvené v zákone a tým je tiež zaručená kontrolovateľnosť
hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu.
K napĺňaniu rozpočtu slúžia predovšetkým dane a poplatky. Ich ukladanie je možné na základe čl. 59 Ústavy len
zákonom alebo na základe zákona. Poplatky a dane sa delia na štátne a miestne. Štátne poplatky môžu byť
správne (vyrubujú ich a vyberajú orgány štátnej správy, zastupiteľské úrady SR, obce a štátne archívy) a súdne
( vyberajú sa za jednotlivé úkony alebo za celé konanie pred súdmi a za úkony štátnej spráy súdov, ako aj
orgánmi prokuratúry). Miestne poplatky vyrubujú a vyberajú obce.
Čl. 93 ods.3 Ústavy SR dane a štátny rozpočet nemôžu byť predmetom referenda.
Štátne účelové fondy sú napojené na štátny rozpočet. Prostredníctvom nich je zabezpečené financovanie
stanovených špecifických úloh štátu.
Ústava v čl. 57 stanovuje, že SR je colným územím. Colnými orgánmi sú Colné riaditeľstvo a colnice. Ústredným
orgánom štátnej správy pre colné záležitosti je Ministerstvo financií SR.
Čl. 4 Ústavy vyčlenil výlučné vlastníctvo SR nad nerastným bohatstvom, podzemnými vodami, prírodnými
liečivými zdrojmi a vodnými tokmi. V čl. 20 – zákonná úprava ďalšieho majetku vo výlučnom vlastníctve SR
prípadne jej občanov alebo právnických osôb so sídlom v SR. SR zasahuje do hospodárskeho systému aj
prostredníctvom regulácie cien niektorých výrobkov a služieb, ktorá jenevyhnutná na zmiernenie sociálneho
dopadu transformácie ekonomiky na trhový mechanizmus.

32. Najvyšší kontrolný úrad SR

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKU) je v našej ústavnej histórii novým typom ústavného orgánu , ktorý je vyčlenený
z obvyklej štruktúry moci, nenáležiaci do tradičnej tripartity moci. Ide o jeden z najvyšších ústavných orgánov

37
kontrolného typu, ktorý je nezávislý od iných mocí. Základný rámec kontrolnej pôsobnosti a zloženia NKU
upravuje druhý oddiel tretej hlavy ústavy. Postavenie, pôsobnosť, vnútorné organizačné členenie a základné
pravidlá kontrolnej činnosti NKU ustanovuje zákon č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR v znení
zákona č. 385/2004 Z.z.
Z hľadiska predmetu je NKU orgánom kontroly hospodárenia s:
A, prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje NR SR vláda
B, majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu,
verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku,
C, majetkom, finančnými prostriedkami a majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov, ktoré získali na
úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy,
D, majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami, za ktoré SR prevzala
záruku,
E, majetkom, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami a finančnými prostriedkami, ktoré
sa poskytli SR, právnickým osobám alebo fyzickým osobám hospodáriacim s prostriedkami štátneho rozpočtu
alebo nakladajúcim so štátnym majetkom v rámci rozvojových programov alebo z iných obdobných dôvodov zo
zahraničia
Za prostriedky štátneho rozpočtu sa považujú aj prostriedky Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo
zahraničia poskytnuté na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv.
Vo vyššie vymedzenom rozsahu sa kontrolná pôsobnosť NKU vzťahuje na nasledovné subjekty :
A, vládu SR, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy SR a na orgány im podriadené,
B, štátne orgány, ako aj právnické osoby, u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa, ústredné
orgány štátnej správy alebo iné štátne orgány,
C, obce a vyššie územné celky, právnické osoby zriadené obcami a na právnické osoby zriadené vyššími
územnými celkami,
D, štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom, právnické osoby, v ktorých majú majetkovú
účasť verejnoprávne inštitúcie, na právnické osoby s majetkovou účasťou štátu,
E, Fond národného majetku SR, právnické osoby s určenou majetkovou účasťou Fondu národného majetku SR
F, fyzické a právnické osoby
NKU vykonáva svoju činnosť prostredníctvom predsedu, podpredsedu, zamestnancov, ktorí vykonávajú kontrolu
(kontrolóri) a ďalších svojich zamestnancov. NKU môže na základe zmluvy pribrať k účasti na kontrole osoby,
ktoré nie sú zamestnancami úradu (pribraté osoby). Orgánmi NKU sú predseda NKU a podpredseda (resp.
podpredsedovia). Predseda NKU má právo zúčastniť sa na rokovaniach NR SR, jej orgánov a na rokovaniach
vlády.
Návrhy kandidátov na predsedu a podpredsedov NKU predkladajú poslanci NR SR, ktorých potom NR SR volí
v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov. Funkčné obdobie predsedu
a podpredsedov je sedem rokov. Tá istá osoba môže byť zvolená najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné
obdobia. Za predsedu a podpredsedu NKU môže byť zvolený každý občan SR, voliteľný do NR SR. Predseda
NKU zostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia, kým NR SR nezvolí nového predsedu. Funkcia
predsedu a podpredsedu NKU je nezlučiteľná s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, s pracovným
pomerom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá
vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou, okrem správy vlastného
majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej, alebo umeleckej činnosti. Predseda, podpredsedovia, kontrolní
pracovníci NKU a pribraté osoby sú povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri
svojej kontrolnej činnosti ak tieto tvoria štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo, alebo by nimi mohli byť
dotknuté tretie osoby. Táto povinnosť trvá aj po skončení funkcie, pracovného pomeru alebo výkonu činnosti.
Funkcia predsedu a podpredsedu sa môže skončiť:
A, uplynutím funkčného obdobia
B, vzdaním sa funkcie
C, odvolaním z funkcie
Odvoláva ich NR SR nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov. Dôvodmi na obligatórne odvolanie môže
byť:
-právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin
-vznik nezlučiteľnosti pri výkone funkcie
-nesplnenie povinností stanovených týmto zákonom
Dôvodom fakultatívneho odvolania z funkcie je nevykonávanie funkcie po obdobie dlhšie ako 6 po sebe
nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
NKU predkladá najmenej raz do roka správy o výsledkoch kontrolnej činnosti NR SR a vždy vtedy, keď o to NR
požiada.
Koncepcia vytvorenia NKU vychádza z tézy, že jeho zriadením sa nemá vytvoriť samostatný štvrtý prvok štátnej
moci – kontrolnej moci štátu. NKU totiž okrem kontrolných právomocí nemá žiadne mocenské právomoci vo
vzťahu k iným vrcholným ústavným orgánom. NKU je teda osobitný ústavný orgán na vykonávanie špecifického
druhu činností.

38
33. Územná samospráva

Ústavný inštitút územnej samosprávy upravuje Ústava SR, Zákon o obecnom zriadení a Zákon o samospráve
vyšších územných celkov
Územná samospráva je v širšom poňatí súčasťou verejnej správy. V podmienkach kontinentálnej Európy to
znamená, že na miestnej úrovni vedľa seba pôsobia orgány územnej (miestnej) samosprávy a orgány miestnej
štátnej správy. Ústava SR upravuje územnú samosprávu v hlave štvrtej (čl. 64-71). Princíp územnej samosprávy
veľmi úzko súvisí s ďalšími princípmi slovenského konštitucionalizmu, osobitne s princípom demokracie, deľby
moci, pluralizmu, právnym štátom, ako aj princípom zabezpečenia ochrany ľudských a občianskych práv.
V užšom poňatí základom ústavnej úpravy územnej samosprávy sú dve východiská:
ponímanie občana ako aktívneho subjektu zúčastňujúceho sa na správe verejných vecí (čl. 30 ods. 1)
ponímanie obce a VUC ako určitej pospolitosti ľudí oprávnenej (v rámci ústavy a zákonov) rozhodovať o svojich
veciach priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov
Správa verejných vecí je klasickým znakom územnej samosprávy. Preto pojem „správa verejných vecí“ tak ako je
obsiahnutý v čl. 30 ods. 1 zahrňuje nielen právo občanov zúčastňovať sa na voľbe svojich zástupcov do NR SR
resp. podieľať sa na výkone štátnej moci priamou formou (referendom), ale aj jeho súčasťou je aj právo občanov
zúčastňovať sa a realizácii verenej moci formou územnej samosprávy. Navyše ústava v čl. 30 ods 1 rozširuje
právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obce a do orgánov samosprávy VUC aj na cudzincov s trvalým
pobytom na území SR.Ústava teda priznáva obciam a VUC právo na samosprávu a navyše pozíciu subjektu
tohto práva priznáva osobám majúcim na území obce a VUC trvalý pobyt, t.j. nielen občanom SR.
Ústava SR pod územnou samosprávou rozumie právo obcí a VUC združujúcich osoby, ktoré majú na ich území
trvalý pobyt, samostatne rozhodovať v rámci autonómnych priestorov vymedzených ústavou a zákonmi o svojich
záležitositach a to buď priamo alebo prostredníctvom zvolených orgánov. Takto vymedzené fungovanie má
dvojakú podobu
čl 64 – podobu samostatnej pôsobnosti , kde obec a VUC v zákonnom rámci rozhoduje o vymedzenom okruhu
otázok samostatne, podľa svojho uváženia a svojimi orgánmi nesúcimi za svoje rozhodovanie zodpovednosť
pred svojimi voličmi. Vrámci tohto druhu pôsobnosti štát vykonáva len dozor z hľadiska ústavnosti a zákonnosti,
pričom do činnosti obce alebo VUC môže zasahovať len spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 67 ods 3)
podobu prenesenej pôsobnosti, keď je na území obce alebo VUC uskutočňovaný výkon štátnej správy (nie
samosprávy). Výkon určených úloh miestnej a štátnej správy možno na obec a VUC preniesť len zákonom.
Náklady takto preneseného výkonu uhrádza štát (čl. 71 ods 1) Samotný výkon úloh však zabezpečuje obec, nie
orgány štátu, výkon však riadi a kontroľuje vláda SR.

34. Obec (orgány a ich pôsobnosnosť)

Základom územnej samosprávy je obec. Názov obce určuje vláda nariadením. Mestá vyhlasuje NR SR na návrh
vlády. Výšším územným celkom je samosprávny kraj – v SR je ich 8: Bratislavský, Trnavský, Nitriansky,
Trenčiansky, Banskobystrický, Žilinský, Košický, Prešovský. Obec aj VUC sú PO, ktoré samostatne hospodária
so svojím vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečujú a chránia práva a záujmy svojich obyvateľov.
Východiskovým znakom na určenie obce a VUC je územie. Je to územný celok, ktorý tvorí jedno alebo viac
katastrálnych území. Osobnostným základom územných samosprávnych celkov (USC) sú jeho obyvatelia.
V zmysle Ústavy SR (čl. 64a) obyvatelia USC sú osoby majúce na ich území trvalý pobyt. Obyvatelia USC sa
zúčastňujú na samospráve týchto celkov, pričom v tejto súvislosti majú právo najmä:
voliť a byť volený do orgánov USC
hlasovať o dôležitých otázkych života arozvoja USC(miestne referendum)
zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstiev USC
obracať sa so svojimi podnetmi, šťažnosťami a inými podaniami na orgány USC
Okrem obyvateľov USC na na ich samospráve môže zúčasťňovať aj ten, kto:
má na ich území nehnuteľný majetok
je na ich území prihlásený na prechodný pobyť alebo má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt
ten kto v obci platí miestnu daň alebo miestny poplatok
dostal udelený čestné občianstvo obce
Tieto osoby však nemôžu voliť a byť volené do orgánov USC ani sa žúčastňovať miestneho referenda.
Samostatná pôsobnosť USC
Obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky
záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona
nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.
Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce
a) orgánmi obce,
b) hlasovaním obyvateľov obce,

39
c) verejným zhromaždením obyvateľov obce.
Obec pri výkone samosprávy najmä
a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom
vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania,
b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce,
c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov /5a/ a vykonáva ich správu,
d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, /5b/ vydáva súhlas, záväzné
stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k
umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci,
e) utvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na
jeho nezávislý výkon,
f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného
cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a
pamätihodností obce,
g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným
odpadom, /5c/ udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie
vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu,
h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie,
ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť,
záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport,
i) plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa /5d/ a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením
pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská,
j) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja
jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní
vhodných podmienok na bývanie v obci,
k) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce
a rozvoja obce,
l) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a príspevkové organizácie,
iné právnické osoby a zariadenia,
m) organizuje hlasovanie obyvateľov obce o dôležitých otázkach života a rozvoja obce,
n) zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané
alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste,
o) zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov /6/ a dbá o zachovanie
prírodných hodnôt,
p) plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu, /6a/
r) vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách,
s) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny. /6b/
Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí,
že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.
Prenesená pôsobnosť USC (čl. 71)
Umožnuje zákonom preniesť na obec a VUC určené úlohy miestnej štátnej správy. Realizácia prenesenej
pôsobnosti má osobitný režim z hľadiska obsahu, finančného zabezpečenia i kontroly. Sú to také úlohy, ktorých
plnenie je racionálnejšie a efektévnejšie na danej úrovni. Náklady na nich uhrádza štát.
Normotvorná pôsobnosť orgánov uz. samosp. je upravená v čl. 68 a 71, z ktorého vyplýva, že ide o normotvornú
právomoc USC, resp. jeho zastupiteľstva v oblasti samostatnej pôsobnosti t.j. normotvorbu originárnu. jej medze
sú určené zákonom, ktorý určuje rozsah samosprávnej pôsobnosti obcí a VUC. Z čl. 71 vyplýva, že pri výkone
štátnej správy môže obec a VUC vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenie
v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia – normotvorná činnosť v oblasti prenesenej
pôsobnosti. K vydaniu týchto VZN je potrebné splnomocnenie v zákone, ktorého obsah nemôžu prekročiť.
VZN vo veciach samosprávy nesmie byť v rozpore s: Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami,
ktoré SR ratifikovala, so zákonmi a nariadeniami vlády
VZN vo veciach výkonu prenesenej pôsobnosti štátnej správy nesmie byť v rozpore s: vyššie uvedenými
právnymi normami a navyše ani s všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy.
VZN obce prijíma obecné zastupiteľstvo 3/5 väčšinou prítomných členov. Podpisuje ho starosta alebo predseda
samosprávneho kraja. Aby nadobudlo účinnosť musí byť vyvesené na úradnej tabuli – stanovené lehoty(15,
30dní).
Majetkom obce sú veci vo vlastníctvo obce a majetkové práva obce. Nakladanie s ním upravuje Zákon o majetku
obcí, resp. Zákon o majetku vyšších územných celkov. Základom finnačného hospodáranie obce je rozpočet,
ktorý sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka. Návrh rozpočtu musí byť zverejnený najmenej na
dobu 15 dní. Obec resp. VUC vedí účtovníctvo podľa osobit. predpisov: Z. o účtovníctve a Z. o rozpočtových
pravidlách.
Zastupiteľstvá USC

40
Zastupiteľstvá USC ako jeden zo samosprávnych orgánov v týchto útvaroch sú zriadené priamo ústavou čl. 69.
Ústava stanovuje spôsob ich tvotby v podobe všeobecných, rovných a priamych volieb s tajným hlasovaním
obyvateľmi obcí. Zastupiteľstvá sú zložené z poslancov, ktorých počet stavuje zákon. Volebné obdobie
zastupiteľstiev určuje priamo Ústava SR na štyri roky. Poznáme 3 ruhy zasadnutí: ustanovujúce, riadne
a mimoriadne.
Starosta obce
Ústava SR zaraďuje starostu obce a predsedu samosprávneho kraja medzi orgány obce, resp. samosp. kraja.
Ústava ich zároveň charakterizuje ako výkonné orgány USC, ktoré vykonávajú jeho správu a zastupujú ho
navonok. čl. 69. Starostu alebo predsedu volia v zmysle ústavy obyvatelia ktorý majú na danom území trvalý
pobyt. Volebné obdobie je u oboch 4ročné. Ich funkčné obdobie sa skončí zložením sľubu novozvoleného
starostu resp. predsedu.
Funkcie, s ktorými je funkcia starosu nezlučiteľná vymenováva zákon o obecnom zriadení. Medzi základné
právomoci starostu patrí:
zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje ich uznesenia,
vykonáva obecnú správu,
zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,
rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému
zastupiteľstvu.
je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov
obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom,
môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre
obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše- tzv. sistačné právo. Ak bol výkon uznesenia obecného
zastupiteľstva pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých
poslancov potvrdiť; ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho schválenia,
uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.
môže PO alebo FO oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 200 000 Sk
Okrem zastupiteľstva a starostu (predsedu) môžu v USC pôsobiť aj iné orgány:
Obecný úrad – výkonný orgán obecného zastupiteľstva a starostu, ktorý zabezpečuje organizačné
a administratívne veci
Komisie – stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontorlné orgány, v ktorých viac ako polovicu musia tvoriť
poslanci, pričom predsedom musí byť tiež poslanec, a na posúdenie odborných otázok mi môžu privývať
odborníkov z praxe.
Hlavný kontrolór – je zamestnancom USC, jeho úlohy vyplývajú priamo zo zákona, pričom sú zamerané najmú na
výkon kontorly príjmov a výdavkov rozpočtu USC, kontrolu hospodárenie s ich majetkom, vypracovávanie
odborného stavoviska k rozpočtu. Ich výkon musí byť nezávislý.
Obecná rada – iniciatývnym, výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva, zároveň plní funkciu
poradného orgánu starostu. Je zložená z poslancov ktorí musia tvoriť najviac 1/3 jej členov. Jej zloženie by malo
podľa zákona odzrkadľovať postavenie rozhodujúcich politických stán zastúpených v obecnom zastupiteľstve.

35. VÚC

viď ústava, 4. Hlava, článok 69, odsek 4 a 5

36. Voľby do orgánov samosprávy obcí (OSO)

prameň: zákon č. 346/1990 Zb

Voľby sa konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.
Právo voliť do OSO majú obyvatelia SR, ktorí majú v obci, v mestskej časti hlavného mesta SR Bratislavy alebo
v mestskej časti mesta Košice trvalý pobyt a najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku.
Prekážkou vo výkone volebného práva je:
a) zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany zdravia ľudí,
b) výkon trestu odňatia slobody,
c) výkon základnej vojenskej služby, náhradnej vojenskej služby alebo zdokonaľovacej služby, a to v prípade, ak
to vyžaduje plnenie úloh podľa osobitných predpisov,
d) pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
Za starostu obce (primátora), v hlavnom meste SR Bratislave a v meste Košice starostu mestskej časti môže byť
zvolený volič, u ktorého nenastali prekážky vo výkone volebného práva a ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 25
rokov veku.
ZOZNAM VOLIČOV OPRÁVNENÝCH HLASOVAŤ VO VOLEBNOM OKRSKU
Zoznamy voličov oprávnených hlasovať v jednotlivých volebných okrskoch vyhotovia obce, a mestá na základe
stáleho zoznamu voličov. Zoznam voličov odovzdá obec v 2 rovnopisoch okrskovým volebným komisiám

41
najneskôr dve hodiny pred začatím hlasovania. Do zoznamu voličov okrsková volebná komisia dopíše v deň
volieb voliča: a) na základe rozhodnutia súdu,
b) ktorý platným preukazom totožnosti preukáže, že má trvalý pobyt v mieste, ktoré patrí do volebného okrsku.
VOLEBNÉ OBVODY A VOLEBNÉ OKRSKY
Volebné obvody
Pre voľby do obecných (mestských) zastupiteľstiev sa v každej obci utvoria viacmandátové volebné obvody, v
ktorých sa volia poslanci obecného (mestského) zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov obce, najviac však
12 poslancov v jednom volebnom obvode; v mestách, ktoré sa členia na mestské časti, možno utvoriť aj
jednomandátové volebné obvody, ak na počet obyvateľov mestskej časti pripadá iba jeden poslanec.
V obci, v ktorej sa má zvoliť 12 alebo menej poslancov, môže sa utvoriť iba jeden volebný obvod. Volebné
obvody a počet poslancov v nich určí obecné (mestské) zastupiteľstvo a zverejní ich najneskôr 65 dní pred dňom
volieb. Pre voľby starostu obce (primátora) tvorí každá obec jeden jednomandátový volebný obvod.
Volebné okrsky
Na odovzdávanie hlasovacích lístkov a na sčítanie hlasov sa utvárajú v obciach volebné okrsky. Volebné okrsky
a volebnú miestnosť v každom z nich určí starosta obce najneskôr 28 dní predo dňom volieb. Volebný okrsok sa
utvorí tak, aby zahŕňal spravidla 1 000 voličov. Pre vzdialené časti obce možno utvoriť samostatné volebné
okrsky, ak je v nich aspoň 50 voličov. Volebné okrsky nesmú presahovať hranice volebného obvodu.
VOLEBNÉ ORGÁNY
Voľby do OSO riadi Ústredná volebná komisia. V okresoch riadia voľby obvodné volebné komisie, v mestách
mestské volebné komisie a v ostatných obciach miestne volebné komisie.
Vo volebných okrskoch sa zriaďujú okrskové volebné komisie. Členom volebnej komisie môže byť volič. Kandidát
na poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva alebo na starostu obce (primátora) nemôže byť členom
volebnej komisie.
Volebné komisie sa utvoria z rovnakého počtu zástupcov politických strán a politických hnutí a koalícií politických
strán a politických hnutí. Mená a priezviská zástupcov a ich náhradníkov s uvedením adresy oznamujú politické
strany tomu, kto zvoláva prvé zasadanie volebnej komisie. V prípade ochorenia, vzdania sa, opakovanej neúčasti
alebo zániku funkcie člena volebnej komisie povolá jej predseda náhradníka. Vzatie späť kandidátnej listiny
politickou stranou má za následok zánik členstva zástupcov politickej strany v príslušnej volebnej komisii.
Členovia volebnej komisie sa ujímajú svojej funkcie zložením sľubu. Zloženie sľubu potvrdí člen volebnej komisie
svojím podpisom.
Volebná komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebná
väčšina hlasov prítomných členov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. O priebehu
zasadania vyhotovuje volebná komisia zápisnicu.
Volebná komisia na svojom prvom zasadaní určí dohodou zo svojho stredu predsedu a podpredsedu. Ak nedôjde
k dohode, určí sa predseda a podpredseda žrebom. Žrebovanie riadi najstarší člen volebnej komisie.
Štatistický úrad SR na prípravu spracovania a na spracovanie výsledkov hlasovania vo voľbách utvára pre
Ústrednú volebnú komisiu a obvodné volebné komisie odborné (sumarizačné) útvary; pre mestské volebné
komisie utvára odborné (sumarizačné) útvary, ak zisťujú výsledky hlasovania z viac ako 50 volebných okrskov.
Zapisovateľ volebnej komisie
Zabezpečuje organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej
komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie.
Zapisovateľa: Ústrednej volebnej komisie vymenúva a odvoláva vláda SR, obvodnej volebnej komisie vymenúva
a odvoláva prednosta obvodného úradu zo zamestnancov obvodného úradu, miestnej volebnej komisie
vymenúva a odvoláva starosta obce (primátor) spravidla zo zamestnancov obce, okrskovej volebnej komisie
vymenúva a odvoláva starosta obce (primátor) spravidla zo zamestnancov obce.
Ústredná volebná komisia
Každá politická strana, ktorá podáva kandidátne listiny do obecných (mestských) zastupiteľstiev aspoň v jednej
pätine okresov SR, deleguje najneskôr 20 dní predo dňom volieb do Ústrednej volebnej komisie jedného člena a
jedného náhradníka.
Ústredná volebná komisia:
a) dohliada na pripravenosť volebných komisií nižších stupňov zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona, ako aj na
zastúpenie politických strán v obvodných volebných komisiách,
b) prerokúva informácie Ministerstva vnútra SR o organizačnej a technickej príprave volieb a odporúča návrhy na
vykonanie opatrení,
c) prerokúva informácie Štatistického úradu SR o príprave projektu technického spracovania výsledkov
hlasovania vo voľbách,
d) zisťuje a uverejňuje výsledky volieb,
e) vyhotoví zápisnicu o výsledkoch volieb,
f) odovzdá volebné dokumenty do úschovy Ministerstvu vnútra SR
Obvodná volebná komisia
Každá politická strana, ktorá podáva kandidátne listiny do obecných (mestských) zastupiteľstiev aspoň v jednej
tretine obcí patriacich do územného obvodu obvodnej volebnej komisie, deleguje najneskôr 55 dní predo dňom
volieb do obvodnej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka.

