Návrhy na zmenu financovania cirkví majú vážne rozpočtové dimenzie

František Palko
riaditeľ
Inštitútu hospodárskej politiky

Financovanie cirkví je problematika, ktorú politici sem-tam otvoria, chvíľku sa s ňou pohrajú,
avšak len tak zvrchu a potom ju akosi potichu pošlú do úzadia. Je totiž príliš citlivá aj politicky a je aj
veľmi zložitá. Momentálne sme po zhruba šiestich rokoch opäť vo fáze záujmu politikov „oslobodiť
cirkev“ od ostroh štátu. Komplikovanosť tejto témy nesúvisí len s vecnou stránkou. Tá je ohraničená
veľmi presne, a to stále neukončeným zmluvným procesom s Vatikánom v nadväznosti na základnú
zmluvu. Navyše časový horizont, kedy by sme sa dostali v tejto oblasti do finále, je v nedohľadne.

Náročnosť témy je aj v rovine verejných financií, a to výrazne. Každý rok dávame na

financovanie cirkvi priamo zo štátneho rozpočtu z peňazí Ministerstva kultúry SR okolo 30 až 40 mil.
€. Polovica z týchto peňazí tvoria platy duchovných, pričom priemerný zárobok duchovného v
minulom roku 2010 dosiahol výšku 492 €. Celkovo tak pre 3283 duchovných boli v roku 2010
rozpočtované prostriedky v objeme niečo vyše 19 mil. €.

Okrem toho podľa zákona o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností

štátom štát financuje aj prevádzku ústredí týchto subjektov, charitných domov a ďalšie výdavky,
ktoré v podstate pri tichej tolerancii „druhej strany“ nefinancujeme zo štátnych peňazí v takom
rozsahu, v akom by to zodpovedalo litere zákona. Snahy opticky zvyšovať objem štátnych peňazí do
tohto sektora kapitálovými výdavkami na rekonštrukciu, či opravu cirkevných sakrálnych budov nie sú
objektívne . Pri tomto type výdavkov je nevyhnutné totiž splniť jednu dôležitú podmienku. Tou je, že
musí ísť o národnú kultúrnu pamiatku. Ide teda o kultúrne bohatstvo občanov Slovenskej republiky
bez ohľadu na ich vierovyznanie alebo svetonázor.

Tab. 1 Objem výdavkov na financovanie cirkvi zo

štátneho rozpočtu z rozpočtovej kapitoly
Ministerstva kultúry SR v období rokov 2004 až
2013
Rok* Suma v € Medziročná zmena v %

S2004 22 799 741

S2005 29 060 513 27,5
S2006 29 871 174 2,8
S2007 31 606 055 5,8
S2008 33 931 089 7,4
S2009 37 191 961 9,6
S2010 40 330 512 8,4
R2011 37 211 961 -7,7
R2012 37 211 961 0,0
R2013 37 211 961 0,0
Zdroj: Vlastné spracovanie, ŠZÚ a Rozpočet verejnej
správy 2010 – 2013; Poznámka:* S – skutočnosť, R –
rozpočtovaný stav.
 Pri zmene financovania cirkvi sa často spomína návrh asignácie dane z príjmu fyzických osôb.
Konkrétny návrh je zhmotnený vo volebnom programe jednej z vládnych strán. Je veľmi jednoduchý
– 1% z dane z príjmu fyzických osôb by išlo priamo cirkvám, pričom občania by rozhodli na základe
svojho vierovyznania o určení tohto daňového výnosu. Tento návrh má však niekoľko slabín. Pri
kvantifikácii objemu 1% z výnosu tejto dane je zrejmé, že v rokoch 2011 až 2013 dosahuje v intervale
45% až 60% toho, čo podľa schváleného štátneho rozpočtu má ísť cirkvám z jeho výdavkov. Prvou
slabinou tohto návrhu je teda nominálny nepomer objemu peňazí, ktoré by po „reforme“ získali cirkvi
a náboženské spoločnosti mimo svojich vlastných príjmov.

Druhou slabinou takéhoto návrhu je, že o tieto peniaze prídu obce, mestá a vyššie územné
celky, pričom suma okolo 20 mil. € nie je pre nich zanedbateľná. Išlo by o výpadok príjmov
z obecných a samosprávno-krajských pokladníc s následným znížením výdavkov v oblasti originálnych
kompetencií v školstve, zdravotníctve, či v sociálnej sfére. Samozrejme, že územné samosprávy by
požadovali od centrálnej vlády kompenzáciu.

Suma sumárum – každý by prerobil a nikto by nezískal. Očakávať, že z dôvodu zmeny

financovania cirkvi a náboženských spoločností by sa zvýšila sadzba dane z príjmu fyzických osôb, je
neracionálne.

Tab. 2 Prehľad výnosu dane z príjmu fyzických osôb

v období rokov 2003 až 2013
Vyrubená DPFO 1 % z dane
Rok*
v€ z DPFO (€)
S2003 1 320 885 614 13 208 856
S2004 1 136 028 680 11 360 287
S2005 1 331 208 923 13 312 089
S2006 1 361 979 685 13 619 797
S2007 1 538 858 000 15 388 580
S2008 1 819 293 000 18 192 930
S2009 1 633 220 000 16 332 200
R2010 1 474 530 000 14 745 300
R2011 1 743 794 000 17 437 940
R2012 2 066 578 000 20 665 780
R2013 2 200 616 000 22 006 160
Zdroj: Vlastné spracovanie, záverečné účty Ministerstva
kultúry SR z rokov 2004 – 2009 a rozpočet verejnej správy na
obdobie rokov 2010 až 2013; Poznámka: * S – skutočnosť, R –
rozpočtovaný stav.

Ďalšou slabinou návrhu na zmenu financovania cirkvi a náboženských spoločností je fakt, že

Slovensko dnes zápasí s fiškálnou konsolidáciou. Je preto otázne, či v tomto čase pre experimenty,
ktoré podlamujú nohy rozpočtu verejnej správy je miesto. Totiž už návrh na zrušenie
koncesionárskych poplatkov nás bude stáť v deficite verejných financií 0,2% HDP, ak sa od neho
samozrejme neustúpi.