42
Musí mať najmenej päť členov. Ak obvodná volebná komisia nie je v tomto počte utvorená, vymenuje
zostávajúcich členov prednosta obvodného úradu.
Obvodná volebná komisia: a) dohliada na pripravenosť miestnych a mestských volebných komisií a okrskových
volebných komisií zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona, ako aj na zastúpenie politických strán v nich,
b) prerokúva informácie obvodného úradu o organizačnej a technickej príprave volieb a odporúča návrhy na
vykonanie opatrení,
c) prerokúva informáciu o zabezpečení činnosti svojho odborného (sumarizačného) útvaru,
d) vyhotoví zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania a odovzdá ju Ústrednej volebnej komisii,
e) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obvodnému úradu.
Miestna volebná komisia
Každá politická strana, ktorá podáva kandidátne listiny do obecného (mestského) zastupiteľstva, deleguje
najneskôr 55 dní predo dňom volieb do miestnej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka.
Musí mať najmenej päť členov. Ak miestna volebná komisia nie je v tomto počte vytvorená, vymenuje
zostávajúcich členov starosta obce (primátor).
Miestna volebná komisia:
a) preskúmava kandidátne listiny a rozhoduje o registrácii alebo o neregistrácii kandidátov,
b) dohliada na pripravenosť okrskových volebných komisií zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona,
c) vyhotoví zápisnicu o výsledkoch volieb do obecného (mestského) zastupiteľstva a volieb starostu obce
(primátora), ktorú podpíšu členovia komisie; zápisnicu s originálnymi podpismi členov komisie dostane každý člen
komisie,
d) vydáva zvoleným kandidátom osvedčenie o zvolení,
e) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.
Kandidátne listiny
Kandidátne listiny pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva podávajú politické strany, a to osobitne za
každý volebný obvod, a nezávislí kandidáti.
Kandidátne listiny sa doručia v dvoch rovnopisoch zapisovateľovi miestnej volebnej komisie najneskôr do 55 dní
pred dňom volieb. Politické strany doručia kandidátne listiny prostredníctvom splnomocnenca.
Kandidátna listina obsahuje : názov politickej strany, meno a priezvisko, akademický titul, vek, povolanie a trvalý
pobyt kandidátov a ich poradie na kandidátnej listine vyjadrené arabským číslom, meno a priezvisko
splnomocnenca politickej strany a jeho náhradníka s uvedením adresy; kandidát nemôže byť splnomocnencom
ani náhradníkom, meno, priezvisko, funkciu a podpis osoby oprávnenej konať v mene politickej strany.
Kandidátna listina nezávislého kandidáta obsahuje meno a priezvisko, akademický titul, vek, povolanie, trvalý
pobyt a podpis kandidáta.
Politická strana môže na kandidátnej listine uviesť najviac toľko kandidátov, koľko má byť v príslušnom volebnom
obvode zvolených poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva.
Hlasovacie lístky
Predseda miestnej volebnej komisie zabezpečí prostredníctvom obvodného úradu rozmnoženie hlasovacích
lístkov v potrebnom množstve.
Pre každý volebný obvod sa vyhotoví hlasovací lístok spoločný pre všetkých zaregistrovaných kandidátov. Všetci
zaregistrovaní kandidáti sú uvedení na jednej strane hlasovacieho lístka.
Na hlasovacom lístku sa uvedú kandidáti v abecednom poradí s uvedením poradového čísla, mena a priezviska,
akademického titulu, veku, povolania a názvu, prípadne skratky politickej strany, ktorá kandidáta navrhla, alebo
sa uvedie, že ide o nezávislého kandidáta, ako aj počet členov obecného (mestského) zastupiteľstva, ktorý má
byť v tomto volebnom obvode zvolený.Hlasovacie lístky sú označené odtlačkom úradnej pečiatky obce.
Obec zabezpečí najneskôr v deň volieb dodanie hlasovacích lístkov okrskovým volebným komisiám. Volič
dostane hlasovacie lístky vo volebnej miestnosti v deň konania volieb.
Vyhlásenie volieb
Voľby do obecných (mestských) zastupiteľstiev a voľby starostov (primátorov) sa konajú v posledných štrnástich
dňoch ich volebného obdobia. Vyhlasuje ich predseda NRSR
Voľby do OSO sa konajú v ten istý deň na celom území SR. Predseda NRSR môže určiť, že sa voľby konajú vo
dvoch dňoch.
Deň volieb
Voľby sa konajú v určený deň od 7.00 do 20.00 hodiny. Ak to miestne potreby vyžadujú, môže obec určiť začiatok
volieb na skoršiu hodinu.
Ak sa konajú voľby vo dvoch dňoch, určí sa začiatok volieb na 14.00 hodinu a koniec volieb na 22.00 hodinu
prvého dňa. Druhý deň začínajú voľby o 7.00 hodine a končia sa o 14.00 hodine. Ak to miestne potreby vyžadujú,
môže obec určiť začiatok volieb v prvom i druhom dni na skoršiu hodinu.
Informovanie voličov
Obec najneskôr 20 dní pred dňom volieb zašle každému voličovi zapísanému v zozname voličov oznámenie, v
ktorom uvedie čas konania volieb, volebný okrsok a miesto, kde môže volič voliť; v oznámení tiež upozorní na
povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti a uvedie stručný spôsob úpravy hlasovacieho
lístka.
Prípravy vo volebnej miestnosti

43
Predseda okrskovej volebnej komisie skontroluje pred začatím volieb za prítomnosti komisie volebnú schránku a
prenosnú volebnú schránku a zapečatí ich. Skontroluje tiež vybavenie volebnej miestnosti, či je pripravený
zoznam voličov a dostatočný počet hlasovacích lístkov a prázdnych nepriehľadných obálok označených
odtlačkom úradnej pečiatky obce
Ak sa konajú voľby vo dvoch dňoch, zabezpečí predseda okrskovej volebnej komisie, aby po skončení prvého
dňa bola volebná schránka a prenosná volebná schránka zapečatená tak, aby sa znemožnilo vkladať do nich
hlasovacie lístky, a spolu s ostatnými volebnými spismi ich uloží na bezpečné miesto.
Priestory pre úpravu hlasovacích lístkov
Vo volebných miestnostiach sú na úpravu hlasovacích lístkov určené osobitné priestory oddelené tak, aby bola
zaručená tajnosť hlasovania. Počet týchto priestorov určí obec s prihliadnutím na počet voličov vo volebnom
okrsku. V priestoroch nesmie byť nikto prítomný súčasne s voličom, a to ani člen okrskovej volebnej komisie.
Volebná kampaň
Volebná kampaň je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na
podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie
alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania, hromadných informačných prostriedkov,
plagátov alebo iných nosičov informácií.
Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je
zakázané.
V čase kampane má politická strana a nezávislý kandidát zabezpečený rovnaký prístup k hromadným
informačným prostriedkom a k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich
volebnej kampane.
Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a vysielateľ, ktorý má oprávnenie na vysielanie na základe licencie môžu
vyhradiť na kampaň najviac po 30 minút vysielacieho času pre politickú stranu a nezávislého kandidáta, spolu
však najviac 5 hodín vysielacieho času. Zodpovednosť za obsah relácií vysielaných v rámci kampane počas
určeného času majú politické strany a nezávislí kandidáti. Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a vysielateľ s
licenciou zabezpečia zreteľné označenie a oddelenie tohto vysielania od ostatných relácií odvysielaním oznamu,
že ide o platenú politickú reklamu.
Kampaň je zakázané vysielať v časoch, ktoré sú v rozhlasovom a televíznom vysielaní vyhradené reklame, alebo
využívať rozhlasovú a televíznu reklamu na kampaň.
Umiestňovať plagáty a iné nosiče informácií na verejných priestranstvách počas kampane možno len na
miestach vyhradených obcou. Vyhradená plocha musí zodpovedať zásadám rovnosti politických strán a
nezávislých kandidátov. Miesta na umiestňovanie plagátov alebo iných nosičov informácií vymedzí obec svojím
všeobecne záväzným nariadením.
V čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v
hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich
bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých kandidátoch v
ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.
Zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky možno najneskôr do siedmeho dňa pred dňom
volieb.
Členovia volebných komisií a pracovníci odborných útvarov nesmú poskytovať informácie o priebehu a
čiastkových výsledkoch volieb, a to až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania
Hlasovanie
Volič hlasuje osobne. Zastúpenie nie je prípustné. Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať
hlasovacie lístky. Voliči predstupujú pred okrskovú volebnú komisiu a hlasujú v poradí, v akom sa dostavili do
volebnej miestnosti.
Volič po príchode do volebnej miestnosti preukáže svoju totožnosť a po zázname v zozname voličov dostane od
komisie obálku a hlasovacie lístky. Ak volič nemá preukaz totožnosti a žiadny z členov okrskovej volebnej
komisie ho nepozná, komisia požiada, aby volič preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb známych
komisii. Ak tak neurobí ani do ukončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní.
Na požiadanie voliča mu okrsková volebná komisia vydá za nesprávne upravené hlasovacie lístky iné.Po prevzatí
obálky a hlasovacích lístkov volič vstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. V tomto priestore
volič vloží do obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre
voľby starostu obce. Na hlasovacom lístku pre voľby do obecného zastupiteľstva zakrúžkovaním poradových
čísel označí kandidátov, pre ktorých hlasuje. Volič môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov, aký má byť v
príslušnom volebnom obvode zvolený. Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce zakrúžkovaním poradového
čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje.
Volič hlasuje tak, že po opustení priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov vloží obálku do volebnej
schránky. Voličovi, ktorý sa neodobral do tohto priestoru, komisia hlasovanie neumožní.
Volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol
hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková
volebná komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s
prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť
hlasovania.

44
Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má
právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací
lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.
Ukončenie hlasovania
Po uplynutí hodiny určenej na ukončenie hlasovania môžu hlasovať už len tí, ktorí sú vo volebnej miestnosti
alebo pred ňou. Potom sa volebná miestnosť uzavrie a predseda okrskovej volebnej komisie vyhlási hlasovanie
za ukončené.
ZISŤOVANIE VÝSLEDKU VOLIEB
Prítomnosť pri sčítaní hlasov
V miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií
vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková volebná
komisia.
Sčítanie hlasov v okrskovej volebnej komisii
Po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a
potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov
aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša. Okrsková volebná komisia
vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami
v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči. Po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná
komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu
obce. Potom zistí počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice
o hlasovaní.
Každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej
komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.
Posudzovanie hlasovacích lístkov
Neplatný je hlasovací lístok: ktorý nie je na predpísanom tlačive, ak volič na hlasovacom lístku neoznačil
zakrúžkovaním ani jedného kandidáta, alebo ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom
obvode zvolených do obecného zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta na funkciu
starostu obce alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.
Ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov, okrsková volebná komisia vylúči hlasovacie lístky s
neoznačenými kandidátmi. Ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre voľby poslancov, na ktorých sú
kandidáti označení zhodne a správne, okrsková volebná komisia počíta za platný len jeden z hlasovacích lístkov;
v opačnom prípade sú všetky hlasovacie lístky neplatné. Obdobne sa postupuje pri posudzovaní hlasovacích
lístkov pre voľby starostu obce
Poškodenie hlasovacieho lístku nemá vplyv na jeho platnosť. Na prečiarknuté alebo dopísané mená sa
neprihliada.V sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou
platnosťou.
Zápisnica okrskovej volebnej komisie o hlasovaní
Okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia
komisie a zapisovateľ. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.
V zápisnici okrskovej volebnej komisie o hlasovaní sa uvedie
a) začiatok a ukončenie hlasovania, prípadne jeho prerušenia,
b) celkový počet osôb vo volebnom okrsku zapísaných do zoznamu voličov,
c) počet voličov, ktorým boli vydané obálky,
d) počet odovzdaných obálok,
e) počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov do obecného (mestského) zastupiteľstva,
f) počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na funkciu starostu obce,
g) prehľad uznesení, ktoré prijala, a ich stručné odôvodnenie.
Sčítanie hlasov v miestnej volebnej komisii
Miestna volebná komisia sčíta hlasy a zistí celkové výsledky hlasovania v obci na podklade zápisníc o hlasovaní
zaslaných okrskovými volebnými komisiami. Ak vzniknú pochybnosti, má právo vyžiadať od okrskových
volebných komisií hlasovacie lístky a ostatné volebné spisy, prípadne vysvetlivky a iné informácie.
Zápisnica miestnej volebnej komisie o výsledku volieb vo volebnom obvode
Miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o výsledku volieb osobitne pre každý volebný obvod.
Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa
poznamenajú.
Výsledky volieb
Za poslancov obecného zastupiteľstva sú zvolení kandidáti, ktorí získali vo volebnom obvode najväčší počet
hlasov.
Ak vo volebnom obvode získajú dvaja alebo viacerí kandidáti tej istej politickej strany rovnaký počet platných
hlasov, je zvolený za poslanca kandidát v poradí uvedenom na kandidátnej listine príslušnej politickej strany. Ak
nemožno zistiť, kto je zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva , že ide o kandidátov rôznych politických
strán alebo nezávislých kandidátov, miestna volebná komisia určí z nich poslanca žrebom.

45
Za starostu obce je zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov sa
vykonajú nové voľby
Uverejnenie výsledkov volieb
Miestna volebná komisia uverejní spôsobom v mieste obvyklým bezodkladne po podpísaní zápisnice o výsledku
volieb v obci výsledky volieb do obecného zastupiteľstva a výsledky volieb starostu obce
Zápisnica obvodnej volebnej komisie
Obvodná volebná komisia zistí výsledky hlasovania na podklade zápisníc miestnych volebných komisií o
výsledku volieb v obci. Obvodná volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o výsledku volieb. Zápisnicu podpíše
predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.
V zápisnici obvodnej volebnej komisie sa uvedie
a) počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov,
b) počet voličov, ktorým boli vydané obálky,
c) počet zvolených poslancov do obecného (mestského) zastupiteľstva podľa jednotlivých politických strán a
nezávislých kandidátov,
d) počet obcí, v ktorých bolo zvolené obecné (mestské) zastupiteľstvo,
e) počet zvolených starostov obcí (primátorov) podľa jednotlivých politických strán a nezávislých kandidátov.
Zápisnica Ústrednej volebnej komisie a uverejnenie výsledkov volieb
Ústredná volebná komisia zisťuje výsledky volieb do obecných (mestských) zastupiteľstiev a výsledky volieb
starostov obcí (primátorov) na území Slovenskej republiky.
Ústredná volebná komisia vyhotoví zápisnicu o výsledku volieb v Slovenskej republike, ktorú podpíše predseda a
členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.
V zápisnici o výsledku volieb sa uvedie
a) počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov v SR, celkový počet voličov, ktorým boli vydané obálky, celkový
počet poslancov zvolených do obecných zastupiteľstiev podľa jednotlivých politických strán a nezávislých
kandidátov, počet obcí, v ktorých bolo zvolené obecné zastupiteľstvo, počet zvolených starostov obcí podľa
jednotlivých politických strán a nezávislých kandidátov.
Nové voľby
Predseda NRSRvyhlási nové voľby, ak: sa v niektorej obci z akýchkoľvek dôvodov nevykonali voľby podľa tohto
zákona, ústavný súd vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok volieb, v prípade voľby starostu obce
kandidáti dostali rovnaký počet hlasov, sa uprázdnil mandát v obecnom zastupiteľstve a na toto miesto nie je
náhradník alebo ak sa uprázdnilo miesto starostu obce. Lehoty na nové voľby určí predseda NRSR v prílohe k
rozhodnutiu o vyhlásení nových volieb. Nové voľby sa nevyhlásia v posledných 6 mesiacoch funkčného obdobia
orgánov samosprávy obcí
Ministerstvo vnútra SR: a) upraví podrobnosti o úlohách obcí a miestnych orgánov štátnej správy pri: 1. utváraní
volebných okrskov, 2. zostavovaní zoznamov voličov, 3. zabezpečovaní a vybavovaní volebných miestností, 4.
úschove hlasovacích lístkov a iných volebných spisov;
b) vydá vzory hlasovacích lístkov, zoznamu voličov, osvedčenia o zvolení a vzory ďalších volebných dokumentov;
c) po dohode so Štatistickým úradom SR upraví najneskôr 50 dní pred voľbami podrobnosti o organizácii práce
medzi volebnými komisiami a odbornými sumarizačnými útvarmi;
d) určí náležitosti návrhov obcí na vyhlásenie nových volieb.

37. Národná rada SR – orgány a činnosť

viď ústava, 5. Hlava, 1. oddiel, článok 72, 82, 89, 90, 91, 92

38. Poslanci NRSR

viď ústava, 5. Hlava, 1. oddiel, článok 73-81a)

39. Schôdze NRSR

viď ústava, 5. Hlava, 1. oddiel, článok 83, 84, 85

40. Pôsobnosť NRSR

viď ústava, 5. Hlava, 1. oddiel, článok 86

41. Legislatívny proces

viď ústava, 5. Hlava, 1. oddiel, článok 87, 88

46
42. Parlamentná rada

Prameň ústavný zákon č. 227/2002 o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a
núdzového stavu
Zriaďuje sa Parlamentná rada Slovenskej republiky (ďalej len "Parlamentná rada").
Ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť národnej rady, vykonáva jej
ústavné právomoci až do obnovenia činnosti Parlamentná rada s výnimkou:
a) uznášania sa na ústave a ústavných zákonoch, volebných zákonoch, zákonoch o politických stranách a
politických hnutiach a na zákonoch o spôsobe vykonania referenda,
b) vyslovovania súhlasu s medzinárodnou zmluvou,
c) uznášania sa na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a na návrhoch na vyhlásenie referenda,
d) podania obžaloby na prezidenta.
Predsedom Parlamentnej rady je predseda národnej rady; ďalšími členmi Parlamentnej rady sú podpredsedovia
národnej rady, predsedovia a podpredsedovia výborov národnej rady a predsedovia poslaneckých klubov.
Parlamentná rada zodpovedá za svoju činnosť národnej rade.
Parlamentná rada rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov.
Ak národná rada opätovne začne vykonávať svoju činnosť, na prvej schôdzi po obnovení činnosti schváli alebo
zruší uznesenie Parlamentnej rady. Ak národná rada neschváli alebo zruší uznesenie prijaté Parlamentnou
radou, takéto uznesenie stráca platnosť.

43. Volebné právo a volebný systém SR

Ústava SR
Tretí oddiel
POLITICKÉ PRÁVA
Čl. 30
(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich
zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov
samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
(2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.
(3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu
volebného práva ustanoví zákon.
(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
Väčšinový alebo majoritný volebný systém: v SR sú podľa neho organizované voľby do obecných zastupiteľstiev
a voľby starostov.
Základná črta: vytvorenie počtu volebných obvodov = počet mandátov/miest v zastupiteľskom zbore. Voliči
odovzávajú svoje hlasy pre konkrétneho kondidáta a nie pre celú politickú stranu. Mandát získava kandidát
s najvyšším počtom hlasov.
Proporcionálny volebný systém: systém pomerného zastúpenia. Lepšie vyjadruje zastúpenie politických síl a je
výhodnejší aj pre malé politické strany. V Európe je dominantný. Charakteristika: viacmandátové volebné obvody
Kombinovaný volebný systém: vytvárajú sa volebné obvody dvojakého druhu (napr. SRN).
Zásady volebného práva
Všeobecnosť: právo všetkých občanov v SR, ktorí dosiahli stanovenú vekovú hranicu na aktívne (voliť) aj pasívne
(byť volený) volebné právo.
Rovnosť: každý volič má rovné postavenie = 1 hlas rovnakej váhy. Súčasťou je aj pravidlo, aby členov
zastupiteľských zborov volil v ich volebných obvodoch vždy približne rovnaký počet voličov.
Priamosť: voliči rozhodujú priamo, nie prostredníctvom voliteľov, delegátov, či ďalších zástupcov.
Tajnosť hlasovania: Pri používaní hlasovacích lístkov sa obligatórne vyžaduje použitie oddeleného priestoru na
ich úpravu, neprítomnosť 2 osoby pri vyznačovaní voľby voliča (okrem výnimiek).
K tomu odporúčam otázky:
34. Voľby do orgánov samosprávy (346/1990 Zb.)
41. Organizácia volieb do NR SR (80/1990 Zb.)
44. Prezident SR – voľba (46/1999 Z.z.)

44. Organizácia volieb do NRSR

Prameň – zákon č. 80/1990 Zb o voľbách do NRSR

Voľby do NRSR sa konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným
hlasovaním podľa zásady pomerného zastúpenia.

47
Právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky majú občania SR, ktorí v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku
a zdržiavajú sa v deň volieb na
Území SR.Prekážkami vo výkone volebného práva sú:
a) zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov
ochrany zdravia ľudí
b) výkon trestu odňatia slobody,
c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.
Za poslanca NRSR môže byť zvolený občan SR, ktorý v deň volieb dovŕšil 21 rokov veku a má trvalý pobyt
na území SR.
Zostavovanie a vedenie stáleho zoznamu voličov
Stály zoznam zostavuje a vedie obec a v Bratislave a v Košiciach mestská časť
Obec priebežne počas volebného obdobia zisťuje skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zmeny v zozname.
Štátne orgány, ktoré rozhodujú o osobnom stave občanov alebo vedú evidenciu o osobnom stave občanov
sú povinné bezodkladne oznámiť obciam nadobudnutie a stratu štátneho občianstva, úmrtie voliča alebo
jeho vyhlásenie za mŕtveho, zmenu mena alebo priezviska. Zoznam občanov, ktorí dovŕšili 18 rokov veku, a
zmeny trvalého pobytu občanov v Bratislave je ohlasovňa povinná bezodkladne oznámiť príslušnej
mestskej časti.
Obec je povinná umožniť občanovi nahliadnuť do zoznamu, aby sa presvedčil, či je v zozname zapísaný a či
údaje zapísané o jeho osobe sú pravdivé.
Náležitosti a zmeny v zozname
V zozname sa voliči vedú v abecednom poradí podľa priezviska. U každého voliča sa v zozname uvedie
a) meno a priezvisko,
b) rodné číslo,
c) trvalý pobyt,
Obec dopĺňa zoznam o osoby, ktoré
a) nadobudli štátne občianstvo Slovenskej republiky,
b) prihlásili sa v obci na trvalý pobyt,
c) dovŕšili 18 rokov veku.
Obec vyčiarkne zo zoznamu osoby, ktoré
a) stratili štátne občianstvo Slovenskej republiky,
b) zomreli alebo boli vyhlásené za mŕtve,
c) sa prihlásili na trvalý pobyt v inej obci na základe oznámenia
tejto obce.
Obec vykoná zmenu v zozname u osoby, ktorá zmenila
a) meno alebo priezvisko,
b) trvalý pobyt v rámci obce.
Zápis do zoznamu
Občania Slovenskej republiky, ktorí majú právo voliť, sa zapisujú do zoznamu podľa miesta trvalého pobytu.
Každý volič môže byť zapísaný len v jednom zozname.
Občan Slovenskej republiky, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a dostaví sa v deň volieb
do volebnej miestnosti, bude dopísaný okrskovou volebnou komisiou do zoznamu voličov oprávnených
hlasovať v jej volebnom okrsku. Zápis do zoznamu komisia zaznamená v jeho cestovnom doklade. Zápis
do zoznamu platí iba na čas vykonania volieb.
Občan Slovenskej republiky, ktorý sa v deň volieb dostaví do príslušnej volebnej miestnosti podľa miesta
trvalého pobytu a nie je zapísaný v zozname, bude dopísaný okrskovou volebnou komisiou do zoznamu na
základe predloženého občianskeho preukazu.
Voličský preukaz
Voličom, ktorí nebudú môcť voliť vo volebnom okrsku, v ktorom sú zapísaní do zoznamu, vydá obec po
vyhlásení volieb na ich žiadosť voličský preukaz a zo zoznamu ich vyčiarkne. Vyčiarknutie platí iba na čas
vykonania volieb prostredníctvom voličského preukazu.Voličský preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu
v inom volebnom okrsku; zápis platí iba na čas vykonania volieb.
Námietkové konanie
Každý volič si môže na obecnom úrade overiť, či je zapísaný v zozname, môže požadovať doplnenie
údajov alebo vykonanie opráv. Obec je povinná do 48 hodín žiadateľovi vyhovieť alebo mu v tejto lehote
písomne oznámiť dôvody, prečo žiadosti nemožno vyhovieť.
Ak obec sama neodstráni chyby alebo nedostatky v zozname, môže sa občan, ktorý je tým dotknutý, obrátiť
na okresný súd príslušný podľa volebného okrsku s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo o
doplnení zoznamu. Na konanie sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona. Na základe rozhodnutia súdu
vykoná obec a v deň volieb okrsková volebná komisia zmenu v zozname. Konanie pred súdom nepodlieha
súdnemu poplatku.
Obec odovzdá okrskovej volebnej komisii v dvoch rovnopisoch zoznam voličov oprávnených hlasovať v
jej volebnom okrsku najneskôr dve hodiny pred začatím hlasovania.
Volebný obvod

48
Voľby do NRSR sa konajú na území SR. Územie SR tvorí jeden volebný obvod.
Volebné okrsky
Na odovzdávanie hlasovacích lístkov a na sčítanie hlasov utvorí starosta obce (primátor) alebo starosta
mestskej časti najneskoršie 30 dní predo dňom volieb
volebné okrsky a určí volebné miestnosti.
Volebný okrsok sa utvorí tak, aby zahŕňal spravidla 1000 voličov; vo volebnom okrsku. Pre vzdialené časti obce
možno utvoriť samostatné volebné okrsky, ak je v nich aspoň 50 voličov.
Osobitné volebné okrsky sa môžu utvoriť v zdravotníckych zariadeniach, v ústavoch sociálnej starostlivosti a
v obdobných ústavoch a zariadeniach vtedy, ak je v nich aspoň 100 voličov.
V celách policajného zaistenia alebo v miestach, kde sa vykonáva väzba, prípadne disciplinárny trest väzenia,
zabezpečí možnosť výkonu volebného práva na základe voličského preukazu v spolupráci s veliteľom
príslušného zariadenia okrsková volebná komisia, v obvode ktorej je toto zariadenie. Veľkosť volebného
okrsku podľa odseku 3 nemusí byť v tomto prípade zachovaná. Ak tieto osoby nemajú v tomto volebnom
okrsku trvalý pobyt, volia na základe voličského preukazu, ktorý si vyžiadali. V prípade predvedenia
postupuje príslušný útvar policajného zboru tak, aby sa predvedenej osobe umožnil výkon volebného práva.
Pre voľby do NRSR sa zriaďujú Ústredná volebná komisia, obvodné volebné komisie a okrskové volebné
komisie.
Členom volebnej komisie môže byť každý občan, ktorý má právo voliť a u ktorého nie sú prekážky vo výkone
volebného práva. Kandidát na poslanca nemôže byť členom volebnej komisie.
Volebné komisie sa utvoria z rovnakého počtu zástupcov politických strán alebo politických hnutí alebo
volebných koalícií politických strán, ktoré podávajú kandidátnu listinu. Mená a priezviská zástupcov a
náhradníkov s uvedením ich presnej adresy oznamuje politická strana a koalícia tomu, kto zvoláva prvé
zasadanie volebnej komisie. Nezaregistrovanie kandidátnej listiny alebo jej vzatie späť politickou stranou alebo
koalíciou má za následok
zánik členstva zástupcov tejto politickej strany alebo koalície vo volebných komisiách. Funkcia člena volebnej
komisie zaniká dňom doručenia písomného oznámenia politickej strany alebo koalície, ktorá ho delegovala,
alebo oznámením člena o vzdaní sa funkcie predsedovi volebnej komisie. Predseda volebnej komisie povolá
náhradníka podľa poradia určeného politickou stranou alebo koalíciou.
Členovia volebných komisií sa ujímajú svojej funkcie
zložením sľubu Sľub skladá člen volebnej komisie tak, že sa podpíše pod písomné znenie sľubu.
Volebná komisia sa uznáša za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov nadpolovičnou väčšinou hlasov. V
prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý.
Volebná komisia si na svojom prvom zasadaní určí dohodou predsedu a podpredsedu. Ak nedôjde k dohode,
určí sa predseda a podpredseda žrebom. Predseda a podpredseda nesmú byť zástupcami tej istej politickej
strany alebo koalície. Žrebovanie riadi zapisovateľ volebnej komisie.
Štatistický úrad Slovenskej republiky na prípravu spracovania a spracovanie výsledkov volieb vytvára pre
Ústrednú volebnú komisiu a obvodné volebné komisie odborné (sumarizačné) útvary zložené zo
zamestnancov pridelených na tento účel príslušnými orgánmi štátnej štatistiky. Zamestnanci zaradení do
odborných (sumarizačných) útvarov volebných komisií skladajú sľub.
Zapisovatelia volebných komisií
Zapisovateľ volebnej komisie zabezpečuje organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou
a priebehom rokovania volebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie.
Zapisovateľa:
a) Ústrednej volebnej komisie vymenúva a odvoláva vláda
Slovenskej republiky,
b) obvodnej volebnej komisie vymenúva a odvoláva prednosta
obvodného úradu,
c) okrskovej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce.
Zapisovateľa Ústrednej volebnej komisie vymenúva vláda SR najneskôr 70 dní pred dňom volieb;
Ústredná volebná komisia
Do Ústrednej volebnej komisie deleguje každá politická strana alebo koalícia, ktorá podáva kandidátnu listinu,
najneskôr do 65 dní pred dňom volieb dvoch členov a dvoch náhradníkov.
Ústredná volebná komisia:
a) preskúmava kandidátne listiny a rozhoduje o ich registrácii
alebo o odmietnutí registrácie,
b) dohliada na pripravenosť volebných komisií nižších stupňov
zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona,
c) prerokúva informácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
o organizačnej a technickej príprave volieb a odporúča návrhy
na vykonanie opatrení,
d) prerokúva informácie Štatistického úradu Slovenskej republiky
o príprave projektu technického spracovania výsledkov volieb,
e) prerokúva informácie o zabezpečení rovnosti pridelenia

49
 vysielacích časov v televíznom a rozhlasovom vysielaní počas
volebnej kampane,
f) zisťuje a uverejňuje výsledky volieb,
g) vyhotoví zápisnicu o výsledkoch volieb a odovzdá ju predsedovi
Národnej rady Slovenskej republiky,
h) vydáva zvoleným kandidátom osvedčenia o zvolení,
i) odovzdá volebné dokumenty do úschovy Ministerstvu vnútra
Slovenskej republiky.
Ministerstvo vnútra SR vytvára na pomoc pri plnení úloh Ústrednej volebnej komisie odborno-
administratívny útvar.
Obvodná volebná komisia
Do obvodnej volebnej komisie deleguje každá politická strana alebo koalícia, ktorej kandidátna listina
bola zaregistrovaná, najneskôr do 45 dní pred dňom volieb jedného člena a jedného náhradníka.
Obvodná volebná komisia:
a) dohliada na pripravenosť okrskových volebných komisií
zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona,
b) prerokúva informácie obvodného úradu o organizačnej
a technickej príprave volieb a odporúča návrhy na vykonanie
opatrení,
c) prerokúva informáciu o zabezpečení činnosti svojho odborného
(sumarizačného) útvaru,
d) dozerá na spracovanie výsledkov hlasovania vo volebných
okrskoch,
e) ak vzniknú pochybnosti, má právo vyžiadať si od okrskovej
volebnej komisie vysvetlivky a iné informácie; zjavné chyby
opraví po dohode s okrskovou volebnou komisiou sama, inak
požiada okrskovú volebnú komisiu, aby sa znova zišla
a odstránila nedostatky,
f) vyhotoví zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania a odovzdá
ju Ústrednej volebnej komisii,
g) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obvodnému úradu.
Územný obvod obvodnej volebnej komisie je zhodný s územným obvodom obvodného úradu.
Okrsková volebná komisia
Do okrskovej volebnej komisie môže delegovať každá politická strana alebo koalícia, ktorej kandidátna
listina bola zaregistrovaná, najneskôr do 30 dní pred dňom volieb jedného člena a jedného náhradníka.
Okrsková volebná komisia
a) zabezpečuje správny priebeh hlasovania a udržiava poriadok vo
volebnej miestnosti,
b) dopĺňa zoznam voličov a odoberá voličské preukazy,
c) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o výsledku hlasovania, ktorú
bezodkladne predloží príslušnej okresnej volebnej komisii,
d) ostatné spisy o voľbách odovzdá do úschovy obci.
Kandidátna listina
Kandidátnu listinu doručí politická strana registrovaná podľa osobitného zákona alebo koalícia dvojmo
zapisovateľovi Ústrednej volebnej komisie najneskôr 65 dní pred dňom volieb prostredníctvom
splnomocnenca.
Politické strany sa môžu dohodnúť na podaní spoločnej kandidátnej listiny a vytvoriť tak koalíciu. Pre
koalíciu sa použijú primerane ustanovenia tohto zákona týkajúce sa politickej strany. Splnenie podmienok
uvedených v odsekoch 3 a 4 sa v prípade koalície zisťuje tak, akoby kandidátnu listinu podala jedna
politická strana.
Ku kandidátnej listine politická strana pripojí vyhlásenie, že má najmenej 10 tisíc individuálnych členov.
Ak politická strana nespĺňa podmienky,pripojí petíciu podpísanú takým počtom voličov, ktorým sa nahradí
chýbajúci počet členov politickej
Kandidátna listina obsahuje
a) názov politickej strany alebo koalície,
b) meno, priezvisko, akademický titul, vek, rodné číslo,
povolanie, trvalý pobyt, členstvo v politickej strane alebo
údaj, že nie je členom politickej strany, a poradie na
kandidátnej listine vyjadrené arabským číslom u všetkých
kandidátov.
Na kandidátnej listine môže politická strana uviesť svoj grafický znak. Na kandidátnej listine môže politická
strana alebo koalícia kandidovať najviac 150 kandidátov.

50
Ku kandidátnej listine sa musí priložiť vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou
kandidatúrou, nekandiduje na inej kandidátnej listine a nie sú mu známe prekážky voliteľnosti, a potvrdenie o
členstve v strane alebo čestné vyhlásenie, že nie je členom nijakej politickej strany.
V prílohe ku kandidátnej listine určí politická strana svojho splnomocnenca a jeho dvoch náhradníkov a uvedie
ich mená, priezviská a presné adresy. Splnomocnencom ani jeho náhradníkom nemôže byť kandidát. Úkonmi
svojho splnomocnenca vo volebných veciach je politická strana viazaná.
Zapisovateľ zistí, či predložené kandidátne listiny spĺňajú ustanovené náležitosti. Ak to tak nie je, upozorní
na to splnomocnenca politickej strany alebo koalície. Podanie kandidátnej listiny zapisovateľ potvrdí
splnomocnencovi politickej strany alebo koalície.
Zapisovateľ bezodkladne postúpi kandidátnu listinu odbornému (sumarizačnému) útvaru Ústrednej
volebnej komisie na účely kontroly a spracovania výsledkov volieb.
Preskúmanie kandidátnych listín
Ústredná volebná komisia preskúma kandidátnu listinu, či spĺňa podmienky podľa tohto zákona. Ústredná
volebná komisia vyčiarkne
a) kandidátov, ktorí nespĺňajú podmienky ,
b) kandidáta, pri ktorom nie je pripojené vyhlásenie
c) kandidáta, ak je uvedený na kandidátnych listinách viacerých politických strán alebo koalícií, na tej
kandidátnej listine,ku ktorej nie je pripojené vyhlásenie; ak kandidát podpísal vyhlásenie k viacerým
kandidátnym listinám,
vyčiarkne ho na všetkých kandidátnych listinách,
d) kandidátov, ktorí sú uvedení na kandidátnej listine nad najvyššie ustanovený počet
Registrácia kandidátnych listín
Ústredná volebná komisia zaregistruje najneskôr 45 dní pred dňom volieb kandidátne listiny, ktoré sú v
súlade s týmto zákonom. Ústredná volebná komisia v lehote odmietne
registráciu kandidátnej listiny, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zašle obciam zoznam zaregistrovaných kandidátov
prostredníctvom krajských a obvodných úradov najneskôr 25 dní pred dňom volieb. Obce zabezpečia, aby
najneskôr do 20 dní pred dňom volieb bola kópia
zoznamu zaslaná každému voličovi.
Vzatie späť kandidátnej listiny, vzdanie sa a odvolanie kandidatúry
Politická strana alebo koalícia môže do 48 hodín pred začatím volieb písomne prostredníctvom
splnomocnenca vziať späť svoju kandidátnu listinu.
Kandidát sa môže do 48 hodín pred začatím volieb svojej kandidatúry písomne vzdať. Do tohto času môže
jeho kandidatúru písomne odvolať aj politická strana alebo koalícia, ktorá ho kandidovala.
Vzatie späť kandidátnej listiny politickou stranou alebo koalíciou, vzdanie sa alebo odvolanie kandidatúry
nemožno vziať späť.
Číslovanie kandidátnych listín
Ústredná volebná komisia najneskôr 40 dní pred voľbami určí žrebom číslo, ktorým sa označí kandidátna
listina každej politickej strany alebo koalície.
Hlasovacie lístky
Hlasovací lístok sa vytlačí pre každú politickú stranu a koalíciu, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná.
Ministerstvo vnútra SR zabezpečí na základe registrovaných kandidátnych listín potrebný počet
hlasovacích lístkov. Na hlasovacom lístku musí byť uvedené vyžrebované číslo kandidátnej listiny, názov
politickej strany alebo koalície, meno a priezvisko kandidáta, akademický titul, vek, povolanie, obec jeho
trvalého pobytu a členstvo v politickej strane. Poradie kandidátov na hlasovacom lístku musí byť zhodné
s poradím na kandidátnej listine. Ak politická strana na kandidátnej listine uviedla svoj grafický znak,
uvedie sa aj na hlasovacom lístku.
Hlasovacie lístky pre voľby do NRSR musia byť vytlačené písmom toho istého druhu a rovnakej veľkosti, na
papieri rovnakej farby a akosti a tých istých rozmerov. Hlasovacie lístky sú opatrené odtlačkom pečiatky
Ministerstva vnútra SR. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zašle hlasovacie lístky starostom obcí, ktorí
zabezpečia, aby hlasovacie lístky boli doručené v deň volieb všetkým okrskovým volebným komisiám.
Volič dostane hlasovacie lístky vo volebnej miestnosti v deň konania volieb.
Volebná kampaň
Časom volebnej kampane sa na účely tohto zákona rozumie obdobie začínajúce 30 dní a končiace 48 hodín
pred začatím volieb. V čase volebnej kampane má každá kandidujúca strana zabezpečený rovnaký prístup k
hromadným informačným prostriedkom a iným
službám územnej samosprávy.
Slovenský rozhlas a Slovenská televízia vyhradia pre volebnú kampaň po 21 hodín vysielacieho času,
ktoré sa rozdelia rovnomerne medzi kandidujúce politické strany alebo koalície tak, aby určením času
vysielania nebola žiadna z politických strán alebo koalície znevýhodnená; termíny vysielacích časov sa
rozdelia žrebom. Zodpovednosť za obsah týchto relácií majú politické strany alebo koalície.
Počas volebnej kampane je zakázané vysielať volebnú kampaň v čase, ktorý je v rozhlasovom a televíznom
vysielaní vyhradený reklame, alebo využívať rozhlasovú a televíznu reklamu na volebnú kampaň.

51
Vylepovať volebné plagáty na verejných priestranstvách počas volebnej kampane možno len na miestach
vyhradených obcou a vyhradená plocha musí zodpovedať zásadám rovnosti kandidujúcich politických strán
alebo koalícií. Miesta na vylepovanie volebných plagátov vymedzí obec svojím všeobecne záväzným
nariadením.
48 hodín pred začatím volieb a v deň volieb je zakázaná volebná kampaň v prospech alebo v neprospech
politickej strany alebo kandidáta slovom, písmom, zvukom a obrazom v hromadných informačných
prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí.
Zverejňovať výsledky predvolebných rieskumov verejnej mienky je dovolené najviac do štrnásteho dňa pred
dňom volieb.
Členovia volebných komisií a pracovníci ich odborných útvarov nesmú poskytovať informácie o priebehu a
čiastkových výsledkoch volieb, a to až do podpísania zápisnice
o výsledku hlasovania.
V priebehu volieb až do ich skončenia je zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.
Vyhlásenie volieb
Deň volieb
Deň volieb vyhlasuje predseda NRSR najneskoršie 90 dní pred ich konaním. Vyhlásenie volieb sa uverejňuje
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Voľby sa konajú v ten istý deň na celom území SR Predseda NRSR môže však určiť, že voľby sa konajú vo
dvoch dňoch.
Voľby sa konajú v určený deň od siedmej do osemnástej hodiny. Ak to miestne podmienky vyžadujú, môže
starosta obce určiť začiatok volieb na skoršiu hodinu.
Ak sa voľby konajú vo dvoch dňoch, začínajú sa o štrnástej hodine a končia sa o dvadsiatej druhej hodine
prvého dňa. Druhého dňa sa voľby začínajú o siedmej hodine a končia sa o štrnástej hodine. Ak to miestne
potreby vyžadujú, starosta obce môže určiť začiatok volieb na skoršiu hodinu.
Informovanie voličov
Obec najneskôr do 25 dní pred dňom volieb určí čas a miesto konania volieb v obci. Obec v tejto lehote zašle
každému voličovi zapísanému v zozname oznámenie, v ktorom uvedie čas konania volieb, volebný okrsok a
miesto, kde môže volič voliť; v oznámení tiež upozorní na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom
totožnosti.
Spôsob hlasovania
Prípravy vo volebnej miestnosti
Pred začatím volieb predseda okrskovej volebnej komisie za prítomnosti členov komisie skontroluje volebnú
schránku a prenosnú volebnú schránku a potom obidve schránky zapečatí. Skontroluje aj vybavenie volebnej
miestnosti, či je pripravený zoznam voličov
a dostačujúci počet hlasovacích lístkov a nepriehľadných obálok rovnakej veľkosti, akosti a farby, opatrených
odtlačkom úradnej pečiatky obce. Potom vyhlási hlasovanie za otvorené.
Ak sa voľby konajú vo dvoch dňoch, predseda okrskovej volebnej komisie zabezpečí, aby po ukončení volieb
v prvý deň bola volebná schránka a prenosná volebná schránka zapečatená tak, aby sa znemožnilo vkladať
do nich hlasovacie lístky a spolu
s volebnými spismi ich uloží na bezpečné miesto.
Priestory na úpravu hlasovacích lístkov
Volebné miestnosti sú upravené tak, aby bola zaručená tajnosť hlasovania. Každý volič s hlasovacími lístkami
musí prejsť osobitným priestorom vyhradeným na ich úpravu.
V priestore na úpravu hlasovacích lístkov nesmie byť nikto prítomný súčasne s voličom, a to ani člen nijakej
volebnej komisie.
Hlasovanie
Voliči predstupujú pred okrskovú volebnú komisiu a hlasujú osobne. Zastúpenie nie je prípustné. Členovia
okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie lístky.
Volič po príchode do volebnej miestnosti preukáže svoju totožnosť a po zázname v oboch rovnopisoch
zoznamu voličov dostane od okrskovej volebnej komisie prázdnu obálku a hlasovacie lístky. Ak volič nepredloží
preukaz totožnosti a žiadny z členov okrskovej
volebnej komisie ho nepozná, komisia ho požiada, aby svoju totožnosť preukázal svedectvom dvoch komisii
známych osôb; ak tak volič neurobí do ukončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní.
Voliča, ktorý sa dostavil do volebnej miestnosti s voličským preukazom, zapíše okrsková volebná komisia
do zoznamu voličov. Zápis podpíše predseda a dvaja členovia komisie; voličský preukaz sa pripojí k prvému
rovnopisu zoznamu voličov. Potom
komisia vydá voličovi hlasovacie lístky a prázdnu obálku. Okrsková volebná komisia postupuje primerane
Po tom, čo volič dostal hlasovacie lístky a obálku, vstúpi do priestoru na to určeného. V tomto priestore vloží do
obálky jeden hlasovací lístok. Na hlasovacom lístku, ktorý vkladá do obálky, môže pritom zakrúžkovaním
poradového čísla najviac u štyroch kandidátov uvedených na jednom hlasovacom lístku vyznačiť, ktorému z
kandidátov dáva prednosť. Na iné úpravyhlasovacieho lístka sa neprihliada.

52
Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú chybu alebo preto, že nemôže čítať alebo
písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby zaňho
hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.
Volič hlasuje tak, že po opustení priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov vloží obálku pred
okrskovou volebnou komisiou do volebnej schránky. Voličovi, ktorý sa neodobral do tohto priestoru, komisia
hlasovanie neumožní. To platí obdobne pre hlasovanie v osobitných volebných okrskoch s prihliadnutím na
podmienky, za ktorých sa hlasovanie koná.
Volič, ktorý sa nemôže dostaviť do volebnej miestnosti, má právo požiadať okrskovú volebnú komisiu o
vykonanie hlasovania do prenosnej schránky. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi aspoň
dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, obálkou a hlasovacími lístkami; vyslaní členovia
okrskovej volebnej komisie zabezpečia, aby bola zachovaná tajnosť hlasovania.
Za voliča, ktorý nemôže pre telesnú chybu sám vložiť obálku do volebnej schránky, môže ju do nej na jeho
požiadanie a v jeho prítomnosti vložiť iný volič, ale nie člen volebnejkomisie.
Poriadok vo volebnej miestnosti
Za poriadok vo volebnej miestnosti zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie, počas jeho
neprítomnosti jej podpredseda.
Pokyny predsedu okrskovej volebnej komisie alebo jej podpredsedu na zachovanie poriadku vo volebnej
miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväzné pre všetkých prítomných.
Vo volebnej miestnosti je neprípustná akákoľvek volebná agitácia.
Prerušenie hlasovania
Ak nastanú okolnosti, ktoré znemožňujú začať hlasovanie, pokračovať v ňom alebo ho skončiť, môže
okrsková volebná komisia odročiť začatie hlasovania na neskoršiu hodinu alebo predĺžiť čas hlasovania. Celkový
čas hlasovania sa však týmto opatrením nesmie skrátiť. Okrsková volebná komisia o takom opatrení
upovedomí voličov spôsobom v mieste obvyklým. Ak sa hlasovanie preruší, zapečatí okrsková volebná
komisia volebné dokumenty a volebné schránky. Pri opätovnom začatí hlasovania predseda za prítomnosti
komisie overí neporušenosť pečatí a poznamená to v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom
okrsku.
Ukončenie hlasovania
Po uplynutí hodiny určenej na ukončenie hlasovania môžu hlasovať už len tí, ktorí sú vo volebnej
miestnosti alebo pred ňou. Potom sa volebná miestnosť uzavrie a predseda okrskovej volebnej komisie
vyhlási hlasovanie za ukončené.
Zistenie a vyhlásenie výsledkov hlasovania
Prítomnosť pri zrátaní hlasov v okrskovej volebnej komisii
V miestnosti, kde okrsková volebná komisia zráta hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií a
komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných (sumarizačných) útvarov, ako aj osoby, ktorým na to dala
povolenie Ústredná volebná komisia.
Zrátanie hlasov v okrskovej volebnej komisii
Po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť zvyšné nepoužité hlasovacie
lístky a obálky a otvoriť volebnú schránku. V prípade, že okrsková volebná komisia na žiadosť občanov použila
aj prenosnú volebnú schránku, obsah
schránok po ich otvorení zmieša.
Okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, zráta obálky a porovná
ich počet so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.
Po vybratí hlasovacích lístkov z obálok komisia rozdelí a zráta hlasovacie lístky, ktoré boli odovzdané pre
jednotlivé politické strany alebo koalície, vylúči neplatné hlasovacie lístky
a zistí, koľko voličov politickej strany alebo koalície využilo právo prednostného hlasu. Ďalej komisia zráta
prednostné hlasy,ktoré boli odovzdané jednotlivým kandidátom na hlasovacích lístkoch.
Každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazrieť do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej
komisiekontroluje správnosť zrátania hlasov.
Posudzovanie hlasovacích lístkov
Na prospech politickej strany alebo koalície sa rátajú i také hlasovacie lístky, na ktorých sú mená
kandidátov prečiarknuté, menené alebo dopisované. Na takéto úpravy sa neprihliada.
Hlasovacie lístky, ktoré nie sú na predpísanom tlačive a hlasovacie lístky politických strán alebo koalícií sú
neplatné. Ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov v prospech rôznych politických strán alebo koalícií, sú
všetky tieto hlasy neplatné. Ak je v obálke viac hlasovacích lístkov tej istej politickej strany alebo koalície, rátajú
sa ako jeden hlas;
ak sa na niektorom z týchto hlasovacích lístkov vykonala prednostná voľba, prihliada sa na ten hlasovací
lístok, na ktorom bolo odovzdaných viac prednostných hlasov; pokiaľ však bol odovzdaný na viacerých
hlasovacích lístkoch rovnaký počet prednostných hlasov, nie však pre tých istých kandidátov, na
prednostné hlasy sa neprihliada.
Zápisnica o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku
Okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom
okrsku. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie.

53
Okrsková volebná komisia odovzdá členovi komisie kópiu zápisnice o hlasovaní podpísanú predsedom
volebnej komisie.
Ukončenie konania v okrskovej volebnej komisii
Po zrátaní hlasov a podpísaní zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku predseda
okrskovej volebnej komisie oznámi výsledky hlasovania a jedno vyhotovenie zápisnice zašle bezodkladne
obvodnej volebnej komisii a počká na jej pokyn na ukončenie činnosti.
Ak nesplní predseda okrskovej volebnej komisie na výzvu obvodnej volebnej komisie povinnosti do 24 hodín po
ukončení hlasovania, môže obvodná volebná komisia výsledky hlasovania v ostatných volebných
okrskoch odovzdať Ústrednej volebnej komisii.
Okrsková volebná komisia zapečatí odovzdané hlasovacie lístky, obálky a zoznam voličov a zašle ich spolu
s ostatnými volebnými spismi obci do úschovy.
Zber výsledkov hlasovania v obvodnej volebnej komisii
Obvodná volebná komisia zhromaždí výsledky hlasovania z jednotlivých okrskových volebných komisií
a prostredníctvom svojho odborného (sumarizačného) útvaru overí úplnosť zápisníc okrskových volebných
komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Pri tejto činnosti môžu byť prítomní len členovia
volebných komisií a členovia ich odborných (sumarizačných) útvarov a osoby, ktorým na to dala povolenie
Ústredná volebná komisia.
Zápisnica obvodnej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania
Obvodná volebná komisia vyhotoví zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania; zápisnicu podpíše
predseda a ostatní členovia komisie. Ak niektorý z členov obvodnej volebnej komisie zápisnicu nepodpísal,
uvedú sa v nej dôvody.
Po podpísaní oboch vyhotovení zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania predseda obvodnej volebnej
komisie zašle bezodkladne jedno vyhotovenie zápisnice Ústrednej volebnej komisii. Ostatné volebné
dokumenty odovzdá do úschovy obvodnému úradu.
Obvodná volebná komisia odovzdá členovi komisie zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania podpísanú
predsedom komisie.
Podmienky prideľovania mandátov
Ústredná volebná komisia zistí, koľko platných hlasov celkove bolo odovzdaných pre každú politickú
stranu alebo koalíciu.
Ústredná volebná komisia ďalej zistí,
a) ktoré politické strany získali menej než päť percent,
b) ktoré koalície zložené z dvoch alebo troch politických strán získali menej než sedem percent,
c) ktoré koalície zložené najmenej zo štyroch politických strán získali menej než desať percent z celkového
počtu platnýchhlasov. Pri ďalšom zisťovaní volebných výsledkov a prideľovaní mandátov sa už na tieto politické
strany a koalície a hlasy pre ne odovzdané neprihliada.
Prideľovanie mandátov
Súčet platných hlasov odovzdaných pre postupujúce politické strany alebo koalície sa vydelí číslom
151. Číslo, ktoré vyšlo týmto delením zaokrúhlené na celé číslo, je republikovým volebným číslom.
Celkový počet platných hlasov, ktorý dostala politická strana alebo koalícia, sa delí republikovým volebným
číslom a strane sa pridelí toľko mandátov, koľkokrát je republikové volebné číslo obsiahnuté v súčte
platných hlasov, ktoré táto politická strana alebo koalícia získala.
Ak sa takýmto spôsobom pridelilo o jeden mandát viac, než sa malo prideliť, odpočíta sa prebytočný mandát
tej politickej strane alebo koalícii, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia. Pri rovnakom zostatku delenia sa
mandát odpočíta politickej strane alebo koalícii, ktorá získala menší počet hlasov. Ak je počet platných hlasov
rovnaký, rozhodne žreb.
Ak neboli týmto spôsobom pridelené všetky mandáty alebo ak politická strana alebo koalícia kandidovala menej
kandidátov, ako jej má byť pridelených mandátov, Ústredná volebná komisia pridelí tieto mandáty postupne tým
politickým stranám alebo koalíciám, ktoré majú najväčší zostatok delenia. Pri rovnosti zostatkov hlasov sa
pridelí mandát politickej strane alebo koalícii, ktorá získala väčší počet hlasov. Ak je aj počet hlasov
rovnaký,
rozhodne žreb.
V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane alebo
koalícii v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však najmenej desatina z celkového počtu voličov,
ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využila právo prednostného hlasu,
dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal najmenej 10 percent prednostných hlasov z celkového
počtu
platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu. V prípade, že politickej strane alebo koalícii je
pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú
kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. V prípade rovnosti
prednostných hlasov je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.
Kandidáti, ktorí nedostali mandát, sa stávajú náhradníkmi.
Zápisnica Ústrednej volebnej komisie a uverejnenie výsledkov volieb

54
Po rozdelení mandátov Ústredná volebná komisia vyhotoví o výsledku volieb zápisnicu, ktorú podpíše
predseda a ostatní členovia komisie.
Ústredná volebná komisia uverejní celkové výsledky volieb po podpísaní zápisnice o výsledku volieb. Môže
uverejniť aj priebežné výsledky, v ktorých uvedie údaje. Zároveň oznámi politickým stranám výsledky volieb
s uvedením konečného poradia kandidátov po úprave poradia podľavýsledkov prednostného hlasovania.
Osvedčenie o zvolení
Ústredná volebná komisia vydá kandidátom zvoleným za poslancovosvedčenie o zvolení.
Nové voľby
Ak Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok volieb, predseda NRSR
vyhlási nové voľby do NRSR; nové voľby vyhlási do 30 dní od uverejnenia nálezu US SR v Zbierke
zákonov SR.
Nastupovanie náhradníkov
Ak sa uprázdni mandát počas volebného obdobia NRSR, nastupuje náhradník tej istej
politickej strany, ktorého určí politická strana z kandidovaných poslancov uvedených na jej kandidátnej listine, s
prihliadnutím na odbornosť poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil. To neplatí, ak na uprázdnený mandát má
nastúpiť náhradník, ktorý vo voľbách získal
potrebný počet prednostných hlasov.
Ak nie je náhradník tej istej strany alebo koalície, zostane mandát prázdny do konca volebného obdobia.
Ak bola politická strana zrušená, náhradník nenastupuje a mandát zostáva uprázdnený až do konca
volebného obdobia.Ak bola činnosť politickej strany pozastavená,v čase
pozastavenia náhradník nenastupuje.Ak sa mandát poslanca neuplatňuje, pretože poslanec bol vymenovaný
za člena vlády Slovenskej republiky,nastupuje náhradník.
Nastúpenie náhradníka vyhlási predseda NRSR do 15 dní po dni, v ktorom mandát poslanca zanikol.
Náhradníkovi odovzdá osvedčenie o tom, že sa stal poslancom a od
ktorého dňa; náhradníkovi sa v osvedčení uvedie aj to, že jeho mandát poslanca trvá len počas výkonu funkcie
člena vlády SR, na ktorého neuplatňovaný mandát poslanca nastúpil ako náhradník. Po zániku mandátu
náhradníka zostáva náhradník na tej istej kandidátnej listine a v pôvodnom poradí.
OPATRENIA NA ZABEZPEČENIE VOLIEB
Pomocné prostriedky
Všetky pomocné prostriedky, najmä volebné miestnosti a ich vybavenie, ako aj pomocné pracovné sily
zabezpečia pre okrskové volebné komisie obce, v obvode ktorých sú zriadené.
Pre obvodné volebné komisie zabezpečia všetky pomocné prostriedky obvodné úrady a pre Ústrednú
volebnú komisiu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Spolupráca štátnych orgánov a obcí
Štátne orgány a obce sú povinné spolupôsobiť pri vykonávaní tohto zákona.
Nároky členov volebných komisií
Funkcia člena volebnej komisie je čestnou funkciou. Člen volebnej komisie nesmie byť pre výkon svojej
funkcie obmedzený v právach a nárokoch vyplývajúcich z jeho pracovného pomeru alebo obdobného
pracovného vzťahu; predovšetkým má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, prípadne, ak ide o
samostatne zárobkovo činnú osobu, na náhradu, ktorá sa rovná pomernej časti priemernej mesačnej mzdy
pracovníka národného hospodárstva.
Zamestnávateľ, ktorý vyplatil náhradu mzdy má nárok, aby mu bola vyplatená suma uhradená.
Člen okrskovej volebnej komisie má nárok na odmenu za výkon funkcie v čase, keď nemá nárok na náhradu
mzdy
Nároky kandidátov
Kandidát má právo, aby odo dňa nasledujúceho po registrácii kandidátnej listiny, na ktorej je uvedený, do
konca dňa predchádzajúceho voľbám, mu ten, u koho je v pracovnom alebo obdobnom pomere, poskytol
pracovné voľno.
Náhradu mzdy mu vyplatí zamestnávateľ, ak o to kandidát požiada.
Zamestnávateľ má právo, aby mu politická strana alebo koalícia, na kandidátnej listine ktorej je kandidát
zapísaný, uhradila to, čo kandidátovi vzhľadom na náhradu mzdy vyplatil.
Okolnosť, že niekto je kandidátom, nesmie mu byť na úkor v jeho pracovnoprávnych alebo obdobných
vzťahoch. Doba pracovného voľna sa považuje za dobu výkonu práce.
Úhrada volebných nákladov
Výdavky spojené s voľbami do NRSR, vrátane výdavkov obcí, sa hradia zo štátneho rozpočtu SR.
Výdavkami podľa odseku 1 nie sú výdavky politických strán alebo koalícií spojené s volebnou kampaňou.
Po overení volieb poslancov NRSR oznámi predseda NRSR Ministerstvu financií SR údaje o počtoch
platných hlasov odovzdaných pre jednotlivé politické strany alebo koalície. Politickej strane alebo koalícii,
ktorá vo voľbách získala viac ako tri percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v rámci SR,
uhradí sa za každý takýto hlas zo štátneho rozpočtu republiky 60 Sk.
Splnomocňovacie ustanovenia
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
a) v osobitnom pokyne upraví podrobnosti o úlohách obcí

55
 a miestnych orgánov štátnej správy pri
1. utváraní volebných okrskov,
2. zabezpečovaní a vybavovaní volebných miestností,
3. úschove volebných dokumentov,
b) vydá vzory volebných tlačív a zabezpečí rozmnoženie potrebného
počtu volebných tlačív.
Štatistický úrad Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom vnútra SR vydá metodiku
spracovania výsledkov hlasovania.

45. Referendum

Referendum je v súčasnosti považované za najrozšírenejšiu a najefektívnejšiu formu priamej demokracie.

Formálne sa veľmi podobá voľbám, s tým rozdielom, že v referende sú oprávnení voliči spravidla vyzvaní na
vyjadrenie názoru o nejakej zásadnej vnútropolitickej alebo zahraničnopolitickej otázke. Existencia referenda
predpokladá vedľa ľudu samotného existenciu parlamentu. V prípade neexistencie parlamentu nemožno hovoriť
o referende, ale len o priamej demokracii. Referendum ako právny inštitút možno chápať ako hlasovanie občanov
(voličov), ktorému ústava resp. zákon priznáva určité právne účinky. Pôvodne bolo referendum používané
predovšetkým na vyjadrenie s k návrhu zákona, t.j. išlo o zákonodarné referendum. Postupne sa predmet
referenda rozširoval o ďalšie otázky (otázky formy štátneho zriadenia, vystúpenia z federácie, pristúpenia
k nadnárodným organizáciám, org. kolektívnej bezpečnosti...) Podľa obsahu referenda možno teda hovoriť
o referende ústavodarnom, zákonodarnom, štátoprávnom, finančnom atď. Referendum ďalej rozlišujeme na
obligatórne – musí prebehnúť(je napr. podmienkou platnosti určitého aktu) a fakultatívne, ktoré sa môže konať na
žiadosť určitého počtu občanov, alebo ak tak rozhodne parlament. Podľa okamžiku kedy sa referendum koná
rozlišujeme referendum predbežné – ante legem, ktoré sa koná predtým ,než má vo veci rozhodnúť príslušný
orgán, Referendum konané po rozhodnutí štátneho orgánu označujeme ako následné – post legem
(zákonodarné ref. je spravidla post legem). Podľa záväznosti delíme referendá na rozhodovacie
s bezprostrednými právnymi dôsledkami pre štátne orgány. Viaže rovnako ako rozhodnutie št. orgánu. Ak
výsledok referenda nemá záväzný charakter a parlament je viazaný názorom občanov len politicky, hovoríme
o poradnom referende. Ako osobitný druh ešte možno odlíšiť referendum mandátové – voliči dávajú svojím
hlasovaním podporu (splnomocnenie) orgánom štátnej moci, aby sami uskutočnili závažnú zmenu štátnej politiky.
Podľa územia, na ktorom sa referendum koná, rozlišujeme celoštátne a miestne referendum.
Ústava SR vychádza z dvoch základných foriem realizácie štátnej moci, ktoré prehlasuje za de constitutione lata
za rovnocenné. Podľa článku 2 ods. 1 ústavy, „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú
prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ Ustanovenie čl. 30 ods. 1 ústavy upravuje právo
občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Čiže prvky
priamej demokracie sú začlenené do rozhodovacieho mechanizmu zastupiteľskej demokracie.
Okrem toho, ústava zaviedla inštitút územnej samosprávy. Základom tejto samosprávy sú obce, ktoré združujú
obyvateľov obce, majú právnu subjektivitu a základné predpoklady na výkon samosprávy. (čl. 64. „Základom
územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.“ ). Čl. 67 ods. 1 „Územná
správa sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom, referendom na území
vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku. Spôsob vykonania miestneho
referenda a referenda na území vyššieho územného celku stanoví zákon.“
Naše ústavné právo pozná teda ako rozhodovaciu formu priamej demokracie v súčasnej dobe referendum, ktoré
sa uplatňuje v nasledujúcich oblastiach:
-referendum ako forma výkonu štátnej moci – celoštátne referendum
-referendum ako forma uskutočňovania územnej samosprávy – miestne referendum
- priama demokracia v otázkach personálnych – ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta
Základný právny rámec referenda je obsiahnutý v ustanoveniach 2. oddielu piatej hlavy ústavy.
Predmet referenda upravuje čl. 93 ods. 1 ústavy : „Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho
zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku.“ Toto ustanovenie nadväzuje na čl.7 ods.1 ústavy, ktorý
v rámci základných ustanovení formuluje možnosť SR na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho
zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo vystúpení z neho sa rozhodne ústavným
zákonom s následným referendom. Zakotvuje obligatórne referendum, post legem.V ods. 2 čl. 93 ústava upravuje
možnosť rozhodnúť referendom „aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu“ - zakotvuje fakultatívne
referendum. Podľa čl.93 ods. 3 ústavy „ predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane,
odvody a štátny rozpočet. „
Podmienky na vyhlásenie referenda
Článok 95 ústavy ods.1: „Referendum vyhlasuje prezident SR ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov,
alebo ak sa na tom uznesie NR SR a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia NR SR. „
Čl. 95 ods. 2 ústavy: „Prezident SR môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd SR návrh na
rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia NR SR
podľa ods.1, je v súlade s ústavou, alebo ústavným zákonom.“

56
Čl. 96 ods. 1: „Návrh na prijatie uznesenia NR SR o vyhlásení referenda môžu podávať poslanci NR SR alebo
vláda SR.“
Pri vyhlasovaní referenda prezident musí v každom prípade rešpektovať ustanovenie čl. 99 ods. 2 ústavy, podľa
ktorého referendum v tej istej veci, možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov od jeho vykonania.
Referendum vyhlasuje prezident oznámením v Zbierke zákonov. Právny účinok takto vyhláseného referenda
spočíva v realizácii ústavného práva upraveného v čl. 94 ústavy: „Každý občan SR, ktorý má právo voliť do NR
SR, má právo zúčastniť sa na referende. Dátum určený na vykonanie referenda v oznámení o jeho vykonaní
musí spĺňať podmienky lehôt určených v čl. 96 ods. 2 a v čl. 97 ústavy. Čl. 96 ods.2: „Referendum sa vykoná do
90 dní od jeho vyhlásenia prezidentom SR.“ Súčasne v zmysle čl.97 ods.1 sa referendum nemôže konať
v období kratšom ako 90 dní pred voľbami do NR SR a ods. 2 sa referendum môže konať v deň volieb do NR SR.
Zákon súčasne ukladá obciam povinnosť oboznámiť občanov s vyhlásením referenda najneskôr 15 dní pred jeho
konaním spôsobom v mieste obvyklým.
Hlasovanie v referende a jeho organizácia
Na hlasovanie a sčítavanie hlasov v referende sa v obciach vytrvárajú okrsky. Okrsok pre referendum môže
zahŕňať až 2000 oprávnených občanov. Na sčítanie výsledkov hlasovania v okrskoch sa vytvárajú obvody na
konanie referenda, ktoré tvoria územia obvodov ustanovené osobitným zákonom. Pre organizáciu referenda
a zisťovanie jeho výsledkov sa podľa zákona vytvárajú orgány pre referendum – komisie, ktorými sú:
-Ústredná komisia pre referendum
- obvodné komisie pre referendum
- okrskové komisie pre referendum
Komisie sa tvoria tak, že do každej z nich určia jedného člena a jedného náhradníka politické strany zastúpené
v NR SR , pričom do okrskových komisií aj politické strany zastúpené v obecných (mestských) zastupiteľstvách.
Na prvom zasadnutí sa z členov komisie žrebom určí predseda a podpredseda, pričom podpredsedami ústrednej
komisie sú zo zákona aj minister vnútra a predseda Štatistického úradu SR a podpredsedami obvodných komisií
sú aj prednosta obvodného úradu a riaditeľ príslušného obvodného oddelenia Štatistického úradu SR.
Občania, ktorí majú právo zúčastniť sa na hlasovaní v referende musia byť zapísaní do zoznamu oprávnených
občanov, ktorí zabezpečuje obec. Oprávneným občanom, ktorí nebudú môcť hlasovať v okrsku, v ktorom sú
zapísaní do zoznamu, vydá obec na ich žiadosť hlasovací preukaz, ktorý ich oprávňuje na zápis do zoznamu
a na hlasovanie v ktoromkoľvek inom okrsku na území SR.
Zisťovanie výsledkov hlasovania a platnosť referenda
Okrskové a obvodné komisie zisťujú výsledky hlasovania v rámci obvodov a okrskov. Ústredná komisia potom na
základe zápisníc z obvodných komisií zisťuje celkové výsledky hlasovania. Vyhotovenú a členmi komisie
podpísanú zápisnicu odovzdá Ústredná komisia pre referendum NR SR a bez zbytočného odkladu zverejní
výsledky hlasovania v referende cestou Tlačovej kancelárie SR. V zmysle ústavy čl.98 sú výsledky referenda
platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté
nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Ods. 2: „Návrhy prijaté v referende vyhlási NR SR rovnako ako
zákon.“
Ústava ani osobitný zákon neumožňuje rozhodnúť o zastavení alebo zrušení konania príprav už vyhláseného
referenda a to ani v prípade, že po vyhlásení referenda sa zistí taký nedostatok návrhu na vyhlásenie referenda,
ktorý vyhlásenie referenda nedovoľuje.
Ľudové hlasovanie
Podľa ústavy SR prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním,
ktoré vyhlasuje predseda NR SR na základe uznesenia NR SR. Ústava nepripúšťa možnosť iniciovania ľudového
hlasovania o odvolaní prezidenta petíciou občanov. Uznesenie NR SR musí byť prijaté najmenej trojpätinovou
väčšinou všetkých poslancov parlamentu. Predseda NR SR je povinný ľudové hlasovanie vyhlásiť do 30 dní od
prijatia uznesenia tam ,aby sa vykonalo do 60 dní od jeho vyhlásenia. Prezident je odvolaný, ak za jeho odvolanie
v ľudovom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Výsledok ľud. hlasovania
zistí a vyhlásia Ústredná komisia pre ľudové hlasovanie. Ak bol prezident odvolaný, predseda NR SR vyhlási
voľbu prezidenta do 7 dní, tak aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr do 60 dní odo dňa vyhlásenia volieb.
Ak prezident nebol odvolaný, rozpustí do 30 dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania NR SR. Predseda
NR SR vyhlási voľby do NR SR do7 dní od jej rozpustenia.
Miestne referendum
Hlasovanie obyvateľov obce o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce vyhlasuje obecné zastupiteľstvo.
Iniciovať takéto hlasovanie môže obecné zastupiteľstvo alebo obyvatelia obce petíciou.
Obligatórne referendum – otázka zlúčenia alebo rozdelenia obce, o odvolaní starostu
Fakultatívne referendum – napr. o zmene označenia obce
Výsledky hlasovania v referende zisťuje a výsledok referenda vyhlasuje obecné zastupiteľstvo. Hlasovanie
obyvateľov obce je platné, ak sa ho zúčastní najmenej 50% oprávnených voličov a rozhodnutie v referende je
prijaté, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina účastníkov hlasovania. Výsledok hlasovania obyvateľov obce
obecné zastupiteľstvo vyhlási na úradnej tabuli do 3 dní od doručenia zápisnice o výsledku hlasovania.

57
46. Prezident SR – postavenie a právomoci

viď 6 Hlava, 1. oddiel, článok 102, 105, 106, 107

47. Prezident SR – voľba

viď 6 Hlava, 1. oddiel, článok 101, 103, 104

48. Postavenie vlády SR

viď 6 Hlava, 2. oddiel, článok 108, 109, 110, 111, 112,113, 116

49. Pôsobnosť vlády SR

viď 6 Hlava, 2. oddiel, článok 114, 115, 117, 118, 119, 120, 121

50. Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy zaraďujeme k orgánom výkonnej moci, ktoré v rozsahu
svojej pôsobnosti vykonávajú štátnu správu a plnia ďalšie úlohy ustanovené v zákonoch a iných všeobecne
záväzných právnych predpisoch. Ústava sa tejto problematika venuje len rámcovo v čl. 122 a 123. Podrobnejšia
úprava je obsiahnutá v zákone o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Ministerstvá
a ostatné UOŠS sa zriaďujú zákonom. Ministerstvá sú organizované na monokratickom princípe. Na jeho čele
stojí člen vlády – minister, ktorý riadi určitý úsek štátnej správy a je zodpovedný za plnenie zverených úloh a za
činnosť ministerstva, v jeho naprítomnosti ho zastupuje štátny tajomník. Ministerstvo sa člení na sekcia a odbory.
Zároveň spoluzodpovedá za celkovú činnosť vlády ako jej člen.
V SR máme tieto ministerstvá:
Ministerstvo hospodárstva SR
Ministerstvo financií SR
Ministerstvo dopravy, pôšť a telekomunikácií SR
Ministerstvo pôdohospodárstva SR
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoje SR
Ministerstvo obrany SR
Ministerstvo vnútra SR
Ministerstvo spravodlivosti SR
Ministerstvo zahraničných vecíSR
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Ministerstvo životného prostredia SR
Ministerstvo školstva SR
Ministerstvo kultúry SR
Ministerstvo zdravotníctva SR
Vo všeobecnosti možno vymedziť niektoré ťažiskové úlohy ministerstiev:
spracovávanie koncepcie rozvoaj zverených oblastí
na svojom úseku sa starajú o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do ich pôsobnosti
pripravujú pre vládu návrhy potrebných legislatývnych úprav a iné podlady a stanoviská, ktoré predkladajú vláde
v rámci svojho rezortu riadia a kontroľujú činnosť im podriadených orgánov
vo svojej pôsobnosti rozvíjajú medzinárodnú spluprácu a pdieľajú sa na plnení závúzkov vyplývajúcich
z medzinárodných zmlúv
zostavujú návrhy rozpočtov a finančných plánov rozortu
Ostatné ústredné orgány štátnej správy:
Úrad vlády SR
Protimonopolný úrad SR
Štatistický úrad SR
Úrad pre štátnu službu
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
Úrad jadrového dozoru SR
Úrad pre normalizáciu, motrológiu a skúšobníctvo SR
Úrad pre verejné obstarávanie
Úrad priemyselného vlastníctva
Správa štátnych hmotných rezerv SR
Národný bezpečnostný úrad

58
Organizačnú štruktúru týchto UOŠS určuje organizačný poriadok, ktorý vydáva vedúci, predseda alebo riaditeľ,
ktorý je na čele príslušného ústredného orgánu ŠS. Sídlom ministerstiev a ostatných UOŠS je Bratislava, sidlom
Úradu priemyselného vlastníctva je Banská Bystrica.
Podľa čl. 123 U SR ministerstvá na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeob. záväzné právne
predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom, ktoré sa označujú vyhlášky a publikujú v Zbierke zákonov v plnom
znení. Na rozdiel od vyhlášok, výnosy ministerstiev sa vyhlasujú v Zbierke zákonov uverejnením oznámenia
o vydaní výnosu. Činnosť ministerstiev a ostatných UOŠS riadi a koordinuje, a kontroľuje vláda SR.

51. Bezpečnostná rada

Zriaďuje sa Bezpečnostná rada Slovenskej republiky ( ďalej len "Bezpečnostná rada").

Bezpečnostná rada v mieri sa ako poradný orgán podieľa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému
Slovenskej republiky, plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti, vyhodnocuje bezpečnostnú
situáciu v Slovenskej republike a vo svete; pripravuje pre vládu návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti
Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej
situácie; podrobnosti jej fungovania v čase mieru ustanoví osobitný zákon.
Ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť vlády, vykonáva jej ústavné
právomoci až do obnovenia činnosti Bezpečnostná rada s výnimkou rozhodovania o programe vlády a jeho
plnení, o požiadaní o vyslovenie dôvery a o udelení amnestie vo veciach priestupkov.
Bezpečnostná rada má deväť členov. Predsedom Bezpečnostnej rady je predseda vlády. Podpredsedom
Bezpečnostnej rady je podpredseda vlády poverený predsedom Bezpečnostnej rady; ďalšími členmi
Bezpečnostnej rady sú minister obrany Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky, minister
financií Slovenskej republiky, minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. Ďalších členov Bezpečnostnej
rady vymenúva a odvoláva prezident na návrh predsedu vlády najneskôr do 48 hodín. Členovia Bezpečnostnej
rady sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.
Činnosť bezpečnostnej rady zabezpečuje Kancelária Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky . Za činnosť
kancelárie zodpovedá jej riaditeľ. Riaditeľ plní funkciu tajomníka bezpečnostnej rady. Úlohy tajomníka stanovuje
rokovací poriadok bezpečnostnej rady.
Kancelária zabezpečuje plnenie koordinačných, odborných a konzultatívnych úloh v oblasti bezpečnosti
Slovenskej republiky najmä
-pri vytváraní a realizácii bezpečnostného systému Slovenskej republiky
a) podieľa sa na koordinácii plánovacích, prípravných a realizačných opatrení v oblasti bezpečnosti Slovenskej
republiky, ktoré určuje Bezpečnostná rada Slovenskej republiky,
b) posudzuje návrhy plánovacích prípravných a realizačných opatrení v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky
a svoje stanovisko k nim predkladá predsedovi a podpredsedovi bezpečnostnej rady,
c) v spolupráci s ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy sa podieľa na vypracovaní správy o bezpečnosti
Slovenskej republiky v prípade, že o jej predložení rozhodla bezpečnostná rada,
d) podieľa sa na vypracovaní koncepčných dokumentov medzirezortného charakteru, zameraných na zachovanie
bezpečnosti Slovenskej republiky,1) ktoré sa predkladajú na prerokovanie vláde Slovenskej republiky,
e) podieľa sa na posudzovaní návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov a návrhov medzinárodných
zmlúv, ktoré sa vzťahujú na bezpečnosť a obranu štátu a svoje stanovisko k nim predkladá predsedovi
a podpredsedovi bezpečnostnej rady,
-pri plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti
a) posudzuje návrhy súvisiace s plnením medzinárodných záväzkov SR v oblasti bezpečnosti a svoje stanovisko
k nim predkladá predsedovi a podpredsedovi bezpečnostnej rady,
b) posudzuje návrhy súvisiace s účasťou SR na činnosti zameranej na záchranu životov a zdravia osôb
a ochranu majetku mimo územia Slovenskej republiky a svoje stanovisko k nim predkladá predsedovi
a podpredsedovi bezpečnostnej rady,
- pri vyhodnocovaní bezpečnostnej situácie v SR a vo svete v spolupráci s ministerstvami a inými orgánmi štátnej
správy vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v SR a vo svete, najmä riziká ohrozenia bezpečnosti štátu, ktoré
môžu viesť k vzniku krízovej situácie a predkladá predsedovi a podpredsedovi bezpečnostnej rady návrhy
opatrení na zníženie alebo odstránenie týchto rizík. Úlohy spojené s touto činnosťou zabezpečuje stále situačné
centrum pre monitorovanie bezpečnostného prostredia v SR a vo svete, ktoré je súčasťou organizačnej štruktúry
kancelárie. Štatút a úlohy situačného centra schvaľuje vláda SR
- pri príprave opatrení na zachovávanie bezpečnosti SR, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhov
na riešenie vzniknutej krízovej situácie spolupracuje s príslušnými orgánmi ministerstiev a inými orgánmi štátnej
správy najmä,
a) spolupracuje so sekretariátom ústredného krízového štábu2) pri príprave opatrení na riešenie krízovej situácie,

59
b) spolupracuje s bezpečnostnými radami krajov v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky; posudzuje návrhy
opatrení na zachovanie bezpečnosti kraja a opatrení na predchádzanie krízovej situácie,3) ktoré bezpečnostnej
rade predkladá bezpečnostná rada kraja a svoje stanovisko k nim predkladá predsedovi a podpredsedovi
bezpečnostnej rady,
c) v spolupráci s členmi bezpečnostnej rady a výbormi bezpečnostnej rady pripravuje návrh plánu práce
bezpečnostnej rady na príslušný rok,
- pri organizačnej a technicko-administratívnej činnosti
a) zabezpečuje úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady a sekretariátu výboru bezpečnostnej rady pre koordináciu
spravodajských služieb,
b) organizačne zabezpečuje činnosť bezpečnostnej rady a pri príprave zasadnutí spolupracuje s členmi a
výbormi bezpečnostnej rady, s Kanceláriou prezidenta SR, Úradom ochrany ústavných činiteľov a diplomatických
misií Ministerst.vnútra SR a inými št. orgánmi,
c) zabezpečuje vyrozumenie členov bezpečnostnej rady, členov výboru bezpečnostnej rady pre koordináciu
spravodajských služieb a pracovníkov kancelárie v prípade ich zvolania. Podrobnosti o vyrozumení ustanoví
smernica, ktorú schvaľuje bezpečnostná rada,
d) zabezpečuje podklady pre predsedu a podpredsedu bezpečnostnej rady na rokovanie bezpečnostnej rady,
e) zabezpečuje ochranu utajovaných skutočností v činnosti bezpečnostnej rady v súlade s ustanoveniami
osobitného predpisu4),
f) sleduje a vyhodnocuje plnenie úloh v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky, vyplývajúcich z uznesení
bezpečnostnej rady,
g) zabezpečuje koordináciu činností výborov a odborných pracovných skupín bezpečnostnej rady,
h) v rámci prípravy materiálov v oblasti bezpečnosti, určených na zasadnutie vlády SR plní úlohy aj podľa
pokynov vedúceho Úradu vlády SR.
Celkové početné stavy kancelárie určuje vláda SR na návrh predsedu bezpečnostnej rady.
Bezpečnostná rada na prípravu a plnenie svojich úloh zriaďuje najmä tieto výbory:
a) výbor pre zahraničnú politiku,
b) výbor pre obranné plánovanie,
c) výbor pre civilné núdzové plánovanie,
d) výbor pre koordináciu spravodajských služieb.Bezpečnostná rada rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je
potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
Úlohy spojené s činnosťou Bezpečnostnej rady zabezpečuje kancelária, ktorá je súčasťou organizačnej štruktúry
Úradu vlády SR Riaditeľa kancelárie vymenúva a odvoláva predseda Bezpečnostnej rady.
Štatút Bezpečnostnej rady, úlohy jej kancelárie a rokovacie poriadky výborov schvaľuje vláda.
Prezident má právo
a) navrhovať zvolanie Bezpečnostnej rady a zúčastňovať sa na jej zasadnutiach; ak prezident navrhne zvolanie
Bezpečnostnej rady, predseda Bezpečnostnej rady zvolá Bezpečnostnú radu tak, aby sa jej zasadnutie
uskutočnilo najneskôr do 48 hodín od okamihu, keď sa o návrhu dozvedel,
b) vyžadovať od predsedu Bezpečnostnej rady a ďalších jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh,
c) predkladať Bezpečnostnej rade návrhy v záležitostiach bezpečnosti štátu.
Ak vláda opätovne začne vykonávať svoju činnosť, na prvej schôdzi po obnovení činnosti schváli alebo zruší
uznesenie Bezpečnostnej rady. Ak vláda uznesenie neschváli alebo ak zruší uznesenie prijaté Bezpečnostnou
radou, takéto uznesenie stráca platnosť.
Podľa územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky sa zriaďuje bezpečnostná rada kraja.
Bezpečnostná rada kraja vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v územnom obvode kraja v súčinnosti s
bezpečnostnými radami obvodov, inými štátnymi orgánmi a vyšším územným celkom, pripravuje návrhy opatrení
na zachovanie bezpečnosti kraja a opatrenia na predchádzanie krízovej situácii a predkladá ich Bezpečnostnej
rade.
Bezpečnostná rada kraja v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace
a) so zachovávaním alebo obnovou demokratického poriadku,
b) s organizovaním činnosti na obnovu zákonného stavu, na ochranu života a zdravia osôb, majetku a životného
prostredia,
c) so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva, zásobovania, dopravy, zdravotnej starostlivosti a
verejného poriadku,
d) s obmedzovaním základných práv a slobôd, ukladaním povinností právnickým osobám a fyzickým osobám v
rozsahu podľa tohto ústavného zákona.
Bezpečnostná rada kraja na zabezpečenie plnenia úloh uvedených v odseku 3 ukladá úlohy bezpečnostným
radám obvodov, iným štátnym orgánom a vyššiemu územnému celku v obvode svojej územnej pôsobnosti.
Informácie o prijatých opatreniach podľa odsekov 3 a 4, ako aj ďalšie návrhy na riešenie krízovej situácie
predkladá bezpečnostná rada kraja Bezpečnostnej rade.
Predsedom bezpečnostnej rady kraja je prednosta krajského úradu. Podpredsedom bezpečnostnej rady kraja je
3

60
zástupca prednostu krajského úradu; ďalšími členmi bezpečnostnej rady kraja sú zástupca Policajného zboru
určený Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, riaditeľ územnej vojenskej správy, riaditeľ krajského
riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru a predseda vyššieho územného celku.
Úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady kraja spojené s jej činnosťou zabezpečuje krajský úrad.
Členovia bezpečnostnej rady kraja sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.
Rokovanie bezpečnostnej rady kraja a úlohy jej sekretariátu upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje vláda.
Bezpečnostná rada kraja rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny
všetkých jej členov.
Bezpečnostná rada kraja zodpovedá za výkon svojej funkcie vláde; ak ústavné právomoci vlády vykonáva
Bezpečnostná rada, zodpovedá bezpečnostná rada kraja za výkon svojej funkcie Bezpečnostnej rade.
Podľa územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky sa zriaďuje bezpečnostná rada obvodu.
Bezpečnostná rada obvodu vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v územnom obvode obvodného úradu v
súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a obcami, pripravuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti okresu v
územnom obvode obvodného úradu a opatrenia na predchádzanie krízovej situácie a predkladá ich
bezpečnostnej rade kraja.
Bezpečnostná rada obvodu v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace:
a) so zachovávaním alebo s obnovou demokratického poriadku,
b) s organizovaním činnosti na obnovu zákonného stavu, na ochranu života a zdravia osôb, majetku a životného
prostredia,
c) so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva, zásobovania, dopravy, zdravotnej starostlivosti a
verejného poriadku,
d) s obmedzovaním základných práv a slobôd, ukladaním povinností právnickým osobám a fyzickým osobám v
rozsahu podľa tohto ústavného zákona.
Bezpečnostná rada obvodu na zabezpečenie plnenia úloh uvedených v odseku 3 ukladá úlohy iným štátnym
orgánom a obciam v obvode svojej územnej pôsobnosti.
Informácie o prijatých opatreniach podľa odsekov 3 a 4, ako aj ďalšie návrhy na riešenie krízovej situácie
predkladá bezpečnostná rada obvodu bezpečnostnej rade kraja.
Predsedom bezpečnostnej rady obvodu je prednosta obvodného úradu. Podpredsedom bezpečnostnej rady
obvodu je zástupca prednostu obvodného úradu; ďalšími členmi bezpečnostnej rady obvodu sú zástupca
Policajného zboru určený príslušným riaditeľom krajského riaditeľstva Policajného zboru, zástupca ozbrojených
síl určený Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, zástupca Hasičského a záchranného zboru určený
riaditeľom krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru.
Úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady obvodu spojené s jej činnosťou zabezpečuje obvodný úrad.
Členovia bezpečnostnej rady obvodu sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.
Rokovanie bezpečnostnej rady obvodu a úlohy jej sekretariátu upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje
bezpečnostná rada kraja.
Bezpečnostná rada obvodu rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny
všetkých jej členov.
Bezpečnostná rada obvodu zodpovedá za výkon svojej funkcie bezpečnostnej rade kraja.

52. Vzťahy v rámci výkonnej moci – prezident SR a vláda SR

Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident SR

Na návrh predsedu vlády prezident SR vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením
ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca NRSR.
Členovia vlády skladajú do rúk prezidenta SR sľub.
Ak NRSR vysloví vláde nedôveru alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident SR vládu odvolá.
Ak prezident SR prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády.
Člen vlády môže podať demisiu prezidentovi SR.
NRSR môže vysloviť nedôveru aj jednotlivému členovi vlády; v tomto prípade prezident SR člena vlády odvolá.
Návrh na odvolanie člena vlády môže podať prezidentovi SR aj predseda vlády.
Ak demisiu podá predseda vlády, demisiu podá celá vláda.
Ak NRSR vysloví nedôveru predsedovi vlády, prezident SR ho odvolá. Odvolanie predsedu vlády má za následok
odstúpenie vlády.
Ak prijme prezident SR demisiu alebo ak odvolá člena vlády, určí, ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať
veci člena vlády, ktorého demisiu prijal.
Vláda rozhoduje v zbore: o medzinárodných zmluvách SR, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident
SR, o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv na jej jednotlivých členov,
Prezident má právo vyžadovať si od vlády SR a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh.
Ak nie je prezident zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak
bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre
závažné dôvody, oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. a, b, c (a- zastupuje SR navonok, dojednáva a
ratifikuje medzinárodné zmluvy, dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu SR alebo so

61
súhlasom vlády na jej jednotlivých členov, b- môže podať na Ústavný súd SR návrh na rozhodnutie o súlade
dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas NRSR, s ústavou alebo s ústavným zákonom, c-
prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií,), n a o (n -vyhlasuje referendum, o- môže vrátiť
NRSR zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona) prechádzajú na vládu SR. Vláda
môže v tom čase poveriť svojho predsedu vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. Na predsedu vlády
prechádza v tom čase hlavné velenie ozbrojených síl.

53. Vzťahy medzi výkonnou a zákonodarnou mocou: NRSR – vláda/ NRSR – prezident

Prameň zákon o rokovacom poriadku NRSR

Rokovanie o programovom vyhlásení vlády a o dôvere vláde alebo jej
Predseda národnej rady zvolá po vymenovaní vlády schôdzu národnej rady tak, aby na nej predseda vlády
predniesol programové vyhlásenie vlády a požiadal o vyslovenie dôvery v tridsiaty deň po vymenovaní vlády.
Predseda národnej rady môže na návrh vlády zvolať schôdzu národnej rady aj pred uplynutím lehoty uvedenej v
predchádzajúcej vete.
Predseda národnej rady programové vyhlásenie vlády a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery pridelí na
prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.
Ak národná rada programové vyhlásenie vlády a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery neschváli, predseda národnej
rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky.
Vláda môže kedykoľvek požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery. Odôvodnená žiadosť sa podáva predsedovi
národnej rady.
Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde. 65)
Žiadosť vlády predseda národnej rady pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a
imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Predseda národnej rady na prerokovanie žiadosti vlády
zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa, keď žiadosť dostal.
Ak národná rada nevysloví vláde dôveru, predseda národnej rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky
Národná rada prerokuje návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi, ak o to požiada najmenej pätina jej
poslancov. Návrh sa podáva predsedovi národnej rady; návrh musí byť vyhotovený písomne a odôvodnený.
Predseda národnej rady na prerokovanie návrhu zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa, keď návrh
dostal, ak najmenej pätina poslancov nežiada zvolať schôdzu národnej rady do siedmich dní.
Predseda národnej rady bezodkladne zašle návrh podaný podľa odseku 1 vláde na zaujatie stanoviska v ním
určenom termíne podľa odseku 2. Návrh pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a
imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Ak vláda k návrhu nezaujme v určenom termíne
stanovisko, výbory a národná rada prerokujú návrh bez stanoviska vlády.
Ak bol návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi podľa odseku 1 podaný počas schôdze národnej
rady, tá ho môže prerokovať ako posledný bod svojho programu.
Ak národná rada na základe návrhu vysloví vláde alebo jej členovi nedôveru, predseda národnej rady to
bezodkladne oznámi prezidentovi republiky.
Hodina otázok
Do programu schôdze národnej rady sa zaradí hodina otázok, v ktorej odpovedajú členovia vlády, generálny
prokurátor a predseda najvyššieho kontrolného úradu na aktuálne otázky, najmä z ich pôsobnosti, ktoré písomne
položili poslanci do 12. hodiny dňa, ktorý predchádza dňu tohto bodu programu.
Národná rada môže rozhodnúť, že na hodine otázok sa bude diskutovať len o určitom probléme.
Prvých 15 minút je venovaných otázkam položeným predsedovi vlády.
Otázky musia byť stručné a musia umožňovať stručnú odpoveď. Poradie otázok sa určuje žrebom zo všetkých
podaných otázok. Poslanec, ktorý písomne položil otázku, má právo položiť ešte jednu doplňujúcu otázku ústne.
Na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď
do 30 dní. Prednes ústne podanej doplňujúcej otázky môže trvať najviac dve minúty. Pri udeľovaní slova sa
postupuje primerane.
Na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Ak sa bude na hodine otázok diskutovať len o určitom
probléme, stačí, ak bude prítomný príslušný člen vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť,
ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne
odpovedať sám. Na hodine otázok nemožno prijímať konkrétne návrhy ani podávať procedurálne návrhy.
Obžaloba prezidenta republiky
Návrh na obžalobu na prezidenta republiky za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu môže národnej
rade podať najmenej pätina poslancov.
Návrh na obžalobu predseda národnej rady bez zbytočného odkladu pridelí ústavnoprávnemu výboru na
prerokovanie a zašle prezidentovi republiky a vláde. Predseda národnej rady do 30 dní odo dňa, keď dostal návrh
na obžalobu na prezidenta republiky, zvolá schôdzu národnej rady, na ktorej sa návrh na obžalobu na prezidenta
republiky so stanoviskom ústavnoprávneho výboru prerokuje a o ňom rozhodne. Prezident republiky musí byť na
túto schôdzu národnej rady pozvaný a musí sa mu umožniť vyjadriť sa o návrhu na jeho obžalobu a vystúpiť v
rozprave.
Návrh na obžalobu na prezidenta republiky schvaľuje národná rada v tajnom hlasovaní.

62
Ak národná rada schváli návrh na obžalobu na prezidenta republiky, predseda národnej rady obžalobu na
prezidenta republiky zašle bez zbytočného odkladu na rozhodnutie ústavnému súdu.
Prezident:
- zvoláva ustanovujúcu schôdzu NRSR,
- môže rozpustiť NRSR, ak NRSR v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády SR neschválila jej
programové vyhlásenie, ak sa NRSR neuzniesla do 3 mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda SR
spojila vyslovenie dôvery, ak NRSR nebola dlhšie ako 3 mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo
prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, alebo ak zasadanie NRSR bolo prerušené
na dlhší čas, ako dovoľuje ústava, toto právo nemôže uplatniť počas posledných 6 mesiacov svojho volebného
obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu,
- prezident rozpustí NRSR v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný,
- vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia NRSR ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z
medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier,
- môže vrátiť NRSR zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona,
- podáva NRSR správy o stave SR a o závažných politických otázkach,
- prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním, ľudové
hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predseda NRSR na základe uznesenia NRSR prijatého najmenej
trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov NRSR a to do 30 dní od prijatia uznesenia tak, aby sa ľudové
hlasovanie vykonalo do 60 dní od jeho vyhlásenia, prezident je odvolaný, ak za jeho odvolanie v ľudovom
hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov, ak prezident nebol v ľudovom
hlasovaní odvolaný, rozpustí prezident NRSR do 30 dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania, v takom
prípade začína prezidentovi plynúť nové volebné obdobie, predseda NRSR vyhlási voľby do NRSR do 7 dní od
jej rozpustenia.
Oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. d, g, h, l, m, s a t (d- zvoláva ustanovujúcu schôdzu NRSR, g-
vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády SR, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich
demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva, h- vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov,
vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva
rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov, l- vypovedáva
vojnu na základe rozhodnutia NRSR, ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných
zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier, m- môže na návrh vlády SR nariadiť mobilizáciu
ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie) prechádzajú v tom čase na
predsedu NRSR

54. Súdy a sudcovia v zmysle Ústavy SR – všeobecné súdnictvo

Viď 7 Hlava, 2. oddiel, článok 141, 142, 143, 144, 145, 146, 148

55. Súdna rada SR

Ústava SR
Druhý oddiel
SÚDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Čl. 141
(1) V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.
(2) Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.
Čl. 141a Súdna rada Slovenskej republiky
(1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jej ďalšími
členmi sú
a. ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,
b. traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,
c. traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky,
d. traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.
(2) Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť osobu, ktorá je
bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.
(3) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť alebo
vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.
(4) Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí
a. predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na
odvolanie sudcov,
b. rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,
c. predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie,

63
d. predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú
republiku v medzinárodných súdnych orgánoch,
e. voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov,
f. vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu,
g. ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon.
(5) Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej
členov.
(6) Podrobnosti o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti, o organizácii a
o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy ustanoví zákon.
Čl. 145
(3) Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
prezident Slovenskej republiky na päť rokov....
Čl. 147
(1) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe
právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný
čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, na základe
rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho
voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.
(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať,
a. ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské
povinnosti,
b. ak dosiahol vek 65 rokov.
185/2002 Z.z. z o súdnej rade
Tento zákon upravuje pôsobnosť Súdnej rady SR a podrobnosti o spôsobe ustanovenia jej členov, o organizácii
a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy.
Sídlom súdnej rady je Bratislava.
Súdna rada má 18 členov. Sú nimi predseda súdnej rady a ďalší jej členovia.
Členom súdnej rady ustanoveným Národnou radou Slovenskej republiky prezidentom Slovenskej republiky a
vládou Slovenskej republiky môže byť len osoba, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a
najmenej 15 rokov odbornej praxe.
Vysokoškolské právnické vzdelanie člena súdnej rady sa na účely tohto zákona preukazuje
a) diplomom vydaným vysokou školou po skončení magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v
Slovenskej republike,
b) dokladom o vysokoškolskom štúdiu vydanom zahraničnou vysokou školou, ktorý je nostrifikovaný právnickou
fakultou vysokej školy v Slovenskej republike, alebo
c) dokladom o štúdiu vydanom zahraničnou vysokou školou štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela
medzinárodnú zmluvu o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní.
Za bezúhonnú sa na účely tohto zákona nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za
úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov nie starším ako tri mesiace. Funkcia
člena súdnej rady je nezlučiteľná s funkciou predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky alebo
podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, prokurátora, príslušníka Policajného zboru
Slovenskej republiky a príslušníka Slovenskej informačnej služby.
Do ďalšej pôsobnosti súdnej rady podľa zákona patrí
a) prerokovať správy o čerpaní rozpočtových prostriedkov súdov,
b) schvaľovať štatút súdnej rady a rokovací poriadok súdnej rady ,
c) schvaľovať organizačný poriadok Kancelárie súdnej rady Slovenskej republiky
d) voliť podpredsedu súdnej rady ,
e) koordinovať činnosť sudcovských rád,
f) zaujímať stanoviská k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva,
konanie pred súdmi a postavenie sudcov,
g) zaujímať stanoviská k návrhom koncepčných dokumentov týkajúcich sa súdnictva, ktoré sa predkladajú na
rokovanie národnej rady a vlády,
h) volí určený počet členov rady Justičnej akadémie.
Súdna rada po dohode s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky ďalej
a) schvaľuje zásady výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu, funkčného postupu sudcov na súd
vyššieho stupňa a na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie,
b) schvaľuje zásady hodnotenia sudcov,
c) schvaľuje zásady výberového konania na funkcie predsedu okresného súdu, predsedu krajského súdu,
predsedu Špeciálneho súdu, podpredsedu okresného súdu, podpredsedu krajského súdu a podpredsedu
Špeciálneho súdu,
d) schvaľuje zásady sudcovskej etiky,
e) schvaľuje zásady povoľovania práce v domácom prostredí,

64
f) určuje obsahovú náplň vzdelávania sudcov.
Súdna rada si volí zo svojich členov podpredsedu.Návrh kandidáta na podpredsedu môže podať každý člen.
Podpredseda zastupuje predsedu počas neprítomnosti. Ak nie je prítomný ani podpredseda, vykonáva povinnosti
prítomný, vekovo najstarší člen súdnej rady. Na návrh najmenej troch členov súdnej rady je možné podpredsedu
odvolať.
Zasadnutie súdnej rady zvoláva a zasadnutie vedie predseda
Program navrhuje predseda. Každý člen oprávnený navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu zasadnutia.
(najmenej 3 na pridanie/zmenu bodu do programu). Program zasadnutia si schvaľuje samotná súdna rada.
Predseda zvoláva zasadnutie súdnej rady podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace, alebo ak o zvolanie
písomne požiada najmenej tretina členov.
Na prijatie uznesenia súdnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
Člen súdnej rady , ktorý je kandidátom vo voľbe, nemá právo hlasovať na tejto voľbe, ak sa o zvolenie do tej istej
funkcie uchádza aspoň jeden ďalší kandidát, ktorý nie je členom súdnej rady .
Hlasovanie súdnej rady je verejné; to neplatí, ak «súdna» «rada» rozhoduje o návrhu na
a) vymenovanie sudcu,
b) vymenovanie a odvolanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
c) vymenovanie a odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
d) vymenovanie a odvolanie podpredsedu súdnej rady,
e) voľbu kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne,
f) voľbu a odvolanie členov a predsedov disciplinárnych senátov.
Predseda zasiela ministrovi spravodlivosti uznesenie do 3 dní od rozhodnutia (vo veciach hore)
Predseda zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti súdnej rady na voľne prístupnej internetovej stránke. Na
internetovej stránke sa uverejní termín zasadnutia súdnej rady do 24 hodín od jeho zvolania zároveň s návrhom
programu zasadnutia. Uverejní sa ďalej prijaté uznesenie súdnej rady , zápisnica z hlasovania a zápisnica zo
zasadnutia.
Zasadnutie súdnej rady je neverejné, ak zákon alebo Súdna rada nerozhodne inak.
Minister spravodlivosti môže byť prítomný na zasadnutí so súhlasom Súdnej rady. So súhlasom sa zasadnutia
môžu zúčastniť aj iné osoby.
Funkcia člena súdnej rady nie je spojená s nárokom na odmenu (len náhrada výdavkov spojených s činnosťou
v nej)
Úlohy spojené s organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti vykonáva
kancelária súdnej rady.Riadi ju a v jej mene vystupuje vedúci kancelárie. Vedúceho kancelárie vymenúva a
odvoláva predseda súdnej rady, ktorému zodpovedá za jej činnosť.
Kancelária súdnej rady je rozpočtová organizácia, ktorá je zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly
štátneho rozpočtu Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podrobnosti o organizácii a činnosti určuje organizačný poriadok, ktorý vydáva vedúci kancelárie súdnej rady.
Voľba členov súdnej rady sudcami .Voľba členov súdnej rady sudcami sa koná na základe ich všeobecného,
rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. Právo voliť členov súdnej rady majú všetci sudcovia,
ktorí ku dňu volieb vykonávajú funkciu sudcu. Zoznam sudcov obvodu príslušnej sudcovskej rady zabezpečí
predseda sudcovskej rady. O námietkach vo veciach zápisu do zoznamu sudcov rozhoduje hlavná volebná
komisia.Za člena súdnej rady môže byť zvolený každý sudca, ktorý ku dňu volieb vykonáva funkciu sudcu.
Návrh kandidáta na člena môže podať sudcovská rada, stavovská organizácia sudcov alebo najmenej desať
sudcov. Na voľby členov súdnej rady sa zriaďujú:
a) hlavná volebná komisia,
b) volebné komisie v obvodoch sudcovských rád.
Kandidát na člena nemôže byť členom hlavnej volebnej komisie alebo volebnej komisie.
Členmi hlavnej volebnej komisie sú zástupcovia sudcovských rád, a to vždy jeden z volených členov za každú
sudcovskú radu. Sudcovská rada zvolí svojho zástupcu v hlavnej volebnej komisii najneskôr do 15 dní odo dňa
vyhlásenia volieb. Predsedu hlavnej volebnej komisie si určia jej členovia voľbou; ak sa predseda neurčí voľbou,
určí sa žrebom.
Volebná komisia je päťčlenná a jej členov volí zhromaždenie sudcov z obvodu príslušnej sudcovskej rady
bezprostredne pred začatím volieb. Predsedu volebnej komisie si určia jej členovia voľbou; ak sa predseda neurčí
voľbou, určí sa žrebom.
Hlavná volebná komisia a volebná komisia sú schopné uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina
všetkých jej členov. Na platnosť jej rozhodnutia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. V
prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. návrh kandidáta sa doručuje predsedovi súdnej rady .
Predseda do 30 dní pred dňom konania volieb odovzdá všetky doručené návrhy kandidátov predsedovi hlavnej
volebnej komisie.
Návrh kandidáta obsahuje meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, rodné číslo, deň ustanovenia do funkcie
sudcu a miesto výkonu funkcie sudcu, ktorý je kandidátom na člena. Návrh môže obsahovať aj odôvodnenie
zamerané najmä na údaje o odbornej praxi navrhovaného kandidáta. K návrhu kandidáta sa prikladá
vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou.
V prílohe k návrhu kandidáta navrhovateľ určí svojho splnomocnenca a jeho náhradníka a uvedie ich meno,

65
priezvisko a adresu trvalého pobytu. Splnomocnencom ani jeho náhradníkom nemôže byť kandidát. Úkonmi
svojho splnomocnenca vo volebných veciach je navrhovateľ viazaný. Nastúpenie náhradníka na miesto
splnomocnenca navrhovateľ oznámi hlavnej volebnej komisii. predložené návrhy kandidátov preskúma hlavná
volebná komisia najneskôr do 15 dní pred dňom konania volieb. Ak hlavná volebná komisia zistí, že predložený
návrh kandidáta nespĺňa náležitosti podľa zákona, bezodkladne na to upozorní splnomocnenca navrhovateľa s
určením lehoty, v akej má návrh kandidáta doplniť alebo opraviť. Na návrh kandidáta, ktorý nebol v určenej lehote
doplnený alebo opravený, sa neprihliada. Podanie návrhu kandidáta hlavná volebná komisia potvrdí
splnomocnencovi navrhovateľa.
Hlavná volebná komisia po preskúmaní návrhov kandidátov zostaví listinu kandidátov, v ktorej uvedie podľa
abecedného poradia priezvisko a meno kandidátov, ktorí spĺňajú podmienky zákona, s uvedením ich miesta
výkonu funkcie sudcu a dňa ich posledného ustanovenia do funkcie sudcu. Takto zostavenú listinu kandidátov
podpíše predseda hlavnej volebnej komisie a ďalší jej dvaja vekom najstarší členovia.
Predseda hlavnej volebnej komisie zabezpečí zverejnenie listiny kandidátov na všetkých súdoch najneskôr desať
dní pred dňom konania voľby. Navrhovateľ môže do piatich dní pred začatím volieb písomne vziať svoj návrh
kandidáta späť. Kandidát sa môže do začatia volieb svojej kandidatúry písomne vzdať. Späť vzatie návrhu
kandidáta a vzdanie sa kandidatúry nemožno vziať späť. Späť vzatie návrhu kandidáta a vzdanie sa kandidatúry
sa doručí predsedovi hlavnej volebnej komisie, ktorý vhodným spôsobom zabezpečí jeho zverejnenie.
Hlasovacie lístky
Hlavná volebná komisia najneskôr do troch dní pred dňom konania volieb zabezpečí vyhotovenie a rozoslanie
hlasovacích lístkov v počte potrebnom na riadny priebeh volieb. Na hlasovacom lístku sa uvedú v abecednom
poradí navrhnutí kandidáti z listiny kandidátov vrátane ich prideleného poradového čísla.
Hlasovacie lístky hlavná volebná komisia opatrí odtlačkom pečiatky a podpisom predsedu hlavnej volebnej
komisie.
Hlavná volebná komisia prostredníctvom svojich členov z obvodov príslušných sudcovských rád zabezpečí
doručenie hlasovacích lístkov predsedom príslušných volebných komisií.
Sudca dostane hlasovací lístok v deň a na mieste konania volieb.
Deň, čas a miesto konania volieb
Deň a čas konania volieb vyhlasuje predseda najneskôr 60 dní pred ich konaním a súčasne oznámi počet členov,
ktorí majú byť zvolení vo voľbách. Deň konania volieb musí byť najneskôr 30 dní pred uplynutím funkčného
obdobia člena alebo najneskôr 75 dní po uprázdnení funkcie člena.
Voľby sa konajú na zhromaždení sudcov na účely voľby člena súdnej rady v ten istý deň a v tom istom čase v
obvodoch všetkých sudcovských rád.
Hlasovanie: vydanie hlasovacích lístkov sudcom, priebeh volieb a zistenie výsledkov hlasovania organizuje a
riadi volebná komisia. Prevzatie hlasovacieho lístka sudca potvrdí vlastnoručným podpisom. Hlasovanie sa
uskutoční zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, ktorému sudca odovzdáva svoj hlas, v osobitne
vyhradenom priestore určenom na úpravu hlasovacích lístkov a vhodením hlasovacieho lístka do volebnej
schránky. Sudca je oprávnený voliť najviac taký počet kandidátov, koľko členov súdnej rady je potrebné zvoliť.
Zistenie a vyhlásenie výsledkov hlasovania
V miestnosti, kde volebná komisia spočítava hlasy, majú právo byť prítomní len členovia volebnej komisie a
hlavnej volebnej komisie. Po skončení hlasovania dá predseda volebnej komisie zapečatiť neprevzaté volebné
lístky a otvoriť volebnú schránku. Volebná komisia vylúči neplatné a spočíta platné hlasy.
V prípade pochybností o platnosti hlasovacieho lístka s konečnou platnosťou rozhodne volebná komisia.
Zápisnica o priebehu a výsledkoch hlasovania
Volebná komisia vyhotoví v dvoch vyhotoveniach zápisnicu o priebehu a výsledkoch hlasovania, ktorú podpíšu
všetci členovia volebnej komisie. Ak niekto nepodpíše, uvedie dôvod.V zápisnici sa uvedie:
a) celkový počet sudcov obvodu príslušnej sudcovskej rady, ktorí majú právo voliť,
b) počet sudcov obvodu príslušnej sudcovskej rady, ktorí si prevzali hlasovacie lístky,
c) počet odovzdaných hlasovacích lístkov,
d) počet platných hlasovacích lístkov,
e) počet neplatných hlasovacích lístkov,
f) počet hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov.
Volebná komisia odovzdá zápisnicu o priebehu a výsledkoch hlasovania spolu s volebnou dokumentáciou
zástupcovi hlavnej volebnej komisie a jedno vyhotovenie zápisnice o priebehu a výsledkoch hlasovania odovzdá
predsedovi príslušnej sudcovskej rady. Ten zabezpečí bezodkladné zverejnenie výsledkov hlasovania v obvode
sudcovskej rady vhodným spôsobom.
Zistenie výsledkov volieb
Hlavná volebná komisia zráta počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov vo všetkých
obvodoch sudcovských rád a zostaví poradie kandidátov podľa počtu získaných hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov
odovzdaných pre jednotlivých kandidátov získa skoršie poradie kandidát s dlhším časom výkonu funkcie sudcu.
Zápisnica o výsledku volieb
(1) V zápisnici o výsledku volieb sa uvedie
a) celkový počet sudcov, ktorí majú právo voliť
b) počet sudcov, ktorí si prevzali hlasovacie lístky,

66
c) počet odovzdaných hlasovacích lístkov,
d) počet platných hlasovacích lístkov,
e) počet neplatných hlasovacích lístkov,
f) počet hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov.
Ďalej sa uvedie aj meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a miesto výkonu funkcie sudcu, ktorý bol
zvolený za člena súdnej rady . V prípade vyhlásenia volieb na obsadenie miest viacerých členov súdnej rady sa
uvedie i poradie kandidátov. Zápisnicu o výsledku volieb podpisujú všetci členovia hlavnej volebnej komisie. Ak
niekto nepodpíše, uvedie dôvod. Po podpise zápisnice o výsledku volieb predseda hlavnej volebnej komisie
zverejní výsledky volieb. lavná volebná komisia vydá zvolenému členovi súdnej rady osvedčenie o jeho zvolení
za člena. V osvedčení sa uvedie meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a miesto výkonu funkcie sudcu,
ktorého zvolili sudcovia za člena. Predseda hlavnej volebnej komisie bezodkladne oznámi údaje súdnej rady ,
predsedovi Národnej rady, prezidentovi a predsedovi vlády SR.
USTANOVOVANIE ĎALŠÍCH ČLENOV SÚDNEJ RADY
Voľba členov súdnej rady NR SR
Národná rada volí členov súdnej rady podľa osobitného predpisu. Predseda NR SR oznámi predsedovi súdnej
rady meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a trvalý pobyt člena súdnej rady zvoleného národnou radou.
Vymenovanie členov súdnej rady pezidentom a vládou
Prezident oznámi predsedovi súdnej rady meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a trvalý pobyt člena
súdnej rady vymenovaného prezidentom po zániku funkcie člena súdnej rady vymenovaného
prezidentom.Predseda vlády Slovenskej republiky oznámi predsedovi súdnej rady meno, priezvisko, akademický
titul, rodné číslo a trvalý pobyt člena súdnej rady vymenovaného vládou do 60 dní po zániku funkcie člena súdnej
rady vymenovaného vládou.
Zánik funkcie člena súdnej rady
Funkcia člena súdnej rady zaniká
a) uplynutím funkčného obdobia člena,
b) vzdaním sa funkcie člena,
c) odvolaním člena ,
d) smrťou člena,
e) zánikom funkcie sudcu, ak ho za člena súdnej rady zvolili sudcovia,
f) zánikom funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
g) ak člena súdnej rady už nemožno považovať za bezúhonného.
Člen súdnej rady písomne oznámi vzdanie sa funkcie člena predsedovi súdnej rady. Funkcia člena súdnej rady
zaniká uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov od doručenia oznámenia predsedovi súdnej rady.
Návrh na odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami môžu podať najmenej tri sudcovské rady alebo
najmenej štvrtina sudcov oprávnených voliť. Odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami je platné, ak sa za
jeho odvolanie vyslovila nadpolovičná väčšina všetkých sudcov.
VOĽBA A ODVOLANIE PREDSEDU NS SR A PODPREDSEDU NS SR
A USTANOVENIE DO ĎALŠÍCH FUNKCIÍ V PÔSOBNOSTI SÚDNEJ RADY
Návrh na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu SR alebo podpredsedu Najvyššieho súdu SR predkladá
súdna rada prezidentovi na základe výsledkov ňou uskutočnených volieb; voľby sa konajú na verejnom zasadnutí
súdnej rady.
Kandidátov na predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu môže súdnej rade navrhnúť súdnej
rady , sudcovské rady, stavovské organizácie sudcov, zhromaždenie sudcov Najvyššieho súdu SR, sudca
Najvyššieho súdu SR a minister spravodlivosti SR (ďalej len navrhovateľ ).
Deň a čas konania volieb vyhlasuje predseda súdnej rady najneskôr 45 dní pred ich konaním. Predseda súdnej
rady oznámi všetkým navrhovateľom vyhlásenie volieb s výzvou na predloženie kandidátov na predsedu
najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa
doručenia oznámenia o vyhlásení volieb.Návrh kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu
najvyššieho súdu obsahuje meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, dátum ustanovenia do funkcie sudcu a
dátum pridelenia alebo preloženia sudcu na Najvyšší súd SR. K návrhu sa prikladá vlastnoručne podpísané
vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou.
Návrh kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu sa doručuje predsedovi
súdnej rady; na návrhy doručené predsedovi súdnej rady po uplynutí lehoty a na návrhy, ktoré nemajú všetky
náležitosti ustanovené týmto zákonom, sa neprihliada. Predseda súdnej rady zabezpečí doručenie zoznamu
kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu členom súdnej rady najneskôr
15 dní predo dňom konania volieb.
Návrh kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu možno do začatia volieb
vziať písomne späť. Kandidát na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu sa môže do
začatia volieb písomne vzdať svojej kandidatúry. Späťvzatie návrhu kandidáta a vzdanie sa kandidatúry je účinné
doručením predsedovi súdnej rady.
Kandidáti na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu majú právo zúčastniť sa na
zasadnutí súdnej rady, na ktorom sa konajú voľby predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho
súdu. Predseda súdnej rady zabezpečí doručenie pozvánky kandidátom na zasadnutie súdnej rady najneskôr

67
sedem dní predo dňom konania volieb.
Súdna rada vytvorí pre všetkých kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu
rovnaké podmienky na prezentáciu svojej osoby a svojej predstavy o pôsobení vo funkcii predsedu najvyššieho
súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu.
O priebehu a výsledkoch volieb sa vyhotoví zápisnica, v ktorej sa uvedie najmä
a) celkový počet členov súdnej rady, ktorí mali právo voliť,
b) počet hlasov členov súdnej rady odovzdaných pre jednotlivých kandidátov,
c) poradie kandidátov podľa počtu získaných hlasov členov súdnej rady.
Výsledky volieb sa vyhlasujú na zasadnutí súdnej rady, na ktorom sa voľba predsedu najvyššieho súdu alebo
podpredsedu najvyššieho súdu vykonala. Ak žiadny z kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo
podpredsedu najvyššieho súdu nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady a na voľbe sa
zúčastnili viac ako dvaja kandidáti, vykoná sa na tom istom zasadnutí súdnej rady opakovaná voľba. Na
opakovanej voľbe sa zúčastnia kandidáti, ktorí vo voľbe získali najväčší počet hlasov a druhý najväčší počet
hlasov. Ak žiadny z kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu nezíska vo
voľbe, v opakovanej voľbe, nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady, uskutočnia sa nové voľby.
Súdna rada predloží prezidentovi návrh na vymenovanie sudcu za predsedu najvyššieho súdu alebo
podpredsedu najvyššieho súdu bez zbytočného odkladu po zasadnutí súdnej rady, na ktorom sa uskutočnili voľby
kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu.
Nová voľba
Ak ani v opakovanej voľbe nebol zvolený kandidát na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho
súdu, vykonajú sa nové voľby na ďalšom zasadnutí súdnej rady. Súdna rada ihneď po bezvýslednej opakovanej
voľbe určí deň a čas konania novej voľby. Na novej voľbe bezprostredne nasledujúcej po bezvýslednej
opakovanej voľbe sa nemôžu zúčastniť kandidáti, o ktorých sa už hlasovalo.
Ďalšia voľba
Ak ani v novej voľbe nezíska žiadny kandidát predpísaný počet hlasov, Súdna rada určí do 45 dní ďalšie voľby. V
ďalšej voľbe sa o zvolenie môžu uchádzať aj kandidáti, ktorí sa o zvolenie uchádzali v prvej voľbe. Z ďalšej voľby
sú vylúčení kandidáti, ktorí sa uchádzali o zvolenie v bezprostredne predchádzajúcej voľbe.
Návrh na odvolanie predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu
Návrh na odvolanie predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu podá Súdna rada
prezidentovi z dôvodov uvedených v čl. 147 Ústavy Slovenskej republiky. O tomto návrhu Súdna rada rozhodne
do 15 dní od zistenia dôvodu.
Ďalšie personálne návrhy v pôsobnosti súdnej rady
Návrh na voľbu kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za SR v medzinárodných súdnych orgánoch, súdnej
rade podať
a) člen súdnej rady,
b) minister spravodlivosti SR,
c) stavovská organizácia sudcov,
d) iná stavovská právnická organizácia.
Za kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za SR v medzinárodných súdnych orgánoch, možno navrhnúť
občana, ktorý
a) získal právnické vzdelanie absolvovaním magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v SR alebo
má uznaný alebo nostrifikovaný doklad o získaní právnického vzdelania absolvovaním štúdia rovnakej úrovne na
vysokej škole v zahraničí,
b) je bezúhonný, preukázateľne je významnou osobnosťou v odbore práva a jeho morálne vlastnosti dávajú
záruku, že funkciu sudcu bude riadne vykonávať,
c) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
d) má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie sudcu,
e) zložil odbornú justičnú skúšku, prokurátorskú skúšku, advokátsku skúšku alebo skúšku komerčného právnika a
aspoň päť rokov vykonával právnickú prax.
Návrh na kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za SR v medzinárodnom súdnom orgáne, sa podáva súdnej
rade. Návrh obsahuje
a) meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, dátum narodenia, profesionálny životopis kandidáta, dátum a
podpis navrhovateľa,
b) doklad o tom, že kandidát zložil odbornú justičnú skúšku, advokátsku skúšku, prokurátorskú skúšku alebo
odbornú skúšku komerčného právnika a že aspoň päť rokov vykonával právnickú prax,
c) písomný súhlas kandidáta s kandidatúrou,
d) príp. aj doklad o prerokovaní návrhu v príslušných orgánoch.
Na návrhy, ktoré nemajú všetky náležitosti ustanovené týmto zákonom, sa neprihliada.
Súdna rada môže kandidátov vypočuť, a to pred svojím rozhodnutím. Návrh je schválený, ak zaň v tajnom
hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov súdnej rady.
Súčinnosť súdov a orgánov verejnej moci so súdnou radou
Súdy a orgány verejnej moci sú povinné poskytnúť súdnej rade súčinnosť pri výkone jej pôsobnosti, najmä sú
povinné poskytnúť súdnej rade na požiadanie dokumenty a informácie, ktoré súdna rada potrebuje na jej

68
rozhodovanie.
V súvislosti s výkonom pôsobnosti súdnej rady sú poverení členovia súdnej rady oprávnení vykonať úkony
potrebné na zistenie skutočností a zabezpečenie dôkazov nevyhnutných na rozhodovanie, súdna rada je najmä
oprávnená nahliadnuť do spisu orgánu verejnej moci alebo súdneho spisu a robiť si z nich odpisy, výpisy a kópie.
Pri výkone pôsobnosti v súvislosti s oprávnením súdnej rady podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči
sudcovi je súdna rada oprávnená požadovať od disciplinárne zodpovedného sudcu stanovisko k disciplinárnemu
previneniu a k veciam súvisiacim s disciplinárnym previnením.
Členovia súdnej rady sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone
oprávnení súdnej rady.
Člen súdnej rady má právo na zabezpečenie primeraného času na prípravu na zasadnutie a na prípravu
materiálov na rokovanie súdnej rady.

56. Ústavný súd SR – charakteristika, právomoci

Zdroj: Zákon 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov
Charakteristika:
Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR)
je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti
sídlo v Košiciach
13 sudcov
na čele predseda, ktorého zastupuje podpredseda
rozodovanie v pléne (tvoria ho všetci sudcovia) alebo v senátoch (predseda senátu+2 sudcovia)
Právomoci:
v zmysle Ústavy - Čl. 125:
(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná
rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,
b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná
rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s
ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,
d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných
nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými
zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich
nerozhoduje iný súd.
(2) Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych
predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva
a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
(3) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad,
strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne
predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu
s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a
ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1
písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť
po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
(4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného právneho
predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo s
ústavným zákonom.
(5) Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých
ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení
účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré
bolo prijaté.
6) Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na
vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.
V zmysle zákona 38/1993:
ÚS začne konanie, ak návrh podá:
Najmenej 1/5 poslancov NR SR
Prezident SR

69
Vláda SR
Súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou
Generálny prokurátor SR
Každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127a Ústavy
ÚS rozhoduje v konaniach:
O súlade právnych predpisov
Ak ÚS prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy, môže
uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení,
ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody
vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú SR ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok; rovnako môže urobiť aj
na návrh účastníka konania.
Uznesenie o pozastvení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení
môže ÚS aj bez návrhu zrušiť, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa prijalo; inak uznesenie zaniká vyhlásením
rozhodnutia vo veci samej alebo zastavením konania.
Ak ÚS pri rozhodovaní podľa čl. 125 Ústavy zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily
s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s MZ, a pritom zistí nesúlad aj ďalších právnych predpisov s
predpismi vyššej právnej sily alebo s MZ, vydá nález o zistenom nesúlade aj týchto ďalších právnych predpisov.
Nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s MZ, vyhlási
sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v
Zbierke zákonov.
O súlade medzinárodných zmlúv
Návrh na začatie konania o súlade dojednanej MZ s Ústavou alebo ústavnými zákonmi, na ktorú je potrebný
súhlas NR SR, môže podať ÚS-u prezident SR alebo vláda SR pred jej predložením na rokovanie NR SR.
Ak ÚS rozhodol, že dojednaná MZ nie je v súlade s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi, nemožno ju ratifikovať.
O predmete referenda
Návrh na začatie konania o súlade predmetu referenda, ktoré sa má vyhlásiť podľa osobitného predpisu, môže
podať prezident SR, ak má pred vyhlásením referenda pochybnosti, či predmet referenda je v súlade s Ústavou
alebo s ústavnými zákonmi.
Ak ÚS rozhodne, že predmet referenda nie je v súlade s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi, nemožno také
referendum vyhlásiť.
Vo veciach sporov o príslušnosť
Návrh na začatie konania môže podať ústredný orgán, ktorý tvrdí, že je príslušný na rozhodovanie, ako aj ten,
ktorý svoju príslušnosť odmieta.
Výklad ústavných zákonov
ÚS podáva výklad ústavných zákonov len vtedy, ak je vec sporná.
O sťažnostiach
Konanie o sťažnostiach FO a PO
Sťažnosť môže podať FO alebo PO, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu
zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. (pozn. + 2mesačná lehota!)
Možnosť priznania primeraného finančného zadosťučinenia obeti, ktoré je povinný vyplatiť orgán, ktorý základné
právo alebo slobodu porušil.
Konanie o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy
Sťažnosť môže podať orgán územnej samosprávy, ktorý tvrdí, že neústavným alebo nezákonným rozhodnutím,
alebo iným neústavným alebo nezákonným zásahom sa zasiahlo do vecí územnej samosprávy, ak o ochrane
proti takým rozhodnutiam alebo zásahom nerozhoduje iný súd.
Konanie vo volebných veciach
Sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho
parlamentu alebo do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať okrem navrhovateľov
uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10% oprávnených
voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10% voličov.
Sťažnosť proti výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu alebo do
orgánu miestnej
samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10% hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10%
voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.
Ústavný súd môže:
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.

70
Konanie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo hnutia
Konanie o sťažnostiach proti výsledku referanda a o sťažnostiach proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní
prezidenta Slovenskej republiky
Navrhovateľom môže byť
a) najmenej 1/5 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) generálny prokurátor Slovenskej republiky,
e) skupina najmenej 350 tisíc občanov Slovenskej republiky.
Konanie o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky
Na návrh poslanca NR SR
Konanie o preskúmaní rozhodnutia NR SR vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom
Konanie o obžalobe na prezidenta republiky
Konanie o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu
Ďalšia disciplinárna a iná právomoc

57. Ústavný súd SR – organizácia

Zdroj: Uznesenie 114/1993 Z. z. (Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky)
z 8.4.1993 (SaRP)
Organizáciu ÚS upravuje Druhá časť SaRP, § 3 - § 8:
SaRP podrobnejšie upravuje vnútorné pomery Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS) pri príprave konania a
rozhodovania, postavenie pléna, senátov, sudcov spravodajcov (ďalej len "spravodajca"), súdnych poradcov a
iných osôb zúčastňujúcich sa na činnosti Ústavného súdu, ako aj disciplinárne konanie proti sudcom.
Činnosť Ústavného súdu v rozsahu ustanovenom zákonom vykonáva plénum, senáty, predseda Ústavného súdu,
podpredseda Ústavného súdu, sudcovia, spravodajcovia a Kancelária Ústavného súdu.
Plénum Ústavného súdu tvoria všetci sudcovia tohto súdu. Plénum rozhoduje najmä
a) o súlade zákonov s Ústavou a s ústavnými zákonmi [čl. 125 písm. a) Ústavy] a o súlade nariadení vlády,
všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s
Ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi [čl. 125 písm. b) Ústavy],
b) o návrhu (čl. 152 ods. 3 Ústavy) na vyslovenie neplatnosti právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej
Federatívnej Republike, ak ide o posúdenie ich súladu podľa čl. 125 písm. a) a b) Ústavy,
c) o ústavnosti a zákonnosti volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a do orgánov územnej samosprávy (čl.
129 ods. 2 Ústavy),
d) o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v
zhode s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi (čl. 129 ods. 4 Ústavy),
e) o obžalobe proti prezidentovi Slovenskej republiky vo veci vlastizrady (čl. 107 a 129 ods. 5 Ústavy),
f) o súhlase na zadržanie a na trestné stíhanie sudcu Ústavného súdu alebo na jeho vzatie do väzby (čl. 136 ods.
2 Ústavy),
g) o stanovisku k otázke odchylného právneho názoru senátov Ústavného súdu predloženej na posúdenie podľa
§ 6 zákona,
h) o návrhu predsedu Ústavného súdu na začatie disciplinárneho konania (§ 16 ods. 1 zákona), o pozastavení
výkonu funkcie sudcu do skončenia disciplinárneho konania (§ 16 ods. 3 zákona), o námietkach sudcu alebo
predsedu Ústavného súdu proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu (§ 16 ods. 5 zákona) a o návrhu na odvolanie
sudcu Ústavného súdu (§ 138 ods. 2 Ústavy a § 16 ods. 6 zákona),
i) o Spravovacom a rokovacom poriadku Ústavného súdu a o jeho zmenách a doplnkoch.
Plénum Ústavného súdu ďalej rozhoduje
a) o úprave svojich vnútorných pomerov (čl. 131 Ústavy), najmä o Organizačnom poriadku Kancelárie Ústavného
súdu a o návrhu rozpočtu Ústavného súdu,
b) o určení stálych členov senátov Ústavného súdu.
Ústavný súd má dva trojčlenné senáty zložené zo stálych členov senátu.
Na čele senátu je predseda volený stálymi členmi senátu na ustanovujúcom zasadnutí senátu na dobu jedného
roka. Sudcu, ktorý bol zvolený za predsedu senátu, nemožno do tejto funkcie zvoliť na ďalšie dva po sebe
nasledujúce roky.
Senát rozhoduje
a) o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 písm. c) až e) Ústavy,
b) o návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej
Republike, ak ide o ich súlad podľa čl. 125 písm. c) až e) Ústavy,
c) o kompetenčných sporoch (čl. 126 Ústavy),
d) o ústavných sťažnostiach (čl. 127 Ústavy),
e) o výklade ústavných zákonov (čl. 128 ods. 1 Ústavy),

71
f) o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky
(čl. 129 ods. 1 Ústavy),
g) o sťažnostiach proti výsledku referenda (čl. 129 ods. 3 Ústavy),
h) o podnetoch právnických a fyzických osôb (čl. 130 ods. 3 Ústavy),
i) o súhlase na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (čl. 136 ods. 3 Ústavy).
Spravodajca poverený prípravou konania a rozhodovania pléna alebo senátu Ústavného súdu vykonáva
procesné úkony súvisiace so skúmaním a zabezpečovaním podmienok konania o podaniach, s ich predbežným
prerokovaním v pléne alebo v senáte, so zadovážením a vykonaním dôkazov potrebných na zistenie stavu veci a
s obstaraním vysvetlení, stanovísk účastníkov konania, listinných a iných dôkazov potrebných na rozhodnutie o
veci samej.Kancelária Ústavného súdu

58.Konanie pre Ústavným súdom SR

viď 7 Hlava, 1. oddiel, článok 130, 131, 133, 134,

59. Konanie o súlade právnych predpisov

- v zákone č.38/1993 o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
a v zákone č. 114/1993 Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu SR

60. Konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb

- v zákone č.38/1993 o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
a v zákone č. 114/1993 Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu SR

61. Prokuratúra SR
viď ústava, 8 Hlava, 1. oddiel, článok 149,150,151

62. Verejný ochranca práv

Zdroj: učebnica ústavného práva, ústava, zákon č.564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona
č.618/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2005.
Ústavným zákonom č. 90/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR, sa rozšíril obsah ôsmej hlavy ústavy
o druhý oddiel nazvaný „Verejný ochranca práv“. Ustanovenie čl. 1551a ústavy tak zriaďuje nový ústavný inštitút,
ktorý v ústavnom systéme SR dosiaľ neexistoval.
„Ombudsman“ má spravidla v právnych poriadkoch jednotlivých štátov domáce pomenovanie, ktoré vzniká
prekladom výrazu „ombudsman“ ako „zmocnenec“, „zástupca“, „obhajca“ a ktoré zároveň vyjadruje rozličný
obsah jeho funkcií v tom-ktorom štáte.
V slovenskom právnom poriadku má tento nový inštitút označenie „verejný ochranca práv“.
Vo všeobecnosti môžeme ombudsmana chápať ako nezávislú a nestrannú osobu poverenú parlamentom, ktorá
preskúmava sťažnosti občanov proti nezákonnému, resp. nespravodlivému konaniu alebo nečinnosti verejnej
správy a pôsobí na nápravu nezákonnosti svojou osobnou autoritou silou argumentov a presvedčovacou
schopnosťou.
Definícia ombudsmana, ktorú podáva Medzinárodná asociácia právnikov: „Inštitúcia, zriadená ústavou,
legislatívnym aktom alebo parlamentom, na čele ktorého stojí nezávislý, vysoko postavený verejný činiteľ,
zodpovedný zákonodárnemu zboru alebo parlamentu, ktorý prijíma sťažnosti občanov na vládne úrady,
úradníkov a zamestnancov, alebo ktorý koná zo svojej vlastnej iniciatívy, a ktorý má právomoc preskúmať,
odporúčať nápravné opatrenia a vydávať správy.“
Právna komparatistika ponúka poznanie, že neexistuje univerzálny ani kontinentálny model inštitútu
ombudsmana.
Inštitút ombudsmana spravidla plní tri zásadné ciele.
1. Chráni základné práva a slobody fyzických osôb, prostredníctvom čoho posilňuje postavenie jednotlivca
v štáte.
2. Posilňuje kontrolu parlamentu nad orgánmi verejnej správy.
3. Iniciuje reformy práva a verejnej správy.
Vznik a zánik funkcie verejného ochrancu práv
Ústava, ktorá vytvorila inštitút ombudsmana, je veľmi stručná a všeobecná. Všetky ostatné otázky o jeho
pôsobnosti, o podmienkach výkonu funkcie, o spôsobe vybavovania podnetov a o postupoch pri ochrane práv FO

72
a PO ustanovuje zákon č.564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č.618/2004 Z.z. s účinnosťou
od 1.1.2005.
Verejného ochrancu práv volí národná rada z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov národnej
rady. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý
a) v deň voľby dosiahol vek 35 rokov,
b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c) je bezúhonný a jeho vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu
verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať,
d) nie je členom politickej strany ani politického hnutia,
e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f) súhlasí s voľbou za verejného ochrancu práv.
Splnenie uvedených podmienok overuje NR SR pred voľbou.
Po svojom zvolení verejný ochranca práv skladá dorúk predsedu NR SR sľub. Sľub je ďalšou podmienkou na
výkon funkcie. Texte sľubu je v §6 zákona.
Funkčné obdobie verejného ochrancu práv je päť rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu. Tú istú osobu
možno zvoliť za verejného ochrancu práv najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach (§5).
Výkon funkcie verejného ochrancu práv je nezlučiteľný s výkonom funkcie prezidenta Slovenskej republiky,
poslanca národnej rady, člena vlády Slovenskej republiky, vedúceho alebo predsedu ústredného orgánu štátnej
správy Slovenskej republiky, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky alebo podpredsedu
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcu,
prokurátora, príslušníka Slovenskej informačnej služby, príslušníka Policajného zboru a iných ozbrojených zborov
a s funkciou v orgánoch verejnej správy.
Verejný ochranca práv nesmie popri výkone funkcie vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať ani
vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku alebo majetku svojich maloletých detí,
vedeckej, pedagogickej, literárnej a umeleckej činnosti, ak taká činnosť nenarúša riadny výkon funkcie a
dôstojnosť funkcie a neohrozuje dôveru v nestrannosť a nezávislosť verejného ochrancu práv (§7).
Zánik funkcie
Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie verejného ochrancu práv
a) vzdaním sa funkcie,
b) stratou voliteľnosti,
c) nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol
odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia
slobody,
d) výkonom činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie alebo
e) smrťou.
Verejný ochranca práv sa môže vzdať svojej funkcie písomným oznámením predsedovi národnej rady. Národná
rada môže odvolať z funkcie verejného ochrancu práv, ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas
troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie.
Slovenský ombudsam je typom parlamentného zmocnenca, ktorý by mal posilňovať kontrolné kompetencie
parlamentu a prispievať k skvalitňovaniu legislatívnych úprav najmä v činnosti verejnej správy.
Kancelária verejného ochrancu práv je právnickou osobou so sídlom v Bratislave, ktorá plní úlohy spojené s
odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti verejného ochrancu práv.
Verejný ochranca práv je povinný zachovávať mlčanlivosť vo veciach ochrany osobnosti a vo veciach
utajovaných skutočností, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, a to aj po skončení výkonu funkcie.
Mlčanlivosti ho môže zbaviť predseda NR SR, nie však pokiaľ ide o osobné údaje.
Ústava ani zákon nepriznávajú verejnému ochrancovi práv žiadnu imunitu.
Pôsobnosť
Podľa ústavy je verejný ochranca práv nezávislý orgán, ktorý sa v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom
podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym
poriadkom alebo s princípmi demokratického a právneho štátu.
Pozitívne vymedzenie:
Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje na
a) orgány štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy,
c) právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§3 ods. 1).
Negatívne vymedzenie:
Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na NR SR), prezidenta Slovenskej republiky, vládu
Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,
spravodajské služby, na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov Policajného zboru, prokuratúru a na súdy s
výnimkou štátnej správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu (§3 ods. 2).

73
Verejný ochranca práv koná pri ochrane základných práv a slobôd na základe podnetu FO alebo PO alebo
z vlastnej iniciatívy. Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo
elektronickou poštou.
Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo
nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo
princípmi demokratického a právneho štátu. Fyzické osoby môžu v styku s verejným ochrancom práv používať
svoj materinský jazyk. Trovy tlmočného znáša štát (§11).
Podľa slovenského právneho poriadku sa na postup, rozhodovanie či nečinnosť orgánov verejnej správy môže
sťažovať každý, bez ohľadu na to, či sa ho takýto postup, rozhodnutie či nečinnosť bezprostredne dotýka alebo
nie.
Ústava ani zákon neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by podnet bolo možné podať iba na verejného
ochrancu práv.
Verejný ochranca práv písomne upovedomí o výsledkoch vybavenia podnetu a o prijatých opatreniach
podávateľa podnetu a osobu, ktorej základné práva a slobody boli konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou
orgánov verejnej správy porušené
Pri vybavovaní podnetu je verejný ochranca práv oprávnený
a) vstupovať do objektov orgánov verejnej správy,
b) vyžadovať od orgánu verejnej správy, aby mu poskytol potrebné spisy a doklady, ako aj vysvetlenie k veci,
ktorej sa podnet týka,
c) klásť otázky zamestnancom orgánu verejnej správy,
d) hovoriť aj bez prítomnosti iných osôb s osobami, ktoré sú zaistené v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest
odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo
ústavná výchova a v celách policajného zaistenia.
Orgány verejnej správy sú povinné na žiadosť verejného ochrancu práv
a) poskytnúť mu informácie a vysvetlenia,
b) umožniť mu nahliadnutie do spisu alebo požičať mu spis,
c) predložiť mu písomné stanovisko ku skutkovým a k právnym otázkam,
d) vysporiadať sa s dôkazmi, ktoré navrhne v odôvodnení rozhodnutia,
e) vysporiadať sa s opatreniami, ktoré navrhne,
f) vykonať opatrenia, ktoré navrhne v prípade ich nečinnosti, ak vykonanie takých opatrení vyplýva zo zákona
alebo z iného všeobecne záväzného predpisu,
g) umožniť mu prítomnosť na ústnom prejednávaní a klásť účastníkom konania a osobám zúčastneným na
prejednávaní otázky.
Ak výsledkami vybavenia podnetu nie je preukázané porušenie základných práv a slobôd, verejný ochranca práv
písomne o tom upovedomí podávateľa podnetu a orgán verejnej správy, proti ktorého postupu, rozhodovaniu
alebo nečinnosti podnet smeruje (§18).
Ak pri vybavovaní podnetu verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že zákon, iný všeobecne
záväzný právny predpis alebo vnútorný predpis vydaný orgánom verejnej správy porušuje základné práva a
slobody fyzických osôb a právnických osôb, môže podať podnet na jeho zmenu alebo zrušenie príslušnému
orgánu. Orgán, ktorému verejný ochranca práv podal podnet podľa odseku 1, musí upovedomiť verejného
ochrancu práv do tridsiatich dní o opatreniach, ktoré na základe jeho podnetu vykonal (§21).
Verejný ochranca práv predkladá národnej rade každý rok v prvom štvrťroku správu o činnosti, v ktorej uvedie
svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb orgánmi verejnej
správy a jeho návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov.
Verejný ochranca práv zverejní správu o činnosti prostredníctvom internetu a periodickej tlače a prípadne aj
prostredníctvom ostatných informačných prostriedkov.
Ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce, že porušenie základného práva alebo slobody je
závažné alebo sa týka väčšieho počtu osôb, môže predložiť národnej rade mimoriadnu správu. Súčasťou
mimoriadnej správy môže byť aj návrh, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej rady (§24).
Čo sa týka vzťahu k ostatným orgánom štátu, vyžaduje sa všeobecná súčinnost a pomoc verejnému ochrancovi
práv od orgánov verejnej správy (§25). Na moci výkonnej je verejný ochranca práv celkom nezávislý. Je
oprávnený žiadať materiály, doklady, stanoviská, vysvetlenia apod., nemôže však vydávať príkazy, či dokonca
meritórne rozhodovať. Jeho oprávnenia majú iba iniciačnú, limitovanú povahu prejavujúcu sa vo forme návrhov,
odporúčaní a názorov.

63. Inkompatibilita verejných funkcionárov

Štátny funkcionár sa musí pri výkone štátnej funkcie, ako aj v osobnom živote zdržiavať všetkého, čo môže byť v
rozpore so svedomitým výkonom štátnej funkcie a čo môže ohroziť jeho dôveryhodnosť. Z tohto dôvodu štátny
funkcionár nesmie:
a) využívať svoju štátnu funkciu, právomoci a informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom štátnej funkcie na
získavanie výhod pre seba alebo iného,
b) prijímať dary alebo navádzať iného na poskytovanie darov v súvislosti s výkonom štátnej funkcie; to neplatí, ak

74
ide o dary poskytované obvykle pri výkone štátnej funkcie alebo na základe zákona alebo kolektívnej zmluvy,
c) používať svoju osobu, svoje meno a priezvisko, svoj hlas, obraz alebo podpis na reklamno-obchodné ciele; to
neplatí, ak ide preukázateľne o bezplatnú reklamu s charitatívnym alebo iným obdobným účelom,
d) používať symboly spojené s výkonom štátnej funkcie na osobný prospech,
e) sprostredkúvať za odplatu obchodný styk so štátom, štátnymi podnikmi alebo inou právnickou osobou s
majetkovou účasťou štátu, so štátnym fondom, s Fondom národného majetku a jeho organizáciami, s
rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou štátom,
f) poberať príjem presahujúci minimálnu mesačnú mzdu za ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo obdobnom
pracovnom vzťahu,
g) vykonávať inú platenú funkciu alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom riadiaceho a kontrolného
orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, s výnimkou valného zhromaždenia a členskej
schôdze; to neplatí, ak členstvo v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona alebo z výkonu štátnej funkcie a je
bez nároku na finančnú odmenu a ak ide o správu vlastného majetku,
h) vykonávať funkcie, povolania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné so štátnou funkciou podľa Ústavy Slovenskej
republiky a osobitných zákonov.
ch) nadobúdať majetok od štátu alebo od Fondu národného majetku podľa osobitného predpisu inak ako vo
verejnej súťaži, vo verejnej dražbe alebo prostredníctvom kupónovej privatizácie,
i) uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve
Ak občan vykonáva vyššie uvedenú funkciu, povolanie alebo činnosť čase vymenovania alebo zvolenia do
štátnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa vymenovania alebo zvolenia do štátnej funkcie takúto funkciu,
povolanie alebo činnosť zanechať alebo vykonať právne relevantný úkon na ich zanechanie, ak Ústava SR alebo
osobitný zákon neustanovuje kratšiu lehotu.
Ak bol za vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, vedúceho ústredného orgánu štátnej správy,
ktorý nie je členom vlády Slovenskej republiky, štátneho tajomníka, riaditeľa Slovenskej informačnej služby
vymenovaný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie
nezaniká, iba sa neuplatňuje.
Štátny funkcionár podáva do 30 dní odo dňa, keď sa ujal štátnej funkcie, a počas jej výkonu vždy k 31. marcu
kalendárneho roka predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a predseda Národnej rady Slovenskej
republiky predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov
písomné oznámenie, v ktorom uvedie:
a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu štátnej funkcie s inými funkciami, povolaniami a činnosťami
b) aké povolanie vykonáva v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu a akú podnikateľskú
činnosť vyvíja,
c) aké má funkcie v štátnych orgánoch a orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch právnických osôb, ktoré
vyvíjajú podnikateľskú činnosť v orgánoch iných právnických osôb, a z ktorých uvádzaných funkcií mu plynú
funkčné alebo iné požitky.
Súčasťou údajov o funkciách, povolaniach a činnostiach osvedčovaných sú aj tieto ďalšie údaje:
a) ak ide o funkcie, povolania a činnosti označené v Ústave Slovenskej republiky (Funkcia poslanca je
nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl a
príslušníka ozbrojeného zboru, výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu, s
výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom
alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom
orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, alebo s inou hospodárskou alebo zárobkovou
činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti,
prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom
orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť ) alebo osobitnom zákone za nezlučiteľné s
funkciou, ktorej sa ujíma, údaj o tom, kedy a ako sa vykonávanie skončilo alebo sa skončí,
b) názov a adresa každej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, s ktorou je ten, kto osvedčenie podáva, v
pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ktorým sa podmieňuje výkon jednotlivých funkcií
uvedených v odseku 1 písm. b),
c) vyčíslenie príjmov dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z funkcií, povolania a činností, v ktorých
vykonávaní bude ten, kto osvedčenie podáva, pokračovať aj po ujatí sa výkonu štátnej funkcie.
Oznámenie činností a funkcií po ustanovení do štátnej funkcie a deklarovanie majetkových pomerov

Štátny funkcionár je povinný osvedčiť:

a) každú zmenu v skutočnostiach, ktoré podľa článku 5 uviedol vo svojom osvedčení odovzdanom pred
ustanovením do štátnej funkcie,
b) každú funkciu, povolanie a činnosť, ktorú začal alebo sa chystá vykonávať po ustanovení do funkcie.
Osvedčenie podľa odseku 1 treba podať do 30 dní odo dňa, keď osvedčovaná skutočnosť vznikla.
Štátny funkcionár je povinný deklarovať svoje majetkové pomery
a) do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu štátnej funkcie,
b) do 31. marca každého kalendárneho roka svojho pôsobenia v štátnej funkcii.
Deklaračná povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na majetok, ktorý sa povinne uvádza v majetkovom priznaní.

75
Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa článku 7 sa oznamujú predsedovi NRSR. Predseda NRSR
odovzdá oznámenie predsedovi Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.
Oznámenia sa uschovávajú na Výbore NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.
Štátny funkcionár je počas celého obdobia výkonu štátnej funkcie povinný vykazovať do 15 dní od prijatia každý
dar alebo iné bezodplatné plnenie poskytnuté nad rámec , ak nejde o dar, ktorý dostal od svojich príbuzných.
Na preskúmanie, či konanie štátneho funkcionára je v rozpore s týmto ústavným zákonom, zriaďuje Národná
rada Slovenskej republiky Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.
Členov Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov volí NRSR z poslancov na základe
princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v NRSR.
Uznesenie Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov schvaľuje NRSR.
Ak štátny funkcionár do uplynutia lehoty nesplní oznamovaciu alebo deklaračnú povinnosť, vyzve ho predseda
Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov alebo, ak ide o predsedu tohto výboru, predseda
NRSR na dodatočné splnenie, najviac však v tridsaťdňovej lehote.
Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov je z poverenia predsedu NRSR alebo z vlastnej
iniciatívy oprávnený skúmať pravdivosť a úplnosť oznámení
Návrh na začatie konania vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom môže podať aj štátny
funkcionár. Návrh sa podáva písomne predsedovi NRSR a musí byť odôvodnený.
Predseda NRSR predloží Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov na preskúmanie, či
konanie štátneho funkcionára je v rozpore s týmto ústavným zákonom, a požiada ho, aby zaujal k tomu
stanovisko uznesením. Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov je povinný umožniť
dotknutému štátnemu funkcionárovi vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam týkajúcim sa návrhu; v predmetnej veci
si môže vyžiadať stanoviská príslušných štátnych orgánov, právnických osôb a fyzických osôb; tieto sú povinné
žiadosti vyhovieť.
Ak sa Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov uznesie, že konanie štátneho funkcionára je
v rozpore s týmto ústavným zákonom, rozhodne vo veci na jeho návrh NRSR uznesením. V uznesení sa uvedie,
v čom je konanie štátneho funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom, a poučenie o opravnom
prostriedku. Uznesenie sa doručí do vlastných rúk dotknutému štátnemu funkcionárovi a štátnemu funkcionárovi,
ktorý podal návrh podľa odseku 3. Súčasťou uznesenia môže byť aj povinnosť dotknutého štátneho funkcionára
zanechať činnosť, ktorá bola označená ako rozporná. NRSR môže rozhodnúť aj o zverejnení uznesenia.
Dotknutý štátny funkcionár a štátny funkcionár, ktorý podal návrh podľa odseku 3, môže do 15 dní odo dňa
doručenia uznesenia podľa odseku 5 podať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR Podanie návrhu má
odkladný účinok. Na konanie pred Ústavným súdom SR sa použijú ustanovenia osobitného zákona. Rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky vydané podľa tohto ústavného zákona je konečné. Právoplatné
rozhodnutie o rozpore záujmov štátneho funkcionára sa doručí predsedovi NRSR alebo tomu, kto štátneho
funkcionára ustanovil do funkcie.
Ak je súčasťou rozhodnutia o rozpore záujmov aj povinnosť zanechať činnosť, ktorá bola označená ako rozporná,
je štátny funkcionár povinný do 30 dní odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti ju zanechať alebo urobiť právne
relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu a oznámiť to Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych
funkcionárov. Ak štátny funkcionár povinnosť v ustanovenej lehote nesplní, má sa za to, že sa dňom uplynutia
tejto lehoty vzdal štátnej funkcie.
Ak Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov po oznámení štátneho funkcionára podanom
podľa odseku 2 zistí, že tento v tejto činnosti pokračuje, oznámi to bezodkladne tomu, kto ho do štátnej funkcie
ustanovil; ten je ho povinný na základe oznámenia výboru zo štátnej funkcie bezodkladne odvolať.
Ak štátny funkcionár vykonáva ku dňu účinnosti tohto ústavného zákona funkciu alebo činnosť, ktorá je podľa
tohto ústavného zákona nezlučiteľná so štátnou funkciou, je povinný do 30 dní odo dňa jeho účinnosti ju
zanechať alebo vykonať právne relevantný úkon na jej zanechanie a oznámiť to Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť
funkcií štátnych funkcionárov.

64. Ústava SR – prechodné a záverečné ustanovenia

Zdroj: Ústava 460/1992, ústavné zákony č. 244/1998, 9/1999, 90/2001, 140/2004, 323/2004 Z.z.
Prechodné a záverečné ustanovenia sú predmetom Deviatej Hlavy ústavy SR. Sú obsiahnuté v článkoch 152 až
156.
V článku 152 je obsiahnuté, že ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy prijaté
pred vznikom SR zostávajú v platnosti, ak neodporujú ústave. Meniť a zrušovať ich môžu príslušné orgány
Slovenskej republiky.
V odseku 2 je obsiahnutá recepčná norma, ktorá zabraňuje vzniku právneho vákua. Neplatnosť zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike mala
vzniknúť 90. dňom po uverejnení rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ich neplatnosti spôsobom
ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. O neplatnosti právnych predpisov rozhoduje Ústavný súd Slovenskej

76
republiky. Podľa odseku 4 výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov musí byť v súlade ústavou.
Článok 153 viaže Slovenskú republiku medzinárodnými zmluvami, ktorými bola Česká a Slovenská Federatívna
Republika viazaná, a to v rozsahu ustanovenom ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
alebo v rozsahu dohodnutom medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.
Článok 154 odsek 1 mení Slovenskú národnú radu na NR SR. Volebné obdobie Národnej rady Slovenskej
republiky sa počíta odo dňa volieb do Slovenskej národnej rady. Podľa odseku 2 vláda Slovenskej republiky
vymenovaná pred vznikom SR sa považuje za vládu vymenovanú podľa ústavy SR. Podľa odseku 3 predseda
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálny prokurátor Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa
doterajších právnych predpisov zostali vo funkciách až do ustanovenia do funkcií podľa tejto ústavy. V odseku 4
sa nachádza, že sudcovia súdov Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych
predpisov sa považujú za ustanovených do funkcie bez časového obmedzenia podľa tejto ústavy.
Článok 154b ustanovuje, že sudcu zvoleného na štyri roky pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona
90/2001 Z.z. vymenuje po uplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady
Slovenskej republiky za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy, ak v deň vymenovania nedosiahol vek 30
rokov. Sudcovia zvolení podľa doterajších predpisov bez časového obmedzenia sa pokladajú za sudcov
vymenovaných podľa tohto ústavného zákona.
Článok 154c zaraďuje medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská
republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti ústavného
zákona 90/2001 Z.z., do právneho poriadku SR a dáva im prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah
ústavných práv a slobôd. Tiež iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona 90/2001, sa stali súčasťou
právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon.
Článok 155 ruší ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 50/1990 Zb. o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke,
štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky,
ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 79/1990 Zb. o počte poslancov Slovenskej národnej rady, o znení
sľubu poslancov Slovenskej národnej rady, členov vlády Slovenskej republiky a poslancov národných výborov a o
volebnom období Slovenskej národnej rady a ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 7/1992 Zb. o Ústavnom
súde Slovenskej republiky.
Podľa článku 156 Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. nadobudla účinnosť 1. októbra 1992 okrem čl. 3
ods. 2, čl. 23 ods. 4, ak ide o vyhostenie alebo vydanie občana inému štátu, čl. 53, 84 ods. 3, ak ide o
vypovedanie vojny inému štátu, čl. 86 písm. k) a l), čl. 102 písm. g), ak ide o vymenúvanie profesorov vysokých
škôl a rektorov a o vymenúvanie a povyšovanie generálov, písmená j) a k), čl. 152 ods. 1 druhá veta, ak sa týka
ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky, ktoré nadobudli účinnosť súčasne s príslušnými zmenami ústavných pomerov
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v súlade s touto ústavou.

77